Doslovný zápis z rozpráv

Utorok, 11. marca 2008 - Štrasburg

19. Otázky Komisie vo vyhradenom čase

  Predsedajúca − Ďalším bodom je otázka vo vyhradenom čase (B6-0013/2008).

Ospravedlňujem sa kolegom, ktorí čakali na začatie tejto časti a samozrejme budeme musieť zistiť, prečo dnes tak meškáme.

  Marian Harkiná (ALDE) – Pani predsedajúca, čo sa týka programu, podľa parlamentnej webovej stránky Otázok vo vyhradenom čase bola moja otázka na zozname uvedená ako tretia. Na otázku mal ústne odpovedať pán komisár Mandelson, pretože v jej názve je jasne uvedené, „KTO vystúpi” a p. Mandelson tieto diskusie vedie v našom mene. Teraz však vidím, že moja otázka bola zaradená do 3. časti, čo znamená, že ju ústne nezodpovie pán komisár Madelson. Pýtam sa, či odmieta zodpovednosť za rokovania WTO pred Parlamentom.

Aký význam má dávať otázku komisárovi, ktorý je v ten deň prítomný, ak komisár na túto otázku odmietne odpovedať?

  Predsedajúca − Komisia rozhodne o tom, kto na ktoré otázky odpovedá.

  Marian Harkin (ALDE). – Pani predsedajúca, to je ten problém, lebo otázka bola v zozname “KTO hovorí” jasne položená pánovi komisárovi Mandelsonovi. Je komisárom, ktorý tieto rozhovory viedol, je tu dnes a odmieta na otázku odpovedať.

  Predsedajúca. − Pani Harkinová, vašu pripomienku sme zaznamenali a urobíme všetko, čo budeme môcť.

Tieto otázky sú adresované Komisii.

Prvá časť

  Predsedajúca. − Otázka č. 32, ktorú predkladá Stavros Arnaoutakis (H-0075/08)

Predmet: Negatívny vplyv medzinárodnej úverovej krízy na obchod

Súčasná medzinárodná úverová kríza, ktorá vedie hospodárstvo USA do recesie, spomaľuje mieru rastu na celosvetovej úrovni. Účinky na Európske hospodárstvo a obchod sú značné. Grécke aj ostatné spoločnosti sa už dostávajú do značného tlaku zo zvyšujúcich sa dovozov z krajín, ktoré nie sú členskými krajinami EÚ, ktorých lacnejšie výrobky získavajú stále väčší podiel na trhu. Zároveň sa v tomto roku predpokladá pokles Európskeho vývozu.

Aké opatrenia príjme Komisia na poskytnutie účinnej podpory európskym spoločnostiam, aby mohli prekonať túto krízu a stať sa obchodne konkurencieschopnejšie na medzinárodnej úrovni? Ktoré obchodné sektory a ktoré európske výrobky sa zdajú byť najzraniteľnejšie? Čo by sa malo chrániť ako prioritná záležitosť a ako je to možné dosiahnuť?

  Joaquín Almunia, člen Komisie. − (ES) Pani predsedajúca, ako odpoveď na otázku pána Arnaoutakis’s, musím najprv povedať, že svetové hospodárstvo sa nachádza sa procese spomaľovania, s použitím terminológii v klimatickej oblasti , dochádza k ochladzovaniu.

Finančné turbulencie pokračujú; hospodárstvo USA je v procese výrazného spomaľovania – niektorí sa domnievajú, že je na pokraji recesie. Ceny surovín, nielen ropy ale aj ostatných surovín, rastú a toto všetko má negatívny vplyv na rast, hoci rast svetového hospodárstva je stále výrazný.

Európske hospodárstvo sa s týmito ťažkosťami vyrovnáva relatívne dobre. V našich posledných predpovediach predložených 21. februára sme tento rok hovorili o 2 % raste pre Európsku úniu a o 1,8 % raste pre Eurozónu. Existuje preto vplyv na európske hospodárstvo, ale jeho rozsah by sa nemal zveličovať.

S ohľadom na zahraničný obchod, posledné údaje, ktoré zverejnil Eurostat, vykazujú, že počiatočné odhady na rok 2007 hovorili o obchodnom deficite 27 krajín Európskej únie vo výške 185 000 miliónov EÚR, čo je značný obchodný deficit, ale v každom prípade je nižší, než v mnohých iných oblastiach priemyselne vyspelých krajín, a Eurozóna má obchodný prebytok 28 300 miliónov EÚR.

Náš sektor zahraničného obchodu je preto v rámci svetového hospodárstva, ktoré charakterizuje veľká nerovnováha,

vyrovnaný, a nielen náš zahraničný sektor, ale aj naše verejné účty sú tiež v podstate vyrovnané.

Tretí bod: najlepším spôsobom, ako sa vyrovnať s krízou svetového hospodárstva, je zachovať štrukturálne reformy a makropolitické koncepcie, ktoré nám umožnili dostať naše verejné účty späť na trať, zlepšiť stabilitu našich ekonomík, zvýšiť schopnosť rastu a byť v lepšej pozícii na to, aby sme mohli čeliť finančnej turbulencii, než sme boli predtým.

Po štvrté, existujú určité problémy s riešením výsledku tejto turbulencie. Hovorili sme o nich už v predchádzajúcej rozprave, a preto ich nebudem opakovať. Pripomeniem však poslancom a Parlamentu, že na zasadnutí Rady Ecofin v októbri boli prijaté návrhy postupnosti, ktoré stanovujú, ako reagovať na túto finančnú turbulenciu.

Po piate, poslancom a Parlamentu by som rád pripomenul, že v októbri 2006 bola prijatá stratégia pre zahraničnú hospodársku politiku EÚ, globálny program Európy, ktorým sa zavádza nová európska obchodná politika na zlepšenie zahraničnej konkurencieschopnosti so stratégiami týkajúcimi sa prístupu na trh, ochrany práv duševného vlastníctva, otvorenia verejného obstarávania v zahraničí, nástrojov ochrany obchodu, koncepcie nielen viacstranných dohôd v kontexte Svetovej obchodnej organizácie ale aj novej generácie dvojstranných obchodných dohôd, ktoré dopĺňajú úsilie o pokrok vo viacstranných rokovaniach v Dauhá.

Na záver tejto otázky by som rád povedal, že skutočnosti, najmä v európskom hospodárstve, poukazujú na to, že trhová integrácia, globalizácia a liberalizácia obchodu sú pre naše hospodárstva prospešné a že prinášajú oveľa viac výhod ako nevýhod alebo problémov. Globalizácia v európskej súvislosti a jednotný trh sú dôležité nástroje na zlepšenie našej konkurencieschopnosti a, ako Európania dobre vedia, pravdepodobne lepšie, než ktokoľvek iný vo svete, protekcionizmus nie je riešením.

  Stavros Arnaoutakis (PSE). – (EL) Pani predsedajúca, pán komisár, rád by som by som sa vás opýtal, či Komisia uskutočnila nejaké posúdenie toho, ako táto medzinárodná úverová kríza ovplyvní také odvetvia, ako je cestovný ruch a lodná doprava, ktoré v prípade mojej krajiny, Grécka, predstavujú 21% HDP. Aké opatrenia plánuje prijať Komisia?

  Joaquín Almunia, člen Komisie − (ES) Nie, nemôžem vám poskytnúť takú konkrétne a presné výpočty, o aké žiadate.. Je veľmi pravdepodobné, že grécky orgány urobili takéto odhady. Odhadovali sme vplyv finančnej turbulencie a hospodársky náročnejšej medzinárodnej klímy na európske hospodárstva v našich aktualizovaných predpovediach vo februári, kedy sme odhadovali, že bude nižší rast, o päť desatín nižší v Európskej únii a o štyri desatiny nižší rast v Eurozóne v porovnaní s predpoveďami, ktoré sme prezentovali v novembri 2007. Tiež o pol bodu vyššiu infláciu v podstate ako výsledok “šoku” zo zvýšenia cien ropy, surovín a najmä potravinových surovín.

Zatiaľ je vplyv na vývozy veľmi malý, čím nechcem povedať, že sme ho doteraz nepocítili, ale ako sme už uviedli pri mnohých príležitostiach, najmä nedávno, keď trhy výmenných kurzov boli mimoriadne nestabilné, pociťujeme, že zmeny a nestálosť výmenných kurzov, ktoré nás, ako Európanov, ovplyvňujú, dosahujú medzné hodnoty, ktoré vyvolávajú veľké obavy a musíme pripomenúť všetkým ostatným aktérom vo svetovom hospodárstve, že priveľká nestálosť na trhoch s výmennými kurzami je nežiaduca, pretože má pre každého negatívne následky z hľadiska rastu a hospodárskej činnosti. ..

  Danutė Budreikaitė (ALDE). – (LT) Obchodná činnosť je ovplyvnené nielen medzinárodnou krízou, ale aj, ako bolo práve spomenuté, výmennými kurzami. Krajina so silnou menou dokáže bojovať s konkurenciou na medzinárodných trhoch. V súčasnosti je euro také silné, že obchodné firmy sa začali sťažovať, že vývoz už nie je ziskový. Je možné prijať nejaké opatrenia na zmiernenie tohto problému? Niektoré krajiny sa snažia znehodnotiť svoju menu s cieľom dosiahnuť zisky zo zahraničného predaja.

  Joaquín Almunia, člen Komisie. − (ES) Ako vážený pán poslanec vie, trhy s výmennými kurzami vo veľkej väčšine krajín, a najmä v krajinách s vyspelejšími hospodárstvami, sa riadia pružnými výmennými kurzami. Je to zákon ponuky a dopytu, ktorý v danom čase určuje výmenné kurzy.

To, čo je žiaduce pre všetkých aktérov, pre všetkých, ktorí sú súčasťou svetového hospodárstva, a najmä pre výmenné trhy, je dodržiavanie usmernení, ktoré sme dohodli v rámci G7, v Medzinárodnom menovom fonde počas mnohostranných konzultácií, ktoré sa konali pred rokom, s cieľom pokúsiť sa vyrovnať s globálnymi nerovnováhami v hospodárstve. Jeden zo záverov týchto viacstranných rokovaní sa musel zaoberať potrebou umožniť výmenným trhom slobodu zohľadniť základy každého hospodárstva, a to je najlepší spôsob, ako umožniť, aby výmenné kurzy neboli pre aktérov, účastníkov na medzinárodných trhoch, kolektívne nevýhodné.

