Doslovný zápis z rozpráv

Utorok, 11. marca 2008 - Štrasburg

1. Otvorenie zasadania

PREDSEDÁ: PÁN PÖTTERING
predseda

  Predseda. − Otváram zasadnutie Európskeho parlamentu 2008 – 2009.

2. Otvorenie rokovania

(Rokovanie sa začalo o 9.00 h.)

3. Vyhlásenie predsedníctva

  Predseda. − Dnes si pripomíname štvrtý európsky deň obetí terorizmu. Je to deň, ktorý si musíme uchovať v pamäti, aby sme si spomínali na všetkých tých, ktorí sa stali nevinnými obeťami terorizmu.

Teroristické útoky v Madride 11. marca 2004 – pred štyrmi rokmi – a v Londýne 7. júla 2005 si vyžiadali mnohé obete a zanechali mnoho rodín, ktoré hlboko zasiahla krutosť terorizmu.

Len minulý piatok teroristická organizácia ETA znovu vraždila. Isaías Carrasco, bývalý socialistický člen rady, bol zavraždený, keď odchádzal z domu v Mondragóne. Rád by som vyjadril našu najhlbšiu sústrasť celej jeho rodine.
Ako predseda Európskeho parlamentu a v vo svojom mene by som vás rád znovu uistil, že obete terorizmu – kdekoľvek na svete – nám nikdy nevymiznú z pamäti. Dnes si pripomíname Isaíasa Carrasca a všetky obete terorizmu, aby sme uistili obete šialenstva teroristických útokov o našom rešpekte a súcite. Sú a navždy zostanú v našich srdciach a v našej práci. Súcit a solidarita so všetkými rodinami obetí je povinnosťou nás všetkých.

Európsky parlament sa aktívne zapája do boja proti terorizmu a podporuje obete teroristických útokov. Nemôžem dostatočne často opakovať, že pre terorizmus neexistuje žiadne ospravedlnenie. Preto musíme zvoliť jednotný prístup v tomto boji na základe právneho poriadku a s celou silou práva.

Dámy a páni, povstaňte, prosím, zo svojich stoličiek a venujte minútu ticha na pamiatku obetí terorizmu.

(Parlament vstal a dodržal minútu ticha.)

4. Kroky podniknuté na základe uznesení Parlamentu: pozri zápisnicu

5. Predložené dokumenty: pozri zápisnicu

6. Rozprava o prípadoch porušenia ľudských práv, demokracie a princípov právneho štátu (oznámenie o podaných návrhoch uznesenia): pozri zápisnicu

7. Ročná politická stratégia na rok 2009 (rozprava)

  Predseda. − Ďalším bodom je oznámenie Komisie o politickej stratégii na rok 2009.

  José Manuel Barroso , predseda Komisie − Pán predseda, som veľmi rád, že môžem predložiť politickú stratégiu Komisie na rok 2009, ktorou sa ustanovujú hlavné politické priority plánované Komisiou na nasledujúci rok.

Ako viete, cieľom politickej stratégie na rok 2009 je podnietiť dialóg s ostatnými inštitúciami, najmä s Európskym parlamentom o tom, aké by mali byť priority na budúci rok. Tento dialóg je nevyhnutný na zaistenie riadnej prípravy pracovného programu Komisie na rok 2009.

Rok 2009 bude výnimočný, bude to prechodný rok s veľkým významom, a som si istý, že bude poznačený pravdepodobným vstupom do platnosti novej Európskej zmluvy, Lisabonskej zmluvy. Rok 2009 bude aj symbolicky veľmi dôležitý, lebo budeme mať príležitosť osláviť 20 rokov od pochodu slobody po páde Berlínskeho múru, takže je to veľmi dôležitá príležitosť pripomenúť si slobodu a znovuzjednotenie Európy.

Bude to zároveň rok volieb nového Európskeho parlamentu a novej Komisie, takže to, čo urobíme počas prvých šiestich mesiacov roka 2009, určí náladu pre európske voľby. Bezproblémová implementácia Lisabonskej zmluvy zaistí, aby bola Európska únia schopná čeliť výzvam budúcnosti. Dúfam a očakávam, že budeme svedkami dokončujúcich úprav najnáročnejšieho systému na svete v boji s klimatickými zmenami a podporou energetickej bezpečnosti. Je mimoriadne dôležité, aby sme to urobili najneskôr v prvom polroku 2009 tak, aby bola Európska únia pripravená rozhodujúcim spôsobom prispieť k svetovým rokovaniam na konferencii v Kodani na konci budúceho roka.

Ale najskôr krátko o roku 2008. Za predpokladu inštitucionálnych zmien, ktoré majú nastať, a najmä konca legislatívneho obdobia, Komisia vyvinula všetko úsilie, aby zaistila, že nové legislatívne návrhy zahrnuté v pracovnom programe na rok 2008 boli naplánované na prijatie Kolégiom do konca roka 2008. V pracovnom programe je naplánovaných tridsaťpäť legislatívnych iniciatív. Budeme pracovať zo všetkých síl a snažiť sa minimalizovať tie, ktoré by mohli prísť v posledných mesiacoch roka, ako napríklad rámcová smernica o zmluvných právach spotrebiteľov, preskúmanie smernice o zdaňovaní energie a smernice o podmienkach vstupu a pobytu sezónnych pracovníkov a stážistov. Takisto vyvinieme maximálne úsilie, aby sme zaistili predloženie týchto návrhov v súlade s plánovaným harmonogramom s cieľom dodržať ho.

Veľmi dúfam, že Parlament bude schopný poskytnúť svoje stanovisko po prvom čítaní ku všetkým návrhom vyplývajúcim z pracovného programu Komisie do konca tohto volebného obdobia.

Rád by som zdôraznil, že pokiaľ ide o Komisiu, sme úplne schopní vypracovať všetky strategické iniciatívy, ktoré sme oznámili a teda zopakovať náš rekordný výkon miery realizácie v objeme 96 %, ktorý sme dosiahli v roku 2007. Je to najvyššia miera realizácie v histórii práce Komisie.

Pokiaľ ide o rok 2009, Komisia sa bude držať svojich ambícií zabezpečiť Európe výsledky prinášajúce konkrétne výhody jej obyvateľom. Zameriame sa na dokončenie toho, čo sa začalo od začiatku nášho mandátu a vyvinieme maximálne úsilie, aby sme dosiahli strategické ciele stanovené v roku 2005 a aby sme riešili nadchádzajúce výzvy. Toto si bude, samozrejme, vyžadovať úzku spoluprácu Parlamentu a Komisie.

Vstúpenie reformnej zmluvy do platnosti si bude takisto vyžadovať, aby Komisia predložila mnoho návrhov, aby uplatnila svoje ustanovenia a zdôrazním tu tie návrhy, ktorými sa bude podporovať väčšia demokracia pre obyvateľov Európy, ich účasť, ako napríklad v prípade občianskej iniciatívy. Tešíme sa na rozpravy s Parlamentom v nadchádzajúcich týždňoch a mesiacoch o tom, ako môžeme s týmito návrhmi najlepšie napredovať počas prvých niekoľkých mesiacov ďalšieho roka.

Hlavné politické priority, ktoré Komisia avizuje na nasledujúci rok, sa opierajú o päť pilierov. Po prvé, podpora trvalo udržateľného rastu a zamestnanosti bude jadrom našej agendy a obnovenej Lisabonskej stratégie. Takisto budeme podporovať realizovanie inovačnej stratégie, prehĺbenie Európskeho výskumného priestoru a následné činnosti k prieskumu jednotného trhu. V tejto súvislosti sa teším na prijatie Európskeho technologického inštitútu v druhom čítaní – jednej z našich popredných činností – ktoré sa uskutoční dnes neskôr, a rád by som pogratuloval tomuto Parlamentu k výbornej práci, ktorú odviedol pri jeho dozrievaní.

Hlavné snahy budú smerovať k podpore prechodu na hospodárstvo s nízkymi emisiami a účinným využívaním zdrojov. Stretnutie v Kodani bude hlavným stretnutím s cieľom dosiahnuť dohodu o globálnej zmene klímy na obdobie po roku 2012. Európa si musí riadne pripraviť pôdu a udržať si svoju úlohu priekopníka v oblasti zmeny klímy. Bude potrebné podporiť prácu na tom, ako pomôcť s prispôsobením sa vplyvu zmeny klímy.

V ére globalizácie by sme sa mali snažiť zrealizovať spoločnú imigračnú politiku. Práca v tejto oblasti sa bude zameriavať na komunikáciu o imigrácii, ktorá sa má predložiť v júni 2008. Takisto budeme venovať pozornosť plneniu politík priameho záujmu obyvateľov prostredníctvom spoločného priestoru spravodlivosti, tvorením európskej odpovede na chemické, biologické a rádiologické hrozby, stratégiu zdravotnej starostlivosti Európskej únie a prostredníctvom prísnejšieho uplatňovania pravidiel bezpečnosti potravín a produktov.

Zrevidovaná a zmodernizovaná sociálna agenda bude tiež viesť naše činnosti v komplexnom prístupe s cieľom umožniť Európanom, aby odhalili svoj potenciál a výhody globalizácie a bude sa týkať mobility, integrácie, vzdelávania a nediskriminácie. Kľúčovými koncepciami tejto sociálnej agendy bude prístup, príležitosti a solidárnosť.

Nakoniec budeme podporovať náš cieľ konsolidovania úlohy Európy ako globálneho partnera. Rokovania o rozšírení budú pokračovať a bude sa ďalej rozvíjať proces asociácie a stabilizácie Balkánu. Zrealizujeme susedskú politiku a začneme operačné partnerstvá s africkými krajinami v rámci spoločnej stratégie Európskej únie a Afriky.

Vstup Lisabonskej zmluvy do platnosti výrazne pozdvihne vonkajší profil Únie. S cieľom pretaviť tento nový rámec do činnosti bude hlavnou úlohou Komisie pomôcť ustanoviť Európsky útvar vonkajšej akcie – to všetko na rok 2009, ak sa dodržia všetky harmonogramy tak, ako dúfame.

Rok 2009 bude dôležitým rokom, aj pokiaľ ide o prípravu pôdy pre budúce financovanie politík Únie. Výsledky konzultácie, ktorá práve prebieha o preskúmaní rozpočtu, nám pomôže pripraviť pôdu pre ďalší viacročný finančný rámec, ktorý by mala na ďalšom zasadnutí navrhnúť Komisia.

Tak ako v minulých rokoch, v ročnej politickej stratégii sa navrhujú komunikačné priority na rok 2009. V úvode k európskym voľbám sa bude Komisia snažiť maximalizovať svoju prácu v partnerstve s ostatnými inštitúciami a pomôcť rozprúdiť živú diskusiu o európskych politikách. Výročná politická stratégia je len začiatkom procesu vedúceho k prijatiu právnych predpisov Komisie a pracovného programu v októbri.

Komisia sa teší na pravidelný dialóg s Parlamentom o prioritách, v ktorých sa má v roku 2009 napredovať. Viem, že Parlament chce prijať plenárne uznesenie o právnych predpisoch Komisie a pracovnom programe v septembri niekoľko týždňov predtým, ako prijmeme pracovný program na rok 2009. Toto plenárne rozhodnutie bude vyplývať zo súhrnnej správy odzrkadľujúcej výsledky nášho pravidelného dialógu. Malo by nám priniesť úplne odôvodnené politicky podložené indikácie oblastí, v ktorých Parlament zastáva taký názor, že by na ne Komisia mala zamerať svoje odhodlanie a politiky v roku 2009, a to vo vhodnom čase na návrh pracovného programu, zameriavajúc sa na európsku pridanú hodnotu a plne rešpektujúc zásady subsidiarity a proporcionality.

Preto je dnes moje posolstvo pre vás také, že sa veľmi teším na túto možnosť spolupráce s vami na tomto veľmi dôležitom programe na rok 2009. Pracujme spolu s cieľom vytvoriť priestor na činnosť v roku 2009 tak, aby Európa naďalej tvorila konkrétne výsledky v prospech našich občanov.

(potlesk)

  Hartmut Nassauer, v mene skupiny PPE-DE – (DE) Pán predseda, pán predseda Komisie, dámy a páni, Komisia vytvára svoj legislatívny program na rok 2009 zo svojich strategických priorít prosperity, solidarity, slobody, bezpečnosti a silnejšej Európy vo svete úplne vhodným spôsobom s našou podporou v dôsledku svojich priorít na rok 2009 týkajúcich sa trvalo udržateľného rastu, zamestnanosti v období globalizácie a zdrojovo účinného hospodárskeho priestoru s nízkymi emisiami CO2. Toto sú spoločné menovatele legislatívnej práce v roku 2009 a rád by som Vás uistil, pán predseda Komisie, o vyjadrení podpory Skupine Európskej ľudovej strany (kresťanskí demokrati) a európskych demokratov.

Keby som tu mal teraz urobiť nejaké ďalšie poznámky kritického charakteru, tieto by boli nesprávne pochopené v preklade. Predovšetkým by som vás chcel podporiť. V čom? Po prvé, budúci rok je rokom novej zmluvy. Po druhé, je to volebný rok, v ktorom k nám budú rozprávať občania. Vo vašom úvode hovoríte, o čom je nová zmluva: keby sa národné procesy ratifikácie ukončili, Lisabonská zmluva by mohla nadobudnúť účinnosť aj v roku 2009.

Predseda Komisie, prečo tak rezervovane? Prečo sa nehovorí: Komisia bude obhajovať túto novú zmluvu celou svojou silou a energiou, že už je jej dobrým ochrancom, ako je to pri existujúcich zmluvách? Vyjadrite svoj postoj otvorene, predseda Komisie! Postavte sa na čelo!

Druhý bod: budúci rok sa budú žiadať občania a nie každá podrobnosť právnej úpravy je v ich záujme, ale len celkový výdobytok, prijatá línia. V tomto prípade je obmedzenie byrokracie niečo, čo by mohlo zabezpečiť schválenie občanov. Ukážte preto novú kultúru subsidiarity! Neprehľadávajte do konca roka acquis, ale vyšlite signál pred voľbami budúci rok. Aj tu máte našu podporu.

(potlesk)

  Hannes Swoboda, v mene skupiny PSE. – (DE) Pán predseda, pán Nassauer, náš predseda Komisie nie je taký slabý. Už odolal mnohej kritike. Verím však, pán predseda Komisie, že náš spoločný cieľ – keď počúvam vaše príhovory a čítam vaše rozhovory - je, že v roku 2009 by sme mali tiež pokračovať v rozvíjaní sociálnej a ekologickej Európy v globalizovanom svete.

Viete, že sociálne aspekty ležia mimoriadne blízko k našim srdciam a takisto viete, že sme sa mimoriadne zaujímali napríklad o rozhodnutie Európskeho súdneho dvora v súvislosti s prípadom Laval. Dúfame, že my v Parlamente a vy v Komisii môžeme na tom pracovať spolu tak, aby občania necítili, že sociálne úspechy, ktoré sme dosiahli s určitými ťažkosťami, sa znovu nedokončia falošnou kvantitatívnou hospodárskou súťažou. Pri kvalitatívnej hospodárskej súťaži stojíme v rámci Európy, hospodárskej súťaži, ktorú, samozrejme, musí Európa podporovať, berúc do úvahy environmentálne obavy. Sociálny prvok je však pre nás ako pre sociálnych demokratov, ústredný.

Pokiaľ ide o predmet životného prostredia, ďakujem Komisii za jej návrhy, ktoré sú veľmi pokrokové. Ako aj vy, aj my deklarujeme našu vieru v trvalo udržateľný rozvoj tohto kontinentu. Trvalá udržateľnosť pre nás sa takisto vzťahuje na Európu ako priemyselnú základňu – takú, ktorá sa musí prispôsobiť a prijať ekologické ciele a v ktorej musia existovať povinnosti a stimuly. Spolu musíme pracovať na zabezpečení toho, aby mal priemysel a hospodárstvo hlavnú úlohu v budúcnosti v oblasti výroby na tomto kontinente, v záujme pracovných miest, lebo ekologické ciele sú úplne kompatibilné s Európou ako priemyselnou základňou. Je to tiež úloha, ktorú musíme vykonávať spolu.

Túto úlohu môžeme vykonať, len ak presvedčíme aj ostatných partnerov – Spojené štáty, Čínu a Indiu – aby prijali rovnaké ekologické ciele. Okrem toho, môžeme ju vykonať, len ak sa spojíme aj s našimi susedmi, ak vytvoríme spoločnú politiku s našimi susedmi. Viete, že nie sme úplne spokojní s mnohými stratégiami, ktoré sa vyvíjajú.

Napríklad pokiaľ ide o Balkán, nedávno sme navrhli, že popri lisabonskom procese by mal byť takzvaný Ljubljanský proces so slovinským predsedníctvom na podporu hospodárskeho a sociálneho rozvoja tohto regiónu, lebo súčasné nenávistné konflikty sa môžu vyriešiť, len ak bude na Balkáne existovať zdravý hospodársky a sociálny rozvoj.

Pokiaľ ide o Stredomorskú úniu - ktorú teraz každý spomína, dokonca aj ministri zahraničných vecí – želáme si jasné stanovisko Komisie. Už ste to naznačovali, pán predseda Komisie, ale musíte to neustále objasňovať, že nebudeme uvažovať o žiadnej únii, ktorá nezahŕňa celú Európsku úniu. Musí to byť komunita, ktorá nerozdeľuje Európsku úniu krížom, ale ktorá zahŕňa Európsku úniu s krajinami Stredozemia.

Podobne by mala určite diskutovať o Čiernomorskom regióne, a tu takisto čakáme na iniciatívu Komisie, lebo to nie je, samozrejme, len o našich južných susedoch. Týka sa to aj našich východných susedov. Nemôžeme krátkodobo ponúknuť nové členstvá. Nie je to možné. Môžeme však ponúknuť rozvoj silnejšej spolupráce spolu s týmito krajinami a očakávame viac iniciatív Komisie v tomto smere, ako sa doteraz zahrnulo do existujúcich dokumentov.

Pán predseda Komisie, ako ste už uviedli, že ide aj o rok volieb. Je to volebný rok a dúfajme, že aj rok, v ktorom nadobudne účinnosť reformná zmluva. Neočakávame, že Komisia bude zasahovať do politických diskusií tohto volebného roka, očakávame však od Komisie jasnú víziu toho, ako má Európa fungovať v budúcnosti ako ekologická a sociálna Európa. Očakávame, že Komisia objasní, že má silný hlas – a to aj v rámci dialógu s našimi partnermi. Len keď rozprávame so Spojenými štátmi, Čínou atď. silným hlasom, budeme schopní presadiť záujmy našich občanov.

Vo volebnom roku chceme silnú Komisiu s víziami Európy zajtrajška!

  Diana Wallis, v mene skupiny ALDE. - Pán predseda, myslím si, že by som mala prezentovať blahoželanie mojej skupiny k politickej stratégii, ktorú predložil pán predseda Barroso, keďže, ako sám povedal, pôjde o dôležitý a náročný rok. Komisia vypracovala stratégiu, ktorá je dobrá vo svojom politickom, finančnom a riadiacom obsahu a vyhla sa tomu, čo v mojej krajine niekedy nazývame „prejavmi konca funkčného obdobia“.

Samozrejme, že je potrebné, aby sme sa v určitom rozsahu zamerali na slabé stránky, ale po vypočutí pána Nassauera by som ich asi nazvala skôr rozdielmi v bodoch dôrazu, ako slabými stránkami, ak to tak môžem povedať. Určite ide o záležitosť preklenutia medzery v mandáte. Niekedy sa pozerám na oblasť vnútorného trhu, otázky ako európsky patent, mobilita pacientov a projekt európskeho práva súkromných spoločností, to sú všetko záležitosti, cez ktoré prejdeme. Predseda Barroso zrejme spomenul jednu alebo dve z nich, ale je potrebné uistiť sa, že sa dostanú do ďalšieho mandátu, lebo sú to všetko dôležité súčasti vnútorného trhu. V tomto zmysle by som zrejme očakávala, že uvidím viac z témy, ktorá sa objavuje v súvislosti s potrebou, ktorú by som nazvala finančná istota pre našich občanov vo svete, o ktorom vieme, že v ňom momentálne prebiehajú finančné turbulencie a v ktorom ľudia cítia neistotu týkajúcu sa budúcnosti – možno viac o téme v tomto smere.

Je to, samozrejme, aj rok implementovania zmluvy a zatiaľ čo môžeme uvítať, a ja aj vítam, zameranie sa dokumentu na tému implementácia – a myslím si, že myšlienka práce s členskými štátmi v budúcnosti s cieľom zaistiť implementáciu zákona celoplošne oveľa koordinovanejším spôsobom je výborná – radšej by som v tomto dokumente videla niečo o tomto úseku právnych predpisov, ktorý bude pre našich obyvateľov taký ústredný, iniciatívu občanov, ale predseda Barroso mi vzal vietor z plachiet tým, že to dnes ráno spomenul, takže je to v poriadku. Ale táto téma je ústredná a je potrebné, aby sme sa uistili, že Komisia predloží právnu úpravu s cieľom zaoberať sa touto otázkou. Takisto by sa možno malo premýšľať o vzťahu s národnými parlamentmi.

Potom, pokiaľ ide o vonkajšie vzťahy, možno nájsť analógiu medzi vonkajšími vzťahmi, energetikou a klimatickými zmenami? Vieme, že Komisia o nich diskutuje. Majú vysokú prioritu, nielen niekde v Arktíde, ale aj na ostatných miestach na Zemi.

  Brian Crowley, v mene skupiny UEN. – (GA) Pán predseda a podpredseda Komisie, úplne podporujem politický pracovný program Európskej komisie na nasledujúci rok. Týmto programom sa snažíme rozvinúť hospodárske a politické záležitosti Európy. Tento politický pracovný program podporuje Európu a dáva prioritu záujmom ľudí v Európe. Veľmi podporujem prvú politiku programu, podporu zamestnanosti a rozvoja v Európskej únii.

- Ako sa presúvame do roku ratifikácie Zmluvy, my, ktorí podporujeme ratifikáciu tejto Zmluvy referendom v Írsku, zdôrazňujeme uhol pohľadu, že Európa sa musí stať účinnejšou, čo je rozhodujúce, aby sme uznali, že zmluvy, ktoré existovali pre šesť, desať alebo pätnásť krajín, sa už neuplatňujú na Európsku úniu dvadsiatich siedmich krajín. Chceme zdôrazniť najmä potrebu väčšej inovácie, výskumu a technológie smerom k vytvoreniu dynamického nového hospodárstva pre Európu v 21. storočí.

Som najmä rád, že predseda Komisie a ostatní komisári nevložili všetko do politickej stratégie na rok 2009. Bolo by ľahké povedať, že budeme pracovať na toľkých veciach, ale namiesto toho sme sa zamerali na nevyhnutné kľúčové oblasti, ako sú klimatické zmeny, ako sa už uviedlo, a na otázku Európy ako svetového partnera a svetového aktéra – najmä ak sa pozrieme na riziká a nebezpečenstvo vo svete, ktorému dnes čelíme, nielen na Strednom východe, nie len na západnom Balkáne, nielen v Afrike, ale aj v Južnej Amerike, kde sme v minulých týždňoch mohli vidieť, ako rýchlo môže vzrásť napätie. Skutočne sa vyžaduje stabilizujúca sila, ktorú môže Európska únia poskytnúť na svetovej scéne.

Nakoniec, Európska únia musí plne podporovať požadovanú činnosti týkajúce sa boja proti nelegálnemu dovozu drog, obchodovania s ľuďmi a najmä zníženia rešpektovania ľudských životov jednotlivcov. Buďte si istí, že my a moja strana Fianna Fáil v Írsku budeme výrazne viesť kampaň na zaistenie ratifikácie zmluvy s cieľom umožniť budúci rozvoj Európy.

  Eva Lichtenberger, v mene skupiny Verts/ALE. - (DE) Pán predseda, pán predseda Komisie, dámy a páni, pokiaľ ide o stratégiu na rok 2009, môžeme si vybrať jednu z dvoch ciest. Prvá by bola maximálna zrozumiteľnosť a konzistentnosť medzi vyhláseniami a finančnou akciou. Táto by bola mimoriadne vhodná v roku volieb, lebo sme sľúbili, že budeme – citujem – „Klásť občana na prvé miesto“. Občania majú nárok na zrozumiteľnosť.

Komisia si však, žiaľ, zvolila namiesto toho druhú cestu, konkrétne zostať čo najvšeobecnejšia, aby zamaskovala opozíciu. Predovšetkým už samotný obsah je zaujímavý. Musíme očakávať, že Lisabonská zmluva sa bude implementovať. Máme rok volieb a je to rok, keď sa aj Európa veľmi rozsiahlym spôsobom medzinárodne angažuje v oblasti ochrany klímy. Nanešťastie, po slovách nasledovalo príliš málo činností a ani toto nebolo dostatočne vyjasnené v stratégii.

Ak budeme takí váhaví v oblasti praktických opatrení, ako sme napríklad v oblasti emisií z vozidiel, je v stávke dôveryhodnosť Európy a z dlhodobého hľadiska si to na medzinárodnej úrovni v diskusiách s našimi partnermi o ochrane klímy nemôžeme dovoliť. Toto je záporný príklad našej poddajnosti veľkým lobistickým skupinám, ako s implementovaním systému obchodovania s emisiami v leteckej doprave, kde sme tiež postupovali váhavo a nie dostatočne energicky a preto sme nedokázali zaviesť potrebné opatrenia na zníženie poškodenia klímy zapríčinené leteckou dopravou s požadovanou účinnosťou.

Existuje tiež konflikt medzi náročnými cieľmi a aktuálnym financovaním výskumu. Keď hovoríme na jednej strane o nových zdrojoch energie, ale na druhej strane o stálom udeľovaní majoritného podielu zdrojov na výskum do jadrovej energie, do jadrového hospodárstva, nemožno tento konflikt vyriešiť a ani by sme nemali očakávať žiadne dlhodobo udržateľné riešenie, lebo tu nie sú žiadne príležitosti na investovanie skutočne sústredeným spôsobom.

Myslím si, že tejto stratégii naozaj chýba jasný záväzok implementovať právo Spoločenstva v členských štátoch. Stále je tu príliš málo mechanizmov, stále sa berie malý ohľad na právo. V skutočnosti je opak pravdou: rozvíjame nové plány predtým, ako sa zrealizujú staré. Tu by som jednoducho odkázala späť na energetický akčný plán.

Keď sú pre nás občania takí dôležití, ako správne zdôrazňujete, potom sa naša pozornosť v tomto Parlamente musí zameriavať na ich nespokojnosť, okrem iného, ako aj na novú príležitosť na referendum.

  Helmuth Markov, v mene skupiny GUE/NGL. – (DE) Pán predseda, pán predseda Komisie, stále máme praktický pracovný program na rok 2009, ku ktorému by sme mali predkladať poznámky. Je však evidentné, že od politickej stratégie Komisie v nadchádzajúcom roku nemožno očakávať žiadne zásadné strategické zmeny.

Uvádza sa v nej: Komisia chce zlepšiť svoju úlohu komunikácie, presadiť myšlienku Európy a zvýšiť informovanosť občanov o Lisabonskej zmluve. Nebolo by správnym spôsobom, ako zapojiť obyvateľov do tohto procesu, referendum o reformnej zmluve? Naozaj veríte, že účasť voličov sa zvýši, keď naďalej budete len tvrdiť, ako úžasne funguje súčasná politika a že preto musíme jednoducho pokračovať v podporovaní existujúcich koncepcií?

To, čo mnoho ľudí reálne zažíva, je menej sociálneho zabezpečenia, stagnujúce úrovne miezd, vážne krátenie zamestnaneckých práv, rastúce ceny základných služieb v miestnej verejnej doprave, poskytovania zdravotnej starostlivosti, dodávok energií a vody, vzdelávania a starostlivosti o deti – a toto všetko v čase, keď zisky veľkých podnikov zároveň rastú v rovnakom čase, keď týmto podnikom hrozí, že sa presťahujú. Komisia rozpráva o význame celoživotného vzdelávania pre zamestnanosť, význame flexiistoty – tak, že často sa čudujem, kde sa flexiistota ukrýva, keď Komisia predkladá legislatívne návrhy.

Komisia píše o potrebe posilniť konkurencieschopnosť a znovu tu rozpráva osobitne o tých, ktorí sú už aj tak silní, ktorí majú byť oslobodení od daní – inými slovami, o sociálnej zodpovednosti. Voláte to administratívne záťaže. Ak však chceme mať sociálne, ekologické normy a normy ochrany spotrebiteľov, aj tieto sa musia dohodnúť a realizovať! Nikde vo vašej stratégii neviem nájsť myšlienku, že možno celková koncepcia lisabonskej stratégie, koncepcia liberalizácie a privatizácie, v mnohých prípadoch jednoducho nepracuje v záujme väčšiny ľudí a celkom konkrétne nie v odvetví verejných služieb.

Odvetvie zahraničnej politiky a zahraničného obchodu zdôrazňuje dôležitú úlohu Európy vo svete, pokiaľ ide o mier, bezpečnosť a stabilitu a hovorí o priorite multilateralizmu a partnerstva. Vo vašom dokumente sa uvádza, že kolo rokovaní v Dauhe má najvyššiu prioritu. Neobsahuje však nič, čo by naznačovalo, ako chce EÚ prispieť k úspechu kola rokovaní o rozvoji. Namiesto toho sa kladie dôraz na známe regionálne a bilaterálne dohody o voľnom obchode, ktoré z tohto dôvodu ťažko pokročia, lebo jednoducho nespĺňajú kritériá rozvíjajúcich sa a nových krajín.

Okrem toho, stratégia zahraničného obchodu globálnej Európy je čisto stratégiou na podporu zahraničného obchodu pre európske konglomeráty, ktorá sa málo stará o regionálny a trvalo udržateľný, sociálny a ekologický rozvoj v partnerských krajinách. Neobsahuje nič o malých a stredných podnikoch a vy sa čudujete, prečo štáty ako Čína reagujú dampingovými opatreniami. Dokonca aj keď ste chceli pokračovať v rušení zväčša neprimeraných antidampingových nástrojov!

