Doslovný zápis z rozpráv

Utorok, 11. marca 2008 - Štrasburg

17. Hodnotenie stavu SPP (rozprava)

  Predsedajúci. − Nasledujúcim bodom je správa pána Lutza Goepela v mene Výboru pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka o hodnotení stavu SPP (2007/2195(INI)) (A6-0047/2008).

  Lutz Goepel, spravodajca. − (DE) Vážený pán predsedajúci, pani komisárka, pán úradujúci predseda Rady, dámy a páni, prvé kolo parlamentných diskusií o tom, čo nazývame hodnotením stavu spoločnej poľnohospodárskej politiky, sa skončí zajtra. Toto hodnotenie stavu nie je zásadnou reformou spoločnej poľnohospodárskej politiky. Existujúca politika by sa mala na základe skúseností získaných od roku 2003 aktualizovať tam, kde je to potrebné, a prispôsobiť zmeneným podmienkam.

Komisia by mala veľmi vážne vziať do úvahy naše stanovisko. Je to dobrý základ pre nadchádzajúce rokovania o legislatívnom balíku, ako aj pre preskúmanie rozpočtu po roku 2013.

My vo Výbore pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka sme podporili pokračovanie reformy smerom k väčšej osobnej zodpovednosti a trhovej orientácii, pričom zároveň oveľa silnejšie než v minulosti zdôrazňujeme aspekty potravinovej bezpečnosti, ako aj sociálnej zodpovednosti a zodpovednosti voči životnému prostrediu, najmä s ohľadom na aktuálny vývoj trhu a nové výzvy klimatickej politiky. Požadujeme tiež väčšiu pružnosť pre členské štáty pri zmene systému, inými slovami, viac možností na ďalšie odstránenie viazania a uvoľnenie historických referenčných úrovní.

Diskusie v našom výbore však tiež ukázali, že toto nie je rozumné vo všetkých sektoroch, prinajmenšom nie pred rokom 2013. U prémií za dobytok alebo u štátov s úplným odstránením viazania, ktoré však majú silný sektor dobytka, náhla zmena systému by viedla k negatívnym štrukturálnym poruchám z pohľadu aktuálnej situácie na trhu. Ukazuje sa, že to isté platí pre niektoré menšie trhové regulácie v rastlinnej výrobe, ako napríklad trhové regulácie pre zemiakový škrob, suché zelené krmivo alebo ryžu, od ktorých je závislý spracovateľský priemysel s regionálnym významom, ktorý v uplynulých rokoch veľa investoval a musí to splácať s vysokými úrokovými sadzbami.

Výbor hlasoval za zavedenie nového pružného nástroja na podporu environmentálnej výroby a výroby typickej pre región alebo na podporu príslušných sektorov (inými slovami, za článok 69) a zároveň sme požadovali predloženie návrhu nových opatrení na ochranu krajiny pred environmentálnymi krízami a krízami, ktoré treba čoraz častejšie očakávať v súvislosti so zmenou klímy a s rastúcim prepojením poľnohospodárskych trhov. Tento nástroj by mal odskúšať aj novú formu riadenia rizika vo verejno-súkromnej sfére, čo je neodkladne potrebné vzhľadom na obnovu iných nástrojov a nepatrnosť tých nových.

Pár stručných slov o degresii a modulácii: naši poľnohospodári očakávanú, že plánovanie bude spoľahlivé a je jednoducho nevhodné opäť krátiť a presúvať 8 až 53 % priamych príjmových platieb s povinnou moduláciou 5 % iba štyri roky po realizácii ostatnej reformy.

Pri akomkoľvek chápaní financovania rozvoja vidieckych oblastí, ničí to dôveru a vyvoláva vznik štrukturálnych porúch. Tieto návrhy sa špeciálne týkajú hospodárstiev s prácou na plný úväzok a tých, ktoré v uplynulých rokoch zlepšili svoju konkurencieschopnosť zlúčením sa do právnických osôb. Predložili sme však návrhy, ako navzájom zladiť všeobecné politické ciele a hospodárske požiadavky.

Musíme pripraviť pôdu pre udržateľnosť a konkurencieschopnosť. Nadovšetko sme vďační všetkým tým, ktorí spolupracovali na tejto správe z vlastnej iniciatívy a rád by som sa poďakoval svojim kolegom a poslancom zo všetkých skupín v poľnohospodárskom výbore.

  Iztok Jarc, úradujúci predseda. − (SL) Predsedníctvo Rady víta správu spravodajcu, pána Goepela, ako veľmi dôkladný a výrazný príspevok do diskusie. Rada tiež usilovne pracovala na príprave odpovede na správu Komisie. Ako viete, ministri o nej diskutovali na troch zasadnutiach Rady, konkrétne v novembri, januári a vo februári.

Na budúci týždeň sa my, ministri, pokúsime dosiahnuť nejaké závery k správe o hodnotení stavu spoločnej poľnohospodárskej politiky. Začneme od niektorých všeobecných princípov. Napríklad, keď bola prijatá reforma spoločnej poľnohospodárskej politiky v roku 2003, Rada jasne vyjadrila svoj zámer v budúcnosti vyhodnotiť účinnosť prijatých reforiem a najmä zhodnotiť ich vplyv na stanovené ciele, ako aj analyzovať ich vplyv na poľnohospodárske trhy.

Je tiež dôležité vedieť, že pri rozhodovaní o hodnotení stavu spoločnej poľnohospodárskej politiky vezmeme do úvahy závery Európskej rady o finančných výhľadoch na roky 2007 – 2013 a výzvu Európskej rady, aby Komisia komplexne preverila rozpočet a výdavky EÚ na obdobie 2008 – 2009. Predsedníctvo súhlasí s Komisiou, že hodnotenie stavu spoločnej poľnohospodárskej politiky je dôležitou súčasťou plánovaných aktivít v rámci preverovania rozpočtu na obdobie 2008 – 2009 a neformuluje svoje závery vopred.

Konštatovali sme, že reformy z rokov 2003 – 2004 vo veľkej miere splnili stanovené ciele z pohľadu reagovania na trhové podmienky a z pohľadu približovania spoločnej poľnohospodárskej politiky občanom. Ministri sú tiež presvedčení, že Komisia v tejto správe správne zhodnotila základný vývoj po reformách prijatých v rokoch 2003 – 2004.

Rada bude venovať zvláštnu pozornosť trom kľúčovým otázkam: režimu jednotných platieb, úlohe marketingových nástrojov pri pomoci trhu a, samozrejme, odpovediam na súčasné a budúce výzvy riadenia rizika klimatickej zmeny. Budeme pracovať na hľadaní správnej rovnováhy medzi prispôsobovaním politiky novým výzvam a zmeneným podmienkam a zachovaním jasného a stabilného rámca.

K problematike zjednodušovania by som rád povedal, že Európska únia považuje túto otázku za kľúčovú a my očakávame od Komisie stanovenie konkrétnych opatrení na dosiahnutie tohto cieľa.

Ako som už povedal, Rada sa na budúci týždeň pokúsi prijať závery k týmto a mnohým ďalším problémom, ako je riadenie rizika, kvóty na mlieko, prechod k zrušeniu kvót na mlieko a otázky týkajúce sa druhého piliera. Vaša správa bude nepochybne cenným príspevkom k ďalšej diskusii o tejto záležitosti.

  Mariann Fischer Boel, členka Komisie. − Pán predsedajúci, opäť raz sa chcem poďakovať Výboru pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka a zvlášť pánovi Goepelovi za ich usilovnú prácu, ktorej výsledkom je skvelá správa.

Sme v štádiu prvého kola, keď sme konzultovali s mnohými zainteresovanými subjektmi, ako aj s rôznymi organizáciami a jednotlivcami, aby sme získali ich názory a zozbierali rozličné nápady. Názor Európskeho parlamentu je rozhodujúci, spolu s očakávanými závermi Rady na budúci týždeň, keďže dokončievame legislatívne návrhy, ktoré Komisia plánuje prijať 20. mája. Okamžite po tom, v ten istý deň, tu, v Štrasburgu, predstavím Európskemu parlamentu právne texty. V zásade som však celkom šťastná, keď vidím, že všetky tri inštitúcie (Európsky parlament, Rada a Komisia), hoci máme odlišné „zoznamy nákupov“, sme všetci v tom istom obchode.

Nepôjdem do detailov u jednotlivých otázok, ale vyslovím svoj názor na tri najdôležitejšie. Najskôr priame platby: tie sú nevyhnutne spojené s dlhodobými istotami, ktoré chceme poskytnúť našim poľnohospodárom. Preto súhlasím s vyjadrením vo Vašej správe, že priame platby sú naďalej potrebné ako záruka základného príjmu. Režim jednotných platieb znamená skutočný posun ku konkurencieschopnosti našich poľnohospodárov, ale musíme tento systém zefektívniť; zefektívniť a zjednodušiť. Preto obhajujem ďalšie odstraňovanie viazania. Naše skúsenosti s reformou z roku 2003 ukazujú, že odstraňovanie viazania funguje celkom dobre a preto si myslím, že by sme sa mali pohnúť ďalej a rozšíriť výhody odstraňovania viazania, s výnimkou prípadov, kde viazané platby majú veľmi závažné zdôvodnenie.

Všimla som si tiež, že podporujete myšlienku pružnejšieho článku 69 a považujete ho za užitočný nástroj. Nemali by sme však očakávať, že článok 69 vyrieši všetky rozličné problémy a ja budem bojovať proti akémukoľvek pokusu znovu zaviesť viazanú pomoc zadnými dvierkami pomocou článku 69.

Nebudem opäť zabiehať do detailov o mliekarenskom sektore, keďže sme o tom už diskutovali. Spomeniem iba niektoré trhové nástroje: intervencie a súkromné skladovanie. Tak ako vy, aj ja uznávam, že niektoré naše trhové nástroje stále majú svoje miesto, ale musíme udržať ich význam pre Európsku úniu, ako je to teraz. Som rada, že sa zhodneme na tom, aby aj v budúcnosti hrali svoju úlohu ozajstnej záchrannej siete.

Riziká spojené s nepriaznivým počasím a s vypuknutím chorôb zvierat, ako ste to zdôraznili, sú určite v centre našej diskusie. Nezačíname však z nuly: Rada o tejto otázke diskutovala v roku 2005 a došla k záveru, že nové opatrenia na úrovni EÚ by nemali zasahovať do tých, ktoré už sú k dispozícii v jednotlivých členských štátoch. Musíme si byť istí, že nové opatrenia nebudú ovplyvňovať schopnosť reakcie poľnohospodárov na signály trhu a že budú kompatibilné so systémom Svetovej obchodnej organizácie, kde musí ísť o stratu viac ako 30 %.

Čo sa týka modulácie, pri mnohých príležitostiach som jasne povedal, že pre budúcnosť musíme mať veľmi ambicióznu politiku rozvoja vidieka. Veľmi ma sklamal fakt, že počas diskusií o finančných vyhliadkach koncom roka 2005 sa hlavy štátov a vlád zhodli na tom, že uberú značnú časť prostriedkov z financovania rozvoja vidieka.

Bohužiaľ, musím povedať, že Vaša správa je pomerne chladná voči mojim myšlienkam v tejto oblasti. Myslím si však, že môžeme oprávnene konštatovať fakt, že naša politika rozvoja vidieka je finančne príliš napätá. Ak máme vysoké očakávania od politiky rozvoja vidieka, vrátane toho, ako to správne povedal pán úradujúci predseda, že sa využije na to, aby čelila novým výzvam, ako je hospodárenie s vodou a biologická rozmanitosť, potom nemá zmysel klásť na ňu viac úloh bez vloženia väčšieho množstva peňazí. Myslím si, že modulácia je najlepšou cestou na získanie väčšieho množstva finančných prostriedkov.

So záujmom som si prečítala, čo navrhujete a som si istá, že sa k tejto otázke ešte vrátime.

