Doslovný zápis z rozpráv

Utorok, 11. marca 2008 - Štrasburg

16. Spoločná organizácia poľnohospodárskych trhov a osobitné ustanovenia pre určité poľnohospodárske výrobky, pokiaľ ide o vnútroštátne kvóty na mlieko (rozprava)

  Predsedajúci. ?Nasledujúcim bodom je správa pani Elisabeth Jeggleovej v mene Výboru pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka, o návrhu nariadenia Rady, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 1234/2007 o vytvorení spoločnej organizácie poľnohospodárskych trhov a o osobitných ustanoveniach pre určité poľnohospodárske výrobky (nariadenie o jednotnej spoločnej organizácii trhov – SOT), pokiaľ ide o vnútroštátne kvóty na mlieko (KOM(2007)0802 - C6-0015/2008 - 2007/0281(CNS)) (A6-0046/2008).

  Iztok Jarc , úradujúci predseda. (SL) Dovoľte mi na úvod povedať, že Predsedníctvo víta správu pani Jeggleovej o návrhu zvýšiť kvótu na mlieko a je toho názoru, že ide o konštruktívny a vyvážený príspevok do diskusie, ktorá prebieha už niekoľko týždňov.

Vychádzajúc z priaznivej situácie na trhu, Európska komisia navrhla vo svojej správe, alebo analýze, zvýšenie vnútroštátnych kvót na mlieko o 2 % so začiatkom od nasledujúceho kvótového roka, to jest od 1. apríla 2008.

Kvóty na mlieko nie sú len otázkou percent; je to širšia záležitosť spojená s revíziou spoločnej poľnohospodárskej politiky. Preto sa rada neobmedzila na túto otázku, ale vstúpila do širšej, súbežnej diskusie o celkovom balíku hodnotenia stavu spoločnej poľnohospodárskej politiky.

Musím povedať, že v Rade a v Parlamente sa objavilo viacero veľmi podobných myšlienok alebo pochybností o tomto návrhu. Zazneli, napríklad, požiadavky na väčšiu predvídateľnosť a stabilitu sektore mlieka. Vyskytli sa obavy o regióny s menej priaznivými podmienkami na poľnohospodárstvo, kde je málo alternatív k tradičnej produkcii mliečnych výrobkov. Na druhej strane sa objavili dôrazné požiadavky umožniť európskym poľnohospodárom, aby využívali výhody, ktoré ponúkajú rozvíjajúce sa medzinárodné a európske trhy.

Napriek zložitosti tohto problému sme presvedčení, že dokážeme nájsť vyvážené odpovede a riešenia v rámci hodnotenia stavu spoločnej poľnohospodárskej politiky. Rád by som dodal, že Rada podporuje návrh Parlamentu, aby Komisia pripravila celkovú, dlhodobú stratégiu, teda návrh stratégie pre európsky sektor výroby mlieka. Myslíme si, že základnou časťou tejto stratégie by mal byť takzvaný mäkký prechod k zrušeniu kvót na mlieko, ktorý by zaistil bezproblémový prechod k viac trhovo orientovanej mliečnej politike a väčšej predvídateľnosti v tomto sektore.

S týmto cieľom má Rada v úmysle vyzvať Komisiu, aby preskúmala všetky vhodné spôsoby ako to dosiahnuť. Myslíme si však, že návrh Komisie na zvýšenie kvóty o 2 % na nasledujúci kvótový rok treba brať ako časť balíka, ktorého ďalšie časti treba primerane prediskutovať v rámci hodnotenia stavu spoločnej poľnohospodárskej politiky.

Rád by som tiež dodal, že návrhom sa bude zaoberať Rada pre poľnohospodárstvo a rybné hospodárstvo na svojom zasadnutí, ktoré sa má uskutočniť na budúci týždeň. Dúfam, že Rada tento návrh prijme. Takže, ak sa splnia podmienky, s jeho uplatňovaním sa začne ešte v terajšom kvótnom roku, to jest v roku 2008.

Nakoniec mi dovoľte poďakovať každému, kto prispel k diskusii o tejto správe, predovšetkým pani spravodajkyni. Podľa nášho názoru ide o vyvážený a podložený pohľad. Ďakujem za Vaše úsilie.

  Mariann Fischer Boel , členka Komisie. Vážený pán predsedajúci, myslím si, že je veľmi dobrým signálom z Predsedníctva, že je tu dnes prítomný minister poľnohospodárstva, aby sa zapojil do tejto veľmi dôležitej diskusie.

Svoje vystúpenie začnem tradične poďakovaním Výboru pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka a najmä pani spravodajkyni za veľmi konštruktívnu správu o návrhu na zvýšenie systému kvót na mlieko o 2 %, ako uviedol pán minister, pre nadchádzajúci kvótny rok so začiatkom 1. apríla 2008.

Mnohí ľudia tlačili Komisiu k uvoľneniu veľmi napätej situácie v sektore mlieka. V Rade veľká väčšina členských štátov vyzývala Komisiu, aby predložila návrh na zvýšenie kvót. Uznesenie o rastúcich cenách potravín, prijaté tu, v Európskom parlamente, v októbri 2007, tiež vyzvalo Komisiu, aby ako naliehavú záležitosť navrhla dočasné zvýšenie kvót na mlieko. V decembri 2007 Komisia predložila správu o vyhliadkach trhu, ktorá ukázala, že existuje a v budúcnosti bude existovať rastúci dopyt po mliečnych výrobkoch.

Vaša správa tiež potvrdzuje, že by sme mali rozšíriť možnosti vyššej produkcie mlieka. Snáď bude každý súhlasiť s tým, že návrh Komisie je celkom rozumný a jasný, s predvídateľným a rovnakým výsledkom pre všetky členské štáty. Dovolíte mi úctivo podotknúť, že Vaše pozmeňujúce a doplňujúce návrhy zrejme nevenujú plnú pozornosť potrebe predvídateľnosti a rovnakého zaobchádzania pre poľnohospodárov?

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh, aby bolo zvýšenie kvót o 2 % pre členské štáty dobrovoľné, by v prípade uplatnenia zrejme spôsobil problémy. Predovšetkým, všetci sa iste zhodneme na tom, že hľadáme väčšiu orientáciu na trh a vyššiu produktivitu. Preto si osobne myslím, že výrobca by mal dostať možnosť voľby, či bude vyrábať viac mlieka alebo nie. Zhodneme sa zrejme aj na tom, že prvovýrobcovia mlieka potrebujú predvídateľnosť, teda istotu o svojich možnostiach výroby v rámci systému kvót, a ja si nemyslím, že dobrovoľný systém by k tomu prispel.

Riešením je možnosť pre členské štáty rozhodnúť sa, že kvótu nerozdelia, ale nechajú si ju vo vnútroštátnej rezerve. Táto možnosť tu je, ale je by som naliehala na členské štáty a rada by som videla, že kvótu rozdelia, pretože to považujem za najsprávnejší postup.

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh použiť na konci kvótového roka vyrovnanie kvóty nie je nová myšlienka. V skutočnosti túto vec Komisia dôkladne skúma, keďže takáto teória by umožnila niektorým členským štátom využiť kvóty, ktoré nevyužili iné členské štáty. Asi by sme sa však opäť zhodli, že teória je jedna vec a prax druhá.

Po prvé, myslím si, že to zjavne prináša výrobcom mlieka neistotu. Potom by mohli iba odhadovať, ako bude vyzerať situácia na konci produkčného roka a na základe toho robiť rozhodnutia o svojej výrobe. Až v nasledujúcom roku by sa dozvedeli, či táto výroba je bez poplatkov alebo nie. Myslím si, pri všetkej úcte, že toto nie je výhoda rozhodovania prvovýrobcu mlieka. Je zrejmé, že výroba mlieka si vyžaduje značné investície a my dlhujeme našim poľnohospodárom predvídateľný systém, až kým kvóty nezmiznú v roku 2015.

