Doslovný zápis z rozpráv

Streda, 20. februára 2008 - Štrasburg

14. Vedecká spolupráca s Afrikou (rozprava)

  Predsedajúci . − Ďalším bodom rokovania je vyhlásenie Komisie ku vedeckej spolupráci s Afrikou.

  Vladimír Špidla, člen Komisie. − (CS) Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dámy a páni, ako všetci vieme, svetovú ekonomiku čoraz viac určujú technologické inovácie.

Rozvojové krajiny by mali používať technológie k zavádzaniu inovácií, ktoré zlepšia životy ich chudobných obyvateľov a podporia konkurencieschopnosť krajín a podnikov. Je pravda, že väčšina rozvojových krajín už otvorila svoje ekonomiky, stále však ešte zostávajú v zajatí výroby komoditného tovaru s nízkou pridanou hodnotou a malým počtom kvalifikovanej pracovnej sily. Rozvojové krajiny preto musia rozvíjať svoje výrobné kapacity a diverzifikovať svoje hospodárstvo prostredníctvom väčšieho uplatňovania nových poznatkov a technológií v poľnohospodárstve, výrobe a službách.

Vedci a inžinieri z Afriky sa v súčasnosti len v nedostatočnej miere zúčastňujú na medzinárodných projektoch výskumu a vývoja, vrátane tých, ktoré sú podporované z verejných fondov Európskej únie. Je to čiastočne spôsobené nedostatočnou odbornosťou pri budovaní potrebných výskumných kapacít, sietí a partnerstiev a nestatočnou schopnosťou riešiť práva duševného vlastníctva, správu zmlúv, prevod technológií a šírenie výsledkov výskumu.

Zároveň je potrebné povedať, že mnoho globálnych problémov, ako sú napríklad infekčné choroby a rozmanitosť druhov, je možné účinne vyriešiť jedine pri účasti dotyčných krajín.

Africkí politickí činitelia si to uvedomujú a snažia sa dostať vedu a techniku do popredia záujmu. V septembri 2005 schválila konferencia afrických ministrov zameraná na vedu a technológie Konsolidovaný akčný plán iniciatívy NEPAD – Nového partnerstva pre rozvoj Afriky. Okrem toho, Komisia Africkej únie v minulom roku, v januári 2007, vyzvala na samite Africkej únie Afriku, aby sa chopila iniciatívy pri budovaní veľkých vedeckých a technických kapacít, s cieľom vyškoliť veľký počet vedcov, inžinierov a technikov. Rok 2008 bol pritom v Afrike vyhlásený za rok vedy.

Európska komisia si uvedomuje význam tejto otázky a stále viac zaraďuje vedu a techniku na program rokovaní o rozvojovej pomoci. Africkí vedci majú v zásade možnosť zúčastňovať sa na rámcovom programe pre výskum Komisie a na akcii „Marie Curie“, ktorá poskytuje štipendiá vedcom z tretích krajín, vrátane rozvojových krajín.

S cieľom zvýšiť poznatky v oblasti vedy a techniky v krajinách AKT vyčlenil deviaty Európsky rozvojový fond sumu 35,5 miliónov EUR na program zameraný na budovanie vedeckých a technických kapacít v rámci AKT. V súčasnej dobe prebiehajú s našimi partnermi rokovania o ďalšej podpore v rámci desiateho Európskeho rozvojového fondu.

Na konci minulého roku, počas Lisabonského samitu EÚ – Afrika, sa Európska a Africká únia dohodli na partnerstve medzi EÚ a Afrikou v oblasti informačnej spoločnosti, vedy a vesmírnych technológií. Toto partnerstvo bude prispievať k prekonaniu rozdielov v oblasti vedy, k posilneniu afrických kapacít v oblasti vedy a techniky a k vyššiemu využívaniu vedy a techniky ako zásadných pomocníkov pri znižovaní chudoby, hospodárskom raste a sociálnom a hospodárskom rozvoji. Bude to tiež znamenať pomoc v rámci afrického konsolidovaného akčného plánu v oblasti vedy a technológií.