Ak je Vaša správa chladná v otázke modulácie, opísala by ju ako extrémne mrazivú v otázke znižovania platieb pre veľké poľnohospodárske podniky – Vy to nazývate „degresivitou“. Toto nie je vec, ktorá sa dá jednoducho ignorovať. Vieme, že pri našej iniciatíve za transparentnosť budú pod ostrým dohľadom zo všetkých strán veľké sumy peňazí, plynúce k jednotlivým poľnohospodárom a jednotlivým vlastníkom pôdy. Na druhej strane, beriem všetky obavy v tejto záležitosti veľmi vážne. A so záujmom som si pozrela koncepciu „progresívnej modulácie“ vo Vašej správe. Myslím si, že je tam niekoľko dobrých myšlienok, ktoré budeme zvažovať ako legislatívne návrhy.

Ak som rozprávala trochu dlho, bolo to iba preto, aby som jasne ukázala svoju horlivosť a obrovský záujem o diskusiu tu, v Parlamente, o budúcnosti európskej poľnohospodárskej politiky.

  Bart Staes, spravodajca stanoviska Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín. − (NL) Hovorím v mene pani Buitenwegovej, spravodajkyne stanoviska Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín, ktorá je chorá a ospravedlnila sa. Výbor pre životné prostredie pripravil 17 odporúčaní, z ktorých dávam do pozornosti štyri.

1. Výbor pre životné prostredie víta fakt, že Európska komisia vo svojom oznámení hodlá reagovať na výzvu klimatickej zmeny a podporiť menej intenzívne poľnohospodárske postupy.

2. Výbor pre životné prostredie zdôrazňuje potrebu vývoja smerom k trvalo udržateľnému, multifunkčnému poľnohospodárstvu a preto sa zastáva konzervatívneho a ekologického poľnohospodárstva.

3. Vyzývame Európsku komisiu, aby neoslabovala existujúce opatrenia krížovej zhody, to znamená, opatrenia v prospech životného prostredia a živočíchov a kompatibilitu týchto opatrení, prostredníctvom takzvaného zjednodušenia. Naopak, podľa nášho názoru by sa mala krížová zhoda dokonca posilniť v niektorých oblastiach, ako je využívanie vody, hospodárenie s ňou a jej kvalita.

4. Výbor vyzýva Komisiu, aby prejavila trochu viac zdržanlivosti voči koncepcii „biopalív“. Ich prínos je otázny a určite nie sú jednoznačne pozitívne, či už z environmentálneho alebo zo sociálneho hľadiska.

  Neil Parish, v mene skupiny PPE-DE. – Vážený pán predsedajúci, rád by som poďakoval pánovi Goepelovi za jeho správu. Domnievam sa, že touto výbornou správou dal dokopy celý výbor a Parlament. Podotkol by som, že reforma poľnohospodárstva je evolúciou, nie revolúciou a že my v mnohom pokračujeme vo Fischlerových reformách. Vítam veľa z toho, čo Komisia predložila, spolu so správou pána Goepela.

Myslím si, že jedným z kľúčov k reforme bolo zníženie byrokracie pre poľnohospodárov a my tu stále máme o čom hovoriť. Pani komisárka, áno, my sme v tom istom obchode, ale podľa mňa sa niektorí z nás domnievajú, že by sme mohli minúť peniaze na iné veci a to je zrejme to, o čo teraz v diskusii ide.

Potravinová bezpečnosť sa vrátila do programu rokovaní veľmi dôrazne, keďže najmä Ďaleký východ teraz nakupuje stále viac potravín. Cena obilnín vzrástla takmer dva alebo dva a pol krát, preto sa domnievam, že keď postupujeme s reformou, môžeme začať prehodnocovať to, ako míňame peniaze.

Musíme sa znovu pozrieť na moduláciu. Myslím si, že sa musíme raz a navždy zbaviť vynímania pôdy z produkcie (set-aside), pretože táto spoločná poľnohospodárska politika je politikou, ktorá by nemala byť prepojená s výrobou. Preto nemôžete pokračovať s vynímaním pôdy z produkcie, ktoré je presne tým.

Musíme sa pozrieť na kvóty na mlieko a zrušiť ich do roku 2015.

Neviazané platby: to je celé jadro reformy a máte úplnú pravdu, keď to urýchľujete. Ešte raz, myslím si, že teraz je tu čas, keď sa poľnohospodárstvo môže začať smerovať k trhovo orientovaným cenám. Áno, spoločná poľnohospodárska politika je potrebná, ale je tu aj trh a mali by sme ho oveľa viac využívať.

PREDSEDÁ: PÁN SIWIEC
podpredseda

  Luis Manuel Capoulas Santos, v mene skupiny PSE . – (PT) Vážený pán predsedajúci, rád by som privítal pána predsedu Rady a pani komisárku. Spoločná poľnohospodárska politika vždy vyvoláva horúce diskusie a je vždy ťažké dosiahnuť konsenzus, ale všímam si, že jednomyseľne uznávame potrebu zachovať spoločnú poľnohospodársku politiku, ktorej ciele boli práve potvrdené v Lisabonskej zmluve.

Skupina PSE vyvinula veľké úsilie v tejto diskusii, v rámci parlamentnej skupiny, vo Výbore pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka a s poľnohospodárskymi organizáciami. Predložili sme viac ako polovicu z vyše 600 pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov k správe pána Goepela a podpísali sme 15 zo 17 kompromisných návrhov, ktoré zahŕňali desiatky pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov. Pracovali sme usilovne a urobili sme významné ústupky, aby sme dosiahli taký široký konsenzus, ako je to len v rámci Parlamentu možné a preto by som rád zablahoželal pánovi Goepelovi za jeho ochotu viesť dialóg a za skutočný duch kompromisu, ktorý prejavil; rád by som tiež zagratuloval pánovi Parishovi za spôsob, akým riadil našu prácu vo výbore.

Z toho dôvodu je toto ten najlepší kompromis, ale nie je to socialistická správa. Nie je to správa, akú by sme vypracovali my; považujeme ju za orientovanú do minulosti a konzervatívnu vzhľadom na očakávania spoločnosti a poľnohospodárov. Celkový trend správy však nezatvára dvere k hlbšej diskusii o legislatívnom návrhu. Dúfam, že sa nám podarí udržať rovnaký duch kompromisu, ale že budeme ambicióznejší pri novom nasmerovaní európskeho poľnohospodárstva.

Pripomínam najcitlivejšie otázky, ako je smerovanie a rýchlosť oddeľovania platieb, mechanizmus spravodlivejšieho prerozdeľovania pomoci, zodpovedný prístup k budúcnosti mliekarenského sektora, nové výzvy, najmä úloha poľnohospodárstva v boji proti klimatickej zmene a výroba agropalív atď. Zajtra budeme hlasovať o tejto rozprave s očami upretými do budúcnosti. Vyzývam k tomu, aby veľká väčšina hlasovala za túto správu, ako aj za vylepšenia, ktoré predložia socialisti, aby dali správe ešte komplexnejšiu podobu.

  Niels Busk, v mene skupiny ALDE. – (DA) Vážený pán predsedajúci, pani komisárka, pán úradujúci predseda, dámy a páni, spravodajca, pán Goepel, sebe vlastným kompetentným spôsobom pripravil správu, ktorá obsahuje nástroje potrebné na sprehľadnenie a zjednodušenie poľnohospodárskej politiky. Veľmi pôsobivé sú tiež uvádzané vážne dôvody na zachovanie spoločnej poľnohospodárskej politiky aj po roku 2013, za čo som pánovi spravodajcovi zaviazaný. Podporujeme jeho postoje k pokračujúcemu oddeľovaniu platieb, aby sa reforma z roku 2003 realizovala vo všetkých členských štátoch. Podporujeme postoje pána spravodajcu k trhovým nástrojom a riadeniu rizika v otázkach kríz, epidémií, životných podmienok zvierat a životného prostredia, modulácie a degresivity. Podporujeme aj ďalší rozvoj politiky vidieka a zvýšený záujem o biopalivá. Značné úsilie by sme mali venovať oblasti krížovej zhody a zjednodušenia, keďže súčasná situácia vyháňa poľnohospodárov z polí a stajní do kancelárií, kde musia kresliť grafy a odpovedať na monitorovanie. Kvóty na mlieko by sa mali zrušiť v roku 2015, takže je dôvod zvýšiť teraz kvóty najmenej o 2 % a tým stlmiť pristátie pre rok 2009. Rastúci dopyt po mliečnych výrobkoch vytvorí základňu európskej výroby mlieka, takže budeme dodávať to, čo bude trh chcieť.

Správa toho obsahuje veľa o liberalizácii a trhovom hospodárstve, čo by Komisia mala použiť ako základ svojich návrhov v máji, keď bude na stole hodnotenie stavu spoločnej poľnohospodárskej politiky.

  Sergio Berlato, v mene skupiny UEN. – (IT) Vážený pán predsedajúci, pani komisárka, dámy a páni, patríme k tým, ktorí podporujú a obraňujú pokračovanie spoločnej poľnohospodárskej politiky aj po roku 2012.

Cítime, že táto správa je krokom správnym smerom, ale nemôžeme akceptovať to, že by úplné oddelenie platieb neumožnilo zachovať čiastočné viazanie platieb pre niektoré špecifické sektory, aby sa predišlo úplnému zrušeniu výroby. Naozaj sú celé sektory, ako je tabakový sektor, ktoré by pri plnom uplatnení oddelenia platieb zmizli, a čo by spôsobilo nezamestnanosť a rozličné hospodárske a environmentálne problémy v obzvlášť znevýhodnených oblastiach.

Progresívnu moduláciu platieb považujeme za nadmerné a zrejme kontraproduktívne opatrenie, ak je stále naším cieľom ochrana európskej poľnohospodárskej výroby. Uznávame význam rozvoja vidieka, ale domnievame sa, že ho nemožno dosiahnuť na úkor prvého piliera spoločnej poľnohospodárskej politiky.

Navyše, je nevyhnutné pokračovať v uplatňovaní politiky podpory jednotlivých spoločných organizácií trhu tam, kde je to potrebné. Vážený pán predsedajúci, pani komisárka, Európska únia potrebuje spoločnú poľnohospodársku politiku, ktorá dokáže…

(Predsedajúci prerušil rečníka)

  Friedrich-Wilhelm Graefe zu Baringdorf, v mene skupiny Verts/ALE. – (DE) Vážený pán predsedajúci, pani komisárka, vo svojom strategickom dokumente ste sa pokúsili urobiť hodnotenie stavu poľnohospodárskej politiky, ani nie tak z pohľadu samotného poľnohospodárstva, pretože to momentálne funguje pomerne dobre, aj keď nie vo všetkých sektoroch. Otázka znela: je poľnohospodárska politika aktuálna? Ja tu musím povedať: horúčkovité prejavy samé osebe nestačia; ak sa zistí choroba, musíme pripraviť vhodnú liečbu. Vy ste skutočne zistili chorobu; povedali ste to vo svojom vystúpení. Nechcem teraz zachádzať do detailov, zabralo by to priveľa času.

Preto teraz záleží na prijatých opatreniach, ktoré budú aj sociálne únosné. Podstatné je to, že poľnohospodárstvo musí , samozrejme, prispieť k stabilizácii klímy. Robí to, ale sú oblasti poľnohospodárskej výroby, kde sa stále ťažšie presadzujú návrhy bez obmedzujúcich zásahov.

Je však mimoriadne dôležité zabezpečiť, aby sa verejné finančné prostriedky rozdeľovali tak, že sa budú dať financovať opatrenia, ktoré považujeme za nevyhnutné. Je škoda, že to, čo nazývame druhým pilierom, teda rozvoj vidieka, bolo v strednodobom finančnom plánovaní ukrátené a podľa návrhu Komisie a Parlamentu sa musí zmieriť so znížením sumy o viac ako 20 miliárd eur.