Pokiaľ ide o Eurozónu, ak sa dívame na údaje, ktoré za rok 2007 uverejnil Eurostat, prvé údaje Eurostatu za rok 2007 uverejnené 15. februára, za posledný rok vývozy z krajín do Eurozóny, čo je trinásť krajín, vzrástli o 8%, zatiaľ čo dovozy vzrástli o 6%. Zároveň je však pravdou, že nás znepokojujú zmeny úrokových sadzieb a že sme znepokojení najmä zmenami za posledné týždne

Toto povedali na záver posledného zasadnutia Euroskupiny, ktoré sa konalo minulý týždeň, predseda Euroskupiny, prezident Európskej centrálnej banky a ja, ako Komisár pre hospodárske a menové záležitosti.

Berieme na vedomie snahu amerických orgánov, ktoré stále verejne opakujú, že chcú udržať silnú menu. Berieme na vedomie oznámenia a prehlásenia o zámere orgánov takých krajín, ako je Čína a iné nastupujúce ázijské ekonomiky, ktoré hovoria, že si uvedomujú potrebu postupného zavedenia väčšej pružnosti do manažmentu výmenných kurzov.

  Predsedajúca − Pred tým, než sa s novou otázkou obrátime na pána komisára Fígeľa, by som chcela využiť príležitosť a vrátiť sa k predchádzajúcej poznámke pani Harkinovej. Dala som zistiť niekoľko informácií a moja prvá pripomienka je, že v otázky vo vyhradenom čase sú pre Komisiu a nie pre konkrétneho komisára.

Komisia na zaoberala vašou pripomienkou a radila sa s DG Trade (generálnym riaditeľstvom pre obchod) a DG AGRI (generálnym riaditeľstvom pre poľnohospodárstvo) a obávam sa, že podľa ich názoru vaša otázka patrí do právomoci komisára pána Fischera Boela. Nemôžem vstúpiť do rozpravy, ale vám odovzdávam túto informáciu, aby ste poznali jej zdôvodnenie.

  Predsedajúca − Otázka č. 33, ktorú predkladá Manolis Mavrommatis (H-0086/08)

Predmet: Legálne načítavania skladieb z Internetu

28. januára 2008 podpísali dohoda tri najväčšie nahrávacie spoločnosti (EMI, Universal Music a Warner Music), na základe ktorej sprístupnili pre užívateľov bezplatné načítavanie 25 miliónov skladieb na webovej stránke Qtrax. Kým prebieha načítavanie, užívatelia však musia sledovať reklamy na stránke. Táto webová stránka je dostupná pre obyvateľov Európy a USA a predpokladá sa, že tvorcovia stránky svoju investíciu získajú čoskoro späť.

Keďže neexistuje právny rámec EÚ, ktorý by zahŕňal hudobné služby online, keďže, na základe posledného odporúčania, Komisia nemá v úmysle navrhnúť právne záväzný rámec – a keďže že táto dohoda bola uzatvorená hlavne na ochranu práv a ziskov nahrávacích spoločností ovplyvnených protiprávnym načítavaním , akým spôsobom sú chránené práva umelcov v rámci tohto rámca?

Vzhľadom na skutočnosť, že táto webová stránka je určená aj pre Európskych občanov, berie Komisia do úvahy to, že hospodárska súťaž v oblasti hudobných služieb bude porušená, pretože do táto dohôd sa týka len troch nahrávacích spoločností, ktoré bezplatne sprístupnia svoje skladby na Internete a budú mať príjem zo zisku z reklamy na tej iste webovej stránke?

  Ján Figeľ, člen Komisie −Som si istý, že pán Mavrommatis chce pripomenúť to, že spoločnosť Qtrax nedávno oznámila novú dohodu s niekoľkými veľkými nahrávacími spoločnosťami, na základe ktorej bude po prvýkrát na svojej webovej stránke poskytovať bezplatnú a zákonnú službu podporenú reklamou, určenú na vymieňanie hudobných nahrávok medzi užívateľmi. Oznámila to v januári na konferencii MIDEM v Cannes..

Zdá sa však, že v súčasnosti neexistuje žiadna dohoda, ktorá by umožnila bezplatné načítanie ich hudobných katalógov. Štyri veľké spoločnosti v skutočnosti reagovali na oznámenie spoločnosti Otrax tak, že verejne prehlásili, že žiadna dohoda nebola zatiaľ podpísaná, hoci rokovania prebiehajú. V tejto etape sú stále nejasnosti o tom, koľko dohôd Otrax podpíše s veľkými hudobnými spoločnosťami, ako aj o obsahu a rozsahu týchto dohôd.

Je preto príliš skoro robiť akékoľvek predbežné posúdenia vplyvu na hospodársku súťaž v internetovom hudobnom priemysle. Je však jasné, že na poskytovanie tejto služby by mali mať licenciu nielen hudobné spoločnosti, ale samozrejme aj autori, ktorí napísali piesne a zložili hudbu, by mali byť zmluvnými partnermi tejto dohody.

  Manolis Mavrommatis (PPE-DE). – (EL) Pani predsedajúca, pán komisár, ako som uviedol v svojej otázke, tri spoločnosti majú zisky. Pán komisár, znovu sa pýtam: budú musieť ostatné spoločnosti s nechránenými autorskými právami zastaviť svoju činnosť a autorské práva tisícov umelcov zostanú nechránené práve v dobe, keď sa internetové hudobné služby stále viac rozširujú? Alebo mám veriť pánovi McCreevymu, ktorý nám povedal, že takáto smernica bude predložená Parlamentu v roku 2010?

  Ján Figeľ, člen Komisie − Po prvé, chcel by som vás znovu ubezpečiť, že politika hospodárskej súťaže Únie aj tejto Komisie je priebežný proces. Kontrolujeme, skúšame a v prípade potreby konáme alebo reagujeme.

Po druhé,, úprava dôležitých pravidiel alebo rámcov pre internetový obsah alebo cezhraničných pravidiel na poskytovanie služieb vrátane autorských práv alebo dokonca podmienok ochrany sú súčasťou postupnej úpravy. Niektoré z nich budú pravdepodobne upravené tento rok. Niektoré návrhy sú rozpracované od jesene minulého roka. Myslím si preto, že je to dôležitý proces, na ktorom všetci spolupracujeme a primerane berieme ohľad aj na kultúrne súvislosti alebo vplyvy a chránime a podporujeme kultúrnu rôznorodosť.

Neradíme v tom, ako by mali jednotlivé spoločnosti postupovať z hľadiska správania ostatných, ale je dôležité, že sa zachováva a podporuje transparentnosť a priaznivé podmienky pre tvorivosť a rozširovanie kultúry. Domnievam sa, že je našou spoločná úloha a náš spoločný záujem. Som presvedčený, že to isté platí aj pre Výbor pre kultúru, vedu a vzdelávanie, ktorého podpredsedom ste, pán Mavrommatis.

  Josu Ortuondo Larrea (ALDE). – (ES) Pán komisár, predpokladám, že viete, že v niektorých štátoch existuje metóda na platenie autorských práv, ktorá zahŕňa zavedenie poplatku, ktorý musia zaplatiť všetci, ktorí si kúpia zariadenie na nahrávanie alebo reprodukovanie materiálu alebo ktorý si kúpia CD alebo DVD. Chcel by som sa vás opýtať, či si myslíte, že táto metóda je prijateľná, keď mnoho ľudí, ktorí si kúpia takéto zariadenie alebo DVD a nepoužívajú ich na načítavanie hudby alebo reprodukovanie čohokoľvek, čo by porušilo autorské práva. Som toho názoru, že táto metóda trestá čestných občanov. Rád by som poznal váš názor na túto záležiotosť.

  Ján Figeľ, člen Komisie. − Je pravda, že v niektorých krajinách sú náhrady odmien autorom skutočne veľmi vysoké alebo sú nápadné rozdiely.

Je to jedna z tém, ktorými sa zaoberáme. Zaoberali sme sa tým minulý rok a som si istý, že Komisia sa k týmto otázkam vráti. Za túto problematiku je zodpovedný môj kolega pán komisár Charlie McCreevy a ja sa ňou zaoberám v súvislosti s ostatnými oblasťami, ktoré sa týkajú autorských práv, podmienok ochrany alebo autorských práv.

Takže viem o týchto problémoch, ale ďakujem vám za správu, ktorú opakujú niektoré krajiny alebo priemyselné odvetvia. Som si istý, že táto problematika bude súčasťou preskúmaní v blízkej budúcnosti.

  Predsedajúca − Otázka č. 34, ktorú predkladá Avril Doyle (H-0090/08)

Predmet: Tarify za dovoz emisií oxidu uhličitého?

Európska komisia 23. januára 2008 predložila balík návrhov so širokým uplatnením KOM(2008)0016, ktorý prináša Európskej únii náročné záväzky na boj s klimatickými zmenami a na podporu obnoviteľných zdrojov energie do roku 2020 a po tomto období.

Hlavným cieľom tejto stratégie je posilnenie a rozšírenie systému obchodovania s emisiami (EÚ ETS), kľúčovým, nákladovo efektívnym nástrojom EÚ na znižovanie emisií. Úrovne emisií zo sektorov zahrnutých v tomto systéme sa do roku 2020 znížia o 21% v porovnaní s úrovňami emisií v roku 2005. Stanoví sa jednotný systém obchodovania s emisiami ETS rámci EÚ a voľné prideľovanie emisných kvót sa do roku 2020 postupne nahradí obchodovaním s kvótami.

Podľa akejkoľvek medzinárodnej dohody, ktorou by sa zabezpečilo, aby konkurencia v iných častiach sveta znášala porovnateľné náklady, by sa riziko úniku emisií oxidu uhličitého mohlo stať zanedbateľným. Takáto dohoda však zatiaľ nie je v platnosti.

Môže sa Komisia s ohľadom na vyššie uvedené vyjadriť k tomu, prečo boli zo systému EÚ ETS vylúčené tarify za dovoz emisií oxidu uhličitého do EÚ?

Po druhé, môže Komisia ďalej určiť stupeň podpory Kolégia komisárov týkajúcej sa otázky taríf z dovozu emisií oxidu uhličitého na výrobky z tých krajín, v ktorých nemajú zavedenú legislatívu týkajúcu sa zníženia CO2?