Komisia rozpráva o zlepšení schopnosti operačného riadenia a riadenia konfliktov v tretích krajinách. Po tom, čo sa práve povedalo, by som sa vás opýtal: nemá oveľa väčší zmysel bojovať proti sociálnym, ale určite aj proti hospodárskym príčinám kríz a konfliktov?

Zmeňte svoju stratégiu tak, aby sme dokázali získať podporu občanov pre Európsku úniu!

  Godfrey Bloom, v mene skupiny IND/DEM. - Pán predseda, veľmi rád chodím do tejto továrne na reguláciu. Je to také zábavné. Práve som si pozrel nadpisy pod politickou stratégiou Komisie a začínajú „rastom a zamestnanosťou“. Aby som bol úprimný, toto miesto by oveľa lepšie slúžilo na rozhovor o raste a pracovných miestach, keby aspoň viac ako 1 % tohto Parlamentu malo vôbec nejaké skúsenosti v obchode.

Som podnikateľ a rozumiem rastu a rozumiem pracovným miestam. Žiaľ, čím viac regulujete, čím viac vydávate zákony, tým je menej pravdepodobné, že vytvoríte rast a pracovné miesta, čo je aj dôvod, prečo je rast HDP v Európe pozitívne hrozný a presúva sa do zvyšku sveta – Číny, Indie, na subkontinent. Dokonca Severná Amerika nás poráža. Takže, navrhol by som, že ak chceme rast a pracovné miesta, choďme ľuďom z očí a nechajme ich, aby sa s tým vysporiadali bez zásahov z tohto miesta.

Trvalo udržateľná Európa? To je fascinujúce, nie? Rozprávame o globálnej stope, rozprávame o všetkých týchto nezmysloch napriek skutočnosti, že Zem sa už 10 rokov neotepľuje – veda je vyhodená von oknom. Ak sa niekto chce vážne pozrieť na globálnu vedu, globálne otepľovanie a zmenu klímy, zistí, že vlastne najinformovanejší, nie politicky polarizovaní, vedci považujú za fakt, že v roku 2050 budeme mať chladnejšiu planétu, nie teplejšiu. Ale toto vám nesedí do plánu, že? Pretože radi zdaňujeme a radi regulujeme.

Tak sa pozrime na riadenú migráciu. Ó môj bože. Ako Angličan vám hovorím: riadená migrácia? Za posledný rok prišlo na náš malý preľudnený ostrov milión ľudí. Prosím, prosím, prosím, nech sa toto miesto, aspoň raz, vráti do reality!

  Frank Vanhecke (NI). – (NL) Podľa môjho názoru idú veci veľmi zle úplne od úplného začiatku predstavenia politickej stratégie Komisie na rok 2009. Hovorím o jednej z hlavných myšlienok, ktoré sa predložili, a citujem: „Dať občana na prvé miesto.“ Toto je prilievanie oleja do ohňa, ako sa hovorí. Nakoniec, Európska komisia nikde nekladie občanov na prvé miesto, nikde im neprejavuje svoj rešpekt.

Čo je Európska komisia? Keď je všetko povedané a urobené, je len čosi viac ako orgán politicky vymenovaných úradníkov s mimoriadne obmedzeným demokratickým oprávnením, patriaci k úzkemu kruhu európskych vysokých úradníkov, ktorí si myslia, že vedia viac ako obyvatelia a veria, že by bolo najlepšie, keby, údajne vo verejnom záujme, rozhodovali o všetkom sami, dokonca nad hlavami občanov vzbudzujú zdanie o rešpekte.

Toto je demokratický nedostatok, o ktorom každý rozpráva, ale nikto nič neurobí. Keby boli občania skutočne na prvom mieste, Komisia by trvala na konzultácii s týmito občanmi, najmä v prípade najdôležitejších otázok, ktoré sú momentálne na stole. Kedy sa občanom umožní, aby zaujali stanovisko k novej, skrytej Európskej ústave? Občania Holandska a Francúzska zaujali k nej stanovisko prednedávnom, ale je jasné, že Európska komisia týchto občanov nedáva na prvé miesto.

Kedy sa európskym občanom umožní, aby zaujali stanovisko ku  katastrofálnej imigračnej politike, ktorou ich kŕmia európski vysokí úradníci? Kedy sa týmto občanom umožní, aby sa sami rozhodovali a požívali rešpekt za svoje názory na životne dôležité otázky, akými sú možný prístup Turecka do našej Európskej únie, islamskej, a v mnohých ohľadoch, dokonca vo všetkých, neeurópskej krajiny? Jediný raz, keď Európska únia kladie občanov na prvé miesto je, keď príde na platenie daní európskym vysokým úradníkom a politiky, ktoré im tieto privilegované osoby vnucujú. Keďže je tomu tak, aspoň majte odvahu povedať, že Európa nikdy nebude demokratickým subjektom.

  José Ignacio Salafranca Sánchez-Neyra (PPE-DE). – (ES) Pán predseda, vonkajšie činnosti na rok 2009 by mali byť charakterizované dvomi fundamentálnymi skutočnosťami: po prvé, vstupom novej zmluvy do účinnosti, ktorou sa na jednej strane ustanovuje nový inštitucionálny rámec, v ktorom, pán predseda Komisie, bude chcieť Parlament zohrávať svoju oprávnenú úlohu, a na druhej strane Služba pre vonkajšiu činnosť, ktorá by podľa nášho názoru mal prevziať sídlo v Komisii a nemala by byť zhltnutá Radou.

Nad rámec toho, priority predstavené Komisiou sú správne: rozšírenie, vzťahy s Ruskom na základe rešpektovania ľudských práv a bezpečnosti dodávok energie; stabilizačná a asociačná politika na Balkáne a v prípade Kosova; susedská politika s Barcelonským procesom a Stredozemnou úniou, ktorá bude predstavená francúzskym predsedníctvom Únie.

K nim patrí aj situácia v strednej Ázii, s konfliktmi v Iráne, Iraku, Afganistane a Pakistane. Pán predseda, uvidíme rozvoj vzťahov s Čínou, Indiou a s ázijskými krajinami, ktoré sú správne stanovené v návrhu Komisie; situáciu na Strednom východe, v ktorej Európsky parlament bezvýhradne podporil návrh Komisie na parížskej konferencii.

Okrem toho sem patrí strategické partnerstvo s krajinami v Afrike, Karibiku a Tichomoria a v neposlednom rade vzťahy s Latinskou Amerikou, ohľadne ktorých dúfame, že sa dosiahnu závery na samite v Lime v čase, keď sa budú mať podpísať dohody o pridružení s Mercosurom, Andským spoločenstvom a Strednou Amerikou.

Pán predseda Komisie, potrebujeme vážnu, efektívnu a životaschopnú vonkajšiu činnosť Európskej únie, je potrebné, aby v medzinárodných organizáciách hovorila jednohlasne. Nemôžeme si dovoliť, aby Medzinárodný červený kríž niesol náklady hlavných súčasných kríz. Je potrebné, aby Európska únia preniesla váhu na medzinárodnú scénu ako globálny aktér v súlade so svojou hospodárskou, obchodnou, finančnou a priemyselnou váhou. Pán predseda Komisie, máte našu podporu pre tento program.

  Catherine Guy-Quint (PSE). – (FR) Pán predseda, komisári, konečne sa nachádzame pri začatí procesu politických priorít na rok 2009. Je to dôležitý krok, lebo sa udeje veľa zmien – nové parlamentné obdobie, vznik zmluvy – a takisto označuje nový spôsob odpovedania v Parlamente na výročnú politickú stratégiu Komisie, keďže sme sa rozhodli, že budú hovoriť skôr politické skupiny ako rozpočtový výbor.

Politické rozhodnutia skupiny socialistov v Európskom parlamente sú jasné a už sa uviedli: sú v prospech sociálnej Európy. Chcú Európu, ktorá je v prospech toho, že sa z boja proti zmene klímy stane priorita, takisto chcú Európu, ktorá uprednostňuje spoločnú vonkajšiu činnosť. Keď vidím, že Komisia chce, aby sa zvýšil príspevok EÚ k bezpečnosti a stabilite na medzinárodnej scéne, čudujem sa: Kde vezmeme peniaze? Ako zrealizujeme toto zbožné želanie? Ak budeme pokračovať rovnakou cestou, Rada nás dostane do neudržateľnej pozície, ako to robí každý rok: tej, keď sa zvolí jedna oblasť na svete, ktorá sa obetuje.

Štvrtou prioritou sú pre nás naši občania. To, čo nám hovorí Komisia, je, že v roku 2009 by mali byť občania na prvom mieste. Je najvyšší čas, lebo náš politický projekt už nemôže byť naďalej taký vzdialený od ľudí. Preto je potrebné, aby sme zlepšili všetky naše výmeny, informácie a komunikáciu, kde sú však na to zdroje? Jedna vec je jasná: rozpočtové zdroje sú nedostatočné! O dostupných odchýlkach sa už hovorilo a vo Výbore pre rozpočet nevieme, ako sa tieto priority budú financovať. Nechceme obetovať staré priority, aby sme mohli realizovať nové. Čo chcete urobiť? Je veľmi naliehavé pozdvihnúť Európu z jej rozpočtového a administratívneho zmätku. Politický svet sa mení veľmi rýchlo a v Európe prichádzame s myšlienkami, ale nikdy sme neboli schopní prispôsobiť zdroje potrebné na ich realizáciu pragmaticky, pokiaľ ide o politické očakávania Parlamentu, ale aj našich občanov.

  Adina-Ioana Vălean (ALDE). – Pán predseda, do konca tohto roka budeme mať dve správy od Komisie o voľnom pohybe: jednu o voľnom pohybe pracovníkov – a predpokladám, že Komisia pravdepodobne odporučí členským štátom, aby odstránili prechodné opatrenia, ktoré sa uplatňujú na pracovníkov pochádzajúcich z nových členských štátov – a druhá o implementácii smernice o voľnom pohybe občanov, a môžeme vidieť množstvo členských štátov, ktoré sú v tomto smere posielané pred Európsky súdny dvor.

Všetky obavy, ktoré riadili prechodné opatrenia uplatnené v súvislosti s rozšírením v roku 2004, sa začínajú vytrácať. Nezostáva žiadny dôvod hospodárskej istoty alebo demografický dôvod na to, aby sa udržiavali pracovné obmedzenia počas ďalších piatich rokov. Naopak, potrebný je voľný európsky trh práce, aby predstavil Európu ako model, ako partnera a ako svetového lídra. Regulujeme prístup na náš trh práce pre občanov tretích krajín. Je dosť spravodlivý a veľmi oceňovaný. Najprv si však pozametajme pred vlastným prahom. Majme súdržnú a spoločnú politiku o voľnom pohybe pracovníkov v rámci Únie.

Ak máme byť verní základným slobodám uvedeným v zmluvách a ak myslíme uskutočnenie Lisabonskej zmluvy vážne, nastal čas na ukončenie slovnej akcie a začiatok skutočnej.

Nakoniec by som rada dodala, že od svojho vzniku dostala táto Komisia zelenú, aby riešila základné práva občanov a ja som sa tešila na to, že k týmto záležitostiam nájdem niečo veľmi špecifické v pláne na budúci rok.

  Jan Tadeusz Masiel (UEN). – (PL) Pán predseda, rok 2009 predstavuje rok väčších perspektív pre Európu, perspektív, ktoré poskytne Lisabonská zmluva. Je zároveň rokom dúfania v hlbšiu jednotu v Európe z dôvodu nových volieb do Európskeho parlamentu.

Ako uviedol pán Barroso, budeme oslavovať 20. výročie pádu Berlínskeho múru. Rád by som využil túto príležitosť, aby som vám pripomenul, že padol vo Varšave. Bude tiež 5. výročím vstupu bývalých komunistických štátov do Európskej únie. Tento vstup nebol vždy úplne harmonický: Poľskí poľnohospodári stále súťažia za nerovnakých podmienok s poľnohospodármi starej Únie.

Napriek tomu verím, že rok 2009 vymaže rozdiely medzi našimi krajinami, prinajmenšom na psychologickej úrovni, a zvýši zmysel pre jednotu a vplyv Európskej únie.

  Jens-Peter Bonde (IND/DEM). - Pán predseda, využijem svoju reč na navrhnutie reformy spôsobu, akým sa zaoberáme výročnými programami. Doteraz volení členovia národných parlamentov a Európskeho parlamentu nemali možnosť hovoriť. Výročný program je iniciovaný a prijímaný nevolenými členmi v Komisii. Členské štáty koordinujú svoje priority prostredníctvom pracovných programov meniacich sa predsedníctiev. My diskutujeme o oboch, ale nemeníme a nedopĺňame nič. Nereprezentujeme našich voličov v najdôležitejšej funkcii určovania agendy.

Namiesto toho by sme mali v budúcom roku trvať na jednom spoločnom pracovnom programe pre všetky inštitúcie. Komisia by mohla navrhnúť podrobný návrh s prílohami všetkých návrhov zákonov, ktoré má v úmysle navrhnúť, vrátane ich právneho základu. Potom by sa tým mali zaoberať národné parlamenty vo svojich odvetvových výboroch v rámci prvého čítania, potom vo svojich európskych výboroch a nakoniec na svojich plenárnych zasadnutiach.

Národné parlamenty by sa mali stretnúť v COSAC a oficiálne prijať pracovný program. Parlament by mal mať svoje vlastné čítania a potom by bola Európska únia riadená zdola nahor namiesto zhora nadol. Bola by riadená volenými zástupcami našich národov namiesto toho, aby ju riadili občianski služobníci a lobisti za zatvorenými dvermi.

Keď sa program prijme, mohli by národné parlamenty začať čítanie konkrétnych návrhov v súvislosti so subsidiaritou a proporcionalitou a rozhodnúť o právnom základe. Potom by ho európske inštitúcie prevzali a všetky zákony by sa mohli schváliť v Rade s podporou 75 % členských štátov ako aj v Európskom parlamente jednoduchou väčšinou. Potom by bola Európa demokraciou namiesto zmesi myšlienok Machiavelliho a Mussoliniho, na ktorých staviame v súčasnosti.

  Luca Romagnoli (NI). – (IT) Pán predseda, dámy a páni, zásadné činnosti naplánované na rok 2009 sa môžu väčšinou podporiť, pokiaľ ide o rast a pracovné miesta, ako sa uvádza v Lisabonskej zmluve. Iste, sú body v rámci jednotného trhu a hospodárskej súťaže, pri ktorých som za. Sú tam aj cenné body v rámci trvalo udržateľného smerovania Európy.

Nanešťastie, spoločná vízová politika by sa podľa môjho názoru mala úplne zamietnuť, lebo okrem toho, že je antinacionálna, je úplne mimo právomocí tohto parlamentu a mimo toho, aké by mali byť naše zámery. Takisto som celkom proti rozšíreniu s cieľom zahrnúť Chorvátsko a Turecko, ako aj proti časti, v ktorej sa hovorí o Kosove, ohľadne čoho už som mal príležitosť kritizovať nerešpektovanie medzinárodného práva, ktoré nastalo uznaním nezávislosti od suverénneho štátu. Z tohto dôvodu budem hlasovať proti politickej stratégii.

  László Surján (PPE-DE). – (HU) Pán predseda, pán predseda Komisie, privítali sme politickú stratégiu Komisie a dúfame, že nadobudne účinnosť. Je v tom jedna prekážka: fiškálne obmedzenie. Toto môže skomplikovať podnikanie nových vecí. Ochota členských štátov prispieť klesla na menej ako 1 % s výsledkom, že zdroje na nové myšlienky budú musieť pochádzať takmer výhradne z prerozdelenia existujúcich zdrojov. Neurobme to však bez toho, aby sme sa podrobne pozreli na programy prebiehajúce v súčasnosti. Preskúmajme, kde získame viac hodnoty za peniaze a kde menej. Nedovoľme, aby v našom mene rozhodovali lobistické skupiny.

Ako súčasť reformy Parlamentu sa vyvíja nový druh spolupráce medzi výbormi expertov a Výborom pre rozpočet. Jednou vlastnosťou toho je, že racionálnosť a užitočnosť výdavkov na jednotlivé programy môže byť obnažená podrobnejšie ako predtým. Hoci to môže byť bolestivé rozhodnutie, je múdrejšie priviesť niekoľko programov do konca alebo vôbec ich nezačať, ako ich podfinancovať. Nedostatočné investovanie je nezmyselné mrhanie peniazmi. Je potrebné, aby Komisia, Rada a Parlament konali v súlade s cieľom zaistiť, aby mohli prebiehať len tie programy, ktoré budú mať primerané zdroje a vyprodukujú skutočné výsledky. Parlament sa teší na tohtoročnú politickú stratégiu v pripravenosti na sústredenú činnosť tohto druhu. Veľmi pekne vám ďakujem za pozornosť.

  Véronique De Keyser (PSE). – (FR) Pán predseda, povedalo sa veľa o zahraničných veciach v komunikácii Komisie, ale zanecháva to vo mne hlad po ďalších informáciách. Hlava 4 je samozrejme nedostatočne financovaná. Nanešťastie, ešte budeme musieť zaplatiť viac za Palestínu a Kosovo. To je však zistenie, nie stratégia.

Teraz by som to prepojila napríklad s tým, aké politické podmienky sú potrebné na to, aby bola pomoc efektívna. Nielen viditeľná, ale aj efektívna. Ako by sme mohli použiť finančné nástroje na to, aby bola Európa jemnou silou, ktorú nemožno ignorovať, takou, ktorá poskytuje demokratický model a nie je len zdrojom peňazí? Ako budeme používať podmienenosť?

Žiadna z tých otázok, hoci kľúčových, sa nerieši. Jedným príkladom, a nie jediným, je, že sme nikdy neplatili toľko peňazí Palestíne, zatiaľ čo ľudia z Gazy neboli takí chudobní od roku 1961 a na Strednom východe, kde len ďalej obnovujeme, čo bolo zničené, sa naďalej stupňuje násilie.

Ako sa z toho môžeme poučiť? Pokiaľ nebude dokonalá súdržnosť medzi európskou zahraničnou politikou a jej finančnými nástrojmi s tým, že nástroje budú slúžiť politike a nie naopak, Európa nebude globálnym hráčom, ktorým chce byť a v tomto smere si myslím, že komunikácii Komisie jednoducho chýba ambícia.

  Ingeborg Gräßle (PPE-DE). – (DE) Pán predseda, pán úradujúci predseda Rady, dámy a páni, domnievam sa, že dnes diskutujeme o politickej stratégii posledný raz v tejto podobe, lebo v Lisabonskej zmluve bude existovať nový model. Jeho plán už existuje, prinajmenšom tu v tomto Parlamente, a už sa teším na tento nový model, lebo to znamená, že môžeme zahrnúť právomoci Rady do tejto veľmi dôležitej diskusie.

Dovoľte mi preto, aby som tiež poslednýkrát vyjadrila niekoľko poznámok z uhla pohľadu rozpočtovej kontroly a aby som ponúkla niekoľko ďalších návrhov pokračujúc v tóne, ktorý nasadil pán Nassauer. V súčasnosti vedieme rozsiahle diskusie s Komisiou o ochrane finančných záujmov Spoločenstva a Komisia v tomto smere oznámila významné snahy. Radi by sme videli, či tieto významné snahy – za ktoré sme vďační a ktoré aj potrebujeme – by si našli tiež svoju cestu do výročného programu. Práca, ktorú ste sľúbili vykonať, by si to tiež zaslúžila.

Potrebujeme nové metódy vyhľadávania prostriedkov vyplatených nelegálne a takisto potrebujeme silnejšiu spoluprácu Komisie a členských štátov. Toto všetko je presvedčivý program z Komisie pána Barrosa. Našou radou by preto bolo zahrnúť do výročného programu Komisie aj tieto otázky. Zaslúžili by si to a takisto by nás to opäť uistilo, že si myslíte, že sú také dôležité, ako teraz hovoríte.

  Alain Hutchinson (PSE). – (FR) Pán predseda, pán predseda Komisie, komisári, pokiaľ ide o Európsku úniu vo svete, socialistická skupina v Európskom parlamente zdieľa želanie Komisie pokračovať v práci, ktorá začala v roku 2006 s cieľom zvýšiť efektivitu v spôsobe, ktorým spolupracuje. V tomto zmysle si spomínam, že je stále veľmi veľa oblastí, na ktoré sa pozerá, či už je to otázka vymedzenia samotného rozvoja, súdržnosť rôznych politík EÚ, koordinácia medzi darcami alebo komplementarita akcií.

Pokiaľ ide o dohody o hospodárskych partnerstvách, rád by som vám pripomenul, že my, európski socialisti, veríme, že je nevyhnutné hĺbkovo ich zvážiť z uhla pohľadu rozvoja, alebo inými slovami, z uhla pohľadu ich schopnosti výrazným spôsobom zlepšiť životy ľudí v krajinách AKT. Je veľmi dôležité, aby v tomto smere bola stratégia Komisie na rok 2009 úplne jasná. V súčasnosti sa nezdá, že je to celkom tak.

Okrem toho všetci vieme, že na financovanie sprievodných opatrení zameraných na kompenzáciu oznámeného nepriaznivého vplyvu dohôd o hospodárskom partnerstve budú potrebné ďalšie zdroje, pričom v tejto oblasti sme – nemalo by byť potrebné, aby som vám to pripomínal – najchudobnejšie krajiny na svete. Dúfame, že Komisia by povedala, odkiaľ budú tieto zdroje pochádzať.

Takisto nás mrzí, že dokument Komisie neobsahuje žiadne špecifické návrhy na realizáciu rozvojových cieľov tisícročia pred rokom 2015. Je to z dôvodu nedostatočnej ambície v tejto oblasti alebo preto, že rok 2009 označí zásadný posun v paradigme európskej rozvojovej politiky?

V prílohe oznámenia Komisie sa takisto odkazuje na realizáciu prvého akčného plánu spoločnej stratégie Afriky a EÚ. Teší nás to a sme veľmi radi, že Komisia by mala naozaj urobiť všetko, čo dokáže, aby prvé činnosti, ktoré sa majú uskutočniť ako súčasť novej stratégie, spĺňali oprávnené očakávania miliónov afrických mužov a žien, ktorých sa priamo dotkne úspech tejto stratégie.

  Lambert van Nistelrooij (PPE-DE). – (NL) Ako koordinátor Európskej ľudovej strany (sociálnych demokratov) a európskych demokratov pre regionálnu politiku vkladám veľké nádeje do roku 2009. Prečo? Lebo implementácia týchto nových programov vo všetkých regiónoch, vo všetkých členských štátoch, teraz prebieha od roku 2007. Čo sa ukázalo? Po prvé, môžeme hovoriť o novej kohézii a zdroje sa míňajú vo väčšom rozsahu ako predtým na regióny a mestá, na lisabonskú stratégiu, na rast a zamestnanosť. Ukázalo sa, že máme lepší výkon v oblasti inovácie, pričom investície do výskumu a inovácií sa viac ako zdvojnásobili.

V Ľubľane dokonca minulý týždeň Komisári Hübner a Potočnik oznámili v tejto oblasti veľmi priaznivé výsledky. Preto môžeme hovoriť o tichej revolúcii vo využívaní týchto zdrojov – je to niečo, čo treba zverejniť. Je to príležitosť výrazne zlepšiť komunikáciu – zlepšiť v roku 2009 komunikáciu s občanmi, lebo je to aj volebný rok. Toto sa umožnilo tisíckami projektov, ktoré sa realizujú v rôznych oblastiach hospodárstva a ekológie. Neschopnosť zvoliť si túto veľmi regionálnu politiku, túto novú kohéznu politiku, ako vlajkovú loď v komunikácii s občanmi, by bolo pre Úniu premeškanou príležitosťou.

  Göran Färm (PSE). – (SV) Pán predseda, ako švédsky poslanec so skúsenosťami v hnutí obchodnej únie by som rád začal schválením toho, čo povedal Hannes Swoboda: ak sa máme vyhnúť kritike toho, že sa rozsudok vo veci Laval otočí proti zmluve, musí Komisia ujasniť, že voľný trh služieb nie je hrozbou pre právo odborových hnutí s cieľom podniknúť opatrenie proti sociálnemu dampingu. Len som to chcel poznamenať, lebo je to relevantné v tejto súvislosti.

Pokiaľ ide o politickú stratégiu na rok 2009, je jasné, že musíme vážne začať diskutovať o strednodobom preskúmaní dlhodobého rozpočtu. Nemyslím si však, že v niektorých oblastiach môžeme čakať. Musíme začať meniť priority práve teraz, v rozpočte na rok 2009.

Mám na mysli konkrétne dve oblasti. Prvou je klíma. Ako spravodajca pre rozpočet vo Výbore pre priemysel, výskum a energetiku si nemyslím, že stačí uznať, že je klíma politickou prioritou. Toto uznanie musí mať účinok aj na rozpočtové priority. Musíme ukázať, že sme v súčasnosti pripravení podniknúť konkrétne európske príspevky, hoci stoja peniaze. To môže znamenať riešiť konkrétne situácie, pokiaľ ide o modernú energetiku a environmentálnu technológiu. Môže to znamenať zmenu v používaní štrukturálnych fondov alebo Siedmeho rámcového programu, ale je stále veľa toho, čo treba urobiť.

Druhou oblasťou, ktorú chcem spomenúť, je Západný Balkán, najmä Kosovo. Na podklade novej situácie musíme celkom jednoducho vyvinúť dlhodobú stratégiu našej práce na Západnom Balkáne. Je neodôvodnené mať taký prísny model rozpočtu, v ktorom najtesnejšie rozpočtové marže sú presne v tých oblastiach, v ktorých sú najväčšie potreby.

  Lutz Goepel (PPE-DE). – (DE) Pán predseda, Komisia v roku 2009 plánuje úspešné zavedenie zdravotnej kontroly v odvetví poľnohospodárstva. Ako spravodajca pre správu z vlastnej iniciatívy sa domnievam, že so zajtrajším hlasovaním bude mať Komisia oveľa lepšiu predstavu o stanovisku Parlamentu k tejto záležitosti a očakávam, že toto stanovisko sa vezme do úvahy v legislatívnych návrhoch, ktoré očakávame v máji.

Vítam skutočnosť, že Komisia sa osobitne snaží podporiť koncepciu kvality v odvetví poľnohospodárstva najmä potvrdením toho, čo sa nazýva Zelenou knihou roku 2009. Zastávame názor, že pridaná hodnota normami vysokej kvality sa stane čoraz dôležitejším východiskovým bodom pre našich poľnohospodárov, dokonca vzhľadom na rastúcu hospodársku súťaž z dovozov.

Takisto som si všimol, že Komisia bude predkladať nové návrhy týkajúce sa bezpečnosti potravín, dobrých životných podmienok zvierať a ich zdravia, spolu s lepším dohľadom a lepšími pravidlami. Apelujem na Komisiu, aby bola uvážlivá. Naši poľnohospodári nemôžu byť konfrontovaní s ďalšími nariadeniami, ak zároveň dovozy z tretích krajín nepodliehajú týmto nariadeniam.

Pán predseda, zámerom Komisie je predložiť v roku 2009 množstvo návrhov na zníženie administratívnej záťaže, ktorý na úrovni dopytu po existujúcich nariadeniach alebo politických špecifikáciách nezmení nič. Veľmi dúfam, že toto sa bude uplatňovať na našich poľnohospodárov, najmä vzhľadom na pravidlá krížového súladu.

Verím, že v výročnej politickej stratégii chýba dôležitý predmet a tým je otázka dodávok potravín. Komisia tento pojem používa často, ale naši občania musia mať bezpečné podnikanie s cieľom ako zorganizovať ich stálu dodávku.

  Carmen Fraga Estévez (PPE-DE). – (ES) Pán predseda, ako koordinátorka skupiny európskej ľudovej strany (kresťanských demokratov) a európskych demokratov vo výbore rybolovu by som rada predniesla tieto poznámky o Spoločnej politike rybného hospodárstva.

Po prvé, vzhľadom na kľúčové činnosti navrhnuté na rok 2009, a na tie, ktoré sú uvedené v položke 2 v prílohe k trvalo udržateľnému rozvoju, môžeme vidieť, že politika rybného hospodárstva je zapracovaná do integrovanej námornej politiky, teda niečoho, s čím naša skupina nesúhlasí. Zatiaľ čo je pravda, že niektoré aspekty nástrojov spoločnej politiky rybného hospodárstva sú súčasťou námornej politiky, takisto ako napríklad niektoré aspekty dopravnej politiky, neznamená to však, že je zaradená alebo riadená pod týmto názvom.

Po druhé, vzhľadom na zmeny v prideľovaní finančných prostriedkov a najmä vzhľadom na názov 2 „Zachovanie a správa prírodných zdrojov“, nesúhlasíme, že 6 miliónov EUR požadovaných na financovanie prípravnej činnosti námornej politiky by malo pochádzať z už aj tak malého rozpočtu Spoločnej politiky rybného hospodárstva, najmä vzhľadom na skutočnosť, že v tejto etape v rozpočtovom roku neexistuje spôsob, ako sa dozvedieť, aký objem zostávajúcich úprav sa môže sprístupniť pre iné spôsoby využitia.

  John Bowis (PPE-DE). - Pán predseda, dovoľte mi ponúknuť Komsii dva sľuby, na oplátku od Parlamentu. Jeden je, že budeme spolupracovať na balíku o klimatických zmenách, aby sme čo najskôr získali efektívny a fungujúci balík. Druhý je, že budeme pracovať na čo najrýchlejšom zavedení nového komisára pre zdravotníctvo a keď to hovorím, dovoľte mi požiadať podpredsedu, aby v našom mene zaželal všetko najlepšie pánovi Kyprianouovi a že mu ďakujeme za to, čo dosiahol za ten čas, ktorý s nami strávil.

Po tretie, dovoľte mi povedať, že odkaz na zdravotníctvo v nej je pozoruhodne malý. Pravdou je, že sa v ňom hovorí o medicínskych zariadeniach a iných opatreniach. Chcem však vidieť iné opatrenia vrátane cezhraničného zdravotníckeho prísľubu, lebo ak sa nimi nebudeme zaoberať rýchlo, budú súdy v tejto oblasti pokračovať v tvorbe politiky za nás, a to je naša práca ako politikov. Uistite sa preto, že prejdú čo najrýchlejšie, ako veľmi vítaný návrh o mentálnom zdraví, ktorý v súčasnosti prichádza.