Toto partnerstvo bude tiež podporovať rovnomerné rozdelenie úloh medzi jednotlivé členské štáty. V tejto súvislosti niektoré členské štáty preberajú vedenie v konkrétnych odvetviach, napríklad Holandsko v záhradníctve, alebo Švédsko vo vodohospodárskom výskume.

  Pilar del Castillo Vera, v mene skupiny PPE-DE. – (ES) Vážený pán predsedajúci, vážený pán komisár, dnes sa tu vyjadrujeme – keďže sa nebude konať žiadna diskusia, vzhľadom na to, že momentálne nie sme v stave mať veľkú diskusiu – k spoločnému návrhu uznesenia, ktoré predložili parlamentné skupiny na podporu opatrení na zlepšenie rozvoja vedy v Afrike a na vytvorenie pevnejšieho a plynulejšieho vzťahu s Európskou úniou v oblasti vedy a technológií, než doteraz.

Pán komisár tu už spomenul, že na druhom samite EÚ – Afrika, ktorý sa konal v Lisabone – možno si spomínate, že prvý samit sa konal v roku 2000 v Káhire – sa znova zdôraznila dôležitosť tohto rozmeru, tejto oblasti vedy a technológií, pre budúci rozvoj Afriky.

V roku 2010 sa uskutoční hodnotenie vykonávania rozhodnutí, ktoré boli prijaté v dohodách uzavretých medzi Afrikou a Európskou úniou na samite v Lisabone. Chystáme sa teraz prijať uznesenie, ktoré je zamerané na ovplyvnenie tohto hodnotenia zo strany Európskeho parlamentu. Toto uznesenie preto kráča v šľapajách Lisabonského samitu, a nielen tohto samitu, ale svojim spôsobom tiež rozličných iniciatív súvisiacich s Afrikou, ktoré sa v súčasnosti vykonávajú v mnohých častiach sveta.

Teraz, keď sa Čína, ako rozľahlá krajina a veľká geografická, politická a kultúrna oblasť, začala rozvíjať rýchlym tempom, pričom podobne je na tom aj India a mnoho ázijských krajín, sa viac než kedykoľvek predtým obrátila pozornosť späť na Afriku. Ba čo viac, obrátila sa na ňu novým spôsobom, ktorý v porovnaní s minulosťou znamená kvalitatívny krok vpred. Toto opätovné zameranie na Afriku sa neudialo z dôvodu charity, ktorá vo veľkej miere charakterizovala vzťah medzi Západom a Afrikou, ale z dôvodu susedstva, rovnosti, vzťahov, atď.

V tomto ohľade máme pred sebou ešte stále dlhú cestu, obzvlášť v oblasti vedy a technológií, pretože v iných oblastiach, ako je napríklad zdravotníctvo, vzdelanie, atď., sme už vykonali kus práce, na poli vedy a technológií sme však doteraz veľa práce nevykonali. Výhody, ktoré by táto spolupráca mohla mať pre rozvoj Afriky, a pre plné začlenenie Afriky do procesu globalizácie, z ktorého je momentálne do určitej miery vynechávaná – pričom to hovorím v úvodzovkách – budú mať nesmiernu dôležitosť.

Z toho dôvodu sa domnievam, že uznesenie, o ktorom bude tento Parlament zajtra hlasovať, predstavuje impulz, stimul v tomto smere, ktorý je podľa mňa pre Afriku a pre budúcnosť sveta nesmierne dôležitý.

  Teresa Riera Madurell, v mene skupiny PSE. – (ES) Vážený pán komisár, vážené dámy, vážení páni, toto je dôležitý návrh uznesenia, pretože v tomto Parlamente sme často diskutovali o Afrike, nikdy sme však o nej nehovorili v súvislosti s vedeckou spoluprácou. V súčasnosti je hospodársky a sociálny rozvoj ľudstva neoddeliteľne spätý s vedeckým výskumom, rozvojom technológií a inováciami.

Okrem toho si v globalizovanom svete mnohé problémy, ktoré sa veda ešte len pokúša vyriešiť, vyžadujú spoluprácu všetkých bez výnimky, predovšetkým v niektorých konkrétnych sektoroch, ako je energetika, klimatické zmeny alebo potravinová bezpečnosť.

Vedecká spolupráca zameraná na rozvoj by preto mala byť prioritou našej celkovej kooperačnej stratégie voči africkým krajinám.

To si vyžaduje vyššiu účasť vedcov na spoločných projektoch výskumu a vývoja, podporu výmeny a mobility výskumných pracovníkov, posilnenie výskumnej infraštruktúry v súlade s potrebami vedeckej komunity a, predovšetkým, podporu toho, čo už existuje.

Dámy a páni, práve som sa vrátila z Južnej Afriky, kde som bola ako členka delegácie Európskeho parlamentu. S Juhoafrickou republikou existuje dohoda o vedeckej a technologickej spolupráci napríklad už desať rokov. To bol aj dôvod, prečo túto krajinu v novembri navštívil pán komisár Potočnik.

Táto dohoda o spolupráci prináša dôležité výsledky, ktoré sú vzájomne výhodné. Juhoafrickí vedci sa v rámci šiesteho rámcového programu zúčastnili na 117 výskumných projektoch, čo predstavuje popri Spojených štátoch, Číne a Rusku najvyššiu úroveň účasti. Ešte väčšia účasť sa plánuje v siedmom rámcovom programe.

Táto spolupráca zahŕňa také rozmanité oblasti, akými sú biotechnológie, zdravotníctvo, nanotechnológie, aeronautika, doprava, energetika a klimatické zmeny. Ide o spoluprácu, ktorú by sme ako Európania mali podporovať, pretože máme veľa spoločných problémov, ktoré si vyžadujú naliehavé riešenia, a pretože spojenie našich síl v oblasti výskumu a vývoja, inovácií a prenosu technológií môže byť pre obe strany len prospešné.

Jedným z takých príkladov je energetika, ktorá je aj v Južnej Afrike veľmi aktuálnou témou. Ide nám o rovnaký cieľ: zabezpečenie energetických dodávok za rozumné ceny a pri podmienkach, ktoré sú šetrné voči životnému prostrediu. V súlade s týmto cieľom prebiehajú veľmi zaujímavé výskumné projekty zamerané na uhlíkové technológie, obnoviteľnú energiu a energetickú účinnosť.

Ďalšou dôležitou oblasťou vedeckej spolupráce s Južnou Afrikou, a v podstate s celým africkým kontinentom, na ktorú je potrebné poukázať, je spolupráca v oblasti AIDS – choroby, ktorá ničí tento kontinent, a ktorá napríklad v Juhoafrickej republike skrátila priemernú očakávanú dĺžku života o viac ako 10 rokov.

Z toho dôvodu si myslím, že je veľmi dôležité, aby sa v uznesení nachádzala konkrétna zmienka o výskume tejto choroby.

Nakoniec by som chcela poukázať na to, že je potrebné rozšíriť celkovú spoluprácu prostredníctvom výmeny informácií, úprimného a otvoreného dialógu a čestného prístupu zo strany oboch strán.

  Fiona Hall, v mene skupiny ALDE – Vážený pán predsedajúci, tento návrh uznesenia o podpore vedeckej spolupráce s Afrikou je veľmi aktuálny, pretože prichádza krátko po sérii vyjadrení o vede v Afrike, ktoré odzneli počas posledných 12 mesiacov – zo strany Hospodárskej komisie OSN pre Afriku v januári 2007, vo vyhlásení samitu G8 o posilnení výskumnej a vývojovej spolupráce a v novej kapitole o IKT a vede a technológii v spoločnej stratégii EÚ a Afriky.

Vzhľadom na to, že v marci sa bude konať v Addis Abebe konferencia Veda pre Afriku, je toto skutočne ten správny moment, aby Európsky parlament vyjadril svoju podporu novému a intenzívnemu prístupu k vedeckej spolupráci medzi EÚ a Afrikou. Samozrejme, aj v minulosti existovali rôzne iniciatívy. Existovali štipendiá a výskumné štipendiá, ktorých cieľom bolo ponúknuť africkým vedcom možnosť prísť pracovať do Európy. Existovali tiež podpory pre rôzne projekty. Neexistovala však plne rozvinutá obojsmerná vedecká spolupráca medzi Afrikou a Európskou úniou.

V rámci afrického kontinentu zatiaľ neexistuje dostatočne široká výskumná základňa pre Afriku. Štatistické údaje hovoria za všetko: v Afrike pôsobí len 1 % všetkých svetových vedeckých výskumných pracovníkov, aj keď v nej žije 13 % svetovej populácie. V Afrike je pomer vedcov na počet obyvateľov 1 ku 10 000, pričom v priemyselných národoch je tento pomer 1 ku 200.

Z dôvodu klimatických zmien však v súčasnosti neexistuje žiadne iné miesto na planéte, kde by bol výskum dôležitejší. Globálne otepľovanie v Afrike ohrozuje mierny pokrok, ktorý sa dosiahol v rámci rozvojových cieľov milénia. Ak by však existovala silnejšia vedecká a technologická základňa, potom by klimatické zmeny mohli pre Afriku predstavovať príležitosť.

Tento návrh uznesenia veľmi správne obsahuje konkrétnu zmienku o solárnej energii. Ide o obnoviteľnú formu energie, ktorej má Afrika nadbytok. Vo fotovoltaickej technológii sa v súčasnosti dosahujú obrovské pokroky. Minulý piatok som bola v Centre novej a obnoviteľnej energie v meste Blyth v Northumberlande, kde sa uskutočňuje inovačný výskum zameraný na zníženie nákladov solárnej elektrickej energie prostredníctvom sústredenia slnečných lúčov na veľmi malé silikónové články.

Som nesmierne rada, že sa tento výskum uskutočňuje v mojom volebnom obvode, ale pokiaľ podobný výskum a vývoj nebude prebiehať aj v Afrike, potom sa nikdy nepodarí využiť obrovský potenciál fotovoltaiky, ktorý by mohol produkovať megawatty elektrickej energie na celom africkom kontinente. Dúfam, že presne týmto smerom sa bude uberať naša vedecká spolupráca.

  Jens Holm , v mene skupiny GUE/NGL. – (SV) Dobrý večer. Jednou z kľúčových otázok počas diskusie o spolupráci s Afriku je, ako sa budú africké krajiny schopné chrániť pred klimatickými zmenami. Na základe zistení Medzinárodnej skupiny OSN pre klimatické zmeny to bude práve africký kontinent, ktorý bude spomedzi všetkých svetových kontinentov pravdepodobne najviac zasiahnutý klimatickými zmenami. V skutočnosti sa to deje už teraz. Dochádza k vysychaniu plodín. Rozširujú sa púšte. Jazerá a rieky sa vysušujú a „klimatickí utečenci“ na africkom kontinente sa dajú rátať na milióny.

Mnohé z konfliktov, ktoré v súčasnosti prebiehajú v Afrike, sú výsledkov tlaku a napätia spôsobovaného klimatickými zmenami. Jeden z najväčších paradoxov klimatického problému je ten, že tento problém najviac zasahuje tých, ktorí sú najmenšími pôvodcami znečistenia.

Len pre ilustráciu, Etiópia vypúšťa ročne do ovzdušia približne 0,1 tony kysličníka uhličitého na jedného obyvateľa, kým moja krajina, Švédsko, vypúšťa každý rok viac než 6 ton CO2 na obyvateľa. Priemer v rámci EÚ je zhruba 10 ton na obyvateľa. Švédsko teda vypúšťa do ovzdušia 60-krát viac a EÚ dokonca 100-krát viac kysličníka uhličitého než Etiópia, čo je iba jeden konkrétny príklad.

Keď sa na to pozrieme z tohto pohľadu, potom máme my, v Európe, skutočne obrovskú zodpovednosť. Na jednej strane musíme výrazne znížiť svoje vlastné emisie a, na strane druhej, musíme urobiť všetko, čo je v našich silách, aby sme pomohli rozvojovým krajinám podniknúť opatrenia proti klimatickým zmenám.

Dnes večer tu diskutujeme o tom, ako by sme mohli vytvoriť účinnú vedeckú spoluprácu s Afrikou. Myslím si, že by sme sa mali tu a teraz sami seba sebakriticky opýtať: robíme skutočne všetko, čo je v našich silách, aby sme pomohli africkým krajinám? Skutočne robíme všetko, čo môžeme, napríklad v oblasti prenosu moderných a ekologických technológií a poznatkov do afrických krajín? Keď rokujeme o obchodných dohodách, venujeme najväčšiu pozornosť našim vlastným obchodným zámerom, alebo sa sústreďujeme na to, v akých oblastiach chce s nami za spravodlivých podmienok obchodovať Afrika? Ja osobne, bohužiaľ, ani na jednu z tých otázok nedokážem odpovedať kladne. Potrebujeme toho ešte veľa urobiť.

Aká je, napríklad, situácia v súvislosti s našimi zákonmi v oblasti práv duševného vlastníctva a patentov? V našom novembrovom uznesení, ktoré sme prijali pred konferenciou na Bali, sa uvádza, že „Európsky parlament uznáva, že licenčné poplatky za práva duševného vlastníctva v oblasti čistých technológií môžu predstavovať bariéru prenosu týchto technológií do rozvojových krajín“.

Dovoľte mi uviesť jeden príklad: sedemdesiatpäť percent všetkých technológií v oblasti veternej energie kontrolujú štyri spoločnosti. Áno, len štyri spoločnosti na celom svete. Tri z nich sídlia v Európe a štvrtá v Spojených štátoch. Keď chcú rozvojové krajiny vyvíjať veternú energiu, musia používať staré a nepatentované technológie. Jednoducho si nemôžu dovoliť moderné ekologické technológie.

Veľká časť modernej technológie jednoducho uviazla na mŕtvom bode z dôvodu našich vlastných právnych predpisov. Tieto predpisy, samozrejme, podporujú menšinu zastúpenú veľkými podnikmi, ktoré kontrolujú tieto patenty. Aký prospech to však prináša Angole, Botswane alebo Rwande?

Chcem dnes večer počuť jasnú odpoveď zo strany Komisie. Podnikáte nejaké opatrenia, aby sa dosiahli flexibilnejšie právne predpisy pre oblasť práv duševného vlastníctva a patentov? Aké kroky podnikáte, aby sa uľahčil prenos technológií?

Posledným príkladom týchto nedostatkov sú takzvané flexibilné mechanizmy. Priemyselné krajiny môžu, samozrejme, preniesť časť svojej zodpovednosti za podnebie na rozvojové krajiny. Našim zámerom je, ak sa zákonne interpretuje, že by sme mali prenášať technológie a environmentálnu aktivitu do rozvojových krajín. Avšak, na základe novej správy, ktorú sme minulý rok obdržali vo Výbore pre životné prostredie, sa v afrických krajinách uskutočňuje menej než 2 % projektov mechanizmu čistého rozvoja. Väčšina z týchto projektov nemá žiadny významný prínos.

Aký je názor Komisie na flexibilné mechanizmy a projekty mechanizmu čistého rozvoja? Ste ochotní dôkladne revidovať tieto mechanizmy, ako sme vás o to v Európskom parlamente žiadali? Ako dosiahneme, aby mohla mať Afrika v budúcnosti väčší prospech z prenosu technológií?

  Avril Doyle (PPE-DE). – Vážený pán predsedajúci, veda a technológie boli Africkou úniou označené za kľúčové prvky udržateľného rozvoja afrického kontinentu.

V súčasnosti takmer všetky africké krajiny zaostávajú vo vedeckých výstupoch a vedeckých kapacitách. Jedným z týchto ukazovateľov sú aj vedecké publikácie. Egypt, ktorý sa v tejto oblasti považuje za jednu z najsilnejších afrických krajín, sa podieľa na celkovom množstve svetových vedeckých publikácií len 0,4 %. Vedecká súčinnosť a spolupráca ponúka príležitosť na prekonanie obrovských rozvojových rozdielov. Čelí však dôležitým výzvam v oblastiach globálnej udržateľnosti, ako je napríklad problém chudoby, klimatických zmien, biologickej rozmanitosti, HIV/AIDS, infekčných chorôb, energetiky, čistej vody, atď. – tento zoznam je prakticky nekonečný. K týmto problémom ešte môžeme pripočítať problémy úniku mozgov, pohybu vedcov a obmedzeného prístupu k informáciám.

V súčasnosti existuje pre úspešnú spoluprácu s africkými partnermi viac príležitostí, než kedykoľvek predtým. Ako príklady môžeme použiť oblasti biotechnológií, IKT, vesmírnych technológií a nanotechnológií.

V kombinácii s bohatými prírodnými zdrojmi a biologickou rozmanitosťou Afriky, by sa táto spolupráca mohla ukázať ako veľmi účinná. Okrem toho je pre ďalší vývoj v tejto oblasti nesmierne dôležité obnovenie politického záväzku voči Afrike a väčší záväzok zo strany priemyselných krajín, vrátane Číny.

Počas posledných dvadsiatich rokov získala Európska únia značné skúsenosti v oblasti organizovania a riadenia spoločných programov vedy a technológie. Siedmy rámcový program poskytuje africkým partnerom veľmi zaujímavé príležitosti, môžeme však urobiť ešte viac.

Potrebujeme si uvedomiť úplný potenciál, ktorý prináša spolupráca vo veciach vedy africkým krajinám a rozvoju afrického kontinentu. V oblasti vedy a technológií môžeme a musíme urobiť viac. Musíme vytvoriť široké komunikačné kanály a siete medzi vedcami a vývojovými pracovníkmi, aby sme sa mohli jeden od druhého učiť.

Koncept vedeckej diplomacie sa dostal späť na vrchol priorít a je potrebné ho adaptovať na novú éru internetu, nízkonákladového cestovania, celodenných globálnych správ, silu mimovládnych organizácií – je to dlhý zoznam.

Skutočnosť, že veda je a musí zostať mimo oblasti politiky, robí z vedcov dôveryhodných diplomatov. Nastal čas, aby vedecká komunita zvýšila svoju úlohu v diplomacii. Dôrazná nová vedecká diplomacia orientovaná na afrických obyvateľov a na ich vlády prispeje k ľudskému blahobytu, vzdelaniu, hospodárskemu rastu a predovšetkým k nádeji. Diplomacia skutkov, nie iba slov. Rozvojové ciele milénia sa zdajú byť v tomto roku, v roku konania konferencie Veda pre Afriku, ešte náročnejšie.

  Romana Jordan Cizelj (PPE-DE). – (SL) V Afrike žije viac než 13 % celkovej svetovej populácie, ale len 1 % svetových vedcov. Do výskumu a vývoja investuje Afrika menej než 0,3 % svojho HDP. V rovnakom čase čelí Európa dvom významným globálnym výzvam, ktoré je možné úspešne vyriešiť jedine pomocou globálneho prístupu. Týka sa to aj vedeckého výskumu.

Prvá výzva sa týka takzvaných rozvojových cieľov milénia, ktorých zámerom je odstrániť svetovú chudobu. Zlý zdravotný stav a úmrtia vo veku, v ktorom môže byť človek ešte stále práceschopný, môžu spôsobiť, že sa mladšie a staršie generácie afrických rodín ocitnú v chudobe. Pri použití prostriedkov siedmeho rámcového programu musíme postupovať dostatočne transparentne, aby sme tieto zdroje neinvestovali len na výskum ochorení, ktoré postihujú európske obyvateľstvo. Musíme nájsť vhodné riešenia aj pre ochorenia, ktoré znamenajú globálnu hrozbu, ako je napríklad AIDS, na následky ktorého zomrelo v roku 2006 viac ako 2 milióny ľudí.

Tou druhou výzvou sú klimatické zmeny. Dostupné údaje naznačujú, že tieto zmeny najviac postihujú chudobných ľudí. Európa musí prijať svoj diel zodpovednosti a spolupracovať na opatreniach pre adaptáciu na klimatické zmeny, ako aj na opatreniach zameraných na zastavenie globálneho otepľovania.

Siedmy rámcový program by mohol zahŕňať aj vedcov z rozvojových krajín. Títo vedci však tvrdia, že ich zariadenia sú príliš nedostatočné na takúto spoluprácu. Mechanizmy zabudované do politických rámcov poskytujú výborné možnosti na zmiernenie týchto rozdielov. Musíme však ukončiť tradičnú spoluprácu, ktorá je založená výlučne na pomoci. Vytvorenie partnerstva znamená, že musíme zahrnúť vedu, technológie a inovácie do našich rozvojových politík.

  Jerzy Buzek (PPE-DE). – (PL) Ďakujem Vám, pán predsedajúci. Ďakujem Vám, pán komisár. Žijeme v dobe globalizácie, ktorá znamená ostrú konkurenciu všetkých so všetkými. Africký kontinent je miestom osobitnej rivality. Čínske a japonské hospodárstvo, Austrália a Spojené štáty – všetky tieto krajiny sa snažia dobyť tento trh.

Pri snahe o oteplenie a posilnenie vzťahov sa zvyčajne začína pri športe, a to sa už stalo. Hneď potom nasleduje študentská výmena a vedecká spolupráca. Ak už dnes začneme s Afrikou spolupracovať v tejto oblasti, potom o päť alebo desať rokov bude medzi nami prebiehať výmena tisícok študentov a vedcov. Títo bude znamenať tisíce veľvyslancov pre našu vzájomnú spoluprácu. Z dnešných spoločných vedeckých činností vzídu o desať rokov veľké investície, prílev vysokokvalifikovaných pracovníkov, otvorenie trhov a, v konečnom dôsledku, aj konkurencia, rast a nové pracovné miesta v Európe aj Afrike. Preto má význam už dnes vyvinúť úsilie, aby sme tieto predpovede naplnili.

  Mairead McGuinness (PPE-DE). – Vážený pán predsedajúci, cieľom vedeckej spolupráce s Afrikou musí byť vytvorenie kvalifikovanej a aktívnej vedeckej komunity na tomto kontinente a pre prospech tohto kontinentu, nie – a toto chcem zdôrazniť – krádež afrických vedcov, podobne, ako sme to urobili s ich vyškoleným lekárskym a zdravotníckym personálom.

Veľmi ma povzbudilo, keď som sa v roku 2005 stretla v Malawi s mladým vzdelaným poľnohospodárskym vedeckým pracovníkom. Tento človek získal vzdelanie v Európskej únii, bol však hrdý na to, že sa vrátil do svojej vlasti, aby mohol svojim krajanom ukázať, ako majú obrábať a zavlažovať pôdu na získanie potravy, aby dosiahli trvalo udržateľný život.

Chcela by som svoje vystúpenie ukončiť poznámkou, že jedna z oblastí, ktorá bola doteraz zanedbávaná v súvislosti s Afrikou, je investovanie do poľnohospodárskej vedy, pričom návrh správy Svetovej banky to jasne potvrdzuje. Preto sa domnievam, že by sme mali spolupracovať na všetkých vedeckých úrovniach, mali by sme sa však predovšetkým zamerať na oblasť poľnohospodárstva a prírodných zdrojov.

  Avril Doyle (PPE-DE). – Vážený pán predsedajúci, zrejme pokúšam Vašu trpezlivosť, už skôr som si však všimla, že sa dnes uplatňuje precedens, že ak nemáme viac ako päť postupov „catch-the-eye“, rečníkom je poskytnutý ďalší priestor na vystúpenie, takže Vám ďakujem.

Chcela by som pánovi komisárovi položiť vedeckú otázku. Hovorila som tu o diplomacii a vedeckej diplomacii, o diplomacii skutkov, nielen slov. Prevláda všeobecný názor, že samit EÚ a Afriky, ktorý sa konal v minulom roku v Lisabone, bol veľkým sklamaním, a že na ňom prevládli slová nad skutkami. Bola by som rada, kedy ste konkrétne reagovali na toto obvinenie.

Mohli by ste uviesť nejaké konkrétne skutky, nie slová, ktoré vzídu zo stretnutia stoviek – ak nie tisícok – ľudí, ktorí sa zišli v Lisabone, aby diskutovali o tejto nesmierne dôležitej otázke? Kedy by sme mali mať možnosť vidieť konkréte výsledky tohto samitu?

  Vladimír Špidla, člen Komisie. − (CS) Vážené dámy, vážení páni, Európska únia zakladá svoju politiku vo vzťahu k Afrike na komplexnej stratégii, pričom súčasťou tejto stratégie je, samozrejme, prístup Afriky k vede a technológiám. Európska únia uznáva význam tohto prístupu, pretože jeho prostredníctvom môže africký kontinent čeliť výzvam vyplývajúcim z klimatických zmien. Komisia verí, že africké krajiny, pre ktoré znamenajú klimatické zmeny veľké riziko, musia naliehavo vypracovať príslušné komplexné stratégie adaptácie, pričom tieto zmeny nesmú ohroziť výsledky dosiahnuté v boji proti chudobe v týchto krajinách.

V tejto súvislosti sa Komisia domnieva, že spolupráca v oblasti vedy a techniky má osobitný význam, predovšetkým v prípade výskumu v poľnohospodárstve a monitoringu poľnohospodárskych plodín. Komisia z toho dôvodu podporuje snahu Africkej únie o vytvorenie komplexnej agendy vedeckého výskumu v oblasti poľnohospodárstva a tiež úsilie medzinárodných organizácií zamerané na harmonizovanie systémov včasného varovania, ktoré sa týkajú poľnohospodárskych plodín. Podporujeme tiež prenos technológií pre oblasť obnoviteľnej energie, čo je otázka, ktorá je úzko spätá s emisiami CO2. Tento prenos by však mal byť skôr zameraný na úsilie dosiahnuť udržateľné a účinné dodávky energie a prístup k tejto energii, než na otázky zmeny klímy.

V kontexte transferu technológií zohráva veľmi dôležitú úlohu súkromný sektor, ktorý Komisia podporuje prostredníctvom programu GEEFREF. Pokiaľ ide o konferenciu a Addis Abebe, ktorá sa bude konať v marci tohto roku, Európska komisia sa zúčastní tejto konferencie a verí, že ju bude možné pokladať za míľnik pre vedeckú spoluprácu s africkým kontinentom a pre rozvoj vedy a techniky na africkom kontinente.

V diskusii zaznela tiež zmienka o otázke AIDS. Dovoľte mi, aby som v krátkosti konštatoval, že Európska komisia je jedným z najväčších prispievateľov do globálneho fondu pre boj proti AIDS, tuberkulóze a malárii a myslím si, že na to môžeme byť právom hrdí.

Už som tu spomenul, že koncom minulého roka sa Európska a Africká únia, počas samitu Afrika – EÚ v Lisabone, dohodli aj na partnerstve medzi Európou a Afrikou v oblasti informačnej spoločnosti, vedy a vesmírnych technológií. V súčasnosti pripravujeme oznámenie, ktoré nadviaže konkrétnymi bodmi a akčným plánom na toto partnerstvo.

Dámy a páni, myslím si, že nemôžem súhlasiť s názorom pani poslankyne, že konferencia v Lisabone bola sklamaním. V žiadnom prípade to tak nebolo, bola jedným z krokov na ceste, a ako som už konštatoval, nadväzujeme ďalšími krokmi, ktoré rozvinú impulz, ktorý bol v Lisabone vytvorený.

  Predsedajúci . − Končím túto rozpravu na základe návrhu uznesenia⁽¹⁾ podľa článku 103 ods. 2 rokovacieho poriadku.

Rozprava sa končí.

Hlasovanie sa uskutoční zajtra o 12.00 hod.

  Glyn Ford (PSE), písomne. – Príslovie, ktoré hovorí, že ak dáte človeku rybu, nakŕmite ho na jeden deň, ale ak ho naučíte ryby loviť, nakŕmite ho na celý život, je nesmierne vhodné pre túto diskusiu. Ak chce Afrika uniknúť z pasce chudoby, bude musieť vo väčšej miere využívať svoje nerastné suroviny, posilniť svoju výrobnú základňu a zvýšiť vývoz. Zároveň však bude musieť posilniť svoje odborné znalosti. Západ musí pomôcť pri zvyšovaní účasti afrických vedcov na medzinárodnej vedeckej spolupráci a na projektoch výskumu a vývoja a posilniť existujúcu výskumnú infraštruktúru.

(1) Pozri zápisnicu