Po druhé, komu by to prospelo? Nemusím zdôrazňovnať, že by to výrazne prospelo iba malej skupinke členských štátov. To je už politicky zložité. Najdôležitejšou vecou je to, že z tejto záležitosti by ťažili tí výrobcovia, ktorí už prekračujú svoje kvóty, teda tí, ktorí vyrábajú príliš veľa, a nie tí, ktorí sa usilovali udržať svoju výrobu v hraniciach systému kvót. Takže nie je isté, že by to viedlo k väčšiemu množstvu mlieka na trhu.

Po tretie, podľa mňa to tiež ide proti myšlienke zjednodušenia spoločnej poľnohospodárskej politiky. Obávam sa, že vykonávacie pravidlá v tejto oblasti by boli mimoriadne zložité a ja nesúhlasím so skomplikovaním nášho systému v situácii, keď už chýba iba sedem rokov do ukončenia tohto systému kvót.

Celkovo si s potešením všímam, že sa všetci zhodujeme na potrebe rozšíriť možnosti zvýšenia výroby sektora mlieka v Európe. Je mimoriadne dôležitým politickým signálom pre mňa a pre všetky členské štáty, že si poľnohospodársky výbor jednomyseľne zvolil túto líniu po veľmi rozdielnych názoroch na začiatku tejto diskusie. Preto posielam pani spravodajkyni svoje obrovské blahoželanie za tento úspech. Dúfam, že aj ja budem mať rovnaký úspech v Rade.

  Elisabeth Jeggle , spravodajkyňa.? (DE) Vážený pán predsedajúci, pani komisárka, pán úradujúci predseda Rady, dámy a páni, ako už bolo uvedené, Výbor pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka jednomyseľne odmietol návrh Komisie na zvýšenie kvót na mlieko pre nadchádzajúci kvótový rok o 2 %. To by predstavovalo 2,8 milióna ton. Považujeme tento návrh za príliš strnulý, príliš nepružný a je to v aktuálnej situácii zlý signál, najmä pre trhy. Podľa rozhodnutí z roku 2003 aj tak bude mať 11 členských štátov od 1. apríla tohto roka zvýšené kvóty o 0,5 %, čo znamená o 700 000 ton viac mlieka v Európskej únii.

Intenzívne diskusie s mojimi kolegami v poľnohospodárskom výbore ukázali, že nenájdeme žiaden všeliek ani pohodlný spôsob vedenia ďalších diskusií. Existujú veľmi rozdielne názory a prezentované boli všetky možné postoje, od všeobecného a zásadného odmietania akéhokoľvek zvyšovania kvót, až po požiadavku na zvýšenie o 5 %. Napriek tomu sa nám podarilo nájsť kompromis, ktorý berie do úvahy postoje všetkých skupín, a ten bol jednomyseľne prijatý, bez hlasov proti alebo zdržaní sa. Všetkým svojim kolegom, členom výboru, srdečne ďakujem za ich konštruktívnu spoluprácu.

Dohodnutý kompromis má dva ústredné body. Pani komisárka, veľa ste o nich hovorili. Ja mám na to iný názor.

Po prvé, vytvorenie európskeho vyrovnávacieho mechanizmu, ktorý by na úrovni EÚ kompenzoval nevyužitie alebo prekročenie jestvujúcich vnútroštátnych kvót. To by nebolo príliš byrokratické a viedlo by to k tomu, že výrobcovia, ktorí prekročia svoje kvóty, by boli penalizovaní až po vyrovnaní.

Po druhé, od 1. apríla členské štáty môžu slobodne rozhodnúť o zvýšení vnútroštátnych kvót na kvótový rok 2008/2009. Chceme pružnosť, nie strnulosť! Tento kompromis znamená, že kvóty, ktoré už existujú, budú využívané oveľa efektívnejšie. Členské štáty s väčším potenciálom majú tiež možnosť využiť tento európsky rámec kvót mimo systému spoločného európskeho vnútorného trhu.

Pani komisárka, stále zdôrazňujete, že terajšie kvóty na mlieko v tomto systéme vypršia v roku 2015. Lineárny nárast kvót sám osebe však neumožní mäkké pristátie, ktoré sľubujete. Len si spomeňte, ak môžete, na niekdajšie mliečne jazerá! Poľnohospodársky výbor preto jednoznačne argumentoval, ako to urobil už u malého balíka opatrení týkajúcich sa mlieka a mliečnych výrobkov, v prospech vytvorenia mliečneho fondu, aby sa dosiahli úspory nákladov, vyplývajúcich z reforiem špeciálne pre sektor mlieka. Podľa nášho názoru takáto perspektívna podpora a ochrana celého sektora sa dá uskutočniť iba týmto spôsobom. Tento nástroj by sa mal použiť najmä u prvovýrobcov mlieka v znevýhodnených oblastiach a v oblastiach plne využívaných ako pastviny. Preto by som Vás požiadala, pani komisárka, aby ste zahrnuli túto požiadavku Európskeho parlamentu v konkrétnej podobe do svojho legislatívneho návrhu hodnotenia stavu.

Podľa nášho názoru je uplatňovanie článku 69 nedostatočné, pretože nie je jasne definované z hľadiska praktických opatrení, najmä v už spomínanom sektore. Je tiež čistým cynizmom, keď vysoký úradník Komisie vyhlási pred zhromaždením poľnohospodárov, že by sa nemali sťažovať na výrobné ceny, ktoré už skutočne opäť klesajú, keďže si už vystačili s 27 centami za liter. To je pohŕdanie legitímnymi záujmami celej profesie, čo je pre mňa ako člena Parlamentu, ktorý vyzdvihol vec demokracie na najvyššiu úroveň, neprijateľné!

  Czesław Adam Siekierski , v mene skupiny PPE-DE. – (PL) Vážený pán predsedajúci, som si istý, že zvýšenie kvót na mlieko v kvótnom roku 2008/2009 neohrozí stabilitu trhu s mliekom v EÚ a že nedôjde k výraznému poklesu cien mlieka. Boli by sme očakávali väčší nárast kvót, ale po vypočutí argumentov, ktoré predložila pani Jeggleová a ďalší členovia parlamentu sme podporili balík kompromisných pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov, ktorý hovorí o dobrovoľnom zvýšení o iba 2 %.

Z informácií v tlači vychádza najavo, že pani Komisárka podporuje návrhy na každoročné zvýšenie kvót o iba 1 % od roku 2010 ako súčasť toho, čo sa nazýva hladkým pristátím. To je dosť konzervatívny prístup, hoci pani komisárka je údajne liberálka, ale vráťme sa k samotnému problému. Na jednej strane nízke kvóty obmedzujú rozvoj mliekarenského priemyslu EÚ znižovaním jeho konkurencieschopnosti a exportného potenciálu. Na druhej strane je to záruka stabilného príjmu pre našich poľnohospodárov.

V budúcnosti budeme pokračovať v diskusii o výbere najlepšieho riešenia.

(Predsedajúci prerušil rečníka)

  Rosa Miguélez Ramos , v mene skupiny PSE. – (ES) Vážený pán predsedajúci, pravdou je, že extrémne nízke ceny, ktoré roky dostávali európski výrobcovia mlieka, spôsobili sektoru vážne škody. Vyvolali rozsiahly ústup celého sektora, najmä v niektorých regiónoch, ako je moja Galícia. Ďalším dôsledkom nízkych cien boli veľké úbytky strategických rezerv mlieka, ktoré sú základnou nevyhnutnosťou.

Rád by som uviedol, že od roku 2007 sa trh vyvíjal pozitívne a to skutočne prináša výrobcom určitú úľavu a dokonca im to umožňuje, aby investovali do svojich hospodárstiev, čo bolo doposiaľ nemysliteľné. V tejto súvislosti sa podľa samotnej Komisie objavujú dve dobré správy: pozitívne vyhliadky do budúcnosti vedú k tomu, že trh si žiada dodatočné množstvá mlieka, preto sa na tento rok navrhuje zvýšenie o 2 %. Pani komisárka, od začiatku s týmto návrhom súhlasím.