  Maria Martens (PPE-DE). – (NL) Vystupujem ako koordinátorka Skupiny Európskej ľudovej strany (Kresťanských demokratov) a Európskych demokratov za Výbor pre rozvoj. Chcela by som pochváliť výbor za snahu dať do centra svojich dlhodobých aktivít rozsiahle strategické ciele ako je prosperita, solidarita a bezpečnosť. Za poľutovaniahodnú však pokladám skutočnosť, že sa málo pozornosti venuje rozvojovej spolupráci a znižovaniu chudoby. Koniec koncov sú taktiež veľmi dôležitými aspektmi silnej, prosperujúcej Európy.

Rok 2007 sa stal míľnikom, keď sme po prvý raz v dejinách vytvorili Spoločnú stratégiu EÚ/Afrika. Je však nutné rozbehnúť implementáciu ôsmich partnerských oblastí, takže na konkrétny pokrok ešte len čakáme.

Nakoniec mám ešte jednu vec na srdci. Európski komisári sa čoraz častejšie zúčastňujú politických kampaní vo svojich štátoch. Začalo to Komisárom pre rozvoj a humanitárnu pomoc. Znepokojuje ma vákuum vo vedení, ktoré potom vznikne v dôležitých európskych politických oblastiach. Pýtam sa preto Komisie, či je pripravená navrhnúť pravidlá, ktoré po voľbách zaistia vykonávanie úradu Európskeho komisára bez prerušení spôsobených účasťou na národných predvolebných kampaniach.

  Jacek Saryusz-Wolski (PPE-DE). – Vážený pán predseda, chcel by som upozorniť na skutočnosť, že dokument o ročnej politickej stratégii nespomína jednu z najdôležitejších záležitostí týkajúcich sa budúcnosti Európy: politiku vonkajšej bezpečnosti dodávok energie. Drvivá väčšina Parlamentu prijala správu o naliehavej potrebe politiky bezpečnosti dodávok energie. Odvtedy sa situácia zhoršila a v súčasnosti vidíme zvýšenie závislosti a jej nedostatočnú redukciu. Napríklad projekt Nabucco – vlajková loď procesu diverzifikácie v EÚ, ktorý Európsky rada označila v roku 2007 za jeden z najdôležitejších projektov európskeho záujmu – je podľa niektorých vážne ohrozený, ak nie stratený.

  Othmar Karas (PPE-DE). – (DE) Vážený pán predseda, dámy a páni! Priority na rok 2009: priority sú vtedy vierohodné, ak dokážeme poukázať na náš seriózny a efektívny prístup k minulým prioritám, ktorému občania dokázali porozumieť. Chcel by som vás preto práve vo volebnom roku 2009 požiadať, aby ste zhodnotili, čo sa z minulých priorít konkrétne realizovalo, a aby ste na tomto základe zapojili občanov do rozvoja komunikačnej stratégie.

Po druhé, zníženie byrokracie je trvalou prioritou, ktorá vytvára dôveru medzi občanmi ako aj medzi malými a strednými podnikmi. Chýba mi zákon o malých podnikoch. Pracujte prosím na dôvere, aby sa nám podarilo zvýšiť účasť voličov vo voľbách do Európskeho parlamentu v roku 2009. Aj toto sa musí stať politickou prioritou!

(potlesk)

  Mairead McGuinness (PPE-DE). – Vážený pán predseda, vítam toto vyhlásenie. Chcem však upozorniť – a čakám na vaše reakcie – najmä na stranu 18 a na jednu z hlavných činností týkajúcich sa „zvyšku sveta“: „Možná implementácia dohody o rozvoji z Dauha“.

Viem, že sa ponáhľame, aby sme urobili čo najväčší kus práce, ale aj to, že práve poľnohospodárstvo bude boľavou stránkou dohody, a že Európa nebude profitovať pokiaľ ide o prístup na nepoľnohospodársky trh a služby. Potrebovala by som nejaké informácie, lebo podľa mňa sme udržiavaní v nevedomosti. Občania z môjho volebného obvodu boli celý víkend pri mojich dverách, aby vyjadrili svoje znepokojenie nad 70 % znížením colnej sadzby na hovädzie mäso a mliečne výrobky, čo zdecimuje poľnohospodárstvo a  zneváži spoločnú poľnohospodársku politiku, ktorú si v našom Parlamente tak ceníme.

  Luís Queiró (PPE-DE). – (PT) Vážený pán predseda, všetko naznačuje tomu, že rok 2009 bude rokom príležitostí. Jedným z najpozitívnejších výsledkov pri nájdení cesty z inštitucionálnej slepej uličky je príležitosť nasmerovať našu energiu k ďalším témam, čo nám umožní sústrediť sa viac na politiku.

Niekoľko rokov diskutujeme o globalizácii, klimatických zmenách, nedostatočnej bezpečnosti na našich hraniciach a nestabilite v susedných krajinách. Desaťročia premýšľame o výzvach spojených so vznikom nových ekonomík a o novej úlohe Afriky vo svete. Teoretizovať o hlavných výzvach a primeraných reakciách je dôležité, ale Európa nemôže ostať len obyčajným, aj keď interakčným divákom v období uskutočňovania zmien. Európa musí hrať aktívnu úlohu, byť činiteľom reformy, katalyzátorom rozvoja.

Vážená pani podpredsedníčka, rozličné politické priority naznačené Európskou komisiou zahŕňajú komunikáciu. Neexistuje lepšia komunikačná politika než potvrdenie dosiahnutých výsledkov. Dôležitosť a relevantnosť Európy smerom k jej občanom treba vidieť, cítiť, rozpoznať. Toto je spôsob, ako získať ich dôveru, dôveru občanov, a ako im poskytnúť to, čo od nás požadujú.

  Katalin Lévai (PSE). – (HU) Vážený pán predseda, rada by som upriamila pozornosť na dve veci. Prvá sa týka upevnenia nových foriem spolupráce; na jednej strane musíme utužiť spoluprácu medzi členskými štátmi a Európskou úniou a na druhej strane posilniť spoluprácu medzi Parlamentom, Radou a Komisiou, a v tejto súvislosti musíme predložiť kladné príklady v podobe reálnych výsledkov.

Ďalším dôležitým problémom v tomto kontexte je problém, ktorým sa zaoberajú najmä Európski socialisti, a to problém sociálnej Európy, inými slovami zabezpečenie prosperity, solidarity a bezpečnosti , ktoré zvykneme označovať „sociálna Európa”, a čo najrýchlejšie dosiahnutie Lisabonských cieľov. V tejto súvislosti by som chcela zdôrazniť skutočnosť, že v tomto programe sa veľmi málo pozornosti venuje postaveniu žien, hoci vo väčšine členských štátov sú to práve ženy, ktorých sociálne zabezpečenie je obmedzené a rozsah pochybných foriem zamestnania je na vzostupe. V roku 2009 by som chcela venovať osobitnú pozornosť najmä týmto dvom oblastiam. Ďakujem.

  Zuzana Roithová (PPE-DE). – (CS) Dovoľte mi doplniť diskusiu upozornením, že v kontexte všetkých politík by mal byť zreteľnejšie vymedzený priestor pre malé a stredné podniky, ktoré predstavujú základný pilier stability zamestnanosti v Európe. Ešte stále musíme toho veľa vykonať, najmä v parlamentoch nových členských štátov, kde je potrebné uviesť do praxe koncept flexiistoty – pružný trh pracovných síl, aby podniky lepšie reagovali na nové výzvy a dokázali ponúknuť viac pracovných miest.

  Danutė Budreikaitė (ALDE). – (LT) V roku 2009 sa zloženie Parlamentu a Komisie zmení, napriek tomu bude zachovaná plynulosť práce. Rada by som zdôraznila dôležitosť spoločnej energetickej politiky. Od roku 2006 diskutujeme o záležitostiach spoločnej energetickej politiky EÚ a Parlament skoncipoval rozsah vonkajšej energetickej politiky.

  Margot Wallström, podpredsedníčka Komisie. − Vážený pán predseda, chcela by som poďakovať všetkým poslancom za ich príspevky do rozpravy. Myslím si, že spolu s uznesením, ktoré prijmete a dialógmi s výbormi a príslušnými komisármi, to bude znamenať veľmi dobrý politický vstup do programu práce pre budúci rok. Práve toto som vždy obhajovala: intenzívnejší politický prístup k ročnej politickej stratégii.

Chcela by som sa vyjadriť k niekoľkým problémom, ktoré sa tu vyskytli, a ktoré pokladám za veľmi dôležité.

Po prvé, čo sa týka Lisabonskej zmluvy: ako viete, Komisia je plne zaviazaná Lisabonskej zmluve, sme plne zaviazaní jej implementácii a pripravujeme – neodhadujeme, ale pripravujeme jej implementáciu začiatkom budúceho roka. Zameriavame sa napríklad na iniciatívu občanov, ktorú spomenuli niektorí poslanci, na implementáciu nových ustanovení týkajúcich sa práce s národnými parlamentmi, na pristúpeniu k Európskemu dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a taktiež na službu pre vonkajšiu činnosť, je to len časť z množstvá vecí, ktoré vyžadujú dôkladnú prípravu a nie len odhad. Toto je rovnováha,  ktorú musíme dosiahnuť. Dúfam, že nikto nepochybuje o našom záväzku voči Lisabonskej zmluve.

Zaoberáme sa – a to je veľmi dôležité – aj komunikačnými a informačnými činnosťami, ktoré sa týkajú tejto novej zmluvy, lebo bez ohľadu na spôsob ratifikácie máme demokratickú povinnosť venovať sa občanom takým spôsobom, že im poskytneme informácie, vypočujeme ich a  objasníme im našu prácu a obsah tejto novej zmluvy.

Vzhľadom na politickú agendu a rovnováhu medzi sociálnou a hospodárskou agendou, ktorú spomenuli aj niektorí poslanci, si myslím, že toto je veľmi dôležitá rozprava a práve tieto otázky musíme prerokovať s výbormi. Je samozrejmé, že jednotlivé časti tohto Parlamentu kladú dôraz na rôzne priority. Podľa mňa sa má týmto zaoberať uznesenie, ktoré očakávame; výsledky budú na jeseň v legislatívnom a pracovnom programe. Myslím si, že týmto smerom sa musí upriamiť naša pozornosť v tejto politickej rozprave.

Chcela by som sa taktiež vyjadriť k otázke položenej pánom Bondom. Bohužiaľ nerozumiem jeho otázke, keďže istý čas sme zasielali dokumenty a návrhy do národných parlamentov. Bol to veľmi dobrý nápad, ktorý vysoko ocenili národné parlamenty. Touto činnosťou sme sa mnohé dozvedeli a zvýšilo sa aj povedomie o záležitostiach na európskej úrovni v európskych inštitúciách na národnej úrovni. Je to taktiež dobrá praktická skúška toho, čo sa dostane do novej zmluvy. Okrem toho sme začali dialóg s národnými parlamentmi o ročnej politickej stratégii a o našom pracovnom programe a národné parlamenty nás požiadali, aby sme naďalej vysvetľovali a odpovedali na ich otázky, ktoré sa týkajú našich plánov a pracovného programu. Myslím, že nám to veľmi pomohlo, veľa sme sa tým naučili a národné parlamenty majú príležitosť lepšie pochopiť a vysvetliť záležitosti, ktoré sa odohrávajú na európskej úrovni. Skutočne si myslím, že je to dobrá skúsenosť. Zaangažovanie národných parlamentov nie je v tomto prípade lobing, je to skôr formovanie európskej agendy. Podľa mňa to znamená viac demokracie.

Nakoniec, čo sa týka financovania: diskutovať budete samostatne, keďže je to časť problému – máme už štruktúru financovania do roku 2013 a všetci čelíme obmedzeniam vyplývajúcim z týchto štruktúr financovania. Po roku 2009 nebudeme mať dodatočné ľudské zdroje, takže vás budeme musieť požiadať, aby ste od nežiadali realizáciu nových vecí, keďže nebudeme mať pracovnú silu, ktorá by sa s tým zaoberala. Musíme si uvedomiť, že budeme viesť túto rozpravu o štruktúre financovania samostatne.

Pani Gräßlovej by som chcela povedať, že v oblastí štrukturálnych fondov prijala Komisia nedávno veľmi ambiciózny akčný plán na zaistenie integrity prostriedkov vydávaných v tejto oblasti. Spolu s členskými štátmi, ktoré, ako viete, vydávajú finančné prostriedky doma, Komisia zamýšľa podniknúť všetky nevyhnutné kontroly, aby zaistila, že každé vydané euro bude dobre vydané euro. Pravidelne budeme podávať správy Výboru pre kontrolu rozpočtu; náš jednoznačný cieľ je kontrola finančných prostriedkov, ktoré vydávame.

Nakoniec mi dovoľte poznamenať, že spolu sa môžeme zamerať na komunikačné priority, keďže rok 2009 bude veľmi dôležitým rokom, v ktorom nás čaká živá rozprava pred voľbami 2009. Ako určite viete, komunikačné priority pre rok 2009 sa sústreďujú na Lisabonskú zmluvu. V prvej kapitole tejto ročnej politickej stratégie je spomenutý Zákon o malých podnikoch. Ten je súčasťou Lisabonskej stratégie, v ktorej by sme sa mali zamerať presne na tie veci, ktoré ste spomenuli. Myslím, že sú naozaj veľmi dôležité.

Predložíme výsledky z Lisabonskej zmluvy. Urobíme reformu rozpočtu, zameriame sa na rast a zamestnanosť, na energiu a klimatické zmeny. Toto všetko bude usmerňovať množstvo našich komunikačných priorít a na tému európskej politiky očakávame živú rozpravu.

Nakoniec by som vás chcela upozorniť na návrh vytvorenia medziinštitucionálnej dohody o komunikácii. Dúfam, že nám na tomto poli poskytne oveľa lepší rámec pre spoluprácu, takže vám chcem ešte raz poďakovať za rozpravu. Všetko budeme naďalej sledovať, aj podrobnosti, ktoré ste spomenuli a ktoré podľa mňa patria viac do dialógu medzi výbormi a komisármi.

  Predseda. – Rozprava sa skončila.

Hlasovanie sa uskutoční v priebehu druhého rokovania.

Písomné vyhlásenia (článok 142)

  Małgorzata Handzlik (PPE-DE), písomne. – (PL) Starostlivo som si prečítala politickú stratégiu Komisie na rok 2009. Vzhľadom na skutočnosť, že sa zaujímam najmä o problémy týkajúce sa malých a stredných podnikov a hospodárskeho kontextu integrácie, dovoľujem si vyjadriť sa k niekoľkým dôležitým bodom, ktoré sú obsiahnuté v stratégii.

Na európsky sektor malých a stredných podnikov sa musíme pozrieť z odlišného uhla. Musíme mu vrátiť jeho prioritný význam a vďaka nemu odhaliť vývojový potenciál. V príslušnom dokumente ma potešilo, že Komisia naďalej dáva na prvé miesto odstránenie zbytočných prekážok, ktoré obmedzovali rozvoj malých a stredných podnikov. Za dôležitý pokladá taktiež záväzok pracovať naďalej na Európskej charte pre malé podniky, prostredníctvom ktorej, dúfam, sa naučíme myslieť v prvom rade a  v každom smere predovšetkým na to, z čoho by profitovali tieto najmenšie jednotky a potom ich umiestniť do globálneho kontextu.

Je veľmi dôležité presadzovať a podporovať inovačnú stratégiu a prejaviť náležité pochopenie pre potrebu spolupráce medzi vedeckými centrami a podnikmi. Rovnako dôležitá je časť, v ktorej dokument hovorí o prioritnej úlohe občanov Únie ako o spotrebiteľoch. Je nevyhnutné zlepšiť spôsob poskytovania informácií a komunikácie s verejnosťou. Keď hovorím k voličom, zisťujem u nich všeobecný nedostatok vedomostí o tom, ako Únia funguje a o výhodách, ktoré z nej majú všetci občania. Je dôležité vyslať občanom jasnú správu o záležitostiach, ktoré pokladajú za dôležité; Európska únia sa musí stať entitou, ktorá bude našim občanom blízko, bude pre nich dobre a ľahko zrozumiteľná, či to budú spotrebitelia, obchodníci alebo oboje.

8. Európsky inovačný a technologický inštitút(rozprava)

  Predseda. − Ďalším bodom je odporúčanie pre druhé čítanie pána Reino Paasilinna v mene Výboru pre priemysel, výskum a energetiku o Európskom inovačnom a technologickom inštitúte(15647/1/2007 - C6-0035/2008 – 2006/0197(COD) (A6-0041/2008).

  Reino Paasilinna, spravodajca. − (FI) Vážený pán predseda, vážení komisári, dámy a páni, chcel by som vám poďakovať za vynikajúcu úroveň spolupráce pri našej snahe dosiahnuť dobrý výsledok.

Už takmer tri roky sa hovorilo o založení Inovačného a technologického inštitútu a čas plynul, keďže pôvodný návrh Komisie vyžadoval množstvo zlepšení. Parlamentné výbory, najmä Výbor pre priemysel, výskum a energetiku dali návrhu nový vzhľad. Parlament a Rada zaručili väčšie právomoci bez ohrozenia autonómie Európskeho inovačného a technologického inštitútu. Voľba jeho správnej rady oveľa viac pripomína volebný systém použitý v Európskej rade pre výskum, čo vedecký svet chváli. Ako sme už počuli, potvrdilo sa, že malé a stredné podniky budú schopné zúčastniť sa na činnosti Európskeho inovačného a technologického inštitútu a využívať jeho výhody. Sú to tie, kde vplyv na zamestnanosť bude najväčší a sú to presne tie, ktoré sú dostatočne flexibilné a výkonné pre rýchlu implementáciu inovácií.

Sú to predovšetkým priority Inštitútu, ktoré sa zmenili. Európsky inovačný a technologický inštitút, ako napovedá jeho názov, sa má zamerať na inováciu. Ďalšie dva body znalostného trojuholníka, vzdelávanie a výskum, sú dôležité, ale inovácia jasne predstavuje vrchol trojuholníka; je to stredobod záujmu a hlavný cieľ. V budúcnosti musíme investovať do kvalitného vzdelania a základného výskumu, ale ako dobre vieme, inovácia je Achilova päta Európy.

Američania podávajú o tretinu viac žiadostí o patent na Európskom patentovom úrade než sami Európania. Potrebujeme vyspelejšie výrobky a služby založené na vedeckých poznatkoch.

Za desať rokov Čína zvýšila svoj podiel hrubého národného produktu použitého na výskum a vývoj z nuly na súčasnú úroveň 1,5 %. Až v 17 členských štátoch EÚ je hrubý národný produkt určený pre investície do výskumu a vývoja stále podstatne nižší než v iných svetových hospodárskych veľmociach.

Stále viac alarmujúca je skutočnosť, že za posledné roky zaznamenávame pokles investícií, nie nárast. Viac- menej zlý je stav rizikového kapitálu. Lisabonská stratégia vyžaduje dynamický prístup. Prečo nedôverujeme vlastným návrhom? Vysoká úroveň vzdelávania a výskumu produkuje primálo komerčných a  funkčných aplikácií, alebo sú zriedkavejšie uplatňované než v  konkurenčných krajinách. Komplikovaný je aj náš patentový systém. Nemal by sa stať únik mozgov pre Úniu vážnym problémom, keď sa chce stať vedúcou svetovou ekonomikou založenou na vedeckých poznatkoch?

EIT nebude eliminovať tieto problémy, ale môže ich zľahčiť tým, že pôjde príkladom. Obchodnému sektoru poskytne nový spôsob nadviazania spolupráce vo vzdelávaní a výskume. Vytvorí príležitosti pre komerčné využitie výskumu a vytvorí užšie bilaterálne zväzky. EIT sa nestane super univerzitou, ktorá si stráži svojich najlepších výskumníkov, čo zaručujú pozmeňujúce a doplňujúce návrhy Parlamentu. Po prvotných problémoch s financovaním je situácia teraz jasná. Jedno zo Znalostných a inovačných spoločenstiev, ktoré som navrhol, sa bude sústrediť na informačnú a komunikačnú technológiu. Na tento účel sme dostali z obchodného sveta už značné množstvo finančných prostriedkov. Financovanie teda nepredstavuje problém. Skúmania a pokusy samotné nepostačujú; potrebujeme spoluprácu a z tohto dôvodu bol založený EIT.

S Radou sme dosiahli vynikajúci kompromis, ktorý je pre nás veľmi výhodný, a preto by som chcel každého požiadať, aby prejavil svoju podporu v nadchádzajúcom hlasovaní. Ďakujem.

(potlesk)

  Ján Figeľ, člen Komisie. − Vážený pán predseda, som skutočne rád – a nie je to len diplomatická fráza – že sa tu dnes môžem vyjadriť k príležitosti podporiť inovácie v Európe. Myslím, že hlasovanie Parlamentu bude veľmi dôležité.

Ako spomenul pán Paasilinna, od začiatku sme prešli už dlhú cestu, ale rád by som Parlamentu pripomenul, že to bola cesta plná skepsy, zdráhania a váhania nad podporou inovácie prostredníctvom založenia takéhoto inštitútu a som rád, že sme dokázali zmeniť tieto prvotné postoje na konsenzuálne a podporné postoje zo strany členských štátov, Parlamentu, inštitúcií a partnerov. Pripomínam snahu fínskeho, potom nemeckého, portugalského a teraz slovinského predsedníctva. Chcel by som vyjadriť vďačnosť najmä pánovi spravodajcovi Parlamentu Paasilinnovi za jeho pomoc a podporu a taktiež pani predsedníčke Výboru pre priemysel, výskum a energetiku Nieblerovej ako aj pánovi Bögeovi, predsedovi Výboru pre rozpočet, a pani spravodajkyni Výboru pre kultúru a vzdelávanie Hennicot-Schoepgesovej. Bez ich úsilia a pomoci by sme sa nedostali až sem.

Myslím, že je to príležitosť ukázať, že Európa je schopná a pevne rozhodnutá zlepšiť svoju inovačnú schopnosť v globalizovanom svete. Technologická inovácia je kľúčom k rastu, zamestnanosti a konkurencieschopnosti a toto je základ pre sociálne blaho našich občanov. Navrhujeme plne integrovať tri strany znalostného trojuholníka – vzdelávanie, výskum a inováciu – prostredníctvom spolupráce medzi partnermi z obchodnej oblasti, výskumu a akademickej obce. Títo budú spolupracovať v takzvaných Znalostných a inovačných spoločenstvách.

Myslím, že teraz, po všetkých prípravách, je ten správny čas uviesť Európsky inovačný a technologický inštitút (EIT) do života. Ako isto viete, uskutočnili sme už niekoľko krokov a informoval som výbor, že sme zaviedli postup pre vymenovanie správnej rady. Existuje tu špeciálny, vysoko kvalitný, nezávislý identifikačný výbor, ktorý teraz pripravuje kritériá na menovanie správnej rady. Potom sa pokúsime zostaviť skupinu 18 ľudí, ktorí začnú pracovať ako správna rada. Identifikačný výbor pracuje úplne nezávisle a autonómne. Myslím, že toto je základ pre úspech EIT a legitímnosť správnej rady.

Parlament a Rada budú plne informovaní o výberovom konaní a o výsledku. Komisia zostaví priebežnú správu po ukončení prvej fázy výberového konania a záverečnú správu po ukončení konania. Parlament a Rada budú mať potom jeden mesiac na oboznámenie sa s navrhnutými členmi správnej rady EIT. Ich vysoká kvalita, nesporná reputácia, úplná nezávislosť a schopnosť zastupovať záujmy sektoru, ktorý reprezentujú – vyššie vzdelávanie, výskum a obchodná oblasť – budú krátkodobo aj dlhodobo základom dôveryhodnosti Inštitútu.

Dovoľte mi zdôrazniť nesmierne dôležitý prvok. Rád by som oficiálne konštatoval, že Európska komisia je plne zaviazaná rešpektovať princípy autonómie a nezávislosti rady, ktoré sú uvedené v nariadení, a nebude plniť žiadnu úlohu v strategickom rozhodovacom procese EIT. Na tomto základe bude Komisia poskytovať rade administratívnu a finančnú podporu na jej žiadosť a v miere, ktorá je potrebná v štádiu začatia. Na začiatok je potrebná určitá pomoc.

Táto podpora má umožniť rade vybrať prvé Znalostné a inovačné spoločenstvá (KIC) v priebehu 18-mesačného obdobia a v žiadnom prípade nebude zasahovať do strategického rozhodovacieho procesu. Je v našom spoločnom záujme, aby EIT začal pracovať v časovom rámci uvedenom v nariadení. Úprimne očakávam úspešné zriadenie EIT a ešte raz by som chcel vyjadriť hlbokú vďačnosť podpore a pomoci Parlamentu.

PREDSEDÁ: pán COCILOVO
podpredseda

  Romana Jordan Cizelj, v mene skupiny PPE-DE. – (SL)

Uplynuli už tri roky, odkedy sa prvý raz objavila myšlienka založenia Európskeho inovačného a technologického inštitútu. Avšak už dávnejšie bola známa skutočnosť, že kľúčom k väčšej konkurenčnej schopnosti a inovácii je primeraná starostlivosť o kvalitu ľudských zdrojov. EIT ponúka riešenie tohto problému na európskej úrovni.

Základy sú už postavené. Teraz nastal čas na rýchlu a efektívnu implementáciu dohodnutých opatrení. Chcela by som poďakovať poslancom Európskeho parlamentu, spravodajcovi a najmä členom mojej parlamentnej skupiny za to, že nám umožnili dosiahnuť dohody a v spolupráci s Komisiou a Radou pripraviť dobrý návrh, ktorý obsahuje väčšinu z našich hlavných myšlienok.

Inovácia je jadrom EIT. Naša iniciatíva umožnila inštitútu stať sa symbolom výnimočnosti a rozpoznateľnou značkou európskej kvality. Významným úspechom je sieťová štruktúra nezávislých Znalostných a inovačných spoločenstiev, spomenutých v súčasnom návrhu. Sme úspešní aj pri riešení zložitého a komplikovaného problému organizácie činnosti inštitútu.

Súčasný návrh ponúka riešenie vo forme strategického inovačného programu, ktorý optimalizuje rovnováhu medzi zodpovednosťou za politiku a nezávislosťou odborníkov a jasne definuje kompetencie pre dlhodobé strategické plánovanie.

S finančnými zdrojmi, o ktorých sa už hovorilo, môžeme urobiť kus práce. Východiskové pozície sú dobré, ale efektívna implementácia závisí ako obvykle od nás a našej vôle a vytrvalosti.

  Hannes Swoboda, v mene skupiny PSE. – (DE) Vážený pán predsedajúci, na začiatku by som sa chcel ospravedlniť, že som po prejave odišiel, lebo som mal stretnutie s pánom predsedom Pötteringom. Chcel by som sa srdečne poďakovať môjmu kolegovi pánovi Paasilinnovi za jeho angažovanosť v tejto záležitosti a taktiež komisárovi za jeho podporu.

Skutočne verím, že EIT je dôležitým európskym nástrojom. Pán Paasilinna už konštatoval, že v Európe vydávame málo prostriedkov na výskum a vývoj a vydávame málo prostriedkov na kvalitný výskum. V celej Európe ako vo väčšine krajinách – prinajmenšom vo väčšine členských štátov – by sa mohlo, malo a musí vydávať viac prostriedkov. EIT nie je práve konkurenčná inštitúcia, ale má tento výskum podnecovať, má tvoriť nové iniciatívy. Mám na mysli napríklad to, aké je v oblasti energetiky dôležité, že sa snažíme vyvíjať nové energetické technológie.

A keďže je to také dôležité, požiadam komisára, aby nástojil na rýchlom vykonaní potrebných rozhodnutí. Jedno rozhodnutie sa napríklad týka hlavného sídla administratívy. Ako človek, ktorý pochádza z Viedne a ako Rakúšan by som samozrejme chcel, aby bolo hlavné sídlo vo Viedni. Avšak akékoľvek bude rozhodnutie, malo by byť vykonané rýchlo, aby mohol EIT začať čo najskôr pracovať.

  Jorgo Chatzimarkakis, v mene skupiny ALDE. – (DE) Vážený pán predsedajúci, v prvom rade chcem zablahoželať pánovi Reino Paasilinnovi, nášmu spravodajcovi, ako aj pánovi komisárovi Figeľovi. To, čo sme dokázali v takom krátkom čase, bol skutočne vrcholný úspech! Spravodajca bol usilovný a rozvážny a všetkých nás intenzívne zapojil.

Chcel by som však zablahoželať najmä predsedovi Komisie, pánovi Barrosovi. Skutočne si musíme uvedomiť, že tento projekt bol jeho vlastnou iniciatívou v januári 2005. V priebehu troch rokov sme tento projekt postavili na nohy. To je veľkolepé. V Európe sme rýchli a v tejto chvíli musím ešte raz zopakovať, že je to náš vrcholný úspech. Hoci ide o vážnu záležitosť, jej príprava trvala len tri roky. Musíme sa zaoberať vzdelávaním. Vzdelávanie leží v centre kultúrnej a vzdelávacej zvrchovanosti v krajinách Nemecka, v krajine, ktorú poznám najlepšie a vzdelanie je samozrejme aj v centre pozornosti členských štátov.

Dokázali sme taktiež urobiť kompromis. Hovorím o financiách. Dlhý čas sme sa trápili nad otázkou, odkiaľ by sme mohli získať peniaze. Navyše sme dokázali na prvý pokus zostaviť kompletný rozpočet. V minulosti to bola len dotácia, dotácia, dotácia. Dobre poznáte rozpravy. A teraz je tu po prvý raz inovácia namiesto dotácie! To je úžasné! Chcel by som poďakovať najmä mojim kolegom z Výboru pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka, keďže museli pristúpiť na kompromisy.

