Doslovný zápis z rozpráv

Štvrtok, 21. februára 2008 - Štrasburg

1. Otvorenie rokovania

PREDSEDÁ: PANI KRATSA-TSAGAROPOULOU
podpredsedníčka

(Rokovanie sa začalo o 10.05 hod.)

2. Predložené dokumenty: pozri zápisnicu

3. Štvrtá správa o hospodárskej a sociálnej súdržnosti – Vykonávanie územnej agendy a Lipskej charty (rozprava)

  Predsedajúca. – Ďalším bodom rokovania je spoločná rozprava o

- správe (2007/2148(INI)) (A6-0023/2008) pána Guelleca v mene Výboru pre regionálny rozvoj o štvrtej správe o hospodárskej a sociálnej súdržnosti

a

správe (2007/2190(INI)) (A6-0028/2008) pani Kallenbach v mene Výboru pre regionálny rozvoj o dôsledkoch územnej agendy a Lipskej charty Smerom k európskemu akčnému programu územného rozvoja a územnej kohézie.

  Ambroise Guellec, spravodajca. – (FR) Vážená pani predsedajúca, vážená pani komisárka, dámy a páni, dnes ráno diskutujeme o dvoch parlamentných iniciatívnych správach, a ja si myslím, že obe sú z rôznych dôvodov nesmierne dôležité.

Najskôr sa budeme zaoberať štvrtou správou Komisie o hospodárskej a sociálnej súdržnosti. Ide o naozaj významný dokument, oveľa lepší než predchádzajúce verzie, ktorý tvorí pevný základ pre všetky úvahy o budúcnosti súdržnosti v Európe. Je dôležitý aj preto, že úplne nová Lisabonská zmluva stanovuje územnú kohéziu ako jeden z hlavných cieľov EÚ. Ako vieme, okrem výziev, ktoré už poznáme, vyvstávajú nové a obávané výzvy a kohézna politika musí významne prispieť k ich zváženiu, aby sme urobili ďalší krok k Európe, akú chceme: k efektívnej a solidárnej Európe.

Na čo poukazuje štvrtá správa? Na to, že sociálna a hospodárska konvergencia medzi členskými štátmi ide správnym smerom, že za posledné desaťročie sa konečne znížili nezrovnalosti v oblasti príjmov a zamestnania, ale aj na to, že stále existujú významné nerovnosti medzi regiónmi a príležitostne aj v rámci regiónov, ktoré sa často stávajú akútnymi. Vývoj je dosť reálny, ale sužuje ho prílišná nerovnováha. Práve tu prichádza k slovu nová koncepcia územnej kohézie a práve tu musí zaujať ústrednú pozíciu pri pokračovaní regionálneho rozvoja v celej EÚ súčasne s hospodárskou a sociálnou súdržnosťou. Táto implementácia bude vyžadovať integrovaný prístup v rámci sektorových politík a skutočné riadenie na viacerých úrovniach.

So záujmom, a musím povedať, že aj netrpezlivo, v tejto súvislosti očakávame septembrovú zelenú knihu Komisie. Je zjavné, že v tejto problematike, ktorá vyplýva z našich diskusií vo Výbore pre regionálny rozvoj, treba nájsť spoločný jazyk.

Ponaučenia zo štvrtej správy zameriavajú naše myšlienky na obdobie po roku 2013, keďže operačné programy na obdobie 2007 – 2013 sa realizujú už takmer na všetkých miestach. Jednou z ich hlavných vlastností je systém udeľovania úverov na poskytovanie základných zdrojov z dôvodu plnenia cieľov lisabonskej agendy. Hoci zdôrazňujeme úzky vzťah priorít Lisabonskej stratégie a kohéznej politiky, myslíme si, že kohézna politika musí túto oblasť prekročiť a zaujať pozíciu so širšou perspektívou.

V našej správe sa neochvejne tvrdí, že konvergencia na rôznych úrovniach je prvotným predpokladom dlhodobej konkurencieschopnosti v regiónoch, a že v nasledujúcich rokoch bude nevyhnutné, aby sa tieto dve politiky dopĺňali s cieľom priblížiť efektívnosť a solidaritu. Pravidelné hodnotenie v období 2007 až 2013, ku ktorému vyzývame, nám musí umožniť potvrdenie vhodnosti celého procesu alebo implementovanie úprav, ktoré môžu byť potrebné na základe riadnej informovanosti. Musíme klásť aj otázky týkajúce sa oddeľovania realizovaného v tomto období plánovania medzi rozvojom vidieka a regionálnou politikou. Jeho závažnosť ešte nie je v dostatočnej miere zavedená a my si myslíme, že zachovávanie tohto oddelenia môže po roku 2013 predstavovať problém.

V našej správe sa zdôrazňujú nové úlohy, ktoré sa musia riešiť v rámci EÚ, a ich významný územný vplyv. Ide o problémy, akými sú starnutie populácie, klimatické zmeny, energetika, mestské aglomerácie atď. Myslíme si, že potrebná a naliehavá konvergencia a vhodný územný prístup pre tieto úlohy vyžadujú vylepšené politické a finančné kohézne politiky po roku 2013. V tejto súvislosti bude Parlament určite protestovať, tak ako to robí vždy, proti akémukoľvek pokusu opätovne nacionalizovať túto politiku.

Vážená pani predsedajúca, rád by som zakončil poďakovaním tieňovým spravodajcom, ktorí mi pri tejto úlohe veľmi pomohli, za veľký počet kompromisov, ktoré dokázali dosiahnuť. Rád by som tiež zdôraznil súdržnosť so správou pani Kallenbach. Myslím, že by bolo dobré, keby sa dnes v Parlamente predstavil úplne súdržný celok.

  Gisela Kallenbach, spravodajkyňa. − (DE) Vážená pani predsedajúca, vážená pani komisárka, dámy a páni, chcela by som začať poďakovaním všetkým tieňovým spravodajcom za ich dobrú a konštruktívnu spoluprácu. Rovnako by som rada poďakovala členom výboru a skupiny a asistentom poslancov. Čím silnejšie spoločenstvo, tým lepší výsledok!

S radosťou vítam skutočnosť, že dnes spoločne diskutujeme o správe pána Guelleca a mojej správe. Čo sa týka cieľa dosiahnuť v Európe naozaj trvalo udržateľný vývoj, tieto dve správy sa dopĺňajú. Kohézna politika je hardvér a Lipská charta s územnou agendou sú softvérom. Tieto nástroje môžu fungovať len vo dvojici. EÚ má prostredníctvom svojej kohéznej politiky k dispozícii právne aj finančné právomoci. V skutočnosti nemáme žiadnu zodpovednosť za regionálny rozvoj a mestské a územné plánovanie. Preto je politika súdržnosti na miestnej a regionálnej úrovni, úrovni vnútroštátnych ministrov a úrovni EÚ predpokladom trvalo udržateľných európskych miest a regiónov. Je to jediný spôsob, ako vytvoriť európsku pridanú hodnotu. V mestách sa koncentrujú príležitosti a problémy. Vplývajú na vidiecke regióny a blízke okrajové oblasti. Preto sa spoliehame na vyvážený vývoj územia ako celku, na riešenia, ktoré vyplývajú z holistickej perspektívy a pritom sú prispôsobené konkrétnej situácii. Neexistuje jednotné riešenie, ale môžu existovať spoločné zásady ako integrovaný prístup, zásada partnerstva, horizontálna a vertikálna, medzi mestami a okrajovými oblasťami, ale aj rôznymi priamo zapojenými subjektmi.

Na európskej úrovni sme dosiahli veľký pokrok. Okrem Lipskej charty a územnej agendy, ako aj prvého akčného programu počas portugalského predsedníctva, sa do reformnej zmluvy začlenila aj územná kohézia ako cieľ Spoločenstva. Tým sa posilňuje dôležitosť Parlamentu prostredníctvom zdieľaných právomocí a postupu spolurozhodovania. Pomocou dnešnej rozpravy chceme pripraviť vyhlásenie Parlamentu pred jarným samitom Rady, aby sa mohli územné a mestské otázky začleniť ako jasné prvky do Lisabonskej a Göteborskej stratégie.

Taktiež bolo spoločným želaním neformálnej rady ministrov v Lipsku, aby slovinské predsedníctvo začlenilo územnú agendu do programu tohtoročného jarného samitu s cieľom dosiahnuť väčšie politické uznanie územného rámca pre vývoj regiónov a miest, ako aj nových foriem účasti na politických rozhodnutiach EÚ.

Toto sa jasne zopakovalo na novembrovom stretnutí na Azoroch. Zatiaľ nemám žiadne informácie o pokroku v tejto oblasti.

Preto by som dnes privítala prítomnosť zástupcu Rady, aby sme mohli získať informácie o stave príprav. Žiaľ, dopočula som sa, že v Rade neexistuje zrejme žiadny konsenzus týkajúci sa postupu podľa požiadavky ministrov. Rada by som sa od Rady dozvedela, či a v akej forme sa bude o územnej agende diskutovať na jarnom samite. Tiež by som sa rada dozvedela, či je pravda, že v aktuálnom návrhu záverov Rady sa územné otázky vôbec nezmieňujú a Lisabonskej zmluve sa nepredpokladajú žiadne relevantné pozmeňujúce a doplňujúce návrhy. Je to však jediný spôsob, ako premeniť veľa pekných slov na skutočné činy.

  Danuta Hübner, členka Komisie. − Vážená pani predsedajúca, rada by som začala pogratulovaním a ešte lepšie poďakovaním pani Kallenbach a pánovi Guellecovi za ich správy, ako aj Výboru pre regionálny rozvoj za jeho vynikajúcu prácu na štvrtej správe o súdržnosti a správe o územnej kohézii.

Komisia plne zdieľa vaše názory, že európska kohézna politika zohráva hlavnú úlohu pri odstraňovaní nerovností v Európskej únii, a tým posilňovaní európskej integrácie, ako aj približovaní Únie občanom. Preto Komisia pevne odmieta pokusy o opätovné nacionalizovanie tejto politiky.

Taktiež zdieľame váš názor, že sa v budúcnosti musia zabezpečiť primerané finančné prostriedky pre kohéznu politiku s cieľom vysporiadať sa s očakávanými novými výzvami, ktoré ovplyvnia všetky európske územia. Taktiež nesmieme zabúdať na to, že kohézna politika bude zároveň ďalej bojovať s regionálnymi nerovnosťami vyplývajúcimi z najnovších a budúcich rozšírení.

Dovoľte mi opätovne vás uistiť o tom, že v súvislosti s „lisabonizáciou“ našej politiky je hlavnou prioritou európskej kohéznej politiky, a zostane ňou až po roku 2013, cieľ odstraňovania nerovností, ako ho obsahuje reformná zmluva. Rozmer solidarity politiky je jadrom tejto politiky a prideľovanie zdrojov bude nasledovať opačný vzťah k prosperite krajín a regiónov.

Tento názor zdieľa nadpolovičná väčšina zúčastnených strán v Únii. Taktiež sa zdieľa názor, že európska kohézna politika je oveľa viac než len mechanizmus rozdeľovania zdrojov medzi členskými štátmi a regiónmi; táto politika je predovšetkým rozvojovou politikou, ktorej cieľom je posilniť vnútorný vývoj všetkých európskych regiónov.

Komisia taktiež zdieľa vaše obavy týkajúce sa potreby väčšej súdržnosti medzi európskou kohéznou politikou a inými sektorovými politikami Spoločenstva, najmä rozvojom vidieka, výskumom a konkurencieschopnosťou. Rada by som na tomto mieste dodala, že potreba súdržnosti medzi rôznymi rozvojovými politikami sa vzťahuje aj na koordináciu medzi európskou kohéznou politikou a vnútroštátnymi politikami. Som presvedčená o tom, že to je kľúčová otázka pre budúcnosť európskej súdržnosti, a to aj v jej územnom rozmere.

Plne zdieľam názor, že úspech územnej agendy a Lipskej charty závisí od dvoch podmienok. Po prvé, musíme uviesť do praxe integrovaný prístup k územnému rozvoju s cieľom vyhnúť sa rozdrobeniu našich území. Typickým príkladom tu môže byť myslenie v kategóriách čisto vidieckych alebo mestských stratégií, ktorým chýba kľúčová dôležitosť skutočných hospodárskych regiónov.

Na druhej strane znamená integrovaný prístup aj potrebu integrácie rôznych sektorových politík na úrovni EÚ aj členských štátov, ktoré ovplyvňujú rozvoj všetkých našich území.

Druhou podmienkou, ako ste správne poukázali, je potreba, aby Komisia pravidelne monitorovala a vyhodnocovala pokrok pri implementácii činností schválených v rámci územnej agendy, a práve tu musíme vedieť viac o účinkoch týchto činností v členských štátoch, aby im Komisia mohla ponúknuť primeranú pomoc. Napríklad na základe lepšieho monitorovania môže Komisia ďalej postúpiť v oblasti definovania ukazovateľov územnej kohézie.

Komisia naozaj vníma ako dobrú správu, tak ako aj vaša správa, zavedenie pojmu územného rozmeru súdržnosti v Lisabonskej zmluve a teraz musíme tento nový rozmer kohéznej politiky čo najlepšie využiť a otvoriť napríklad v oblasti novej definície subsidiarity, pri ktorej sa bude viac pozornosti venovať miestnym a regionálnym orgánom. Preto Komisia začlenila zelenú knihu o územnej kohézii do nášho legislatívneho a pracovného programu na rok 2008.

Aj napriek tomu, že ešte neexistuje štandardná definícia tejto koncepcie, územná kohézia syntetizuje právne ciele Únie na dosiahnutie trvalo udržateľnej rovnováhy a harmonického vývoja jej územia a taktiež poskytuje rovnocenný prístup k službám všeobecného záujmu. Všetci si dnes uvedomujeme, že v Únii existuje množstvo aspektov územnej rovnováhy, ktoré ohrozujú harmonický vývoj hospodárstva a spoločnosti Únie v budúcich rokoch. Existujú na úrovni EÚ, národnej aj regionálnej úrovni a taktiež v určitých osobitných oblastiach a v súvislosti s odľahlými regiónmi.

Som rada, že môžem potvrdiť, že kľúčové odporúčania v správe pani Kallenbach týkajúce sa definície koncepcie územnej kohézie a implementácie integrovaného prístupu k územnému rozvoju, ako aj zlepšenia synergií medzi politikami Spoločenstva, sa všetky pri príprave našej zelenej knihy, ktorú prijme kolégium budúci september, zohľadňujú.

Dovoľte mi tiež využiť túto príležitosť na to, aby som vás informovala, že spolu s členskými štátmi sme pokročili v oblasti spoločného pochopenia územnej kohézie a jej kľúčových prvkov. V súčasnosti spracúvame dotazník o územnej kohézii, ktorý sme zaslali 25 členským štátom, a tak umožňujeme ďalší pokrok.

V rámci Komisie sme tiež zriadili medziútvarovú skupinu, ktorá poskytuje rámec na prácu v rámci inštitúcie týkajúcu sa územnej kohézie a už sme dokončili prvú časť tejto práce: určenie územného rozmeru kľúčových politík EÚ. V súčasnosti sme v tomto procese postúpili, najmä pri vývoji určitých nástrojov, ktoré riešia vaše požiadavky. Ako pravdepodobne viete, skúmanie hodnotenia územného vplyvu politík a vývoj ukazovateľov územnej kohézie patria medzi priority nového posilneného programu ESPON.

Čo sa týka záležitostí súvisiacich s mestom, v marci sa uskutočnil ďalší mestský audit, ktorý sa momentálne dokončuje a druhá správa o stave európskych miest bude pripravená v júni 2009. Program URBACT II bol inovovaný na strategický nástroj vytvárania sietí a na výmenu v oblasti rozvoja miest.

Myslím si, že sme v oboch správach dosiahli veľkú súdržnosť vašich názorov a názorov Komisie a teším sa na rozpravu o lepšom pochopení našich záujmov.

  Nathalie Griesbeck, spravodajkyňa Výboru pre rozpočet požiadaného o stanovisko. – (FR) Vážená pani predsedajúca, vážená pani komisárka, tiež chcem poďakovať spravodajcom, najmä pánovi Ambroise Guellecovi za jeho vystúpenie a prácu v tejto oblasti. Ako stála spravodajkyňa pre štrukturálne fondy pri Výbore pre rozpočet chcem veľmi stručne hovoriť o rozpočtových otázkach.

Táto politika je v súčasnosti jednou z najvýznamnejších politík solidarity medzi národmi Európy z hľadiska rozpočtu. Dnes, ako sme už dnes ráno počuli, je hlavnou otázkou zvýšenie optimalizácie účinnosti kohéznych politík. Výbor pre rozpočet si želá upriamiť pozornosť Parlamentu na množstvo rušivých signálov, napríklad nedodržiavanie termínov dokončenia a nezaplatených záväzkov.

Chcem zdôrazniť, čo je podľa môjho názoru v tomto probléme najvýraznejšie. EÚ musí naliehavo začať pociťovať ako vec cti zjednodušenie postupov, napríklad realizácie technickej pomoci, v súvislosti s prípravou a vykonávaním množstva projektov, ktoré naše krajiny potrebujú.

Taktiež musíme naďalej pokračovať v jasnom rozdeľovaní zodpovednosti medzi EÚ a členskými štátmi na zabezpečenie zdieľaného riadenia a ja vítam slová pani komisárky v súvislosti s utorkovým rozhodnutím prijať akčný plán o stratégii auditu pre štrukturálne fondy.

Som tiež rada, že pani komisárka sa zmienila aj o tom, na čo už dlho poukazujem, a to na potrebu poskytnúť kvalitatívne aj kvantitatívne ukazovatele výkonu, ktoré budú spoločné pre všetky členské štáty, s cieľom vyhodnocovať rozpočtové potreby a pomôcť definovať ďalší legislatívny rámec pre ďalšie viacročné obdobie po roku 2013, čiže lepšie objasniť prítomnosť Európy v súvislosti s politikami EÚ a európskymi občanmi.

  Pedro Guerreiro, spravodajca Výboru pre rybné hospodárstvo požiadaného o stanovisko. − (PT) Musím začať vyjadrením ľútosti nad tým, že Výbor pre regionálny rozvoj nezačlenil do štvrtej správy o súdržnosti žiadny pozmeňujúci a doplňujúci návrh predložený Výborom pre rybné hospodárstvo. V týchto pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch sa napríklad znovu zdôrazňuje príspevok odvetvia rybného hospodárstva k sociálno-hospodárskej situácii rybárskych komunít v regiónoch konvergencie, regiónoch znevýhodnených stálymi geografickými alebo prírodnými obmedzeniami, napríklad v najvzdialenejších regiónoch, ako aj rybárskych komunít v prosperujúcejších regiónoch. Taktiež musím s poľutovaním konštatovať, že financovanie Európskeho fondu pre rybné hospodárstvo sa v Únii s 27 členskými štátmi nijako významne nelíši od rozpočtu Finančného nástroja na usmerňovanie rybného hospodárstva v Únii s 15 členmi. Európsky fond pre rybné hospodárstvo je preto potrebné finančne posilniť.

Preto znovu predkladám na tejto schôdzi dva pozmeňujúce a doplňujúce návrhy zamerané na zdôraznenie dôležitosti štrukturálnej politiky rybného hospodárstva pre hospodársku a sociálnu súdržnosť.

  Oldřich Vlasák , v mene skupiny PPE-DE. – (CS) Vážená pani komisárka, dámy a páni, správy, o ktorých dnes diskutujeme, sú významné nielen tým, ako sa zaoberajú súčasnou situáciou v našej kohéznej politike a jej územným rozmerom, ale aj tým, že upriamujú našu pozornosť na budúcnosť po roku 2013. Pri tomto bode by som chcel poďakovať pani Kallenbach a pánovi Guellecovi za ich výbornú prácu a ich otvorený prístup.

Obe správy, ako sa zmienili obaja spravodajcovia, sa navzájom dopĺňajú a mali by sa považovať za jeden celok. Územná kohézia sa na základe svojho začlenenia do Lisabonskej zmluvy stala dôležitou koncepciou hospodárskej a sociálnej súdržnosti. Územná kohézia je však ako koncepcia najmenej preskúmaná a pochopená. Územnej kohézii zatiaľ chýba aj jasné definícia. Všeobecným cieľom súdržnosti je vyrovnať rozdiely, ale tieto rozdiely stále pretrvávajú a zdôrazňujú sa najmä v pohraničných oblastiach medzi bývalým východným blokom a demokratickým západom. Územná kohézia, podľa môjho názoru, obsahuje aj súdržnosť miest a vidieka. Je neoddiskutovateľné, že v jednotlivých krajinách sú mestá motormi vytvárajúcimi rast, a preto je správne začleniť otázku rozvoja miest do nášho návrhu uznesenia a zároveň vyzývať na posilnenie integrovaného prístupu. V budúcnosti však bude v tejto súvislosti potrebné zlepšiť a zjednodušiť prístup mestských aglomerácií k štrukturálnym fondom a posilniť prepojenia medzi obecnými úradmi a vývojármi pri financovaní projektov mestského rozvoja zo súkromných zdrojov.

Prijali sme Lipskú chartu a teraz ju postupne musíme zaviesť do praxe. Zároveň musíme vytvoriť správne podmienky pre život v budúcnosti a pre vývoj našej krajiny. Som presvedčený o tom, že by sme mali veľmi dôkladne analyzovať, či je dobré začleniť politiku vidieka do spoločnej poľnohospodárskej politiky, alebo či by sme mali zvážiť iné riešenie.

Dámy a páni, ešte posledná pripomienka. Rozprava o kohéznej politike je predovšetkým rozpravou o rozdeľovaní prostriedkov. Je evidentné a správne, že kohézna politika silnie a začína sa objavovať v európskom rozpočte. Kohézna politika sa bude musieť zaoberať novými javmi, napríklad starnutím a vymieraním európskej populácie, nestabilitou dodávok energie a zhoršovaním životného prostredia. Preto je potrebné túto politiku podľa toho upraviť a zabezpečiť dostatočné finančné prostriedky.

  Constanze Angela Krehl, v mene skupiny PSE. – (DE) Vážená pani predsedajúca, dámy a páni, pán Vlasák má úplnú pravdu, keď hovorí, že pred nami stojí úloha pripraviť kohéznu politiku na obdobie po roku 2013. Na riešenie tejto problematiky sme vypracovali tieto dve správy. V podstate sme spolu upozornili na všetko, čo je podľa nášho názoru v tejto súvislosti dôležité.

Rada by som vám však pripomenula, že musíme pamätať na strategické ciele európskej kohéznej politiky, konkrétne odstraňovanie nerovností v oblasti životných podmienok medzi regiónmi Európskej únie a podpora Lisabonskej a Göteborskej stratégie. Ak chce Európsky parlament zohrávať úlohu pri formovaní budúcej kohéznej politiky, musí sa, podľa môjho názoru, sústrediť na kľúčové stratégie, a nie vracať sa k zásade „krhly“. Musíme čeliť novým výzvam vyplývajúcim z kontextu kohéznej politiky. Dovoľte mi uviesť niekoľko príkladov: demografické zmeny, ochrana klímy, vyľudňovanie regiónov a taktiež, moderná európska mestská politika.

Z môjho pohľadu je na riešenia v tejto oblasti zásadným prístup „rovnakých príležitostí pre ľudí aj regióny“. Myslím si, že vyššie investície do vzdelania, výskumu a inovácií a ich infraštruktúry sú čoraz dôležitejšie a naozaj udržateľné. To však môže fungovať len vtedy, ak v budúcnosti účinnejšie zapojíme európskych občanov do prípravy programov a projektov, ako už Európsky parlament dlho žiada a robí tak aj v týchto správach.

Chcem vyzvať členské štáty, a je poľutovaniahodné, že sa tu nenachádza žiadny zástupca Rady, a zdôrazniť im, že im prideľujeme domácu úlohu. Ak máme financovať ďalšie úlohy v rámci kohéznej politiky, musia byť dostupné aj finančné zdroje na tento účel.

  Grażyna Staniszewska, v mene skupiny ALDE. – (PL) Štvrtá správa o súdržnosti a správa pána Guelleca zdôrazňuje úspech kohéznej politiky pri odstraňovaní nerovností medzi členskými štátmi. Taktiež sa v nich spomína rast v krajinách, ktoré predtým zaostávali, napríklad v Grécku a Portugalsku. Zároveň sa v nich však potvrdzuje zaznamenané zlyhanie tejto politiky v oblasti priblíženia úrovne vývoja medzi regiónmi.

Členské štáty nanešťastie prehliadajú neprimeranú koncentráciu investícií a ďalších prvkov rozvoja v hlavných mestách členských štátov. Podobná situácia platí aj pre regióny, kde sa investície taktiež zvyčajne sústreďujú v centrálnych oblastiach, čiže sa neumožňuje rozvoj rovnomerným tempom. Rozdiely v rámci regiónov Európskej únie a medzi nimi sú podstatne väčšie než v Spojených štátoch alebo Japonsku.

Všetko poukazuje na potrebu zaviesť mechanizmus, ktorým sa podnieti decentralizácia v rámci členských štátov. Je potrebná dlhodobá, ale pritom dynamická, regionálna politika pre ďalší finančný výhľad. Správa pána Guelleca premyslene poukazuje na potrebu vytvoriť vhodné prepojenia medzi Lisabonskou stratégiou a kohéznou politikou. Kohézna politika nemusí byť iba nástrojom Lisabonskej stratégie. Kohézna politika sa zameriava na trvalo udržateľný a harmonický vývoj a je dôležitým cieľom sama osebe. Je najlacnejším spôsobom, ktorým sa dá predísť tomu, čo sa môže neskôr stať veľmi nákladnou situáciou. Pamätám si na konflikty, hromadnú emigráciu a prisťahovalectvo, presun spoločností a podobné udalosti, ktoré predstavujú pre miestne obyvateľstvo prevratné zmeny.

Okrem Lisabonskej zmluvy zdôrazňuje dnes prijatá správa dôležitosť územného rozmeru. Je však naliehavo potrebné objasniť túto koncepcie a jednoznačne vymedziť, čo patrí do územného rozmeru. V súčasnosti používame tento termín stále tak trochu naslepo a vnímame ho v rôznych významoch. V správe pána Guelleca sú časti, v ktorých tento termín prevažuje nad politikou hospodárskej a sociálnej súdržnosti, kým v iných častiach sa predstavuje ako doplnok. V určitých prípadoch sa týka rovnakého prístupu k službám a v iných obsahuje napríklad vyvážené rozdelenie výskumných stredísk.

Myslím, že rozhodnutie uskutočniť rozpravu o zelenej knihe o územnom rozmere na jeseň po správe o kohéznej politike nie je šťastné. O zelenej knihe by sa malo diskutovať oveľa skôr.

  Mieczysław Edmund Janowski, v mene skupiny UEN. – (PL) Vážená pani predsedajúca, vážená pani komisárka, v mene Skupiny Únie za Európu národov by som rád poďakoval obom spravodajcom za ich prácu.

Termín súdržnosť získal v Únii osobitný význam. Odkazy na potrebu zmenšiť rozdiely medzi rôznymi regiónmi s cieľom zjednotiť národné hospodárstva a podporiť ich harmonický vývoj sa datujú už od Rímskej zmluvy.

Štvrtá správa sa týka rokov 2000 až 2006. To je predmetom správy pána Guelleca, ktorá obsahuje mnohé cenné poznatky. Táto správa predstavuje zhrnutie situácie vo všetkých členských štátoch. Taktiež sa v nej zvýrazňujú oblasti, kde sú nerovnosti najväčšie. Odstraňovanie nerovností v týchto regiónoch sa musí vnímať ako dlhodobý záväzok.

Správa predložená Komisiou obsahuje mnohé porovnávacie parametre, ktoré v predchádzajúcich dokumentoch chýbali. Návrh na používanie ukazovateľov dopĺňajúcich základné HDP na obyvateľa v súvislosti s rôznymi úrovňami NUTS však zostáva.

Kohézna politika je základom integrácie a významne prispieva k harmonickému vývoju Únie. Jej regionálne, miestne a environmentálne aspekty sú v tejto súvislosti dôležité, ako už spomenula pani Staniszewska. Mali by sme uznať jej vplyv na inováciu a konkurencieschopnosť Únie, a tým na implementáciu Lisabonskej stratégie. Demografické otázky sú tiež dôležité, keďže určitým oblastiam hrozí vyľudňovanie.

Keď hovoríme o súdržnosti, vnímame ju ako hospodársku a sociálnu. Naliehavo potrebujeme rozumnú definíciu pojmu územná kohézia. Súdržnosť by sa mala chápať ako zabezpečenie rovnakých príležitostí na prístup, napríklad k službám zdravotnej starostlivosti, vzdelaniu, kultúre, internetu a doprave, pre obyvateľov Únie bez ohľadu na miesto ich pobytu. Kohézna politika by sa mala posilniť a zlepšiť prostredníctvom primeraných zdrojov Únie. Mestský aspekt je obzvlášť dôležitý, ako zdôraznila pani Kallenbach.

Otázka, ako vybrať medzi súdržnosťou alebo konkurencieschopnosťou, rovnocennosťou alebo účinnosťou, už bola nastolená. Mojou stručnou odpoveďou je vybrať oboje v príslušnom opatrení.

  Elisabeth Schroedter, v mene skupiny Verts/ALE. – (DE) Vážená pani predsedajúca, vážená pani komisárka, dámy a páni, na konci 90. rokov prevažovala v Európskej únii filozofia, že integračná kapacita Únie sa má merať podľa úspechu vnútorného trhu. Nádej, že problémy, ktoré v Európskej únii existujú, sa môžu vyriešiť pomocou koncepcií rozvoja vnútorného trh prispôsobených iba hospodárskemu rastu, však zostáva nenaplnená.

Európsky vnútorný trh sa zameriava na rast hospodárskej činnosti v centrách, ktoré k sebe priťahujú ďalšie činnosti na úkor znevýhodnených regiónov a prirodzeného prostredia. A ani v týchto centrách nemôže každý využívať výhody, namiesto toho rastie chudoba, zvyšuje sa napätie a nepokoj.

Dnes robí Komisia tú istú chybu. Podriaďuje kohéznu politiku lisabonskej stratégii. Namiesto reálneho stanovenia prioritných problémov najviac znevýhodnených regiónov a podpory projektov trvalej udržateľnosti investuje do zastaraných koncepcií infraštruktúry a v dôsledku toho iba hospodárskych centrách. Obce a regióny sa stanú na celé generácie závislými od väčšiny európskych bánk. Z môjho pohľadu ide o obrovský problém, pretože zlyhanie rozvojových politík zaplatí nakoniec ďalšia generácia. A tým sa na druhej strane spustí migračný pohyb, moja kolegyňa, pani Krehl, už uviedla v akej miere, a taktiež začnú protieurópske nálady, pretože niektoré vrstvy obyvateľstva sa nebudú podieľať na výhodách. Tieto stratégie sa ocitnú v slepej uličke.

Myslím, že musíme byť veľmi opatrní a neohrozovať vnútornú súdržnosť Európskej únie. Hospodárska a sociálna súdržnosť musí naozaj zostať oddelenou politickou oblasťou a výhody musia byť dostupné pre všetky regióny a národy Európy. To sa môže stať len vtedy, ak bude kohéznu politiku podporovať sociálny model založený na solidarite a modeloch trvalo udržateľného vývoja, ktoré sa nebudú presadzovať na úkor životného prostredia.

  Pedro Guerreiro, v mene skupiny GUE/NGL. − (PT) V tomto krátkom vystúpení o takej dôležitej otázke, akou je budúcnosť kohéznej politiky Európske únie môžeme len zdôrazniť niektoré základné zásady, o ktorých si myslíme, že by mali byť základom pre túto rozpravu.

Po prvé, regionálna politika je kľúčovým nástrojom podpory intenzívne chránenej hospodárskej a sociálnej súdržnosti. Ide o štrukturálnu politiku, ktorej prvotnými a zásadnými cieľmi, ktoré už boli stanovené, musia byť zníženie nerovností medzi úrovňami rozvoja rôznych regiónov, povzbudzovanie najmenej zvýhodnených regiónov, ktoré zaostávajú, podpora skutočnej konvergencie a podnecovanie rastu a zamestnanosti. Preto musí slúžiť ako faktor prerozdeľovania a kompenzácií v oblasti zvýšených nákladov na jednotný trh, hospodársku a menovú úniu a liberalizáciu medzinárodného obchodu do menej vyvinutých krajín a regiónov Európskej únie.

Po druhé, kohézna politika a s ňou súvisiace finančné zdroje sa musia využívať na podporu projektov hospodárskeho, sociálneho, environmentálneho a regionálneho vývoja. Výsledkom je, že tieto projekty nesmú podliehať politike, ktorej prioritou a dogmou je konkurencieschopnosť, deregulácia alebo takzvaná adaptabilita a podnikanie, čo sú priority lisabonskej stratégie. Inými slovami, myslíme si, že konkurencieschopnosť nesmie nahrádzať konvergenciu v členských štátoch a regiónoch, ktoré zaostávajú vo svojom sociálno-hospodárskom vývoji.

Po tretie, súčasné finančné prostriedky Spoločenstva pre kohéznu politiku sú nedostatočné na plnenie potrieb skutočnej konvergencie, regionálnych nerovností, vysokej miery nezamestnanosti, nerovných príjmov a chudoby v Európskej únii. Preto znovu zdôrazňujeme potrebu zvýšiť rozpočet Spoločenstva, aby sa podpora hospodárskej a sociálnej súdržnosti v Európskej únii stala ústredným a prednostným cieľom.

  Bastiaan Belder, v mene skupiny IND/DEM. – (NL) Vážená pani predsedajúca, so záujmom som si prečítal správy pani Kallenbach a pána Guelleca. Súdržnosť európskych krajín zostáva fascinujúcou témou. Integrácia vnútornej politiky a spolupráce medzi členskými štátmi a regiónmi EÚ sa intenzívne formuje. To, že takáto stratégia prináša výsledky, sa jasne ukazuje v správe o súdržnosti. Súdržnosť medzi členskými štátmi sa zvýšila.

Zároveň poukazuje na to, že súdržnosť medzi regiónmi členských štátov sa znižuje, najmä medzi mestskými a nemestskými regiónmi. Podľa môjho názoru je správne, aby v takých situáciách zohrávali významnú úlohu národné, regionálne a miestne orgány. Nerozumiem preto odmietnutiu možnosti, aby členské štáty nezávisle zvyšovali svoje príspevky na regionálny rozvoj.

Je príliš skoro na to, aby sme mohli predpovedať, ako dlho bude súčasná politika pokračovať. Je jasné, že predstavuje určité konkrétne výzvy. Ale preskúmajme aj to, či je schopná vyriešiť takzvanú divergenciu, teda nielen súdržnosť, na úrovni členských štátov, ale aj na regionálnej úrovni, medzi členskými štátmi a v nich. Keďže tak to pravdepodobne nie je, prijateľnejší je iný prístup s rozšírenejšou úlohou členských štátov. Nikto nepozná národnú a regionálnu situáciu lepšie ako jednotlivé členské štáty. Môžu zaviesť riešenia, ktorými sa dosiahnu ciele súdržnosti na regionálnej úrovni.

  Jean-Claude Martinez (NI). – (FR) Vážená pani predsedajúca, Európskej komisii tak veľmi záleží na súdržnosti medzi členskými štátmi a v nich, že od súčasnosti do roku 2013 vyčlenila na súdržnosť 350 miliárd EUR.

Na obzore je aj zelená kniha, pretože vždy, keď sa v Bruseli objaví problém, napíše sa o ňom kniha. Naozaj existuje problém súdržnosti medzi západnou Európou a východnou Európou, Európou miest a Európou dedín, Európou obchodných štvrtí a Európou štvrtí pracujúcej triedy.

Ale čia je to vina? Kto vyľudnil dediny v Grécku, kde sa dorábalo víno a choval dobytok, vyrábal tabak, bavlna a olivový olej, vážená pani predsedajúca? Kto a ktoré politiky spôsobili zrušenie tisícok pôšt vo Švédsku, v Nemecku a Francúzsku? Kto zrušil vidiecke železničné stanice, železničné trate a pôrodnice? Kto ničí rybárom v prístavoch lode, kto im berie živobytie, spôsobuje krach malých podnikov a lodeníc? Vietor? Žerú v Pyrenejach alebo v Alpách pastierov a jahňatá dovezené z Nového Zélandu vlci?

Odpoveď všetci poznáme: bola to politika medzinárodného obchodu vykonávaná Komisiou prostredníctvom dohody GATT a organizáciou WHO, ktorá za posledných 20 rokov spôsobila v Španielsku a Francúzsku rušenie 90 poľnohospodárskych podnikov denne. Bolo to dogmatické zrušenie ochrany spotrebiteľa, ktoré spôsobilo narušenie priemyselnej rovnováhy v dôsledku vlny dovozu.

Ak chceme zaviesť súdržnosť, najprv musíme zaviesť koherenciu medzi politikami. Nemôžeme uplatňovať jednu politiku v Cotonou pre štáty AKT a potom túto politiku v Ženeve zničiť obchodom s banánmi. Nemôžeme v Spoločenstve uprednostňovať vidiecku produkciu v rokoch 1962 až 1986 a potom to všetko zničiť voľným obchodom v Uruguaji a kolách rokovaní z Dauhy.

Súdržnosť preto vyžaduje určité množstvo koherentnosti rozhodnutí. Vážená pani komisárka, buď budujeme Európu alebo svet. Buď sa zameriame na sociálne úlohy alebo na svet.

  Lambert van Nistelrooij (PPE-DE). – (NL) Vážená pani predsedajúca, pani Hübnerová, jedinečnosť a svojrázna povaha tejto štvrtej správy spočíva v skutočnosti, že nielenže obsahuje premyslenú politiku pre súčasnosť, ale myslí aj na nové budúce výzvy, ktoré musí Európa riešiť. Týka sa globalizácie a jej účinkov, klimatických zmien, problémov dodávok energie a demografických výziev. Je dobré, že sa tým teraz zaoberáme, najmä z hľadiska prípravy na jarnú prestávku v marci. Pán Guellec pripravil všetko veľmi dobre. Uviedol, že kohézna politika by sa nemala v základe meniť, čo sa konkrétne potvrdzuje aj v novej zmluve, ale že sa má zmeniť obsah regionálnych záväzkov a programov.

Tento týždeň sme sa zaoberali aj lisabonskou stratégiou a zaráža ma, že máme ďalej pokračovať a vyčleniť príspevok 60 až 65 % z rozpočtu súdržnosti na splnenie záväzkov v tejto oblasti. Tým sa ukáže, do akej miery dokáže kohézna politika plniť výzvy, ktoré prinášajú nové okolnosti. Vyhlásenia v správe pani Kallenbach o tom, že územná kohézia sa považuje za základnú funkciu Európskej únie, sú tiež dôležité. Globalizácia sa zameriava na množstvo kľúčových regiónov, veľkomestské aglomerácie a odpoveď Európy spočíva v tom, že zdieľanie znalostí je nevyhnutné a že podmienky na podnikanie sa vytvárajú vo všetkých regiónoch vrátane vidieckych oblastí. To je nová agenda.

Skupina PPE konečne odmietla využívanie opätovnej nacionalizácie ako reakcie na rozpravu o roku 2013. To vedie k dosiahnutiu novej konzistencie medzi výskumom a vývojom, politikou inovácie, vnútorným trhom a základnými zásadami Únie, spájaním znalostného hospodárstva, ktoré tu bude dlhý čas, s vysokou zamestnanosťou a prosperitou našich regiónov.

Taktiež sa rád pripájam k iniciatíve transparentnosti presadzovanej pani Hübnerovou. Ľudia musia vedieť, do akej miery je pre nich táto politika významná.

  Iratxe García Pérez (PSE). – (ES) Vážená pani predsedajúca, rada by som začala svoje vystúpenie poďakovaním pani Kallenbachovej a pánovi Guellecovi, a to najmä za prácu, ktorú vykonali na týchto správach, ktoré priniesli väčšinový súhlas Výboru pre regionálny rozvoj.

Európska kohézna politika je príkladom úspešnej politiky EÚ, ktorá sa riadi zásadami, na ktorých je založená a pomáha odstraňovať nerovnosť.

Vďaka kohéznej politike dosiahli také krajiny ako Španielsko neoddiskutovateľné výsledky v oblasti konvergencie. Preto by sme mali znovu potvrdiť jej úlohu pri zvyšovaní potenciál členských štátov na rozvoj a vytváranie pracovných miest prostredníctvom pokroku v oblasti školenia ľudského kapitálu.

Musíme však aj pripustiť, že územné nerovnosti stále existujú, a ak máme dosiahnuť ďalší pokrok v riešení nových výziev, akými sú starnutie alebo vyľudňovanie v určitých oblastiach, najmä vidieckych, musíme primerane reagovať.

Musíme riešiť aj zostávajúce výzvy s cieľom znížiť regionálne a medziregionálne nerovnosti a zabezpečiť hospodársky a technologický rast, a to znamená, že našou prioritou musí byť zameranie na súlad s lisabonskou stratégiou, pričom nemôžeme zanedbávať iné záležitosti, akými sú demografické zmeny.

Ak má regionálna politika EÚ zabezpečiť vyvážený trvalo udržateľný vývoj, musí sa vykonávať v úzkej spolupráci s regionálnymi subjektmi a v koordinácii s ďalšími politikami. Podobne si uvedomujeme nevyhnutnosť presadenia osobitných opatrení s cieľom znížiť nerovnosti medzi dostupnými regiónmi a štrukturálne znevýhodnenými regiónmi: horskými oblasťami, ostrovmi alebo riedko osídlenými oblasťami:

Vzhľadom na budúcnosť je preto absolútne nevyhnutné posilniť kohéznu politiku hlavnými ekonomickými zdrojmi s cieľom riešiť všetky súvisiace výzvy.

Včera sme v Európskom parlamente veľkou väčšinou prijali Lisabonskú zmluvu a dnes sa musíme posunúť na nový prvok zmluvy, stanovenie územnej kohézie ako základného cieľa EÚ na zabezpečenie prosperujúcejšej budúcnosti Európy.

  Jean Marie Beaupuy (ALDE). – (FR) Vážená pani predsedajúca, vážená pani komisárka, dámy a páni, chcem povedať, že ako som tak počúval vaše reakcie na správy našich kolegov, pána Guelleca a pani Kallenbachovej, mal som pocit, že už nemusím nič hovoriť, pretože ste nás úplne pochopili.

Toto je len počiatočné štádium a ja mám nesmiernu radosť a chcem zablahoželať Parlamentu k tomu, že tieto navzájom súvisiace správy vyvolali medzi vami, vašimi zoskupeniami a našimi výbormi a v rámci Parlamentu takú úroveň súdržnosti názorov. Teraz však musíme urobiť v rámci implementácie súdržnosti ďalšie kroky, pretože je síce dobré dosiahnuť vzájomnú súdržnosť, ale tá musí priniesť aj konkrétne výsledky.

Myslím, že sa to dá dosiahnuť prostredníctvom zelenej knihy, ktorú pripravujete na jeseň, a pri tejto príležitosti by som rád spomenul dva body, ktoré sú môjmu srdcu blízke, a podľa môjho názoru zásadné pre implementáciu celej kohéznej politiky a Lipskej charty, ktorú si tak veľmi želáme.

Týmito bodmi sú: Po prvé potreba, ktorú ste už spomínali a ktorú by som chcel ešte raz zdôrazniť, ukázať, ktoré rôzne politiky EÚ sa musia stať súdržnými na úrovni miest a okrajových oblastí. Včera večer sme diskutovali o populácii. Včera poobede sme diskutovali o doprave. Predtým sme diskutovali o sociálnych otázkach. Zapojené sú všetky generálne riaditeľstvá Komisie, všetky výbory EP... Toto všetko sa musí stať súdržným v rámci mikroúzemia mesta a jeho priľahlých oblastí. Očakávam, že v zelenej knihe sa zaujme stanovisko.

Po druhé. Ako chceme v Parlamente a v Komisii uspieť, ak sa vzájomne dohodneme, bez podpory európskych občanov a vlád? Už som vám povedal, pani komisárka, že musíme vyvinúť veľké úsilie a viem, že sa o to snažíte, v oblasti komunikácie, aby sa všetky naše vystúpenia, pripomienky, nádeje týkajúce sa súdržnosti premenili zo slov a fráz, ktorými povzbudzujeme vlády, na činy, ktoré presvedčia a stimulujú našich občanov.

Tieto dva hlavné body, pani komisárka, očakávam v zelenej knihe. Keď nás vypočujete, verím, že nám pomôžete nájsť konkrétne uplatnenie.

  Wiesław Stefan Kuc (UEN). – (PL) Vážená pani predsedajúca, vážená pani komisárka, jedným zo základných cieľov Európskej únie je vyrovnať rozdiely v rozvoji a príjmoch jednotlivých krajín a regiónov. Tieto rozdiely sa v posledných rokoch stávajú ešte zreteľnejšími, pretože v posledných kolách rozšírenia sa k Únii pripojilo oveľa menej krajín.

Odhaduje sa, že tieto krajiny sú viac než 15 rokov za ostatnými. Rýchly rozvoj je jediným spôsobom, ako tieto rozdiely vyrovnať. Predstavuje to významnú výzvu, najmä ak sa vezmú do úvahy zníženia finančných zdrojov a obmedzené príležitosti týchto krajín pokúšajúcich sa ich čo najlepšie využiť. Je nepravdepodobné, že sa zopakuje úspech dosiahnutý v Španielsku, Portugalsku, Grécku a Írsku, aspoň nie tak rýchlo. Rovnako je nepravdepodobné, že v dohľadnej budúcnosti dobehneme Spojené štáty a Japonsko. Nemali by sme však zabúdať, že začiatok je vždy najťažší, a vziať si ako príklad Českú republiku, ktorý treba nasledovať. Postoje našich občanov k životu sa zmenili a ďalej sa menia, čo veští dobrú budúcnosť. Okrem toho, lisabonská stratégia stanovuje jasné usmernenia pre naše činnosti.

Na záver by som rád čo najúprimnejšie poďakoval našim spravodajcom za ich vyhlásenia. Vidím, že pán Martínez už nie je v Parlamente, ale musím dodať, že s jeho intervenciou vôbec nesúhlasím.

  Alyn Smith (Verts/ALE). – Vážená pani predsedajúca, som rád, že vidím v Parlamente pani komisárku. Tešíme sa na jej účasť v Škótsku a na pokračovanie našej plodnej spolupráce v oblasti tejto politiky.

Predtým, než stručne prednesiem svoje pripomienky, rád by som reagoval na vystúpenie pána Guerreira o podpore sektora rybného hospodárstva v rámci kohéznej politiky. Podporíme jeho pozmeňujúce a doplňujúce návrhy a myslím si, že tento sektor je na našom území mimoriadne strategicky dôležitý.

Rád by som vyzdvihol výzvu spravodajcu týkajúcu sa lepšej štatistiky, najmä zamerania a monitorovania účinnosti programov financovania. Zdá sa, že z procesu vývoja jasne vyplýva, že zameranie na úrovni NUTS I, NUTS II či dokonca NUTS III je veľmi široké a rozptýlené. Vítam kroky budúceho financovania viac tematicky, či už ide o lisabonskú agendu, podporu znalostnej ekonomiky, výskumu a vývoja, cezhraničnú spoluprácu alebo podporu sektora rybného hospodárstva v rámci lisabonskej agendy.

To je, podľa môjho názoru, budúcnosť pre skutočnú životaschopnú kohéznu politiku pre Európsku úniu, ktorá je klenotom v korune EÚ. Približuje EÚ občanom a zjednocuje Úniu, pričom členské štáty si zachovajú svoju rozdielnosť.

Máme veľký potenciál dať tejto politike ešte väčší význam a tešíme sa na správy o zelenej knihe vo vystúpení komisárky.

  Bairbre de Brún (GUE/NGL). (GA) Vážená pani predsedajúca, v dvoch správach, o ktorých sa dnes diskutuje, sa poukazuje na potrebu kohéznej politiky a spôsob jej implementácie. Vyvážený regionálny rozvoj je veľmi dôležitý. Správa pána Guelleca sa zameriava na zabezpečenie dostatočných regionálnych fondov a na ich použitie na účinnú podporu potrieb občanov a regiónov. Jediný spôsob, ako riešiť kohéznu politiku, je, že sa stane nástrojom implementácie lisabonskej stratégie. Chcela by som spravodajcovi poďakovať.

Z prostriedkov na súdržnosť profitovalo do veľkej miery Írsko a aby tak mohli urobiť aj iné krajiny, musíme do nich zabezpečiť nasmerovanie zvýšeného objemu zdrojov na podporu regionálneho rozvoja a riešenie sociálneho vylúčenia. Nielenže sa musia zmenšiť rozdiely medzi členskými štátmi, ale aj v rámci členských štátov a medzi regiónmi.

Pán Guellec podáva správu o pôsobivých mierach rastu v rokoch 2000 až 2006 v Írsku, Španielsku, Portugalsku a Grécku. Zdôraznil však, že medzi jednotlivými regiónmi v týchto krajinách existujú veľké nerovnosti.

Chcela by som poďakovať aj pani Kallenbach za jej správu a najmä vítam dôraz kladený na posilnenie úlohy miestnych mestských orgánov pri sprístupnení verejných služieb všetkým občanom. Je potrebné podporovať miestne orgány, dodržiavať environmentálne normy a normy pre verejné služby, aby sa stali všeobecne dostupnými a mestské prostredie príťažlivým miestom na život a prácu.

Trvalo udržateľný rozvoj je v 21. storočí obrovskou výzvou v mestských oblastiach a rámec, ktorý nám dnes predložila pani Kallenbach, nám pomôže túto výzvu riešiť.

  Derek Roland Clark (IND/DEM). – Vážená pani predsedníčka, tieto správy sa týkajú nerovností medzi vidieckymi a mestskými hospodárstvami, bohatými a chudobnými, najmä vo východnej Európe, a medzi znevýhodnenými a ostatnou spoločnosťou.

Odpoveďou je zjavne ponúknuť široký výber kultúrneho, hospodárskeho a technického rozvoja a poskytnúť sociálne inžinierstvo. Zaznamenáva úspech takýchto programov v Írsku, Španielsku, Portugalsku a Grécku na zmenšenie týchto nerovností a podporuje podobné stratégie, rámce a akčné programy na vytváranie pokroku v dotknutých oblastiach, najmä vo východnej Európe. Predovšetkým sa zmieňuje o kohéznych fondoch. A dostávame sa ku koreňu veci. V niekoľkých posledných rokoch sa na tieto programy v západných krajinách vynaložilo 65 miliárd EUR, ale východná Európa je oveľa chudobnejšia, ako kedy boli ony. Preto sa tieto dotácie, pretože tými naozaj sú, zoberú krajinám, ktoré ich stále dostávajú a z ešte menšieho rozpočtu, keď nás zasiahnu chladné hospodárske vetry vejúce z USA.

Nanešťastie pre všetkých občanov, bohatých aj tých chudobných, tieto dotácie idú sami proti sebe, pretože ľuďom berú iniciatívu a tvoria kultúru závislosti.

Ak chcete naozaj pomôcť, počúvajte profesora Buchanana z London School of Economics. V jeho práci sa jednoznačne píše, že „pri pomoci chudobnej krajine má obchod šesťkrát väčšiu hodnotu ako pomoc“. Pochopíte to niekedy? Alebo, inak povedané, ak dáte v chudobnej krajine hladujúcemu rybu, nakŕmite ho na jeden deň. Ak ho naučíte loviť ryby, dáte mu obživu na celý život.

  Rolf Berend (PPE-DE). – (DE) Vážená pani predsedajúca, vážená pani komisárka, dámy a páni, skutočnosť, že štvrtá správa o hospodárskej a sociálnej súdržnosti je mimoriadne politicky dôležitá, tu snáď netreba zdôrazňovať. Súhlasím so spravodajcom vo všetkých dôležitých bodoch a blahoželám mu k dobre odvedenej práci. Správne zdôrazňuje, že očakávané nové výzvy sa môžu riešiť iba ak zostane kohézna politika politikou Spoločenstva, ktorá je v súlade so zmluvou. V jeho správe sa preto jasne odmietajú všetky pokusy túto politiku opätovne nacionalizovať. Predpokladom je však vyvážený rozpočet súdržnosti pre EÚ.

Áno, na zabezpečenie harmonického vývoja všetkých regiónov v EÚ a riešenie nových výziev musia byť k dispozícii primerané zdroje. Existuje však aj iný názor na znenie časti správy o požiadavke na finančné zdroje pre kohéznu politiku po roku 2013. Ako mnohí ďalší kolegovia, ani ja si nemyslím, že je správne, aby už takto predčasne, v roku 2008, správa obsahovala odhady finančných zdrojov do budúcnosti, prinajmenšom preto, že celkom oprávnenie čelíme kritike, že nie vždy načas čerpáme všetky finančné zdroje, ktoré sú už dostupné.

Výbor preto našiel dobré kompromisné znenie, ktoré sa však vzťahuje len na text uznesenia a nie na odôvodnenia. Preto by sme do odôvodnení nemali začleňovať žiadne konfliktné vyhlásenia, a mali by sme byť dodržiavať znenie „primerané zdroje pre vyváženú kohéznu politiku“.

Koniec koncov, toto je úplne dôveryhodné: V minulosti sa v rámci kohéznej politiky dosiahli trvalo udržateľné úspechy a môže sa tak stať aj v budúcnosti, ak budú primerané zdroje, a to aj bez vyzývania na poskytnutie väčšieho množstva zdrojov v súčasnosti. Vážená pani komisárka, vo svojom úvodnom vyhlásení ste spomínali primerané finančné zdroje na riešenie budúcich výziev. Toto znenie je dostatočné.

  Pierre Pribetich (PSE). – (FR) Vážená pani predsedajúca, vážená pani komisárka, dámy a páni, na budovanie mestečka stačia ruky, na vybudovanie mesta sú potrební ľudia. Jeanovi-Jacquesovi Rousseauovi by sa integrovaný prístup určite páčil. Je to metóda, ktorá patrí priamo do tohto prístupu budovania miest, a nie fragmentovaných mestečiek, ako sa stanovuje v Lipskej charte a územnej agende.

Rád by som preto poďakoval všetkým zodpovedným, najmä pani Kallenbach, za ich vynikajúcu spoluprácu na tejto úlohe. Vítam predmet návrhov v súvislosti so sociálnymi a hospodárskymi aspektmi, environmentálnym a územným rozvojom, ako aj územnou kohéziou, a rovnako aj veľkú pozornosť, ktorá sa venuje návrhom na zlepšenie správy predloženej našou skupinou socialistov.

Venovaním veľkej pozornosti územnému a mestskému rozmeru európskych politík, najmú prostredníctvom plánov integrovaného rozvoja a lepšej spolupráce mestských a prímestských oblastí, sa využijú všetky výhody vyplývajúce z tohto integrovaného prístupu. Spolupráca sa však v tomto bode nesmie končiť. Musí sa taktiež ustanoviť vzťah alebo isté prepojenie medzi vidieckymi, mestskými a prímestskými oblasťami. Na tomto mieste musím zdôrazniť dôležitosť podnecovania príťažlivosti a konkurencieschopnosti vidieckych oblastí ako nástroja na boj s masovým odlivom ľudí z vidieka.

Ak mám konkretizovať hlavné body tejto správy, musím ako prvú spomenúť naliehavú potrebu na vytvorenie integrovaných viacmodelových dopravných sietí podporovaných Európou na zlepšenie infraštruktúry, najmä environmentálnej dopravy, napríklad bicyklovania alebo chodenia pešo.

Rámec verejnej politiky na účinné zníženie nerovnosti a predchádzanie sociálnemu vylúčeniu tvorí určenie znakov úpadku v určitých oblastiach a pokrok smerom k implementácii politiky sociálnej integrácie.

Umiestnenie ľudských bytostí do samého stredu budovania politík infraštruktúry vyvážením záujmov miest so záujmami človeka a ešte oveľa viac v rámci súčasného kontextu bytovej krízy v spoločnosti, v ktorej nemá každý vlastnú strechu nad hlavou a kladenie väčšieho dôrazu na slušné a cenovo prijateľné bývanie sú stále základnými predpokladmi a tvoria dôležitý faktor sociálnej integrácie a životnej úrovne v mestách v rámci kontextu trvalo udržateľného mestského rozvoja.

Práve z tohto dôvodu vyzývam svojich kolegov aby hlasovali en masse za túto správu, v ktorej sa vyjadruje želanie EP podporovať to najsilnejšie z územnej kohézie a komplexný integrovaný prístup, ktorý nám konečne umožní vybudovať mesto.

PREDSEDÁ: PÁN MARTÍNEZ MARTÍNEZ
podpredseda

  Elspeth Attwooll (ALDE). – Vážený pán predsedajúci, je ťažké vybrať jedinú vec z týchto dvoch vynikajúcich správ, ale rada by som osobitne poďakovala pánovi Guellecovi za rozsah, ktorým sa v správe venuje otázke nerovností medzi regiónmi.

Pretože aj v tých, ktoré sa môžu zaradiť k relatívne prosperujúcim, môžu stále existovať určité skupiny znevýhodnených alebo vylúčených občanov. Môže ísť o záležitosť územného umiestnenia. Obyvatelia ostrovov a horských, ako aj riedko osídlených pohraničných a okrajových oblastí sú toho príkladom. Rovnako aj spoločenstvá závislé od rybolovu, najmä, ak sa nachádzajú v oblastiach tohto druhu. Preto veľmi dúfam, že Parlament schváli pozmeňujúce a doplňujúce návrhy 19 a 20, ktorými sa ich pozícia upevňuje.

Znevýhodnenie a vylúčenie sa však môžu odohrávať na zreteľnejšej sociálnej úrovni. Mám na mysli projekt z mojej rodnej oblasti Aberdeenshire s názvom Can-Do. Dokázal poskytnúť zamestnanie ľuďom s problémami učenia pri triedení plechoviek a fliaš na recykláciu. Nárok na európsku podporu stratil, keď sa finančné zdroje na súčasné obdobie presunuli do tých častí krajiny, kde sú nedostatky väčšie. Týchto ľudí sa však týkajú rovnaké riziká sociálneho vylúčenia ako predtým.

Oba príklady ukazujú, že ak chceme zamerať financovanie na tie oblasti, ktoré to najviac potrebnú, musíme vybudovať inteligentnejší prístup na určenie týchto oblastí. Žiadam Komisiu, aby venovala väčšiu pozornosť výzve v správe na zlepšenie štatistických nástrojov na presnejšie meranie rozsahu súdržnosti a lepšie hodnotenie výhod, ktoré priniesli miestne činnosti zamerané na jej dosiahnutie. Takéto nástroje nám tiež umožnia presne vymedziť aktuálne prípady znevýhodnenia a rozhodnúť, ako ich čo najlepšie vyriešiť.

  Andrzej Tomasz Zapałowski (UEN). – (PL) Vážený pán predsedajúci, kohézna politika významne prispieva k integrácii spoločností v rámci Únie, ako sa zdôrazňuje v správe. Avšak, administratívne a procedurálne prekážky zabraňujúce regiónom s nedostatočnou infraštruktúrou získať úroveň rozvinutých regiónov začínajú narastať.

Kto by mal pomôcť sprístupniť zdroje Únie takýmto komplikovaným postupom? Nakoniec, v prípade cestnej infraštruktúry by sa mohli prostriedky previesť priamo na oddelenia príslušného miestneho orgánu, ktoré riadia inštitúcie v členských štátoch. Potom by nebolo potrebné čakať niekoľko rokov na výstavbu alebo opravu.

Je jasné, že na jednotlivcov, právnické firmy a združenia sa musia vzťahovať iné zásady. Ak chceme v menej rozvinutých regiónoch naozaj niečo dosiahnuť, mali byť sme previesť zacielenú pomoc do rozpočtov miestnych orgánov, a to aj bez vstupov z ich vlastných zdrojov, pretože niekedy si nemôžu dovoliť ani malý príspevok, také sú chudobné.

  Jan Olbrycht (PPE-DE). – (PL) Vážený pán predsedajúci, vážená pani komisárska, správa pána Guelleca predstavuje stanovisko Európskeho parlamentu k štvrtej správe o hospodárskej a sociálnej súdržnosti. Stanovisko obsahuje informácie a analýzu účinnosti kohéznej politiky. V podstate podľa prijatého postupu predstavuje prvú fázu rozpravy o kohéznej politike v novom programovacom období. Správa pána Guelleca preto predstavuje návrhy, ako aj názory na analýzu.

Pri rozprave o budúcnosti kohéznej politiky sa musia zohľadniť nové podmienky a výzvy. Prebiehajúca implementácia lisabonskej stratégie, klimatických zmien, zmien v energetickej politike a hodnotenia dôsledkov migračných procesov znamená, že Európska únia čelí novým výzvam. Toto všetko znamená aj to, že sa musia vykonať činnosti na zníženie nových nerovností vznikajúcich v rámci rozvoja. Jednoznačne sa nastoľuje otázka, ktoré činnosti by sa mali financovať zo spoločných fondov a ktoré by sa mali vykonávať ako politika Únie.

Pri rozprave o budúcnosti kohéznej politiky sa dotýkame budúcnosti Európskej únie. Často hovoríme o takzvanej Únii činností alebo Únii výsledkov a o Únii, ktorú si občania vážia a ktorú prijímajú.

Zároveň si však uvedomujeme, že takzvaní reformátori podporujú nové riešenia, ako napríklad opätovnú nacionalizáciu kohéznej politiky. To by však v podstate viedlo k negácii politiky solidarity. Musíme mať na pamäti, že členské štáty implementujú svoje vlastné vnútorné politiky na zmenšenie nerovností a že tak robia nezávisle od európskeho financovania, pričom využívajú vlastné zdroje. Bohatšie krajiny sú preto úspešnejšie. Opätovná nacionalizácia by viedla k obmedzeniu kohéznej politiky a tomu sa musíme postaviť. Preto, ak chceme vytvoriť takzvanú Úniu výsledkov alebo Úniu činností, musíme kohéznu politiku posilniť.

  Evgeni Kirilov (PSE). – Vážený pán predsedajúci, štvrtá správa o súdržnosti poskytuje dôkaz pozitívnych účinkov kohéznej politiky EÚ, takže EÚ musí pokračovať v pomoci regiónom EÚ, aby dosiahli hospodársku a sociálnu prosperitu a konvergenciu.

V súčasnosti riešime nové výzvy a súhlasili sme s tým, že svoje úsilie musíme zamerať na ich riešenie. Rád by som však poukázal na problém, ktorý sme riešili v júli 2007 vo forme prijatého uznesenia o najchudobnejších regiónoch EÚ. Nanešťastie, tejto dôležitej otázke sa už nevenovala ďalšia pozornosť. Tak ako majú osobitnú stratégiu najvzdialenejšie regióny, teraz by sa mal prednostne riešiť strategický prístup pre najmenej prosperujúce regióny s cieľom prekonať ich osobitné ťažkosti, ktoré vyplývajú z kombinácie sociálno-hospodárskych problémov a územných, ako aj teritoriálnych charakteristík. Dúfam, že pani komisárka sa touto otázkou vo svojej zelenej knihe bude zaoberať.

Preto dôrazne podporujem budúcu implementáciu kohézne politiky v jej troch rozmeroch: hospodárskom, sociálnom a územnom, ktoré môžu byť úspešným príkladom zásady solidarity Európskej únie.

  Marian Harkin (ALDE). – Vážený pán predsedajúci, najskôr by som chcela zablahoželať obom spravodajcom. V správe pána Guelleca sa zdôrazňuje skutočnosť, že hoci sa medzi členskými štátmi vyskytuje konvergencia, taktiež sa zväčšujú regionálne a miestne rozdiely.

Táto situácia sa týka samotného jadra kohéznej politiky a jasne poukazuje na potrebu začleniť do všetkých politík významný územný rozmer, a to najmä do lisabonskej stratégie. Videla som túto situáciu vo svojej krajine, v Írsku, kde sa dosiahla konvergencia s priemerom EÚ, v podstate ho prekonala, ale pritom sa stále zväčšuje hospodárska priepasť medzi rôznymi regiónmi. Je nesmierne dôležité, aby sa táto priepasť už ďalej nerozširovala jedným zo spôsobov, ako to dosiahnuť, je zvýšiť investície do inovácií, výskumu a vývoja v regiónoch, ktoré zaostávajú.

Chcem poďakovať pánovi Guellecovi za začlenenie môjho návrhu o dôležitosti sociálneho kapitálu pri zvyšovaní regionálneho hospodárskeho rastu. Všetci si uvedomujeme úlohu, ktorú zohrávajú fyzický, prírodný a ľudský kapitál, ktoré sú základom hospodárskeho rastu a rozvoja. Sociálny kapitál, ktorý je skrytým zdrojom v rámci spolupracujúcich skupín a medzi nimi, však poskytuje pridanú hodnotu. Údaje z príručky OSN týkajúce sa významného množstva krajín hovoria, že príspevok sociálneho kapitálu k hospodárskemu rastu je 5 % HDP.

A nakoniec by som chcela odpovedať na pripomienku pána Clarka, ktorý navrhol „obchod, nie pomoc“. V EÚ riadime oboje, obchod prostredníctvom jednotného trhu a zacielenú pomoc tam, kde je potrebná. To je to najlepšie z oboch svetov.

  Bogusław Rogalski (UEN). – (PL) Vážený pán predsedajúci, vážená pani komisárka, predmet tejto správy je taký široký, že sa obmedzím na pripomienky k niekoľkým otázkam.

Jednou z hlavných výziev, ktorým čelí rozvoj Únie, je rýchle rozširovanie zastavaných plôch, ako aj spotreba energií, doprava a demografické zmeny, taktiež vyľudňovanie určitých častí Únie a rozširovanie rozdielov medzi bohatšími a menej vplyvnými oblasťami. Kontinuitu v tomto sektore pomôže zabezpečiť integrovaná politika rozvoja zameraná najmä na modernizáciu infraštruktúry, zlepšenie energetickej účinnosti a zavedenie lacnej environmentálnej dopravy.

Ďalším cieľom zmieňovanej stratégie by malo byť zameranie na rozvoj vidieckych oblastí, aby boli konkurencieschopnejšie, a tým spomaliť vyľudňovanie týchto oblastí, ktoré je také výrazné v nových členských štátoch. Taktiež by som rád poukázal na dôležitosť spolupráce medzi mestskými a vidieckymi oblasťami s cieľom podporiť rozvoj územia ako celku. Prístup k informáciám a komunikačným technológiám by mal zohrávať životne dôležitú úlohu pri vytváraní územnej kohézie a rozvoji jednotlivých oblastí, a práve v tom spočíva náš najväčší problém.

  Markus Pieper (PPE-DE). – (DE) Vážený pán predsedajúci, predovšetkým musíme, čo sa týka správy pani Kallenbach a Lipskej charty, v širšom rozsahu zvážiť územné plánovanie v európskom kontexte. Ale vyžaduje to nové európske právomoci v oblasti politiky bývania a územného plánovania? V tomto prípade u mňa vyvstáva veľký otáznik. Čo sa týka správy pána Guelleca a najmä výhľadov do budúcnosti štrukturálnej politiky, regionálne výzvy, ktoré priniesla globalizácia, demografické a klimatické zmeny, migrácia atď. sú všetky presne popísané. To isté platí aj pre politické perspektívy.

Mali by sme sa držať odskúšaných a otestovaných cieľov štrukturálnej politiky a podporiť ich spolu s týmito novými prvkami. Vítam integrovaný prístup, ktorý obhajuje spravodajca, aj čo sa týka zmien v súvislosti s rozvojom vidieka. Mali by sme sa však vo všeobecnosti vo väčšej miere zameriavať na európsku pridanú hodnotu týchto programov. Či už vo vzťahu k súdržnosti, inováciám alebo nadnárodnému financovaniu, Európa by mala poskytovať pomoc tam, kde môže jedinečne prispieť k trvalo udržateľnému rozvoju.