Má WTO na to nejaký názor?

  Stavros Dimas, člen Komisie − (EL) Pani predsedajúca, prvoradou prioritou Komisie je, aby sa dosiahla medzinárodná dohoda o klimatických zmenách so širokým uplatnením, ktorá by zahŕňala obdobie po roku 2012. Konferencia na Bali bola významným krokom v úsilí o konfrontáciu klimatickej zmeny na svetovej úrovni. Všetky zúčastnené strany Rámcového dohovoru OSN o klimatickej zmene vrátane USA, Číny a Indie sa dohodli o začatí oficiálnych rokovaní.

To, čo teraz potrebujeme, lebo je to kľúčová priorita EÚ a Komisie, je uzavrieť do konca roku 2009 dohodu o budúcom medzinárodnom právnom rámci týkajúcom sa klímy. Tento rámec musí byť všeobecne uplatniteľný; musí zabezpečiť, aby všetky zmluvné strany boli zaviazaní účastníci a musí byť účinný. Na dosiahnutie želateľného výsledku ktorým, ako sme povedali, je medzinárodná dohoda, musí EÚ skutočne naďalej zohrávať vedúcu úlohu, ako určite robila do konferencie na Bali a samozrejme aj počas jej konania.

Toto presne vystihuje význam balíka návrhov o klimatickej zmene a obnoviteľných zdrojoch energie, ktorý Komisia predložila 23. januára. EÚ si musí ponechať vedúcu úlohu a jasne prejaviť svoje odhodlanie pokračovať.

Systém obchodovania EÚ s emisnými kvótami je naším základným prostriedkom na presmerovanie investícií do čistejších technológií. Tento systém zabezpečuje to, že ciele týkajúce sa skleníkových plynov, ktoré stanovila EÚ, sa dajú dosiahnuť za najnižšie možné náklady.

Návrh revidovanej smernice EÚ týkajúcej sa systému obchodovania s emisiami predpokladá obchodovanie ako hlavnú metódu rozdeľovania kvót. Obchodovanie nielen poskytuje stimuly na investície do technológií s nízkymi emisiami oxidu uhličitého, ale je aj prevenciou nežiaducich následkov nespravodlivého prideľovania a neoprávnených ziskov. Komisia z toho dôvodu navrhuje, aby sa emisie od začiatku tretieho obdobia obchodovania viac bezplatne neprideľovali spoločnostiam vyrábajúcim energiu a v priemyselnom sektore, voľné prideľovanie sa bude postupne znižovať s cieľom úplného zrušenia prideľovaní v roku 2020.

Niektoré sektory alebo odvetvia náročné na energetiku pôsobia na silne konkurenčnom medzinárodnom trhu. Z toho dôvodu nemôžu previesť náklady na zákazníka bez toho, aby riskovali stratu veľkej časti trhu. Ak nebude existovať medzinárodná dohoda, riskujú premiestnenie mimo Európy, z čoho vyplynie celosvetové zvýšenie emisií skleníkových plynov (únik oxidu uhličitého). Sektory, v ktorých toto riziko úniku oxidu uhličitého zohráva úlohu, sa musia objektívne špecifikovať. Komisia preto navrhuje, aby sa táto otázka dôkladne preskúmala a aby sa do roku 2010 vypracoval zoznam zraniteľných sektorov.

Komisia do júna 2011 posúdi situáciu v týchto energeticky náročných odvetviach. Vo svojom posúdení bude vychádzať z výsledkov rokovaní o medzinárodnej dohode o klimatickej zmene alebo akýchkoľvek jednotlivých sektorových dohôd, ktoré sa mohli uzavrieť. Na základe tohto posúdenia Komisia predloží v roku 2011 správu Európskemu parlamentu a Rade a, ak to bude považovať za potrebné, navrhne ďalšie opatrenia. Tieto opatrenia budú zahŕňať voľné prideľovanie kvót emisií skleníkových plynov energeticky náročným sektorom až do 100%. Návrh Komisie ako ďalšie opatrenie zahrňuje zavedenie účinného mechanizmu na vyrovnanie alebo kompenzáciu oxidu uhličitého. Cieľom je, aby sa tie priemyselné zariadenia Spoločenstva, u ktorých je značné riziko úniku oxidu uhličitého, dostali na rovnakú úroveň, ktoré je porovnateľná so zariadeniami tretích krajín. Na základe tohto vyrovnávacieho systému je možné zaviesť aj ustanovenie zavádzajúce pre dovozcov podmienky porovnateľné s podmienkami platnými pre zariadenia v rámci EÚ, napríklad povinnosť vracať kvóty emisií CO2.

Bez ohľadu na to, aká metóda sa dohodne a aké opatrenie sa príjme, musia sa v plnom rozsahu zhodovať so zásadami Rámcového dohovoru OSN o klimatickej zmene. Osobitne to platí pre zásadu spoločných ale diferencovaných zodpovedností a schopností v osobitnom prípade menej rozvinutých krajín. Musia sa tiež zhodovať s medzinárodnými záväzkami Spoločenstva vrátane pravidiel Svetovej obchodnej organizácie.

Na záver, návrh o klimatickej zmene a energetických zdrojoch kolektívne ako celok schválila Európska komisia, a preto ho podporujú všetci jej členovia.

  Avril Doyle (PPE-DE). – Ďakujem vám, pán komisár, za naozaj vyčerpávajúcu odpoveď na moju otázku, ktorú som náhodou zaradila už dávno pred tým, než som si uvedomila, že ako spravodajkyňa budem mať zodpovednosť za preskúmanie situácie v systéme obchodovania EÚ s emisiami.

Moja otázka bola dosť špecificky zameraná na to, kde sa nachádzame, pričom „my” v tomto prípade znamená Kolégium komisárov, v súvislosti s možným zavedením taríf na úpravu emisií oxidu uhličitého, alebo kvót v prípade, že nedosiahneme medzinárodnú dohodu. Úplne s vami súhlasím v tom, že v tejto oblasti potrebujeme na jednanie rovnocennú úroveň odvetví EÚ a producentov tretích krajín.

Chcela som len zistiť, či sa ešte uvažuje o tejto možnosti úpravy taríf oxidu uhličitého, pričom nie som protekcionista a skutočne podporujem globalizovaný svet, v ktorom dnes žijeme. Domnievam sa, že by sa o nej malo uvažovať, a preto sa vás pýtam, či je to pozícia Kolégia komisárov k tejto otázke s cieľom zdôrazniť vážnosť, s akou sa venujeme potrebe zníženia emisií CO2. a k celej rozprave o klimatickej zmene. Nemusíme sa k veci stavať agresívne, ale musíme byť na ňu odhodlaní.

  Stavros Dimas, člen Komisie. − Plne s vami súhlasím, toto je veľmi zodpovedná pozícia. Som veľmi rád, že budete spravodajkyňou pre túto veľmi dôležitú časť legislatívy.

Diskutovali sme, samozrejme, o všetkom. Pamätám sa, že v Nairobi sme mali k tejto otázke veľmi špecifickú diskusiu. Diskutovali sme o tom v mojich službách, s inými službami a s ostatnými komisármi a diskusiu sme uzavreli s tým, že rozumnou a vyváženou pozíciou by bolo zahrnúť do návrhu ustanovenie, ktoré bude riešiť problémy, ktorým by mohli čeliť energeticky náročné sektory v prípade, že nedosiahneme medzinárodnú dohodu alebo ak by medzinárodná dohoda nezaviedla obmedzenia oxidu uhličitého v ostatných krajinách, ktoré by boli také náročné ako v Európskej únii. Rozhodli sme, že do roku 2010 s objektívnymi kritériami určíme, ktoré sú tieto sektory a do júna 2011 posúdime situáciu, či máme medzinárodnú dohodu alebo, dokonca, medzinárodné sektorové dopady. Preto dúfam, a úprimne verím, že do konca roku 2009 budeme mať dohodu, ktorá bude účinne riešiť problémy klimatickej zmeny.

Ak sa však dohoda nedosiahne alebo ak nebude dosť náročná, potom sú v našom návrhu ustanovenia, ktoré nám povoľujú posúdiť situáciu a na základe toho zabezpečiť emisné kvóty až do 100% pridelených týchto energeticky náročných priemyselných odvetví alebo povoliť zahrnutie dovozcov do nášho systému obchodovania s emisiami a, samozrejme, povinnosť platiť za podobné množstvá kvót, ako budú platiť miestni producenti, čím sa situácia vyrovná, alebo dokonca kombináciu týchto opatrení.

Dáme preto potrebné záruky našim priemyselným podnikom, že budeme problémy riešiť. Zároveň vystríhame ostatné krajiny: mali by radšej súhlasiť s medzinárodnou dohodou. Preto po dosiahnutí tejto vyváženej situácie dosiahneme všetky ciele a verím, že Parlament a Rada budú hlasovať a čo najskôr prijmú legislatívu, do konca tohto roku alebo začiatkom jari budúceho roku.

  Lambert van Nistelrooij (PPE-DE). – (NL) Som potešený pozíciou Komisie, komisára ako aj dobre vyváženým prístupom. Napriek tomu mám ešte jeden veľmi dôležitý problém, a to, že stále vyvážame staré technológie do rozvojových krajín, čo je neefektívne a čím sa tiež produkujú emisie. Chcel by som sa pána komisára opýtať, či by sme v tomto ohľade nemohli uskutočňovať podobnú komplementárnu politiku, to znamená podľa rovnakých plánov. Môžeme v krátkom čase očakávať takéto iniciatívy?

  Marian Harkin (ALDE). – V dnešnej popoludňajšej rozprave týkajúcej sa CAP sme diskutovali o dovozoch do EÚ a vyzvali sme Komisiu, aby naliehavo vypracovala plán s cieľom presadiť európske neobchodné aspekty na rokovaniach WTO.

Otázka klimatickej zmeny musí byť samozrejme zaradená vysoko v našom zozname priorít a tarify za dovozy uhlíka do EÚ sú určite v tomto ohľade veľmi dôležité.

Takže by som sa vás, pán komisár, chcela len opýtať, ako sa vo svojej pôvodnej otázke opýtala aj pani Doylová, má WTO na to názor a aký je?

