Doslovný zápis z rozpráv

Utorok, 11. marca 2008 - Štrasburg

12. Vysvetlenie hlasovania

Ústne vysvetlenie hlasovania

- Správa: Paolo Costa (A6-0049/2008)

  Hubert Pirker (PPE-DE). – (DE) Pán predsedajúci, na začiatku som Vám nerozumel. Hlasoval som za túto správu, pretože toto nové nariadenie vytvára správnu rovnováhu medzi citlivými protiteroristickými opatreniami na jednej strane a právami cestujúcich na druhej strane.

Rád by som sa však zameral na záležitosť, ktorá nebola dostatočne vyriešená, a sú to pravidlá na prepravu tekutín. Vieme, že by sa mali zabezpečiť kontroly na ochranu pred terorizmom, ale tieto kontroly vyvolávajú hnev u cestujúcich z dôvodu rôznych interpretácií jednotlivých letísk. Ešte stále nie je jasné, či ide o efektívny nástroj. Veľmi silne o tom pochybujem, pretože terorizmus dlho vyvíjal rôzne stratégie a hľadal iné spôsoby.

Očakávam, že sa uskutoční nasledovné hodnotenie: buď sa kontrolné postupy štandardizujú a zdokonalia, alebo sa tieto opatrenia ukončia s cieľom nezaťažovať cestujúcich opatreniami, ktoré v žiadnom prípade nemôžu byť efektívne.

  Bernard Wojciechowski (IND/DEM). – (PL) Pán predsedajúci, hlasoval som za prijatie správy Costa. Už uplynulo šesť rokov, odkedy bolo schválené nariadenie (ES) č. 2320/2002. Uplynulo dva a pol roka, odkedy vstúpilo do platnosti. Záležitosť týkajúca sa bezpečnosti na letiskách a na palube lietadiel je aj naďalej veľmi aktuálnou témou . Ochrana civilného letectva spôsobuje dramatický nárast leteckých nákladov a pokles pohodlia pri cestovaní. Ďalšou záležitosťou sú náklady na ochranu, tieto náklady by mali byť čo najtransparentnejšie a spotrebitelia potrebujú vedieť, na aké účely a ako sú použité peniaze, ktoré zaplatili za letenku. Poplatky zozbierané na účely ochrany by sa mali používať jedine a výlučne na pokrytie nákladov súvisiacich s ochranou. Peniaze získané na tento účel sa nesmú používať na iné účely.

  Jan Březina (PPE-DE). – (CS) Pán predsedajúci, zdržal som sa hlasovania návrhu nariadenia o spoločných pravidlách, pretože si myslím, že obsahuje nedostatky.

Najvážnejší je spôsob hodnotenia spoľahlivosti posádky lietadla, ktorý neupravuje samotné nariadenie, ale až neskôr bude samostatne stanovené. Vychádza zo schváleného znenia, že ak raz nariadenie vstúpi do platnosti, tak sa stane utajovaným dokumentom EÚ a informácie, ktoré bude obsahovať nebudú prístupné verejnosti. It Preto sa môže stať, že ani osoby, na ktorých povinnosti sa vzťahuje tento dokument, nebudú mať k nim prístup . Porušovalo by to princíp právnej istoty. To isté sa vzťahuje na činnosť poradnej skupiny, ktorú zriadi Komisia po boku výboru. Poradnú skupinu budú tvoriť európske organizácie priamo zainteresované v ochrane letectva. Je nevhodné, aby výbor informoval iba zainteresované strany bez toho, aby im umožnil prístup k utajovaným informáciám. Preto vyzývam nájsť riešenie, ktoré by zohľadňovalo princípy otvorenosti a transparentnosti.

- Správa: Reino Paasilinna (A6-0041/2008)

  Hubert Pirker (PPE-DE). – (DE) Domnievam sa, že nový inštitút, ktorý má byť zriadený, má svoje opodstatnenie a význam, keďže má stanovené ciele, a preto podporujem správu a zriadenie tohto inštitútu.

Európska únia – a preto aj my – musíme tvrdo pracovať, aby sme dokázali úspešne udržiavať to, čo nám je vlastné v technologickej hospodárskej súťaži s inými hospodárskymi oblasťami – a teraz prichádzam k rozhodujúcemu bodu – rád by som požiadal ešte raz Komisiu, aby preverila 32 agentúr v súvislosti s ich účelom a účinnosťou, uskutočniť istý druh zdravotnej kontroly agentúr a zatvoriť tie agentúry, ktoré už nespĺňajú svoj účel a nepracujú účinne v záujme daňových poplatníkov.

Dúfam, – a je to požiadavka Komisii, ktorá tu je prítomná dnešné popoludnie a má túto tému vo svojom programe – že Komisia dnes konečne dosiahne súlad v súvislosti s vykonaním zdravotnej kontroly agentúr.

  Zuzana Roithová (PPE-DE). – (CS) Vítam skutočnosť, že po troch rokoch začína svoju činnosť Európsky inovačný a technologický inštitút. Som rada, že inštitút nebude nejaká „nad-univerzita“, ale bude vytvárať inovačné siete s cieľom širšieho uplatnenia vedy v priemysle a zdravotnej starostlivosti. Takéto prepojenia by mali výrazne zvýšiť investície do vedy z podnikateľského sektora. Budeme vedieť, že sme dosiahli úspech, ak sa počet európskych patentov začne zvyšovať a začneme dostihovať US a Japonsko. Inštitút by mal mať sídlo v novom členskom štáte.. Česká republika je najlepšie pripravený kandidát: má už vyhľadávanú konferenčnú miestnosť pre vedcov a podnikateľov. Okrem toho, Karlova Univerzita je symbolom spoločných vzdelávacích koreňov starej a novej Európy.

  Tomáš Zatloukal (PPE-DE). – (CS) Hlasoval som za zriadenie Európskeho inovačného a technologického inštitútu. Pevne verím, že pomôže zlepšiť konkurenčný základ členských štátov tým, že zahrnie partnerské organizácie do integrovaných činností v oblasti inovácie, rozvoja a výskumu na najvyššej medzinárodnej úrovni. Očakávam, že EIT sa stane referenčným bodom pre riadenie inovácií tým, že bude podporovať nové formy spolupráce medzi partnerskými organizáciami v znalostnom trojuholníku, ktorý tvoria výskum, univerzity a súkromný sektor. Domnievam sa, že EIT si bude budovať dobré meno na celom svete a ponúkne atraktívne prostredie pre väčšinu nadaných ľudí z celého sveta.

  Hannu Takkula (ALDE). – (FI) Pán predsedajúci, v prvom rade sa chcem poďakovať spravodajcovi, pánovi Paasilinnovi, ktorý urobil skvelú prácu.

Hlasoval som za tento návrh. Ešte keď bol tento návrh predmetom diskusií, mal som niekoľko možností sa o ňom rozprávať s predsedom Komisie a ešte stále si myslím, že je dôležité, aby bolo základnou prioritou posilniť postavenie existujúcich univerzít a ich možností na vytváranie sietí. Inštitúty by sa nemali zriaďovať pre ich vlastný záujem. Je veľmi dôležité zabezpečiť, aby inštitút bol koordinačným orgánom a aby rozpočtové prostriedky na výskum neboli odobraté existujúcim univerzitám a výskumným inštitútom, ktoré odviedli výbornú prácu.

Nový inštitút by mal koordinovať európske inovácie a technológie, a tým vytvárať novú pridanú hodnotu. Inštitút je potrebný, ale ako som povedal, jadro záležitosti musí tvoriť jeho podstata, a nie organizácia. Verím, že vhodné priestory sú dostupné v Poľsku a aj na iných miestach, ale je potrebné nezabúdať na samotnú podstatu.

  Syed Kamall (PPE-DE). – Pán predsedajúci, zastupujem Londýn, najväčšie mesto na svete, hlavné mesto najväčšej krajiny na svete. V mojom meste máme množstvo inovačných univerzít, a tak si možno budete myslieť, že som hlasoval za túto správu, ale v skutočnosti som bol proti. Rád by som vysvetlil dôvod.

Thomas Dolby, lyrik, raz spieval, „Oslepila ma vedou “. Skupina 2 Unlimited raz povedala, „Digitálna revolúcia, technické riešenia prinášajú iba stále čoraz viac zmätku“. Nech je akákoľvek podstata lyriky, myslím, že sa vzťahuje na zmýšľanie súvisiace s EIT. Komisia má pravdu, že Európa má úspech vo výskume, ale chýbajú jej inovácie. Ale ako dosiahnete inovácie?

Nedosiahnete inovácie prostredníctvom viacerých štruktúr, tehál a malty. Nedosiahnete inovácie ani tým, že zdvojnásobíte súčasné úsilie. Čo vidíme pred sebou, je EIT, ktorá sa snaží napodobniť úspech Masachusettského technologického inštitútu v Spojených štátoch bez toho, aby sa dozvedela viac o úspešnom obchodnom modeli MIT. Preto som hlasoval proti.

  Christopher Heaton-Harris (PPE-DE). – Pán predsedajúci, v prvom rade by som rád spomenul  historické súvislosti týkajúce sa EIT. Prvýkrát som počul o EIT, keď sme sa rozprávali o tom, čo urobiť s touto konkrétnou budovou, keďže Parlament má dve sídla, a načo by sa využívala budova v Štrasburgu, keby sme ju uvoľnili? Myšlienka bola zriadiť v Štrasburgu prvotriednu univerzitu.

Nanešťastie, Štrasburg už má výbornú univerzitu a táto konkrétna myšlienka nemala veľký úspech. Štrasburg nechcel stratiť túto inštitúciu. Viedli sme veľa rozhovorov na túto tému, aj keď reálne Parlament by mal rozhodnúť o svojom sídle.

Ale táto myšlienka sa zrodila a my sme dostali obrovský rozpočet stoviek miliónov eur, ktoré ideme teraz minúť, zdvojnásobíme prácu, na ktorej už pracujeme; možno ste prekvapení, o čom to tu hovorím. Snaží sa Európa chopiť niečoho, čo nepotrebuje, pretože to už má? Potrebuje túto európsku značku na odbornú znalosť? Ideme míňať množstvo peňazí na tehly a maltu na mieste, kde by sme mohli pôsobiť omnoho koordinovanejšie a kde nám ako skvelý príklad môže poslúžiť Oxford, Cambridge a ďalšie dobré univerzity na európskom kontinente?

- Správa: Reimer Böge (A6-0065/2008)

  Zuzana Roithová (PPE-DE). – (CS) Ďakujem, pán predsedajúci. Aj napriek tomu, že nezastupujem UK, podporila som uvoľnenie finančných prostriedkov na pomoc vo výške 162 miliónov EUR po záplavách v UK, kde škody dosiahli 4,6 miliárd EUR.

Mám však dve námietky. Po prvé, uskutočňujeme toto rozhodnutie iba po deviatich mesiacoch. Po druhé, v súlade s príslušnými pravidlami, aj ďalšie krajiny, ako Grécko, žiadajú o pomoc. Domnievam sa, že by mali byť zriadené dva fondy: jeden pre potreby EÚ a jeden pre ďalšie krajiny, aby sme sa vyhli situácii, keď nemáme k dispozícii žiadne finančné prostriedky na pomoc chudobným krajinám. Po druhé, pravidlá súvisiace s finančnými prostriedkami dávajú prednosť katastrofám veľkého rozsahu. Mali by sme však vedieť pomáhať aj menším regiónom. Solidarita neznamená rozlišovať, čo sa týka veľkosti. Dámy a páni, bola by som rada, keby sa uskutočnili úpravy pravidiel.

