Doslovný zápis z rozpráv

Streda, 20. februára 2008 - Štrasburg

12. Demografická budúcnosť Európy (rozprava)

  Predsedajúci . − Ďalším bodom rokovania je správa (2007/2156(INI)) pani Castexovej, v mene Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci, o demografickej budúcnosti Európy.

  Françoise Castex, spravodajkyňa. − (FR) Vážený pán predsedajúci, vážené dámy, vážení páni, diskusia, v ktorej dnes večer pokračujeme, sa začala v tejto miestnosti pre niekoľkými rokmi. Neskončí sa však ani prijatím tejto správy, ktorá ešte stále ponecháva niektoré otázky, ku ktorým sa budeme musieť na budúci rok nepochybne vrátiť, nezodpovedané. V každom prípade by som sa chcela poďakovať Komisii za jej kvalitnú komunikáciu, ktorá obohatila túto diskusiu, a ktorá pomohla aj nám, vo Výbore pre zamestnanosť a sociálne veci.

Vo svojej správe rozvíjam dôsledky demografických zmien, t.j. zmenšovanie počtu aktívneho obyvateľstva, rastúci počet starších ľudí a demografickú nerovnováhu medzi jednotlivými európskymi regiónmi. Chcem tým snáď povedať, že sa s týmito príčinami nedá nič urobiť? Chcela by som vám najprv pripomenúť, že v dvadsiadom storočí sa uskutočnili dve veľké zmeny.

Po prvé, ženy získali prístup k vzdelaniu a školeniu v rovnakej miere ako muži. Po druhé, ženy získali kontrolu nad svojim reprodukčným životom prostredníctvom antikoncepcie. Toto sú dva faktory ženskej emancipácie. Znamenajú veľký, a dúfam, že nezvratný, pokrok pre ľudstvo.

Keď však chceme mať poruke všetky informácie potrebné pre analýzu, potrebujeme ešte dve ďalšie veci. Po prvé, všetky výskumy ukazujú, že európski občania si želajú mať viac detí, než v skutočnosti majú, a, po druhé, v tých členských štátoch, kde je vysoká miera zamestnanosti u žien, je tiež vysoká miera pôrodnosti. To znamená, že aktívny pracovný život nebráni ľuďom v tom, aby mali deti, samozrejme, za predpokladu, že u muža aj ženy existuje určitá rovnováha medzi ich pracovným a rodinným životom. V tejto oblasti ešte potrebujeme dosiahnuť značný pokrok vo všetkých členských štátoch.

Počas našej diskusie sa objavil ďalší argument, s ktorým v zásade každý súhlasí. Medzi dôležité faktory, ktoré spôsobujú klesajúcu mieru pôrodnosti, patria aj ekonomická neistota a strach z budúcnosti. Ľudia sa zdráhajú mať deti, keď je ich budúcnosť neistá. Toto je kľúčový bod, pričom sa domnievam, že pokles miery pôrodnosti, ktorý v Európskej únii zaznamenávame, by mal byť pre nás z tohto hľadiska vážnym varovaním. Keď chceme, aby naši občania opäť získali dôveru v budúcnosť, potrebujeme pre nich znovu zabezpečiť pracovnú istotu a dôstojné životné podmienky. Dosť však o príčinách, poďme sa pozrieť na následky.

Hlavným následkom bude zmenšenie počtu aktívne pracujúceho obyvateľstva, ktoré klesne z 331 miliónov v roku 2010 na približne 268 miliónov v roku 2050. Ako môžeme udržať rast a konkurencieschopnosť Európy s takým maličkým počtom aktívne pracujúcich ľudí? Práve tu dostáva pojem komunikácia skutočný význam a skutočnú silu, pán komisár: umožňuje pretvoriť výzvu na príležitosť. Európa má v súčasnosti ešte stále veľmi vysoké miery nezamestnanosti, pričom rezervy, ktoré máme v oblasti zamestnávania žien, mladých ľudí a starších ľudí, u ktorých miera nezamestnanosti medzi 52. a 55. rokom života narastá závratnou rýchlosťou, sú naďalej veľmi veľké.

Nepredstavuje táto demografická výzva zároveň aj skutočnú príležitosť dosiahnuť cieľ plnej zamestnanosti, ktorý je konečne realistický, konečne dosiahnuteľný a konečne potrebný? Na jej dosiahnutie však musíme vykonávať pravú politiku riadenia ľudských zdrojov a skutočnú politiku celoživotného vzdelávania. Slovo „celoživotný“ som použila schválne, pretože toto slovo v sebe zahŕňa aj zamestnancov, ktorí majú viac ako 50 rokov, a ktorí musia okrem iných foriem diskriminácie čeliť aj diskriminácii v oblasti vzdelávania a pracovného postupu.

Vo svojej správe navrhujem koncept aktívneho životného cyklu, aby som tým zdôraznila potrebu považovať za aktívne obdobie života obdobie približne štyridsiatich rokov – aj keď je na členských štátoch, aby v tejto veci rozhodli – nepretržitého zamestnania, vzdelávania, rekvalifikácie, potenciálneho pracovného postupu, od začiatku až po ukončenie aktívneho života daného človeka. Predtým, než začneme uvažovať o zvýšení vekovej hranice odchodu do dôchodku, je nevyhnutné, aby sme sa presvedčili, že každý človek, ktorý ešte nedosiahol tento vek, je schopný pracovať a využívať svoje zručnosti a profesionálne skúsenosti.

Zákonom stanovená veková hranica odchodu do dôchodku spôsobuje, že sa ľudia zamýšľajú nad tým, že túto hranicu prekročia, v závislosti od ustanovení definovaných každým členským štátom a v súlade s ich tradíciami dialógu a konzultácií. V tomto bode zostáva diskusia otvorená.

Posledný bod, ktorý by som chcela v rýchlosti spomenúť, je, samozrejme, využitie prisťahovalectva. Prebiehajú široké diskusie o tom, že prisťahovalectvom sa vytvára náhrada za pokles v počte aktívnej populácie, všetci však vieme, že prisťahovalectvo je tiež zdrojom veľkého napätia. Z tohto dôvodu odporúčam v súvislosti s touto otázkou použiť jasný a premyslený prístup. Prisťahovalectvo nie je v Európskej únii novým fenoménom. Legálne prisťahovalectvo prispieva svojou pozitívnom bilanciou dvoch miliónov prisťahovalcov ročne (toto číslo je stabilné už niekoľko rokov) k zloženiu aktívneho obyvateľstva v Európskej únii a tiež k zloženiu európskej spoločnosti.

Potrebujeme udržať tento prísun prisťahovalcov a zaručiť pre tých z nich, ktorí sú vítaní, právne postavenie v našich členských štátoch. Potrebujeme tiež bojovať proti nelegálnemu prisťahovalectvu a využívaniu nelegálne pracujúcich osôb. Ľudský rozmer prisťahovalectva musí byť základom našich politík v tejto oblasti a integrácia rodiny by sa určite nemala vytratiť z našich usmernení.

V provizórnom závere svojho prejavu, by som chcela pripomenúť, že za priemernými mierami pôrodnosti, vekovými pyramídami a rôznymi ukazovateľmi sa skrývajú otázky súvisiace s narodením, materstvom, miestom pre ženy v spoločnosti, starostlivosťou pre starších ľudí a spôsobom, akým by sme si my sami želali ukončiť svoj život. To je aj dôvod, prečo je táto diskusia taká zaujímavá a taká vášnivá. Chcela by som sa poďakovať všetkým tieňovým spravodajcom za to, že o túto otázku prejavili rovnako veľký záujem, ako ja sama.

  Vladimír Špidla, člen Komisie. – (CS) Vážený pán predsedajúci, vážené dámy, vážení páni, chcel by som sa poďakovať všetkým poslancom Európskeho parlamentu a predovšetkým spravodajkyni, pani Castexovej, za jej podnetný návrh správy týkajúci sa oznámenia Komisie o demografickej budúcnosti Európy. Veľmi ma teší skutočnosť, že okrem Výboru pre zamestnanosť sa oznámením zaoberali aj štyri ďalšie parlamentné výbory – Výbor pre práva žien a rovnosť pohlaví, Výbor pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci, Výbor pre hospodárske a menové veci a Výbor pre regionálny rozvoj. To, samozrejme, vysiela členským štátom silnejší politický signál a poukazuje na význam demografických otázok pre dnešnú Európu.

Analýza Európskeho parlamentu zaoberajúca sa hlavnými demografickými problémami sa do veľkej miery zhoduje so závermi oznámenia Komisie z roku 2007. Obidva orgány sa zhodujú v tom, starnutie je spolu s poklesom pôrodnosti výsledkom sociálneho a hospodárskeho pokroku. Okrem toho sa Parlament spoločne s Komisiou zhoduje aj v názore, že na starnutie a klesajúcu pôrodnosť je možné konštruktívne a úspešne reagovať. Demografické zmeny nepredstavujú iba závažné problémy, ale tiež nové možnosti. Správa však zdôrazňuje, že je dôležité, aby sme na tieto problémy a príležitosť reagovali už dnes.

Je povzbudivé, že politická reakcia a opatrenia načrtnuté v správe sa z veľkej časti zhodujú s návrhmi Komisie. Rodinná politika spadá výlučne do zodpovednosti členských štátov. V správe sa však správne uvádza, že Európska únia v tejto otázke taktiež zohráva dôležitú úlohu. Revidovaná lisabonská stratégia poskytuje rámec pre modernizáciu rodinnej politiky prostredníctvom podpory rovnakých príležitostí a, predovšetkým, prostredníctvom iniciatív zameraných na dosiahnutie lepšej rovnováhy medzi pracovným a rodinným životom. V tomto smere veľmi vítame vznik Európskej aliancie pre rodiny, ktorá bola založená na zasadnutí Európskej rady na jar 2007. Táto aliancia predstavuje ďalšiu platformu na úrovni Európskej únie pre výmenu poznatkov medzi členskými štátmi.

Správa ďalej poukazuje na to, že sa mení miera závislosti medzi ekonomicky aktívnymi a ekonomicky neaktívnymi sektormi a že členské štáty budú z toho dôvodu nútené urobiť všetko, čo je ich silách, aby sa vysporiadali s budúcim nedostatkom pracujúcich na trhu práce. Musia predovšetkým zvýšiť účasť nezamestnaných mladých ľudí, žien a starších osôb na trhu práce. Existuje množstvo konkrétnych krokov, ktoré sa dajú a musia podniknúť.

Dámy a páni, dovoľte mi, aby som sa ešte v krátkosti zaoberal migráciou, pretože je to mimoriadne citlivá a dôležitá oblasť. Je úplne jasné, že migrácia a prisťahovalectvo tvoria súčasť európskej histórie a európskeho života a že je veľmi dôležité od prvého okamžiku posilňovať integračné metódy a nepozerať na migráciu len ako na bezpečnostný alebo policajný problém. Migrácia je súčasťou nášho európskeho života a má vo svojej základnej podstate pozitívne a pre nás nevyhnutné dôsledky.

Na záver mi dovoľte spomenúť ešte jeden z problémov, ktorý je spojený s neplodnosťou. Správa Európskeho parlamentu upozorňuje na zvyšujúci sa výskyt neplodnosti u párov a je potrebné konštatovať, že tento výskyt samozrejme súvisí s dôsledkami alebo javmi, ktoré sú čisto medicínske, nepochybne však súvisí aj so sociálnou situáciou, predovšetkým s odkladaním narodenia prvého dieťaťa. Chcem konštatovať, že prístup k tomuto problému musí byť koherentný a celkový, to znamená, že nesmie byť založený výlučne na medicínskom prístupe.

Dámy a páni, zoznam diskutujúcich je veľmi rozsiahly, takže mi dovoľte ukončiť moje vystúpenie a teším sa na diskusiu, ktorá bude nasledovať.

  Bilyana Ilieva Raeva, (spravodajkyňa stanoviska Komisie pre Výbor pre hospodárske a menové veci) − (BG) Vážený pán komisár, vážený pán predsedajúci, celkový demografický obraz Európy je vysoko alarmujúci. Na základe predpovedí Eurostatu sa po roku 2010 bude počet obyvateľov vo veku medzi 15. a 64. rokom života každoročne znižovať o jeden milión osôb. Tento trend je zapríčinený dvoma faktormi.

Očakávaná dĺžka života sa naďalej predlžuje vo všetkých členských štátoch, čo je veľmi pozitívny vývoj, ktorý je spôsobený dobrou kvalitou života v Spoločenstve. Alarmujúci je však fakt, že zároveň s týmto javom sme svedkami aj veľmi nízkej pôrodnosti, čo znamená, že narastá podiel starších ľudí v populácii.

Presne táto situácia spôsobuje znižovanie podielu aktívneho obyvateľstva na celkovom obyvateľstve a s tým spojený pokles produktivity práce. Demografický problém ohrozuje stabilitu európskeho hospodárstva, európskeho sociálneho modelu a solidaritu medzi generáciami.

Vzhľadom na tieto skutočnosti odporúčam iniciatívu Európskej komisie, ktorá by vytvorila spoločnú európsku demografickú stratégiu, ktorá je jediným adekvátnym prostriedkom na riešenie tejto globálnej výzvy.

Výbor Európskeho parlamentu pre hospodárske a menové veci kladie dôraz na hospodárske nástroje, ktoré dávajú príležitosti na zlepšenie demografickej situácie v Európskej únii.

Navrhované texty naznačujú niekoľko hlavných línií pre uskutočnenie opatrení, medzi ktoré patria: rozvoj udržateľných a vyrovnaných verejných financií, podpora rozmanitých finančných nástrojov s garantovanou transparentnosťou a bezpečnosťou, používanie daňových úľav pre podniky, ktoré budú zamestnávať starších ľudí, urýchlenie liberalizácie trhu práce alebo urýchlenie vnútornej migrácie, ak mám citovať komisára Špidlu, ešte pred rokom 2014, podpora zamestnávania medzi mladými ľuďmi a ľuďmi, ktorí majú rodinné zodpovednosti, prostredníctvom inovačných pracovných systémov, napríklad prostredníctvom práce na zmeny, práce na čiastočný úväzok a celoživotného vzdelávania.

Dôraz sa kladie na to, aby si členské štáty splnili svoje záväzky vyplývajúce z Paktu stability a rastu, ktoré predstavujú spôsob ako prekonať demografické výzvy. Text obsahuje tiež niektoré ďalšie flexibilné mechanizmy pre dobrovoľné udržanie zamestnancov, ktorí prekročili minimálnu vekovú hranicu pre odchod do dôchodku vypočítanú na základe vzorca pre mzdu a dôchodok.

Hlavnou myšlienkou je, že ak chceme úspešne čeliť demografickým výzvam, potom musíme podporovať vytvorenie mechanizmov, ktoré umožňujú využívať flexibilné formy zamestnania. Musíme tiež podporovať dobrovoľné pokračovanie aktívneho života aj po dosiahnutí minimálnej vekovej hranice pre odchod do dôchodku.

  Elisabeth Schroedter, spravodajkyňa Výboru pre regionálny rozvoj požiadaného o stanovisko. − (DE) Vážený pán predsedajúci, vážený pán komisár, vážené dámy, vážení páni, účinky demografických zmien sú veľmi rozmanité. Kým okrajové časti Paríža sa znova a znova zmietajú v sociálnych nepokojoch, ktoré sú dôsledkom vysokej miery migrácie, v Brandenburgu, odkiaľ pochádzam ja, miznú regióny, ľudia sa sťahujú preč a obyvateľstvo starne oveľa rýchlejším tempom.