  Stavros Dimas, člen Komisie. − Plne súhlasím s tým, že by sme nemali vyvážať technológie, ktoré budú znečisťovať životné prostredie v zahraničí. Našim prvoradým záujmom skutočne bude, aby sme nedovolili premiestňovanie sektorov alebo priemyselných odvetví mimo Európskej únie, nielen preto, že tým stratíme pracovné miesta a vytvoríme tým problémy zamestnanosti, ale aj preto, že nechceme pokračovať v emisiách a znečisťovaní v krajinách, ktoré nemajú také obmedzenia oxidov uhlíka, aké máme my.

Mali by sme byť preto veľmi opatrní a mali by sme všetku našu pozornosť upriamiť na to, aby sme nedovolili vzniku tohto fenoménu. Samozrejme, keď poučujeme o tom, že hlavný spôsob, akým môžu rozvojové krajiny bojovať proti klimatickej zmene, je zvýšenie energetickej účinnosti, musíme byť veľmi opatrní v tom, čo im vyvážame.

Pokiaľ ide o pozíciu Svetovej obchodnej organizácie týkajúcej sa taríf za oxid uhličitý, nepoznáme ich pozíciu, pretože táto otázka nebola položená , ale po prešetrení v rámci Európskej únie sa domnievame, že tam nie je žiadny problém, lebo to, o čo sme sa pokúsili zahrnutím do systému obchodovania s emisiami, ktorý sa trochu líši od daní na hraniciach, bolo vyrovnávať situáciu. Neuprednostňujeme naše priemyselné odvetvia, staviame ich do rovnakej polohy akú majú podobné priemyselné odvetvia a sektory, ktoré vyrábajú v krajinách, ktoré nemajú žiadne obmedzenia emisií oxidu uhličitého.

Mimochodom v Spojených štátoch prebieha rovnaká diskusia, pretože v Liebermann-Warnerovom zákone na zavedenie systému obchodovania s emisiami majú rovnaké ustanovenie. Táto diskusia prebiehala aj v Spojených štátoch, lebo sa tiež domnievajú, že je to zlučiteľné s pravidlami Svetovej obchodnej organizácie.

Druhá časť

  Predsedajúca − otázka č. 35, ktorú predkladá Colm Burke (H-0092/08)

Predmet: Medzikultúrny dialóg v EÚ

V tomto roku medzikultúrneho dialógu v EÚ Komisia plánuje veľa podujatí. Dôraz by sa mal klásť na zapojenie mladých ľudí do tohtoročných podujatí, aby mohli čerpať z bohatej kultúrnej rôznorodosti v EÚ.

O akých osobitných opatreniach uvažuje Komisia s cieľom zapojiť mladých ľudí do Európskeho roku medzikultúrneho dialógu?

  Ján Figeľ, člen Komisie − (SK) Ďakujem vám, pani predsedajúca, a ďakujem aj pánovi Burkeovi za túto otázku.

Chcel by som povedať, ambíciou tohto roku, ktorý je Európskym rokom medzikultúrneho dialógu, je podporiť dialóg medzi kultúrami ako proces, prostredníctvom ktorého môže každý, kto žije v Európskej únii, rozšíriť svoje možnosti v širšej miere a otvorenejšie sa zapájať do svojho každodenného života s komplexným kultúrnym prostredím. Zameriava sa predovšetkým na zvyšovanie uvedomenia, najmä mladých ľudí a na ich vzdelávanie v aktívnom európskom občianstve, ktoré je otvorené svetu, uznáva kultúrnu rôznorodosť a je založené na spoločných hodnotách. V tejto súvislosti sú mládež a vzdelanie dve kľúčové oblasti dialógu spolu s takými oblasťami, ako je migrácia, národnostné menšiny, viacjazyčnosť, zamestnanosť, ako aj médiá, náboženstvo, umenie a kultúra.

EÚ spolufinancuje sedem vlajkových projektov na európskej úrovni, ktoré sú zamerané na mladých ľudí a podporu kultúrneho dialógu medzi nimi prostredníctvom spoločných umeleckých projektov, rozprávania príbehov, mediálnych projektov, mediálnych kampaní, mestskej kultúry, výmen medzi znevýhodnenými oblasťami alebo spoločnosťami a rozvíjania dialógu o umení, prisťahovalcoch, prisťahovalectve a podobných témach.

Tento rok EÚ spolufinancuje aj jeden projekt pre každý členský štát alebo v každom členskom štáte. Hlavný dôraz sa opäť kladie na mládež a vzdelanie. Sme tiež v stálom kontakte so skupinou, ktorá riadi platformu občianskej spoločnosti pre medzikultúrny dialóg, do ktorej napríklad patria zástupcovia Európskeho mládežníckeho fóra a EFIL, Európskej federácie pre medzikultúrne vzdelávanie.

Na záver, kampaň určená na uvedomenie si významu tohto roka a kultúrneho dialógu zahŕňa širokú škálu činností zameraných na mládež a založenú na návrhoch občianskych združení a iniciatív EÚ. Všetky príslušné informácie sú samozrejme k dispozícii na Internete, na adrese http://www.interculturaldialog2008EU"

Celý proces je založený najmä na partnerstvách, ktoré podporujú dialóg a pomáhajú zdôrazniť kvalitné projekty a skúsenosti. Som presvedčený, že to posilní proces: kultúrny dialóg ako proces, skôr než ako jednorazové podujatie.

  Colm Burke (PPE-DE) – Ďakujem vám, pán komisár, za vašu veľmi podrobnú odpoveď a vítam vývoje, o ktorých ste hovorili. Viem, že vy, ako komisár, aj Komisia veľmi usilovne pracujete na tomto programe.

V súvislosti s jednotlivými vládami 27 členských krajín, o aký program ste ich požiadali, aby zapojili na podporu toho, čo robí Komisia? Inými slovami, zatiaľ čo je dobré, že predkladáme sedem vlajkových projektov, budú aj všetky jednotlivé vlády predkladať vlastný vlajkový projekt v rámci svojich jednotlivých krajín?

  Ján Figeľ, člen Komisie − Povedal som, že ide o spoločnú vec, spoločné úsilie, a na európskej aj národnej úrovni je veľa dobrých nápadov a iniciatív plus mnohé ďalšie sú na regionálnej a komunálnej úrovni. Som veľmi rád, že aj na medzinárodnej úrovni je tento druh prejavu hlbokého záujmu o príležitosti a o hľadanie príležitostí na podporu medzikultúrneho prístupu namiesto „mnohonárodnostých” pripomienok a nárekov. Myslím si, že to potrebujeme.

Nemám v úmysle nahlas prečítať samotné projekty; sú dosť inšpiratívne – najmä tie na úrovni EÚ - pretože boli vybraté z mnohých projektov na úrovni EÚ a veľmi sa líšia od oprojektov na národnej úrovni členských štátov. V skutočnosti máme 28 projektov, pretože v Belgicku sú dve hlavné spoločenstvá a podpora.

Domnievame sa, že členské štáty, ktoré zapájajú mladú generáciu, ktoré sú naozaj otvorené budúcnosti, sú pravdepodobne najlepšie príklady toho, ako je možné využiť príležitosti na život v rozmanitosti, ako aj na podporu jednoty. Projekt ako Diversidad, ktorý uskutočňuje Európsky hudobný úrad. Vidíme tu kombináciu veľmi obľúbených činností: hudby, hudobnej interpretácie, počúvanie hudby, učenia prostredníctvom hudby a dialógu s mestskou kultúrou. Medzinárodná nadácia Yehudi Menuhina Ton monde est le mien (Tvoj svet je môj) je niečo, čo vyjadruje, že na to, aby sme porozumeli chopili sebe, potrebujeme iných; A Unique Brussels (Jedinečný Brusel), je sieť kultúrnych inštitúcií EÚ; Alter Ego je príspevok medzikultúrneho dialógu, medzikultúrneho porozumenie a vyjadrenie európskeho občianstva mladými ľuďmi prostredníctvom spoločných umeleckých projektov, ktoré im umožnia presiahnuť ich bežné spoločenské kruhy.

Jeden projekt zapája Európska kultúrna nadácia – Stranger (Cudzinec). Je o mladých ľuďoch vyjadrujúcich seba samých a vytvárajúcich platformu, na ktorej môžu spájať svoje skúsenosti so širšími európskymi súvislosťami.

V neposlednom rade sa domnievam, že je veľmi dôležité, sa Parlament zapojil podľa možnosti čo najviac, individuálne, alebo kolektívne. Existuje veľa príležitostí – podujatí v Bruseli, napríklad – na rozličné témy týkajúce sa medzikultúrneho dialógu. My ako Komisia pozveme Výbor pre kultúru ako orgán (to znamená aj členov) na všetky podujatia, na ktorých sa zúčastňujeme alebo na organizovaní ktorých sa podieľame. V novembri budeme mať napríklad Týždeň európskej mládeže a myslím si, že by mali prísť. Niektoré podujatia by mali sa mali organizovať v priestoroch Parlamentu v Bruseli s účasťou poslancov štátov a, samozrejme, mladých ľudí zo všetkých krajín vrátane štátov, ktoré nie sú členmi EÚ.

Je veľa príležitostí, na ktorých môžete vystúpiť a najmä dať príklad a ukázať svoju odhodlanosť. Som presvedčený, že by to nemal byť len príbeh na jeden rok. Musí to byť dlhodobý cieľ a proces, v ktorom sa učíme, na ktorom sa zúčastňujeme a dozrievame s cieľom zabezpečiť lepšie storočie, ako bolo 20. storočie, ktoré bolo plnené delenia, konfliktov a ideológií proti ľudskej dôstojnosti. Preto si myslím, že existuje silný podnet pre vaše zapojenie.

  Avril Doyle (PPE-DE). – Len by ma zaujímalo, či Komisia v celej tej oblasti medzikultúrneho dialógu a zapojenia mladých ľudí zobrala do úvahy vynikajúcu prácu, ktorá sa v tejto oblasti vykonala na severe Írska: na severe, medzi dvomi rozdielnymi spoločenstvami, medzi ktorými boli tak dlho spory a na cezhraničnej úrovni. Myslím si, že je to niečo osobitné, z čoho treba čerpať a chcem sa opýtať, či to Komisia zobrala do úvahy a ak nie, či to môže urobiť.

  Marian Harkin (ALDE). – Budem veľmi stručná. Chcem sa len opýtať pána komisára, či sa navrhlo veľa opatrení v oblasti dobrovoľnej činnosti.