V dôsledku toho naliehavo potrebujeme nanovo prideliť finančné prostriedky. Musíme to urobiť aj preto, lebo budeme potrebovať, aby rok 2013 bol sociálne únosný.

Teraz predkladáte nejaké návrhy a my musíme veriť Výboru pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka a najmä spravodajcovi Európskeho parlamentu, pánovi Goepelovi, že predkladané návrhy majú praktický význam a povedú následne k rovnakému zaobchádzaniu s podnikmi, ktoré si navzájom konkurujú.

Navrhli ste zavedenie degresivity až 45 %. Na návrh pána spravodajcu to poľnohospodársky výbor prijal, ale s pozmeňujúcim a doplňujúcim návrhom, že podniky s veľkým počtom zamestnancov teraz tiež môžu vyčísliť svoje mzdové náklady. Spolu sme boli v Meklenbursku – Západnom Pomoransku; videli sme takéto podniky a Vy viete, že zabrániť deformácii konkurencie a nastoliť spravodlivosť sa dá iba zavedením týchto opatrení.

Dúfam, že sa týmto pravidlom budete riadiť aj vo svojom legislatívnom návrhu. Ak nie, stále budeme mať, ako Parlament, možnosť zachrániť sa v roku 2009. Pani komisárka, sme v procese spolurozhodovania a preto máme celkom rozdielnu a pre nás veľmi uspokojivú pozíciu!

  Ilda Figueiredo, v mene skupiny GUE/NGL. – (PT) Vážený pán predsedajúci, toto je dôležitý okamih na zhodnotenie dôsledkov postupných reforiem spoločnej poľnohospodárskej politiky, či už z pohľadu poľnohospodárskej výroby alebo zásobovania spotrebiteľov, pričom ako základ berieme ochranu potravinovej sebestačnosti členských štátov, zabezpečenie dostatočných zásob zdravých a bezpečných potravín za nízke ceny, ohľaduplnosť k životnému prostrediu a druhovej rozmanitosti (biodiverzite) a uchovanie vidieckych oblastí a ich obyvateľov, ktorí potrebujú dostatočný príjem a prístup k verejným službám, čo im zaistí slušné životné podmienky.

Nanešťastie, Európska komisia zišla z cesty. Nepripúšťa si, že spoločná poľnohospodárska politika vedie k paradoxnej situácii. Na jednej strane pokračuje rast cien potravín a na druhej strane sa naďalej likvidujú rodinné podniky, stále viac malých a stredných hospodárstiev ruší výrobu, pretože nemajú zaistený slušný príjem vzhľadom k pokračujúcim špekuláciám, ktoré zdvíhajú ceny stále viac nedostatkových potravinárskych výrobkov.

Je preto chybou trvať na oddelení platieb od produkcie a zamestnávania a je neprijateľné pokračovať v politike podpory veľkých vlastníkov pôdy a nadnárodných potravinárskych spoločností a nedocenenia poľnohospodárov, ktorí udržiavajú výrobu na základe ochrany druhovej rozmanitosti, potravinovej bezpečnosti a kvality výrobkov.

Reforma z roku 2003 rozbúrila situáciu. Následné reformy spoločných organizácií trhu s cukrom, ovocím a zeleninou, tabakom a vínom, zachovali nespravodlivosť spoločnej poľnohospodárskej politiky vo všetkých oblastiach. Preto požadujeme zásadné zmeny, ktoré by rešpektovali špecifiká poľnohospodárstva každej krajiny a podporovali maximálne prepojenie platieb a výroby, ako aj zavedenie spravodlivejšieho rozdelenia priamych platieb spolu so stropom a moduláciou. Zaviesť treba stimuly pre malé a stredné hospodárstva, ako nástroje hospodárskej a sociálnej súdržnosti, s ohľadom na obmedzovanie intenzívneho prístupu a podporu združení takýchto poľnohospodárov, vrátane poľnohospodárskych a vinárskych družstiev.

Sme tiež za založenie verejného poistného fondu poľnohospodárov, financovaného Spoločenstvom, ktorý by umožnil poľnohospodárom minimálny príjem v prípade prírodných katastrof, ako je sucho, búrky, krupobitie, požiar, epizootické choroby atď. Zdôrazňujeme aj potrebu toho, aby Európska komisia, v súvislosti s rokovaniami Svetovej obchodnej organizácie, brala do úvahy špecifiká poľnohospodárskej výroby ako sektora, produkujúceho potraviny a štrukturálneho prvku územnej rovnováhy, ochrany životného prostredia a ochrany dostatočnej kvantitatívnej a kvalitatívnej úrovne potravinovej bezpečnosti.

Napokon, vyzývame Komisiu a členské štáty, aby prijali nevyhnutné opatrenia na predchádzanie špekulatívnym aktivitám, ovládnutiu trhu s potravinami a vytváraniu kartelov potravinárskych spoločností, ktoré zneužívajú nedostatky v zákonoch alebo v kontrole, nedostatočnú organizovanosť výrobcov a spotrebiteľov a nedostatok vhodnej infraštruktúry s jediným cieľom, zvyšovať svoje zisky, znižovať výrobné ceny a stanoviť vysoké ceny pre spotrebiteľov, ako sa to deje teraz, najmä v Portugalsku, u základných výrobkov, ako sú obilniny, konzumné zemiaky a mlieko.

  Witold Tomczak, v mene skupiny IND/DEM. – (PL) Vážený pán predsedajúci, spoločná poľnohospodárska politika napriek svojim základným princípom mnoho rokov poskytuje väčšiu podporu bohatým poľnohospodárom na úkor chudobných poľnohospodárov. Zmrazenie poľnohospodárskeho rozpočtu v roku 2002 a následné reformy spoločnej poľnohospodárskej politiky situáciu nezlepšili. Naopak, obrovské rozdiely vo finančných prostriedkoch poskytovaných poľnohospodárom sa ešte zväčšili. Napríklad, celkové dotácie na hektár sa v roku 2005 pohybovali od 68 EUR v Lotyšsku po 756 EUR v Belgicku, inými slovami, je to desaťnásobok. Nespravodlivé rozdiely vo financovaní poľnohospodárstva vyplývajú aj z podielu priamych platieb, ktoré teraz tvoria nejakých 70 % všetkých dotácií, poskytovaných poľnohospodárstvu.

Európska komisia vo svojom oznámení navrhla čiastočné obmedzenie platieb poberateľom, ktorí dostávajú viac ako 100 000 EUR za rok. Tých je v EÚ iba 0,34 %, ale patria k nim obrovské podniky, potravinárske koncerny a majitelia golfových ihrísk. Paradoxne, tento nesmelý návrh, ktorý zasiahol záujmy takejto úzkej skupiny ľudí, bol zmietnutý zo stola Výborom pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka Európskeho parlamentu.

Mnohé návrhy boli prijaté, ale chyby poľnohospodárskej politiky neodstránili. Jediný, ktorý ponúka možnosť spravodlivejšieho rozdeľovania dotácií, je pozmeňujúci a doplňujúci návrh číslo 19, predložený skupinou Únia za Európu národov, ktorý je v súlade s návrhom Európskej komisie. Nepredpokladám však, že si nájde veľa prívržencov. Pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré som predložil spolu so svojím kolegom, pánom Wojciechowskim, a ktorých cieľom je radikálna zmena spoločnej poľnohospodárskej politiky, prirodzene, tiež odmietol Výbor pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka.

Hlasovanie o správe pána Goepela bude vyjadrením Vašej zodpovednosti za tvar poľnohospodárskej politiky v nasledujúcich niekoľkých rokoch. Ak ste za trvalo udržateľný rozvoj poľnohospodárstva v EÚ a za ochranu záujmov rodinných hospodárstiev skôr než ochranu záujmov úzkej skupiny podnikateľov, mali by ste odmietnuť túto správu. Inak podporíte ďalšie vyľudňovanie vidieckych oblastí, vysokú nezamestnanosť, stratu potravinovej bezpečnosti EÚ, diskrimináciu nových členských štátov a procesy, ktoré vytvárajú hrozbu pre prírodné prostredie. Prijatím tejto správy porušíte hlavné ciele Európskej únie, na ktoré sa tak často zabúda, konkrétne: hospodárska súdržnosť, sociálna súdržnosť a solidarita medzi členskými štátmi.

(Predsedajúci prerušil rečníka)

  Peter Baco (NI). – (SK) Veľmi si cením prácu spravodajcu, pána Goepela. Príprava správy bola zložitá aj preto, lebo v podkladovom materiáli chýbajú analýzy zhodnotenia možných riešení, príslušné prípadové štúdie, nevyhnutné exaktné údaje.

Napríklad Komisia obhajuje redukciu priamych platieb pre veľké poľnohospodárske podniky iba všeobecným konštatovaním, že veľké podniky takúto pomoc nepotrebujú. Pritom ale fakty vyzerajú úplne inak. V mojej krajine, v Slovenskej republike, väčšinou hospodária takéto podniky a viac ako 75 % strojov majú s vekom nad 20 rokov, teda peniaze nevyhnutne potrebujú. Príklad východného Nemecka potvrdzuje, že keď sa do veľkých podnikov dobre investovalo, zaradili sa medzi najvýkonnejšie podniky na svete a, naopak, v tých postsocialistických krajinách, kde sa administratívne tieto podniky znevýhodňovali, došlo k najväčšej deštrukcii nielen agrárnych sektorov, ale aj vidieka a celých regiónov.

Na druhej strane Komisia nedostatočne reaguje na veľmi nebezpečný nárast volatility na agropotravinárskom globálnom trhu. Riziko narušenej potravinovej bezpečnosti Európskej únie pri opakovaní minuloročnej situácie tu reálne existuje, upozorňujem na to. Eliminácia prirodzenej nestability agrárneho trhu je predsa najdôležitejšia úloha každej agrárnej politiky a mala by sa prejaviť aj v tejto správe.

Nemôžeme preto súhlasiť s doterajšou situáciou, keď chaotickými opatreniami z roka na rok meníme podpory pestovania energetických plodín, rušíme „set aside“, meníme kvóty na výrobu a podobne.

Keď hovoríme o preskúmaní spoločnej poľnohospodárskej ...

  Agnes Schierhuber (PPE-DE). – (DE) Pán predsedajúci, pani komisárka, pán úradujúci predseda Rady, aj ja by som sa chcela poďakovať pánovi spravodajcovi za jeho vynikajúcu prácu. Ukazuje sa tiež, že v hlasovaní vo Výbore pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka dostal až 82 %, aj pri 17 významných kompromisoch, ktoré sa zrodili.

Reformy v rokoch 2003/2004 boli dôležitými krokmi v celom procese reformy spoločnej poľnohospodárskej politiky. Dôkladná previerka spoločnej poľnohospodárskej politiky, ktorá však nezahŕňa žiadnu zásadnú reformu existujúcej politiky, je ďalším významným krokom k zabezpečeniu modernej, multifunkčnej a konkurencieschopnej európskej poľnohospodárskej politiky.

Bolo vedecky zdokumentované, že základom toho je dobrá poľnohospodárska prax, bez ohľadu na to, či ide o veľké alebo malé podniky. Prvou prioritou je stále výroba potravín, druhou výroba krmiva pre zvieratá a treťou prioritou je výroba energie. Čo sa týka environmentálneho významu energie z biomasy, môžeme povedať, že napríklad rakúske poľnohospodárstvo znížilo emisie CO2 o 14 % od roka 1990 a tak v skutočnosti splnilo cieľ Kjóta.

Vítam tiež zrušenie degresivity. Model progresívnej modulácie je tou správnou cestou a ja to tiež podporujem.