Starnutie obyvateľstva vytvára tlak na verejné rozpočty, ktoré musia vyplácať sociálne dávky. Z toho dôvodu sa lisabonská stratégia zamerala na ich zníženie. Vo svetle skutočných príčin týchto demografických zmien sa však zamýšľam nad tým, či tieto obmedzenia nebudú pre lisabonskú stratégiu skôr kontraproduktívne. Pre Komisiu je jednoduché obviňovať zo starnutia spoločnosti ženy, pretože nemajú dostatočný počet detí, skutočné dôvody však predstavujú súčasné a minulé politické chyby.

Chcela by som konkrétne poukázať aspoň na tri takéto body, ktoré sú zodpovedné za vytvorenie nerovnováhy v spoločnosti. Prvým z týchto bodov je, že analýzy ukazujú, že ľudia v skutočnosti chcú mať viac detí, ale rodičia – nielen samotné ženy – deti nemajú, pretože rámcové podmienky nie sú správne, pretože nemajú žiadnu sociálnu istotu, pretože, ako tu už bolo spomenuté, je pre rodičov ťažšie nájsť si zamestnanie, a pretože kariéra a rodina sa nedajú skombinovať.

Riešením tejto situácie by bola úplne nová paradigma vo vzťahu k rovnováhe medzi pracovných a rodinným životom. Kľúčom by bolo rovnomerné rozdelenie času pre rodinu a kariéru medzi obidve pohlavia. Dublinská nadácia uskutočnila v tejto súvislosti vynikajúci výskum. Je tiež nesmierne dôležité, aby deti neboli vnímané ako príčina chudoby, ako sa to deje v mnohých členských štátoch.

Pre politiky členských štátov by to znamenalo udržateľnosť ich systémov sociálneho zabezpečenia a, aj keď je to nepopulárny nákladový faktor, vrátilo by to demografické zmeny späť do rovnovážneho stavu.

Zaujímavá štúdia, ktorá sa uskutočnila v regióne odkiaľ sama pochádzam, nám názorne ilustruje druhý bod. V tejto štúdii sa dospelo k záverom, že mladé ženy sa nesťahujú preč z danej oblasti preto, že majú problém skombinovať prácu a rodinu, ale preto, že len čo opustili školu sa voči ním začala masová diskriminácia. Ide pritom o špičkových ľudí, najlepších zo svojej triedy, najlepších absolventov, napriek tomu im však boli ponúkané pracovné miesta s menej kvalitnými vzdelávacími kurzami a horšími možnosťami pre kariérny postup. To znamená, že Európska komisia môže byť skutočne účinná v oblastiach, v ktorých má skutočné právomoci, teda v oblastiach uplatňovania rodového hľadiska – rovnakých príležitostí pre mužov a ženy – a môže bojovať proti diskriminácii zlepšením platných právnych predpisov a, predovšetkým, vyvíjaním tlaku na členské štáty, aby tieto právne predpisy vykonávali, čím by sa veci mohli konečne pohnúť dopredu.

V treťom bode by som sa, ako spravodajkyňa Výboru pre regionálny rozvoj, chcela vrátiť k téme upadajúcich regiónov. V našom stanovisku kritizujeme štátne orgány, ktoré ešte stále vytvárajú veľké bariéry pre účinné zaangažovanie obyvateľov a pre rozvoj inovácií a tvorivosti. Touto svojou činnosťou bránia plánom pre úspešný regionálny rozvoj.

Zároveň existuje u vedúcich politických predstaviteľov určitá tendencia jednoducho odpísať niektoré regióny, stiahnuť sa z nich s tvrdením, že zodpovednosť štátu je poskytovať základné potreby, a jednoducho sa ich vzdať. Toto nie je riešenie pre Európu, pretože z dlhodobého hľadiska, po niekoľkých generáciách, ako nám ukázala história, nás to vyjde nesmierne draho. V skutočnosti je úlohou štátnych orgánov, aby zareagovali na stimul zo strany občianskej spoločnosti a spoločne s ňou pracovali na vyriešení tejto regionálnej dilemy.

V tejto súvislosti vyzývam Európsku komisiu, aby zareagovala na impulzy, predovšetkým zo strany občianskej spoločnosti, aby podporovala občiansku spoločnosť koordinovaním výmeny poznatkov medzi regiónmi, ktorým sa darí, a zvýrazňovala pozitívne príklady odskúšaných a overených postupov. Toto sú konkrétne riešenia, pri ktorých môže byť Európska komisia skutočne aktívna, bez toho, aby opakovane označovala ženy za pôvodcov demografických zmien.

  Magda Kósáné Kovács, spravodajkyňa Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci požiadaného o stanovisko. − (HU) Ďakujem Vám, pán predsedajúci. Celé desaťročia sme sa učili, že klimatické zmeny a znečisťovanie životného prostredia ohrozujú našu budúcnosť. Samit v Hampton Courte upozornil na ďalšiu skutočnosť, ktorá nás ohrozuje: Európa starne.

Vzhľadom na zodpovednosť, ktorú výbor LIBE v tejto oblasti pociťuje, predložil spravodajkyni a výboru EMPLOI tri odporúčania pre oblasť občianskych práv. Chcela by som im poďakovať za to, že si preštudovali naše odporúčania a vzali ich do úvahy.

Prvou oblasťou je podpora rodín a detí. Legislatíva v oblasti podporných systémov pre rodiny spadá do národnej jurisdikcie, no prevzatie zodpovednosti za rodiny s deťmi je tiež morálnou otázkou a dôležitou súčasťou európskych hodnôt. Poskytnutie rovnakých príležitostí pre rodiny s deťmi aj rodiny bez detí tvorí nesmierne dôležitý cieľ Spoločenstva. Základom pri zabezpečovaní práv detí by však malo byť to, aby aj budúce generácie pociťovali zodpovednosť za svet, ktorý sa nachádza mimo ich rodín.

Po analýze legálnych a nelegálnych foriem migrácie upozornil výbor LIBE na fakt, že požiadavky starnúcej spoločnosti, ako aj požiadavky trhu práce, si vyžadujú súdržnú a komplexnú migračnú politiku. Sme veľmi radi, že správa v tejto veci zachádza do detailov.

Keďže je rok kultúrnej rozmanitosti, chcela by som dodať, že podľa názoru expertov a vedy môže existovať priamy vzťah medzi migráciou a mierou populačného rastu, pretože môžeme pozorovať pokles pôrodnosti v druhých generáciách rodín prisťahovalcov a zároveň existuje možnosť, že prítomnosť prisťahovalcov môže ovplyvniť rodičovskú túžbu domáceho obyvateľstva.

V konečnom dôsledku môže diskriminácia voči starším osobám a starším zamestnancom zabrániť ľuďom, ktorí už nie sú mladí, aby naďalej zotrvávali na trhu práce. Chcela by som zdôrazniť, že ich nikto nemôže nútiť, aby naďalej pracovali, musia mať skutočnú možnosť voľby, a preto je existencia celoživotného vzdelávania taká potrebná. Znalosť moderných komunikačných technológií zvyšuje šance starších ľudí pre nájdenie zamestnania a otvára im brány do globálneho sveta.

Výbor LIBE vo svojom stanovisku opakovane žiadal Komisiu, aby predložila odporúčania pre všeobecnú antidiskriminačnú smernicu, pričom dúfame, že táto správa pomôže urýchliť veci v tomto smere. Ďakujem Vám, pán predsedajúci.

  Karin Resetarits, spravodajkyňa Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť požiadaného o stanovisko. − (DE) Vážený pán predsedajúci, naozaj, prečo je to tak, že my ženy máme menej detí? Množstvo dôvodov a navrhovaných politických riešení je uvedených v stanovisku Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť. Moja kolegyňa, pani poslankyňa Castexová, úspešne zakomponovala takmer všetky z nich do svojej správy. Ďakujem Vám, pani Castexová.

Ako teda pomôžeme ženám naplniť ich túžbu po deťoch? Po prvé, rovnakou mzdou za rovnakú prácu! Toto je jediný spôsob ako zabezpečiť, aby mali obaja rodičia rovnaké slovo, keď sa budú rozhodovať o tom, kto z nich si zoberie rodičovskú dovolenku, aby bol doma s dieťaťom.

Po druhé, obaja rodičia musia byť rovnako zodpovední za výchovu svojich detí. Potrebujeme pomoc zo strany otcov. Keby som nemala podporu otca svojich štyroch detí, nikdy by som tu nemohla pracovať.

Po tretie, zamestnávatelia musia napomáhať pri rodičovskej dovolenke svojich zamestnancov, v prípade potreby aj s podporou štátu. Krajina, ktorá si želá mať deti, ich musí umiestniť do centra svojho zákonodarstva.

Po štvrté, potrebujeme vysoko kvalitnú detskú starostlivosť a prostredie, ktoré by bolo priateľské k deťom, bez ohľadu na to, aký je príjem rodičov. Každý, kto s týmito návrhmi nesúhlasí, si nezaslúži počuť smiech dieťaťa.

  Predsedajúci . − Veľmi pekne Vám ďakujem. Chcel by som sa tiež poďakovať za váš prejav aj v mene všetkých otcov.

Budeme pokračovať v diskusii. V tejto časti začne diskusiu v mene politických skupín pán Fatuzzo, v mene Európskej ľudovej strany (kresťanských demokratov) a európskych demokratov. Poprosím dodržiavať vymedzený čas troch minút.

  Carlo Fatuzzo, v mene skupiny PPE-DE. – (IT) Vážený pán predsedajúci, vážené dámy, vážení páni, som veľmi rád, že môžem prehovoriť pri tejto príležitosti. Chcel by som najprv vysloviť kompliment pánovi Janovi Anderssonovi, predsedovi Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci, za to, že predniesol správu tohto výboru z vlastnej iniciatívy, ktorá bola skutočne vynikajúco a vehementne napísaná pani Castexovou, na základe mnohých konzultácií a s prispením všetkých – niektorí prispeli obzvlášť prínosným spôsobom – členov tohto výboru. Po deviatich rokoch môjho pôsobenia vo funkcii poslanca Európskeho parlamentu som nesmierne rád, že konečne máme v tomto Parlamente správu, ktorá sa zaoberá dôchodcami a staršími ľuďmi. Zaoberá sa nimi naozaj obšírne. Zajtra ráno vám vo svojom vysvetlení hlasovania prezradím, koľkokrát sa v tejto správe objavuje slovo dôchodca alebo starší človek.

Zaoberá sa však, samozrejme, aj ďalšími vecami, napríklad pôrodnosťou, deťmi a kurzami zručnosti. Chcel by som však, pán predsedajúci, upozorniť na nasledujúcu vec: prečo sme konečne začali diskutovať o starších ľuďoch? Som presvedčený, že je to preto, že všetky vlády majú veľké obavy z toho, že príliš mnoho starších ľudí v porovnaní s menším počtom pracujúcich znamená, že musíme na dôchodky a zdravotnú starostlivosť prispievať oveľa viac než v minulosti.

Stačí sa pozrieť späť o 20 rokov, 10 rokov, 30 rokov, 50 rokov, nikoho vtedy ani nenapadlo, že starší ľudia potrebujú pomoc, že starší ľudia potrebujú podporu, že ľudia, ktorí majú starších rodičov, potrebujú tráviť viac času mimo práce, než trávili dovtedy. Začíname hovoriť o systémoch dôchodkového zabezpečenia a začíname hovoriť o tom, že by sme mali mať viac detí a že matky by mali dostávať väčšiu pomoc. Potrebovali sme pre začatie tejto diskusie tento katalyzátor, ktorý jeden z mojich predrečníkov porovnával s klimatickými zmenami?

Pán predsedajúci, skutočne verím, že zo zlých vecí sa môžu zrodiť dobré, pretože to vidím aj v tejto správe, ktorú z celého srdca podporujem. Európa nám konečne, v podobe Európskeho parlamentu, ukazuje, ako sa stať štátom. Dúfam, že členské štáty budú nasledovať tento príklad.

  Jan Andersson, v mene skupiny PSE. – (SV) Vážený pán predsedajúci, hneď na začiatku by som sa chcel poďakovať pani spravodajkyni, ktorá vybudovala nesmierne kvalitné základy, a ktorej sa tiež vynikajúcim spôsobom podarilo zvládnuť rokovania medzi jednotlivými politickými skupinami.

Už predo mnou tu niekto spomínal, že toto je veľká výzva. Nie je to hrozba, je to výzva pre Európsku úniu. Pokúsim sa pridržiavať troch hlavných oblastí, ktoré tvoria štruktúru správy od pani spravodajkyne.

Po prvé, pôrodnosť. V Európe máme príliš nízke miery pôrodnosti, pričom zdieľam názor, že tento stav je do značnej miery zapríčinený nedostatočným politickým rozhodovacím procesom. Správa sa zaoberá mužmi a ženami, ktorí chcú byť na trhu práce, a ktorí sú na tomto trhu potrební, zároveň si však želajú stať sa rodičmi a mať deti. Túto kombináciu musíme v našich členských štátoch podporiť, aby si obaja rodičia, muži a ženy – pričom tento fakt je potrebné zdôrazniť – mohli skombinovať svoj pracovný a rodičovský život. Zaoberá sa výplatou kompenzácie za rodičovstvo, ktorá je založená na zásade straty príjmu, a ktorá je do veľkej miery spojená s pracovným životom, aby ľudia mohli zostávať doma a zároveň netrpeli finančne.

Po druhé, potrebujeme rozšíriť vysoko kvalitnú detskú starostlivosť. Máme pred sebou ešte dlhú cestu. V tejto oblasti máme stanovené ciele, ale v súčasnosti len veľmi málo členských štátov tieto ciele pre rozšírenie detskej starostlivosti spĺňa.

Správa sa ďalej zaoberá staršími ľuďmi na trhu práce. Je skutočne paradoxné, že svoj pracovný život začíname neskôr a opúšťame skôr. Ak chceme vytvoriť prostredie, ktoré by umožňovalo rodičom zostať v práci, potom musíme v tejto šedej oblasti medzi pracovným životom a odchodom do dôchodku vytvoriť pomocou rôznych opatrení podmienky pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci, možnosť ďalšieho vzdelávania a flexibilné riešenia.

Na záver mi dovoľte, aby som sa vyjadril k prisťahovalectvu. Na to, aby sme mohli rozvíjať a udržať náš systém sociálneho zabezpečenia, potrebujeme, aby do našej spoločnosti prichádzali ľudia z iných častí sveta. Z toho dôvodu musíme vytvoriť integračnú politiku, ktorá zabezpečí, že títo ľudia budú skutočne integrovaní do našej spoločnosti a nebudú z nej vylúčení. Túto politiku musíme podporovať, pretože nespôsobuje konflikt s našim systémom sociálneho zabezpečenia. Práve naopak, predstavuje predpoklad pre jeho ďalší rozvoj.

  Elizabeth Lynne, v mene skupiny ALDE. – Vážený pán predsedajúci, toto bola naozaj veľmi zložitá správa. Na dosiahnutie kompromisov, prípadne na skutočnú diskusiu o niektorých otázkach, existovalo, bohužiaľ, len veľmi málo času. To je aj dôvod, prečo tu máme tak veľa pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov.