Súhlasím s týmto návrhom a pokúšal som sa pracovať po boku spravodajkyne, pani Jeggleovej, presne preto, že sa zjavne prejavuje určitá zdržanlivosť a že niektorí členovia Výboru pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka si nemyslia, že by sa mal tento návrh Komisie podporiť.

Avšak z môjho pohľadu a ako ja tomu rozumiem, Parlament by nemal, ako ste uviedli, obmedzovať tých výrobcov, ktorí sa rozhodli kladne reagovať na požiadavky trhu. Preto som to bol ja, kto v zhode s pani Jeggleovou navrhol, aby sa toto opatrenie stalo dobrovoľným.

Ako už povedala pani Jeggleová, Výbor pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka prijal túto správu jednomyseľne. Hoci je pravdou, ako uviedla pani spravodajkyňa, že na úrovni EÚ sa nevyužíva celá kvóta, toto nevyužívanie v žiadnom prípade nie je rovnomerne rozložené medzi jednotlivými členskými štátmi a rovnako je to s deficitom výroby v porovnaní s teoretickou spotrebou.

Len si uvedomte, že mojej krajine, Španielsku, je pridelený objem výroby 6,1 milióna ton a naša teoretická spotreba je 9 miliónov ton. Španielsko preto má, a to treba povedať, takmer najvyšší ročný deficit na obyvateľa z celej Európskej únie.

Preto sme v správe pána Goepela požadovali, aby sa v budúcnosti kvóty upravili nie lineárnym zvýšením, ako je to v návrhu, ktorý teraz predkladáte, ale radšej v závislosti od rozdielu, ktorý existuje medzi terajšou štruktúrou a štruktúrou, akú by mal rezort mať, ako hovoríte, aby bol konkurencieschopný a aby sám dokázal čeliť trhu. V tomto smere by som sa Vás, pani komisárka, rád opýtal, či v súvislosti s mechanizmom úpravy, alebo mäkkého pristátia, uvažujete o možnosti vytvorenia individuálnych modelov pre každý členský štát.

Rád by som zdôraznil, že podľa môjho názoru by sme mali chrániť výrobu mlieka v celej Európe. Čo sa týka kvót, prv než povieme, že ich teraz ideme zrušiť a že sa úplne stratia, mali by sme sa zamyslieť nad ich sociálno-ekonomickou úlohou pri ochrane mnohých krehkých ekonomík. V mnohých oblastiach je výroba mlieka, ako viete, jedinou možnosťou poľnohospodárstva, preto tento systém pomáha.

(Predsedajúci prerušil rečníka)

  Niels Busk, v mene skupiny ALDE. – (DA) Vážený pán predsedajúci, pani komisárka, pán úradujúci predseda, spravodajkyňa, pani Jeggleová, opäť urobila kus výbornej práce, za ktorú by som sa jej chcel poďakovať. Európski výrobcovia mlieka teraz čelia veľkým výzvam v dôsledku prudkého rastu dopytu po mliečnych výrobkoch, najmä na Ďalekom východe. To je veľmi pozitívna záležitosť. Zároveň však rýchlo rastúce ceny krmív podkopávajú hospodárnosť výroby, keďže EÚ bráni dovozu krmív, čo naše konkurenčné krajiny potrebujú. Aby výrobcovia mlieka prežili, musíme teraz dať súhlas na zvýšenie kvót. Inak, ak budeme čakať do roku 2015, keď sa, dúfajme, majú zrušiť kvóty, prepasieme jedinečnú príležitosť pre európsky mliekarenský priemysel.

Moja skupina chce vidieť liberalizáciu výroby mlieka v Európe prostredníctvom trhovej ekonomiky a voľnej súťaže, pričom systém kvót tomu odporuje. Zvýšenie výroby najmenej o 2 % a v ďalšom štádiu prehodnotenie prípadnej potreby ďalšieho zvýšenia kvót podporí a zachová silnú, perspektívnu výrobu mlieka v Európe a vytvorí podmienky na hladký prechod k zrušeniu systému kvót, ktorý bol zavedený, mimochodom, ako prechodné opatrenie, v roku 1983 v dôsledku vzniku celých hôr sušeného mlieka a masla. Tie už, našťastie, neexistujú, teraz chce trh viac mliečnych výrobkov. Dajme európskym výrobcom mlieka šancu, aby ich mohli dodávať.

  Alyn Smith , v mene skupiny Verts/ALE. – Vážený pán predsedajúci, nebudem výnimkou pri blahoželaní našej pani spravodajkyni za veľký kus práce, na ktorú sa, podľa mňa, treba pozerať ako na súčasť širšieho obrazu toho, ako zabezpečujeme dlhodobú stabilitu európskych poľnohospodárov a pestovateľov.

Chcem urobiť dve poznámky. Prijímame a vítame návrhy Komisie na odstránenie kvót do roku 2015. Radi by sme však videli systém kontroly výroby a nesúhlasíme so zmienkou v správe o tom, že by mal existovať mechanizmus dobrovoľného pripojenia sa členských štátov. Najmä my, v Spojenom kráľovstve, sme videli dobrovoľné odlíšenie, ktoré, samozrejme, vôbec nie je dobrovoľné pre poľnohospodárov, ktorí sú tým postihnutí a my s týmto princípom nesúhlasíme. Nedomnievame sa, že asymetrická deregulácia má zmysel.

Aj z dlhodobejšieho hľadiska by som našim kolegom v Komisii zdôraznil, že jedným z hlavných bodov, ako vidíme oveľa liberálnejší a slobodnejší trh s mliečnymi výrobkami, bude vplyv zákona konkurencie na to, ako sa predovšetkým poľnohospodári budú musieť vyrovnávať s dlhodobými súkromnými zmluvami a zneužívaním niektorých výrobcov a zákazníkov, najmä na trhu s mliekom. Ale celkovo je to veľký kus práce a sme radi, že ju môžeme plne podporiť.

  Dimitar Stoyanov (NI). – (BG) Podmienky mliekarenskej výroby v Bulharsku sú príkladom toho, že v ekonomickom systéme Európskej únie je niečo chybné.

Zvýšenie kvót má malý význam, keďže 30 % kráv v Bulharsku zdochlo od hladu počas samotného prvého roka členstva v EÚ. Príčinou sú obrovské miery inflácie, ktoré spôsobila EÚ, ako aj nové regulácie, kvóty a vyššie ceny krmív a pohonných látok.

Ako dlho to ešte potrvá? Možno o nejaké dva roky krajina, ktorá je domovinou jogurtu, domovinou kultúry Lactobacillus bulgaricum, zostane vďaka EÚ bez jedinej živej kravy.

  James Nicholson (PPE-DE). – Vážený pán predsedajúci, v prvom rade vítam odporúčanie, ktoré nám dnes predložila pani spravodajkyňa, zvýšiť kvóty o 2 % na 12 mesiacov ako dobrovoľné opatrenie. Myslím, že je to rozvážny postoj, ktorý by sme mali zaujať.

Som proti otváraniu stavidiel pre výrobu, lebo sa domnievam, že by to nič nevyriešilo. Sledujme, ako sa trh vyvinie počas nasledujúcich 12 mesiacov. Potom sa môžeme na budúci rok k tomu vrátiť, prehodnotiť situáciu a urobiť si oveľa širší obraz. Každý hovorí o „mäkkom pristátí“ kvót, ale nik mi nedokáže povedať, čo to mäkké pristátie bude znamenať. Je to slovo, ktoré používame – pán úradujúci predseda ho použil aj pani komisárka ho použila – ale o čom to v skutočnosti hovoríme, keď narážame na rok 2013? Viem, že je to ďaleko, ale je tu veľa prvovýrobcov mlieka, ktorí sú skutočne zvedaví, aká bude situácia, keď ten čas príde?