  Glyn Ford (PSE). – Pán predsedajúci, som rád, že Parlament uvoľní 162 miliónov EUR z Fondu solidarity Európskej únie na pomoc po povodňových katastrofách z minulého leta v mojom a ďalších regiónoch.

Samozrejme, ako dobre vieme, tieto peniaze sú určené na projekty v oblasti infraštruktúry, na opravu ciest, mostov, železníc, nemocníc a iných inštitúcií, ale zároveň umožnia vláde v Spojenom kráľovstve uvoľniť peniaze, ktoré by ináč musela minúť inými spôsobmi. Ešte stále tisíce ľudí majú iba dočasné ubytovanie a veľa obchodov a tovární je zatvorených .

Som rád, že sa uvoľnili peniaze z Fondu solidarity Európskej únie a dúfajme, že ľudia z Gloucestershire a okolia z toho vyťažia

  Predsedajúci. − Mám v úmysle uskutočniť vysvetlenie hlasovania písomne, v mene ľudu z Yorkshiru a Humberu, v rovnakom duchu ako hovoril pán Ford.

- Správa: Kyösti Virrankoski (A6-0058/2008)

  Zuzana Roithová (PPE-DE). – (CS) Podporila som vytvorenie rozpočtovej položky na program Galileo – náklady na riedenie administratívy, ako je stanovené v revidovanom návrhu Komisie. Taktiež som podporila zmenu a doplnenie, ktoré v súvislosti rozpočtu Galileo presúva čiastku 2 milióny EUR z prevádzkovej položky do položky administratívnej povahy.

Slúži to na financovanie činností ako je definovanie a pokračovanie systému riadenia rizika, definovanie politiky ochrany práv duševného vlastníctva, ale tiež trhov s inovačnými navigáciami, Silne podporujem túto myšlienku. Čo sa však mňa týka, výbor pre priemysel, výskum a energiu prijal 29. januára veľkou väčšinou osem zmien a doplnení, ktoré potlačili Úrad pre dohľad Galileo z právneho základu zmeneného a doplneného návrhu programov Galileo a EGNOS. Bola by som rada, keby sa na túto tému uskutočnila vážna diskusia.

  Bernard Wojciechowski (IND/DEM). – (PL) Pán predsedajúci, budem veľmi stručný v súvislosti s touto správou. Hlasoval som za ňu, pretože bez ohľadu na veľkosť, každý štát je bezmocný voči vyššej moci. Financovanie mimoriadnych výdavkov v čase, keď sa ohlási mimoriadna situácia, pomáha štátu napraviť škody, ktoré vznikli v dôsledku atmosférických podmienok alebo prírodnej katastrofy. Je to samozrejmé.

  Christopher Heaton-Harris (PPE-DE). – Pán predsedajúci, v tejto správe sa nachádza referencia na mobilizáciu Fondu solidarity EÚ,  ktorú sme načrtli už skôr. A časť môjho regiónu bola podporovaná, alebo ešte len bude podporovaná z týchto peňazí, najmä v Severnom Lincolnshire, kde sme utrpeli obrovské povodne.

Ale zaujímalo by ma, či by to ľudia z Lincolnshire vnímali ako dobré využitie peňazí. V súčasnosti odvádzame Európskej únii veľa peňazí a keď ich sami potrebujeme, potom musíme o ne žiadať späť. Na každé 2 libry, ktoré dostaneme späť, najskôr musíme vložiť do spoločnej kasy 5 libier. Zaujímalo by ma, či by sme nemohli minúť tieto peniaze lepšie.

Aj ja mám veľké obavy, ako som oznámil skôr pri vysvetlení hlasovania, ako uskutočníme tieto návrhy opravných rozpočtov. Obrovské čiastky peňazí sa presúvajú medzi rôzne rozpočtové položky a veľmi, veľmi málo ľudí na to dohliada.

Dnes presúvame len niekoľko miliónov EUR na Galileo a niekoľko miliónov EUR niekde inde, ale v minulosti išlo o stovky miliónov EUR. Nie som si istý, či ide o správny parlamentný postup, ktorý nám poskytuje dohľad nad peniazmi európskych daňových poplatníkov.

- Správy: Luis Manuel Capoulas Santos (A6-0053/2008) a Daniel Varela Suanzes-Carpegna (A6-0054/2008)

  Christopher Heaton-Harris (PPE-DE). – Pán predsedajúci, neustále a vždy hlasujem proti dohodám o rybolove, ktoré uzatvárajú tento Parlament a Komisia, a verím, že z rozumného dôvodu. Budem citovať časť správ.

Hodnotenie Komisie týkajúce sa Guinei-Bissau ukázalo, že dohoda prispieva k životaschopnosti odvetví rybolovu Spoločenstva plavidlami s vlečnými sieťami a plavidlami na lov tuniakov v Atlantickom oceáne a ponúka plavidlám a odvetviam Spoločenstva, ktoré od nich závisia, stabilné právne prostredie a prehľadnosť v strednodobom horizonte, a taktiež má, ako hovorí, „výrazný dosah“ na rozpočtovú a politickú stabilitu Guinei-Bissau. Nie je podstatné, kam smerujeme týmito dohodami o rybolove, my si ryby v podstate privlastníme od tých, ktorí by ich mohli na miestnej úrovni uloviť, predať, získať peniaze a tým sa vymaniť z chudoby. Vytvárame riešenie v oblasti, kde platíme európskych rybárov, aby lovili ryby strojmi, odcudzili tóny rýb, a preto ničíme ekonomiku rybolovu týchto pobrežných krajín.

Dokument Pobrežia Slonoviny hovorí o množstve peňazí, ktoré na toto míňame. Hovoríme o sume približne 600 000 EUR, ktoré dávame plavidlám EÚ, aby chytili viac ako 7 000 t tuniakov. Ak sa rozprávate s priemernými Španielmi a opýtate sa ich, koľko ľudí vstúpi do ich krajiny z Pobrežia Slonoviny – keďže rybárske lode, ktoré zvykli vyložiť ryby v Španielsku v súčasnosti prevážajú stovky, ak nie tisíce ilegálnych imigrantov na Kanárske ostrovy a na iné miesta – zbadáte, že si vyrábame ešte väčšie problémy a nevytvárame riešenia založené na trhu, ktoré by sme mohli uskutočniť, keby sme povolili týmto krajinám, ktoré majú práva na rybolov, chytať ryby a zvyšovať rast ich hospodárstva.

- Správa: Gabriele Albertini (A6-0014/2008)

  Christopher Heaton-Harris (PPE-DE). – Pán predsedajúci, nič by mi neurobilo väčšiu radosť, ako sa vyjadriť k trvalo udržateľnej európskej doprave.

Dôvod, pre ktorý som sa zdržal hlasovania o tejto správe je, že aj keď obsahuje množstvo prijateľnej európskej politiky, zaujímalo by ma, či nie je lepšie ponechať riešenia založené na trhu jednotlivým členským štátom, ako je riešenie dopravných problémov v Londýne. Je ťažké uveriť, že celoeurópska spolupráca, zdržanie sa hlasovania o tejto správe a koordinačná stratégia vyriešia problémy parkovanie v Nottinghame alebo Leicesteri. Áno, výmena najlepších postupov môže k tomu prispieť, ale my tu hovoríme o vložení množstva peňazí do kasy, kde budeme mať výbory, ktoré sa stretávajú na úrovní Komisie a Rady, aby zvážili politiku.

Myslím si, že tieto politiky sú najlepšie stanovené na miestnej úrovni. Preto som sa zdržal hlasovania celej správy.

  Richard Seeber (PPE-DE) . – (DE) Pán predsedajúci, hlasoval som za správu, pretože si myslím, po prvé, že je prospešná a po druhé, že poukazuje na správny smer. Sektor dopravy musí uznať svoju celkovú zodpovednosť, najmä vzhľadom na environmentálne ciele, ale tiež ohľadom dosahovania lisabonských cieľov.

Som hlavne rád, že bola prijatá zmena a doplnenie 5, ktoré požaduje, aby Európska únia konečne aj ratifikovala a nielen podpísala Alpský dohovor. Taktiež je potešujúce, že zmena a doplnenie 1 a pôvodné znenie ostali nezmenené, t.j. že by sme mali začať internalizovať externé náklady na cestnú dopravu. Je však škoda, že zmena a doplnenie 7 bola odmietnutá. Znamenalo by to, že siedmy výskumný program by bol lepšie začlenený a zameraný na dopravu.

Nakoniec by som rád poradil môjmu kolegovi zo Spojeného kráľovstva, ktorý sa ohradzuje voči únii, aby si prečítal presné znenie s väčšou pozornosťou, pretože jeho veľká časť je formulovaná v konjunktíve. Sú to vety ponechané voľnému uváženiu a to, či taká veľká krajina akou je Spojené kráľovstvo zavedie tieto opatrenia je na voľnom zvážení tohto národa.

  Zuzana Roithová (PPE-DE). – (CS) Diskusia z minulej noci ma neuistila, či Európska komisia a členské štáty sú v blízkej budúcnosti pripravené prideliť finančné prostriedky na zlepšenie kvality dopravnej infraštruktúry v nových členských štátoch.

Pán komisár mal pravdu, keď sa odvolával na potrebu formálnych zmien na konci včerajšej diskusie. Rada by som požiadala Komisiu, aby predložila uskutočniteľné plány na rozvoj diaľničnej a železničnej infraštruktúry v nových členských štátoch. Bez nich nemôžeme reálne diskutovať o trvalo udržateľnej stratégii pre dopravu, aspoň nie z hľadiska ohľaduplnosti voči životnému prostrediu. Taktiež som podporila zmenu a doplnenie „Eurovignette“, táto úprava nesmie ubrať na dôležitosti trvalo udržateľnej stratégie pre dopravu.

Písomné vysvetlenie hlasovania

- Správa: Reimer Böge (A6-0062/2008)

  Jean-Pierre Audy (PPE-DE), písomne. – (FR) Hlasoval som za správu o konzultačnom postupe môjho nemeckého kolegu pána Bögea, ktorá podporuje návrh rozhodnutia Rady, ktorým sa mení a dopĺňa rozhodnutie 2003/77/ES, ktorým sa ustanovujú viacročné finančné usmernenia na riadenie aktív Európskeho spoločenstva uhlia a ocele (ESUO) v likvidácii od roku 2002 a na riadenie aktív Výskumného fondu uhlia a ocele po skončení tejto likvidácie. Bolo správne zohľadniť meniace sa trhy a finančné produkty, keď prichádzame s možnosťou spravovať kapitál tak, aby bol aktuálny, a zároveň zachovať vysoký stupeň bezpečnosti a dlhodobej stability.