Rada by som poďakovala pani komisárke za jej vyhlásenie o mlieku. Chcem k tomu povedať, že potrebujeme nielen mäkké pristátie a hladký prechod k roku 2015, ale tiež trvalo udržateľné riešenia po roku 2015. Pre horské oblasti, ako aj pre znevýhodnené a okrajové regióny musíme zabezpečiť, že aj po roku 2015 tam bude schopná existencie určitá forma poľnohospodárstva, zahŕňajúca dobytčie jednotky so suchým krmivom. Preto dychtivo očakávam legislatívny návrh Komisie 20. mája, pani komisárka, a dúfam, že sa v ňom znovu nájdeme veľkú dohodou, ktorú teraz prináša správa pána Goepela, takže nebudeme musieť opakovať túto dlhú diskusiu…

(Predsedajúci prerušil rečníka)

  Bernadette Bourzai (PSE). – (FR) Vážený pán predsedajúci, pani komisárka, pán úradujúci predseda Rady, chcela by som sa poďakovať pánovi Goepelovi za jeho prácu, pretože je dôležité, aby Európsky parlament vyjadril svoj názor na všeobecné usmernenia, vyplývajúce z „hodnotenia stavu“ spoločnej poľnohospodárskej politiky.

Ja osobne mám vážne výhrady voči úplnému oddeleniu platieb, ktoré prináša veľké riziko zrušenia výroby v chove dobytka a dokonca aj v pestovaní niektorých plodín. Nezdieľam optimizmus niektorých ľudí, ktorí sú presvedčení, že momentálna situácia na svetových trhoch zaručuje stabilnú a bezpečnú budúcnosť pre európske poľnohospodárstvo a že by sme mali smerovať k úplnej liberalizácii. Navyše, nie všetky poľnohospodárske sektory majú rovnaké výhody zo zvyšovania cien, ako to ukazuje najmä vážna kríza, ktorú momentálne zažívajú európski chovatelia dobytka.

Úplné zrušenie akéhokoľvek mechanizmu regulácie trhu by sa mi zdalo byť riskantným pre našu a svetovú potravinovú bezpečnosť. Myslím si, že sa potrebujeme uistiť o zachovaní intervenčných zásob tak, aby sme mohli reagovať pri nedostatku potravín a špekuláciách, o zachovaní spoločných organizácií trhu …

(Predsedajúci prerušil rečníka)

  Willem Schuth (ALDE). – (DE) Vážený pán predsedajúci, pani komisárka, pán úradujúci predseda Rady, dámy a páni, najskôr by som chcel čo najsrdečnejšie zablahoželať pánovi Goepelovi k jeho vyváženej správe. Nemali by sme trestať vznikajúce, konkurencieschopné štruktúry v poľnohospodárstve. My vo Výbore pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka sme preto odmietli návrh Komisie na digresivitu v tejto forme. Nemali by sme diskriminovať podľa veľkosti podniku v prípade priamych platieb, inak by boli ohrozené pracovné miesta vo veľkom meradle.

Navyše, chcel by som obhajovať správnosť postupného rušenia systému kvót na mlieko do roku 2015. Vzhľadom na rastúce ceny mlieka na svetových rýchlo rastúcich trhoch s potravinami a s tým spojené možnosti exportu, tento systém sa už nezdá byť aktuálny.

Citlivé prehodnotenie reformy z roku 2003 v tomto zmysle musí nielen európskym poľnohospodárom poskytnúť bezpečnosť a stabilitu pri plánovaní, ale musí byť zároveň ďalším krokom smerom k neustále sa rozvíjajúcemu systému poľnohospodárstva, založenému na trhových princípoch.

  Janusz Wojciechowski (UEN). – (PL) Vážený pán predsedajúci, čím je poľnohospodárstvo v Európskej únii? Pre niekoho je to veľmi hodnotná vec, ktorú treba chrániť, ale pre iných, a je smutné, že mnohí z nich sú v tejto skupine, je to príťaž, ktorej by sa chceli zbaviť. V správe pána Goepela čítame, že poľnohospodárstvo je jedným z najväčších priemyslov v EÚ. To je dobré, ale nestačí to.

Poľnohospodárstvo nie je priemysel a nie je to iba jeden z mnohých sektorov hospodárstva. Poľnohospodárstvo je pilierom potravinovej bezpečnosti. Míňame obrovské sumy na armádu a políciu, aby nám zaistili fyzickú bezpečnosť v našich štátoch a našich domovoch. Platíme veľké sumy za energetickú bezpečnosť: hľadáme zdroje energie, ktoré sú drahšie ale bezpečnejšie. Musíme míňať veľké sumy aj na ochranu nášho poľnohospodárstva, ktoré nám poskytuje potravinovú bezpečnosť, a je hanbou, nie každý v EÚ to chápe.

  Alyn Smith (Verts/ALE). – Vážený pán predsedajúci, ja tiež blahoželám nášmu spravodajcovi k výbornému balíku kompromisov, ktorý máme dnes pred sebou. Rád by som upriamil pozornosť najmä na tri opatrenia, ktoré boli našimi úspešnými pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi a ktoré treba zvlášť privítať.

V odseku 21 správy uznávame, že oddelenie priamych platieb bolo prevažne úspešné a rozhodne si myslíme, že by sa malo ďalej rozvinúť. Áno, treba to urobiť správne a citlivo, ale mali by sme to urýchliť.

V odsekoch 37 a 38 výslovne uznávame, že vyňatie pôdy z produkcie je anachronizmom a malo by byť úplne odstránené, a tam, kde sú sprievodné environmentálne výhody, je potrebné sa nimi dôkladne zaoberať v rámci 2. piliera.

V odsekoch 86 až 91 uznávame význam produktov zapĺňajúcich prázdne miesta na trhu pre európske poľnohospodárstvo z medzinárodného hľadiska. Mohol by som, samozrejme, našej pani komisárke pripraviť zoznam nákupov s kvalitnými škótskymi výrobkami, a tak by som jej bol vďačný za pár slov o tom, ako má v úmysle postupovať pri podpore európskej značky s medzinárodnou kvalitou.

  Kartika Tamara Liotard (GUE/NGL). – (NL) Týmto hodnotením stavu Komisia urobila dobrý, aj keď veľmi skromný krok smerom k trochu spravodlivejšej poľnohospodárskej politike. Nalieham na svojich kolegov, aby nepodporili správu pána Goepela, pretože rozrieďuje návrhy Komisie v mnohých veľmi dôležitých bodoch. Podľa mňa najdôležitejším bodom je, konečne, stanovenie opatrných limitov na veľkosť dotácií, ktoré je možné dostať.

Ťažko sa vysvetľuje európskej verejnosti, prečo napríklad monacký princ alebo veľké nadnárodné spoločnosti ako Heineken a Nestlé dostávajú stovky tisíc eur ako podporu príjmov v podobe poľnohospodárskych dotácií iba preto, že vlastnia nejakú pôdu, zatiaľ čo ozajstní poľnohospodári často bojujú o prežitie. Zámerom podpory príjmov v poľnohospodárstve je umožniť poľnohospodárom slušnú existenciu a nie plniť vrecká nadnárodným spoločnostiam a veľkým vlastníkom pôdy.

  Vladimír Železný (IND/DEM). – (CS) Reforma spoločnej poľnohospodárskej politiky mala urobiť túto politiku menej regulovanou a trhovejšou. Vzhľadom na väčšiu veľkostnú štruktúru českých poľnohospodárskych podnikov je ale režim, nastavený v správe, neprijateľný.

Pre Českú republiku vyplýva, že by sa stala od roku 2013 jednou z krajín s najväčším podielom (časť vystúpenia nebolo počuť) presúvaných v rámci modulácie z prvého do druhého piliera. Takmer 40 % priamych platieb by potom v ČR podliehalo degresivite v porovnaní s Francúzskom, u ktorého je to 6,5 % či Rakúskom, kde je to iba 2,5 %.

České podniky by sa potom podľa súčasného návrhu museli nezmyselne rozštiepiť a vlastne tak znížiť svoju efektívnosť. Ani tento, ale ani kompromisný návrh nie je pre Českú republiku prijateľný, pretože nás vystavuje diskriminácii, ktorá povedie k neoprávnenému, umelému zásahu do konkurencieschopnosti českých poľnohospodárov.

  Jean-Claude Martinez (NI). – (FR) Vážený pán predsedajúci, pani komisárka, pán Goepel, pred takmer 10 rokmi sa v Berlíne kancelár Schmidt a francúzsky prezident Jacques Chirac rozhodli poskytnúť poľnohospodárom odklad do roku 2013. S koncom kvót na mlieko, koncom skutočného poľnohospodárskeho rozpočtu ako súčasti finančného rámca na roky 2014 – 2019 a s odchodom väčšiny výrobcov do dôchodku, bez nahradenia novými, bol na rok 2013 naplánovaný koniec veľkej spoločnej poľnohospodárskej politiky – také jednoduché to bolo.

Dnes spochybňujete túto dohodu a v mene „hodnotenia stavu spoločnej poľnohospodárskej politiky“ urýchľujete pochod smerom k likvidácii poľnohospodárstva v rámci prvého piliera. To nie je nič nové! Údermi kvót, maximálnej garantovanej kvality, Herodesových prémií, vyňatia pôdy z produkcie, oddelenia platieb a klčovania, páni MacSharry, Steichen, Fischler 30 rokov uskutočňovali stratégiu prenechania monopolu na výrobu potravín južnej pologuli a tichomorským krajinám.

Dnešné pútavé technické diskusie o úplnom oddelení platieb, modulácii (degresívnej alebo progresívnej), o ekologickej podmienenosti, rozvoji vidieka a referenčných hodnotách (historických alebo nehistorických), jednoducho zakrývajú jedinú reálnu otázku, keďže Čína a India chystajú vyhlásenie ponukového konania na nakŕmenie planéty a poľnohospodárom svitá na lepšie časy, keď rastú ceny a dopyt. Chce byť Európa naďalej jedným z najväčších poľnohospodárskych podnikov sveta, spolu s Brazíliou? Áno alebo nie?

(Predsedajúci prerušil rečníka)

  Mairead McGuinness (PPE-DE). – Vážený pán predsedajúci, som rada, že vidím pri tejto rozprave tak veľké publikum, pretože je dôležitá. Keby sme sa mali riadiť potleskomermi vo vzťahu k veľkým platbám kráľovskej rodine alebo samostatným poľnohospodárom, tí by už dupali vo svojich čižmách po kráľovských domoch v celej Európe. Ale táto diskusia je komplikovanejšia, ako sme už počuli od svojich východoeurópskych kolegov.

Čo sa týka hodnotenia stavu, veľmi stručne môžem k otázke oddelenia platieb a modulácie povedať, že v Írsku sme už úplne oddelili platby a myslím si, že pani komisárka to potvrdí. Chceme vydržať so svojím historickým systémom platieb a nepáči sa nám zvyšovanie modulácie. Je to ako branie jednému a dávanie druhému, zamaskované za čosi iné. V skutočnosti nevieme, kde skončia peniaze na rozvoj vidieka a musíme sa na to dôkladne pozrieť.

Nie je to článok 69, čo momentálne trápi írskych farmárov, ale Svetová obchodná organizácia (WTO). Mám tu teraz pred sebou analýzu najnovšieho dokumentu WTO a podelím sa o ňu s kolegami. Je celofarebná a nie je pekná. Obávam sa, že keby mal pán Mandelson voľnú cestu, sektory hovädziny a mlieka, jahňaciny a bravčoviny by boli v Európe zlikvidované a tak by to dopadlo aj s celou spoločnou poľnohospodárskou politikou. Zníženie ciel dosahuje až 70 %.

Teraz si ľudia zrejme neuvedomujú, aké to bude mať dôsledky, ale znamená to, že naši výrobcovia nebudú a nemôžu konkurovať dovezeným potravinárskym výrobkom a výrobkom, ktoré sa vyrábajú podľa veľmi, veľmi odlišných noriem.

Sektor jahňaciny, ktorému sa Parlament práve pokúša pomôcť, politika WTO úplne zdecimuje. Pani komisárka, môžem Vás požiadať, aby ste si prípadne zobrali túto analýzu, ktorú vypracovalo Združenie írskych poľnohospodárov (a zdvihnem ju ešte raz, lebo je celofarebná), a potom prišli znovu za mnou a povedali mi, dúfam, že to pochopili nesprávne, hoci ja sa obávam, že to pochopili správne.