Dokázali sme veľmi rýchlo vyriešiť sporné otázky ako napríklad rozsah nezávislosti EIT, dĺžku trvania pilotnej fázy, vzťah EIT k Siedmemu rámcovému výskumnému programu, otázku kanibalizácie a dokonca to, čomu sa hovorí „nálepka EIT“, t.j. otázka, čo všetko by mala táto nálepka obsahovať, keď je projekt uvedený pod vlajkou EIT. Toto všetko sme vyriešili.

Teraz k implementácii. V súčasnej dobe – ako povedal pán komisár Figeľ – sa pripravuje správna rada a Európsky parlament (ďakujem, že ste nás zapojili) bude zvažovať, kto bude sedieť v rade, čo pokladáme za veľmi dôležité.

Taktiež treba vybrať témy. Pán Svoboda sa zameral na tému energetiky. V skutočnosti by sme sa mali zamerať na celkovú odpoveď Európy na klimatické zmeny prostredníctvom činnosti EIT, napr. na otázku energetickej efektívnosti atď. Musíme však hovoriť aj o umiestnení EIT. Štrasburg považujem stále za výborné miesto. Doteraz sa o tom nikdy tak jasne nerozprávalo, ale už sa musíme rozhodnúť. Táto budova je vhodné miesto pre EIT a Európsku výskumnú radu. Štrasburg by sa mohol stať „Scienceburgom” a touto otázkou by sme sa mali zaoberať.

  Konrad Szymański, v mene skupiny UEN. – (PL) Vážený pán predsedajúci, je výborné, že dnes končíme legislatívnu prácu týkajúcu sa založenia Európskeho inovačného a technologického inštitútu. Umiestnenie správnej rady a Znalostných a inovačných spoločenstiev bude ďalším krokom smerom k spoločnému znalostnému trhu v Európskej únii.

Počas svojej poslednej návštevy v Poľsku komisár Verheugen zopakoval, že zaradenie nových členských štátov do štruktúr spoločného trhu posilnilo jeho potenciál a bola úspechom pre všetky strany. Apelujem na to, aby sa táto pozitívna skúsenosť využila ako ukazovateľ v tejto záležitosti.

Umiestnenie rady inštitútu v meste Vroclav bude krokom, ktorý prinesie úžitok v rámci súdržnosti v Európe. Uľahčí získanie podpory nových krajín pre zvýšenie financovania výskumu a vývoja v nadchádzajúcom rozpočte Únie. Nakoniec uvoľní inovačný potenciál v rámci celej Európy.

Podpora kandidatúry mesta Vroclav nie je len záležitosťou provinciálneho egocentrizmu; je to prirodzený dôsledok úvah, ktoré sa snažia slúžiť záujmom celej Európskej únie.

  Miloslav Ransdorf, v mene skupiny GUE/NGL. – (CS) Chcel by som povedať, že od dôb Kondratievovej teórie dlhých vĺn vieme, že vznik inovácií a ich zavádzanie do spoločnosti je objektívny proces, je proces, ktorý má určitú objektívnu zákonitosť. Ako ľudia činní v politickej sfére môžeme podporiť inováciu. Osobne si myslím, že EIT je pre budúcnosť Európy dôležitejšia inštitúcia než napríklad Európska komisia. Verím, že sú tri zásadné veci, ktoré môžu pomôcť v spoločenskom vedomí, v popularizácii vedy a jej významu.

Po prvé to, aby boli vedci chápaní ako hodnotový vzor v spoločnosti. Nesmierne dôležité je napríklad to, aby človek, ako je pán Holý, významný chemik v našej krajine, ktorý má desiatky patentov, bol chápaný ako hodnotový vzor pre mládež skôr než športovci alebo speváci. Teda by sme sa mali snažiť vytvoriť – použijem nový slogan – „hodnotový vzor“.

Po druhé by sme sa mali snažiť dosiahnuť obnovené „hodnotové vodcovstvo“. V Európe sa narodilo viac vedcov než na ostatných kontinentoch spolu. Hodnota vedy bola pre Európanov zásadná. Mali by sme sa snažiť o to, aby Európa v tejto oblasti opäť získala vedenie.

A po tretie je tu presadzovanie niečoho, čo by som nazval „pokrokový duch“, ktorý by ukazoval Európe cestu vpred.

  Jana Bobošíková (NI). – (CS) Dámy a páni, čísla Svetovej organizácie duševného vlastníctva jasne hovoria, že problémom Európy nie je nedostatok nových myšlienok. To, čo naozaj chýba, je ich transformácia do obchodných príležitostí.

Úspech v globálnej ekonomike ale nezariadi Európsky inovačný a technologický inštitút. Inovačnej konkurencieschopnosti pomôže len väčšia dostupnosť financií vrátane rizikového kapitálu a vytvorenie prostredia kreativity a naozaj akademickej a podnikateľskej slobody spolu so zodpovedajúcim odmeňovaním výsledkov vynikajúcich vedcov.

Dámy a páni, som zásadne proti zriadeniu Európskeho inovačného a technologického inštitútu. Neprinesie totiž EÚ konkurenčnú výhodu. Bude len zbytočnou štruktúrou, ktorá dubluje existujúcu podporu vedy, vývoja a vzdelávania. Bude ďalším miestom, kde neprduktívne utopíme peniaze daňových poplatníkov.

A navyše mu hrozí rovnaká blamáž ako systému Galileo. Súkromný sektor, na ktorého prostriedky Komisia a Rada spoliehajú, totiž vôbec nepozná dôvod, prečo by mal financovať nezmyselný politicko-úradnícky sen.

  Angelika Niebler (PPE-DE). – (DE) Vážený pán predsedajúci, pán komisár, dámy a páni, v prvom rade ma prosím ospravedlňte, že som tu nemohla byť od začiatku rozpravy. Predošlá rečníčka práve rozprávala o projekte Galileo. Oneskorila som sa, lebo som viedla rokovania o projekte Galileo.

V prvom rade patrí moja vďaka nášmu spravodajcovi pánovi Paasilinnovi, ktorý vykonal vynikajúcu prácu spolu so svojim tieňovým spravodajcom. Moja vďaka patrí taktiež pánovi komisárovi Figeľovi, ktorý sa intenzívne zapojil do konzultácií, takže dnes môžeme hlasovať o správe, ktorú aj medzi nami v Parlamente prijme veľká väčšina.

Pred troma rokmi sme začali rozpravu otázkou, či potrebujeme Európsky inovačný a technologický inštitút. Odpoviem veľmi rozhodne, áno, potrebujeme tento inštitút. Musíme dohnať resty v prenose technológie. Máme výborných vedcov a výskumníkov vo všetkých 27 krajinách. Čo nám však chýba, je transformácia vynikajúcich výsledkov z výskumu do tržných výrobkov a služieb. Technologický inštitút – Inovačný inštitút – by mal byť tomu prínosom.

Návrh Komisie smeruje v súčasnosti k zriadeniu  nového izolovaného inštitútu. My v Parlamente sme povedali nie, to nechceme! Chceme vybudovať sieťovú štruktúru, ktorá integruje podniky, vysoké školy a výskumné inštitúty v Európe. Dokazuje to naša správa. Dúfam vo väčšinový súhlas. Sme na správnej ceste.

Pozitívne je, že sme počas našich rozpráv nediskutovali o umiestnení. V opačnom prípade, pán Chatzimarkasis, by sme dnes neboli pripravení ani schopní dokončiť tento projekt a ďalších päť rokov by sme zrejme stále diskutovali, či potrebujeme Technologický inštitút.

  Gyula Hegyi (PSE). – Vážený pán predsedajúci, veda a technológia sú naše reálne príležitosti vyrovnať sa globálnej konkurencii. Mnoho storočí bol náš kontinent centrom vedeckého a technologického rozvoja a európska veda bola vždy medzinárodná. Dokonca v časoch železnej opony tu fungovala intenzívna výmena myšlienok a návštev vedcov a v súčasnosti nemusí vedecká komunita prekonávať už takmer žiadne hranice.

Zriadenie Európskeho inovačného a technologického inštitútu je dôležitým krokom, ktorým sa bude pokračovať v tejto odvekej tradícii nášho kontinentu. Vítam tento krok a samozrejme vítam vynikajúcu správu môjho kolegu pána Paasilinnu.

V mene mojej vlády, národu a vedcov, navrhujem Budapešť ako sídlo EIT. Naše úspechy vo vedách o živote, v boji proti klimatickým zmenám a v environmentálnych štúdiách sú najlepšími dôvodmi. A moje domovské mesto Budapešť by taktiež mohlo poskytnúť príjemnú a povzbudzujúcu atmosféru.

  Lena Ek (ALDE). – Vážený pán predsedajúci, chceme, aby bola Európa konkurencieschopná, šetrná k životnému prostrediu a sociálne zodpovedná. Na svetovom trhu je však silná konkurencia, a aby sme boli schopní zúčastniť sa tejto súťaže, potrebujeme európsky projekt a musíme dať dohromady naše zdroje ako v USA, keď sa rozhodli vyslať človeka na Mesiac. Myslím si, že Európsky inovačný a technologický inštitút môže byť našou platformou pre projekt „vyslania človeka na Mesiac“ v zmysle spojenia kvalitných výskumníkov a zlúčenia našich zdrojov.

Doteraz definované oblasti ako klimatické zmeny a telekomunikácie sú oblasti, ktoré sú dôležité pre Európu a jej konkurencieschopnosť  ako aj pre budúcnosť Európy a jej občanov. Myslím si, že zmena, ktorá zaručuje akademickú výchovu, je obzvlášť dôležitá.

Nakoniec by som rada podporila želanie pána Chatzimarkakisa využiť priestory, ktoré už máme.

  Ryszard Czarnecki (UEN). – (PL) Vážený pán predsedajúci, o tri mesiace sa rozhodne, ktoré európske mesto sa stane sídlom správnej rady Európskeho inovačného a technologického inštitútu.

Toto rozhodnutie bude politické aj založené na faktoch. V snahe vyrovnať rozdiely medzi starou a novou Úniou sa objaví konglomerát krajín, ktoré sa nedávno pripojili k Európskej únii. Na základe faktov, ale nezabúdajúc ani na politické kritériá, ktoré som spomenul si myslím, že dokonalým, ideálnym centrom by sa mohlo stať poľské mesto Vroclav, ktorého históriu stáročia vytvárali sčasti Česi, Rakúšania, Židia a Nemci ako aj Poliaci.

Dôvody v prospech mesta Vroclav sú nasledovné: jeho významný intelektuálny potenciál; skutočnosť, že je to už silné akademické centrum; vysoká koncentrácia kapitálu a významných spoločností vrátane zahraničných spoločností v oblasti Dolnosliezskeho vojvodstva, ktoré by sa mohli stať partnermi EIT; a nakoniec tesná blízkosť ďalších dvoch členských štátov: Nemecka a Českej republiky. Množstvo nositeľov Nobelovej ceny pochádza z mesta Vroclav. Mesto sa v súčasnosti angažuje vo vysoko rozvinutej vedeckej spolupráci s mnohými vzdelávacími inštitúciami a vedeckými centrami v celej Európe aj mimo Európy.

Verím, že rozhodnutie urobiť Vroclav sídlom správnej rady Európskeho inovačného a technologického inštitútu by bolo optimálne z hľadiska harmonického vedeckého a technického vývoja v EÚ, čím sa skoncuje s rozdelením na starú a novú Európu.

  Zdzisław Kazimierz Chmielewski (PPE-DE). – (PL) Vážený pán predsedajúci, rečníkov čas je obmedzený len na jednu minútu, z čoho plynú samozrejme určité dôsledky. Napríklad musím vynechať tému financovania. Spojovacím článkom programových diskusií, o ktoré sa zaslúžil najmä spravodajca, bola myšlienka inovácie, ktorá sa stane realitou v znalostných spoločenstvách. Moja krajina, ktorá neskrýva svoj jasný záujem o  založenie inštitútu, vidí príležitosť pre spoločenstvá, aby fungovali prostredníctvom prezieravo vytvoreného spojenia s inštitútom, hoci bez obmedzenia ich rozsiahlej nezávislosti.

Vládne organizácie pochopiteľne kladú dôraz na praktické prednosti spoločenstiev a pokladajú ich za oporné body znalostného trojuholníka: vzdelávanie, výskum a priemysel. V tom istom čase potvrdzujú ochotu európskych výskumných centier zriadiť spoločenstvá, ktoré sa začnú sústrediť na tri sektory: obnoviteľná energia, klimatické zmeny a informačná technológia. Ako poslanec Parlamentu mám povinnosť, ktorú rád vykonám, potvrdiť, že mesto Vroclav, známe ako centrum vedy v Poľsku, má nárok stať sa výnimočným v tomto ohľade.

  Teresa Riera Madurell (PSE). – (ES) Vážený pán predsedajúci, v prvom rade by som chcela zablahoželať pánovi Paasilinnovi, že došlo k dohode o záležitosti, ktorá od jej samotného počiatku nebola jednoduchá. Financovanie bolo hlavným nevyriešeným problémom pri prvom čítaní a vítame skutočnosť, že sme dosiahli spoločný postoj.

Nemali by sme zabudnúť, že prvotná myšlienka  zriadenia inštitútu bola inšpirovaná inými, už existujúcimi kvalitnými modelmi, ale mali by sme si taktiež uvedomiť, že sa vynaložilo veľké úsilie, aby sa táto myšlienka uviedla do života s prihliadnutím na nevyhnutnú adaptáciu zložitosti a rôznorodosti Európy. Výsledkom bol nový nástroj so schopnosťou integrovať tri osi znalostí – vzdelávanie, výskum a inováciu – ktoré by mali slúžiť ako katalyzátor multidisciplinárnej inovácie, ktorá je taká dôležitá pre zlepšenie konkurencieschopnosti.

Sme preto presvedčení o zriadení spoločenstiev pre inováciu a znalosti ako strategických integrovaných sietí vysokých škôl, výskumných centier a podnikov, v ktorých sa študenti, výskumníci a znalosti môžu voľne pohybovať a kde by sa činnosť mohla sústrediť na oblasti najvyššieho vedeckého a strategického záujmu, ako napríklad obnoviteľná energia alebo informačné a telekomunikačné technológie.

Dúfame, že EIT bude v blízkej budúcnosti prinášať plody, v ktoré všetci dúfame.

  Grażyna Staniszewska (ALDE). – (PL) Vážený pán predsedajúci, opäť by som chcela vyjadriť nadšenie, že Spoločenstvo volá po nevyhnutnosti inovácie v Európe. Pre nové členské štáty je to obzvlášť dôležité, keďže sú pre ne inovačné technológie veľkou príležitosťou urobiť skok do civilizácie a urýchliť vlastný rozvoj. Z tohto dôvodu s nadšením podporujeme vynikajúco skoncipovaný projekt predložený mestom Vroclav, ktoré sa uchádza o sídlo správnej rady inštitútu.

Čo by nás, okrem Štrasburgu, zachránilo pred nákladnými výletmi podniknutými jedenkrát za mesiac? Nuž, bolo by to mesto Vroclav – Vroclav, ktorý leží na hraniciach starej a novej Európy; nie je to hlavné mesto, ale je to prospievajúce mesto s vynikajúcimi univerzitami s takmer 150 000 študentmi. Poľské vnútroštátne orgány, miestne orgány v meste Vroclav
a poľský akademický svet sú plne pripravené na menovanie. Umiestnenie sídla Inovačného a technologického inštitútu v meste Vroclav by sa stalo symbolickým gestom a  v každom prípade by spĺňalo kritériá vysokej kvality.

Sieť Znalostných a inovačných spoločenstiev, ktoré tvoria časť Európskeho inštitútu musí byť rovnomerne rozptýlená po celej Európskej únii. Inštitút by mal byť nástrojom, ktorý mobilizuje celé územie Spoločenstva a musí byť vhodný pre zvýšenie konkurencieschopnosti, inováciu a technologický proces ako predchodca hospodárskeho rozvoja pre celú Európsku úniu. Verím, že prostredníctvom takejto iniciatívy, ako je EIT, môžeme splniť výzvy globálneho znalostného hospodárstva pri realizácii ambicióznych cieľov Lisabonskej stratégie.

  Pierre Pribetich (PSE). – (FR) Vážený pán predsedajúci, dostávame sa do konečnej fázy zriadenia EIT. Chválim rokovania, ktoré sa uskutočnili medzi rozličnými inštitúciami s cieľom dosiahnuť vyvážené riešenie, ktoré sa týka zriadenia tohto inštitútu ako symbolu inovácie v súlade s najvyššími ambíciami. Prvé Znalostné a inovačné spoločenstvá sa zamerajú na kľúčové oblasti, ako sú klimatické zmeny a zdroje obnoviteľnej energie, nezabúdajúc na nanotechnológie, ktoré vyžadujú riadnu podporu.

Európska únia sa bude jednoznačne zameriavať na inováciu. Európa inovácie, inovácia Európy – EIT je chýbajúci článok medzi týmito dvoma pojmami; chýbajúci článok, ktorý, ak sa prijme v zajtrajšom hlasovaní, umožní rozvoj Európskej únie. Ako vraví Anatole France, treba veriť ružiam, že rozkvitnú. EIT je ako ruža v záhrade Európy. Aby EIT rozkvitol, musí rásť v dobrých klimatických podmienkach .

Pri prvom čítaní som vyjadril svoju ľútosť nad skromnými finančnými zdrojmi pridelenými do EIT, nad nedostatkom tejto podpory: 308 miliónov EUR nepostačuje na splnenie našich ambícií. Vážený pán predsedajúci, komisár, dámy a páni, z tohto dôvodu musíme zmeniť finančnú klímu a poskytnúť potrebné zdroje, aby naše skutočne reálne ambície mohli nadobudnúť podobu.

  Lambert van Nistelrooij (PPE-DE). – (NL) Som rád, že som dostal túto príležitosť. Vlastne je to výborné pustiť sa do projektu, ktorý je ešte len na začiatku, ale už od základov skrýva v sebe veľkú silu, čo bude v budúcnosti predstavovať špecifickú značku kvality.

Druhý bod je nasledovný: spolu s pánom Paasilinnom som sa snažil o prepojenie s priemyslom, o nomenklatúru týkajúcu sa inovácie a v tejto súvislosti som veľmi spokojný s názvom „Inovačný a technologický inštitút“. Pri čítaní dokumentov však zisťujem, že ešte stále máme s týmto názvom ťažkosti. V dokumentoch Komisie sa niekedy používa tento názov, ale nie v dokumentoch Parlamentu, preto je veľmi dôležité, aby sa tento inštitút odteraz označoval riadnym a správnym názvom.

Tretí a posledný bod sa týka umiestnenia. Chcel by som sa pripojiť k rečníkom, ktorých rodná reč nie je francúzština, ako napr. k pani Ekovej a pánovi Chatzimarkakisovi, ktorí nás dnes vyzvali podporiť Štrasburg – „Scienceburg“ ako ho nazval pán Chatzimarkakis. Je to mesto administratívneho charakteru a zriadenie inštitútu má administratívny charakter; nie je to veľký inštitút. Vyriešilo by sa tým aj množstvo politických problémov.

  Lidia Joanna Geringer de Oedenberg (PSE). – (PL) Vážený pán predsedajúci, myšlienka zriadenia Európskeho inovačného a technologického inštitútu bola pred tromi rokmi v období jej vzniku privítaná so značnou skepsou, takže súčasný kompromisný text nariadenia by sme mohli pokladať za veľký úspech. Inštitút môže začať fungovať už toto leto po tom, čo Rada rozhodne o jeho umiestnení, a navrhovaná štruktúra Znalostných a inovačných spoločenstiev má šancu stať sa vynikajúcim stimulátorom inovácie v celej EÚ.

Poskytnutie riadneho právneho základu a následné umožnenie financovania inštitútu bolo jednou z mojich priorít ako spravodajkyne Výboru pre právne veci. Teší ma, že Rada prijala tieto návrhy. Revízia finančných vyhliadok na roky 2007 – 2013 umožnila Inštitútu získať financie vo výške približne 309 miliónov EUR, čo znamená dobrý začiatok. Dúfam, že strednodobá revízia poskytne ešte 2 miliardy EUR, ktoré sú stále potrebné pre zriadenie projektu ako celku.

Existencia elity je veľmi dôležitá pre vedeckú sféru v nových členských štátoch, ktorá vlastní značný a doposiaľ nevyužitý potenciál. Som preto toho názoru, že návrh umiestniť jednu zo štruktúr v meste Vroclav – v meste, ktoré má viac než 140 000 študentov – bude vynikajúcou európskou investíciou do budúcnosti. Nakoniec by som chcela srdečne zablahoželať pánovi Paasilinnovi za jeho skvelú spoluprácu.

  Jacek Protasiewicz (PPE-DE). – (PL) Vážený pán predsedajúci, môj maďarský kolega, poslanec Európskeho parlamentu z Budapešti povedal, že dokonca počas obdobia železnej opony existovala spolupráca medzi vedeckými inštitúciami v Európe, treba však povedať pravdu: železná opona rozdelila vedu v Európe na dva tábory – západný tábor, ktorý sa vyvíjal v slobodnom svete a mal finančnú podporu, a východný tábor. Bolo by dobré, keby Európsky technologický inštitút, ktorý zriadime dnes alebo zajtra, neposkytoval len príležitosť pre Európsku úniu zúčastniť sa globálnej inovačnej súťaže, globálneho boja o poznatky, ale aby slúžil na zjednotenie týchto dvoch táborov, ktoré rozdelila história.

Chcel by som sa pripojiť k mojim poľským kolegom, ktorí odporúčali mesto Vroclav ako miesto centrály alebo jedného z oddelení Inštitútu a bol by som rád, keby úrady v tomto meste boli pripravené investovať peniaze, ktoré sú také potrebné pre úspech tohto projektu.

  Erna Hennicot-Schoepges (PPE-DE). – (FR) Vážený pán predsedajúci, chcela by som zablahoželať spravodajcovi pánovi Paasilinnovi a pánovi komisárovi a chcela by som spomenúť niečo, čo sa v rozprave nepovedalo, a to, že bez akademického sveta a jeho podpory by sme tu dnes neboli. Ak by vysoké školy bránili zradeniu tohto nového Inštitútu, ktorý po prvý raz predstavuje spoluprácu medzi priemyslom, súkromným sektorom, oblasťami výskumu a akademickými inštitúciami, tento Inštitút by neuzrel svetlo sveta.

Za predpokladu, že by náš predseda krátkou poznámkou spomenul zriadenie inštitútu bez poskytnutia vhodného rozpočtu a Komisár pre vedu a výskum by vôbec nesúhlasil s inštitútom, všetky zásluhy za jeho zriadenie by boli prisúdené Vám, pán Figeľ, lebo ako komisár pre vzdelávanie Ste pracovali na upokojení tých kruhov, ktoré si robili starosti nad udelením titulov a diplomov a nad svojimi vlastnými kompetenciami.

Dúfam, že tento inštitút bude veľkým úspechom a nájdete vhodných ľudí do správnej rady, ľudí so skúsenosťami v niekoľkých sférach – akademických a priemyselných – ľudí, ktorí práve nie sú angažovaní ani v jednej z nich a  sú mladí. Želám vám veľa šťastia pri ich hľadaní !

  Marusya Ivanova Lyubcheva (PSE). – (BG) Vážený pán komisár, dokument, ktorý sa Európsky parlament chystá prijať, je veľmi dôležitý. Chcela by som pochváliť spravodajcu a všetkých kolegov, ktorí prispeli k predloženiu a prijatiu existujúcich návrhov.

Je veľmi dôležité, že kľúčová politika je v procese tvorby. Rozvoj európskeho hospodárstva vyžaduje práve technologickú inováciu. Práve toto prispieva k svetovému rozvoju. Je mimoriadne dôležité, že znalostné spoločnosti, ktoré pracujú na základe princípov projektu budú schopné vziať do úvahy na jednej strane priority spoločnej európskej rozvojovej politiky a na druhej strane schopnosti jednotlivých členských štátov.

Je potrebné začleniť a rozvíjať najlepšie výsledky jednotlivých výskumných štruktúr a vysokých škôl, aby sa zabezpečilo prepojenie na priority v energetickom sektore, v klimatických zmenách, v nových progresívnych materiáloch, ktoré sú nevyhnutné pre rozvoj sveta.

Tento inštitút by sa mal premeniť na skutočný symbol jednoty, ako aj na centrum tej najlepšej mobility najlepších výskumných metód. Prejavom dobrej európskej politiky by bolo jeho umiestnenie v novom členskom štáte EÚ.

  Sylwester Chruszcz (NI). – (PL) Vážený pán predsedajúci, dnes sme sa všetci zhodli, že by sme mali čo najviac urobiť pre podporu otvorenej znalostnej spoločnosti, aby sme dohnali svetový štandard, držali krok s rozvíjajúcim sa svetovým hospodárstvom; mali by sme investovať čo najviac prostriedkov a čo najviac diskutovať, aby sme udržali Európu v chode.

Chcel by som taktiež zdôrazniť, že umiestnenie budúceho inštitútu nie je triviálna záležitosť. Mal by byť v inovačnom regióne, v regióne mladých o otvorených myslí, v regióne veľkého potenciálu, v regióne – a to je veľmi dôležité – s priekopníckym duchom, v regióne, ktorý sa bude nachádzať medzi východnou a západnou Európou. Všetky tieto požiadavky spĺňa poľské mesto Vroclav, ktoré by som vám rád odporučil.

Nakoniec by som chcel zablahoželať spravodajcovi a každému, kto sa zúčastnil tejto inšpirujúcej rozpravy.

  Miroslav Mikolášik (PPE-DE). – (SK) Hlavným cieľom lisabonskej stratégie je podporovať konkurencieschopnosť v Európe, a vyrovnať sa tak iným svetovým ekonomikám: Spojeným štátom, v Ázii (Čína a India) novým centrám, ktoré sa objavujú.

Súčasťou tejto stratégie je aj vybudovanie Európskeho technologického inštitútu, ktorý sa stretá s výraznou podporou skupiny PPE-DE. So záujmom sledujem zrod tohto inštitútu, ktorý bude potrebovať významnú finančnú podporu na dosahovanie svojich cieľov, ktoré sú však veľmi dôležité na udržanie priemyselnej konkurenčnej a inovačnej základne EÚ. Tu sa prihováram za zvýšenie tých prostriedkov, ktoré boli odsúhlasené.

Zároveň však považujem za dôležité zdôrazniť potrebu uskutočnenia projektu tohto inštitútu a som toho názoru, že je mimoriadne dôležité podporovať práve inovácie, ktoré sú nositeľmi pokroku a zvyšovania konkurencieschopnosti. Preto považujem za dôležité zdôraznenie inovácie aj v názve inštitútu, pôvodne plánovaného ako Európsky inovačný a technologický inštitút. Práve táto iniciatíva má byť dôležitým poslaním znalostnej ekonomiky, podporou výskumu a inovácií v EÚ.

A na záver mi dovoľte vyjadriť môj obdiv nad energiou a rozhodnosťou pána komisára Figeľa pri realizácii tohto projektu.

  Nina Škottová (PPE-DE). – (CS) Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, úvodom by som chcela zablahoželať pánovi komisárovi Figeľovi a taktiež pánovi spravodajcovi Paasilinnovi za všetku prácu, ktorú na tomto projekte odviedli.

Počuli sme tu pozitívne aj negatívne názory na EIT a diskusia bude určiť pokračovať ďalej, kým bude EIT skutočne uvedený do života. Na tomto fóre by som chcela zdôrazniť myšlienku, ktorá EIT podporí. A síce, že všetky peniaze z rozpočtu EÚ presunuté do vedy, výskumu a vzdelávania, sú dobre presunuté peniaze a rozhodne nie utopené peniaze. Najmä keď sa na EIT budú podieľať aj najlepšie mozgy Európy.

  Czesław Adam Siekierski (PPE-DE). – (PL) Vážený pán predsedajúci, vytvorenie koherentnej hospodárskej oblasti, jednotného európskeho trhu, bolo základným dôvodom pre vznik spoločenstiev a neskôr Európskej únie. Ďalším krokom je dať európskemu hospodárstvu moderný a konkurencieschopný rozsah.

Podarí sa to len investovaním finančných prostriedkov do vzdelávania, výskumu, do nových technológií a v najširšom zmysle slova do inovácií. Nebudeme schopní čeliť týmto výzvam, ak priemysel nebude podporovať vedecký rozvoj a nové technológie, a ak miestne úrady nebudú investovať do vzdelávania.

Vlády by sa mali angažovať vo vzdelávaní na terciárnej úrovni a  podporovať základný vedecký výskum. Európska únia by sa mala zatiaľ sústrediť na podporu a usmernenie inovácií. Sme si vedomí, že tieto úlohy spočívajú na členských štátoch a inštitúciách EÚ.

  Ján Figeľ, člen Komisie. − Pán predsedajúci, rád by som sa poďakoval Parlamentu za veľmi zaujímavú a presvedčivú rozpravu. Aj napriek tomu, že sa ozvali kritické hlasy o nedostatku financií alebo o tom, že opäť chceme niečo vytvoriť.

Myslím si, že najvýznamnejšia inovácia začína otvorenosťou a podporou kreativity. Výsledok konzultácie a legislatívneho procesu je skutočným príkladom otvorenosti, prínosu, angažovanosti a dokonca kreatívneho a inovatívneho prístupu. Preukázali sme inováciu tým, že sme dospeli k tomuto konsenzu a taktiež v súvislosti s obsahom tohto výsledku. Toto je ten najdôležitejší aspekt .

Úlohou EIT je predovšetkým inovácia. Je to jeden z momentov alebo pokračovaní samitu v Lahti z októbra 2006 a návrh textu sme predložili dokonca iba jeden deň pred samitom. Nikdy sme nepodporovali investície na budovanie niečoho nového v oblastiach na zelenej lúke, skôr sme si priali prísť s novým prístupom ako podporiť, zorganizovať, motivovať a zmobilizovať zdroje a partnerov s cieľom vytvoriť úspešnejšiu inováciu v Európe.

Rád by som zdôraznil, že Komisia nikdy nemala v úmysle stavať nové budovy pre EIT, ale prísť s novým prístupom. Trvalo to rok a pol: začali sme to realizovať ako súčasť lisabonskej stratégie vo februári 2005 a odvtedy sme sa veľakrát stretli pri káve, viedli sme množstvo rozhovorov, ktoré boli veľmi inšpirujúce a zaujímavé – taktiež v tejto budove – poukazujúce na to, že existuje veľa možností alebo názorov ako podporiť inováciu. Som šťastný, že sme dospeli k tomuto úspešnému spoločnému záväzku.