Takže, aj keď sa výnosy v mliekarenskom sektore v priebehu roka 2007 dramaticky zmenili, nemôžeme zaručiť, že to bude pokračovať večne. Poctivo si to priznajme. To Komisia neurobila. Ani my, politici, sme to neurobili. Neurobila to žiadna národná vláda a dokonca ani mliekarenský sektor. Boli to trhové sily vo svete, ktoré zdvihli trhové ceny a presne to sa stalo. Ceny obilia vedú k zvyšovaniu cien mlieka. Na začiatku nadchádzajúcich 12 mesiacov však musíme pochopiť aj to, že ceny obilia, ceny hnojiva, vysoké ceny energií, ceny krmiva v lete, to všetko bude znamenať, že veľkú časť peňazí, ktoré pritiekli do mliekarenského sektora navyše, v skutočnosti pohltia tieto zvýšené náklady.

Takže, nenechajme sa unášať predstavou, že všetko v mliekarenskom sektore je tak ružové a všetko je krásne, pretože nie je. Zvýšenie o 2 % bude predstavovať značné množstvo. Súhlasím však s pani komisárkou: nekomplikujme situáciu ešte viac. Zjednodušme ju výrobcovi. Sektor výrobcov mlieka a mliečnych výrobkov, bez ohľadu na to, v ktorej oblasti Európy, je chrbtovou kosťou štruktúry malých rodinných hospodárstiev a musíme ho podporovať.

  Csaba Sándor Tabajdi (PSE). – (HU) Vážený pán predsedajúci, pani komisárka Fischer Boelová, v správe navrhnuté zvýšenie kvóty na mlieko o 2 % bude mať vplyv na mnohé členské štáty. Maďarska sa to nedotkne, pretože využíva iba 70 % svojej pridelenej kvóty na mlieko, ale aj tak solidarizujeme s členskými štátmi, ako je Poľsko a ďalšie, ktoré potrebujú zvýšenie kvóty na mlieko. Okrem zvýšenia kvóty sa musíme pripraviť aj na celkové zrušenie režimu kvót na mlieko v roku 2015, ako to navrhuje pani komisárka, a tak musíme vymyslieť podporný mechanizmus, ktorý poskytne skutočnú pomoc podporou výroby kvalitného mlieka. Osobitným problémom v niektorých krajinách je zaostávanie technického a technologického rozvoja. Preto by bolo dobré, keby sa zdroje Spoločenstva dali použiť na podporu technologického rozvoja v krajinách, ako je Maďarsko a ďalšie nové štáty, ktoré neboli schopné využiť celú svoju pridelenú kvótu. Pri zvyšovaní kvót je potrebné tiež priviesť do poľnohospodárskeho sektora modernizáciu. Zvýšenie cien krmív je problémom a je tu aj špecifický problém, s ktorým nemôže nič urobiť ani pani komisárka Fischer Boelová, ani nik iný, totiž to, že v Maďarsku priemysel spracovania mlieka nevlastnia výrobcovia mlieka a to ich stavia do mimoriadne nevýhodnej konkurenčnej pozície. Ďakujem Vám za pozornosť.

  Margrete Auken (Verts/ALE). – (DA) Vážený pán predsedajúci, ako pani komisárka vie, všeobecná diskusia v Dánsku je veľmi nepriaznivo nasmerovaná voči poľnohospodárskym dotáciám. Sme si veľmi dobre vedomí toho, že ak je lákavé vyrábať mlieko v Európe, dá sa to vo veľkej miere pripísať umelo udržiavaným vysokým cenám a obmedzeniu konkurencie z tretích krajín. Tieto podmienky viedli k nadprodukcii, ktorú sme sa pokúšali regulovať kvótami. Nebudem sa venovať všetkým problémom, ktoré to spôsobilo, iba zdôrazňujem, že ak chce Komisia v reakcii na rastúci dopyt zvýšiť kvóty, je to, samozrejme, nedostatočné. Kvóty treba úplne zrušiť a odstrániť deformácie trhu. Preto je nevyhnutná dôkladná reforma spoločnej poľnohospodárskej politiky, pričom platby na plochu treba postupne zastaviť oveľa rýchlejšie, než sa plánuje teraz. Trh je potrebné patrične liberalizovať a to by malo byť hlavným cieľom reformy. Okrem toho môžeme preskúmať možnosti pokračujúcej podpory vybraným malým oblastiam, kde sú dobré dôvody na výrobu mlieka napriek hospodárskym podmienkam. Liberalizácia musí tvoriť súčasť poľnohospodárskej politiky EÚ: politiky, ktorá zahrnie udržateľnosť životného prostredia do všeobecných trhových podmienok a zaistí rozvojovým krajinám voľný prístup na trhy EÚ za férových podmienok. Máme pred sebou dlhú cestu, kým budeme môcť byť hrdí na poľnohospodársku politiku EÚ.

  Albert Deß (PPE-DE). – (DE) Vážený pán predsedajúci, pani komisárka, pán úradujúci predseda, tiež by som rád poďakoval pani Elisabeth Jeggleovej za takú šikovnú prácu na tejto správe. Súčasný systém kvót bol dohodnutý do roku 2015. Zostane teda v platnosti ďalších sedem rokov a pár dní, aby som bol presný. Pani komisárka, myslím si, že nie je správne zvyšovať teraz kvótu o 2 %.

Úplne by som chápal, keby sa kvóta zdvihla o 2 % pre nové členské štáty, pretože spotreba mliečnych výrobkov je tam značne pod priemerom EÚ. Pani komisárka, akokoľvek si Vás vážim, myslím si, že návrhy Komisie sú nesprávne. Počas niekoľkých posledných mesiacov dostávajú naši prvovýrobcovia mlieka spravodlivé ceny po prvý raz za mnoho rokov. Naši prvovýrobcovia mlieka, ktorí doja svoje kravy každé ráno a každý večer, 365 dní v roku – tento rok 366 dní – si zaslúžia lepší príjem, než mali v ostatných rokoch.

Terajšie zvýšenie kvóty preto znamená, že ceny mlieka sa dostanú pod obrovský tlak a ony už pod tlakom sú aj bez akéhokoľvek zvýšenia kvóty. Hovoríme tu o mäkkom pristátí, čo podľa mňa znamená vodenie výrobcov mlieka za nos. Nebude žiadne mäkké pristátie; bude to tvrdé pristátie, ak sa uskutoční to, čo má Komisia v úmysle urobiť s kvótami. Domnievam sa, že Hoelgaardov a Rasmussenov v Komisii, ktorí by radi videli náhly pád cien mlieka, musíme zastaviť. Nemali by ste dovoliť, aby im to prešlo.

Dokonca aj bez akéhokoľvek zvýšenia máme problémy a musíme sa snažiť tomu klásť odpor. Členovia bavorskej Kresťansko-sociálnej únie (CSU) budú zajtra hlasovať proti správe, pretože sú proti zvýšeniu. Toto nie je namierené proti pani Elisabeth Jeggleovej, ale proti zvyšovaniu kvót.

  Bogdan Golik (PSE). – (PL) Vážený pán predsedajúci, rád by som začal poďakovaním svojej kolegyni, pani Jeggleovej za obrovské množstvo práce, ktorú venovala príprave návrhu tejto správy. To, o čom dnes diskutujeme, som predkladal už pred tromi rokmi, keď som prvýkrát začal svoju prácu v Európskom parlamente. Tri roky sme hovorili o tom, aké je potrebné zvýšiť kvóty na mlieko v nových členských štátoch a v Európskej únii, aby sa vyrovnali nespravodlivé a neprimerané rozdiely v týchto kvótach medzi jednotlivými krajinami, aby sa zvýšila výroba a najmä export a, predovšetkým, aby sa skončilo s trestaním tých poľnohospodárov, ktorí chcú zvýšiť výrobu a chcú vyrábať kvalitné európske mlieko.