Táto snemovňa má absolútny nedostatok informácií o dôsledkoch najnovšieho dokumentu WTO a ja si myslím, že tieto informácie potrebujeme a zaslúžime si ich. Chcela by som len povedať, že írski poľnohospodári podporujú Európsku úniu, ale počas víkendu prišli za mnou mnohí, čo pochybujú o rozhodnutiach pri hlasovaní o rozličných zmluvách. A to je vážne, ako pani komisárka dobre vie.

  María Isabel Salinas García (PSE). – (ES) Vážený pán predsedajúci, pani komisárka, európski poľnohospodári a španielski poľnohospodári zvlášť, potrebujú, a povedala by som, že požadujú, minimálnu úroveň stability. Preto prvá vec, o ktorú by som chcela požiadať Komisiu, je, aby sa táto strednodobá revízia spoločnej poľnohospodárskej politiky nestala veľkou, radikálnou revíziou.

Jeden aspekt, ktorý ma znepokojuje, je čiastočné oddelenie platieb; zhon pri postupe oddeľovania môže ohroziť mnoho výnosov. Celková alebo čiastočná úroveň oddelenia platieb v určitých sektoroch je nevyhnutná pre udržanie výroby, napríklad v sektore bavlny.

Preto si myslím, že úrovne oddelenia by mali ostať zachované, ako boli dohodnuté v roku 2003 a v každom prípade, ak to nie je možné, myslím si, že členské štáty by mali dostať určitý priestor na manévrovanie, ako dobrovoľný model pre každý sektor, na princípe prípad od prípadu, čo by mohlo vytvoriť najlepšie podmienky pre poľnohospodársku výrobu. Myslím si, že by sme teraz mali poľnohospodárskemu sektoru vyslať správu pokoja a stability.

  Jan Mulder (ALDE). – (NL) Skladám poklonu pánovi Goepelovi za jeho prácu. Podľa môjho názoru sú v tejto diskusii dôležité dve veci.

Po prvé, z môjho pohľadu je najdôležitejším aspektom poľnohospodárskej politiky spoločný trh s 500 miliónmi spotrebiteľov. Narušila Komisia alebo správa pána Goepela tento trh? Myslím si, že nie, a to je dobre.

Po druhé, domnievam sa, že orgány musia byť dôveryhodné. Musíme si stáť za tým, čo bolo sľúbené v rozpočte na rok 2007, pričom si, samozrejme, myslím, že Komisia to robí.

Mám zmiešané pocity, čo sa týka modulácie. Ešte stále nepoznám výsledky politiky vidieka. Správy z Dvora audítorov boli mimoriadne kritické, ale ja vidím problémy v uvalení ďalšej finančnej záťaže na poľnohospodárov, z ktorých 60 % už nikdy viac neuvidia. V Holandsku sa to používa na nákup prírodných oblastí.

Rád by som povedal pár slov o neobchodných záujmoch. Ako dokážem vysvetliť európskym poľnohospodárom, že nemajú dovolené vyrábať určité produkty, keď iné krajiny ich vyrábať môžu a keď smieme takéto produkty dovážať bez obmedzení? To vedie k nespravodlivej konkurencii.

  Andrzej Tomasz Zapałowski (UEN). – (PL) Vážený pán predsedajúci, v uplynulých rokoch prešla spoločná poľnohospodárska politika mnohými zmenami. Nie všetky z nich boli diktované potrebou zlepšiť situáciu vo vidieckych oblastiach alebo potrebami spotrebiteľov v EÚ. V súčasnosti ceny potravín sústavne rastú, napriek tomu sa situácia malých a stredných podnikov výrazne nezlepšuje. Európska komisia robí viac na podporu medzinárodných korporácií, vrátane tých, ktoré vyrábajú geneticky modifikované potraviny, než pre miestnych poľnohospodárov. Európske spoločenstvo sa stále viac blíži k strate suverenity v oblasti výroby potravín. Navrhované reformy spoločnej poľnohospodárskej politiky teraz priblížia likvidáciu ďalšej skupiny poľnohospodárov, pestovateľov tabaku, čo povedie k hospodárskej katastrofe takmer 100 000 jednotlivcov a k strate 400 000 pracovných miest. Je najvyšší čas pre Európsku komisiu začať sa viac starať o záujmy európskych poľnohospodárov, než o záujmy poľnohospodárov v tretích krajinách.

  Marie-Hélène Aubert (Verts/ALE). – (FR) Vážený pán predsedajúci, pani komisárka, kontext poľnohospodárstva sa od roku 2003 výrazne zmenil a analýzy, ktoré dnes máme, sú už neaktuálne a nezodpovedajú zásadným výzvam budúcnosti. Dopyt po potravinárskych výrobkoch exploduje, ceny rýchlo rastú, potraviny sa stávajú nedostupnými pre tých najchudobnejších a zároveň mizne poľnohospodárska pôda. Biopalivá, ktoré sú dotované, nesmierne destabilizujú poľnohospodárstvo. Podčiarknime aj vplyv klimatickej zmeny a nadovšetko fakt, že naši občania spochybňujú intenzívny, ultraliberálny priemyselný model, ktorý znamená, že potraviny sa prevážajú tisícky kilometrov okolo sveta, pričom to všetko sprevádza sociálny a environmentálny úpadok.

Preto by sme mali teraz realizovať hĺbkovú reformu spoločnej poľnohospodárskej politiky a nie iba technické úpravy existujúcich nástrojov, čo je obsahom Vašich dnešných návrhov. Čo teraz tiež naozaj potrebujeme, je orientácia, jasné strategické smerovanie, a to nám momentálne najviac chýba.

  Bairbre de Brún (GUE/NGL). − (GA) Vážený pán predsedajúci, táto správa k nám prichádza v období, veľmi dôležitom pre poľnohospodárov v EÚ. Ako už povedala moja kolegyňa, pani McGuinnessová, na rokovaniach Svetovej obchodnej organizácie sme videli, ako je pani komisárka ochotná obetovať záujmy našich poľnohospodárov a nášho vidieckeho spoločenstva, nie za dobro tretieho sveta, ale za časť medzinárodnej kšeftárskej hry.

Čo sa týka hodnotenia stavu, súhlasím, že musí byť rovnováha medzi zjednodušením a zefektívnením vecí a poskytnutím určitej stability poľnohospodárom, keďže oni pre nás vyrábajú potraviny a udržiavajú krajinu.

Ak sa uplatňuje spravodlivo, mali by sme privítať obmedzenie vysokých platieb veľkým poľnohospodárom alebo veľkým spoločnostiam, ako krok dopredu od spoločnej poľnohospodárskej politiky, ktorá pomáha iba veľkým vlastníkom pôdy. Je tiež dôležité, že nárok na platby majú iba aktívny poľnohospodári.

Spoločná poľnohospodárska politika by mala …

(Predsedajúci prerušil rečníka)

  Derek Roland Clark (IND/DEM). – Vážený pán predsedajúci, akékoľvek hodnotenie stavu si vyžaduje meranie a vyhodnotenie. U spoločnej poľnohospodárskej politiky odporúčam, aby mierou bolo financovanie a hodnotenie by mali robiť audítori.

Považuje Dvor audítorov spoločnú poľnohospodársku politiku za zdravú, keď 28,9 % jednotných platieb na podniky je nesprávnych? Považuje za zdravé, keď sú poľnohospodári financovaní, aby nedorábali potraviny? Považuje za zdravé využívať poľnohospodársku pôdu na pestovanie biopalív, keď je vo svete nedostatok obilnín? Považuje za zdravé, keď skutoční poľnohospodári, prinajmenšom vo Veľkej Británii, bojujú o živobytie? Vie, že poľnohospodári na Novom Zélande teraz nedostávajú dotácie, ale darí sa im a iba 3 % z nich skrachovali, keď sa dotácie zrušili?

Keďže sa mi zdá, že spoločná poľnohospodárska politika nie je zdravá, nie je čas vypnúť prístroj, ktorý ju udržiava nažive, a nechať európskych farmárov, aby si poradili sami?

  Jim Allister (NI). – Vážený pán predsedajúci, v tejto správe je veľa toho, s čím súhlasím. Rád by som urobil iba štyri krátke poznámky.

Po prvé, teória oddelenia platieb je veľmi dobrá, ale jej praktická realizácia bola pre niekoho sklamaním, pretože u výrobcov neviedla k vyšším výnosom, ktoré im sľubovali.

Po druhé, musíme udržať dostatočné nástroje na ochranu pred krízou trhu a zásobovania. Nerovnováhy v zásobovacom reťazci ohrozujú cieľ spoločnej poľnohospodárskej politiky, ktorým je bezpečné zásobovanie potravinami.

Po tretie, môžeme urobiť viac pre zjednodušenie spoločnej poľnohospodárskej politiky, aby sa znížilo byrokratické zaťaženie a, áno, aby sa dekriminalizovali poľnohospodári, ktorí vo všetkej počestnosti urobia chyby spôsobené drobnými priestupkami.

Po štvrté, nevyužité dotácie na opatrenia riadenia trhu z poľnohospodárskeho rozpočtu by mali byť k dispozícii pre platby podľa odseku 69 na posilnenie poľnohospodárstva EÚ, najmä tam, kde je výroba okrajová a na riešenie situácií, ako v mojom volebnom obvode, kde je veľký počet poľnohospodárov vo veku nad 55 rokov, ktorí nemajú perspektívu iného zamestnania.

  Véronique Mathieu (PPE-DE). – (FR) Vážený pán predsedajúci, pani komisárka, dámy a páni, správa pána Goepela ponúka dobrý kompromis medzi odvážnymi návrhmi Komisie a obavami, ktoré vyjadrujú naši poľnohospodári. Dobrá práca, pán Goepel, lebo vieme, že poskytnúť nám túto správu nebolo jednoduché. Vychádzajú z nej viaceré dobré návrhy.

V prvom rade je to prípad systému priamych platieb, ktorý je potrebné upraviť, pričom treba mať na pamäti, že členské štáty musia mať väčšiu pružnosť pri zavádzaní tejto zmeny.

Ak má pokračovať oddeľovanie platieb, musí brať do úvahy problémy, s ktorými sa teraz stretávajú určité sektory, najmä sektor dobytka a niektoré oblasti pestovania plodín, dôležitých pre mnoho regiónov, ako je ľan a konope, ktoré by mali využiť vhodné prechodné obdobie.

Modulácia, tak ako je navrhnutá, sa zdá by príliš veľkou a spôsobuje nerovnováhu prvého piliera. Opatrenia, spojené s vyňatím pôdy z produkcie, musia byť schopné zmeny, ale Komisia by najskôr mala jasne definovať nástroje, ktoré umožnia ochranu poskytovaných výhod, najmä čo sa týka rozmanitosti druhov (biodiverzity). Revízia a posilnenie článku 69 tiež bude cestou, ako poskytnúť efektívnu finančnú pomoc oslabeným oblastiam, napríklad horským regiónom, na reštrukturalizáciu problémových sektorov ako chov dobytka a výroba mlieka, alebo na riadenie rizík.

Napokon, pani komisárka, mali by sme si naozaj položiť otázku o biopalivách, okolo ktorých prebieha búrlivá diskusia z hľadiska životného prostredia. Hodnotenie stavu je na to zrejme výbornou príležitosťou.