Na dosiahnutie úspechov v budúcnosti musíme byť tiež kritickí k nástrojom, ktoré sa doteraz zavádzali. Jednotlivé operačné dotácie nevytvárajú európsku pridanú hodnotu, kým dlhodobé rozširovanie výskumu, vzdelávania a infraštruktúry určite áno! Môžeme len zvýšiť účinnosť štrukturálnej politiky prostredníctvom väčšej transparentnosti pri zavádzaní financovania prostredníctvom pákových efektov, napríklad financovaním pôžičiek a intenzívnejšími verejno-súkromnými partnerstvami.

Hoci sme určite nevyužili všetky možnosti, nemôžem podporiť celkovú výzvu spravodajcu na viac financií od roku 2014. Musíme najskôr vyhodnotiť súčasné obdobie a prispôsobiť svoje nástroje účinnejšie na riešenie výziev, napríklad klimatických a demografických zmien. Potom môžeme začať žiadať rozpočtové príspevky.

Biely šek, ktorý sa do budúcnosti v správe požaduje, sa naozaj nemôže brať vážne. Preto žiadam, aby ste pri hlasovaní podporili náš pozmeňujúci a doplňujúci návrh.

  Emanuel Jardim Fernandes (PSE). – (PT) Vážený pán predsedajúci, vážená pani komisárka, najskôr musím zablahoželať spravodajcovi a tieňovej spravodajkyni mojej skupiny, pánovi Guellecovi a pani García, ku kvalite správy a ich otvorenému prístupu k dialógu o súdržnosti.

V správe sa správne uznáva mimoriadne úsilie vyvinuté (najmä v Portugalsku, Španielsku, Grécku a Írsku) v oblasti rastu a konvergencie. Tieto snahy však musia pokračovať a rozširovať sa, a to nielen v krajinách, kde najviac chýba solidarita a súdržnosť, ale aj v určitých regiónoch týchto krajín, keďže proces hodnotenia bohatstva nemôže závisieť iba od HDP, ale musí sa rozšíriť aj o iné kritériá.

V tomto zmysle sa chcem zamerať na jasné uznanie ostrovnosti a vzdialenosti ako faktorov brzdiacich rozvoj. Najmä na problémy dostupnosti, ktoré tvoria jednu z hlavných prekážok rozvoja podľa článku 299 ods. 2 Zmluvy o ES a vyjadrenia komisárky Hübner. Preto je dôležité prijať politiky Spoločenstva, aby sa zohľadnili tieto prekážky vyplývajúce z ostrovnosti a vzdialenosti.

  Samuli Pohjamo (ALDE). – (FI) Vážený pán predsedajúci, vážená pani komisárka, rád by som do tejto rozpravy vniesol severský uhol pohľadu. Je dôležité, aby sa v budúcnosti zohľadňovali trvalé problémy severu (dlhé vzdialenosti, chladné podnebie a riedke osídlenie) ako faktory, ktoré potrebujú podporu, tak ako problémy horských regiónov a ostrovov.

Taktiež je dôležité nezabúdať na to, že severské regióny produkujú pridanú hodnotu v oblastiach, akými sú baníctvo, spracovanie dreva a cestovný ruch. Výskum na severe, ako aj nové technologické aplikácie v spolupráci s univerzitami, podnikmi, verejným sektorom a spotrebiteľmi, neustále produkujú čerstvé a dôležité inovácie, z ktorých profituje celá Európa.

Taktiež by som rád všetkým pripomenul príležitosti, ktoré priniesla kombinácia Baltskej stratégie so Severnou dimenziou, napríklad pri využívaní energetických zdrojov v Barentsovom regióne.

Nakoniec chcem zablahoželať spravodajcom k vynikajúcim správam a poďakovať komisárke Hübner za jej záujem o najsevernejší kút Únie.

  Emmanouil Angelakas (PPE-DE). – (EL) Vážený pán predsedajúci, vážená pani komisárka, taktiež by som rád zablahoželal dvom spravodajcom k veľmi dôležitým správam.

Kohézna politika je dôležitá, pretože pomáha pri hospodárskom a sociálnom rozvoji mnohých regiónov. Znižuje rozdiely medzi regiónmi, približuje ich k štandardu a znižuje nerovnosti medzi nimi.

Ešte stále je však potrebné veľa urobiť. Nedosiahol sa jednotný rozvoj. Existujú rozdiely, ktoré sú v mnohých prípadoch urgentné. Každá myšlienka na opätovnú nacionalizáciu kohéznej politiky by sa mala odmietnuť. Práve sa pripojili nové členské štáty s regiónmi, ktoré sú štandardu veľmi vzdialené. Pojem „územná kohézia“ popísaný v Lisabonskej zmluve sa musí prepracovať a ďalej analyzovať.

A nakoniec, osobitná pozornosť by sa mala venovať izolovaným regiónom a ostrovom, ako v prípade Grécka, kde kohézne politiky významne pomôžu miestnemu obyvateľstvu zostať na mieste, nájsť si zamestnanie, získať prístup k novým technológiám a profesionálnym príležitostiam a plniť normy Spoločenstva.

Z týchto dôvodov sú termíny v správe o kohéznej politike správne: Musí sa zabezpečiť a zvýšiť financovanie, a to aj na obdobie po roku 2013. Výzvy sú rozsiahle a kohézna politika nesmie zaostávať, ani sa oneskoriť z dôvodu finančnej nedostatočnosti, keď všetky strany uznávajú jej užitočnosť.

Na záver by som rád privítal dnešné vyhlásenie komisárky Hübner a záväzok Komisie uskutočniť pokrok v kohéznej politike. So záujmom očakávame zelenú knihu a závery, ktoré bude obsahovať.

  Andrzej Jan Szejna (PSE). – (PL) Vážený pán predsedajúci, vážená pani komisárka, zníženie sociálnych a hospodárskych rozdielov medzi európskymi regiónmi je základným cieľom Európskej únie. Našim cieľom je vytvoriť Európu, v ktorej si budú všetky regióny rovné.

Po posledných kolách rozširovania sa stalo nevyhnutným posilniť cieľ súdržnosť. A to preto, že podľa určitých odhadov bude pri súčasnej miere hospodárskeho rastu krajinám, ako sú Poľsko, Bulharsko a Rumunsko, trvať viac než 15 rokov, kým dosiahnu úroveň HDP rovnajúcu sa 75 % priemeru Únie.

Úplne využitie štrukturálnych fondov podľa právnych predpisov Spoločenstva je sine qua non pre zníženie sociálnych a hospodárskych rozdielov medzi európskymi regiónmi. To sa týka najmä nových členských štátov. Tie sa potýkajú s mnohými problémami. Napríklad poľské miestne úrady museli nedávno riešiť ťažkosti spôsobené neustálym klesaním kurzu eura oproti poľskej mene, čím sa znížila aktuálna hodnota prostriedkov Únie pridelených na implementáciu regionálnych projektov, ktoré už boli schválené.

Okrem toho, náklady na prácu a výrobu v Európe neustále rastú, čo vedie k zvyšovaniu nákladov na investície financované z zdrojov Únie a k zníženiu hodnoty týchto prostriedkov v reálnych podmienkach. Následne je ohrozená implementácia mnohých projektov Únie.

  Sérgio Marques (PPE-DE). – (PT) Vážený pán predsedajúci, vážená pani komisárka, dámy a páni, najskôr chcem zdôrazniť vynikajúcu prácu vykonanú pánom Guellecom a inteligentný a oddaný spôsob, akým zdôraznil a obhajoval optimalizáciu a posilnenie politiky solidarity k európskym regiónom po roku 2013.

Popravde, touto správou viac než hodnotením vplyvu kohéznej politiky v rokoch 2000 až 2006 sme otvorili diskusiu o tom, aký typ kohéznej politiky chceme po roku 2013. Preto musím vysloviť jednu pripomienku k prítomnosti a tri k budúcnosti.

Mojou prvou pripomienkou je to, že ako sa ukazuje v štvrtej správe, kohézna politika je naďalej základným predpokladom na zníženie rozdielov medzi úrovňami rozvoja rôznych regiónov a na posilnenie najviac znevýhodnených regiónov, ktoré zaostávajú, alebo, inými slovami, na vytvorenie Európskej únie, ktorá je harmonickejšia a životaschopnejšia a má väčší zmysel pre solidaritu. Nemali by sme však zabúdať na to, že okrem tohto základného cieľa prispieva kohézna politika rozhodujúcim spôsobom aj k vytvoreniu a rozširovaniu vnútorného trhu, k úspešnému rozširovaniu, vytváraniu a konsolidácii jednotnej meny a k zvyšovaniu identifikácie občanov s Európskou úniou.

Mojou druhou pripomienkou je to, že kohézna politika teraz musí renovovať svoju úlohu, posilnenú a presadzovanú novým územným rozmerom, na kohéziu zakotvenú v Lisabonskej zmluve, a to využívaním výhod vyplývajúcich z rozmanitosti a komplementarity území a pevného zamerania na polycentrický rozvoj Európskej únie.

Správa pani Kallenbach, ktorej taktiež blahoželám, ponúka v tomto smere niekoľko dobrých usmernení.

Mojou treťou pripomienkou je to, že kohézna politika musí čoraz intenzívnejšie zahŕňať aktuálne výzvy, akými sú výzvy globalizácie, migrácie, starnutia obyvateľstva, klimatických zmien, energetickej diverzifikácie, výskumu a technologického vývoja, a reagovať na ne. Ak máme dosiahnuť súdržnosť, musíme zvážiť zvýšenie zdrojov na posilnenie regionálnej politiky.

A nakoniec bude potrebné zabezpečiť nové perspektívy pre väčšinu vzdialených regiónov, aby sa v európskom priestore cítili dobre. Bude nesmierne dôležité nájsť nové odpovede na závažné problémy, napríklad izoláciu, nedostatočnú dostupnosť a konkurenčné znevýhodnenia, ktorým tieto regióny čelia.

  Gábor Harangozó (PSE). - (HU) Ďakujem vám veľmi pekne, pán predsedajúci. Vážená pani komisárka, dámy a páni, rád by som zablahoželal pani Kallenbach a pánovi Guellecovi k ich vynikajúcim správam, ktoré tvoria míľniky v rozprave o kohéznej politike.

V rozvoji našich regiónov existujú významné rozdiely, ale ak sa na to pozrieme podrobnejšie, medzi jednotlivými oblasťami regiónov existujú ešte väčšie priepasti. Nepodarilo sa nám dosť dobre vyriešiť odstránenie chudoby vidieka a zjednotenie oblastí, ktoré zaostávali, v rámci poľnohospodárskej politiky. V tejto oblasti musíme vyvinúť ešte väčšie úsilie v rámci obnovenej integrovanej kohéznej politiky, ktorá bude schopná zvrátiť negatívny procesy, ktoré prebiehajú v čoraz chudobnejších oblastiach.

Musí sa posilniť synergia medzi súdržnosťou a posilnením konkurencieschopnosti, pretože jedno nemôže podliehať druhému. Objavili sa nové výzvy, napríklad starnutie, či dokonca otázka energetickej účinnosti a klimatických zmien, ktorými sa taktiež musíme zaoberať. Z tohto dôvodu je životne dôležité posilniť kohéznu politiku a odmietnuť jej zavádzanie na národnej úrovni. Ak vyhradíme solidarite a súdržnosti miesto v samom strede európskeho projektu, Únia bude určite silnejšia a konkurencieschopnejšia. Ďakujem za pozornosť.

  Miroslav Mikolášik (PPE-DE). – (SK) Vážené kolegyne, vážení kolegovia, premyslený a zodpovedný rozvoj mestských oblastí sa ukazuje ako mimoriadne dôležitý, predovšetkým zoči-voči výzvam ako je preťaženie mestských dopravných sietí, škody na životnom prostredí a zástavba pôdy. Preto veľmi oceňujem prijatie územnej agendy a Lipskej charty.

Mestá majú osobitnú zodpovednosť za ochranu klímy, tá by mala byť prioritou na všetkých úrovniach politiky. Pomôcť vyriešiť zlú dopravnú situáciu a znížiť globálne emisie spôsobujúce skleníkový efekt by mohli mestá napríklad prepájaním rôznych druhov dopravy a budovaním infraštruktúry pre cyklistov a chodcov. Takisto by som chcel mestám navrhnúť, aby uprednostňovali energeticky úsporné stavby a aby namiesto zastavovania nových plôch využívali už existujúce stavby na nové účely.

Rád by som zdôraznil, že v kohéznej politike sú úspešné nielen metropolitné regióny, ale aj periférne a vidiecke územia. Preto vyzývam Komisiu, aby sledovala tieto úspešné projekty a na základe toho vypracovala model rozvoja pre menšie a stredne veľké mestá mimo metropoly. Pre Európu je na relatívne malom území typická aj geografická rozmanitosť. Treba preto dbať na územné špecifiká a z toho vyplývajúce rozdiely a možnosť poskytnúť ľuďom v rôznych regiónoch príležitosť využiť osobitné možnosti a potenciál územia, ktoré obývajú. Za veľmi dôležité pokladám aj, aby sme medzi ciele našej politiky zaradili potrebu riešiť územné otázky týkajúce sa aj ostrovov, hornatých, hraničných a riedko osídlených oblastí, aby sa aj tam zlepšila kvalita života obyvateľov, ktorí tam žijú.

Na záver svojho vystúpenia by som rád podčiarkol, že je potrebné, aby bola v mestskom rozvoji uplatňovaná celostná a dobre koordinovaná stratégia, aby ju podporovali všetky úrovne vládneho ale aj súkromného sektora.

  Miloš Koterec (PSE). – (SK) Ďakujem, pán predseda. Štvrtú kohéznu správu a správu pani Kallenbach a pána Guelleca diskutujeme v období, kedy sa začínajú vynárať prvé námety na tvorbu rozpočtového plánu 2014 – 2020.

Ja by som rád spojil a zdôraznil prepojenie týchto tém. Neobávam sa, že by sa položka na kohéznu politiku vytratila z budúceho plánu, ale na druhej strane by som bol nerád, aby sa v budúcom rozpočtovom období akokoľvek znížila váha tejto položky. Navyše, ako správne konštatujú spravodajcovia, veľké regionálne rozdiely vrátane štrukturálnych problémov pretrvávajú, a keďže sa táto situácia rozšírením zhoršila, je potrebné sa zamyslieť nad posilnením tejto kapitoly v rozpočte.

Ako správne uvádzajú správy, situácia je tak komplexná, že ju nemôžeme vyriešiť z úrovne Komisie. Dôležitú úlohu tu zohrávajú vlády členských štátov, ale čím ďalej, tým viac je zrejmé, že bez zaangažovania regionálnych a lokálnych administratív sa problém nepodarí vyriešiť. Ich úloha spočíva nielen v možnosti a synergii s vládou rozhodovať o rozvojových otázkach na svojom území, ale aj zodpovednosti za tento rozvoj a v neposlednom rade aj v poskytovaní spätnej väzby za rozvoj a kohéziu, ako sa rozvoj a kohézia vyvíjajú.

Kto môže poskytnúť viac informácii o skutočnom rozvoji v regióne, ak nie ľudia, ktorí v ňom žijú? Aj preto vyzývam Komisiu, aby zaradila do svojho monitorovania nielen makroekonomické ukazovatele, ale bola kreatívna a vychádzala aj z takých informácií...

(predsedajúci prerušil rečníka)

  James Nicholson (PPE-DE). – Vážený pán predsedajúci, najskôr by som chcel zablahoželať spravodajcom k vynikajúcim správam. Tiež by som rád povedal, že rozumiem vášni členov z nových členských štátov. Viem, že je veľmi zložité uspokojiť voličov v členských štátoch, ale teraz ste súčasťou Európskej únie a tak sa budete musieť z času na čas, ako aj my ostatní, zmieriť s tým, že nedostanete všetko, čo by ste chceli.

Rád by som povedal všetkým, ktorí sa hrajú so slovíčkami a tvrdia, že rozdiel medzi zvýšenými zdrojmi a dostatočnými zdrojmi je veľmi malý. Určite budem podporovať znenie „dostatočné zdroje“.

Niekedy býva múdre uznať, čo sa dosiahlo a zachovať to. Osobne podporujem používanie slova „dostatočné“, najmä preto, že mnohé prostriedky sa v týchto oblastiach doteraz nevyužili. Želám si, aby mal pri získaní takejto pomoci podobné šťastie aj môj región, čo sa nikdy nestalo. Zaostávame teraz ešte viac ako niektoré z krajín, o ktorých tu hovoríme.

  Stavros Arnaoutakis (PSE). – (EL) Vážený pán predsedajúci, vážená pani komisárka, taktiež by som rád zablahoželal spravodajcom k výbornej práci odvedenej na týchto správach.

Znovu opakujem, že Európsky parlament potvrdzuje svoje veľmi jasné stanovisko o dôležitosti a úlohe kohéznej politiky, ktorá Európu približuje občanom. Je to politika s veľmi jasnou pridanou hodnotu pre celú EÚ. V budúcnosti nie je potrebné túto politiku iba udržať, ale aj posilniť potrebnými zdrojmi.

Obe správy na tento prístup poukazujú. Rád by som zdôraznil dôležitosť:

- partnerstva a účasti hlavne miestnych orgánov na všetkých úrovniach,

- synergie medzi politikami Spoločenstva a kohéznou politikou, ako aj politikou rozvoja vidieka,

- plánovania politík a činností, ktorými sa podporuje polycentrický rozvoj území EÚ s dôrazom na vidiek,

- dôležitej potenciálnej úlohy malých a stredných mestečiek a nakoniec

- boja s medziregionálnymi nerovnosťami, nezamestnanosťou mladých a vysokou mierou chudoby v mnohých regiónoch EÚ.

  Rumiana Jeleva (PPE-DE). – (BG) Bez ohľadu na rozdielne názory si pripomeňme raison d’etre kohéznej politiky a jej cieľov, t. j. že obsahuje nádeje na lepšiu prosperitu a lepšiu celoeurópsku budúcnosť.

Všetci Európania túžia po lepšom živote a kohézna politika nástroj na podporu týchto snáh. Pripomeňte si, že existuje veľa rozdielov v rámci Európskej únie a zároveň sa zmenšujú finančné zdroje.

Preto verím, že kohézna politika sa musí posilniť a podporiť. Taktiež verím, že stojí za to zabezpečiť jej optimálnu implementáciu. Niektoré postupy a pravidlá sú stále príliš komplikované a pravdepodobne preto neúčinné. Postup, akým je všeobecná revízia kohéznej politiky, môže prispieť k všeobecnému zlepšeniu v prospech všetkých Európanov.

Nakoniec by som rada znovu zopakovala dôležitú úlohu kohéznej politiky pre najmenej rozvinuté regióny. Občania, ktorí v nich žijú, čakajú podporu EÚ. Nesmieme ich sklamať.

  Jamila Madeira (PSE). – (PT) Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, kohézna politika, ktorá je politikou Spoločenstva par excellence, má životne dôležitú úlohu pri dosiahnutí Európy, ktorá ponúka solidaritu, je bližšia občanom, tvoria ju všetci a je tu pre každého. Je to jasný dôkaz dôležitosti Únie pre každodenný život každého európskeho občana.

Rozšírenie na 27 členských štátov prinieslo zmeny v podstate samej Európy. V súčasnosti stanovené ciele sa líšia od tých, ktoré existovali v čase jej vzniku. Výzvy, ktoré musíme teraz riešiť, napríklad globalizácia, úbytok obyvateľov, dezertifikácia určitých regiónov alebo klimatické zmeny v kombinácii s vyššou frekvenciou a rozsahom prírodných katastrof, sú oveľa náročnejšie a vyžadujú zvýšené úsilie na našej strane.

Nové ciele prináša politike inovácia, ale napriek väčším výzvam a väčšej Únii sa rozpočet proporcionálne nezvýšil. Bol však prijatý v mene solidarity, ktorá viedla napríklad k tomu, že regióny, ktoré predtým patrili do cieľa 1, sa teraz považujú za bohaté a pre štatistický efekt nemajú nárok na podporu.

Je preto nevyhnutné, aby sa tieto nerovnosti zmenšili prostredníctvom prístupu k primeranému rozpočtu bez toho, aby sa určité regióny v tejto veľkej Únii ponechávali svojmu osudu.

Prijatím Lisabonskej zmluvy sa táto potreba iba zvýšila a do práva sa pevne zakotvila územná kohézia, ktorá je najdôležitejším aspektom kohéznej politiky. Je dôležité, aby táto politika riešila nielen hospodársku a sociálnu súdržnosť, ale aj solidaritu medzi regiónmi...

(predsedajúci prerušil rečníka)

  Catherine Stihler (PSE). – Vážený pán predsedajúci, vítam príležitosť stručne sa vyjadriť k budúcnosti kohéznej politiky, ktorá je pre staré aj nové členské štáty mimoriadne dôležitá.

Úzko spolupracujem s miestnymi orgánmi škótskej vlády a potešilo ma, že Konvent škótskych miestnych orgánov (COSLA) nedávno privítal návrh opatrení Zmluvy o EÚ týkajúcich sa miestnych vlád. V zmluve sa uznáva zásada miestnych samospráv, ako aj územnej kohézie.

Neprekvapilo ma, že regionálna politika sa nachádzala medzi piatimi kľúčovými oblasťami, ktoré mi nedávno predložil konvent COSLA. V súvislosti so znížením štrukturálnych prostriedkov a fondov EÚ sa musia finančné prostriedky na regionálny rozvoj lepšie zacieliť, ako už povedali viacerí rečníci, na miestne oblasti a miestne orgány, ktorí musia byť kľúčovými prijímateľmi týchto prostriedkov. V správe pána Guelleca sa zdôrazňuje úloha miestnych orgánov pri poskytovaní štrukturálnych fondov. Nezabúdajme v našom zanietení, že všetky politiky sú miestne.

  Maria Petre (PPE-DE). – (RO) Vážený pán predsedajúci, vážená pani komisárka, správy, o ktorých diskutujeme a ku ktorými obom spravodajcom blahoželám, nastolili niekoľko, podľa môjho názoru mimoriadne dôležitých, otázok: otázku partnerstva medzi mestskými a vidieckymi oblasťami pri vyváženom a trvalo udržateľnom rozvoji celého územia, otázku chaotického rozširovania mestských aglomerácií, ktoré vytvárajú fragmentovanie krajiny a spôsobujú úbytok pôdy.

Všetky tieto veci spolu s klimatickými zmenami a vyľudňovaním vidieckych oblastí sú výzvami, ktoré musíme zohľadňovať, a to na európskej úrovni a na úrovni miestnych správ, ktoré tieto politiky riadia.

Ako rumunská poslankyňa Parlamentu dôrazne podporujem myšlienku, že potenciál na inovácie nemajú len veľkomestské oblasti a žiadam Komisiu, aby intenzívnejšie pracovala na návrhu rozvoja pre malé aj stredné mestečká vo vidieckych oblastiach.

  Lidia Joanna Geringer de Oedenberg (PSE). – (PL) Ďakujem, pán predsedajúci. Štvrtá správa o hospodárske a sociálnej súdržnosti je podrobnejšia ako predchádzajúce. Je založená na mnohých ukazovateľoch a poskytuje užitočné porovnateľné údaje týkajúce sa aj krajín, akými sú USA, Čína a India.

Od svojho vzniku zohrávala kohézna politika dôležitú úlohu pri posilnení schopnosti všetkých členských štátov podporovať harmonický vývoj a vytvárať nové a stále pracovné miesta. Je príliš skoro hodnotiť výsledky kohéznej politiky v nových členských štátoch Únie, ale existuje dôvod na obavy vyplývajúci z očividného oneskorenia pri využívaní súčasných štrukturálnych prostriedkov v týchto krajinách. Konvergencia medzi krajinami často zakrýva prehlbovanie rozdielov medzi regiónmi a v ich rámci. Regionálne a miestne rozdiely vznikajú v mnohých oblastiach, ovplyvňujú zamestnanosť a taktiež produktivitu, príjmy, úroveň vzdelania a potenciál inovácií.

Sociálna integrácia a politika rovnakých príležitostí sa musí zohľadňovať v každej fáze implementácie projektov v oblasti súdržnosti. Verím, že nadchádzajúca revízia finančného rámca vyústi do rozpočtových zdrojov potrebných na sprístupnenie ambicióznych výziev novej kohéznej politiky rozšírenej Únie, a tým zabezpečiť, aby všetci občania...

(predsedajúci prerušil rečníka)

  Daniel Dăianu (ALDE). – Vážený pán predsedajúci, odporúčam obe správy, ale rád by som zároveň upozornil na opačný názor, ktorým sa spája premiestňovanie priemyslu vnútri EÚ s politikou štrukturálnych fondov a Kohézneho fondu.

Štrukturálne fondy sa môžu vnímať ako celkové dotácie poskytované EÚ menej rozvinutým oblastiam. Nemali by sme pochopiť, že táto regionálna kohézna politika je vedúcimi politickými predstaviteľmi vedúcich členských štátov EÚ spochybňovaná? Čo sa má stať? Mali by oblasti v menej rozvinutých členských štátoch EÚ prestať rozvíjať svoju infraštruktúru zo strachu pred obvineniami z nespravodlivej hospodárskej súťaže?

Odkazujem na článok vo Financial Times publikovaný minulý pondelok, v ktorom sa píše, že trhové hospodárstvo nemá byť džungľou. Verejné politiky zohrávajú svoju úlohu, a to nielen zo sociálnych príčin. Musíme si však zachovať svoj postoj, pretože žiadna neomylné miestne či národné hospodárstvo na tomto svete neexistuje a nech veríme v sociálnu spravodlivosť akokoľvek, nie všetci občania môžu vždy vyhrať v tom isto čase a na tom istom mieste.

  Antonio De Blasio (PPE-DE). – (HU) Ďakujem veľmi pekne za priestor, pán predsedajúci a pani komisárka. O dôležitosti a úspechoch kohéznej politiky nemožno pochybovať. Mám pocit, že tento postoj sa podporuje aj v správe, ku ktorej spravodajcovi blahoželám.

Jej cieľom je vytvoriť skutočné prepojenie, ale je životne dôležité, aby sa prostriedky vyčlenené na tento účel efektívne využili. Som presvedčený, že hodnota projektu, ktorý čaká na implementáciu, nespočíva v materiálnej sume, ktorá je naň vyčlenená, ale v jeho účinnosti.

Účinnosť sa môže merať dvoma spôsobmi: ako slúži jeho usporiadanie a ako efektívne sa využívajú prostriedky na podobné účely v jednotlivých krajinách. Koniec koncov, určitý projekt v členskom štáte nemôže získať oveľa viac finančných prostriedkov ako iný. Rád by som upriamil vašu pozornosť na toto meranie a v budúcnosti na skutočnosť, že účinnosť je základom posilnenia kohéznej politiky. Veľmi pekne vám ďakujem.

  Wolfgang Bulfon (PSE). – (DE) Vážený pán predsedajúci, kedy potrebuje občan európsku solidaritu? Kedy potrebuje členský štát európsku solidaritu? V prvom prípade určite v prípade katastrofy. Preto nechápem, prečo ešte nebolo implementované rozhodnutie prijaté Parlamentom v roku 2006 na prijatie Fondu solidarity podľa ustanovenia odseku 45 kohéznej správy. Takže vás všetkých žiadam, Parlament aj Komisiu, aby ste na Radu vyvinuli tlak s cieľom rýchlo túto otázku vyriešiť, kým príde ďalšia katastrofa. A tá určite príde.

  Zita Pleštinská (PPE-DE). – (SK) Úspešné uplatňovanie kohéznej politiky si vyžaduje akcieschopných miestnych aktérov, ktorí dokážu skoncentrovať svoje sily a európske peniaze využiť naplno. Z tohto dôvodu by mali členské štáty decentralizovať riadenie, posilniť administratívne kapacity na regionálnej úrovni, znížiť nadmernú byrokraciu spojenú s riadením kohéznej politiky.

Delením sídiel na kohézne a inovačné póly, ktoré prináša jednoznačné výhody a efekty pre väčšie a s nimi susediace sídla, môže síce objaviť viaceré integračné zóny, ale absentuje tu účinná, jednoduchá a plošná podpora menších sídiel. Na Slovensku z viacerých operačných programov a politiky súdržnosti vypadne množstvo obcí, ktoré majú počet obyvateľov pod 2000 a nevýhodnú geografickú polohu.

Vyzývam členské štáty, aby zabezpečili nediskriminačný systém pre všetky svoje regióny, aby všetci mohli aktívne participovať na uplatňovaní politiky súdržnosti.

  Reinhard Rack (PPE-DE). – (DE) Vážený pán predsedajúci, vážená pani komisárka, som spravodajcom pre mestskú mobilitu. V našich rokovaniach zohráva významnú úlohu otázka vzťahov medzi mestskými centrami a okrajovými obcami. Taktiež si uvedomujeme skutočnosť, že nové členské štáty majú závažné problémy pri organizovaní svojej infraštruktúry spôsobom, ktorým môžeme zabezpečiť environmentálnejšiu dopravu, a neuprednostňujú už súkromné vozidlá. V tejto súvislosti chcem vysloviť osobitnú požiadavku: aby nám v rámci svojich možností regionálnej politiky Komisia pomohla nájsť a určiť riešenia dopravných otázok v prímestských oblastiach a otázok sociálnej súdržnosti v nových členských štátoch.

  Danuta Hübner, členka Komisie. − Vážený pán predsedajúci, rada by som využila túto príležitosť na konci rozpravy a poďakovala poslancom za všetky príspevky. Je veľa bodov, na ktoré teraz nemôžem reagovať pre nedostatok času, ale ktoré budem riešiť. Patria k nim obavy vyjadrené v súvislosti s malým a strednými mestečkami, ako aj otázky o rozvoji mestskej dopravy.

Vo vašich správach existuje jasné prepojenie medzi minulosťou a budúcnosťou. V podstate staviate most, a preto by som rada povedala pár slov k fáze, ktorú sme dosiahli pri verejných konzultáciách o budúcnosti európskej kohéznej politiky. Tieto konzultácie sme začali na konci septembra 2007 a dodnes bolo predložených viac než 100 prepracovaných vyhlásení a stanovísk, nie iba národných, regionálnych či miestnych vlád, ale aj množstva európskych združení pre územné plánovanie, ako aj hospodárskych a sociálnych partnerov, akademikov, výskumných inštitúcií a súkromných osôb.

Na žiadosť jednej z vlád sme rozšírili konzultácie až do konca februára, pretože sa stále pripravujú stanoviská.

Predbežné hodnotenie týchto stanovísk jasne ukázalo, že politika má prevažujúcu a pôsobivú podporu. Poukazuje sa na priamy vplyv na rast a zamestnanosť, keďže je faktom, že táto politika podnecuje nové spôsoby myslenia a má veľký vplyv na pritiahnutie dodatočných finančných zdrojov.

Dôrazne sa podporuje záujem o mechanizmus poskytovania a rozširovania podpory pre všetky zásady, ktoré sme spoločne vytvorili v posledných rokoch s Európskym parlamentom.

Taktiež sa dôrazne podporuje nevyhnutnosť tejto politiky reagovať na výzvy, o ktorých dnes diskutujete a ktoré súvisia nielen s globalizáciou, ale aj s demografickými a klimatickými zmenami, energiami a reštrukturalizáciou vo všeobecnosti, pričom sa dôrazne podporuje integrovaný prístup.

Jednou z dôležitých otázok, ktoré ste tu dnes nastolili, je ako budeme postupovať v otázke zelenej knihy, ktorú Komisia v septembri prijme. Potom bude dlhé obdobia, pravdepodobne štvormesačné, na diskusiu vo všetkých formách, nielen na webe. Medzitým organizujú naše útvary stretnutie na polovicu apríla s kľúčovými subjektmi. To nám pomôže zohľadniť ďalšie názory.

Ak to bude potrebné, bude pripravená na zorganizovanie vypočutia s parlamentným Výborom pre regionálny rozvoj a inými inštitúciami, ktoré majú záujem podeliť sa o svoje názory na zelenú knihu pred jej prijatím Komisiou.

Ďalšou nastolenou otázkou, ktorou sa bude Komisia zaoberať, je otázka štatistiky a ukazovateľov. Prostredníctvom našej analytickej inštitúcie (EPSON), ktorú sme podstatne posilnili, a to aj finančne, na budúce roky, a ktorá má teraz oveľa vyšší rozpočet, sa budeme snažiť posúdiť niektoré nové dimenzie a niektoré existujúce dimenzie územnej kohézie. Táto práca už prebieha a dúfame, že čoskoro budeme mať k dispozícii výsledky.

Môžem vás ubezpečiť, že Komisia bude aj naďalej preverovať vhodné ukazovatele na doplnenie HDP a ukazovateľov zamestnanosti a v piatej správe o súdržnosti navrhne nový zložený ukazovateľ.

Ďakujem všetkým za pripomienky. Najmä by som rada poďakovala spravodajcom za ich príspevok k rozprave, nielen v minulosti, ale aj v budúcnosti.

  Ambroise Guellec, spravodajca. – (FR) Vážený pán predsedajúci, budem stručný. V súvislosti so zisteniami pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov predložených Výboru pre rybné hospodárstvo musím najprv povedať, že rybné hospodárstvo je mojou srdcovou záležitosťou, keďže som poslancom EP pochádzajúcim z prímorskej krajiny, ale nanešťastie sa nám nepodarilo pridať pozmeňujúce a doplňujúce návrhy výboru do textu, o ktorom sa bude hlasovať. Je nám to ľúto, ale myslím si, že to neznamená, že sa tomuto sektoru, ktorý je pre určité regióny EÚ taký dôležitý, venuje menej pozornosti.

Rád by som tiež povedal, že súdržnosť je hlavnou záležitosťou európskej politiky. Taktiež si myslím, že dnes ráno bola hlavnou témou aj v Parlamente. Je to dôležitý bod, najmä v súvislosti s budúcimi úlohami. Komisárka už povedala, že sa zaoberáme správou, ale v skutočnosti nás zaujíma budúcnosť. Uvedomuje si veľké očakávania v súvislosti s územnou kohéziou a s tým, čo bude znamenať, keď sa začlení do Lisabonskej zmluvy. Môžeme povedať, že na rade je Komisia, pričom, samozrejme, očakáva našu pomoc a podporu komisárky. Túto prácu musíme vykonať dobre a spoločne.

Rád by som ešte dodal, že skutočnosť, že regionálna politika ako celok bude teraz záležitosťou procesu spolurozhodovania Rady a Parlamentu, nám pomôže spoločne sa posunúť ďalej, objasniť túto vec našim občanom, čo je tiež bod, ktorý sa dnes ráno zdôraznil, ako aj implementovať jedinečnú solidaritu, z ktorej budú mať prospech regióny, ktoré to najviac potrebujú. Obe tieto záležitosti sa dnes ráno veľmi pevne zdôraznili.

Čaká nás preto veľká úloha. Vítame politiku, ktorá je základom, na ktorom stojí Európska únia.

  Gisela Kallenbach, spravodajkyňa. − (DE) Vážený pán predsedajúci, taktiež by som chcela vyjadriť poďakovanie za hodnotné príspevky a podporu mnohých kolegov poslancov. Myslím, že sa ukázalo, že na jednej strane musíme zachovať solidaritu ako kľúčové aktívum Európy, a na druhej strane musíme zacieľovať a zavádzať naše nástroje, v tomto prípade kohéznu politiku, oveľa efektívnejšie v rámci trvalo udržateľného rozvoja, a po tretie, že musíme jednoznačne komunikovať s občanmi od samého začiatku.

Osobitne by som rada poďakovala pani komisárke Hübner. Pani komisárka, jasne ste dali najavo, spolu s Parlamentom, že vás zaujímajú praktické kroky: integrovaný prístup, ukazovatele, ktoré prinášajú merateľné výsledky, definícia územnej dimenzie, zelená kniha. Myslím, že potrebujem vašu pomoc pri zabezpečení spolupráce Rady. Opakujem, myslím, že je poľutovaniahodné, že sa dnešnej rozpravy nikto z Rady nezúčastnil.

Závery v týchto dvoch správach musia viesť k zmene a doplneniu lisabonskej stratégie a musia jednoznačne prakticky podčiarkovať nové ciele Spoločenstva a územnú dimenziu; inak zostanú prázdnymi slovami.

Dovoľte mi ešte na záver pred hlasovaním vyzvať kolegov poslancov: Buďme praktickí. Nezostaňme znovu len pri revízii a analýze; stanovme integrovaný prístup na zabezpečenie financovania zo štrukturálnych fondov ako podmienku a prijmime aj jasné záväzky na zníženie skleníkových plynov. Ochrana klímy sa musí realizovať v mestách; inak naše prosby na európskej aj národnej úrovni nebudú mať žiadnu cenu.

  Predsedajúci. − Rozprava je ukončená.

O správach sa bude hlasovať. Hlasovanie začne o niekoľko minút.

Písomné vyhlásenia (článok 142)

  Filip Kaczmarek (PPE-DE), písomne. – (PL) Hospodárska a sociálna súdržnosť je základom európskej solidarity. Táto vlastnosť európskej politiky nepraje iniciatívam regionálnej integrácie v iných častiach sveta. Za túto jedinečnú vlastnosť európskeho projektu vďačíme najmä pojmu súdržnosť.

V prípade regionálnych iniciatív v Afrike a Južnej Amerike neexistujú zdroje ani na najmenšiu kohéznu politiku. Plány na rozšírenie Únie sa často posudzujú v súvislosti s potenciálnym vykonávaním účinných činností s cieľom zvýšiť súdržnosť. Môžeme celkom jasne vyhlásiť, že kohézna politika je veľkým úspechom Únie a všetky jej členské štáty.

Niet pochýb o tom, že občania Úniu hodnotia podľa toho, či sa kohézna politika implementuje a dosahuje stanovené ciele. V mnohých členských štátoch, najmä v tých, ktoré do EÚ vstúpili len nedávno, sa do kohéznej politiky vkladajú veľké nádeje. Dúfame, že solidarita nezostane len pekným pojmom, ale premení sa na konkrétny záväzok pre tých, ku ktorým bol osud nemilosrdnejší. Súdržnosť je aj nástrojom na vytvorenie rovnakých príležitostí a výbornou reklamou pre Úniu.

Preto by sme nemali zvažovať obmedzenie finančných zdrojov pridelených na zvýšenie hospodárskej a sociálnej súdržnosti. Na druhej strane by sme mali zvážiť pridelenie väčšieho objemu finančných zdrojov pre súdržnosť, aj keď len preto, že sa objavuje mnoho nových výziev. Ďakujem.

  Janusz Lewandowski (PPE-DE), písomne. – (PL) Vážený pán predsedajúci, kohézna politika nie je jednou z kľúčových politík zavádzaných v Európskej únii od jej vzniku. Nie je náhoda, že kohézna politika sa vyvinula až po pristúpení relatívne menej rozvinutých krajín k Európskej únii, keďže tieto krajiny sa nedokázali vyrovnať šiestim pôvodným členským štátom. Odvtedy získala súdržnosť dôležitosť, stala sa pilierom európskej integrácie a ústrednou záležitosťou zmlúv a rozpočtov. Pridelenie viac než 308 miliárd EUR na súdržnosť v rámci finančného výhľadu na roky 2007 až 2013 je toho dôkazom.

Nedávno sa objavila tendencia spochybňovať túto základnú politiku Únie. Zaujímavé je, že táto tendencia sa objavila v čase rozširovania Európskej únie o krajiny strednej a východnej Európy. Posledne menované majú z historických dôvodov najväčší priestor na zlepšenia. Preto sa nenavrhuje skoncovať s kohéznou politikou, ale radikálne ju presmerovať z dôvodu údajného mrhanie štrukturálnymi fondmi a zneužívania v tejto oblasti. To by bol ten najväčší omyl, ktorý by sme mohli urobiť! Nerovnosti sa musia zistiť a odstrániť, ale práve regionálna politika sprítomňuje Úniu vo všetkých 27 členských štátoch. Súdržnosť znamená vytváranie rovnakých príležitostí a zmyslu pre spolupatričnosť a nesmie sa začleňovať do iných politík. Súdržnosť, hospodárska súťaž a boj s globálnym otepľovaním, napríklad, by mali svoje vlastné rozpočtové položky. Hodnotenie potrieb financovania v rámci súdržnosti by malo zostať v kompetencii krajín a regiónov. Oni oveľa lepšie rozumejú vlastným potrebám než orgány v Bruseli.

  Rareş-Lucian Niculescu (PPE-DE), písomne. – (RO) V správe Komisie sa spomína vyľudňovanie vidieckych oblastí z dôvodu nedostatku pracovných miest v iných oblastiach okrem poľnohospodárstva alebo z dôvodu zlých životných podmienok.

Fond na rozvoj vidieka prispieva spolu s ostatnými fondmi k hospodárskej a sociálnej súdržnosti. Účinné využívanie fondov na rozvoj vidieka predstavuje včasné riešenie týchto problémov.

Avšak, podmienka efektívneho využívania týchto fondov je pre potenciálnych prijímateľov ponúkaných finančných príležitostí lepším poznatkom.

Prístup k informáciám je ešte dôležitejší v nových členských štátoch, ktoré ešte nie sú oboznámené s využívaním finančných nástrojov Spoločenstva.

Rád by som ponúkol príklad z Rumunska, krajiny, ktorú zastupujem: Podľa štúdie polovica obyvateľov vidieka nič netuší o existencii fondov, ktoré sú pre nich vytvorené, a len jeden občan z desiatich vie, na ktorú inštitúciu sa obrátiť v prípade záujmu o prostriedky z fondov. Je poľutovaniahodné, že rumunská vláda nevyvinula dostatočné úsilie na informovanie občanov a zároveň je zjavné, že prácu rumunskej vlády nemôže nikto vykonať za ňu.

Domnievam sa preto, že zabezpečenie primeraného prístupu k informáciám a príprava budúcich príjemcov by mali byť dôležitým bodom programu Komisie, čím sa zabezpečí efektívne využívanie nástrojov určených na súdržnosť.

  Richard Seeber (PPE-DE), písomne. – (DE) Rozšírením EÚ 1. mája 2004 sa zvýšili hospodárske a sociálne nerovnosti v rámci EÚ. V januári tohto roka sa začalo nové programovacie obdobie pre kohéznu politiku. Sústredí sa na nové priority a ciele: ochranu životného prostredia, hospodársku súťaž a vytvorenie viacerých a lepších pracovných miest.

Kohézna politika EÚ je prostredníctvom svojich štyroch osobitných programov zameraná na pomoc Európe a jej regiónom, aby sa stali konkurencieschopnejšími, napríklad prostredníctvom inovácií, rozvoja znalostnej spoločnosti a posilnenia hospodárskej konkurencieschopnosti. Taktiež je zameraná na zvýšenie príťažlivosti regiónov pre investorov a obyvateľov prostredníctvom trvalo udržateľného rozvoja. Je potrebné vytvoriť viac a predovšetkým lepších pracovných miest, aby sa mohli regióny ďalej rozvíjať, podporovali sa príležitosti a znižovali nerovnosti. Z dôvodu ďalšieho rozšírenia sa budú musieť finančné zdroje EÚ rozdeľovať medzi 27 členských štátov. Peniaze sa preto musia využívať lepšie, účinnejšie a transparentnejšie.

Čo sa týka finančného rámca, Európska rada sprístupnila 307,6 miliardy EUR na obdobie rokov 2007 až 2013. To je veľa peňazí. Je dôležité, aby aj regióny s problémami rozvoja v bohatých členských štátoch, ako je Rakúsko, získali podiel z fondov. Ďalšiu pomoc osobitne potrebujú horské regióny.

  László Surján (PPE-DE), písomne. – (HU) Pri revidovaní posledných troch rokov politiky vyrovnávania rozdielov, hodnotení dobrých vecí, ale aj chýb, ktoré sa musia napraviť, sa Európsky parlament nedíva len do minulosti, ale aj do budúcnosti.

S cieľom urýchliť rozvoj málo rozvinutých regiónov musíme zmeniť dve veci. Musíme sa viac zaoberať účinnosťou programov vrátane zabezpečenia vyššej hodnoty v tejto oblasti. (Je potrebná ďalšia teoretická práca v tejto súvislosti, aby sa dali výsledky presnejšie vyhodnotiť.) Nemôžeme však prehliadať skutočnosť, že musíme zabezpečiť viac zdrojov než v budúcnosti pre programy, ktoré využívajú pomoc efektívne, bez korupcie a politického vplyvu, na obdobie po roku 2013.

Rýchlejšie vyrovnávanie rozdielov medzi málo rozvinutými regiónmi nie je len v záujme tých, ktorí v nich žijú, ale aj v záujme občanov žijúcich v rozvinutejších oblastiach, ktorí zabezpečujú potrebné zdroje. Preto žiadam svojich kolegov poslancov, aby v tomto smere postupovali podľa rady spravodajcu a nemenili text, ktorý majú pred sebou.

(Rokovanie bolo prerušené o 11.5 hod. až do hlasovania a pokračovalo o 12.05 hod.)

PREDSEDÁ: PÁN PÖTTERING
predseda

4. Hlasovanie

  Predseda. Ďalším bodom programu je hlasovanie.

(Informácie o výsledku a ostatných podrobnostiach hlasovania: pozri zápisnicu)

4.1. (A6-0462/2007, Monica Frassoni) Kontrola uplatňovania právnych predpisov Spoločenstva (hlasovanie)

–Pred začiatkom hlasovania o pozmeňujúcom a doplňujúcom návrhu 2

  Monica Frassoni, spravodajkyňa. − (IT) Vážený pán predseda, pýtam sa, či niekto v Parlamente protestuje proti odsúhlaseniu pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov medzi rôznymi skupinami a uplatneniu blokového hlasovania.

(Parlament súhlasil.)

4.2. (A6-0491/2007, André Brie) Akreditácia a dohľad nad trhom v súvislosti s uvádzaním výrobkov na trh (hlasovanie)

4.3. (A6-0490/2007, Christel Schaldemose) Spoločný rámec pre uvádzanie výrobkov na trh (hlasovanie)

4.4. (A6-0489/2007, Alexander Stubb) Uplatňovanie niektorých vnútroštátnych technických pravidiel na výrobky, ktoré sú zákonne uvedené na trh v inom členskom štáte (hlasovanie)

4.5. Situácia v Gaze (hlasovanie)

– Pred začiatkom hlasovania

  José Ignacio Salafranca Sánchez-Neyra (PPE-DE). (ES) – Vážený pán predseda, po konzultáciách s politickými skupinami podpisujúcimi spoločné uznesenie si želáme požiadať o zmenu v štruktúre odseku 3.

Nejde o ústny pozmeňujúci a doplňujúci návrh, pretože nechceme pridať ani odstrániť žiadne slová. Chceme zachovať text v jeho súčasnom znení, ale rozdelený na tri samostatné odseky.

Aby sa odstránili akékoľvek pochybnosti, pán predseda, mal by znieť takto:

„3. znovu opakuje svoju výzvu na okamžité ukončenie všetkých násilných činov;“

„4. vyzýva Izrael, aby zastavil vojenské akcie, v ktorých prichádzajú o život a v ktorých sú ohrozené civilné osoby, ako aj aby zastavil mimosúdne cielené zabíjanie;“

„5. vyzýva hnutie Hamas po nelegálnom prevzatí Pásma Gazy, aby zabránilo odpaľovaniu rakiet palestínskymi milíciami z Pásma Gazy na územie Izraela;“

Preto netreba zmeniť znenie, pán predseda. Nežiadame o pridanie ani vypustenie žiadnych slov: iba aby sa tento odsek rozdelil na tri samostatné časti.

(Parlament schválil návrh.)

4.6. Siedme zasadnutie Rady OSN pre ľudské práva (hlasovanie)

4.7. (A6-0024/2008, Françoise Castex) Demografická budúcnosť Európy (hlasovanie)

–Pred začiatkom hlasovania o pozmeňujúcom a doplňujúcom návrhu 21

  Françoise Castex, spravodajkyňa. – (FR) Vážený pán predseda, chcela by som navrhnúť, aby sa pozmeňujúci a doplňujúci návrh 21 presunul za odsek 40.

(Parlament s požiadavkou súhlasil.)

–Pred začiatkom hlasovania o pozmeňujúcom a doplňujúcom návrhu 62

  Françoise Castex, spravodajkyňa. – (FR) Vážený pán predseda, išlo o jazykovú ústnu opravu pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu 62, aby sa Parlamentu pripomenulo, že referencia je vo francúzštine a že pojem „príjem“ sa zachoval v anglickej verzii. Okrem toho, francúzska verzia bude tvoriť referenciu pre všetky pozmeňujúce a doplňujúce návrhy.

–Pred začiatkom hlasovania o pozmeňujúcom a doplňujúcom návrhu 30

  Françoise Castex, spravodajkyňa. – (FR) Vážený pán predseda, mám ústny pozmeňujúci a doplňujúci návrh. Navrhujem, aby sa odstránilo slovo „fragmentácia“ v prvej vete a aby sa v druhej vete nahradilo slovo „assurer“ (zabezpečiť) slovom „renforcer“ (posilniť).

Podobne chcem za pána Bushilla-Matthewsa v anglickej verzii poukázať na to, že slovo „précarité“ sa prekladá ako „nezabezpečiť“.

(Parlament súhlasil s prijatím ústneho pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu.)

–Pred začiatkom hlasovania o pozmeňujúcom a doplňujúcom návrhu 55

  Avril Doyle (PPE-DE). – Vážený pán predseda, myslím, že na hlasovacom zozname skupiny PPE-DE je preklep. Môžem poprosiť o zhovievavosť a preloženie tejto veci do pozornosti nášho spravodajcu? Myslím, že v tomto prípade mal na mysli plus, nie mínus. Hovorím o hlasovaní podľa mien o pozmeňujúcom a doplňujúcom návrhu 55.

– Po skončení hlasovania o správe pani Castex

  Dirk Sterckx (ALDE). – (NL) Vážený pán predseda, pripadá mi čudné, aby sme v Parlamente hlasovali o správe, pri ktorej sa ešte stále zvažujú pozmeňujúce a doplňujúce návrhy k niektorým stranám. Myslel som, že toto sa už na plenárnom zasadnutí robiť nebude, a že sa táto práca prenechá na Komisiu, aby obmedzila počet pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov z plenárneho zasadnutia.

  P redseda. − Áno, to je správna pripomienka, pán Sterckx.

4.8. Vedecká spolupráca s Afrikou (hlasovanie)

4.9. (A6-0023/2008, Ambroise Guellec) Štvrtá správa o hospodárskej a sociálnej súdržnosti (hlasovanie)

4.10. (A6-0028/2008, Gisela Kallenbach) Vykonávanie územnej agendy a Lipskej charty (hlasovanie)

5. Vysvetlenia hlasovania

PREDSEDÁ: Diana WALLIS
podpredsedníčka

Ústne vysvetlenia hlasovania

- Správa: André Brie (A6-0491/2007)

  Zuzana Roithová (PPE-DE). – (CS) Vážená pani predsedajúca, vo včerajšej rozprave o označení CE som znovu upozornila Komisiu na skutočnosť, že registrácia označenia CE sa ešte stále nezačala, hoci je do európskych právnych predpisov začlenená už 16 rokov a na túto skutočnosť som sa pýtala pri parlamentných interpeláciách pred tromi mesiacmi.

Vítam včerajší sľub komisára pre podnikanie týkajúci sa urýchlenia tejto záležitosti, ale nie som si istá, či si uvedomuje dôležitosť registrácie označenia pre zahraničné trhy. Kým sa tak nestane, bude nemožné vymáhať škody v prípade výrobcov a dovozcov, ktorí zneužívajú značku európskej zhody symbolizujúcu bezpečnosť produktu, aby využili nespravodlivú výhodu a podviedli zákazníkov v Európe aj v zahraničí. Pomôže sa tým odstrániť z trhu nespravodlivú hospodársku súťaž.

− Situácia v Gaze (RC-B6-0066/2008)

  Gyula Hegyi (PSE). – (HU) Veľmi pekne vám ďakujem. Bolo pre mňa šokujúcou skúsenosťou vstúpiť do Pásma Gazy a ocitnúť sa tvárou tvár každodenným dôsledkom okupácie a blokády. 80 % obyvateľstva je nezamestnaných, Izraelčania z času na čas nedodávajú elektrinu a vodu, mnohí ľudia jedia len raz denne a veľká väčšina obyvateľstva už roky nemohla opustiť oblasť, ktorá je menšia ako Budapešť. Ako povedal jeden izraelský profesor, Gaza je väzenie a jej obyvatelia sú väzňami, od ktorých sa ťažko môže očakávať racionálne správanie.

Zároveň je trpkou skutočnosťou, že niektoré palestínske skupiny používajú rakety z území Gazy, ktorými ohrozujú životy nevinných izraelských civilistov. Kríza je príliš hlboká na to, aby sa dala vyriešiť tradičným spôsobom. V súčasnosti sú obe strany väzňami svojich vlastných extrémistov a kvôli nim nie sú schopné v ničom ustúpiť.

Medzinárodné spoločenstvo, a predovšetkým Európska únia, musia donútiť Izrael a Palestínčanov, aby sa dohodli na priateľskom spolužití.

Hlasoval som za odporúčanie v nádeji, že členské štáty prijmú rezolútnejšie kroky.

  Zuzana Roithová (PPE-DE). – (CS) Taktiež mi je veľmi ľúto obyvateľov Pásma Gazy, ktorí sa stali rukojemníkmi hnutia Hamas. Nemôžem však podporiť dnešné uznesenie Európskeho parlamentu, pretože sa z neho neodstránil článok vyzývajúci na rokovania medzi palestínskymi orgánmi a hnutím Hamas. Všetci vieme, že s teroristami okupujúcimi Gazu nie sú možné žiadne rokovania. Takáto výzva je pokrytectvom, ktorým sa má priznať hnutiu Hamas úloha partnera pre palestínske orgány. Nechcem sa zúčastniť na legitimovaní tejto teroristickej organizácie.

Obávam sa, že situácia si bude čoskoro vyžadovať intervenciu, ktorú však bude musieť schváliť OSN. V práve v tomto by mala Európa zohrávať veľmi aktívnu úlohu.

- Siedme zasadnutie Rady OSN pre ľudské práva (RC-B6-0092/2008)

  Koenraad Dillen (NI). – (NL) Vážená pani predsedajúca, na rozdiel od toho, čo sa požaduje od tohto Parlamentu, Rada pre ľudské práva OSN nezohráva vlastne takú dôležitú úlohu pri podpore ľudských práv vo svete. Ako by to aj mohlo byť inak? Iba 25 zo 47 členov tvoria slobodné demokracie, deväť z nich nie je slobodných a tri (Čína, Kuba a Saudská Arábia) patria k najväčším porušovateľom ľudských práv na svete. Tieto krajiny šliapu po Deklarácii ľudských práv OSN a bránia seba a iné režimy pred kritikou. V niektorých prípadoch Rada jednoducho upustila od dohľadu nad dodržiavaním ľudských práv. Rada ešte stále ani v najmenšej miere neodsúdila najväčšiu súčasnú krízu v oblasti ľudských práv v Dárfúre. Parlament by urobil lepšie, keby namiesto výkrikov radosti nad týmto netvorom radšej začlenil tieto záležitosti do svojho uznesenia.

  Philip Claeys (NI). – (NL) Vážená pani predsedajúca, chcem nielen súhlasiť s tým, čo povedal môj kolega, pán Dillen, ale aj poukázať na to, že uznesenie uráža náboženstvá, ktoré Rada prijala. V uznesení sa doslova hovorí, citujem, že ľudia „so zodpovednosťou musia prehovoriť a že sloboda vyjadrovania jednotlivcov môže byť obmedzená v záležitostiach týkajúcich sa verejného zdravia a morálky“. Toto uznesenie sa, samozrejme, zaoberá zákazom akejkoľvek kritiky islamu. Rada pre ľudské práva OSN preto právom koná proti vlastným oficiálnym cieľom, ochrane práva na slobodu vyjadrovania, a tým aj ochrane ľudských práv ako takých.

− Správa: Françoise Castex (A6-0024/2008)

  Carlo Fatuzzo (PPE-DE). – (IT) Vážená pani predsedajúca, dámy a páni, je mi veľkým potešením predstaviť stanovisko v mene celej skupiny Európskej ľudovej strany a Európskych demokratov, ako aj vo svojom vlastnom mene, ktorým vyjadrujeme súhlas s konečnou verziou tejto správy. Správa sa zaoberá tvrdou skutočnosťou, že počet starších občanov výrazne prevyšuje počet mladých ľudí, pretože zdravotná starostlivosť aj životný štýl nám predlžujú priemernú dĺžku života, samozrejme, bohužiaľ nie nás všetkých, ale v priemere. Preto je viac starších ľudí, a to aj z dôvodu poklesu pôrodnosti. Preto v dokumente vyzývame na prijatie opatrení na podnietenie pôrodnosti.

Rád by som zdôraznil, že Európska ľudová strana spolu so skupinou UEN a ďalšími skupinami žiadali odstránenie odseku 24. Hlasovali sme za odstránenie, ale bohužiaľ väčšina poslancov Parlamentu s tým nesúhlasila. Myslím, že čas môjho vystúpenia vypršal.

  Philip Claeys (NI). – (NL) Vážená pani predsedajúca, podstatou správy pani Castex je nepochybne to, že určuje množstvo demografických výziev, ktorým Európa čelí. Pripúšťam, že obsahuje množstvo dobrých otázok, myšlienkových pochodov a riešení. Skutočne je naliehavo potrebné dosiahnuť viac lepších úľav pre deti, pre starších pracovníkov je potrebné dosiahnuť stále príležitosti na pracovných trhoch a zdravotnícke systémy sa naozaj musia naliehavo pripraviť na výzvy, ktoré prináša demografia rýchleho starnutia populácie.

Na druhej strane, považovaním prisťahovalectva za nástroj na zabezpečenie demografickej a hospodárskej budúcnosti Európy sa tento Parlament dostáva mimo svoju oblasť. Len nedávno predniesol jeden z najdôležitejších poradcov britského premiéra, lord Turner, vyhlásenie, že považovať prisťahovalcov za náhradu v prípade nedostatku pracovníkov je, a teraz citujem, „hospodársky negramotné a úplne nesprávne“. Európa už má milión nezamestnaných prisťahovalcov a zápasí so všetkými problémami, ktoré to so sebou prináša. Čím viac prisťahovalcov pribudne, tým viac sa tieto problémy prehĺbia.

− Správa: Ambroise Guellec (A6-0023/2008)

  Tunne Kelam (PPE-DE). – Vážená pani predsedajúca, pri hlasovaní o správe pána Guelleca som nemohol podporiť kompromisný pozmeňujúci a doplňujúci návrh 4, v ktorom sa vyzýva na zabezpečenie „zvýšených finančných zdrojov pre kohéznu politiku“ v budúcnosti.

Automatické zvyšovanie dotácií EÚ nie je pravdepodobne najzodpovednejším prístupom, keď máme praktický problém s ich zmysluplným a účinným využívaním. Namiesto toho sa prikláňam k používaniu pojmu „dostatočné finančné zdroje“.

Ústne vysvetlenia hlasovania

- Správa: Monica Frassoni (A6-0462/2007)

  Ilda Figueiredo (GUE/NGL), písomne. − (PT) V Európskej únii zaplavenej rôznymi smernicami o podrobných otázkach, ktoré by bolo lepšie riešiť na vnútroštátnej úrovni vzhľadom na ich osobitnú povahu a úroveň rozvoja, sa človek nemôže nezaujímať o to, ako bude Európska komisia konať pri monitorovaní uplatňovania práva Spoločenstva.

Jeden zo záverov, ktoré sa dajú prijať, je ten, že každé generálne riaditeľstvo má svoj vlastný odlišný spôsob práce, ale nie je jasné, či aj členské štáty pracujú tak odlišne, hoci skúsenosti nám hovoria, že malé a stredne veľké krajiny vo všeobecnosti konajú prísnejšie než európske orgány. To sa stalo s Paktom stability.

Táto posledná správa obsahuje nový prvok, ktorému tlieska Výbor pre petície Európskeho parlamentu. Vo výročnej správe a jej príslušných prílohách Európska komisia prvýkrát zaviedla podrobnosti konkrétneho a podrobného riešenia porušení týkajúcich sa petícií.

  Bogusław Liberadzki (PSE), písomne. ? (PL) Pani Frassoni pripravila dobrú správu. Podporujem návrh na zjednodušenie uplatňovania práva Spoločenstva a zavedenie stretnutí konaných na tento účel. Taktiež som za konanie seminárov venovaných transpozícii právnych aktov Spoločenstva.

Okrem toho, súhlasím s myšlienkou zefektívnenia uplatňovania práva Spoločenstva prostredníctvom užšej spolupráce medzi Európskym parlamentom a národnými parlamentmi. Tieto činnosti pomôžu zefektívniť politiky Európskej únie týkajúce sa napríklad činností spojených s európskym fondom a harmonizáciou noriem pre produkty na trhu Spoločenstva.

  Daniel Strož (GUE/NGL), písomne. – (CS) Čo sa týka správy týkajúcej sa výročnej správy Komisie o monitorovaní uplatňovania práva Spoločenstva, zastávam názor, že jednou z jej hlavných myšlienok je zámer Komisie zlepšiť pracovné postupy v prípadoch ohláseného porušenia práva Spoločenstva v členských štátoch. V rámci nových navrhovaných pracovných postupov budú podania a sťažnosti občanov vrátené priamo dotknutým členským štátom. Ako spravodajkyňa, pani Frassoni, správne podotkla, tento nový pracovný postup Komisie, inými slovami, vrátenie sťažnosti, so sebou nesie riziko, že Komisia sa vzdá svojej základnej zodpovednosti za uplatňovanie práva Spoločenstva.

V tejto súvislosti by som tiež rád poukázal na ďalšiu skutočnosť, ktorá je tiež predmetom kritiky v Európskom parlamente. Ide o lobistické skupiny, ktorým sa vždy podarí získať prístup k oznámeniam Komisie zameraným na členské štáty v prípadoch predpokladaného porušenia práva Spoločenstva, kým občanom nie. Sú to však práve občania, ktorých podania poskytujú nenahraditeľný zdroj informácií a upozorňujú nás na porušenie alebo neuplatňovanie práva Spoločenstva, nie nejaké záujmové skupiny s vlastným programom.

  Andrzej Jan Szejna (PSE), písomne. (PL) Hlasoval som za správu pani Frassoni o monitorovaní uplatňovania práva Spoločenstva (2005).

Pani Frassoni predložila veľmi dobrú správu. Najmä jednotlivé problémy obsiahnuté v návrhu uznesenia volajú po súdržnosti v oblasti spoločnej akcie inštitúcií EÚ, národných parlamentov a samotných občanov. Hlavnými bodmi sú myšlienky na lepšie monitorovanie a návrhy na zjednodušenie implementácie ustanovení práva Spoločenstva a jeho zefektívnenie. Jeho implementácia je základom na zefektívnenie politiky Európskej únie týkajúcej sa napríklad činností spojených s európskym fondom a harmonizáciou noriem pre produkty na trhu Spoločenstva.

Okrem toho, výzva k národným parlamentom v návrhu uznesenia je veľmi dôležitá. Národné parlamenty sa naliehavo vyzývajú, aby prekonali obyčajnú formálnu transpozíciu právnych predpisov Spoločenstva a vyhli sa fragmentácii pri ich začleňovaní do vnútroštátnych právnych predpisov.

- Správa: André Brie (A6-0491/2007)

  David Martin (PSE), písomne. − Vítam návrh André Brieho na reguláciu akreditácie a dohľadu nad trhom v súvislosti s uvádzaním výrobkov na trh Európskeho spoločenstva. Návrhom sa zlepší ochrana spotrebiteľov a bezpečnosť výrobkov. Na zabezpečenie lepšej ochrany je potrebné, aby akreditáciu a dohľad nad trhom vykonával verejný orgán. Správa na tieto body poukazuje a ja som hlasoval za jej odporúčania.

- Správa: Christel Schaldemose (A6-0490/2007)

  Alessandro Battilocchio (PSE), písomne. − (IT) Vážená pani predsedajúca, dámy a páni, v čase, keď sa európsky trh javí ako úplne neschopný brániť sa pred dampingom z krajín mimo EÚ, s veľkým uspokojením poukazujem na prvý „inštitucionálny“ krok smerom k novým právnym predpisom a harmonizácii európskeho trhu.

Európsky parlament v Štrasburgu navrhol nový spôsob regulácie výrobkov umiestňovaných na trh Spoločenstva. Tieto výrobky budú musieť byť v súlade s platnými pravidlami a po starostlivom schválení budú označené značkou CE.

Okrem toho, v súvislosti so zavedením spoločnej zodpovednosti na strane dovozcov a zahraničných výrobcov za škody spôsobené výrobkami, ktoré nezodpovedajú pravidlám, sa v správe navrhuje príprava komplikovaného systému monitorovania, v rámci ktorého sa budú ukladať sankcie proporčne na základe závažnosti poškodenia, čím sa účinne zabráni nevhodnému použitiu.

Spotrebitelia a podnik môžu preto hľadieť do budúcnosti s novým optimizmom. Odstránenie prekážok, čo je základný kameň politiky voľného obchodu EÚ od samého začiatku, a vytvorenie hospodárskeho prostredia priaznivého pre podnikanie sa odrazí vo vysokej úrovni ochrany spotrebiteľov prostredníctvom kontroly prísnych noriem týkajúcich sa zdravia a bezpečnosti výrobkov, ako aj podnikov, ktoré budú využívať výhody prinajmenšom z prísneho systému kontrol a bilancií na ochranu tovaru vyrábaného v Európe.

Preto hlasujem za správu.

  Ilda Figueiredo (GUE/NGL), písomne. − (PT) Táto správa Európskeho parlamentu zavádza určité prvky, ktoré môžu byť pozitívne, hoci v niektorých prípadoch problematické. Napríklad, všetky subjekty zapojené do uvádzania výrobku na trh budú niesť rovnakú zodpovednosť, od výrobcu až k distribútorovi a dovozcovi, ale nie je dostatočne určené, ako to bude fungovať.

Správa tiež umožňuje zachovanie národných označení, ktoré sa na základe návrhu Európskej komisie majú zrušiť, aby ich nahradila iba jediná uznávaná značka CE. Kompromisom je nahradenie spojenia „národné označenia“ spojením „iné označenia“.

V správe sa tiež uvádza, že ide o nezáväzný rámec, ale každý, kto ho prijme, sa ním musí riadiť. Okrem toho obsahuje odkaz na malé a stredné podniky, ktoré majú vlastné potreby, ktoré treba zohľadniť.

Avšak, cieľom návrhu Európskej komisie, ktorý sa v správe nespochybňuje, je uľahčiť fungovanie jednotného trhu odstránením zostávajúcich prekážok, ale netýka sa určitých sektorov, najmä potravín, krmiva pre zvieratá, liečivých a vyživovacích doplnkov pre zvieratá, tabakových výrobkov, veterinárnych liekov, liekov na ľudské použitie, ľudskej krvi a ľudského tkaniva a buniek, pre ktoré už existujú harmonizované právne predpisy.

  Bogusław Liberadzki (PSE), písomne. ? (PL) Pani Schaldemose správne poukazuje na to, že predmetné rozhodnutie zamerané na vytvorenie širšieho a prísnejšieho systému kontroly uvádzania výrobkov na trh zo strany Spoločenstva môže mať významný vplyv na medzinárodný obchod. Preto je potrebná osobitná analýza.

Súhlasím, že návrh, aby boli dovozcovia spoločne zodpovední za škody spôsobené nebezpečnými výrobkami a výrobkami, ktoré nezodpovedajú akreditačnému systému, je zameraný na zefektívnenie systému a ochranu verejných záujmov Spoločenstva. Taktiež je zameraný na základné práva občanov na ochranu pred nespravodlivými a nebezpečnými praktikami.

  David Martin (PSE), písomne. − Správa pani Schaldemose, v ktorej sa vyzýva na spoločný rámec uvádzania výrobkov na trh, je správa, ktorú vítam a za ktorú hlasujem. Odporúčania v správe posilnia snahy EÚ na ochranu spotrebiteľov. Označenie CE sa začína mýliť s bezpečnostným označením, hoci ide jednoducho o vyhlásenie zhody výrobku s právnymi predpismi EÚ. Je dôležité, aby sme zabezpečili, že sa toto označenie nebude zneužívať a informovali spotrebiteľov o tom, čo sa týmto označením CE zaručuje.