Základné argumenty, potvrdzujúce môj postoj spred troch rokov, sú tiež uvedené v správe Komisie pre Radu „Trhové vyhliadky mliekarenského sektora“, ktorá predpovedala pokračovanie pozitívnych trendov na svetovom trhu s mliekom. Kvóty na mlieko pridelené jednotlivým krajinám sa plne nevyužívajú. Na druhej strane zvýšenie kvót o 2 % neznamená nevyhnutne rovnaký nárast výroby mlieka vo všetkých regiónoch. Stále viac hospodárstiev v EÚ ustupuje od výroby mlieka, pretože ju považujú za príliš náročnú na prácu. V dôsledku toho by sme mali vo všetkých krajinách, ktoré chcú mlieko vyrábať, zvýšiť kvótu radšej o 5 %, nie o 2 %, najmä s ohľadom na fakt, že bude rásť počet zákazníkov na celom svete a najmä v Ázii porastie dopyt po skvelých európskych mliečnych výrobkoch.

  Astrid Lulling (PPE-DE). – (DE) Vážený pán predsedajúci, názory na kvóty na mlieko sa rôznia. Videli sme to aj v našom Výbore pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka, ktorý napriek tomu prijal jednomyseľne dohodnutý kompromis. Preto ak chce Európsky parlament vyslať signál Komisii a Rade ministrov, mal by si byť vedomý toho, že poľnohospodári a ich zástupcovia sú stále rozdelení.

Niektorí sú schopní plne akceptovať zvýšenie kvót o 2 % alebo viac a teda mäkké pristátie pred úplným zrušením kvót. Chcú získať možnosti rastu lepším využívaním svojho výrobného potenciálu, pretože trhové podmienky v EÚ a na svetových trhoch sú v dôsledku stáleho rastu dopytu veľmi lákavé. Iní sa obávajú prudkého poklesu cien, ktoré iba nedávno dosiahli spravodlivejšiu úroveň, ak sa začnú vyrábať väčšie množstvá mlieka.

Rozdielne sú aj názory na európske vyrovnávanie, ktoré navrhuje poľnohospodársky výbor. Neznamená to teraz zrušenie systému vnútroštátnych kvót na mlieko, keď v celej Európe chýbajú 3 milióny ton? Nedosiahol by sa cieľ rovnako znížením odvodu za nadprodukciu a zvýšením kvót na mlieko? Ktorý prvovýrobca mlieka má odvahu hrať poker v krajinách ako Luxembursko, kde sa bude opäť platiť odvod za obdobie 2006 – 2007 pre prekročenie kvót? Pretože dobrovoľné zvýšenie kvót na mlieko o 2 % na kvótový rok 2008 – 2009 je súčasťou kompromisu, som schopná to podporiť.

Teší ma najmä požiadavka našej správy na vytvorenie reštrukturalizačného programu pre mliečny fond. Považujem za mimoriadne dôležité, že v najbližšej dobe sa bude vyžadovať analýza hospodárskych, sociálnych a ekologických vplyvov zvýšenia kvót na mlieko a správa o správaní sa spotrebiteľov. To si výslovne žiada posúdenie špecifických faktorov výroby mlieka v znevýhodnených regiónoch so sťaženými podmienkami výroby, ako je Luxembursko.

Prílev peňazí pre sektor mlieka musí pokračovať. Treba si tiež vyjasniť, že výrobné ceny, ktoré sú konečne spravodlivejšie, sú iba okrajovo zodpovedné za vyššie ceny potravín. Tie sú stále požehnaním pre distribútorov a dominantné potravinárske reťazce.

  Katerina Batzeli (PSE). – (EL) Vážený pán predsedajúci, rada by som začala poďakovaním a blahoželaním pani Jeggleovej a všetkým koordinátorom, ktorí sa skutočne snažili dosiahnuť rovnováhu v mimoriadne citlivej oblasti kvót na mlieko, teda v politike, od ktorej európski chovatelia a poľnohospodári očakávajú, že prinesie ďalekosiahle, radikálne zmeny.

Pani komisárka, je obzvlášť povzbudzujúce, že v konfrontácii so zmenami v zásobovaní mliečnymi výrobkami a dopyte po nich, Komisia reagovala úpravou jednej z kľúčových regulácií a zvýšila vnútroštátne kvóty o 2 % na obdobie 2007 – 2008. Rada by som vyzdvihla, že je pre Komisiu prijateľné ukázať určitú pružnosť v otázkach rozvoja trhu pre poľnohospodársku výrobu, predovšetkým potraviny, najmä v období, keď sektor chovu dobytka čelí problémom so svojou životaschopnosťou v dôsledku krízy na medzinárodných trhoch.

Je to však aj vecou princípu, že takáto kríza sa nedá riešiť rovnakými opatreniami a politikami u všetkých druhov a veľkostí prevádzky chovu dobytka. Z toho dôvodu zdôrazňujem, že Komisia a Rada musia v rámci svojich diskusií opätovne preskúmať otázku obsahu tuku, aby sa predišlo deformácii konkurencie na úkor krajín, pre ktoré bol stanovený nízky obsah tuku.

  Maria Petre (PPE-DE). – (RO) Najskôr by som chcela zablahoželať pani spravodajkyni za jej prácu a úsilie pri hľadaní kompromisu v tejto mimoriadne citlivej záležitosti.

Zo svojej pozície európskej poslankyne z nového členského štátu hodnotím zvýšenie o 2 % ako prospešné, aj keď sme chceli výrazne vyššie percento, najmä pre členské štáty s nízkymi kvótami na mlieko a zároveň s nevyužitým výrobným potenciálom. Zvýšenie vnútroštátnych kvót na mlieko nie je hrozbou stabilite trhu s mliekom.

Rada by som zdôraznila fakt, že zvýšenie kvót o 2 % v skutočnosti predstavuje reálne zvýšenie výroby mlieka na úrovni Spoločenstva iba o 0,8 %. Domnievam sa tiež, že musíme zachovať terajší systém kvót na povzbudenie konsolidácie existujúcich hospodárstiev a stimuláciu nových. Výraz, ktorý sa používa vo vzťahu ku kvótam z pohľadu reformy spoločnej poľnohospodárskej politiky, je „hladké pristátie“, čo znamená postupné odbúravanie kvót.

Nové členské štáty, najmä Rumunsko a Bulharsko, ktoré vstúpili do Únie 1. januára 2007 a ktoré, ak mám použiť rovnaký jazyk, náhle „vzlietli“, budú čeliť ťažkostiam pri prispôsobovaní procedúr „vzlietnutia“ postupom hladkého „pristátia“. Ak by tento návrh nebol prijatý, kvóta pridelená Rumunsku, by sa vyčerpala, podobne ako v roku 2007, v polovici roka, čo skutočne nepodnecuje ale skôr odrádza našich poľnohospodárov od rozvojových projektov. Dúfam, že hlasovanie o tejto správe na plenárnom zasadnutí bude rovnako rozhodné, ako bolo hlasovanie v poľnohospodárskom výbore.

  Gábor Harangozó (PSE). – (HU) Ďakujem, pán predsedajúci. Vážená pani komisárka, dámy a páni, rád by som využil túto príležitosť a zablahoželal pani Jeggleovej k jej výbornej správe a ku všetkej ťažkej práci, ktorú do nej vložila. Niet pochýb, že Európska únia potrebuje nájsť primeranú odpoveď na rastúci globálny dopyt, ktorý dáva podnet na výrazné zvýšenie kvót na mlieko. Navrhované zvýšenie o 2 %, ktorého účinnosť v každom členskom štáte je naplánovaná na apríl 2008, zrejme pomôže tomuto sektoru v rámci Európskej únie využiť možnosti, ktoré ponúka globálny dopyt. Otázku kvót na mlieko však musíme vyriešiť bez toho, aby sme vytvorili ďalší problém v celom procese.