Toto je určite ideálna príležitosť pre ľudí z rôznych prostredí, aby spolupracovali podľa výberu, najmä, povedzme, v oblasti dobrovoľnej mládežníckej činnosti s programami, ktoré by sa navrhli tak, aby sa zabezpečilo, že sa zapoja ľudia, ktorí sa bežne nezapájajú do dobrovoľnej činnosti, pretože do dobrovoľnej činnosti býva zvyčajne zapojená biela, stredná trieda, ako aj do oblasti medzigeneračnej dobrovoľnej činnosti. Existujú nejaké opatrenia v týchto oblastiach na podporu medzikultúneho dialógu?

  Ján Figeľ, člen Komisie . − Pani predsedajúca, pokiaľ ide o Severné Írsko, chcel by som v prvom rade vyjadriť svoje blahoželanie v súvislosti s novou atmosférou a opísal by som ako veľmi pozitívne očakávania postupného úprimného zmierovania a oddanosti spoločným hodnotám. Plánujem tam dokonca ísť, čo môže byť najlepšia odpoveď. Myslím si, že väčšie zapojenie študentov, učiteľov a profesorov zo Severného Írska do výmenných programov EÚ, ako aj do spolupráce v rámci programu ERASMUS by tiež pomohli zblížiť väčšie európske spoločenstvo a európskych obyvateľov. Preto plánujem návštevu do tejto časti Európskej únie.

Po druhé, čo sa týka dobrovoľnej činnosti, je to veľmi dôležitá téma, pretože dobrovoľná činnosť je vyjadrením solidarity, humanity a spoločenstva. Na druhej strane je to aj neformálny vzdelávací alebo výchovný proces. Potrebujeme ho pre zvýšenie zamestnanosti, získanie nových skúseností, nových vedomostí a sociálnych zručností, ako aj na podporu občianstva a hodnôt, ktoré nás spájajú. Robíme viac, než sme robili predtým. Napríklad, v novom programe Mládež v akcii (Youth in Action) je v európskej dobrovoľnej službe oveľa väčší objem peňažných prostriedkov a pripisuje sa jej väčší význam. Dobrovoľná činnosť je teraz otvorenejšia medzinárodnej angažovanosti. Máme vyššie počty a to si myslím je jedna z odpovedí.

Tento rok by sme chceli prísť s novou iniciatívou týkajúcou sa dobrovoľnej činnosti, v ktorej by sa mohlo získať viac uznania a v ktorej by sa mohli vytvoriť lepšie podmienky. Samozrejme, spoluúčasť členských štátov je potrebná a som šťastný, že najmä Francúzsko sa chce zaoberať dobrovoľnou činnosťou ako témou – dobrovoľná činnosť a mladí ľudia. Dnes dopoludnia som sa stretol s ministrom zodpovedným za zdravotníctvo, mládež a športovú politiku a dohodli sme sa o niektorých prioritách.. Toto je jedna z troch priorít pre oblasť mládeže počas francúzskeho predsedníctva, takže sa posunieme o niekoľko krokov dopredu.

  Predsedajúca. − Ďalšia otázka na zozname bola od pán Higginsa. Ospravedlňujem sa, že otázku nemôžem prijať, pretože nie je v snemovni. Viem, že by ste chceli spolupracovať. Bohužiaľ, výmena neboli sme predtým informovaní o výmene a preto, podľa našich pravidiel. ju nemôžem prijať. Veľmi sa ospravedlňujem, že ju nemôžem prijať a musím uprednostniť tých poslancov, ktorí sú prítomní v snemovni.

  Predsedajúca − Otázka č. 37, ktorú predkladá Bernd Posselt (H-0100/08)

Predmet: Nemecko-česko-rakúska kultúrna spolupráca

Ktoré trojstranné alebo dvojstranné projekty cezhraničnej spolupráce podporovala Komisia medzi Českou republikou, Nemeckom a Rakúskom za posledné roky a vidí nejaké možnosti pomoci týmto projektom vo výraznej miere v roku 2008?

  Ján Figeľ, člen Komisie. − (SK) Pani predsedajúca, dovoľte mi poďakovať pánovi Berndovi Posseltovi za jeho otázku. Chcel by som pripomenúť, že za kultúru a jej financovanie na národnej úrovni sú zodpovedné členské štáty. Je to princíp subsidiarity, ktorý uznávame a ktorý si vysoko ceníme. Úlohou Európskej únie je podporovať a dopĺňať činnosti, ktoré sa vykonávajú v členských štátoch, a nie preberať za ne zodpovednosť.

Po druhé, je dôležité pripomenúť, že Kultúrny program (2007 až 2013) podporuje medzikultúrny dialóg, nadnárodnú mobilitu kultúrnych aktérov a pracovníkov, kultúrne a umelecké výrobky. Do týchto projektov musia byť zapojení aspoň traja kultúrni operátori v troch rôznych krajinách: toto dáva čiastočnú odpoveď na otázku pána Bernda Posselta. Spolupráca medzi operátormi z Českej republiky, Rakúska a Nemecka. môže byť preto podporená, ak títo partneri boli na výzvu Európskej komisie vybratí na základe kvality projektov.

Pokiaľ ide o konkrétne projekty týcht troch členských štátov, ktoré boli financované minulý rok, chcel by som poukázať na to, že Kultúrny program (2007 až 2013) sa spustil a beží len niečo viac ako rok. Budeme musieť trochu počkať, aby sme zistili typy projektov, ktoré boli financované v priebehu tohto krátkeho časového obdobia. Skrátka, výsledky týkajúce sa minuloročných projektov zatiaľ nie sú k dispozícii. Ak sa však pozrieme na obdobie od roku 2000 do roku 2006, podpora bola poskytnutá 116 projektom spolupráce a 39 projektov bolo spolufinancovaných v týchto rokoch, ktoré zahŕňali dvojstrannú alebo trojstrannú spoluprácu medzi Rakúskom, Nemeckom a Českou republikou. T týchto projektov bolo 28 financovaných z rozpočtu na projekty roku 2006: táto skutočnosť pripravila cestu činnostiam v minulom roku (2007).

Úplný zoznam všetkých schválených a financovaných projektov je uverejnený na webovej stránke Európskej komisie. Domnievam sa, že toto je vyčerpávajúca odpoveď k tejto záležitosti.

  Bernd Posselt (PPE-DE). – (DE) Veľakrát vám ďakujem, pán komisár, za vašu odpoveď. Pred malou chvíľou ste podrobne hovorili o podujatiach v Bruseli. Podujatia v regióne sú však tiež veľmi dôležité, mám preto dve doplňujúce otázky.

Po prvé, hovorili ste o dvojstranných programoch. Sú možné len nemecko-české programy alebo by tu mali byť zapojené tri krajiny? Spolu s Rakúskom by to mohlo byť napríklad Slovensko alebo Poľsko.

Druhá doplňujúca otázka: Zahrňuje to aj regióny EÚ?

  Ján Figeľ, člen Komisie . − (SK) Ako som povedal predtým, podľa nového Kultúrneho programu musia byť do krátkodobých jednoročných programov musia byť zapojení traja partneri z troch krajín; viac partnerov je potrebných pre programy, ktoré bežia niekoľko rokov. Rozsah alebo množstvo týchto činností sa takto prispôsobia rozšírenej Európskej únii.

Z malého rozpočtu nemôžeme dopĺňať alebo nahrádzať to, čo skutočne potrebuje väčšiu podporu od národných vlád alebo regionálnych orgánov vo veľkých federálnych štátoch. Pokiaľ ide o to, čo som povedal o dvojstranných vzťahoch, dve z troch krajín, ktoré uviedol pán Bernd Posselt vo svojej otázke, boli v určitých prípadoch spárované s ďalšou krajinou, ale otázka účasti bola tým čiastočne zodpovedaná.

Znovu chcem ubezpečiť nielen pána Posselta ale aj možných partnerov na to, že spolupráca medzi napríklad regiónmi alebo regiónmi EÚ, medzi mestami ako aj kultúrnymi operátormi je dnes vo všeobecnosti možná a podporovaná nielen Kultúrnym programom (2007 až 2013), ale aj na programom Európa pre občanov 2007 – 2013. Tento program podporuje zapojenie občianskej spoločnosti a jej právneho základu, čo, je okrem iného, uvedené v článku 151 Zmluvy o ES, podpora občianstva definovaného v kultúrnych podmienkach alebo s kultúrnym rozmerom. Dnes existujú tisíce príkladov stabilizovaných partnerstiev medzi spolupracujúcim miestnymi orgánmi, mimovládnymi organizáciami alebo rôznymi združeniami založenými na dialógu medzi ľuďmi v občianskej spoločnosti.

Po tretie, rád by som doplnil, že štrukturálne fondy sú ešte väčším zdrojom podpory na všeobecnú propagáciu kultúrnych aspektov a kultúrneho dedičstva a spolupráce medzi krajinami na ochranu a rozšírenie ich kultúrneho dedičstva. Chcel by som vyzvať ministrov alebo partnerov aby si v rozpravách o kultúre nezabúdali na to, že Európu viac charakterizuje kultúra než obchod alebo zemepis. Preto investície do kultúry pomáhajú zvýšiť náš potenciál, posilniť európsku identitu a viac zatraktívniť Európanov. Malo by sa to uskutočňovať na miestnej úrovni, kde žijú ľudia. Nie je to len o Bruseli a iných hlavných mestách: týka sa to našich regiónov, miest a obcí.

  Justas Vincas Paleckis (PSE). – (LT) Mám jednu otázku, pán komisár. Ako ste povedali, len samotné členské štáty by mali implementovať kultúrnu politiku. Brusel v tom nemôže nič urobiť. Novopristúpené krajiny, konkrétne umelci a ľudia, ktorí sa zaoberajú kultúrnymi činnosťami, sa však za posledných 11 až 15 rokov cítia zanedbávaní.

Čo robí Komisia, alebo čo je pripravená urobiť, aby sa podelila o pozitívne skúsenosti týkajúce sa toho, ako sú podporovaní umelci v novopristúpených krajinách, ako aj o nové myšlienky a projekty v súvislosti s týmto? Mohli by ste, prosím vás, uviesť nejaké príklady?