Veľa ľudí sa vyjadrovalo o polohe. Je to otázka pre Radu. Myslím si, že slovinské predsedníctvo sa bude snažiť riadiť tento proces tak, aby viedol k rozhodnutiu. Už boli spomenuté mená – niektoré na úrovni členského štátu. Niektoré mestá na regionálnej úrovni sa o to taktiež usilujú. Je dobré znamenie, že veľa ambicióznych kandidátov sa uchádza o sídlo EIT. Veľa univerzít a podnikov, výskumných a technologických organizácií prejavuje záujem nielen o konzultačný proces, ale aj o účasť vo výberovom konaní správnej rady a neskôr o prácu v EIT. Ako povedala slečna Hennicot-Schoepgesová, týmto nestratíme svoju identitu; ponúkame, aby túto identitu zdieľali univerzity alebo existujúce strediská a EIT, ktorý bude zriadený.

To je viac-menej všetko, čím som chcel reagovať na vaše argumenty a podporu. Ešte raz chcem zdôrazniť význam konvergentnej a horizontálnej práce. V Komisii sme na tom pracovali rovnako, ako aj Vy všetci vo výboroch v tomto Parlamente. Nebol som jediný. Nie som sám. Dosiahli sme to s podporou predsedu, pána komisára pre priemysel, pána komisára pre výskum, pani komisárky pre rozpočet a veľa ďalších. Myslím si, že je to veľmi významný odkaz pre budúcnosť: Dovoľte nám pracovať spoločne, byť otvorení a podporovať kreativitu.

Tento mesiac by som chcel navrhnúť, aby sme rok 2009 vyhlásili ako Európsky rok kreativity a inovácie. Vytvorí sa tým prepojenie s návrhmi, myšlienkami a politikami, ktoré potrebujeme pestovať a vytvoriť v Európe.

Ešte raz Vám veľmi pekne ďakujem. Nie je to hotová vec; skôr je to začiatok etapy, ktorá znamená vytvorenie, a potom môže začať skutočná práca – a dúfam, že začne úspešne.

  Reino Paasilinna, spravodajca. − (FI) Pán predseda, pán komisár, dámy a páni, mali by sme si pripomenúť časy, keď sme začínali a keď veľká väčšina bola proti tomuto celému projektu. V súčasnosti sme ho zdokonalili v spolupráci s Komisiou a Radou. Vytvorili sme niečo veľmi dynamické, čo dospelo až do štádia hlasovania a ja dúfam, že väčšina bude hlasovať za tento projekt. Toto je spôsob, ktorým môžeme spoločne pracovať.

Čo sa týka polohy, nemám žiadne stanovisko, až na to, že ide o moderný sieťový systém, v ktorom budú nezávisle pracovať výskumníci a spoločenstvá. Nebudú sústredení v hlavnom meste, ktoré bolo zvolené za sídlo inštitútu. Navyše, počet administratívnych zamestnancov bude relatívne nízky, menej ako sto ľudí, takže nebudú potrebné veľké priestory pre budovy.

Jeden aspekt je však dôležitý. Bude potrebné, aby na mieste boli dobré dopravné spojenia, najmä priame lety, keďže dobre vieme, aké je nepríjemné pracovať niekde, kde nie sú žiadne priame lety, dokonca keď sa stretnutia musia uskutočniť na letisku.

Ďalej je nevyhnutné vziať do úvahy financovanie. Je to dôležité, aj keď pre jednu navrhovanú oblasť, komunikačné technológie, financovanie je už zaobstarané. Inými slovami, ak je daná oblasť prezentovaná atraktívnym spôsobom, financie sa pre ňu určite nájdu. Určite nám nechýba kapitál.

Veľa prítomných sa vyjadrilo, že ide o nový druh spolupráce. Inštitút preto nebude konkurovať ostatným, ale vytvorí spoluprácu, ako poznamenala pani Ek. Pán Ransdorf a ostatní vyhlásili, že európsky model, ktorý bol po celé storočia vrcholom európskej vedy, by sa mal stať vrcholom svetovej vedy. Je to jeden zo spôsobov, ako zdôrazniť druh noriem kvality, ktoré potrebujeme. Ďakujem všetkým veľmi pekne za Vašu spoluprácu. Tento projekt musí byť úspešný, pretože ho Európa potrebuje. Ďakujem.

(potlesk)

  Predsedajúci. − Rozprava sa skončila.

Hlasovanie sa uskutoční dnes.

Písomné vyhlásenia (článok 142)

  Edit Herczog (PSE), písomne. – (HU) Informačná a technologická revolúcia, spoločensko-ekonomická transformácia postindustriálnej spoločnosti, otriasli vládou, hospodárstvom a politikmi vo väčšine krajín sveta a zobudili ich z pokojného spánku a väčšia pozornosť sa sústredí na pochopenie dôvodov, ktoré sa skrývajú za úspechom jednotlivých spoločenstiev, väčších regiónov alebo krajín.

Aspekty, ktoré môžu zaistiť úspech sú kreativita, kreatívna energia, nové myšlienky, ktoré môžu vytvoriť základ pre každý nový druh rozvoja. Kreativita sa stáva inováciou, ak sa premení na realitu. Dúfajme, že Európsky inovačný a technologický inštitút (EIT) bude inovatívnym duchovným dieťaťom Európskeho parlamentu. Hlavným cieľom EIT bude rozvíjať inovatívnu kapacitu Európskej únie prepojením s vyšším vzdelávaním, výskumnou obcou a zástupcami priemyslu. EIT môže zohrávať významnú úlohu tým, že zabezpečí, aby európska inovácia bola opäť známa vo svete, a aby európsky priemysel a výskumníci mali vplyv a boli ocenení. Hlavné mesto Maďarska prijalo výzvu poskytnúť sídlo Európskemu inovačnému a technologickému inštitútu. Som presvedčená, že moja krajina by bola dobrým hostiteľom pre inštitút, pretože vláda je zainteresovaná v otázkach výskumu a inovácie/rozvoja, ďalej z dôvodu výskumnej infraštruktúry krajiny, keďže Maďarsko zohrávalo úlohu pri pokroku vedy a v neposlednom rade z dôvodu maďarskej pohostinnosti. Citujúc slová maďarského učenca a laureáta Nobelovej ceny Alberta Szent-Györgyia, vyzývam Vás, aby ste podporili náš návrh stať sa hostiteľom EIT: „Maďarsko je malá krajina, čo sa týka počtu svojho obyvateľstva, ale mocnosť z hľadiska sivej hmoty. “

  Janusz Lewandowski (PPE-DE), písomne. – (PL) Pán predseda, druhé čítanie v Európskom parlamente je ďalším krokom, ktorým sa približujeme k založeniu Európskeho inovačného a technologického inštitútu. Už uplynulo veľa času, odkedy pán José Barroso predložil návrh na založenie inštitútu vo februári 2005. Myšlienka bola, že by išlo o inštitút, ktorý by podporil implementáciu lisabonskej stratégie, ktorá bola v tom čase na polceste a neprinášala plánovaný zisk.

Som si vedomý, že jedno z miest, ktoré dúfa, že bude hostiteľom sídla EIT, je poľské mesto Wrocław. Taktiež som si vedomý, že v Poľsku a v ďalších mestách, ktoré by radi privítali inštitút (Viedeň, Mníchov, Sant Cugat-Barcelona, Paríž, Oxford, Brusel, Budapešť, Nuremberg, Aachen) pretrvávajú prehnané očakávania z dôvodu predpokladanej sumy 2,4 miliardy EUR, ktorá sa bude požadovať na financovanie inštitútu. To sú celkové náklady na inštitút a sieť znalostných a inovačných spoločenstiev (KIC), u ktorých sa očakáva, že pohltia väčšinu financií. Navyše som presvedčený, že založenie inštitútu nebude schopné pomáhať pri uskutočňovaní štrukturálnych reforiem, ktoré majú rozhodujúci význam pre inováciu a konkurencieschopnosť v Európskej únii.

Napriek tomu, keďže sú nám známe ambície mesta Wrocław a kvalita administratívy v tomto meste, som presvedčený, že je to správne miesto pre EIT a som spokojný s pokrokom, ktorý sa uskutočnil smerom k založeniu inštitútu.

  Alexander Stubb (PPE-DE), písomne. – Vzdelávanie, výskum a inovácia sú okná do budúcnosti. Sú to základné stavebné kamene toho, čo sa nazýva „znalostný trojuholník“. Potrebujeme byť konkurencieschopní. Znalostný trojuholník je jedným z kľúčov.

Podporujem tento text, odkedy návrh Komisie vytvoriť Európsky technologický inštitút (EIT) sa zameriava na riešenie jedného z hlavných nedostatkov Európy: nedostatok inovácie. Chápem, že EIT je investícia do budúcnosti.

V minulosti sa vyskytol skepticizmus ohľadom pridanej hodnoty, ktorú by mohol EIT ponúknuť. Navrhovaná sieťová štruktúra je dobrým riešením. Odborný posudok spočíva v zúčastnených univerzitách a inštitúciách vyššieho vzdelávania.

Keďže si spomínam na svoje akademické roky, podporujem tiež, aby sa myšlienka EIT „znalostných a inovačných spoločenstiev“ (KIC) stala nezávislou. Výber takýchto stredísk sa bude zakladať na kritériu špičkovej kvality. Podporujem túto myšlienku, pretože takýmto spôsobom EIT KIC dá najlepší smer európskej inovácií.

(Rokovanie bolo prerušené o 11.15 hod. o opäť pokračovalo o 11.30 hod.)

PREDSEDÁ: Edward McMILLAN-SCOTT
podpredseda

9. Preskúmanie osvedčení o zvolení za poslanca

  Predsedajúci. − Ďalším bodom programu je preskúmanie osvedčení o zvolení za poslancov nových členov Európskeho parlamentu. Pán Gargani predloží v mene výboru pre právne veci ústnu správu v danej záležitosti.

  Giuseppe Gargani, Predseda výboru pre právne veci. – (IT) Pán predseda, dámy a páni, Európsky parlament musí podľa rokovacieho poriadku preskúmať osvedčenia o zvolení za poslancov a rozhodnúť o overení platnosti voľby novozvolených poslancov. Počas schôdze dňa 25. februára, výbor preskúmal osvedčenia o zvolení za poslancov 35-tich rumunských členov parlamentu, ktorých nominovali príslušné orgány. Ďalší traja, ktorých určia príslušné štátne orgány, by mali byť pridaný do zoznamu týchto mien.

Vzhľadom na veľké množstvo preskúmania osvedčení, ktoré sa majú vykonať a časové obmedzenia, uznalo sa za vhodné, aby výbor pre právne veci a jej predseda, predniesol Parlamentu ústnu správu . Keďže výbor zaznamenal, že všetko bolo v poriadku, Parlament mohol schváliť všetky mandáty.

  Predsedajúci. − Mandáty sú týmto schválené.

10. Hlasovanie

  Predsedajúci. − Ďalším bodom programu je hlasovanie.

(výsledky a ďalšie podrobnosti o hlasovaní: pozri zápisnice)

10.1. Riadenie aktív ESUO a Výskumného fondu uhlia a ocele(A6-0062/2008, Reimer Böge) (hlasovanie)

10.2. Dohoda medzi ES a Spojenými arabskými emirátmi o určitých aspektoch leteckých služieb(A6-0043/2008, Paolo Costa) (hlasovanie)

10.3. SKSpoločná organizácia poľnohospodárskych trhov (zmena a doplnenie nariadenia o jednotnej spoločnej organizácii trhov) (A6-0044/2008, Neil Parish) (hlasovanie)

10.4. Spoločná organizácia poľnohospodárskych trhov (nariadenie o jednotnej spoločnej organizácii trhov) (A6-0045/2008, Neil Parish) (hlasovanie)

10.5. Štatistická klasifikácia ekonomických činností v ES (kodifikované znenie)(A6-0055/2008, Lidia Joanna Geringer de Oedenberg) (hlasovanie)

10.6. Identifikácia a registrácia ošípaných (kodifikované znenie)(A6-0057/2008, Lidia Joanna Geringer de Oedenberg) (hlasovanie)

10.7. Uvádzanie zeleninového materiálu do obehu (kodifikované znenie) (A6-0056/2008, Lidia Joanna Geringer de Oedenberg) (hlasovanie)

10.8. Spoločné pravidlá v oblasti bezpečnostnej ochrany civilného letectva(A6-0049/2008, Paolo Costa) (hlasovanie)

10.9. Európsky inovačný a technologický inštitút(A6-0041/2008, Reino Paasilinna) (hlasovanie)

10.10. Mobilizácia Fondu solidarity Európskej únie(A6-0065/2008, Reimer Böge) (hlasovanie)

10.11. Opravný rozpočet č. 1/2008 - Fond solidarity(A6-0058/2008, Kyösti Virrankoski) (hlasovanie)

10.12. Dohoda o partnerstve v sektore rybolovu medzi ES a Guineou-Bissau(A6-0053/2008, Luis Manuel Capoulas Santos) (hlasovanie)

10.13. Dohoda o partnerstve v sektore rybolovu medzi ES a Pobrežím Slonoviny(A6-0054/2008, Daniel Varela Suanzes-Carpegna) (hlasovanie)

10.14. Trvalo udržateľná európska dopravná politika z hľadiska európskej energetickej a environmentálnej politiky(A6-0014/2008, Gabriele Albertini) (hlasovanie)

(Rokovanie bolo prerušené o 11.50 hod. kvôli slávnostnej časti schôdze.)

PREDSEDÁ: PÁN PÖTTERING
predseda

11. Slávnostná schôdza - Estónsko

  Predseda. − Dámy a páni, dnešný deň je výnimočný pre Európsky parlament, pretože vítame medzi sebou jedného z našich bývalých členov – osobu, ktorá je v súčasnosti prezidentom Estónskej republiky, nášho bývalého kolegu pána Hendrika Ilvesa! Radi by sme Vás srdečne privítali v Európskom parlamente!

(hlasný a nepretržitý potlesk)

Dámy a páni, keď sa dočkáme okamihu, ako je tento, patrí sa pozerať nielen na súčasnosť, ale tiež si pripomenúť, akú dlhú a širokú cestu sme prešli, kým sa tu zhromaždili člen spolu s ďalšími členmi Estónska – a z Lotyšska a Litvy, ak to ohraničujeme v prvom rade baltskými štátmi – ktorí boli zvolení za členov parlamentu a ktorých krajiny, slobodné krajiny, v ktorých po celé desaťročia vládol totalitný komunizmus, sú tu zastúpené, odkedy Estónsko získalo slobodu.

Tohto nášho člena si na základe demokratického rozhodnutia zvolil ľud, aby sa stal prezidentom krajiny. Ide o osobu z Estónska, ktorá je viac ako dosť spätá s budúcnosťou Európy, a samozrejme aj s jej prítomnosťou. Na začiatku vo funkcii ministra zahraničných vecí viedol rokovania o členstve v Európskej únii a následne sa od roku 2003 až po priame voľby v roku 2004 stal pozorovateľom v Európskom parlamente, a nakoniec bol členom Európskeho parlamentu až po jeho zvolenie za prezidenta Estónskej republiky v septembri 2006. Pán prezident Hendrik Ilves sa ujal úradu prezidenta Estónska dňa 9. októbra 2006.

Vážený pán prezident Ilves, je pre nás cťou, že Vás môžeme privítať v Európskom parlamente, ktorý zajtra oslavuje 50-te výročie svojho vzniku. Vaša návšteva je začiatkom osláv a rád by som Vás požiadal, aby ste predniesli prejav Európskemu parlamentu. Ešte raz, srdečne Vás vítame!

(potlesk)

  Toomas Hendrik Ilves, prezident Estónskej republiky. − (ET) Moji priatelia, dovoľte mi, aby som Vám poprial všetko najlepšie k výročiu. Drahí priatelia a kolegovia, kolegovia v pravom zmysle slova, priatelia, ktorí ste mi chýbali za posledný rok a pol. Ako sa tak na Vás všetkých pozerám – vyzerá to tak, že Vás je tu oveľa viac, ako keď som sa pozeral z miesta 131, kde som zvykol sedávať.

Neviete si predstaviť, aký ste skvelí ako Parlament Európy. Viem, musel som odísť, aby som si to uvedomil. Ale dovoľte mi teraz pokračovať v mojej súčasnej úlohe prezidenta krajiny .

Dnes, keď Estónsko vstupuje do piateho roku, ako sa stalo členom Európskej únie, už nie sme viac „nový člen“, ktorý sa učí. Skutočne si myslím, že je čas dať bokom výraz „nový členský štát“ ako anachronizmus bez akéhokoľvek významu .

(potlesk)

V súčasnosti už viac nie sú noví alebo starí členovia. Sú iba členovia. Výraz „nový členský štát“ dokonca neznamená ani „chudobnejší členský štát“, keďže niekoľkí z nás dostihli „starých členov“.

V súčasnosti existujú v únii záujmové združenia, politické skupiny a tie sú usporiadané na množstve ďalších rozmerov – malých alebo veľkých členov, priemyselných alebo obchodných národov a tak ďalej. Ale základ netvorí časový rozmer alebo dĺžka členstva.

Dnes sa tu chcem pozerať vpred desať rokov do budúcnosti, keď všetci budeme starí alebo starší členovia. Do obdobia 100 rokov po prvej hrôzostrašnej európskej občianskej vojne 20-teho storočia. Vyjadrujeme sa o únii, ako o odpovedi na druhú európsku občiansku vojnu, spôsobe usporiadania nášho kontinentu tak, aby sa už neopakovali hrôzy druhej svetovej vojny.

Ale nesmieme zabudnúť na skutočnosť, že tretina, a pravdepodobne aj viac, členov dnešnej Európskej únie sa dostala z trosiek prvej svetovej vojny ako nezávislé politické subjekty. Fínsko, Estónsko, Lotyšsko, Litva, Poľsko (po 140-tich rokoch neexistencie), bývalé Československo spolu s Maďarskom a Rakúskom ako ich poznáme dnes, všetky tieto štáty sa vynorili v 20-tom storočí po zániku ríše, medzinárodných superveľmocí a vznikli nové štáty založené na sebaurčení.

Vyzdvihujem túto skutočnosť, pretože moja krajina, podobne ako veľa ďalších súčasných členov, začala tým, že sa snažila vymaniť spod tyranie veľkých, despotických alebo nedemokratických nadnárodných subjektov – známych ako ríše.

Estónsko, podobne ako veľa ďalších krajín, sa dokonca snažilo vymaniť nie menej ako dvakrát.. V súčasnosti sme sa spojili s cieľom vybudovať nový nadnárodný orgán – a novú identitu, našu Európsku úniu.

Urobili sme tak, pretože sme boli dobývaní alebo obsadzovaní, ale najskôr pretože sme sa tak slobodne rozhodli. A pretože veríme, že robíme správnu vec. Týmto tiež uplatňujeme naše právo na sebaurčenie.

Vyzdvihujem túto skutočnosť, pretože Estónsko bude mať o desať rokov po prvýkrát privilégium a zodpovednosť vykonávať predsedníctvo a ja pevne dúfam, že keď nastane ten okamih, už sa viac nebudeme zaoberať otázkami, s ktorými zápasíme dnes. Z tohto dôvodu chcem dnes hovoriť o záležitostiach, ktoré budú dôležité o desať rokov.

Nakoniec, vyzdvihujem túto skutočnosť, pretože volebné obdobia a obdobie výziev, ktorým čelíme, nie sú úmerné: zaoberáme sa problémami, ktoré spadajú do štvorročného alebo päťročného obdobia.

Ale výzvy a tlaky, ktorým dnes čelí Európska únia, od energetiky až po životné prostredie, od hospodárskej súťaže až po rozširovanie, od spoločnej zahraničnej politiky až po migráciu, sú kľúčové záležitosti, ktoré si vyžadujú odvahu a činy v horizonte dlhšieho časového obdobia, ako sú dve alebo tri volebné obdobia.

Dámy a páni, keďže nedokážeme predvídať budúcnosť, niektoré tendencie a nebezpečenstvá je možné všeobecne rozlíšiť. Nechýbali diskusie o dvoch paralelných hrozbách, ktorým čelíme: globálne otepľovanie a pokles zásob fosílnych palív. Obe záležitosti majú celosvetový charakter a príslušné rozhodnutia, ktoré by nebolo možné uskutočniť bez Európskej únie, je potrebné adresovať celej planéte.

V rovnakom čase únia čelí rôznym druhom vážnych výziev. Kým ich nesplníme, možno o desať rokov, ale určite o štvrťstoročie, je možné, že stratíme bohatstvo a úspech, z ktorého sa dnes tešíme. Tieto výzvy a nátlaky sú všetky späté s konkurencieschopnosťou Európskej únie.

Kde je naša konkurencia? Je tu v Európskej únii alebo von vo svete? Samozrejme odpoveď je „všade“: súťažíme na trhu v rámci Európskej únie, ako aj na celom svete.

Ale ak sa pozrieme na dlhodobé tendencie globalizácie, mali by sme byť vďační Jeanovi Monnetovi a Jacquesovi Delorsovi za to, že vytvorili vnútorný trh v období, keď globalizácia ešte nebola výrazným fenoménom.

Cieľom vnútorného trhu je, aby umožnil jednotlivým európskym národom udržať konkurencieschopnosť z globálneho hľadiska. Hnacím motorom celosvetovej konkurencieschopnosti bola otvorenosť v Európe a otvorenie sa konkurenčným tlakom v rámci Európy.

Súčasné zmýšľanie v Európskej únii nie vždy poskytuje dôvod na optimizmus, a to z dvoch príčin: po prvé, nevýrazná implementácia lisabonskej stratégie, nášho vlastného dobre zameraného programu pre rozvoj inovácie a konkurencieschopnosti.

(potlesk)

a po druhé, rastúci protekcionizmus, nielen smerom k vonkajšiemu svetu, ale aj v rámci našich vlastných hraníc.

Dovoľte mi, aby som sa zameral na tieto dve záležitosti. V období, keď sa moja krajina vymanila z 50-ročnej zaostalosti spôsobenej Sovietskym zväzom, cítil som beznádej, ako dlho bude asi trvať výstavba infraštruktúry potrebná pre Estónsko.

V niektorých oblastiach, ako sú informačné technológie, Estónsko by mohlo začať na základe rovnakých podmienok. Investície, ktoré uskutočnili verejné a súkromné odvetvia v oblasti IT, umožnili krajine dosiahnuť úroveň, ktorá je nad priemerom Európskej únie a v neskorých 90-tych rokoch sa situácia v elektronických vládnych službách a v službách v niektorých odvetviach ako je bankovníctvo, dosiahla úroveň, ktorá tešila iba málo krajín v Európe.

Dôraz, ktorý moja krajina kládla na rozvoj IT, nám umožnil byť viac konkurencieschopnými. Ale vo svojej podstate to nestačí. Všeobecnejšie, Estónsko podobne ako zvyšok Európy ponecháva inováciu vo vede a rozvoji iným.

Inovácie prichádzajú v prvom rade, buďme úprimní, zo Spojených štátov, s čím súvisí únik najbystrejších a najlepších mozgov z Európy rovnako ako aj z Indie a Číny, aby si Spojené štáty udržali vysokú úroveň konkurencieschopnosti. Je potrebné začať zaoberať sa vážne touto otázkou.

Máme odpor voči imigrácii, naše deti si stále čoraz menej volia štúdium matematiky, vedy a techniky, a tým sa uzatvárame pred konkurenciou v Európskej únii v jednom z najkonkurencieschopnejších odvetví svetového hospodárstva: službách.

Konkurencia alebo jej nedostatok v rámci Európskej únie má taktiež vplyv na bezpečnosť. Vzhľadom na význam energie, je pochopiteľné, že veľa krajín v Európskej únii chce ochrániť svoje spoločnosti od konkurencie a sú odporcami liberalizácie trhu s energiou.

Je to pochopiteľná odozva. Ale v súčasnosti jediným najväčším zdrojom energie v Európe je krajina, ktorá sa vyhlásila za „energetickú superveľmoc“ a na domovskej stránke Ministerstva zahraničných vecí uvádza, že energia je nástrojom zahraničnej politiky.

Ak sa chceme v budúcnosti vyhnúť tomu, aby sa členovia Európy podrobili stratégii „rozdeľuj a panuj“, alebo aby súperili v súvislosti s obchodovaním pohonných látok, čo vidíme v Európskej únii, potom nemôžeme zabrániť potrebe spoločnej energetickej politiky.

(potlesk)

s komisárom pre energetiku s vyjednávacím vplyvom komisára pre obchod.

Keďže máme spoločný obchodný režim, mali by sme zdokonaliť spoločnú energetickú politiku, rovnako sa vyžaduje nevyhnutná podmienka vonkajšej politiky, najmä liberalizovaný vnútorný trh.

Takže kde sa nachádzame, keď sa pozeráme do budúcnosti? Kórejci a Japonci majú omnoho vyšší prístup k internetu ako Európania a oveľa menšie náklady na širokopásmové pripojenie; Ázia a US majú (alebo v prípade US taktiež vzdelávajú a prijímajú do zamestnania) oveľa viac technikov a vedcov.

To neveští nič dobré. Bude to viesť k postupnému úpadku Európy a európskej konkurencieschopnosti v globalizovanom hospodárstve. Samozrejme, aspoň s tým niečo robíme.

Prvým krokom pre Estónsko je reformná zmluva a rád by som sa poďakoval portugalskému predsedníctvu za skvelú prácu pri riešení tejto záležitosti. Ak sa nerozšíri hlasovanie kvalifikovanou väčšinou, ocitneme sa ochromení, bez predsedu a ministra zahraničných vecí EÚ nebudeme mať jednoducho taký vplyv.

Príklad Európy, keď ťahala za kratší koniec, možno vidieť v našej susedskej politike. Európska Rada v dokumente o zahraničných vzťahoch dospela k záveru, citujem: „Susedská politika Ruska je lepšie prepracovaná, lepšie usporiadaná a lepšie implementovaná ako susedská politika Európskej únie. Rusko vyčleňuje viac politických, hospodárskych a dokonca aj vojenských zdrojov ako Európska únia na ovplyvňovanie susedskej politiky“. Koniec citácie.

Nehovorí to v prospech našej ospevovanej „mäkkej veľmoci“. Naša susedská politika je ešte stále spätá so základnými dlhodobými otázkami: čo bude o desať rokov? Existujú dve hľadiská k tejto otázke: akí veľkí budeme o desať rokov a aké bude okolité prostredie?

Aká veľká bude Európska únia v roku 2018? Nevieme, ale je na nás, aby sme o tom rozhodli. Samozrejme, nebude nás tak veľa, ako by si to niektorí z nás priali, ale určite nás bude viac ako v súčasnosti. Našim východným a južným susedom, ktorí sa k nám určite nikdy nepripoja.

Zdá sa mi, že jedným zo základných záujmov by malo byť, aby rozdiely medzi Európskou úniou a jej susedmi z hľadiska hospodárskeho blahobytu a politickej slobody neboli také veľké, aby sme nemuseli čeliť veľkej vlne ilegálnej imigrácie alebo politickým utečencom.

Ukázalo sa, že sme sa dokonca nepoučili ani z našich vlastných vynikajúcich skúseností, akým bolo minulé rozširovanie. Plánujeme zvýšiť podporu svetu bez podmienenosti na reformy. Prostredníctvom našich rozvojových bánk podporujeme rozvoj krajín, ktoré dôkladne prejavujú antagonistické obchodné politiky voči Európskej únii .

Taktiež by sme si mali uvedomiť, že náš model nie je v súčasnosti jediný. Francis Fukuyama priznáva, že Hegelov sen neúprosnej prechádzky dejinami smerom k liberálnej demokracii sa ukázal ako nesprávny. Načo sú dobré požiadavky boja proti korupcii v súvislosti s úvermi, ktoré poskytuje Svetová banka rozvojovým krajinám, keď štátne investičné fondy ponúkajú lepší obchod bez akýchkoľvek obmedzení?

Mýlili sme sa, keď sme si mysleli, že žijeme v zidealizovanom svete. Namiesto toho, rast autoritatívneho kapitalizmu ako alternatívy demokratických trhových ekonomík je pravdepodobne najnovší ideologický, intelektuálny a morálny zápas, ktorému čelíme.

(potlesk)

Samozrejme potrebujeme prehodnotiť naše politiky, ale to nebude všetko. Potrebujeme viac odvahy; potrebujeme sa pozerať do budúcnosti a pochopiť, kde sa tak my ako aj svet budeme nachádzať o 20 alebo 25 rokov, v čase keď dokonca hybná sila hospodárstva, akou je v súčasnosti Nemecko, bude prevyšované Indiou a Čínou.

Potrebujeme začať plánovať už dnes, aby sme sa pripravili na nasledujúce štvrťstoročie. Pevne dúfam, že s nastávajúcimi voľbami do Európskeho parlamentu, strany nebudú súťažiť na základe zachovania súčasného stavu status quo, ale na základe pohľadu do budúcnosti.

Dámy a páni, demokracia existuje pre svojich občanov, založená na odhodlaní občanov a podlieha ich schváleniu. Na tento účel sme vytvorili inštitúcie, ktoré by sa so vstupom novej zmluvy do platnosti mali ďalej rozvíjať a zdokonaľovať.

Ale nemali by sme prenášať našu zodpovednosť na inštitúcie; vytvorenie zahraničnej služby alebo rozšírenie rozsahu hlasovania kvalifikovanou väčšinou nebude znamenať veľa, ak nerozvinieme zásadné pochopenie európskych záujmov.

Skutočnosť, že máme spoločných konzulárnych úradníkov, znamená zefektívňovanie byrokratických reforiem. Taktiež je vítaným krokom fakt, že je čoraz zložitejšie použiť veto, ale ak členské štáty uveria, že ich záujmy sa neberú do úvahy, bude to znamenať iba malý pokrok.