Rád by som zdôraznil, že popri uspokojovaní skutočných požiadaviek trhu a rozširovaní škály ponúkaných výrobkov, musíme tiež pomôcť pri zlepšovaní už aj tak ťažkej situácie výrobcov. Preto musíme zabezpečiť, aby sa zodpovedajúci dôraz kládol na sociálne a environmentálne dôsledky zvýšenia kvót a jeho vplyv na výrobu, najmä čo sa týka podpory výrobcov v znevýhodnených regiónoch. Pre mechanizmus vnútorného trhu je nevyhnutné dosiahnuť, aby cena bola prijateľná pre výrobcov, ako aj spotrebiteľov. Pretože systém kvót bude po roku 2015 zrušený, musíme teraz začať premýšľať o tom, ako pomôcť výrobcom, aby boli ich podniky efektívne a ziskové. Ďakujem Vám za pozornosť.

  Béla Glattfelder (PPE-DE). – (HU) Ďakujem. Zvyšovanie kvót na mlieko v momentálnej klíme na trhu je unáhlené a riskantné z dvoch dôvodov. Na jednej strane vyhliadky na trhu zďaleka nie sú také priaznivé, ako predpokladá Európska komisia. Nedávny vývoj jasne ukazuje riziká, ktoré sú skryté v dvíhaní kvóty. Spotrebitelia v Európe aj za jej hranicami citlivo reagovali na zvyšovanie cien mliečnych výrobkov. V mnohých krajinách spotreba klesla o 10 – 30 % a klesol aj dovoz sušeného mlieka z Číny. Výsledkom je, že nákupné ceny mlieka, napríklad v Maďarsku, klesli za uplynulých niekoľko týždňov o 10 – 20 %. Hlavným dôvodom toho všetkého môže byť to, že kým ceny iných druhov potravín rástli, ceny mäsa sa tomu zatiaľ neprispôsobili. V dôsledku toho si spotrebitelia svoje potreby príjmu proteínov uspokojujú radšej konzumáciou mäsa než stále drahších mliečnych výrobkov.

Zároveň, v mnohých členských štátoch významná časť kvóty na mlieko zostáva nevyužitá. Zvýšenie kvóty zabráni výrobcom v týchto členských štátoch, aby využívali dostupné možnosti. Pre tieto krajiny môže zvýšenie kvóty v skutočnosti znamenať pokles výroby, pretože výrobcovia v členských štátoch, ktoré využívajú celú svoju kvótu, vykúpia z týchto krajín dobytok, ktorý potrebujú na zvýšenie výroby mlieka.

Preto v súčasnosti nie je potrebné zvyšovať kvótu. Počkajme a uvidíme, čo sa stane. Ak rast cien a zvyšovanie dopytu potrvajú dlhší čas, potom môžeme túto tému znovu otvoriť.

  Miroslav Mikolášik (PPE-DE). – (SK) Údaje za kvótový rok 2006 – 2007 ukazujú, že na úrovni EÚ sa nevyčerpalo 1,9 milióna ton mlieka, pričom 18 z 27 členských krajín nesplnilo svoje vnútroštátne kvóty.

Európska komisia ohlásila, že za kvótový rok 2007 – 2008 očakáva nevyčerpanie vo výške 3 milióny ton mlieka. Na druhej strane sú otázky výšky 2 % navýšenia veľmi diskutabilné. Ja súhlasím s názorom, že všetky možnosti by sa mali zhodnotiť na základe ich realizácie s dôrazom na ich hospodárske, ale aj sociálne, regionálne a rozpočtové dôsledky.

Podľa môjho názoru nové krajiny by mali dostať väčšie dotácie, ako sa navrhuje na úrovni 2 %, aby sme ich nediskriminovali za minulosť, pretože všetci vieme, že je vyšší dopyt a čoraz vyššie ceny.

  Zdzisław Zbigniew Podkański (UEN). – (PL) Vážený pán predsedajúci, moja kolegyňa, pani Jeggleová, predložila dobrý návrh na zvýšenie kvót na mlieko. Vážne dôvody na ich zvýšenie a na vytvorenie systému vyrovnávania na úrovni EÚ majú oporu aj v situácii na trhu s mliekom a tiež u prvovýrobcov mlieka.

Vzhľadom na túto situáciu je potrebné klásť otázky. Prečo Európska komisia reagovala tak pomaly na potrebu zvýšiť kvóty na mlieko? Plánuje chrániť záujmy a existenciu výrobcov v EÚ zavedením minimálnej ceny mlieka na úrovni, ktorá bude všetkým výrobcom v EÚ zaručovať zisk a ukončí nákupy za ceny nižšie ako výrobné? Uvažuje Komisia o vyrovnávaní nerovnováhy vo výrobe mlieka medzi starými a novými členskými štátmi?

  Friedrich-Wilhelm Graefe zu Baringdorf (Verts/ALE). – (DE) Vážený pán predsedajúci, pani komisárka, pred dvoma týždňami vtrhlo do Bruselu štyri a pol tisíca prvovýrobcov mlieka zo všetkých kútov Európy. Spojili svoje sily, vytvorili Európsku mliečnu radu a teraz požadujú spravodlivé ceny.

To už malo značné dôsledky v Nemecku. Máme výrobné ceny, ktoré sa pohybovali okolo 40 % a teraz sa opäť dostávajú pod tlak. Prvovýrobcovia mlieka preto požadujú obchodnú politiku založenú na objeme. Ak by tento vývoj pokračoval, ak by mal ovplyvňovať poľnohospodársku politiku, viete si predstaviť, že by Komisia bola v roku 2015 schopná politicky odolávať požiadavkám tohto hnutia na predĺženie alebo opätovné zavedenie systému kvót na mlieko v pružnejšej podobe?

  Jim Allister (NI). – Vážený pán predsedajúci, zdieľam obavy mnohých poslancov tejto snemovne z definitívneho zvýšenia kvót na mlieko. Myslím si, že bod, do ktorého sme sa dostali, si vyžaduje položenie zásadných otázok, vrátane faktu, že ak máme v Európe situáciu prevažujúcej podvýroby a nevyčerpania kvót, na čom je potom v skutočnosti založené zdôvodnenie zvyšovania kvót? Tento rok očakávame, že sa nevyužijú kvóty na tri milióny ton, tak načo je v tomto smere potrebný taký zhon?

Po druhé, v rámci mäkkého pristátia, o ktorom sa toľko hovorí, musíme zvláštnu pozornosť venovať tým regiónom, ktoré vybudovali svoju štruktúru a stratégiu na zásobovanie iných oblastí, ktoré majú momentálne obmedzenú výrobu; regiónov ako je môj vlastný volebný obvod, ktorý zásobuje cez hranicu susediacu oblasť v Írskej republike. V rámci mäkkého pristátia musíme nájsť dlhodobú stratégiu a alternatívne východiská pre takéto regióny.

  Mairead McGuinness (PPE-DE). – Vážený pán predsedajúci, som zvedavá, čo by si pomysleli výrobcovia, ktorí by mali možnosť počúvať túto diskusiu – je tak komplikovaná. Blahoželám pani Jeggleovej k úžasnej práci pri hľadaní zhody. Avšak tí, ktorí tento týždeň leteli v búrkach vedia, že mäkké pristátie závisí od toho, ktorým smerom fúka vietor a nik z nás nevie, ktorým smerom bude fúkať vietor o niekoľko rokov.

Myslím si, že zvýšenie kvóty o 2 % nám umožní otestovať trh a my to potrebujeme urobiť, pričom dobrovoľné využitie tohto zvýšenia podľa mňa nezávisí od členských štátov; o tom, či sa využije alebo nie, rozhodnú výrobcovia. 2 % neznamenajú pre jednotlivých výrobcov obrovský nárast.

Čo sa týka obáv, a pani komisárka zrejme príliš intenzívne premýšľala o vyrovnávacom mechanizme, vysoko zdaňujete výrobcov, ktorí by mohli vyrábať, zatiaľ čo zároveň členské štáty vyrábať nechcú. Tento argument sme počuli už aj od iných kolegov, takže musíme s tým niečo urobiť.

Napokon, dohoda Svetovej obchodnej organizácie (WTO) môže spôsobiť ...

(Predsedajúci prerušil rečníka)

  Neil Parish (PPE-DE). – Vážený pán predsedajúci, rád by som veľmi pekne poďakoval pani Jegglovej za zostavenie tejto zložitej správy. Môžem iba narýchlo povedať, že „kto sa bojí, nesmie do lesa“, a myslím si, že my tu musíme byť oveľa odvážnejší. Kvóty na mlieko sú ako tlakový hrniec: nemôžete udržiavať tlak až úplne do konca a potom ho uvoľniť, pretože to jednoducho vybuchne. Je mi celkom jasné, čo znamená mäkké pristátie a to je výrazné zvýšenie kvót pred tým, než dosiahneme rok 2015, preto veľmi vítam tie 2 %.

Chcem povedať Komisii a Rade, že by sme mali byť oveľa odvážnejší, keď dosiahneme rok 2010. Nepozerajme sa iba na 1 %, pozerajme sa na 2 % a zabezpečme si vo veci kvót na mlieko naozaj mäkké pristátie. Mladí poľnohospodári a noví konkurenti boli celé roky obmedzovaní. Teraz máme šancu dať im možnosť vyrábať. Aspoň obchod s mliekom vo svete rastie...

(Predsedajúci prerušil rečníka)

  Agnes Schierhuber (PPE-DE). – (DE) Vážený pán predsedajúci, mlieko je veľmi citlivým výrobkom a ja by som rada veľmi srdečne poďakovala pani Jeggleovej za užitočný kompromis. Vítam najmä dobrovoľné zvýšenie kvót na mlieko v členských štátoch. Chcela by som však zdôrazniť nasledovné. Každý, kto neustále uvádza ceny potravín ako zdôvodnenie zvyšovania kvót alebo nadprodukcie, úplne prehliada fakt, že prvovýrobcovia mlieka nedostávajú ani 30 % z predajnej ceny v obchodoch. Domnievam sa, že by sme o tom mali diskutovať.

Je tiež dôležité, aby výroba mlieka mohla pokračovať v horských regiónoch a v znevýhodnených oblastiach, pretože je to často jediný druh výroby, ktorý tam existuje. Potrebujeme na to špeciálny program.

  Esther de Lange (PPE-DE). – (NL) Preskočím slová poďakovania a začnem vyjadrením toho, že vítam návrh na zvýšenie kvóty o 2 %. Ja osobne by som dala prednosť výške 3 %, keďže aj samotná Európska komisia pripúšťa, že 2 % v praxi znamenajú sotva 1 %, keďže nie všetky krajiny naplno využijú svoje kvóty, ale v každom prípade podporím kompromis pani Jeggleovej vo výške 2 %.

Európskej komisii by som povedala, že toto nie je predčasné, pretože na svetovom trhu nás predbehol Nový Zéland už v roku 2006. Dopyt sa zvýšil, boli tam príležitosti, ale my sme ich nemohli využiť, pretože nás obmedzoval systém kvót. Tento systém mal svoju úlohu, keď tu bola nadprodukcia, ale teraz, keď sa dopyt zvýšil, by sme mali vypracovať iný systém, ktorý nám umožní využívať tieto príležitosti na trhu. V tejto súvislosti tiež považujem za hanbu, že hodnotenie stavu zjavne teraz počíta so štyrmi zvýšeniami o 1 %. Podľa môjho názoru si skutočne mäkké pristátie vyžaduje väčšie zvýšenie než 1 %. Majme odvahu urobiť to.

  Iztok Jarc, úradujúci predseda. − (SL) Najskôr by som sa rád poďakoval všetkým, ktorí sa zapojili do rozpravy. Tá je, ako vždy v Parlamente, veľmi komplexná a bohatá, pričom upozornila na všetky problémy a rozdiely, ktoré existujú medzi členskými štátmi.

Rád by som zdôraznil, že Predsedníctvo a, samozrejme, Európsky parlament, nepochybne poskytli dostatok času na preskúmanie tohto návrhu zo všetkých strán. Ak budú splnené podmienky na prijatie tohto návrhu, berúc do úvahy názor Európskeho parlamentu, toto zvýšenie o 2 % sa začne uplatňovať od nasledujúceho kvótového roka, to jest od 1. apríla 2008.

Chcel by som však zdôrazniť, že toto nebude koniec diskusie o budúcnosti mliekarenského sektora v Európskej únii. Bezpochyby bude s hlbokým záberom pokračovať v rámci takzvaného hodnotenia stavu spoločnej poľnohospodárskej politiky.

Môžem tu garantovať, že Predsedníctvo je pevne rozhodnuté viesť túto diskusiu a dosiahnuť náš spoločný cieľ, teda, a o tom som presvedčený, vyváženú dlhodobú stratégiu pre európsky mliekarenský sektor.

Ešte raz Vám ďakujem za účasť v tejto rozprave a moje osobitné poďakovanie patrí pani spravodajkyni.

  Mariann Fischer Boel, členka Komisie. − Pán predsedajúci, po tejto dnešnej diskusii sa, podľa mňa, môžeme všetci zhodnúť na tom, že mliekarenská výroba je stále veľmi dôležitou časťou našej spoločnej poľnohospodárskej politiky. Zdá sa mi, že dnes si môžete vyberať a voliť medzi najrôznejšími názormi, ktoré pokrývajú celú škálu, od nulového nárastu až po zvýšenie oveľa väčšie, než sme navrhli v našom materiáli. Myslím si, že sa ukázala aj rôznorodosť, ktorá sa dá pozorovať v rozličných členských štátoch, a to je zrejme dôvod, čím reagujem na poznámky pána Parisha, prečo nie sme dostatočne odvážni. Ale nakoniec musíme nájsť medzi rôznymi názormi kompromis.

Rada by som predniesla zopár poznámok k niektorým otázkam, ktoré sa tu objavili. K tomu zvýšeniu kvóty: je na rozhodnutí členských štátov, či ho rozdelia medzi výrobcov alebo ho uchovajú vo vnútroštátnej rezerve. Ja by som jednoznačne dala prednosť rozdeleniu zvýšenej kvóty. Členské štáty môžu zvlášť zvýhodniť mladých poľnohospodárov a tých, ktorí sú postihnutí v dôsledku cien, ktoré musia platiť za kvóty.

Myslím, že ak chceme zaviesť zvýšenie od 1. apríla, musíme to urobiť s fixným percentom vo všetkých členských štátoch. Ak teraz začíname diskutovať o osobitných hodnotách alebo zvýšených percentách pre rozličné členské štáty, bude to boj, ktorý potrvá mesiace. Zhodnime sa teda na tom, že teraz diskutujeme o plošnom zvýšení o 2 %. Ja si skutočne nemyslím, že máme tak zásadne rozdielne názory na to, kam smerovať. Myslím, že si môžeme stanoviť cieľ, ale medzi Komisiou a Parlamentom môžu byť rozdielne názory na to, ako sa k nemu dostať.

Zrejme sa všetci zhodneme na tom, že by sme nemali vystaviť tento sektor riziku. To je presne dôvod, prečo som navrhla toto mäkké pristátie. „Mäkké pristátie“ v skutočnosti znamená, že v priebehu rokov budeme zvyšovať kvóty a udržiavať takú situáciu, aby sme po ukončení systému kvót v roku 2015 nevideli príliš prudký pokles cien zo dňa na deň, čo by sa stalo, ak by sme neurobili nič. Preto si myslím, že sme zvolili správny a prijateľný prístup. Nepodceňujem fakt, že môžu byť v Európe regióny, horské oblasti, znevýhodnené oblasti, kde by úplné zrušenie systému kvót mohlo ohroziť pokračovanie výroby mlieka. Preto budeme pripravení počas hodnotenia stavu hľadať riešenia na pomoc týmto regiónom. Myslím si, že najvhodnejším nástrojom je článok 69, možnosť pre členské štáty obmedziť priame platby poľnohospodárom a použiť ich pre vybrané oblasti.

Za riešenie nepovažujem myšlienku vytvorenia mliečneho fondu na reštrukturalizáciu. Odkiaľ získame peniaze? Koľko peňazí získame? Ako rozdelíme tieto peniaze medzi jednotlivé členské štáty? Myslím si, že je veľa nezodpovedaných otázok, týkajúcich sa tohto fondu a my máme obmedzené množstvo peňazí. Museli by sme ich zobrať z nášho vlastného rozpočtu a potom by ďalší výrobcovia v rámci poľnohospodárskeho sektora museli platiť za tento reštrukturalizačný fond. Preto si nemyslím, že by to fungovalo.

Podľa môjho názoru je hlavným dôvodom na zvýšenie výroby mlieka fakt, že sa nám vynárajú trhy v Ázii. Prečo by sme sa nemali podieľať na týchto rastúcich trhoch? Vieme, aké je to ťažké, keď iní už majú nohu vo dverách a my prichádzame až za nimi a pokúšame sa získať svoj podiel. Mali by sme tam byť od samého začiatku so svojimi vysoko kvalitnými výrobkami. Výrobcovia mlieka (mliekarne, prosperujúce podniky) sú tí, čo vyrábajú vysoko kvalitné produkty; tu je to najmä syr. Máme v Európe mimoriadne dobré meno v oblasti vysoko kvalitných syrov, tak prečo to nevyužijeme a nezískame svoj podiel? Ako povedal pán minister, znovu sa na tento problém pozrieme pri hodnotení stavu. Som si istá, že to bude rovnako živá diskusia, akú sme mali dnes, pretože, domnievam sa, mliekarenská výroba nebude nikdy nudná.

  Elisabeth Jeggle, spravodajkyňa. − (DE) Vážený pán predsedajúci, pán úradujúci predseda, dámy a páni, počuli sme širokú škálu názorov. Zároveň sme zaregistrovali, že pre každého z nás, čo tu dnes sme, je toto vážna záležitosť, ktorá sa nedá brať na ľahkú váhu, že každý je znepokojený a že my všetci, samozrejme, nesieme zodpovednosť doma, voči spotrebiteľom na jednej strane a výrobcom mlieka na druhej strane.

Aby som sa ešte raz vrátila k trhom: či by som mala veriť čínskemu trhu, to neviem. Vidíme dnes toho veľa v Európskej únii aj na tomto trhu. Máme tu však vnútorný trh a ten nám pomáha byť silnými, aj zoči-voči globalizácii a všeobecnej liberalizácii. Vynechajme preto európsky vnútorný trh z týchto kvót na mlieko. Bývali sme schopní to tak robiť. Poľnohospodárske trhy dokážu čeliť výzvam a najmä bežným výkyvom svetového trhu iba zo silného, stabilného a organizovaného vnútorného trhu.

Na trvalo udržateľné riadenie musia byť v harmónii hospodársky, ekologický a sociálny aspekt. Všetky tri zložky musia byť rovnako prítomné pri akejkoľvek našej aktivite. Európsky model poľnohospodárstva predstavuje trvalú udržateľnosť a bezpečnosť spotrebiteľa; a to stále platí! Poľnohospodári robia oboje veľmi dobre. Starajú sa o krajinu a tým tvoria základňu pre cestovný ruch, prispievajú k energetickej bezpečnosti, vyrábajú potraviny špičkovej kvality a poskytovaním zamestnania udržiavajú hospodársku základňu vidieckych oblastí.

Spoločenské prínosy sa poľnohospodárom stále menej kompenzujú prostredníctvom takzvaných kompenzačných platieb. Ceny potravín sa musia približovať spravodlivým cenám! Naša celková politická zodpovednosť je väčšia, než len prešľapávať cestičku liberalizácii voči otvoreným trhom.

  Predsedajúci. − Rozprava sa skončila.

Hlasovanie sa uskutoční zajtra napoludnie o 12.00 hod.

Písomné vyhlásenia (článok 142)

  Constantin Dumitriu (PPE-DE), písomne. – (RO) Správa, ktorú pripravila pani Jeggleová, je mimoriadne dôležitá nielen pre návrhy na zvýšenie kvót na mlieko, ale aj pre definovanie určitých princípov, ktoré musíme brať do úvahy pri diskusiách o poľnohospodárskej politike ako celku.

Na základe diskusií Komisie o poľnohospodárstve a rozvoji vidieka sme sa zhodli na tom, že je pre členské štáty dôležité, aby zvýšenie kvót na mlieko začalo platiť už od 1. apríla 2008. V EP zastupujem Rumunsko, nový členský štát, ktorý bol hneď od prvého roka po vstupe vystavený kríze s kvótou na mlieko, pretože táto kvóta bola nedostatočná na uspokojenie dopytu na trhu a nebola v súlade s aktuálnou realitou. Sektor mlieka v Rumunsku zaznamenal najväčší pokrok v období od dohodnutia kvóty na mlieko v roku 2004 až do vstupu, investíciami do modernej technológie, rozširovaním výrobných kapacít a zamestnávaním nových pracovníkov. Ak zostane kvóta na mlieko na teraz pridelenej úrovni, bude to znamenať bankrot investorov, nezamestnanosť vo vidieckych oblastiach, ktoré sa špecializujú na výrobu a spracovanie mlieka, ako aj zvýšenie dovozu a cien, ktoré budú platiť spotrebitelia.

Správa predstavuje bod obratu, keďže Európska únia ukazuje pružnosť pri riešení problému, ktorému čelia viaceré členské štáty. Napokon, tými, komu táto správa prinesie úžitok, sú európski občania.

  Richard Seeber (PPE-DE), písomne. – (DE) Hodnotenie stavu je dôležitým procesom pre reformovanie poľnohospodárskej politiky, najmä poľnohospodárskej politiky v horských regiónoch. V týchto oblastiach je nevyhnutné uplatniť zvýšenie kvóty na mlieko. Musíme tu rozhodnúť o osobitných predpisoch, ktoré budú reagovať na špecifické podmienky poľnohospodárskej výroby v horách. Práca poľnohospodárov je tam komplikovanejšia pre obmedzenú prístupnosť a strmé dopravné cesty a to je potrebné zohľadniť v diskusiách.

Pre rakúskych poľnohospodárov je základnou vecou regulácia kvóty na mlieko. Uvažovať treba o vyrovnávaní alebo obchode s kvótami na úrovni EÚ. Ak skutočne máme pristúpiť k zrušeniu systému kvót na mlieko v roku 2015, bolo by potrebné prijať vhodné opatrenia na finančnú kompenzáciu s dodatočnými rozpočtovými zdrojmi, aby sa zachovala výroba a spracovanie mlieka v horských oblastiach a na pastvinách.

Pri preverovaní efektívnosti nástrojov podpory trhu a ich reorganizácii a prispôsobovaní aktuálnej situácii nesmieme v žiadnom prípade prehliadať špecifickú situáciu poľnohospodárskej výroby v horských regiónoch. Výroba a spracovanie mlieka sú veľmi dôležitou súčasťou poľnohospodárstva v týchto oblastiach a majú tam veľmi vysokú hodnotu. Zvláštnu pozornosť treba venovať hospodárskym, sociálnym a ekologickým dôsledkom zvyšovania alebo zrušenia kvót, najmä v horských regiónoch. Úplné zrušenie systému kvót na mlieko v EÚ je nesprávnou cestou pre európsku spoločnú poľnohospodársku politiku.