  Csaba Sándor Tabajdi (PSE). – (HU) Správa, o ktorej diskutujeme, je jednou z najdôležitejších správ o poľnohospodárskom sektore za posledné štyri roky, keďže predstavuje oveľa viac, než len hodnotenie momentálneho stavu vecí, alebo „hodnotenie stavu“. Pani Fischer Boelová je liberál – radikál, pán Goepel kresťanský demokrat – liberál, zatiaľ čo ja som socialista – liberál, a máme za úlohu zásadne reformovať spoločnú poľnohospodársku politiku od roku 2014. Toto „hodnotenie stavu“ slovami vyjadruje mnoho ideí, ktoré vstúpia do platnosti od roku 2014. Jedným príkladom je posun k pevnej sadzbe na plochu u priamych platieb, ďalším je presun financovania do druhého piliera a druh modulácie, o ktorom sa pri tom uvažuje; ešte ďalším je potreba rozvoja systému riadenia rizika. Súhlasím s pani Fischer Boelovou a pánom Goepelom, že aj stropy sú veľmi dôležité. Veľmi rád by som videl, ako britská kráľovná dostáva menej; aj v Maďarsku je teraz mnoho veľkých podnikov. Musíme však vymyslieť systém, ktorý zabráni obchádzaniu stropu; inými slovami, budeme musieť tento problém vyriešiť v budúcnosti. Ďakujem Vám veľmi pekne.

  Anne Laperrouze (ALDE). – (FR) Vážený pán predsedajúci, rada by som poukázala na štyri rozmery, v ktorých by sa mala spoločná poľnohospodárska politika vyvíjať.

Zachovanie priamych platieb, čo je základný prvok: je dokázané, že žiadne hospodárstvo na svete nezabezpečí svojim poľnohospodárom slušný život bez finančnej podpory. Prostredie, ktoré formuje poľnohospodárstvo rovnako, ako poľnohospodárstvo formuje prostredie. Je preto dôležité zachovať kritériá podmienenosti na získanie platieb. Akákoľvek dohoda v rámci Svetovej obchodnej organizácie by sa mala zaoberať otázkami chránených geografických indikácií, životných podmienok zvierat a zdravotnej nezávadnosti dovážaných výrobkov, z dôvodu férovej konkurencie a preto, že zdravotné problémy sa nezastavia na hraniciach. Napokon, je potrebné určiť príspevok poľnohospodárstva ku klimatickej zmene a trvalo udržateľnému rozvoju. Vyzývam európsku komisiu na bližšie preskúmanie otázky, koľko ornej pôdy v Európskej únii sa môže použiť na výrobu biopalív a zelených chemikálií.

Vítam toto uznesenie, ktoré dobre odráža budúce výzvy poľnohospodárstvu, z pohľadu výroby potravín, ako aj ochrany nášho životného prostredia.

  Liam Aylward (UEN). – Vážený pán predsedajúci, vítam návrh na zjednodušenie regulačného zaťaženia poľnohospodárov v kontexte hodnotenia stavu spoločnej poľnohospodárskej politiky a vyzval by som pani komisárku, aby posielala poľnohospodárom avíza o kontrolách plnenia požiadaviek v systéme krížového plnenia, keď bude skúmať, ako zjednodušiť a spružniť predpisy.

Som úplne proti zvýšeniu povinnej modulácie na 13 % v priebehu nasledujúcich piatich rokov. To by znížilo priame platby poľnohospodárom, ktorí už s týmito peniazmi počítali v rozpočte.

Hrozí nebezpečenstvo, že zásadná úloha chovu oviec pri ochrane citlivých environmentálnych a ekologických oblastí sa naruší pre opúšťanie pôdy a že sa stratia zručnosti hospodárenia. Toto treba riešiť a podporovať pri hodnotení stavu spoločnej poľnohospodárskej politiky.

Z predchádzajúcej rozpravy je teraz jasné, že kvóty na mlieko budú zrušené od apríla 2015 a ja vítam príspevok pani komisárky do tejto diskusie. Je dôležité, že tu bude mäkké pristátie a ja podporím každoročné zvýšenie kvót na mlieko až do roku 2015.

Napokon, návrhy predložené v Ženeve, týkajúce sa budúcnosti poľnohospodárstva EÚ v kontexte Svetovej obchodnej organizácie, sú úplne neprijateľné, najmä z pohľadu Írska. Vítam fakt, že aj mnohé ďalšie členské štáty EÚ sú proti týmto návrhom a že zodpovedný komisár tieto obavy zoberie do úvahy.

  Carmen Fraga Estévez (PPE-DE). – (ES) Vážený pán predsedajúci, rada by som začala blahoželaním pánovi Goepelovi k jeho práci a konštatovaním, že sa sústredím na rozprávanie o budúcnosti mliekarenského sektora. Rada by som urobila nasledovné poznámky.

V prvom rade by som chcela povedať, že panuje veľká neistota, čo sa týka následkov zrušenia systému kvót v jednotlivých výrobných regiónoch. Mnoho ľudí sa obáva, že trend rušenia výroby sa zrýchli a že to bude nevratný úder pre niektoré oblasti s veľmi nízkou úrovňou ziskovosti a malými alternatívami poľnohospodárstva.

Je však zrejmé, že súčasný systém kvót neprináša očakávaný výsledok, ktorým je dosiahnutie rovnováhy medzi výrobou a spotrebou. Prešli sme od mliečnych jazier k deficitu viac ako 3 milióny ton, čo je vážnym svedectvom o plusoch a mínusoch spoločnej organizácie trhu, o nerovnomernom rozdelení výrobných kvót, chudobnom a skromnom hodnotení nedávnych reforiem a o uplatnení niektorých špecifických opatrení, ako je oddelenie platieb, ktorého dôsledky pre budúcnosť sektora nepoznáme.

Navyše k tomuto všetkému je tu nerovnosť pri uplatňovaní systému kvót medzi niektorými krajinami; a, pani komisárka, musím povedať, že v niektorých krajinách, ako je tá moja, sú prekážky v liberalizácii tohto sektora a že napríklad individuálny presun kvót, čo je základným prvkom reštrukturalizácie, bol zrušený od roku 2005.

Napokon, pani komisárka, rada by som jednoducho povedala, že podľa mňa bude pozitívne skombinovať myšlienku zvýšiť kvóty o 2 % na základe dobrovoľnosti na obdobie rokov 2008 – 2009, ako to navrhujú správy pani Jeggleovej a pána Goepela, s nelineárnym rastom pre nasledujúce roky ako to požaduje odsek 84 správy pána Goepela, aby sa výrobné kvóty rozdelili vyváženejšie, pričom prioritu by mali dostať členské štáty, ktoré majú tradične deficit voči domácej spotrebe.

  Lily Jacobs (PSE). – (NL) Rada by som upriamila pozornosť na jeden aspekt našej poľnohospodárskej politiky, ktorý sa často prehliada: záujmy rozvojových krajín. Musíme ustúpiť od protekcionizmu a opatrení, deformujúcich trh, ktoré sú zabudované v terajšom systéme. Najchudobnejšie krajiny majú právo na férový prístup na náš trh a zastavenie nespravodlivej konkurencie na ich trhoch.

Predložila som pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré na to upozorňujú a chcem požiadať svojich kolegov, aby ich podporili. Pani komisárka bude so mnou súhlasiť, že naša politika by sa navyše mala zamerať raz a navždy na spotrebiteľa. Preto je nevyhnutné, aby sme podporovali poľnohospodárov vo výrobe dostatočne bezpečných potravín veľmi vysokej kvality. Preto musíme zaistiť trvalo udržateľné poľnohospodárstvo, v ktorom sa maximálne investície použijú na ochranu a zlepšenie vidieckych oblastí a životného prostredia, aby sme sa z neho mohli tešiť nielen my, ale aj naše deti.

Musíme zabezpečiť dostatok potravy pre všetkých a jedným spôsobom ako to dosiahnuť, je stále viac rozvíjať svoje vedomosti a zdieľať tieto vedomosti a moderné technológie so zvyškom sveta.

  Kyösti Virrankoski (ALDE). – (FI) Vážený pán predsedajúci, správa Výboru pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka o hodnotení stavu poľnohospodárstva je realistická. Najväčším problémom je oddelenie platieb. Komisia vyzýva na väčšie oddelenie platieb od produkcie.

Výbor je veľmi opatrný a nie bezdôvodne. Oddelenie platieb je v mnohom podobné dávkam predčasného dôchodku poľnohospodára. Uprednostňuje poľnohospodárske podniky, ktoré znižujú alebo rušia výrobu, ale nemotivuje mladých poľnohospodárov, ktorí rozširujú výrobu. Tento systém rovnako uprednostňuje extenzívnu výrobu v neprospech výroby s intenzívnou prácou.

Zdá sa, že strácajú najmä oblasti, ktoré sú na tom horšie z pohľadu svojich prírodných podmienok. Napríklad, v Spojených štátoch sú platby stále viazané najmä na výrobu. Najnepríjemnejšie je to, že sa strácajú sociálne dôvody na platby. Ak poľnohospodár, ktorý vyrába potraviny na čiastočný úväzok, dostane rovnakú platbu ako iný poľnohospodár, ktorý pracuje sedem dní v týždni, daňový poplatník môže protestovať. Úlohou poľnohospodárov aj naďalej bude výroba potravín.

  Zdzisław Zbigniew Podkański (UEN). – (PL) Vážený pán predsedajúci, spoločná poľnohospodárska politika nefunguje podľa očakávania, napriek tomu, že bola niekoľkokrát reformovaná. Do neba volajúcimi príkladmi toho sú strata potravinovej bezpečnosti Európskej únie, početné krízové situácie a neexistencia dohôd, ktoré by uspokojili obe strany. Krízovú situáciu zhoršuje nedostatok súdržnosti diskriminácia poľnohospodárov z nových členských štátov. Fakt, že sú lepšie a horšie situácie v závislosti od geografickej polohy a dátumu vstupu do Európskej únie skutočne ukazujú, že žiadna spoločná poľnohospodárska politika neexistuje a že žiadna ani v dohľadnej dobe nebude.

Napriek obrovskému množstvu práce, ktorú spravodajca, pán Goepel, vynaložil, cieľ nedosiahol a nie je ani ľahké povedať, či sme bližšie alebo ďalej od rozumných riešení. Z hľadiska tejto situácie, sa zdá byť správny názor menšiny, podľa ktorého Komisia pokračuje v politike podpory medzinárodných potravinárskych korporácií a veľkých majiteľov pôdy a spoločná poľnohospodárska politika nespĺňa potreby spotrebiteľov alebo malých a stredných rodinných poľnohospodárskych podnikov, ktoré sú nútené rušiť výrobu. Preto potrebujeme novú, spravodlivú poľnohospodársku politiku, ktorú pripravia objektívni odborníci a nie záujmové skupiny.

  Petya Stavreva (PPE-DE). – (BG) Vážený pán predsedajúci, pani komisárka, drahí kolegovia, chcela by som zablahoželať spravodajcovi, pánovi Lutzovi Goepelovi, k úspešnej práci na tejto správe.

Zo svojej pozície členky Parlamentu z Bulharska považujem za mimoriadne dôležité, že správa venuje zvláštnu pozornosť novým členským štátom Európskej únie. Tie môžu, ak chcú, aplikovať zjednodušené jednotné platby na jednotku plochy do roku 2013 a Európska únia ich bude podporovať pri zavádzaní pravidiel krížovej zhody.

Zachovanie práva členských štátov rozhodnúť sa, či a ako zmenia svoje systémy priamych platieb, poskytne našim krajinám väčšiu pružnosť a pomôže im prispôsobiť systém špecifickým potrebám každého regiónu a každého sektora.

Domnievam sa, že správa o hodnotení stavu spoločnej poľnohospodárskej politiky má mimoriadny význam dnes, keď Európsky parlament musí ukázať občanom svoju zodpovednosť a zodpovedný politický prístup k rozvoju poľnohospodárskeho sektora Spoločenstva.

Myslím si, že správa pána Lutza Goepela chráni záujmy európskych poľnohospodárov a vyzývam na jej podporu. Ďakujem.