Napriek tomu ma však tešia mnohé prvky, ktoré sa do správy podarilo dostať, napríklad potreba riešiť otázku diskriminácie starších ľudí. Ak chceme ukončiť fyzické, finančné, duševné a iné formy diskriminácie, ktorým sú starší ľudia pravidelne vystavovaní, potom naliehavo potrebujeme v tejto veci vykonať viac. Na základe posledných odhadov bolo až 10 % starších ľudí vystavených diskriminácii. Toto číslo je skutočne ohromujúce. Z toho dôvodu vítam zámer Komisie predložiť oznámenie o tejto veci. Musíme však robiť ešte viac. Členské štáty musia tiež pracovať na tom, aby zaručili pre všetkých starších ľudí nezávislosť, bezplatnú osobnú starostlivosť, celoživotné vzdelávanie a nulovú diskrimináciu na pracovisku. To, samozrejme, znamená, že musia začať plne vykonávať smernicu o zamestnanosti z roku 2000 a následne na nej začať budovať.

Musíme sa postarať o to, aby zamestnanci, ktorí dosiahli vek 50, 55 alebo 65 rokov, prestali byť vyhadzovaní na smetisko. Musíme zrušiť ľubovoľný vek pre zákonný odchod do dôchodku a zaviesť na úrovni členských štátov zákonný vek odchodu do dôchodku. Medzi týmito dvoma je jasný rozdiel. Jednotlivci by si potom mohli vybrať, či chcú prestať pracovať a začať poberať dôchodok, alebo či chcú pokračovať v práci aj naďalej a zároveň poberať dôchodok, prípade jeho poberanie odložiť až na dobu, kedy sa rozhodnú ukončiť svoj pracovný pomer. V tejto veci sa mi, bohužiaľ, nepodarilo dosiahnuť konsenzus, preto sa tieto skutočnosti nenachádzajú v správe. Domnievam sa však, že členské štáty musia byť vyzývané, aby tieto opatrenia v budúcnosti prijali.

Predložila som niekoľko pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov v mene svojej skupiny a dúfam, že ostatní poslanci ich budú považovať za vhodné a podporia ich. Väčšina otázok, ktorými sa zaoberá táto správa, by však mala zostať v kompetencii členských štátov. Samozrejme, ešte stále toho môžeme veľa urobiť v súvislosti s výmenou osvedčených postupov.

  Jan Tadeusz Masiel, v mene skupiny UEN. – (PL) Vážený pán predsedajúci, pani spravodajkyňa správne postrehla, že demografická situácia závisí od prirodzeného populačného rastu, priemernej dĺžky života a migračných tokov. K týmto trom prvkom by som rád pridal ešte štvrtý konsolidačný prvok, ktorým sú medziľudské vzťahy a politiká vôľa, ktorá ich ovplyvňuje.

Človek je nesmierne náročným a komplikovaným zvieraťom, ktoré sa nerozmnožuje vtedy, keď je na to správna doba, ale potrebuje k tomu naviac ešte správne podmienky. Dvadsiate storočie, obzvlášť roky, ktoré nasledovali po druhej svetovej vojne, nenaplnili ľudstvo veľkým optimizmom a túžbou rozmnožovať sa. Bolo to, akoby svet nevyzeral pre človeka dostatočne zaujímavý na to, aby chcel doňho priviesť svoje deti.

Dnes, keď sme konečne pochopili príčiny pesimistického demografického obrazu európskej budúcnosti, prišiel čas, aby sme začali s nápravou tejto situácie. Zo správy vyplýva, že prisťahovalectvo nie je vhodným riešením tohto problému. Musíme predovšetkým vytvoriť príťažlivé podmienky pre Európanov, ktoré by obsahovali stimuly na urýchlenie prirodzeného rastu. Podporujem všetky riešenia, ktoré správa navrhuje, pričom by som chcel osobitne zdôrazniť dva z nich.

Rodinám, a predovšetkým ženám, ktoré svoj čas nevenujú len materstvu, ale aj starostlivosti o chorých a starších členov rodiny, by sme mali poskytovať takú veľkú starostlivosť, ako nikdy predtým. Táto práca si žiada byť ohodnotená ako osobitná forma zamestnania, ktorá by mala byť spojená s určitou formou finančnej náhrady. Okrem toho musí mať po matkinom návrate do zamestnania každé dieťa zabezpečené miesto v jasliach a predškolskom zariadení.

Nakoniec, demografia je problém, ktorý má, okrem iného, aj politický charakter – a my sme politici. Je v našej moci napraviť tento zlý stav vecí.

  Ilda Figueiredo , v mene skupiny GUE/NGL. – (PT) Je pravda, že v členských štátoch Európskej únie prebiehajú demografické zmeny, ktoré je potrebné zohľadniť, uskutočnená analýza však neposkytuje dostatočne presvedčivé informácie, aby sme na základe nich mohli tvrdiť, že klesá pôrodnosť a populácia starne. Analýzu potrebujeme dostať o krok ďalej, hľadať príčiny a naznačiť opatrenia, ktoré by neohrozili ľudský pokrok a všetko, čo civilizácia do dnešného dňa dosiahla.

Nesmieme kompromitovať výsledky, ktoré sme dosiahli uplatnením vedeckého pokroku na zlepšenie životných podmienok ľudí v oblasti preventívneho lekárstva, lepšej zdravotnej starostlivosti, výživy a bývania, skrátenia dĺžky pracovného času a podpory pre matky, otcov a deti, ktorých výsledkom bolo neustále predlžovanie očakávanej dĺžky života.

Existencia verejných politík v základných sociálnych oblastiach, predovšetkým univerzálne dostupných verejných služieb v oblasti zdravotníctva a vzdelania, mala nesmierne cenný prínos. Dôležitá je tiež skutočnosť, že boli do právnych predpisov zakomponované požiadavky pracujúcich týkajúce sa pracovnej doby a organizácie práce, zlepšenia podmienok bezpečnosti a zdravia na pracovisku, väčšieho počtu prestávok a dní pracovného voľna, adekvátneho finančného ohodnotenia a istoty pracovného miesta.

Politiky, ktoré majú čoraz výraznejší neoliberálny charakter, ktorých základnými nástrojmi sú lisabonská stratégia, Pakt stability a rastu a usmernenia Európskej centrálnej banky, však spôsobili liberalizáciu a privatizáciu verejných služieb a vyššiu neistotu pracovného miesta, ktorá sa predovšetkým dotýka žien. Zvyšovanie vekovej hranice pre odchod do dôchodku spôsobuje, že mladí ľudia majú ešte väčší problém nájsť si zamestnanie s právami, pričom univerzálny prístup k verejným službám a vhodnému bývaniu je taktiež podstatne problematickejší.

Všetky tieto faktory spôsobujú pokles pôrodnosti. Preto je potreba zmeny politiky taká naliehavá. Preto potrebujeme nahradiť lisabonskú stratégiu európskou stratégiou pre solidaritu a trvalo udržateľný rozvoj, ktorá by pre Európu otvorila nové obzory smerujúce k slušným pracovným miestam s právami, predovšetkým pre ženy a mladých ľudí, skráteniu pracovnej doby pri zachovaní rovnakej výšky miezd, lepším platom, ukončeniu diskriminácie, predovšetkým mzdovej diskriminácie voči ženám, vyššej hospodárskej a sociálnej súdržnosti, vhodnej ochrane a verejnej a univerzálnej sociálnej starostlivosti, ktorá by zaručovala lepšiu kvalitu života a väčšiu sociálnu spravodlivosť.

Preto je také naliehavé, aby sme vytvorili viac lepších a dostupnejších zariadení detskej starostlivosti a zariadení pre starostlivosť o ľudí, ktorí sú odkázaní na pomoc iných. Preto je tiež naliehavé, aby sme zabezpečili všeobecne dostupné a bezplatné verejné predškolské vzdelávanie, ktorým by sme pomohli vytvoriť vhodné pracovné podmienky umožňujúce zladiť pracovný a rodinný život. To si na oplátku vyžaduje stabilnú zamestnanosť a pracovnú dobu a rešpektovanie úlohy matiek a otcov.

Je to tiež dôvod, prečo je potrebné vyčleniť vyššie rozpočtové zdroje pre menej rozvinuté krajiny a prečo potrebujú všetky členské štáty naliehavo ratifikovať a uplatňovať Dohovor OSN o ochrane práv všetkých migrujúcich pracovníkov a členov ich rodín.

  Kathy Sinnott, v mene skupiny IND/DEM. – Vážený pán predsedajúci, toto je správa o prípravách na demografické zmeny. Znamená to snáď že sa vzdávame a akceptujeme strašné predpovede uvedené v Zelenej knihe z roku 2005?

Keď táto kniha vyšla, vnímali sme ju ako šancu na zmenu. Okrem iných vecí sme chceli nájsť spôsob, ako umožniť ženám, aby mohli mať toľko detí, koľko si želajú. Znamená to, že to teraz vzdávame?

Naše túžby zvýšiť pôrodnosť podkopávajú naše vlastné politiky. Naša konkurenčná stratégia je založená na zvyšovaní spotreby. Spotreba však môže byť prekážkou rodičovstva. Spotreba nás učí sebeckosti. Stačí si prečítať reklamné slogany: rozmaznávaj sa, dopraj si všetko, kupuj.

Pre väčšinu ľudí znamená rodičovstvo a rodina presný opak. Vyžaduje si nesebeckosť, ochotu podeliť sa a dať iných na prvé miesto. Keď sa z nás stávajú spotrebitelia, čoraz častejšie sa sami seba pýtame: môžeme si vôbec dovoliť mať dieťa? Porovnávame náklady na dieťa s nákladmi na posun v našom sociálnom živote, prípadne s nákladmi na automobil, bývanie alebo dovolenku. Pri tomto porovnaní dieťa často prehráva a potenciálni rodičia si povedia buď „nie, ďakujem“, alebo „ešte nie“.

Samozrejme, že musíme začať riešiť aj neplodnosť. Vzhľadom na vyše štyri milióny potratov, ktoré sa v Európe každoročne vykonajú, však nemôžeme tvrdiť, že klesajúcu pôrodnosť zapríčiňuje v prvom rade neplodnosť.

Požiadala som svoju asistentku, aby si prečítala túto správu a ona vyslovila zaujímavú poznámku: kde sú muži? Ak chceme diskutovať o rovnosti pohlaví a demografii, potrebujeme hovoriť o tom, že obe pohlavia majú rovnakú a plnú zodpovednosť za výchovu detí. Z mnohých opodstatnených dôvodov sme museli zdôrazniť úlohu ženy. Nedospeli sme však náhodou až k bodu, v ktorom sme odsunuli mužov úplne nabok? Výchova dieťaťa je nesmierne náročná úloha. Aj keď musíme slobodným matkám a ich deťom poskytnúť všetku pomoc, ktorú môžeme, štát je prinajlepšom veľmi slabou náhradou za starostlivého, podporujúceho a, dovolím si povedať, chrániaceho otca.

Mnoho žien nechce na seba prevziať úlohu matky bez angažovanosti otca. Bezpečnosť je pre materstvo dôležitá, ale finančná bezpečnosť sama osebe nestačí. Musíme vytvárať emocionálne prostredie vhodné pre rodičovstvo. Naša kultúra potrebuje vyzývať mužov, aby sa chopili svojich zodpovedností.

Rodičovstvo je predovšetkým o našich najbližších vzťahoch, čo je aj dôvod, prečo nám viac a viac zariadení detskej starostlivosti – aj keď sú vhodné na to, aby sme ženy dostali naspäť do práce – nepomôže zvýšiť pôrodnosť. Ak chceme vyriešiť našu demografickú krízu, potrebujeme obnoviť základnú integritu medziľudských vzťahov. Musíme podporovať dôveru, trpezlivosť, vernosť a lásku. Jedine v takej atmosfére sa môžu muž a žena cítiť dostatočne šťastní a bezpeční, aby mohli začať rodinu, pričom výsledkom tejto podpory rodiny a rodinného života bude zvýšená pôrodnosť a obnova Európy.

  Thomas Mann (PPE-DE). – (DE) Vážený pán predsedajúci, Európska únia čelí najväčším demografickým zmenám vo svojej histórii. Do roku 2030 nám bude chýbať 20 miliónov ľudí v práceschopnom veku. Dvaja pracujúci ľudia budú musieť prispievať na jedného dôchodcu. Dobrou správou je, že ľudia budú žiť dlhšie a že súčasná generácia starších ľudí je zdravšia ako tie predchádzajúce. Zlou správou je, že mladá generácia je veľmi málo početná, čo bude mať veľmi vážne následky na mestské plánovanie, výstavbu bytových jednotiek, vzdelávací systém a spôsob organizácie práce.

Potrebujeme v našich členských štátoch vytvoriť prostredie, ktoré by bolo priaznivejšie pre rodinu, potrebujeme vytvoriť viac možnosti v oblasti detskej starostlivosti, viac detských centier na pracoviskách, lepšie možnosti pre spojenie práce a rodiny, vyššiu účasť žien v pracovnom svete, viac zamestnaní na čiastočný úväzok pre rodičov a bezpečný návrat do práce po výchove dieťaťa. Predovšetkým však musíme vytvoriť stabilnejšie kanály pre kariérny rozvoj a dostatočne vysoký príjem, pretože tieto faktory uľahčujú ľuďom rozhodnutie začať rodinu.

Potrebujeme tiež výrazne vyššie investície do ľudí, aby sa zlepšila úroveň všeobecného vzdelania a odborných školení. Programy pre celoživotné vzdelávanie by mali pomáhať nielen mladým, ale aj starším ľuďom, ktorí budú chcieť ešte dlhšiu dobu pracovať, a ktorí dokážu zvládnuť dostatočne veľké množstvo práce s vysokou kvalifikáciou a vysokou motiváciou.

Nemali by sme od správy pani Castexovej očakávať príliš veľa. Právne postavenie sociálnych služieb všeobecného záujmu je naďalej kontroverzné. Sme proti rámcovej smernici alebo záväzným nariadeniam na celoeurópskej úrovni. Okrem toho, firemné príspevky na dôchodky, ktoré boli zriadené na dobrovoľnom základe, by nemali byť zaťažované ešte ďalšími povinnosťami, akými sú napríklad kritériá týkajúce sa rodinnej politiky. Toto je otázka sociálneho zabezpečenia, otázka daní a z toho dôvodu je to klasická záležitosť patriaca do kompetencií členských štátov.

Pri zohľadnení týchto faktorov spoločne s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi od skupiny Európskej ľudovej strany (kresťanských demokratov) a európskych demokratov sa táto správa stáva kvalitná. Vďaka tejto správe môžeme otvoriť diskusiu potrebného rozsahu o následkoch dramatických demografických zmien.

  Alejandro Cercas (PSE). – (ES) Vážený pán predsedajúci, vážený pán komisár, veľmi pekne vám ďakujem, že ste sa zúčastnili na tejto veľmi zaujímavej diskusii. Chcel by som sa tiež poďakovať pani Castexovej za to, že vypracovala túto správu a že nám tým umožnila zájsť pri tejto diskusii viac do hĺbky, čo nám skutočne veľmi pomáha.

Pre krajinu ako je tá moja, Španielsko, ktorá zažíva demografickú krízu, ktorá je, ak je to vôbec možné, ešte vážnejšia, než je priemer v Európskej únii, je tento typ komunikácie zo strany Komisie a tento typ diskusie veľmi prospešný, pretože toto je hlboko zakorenený štrukturálny problém a nielen nejaká krátkodobá situácia. Tieto skutočnosti pomáhajú dostať tento problém z úrovne vnútroštátnej politickej diskusie na oveľa širšiu úroveň, ktorá ponúka väčšie možnosti pre analýzu a vhodnú odpoveď.

Presne ako povedal pán komisár, čelíme problému, s ktorým však zároveň vzniká aj príležitosť. Táto príležitosť byť sa mala zhmotniť do podoby opatrení zameraných na vyriešenie tohto problému, nielen jeho účinkov – t.j. že v Európe pribúda počet starších ľudí, že Európa starne – ale aj jeho príčin.