  Zita Pleštinská (PPE-DE), písomne. − (SK) Ako spravodajkyňa v mene skupiny PPE-DE pre návrh správy pani Schaldemose o spoločnom rámci na uvádzanie výrobkov na trh chcem vyjadriť svoju spokojnosť s výsledkami hlasovania: dosiahnutý kompromis umožnil dokončiť legislatívny proces v prvom čítaní.

Dohodnutý kompromis obsahuje prenos niektorých článkov týkajúcich sa označenia CE do správy pána Brieho o dohľade nad trhom, takže sa môžu zaviesť do praxe rýchlejšie. Naše rozhodnutie bolo založené na jasných informáciách dokazujúcich, že výrobky vyrobené v rozvojových krajinách a nesprávne označené značkou CE, ktoré nesú logo CE, ktoré označuje, že výrobok zodpovedá európskym právnym predpisom, sa čoraz častejšie objavujú v európskej databáze výrobkov nebezpečných pre spotrebiteľa (RAPEX).

Dôvera či nedôvera v označenie CE nemôže byť založená iba na samotnom označení CE mimo kontextu. Musí existovať dôvera v celý systém akreditácie, oznamovania a dohľadu nad trhom.

Nevidím dôvod na zavádzanie ďalšieho označenia výrobkov, a už vôbec nie v prípade, ak má ísť o označenia kvality. Takéto nové označenia by boli mätúce pre koncových spotrebiteľov a okrem toho by vyžadovali ďalšie náklady zohľadnené v cene tovaru. Preto budem s nedočkavosťou očakávať výsledky štúdie vplyvu hodnotiacej využívanie národných označení popri označení CE, ktorú by mala pripraviť Komisia na základe požiadavky Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa.

- Správa: Alexander Stubb (A6-0489/2007)

  Ilda Figueiredo (GUE/NGL), písomne. − (PT) Argumentom Európskej komisie pri navrhovaní tohto nariadenia je, že „ zásade vzájomného uznávania prekáža niekoľko problémov“ (inými slovami, výrobkom vyrobeným v jednom členskom štáte sa nemusí povoliť uvedenie na trh v inom členskom štáte). Verí, že možnosť vytvárania nezákonných prekážok voľnému pohybu tovaru medzi členskými štátmi, ktorú predstavujú národné technické pravidlá, sa dá minimalizovať. Preto stanovuje požiadavky, ktoré musia orgány plniť pri implementácii národných technických pravidiel a ukladá im dôkazné bremeno. Inými slovami, ukladá povinnosti s jasným cieľom obmedziť členské štáty pri uplatňovaní vlastných pravidiel.

V tejto súvislosti sa v správe Európskeho parlamentu vlastne pridávajú ďalšie prekážky krokom, ktoré môžu podniknúť členské štáty, napríklad: „Cieľom tohto nariadenia je posilniť fungovanie vnútorného trhu s voľnou a nerušenou hospodárskou súťažou zlepšením voľného pohybu výrobkov a pritom zabezpečením vysokej úrovne ochrany spotrebiteľa a bezpečnosti výrobkov“.

V praxi to znamená, že členské štáty nebudú môcť obmedzovať predaj výrobkov na svojom území, ak boli vyrobené a uvedené na trh v inom členskom štáte, aj keď úplne nezodpovedajú pravidlám cieľového členského štátu.

  David Martin (PSE), písomne. − Súhlasím s odporúčaniami obsiahnutými v správe pána Stubba. Tento dokument sa zameriava na objasnenie a definovanie úlohy vnútroštátnych orgánov a hospodárskych subjektov pri implementácii a v rámci zásady vzájomného uznávania. Hoci súhlasím so zefektívnením zabezpečeným implementáciou zásady vzájomného uznávania, nesmie sa tým ovplyvniť základ pre ďalšiu harmonizáciu jednotného trhu. Okrem toho, súčasťou implementácie tejto zásady musia byť aj bezpečnostné aspekty. Som si istý, že správa sa dostatočne zaoberá týmito otázkami, a preto za ňu hlasujem.

- Správy: Alexander Stubb (A6-0489/2007), Christel Schaldemose (A6-0490/2007) a André Brie (A6-0491/2007)

  Jens Holm, Sren Bo Sndergaard a Eva-Britt Svensson (GUE/NGL), písomne. − Nesúhlasíme s tým, aby bola zásada vzájomného uznávania považovaná za garanta lepších spotrebiteľských, sociálnych či environmentálnych práv. Zásada hovorí, že ak sa produkt niekde v Európe prijíma, nemôže sa odmietnuť v inom členskom štáte, kým orgány neposkytnú dôkaz, uplatňovanie národných technických pravidiel je odôvodnené. Avšak, kritériá pre výnimky zo zásady sú už stanovené v rozhodnutiach európskych súdov. A týkajú sa všetkých členských štátov bez ohľadu na to, či sme schválili alebo neschválili balík tovarov.

Okrem toho, spotrebiteľské práva na úrovni EÚ sa balíkom tovarov posilňujú. Ďalej sme proti akýmkoľvek opatreniam prijímaným v oblasti balíka tovarov, ktoré môžu poskytnúť politickú podporu budúcej harmonizácii trestného práva na úrovni EÚ. Po zvážení všetkých okolností sme sa rozhodli hlasovať za správy.

  Jörg Leichtfried (PSE), písomne. − (DE) Som za balík opatrení vnútorného trhu pre tovar, pretože je dôležité mať vlastný rámec uvádzania výrobkov na trhy v zahraničí. Na vnútornom trhu, ktorý je založený na zásadách technickej harmonizácie pravidiel upravujúcich predaj produktov na európskom trhu a zásade vzájomného uznávania, nemôže mať situáciu, v ktorej by sa oneskorilo, alebo v horšom prípade priamo zabránilo z dôvodu prebujnenej byrokracie uvedeniu výrobku na trh v jednom štáte, pričom takýto výrobok už bol schválený v inom štáte.

Preto vítam správy kolegov poslancov, pani Schaldemose a pána Brieho, ktorí obhajujú zníženie byrokracie a spoločný právny rámec pre budúce sektorové ustanovenia, aby sa v budúcnosti zabezpečila taká súdržnosť, aká je politicky aj technicky realizovateľná. Nakoniec by som chcel poukázať na to, že oba návrhy vyžadujú ďalšie vylepšenia, aby sa správne objasnili kľúčové definície a najmä rozsah právneho rámca. Ak bude návrhom chýbať jasná terminológia, dosiahnutie požadovanej harmonizácie bude nemožné.

  Karin Scheele (PSE), písomne. − (DE) Balík o uvádzaní výrobkov na trhy v Európe, o ktorom sa dnes hlasuje, prináša spotrebiteľom nepochybné zlepšenie. Problémy s dovážanými detskými hračkami z minulého roka ukázali, že existuje jednoznačná potreba konať a že musí byť možné brať dovozcov na zodpovednosť v oblasti bezpečnosti výrobku.

Dôležité je, čo dosiahol Parlament, najmä to, že sa bude implementovať nový prístup v menšom rozsahu a že jeho uplatňovanie sa musí hodnotiť v jednotlivých prípadoch. Nemôžeme byť spokojní so situáciou v oblasti označenia CE, ktorá v súčasnosti panuje. Určite to nie je značka kvality označujúca výrobok vyrobený v Európe, čo si o nej myslia mnohí spotrebitelia, preto je veľmi zavádzajúca.

  Marianne Thyssen (PPE-DE), písomne. – (NL) Vážená pani predsedajúca, dámy a páni, hlasovala som s presvedčením za dohodu troch strán týkajúcu sa legislatívneho balíka určeného na skutočné uvoľnenie spoločného trhu. Takisto som presvedčená, že môžeme túto záležitosť skrátiť na jedno čítanie a spustenie návrhov na rok. Tento právny predpis je taký potrebný, že sa úprimne čudujem, na čo spotrebitelia a malé a stredné podniky ešte doteraz čakali.

Zásada vzájomného uznávania bola formulovaná Súdnym dvorom už pred takmer 30 rokmi a teraz je zakomponovaná v právnych predpisoch. Členské štáty ju však systematicky neuplatňujú. Som presvedčená, že preloženie dôkazného bremena, ktoré teraz nesieme, je najlepším spôsobom na dosiahnutie dodržiavania tejto zásady a umožní fungovanie vnútorného trhu s neharmonizovanými výrobkami.

Ďalej jednoznačne zabezpečujeme oveľa lepšiu ochranu spotrebiteľa s oveľa lepším dohľadom nad trhom. Nič menej sa v Európe, ktorá sa chváli svojimi prísnymi normami, nedá prijať.

Nakoniec sa staráme o to, aby sme sa zbavili zlých protekčných tendencií. Nový akreditačný systém pre organizácie, ktorých výrobky sú osvedčené ako zhodné s harmonizovanými normami, bude obsahovať administratívne náklady, ale bude viesť k lepšiemu výsledku, fungujúcemu vnútornému trhu a rovnocennejším podmienkam hospodárskej súťaže.

Náklady, ktoré zavedením tohto balíka ušetríme, prinesú viac pracovných miest a hospodársky rast. Lepšia ochrana spotrebiteľa je veľmi dobrý dôvod na schválenie tohto balíka s radosťou.

- Situácia v Gaze (RC-B6-0066/2008)

  Ford (PSE), písomne. − Budem hlasovať za toto uznesenie. Humanitárna a politická kríza v Pásme Gazy sa musí s hlbokými obavami sledovať. Musíme požiadať hnutie Hamas, aby zastavilo útoky proti Izraelu z územia, ktoré kontroluje, a Izrael, aby zastavil vojenské akcie namierené na zabíjanie civilistov a mimosúdne cielené zabíjanie.

Politika izolácie Pásma Gazy úplne zlyhala na politickej, ako aj ľudskej úrovni. Blokáda sa musí skončiť a prechody z Pásma Gazy a doňho sa musia znovu otvoriť.

Vítam finančné príspevky EÚ Palestínčanom v posledných rokoch, ktoré by mali, na základe vhodnej kontroly a monitorovania, ďalej pokračovať.

  Hélène Goudin a Nils Lundgren (IND/DEM), písomne. − (SV) Nanešťastie, EÚ opäť raz využíva humanitárnu katastrofu na posilnenie svojej pozície v oblasti zahraničnej politiky.

Strana June List vyjadrila svoju sústrasť civilnému obyvateľstvu postihnutému konfliktom, ale tento konflikt sa dá vyriešiť iba prostredníctvom OSN a širšej medzinárodnej podpory, a nie prostredníctvom EÚ.

  Pedro Guerreiro (GUE/NGL), písomne. − (PT) Hoci je pravdou, že zdieľame mnohé obavy vyjadrené v uznesení, je tiež pravdou, že zaostávajú za potrebným verejným odsúdením a zavrhnutím izraelskej kolonialistickej politiky v súvislosti s Palestínou a jej ľudom.

Okrem iného:

- Opäť sa v uznesení na tú istú rovinu stavia agresor a napadnutý, okupant a okupovaný, čím sa ignoruje terorizmus v Izraelskom štáte.

- V uznesení sa neodsudzuje trestuhodné embargo uvalené Izraelom na Pásmo Gazy a jeho obyvateľov, ani sa neprotestuje proti zhovievavosti alebo tichému súhlasu USA či Európskej únie v tejto záležitosti.

- V uznesení sa nič nehovorí o poľutovaniahodných vyhláseniach komisára Frattiniho, ktorý je zodpovedný za spravodlivosť a vnútorné záležitosti a ktorý vyhlásil, že EÚ bude pripravená „zastať sa záujmov Izraelčanov tak, ako to nebolo v programe v prvých rokoch intifády“. Je naozaj odporné, že niekto, kto toľko hovorí o terorizme, nielenže ignoruje izraelský terorizmus, ale je pripravený s ním spolupracovať.

My naďalej odsudzujeme izraelskú politiku apartheidu proti Palestíne a vyjadrujeme plnú podporu neodňateľným právam palestínskeho ľudu zakotveným v mnohých rezolúciách OSN.

  Jean Lambert (Verts/ALE), písomne. − Hlasovala som za spoločný návrh uznesenia o Gaze a som rada, že Parlament vyjadril taký pevný postoj k zastaveniu blokády. Ide o humanitárnu katastrofu. V nemocniciach nie je k dispozícii dostatok liekov na základnú starostlivosť; potravinová pomoc časti obyvateľstva pokrýva len dve tretiny denných požiadaviek; rybárstvo (v ktorom je zamestnaných okolo 10 000 ľudí) je vo vážnom ohrození, keďže lode môžu plávať len blízko pobrežia.

Prebieha ekologická katastrofa, ktorá ohrozuje pobrežie regiónu, keďže čistička odpadových vôd Beit Lahia dobre nefunguje a opravy sa nemôžu vykonať z dôvodu zablokovaných dodávok. Podniky nedokážu prežiť a nezamestnaní musia hľadať prácu u priekupníkov a extrémistov. Raketové útoky pokračujú a zainteresované strany ohrozujú mier a budúcnosť mnohých ľudí, Izraelčanov aj Palestínčanov.

Hnutie Hamas musí zastaviť páchateľov. Zo situácie ťažia len extrémisti na oboch stranách, ako som počúvala stále znova pri svojej nedávnej návštevy Gazy. EÚ musí urobiť všetko, čo jej v jej silách, aby túto blokádu odstránila, a Izrael musí uznať, že neprináša dlhodobú bezpečnosť.

  Andreas Mölzer (NI), písomne. − (DE) Jedno si vyjasnime hneď na začiatku: embargo uvalené Izraelom je jasným porušením medzinárodného práva a je absolútne neprijateľné.

Výsledkom embarga a odmietnutia prístupu k pitnej vode a potravinám je to, že Izrael umelo vháňa obyvateľov Pásma Gazy do situácie, ktorá je bezprecedentne nehumánna a odporuje ľudskej dôstojnosti. Len vďaka egyptskej vláde a hladným hlavám príslušníkov pohraničnej polície ešte neprepukla veľká katastrofa a ľudia, ktorí nie sú účastníkmi konfliktu, majú prístup k základným tovarom na uspokojenie svojich najzákladnejších potrieb. Nezodpovedným je, na druhej strane, prenášanie zodpovednosti na Egypt, ktorý nemám vôbec nič spoločné s eskaláciou súčasnej situácie.

Je neprijateľné, aby sa v 21. storočí s civilným obyvateľstvom zaobchádzalo ako s obetným baránkom za teroristické činy hnutia Hamas. Preto treba okamžite obnoviť infraštruktúru a zabezpečiť dodávky miestnemu obyvateľstvu.

Palestínčania musia urobiť maximum na upokojenie situácie s cieľom uľahčiť uzatvorenie dohody do konca roka 2008. V súčasnej situácii sú však vyhliadky na dosiahnutie tohto ušľachtilého cieľa veľmi vzdialené.

  James Nicholson (PPE-DE), písomne. − Hoci je potrebné vyvinúť maximálne úsilie na nájdenie riešenia situácie v Gaze, toto uznesenie v najlepšom prípade neprispeje k ničomu a v najhoršom prípade bude mať na situáciu negatívny vplyv. Ak chce byť Parlament čestným sprostredkovateľom mieru na Strednom východe, mal by prestať produkovať nevyvážené uznesenia. Pre každého poslanca je ťažké nehlasovať za uznesenie, ktoré sa zaoberá humanitárnymi problémami, ale spojením týchto problémov s nepravdivým obrazom Izraela klesá jeho hodnota. Parlamentné uznesenie by nemalo vyzývať hnutie Hamas, aby oslobodilo zajatcov ako „akt dobrej vôle“. Hnutie Hamas nie je benevolentný stredoveký kráľ; je to teroristická organizácia do veľkej miery zodpovedná za situáciu v Gaze.

Ak Parlament žiada, aby Izrael splnil svoje povinnosti, mal by si uvedomiť, že izraelský pracovníci naďalej riskujú svoje životy pri dodávaní elektriny do Gazy z dôvodu manipulácie s dodávkami elektriny hnutím Hamas. Pri riešení situácie tých, ktorí trpia, musíme myslieť aj na ľudí v južnom Izraeli, na ktorých bola v niektorých dňoch odpálená priemerne jedna raketa za hodinu, a kde sa uvádza, že 75 % detí trpí úzkosťami a posttraumatickým stresom.

  Athanasios Pafilis (GUE/NGL), písomne. – (EL) Izraelské orgány sa na Palestínčanoch dopúšťajú ešte väčšieho množstva trestných činov. Obmedzujú pohyb ľudí, tovarov a potravín už niekoľko mesiacov a zabraňujú prístupu k pitnej vode, elektrine a ďalším základným predmetom dennej spotreby, kým izraelská armáda naďalej útočí a vraždí civilistov.

Sústrasť vyjadrená v uznesení v súvislosti s katastrofami, ktoré znáša palestínske obyvateľstvo je pretvárkou, pretože súčasťou problému sú aj EÚ a USA. Imperialistické záujmy podporujú Izrael v jeho kriminálnych politikách. Imperialisti chcú získať kontrolu nad regiónom, ktorý má významnú polohu, z dôvodu geostrategických aktivít; chcú si ponechať právo na intervencie, a to aj vojenské.

Plány štvorky ukázala zlyhanie ďalšieho imperialistického pokusy a dohody z Annapolisu budú mať ten istý výsledok. Návrh na ich oživenie je pokusom zapchať ľuďom ústa; na rovnakú úroveň stavajú obete a perzekútorov.

Imperialisti nedokážu poskytnúť riešenie palestínskeho problému. To musí vychádzať zo snahy palestínskeho a izraelského ľudu a z medzinárodnej solidarity s ich bojom za mierové spolunažívanie prostredníctvom nezávislého Palestínskeho štátu s Jeruzalemom ako hlavným mestom.

  Frédérique Ries (ALDE), písomne – (FR) Keby som za tento absolútne nevyvážený text aj napriek svojej nechuti náhodou hlasovala, bolo by to preto, že ústny pozmeňujúci a doplňujúci návrh predložený skupinou Európskej ľudovej strany obsahuje do istej miery pravdivý obraz situácie v Gaze.

Nech je už zodpovedný ktokoľvek, je úplne neprijateľné, absolútne a celkom neprijateľné, aby sa v odseku 3 staval Izrael a hnutie Hamas na rovnakú úroveň.

Zaujíma sa Izrael o ochranu svojich obyvateľov pred aktmi násilia, ktoré dennodenne pácha hnutie Hamas, a majú palestínske milície niečo spoločné s nevyberavými útokmi, najmä v Dimone, alebo s každodenným odpaľovaním rakiet Qassam na Sderot, ktoré dopadajú najmä na školy, a teda deti, budúcnosť izraelskej spoločnosti?

Samozrejme, na tento konflikt môžeme mať rozdielne názory, ale čestný poslanci tohto Parlamentu odmietnu považovať Izrael, demokratickú krajinu a vládu, a hnutie Hamas, teroristické hnutie na zozname EÚ (a to je pravda, ako aj opakované odmietnutie dodržiavania podmienok štvorky, o čom sa v tomto uznesení záhadne mlčí) za rovnocenných partnerov uprostred tohto hrozného násilia.

  Geoffrey Van Orden (PPE-DE), písomne. − Tón, ako aj väčšina obsahu uznesenia o Gaze, sa nesie v protiizraelskom duchu. Určite ide o to, že Palestínčania v Gaze žijú v trvalom nesvojprávnom postavení, a to je neľudské. Ale vina leží na Izraeli len čiastočne. Primárne je to vina palestínskych teroristov a extrémistov ako hnutia Hamas, ako aj zlyhanie arabských štátov, ktoré nepomohli rehabilitácii obyvateľstva a regenerácii oblasti. Gaza sa tak stala mokvajúcou ranou.

Ľutujem, že sa nevyzvali súčasné orgány v Gaze, aby podnikli potrebné kroky na mierové zmierenie s Izraelom.

Vítam výzvu na prepustenie vojaka Šalita. Z týchto dôvodov sa zdržiavam hlasovania.

- Siedme zasadnutie Rady OSN pre ľudské práva (RC-B6-0092/2008)

  Hélène Goudin a Nils Lundgren (IND/DEM), písomne. − (SV) Strana June List podporuje Radu pre ľudské práva OSN a dôležitú prácu, ktorú tento orgán vykonal.

Nesúhlasíme však s ustanovením odseku 34, ktorý stanovuje, že každý členský štát EÚ musí vyjadriť stanovisko EÚ o tejto záležitosti. Každý členský štát EÚ je nezávislým členom OSN, a preto má právo vyjadriť svoje vlastné stanovisko. Preto sme sa rozhodli nehlasovať za uznesenie.

  Pedro Guerreiro (GUE/NGL), písomne. − (PT) Nezabúdajme na predchádzajúce stanoviská o vymedzení činnosti tohto orgánu OSN, v ktorých sa zaznamenali zjavné pokusy zabezpečiť jeho monitorovanie a organizáciu a znovu pripomíname kritiku a tlak EÚ v súvislosti, napríklad, so spôsobom, akým boli do tohto orgánu zvolené niektoré krajiny (a ľutujeme zásadu „čistého štítu“ a obhajobu zavedenia kritérií spôsobilosti), na mechanizmus „osobitného postupu“, presadzovanie mandátov krajín a možnosť vytvárania nových mandátov jednoduchou väčšinou, dokonca ani na pojmy „univerzálny mechanizmus pravidelných revízií“ – Európsky parlament prijal uznesenie, v ktorom, napriek tomu, že sa zaoberá rovnakou problematikou, je oveľa miernejší pri vysvetľovaní jeho skutočných cieľov.

Okrem iných aspektov by sme chceli poukázať na neprijateľný tlak vyvíjaný na každý členský štát, aby tomuto orgánu OSN predložil vlastný návrh na základe stanoviska prijatého EÚ, čím sa pripravujú o nezávislosť v zahraničnej politike. Taktiež chcem upozorniť na politické stanovisko stiahnuté z niektorých spomenutých krajín, a tiež z niektorých nespomenutých, v ktorom sa opäť raz ukazuje uplatňovanie „dvojitého metra“, inými slovami riadenie ľudských práv podľa záujmov EÚ.

- Správa: Françoise Castex (A6-0024/2008)

  Jan Andersson, Inger Segelström a Ĺsa Westlund (PSE), písomne. − (SV) My, švédski sociálni demokrati, hlasujeme za správu o demografickej budúcnosti Európy. Myslíme si však, že správa je ďalekosiahla a zaoberá sa aspektmi, ktoré ďaleko presahujú oblasť demografických zmien. Taktiež sme proti rôznym návrhom na daňové prestávky pre spoločnosti, ktoré zabezpečujú detské jasle a pre ľudí, ktorí pracujú z domu.

Rozhodli sme sa však hlasovať za správu, keďže sa taktiež zaoberá dôležitými aspektmi výziev, ktorým Európa čelí.

  Ilda Figueiredo (GUE/NGL), písomne. − (PT) Je nám ľúto, že nie všetky naše predložené pozmeňujúce a doplňujúce návrhy boli prijaté. Ich cieľom bolo správu vylepšiť, spochybniť určité tvrdenia a začleniť do nej opatrenia, ktoré považujeme za dôležité na obhajobu práv žien, rodín a detí. Napríklad vieme, ako nízke mzdy a neisté zamestnanie zhoršuje sociálnu nestabilitu a výsledkom je drastické zníženie stabilných výhľadov do budúcnosti pre tých, ktorí chcú mať deti.

Preto tvoria zlepšenie stability pracovných miest, zvýšenie miezd, rozšírenie sociálneho zabezpečenia a bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci, zníženie celkového pracovného času bez zníženia miezd a zabezpečenie spravodlivejšieho rozdelenia príjmov, ako aj úplná zamestnanosť, základné otázky, na základe ktorých sa riadia demografické zmeny.

Taktiež je dôležité vytvoriť novú a lepšiu vzdelávaciu a sociálnu infraštruktúru pre mladých aj starších ľudí vrátane štruktúr celoživotného vzdelávania, starostlivosti o deti, predškolskej starostlivosti a starostlivosti o starších ľudí. To vyžaduje viac lepších verejných služieb v garanciou rovnakého prístupu pre všetkých.

Ak tieto aspekty úplne nepodporíme, táto správa nebude efektívne reagovať na nastolené problémy, a hoci obsahuje pozitívne návrhy, z ktorých sa tešíme, nie sú dostatočné na to, aby nám umožnili hlasovať za ňu.

  Hélène Goudin a Nils Lundgren (IND/DEM), písomne. − (SV) Veľká časť Európy čelí demografickým výzvam. Tie by však mali riešiť vnútroštátne opatrenia, a nie celoeurópske návrhy, ktoré možno vyhovujú určitým krajinám, ale nemusia vyhovovať iným členským štátom. Mnohé krajiny EÚ vrátane Švédska sa do veľkej miery vyrovnávajú s nízkou pôrodnosťou a demografickými problémami, čiastočne prostredníctvom prepracovanej politiky blahobytu a prisťahovalectva. Členské štáty, ktoré o to stoja, môžu študovať Švédsko a iné škandinávske krajiny a prijať od nich potrebné opatrenia.

  Genowefa Grabowska (PSE), písomne. (PL) Plne podporujem správu o demografickej budúcnosti Európy. Je skutočnosťou, že neustály pokles prirodzeného rastu v posledných rokoch sprevádzaný zvýšenou priemernou dĺžkou života bude pravdepodobne viesť k významným zmenám v populačnej štruktúre Európskej únie v roku 2050. K zmenám bude patri všeobecné starnutie populácie a zníženie počtu pracujúcich. To vyústi do významného zvýšenia zaťaženia rozpočtov členských štátov. Tento proces bude bolestivý nielen pre jednotlivé členské štáty, ale aj pre Úniu ako celok. Únia tak môže čeliť strate svojej konkurencieschopnosti hospodárskemu úpadku v porovnaní so situáciou v iných častiach sveta charakterizovanou rýchlym demografickým rastom.

Je tiež jasné, že táto demografická nerovnováha bude mať negatívne dôsledky na financovanie sociálnej starostlivosť a trvalú udržateľnosť dôchodkových systémov. Preto podporujem nápravné opatrenia navrhované v správe a zamerané na demografickú obnovu, predĺženie obdobia pred odchodom do dôchodku, zabezpečenie vysokokvalitnej sociálnej starostlivosti a podporu solidarity medzi generáciami. Tieto činnosti sú životne dôležité na udržanie konkurencieschopnosti hospodárstva Únie, pričom zabezpečujú fungovanie európskeho sociálneho modelu z dlhodobého hľadiska.

  Carl Lang (NI), písomne. – (FR) Európania sú vymierajúcim druhom. S priemernou pôrodnosťou menšou než 1,5 príde EÚ 27 v roku 2020 o 20 miliónov obyvateľov a obyvatelia nad 65 rokov budú tvoriť 30 % populácie.

Opatrenia navrhnuté pani Castex na nápravu európskej pôrodnosti sú smiešne, pretože ako všetci europanisti pri moci, ani naši kolegovia poslanci nemajú záujem o obnovu európskej populácie, ale o jej nahradenie prisťahovalcami z Afriky a Ázie. Preto používa v správe 15 článkov, v ktorých vyzýva na zjednodušenie spojenia rodín, priznanie občianskych práv prisťahovalcom a zvýšenie úsilia na ich integráciu...

Táto politika, ktorú vo Francúzsku obhajuje pán Attali a implementuje pán Sarkozy, privedie do Európy do roku 2020 ďalších 80 miliónov prisťahovalcov a pravdepodobne spôsobí vyhynutie našich národov.

Ak chceme zabezpečiť prežitie európskych národov, migračné toky sa musia zastaviť a musí sa implementovať politika podpory pôrodnosti na základe rodiny a podpory života. To znamená, že naše národy musia hľadať svoju nezávislosť a identitu v novej Európe, Európe národov.

  Jörg Leichtfried (PSE), písomne. − (DE) Podporujem kohéznu politiku v rámci demografického vývoja Európskej únie, keďže štrukturálny posun vekovej pyramídy európskej spoločnosti ukazuje na problémovú budúcnosť. Upozorňujem na fakt, že všetky európske priemyselné krajiny čelia rovnakým veľkým problémom sociálnej politiky, ktoré predstavujú vážne riziko pre európsky sociálny model, ktorý je základom našej súčasnej prosperity.

V tejto súvislosti by som rád zdôraznil nárast podielu obyvateľov v dôchodkovom veku do roku 2020 na 53 % z dôvodu súčasnej abnormálne nízkej pôrodnosti v EÚ s hodnotou 1,5, ktorý bude viesť nielen k medzigeneračným konfliktom, a preto sa bude považovať za prekážku sociálnej súdržnosti, ale aj oslabí európsku konkurencieschopnosť v oblasti svetového hospodárstva. Demografické zmeny, ktoré sa teraz odohrávajú, preto vyžadujú všeobecné prispôsobenie jednotlivých sociálnych systémov a ich rýchlu a účinnú implementáciu.

  Fernand Le Rachinel (NI), písomne. – (FR) Správa pani Castex o demografickej budúcnosti Európy je strašne banálna, obsahuje všetky klišé, ktoré sa dajú pri prieskume tohto predmetu očakávať. Pani Castex zabúda, okrem iného, zmieniť antikoncepciu, ktorá je do veľkej miery zodpovedná za zníženie pôrodnosti v Európe, kde je pomer 1,5 na ženu, čo je príliš málo na obnovu budúcich generácií.

Prostredie vhodné pre populáciu závisí od možností žien, ktoré si želajú vychovávať svoje deti dlhé časové obdobie. To je investičnou prioritou pre spoločnosť a znížila by sa tým aj miera záškoláctva a kriminalita mládeže.

Čo sa týka prisťahovalectva, ktorým by sme mohli zaplniť naše prázdne kolísky, ide o nebezpečnú myšlienku, ktorej realizáciou by sa nielen destabilizovala naša západná spoločnosť, ale ktorá by aj prestavovala časovanú bombu, ktorej dôsledky si vieme veľmi dobre predstaviť. Odôvodnenie prisťahovalectva nedostatkom pracovných síl, či už kvalifikovaných alebo nekvalifikovaných, keď je v Európe viac než dvadsať miliónov nezamestnaných, trestom pre európskych pracovníkov, ktorí určite ocenia návrhy Komisie alebo Európskeho parlamentu.

Z týchto dôvodov nebudeme hlasovať za správu pani Castex.

  Bogusław Liberadzki (PSE), písomne. ? (PL) Pani Castex správne poukazuje na to, že vzhľadom na zvýšenie podielu obyvateľov v dôchodkovom veku (počet osôb nad 65 rokov rozdelených podľa počtu vo veku od 14 do 65 rokov) z 25 % v roku 2004 na 53 % v roku 2050 bude Európska únia riskovať stratu konkurencieschopnosti a zažívať úpadok hospodárskeho rastu.

Súhlasím s návrhmi na prípravu piatich hlavných smerovaní činností zameraných na demografickú obnovu, hlavne vysokej kvality aktívneho života, efektívnejšiu Európu, lepšiu integráciu prisťahovalcov, zabezpečenie sociálneho starostlivosti a solidarity medzi generáciami.

  Marcin Libicki, Wojciech Roszkowski a Konrad Szymański (UEN), písomne. Nehlasovali sme za túto správu, pretože riešenia v nej navrhované, ktoré sa týkajú demografickej krízy, sú kontraproduktívne.

V porovnaní s tým, čo sa hovorí v správe, môžu nápravu, ktorú potrebujeme, poskytnúť iba tradičné rodiny a sociálne rešpektovanie materstva.

Sociálne experimenty navrhované v správe (takzvané „alternatívne rodinné štruktúry“) neprinesú nič, iba ak riziko pre naše spoločnosti.

  Astrid Lulling (PPE-DE), písomne. – (FR) Zriedkakedy mám také potešenie hlasovať za uznesenie, keďže jasne ukazuje, že ženy a starší ľudia zohrávajú hlavnú úlohu pri riešení výzvy pre našu demografickú budúcnosť.

Od žien sa očakáva, že budú na svet privádzať viac detí, pričom budú zamestnané na dlhé časové obdobie. V tom prípade sa musia vytvoriť podmienky, ktoré ich k tomu budú motivovať.

Od žien sa nesmie očakávať, že sa budú cítiť zle, alebo že budú vystavené chudobe vždy, keď na svet privedú dieťa.

Čím viac budú rodiť, tým viac budú diskriminované v sociálnej oblasti, najmä ak sa o rodinu starajú na plný úväzok, tým menej zarobia a tým kratší bude ich dôchodok.

Ani to najúžasnejšie riešenie teda neposlúži svojmu účelu, ak nebude politická odvaha ho realizovať. To sa bohužiaľ stalo v prípade uznesenia o rozdelení nárokov na dôchodok v prípade rozvodu z roku 1995 a uznesenia o situácii manželských partnerov pomáhajúcich pri riadení MSP, zamerané na nápravu mnohých diskriminácií, ktorými ženy stále trpia, a strašné utrpenie mnohých mužov v súvislosti s otcovskou dovolenkou.

  David Martin (PSE), písomne. − Vítam odporúčania pani Françoise Castex týkajúce sa demografickej budúcnosti Európy. Celkový odkaz pre zvýšenie hospodárskej konkurencieschopnosti pri zachovaní európskeho sociálneho modelu je pre mňa logický aj odôvodnený. Súhlasím so zameraním správy na úlohu oblastí, akými sú vzdelávanie, starostlivosť o deti a finančné mechanizmy na zabezpečenie tohto cieľa. Existuje aj potreba podporiť profesionálnu rovnosť medzi mužmi a ženami spolu s dobre prepracovanou prisťahovaleckou politikou, ku ktorej patrí cieľ úspešnej integrácie. Správa sa týmito otázkami zaoberá a ja som hlasoval za jej odporúčania.

  Andreas Mölzer (NI), písomne. − (DE) Masové prisťahovalectvo a starnutie obyvateľstva ohrozujú pôvodné obyvateľstvo. Prvé je predzvesťou zázračného lieku toho druhého, ale bude viesť iba k etnickej morfóze, inými slovami k Umvolkung: vynútenej zmene etnického zloženia populácie. Ak EÚ konečne nezačne lobovať za politiku podporujúcu pôrodnosť pôvodných Európanov, podporovať tradičné rodiny s viacerými deťmi, konečne nepodnikne kroky proti pokusom (napríklad homosexuálnym manželstvám) zničiť tradičnú rodinu, a ak nezavedie nulovú toleranciu pre prisťahovalectvo, ale aj vo vzťahu k opätovnému zjednocovaniu rodín, o päťdesiat rokov tu budeme rečniť o kosovizácii Európy, tak ako to teraz robíme vo vzťahu k samotnému Kosovu.

V práve, ktorú máme pred sebou, ide o pokus predať nám prisťahovalectvo ako všeliek, pričom európska dedičná populácia sa bude musieť čoskoro prispôsobiť prisťahovalcom. Preto som dnešnú správu odmietol.

  Zita Pleštinská (PPE-DE), písomne. − (SK) EÚ musí reagovať na závažné demografické zmeny, ak chce zachovať svoju demografickú aj územnú rovnováhu. Na jednej strane je nevyhnutné zaoberať sa starnutím populácie. Situácia je alarmujúca. Každý rok po roku 2010 sa počet pracujúcich ľudí zníži o 1 milión, a tým sa ohrozí medzigeneračná solidarita.

Na druhej starne existujú problémy zapríčinené znížením pôrodnosti; tieto problémy už existujú niekoľko rokov. Odloženie pôrodu na neskôr môže byť dôvodom rastúceho počtu neplodných párov. Politiky EÚ sa musia zamerať na ochranu matky a rodiny. Dôchodkové systémy nesmú trestať ženy za to, že sú matkami.

V posledných rokoch sa rozdiely medzi členskými štátmi znížili, ale zároveň sa prehĺbili rozdiely vnútri jednotlivých členských štátov. Najmä znevýhodnené regióny sú menej rozvinuté a okrem toho sú aj najviac postihnuté demografickými zmenami, najmä starnutím populácie a migráciou. Keďže je nedostatok dobre platených pracovných miest, kvalifikovaní pracovníci odchádzajú do veľkých miest. Veľká koncentrácia hospodárskych činností v hlavných mestách narúša demografickú, hospodársku, sociálnu a environmentálnu rovnováhu a vedie k úbytku populácie vo vidieckych oblastiach, ktorým často chýba základná infraštruktúra potrebná na rozvoj.

Hlasovala som za správu pani Castex o demografickej budúcnosti; je to jedna z najdôležitejších správ. Musíme si uvedomiť, že demografický vývoj je základným prvkom všetkých politík, či už strednodobých alebo dlhodobých.

  Luís Queiró (PPE-DE), písomne. − (PT) Obnova európskej populácie je najdôležitejším faktorom zabezpečujúcim rovnováhu medzi najmladšou a najstaršou populáciu a pri zvyšovaní podielu pracovne aktívnej populácie. Dôsledky súčasného poklesu pôrodnosti a zvýšenia priemernej dĺžky života sa prejavia na zvýšenom podiele obyvateľov v dôchodkovom veku a poklese pracovne aktívnej populácie. Preto je dôležité prijať kroky na podporu demografickej obnovy, ktorou sa zabezpečí produktívnejšia a vyspelejšia Európa s vysokou úrovňou sociálnej ochrany a solidarity medzi generáciami.

Musíme vytvoriť politiky, ktorými sa podporí nepretržitá obnova európskej populácie a zaručí nepretržitá hospodárska konkurencieschopnosť a zároveň zachová európsky sociálny model.

Nemôžeme ignorovať ani ďalší aspekt tejto problematiky, ktorý je spojený s Európou ako cieľom pre významné migračné toky, za predpokladu, že tieto populácie budú konštantne napomáhať zvýšenie pôrodnosti. Kombinácia demografickej problematiky s otázkami migrácie prináša potenciálne riziká a my sa nemôžeme jednoducho spoľahnúť na tieto populácie v prípade demografickej obnovy. Preto chcem zdôrazniť opatrenia zamerané na podnietenie pôrodnosti sprevádzané vhodnými politikami vzdelávania a školení a solidarity medzi generáciami s cieľom zastaviť demografický pokles v Európe.

  Olle Schmidt (ALDE), písomne. − (SV) Demografické výzvy, ktorým čelí Európa, sú obrovské. Je to dokonale vhodný predmet na diskusiu na európskej úrovni, riešim ho sám ako autor stanoviska k flexiistote. Základnou podmienkou je však to, že počiatočný bod diskusie spočíva v tom, že väčšina navrhovaných opatrení, napríklad neskorší odchod do dôchodku, múdra rodinná politika, dobré podmienky rodičovskej dovolenky atď., patrí do zásady subsidiarity. Množstvo návrhov v rámci rôznych riešení, ktoré sa v správe zmieňujú, sa už praktizuje a dobre funguje vo Švédsku. To však neznamená, že by rovnako dobre fungovali aj v iných častiach Európy.

Základným problémom so správou pani Castex nie je preto jej zámer, ale to, že väčšina diskutovaných záležitostí sa týka politík, ktoré by sa mali vykonávať v členských štátoch, niekedy na úrovní obcí. Preto som hlasoval za pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, v ktorých sa zdôrazňuje zásada subsidiarity a zdržal som sa záverečného hlasovania.

  Czesław Adam Siekierski (PPE-DE), písomne. (PL) Prijali sme dôležitú správu o demografickej budúcnosti Európy. Dlhší život občanov určite predstavuje pokrok členských štátov Únie. Vedie však k postupnému starnutiu obyvateľstva. Z dlhodobého hľadiska môže táto situácia iba narušiť rovnováhu medzi produktívnou populáciou a obyvateľmi, ktorí tento vek už prekročili. Ohrozuje solidaritu medzi generáciami, pretože menšie množstvo pracovne aktívnych ľudí než v súčasnosti zaťaží stále sa zvyšujúce náklady na prídavky, príspevky, dôchodky, starostlivosť a zdravotnícke služby pre tých, ktorí nepracujú.

Na riešenie tejto situácie je potrebné opatrenie, ktorým sa predĺži pracovná činnosť a zvýši pôrodnosť. Taktiež sú potrebné programy na úplnú integráciu prisťahovalcov.

Technická modernizácia a zavedenie informačných technológií na pracoviskách zabezpečia vyššiu efektívnosť a produktivitu práce. Tým sa významne prispeje k zlepšeniu situácie.

Taktiež sa musia zvážiť migračné toky z vidieckych do mestských oblastí a skrytý ľudský kapitál vo vidieckych oblastiach, najmä v najmenej rozvinutých krajinách.

Demografia je jednou z kľúčových výziev pre Európsku úniu, najmä v súvislosti s významným rastom populácie v iných častiach sveta.

  Ewa Tomaszewska (UEN), písomne. (PL) Z pohľadu závažnej povahy demografického problému, ktorému Európa čelí, je vhodné, aby mu Parlament a Komisia venovali svoj čas. Bohužiaľ považujem za potrebné nehlasovať za správu pani Castex o tejto veci, pretože bolo odmietnutých priveľa pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov.

Odpustiť sa nedá najmä parlamentné prijatie ustanovenia určujúceho úplné prijatie definície rodiny v právnych predpisoch krajiny pôvodu prisťahovalca v prípade rozporu s právnymi predpismi hostiteľskej krajiny, ako aj následné finančné povinnosti v prípade polygamie. Týmto sa narúšajú vnútorné ustanovenia členských štátov, a teda aj zásada subsidiarity.

- Správa: Ambroise Guellec (A6-0023/2008)

  Bairbre de Brún (GUE/NGL) , písomne. Ż (GA) Nesúhlasím so všetkým, čo sa uvádza v správe pána Guelleca, ale vítam túto správu a hlasujem za ňu. Vítam dôraz, ktorý pán Guellec položil na vyvážený rozvoj regiónov. Nielenže sa musia zmenšiť rozdiely medzi členskými štátmi, ale musíme tiež zmenšiť rozdiely v rámci členských štátov, ako aj medzi regiónmi. Musíme zabezpečiť, aby sa zvýšené zdroje poskytli na podporu regionálneho rozvoja a riešenie sociálneho vylúčenia. Jediným spôsobom, ako riešiť kohéznu politiku, je nástroj implementácie lisabonskej stratégie.

  Pedro Guerreiro (GUE/NGL), písomne. − (PT) Hoci táto správa obsahuje určité aspekty, ktoré okrem toho, že sú mierne, považujeme za pozitívne, nerieši efektívne hlavné otázky financovania.

Príkladom tohto kompromisu je prístup v súvislosti s finančnými zdrojmi Spoločenstva potrebnými na efektívnu kohéznu politiku. Správa uznáva, citujem, že „sa musia do budúcnosti zabezpečiť zvýšené finančné zdroje pre kohéznu politiku s cieľom riešiť očakávané nové výzvy“ (či sa vzťahujú na súdržnosť alebo nie, je osobitnou otázkou, ktorá sa ešte musí objasniť). Avšak, v článkoch, alebo inými slovami v aktuálnom návrhu, sa správa takmer nezmieňuje o dvojzmyselnej potrebe posilniť kohéznu politiku, ktorej je potrebné priradiť „dostatočné“ finančné zdroje.

Bohužiaľ, pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré sme predložili, boli odmietnuté. Tieto pozmeňujúce sa doplňujúce návrhy napríklad uznávali, že existujú krajiny a regióny, ktoré nezodpovedajú úrovni EÚ, boli zamerané na to, aby sa kohézna politika nevyužívala na iné účely, najmä na financovanie cieľov zahrnutých v lisabonskej stratégii, ktoré by odporovali súdržnosti, uznáva sa v nich potreba zvýšiť finančné zdroje Spoločenstva pre súdržnosť, ukladajú sa nimi podmienky na získanie pomoci Spoločenstva pre podniky, aby sa zabránilo premiestňovaniu podnikov, zdôrazňuje sa v nich potreba prijať stále opatrenia s primeraným financovaním pre väčšinu vzdialených regiónov a uznáva sa v nich úloha rybného hospodárstva v oblasti súdržnosti.

  David Martin (PSE), písomne. − Vítam správu pána Ambroise Guelleca o štvrtej správe Komisie o hospodárskej a sociálnej súdržnosti. Zistenia poukazujú na určitý pokrok v zlepšení hospodárskej a sociálnej súdržnosti v EÚ. Avšak zistenia, že sa zvýšili rozdiely v množstve členských štátov, najmä medzi hlavnými mestami a vidieckymi oblasťami, poukazujú na potrebu pokračovať v tomto politickom cieli, aby sa znížili rozdiely v rámci viacerých regiónov EÚ a medzi nimi.

  Miroslav Mikolášik (PPE-DE), písomne. − (SK) Kohézna politika pomáha riešiť problémy, ako sú demografické zmeny, presídľovanie obyvateľov z vidieka do miest, segregácia, klimatické zmeny a ďalšie iné. Týmto výzvam je možné čeliť iba v prípade, že kohézna politika zostane politikou Spoločenstva. Preto rozhodne túto správu podporujem. Že je táto politika prospešná, už vidno na krajinách, ktoré v minulosti čerpali prostriedky z Kohézneho fondu.

Grécko, Španielsko, Portugalsko a Írsko zaznamenali výrazný rast. Podobne treba pomôcť aj novým členským krajinám. Ako každý, kto vyrastal a žije vo vzdialenejšom regióne, viem, že rozdiely medzi regiónmi alebo aj v ich vnútri sú výrazné. Niekedy dokonca väčšie ako rozdiely medzi jednotlivými štátmi. A to v životnej úrovni, v množstve ponúkaných pracovných miest, v príjmoch aj v možnostiach vzdelania. Preto zdôrazňujem, že je veľmi potrebné znížiť rozdiely medzi územne dostupnými regiónmi a regiónmi so štrukturálnym znevýhodnením. Cestu vidím v uprednostnení politík, ktoré by znížili tlak na hlavné mestá a podporili vznik druhotných centier. Treba podporiť rozvoj vidieckych oblastí, v čom majú dôležitú úlohu malé a stredne veľké mestá. Takisto treba financie nasmerovať do projektov, ktoré sa snažia, aby mal každý región svoju príťažlivosť. Podporujem túto správu, pretože viem, že kohézna politika je správnou odpoveďou na mnohé demografické zmeny.

  Cristiana Muscardini (UEN), písomne. − (IT) Vážená pani predsedajúca, dámy a páni, súdržnosť bola jednou z hlavných opôr politiky Spoločenstva v minulosti, vyjadrením zásady solidarity, ktorá bola príznačná pre hospodársky rast v Európskej únii a sprevádzala ho.

Priniesla hospodársky úspech mnohým európskym krajinám a regiónom; v niektorých prípadoch sa dokonca hovorilo o zázraku a vďaka správnej implementácii kohéznych politík sa pre mnohých občanov zvýšila kvalita života.

Súdržnosť zohráva ešte dôležitejšiu úlohu v Európe s 27 členskými štátmi s hospodárskymi a sociálnymi rozdielmi. Prvé účinky hospodárskej pomoci EÚ začínajú byť viditeľné v niektorých regiónoch, v ktorých rozvoj zaostáva, aj keď bude možné hospodársku konvergenciu hodnotiť z dlhodobého hľadiska z dôvodu veľmi nízkeho počiatočného HDP na obyvateľa.

Porovnateľné okolnosti budú v blízkej budúcnosti iné, ale možno už aj dnes. Preto bude musieť byť kohézna politika konfrontované s inými, novými výzvami so silnými územným vplyvom, napríklad demografickými zmenami, urbanizáciou a novým mestským plánovaním, migračnými pohybmi, dodávkami energií a klimatickými zmenami.

Hoci hlasujem za správu, vyzývam Komisiu a národné vlády, aby navrhli spoločný prístup na riešenie týchto problémov primerane dynamickým a kooperatívnym spôsobom.

  Athanasios Pafilis (GUE/NGL), písomne. – (EL) Cieľom hospodárskej a sociálnej súdržnosti je vytvoriť medzi pracujúcimi klamnú predstavu, že sa dá zmenšiť priepasť v oblasti sociálnych a regionálnych nerovností a že môže stúpnuť životná úroveň pracujúcich v krajinách a regiónoch, ktoré sa líšia od priemeru Spoločenstva.

Pravidlo nerovného rastu v kapitalizme je však neohybné. Tieto nerovnosti sa budú ešte zväčšovať; chudobní budú ešte chudobnejšími a bohatší ešte bohatšími. Toto si musia pracujúci pripomínať každý deň.

Tvárou v tvár kapitalistickej reštrukturalizácii a frontálnemu útoku na právo na zamestnanosť sa však vytráca aj slovné používanie tohto termínu a s ním aj zbytočné ustanovenie o rozpočte Spoločenstva.

V tretej fáze implementácie Lisabonskej zmluvy sa budú musieť všetky politiky nahradiť magickým slovom imperializmu „hospodárska súťaž“. To vyústi do hospodárskej súťaže medzi štátmi, regiónmi a pracujúcimi, kde sa udrží len právo džungle.

Uznesenie sa obmedzuje na kvetnaté vyhlásenia a želania, ktoré sa nedotýkajú podstaty problému. Iba boj pracujúcich, neposlušnosť a nepodriadenosť politikám EÚ zameraným proti pracujúcim a ľudu môžu zvrátiť trend zhoršujúcich sa životných podmienok pracujúcej triedy. Tento trend je v súčasnosti ešte výraznejší, a to aj v rozvinutejších krajinách.

  Luís Queiró (PPE-DE), písomne. − (PT) Kohézna politika je jednou z rozhodujúcich ochranných známok Európskej únie, jedným z jej najväčších úspechov a tiež jedným z najpríťažlivejších faktorov nášho spoločenstva. Myšlienka, že je správne a potrebné zabezpečiť identickú úroveň rozvoja vo všetkých členských štátoch je koncepciou, ktorú nesmieme opustiť, a ktorej pozitívne výsledky musíme oslavovať.

Všetko však v tejto oblasti neprinieslo úspech. Po prvé, je dôležité, že kohézne fondy sa čoraz viac integrujú s inými programami financovania s cieľom zabezpečiť, aby sa nestratili výhody týchto fondov v neprítomnosti sprievodných investícií do politík priamo zameraných na vyššie úrovne rozvoja. Niekedy je potrebné urobiť väčšie kroky, inak budeme stále zaostávať.

Po druhé, je znepokojujúce, že v Portugalsku dochádza konštantne k odklonu od zabezpečovania rovnakého prístupu k základným službám na celom území krajiny. Aký má potom zmysel žiadať súdržnosť na úrovni Spoločenstva, ak chýba v národných politikách a občanom v menej rozvinutých regiónoch sa odoberá v mene, nie myšlienky rozvoja, ale čisto na základe účtovného prerozdeľovania zdrojov? Vôbec žiadny.

- Správa: Gisela Kallenbach (A6-0028/2008)

  Bairbre de Brún (GUE/NGL), písomne. − (GA) Nesúhlasím so všetkým, čo sa píše v správe pani Gisely Kallenbachovej, ale napriek tomu ju vítam a hlasovala som za ňu. Osobitne oceňujem dôraz, ktorý pani Kallenbachová kladie na posilnenie úlohy lokálnych mestských orgánov. Trvalo udržateľný rozvoj mestských oblastí je v 21. storočí nesmierne náročný a rámec, ktorý dnes predstavila spravodajkyňa, nám umožní sa tomuto problému postaviť.

  Pedro Guerreiro (GUE/NGL), písomne. − (PT) Táto správa o následných činnostiach po územnej agende a Lipskej charte obsahuje aspekty, ktoré považujeme za dôležité.

Musíme však zdôrazniť, že aktuálny obsah územnej dimenzie kohéznej politiky sa ešte musí definovať pri prijatí zelenej knihy o tejto otázke, ktoré sa plánuje na budúci september.

Hoci mnohé ciele dosiaľ zmieňované treba privítať a všetky dávajú zmysel, napríklad zavedenie polycentrického, vyváženého mestského systému a vytvorenie nových mestsko-vidieckych vzťahov zabezpečujúcich paritu prístupu ku kultúrnemu dedičstvu, zachovanie vysokokvalitných verejných priestorov a inováciu bytového fondu a vybavenia ulíc, posilnenie miestneho hospodárstva a miestnej politiky pracovného trhu a zabezpečenie proaktívnych politík vzdelávania a školení pre deti a mladých ľudí, zdôrazňujeme, že:

- obhospodarovanie pôdy a územné plánovanie musí zostať zodpovednosťou príslušných členských štátov,

- novým prioritám musia byť pridelené nové finančné zdroje,

- územný rozmer nesmie byť v rozpore ani narúšať hospodársku a sociálnu súdržnosť, inými slovami, znižovanie rozdielov medzi úrovňami rozvoja rôznych regiónov a podpora najmenej zvýhodnených regiónov, ktoré zaostávajú.

  David Martin (PSE), písomne. − Za správu pani Gisely Kallenbach s názvom Vykonávanie územnej agendy a Lipskej charty som hlasoval. K otázkam územného a mestského rozmeru politík EÚ musíme byť citlivejší. Zlepšovaním spolupráce medzi mestskými a vidieckymi oblasťami a implementáciou efektívnych stratégií, ktoré sú zamerané na trvalo udržateľný územný rozvoj to môžeme úspešne dosiahnuť.

6. Opravy hlasovania a zámery pri hlasovaní: pozri zápisnicu

(Rokovanie bolo prerušené o 12.45 hod. a pokračovalo o 15.00 hod.)

PREDSEDÁ: GÉRARD ONESTA
podpredseda

7. Schválenie zápisnice z predchádzajúceho rokovania: pozri zápisnicu

8. Oznámenie spoločných pozícií Rady: pozri zápisnicu

9. Rozpravy o prípadoch porušovania ľudských práv, demokracie a princípov právneho štátu (rozprava)

9.1. Východný Timor

  Predsedajúci. - Ďalším bodom programu je rozprava o šiestich návrhoch uznesení týkajúcich sa Východného Timoru

  Janusz Onyszkiewicz, autor. (PL) Vážený pán predsedajúci, sme svedkami ďalej krízy vo Východnom Timore. Táto kríza sa nedá vyriešiť zapojením orgánov Východného Timoru ani spoluprácou s nimi. Vyžadovalo by si to rozpustenie všetkých polovojenských skupín a odzbrojenie civilistov. Je potrebné rozprášiť aj ozbrojené kriminálne skupiny. Zodpovední za útoky na najvyšších predstaviteľov krajiny musia byť postavení pred súd. Všetky politické sily, tie, ktoré majú vo svojich rukách moc, aj tie opozičné, sa musia vzdať nelegálne použitia sily.

Nedávne udalosti znamenajú vysokú pravdepodobnosť, že Východný Timor sa stane ďalšou krajinou, ktorej kľúčové inštitúcie nefungujú. Možno ho považovať za nefungujúci štát. Všetci si uvedomujeme hrozby, ktoré takéto štáty predstavujú. Určite nemusím uvádzať príklady, spomeniem len Somálsko.

Vzhľadom na úlohu, ktorú medzinárodné spoločenstvo zohralo pri ustanovení štátu Východný Timor a jeho neustále zapojenie v tejto záležitosti, nemôžeme dovoliť, aby sa tieto temné predpovede stali realitou. Záväzok Európskej únie podporovať demokratické sily a inštitúcie je stále veľmi dôležitý. Misiou Parlamentu by malo byť vyhodnotenie efektívnosti tejto podpory.

  Pedro Guerreiro, autor. – (PT) Ako je zdôraznené v návrhu uznesenia našej skupiny, v súčasnosti je životne dôležité vyjadriť našu solidaritu s ľudom Východného Timoru a odsúdiť útoky na prezidenta republiky a premiéra Východného Timoru. Zdôrazňujeme, že takéto útoky len podporujú nestabilitu politickej situácie vo Východnom Timore, ktorá je výsledkom udalostí v rokoch 2006 a 2007 a politického procesu po nedávnych legislatívnych voľbách v krajine. Vyzývame na podrobné vyšetrovanie v ústavnom a právnom rámci Východného Timoru, ktorým sa určia a odsúdia páchatelia týchto útokov. Musíme sa vyvarovať akýchkoľvek krokov, ktoré by vzhľadom na tieto udalosti mohli viesť k ospravedlneniu vonkajšieho zásahu a ohroziť nezávislosť a suverenitu Východného Timoru.

Preto odmietame spoločné uznesenie Európskeho parlamentu, v ktorom sa okrem iného ignorujú všetky vonkajšie zásahy pokúšajúce sa podmieniť a ovplyvniť slobodnú voľbu ľudu Východného Timoru. Taktiež v ňom ide hádzaním všetkých do jedného vreca o pokus vyňať zo zodpovednosti hlavných páchateľov a obhajcov násilia a destabilizácie situácie vo Východnom Timore. Taktiež sa v ňom ignoruje fakt, že s cieľom pochopiť súčasnú situáciu vo Východnom Timore je životne dôležité nezabúdať na to, že jeho národ bol obeťou kolonializmu, brutálnych represií a ničenia krajiny a že tento národ si v nedávnej minulosti hrdinsky vydobyl nezávislosť a suverenitu, najmä nad vlastnými zdrojmi, pričom ho v najdôležitejšej chvíli tohto boja opustilo medzinárodné spoločenstvo.

Hoci sa toto uznesenie odvoláva na suverenitu národa Východného Timoru, zároveň vytvára podmienky na zásah do vnútorných záležitostí krajiny. Vlastne prijíma stanovisko, v ktorom sa Východný Timor predstavuje ako nefungujúci štát. Nakoniec sa v tomto uznesení ignoruje skutočnosť, že riešenie je politické a leží výhradne v rukách národa Východného Timoru. V minulosti už Východotimorčania viac než dosť dokázali svoju dôstojnosť a odvahu a my vyjadrujeme dôveru v ich schopnosť vyhlásiť samostatne Východný Timor za suverénny a nezávislý štát.

  Ana Maria Gomes, autorka. − (PT) V mene socialistickej skupiny v Európskom parlamente chcem vyjadriť solidaritu s ľudom Východného Timoru a naše pevné odsúdenie barbarských útokov proti demokraticky zvoleným inštitúciám prezidenta a premiéra Východného Timoru.

Taktiež vyzývam na nezávislé vyšetrovanie, ktoré sa požaduje v návrhu uznesenia, ktoré máme pred sebou a ktoré podporujeme, aby sa našiel pôvodca útokov, zistili ich motívy a dôvod zlyhania bezpečnostného systému Východného Timoru, a to vo Východnom Timore, ale najmä na medzinárodnej úrovni.

Verím, že táto udalosť podnieti medzinárodné spoločenstvo k ďalším snahám na posilnenie štátnych inštitúcií Východného Timoru, a najmä na reformu bezpečnostného systému, ktorý sa tiež spochybňoval pri kríze v roku 2006.

Okrem toho sa musia zvážiť otázky súvisiace so spravodlivosťou a dodržiavaním spravodlivosti a práva. V tejto súvislosti musím povedať, že pokusy o národné zmierenie so skupinami povstalcov mohli vyslať negatívny a kontraproduktívny signál beztrestnosti, ktoré povstalcov viedli k vykonaniu tohto nešťastného útoku.

Východný Timor nie je nefungujúci štát a nenesie podobné znaky ako Somálsko, s ktorým sa ho pán Onyszkiewicz pokúšal porovnať. Východný Timor si hrdinsky vydobyl svoju slobodu aj napriek mlčaniu medzinárodného spoločenstva a Východotimorčania už pri niekoľkých príležitostiach dokázali, že si prajú demokraciu. Opäť to exemplárne dokázali pri prezidentských a legislatívnych voľbách, ktoré sa konali vlani, a počas ktorých som mala tú česť viesť parlamentnú misiu.

Medzinárodné spoločenstvo má teraz zodpovednosť ukázať Východnému Timoru svoju podporu, koordinovať ju, čo je oblasť, v ktorej zlyhalo pri bezpečnostnom systéme, a vyriešiť základné problémy štruktúry štátu Východný Timor. Čo sa týka signálov, ktoré vysielajú Východotimorčania, niet pochýb o tom, že si želajú demokraciu a vládu zákona.

  Marcin Libicki , autor (PL) Vážený pán predsedajúci, Východný Timor nedávno vyhral boj za nezávislosť svojej katolíckej orientácie. Vojna za nezávislosť bola krvavá a mnoho ľudí v nej prišlo o život. Prezident Východného Timoru získal Nobelovu cenu mieru. To je ďalší dôvod na to, aby medzinárodné spoločenstvo pomáhalo pri nastolení poriadku v krajine. Plne súhlasím s pani Gomes, že táto krajina sa vyvíja dobrým smerom a spĺňa normy, ktoré sú potrebné na jej správne fungovanie. Vojna však teraz tieto normy ničí rovnako ako vnútorný poriadok.

Myslím, že by stálo za to vrátiť sa k návrhom, ktoré pred časom predložil pán Kaczyński, poľský prezident, a neskôr zopakoval prezident Sarkozy. Obsahujú zriadenie európskych vojenských síl schopných intervencií v prípade potreby. Kým nebudeme mať kapacity na intervencie, môžeme večne každý štvrtok schôdzovať a rokovať a nič nedosiahneme.

  José Ribeiro e Castro, autor. – (PT) Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, Ruy Cinatti napísal báseň, ktorú som si zapamätal a rád by som z nej citoval: „Možno nás porazia alebo pošlú do boja, ale iba spolu“.

Bohužiaľ, 11. februára sa Východný Timor znovu začal zmietať v kríze, ktorú opäť spôsobili ľudia zodpovední za krízu pred dvomi rokmi. Preto je potrebné sa zaoberať návratom tých, ktorí škodia stabilite svojej krajiny, a závažnosťou útoku, pri ktorom bol vážne zranený (pričom mohlo dôjsť k smrteľným zraneniam) prezident republiky José Ramos-Horta a, našťastie bez osobných dôsledkov, aj premiér Xanana Gusmăo.

Násilie a narušenie bežného fungovanie inštitúcií opäť raz odkrylo zlyhania krajiny s históriou odvážneho boja za slobodu, demokraciu a pokrok, akou je Východný Timor.

Každý, kto od začiatku Východný Timor podporoval, nemôže necítiť opätovný smútok z udalostí, ktoré prísne odsudzujeme. Dúfame, že prezident Ramos-Horta sa úplne uzdraví a vyzývame na podrobné vyšetrenie udalostí na prijatie potrebných oparení ako reakcie na ne.

Medzinárodné sily bohužiaľ reagovali pomaly, s výnimkou portugalských GNR (národná garda). Taktiež vo Východnom Timore existujú nedostatky v oblasti právneho štátu, kde celkom nefunguje a vlastne nikdy nefungoval úplne. Východný Timor musí od základu prebudovať svoj bezpečnostný systém s cieľom zaistiť právo a poriadok.

Pri týchto krokoch musí Východnému Timoru pomáhať medzinárodné spoločenstvo. Nie je to nefungujúci štát; je to štát s nedostatkami, ktoré musíme pomôcť odstrániť.

Hlavná zodpovednosť však zrejme leží na Východotimorčanoch, ktorí musia dosiahnuť kompromis medzi stranami na udržanie mieru a dodržiavanie vlády zákona a súdnych rozhodnutí bez zaváhania, kľučkovania a samoľúbosti. Už sa im podarilo získať dohodu o takzvanom národnom konsenze v súvislosti s kľúčovou oblasťou fungovania štátu.

Práve tento konsenzus, o ktorom Ruy Cinatti hovorí vo svojej básni, je najnaliehavejšou potrebou Východného Timoru. V dôsledku toho, drahí priatelia, musíme pomôcť ľudu Východného Timoru, aby si dokázali pomôcť sami a aby dokázali posilniť svoju krajinu.

  Raül Romeva i Rueda, autor. – (ES) Vážený pán predsedajúci, myslím, že Východný Timor je príkladom miesta, v ktorom dobre prebehli procesy sebaurčenia.. Vlastne by mohlo byť dobrým nápadom, keby niektorí naši priatelia vrátane Španielska napríklad vytrhli list z portugalskej knihy a prevzali zodpovednosť za dedičstvo bývalých kolónií ako v prípade Západnej Sahary.

Je jasné, že tieto prípady nie sú jednoduché, ani tak rýchlo nedospejú k výsledkom. Musím zmieniť ťažkosti, ktorými prešiel Východný Timor po pokojných voľbách, ktoré sa konali pred niekoľkými mesiacmi, pričom existuje stále veľa problémov vrátane pokusu pripraviť o život prezidenta Ramosa-Hortu. Na tomto mieste vyjadrujem svoje želanie, ktorým sa pripájam k želaniam vyjadreným Parlamentom, týkajúce sa rýchlej obnovy a premiéra Xananu Gusmăa.

Myslím, že nikto nebude polemizovať o snahe dosiahnuť dohodu, ktorú okrem iných predostrel prezident Ramos-Horta, a som si istý, že aj po tomto útok bude prezident Ramos-Horta vykonávať prácu potrebnú na dosiahnutie politickej dohody medzi opozičnými frakciami, aby sa demokraticky a nenásilne vyriešili existujúce problémy.

Je potrebné, aby v tomto smere prijalo medzinárodné spoločenstvo záväzok a aby sa obnovil mandát OSN, čo navrhli aj iné krajiny. V každom prípade je potrebné ho obnoviť do roku 2012 a za každých okolností ako reakciu na potreby a požiadavky timorskej vlády a demokratických síl.

Prítomnosť OSN by tiež mala byť v súlade s potrebami krajiny a mala by sa kontrolovať nielen v oblasti rekonštrukcie a riešenia základných potrieb, ale aj v oblasti schopnosti konať preventívne a reagovať na nepokoje.

A nakoniec, EÚ musí čo najskôr zriadiť delegáciu do Dili a Parlament musí taktiež pripraviť delegáciu pozorovateľov na podporu demokratických síl v krajine a vyhodnotiť zameranie a efektívnosť pomoci EÚ v súčasnosti.

  Tunne Kelam, v mene skupiny PPE-DE. – Vážený pán predsedajúci, Východný Timor určite nie je nefungujúci štát. Avšak skutočnosť, že 11. februára 2008 sa stali demokraticky zvolený prezident a premiér obeťami ozbrojeného útoku na svoje životy, je dôkazom krehkosti mladej demokracie.

Chcel by som uviesť tri pripomienky. Po prvé, naozaj sa obávame nedostatočnej včasnej a účinnej reakcie síl UNPOL a iných medzinárodných síl na tieto útoky.

Po druhé, EÚ má zodpovednosť pomáhať demokratickým inštitúciám Východného Timoru a konsolidovať ich právny systém. Návrh uznesenia správne zdôrazňuje naliehavú potrebu dosiahnuť národnú dohodu o základných otázkach demokracie.

Po tretie, EÚ s úplnou spoluprácou OSN musí prispieť k reforme sektoru bezpečnosti vo Východnom Timore. Východný Timor nám predsa nie je taký vzdialený, ako by sme si mysleli, a pani Gomes je toho dobrým dôkazom.

  Karin Scheele, v mene skupiny PSE. – (DE) Vážený pán predsedajúci, chcem sa pripojiť k vyjadreniam solidarity s vážne zraneným prezidentom Východného Timoru, ale aj k vyjadreniam solidarity s ľudom Východného Timoru, ktorý musel veľmi dlho bojovať za svoju nezávislosť a za svoje práva. Európsky parlament príkro odsudzuje pokus o vraždu prezidenta Ramosa-Hortu. Útoky sa uskutočnili po pokuse prezidenta dospieť k riešeniu pri rokovaniach s povstalcami.

Keďže presné poradie udalostí ešte nie je známe, vyzývame na podrobné a dôsledné vyšetrenie pokusu o atentát a zlyhania bezpečnostného systému. Vítame spoločné vyšetrovanie OSN a východotimorskej polície, ktoré sa už začalo. Žiadame zákaz všetkých polovojenských skupín a ozbrojených gangov a viac finančných zdrojov na podporu reforiem sektoru bezpečnosti, ktorú Východný Timor potrebuje.