Potrebujeme sa vrátiť späť k základnému poznaniu, ktoré prispelo k úspechu Európskej únie. Najmä štátne záujmy sú najlepšie zabezpečené, keď sa ich všetci sčasti vzdáme tak, aby únia ako celok bola úspešná. Neznamená to odovzdať peniaze alebo porozdávať náhradné sladidlá neposlušným členom, ktorí nie sú ochotní súhlasiť s politikou. Myslím tým naše miesto vo svete ako samostatných národných štátov a spolu ako Európskej únie.

Keď hovoríme o silnej Európe, musíme si uvedomiť rovnakú pravdu, ktorá je dobre známa nám všetkým politikom v domácich krajinách: naša krajina je silná na svetovej scéne, alebo aj v Európe len vtedy, keď sme silní doma. Vlády, ktoré majú silnú podporu, si môžu dovoliť byť rázni na medzinárodnej scéne.

Som si istý, že toto je problém celej Európskej únie. S cieľom vytvárať stúpajúce európske cítenie medzi našimi voličmi, potrebujeme predstihnúť návrhy Komisie, ktoré sa zaoberajú vysokoškolskými študentmi, ktorí študujú jeden rok na univerzite v inom členskom štáte. Potrebujeme aktívne podporiť tento fenomén v domácej krajine tak, aby nielen úradníci, ale aj naši občania sa mohli navzájom spoznávať.

Samozrejme to znamená, že potrebujeme zvýšiť úroveň znalosti jazykov. O desať rokov by sme sa mali dokázať pozerať na úniu, kde každý vysokoškolský študent ovláda znalosť ďalšieho jazyka členského štátu, a tým nechcem povedať, že by to mala byť angličtina, pretože angličtina je tak dominantná vo vede, obchode, zábave a internete, že sa už dlhšie nevníma ako cudzí jazyk. Myslím tým napríklad poľsky hovoriacich Portugalcov, španielsky hovoriacich Estóncov a slovinsky hovoriacich Švédov.

Mali by sme tiež viac uvažovať z hľadiska regiónov. Parlament ukázal, že dokáže zohrávať silnejšiu úlohu, ako sme si kedy dokázali predstaviť. Som hrdý na to, že iniciatíva — stratégia pre pobaltskú oblasť, s ktorou sa spájalo moje meno, je jednou z prvých stratégií Európskej únie, ktorá tu vznikla, práve tu v Európskom parlamente, nie v Rade alebo Komisii, a v súčasnosti sa táto iniciatíva stáva programom Európskej únie.

(potlesk)

Parlament je spojovací článok medzi inštitúciami Európskej únie a jej občanmi, ktorí umožňujú fungovanie únie. Moji drahí kolegovia, z tohto dôvodu iba tu môžete nájsť jemné vyváženie záujmov vašich voličov a záujmov únie. Ide o niečo, čo nedokáže urobiť žiadna iná inštitúcia a nikto to nevie urobiť tak dobre ako vy.

Vážený členovia Európskeho parlamentu, nemenej dôležité pre občanov Európy, pre Európu európskych občanov, je uvedomiť si, kto sme, odkiaľ sme prišli a ako sme sa tu dostali.

Práve v týchto miestnostiach sa na mňa raz obrátil kolega počas prejavu člena parlamentu o masových deportáciách v krajine tohto člena a opýtal sa: „Prečo vy, ľudia, nedokážete zabudnúť na minulosť a myslieť na budúcnosť? “

Všetci si myslíme, že poznáme históriu Európy, a tak je možno nepríjemné počuť, že Európa, ktorú poznáme je v skutočnosti iba jedna časť Európy, ako na to efektívne poukázal Norman Davies – veľký historik Európy.

A predsa súčasná Európska únia prijíma históriu celej Európy so všetkou svojou slávou aj biedou. Dnes sme dedičmi Bismarckových sociálnych reforiem, ako aj Salazarovho režimu. Prvej svetovej konštitučnej demokracie, ako aj potlačovania, ktoré uskutočňovali kruté vnútorné bezpečnostné služby. Toto je naša Európa.

Ale skutočnosť, že prvá konštitučná monarchia bola v Poľsku, a že potlačovanie bezpečnostnou políciou sa uskutočňovalo doslova počas existencie múru od obdobia hospodárskeho zázraku (Wirtschaftswunder), sú veci, o ktorých vieme omnoho menej, ako by sme mali.

Dámy a páni, našou úlohou je poznať našu Európu. Jeden z najväčších Európanov 20-teho storočia, Salvador de Madariaga, ktorý žil v exile od Francovho režimu, sa vyjadril takto: „Táto Európa sa musí narodiť. A narodí sa, keď Španieli povedia „naše Chartres“, keď Angličania vyslovia „náš Krakow“, keď Taliani budú hovoriť o „našej Kodani“ a Nemci budú rozprávať o „našich Brugách“…. Potom bude Európa skutočne žiť. Až potom duch, ktorý vedie Európu, vysloví slová stvorenia: „Fiat Európa“. ako povedal Salazar de Madariaga.

Ale ak sa chceme dostať do budúcnosti Madariagu, musíme sa naučiť poznať sa navzájom, vzájomnú minulosť, pretože iba vtedy môžeme spoločne budovať budúcnosť. Aj toto je našou úlohou na najbližších desať rokov.

Dámy a páni, dnes som sa pokúsil naznačiť niektoré výzvy, ktorým budeme čeliť v budúcnosti. Vývoj Európy ani zďaleka neskončil, ešte musíme toho veľa urobiť. V mojej rodnej krajine, Estónsku, keď máme splniť náročnú úlohu alebo uskutočniť významný záväzok, zvykneme povedať: kiežby sme mali silu to uskutočniť.

Kiežby sme mali všetci silu!

Ďakujem Vám.

(„Standing ovation“)

  Predsedajúci. − Dámy a páni, povstaním zo svojich stoličiek a nadšeným potleskom ste sa poďakovali prezidentovi Estónska za jeho príjemný a pre nás, Parlament, priateľský, ale predovšetkým na budúcnosť zameraný prejav.

Pán prezident Ilves, rozprávali ste o niečom, čo leží v srdci Európy, a to o vzájomnom sa pochopení a zmýšľaní. Keď vieme ako uvažujeme, vieme ako môžeme spolu pracovať.

Keď ste rozprávali o výmene mladých ľudí, spomenul som si – a verím, dámy a páni, že môžeme byť na to hrdí – že keď sa schvaľoval finančný výhľad a boli snahy radikálne znížiť financie na výmeny mladých ľudí, program Erazmus a celoživotné vzdelávanie, ozvali sme sa a povedali : Finančný výhľad prinesie výsledky iba vtedy, ak zvýšime finančné prostriedky pre mladých ľudí, aby mohli vytvárať porozumenie a zmysel pre spolupatričnosť v Európskej únii.

(potlesk)

Dovoľte mi povedať na záver – a robím tak so vzrušením: ak pán prezident Estónska spomenul dejiny, musíme povedať, že dejiny Európy, nášho kontinentu, boli z viacerých hľadísk pozitívne, ale niektoré obdobia boli poznačené tragédiou. To, čo v súčasnosti robíme, aj tu v Európskom parlamente, je odpoveďou na skúsenosti z dejín.

Skutočnosť, že ste to spomenuli práve dnes, znamená veľký deň pre Európsky parlament. Môžeme si vydláždiť cestu do budúcnosti iba vtedy, ak sa pozrieme na dejiny, poučíme sa z jej dôsledkov a potom budeme spoločne pracovať na základe vzájomného porozumenia a ducha spolupatričnosti, ako ste povedali, pán prezident Ilves, v záujme spoločnej Európy.

Veľká vďaka, pán prezident Ilves!

(potlesk)

PREDSEDÁ: Edward McMILLAN-SCOTT
podpredseda

12. Vysvetlenie hlasovania

Ústne vysvetlenie hlasovania

- Správa: Paolo Costa (A6-0049/2008)

  Hubert Pirker (PPE-DE). – (DE) Pán predsedajúci, na začiatku som Vám nerozumel. Hlasoval som za túto správu, pretože toto nové nariadenie vytvára správnu rovnováhu medzi citlivými protiteroristickými opatreniami na jednej strane a právami cestujúcich na druhej strane.

Rád by som sa však zameral na záležitosť, ktorá nebola dostatočne vyriešená, a sú to pravidlá na prepravu tekutín. Vieme, že by sa mali zabezpečiť kontroly na ochranu pred terorizmom, ale tieto kontroly vyvolávajú hnev u cestujúcich z dôvodu rôznych interpretácií jednotlivých letísk. Ešte stále nie je jasné, či ide o efektívny nástroj. Veľmi silne o tom pochybujem, pretože terorizmus dlho vyvíjal rôzne stratégie a hľadal iné spôsoby.

Očakávam, že sa uskutoční nasledovné hodnotenie: buď sa kontrolné postupy štandardizujú a zdokonalia, alebo sa tieto opatrenia ukončia s cieľom nezaťažovať cestujúcich opatreniami, ktoré v žiadnom prípade nemôžu byť efektívne.

  Bernard Wojciechowski (IND/DEM). – (PL) Pán predsedajúci, hlasoval som za prijatie správy Costa. Už uplynulo šesť rokov, odkedy bolo schválené nariadenie (ES) č. 2320/2002. Uplynulo dva a pol roka, odkedy vstúpilo do platnosti. Záležitosť týkajúca sa bezpečnosti na letiskách a na palube lietadiel je aj naďalej veľmi aktuálnou témou . Ochrana civilného letectva spôsobuje dramatický nárast leteckých nákladov a pokles pohodlia pri cestovaní. Ďalšou záležitosťou sú náklady na ochranu, tieto náklady by mali byť čo najtransparentnejšie a spotrebitelia potrebujú vedieť, na aké účely a ako sú použité peniaze, ktoré zaplatili za letenku. Poplatky zozbierané na účely ochrany by sa mali používať jedine a výlučne na pokrytie nákladov súvisiacich s ochranou. Peniaze získané na tento účel sa nesmú používať na iné účely.

  Jan Březina (PPE-DE). – (CS) Pán predsedajúci, zdržal som sa hlasovania návrhu nariadenia o spoločných pravidlách, pretože si myslím, že obsahuje nedostatky.

Najvážnejší je spôsob hodnotenia spoľahlivosti posádky lietadla, ktorý neupravuje samotné nariadenie, ale až neskôr bude samostatne stanovené. Vychádza zo schváleného znenia, že ak raz nariadenie vstúpi do platnosti, tak sa stane utajovaným dokumentom EÚ a informácie, ktoré bude obsahovať nebudú prístupné verejnosti. It Preto sa môže stať, že ani osoby, na ktorých povinnosti sa vzťahuje tento dokument, nebudú mať k nim prístup . Porušovalo by to princíp právnej istoty. To isté sa vzťahuje na činnosť poradnej skupiny, ktorú zriadi Komisia po boku výboru. Poradnú skupinu budú tvoriť európske organizácie priamo zainteresované v ochrane letectva. Je nevhodné, aby výbor informoval iba zainteresované strany bez toho, aby im umožnil prístup k utajovaným informáciám. Preto vyzývam nájsť riešenie, ktoré by zohľadňovalo princípy otvorenosti a transparentnosti.

- Správa: Reino Paasilinna (A6-0041/2008)

  Hubert Pirker (PPE-DE). – (DE) Domnievam sa, že nový inštitút, ktorý má byť zriadený, má svoje opodstatnenie a význam, keďže má stanovené ciele, a preto podporujem správu a zriadenie tohto inštitútu.

Európska únia – a preto aj my – musíme tvrdo pracovať, aby sme dokázali úspešne udržiavať to, čo nám je vlastné v technologickej hospodárskej súťaži s inými hospodárskymi oblasťami – a teraz prichádzam k rozhodujúcemu bodu – rád by som požiadal ešte raz Komisiu, aby preverila 32 agentúr v súvislosti s ich účelom a účinnosťou, uskutočniť istý druh zdravotnej kontroly agentúr a zatvoriť tie agentúry, ktoré už nespĺňajú svoj účel a nepracujú účinne v záujme daňových poplatníkov.

Dúfam, – a je to požiadavka Komisii, ktorá tu je prítomná dnešné popoludnie a má túto tému vo svojom programe – že Komisia dnes konečne dosiahne súlad v súvislosti s vykonaním zdravotnej kontroly agentúr.

  Zuzana Roithová (PPE-DE). – (CS) Vítam skutočnosť, že po troch rokoch začína svoju činnosť Európsky inovačný a technologický inštitút. Som rada, že inštitút nebude nejaká „nad-univerzita“, ale bude vytvárať inovačné siete s cieľom širšieho uplatnenia vedy v priemysle a zdravotnej starostlivosti. Takéto prepojenia by mali výrazne zvýšiť investície do vedy z podnikateľského sektora. Budeme vedieť, že sme dosiahli úspech, ak sa počet európskych patentov začne zvyšovať a začneme dostihovať US a Japonsko. Inštitút by mal mať sídlo v novom členskom štáte.. Česká republika je najlepšie pripravený kandidát: má už vyhľadávanú konferenčnú miestnosť pre vedcov a podnikateľov. Okrem toho, Karlova Univerzita je symbolom spoločných vzdelávacích koreňov starej a novej Európy.

  Tomáš Zatloukal (PPE-DE). – (CS) Hlasoval som za zriadenie Európskeho inovačného a technologického inštitútu. Pevne verím, že pomôže zlepšiť konkurenčný základ členských štátov tým, že zahrnie partnerské organizácie do integrovaných činností v oblasti inovácie, rozvoja a výskumu na najvyššej medzinárodnej úrovni. Očakávam, že EIT sa stane referenčným bodom pre riadenie inovácií tým, že bude podporovať nové formy spolupráce medzi partnerskými organizáciami v znalostnom trojuholníku, ktorý tvoria výskum, univerzity a súkromný sektor. Domnievam sa, že EIT si bude budovať dobré meno na celom svete a ponúkne atraktívne prostredie pre väčšinu nadaných ľudí z celého sveta.

  Hannu Takkula (ALDE). – (FI) Pán predsedajúci, v prvom rade sa chcem poďakovať spravodajcovi, pánovi Paasilinnovi, ktorý urobil skvelú prácu.

Hlasoval som za tento návrh. Ešte keď bol tento návrh predmetom diskusií, mal som niekoľko možností sa o ňom rozprávať s predsedom Komisie a ešte stále si myslím, že je dôležité, aby bolo základnou prioritou posilniť postavenie existujúcich univerzít a ich možností na vytváranie sietí. Inštitúty by sa nemali zriaďovať pre ich vlastný záujem. Je veľmi dôležité zabezpečiť, aby inštitút bol koordinačným orgánom a aby rozpočtové prostriedky na výskum neboli odobraté existujúcim univerzitám a výskumným inštitútom, ktoré odviedli výbornú prácu.

Nový inštitút by mal koordinovať európske inovácie a technológie, a tým vytvárať novú pridanú hodnotu. Inštitút je potrebný, ale ako som povedal, jadro záležitosti musí tvoriť jeho podstata, a nie organizácia. Verím, že vhodné priestory sú dostupné v Poľsku a aj na iných miestach, ale je potrebné nezabúdať na samotnú podstatu.

  Syed Kamall (PPE-DE). – Pán predsedajúci, zastupujem Londýn, najväčšie mesto na svete, hlavné mesto najväčšej krajiny na svete. V mojom meste máme množstvo inovačných univerzít, a tak si možno budete myslieť, že som hlasoval za túto správu, ale v skutočnosti som bol proti. Rád by som vysvetlil dôvod.

Thomas Dolby, lyrik, raz spieval, „Oslepila ma vedou “. Skupina 2 Unlimited raz povedala, „Digitálna revolúcia, technické riešenia prinášajú iba stále čoraz viac zmätku“. Nech je akákoľvek podstata lyriky, myslím, že sa vzťahuje na zmýšľanie súvisiace s EIT. Komisia má pravdu, že Európa má úspech vo výskume, ale chýbajú jej inovácie. Ale ako dosiahnete inovácie?

Nedosiahnete inovácie prostredníctvom viacerých štruktúr, tehál a malty. Nedosiahnete inovácie ani tým, že zdvojnásobíte súčasné úsilie. Čo vidíme pred sebou, je EIT, ktorá sa snaží napodobniť úspech Masachusettského technologického inštitútu v Spojených štátoch bez toho, aby sa dozvedela viac o úspešnom obchodnom modeli MIT. Preto som hlasoval proti.

  Christopher Heaton-Harris (PPE-DE). – Pán predsedajúci, v prvom rade by som rád spomenul  historické súvislosti týkajúce sa EIT. Prvýkrát som počul o EIT, keď sme sa rozprávali o tom, čo urobiť s touto konkrétnou budovou, keďže Parlament má dve sídla, a načo by sa využívala budova v Štrasburgu, keby sme ju uvoľnili? Myšlienka bola zriadiť v Štrasburgu prvotriednu univerzitu.

Nanešťastie, Štrasburg už má výbornú univerzitu a táto konkrétna myšlienka nemala veľký úspech. Štrasburg nechcel stratiť túto inštitúciu. Viedli sme veľa rozhovorov na túto tému, aj keď reálne Parlament by mal rozhodnúť o svojom sídle.

Ale táto myšlienka sa zrodila a my sme dostali obrovský rozpočet stoviek miliónov eur, ktoré ideme teraz minúť, zdvojnásobíme prácu, na ktorej už pracujeme; možno ste prekvapení, o čom to tu hovorím. Snaží sa Európa chopiť niečoho, čo nepotrebuje, pretože to už má? Potrebuje túto európsku značku na odbornú znalosť? Ideme míňať množstvo peňazí na tehly a maltu na mieste, kde by sme mohli pôsobiť omnoho koordinovanejšie a kde nám ako skvelý príklad môže poslúžiť Oxford, Cambridge a ďalšie dobré univerzity na európskom kontinente?

- Správa: Reimer Böge (A6-0065/2008)

  Zuzana Roithová (PPE-DE). – (CS) Ďakujem, pán predsedajúci. Aj napriek tomu, že nezastupujem UK, podporila som uvoľnenie finančných prostriedkov na pomoc vo výške 162 miliónov EUR po záplavách v UK, kde škody dosiahli 4,6 miliárd EUR.

Mám však dve námietky. Po prvé, uskutočňujeme toto rozhodnutie iba po deviatich mesiacoch. Po druhé, v súlade s príslušnými pravidlami, aj ďalšie krajiny, ako Grécko, žiadajú o pomoc. Domnievam sa, že by mali byť zriadené dva fondy: jeden pre potreby EÚ a jeden pre ďalšie krajiny, aby sme sa vyhli situácii, keď nemáme k dispozícii žiadne finančné prostriedky na pomoc chudobným krajinám. Po druhé, pravidlá súvisiace s finančnými prostriedkami dávajú prednosť katastrofám veľkého rozsahu. Mali by sme však vedieť pomáhať aj menším regiónom. Solidarita neznamená rozlišovať, čo sa týka veľkosti. Dámy a páni, bola by som rada, keby sa uskutočnili úpravy pravidiel.

  Glyn Ford (PSE). – Pán predsedajúci, som rád, že Parlament uvoľní 162 miliónov EUR z Fondu solidarity Európskej únie na pomoc po povodňových katastrofách z minulého leta v mojom a ďalších regiónoch.

Samozrejme, ako dobre vieme, tieto peniaze sú určené na projekty v oblasti infraštruktúry, na opravu ciest, mostov, železníc, nemocníc a iných inštitúcií, ale zároveň umožnia vláde v Spojenom kráľovstve uvoľniť peniaze, ktoré by ináč musela minúť inými spôsobmi. Ešte stále tisíce ľudí majú iba dočasné ubytovanie a veľa obchodov a tovární je zatvorených .

Som rád, že sa uvoľnili peniaze z Fondu solidarity Európskej únie a dúfajme, že ľudia z Gloucestershire a okolia z toho vyťažia

  Predsedajúci. − Mám v úmysle uskutočniť vysvetlenie hlasovania písomne, v mene ľudu z Yorkshiru a Humberu, v rovnakom duchu ako hovoril pán Ford.

- Správa: Kyösti Virrankoski (A6-0058/2008)

  Zuzana Roithová (PPE-DE). – (CS) Podporila som vytvorenie rozpočtovej položky na program Galileo – náklady na riedenie administratívy, ako je stanovené v revidovanom návrhu Komisie. Taktiež som podporila zmenu a doplnenie, ktoré v súvislosti rozpočtu Galileo presúva čiastku 2 milióny EUR z prevádzkovej položky do položky administratívnej povahy.

Slúži to na financovanie činností ako je definovanie a pokračovanie systému riadenia rizika, definovanie politiky ochrany práv duševného vlastníctva, ale tiež trhov s inovačnými navigáciami, Silne podporujem túto myšlienku. Čo sa však mňa týka, výbor pre priemysel, výskum a energiu prijal 29. januára veľkou väčšinou osem zmien a doplnení, ktoré potlačili Úrad pre dohľad Galileo z právneho základu zmeneného a doplneného návrhu programov Galileo a EGNOS. Bola by som rada, keby sa na túto tému uskutočnila vážna diskusia.

  Bernard Wojciechowski (IND/DEM). – (PL) Pán predsedajúci, budem veľmi stručný v súvislosti s touto správou. Hlasoval som za ňu, pretože bez ohľadu na veľkosť, každý štát je bezmocný voči vyššej moci. Financovanie mimoriadnych výdavkov v čase, keď sa ohlási mimoriadna situácia, pomáha štátu napraviť škody, ktoré vznikli v dôsledku atmosférických podmienok alebo prírodnej katastrofy. Je to samozrejmé.

  Christopher Heaton-Harris (PPE-DE). – Pán predsedajúci, v tejto správe sa nachádza referencia na mobilizáciu Fondu solidarity EÚ,  ktorú sme načrtli už skôr. A časť môjho regiónu bola podporovaná, alebo ešte len bude podporovaná z týchto peňazí, najmä v Severnom Lincolnshire, kde sme utrpeli obrovské povodne.

Ale zaujímalo by ma, či by to ľudia z Lincolnshire vnímali ako dobré využitie peňazí. V súčasnosti odvádzame Európskej únii veľa peňazí a keď ich sami potrebujeme, potom musíme o ne žiadať späť. Na každé 2 libry, ktoré dostaneme späť, najskôr musíme vložiť do spoločnej kasy 5 libier. Zaujímalo by ma, či by sme nemohli minúť tieto peniaze lepšie.

Aj ja mám veľké obavy, ako som oznámil skôr pri vysvetlení hlasovania, ako uskutočníme tieto návrhy opravných rozpočtov. Obrovské čiastky peňazí sa presúvajú medzi rôzne rozpočtové položky a veľmi, veľmi málo ľudí na to dohliada.

Dnes presúvame len niekoľko miliónov EUR na Galileo a niekoľko miliónov EUR niekde inde, ale v minulosti išlo o stovky miliónov EUR. Nie som si istý, či ide o správny parlamentný postup, ktorý nám poskytuje dohľad nad peniazmi európskych daňových poplatníkov.

- Správy: Luis Manuel Capoulas Santos (A6-0053/2008) a Daniel Varela Suanzes-Carpegna (A6-0054/2008)

  Christopher Heaton-Harris (PPE-DE). – Pán predsedajúci, neustále a vždy hlasujem proti dohodám o rybolove, ktoré uzatvárajú tento Parlament a Komisia, a verím, že z rozumného dôvodu. Budem citovať časť správ.

Hodnotenie Komisie týkajúce sa Guinei-Bissau ukázalo, že dohoda prispieva k životaschopnosti odvetví rybolovu Spoločenstva plavidlami s vlečnými sieťami a plavidlami na lov tuniakov v Atlantickom oceáne a ponúka plavidlám a odvetviam Spoločenstva, ktoré od nich závisia, stabilné právne prostredie a prehľadnosť v strednodobom horizonte, a taktiež má, ako hovorí, „výrazný dosah“ na rozpočtovú a politickú stabilitu Guinei-Bissau. Nie je podstatné, kam smerujeme týmito dohodami o rybolove, my si ryby v podstate privlastníme od tých, ktorí by ich mohli na miestnej úrovni uloviť, predať, získať peniaze a tým sa vymaniť z chudoby. Vytvárame riešenie v oblasti, kde platíme európskych rybárov, aby lovili ryby strojmi, odcudzili tóny rýb, a preto ničíme ekonomiku rybolovu týchto pobrežných krajín.

Dokument Pobrežia Slonoviny hovorí o množstve peňazí, ktoré na toto míňame. Hovoríme o sume približne 600 000 EUR, ktoré dávame plavidlám EÚ, aby chytili viac ako 7 000 t tuniakov. Ak sa rozprávate s priemernými Španielmi a opýtate sa ich, koľko ľudí vstúpi do ich krajiny z Pobrežia Slonoviny – keďže rybárske lode, ktoré zvykli vyložiť ryby v Španielsku v súčasnosti prevážajú stovky, ak nie tisíce ilegálnych imigrantov na Kanárske ostrovy a na iné miesta – zbadáte, že si vyrábame ešte väčšie problémy a nevytvárame riešenia založené na trhu, ktoré by sme mohli uskutočniť, keby sme povolili týmto krajinám, ktoré majú práva na rybolov, chytať ryby a zvyšovať rast ich hospodárstva.

- Správa: Gabriele Albertini (A6-0014/2008)

  Christopher Heaton-Harris (PPE-DE). – Pán predsedajúci, nič by mi neurobilo väčšiu radosť, ako sa vyjadriť k trvalo udržateľnej európskej doprave.

Dôvod, pre ktorý som sa zdržal hlasovania o tejto správe je, že aj keď obsahuje množstvo prijateľnej európskej politiky, zaujímalo by ma, či nie je lepšie ponechať riešenia založené na trhu jednotlivým členským štátom, ako je riešenie dopravných problémov v Londýne. Je ťažké uveriť, že celoeurópska spolupráca, zdržanie sa hlasovania o tejto správe a koordinačná stratégia vyriešia problémy parkovanie v Nottinghame alebo Leicesteri. Áno, výmena najlepších postupov môže k tomu prispieť, ale my tu hovoríme o vložení množstva peňazí do kasy, kde budeme mať výbory, ktoré sa stretávajú na úrovní Komisie a Rady, aby zvážili politiku.

Myslím si, že tieto politiky sú najlepšie stanovené na miestnej úrovni. Preto som sa zdržal hlasovania celej správy.

  Richard Seeber (PPE-DE) . – (DE) Pán predsedajúci, hlasoval som za správu, pretože si myslím, po prvé, že je prospešná a po druhé, že poukazuje na správny smer. Sektor dopravy musí uznať svoju celkovú zodpovednosť, najmä vzhľadom na environmentálne ciele, ale tiež ohľadom dosahovania lisabonských cieľov.

Som hlavne rád, že bola prijatá zmena a doplnenie 5, ktoré požaduje, aby Európska únia konečne aj ratifikovala a nielen podpísala Alpský dohovor. Taktiež je potešujúce, že zmena a doplnenie 1 a pôvodné znenie ostali nezmenené, t.j. že by sme mali začať internalizovať externé náklady na cestnú dopravu. Je však škoda, že zmena a doplnenie 7 bola odmietnutá. Znamenalo by to, že siedmy výskumný program by bol lepšie začlenený a zameraný na dopravu.

Nakoniec by som rád poradil môjmu kolegovi zo Spojeného kráľovstva, ktorý sa ohradzuje voči únii, aby si prečítal presné znenie s väčšou pozornosťou, pretože jeho veľká časť je formulovaná v konjunktíve. Sú to vety ponechané voľnému uváženiu a to, či taká veľká krajina akou je Spojené kráľovstvo zavedie tieto opatrenia je na voľnom zvážení tohto národa.

  Zuzana Roithová (PPE-DE). – (CS) Diskusia z minulej noci ma neuistila, či Európska komisia a členské štáty sú v blízkej budúcnosti pripravené prideliť finančné prostriedky na zlepšenie kvality dopravnej infraštruktúry v nových členských štátoch.

Pán komisár mal pravdu, keď sa odvolával na potrebu formálnych zmien na konci včerajšej diskusie. Rada by som požiadala Komisiu, aby predložila uskutočniteľné plány na rozvoj diaľničnej a železničnej infraštruktúry v nových členských štátoch. Bez nich nemôžeme reálne diskutovať o trvalo udržateľnej stratégii pre dopravu, aspoň nie z hľadiska ohľaduplnosti voči životnému prostrediu. Taktiež som podporila zmenu a doplnenie „Eurovignette“, táto úprava nesmie ubrať na dôležitosti trvalo udržateľnej stratégie pre dopravu.

Písomné vysvetlenie hlasovania

- Správa: Reimer Böge (A6-0062/2008)

  Jean-Pierre Audy (PPE-DE), písomne. – (FR) Hlasoval som za správu o konzultačnom postupe môjho nemeckého kolegu pána Bögea, ktorá podporuje návrh rozhodnutia Rady, ktorým sa mení a dopĺňa rozhodnutie 2003/77/ES, ktorým sa ustanovujú viacročné finančné usmernenia na riadenie aktív Európskeho spoločenstva uhlia a ocele (ESUO) v likvidácii od roku 2002 a na riadenie aktív Výskumného fondu uhlia a ocele po skončení tejto likvidácie. Bolo správne zohľadniť meniace sa trhy a finančné produkty, keď prichádzame s možnosťou spravovať kapitál tak, aby bol aktuálny, a zároveň zachovať vysoký stupeň bezpečnosti a dlhodobej stability.

  Andreas Mölzer (NI), písomne. − (DE) Hľadanie nových technológií, ktoré sú podporované na úrovni Spoločenstva aj finančne, a ktorými je možné znížiť emisie CO2 z výroby ocele, môže byť v skutočnosti celkom rozumným riešením. Výsledkom rastúceho dopytu v rozvíjajúcich sa krajinách a niekoľkých prírodných katastrof, ktoré znemožnili zníženie cien, bol stály nedostatok tohto nespracovaného materiálu, ktorý sa odrazil v rekordných cenách uhlia a ocele . Už je najvyšší čas, aby sme začali hľadať alternatívy zdrojov uhlia, ktoré sa začínajú vyčerpávať.