Musíme zabrániť starnutiu Európy, pretože sa nevyhneme tomu, aby sme mali čoraz viac starších ľudí. Veda a zdravotníctvo nás dostali až do tohto bodu a pokrok bude pokračovať aj naďalej. Problémom je to, že – ako tu už povedali aj iní poslanci a poslankyne – potrebujeme politiky pôrodnosti, demografické politiky a potrebuje v Európe deti, presne toto potrebujeme. Potrebujeme pracovať vo všetkých oblastiach, avšak s porozumením, že toto je vážny a citlivý problém, ktorý, ak teraz nevytvoríme základy na jeho riešenie, odovzdáme budúcim generáciám.

Patrím medzi tých, ktorí si myslia, že európsky sociálny model nie je problémom, práve naopak, mohol by byť riešením.

Starnutie a nízka pôrodnosť v Európe by bez nášho sociálneho systému predstavovali ešte závažnejšie problémy. Iné spoločnosti, ako napríklad Čína, ktoré budú tiež zažívať niečo veľmi podobné, zaplatia za svoj nedostatočne účinný, inteligentný a racionálny sociálny model ešte oveľa vyššiu cenu než my.

Pretože, v krátkosti, problém bude ten, že zmena je neodvratná a my sa budeme musieť zmeniť. Náš sociálny systém dokáže zmeniť svoje postupy bez toho, aby zmenil svoje hodnoty. Domnievam sa, že základné oblasti sú solidarita, zosúladenie rodiny a práce (dávať rodinám nové príležitosti, aby vytvárali nové generácie), vítanie prisťahovalcov, nie ako záťaž, nie ako niečo, čo je negatívne pre našu spoločnosť, ale ako jav, ktorý, ak sa nám ho podarí integrovať, nám pomôže vyriešiť tento problém. A nakoniec, potrebujeme otvoriť dôležitú diskusiu o úlohe ženy v našej spoločnosti, diskusiu, ktorá sa musí niesť, ako vždy, v duchu solidarity.

(potlesk)

  Siiri Oviir (ALDE). – (ET) Vážený pán komisár, vážený pán predsedajúci, vážené dámy, vážení páni, v súčasnosti je priemerná pôrodnosť v Európe na úrovni 1,5 (detí na jednu rodinu). Toto číslo však znamená, že nemáme žiadny populačný rast. Členské štáty skúmali túto situáciu a ich zistenia ukazujú, že v priemere si ľudia želajú mať dve alebo tri deti. Je teda jasné, že existuje nesúlad medzi želaním ľudí a realitou.

Toto je 21. storočie, v ktorom ženy už dávno prestala uspokojovať úloha ženy v domácnosti a opatrovateľky detí. Ženy sú vzdelané, chcú pracovať a budovať svoju kariéru. Príjem, ktorý za svoju prácu dostávajú, pomáha zlepšiť životnú úroveň ich rodiny. Musíme však určitým spôsobom ovplyvniť pôrodnosť, aby sa nám podarilo vytvoriť podmienky, v ktorých by rodiny mohli mať skutočne toľko detí, koľko si želajú. Naše rodiny potrebujú mať pocit bezpečia, že narodenie dieťaťa im nezničí kariéru, inými slovami, potrebujeme vytvoriť lepšiu rovnováhu medzi pracovným a rodinným životom pre matky aj otcov.

Rodičia chcú mať pocit istoty, že dokážu poskytnúť svojim deťom dobré vzdelanie a pomôcť im rozvinúť svoje zručnosti, aby sa mohli realizovať v oblasti svojho záujmu, ak to bude potrebné, tak aj s materiálnym prispením zo strany štátu. Bez tohto pocitu istoty ľudia nebudú chcieť mať deti. Prisťahovalectvo, ako prostriedok na zvýšenie populácie, predstavuje veľmi naivné riešenie. Je to len čiastkový a krátkodobý prístup. Mali by sme venovať viac pozornosti inováciám, nie prisťahovalectvu.

Krátkosť času mi, bohužiaľ, nedovolí hovoriť o všetkých faktoroch, chcela by som však zdôrazniť, že demografická situácia závisí do veľkej miery od škály rozhodnutí a zákonných pravidiel v oblastiach, ktoré siahajú od pracovného a rodinného práva až po právne predpisy v oblasti životného prostredia a národnú bezpečnosť. Na záver by som sa chcela poďakovať pani Castexovej za jej dôležitú správu, v ktorej sa dokázala veľmi dobre vcítiť do pocitov žien.

  Ewa Tomaszewska (UEN). – (PL) Vážený pán predsedajúci, návrh uznesenia opäť raz upozorňuje na demografickú hrozbu, ktorej Európa čelí. Zodpovednosť za budúcnosť nášho kontinentu a za jeho sociálny a hospodársky rozvoj si vyžaduje, aby sa tejto záležitosti venovala osobitná pozornosť. Priemerná miera pôrodnosti na úrovni 1,5 je príliš nízka. Ak chceme zaručiť, aby sme dosiahli aspoň výmenu pokolení, potom hodnota tohto ukazovateľa musí byť minimálne 2,15.

K týmto hrozbám určite svojou mierou prispeli aj faktory ako: propagovanie rodinných modelov s malým počtom detí, podmienky rodinného života, ktoré nevytvárajú záruky pre slušnú a stabilnú ekonomickú situáciu (čo je dôsledkom nezamestnanosti a zníženia štandardov pre zamestnávanie, predovšetkým pokiaľ ide o dĺžku trvania zamestnaneckého pomeru) a trestanie žien za materstvo prostredníctvom systémov dôchodkového zabezpečenia. Starnutie spoločnosti, ktoré je dôsledkom inak pozitívneho javu predĺženia ľudského života, ale tiež zhoršujúceho sa pomeru medzi počtom ľudí, ktorí sú aktívne pracujúci a počtom dôchodcov, spôsobuje vážne finančné problémy pre systémy dôchodkového zabezpečenia. V tejto situácii musíme podniknúť kroky na dosiahnutie zmeny.

Ja si však dovolím nesúhlasiť so záverom, ktorý je uvedený v tejto správe, že tento problém za nás vyriešia migračné pohyby. Štúdie, ktoré v Poľsku uskutočnil Inštitút výskumu trhového hospodárstva, ukazujú, že prírastok populácie, ktorý by sa dosiahol touto metódou, by bol niekde na úrovni 2 – 3 %, inými slovami, bol by príliš nízky. Okrem toho, táto metóda vytvára spoločenské problémy, ktoré už dnes môžeme pozorovať v Dánsku, Francúzsku a Nemecku. Integračné procesy majú dlhodobú povahu.

Chcela by som vás upozorniť na návrh správy týkajúci sa práv pre rodiny ekonomických migrantov. Pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré som predložila, sú zapríčinené neurčitosťou textu správy, či ide o rodinu v zmysle práva rodnej krajiny emigranta, alebo tiež práva prijímajúcej krajiny. Mám predovšetkým obavy v súvislosti s potenciálnou polygamiou a s tým spojenými právnymi a ekonomickými následkami v prípade sociálnych služieb poskytovaných týmto rodinám. Chcela by som tiež...

(Predseda vzal rečníkovi slovo)

  Bernard Wojciechowski (IND/DEM). – Vážený pán predsedajúci, slovo „integrácia“ bolo v tejto správe použité 24-krát. Navrhovaná integrácia prisťahovalcov, ktorá sa bude platiť z vreciek našich národných daňových poplatníkov, nezohľadnila jeden dôležitý faktor, konkrétne, náboženstvo a civilizáciu. Militantní sekularisti socialistického pôvodu sa tejto téme vyhýbajú, aj keď počet moslimského obyvateľstva neustále narastá.

Do roku 2025 bude, alebo môže byť, každý tretí človek žijúci v západnej Európe moslim. Arcibiskup z Canterbury nedávno navrhol, aby Európa prijala právo Šarija, ktoré by predseda a osadenstvo tohto Parlamentu pravdepodobne označovali pojmom „multikulturalizmus“. Táto skutočnosť prináša do popredia zmätenú diskusiu, ktorá sa zaoberá spôsobmi a možnosťami, ako integrovať a asimilovať nových prisťahovalcov, ktorí doslova zaplavujú náš kontinent.

Znamená asimilácia to, že prisťahovalci by mali absorbovať a byť absorbovaní európskou civilizáciou, alebo to znamená to, že by sa mali pripojiť k potomkom starých európskych národov a vytvoriť určitý typ nového európskeho človeka? Alebo je vytvorenie spoločnej civilizácie nežiadúce, prípadne nemožné?

Aj keď v Európe vždy existovalo množstvo rôznych kultúr, vždy mala aj svoj hlavný prúd, ktorým bola kresťanská kultúra alebo, takpovediac, civilizácia, ktorú zdieľala väčšina európskych obyvateľov, nezávisle od toho, aký bol ich pôvod. Po vyše 20 storočí bola táto civilizácia ústrednou a trvalou súčasťou európskeho dedičstva. Človek si musí položiť otázku: bola by Európa tou Európou, ktorou je dnes, ak by boli pozostatky Rímskej ríše v siedmom a ôsmom storočí dobyté a osídlené nie kresťanmi, ale moslimmi alebo nejakou inou kultúrou? Odpoveď na túto otázku je jednoduchá: nie. Nebola by Európu. Bol by z nej Egypt alebo Líbia.

Našťastie existujú ľudia, ktorí nepripustia poskytovanie kultúrnych práv ako zásterku pre Šariju. Náboženstvo by malo byť chránené štátom – obzvlášť európskym štátom. Jedine kresťanstvo dokáže integrovať iné náboženstvá do spoločného európskeho projektu, tým že poskytne to, čo sekulárne ideológie nedokážu. Myslím si, že Európa to môže urobiť, že Európania by sa mali vrátiť ku kresťanskej kultúre a k jej tradíciám a hodnotám slobody, rovnosti, zákona a individuálnych práv, ktoré boli počas posledných 20 storočí súčasťou všetkých európskych národov a ktoré boli zdrojom prosperity a morálneho vodcovstva vo svete.

Táto správa nedokáže integrovať nič a nikoho. Je symbolom chodiacej mŕtvoly. Môže zapríčiniť vytvorenie kontinentu živých mŕtvol, ktoré si vôbec nebudú uvedomovať svoju národnú identitu.

  José Albino Silva Peneda (PPE-DE). – (PT) Vážený pán predsedajúci, vážený pán komisár, vážené dámy, vážení páni, vyššia predpokladaná dĺžka života a neustále klesajúca pôrodnosť spôsobia, že súčasný index európskej demografickej závislosti vzrastie z terajších 49 % na 59 % v roku 2025 a na 77 % v roku 2050.

To znamená, že Európska únia čelí úplne novému problému, keďže v budúcnosti budú mať európske mestá veľmi veľké percento starých ľudí a spoločnosť bude preto úplne odlišná od tej dnešnej.

Tento trend znamená, že bude potrebné uskutočniť významné zmeny v dôležitých aspektoch verejných politík. Okrem zmien v systéme sociálneho zabezpečenia bude potrebné vykonať zmeny aj v zdravotníckych a opatrovateľských službách, daňovej politike, územnom plánovaní, prisťahovalectve, bezpečnosti, kultúre, cestovnom ruchu, voľnom čase, atď.

Bude tiež potrebné prehodnotiť financovanie systémov dôchodkového zabezpečenia, aby už viac neboli založené na prevažne štátnom financovaní, a ak na ňom aj budú založené, potom príspevky do týchto systémov budú musieť pochádzať aj z iných než výlučne mzdových zdrojov.

Vzhľadom na ďalekosiahle následky demografických zmien je potrebné tieto zmeny zvážiť z hľadiska verejnej správy a sociálnej štruktúry, čo si vyžaduje zahrnutie všetkých hospodárskych, kultúrnych a sociálnych činiteľov do štrukturálnej analýzy a do diskusie o rozličných opatreniach, ktoré bude treba podniknúť. Preto je táto správa taká hodnotná.

Znovu zdôrazňujem, že čelíme oblasti, pri ktorej je nesmierne dôležité a naliehavé pristúpiť k sociálnemu dialógu. Neexistuje žiadny iný spôsob, akým sa dá tento problém vyriešiť.

Súhlasím so stanoviskom Komisie, že podpora vyššej pôrodnosti – vzhľadom na naliehavosť a rozsah problému – umožní vytvorenie dlhodobej stratégie. Je to jediný spôsob, ako podniknúť preventívne opatrenia a zároveň pomôcť Európskej únii využiť príležitosti, ktoré patria do politiky na podporu pôrodnosti.

  Harald Ettl (PSE). – (DE) Vážený pán predsedajúci, dnes, v tejto neskorej hodine, diskutujeme o správe, ktorá sa zaoberá európskou demografickou budúcnosťou, pričom verejnosť sme z tejto diskusie v podstate úplne vylúčili. Pani spravodajkyňa si za túto správu zaslúži najvyššiu pochvalu, pretože sa v nej zaoberá existenčnými spoločenskými, politickými a sociálnymi otázkami. Táto výsledná správa by mala byť povinným čítaním pre všetkých poslancov Európskeho parlamentu, ktorí sa skrývajú za každodenný politický pragmatizmus a ignoranciu reality.

Správa prezrádza ako a kde je možné pomocou sociálneho tepla bojovať proti hospodárskemu chladu a potkaním pretekom. Obsahuje tiež predpovede budúceho vývoja a navrhuje, aby sme otvorili oči a rozvíjali politickú filozofiu inkluzívnej spoločnosti. S tým súvisí večne sa meniaca otázka, čo vlastne vytvára rodinu, ktorá potrebuje byť prehodnotená, ako aj fakt, že v dnešnej zámožnej spoločnosti je rodičovstvo spájané so strachom z chudoby.

V priemyselných podnikoch – pričom toto je bežná prax – mužní manažéri, ktorí nikdy nemali žiadny spoločenský život, zakazujú odchod na rodičovskú dovolenku. Okrem toho sa nedá ani spočítať počet zamestnaneckých vzťahov a pracovísk, v ktorých ľudia uvažujú nad tým, či si dieťa vôbec môžu dovoliť.

Dodatočné opatrenia, ktoré sú uvedené v správe, sú potrebné k tomu aby sme zvrátili demografický vývoj a vytvorili obojstranne prospešnú situáciu. Jedna vec je však istá: spoločnosť zajtrajška bude vyzerať inak. To, či generačný konflikt povedie k politickej apokalypse, a či sa ním umocní pravdepodobnosť konfliktu medzi bohatými a chudobnými, závisí od toho, čo urobíme tu a teraz, a od toho, či sú politici pripravení rozmýšľať politicky a konať „sociopoliticky“.

Táto správa je viac než len zlou predpoveďou počasia, ktoré dnes môžeme prečkať, pretože zajtra sa obloha vyjasní. Táto správa je jasnou výzvou na zmenu a rozvoj našej politiky a, predovšetkým, príležitosťou zlepšiť naše osobné chápanie spoločnosti. Ešte raz sa chcem poďakovať pani spravodajkyni.

  Jean Marie Beaupuy (ALDE). – (FR) Vážený pán predsedajúci, presne ako povedal pán Ettl, čelíme veľkej výzve. Naši občania si práve začali uvedomovať, že podnebie predstavuje výzvu. Len málo z nich si však uvedomuje, že aj demokracia je výzvou.

Kde je teda demografický problém Európy situovaný? Samozrejme, v mestách, keďže 80% všetkých obyvateľov žije v mestách. Čo je teda v súčasnosti hlavným problémom našich občanov žijúcich v mestách a tiež hlavným problémom mestských starostov, keďže viem, že aj niektorí ďalší kolegovia poslanci v tomto Parlamente sú zároveň, podobne ako ja, aj starostami alebo zástupcami starostov vo svojich mestách?