  Andreas Mölzer (NI), písomne. − (DE) Hľadanie nových technológií, ktoré sú podporované na úrovni Spoločenstva aj finančne, a ktorými je možné znížiť emisie CO2 z výroby ocele, môže byť v skutočnosti celkom rozumným riešením. Výsledkom rastúceho dopytu v rozvíjajúcich sa krajinách a niekoľkých prírodných katastrof, ktoré znemožnili zníženie cien, bol stály nedostatok tohto nespracovaného materiálu, ktorý sa odrazil v rekordných cenách uhlia a ocele . Už je najvyšší čas, aby sme začali hľadať alternatívy zdrojov uhlia, ktoré sa začínajú vyčerpávať.

Taktiež je diskutabilné, ako bývalé spoločenstvá ako Európske spoločenstvo uhlia a ocele (ESUO) a Euratom, ktoré pred nejakým časom v plnej miere zaujímali svoje miesto v EÚ, môžu mať ešte stále svoje vlastné finančné zdroje, programy, atď., najmä v súvislosti s odporujúcim postojom členských štátov voči jadrovým elektrárňam, napríklad neustále financujúce ich výskum atď. Mali by sme sa nakoniec k tejto téme vrátiť, aby sme prišli k nejakému záveru.

- Správa: Paolo Costa (A6-0043/2008)

  Bogusław Liberadzki (PSE), písomne. − (PL) Súhlasím s týmto návrhom, aby určité ustanovenia existujúcich bilaterálnych dohôd boli nahradené dohodami Spoločenstva.

Keď ide o cestovné a sadzby v leteckých dopravných službách, spravodajca Paolo Costa urobil správne, že zaviedol doložku, ktorou sa zakazuje dopravcom z tretích krajín, aby určovali ceny za leteckú dopravu realizovanú výhradne na území Spoločenstva .

- Správa: Neil Parish (A6-0044/2008)

  Jean-Pierre Audy (PPE-DE), písomne. – (FR) Hlasoval som za správu môjho britského kolegu pána Parisha o zmene a doplnení nariadenia Rady (ES) č. 1234/2007 o vytvorení spoločnej organizácie poľnohospodárskych trhov a o osobitných ustanoveniach pre určité poľnohospodárske výrobky, ktoré boli prijaté na základe situácie dňa 31. decembra 2006. Keďže sme prišli s 21 nariadeniami uplatniteľnými na spoločnú organizáciu poľnohospodárskych trhov v jednotnom súhrnnom nariadení s cieľom racionalizovať a zjednodušiť právny rámec trhových politík ako je intervencia, súkromné skladovanie, dovozné colné kvóty, vývozné náhrady, bezpečnostné opatrenia, štátna pomoc a pravidlá hospodárskej súťaže a komunikácia, a oznamovanie a vykazovanie údajov, bolo potrebné aktualizovať toto znenie vezmúc do úvahy rozhodnutia prijaté od roku 2006 vo výrobných sektoroch cukru, ovocia a zeleniny, spracovaného ovocia a zeleniny, osív, hovädzích a mliečnych výrobkov.

  Hélène Goudin a pán Nils Lundgren (IND/DEM), písomne. − (SV) Sme proti súčasnej spoločnej poľnohospodárskej politike a nesúhlasíme so zmenami existujúceho systému, ktoré majú iba malý význam. Žiadame komplexné preskúmanie a prehodnotenie celej spoločnej poľnohospodárskej politiky.

Tieto dve správy zachovávajú existujúce štruktúry spoločnej poľnohospodárskej politiky. Z tohto dôvodu ich nemôžeme podporiť. Celá spoločná poľnohospodárska politika je absurdný mechanizmus a musí sa zrušiť.

  David Martin (PSE), písomne. − Vítam správu pána Parisha o založení spoločnej organizácie poľnohospodárskych trhov a o osobitných ustanoveniach pre určité poľnohospodárske výrobky. Návrhy poskytujúce súbor harmonizovaných pravidiel v rôznych oblastiach priemyslu, ako sú súkromné skladovanie, dovozné colné kvóty a bezpečnostné opatrenia, sú pozitívnym krokom na objasnenie európskej poľnohospodárskej politiky Zvyšovanie transparentnosti a zjednodušenie nariadenia v rámci tohto sektora je nevyhnutné a bude priamo podporovať škótskych poľnohospodárov. Preto som hlasoval za túto správu.

- Správa: Neil Parish (A6-0045/2008)

  Jean-Pierre Audy (PPE-DE), písomne. – (FR) Hlasoval som za správu môjho britského kolegu pána Parisha o zmene a doplnení nariadenia Rady (ES) č. 1234/2007 o založení spoločnej organizácie poľnohospodárskych trhov a o osobitných ustanoveniach pre odvetvie ľanu a konope. Európska komisia predkladajúca správu o predĺžení pomoci na výrobu krátkeho ľanového vlákna a konopného vlákna, ktorá sa práve zaznamenáva, stanovená do konca hospodárskeho roka 2008/2009, navrhuje predĺžiť túto pomoc, zatiaľ čo očakávame správu o preskúmaní politiky, ktorá sa má uskutočniť v roku 2008 v rámci zdravotnej kontroly spoločnej poľnohospodárskej politiky. Podporujem tento návrh, pretože je veľmi rozumný.

  David Martin (PSE), písomne. − Návrh na predĺženie podpory ľanu a konope je procesná potreba, ktorá umožňuje primerané uváženie a možnú reformu v rámci zdravotnej kontroly CAP. Z tohto dôvodu podporujem odporúčania správy a podľa toho som aj hlasoval.

- Správa: Lidia Joanna Geringer de Oedenberg (A6-0055/2008)

  Andrzej Jan Szejna (PSE), písomne. − (PL) Hlasujem za správu pani Geringer de Oedenbergovej o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o štatistickej klasifikácii ekonomických činností v Európskom spoločenstve.

Čítanie správy mojej kolegyne ma obzvlášť zaujalo. Som za prijatie správy, pretože si myslím, že právo Spoločenstva by malo byť jasnejšie a zrozumiteľnejšie, a týmto aj transparentnejšie a dostupné každému občanovi.

Cieľom žiadosti je kodifikovať nariadenie Rady (EHS) č. 3037/90 z 9. októbra 1990 o štatistickej klasifikácii ekonomických činností v Európskom spoločenstve.

Ako právnik by som rád v mojom vysvetlení hlasovania zdôraznil význam kodifikácie, čo je veľmi dôležitý proces zlučovania rozsiahleho súboru právnych nariadení do jednej, systematizovanej zbierky, z ktorej je možné interpretovať základné právne normy. Prikladám zásadný význam zjednodušeniu a usporiadaniu práva Spoločenstva.

- Správa: Paolo Costa (A6-0049/2008)

  Jean-Pierre Audy (PPE-DE), písomne. – (FR) Hlasoval som za správu môjho kolegu pána Costu o spoločnom texte nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorý schválil Zmierovací výbor, a ktorý sa týka spoločných pravidiel v oblasti leteckej bezpečnosti, a ktorým sa ruší nariadenie (ES) č. 2320/2002, ktoré bolo prijaté deň po útokoch 11. septembra 2001 v Spojených štátoch amerických, ktoré malo byť preskúmané vzhľadom na jeho uplatňovanie. Našťastie sa našiel kompromis o financovaní bezpečnostných opatrení, na ktorom sa budú podieľať členské štáty a orgány letiska, letecké dopravné spoločnosti a cestujúci.

Som rád, že Európskemu parlamentu sa podarilo presvedčiť Radu a Komisiu, aby pri definovaní spoločných základných noriem pre leteckú bezpečnosť ako je detekčná kontrola cestujúcich a zakázaný tovar ako sú tekutiny, používali regulačný postup s kontrolou na celý rad opatrení.

  Pedro Guerreiro (GUE/NGL), písomne. – (PT) Toto nariadenie umožňuje „vyšší stupeň harmonizácie“ spoločných pravidiel v oblasti bezpečnosti civilného letectva na úrovni EÚ – ako je napríklad detekčná kontrola cestujúcich a príručnej batožiny, kontrola vstupu a bezpečnostná kontrola lietadla – a ruší nariadenie z roku 2002, ktoré bolo prijaté ako výsledok udalostí z 11. septembra 2001 v USA.

Jedným z aspektov, ktoré sme kritizovali bola skutočnosť, že neexistovala žiadna záruka, – práve naopak – že náklady na bezpečnostné opatrenia nebudú odovzdané užívateľom týchto služieb, ktoré sú bezpochyby verejné služby. Neexistuje ani žiadna záruka, že užívatelia nebudú čeliť zvýšeným poplatkom na pokrytie týchto opatrení. Navyše, neexistuje žiadne objasnenie o odstránení celého radu bezpečnostných opatrení, ktoré už boli dosť kritizované, najmä čo sa týka ich aktuálnej efektivity.

Je tiež prekvapujúce, že v súvislosti s pracovníkmi sa zaviedol obmedzený prístup k „letovej časti letiska“ z bezpečnostných dôvodov, aby sa obmedzila sloboda pracovníkov vytvárať odbory. Súčasný text neponúka žiadnu záruku, že sa zabráni takémuto zneužívaniu, alebo že sa budú chrániť takéto práva. Nakoniec, nariadenie jasne otvára dvere prítomnosti ozbrojeného personálu počas letu, opatrenie považujeme za nevhodné aj z bezpečnostných dôvodov.

  Stanisław Jałowiecki (PPE-DE), písomne. − (PL) Napriek všetkému som hlasoval za túto správu. Rád by som podal vysvetlenie niekoľkými slovami. Hovorí sa, že núdzové riešenie trvá najdlhšie. Mali sme na to rok, aby sme sa presvedčili o pravde tohto výroku. Keď sa zaviedol zákaz o nápojoch a iných tekutinách na palube lietadla, boli sme si istí, že išlo iba o prechodnú požiadavku. Krátko po tom došlo k preskúmaniu postupov a zaviedlo sa špeciálne zariadenie vo forme detektorov, ktoré dokáže odhaliť nebezpečné látky.

Nič z toho nenasledovalo. A čo mali medzičasom robiť cestujúci? Cestujúci si jednoducho zvykli na tieto nepríjemnosti… berú ich, akoby vždy existovali. Všimnite si, že je to príklad presne toho, ako sú naše slobody a práva postupne a takmer nenápadne obmedzované – aj v iných oblastiach, nielen v civilnom letectve.

Pochvalu si tiež zaslúži Parlament a najmä zástupcovia Parlamentu v zmierovacích výboroch, ktorí húževnato obhajovali tieto princípy. Musíme uznať, že ich úspech nebol čistý, ale stojí za zmienku spomenúť, čo sme dosiahli.

  Jörg Leichtfried (PSE), písomne. − (DE) Hlasujem za nové nariadenie o leteckej bezpečnosti, ktoré vytvára väčšiu bezpečnosť v leteckej doprave.

Výrazne podporujem spoločné hlasovanie o normách a nariadeniach na európskej úrovni, keďže iba účinná a rýchla úprava nových smerníc bude chrániť bezpečnosť cestujúcich a taktiež ich práva. S radosťou vítam možnosť využívať sprievod príslušníkov bezpečnostnej ochrany, tzv. „sky-marshals“ najmä v súvislosti so súčasnými hrozbami medzinárodného terorizmu na potenciálne ohrozených letových dráhach. Okrem toho podporujem bezpečnostné nariadenia, ktoré umožňujú, aby sa zbrane prevážali iba v nákladnom priestore lietadla a iba vo výnimočných prípadoch so súhlasom, ktorý vydá štát.