  Reinhard Rack (PPE-DE). – (DE) Vo vzťahoch medzi Českou republikou, Nemeckom a Rakúskom existujú aj mnohé historické napätia. Existujú nejaké špecifické programy alebo Komisia skôr plánuje sústrediť svoje hlavné úsilie v týchto programoch s cieľom zapojiť napríklad združenia pre vysídlených ľudí do týchto európskych programov práce, ktoré by z toho hľadiska boli veľmi dôležité pre všeobecnejšie porozumenie?

  Ján Figeľ, člen Komisie − (SK) Ďakujem za doplňujúce otázky. Sú dôkazom toho, že kultúra, identita a spomienky sú rovnako dôležité, ako je dôležité dívať sa dopredu a rozvíjať kultúru. My tieto hľadiská podporujeme. Musím znovu zopakovať, že subsidiarita je o zodpovednosti, a nie o vytváraní alibi pre nás, aby sme mohli povedať, že nespolupracujeme preto, lebo vec je v kompetencii členského štátu. Komisia naozaj vyvíja všetko úsilie na to, aby vytvorila najlepšie možné prostredie pre kultúrny dialóg, výmenu a spoluprácu a som presvedčený, že ovocie tohto úsilia je dosť zreteľné.

Už skôr som spomenul Kultúrny program (2007 až 2013). Porovnajme číselné údaje: sedem rokov v minulosti sedem rokov teraz. Jeden veľmi dôležitý príklad je skutočnosť, že európsky program pre kultúru sa v globalizujúcom svete presadil a bol po prvý krát schválený minulý rok, nielen k spokojnosti Komisie, ale aj k spokojnosti EÚ ako celku. Návrhy boli predložené v máji a členské štáty ich schválili v novembri. Po druhé, podarilo sa dohodnúť, že ak sa ide o kultúru, programu pre kultúru, budeme používať novú metódu spolupráce, otvorenú metódu spolupráce. Predtým by väčšina z vás povedala, že by to bolo nepravdepodobné, pretože by sme neboli schopní dosiahnuť dohodu pre rozdielne názory.

Kľúčovou otázkou je však podstata: dôležité je zabezpečiť, aby sa spolupráca zamerala na praktické kultúrne potreby v širšom zmysle, na potreby kultúrnych a umeleckých sektorov, jednoducho na rozvíjanie kultúry. Lisabonská rada vlani na jar dosiahla niečo dôležité: kultúrne sektory alebo, takzvaný, kultúrny priemysel sa po prvýkrát spomenul v Lisabonskej stratégii, ktorému bola zverená úloha významne prispieť k hospodárskemu rastu a zamestnanosti. Pomáha to prekonať klasické rozdelenie, že kultúra stojí peniaze a obchod peniaze prináša. Kultúra kráča ruka v ruke s hodnotami s rozširujúcimi sa rozmermi trvalo udržateľného hospodárskeho rozvoja. Z nedostatku kultúry vyplývajú obchodné problémy, ako aj politické a iné problémy. Mám tým na mysli, že kultúra by sa mala vnímať ako dôležitý aktér a mala by sa podporovať rôznymi spôsobmi tak, aby prosperovala. Som preto rád, že dokonca aj v Komisii dosahujeme väčší úspech s týmto horizontálnym prístupom, a to aj vďaka minuloročnému rozhodnutiu.

Nechcem, aby bola moja odpoveď príliš dlhá. Nové členské štáty prispievajú prostredníctvom svojej kultúry, svojho rozsiahleho dedičstva, svojich čerstvých spomienok na rozdelenú Európu alebo na minulosť, ktorá bola oveľa dramatickejšia v druhej polovici 20. storočia. Mnohými spôsobmi sa však môžu učiť od starších (tradičných) členských štátov, ktoré, napríklad, majú oveľa dynamickejšie metódy financovania kultúry, rozvoja kultúrneho vzdelávania a zaoberajú sa mnohými otázkami, ktoré by sa mali podporovať aj v nových členských štátoch. Politiky a vlády sa nemôžu správať ku kultúre ako k zostatkovému problému: „ak zostanú peniaze, samozrejme, že niečo dáme aj do kultúrneho sektora, ale nie je to priorita ani kľúčová téma”.

Po druhé by som chcel odpovedať na to, čo povedal pán Reinhard Rack o bremene minulosti. Trochu som sa dotkol otázky pamäte už skôr: zohráva dôležitú úlohu v v otázkach identity; učí nás neopakovať tragédie minulosti. V mojej odpovedi pánovi Berndovi Posseltovi som sa odvolal na program Európa pre občanov 2007- 2013. Tento program umožní Európskej únii v priebehu siedmich rokov spolufinancovať projekty zamerané na zachovanie živých spomienok z obdobia diktátorstva, ako aj na obete nacizmu and stalinizmu. Domnievam sa, že je to veľmi dôležitá výzva, pretože nám pomáha uvedomiť si, že všetko, čo máme, – slobodu, demokraciu a zjednotenú Európu – sa nestalo náhodou alebo štandardne a že stále existuje určité pokušenie, menšie alebo väčšie, smerovať k totalite a forme zjednodušovania. Nezabúdajme na to, že v každej generácii musíme rozvíjať hodnoty: technológie a budovy sa ľahko prekonajú, ale hodnoty sa musia vštepovať do mysle a srdca každého už od detstva.

Chcel by som vás preto vyzvať, aby ste tieto nástroje využili na kultúrnu alebo spoločenskú spoluprácu, aby ste ich využili na zachovanie našich spomienok, pre dobro našich sŕdc a našich myslí. Podľa môjho názoru je to presne úloha pre tých, ktorí zažili tieto časy a ktorí si pamätajú udalosti, pre tých, ktorí pochádzajú z krajín, ktoré boli v určitej šedej zóny alebo za železnou oponou. V každom prípade dnešná Únia by mala poskytnúť priestor na pripomínanie si a rozvíjanie Spoločenstva.

  Predsedajúca. − Z dôvodu časového obmedzenia teraz pristúpime k otázkam pre komisára pána Mandelsona. Odpovede na otázky 38 až 40 budú preto písomné.

  Jim Higgins (PPE-DE). – Rozprava o Lamfalussyho procese nám umožnila venovať otázkam v obmedzenom čase 30 minút. Z toho dôvodu som tu nemohol byť. Pochopil som, že otázky začali o 18.00 hod. že pre prvého komisára bolo 30 minút a potom že budem ako druhý v poradí dávať otázku ďalšiemu komisárovi.

Postupy v tejto snemovni sú absolútne nenormálne. Mal by to byť vzor organizácie. Typ organizácie a typ postupov, ktorý u máme, by nepripustili ani v najneorganizovanejšej mestskej alebo miestnej rade v celej Európskej únii. Je to absolútne nenormálne.

Čas vyhradený na otázky by mal byť neporušiteľný a nemalo by vôbec dochádzať k žiadnemu predlžovaniu. Diskriminuje to tých poslancov, ktorí dávajú otázky v primeranom predstihu a neexistuje pre to žiadne ospravedlnenie.

  Predsedajúca − Upozornila som na začiatku otázok vo vyhradenom čase, že máme meškanie a že je to mimoriadne nešťastná situácia. Vynasnažím sa zistiť, či to bolo spôsobené tým, že sme mali predtým toľko rozpráv, ktoré zapríčinili toto oneskorenie. Zodpovednosť za otázky vo vyhradenom čase beriem naozaj vážne.

Čo sa týka vašej vlastnej otázky, poznamenala som pred chvíľou, že v tejto snemovni sú ďalší poslanci, ktorí trpezlivo čakali na zodpovedanie svojich otázok a neodišli kvôli iným povinnostiam. Uvedomujem si, že všetci máme veľmi nabitý kalendár aj program, ale práve preto som prísne dodržala pravidlá a uprednostnila tých poslancov, ktorí zostali v snemovni. Je mi ľúto, ale pravidlá sú celkom jasné.

  Predsedajúca. − Otázka č. 41, ktorú predkladá Georgios Papastamkos (H-0076/08)

Predmet: Vyriešenie sporu medzi EÚ a USA týkajúceho sa geneticky modifikovaných organizmov (GMO) vo Svetovej obchodnej organizácii (WTO)

11. januára 2008 uplynula primeraná doba (RPT) na súlad EÚ s postupom orgánu WTO na urovnávanie sporov, ktorý sa týka opatrení na poverenie/oprávnenie a predaj geneticky modifikovaných organizmov (GMO). Podľa vyhlásení americkej vlády sa USA dohodli s EÚ na dočasnom pozastavení uplatňovania postupu obchodných sankcií s cieľom poskytnúť EÚ príležitosť preukázať významný pokrok v schvaľovaní biotechnologických.' výrobkov. Spojené štáty vyjadrili aj svoju nespokojnosť so zámerom francúzskej vlády uviesť do účinnosti ochranné ustanovenie s cieľom zakázať kultiváciu rôznych odrôd kukurice, ako to už urobili iné členské štáty.

Aké je východisko Komisie pre rokovania s cieľom dosiahnuť „priateľské” vyriešenie tejto záležitosti a zabrániť odvetným opatreniam voči EÚ, pri čom zároveň umožniť dodržiavanie prísneho regulačného rámca vo vzťahu ku geneticky modifikovaným organizmom (GMO)?

  Peter Mandelson, člen Komisie − Vyriešenie sporu, ktorý uviedol ctený pán poslanec, by sa uľahčilo, ak by EÚ dokázala navrhovateľovi, že jej regulačný postup bol uspokojivý a viedol k schváleniam bez zbytočného odkladu vždy, keď sa nezistili riziká ohrozenia zdravia alebo životného prostredia, alebo keď sa tieto riziká dali zvládnuť.

Okrem toho by sa malo nájsť riešenie, pokiaľ ide o vnútroštátne ochranné opatrenia, ktoré podliehajú postupom (konaniam) WTO, o ktorých sa zistilo, že nie sú vedecky podložené, a preto nie sú zlučiteľné s pravidlami WTO.

V obidvoch prípadoch sa Komisia musí spoliehať na spoluprácu členských štátov. Záväzky, ktoré pre nás vyplývajú, sú preto jasné a nemôžeme sa vyhnúť zodpovednostiam.

Spojené štáty medzitým súhlasili s tým, že nepristúpia k okamžitým odvetným sankciám. Na základe zistení skupiny pre posúdenie zhody o tom, že Európska únia nedodržala uplatňovanie rozhodnutí poroty WTO, by sa však mohli začať príslušné konania. Účinné fungovanie regulačného systému Európskej únie nie je len v záujme navrhovateľov ETO, ale aj samotnej Európskej únie.