Dovoľte mi uviesť dva súbory príkladov. Na jednej strane je to súbor ekonomických príkladov. Ide o príklady, v ktorých musia mestá buď ubytovať veľké množstvo obyvateľov, alebo, ako môžeme vidieť na príkladoch niektorých miest vo východnom Nemecku, naopak sledovať, ako veľká časť obyvateľov mesto opúšťa. V druhom spomínanom prípade to znamená neobsadené bytové jednotky, nepoužívané cesty, zbytočné vykurovanie niektorých štvrtí a prázdne školy. V prvom prípade to znamená vybudovanie školy za 5 miliónov EUR, ako som to nedávno urobil ja vo svojom meste, alebo nového centra v mestskej štvrti za 7 miliónov EUR. Tieto položky predstavujú ekonomické výdavky, ktoré musia znášať mestá a mestskí daňoví poplatníci.

Toto však nie je iba ekonomická, ale aj ľudská výzva, pretože keď v týchto mestských štvrtiach vidíte ľudí, ktorí sú izolovaní, keď čelá štvrť starne, keď v nej už viac nepočujete veselý krik detí hrajúcich sa na uliciach, potom je to tiež problém medziľudských vzťahov. Ako viete, existujú zamestnania, ktoré nikto nechce vykonávať. V malých mestách človek nenájde inštalatéra. V mojom meste máme nedostatok zdravotných sestier. Nemáme už ani dostatok pomocníkov v domácnosti, takže ľudia musia čakať. Namiesto dvoch hodín pomoci denne im teraz môžeme poskytnúť iba jednu. Toto je skutočne vážny ľudský problém.

Pán komisár, zájdem trochu za hranice správy svojej kolegyne, pani poslankyne Castexovej, za ktorú budem zajtra s radosťou hlasovať, pretože by som Vás chcel, ako predseda skupiny pre mestskú bytovú politiku, požiadať, aby ste predložili návrh o mestách, ktorý by umožnil v blízkej budúcnosti pre každé mesto vypracovať tabuľku, ktorá by nám pomohla lepšie porozumieť a riadiť demografickú situáciu v našich mestách v strednodobom a dlhodobom horizonte. To by nám pomohlo prijať rozhodnutia o bytovej politike, doprave, školách, atď.

  Wojciech Roszkowski (UEN). – (PL) Vážený pán predsedajúci, správa, o ktorej práve diskutujeme, je dôkazom bezmocnosti Európskej únie dokonca aj správne ohodnotiť situáciu. Nachádzame sa na palube demografického Titaniku a nikto ešte nevyzval orchester, aby začal hrať. Vedieme diskusiu o téme, ktorá má kľúčovú dôležitosť, a robíme to vo večerných hodinách a pri minimálnej účasti poslucháčov.

V Európskej únii máme demografickú krízu. Aj keď sa v správe hovorí o zmenách, tvrdenie v odôvodnení F je v jasnom rozpore s tvrdením v odseku 1. Hovorí sa v nej o neplodnosti žien. A čo neplodnosť mužov? Hovorí sa v nej o neplodnosti párov, ako keby homosexuálne páry mohli byť plodné. Hovorí sa o neplodnosti, ale nie je v nej ani zmienka o tom, že hlavným dôvodom poklesu počtu obyvateľov v Európe sú potraty. Počas posledných 50 rokov sa v 27 členských štátoch Európskej únie vykonalo spolu okolo 75 miliónov potratov. Keby to tak nebolo, mali by sme v Európskej únii o 15 % viacej ľudí a nezažívali by sme žiadnu krízu.

V Európskej únii neustále hovoríme o právach, ale nikdy nie o povinnostiach, prípadne o povinnostiach vo vzťahu k budúcnosti. Nedá sa to nazvať inak než druhým detstvom u dospelých. Preto tu máme krízu: deti nemôžu mať potomstvo, nemôžu ho mať ani starí ľudia, a bez potomstva neexistuje žiadna budúcnosť.

  Csaba Őry (PPE-DE). – (HU) Ďakujem vám, pán predsedajúci. Správa o demografickej budúcnosti Európy je dôležitou správou, pretože sa zaoberá riešením dôležitých problémov, akými sú napríklad zastavenie starnutia spoločnosti, zvýšenie túžby mať deti, zlepšenie rovnováhy medzi pracovným a rodinným životom, zamestnanecké príležitosti pre ženy, starostlivosť o starších ľudí, poskytovanie pomoci osobám vo finančnej tiesni popri práci a, v neposlednom rade, aj otázkou dlhodobej udržateľnosti a finančnej životaschopnosti veľkých systémov sociálneho zabezpečenia.

V centre týchto otázok je rodina, rozdelenie práce v rámci rodiny, obaja súčasne pracujúci manželia, zabezpečenie a vzdelávanie čoraz väčšieho počtu detí a pokračujúce poskytovanie starostlivosti starším ľudom, ktorí sú závislí na pomoci iných. Ako môžeme dosiahnuť, aby dospelí ľudia chceli pracovať a zároveň chceli mať aj deti? Mali by sme sa tiež zamerať na to, aby sme na úrovni politík Európskej únie podporili aktívnych ľudí v staršom veku, tým chcem povedať, že by sme mali viac zatraktívniť zamestnanie popri dôchodku, posunúť vekovú hranicu pre odchod do dôchodku o trochu vyššie, v rámci možností, a znížiť výšku dôchodcovských príspevkov pre skorší odchod do dôchodku pomocou nepriamych stimulov.

Tieto ciele, ktoré sú jeden na druhom závislé, môžeme dosiahnuť jedine vtedy, ak budeme venovať osobitnú pozornosť dvom oblastiam: podpore rodín a zlepšovaniu zdravotného stavu obyvateľstva. Je samozrejmé, že túžbu pracovať môžeme u starších ľudí zvýšiť jedine vtedy, ak bude ich zdravotný stav v poriadku a ak budú schopní aj naďalej vykonávať svoje zamestnanie bez zjavných problémov.

Je veľmi nešťastné, že mnohé členské štáty z rozpočtových dôvodov zadržiavajú alebo znižujú granty do zdravotníctva, a že sa na pracujúcich kladú čoraz väčšie bremená, vrátane starších ľudí a ľudí vo finančnej núdzi. Je to cesta zlým smerom. Nepomáha vykonávať lisabonskú stratégiu, ani vyriešiť demografické problémy. Situácia je podobná vo vzťahu k podporným systémom pre rodiny, a aj tu ich potrebujeme zvýšiť, namiesto toho, aby sme ich znižovali a zadržiavali. Veľmi pekne Vám ďakujem, pán predsedajúci.

  Rovana Plumb (PSE). – (RO) Vážený pán predsedajúci, vážený pán komisár, vážené kolegyne a kolegovia, správa pani Castexovej je veľmi dôležitá pre budúcnosť Európy a chcela by som zablahoželať pani spravodajkyni k jej obsahu.

Správna demografická politika zahŕňa základnú zásadu: nemali by sme budúcim generáciám prenechávať úlohy, ktoré bude takmer nemožné vyriešiť, vzhľadom na predpoveď pre budúce desaťročia. V krátkosti, potrebujeme nájsť riešenia pre prítomnosť, ale predovšetkým pre budúcnosť.

Európska demografia predstavuje problém v celej Únii, pričom by som chcela upozorniť, že región, ktorý mám tú česť zastupovať, má v tejto oblasti skutočne akútne problémy. Sociálna a kultúrna realita, ktorá je výsledkom dlhoročného života v komunizme, priamo ovplyvnila demografické procesy v krajinách východnej Európy, pričom Rumunsko predstavuje v tomto smere osobitný prípad.

Odpoveď na demografickú výzvu je jasná na prvý pohľad: členské štáty musia urýchlene prehodnotiť svoje demografické politiky, aby odstránili negatívne účinky zmenšovania populácie a demografického starnutia. Aj keď riešenia nie sú vždy také jednoduché ako otázky, chcela by som zdôrazniť význam bodu č. 10 v správe, ktorý požaduje, aby členské štáty prijali opatrenia zamerané na vytvorenie kvalitných a dostupných služieb detskej starostlivosti, v súlade s barcelonskými cieľmi, aby boli členské štáty do roku 2010 schopné poskytovať služby, ktoré by sa dokázali postarať aspoň o 90 % detí vo veku od troch rokov až po školský vek, a zároveň aspoň o 33 % detí, ktoré majú menej než tri roky. Je to veľkorysý a zároveň potrebný cieľ.

Za riešenie považujem aj poskytovanie priamej finančnej pomoci vo forme hotovosti, aj keď je to iba krátkodobé riešenie. Preto by sa mal klásť dôraz na poskytovanie podpory rodičom vo vzťahu k ich zamestnávateľom a na kvalitné a dostupné služby zamerané na detskú starostlivosť a vzdelávanie, s cieľom zabezpečiť rovnováhu medzi rodinným a profesionálnym životom. Európske inštitúcie a členské štáty si začali uvedomovať dôležitosť demografických politík, to však samo osebe nestačí. Potrebujeme prvý krok, presné záznamy demografickej situácie v Európskej únii.

(Predseda prerušil rečníka)

  Marian Harkin (ALDE). – Vážený pán predsedajúci, najprv by som chcela povedať pani spravodajkyni, že urobila skvelú prácu. Toto je veľmi komplexná správa, ktorá sa zaoberá jedným z hlavných problémov Európskej únie: hľadaním riešenia pre demografickú výzvu.

Chcela by som spomenúť len dve oblasti, ktorými sa táto správa zaoberá: situáciu v oblasti opatrovníctva, predovšetkým u rodinných opatrovateľov, a otázku dôchodkov. V súvislosti s opatrovateľmi správa pripomína členským štátom mnohé nevýhody, ktorým musia opatrovatelia čeliť a požaduje tiež, aby sa opatrovateľom poskytovala väčšia podpora, predovšetkým pravo na flexibilnú prácu, prípadne prácu na čiastočný úväzok. Toto uľahčí opatrovateľom ich voľbu a umožní im vytvoriť rozumnú rovnováhu medzi pracovným a rodinným životom.

Nedávne prejudiciálne konanie, v ktorom Súdny dvor podporil prípad prepustenia pracovníka na jeho žiadosť, ktoré bolo podané opatrovníkom zo Spojeného kráľovstva, naznačuje, že Súdny dvor rozmýšľa v podobnom duchu.

Tato správa taktiež kladie dôraz na to, že dostupnosť primeraných služieb pre ľudí, ktorí potrebujú starostlivosť, zohráva dôležitú úlohu pri zabezpečovaní plnej a rovnakej účasti mužov a žien na pracovnom procese. Pomôže nám to pri dosahovaní lisabonských cieľov. Primerané služby by však mali byť poskytované nezávisle na týchto skutočnostiach.

Táto správa taktiež poukazuje na obrovské rozdiely medzi priemerným dôchodkovým poistením mužov a žien. Táto skutočnosť je často spôsobená prestávkami v kariére u žien, ktoré sa musia postarať o svoje deti a o starších príbuzných. Správa tiež vyzýva členské štáty, aby podnikli kroky, ktoré by zabezpečili, že prestávky v zamestnaní, ktoré si ľudia vyberajú z dôvodu materských, otcovských alebo rodičovských dovoleniek, nebudú mať za následok výsledné vyplácanie nižších dôchodkov.

Je nesmierne dôležité, aby sa zo súčasných opatrovateľov, z ktorých mnohí sú v službe 24 hodín denne a 7 dní v týždni, nestala ďalšia generácia starých a chudobných ľudí. Ak chceme zabrániť tejto situácii, potom členské štáty musia podniknúť kroky, ktoré by riešili problém opatrovateľských dôchodkov. Bolo by úplne neprijateľné, ak by tým, ktorí znášajú bremeno opatrovníctva, boli vyplácané neprimerane nízke dôchodky.

  Ryszard Czarnecki (UEN). – (PL) Vážený pán predsedajúci, v čase, keď som ja chodil do základnej školy, bolo v Európe 100 miliónov detí vo veku menej ako 14 rokov, medzi ktorých som patril aj ja. Keď budem 87 ročným starčekom, v Európe bude v tom čase len 66 miliónov detí v tomto veku. V súčasnosti má každý štvrtý Európan vyše 65 rokov a o 40 rokov už v tomto dôchodkovom veku bude každý druhý Európan.

Pamätajme, že tieto údaje nie sú iba nejaké suché štatistiky. Bude to mať za následok obrovský nárast verejných výdavkov a sociálnych dávok. V Európe, vrátane mojej vlastnej krajiny, máme demografickú krízu. Ešte pred 100 rokmi bol každý šiesty alebo siedmy človek na svete Európan, a už o 40 rokov bude na našom kontinente žiť iba každý dvadsiaty obyvateľ sveta.

Čo by sme teda mali urobiť? Podporovať materstvo, vytvárať ekonomické stimuly, vrátane daňových úľav, zamerané na rodičovstvo a podporovať veľké rodiny. Jedna vec, ktorú však musíme jednoznačne urobiť, je liečiť neplodnosť. Dnes tu nariekame, pričom sme dospeli až k problému s prisťahovalcami, zdroj týchto problémov však leží v demografickom úpadku európskych národov.

  Miroslav Mikolášik (PPE-DE). – (SK) Vážený pán predseda, vážený pán komisár. So znepokojením beriem na vedomie pokles pôrodnosti, ktorý trvá už niekoľko rokov a ktorý poukazuje na to, že do roku 2050 príde v Európskej únii k premene v štruktúre obyvateľstva. Nepôjde len o celkové zostarnutie Európskej únie, ale bude to aj nedostatok osôb v produktívnom veku. Následkom toho bude Únia konfrontovaná so stratou konkurencieschopnosti vo vzťahu k regiónom, v ktorých sa zaznamenáva veľký demografický nárast.

Demografická nerovnováha by mohla potom ovplyvniť financovanie sociálneho zabezpečenia a dôchodkových systémov. Myslím si však, že táto situácia nie je nová a súčasné nepriaznivé demografické zmeny nastoľujú pred nás dôležité otázky, pri ktorých riešení je nevyhnutná analýza ich príčin i dôsledkov. Jednu z hlavných príčin demografickej zimy vidím v nepriaznivých podmienkach a vplyvoch, ktoré sa snažia oslabiť napríklad tradičný model rodiny tvorený mužom a ženou, úlohu materstva v živote žien, ako aj mužov ako otcov detí, ekonomické a sociálne výhody viacdetných rodín.

Ako otec rodiny a lekár vítam tie časti uznesenia, ktoré hovoria o ochrane materstva, sociálno-hospodárskej podpore rodín a činností, ktoré umožnia ženám a mužom lepšie zosúladiť rodinný a pracovný život. Taktiež súhlasím s vecným a racionálnym prístupom k prisťahovaleckej politike. Chcem len podotknúť, že racionálnosť prisťahovaleckej politiky vidím v obsadzovaní tých pracovných postov, ktoré sú v krajinách EÚ dlhodobo neobsadené. Práve premyslená politika Európy v tejto oblasti musí byť dobre prepracovaná. Európa by mala byť v aplikácii tzv. modrej karty taká, aby si pri emigračnom procese vyberala aktívne len kvalifikovanú pracovnú silu, a aj to len v profesiách, ktoré nám na trhu chýbajú.

Za pozitívne považujem aj možnosť adopcie pre neplodné páry a vytváranie dobrých podmienok pre pestúnske rodiny. (Už končím.) Nesúhlasím však s tým, aby sa ako možnosť liečenia neplodnosti propagovala asistovaná reprodukcia natoľko sa pri takej činnosti ...

  Joel Hasse Ferreira (PSE). – (PT) Vážený pán predsedajúci, vážený pán komisár, vážené dámy, vážení páni, otázka demografickej budúcnosti Európy si získala značnú pozornosť tohto Parlamentu. V Lisabone som počas diskusie o Bushill-Matthewsovej správe, spoločne so svojou kolegyňou Edite Estrelovou, obhajoval verejné vypočutie o demografii a solidarite medzi generáciami. Správa pani Castexovej, za ktorú jej chcem zablahoželať, sa zaoberá širšou perspektívou – perspektívou demografickej budúcnosti Európy.

Výzvy v súvislosti so solidaritou neexistujú iba medzi generáciami, ale tiež medzi regiónmi, a zahŕňajú v sebe integráciu migrantov, politiky ľudských zdrojov a, samozrejme, výzvu na demografickú obnovu.

Dámy a páni, táto demografická obnova zahŕňa aj prehodnotenie dôležitosti zariadení detskej starostlivosti, ktoré uľahčujú rodičom vstup na trh práce a pomáhajú bojovať s chudobou, predovšetkým u neúplných rodín.

Rovnako je však dôležité vziať do úvahy aj fakt, že niektoré z barcelonských cieľov, ktoré boli vhodne stanovené pre túto a ďalšie oblasti, sa v mnohých krajinách ešte nepodarilo dosiahnuť, spomedzi nich by som chcel zdôrazniť vyššiu účasť žien v pracovnom procese a podporu zamestnávania osôb vo veku nad 55 rokov.

Z daňového hľadiska je takisto veľmi dôležite, aby členské štáty využili možnosť použitia účinných opatrení na podporu pôrodnosti, aby tým znížili finančné obmedzenia, ktoré rodinám bránia mať viac detí.

Jednu vec si však treba vyjasniť, ešte stále je dôležité, aby pracujúci, ak budú chcieť, mali možnosť predĺžiť si svoj aktívny vek v rámci existujúceho právneho rámca každého členského štátu, avšak, právo na dôchodok po dosiahnutí zákonného veku musí zostať aj naďalej zaručené. Samozrejme, je veľmi dôležité pracovať v smere väčšej udržateľnosti systémov sociálneho zabezpečenia.

Populačná budúcnosť Európy úzko súvisí s prisťahovalectvom z juhu, z toho dôvodu musia vzdelávacie systémy zohľadniť potreby prisťahovalcov a ich rodín, aby sa v rozličných členských štátoch Európskej únie cítili šťastní a naplnení.

Záverom: demografická budúcnosť Európy závisí na nás, na Európskom parlamente. Som si istý, že si splníme svoju zodpovednosť.

  Zdzisław Zbigniew Podkański (UEN). – (PL) Demografická budúcnosť Európy je dlhodobým problémom. Európa veľmi rýchlo starne. Ohrozuje nás pokles počtu obyvateľstva v práceschopnom veku, pokles hospodárskej konkurencieschopnosti a pokles vo financovaní sociálnej starostlivosti a dosahovaní rovnováhy v systémoch dôchodkového zabezpečenia.

Veľké rozšírenie Európskej únie a migrácia ľudí z nových členských štátov do starých členských štátov, s cieľom vyššieho zárobku, pomohli v západnej Európe zmierniť tento problém, nepomohli ho však vyriešiť. Proces starnutia Európy pokračuje a to znamená potrebu podniknúť účinné kroky, mimo iných, aj v týchto oblastiach: ochrana ľudských práv a zamestnaneckých práv, podpora politík orientovaných na rodiny, zdravotná starostlivosť a sociálna pomoc a zlepšenie riadenia ľudských zdrojov, pričom prisťahovalci musia byť do týchto oblastí zahrnutí. Tieto kroky však prinesú žiadané výsledky len vtedy, ak globalizačné procesy nezničia ľudstvo a rodinu, a ak sa za najvyššiu hodnotu bude považovať človek, nie kapitál.

  Anna Záborská (PPE-DE). – (SK) V Európe sme konfrontovaní s výrazne negatívnym demografickým trendom, ktorý ukazuje, že v Únii v horizonte 50 rokov dôjde k rozsiahlym demografickým zmenám. Pokles pôrodnosti, postupné starnutie a vymieranie obyvateľstva je dnes najzávažnejším problémom. Za istých okolností hrozí až zánik európskej civilizácie. Treba povedať pravdu o príčinách tejto situácie.

Za posledných približne 50 rokov sa desiatky miliónov obyvateľov Európy nenarodili, lebo tehotenstvá boli ukončené umelými potratmi. Mladí ľudia neboli vychovávaní k zodpovednému správaniu v oblasti sexuálneho života a sexuálna voľnosť je vizitkou dnešnej spoločnosti. Rozvrat rodiny v posledných 50 rokoch, rozvody, neúplné rodiny a stále viac detí narodených mimo manželstva. Obrovská devalvácia hodnoty dieťaťa, napr. aké daňové odpisy si môže podnikateľ ročne uplatniť na jedno alebo viac áut a aké daňové odpisy si môže uplatniť rodič na deti? Sociálna politika, ktorá odmeňuje tých, ktorí mali málo detí alebo vôbec žiadne a venovali sa hlavne pracovnej kariére. Sociálna politika, ktorá zatláča rodiny s viacerými deťmi do oblasti chudoby a závislosti od štátnych dávok. Štát ako hlavný, rozhodujúci nástroj, ktorý posudzuje, meria a prerozdeľuje a vykonáva medzigeneračnú solidaritu prostredníctvom daňových a sociálnych zákonov. Obrovský mediálny a spoločenský tlak na ženy, že jedine ich pracovná činnosť v zamestnaní má hodnotu a zmysel. Pôrod a výchova detí sa stále chápe ako nutné zlo. Materstvo nemá takmer žiadnu cenu. Nie je ohodnotené čo i len minimálnou mzdou.

Sú určite ešte aj iné príčiny, ale toto sú tie, ktoré zničili demografiu Európy. Jedine ich odstránením je možné urobiť Európu opäť kontinentom budúcnosti a nádeje, lebo kontinent bez detí je kontinentom bez budúcnosti.

  Edite Estrela (PSE). – (PT) Vážený pán predsedajúci, vážený pán komisár, chcela by som sa najprv poďakovať pani Castexovej za jej vynikajúcu prácu.

Demografické zmeny predstavujú pre Európu veľkú výzvu. Pred 100 rokmi tvorila populácia Európy 15 % z celkovej svetovej populácie. Je veľmi pravdepodobné, že v roku 2050 to bude už len 5 %. Každá žena v Európskej únii má v priemere 1,5 detí, čo znamená, že má menej než 2,1 detí, ktoré sú nevyhnutné na udržanie súčasnej veľkosti populácie.

Táto situácia je vážna a bude mať negatívne dôsledky pre hospodárstvo, systémy sociálneho zabezpečenia a samotné zloženie spoločnosti.

Z toho dôvodu je potrebné prijať opatrenia, ktoré by zachádzali za hranicu cieľov lisabonskej stratégie, napríklad také, aké boli nedávno prijate v Portugalsku, kde sa prijalo rozhodnutie investovať viac ako 100 miliónov EUR na vybudovanie jaslí a škôlok po celej krajine. Poskytovanie prenatálneho príspevku pre tehotné ženy v najväčšej finančnej núdzi, poskytovanie rodinných príspevkov za deti prisťahovalcov, predĺženie materskej dovolenky, dvadsaťpercentné zvýšenie rodinných príspevkov pre neúplné rodiny, daňové výhody pre podniky, ktoré zriaďujú alebo finančne podporujú jasle pre svojich zamestnancov, zriadenie materských dávok, verejná podpora mimotelného oplodnenia – toto všetko sú dobré príklady, ktoré by mali nasledovať aj ďalšie krajiny.

  Marie Panayotopoulos-Cassiotou (PPE-DE). – (EL) Vážený pán komisár, nemám žiadne pochybnosti, že všetko to, čo Vám tu moji kolegovia poslanci a poslankyne neustále opakujú, Vás prinúti, aby ste zaradili demografický problém medzi najdôležitejšie body v novom sociálnom programe, pričom očakávame, že ho obdržíme ako Váš návrh na rok 2008.

Spoločne s prístupom zohľadňujúcim životný cyklus je demografický vývoj spojený s potrebou monitorovania a predpovedania dopytu po budúcich zručnostiach, s cieľom vytvoriť dynamický ľudský kapitál na trhu práce. Je to potrebné k tomu, aby sme posilnili naše nádeje na udržanie pomernej výhody v oblasti rozvojových schopností EÚ.

Blahoželám pani Castexovej k jej trpezlivosti pri vypracovávaní takého zložitého hodnotenia. V jej správe môžeme vidieť neprerušenú reťaz problémov popísaných v súhrnnej forme. Horizontálne opatrenia nám poskytnú riešenie.

V duchu oznámenia Komisie boli predstavené problémy, ktoré si vyžadujú dobrú prax na národnej, regionálnej a miestnej úrovni v celom rade sektorov. Prvou potrebou, ako sme dnes už mnohokrát počuli, je potreba posilnenia solidarity medzi generáciami pomocou mnohotvárnych opatrení a morálnej podpory zameranej na rodinu. Mali by sme tieto opatrenia uplatňovať nezávisle na mieste bydliska danej rodiny (mesto alebo vzdialená dedina), nezávisle na pôvode členov danej rodiny a nezávisle na tom, či ide o miestnych obyvateľov alebo prisťahovalcov – všetci by z nich mali mať prospech.

Rodinám by mala skutočnosť, že žijú v členských štátoch umožniť rozvinúť svoje schopnosti, aby ich mohli využiť ako zdroj pre tvorbu bohatstva. Rodiny sú ústredným prvkom rozvoja: sú zdrojom pracovnej sily, spotrebúvajú tovary a vytvárajú nových a dynamických členov spoločnosti. Ak chceme zabezpečiť vytvorenie nových rodín, potrebujeme im zaručiť právnu bezpečnosť, vytvoriť záruky pre kontinuitu politík a, predovšetkým, poskytnúť úprimný dialóg v súkromnom a verejnom sektore.

  Corina Creţu (PSE). – (RO) Vážené kolegyne a kolegovia, chcela by som najprv vyzdvihnúť kvalitu správy pani Castexovej, ktorá sa zaoberá kľúčovou témou pre budúcnosť európskeho sociálneho modelu a hospodársky rast v regióne Európskej únie. Chcela by som tiež oceniť prítomnosť komisára Špidlu a jeho náklonnosť k sociálnym otázkam. Pani Castexovej sa chcem osobitne poďakovať za pozornosť, ktorú vo svojej správe venovala postaveniu ženy, jej dôstojnosti a dodržiavaniu jej občianskych práv a slobôd.

Myslím si, že tu nikomu nemusím pripomínať hrôzy, ktoré si rumunské ženy vytrpeli počas obdobia komunizmu, keď boli potraty nezákonné a vznikali ľudské tragédie spôsobené potratmi, ktoré boli vykonávané primitívnymi prostriedkami v domácich podmienkach. Film rumunského režiséra Cristiana Mungiu, ktorý v roku 2007 získal ocenenie zlatej palmy na filmovom festivale v Cannes, ponúkal reálny obraz tejto skutočnej národnej traumy, s ktorou Rumunsko muselo žiť, a ktorá je pre človeka žijúceho v normálnom svete iba ťažko pochopiteľná.

Krajiny východnej Európy zažili po páde komunizmu skutočný demokratický šok. Vyše jeden a pol desaťročia sa demografický vývoj pohyboval v záporných číslach, pričom konečne pomaličky zažívame pozitívnu zmenu tejto situácie. Napriek tomu však, vo všeobecnosti, potrebujeme urobiť ešte mnoho vecí, aby sa nám podarilo zvrátiť túto situáciu v krajinách Európskej únie. Opatrenia uvedené v správe sa z môjho pohľadu javia ako primerané a mali by byť prijaté národnými vládami a podporované Komisiou.

Ďalší aspekt, ktorý by som chcela spomenúť sa týka systému dôchodkového zabezpečenia. V celej Európe sa až hrozivo zvýšil vek, v ktorom mladí ľudia vstupujú na trh práce, pričom sa zároveň znížil vek odchodu do dôchodku. Niektoré krajiny sa sťažujú, že majú na svojom trhu nedostatok pracovnej sily a zároveň ľudí vo veku 50 rokov, ktorí odchádzajú do dôchodku, alebo si už nedokážu nájsť zamestnanie. Oceňujem tiež opatrenia, ktoré správa navrhuje podniknúť v súvislosti s týmto problém.

  Rumiana Jeleva (PPE-DE). – (BG) Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne a kolegovia, Európa je prvým regiónom vo svete, ktorý pociťuje účinok demografických výziev.

Demografický vývoj je výsledkom troch faktorov: miery pôrodnosti, predpokladanej dĺžky života a migračných tokov. Miera pôrodnosti v Európe klesá už tri desaťročia, pričom nikde nevidíme žiadne známky zmeny tohto trendu. V niektorých členských krajinách má tento trend dokonca rastúcu tendenciu, pričom v mojej krajine, Bulharsku, by sme ho pokojne mohli nazvať „demografickým kolapsom“, vzhľadom na najnižšiu mieru pôrodnosti a najvyššiu mieru úmrtnosti v Európe.

Zároveň s tým sa predlžuje predpokladaná dĺžka života. Je to stabilný trend, ktorý v budúcnosti ovplyvní všetky aspekty hospodárskeho a sociálneho rozvoja u európskych obyvateľov.

Ako príklad môžeme použiť ukazovateľ miery závislosti medzi dôchodcami a pracujúcimi. V súčasnosti je hodnota tohto ukazovateľa jedna ku štyrom, ako tu spomínal už niektorý z mojich predrečníkov. Očakáva sa, že do roku 2050 bude jeho hodnota jedna ku dvom. Dokonca aj dnes je však tento chúlostivý pomer v niektorých krajinách faktom. Znovu použijem príklad Bulharska, kde je pomer medzi dôchodcami a pracujúcimi už teraz 1 ku 1,2.

Pokiaľ ide o migračné toky, naša pozornosť by sa mala zamerať na ich účinné riadenie, nie na ich prehnanú kontrolu. Potrebujeme v našom Spoločenstve a členských štátoch flexibilnejšiu politiku voči prisťahovalcom, predovšetkým voči prisťahovalcom prichádzajúcim z tretích krajín. Prisťahovalectvo by mohlo byť pozitívnym prvkom, nie je však všeliekom, ktorý vyrieši všetky aspekty existujúcich demografických problémov.

Všetky tieto príklady ukazujú, že demografické výzvy sú skutočné a že sa im musíme postaviť teraz. Musíme ich premeniť z výziev na príležitosti. Zdá sa, že v súvislosti s demografickými zmenami sme svedkami veľkého množstva slov a takmer žiadnych skutkov. Z toho dôvodu som pevnou zástankyňou názoru, že demografický vývoj by mal byť predmetom horizontálnej politiky, ktorá by tvorila hlavnú líniu v rôznych politikách Spoločenstva a v politikách národných, regionálnych a miestnych orgánoch.

  Gabriela Creţu (PSE). – (RO) Máme pred sebou veľmi kvalitnú správu, v ktorej je, zdá sa, povedané všetko potrebné. Ďakujeme tým, ktorí sa na nej podieľali. V každom prípade mi dovoľte použiť zmenu formulácie, ktorá nie je iba rečníckym zvratom. Našim hlavným cieľom, ako politikov, je upravovať medziľudské vzťahy v spoločnosti, aby sme všetci mohli žiť čo najdlhšie vo vzájomnej harmónii a v harmónii s prírodou. Ak prijmeme tento cieľ, potom nebudeme mať žiadny demografický problém.

V skutočnosti sme predmetom demografickej štúdie iba z dôvodu neopodstatneného zjednodušenia a ignorancie toho, kým sme. Existujú aj iné ukazovatele, ktorými sa dá merať stav populácie, všetci ich poznáme. Nazývame ich indexy rozvoja ľudských zdrojov. Z tohto hľadiska patria krajiny Európskej únie medzi najrozvinutejšie krajiny sveta, čo je dobré. Výzvou nie je zmena demografického správania, ale pochopenie toho, že potrebujeme zmeniť náš hospodársky a sociálny model. Tento model je lepší než akékoľvek iné súčasné modely, je však napriek tomu nedostatočný. Zaostal za našim ľudským rozvojom. Existuje medzera medzi našim hlavným cieľom a organizáciou sociálneho prostredia a hospodárskych vzťahov, medzera medzi vyhláseniami a faktami.

Hovoríme, že je potrebné, aby sa rodilo viacej detí. V tom istom čase žije 30 % európskych detí pod hranicou chudoby. Žiadame ženy, aby rodili deti, a pritom slobodné matky čelia najvyššiemu riziku vylúčenia. Chceme zvýšiť mieru zamestnanosti a nechceme financovať sociálne služby. Vyvážame problémy a chceme dovážať riešenia, občania však nie sú trhom. Ak chceme vyriešiť tento problém, potrebujeme poľudštiť hospodárske a sociálne vzťahy. Toto je veľká výzva.

PREDSEDÁ: PÁN VIDAL-QUADRAS
Podpredseda

  Péter Olajos (PPE-DE). – (HU) Vážený pán predsedajúci, oslovujem Vás teraz v mene regiónu, ktorý sa nachádza v demografickej kríze a v mene jedného v najchorľavejších národov v rámci tohto regiónu. Keďže pôsobím ako poslanec Európskeho parlamentu, ktorý je zodpovedný za verejné zdravie, ani neviem, či dokážem dostatočne zdôrazniť, ako úzko sú naše demografické problémy späté s verejným zdravím. V mojej vlasti, Maďarsku, zomiera na rakovinu viac ľudí, než kdekoľvek inde v Európe, a táto skutočnosť tiež prispieva k faktu, že každoročne zomiera o 50% ľudí viac, než sa narodí.

Správa pani Castexovej o demografickej budúcnosti Európy správne upozorňuje na to, že v záujme obnovy populácie potrebujeme vypracovať novú politiku. Dovoľte mi uviesť len jeden príklad: kým počet obyvateľov v islamských krajinách vzrastie do roku 2050 na 1,3 miliardy, počet obyvateľov Európy klesne zo 495 miliónov na 400 miliónov.

Nová demografická politika musí byť postavená na dvoch základoch: rodine, ako najdôležitejšej základnej jednotke spoločnosti, a zdravých ľuďoch. Rodinám musí byť poskytovaná ochrana a systém účinnej podpory. Dnes sa rodičovstvo v mnohých členských štátoch rovná chudobe. Existujú však aj pozitívne príklady. V niektorých krajinách štát podporuje veľké rodiny. Tento pozitívny príklad sa musí začať uplatňovať v každej krajine.

Zdravie je podmienkou kvalitného života. Občania musia mať záujem udržiavať si dobrý zdravotný stav. Dostanú pre tento účel štátnu podporu v každej materiálnej oblasti, napríklad v podobe povinných zdravotných prehliadok a bezplatných športových príležitostí, a zároveň im budú poskytnuté informácie z intelektuálnej oblasti, formou vzdelávania v oblasti zdravia a demografie.

Je v prvoradom záujme každého členského štátu, aby zlepšil svoju demografickú a zdravotnú situáciu. Toto je zvlášť dôležité pre Maďarsko, kde môže počet obyvateľov v budúcnosti klesnúť pod 10 miliónov a kde je priemerná očakávaná dĺžka života o 10 rokov kratšia než je európsky priemer. Budúcnosť Európy závisí od demografickej výkonnosti súčasných generácií. To, čo sa vláde nepodarí dosiahnuť dnes, v dôsledku nesprávne zvolenej politiky, sa bude dať v budúcnosti len ťažko napraviť.

  Vladimír Maňka (PSE). – (SK) Vážené dámy, vážení páni, vážení kolegovia. V Európskej únii sa ľudia dožívajú stále vyššieho veku. To je pozitívny jav. Na druhej strane neustále klesá počet mladých ľudí. Už o tri, štyri roky začne klesať počet obyvateľov v produktívnom veku. Ak dnes pracujú traja pracujúci na jedného dôchodcu, v roku 2050 to bude len jeden a pol pracujúceho. Kadiaľ vedie cesta k riešeniu hospodárskych dosahov starnutia obyvateľstva?

Po prvé: viac ľudí zamestnaných. Už neobstojí tradičná politika, kde muži pracujú a ženy plnia povinnosti súvisiace so starostlivosťou o rodinu. Väčšina žien túži po materstve aj po profesionálnom uplatnení. Verejná politika musí podporovať obidve tieto túžby. Dobrým príkladom sú škandinávske krajiny. Ich aktívna politika trhu práce v kombinácii s lepšou starostlivosťou o matky s deťmi prináša najvyššiu kvalitu života.

Po druhé: musíme reformovať systémy sociálnej ochrany vo vzťahu k starostlivosti o osoby v staršom a dôchodkovom veku. Ak to neurobíme na základe sociálnej spravodlivosti a solidarity, porazenými budú väčšinou starší ľudia. Pre dlhodobé zlepšenie sú potrebné reformy dôchodkových systémov, systémov zdravotnej starostlivosti a investovania do dobrého zdravotného stavu. Starší ľudia majú množstvo poznatkov a skúseností, treba ich motivovať, aby pôsobili dlhšie v pracovnom procese.

Vážené kolegyne, kolegovia, spustenie nového cyklu Lisabonskej stratégie je príležitosť na zavedenie reforiem, ktoré zvýšia produktivitu práce, prispejú k tvorbe pracovných miest, a tak pomôžu zmierniť ekonomický vplyv starnutia obyvateľstva.

  Roberta Alma Anastase (PPE-DE). – (RO) Vážené dámy, vážení páni, Európa v súčasnosti čelí vážnym demografickým výzvam, ktoré budú mať dlhodobý vplyv na jej budúcnosť. Z toho dôvodu je dnešná diskusia nielen vítaná, ale aj potrebná na zabezpečenie dobrej budúcnosti a udržateľného rozvoja.

Domnievam sa, že spomedzi všetkých odporúčaní, ktoré sú uvedené v správe, by tri návrhy mali tvoriť jadro európskej demografickej politiky. V oblasti trendu starnutia populácie by Európska únia mala predovšetkým zamerať svoju pozornosť na deti a mladých ľudí. Pre budúcnosť Európy má strategickú dôležitosť ochrana detí a poskytovanie vhodných príležitostí na osobný a profesionálny rozvoj pre mladých ľudí, pričom rozvoj týchto cieľov by sa mal integrovať do komplexnej politiky rodinnej ochrany a podpory žien.

Druhý prvok, vzdelanie, je v úzkom vzájomnom vzťahu v prvou spomínanou zásadou. Konkurencieschopná Európa musí disponovať ľudskými zdrojmi, ktoré budú schopné čeliť novým výzvam a musí tiež zahŕňať vedecký pokrok, verejné zdravie a vhodnú životnú úroveň. Dosiahnutie týchto cieľov nepochybne závisí na úrovni vzdelania a celoživotnom vzdelávaní všetkých generácií.

Posledným rozhodujúcim faktorom sú migračné toky smerujúce do Únie, pretože prisťahovalectvo tvorí dôležitý predpoklad pre zabezpečenie demografickej rovnováhy a hospodárskeho rastu. Z toho dôvodu vítam výzvu pani spravodajkyne, aby sme prisťahovalectvo považovali za pozitívny prvok pre európsku populáciu, predovšetkým však jej výzvu na konsolidáciu európskych politík v oblasti sociálnej integrácie prisťahovalcov a boja proti diskriminácii a xenofóbii.

Na záver by som chcela zdôrazniť potrebu mobilizácie verejných politík na všetkých potrebných úrovniach, aby sa nám podarilo úspešne vykonávať spomínané ciele. Miestne a regionálne orgány zohrávajú v tomto smere rozhodujúcu úlohu a mali by byť do tohto procesu trvalo zahrnuté.

  Justas Vincas Paleckis (PSE). – (LT) Blahoželám pani spravodajkyni k tomu, že vypracovala taký vynikajúci dokument. Chcel by som upozorniť, že náš úspech alebo neúspech pri jeho vykonávaní bude mať obrovskú dôležitosť pre európsku budúcnosť. Existuje možnosť, že niektoré menšie národy v Európskej únii by sa o 100 rokov mohli nachádzať na hranici vyhynutia. Starnutie populácie je výsledkom zvýšenia kvality života a sociálnej solidarity, ale aj znehodnotenia rodiny. Mohlo by spôsobiť zastavenie európskeho pokroku, no pri zavedení mnohých relevantných opatrení môže priniesť aj nové príležitosti.

Krajiny, ktoré vstúpili do EÚ v tomto miléniu, cítia ťarchu týchto problémov zvlášť akútne. Ich obyvatelia dostávajú žalostne nízke dôchodky, miera pôrodnosti je nižšia než je priemer EÚ, trpia zneužívaním alkoholu a drog… Pred prechodom na trhové hospodárstvo ťažil tento región z dostatočného množstva jaslí a predškolských zariadení, po tomto prechode však bola väčšina z nich zatvorená. V nových členských krajinách prebieha masová emigrácia do bohatších členských štátov. Deje sa to predovšetkým v pobaltských krajinách, ako je Poľsko, Bulharsko a Rumunsko. Tento jav spôsobuje obrovské straty ťažko pracujúcich rúk a vzdelaných mozgov, ľudí, na ktorých vzdelanie vynaložila ich krajina nesmierne náklady.

Podporujem návrh na vyčlenenie štrukturálnych fondov, ktoré by kompenzovali túto stratu, to však samo osebe nestačí. Novým členským štátom, v ktorých nanešťastie dochádza k „úniku mozgov“, by mala byť poskytnutá dodatočná finančná pomoc, pretože tieto krajiny stratili svojich najlepších vedcov, lekárov, inžinierov a umelcov, ktorí odišli do bohatších členských štátov. Podporujem návrh, ktorý umožňuje starším ľuďom pracovať na čiastočný úväzok, pretože týmto spôsobom budú môcť predať svoje poznatky a skúsenosti mladšej generácii.

  Mairead McGuinness (PPE-DE). – Vážený pán predsedajúci, toto je veľmi depresívna diskusia, aj keď je založená na presnej a dôkladne vypracovanej správe, ku ktorej by som chcela pani spravodajkyni zablahoželať. Možno sa táto diskusia koná až príliš neskoro v noci, pretože človek by z údajov o demografických trendoch, ktoré sa nachádzajú v tejto správe, mohol pokojne dostať nočné mory.

Samozrejme, ak nič nepodnikneme, potom sa proroctvá uvedené v tejto správe môžu skutočne naplniť, aj keď je treba povedať, že niektoré členské štáty sa snažia reagovať a zavádzajú opatrenia na podporu mužov, žien a detí, čo je skutočne pozitívne.

Ja som paradoxne vyrástla v oblasti, kde nám hovorili, že máme až priveľa detí, a keďže nás bolo v rodine osem súrodencov, dalo by sa povedať, že v európskom meradle išlo o skutočne veľkú rodinu. Musím však povedať, že ma veľmi teší, že moja mama, ktorá má 85 rokov, je ešte stále živá a zdravá.

Jednoduchou pravdou je, že ženy proste nedokážu zvládnuť všetko. Nemôžeme mať deti, udržať si prácu mimo domu, starať sa o starších rodičov a byť súčasťou širšieho spoločenského života. Niečoho sa musíme vzdať. Domnievam sa, že problém je v tom, že za obeť padlo práve rodičovstvo a pôrodnosť. Paradoxne však mám veľkú vieru v ľudstvo, že si dokážeme uvedomiť realitu toho, kde sa nachádzame, a prispôsobiť sa vyváženejšiemu pohľadu, ktorý je potrebný pre životaschopnú spoločnosť, a že dokážeme znovu prisudzovať deťom väčšiu hodnotu. Možno nám k tomu pomôže aj táto dnešná diskusia.

  Marusya Ivanova Lyubcheva (PSE). – (BG) Vážený pán predsedajúci, vážený pán komisár, najdôležitejšou črtou tejto správy je jej previazanosť s reálnym životom. Demografické problémy v Európe skutočne existujú, pričom v niektorých krajinách narastajú až do rozmerov krízy. Majú svoje vlastné príčiny a národné špecifiká, majú však aj niektoré spoločné prvky.

Dôsledky, ktoré stoja pred nami, sú skutočne veľmi dôležité: neschopnosť vyriešiť základné sociálne a hospodárske problémy členských štátov len s pomocou našich vlastných ľudských zdrojov, ktorá v budúcnosti nastane, a hlboko sa meniaca štruktúra migračných tokov, ktorá so sebou prinesie zase ďalšie výzvy. Politiky zamerané na mladé generácie, materstvo, sociálnu ochranu a ekonomickú pomoc mladým ľuďom a ich rodinám a zodpovedné rodičovstvo sú kľúčové pre prekonávanie demografických problémov. Materská dovolenka by sa nemala brať do úvahy pri výpočte dĺžky odpracovaných rokov.

Demografické problémy by sa tiež mali zakomponovať do výchovy a vzdelania každej budúcej generácie. V opačnom prípade bude tento problém len predávaný z jednej generácie na ďalšiu, čo by spôsobilo novú krízu. Nezabudnime ani na sexuálnu výchovu, výchovu v oblasti dobrého rodičovstva a solidaritu medzi generáciami. Vlády by mali venovať väčšiu pozornosť výchove a vzdelaniu detí a ich umiestňovaniu do jasní a škôlok.

  Avril Doyle (PPE-DE). – Vážený pán predsedajúci, chcela by som sa poďakovať spravodajkyni za vynikajúcu správu.

Predlžovanie očakávanej priemernej dĺžky života populácie, v ktorej je počet práceschopného obyvateľstva statický, prípadne klesá, spôsobí v celej Európe čoraz väčšiu závislosť, s vážnymi dôsledkami pre jej konkurencieschopnosť s inými hospodárskymi regiónmi, ako aj pre dôchodkové systémy, zdravotníctvo a dlhodobé výdavky do oblasti starostlivosti.

Je zaujímavé, že štruktúra írskeho obyvateľstva je iná ako vo väčšine krajín EÚ a naša demografická situácia vyzerá v strednodobom horizonte dokonca priaznivo.

Najviac zastúpená veková skupina v našej populácií je približne o 10 až 15 rokov mladšia ako je všeobecný priemer v 25 člennej Európskej únii. Do roku 2050 však bude štruktúra nášho obyvateľstva veľmi podobná zvyšku Európy, s predpovedaným nárastom miery závislosti medzi dôchodcami a pracujúcimi na 45 % do roku 2050, čo je blízko predpokladanému priemeru v EÚ v tej dobe, ktorý bude na úrovni 53 %.

Je zaujímavé, že v roku 1845 bol počet írskeho obyvateľstva vyše 8 miliónov. Pred dvadsiatimi rokmi nás bolo 3,5 milióna. Dnes je to 4,25 milióna. K našim relatívne vysokým úrovniam pôrodnosti prispelo ešte aj zvýšené prisťahovalectvo a návrat hospodárskych emigrantov. Ak sa nám tento stav podarí udržať, pomôžeme tým dosiahnuť rovnováhu medzi generáciami.

  Zbigniew Krzysztof Kuźmiuk (UEN). – (PL) Vážený pán predsedajúci, prihlásil som sa do tejto diskusie, aby som upozornil na nasledujúce problémy: medzi najdôležitejšie príčiny nízkej pôrodnosti v Európe patrí predovšetkým problém zosúladenia rodinného a pracovného života, t.j. nedostatočný počet voľných miest v jasliach a nedostatok sociálno-ekonomickej podpory pre rodiny a pre zamestnávanie žien.

Po druhé, je tu neistota súvisiaca s materiálnou situáciou a zamestnávaním mladých ľudí, nestálosť zamestnania, neskorý vstup mladých ľudí na trh práce a, nakoniec, drahé a tým pádom nedostupné bývanie pre mladých ľudí. Potrebujeme podporovať rodiny prostredníctvom daňového systému, predovšetkým štruktúrou dane z príjmu fyzických osôb a DPH. V prvom spomínanom prípade je najlepším riešením to, ktoré bolo prijaté vo Francúzsku, napríklad rodinný koeficient, ktorý umožňuje podstatne znížiť daňové zaťaženie pre rodiny vychovávajúce deti. V tom druhom prípade je potrebné zaviesť zvýhodnené daňové sadzby na detský tovar.

Po tretie, potrebujeme zachovať uplatňovanie zásady medzigeneračnej solidarity v systéme sociálneho zabezpečenia, t.j. zásady, že aktívne pracujúca populácia znáša náklady na vyplácanie sociálnych dávok, dôchodkov a poskytovanie zdravotnej starostlivosti pre nepracujúcich, teda pre deti, mladých ľudí, osoby, ktoré sa nedokážu sami o seba postarať, a starých ľudí.

  Gerard Batten (IND/DEM). – Vážený pán predsedajúci, vnútri Európskej únie stratila Veľká Británia kontrolu nad svojimi hranicami. Prisťahovalectvo do Británie je v súčasnosti nekontrolovateľné, neobmedzené a bez rozdielu. Podľa našich poznatkov sa počet prisťahovalcov, ktorí sa každoročne prisťahujú do Veľkej Británie, pohybuje na úrovni pol milióna osôb. Ak zároveň zohľadníme aj počet tých, ktorí Britániu opustia, dostaneme pozitívnu výslednú bilanciu 200 000 osôb ročne. To znamená nárast o jeden milión osôb každých päť rokov.

Prisťahovalci majú podstatne vyššiu mieru pôrodnosti než domáce obyvateľstvo. Výrazný nárast populácie, obzvlášť v Anglicku, je zapríčinený výlučne absolútne nepotrebným prisťahovalectvom. Demografickí experti vypočítali, že pri súčasnom trende sa v priebehu dvoch generácií stane domáce britské obyvateľstvo národnostnou menšinou vo svojej vlastnej krajine. Británia jednoducho nedokáže kontrolovať svoju prisťahovaleckú politiku vnútri Európskej únie, čo je len ďalší z dôvodov, prečo my sme z tejto Únie mali vystúpiť.

  Vladimír Špidla, člen Komisie. − (CS) Vážené dámy, vážení páni, dovoľte mi, aby som ešte raz zdôraznil kvalitu správy pani Castexovej, pretože je zrejmé, že tvorila základňu diskusie, ktorá sa zaoberala prakticky všetkými základnými okruhmi otázok.

Bolo by veľmi ťažké reagovať na všetky podnety, preto mi dovoľte, aby som len v krátkosti konštatoval, že základná zásada Európskej komisie, ktorá sa objavuje v našich dokumentoch, je založená na rovnosti príležitostí. V žiadnom prípade sa v žiadnom dokumente neobjavuje myšlienka, že demografický vývoj je záležitosťou iba jedného pohlavia. Je úplne jasné, že je to otázka rovnakých príležitostí a rovnocennej pozície muža a ženy. Je tiež zrejmé, že jedna z odpovedí na túto otázku je aktívna spoločnosť, to znamená spoločnosť s najširšou sociálnou inklúziou, spoločnosť, ktorá dokáže pre čo najvyšší počet svojich jedincov poskytnúť príležitosti pre aktívne zamestnanie.

Dovoľte mi tiež konštatovať, že sa v priebehu predchádzajúcich diskusií podarilo vytvoriť určitú stálejšiu základňu pre demografickú diskusiu, vrátane demografického fóra a Aliancie pre rodiny. Dovoľte mi taktiež konštatovať, že Komisia v diskusii so sociálnymi partnermi rozpracováva otázky možností zákonných iniciatív v oblasti zosúladenia pracovného a súkromného života. Komisia venuje pozornosť aj prisťahovalectvu, s cieľom postupného vytvorenia súdržnejšej európskej politiky, napríklad aj s pomocou návrhu modrých kariet.

Dámy a páni, chcel by som tiež konštatovať, že v tejto diskusii, bez ohľadu na to, že, ako v každej diskusii, aj v nej zaznievajú aj okrajové názory, sa zreteľne rysuje určitý všeobecný konsenzus a tento konsenzus, podľa môjho názoru, veľmi dobre korešponduje so základnými návrhmi, ktoré Komisia predložila na začiatku tejto európskej demografickej diskusie.

Ako som povedal, podarilo sa vytvoriť určitú stabilnejšiu základňu a preto predpokladám, že táto diskusia bude pokračovať, pretože som taktiež presvedčený, v podstate spolu s vami všetkými, že demografický vývoj Európy je základným prvkom, ktorý určí našu budúcnosť v strednodobom aj dlhodobom horizonte.

  Françoise Castex, spravodajkyňa. − (FR) Vážený pán predsedajúci, budem stručná, pretože už bolo skutočne veľa povedané.

Chcela by som poďakovať pánovi Špidlovi, ktorý upozornil na fakt, že demografické otázky sa nedotýkajú iba žien, ale že sa týkajú žien, mužov aj párov. Chcela by som svojich kolegov a kolegyne upozorniť – teraz mám na mysli tých, ktorí kritizovali správu za to, že zabúda na mužov – že som vo svojej správe venovala celý odsek otázke podpory otcovského práva a rozvoju väčšej angažovanosti otcov v rodinnom živote.

Pokúsim sa teraz zhrnúť časť toho, čo tu dnes odznelo, a zosumarizovať hlavnú myšlienku správy. Chcela by som zdôrazniť existenciu silného dopytu po účinných verejných službách. Ide o politiky v množnom čísle, ktoré sa týkajú podpory, starostlivosti a výchovy, čo môže znieť trochu paradoxne v súvislosti s otázkou, ktorá sa dotýka intimity párov a rodiny. Domnievam sa však, že tu máme dopyt, ktorý je adresovaný verejným orgánom na úrovni Európskej únie a členských štátov, a že tento dopyt by mal byť vypočutý a zohľadnený.

Chcela by som tiež podčiarknuť silný dopyt po solidarite, nielen solidarite medzi generáciami, ktorou sme sa v tomto Parlamente zaoberali už niekoľkokrát, ale tiež solidarite medzi jednotlivými regiónmi. Pani Schroedterová a pán Beaupuy dnes večer zdôrazňovali a upozorňovali na to, aké dôležité je zohľadniť regionálne nerovnováhy, ktoré demografický problém vytvorí medzi starnúcimi regiónmi, ktoré si budú vyžadovať viac starostlivosti a tým pádom aj viac výdavkov, a mladšími regiónmi, ktoré budú vytvárať bohatstvo, pretože sa v nich bude nachádzať produktívne obyvateľstvo. Túto skutočnosť musí Európska komisia zohľadniť pri spravovaní Kohézneho fondu a štrukturálnych fondov EÚ.

Nakoniec je tu otázka trhu práce, ktorá, ako spomínal pán Andersson, predseda Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci, tvorí dôležitú súčasť demografickej otázky. Nie je to len okrajová záležitosť, pretože bude potrebné dosiahnuť viac pomocou menšieho počtu aktívne pracujúcich. Z tohto hľadiska sú výzvy na lepšie riadenie ľudských zdrojov a investície do celoživotného vzdelávania a tréningov nesmierne dôležité a musia sa brať do úvahy nielen z pohľadu verejných orgánov, ale tiež z pohľadu všetkých sociálnych partnerov, predovšetkým podnikov, pretože práve oni majú v tejto oblasti hlavnú zodpovednosť.

Táto diskusia preto ešte nie je uzavretá.

  Predsedajúci . − Rozprava sa končí.

Hlasovanie sa uskutoční zajtra o 12.00 hod.

Písomné vyhlásenia (článok 142)

  Zita Gurmai (PSE), písomne. – (HU) Starnutie populácie so sebou prináša niektoré dôležité hospodárske, finančné a sociálne výzvy. Významným spôsobom ovplyvní rast a bude vytvárať značný tlak na sociálne dávky, z toho dôvodu je dôležité sa naňho pripraviť.

Riešenie demografických problémov je preto mnohotvárnou výzvou, ktorá si vyžaduje komplexnú a strategickú analýzu, plánovanie a sociálny dialóg. Nejde tu iba o postupný pokles populácie, ale aj o udržateľnosť európskeho sociálneho modelu pre blahobyt európskych občanov, ktorý zaručuje európsky hospodársky rozvoj a globálnu konkurencieschopnosť na medzinárodnej úrovni. Ide teda o budúcnosť Európy, našu budúcnosť, a preto je hľadanie riešenia v našom spoločnom záujme.

Členské štáty Európskej únie musia použiť všetky dostupné prostriedky na podporu demografickej obnovy, ktorá musí byť založená na udržateľnosti väčšej solidarity medzi generáciami než doteraz, na zabezpečení vykonávania zásady rovnakých príležitostí v praxi, na zosúladení pracovného a osobného života, na úplnom vykonávaní barcelonských cieľov, na vytvorení podmienok pre aktívny pracovný život v staršom veku a na konkrétnych opatreniach na podporu sociálneho začlenenia prisťahovalcov a národnostných menšín. Želané výsledky môžeme dosiahnuť jedine spoločnými cieľmi, spoločnými záujmami, spoločným úsilím a vyvíjaním tlaku na dosiahnutie týchto cieľov.

  Monica Maria Iacob-Ridzi (PPE-DE), písomne. – (RO) Demografická stratégia Európskej únie sa dotýka mnohých aspektov sociálnej a hospodárskej povahy. Napriek tomu by som však chcela zdôrazniť význam súdržnej politiky zameranej na mladých ľudí, obzvlášť pokiaľ ide o prístup na trh práce.

Je všeobecne známym faktom, že tá časť populácie, ktorá je vo veku od 25 do 30 rokov, tvorí v súčasnosti na európskom trhu práce, v porovnaní s inými vekovými kategóriami, relatívne malé percento. Európska komisia a členské štáty by mali zvýšiť počet legislatívnych iniciatív a pilotných programov, aby podporili zamestnávanie mladých ľudí. Príkladom takejto iniciatívy by mohlo byť poskytovanie daňových stimulov pre podniky, ktoré zamestnávajú mladých ľudí, alebo zvýšenie počtu flexibilných pracovných zmlúv.

Po druhé, v niektorých regiónoch, predovšetkým v nových členských štátoch, zažívame problém hromadného odchodu mladých ľudí. Európska únia by mala svojou kohéznou politikou, prostredníctvom štrukturálnych fondov pridelených jednotlivým členským štátom, vytvárať priaznivé podmienky pre mladých ľudí, aby mohli vypracovať svoje profesionálne a podnikateľské projekty v rámci komunít, z ktorých pochádzajú. Členské štáty by mali dopĺňať finančnú podporu zo strany Európskej únie napríklad pomocou zvýhodneného prístupu k pozemkom a bývaniu pre mladých ľudí, daňovými stimulmi pre mladých podnikateľov, alebo dotovaním pôžičiek na projekty mladých ľudí.

  Marianne Mikko (PSE), písomne. – Európa nie je pripravená na demografické výzvy.

Šesťdesiat rokov vkladala svoju dôveru do pyramídového systému. Tento systém funguje, pokiaľ je každá nasledujúca generácia oveľa početnejšia než tá predchádzajúca. V súčasnosti však európske rodiny vychovávajú menej detí, než vychovávali ich rodičia.

Chcela by som upozorniť, že v 21. storočí predstavuje nízka pôrodnosť menšiu hospodársku hrozbu, než pred 60 rokmi. Pokrok v oblasti technológií nám umožňuje vyrábať oveľa viac tovaru pri použití menšej pracovnej sily. Globalizácia znamená, že krajiny s mladou a rozrastajúcou sa populáciou nám pomôžu znášať dôchodkové bremeno, ak to naše politiky umožnia. Moja krajina, Estónsko, je výborným príkladom krajiny, ktorá absolvovala úspešný prechod na kapitalizačný systém dôchodkového zabezpečenia.

Zároveň sa však obávame, že nízka miera pôrodnosti ohrozuje udržateľnosť našej kultúry, možno dokonca aj našej štátnosti. Toto je problém mnohých menších národov.

Ak chceme zachovať Európu takú, akú ju poznáme, potom musíme popri ochrane rodín zároveň chrániť aj našu kultúru. My, politici, sa musíme postarať o to, aby technológie a globalizácia boli našimi služobníkmi, nie pánmi. Táto správa je v tomto smere dobrým začiatkom.

  Bogusław Rogalski (UEN), písomne. – (PL) Vážený pán predsedajúci, na základe demografických predpovedí vzrastie priemerný vek európskej populácie do roku 2050 z 39 rokov (čo je hodnota z roku 2004) na 49 rokov. Táto skutočnosť ovplyvní štruktúru populácie aj vekovú pyramídu.

Tento stav zapríčiní, okrem iných príčin, pokles počtu mladých ľudí, menší počet obyvateľstva v práceschopnom veku a predĺženie priemernej očakávanej dĺžky života. Tieto zmeny spôsobia rast nákladov, ktoré bude musieť spoločnosť znášať v súvislosti so starostlivosťou o obyvateľstvo, ktoré sa bude nachádzať mimo práceschopného veku. Zvýraznia sa tým tiež regionálne rozdiely, ktoré sú charakterizované odlevom mladých ľudí, čím sa urýchľuje proces starnutia spoločnosti, a, na druhej strane, prisťahovalectvom, ktoré tento proces spomaľuje.

Prisťahovalectvo však predstavuje len krátkodobé a čiastočné riešenie, a z toho dôvodu by mali členské štáty podniknúť kroky v smere rešpektovania rovnosti pohlaví, sociálnej a finančnej podpory pre rodiny a ochrany materstva. Jedine spoločnosti, ktoré si stanovia deti za prioritu svojich politík, a ktoré podporujú rodinné prostredie, budú môcť čeliť nepriaznivým demografickým zmenám.

Chcel by som zdôrazniť, že predlžovanie priemernej očakávanej dĺžky života je pozitívny jav, je však potrebné uskutočniť preventívne opatrenia na boj proti chudobe medzi dôchodcami, aby sme im pomohli prežiť posledné roky života v dôstojnosti. Členské štáty by mali usilovať o vytvorenie cenovo dostupných štruktúr pre deti a ľudí, ktorí sú odkázaní na pomoc iných. Mali by tiež zamerať pozornosť na problém neplodnosti, keďže tento problém má obrovský vplyv na proces, ktorým sa urýchľuje vytváranie demografickej nerovnováhy, a na spoluprácu pri prekonávaní ťažkostí.