  Zdzisław Zbigniew Podkański, v mene skupiny UEN. – (PL) Návrh uznesenia EP o Východnom Timore je celkom vhodný. Vysvetľuje tragickú situáciu ľudu krajiny a bezmocnosť vnútroštátnych orgánov, medzinárodných inštitúcií a mierových síl. Vnútorný konflikt stále pokračuje napriek vynaloženej snahe a významnej medzinárodnej pomoci. Ľudia prichádzajú o životy, živobytie a vznikajú škody na kultúrnom dedičstve. Chudoba, nezamestnanosť, rozčarovanie a negramotnosť postihujú takmer 80 % obyvateľstva To všetko negatívne ovplyvňuje ľudí, vedie k beznádeji a podnecuje revoltu.

Ľud Východného Timoru chce žiť v mieri a harmónii. Chce pracovať, učiť sa a rozvíjať hospodárstvo svojej krajiny. Preto sa musia posilniť demokratické orgány krajiny a zvýšiť pomoc medzinárodného spoločenstva. Autori tohto uznesenia preto správne vyzývajú na zabezpečenie politickej, technickej a finančnej podpory pre Východný Timor. Taktiež znovu pripomínajú, že Európska únia a OSN majú verejné záväzky podporovať nezávislosť, demokraciu a právne vlády. Skupina UEN toto uznesenie podporí.

  Koenraad Dillen (NI). – (NL) Vážený pán predsedajúci, niektorí moji kolegovia už spomenuli skutočnosť, že nie je prehnané tvrdiť, že po útokoch na prezidenta Ramosa-Hortu vstupuje Východný Timor opäť do kritickej fázy. Pripomínam to znovu, pretože kto si nepamätá na zábery z minulého roka po vymenovaní Gusmăa, na zábery stoviek domov a vládnych budov v plameňoch?

Na riešenie súčasnej krízy sú asi naozaj potrebné medzinárodné sily. Nesmie sa však vytvárať dojem, že vláda potrebuje zahraničných vojakov na vlastnú ochranu proti vlastným ľuďom. Zahraničné sily môžu udržiavať stabilitu prostriedkami manu military v krátkodobom horizonte, ale dlhodobo si musí vlastnú budúcnosť zabezpečiť ľud Východného Timoru sám. Na zabezpečenie politickej stability, demokracie a dodržiavania ľudských práv v dlhodobej perspektíve potrebujú v prvom rade nezávislé a spoľahlivé médiá, reformované policajné zložky a spravodlivý súdny systém.

  Filip Kaczmarek (PPE-DE). – (PL) Vážený pán predsedajúci, Východný Timor sa všeobecne považuje za najúspešnejší príklad transformačného procesu v histórii Spojených národov. Východný Timor však, ako sa zdá, zabudol na obete, ktoré si vyžiadala vojna za nezávislosť, ktorou sa ukončila brutálna okupácia Indonézie trvajúca 24 rokov, a na radosť, s ktorou oslávil svoju nezávislosť. Ani nie šesť rokov po opätovnom dosiahnutí nezávislosti sa však Východný Timor ocitol na pokraji chaosu. Prechod na demokraciu a nezávislosť nie je nikdy ľahký. Nie je to koniec cesty, iba jej začiatok. Istá je však jedna vec, a to, že násilie nemôže nikdy byť, a nikdy nebolo, spôsobom riešenia problémov. Toto musí byť úplne jasné. Problémy sa riešia prostredníctvom dialógu, politického pluralizmu, posilňovania demokratických inštitúcií, napríklad parlamentu, nezávislého súdnictva a vlád, ktoré vedú demokraticky zvolení predstavitelia.

Vyzývam Radu a Európsku komisiu, aby zabezpečili najväčšiu možnú pomoc Východnému Timoru v rámci 10. Európskeho rozvojového fondu na posilnenie demokracie.

  Lidia Joanna Geringer de Oedenberg (PSE). – (PL) Ďakujem Vám, pán predsedajúci. Od posledného uznesenia o Východnom Timore uplynulo osemnásť mesiacov. Oficiálne sa táto krajina stala nezávislou v roku 2002. O štyri roky nato vypukla občianska vojna, ktorú vyvolala skupina demobilizovaných vojakov. Po útoku na prezidenta Ramosa-Hortu z 11. februára tohto roku zažína Východný Timor ďalšiu krízu. Bol vyhlásený výnimočný stav a odoslaná žiadosť o posilnenie o 1 600 vojakov mierových síl.

Politickú krízu vo Východnom Timore sprevádza hospodárska kríza. Nezamestnanosť je 80 %, z toho 40 % nezamestnaných žije pod hranicou chudoby.

Krajina sa nestabilizuje, kým sa všetky politické zoskupenia nedohodnú na konsenze o základných funkciách štátu. Musíme odsúdiť brutálny útok na prezidenta a premiéra a vyzvať vládu Východného Timoru, aby ukončila násilie vrátane činností gangov. Konsolidáciu demokracie musia podporiť medzinárodné spoločenstvo, a najmä OSN a Bezpečnostná rada. Takisto nesmieme zabúdať, že Východný Timor naliehavo potrebuje hospodársku pomoc na boj s chudobou a rozvoj administratívy a infraštruktúry.

  Carlos Coelho (PPE-DE). – (PT) Vážený pán predsedajúci, vážená pani komisárka, dámy a páni, chcem vyjadriť svoju podporu spoločnému návrhu uznesenia odsudzujúcemu útoky. Taktiež chcem zablahoželať inštitúciám Východného Timoru k pokojnej reakcii na tragédiu a musím zdôrazniť, rovnako ak pani Gomes a pán Ribeiro e Castro, že Východný Timor nie je nefungujúci štát.

Je to štát, ktorý potrebuje medzinárodnú pomoc, delegáciu z Európskej komisie, rozšírenie misie OSN a podporu nás všetkých iniciatívam, ktoré môžu pomôcť zjednotiť východotimorský ľud, dodržiavať právo a odsúdiť násilie.

  Meglena Kuneva, členka Komisie. − Vážený pán predsedajúci, Komisia veľmi dôrazne odsúdila útoky na prezidenta Ramosa-Hortu a premiéra Xananau Gusmaa.

Mladá demokracia vo Východnom Timore je stále nesmierne krehká v oblasti politických, súdnych a bezpečnostných inštitúcií. Krajina je konfrontovaná s chudobou a vysokou nezamestnanosťou, najmä medzi mladými ľuďmi, ktorí majú dosiaľ málo skúseností s prosperujúcou budúcnosťou a sú prístupní násilným skupinám.

Komisia pri stretnutiach s vedúcimi predstaviteľmi krajiny podporila mierové riešenie konfliktu vrátane prípadného rozpustenia a odzbrojenia všetkých polovojenských skupín.

Po násilnostiach z roku 2006 Európska komisia reagovala rýchlo: Najskôr humanitárnou pomocou osobám vysídleným v rámci územia; potom podporou dialógu medzi najvyššími predstaviteľmi; a nakoniec implementáciou programu pláce v hotovosti za vykonanú prácu pre nezamestnaných mladých ľudí.

Európska komisia sa taktiež rozhodla v Dili zriadiť kompletnú delegáciu, ktorej nový vedúci predstaviteľ začne pracovať v marci 2008. Delegácia bude plne funkčná v druhej polovici roka 2008. Tým sa vytvorí príležitosť na formálny politický dialóg s vládou a rýchlejšie hodnotenie podpory pre krajinu.

Stratégia Európskej komisie pre Východný Timor v rámci 10. Európskeho rozvojového fondu už bola schválená. Je zameraná na podporu stále slabého súdnictva, parlamentu a ostatných inštitúcií, čím pomáha pri vytváraní demokratickej kultúry.

Podpora pre rozvoj vidieka pomôže zmierniť chudobu a zlepšiť infraštruktúru. Činnosti súvisiace so zdravím prispejú k riešeniu chorôb súvisiacich s chudobou a zníženiu alarmujúcej úmrtnosti matiek a detí.

Rovnako dôležitým ako dlhodobé programy bude aj nájdenie príčin súčasného konfliktu a poskytnutie pomoci na jeho riešenie.

Východotimorská vláda predložila komplexný akčný plán riadenia, ktorý bude predmetom politického dialógu medzi delegáciou a vládou za podpory Komisie.

Počas misie, ktorá bude prebiehať v nasledujúcich troch týždňoch Komisia vyhodnotí situáciu a možnosť pomoci s ďalšími opatreniami na nájdenie príčin konfliktu. K nim môžu patriť požiadavky vlády na podporu niektorých pracovných programov na boj s nezamestnanosťou.

V spoločnom dokumente Rady a Komisie z decembra 2007 podporujú Komisia aj členské štáty ústrednú úlohu Spojených národov pri koordinácii pomoci pre sektor bezpečnosti.

Nakoniec, predpokladaná podpora v rámci programu Komisie, viac než 80 miliónov EUR, je komplexná a pomôže riešiť mnohé súčasné problémy krajiny.

  Predsedajúci. – Rozprava je ukončená

Hlasovanie sa uskutoční na konci rozpravy.

9.2. Bielorusko

  Predsedajúci. – Ďalším bodom programu je rozprava o šiestich návrhoch uznesení týkajúcich sa Východného Bieloruska

  Janusz Onyszkiewicz, autor. (PL) Vážený pán predsedajúci, väčšina politických väzňov v Bielorusku už bola prepustená, vlastne takmer všetci, s jedinou výnimkou. To však neznamená, že si môžeme byť istí tým, že Bielorusko sa začína posúvať správnym smerom. V ten istý deň sa uskutočnili razie v domovoch mnohých osôb spojených s bieloruskou opozíciou. Okrem toho bol prepustený stredoškolský učiteľ. S vysvetlením, že keďže je členom opozičnej Občianskej strany, nezastupuje ideológiu štátu.

V Bielorusku panuje zvláštna situácia. V tejto krajine existuje koncepcia štátnej ideológie, a preto neprekvapuje, že keď sa uchádzači hlásia na štúdium žurnalistiky, práva a medzinárodných vzťahov, musia predkladať odporúčania úradov. Takto funguje výberový proces. Je to absolútne neprijateľné, hoci vítame prijaté kroky a opatrne sa z nich tešíme.

Čo sa týka Bieloruska, vyvstáva otázka, čo je vlastne dôvodom takýchto krokov. Zdalo by sa, že prostredníctvom týchto krokov a udelením súhlasu s otvorením delegácie Európskej komisie v Minsku chce prezident Lukašenko ukázať, že sa napriek všetkému necíti zaviazaný prijímať proruskú politiku. V Bielorusku je naozaj čoraz ťažšie vykonávať takúto politiku. Krajina sa nechce nechať úplne pohltiť Ruskom. V tomto prípade zaujal takýto postoj aj pán Lukašenko, no udalosti hovoria jasne.

Rusko si Bielorusko jednoducho kupuje. Gazprom práve uzatvoril ďalšiu transakciu, v dôsledku čoho vlastní štvrtinu podielov v spoločnostiach kontrolujúcich tranzitné ropovody a plynovody vedúce cez Bielorusko. Podiel Gazpromu čoskoro dosiahne 50 %. Taktiež sa zdá, že Rusko úspešne presvedčí Bielorusko, aby prijalo rubeľ ako národnú menu.

V dôsledku toho sa situácia stáva hrozbou. Podpora nezávislého konania Bieloruska a občianskej spoločnosti je viac než potrebná. Podpora sa už poskytuje, no je potrebné ju zvýšiť. Podpora sa musí poskytnúť najmä inštitúciám, ktoré boli v Bielorusku práve zriadené. Mám na mysli najmä televízne vysielanie do krajiny, ktoré je dôležitým zdrojom informácií pre miestnych ľudí, aby vedeli, čo sa vlastne deje. Podľa môjho názoru by sme nemali na Bielorusko zabúdať, pretože ide o problém celej Európy. Nemôžeme tolerovať situáciu, aby v strede Európy existovala krajina ako Bielorusko, ktorú riadi diktátor.

  Jiří Maštálka, autor. − (CS) Dámy a páni, napriek veľmi kritickému tónu príspevkov som rád, že môžem poukázať na dva pozitívne aspekty.

Prvým je otvorenie delegácie Európskej komisie v Minsku, ktoré, pokiaľ viem, bolo schválené prezidentom Bieloruska. Myslím si, že otvorenie delegácie EÚ poskytuje základ pre ďalší vývoj a aktivovanie vzťahov s Európskou úniou v takých vzájomne výhodných oblastiach, ako je energia, dopravy, tranzit a dokonca aj ochrana životného prostredia.

Ďalším pozitívnym faktorom, ktorý považujem za dôležitý, je stretnutie expertov v Bruseli konané vlani v júni, ktoré sa zameriavalo najmä na otázky dodávok energie, a taktiež plánované rozhovory expertov o dopravných koridoroch a životnom prostredí. Domnievam sa, že tento vývoj je veľmi dôležitý. Nesmieme zabúdať na to, že Bielorusko stále bojuje s mimoriadnymi dôsledkami černobyľskej katastrofy. Súčasné trendy vo vzájomných vzťahov odhaľujú, že na Bielorusko si určité politické kruhy v Európskej únii vytvorili určitý názor, ktorý je kritický a jednostranný.

Nepotrebujeme len kritiku, ale aj spoluprácu. Prišiel čas na vykonanie pozitívnych krokov aj na strane Bieloruska, a ja si myslím, že oficiálny bieloruský režim by mal ponúknuť minimálne moratórium na trest smrti, čo by nám umožnilo otvoriť nové rokovania týkajúce sa štatútu bieloruského členstva v Rade Európy. Zo strany EÚ by som privítal napríklad uvoľnenie vízového systému alebo podporu mladých odborníkov z Bieloruska pri pracovných skúsenostiach, ktoré by im poskytli príležitosť na oboznámenie sa s prácou európskych inštitúcií z prvej ruky.

  Józef Pinior, autor. − Vážený pán predsedajúci, dnes popoludní by som rád najskôr privítal pozitívny znak zlepšenia vzťahov medzi EÚ a Bieloruskom. Nedávny vývoj pri dohode o zriadení delegácie Európskej komisie v Minsku je pozitívnym krokom smerom k obnoveniu dialógu medzi Európskou úniou a Bieloruskom.

Radi by sme podporili Komisiu pri využívaní plného potenciálu vyplývajúceho z otvorenia delegácie. Prišiel čas na to, aby medzinárodné spoločenstvo ako celok rozšírilo svoju podporu občianskej spoločnosti v Bielorusku, a najmä aby zvýšilo finančnú pomoc nezávislým médiám, mimovládnym organizáciám a bieloruským študentom študujúcim v zahraničí. Rozhodnutie Komisie poskytnúť finančnú podporu Európskej humanitnej univerzite vo Vilniuse je veľmi múdre. Komisia a Rada by mali zvážiť ponúknutie finančnej podpory projektu, ktorý už existuje, na vytvorenie nezávislého bieloruského televízneho kanála Belsat.

Po druhé, Európsky parlament vyzýva Komisiu a Radu, aby podnikli ďalšie kroky na zjednodušenie a liberalizáciu vízových postupov pre bieloruských občanov. Vyzývame členské štáty v Schengenskom priestore, aby využili všetky dostupné nástroje, najmä náklady na vnútroštátne víza, na uľahčenie pohybu bieloruských občanov na území každého členského štátu.

Po tretie, vyzývame predovšetkým režim prezidenta Lukašenka, aby nastúpil cestu liberalizácie a demokratizácie, prepustil všetkých väzňov svedomia v krajine, zaviedol vládu zákona a slobodu združovania médií, ako aj zakázal trest smrti.

Na záver by som rád dnes popoludní vyjadril našu solidaritu so Zjednotenou demokratickou opozíciou Bieloruska, vedúcim predstaviteľom demokratického hnutia Alexandrom Milinkievičom, a všetkým bieloruskými občanmi pri ich snahe o otvorenú spoločnosť.

  Adam Bielan, autor. (PL) Ďakujem, pán predsedajúci. Kroky podniknuté diktátorskou vládou pána Lukašenka proti vlastnému ľudu v Bielorusku sú dobre známe. Od začiatku tohto roka boli brutálne potlačené tri pokojné demonštrácie. Úrady systematicky perzekvujú opozičných aktivistov. Obmedzili cestovanie do zahraničia pre duchovných predstaviteľov a učiteľov náboženstva. Zaviedli sa niektoré veľmi kuriózne opatrenia. Napríklad, každý, kto chce študovať žurnalistiku alebo právo, musí byť schválený vládnymi orgánmi. Na základe týchto krokov sa bohužiaľ uvalenie prísnejších sankcií na Bielorusko javí ako jediná možná reakcia na nedávne udalosti. Nesmieme však zabúdať, že je našim morálnym právom a povinnosťou vytvoriť a podporovať občiansku spoločnosť v Bielorusku.

Jedným z okamžitých opatrení na pomoc opozícii je prekonať nedostatok správ. Dobrým príkladom je iniciatíva poľskej národnej televíznej služby, ktorá začala 10. decembra 2007 prostredníctvom prvého nezávislého kanála Belsat vysielať do Bieloruska. Bohužiaľ, ako mi dnes povedala pani Romaszewska, producentka zodpovedná za tento projekt, z Európskej únie ešte neprišla žiadna pomoc. Neexistuje ani rozpočtová položka, z ktorej by bolo možné podporiť ľudské práva a demokraciu v Bielorusku.

Dámy a páni, pripomínam vám, že vysoké náklady na schengenské víza sú ďalším hlavným problémom pre bieloruský ľud. Ak je obmedzený vstup do Európskej únie členom Lukašenkovho režimu, musíme uľahčiť vstup do Únie ľuďom, ktorí s režimom nie sú spriaznení.

  José Ribeiro e Castro, autor. − Vážený pán predsedajúci, v januári tohto roka bolo zatknutých desať mladých aktivistov populárneho bieloruského frontu mládeže a skupiny Malady Front (Mladý front) po tom, čo sa stretli s delegáciou Demokratického spoločenstva mládeže Európy (DEMYC) v Minsku. Následne boli vylúčení z univerzít.

Toto je posledný skutočný diktátorský režim v Európe. Bielorusko má stále trest smrti, politických väzňov, svojvoľné uväzňovanie, cenzúru médií, násilie a obmedzenia prístupu k internetu. Európania by nemali slobodu považovať za samozrejmosť a mladí Európania by mali nasledovať príklad hnutia DEMYC a ukázať solidaritu so svojimi susedmi obhajovaním demokracie a ľudských práv.

Bielorusko nemôže byť partnerom EÚ, kým bude pokračovať netolerovateľné zastrašovanie a cielené zatýkanie. Po prečítanie oficiálneho internetového životopisu prezidenta Lukašenka som si uvedomil, že sa považuje za „uvedomelého pre svoje hlboké porozumenie vecí, usilovnú prácu, zmysel pre povinnosť, realizmus, spravodlivosť a vernosť zásadám“. Prečo si teda pán Lukašenko neuvedomí veľmi jednoduchý a priamy fakt: že tyrani sovietskeho štýlu patria minulosti?

Čo sa týka potlačených študentov, ktorým bolo odopreté základné právo na vzdelanie, vyzývam Parlamentu, aby sa ku mne pripojil pri parafrázovaní piesne: Hej, Lukašenko, daj tým deťom pokoj!

  Elisabeth Schroedter, autorka. − (DE) Vážený pán predsedajúci, vážená pani komisárka, dámy a páni, Bielorusko je a zostáva problémovým dieťaťom našej susedskej politiky. Diktátor Lukašenko naďalej systematicky vzďaľuje a izoluje svoju krajinu od jej susedov. Pošliapava ľudské práva a udržiava trest smrti. Neznepokojuje to len nás; naráža to na masový odpor aj medzi bieloruským obyvateľstvom. Čoraz viac mladých ľudí opúšťa Bielorusko. Pre túto krajinu je to dramatická situácia.

Úlohou Európskej únie je preto pomôcť Bielorusku vrátiť sa na cestu demokracie. Z môjho pohľadu sa to nestane s prezidentom Lukašenkom a jeho diktátorskou vládou, ale len s opozíciou, občianskou spoločnosťou a mladými ľuďmi, ktorí budú tvoriť budúcu elitu krajiny.

Preto vyzývam členské štáty, aby zmenili svoju vízovú politiku pre týchto ľudí a dali im šancu zapojiť sa do výmeny mladých v Európskej únii, šancu na demokratické vzdelanie a demokratickú skúsenosť prostredníctvom návštevy Európskej únie. Vízová politika sa nesmie stať neprekonateľnou prekážkou, ktorá hádže polená ceste k demokracii. To je nesmierne dôležité.

Pri rokovaniach s Lukašenkom však nesmú byť žiadne úľavy v oblasti ľudských práv. V tomto bode panuje v Parlamente zhoda vo všetkých parlamentných skupinách: žiadame prepustenie všetkých politických väzňov, moratórium na trest smrti, slobodné médiá a dodržiavanie všetkých základných zásad demokracie. Toto sú základné predpoklady pre rokovania. Žiadne úľavy. Kľúčovým faktorom je situácia, ktorá nastane pri budúcich voľbách. Veľmi dúfam, že bieloruskému ľudu sa podarí prevziať kontrolu nad svojim osudom.

  Urszula Gacek, v mene skupiny PPE-DE. – (PL) Vážený pán predsedajúci, pán Alexander Kazulin, bývalý bieloruský prezidentský kandidát, strávil dva z piatich rokov trestu vo väzení po odsúdení za vandalizmus. Manželka pána Kazulina, Irina, neúnavne bojuje za slobodu pre svojho manžela, napriek tomu, že je vážne chorá. Prezident Lukašenko navrhol, aby pána Kazulina prepustili, aby mohol sprevádzať svoju manželku do Nemecka, kde by sa jej dostalo zdravotnej starostlivosti. Prezident bol prekvapený, keď bola jeho ponuka odmietnutá. Pre pani Kazulinovú by jej prijatie znamenalo zbabelý útek z vlasti.

Podľa môjho názoru, ak sa prezident Lukašenko naozaj snaží vylepšiť svoj imidž, mal by okamžite a bezpodmienečne oslobodiť pána Kazulina. Dúfajme, že pán a pani Kazulinovci sa už čoskoro budú môcť tešiť dobrému zdraviu a slobode vo svojej vlasti.

  Ewa Tomaszewska, v mene skupiny UEN. – (PL) Vážený pán predsedajúci, Bielorusko je susedným štátom Európskej únie. Zdieľa s nami ťažkú históriu komunistickej nadvlády, ale stále nevyužíva výhody demokratickej vlády a dodržiavania ľudských práv. Režim prezidenta Lukašenka brutálne potláča akýkoľvek pokus o vytvorenie občianskej spoločnosti. Chcem pripomenúť Parlamentu, že pán Lukašenko porušil demokratické postupy, aby mohol dlhšie zotrvať vo funkcii. Novinári a vedúci predstavitelia nezávislých mládežníckych organizácií a nezávislých odborov sú zastrašovaní. Členovia politickej opozície boli zatknutí. Mohla by som spomenúť prípad Kazulin, ktorý uviedla pani Gacek, a utláčanie národnostných menšín vrátane poľskej menšiny. V poslednom čase sa režim začal zaujímať o finančnú nezávislosť malých podnikateľov a podniká proti nim represívne opatrenia. Taká je smutná situácia v Bielorusku.

Je morálnou povinnosťou Európskej únie poskytnúť finančnú podporu a informácie tým, ktorí chcú brániť ľudské práva a demokratické slobody v Bielorusku prostredníctvom nezávislých médií, napríklad televízneho vysielania do Bieloruska.

Zriadenie delegácie Európskej únie v Minsku by bolo dobrým spôsobom, ako monitorovať situáciu. Desať rokov po černobyľskej katastrofe som sa zúčastnila demonštrácie v Minsku. Videla som, ako policajné jednotky zvláštneho nasadenia OMON privezené z Moskvy zaobchádzajú s ľuďmi, ktorých odvážali z nebezpečnej oblasti. Na uliciach Minsku som videla potoky krvi. Nemôžeme dovoliť, aby sa to znovu opakovalo.

  Kathy Sinnott, v mene skupiny IND/DEM. – Vážený pán predsedajúci, mám v pestúnskej starostlivosti synovca z Bieloruska, ktorý je už teraz dospelý, a považujem ho za nádherný prírastok do našej veľkej rodiny. Ale pamätám si, v akom bol stave v to leto, keď prvýkrát prišiel za mojou sestrou, a tento zážitok mne osobne umožňuje pochopiť ťažkosti človeka, najmä postihnutého, vychovávaného v inštitúcii v takom nestabilnom prostredí.

Bielorusko potrebuje zmenu. Nie zmenu hospodárskej alebo politickej nestability, ale zmenu pre ľudí. Bieloruský ľud je izolovaný, kontrolovaný režimom, ktorý neustále ohrozuje demokratické hodnoty a slobody, na ktoré majú ľudia nárok.

Pred Vianocami som sa stretla s dvomi zástupcami Bieloruska. Informovali sa o pretrvávajúcom probléme s obhajobou náboženskej slobody. Náboženské činnosti sú bez povolenia vlády zakázané a človeku môže byť za vykonávanie nepovolených náboženských činností uložená pokuta alebo môže ísť dokonca do väzenia, hoci získať povolenie vlády je takmer nemožné.

  Jerzy Buzek (PPE-DE). – (PL) Vážený pán predsedajúci, rád by som podporil vyhlásenia predchádzajúcich rečníkov. Okrem toho by som rád zmienil ďalšiu veľmi dôležitú záležitosť, konkrétne to, že sa nemôžeme zaoberať politikou o Bielorusku oddelene od východnej politiky EÚ ako celku. Máme tendenciu odpúšťať ruskej vláde veľmi veľa nedemokratických krokov. Na to by sme mali myslieť. Viem, že udalosti v Bielorusku nemožno porovnávať s tým, čo sa v súčasnosti odohráva v Rusku, ale určite ich možno porovnávať s udalosťami v Čečensku. Nemôžeme zaujať jedno stanovisko k Bielorusku a iné k Rusku.

Vykonávanie našej východnej politiky z pohľadu rozširovania Európskej únie je ďalšou veľmi dôležitou otázkou. Osud Ukrajiny je v súčasnosti na vážkach a ak sa nakloní k demokracii, obohatí celú Európu. Ak sme pripravení otvoriť dvere ukrajinskému ľudu, vyšleme tým signál aj bieloruskému ľudu a ukážeme mu, že existuje aj iná možnosť, ktorá spočíva v užšom prepojení a vzťahoch s Európskou úniou. V budúcnosti k nim môže patriť aj členstvo v Únii, hoci to nemusí prísť ešte veľa rokov.

  Predsedajúci. – Dámy a páni, narazil som na problém.

Na postup „catch-the-eye“ sme vyhradili dve minúty: t. j. dvoch rečníkov. Mám tu však už ďalších osem či deväť žiadostí a vidím, že sa dvíhajú ďalšie ruky, čo bude spolu desať alebo viac.

Čiže buď dám priestor prvým dvom, čo je pre mňa jednoduchšie, alebo vás požiadam, aby sa vaše vystúpenia obmedzili na tridsať sekúnd a pokúsime sa dať priestor všetkým.

(Odsúhlasilo sa druhé riešenie.)

  Jacek Protasiewicz (PPE-DE). – (PL) Vážený pán predsedajúci, z tejto rozpravy je jasné, že Parlament uznáva problém Bieloruska a prikladá mu veľký význam. Chcem poďakovať všetkým, ktorí sa zaoberali situáciou ľudských práv v Bielorusku. Taktiež by som rád upriamil pozornosť Parlamentu na fakt, že parlamentné voľby sa budú v Bielorusku konať na jeseň tohto roka. Musíme urobiť všetko, čo je v našich silách, ako poslanci tohto Parlamentu, ako aj zástupcovia veľkej európskej politickej rodiny, aby sme podporili bieloruskú opozíciu v tomto nerovnom boji za demokratické Bielorusko.

  Zita Pleštinská (PPE-DE). – (SK) Odvtedy, ako sme v tejto sále aj napriek zákazu bezpečnostných služieb s Berndom Posseltom zapálili sviečku na znak solidarity s bieloruským ľudom za prítomnosti pani komisárky Ferrero-Waldner, už uplynul nejaký čas. Aké je Bielorusko dnes? Posledný európsky diktátor Alexander Lukašenko sa v Bielorusku teší popularite napriek prísnej regulácii ekonomiky a zastrašovaniu politických oponentov. Vláda zosilňuje represálie a uväzňuje opozičných aktivistov. Vláda kontroluje bieloruské médiá, preto ľudia v krajine často nevedia, že Lukašenkov režim je pre Európsku úniu neprijateľný.

Európsky parlament sa nemôže uspokojiť iba s udelením Sacharovovej ceny za slobodu myslenia Alexandrovi Milinkievčovi. Táto cena zaväzuje Európsky parlament k podrobnejšiemu monitorovaniu situácie v Bielorusku.

  Filip Kaczmarek (PPE-DE). – (PL) Vážený pán predsedajúci, rád by som upriamil pozornosť na konkrétny prípad. Ide o Franka Wiecoreka, mladého opozičného aktivistu, ktorého nedávno vylúčili z univerzity. Oficiálnym dôvodom bolo, že nechodil na hodiny. Dôvodom neúčasti na hodinách však bolo to, že bol zatknutý. Vylúčenie z univerzity znamená nedobrovoľné ukončenie vzdelania. Taktiež to znamená, že mu hrozí narukovanie do armády. Viem si predstaviť, že len ľudia, ktorí majú osobnú skúsenosť so životom v diktátorskom režime vedia pochopiť, aká je služby armáde režimu pre člena opozície. Pre tohto mladého muža by mohla byť veľmi nebezpečná. Myslím, že by sme mali urobiť všetko, čo môžeme, aby sme pomohli vyriešiť situáciu v Bielorusku.

  Zuzana Roithová (PPE-DE). – (CS) (Začiatok vystúpenia nebolo počuť.)…ako lekárka som osobne navštívila epicentrum oblasti postihnutej radiáciou. Lekári a vedci sú zastrašovaní a dokonca väznení za podávanie pravdivých správ o zdravotnom stave miestneho obyvateľstva. Ľuďom boli skonfiškované merače radiácie a jedia rádioaktívne jedlo.

Mám len 30 sekúnd, takže to zhrniem: Lukašenko je vrah a musí sa to povedať nahlas. A kto to má urobiť, ak nie Európska únia?

  Predsedajúci. – Ďakujem, správu sme pochopili.

  Zbigniew Zaleski (PPE-DE). – (PL) Vážený pán predsedajúci, jednou z charakteristík diktátorov je to, že neberú na nikoho ohľad. My si môžeme hovoriť, čo chceme, a ani si tiež budú robiť, čo chcú. Jediný spôsob, ako odporovať diktátorstvu, je demokracia. Povedal by som pani komisárke, že keby som bol na jej mieste, snažil by som sa čo najviac pomáhať pri vyškoľovaní mysliacej demokratickej elity. Ak v tom neuspejeme v Bielorusku, môžeme to ešte stále dokázať v iných krajinách. Niekto musí viesť a ja by som sa priklonil k týmto elitám.

  Marcin Libicki (UEN). – (PL) Vážený pán predsedajúci, je hanbou pre Bielorusko, krajinu, ktorá leží v geografickom srdci Európy, že sa dnes o nej diskutuje na pôde Rady Európy z dôvodu porušovania ľudských práv. Je hanbou pre Bielorusko, že je jedinou európskou krajinou vylúčenou z Rady Európy z dôvodu nedodržiavania základných ľudských práv.

Preto si myslím, že pán Bielan mal pravdu, keď povedal, že je dôležité posilniť občiansku spoločnosť v Bielorusku podporou vysielania médií z Poľska zameraných na túto spoločnosť.

  Tunne Kelam (PPE-DE). – Vážený pán predsedajúci, rád by som upriamil pozornosť na pokračujúce represie proti mladým bieloruským demokratom. V polovici januára bolo niekoľko z nich uväznených na 15 dní a potom vylúčených z univerzity. Majú aj mená: Zmicer Žalezničenka, Anton Kalinovskij a Franak Vjachorka.

Vyzývam európske univerzity, aby týmto statočným mladým ľuďom ponúkli alternatívne možnosti štúdia, aby sa pre nich uľahčilo vystavenie víz a aby sa na čiernu listinu EÚ pridali mená tých univerzitných predstaviteľov, ktorí súhlasili s ich zneužitím ako nástrojov pri Lukašenkovom útlaku.

  Christopher Beazley (PPE-DE). – Vážený pán predsedajúci, pochopil som, že Slobodná univerzita Minsk sa dnes nachádza vo Vilniuse v Litve. Zaujímalo by ma, či by komisár Figeľ mohol napísať list ministerstvám školstva a kultúry ďalších 26 členských štátov EÚ a navrhnúť, aby existovalo 27 Slobodných univerzít Minsk. Čo sa týka Spojeného kráľovstva, sú tam samozrejme skvelé univerzity ako Oxford a Cambridge, ale ja odporúčam Bristol.

  Bernd Posselt (PPE-DE). – (DE) Vážený pán predsedajúci, pred dvadsiatimi rokmi som rečnil na tajných univerzitách v Československu a Poľsku. Preto veľmi rád počujem, ako naši kolegovia z pobaltských krajín, Slovenska, Českej republiky a Poľska podporujú opozíciu v Bielorusku. Chcel by som im za to úprimne poďakovať. Robíte niečo veľmi dôležité pre EÚ, viac než ľudia, ktorí sa zapájajú do rozhovorov, ktoré sotva podporujú skorumpovaný režim, ktorý treba zrušiť. Súhlasím s pánom Buzekom: Rusko nesie zodpovednosť. Ide o postkoloniálnu a predkoloniálnu situáciu a my to už nemôžeme ďalej prijímať.

  Predsedajúci. – Týmto uzatváram náš nový rýchly postup „catch-the-eye“.

Vidím, že ste dokázali povedať veľa vecí za krátky čas a za to vám ďakujem.

Teraz prejdime na reakciu Komisie.

  Meglena Kuneva, členka Komisie. − Vážený pán predsedajúci, situácia v Bielorusku sa rýchlo vyvíja. Od polovice januára bolo prepustených päť zo šiestich politických väzňov, o ktorých sa hovorilo. Jeden z týchto politických väzňov, bývalý prezidentský kandidát Alexander Kozulin, je však stále vo väzení a jeho zdravotný stav je vážny.

Komisia vyjadrila za seba prostredníctvom mojej kolegyne, komisárky Ferrero-Waldner, spokojnosť s prepustením väzňov, čo bola dlhodobá požiadavka všetkých inštitúcií EÚ vrátane Európskeho parlamentu.

Ale rovnako jasne sme sa vyjadrili, že predtým, než môžeme našim vzťahom s Bieloruskom priradiť nový rozmer, žiadame prepustenie všetkých politických väzňov a ukončenie systematického zastrašovania bieloruskej občianskej spoločnosti.

Inými slovami, náš odkaz Bielorusku je stále rovnaký: Plnohodnotné partnerstvo s Bieloruskom sa neuskutoční, kým Bielorusko nepodnikne presvedčivé kroky k demokratizácii a dodržiavaniu ľudských práv a vlády zákona.

Toto je podstatou európskeho odkazu Bielorusku, ktorý Komisia zverejnila pred vyše rokom a ktorý obsahuje 12 bodov pre demokratizáciu, o ktorých sa zmieňuje aj vaše uznesenie. Opakujem, prepustenie všetkých politických väzňov bude dôležitým krokov v tomto smere.

Okrem toho budeme pozorne sledovať parlamentné voľby v septembri 2008. Zorganizovanie slobodných a spravodlivých volieb sa bude vnímať ako rozhodujúci krok zo strany bieloruských úradov. Dúfame, že OBSE pošle plnohodnotnú pozorovateľskú misiu a že svojich zástupcov bude môcť poslať aj Európsky parlament.

Ďalším dôležitým bodom, ktorý vo svojom uznesení žiadate, je aby Bielorusko uplatnilo moratórium na trest smrti. Európska únia tento odkaz bieloruským úradom už odoslala.

Vzhľadom na nedávny vývoj v Bielorusku sa za posledných niekoľko mesiacov rýchlo zmenila aj ďalšia záležitosť blízka nášmu srdcu: otvorenie delegácie Európskej komisie v Minsku, ktoré sme oficiálne žiadali viac ako dva roky, sa teraz blíži. Dúfame, že čoskoro podpíšeme dohodu o jej zriadení, aby sa delegácia mohla otvoriť bez omeškania.

Táto delegácia nám umožní posilniť prepojenie s bieloruskou občianskou spoločnosťou a vytvoriť kontakty s administratívou na strednej úrovni, ktorá by mohla byť otvorená demokratickým zmenám.

V tejto záležitosti, ako sa zdôrazňuje aj vo vašom uznesení, sa koná množstvo stretnutí na technickej úrovni s bieloruskými odborníkmi na oblasť vzájomných záujmov, napríklad energie, dopravy a životného prostredia. Dovoľte mi však zopakovať, že rozsah týchto stretnutí zostáva obmedzený dovtedy, kým budú v Bielorusku trvať súčasné politické podmienky.

Čo sa týka činností Komisie na podporu občianskej spoločnosti v Bielorusku, Komisia sa naďalej a viac než predtým zaväzuje podporovať bieloruskú občiansku spoločnosť a náš plán pomoci na rok 2008 je zameraný najmä na stmelenie bieloruskej občianskej spoločnosti a nezávislých médií. Okrem toho, Komisia taktiež jasne ukázala, že jej podpora Európska humanitnej univerzity v exile vo Vilniuse bude pokračovať tak dlho, ako bude potrebné. Taktiež odovzdám odkaz o Slobodnej univerzite komisárovi Figeľovi. Myslím, že je to veľmi zaujímavý a múdry nápad.

Ešte pár pripomienok pánovi Piniorovi a pani Schroedter. Otvorenie rokovaní o zjednodušení víz a readmisii patrí k prvkom, ktoré sa budú zvažovať v prípade skutočného prielomu v našich vzťahoch. Podľa politiky EÚ sa môže zjednodušenie vízovej politiky zvažovať len vtedy, ak je politika readmisie Európskej komisie súčasťou skutočného partnerstva v externých vzťahoch.

Takéto vysvetlenie sa poskytlo Bielorusku v ústnej nóte odoslanej Komisiou 8. mája. Ochota Európskej únie vstúpiť do takýchto rokovaní so susednými krajinami s platným akčným plánom bola tiež opätovne potvrdená v oznámení Komisie o tejto záležitosti z decembra 2006. V prípade Bieloruska nie sú tieto podmienky splnené.

Čo sa týka bodu navrhovaného pánom Bielanom, zmluvy Komisie sa udeľujú po prísnych výberových postupoch, aby sa zabezpečila transparentná a spravodlivá hospodárska súťaž. To znamená, že Komisia nepodporuje rozhlas a televízne stanice ako také, ale konkrétne programy. Regionálny informačný a komunikačný program ENPI obsahuje podporu činností médií vo výške 7 miliónov EUR na tri roky pre sedem krajín. Výberové konanie prebieha a médiá z Európskej únie aj partnerských krajín majú nárok na predloženie ponúk na získanie zmlúv.

  Predsedajúci. – Rozprava je ukončená

Hlasovanie sa uskutoční na konci rozpravy.

Písomné vyhlásenia (článok 142)

  Genowefa Grabowska (PSE), písomne. – (PL) Ako spoluatorka uznesenia Európskeho parlamentu o Bielorusku by som rada upriamila pozornosť na stav demokracie, dodržiavanie ľudských práv a vo všeobecnosti na situáciu ľudu v Bielorusku. Bielorusko nie je len susedom Únie zapojeným do európskej susedskej politiky, ale aj najbližším susedom mojej krajiny, Poľska. Máme spoločnú hranicu.

To pravdepodobne najlepšie vysvetlenie toho, prečo je otázka naplnenia skutočných nádejí a očakávaní obyčajných ľudí v tejto krajine pre mňa a moju prácu v Európskom parlamente taká dôležitá. Koniec koncov, človek nemôže zostať ľahostajný, keď vidí, čo sa deje priamo za hranicou: reštrikcie a administratívny tlak na mimovládne organizácie, zastrašovanie, perzekúcie a väznenie aktivistov demokratickej opozície vrátane vedúcich predstaviteľov hnutí mládeže známych ako Bieloruský ľudový front a Front mládeže.

Preto by sa mal rýchlo nastoliť jedinečný dialóg medzi bieloruským úradmi a Európskou úniou. Nie je len právom Únie, ale aj jej povinnosťou žiadať od bieloruskej vlády oslobodenie všetkých politických väzňov, zaručenie slobody médií, nezávislosti súdnictva a taktiež dodržiavanie demokratických hodnôt a základných práv ľudu Bieloruska. Prioritou musí byť zrušenie trestu smrti.

Zo svojej pozície sa Európsky parlament rozhodol zjednodušiť bieloruským občanom vstup na územie EÚ a ich pobyt v ňom. Zníženie alebo dokonca úplné zrušenie vízových poplatkov sa v súčasnosti zvažuje. Je to jediný spôsob, ako zabrániť ešte väčšej izolácii Bieloruska a jeho občanov.

9.3. North-Kivu (Konžská demokratická republika)

  Predsedajúci. - Ďalším bodom programu je rozprava o šiestich návrhoch uznesení týkajúcich sa North-Kivu (Konžskej demokratickej republiky)⁽¹⁾

  Erik Meijer, autor. – (NL) Vážený pán predsedajúci, tento Parlament správne venuje veľkú pozornosť tomu, čo sa deje v bývalej belgickej kolónii, Konžskej demokratickej republike, a najmä pokračujúcim bojom, násilnému vysídľovaniu, znásilneniam a masovým vraždám na východe tejto rozsiahlej krajiny. Tieto príšernosti boli súčasťou konfliktov aj v susedných krajinách: Rwande, Burundi a Ugande. Medzinárodne uznávané štátne hranice majú malý význam pre skupiny ľudí, ktorí musia hľadať nové územia v dôsledku vysídlenia alebo pretrvávajúceho nedostatku prostriedkov obživy. Všetko v tomto regióne je v pohybe a problémom je, že i ten najmenší pohyb jedným alebo druhým smerom podnecuje násilnosti a hrôzy. Vojenskí diktátori, ktorí získali rešpekt, moc a bohatstvo svojou vrodenou láskou ku konfliktom rozjatrujú už existujúce problémy a ešte viac komplikujú ich riešenie.

Nedávno, 17. januára, sme tu v Parlamente diskutovali o situácii v Konžskej demokratickej republike a prijali sme uznesenie, v ktorom sme vyjadrili želanie ukončiť tieto hrôzy. Obávam sa, že by sme mohli prijímať stále ďalšie uznesenia, ale riešenia sa nedočkáme. Očakávania vkladané do vyriešenia problémov po minuloročných voľbách v Konžskej demokratickej republike sa skončili sklamaním. Vyhral úradujúci prezident Kabila, ale ten zastáva rozdielne názory ako hnutie, z ktorého vzišiel, a výsledky prezidentských parlamentných volieb boli pre opozíciu kontroverzné.

Otázkou je, ako bude takáto obrovská krajina s nedostatočnými komunikačnými prostriedkami a veľkým počtom národov fungovať tak, aby ju podporovala celá populácia a jej rozdielne politické zoskupenia. Zdá sa, že takáto oblasť, akou je Konžská demokratická republika, nemá nádej na úspech, pretože v nej vládnu smrteľné choroby, poškodzuje sa životné prostredie, vyčerpáva sa pôda a ľudia nemajú žiadne práva. Otázkou je, či je realizovateľné prímerie z 23. januára pre severné a južné Kivu, ktoré sa zaručilo na odzbrojenie bojujúcich strán a návrh utečencov do svojich domovov, a či dokážu priamo na mieste pomôcť Spojené národy. Úspech sa nezabezpečí zvolením strán z centra konfliktu, ale možno presvedčením, napríklad bojujúcich strán, aby upustili od sexuálneho násilia a umožnili príchod lekárov.

  Alain Hutchinson, autor. – (FR) Vážený pán predsedajúci, nechcem diskutovať o situácii v Konžskej demokratickej republike v jej celistvosti, ale len o severovýchodnej časti krajiny a regióne Kivu, kde už roky zúri odporná vojna, ktorá sa v posledných mesiacoch ešte zintenzívnila.

Môžete namietnuť, že každá vojna je odporná, ale podľa môjho názoru je táto ešte odpornejšou. Táto vojna priniesla a stále prináša stovky tisíc obetí, mŕtvych a vysídlených osôb, okrem toho však stovky ba tisícky žien, dievčat a starých žien trpia tým, čo sa teraz nazýva sexuálne násilie. Je to však niečo viac; je to využívanie znásilnenia ako jedinečnej vojnovej zbrane a verejná mienka, ako aj medzinárodné spoločenstvo, a najmä európska verejná mienka, to do istej miery prehliadajú.

Táto odporná vojna už dva roky zúri medzi súperiacimi frakciami: povstaleckými jednotkami vedeným Laurentom Nkundom, disidentským konžským generálom, páchateľmi genocídy v Rwande, ktorí prišli po ukončení vojny v roku 1994, ale aj, nanešťastie, určitými živlami z nedávno rozpustenej konžskej armády. To je dosť. Našťastie sa tam nedávno konala mierová konferencia, ktorej sa zúčastnili všetky zainteresované frakcie, a viedla k zastaveniu paľby. Bohužiaľ, pán predsedajúci, zastavenie paľby je mimoriadne krehké a znovu začína rásť napätie.

Preto navrhujeme dve základné priority: Prvým záujmom je ochrana civilistov, poskytnutie prostriedkov misii MONUC, ktorá ich môže na mieste ochrániť. Podľa kapitoly VII Charty OSN môže pri vykonávaní misie použiť zbrane, pretože tieto masakre sa už konečne musia skončiť. Druhou prioritou je podporiť mierové úsilie, o ktorom tu diskutujeme, pretože riešenie problému v regióne veľkých jazier je politickým riešením zahŕňajúcim všetky zúčastnené strane vrátane Rwandy, ktoré musia dodržať svoje záväzky na repatriáciu svojich občanov nachádzajúcich sa v Kivu.

  Adam Bielan, autor. (PL) Vážený pán predsedajúci, od konca druhej svetovej vojny nebol ešte žiadny konflikt taký krutý a barbarský ako tento v Kongu. Ozbrojené konflikty v provincii North Kivu pokračujú so stúpajúcou tendenciou už 10 rokov. Majú na svedomí viac než päť miliónov obetí. V dôsledku bojov zomiera denne 1500 ľudí.

Masové zabíjanie, znásilňovanie mladých dievčat a matiek a nedobrovoľný nábor civilistov a detí do ozbrojených síl sú na dennom poriadku. V posledných mesiacoch sa vyskytlo aj mnoho ďalších prípadov závažného porušovania ľudských práv na východe Konžskej demokratickej republiky. Porušujú ich povstalecké skupiny lojálne k Laurentovi Nkundovi, bojovníci demokratických zložiek pokúšajúcich sa oslobodiť Rwandu a aj konžská armáda. Východná časť Konga potrebuje okamžitú lekársku pomoc a dodávky potravín, keďže nedávne udalosti donútili väčšiu humanitárnych organizácií prerušiť svoju činnosť.

Preto vyzývam Radu a Európsku komisiu, aby sprístupnila krízové finančné prostriedky vzhľadom na nezvyčajne závažnú humanitárnu situáciu v tomto regióne.

  Bernd Posselt, autor. − (DE) Vážený pán predsedajúci, každý, kto videl región veľkých jazier východnej Afriky z lietadla, môže mať pocit, že je to raj na zemi. V skutočnosti je to riadne peklo na zemi. Je to región fantastickej prírodnej krásy a bohatstva prírodných zdrojov na jednej strane a neuveriteľného utrpenia na strane druhej: prírodné katastrofy, vojna, vyhostenie, hladomor, choroby, masakre, masové znásilňovanie a etnické konflikty, horšie než kdekoľvek inde. Len v provincii North Kivu je 800 000 osôb vysídlených v rámci štátu.

Je dôležité uznať, že tento problém vyhostenia existuje na oboch stranách hranice. V Afrike existuje jav, ktorý neexistuje nikde inde na svete, konkrétne to, že ľudia nie sú vysídľovaný z jednej konkrétnej strany hranice na druhú. Každá krajina vyhosťuje ľudí zo svojej strany hranice na druhú stranu, takže utečenci a vysídlené osoby sú na oboch stranách. Výsledkom je, že krajiny sú úplne nestabilné. Preto musíme poskytnúť humanitárnu pomoc a na pomoc ľuďom musí byť naša prítomnosť na tomto mieste viditeľná.

V podstate však len ako tak môže riešiť symptómy. Kým nezriadime dostatočne životaschopné štátne a vládne štruktúry, katastrofa sa nikdy neskončí bez ohľadu na to, akú pomoc poskytneme. Preto je nesmierne dôležité, aby sme zohrávali hlavnú úlohu, a to aj politicky. Zastavenie paľby z 23. januára je nesmierne krehké a v skutočnosti existuje iba na papieri. Preto musíme donútiť všetky strany, a to naliehavo, aby si sadli za okrúhly stôl a viedli spolu rozhovory, to ale znamená, že pritom musíme zohrať svoju úlohu.

Bohužiaľ, Európania z týchto katastrof často profitujú. Preto je naša výzva, aby sa osvedčenia pôvodu brali vážne, napr. v prípade nerastných surovín, odôvodnená, lebo sú to často práve Európania, ktorí brutálne využívajú utrpenie ľudí pre vlastné hospodárske záujmy. Máme svoju zodpovednosť aj v tejto oblasti a nemali by sme iba pekne rečniť a skutočné problémy zalepovať leukoplastom.

  Raül Romeva i Rueda, autor. – (ES) Vážený pán predsedajúci, dnes a vysiela nová časť tragického seriálu, ktorý sa odohráva v Konžskej demokratickej republike.

V tomto prípade je scénou provincia North Kivu, ale dej a obete sú rovnaké, ako sa spomínali v naliehavom uznesení z januárového zasadnutia.

Vo vojne od roku 1998 zomrelo už viac než päť a pol milióna ľudí a každý mesiac umrie ďalších štyridsaťpäť tisíc, priamo či nepriamo v dôsledku vojny. Výsledkom je, že každý deň zomrie tisícpäťsto ľudí: inými slovami, od pondelňajšieho začiatku tohto zasadnutia už v Konžskej demokratickej republike zomrelo šesť tisíc ľudí.

V niekoľkých posledných mesiacoch sa najmä na východe krajiny zintenzívnili masakre, znásilnenia malých dievčat a žien a nedobrovoľný nábor dievčat a chlapcov. Za tieto skutky sú rovnako zodpovedné povstalecké jednotky Laurenta Nkundu, ako aj vojaci bojujúci v demokratických zložkách za oslobodenie Rwandy.

Taktiež by sme si mali pamätať, že mandát misie MONUC je založený na kapitole VII Charty OSN a dáva jej právomoc použiť všetky dostupné prostriedky na zabránenie akémukoľvek pokusy na použitie sily, ktorým sa ohrozí život alebo integrita civilistov alebo zastraší politický proces.

Dodnes sa však prítomnosť misie MONUC ukazuje ako absolútne nedostatočná na ukončenie týchto barbarských činov. Preto musíme znovu vyzvať Bezpečnostnú radu, aby zareagovala a poskytla všetky dostupné prostriedky na ukončenie týchto masakrov.

Okrem toho, hoci musíme privítať konferenciu v Gome, ktorou sa vyšliapala cestička politickým rokovaniam, jej dohody, a najmä dohody o demobilizácii, sú neisté a ich dodržiavanie je nejasné.

A nakoniec, toto je ďalšia šanca, ako už povedal pán Posselt, znovu vyzvať na aktivovanie a zavedenie kontrolných mechanizmov, akým je napríklad proces z Kimberley pre osvedčenia pôvodu diamantov pre nerastné suroviny dovážané EÚ.

  Tadeusz Zwiefka, v mene skupiny PPE-DE. – (PL) Vážený pán predsedajúci, Joseph Conrad nazval Kongo srdcom temnoty. Od začiatku svojej existencie, t. j. od roku 1960, je Kongo miestom otrasných pogromov, zabíjania a občianskych vojen. V dôsledku toho sa Kongo nikdy nedokázalo postaviť na vlastné nohy, napriek tomu, že vlastní obrovské zdroje nerastných surovín. Konflikt v tejto oblasti je najkrutejší a najbarbarskejší od konca druhej svetovej vojny. Bohužiaľ, stále pokračuje a vyberá si daň v podobe takmer 50 000 ľudských životov mesačne. Polovicu obetí tvoria deti do piatich rokov veku. Príchod armády sprevádzajú všetky druhy zločinov proti civilnému obyvateľstvu: znásilnenia, rabovanie a vraždenie. Preto vítame výsledok mierovej konferencie z Gomy a vkladáme do nej také nádeje. Mohla by znamenať koniec ozbrojeného konfliktu v regióne Kivu, ale či to tak bude, čiastočne záleží aj od nás.

Môže byť však nemožné tento konflikt vyriešiť bez podpory medzinárodného spoločenstva a susedných krajín. Je dôležité, aby sa medzinárodná pomoc neobmedzovala iba na politické vyhlásenia, ale zamerala predovšetkým na poskytovanie vhodnej finančnej, organizačnej a technickej pomoci.

  Karin Scheele, v mene skupiny PSE. – (DE) Vážený pán predsedajúci, podľa agentúr poskytujúcich pomoc je situácia v provincii North Kivu v niektorých ohľadoch ešte horšia ako Dárfúre. North Kivu však nestojí v centre záujmu a nikto v medzinárodnom spoločenstve si neuvedomuje, čo sa tam deje. Od oficiálnej mierovej dohody z roku 2002 sa Kabilaova vláda pokúšala začleniť regionálne milície do vnútroštátnej armády, zatiaľ však bezúspešne. Civilné obyvateľstvo je stále bezbranné voči vplyvom ozbrojených konfliktov. Lekári bez hraníc/Médecins Sans Frontičres zdôrazňujú ťažkosti dobrovoľných pracovníkov pri získaní prístupu k civilnému obyvateľstvu v dôsledku pokračujúcich bojov a hovoria, že podvýživa je ďalšou veľkou hrozbou pre obyvateľov provincie North Kivu.

Preto naliehavo vyzývame Radu a Komisiu, aby okamžite poskytli pomoc a neodkladne spustili komplexné programy lekárskej pomoci pre civilné obyvateľstvo vo východnej časti Konžskej demokratickej republiky. Taktiež naliehavo vyzývame Radu a Komisiu, aby zabezpečili, že nedávne posilnenie misie OSN bude viesť k významným zlepšeniam bezpečnosti obyvateľstva.

  Urszula Krupa, v mene skupiny IND/DEM. – (PL) Vážený pán predsedajúci, napriek dohode dosiahnutej v Gome o zlepšení bezpečnosti a vývoji v Kongu sa v provincii Kivu stále porušujú ľudské práva. Tristotisíc osôb muselo opustiť svoje domovy v dôsledku narastajúcich násilností od konca roka 2006. Násilnosti sa osobitne týkajú žien a detí. Stávajú sa obeťami znásilňovania, alebo musia vstupovať do ozbrojených skupín. Do dnešného dňa bolo vysídlených šesť miliónov osôb, päť miliónov zomrelo v dôsledku konfliktu a vojny vyvolávanej hospodárskymi záujmami skupín a podporovanými vládami bažiacimi za profitom z bohatstva, ktoré je tu dostupné.

Preto je viac než rozpravy a uznesenia Európskeho parlamentu potrebná humanitárna pomoc obyvateľom Konga. Ničivé využívanie prírodných zdrojov sa musí zastaviť, ako aj špekulácie medzinárodných podnikov, ktoré sa obohacujú na úkor života a zdravia obyvateľov regiónu.

  Koenraad Dillen (NI). – (NL) Vážený pán predsedajúci, vieme, že naše slová nás pravdepodobne nikam neposunú. Môžeme len dúfať, že všetky strany budú neustále dodržiavať dohodu z konferencie v Gome a že šialenstvo, ktoré zachvátilo provinciu North Kivu, sa blíži ku koncu. Podľa OSN opustilo svoje domovy od začiatku konfliktu 800 000 ľudí. Tisícky žien a mladých dievčat sa stali obeťami otrasných znásilnení a deti sa musia nedobrovoľne zúčastňovať bojov.

Ďalej nesmieme zabúdať na to, že za masové krutosti nie sú zodpovední len členovia milícií generála Nkundu. Nie, zločiny proti ľudskosti systematicky páchajú všetky strany vrátane vládnych vojakov. V provincii North Kivu nie je veľa „dobrých ľudí“. Preto musí byť odsúdených rovnako veľa vinníkov. Musia sa zodpovedať za svoje zverstvá. Rozsudok nie len v moci Medzinárodného súdu pre ľudské práva, primárne ide o zodpovednosť konžských vedúcich predstaviteľov a Josepha Kabilau.

  Zbigniew Zaleski (PPE-DE). – (PL) Vážený pán predsedajúci, ako už uviedol pán Posselt, veľké oblasti Konga sú peklom na zemi. Vyvolali ho určité subjekty a nie všetky z nich sú konžské. Rád by som upozornil na situáciu, ktorú som videl na vlastné oči, najmä na veľký počet sirôt v oblasti, ktoré sú výsledkom konfliktu. Podľa môjho názoru sa majú finančné zdroje poskytnúť misionárom, aby im umožnili postarať sa o tieto deti, najmä chlapcov, ktorých by inak zverbovali do armády. Po zverbovaní do armády sa chlapci nenaučia nič okrem strieľania a znásilňovania. Dovoľte mi zopakovať, pani komisárka, finančné prostriedky sú potrebné na učenie a starostlivosť o tieto nešťastné osoby.

  Zuzana Roithová (PPE-DE). – (CS) Vážená pani komisárka, obraciam sa na Komisiu tu v Štrasburgu, aby uvoľnila zdroje rezervované na krízové situácie a okamžite začala pripravovať projekty obnovy, najmä rozsiahly program všeobecnej lekárskej pomoci pre civilistov v provincii North-Kivu.

Nedávne zemetrasenie len zhoršilo situáciu, ktorá už aj tak bola humanitárnou katastrofou. My všetci tu taktiež žiadame Komisiu a Radu, aby okamžite iniciovali celoafrickú koalíciu s cieľom nájsť politické riešenie tohto konfliktu.

  Meglena Kuneva, členka Komisie. − Vážený pán predsedajúci, Komisiu stále veľmi zaujíma strašná humanitárna situácia v regiónoch Kivu, a najmä North Kivu, kde sa v súčasnosti počet vysídlených osôb, ktorý len v samotnom North Kivu presiahol 800 000, v priebehu roka 2007 zdvojnásobil, čím sa ešte viac zhoršila už tak ťažká situácia obyvateľstva.

Zároveň si uvedomujeme a odsudzujeme závažné porušovanie ľudských práv vrátane verbovanie detských vojakov a rozšíreného sexuálneho násilia, ktoré sa v regióne deje.

V tejto súvislosti je však dôležité nezabúdať, že dnešná kritická situácia v provincii North Kivu, hoci ju vyvolali boje, ktoré sa začali v druhej polovici roka 2007, je dôsledkom rokov vojen v regióne. Prvotné príčiny konfliktu v Kivu sa dajú vysledovať až ku genocíde v Rwande na začiatku 90. rokov, pričom nesmieme zabúdať na niekoľko miestnych prvkov, napríklad nedostatočné politické zastúpenie etnických menšín, drancovanie nerastných surovín a otázky pozemkovej držby, ktoré významne prispeli k nestabilite a nedostatočnej bezpečnosti na východe Konžskej demokratickej republiky.

Preto Komisia víta nedávnu mierovú konferenciu v Gome a následné zastavenie paľby ako pozitívne kroky smerom k riešeniu pretrvávajúceho konfliktu na východe Konžskej demokratickej republiky. Na konferencii sa znovu potvrdil úrad prezidenta Kabilau po porážke armády jednotkami generála Nkundu na konci roka 2007 a spustil medziprovinčný dialóg, čo Komisia vždy obhajovala.

Okrem toho, v súlade so záväzkami, ktoré prijali Konžská demokratická republika a Rwanda vo svojom spoločnom komuniké z Nairobi v novembri 2007, sa na konferencii v Gome taktiež znovu zdôraznila potreba prioritne riešiť problém bývalých síl FAR. Zároveň sa objasnilo, že sa musia vyriešiť prvotné príčiny konfliktu a obnoviť štátna moc na východe.

To znamená, že nesmieme zabúdať na to, že na konferenciách v Gome a Nairobi sa nič definitívne nevyriešilo. Nájdenie trvalého riešenia prvotných príčin krízy v Kivu, a tým aj trvalé udržanie obnoveného mieru v regióne, vyžaduje čas. Spoločné komuniké z Nairobi a konferencia v Gome sa navzájom dopĺňajú a predstavujú povzbudivý začiatok, ale iba začiatok, náročného a dlhotrvajúceho procesu.

Najväčšia výzva, ktorá pred nami stojí, je účinná implementácia záväzkov z Nairobi a Gomy. Musí sa zabezpečiť, aby všetky zúčastnené strany plnili svoje záväzky. EÚ bude tento proces naďalej pozorne monitorovať a aktívne sa ho zúčastňovať.

V tejto súvislosti je veľmi potrebné konať na medzinárodnej úrovni a poskytnúť Konžanom podporu. Komisia spolu s členskými štátmi je pripravená naďalej zohrávať v regiónoch Kivu dôležitú úlohu. Tradične sme jedným z najdôležitejších darcov na východe prostredníctvom našej humanitárnej pomoci a programov rehabilitácie a budovania kapacít. Želáme si naďalej zvyšovať podporu regiónu, najmä prostredníctvom európskych iniciatív, ako aj úzkej spolupráce s OSN.

  Predsedajúci. – Rozprava je ukončená.

(1) Pozri zápisnicu.

10. Hlasovanie

  Predsedajúci. – Ďalším bodom programu je hlasovanie.

(Informácie o výsledku a ostatných podrobnostiach hlasovania: pozri zápisnicu)

10.1. Východný Timor (hlasovanie)

10.2. Bielorusko (hlasovanie)

–Pred začiatkom hlasovania o odseku 3

  José Ribeiro e Castro, autor. – (FR) Vážený pán predsedajúci, ide len o opravu názvov organizácie spomenutých v odseku 3. Mená sa nachádzajú na hlasovacom zozname, takže nie je potrebné ich opakovať.

(Parlament súhlasil s prijatím ústneho pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu.)

– Pred odsekom 1

  Urszula Gacek (PPE-DE). – Vážený pán predsedajúci, v mene svojej skupiny predkladám ústny pozmeňujúci a doplňujúci návrh k navrhovanému pozmeňujúcemu a doplňujúcemu návrhu. Hoci sa v neoficiálnom dokumente Komisie uvádza sloboda prejavu, zámer sa bohužiaľ konkrétne nezačleňuje ani nevyčleňuje. Preto, aby sme boli fakticky presní a s cieľom začleniť všetky slobody prejavu, nie iba internet, žiadame, aby sa spojenie „k internetu“ odstránilo z pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu.

(Parlament súhlasil s prijatím ústneho pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu.)

10.3. North-Kivu (Konžská demokratická republika) (hlasovanie)

11. Rozhodnutia týkajúce sa určitých dokumentov: pozri zápisnicu

12. Písomné vyhlásenia zapísané v registri (článok 116): pozri zápisnicu

13. Zaslanie textov prijatých počas rokovania: pozri zápisnicu

14. Termíny nasledujúcich rokovaní: pozri zápisnicu

15. Prerušenie zasadania

  Predsedajúci. - Vyhlasujem zasadnutie Európskeho parlamentu za skončené a želám všetkým príjemnú cestu domov.

(Rokovanie sa skončilo o 16.25 hod.)

Aké, ak vôbec nejaké, oznámenia predložilo Kráľovstvo Saudskej Arábie v reakcii na uznesenie Európskeho parlamentu P6_TA(2007)0631 z 13. decembra 2007 o právach žien v Saudskej Arábii? Považuje Rada tieto odpovede za pozitívne a povzbudzujúce?

Táto odpoveď, ktorú pripravilo predsedníctvo a ktorá nie je záväzná pre Radu ani členské štáty, nebola ústne zodpovedaná počas hodiny otázok pre Radu na prvej februárovej schôdzi Európskeho parlamentu v roku 2008 v Štrasburgu.

Rada od vlády Saudskej Arábie nedostala žiadne oznámenie v reakcii na uznesenie Európskeho parlamentu z 13. decembra 2007 o právach žien v Saudskej Arábii.

Samozrejme viete, že o otázke ľudských práv sa vždy diskutuje na výročnom zasadnutí Spoločnej Rady a na ministerskom stretnutí medzi EÚ a Radou pre spoluprácu arabských krajín Perzského zálivu (GCC), do ktorej patrí Saudská Arábia. O osobitnej otázke práv žien sa v tomto rámci diskutuje s GCC.

Rada preto očakáva, že na najbližšom ministerskom stretnutí EÚ s GCC, ktoré sa má konať 26. mája 2008, bude možné otvoriť diskusiu o ľudských právach vrátane práv žien. Na tomto stretnutí Rada predstaví stanovisko EÚ k právam žien a vypočuje si stanovisko svojich partnerov z GCC.

Ako Rada hodnotí výsledok konferencie na Bali?

Krajiny, konkrétne 187 krajín, ktoré sa zúčastnili na konferencii OSN na Bali, sa rozhodli iniciovať rokovania, ktoré v roku 2009 povedú k uzatvoreniu novej zmluvy o zmene klímy, avšak bez prijatia konkrétnych cieľov.

Keďže hlavy štátov a vlád EÚ sa už v marci 2007 dohodli na balíku osobitných opatrení a cieľov, v rámci ktorých prepojili energetickú politiku s úsilím vynakladaným na riešenie problémov súvisiacich so zmenou klímy, akým spôsobom Rada hodnotí výsledky konferencie na Bali? Ktoré iniciatívy hodlá prijať v rámci nového plánu na prijatie osobitných záväzných cieľov a časového plánu na ich dosiahnutie stanovených v novej zmluve o klimatickej zmene? Akým spôsobom presvedčí USA, aby pokročili týmto smerom? Akú pozíciu hodlá Európska únia zaujať na medzinárodnej konferencii o zmene klímy, ktorá sa má konať na Havajských ostrovoch v USA v roku 2008?

Spoločná odpoveď

Táto odpoveď, ktorú pripravilo predsedníctvo a ktorá nie je záväzná pre Radu ani členské štáty, nebola ústne zodpovedaná počas hodiny otázok pre Radu na prvej februárovej schôdzi Európskeho parlamentu v roku 2008 v Štrasburgu.

Akčný plán z Bali označuje začatie komplexného procesu rokovaní, ktoré majú byť uzavreté v decembri 2009 na konferencii v Kodani, na ktorej bude, okrem iného, potrebné diskutovať o spoločnej vízii dlhodobej činnosti spolupráce, zmierňovania vplyvov klimatických zmien, prispôsobení sa, technológii a financovaní. Dovoľte, aby som vám podrobnejšie predstavil jeho jednotlivé súčasti.

Prvou súčasťou je spoločná vízia dlhodobej činnosti spolupráce vrátane stanovenia dlhodobého globálneho cieľa na zníženie objemu emisií, ktorá má základný význam pre vedenie budúceho spoločného úsilia v boji proti zmene klímy.

Druhá súčasť, ktorou je posilnená činnosť zameraná na zmierňovanie vplyvov klimatických zmien na vnútroštátnej a na medzinárodnej úrovni, je stanovená v citlivo naformulovanom texte, v ktorom sa vyvažuje činnosť rozvinutých krajín a rozvojových krajín.

Prostredníctvom Akčného plánu z Bali sa USA vrátili do procesu OSN. Okrem toho sa v texte tejto rezolúcie zrušilo tradičné delenie, ktoré od roku 1992 rozdeľovalo strany Prílohy I a strany, ktoré nepristúpili k Prílohe I. Rovnako sa jasne rozdelili činnosti, ku ktorým majú pristúpiť rozvinuté krajiny a ku ktorým majú pristúpiť rozvojové krajiny, s cieľom predchádzať situáciám, v ktorých rozvinuté krajiny zneužívajú túto možnosť na upustenie od svojich kvantifikovaných záväzkov na obmedzenie objemu emisií.

Tretia súčasť, ktorou je posilnená činnosť prispôsobenia sa, bude pozostávať z medzinárodnej spolupráce určenej na podporu rýchlej realizácie opatrení na prispôsobenie, riadenie rizika a stratégií na znižovanie rizika a na zvýšenie hospodárskej diverzifikácie.

Štvrtá súčasť pozostáva z posilnenej činnosti zameranej na rozvoj technológií a presunu k podpore činností určených na zmierňovanie a prispôsobovanie sa vplyvom klimatických zmien a piata súčasť súvisí s posilnenou činnosťou zameranou na poskytovanie finančných zdrojov a investícií, s cieľom podporiť činnosť na zmierňovanie a prispôsobovanie sa vplyvom klimatických zmien a spoluprácu v oblasti technológií.

Text rezolúcie obsahuje všetky body, na ktoré EÚ vyzývala a nijakým spôsobom sa nedotýka konečného výsledku rokovaní o nich. Konečné hodnotenie konferencie z Bali bude možné len v porovnaní s textom vypracovaným na konferencii v Kodani.

Generálny sekretariát Rady a Komisia doteraz neposkytli jasný obraz budúceho Európskeho útvaru pre vonkajšiu činnosť. Keďže ide o záležitosť prvotného záujmu národných diplomatických služieb a zastúpení EÚ a o záležitosť, ktorá má pre bežných občanov veľký význam, je dôležité poskytnúť vládam jednotlivých štátov nejakú odpoveď v čo najskoršom termíne, najlepšie ešte pred ratifikáciou zmluvy.

Akým spôsobom bude podľa nových plánov Európsky útvar pre vonkajšiu činnosť fungovať a aký bude približne veľký? Akým spôsobom to zmení štruktúru existujúcej vonkajšej služby, ktorá sa už v súčasnosti zaoberá vonkajšou politikou EÚ?

Táto odpoveď, ktorú pripravilo predsedníctvo a ktorá nie je záväzná pre Radu ani členské štáty, nebola ústne zodpovedaná počas hodiny otázok pre Radu na prvej februárovej schôdzi Európskeho parlamentu v roku 2008 v Štrasburgu.

V tomto štádiu Rada nemá predstavu budúcej štruktúry alebo organizácie Európskeho útvaru pre vonkajšiu činnosť. Rada bude schopná prijať správne rozhodnutie týkajúce sa budúcej organizácie a práce tohto útvaru len na základe návrhu Vysokého predstaviteľa Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, keď Lisabonská zmluva nadobudne platnosť. To znamená po konzultácii s Európskym parlamentom a po tom, čo Komisia udelí súhlas.

Prípravná práca súvisiaca s Európskym útvarom pre vonkajšiu činnosť bude predstavovať integrálnu súčasť prípravného procesu na vykonávanie Lisabonskej zmluvy. V súlade s informáciami, ktoré vo svojom liste z januára 2008 poskytol minister Rupel predsedovi Pötteringovi, bude Európsky parlament pravidelne informovaný o technickej činnosti súvisiacej s prípravami Európskeho útvaru pre vonkajšiu činnosť.

Komisia má predložiť zelenú knihu o systéme EÚ vstup/výstup a iných nástrojoch riadenia hraníc, akým je napríklad Electronic Travel Authorisation (elektronické cestovné povolenie). Ako si Rada predstavuje, že takéto projekty budú fungovať simultánne s Vízovým informačným systémom (VIS) a Schengenským informačným systémom (SIS)?

Táto odpoveď, ktorú pripravilo predsedníctvo a ktorá nie je záväzná pre Radu ani členské štáty, nebola ústne zodpovedaná počas hodiny otázok pre Radu na prvej februárovej schôdzi Európskeho parlamentu v roku 2008 v Štrasburgu.

Európska Rada a Rada opakovane vyzvali Komisiu, aby vypracovala návrhy na zvýšenie efektivity a posilnenie interoperability a synergie európskych databáz.

Európska rada, ktorá sa stretla 14. a 15. decembra 2006, zdôraznila význam využívania nových technológií na zlepšenie sledovania hraníc a vyzvala Komisiu, aby preskúmala realizovateľnosť zavedenia spoločného systému vstupu a výstupu.

Európska komisia 13. februára 2008 predložila tri oznámenia vrátane oznámenia o nových nástrojoch Integrovanej európskej stratégie riadenia hraníc, ktoré môžu predstavovať integrovanú súčasť budúceho európskeho riadenia hraníc. Navrhované všeobecné automatické zaznamenávanie prechodov hraníc všetkými štátnymi príslušníkmi tretích krajín by výrazným spôsobom doplnilo systémy VIS a SIS.

Slovinské predsedníctvo usporiada konferenciu na ministerskej úrovni, na ktorej budú ministri vnútra po prvýkrát diskutovať o týchto oznámeniach.

Podľa týždenníka Der Spiegel (január 2008) si nemecké úrady plánujú vymeniť zajatca nemeckej národnosti, Donalda Kleina, ktorého zadržiavajú iránske úrady od roku 2005, za niekoľko teroristov, príslušníkov iránskej satelitnej organizácie Hizbaláh vyvíjajúcej svoju činnosť v Libanone, medzi ktorými je aj vodca teroristickej operácie iránskeho režimu, ktorá vyústila do odstránenia štyroch predstaviteľov opozície v reštaurácii Mykonos v Berlíne v roku 1992.

Spolkový súd v Berlíne usúdil, že tento teroristický čin bol myšlienkou iránskeho duchovného vodcu, Aliho Khameiniho, a bývalého iránskeho prezidenta, Aliho Hashemi-Rafsanjaniho.

Nedávno sa v tlači objavili správy týkajúce sa prepustenia zodpovedných za tieto vraždy predstaviteľov iránskej opozície.

Samozrejme, že autor tejto otázky súcití s Donaldom Kleinom a jeho príbuznými, zároveň sa však domnieva, že pristupovanie na požiadavky národa, ktorý je svetovým teroristom číslom jedna, vystavuje všetkých európskych občanov vážnym následkom či už ide o Nemecko, alebo iné členské štáty.

Nedomnieva sa Rada, že pristupovanie na ústupky terorizmu, ako v týchto rokovaniach, by mohli viesť ku zhoršeniu ohrozenia európskych občanov, ktorí by sa mohli stať cieľmi terorizmu iránskeho režimu?

Táto odpoveď, ktorú pripravilo predsedníctvo a ktorá nie je záväzná pre Radu ani členské štáty, nebola ústne zodpovedaná počas hodiny otázok pre Radu na prvej februárovej schôdzi Európskeho parlamentu v roku 2008 v Štrasburgu.

Rada o tejto otázke neuvažovala.

Aké možnosti vidí Rada na podporu a rozvoj transalpských komunikácií medzi Bavorskom, Rakúskom, Talianskom a Slovinskom, s cieľom zvýšiť hospodárske výmeny a zároveň dodržať ekologické normy?

Táto odpoveď, ktorú pripravilo predsedníctvo a ktorá nie je záväzná pre Radu ani členské štáty, nebola ústne zodpovedaná počas hodiny otázok pre Radu na prvej februárovej schôdzi Európskeho parlamentu v roku 2008 v Štrasburgu.

Pokiaľ ide o možnosti podpory a rozvoja transalpských komunikácií, ako pán poslanec určite vie, a v súlade s rozhodnutím Európskeho parlamentu a Rady č. 884/2004/ES z 29. apríla 2004, ktorým sa mení a dopĺňa rozhodnutie č. 1692/96/ES o základných usmerneniach Spoločenstva pre rozvoj transeurópskej dopravnej siete, medzi priority transeurópskej dopravnej siete patria: vytvorenie a rozvoj kľúčových spojení a prepojení potrebných, okrem iného, na doplnenie chýbajúcich úsekov, dokončenie hlavných trás a prekonanie prírodných prekážok a integrácia bezpečnostných a environmentálnych záujmov do projektovania a realizácie siete. V článku 8 uvedeného rozhodnutia sa ďalej stanovuje, že členské štáty musia zohľadniť aj ochranu životného prostredia v spojení s transeurópskou dopravnou sieťou.

Mali by sa spomenúť dva prioritné projekty stanovené v prílohe II k uvedenému rozhodnutiu, konkrétne železničná os Berlín – Verona/Miláno – Bologna – Neapol – Messina – Palermo a „prioritný projekt č. 6“ – železničná os Lyon – Turín – Benátky – Ľubľana – Budapešť. Podľa správy o pokroku, ktorú v júli 2007 vypracoval koordinátor projektu Karel Van Miert výstavba na železničnej osi Berlín – Verona/Miláno – Bologna – Neapol – Messina – Palermo v druhom roku napreduje rýchlo a Rakúsko a Taliansko podpísali memorandum o porozumení týkajúce sa Brennerského tunela. V decembri 2007 Komisia prijala rozhodnutie týkajúce sa žiadosti o spolufinancovanie Brennerského tunela.

V rámci „prioritného projektu č. 6“ – železničná os Lyon –Turín – Benátky – Ľubľana – Budapešť sa tiež rieši problém prechodu Alpami, teda zo západu na východ. V tomto prioritnom projekte je zahrnutý aj Mont Cenis tunel, ktorého výstavba už prebieha a ktorý je cezhraničným projektom Talianska a Francúzska. V súvislosti s týmto projektom by bolo vhodné spomenúť trať Trieste – Divača, v súvislosti s ktorou Komisia schválila spolufinancovanie prác na projektovej dokumentácii a prípravných prác v decembri 2007. Činnosti na tomto projekte už prebiehajú a Taliansko a Slovinsko v júli 2007 podpísali memorandum o porozumení týkajúce sa tohto úseku.

Slovinské predsedníctvo stanovilo západný Balkán za jednu zo svojich priorít. EÚ poskytuje krajinám západného Balkánu jasnú perspektívu pristúpenia, otvárajúcu celú škálu politických, hospodárskych a sociálnych príležitostí pre EÚ, ako aj pre krajiny Balkánu.

Považuje Rada stratégiu EÚ pre rozšírenie o štáty západného Balkánu, ktorá je v zásade založená na modeli postupného rozširovania, ktorý sa dodnes používa (dohoda o stabilizácii a pridružení – status kandidátskej krajiny – prístupové rokovania – pristúpenie) za realistickú?

Ktoré kritériá si stanovila Rada na určenie, či sú na pristúpenie pripravené krajiny s minulosťou etnicky motivovaných občianskych vojen?

Aký časový rámec môže Rada poskytnúť pre jednotlivé nástupnícke štáty bývalej Juhoslávie? Kedy môžu byť takéto štáty považované za dostatočne stabilné na to, aby pristúpili k EÚ?

Ako Rada vníma tvrdenie, že EÚ si nemôže dovoliť priviezť za svoje hranice etnické konflikty?

Aký časový rámec možno stanoviť na udelenie statusu kandidátskej krajiny Čiernej hore? Aké sú najväčšie prekážky v tomto procese?

Táto odpoveď, ktorú pripravilo predsedníctvo a ktorá nie je záväzná pre Radu ani členské štáty, nebola ústne zodpovedaná počas hodiny otázok pre Radu na prvej februárovej schôdzi Európskeho parlamentu v roku 2008 v Štrasburgu.

Slovinské predsedníctvo západnému Balkánu venuje osobitnú pozornosť. Stabilita tohto regiónu je veľmi významná pre bezpečnosť a prosperitu celej EÚ. V rámci prechodného procesu možno v roku 2008 očakávať množstvo udalostí: preskúmanie Solúnskej agendy z roku 2003, uzatvorenie siete dohôd o stabilizácii a pridružení a posilnenie regionálnej spolupráce v niekoľkých oblastiach. Rada bude naďalej podporovať perspektívu členstva západného Balkánu v EÚ a priblíži ju obyvateľom tohto regiónu (v prvom rade bude pomáhať pri príprave otvorenia dialógu o liberalizácii vízového režimu s krajinami tohto regiónu). Okrem toho ďalším dôležitým pokrokom v oblasti regionálnej spolupráce a výrazom posilnenej zodpovednosti regiónu bude ustanovenie Rady pre regionálnu spoluprácu. Rada zdôrazňuje význam regionálnej spolupráce a dobrých susedských vzťahov a potrebu spolupráce medzi susednými krajinami pri hľadaní riešení nevyriešených záležitostí, ktoré budú prijateľné pre obe strany.

Pri komplexnom preskúmaní situácie na západnom Balkáne sa musí zohľadniť výrazný pokrok, ktorý za uplynulé roky tento región dosiahol. Sú ním väčšia stabilita, demokratické reformy, hospodársky rast, posilnená regionálna spolupráca a pokrok v približovaní sa k EÚ v rámci procesu stabilizácie a pridruženia. Napriek tomu ešte stále tu existujú určité významné výzvy, akými sú boj proti organizovanému zločinu a korupcii, súlad s medzinárodným právom (Medzinárodný trestný tribunál pre bývalú Juhosláviu, ICTY) a hľadanie riešenia otázky statusu Kosova, ktoré je najdôležitejšie z hľadiska stability v regióne. Preto je otázka statusu Kosova kľúčovou prioritou predsedníctva EÚ. Rada sa domnieva, že ide o európsky problém, na ktorý je potrebné nájsť riešenie, ktoré bude prispievať k stabilite regiónu a perspektíve členstva krajín západného Balkánu v EÚ.

Kosovský parlament 17. februára 2008 schválil uznesenie o nezávislosti Kosova. V záveroch zo svojho februárového zasadnutia Rada pre všeobecné záležitosti a vonkajšie vzťahy uviedla, že toto uznesenie zaväzuje Kosovo k zásadám demokracie a rovnosti jeho občanov, ochrane srbskej a iných menšín, ochrane kultúrneho a náboženského dedičstva a medzinárodnému dohľadu. Rada uvítala skutočnosť, že

medzinárodné spoločenstvo zostane v Kosove prítomné na základe rezolúcie č. 1244 Bezpečnostnej rady OSN. Rada poznamenala, že členské štáty sa rozhodnú o svojich vzťahoch s Kosovom v súlade so svojim vnútroštátnym postupom a medzinárodným právom.

V záveroch zo svojho februárového zasadnutia Rada pre všeobecné záležitosti a vonkajšie vzťahy pripomenula dlhodobý záväzok EÚ k stabilite krajín západného Balkánu. Rada opätovne pripomenula pripravenosť EÚ na zohrávanie vedúcej úlohy v posilňovaní stability v regióne, ako aj záväzky Európskej únie obsiahnuté v záveroch z Európskej rady zo 14. decembra 2007, ako aj dohodu na Jednotných akciách, ktorými sa ustanovujú policajné misie EBOP a misie na podporu právneho štátu a ktorými sa vymenúva osobitný zástupca EÚ pre Kosovo. Európska únia bude tiež naďalej spolupracovať s OSN, KFOR, OBSE a inými medzinárodnými subjektmi, s cieľom zachovať stabilitu regiónu.

Európska rada opätovne potvrdila svoj záväzok v plnej miere a účinne podporovať perspektívu členstva krajín západného Balkánu v EÚ. Požiadala Komisiu, aby využila nástroje Spoločenstva na podporu hospodárskeho a politického rozvoja a na navrhnutie konkrétnych opatrení pre širší región, s cieľom napredovať v tomto smere.

Hlavným cieľom predsedníctva EÚ, v prípade jednotlivých nástupníckych štátov bývalej Juhoslávie v EÚ a na ich ceste k EÚ sa dá zhrnúť takto:

Srbsko: predsedníctvo EÚ bude podporovať Srbsko, aby vytvorilo podmienky nevyhnutné na rýchle podpísanie dohody o stabilizácii a pridružení a aby napredovalo v oblasti dosiahnutia statusu kandidátskej krajiny a podporí smerovanie Srbska k EÚ, viditeľnosť EÚ v Srbsku a podporí Srbsko v jeho ďalších snahách o úspešnú regionálnu spoluprácu;

Bosna a Herzegovina: predsedníctvo bude podporovať politických činiteľov, aby vytvorili podmienky nevyhnutné na čo najskoršie podpísanie dohody o stabilizácii a pridružení, podporí perspektívu členstva Bosny a Hercegoviny v EÚ a posilní viditeľnosť EÚ. Podporí politický dialóg a snahy o budovanie štátu, s cieľom poskytnúť prostredníctvom ústavných a iných reforiem, fungujúce a efektívne štátne inštitúcie, ktoré krajine umožnia zvýšiť kvalitu života svojich občanov. Podporí aj úsilie osobitného zástupcu EÚ Miroslava Lajčáka a bude pokračovať v prípravách na plánovaný prechod od úradu zvláštneho splnomocnenca (OHR) k posilnenému úradu osobitného zástupcu EÚ v súlade s hodnotením Rady pre implementáciu mieru (PIC) a podporí vytváranie nevyhnutných podmienok;

Bývalá juhoslovanská republika Macedónsko: predsedníctvo, v úzkej spolupráci s Komisiou, podporí prehĺbenie politického dialógu a neprerušené vykonávanie Rámcovej dohody z Ohridu a povzbudí urýchlenie procesu reforiem, s cieľom vytvoriť podmienky potrebné na dosiahnutie ďalšej fázy integrácie tejto krajiny do EÚ. Predsedníctvo si je vedomé problému s názvom krajiny a povzbudzuje obidve strany k tomu, aby dosiahli, prostredníctvom konštruktívneho prístupu a rokovaní pod záštitou OSN, riešenie prijateľné pre obidve strany, a tým prispeli k regionálnej spolupráci a dobrým susedským vzťahom;

Čierna hora: podobne ako všetky iné krajiny západného Balkánu má aj Čierna hora možnosť kandidovať na členstvo v Európskej únii. Rýchlosť pokroku na ceste k pristúpeniu k EÚ závisí od rýchlosti, s ktorou Čierna hora prijíma a realizuje potrebné reformy. Pokiaľ ide o podpísanie dohody o stabilizácii a pridružení, Čierna hora značne pokročila. Avšak v súčastnosti je nevyhnutné sústrediť sa na vykonávanie dohody o stabilizácii a pridružení, budovanie a posilňovanie vnútroštátnych inštitúcií Čiernej hory, ďalšie posilňovanie administratívnej kapacity a právneho štátu a podporu boja proti organizovanému zločinu a korupcii. Tieto oblasti sú základným predpokladom akejkoľvek fungujúcej európskej krajiny. Rada bude pokračovať v podporovaní Čiernej hory v jej úsilí vynakladanom v týchto oblastiach.

Môže Rada vydať vyhlásenie načrtávajúce aktualizovanú politickú situáciu v súčasnej Palestíne?

Táto odpoveď, ktorú pripravilo predsedníctvo a ktorá nie je záväzná pre Radu ani členské štáty, nebola ústne zodpovedaná počas hodiny otázok pre Radu na prvej februárovej schôdzi Európskeho parlamentu v roku 2008 v Štrasburgu.

Stanovisko Rady je, že „politická situácia v Palestíne,“ na ktorú odkazuje pán poslanec vo svojej otázke, si nevyhnutne vyžaduje posilnenie budovania inštitúcií, dobrej správy vecí verejných, príspevkov občianskej spoločnosti, podporu rastu palestínskeho hospodárstva a posilnenie právneho štátu, s cieľom pripraviť sa na vytvorenie nezávislého, demokratického a úspešného Palestínskeho štátu na Západnom brehu Jordánu a v Gaze, ktorý zjednotí všetkých Palestínčanov a ktorý bude v mieri a bezpečí spolunažívať s Izraelom a so svojimi susedmi.

EÚ preto víta výsledky Medzinárodnej konferencie darcov pre Palestínsky štát, ktorá sa konala vlani v decembri a na ktorej bolo prisľúbených viac ako 7,4 miliardy USD na podporu budovania efektívnych, demokratických inštitúcií a úspešného hospodárstva budúceho Palestínskeho štátu v súlade s reformným a rozvojovým plánom, ktorý predložil predseda vlády Fayad. EÚ je stále odhodlaná vo významnej miere prispievať k tomuto úsiliu v súlade so svojou Akčnou stratégiou s názvom Budovanie štátu pre mier na Strednom východe, ktorá zahŕňa širokú škálu jej operácií zameraných na pomoc. Nedávno tiež začal fungovať mechanizmus financovania PEGASE na poskytovanie podpory Palestínčanom.

Vo svojich záveroch z 28. januára 2008 Rada vyjadrila veľké znepokojenie nad nedávnymi udalosťami v Gaze a vážnymi nepokojmi na hranici medzi Gazou a Egyptom. Odsúdila neustále odpaľovanie rakiet na izraelské územie a všetky ostatné činnosti, ktoré nie sú v súlade s medzinárodným právom a ohrozujú civilistov. Rada vyzvala na bezodkladné ukončenie akejkoľvek formy násilia, pričom uznáva legitímne právo Izraela na sebaobranu. Zopakovala svoje vážne znepokojenie nad humanitárnou situáciou v Gaze a vyzvala na nepretržité zásobovanie základnými tovarmi a službami vrátane paliva a dodávok elektriny. Zopakovala svoju výzvu všetkým stranám, aby urýchlene pracovali na kontrolovanom opätovnom otvorení vstupov a výstupov z Gazy na humanitárne účely, ako aj z dôvodu obchodných výmen. V tejto súvislosti Rada zdôraznila svoju podporu návrhu palestínskej samosprávy na prebratie kontroly nad prechodmi a podporuje v tomto ohľade uznesenie Ligy arabských štátov. EÚ bude naďalej poskytovať humanitárnu pomoc obyvateľom Gazy a je pripravená pomôcť pri hospodárskej obnove Gazy. Rada vyhlásila, že EÚ je pripravená zvážiť možnosť obnovenia svojej monitorovacej misie v Rafahu v súlade s ustanoveniami príslušných medzinárodných dohôd týkajúcich sa slobody prístupu a pohybu, ktoré boli uzatvorené v novembri 2005.

Následne po konflikte v provincii Kosovo, ktorá bola v tom čase súčasťou Juhoslovanskej zväzovej republiky, v roku 1999, sa systém trestného a občianskeho súdnictva zrútil. Napriek tomu, že Kosovo patrilo do súdnej právomoci Medzinárodného trestného tribunálu pre bývalú Juhosláviu, bolo evidentné, že tento bude schopný zaoberať sa len veľmi obmedzeným počtom prípadov. Preto OSN zriadila Medzinárodný program sudcov a prokurátorov, prostredníctvom ktorého zahrnula do miestneho systému trestného súdnictva obmedzený počet zahraničných sudcov a prokurátorov. Žiaľ výkonnosť Medzinárodného programu sudcov a prokurátorov za viac ako sedem rokov nedokázala splniť očakávané výsledky. Miestni prokurátori a sudcovia ešte stále nie sú pripravení na riešenie prípadov, do ktorých sú zahrnuté zločiny podľa medzinárodného práva. Právne reformy, ktoré sú nevyhnutné na riešenie takýchto prípadov, ešte stále neboli uzákonené. Nie je stanovený žiadny termín ukončenia obnovy systému súdnictva, aby mohlo fungovať bez medzinárodnej súčasti.

Aké plány má Rada, s cieľom zabezpečiť, aby medzinárodní sudcovia a prokurátori skvalitnili systém súdnictva v Kosove, ako bolo prisľúbené?

Táto odpoveď, ktorú pripravilo predsedníctvo a ktorá nie je záväzná pre Radu ani členské štáty, nebola ústne zodpovedaná počas hodiny otázok pre Radu na prvej februárovej schôdzi Európskeho parlamentu v roku 2008 v Štrasburgu.

Systém súdnictva v Kosove neustále upadá a justičné inštitúcie považujú za zložité poskytovať primeranú službu, pokiaľ ide o súdnictvo v trestných, ako aj občianskych veciach. Miestni sudcovia a prokurátori stále nie sú schopní riešiť najcitlivejšie trestné a občianske prípady týkajúce sa, okrem iného, záležitostí bezpečnosti a tlaku miestnych spoločenstiev a väčšinovej populácie. V súčasnosti tieto prípady riešia medzinárodní sudcovia a prokurátori s misiou dočasnej správy OSN v Kosove (UNMIK).

Misia EÚ na podporu právneho štátu v Kosove (EULEX)⁽¹⁾ zdôrazňuje kľúčovú úlohu, ktorú budú zohrávať jeho sudcovia a prokurátori na vysokej úrovni a na rôznych príslušných súdoch a prostredníctvom úradu špeciálneho prokurátora v Kosove.

Pokiaľ ide o prípady a sťažnosti predkladané na súdy prvého stupňa, budú prípady prideľované transparentným spôsobom sudcom a prokurátorom misie EBOP a ich kolegom na miestnej úrovni, pričom sa použijú vopred stanovené objektívne kritériá. Sudcovia a prokurátori EBOP budú pracovať tiež v rámci Najvyššieho súdu a Úradu verejnej prokuratúry.

Môže Rada vydať vyhlásenie týkajúce sa súčasnej politickej situácie na Srí Lanke, najmä pokiaľ ide o úsilie o nastolenie mieru v tejto krajine?

Táto odpoveď, ktorú pripravilo predsedníctvo a ktorá nie je záväzná pre Radu ani členské štáty, nebola ústne zodpovedaná počas hodiny otázok pre Radu na prvej februárovej schôdzi Európskeho parlamentu v roku 2008 v Štrasburgu.

Rada je stále veľmi znepokojená situáciou na Srí Lanke v súlade s vyhlásením EÚ z 8. januára 2008:

„EÚ hlboko odsudzuje rozhodnutie vlády Srí Lanky zrušiť uplatňovanie dohody o prímerí uzatvorenej v roku 2002 s hnutím Tigri oslobodenia tamilského Ílamu (LTTE). Toto rozhodnutie a súčasná vojenská kampaň neprestávajú zhoršovať už aj tak zložitú situáciu v krajine, ako aj humanitárnu situáciu a situáciu v oblasti ľudských práv. Bez dohody o prímerí sa perspektívy rokovaní o dlhodobom mierovom riešení konfliktu na Srí Lanke obmedzujú. EÚ s poľutovaním osobitne upozorňuje na skutočnosť, že činnosť monitorovacej misie na Srí Lanke bude ukončená.

EÚ je rovnako znepokojená teroristickými činmi LTTE, ku ktorým sa hnutie prihlásilo v uplynulých mesiacoch, ako aj vyhláseniami o ďalšom plánovanom násilí zo strany tohto hnutia. EÚ naliehavo žiada obe strany, aby ukončili všetky vojenské operácie a vyhli sa ďalšiemu stupňovaniu násilia.

EÚ vyzýva vládu Srí Lanky, aby predložila vecnú ponuku decentralizácie, na základe ktorej bude možné v čo najbližšom termíne začať rokovania. Aby táto ponuka mohla predstavovať reálny základ rokovaní, musí presahovať rámec predchádzajúcich ponúk. EÚ naliehavo vyzýva obidve strany, aby sa snažili dospieť k riešeniu, ktoré dlhodobo a mierovou cestou ukončí konflikt.“

EÚ v súčasnosti skúma návrh politického riešenia konfliktu na tomto ostrove, ktorý prezidentovi Rajapaksemu predložil Výbor zástupcov všetkých strán.

Je evidentné, že situácia na Srí Lanke stále nebola stabilizovaná. Rada sa preto rozhodla na ostrov vyslať diplomatickú misiu, ktorej úlohou bude sledovať vývoj udalostí a vyjadrovať znepokojenie v mene EÚ.

Môže Rada povedať, kde je dostupné kompletné, oficiálne konsolidované znenie Lisabonskej zmluvy ako bola prijatá hlavami štátov a vlád EÚ v Lisabone v decembri? V prípade, ak kompletné, oficiálne konsolidované znenie ešte nie je dostupné, kedy sa plánuje jeho vydanie?

Táto odpoveď, ktorú pripravilo predsedníctvo a ktorá nie je záväzná pre Radu ani členské štáty, nebola ústne zodpovedaná počas hodiny otázok pre Radu na prvej februárovej schôdzi Európskeho parlamentu v roku 2008 v Štrasburgu.

Ako pán Søndergaard vie, Lisabonská zmluva, ktorá bola podpísaná hlavami štátov a vlád 13. decembra 2007, je zmluvou, ktorou sa menia a dopĺňajú Zmluva o Európskej únii a Zmluva o založení Európskeho spoločenstva. Znenie Lisabonskej zmluvy bolo uverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie séria C 306 zo 17. decembra 2007. Konsolidované znenie zmlúv zmenených a doplnených Lisabonskou zmluvou ešte nie je dostupné.

Avšak v súlade s postupom súvisiacim s predchádzajúcimi zmenami a doplneniami (Maastricht, Amsterdam a Nice) bude konsolidované znenie zmlúv zmenených a doplnených Lisabonskou zmluvou uverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie vo všetkých úradných jazykoch pravdepodobne v priebehu najbližších mesiacov.

Baskické autonómne spoločenstvo a autonómne spoločenstvo Navarre majú odlišné systémy zdaňovania ako Španielsko. Tieto systémy zdaňovania sa riadia hospodárskymi dohodami s Baskickom a Navarre (Concierto Económico a Convenio Económico v uvedenom poradí). Napriek tomu, že tieto systémy sú nezávislé od španielskeho systému, ani zmluvy prijaté v minulosti, ani Lisabonská zmluva nestanovujú vládam Baskicka a Navarre žiadnu právomoc v oblasti európskej daňovej politiky. Táto skutočnosť komplikuje situáciu týchto autonómnych spoločenstiev, pokiaľ ide o ochranu ich systémov zdaňovania v rámci Európy.

Španielsko nie je jediným členským štátom Európskej únie, v rámci hraníc ktorého funguje viacero systémov zdaňovania. Neustále sa vynárajú problémy, ktoré má Baskicko a Navarre s obranou svojich systémov zdaňovania.

Má Rada v úmysle presadzovať uznanie právomocí týchto regiónov v oblasti zdaňovania?

Táto odpoveď, ktorú pripravilo predsedníctvo a ktorá nie je záväzná pre Radu ani členské štáty, nebola ústne zodpovedaná počas hodiny otázok pre Radu na prvej februárovej schôdzi Európskeho parlamentu v roku 2008 v Štrasburgu.

Na základe existujúceho práva Spoločenstva nespadá určovanie sadzby daní do právomoci EÚ a v každom prípade patrí výlučne do právomoci členských štátov. Okrem toho len členské štáty sa môžu rozhodnúť o vnútornom rozdelení právomocí v oblasti daní medzi rôzne územné a/alebo regionálne podjednotky v krajine. Právne predpisy Spoločenstva v takýchto rozhodnutiach nezohrávajú žiadnu úlohu. Príslušné členské štáty ho môžu nanajvýš vyzvať, aby zohľadnil osobitné charakteristiky vnútroštátnych systémov pri zmene a doplnení právnych predpisov na účely harmonizácie daňových právnych predpisov členských štátov.

Súdny dvor Európskych spoločenstiev dôsledne judikuje, že členské štáty majú právomoc v oblasti zdaňovania, ktorú však musia vykonávať v súlade s právom Spoločenstva. Vnútroštátne právo preto nemôže byť v nesúlade s harmonizačnými opatreniami, v prípadoch, keď boli prijaté. Okrem toho vnútroštátna právomoc na zdaňovanie sa musí vykonávať v rámci záväzkov vyplývajúcich zo zmluvy, a preto nemôže predstavovať zakázanú štátnu pomoc alebo zakázané obmedzenie voľného pohybu. Nie je to však Rada, ale skôr Komisia a súdy, ktoré stanovujú, či sú vnútroštátne daňové opatrenia v súlade s právom Spoločenstva alebo nie.

V rámcovom rozhodnutí 2004/757/SVV,⁽¹⁾ ktorým sa stanovujú minimálne ustanovenia o znakoch skutkových podstát trestných činov a trestov v oblasti nezákonného obchodu s drogami, sa stanovuje, že členské štáty oznámia Rade a Komisii do 12. mája 2006, akým spôsobom transponovali svoje povinnosti vyplývajúce z tohto rámcového rozhodnutia.

Akým spôsobom dosiahlo súlad s týmito povinnosťami Holandsko? Ako môže byť skutočnosť, že magistrát mesta Maastricht povolil veľký projekt výstavby zariadení na predaj drog priamo na hranici s Belgickom, v súlade s týmito povinnosťami?

Táto odpoveď, ktorú pripravilo predsedníctvo a ktorá nie je záväzná pre Radu ani členské štáty, nebola ústne zodpovedaná počas hodiny otázok pre Radu na prvej februárovej schôdzi Európskeho parlamentu v roku 2008 v Štrasburgu.

Rada odpovedá na otázku týkajúcu sa účinnosti vykonávania rámcového rozhodnutia 2004/757/SVV takto:

V rámcovom rozhodnutí 2004/757/SVV⁽²⁾ z 25. októbra 2004 sa stanovujú minimálne ustanovenia o znakoch skutkových podstát trestných činov a trestov v oblasti nezákonného obchodu s drogami.

Podľa článku 9 rámcového rozhodnutia členské štáty prijmú opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s ustanoveniami tohto rámcového rozhodnutia najneskôr do 12. mája 2006 a oznámia Generálnemu sekretariátu Rady a Komisii znenie ustanovení, ktorými transponujú do svojho vnútroštátneho právneho poriadku povinnosti vyplývajúce z tohto rámcového rozhodnutia.

V liste zo 4. septembra 2006 Holandsko informovalo Radu o vykonávaní rámcového rozhodnutia vo svojom vnútroštátnom právnom poriadku a predložilo aj znenie ustanovení, ktorými transponovalo príslušné povinnosti do svojho vnútroštátneho právneho poriadku. Tieto ustanovenia nadobudli účinnosť 1. júla 2006.

Pokiaľ ide o otázku, ako jednotlivé členské štáty plnia svoje povinnosti vyplývajúce z rámcového rozhodnutia, je potrebné mať na zreteli, že podľa článku 9 Komisia predloží do 12. mája 2009 Európskemu parlamentu a Rade správu o účinnosti vykonávania tohto rámcového rozhodnutia vrátane jeho účinkov na súdnu spoluprácu v oblasti nezákonného obchodu s drogami. Na základe tejto správy Rada zhodnotí, či členské štáty prijali opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s týmto rámcovým rozhodnutím.

V Azerbajdžane sa v pomere k počtu jeho obyvateľstva zdržuje veľké množstvo utečencov. Približne jeden zo siedmich Azerbajčancov je utečenec. Takmer 4 % z celkového počtu utečencov na svete sa zdržiava v Azerbajdžane. Problém osôb vysídlených v rámci štátu v Azerbajdžane existuje už 14 rokov. Mnohé deti poznajú len život utečenca a žijú v neľudských podmienkach a nenavštevujú školu. Obrovské tábory, v ktorých žijú, sú ideálnym prostredím na vznik sociálnych nepokojov, epidémií a zločinu. Vláda nie je schopná tento problém riešiť. Väčšina osôb vysídlených v rámci štátu je ponechaná svojmu osudu, bez primeraného ubytovania, jedla alebo zdravotnej a lekárskej starostlivosti.

Azerbajdžan kandiduje na organizáciu olympijských hier v roku 2016. Bude EÚ vyvíjať nátlak na Azerbajdžan, aby riešil problém s utečencami a vo všeobecnosti, aby preukázal väčšiu mieru dodržiavania ľudských práv? V Azerbajdžane sa nekonajú demokratické voľby, práva médií sú obmedzované a bezprávie a korupcia prekvitajú. Bude EÚ, ak to bude nutné, namietať voči kandidatúre Azerbajdžanu na organizáciu hier, pričom bude mať na zreteli, že pôvodné nádeje na to, že organizácia olympijských hier povzbudí Čínu k zlepšeniu dodržiavania ľudských práv, sa preukazujú ako márne?

Táto odpoveď, ktorú pripravilo predsedníctvo a ktorá nie je záväzná pre Radu ani členské štáty, nebola ústne zodpovedaná počas hodiny otázok pre Radu na prvej februárovej schôdzi Európskeho parlamentu v roku 2008 v Štrasburgu.

Rada pripisuje veľký význam problému utečencov, ako aj voľbám, ľudským právam a slobode tlače v Azerbajdžane, a preto týmto záležitostiam venuje osobitnú pozornosť. Tieto záležitosti sa týkajú základných európskych hodnôt, ktoré Azerbajdžan uznal v rámci svojho členstva v Rade Európy a OBSE a v rámci svojej účasti na Akčnom pláne európskej susedskej politiky.

Európska únia vo veľkej miere podporuje azerbajdžanských utečencov a osoby vysídlené v rámci štátu a dúfa, že sa čo najskôr budú môcť vrátiť do svojich domovov, keď bude dosiahnutá celková mierová dohoda. Okrem toho EÚ často zdôrazňuje, že je pripravená poskytnúť finančnú pomoc na obnovu/nápravu oblasti Náhorného Karabachu a susedných okupovaných území, keď bude dosiahnutá mierová dohoda. Uľahčilo by to návrat utečencov a osôb vysídlených v rámci štátu.

Rada opakovane, najmä vo vyhlásení predsedníctva EÚ o parlamentných voľbách v Azerbajdžane zo 7. novembra 2005, vyjadrila svoje sklamanie v hodnotení Úradu pre demokratické inštitúcie a ľudské práva (ODIHR) týkajúce sa skutočnosti, že napriek istému pokroku v porovnaní s predchádzajúcimi voľbami zo 6. novembra 2005, parlamentné voľby nespĺňali mnohé z povinností a noriem stanovených v rámci OBSE a Rady Európy, pokiaľ ide o demokratické voľby. Európska únia teraz povzbudzuje Azerbajdžan, aby zintenzívnil svoje snahy o zavedenie demokracie s ohľadom na skutočnosť, že prezidentské voľby sa budú konať v októbri 2008.

V nedávnych mesiacoch EÚ opätovne vyjadrila svoje obavy zo zhoršovania situácie v krajine v oblasti ľudských práv a základných slobôd. Tento vývoj bude musieť byť podrobne monitorovaný pri prípravách prezidentských volieb.

Osobitný zástupca EÚ Peter Semneby a Osobná zástupkyňa GT/VS pre ľudské práva Riina Kionka navštívili spolu Baku v júli 2007, s cieľom posilniť širší dialóg o médiách.

Vyhlásenie o odsúdení Eynullu Fatullayeva v Azerbajdžane bolo vydané v mene Európskej únie 8. novembra 2007.

Európska únia 8. januára 2008 vyjadrila svoje potešenie nad omilostením, ktoré udelil prezident Alijev 119 väzňom vrátane niekoľkých uväznených novinárov, ako aj svoje presvedčenie, že omilostenie prezidentom je pozitívnym krokom k plneniu medzinárodných a európskych povinností Azerbajdžanom, pokiaľ ide o slobodu tlače. Napriek tomu je EÚ stále znepokojená skutočnosťou, že traja novinári (Mirza Sakit Zahidov, Ganimat Zahid a Eynulla Fatullayev) sú stále vo väzení. Vyzvala azerbajdžanské úrady, aby ich prepustili alebo omilostili pri prvej možnej príležitosti. Okrem toho podporuje zavedenie moratória na konania súvisiace s urážkou na cti.

Okrem toho bude EÚ naďalej, aj v rámci spolupráce s OBSE a Radou Európy, využívať každú príležitosť na to, aby vyjadrila svoje znepokojenie nad problémom utečencov, volieb, ľudských práv a slobody tlače v Azerbajdžane. Urobila tak už na stretnutí Výboru pre spoluprácu EÚ – Azerbajdžan (v Baku 28. septembra 2007) a na stretnutí Výboru pre spoluprácu EÚ – Azerbajdžan (v Luxemburgu 16. októbra 2007).

Rovnako aj osobitný zástupca Európskej únie pre Južný Kaukaz, veľvyslanec Peter Semneby, pomáha Azerbajdžanu pri realizácii politických a hospodárskych reforiem, najmä v oblasti právneho štátu, demokratizácie, ľudských práv, dobrej správy vecí verejných, rozvoji a odstraňovaní chudoby. Počas svojich návštev Azerbajdžanu sa veľvyslanec Semneby stretáva tiež s členmi opozičnej strany v tejto krajine.

Rada preto hodlá veľmi podrobne monitorovať vývoj v Azerbajdžane v týchto oblastiach a keď to bude nevyhnutné hodlá o nich diskutovať s azerbajdžanskými úradmi. Jednou z takýchto príležitostí na diskusiu s azerbajdžanskými úradmi bola návšteva Baku trojky ministrov zahraničných vecí EÚ, ktorá sa uskutočnila 4. februára 2008.

Aké úsilie vynakladá predsedníctvo Rady na dosiahnutie dohody o návrhu smernice o agentúrach sprostredkujúcich dočasnú pracovnú silu, ktorú predložila Komisia v marci 2002 (KOM(2002) 0149 - COD/2002/0072) a ktorý schválil Európsky parlament 21. novembra 2002?

O ktorých záležitostiach sa v najväčšej miere diskutuje a kedy Rada predpokladá, že bude schopná schváliť spoločnú pozíciu k tomuto návrhu?

Táto odpoveď, ktorú pripravilo predsedníctvo a ktorá nie je záväzná pre Radu ani členské štáty, nebola ústne zodpovedaná počas hodiny otázok pre Radu na prvej februárovej schôdzi Európskeho parlamentu v roku 2008 v Štrasburgu.

Pán poslanec sa pýta, aké úsilie vynakladá slovinské predsedníctvo na dosiahnutie dohody o návrhu smernice o agentúrach sprostredkujúcich dočasnú pracovnú silu. Slovinské predsedníctvo hodlá pokračovať v práci na návrhu tohto právneho predpisu a v súčasnosti skúma ďalšie možnosti napredovania s ohľadom na decembrové zasadnutie Rady.

Hlavnými diskutovanými záležitosťami v Rade boli:

– preskúmanie zákazov a obmedzení pre agentúry sprostredkujúce dočasnú pracovnú silu (článok 4) a

– obdobie, počas ktorého sa na dočasnú pracovnú silu sprostredkovanú agentúrou môžu uplatňovať menej priaznivé pracovné podmienky ako na štandardných zamestnancov toho istého podniku (článok 5 ods. 4).

Slovinské predsedníctvo hodlá pokračovať v práci na návrhu smernice o agentúrach sprostredkúvajúcich dočasnú pracovnú silu avšak nedokáže s určitosťou posúdiť, kedy by bolo možné očakávať prijatie spoločnej pozície Rady.

Keďže v Únii neexistuje policajná zložka s cezhraničnými právomocami, domnieva sa Rada, že Europol by mal prebrať zodpovednosť za varovanie občanov EÚ (ako to robí FBI v USA) o tom, že nad ich počítačmi prebrala kontrolu jednotka organizovaného zločinu a že ich využíva ako podriadené počítače v sieťach botnet na účely šírenia spamov (nevyžiadanej elektronickej pošty), krádeže identity a na útoky DDoS (denial of service – odmietnutie služby) na stránky finančných obchodných spoločností? Ak nie Europol, kto potom?

Táto odpoveď, ktorú pripravilo predsedníctvo a ktorá nie je záväzná pre Radu ani členské štáty, nebola ústne zodpovedaná počas hodiny otázok pre Radu na prvej februárovej schôdzi Európskeho parlamentu v roku 2008 v Štrasburgu.

Vo svojich záveroch z novembra 2007 týkajúcich sa počítačovej kriminality Rada zdôraznila potrebu posilnenia koordinácie a ďalšieho skvalitnenia výkonnosti všetkých dostupných subjektov a zdrojov v členských štátoch, ako aj v orgánoch, akými sú Europol a Eurojust a v medzinárodných orgánoch, akým je Interpol. Rada tiež zdôraznila potrebu uvedenia dojednaní o spolupráci medzi úradmi v rôznych krajinách do praxe a zhodnotenia ich fungovania s osobitným odkazom na sieť operačných kontaktných miest, ktoré sú k dispozícii dvadsaťštyri hodín denne a sedem dní v týždni stanovenú v rámcovom rozhodnutí 2005/222/SVV z 24. februára 2005, ktorým sa zabezpečuje nepretržitá spolupráca medzi úradmi 24 hodín denne a 7 dní v týždni, čím sa urýchľuje reakcia na počítačovú kriminalitu.

Úspech v boji s chorobou často závisí od včasnej diagnózy a toto osobitne platí pre rakovinu prsníka. Moderné vybavenie, akým je pozitrónový emisný tomograf (PET)/počítačový tomograf (CT), je na takúto včasnú diagnostiku nevyhnutné. V Litve takéto vybavenie nemáme. Pacientky sú nútené vycestovať do iných krajín, kde sa môžu dať vyšetriť a ich zdravotné poisťovne im nehradia vzniknuté náklady.

Mohla by Rada načrtnúť situáciu v oblasti diagnostiky rakoviny v EÚ, najmä v nových členských štátoch? Aké osvedčené postupy boli v tejto oblasti určené? Aké opatrenia môžeme prijať, s cieľom vyriešiť tento problém?

Táto odpoveď, ktorú pripravilo predsedníctvo a ktorá nie je záväzná pre Radu ani členské štáty, nebola ústne zodpovedaná počas hodiny otázok pre Radu na prvej februárovej schôdzi Európskeho parlamentu v roku 2008 v Štrasburgu.

Rada by chcela pani poslankyni poďakovať za vyjadrený záujem o túto dôležitú záležitosť. Znižovanie záťaže spôsobenej rakovinou je prioritou slovinského predsedníctva v oblasti verejného zdravia. Na základe diskusií, ktoré boli súčasťou konferencie s názvom „Rakovina: ako znížiť množstvo ochorení?“, ktorá sa konala v slovinskom meste Brdo 7. a 8. februára 2008, predsedníctvo vypracuje závery týkajúce sa rakoviny, ktoré Rada príjme 10. júna 2008.

V rámci členských štátov, ako aj medzi nimi, dlhodobo existujú výrazné nerovnosti a medzery, pokiaľ ide o mieru úmrtnosti, výskytu ochorenia a vyliečenia. Dôvodmi týchto rozdielov je veľmi rozdielna úroveň služieb v súvislosti s prevenciou ochorenia, diagnostikou, liečbou, rehabilitáciou a paliatívnou starostlivosťou. V návrhu záverov Rada preto zdôrazňuje potrebu EÚ prijať celkovú stratégiu na prevenciu a kontrolu rakoviny, ktorá pomôže pri odstraňovaní nezrovnalostí v diagnostike, liečbe a starostlivosti.

Napriek tomu je potrebné zdôrazniť, že organizácia a poskytovanie zdravotníckych služieb a zdravotnej starostlivosti, ktoré sú potrebné napríklad v prípade určenia diagnózy rakoviny, spadajú do výlučnej právomoci členských štátov. Predsedníctvo v návrhu záverov navrhuje, aby Rada vyzvala členské štáty, aby pacientom chorým na rakovinu poskytli, čo najlepšiu možnú starostlivosť. Je to však možné len za pomoci personálu vyškoleného vo viacerých oblastiach, primeraného vybavenia a zariadenia a účinnej diagnostiky a liekov.

Európska komisia oznámila prijatie dvoch sérií európskych usmernení pre najlepšie postupy pri sledovaní a diagnostike rakoviny prsníka a rakoviny krčku maternice (vypracovanie usmernení pre rakovinu hrubého čreva sa plánuje na rok 2009). Tieto usmernenia dokazujú, akú môže zohrávať Európska únia úlohu, v spolupráci s vnútroštátnymi vládami, odbornými organizáciami a občianskou spoločnosťou, pri prevencii a skvalitňovaní zdravia európskych občanov.

Vzhľadom na zistenia Medzinárodnej agentúry pre výskum rakoviny (IARC), podľa ktorých predstavuje rakovina krčku maternice na celom svete druhý najčastejší typ rakoviny u žien mladších ako 45 rokov a podľa Svetovej zdravotníckej organizácie každoročne pribúda 60 000 prípadov rakoviny krčku maternice a odhaduje sa, že toto ochorenie má každoročne na svedomí 30 000 úmrtí v Európe. Rakovina krčku maternice je teda hlavným zdravotníckym, psychologickým a spoločenským problémom v celej Európe.

Uznávajúc dobré výsledky programov sledovania ochorení sa pýtam, či Rada súhlasí so skutočnosťou, že zavedenie programu očkovania proti rakovine krčku maternice v spojení s programami na sledovanie je nevyhnutné na prevenciu rakoviny krčku maternice a na zníženie počtu prípadov tohto ochorenia v Európe?

Zvažuje Rada povzbudenie členských štátov k vykonaniu analýzy príjmov a výdavkov s ohľadom na všeobecné sprístupnenie programu očkovania?

Táto odpoveď, ktorú pripravilo predsedníctvo a ktorá nie je záväzná pre Radu ani členské štáty, nebola ústne zodpovedaná počas hodiny otázok pre Radu na prvej februárovej schôdzi Európskeho parlamentu v roku 2008 v Štrasburgu.

Znižovanie záťaže spôsobenej rakovinou je prioritou slovinského predsedníctva v oblasti verejného zdravia. Na základe nedávnej konferencie s názvom „Rakovina: ako znížiť množstvo ochorení?“, ktorá sa konala v slovinskom meste Brdo 7. a 8. februára 2008, predsedníctvo vypracuje závery týkajúce sa rakoviny, ktoré Rada príjme 10. júna 2008.

Dokázalo sa, že cielené sledovanie je efektívnou stratégiou na znižovanie rizika vzniku rakoviny krčku maternice a znižovania počtu úmrtí na toto ochorenie. Komisia nedávno ukončila práce na druhom vydaní európskych usmernení pre hodnotenie kvality v oblasti sledovania rakoviny krčku maternice, ktoré by bolo potrebné považovať za európsky referenčný štandard a osvedčený postup.

Okrem toho sa v oblasti prevencie vzniku rakoviny otvoril nový priestor, ktorý vytvoril rozvoj očkovacích látok proti niektorým typom karcinogénnych faktorov. V návrhu svojich záverov predsedníctvo navrhuje, aby Rada povzbudila členské štáty k tomu, aby zvážili tieto nové preventívne opatrenia zamerané proti patogénu, ktorý môže viesť k vzniku rakoviny.

Médiá priniesli správu, že marocký kráľ Mohamed VI požiadal francúzskeho prezidenta, aby v rámci EÚ vyvíjal nátlak na uznanie „posilneného statusu“ Maroka. Téma tohto posilneného statusu bola predmetom prejavu komisárky Ferrero-Waldnerovej, ktorý predniesla 21. januára 2008.

Medzičasom organizácia Human Rights Watch informuje o aktoch absolútneho potláčania mierových hnutí za ľudské práva, ktoré žiadajú nezávislosť Západnej Sahary.

Dodržiavanie demokratických zásad a základných práv predstavuje „základný prvok“ Dohody o pridružení uzatvorenej medzi EÚ a jej členskými štátmi a Marokom. V tejto súvislosti bol nedávno založený Podvýbor pre ľudské práva, demokratizáciu a správu vecí verejných.

Odsúdila už Rada verejne porušovanie ľudských práv na Západnej Sahare? Sú kroky smerom k uznaniu „posilneného statusu“ Maroka podmienené pokrokom v tejto oblasti?

Táto odpoveď, ktorú pripravilo predsedníctvo a ktorá nie je záväzná pre Radu ani členské štáty, nebola ústne zodpovedaná počas hodiny otázok pre Radu na prvej februárovej schôdzi Európskeho parlamentu v roku 2008 v Štrasburgu.

Maroko prijalo strategické rozhodnutie, s cieľom priblížiť sa k Európskej únii. Európska únia a Maroko vytvárajú čoraz bližšie partnerstvá v mnohých oblastiach. Pre Európsku úniu má práve strategické partnerstvo prvotný význam, keďže je do neho zapojený región, v ktorom sú stále prítomné zdroje nestability.

Zároveň sa však partnerstvo s Marokom zakladá na záväzku k istým spoločným hodnotám. Dodržiavanie demokratických zásad, ľudských práv a základných slobôd predstavuje základ pre vzťahy medzi EÚ a Marokom a základný prvok dohody o pridružení medzi EÚ a Marokom. Tieto hodnoty sú tiež centrom Európskej susedskej politiky (ESP) a boli potvrdené v roku 2005 v rámci Akčného plánu európskej susedskej politiky pre EÚ a Maroko. Tieto dôležité záležitosti vrátane situácie na Západnej Sahare a jej dôsledkov sú obyčajne v popredí na všetkých stretnutiach, ktoré sa konajú ako súčasť dvojstranného dialógu. Maroko je k týmto hodnotám zaviazané. Odzrkadľuje sa to vo významných reformách, ktoré v uplynulých rokoch realizovalo v oblasti politiky, ako aj v skutočnosti, že Maroko je ochotné o týchto záležitostiach diskutovať s Európskou úniou, a najmä s Podvýborom pre ľudské práva, demokratizáciu a správu vecí verejných, ktorý sa do dnešného dňa stretol dvakrát, naposledy v novembri 2007.

Maroko sa usiluje o posilnený status vo svojich vzťahoch s Európskou úniou od roku 2001. Odvtedy dosiahlo významný pokrok. V tomto celkovom rámci a v rámci susedskej politiky Európskej únie Maroko na poslednom zo stretnutí Asociačnej rady 23. júla 2007 súhlasilo, že uľahčí spôsoby preskúmania možností výrazného posilnenia vzťahov, ktoré by Maroko doviedli k posilnenému statusu, o ktorý žiada.

Asociačná rada EÚ – Maroko sa rozhodla, že je nevyhnutné zhodnotiť vykonávanie akčného plánu ESP. Asociačná rada vytvorila aj pracovnú skupinu ad hoc, ktorá na základe pokroku dosiahnutého v oblasti realizácie akčného plánu a iných plánov predložených v rámci iných fór skúma nové ciele pre partnerstvo a ďalšie kroky na rozvoj dvojstranných vzťahov vrátane veľkého počtu zmluvných vzťahov, ktoré sú stanovené v akčnom pláne. Najbližšie oznámenie o Európskej susedskej politike, ktoré má Komisia predložiť v apríli, bude v tomto ohľade významné. Všetky tieto otázky budú zahrnuté do diskusií najbližšieho stretnutia Asociačnej rady EÚ – Maroko, ktoré sa bude konať v druhej polovici tohto roka.

Pod zámienkou, že neexistuje „žiadna realistická perspektíva sveta bez jadrových zbraní“ piati bývalí náčelníci generálneho štábu a vysokí velitelia NATO nástoja na tvrdení, že možnosť „prvého jadrového úderu“ je stále „nevyhnutným nástrojom“ na prevenciu. „Preventívny jadrový útok“ je súčasťou arzenálu agresívnej imperialistickej politiky USA. A teda ako súčasť svojich návrhov na posilnenú úlohu NATO piati bývalí vysokí dôstojníci odporúčajú použitie preventívneho jadrového útoku, dokonca aj bez povolenia Bezpečnostnej rady OSN, keď podľa ich názoru existujú „ohrozenia západných hodnôt a západného životného štýlu“. O ich odporúčaní, ktoré už bolo predložené americkému Pentagonu a Generálnemu tajomníkovi NATO, Jaapovi de Hoop Schefferovi, sa má diskutovať na samite NATO, ktorý sa koná v Bukurešti v apríli, kde s určitosťou vyvolá búrlivé reakcie.

Povie Rada, či odsudzuje tento návrh na „preventívny jadrový útok“?

Táto odpoveď, ktorú pripravilo predsedníctvo a ktorá nie je záväzná pre Radu ani členské štáty, nebola ústne zodpovedaná počas hodiny otázok pre Radu na prvej februárovej schôdzi Európskeho parlamentu v roku 2008 v Štrasburgu.

Rada o vyhlásení, o ktorom hovorí pán Toussas, neuvažovala.

Keďže sa blížime k olympijským hrám roku 2012, aké ponaučenie by si Londýn mohol zobrať z organizácie olympijských hier, ktoré sa konali v roku 2004 v Aténach? Aké osobitné opatrenia napríklad bude EÚ potrebovať zvážiť, s cieľom zabezpečiť voľných pohyb účastníkov, divákov a novinárov v súvislosti s obavami týkajúcimi sa bezpečnosti a nelegálnej migrácie?

Táto odpoveď, ktorú pripravilo predsedníctvo a ktorá nie je záväzná pre Radu ani členské štáty, nebola ústne zodpovedaná počas hodiny otázok pre Radu na prvej februárovej schôdzi Európskeho parlamentu v roku 2008 v Štrasburgu.

Spojené kráľovstvo sa nezúčastňuje na spoločnej vízovej politike Spoločenstva. A preto Spoločenstvo nemusí prijímať žiadne opatrenia, ktoré by zaväzovali Spojené kráľovstvo, pokiaľ ide o zjednodušovanie postupov podávania žiadostí o víza na vstup do Spojeného kráľovstva pre členov olympijskej rodiny a postupov vydávania týchto víz. Spojené kráľovstvo, ak má záujem, môže zohľadniť nariadenie Rady (ES) č. 1295/2003 o opatreniach na zjednodušenie postupov pri podávaní žiadostí o víza a udeľovaní víz pre členov olympijskej rodiny, ktorí sa zúčastnia na olympijských alebo paraolympijských hrách 2004 v Aténach⁽¹⁾ a nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 2046/2005 zo 14. decembra 2005 o opatreniach na zjednodušenie postupov pri podávaní žiadostí o víza a udeľovaní víz pre členov olympijskej rodiny, ktorí sa zúčastnia na zimných olympijských a/alebo paraolympijských hrách 2006 v Turíne⁽²⁾. Tieto dve nariadenia vychádzajú zo skutočnosti, že Grécko a Taliansko sú členskými štátmi, ktoré v plnej miere vykonávajú schengenské acquis, a teda sa v plnej miere zúčastňujú na vízovej politike Spoločenstva.

Na všeobecnejšej úrovni môžu orgány Spojeného kráľovstva využiť odporúčania z Príručky pre policajné a bezpečnostné orgány o spolupráci pri významných podujatiach s medzinárodným rozmerom (Ú. v. EÚ C 314, 22. 12. 2007, s. 4). Nedávno bola príručka zmenená a doplnená, pričom dôvodom týchto úprav bolo zahrnutie skúseností z organizácie predchádzajúcich olympijských hier.

Podľa bieloruského Ministerstva zahraničných vecí „bol v roku 2007 dosiahnutý pozitívny pokrok v oblasti vzťahov medzi Bieloruskom a Európskou úniou, akým je napríklad parafovanie dohody medzi Bieloruskou republikou a Komisiou Európskych spoločenstiev o založení delegácie Európskej komisie v Bieloruskej republike,“ pričom sa „osobitne poukazuje na obchodnú a hospodársku spoluprácu Bieloruska a Európskej únie.“

Ako hodnotí Rada vzťahy medzi EÚ a Bieloruskom v roku 2007, najmä pokiaľ ide o situáciu v oblasti ľudských práv v krajine? Akú stratégiu plánuje Rada prijať v blízkej budúcnosti a z dlhodobého hľadiska, pokiaľ ide o vzťahy s Bieloruskom? Existuje perspektíva zníženia vízových poplatkov pre bieloruských občanov v najbližších rokoch?

Táto odpoveď, ktorú pripravilo predsedníctvo a ktorá nie je záväzná pre Radu ani členské štáty, nebola ústne zodpovedaná počas hodiny otázok pre Radu na prvej februárovej schôdzi Európskeho parlamentu v roku 2008 v Štrasburgu.

Politika EÚ vo vzťahu k Bielorusku je naďalej založená na dvojitom prístupe. Na jednej strane sa zachovávajú reštriktívne opatrenia (zákaz udeľovania víz a zmrazovanie aktív) voči bieloruským predstaviteľom, ktorí sú zodpovední za potláčanie a zneužívanie demokratických zásad a na strane druhej chce EÚ čoraz viac spolupracovať s bieloruskou spoločnosťou vrátane udržiavania stykov s úradmi. EÚ stanovila prepustenie všetkých politických väzňov a ukončenie väzby stúpencov opozície a aktivistov občianskej spoločnosti za prvú podmienku skutočného začatia spolupráce s Bieloruskom. Toto posolstvo sa opakovane zdôrazňuje, okrem iného, v rozhovoroch s Vysokým splnomocnencom pre SZBP Javierom Solanom pre nezávislé bieloruské médiá v roku 2007, ako aj priamo v rozhovoroch s bieloruskými úradmi.

Bieloruské úrady často porušujú základné ľudské práva, pokiaľ ide o politickú opozíciu, médiá a slobodu zhromažďovania. Napriek tomu, že členstvo v opozičných politických organizáciách v Bielorusku nie je nezákonné, pre tieto organizácie je prakticky nemožné vykonávať svoju činnosť. Pokračuje sa v politicky motivovanom zatýkaní a zadržiavaní (hoci niekedy aj na krátke obdobie). Vlani boli zbité a zadržiavané desiatky opozičných aktivistov. V januári a začiatkom februára boli však piati zo šiestich politických väzňov prepustení. Uväznený z politických dôvodov je už len Alexander Kozulin.

Rada si je vedomá problému so zvýšenou sadzbou poplatkov za víza pre bieloruských štátnych príslušníkov od konca roku 2007, keď jeho susedné krajiny, ktoré sú členskými štátmi EÚ, vstúpili do schengenského priestoru. Európska únia si neželá, aby štátni príslušníci Bieloruska boli zvýhodnení v porovnaní so štátnymi príslušníkmi ostatných krajín, ktoré s ňou susedia, pokiaľ ide o udelenie víz. Napriek tomu sú potrebné rokovania o zjednodušení vízového režimu, pokiaľ ide o zavedenie nižších poplatkov za víza. Žiaľ bieloruská vláda nereagovala pozitívne na návrh EÚ, aby sa podieľala na Európskej susedskej politike, ktorá by krajinu povzbudzovala, a zároveň by z nej pre ňu vyplývali povinnosti. Z tohto dôvodu nie je stále možné otvoriť rokovania o zjednodušení vízového režimu.

Rada má stále záujem o dialóg s Bieloruskom o postupnej regulácii dvojstranných vzťahov vrátane vzťahov vo forme súčasti dohody o partnerstve, spolupráci a Európskej susedskej politike, ak bieloruské úrady prejavia, že je skutočne v ich záujme, aby dodržiavali demokratické hodnoty, ľudské práva a právny štát.

Správa britskej MVO Reprieve poskytla ďalší prejav odsúdenia využívania letov alebo podobných služieb americkou CIA na dopravu a nezákonné zadržiavanie väzňov, inými slovami na tajné operácie USA známe aj pod názvom mimoriadne vydávanie osôb (extraordinary renditions).

Metóda, ktorá sa využíva na únosy „osôb podozrivých z terorizmu,“ ako ich diskriminačne označuje CIA, ktoré sú prenasledované a zadržiavané kdekoľvek vo svete a následne odoslané do tajných väzníc vo viacerých krajinách, kde sa s nimi zle zaobchádza a kde sú dokonca mučené. Americká ministerka zahraničných vecí verejne potvrdila postupy mimoriadneho vydávania osôb.

Nepoprel to ani riaditeľ CIA a v septembri 2006 aj sám prezident Bush uznal existenciu týchto tajných väzníc CIA, ako zariadení, v ktorých môžu byť [väzni] tajne zadržiavaní. Tieto vyhlásenia vyvolali zásahy zo strán ombudsmanov a právnych orgánov, výzvy o parlamentné šetrenia, správu Rady Európy, stále prebiehajúce šetrenia EP, vyhlásenia úradov v členských štátoch týkajúce sa pristávania lietadiel využívaných CIA na ich území a svedectvá osôb, ktoré boli za takýchto podmienok väznené.

Môže Rada vyhlásiť, o aké vysvetlenia hodlá požiadať vládu USA?

Táto odpoveď, ktorú pripravilo predsedníctvo a ktorá nie je záväzná pre Radu ani členské štáty, nebola ústne zodpovedaná počas hodiny otázok pre Radu na prvej februárovej schôdzi Európskeho parlamentu v roku 2008 v Štrasburgu.

EÚ v rámci politického dialógu s USA opätovne na tieto záležitosti upozorňuje.

Stanovisko Rady je obsiahnuté v záveroch Rady z 11. decembra 2006: „EÚ je aj naďalej odhodlaná presadiť absolútny zákaz mučenia, krutého, neľudského a ponižujúceho zaobchádzania a trestania. Toto odhodlanie usmerňuje náš postup a my vyjadrujeme svoje znepokojenie vo vzťahu k tretím krajinám. (…) Existencia tajných väzenských zariadení, v ktorých sa väzni nachádzajú v právnom vákuu, nie je v súlade s medzinárodnými ľudskými právami a humanitárnym právom.“

V súlade s usmerneniami EÚ o mučení by Spojené štáty mali tiež zakázať tajné väzenské zariadenia, s cieľom zabezpečiť, aby každá osoba, ktorej bola odňatá sloboda, bola zadržiavaná na oficiálne uznanom mieste, kde je známe miesto jej pobytu.

Egyptské ozbrojené sily sa porušujúc grécke právo – právo vlajky, pod ktorou sa plaví plavidlo – 2. januára 2008 nalodili na prevoznú loď roll-on/roll-off „Nikolas A“. Táto loď bola zaistená od 6. októbra 2007 kvôli občiansko-právnemu sporu v egyptskom prístave Safraga. Grécky majiteľ lode sa sťažoval, že šesť členov posádky bolo brutálne zbitých a dvaja z nich utrpeli vážne zranenia. Egypstké vojsko potom zadržalo a uväznilo gréckeho strojníka II. triedy z tejto lode a španielskeho kapitána spoločnosti a zabavilo cestovné doklady ostatných členov posádky.

Vzhľadom na uvedené hodlá Rada zasiahnuť, aby zabezpečila dodržiavanie práv gréckych a španielskych námorníkov, ktorí sa stali obeťou konfliktu záujmov majiteľov lodí a ich nájomníkov?

Táto odpoveď, ktorú pripravilo predsedníctvo a ktorá nie je záväzná pre Radu ani členské štáty, nebola ústne zodpovedaná počas hodiny otázok pre Radu na prvej februárovej schôdzi Európskeho parlamentu v roku 2008 v Štrasburgu.

Rada o otázke predloženej pánom Pafilisom neuvažovala, pretože nespadá do jej právomoci.

V snahe o zníženie nákladov a zvýšenie svojho zisku podporujú nadnárodné potravinárske spoločnosti klonovanie zvierat na účely šľachtenia hospodárskych zvierat a výroby potravín, pričom vôbec neberú ohľad na možný dosah na zdravie spotrebiteľov. Vo svojej nedávnej správe, ktorú Európsky úrad pre bezpečnosť potravín vypracoval na žiadosť Komisie, naznačuje, že schvaľuje klonovanie zvierat na účely výroby potravín.

Hodlá Rada schváliť zistenia tohto úradu a povoliť výrobu potravín z vyklonovaných zvierat? Postup, ktorý je zdrojom veľkých obáv, pokiaľ ide o potravinovú bezpečnosť vzhľadom na vedecké zistenia týkajúce sa skutočnosti, že vyklonované zvieratá majú nielen krátku životnosť, ale sú postihnuté aj mnohými genetickými a inými poruchami, že v dôsledku genetickej manipulácie sa klony môžu odlišovať od prirodzene vychovaných zvierat, z ktorých boli vyklonované a že môžu zdediť umelé charakteristiky, ktoré následne spomalia vývoj hospodárskych zvierat a ich šľachtenia prostredníctvom kríženia?

Táto odpoveď, ktorú pripravilo predsedníctvo a ktorá nie je záväzná pre Radu ani členské štáty, nebola ústne zodpovedaná počas hodiny otázok pre Radu na prvej februárovej schôdzi Európskeho parlamentu v roku 2008 v Štrasburgu.

Bolo by potrebné zdôrazniť, že v súčasnosti neexistujú žiadne konečné zistenia Európskeho úradu pre bezpečnosť potravín. Uvádzané „stanovisko“ je len návrhom, ktorý je dostupný v rámci konzultácie s verejnosťou, ktorá potrvá do 25. februára 2008 a zistenia prezentované v tomto návrhu sú len predbežné. Európsky úrad pre bezpečnosť potravín ešte stále neprijal konečné stanovisko a prijatie konečného záveru sa očakáva koncom mája 2008. Keď sa bude v budúcnosti zvažovať prijatie akýchkoľvek opatrení EÚ týkajúcich sa klonovania zvierat a výrobkov získaných z takýchto zvierat, bolo by ich vhodné prijímať potom, čo Komisia predloží svoj návrh.

A preto Rada príjme stanovisko k tejto záležitosti len na základe návrhu Komisie.

EÚ na seba prebrala úlohu vedúcej sily v úsilí o znižovanie skleníkového efektu. Rozhodným opatrením v tejto súvislosti je znižovanie spotreby energie občanmi. Krajiny EÚ a Komisia by preto nemali na jednej strane naliehať na európskych občanov a podniky, aby zvyšovali svoju energetickú účinnosť a znižovali emisie oxidu uhličitého, a zároveň stavať prekážky dovozu a zvyšovať náklady na takéto opatrenia prostredníctvom stanovovania represívnych dovozných ciel na úsporné žiarivky z Číny.

Okrem toho takýto prístup nepredstavuje len škody pre čínskych výrobcov. Rovnako poškodzuje aj európske podniky, ktoré tieto žiarivky v Číne vyrábajú. Cieľom EÚ by malo byť dosiahnutie rovnakého zaobchádzania, nie osobitného zaobchádzania. Trestanie niektorých európskych výrobcov, ako v tomto prípade, nie v súlade so základnou zásadou rovnakého zaobchádzania v EÚ.

Čo plánuje Rada urobiť, aby pomohla odstrániť antidumpingové dovozné clá na dovoz úsporných (ekologických) žiariviek do EÚ?

Táto odpoveď, ktorú pripravilo predsedníctvo a ktorá nie je záväzná pre Radu ani členské štáty, nebola ústne zodpovedaná počas hodiny otázok pre Radu na prvej februárovej schôdzi Európskeho parlamentu v roku 2008 v Štrasburgu.

Rada by v prvom rade chcela pána poslanca upozorniť na odpoveď z 5. marca 2007 na písomnú otázku E-0080/07 a odpoveď z 23. mája 2007 na otázku na ústne zodpovedanie H-0291/07, ktoré sa týkajú antidumpingových ciel uplatňovaných na dovoz integrovaných elektronických kompaktných žiariviek (CFL-i) s pôvodom v Čínskej ľudovej republike.

Rada 15. októbra 2007 prijala nariadenie (ES) 1205/2007⁽¹⁾, ktoré predlžuje platnosť tohto opatrenia o ďalší rok na základe záverov preskúmania. Toto nariadenie je zamerané na riešenie nespravodlivých konkurenčných výhod vyplývajúcich z dovozu takýchto žiariviek do Spoločenstva a na získanie vhodnej celkovej rovnováhy medzi potrebami spotrebiteľov, výrobcov a maloobchodných predajcov.

Rada prostredníctvom prijatia tohto nariadenia a obmedzenia platby cla zohľadnila záujmy dovozcov a spotrebiteľov a bola schopná ovplyvniť zavedenie týchto opatrení. Ak by takéto opatrenia boli vykonávané viac ako rok, ich negatívne vplyvy by neboli primerané výhodám, ktoré prinášajú výrobcom v Spoločenstve.

Cieľom Rady je správne vyvážiť jeden dohodnutý cieľ, konkrétne zvýšenie energetickej účinnosti a zníženie emisií oxidu uhličitého v Spoločenstve s iným rovnako dôležitým cieľom, ktorým je ochrana priemyslu Spoločenstva pred praktikami narúšajúcimi obchod, ktoré využívajú nečlenské krajiny. Otázky, ktoré pán poslanec predložil boli prediskutované a zohľadnené v konečnom rozhodnutí o prijatí nariadenia.

Zamestnanci majú pre seba v každom kalendárnom roku nárok na výplatu sumy, zodpovedajúcej nákladom na cestu z miesta zamestnania na miesto pôvodu, a ak majú nárok na príspevok na domácnosť, pre manželku a závislé osoby (podľa článku 8 (v oddiele 3 kapitola C) prílohy VII k Služobnému poriadku úradníkov Európskych spoločenstiev z 1. mája 2004).

Koľko finančných prostriedkov Rada vynaložila v rokoch 2005, 2006 a 2007 na výplatu týchto nákladov stanovených v Služobnom poriadku?

Koľko úradníkov z Rady malo v rokoch 2005, 2006 a 2007 nárok na výplatu týchto nákladov?

Koľkým úradníkom z Rady bola v rokoch 2005, 2006 a 2007 výplata týchto nákladov skutočne poskytnutá?

Táto odpoveď, ktorú pripravilo predsedníctvo a ktorá nie je záväzná pre Radu ani členské štáty, nebola ústne zodpovedaná počas hodiny otázok pre Radu na prvej februárovej schôdzi Európskeho parlamentu v roku 2008 v Štrasburgu.

Vo svojej otázke pán poslanec tvrdí, že podľa článku 8 prílohy VII k Služobnému poriadku a článkov 26 a 92 Podmienok zamestnávania ostatných zamestnancov, ktoré sa uplatňujú na dočasných a zmluvných zamestnancov, ktorí ukončili aspoň desaťmesačnú službu, sa zamestnancom vypláca celková suma, zodpovedajúca nákladom na cestu z miesta zamestnania na miesto pôvodu.

Pokiaľ ide o počet úradníkov a dočasných a zmluvných zamestnancov, ktorí majú nárok na výplatu tejto sumy v súlade s uvedenými podmienkami, máme k dispozícii tieto štatistické údaje.

Štatistické údaje o cestovných nákladoch za rok 2005: 2 394

Štatistické údaje o cestovných nákladoch za rok 2006: 2 420

Predbežné (*) štatistické údaje o cestovných nákladoch za rok 2007: 2 504

*(za rok 2007 je potrebné vykonať ešte dodatočné platby)

Keďže tieto platby sú automatickými výplatami celkovej sumy a keďže nie je potrebné predložiť žiadosť alebo podporné dokumenty, je počet tých, ktorí majú na výplatu cestovných nákladov nárok a tých, ktorým je platba skutočne poskytnutá, rovnaký.

Suma na vyplatenie sa vypočítava na tento účel podľa druhého odseku článku 8 prílohy VII k Služobnému poriadku.

V príslušnom roku Generálny sekretariát Rady vynaložil uvedené množstvo finančných prostriedkov na tieto platby:

Výplata cestovných nákladov za rok 2005: 3 791 397,83 EUR

Výplata cestovných nákladov za rok 2006: 3 995 868,19 EUR

Predbežná výplata cestovných nákladov za rok 2007: 4 239 547,68 EUR

Aké stanovisko príjme Rada k nedávnym vyhláseniam ruského veľvyslanca pri NATO a náčelníka štábu ruskej armády, ktorými sa vyhrážajú jednému z členských štátov EÚ (Poľsku) odvetným, či dokonca vojenským, opatrením v prípade, že budú v Poľsku vybudované základne amerického protiraketového štítu?

Táto odpoveď, ktorú pripravilo predsedníctvo a ktorá nie je záväzná pre Radu ani členské štáty, nebola ústne zodpovedaná počas hodiny otázok pre Radu na prvej februárovej schôdzi Európskeho parlamentu v roku 2008 v Štrasburgu.

Rada nie je oboznámená so stanoviskom, ktoré bolo údajne vyslovené.

Podľa právnych predpisov EÚ sú všetky úradné jazyky a abecedy rovné a občania EÚ ich môžu na báze rovnosti aj používať. Ako môže Komisia vysvetliť nemožnosť objednať si publikácie z kníhkupectva EÚ (EU bookstore), ktoré spravuje Úrad pre publikácie EÚ, pre občanov EÚ, ktorí používajú cyriliku a grécku abecedu?

Úrad pre úradné publikácie Európskych spoločenstiev teší záujem občanov o jeho publikácie.

S cieľom zjednodušiť internetový prístup k publikáciám inštitúcií, agentúr a iných decentralizovaných orgánov Európskej únie, úrad v roku 2005 vytvoril on-line službu nazvanú „EU Bookshop“⁽¹⁾.

V tomto elektronickom kníhkupectve môžu užívatelia vyhľadávať publikácie Európskej únie vo všetkých úradných jazykoch a objednávať si ich a ukladať do svojho počítača bez poplatkov.

Vážený pán poslanec vo svojej otázke odkazuje na objednávanie publikácií z kníhkupectva „European Bookshop“⁽²⁾, predpokladá sa, že má na mysli službu elektronického kníhkupectva „EU Bookshop“, ktoré spravuje úrad. „European Bookshop“ je v skutočnosti súkromné kníhkupectvo so sídlom v Bruseli, ktoré nepatrí európskym inštitúciám, ale je prepojené s Úradom pre publikácie obchodnou dohodou o distribúcii.

Elektronické kníhkupectvo „EU Bookshop“ poskytuje niekoľko funkcií vyhľadávania, s cieľom splniť informačné potreby európskych občanov, vo všetkých úradných jazykoch (23).

Úrad neustále zlepšuje technické aspekty stránky vrátane používania všetkých úradných jazykov pri objednávaní publikácií. Táto funkcia je v súčasnosti dostupná len v angličtine. Pokiaľ ide o ostatné úradné jazyky, systém IT, ktorým je zabezpečované objednávanie nedisponuje schopnosťou rozoznať všetky znaky typické pre každý jazyk. Úrad si uvedomuje, že ide o technickú výzvu, najmä s ohľadom na cyriliku a grécku abecedu.

V súčasnosti prebieha realizačná štúdia, s cieľom určiť najlepšie technické možnosti, ktoré by zabezpečili, že v budúcnosti bude možné urobiť objednávky vo všetkých úradných jazykoch.

Po prvýkrát od začiatku gréckeho CSF v roku 2001 sa v decembri nebude konať stretnutie monitorovacieho výboru. Vzhľadom na uvedené môže Komisia stanoviť, aký pokrok bol doteraz dosiahnutý (právne záväzky, príspevky) v rámci CSF celkovo, ako aj osobitne pre každý sektorálny a regionálny program? Predložili grécke úrady návrh na preskúmanie CSF? Aké sú navrhované prevody rozpočtových prostriedkov medzi operačnými programami a/alebo fondmi? Aká miera príprav je obsiahnutá?

V prípade ktorých programov hodlá Komisia prijať žiadosť o predĺženie CSF predloženú gréckymi úradmi po lesných požiaroch? Aké dlhé bude toto predĺženie?

V rámci Tretieho rámca podpory Spoločenstva 2000 – 2006 pre Grécko bola na pomoc Spoločenstva v gréckych regiónoch vyčlenená suma približne 22,7 miliardy EUR zo štyroch štrukturálnych fondov (EFRR, ESF, EPUZF a FNURH)⁽¹⁾ . Zo štrukturálnych fondov bolo na konci roku 2007 vyplatených približne 16,6 miliardy EUR. Táto suma zodpovedá 73 % z celkových štrukturálnych prostriedkov pridelených Grécku. Je však potrebné zdôrazniť, že koncom decembra 2007 predložili grécke úrady Komisii žiadosť o platbu vo výške približne 2,5 miliárd EUR zahŕňajúcu všetky štrukturálne fondy. Hodnotenie tejto žiadosti stále prebieha v rámci útvarov Komisie.

Po prírodných požiaroch, ktoré v lete roku 2007 zničili časť Grécka, požiadali grécke úrady o zmenu a doplnenie operačných programov a iniciatív Spoločenstva na tretie programovacie obdobie (2000 – 2006). Tieto zmeny a doplnenia nebudú zahŕňať retrospektívne zmeny a doplnenia finančných plánov programov. Programovacie obdobie 2000 – 2006 je ukončené, a preto už nie je prípustná žiadna zmena v programovaní. V dôsledku tohto nemôže byť prijateľné presúvanie finančných prostriedkov z jedného operačného programu do druhého, z jednej osi priorít do druhej v rámci toho istého operačného programu alebo z jedného fondu Spoločenstva do druhého. Jediné úpravy, ktoré by Komisia mohla prijať sú také, ktoré nevyžadujú úpravy plánu financovania programov, konkrétne presun finančných prostriedkov z jedného opatrenia do druhého v rámci tej istej osi priorít prostredníctvom revízie programového doplnku.

Grécke úrady tiež požiadali o ročné predĺženie lehoty oprávnenosti na operačné programy a iniciatívy Spoločenstva v treťom programovacom období (2000 – 2006). V odpovedi na žiadosť Grécka sa Komisia domnieva, že jednoročné predĺženie lehoty oprávnenosti na operačné programy a iniciatívy Spoločenstva môže byť schválené za predpokladu, že medzi nepredvídateľnými udalosťami prírodných požiarov, ktoré sa vyskytli v lete roku 2007 a vykonávaním operačných programov a iniciatív Spoločenstva, na ktoré sa žiada predĺženie, existuje priame a konkrétne prepojenie. Takéto predĺženie je potom prijateľné pre západné Grécko, Peloponéz, kontinentálne Grécko a Attiku, keďže tieto programy súvisia presne s regiónmi, v ktorých sa vyskytli prírodné požiare.

Pokiaľ ide o národné operačné programy a iniciatívy Spoločenstva Leader+ a Equal, grécke úrady boli požiadané, aby Komisii oznámili všetky konkrétne prvky, ktoré dokazujú, že spomínané kritérium priameho a konkrétneho prepojenia bolo splnené. Ešte stále prebiehajú diskusie o technických aspektoch tejto záležitosti medzi gréckymi úradmi a Komisiou.

Rozpočtové prostriedky vyčlenené na platby v rámci výdavkovej kapitoly 1a na rok 2008 presahujú sumu 40 miliárd EUR a napriek tomu, že je objem týchto prostriedkov väčší ako suma navrhovaná pre túto výdavkovú kapitolu v roku 2007, existujú isté obavy, či tieto prostriedky budú postačovať na potreby financovania jednotlivých členských štátov. Je potrebné mať na zreteli, že Komisia schválila väčšinu sektorálnych, ako aj regionálnych programov predložených členskými štátmi na obdobie 2007 – 2013. V takom prípade sa realizácia aspoň niektorých z nich uskutoční v roku 2008 a počet žiadostí o rozpočtové prostriedky na platby sa vo výraznej miere zvýši.

Môže Komisia zabezpečiť, že v rámci výdavkovej kapitoly 1a na rok 2008 bude dostatok rozpočtových prostriedkov na platby?

Otázka sa zjavne týka skôr výdavkov z výdavkovej kapitoly 1b (Kohézia pre rast a zamestnanosť), ako z výdavkovej kapitoly 1a (Konkurencieschopnosť pre rast a zamestnanosť). Mali by byť poskytnuté tieto informácie.

Rozpočtové prostriedky na platby na rok 2008 v rámci výdavkovej kapitoly 1b predstavujú 40,6 miliárd EUR, čo predstavuje nárast o 7,5 % oproti objemu na rok 2007. Tento objem sa skladá z troch častí:

zálohové a dočasné platby týkajúce sa záväzkov vyplývajúcich z nového finančného rámca na obdobie 2007 – 2013, ktoré predstavujú najväčšiu časť;

úhrady na zúčtovanie nevyčerpaných viazaných rozpočtových prostriedkov na programy a projekty v rokoch 2000 – 2006;

a zostávajúca suma na zúčtovanie zvyšných nevyčerpaných viazaných rozpočtových prostriedkov na programy pred rokom 2000.

S cieľom navrhnúť úroveň platobných finančných prostriedkov pre rozpočet na rok 2008, Komisia zohľadnila:

prognózu platieb, ktorú poskytli členské štáty (na obidve programovacie obdobia);

analýzu založenú na údajoch o zrealizovaných platbách za minulý rok;

skúsenosť so začiatkom programovacieho obdobia 2000 – 2006.

V rozpočte na rok 2008:

V súlade s článkom 82 nariadenia 1083/2006⁽¹⁾ (zálohová platba) Komisia vyčlenila dostatočný objem platobných prostriedkov na realizáciu druhých splátok záloh pre všetky nové programy na obdobie 2007 – 2013. Je potrebné zdôrazniť, že väčšina programov bola prijatá koncom roka 2007, a preto boli len teraz vyplatené prvé splátky záloh (v decembri 2007/ januári 2008).

Rozpočet na rok 2008 obsahuje aj 13,6 miliardy EUR na realizáciu dočasných platieb podľa článku 86 nariadenia 1083/2006 v rámci nového programovacieho obdobia.

V súlade s článkom 71 nariadenia 1083/2006 pred predložením prvej žiadosti o dočasnú platbu alebo najneskôr do 12 mesiacov od schválenia každého operačného programu členské štáty predložia Komisii opis systémov riadenia a kontroly. Súčasťou opisu je správa, ktorá uvádza výsledky hodnotenia zavedenia systémov a poskytuje stanovisko k ich súladu s článkami 58 až 62 nariadenia 1083/2006 (Systémy riadenia a kontroly). Tieto dokumenty podliehajú schvaľovaniu Komisie.

Uvedené požiadavky môžu viesť k významným oneskoreniam a v skutočnosti vedú skôr k nízkemu plneniu rozpočtu ako k nedostatku finančných prostriedkov.

Ako boli využité štrukturálne fondy a Kohézny fond 10 novými členskými štátmi v období rokov 2004 – 2006?

Aká je možnosť plného využitia finančných prostriedkov vyčlenených na programovacie obdobie 2004 – 2006 pre nové členské štáty?

Konečnou lehotou oprávnenosti výdavkov na obdobie 2004 – 2006 pre štrukturálne fondy je koniec roka 2008 v prípade Európskeho fondu regionálneho rozvoja (EFRR) a Európskeho sociálneho fondu (ESF) a koniec roka 2010 pre projekty z Kohézneho fondu. Komisia teda v roku 2007 začala s následným hodnotením cieľov 1, 2 a 3 v rokoch 2000 – 2006, v ktorom zhodnotí vplyv zdrojov štrukturálnych fondov vo všetkých 25 členských štátoch pred 1. januárom 2007 a poskytne informácie o spôsobe, akým boli fondy využívané, pokiaľ ide o opatrenia, na ktoré boli zdroje vynaložené, výsledky, ktoré boli dosiahnuté a účinnosť systémov realizácie. Výsledky tohto hodnotenia budú dostupné v roku 2009. Následné hodnotenie Kohézneho fondu sa začne v roku 2009 a jeho výsledky budú k dispozícii v roku 2010. Hodnotenie Kohézneho fondu prebieha neskôr, keďže je potrebné, aby bolo ukončených čo najviac projektov na účely hodnotenia ich vplyvu.

V súčasnosti je schopnosť čerpania zo štrukturálnych fondov, EFRR a ESF, väčšia ako schopnosť čerpania z Kohézneho fondu.

Súčasná situácia v prípade desiatich nových členských štátov k 17. januáru 2008 dokazuje mieru schopnosti prijímania platieb 79,7 % z Európskeho usmerňovacieho a záručného fondu (EPUZF), 72 % z EFRR, 65,29 % z ESF a 44 % z Kohézneho fondu (KF). Doteraz boli všetky operačné programy štrukturálnych fondov v súlade s pravidlom n+2 a rozpočet sa využíva naplno (okrem prípadu Slovinska a programu EQUAL a prípadu Slovenska a cieľa 3). Vlani sa realizácia programov štrukturálnych fondov v príslušných členských štátoch rozbehla a v súčasnosti napreduje.

Pokiaľ ide o realizáciu projektov a dodržiavanie naplánovaných časových programov realizácie, je z týchto dôvodov súčasná situácia dôkazom uspokojivého pokroku.

Veľká väčšina projektov Kohézneho fondu stále prebieha a väčšina projektov skončí až v roku 2010. Konečnou lehotou oprávnenosti výdavkov pre Kohézny fond je 31. december 2010. Úplná schopnosť čerpania bude závisieť najmä od včasnej realizácie projektov a včasného preukázania výdavkov Komisii. Napriek tomu, že realizácia Kohézneho fondu je o niečo pomalšia ako realizácia EFRR a ESF v tomto štádiu neexistujú dôvody, ktoré by naznačovali, že schopnosť čerpania fondov bude iná ako veľmi dobrá. Realizačné výzvy sa vyskytujú najmä v oblasti životného prostredia (Poľsko, Litva). Väčšina oneskorení je spôsobená technickou a administratívnou komplexnosťou projektov v oblasti životného prostredia. Príslušné krajiny však pracujú na skvalitnení pokroku v oblasti projektov a na riešení administratívnych nedostatkov a v tomto štádiu sa očakáva veľmi dobrá schopnosť čerpania prostriedkov pridelených na obdobie 2004 – 2006.

Jedným z cieľov „starej“ aj obnovenej lisabonskej stratégie je dosiahnuť, aby sa Európska únia do roku 2010 stala najkonkurencieschopnejším hospodárstvom na svete. Udržateľné konkurenčné výhody možno získať jedine v inovatívnom hospodárskom prostredí. Inovačné možnosti niektorých regiónov v Európskej únii však obmedzujú prírodné prekážky, ktoré sú spôsobené geografickou polohou a situáciou v infraštruktúre, ide najmä o horské regióny. Vzhľadom na najnovší vývoj, aké osobitné opatrenia plánuje Európska komisia prijať, s cieľom zlepšiť inovačné možnosti v horských oblastiach do roku 2013, a tým zabezpečiť rovnomerný vývoj konkurenčnej schopnosti, územnej súdržnosti a regionálneho rozvoja v Európskom hospodárskom priestore? Ako budú zohľadňované najmä požiadavky oblastí so silnou štruktúrou MSP a cezhraničných obchodných vzťahov?

Horské oblasti s rôznymi nevýhodami a výraznou diverzitou, ktoré pramenia z ich geografických osobitostí (napr. izolácia, zložitá dostupnosť, klimatické podmienky) predstavujú pre regionálnu politiku osobitnú výzvu.

Komisia si je samozrejme týchto problémov vedomá a je veľmi aktívna vo vykonávaní politiky zameranej na zlepšenie situácie znevýhodnených regiónov, okrem iného, prostredníctvom prijatia štvrtej správy o hospodárskej a sociálnej súdržnosti 30. mája 2007. Potvrdzuje v nej význam, ktorý Komisia pripisuje dosahovaniu väčšej územnej súdržnosti v Európe a osobitným problémom, ktorým čelia niektoré regióny. Komisia oznámi výsledky diskusie o otázkach, ktoré sa v tejto správe objavili v rámci piatej správy o pokroku, ktorá má byť predložená na jar 2008.

Ako iste viete, nové nariadenia na obdobie 2007 – 2013 a Strategické usmernenia Spoločenstva obsahujú výslovné ustanovenia týkajúce sa horských oblastí, čím vytvárajú základ pre pokrok v riešení územných osobitostí v programových dokumentoch. Okrem toho v rámci územného programu Európskej únie, ktorý bol prijatý na neformálnom stretnutí ministrov v Lipsku v máji 2007, sa usilujeme o posilnenie územnej súdržnosti.

Na tomto stretnutí Komisia tiež predložila dokument, v ktorom hodnotí spôsob, aký sa navrhuje v národných stratégiách na obdobie 2007 – 2013, na riešenie územných otázok. Jednou z pozorovaných skutočností je, že len veľmi málo členských štátov stanovilo výslovné zásahy v prípade osobitných typov regiónov. Napriek tomu bola „vyčlenená“ suma vo výške približne 6,400 miliónov EUR osobitne pre horské oblasti. Z tohto dôvodu ministri požiadali Komisiu, aby rozšírila túto analýzu a aby v roku 2008 predložila správu o územnej súdržnosti (zelenú knihu).

Táto správa sa pripravuje a jej prijatie je naplánované na tretí štvrťrok 2008 s cieľom začať širokú diskusiu o koncepte územnej súdržnosti Európskej únie a jej členských štátov. Nastolí mnoho otázok týkajúcich sa potreby integrovanejšieho prístupu k územnej súdržnosti v budúcnosti, ako aj využívania tohto konceptu a jeho realizácie na rôznych úrovniach a v rôznych oblastiach politiky. Táto správa sa bude týkať aj politík osobitných pre horské a iné oblasti, ktoré čelia geografickým problémom, podporujúcich harmonický a vyvážený rozvoj Únie. Táto spoločná vízia je nevyhnutná na predchádzanie fragmentácie európskych politík, pričom sa zohľadňujú osobitosti príslušných oblastí.

Je rovnako potrebné pripomenúť, že v rámci európskej územnej spolupráce, a najmä v nadnárodnej súčasti, existuje medzi 13 oblasťami spolupráce priestor, v rámci ktorého môžu partneri jednoznačne využívať nadnárodný prístup v geografickom, ako aj tematickom hľadisku. Program s názvom „Alpine Space“ na roky 2007 – 2013, do ktorého sú zahrnuté alpské regióny Nemecka, Francúzska, Talianska a Slovinska a na ktorom sa zúčastňujú aj Lichtenštajnsko a Švajčiarsko je príkladom takéhoto nadnárodného programu. Cieľom tohto programu, ktorý bol schválený v septembri 2007 s rozpočtom 130 miliónov EUR, z ktorého 98 miliónov sú prostriedky z Európskeho fondu regionálneho rozvoja (EFRR), je zvýšiť konkurencieschopnosť a atraktivitu oblasti prostredníctvom spolupráce v oblastiach, v ktorých sa nadnárodná spolupráca preukázala ako účinnejšia a riešenia, ako udržateľnejšie, ako riešenia prijaté samostatne. Program má tri priority. V oblasti konkurencieschopnosti a atraktivity je cieľom programu podpora inovácie, podnikania a výskumu a vývoja medzi malými a strednými podnikmi (MSP), s cieľom podporiť kultúrne dedičstvo a posilniť mestské oblasti ako hnacie sily trvalo udržateľného rozvoja. Ďalšou oblasťou nesmierneho významu pre krajiny zapojené do programu Alpine Space je dostupnosť. V tejto oblasti sa program zameriava na zabezpečenie spravodlivého prístupu k službám verejného záujmu, doprave, konkrétne udržateľnej a inovatívnej mobilite, ako aj k pripojeniu, ktoré je základom informačnej spoločnosti založenej na vedomostiach. Treťou oblasťou priorít programu sú prevencia, zmierňovanie následkov a riadenie prírodných a technologických rizík. Medzi riešené otázky patria rozširovanie spolupráce v oblasti ochrany životného prostredia, podpora integrovaného prístupu k účinnosti ochrany a zdrojov.

V rámci širokej konzultácie, ktorú začala Komisia pri príležitosti 4. fóra súdržnosti, bola nastolená otázka, akým spôsobom by sa v rámci kohéznej politiky mali riešiť územné osobitosti a globálne výzvy, ktoré ovplyvňujú tieto oblasti. Nepochybne existuje naliehavá potreba na posilnenie viacúrovňovej správy vecí verejných a na zabezpečenie konzistentnosti medzi opatreniami zameranými na podporu územného rozvoja a Lisabonskej stratégie pre rast a zamestnanosť.

Nelegálne prisťahovalectvo do členských štátov EÚ sa v uplynulých rokoch začalo stupňovať, najmä v takých krajinách, ktoré majú dlhú pobrežnú hranicu (napríklad Grécko).

Brala Komisia pri príprave kohéznej politiky na obdobie 2007 – 2013 do úvahy tento problém a vypočítala jeho vplyvy na hospodárske, sociálne a iné aspekty kohéznej politiky?

V oznámení Komisie s názvom „Na ceste k spoločnej prisťahovaleckej politike“⁽¹⁾ z decembra 2007 sa stanovuje potreba silnejšieho a koherentnejšieho európskeho prístupu k migrácii. Túto výzvu potvrdila aj Európska rada na svojom nedávnom zasadnutí.

Táto potreba, ktorú pociťuje mnoho európskych občanov, sa tiež odzrkadľuje v rôznych nástrojoch, ktoré má Európska únia k dispozícii.

Predovšetkým sú to nástroje v priestore spravodlivosti, slobody a bezpečnosti. Medzi tieto patria Fond pre vonkajšie hranice, agentúra Frontex a Európsky fond pre utečencov.

Záležitosti súvisiace s demografickými zmenami a osobitne s migračnými vlnami boli skutočne jednými z prvkov, ktoré členské štáty zohľadňovali pri príprave svojich národných plánov a operačných programov. Nelegálne prisťahovalectvo je jednou z tých záležitostí, ktoré ovplyvňujú hospodársku, ako aj sociálnu súdržnosť v rámci regiónu a medzi regiónmi.

Rámec pre kohéznu politiku poskytuje prostredníctvom nariadení a strategických usmernení rozhranie medzi týmito európskymi politikami a národnými potrebami a identifikovanými možnosťami.

Riadenie a realizácia programov kohéznej politiky prostredníctvom štrukturálnych fondov je v prvom rade zodpovednosťou členských štátov a ich regiónov.

V uvedenej súvislosti sa v rámci Európskeho sociálneho fondu (ESF) stanovujú opatrenia zamerané na lepšiu prípravu migrantov a posilňuje sa ich sociálne prispôsobenie, pričom v rámci Európskeho fondu regionálneho rozvoja (EFRR) tiež existujú ustanovenia týkajúce sa migrácie, prostredníctvom ktorých by sa mohli podporiť investície a výdavky na infraštruktúru v sektoroch verejného zdravia, sociálneho začlenenia, podmienok pracovného trhu, cezhraničnej činnosti a dokonca aj činností v krajinách, ktoré nie sú členmi EÚ za určitých podmienok a za predpokladu, že sú takéto výdavky stanovené v príslušnom operačnom programe/ príslušných operačných programoch. Preto je odpoveď na prvú časť otázky kladná. V politike sa zohľadňoval rozmer migrácie v jeho osobitnom národnom, regionálnom a miestnom kontexte.

Komisia váženého poslanca upozorňuje na nedávne kohézne správy, v ktorých sa zdôrazňuje zapojenie miestnych a regionálnych úradov do rozvoja a realizácie prisťahovaleckej a azylovej politiky. Tieto úrady spolu so svojimi sociálnymi partnermi, mimovládnymi organizáciami (MVO) a inými miestnymi subjektmi zohrávajú čoraz výraznejšiu úlohu pri integrácii štátnych príslušníkov tretích krajín do spoločnosti a hospodárskeho života. Je potrebný koordinovaný prístup, do ktorého bude zahrnutý prístup k vzdelávaniu a odbornej príprave, zdravotníckym a sociálnym službám, dôstojnému ubytovaniu atď. V správe sa uvádza aj informácia o čistej migrácii a súvisiacich záležitostiach, akými sú demografické zmeny a zmeny na trhu práce. Politika bola pripravovaná a inšpirovaná rôznymi výpočtami využívajúc sociálne a hospodárske modely, prostredníctvom čoho bolo do nej nepriamo zahrnuté aj prisťahovalectvo.

Pokiaľ ide o Grécko, v národnom strategickom referenčnom rámci (NSRF) pre Grécko na obdobie 2007 – 2013 sa stanovuje celková stratégia kohéznej politiky. Zohľadňuje sa v ňom sociálno-hospodárska situácia v Grécku na účely vytvorenia vízie rozvoja krajiny. Vo vykonanej analýze je samozrejme prítomnosť prisťahovalcov jedným z faktorov.

V následných operačných programoch sa riešia záležitosti súvisiace s prítomnosťou prisťahovalcov a konkrétne sa zameriava na ich integráciu na trhu práce, pričom sa stanovujú osobitné opatrenia.

Osobitné výzvy vyplývajúce z polohy Grécka ako hraničnej krajiny, pokiaľ ide o nelegálne prisťahovalectvo, sa riešia v programoch, ktoré spravuje Generálne riaditeľstvo pre spravodlivosť, slobodu a bezpečnosť (GR JLS). Komisia pripravila množstvo opatrení založených na zásade solidarity, prostredníctvom ktorých hodlá podporiť najmä tie členské štáty, akým je Grécko, ktoré sú pod rastúcim tlakom migrácie. Členské štáty už spolupracujú na spoločných operáciách v Stredozemí, ktoré koordinuje agentúra Frontex a ktorých cieľom je účinnejšie sledovanie južných morských hraníc a otvoreného mora EÚ, s cieľom zabrániť námornému nelegálnemu prisťahovalectvu a predchádzať humanitárnym tragédiám. Berúc do úvahy, že krajiny, ktoré majú morskú hranicu, majú skúsenosti s tlakom spontánnych príchodov nepravidelných migrantov a žiadateľov o azyl, by mali využívať finančnú podporu z existujúcich alebo plánovaných zdrojov financovania, akými sú Európsky fond pre utečencov, Fond pre vonkajšie hranice, integračný fond a v blízkej budúcnosti Fond pre návraty, z ktorých prostriedky sú členským štátom vyčlenené v závislosti od ich podielu na tejto záťaži.

Komisia navrhuje zavedenie oddelenia funkcií, s cieľom zabezpečiť spravodlivú hospodársku súťaž na telekomunikačnom trhu. Akým spôsobom zhodnotí Komisia, či je potrebné zaviesť oddelenie funkcií a kedy tak urobí?

Cieľom opatrení týkajúcich sa oddelenia funkcií, ktoré navrhuje Komisia v rámci reformy telekomunikačných pravidiel EÚ⁽¹⁾, je poskytnúť národným regulačným úradom, nie samotnej Komisii, právny základ, podľa ktorého by sa vyžadovala táto povinnosť. Národný regulačný orgán môže stanoviť oddelenie funkcií jedine, ak Komisia po tom, čo zhodnotila návrh opatrenia podľa podmienok a kritérií, ktoré sú stanovené v navrhovanom článku 13a „prístupovej smernice“, rozhodne, že je to v súlade s právom Spoločenstva.

Komisia do hodnotenia návrhov opatrení začlení najmä:

dôkaz o tom, že štandardné regulačné zásahy⁽²⁾ nepostačujú a trvalo nebudú postačovať pri dosahovaní účinnej hospodárskej súťaže;

analýzu vplyvu navrhovaných opatrení na regulačný orgán, podnik, na jeho stimuly investovať do vlastnej siete a na iné zainteresované strany, najmä vrátane očakávaného dosahu na hospodársku súťaž v oblasti infraštruktúry a na akékoľvek možné následné vplyvy na spotrebiteľov;

návrh opatrenia, ktorého prijatie sa navrhuje, vrátane prvkov týkajúcich sa povahy a úrovne oddelenia, určenia aktív oddelených obchodných subjektov, ako aj výrobkov a služieb, ktoré majú tieto subjekty poskytovať, opatrení týkajúcich sa riadenia oddeleného obchodného subjektu, pravidiel na zabezpečenie súladu s povinnosťami, pravidiel na zabezpečenie transparentnosti operačných postupov a monitorovacieho programu na zabezpečenie súladu vrátane uverejnenia výročnej správy.

Cieľom hodnotenia a následného povolenia prijatia návrhu opatrenia Komisiou je zabezpečiť konzistentné vykonávanie regulačného rámca v EÚ, s cieľom ukončiť vnútorný trh s elektronickými komunikáciami.

Domnieva sa Komisia, že smernica o audiovizuálnych mediálnych službách 97/36/ES⁽¹⁾ bude schopná udržať krok s vývojom v oblasti audiovizuálnej technológie a reklamy?

Domnieva sa Komisia, že požiadavka, aby poskytovatelia mediálnych služieb vypracovali kódexy správania voči deťom je dostatočne silným opatrením na ochranu osobitných záujmov detí, napríklad na predchádzanie reklamy na nezdravé potraviny zameranej na deti?

Podľa názoru Komisie smernica 89/552/EHS, či smernica o audiovizuálnych mediálnych službách (v minulosti známa pod názvom smernica o televízii bez hraníc) zmenená a doplnená smernicou 2007/65/ES z 11. decembra 2007, aktualizuje európske právne predpisy, s cieľom prispôsobiť ich súčasnému európskemu audiovizuálnemu prostrediu, plánovaným zmenám na trhoch, technologickému pokroku a novým používaným reklamným technikám. Dôvody uvádzame nižšie.

V prvom rade sa príslušná smernica vzťahuje na všetky lineárne audiovizuálne mediálne služby (poskytované na základe programovej štruktúry) bez ohľadu na použité technológie a platformy (tradičné vysielanie, mobilný telefón, internetová televízia atď.) a nelineárne audiovizuálne mediálne služby (programy a video na požiadanie). V dôsledku uvedeného podliehajú všetky audiovizuálne komerčné oznamy, nielen televízna reklama, pravidlám, v ktorých sa stanovuje, že takéto oznamy nesmú spôsobovať fyzickú alebo morálnu ujmu maloletým.

V druhom rade sa v smernici stanovuje, že členské štáty a Komisia musia povzbudzovať poskytovateľov audiovizuálnych mediálnych služieb, aby vyvíjali kódexy správania týkajúce sa nevhodných komerčných oznamov, ktoré sprevádzajú programy pre deti alebo sú v nich obsiahnuté, týkajúce sa výživových látok, akými sú tuky, transmastné kyseliny a soľ/sodík, ktorých nadmerný príjem sa v rámci celkovej životosprávy z medicínskeho hľadiska neodporúča. Tieto kódexy, ktoré sa vzťahujú na samotných poskytovateľov mediálnych služieb (a nepriamo na sponzorov a inzerentov) sú doplnkom k novým ustanoveniam, ktoré budú členské štáty musieť prijať, aby transponovali do vnútroštátneho práva ustanovenia smernice zameranej na ochranu spotrebiteľov, najmä na maloletých a musia uľahčiť ich uplatňovanie. Okrem toho, keďže detská obezita predstavuje problém spôsobený rôznymi faktormi, Komisia navrhuje vo svojej Bielej knihe o obezite z 30. mája 2007⁽²⁾ komplexnú viacsektorovú stratégiu na podporu rôznych opatrení zameraných najmä na lepšie informovanie spotrebiteľov, uľahčovanie prístupu k zdravým potravinám, podporu fyzickej aktivity atď.

A na záver sa v smernici uznáva význam mediálnej gramotnosti ako osobitného prostriedku na ochranu rodín a detí pred škodlivým alebo urážajúcim materiálom a členské štáty sú vyzvané, aby mediálnu gramotnosť podporovali (odôvodnenie 37). Oznámenie o mediálnej gramotnosti v digitálnom prostredí⁽³⁾ podporuje činnosti, ktoré umožnia mladým divákom, aby si vyvinuli kritický postoj ku komerčným oznamom.

Európska agentúra pre bezpečnosť sietí a informácií (ENISA) dosahuje veľmi dobré výsledky, keď berieme do úvahy jej obmedzenia, pokiaľ ide o financovanie a personál. Len za dva roky svojej aktivity sa agentúra ENISA preukázala ako správna reakcia na potreby Európy v oblasti bezpečnosti sietí a informácií. Túto skutočnosť dosvedčuje množstvo dôkazov. Všetky neopodstatnené požiadavky týkajúce sa umiestnenia sídla boli definitívne vyriešené. Grécko opakovane dokázalo svoje odhodlanie a záväzok aktívne prispievať k úspešnej činnosti agentúry ENISA, prostredníctvom výraznej podpory, ktorú agentúre poskytuje. Prítomnosť agentúry ENISA v Heraklione je významným krokom smerom decentralizácii a regionálnemu rozvoju v Európe.

Existuje naliehavá potreba neplytvať nazhromaždenými poznatkami a investovanými zdrojmi. Pýtame sa Európskej komisie, prečo nepodporuje agentúru ENISA, aby táto mohla účinne pokračovať vo vykonávaní svojej úspešnej činnosti prostredníctvom zvýšenia jej rozpočtu, zvýšenia počtu zamestnancov a rozšírenia právomocí? Prečo nie sú úlohy, právomoci, rozpočet a zamestnanci novej agentúry pre telekomunikácie pridelení agentúre ENISA?

Komisia predložila návrhy na reformu telekomunikačných pravidiel EÚ 13. novembra 2007. Kľúčovým aspektom je vytvorenie Európskeho úradu pre trh elektronických komunikácií (EECMA),⁽¹⁾ s cieľom podporiť vytvorenie celoeurópskych služieb v Európe bez hraníc a ďalej posilniť vnútorný trh s elektronickými komunikáciami.

Komisia sa domnieva, že bezpečnosť sietí a informácií musí byť kľúčovou politickou prioritou reformy, aby sa všetkým zainteresovaným stranám vrátane prevádzkovateľov telekomunikačných služieb a regulačných orgánov umožnilo reagovať promptnejšie, rýchlejšie a koordinovaným spôsobom na porušenia bezpečnosti a útoky na ňu. Preto Komisia navrhla posilniť ustanovenia súčasných pravidiel EÚ súvisiace s bezpečnosťou, pričom zohľadnila výsledky konzultácie s verejnosťou, ktorá sa konala minulý rok. Najmä sa v rámci navrhovaného balíka zavádzajú lepšie nástroje na boj proti porušeniam bezpečnosti sietí a na posilnenie sietí pred elektronickými útokmi.

Napriek tomu, že zistenia z hodnotenia agentúry ENISA naznačujú, že jej výsledky boli primerané či dokonca dobré,⁽²⁾ Komisia sa domnieva, že záležitosti súvisiace so súčasnou bezpečnosťou sietí by mali byť riešené prostredníctvom zabezpečenia nových synergií medzi prácou regulačných telekomunikačných orgánov a bezpečnostných odborníkov, s cieľom dosiahnuť vyššiu úroveň bezpečnosti európskych informačných a komunikačných sietí. Okrem toho by bolo potrebné využiť tieto synergie pri pomoci v účinnom vykonávaní posilnených pravidiel bezpečnosti sietí. Z tohto dôvodu zahŕňa návrh Komisie výrazné zameranie sa na výzvy, ktoré predstavuje bezpečnosť sietí a informácií v širšom kontexte dynamiky vnútorného trhu s elektronickými komunikáciami.

Rozsah pôsobnosti úradu EECMA je oveľa širší ako rozsah pôsobnosti agentúry ENISA. Úrad EECMA bude zohrávať veľmi dôležitú úlohu v reforme celej oblasti nariadení o elektronickej komunikácii. Keďže činnosť agentúry ENISA sa týka obmedzenej, avšak dôležitej, časti tejto oblasti, Komisia navrhla, aby nový úrad prebral zodpovednosť za činnosť, ktorú momentálne vykonáva agentúra ENISA. Predloženie návrhu nariadenia, ktorým sa mení a dopĺňa v súčasnosti platné nariadenie o agentúre ENISA a ktorým sa predlžuje obdobie jej činnosti do doby, keď úrad EECMA preberie zodpovednosť za jej činnosť v oblasti bezpečnosti sietí a informácií, do 14. marca 2011, bolo nevyhnutné, a preto ho Komisia 20. decembra 2007 prijala.

V oznámení KOM(2007) 0409 Komisia predkladá stratégiu na rozvoj mobilnej televízie v Európskej únii. „Mobilná televízia“ je vymedzená ako „prenos audiovizuálneho obsahu na mobilné zariadenie.“

Ako Komisia definuje pojem „mobilná televízia“ vzhľadom na definície „audiovizuálnych mediálnych služieb“ v smernici o audiovizuálnych mediálnych službách, smernica 2007/65/ES⁽¹⁾, a pojem „audiovizuálne služby“ v smernici o elektronickom obchode, smernica 2000/31/ES⁽²⁾?

Plánuje Komisia prideliť inú úlohu audiovizuálnym mediálnym službám s ohľadom na slobodu informácií a názoru a na zabezpečenie plurality v médiách?

Ak áno, aké rozdiely v type a rozsahu nariadení a s ohľadom na rozdelenie frekvenčného spektra plánuje Komisia pre audiovizuálne mediálne služby a audiovizuálne služby?

Komisia pripomína rozsah pôsobnosti svojej stratégie pre mobilnú televíziu, ktorú načrtla v oznámení Komisie z júla 2007 nazvanom Posilnenie vnútorného trhu so službami mobilnej televízie. V tomto dokumente je pojem mobilná televízia definovaný len ako služby pozemného vysielania mobilnej televízie. Komisia si je vedomá skutočnosti, že existujú rôzne spôsoby poskytovania mobilnej televízie od mobilných sietí až po satelitný prenos. Pozemné vysielanie je však nevyhnutným prvkom rozvoja masového trhu pre tieto nové inovatívne služby, a preto je v centre pozornosti činnosti, ktorú Komisia v súčasnosti vyvíja. Vážená pani poslankyňa vo svojej otázke žiada o objasnenie vymedzenia pojmu mobilnej televízie v kontexte obsahu nariadenia. Ako sme uviedli mobilná televízia v uvedenom rozsahu predstavuje podkategóriu audiovizuálnych mediálnych služieb, ktoré upravuje nedávno prijatá smernica o audiovizuálnych mediálnych službách. Podobne ako „pevné“ televízne vysielanie, je pozemné vysielanie mobilnej televízie definované ako lineárna audiovizuálna mediálna služba v súlade s definíciou v článku 1 písm. e) smernice.

Smernica o elektronickom obchode, v ktorej sa nestanovuje osobitné vymedzenie audiovizuálnych služieb, ale všeobecné vymedzenie služieb informačnej spoločnosti tiež koordinuje určité oblasti, pokiaľ ide o tie audiovizuálne služby, ktoré sú poskytované na vlastnú žiadosť príjemcu.

Pokiaľ ide o druhú časť otázky, ktorá sa týka plurality v médiách, Komisia by odcitovala zo smernice o audiovizuálnych mediálnych službách: „Audiovizuálne mediálne služby sú rovnako kultúrnymi, ako aj hospodárskymi službami. Ich narastajúci význam pre spoločnosť, demokraciu – najmä prostredníctvom zabezpečenia slobody informácií, rozmanitosti názorov a plurality médií – vzdelávanie a kultúru odôvodňuje uplatňovanie osobitných pravidiel na tieto služby.“ Ustanovenia týkajúce sa ochrany maloletých alebo kultúrnej rozmanitosti v súlade s ustanoveniami smernice sa uplatňujú na mobilnú televíziu, ako aj na každú inú službu, na ktorú sa smernica vzťahuje.

Mobilná televízia je platformou služieb v počiatočnom štádiu vzniku, ktorá by mala mať výhody mierneho regulačného prístupu. Preto by sa nemali zavádzať neprimerané povinnosti, akým sú pravidlá „prenosu“ („must carry“). Napriek tomu hlavné súkromné, ako aj verejnoprávne národné televízne kanály budú s určitosťou zahrnuté do každého balíka programov mobilnej televízie bez obchodných rozhodnutí, keďže ponuky by bez nich stratili na atraktivite.

Komisia by chcela váženú pani poslankyňu upozorniť na skutočnosť, že norma DVB-H, norma pre mobilnú televíziu, ktorú Komisia uprednostňuje, obsiahne veľké množstvo televíznych kanálov, čím posilňuje pluralitu médií.

Posledným aspektom otázky je rádiové frekvenčné spektrum. Dve spomínané smernice nie sú v priamom vzťahu s reguláciou rádiového frekvenčného spektra. Z hľadiska politiky frekvenčného spektra by mali služby mobilnej televízie prenášané rádiovými vlnami spĺňať rovnaké pravidlá a nariadenia ako ktorékoľvek iné služby elektronickej komunikácie v súlade s ich vymedzením v súčasnom regulačnom rámci EÚ.

Komisia sa 3. januára 2008 rozhodla oživiť európske odvetvie s digitálnym obsahom, prostredníctvom poskytnutia jednoduchšieho a rýchlejšieho prístupu k televíznym programom, hudbe, filmom a hrám cez internet, mobilné telefóny a iné digitálne zariadenia.

Vzhľadom na túto iniciatívu a majúc na zreteli, že nové komunikačné nástroje a kanály komunikácie prekonali existujúci model riadenia autorských práv, keďže nie je možné úspešne zvládať výzvu, ktorú tento nový vývoj predstavuje, plánuje Komisia pokračovať v diskusii o spôsobe udržania dodržiavania práv duševného vlastníctva, pričom zároveň bude naďalej podporovať inovácie a digitálny rozvoj?

Nedomnieva sa Komisia, že by sa diskusia mala venovať nielen zvažovaniu problémov, ktoré nové technológie predstavujú pre autorov a tvorcov, ale v rovnakej miere by sa mala zameriavať na riešenie nových výhod, ktoré ponúkajú a nových príležitostí, ktoré sa otvárajú, s cieľom posilniť tvorbu, uvádzanie na trh a konkurencieschopnosť európskej kultúry vo všeobecnosti a hudby, literatúry, filmov a hier osobitne?

Oznámenie o kreatívnom obsahu online bolo skutočne prijaté 3. januára 2008. Skúma opatrenia s pridanou hodnotou, ktoré by bolo možné prijať na európskej úrovni, s cieľom zvýšiť konkurencieschopnosť európskeho odvetvia tvorby a distribúcie online obsahu.

Distribúcia vysokohodnotného „kreatívneho obsahu“ online predstavuje hlavnú štrukturálnu zmenu v európskom trhu s obsahom. Do takéhoto vysokohodnotného „kreatívneho obsahu“ patrí hudba, audiovizuálny obsah, rádio, hry online, uverejňovanie online publikácií a vzdelávací obsah. Nový vývoj na trhu je spôsobený aj systémom Web 2.0, teda obsahom vytvoreným užívateľmi.

Komisia povzbudzuje, aby odvetvie s obsahom, telekomunikačné spoločnosti a poskytovatelia internetových služieb úzko spolupracovali na sprístupnení väčšieho objemu obsahu online a aby pritom zabezpečili vysokú ochranu práv duševného vlastníctva.

Komisia by chcela zdôrazniť, že diskusia o iniciatívne nazvanej obsah online sa bude tiež zameriavať na nové výhody a možnosti, ktoré ponúkajú nové technológie, s cieľom posilniť tvorbu, uvádzanie na trh a konkurencieschopnosť európskej kultúry vo všeobecnosti. V súlade s Dohovorom Organizácie Spojených národov pre vedu, vzdelávanie a kultúru (UNESCO) o kultúrnej rozmanitosti, považuje Komisia za prioritu podporovať kultúrnu rozmanitosť v rámci kreatívneho obsahu.

Komisia sa domnieva, že existujú štyri hlavné, horizontálne výzvy, ktoré si vyžadujú diskusiu, výmenu osvedčených postupov a možný koordinovaný prístup na úrovni EÚ. Sú nimi dostupnosť kreatívneho obsahu; zlepšené udeľovanie práv pre kreatívny obsah; interoperabilita a transparentnosť systémov digitálnej správy práv (Digital Rights Management, DRM) a účinný boj proti pirátstvu.

Trh s obsahom online sa vytvára a vyvíja veľmi rýchlym tempom. Na to, aby sme sa mohli čeliť výzvam, ktoré už boli určené a ktoré je nutné riešiť rýchlo a aby sme mohli začať ďalšie diskusie o niektorých existujúcich a očakávaných výzvach, je potrebný dvojitý prístup.

S cieľom začať proces, bola prostredníctvom oznámenia o kreatívnom obsahu online otvorená cielená konzultácia s verejnosťou v rámci prípravy na prijatie odporúčania Radou a Parlamentom. Konzultácia s verejnosťou má formu dotazníku, ktorý je začlenený do oznámenia a termín odovzdania odpovedí je 29. február 2008. V dotazníku sa zameriavame na tri záležitosti, ktorými sú interoperabilita a transparentnosť systémov DRM; multiteritorálne udeľovanie práv pre kreatívny obsah a legálne ponuky a pirátstvo.

Okrem toho Komisia v tom istom čase vytvára diskusiu so zainteresovanými stranami a platformu spolupráce tzv. „platformu obsahu online“. Právomoci platformy obsahu online budú zahŕňať záležitosti uvedené v tomto oznámení, ako napríklad dostupnosť obsahu, zlepšenie mechanizmov vysporiadania práv, rozvoj multiteritoriálneho udeľovania práv, správu autorského práva online, mechanizmy spolupráce na zlepšenie rešpektovania autorského práva v prostredí online.

Keď bola zavedená eurotarifa za uskutočňovanie a prijímanie hovorov na mobilný telefón v zahraničí (článok 7 ods. 3 nariadenia (ES) č.717/2007⁽¹⁾), Komisia vyhlásila, že bude tiež prísne monitorovať dohody medzi poskytovateľmi služieb v oblasti nákladov vzniknutých ľuďom žijúcim v pohraničných regiónoch. V prvej správe Európskej skupiny regulátorov (ERG), ktorá bola uverejnená 17. januára 2008 sa uvádza, že poskytovatelia to nepovažujú za vážny problém, keďže je ním postihnutých relatívne málo spotrebiteľov. Okrem toho je možné, že väčšina poskytovateľov zruší poplatky vyplývajúce z „nedobrovoľného“ roamingu ako znak dobrej vôle. Avšak zo šetrenia Združenia európskych pohraničných regiónov (AEBR) sa dozvedáme, že mnohým obyvateľom pohraničných oblastí sú stále fakturované neprimerane vysoké sumy. Technicky je možné predchádzať nedobrovoľnému roamingu prostredníctvom lokalizácie využívajúcej trianguláciu a prostredníctvom riadenia prevádzky. Rovnako by mala existovať možnosť informovať spotrebiteľov o tom, že nedobrovoľnému roamingu sa dá predchádzať vypnutím funkcie „automatické vyhľadávanie siete“ na ich mobilných telefónoch.

Domnieva sa Komisia, že politika dobrej vôle prevádzkovateľov, ktorá sa uvádza v správe ERG, je postačujúca? Aký je postoj Komisie ku myšlienke, aby sa od poskytovateľov požadovalo, aby informovali spotrebiteľov o tejto skutočnosti a rovnako prijali opatrenia, s cieľom definitívne ukončiť tento nepríjemný fenomén, ktorým je nedobrovoľný roaming?

Podľa článku 7 ods. 3 nariadenia o roamingu musia byť národné regulačné orgány upozornené na konkrétny prípad nedobrovoľného roamingu v pohraničných regiónoch susediacich členských štátov. Komisia je povinná podať Rade a Parlamentu správu o fungovaní nariadenia o roamingu na konci roku 2008 a do tejto správy zahrnie aj nedobrovoľný roaming. V tejto súvislosti všetky národné regulačné orgány pod záštitou Európskej skupiny regulátorov (ERG) vykonávajú prvé zhromažďovanie údajov, ktoré na príkaz Komisie obsahuje otázky pre všetkých poskytovateľov v EÚ o záležitosti nedobrovoľného roamingu.

Ako uviedol vážený pán poslanec vo svojej otázke, ERG vydala správu, v ktorej boli zahrnuté odpovede od poskytovateľov na otázky, ktoré sa objavili v súvislosti s nedobrovoľným roamingom. Poskytovatelia tvrdili, že nedobrovoľný roaming nie je významným problémom, keďže negatívne ovplyvňuje len relatívne nízky počet spotrebiteľov. Poskytovatelia tvrdili, že informácie sú verejne prístupné na ich internetových stránkach a v prípadoch, kde národné regulačné orgány odhalili konkrétny prípad (napríklad v Severnom Írsku a Írskej republike) podnikli poskytovatelia dodatočné kroky, aby zabezpečili, že spotrebitelia o tejto záležitosti vedia, v niektorých prípadoch im poskytli osobitnú zákazkovú tarifu. Väčšina poskytovateľov tiež uviedla, že v prípadoch, kde k roamingu dôjde skutočne nedobrovoľne, môžu byť poplatky ako gesto dobrej vôle odpustené.

Komisia momentálne skúma zistenia ERG a onedlho bude opäť diskutovať o tejto otázke s národnými regulačnými orgánmi, aby stanovila, aké ďalšie opatrenia by mohli prijať, s cieľom riešiť tento problém. Komisia sa tiež domnieva, že nejde o bezvýznamný problém pre ľudí, ktorých sa dotýka. Tiež na základe konkrétnych sťažností sa Komisia nedávno obrátila na národné regulačné orgány v Nemecku, Francúzsku a Luxembursku so žiadosťou o ich pripomienky a podrobnosti týkajúce sa opatrenia, ktoré v tejto záležitosti uplatňujú. Komisia sa domnieva, že iniciatíva, ku ktorej pristúpili írske a britské orgány poskytuje veľmi dobrý príklad pre ostatných. Je príliš predčasné povedať, k akým záverom dospeje Komisia v tejto záležitosti v správe, ktorú na konci roku predloží Rade a Parlamentu. ERG predloží Komisii druhú správu tento rok v júli.

Na záver sa Komisia domnieva, že problémy, akým je nedobrovoľný roaming sú dôsledkom fragmentácie telekomunikačných trhov v EÚ na 27 trhov. Tento problém možno vyriešiť prostredníctvom jej návrhu na väčšiu harmonizáciu regulácie vrátane Európskeho úradu pre telekomunikačný trh, s cieľom podporovať Komisiu a národné regulačné orgány v lepšej, rýchlejšej a konzistentnejšej regulácii v EÚ.

Oznámenie Komisie KOM(2007) 0699 vážne spochybňuje svoju účinnosť a efektivitu, pretože sa v ňom ignoruje dlhodobo investované významné úsilie a nezanedbateľné zdroje, nezohľadňujú sa v ňom dobré výsledky, ktoré doteraz dosiahla existujúca agentúra a zahadzuje sa v ňom hodnotná výhoda Spoločenstva v kľúčovej oblasti politiky, keďže sa v ňom neustanovuje prebratie zamestnancov agentúry ENISA a ich odborných skúseností.

Väčšina členských štátov, ako sa zdá, uprednostňuje koordináciu činností v oblasti telekomunikácií pred ťažkopádnym regulačným prístupom, úlohu, ktorú mohla celkom dobre spĺňať agentúra ENISA, ak by sa do rozsahu jej mandátu pridalo niekoľko málo právomocí v oblasti telekomunikácií (v súčasnosti v procese skúmania).

Preto sa Komisii kladie otázka, prečo sa zahadzuje hodnota Spoločenstva, ktorú vytvorila agentúra ENISA namiesto toho, aby bol rozšírený mandát agentúry ENISA, s cieľom zahrnúť do neho plánované nové činnosti úradu EECMA?

V priebežnom hodnotení agentúry ENISA, ktoré Komisia začala v roku 2006⁽¹⁾, sa uvádza, že výsledky, ktoré agentúra dosiahla boli primerané vzhľadom na obmedzené prostriedky, ktoré má k dispozícii. Potvrdili opodstatnenosť politického zdôvodnenia, ktoré stálo za vznikom agentúry ENISA a jej pôvodných cieľov, ako aj význam činnosti vykonávanej prostredníctvom európskej agentúry. Zlepšenia, ku ktorým došlo na základe návrhov hodnotiacich a správnej rady, prispievajú k skvalitneniu práce agentúry ENISA.

Napriek tomu sa Komisia domnieva, že záležitosti súvisiace so súčasnou bezpečnosťou sietí by mali byť riešené prostredníctvom zabezpečenia nových synergií medzi prácou regulačných telekomunikačných orgánov a bezpečnostných odborníkov, s cieľom dosiahnuť vyššiu úroveň bezpečnosti európskych informačných a komunikačných sietí. Okrem toho by bolo potrebné využiť tieto synergie pri pomoci v účinnom vykonávaní posilnených pravidiel bezpečnosti sietí. Z tohto dôvodu zahŕňajú nedávne návrhy Komisie výrazné zameranie sa na výzvy, ktoré predstavuje bezpečnosť sietí a informácií v širšom kontexte dynamiky jednotného trhu s elektronickými komunikáciami.

Komisia sa domnieva, že jej návrh⁽²⁾ na zriadenie Európskeho úradu pre trh elektronických komunikácií (EECMA) podporí vytvorenie celoeurópskych služieb v Európe bez hraníc, a ďalej posilní jednotný trh s elektronickými komunikáciami, pričom umožní všetkým zainteresovaným stranám vrátane poskytovateľov telekomunikačných služieb a regulačných orgánov reagovať rýchlejšie a koordinovane na porušenia bezpečnosti a útoky na ňu.

Rozsah pôsobnosti úradu EECMA je širší ako rozsah pôsobnosti agentúry ENISA a dosiahne rozhodujúci objem, pokiaľ ide o ľudské zdroje a rozpočet. Úrad EECMA bude zohrávať dôležitú úlohu v reforme celej oblasti nariadení o elektronickej komunikácii. Činnosti agentúry ENISA sa naopak týkajú obmedzenej, napriek tomu však dôležitej, časti tejto oblasti, čo je jeden z dôvodov, prečo Komisia navrhla zriadenie nového úradu, v rámci ktorého sa integruje zodpovednosť za činnosť, ktorú dnes vykonáva agentúra ENISA.

Predloženie návrhu nariadenia, ktorým sa mení a dopĺňa v súčasnosti platné nariadenie o agentúre ENISA a ktorým sa predlžuje obdobie jej činnosti do doby, keď úrad EECMA preberie zodpovednosť za jej činnosť v oblasti bezpečnosti sietí a informácií, do 14. marca 2011, bolo nevyhnutné, a preto ho Komisia 20. decembra 2007 prijala.

Nový úrad musí mať prirodzene slobodu prijať do pracovného pomeru vlastných zamestnancov. Samozrejme, že pôjde o prijímanie najlepších jednotlivcov, ktorí sa do výberových konaní prihlásia. Zamestnanci agentúry ENISA by mali mať dobré vyhliadky v tomto procese, keďže ide o vysokokvalifikovaných ľudí, ktorí majú správny profesionálny profil a okrem toho môžu doložiť svoju priamu náležitú skúsenosť z agentúry ENISA.

Aké opatrenia zvažuje Komisia, s cieľom riešiť vysokú mieru nezamestnanosti, ktorá pretrváva v najodľahlejších regiónoch EÚ?

Naďalej bude pokračovať podpora zo štrukturálnych fondov, a najmä Európskeho sociálneho fondu (ESF), najodľahlejším regiónom počas obdobia rokov 2007 – 2013, s cieľom bojovať proti nezamestnanosti. Z ESF sa podporujú politiky členských štátov zamerané na dosiahnutie plnej zamestnanosti, vytvárania vysokokvalitných pracovných miest a vyššej produktivity, na podporu sociálneho začlenenia, konkrétne prístupu k zamestnaniu pre znevýhodnené skupiny a na zmenšovanie vnútroštátnych, regionálnych a miestnych rozdielov, pokiaľ ide o zamestnanosť.

Počas obdobia rokov 2007 – 2013 dostane sedem najodľahlejších regiónov finančnú podporu vo výške 1,3 miliardy EUR. Členské štáty sú zodpovedné za vykonávanie štrukturálnych fondov na základe strategických usmernení Spoločenstva o súdržnosti⁽¹⁾ a priorít, na ktorých sa dohodli s Komisiou v národných strategických referenčných rámcoch.

V novom legislatívnom rámci sa tiež stanovuje osobitná pomoc pre najodľahlejšie regióny, s cieľom kompenzovať náklady, ktoré im spôsobuje ich odľahlosť. Jednou z osobitných výziev bude zabezpečiť, aby táto pomoc prispievala k vykonávaniu programovej stratégie ako celku, tzn. aby v tomto prípade pomáhala vytvárať udržateľný rast a zamestnanosť.

Okrem toho ako súčasť svojho hodnotenia realizácie lisabonskej stratégie členskými štátmi Komisia navrhuje Rade, aby im predložila odporúčania zamerané na zlepšenie fungovania ich trhov práce a skvalitnenie celoživotného vzdelávania, s cieľom zvýšiť množstvo a kvalitu dostupných pracovných miest.

Komisia za uplynulé roky vynaložila množstvo času a finančných prostriedkov na analýzu problému súvisiaceho s poplatkami za autorské práva. Poplatky za autorské práva sa považujú za spomaľujúce rozvoj začleňujúcej informačnej spoločnosti v Európe. Komisia pri viacerých príležitostiach konzultovala so zainteresovanými stranami a členskými štátmi a vypracovala posúdenia vplyvov, ktoré jasne dokazujú, že reforma systému poplatkov za autorské práva je nevyhnutná. Skutočne, komisárka Redingová vo svojom príhovore k európskemu odvetviu s digitálnym obsahom 10. mája 2007, vyhlásila, že pokrok v tejto oblasti považuje za „súčasť nedokončenej práce tejto Komisie.“

Môže Komisia vysvetliť jej súčasné stanovisko, pokiaľ ide o systém poplatkov za autorské práva? Môže konkrétne vysvetliť, prečo sa nepristúpilo k žiadnym krokom v oblasti reformy poplatkov za autorské práva, keď sa problémy súvisiace so súčasným systémom neprestávajú hromadiť?

Komisia by sa chcela váženej pani poslankyni poďakovať za nepretržitý záujem, ktorý prejavuje o prebiehajúce úsilie o reformu poplatkov za súkromné autorské práva. V roku 2006 Komisia preskúmala 20 vnútroštátnych systémov, ktorých úlohou je kompenzovať domácu reprodukciu na súkromné účely. Predbežná správa o tejto záležitosti bola vypracovaná na konci roku 2006.

Komisia 14. februára 2008 opätovne začala s konzultáciou zainteresovaných strán, s cieľom určiť možnosti napredovania v tejto oblasti.

Kultúra a kultúrna rozmanitosť sú ústrednými cieľmi všetkých iniciatív, ktoré Komisia vykonáva v oblasti autorských práv. Cieľom politiky Komisie, pokiaľ ide o domácu reprodukciu na súkromné účely, je preto podpora primeranej kompenzácie autorov a výkonných umelcov, transparentných odmien týmto príjemcom a kultúrnej rozmanitosti.

S cieľom poskytnúť účinnú podporu základných zásad dobrej správy vecí verejných a medzikultúrneho dialógu v krajinách AKT, by bolo osobitne potrebné posilniť schopnosť ich obyvateľstva v oblasti kritickej analýzy spoločenskej a hospodárskej reality. Takéto posilnenie závisí od potreby nezávislých a účinných médií v krajinách AKT. 10. Európsky rozvojový fond, ktorý je nástrojom realizácie pomoci, ktorú EÚ poskytuje krajinám AKT v období rokov 2008 – 2013 podporuje dobrú správu vecí verejných, avšak nestanovuje žiadnu zacielenú pomoc na podporu vzniku účinných a nezávislých médií a v širšom kontexte na podporu fungovania informačnej spoločnosti.

Aké kroky hodlá Komisia podniknúť, s cieľom pomôcť zabezpečiť nezávislosť a účinnosť médií v krajinách AKT a zaručiť ich obyvateľom lepší prístup k informačnej spoločnosti?

Komisia súhlasí s váženým pánom poslancom a domnieva sa, že pre krajiny Afriky, Karibiku a Tichomoria (AKT) je nevyhnutné disponovať nezávislými a účinnými médiami.

V rámci programovania 10. Európskeho rozvojového fondu (ERF) bola za prioritu určená demokratická správa vecí verejných v každom rozmere v rámci dialógu medzi partnermi pri príprave stratégií spolupráce a národných indikatívnych programov. V tejto súvislosti Komisia a členské štáty EÚ zastúpené v každej partnerskej krajine vypracovali analýzu procesu demokratickej správy vecí verejných a boli vystavené profily týchto správ.

V týchto profiloch sú analyzované situácia v oblasti tlače a obmedzenie slobody tlače a kapacity. Závery sú začlenené do programového dialógu s partnerskou krajinou, ktorú podporujeme, kde je to potrebné, k tomu, aby sa zaviazala k vykonaniu reforiem v rôznych oblastiach a aby vykonávala opatrenia zamerané na riešenie zdôraznených problémov. Všetky záležitosti súvisiace s tlačou sú teda neoddeliteľnou súčasťou programového dialógu, avšak diskutuje sa o nich aj v rámci pravidelného politického dialógu v súlade s článkom 8 Dohody z Cotonou.

Pokiaľ ide o finančnú podporu, v prípadoch, keď si opatrenia alebo činnosti navrhnuté vládou vyžadujú finančnú podporu v rámci spolupráce medzi Spoločenstvom a partnerskou krajinou v súlade s Dohodou z Cotonou, možno použiť prostriedky z ERF. V skutočnosti bolo nedávno vyčlenených 1,5 miliónov EUR na podporu mediálneho projektu v Mauretánii zameraného na analýzy a realizačné štúdie tlačových firiem, posilnenie služieb rozhlasu, zlepšenie distribúcie tlačových médií, podporu rozhlasovej a písanej produkcie a posilnenie novinárskej kapacity.

Okrem toho je väčšina činností na podporu médií, ktorá je financovaná z ERF, súčasťou väčších projektov zameraných na demokratizáciu, ľudské práva a právny štát. Vzťahuje sa to napríklad na väčšinu projektov pomoci pri voľbách, ktorých súčasťou je pomoc médiám, vzdelávanie novinárov, logistická podpora agentúram pre komunikáciu a podpora organizácií občianskej spoločnosti, ktoré sa zameriavajú na monitorovanie činností médií.

Financovanie z ERF môže byť užitočne doplnené najmä prostriedkami z Európskej iniciatívy pre demokraciu a ľudské práva (EIDHR), ktoré nevyžadujú žiadnu výslovnú dohodu udelenú vopred úradmi partnerskej krajiny. EIDHR poskytuje priamu podporu iniciatívam subjektov občianskej spoločnosti. Príkladmi činností na podporu tlače alebo presadzovanie slobody tlače v krajinách AKT sú činnosti v Čade, Namíbii, Rwande a Sudáne. Rovnako sa realizujú projekty na podporu sietí a nadnárodné opatrenia.

V duchu rovnakých príležitostí a nediskriminácie (ktoré sú témou európskeho roku 2007) a medzikultúrneho dialógu (ktorý je témou európskeho roku 2008), aké opatrenia plánuje Komisia prijať, s cieľom riešiť stigmatizujúce kampane v médiách zamerané proti istým skupinám obyvateľstva bez toho, aby bola porušená skutočná sloboda prejavu?

Komisia si v plnej miere uvedomuje kľúčovú úlohu, ktorú zohrávajú médiá v Európe pri vytváraní a/alebo spochybňovaní vžitých myšlienok. Prieskum Eurobarometra⁽¹⁾ vykonaný v rámci Európskeho roku 2007 rovnakých príležitostí pre všetkých (Európsky rok 2007) skutočne preukázal, že médiá sa považujú za najdôležitejší subjekt v boji proti diskriminácii hneď po školách a rodičoch. Napriek tomu Komisia nemôže monitorovať alebo komentovať kampane v národných médiách zamerané proti istým skupinám obyvateľstva, pracuje s médiami, aby podporovala ich pozitívnu úlohu pri zmene diskriminačných postojov a správania.

V rámci Európskeho roku 2007 s médiami úzko spolupracovalo 30 zúčastnených krajín, s cieľom zvýšiť povedomie o záležitostiach súvisiacich s diskrimináciou a bojom proti vžitým predstavám. Komisia spolupracovala s médiami aj v rámci informačných kampaní súvisiacich s Európskym rokom 2007.

Komisia tiež začala sériu iniciatív, do ktorých sú zapojené médiá, v rámci svojej činnosti v oblasti boja proti diskriminácii. V súvislosti s informačnou kampaňou nazvanou „Za rozmanitosť. Proti diskriminácii“ Komisia spolupracovala s médiami napríklad prostredníctvom organizácie seminárov s novinármi na tému diskriminácia. V rámci tejto kampane bola pred štyrmi rokmi tiež vytvorená osobitná novinárska cena, ktorou sú ocenení novinári, ktorí prispievajú k vytvoreniu podmienok na lepšie porozumenie výhodám rozmanitosti. V roku 2007 bolo udeľovanie novinárskej ceny spojené s iniciatívou Európskeho roku 2007 a do súťaže prišlo viac než 750 príspevkov zo všetkých 27 členských štátov⁽²⁾.

Komisia plánuje v roku 2008 uskutočniť novú štúdiu, s cieľom preskúmať najvýraznejšie a najinovatívnejšie iniciatívy, ktoré prijali spoločnosti televízneho a rozhlasového vysielania, ako aj iniciatívy prijaté tlačenými a online médiami, respektíve iniciatívy, ktoré sa ich týkajú, zamerané na boj proti diskriminácii a podporu rozmanitosti.

Úloha médií je kľúčovou témou Európskeho roku 2008 medzikultúrneho dialógu (Európsky rok 2008)⁽³⁾. Média majú významnú úlohu pri vytváraní dopytu po kultúrne rozmanitom obsahu a pri jeho poskytovaní. Jedna z „Bruselských diskusií,“ ktorá sa bude konať v rámci Európskeho roku 2008, bude venovaná úlohe médií v podpore medzikultúrneho dialógu.

Vzhľadom na výsledok konzultácií s verejnosťou o posilnení ochrany práv cestujúcich po mori, ktoré sa uskutočnili v roku 2006, aké opatrenia plánuje Komisia v budúcnosti prijať v tejto oblasti?

Najmä, kedy plánuje Komisia uverejniť návrh o odškodneniach za odmietnutie nástupu na palubu a odmietnutie prístupu na palubu trajektu pre ľudí so zdravotným postihnutím podobný prijatým odškodneniam v leteckej a železničnej doprave? Ide o zjavný nedostatok plánu práce Komisie na rok 2008 a táto skutočnosť znepokojuje ľudí so zdravotným postihnutím, ktorým je v súčasnosti odmietaný prístup na palubu trajektov.

Komisia prijala politiku zameranú na vytvorenie a posilnenie práv cestujúcich. V súlade s touto politikou Komisia začala v roku 2007 pracovať na štúdii hodnotenia vplyvu zavedenia práv cestujúcich s obmedzenou pohyblivosťou v námornej doprave. Na základe tejto štúdie v súčasnosti Komisia finalizuje hodnotenie vplyvu, v ktorom sa hodnotia rôzne možnosti, s cieľom skvalitniť práva cestujúcich trajektom alebo loďou, a najmä cestujúcich s obmedzenou pohyblivosťou.

Je správne, že takáto iniciatíva nebola ako taká zahrnutá do Legislatívneho plánu a plánu práce Komisie na rok 2008. Je potrebné pripomenúť, že legislatívny plán práce Komisie sa zameriava len na hlavné strategické a prioritné iniciatívy. V pláne práce Generálneho riaditeľstva pre energetiku a dopravu sa však stanovuje možnosť takéhoto návrhu v tejto oblasti.

Komisia vždy vyjadrovala jasný záväzok v prospech práv cestujúcich. Odvetvie námornej dopravy nie je výnimkou, ako dokazuje jeden z návrhov týkajúci sa práv cestujúcich v treťom balíku návrhov v oblasti námornej dopravy, ktorý Komisia predložila v roku 2005.

Podľa článku 39 smernice 2004/38/ES⁽¹⁾ o práve občanov Únie a ich rodinných príslušníkov voľne sa pohybovať a zdržiavať sa v rámci územia členských štátov, najneskôr do 30. apríla 2008 predloží Komisia Európskemu parlamentu a Rade správu u uplatňovaní tejto smernice. Európsky parlament vo svojom uznesení P6_TA(2007)0534 o uplatňovaní smernice 2004/38/ES z 15. novembra 2007, navyše vyzval Komisiu, aby „bezodkladne predložila vyčerpávajúce hodnotenie uplatňovania smernice 2004/38/ES a jej riadnej transpozície členskými štátmi a tiež návrhov, v súlade s článkom 39 tejto smernice.“ Podľa dokumentu predbežného programovania Komisie na rok 2008 (http://ec.europa.eu/atwork/programmes/index_en.htm"

) Komisia predloží túto správu až v novembri 2008.

Môže Komisia vysvetliť, prečo nepredloží správu v rámci časovej lehoty stanovenej v smernici? S akými problémami sa stretla a kto je zodpovedný za toto oneskorenie?

Môže Komisia informovať Parlament, či počíta s možnosťou predĺžiť časové obdobie, počas ktorého sa občania Únie a ich rodinní príslušníci môžu voľne zdržiavať na území hostiteľského členského štátu v súlade s ustanovením článku 39?

Kontrola uplatňovania smernice 2004/38/ES⁽²⁾ je pre Komisiu absolútnou prioritou. V období medzi júnom 2006 a februárom 2007 boli začaté konania o porušení proti 19 členským štátom za to, že neoznámili Komisii text ustanovení vnútroštátneho práva, ktoré prijali v rozsahu pôsobnosti tejto smernice. V súčasnosti je otvorených jedenásť konaní o porušení a Komisia sa rozhodla prípady troch členských štátov predložiť Európskemu súdnemu dvoru.

Komisia zároveň skúma súlad vnútroštátnych transpozičných opatrení so smernicou. Komisia začala pripravovať verejnú súťaž na poskytovateľa štúdie o súlade vnútroštátnych vykonávacích opatrení členských štátov transponujúcich smernicu už v novembri 2006.

Zákazka nemohla byť podpísaná podľa uplatniteľného právneho základu (rozhodnutie Rady 2007/252/ES z 19. apríla 2007⁽³⁾), kým nebolo prijaté nasledujúce finančné rozhodnutie ad hoc týkajúce sa plánu práce na rok 2007. Po predložení pozitívneho stanoviska riadiaceho výboru (článok 10 rozhodnutia) prijala Komisia konečné rozhodnutie 8. novembra 2007. Zákazka bola podpísaná 13. decembra 2007.

Dodávateľ je povinný predložiť záverečnú správu Komisii najneskôr do 13. augusta 2008. Komisia plánuje vypracovať svoju správu na základe správy od dodávateľa v druhej polovici roku 2008.

Komisia v súčasnosti nedokáže povedať, či v tejto správe bude navrhovať zmeny a doplnenia smernice.

Oficiálne je cieľom vlády Zambie zabezpečiť do roku 2010 všeobecný prístup k liečbe HIV.

Vo svojej nedávnej správe organizácia Human Rights Watch podrobne opisuje, ako vláda v Zambii nie je schopná poskytnúť liečbu ženám. Ženám v prístupe k primeranej liečbe bránia mnohé prekážky, medzi ktoré patria nepretržité násilie založené na rodovej príslušnosti a diskriminácia zakotvená v práve majetkových vzťahov a rozvodovom práve. Záver organizácie Human Rights Watch je jednoznačný. Ak vláda Zambie neprijme osobitné právne predpisy proti násiliu založenému na rodovej príslušnosti a neodstráni diskrimináciu v ostatných oblastiach práva, nebudú mať ženy nikdy úplný prístup k liečbe HIV (správa organizácie Human Rights Watch nazvaná „Ukryté v múčnom jedle: zneužívanie založené na rodovej príslušnosti a liečba žien postihnutých HIV v Zambii, In: Human Rights Watch, „Zambia: násilie páchané na ženách zabraňuje liečbe HIV“, 18. december 2007 – Hidden in the mealie meal: gender-based abuses and women´s HIV treatment in Zambia).

Súhlasí Komisia so závermi organizácie Human Rights Watch? Ako sa pristupuje k tejto otázke? Nedomnieva sa Komisia, že poskytovanie rozvojovej pomoci by malo byť podmienené pokrokom v tejto dôležitej oblasti?

Komisia so záujmom preskúmala správu organizácie Human Rights Watch, na ktorú sa odvoláva vážený pán poslanec. Komplexné preskúmanie situácie v oblasti prístupu žien k antiretrovirálnym liekom, a najmä kvalitatívna analýza založená na sérii rozhovorov a diskusií s postihnutou skupinou poskytujú dôležité informácie zvnútra o vplyve násilia založenom na rodovej príslušnosti na liečbu žien postihnutých vírusom ľudskej imunitnej nedostatočnosti (HIV). Dalo by sa povedať, že zistenia sú rovnako relevantné aj pre iné krajiny v južnej Afrike a rozvojové krajiny všeobecne.

Ako sa uvádza v správe, v roku 2006 predstavovali ženy 57 % z približne 1,1 milióna ľudí žijúcich s HIV v Zambii. Napriek tomu, že celkovo sa testovaniu podrobilo viac žien ako mužov (15,3 % žien a 11,4 % mužov) a 61 % pacientov, ktorí majú prístup k liečbe HIV sú ženy, v správe sa správne zdôrazňuje význam riešenia rodovej nerovnosti a násilia založeného na rodovej príslušnosti, ktoré predstavujú prekážky v zlepšovaní  prístupu žien k liečbe HIV, a najmä k zabezpečeniu optimálnej podpory pre ženy s HIV, ktoré sa liečia.

Komisia je rovnako znepokojená, pokiaľ ide o zrejmý rozdiel vo výskyte HIV najmä u mladých žien a mužov (v roku 2005 to bolo 12,7 % žien a 3,8 % mužov v tejto vekovej skupine), ktorý spôsobuje veľký a pretrvávajúci rozdiel medzi mužmi a ženami v Zambii dosahujúci 130 miesto zo 144 s indexom rodového rozvoja (GDI) 0,383, čo sú skutočnosti, ktoré tento rozdiel potvrdzujú. Situácia v Zambii je tiež poznačená rozšíreným násilím voči ženám vrátane detí, množstvom prípadov znásilnení a transakčných vzťahov založených na princípe „sex za potraviny“.

Napriek tomu si je potrebné všimnúť pôsobivý pokrok, ktorý dosiahla vláda Zambie a partneri v zlepšovaní prístupu k liečbe HIV. V roku 2004 k nej malo prístup len 1 483 ľudí, zatiaľ čo v septembri 2007 to bolo viac než 122 700. Okrem toho vláda podnikla niekoľko krokov, s cieľom uzákoniť a vynucovať právne predpisy a služby zamerané na sexuálne zneužívanie vrátane vytvárania jednotiek a ubytovní na podporu obetí a nedávno pristúpila aj k zmene a doplneniu Trestného zákonníka, s cieľom rozšíriť rozsah sexuálneho zločinu, ktorý vedie k prísnejším trestom za sexuálne útoky.

Závery a odporúčania správy organizácie Human Rights Watch súhlasia s podporou, ktorá je pre Zambiu naplánovaná v rámci 10. Európskeho rozvojového fondu. Ľudský rozvoj/zdravie bude cieľový sektor, ktorého úlohou bude posilniť ľudský rozvoj v Zambii prostredníctvom bezpečného, zlepšeného prístupu ku kvalitným základným zdravotníckym službám vrátane nestranného prístupu k zdravotníckym službám najmä pre deti, ženy a ľudí zo znevýhodnených oblastí.

Komisia pracuje v úzkej koordinácii s členskými štátmi a inými darcami na podpore piateho národného rozvojového plánu, kde sú v celej kapitole zahrnuté rodové otázky, s cieľom odstrániť rodovú nerovnosť a dosiahnuť rodovú rovnosť, ktoré sa objavujú aj ako osobitná úloha v rámci kapitoly venovanej zdraviu. Vláda plánuje do plnej miery integrovať rodový rozmer do monitorovania a hodnotenia systému prepojeného s oblasťou ľudského rozvoja, najmä pokiaľ ide o riešenie neuspokojivých výsledkov v oblasti znižovania úmrtnosti matiek a diskriminácie žien v prístupe k zdravotnej starostlivosti vrátane plánovaného rodičovstva.

Konštruktívne a konkrétne odporúčania správy organizácie Human Rights Watch poskytujú cenné usmernenie pre vládne úsilie zabezpečiť práva žien, služby, ktoré sú určené ženám a zamerané na účasť žien v rozhodovacom procese a pre politický dialóg Európskej komisie s vládou.

V rokoch 2006 a 2007 samotná Komisia vynaložila mnoho miliónov EUR v rámci svojho „obdobia reflexie“ na podporu „diskusie o budúcnosti Európy“.

Mohla by prosím Komisia teraz spätne posúdiť, akému účelu a výsledkom tieto výdavky poslúžili?

V júni 2005 Európska rada vyzvala na obdobie reflexie o tom, akým spôsobom bude možné napredovať v oblasti inštitucionálnej reformy. V reakcii na túto výzvu Komisia 13. októbra 2005 prijala Plán D pre dialóg, demokraciu a diskusiu⁽¹⁾. V rámci tohto plánu sme sa pokúšali spojiť ľudí na miestnej, vnútroštátnej a cezhraničnej úrovni a poskytnúť im prostriedky na informovanú diskusiu o európskych záležitostiach. Rovnako sme ním povzbudzovali členské štáty k organizácii diskusie so širokou verejnosťou o budúcnosti Európskej únie, do ktorej by zapojili občanov, občiansku spoločnosť, sociálnych partnerov, národné parlamenty a politické strany s podporou inštitúcií EÚ. Za hlavnú os Plánu D bolo určené lepšie načúvanie, vysvetľovanie a zapájanie občanov na miestnej úrovni. V skutočnosti sa na Plán D nevyčleňovali žiadne osobitné prostriedky. Iniciatívy boli financované prostredníctvom zmeny v zameraní rozpočtu Generálneho riaditeľstva pre komunikáciu (GR COMM), s cieľom zefektívniť činnosť Komisie a zamerať ju vo väčšej miere na občanov.

Hnacím motorom tejto činnosti boli nadnárodné európske projekty občanov, ktoré spolufinancovala Komisia. Tri z nich sa realizovali v celej EÚ⁽²⁾a do troch z nich bola zapojená časť členských štátov⁽³⁾. Cieľom týchto projektov bolo umožniť ľuďom z rôznych národných verejných sfér nadviazať kontakt vzájomne a so zodpovednými za rozhodovací proces. V projektoch sa preto skúmali rôzne spôsoby prepojenia virtuálnej a osobnej komunikácie, ako aj poradnej konzultácie a prieskumov verejnej mienky na vnútroštátnej a európskej úrovni. Celkovo sa približne 40 000 občanov fyzicky zapojilo do šiestich nadnárodných projektov a tejto sa dostali k takmer 1,5 milióna ľudí prostredníctvom internetu.

Okrem týchto projektov sa vo väčšine členských štátov konali podujatia občianskych fór. Fórum „Diskusia o Európe“ bolo realizované ako diskusný priestor online, v rámci ktorého si mohli občania EÚ vymieňať postoje a názory na rôzne témy súvisiace s EÚ. Od svojho spustenia v marci 2006 boli do tohto fóra zaregistrované tisícky príspevkov a stránka zaznamenala viac než 1,3 milióna návštev. Fórum bolo v roku 2006 odmenené európskou cenou za elektronickú demokraciu European eDemocracy Award. Centrá Europe Direct zorganizovali 3672 regionálnych a miestnych podujatí s občanmi. Špeciálny prieskum Eurobarometra o budúcnosti Európy bol uverejnený v máji 2006 a niektoré z jeho prvkov boli začlenené do štandardných prieskumov Eurobarometra.

V novembri 2006 sa Komisia rozhodla spolufinancovať série regionálnych a miestnych iniciatív občianskej spoločnosti zameraných na mládež a ženy; rozvinúť sieť európskych verejných priestorov (European public spaces) v členských štátoch; znovu otvoriť diskusiu na internete a lepšie zacieliť prieskumy Eurobarometra. Štrnásť zastúpení Komisie v súčasnosti spolufinancuje série miestnych projektov občianskej spoločnosti týkajúce sa širokého spektra záležitostí vrátane sociálneho začlenenia žien, pomoci mladým ľuďom lepšie pochopiť fungovanie európskeho jednotného trhu, potravinovej bezpečnosti a zmeny klímy. V roku 2007 boli európske verejné priestory (European public spaces) založené ako pilotné projekty v troch mestách, ktorými sú Tallinn, Dublin a Madrid. Tieto priestory poskytujú informácie a dokumentáciu, hosťujú výstavy, filmy, diskusie, fóra a prednášky, ako aj školenia a semináre týkajúce sa európskych záležitostí. Vďaka viacjazyčným internetovým konferenčným zariadeniam sú schopné hosťovať aj nadnárodné diskusie. Koncom januára 2008 bola obnovená činnosť stránky „Diskusia o Európe“ umiestnenej na portáli Europa. Jej používanie je jednoduchšie a v súčasnosti sa bude zameriavať na tri hlavné témy, ktorými sú budúcnosť Európy, energetika a zmena klímy a medzikultúrny dialóg.

Dokázalo sa, že vypočutie názorov, prístup dvojsmerného dialógu, ktoré sa presadzovali v Pláne D, boli na obdobie reflexie v rokoch 2005 – 2007 veľmi vhodné. Štandardné prieskumy Eurobarometra, ktoré boli realizované na jar a na jeseň 2007 preukazujú výrazný nárast v podpore členstva v EÚ občanmi, pozitívneho vnímania EÚ a dôvery v jej inštitúcie. Tento vývoj však závisí aj od iných faktorov, prístup Plánu D je užitočným spôsobom dopĺňa rozvoj európskej verejnej sféry. Predstavuje formu politickej komunikácie, ktorá je vhodne prispôsobená rozvoju multikultúrnej a cezhraničnej demokracie v Európe. Preto sa z nej má stať dlhodobý rámec na komunikáciu s občanmi a podporu participatívnej demokracie v oblasti záležitostí súvisiacich s EÚ.

Rok 2008 bol určený za Európsky rok medzikultúrneho dialógu. Je v záujme Európy a je tiež našou zodpovednosťou zaoberať sa európskym bohatým kultúrnym dedičstvom a jej rôznymi kultúrami. Tento dialóg zohráva čoraz dôležitejšiu úlohu pri podpore európskej identity, najmä kvôli vzrastajúcemu počtu jazykov a etnickým a kultúrnych zázemí v EÚ. Na rôzne iniciatívy, akými sú napríklad informačné kampane, projekty v oblastiach akou je mestská kultúra, populárne umenie, migrácia a výmena medzi miestnymi iniciatívami, bolo vyčlenených 10 miliónov EUR.

Medzikultúrny dialóg bude rovnako zohrávať zásadnú úlohu pri budúcom rozšírení EÚ. Môže sa Komisia vzhľadom na uvedené vyjadriť, či existujú osobitné programy zamerané na podporu dialógu medzi členskými štátmi EÚ, kandidátskymi krajinami a budúcimi členskými štátmi EÚ, akými sú napríklad krajiny západného Balkánu? Aký spád bude mať dialóg medzi národmi budúcich pristupujúcich štátov a EÚ?

Medzikultúrny dialóg je v rámci Európskeho roka medzikultúrneho dialógu 2008 začlenený v podobe horizontálnej a medzisektorálnej priority do príslušných politík, programov a činností Spoločenstva. Tento cieľ sa vykonáva v programoch týkajúcich sa kultúry, vzdelávania, mládeže a občianstva, ako aj v množstve iných oblastí, akými sú zamestnanosť, sociálne veci, rovnaké príležitosti, vonkajšie vzťahy a rozvojová pomoc.

Komisia už teraz podporuje množstvo programov zameraných na podporu dialógu medzi členskými štátmi EÚ a kandidátskymi a potenciálnymi kandidátskymi krajinami vrátane krajín západného Balkánu. K úsiliu o rokovania o dohodách zabezpečujúcich bezvízový styk sú vyčlenené významné objemy finančných prostriedkov na podporu spolupráce v oblasti vzdelávania a príležitostí na mobilitu študentov z krajín západného Balkánu⁽¹⁾:

V rámci programu Tempus bolo vyčlenených 20 miliónov EUR ročne na spoluprácu medzi akademickými inštitúciami na západnom Balkáne a v členských štátoch EÚ v oblasti vyššieho vzdelávania.

Okrem možností, ktoré študentom zo všetkých tretích krajín ponúka program Erasmus Mundus, Komisia prostredníctvom predvstupového nástroja poskytuje výrazné množstvo štipendií pre študentov z krajín západného Balkánu. Osobitne sa od roku 2006 každoročne vyčleňujú 4 milióny EUR na štipendiá pre študentov magisterského štúdia programu Erasmus Mundus, a to od akademického roku 2007 – 2008 („okno západný Balkán“) a od roku 2007 sa vyčleňuje dodatočných 6 miliónov EUR na štipendiá pre študentov a akademických pracovníkov na všetkých úrovniach, a to od akademického roku 2008 – 2009 („okno vonkajšej spolupráce programu Erasmus Mundus“). V súčasnosti sa zvažuje ďalšie zvýšenie objemu vyčlenených prostriedkov a príslušného počtu ponúkaných štipendií.

V rámci programu Mládež v akcii sa z predvstupového nástroja poskytuje dodatočná podpora (1 milión EUR v roku 2007 a plánovaných 1,5 milióna EUR na rok 2008) na rozšírenie možností výmen mladých ľudí a nadnárodných projektov medzi mladými ľuďmi a mládežníckymi organizáciami na západnom Balkáne a v členských štátoch EÚ, ktoré prispievajú k podpore dialógu medzi etnikami a náboženstvami.

Medzikultúrny dialóg sa presadzuje aj v rámci programu Kultúra, ktorý podporuje spoluprácu a kultúrne výmeny, s cieľom presadzovať rozmanitosť kultúr a jazykov v Európe a zlepšiť znalosť európskych občanov týkajúcu sa iných európskych kultúr. Program Kultúra je otvorený pre všetky kandidátske a potenciálne kandidátske krajiny. Kandidátske krajiny (Chorvátsko, Bývalá juhoslovanská republika Macedónsko a Turecko) a Srbsko sa v súčasnosti už zúčastňujú na programe Kultúra. Kandidátske a potenciálne kandidátske krajiny sú tiež oprávnené zúčastňovať sa na programe Európa pre občanov. Chorvátsko sa na ňom už podieľa a prebiehajú prípravné práce na účasť Bývalej juhoslovanskej republiky Macedónska a Albánska.

Ako sa uvádza v Strategickom dokumente o rozširovaní z roku 2007⁽²⁾, bude tento rok zriadený nový nástroj na podporu rozvoja občianskej spoločnosti a dialógu. Cieľom tohto nového nástroja pre občiansku spoločnosť je prispieť k otvoreným demokratickým spoločnostiam v kandidátskych a potenciálne kandidátskych krajinách prostredníctvom posilnenia orgánov občianskej spoločnosti a ich úlohy v politickom procese. Nástroj bude pokrývať tri oblasti intervencie:

podpora iniciatív miestnej občianskej spoločnosti a budovania kapacity, posilňovanie úlohy občianskej spoločnosti;

programy zamerané na spojenie novinárov, mladých politikov, vedúcich predstaviteľov odborových zväzov, učiteľov atď. s inštitúciami EÚ (programy „ľudia ľuďom“);

podpora vytvárania partnerstiev a rozvoja sietí medzi organizáciami občianskej spoločnosti v prijímajúcich krajinách, obchodných, odborových a iných sociálnych partnerov a profesionálnych organizácií a ich kolegami v EÚ, s cieľom podporovať výmenu znalostí a skúseností.

Objem celkovej podpory občianskej spoločnosti na západnom Balkáne sa výrazne zvýši prostredníctvom Nástroja predvstupovej pomoci (IPA), pričom dosiahne odhadovaný objem vo výške nad 90 miliónov EUR na obdobie rokov 2008 – 2010, čo predstavuje odhadované trojnásobné zvýšenie v porovnaní s obdobím rokov 2005 – 2007. Pomoc poskytnutá občianskej spoločnosti z nástroja IPA dopĺňa podporu poskytnutú v rámci Európskeho nástroja financovania na podporu demokracie a ľudských práv (EIDHR)⁽³⁾.

Medzikultúrny dialóg sa podporuje aj prostredníctvom projektov zameraných na prírodné a kultúrne dedičstvo, ako aj prostredníctvom prvku cezhraničnej spolupráce programov IPA, ktoré zahŕňajú projekty kontaktov medzi ľuďmi a iné medzikultúrne činnosti.

Môže Európska komisia vyhlásiť, či hodlá organizovať nejaké nové informačné kampane a kampane na zvyšovanie povedomia, v ktorých budú jasne uvedené riziká užívania nelegálnych drog v Európe?

Komisia neorganizuje kampane na zvyšovanie povedomia o drogách v Európe. Tieto kampane organizujú členské štáty a dostávajú na ne finančné prostriedky z vnútroštátnych, regionálnych alebo miestnych zdrojov.

Napriek tomu bude Komisia naďalej financovať projekty zamerané na prevenciu užívania drog prostredníctvom druhého akčného programu Spoločenstva v oblasti zdravia (2008 – 2013)⁽¹⁾.

Komisia bude rovnako financovať projekty zamerané na prevenciu užívania drog aj prostredníctvom osobitného programu Protidrogová prevencia a informovanosť ako súčasti všeobecného programu Základné práva a spravodlivosť (2007 – 2013)⁽²⁾.

Zatiaľ čo program v oblasti zdravia 2008 – 2013 podporuje zdravie prostredníctvom činnosti zameranej na zdravotné ukazovatele, akými sú drogy, hlavným cieľom programu Protidrogová prevencia a informovanosť je poskytnúť lepšie informácie o užívaní drog a predchádzať ich užívaniu, znížiť mieru závislosti od drog a škôd súvisiacich s drogami, ako aj podporiť realizáciu stratégie EÚ v oblasti drog. Cieľovými skupinami činností programu sú všetci, ktorí môžu byť postihnutí následkami užívania drog. Program je otvorený inštitúciám a verejným alebo súkromným organizáciám, ktoré vyvíjajú svoju činnosti v oblasti informovania a prevencie užívania drog a škôd s ním súvisiacich.

Môže sa Európska komisia vyjadriť, či hodlá navrhnúť nejaké nové programy na podporu rôznej kultúrnej rozmanitosti, ktorá v Európe existuje a objasniť povahu takýchto programov?

Podľa zmluvy o ES (článok 151) právomoc EÚ v oblasti kultúry pozostáva z prispievania k rozvoju kultúr členských štátov, pričom sa rešpektuje ich národná a regionálna rozmanitosť, a zároveň sa vyzdvihuje spoločné kultúrne dedičstvo.

Komisia je naozaj veľmi aktívna, pokiaľ ide o podporu kultúrnej rozmanitosti a presadzuje túto hodnotu v mnohých svojich činnostiach a programoch.

Jedným z troch cieľov programu Kultúra (2007 – 2013) je medzikultúrny dialóg, čo znamená, že projekty podporované z tohto programu majú silný medzikultúrny rozmer. Ďalšími dvomi cieľmi sú mobilita kultúrnych subjektov a umenia a kultúrnych diel.

Okrem toho je rok 2008 Európskym rokom medzikultúrneho dialógu. Komisia bude podporovať mnoho projektov osobitne zameraných na podporu medzikultúrneho dialógu. V tomto kontexte sa v rámci roku plánuje niekoľko iných činností, s cieľom vyzdvihnúť bohatstvo európskej kultúrnej rozmanitosti.

Okrem toho v rámci pilotného systému mobility umelcov, ktorý schválil Parlament, Komisia tento rok zrealizuje štúdiu uskutočniteľnosti komplexného systému navrhnutého, s cieľom zriadiť široký európsky informačný systém o rôznych aspektoch mobility v kultúrnom sektore. Rovnako uverejní výzvu na predkladanie návrhov zameraných na financovanie sieťových štruktúr podporujúcich mobilitu na vnútroštátnej úrovni, s cieľom rozvinúť výmenu osvedčených postupov.

Všetky tieto činnosti prispejú k strednodobým úvahám Komisie, ktorých cieľom je pripraviť novú generáciu programov v oblasti vzdelávania a kultúry na obdobie po roku 2013, v ktorom kultúrna rozmanitosť neprestane zastávať ústredné miesto.

V médiách sa objavili informácie o tom, že EÚ pripravuje právne predpisy, na základe ktorých bude možné zabíjať zvieratá bez omračovania.

Môže Komisia túto informáciu potvrdiť? Ak je pravdivá, aké sú dôvody prípravy takýchto právnych predpisov, odkiaľ prišla táto iniciatíva a ktoré orgány boli konzultované? Neumožňovali by takéto právne predpisy vážne formy krutosti voči zvieratám?

V súčasnosti ustanovenia smernice 93/119/ES pripúšťajú výnimku z omračovania v prípade porážky zvierat ako súčasti náboženských obradov na bitúnkoch. Tieto ustanovenia odzrkadľujú protokol o ochrane a blahu zvierat⁽¹⁾ k zmluve o ES, v ktorom sa stanovuje dodržiavanie náboženských obradov, pokiaľ ide o požiadavky na dobré podmienky zvierat. Okrem toho je sloboda náboženského vyznania zakotvená v Charte základných práv Európskej únie (článok 10).

Keďže sloboda náboženského vyznania vrátane slobody prejavovania náboženského vierovyznania jednotlivca na bohoslužbách, v učení, dodržiavaní pravidiel a poslušnosti je súčasťou základných práv, ktoré sú priznané všetkým občanom EÚ, Komisia nehodlá toto právo spochybňovať pri revízii tejto smernice. Komisia zároveň neplánuje ďalej rozšíriť túto výnimku od omračovania pred porážkou.

Pokiaľ ide o prípravu nového legislatívneho návrhu EÚ o ochrane zvierat počas porážky alebo ich utratenia, Komisia potvrdzuje, že v roku 2006 začala s procesom revízie smernice 93/119/ES⁽²⁾. O možnom obsahu nových ustanovení v tejto oblasti sa do veľkej miery diskutovalo so zainteresovanými stranami a Komisia plánuje predložiť predbežný návrh v júli 2008.

Cieľom Komisie bude rozvinúť opatrenia týkajúce sa dobrých podmienok zvierat, s cieľom zabezpečiť, aby bez ohľadu na typ porážky nepodstupovali zvieratá zbytočnú bolesť alebo utrpenie.

Rovnako je jej cieľom rozvinúť najmä nové a posilnené opatrenia na podporu školenia personálu zamestnaného na bitúnkoch a bude sa zvažovať skvalitnenie návrhov zariadení na zadržiavanie zvierat.

Medzi 27 členskými štátmi existujú výrazné rozdiely v cenách za lekárske vyšetrenie. Najmä pokiaľ ide o vyšetrenie chrupu. Zatiaľ čo cena zubnej výplne je v Spojenom kráľovstve 156 EUR, rovnaká služba poskytnutá v Maďarsku stojí 8 EUR. Paradoxne čím viac finančných prostriedkov členský štát vynakladá na dotovanie systému zdravotníctva, tým vyššie sú konečné náklady verejnosti na tieto služby. Komisia nedávno oznámila, že uverejní sprievodcu v tejto oblasti, pričom predloží návrhy na otvorenie hraníc členských štátov, aby všetci občania 27 členských štátov mohli využívať výhody nižších cien za lekárske služby, ktoré môžu byť k dispozícii v susedných členských štátoch.

Môže Komisia vyhlásiť, k akým praktickým návrhom v rámci tohto projektu dospela a aké môžu mať následky na systémy sociálneho zabezpečenia členských štátov? Prešetrila Komisia celkové náklady (cesta do susednej krajiny a poplatky za starostlivosť) pre občanov, ktorí uprednostňujú liečbu prostredníctvom turizmu za lekárskymi službami?

Organizácia zdravotnej starostlivosti je v prvom rade zodpovednosťou jednotlivých členských štátov. Členské štáty môžu napriek tomu využívať spoluprácu a porovnávanie voči referenčným kritériám na úrovni EÚ.

Komisia v súčasnosti pripravuje iniciatívu týkajúcu sa uplatňovania práv pacientov v cezhraničnej zdravotnej starostlivosti. Hneď ako Komisia dokončí prípravu tejto iniciatívy, predloží všetkým zainteresovaným stranám podrobnosti o jej predpokladaných účinkoch.

Komisia odhaduje, že cezhraničná zdravotná starostlivosť predstavuje okolo 1 % výdavkov na verejné zdravotníctvo. Predpokladá sa, že náklady vnútroštátnych systémov zdravotníctva na cezhraničnú zdravotnú starostlivosť predstavujú nevýrazný fenomén.

Spoločnosť, ktorá plánuje vybudovať potrubie v Baltickom mori, hodlá vypumpovať miliardy litrov znečistenej vody do oblasti Gotska Sandön, ktorá je jednou z najlepších prírodných zdrojov vo Švédsku. Chemikália, ktorú táto spoločnosť chce použiť na úpravu vody je glutaraldehyd, ktorý je klasifikovaný ako R50, teda vysoko toxická látka pre vodné organizmy. Existuje riziko, že budú ovplyvnené veľké oblasti Baltického mora. Švédska agentúra pre chemické látky, orgán, ktorý je v takýchto prípadoch obyčajne zodpovedný, by za normálnych okolností takúto žiadosť zamietla.

O tejto záležitosti však rozhodne vláda. Je švédska vláda povinná požiadať o stanoviská iných krajín, ktoré sa nachádzajú v okolí Baltického mora? Bude povolenie v súlade s právnymi predpismi EÚ a, ak áno, za akých podmienok?

Komisia je informovaná o projekte výstvaby plynovodu cez Baltické more známom ako projekt Nord Stream. Samozrejme, že tento projekt je zahrnutý do zoznamu prioritných projektov v rozhodnutí Parlamentu a Rady č. 1364/2006/ES zo 6. septembra 2006⁽¹⁾, ako „severoeurópsky plynovod“. V článku 13 tohto rozhodnutia sa stanovuje, že ak sa vyžaduje posúdenie vplyvu na životné prostredie v súlade s príslušnými právnymi predpismi Spoločenstva, musia sa výsledky takéhoto posúdenia zohľadniť pred tým, ako sa prijme rozhodnutie o realizácii projektov v súlade s príslušnými právnymi predpismi Spoločenstva.

Posúdenie vplyvu na životné prostredie podľa dohovoru Espoo (Dohovor o hodnotení vplyvov na životné prostredie presahujúcich štátne hranice) sa v súčasnosti pripravuje a malo by byť dokončené koncom roku 2008. V tomto rámci sa musia riešiť podobné otázky súvisiace so životným prostredím a musia byť zhodnotené príslušnými orgánmi dotknutých členských štátov. Je potrebné poznamenať, že dôležitou súčasťou tohto procesu sú konzultácie s inými krajinami, zmluvnými stranami dohovoru Espoo.

S ohľadom na špecifickú otázku je zrejmé, že glutaraldehyd sa má používať na tlakové skúšky ropovodov a plynovodov ako biocíd, ktorý zabraňuje množeniu baktérií, ktoré spôsobujú koróziu. Toto použitie glutaraldehydu je upravené smernicou 98/8/ES o uvádzaní biocídnych výrobkov na trh⁽²⁾ a spadá do medzi výrobky typu 12 (teda medzi prostriedky proti hlienu), kde patria výrobky ktoré sa používajú na ochranu pred alebo kontrolu tvorby hlienu na materiáloch, zariadeniach a štruktúrach použitých v priemyselných procesoch.

Glutaraldehyd používaný vo výrobkoch typu 12 má byť zhodnotený v rámci 10 ročného programu previerok, ktorý je stanovený v smernici 98/8/ES na hodnotenie látok použitých v biocídnych výrobkoch, ktoré boli na trhu už v čase nadobudnutia účinnosti tejto smernice. Až do uzatvorenia hodnotenia môžu biocídne výrobky obsahujúce glutaraldehyd a používané vo výrobkoch typu 12 zostať na trhu a členské štáty môžu naďalej uplatňovať svoje vnútroštátne pravidlá týkajúce sa uvádzania biocídnych výrobkov na ich trh.

Cieľom rámcovej smernice o vode 2000/60/ES⁽³⁾ je ochraňovať vnútrozemské, ako aj pobrežné vody pred znečistením. Jedným z jej cieľov je predchádzať znehodnocovaniu ekologického stavu vodných útvarov. Pri povoľovaní akejkoľvek činnosti podobnej tej uvedenej v otázke na ústne zodpovedanie by členské štáty mali zabezpečiť, že sa dodržiavajú ciele rámcovej smernice o vode a že sa predchádza akémukoľvek znehodnoteniu stavu.

S ohľadom na ochranu prírody je pravdepodobné, že dotknutá oblasť je prepojená s lokalitou európskeho významu (lokalita Natura 2000) s oblasťou Gotska Sandön – Salvorev. Táto oblasť sa nachádza v severovýchodnej časti ostrovu Gotland a je určená najmä na ochranu podvodných piesočných plytčín. Celková rozloha tejto oblasti je 60 500 hektárov. Lokalita je tiež oblasťou rozšírenia sivých tuleňov, ktoré sú chránené podľa smernice o biotopoch⁽⁴⁾. Pravidlá ochrany lokalít, ktoré boli určené za lokality európskeho významu podľa smernice o biotopoch, sú stanovené v článku 6 tejto smernice. Tento systém ochrany, okrem iného, stanovuje, že vplyvy projektov, ktoré môžu mať veľmi pravdepodobne výrazný dosah na lokalitu Natura 2000, musia byť riadene zhodnotené a že takéto projekty môžu byť povolené len za predpokladu splnenia istých podmienok. Ak je pravdepodobné, že projekt potrubia, ktorý uvádza vážený pán poslanec, bude mať výrazný dosah na uvedenú lokalitu Natura 2000, je zodpovednosťou príslušných švédskych orgánov, aby zabezpečili dodržiavanie uvedených ustanovení. Znamená to, že orgány musia zabezpečiť realizáciu riadneho hodnotenia vplyvu projektu na chránené prírodné hodnoty, predtým ako povolia realizáciu projektu.

Na príkaz vlády Novej demokracie sa správy prístavu Pireus a prístavu v Solúne „rozhodli“ neprijateľným a svojvoľným spôsobom oznámiť, že prevádzka kontajnerových terminálov (SEMPO) v týchto prístavoch bude prostredníctvom koncesie prevedená na monopolné konglomeráty na základe bezohľadných zmlúv, a to v rovnakom čase, keď poriadková polícia zasahovala chemickými prostriedkami proti štrajkujúcim pracovníkom dokov. Prevod prístavov do rúk monopolov bude mať negatívny dosah na vývoz a dovoz a vo všeobecnosti poškodí pracovníkov. Pracovníci dokov takúto politiku v členských štátoch odmietajú prostredníctvom organizovania masových štrajkov a demonštrácií.

Odsudzuje Komisia rozhodnutie vlády a príkaz na zásah poriadkovej polície proti štrajkujúcim? Bude naďalej uverejňovať takéto výzvy na predloženie ponuky aj s vedomím, že sa stretnú s radikálnym odporom pracovníkov prístavov?

V článku 33 Zmluvy o Európskej únii sa stanovuje, že členské štáty nesú sami zodpovednosť za udržiavanie práva a poriadku vo svojej krajine. V dôsledku tohto Komisia nie je schopná preskúmať údajné porušenie základných práv, ktoré nemajú spojitosť s právom Spoločenstva.

Ak boli v tomto prípade porušené základné práva, údajné obete môžu žiadať o nápravu na vnútroštátnej úrovni prostredníctvom príslušných orgánov vrátane vnútorného inšpektorátu polície a vnútroštátnych súdov. Okrem toho ktokoľvek, kto sa domnieva, že jeho alebo jej základné práva boli porušené môže predložiť sťažnosť pred Európsky súd pre ľudské práva Rady Európy v súlade s podmienkami uvedenými v dohovore (Rada Európy, 6075 Strasbourg-Cedex, Francúzsko⁽¹⁾).

Ako je Komisii známe, mnohým cestujúcim leteckou dopravou z tretích krajín, ktorí prechádzajú cez letiská EÚ/EHP, sú zabavované tekuté výrobky zakúpené v bezcolných zónach. Domnieva sa Komisia, že nariadenie prijaté 31. júla 2007 (ES) č. 915/2007⁽¹⁾ riešiace tento problém je vykonávané uspokojivo a dostatočne rýchlo?

Cieľom nariadenia Komisie (ES) 1546/2006⁽²⁾ je riešiť hrozbu, ktorú pre civilné letectvo predstavujú doma vyrobené tekuté výbušniny. Ako také zakazuje cestujúcim letov z letísk Spoločenstva prevážať tekutiny v príručnej batožine v jednotlivých objemoch vyšších ako 100 ml.

Bola však udelená výnimka pre tekutiny predávané v letiskových obchodoch a na palube lietadla za predpokladu splnenia istých bezpečnostných podmienok vrátane systému priehľadných vreciek (tzv. „tamper evident“ systém).

Keďže právne predpisy Spoločenstva sa neuplatňujú v tretích krajinách, nemôžeme predpokladať, že sa na letiskách v tretích krajinách alebo že prepravcovia, ktorí nemajú sídlo v Spoločenstve, používajú bezpečnostné požiadavky rovnocenné tým uplatňovaným v Európskej únii alebo v Európskom hospodárskom priestore. Následne takéto letiská a letecké spoločnosti nemôžu využívať výhody udelené výnimkou.

Komisia však vyvinula, v rámci nariadenia Komisie (ES) 915/2007⁽³⁾, spôsoby stanovenia rovnocennosti bezpečnostných opatrení pre tekutiny predávané na letiskách v tretích krajinách a v takýchto prípadoch môže byť udelená výnimka.

Túto možnosť majú k dispozícii všetky letiská v tretích krajinách a Komisia už dostala žiadosti od niekoľkých tretích krajín.

Do dnešného dňa jedna krajina, ktorou je Singapur, splnila podmienky Komisie na rovnocennosť bezpečnostných opatrení na jej letisku s opatreniami uplatniteľnými v Európskej únii v súlade s nariadením (ES) 915/2007. A teda tekutiny zakúpené na tomto letisku môžu byť vyňaté zo zabavenia na miestach bezpečnostných kontrol na letiskách Spoločenstva za predpokladu, že tekutina je v priehľadnom vrecku (tamper-evident) a cestujúci je schopný dostatočne uspokojivo preukázať, že bola zakúpená v letiskovom obchode v Singapure v rámci predchádzajúcich tridsiatich šiestich hodín.

Proces rozhodovania o rovnocennosti bezpečnostných opatrení na letiskách v tretích krajinách do veľkej miery závisí od samotnej tretej krajiny, ako aj od jej rozhodnutia požiadať o udelenie rovnocennosti. Aby bolo rozhodnuté o rovnocennosti, musia tretie krajiny dokázať, že ich bezpečnostné normy sú rovnocenné, čo zahŕňa analýzu vnútroštátnych právnych predpisov a iných príslušných informácií. Okrem toho musia uplatňovať odporúčané usmernenia na bezpečnostné kontroly Medzinárodnej organizácie civilného letectva na kontrolu tekutín, gélov a aerosólov a na prepravu tekutín predávaných na letiskách používať priehľadné vrecká (tamper-evident). Po analyzovaní týchto informácií ich Komisia môže doplniť prostredníctvom inšpekcie.

Napriek tomu, že mnoho tretích krajín vyjadrilo záujem o pridanie svojich letísk na zoznam vyňatých letísk, len málo z nich poskytlo tieto informácie, s cieľom riadne doložiť svoju žiadosť alebo v niektorých prípadoch žiaľ nezaviedli používanie priehľadných vreciek (tamper-evident) v letiskových obchodoch.

Môže Komisia objasniť presný význam slovného spojenia „zavedená prax“ a akýkoľvek príslušný časový rámec alebo osobitnú situáciu, ktoré sa môžu uplatňovať v kontexte vety: „Členské štáty neporušia túto smernicu, ak sa v súlade so zavedenou praxou rozhodnú pre tento účel nepoužiť ustanovenia druhej vety odseku 1 a príslušné ustanovenia odseku 2 pre určitý spôsob využívania vody, ak to neohrozuje účely a dosiahnutie cieľov tejto smernice.“⁽¹⁾?

Môže Komisia potvrdiť, či v prípade, ak sa pod zavedenou praxou rozumie, že niektoré sektory, napríklad školy, obecné zariadenia a iní užívatelia nemusia platiť poplatky za vodu, sa na nich vzťahuje článok 9 odsek 4, a preto sa ustanovenia druhej vety odseku 1 a príslušné ustanovenia odseku 2 pre určitý spôsob využívania vody nevyhnutne neuplatňujú na takýchto užívateľov?

Ak to tak nie je, môže Komisia, prosím, vysvetliť prečo a uviesť príslušné právne predpisy, ktoré sa na tieto sektory uplatňujú?

Podľa rámcovej smernice o vode⁽²⁾ je možné vyňať konkrétny spôsob využívania vody z platby poplatkov za vodu len v prípade „zavedenej praxe“, teda praxe, ktorá existovala v rámci vnútroštátneho práva v čase, keď bola smernica prijatá (rok 2000). A preto sa podľa nej nepovoľujú nové výnimky pre osobitné spôsoby využívania vody. Podľa írskych úradov boli z platenia poplatkov za vodu vyňaté v čase, keď bola smernica prijatá, len domácnosti.

Je potrebné zdôrazniť, že existujú iné podmienky uplatniteľné na možné vyňatie podľa článku 9 ods. 4. Členské štáty musia zabezpečiť, že to neohrozí dosiahnutie cieľov tejto smernice a mali by uviesť dôvody neúplného uplatňovania zásady pokrytia nákladov v plánoch vodohospodárskeho manažmentu povodí.

Riadna cenová politika v oblasti vôd je jedným z najdôležitejších nástrojov na poskytnutie stimulov na efektívne využívanie vodných zdrojov. Základným dôvodom cenovej politiky v oblasti vôd podľa rámcovej smernice o vode preto nie je zvýšiť zisk, ale vyslať cenový signál, ktorý funguje ako stimul na šetrenie vyčerpateľného zdroja, ktorý vyžaduje finančne náročnú infraštruktúru dodávok a ktorý môže byť potrebný na udržanie biodiverzity a ochranu iných významných zdrojov, akými sú napríklad rybolovné zdroje.

Vyberanie poplatkov za vodu na základe údajov z vodomerov – ako v prípade elektriny alebo inej úžitkovej služby, je úplne v súlade s politikou EÚ v oblasti vody. Prístup írskej vlády, ktorým je spoplatňovanie vody, je preto v súlade s rámcovou smernicou o vode. Na druhej strane, keďže výber mechanizmov na financovanie škôl je celkovo záležitosťou írskych úradov, smernica nekladie žiadnu prekážku prijatiu opatrení na financovanie, ktoré umožňujé írskym školám hradiť svoje základné prevádzkové náklady vrátane nákladov na vodu. Preto sa nenamieta voči blokovému financovaniu (celková suma) alebo financovaniu na hlavu (suma na žiaka). Takáto kombinácia poplatkov za vodu a určeného prídelu by umožnila školám hradiť obyčajné merané náklady, pričom im stále poskytuje stimul na šetrenie vody.

Pri príležitosti nedávneho podpísania dohody o projekte Južný prúd (South Stream) medzi Bulharskom a Ruskou federáciou (spolu s dohodou v hodnote 4 miliardy EUR na výstavbu jadrovej elektrárne v Belene ruskou spoločnosťou Atomstroyexport, čo je prvá zmluva tohto druhu uzatvorená v rámci EÚ) si prezident Putin v tlačovom vyhlásení neodpustil poznámku o politickom význame, ktorý Rusko tejto dohode prikladá, keď vyhlásil: „Pre nás je najdôležitejšie, aby Bulharsko nevyvíjalo obrannú politiku, ktorá by podliehala bezpečnostným záujmom iných krajín. Nové záväzky Bulharska vyplývajúce z jeho členstva v NATO by nemali byť prekážkou v rozvoji jeho vzťahov s Ruskom.“ Reakcia komisára pre energetiku Andrisa Piebalgsa (sprostredkovaná jeho hovorcom Ferranom Tarradellasom) na úsilie Ruskej federácie stať sa (slovami analytika Nadácie Jamestown Vladimira Socora) „politickým manažérom systému dodávok energie do Európy“ neposkytuje žiadny náznak o tom, aké následky od tejto dohody očakáva Komisia.

Majúc na zreteli výrazné následky pre európske energetické politiky a regionálny geostrategický dosah, akým spôsobom Komisia upraví svoje stanovisko, ak sú vôbec plánované nejaké úpravy, aké sú základné zásady, od ktorých Komisia nie je pripravená ustúpiť?

Otázka váženého pána poslanca zdôrazňuje záležitosť súvisiacu s jednotným postojom Európskej únie k vonkajším energetickým otázkam. Komisia pracuje na všetkých aspektoch vonkajšej energetickej politiky, ktoré spadajú do jej súčasnej právomoci a snaží sa o koherentný prístup, v rámci ktorého navrhuje možné nástroje v tejto súvislosti, o ktorých bude pravdepodobne bližšie informovať koncom tohto roku. Strednodobá bezpečnosť dodávok energií do EÚ, ako aj medzinárodná geopolitická situácia, ktorá dodávky energií ovplyvňuje sú dôvodom spoločných obáv všetkých členských štátov a vyžadujú určenie spoločného európskeho konceptu bezpečnosti dodávok, pričom sa zohľadňujú tieto aspekty:

V prvom rade členské štáty Európskej únie majú právo vybrať si spomedzi rôznych zdrojov energií, ako aj všeobecnú štruktúru pre dodávky energií do ich krajiny. Avšak v súvislosti s rastúcou úlohou dovozu v energetickom mixe EÚ a potrebou prijať koherentnejší zacielenejší prístup EÚ k vonkajšej energetickej bezpečnosti, Európska rada na zasadnutí v marci 2007 uznala význam rozvoja prístupu spoločnej vonkajšej politiky na podporu cieľov energetickej politiky.

V druhom rade je kvôli hlavným projektom infraštruktúry nevyhnutné viesť konkrétnu diskusiu v rámci EÚ o spoločnom záujme, s cieľom určiť spoločné priority a podporiť užšiu koordináciu politík členských štátov. Takáto diskusia už prebieha v rámci programu transeurópskych energetických sietí (TEN-E), v rámci ktorého je možné určiť európske prioritné projekty. Takáto diskusia by mala prispieť k lepšiemu pochopeniu celkového vplyvu projektu Južný prúd na záujmy EÚ a bezpečnosť dodávok.

A na záver je dôležité, aby si členské štáty vo zvyšujúcej sa miere vymieňali aktuálne informácie s Komisiou a navzájom o dvojstranných projektoch, ktoré majú dosah na bezpečnosť dodávok energií v EÚ.

Európsky súdny dvor 6. septembra 2006 vyniesol rozsudok vo veci C-88/03, v tzv. veci „Azory“. Vo svojom rozsudku sa Súd odvoláva na referenčný rámec, ktorý sa musí zohľadňovať pri určovaní, či ide o nezákonnú štátnu pomoc a tvrdí, že tento rámec nemusí byť definovaný v rámci hraníc územia príslušného členského štátu. Napriek tomuto právnemu precedensu Komisia vo svojom rozhodnutí nástojí na chápaní členského štátu ako referenčného rámca, bez ohľadu na osobitosti regiónov a ich daňovej autonómie.

Môže Komisia potvrdiť, že podľa jej názoru, žiadny región nemôže disponovať vlastným referenčným rámcom? Ak áno, uvedomuje si Komisia, že tento postoj podporuje kroky smerom k nezávislosti?

V rozsudku, na ktorý vážený pán poslanec odkazuje, Európsky súdny dvor naznačil osobitné okolnosti, za ktorých výkon autonómnych daňových právomocí regionálnou vládou nepredstavuje štátnu pomoc v zmysle článku 87 ods. 1 Zmluvy o ES.

Od prijatia rozsudku vo veci Azory Komisia neprijíma žiadne rozhodnutia týkajúce sa otázky regionálnej selektívnosti. Komisia bude samozrejme uplatňovať interpretáciu článku 87, ktorú poskytol Súd.

Komisia by chcela váženého pána poslanca upozorniť na skutočnosť, že úlohou Komisie je zabezpečiť správne uplatňovanie pravidiel štátnej pomoci. V tejto súvislosti musí overovať vzhľadom na judikatúru, či výkon daňovej autonómie regionálnymi úradmi spĺňa kritériá stanovené Súdom a nevyužíva sa na obchádzanie riadneho uplatňovania pravidiel štátnej pomoci.

Negatívne vplyvy zapáchajúcich látok na životné prostredie a človeka je problémom, na ktorý čoraz častejšie upozorňujú občania EÚ. Niektoré krajiny EÚ, ako napríklad Holandsko, Belgicko a Nemecko, experimentujú s osobitnými právnymi predpismi týkajúcimi problémov so znižovaním znečistenia zápachom. Iné krajiny však takéto kroky nepodnikli, pričom sa odvolávajú na absenciu primeraných možností na úrovni Spoločenstva.

Hodlá Komisia podniknúť nejaké kroky, s cieľom prijať kvalitné normy pre atmosférické zápachy v Európskej únii a/alebo plánuje využiť iné právne prostriedky na riešenie problému so znižovaním znečistenia zápachom? Ak áno, v akom štádiu sa tieto ustanovenia nachádzajú a kedy budú zavedené?

Atmosférické zápachy nie sú na úrovni Spoločenstva osobitne upravované a Komisia neplánuje navrhnúť zavedenie kvalitných noriem v tejto oblasti. Opatrenia zamerané osobitne na zápachy teda zostávajú v kompetencii členských štátov. Napriek tomu v prípadoch, keď sa problémy so zápachmi vyskytnú v rámci prevádzky istých priemyselných zariadení, spadajú tieto problémy do rozsahu pôsobnosti smernice Rady 96/61/ES z 24. septembra 1996 o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia.⁽¹⁾ Priemyselné činnosti, na ktoré sa táto smernica vzťahuje zahŕňajú, medzi inými, výrobu chemických látok v priemyselnom meradle, ako aj čističky odpadových vôd, ak sú spojené s činnosťami, na ktoré sa vzťahuje táto smernica.

Podľa uvedenej smernice sú príslušné orgány povinné vydať pre každé zariadenie povolenie zahŕňajúce limitné hodnoty emisií alebo im rovnocenné parametre a technické parametre založené na najlepších dostupných technikách, zohľadňujúc technické charakteristiky príslušného zariadenia, jeho geografickú polohu a miestne environmentálne podmienky.

Všetky environmentálne vplyvy zariadení patriacich do rozsahu pôsobnosti uvedenej smernice musia byť kontrolované v rámci vydaných povolení, napríklad vypúšťanie do ovzdušia, vody, produkcia odpadu, účinné využívanie energií a ochrana pôdy. Rovnako je nutné prijať vhodné opatrenia na riešenie problémov so zápachom, ktorý môže produkovať prevádzka istých zariadení a napríklad v Referenčnom dokumente o najlepších dostupných technikách v oblasti spoločných odpadových vôd a spracovania odpadového plynu/riadiacich systémov v chemickom priemysle sa stanovujú najlepšie dostupné techniky na zníženie objemu pachových emisií.

Zápachy zo spracovania odpadu sú upravené v článku 4 smernice Parlamentu a Rady 2006/12/ES z 5. apríla 2006 o odpadoch, v ktorom sa stanovuje, že členské štáty prijmú nevyhnutné opatrenia na zaistenie toho, aby sa odpady zhodnocovali alebo zneškodňovali bez ohrozenia zdravia ľudí a bez použitia postupov alebo metód, ktoré by mohli poškodiť životné prostredie, okrem iného, aj zápachom.⁽²⁾ Okrem toho v prílohe I k smernici Rady 1999/31/ES z 26. apríla 1999 o skládkach odpadov⁽³⁾ sa uvádza, že sa majú prijať opatrenia na minimalizáciu škodlivých vplyvov a nebezpečenstiev súvisiacich so skládkou, ako sú emisie zápachu.

Komisia opakovane oznámila zavedenie nového počítačového systému Symmetry, ktorý by mal nahradiť existujúci systém Appfin. Napriek tomu, že do vývoja tohto systému investovala sedem rokov, je jeho zavedenie opäť odložené.

Objavuje sa mnoho otázok. Aké množstvo finančných prostriedkov už bolo vynaložené? Aké budú ročné prevádzkové náklady tohto systému v porovnaní so systémom Appfin? Kto sú dodávatelia a ako boli vybratí? Prečo nie sú dodávatelia schopní dodržať svoje termíny?

Súhlasí Komisia s tým, že by teraz mala začať s hĺbkovým vonkajším auditom, opätovne preskúmať rozpočtové náklady a náklady na ľudské zdroje v rámci riadnej analýzy príjmov a výdavkov a zhodnotiť akékoľvek možné nedostatky v riadení?

Symmetry je názov integrovaného systému riadenia určeného na poskytovanie riadenia programov, opatrení a projektov Generálneho riaditeľstva pre vzdelávanie a kultúru (GR EAC), ako aj Výkonnej agentúry pre vzdelávanie, audiovizuálnu oblasť a kultúru (EACEA) počas celej životnosti týchto programov a nie je len jednoduchým lokálnym finančným systémom, ktorého úlohou je nahradiť systém Appfin.

Základný finančný modul zadávania zákaziek systému Symmetry je v pilotnej fáze od septembra 2007. Na skúšanie systému sa používa začiatočná skupina 41 pilotných projektov zo 4 činností rozdelených medzi generálne riaditeľstvo a výkonnú agentúru (100 % zo záväzkov a 75 % z predbežného financovania bolo úspešne ukončených; zostávajúce predbežné financovanie nemôže byť ešte ukončené z rozpočtových dôvodov). Tieto výsledky považujeme za pozitívne a postupne počas roku 2008 povedú k fungovaniu na plnú výrobnú kapacitu systému.

Hlavným dodávateľom systému je spoločnosť Intrasoft International, pričom na vedľajšiu zákazku v hodnote asi 5 % z celej zákazky bola vybratá spoločnosť Siemens Business Services ako dodávateľ zodpovedný za zabezpečenie kvality. Dodávatelia boli vybraní prostredníctvom verejného výberového konania⁽¹⁾ a prvé osobitné zmluvy na vývoj systému boli podpísané v decembri 2001.

Do dnešného dňa bola vyplatená suma v celkovej výške 7 485 982 EUR určená na pokrytie všetkých aspektov vývoja vrátane zabezpečenia kvality, skúšok prijatia systému, užívateľskej linky a služieb školenia. Prostredníctvom platby vo výške 903 216 EUR bola v roku 2007 zaobstaraná vysokovýkonná platforma servera v Luxemburskom stredisku Komisie pre údaje na obdobie štyroch rokov.

Systém potrebuje dlhšie časové obdobie na dosiahnutie svojich cieľov, pretože sa musí prispôsobiť výrazným zmenám vo finančnom a organizačnom prostredí, najmä zavedeniu nových finančných nariadení v roku 2003 a 2006, založeniu agentúry EACEA a zavedeniu účtovania na základe časového rozlíšenia v januári 2005.

Keď porovnáme systém Symmetry so systémom Appfin, systém Appfin sa javí ako lokálny finančný systém s obmedzeným rozhraním s ústredným systémom ABAC a obmedzeným množstvom funkcií. Systém Symmetry poskytuje oveľa širšie série funkcií vrátane online služieb predkladania návrhov, výberu návrhov, zadeľovania zákaziek podľa projektov, činnosti monitorovania, uzatvorenia a podávania správ. Porovnanie prevádzkových nákladov je preto zložité, napriek tomu, keď bude ukončená hlavná fáza vývoja (koncom roku 2008) by prevádzkové náklady finančných podsystémov systému Symmetry mali byť nižšie ako náklady na prevádzku zastarávajúceho systému Appfin.

Útvar pre vnútorný audit plánuje na obdobie 2008 – 2009 audit informačných technológií (IT) aplikácie Symmetry, keď sa bude naplno využívať.

Niektoré veľké európske spoločnosti, akými sú napríklad spoločnosti Total a Shell, pokračujú v spaľovaní plynu v Nigérii v súvislosti s ich ťažbou ropy, ktoré je nesmierne škodlivé pre životné prostredie, ako aj pre zdravie ľudí, ktorí bývajú v okolí ťažobných oblastí. Plyn je vedľajším produktom ropy, ktorá sa ťaží v Nigérii a predstavuje 95 % príjmov krajiny. Objem plynu, ktorý je v Nigérii spaľovaný, sa rovná štvrtine celkovej britskej spotreby. Podľa Svetovej banky sa každoročne spaľovaním zemného plynu stratí 40 miliárd dolárov a tento postup má ročne na svedomí 400 miliónov ton emisií oxidu uhličitého vypustených do ovzdušia. Podľa Svetovej banky by spoločnosti urobili lepšie, keby plyn zachytávali a predávali ho v kvapalnom skupenstve. Takýto postup si však vyžaduje investície.

V októbri 2007 vláda Nigérie oznámila, že od 1. januára 2008 bude spaľovanie plynu zakázané. Na začiatku januára sa však rozhodla presunúť tento termín na koniec roku 2008. Toto oddialenie zákazu je pravdepodobne následkom tlaku, ktoré na ňu vyvíjali nadnárodné spoločnosti. V európskych krajinách je spaľovanie plynu v spojení s ťažbou ropy zakázané. Bude Komisia na tieto spoločnosti vyvíjať nátlak, aby ukončili takéto poškodzujúce postupy alebo ich bude pokutovať v prípade, ak ich za ich činnosť nepotrestajú nigérijské úrady?

Poškodzujúce postupy spaľovania plynu v delte Nigeru majú vážne dôsledky na miestne životné prostredie, na hospodárstvo Nigérie a tiež masívne prispievajú k svetovej zmene klímy. Význam, ktorý Komisia určila činnostiam na obmedzenie spaľovania plynu sa opätovne uvádza v Strategickom partnerstve Afrika – EÚ (prioritné opatrenie 5 „partnerstvo v oblasti energetiky“), ktoré vzišlo z lisabonského samitu EÚ – Afrika, ktorý sa konal v decembri 2007. Delta Nigeru je patrí medzi miesta na zemi, kde sa vykonáva spaľovanie plynu v najväčšom rozsahu. Používanie tohto postupu, ktorý bol zavedený do praxe asi pred 40 rokmi, len okrajovo obmedzili veľké investície nadnárodných ropných spoločností na účely skvapalňovania zemného plynu. Z Nigérie, ktorá je tradičným významným dodávateľom ropy, sa postupne stáva hlavný dodávateľ plynu. Objem jej zdrojov zemného plynu je siedmym najväčším na svete. Nigéria v roku 2006 vyviezla do Európy 83 % svojej produkcie skvapalneného zemného plynu, čo predstavuje len približne 60 % celkového vyťaženého plynu. Zostávajúcich 40 %, najmä plyn pridružený k rope ťaženej vo vrtoch, ktoré nedisponujú infraštruktúrou na zadržiavanie a produkciu zemného plynu, bolo spálených. Najnovšie odhady naznačujú, že okolo 24 miliárd m3 plynu pridruženého k rope je každoročne spálených. Vláda plánuje zvýšiť do roku 2010 zisky z vývozu plynu na 50 % z výnosov z ropy, čo bude vyžadovať investície v rozpätí od 10 do 12 miliárd EUR na vybudovanie infraštruktúry vrátane väčšieho počtu prevádzok na skvapalňovanie plynu a plynovody. Jedným zo zvažovaných projektov je transsaharský plynovod vedúci cez púšť Sahara, ktorý bude v budúcnosti poskytovať dodatočnú možnosť vývozu plynu a mohol by plynom cez Niger a Alžírsko priamo zásobovať Európu.

V tejto súvislosti bola správa o odložení vládneho zákazu spaľovania plynu na koniec roku 2008 sklamaním. Zatiaľ čo veríme, že nový termín bude dodržaný, všimli sme si, že ukončenie spaľovania plynu sa zdá sa stalo prioritou vlády v Nigérii. Hlavné zainteresované strany sa nedávno stretli, aby vypracovali plán na obmedzenie spaľovania v rámci realistického časového rámca. Zástupcovia viacerých ministerstiev a spoločností pôsobiacich v tomto odvetví sa dohodlo na zriadení Výboru pre obmedzenie spaľovania, ktorému predsedá minister pre plyn, ktorého činnosť pravdepodobne uľahčí Partnerstvo pre globálne obmedzenie spaľovania plynu Svetovej banky, ktoré Komisia podporuje a prispieva k nemu.

Komisia má k dispozícii dve cesty, ako riešiť problémy súvisiace so spaľovaním plynu: i) v rámci politického dialógu medzi EÚ a Nigériou podľa článku 8 Dohody o partnerstve z Cotonou a ii) v rámci prebiehajúceho plánovania rozvoja spolupráce v rámci 10. Európskeho rozvojového fondu (ERF).

Pokiaľ ide o prípadné zásahy proti ropným spoločnostiam EÚ, ktoré ťažia ropu v Nigérii vo forme nátlaku alebo opatrenia, Komisia nedisponuje právnou mocou na stanovovanie sankcií. V rámci svojej politiky na podporu spoločenskej zodpovednosti podnikov však Komisia podporuje kódexy správania spoločenskej zodpovednosti podnikov, ktoré spoločnosti na báze dobrovoľnosti dodržiavajú v rámci aj mimo EÚ. Komisia napríklad podporuje takéto kódexy správania, akým je Iniciatíva transparentnosti ťažobného priemyslu, ktorá je vplyvným nástrojom na monitorovanie ziskov vyťažených z odvetvia nerastných surovín a prispieva k nim. Komisia je tiež zaviazaná k podpore povedomia o referenčných medzinárodných nástrojov a iniciatív týkajúcich sa spoločenskej zodpovednosti podnikov, akým je napríklad trojstranné prehlásenie Medzinárodnej organizácie práce (MOP) o princípoch pre nadnárodné podniky a sociálnu politiku, usmernenia pre nadnárodné spoločnosti Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) a iniciatíva Global Compact Organizácie spojených národov, ako aj k podpore ich vykonávania.

Médiá priniesli správu, že marocký kráľ Mohamed VI požiadal francúzskeho prezidenta, aby v rámci EÚ vyvíjal nátlak na uznanie „posilneného statusu“ Maroka. V dôležitom prejave na štátnickom obede vyhlásil: „Politika Európskej únie voči jej susedom posilňuje úsilie Maroka o posilnený status, ktorý poskytuje jeho vzťahom s Úniou strategický rozmer, ktorý si zasluhujú.“

Benita Ferrero-Waldnerová, komisárka pre vonkajšie veci, už vyhlásila, že Komisia zvažuje túto požiadavku. Komisár Louis Michel v minulosti vyhlásil, že krajinám Magrebu by malo byť tiež umožnené, aby boli súčasťou konceptu „Európy“.

Aká je povaha tohto „posilneného statusu“? Domnieva sa Komisia, vzhľadom na prístupové rokovania s moslimským Tureckom, že možné členstvo Maroka v EÚ je tiež možnosťou?

Pri príležitosti zasadnutia Asociačnej rady EÚ – Maroko 23. júla 2007 Európska únia potvrdila svoju vôľu zvážiť spôsoby a prostriedky na posilnenie dvojstranných vzťahov s Marokom v súvislosti so žiadosťou Maroka o posilnený status. Od roku 2000 skutočne marocký kráľ požaduje posilnený status, ktorý by predstavoval „viac než pridruženie a menej než pristúpenie“. Asociačná rada EÚ – Maroko stanovila pracovnú skupinu ad-hoc, ktorej úlohou je zvážiť spôsoby, akými je možné posilniť dvojstranné vzťahy. Táto pracovná skupina sa zatiaľ nestretla. Na najbližšom zasadnutí Asociačnej rady by mala podať správu. A na záver krajinám, na ktoré sa vzťahuje európska susedská politika nebola poskytnutá perspektíva pristúpenia k Európskej únii.

V období rokov 2007 – 2013 sa Litva zúčastní na programoch cezhraničnej spolupráce medzi Poľskom, Litvou a Ruskou federáciou a Litvou, Lotyšskom a Bieloruskom v rámci nástroja európskeho susedstva a partnerstva. S cieľom podporiť hospodársky a sociálny rozvoj v cezhraničných regiónoch, riešiť spoločné otázky v oblasti ochrany životného prostredia a verejného zdravia, bojovať proti organizovanému zločinu a predchádzať mu, zabezpečiť bezpečnú a účinnú hraničnú kontrolu a podporiť miestne medzikomunitné iniciatívy, budú vypracované rôzne projekty. V obidvoch programoch sa stanovuje možnosť realizácie strategických projektov vnútroštátneho významu.

Mohla by Komisia poskytnúť podrobnosti o postupoch výberu, kritériách hodnotenia a rozsahu pomoci poskytovanej strategickým projektom? Aké odporúčania by mohla Komisia poskytnúť s ohľadom na prípravu a realizáciu strategických projektov (najmä vzhľadom na skúsenosti získané v iných krajinách)?

Termín „strategické projekty“ pochádza z terminológie štrukturálnych fondov a nemal by sa zamieňať s termínom „projekty značného rozsahu“ používanom v kontexte programu susedskej politiky. Podľa kapitoly 1 článku 2 pravidiel vykonávania programov cezhraničnej spolupráce sú „projekty značného rozsahu – projekty zahrnujúce súbor prác, činností alebo služieb určených na splnenie funkcie neoddeliteľne spätej s jasne vymedzenými cieľmi a spoločným záujmom realizovať cezhraničné investície.“

Krajiny podieľajúce sa na programe môžu po dohode s Komisiou spoločne určiť investičné projekty značného rozsahu, ktoré nebudú vyberané v rámci výzvy na predkladanie ponúk.

Počas prípravy Dokumentu spoločného operačného programu pre každú cezhraničnú spoluprácu jednotlivo, zúčastnené krajiny spoločne určia počet, povahu a približný objem projektov značného rozsahu a rozhodnú o týchto kritériách.

Tieto projekty sa buď osobitne uvádzajú v programovom dokumente, a tým sú súčasťou rozhodnutia Komisie, alebo sú vybrané po dohode s Komisiou v neskoršej fáze spoločným monitorovacím výborom.

Projekty značného rozsahu by mali mať spoločný „strategický“ vnútroštátny alebo regionálny význam pre všetky krajiny podieľajúce sa na programe. Sú nimi napríklad výstavba osobitného mostu alebo infraštruktúry hraničnej kontroly.

Každý projekt značného rozsahu bude predmetom zmluvy o grante medzi príjemcom (vnútroštátny, regionálny alebo miestny orgán) a príslušným spoločným riadiacim orgánom. Po otvorení medzinárodnej verejnej súťaže, bude určený projekt značného rozsahu realizovaný.

Prostriedky vyčlenené na projekty značného významu v rámci každého cezhraničného susedského programu by mali dosahovať primeraný objem a nemôžu kvôli povahe týchto programov, predstavovať väčšinu finančných prostriedkov.

Očakávame, že dva programy cezhraničnej spolupráce, na ktorých sa zúčastňuje Litva, konkrétne program Poľsko, Litva, Ruská federácia a program Litva, Lotyšsko, Bielorusko, budú predložené Komisii v júni 2008, čo umožní prijať rozhodnutie na jeseň.

Ku klimatickej zmene prispieva rozširovanie a zväčšovanie vysušených regiónov na všetkých kontinentoch, ktoré sa rýchlo prehrievajú a menia lokálnu i regionálnu klímu. Vysušovanie krajiny nastáva rýchlym odvádzaním dažďových vôd, ale aj melioráciou a odlesňovaním plôch. Zadržiavanie dažďovej vody vo vodných nádržiach umiestnených najmä v miestach, kde došlo k vysušovaniu vplyvom činnosti človeka, predstavuje lacnejšie, rýchlejšie, efektívnejšie a bezkonfliktné riešenie na dosiahnutie zmiernenia extrémov počasia.

Je Komisia otvorená novej vodnej paradigme „vodou ozdravovať klímu“, ktorej ambíciou je riešiť problém klimatickej zmeny alternatívnymi prístupmi?

Podporila by Komisia program zadržiavania dažďovej vody v sídlach ako strategické opatrenie na zmiernenie klimatických zmien?

V júli 2007 Európska komisia prijala oznámenie o riešení problému nedostatku vody a súch. Tieto záležitosti sa stali hlavnou výzvou a očakáva sa, že zmena klímy bude tento stav zhoršovať, čo Komisia zdôraznila vo svojej Zelenej knihe o prispôsobení sa zmene klímy⁽¹⁾.

V oznámení sa uvádza séria možností politiky na európskej, vnútroštátnej a regionálnej úrovni, s cieľom riešiť a zmierňovať dôsledky výzvy, ktorú predstavujú nedostatok vody a suchá. Spomeňme len dve kľúčové smerovania, ktoré sa presadzujú v oznámení: 1. pokračovanie k plnému vykonávaniu rámcovej smernice o vode; 2. úspora vody a všetky možnosti na zlepšenie šetrného hospodárenia s vodou stanoviť za prioritu.

Oznámenie vychádza z hodnotenia potenciálu EÚ v oblasti úspor vody. V niektorých regiónoch by sa mohlo ušetriť až 30 % objemu vody spotrebovanej v budovách. V niektorých mestách unikanie vody zo siete verejných dodávok predstavuje aj viac ako 50 %. Podobné plytvanie vodou je zaznamenané v zavlažovacích sieťach. Preto v Európe existuje veľký potenciál v oblasti úspory vody. Úspora vody sa musí stať prioritou, a preto musia byť preskúmané všetky možnosti na zlepšenie šetrného hospodárenia s vodou.

Tvorba politiky musí vychádzať z jasného systému priorít. Dodatočné infraštruktúry na dodávku vody by sa za možnosť mali považovať len vtedy, keď boli vyčerpané iné možnosti vrátane politík šetrného hospodárenia s vodou.

Za možné alternatívy sa čoraz častejšie v Európe považujú alternatívne možnosti, akou je zadržiavanie dažďovej vody. Vývoj týchto alternatív je predmetom právnych predpisov EÚ a musí byť v súlade so zásadou systému priorít.

Ešte k oznámeniu, Komisia v súčasnosti začína s hĺbkovým hodnotením rizika a vplyvu všetkých alternatívnych možností dodávok vody vrátane zadržiavania dažďovej vody.

Komisia predstaví výsledky tohto hodnotenia v následnej správe o opatreniach uvedených v oznámení, ktoré majú byť prijaté do konca roku 2008. Prvé výsledky budú prezentované na stretnutí fóra zainteresovaných strán, ktoré by sa malo konať začiatkom septembra 2008 v Zaragoze.

Pokiaľ ide o rozvojové krajiny postihnuté suchami, dezertifikáciou a znehodnotením pôdy, Komisia je aktívne zapojená do podpory vykonávania Dohovoru OSN o boji proti dezertifikácii. Samozrejme do programov zameraných na riešenie tohto problému sú zahrnuté systémy vodného hospodárstva pre trvalo udržateľné zdroje. Komisia tiež podporuje osobitné programy týkajúce sa vodného hospodárstva a zadržiavania dažďovej vody a využíva ich v rámci svojich rozvojových programov. A na záver iniciatíva EÚ v oblasti vodného hospodárstva je tiež výsadným nástrojom pokroku na ceste k dosiahnutiu cieľov svetového samitu o trvalo udržateľnom rozvoji a rozvojových cieľov milénia.

V treťom Európskom akčnom programe bezpečnosti cestnej premávky (EK, 2003) sa osobitne uvádza kľúčový návrh na zabezpečenie riadneho vynucovania najdôležitejších bezpečnostných pravidiel v oblastiach rýchlosti, požívania alkoholu pred vedením vozidla a používania bezpečnostných pásov. Viedlo to k prijatiu odporúčania o vynucovaní právnych predpisov v oblasti cestnej premávky (Európska komisia, 2003). Európska komisia nechala vypracovať analýzu nákladov a výnosov na základe návrhov podobných tomuto odporúčaniu. Zhodnotila, že zvýšené vynucovanie by malo za následok o 14 000 menej prípadov úmrtí na cestách ročne a o 680 000 zranení v EÚ (spoločnosť ICF Consulting, 2003). V odporúčaní sa uvádza, že Európska komisia do jesene 2007 zhodnotí, či sa politiky vynucovania v členských štátoch dostatočne zlepšili a zváži navrhnutie záväznejšieho právneho predpisu, akým je napríklad smernica.

Aké sú výsledky tohto hodnotenia a akým spôsobom hodlá Európska komisia zabezpečiť zlepšenie vynucovania dopravných právnych predpisov v členských štátoch a ich cezhraničnú spoluprácu?

Komisia naozaj vykonala hodnotenie, v ktorom skúmala, či sa politiky vynucovania v členských štátoch dostatočne zlepšili od prijatia odporúčania Komisie o vynucovaní právnych predpisov v oblasti cestnej premávky.

Žiaľ zistenia z tohto hodnotenia nie sú pozitívne, keďže sa trend v oblasti cestnej bezpečnosti za uplynulých päť rokov nezlepšil. Je pravdou, že došlo k zníženiu počtu úmrtí v roku 2004 o 6 %, avšak v roku 2006 to bolo len 5 % a vlani k žiadnemu zníženiu nedošlo. Počas obdobia rokov 2001 – 2007 sa počet úmrtí znížil o 20 %, zatiaľ čo by bolo potrebné zníženie o 37 %, ak by sme chceli dosiahnuť európsky cieľ zníženia počtu úmrtí na cestách o polovicu do roku 2010.

Vynucovanie sa javí ako veľmi účinný nástroj na znižovanie počtu dopravných nehôd v krátkom časovom období. Keďže v Európskej únii existuje široké spektrum rôznych dopravných a cestných podmienok, nie je vhodné zvažovať harmonizáciu vnútroštátnych dopravných právnych predpisov a trestov. Avšak všetci vodiči musia dodržiavať vnútroštátne právne predpisy a tresty, ak sa má zlepšiť cestná bezpečnosť a v súčasnosti si nemôžeme byť istí, že vodiči a majitelia automobilov, ktorí spáchali vážny priestupok v členskom štáte, v ktorom nemajú trvalý pobyt, budú účinne stíhaní a sankcionovaní po tom, čo sa vrátia do členského štátu, kde trvalý pobyt majú. Mechanizmy na výmenu údajov medzi vnútroštátnymi orgánmi sú stále obmedzené a dvojstranné dohody neviedli k zavedeniu účinného systému v rámci celej EÚ. Ide o vážny nedostatok vo vynucovaní, ktorý znižuje celkovú efektivitu vynucovania a dôveryhodnosť kontrol v očiach domácich vodičov. V tejto oblasti ide o zjavný európsky rozmer a otázku, s ktorej riešením môže prísť Európa. Je potrebné zaviesť systém výmeny informácií o údajoch vozidla, ktorý by umožnil členským štátom, v ktorých bol priestupok spáchaný, nájsť zodpovednú osobu bez ohľadu na to, v ktorom štáte Európskej únie má tato osoba trvalý pobyt a ktorý by príslušným orgánom umožnil stanoviť zodpovedajúcu sankciu. Posilní to všeobecné dodržiavanie dopraných pravidiel týkajúcich sa cestnej bezpečnosti a zabezpečí rovnaké zaobchádzanie so všetkými európskymi občanmi podľa týchto právnych predpisov.

Podľa článku 7 ods. 1 smernice Európskej únie o vtáctve (smernica 79/409/EHS⁽¹⁾) druhy uvedené v prílohe II k smernici môžu byť v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi lovené v celom Európskom spoločenstve. V článku 7 ods. 3 smernice sa ďalej stanovuje, že druhy uvedené v prílohe II/2 môžu byť lovené len v členských štátoch, pre ktoré je to uvedené. V súčasnosti nie je možné v Rakúsku poľovať na vtáky z čeľade krkavcovitých. Čiastočne z tohto dôvodu sa počet vtáctva z čeľade krkavcovitých v Rakúsku zvýšil, odkedy krajina pristúpila k Európskej únii, najmä vo východnom Rakúsku, čo poškodilo obyvateľov, ako aj faunu.

Považuje Komisia za možné spätne rozšíriť zoznam uvedený v prílohe II/2 k smernici o vtáctve a zahrnúť do neho čeľaď krkavcovitých v Rakúsku?

Vážený pán poslanec sa pýta, či Komisia považuje za možné upraviť prílohu II.2 k smernici o vtáctve spôsobom, ktorým by stanovila možnosť lovu vtáctva z čeľade krkavcovitých v Rakúsku.

Rakúskym orgánom sa zdôrazňuje, ako aj iným zainteresovaným stranám, ktoré sa na Komisiu v minulosti v tejto záležitosti obrátili, že revízia prílohy II ku smernici o vtáctve (79/409/EHS⁽²⁾) je veľmi komplexným a zdĺhavým postupom, keďže si vyžaduje úplný legislatívny postup spolurozhodovania zahŕňajúci Radu a Parlament.

Vzhľadom na to už Komisia vyjasnila, že akákoľvek úprava tohto typu musí byť vykonaná strategickým spôsobom spolu so všetkými členskými štátmi a musí byť založená na komplexných informáciách o stave zachovania druhov uvedených v prílohe II. Takýto prístup môže viesť nielen k začleneniu, ale aj k vyňatiu istých druhov zo zoznamu v prílohe II.

V súčasnosti Komisia neplánuje úpravu prílohy II.2 k smernici o vtáctve. Napriek tomu sa v súčasnosti pracuje na niektorých riadiacich plánoch pre druhy uvedené v prílohe II.

V súvislosti so špecifickým problémom Rakúska, ktorý ako sa zdá súvisí najmä s lovom vrán, Komisia pri mnohých príležitostiach navrhla rakúskym regiónom, aby svoje ťažkosti prekonali prostredníctvom plného využitia postupu udelenia výnimky (článok 9 smernice). Podľa článku 9 smernice je možné udeliť výnimku z dôvodu zabránenia „závažným škodám na úrode, hospodárskych zvieratách, lesoch, chove rýb a vodnom hospodárstve“ a mnohých iných dôvodov. Niektoré krajiny sa podľa tejto rady už zariadili. Komisia teda naďalej tento postup doporučuje.

Televízna stanica Euronews 24. januára 2008 vyprovokovala kontroverzné diskusie zobrazením mapy, na ktorej bolo mesto Skopje (FYROM) označené ako hlavné mesto „Macedónska“. Nie je tajomstvom, že tento kanál finančne podporuje EÚ, teda podporujú ho aj grécki a iní európski daňoví poplatníci.

Z akých záhadných dôvodov považuje táto televízna stanica za správne zobrazovanie názvu „Macedónsko“ namiesto oficiálnej nomenklatúry (ktorú uznáva aj EÚ), aj napriek opakovaným verejným protestom prominentných bývalých poslancov EP (napríklad Nikitas Kaklamanis, Stavros Xarchakos, Georgios Karatzaferis, atď.) proti tomuto častému a chybnému požívaniu označenia, ktoré presadzujú nacionalisti v Skopje (FYROM)?

Vážený pán poslanec upozornil Komisiu na názov použitý televíznou stanicou EuroNews 24. januára 2008 pre Bývalú juhoslovanskú republiku Macedónsko. Stanica EuroNews použila názov „Macedónsko“, ktorý nie je uznaný Európskou úniou.

Komisia nemôže urobiť nič iné iba zopakovať svoju odpoveď, ktorú poskytla na podobné otázky, ktoré jej v minulosti položili bývalí poslanci, ako vážený pán poslanec zdôraznil aj vo svojej otázke⁽¹⁾.

Napriek tomu, že Komisia poskytuje finančné prostriedky na prevádzku stanice EuroNews, nemôže nijakým spôsobom zasahovať do jej spravodajského obsahu. Tieto ustanovenia sú neoddeliteľnou súčasťou redakčnej charty⁽²⁾, ktorá je priložená ku zmluve uzatvorenej medzi Komisiou a stanicou EuroNews a ktorá zabezpečuje tejto stanici úplnú redakčnú slobodu, ktorá je základnou podmienkou, ak má táto stanica byť aj naďalej dôveryhodným zdrojom.

V každom prípade má každý občan právo položiť stanici EuroNews otázku, či už priamo alebo prostredníctvom Komisie (v prípade spolufinancovaných programov), týkajúcu sa vysvetlenia možných nedostatkov pri poskytovaní objektívnych a vyvážených informácií.

Avšak, ako v iných prípadoch, Komisia túto otázku a pripomienky váženého pána poslanca predloží riadiacim pracovníkom stanice EuroNews na najbližšom pravidelnom spoločnom stretnutí a požiada ich o vysvetlenie.

Z dôvodu právnych problémov týkajúcich sa vynucovania novo prijatej reformy spoločnej organizácie trhu s ovocím a zeleninou existuje isté riziko, že organizácie producentov nebudú schopné v roku 2008 bezplatne distribuovať žiadne ovocie a zeleninu. Táto situácia je dôsledkom prechodného roku, pokiaľ ide o vykonávanie určitých opatrení, ktoré majú nadobudnúť účinnosť v roku 2009, podľa ktorých stiahnutie výrobkov bude financované Spoločenstvom, ak sa tieto dotknuté výrobky majú bezplatne distribuovať. Konečným výsledkom je, že časti spoločnosti, ktoré trápia ekonomické problémy, môžu byť obraté o ovocie a zeleninu a ich pozitívny vplyv na zdravie.

Zasiahne Komisia, s cieľom zabrániť prerušeniu takejto neoceniteľnej pomoci občanom, ako aj príslušnému sektoru?

Ak áno, aké kroky prijme a kedy tak urobí?

Komisia súhlasí s váženou pani poslankyňou v otázke významu bezplatnej distribúcie pre občanov, ako aj pre sektor s ovocím a zeleninou.

V skutočnosti Komisia už prijala kroky, s cieľom vyhnúť sa zbytočnému prerušeniu vykonávania opatrení o stiahnutí výrobkov z trhu v roku 2008. S cieľom umožniť plynulý prechod k zreformovanej spoločnej organizácii trhu s ovocím a zeleninou sa plánuje predloženie návrhu s vhodnými úpravami vykonávania pravidiel riadiacemu výboru 20. februára.

Prostredníctvom prechodných opatrení bude členským štátom od 1. januára 2008 povolené zahrnúť sťahovanie výrobkov z trhu vrátane bezplatnej distribúcie medzi oprávnené výdavky, predtým ako sa stanoví národná stratégia. V tomto ohľade bude musieť byť splnených niekoľko podmienok.

Predovšetkým budú členské štáty zabezpečiť, že sa ich národná stratégia prijatá v roku 2008 vzťahuje na sťahovanie výrobkov z trhu. V druhom rade budú musieť organizácie producentov zmeniť svoje operačné programy, aby splnili požiadavky zreformovanej spoločnej organizácie trhu s ovocím a zeleninou v čase stanovovania národnej stratégie a ešte pred tým ako podajú žiadosť o súvisiacu platbu. Okrem toho by inak operácie stiahnutia výrobkov z trhu mali dodržiavať požiadavky nového systému vrátane požiadaviek na kontroly.

Cieľom politiky EÚ je, okrem iného, natrvalo zatvoriť a opätovne rozvinúť nekontrolované skládky odpadu, zaviesť povinné spracovanie akéhokoľvek tuhého odpadu predtým ako je uložený na skládke, využívať odpad ako zdroj energie a recyklovať obalový odpad (smernice 75/442/EHS⁽¹⁾, 1999/31/ES⁽²⁾, 2004/12/ES⁽³⁾ a 2006/12/ES⁽⁴⁾). Rozkladom tuhého odpadu sa získava bioplyn, ktorého základnými zložkami sú metán a oxid uhličitý, plyny, ktoré majú na svedomí zmenu klímy. Napriek tomu Grécko, podľa informácií uverejnených v novinách Kathimerini, zaostáva v oblasti hospodárenia s tuhým odpadom, najmä nebezpečným tuhým odpadom.

Zhrnie Komisia najnovšiu správu o pokroku, ktorú jej predložilo Grécko, pokiaľ ide o trvalé zatváranie nekontrolovaných skládok odpadu? Ako je na tom Grécko v porovnaní s inými členskými štátmi, pokiaľ ide o cieľ súvisiaci s recyklovaním obalov? Aké činnosti sa vyvíjajú v oblasti spracovania a zneškodňovania nebezpečného priemyselného odpadu, keďže okolo 60 % celkovej ročnej produkcie odpadu je v súčasnosti skladovaných na dočasných skládkach?

Komisia dostala veľké množstvo sťažností týkajúcich sa prevádzky nelegálnych nekontrolovaných skládok v Grécku, kde skladovanie odpadu ohrozuje ľudské zdravie a poškodzuje životné prostredie. S cieľom ukončiť takéto postupy, Komisia začala horizontálne konanie o porušení, ktoré sa týka prevádzky akýchkoľvek nelegálnych alebo nekontrolovaných skládok odpadu v Grécku. Vo svojom rozsudku zo 6. októbra 2005 (vec C-502/03) Európsky súdny dvor rozhodol, že Grécko nesplnilo podmienky stanovené v článkoch 4, 8 a 9 smernice 75/442/EHS o odpade⁽⁵⁾ zmenenej a doplnenej (dnes smernica 2006/12/ES⁽⁶⁾ – rámcová smernica o odpade). V rozsudku sa stanovuje, že v Grécku sa prevádzkuje prinajmenšom 1 125 nelegálnych alebo nekontrolovaných skládok odpadov. Grécko musí teraz dosiahnuť súlad s týmto rozsudkom v súlade s článkom 228 Zmluvy o ES. V tejto súvislosti grécke orgány prijali nový národný plán pre odpadové hospodárstvo a aktualizovali regionálne plány pre odpadové hospodárstvo. Cieľom týchto nových plánov je zatvorenie a obnovenie nelegálnych alebo nekontrolovaných skládok odpadov do konca roku 2008 a ich nahradenie primeranou infraštruktúrou odpadového hospodárstva.

Podľa informácií od gréckych orgánov, ktoré predložili v októbri 2007, prijali grécke orgány rozhodnutia o zatvorení a obnove 1 038 nelegálnych alebo nekontrolovaných skládok odpadu, pričom na obnove 774 skládok odpadu sa už pracuje. Útvary Komisie hodnotia túto informáciu a prijmú všetky potrebné opatrenia na zabezpečenie skutočnosti, že Grécko dosiahne súlad s rozsudkom ESD.

Komisia zhromažďuje informácie o miere recyklácie v členských štátoch ako prvok overovania riadneho vykonávania právnych predpisov Spoločenstva. V roku 2005 Grécko dosiahlo mieru recyklácie vo výške 41,8 %, ktorá je dosť vyššia než predchádzajúci cieľ, ktorým bola 25 % miera recyklácie (stanovený na rok 2001), avšak stále nižšia ako cieľ 55 % miery recyklácie obalov stanovený pre Grécko na rok 2011. Podrobné údaje o Grécku, ako aj on iných členských štátoch sú dostupné na internetovej stránke http://ec.europa.eu/environment/waste/packaging/data.htm"

Je potrebné poznamenať, že informácie na tejto stránke sa môžu meniť v prípade, keď členské štáty poskytnú aktualizáciu alebo opravu daných údajov.

Komisia starostlivo sleduje hospodárenie s nebezpečným odpadom v Grécku. Grécko ešte neprijalo vhodný plán na hospodárenie s nebezpečným odpadom a toleruje nekontrolované skladovanie väčšiny vyprodukovaného nebezpečného odpadu, čím porušuje niekoľko kľúčových požiadaviek rámcovej smernice o odpade, ktorá je ústredným pilierom medzi právnymi predpismi EÚ určenými na zabezpečenie environmentálne správneho hospodárenia s odpadom v členských štátoch.

Po odoslaní posledného varovania v decembri 2005, Grécko upravilo právny rámec hospodárenia s nebezpečným odpadom a prijalo nový plán hospodárenia, ktorý Komisii zaslalo v marci 2007. Napriek prijatiu tohto rozhodnutia, Grécko stále nespĺňa svoje povinnosti.

Komisia sa domnieva, že plán je príliš všeobecný a nestanovuje sa v ňom koherentná stratégia odpadového hospodárstva. Komisia sa domnieva, že prijatý plán hospodárenia nie je dostatočne presný, najmä pokiaľ ide o určenie vhodných miest na skládky, a že zoznam nebezpečného odpadu nie je vo všetkých kategóriách ešte finalizovaný. Tisícky ton sa „dočasne“ skladujú, čakajúc na zneškodnenie alebo recykláciu. Grécko priznalo, že 600 000 ton nebezpečného odpadu skladuje na miestach, ktoré grécke orgány považujú za „v zásade znečistené“.

Zatiaľ čo grécke orgány priznávajú problém a sú zaviazané k jeho riešeniu, prijatý plán na hospodárenie nezabezpečí riešenie problému. Preto sa Komisia v januári 2008 rozhodla predložiť tento prípad Európskemu súdnemu dvoru (ESD).

Môže Komisia potvrdiť, či používanie zariadenia s gama lúčmi, ktoré využíva britská imigračná služba na skenovanie vozidiel prepravujúcich tovar v prístavoch pri vstupe do Spojeného kráľovstva, s cieľom lokalizovať možných nelegálnych prisťahovalcov, nijakým spôsobom neporušuje nariadenia Euratomu určené na ochranu verejnosti pred žiarením?

Povzbudí Komisia všetky členské štáty k zváženiu všeobecného zavedenia a využívania takéhoto zariadenia, keďže jeho účinnosť v znižovaní počtu nelegálnych prisťahovalcov, najmä na trase medzi Calais a Doverom, sa potvrdila?

Podľa smernice Rady 96/29 Euratom⁽¹⁾, smernice o základných bezpečnostných normách, sa vyžaduje, aby členské štáty zabezpečili, aby všetky typy postupov, ktorých následkom je ionizujúce žiarenie, boli pred ich zavedením oprávnené. Znamená to, že sa vykoná analýza spoločenských výhod takéhoto postupu a dokáže sa, že čistá výhoda je pozitívna. Rozhodnutie o tom, či je postup oprávnený je v právomoci vnútroštátnych vlád.

Existuje možné riziko ožiarenia pre ukryté osoby v prípade kontroly vozidiel röntgenovými lúčmi, s cieľom bojovať proti nelegálnemu prisťahovalectvu. Smernica Rady 97/43/Euratom⁽²⁾ obsahuje osobitné ustanovenia týkajúce sa ožiarenia osôb v rámci tzv. lekársko-právnych postupov, teda postupov vykonávaných na právne účely bez lekárskej indikácie, akým je napríklad bezpečnostná kontrola. Najmä v článku 4 ods. 2 písm. c) tejto smernice sa od členských štátov požaduje, aby zabezpečili, že osobitá pozornosť bude venovaná tomu, aby dávka vyplývajúca z ožiarenia z lekársko-právnych dôvodov bola tak nízka, ako je rozumne dosiahnuteľné.

O záležitosti oprávnenia v tejto kategórii postupov, ktoré sú veľmi komplexné, diskutovali odborníci na ochranu pred ožiarením a zainteresované strany na konferencii, ktorú zorganizovala Komisia (Dublin, 2002)⁽³⁾. Na tento rok sa pripravuje druhá konferencia tohto typu.

Okrem toho kontrola vozidiel röntgenovými lúčmi musí prebiehať v plnom súlade s ostatnými ustanoveniami smernice o základných bezpečnostných normách, napríklad ustanoveniami na ochranu manipulujúcich so zariadením, kde je to potrebné vodičov kamiónov, okolostojacich atď.

Pokiaľ ide o otázku toho, či Komisia povzbudzuje iné členské štáty k zváženiu všeobecnejšieho využitia opísaného zariadenia, je potrebné poznamenať, že táto oblasť nepatrí do právomoci Spoločenstva. Kódex schengenských hraníc⁽⁴⁾ stanovuje len všeobecné pravidlá spôsobu, akým sa vykonávajú hraničné kontroly. Okrem pravidiel stanovených v prílohe VI ku kódexu sa o podrobnostiach postupov kontrol rozhodujú členské štáty v súlade so svojim vnútroštátnym právom. Patria sem aj rozhodnutia týkajúce sa primeraného zariadenia. Nevylučuje to však možnosť spolufinancovania vnútroštátnych zariadení z prostriedkov Fondu pre vonkajšie hranice.⁽⁵⁾

Písomné vyhlásenie č. 0038/2006 o zákaze tuleních výrobkov v Európskej únii podporil rekordný počet členov Európskeho parlamentu. Žiaľ dodnes v tejto oblasti neboli prijaté žiadne opatrenia. Dokonca tulenie mláďatá sa stále lovia na obchodné účely, pričom sa popierajú najzákladnejšie zásady, keďže mláďatá sú zaživa zodraté z kože a ich telá sú následne hodené do vody. Kožušiny získané týmto spôsobom sú legálne predávané dokonca na území EÚ.

Aké opatrenia príjme Komisia, s cieľom zakázať obchod s tuleními výrobkami?

Komisia v reakcii zo 16. januára 2007 na písomné vyhlásenie Parlamentu č. 0038/2006 uznala veľké znepokojenie verejnosti nad aspektmi dobrých životných podmienok zvierat pri love tuleňov a rozhodla sa vykonať celkové objektívne hodnotenie aspektov dobrých životných podmienok zvierat pri lovení tuleňov a na základe jeho výsledkov podať správu Parlamentu s možnými návrhmi právnych predpisov, ak si to situácia vyžiada.

V rámci tohto procesu hodnotenia Komisia požiadala Európsky úrad pre bezpečnosť potravín, aby vydal nezávislé vedecké stanovisko o aspektoch dobrých životných podmienok zvierat pri zabíjaní tuleňov a zdieraní tuleňov z kože. Úrad 6. decembra 2007 prijal svoje vedecké stanovisko, v ktorom uviedol, že „existuje len obmedzené množstvo kvantitatívnych štúdií uverejnených v kriticko-odborných vedeckých časopisoch, ktoré by mohlo byť použité na stanovenie účinnosti rôznych metód zabíjania s primerane vysokou úrovňou určitosti.“ Úrad tiež dospel k záveru, že „je možné rýchlo a efektívne zabíjať tulene bez toho, aby sa im spôsobovala zbytočná bolesť alebo trápenie. Napriek tomu však poverená skupina potvrdila, že v praxi k zabíjaniu nie vždy dochádza efektívnym a humánnym spôsobom.“

V súčasnosti sa skúmajú záležitosti súvisiace s riadením, monitorovaním a vynucovaním týkajúce sa lovu tuleňov v rámci hodnotiacej štúdie financovanej Komisiou, ktorá bude ukončená na konci februára. V tejto štúdii sa hodnotí potenciálny vplyv možného zákazu výrobkov z druhu tuleňovitých, pričom sa pozornosť venuje najmä obchodným, právnym a sociálno-hospodárskym aspektom. Komisia tiež otvorila konzultáciu s verejnosťou prostredníctvom internetu, s cieľom zozbierať široké spektrum názorov na obchod s tuleními výrobkami a ich prepojenie s obavami súvisiacimi s lovom tuleňov vo všeobecnosti, či aspektov dobrých životných podmienok zvierat konkrétne.

Komisia prijme rozhodnutie o politickej reakcii na základe vlastného hodnotenia vplyvu, pričom zohľadní výsledky uvedených činností.

Vykonávanie smernice Európskeho parlamentu a Rady 2006/24/ES⁽¹⁾ z 15. marca 2006 o uchovávaní údajov vytvorených alebo spracovaných v súvislosti s poskytovaním verejne dostupných elektronických komunikačných služieb alebo verejných komunikačných sietí bolo v Litve predmetom mnohých diskusií a zdrojom výrazných nejasností. Naskytla sa otázka, kto by mal financovať obstaranie a údržbu vybavenia potrebného na vykonávanie smernice – na uchovávanie záznamov telefonických rozhovorov, krátkych textových správ, neprijatých hovorov a iných údajov počas dvanástich mesiacov. Podľa litovskej ústavy štát nemá žiadne právo poveriť svojou úlohou zabezpečovania bezpečnosti spoločnosti a zachovávania verejného poriadku súkromné osoby tak, že ich požiada, aby tieto úlohy vykonávali bez verejného financovania.

Vzhľadom na uvedené vysvetlí Komisia, kto finančne zabezpečuje obstarávanie zariadení telekomunikačných podnikov v členských štátoch EÚ? Akým spôsobom sa vykonáva smernica o spracovaní údajov v členských štátoch EÚ? Akým spôsobom sú občania chránení pred nezákonným zneužívaním ich osobných údajov?

Podľa smernice o uchovávaní údajov sú členské štáty povinné vyžadovať od poskytovateľov verejných elektronických komunikačných služieb a sietí, aby uchovávali prevádzkové údaje a údaje o polohe počas najmenej šiestich a najviac 24 mesiacov a aby zabezpečili, že tieto údaje budú k dispozícii na šetrenie, odhalenie alebo stíhanie vážnych trestných činov. V smernici ako takej sa v zásade stanovujú povinnosti poskytovateľom komunikačných služieb a sietí uchovávať osobitné údaje počas primeraného časového obdobia za určitých podmienok.

Plnenie týchto povinností môže viesť k výraznému zvýšeniu nákladov poskytovateľov komunikačných služieb a sietí. V smernici sa však nestanovuje povinnosť členských štátov poskytovať náhradu nákladov, ktoré vzniknú v spojení s plnením týchto povinností.

Ak členské štáty hodlajú poskytnúť pomoc podnikom, pokiaľ ide o náklady na uchovávanie údajov, musia takýto postup oznámiť Komisii v súlade s článkom 88 ods. 3 zmluvy. Okrem toho môže byť takáto pomoc schválená len, ak je uplatniteľná jedna z výnimiek z článku 87 ods. 2 alebo ods. 3 zmluvy. V tomto prípade by teda pomoc musela mať najmä stimulačný účinok, a teda takáto pomoc by napomohla dosiahnutie cieľa, ktorý presahuje obyčajné vykonávanie povinností, ktoré vyplývajú z práva Európskeho spoločenstva.

V novembri minulého roku vyzvala Komisia všetky členské štáty k tomu, aby prediskutovali transpozíciu smernice o uchovávaní údajov. Bola do nej zahrnutá aj diskusia za okrúhlym stolom o prístupe členských štátov k nahrádzaniu nákladov, ktoré vznikli ako dôsledok vykonávania smernice a uvádzalo sa v nej množstvo postupov.

Prístupy jednotlivých členských štátov sa vo výraznej miere líšia. Napríklad jeden členský štát zavádza systémy na nahrádzanie dodatočných nákladov, ktoré poskytovateľom vznikli, a ktoré budú zahŕňať audit nákladov poskytovateľov pred a po poskytnutí náhrady, s cieľom zabezpečiť nákladovo neutrálny prístup. Iné stanovujú systém, v rámci ktorého sa platby poskytovateľom povoľujú na základe vopred stanoveného cenníka bez hodnotenia osobitných nákladov jednotlivých poskytovateľov. Mnohé členské nehodlajú poskytovať náhrady žiadnych dodatočných nákladov, ktoré vznikli poskytovateľom elektronických komunikačných služieb v dôsledku vykonávania tejto smernice. A na záver niekoľko členských štátov stále hodnotí celkové vplyvy systému náhrady nákladov a ešte nedospelo ku konečnému stanovisku. Správa z diskusie, ktorá sa konala v novembri 2007 je dostupná na stránke Komisie na portáli Europa⁽²⁾.

Pokiaľ ide o transpozíciu do vnútroštátneho práva, členské štáty mali transponovať smernicu do vnútroštátneho práva najneskôr do 15. septembra 2007. Do dnešného dňa Komisii oznámilo znenie vnútroštátnych opatrení určených na transpozíciu 12 členských štátov. Vlani v novembri začala Komisia konania o porušení voči tým členským štátom, ktoré Komisii neoznámili znenie vnútroštátnych opatrení určených na transpozíciu. Prehľad spôsobov, akými členské štáty smernicu transponujú, je uvedený v správe zo stretnutia, ktoré sa konalo v novembri 2007.

V smernici o uchovávaní údajov sa tiež stanovujú dôležité záruky proti zneužitiu údajov, ktoré sa podľa tejto smernice uchovávajú. Z prísneho obmedzenia účelu smernice vyplýva, že uchovávané údaje nemôžu využívať súkromné spoločnosti alebo jednotlivci. Okrem toho členské štáty majú tak či onak povinnosť zabezpečiť, aby boli ustanovenia vo vnútroštátnom práve týkajúce sa prístupu k uchovávaným údajom v súlade s Európskym dohovorom o ľudských právach a zabezpečiť úplné dodržiavanie zásad primeranosti a nevyhnutnosti. Všeobecný systém ochrany údajov stanovený v smernici 95/46 sa uplatňuje na uchovávanie údajov poskytovateľmi.

Tieto ustanovenia sú ďalej doplnené prísnymi požiadavkami na bezpečnosť údajov určenými na ochranu pred náhodnou stratou týchto údajov alebo nepovolenému prístupu k nim. Napríklad sa v smernici požaduje, aby poskytovatelia komunikačných služieb a sietí zabezpečili, že k údajom má prístup len „osobitne oprávnený personál“. V smernici sa ďalej požaduje, aby boli prijaté vnútroštátne opatrenia na zabezpečenie, že zámerný prístup k uchovávaným údajom alebo ich prenos, ktorý nepovoľuje vnútroštátny právny predpis, je postihnuteľný sankciami vrátane administratívnych alebo trestnoprávnych sankcií.

Európsky úrad pre výber pracovníkov (EPSO) 22. novembra 2007 uverejnil v Úradnom vestníku C 279A informácie o verejnom výberovom konaní EPSO/AD/113/07 (Vedúci oddelení v oblasti prekladu) a iných výberových konaniach (vrátane konania EPSO/AD/108-110-112/07 a EPSO/AD/114/07) len v troch úradných jazykoch, konkrétne v angličtine, francúzštine a nemčine. Oznámenie nebolo uverejnené v poľštine alebo v inom z ôsmich jazykov, ktorých sa výberové konanie priamo dotýka. Podľa nariadenia Rady č. 1⁽¹⁾, majú všetky jazyky rovnaké postavenie (článok 1) a dokumenty všeobecného charakteru, ktorými sú oznámenia o výberových konaniach, sa musia uverejňovať vo všetkých úradných jazykoch (článok 4).

Akým spôsobom hodlá Komisia riešiť problém chýbajúcich jazykových znení oznamov o výberových konaniach úradu EPSO?

Komisia by chcela váženého pána poslanca ubezpečiť, že všetky jazykové znenia Úradného vestníka (vrátane poľského) obsahujú zhrnutie každého oznámenia o výberovom konaní v príslušnom jazyku s odkazom na spôsob, akým je možné nájsť úplné znenie oznámenia. Všetci uchádzači bez ohľadu na to, ku ktorému jazykovému zneniu Úradného vestníka majú prístup, majú teda rovnakú príležitosť byť informovaní o výberovom konaní. Jazykový systém, ktorý sa vzťahuje na jazyky používané vo výberových testoch v rámci verejných výberových konaní, vyplýva z rozhodnutia, ktoré prijala správna rada úradu EPSO (v ktorej je zastúpená každá inštitúcia EÚ) 8. mája 2007. V súčasnosti sa výberové testy vykonávajú vo francúzštine, v angličtine alebo nemčine.

Fenomén korupcie nabral v Grécku znepokojivé rozmery. Podľa organizácie Transparency International jeden z piatich Grékov priznáva, že ponúkol úplatok, s cieľom urýchliť nejaký obchod vo verejnom alebo súkromnom sektore. Fenomén korupcie sa sústreďuje predovšetkým v službách, akými sú verejné nemocnice, mestské plánovanie, daňové úrady, banky a mestské a komunálne úrady. Za uplynulých niekoľko rokov sa korupcia rozšírila dokonca aj do systému súdnictva. Odhaduje sa, že celková hodnota nelegálnych úplatkov presiahla v roku 2007 sumu 600 miliónov EUR.

Je Komisia informovaná o náraste korupcie v Grécku? Čo si myslí, že sú jej zásadné dôvody? Aké údaje má k dispozícii a akým spôsobom rieši fenomén korupcie, pokiaľ ide o využívanie finančných prostriedkov Spoločenstva v Grécku? Ako môže prispieť k odstraňovaniu korupcie? Do akej miery sa domnieva, že zvýšená úroveň korupcie ovplyvňuje hospodársku a sociálnu konvergenciu Grécka s ostatnými členskými štátmi EÚ?

Komisia je oboznámená s informáciami, ktoré uverejnila organizácia Transparency International.

Komisia nespracúva úplné údaje týkajúce sa metód, ktoré členské štáty používajú na boj proti korupcii v konkrétnom verejnom sektore. Preto Komisia nemôže zhodnotiť, do akej miery zvýšená úroveň korupcie v Grécku môže ovplyvniť hospodársku a sociálnu konvergenciu s ostatnými európskymi krajinami.

Na tomto základe bola EÚ veľmi aktívna v oblasti boja proti korupcii a prijala komplexnú skupinu nástrojov určených na riešenie tohto problému.

Po zavedení Dohovoru EÚ o ochrane finančných záujmov Spoločenstva v roku 1995 sa protokol vypracovaný v roku 1996 vzťahuje na riešenie problému korupcie vo vzťahu k finančným záujmom Spoločenstva.

V roku 1997 bol spísaný Dohovor EÚ o boji proti korupcii, do ktorej sú zapojení úradníci Európskej únie alebo úradníci členských štátov Európskej únie. V dohovore sa korupcia, do ktorej sa zapájajú úradníci z verejného sektora kriminalizuje, pričom sa od členských štátov požaduje, aby boli schopné prešetriť a stíhať prípady korupcie, aj keď je do nich zapojený úradník z iného členského štátu Európskej únie. Dohovor nadobudol platnosť v septembri 2005.

Rámcové rozhodnutie 2003/568/SVV o boji proti korupcii v súkromnom sektore bolo prijaté v júli 2003. Podľa neho sa od členských štátov požaduje, aby prijali opatrenia zabezpečujúce, že korupcia predstavuje trestný čin v súkromnom sektore bez ohľadu na to, či sa týka ziskovej alebo neziskovej organizácie. V júni 2007 Komisia prijala správu o vykonávaní, v ktorej sa uvádza, že transpozícia rámcového rozhodnutia do práva členských štátov je ešte vo veľmi ranom štádiu.

Komisia predchádza korupcii a bojuje proti nej, okrem iného, prostredníctvom podporovania právnych predpisov, ktoré kriminalizujú aktívnu a pasívnu korupciu úradníkov, prehlbovania analýzy fenoménu prostredníctvom nástrojov štúdií a prieskumov, akým je Eurobarometer, financovania verejných, ako aj mimovládnych iniciatív proti korupcii a pomoci poskytnutej vnútroštátnym úradom v rámci ich boja proti korupcii prostredníctvom prevencie, odstrašovania a posilňovania právnych predpisov.

Hodlá Komisia predložiť návrhy nariadení týkajúcich sa kladenia podzemných elektrických káblov?

Disponuje Komisia nejakými usmerneniami, najmä pokiaľ ide o osvedčené postupy týkajúce sa kladenia káblov vysokého napätia v obytných oblastiach?

Komisia nehodlá predložiť návrhy nariadení týkajúcich sa kladenia podzemného elektrického vedenia.

Vyberanie trasy, ktorou povedie elektrické vedenie, ani vyberanie použitej technológie nespadá do právomoci Komisie. Tento výber je ponechaný na zodpovedných za projekt, ktorí musia dodržiavať podmienky, ktoré im stanovujú úrady príslušnej krajiny/ príslušných krajín.

Ako je uvedené v odpovedi na otázku na ústne zodpovedanie H-0895/07⁽¹⁾ týkajúcu sa projektu elektrického vedenia v Írsku, sú za plánovanie a postupy udeľovania povolení v oblasti dodržiavania práva životného prostredia zodpovedné úrady určené členským štátom.

Komisia nevypracúva žiadne usmernenia, pokiaľ ide o osvedčené postupy týkajúce sa kladenia elektrického vedenia vysokého napätia v obytných oblastiach. Odporúčanie Rady 1999/519/ES z 12. júla 1999 o obmedzení vystavenia všeobecnej verejnosti elektromagnetickým poliam (0 Hz až 300 GHz) stanovuje rámec minimálnych obmedzení a referenčných hodnôt, avšak členské štáty sú zodpovedné za vykonávanie opatrení.

Vie Európska komisia, že spoločnosť European City Guide a jej dcérske spoločnosti naďalej fungujú a pokračujú v zavádzaní spoločností v EÚ?

Prečo sa na obchodné praktiky medzi podnikmi (business-to-business, B2B) nevzťahuje smernica o nekalých obchodných praktikách 2005/29/ES⁽¹⁾, a hodlá Európska komisia začleniť praktiky B2B do tejto smernice?

Komisia si je vedomá pokračujúcej činnosti spoločnosti European City Guide a podobných spoločností s katalógmi a naďalej odpovedá na množstvo listov od členov Európskeho parlamentu a podnikov.

Ako Komisia vyhlásila v minulosti, keďže sa tento problém týka vzťahov medzi podnikmi (B2B), neuplatňujú sa naň mnohé z právnych predpisov EÚ na ochranu spotrebiteľa. Výnimkou je smernica Parlamentu a Rady 2006/114/ES o klamlivej a porovnávacej reklame.

Príslušné súdy a/alebo verejné úrady na presadzovanie práva členských štátov, v ktorých sú tieto systémy prevádzkované, sú príslušné rozhodnúť sa na základe jednotlivých prípadov, či je ich komerčná komunikácia klamlivá a prijať primerané opatrenia na presadzovanie svojich rozhodnutí.

Niekoľko príslušných úradov a súdov napríklad v Španielsku a Belgicku prijali opatrenia na presadzovanie rozhodnutí proti týmto praktikám.

Smernica o nekalých obchodných praktikách sa nevzťahuje na obchodné praktiky B2B, keďže neexistoval dôvod na maximálnu harmonizáciu vnútroštátnych právnych predpisov týkajúcich sa aktov nekalých obchodných praktík (napríklad klamlivá reklama, otrocká imitácia, očierňovanie).

Smernica plne harmonizujúca nekalé obchodné praktiky B2B by bola veľmi odvážnym návrhom, ktorý by nemusel fungovať, ak by sa jej rozsah pôsobnosti rozšíril na nekalé obchodné praktiky B2B.

Z konzultácií a z činnosti v Rade vyplynulo, že neexistuje žiadna dohoda na rozšírení rozsahu pôsobnosti smernice tak, aby sa vzťahovala na nekalé obchodné praktiky B2B.

Rovnako je potrebné zdôrazniť, že nie všetky členské štáty majú systém riešenia problému nekalých obchodných praktík.

Niektoré členské štáty (napríklad Nemecko, Rakúsko a Švédsko) sú naklonené rozšíreniu rozsahu pôsobnosti smernice aj na činnosti nekalých obchodných praktík. Iné (napríklad Spojené kráľovstvo, Francúzsko a Írsko) podporovali ochranu spotrebiteľa, avšak boli proti zavedeniu úplne harmonizovaného systému určeného na riešenie problému nekalých obchodných praktík na úrovni EÚ.

Napriek tomu Komisia nemôže zasahovať voči spoločnostiam, ktoré vykonávajú takéto praktiky, pokúšala sa zvýšiť povedomie o probléme prostredníctvom predloženia tejto záležitosti európskym obchodným organizáciám. Okrem toho Komisia napísala príslušným úradom v dotknutých členských štátoch vrátane Španielska, s cieľom zdôrazniť, že v tejto činnosti sa pokračuje a požiadať ďalšie informácie o tomto probléme. Komisia očakáva odpovede na niektoré z týchto listov.

EÚ a vlády členských štátov presadzujú, aby boli nehospodárne žiarovky nahradené kompaktnými žiarovkami (CFLs) na účely šetrenia energie. Tieto žiarovky, ktoré sú pre spotrebiteľov trhovo finančne náročnejšie, obsahujú 5 miligramov ortuti, používanie ktorej bolo zakázané z dôvodov jej vysokej toxicity a priameho nebezpečenstva, ktoré predstavuje pre verejné zdravie.

Aké opatrenia prijala Komisia na zabezpečenie bezpečného zneškodňovania použitých žiaroviek CFL, čo znamená, aby neskončili v komunálnom odpade, kde sa ortuť, ktorú obsahujú, môže voľne šíriť do životného prostredia? Okrem toho, aké opatrenia prijala Komisia na informovanie používateľov o nebezpečenstvách, ktoré tieto žiarovky predstavujú a aké opatrenia je potrebné prijať v prípade poškodenia alebo zničenia žiarovky a vyliatia sa toxickej látky, ktorú obsahujú?

V smernici 2002/96/ES o odpade z elektrických a elektronických zariadení⁽¹⁾ sa stanovujú opatrenia potrebné na zabezpečenie odovzdávania úsporných žiariviek po ich použití. Výrobcovia sú zodpovední za organizáciu a financovanie zberu, spracovania, zhodnotenia a environmentálne vhodného zneškodňovania takéhoto odpadu. Tieto systémy odovzdávania môžu zaviesť a prevádzkovať buď individuálnym a/alebo hromadným spôsobom.

Členské štáty musia zabezpečiť, aby boli používateľom elektrických a elektronických zariadení poskytnuté potrebné informácie o požiadavkách na zneškodňovanie žiariviek, ktoré nemôžu skončiť v netriedenom komunálnom odpade, ale musia sa zbierať v rámci triedeného odpadu, ako aj o systémoch odovzdávania a zberu, ktoré majú k dispozícii.

Členské štáty okrem toho musia zabezpečiť, aby boli používateľom poskytnuté potrebné informácie o možných vplyvoch na životné prostredie a ľudské zdravie, keďže elektrické a elektronické zariadenia obsahujú nebezpečné látky. Tieto by mali zahŕňať aj opatrenia, ktoré je potrebné prijať v prípade poškodenia žiarovky a vyliatia toxickej látky, ktorú obsahuje. Členské štáty môžu vyžadovať, aby túto informáciu poskytli výrobcovia a/alebo distribútori napríklad vo forme návodu na použitie alebo inštrukcií poskytnutých v mieste predaja.

Pod zámienkou vyriešiť chronický problém s utečencami a prisťahovalcami v Patrase, ktorí hľadajú spôsob, ako sa dostať do iných európskych krajín na účely pripojenia sa k svojim rodinám alebo v nádeji na lepší život, grécka vláda a miestne úrady poverili policajné jednotky, aby zničili ich provizórne tábory a vykonali celkové zatýkanie a uväzňovanie osôb. Cudzinci, na ktorých boli tieto akcie zamerané pochádzajú najmä z Afganistanu a Iraku a pochopiteľne utekajú pred neistými a nebezpečnými podmienkami, ktoré vládnu v týchto krajinách po operáciách ozbrojených síl NATO, ktoré v súčasnosti okupujú toto územie.

Akceptuje Komisia zodpovednosť EÚ voči týmto ľuďom? Aké opatrenia plánuje prijať, s cieľom legalizovať ich pobyt a pohyb v rámci EÚ, pričom uzná ich právo na ochranu a dodatočnú ochranu ako utečencov, aby predišla tomu, že im bude odmietnutý vstup, že budú zadržiavaní a trápení? Ako Komisia hodnotí výsledky spoločnej azylovej a hraničnej politiky vzhľadom na nehumánne spôsoby, akými sa s utečencami a migrantmi zaobchádza?

Otázka váženej pani poslankyne sa týka záležitosti, ktorá spadá do dvoch odlišných kategórií povinností členských štátov, konkrétne povinností vyplývajúcich právnych predpisov EÚ týkajúcich sa azylu a z povinností dodržiavať základné práva pri vykonávaní kontrol prisťahovalcov alebo hraničných kontrol.

Komisia nedisponuje dostatočnými informáciami, ktoré by jej umožnili vyvodiť konkrétne závery, pokiaľ ide o zásahy gréckych úradov, na ktoré vo svojej otázke poukázala vážená pani poslankyňa.

Pokiaľ ide o vykonávanie právnych predpisov o azyle v Grécku, Komisia prijala množstvo procesných opatrení týkajúcich sa nevykonávania povinností týmto členským štátom, ktoré preň vyplývajú z právnych predpisov Spoločenstva.

A teda Komisia, okrem iného, začala konanie o porušení voči Grécku za neoznámenie opatrení na transponovanie ustanovení smernice Rady 2004/83/ES o minimálnych ustanoveniach pre oprávnenie a postavenie štátnych príslušníkov tretej krajiny alebo osôb bez štátneho občianstva ako utečencov alebo osôb, ktoré inak potrebujú medzinárodnú ochranu, a obsah poskytovanej ochrany⁽¹⁾ (smernica o oprávnení) a smernice Rady 2005/85/ES z 1. decembra 2005 o minimálnych štandardoch pre konanie v členských štátoch o priznávaní a odnímaní postavenia utečenca⁽²⁾.

Ak to bude potrebné Komisia pristúpi k prijatiu ďalších procesných krokov v súlade s právomocou, ktorá je jej určená podľa článku 226 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva, s cieľom zabezpečiť, aby členské štáty dodržiavali povinnosti, ktoré pre ne vyplývajú z právnych predpisov EÚ o azyle.

Komisia by tiež rada zdôraznila, že Grécko má k dispozícii finančnú podporu EÚ na zabezpečenie, okrem iného, riadnych podmienok prijatia žiadateľov o azyl, ako aj identifikácie a integrácie utečencov a osôb, ktorým bolo udelená dodatočná ochrana. Na základe počtu oficiálne zaregistrovaných žiadostí o azyl bola Grécku vyčlenená suma vo výške 1 283 253, 07 EUR z Európskeho utečeneckého fondu II v roku 2007 a 1 571 280, 36 EUR bude dostupných v rámci Európskeho utečeneckého fondu III v roku 2008.

Pokiaľ ide o pohyb osôb, ktoré potrebujú medzinárodnú ochranu v rámci Európskej únie, Komisia by sa chcela odvolať na svoj návrh smernice Rady, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 2003/109/ES z 25. novembra 2003 o právnom postavení štátnych príslušníkov tretích krajín, ktoré sú osobami s dlhodobým pobytom, na účely rozšírenia jej pôsobnosti na osoby požívajúce medzinárodnú ochranu.⁽³⁾ Ak bude táto smernica prijatá, umožní štátnym príslušníkom tretích krajín, ktorým bol udelený štatút utečenca alebo dodatočná ochrana získať štatút osoby s dlhodobým pobytom v členskom štáte, ako aj možnosť zdržiavať sa na území iného členského štátu z rôznych dôvodov vrátane činností súvisiacich so zamestnaním a samostatnou zárobkovou činnosťou v súlade s ustanoveniami smernice.

A na záver by Komisia chcela opätovne zdôrazniť svoje jasné stanovisko ku skutočnosti, že Grécko musí dodržiavať základné práva pri hraničných kontrolách alebo pri prijímaní opatrení proti nepravidelnému pobytu štátnych príslušníkov tretích krajín na jeho území.

Dovoz brazílskeho mäsa do Európy je prioritnou záležitosťou čiastočne preto, že v súčasnosti EÚ pociťuje nedostatok hovädzieho mäsa. Zavádzanie prekážok obchodu je preto v nesúlade s našimi základnými zásadami týkajúcimi sa voľného obchodu a otvorenosti. Poľnohospodárska politika je už teraz veľmi kritizovaná a opatrenia tohto druhu – zabránenie dodávok výrobku, ktorí si spotrebitelia chcú kúpiť z nejasných dôvodov – neprispievajú k zvyšovaniu podpory európskych poľnohospodárov. Odhaduje sa, že vo Švédsku môže cena hovädzieho mäsa narásť o 30 %, ak bude sa bude zákaz dovozu uplatňovať počas dlhého časového obdobia. Napriek tomu chápem, že pre Komisiu je prioritným chrániť zdravie ľudí a zvierat. V tejto súvislosti je potrebné mať na zreteli, že veľké oživenie predaja brazílskeho mäsa v Európe bolo spôsobené vo veľkej miere objavením a výskytom choroby šialených kráv v druhej polovici 90. rokov.

Preto by som sa Komisie chcel opýtať, akým spôsobom hodlá vyriešiť tento problém a akým spôsobom môže zaručiť, že tieto dočasné opatrenia skutočne budú dočasnými a primeranými, aby nepoškodzovali záujmy spotrebiteľov na úkor lobovania európskych poľnohospodárov?

Pre európskych spotrebiteľov je dôležité, aby sa táto záležitosť bezodkladne vyriešila!

S cieľom chrániť zdravie verejnosti zvierat v EÚ, Európska únia zaviedla komplexnú sériu požiadaviek na dovoz mäsa. Plnenie týchto požiadaviek kontroluje Komisia najmä prostredníctvom kontrol na mieste, ktoré vykonávajú útvary Komisie poverené šetrením (Potravinový a veterinárny úrad (FVO), ktorý má sídlo v Írsku). Počas nedávnych kontrol v Brazílii sa zistili vážne prípady nesúladu s požiadavkami Komisie na dovoz hovädzieho mäsa.

Komisia preto prijala opatrenia na podporu kontrol poľnohospodárskych podnikov a dohľadu nad podnikmi, z ktorých môže pochádzať hovädzie mäso určené na dovoz do EÚ. Konečný zoznam podnikov spolu s ich správami o audite by brazílske úrady mali zaslať do konca februára 2008. Okrem toho je Komisia pripravená zorganizovať ďalšie šetrenia FVO v Brazílii koncom februára 2008.

Komisia si je vedomá skutočnosti, že tieto opatrenia majú dôsledky na obchod. Sú výsledkom opakovanej neschopnosti Brazílie riešiť stanovené nedostatky.

V každom prípade opatrenia sú dočasného charakteru. Obchod sa môže obnoviť, keď bude v súlade s týmito opatreniami povolené pridať na zoznam dodatočné podniky za predpokladu, že v plnej miere splnia požiadavky EÚ.

Ochrana zdravia verejnosti a zvierat v Spoločenstve musí byť prioritnejšia než obavy súvisiace s obchodom.

Zamestnanci majú pre seba v každom kalendárnom roku nárok na výplatu čiastky, zodpovedajúcej nákladom na cestu z miesta zamestnania na miesto pôvodu, a ak majú nárok na príspevok na domácnosť, pre manželku a závislé osoby (podľa článku 8 (v oddiele 3 kapitola C) prílohy VII k Služobnému poriadku úradníkov Európskych spoločenstiev z 1. mája 2004).

Koľko finančných prostriedkov Komisia vynaložila v rokoch 2005, 2006 a 2007 na výplatu týchto výdavkov stanovených v Služobnom poriadku?

Koľko úradníkov z Komisie malo v rokoch 2005, 2006 a 2007 nárok na výplatu týchto výdavkov?

Koľkým úradníkom z Komisie bola v rokoch 2005, 2006 a 2007 výplata týchto výdavkov skutočne poskytnutá?

Podľa Služobného poriadku majú úradníci, dočasní a zmluvní zamestnanci (a ak majú nárok na príspevok na domácnosť ich manžel/ka a závislé osoby) každoročne nárok na výplatu čiastky, zodpovedajúcej nákladom na cestu z miesta zamestnania na miesto pôvodu.

Táto platba je pre zamestnancov inštitúcií Európskej únie vykonávaná automaticky, a preto počet príjemcov zodpovedá počtu úradníkov, ktorí majú nárok na platbu. Celkovo je to možné vyčísliť takto:

Celkové ročné náklady na cestovné výdavky

Počet príjemcov

2005

22 958 780

17 352

2006

25 867 437

17 814

2007

28 209 707

18 389

V prípade úradníkov, ktorí pracujú mimo Európskej únie, sa v článku 8 ods. 4 prílohy VII k Služobnému poriadku stanovuje nárok na náhradu cestovných výdavkov vo forme paušálnej platby zodpovedajúcej cene spiatočnej letenky pre zamestnanca, jeho manžela alebo manželku a ostatné závislé osoby z miesta zamestnania na miesto pôvodu (alebo na iné miesto pre tých, ktorí majú na platbu nárok a ktorí nežijú na mieste zamestnania).

Pokiaľ ide o náhradu, Komisia vypláca tieto paušálne platby každoročne v júli po predložení palubných lístkov, ktoré slúžia ako cestovné doklady. Preto majú na náhrady cestovných výdavkov nárok len osoby, ktoré poskytnú dôkaz o tom, že cestovali.

V nasledujúcej tabuľke je uvedený rozpočet a počet spracovaných zložiek týkajúcich sa týchto zamestnancov (jednotlivé prvky sú vygenerované z rôznych databáz, keďže údaje sa v rokoch 2005, 2006 a 2007 nespracovávali v rámci jedného systému IT). V týchto údajoch sú zahrnutí príjemcovia (a ich závislé osoby) vyslané na delegácie Komisie na aspoň časť uvedených rokov. Niektorí z príjemcov dostali aj paušálne platby za obdobie, počas ktorého boli zamestnaní v rámci územia Európskej únie.

Nejde o konečné údaje, keďže vyplácanie za roky 2006 a 2007 stále prebiehajú.

Počet spracovaných

zložiek

Rozpočet

2005

968

8 754 729

2006

1 723

12 581 629

2007

1 941

14 334 408

V rokoch 2006 a 2007 sa počet príjemcov zvýšil z dôvodu uplatňovania nového Služobného poriadku z roku 2004. Pôvodným zamestnancom s rôznymi pracovnými zmluvami (miestni zamestnanci technickej pomoci (ALAT) a jednotliví experti) bol zmenený štatút na zmluvných zamestnancov z dôvodu nového náboru uskutočneného podľa podmienok zamestnávania ostatných zamestnancov Spoločenstiev.

V rámci preskúmania Spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP) bol zavedený nepovinný mechanizmus, podľa ktorého si členské štáty môžu ponechať pomoc, ktorú dostanú do výšky 10 % v rámci prvého piliera, s cieľom využiť ju vo forme dodatočných platieb pre osobitné odvetvia poľnohospodárstva, ktoré sú dôležité na ochranu alebo skvalitnenie životného prostredia alebo na zvýšenie kvality uvádzania poľnohospodárskych výrobkov na trh (článok 69, nariadenie (ES) č.1782/2003⁽¹⁾). Nedávno sa v oznámení Komisie KOM(2007) 0722, uverejnenom v rámci príprav „kontroly zdravotného stavu“ reformy SPP, stanovila revízia tohto článku, s cieľom umožniť jeho vykonávanie aj mimo úrovne odvetvia.

Mohla by Komisia povedať, či uskutočnila štúdiu vplyvu týkajúcu sa smerovania tohto oznámenia o príprave „kontroly zdravotného stavu“ reformy SPP a o vykonávaní článku 69 do dnešného dňa prípadne, či má k dispozícii aspoň údaje, ktoré by oprávnili rozšírenie jeho rozsahu?

V oznámení Komisie nazvanom príprava „kontroly zdravotného stavu“ reformy SPP, prijatom 20. novembra 2007, sa stanovuje, že revidovaný článok 69 bude vyžadovať uvoľnenie v súčasnosti platného pravidla, podľa ktorého sa opatrenia takéhoto ustanovenia môžu uplatňovať len na úrovni odvetvia.

Komisia v súčasnosti dokončuje správu o hodnotení vplyvu kontroly zdravotného stavu SPP. Cieľom tejto správy je preskúmať rôzne možnosti, ktoré môže Komisia navrhnúť z hospodárskeho, environmentálneho, sociálneho a správneho hľadiska. V rámci tejto analýzy sa skúma aj článok 69.

Správa o hodnotení vplyvu bude súčasťou návrhov právnych predpisov týkajúcich sa kontroly zdravotného stavu. Komisia plánovala prijať tento balík 20. mája 2007. V rámci tohto hodnotenia vplyvu bude Komisia zohľadňovať aj iné externé štúdie, príspevky z iných európskych inštitúcií a zainteresovaných strán zapojených do tohto procesu.

V roku bola EÚ druhým najväčším svetovým vývozcom produktov špičkovej technológie. V roku 2005 sa stala najväčším vývozcom týchto produktov so 17,2 % z celosvetového vývozu v tejto oblasti, ale aj najväčším dovozcom s 19,1 % z celosvetového dovozu. V roku 2005 sa celková hodnota vývozu a dovozu Únie v tejto oblasti zvýšila na 230 miliárd EUR v prípade vývozu a na 198 miliárd EUR v prípade dovozu. Počas obdobia rokov 2000 – 2005 zaznamenal vývoz produktov špičkovej technológie EÚ priemerný ročný nárast 1,7 %, pričom objem dovozu klesol v prieme o 1,3 % ročne. Kategória „elektronika a telekomunikácie“ predstavovala najväčší podiel európskeho dovozu a vývozu produktov špičkovej technológie (v 17 členských štátoch a Nórsku).

Môže Komisia poskytnúť informácie o stratégii na zvýšenie schopnosti členských štátov vyrábať a vyvážať produkty špičkovej technológie?

Komisia s uspokojením konštatuje, že konkurencieschopnosť Európy v oblasti produktov špičkovej technológie narastá.

Schopnosť podnikov v EÚ vyrábať a vyvážať produkty špičkovej technológie závisí od veľkého množstva rámcových podmienok, z ktorých niektoré môžu byť stanovené na úrovni EÚ a iné spadajú do právomocí členských štátov. V roku 2005 Komisia určila svoju priemyselnú politiku⁽¹⁾ na najbližšie roky založenú na kombinácii horizontálnych a sektorálnych iniciatív, ktorá bola strednodobo preskúmaná⁽²⁾ v júli 2007. Komisia v budúcnosti plánuje posilniť spoluprácu s členskými štátmi v oblasti priemyselnej politiky v rámci obnovenej Lisabonskej stratégie pre rast a zamestnanosť.

Osobitne dôležitým faktorom konkurencieschopnosti produktov špičkovej technológie je úroveň investícií do výskumu a vývoja. Politika Komisie v oblasti výskumu a technologického vývoja, najmä siedmy rámcový program pre výskum a technologický rozvoj, je dôležitým príspevkom k medzinárodnej konkurencieschopnosti odvetvia špičkovej technológie európskeho priemyslu.