Väčšina súčasných zdrojov potravy pre zvieratá sú krajiny, ktoré vyvíjajú biotechnologické výrobky. Preto je potrebné naše urýchlené schválenie bezpečných GMO výrobkov na účely potravy, aby sa v EÚ zabezpečila konkurencieschopnosť odvetvia hospodárskych zvierat. V EÚ napríklad odvetvie ošípaných čelí rastúcim ťažkostiam v získavaní potravín za primerané ceny, pričom ceny bravčového mäsa klesajú. Inými slovami, čím dlhšie budeme odkladať naše schválenia, tým väčšie bude riziko pre farmárke potreby v Európe.

  Georgios Papastamkos (PPE-DE). – (EL) Pani predsedajúca, pán komisár, v prípade obchodnej vojny medzi EÚ a Spojenými štátmi z dôvodu geneticky modifikovaných organizmov, o akej výške možných sankcií sa uvažuje a ako sa budú uplatňovať?

  Peter Mandelson, člen Komisie − Výšku odvetného opatrenia by určila realizačná skupina WTO. Ale možné odvetné opatrenia by mohlo byť veľmi vysoké. V skutočnosti by mohlo ísť o stovky miliónov dolárov. Mohlo by sa uplatňovať na výrobky EÚ pochádzajúce z rôznych členských štátov, nielen z tých, ktoré prijali vnútroštátne ochranné opatrenia voči GMO.

Takže by tieto zodpovedné členské štáty nielen vystavovali svojich producentov a vývozcov riziku odvetných opatrení. Svojimi opatreniami by okrem svojich vlastných vývozcov ohrozovali aj vývozcov mnohých členských štátov.

Dúfam, že pri preskúmaní postupov, ktorý prijímajú, zoberú do úvahy aj tieto dôsledky.

  Mairead McGuinness (PPE-DE). – Mal by som poďakovať komisárovi za jeho jasné vysvetlenie, pretože toto je obrovský problém pre odvetvie potravy pre zvieratá. Ale vidí, tak ako vidím ja, rastúcu neochotu medzi spotrebiteľmi pripustiť realitu potravinového trhu v EÚ? Veľmi účinným spôsobom uvádza otázky vplyvu na konkurencieschopnosť nášho sektoru hydinového mäsa a bravčového mäsa. Možno v neskoršej etape môžeme diskutovať viac o pravidlách WTO v mimoobchodných vzťahoch a o rokovaniach týkajúcich sa všeobecne konkurencieschopnosti poľnohospodárstva, ktoré v súčasnosti prebiehajú.

  Peter Mandelson, člen Komisie.− Domnievam sa, že sa dívame na veľké množstvo nesprávnych informácií, skreslených skutočnosti a panikárenia, ktoré ovplyvňuje niektoré časti verejnej mienky. Myslím si, že keby sa verejnosti poskytol reprezentatívnejší rámec informačných zdrojov a objektívnejšie informácie a keby sa zohľadnili následky a dôsledky niektorých prijatých opatrení, potom by dosť pravdepodobne prišli k iným záverom. .

Spotrebitelia by samozrejme mali vedieť, čo konzumujú. Spotrebitelia by tiež mali maž možnosť výberu medzi genericky modifikovanými organizmami a tými, ktoré nie sú geneticky modifikované. V súčasnosti im túto možnosť výberu upierajú predsudky proti geneticky modifikovaným organizmom.

  Predsedajúca − Otázka č. 42, ktorú predkladá Bart Staes (H-0079/08)

Predmet: Hĺbkové hodnotenie dohôd o hospodárskom partnerstve (EPA)

Vlády štátov AKT, ktoré sa dohodli na liberalizácii obchodu s tovarom nemajú dostatočnú rokovaciu právomoc týkajúcu sa záležitostí ich skutočného záujmu. Zatiaľ čo musia robiť veľké ústupky v dohodách EPA, Európa nevstupuje do žiadnych záväzkov týkajúcich sa dôležitých otázok, ako je zdokonalenie pravidiel o pôvode, poskytovanie subvencií alebo rozširovanie rozvojovej pomoci.

Súhlasí Komisia s tým, že tieto krajiny by mali mať viac času na to, aby dosiahli k riadne dohodnutým dohody o hospodárskom partnerstve, že by mali mať lepšiu podporu v propagácii svojej rokovacej schopnosti a že je preto potrebné hĺbkové hodnotenie a preskúmanie existujúcich dohôd, ktoré sú ešte ďaleko od toho, aby boli „rozvojových nástrojov”!

Otázka č. 43, ktorú predkladá Thijs Berman (H-0080/08)

Predmet: Dohody o hospodárskom partnerstve

Uplynutím termínu 1. januáry 2008 týkajúceho sa dohôd o hospodárskom partnerstve s krajinami AKT vyvolalao v týchto krajinách značnú neistotu. Dohody uzavreté o oslobodení pre vývozy, ochranných doložkách, zdokonalených pravidiel o pôvode, posyktovaní subvencií, alebo rozšírení rozvojovej pomoci sú často neprimerané a preto majú v dotknutých krajinách malú podporu. Je Komisia priparavená uskutočniť hĺbkové hodnotenie existujúcich dohôd? Aké ossobitné opatrenia príjme v tejto oblasti a v rámci akého rámca?

Otázka č. 44, ktorú predkladá Claude Moraes (H-0085/08)

Predmet: Meranie vplyvu dohôd o hospodárskom partnerstve

Komisia sa nedávno dohodla na úplnej dohode o hospodárskom partnerstve (EPA) s Karibskou oblasťou, ako aj na rade predbežných dohôd, čo pravdepodobne vedie k úplným dohodám o hospodárskom partnerstve s ostatnými krajinami alebo regiónmi. Pokrok, ktorý sa zatiaľ dosiahol, bol veľmi jasne prezentovaný tento rok v januári Výboru pre rozvoj Európskeho parlamentu a oceňujeme náročnú prácu, ktorou do procesu prispel pán komisár.

Poukázali ste však aj na úlohy, ktoré sú pred nami. Okrem iného ste uviedli, že je dôležité, aby sa našli spôsoby monitorovania implementácie a vplyvov nových dohôd..

Má Komisia v tejto chvíli nejaké približné odhady pozitívneho vplyvu posledných dohôd na príjmy afrických farmárov ako ja na konečné ceny európskych spotrebiteľov? Ako plánuje Komisie postupovať pri vypracovaní techník na monitorovanie a meranie ich zavedenia a vplyvu?

Otázka č. 45, ktorú predkladá David Martin (H-0122/08)

Predmet: Dohody o hospodárskom partnerstve

Môže Komisia poskytnúť najnovšie informácie o EPA?

Otázka č. 46, ktorú predkladá Sarah Ludford (H-0124/08)

Predmet: Dohody o hospodárskom partnerstve

Prečo sa vám nepodarilo presvedčiť kritikov o tom, že dohody o hospodárskom partnerstve sú spravodlivé pre rozvojové krajiny?

Otázka č. 47, ktorú predkladá Hélène Goudin (H-0153/08)

Predmet: Partnerské dohody s rozvojovými krajinami

Väčšina krajín AKT podpísala dohody o hospodárskom partnerstve s EÚ. Celý rad dobrovoľných organizácií sa nedomnieva, že dohody dosiahnu stanovené ciele, t.j. podporu hospodárskeho rozvoja v zmluvných krajinách. Hovorca Komisie uviedol, že dohody EPA by sa mohli v budúcnosti predložiť v rozprave a mohli by sa tak znovu prerokovať. Na druhej strane sa komisár pre obchod odstúpil od možnosti znovu rokovať o existujúcich dohodách.

Môže Komisia vyjasniť situáciu v tejto veci? Budú môcť rozvojové krajiny, ktoré podpísali partnerské dohody s EÚ, znovu o nich rokovať??

  Peter Mandelson, člen Komisie − Veci sa pohli dopredu od aktualizácie, ktorú Komisia uskutočnila v januári tohto roku. Právne texty pre dohodu o hospodárskom partnerstve s Karibskou oblasťou boli spoločne skontrolované a teraz začíname proces, ktorý vedie k podpisu a ratifikácii. V ostatných oblastiach pripravujeme podpísanie predbežných dohôd a uvažujeme o tom, ako ich nahradiť úplnými dohodami o hospodárskom partnerstve.

Práve som sa vrátil z cesty po južnej a východnej Afrike, navštívil som Lesotho, Južnú Afriku, Botswanu a Zambiu. Mal som stretnutia na úrovni ministrov s juhoafrickými regiónmi SADC a ESA a zúčastnil som sa na mnohých rokovaniach s pánom prezidentom Mbekim, ktoré sa mimochodom týkali práve dohôd EPA aj DDA. Zúčastnil som sa na všetkých stretnutiach s ESA aj SADC, na ktorých sa regióny zaviazali pokračovať v rokovaniach ďalej, neohliadať sa späť, nerozoberať do podrobností, čo sa dosiahlo so všetkými katastrofálnymi následkami, ktoré by to malo na bezpečnosť obchodu. Premietlo a to do spoločných vyhlásení, v ktorých sme sa spoločne a jasne zaviazali, že do konca tohto roku odsúhlasíme úplné dohody o hospodárskom partnerstve.

V posledných dňoch sme mali aj oficiálne stretnutia so Strednou a Západnou Afrikou. Stredná Afrika chce mať úplnú dohodu o hospodárskom partnerstve do júla tohto roka a Západná Afrika chce dosiahnuť úplnú dohodu o hospodárskom partnerstve do polovice roku 2009. Nakoniec, tichomorský región sa radí o dohode EPA vnútorne, ale platí dohodnutý cieľ, že úplná dohoda EPA bude ukončená v roku 2008.

Je mi jasné, že väčšina oblastí sa teraz po vývoji z minulého decembra prechádza z obdobia hodnotenia a úvah a opäť jasne prehlasuje svoj záväzok posunúť sa vpred k úplným dohodám o hospodárskom partnerstve. Je to dôležitý signál ich záväzku integrácie obchodu a rozvojových stratégií pokrokovým spôsobom, ktorý je smeruje do budúcnosti. Je to záväzok, ktorý vítam.

Naše záväzky týkajúce sa úplných dohôd o hospodárskom partnerstve pre celé oblasti, ktoré zahŕňajú celý rozsah obchodných problémov, problémov súvisiacich s obchodom a rozvojom, zostávajú nezmenené. Krajiny, ktoré nepatria medzi najmenej rozvinuté, ako Keňa, Pobrežie Slonoviny a iné, sa medzitým vyjadrili, že prostredníctvom predbežných dohôd chránili tisícky pracovných miest v poľnohospodárstve a najmenej rozvinuté krajiny (LDC) ako Tanzániu a Lesotho, sa pochvalne vyjadrili o zlepšeniach pravidiel pôvodu. Citlivé poľnohospodárske odvetvia sú chránené a krajiny AKT majú teraz čas a priestor na vypracovanie dosiahnutia úplných regionálnych dohôd.

Dohody o hospodárskom partnerstve sa musia dôsledne sledovať z hľadiska pomoci aj obchodu. Z toho dôvodu dohoda o hospodárskom partnerstve s Karibskou oblasťou zavádza kompresívne monitorovacie opatrenia vrátane parlamentných a ostatných poradných podvýborov. Predtým, než sa zavedú akékoľvek dôležité opatrenia na liberalizáciu obchodu, budú predbežné dohody nahradené úplnými dohodami o hospodárskom partnerstve, ktoré zahŕňajú podobné ustanovenia pre tým, než sa na stranu AKT uplatnia akékoľvek skutočné liberalizačné záväzky.

  Bart Staes (Verts/ALE). – (NL) Pán komisár, zapisujem si vašu odpoveď. Vrátime sa k tomu neskôr. Nemôžete však poprieť, že väčšina krajín AKT má veľmi neprimerané možnosti na rokovanie a niekedy sa ocitnú v situácii, kedy nemajú na výber a sú postavené pred hotovú vec. Práve minulý týždeň - a to vôbec nesúvisí s krajinami AKT – som sa stretol s pánom Pinzonom, vedúcim odborových zväzov z Guatemaly, ktorý mi povedal o svojej ťažkej situácii, ako vedúceho odborových zväzov, počas rokovaní medzi Európskou úniou a Strednou Amerikou.. Táto situácia je bežná v krajinách, v ktorých sú určité spoločenstvá alebo pozície mimoriadne slabé.

Moja otázka znie takto: môže pán Komisár zabezpečiť, aby určité práva, napríklad práva odborových zväzov a medzinárodné pracovné páva, boli záväzné v tých druhoch obchodných dohôd o hospodárskom partnerstve aj dohôd s ostatnými globálnymi blokmi, ako je Stredná Amerika, tak, aby boli tieto práva uznávané? Nie som síce odborník v tejto záležitosti, ale mám dojem, že dohody majú v tomto ohľade veľké medzery.

  Peter Mandelson, člen Komisie . − Keď som sa naposledy díval na zoznam krajín AKT, Guatemala nebola medzi nimi zaradená. V Strednej Amerike žiadnu krajinu nemáme.

Preto by som ctenému pánovi poslancovi poradil, aby hľadal iné zdroje svojich informácií, ako od tých, ktorí v súčasnosti žijú a pracujú v krajinách AKT.

  Glenis Willmott (PSE). – Dohody o hospodárskom partnerstve boli pôvodne chápané ako obchodné a rozvojové dohody, ktoré presahujú čisto obchodný prístup na trh.

Mohol by sa pán komisár vyjadriť k rastúcim obavám, že predbežné partnerské dohody vytvárajú stále väčšie obchodné nepriateľstvo medzi africkými národmi – jedným z príkladov je Keňa? Na podporu týchto dohôd zo strany Kene sa jej susedia dívajú ako na podkopávanie úsilia kontinentu o radikálnejšiu pozíciu týkajúcu sa dohôd o hospodárskom partnerstve.

  Peter Mandelson, člen Komisie . − Veľmi ľutujem, ale neviem, ktorí susedia Kene zaujali takúto pozíciu. Pokiaľ ma ctená pani poslankyňa nebude informovať, o ktorej krajine konkrétne hovorí, podľa mojich informácií sa tieto krajiny zaviazali k predbežným dohodám rovnako, ako to urobila Keňa.

Všetko, čo chcem povedať, je to, že predbežné dohody sa týkajú prístupu tovaru na trhy. Sú to predbežné dohody, ktoré boli uzatvorené pred konečným termínom WTO koncom decembra s tým cieľom, aby krajiny, ako je Keňa, ktoré nepatria medzi najmenej rozvinuté krajiny, a preto sa ich netýka opatrenie “všetko okrem zbraní”, mali zabezpečené svoje obchodné priority, ako aj prístup na európsky trh tak, aby po 1. januári nedošlo k prerušeniu obchodu. Je to z toho dôvodu, že naši partneri v Keni a iných podobne umiestnených krajín, prejavili svoju spokojnosť s tým, ako ďaleko sme postúpili a akú pružnosť, sme preukázali, aby sme sa uistili o tom, že do konca roku prekonali hranicu.

  David Martin (PSE). – Prijali by ste to, že ak okrem zabezpečenia zlučiteľnosti vzťahu medzi krajinami AKT a EÚ s WTO by jedným z kľúčových cieľov dohôd o hospodárskom partnerstve bolo zabezpečenie zvýšenia obchodu medzi rozvojovými krajinami?

Mohli by ste v tejto súvislosti preskúmať možnosť zvýšenia a lepšieho zameranie našej obchodnej pomoci s cieľom zabezpečiť, aby sa výhody obchodu medzi rozvojovými krajinami realizovali prostredníctvom týchto dohôd o hospodárskom partnerstve?

  Peter Mandelson, člen Komisie. − Dôrazne podporujem toto stanovisko a chcel by som využiť túto príležitosť, aby som vyzval naše členské štáty, aby splnili svoje záväzky, ku ktorým sa zaviazali pri poskytovaní obchodnej pomoci, čo považujem, že je na ich strane obchodnej dohody, aby sa prispôsobili záväzku, ku ktorému sa zaviazala Komisia.

Záväzok, ku ktorému sme sa zaviazali, je veľmi dôležitý záväzok, ktorý sa členské štáty predtým zaviazali splniť. Verím, že to teraz v praxi robia a že splnia očakávania našich kolegov v krajinách AKT.

  Sarah Ludford (ALDE). – Nie som odborníkčka v tejto oblasti – ako pravdepodobne ani mnoho ďalších autorov otázky – chcela by som len vedieť ako, a tiež ma dosť zaujíma, že prečo, oponenti dohôd o hospodárskom partnerstve vychádzali z tlače. Prečo nie je možné radšej objasňovať výhody dohôd o hospodárskom partnerstve? Je to jednoducho preto, lebo tí, ktorí im oponujú, neuznali výhody liberalizácie obchodu, ktoré ja uznávam, a chceli len zachovať protekcionizmus?

Prečo Komisia bola schopná a ostatní, snáď, neboli schopní presadiť to, aby ich hlasy bolo v tlači dostatočne jasne počuť?

  Peter Mandelson, člen Komisie. − Naše hlasy bolo počuť tam, kde na tom záleží – medzi tvorcami politiky, ministrami a prijímateľmi rozhodnutí. Nemôžem zodpovedať za tlač; tie časy, keď som mohol zodpovedať za to, čo sa v tlači písalo, sú už dávno za mnou.

V prípade mnohých našich partnerov na rokovania v rámci krajín AKT partneri prijali dôvody naozaj veľmi dobre. Vo väčšine prípadov po predložení predbežných dohôd majú mnohí záujem nielen ich podpísať v plnom rozsahu, ale aj pristúpiť k rokovaniu o úplných dohodách o hospodárskom partnerstve s cieľom prejsť od tovaru k službám, investíciám a k ostatným pravidlám súvisiacim s obchodom, pretože si uvedomujú, že na nich spočíva ďalšia veľká časť hodnoty rozvoja.

- Očividne sa zvyšoval určitý druh nesúhlasu s dohodami o hospodárskom partnerstve – hlavne, hoci nie úplne, u ľudí, ktorí sa podozrievavo stavajú k obchodu, sú antiglobalisti (čokoľvek to znamená) a ktorí veria, že by bolo lepšie, keby boli krajiny AKT v určitom zmysle slova odstavené, izolovanejšie od medzinárodného hospodárstva, ale, povedal by som, uväznené v minulosti. Nemyslím si, že to má niečo odporúčať, ale má to príťažlivosť zjednodušujúcich sloganov, ktoré ľahko upútajú pozornosť a o ktorých sa dá jednoducho písať, zatiaľ čo skutočná politická podstata a obsah, ktorého sa to týka, je komplexnejší. Ale tí, ktorí sa neboja do toho pustiť, vidia hodnotu a vidia možné výhody. Preto sa ich mnohí v AKT snažia chopiť.

  Paul Rübig (PPE-DE). – (DE) Pán komisár, zaujímalo by ma, či sa pre partnerské dohody s rozvojovými krajinami formulujú stratégie v oblasti obnoviteľných zdrojov energie, pretože je pre nás, samozrejme, dôležité, aby sa všade tam, kde sa uskutočňuje výroba, náklady znižovali príkladným spôsobom na minimum a pritom aby sa zároveň aj primerane zdanila spotreba nebezpečného tovaru. Mohli by ste uvažovať o začlenení tohto do týchto dohôd?

  Peter Mandelson, člen Komisie. − Pre všetky obchodné dohody, ktoré presadzujeme prostredníctvom rokovaní, a dohody o hospodárskom partnerstve nie sú výnimkou, platí rozmer trvalej udržateľnosti.

Musíme sa však riadiť záujmami krajín AKT a ich sprostredkovateľmi, ako aj ich vnímaním svojich záujmov. Takže kým sa nebudeme hanbiť predkladať takéto otázky, nemôžem sa zaručiť za to, že ich prijmú tí, s ktorými sme zapojení do týchto rokovaní.

  Predsedajúca. − Otázky, ktoré neboli zodpovedané pre nedostatok času, budú zodpovedané písomne (pozri prílohu).

  Predsedajúca. − Týmto sa končia otázky vo vyhradenom čase.

(Rokovanie bolo prerušené o 19.55 hod. a pokračovalo o 21.00 hod.)

PREDSEDÁ: PÁN MAURO
podpredseda