Vzhľadom na spornú záležitosť týkajúcu sa financovania, podporujem kompromis, aby sa každý členský štát mohol sám rozhodnúť v danej veci, v ktorej výdavky na bezpečnostné opatrenia nesú letiskové zariadenia, letecké spoločnosti a samotní užívatelia. Bolo však objasnené, že náklady by sa mali uplatňovať priamo na ustanovenie o bezpečnosti a mali by sa vzťahovať iba na aktuálne náklady. Komisia bola tiež požiadaná, aby do konca tohto roka predložila správu o financovaní nákladov spolu s legislatívnym návrhom.

  David Martin (PSE), písomne. − Prihováram sa k Vám ako zástupca krajiny, ktorá bola nedávnou obeťou terorizmu a správa pána Costu o spoločných pravidlách v oblasti bezpečnosti civilného letectva je jednou z tých, ktoré vítam. Bezpečnosť civilného letectva je niečo, čo sa týka všetkých členských štátov, a preto si vyžaduje spoločné základné normy v celej EÚ. Čo sa týka financovania zlepšení bezpečnostných opatrení, domnievam sa, že sa dosiahla primeraná dohoda, ktorá dáva členským štátom a užívateľom dostatočný rozsah na rozdelenie si nákladov. Flexibilné spôsoby financovania nielen zohľadnia potrebu vykonávať základné opatrenia v Európe, ale zároveň umožnia týmto letiskám, kde je väčšie riziko teroristických činností, uskutočniť ďalšie kroky na vysporiadanie sa s hrozbou. Ďalej vítam návrh na zníženie frekvencie opätovnej detekčnej kontroly cestujúcich, ktorí prichádzajú z tretích krajín s bezpečnostnými normami rovnocennými EÚ. Hlasoval som za túto správu.

  Dimitrios Papadimoulis (GUE/NGL), písomne. – (EL) Odmietol som hlasovať za konečné zmierenie medzi Európskym parlamentom a Radou, pretože som proti opatreniu ozbrojených sprievodcov v lietadle vzhľadom na vysokú úroveň dodatočných kontrol, ktoré musia cestujúci podstúpiť pred vstupom na palubu lietadla. Toto opatrenie považujem za prehnané: cestujúci sa týmto vzdávajú svojich práv v mene letovej bezpečnosti, neslúži to princípu proporcionality a nakoniec spôsobí obyvateľom finančnú záťaž – inými slovami cestujúcim. Vyzývame vlády členských štátov a najmä grécku vládu, aby sa nezaoberala týmto opatrením, a aby využila rozsah pôsobnosti, ktorý je jej už dostupný.

  Luís Queiró (PPE-DE), písomne. – (PT) Bezpečnosť civilného letectva čelila v posledných rokoch skutočným, strašným a nevídaným problémom. Každá snaha poskytla vhodnú odpoveď na hrozby voči životom cestujúcich a letovej posádky a ešte stále zisťujeme, že zavedené pravidlá nedokážu udržiavať krok s kreativitou kriminálnikov. Preto sa nemôžeme zdržiavať, alebo tráviť viac času diskusiami, ktoré sú založené na pocite falošnej bezpečnosti.

Právny predpis, o ktorom dnes hlasujeme je iba časťou legislatívnej činnosti, ktorú Únia zdokonaľovala s cieľom zabezpečiť väčšiu a očividnejšiu bezpečnosť pre svojich občanov. V oblasti leteckej bezpečnosti je preto nevyhnutné vybaviť sa flexibilnými nástrojmi, ktoré umožnia vytvoriť maximálne bezpečné prostredie pre občanov a ktoré možno ľahko a primerane hodnotiť. Preto hlasujem za dohodu, ktorú tento Parlament dosiahol v rámci zmierovacieho procesu, a ktorá zaisťuje ochranu občanov, bezpečnosť v civilnom letectve a trvalý dozor nad tými, ktorí ohrozujú našu bezpečnosť, demokratické inštitúcie a zásadu právneho štátu.

  Luca Romagnoli (NI), písomne. − (IT) Pán predsedajúci, dámy a páni, hlasoval som za správu pána Costu o texte týkajúcom sa spoločných pravidiel v oblasti bezpečnosti civilného letectva, ktorým sa ruší nariadenie (ES) č. 2320/2002.

Verím, že najdôležitejšie je vytvoriť jednoduchší a flexibilnejší právny rámec, ktorý zvyšuje mieru slobody a rozhodovaciu právomoc vo fáze vykonávania zákonov v porovnaní s predchádzajúcimi opatreniami, ktoré boli príliš podrobné.

Myslím si však, že je správne uskutočniť niekoľko drobných zmien, najmä v súvislosti s prepojením letiskových nákladov a nákladov ponúkaných služieb. V tejto súvislosti by som rád požiadal Komisiu, aby čo najskôr predložila podnet ohľadom financovania bezpečnostných opatrení na európskych letiskách a transparentnosti bezpečnostných nákladov s cieľom určiť možné narušenie hospodárskej súťaže.

  Brian Simpson (PSE), písomne. − Budem hlasovať za kompromisnú dohodu dosiahnutú v zmierovacom procese aj napriek tomu, že mám isté námietky týkajúce sa nielen financovania tohto právneho poriadku, ale taktiež postoja Rady ministrov počas celého konania.

Po prvé, je potrebné urobiť taký záver, aby vlády boli presvedčené, že môžu zaviesť posilnené bezpečnostné opatrenia v civilnom letectve a očakávať, že tento sektor a následne cestujúci budú za ne platiť. Moje stanovisko je, a v skutočnosti to bolo stanovisko Parlamentu, ak členské štáty trvajú na posilnených bezpečnostných opatreniach, mali by aspoň prispievať na náklady.

Po druhé, zmierovací proces vnímam ako snahu strán dospieť ku kompromisu svojich názorov s cieľom dosiahnuť dohodu. Čo sa týka tohto spisu, Rada okrem toho, že zanedbala zvážiť kompromis alebo zmierenie, dokonca arogantným spôsobom obvinila Parlament, že ohrozuje bezpečnosť cestujúcich. Pravdupovediac takýto postoj je neprijateľný a zanecháva nám rozhorčený odkaz, na ktorý si spomenieme pri budúcich zmierovacích procesoch. Nakoniec mám pocit, že Rada ma vydierala, aby som hlasoval za túto dohodu, aby sme mohli mať zavedené aspoň bezpečnostné opatrenia na ochranu verejnosti. Ale môj hlas prichádza s odporom a rozhorčením.

- Správa: Reino Paasilinna (A6-0041/2008)

  Jean-Pierre Audy (PPE-DE), písomne. – (FR) Som rád, že bol prijatý návrh v druhom čítaní a na základe správy môjho fínskeho kolegu pána Paasilinna o spoločnej pozícii Rady na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o založení Európskeho inovačného a technologického inštitútu, myšlienka, s ktorou prišiel vo februári 2005 predseda Európskej komisie José-Manuel Barroso, a ktorá vzbudila istú dávku skepticizmu napríklad v súvislosti s pridanou hodnotou, ktorú môže takéto zariadenie poskytnúť.

Keďže zdieľam názory a záujem o financovanie projektu takéhoto druhu, považujem za potrebné rozvíjať takéto zariadenie s cieľom zhromaždiť poznatky v srdci európskeho ideálu, pretože naša humanistická európska civilizácia sa bude vyvíjať prostredníctvom rozvoja poznatkov a nie kultúry. Mimochodom, mal by som spomenúť zvyšujúcu sa neprimeranosť našej rozpočtovej štruktúry v rámci Európskej únie, najmä čo sa týka financovania veľkých projektov ako je aj tento (alebo napríklad Galileo). Nakoniec, nerozumiem prečo Skupina zelených/Európska slobodná aliancia predložila zmenu a doplnenie o zamietnutí, a tým aj odložení vykonávania spoločnej pozície, proti ktorej sme ja a moja politická skupina hlasovali.

  Alessandro Battilocchio (PSE), písomne. − (IT) Pán predsedajúci, dámy a páni, vítam a podporujem správu môjho kolegu pána Paasilinna, ktorej cieľom je prispieť k hospodárskemu rastu EÚ a konkurencieschopnosti rozvíjaním nových druhov inovácií prostredníctvom zriadenia Európskeho inovačného a technologického inštitútu (EIT).

Cieľom EIT je podporovať kľúčový prvok konkurencieschopnosti: „poznatky“. Poznatky nemôžu byť vo svojej podstate nemenným konceptom, takže môžu existovať iba prostredníctvom dynamického štruktúrovaného procesu výskumu a nových objavov. Skutočný pokrok sa dosahuje iba prostredníctvom inovácií.

V súčasnosti sú v pohybe na svetovom trhu znalostných ekonomík konkurenti ako Spojené štáty, India a Japonsko, krajiny, kde boli inovácie vždy základným kameňom ich hospodárskeho rozvoja a následne sa tešili, že majú konkurenčnú výhodu voči EÚ.

EIT bude slúžiť na posilnenie výmeny poznatkov, spojenie, výmenu a šírenie myšlienok a zozbieranie výskumov z celej Európy v makrooblastiach, ktoré sú nevyhnutné na rozvoj budúcej konkurencieschopnosti EÚ.

Možné prínosy pre systém hospodárskej súťaže na našom trhu sú takmer neobmedzené. Bude na nás zabezpečiť, aby sa udelené finančné prostriedky v hodnote 2,4 miliardy EUR využívali správnym spôsobom, a aby sa Európska únia mohla dôraznejšie zaoberať budúcimi výzvami, ktoré vychádzajú zo svetového trhu.

  Ilda Figueiredo (GUE/NGL), písomne. – (PT) Ako už bolo spomenuté pri prvom čítaní, sme veľmi kritickí voči zriadeniu Európskeho technologického inštitútu, najmä vzhľadom na stanoviská rôznych výskumných organizácií.

V súlade s pozíciami vedeckých organizácií, ktoré kritizovali tento návrh o Európskom inovačnom a technologickom inštitúte, hlasovali sme za návrh, ktorý odmietal spoločnú pozíciu Rady, ale nanešťastie tento návrh bol zamietnutý. V prvom rade, nie sú dostatočné finančné zdroje. Jednou z možností financovania je rozpočet Spoločenstva vrátane dotácií určených na výskum, čo môže byť ďalší spôsob podpory rozvinutejších krajín, ktorým možno zotrieť rozdiely.

Po nátlaku z rôznych krajín, ktoré chceli byť hostiteľom inštitútu sa to takmer aj stalo, istým druhom vstupnej brány slúžiacej na konzultáciu vedeckých spoločenstiev v rozličných oblastiach. Európsky parlament prijal niekoľko zmien a doplnení návrhu Komisie, ale podľa nášho názoru nie sú dostatočné na posilnenie niečoho, čo bolo deformované už pri svojom zrode.

  Genowefa Grabowska (PSE), písomne. − (PL) Podporujem v plnej miere správu môjho kolegu pána Paasilinna. Som presvedčená, že táto inštitúcia je potrebná pre Európsku úniu a jej členské štáty. Je to nielen záujem európskych bádateľov a skupín vedcov v jednotlivých štátoch, ale aj obyčajných ľudí – najmä podnikateľov. Domnievam sa, že inštitút by mal plniť mobilizujúcu funkciu pre celú EÚ a následne jeho súčasťou by mal byť každý členský štát.

Zohráva osobitnú úlohu pri poskytovaní rovnakých príležitostí a zjednocovaní ekonomík EÚ v nových členských štátoch. Iba ak zlúčime výskumný potenciál a snahy vedcov zo „starej“ a „novej“ Európy, ocitneme sa v situácii, keď budeme môcť vyrovnať existujúci nepomer a urobíme krok vpred pri vykonávaní cieľov lisabonskej stratégie. Zohľadniac to, rád by som sa na Vás obrátila s prosbou, aby bolo sídlo inštitútu (správna rada) umiestnené v mojej krajine, Poľsku – vo Vroclave.

Toto mesto sa nachádza na mieste, kde sa stretávajú kultúry starej a novej Európy a leží v tesnej blízkosti ďalších troch členských štátov: Nemecka, Rakúska a Českej republiky; má výbornú vedeckú a výskumnú podpornú základňu, množstvo inštitúcií vyššieho vzdelávania a obrovskú takmer 200 000-ovú populáciu študentov. Nepochybujem o tom, že Vroclav je najlepšie miesto pre sídlo Európskeho inovačného a technologického inštitútu.

  David Martin (PSE), písomne. − Správa pána Paasilinna „Založenie Európskeho inovačného a technologického inštitútu“ je významným prínosom na dosahovanie cieľov, ktoré sú stanovené v lisabonskej stratégii. Koncept zlúčenia odborných znalostí súkromného sektora, výskumných organizácií a inštitúcii vyššieho vzdelávania je prospešný a zaujímavý pilotný projekt. Musíme tiež zabezpečiť, aby správna rada EIT bola zvolená transparentne a chránila integritu svojej práce. Parlament a Rada by mali zohrávať úlohu a zabezpečiť, aby sa podporovala transparentnosť, ako aj zaistiť, aby EIT bola zodpovedná, a aby sa rešpektovala autonómia znalostných a inovačných spoločenstiev. Podporujem túto správu.

  Luís Queiró (PPE-DE), písomne. – (PT) Vzhľadom na dohodu, ktorú dosiahla Rada a Parlament, ku ktorej Európska komisia nevzniesla žiadne námietky, si myslím, že dnešné prijatie odporúčania v druhom čítaní na prijatie nariadenia, ktorým sa zakladá Európsky inovačný a technologický inštitút, znamená obzvlášť významný moment, keďže efektívne symbolizuje zrodenie dôležitého projektu.

Už prešlo zopár rokov, odkedy Európska únia určila inovácie a poznatky ako hlavné aspekty stretu výziev globalizácie a vzniku nových dôležitých hospodárskych subjektov. V tejto súvislosti, osobitná podpora výskumu a rozvoja ako hospodárskej zbrane je iniciatívou, ktorá si zaslúži čo najväčšiu možnú pomoc – a toto je základom projektu.

V súvislosti s tým, či by bolo lepšie mať skutočnú pôdu alebo prijaté riešenie Spoločenstiev, iba čas ukáže, ktorý by mal prevládať. V každom prípade je dôležité – dokonca nevyhnutné – vyzbrojiť sa flexibilitou a permanentnou schopnosťou prispôsobiť model najlepším riešeniam. Inak inštruktor inovácií nebude mať schopnosť inovovať, čo by bola neodpustiteľná chyba, keď máme v úmysle vybudovať účinné modely.

  Bart Staes (Verts/ALE), písomne. – (NL) Pôvodne som chcel podporiť návrh Európskeho technologického inštitútu, keďže vypĺňa existujúcu medzeru medzi vyšším vzdelávaním, výskumom a inováciou, čo je dôležité v súvislosti s hospodárstvom a vnútorným trhom. Preto sa zdalo, že EIT bude veľkolepý projekt – pokiaľ by mu v tom nebránili neprimerané finančné ustanovenia.

Preto nemôžem podporiť súčasný návrh, alebo spoločnú pozíciu Rady, najmä z dôvodu neprimeraného rozpočtu.

Komisia navrhla primeranú sumu, ktorá dokáže zabezpečiť potreby KIC (znalostné a inovačné spoločenstvá) na šesť rokov.

Rada znížila rozpočet v takom rozsahu, že už to viac nie je možné. Hodnotenie vplyvu EIT ukázalo, že pevný základ financovania bol základný faktor na dosiahnutie úspechu.

Podľa znenia návrhu, KIC sú nútené hľadať vonkajšie zdroje financovania z iných programov Spoločenstva, ktoré navyše nie sú určené na tento účel. Členské štáty preto budú musieť prevziať zodpovednosť za poskytovanie financovania pre seba, keďže sa jednoducho môžeme spoľahnúť na súkromné sponzorstvo. Tento návrh by znamenal, že projekt je odsúdený na neúspech.

Nakoniec skutočnosť, že klimatické zmeny ako základ KIC boli z návrhu odstránené, znamená, že už ďalej nechcem podporiť správu.

- Správa: Reimer Böge (A6-0065/2008)

  Derek Roland Clark, Nigel Farage a John Whittaker (IND/DEM), písomne. − Samozrejme sme za to, aby Británia dostala peniaze od Európskej únie ako príspevok na náklady súvisiace s povodňami z minulého roku. Preto podporujeme tento návrh.

Využijeme však príležitosť poznamenať, že nie sme naklonení tejto úprave v súvislosti s ktorou Británia musí žiadať Európsku úniu o pomoc.

Spojené kráľovstvo je veľký čistý prispievateľ do rozpočtu EÚ. Namiesto toho, aby sme prosili o navrátenie malej čiastky, mali by sme si ponechať naše finančné zdroje a rozhodnúť sa sami ako ich minieme.

  Richard Corbett (PSE), písomne. − Som rád, že Európsky parlament schválil prideliť pomoc obetiam povodní z minulého leta vo výške 170 miliónov EUR z fondu solidarity EÚ, aby pomohol odstrániť škody po povodniach v mojej krajine, a najmä v mojom regióne. Povodne postihli stovky domovov a podnikov a tisíce ľudí uvrhli do biedy. Skutočnosť, že ide o druhý najvyšší príspevok, aký kedy poskytol Fond solidarity EÚ, poukazuje na obrovské finančné a osobné straty a obete. Dúfajme, že tieto peniaze pôjdu na pokrytie týchto nákladov.

Ako člen parlamentu jedného z najviac postihnutých regiónov, môžem povedať, že každý príspevok je vítaný. Toto gesto solidarity od zvyšku Európy bude v mojom regióne najviac vítané.

  Pedro Guerreiro (GUE/NGL), písomne. – (PT) Text, ktorý bol dnes schválený dokazuje mobilizáciu Fondu solidarity pre Spojené kráľovstvo v súvislosti s povodňami z leta 2007.

Keďže ohlásené škody presahovali prah na spustenie mechanizmu, pokiaľ ide o Spojené kráľovstvo, približne 4 612 000 000 EUR, následky povodní boli označené ako „veľká katastrofa“ a Komisia navrhla zmobilizovať Fond solidarity na pomoc vo výške 162 387 985 EUR.

Vyjadrenie výboru pre regionálny rozvoj EP tlačí na Radu, aby dosiahla dohodu o navrhovanom prehodnotení nariadenia Komisie, ktorým sa zakladá tento fond, s ktorým neprišiel, odkedy EP prijal svoje stanovisko v prvom čítaní 18. mája 2006 s kritickým ohlasom od nás všetkých.

V našom stanovisku, okrem iného, postoj EP nezaručuje prednosť regionálnych katastrof, a dokonca ani neumožňuje rozlíšiť osobitnú povahu prírodných katastrof Stredomoria alebo prispôsobenie tohto fondu – vzhľadom na časové obmedzenia a oprávnené činnosti – osobitnej povahe prírodných katastrof ako je sucho a požiare. Tieto aspekty by mali byť chránené.

  Janusz Lewandowski (PPE-DE), písomne. − (PL) Pán predsedajúci, Fond solidarity je typický príklad princípu solidarity, ktorý je jedným zo základných kameňov Európskeho spoločenstva. Kritéria jeho rozmiestnenia sa vylepšovali počas mnohých rokov vykonávania, a tým sa skoncovalo s jeho riadením na základe voľného uváženia, čo bolo očividné aspoň pri prvých pokusoch zaviesť antiglobalizačný fond a riadiť ho, a toto je nová rozpočtová inštitúcia Európskej únie zriadená v rámci finančného výhľadu 2007-2013. Jeden veľký nedostatok, ktorý vyzdvihli krajiny postihnuté prírodnou katastrofou, a ktorý bol výrazne zdôrazňovaný v prípade Fondu solidarity, bola dlhá čakacia doba, kým sa tento nástroj začal uplatňovať. EÚ dokázala paradoxne rýchlejšie odpovedať na žiadosti o pomoc zo strany tretích krajín ako na tie, ktoré podali členské štáty.

Návrh na mobilizáciu fondu s cieľom pomôcť Veľkej Británii a Severnému Írsku, ktoré postihli povodne v júni a júli 2007, spĺňa všetky formálne požiadavky. Je potrebné oceniť odozvu výboru pre regionálny rozvoj, ktorá urýchlila konanie Parlamentu. Zatiaľ je ťažké vyjadrovať sa k oneskoreniu zo strany Európskej Komisie. Jej závery z 18. januára 2008 sa objavili šesť mesiacov po prírodnej katastrofe a okamžitej žiadosti Veľkej Británie. Toto vyzváňa zlou tradíciou oneskoreného riadenia Fondu solidarity a žiada zlepšenie výkonných ustanovení, ktoré Parlament požaduje už od 18. mája 2006.

  David Martin (PSE), písomne. − Následne po ničivých povodniach, ktoré minulý rok postihli Britániu, by som rád vzdal poctu práci a správe pána Bögea o mobilizácii Fondu solidarity Európskej únie. Všetci postihnutí, vrátane podnikov, budú môcť využívať navrhnuté financie. Preto vítam odporúčania správy.

  Andreas Mölzer (NI), písomne. − (DE) Bezprostredne po prírodnej katastrofe je potrebné urýchlene poskytnúť dočasné ubytovanie a uskutočniť provizórne opravy v oblasti infraštruktúry, ako je napríklad vedenie rozvodu energie, cesty, mosty atď. tak, aby nemocnice mohli začať opäť normálne fungovať, a práve tu môže Fond solidarity veľmi pomôcť. Nemožno však zaplatiť tisíce hodín práce, ktorú vykonávajú jednotky pomoci. Taktiež nie je možné odškodniť utrpenie tých, ktorí boli postihnutí.

Je potrebné zachovať vo Fonde solidarity rozumnú rovnováhu medzi rýchlym a byrokratickým spôsobom rozdelenia finančných zdrojov a zabezpečením, aby neboli použité na iné účely ako na tie, na ktoré sú určené. Ochrana a lepšia medzivládna spolupráca sú obzvlášť dôležité pre prípravu na budúce prírodné katastrofy. Preto by tieto udalosti nemali za žiadnych okolností slúžiť na vybudovanie civilnej obrannej agentúry EÚ alebo jednotky rýchlej reakcie pre katastrofy, keďže tieto jednotky by neboli v pozícii poskytnúť účinnú ochranu voči prírodným katastrofám, ale by jednoducho zvýšili náklady a byrokraciu.

  Carl Schlyter (Verts/ALE), písomne. − (SV) Hlasujem proti tejto správe, pretože si vyžaduje zvýšenie rozpočtu EÚ. Príspevky Británii za povodne z roku 2007 by sa nemali hľadať v rámci existujúceho rozpočtu, pretože by bolo potrebné prehodnotiť celý proces, napríklad nezvýšiť rozpočet pre Galileo.

- Správa: Kyösti Virrankoski (A6-0058/2008)

  Hélène Goudin (IND/DEM), písomne. − (SV) Skúsenosti z minulosti ukazujú, že EÚ neriadi dobre pomoc pri katastrofách. Junilistan si myslí, že výdavky z fondu môžu často znížiť motiváciu členských štátov odstrániť problémy, ktoré spočívajú v potrebe pre pomoc.

Čo sa týka zavedenia rozpočtovej položky na výdavky v mimoriadnych okolnostiach, Junilistan sa domnieva, že zámerom tohto článku je posilniť dojem, že EÚ sa snaží stať veľmocou, ktorá by mohla ovplyvniť všetko, čo sa stane vo svete. Junilistan má voči tomu námietky.

Frontex ide príliš ďaleko, keď je potrebné riadiť hraničné kontroly a imigračné politiky členských štátov. Junilistan je proti akémukoľvek rozšíreniu jeho činnosti.

Keďže nemôžem podporiť návrh opravného rozpočtu z vyššie uvedených dôvodov, rozhodol som sa hlasovať proti správe v celom rozsahu.

  Pedro Guerreiro (GUE/NGL), písomne. – (PT) Prvý dodatok k rozpočtu Spoločenstva na rok 2008 zahŕňa mobilizáciu Fondu solidarity v čiastke približne 162,4 milióna EUR pre Spojené kráľovstvo – v súvislosti s povodňami z roku 2007 – ako aj zavedenie novej rozpočtovej položky a presuny medzi rozpočtovými položkami, ktoré neovplyvnia výslednú čiastku celkového rozpočtu.

V organizačnej štruktúre Európskej agentúry pre riadenie operačnej spolupráce na vonkajších hraniciach členských štátov Európskej únie (Frontex) nastalo zvýšenie o 25 miest, z 69 na 94, vzhľadom na zvýšenie rozpočtu, ktoré sa pre túto agentúru už uskutočnilo – približne 30 miliónov EUR – ktoré bolo schválené počas diskusie o rozpočte Spoločenstva na rok 2008. Činnosť agentúry sa postupne ustaľuje a presúvajú sa na ňu kompetencie, ktoré sú základným kameňom suverenity štátu. Je to agentúra, ktorá spomedzi ostatných príkladov, poskytuje podporu „pevnosti Európa“ a imigračnej politike s dôrazom na bezpečnosť, ktorú podporuje EÚ.

Taktiež je potrebné zdôrazniť vytvorenie nového titulku „Mimoriadne výdavky v prípade krízových situácií“, aj keď nie je jasné, čo sa má rozumieť pod pojmom „kríza“.

  Janusz Lewandowski (PPE-DE), písomne. − (PL) Pán predsedajúci, prvý opravný rozpočet počas plnenia rozpočtového plánu na rok 2008 pokrýva položky, ktoré sú zoskupené do spoločných hlavičiek podľa úpravy na „neodvratné, mimoriadne alebo nepredvídateľné situácie“.

Bod 1, zlepšiť mobilizáciu Fondu solidarity v prospech Veľkej Británie, ktorú postihla v lete minulého roku silná smršť a škody spôsobené povodňami, rozhodne spadá do tejto kategórie. Jediná pripomienka k tejto veci je, že spomaľovanie pri mobilizácii fondov vyplývajúce z oneskorenej žiadosti podanej Európskou komisiou, sa stáva zahanbujúcou tradíciou. Bod 5 navrhuje vytvorenie rozpočtového článku 27 01 11: Mimoriadne výdavky v prípade krízových situácií, ktoré umožnia financovanie mimoriadnych výdavkov spojených s vyhlásenými krízovými situáciami, sú podobnej povahy. Avšak, tri zostávajúce položky, ktoré boli uložené do spoločného vreca opravného rozpočtu, sú odlišnej povahy.

Zdieľam pochybnosti spravodajcu, ktoré sa týkajú financovania Výkonnej agentúry pre výskum ERCEA a tiež nie celkom koherentný záver o vytvorení rozpočtovej položky 06 01 04 12: program Galileo. Zmenená organizačná štruktúra Frontex-u by mala byť prijatá.

Analýzy údajov z finálneho záveru a údajov s ním primeraným spôsobom súvisiacich sú komplikované rôznorodosťou rozpočtových položiek, ktoré obsahuje AM 1/2008.

  Nils Lundgren (IND/DEM), písomne. − (SV) Skúsenosti z minulosti ukazujú, že EÚ neriadi dobre pomoc pri katastrofách. Junilistan si myslí, že výdavky z fondu môžu často znížiť motiváciu členských štátov odstrániť problémy, ktoré sú spočívajú v potrebe pre pomoc.

Čo sa týka zavedenia rozpočtovej položky na výdavky v mimoriadnych okolnostiach, Junilistan sa domnieva, že zámerom tohto článku je posilniť dojem, že EÚ sa snaží stať veľmocou, ktorá by mohla ovplyvniť všetko, čo sa stane vo svete. Junilistan má voči tomu námietky.

Frontex ide príliš ďaleko, keď je potrebné riadiť hraničné kontroly a imigračné politiky členských štátov. Junilistan je proti akémukoľvek rozšíreniu jeho činnosti.

Správa však tiež uvádza, že zdroje by sa v súčasnosti nemali presúvať z operačnej položky do administratívnej položky. Táto správa navyše podporuje vytvorenie rozpočtovej štruktúry pre Výkonnú agentúru pre výskum a Výkonnú agentúru Európskej rady pre výskum.

Myslím si, že tieto otázky majú značný význam, a preto som hlasoval za správu v celom rozsahu, aj napriek námietkam voči ostatným zmenám a doplneniam, ktoré navrhuje správa.

  David Martin (PSE), písomne. − V správe pána Kyösti Virrankoskiho „Opravný rozpočet č. 1/2008“ týkajúcej sa Fondu solidarity, môžeme vidieť, že EÚ je pripravená vložiť nové peniaze na mobilizáciu Fondu solidarity v Spojenom kráľovstve. Dúfam, že ide o niečo, čo budeme uplatňovať aj v prípade ďalších členských štátov, ktoré sú obeťami prírodných katastrof, ako napríklad Grécko. Hlasoval som za túto správu.

  Rareş-Lucian Niculescu (PPE-DE), písomne. − (RO) Ako poslanec zvolený v Rumunsku, oceňujem schválenie návrhu uznesenia o návrhu opravného rozpočtu Európskej únie č. 1/2008. Táto zmena rozpočtu je dôležitá vzhľadom na zmeny personálu v Európskej agentúre pre riadenie operačnej spolupráce na vonkajších hraniciach členských štátov Európskej únie (FRONTEX). Rumunsko predstavuje v Európskej únii krajinu východného bloku a je zodpovedné za riadenie jednej z najširších vonkajších pozemných hraníc Únie.

Z tohto dôvodu Rumunsko musí vždy podporovať posilnenie spolupráce lepšieho riadenia hraníc a poskytnúť FRONTEX-u dostatočné prostriedky, aby mohol vykonávať svoju činnosť v najlepších podmienkach, či už ide o finančné prostriedky, zamestnancov alebo zariadenie. Zároveň veľmi oceňujem návrh článku „Mimoriadne výdavky v prípade krízových situácií“: nikdy nemôžeme byť dostatočne pripravení na takéto neželané udalosti.

- Správa: Luis Manuel Capoulas Santos (A6-0053/2008)

  Jan Andersson, Göran Färm, Anna Hedh, Inger Segelström and Åsa Westlund (PSE), písomne. − (SV)

Rozhodli sme sa hlasovať za dohodu pretože naša krajina je bohužiaľ momentálne tak veľmi hospodársky závislá od dohody o rybolove s EÚ. Ak by mala byť dohoda EÚ o partnerstve zrušená s okamžitou platnosťou, malo by to vážne dôsledky pre hospodárstvo krajiny. Berieme naozaj vážne vedecké správy potvrdzujúce, že moria sa vylovujú. Preto z dlhodobého hľadiska nevnímame dohody EÚ o rybolove ako udržateľné prostriedky potláčania chudoby a podpory rozvoja.

Chceme zmeniť politiku EÚ v oblasti rybolovu tak, aby viedla k obnove zásob rýb. Taktiež chceme zmenami v obchodnej a dotačnej politike EÚ a rôznymi formami partnerstva podporovať trvalo udržateľný rozvoj v krajinách, pre ktoré sú súčasné dohody o rybolove s EÚ hlavným zdrojom príjmov.

Majitelia lodí by mali niesť zodpovednosť za náklady vznikajúce v dôsledku dohôd, z ktorých profitujú, a my chceme vidieť pokračujúce zmeny v tomto smere. Preto sme hlasovali v prospech pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu 8, aj keď tieto zmeny by sa mali uskutočňovať v širšom kontexte.

Guinea-Bissau je jednou z najchudobnejších afrických krajín. Chceme podotknúť, aké je dôležité, aby EÚ našla iné, dlhodobejšie a trvalo udržateľné spôsoby podpory Guinei-Bissau, keďže dohody o rybolove s EÚ v súčasnosti tvoria až 30 % HDP tejto krajiny.

  Edite Estrela (PSE), písomne. – (PT) Hlasovala som za správu pána Capoulasa Santosa k návrhu na nariadenie Rady o uzatvorení partnerskej dohody o rybolove medzi Európskym spoločenstvom a Guinejsko-bissauskou republikou, nakoľko si myslím, že to je vyvážená dohoda zaručujúca udržateľnosť rybného hospodárstva a taktiež ochranu záujmov obidvoch strán: Európskej únie a Guinei-Bissau.

Pozmeňujúce a doplňujúce návrhy predložené spravodajcom považujem za dôležitý príspevok k posilneniu politiky EÚ v otázke rybného hospodárstva, keďže zdôrazňujú dôležitosť posilnenia úlohy Parlamentu a informácií, ktoré dostáva.

  Pedro Guerreiro (GUE/NGL), písomne. – (PT) Dohoda medzi ES a Guinejsko-bissauskou republikou na obdobie od júna 2007 do júna 2011 zabezpečuje udelenie 37 licencií na rybolov, z toho štyri Portugalsku.

Celkovo 35 % finančného príspevku ES je pridelených na podporu iniciatív, ktoré boli prijaté v rámci sektorovej politiky v oblasti rybného hospodárstva, vypracovanej Guineou-Bissau. Dôraz sa kladie na zlepšenie zdravotných a hygienických podmienok rybích výrobkov a na monitorovanie, kontrolu a dohľad nad rybárskou činnosťou. To je mimoriadne dôležitá oblasť práce, vzhľadom na to, že podľa medzinárodných orgánov boli zdroje rýb v tej krajine výrazne poznačené, okrem iného, nelegálnym, neregulovaným rybolovom.

Dohoda taktiež zabezpečuje povinné zamestnávanie domácich námorníkov, teda z Guinei-Bissau, v závislosti od celkovej nosnosti plavidla.

Tak ako aj v ostatných dohodách, na týchto námorníkov sa vzťahuje deklarácia Medzinárodnej organizácie práce (MOP).

Článok 10 tejto dohody taktiež zabezpečuje zakladanie spoločných podnikov medzi prevádzkovateľmi Spoločenstva a prevádzkovateľmi Guinei-Bissau so zreteľom na spoločné využívanie surovín. Táto možnosť je výhodná pre plavidlá Spoločenstva, keďže budú oslobodené od platenia poplatkov za licenciu.

- Správa: Daniel Varela Suanzes-Carpegna (A6-0054/2008)

  Jan Andersson, Göran Färm, Anna Hedh, Inger Segelström a Åsa Westlund (PSE), písomne. − (SV) Ak by mala byť dohoda o partnerstve EÚ zrušená s okamžitou platnosťou, malo by to vážne dôsledky pre viacero rozvojových krajín a veľa tým postihnutých ľudí. Preto nemôžeme jednoducho povedať „nie“ dohodám o rybolove, ktoré má EÚ s inými krajinami. Avšak, berieme naozaj vážne vedecké správy potvrdzujúce, že moria sa vylovujú. Preto chceme zmeniť politiku EÚ v oblasti rybolovu tak, aby viedla k obnove zásob rýb. To musí byť časťou vážnej revízie.

Z dlhodobého hľadiska nevnímame dohody EÚ o rybolove ako udržateľné prostriedky potláčania chudoby a podpory rozvoja.

Preto chceme zmenami v obchodnej a dotačnej politike EÚ a rôznymi formami partnerstva podporovať trvalo udržateľný rozvoj v krajinách, pre ktoré sú súčasné dohody o rybolove s EÚ hlavným zdrojom príjmov.

Majitelia lodí by mali niesť zodpovednosť za náklady vznikajúce v dôsledku dohôd, z ktorých profitujú, a my chceme vidieť pokračujúce zmeny v tomto smere. Preto sme hlasovali v prospech pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu 8, aj keď tieto zmeny by sa mali uskutočňovať v širšom kontexte.

  Carlos Coelho (PPE-DE), písomne. – (PT) Hlavným cieľom novej dohody o partnerstve medzi ES a Pobrežím Slonoviny je posilnenie spolupráce medzi týmito dvoma stranami, ako aj vytvorenie partnerského rámca a v ňom vytvorenie trvalo udržateľnej politiky v oblasti rybného hospodárstva a rozumné využívanie živých morských zdrojov, so špeciálnou pozornosťou venovanou podpore politiky rybného hospodárstva tejto krajiny.

Obe strany sa dohodnú na prioritách, na základe ktorých sa rozhodne o takejto podpore a stanovia ciele, ročné a viacročné programovanie a kritéria na vyhodnotenie výsledkov, ktoré sa majú dosiahnuť, so zreteľom na zabezpečenie trvalo udržateľného a zodpovedného riadenia tohto sektora. Dohoda rešpektuje základné princípy spoločnej politiky v oblasti rybného hospodárstva a zabezpečuje Portugalsku licenciu na rybolov pre päť plavidiel, loviacich na dlhý povrchový vlasec s háčikom.

Členovia portugalskej Sociálno-demokratickej strany preto hlasovali za túto správu.

  Pedro Guerreiro (GUE/NGL), písomne. – (PT) Táto dohoda zabezpečuje celkovo 40 licencií na rybolov, ktoré budú pridelené plavidlám členských štátov EÚ, päť z nich Portugalsku, na obdobie šiestich rokov od júla 2007. V porovnaní s predchádzajúcou dohodou to predstavuje výrazné zníženie možností rybolovu, avšak táto dohoda poskytuje možnosť zvýšenia úlovku. Strany sa dohodli, že celý finančný príspevok ES bude určený na podporu iniciatív prijatých v rámci sektorovej politiky v oblasti rybného hospodárstva, vypracovanej Pobrežím Slonoviny.

Majitelia plavidiel, profitujúci na tejto dohode, musia zamestnať medzi námorníkmi minimálne 20 % občanov krajín zo Skupiny afrických, karibských a tichomorských štátov. Dohoda zabezpečuje, že sa na týchto námorníkov vzťahuje deklarácia Medzinárodnej organizácie práce (MOP) o základných princípoch a právach pri práci. Táto deklarácia zabezpečuje povinnú slobodu združovania a efektívne uznanie práva na kolektívne vyjednávanie a elimináciu diskriminácie týkajúcej sa zamestnanosti a zamestnania. Platy námorníkov budú stanovené obojstrannou dohodou medzi majiteľmi plavidiel a námorníkmi alebo ich zástupcami, ale nemôžu byť nižšie, ako sú štandardy v krajine ich pôvodu, čo by mohlo viesť k porušeniu zásady rovnakej mzdy za rovnakú prácu.

- Správy: Luis Manuel Capoulas Santos (A6-0053/2008) a Daniel Varela Suanzes-Carpegna (A6-0054/2008)

  Lena Ek, Olle Schmidt a Anders Wijkman (PPE-DE), písomne. − (SV) Rozhodli sme sa hlasovať proti týmto dvom dohodám o partnerstve v oblasti rybolovu medzi EÚ a Guineou-Bissau, respektíve Pobrežím Slonoviny. Dôvodom je, že skúsenosti s týmto typom dohôd sú vysoko pochybné. Krajinám s nízkym príjmom sa ponúka jednorazová platba a oni ako kompenzáciu otvoria svoje vody na komerčný rybolov členských štátov EÚ, hlavne z južnej Európy. Presunuté zdroje sú v porovnaní s úlovkami absurdne malé; navyše existuje zreteľné riziko dlhodobo neudržateľného rybolovu. Ďalším argumentom je, že často tiež býva nepriaznivo ovplyvnený miestny pobrežný rybolov. Dúfame, že bude možné, v kontexte stratégie EÚ trvalo udržateľného rozvoja, bezodkladne prehodnotiť tieto dohody o rybolove a nahradiť ich víziami, ktoré sú trvalo udržateľné.

- Správa: Gabriele Albertini (A6-0014/2008)

  Jan Andersson, Göran Färm, Anna Hedh, Inger Segelström a Åsa Westlund (PSE), písomne. − (SV) Myslíme si, že návrh na spoločný rýchlostný limit na diaľniciach v EÚ môže mať pozitívny vplyv na životné prostredie v tom zmysle, že rýchlosť sa môže obmedziť v tých členských štátoch, ktoré nemajú povinné rýchlostné limity na diaľniciach. Je však dôležité, aby žiadny členský štát nebol donútený porušením princípu subsidiarity zvýšiť rýchlostný limit na svojich cestách. Členské štáty musia mať vždy možnosť zaviesť nižšie rýchlostné limity ako sú európske štandardy.

  Jean-Pierre Audy (PPE-DE), písomne. – (FR) Hlasoval som za správu vypracovanú z vlastnej iniciatívy mojím výborným talianskym kolegom, pánom Albertinim, ktorá predkladá množstvo odporúčaní hráčom v tomto sektore, ako zlepšiť situáciu, ktorá sa zhoršuje kvôli rastúcemu dopytu po rope a zmenšovaniu sa zásob ropy, rastúcemu preľudneniu miest a negatívnemu vplyvu na ľudské zdravie a klimatickú zmenu.

Podporujem tri vybrané oblasti zapojenia verejnej politiky: podpora technických vynálezov (autá s maximálnymi emisiami 125 g CO2/km), vývoj nástrojov založených na trhovom princípe (systém obchodovania s emisiami, daňové stimuly, poplatky/cestovné na základe vplyvu na životné prostredie atď.) a používanie sprievodných opatrení, ktoré umožnia čo najefektívnejšie využívanie dopravných prostriedkov a infraštruktúry.

  Alessandro Battilocchio (PSE), písomne. − (IT) Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, doprava má bezpochyby vplyv na socio-ekonomické podmienky spoločnosti a zároveň má priamy vplyv na životné prostredie. Mestská doprava v skutočnosti produkuje 40 % emisií CO2 a udržiava Európu v závislosti ako „rukojemníka“ trhu s fosílnymi palivami ako napríklad ropa, ktorá pokrýva približne 70 % celkového dopytu.

Tieto alarmujúce čísla postačujú na vysvetlenie naliehavosti a nevyhnutnosti vytvorenia novej komplexnej stratégie pre dopravu v Európe, ktorá by naozaj mohla byť odvodená z tejto správy.

Znečistenie spôsobené dopravou sa musí veľmi rýchlo výrazne znížiť stanovením obmedzení na emisie pre znečisťovateľov, zmenou zloženia pohonných zmesí a pokračovaním v poskytovaní stimulov na nákup a používanie dopravných prostriedkov, ktoré sú šetrné k životnému prostrediu.

EÚ preto ponesie zodpovednosť za zavedenie integrovaného plánu na dosiahnutie tohto dôležitého cieľa tým, že sa zaviaže poskytovať stimuly na železničnú dopravu, ktorá, tam kde sa urobili vhodné vylepšenia, môže garantovať vysokú úroveň efektivity s malým vplyvom na životné prostredie. Transeurópske siete by sa mali dokončiť čo najskôr a vyžadujú väčšiu finančnú podporu od EÚ. Na druhej strane, členské štáty musia garantovať a dohliadať na dokončenie tejto výstavby, okrem prípadov, kde bol dokázaný škodlivý vplyv na životné prostredie alebo na zdravie človeka.

  Sylwester Chruszcz (NI), písomne. − (PL) Pozmeňujúci a doplňujúci návrh číslo 1 k správe (A6-0014/2008) o politike trvalo udržateľnej európskej dopravy, predložený skupinou PPE-DE, bol dôvodom na oprávnené znepokojenie, pre mňa a aj pre celú sféru dopravy. Tento pozmeňujúci a doplňujúci návrh je zameraný na oddialenie revízie smernice o európskom označovaní. Prijatie tohto pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu by vyslalo negatívny signál z Európskeho parlamentu a bolo by v rozpore so správou Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín Európskeho parlamentu z 28. januára 2008. Preto som hlasoval proti tomuto pozmeňujúcemu a doplňujúcemu návrhu a proti celému obsahu tejto správy.

  Françoise Grossetête (PPE-DE), písomne. – (FR) Hlasoval som za túto správu o politike trvalo udržateľnej dopravy. Táto správa zohľadňuje európske politiky energetiky a životného prostredia. V rámci EÚ sa až 70 % dopytu po rope priraďuje sektoru dopravy.

Musíme skoncovať s našou takmer úplnou závislosťou od fosílnych palív kombinovaním rôznych politík, ktoré zahrňujú všetky spôsoby dopravy. Tento prístup by mal vytvoriť podmienky nutné pre realizmus, ako napríklad technologické inovácie na zníženie emisií CO2 z áut a rozvoj biopalív, reforma daňového systému, aby zohľadňoval dopad na životné prostredie a sprievodné opatrenia na zlepšenie využívania infraštruktúry a na povzbudenie občanov, aby zmenili svoje zvyky.

Každý občan môže byť hráčom v trvalo udržateľnej doprave tým, že uprednostní využívanie verejnej dopravy pred osobnými autami všade tam, kde je to možné.

Na uľahčenie používania druhov osobnej a nákladnej dopravy s nízkymi emisiami, ako napríklad železničná, riečna, námorná a verejná doprava, je potrebná škála nových služieb, viac konkurenčná organizácia sektora a zároveň rôzne spôsoby využívania určitej infraštruktúry.

  Pedro Guerreiro (GUE/NGL), písomne. – (PT) Keďže v tomto vysvetlení o hlasovaní sa nedajú komentovať všetky dôležité záležitosti, ktoré nastolila táto správa z vlastnej iniciatívy EP, vzhľadom na jej komplexnosť a rozsah, treba poznamenať, že dokument nerieši alebo rieši nesprávne tie aspekty, ktoré výskumníci považujú za základné pri riešení problémov dopravy a energetiky a ich vplyvu na životné prostredie. Napríklad:

- dokument sa nezmieňuje o vysokých cenách ropy a ani o ich následkoch;

- dokument sa nezmieňuje o používaní metánu v cestnej doprave (vo forme stlačeného zemného plynu, skvapalneného zemného plynu alebo biometánu);

- používanie vodíka ako alternatívneho paliva pre cestnú dopravu je málo zrozumiteľné;

- nekritická náklonnosť k používaniu biopalív, s ich vážnymi následkami, ktoré už boli jasne preukázané;

- správa neobsahuje žiadnu odvolávku na dokumenty, ako napríklad Cieľ 2020, program, ktorý presadzuje nahradenie približne 20 % benzínu a nafty spotrebovaných v európskom dopravnom sektore do roku 2020.

Nakoniec musím zdôrazniť, že po jasnom určení problémov potrebujeme aby naše politiky efektívne reagovali na tieto problémy, ako napríklad kriticky zhodnotiť súčasnú kapitalistickú globalizáciu a úlohu dopravy v tomto rámci, predovšetkým narastajúcu geografickú vzdialenosť medzi miestom výroby a miestom spotreby a následný nárast dopravných potrieb. O tomto všetkom toho treba povedať ešte oveľa viac...

  Jim Higgins (PPE-DE), písomne. − Ja a moji kolegovia z Fine Gael v skupine PPE-DE by sme chceli potvrdiť, že sme sa zdržali hlasovania v súvislosti s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi číslo 3 a 11 a aj celej správy, kvôli pochybnostiam v otázkach zdaňovania a spoplatnenia ciest. Stále máme pocit, že o obidvoch týchto záležitostiach musia rozhodnúť členské štáty individuálne a preto by nemali byť zaradené do správy Parlamentu.

  Timothy Kirkhope (PPE-DE), písomne. − Členovia EP za britskú Konzervatívnu stranu hlasovali za správu z vlastnej iniciatívy pána Albertiniho o trvalo udržateľnej európskej doprave na základe toho, že táto správa poskytuje jasný rámec politiky, ktorá zvýši efektivitu a zastaví silnejúci vplyv dopravy na klimatickú zmenu. Avšak, členovia Konzervatívnej strany ostávajú znepokojení z toho, že výzva tejto správy na ďalšie návrhy Komisie o internalizovaní externých nákladov by sa nemala začať, kým nebude ukončené hodnotenie vplyvu a kým Parlament podrobne neprerokuje túto záležitosť. Taktiež by sme chceli vidieť, že toto riešenie, ak sa zavedie, sa bude vzťahovať rovnako na všetky spôsoby dopravy, aby nedošlo k deformácii trhu.

  Jörg Leichtfried (PSE), písomne. − (DE) Hlasujem za harmonizáciu dopravy, energetickej politiky a politiky životného prostredia, lebo iba koordinované snahy v týchto troch sektoroch môžu priniesť trvalé zlepšenie v každom sektore individuálne.

Svojím hlasom by som chcel podporiť predovšetkým rozvoj všeobecne použiteľného, transparentného a trvalo udržateľného spôsobu vyhodnocovania externých nákladov vo všetkých spôsoboch dopravy. Preto hlasujem proti pozmeňujúcemu a doplňujúcemu návrhu číslo 1, ktorý je podľa mňa zameraný na oddialenie internalizácie interných nákladov na cestnú dopravu. Prijatie toho pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu by bránilo snahám EÚ dosiahnuť politiku trvalo udržateľnej dopravy a navyše by vytvorilo podmienky na neférovú súťaž medzi jednotlivými dopravnými odvetviami.

Vzhľadom na stále rastúci objem dopravy a následný vplyv na životné prostredie by sa mala výrazne podporovať celoeurópska spolupráca v oblasti nových technológií a alternatívnych palív, aby sa obmedzila produkcia skleníkových plynov a zvýšila kvalita života, dokonca aj v preľudnených oblastiach. V tejto súvislosti tiež vyzývam na zníženie priemernej emisie u nových vozidiel na 125 g CO2/km, cestou technologických vylepšení v oblasti dopravy a používaním biopalív.

  David Martin (PSE), písomne. − Vítam odporúčania obsiahnuté v správe pána Gabriela Albertiniho o trvalo udržateľnej európskej doprave. Bezpečné a dostupné prostriedky mobility by mali byť právom každého občana EÚ. Trvalá udržateľnosť takejto dopravy je naozaj veľmi naliehavou záležitosťou. Podpora technologických inovácií a nástrojov založených na trhovom princípe, ako napríklad systém obchodovania s emisiami alebo daňové stimuly, predovšetkým vo veľkých mestách a v oblastiach s citlivým životným prostredím, poskytuje možnosť zabezpečiť efektívne využívanie dopravných prostriedkov a infraštruktúry. Podporujem výzvu na zvýšenie investícií do infraštruktúry a inteligentných dopravných systémov, aby sa riešili problémy, ako je preťaženie. Hlasoval som za odporúčania tejto správy.

  Andreas Mölzer (NI), písomne. − (DE) Aby sme odviedli pozornosť od faktu, že napriek nespočetným akčným plánom prešľapujeme na mieste, majú teraz vodičov priviesť k bicyklom poplatky za používanie ciest, mýtne a podobne, alebo ich slušne požiadame, aby chodili pešo alebo viac používali verejnú dopravu.

Tu si však musíme niečo vyjasniť: toto je výsledkom zle koordinovanej miestnej verejnej dopravy, na ktorej sa šetrilo, až sa dostala na pokraj úpadku, rozkvetu nákupných stredísk na okraji miest, zatiaľ čo miestne obchody sú na ústupe, znižujúcej sa kvalite životných podmienok vo vnútorných častiach miest, narastajúcej zločinnosti, susedstvám, ktoré sú domovom veľkého množstva cudzincov a premieňajú sa na getá a nakoniec ale v neposlednom rade, dlhších ciest do práce, kvôli zväčšovaniu sa miest, väčšej flexibilite pracovných hodín a zamestnaneckých vzťahov a roli auta ako nevyhnutného predpokladu výnosného zamestnania.

Za týchto okolností a so zreteľom na fakt, že autá samé osebe produkujú iba približne 10 % časticových emisií, EÚ chce, „iba“ chce, získať pre seba viac kompetencií a zaviesť zbytočný monitorovací systém. Namiesto toho by sa mala postaviť skutočnému problému a bojovať s príčinami namiesto symptómov, napríklad revíziou dotácií a prestať podporovať zvyšovanie objemu ťažkých nákladných vozidiel, ktoré produkujú oveľa väčšie percento emisií. Kombinované systémy dopravy by sa mali konečne stať hospodársky výhodnými a eufória z privatizácie by nemala zredukovať verejnú dopravu na neatraktívnu zaplátanú handru.

  Luís Queiró (PPE-DE), písomne. – (PT) Počas posledných desaťročí sektor dopravy výrazne investoval do zvýšenia energetickej efektívnosti a uviedol na trh inteligentnú technológiu s prínosom pre bezpečnosť a životné prostredie. Avšak tieto snahy sa ukazujú byť nedostatočnými, keďže stále rastúci dopyt v tomto sektore ich takmer úplne vymazal.

Preto sa potrebujeme triezvo pozrieť na túto zložitú rovnicu a musíme byť schopní reagovať na túto výzvu. Dopravný sektor je veľmi dynamický hospodársky sektor; je technologicky pokročilý a stále viac konkurencieschopný. Priemysel rozsiahlo investoval do výskumu a vývoja po dôkladnej diskusii s inštitucionálnymi a súkromnými partnermi. Avšak stále je potrebná lepšia koordinácia, aby sme z týchto snáh vyťažili všetku pridanú hodnotu. Nevyhnutné sú osobitné aktivity na informovanie občanov a zvyšovanie ich povedomia, vrátane ovplyvňovania ich správania. Okrem toho by sme sa mali snažiť o spoluprácu a koordináciu pri hľadaní pokroku v oblasti účinnosti palív, riadenia investícií, povzbudzovania dynamického trhu s bezpečnejšími a menej znečisťujúcimi vozidlami a podpory technologických inovácií.

  Luca Romagnoli (NI), písomne. − (IT) Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, hlasoval som za výbornú správu o politike trvalo udržateľnej európskej dopravy, vypracovanú mojím kolegom, pánom Albertinim, ktorá berie do úvahy európsku energetickú politiku a politiku životného prostredia. Podľa mňa je pre EÚ veľmi dôležité, aby koordinovala svoje politiky rozvoja mestskej verejnej dopravy a systémov alternatívnej dopravy a tiež ochrany životného prostredia a znižovania produkcie skleníkových plynov.

Čo sa týka infraštruktúry, všímam si, že dôraz sa kladie na projekty cestnej dopravy na úkor projektov železničnej dopravy. Dokončenie transeurópskych sietí stále vyzerá ako vzdialená vyhliadka, a príspevok EÚ je minimálny v porovnaní nákladmi, ktoré majú znášať samostatne jednotlivé členské štáty. S cieľom zníženia emisií a zvýšenia efektivity nákladnej a osobnej dopravy, by som zdôraznil potrebu EÚ poskytnúť finančnú podporu na realizáciu prioritných projektov v rámci transeurópskych sietí.

  Karin Scheele (PSE), písomne. − (DE) Správa pána Albertiniho hovorí, že lepšia internalizácia externých nákladov môže pomôcť eliminovať narušenia trhu a zvýšenie emisií.

Preto som hlasovala proti pozmeňujúcemu a doplňujúcemu návrhu číslo 1, keďže je zameraný na oddialenie internalizácie externých nákladov na cestnú dopravu. Toto je zlý signál, keďže cestná doprava je primárne zodpovedná za emisie produkované dopravným sektorom. Dúfam, že revízia Smernice o spoplatnení infraštruktúry, ohlásená Komisiou, prinesie výrazný pokrok v tejto oblasti.