Doslovný zápis z rozpráv

Štvrtok, 21. februára 2008 - Štrasburg

3. Štvrtá správa o hospodárskej a sociálnej súdržnosti – Vykonávanie územnej agendy a Lipskej charty (rozprava)

  Predsedajúca. – Ďalším bodom rokovania je spoločná rozprava o

- správe (2007/2148(INI)) (A6-0023/2008) pána Guelleca v mene Výboru pre regionálny rozvoj o štvrtej správe o hospodárskej a sociálnej súdržnosti

a

správe (2007/2190(INI)) (A6-0028/2008) pani Kallenbach v mene Výboru pre regionálny rozvoj o dôsledkoch územnej agendy a Lipskej charty Smerom k európskemu akčnému programu územného rozvoja a územnej kohézie.

  Ambroise Guellec, spravodajca. – (FR) Vážená pani predsedajúca, vážená pani komisárka, dámy a páni, dnes ráno diskutujeme o dvoch parlamentných iniciatívnych správach, a ja si myslím, že obe sú z rôznych dôvodov nesmierne dôležité.

Najskôr sa budeme zaoberať štvrtou správou Komisie o hospodárskej a sociálnej súdržnosti. Ide o naozaj významný dokument, oveľa lepší než predchádzajúce verzie, ktorý tvorí pevný základ pre všetky úvahy o budúcnosti súdržnosti v Európe. Je dôležitý aj preto, že úplne nová Lisabonská zmluva stanovuje územnú kohéziu ako jeden z hlavných cieľov EÚ. Ako vieme, okrem výziev, ktoré už poznáme, vyvstávajú nové a obávané výzvy a kohézna politika musí významne prispieť k ich zváženiu, aby sme urobili ďalší krok k Európe, akú chceme: k efektívnej a solidárnej Európe.

Na čo poukazuje štvrtá správa? Na to, že sociálna a hospodárska konvergencia medzi členskými štátmi ide správnym smerom, že za posledné desaťročie sa konečne znížili nezrovnalosti v oblasti príjmov a zamestnania, ale aj na to, že stále existujú významné nerovnosti medzi regiónmi a príležitostne aj v rámci regiónov, ktoré sa často stávajú akútnymi. Vývoj je dosť reálny, ale sužuje ho prílišná nerovnováha. Práve tu prichádza k slovu nová koncepcia územnej kohézie a práve tu musí zaujať ústrednú pozíciu pri pokračovaní regionálneho rozvoja v celej EÚ súčasne s hospodárskou a sociálnou súdržnosťou. Táto implementácia bude vyžadovať integrovaný prístup v rámci sektorových politík a skutočné riadenie na viacerých úrovniach.

So záujmom, a musím povedať, že aj netrpezlivo, v tejto súvislosti očakávame septembrovú zelenú knihu Komisie. Je zjavné, že v tejto problematike, ktorá vyplýva z našich diskusií vo Výbore pre regionálny rozvoj, treba nájsť spoločný jazyk.

Ponaučenia zo štvrtej správy zameriavajú naše myšlienky na obdobie po roku 2013, keďže operačné programy na obdobie 2007 – 2013 sa realizujú už takmer na všetkých miestach. Jednou z ich hlavných vlastností je systém udeľovania úverov na poskytovanie základných zdrojov z dôvodu plnenia cieľov lisabonskej agendy. Hoci zdôrazňujeme úzky vzťah priorít Lisabonskej stratégie a kohéznej politiky, myslíme si, že kohézna politika musí túto oblasť prekročiť a zaujať pozíciu so širšou perspektívou.

V našej správe sa neochvejne tvrdí, že konvergencia na rôznych úrovniach je prvotným predpokladom dlhodobej konkurencieschopnosti v regiónoch, a že v nasledujúcich rokoch bude nevyhnutné, aby sa tieto dve politiky dopĺňali s cieľom priblížiť efektívnosť a solidaritu. Pravidelné hodnotenie v období 2007 až 2013, ku ktorému vyzývame, nám musí umožniť potvrdenie vhodnosti celého procesu alebo implementovanie úprav, ktoré môžu byť potrebné na základe riadnej informovanosti. Musíme klásť aj otázky týkajúce sa oddeľovania realizovaného v tomto období plánovania medzi rozvojom vidieka a regionálnou politikou. Jeho závažnosť ešte nie je v dostatočnej miere zavedená a my si myslíme, že zachovávanie tohto oddelenia môže po roku 2013 predstavovať problém.

V našej správe sa zdôrazňujú nové úlohy, ktoré sa musia riešiť v rámci EÚ, a ich významný územný vplyv. Ide o problémy, akými sú starnutie populácie, klimatické zmeny, energetika, mestské aglomerácie atď. Myslíme si, že potrebná a naliehavá konvergencia a vhodný územný prístup pre tieto úlohy vyžadujú vylepšené politické a finančné kohézne politiky po roku 2013. V tejto súvislosti bude Parlament určite protestovať, tak ako to robí vždy, proti akémukoľvek pokusu opätovne nacionalizovať túto politiku.

Vážená pani predsedajúca, rád by som zakončil poďakovaním tieňovým spravodajcom, ktorí mi pri tejto úlohe veľmi pomohli, za veľký počet kompromisov, ktoré dokázali dosiahnuť. Rád by som tiež zdôraznil súdržnosť so správou pani Kallenbach. Myslím, že by bolo dobré, keby sa dnes v Parlamente predstavil úplne súdržný celok.

  Gisela Kallenbach, spravodajkyňa. − (DE) Vážená pani predsedajúca, vážená pani komisárka, dámy a páni, chcela by som začať poďakovaním všetkým tieňovým spravodajcom za ich dobrú a konštruktívnu spoluprácu. Rovnako by som rada poďakovala členom výboru a skupiny a asistentom poslancov. Čím silnejšie spoločenstvo, tým lepší výsledok!

S radosťou vítam skutočnosť, že dnes spoločne diskutujeme o správe pána Guelleca a mojej správe. Čo sa týka cieľa dosiahnuť v Európe naozaj trvalo udržateľný vývoj, tieto dve správy sa dopĺňajú. Kohézna politika je hardvér a Lipská charta s územnou agendou sú softvérom. Tieto nástroje môžu fungovať len vo dvojici. EÚ má prostredníctvom svojej kohéznej politiky k dispozícii právne aj finančné právomoci. V skutočnosti nemáme žiadnu zodpovednosť za regionálny rozvoj a mestské a územné plánovanie. Preto je politika súdržnosti na miestnej a regionálnej úrovni, úrovni vnútroštátnych ministrov a úrovni EÚ predpokladom trvalo udržateľných európskych miest a regiónov. Je to jediný spôsob, ako vytvoriť európsku pridanú hodnotu. V mestách sa koncentrujú príležitosti a problémy. Vplývajú na vidiecke regióny a blízke okrajové oblasti. Preto sa spoliehame na vyvážený vývoj územia ako celku, na riešenia, ktoré vyplývajú z holistickej perspektívy a pritom sú prispôsobené konkrétnej situácii. Neexistuje jednotné riešenie, ale môžu existovať spoločné zásady ako integrovaný prístup, zásada partnerstva, horizontálna a vertikálna, medzi mestami a okrajovými oblasťami, ale aj rôznymi priamo zapojenými subjektmi.

Na európskej úrovni sme dosiahli veľký pokrok. Okrem Lipskej charty a územnej agendy, ako aj prvého akčného programu počas portugalského predsedníctva, sa do reformnej zmluvy začlenila aj územná kohézia ako cieľ Spoločenstva. Tým sa posilňuje dôležitosť Parlamentu prostredníctvom zdieľaných právomocí a postupu spolurozhodovania. Pomocou dnešnej rozpravy chceme pripraviť vyhlásenie Parlamentu pred jarným samitom Rady, aby sa mohli územné a mestské otázky začleniť ako jasné prvky do Lisabonskej a Göteborskej stratégie.

Taktiež bolo spoločným želaním neformálnej rady ministrov v Lipsku, aby slovinské predsedníctvo začlenilo územnú agendu do programu tohtoročného jarného samitu s cieľom dosiahnuť väčšie politické uznanie územného rámca pre vývoj regiónov a miest, ako aj nových foriem účasti na politických rozhodnutiach EÚ.

Toto sa jasne zopakovalo na novembrovom stretnutí na Azoroch. Zatiaľ nemám žiadne informácie o pokroku v tejto oblasti.

Preto by som dnes privítala prítomnosť zástupcu Rady, aby sme mohli získať informácie o stave príprav. Žiaľ, dopočula som sa, že v Rade neexistuje zrejme žiadny konsenzus týkajúci sa postupu podľa požiadavky ministrov. Rada by som sa od Rady dozvedela, či a v akej forme sa bude o územnej agende diskutovať na jarnom samite. Tiež by som sa rada dozvedela, či je pravda, že v aktuálnom návrhu záverov Rady sa územné otázky vôbec nezmieňujú a Lisabonskej zmluve sa nepredpokladajú žiadne relevantné pozmeňujúce a doplňujúce návrhy. Je to však jediný spôsob, ako premeniť veľa pekných slov na skutočné činy.

  Danuta Hübner, členka Komisie. − Vážená pani predsedajúca, rada by som začala pogratulovaním a ešte lepšie poďakovaním pani Kallenbach a pánovi Guellecovi za ich správy, ako aj Výboru pre regionálny rozvoj za jeho vynikajúcu prácu na štvrtej správe o súdržnosti a správe o územnej kohézii.

Komisia plne zdieľa vaše názory, že európska kohézna politika zohráva hlavnú úlohu pri odstraňovaní nerovností v Európskej únii, a tým posilňovaní európskej integrácie, ako aj približovaní Únie občanom. Preto Komisia pevne odmieta pokusy o opätovné nacionalizovanie tejto politiky.

Taktiež zdieľame váš názor, že sa v budúcnosti musia zabezpečiť primerané finančné prostriedky pre kohéznu politiku s cieľom vysporiadať sa s očakávanými novými výzvami, ktoré ovplyvnia všetky európske územia. Taktiež nesmieme zabúdať na to, že kohézna politika bude zároveň ďalej bojovať s regionálnymi nerovnosťami vyplývajúcimi z najnovších a budúcich rozšírení.

Dovoľte mi opätovne vás uistiť o tom, že v súvislosti s „lisabonizáciou“ našej politiky je hlavnou prioritou európskej kohéznej politiky, a zostane ňou až po roku 2013, cieľ odstraňovania nerovností, ako ho obsahuje reformná zmluva. Rozmer solidarity politiky je jadrom tejto politiky a prideľovanie zdrojov bude nasledovať opačný vzťah k prosperite krajín a regiónov.

Tento názor zdieľa nadpolovičná väčšina zúčastnených strán v Únii. Taktiež sa zdieľa názor, že európska kohézna politika je oveľa viac než len mechanizmus rozdeľovania zdrojov medzi členskými štátmi a regiónmi; táto politika je predovšetkým rozvojovou politikou, ktorej cieľom je posilniť vnútorný vývoj všetkých európskych regiónov.

Komisia taktiež zdieľa vaše obavy týkajúce sa potreby väčšej súdržnosti medzi európskou kohéznou politikou a inými sektorovými politikami Spoločenstva, najmä rozvojom vidieka, výskumom a konkurencieschopnosťou. Rada by som na tomto mieste dodala, že potreba súdržnosti medzi rôznymi rozvojovými politikami sa vzťahuje aj na koordináciu medzi európskou kohéznou politikou a vnútroštátnymi politikami. Som presvedčená o tom, že to je kľúčová otázka pre budúcnosť európskej súdržnosti, a to aj v jej územnom rozmere.

Plne zdieľam názor, že úspech územnej agendy a Lipskej charty závisí od dvoch podmienok. Po prvé, musíme uviesť do praxe integrovaný prístup k územnému rozvoju s cieľom vyhnúť sa rozdrobeniu našich území. Typickým príkladom tu môže byť myslenie v kategóriách čisto vidieckych alebo mestských stratégií, ktorým chýba kľúčová dôležitosť skutočných hospodárskych regiónov.

Na druhej strane znamená integrovaný prístup aj potrebu integrácie rôznych sektorových politík na úrovni EÚ aj členských štátov, ktoré ovplyvňujú rozvoj všetkých našich území.

Druhou podmienkou, ako ste správne poukázali, je potreba, aby Komisia pravidelne monitorovala a vyhodnocovala pokrok pri implementácii činností schválených v rámci územnej agendy, a práve tu musíme vedieť viac o účinkoch týchto činností v členských štátoch, aby im Komisia mohla ponúknuť primeranú pomoc. Napríklad na základe lepšieho monitorovania môže Komisia ďalej postúpiť v oblasti definovania ukazovateľov územnej kohézie.

Komisia naozaj vníma ako dobrú správu, tak ako aj vaša správa, zavedenie pojmu územného rozmeru súdržnosti v Lisabonskej zmluve a teraz musíme tento nový rozmer kohéznej politiky čo najlepšie využiť a otvoriť napríklad v oblasti novej definície subsidiarity, pri ktorej sa bude viac pozornosti venovať miestnym a regionálnym orgánom. Preto Komisia začlenila zelenú knihu o územnej kohézii do nášho legislatívneho a pracovného programu na rok 2008.

Aj napriek tomu, že ešte neexistuje štandardná definícia tejto koncepcie, územná kohézia syntetizuje právne ciele Únie na dosiahnutie trvalo udržateľnej rovnováhy a harmonického vývoja jej územia a taktiež poskytuje rovnocenný prístup k službám všeobecného záujmu. Všetci si dnes uvedomujeme, že v Únii existuje množstvo aspektov územnej rovnováhy, ktoré ohrozujú harmonický vývoj hospodárstva a spoločnosti Únie v budúcich rokoch. Existujú na úrovni EÚ, národnej aj regionálnej úrovni a taktiež v určitých osobitných oblastiach a v súvislosti s odľahlými regiónmi.

Som rada, že môžem potvrdiť, že kľúčové odporúčania v správe pani Kallenbach týkajúce sa definície koncepcie územnej kohézie a implementácie integrovaného prístupu k územnému rozvoju, ako aj zlepšenia synergií medzi politikami Spoločenstva, sa všetky pri príprave našej zelenej knihy, ktorú prijme kolégium budúci september, zohľadňujú.

Dovoľte mi tiež využiť túto príležitosť na to, aby som vás informovala, že spolu s členskými štátmi sme pokročili v oblasti spoločného pochopenia územnej kohézie a jej kľúčových prvkov. V súčasnosti spracúvame dotazník o územnej kohézii, ktorý sme zaslali 25 členským štátom, a tak umožňujeme ďalší pokrok.

V rámci Komisie sme tiež zriadili medziútvarovú skupinu, ktorá poskytuje rámec na prácu v rámci inštitúcie týkajúcu sa územnej kohézie a už sme dokončili prvú časť tejto práce: určenie územného rozmeru kľúčových politík EÚ. V súčasnosti sme v tomto procese postúpili, najmä pri vývoji určitých nástrojov, ktoré riešia vaše požiadavky. Ako pravdepodobne viete, skúmanie hodnotenia územného vplyvu politík a vývoj ukazovateľov územnej kohézie patria medzi priority nového posilneného programu ESPON.

Čo sa týka záležitostí súvisiacich s mestom, v marci sa uskutočnil ďalší mestský audit, ktorý sa momentálne dokončuje a druhá správa o stave európskych miest bude pripravená v júni 2009. Program URBACT II bol inovovaný na strategický nástroj vytvárania sietí a na výmenu v oblasti rozvoja miest.

Myslím si, že sme v oboch správach dosiahli veľkú súdržnosť vašich názorov a názorov Komisie a teším sa na rozpravu o lepšom pochopení našich záujmov.

  Nathalie Griesbeck, spravodajkyňa Výboru pre rozpočet požiadaného o stanovisko. – (FR) Vážená pani predsedajúca, vážená pani komisárka, tiež chcem poďakovať spravodajcom, najmä pánovi Ambroise Guellecovi za jeho vystúpenie a prácu v tejto oblasti. Ako stála spravodajkyňa pre štrukturálne fondy pri Výbore pre rozpočet chcem veľmi stručne hovoriť o rozpočtových otázkach.

Táto politika je v súčasnosti jednou z najvýznamnejších politík solidarity medzi národmi Európy z hľadiska rozpočtu. Dnes, ako sme už dnes ráno počuli, je hlavnou otázkou zvýšenie optimalizácie účinnosti kohéznych politík. Výbor pre rozpočet si želá upriamiť pozornosť Parlamentu na množstvo rušivých signálov, napríklad nedodržiavanie termínov dokončenia a nezaplatených záväzkov.

Chcem zdôrazniť, čo je podľa môjho názoru v tomto probléme najvýraznejšie. EÚ musí naliehavo začať pociťovať ako vec cti zjednodušenie postupov, napríklad realizácie technickej pomoci, v súvislosti s prípravou a vykonávaním množstva projektov, ktoré naše krajiny potrebujú.

Taktiež musíme naďalej pokračovať v jasnom rozdeľovaní zodpovednosti medzi EÚ a členskými štátmi na zabezpečenie zdieľaného riadenia a ja vítam slová pani komisárky v súvislosti s utorkovým rozhodnutím prijať akčný plán o stratégii auditu pre štrukturálne fondy.

Som tiež rada, že pani komisárka sa zmienila aj o tom, na čo už dlho poukazujem, a to na potrebu poskytnúť kvalitatívne aj kvantitatívne ukazovatele výkonu, ktoré budú spoločné pre všetky členské štáty, s cieľom vyhodnocovať rozpočtové potreby a pomôcť definovať ďalší legislatívny rámec pre ďalšie viacročné obdobie po roku 2013, čiže lepšie objasniť prítomnosť Európy v súvislosti s politikami EÚ a európskymi občanmi.

  Pedro Guerreiro, spravodajca Výboru pre rybné hospodárstvo požiadaného o stanovisko. − (PT) Musím začať vyjadrením ľútosti nad tým, že Výbor pre regionálny rozvoj nezačlenil do štvrtej správy o súdržnosti žiadny pozmeňujúci a doplňujúci návrh predložený Výborom pre rybné hospodárstvo. V týchto pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch sa napríklad znovu zdôrazňuje príspevok odvetvia rybného hospodárstva k sociálno-hospodárskej situácii rybárskych komunít v regiónoch konvergencie, regiónoch znevýhodnených stálymi geografickými alebo prírodnými obmedzeniami, napríklad v najvzdialenejších regiónoch, ako aj rybárskych komunít v prosperujúcejších regiónoch. Taktiež musím s poľutovaním konštatovať, že financovanie Európskeho fondu pre rybné hospodárstvo sa v Únii s 27 členskými štátmi nijako významne nelíši od rozpočtu Finančného nástroja na usmerňovanie rybného hospodárstva v Únii s 15 členmi. Európsky fond pre rybné hospodárstvo je preto potrebné finančne posilniť.

Preto znovu predkladám na tejto schôdzi dva pozmeňujúce a doplňujúce návrhy zamerané na zdôraznenie dôležitosti štrukturálnej politiky rybného hospodárstva pre hospodársku a sociálnu súdržnosť.

  Oldřich Vlasák , v mene skupiny PPE-DE. – (CS) Vážená pani komisárka, dámy a páni, správy, o ktorých dnes diskutujeme, sú významné nielen tým, ako sa zaoberajú súčasnou situáciou v našej kohéznej politike a jej územným rozmerom, ale aj tým, že upriamujú našu pozornosť na budúcnosť po roku 2013. Pri tomto bode by som chcel poďakovať pani Kallenbach a pánovi Guellecovi za ich výbornú prácu a ich otvorený prístup.

Obe správy, ako sa zmienili obaja spravodajcovia, sa navzájom dopĺňajú a mali by sa považovať za jeden celok. Územná kohézia sa na základe svojho začlenenia do Lisabonskej zmluvy stala dôležitou koncepciou hospodárskej a sociálnej súdržnosti. Územná kohézia je však ako koncepcia najmenej preskúmaná a pochopená. Územnej kohézii zatiaľ chýba aj jasné definícia. Všeobecným cieľom súdržnosti je vyrovnať rozdiely, ale tieto rozdiely stále pretrvávajú a zdôrazňujú sa najmä v pohraničných oblastiach medzi bývalým východným blokom a demokratickým západom. Územná kohézia, podľa môjho názoru, obsahuje aj súdržnosť miest a vidieka. Je neoddiskutovateľné, že v jednotlivých krajinách sú mestá motormi vytvárajúcimi rast, a preto je správne začleniť otázku rozvoja miest do nášho návrhu uznesenia a zároveň vyzývať na posilnenie integrovaného prístupu. V budúcnosti však bude v tejto súvislosti potrebné zlepšiť a zjednodušiť prístup mestských aglomerácií k štrukturálnym fondom a posilniť prepojenia medzi obecnými úradmi a vývojármi pri financovaní projektov mestského rozvoja zo súkromných zdrojov.

Prijali sme Lipskú chartu a teraz ju postupne musíme zaviesť do praxe. Zároveň musíme vytvoriť správne podmienky pre život v budúcnosti a pre vývoj našej krajiny. Som presvedčený o tom, že by sme mali veľmi dôkladne analyzovať, či je dobré začleniť politiku vidieka do spoločnej poľnohospodárskej politiky, alebo či by sme mali zvážiť iné riešenie.

Dámy a páni, ešte posledná pripomienka. Rozprava o kohéznej politike je predovšetkým rozpravou o rozdeľovaní prostriedkov. Je evidentné a správne, že kohézna politika silnie a začína sa objavovať v európskom rozpočte. Kohézna politika sa bude musieť zaoberať novými javmi, napríklad starnutím a vymieraním európskej populácie, nestabilitou dodávok energie a zhoršovaním životného prostredia. Preto je potrebné túto politiku podľa toho upraviť a zabezpečiť dostatočné finančné prostriedky.

  Constanze Angela Krehl, v mene skupiny PSE. – (DE) Vážená pani predsedajúca, dámy a páni, pán Vlasák má úplnú pravdu, keď hovorí, že pred nami stojí úloha pripraviť kohéznu politiku na obdobie po roku 2013. Na riešenie tejto problematiky sme vypracovali tieto dve správy. V podstate sme spolu upozornili na všetko, čo je podľa nášho názoru v tejto súvislosti dôležité.

Rada by som vám však pripomenula, že musíme pamätať na strategické ciele európskej kohéznej politiky, konkrétne odstraňovanie nerovností v oblasti životných podmienok medzi regiónmi Európskej únie a podpora Lisabonskej a Göteborskej stratégie. Ak chce Európsky parlament zohrávať úlohu pri formovaní budúcej kohéznej politiky, musí sa, podľa môjho názoru, sústrediť na kľúčové stratégie, a nie vracať sa k zásade „krhly“. Musíme čeliť novým výzvam vyplývajúcim z kontextu kohéznej politiky. Dovoľte mi uviesť niekoľko príkladov: demografické zmeny, ochrana klímy, vyľudňovanie regiónov a taktiež, moderná európska mestská politika.

Z môjho pohľadu je na riešenia v tejto oblasti zásadným prístup „rovnakých príležitostí pre ľudí aj regióny“. Myslím si, že vyššie investície do vzdelania, výskumu a inovácií a ich infraštruktúry sú čoraz dôležitejšie a naozaj udržateľné. To však môže fungovať len vtedy, ak v budúcnosti účinnejšie zapojíme európskych občanov do prípravy programov a projektov, ako už Európsky parlament dlho žiada a robí tak aj v týchto správach.

Chcem vyzvať členské štáty, a je poľutovaniahodné, že sa tu nenachádza žiadny zástupca Rady, a zdôrazniť im, že im prideľujeme domácu úlohu. Ak máme financovať ďalšie úlohy v rámci kohéznej politiky, musia byť dostupné aj finančné zdroje na tento účel.

  Grażyna Staniszewska, v mene skupiny ALDE. – (PL) Štvrtá správa o súdržnosti a správa pána Guelleca zdôrazňuje úspech kohéznej politiky pri odstraňovaní nerovností medzi členskými štátmi. Taktiež sa v nich spomína rast v krajinách, ktoré predtým zaostávali, napríklad v Grécku a Portugalsku. Zároveň sa v nich však potvrdzuje zaznamenané zlyhanie tejto politiky v oblasti priblíženia úrovne vývoja medzi regiónmi.

Členské štáty nanešťastie prehliadajú neprimeranú koncentráciu investícií a ďalších prvkov rozvoja v hlavných mestách členských štátov. Podobná situácia platí aj pre regióny, kde sa investície taktiež zvyčajne sústreďujú v centrálnych oblastiach, čiže sa neumožňuje rozvoj rovnomerným tempom. Rozdiely v rámci regiónov Európskej únie a medzi nimi sú podstatne väčšie než v Spojených štátoch alebo Japonsku.

Všetko poukazuje na potrebu zaviesť mechanizmus, ktorým sa podnieti decentralizácia v rámci členských štátov. Je potrebná dlhodobá, ale pritom dynamická, regionálna politika pre ďalší finančný výhľad. Správa pána Guelleca premyslene poukazuje na potrebu vytvoriť vhodné prepojenia medzi Lisabonskou stratégiou a kohéznou politikou. Kohézna politika nemusí byť iba nástrojom Lisabonskej stratégie. Kohézna politika sa zameriava na trvalo udržateľný a harmonický vývoj a je dôležitým cieľom sama osebe. Je najlacnejším spôsobom, ktorým sa dá predísť tomu, čo sa môže neskôr stať veľmi nákladnou situáciou. Pamätám si na konflikty, hromadnú emigráciu a prisťahovalectvo, presun spoločností a podobné udalosti, ktoré predstavujú pre miestne obyvateľstvo prevratné zmeny.

Okrem Lisabonskej zmluvy zdôrazňuje dnes prijatá správa dôležitosť územného rozmeru. Je však naliehavo potrebné objasniť túto koncepcie a jednoznačne vymedziť, čo patrí do územného rozmeru. V súčasnosti používame tento termín stále tak trochu naslepo a vnímame ho v rôznych významoch. V správe pána Guelleca sú časti, v ktorých tento termín prevažuje nad politikou hospodárskej a sociálnej súdržnosti, kým v iných častiach sa predstavuje ako doplnok. V určitých prípadoch sa týka rovnakého prístupu k službám a v iných obsahuje napríklad vyvážené rozdelenie výskumných stredísk.

Myslím, že rozhodnutie uskutočniť rozpravu o zelenej knihe o územnom rozmere na jeseň po správe o kohéznej politike nie je šťastné. O zelenej knihe by sa malo diskutovať oveľa skôr.

  Mieczysław Edmund Janowski, v mene skupiny UEN. – (PL) Vážená pani predsedajúca, vážená pani komisárka, v mene Skupiny Únie za Európu národov by som rád poďakoval obom spravodajcom za ich prácu.

Termín súdržnosť získal v Únii osobitný význam. Odkazy na potrebu zmenšiť rozdiely medzi rôznymi regiónmi s cieľom zjednotiť národné hospodárstva a podporiť ich harmonický vývoj sa datujú už od Rímskej zmluvy.

Štvrtá správa sa týka rokov 2000 až 2006. To je predmetom správy pána Guelleca, ktorá obsahuje mnohé cenné poznatky. Táto správa predstavuje zhrnutie situácie vo všetkých členských štátoch. Taktiež sa v nej zvýrazňujú oblasti, kde sú nerovnosti najväčšie. Odstraňovanie nerovností v týchto regiónoch sa musí vnímať ako dlhodobý záväzok.

Správa predložená Komisiou obsahuje mnohé porovnávacie parametre, ktoré v predchádzajúcich dokumentoch chýbali. Návrh na používanie ukazovateľov dopĺňajúcich základné HDP na obyvateľa v súvislosti s rôznymi úrovňami NUTS však zostáva.

Kohézna politika je základom integrácie a významne prispieva k harmonickému vývoju Únie. Jej regionálne, miestne a environmentálne aspekty sú v tejto súvislosti dôležité, ako už spomenula pani Staniszewska. Mali by sme uznať jej vplyv na inováciu a konkurencieschopnosť Únie, a tým na implementáciu Lisabonskej stratégie. Demografické otázky sú tiež dôležité, keďže určitým oblastiam hrozí vyľudňovanie.

Keď hovoríme o súdržnosti, vnímame ju ako hospodársku a sociálnu. Naliehavo potrebujeme rozumnú definíciu pojmu územná kohézia. Súdržnosť by sa mala chápať ako zabezpečenie rovnakých príležitostí na prístup, napríklad k službám zdravotnej starostlivosti, vzdelaniu, kultúre, internetu a doprave, pre obyvateľov Únie bez ohľadu na miesto ich pobytu. Kohézna politika by sa mala posilniť a zlepšiť prostredníctvom primeraných zdrojov Únie. Mestský aspekt je obzvlášť dôležitý, ako zdôraznila pani Kallenbach.

Otázka, ako vybrať medzi súdržnosťou alebo konkurencieschopnosťou, rovnocennosťou alebo účinnosťou, už bola nastolená. Mojou stručnou odpoveďou je vybrať oboje v príslušnom opatrení.

  Elisabeth Schroedter, v mene skupiny Verts/ALE. – (DE) Vážená pani predsedajúca, vážená pani komisárka, dámy a páni, na konci 90. rokov prevažovala v Európskej únii filozofia, že integračná kapacita Únie sa má merať podľa úspechu vnútorného trhu. Nádej, že problémy, ktoré v Európskej únii existujú, sa môžu vyriešiť pomocou koncepcií rozvoja vnútorného trh prispôsobených iba hospodárskemu rastu, však zostáva nenaplnená.

Európsky vnútorný trh sa zameriava na rast hospodárskej činnosti v centrách, ktoré k sebe priťahujú ďalšie činnosti na úkor znevýhodnených regiónov a prirodzeného prostredia. A ani v týchto centrách nemôže každý využívať výhody, namiesto toho rastie chudoba, zvyšuje sa napätie a nepokoj.

Dnes robí Komisia tú istú chybu. Podriaďuje kohéznu politiku lisabonskej stratégii. Namiesto reálneho stanovenia prioritných problémov najviac znevýhodnených regiónov a podpory projektov trvalej udržateľnosti investuje do zastaraných koncepcií infraštruktúry a v dôsledku toho iba hospodárskych centrách. Obce a regióny sa stanú na celé generácie závislými od väčšiny európskych bánk. Z môjho pohľadu ide o obrovský problém, pretože zlyhanie rozvojových politík zaplatí nakoniec ďalšia generácia. A tým sa na druhej strane spustí migračný pohyb, moja kolegyňa, pani Krehl, už uviedla v akej miere, a taktiež začnú protieurópske nálady, pretože niektoré vrstvy obyvateľstva sa nebudú podieľať na výhodách. Tieto stratégie sa ocitnú v slepej uličke.

Myslím, že musíme byť veľmi opatrní a neohrozovať vnútornú súdržnosť Európskej únie. Hospodárska a sociálna súdržnosť musí naozaj zostať oddelenou politickou oblasťou a výhody musia byť dostupné pre všetky regióny a národy Európy. To sa môže stať len vtedy, ak bude kohéznu politiku podporovať sociálny model založený na solidarite a modeloch trvalo udržateľného vývoja, ktoré sa nebudú presadzovať na úkor životného prostredia.

  Pedro Guerreiro, v mene skupiny GUE/NGL. − (PT) V tomto krátkom vystúpení o takej dôležitej otázke, akou je budúcnosť kohéznej politiky Európske únie môžeme len zdôrazniť niektoré základné zásady, o ktorých si myslíme, že by mali byť základom pre túto rozpravu.

Po prvé, regionálna politika je kľúčovým nástrojom podpory intenzívne chránenej hospodárskej a sociálnej súdržnosti. Ide o štrukturálnu politiku, ktorej prvotnými a zásadnými cieľmi, ktoré už boli stanovené, musia byť zníženie nerovností medzi úrovňami rozvoja rôznych regiónov, povzbudzovanie najmenej zvýhodnených regiónov, ktoré zaostávajú, podpora skutočnej konvergencie a podnecovanie rastu a zamestnanosti. Preto musí slúžiť ako faktor prerozdeľovania a kompenzácií v oblasti zvýšených nákladov na jednotný trh, hospodársku a menovú úniu a liberalizáciu medzinárodného obchodu do menej vyvinutých krajín a regiónov Európskej únie.

Po druhé, kohézna politika a s ňou súvisiace finančné zdroje sa musia využívať na podporu projektov hospodárskeho, sociálneho, environmentálneho a regionálneho vývoja. Výsledkom je, že tieto projekty nesmú podliehať politike, ktorej prioritou a dogmou je konkurencieschopnosť, deregulácia alebo takzvaná adaptabilita a podnikanie, čo sú priority lisabonskej stratégie. Inými slovami, myslíme si, že konkurencieschopnosť nesmie nahrádzať konvergenciu v členských štátoch a regiónoch, ktoré zaostávajú vo svojom sociálno-hospodárskom vývoji.

Po tretie, súčasné finančné prostriedky Spoločenstva pre kohéznu politiku sú nedostatočné na plnenie potrieb skutočnej konvergencie, regionálnych nerovností, vysokej miery nezamestnanosti, nerovných príjmov a chudoby v Európskej únii. Preto znovu zdôrazňujeme potrebu zvýšiť rozpočet Spoločenstva, aby sa podpora hospodárskej a sociálnej súdržnosti v Európskej únii stala ústredným a prednostným cieľom.

  Bastiaan Belder, v mene skupiny IND/DEM. – (NL) Vážená pani predsedajúca, so záujmom som si prečítal správy pani Kallenbach a pána Guelleca. Súdržnosť európskych krajín zostáva fascinujúcou témou. Integrácia vnútornej politiky a spolupráce medzi členskými štátmi a regiónmi EÚ sa intenzívne formuje. To, že takáto stratégia prináša výsledky, sa jasne ukazuje v správe o súdržnosti. Súdržnosť medzi členskými štátmi sa zvýšila.

Zároveň poukazuje na to, že súdržnosť medzi regiónmi členských štátov sa znižuje, najmä medzi mestskými a nemestskými regiónmi. Podľa môjho názoru je správne, aby v takých situáciách zohrávali významnú úlohu národné, regionálne a miestne orgány. Nerozumiem preto odmietnutiu možnosti, aby členské štáty nezávisle zvyšovali svoje príspevky na regionálny rozvoj.

Je príliš skoro na to, aby sme mohli predpovedať, ako dlho bude súčasná politika pokračovať. Je jasné, že predstavuje určité konkrétne výzvy. Ale preskúmajme aj to, či je schopná vyriešiť takzvanú divergenciu, teda nielen súdržnosť, na úrovni členských štátov, ale aj na regionálnej úrovni, medzi členskými štátmi a v nich. Keďže tak to pravdepodobne nie je, prijateľnejší je iný prístup s rozšírenejšou úlohou členských štátov. Nikto nepozná národnú a regionálnu situáciu lepšie ako jednotlivé členské štáty. Môžu zaviesť riešenia, ktorými sa dosiahnu ciele súdržnosti na regionálnej úrovni.

  Jean-Claude Martinez (NI). – (FR) Vážená pani predsedajúca, Európskej komisii tak veľmi záleží na súdržnosti medzi členskými štátmi a v nich, že od súčasnosti do roku 2013 vyčlenila na súdržnosť 350 miliárd EUR.

Na obzore je aj zelená kniha, pretože vždy, keď sa v Bruseli objaví problém, napíše sa o ňom kniha. Naozaj existuje problém súdržnosti medzi západnou Európou a východnou Európou, Európou miest a Európou dedín, Európou obchodných štvrtí a Európou štvrtí pracujúcej triedy.

Ale čia je to vina? Kto vyľudnil dediny v Grécku, kde sa dorábalo víno a choval dobytok, vyrábal tabak, bavlna a olivový olej, vážená pani predsedajúca? Kto a ktoré politiky spôsobili zrušenie tisícok pôšt vo Švédsku, v Nemecku a Francúzsku? Kto zrušil vidiecke železničné stanice, železničné trate a pôrodnice? Kto ničí rybárom v prístavoch lode, kto im berie živobytie, spôsobuje krach malých podnikov a lodeníc? Vietor? Žerú v Pyrenejach alebo v Alpách pastierov a jahňatá dovezené z Nového Zélandu vlci?

Odpoveď všetci poznáme: bola to politika medzinárodného obchodu vykonávaná Komisiou prostredníctvom dohody GATT a organizáciou WHO, ktorá za posledných 20 rokov spôsobila v Španielsku a Francúzsku rušenie 90 poľnohospodárskych podnikov denne. Bolo to dogmatické zrušenie ochrany spotrebiteľa, ktoré spôsobilo narušenie priemyselnej rovnováhy v dôsledku vlny dovozu.

Ak chceme zaviesť súdržnosť, najprv musíme zaviesť koherenciu medzi politikami. Nemôžeme uplatňovať jednu politiku v Cotonou pre štáty AKT a potom túto politiku v Ženeve zničiť obchodom s banánmi. Nemôžeme v Spoločenstve uprednostňovať vidiecku produkciu v rokoch 1962 až 1986 a potom to všetko zničiť voľným obchodom v Uruguaji a kolách rokovaní z Dauhy.

Súdržnosť preto vyžaduje určité množstvo koherentnosti rozhodnutí. Vážená pani komisárka, buď budujeme Európu alebo svet. Buď sa zameriame na sociálne úlohy alebo na svet.

  Lambert van Nistelrooij (PPE-DE). – (NL) Vážená pani predsedajúca, pani Hübnerová, jedinečnosť a svojrázna povaha tejto štvrtej správy spočíva v skutočnosti, že nielenže obsahuje premyslenú politiku pre súčasnosť, ale myslí aj na nové budúce výzvy, ktoré musí Európa riešiť. Týka sa globalizácie a jej účinkov, klimatických zmien, problémov dodávok energie a demografických výziev. Je dobré, že sa tým teraz zaoberáme, najmä z hľadiska prípravy na jarnú prestávku v marci. Pán Guellec pripravil všetko veľmi dobre. Uviedol, že kohézna politika by sa nemala v základe meniť, čo sa konkrétne potvrdzuje aj v novej zmluve, ale že sa má zmeniť obsah regionálnych záväzkov a programov.

Tento týždeň sme sa zaoberali aj lisabonskou stratégiou a zaráža ma, že máme ďalej pokračovať a vyčleniť príspevok 60 až 65 % z rozpočtu súdržnosti na splnenie záväzkov v tejto oblasti. Tým sa ukáže, do akej miery dokáže kohézna politika plniť výzvy, ktoré prinášajú nové okolnosti. Vyhlásenia v správe pani Kallenbach o tom, že územná kohézia sa považuje za základnú funkciu Európskej únie, sú tiež dôležité. Globalizácia sa zameriava na množstvo kľúčových regiónov, veľkomestské aglomerácie a odpoveď Európy spočíva v tom, že zdieľanie znalostí je nevyhnutné a že podmienky na podnikanie sa vytvárajú vo všetkých regiónoch vrátane vidieckych oblastí. To je nová agenda.

Skupina PPE konečne odmietla využívanie opätovnej nacionalizácie ako reakcie na rozpravu o roku 2013. To vedie k dosiahnutiu novej konzistencie medzi výskumom a vývojom, politikou inovácie, vnútorným trhom a základnými zásadami Únie, spájaním znalostného hospodárstva, ktoré tu bude dlhý čas, s vysokou zamestnanosťou a prosperitou našich regiónov.

Taktiež sa rád pripájam k iniciatíve transparentnosti presadzovanej pani Hübnerovou. Ľudia musia vedieť, do akej miery je pre nich táto politika významná.

  Iratxe García Pérez (PSE). – (ES) Vážená pani predsedajúca, rada by som začala svoje vystúpenie poďakovaním pani Kallenbachovej a pánovi Guellecovi, a to najmä za prácu, ktorú vykonali na týchto správach, ktoré priniesli väčšinový súhlas Výboru pre regionálny rozvoj.

Európska kohézna politika je príkladom úspešnej politiky EÚ, ktorá sa riadi zásadami, na ktorých je založená a pomáha odstraňovať nerovnosť.

Vďaka kohéznej politike dosiahli také krajiny ako Španielsko neoddiskutovateľné výsledky v oblasti konvergencie. Preto by sme mali znovu potvrdiť jej úlohu pri zvyšovaní potenciál členských štátov na rozvoj a vytváranie pracovných miest prostredníctvom pokroku v oblasti školenia ľudského kapitálu.

Musíme však aj pripustiť, že územné nerovnosti stále existujú, a ak máme dosiahnuť ďalší pokrok v riešení nových výziev, akými sú starnutie alebo vyľudňovanie v určitých oblastiach, najmä vidieckych, musíme primerane reagovať.

Musíme riešiť aj zostávajúce výzvy s cieľom znížiť regionálne a medziregionálne nerovnosti a zabezpečiť hospodársky a technologický rast, a to znamená, že našou prioritou musí byť zameranie na súlad s lisabonskou stratégiou, pričom nemôžeme zanedbávať iné záležitosti, akými sú demografické zmeny.

Ak má regionálna politika EÚ zabezpečiť vyvážený trvalo udržateľný vývoj, musí sa vykonávať v úzkej spolupráci s regionálnymi subjektmi a v koordinácii s ďalšími politikami. Podobne si uvedomujeme nevyhnutnosť presadenia osobitných opatrení s cieľom znížiť nerovnosti medzi dostupnými regiónmi a štrukturálne znevýhodnenými regiónmi: horskými oblasťami, ostrovmi alebo riedko osídlenými oblasťami:

Vzhľadom na budúcnosť je preto absolútne nevyhnutné posilniť kohéznu politiku hlavnými ekonomickými zdrojmi s cieľom riešiť všetky súvisiace výzvy.

Včera sme v Európskom parlamente veľkou väčšinou prijali Lisabonskú zmluvu a dnes sa musíme posunúť na nový prvok zmluvy, stanovenie územnej kohézie ako základného cieľa EÚ na zabezpečenie prosperujúcejšej budúcnosti Európy.

  Jean Marie Beaupuy (ALDE). – (FR) Vážená pani predsedajúca, vážená pani komisárka, dámy a páni, chcem povedať, že ako som tak počúval vaše reakcie na správy našich kolegov, pána Guelleca a pani Kallenbachovej, mal som pocit, že už nemusím nič hovoriť, pretože ste nás úplne pochopili.

Toto je len počiatočné štádium a ja mám nesmiernu radosť a chcem zablahoželať Parlamentu k tomu, že tieto navzájom súvisiace správy vyvolali medzi vami, vašimi zoskupeniami a našimi výbormi a v rámci Parlamentu takú úroveň súdržnosti názorov. Teraz však musíme urobiť v rámci implementácie súdržnosti ďalšie kroky, pretože je síce dobré dosiahnuť vzájomnú súdržnosť, ale tá musí priniesť aj konkrétne výsledky.

Myslím, že sa to dá dosiahnuť prostredníctvom zelenej knihy, ktorú pripravujete na jeseň, a pri tejto príležitosti by som rád spomenul dva body, ktoré sú môjmu srdcu blízke, a podľa môjho názoru zásadné pre implementáciu celej kohéznej politiky a Lipskej charty, ktorú si tak veľmi želáme.

Týmito bodmi sú: Po prvé potreba, ktorú ste už spomínali a ktorú by som chcel ešte raz zdôrazniť, ukázať, ktoré rôzne politiky EÚ sa musia stať súdržnými na úrovni miest a okrajových oblastí. Včera večer sme diskutovali o populácii. Včera poobede sme diskutovali o doprave. Predtým sme diskutovali o sociálnych otázkach. Zapojené sú všetky generálne riaditeľstvá Komisie, všetky výbory EP... Toto všetko sa musí stať súdržným v rámci mikroúzemia mesta a jeho priľahlých oblastí. Očakávam, že v zelenej knihe sa zaujme stanovisko.

Po druhé. Ako chceme v Parlamente a v Komisii uspieť, ak sa vzájomne dohodneme, bez podpory európskych občanov a vlád? Už som vám povedal, pani komisárka, že musíme vyvinúť veľké úsilie a viem, že sa o to snažíte, v oblasti komunikácie, aby sa všetky naše vystúpenia, pripomienky, nádeje týkajúce sa súdržnosti premenili zo slov a fráz, ktorými povzbudzujeme vlády, na činy, ktoré presvedčia a stimulujú našich občanov.

Tieto dva hlavné body, pani komisárka, očakávam v zelenej knihe. Keď nás vypočujete, verím, že nám pomôžete nájsť konkrétne uplatnenie.

  Wiesław Stefan Kuc (UEN). – (PL) Vážená pani predsedajúca, vážená pani komisárka, jedným zo základných cieľov Európskej únie je vyrovnať rozdiely v rozvoji a príjmoch jednotlivých krajín a regiónov. Tieto rozdiely sa v posledných rokoch stávajú ešte zreteľnejšími, pretože v posledných kolách rozšírenia sa k Únii pripojilo oveľa menej krajín.

Odhaduje sa, že tieto krajiny sú viac než 15 rokov za ostatnými. Rýchly rozvoj je jediným spôsobom, ako tieto rozdiely vyrovnať. Predstavuje to významnú výzvu, najmä ak sa vezmú do úvahy zníženia finančných zdrojov a obmedzené príležitosti týchto krajín pokúšajúcich sa ich čo najlepšie využiť. Je nepravdepodobné, že sa zopakuje úspech dosiahnutý v Španielsku, Portugalsku, Grécku a Írsku, aspoň nie tak rýchlo. Rovnako je nepravdepodobné, že v dohľadnej budúcnosti dobehneme Spojené štáty a Japonsko. Nemali by sme však zabúdať, že začiatok je vždy najťažší, a vziať si ako príklad Českú republiku, ktorý treba nasledovať. Postoje našich občanov k životu sa zmenili a ďalej sa menia, čo veští dobrú budúcnosť. Okrem toho, lisabonská stratégia stanovuje jasné usmernenia pre naše činnosti.

Na záver by som rád čo najúprimnejšie poďakoval našim spravodajcom za ich vyhlásenia. Vidím, že pán Martínez už nie je v Parlamente, ale musím dodať, že s jeho intervenciou vôbec nesúhlasím.

  Alyn Smith (Verts/ALE). – Vážená pani predsedajúca, som rád, že vidím v Parlamente pani komisárku. Tešíme sa na jej účasť v Škótsku a na pokračovanie našej plodnej spolupráce v oblasti tejto politiky.

Predtým, než stručne prednesiem svoje pripomienky, rád by som reagoval na vystúpenie pána Guerreira o podpore sektora rybného hospodárstva v rámci kohéznej politiky. Podporíme jeho pozmeňujúce a doplňujúce návrhy a myslím si, že tento sektor je na našom území mimoriadne strategicky dôležitý.

Rád by som vyzdvihol výzvu spravodajcu týkajúcu sa lepšej štatistiky, najmä zamerania a monitorovania účinnosti programov financovania. Zdá sa, že z procesu vývoja jasne vyplýva, že zameranie na úrovni NUTS I, NUTS II či dokonca NUTS III je veľmi široké a rozptýlené. Vítam kroky budúceho financovania viac tematicky, či už ide o lisabonskú agendu, podporu znalostnej ekonomiky, výskumu a vývoja, cezhraničnú spoluprácu alebo podporu sektora rybného hospodárstva v rámci lisabonskej agendy.

To je, podľa môjho názoru, budúcnosť pre skutočnú životaschopnú kohéznu politiku pre Európsku úniu, ktorá je klenotom v korune EÚ. Približuje EÚ občanom a zjednocuje Úniu, pričom členské štáty si zachovajú svoju rozdielnosť.

Máme veľký potenciál dať tejto politike ešte väčší význam a tešíme sa na správy o zelenej knihe vo vystúpení komisárky.

  Bairbre de Brún (GUE/NGL). (GA) Vážená pani predsedajúca, v dvoch správach, o ktorých sa dnes diskutuje, sa poukazuje na potrebu kohéznej politiky a spôsob jej implementácie. Vyvážený regionálny rozvoj je veľmi dôležitý. Správa pána Guelleca sa zameriava na zabezpečenie dostatočných regionálnych fondov a na ich použitie na účinnú podporu potrieb občanov a regiónov. Jediný spôsob, ako riešiť kohéznu politiku, je, že sa stane nástrojom implementácie lisabonskej stratégie. Chcela by som spravodajcovi poďakovať.

Z prostriedkov na súdržnosť profitovalo do veľkej miery Írsko a aby tak mohli urobiť aj iné krajiny, musíme do nich zabezpečiť nasmerovanie zvýšeného objemu zdrojov na podporu regionálneho rozvoja a riešenie sociálneho vylúčenia. Nielenže sa musia zmenšiť rozdiely medzi členskými štátmi, ale aj v rámci členských štátov a medzi regiónmi.

Pán Guellec podáva správu o pôsobivých mierach rastu v rokoch 2000 až 2006 v Írsku, Španielsku, Portugalsku a Grécku. Zdôraznil však, že medzi jednotlivými regiónmi v týchto krajinách existujú veľké nerovnosti.

Chcela by som poďakovať aj pani Kallenbach za jej správu a najmä vítam dôraz kladený na posilnenie úlohy miestnych mestských orgánov pri sprístupnení verejných služieb všetkým občanom. Je potrebné podporovať miestne orgány, dodržiavať environmentálne normy a normy pre verejné služby, aby sa stali všeobecne dostupnými a mestské prostredie príťažlivým miestom na život a prácu.

Trvalo udržateľný rozvoj je v 21. storočí obrovskou výzvou v mestských oblastiach a rámec, ktorý nám dnes predložila pani Kallenbach, nám pomôže túto výzvu riešiť.

  Derek Roland Clark (IND/DEM). – Vážená pani predsedníčka, tieto správy sa týkajú nerovností medzi vidieckymi a mestskými hospodárstvami, bohatými a chudobnými, najmä vo východnej Európe, a medzi znevýhodnenými a ostatnou spoločnosťou.

Odpoveďou je zjavne ponúknuť široký výber kultúrneho, hospodárskeho a technického rozvoja a poskytnúť sociálne inžinierstvo. Zaznamenáva úspech takýchto programov v Írsku, Španielsku, Portugalsku a Grécku na zmenšenie týchto nerovností a podporuje podobné stratégie, rámce a akčné programy na vytváranie pokroku v dotknutých oblastiach, najmä vo východnej Európe. Predovšetkým sa zmieňuje o kohéznych fondoch. A dostávame sa ku koreňu veci. V niekoľkých posledných rokoch sa na tieto programy v západných krajinách vynaložilo 65 miliárd EUR, ale východná Európa je oveľa chudobnejšia, ako kedy boli ony. Preto sa tieto dotácie, pretože tými naozaj sú, zoberú krajinám, ktoré ich stále dostávajú a z ešte menšieho rozpočtu, keď nás zasiahnu chladné hospodárske vetry vejúce z USA.

Nanešťastie pre všetkých občanov, bohatých aj tých chudobných, tieto dotácie idú sami proti sebe, pretože ľuďom berú iniciatívu a tvoria kultúru závislosti.

Ak chcete naozaj pomôcť, počúvajte profesora Buchanana z London School of Economics. V jeho práci sa jednoznačne píše, že „pri pomoci chudobnej krajine má obchod šesťkrát väčšiu hodnotu ako pomoc“. Pochopíte to niekedy? Alebo, inak povedané, ak dáte v chudobnej krajine hladujúcemu rybu, nakŕmite ho na jeden deň. Ak ho naučíte loviť ryby, dáte mu obživu na celý život.

  Rolf Berend (PPE-DE). – (DE) Vážená pani predsedajúca, vážená pani komisárka, dámy a páni, skutočnosť, že štvrtá správa o hospodárskej a sociálnej súdržnosti je mimoriadne politicky dôležitá, tu snáď netreba zdôrazňovať. Súhlasím so spravodajcom vo všetkých dôležitých bodoch a blahoželám mu k dobre odvedenej práci. Správne zdôrazňuje, že očakávané nové výzvy sa môžu riešiť iba ak zostane kohézna politika politikou Spoločenstva, ktorá je v súlade so zmluvou. V jeho správe sa preto jasne odmietajú všetky pokusy túto politiku opätovne nacionalizovať. Predpokladom je však vyvážený rozpočet súdržnosti pre EÚ.

Áno, na zabezpečenie harmonického vývoja všetkých regiónov v EÚ a riešenie nových výziev musia byť k dispozícii primerané zdroje. Existuje však aj iný názor na znenie časti správy o požiadavke na finančné zdroje pre kohéznu politiku po roku 2013. Ako mnohí ďalší kolegovia, ani ja si nemyslím, že je správne, aby už takto predčasne, v roku 2008, správa obsahovala odhady finančných zdrojov do budúcnosti, prinajmenšom preto, že celkom oprávnenie čelíme kritike, že nie vždy načas čerpáme všetky finančné zdroje, ktoré sú už dostupné.

Výbor preto našiel dobré kompromisné znenie, ktoré sa však vzťahuje len na text uznesenia a nie na odôvodnenia. Preto by sme do odôvodnení nemali začleňovať žiadne konfliktné vyhlásenia, a mali by sme byť dodržiavať znenie „primerané zdroje pre vyváženú kohéznu politiku“.

Koniec koncov, toto je úplne dôveryhodné: V minulosti sa v rámci kohéznej politiky dosiahli trvalo udržateľné úspechy a môže sa tak stať aj v budúcnosti, ak budú primerané zdroje, a to aj bez vyzývania na poskytnutie väčšieho množstva zdrojov v súčasnosti. Vážená pani komisárka, vo svojom úvodnom vyhlásení ste spomínali primerané finančné zdroje na riešenie budúcich výziev. Toto znenie je dostatočné.

  Pierre Pribetich (PSE). – (FR) Vážená pani predsedajúca, vážená pani komisárka, dámy a páni, na budovanie mestečka stačia ruky, na vybudovanie mesta sú potrební ľudia. Jeanovi-Jacquesovi Rousseauovi by sa integrovaný prístup určite páčil. Je to metóda, ktorá patrí priamo do tohto prístupu budovania miest, a nie fragmentovaných mestečiek, ako sa stanovuje v Lipskej charte a územnej agende.

Rád by som preto poďakoval všetkým zodpovedným, najmä pani Kallenbach, za ich vynikajúcu spoluprácu na tejto úlohe. Vítam predmet návrhov v súvislosti so sociálnymi a hospodárskymi aspektmi, environmentálnym a územným rozvojom, ako aj územnou kohéziou, a rovnako aj veľkú pozornosť, ktorá sa venuje návrhom na zlepšenie správy predloženej našou skupinou socialistov.

Venovaním veľkej pozornosti územnému a mestskému rozmeru európskych politík, najmú prostredníctvom plánov integrovaného rozvoja a lepšej spolupráce mestských a prímestských oblastí, sa využijú všetky výhody vyplývajúce z tohto integrovaného prístupu. Spolupráca sa však v tomto bode nesmie končiť. Musí sa taktiež ustanoviť vzťah alebo isté prepojenie medzi vidieckymi, mestskými a prímestskými oblasťami. Na tomto mieste musím zdôrazniť dôležitosť podnecovania príťažlivosti a konkurencieschopnosti vidieckych oblastí ako nástroja na boj s masovým odlivom ľudí z vidieka.

Ak mám konkretizovať hlavné body tejto správy, musím ako prvú spomenúť naliehavú potrebu na vytvorenie integrovaných viacmodelových dopravných sietí podporovaných Európou na zlepšenie infraštruktúry, najmä environmentálnej dopravy, napríklad bicyklovania alebo chodenia pešo.

Rámec verejnej politiky na účinné zníženie nerovnosti a predchádzanie sociálnemu vylúčeniu tvorí určenie znakov úpadku v určitých oblastiach a pokrok smerom k implementácii politiky sociálnej integrácie.

Umiestnenie ľudských bytostí do samého stredu budovania politík infraštruktúry vyvážením záujmov miest so záujmami človeka a ešte oveľa viac v rámci súčasného kontextu bytovej krízy v spoločnosti, v ktorej nemá každý vlastnú strechu nad hlavou a kladenie väčšieho dôrazu na slušné a cenovo prijateľné bývanie sú stále základnými predpokladmi a tvoria dôležitý faktor sociálnej integrácie a životnej úrovne v mestách v rámci kontextu trvalo udržateľného mestského rozvoja.

Práve z tohto dôvodu vyzývam svojich kolegov aby hlasovali en masse za túto správu, v ktorej sa vyjadruje želanie EP podporovať to najsilnejšie z územnej kohézie a komplexný integrovaný prístup, ktorý nám konečne umožní vybudovať mesto.

PREDSEDÁ: PÁN MARTÍNEZ MARTÍNEZ
podpredseda

  Elspeth Attwooll (ALDE). – Vážený pán predsedajúci, je ťažké vybrať jedinú vec z týchto dvoch vynikajúcich správ, ale rada by som osobitne poďakovala pánovi Guellecovi za rozsah, ktorým sa v správe venuje otázke nerovností medzi regiónmi.

Pretože aj v tých, ktoré sa môžu zaradiť k relatívne prosperujúcim, môžu stále existovať určité skupiny znevýhodnených alebo vylúčených občanov. Môže ísť o záležitosť územného umiestnenia. Obyvatelia ostrovov a horských, ako aj riedko osídlených pohraničných a okrajových oblastí sú toho príkladom. Rovnako aj spoločenstvá závislé od rybolovu, najmä, ak sa nachádzajú v oblastiach tohto druhu. Preto veľmi dúfam, že Parlament schváli pozmeňujúce a doplňujúce návrhy 19 a 20, ktorými sa ich pozícia upevňuje.

Znevýhodnenie a vylúčenie sa však môžu odohrávať na zreteľnejšej sociálnej úrovni. Mám na mysli projekt z mojej rodnej oblasti Aberdeenshire s názvom Can-Do. Dokázal poskytnúť zamestnanie ľuďom s problémami učenia pri triedení plechoviek a fliaš na recykláciu. Nárok na európsku podporu stratil, keď sa finančné zdroje na súčasné obdobie presunuli do tých častí krajiny, kde sú nedostatky väčšie. Týchto ľudí sa však týkajú rovnaké riziká sociálneho vylúčenia ako predtým.

Oba príklady ukazujú, že ak chceme zamerať financovanie na tie oblasti, ktoré to najviac potrebnú, musíme vybudovať inteligentnejší prístup na určenie týchto oblastí. Žiadam Komisiu, aby venovala väčšiu pozornosť výzve v správe na zlepšenie štatistických nástrojov na presnejšie meranie rozsahu súdržnosti a lepšie hodnotenie výhod, ktoré priniesli miestne činnosti zamerané na jej dosiahnutie. Takéto nástroje nám tiež umožnia presne vymedziť aktuálne prípady znevýhodnenia a rozhodnúť, ako ich čo najlepšie vyriešiť.

  Andrzej Tomasz Zapałowski (UEN). – (PL) Vážený pán predsedajúci, kohézna politika významne prispieva k integrácii spoločností v rámci Únie, ako sa zdôrazňuje v správe. Avšak, administratívne a procedurálne prekážky zabraňujúce regiónom s nedostatočnou infraštruktúrou získať úroveň rozvinutých regiónov začínajú narastať.

Kto by mal pomôcť sprístupniť zdroje Únie takýmto komplikovaným postupom? Nakoniec, v prípade cestnej infraštruktúry by sa mohli prostriedky previesť priamo na oddelenia príslušného miestneho orgánu, ktoré riadia inštitúcie v členských štátoch. Potom by nebolo potrebné čakať niekoľko rokov na výstavbu alebo opravu.

Je jasné, že na jednotlivcov, právnické firmy a združenia sa musia vzťahovať iné zásady. Ak chceme v menej rozvinutých regiónoch naozaj niečo dosiahnuť, mali byť sme previesť zacielenú pomoc do rozpočtov miestnych orgánov, a to aj bez vstupov z ich vlastných zdrojov, pretože niekedy si nemôžu dovoliť ani malý príspevok, také sú chudobné.

  Jan Olbrycht (PPE-DE). – (PL) Vážený pán predsedajúci, vážená pani komisárska, správa pána Guelleca predstavuje stanovisko Európskeho parlamentu k štvrtej správe o hospodárskej a sociálnej súdržnosti. Stanovisko obsahuje informácie a analýzu účinnosti kohéznej politiky. V podstate podľa prijatého postupu predstavuje prvú fázu rozpravy o kohéznej politike v novom programovacom období. Správa pána Guelleca preto predstavuje návrhy, ako aj názory na analýzu.

Pri rozprave o budúcnosti kohéznej politiky sa musia zohľadniť nové podmienky a výzvy. Prebiehajúca implementácia lisabonskej stratégie, klimatických zmien, zmien v energetickej politike a hodnotenia dôsledkov migračných procesov znamená, že Európska únia čelí novým výzvam. Toto všetko znamená aj to, že sa musia vykonať činnosti na zníženie nových nerovností vznikajúcich v rámci rozvoja. Jednoznačne sa nastoľuje otázka, ktoré činnosti by sa mali financovať zo spoločných fondov a ktoré by sa mali vykonávať ako politika Únie.

Pri rozprave o budúcnosti kohéznej politiky sa dotýkame budúcnosti Európskej únie. Často hovoríme o takzvanej Únii činností alebo Únii výsledkov a o Únii, ktorú si občania vážia a ktorú prijímajú.

Zároveň si však uvedomujeme, že takzvaní reformátori podporujú nové riešenia, ako napríklad opätovnú nacionalizáciu kohéznej politiky. To by však v podstate viedlo k negácii politiky solidarity. Musíme mať na pamäti, že členské štáty implementujú svoje vlastné vnútorné politiky na zmenšenie nerovností a že tak robia nezávisle od európskeho financovania, pričom využívajú vlastné zdroje. Bohatšie krajiny sú preto úspešnejšie. Opätovná nacionalizácia by viedla k obmedzeniu kohéznej politiky a tomu sa musíme postaviť. Preto, ak chceme vytvoriť takzvanú Úniu výsledkov alebo Úniu činností, musíme kohéznu politiku posilniť.

  Evgeni Kirilov (PSE). – Vážený pán predsedajúci, štvrtá správa o súdržnosti poskytuje dôkaz pozitívnych účinkov kohéznej politiky EÚ, takže EÚ musí pokračovať v pomoci regiónom EÚ, aby dosiahli hospodársku a sociálnu prosperitu a konvergenciu.

V súčasnosti riešime nové výzvy a súhlasili sme s tým, že svoje úsilie musíme zamerať na ich riešenie. Rád by som však poukázal na problém, ktorý sme riešili v júli 2007 vo forme prijatého uznesenia o najchudobnejších regiónoch EÚ. Nanešťastie, tejto dôležitej otázke sa už nevenovala ďalšia pozornosť. Tak ako majú osobitnú stratégiu najvzdialenejšie regióny, teraz by sa mal prednostne riešiť strategický prístup pre najmenej prosperujúce regióny s cieľom prekonať ich osobitné ťažkosti, ktoré vyplývajú z kombinácie sociálno-hospodárskych problémov a územných, ako aj teritoriálnych charakteristík. Dúfam, že pani komisárka sa touto otázkou vo svojej zelenej knihe bude zaoberať.

Preto dôrazne podporujem budúcu implementáciu kohézne politiky v jej troch rozmeroch: hospodárskom, sociálnom a územnom, ktoré môžu byť úspešným príkladom zásady solidarity Európskej únie.

  Marian Harkin (ALDE). – Vážený pán predsedajúci, najskôr by som chcela zablahoželať obom spravodajcom. V správe pána Guelleca sa zdôrazňuje skutočnosť, že hoci sa medzi členskými štátmi vyskytuje konvergencia, taktiež sa zväčšujú regionálne a miestne rozdiely.

Táto situácia sa týka samotného jadra kohéznej politiky a jasne poukazuje na potrebu začleniť do všetkých politík významný územný rozmer, a to najmä do lisabonskej stratégie. Videla som túto situáciu vo svojej krajine, v Írsku, kde sa dosiahla konvergencia s priemerom EÚ, v podstate ho prekonala, ale pritom sa stále zväčšuje hospodárska priepasť medzi rôznymi regiónmi. Je nesmierne dôležité, aby sa táto priepasť už ďalej nerozširovala jedným zo spôsobov, ako to dosiahnuť, je zvýšiť investície do inovácií, výskumu a vývoja v regiónoch, ktoré zaostávajú.

Chcem poďakovať pánovi Guellecovi za začlenenie môjho návrhu o dôležitosti sociálneho kapitálu pri zvyšovaní regionálneho hospodárskeho rastu. Všetci si uvedomujeme úlohu, ktorú zohrávajú fyzický, prírodný a ľudský kapitál, ktoré sú základom hospodárskeho rastu a rozvoja. Sociálny kapitál, ktorý je skrytým zdrojom v rámci spolupracujúcich skupín a medzi nimi, však poskytuje pridanú hodnotu. Údaje z príručky OSN týkajúce sa významného množstva krajín hovoria, že príspevok sociálneho kapitálu k hospodárskemu rastu je 5 % HDP.

A nakoniec by som chcela odpovedať na pripomienku pána Clarka, ktorý navrhol „obchod, nie pomoc“. V EÚ riadime oboje, obchod prostredníctvom jednotného trhu a zacielenú pomoc tam, kde je potrebná. To je to najlepšie z oboch svetov.

  Bogusław Rogalski (UEN). – (PL) Vážený pán predsedajúci, vážená pani komisárka, predmet tejto správy je taký široký, že sa obmedzím na pripomienky k niekoľkým otázkam.

Jednou z hlavných výziev, ktorým čelí rozvoj Únie, je rýchle rozširovanie zastavaných plôch, ako aj spotreba energií, doprava a demografické zmeny, taktiež vyľudňovanie určitých častí Únie a rozširovanie rozdielov medzi bohatšími a menej vplyvnými oblasťami. Kontinuitu v tomto sektore pomôže zabezpečiť integrovaná politika rozvoja zameraná najmä na modernizáciu infraštruktúry, zlepšenie energetickej účinnosti a zavedenie lacnej environmentálnej dopravy.

Ďalším cieľom zmieňovanej stratégie by malo byť zameranie na rozvoj vidieckych oblastí, aby boli konkurencieschopnejšie, a tým spomaliť vyľudňovanie týchto oblastí, ktoré je také výrazné v nových členských štátoch. Taktiež by som rád poukázal na dôležitosť spolupráce medzi mestskými a vidieckymi oblasťami s cieľom podporiť rozvoj územia ako celku. Prístup k informáciám a komunikačným technológiám by mal zohrávať životne dôležitú úlohu pri vytváraní územnej kohézie a rozvoji jednotlivých oblastí, a práve v tom spočíva náš najväčší problém.

  Markus Pieper (PPE-DE). – (DE) Vážený pán predsedajúci, predovšetkým musíme, čo sa týka správy pani Kallenbach a Lipskej charty, v širšom rozsahu zvážiť územné plánovanie v európskom kontexte. Ale vyžaduje to nové európske právomoci v oblasti politiky bývania a územného plánovania? V tomto prípade u mňa vyvstáva veľký otáznik. Čo sa týka správy pána Guelleca a najmä výhľadov do budúcnosti štrukturálnej politiky, regionálne výzvy, ktoré priniesla globalizácia, demografické a klimatické zmeny, migrácia atď. sú všetky presne popísané. To isté platí aj pre politické perspektívy.

Mali by sme sa držať odskúšaných a otestovaných cieľov štrukturálnej politiky a podporiť ich spolu s týmito novými prvkami. Vítam integrovaný prístup, ktorý obhajuje spravodajca, aj čo sa týka zmien v súvislosti s rozvojom vidieka. Mali by sme sa však vo všeobecnosti vo väčšej miere zameriavať na európsku pridanú hodnotu týchto programov. Či už vo vzťahu k súdržnosti, inováciám alebo nadnárodnému financovaniu, Európa by mala poskytovať pomoc tam, kde môže jedinečne prispieť k trvalo udržateľnému rozvoju.

Na dosiahnutie úspechov v budúcnosti musíme byť tiež kritickí k nástrojom, ktoré sa doteraz zavádzali. Jednotlivé operačné dotácie nevytvárajú európsku pridanú hodnotu, kým dlhodobé rozširovanie výskumu, vzdelávania a infraštruktúry určite áno! Môžeme len zvýšiť účinnosť štrukturálnej politiky prostredníctvom väčšej transparentnosti pri zavádzaní financovania prostredníctvom pákových efektov, napríklad financovaním pôžičiek a intenzívnejšími verejno-súkromnými partnerstvami.

Hoci sme určite nevyužili všetky možnosti, nemôžem podporiť celkovú výzvu spravodajcu na viac financií od roku 2014. Musíme najskôr vyhodnotiť súčasné obdobie a prispôsobiť svoje nástroje účinnejšie na riešenie výziev, napríklad klimatických a demografických zmien. Potom môžeme začať žiadať rozpočtové príspevky.

Biely šek, ktorý sa do budúcnosti v správe požaduje, sa naozaj nemôže brať vážne. Preto žiadam, aby ste pri hlasovaní podporili náš pozmeňujúci a doplňujúci návrh.

  Emanuel Jardim Fernandes (PSE). – (PT) Vážený pán predsedajúci, vážená pani komisárka, najskôr musím zablahoželať spravodajcovi a tieňovej spravodajkyni mojej skupiny, pánovi Guellecovi a pani García, ku kvalite správy a ich otvorenému prístupu k dialógu o súdržnosti.

V správe sa správne uznáva mimoriadne úsilie vyvinuté (najmä v Portugalsku, Španielsku, Grécku a Írsku) v oblasti rastu a konvergencie. Tieto snahy však musia pokračovať a rozširovať sa, a to nielen v krajinách, kde najviac chýba solidarita a súdržnosť, ale aj v určitých regiónoch týchto krajín, keďže proces hodnotenia bohatstva nemôže závisieť iba od HDP, ale musí sa rozšíriť aj o iné kritériá.

V tomto zmysle sa chcem zamerať na jasné uznanie ostrovnosti a vzdialenosti ako faktorov brzdiacich rozvoj. Najmä na problémy dostupnosti, ktoré tvoria jednu z hlavných prekážok rozvoja podľa článku 299 ods. 2 Zmluvy o ES a vyjadrenia komisárky Hübner. Preto je dôležité prijať politiky Spoločenstva, aby sa zohľadnili tieto prekážky vyplývajúce z ostrovnosti a vzdialenosti.

  Samuli Pohjamo (ALDE). – (FI) Vážený pán predsedajúci, vážená pani komisárka, rád by som do tejto rozpravy vniesol severský uhol pohľadu. Je dôležité, aby sa v budúcnosti zohľadňovali trvalé problémy severu (dlhé vzdialenosti, chladné podnebie a riedke osídlenie) ako faktory, ktoré potrebujú podporu, tak ako problémy horských regiónov a ostrovov.

Taktiež je dôležité nezabúdať na to, že severské regióny produkujú pridanú hodnotu v oblastiach, akými sú baníctvo, spracovanie dreva a cestovný ruch. Výskum na severe, ako aj nové technologické aplikácie v spolupráci s univerzitami, podnikmi, verejným sektorom a spotrebiteľmi, neustále produkujú čerstvé a dôležité inovácie, z ktorých profituje celá Európa.

Taktiež by som rád všetkým pripomenul príležitosti, ktoré priniesla kombinácia Baltskej stratégie so Severnou dimenziou, napríklad pri využívaní energetických zdrojov v Barentsovom regióne.

Nakoniec chcem zablahoželať spravodajcom k vynikajúcim správam a poďakovať komisárke Hübner za jej záujem o najsevernejší kút Únie.

  Emmanouil Angelakas (PPE-DE). – (EL) Vážený pán predsedajúci, vážená pani komisárka, taktiež by som rád zablahoželal dvom spravodajcom k veľmi dôležitým správam.

Kohézna politika je dôležitá, pretože pomáha pri hospodárskom a sociálnom rozvoji mnohých regiónov. Znižuje rozdiely medzi regiónmi, približuje ich k štandardu a znižuje nerovnosti medzi nimi.

Ešte stále je však potrebné veľa urobiť. Nedosiahol sa jednotný rozvoj. Existujú rozdiely, ktoré sú v mnohých prípadoch urgentné. Každá myšlienka na opätovnú nacionalizáciu kohéznej politiky by sa mala odmietnuť. Práve sa pripojili nové členské štáty s regiónmi, ktoré sú štandardu veľmi vzdialené. Pojem „územná kohézia“ popísaný v Lisabonskej zmluve sa musí prepracovať a ďalej analyzovať.

A nakoniec, osobitná pozornosť by sa mala venovať izolovaným regiónom a ostrovom, ako v prípade Grécka, kde kohézne politiky významne pomôžu miestnemu obyvateľstvu zostať na mieste, nájsť si zamestnanie, získať prístup k novým technológiám a profesionálnym príležitostiam a plniť normy Spoločenstva.

Z týchto dôvodov sú termíny v správe o kohéznej politike správne: Musí sa zabezpečiť a zvýšiť financovanie, a to aj na obdobie po roku 2013. Výzvy sú rozsiahle a kohézna politika nesmie zaostávať, ani sa oneskoriť z dôvodu finančnej nedostatočnosti, keď všetky strany uznávajú jej užitočnosť.

Na záver by som rád privítal dnešné vyhlásenie komisárky Hübner a záväzok Komisie uskutočniť pokrok v kohéznej politike. So záujmom očakávame zelenú knihu a závery, ktoré bude obsahovať.

  Andrzej Jan Szejna (PSE). – (PL) Vážený pán predsedajúci, vážená pani komisárka, zníženie sociálnych a hospodárskych rozdielov medzi európskymi regiónmi je základným cieľom Európskej únie. Našim cieľom je vytvoriť Európu, v ktorej si budú všetky regióny rovné.

Po posledných kolách rozširovania sa stalo nevyhnutným posilniť cieľ súdržnosť. A to preto, že podľa určitých odhadov bude pri súčasnej miere hospodárskeho rastu krajinám, ako sú Poľsko, Bulharsko a Rumunsko, trvať viac než 15 rokov, kým dosiahnu úroveň HDP rovnajúcu sa 75 % priemeru Únie.

Úplne využitie štrukturálnych fondov podľa právnych predpisov Spoločenstva je sine qua non pre zníženie sociálnych a hospodárskych rozdielov medzi európskymi regiónmi. To sa týka najmä nových členských štátov. Tie sa potýkajú s mnohými problémami. Napríklad poľské miestne úrady museli nedávno riešiť ťažkosti spôsobené neustálym klesaním kurzu eura oproti poľskej mene, čím sa znížila aktuálna hodnota prostriedkov Únie pridelených na implementáciu regionálnych projektov, ktoré už boli schválené.

Okrem toho, náklady na prácu a výrobu v Európe neustále rastú, čo vedie k zvyšovaniu nákladov na investície financované z zdrojov Únie a k zníženiu hodnoty týchto prostriedkov v reálnych podmienkach. Následne je ohrozená implementácia mnohých projektov Únie.

  Sérgio Marques (PPE-DE). – (PT) Vážený pán predsedajúci, vážená pani komisárka, dámy a páni, najskôr chcem zdôrazniť vynikajúcu prácu vykonanú pánom Guellecom a inteligentný a oddaný spôsob, akým zdôraznil a obhajoval optimalizáciu a posilnenie politiky solidarity k európskym regiónom po roku 2013.

Popravde, touto správou viac než hodnotením vplyvu kohéznej politiky v rokoch 2000 až 2006 sme otvorili diskusiu o tom, aký typ kohéznej politiky chceme po roku 2013. Preto musím vysloviť jednu pripomienku k prítomnosti a tri k budúcnosti.

Mojou prvou pripomienkou je to, že ako sa ukazuje v štvrtej správe, kohézna politika je naďalej základným predpokladom na zníženie rozdielov medzi úrovňami rozvoja rôznych regiónov a na posilnenie najviac znevýhodnených regiónov, ktoré zaostávajú, alebo, inými slovami, na vytvorenie Európskej únie, ktorá je harmonickejšia a životaschopnejšia a má väčší zmysel pre solidaritu. Nemali by sme však zabúdať na to, že okrem tohto základného cieľa prispieva kohézna politika rozhodujúcim spôsobom aj k vytvoreniu a rozširovaniu vnútorného trhu, k úspešnému rozširovaniu, vytváraniu a konsolidácii jednotnej meny a k zvyšovaniu identifikácie občanov s Európskou úniou.

Mojou druhou pripomienkou je to, že kohézna politika teraz musí renovovať svoju úlohu, posilnenú a presadzovanú novým územným rozmerom, na kohéziu zakotvenú v Lisabonskej zmluve, a to využívaním výhod vyplývajúcich z rozmanitosti a komplementarity území a pevného zamerania na polycentrický rozvoj Európskej únie.

Správa pani Kallenbach, ktorej taktiež blahoželám, ponúka v tomto smere niekoľko dobrých usmernení.

Mojou treťou pripomienkou je to, že kohézna politika musí čoraz intenzívnejšie zahŕňať aktuálne výzvy, akými sú výzvy globalizácie, migrácie, starnutia obyvateľstva, klimatických zmien, energetickej diverzifikácie, výskumu a technologického vývoja, a reagovať na ne. Ak máme dosiahnuť súdržnosť, musíme zvážiť zvýšenie zdrojov na posilnenie regionálnej politiky.

A nakoniec bude potrebné zabezpečiť nové perspektívy pre väčšinu vzdialených regiónov, aby sa v európskom priestore cítili dobre. Bude nesmierne dôležité nájsť nové odpovede na závažné problémy, napríklad izoláciu, nedostatočnú dostupnosť a konkurenčné znevýhodnenia, ktorým tieto regióny čelia.

  Gábor Harangozó (PSE). - (HU) Ďakujem vám veľmi pekne, pán predsedajúci. Vážená pani komisárka, dámy a páni, rád by som zablahoželal pani Kallenbach a pánovi Guellecovi k ich vynikajúcim správam, ktoré tvoria míľniky v rozprave o kohéznej politike.

V rozvoji našich regiónov existujú významné rozdiely, ale ak sa na to pozrieme podrobnejšie, medzi jednotlivými oblasťami regiónov existujú ešte väčšie priepasti. Nepodarilo sa nám dosť dobre vyriešiť odstránenie chudoby vidieka a zjednotenie oblastí, ktoré zaostávali, v rámci poľnohospodárskej politiky. V tejto oblasti musíme vyvinúť ešte väčšie úsilie v rámci obnovenej integrovanej kohéznej politiky, ktorá bude schopná zvrátiť negatívny procesy, ktoré prebiehajú v čoraz chudobnejších oblastiach.

Musí sa posilniť synergia medzi súdržnosťou a posilnením konkurencieschopnosti, pretože jedno nemôže podliehať druhému. Objavili sa nové výzvy, napríklad starnutie, či dokonca otázka energetickej účinnosti a klimatických zmien, ktorými sa taktiež musíme zaoberať. Z tohto dôvodu je životne dôležité posilniť kohéznu politiku a odmietnuť jej zavádzanie na národnej úrovni. Ak vyhradíme solidarite a súdržnosti miesto v samom strede európskeho projektu, Únia bude určite silnejšia a konkurencieschopnejšia. Ďakujem za pozornosť.

  Miroslav Mikolášik (PPE-DE). – (SK) Vážené kolegyne, vážení kolegovia, premyslený a zodpovedný rozvoj mestských oblastí sa ukazuje ako mimoriadne dôležitý, predovšetkým zoči-voči výzvam ako je preťaženie mestských dopravných sietí, škody na životnom prostredí a zástavba pôdy. Preto veľmi oceňujem prijatie územnej agendy a Lipskej charty.

Mestá majú osobitnú zodpovednosť za ochranu klímy, tá by mala byť prioritou na všetkých úrovniach politiky. Pomôcť vyriešiť zlú dopravnú situáciu a znížiť globálne emisie spôsobujúce skleníkový efekt by mohli mestá napríklad prepájaním rôznych druhov dopravy a budovaním infraštruktúry pre cyklistov a chodcov. Takisto by som chcel mestám navrhnúť, aby uprednostňovali energeticky úsporné stavby a aby namiesto zastavovania nových plôch využívali už existujúce stavby na nové účely.

Rád by som zdôraznil, že v kohéznej politike sú úspešné nielen metropolitné regióny, ale aj periférne a vidiecke územia. Preto vyzývam Komisiu, aby sledovala tieto úspešné projekty a na základe toho vypracovala model rozvoja pre menšie a stredne veľké mestá mimo metropoly. Pre Európu je na relatívne malom území typická aj geografická rozmanitosť. Treba preto dbať na územné špecifiká a z toho vyplývajúce rozdiely a možnosť poskytnúť ľuďom v rôznych regiónoch príležitosť využiť osobitné možnosti a potenciál územia, ktoré obývajú. Za veľmi dôležité pokladám aj, aby sme medzi ciele našej politiky zaradili potrebu riešiť územné otázky týkajúce sa aj ostrovov, hornatých, hraničných a riedko osídlených oblastí, aby sa aj tam zlepšila kvalita života obyvateľov, ktorí tam žijú.

Na záver svojho vystúpenia by som rád podčiarkol, že je potrebné, aby bola v mestskom rozvoji uplatňovaná celostná a dobre koordinovaná stratégia, aby ju podporovali všetky úrovne vládneho ale aj súkromného sektora.

  Miloš Koterec (PSE). – (SK) Ďakujem, pán predseda. Štvrtú kohéznu správu a správu pani Kallenbach a pána Guelleca diskutujeme v období, kedy sa začínajú vynárať prvé námety na tvorbu rozpočtového plánu 2014 – 2020.

Ja by som rád spojil a zdôraznil prepojenie týchto tém. Neobávam sa, že by sa položka na kohéznu politiku vytratila z budúceho plánu, ale na druhej strane by som bol nerád, aby sa v budúcom rozpočtovom období akokoľvek znížila váha tejto položky. Navyše, ako správne konštatujú spravodajcovia, veľké regionálne rozdiely vrátane štrukturálnych problémov pretrvávajú, a keďže sa táto situácia rozšírením zhoršila, je potrebné sa zamyslieť nad posilnením tejto kapitoly v rozpočte.

Ako správne uvádzajú správy, situácia je tak komplexná, že ju nemôžeme vyriešiť z úrovne Komisie. Dôležitú úlohu tu zohrávajú vlády členských štátov, ale čím ďalej, tým viac je zrejmé, že bez zaangažovania regionálnych a lokálnych administratív sa problém nepodarí vyriešiť. Ich úloha spočíva nielen v možnosti a synergii s vládou rozhodovať o rozvojových otázkach na svojom území, ale aj zodpovednosti za tento rozvoj a v neposlednom rade aj v poskytovaní spätnej väzby za rozvoj a kohéziu, ako sa rozvoj a kohézia vyvíjajú.

Kto môže poskytnúť viac informácii o skutočnom rozvoji v regióne, ak nie ľudia, ktorí v ňom žijú? Aj preto vyzývam Komisiu, aby zaradila do svojho monitorovania nielen makroekonomické ukazovatele, ale bola kreatívna a vychádzala aj z takých informácií...

(predsedajúci prerušil rečníka)

  James Nicholson (PPE-DE). – Vážený pán predsedajúci, najskôr by som chcel zablahoželať spravodajcom k vynikajúcim správam. Tiež by som rád povedal, že rozumiem vášni členov z nových členských štátov. Viem, že je veľmi zložité uspokojiť voličov v členských štátoch, ale teraz ste súčasťou Európskej únie a tak sa budete musieť z času na čas, ako aj my ostatní, zmieriť s tým, že nedostanete všetko, čo by ste chceli.

Rád by som povedal všetkým, ktorí sa hrajú so slovíčkami a tvrdia, že rozdiel medzi zvýšenými zdrojmi a dostatočnými zdrojmi je veľmi malý. Určite budem podporovať znenie „dostatočné zdroje“.

Niekedy býva múdre uznať, čo sa dosiahlo a zachovať to. Osobne podporujem používanie slova „dostatočné“, najmä preto, že mnohé prostriedky sa v týchto oblastiach doteraz nevyužili. Želám si, aby mal pri získaní takejto pomoci podobné šťastie aj môj región, čo sa nikdy nestalo. Zaostávame teraz ešte viac ako niektoré z krajín, o ktorých tu hovoríme.

  Stavros Arnaoutakis (PSE). – (EL) Vážený pán predsedajúci, vážená pani komisárka, taktiež by som rád zablahoželal spravodajcom k výbornej práci odvedenej na týchto správach.

Znovu opakujem, že Európsky parlament potvrdzuje svoje veľmi jasné stanovisko o dôležitosti a úlohe kohéznej politiky, ktorá Európu približuje občanom. Je to politika s veľmi jasnou pridanou hodnotu pre celú EÚ. V budúcnosti nie je potrebné túto politiku iba udržať, ale aj posilniť potrebnými zdrojmi.

Obe správy na tento prístup poukazujú. Rád by som zdôraznil dôležitosť:

- partnerstva a účasti hlavne miestnych orgánov na všetkých úrovniach,

- synergie medzi politikami Spoločenstva a kohéznou politikou, ako aj politikou rozvoja vidieka,

- plánovania politík a činností, ktorými sa podporuje polycentrický rozvoj území EÚ s dôrazom na vidiek,

- dôležitej potenciálnej úlohy malých a stredných mestečiek a nakoniec

- boja s medziregionálnymi nerovnosťami, nezamestnanosťou mladých a vysokou mierou chudoby v mnohých regiónoch EÚ.

  Rumiana Jeleva (PPE-DE). – (BG) Bez ohľadu na rozdielne názory si pripomeňme raison d’etre kohéznej politiky a jej cieľov, t. j. že obsahuje nádeje na lepšiu prosperitu a lepšiu celoeurópsku budúcnosť.

Všetci Európania túžia po lepšom živote a kohézna politika nástroj na podporu týchto snáh. Pripomeňte si, že existuje veľa rozdielov v rámci Európskej únie a zároveň sa zmenšujú finančné zdroje.

Preto verím, že kohézna politika sa musí posilniť a podporiť. Taktiež verím, že stojí za to zabezpečiť jej optimálnu implementáciu. Niektoré postupy a pravidlá sú stále príliš komplikované a pravdepodobne preto neúčinné. Postup, akým je všeobecná revízia kohéznej politiky, môže prispieť k všeobecnému zlepšeniu v prospech všetkých Európanov.

Nakoniec by som rada znovu zopakovala dôležitú úlohu kohéznej politiky pre najmenej rozvinuté regióny. Občania, ktorí v nich žijú, čakajú podporu EÚ. Nesmieme ich sklamať.

  Jamila Madeira (PSE). – (PT) Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, kohézna politika, ktorá je politikou Spoločenstva par excellence, má životne dôležitú úlohu pri dosiahnutí Európy, ktorá ponúka solidaritu, je bližšia občanom, tvoria ju všetci a je tu pre každého. Je to jasný dôkaz dôležitosti Únie pre každodenný život každého európskeho občana.

Rozšírenie na 27 členských štátov prinieslo zmeny v podstate samej Európy. V súčasnosti stanovené ciele sa líšia od tých, ktoré existovali v čase jej vzniku. Výzvy, ktoré musíme teraz riešiť, napríklad globalizácia, úbytok obyvateľov, dezertifikácia určitých regiónov alebo klimatické zmeny v kombinácii s vyššou frekvenciou a rozsahom prírodných katastrof, sú oveľa náročnejšie a vyžadujú zvýšené úsilie na našej strane.

Nové ciele prináša politike inovácia, ale napriek väčším výzvam a väčšej Únii sa rozpočet proporcionálne nezvýšil. Bol však prijatý v mene solidarity, ktorá viedla napríklad k tomu, že regióny, ktoré predtým patrili do cieľa 1, sa teraz považujú za bohaté a pre štatistický efekt nemajú nárok na podporu.

Je preto nevyhnutné, aby sa tieto nerovnosti zmenšili prostredníctvom prístupu k primeranému rozpočtu bez toho, aby sa určité regióny v tejto veľkej Únii ponechávali svojmu osudu.

Prijatím Lisabonskej zmluvy sa táto potreba iba zvýšila a do práva sa pevne zakotvila územná kohézia, ktorá je najdôležitejším aspektom kohéznej politiky. Je dôležité, aby táto politika riešila nielen hospodársku a sociálnu súdržnosť, ale aj solidaritu medzi regiónmi...

(predsedajúci prerušil rečníka)

  Catherine Stihler (PSE). – Vážený pán predsedajúci, vítam príležitosť stručne sa vyjadriť k budúcnosti kohéznej politiky, ktorá je pre staré aj nové členské štáty mimoriadne dôležitá.

Úzko spolupracujem s miestnymi orgánmi škótskej vlády a potešilo ma, že Konvent škótskych miestnych orgánov (COSLA) nedávno privítal návrh opatrení Zmluvy o EÚ týkajúcich sa miestnych vlád. V zmluve sa uznáva zásada miestnych samospráv, ako aj územnej kohézie.

Neprekvapilo ma, že regionálna politika sa nachádzala medzi piatimi kľúčovými oblasťami, ktoré mi nedávno predložil konvent COSLA. V súvislosti so znížením štrukturálnych prostriedkov a fondov EÚ sa musia finančné prostriedky na regionálny rozvoj lepšie zacieliť, ako už povedali viacerí rečníci, na miestne oblasti a miestne orgány, ktorí musia byť kľúčovými prijímateľmi týchto prostriedkov. V správe pána Guelleca sa zdôrazňuje úloha miestnych orgánov pri poskytovaní štrukturálnych fondov. Nezabúdajme v našom zanietení, že všetky politiky sú miestne.

  Maria Petre (PPE-DE). – (RO) Vážený pán predsedajúci, vážená pani komisárka, správy, o ktorých diskutujeme a ku ktorými obom spravodajcom blahoželám, nastolili niekoľko, podľa môjho názoru mimoriadne dôležitých, otázok: otázku partnerstva medzi mestskými a vidieckymi oblasťami pri vyváženom a trvalo udržateľnom rozvoji celého územia, otázku chaotického rozširovania mestských aglomerácií, ktoré vytvárajú fragmentovanie krajiny a spôsobujú úbytok pôdy.

Všetky tieto veci spolu s klimatickými zmenami a vyľudňovaním vidieckych oblastí sú výzvami, ktoré musíme zohľadňovať, a to na európskej úrovni a na úrovni miestnych správ, ktoré tieto politiky riadia.

Ako rumunská poslankyňa Parlamentu dôrazne podporujem myšlienku, že potenciál na inovácie nemajú len veľkomestské oblasti a žiadam Komisiu, aby intenzívnejšie pracovala na návrhu rozvoja pre malé aj stredné mestečká vo vidieckych oblastiach.

  Lidia Joanna Geringer de Oedenberg (PSE). – (PL) Ďakujem, pán predsedajúci. Štvrtá správa o hospodárske a sociálnej súdržnosti je podrobnejšia ako predchádzajúce. Je založená na mnohých ukazovateľoch a poskytuje užitočné porovnateľné údaje týkajúce sa aj krajín, akými sú USA, Čína a India.

Od svojho vzniku zohrávala kohézna politika dôležitú úlohu pri posilnení schopnosti všetkých členských štátov podporovať harmonický vývoj a vytvárať nové a stále pracovné miesta. Je príliš skoro hodnotiť výsledky kohéznej politiky v nových členských štátoch Únie, ale existuje dôvod na obavy vyplývajúci z očividného oneskorenia pri využívaní súčasných štrukturálnych prostriedkov v týchto krajinách. Konvergencia medzi krajinami často zakrýva prehlbovanie rozdielov medzi regiónmi a v ich rámci. Regionálne a miestne rozdiely vznikajú v mnohých oblastiach, ovplyvňujú zamestnanosť a taktiež produktivitu, príjmy, úroveň vzdelania a potenciál inovácií.

Sociálna integrácia a politika rovnakých príležitostí sa musí zohľadňovať v každej fáze implementácie projektov v oblasti súdržnosti. Verím, že nadchádzajúca revízia finančného rámca vyústi do rozpočtových zdrojov potrebných na sprístupnenie ambicióznych výziev novej kohéznej politiky rozšírenej Únie, a tým zabezpečiť, aby všetci občania...

(predsedajúci prerušil rečníka)

  Daniel Dăianu (ALDE). – Vážený pán predsedajúci, odporúčam obe správy, ale rád by som zároveň upozornil na opačný názor, ktorým sa spája premiestňovanie priemyslu vnútri EÚ s politikou štrukturálnych fondov a Kohézneho fondu.

Štrukturálne fondy sa môžu vnímať ako celkové dotácie poskytované EÚ menej rozvinutým oblastiam. Nemali by sme pochopiť, že táto regionálna kohézna politika je vedúcimi politickými predstaviteľmi vedúcich členských štátov EÚ spochybňovaná? Čo sa má stať? Mali by oblasti v menej rozvinutých členských štátoch EÚ prestať rozvíjať svoju infraštruktúru zo strachu pred obvineniami z nespravodlivej hospodárskej súťaže?

Odkazujem na článok vo Financial Times publikovaný minulý pondelok, v ktorom sa píše, že trhové hospodárstvo nemá byť džungľou. Verejné politiky zohrávajú svoju úlohu, a to nielen zo sociálnych príčin. Musíme si však zachovať svoj postoj, pretože žiadna neomylné miestne či národné hospodárstvo na tomto svete neexistuje a nech veríme v sociálnu spravodlivosť akokoľvek, nie všetci občania môžu vždy vyhrať v tom isto čase a na tom istom mieste.

  Antonio De Blasio (PPE-DE). – (HU) Ďakujem veľmi pekne za priestor, pán predsedajúci a pani komisárka. O dôležitosti a úspechoch kohéznej politiky nemožno pochybovať. Mám pocit, že tento postoj sa podporuje aj v správe, ku ktorej spravodajcovi blahoželám.

Jej cieľom je vytvoriť skutočné prepojenie, ale je životne dôležité, aby sa prostriedky vyčlenené na tento účel efektívne využili. Som presvedčený, že hodnota projektu, ktorý čaká na implementáciu, nespočíva v materiálnej sume, ktorá je naň vyčlenená, ale v jeho účinnosti.

Účinnosť sa môže merať dvoma spôsobmi: ako slúži jeho usporiadanie a ako efektívne sa využívajú prostriedky na podobné účely v jednotlivých krajinách. Koniec koncov, určitý projekt v členskom štáte nemôže získať oveľa viac finančných prostriedkov ako iný. Rád by som upriamil vašu pozornosť na toto meranie a v budúcnosti na skutočnosť, že účinnosť je základom posilnenia kohéznej politiky. Veľmi pekne vám ďakujem.

  Wolfgang Bulfon (PSE). – (DE) Vážený pán predsedajúci, kedy potrebuje občan európsku solidaritu? Kedy potrebuje členský štát európsku solidaritu? V prvom prípade určite v prípade katastrofy. Preto nechápem, prečo ešte nebolo implementované rozhodnutie prijaté Parlamentom v roku 2006 na prijatie Fondu solidarity podľa ustanovenia odseku 45 kohéznej správy. Takže vás všetkých žiadam, Parlament aj Komisiu, aby ste na Radu vyvinuli tlak s cieľom rýchlo túto otázku vyriešiť, kým príde ďalšia katastrofa. A tá určite príde.

  Zita Pleštinská (PPE-DE). – (SK) Úspešné uplatňovanie kohéznej politiky si vyžaduje akcieschopných miestnych aktérov, ktorí dokážu skoncentrovať svoje sily a európske peniaze využiť naplno. Z tohto dôvodu by mali členské štáty decentralizovať riadenie, posilniť administratívne kapacity na regionálnej úrovni, znížiť nadmernú byrokraciu spojenú s riadením kohéznej politiky.

Delením sídiel na kohézne a inovačné póly, ktoré prináša jednoznačné výhody a efekty pre väčšie a s nimi susediace sídla, môže síce objaviť viaceré integračné zóny, ale absentuje tu účinná, jednoduchá a plošná podpora menších sídiel. Na Slovensku z viacerých operačných programov a politiky súdržnosti vypadne množstvo obcí, ktoré majú počet obyvateľov pod 2000 a nevýhodnú geografickú polohu.

Vyzývam členské štáty, aby zabezpečili nediskriminačný systém pre všetky svoje regióny, aby všetci mohli aktívne participovať na uplatňovaní politiky súdržnosti.

  Reinhard Rack (PPE-DE). – (DE) Vážený pán predsedajúci, vážená pani komisárka, som spravodajcom pre mestskú mobilitu. V našich rokovaniach zohráva významnú úlohu otázka vzťahov medzi mestskými centrami a okrajovými obcami. Taktiež si uvedomujeme skutočnosť, že nové členské štáty majú závažné problémy pri organizovaní svojej infraštruktúry spôsobom, ktorým môžeme zabezpečiť environmentálnejšiu dopravu, a neuprednostňujú už súkromné vozidlá. V tejto súvislosti chcem vysloviť osobitnú požiadavku: aby nám v rámci svojich možností regionálnej politiky Komisia pomohla nájsť a určiť riešenia dopravných otázok v prímestských oblastiach a otázok sociálnej súdržnosti v nových členských štátoch.

  Danuta Hübner, členka Komisie. − Vážený pán predsedajúci, rada by som využila túto príležitosť na konci rozpravy a poďakovala poslancom za všetky príspevky. Je veľa bodov, na ktoré teraz nemôžem reagovať pre nedostatok času, ale ktoré budem riešiť. Patria k nim obavy vyjadrené v súvislosti s malým a strednými mestečkami, ako aj otázky o rozvoji mestskej dopravy.

Vo vašich správach existuje jasné prepojenie medzi minulosťou a budúcnosťou. V podstate staviate most, a preto by som rada povedala pár slov k fáze, ktorú sme dosiahli pri verejných konzultáciách o budúcnosti európskej kohéznej politiky. Tieto konzultácie sme začali na konci septembra 2007 a dodnes bolo predložených viac než 100 prepracovaných vyhlásení a stanovísk, nie iba národných, regionálnych či miestnych vlád, ale aj množstva európskych združení pre územné plánovanie, ako aj hospodárskych a sociálnych partnerov, akademikov, výskumných inštitúcií a súkromných osôb.

Na žiadosť jednej z vlád sme rozšírili konzultácie až do konca februára, pretože sa stále pripravujú stanoviská.

Predbežné hodnotenie týchto stanovísk jasne ukázalo, že politika má prevažujúcu a pôsobivú podporu. Poukazuje sa na priamy vplyv na rast a zamestnanosť, keďže je faktom, že táto politika podnecuje nové spôsoby myslenia a má veľký vplyv na pritiahnutie dodatočných finančných zdrojov.

Dôrazne sa podporuje záujem o mechanizmus poskytovania a rozširovania podpory pre všetky zásady, ktoré sme spoločne vytvorili v posledných rokoch s Európskym parlamentom.

Taktiež sa dôrazne podporuje nevyhnutnosť tejto politiky reagovať na výzvy, o ktorých dnes diskutujete a ktoré súvisia nielen s globalizáciou, ale aj s demografickými a klimatickými zmenami, energiami a reštrukturalizáciou vo všeobecnosti, pričom sa dôrazne podporuje integrovaný prístup.

Jednou z dôležitých otázok, ktoré ste tu dnes nastolili, je ako budeme postupovať v otázke zelenej knihy, ktorú Komisia v septembri prijme. Potom bude dlhé obdobia, pravdepodobne štvormesačné, na diskusiu vo všetkých formách, nielen na webe. Medzitým organizujú naše útvary stretnutie na polovicu apríla s kľúčovými subjektmi. To nám pomôže zohľadniť ďalšie názory.

Ak to bude potrebné, bude pripravená na zorganizovanie vypočutia s parlamentným Výborom pre regionálny rozvoj a inými inštitúciami, ktoré majú záujem podeliť sa o svoje názory na zelenú knihu pred jej prijatím Komisiou.

Ďalšou nastolenou otázkou, ktorou sa bude Komisia zaoberať, je otázka štatistiky a ukazovateľov. Prostredníctvom našej analytickej inštitúcie (EPSON), ktorú sme podstatne posilnili, a to aj finančne, na budúce roky, a ktorá má teraz oveľa vyšší rozpočet, sa budeme snažiť posúdiť niektoré nové dimenzie a niektoré existujúce dimenzie územnej kohézie. Táto práca už prebieha a dúfame, že čoskoro budeme mať k dispozícii výsledky.

Môžem vás ubezpečiť, že Komisia bude aj naďalej preverovať vhodné ukazovatele na doplnenie HDP a ukazovateľov zamestnanosti a v piatej správe o súdržnosti navrhne nový zložený ukazovateľ.

Ďakujem všetkým za pripomienky. Najmä by som rada poďakovala spravodajcom za ich príspevok k rozprave, nielen v minulosti, ale aj v budúcnosti.

  Ambroise Guellec, spravodajca. – (FR) Vážený pán predsedajúci, budem stručný. V súvislosti so zisteniami pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov predložených Výboru pre rybné hospodárstvo musím najprv povedať, že rybné hospodárstvo je mojou srdcovou záležitosťou, keďže som poslancom EP pochádzajúcim z prímorskej krajiny, ale nanešťastie sa nám nepodarilo pridať pozmeňujúce a doplňujúce návrhy výboru do textu, o ktorom sa bude hlasovať. Je nám to ľúto, ale myslím si, že to neznamená, že sa tomuto sektoru, ktorý je pre určité regióny EÚ taký dôležitý, venuje menej pozornosti.

Rád by som tiež povedal, že súdržnosť je hlavnou záležitosťou európskej politiky. Taktiež si myslím, že dnes ráno bola hlavnou témou aj v Parlamente. Je to dôležitý bod, najmä v súvislosti s budúcimi úlohami. Komisárka už povedala, že sa zaoberáme správou, ale v skutočnosti nás zaujíma budúcnosť. Uvedomuje si veľké očakávania v súvislosti s územnou kohéziou a s tým, čo bude znamenať, keď sa začlení do Lisabonskej zmluvy. Môžeme povedať, že na rade je Komisia, pričom, samozrejme, očakáva našu pomoc a podporu komisárky. Túto prácu musíme vykonať dobre a spoločne.

Rád by som ešte dodal, že skutočnosť, že regionálna politika ako celok bude teraz záležitosťou procesu spolurozhodovania Rady a Parlamentu, nám pomôže spoločne sa posunúť ďalej, objasniť túto vec našim občanom, čo je tiež bod, ktorý sa dnes ráno zdôraznil, ako aj implementovať jedinečnú solidaritu, z ktorej budú mať prospech regióny, ktoré to najviac potrebujú. Obe tieto záležitosti sa dnes ráno veľmi pevne zdôraznili.

Čaká nás preto veľká úloha. Vítame politiku, ktorá je základom, na ktorom stojí Európska únia.

  Gisela Kallenbach, spravodajkyňa. − (DE) Vážený pán predsedajúci, taktiež by som chcela vyjadriť poďakovanie za hodnotné príspevky a podporu mnohých kolegov poslancov. Myslím, že sa ukázalo, že na jednej strane musíme zachovať solidaritu ako kľúčové aktívum Európy, a na druhej strane musíme zacieľovať a zavádzať naše nástroje, v tomto prípade kohéznu politiku, oveľa efektívnejšie v rámci trvalo udržateľného rozvoja, a po tretie, že musíme jednoznačne komunikovať s občanmi od samého začiatku.

Osobitne by som rada poďakovala pani komisárke Hübner. Pani komisárka, jasne ste dali najavo, spolu s Parlamentom, že vás zaujímajú praktické kroky: integrovaný prístup, ukazovatele, ktoré prinášajú merateľné výsledky, definícia územnej dimenzie, zelená kniha. Myslím, že potrebujem vašu pomoc pri zabezpečení spolupráce Rady. Opakujem, myslím, že je poľutovaniahodné, že sa dnešnej rozpravy nikto z Rady nezúčastnil.

Závery v týchto dvoch správach musia viesť k zmene a doplneniu lisabonskej stratégie a musia jednoznačne prakticky podčiarkovať nové ciele Spoločenstva a územnú dimenziu; inak zostanú prázdnymi slovami.

Dovoľte mi ešte na záver pred hlasovaním vyzvať kolegov poslancov: Buďme praktickí. Nezostaňme znovu len pri revízii a analýze; stanovme integrovaný prístup na zabezpečenie financovania zo štrukturálnych fondov ako podmienku a prijmime aj jasné záväzky na zníženie skleníkových plynov. Ochrana klímy sa musí realizovať v mestách; inak naše prosby na európskej aj národnej úrovni nebudú mať žiadnu cenu.

  Predsedajúci. − Rozprava je ukončená.

O správach sa bude hlasovať. Hlasovanie začne o niekoľko minút.

Písomné vyhlásenia (článok 142)

  Filip Kaczmarek (PPE-DE), písomne. – (PL) Hospodárska a sociálna súdržnosť je základom európskej solidarity. Táto vlastnosť európskej politiky nepraje iniciatívam regionálnej integrácie v iných častiach sveta. Za túto jedinečnú vlastnosť európskeho projektu vďačíme najmä pojmu súdržnosť.

V prípade regionálnych iniciatív v Afrike a Južnej Amerike neexistujú zdroje ani na najmenšiu kohéznu politiku. Plány na rozšírenie Únie sa často posudzujú v súvislosti s potenciálnym vykonávaním účinných činností s cieľom zvýšiť súdržnosť. Môžeme celkom jasne vyhlásiť, že kohézna politika je veľkým úspechom Únie a všetky jej členské štáty.

Niet pochýb o tom, že občania Úniu hodnotia podľa toho, či sa kohézna politika implementuje a dosahuje stanovené ciele. V mnohých členských štátoch, najmä v tých, ktoré do EÚ vstúpili len nedávno, sa do kohéznej politiky vkladajú veľké nádeje. Dúfame, že solidarita nezostane len pekným pojmom, ale premení sa na konkrétny záväzok pre tých, ku ktorým bol osud nemilosrdnejší. Súdržnosť je aj nástrojom na vytvorenie rovnakých príležitostí a výbornou reklamou pre Úniu.

Preto by sme nemali zvažovať obmedzenie finančných zdrojov pridelených na zvýšenie hospodárskej a sociálnej súdržnosti. Na druhej strane by sme mali zvážiť pridelenie väčšieho objemu finančných zdrojov pre súdržnosť, aj keď len preto, že sa objavuje mnoho nových výziev. Ďakujem.

  Janusz Lewandowski (PPE-DE), písomne. – (PL) Vážený pán predsedajúci, kohézna politika nie je jednou z kľúčových politík zavádzaných v Európskej únii od jej vzniku. Nie je náhoda, že kohézna politika sa vyvinula až po pristúpení relatívne menej rozvinutých krajín k Európskej únii, keďže tieto krajiny sa nedokázali vyrovnať šiestim pôvodným členským štátom. Odvtedy získala súdržnosť dôležitosť, stala sa pilierom európskej integrácie a ústrednou záležitosťou zmlúv a rozpočtov. Pridelenie viac než 308 miliárd EUR na súdržnosť v rámci finančného výhľadu na roky 2007 až 2013 je toho dôkazom.

Nedávno sa objavila tendencia spochybňovať túto základnú politiku Únie. Zaujímavé je, že táto tendencia sa objavila v čase rozširovania Európskej únie o krajiny strednej a východnej Európy. Posledne menované majú z historických dôvodov najväčší priestor na zlepšenia. Preto sa nenavrhuje skoncovať s kohéznou politikou, ale radikálne ju presmerovať z dôvodu údajného mrhanie štrukturálnymi fondmi a zneužívania v tejto oblasti. To by bol ten najväčší omyl, ktorý by sme mohli urobiť! Nerovnosti sa musia zistiť a odstrániť, ale práve regionálna politika sprítomňuje Úniu vo všetkých 27 členských štátoch. Súdržnosť znamená vytváranie rovnakých príležitostí a zmyslu pre spolupatričnosť a nesmie sa začleňovať do iných politík. Súdržnosť, hospodárska súťaž a boj s globálnym otepľovaním, napríklad, by mali svoje vlastné rozpočtové položky. Hodnotenie potrieb financovania v rámci súdržnosti by malo zostať v kompetencii krajín a regiónov. Oni oveľa lepšie rozumejú vlastným potrebám než orgány v Bruseli.

  Rareş-Lucian Niculescu (PPE-DE), písomne. – (RO) V správe Komisie sa spomína vyľudňovanie vidieckych oblastí z dôvodu nedostatku pracovných miest v iných oblastiach okrem poľnohospodárstva alebo z dôvodu zlých životných podmienok.

Fond na rozvoj vidieka prispieva spolu s ostatnými fondmi k hospodárskej a sociálnej súdržnosti. Účinné využívanie fondov na rozvoj vidieka predstavuje včasné riešenie týchto problémov.

Avšak, podmienka efektívneho využívania týchto fondov je pre potenciálnych prijímateľov ponúkaných finančných príležitostí lepším poznatkom.

Prístup k informáciám je ešte dôležitejší v nových členských štátoch, ktoré ešte nie sú oboznámené s využívaním finančných nástrojov Spoločenstva.

Rád by som ponúkol príklad z Rumunska, krajiny, ktorú zastupujem: Podľa štúdie polovica obyvateľov vidieka nič netuší o existencii fondov, ktoré sú pre nich vytvorené, a len jeden občan z desiatich vie, na ktorú inštitúciu sa obrátiť v prípade záujmu o prostriedky z fondov. Je poľutovaniahodné, že rumunská vláda nevyvinula dostatočné úsilie na informovanie občanov a zároveň je zjavné, že prácu rumunskej vlády nemôže nikto vykonať za ňu.

Domnievam sa preto, že zabezpečenie primeraného prístupu k informáciám a príprava budúcich príjemcov by mali byť dôležitým bodom programu Komisie, čím sa zabezpečí efektívne využívanie nástrojov určených na súdržnosť.

  Richard Seeber (PPE-DE), písomne. – (DE) Rozšírením EÚ 1. mája 2004 sa zvýšili hospodárske a sociálne nerovnosti v rámci EÚ. V januári tohto roka sa začalo nové programovacie obdobie pre kohéznu politiku. Sústredí sa na nové priority a ciele: ochranu životného prostredia, hospodársku súťaž a vytvorenie viacerých a lepších pracovných miest.

Kohézna politika EÚ je prostredníctvom svojich štyroch osobitných programov zameraná na pomoc Európe a jej regiónom, aby sa stali konkurencieschopnejšími, napríklad prostredníctvom inovácií, rozvoja znalostnej spoločnosti a posilnenia hospodárskej konkurencieschopnosti. Taktiež je zameraná na zvýšenie príťažlivosti regiónov pre investorov a obyvateľov prostredníctvom trvalo udržateľného rozvoja. Je potrebné vytvoriť viac a predovšetkým lepších pracovných miest, aby sa mohli regióny ďalej rozvíjať, podporovali sa príležitosti a znižovali nerovnosti. Z dôvodu ďalšieho rozšírenia sa budú musieť finančné zdroje EÚ rozdeľovať medzi 27 členských štátov. Peniaze sa preto musia využívať lepšie, účinnejšie a transparentnejšie.

Čo sa týka finančného rámca, Európska rada sprístupnila 307,6 miliardy EUR na obdobie rokov 2007 až 2013. To je veľa peňazí. Je dôležité, aby aj regióny s problémami rozvoja v bohatých členských štátoch, ako je Rakúsko, získali podiel z fondov. Ďalšiu pomoc osobitne potrebujú horské regióny.

  László Surján (PPE-DE), písomne. – (HU) Pri revidovaní posledných troch rokov politiky vyrovnávania rozdielov, hodnotení dobrých vecí, ale aj chýb, ktoré sa musia napraviť, sa Európsky parlament nedíva len do minulosti, ale aj do budúcnosti.

S cieľom urýchliť rozvoj málo rozvinutých regiónov musíme zmeniť dve veci. Musíme sa viac zaoberať účinnosťou programov vrátane zabezpečenia vyššej hodnoty v tejto oblasti. (Je potrebná ďalšia teoretická práca v tejto súvislosti, aby sa dali výsledky presnejšie vyhodnotiť.) Nemôžeme však prehliadať skutočnosť, že musíme zabezpečiť viac zdrojov než v budúcnosti pre programy, ktoré využívajú pomoc efektívne, bez korupcie a politického vplyvu, na obdobie po roku 2013.

Rýchlejšie vyrovnávanie rozdielov medzi málo rozvinutými regiónmi nie je len v záujme tých, ktorí v nich žijú, ale aj v záujme občanov žijúcich v rozvinutejších oblastiach, ktorí zabezpečujú potrebné zdroje. Preto žiadam svojich kolegov poslancov, aby v tomto smere postupovali podľa rady spravodajcu a nemenili text, ktorý majú pred sebou.

(Rokovanie bolo prerušené o 11.5 hod. až do hlasovania a pokračovalo o 12.05 hod.)

PREDSEDÁ: PÁN PÖTTERING
predseda