  Bogdan Golik (PSE). – (PL) Vážený pán predsedajúci, rád by som začal blahoželaním svojmu kolegovi, pánovi Goepelovi, k výbornej správe a poďakovaním mu za obrovské množstvo práce, ktorú do nej vložil. Správa plne odráža mimoriadny záujem Parlamentu o otázky poľnohospodárskej politiky. Hoci výdavky v terajšom rozpočte dosahujú iba 33 % v porovnaní s podielom 80 % v sedemdesiatych rokoch minulého storočia, poľnohospodárska politika naďalej je a mala by byť jednou z najdôležitejších európskych politík.

Keďže môj čas je obmedzený, spomeniem iba zopár vecí, ktoré sú dôležité pre nové členské štáty. Nové členské štáty by nemali súhlasiť so zavedením modulácie, pokiaľ nedosiahnu plné platby a malo by sa to robiť postupne, ako to bolo v iných krajinách pätnástky. Nemôžem súhlasiť so zrušením dotácií a príplatkov na energie, ktoré sme iba teraz získali. Práve naopak, EÚ by mala zvlášť podporovať nové smerovanie výroby biomasy.

Čo sa týka budúcnosti kvót na mlieko, držím sa svojho presvedčenia, že rozhodnutie o tejto veci si vyžaduje širšiu diskusiu a oveľa dôkladnejšiu analýzu.

  Magor Imre Csibi (ALDE). – (RO) Zo svojej pozície podpredsedu Výboru pre životné prostredie by som rád urobil niekoľko poznámok o vplyve klimatickej zmeny na poľnohospodárstvo.

Prax intenzívneho poľnohospodárstva počas posledných rokov spôsobila, že poľnohospodári prispievajú vo veľkej miere ku globálnemu otepľovaniu. A teraz čelia jeho zničujúcim účinkom. Štatistiky odhadujú, že poľnohospodárstvo je zodpovedné za 17 až 32 % emisií skleníkových plynov, vyprodukovaných ľudskou činnosťou. Poľnohospodárstvo stále znečisťuje v dôsledku neracionálneho používania hnojív, nevhodného skladovania zvieracieho hnoja a nerozumného využívania pôdy. Zvlášť by som ešte pripomenul odlesňovanie a nadmerné rozširovanie pasienkov.

Globálne otepľovanie je nevratné a v budúcnosti by nás už nemal prekvapovať častý výskyt sucha alebo povodní. Preto podporujem myšlienku, uvedenú v správe, o vytvorení záchrannej siete na úrovni EÚ, ktorá by pomohla poľnohospodárom EÚ v prípade ekologických, klimatických alebo epidemiologických kalamít.

Následne žiadam Európsku komisiu o analýzu možnosti rýchleho založenia poistného fondu alebo mechanizmu pre kombinované riziko, ktorý by slúžil poľnohospodárom EÚ a bol financovaný z rozpočtu EÚ, ako aj z rozpočtov členských štátov.

  Zbigniew Krzysztof Kuźmiuk (UEN). – (PL) Vážený pán predsedajúci, sú iba dve záležitosti v tejto diskusii, na ktoré by som chcel upriamiť Vašu pozornosť. Po prvé, podiel výdavkov rozpočtu na poľnohospodárstvo sústavne klesá a v poslednom roku rozpočtového výhľadu bude iba 32 %. Tieto finančné prostriedky tvoria v priemere približne 30 % príjmu poľnohospodárov EÚ. Túto úroveň podpory je do budúcnosti potrebné zachovať, aby sa udržal záujem o poľnohospodárske aktivity a predovšetkým, aby sa zaistila potravinová bezpečnosť Európy. Mali by sme mať na pamäti, že mnohé rozvinuté krajiny vo svete využívajú rôzne nástroje na podporu príjmu poľnohospodárov až na úrovni viac ako 50 %. Medzi týmito krajinami sú aj Japonsko, Južná Kórea, Nórsko a Švajčiarsko.

Po druhé, potrebné je oveľa rýchlejšie vyrovnávanie podpory pre poľnohospodárov v starých a nových členských štátoch. Odborníci vypočítali, že priemerná úroveň podpory na hektár pôdy v rokoch 2007 – 2013 v nových členských štátoch bude sotva 62 – 64 % podpory, ktorú dostanú poľnohospodári v starých členských štátoch. Pokiaľ sa tieto dve základné hodnoty nevyrovnajú, bude obťažné si predstaviť rozvoj európskeho poľnohospodárstva.

  Czesław Adam Siekierski (PPE-DE). – (PL) Vážený pán predsedajúci, cieľom tejto revízie poľnohospodárskej politiky EÚ je zlepšiť ju na základe skúseností, získaných v období, ktoré uplynulo od poslednej reformy v roku 2003 a situácie, ktorá sa vyvinula na svetových trhoch. Mali by sme však pamätať na to, že realizované zmeny nesmú podkopať, po prvé, spoločenský charakter tejto politiky (sme proti jej nacionalizácii) a po druhé, európsky model poľnohospodárstva. Nie je dôvod na to, aby sa priame dotácie založili na historických úrovniach výroby a ostali tak diferencované.

Budúci model dotácií po roku 2013 by mal byť založený na jednoduchých princípoch, podobných jednotnej platbe na plochu (SAPS). V extrémnych prípadoch by však mala byť povolená aj trhová intervencia, alebo dokonca aj platby na výrobu, ako je to v prípade tabaku alebo mlieka v horských oblastiach.

  Katerina Batzeli (PSE). – (EL) Vážený pán predsedajúci, rada by som začala gratuláciou pánovi Goepelovi k jeho správe. Keďže čas je veľmi obmedzený, dovoľte mi zdôrazniť určité princípy, ktorými sa musí riadiť akákoľvek reforma spoločnej poľnohospodárskej politiky, prostredníctvom oznámenia alebo legislatívneho nástroja.

Po prvé, nové definovanie modelu európskeho poľnohospodárstva nemôže zanedbať malé a stredné rodinné podniky. Po druhé, financovanie, ktoré bude treba dohodnúť neskôr, nesmie byť založené na princípe spolufinancovania, čoho dôsledkom by bola opätovná nacionalizácia spoločnej poľnohospodárskej politiky. Po tretie, regionalizácia, ktorá nemôže sama osebe vyriešiť problémy trhu a potravinárskych výrobkov, bude potrebovať prehodnotenie a pohľad na ňu v reálnych dimenziách. Po štvrté, nespravodlivosť vyplývajúca z určitých reforiem, ako je to u tabaku, sa musí odstrániť. Tieto výrobky treba vrátiť do pôvodného stavu a zaobchádzať s nimi rovnako ako s ostanými.

  Francesco Ferrari (ALDE). – (IT) Vážený pán predsedajúci, pani komisárka, dámy a páni, chcel by som sa poďakovať pánovi spravodajcovi za túto veľmi dôležitú správu z pohľadu jej komplexnosti a obrovského rozsahu tém, ktorými sa zaoberá.

Rád by som podčiarkol dva body, o ktorých si myslím, že sú obzvlášť dôležité. Prvý je ten, že považujem spoločnú poľnohospodársku politiku za dôležitý nástroj, ktorý by mal ostať zachovaný dokonca aj po roku 2013, pretože podporuje podnikanie. Z toho dôvodu by však mal byť zameraný na podnikateľov, ktorí môžu vytvoriť pracovné miesta, udržiavať životné prostredie a garantovať vysokú kvalitu výrobkov.

Druhý bod sa týka háklivej otázky kvót na mlieko. Naozaj súhlasím so spravodajcom, že je potrebné chrániť tie regióny Európy, kde nie je žiadna alternatíva k chovu dobytka a výrobe mlieka, ale nemali by sme zabudnúť na tých poľnohospodárov, ktorí veľa investovali, aby dosiahli kvóty na mlieko a ktorí by sa od roku 2015 mohli ocitnúť vo veľkých finančných ťažkostiach.

Dúfam, že s pomocou pani komisárky nájdeme riešenie, ktoré bude vyhovovať všetkým, aj preto, že v roku 1984, keď systém kvót vznikol, Taliansko bolo proti nemu a dnes má stále deficit výroby okolo 40 % mlieka, ktoré spotrebuje.

  Struan Stevenson (PPE-DE). – Vážený pán predsedajúci, skvelá správa pána Goepela položí základy serióznej poľnohospodárskej politiky do budúcnosti, ale stále viac sa ukazuje, že potravinová bezpečnosť sa dostane na vrch našej politickej agendy, ako to povedal pán Parish.

Panika, vyvolaná klimatickou zmenou, je taká, že politikom a plánovačom hrozí nebezpečenstvo, že si vytvoria väčší globálny problém než ten, ktorý chceli riešiť. Honba za biopalivami odoberá toľko pôdy z poľnohospodárskej výroby, že niektorí odborníci teraz predpovedajú hroziaci globálny hlad. Podobne sa klčujú obrovské plochy amazonských a indonézskych dažďových pralesov, aby uvoľnili miesto rastlinám pre biopalivá, ako sú palmový oleja pre potravinárske rastliny, ako sú sója , čím sa do atmosféry uvoľňujú milióny ton CO2 a hrozia zničením nášho globálneho klimatického systému. Odlesňovanie má dnes podiel na celkových emisiách skleníkových plynov na svete 18 % a zvýrazňuje šialenstvo súčasnej politiky.

Nenásytnosť namiesto starostlivosti o životné prostredie sa stala určujúcou črtou našej stratégie boja proti klimatickej zmene a preteky za biopalivami sú potenciálnou hrozbou pre životy miliónov ľudí, keďže globálna populácia sa prudko zvýši z terajších šesť miliárd na odhadovaných deväť miliárd do roku 2050. Každý mesiac sa narodí ďalších šesť miliónov ľudí. Do roku 2030 sa svetová populácia rozrastie tak, že budeme potrebovať zvýšenie výroby potravín o 50 %, aby sme uspokojili odhadovaný dopyt. Do roku 2080 sa bude musieť svetová výroba potravín zdvojnásobiť!

Ale realita je taká, že každý rok sa z pôdy na poľnohospodársku výrobu potravín odoberie plocha veľkosti Ukrajiny v dôsledku sucha a ako priamy následok klimatickej zmeny. Celková produkcia potravín skôr klesá, ako by sa rozširovala. Preto je teraz potravinová bezpečnosť najaktuálnejšou témou našej agendy.

  Constantin Dumitriu (PPE-DE). – (RO) Spoločná poľnohospodárska politika je jedným z pilierov európskeho rozvoja a diskusie o metódach zlepšovania tejto politiky by mali byť nepretržité, nie iba v európskych inštitúciách, ale aj v členských štátoch, v komunitách, ktoré nás zvolili.

Som rád, že prostredníctvom oznámenia Komisie a správy, ktorú vypracoval môj kolega, pán Goepel, sme označili niekoľko riešení na posilnenie spoločnej poľnohospodárskej politiky a na to, aby sme ľudí vo vidieckych oblastiach presvedčili, že táto politika je pre ich dobro a že to nie je len séria byrokratických opatrení, vymyslených nejakými úradmi v Bruseli. Musíme však mať istotu, že návrhy Komisie, Rady a naše sú dostatočne pružné a realistické, aby boli pri uplatňovaní účinné.

Rumunsko, krajina, ktorú zastupujem v Európskom parlamente, udáva, že 25 % pracovnej sily robí v poľnohospodárstve a 40 % obyvateľstva žije vo vidieckych oblastiach. Tieto údaje dokazujú, aký význam má poľnohospodárstvo a vidiecke oblasti pre Rumunsko a naše hospodárstvo. Riešenia, ktoré nachádzame pre reformu spoločnej poľnohospodárskej politiky musia brať do úvahy prípady, ako je Rumunsko, s veľkým poľnohospodárskym sektorom v plnom prúde modernizácie.

  James Nicholson (PPE-DE). – Vážený pán predsedajúci, najskôr by som rád privítal správu pána Goepela a poďakoval mu za jeho usilovnú prácu a tiež všetkým ľuďom, ktorí sa do nej zapojili.

Toto je iba začiatok celého procesu, keď sa pozrieme na budúcnosť spoločnej poľnohospodárskej politiky počas tohto roka. Je to veľmi dôležitý krok v tomto procese a už teraz sa tešíme na návrhy Komisie v blízkej budúcnosti. Domnievam sa, že stredobodom dlhodobého úspechu, alebo inými slovami, budúcnosti spoločnej poľnohospodárskej politiky, bude pozícia druhého piliera, teda rozvoja vidieka, a nastavená úroveň modulácie.

Ale musím povedať, že nikdy nebolo dôležitejšie zabezpečiť priestor s rovnakými podmienkami pre všetky členské štáty, pričom si nemôžeme dovoliť rozdielne percentuálne úrovne pre jednotlivé štáty. Oddelenie platieb prebieha do značnej miery úspešne. Nemyslím si, že sa k tomu môžeme vracať. Krížová zhoda bola neužitočná a byrokratická a dá sa zlepšiť. A potravinová bezpečnosť musí byť na vrchu zoznamu.

  Andrzej Jan Szejna (PSE). – (PL) Vážený pán predsedajúci, rastúca závažnosť problémov spoločnej poľnohospodárskej politiky a štrukturálnej politiky, ktorá ju podporuje, si žiada riešenia. Základný tvar spoločnej poľnohospodárskej politiky na roky 2007 – 2013, ktorú prijali ministri poľnohospodárstva krajín EÚ 26. júna 2003 v Luxemburgu, zahŕňa niektoré riešenia výhodné pre Poľsko. Iné však viac chránia záujmy starých členských štátov.

Zdieľam názor spravodajcu, že Komisia by mala pripraviť podrobnú správu, týkajúcu sa takých problémov, ako sú dodatočné náklady poľnohospodárov v súvislosti s dodržiavaním noriem Spoločenstva vo sfére ochrany životného prostredia, životných podmienok zvierat a potravinovej bezpečnosti.

K správe, ktorá nám bola predložená zaujímam taký postoj, že súhlasím s potrebou pokračovať v procese reforiem a ďalšieho rozvoja vidieckych oblastí. Spoločná poľnohospodárska politika sa musí zmeniť, ak má nájsť odpovede na nové výzvy, ako je klimatická zmena, rastúci dopyt po energiách, rast svetovej populácie a rastúci stupeň otvorenosti svetových trhov.

  Markus Pieper (PPE-DE). – (DE) Vážený pán predsedajúci, vítam správu pána Goepela, pretože doba je konečne zrelá na zrušenie alebo dôkladnú reformu taký ch nástrojov, ako je regulácia kvótami, platby na dobytok, refundácia exportu a intervenčné ceny.

Vzhľadom na globálny nárast dopytu po potravinách, väčšie trhové hospodárstvo v poľnohospodárskej politike tiež ponúka viac príležitostí v európskom poľnohospodárstve. Nedočkavo čakám na formulácie niektorých kompromisov. Hovorím o platbe na počet kusov stáda, ktorá je teraz oddelená, potrebné sú systémy ochrany jednotlivých sektorov a celé série zásahov, napríklad v sektore mlieka, je potrebné financovať cez prvý pilier.

Toto všetko prináša riziko, že si vpustíme staré trhové regulácie naspäť cez zadné dvere. Naozaj musíme obmedziť výnimky iba na štrukturálne slabé regióny a stanoviť ich na veľmi pevne limitované množstvá výroby.

Ak tu budeme príliš veľkorysí, povedie to k deformáciám konkurencie, čo nebudeme schopní vypočítať z politického hľadiska. Preto vyzývam Komisiu, aby dala trhu skutočnú šancu v pripravovaných legislatívnych návrhoch.

  Marian Harkin (ALDE). – Vážený pán predsedajúci, v tejto správe je mnoho zmienok o Svetovej obchodnej organizácii (WTO). Mám však reálne obavy, že kým my dnes popoludní diskutujeme v Parlamente o tejto správe k spoločnej poľnohospodárskej politike, budúcnosť európskeho poľnohospodárstva ohrozujú a vážne podkopávajú rozhovory, ktoré v našom mene vedie pán komisár Mandelson na rokovaní WTO.

Správa požaduje, aby sa na rokovaniach s WTO presadzovala koncepcia kvalifikovaného prístupu k trhu. Je pani komisárka Fischer Botelová spokojná s tým, že presadzujeme túto líniu? Naozaj je pani komisárka Fischer Botelová presvedčená, že línia, ktorej sa drží pán komisár Mandelson nepodkope sektory hovädziny, mlieka a ďalšie, a že, prinajmenšom v niektorých veciach, neurobí našu dnešnú popoludňajšiu diskusiu zbytočnou?

Správa požaduje, aby stredobodom rokovaní WTO boli európske neobchodné záujmy. Je pani komisárka spokojná, že presadzujeme túto líniu, alebo sme mali dnes popoludní v Parlamente iba zdvorilú debatu, zatiaľ čo pán Mandelson útočí na samotné základy spoločnej poľnohospodárskej politiky?

  Iztok Jarc, úradujúci predseda. − (SL) Chcel by som Vám všetkým poďakovať za veľmi zaujímavú diskusiu. Podľa môjho názoru bola aj správa veľmi kvalitná a plná dobrých myšlienok.

Chcel by som povedať, že v mnohých záležitostiach v tejto diskusii vyjadrili Parlament a Komisia podobné názory, ktoré sú však príliš početné na to aby som ich tu vymenoval. Som presvedčený, že táto podobnosť dodá týmto názorom dodatočnú váhu a ponúka dobrý základ pre budúcu spoluprácu medzi týmito dvoma inštitúciami. Taktiež som si istý, že sa to odzrkadlí na záveroch, ktoré majú ministri prediskutovať a prijať na budúci týždeň.

Som presvedčený, že obe inštitúcie podrobne preštudujú legislatívne návrhy, ktoré má Komisia predstaviť na neformálnom zasadnutí v máji v Slovinsku, a že na tomto zasadnutí budeme mať zaujímavú diskusiu.

Nakoniec by som chcel povedať, že slovinské predsedníctvo sa bude usilovať o rýchly začiatok diskusie o týchto návrhoch, aby sa väčšina tejto práce stihla dokončiť počas slovinského predsedníctva

  Mariann Fischer Boel, členka Komisie. − Vážený pán predsedajúci, plne súhlasím s pánom Nicholsonom, že toto je prvý krok v diskusii, ktorá bude trvať takmer celý rok a preto by som nemala zachádzať do detailov všetkých otázok, ktoré tu dnes zazneli. Poukážem iba na niekoľko z tých najdôležitejších.

V prvom rade, veľká väčšina je za myšlienku väčšieho oddelenia platieb a ja si túto myšlienku veľmi cením. Myšlienka dať členským štátom možnosť zaviesť regionálny model je pre nich šancou posunúť sa bližšie k pevnej sadzbe a ja som už vysvetlila pri viacerých príležitostiach prečo si myslím, že je to dôležité.

Aby som neživila žiadne očakávania budem veľmi priama a veľmi otvorená v otázke oddelenia platieb u tabaku. V reforme z roku 2004 sa rozhodlo o oddelení platieb u tabaku. Keď sa teraz snažíme zájsť s oddelením ešte ďalej, myšlienka rozšírenia oddelených platieb na tabak, ktorú niektorí z Vás nastolili, by bola krokom úplne zlým smerom. Preto neočakávajte, že Komisia sa pohne týmto smerom.

Slečna McGuinnessová povedala, že modulácia je ako vykrádanie farmárov. S týmto prístupom nesúhlasím. Myslím si, že politika rozvoju vidieka bude potrebovať viac peňazí, aby mohla čeliť novým výzvam – klimatickej zmene a zníženiu emisií CO2, to budú tie najdôležitejšie.

Musíme vziať do úvahy, po prvé, že oddelené peniaze zostanú v členských štátoch, a po druhé, že modulované peniaze sú spolufinancované členskými štátmi a vy preto vlastne riadite peniaze. Dostanete dvakrát toľko ako odpočítate z priamych platieb. Toto je dôležitá správa a pri legislatívnych návrhoch sa k tomu vrátime.

Pán Graefe zu Baringdorf spomenul progresívnu moduláciu a nevyhnutnosť, z jeho pohľadu, zahrnúť pracovnú intenzitu do týchto diskusií. Chápem jeho uhol pohľadu, ale môžem iba povedať, že to bude extrémne byrokratické a veľmi, veľmi náročné na zvládnutie, preto sa veľmi zdráham vstúpiť do tejto diskusie.

Možno sa mýlim, ale osobne nepovažujem zavedenie postupu spolurozhodovania do poľnohospodárstva za hrozbu, ako som to počul navrhovať. Považujem to za veľký a prirodzený krok v situácii, keď je poľnohospodársky sektor taký dôležitý, aj z hospodárskeho hľadiska aj preto, že je dôležitý pre mnoho ľudí. Preto vítam túto zmenu, ale na druhej strane je dôležité, aby sme dokončili hodnotenie stavu pred koncom roka, inak to bude hodnotenie stavu za rok 2010 a to sme už príliš blízko roku 2013. Toto je dôvod, ale verte mi, že ma veľmi tešia spomínané zmeny.

Čo sa týka rozvojových krajín, Európska Únia je najotvorenejší trh pre rozvojové krajiny: dovážame viac poľnohospodárskych výrobkov ako Kanada, Spojené štáty, Austrália a Japonsko dokopy. Toto sa musí brať do úvahy, keď hovoríme o poľnohospodárskom sektore.

Rád by som povedal slečne Harkinovej, že som bol informovaný, že nastolila ústnu otázku. Tá bude zodpovedaná písomne, a preto, som si istý, že dostane všetky informácie, o ktoré žiadala.

  Lutz Goepel, spravodajca. − (DE) Vážený pán predsedajúci, pri tejto diskusii príde na myseľ šport krasokorčuľovanie. Pri hodnotení krasokorčuľovania vyradíme najvyššie a najnižšie známky a potom udelíme skóre. Ak teda odstránim silne pravicové a silne ľavicové pohľady v tejto snemovni, mali by sme dostať výsledok, s ktorým sme všetci spokojní a s ktorým dokážeme spokojne žiť.

Ďakujem Vám veľmi pekne za Vašu podporu a spoluprácu. Zdôraznil by som to ponad ohraničenia jednotlivých skupín. Teším sa na vzrušujúcu spoluprácu na balíčku právnych predpisov.

  Predsedajúci. − Chcel by som iba dodať, pán Goepel, že rovnaký princíp odstránenia najvyšších a najnižších známok sa používa aj pri skokoch na lyžiach a boxovaní. Ak to obohatí našu diskusiu, potom je to o to lepšie.

Rozprava sa skončila.

Hlasovanie sa bude konať v stredu dvanásteho marca 2008.

Písomné vyhlásenia (článok 142)

  Gábor Harangozó (PSE), písomne. – Samozrejme je vysoko dôležité zdôrazniť v rámci tejto správy nevyhnutnosť zachovania priamych platieb nielen v prípade kríz súvisiacich s klímou alebo zlyhaní trhu, ale aj férovo vyvážiť prísne európske normy v oblasti ochrany životného prostredia, zvierat a spotrebiteľa. Avšak je našou povinnosťou vážne vnímať situáciu najmenej rozvinutých poľnohospodárskych krajín a zároveň preskúmať kritéria, podľa ktorých sa budú uskutočňovať priame platby v rámci našej spoločnej poľnohospodárskej politiky. Navyše musíme uznať zložitú situáciu, ktorej čelia poľnohospodárske sektory väčšiny nových členských štátov vyžadujúce si osobitú pozornosť a ďalšie investície predovšetkým do rekonštrukcie a modernizácie sektora. Nakoniec by som chcel zdôrazniť, že je dôležité, popri riešení hodnotenia stavu spoločnej poľnohospodárskej politiky, aby sa dôraz kládol – po súčasných krízach – na garantovanie potravinovej bezpečnosti a dodávok pre našich občanov zaistením dostatočných potravinových zásob.