Taktiež je diskutabilné, ako bývalé spoločenstvá ako Európske spoločenstvo uhlia a ocele (ESUO) a Euratom, ktoré pred nejakým časom v plnej miere zaujímali svoje miesto v EÚ, môžu mať ešte stále svoje vlastné finančné zdroje, programy, atď., najmä v súvislosti s odporujúcim postojom členských štátov voči jadrovým elektrárňam, napríklad neustále financujúce ich výskum atď. Mali by sme sa nakoniec k tejto téme vrátiť, aby sme prišli k nejakému záveru.

- Správa: Paolo Costa (A6-0043/2008)

  Bogusław Liberadzki (PSE), písomne. − (PL) Súhlasím s týmto návrhom, aby určité ustanovenia existujúcich bilaterálnych dohôd boli nahradené dohodami Spoločenstva.

Keď ide o cestovné a sadzby v leteckých dopravných službách, spravodajca Paolo Costa urobil správne, že zaviedol doložku, ktorou sa zakazuje dopravcom z tretích krajín, aby určovali ceny za leteckú dopravu realizovanú výhradne na území Spoločenstva .

- Správa: Neil Parish (A6-0044/2008)

  Jean-Pierre Audy (PPE-DE), písomne. – (FR) Hlasoval som za správu môjho britského kolegu pána Parisha o zmene a doplnení nariadenia Rady (ES) č. 1234/2007 o vytvorení spoločnej organizácie poľnohospodárskych trhov a o osobitných ustanoveniach pre určité poľnohospodárske výrobky, ktoré boli prijaté na základe situácie dňa 31. decembra 2006. Keďže sme prišli s 21 nariadeniami uplatniteľnými na spoločnú organizáciu poľnohospodárskych trhov v jednotnom súhrnnom nariadení s cieľom racionalizovať a zjednodušiť právny rámec trhových politík ako je intervencia, súkromné skladovanie, dovozné colné kvóty, vývozné náhrady, bezpečnostné opatrenia, štátna pomoc a pravidlá hospodárskej súťaže a komunikácia, a oznamovanie a vykazovanie údajov, bolo potrebné aktualizovať toto znenie vezmúc do úvahy rozhodnutia prijaté od roku 2006 vo výrobných sektoroch cukru, ovocia a zeleniny, spracovaného ovocia a zeleniny, osív, hovädzích a mliečnych výrobkov.

  Hélène Goudin a pán Nils Lundgren (IND/DEM), písomne. − (SV) Sme proti súčasnej spoločnej poľnohospodárskej politike a nesúhlasíme so zmenami existujúceho systému, ktoré majú iba malý význam. Žiadame komplexné preskúmanie a prehodnotenie celej spoločnej poľnohospodárskej politiky.

Tieto dve správy zachovávajú existujúce štruktúry spoločnej poľnohospodárskej politiky. Z tohto dôvodu ich nemôžeme podporiť. Celá spoločná poľnohospodárska politika je absurdný mechanizmus a musí sa zrušiť.

  David Martin (PSE), písomne. − Vítam správu pána Parisha o založení spoločnej organizácie poľnohospodárskych trhov a o osobitných ustanoveniach pre určité poľnohospodárske výrobky. Návrhy poskytujúce súbor harmonizovaných pravidiel v rôznych oblastiach priemyslu, ako sú súkromné skladovanie, dovozné colné kvóty a bezpečnostné opatrenia, sú pozitívnym krokom na objasnenie európskej poľnohospodárskej politiky Zvyšovanie transparentnosti a zjednodušenie nariadenia v rámci tohto sektora je nevyhnutné a bude priamo podporovať škótskych poľnohospodárov. Preto som hlasoval za túto správu.

- Správa: Neil Parish (A6-0045/2008)

  Jean-Pierre Audy (PPE-DE), písomne. – (FR) Hlasoval som za správu môjho britského kolegu pána Parisha o zmene a doplnení nariadenia Rady (ES) č. 1234/2007 o založení spoločnej organizácie poľnohospodárskych trhov a o osobitných ustanoveniach pre odvetvie ľanu a konope. Európska komisia predkladajúca správu o predĺžení pomoci na výrobu krátkeho ľanového vlákna a konopného vlákna, ktorá sa práve zaznamenáva, stanovená do konca hospodárskeho roka 2008/2009, navrhuje predĺžiť túto pomoc, zatiaľ čo očakávame správu o preskúmaní politiky, ktorá sa má uskutočniť v roku 2008 v rámci zdravotnej kontroly spoločnej poľnohospodárskej politiky. Podporujem tento návrh, pretože je veľmi rozumný.

  David Martin (PSE), písomne. − Návrh na predĺženie podpory ľanu a konope je procesná potreba, ktorá umožňuje primerané uváženie a možnú reformu v rámci zdravotnej kontroly CAP. Z tohto dôvodu podporujem odporúčania správy a podľa toho som aj hlasoval.

- Správa: Lidia Joanna Geringer de Oedenberg (A6-0055/2008)

  Andrzej Jan Szejna (PSE), písomne. − (PL) Hlasujem za správu pani Geringer de Oedenbergovej o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o štatistickej klasifikácii ekonomických činností v Európskom spoločenstve.

Čítanie správy mojej kolegyne ma obzvlášť zaujalo. Som za prijatie správy, pretože si myslím, že právo Spoločenstva by malo byť jasnejšie a zrozumiteľnejšie, a týmto aj transparentnejšie a dostupné každému občanovi.

Cieľom žiadosti je kodifikovať nariadenie Rady (EHS) č. 3037/90 z 9. októbra 1990 o štatistickej klasifikácii ekonomických činností v Európskom spoločenstve.

Ako právnik by som rád v mojom vysvetlení hlasovania zdôraznil význam kodifikácie, čo je veľmi dôležitý proces zlučovania rozsiahleho súboru právnych nariadení do jednej, systematizovanej zbierky, z ktorej je možné interpretovať základné právne normy. Prikladám zásadný význam zjednodušeniu a usporiadaniu práva Spoločenstva.

- Správa: Paolo Costa (A6-0049/2008)

  Jean-Pierre Audy (PPE-DE), písomne. – (FR) Hlasoval som za správu môjho kolegu pána Costu o spoločnom texte nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorý schválil Zmierovací výbor, a ktorý sa týka spoločných pravidiel v oblasti leteckej bezpečnosti, a ktorým sa ruší nariadenie (ES) č. 2320/2002, ktoré bolo prijaté deň po útokoch 11. septembra 2001 v Spojených štátoch amerických, ktoré malo byť preskúmané vzhľadom na jeho uplatňovanie. Našťastie sa našiel kompromis o financovaní bezpečnostných opatrení, na ktorom sa budú podieľať členské štáty a orgány letiska, letecké dopravné spoločnosti a cestujúci.

Som rád, že Európskemu parlamentu sa podarilo presvedčiť Radu a Komisiu, aby pri definovaní spoločných základných noriem pre leteckú bezpečnosť ako je detekčná kontrola cestujúcich a zakázaný tovar ako sú tekutiny, používali regulačný postup s kontrolou na celý rad opatrení.

  Pedro Guerreiro (GUE/NGL), písomne. – (PT) Toto nariadenie umožňuje „vyšší stupeň harmonizácie“ spoločných pravidiel v oblasti bezpečnosti civilného letectva na úrovni EÚ – ako je napríklad detekčná kontrola cestujúcich a príručnej batožiny, kontrola vstupu a bezpečnostná kontrola lietadla – a ruší nariadenie z roku 2002, ktoré bolo prijaté ako výsledok udalostí z 11. septembra 2001 v USA.

Jedným z aspektov, ktoré sme kritizovali bola skutočnosť, že neexistovala žiadna záruka, – práve naopak – že náklady na bezpečnostné opatrenia nebudú odovzdané užívateľom týchto služieb, ktoré sú bezpochyby verejné služby. Neexistuje ani žiadna záruka, že užívatelia nebudú čeliť zvýšeným poplatkom na pokrytie týchto opatrení. Navyše, neexistuje žiadne objasnenie o odstránení celého radu bezpečnostných opatrení, ktoré už boli dosť kritizované, najmä čo sa týka ich aktuálnej efektivity.

Je tiež prekvapujúce, že v súvislosti s pracovníkmi sa zaviedol obmedzený prístup k „letovej časti letiska“ z bezpečnostných dôvodov, aby sa obmedzila sloboda pracovníkov vytvárať odbory. Súčasný text neponúka žiadnu záruku, že sa zabráni takémuto zneužívaniu, alebo že sa budú chrániť takéto práva. Nakoniec, nariadenie jasne otvára dvere prítomnosti ozbrojeného personálu počas letu, opatrenie považujeme za nevhodné aj z bezpečnostných dôvodov.

  Stanisław Jałowiecki (PPE-DE), písomne. − (PL) Napriek všetkému som hlasoval za túto správu. Rád by som podal vysvetlenie niekoľkými slovami. Hovorí sa, že núdzové riešenie trvá najdlhšie. Mali sme na to rok, aby sme sa presvedčili o pravde tohto výroku. Keď sa zaviedol zákaz o nápojoch a iných tekutinách na palube lietadla, boli sme si istí, že išlo iba o prechodnú požiadavku. Krátko po tom došlo k preskúmaniu postupov a zaviedlo sa špeciálne zariadenie vo forme detektorov, ktoré dokáže odhaliť nebezpečné látky.

Nič z toho nenasledovalo. A čo mali medzičasom robiť cestujúci? Cestujúci si jednoducho zvykli na tieto nepríjemnosti… berú ich, akoby vždy existovali. Všimnite si, že je to príklad presne toho, ako sú naše slobody a práva postupne a takmer nenápadne obmedzované – aj v iných oblastiach, nielen v civilnom letectve.

Pochvalu si tiež zaslúži Parlament a najmä zástupcovia Parlamentu v zmierovacích výboroch, ktorí húževnato obhajovali tieto princípy. Musíme uznať, že ich úspech nebol čistý, ale stojí za zmienku spomenúť, čo sme dosiahli.

  Jörg Leichtfried (PSE), písomne. − (DE) Hlasujem za nové nariadenie o leteckej bezpečnosti, ktoré vytvára väčšiu bezpečnosť v leteckej doprave.

Výrazne podporujem spoločné hlasovanie o normách a nariadeniach na európskej úrovni, keďže iba účinná a rýchla úprava nových smerníc bude chrániť bezpečnosť cestujúcich a taktiež ich práva. S radosťou vítam možnosť využívať sprievod príslušníkov bezpečnostnej ochrany, tzv. „sky-marshals“ najmä v súvislosti so súčasnými hrozbami medzinárodného terorizmu na potenciálne ohrozených letových dráhach. Okrem toho podporujem bezpečnostné nariadenia, ktoré umožňujú, aby sa zbrane prevážali iba v nákladnom priestore lietadla a iba vo výnimočných prípadoch so súhlasom, ktorý vydá štát.

Vzhľadom na spornú záležitosť týkajúcu sa financovania, podporujem kompromis, aby sa každý členský štát mohol sám rozhodnúť v danej veci, v ktorej výdavky na bezpečnostné opatrenia nesú letiskové zariadenia, letecké spoločnosti a samotní užívatelia. Bolo však objasnené, že náklady by sa mali uplatňovať priamo na ustanovenie o bezpečnosti a mali by sa vzťahovať iba na aktuálne náklady. Komisia bola tiež požiadaná, aby do konca tohto roka predložila správu o financovaní nákladov spolu s legislatívnym návrhom.

  David Martin (PSE), písomne. − Prihováram sa k Vám ako zástupca krajiny, ktorá bola nedávnou obeťou terorizmu a správa pána Costu o spoločných pravidlách v oblasti bezpečnosti civilného letectva je jednou z tých, ktoré vítam. Bezpečnosť civilného letectva je niečo, čo sa týka všetkých členských štátov, a preto si vyžaduje spoločné základné normy v celej EÚ. Čo sa týka financovania zlepšení bezpečnostných opatrení, domnievam sa, že sa dosiahla primeraná dohoda, ktorá dáva členským štátom a užívateľom dostatočný rozsah na rozdelenie si nákladov. Flexibilné spôsoby financovania nielen zohľadnia potrebu vykonávať základné opatrenia v Európe, ale zároveň umožnia týmto letiskám, kde je väčšie riziko teroristických činností, uskutočniť ďalšie kroky na vysporiadanie sa s hrozbou. Ďalej vítam návrh na zníženie frekvencie opätovnej detekčnej kontroly cestujúcich, ktorí prichádzajú z tretích krajín s bezpečnostnými normami rovnocennými EÚ. Hlasoval som za túto správu.

  Dimitrios Papadimoulis (GUE/NGL), písomne. – (EL) Odmietol som hlasovať za konečné zmierenie medzi Európskym parlamentom a Radou, pretože som proti opatreniu ozbrojených sprievodcov v lietadle vzhľadom na vysokú úroveň dodatočných kontrol, ktoré musia cestujúci podstúpiť pred vstupom na palubu lietadla. Toto opatrenie považujem za prehnané: cestujúci sa týmto vzdávajú svojich práv v mene letovej bezpečnosti, neslúži to princípu proporcionality a nakoniec spôsobí obyvateľom finančnú záťaž – inými slovami cestujúcim. Vyzývame vlády členských štátov a najmä grécku vládu, aby sa nezaoberala týmto opatrením, a aby využila rozsah pôsobnosti, ktorý je jej už dostupný.

  Luís Queiró (PPE-DE), písomne. – (PT) Bezpečnosť civilného letectva čelila v posledných rokoch skutočným, strašným a nevídaným problémom. Každá snaha poskytla vhodnú odpoveď na hrozby voči životom cestujúcich a letovej posádky a ešte stále zisťujeme, že zavedené pravidlá nedokážu udržiavať krok s kreativitou kriminálnikov. Preto sa nemôžeme zdržiavať, alebo tráviť viac času diskusiami, ktoré sú založené na pocite falošnej bezpečnosti.

Právny predpis, o ktorom dnes hlasujeme je iba časťou legislatívnej činnosti, ktorú Únia zdokonaľovala s cieľom zabezpečiť väčšiu a očividnejšiu bezpečnosť pre svojich občanov. V oblasti leteckej bezpečnosti je preto nevyhnutné vybaviť sa flexibilnými nástrojmi, ktoré umožnia vytvoriť maximálne bezpečné prostredie pre občanov a ktoré možno ľahko a primerane hodnotiť. Preto hlasujem za dohodu, ktorú tento Parlament dosiahol v rámci zmierovacieho procesu, a ktorá zaisťuje ochranu občanov, bezpečnosť v civilnom letectve a trvalý dozor nad tými, ktorí ohrozujú našu bezpečnosť, demokratické inštitúcie a zásadu právneho štátu.

  Luca Romagnoli (NI), písomne. − (IT) Pán predsedajúci, dámy a páni, hlasoval som za správu pána Costu o texte týkajúcom sa spoločných pravidiel v oblasti bezpečnosti civilného letectva, ktorým sa ruší nariadenie (ES) č. 2320/2002.

Verím, že najdôležitejšie je vytvoriť jednoduchší a flexibilnejší právny rámec, ktorý zvyšuje mieru slobody a rozhodovaciu právomoc vo fáze vykonávania zákonov v porovnaní s predchádzajúcimi opatreniami, ktoré boli príliš podrobné.

Myslím si však, že je správne uskutočniť niekoľko drobných zmien, najmä v súvislosti s prepojením letiskových nákladov a nákladov ponúkaných služieb. V tejto súvislosti by som rád požiadal Komisiu, aby čo najskôr predložila podnet ohľadom financovania bezpečnostných opatrení na európskych letiskách a transparentnosti bezpečnostných nákladov s cieľom určiť možné narušenie hospodárskej súťaže.

  Brian Simpson (PSE), písomne. − Budem hlasovať za kompromisnú dohodu dosiahnutú v zmierovacom procese aj napriek tomu, že mám isté námietky týkajúce sa nielen financovania tohto právneho poriadku, ale taktiež postoja Rady ministrov počas celého konania.

Po prvé, je potrebné urobiť taký záver, aby vlády boli presvedčené, že môžu zaviesť posilnené bezpečnostné opatrenia v civilnom letectve a očakávať, že tento sektor a následne cestujúci budú za ne platiť. Moje stanovisko je, a v skutočnosti to bolo stanovisko Parlamentu, ak členské štáty trvajú na posilnených bezpečnostných opatreniach, mali by aspoň prispievať na náklady.

Po druhé, zmierovací proces vnímam ako snahu strán dospieť ku kompromisu svojich názorov s cieľom dosiahnuť dohodu. Čo sa týka tohto spisu, Rada okrem toho, že zanedbala zvážiť kompromis alebo zmierenie, dokonca arogantným spôsobom obvinila Parlament, že ohrozuje bezpečnosť cestujúcich. Pravdupovediac takýto postoj je neprijateľný a zanecháva nám rozhorčený odkaz, na ktorý si spomenieme pri budúcich zmierovacích procesoch. Nakoniec mám pocit, že Rada ma vydierala, aby som hlasoval za túto dohodu, aby sme mohli mať zavedené aspoň bezpečnostné opatrenia na ochranu verejnosti. Ale môj hlas prichádza s odporom a rozhorčením.

- Správa: Reino Paasilinna (A6-0041/2008)

  Jean-Pierre Audy (PPE-DE), písomne. – (FR) Som rád, že bol prijatý návrh v druhom čítaní a na základe správy môjho fínskeho kolegu pána Paasilinna o spoločnej pozícii Rady na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o založení Európskeho inovačného a technologického inštitútu, myšlienka, s ktorou prišiel vo februári 2005 predseda Európskej komisie José-Manuel Barroso, a ktorá vzbudila istú dávku skepticizmu napríklad v súvislosti s pridanou hodnotou, ktorú môže takéto zariadenie poskytnúť.

Keďže zdieľam názory a záujem o financovanie projektu takéhoto druhu, považujem za potrebné rozvíjať takéto zariadenie s cieľom zhromaždiť poznatky v srdci európskeho ideálu, pretože naša humanistická európska civilizácia sa bude vyvíjať prostredníctvom rozvoja poznatkov a nie kultúry. Mimochodom, mal by som spomenúť zvyšujúcu sa neprimeranosť našej rozpočtovej štruktúry v rámci Európskej únie, najmä čo sa týka financovania veľkých projektov ako je aj tento (alebo napríklad Galileo). Nakoniec, nerozumiem prečo Skupina zelených/Európska slobodná aliancia predložila zmenu a doplnenie o zamietnutí, a tým aj odložení vykonávania spoločnej pozície, proti ktorej sme ja a moja politická skupina hlasovali.

  Alessandro Battilocchio (PSE), písomne. − (IT) Pán predsedajúci, dámy a páni, vítam a podporujem správu môjho kolegu pána Paasilinna, ktorej cieľom je prispieť k hospodárskemu rastu EÚ a konkurencieschopnosti rozvíjaním nových druhov inovácií prostredníctvom zriadenia Európskeho inovačného a technologického inštitútu (EIT).

Cieľom EIT je podporovať kľúčový prvok konkurencieschopnosti: „poznatky“. Poznatky nemôžu byť vo svojej podstate nemenným konceptom, takže môžu existovať iba prostredníctvom dynamického štruktúrovaného procesu výskumu a nových objavov. Skutočný pokrok sa dosahuje iba prostredníctvom inovácií.

V súčasnosti sú v pohybe na svetovom trhu znalostných ekonomík konkurenti ako Spojené štáty, India a Japonsko, krajiny, kde boli inovácie vždy základným kameňom ich hospodárskeho rozvoja a následne sa tešili, že majú konkurenčnú výhodu voči EÚ.

EIT bude slúžiť na posilnenie výmeny poznatkov, spojenie, výmenu a šírenie myšlienok a zozbieranie výskumov z celej Európy v makrooblastiach, ktoré sú nevyhnutné na rozvoj budúcej konkurencieschopnosti EÚ.

Možné prínosy pre systém hospodárskej súťaže na našom trhu sú takmer neobmedzené. Bude na nás zabezpečiť, aby sa udelené finančné prostriedky v hodnote 2,4 miliardy EUR využívali správnym spôsobom, a aby sa Európska únia mohla dôraznejšie zaoberať budúcimi výzvami, ktoré vychádzajú zo svetového trhu.

  Ilda Figueiredo (GUE/NGL), písomne. – (PT) Ako už bolo spomenuté pri prvom čítaní, sme veľmi kritickí voči zriadeniu Európskeho technologického inštitútu, najmä vzhľadom na stanoviská rôznych výskumných organizácií.

V súlade s pozíciami vedeckých organizácií, ktoré kritizovali tento návrh o Európskom inovačnom a technologickom inštitúte, hlasovali sme za návrh, ktorý odmietal spoločnú pozíciu Rady, ale nanešťastie tento návrh bol zamietnutý. V prvom rade, nie sú dostatočné finančné zdroje. Jednou z možností financovania je rozpočet Spoločenstva vrátane dotácií určených na výskum, čo môže byť ďalší spôsob podpory rozvinutejších krajín, ktorým možno zotrieť rozdiely.

Po nátlaku z rôznych krajín, ktoré chceli byť hostiteľom inštitútu sa to takmer aj stalo, istým druhom vstupnej brány slúžiacej na konzultáciu vedeckých spoločenstiev v rozličných oblastiach. Európsky parlament prijal niekoľko zmien a doplnení návrhu Komisie, ale podľa nášho názoru nie sú dostatočné na posilnenie niečoho, čo bolo deformované už pri svojom zrode.

  Genowefa Grabowska (PSE), písomne. − (PL) Podporujem v plnej miere správu môjho kolegu pána Paasilinna. Som presvedčená, že táto inštitúcia je potrebná pre Európsku úniu a jej členské štáty. Je to nielen záujem európskych bádateľov a skupín vedcov v jednotlivých štátoch, ale aj obyčajných ľudí – najmä podnikateľov. Domnievam sa, že inštitút by mal plniť mobilizujúcu funkciu pre celú EÚ a následne jeho súčasťou by mal byť každý členský štát.

Zohráva osobitnú úlohu pri poskytovaní rovnakých príležitostí a zjednocovaní ekonomík EÚ v nových členských štátoch. Iba ak zlúčime výskumný potenciál a snahy vedcov zo „starej“ a „novej“ Európy, ocitneme sa v situácii, keď budeme môcť vyrovnať existujúci nepomer a urobíme krok vpred pri vykonávaní cieľov lisabonskej stratégie. Zohľadniac to, rád by som sa na Vás obrátila s prosbou, aby bolo sídlo inštitútu (správna rada) umiestnené v mojej krajine, Poľsku – vo Vroclave.

Toto mesto sa nachádza na mieste, kde sa stretávajú kultúry starej a novej Európy a leží v tesnej blízkosti ďalších troch členských štátov: Nemecka, Rakúska a Českej republiky; má výbornú vedeckú a výskumnú podpornú základňu, množstvo inštitúcií vyššieho vzdelávania a obrovskú takmer 200 000-ovú populáciu študentov. Nepochybujem o tom, že Vroclav je najlepšie miesto pre sídlo Európskeho inovačného a technologického inštitútu.

  David Martin (PSE), písomne. − Správa pána Paasilinna „Založenie Európskeho inovačného a technologického inštitútu“ je významným prínosom na dosahovanie cieľov, ktoré sú stanovené v lisabonskej stratégii. Koncept zlúčenia odborných znalostí súkromného sektora, výskumných organizácií a inštitúcii vyššieho vzdelávania je prospešný a zaujímavý pilotný projekt. Musíme tiež zabezpečiť, aby správna rada EIT bola zvolená transparentne a chránila integritu svojej práce. Parlament a Rada by mali zohrávať úlohu a zabezpečiť, aby sa podporovala transparentnosť, ako aj zaistiť, aby EIT bola zodpovedná, a aby sa rešpektovala autonómia znalostných a inovačných spoločenstiev. Podporujem túto správu.

  Luís Queiró (PPE-DE), písomne. – (PT) Vzhľadom na dohodu, ktorú dosiahla Rada a Parlament, ku ktorej Európska komisia nevzniesla žiadne námietky, si myslím, že dnešné prijatie odporúčania v druhom čítaní na prijatie nariadenia, ktorým sa zakladá Európsky inovačný a technologický inštitút, znamená obzvlášť významný moment, keďže efektívne symbolizuje zrodenie dôležitého projektu.

Už prešlo zopár rokov, odkedy Európska únia určila inovácie a poznatky ako hlavné aspekty stretu výziev globalizácie a vzniku nových dôležitých hospodárskych subjektov. V tejto súvislosti, osobitná podpora výskumu a rozvoja ako hospodárskej zbrane je iniciatívou, ktorá si zaslúži čo najväčšiu možnú pomoc – a toto je základom projektu.

V súvislosti s tým, či by bolo lepšie mať skutočnú pôdu alebo prijaté riešenie Spoločenstiev, iba čas ukáže, ktorý by mal prevládať. V každom prípade je dôležité – dokonca nevyhnutné – vyzbrojiť sa flexibilitou a permanentnou schopnosťou prispôsobiť model najlepším riešeniam. Inak inštruktor inovácií nebude mať schopnosť inovovať, čo by bola neodpustiteľná chyba, keď máme v úmysle vybudovať účinné modely.

  Bart Staes (Verts/ALE), písomne. – (NL) Pôvodne som chcel podporiť návrh Európskeho technologického inštitútu, keďže vypĺňa existujúcu medzeru medzi vyšším vzdelávaním, výskumom a inováciou, čo je dôležité v súvislosti s hospodárstvom a vnútorným trhom. Preto sa zdalo, že EIT bude veľkolepý projekt – pokiaľ by mu v tom nebránili neprimerané finančné ustanovenia.

Preto nemôžem podporiť súčasný návrh, alebo spoločnú pozíciu Rady, najmä z dôvodu neprimeraného rozpočtu.

Komisia navrhla primeranú sumu, ktorá dokáže zabezpečiť potreby KIC (znalostné a inovačné spoločenstvá) na šesť rokov.

Rada znížila rozpočet v takom rozsahu, že už to viac nie je možné. Hodnotenie vplyvu EIT ukázalo, že pevný základ financovania bol základný faktor na dosiahnutie úspechu.

Podľa znenia návrhu, KIC sú nútené hľadať vonkajšie zdroje financovania z iných programov Spoločenstva, ktoré navyše nie sú určené na tento účel. Členské štáty preto budú musieť prevziať zodpovednosť za poskytovanie financovania pre seba, keďže sa jednoducho môžeme spoľahnúť na súkromné sponzorstvo. Tento návrh by znamenal, že projekt je odsúdený na neúspech.

Nakoniec skutočnosť, že klimatické zmeny ako základ KIC boli z návrhu odstránené, znamená, že už ďalej nechcem podporiť správu.

- Správa: Reimer Böge (A6-0065/2008)

  Derek Roland Clark, Nigel Farage a John Whittaker (IND/DEM), písomne. − Samozrejme sme za to, aby Británia dostala peniaze od Európskej únie ako príspevok na náklady súvisiace s povodňami z minulého roku. Preto podporujeme tento návrh.

Využijeme však príležitosť poznamenať, že nie sme naklonení tejto úprave v súvislosti s ktorou Británia musí žiadať Európsku úniu o pomoc.

Spojené kráľovstvo je veľký čistý prispievateľ do rozpočtu EÚ. Namiesto toho, aby sme prosili o navrátenie malej čiastky, mali by sme si ponechať naše finančné zdroje a rozhodnúť sa sami ako ich minieme.

  Richard Corbett (PSE), písomne. − Som rád, že Európsky parlament schválil prideliť pomoc obetiam povodní z minulého leta vo výške 170 miliónov EUR z fondu solidarity EÚ, aby pomohol odstrániť škody po povodniach v mojej krajine, a najmä v mojom regióne. Povodne postihli stovky domovov a podnikov a tisíce ľudí uvrhli do biedy. Skutočnosť, že ide o druhý najvyšší príspevok, aký kedy poskytol Fond solidarity EÚ, poukazuje na obrovské finančné a osobné straty a obete. Dúfajme, že tieto peniaze pôjdu na pokrytie týchto nákladov.

Ako člen parlamentu jedného z najviac postihnutých regiónov, môžem povedať, že každý príspevok je vítaný. Toto gesto solidarity od zvyšku Európy bude v mojom regióne najviac vítané.

  Pedro Guerreiro (GUE/NGL), písomne. – (PT) Text, ktorý bol dnes schválený dokazuje mobilizáciu Fondu solidarity pre Spojené kráľovstvo v súvislosti s povodňami z leta 2007.

Keďže ohlásené škody presahovali prah na spustenie mechanizmu, pokiaľ ide o Spojené kráľovstvo, približne 4 612 000 000 EUR, následky povodní boli označené ako „veľká katastrofa“ a Komisia navrhla zmobilizovať Fond solidarity na pomoc vo výške 162 387 985 EUR.

Vyjadrenie výboru pre regionálny rozvoj EP tlačí na Radu, aby dosiahla dohodu o navrhovanom prehodnotení nariadenia Komisie, ktorým sa zakladá tento fond, s ktorým neprišiel, odkedy EP prijal svoje stanovisko v prvom čítaní 18. mája 2006 s kritickým ohlasom od nás všetkých.

V našom stanovisku, okrem iného, postoj EP nezaručuje prednosť regionálnych katastrof, a dokonca ani neumožňuje rozlíšiť osobitnú povahu prírodných katastrof Stredomoria alebo prispôsobenie tohto fondu – vzhľadom na časové obmedzenia a oprávnené činnosti – osobitnej povahe prírodných katastrof ako je sucho a požiare. Tieto aspekty by mali byť chránené.

  Janusz Lewandowski (PPE-DE), písomne. − (PL) Pán predsedajúci, Fond solidarity je typický príklad princípu solidarity, ktorý je jedným zo základných kameňov Európskeho spoločenstva. Kritéria jeho rozmiestnenia sa vylepšovali počas mnohých rokov vykonávania, a tým sa skoncovalo s jeho riadením na základe voľného uváženia, čo bolo očividné aspoň pri prvých pokusoch zaviesť antiglobalizačný fond a riadiť ho, a toto je nová rozpočtová inštitúcia Európskej únie zriadená v rámci finančného výhľadu 2007-2013. Jeden veľký nedostatok, ktorý vyzdvihli krajiny postihnuté prírodnou katastrofou, a ktorý bol výrazne zdôrazňovaný v prípade Fondu solidarity, bola dlhá čakacia doba, kým sa tento nástroj začal uplatňovať. EÚ dokázala paradoxne rýchlejšie odpovedať na žiadosti o pomoc zo strany tretích krajín ako na tie, ktoré podali členské štáty.

Návrh na mobilizáciu fondu s cieľom pomôcť Veľkej Británii a Severnému Írsku, ktoré postihli povodne v júni a júli 2007, spĺňa všetky formálne požiadavky. Je potrebné oceniť odozvu výboru pre regionálny rozvoj, ktorá urýchlila konanie Parlamentu. Zatiaľ je ťažké vyjadrovať sa k oneskoreniu zo strany Európskej Komisie. Jej závery z 18. januára 2008 sa objavili šesť mesiacov po prírodnej katastrofe a okamžitej žiadosti Veľkej Británie. Toto vyzváňa zlou tradíciou oneskoreného riadenia Fondu solidarity a žiada zlepšenie výkonných ustanovení, ktoré Parlament požaduje už od 18. mája 2006.

  David Martin (PSE), písomne. − Následne po ničivých povodniach, ktoré minulý rok postihli Britániu, by som rád vzdal poctu práci a správe pána Bögea o mobilizácii Fondu solidarity Európskej únie. Všetci postihnutí, vrátane podnikov, budú môcť využívať navrhnuté financie. Preto vítam odporúčania správy.

  Andreas Mölzer (NI), písomne. − (DE) Bezprostredne po prírodnej katastrofe je potrebné urýchlene poskytnúť dočasné ubytovanie a uskutočniť provizórne opravy v oblasti infraštruktúry, ako je napríklad vedenie rozvodu energie, cesty, mosty atď. tak, aby nemocnice mohli začať opäť normálne fungovať, a práve tu môže Fond solidarity veľmi pomôcť. Nemožno však zaplatiť tisíce hodín práce, ktorú vykonávajú jednotky pomoci. Taktiež nie je možné odškodniť utrpenie tých, ktorí boli postihnutí.

Je potrebné zachovať vo Fonde solidarity rozumnú rovnováhu medzi rýchlym a byrokratickým spôsobom rozdelenia finančných zdrojov a zabezpečením, aby neboli použité na iné účely ako na tie, na ktoré sú určené. Ochrana a lepšia medzivládna spolupráca sú obzvlášť dôležité pre prípravu na budúce prírodné katastrofy. Preto by tieto udalosti nemali za žiadnych okolností slúžiť na vybudovanie civilnej obrannej agentúry EÚ alebo jednotky rýchlej reakcie pre katastrofy, keďže tieto jednotky by neboli v pozícii poskytnúť účinnú ochranu voči prírodným katastrofám, ale by jednoducho zvýšili náklady a byrokraciu.

  Carl Schlyter (Verts/ALE), písomne. − (SV) Hlasujem proti tejto správe, pretože si vyžaduje zvýšenie rozpočtu EÚ. Príspevky Británii za povodne z roku 2007 by sa nemali hľadať v rámci existujúceho rozpočtu, pretože by bolo potrebné prehodnotiť celý proces, napríklad nezvýšiť rozpočet pre Galileo.

- Správa: Kyösti Virrankoski (A6-0058/2008)

  Hélène Goudin (IND/DEM), písomne. − (SV) Skúsenosti z minulosti ukazujú, že EÚ neriadi dobre pomoc pri katastrofách. Junilistan si myslí, že výdavky z fondu môžu často znížiť motiváciu členských štátov odstrániť problémy, ktoré spočívajú v potrebe pre pomoc.

Čo sa týka zavedenia rozpočtovej položky na výdavky v mimoriadnych okolnostiach, Junilistan sa domnieva, že zámerom tohto článku je posilniť dojem, že EÚ sa snaží stať veľmocou, ktorá by mohla ovplyvniť všetko, čo sa stane vo svete. Junilistan má voči tomu námietky.

Frontex ide príliš ďaleko, keď je potrebné riadiť hraničné kontroly a imigračné politiky členských štátov. Junilistan je proti akémukoľvek rozšíreniu jeho činnosti.

Keďže nemôžem podporiť návrh opravného rozpočtu z vyššie uvedených dôvodov, rozhodol som sa hlasovať proti správe v celom rozsahu.

  Pedro Guerreiro (GUE/NGL), písomne. – (PT) Prvý dodatok k rozpočtu Spoločenstva na rok 2008 zahŕňa mobilizáciu Fondu solidarity v čiastke približne 162,4 milióna EUR pre Spojené kráľovstvo – v súvislosti s povodňami z roku 2007 – ako aj zavedenie novej rozpočtovej položky a presuny medzi rozpočtovými položkami, ktoré neovplyvnia výslednú čiastku celkového rozpočtu.

V organizačnej štruktúre Európskej agentúry pre riadenie operačnej spolupráce na vonkajších hraniciach členských štátov Európskej únie (Frontex) nastalo zvýšenie o 25 miest, z 69 na 94, vzhľadom na zvýšenie rozpočtu, ktoré sa pre túto agentúru už uskutočnilo – približne 30 miliónov EUR – ktoré bolo schválené počas diskusie o rozpočte Spoločenstva na rok 2008. Činnosť agentúry sa postupne ustaľuje a presúvajú sa na ňu kompetencie, ktoré sú základným kameňom suverenity štátu. Je to agentúra, ktorá spomedzi ostatných príkladov, poskytuje podporu „pevnosti Európa“ a imigračnej politike s dôrazom na bezpečnosť, ktorú podporuje EÚ.

Taktiež je potrebné zdôrazniť vytvorenie nového titulku „Mimoriadne výdavky v prípade krízových situácií“, aj keď nie je jasné, čo sa má rozumieť pod pojmom „kríza“.

  Janusz Lewandowski (PPE-DE), písomne. − (PL) Pán predsedajúci, prvý opravný rozpočet počas plnenia rozpočtového plánu na rok 2008 pokrýva položky, ktoré sú zoskupené do spoločných hlavičiek podľa úpravy na „neodvratné, mimoriadne alebo nepredvídateľné situácie“.

Bod 1, zlepšiť mobilizáciu Fondu solidarity v prospech Veľkej Británie, ktorú postihla v lete minulého roku silná smršť a škody spôsobené povodňami, rozhodne spadá do tejto kategórie. Jediná pripomienka k tejto veci je, že spomaľovanie pri mobilizácii fondov vyplývajúce z oneskorenej žiadosti podanej Európskou komisiou, sa stáva zahanbujúcou tradíciou. Bod 5 navrhuje vytvorenie rozpočtového článku 27 01 11: Mimoriadne výdavky v prípade krízových situácií, ktoré umožnia financovanie mimoriadnych výdavkov spojených s vyhlásenými krízovými situáciami, sú podobnej povahy. Avšak, tri zostávajúce položky, ktoré boli uložené do spoločného vreca opravného rozpočtu, sú odlišnej povahy.

Zdieľam pochybnosti spravodajcu, ktoré sa týkajú financovania Výkonnej agentúry pre výskum ERCEA a tiež nie celkom koherentný záver o vytvorení rozpočtovej položky 06 01 04 12: program Galileo. Zmenená organizačná štruktúra Frontex-u by mala byť prijatá.

Analýzy údajov z finálneho záveru a údajov s ním primeraným spôsobom súvisiacich sú komplikované rôznorodosťou rozpočtových položiek, ktoré obsahuje AM 1/2008.

  Nils Lundgren (IND/DEM), písomne. − (SV) Skúsenosti z minulosti ukazujú, že EÚ neriadi dobre pomoc pri katastrofách. Junilistan si myslí, že výdavky z fondu môžu často znížiť motiváciu členských štátov odstrániť problémy, ktoré sú spočívajú v potrebe pre pomoc.

Čo sa týka zavedenia rozpočtovej položky na výdavky v mimoriadnych okolnostiach, Junilistan sa domnieva, že zámerom tohto článku je posilniť dojem, že EÚ sa snaží stať veľmocou, ktorá by mohla ovplyvniť všetko, čo sa stane vo svete. Junilistan má voči tomu námietky.

Frontex ide príliš ďaleko, keď je potrebné riadiť hraničné kontroly a imigračné politiky členských štátov. Junilistan je proti akémukoľvek rozšíreniu jeho činnosti.

Správa však tiež uvádza, že zdroje by sa v súčasnosti nemali presúvať z operačnej položky do administratívnej položky. Táto správa navyše podporuje vytvorenie rozpočtovej štruktúry pre Výkonnú agentúru pre výskum a Výkonnú agentúru Európskej rady pre výskum.

Myslím si, že tieto otázky majú značný význam, a preto som hlasoval za správu v celom rozsahu, aj napriek námietkam voči ostatným zmenám a doplneniam, ktoré navrhuje správa.

  David Martin (PSE), písomne. − V správe pána Kyösti Virrankoskiho „Opravný rozpočet č. 1/2008“ týkajúcej sa Fondu solidarity, môžeme vidieť, že EÚ je pripravená vložiť nové peniaze na mobilizáciu Fondu solidarity v Spojenom kráľovstve. Dúfam, že ide o niečo, čo budeme uplatňovať aj v prípade ďalších členských štátov, ktoré sú obeťami prírodných katastrof, ako napríklad Grécko. Hlasoval som za túto správu.

  Rareş-Lucian Niculescu (PPE-DE), písomne. − (RO) Ako poslanec zvolený v Rumunsku, oceňujem schválenie návrhu uznesenia o návrhu opravného rozpočtu Európskej únie č. 1/2008. Táto zmena rozpočtu je dôležitá vzhľadom na zmeny personálu v Európskej agentúre pre riadenie operačnej spolupráce na vonkajších hraniciach členských štátov Európskej únie (FRONTEX). Rumunsko predstavuje v Európskej únii krajinu východného bloku a je zodpovedné za riadenie jednej z najširších vonkajších pozemných hraníc Únie.

Z tohto dôvodu Rumunsko musí vždy podporovať posilnenie spolupráce lepšieho riadenia hraníc a poskytnúť FRONTEX-u dostatočné prostriedky, aby mohol vykonávať svoju činnosť v najlepších podmienkach, či už ide o finančné prostriedky, zamestnancov alebo zariadenie. Zároveň veľmi oceňujem návrh článku „Mimoriadne výdavky v prípade krízových situácií“: nikdy nemôžeme byť dostatočne pripravení na takéto neželané udalosti.

- Správa: Luis Manuel Capoulas Santos (A6-0053/2008)

  Jan Andersson, Göran Färm, Anna Hedh, Inger Segelström and Åsa Westlund (PSE), písomne. − (SV)

Rozhodli sme sa hlasovať za dohodu pretože naša krajina je bohužiaľ momentálne tak veľmi hospodársky závislá od dohody o rybolove s EÚ. Ak by mala byť dohoda EÚ o partnerstve zrušená s okamžitou platnosťou, malo by to vážne dôsledky pre hospodárstvo krajiny. Berieme naozaj vážne vedecké správy potvrdzujúce, že moria sa vylovujú. Preto z dlhodobého hľadiska nevnímame dohody EÚ o rybolove ako udržateľné prostriedky potláčania chudoby a podpory rozvoja.

Chceme zmeniť politiku EÚ v oblasti rybolovu tak, aby viedla k obnove zásob rýb. Taktiež chceme zmenami v obchodnej a dotačnej politike EÚ a rôznymi formami partnerstva podporovať trvalo udržateľný rozvoj v krajinách, pre ktoré sú súčasné dohody o rybolove s EÚ hlavným zdrojom príjmov.

Majitelia lodí by mali niesť zodpovednosť za náklady vznikajúce v dôsledku dohôd, z ktorých profitujú, a my chceme vidieť pokračujúce zmeny v tomto smere. Preto sme hlasovali v prospech pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu 8, aj keď tieto zmeny by sa mali uskutočňovať v širšom kontexte.

Guinea-Bissau je jednou z najchudobnejších afrických krajín. Chceme podotknúť, aké je dôležité, aby EÚ našla iné, dlhodobejšie a trvalo udržateľné spôsoby podpory Guinei-Bissau, keďže dohody o rybolove s EÚ v súčasnosti tvoria až 30 % HDP tejto krajiny.

  Edite Estrela (PSE), písomne. – (PT) Hlasovala som za správu pána Capoulasa Santosa k návrhu na nariadenie Rady o uzatvorení partnerskej dohody o rybolove medzi Európskym spoločenstvom a Guinejsko-bissauskou republikou, nakoľko si myslím, že to je vyvážená dohoda zaručujúca udržateľnosť rybného hospodárstva a taktiež ochranu záujmov obidvoch strán: Európskej únie a Guinei-Bissau.

Pozmeňujúce a doplňujúce návrhy predložené spravodajcom považujem za dôležitý príspevok k posilneniu politiky EÚ v otázke rybného hospodárstva, keďže zdôrazňujú dôležitosť posilnenia úlohy Parlamentu a informácií, ktoré dostáva.

  Pedro Guerreiro (GUE/NGL), písomne. – (PT) Dohoda medzi ES a Guinejsko-bissauskou republikou na obdobie od júna 2007 do júna 2011 zabezpečuje udelenie 37 licencií na rybolov, z toho štyri Portugalsku.

Celkovo 35 % finančného príspevku ES je pridelených na podporu iniciatív, ktoré boli prijaté v rámci sektorovej politiky v oblasti rybného hospodárstva, vypracovanej Guineou-Bissau. Dôraz sa kladie na zlepšenie zdravotných a hygienických podmienok rybích výrobkov a na monitorovanie, kontrolu a dohľad nad rybárskou činnosťou. To je mimoriadne dôležitá oblasť práce, vzhľadom na to, že podľa medzinárodných orgánov boli zdroje rýb v tej krajine výrazne poznačené, okrem iného, nelegálnym, neregulovaným rybolovom.

Dohoda taktiež zabezpečuje povinné zamestnávanie domácich námorníkov, teda z Guinei-Bissau, v závislosti od celkovej nosnosti plavidla.

Tak ako aj v ostatných dohodách, na týchto námorníkov sa vzťahuje deklarácia Medzinárodnej organizácie práce (MOP).

Článok 10 tejto dohody taktiež zabezpečuje zakladanie spoločných podnikov medzi prevádzkovateľmi Spoločenstva a prevádzkovateľmi Guinei-Bissau so zreteľom na spoločné využívanie surovín. Táto možnosť je výhodná pre plavidlá Spoločenstva, keďže budú oslobodené od platenia poplatkov za licenciu.

- Správa: Daniel Varela Suanzes-Carpegna (A6-0054/2008)

  Jan Andersson, Göran Färm, Anna Hedh, Inger Segelström a Åsa Westlund (PSE), písomne. − (SV) Ak by mala byť dohoda o partnerstve EÚ zrušená s okamžitou platnosťou, malo by to vážne dôsledky pre viacero rozvojových krajín a veľa tým postihnutých ľudí. Preto nemôžeme jednoducho povedať „nie“ dohodám o rybolove, ktoré má EÚ s inými krajinami. Avšak, berieme naozaj vážne vedecké správy potvrdzujúce, že moria sa vylovujú. Preto chceme zmeniť politiku EÚ v oblasti rybolovu tak, aby viedla k obnove zásob rýb. To musí byť časťou vážnej revízie.

Z dlhodobého hľadiska nevnímame dohody EÚ o rybolove ako udržateľné prostriedky potláčania chudoby a podpory rozvoja.

Preto chceme zmenami v obchodnej a dotačnej politike EÚ a rôznymi formami partnerstva podporovať trvalo udržateľný rozvoj v krajinách, pre ktoré sú súčasné dohody o rybolove s EÚ hlavným zdrojom príjmov.

Majitelia lodí by mali niesť zodpovednosť za náklady vznikajúce v dôsledku dohôd, z ktorých profitujú, a my chceme vidieť pokračujúce zmeny v tomto smere. Preto sme hlasovali v prospech pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu 8, aj keď tieto zmeny by sa mali uskutočňovať v širšom kontexte.

  Carlos Coelho (PPE-DE), písomne. – (PT) Hlavným cieľom novej dohody o partnerstve medzi ES a Pobrežím Slonoviny je posilnenie spolupráce medzi týmito dvoma stranami, ako aj vytvorenie partnerského rámca a v ňom vytvorenie trvalo udržateľnej politiky v oblasti rybného hospodárstva a rozumné využívanie živých morských zdrojov, so špeciálnou pozornosťou venovanou podpore politiky rybného hospodárstva tejto krajiny.

Obe strany sa dohodnú na prioritách, na základe ktorých sa rozhodne o takejto podpore a stanovia ciele, ročné a viacročné programovanie a kritéria na vyhodnotenie výsledkov, ktoré sa majú dosiahnuť, so zreteľom na zabezpečenie trvalo udržateľného a zodpovedného riadenia tohto sektora. Dohoda rešpektuje základné princípy spoločnej politiky v oblasti rybného hospodárstva a zabezpečuje Portugalsku licenciu na rybolov pre päť plavidiel, loviacich na dlhý povrchový vlasec s háčikom.

Členovia portugalskej Sociálno-demokratickej strany preto hlasovali za túto správu.

  Pedro Guerreiro (GUE/NGL), písomne. – (PT) Táto dohoda zabezpečuje celkovo 40 licencií na rybolov, ktoré budú pridelené plavidlám členských štátov EÚ, päť z nich Portugalsku, na obdobie šiestich rokov od júla 2007. V porovnaní s predchádzajúcou dohodou to predstavuje výrazné zníženie možností rybolovu, avšak táto dohoda poskytuje možnosť zvýšenia úlovku. Strany sa dohodli, že celý finančný príspevok ES bude určený na podporu iniciatív prijatých v rámci sektorovej politiky v oblasti rybného hospodárstva, vypracovanej Pobrežím Slonoviny.

Majitelia plavidiel, profitujúci na tejto dohode, musia zamestnať medzi námorníkmi minimálne 20 % občanov krajín zo Skupiny afrických, karibských a tichomorských štátov. Dohoda zabezpečuje, že sa na týchto námorníkov vzťahuje deklarácia Medzinárodnej organizácie práce (MOP) o základných princípoch a právach pri práci. Táto deklarácia zabezpečuje povinnú slobodu združovania a efektívne uznanie práva na kolektívne vyjednávanie a elimináciu diskriminácie týkajúcej sa zamestnanosti a zamestnania. Platy námorníkov budú stanovené obojstrannou dohodou medzi majiteľmi plavidiel a námorníkmi alebo ich zástupcami, ale nemôžu byť nižšie, ako sú štandardy v krajine ich pôvodu, čo by mohlo viesť k porušeniu zásady rovnakej mzdy za rovnakú prácu.

- Správy: Luis Manuel Capoulas Santos (A6-0053/2008) a Daniel Varela Suanzes-Carpegna (A6-0054/2008)

  Lena Ek, Olle Schmidt a Anders Wijkman (PPE-DE), písomne. − (SV) Rozhodli sme sa hlasovať proti týmto dvom dohodám o partnerstve v oblasti rybolovu medzi EÚ a Guineou-Bissau, respektíve Pobrežím Slonoviny. Dôvodom je, že skúsenosti s týmto typom dohôd sú vysoko pochybné. Krajinám s nízkym príjmom sa ponúka jednorazová platba a oni ako kompenzáciu otvoria svoje vody na komerčný rybolov členských štátov EÚ, hlavne z južnej Európy. Presunuté zdroje sú v porovnaní s úlovkami absurdne malé; navyše existuje zreteľné riziko dlhodobo neudržateľného rybolovu. Ďalším argumentom je, že často tiež býva nepriaznivo ovplyvnený miestny pobrežný rybolov. Dúfame, že bude možné, v kontexte stratégie EÚ trvalo udržateľného rozvoja, bezodkladne prehodnotiť tieto dohody o rybolove a nahradiť ich víziami, ktoré sú trvalo udržateľné.

- Správa: Gabriele Albertini (A6-0014/2008)

  Jan Andersson, Göran Färm, Anna Hedh, Inger Segelström a Åsa Westlund (PSE), písomne. − (SV) Myslíme si, že návrh na spoločný rýchlostný limit na diaľniciach v EÚ môže mať pozitívny vplyv na životné prostredie v tom zmysle, že rýchlosť sa môže obmedziť v tých členských štátoch, ktoré nemajú povinné rýchlostné limity na diaľniciach. Je však dôležité, aby žiadny členský štát nebol donútený porušením princípu subsidiarity zvýšiť rýchlostný limit na svojich cestách. Členské štáty musia mať vždy možnosť zaviesť nižšie rýchlostné limity ako sú európske štandardy.

  Jean-Pierre Audy (PPE-DE), písomne. – (FR) Hlasoval som za správu vypracovanú z vlastnej iniciatívy mojím výborným talianskym kolegom, pánom Albertinim, ktorá predkladá množstvo odporúčaní hráčom v tomto sektore, ako zlepšiť situáciu, ktorá sa zhoršuje kvôli rastúcemu dopytu po rope a zmenšovaniu sa zásob ropy, rastúcemu preľudneniu miest a negatívnemu vplyvu na ľudské zdravie a klimatickú zmenu.

Podporujem tri vybrané oblasti zapojenia verejnej politiky: podpora technických vynálezov (autá s maximálnymi emisiami 125 g CO2/km), vývoj nástrojov založených na trhovom princípe (systém obchodovania s emisiami, daňové stimuly, poplatky/cestovné na základe vplyvu na životné prostredie atď.) a používanie sprievodných opatrení, ktoré umožnia čo najefektívnejšie využívanie dopravných prostriedkov a infraštruktúry.

  Alessandro Battilocchio (PSE), písomne. − (IT) Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, doprava má bezpochyby vplyv na socio-ekonomické podmienky spoločnosti a zároveň má priamy vplyv na životné prostredie. Mestská doprava v skutočnosti produkuje 40 % emisií CO2 a udržiava Európu v závislosti ako „rukojemníka“ trhu s fosílnymi palivami ako napríklad ropa, ktorá pokrýva približne 70 % celkového dopytu.

Tieto alarmujúce čísla postačujú na vysvetlenie naliehavosti a nevyhnutnosti vytvorenia novej komplexnej stratégie pre dopravu v Európe, ktorá by naozaj mohla byť odvodená z tejto správy.

Znečistenie spôsobené dopravou sa musí veľmi rýchlo výrazne znížiť stanovením obmedzení na emisie pre znečisťovateľov, zmenou zloženia pohonných zmesí a pokračovaním v poskytovaní stimulov na nákup a používanie dopravných prostriedkov, ktoré sú šetrné k životnému prostrediu.

EÚ preto ponesie zodpovednosť za zavedenie integrovaného plánu na dosiahnutie tohto dôležitého cieľa tým, že sa zaviaže poskytovať stimuly na železničnú dopravu, ktorá, tam kde sa urobili vhodné vylepšenia, môže garantovať vysokú úroveň efektivity s malým vplyvom na životné prostredie. Transeurópske siete by sa mali dokončiť čo najskôr a vyžadujú väčšiu finančnú podporu od EÚ. Na druhej strane, členské štáty musia garantovať a dohliadať na dokončenie tejto výstavby, okrem prípadov, kde bol dokázaný škodlivý vplyv na životné prostredie alebo na zdravie človeka.

  Sylwester Chruszcz (NI), písomne. − (PL) Pozmeňujúci a doplňujúci návrh číslo 1 k správe (A6-0014/2008) o politike trvalo udržateľnej európskej dopravy, predložený skupinou PPE-DE, bol dôvodom na oprávnené znepokojenie, pre mňa a aj pre celú sféru dopravy. Tento pozmeňujúci a doplňujúci návrh je zameraný na oddialenie revízie smernice o európskom označovaní. Prijatie tohto pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu by vyslalo negatívny signál z Európskeho parlamentu a bolo by v rozpore so správou Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín Európskeho parlamentu z 28. januára 2008. Preto som hlasoval proti tomuto pozmeňujúcemu a doplňujúcemu návrhu a proti celému obsahu tejto správy.

  Françoise Grossetête (PPE-DE), písomne. – (FR) Hlasoval som za túto správu o politike trvalo udržateľnej dopravy. Táto správa zohľadňuje európske politiky energetiky a životného prostredia. V rámci EÚ sa až 70 % dopytu po rope priraďuje sektoru dopravy.

Musíme skoncovať s našou takmer úplnou závislosťou od fosílnych palív kombinovaním rôznych politík, ktoré zahrňujú všetky spôsoby dopravy. Tento prístup by mal vytvoriť podmienky nutné pre realizmus, ako napríklad technologické inovácie na zníženie emisií CO2 z áut a rozvoj biopalív, reforma daňového systému, aby zohľadňoval dopad na životné prostredie a sprievodné opatrenia na zlepšenie využívania infraštruktúry a na povzbudenie občanov, aby zmenili svoje zvyky.

Každý občan môže byť hráčom v trvalo udržateľnej doprave tým, že uprednostní využívanie verejnej dopravy pred osobnými autami všade tam, kde je to možné.

Na uľahčenie používania druhov osobnej a nákladnej dopravy s nízkymi emisiami, ako napríklad železničná, riečna, námorná a verejná doprava, je potrebná škála nových služieb, viac konkurenčná organizácia sektora a zároveň rôzne spôsoby využívania určitej infraštruktúry.

  Pedro Guerreiro (GUE/NGL), písomne. – (PT) Keďže v tomto vysvetlení o hlasovaní sa nedajú komentovať všetky dôležité záležitosti, ktoré nastolila táto správa z vlastnej iniciatívy EP, vzhľadom na jej komplexnosť a rozsah, treba poznamenať, že dokument nerieši alebo rieši nesprávne tie aspekty, ktoré výskumníci považujú za základné pri riešení problémov dopravy a energetiky a ich vplyvu na životné prostredie. Napríklad:

- dokument sa nezmieňuje o vysokých cenách ropy a ani o ich následkoch;

- dokument sa nezmieňuje o používaní metánu v cestnej doprave (vo forme stlačeného zemného plynu, skvapalneného zemného plynu alebo biometánu);

- používanie vodíka ako alternatívneho paliva pre cestnú dopravu je málo zrozumiteľné;

- nekritická náklonnosť k používaniu biopalív, s ich vážnymi následkami, ktoré už boli jasne preukázané;

- správa neobsahuje žiadnu odvolávku na dokumenty, ako napríklad Cieľ 2020, program, ktorý presadzuje nahradenie približne 20 % benzínu a nafty spotrebovaných v európskom dopravnom sektore do roku 2020.

Nakoniec musím zdôrazniť, že po jasnom určení problémov potrebujeme aby naše politiky efektívne reagovali na tieto problémy, ako napríklad kriticky zhodnotiť súčasnú kapitalistickú globalizáciu a úlohu dopravy v tomto rámci, predovšetkým narastajúcu geografickú vzdialenosť medzi miestom výroby a miestom spotreby a následný nárast dopravných potrieb. O tomto všetkom toho treba povedať ešte oveľa viac...

  Jim Higgins (PPE-DE), písomne. − Ja a moji kolegovia z Fine Gael v skupine PPE-DE by sme chceli potvrdiť, že sme sa zdržali hlasovania v súvislosti s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi číslo 3 a 11 a aj celej správy, kvôli pochybnostiam v otázkach zdaňovania a spoplatnenia ciest. Stále máme pocit, že o obidvoch týchto záležitostiach musia rozhodnúť členské štáty individuálne a preto by nemali byť zaradené do správy Parlamentu.

  Timothy Kirkhope (PPE-DE), písomne. − Členovia EP za britskú Konzervatívnu stranu hlasovali za správu z vlastnej iniciatívy pána Albertiniho o trvalo udržateľnej európskej doprave na základe toho, že táto správa poskytuje jasný rámec politiky, ktorá zvýši efektivitu a zastaví silnejúci vplyv dopravy na klimatickú zmenu. Avšak, členovia Konzervatívnej strany ostávajú znepokojení z toho, že výzva tejto správy na ďalšie návrhy Komisie o internalizovaní externých nákladov by sa nemala začať, kým nebude ukončené hodnotenie vplyvu a kým Parlament podrobne neprerokuje túto záležitosť. Taktiež by sme chceli vidieť, že toto riešenie, ak sa zavedie, sa bude vzťahovať rovnako na všetky spôsoby dopravy, aby nedošlo k deformácii trhu.

  Jörg Leichtfried (PSE), písomne. − (DE) Hlasujem za harmonizáciu dopravy, energetickej politiky a politiky životného prostredia, lebo iba koordinované snahy v týchto troch sektoroch môžu priniesť trvalé zlepšenie v každom sektore individuálne.

Svojím hlasom by som chcel podporiť predovšetkým rozvoj všeobecne použiteľného, transparentného a trvalo udržateľného spôsobu vyhodnocovania externých nákladov vo všetkých spôsoboch dopravy. Preto hlasujem proti pozmeňujúcemu a doplňujúcemu návrhu číslo 1, ktorý je podľa mňa zameraný na oddialenie internalizácie interných nákladov na cestnú dopravu. Prijatie toho pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu by bránilo snahám EÚ dosiahnuť politiku trvalo udržateľnej dopravy a navyše by vytvorilo podmienky na neférovú súťaž medzi jednotlivými dopravnými odvetviami.

Vzhľadom na stále rastúci objem dopravy a následný vplyv na životné prostredie by sa mala výrazne podporovať celoeurópska spolupráca v oblasti nových technológií a alternatívnych palív, aby sa obmedzila produkcia skleníkových plynov a zvýšila kvalita života, dokonca aj v preľudnených oblastiach. V tejto súvislosti tiež vyzývam na zníženie priemernej emisie u nových vozidiel na 125 g CO2/km, cestou technologických vylepšení v oblasti dopravy a používaním biopalív.

  David Martin (PSE), písomne. − Vítam odporúčania obsiahnuté v správe pána Gabriela Albertiniho o trvalo udržateľnej európskej doprave. Bezpečné a dostupné prostriedky mobility by mali byť právom každého občana EÚ. Trvalá udržateľnosť takejto dopravy je naozaj veľmi naliehavou záležitosťou. Podpora technologických inovácií a nástrojov založených na trhovom princípe, ako napríklad systém obchodovania s emisiami alebo daňové stimuly, predovšetkým vo veľkých mestách a v oblastiach s citlivým životným prostredím, poskytuje možnosť zabezpečiť efektívne využívanie dopravných prostriedkov a infraštruktúry. