Doslovný zápis z rozpráv

Štvrtok, 21. februára 2008 - Štrasburg

9.3. North-Kivu (Konžská demokratická republika)

  Predsedajúci. - Ďalším bodom programu je rozprava o šiestich návrhoch uznesení týkajúcich sa North-Kivu (Konžskej demokratickej republiky)⁽¹⁾

  Erik Meijer, autor. – (NL) Vážený pán predsedajúci, tento Parlament správne venuje veľkú pozornosť tomu, čo sa deje v bývalej belgickej kolónii, Konžskej demokratickej republike, a najmä pokračujúcim bojom, násilnému vysídľovaniu, znásilneniam a masovým vraždám na východe tejto rozsiahlej krajiny. Tieto príšernosti boli súčasťou konfliktov aj v susedných krajinách: Rwande, Burundi a Ugande. Medzinárodne uznávané štátne hranice majú malý význam pre skupiny ľudí, ktorí musia hľadať nové územia v dôsledku vysídlenia alebo pretrvávajúceho nedostatku prostriedkov obživy. Všetko v tomto regióne je v pohybe a problémom je, že i ten najmenší pohyb jedným alebo druhým smerom podnecuje násilnosti a hrôzy. Vojenskí diktátori, ktorí získali rešpekt, moc a bohatstvo svojou vrodenou láskou ku konfliktom rozjatrujú už existujúce problémy a ešte viac komplikujú ich riešenie.

Nedávno, 17. januára, sme tu v Parlamente diskutovali o situácii v Konžskej demokratickej republike a prijali sme uznesenie, v ktorom sme vyjadrili želanie ukončiť tieto hrôzy. Obávam sa, že by sme mohli prijímať stále ďalšie uznesenia, ale riešenia sa nedočkáme. Očakávania vkladané do vyriešenia problémov po minuloročných voľbách v Konžskej demokratickej republike sa skončili sklamaním. Vyhral úradujúci prezident Kabila, ale ten zastáva rozdielne názory ako hnutie, z ktorého vzišiel, a výsledky prezidentských parlamentných volieb boli pre opozíciu kontroverzné.

Otázkou je, ako bude takáto obrovská krajina s nedostatočnými komunikačnými prostriedkami a veľkým počtom národov fungovať tak, aby ju podporovala celá populácia a jej rozdielne politické zoskupenia. Zdá sa, že takáto oblasť, akou je Konžská demokratická republika, nemá nádej na úspech, pretože v nej vládnu smrteľné choroby, poškodzuje sa životné prostredie, vyčerpáva sa pôda a ľudia nemajú žiadne práva. Otázkou je, či je realizovateľné prímerie z 23. januára pre severné a južné Kivu, ktoré sa zaručilo na odzbrojenie bojujúcich strán a návrh utečencov do svojich domovov, a či dokážu priamo na mieste pomôcť Spojené národy. Úspech sa nezabezpečí zvolením strán z centra konfliktu, ale možno presvedčením, napríklad bojujúcich strán, aby upustili od sexuálneho násilia a umožnili príchod lekárov.

  Alain Hutchinson, autor. – (FR) Vážený pán predsedajúci, nechcem diskutovať o situácii v Konžskej demokratickej republike v jej celistvosti, ale len o severovýchodnej časti krajiny a regióne Kivu, kde už roky zúri odporná vojna, ktorá sa v posledných mesiacoch ešte zintenzívnila.

Môžete namietnuť, že každá vojna je odporná, ale podľa môjho názoru je táto ešte odpornejšou. Táto vojna priniesla a stále prináša stovky tisíc obetí, mŕtvych a vysídlených osôb, okrem toho však stovky ba tisícky žien, dievčat a starých žien trpia tým, čo sa teraz nazýva sexuálne násilie. Je to však niečo viac; je to využívanie znásilnenia ako jedinečnej vojnovej zbrane a verejná mienka, ako aj medzinárodné spoločenstvo, a najmä európska verejná mienka, to do istej miery prehliadajú.

Táto odporná vojna už dva roky zúri medzi súperiacimi frakciami: povstaleckými jednotkami vedeným Laurentom Nkundom, disidentským konžským generálom, páchateľmi genocídy v Rwande, ktorí prišli po ukončení vojny v roku 1994, ale aj, nanešťastie, určitými živlami z nedávno rozpustenej konžskej armády. To je dosť. Našťastie sa tam nedávno konala mierová konferencia, ktorej sa zúčastnili všetky zainteresované frakcie, a viedla k zastaveniu paľby. Bohužiaľ, pán predsedajúci, zastavenie paľby je mimoriadne krehké a znovu začína rásť napätie.

Preto navrhujeme dve základné priority: Prvým záujmom je ochrana civilistov, poskytnutie prostriedkov misii MONUC, ktorá ich môže na mieste ochrániť. Podľa kapitoly VII Charty OSN môže pri vykonávaní misie použiť zbrane, pretože tieto masakre sa už konečne musia skončiť. Druhou prioritou je podporiť mierové úsilie, o ktorom tu diskutujeme, pretože riešenie problému v regióne veľkých jazier je politickým riešením zahŕňajúcim všetky zúčastnené strane vrátane Rwandy, ktoré musia dodržať svoje záväzky na repatriáciu svojich občanov nachádzajúcich sa v Kivu.

  Adam Bielan, autor. (PL) Vážený pán predsedajúci, od konca druhej svetovej vojny nebol ešte žiadny konflikt taký krutý a barbarský ako tento v Kongu. Ozbrojené konflikty v provincii North Kivu pokračujú so stúpajúcou tendenciou už 10 rokov. Majú na svedomí viac než päť miliónov obetí. V dôsledku bojov zomiera denne 1500 ľudí.

Masové zabíjanie, znásilňovanie mladých dievčat a matiek a nedobrovoľný nábor civilistov a detí do ozbrojených síl sú na dennom poriadku. V posledných mesiacoch sa vyskytlo aj mnoho ďalších prípadov závažného porušovania ľudských práv na východe Konžskej demokratickej republiky. Porušujú ich povstalecké skupiny lojálne k Laurentovi Nkundovi, bojovníci demokratických zložiek pokúšajúcich sa oslobodiť Rwandu a aj konžská armáda. Východná časť Konga potrebuje okamžitú lekársku pomoc a dodávky potravín, keďže nedávne udalosti donútili väčšiu humanitárnych organizácií prerušiť svoju činnosť.

Preto vyzývam Radu a Európsku komisiu, aby sprístupnila krízové finančné prostriedky vzhľadom na nezvyčajne závažnú humanitárnu situáciu v tomto regióne.

  Bernd Posselt, autor. − (DE) Vážený pán predsedajúci, každý, kto videl región veľkých jazier východnej Afriky z lietadla, môže mať pocit, že je to raj na zemi. V skutočnosti je to riadne peklo na zemi. Je to región fantastickej prírodnej krásy a bohatstva prírodných zdrojov na jednej strane a neuveriteľného utrpenia na strane druhej: prírodné katastrofy, vojna, vyhostenie, hladomor, choroby, masakre, masové znásilňovanie a etnické konflikty, horšie než kdekoľvek inde. Len v provincii North Kivu je 800 000 osôb vysídlených v rámci štátu.

Je dôležité uznať, že tento problém vyhostenia existuje na oboch stranách hranice. V Afrike existuje jav, ktorý neexistuje nikde inde na svete, konkrétne to, že ľudia nie sú vysídľovaný z jednej konkrétnej strany hranice na druhú. Každá krajina vyhosťuje ľudí zo svojej strany hranice na druhú stranu, takže utečenci a vysídlené osoby sú na oboch stranách. Výsledkom je, že krajiny sú úplne nestabilné. Preto musíme poskytnúť humanitárnu pomoc a na pomoc ľuďom musí byť naša prítomnosť na tomto mieste viditeľná.

V podstate však len ako tak môže riešiť symptómy. Kým nezriadime dostatočne životaschopné štátne a vládne štruktúry, katastrofa sa nikdy neskončí bez ohľadu na to, akú pomoc poskytneme. Preto je nesmierne dôležité, aby sme zohrávali hlavnú úlohu, a to aj politicky. Zastavenie paľby z 23. januára je nesmierne krehké a v skutočnosti existuje iba na papieri. Preto musíme donútiť všetky strany, a to naliehavo, aby si sadli za okrúhly stôl a viedli spolu rozhovory, to ale znamená, že pritom musíme zohrať svoju úlohu.

Bohužiaľ, Európania z týchto katastrof často profitujú. Preto je naša výzva, aby sa osvedčenia pôvodu brali vážne, napr. v prípade nerastných surovín, odôvodnená, lebo sú to často práve Európania, ktorí brutálne využívajú utrpenie ľudí pre vlastné hospodárske záujmy. Máme svoju zodpovednosť aj v tejto oblasti a nemali by sme iba pekne rečniť a skutočné problémy zalepovať leukoplastom.

  Raül Romeva i Rueda, autor. – (ES) Vážený pán predsedajúci, dnes a vysiela nová časť tragického seriálu, ktorý sa odohráva v Konžskej demokratickej republike.

V tomto prípade je scénou provincia North Kivu, ale dej a obete sú rovnaké, ako sa spomínali v naliehavom uznesení z januárového zasadnutia.

Vo vojne od roku 1998 zomrelo už viac než päť a pol milióna ľudí a každý mesiac umrie ďalších štyridsaťpäť tisíc, priamo či nepriamo v dôsledku vojny. Výsledkom je, že každý deň zomrie tisícpäťsto ľudí: inými slovami, od pondelňajšieho začiatku tohto zasadnutia už v Konžskej demokratickej republike zomrelo šesť tisíc ľudí.

V niekoľkých posledných mesiacoch sa najmä na východe krajiny zintenzívnili masakre, znásilnenia malých dievčat a žien a nedobrovoľný nábor dievčat a chlapcov. Za tieto skutky sú rovnako zodpovedné povstalecké jednotky Laurenta Nkundu, ako aj vojaci bojujúci v demokratických zložkách za oslobodenie Rwandy.

Taktiež by sme si mali pamätať, že mandát misie MONUC je založený na kapitole VII Charty OSN a dáva jej právomoc použiť všetky dostupné prostriedky na zabránenie akémukoľvek pokusy na použitie sily, ktorým sa ohrozí život alebo integrita civilistov alebo zastraší politický proces.

Dodnes sa však prítomnosť misie MONUC ukazuje ako absolútne nedostatočná na ukončenie týchto barbarských činov. Preto musíme znovu vyzvať Bezpečnostnú radu, aby zareagovala a poskytla všetky dostupné prostriedky na ukončenie týchto masakrov.

Okrem toho, hoci musíme privítať konferenciu v Gome, ktorou sa vyšliapala cestička politickým rokovaniam, jej dohody, a najmä dohody o demobilizácii, sú neisté a ich dodržiavanie je nejasné.

A nakoniec, toto je ďalšia šanca, ako už povedal pán Posselt, znovu vyzvať na aktivovanie a zavedenie kontrolných mechanizmov, akým je napríklad proces z Kimberley pre osvedčenia pôvodu diamantov pre nerastné suroviny dovážané EÚ.

  Tadeusz Zwiefka, v mene skupiny PPE-DE. – (PL) Vážený pán predsedajúci, Joseph Conrad nazval Kongo srdcom temnoty. Od začiatku svojej existencie, t. j. od roku 1960, je Kongo miestom otrasných pogromov, zabíjania a občianskych vojen. V dôsledku toho sa Kongo nikdy nedokázalo postaviť na vlastné nohy, napriek tomu, že vlastní obrovské zdroje nerastných surovín. Konflikt v tejto oblasti je najkrutejší a najbarbarskejší od konca druhej svetovej vojny. Bohužiaľ, stále pokračuje a vyberá si daň v podobe takmer 50 000 ľudských životov mesačne. Polovicu obetí tvoria deti do piatich rokov veku. Príchod armády sprevádzajú všetky druhy zločinov proti civilnému obyvateľstvu: znásilnenia, rabovanie a vraždenie. Preto vítame výsledok mierovej konferencie z Gomy a vkladáme do nej také nádeje. Mohla by znamenať koniec ozbrojeného konfliktu v regióne Kivu, ale či to tak bude, čiastočne záleží aj od nás.

Môže byť však nemožné tento konflikt vyriešiť bez podpory medzinárodného spoločenstva a susedných krajín. Je dôležité, aby sa medzinárodná pomoc neobmedzovala iba na politické vyhlásenia, ale zamerala predovšetkým na poskytovanie vhodnej finančnej, organizačnej a technickej pomoci.

  Karin Scheele, v mene skupiny PSE. – (DE) Vážený pán predsedajúci, podľa agentúr poskytujúcich pomoc je situácia v provincii North Kivu v niektorých ohľadoch ešte horšia ako Dárfúre. North Kivu však nestojí v centre záujmu a nikto v medzinárodnom spoločenstve si neuvedomuje, čo sa tam deje. Od oficiálnej mierovej dohody z roku 2002 sa Kabilaova vláda pokúšala začleniť regionálne milície do vnútroštátnej armády, zatiaľ však bezúspešne. Civilné obyvateľstvo je stále bezbranné voči vplyvom ozbrojených konfliktov. Lekári bez hraníc/Médecins Sans Frontičres zdôrazňujú ťažkosti dobrovoľných pracovníkov pri získaní prístupu k civilnému obyvateľstvu v dôsledku pokračujúcich bojov a hovoria, že podvýživa je ďalšou veľkou hrozbou pre obyvateľov provincie North Kivu.

Preto naliehavo vyzývame Radu a Komisiu, aby okamžite poskytli pomoc a neodkladne spustili komplexné programy lekárskej pomoci pre civilné obyvateľstvo vo východnej časti Konžskej demokratickej republiky. Taktiež naliehavo vyzývame Radu a Komisiu, aby zabezpečili, že nedávne posilnenie misie OSN bude viesť k významným zlepšeniam bezpečnosti obyvateľstva.

  Urszula Krupa, v mene skupiny IND/DEM. – (PL) Vážený pán predsedajúci, napriek dohode dosiahnutej v Gome o zlepšení bezpečnosti a vývoji v Kongu sa v provincii Kivu stále porušujú ľudské práva. Tristotisíc osôb muselo opustiť svoje domovy v dôsledku narastajúcich násilností od konca roka 2006. Násilnosti sa osobitne týkajú žien a detí. Stávajú sa obeťami znásilňovania, alebo musia vstupovať do ozbrojených skupín. Do dnešného dňa bolo vysídlených šesť miliónov osôb, päť miliónov zomrelo v dôsledku konfliktu a vojny vyvolávanej hospodárskymi záujmami skupín a podporovanými vládami bažiacimi za profitom z bohatstva, ktoré je tu dostupné.

Preto je viac než rozpravy a uznesenia Európskeho parlamentu potrebná humanitárna pomoc obyvateľom Konga. Ničivé využívanie prírodných zdrojov sa musí zastaviť, ako aj špekulácie medzinárodných podnikov, ktoré sa obohacujú na úkor života a zdravia obyvateľov regiónu.

  Koenraad Dillen (NI). – (NL) Vážený pán predsedajúci, vieme, že naše slová nás pravdepodobne nikam neposunú. Môžeme len dúfať, že všetky strany budú neustále dodržiavať dohodu z konferencie v Gome a že šialenstvo, ktoré zachvátilo provinciu North Kivu, sa blíži ku koncu. Podľa OSN opustilo svoje domovy od začiatku konfliktu 800 000 ľudí. Tisícky žien a mladých dievčat sa stali obeťami otrasných znásilnení a deti sa musia nedobrovoľne zúčastňovať bojov.

Ďalej nesmieme zabúdať na to, že za masové krutosti nie sú zodpovední len členovia milícií generála Nkundu. Nie, zločiny proti ľudskosti systematicky páchajú všetky strany vrátane vládnych vojakov. V provincii North Kivu nie je veľa „dobrých ľudí“. Preto musí byť odsúdených rovnako veľa vinníkov. Musia sa zodpovedať za svoje zverstvá. Rozsudok nie len v moci Medzinárodného súdu pre ľudské práva, primárne ide o zodpovednosť konžských vedúcich predstaviteľov a Josepha Kabilau.

  Zbigniew Zaleski (PPE-DE). – (PL) Vážený pán predsedajúci, ako už uviedol pán Posselt, veľké oblasti Konga sú peklom na zemi. Vyvolali ho určité subjekty a nie všetky z nich sú konžské. Rád by som upozornil na situáciu, ktorú som videl na vlastné oči, najmä na veľký počet sirôt v oblasti, ktoré sú výsledkom konfliktu. Podľa môjho názoru sa majú finančné zdroje poskytnúť misionárom, aby im umožnili postarať sa o tieto deti, najmä chlapcov, ktorých by inak zverbovali do armády. Po zverbovaní do armády sa chlapci nenaučia nič okrem strieľania a znásilňovania. Dovoľte mi zopakovať, pani komisárka, finančné prostriedky sú potrebné na učenie a starostlivosť o tieto nešťastné osoby.

  Zuzana Roithová (PPE-DE). – (CS) Vážená pani komisárka, obraciam sa na Komisiu tu v Štrasburgu, aby uvoľnila zdroje rezervované na krízové situácie a okamžite začala pripravovať projekty obnovy, najmä rozsiahly program všeobecnej lekárskej pomoci pre civilistov v provincii North-Kivu.

Nedávne zemetrasenie len zhoršilo situáciu, ktorá už aj tak bola humanitárnou katastrofou. My všetci tu taktiež žiadame Komisiu a Radu, aby okamžite iniciovali celoafrickú koalíciu s cieľom nájsť politické riešenie tohto konfliktu.

  Meglena Kuneva, členka Komisie. − Vážený pán predsedajúci, Komisiu stále veľmi zaujíma strašná humanitárna situácia v regiónoch Kivu, a najmä North Kivu, kde sa v súčasnosti počet vysídlených osôb, ktorý len v samotnom North Kivu presiahol 800 000, v priebehu roka 2007 zdvojnásobil, čím sa ešte viac zhoršila už tak ťažká situácia obyvateľstva.

Zároveň si uvedomujeme a odsudzujeme závažné porušovanie ľudských práv vrátane verbovanie detských vojakov a rozšíreného sexuálneho násilia, ktoré sa v regióne deje.

V tejto súvislosti je však dôležité nezabúdať, že dnešná kritická situácia v provincii North Kivu, hoci ju vyvolali boje, ktoré sa začali v druhej polovici roka 2007, je dôsledkom rokov vojen v regióne. Prvotné príčiny konfliktu v Kivu sa dajú vysledovať až ku genocíde v Rwande na začiatku 90. rokov, pričom nesmieme zabúdať na niekoľko miestnych prvkov, napríklad nedostatočné politické zastúpenie etnických menšín, drancovanie nerastných surovín a otázky pozemkovej držby, ktoré významne prispeli k nestabilite a nedostatočnej bezpečnosti na východe Konžskej demokratickej republiky.

Preto Komisia víta nedávnu mierovú konferenciu v Gome a následné zastavenie paľby ako pozitívne kroky smerom k riešeniu pretrvávajúceho konfliktu na východe Konžskej demokratickej republiky. Na konferencii sa znovu potvrdil úrad prezidenta Kabilau po porážke armády jednotkami generála Nkundu na konci roka 2007 a spustil medziprovinčný dialóg, čo Komisia vždy obhajovala.

Okrem toho, v súlade so záväzkami, ktoré prijali Konžská demokratická republika a Rwanda vo svojom spoločnom komuniké z Nairobi v novembri 2007, sa na konferencii v Gome taktiež znovu zdôraznila potreba prioritne riešiť problém bývalých síl FAR. Zároveň sa objasnilo, že sa musia vyriešiť prvotné príčiny konfliktu a obnoviť štátna moc na východe.

To znamená, že nesmieme zabúdať na to, že na konferenciách v Gome a Nairobi sa nič definitívne nevyriešilo. Nájdenie trvalého riešenia prvotných príčin krízy v Kivu, a tým aj trvalé udržanie obnoveného mieru v regióne, vyžaduje čas. Spoločné komuniké z Nairobi a konferencia v Gome sa navzájom dopĺňajú a predstavujú povzbudivý začiatok, ale iba začiatok, náročného a dlhotrvajúceho procesu.

Najväčšia výzva, ktorá pred nami stojí, je účinná implementácia záväzkov z Nairobi a Gomy. Musí sa zabezpečiť, aby všetky zúčastnené strany plnili svoje záväzky. EÚ bude tento proces naďalej pozorne monitorovať a aktívne sa ho zúčastňovať.

V tejto súvislosti je veľmi potrebné konať na medzinárodnej úrovni a poskytnúť Konžanom podporu. Komisia spolu s členskými štátmi je pripravená naďalej zohrávať v regiónoch Kivu dôležitú úlohu. Tradične sme jedným z najdôležitejších darcov na východe prostredníctvom našej humanitárnej pomoci a programov rehabilitácie a budovania kapacít. Želáme si naďalej zvyšovať podporu regiónu, najmä prostredníctvom európskych iniciatív, ako aj úzkej spolupráce s OSN.

  Predsedajúci. – Rozprava je ukončená.

(1) Pozri zápisnicu.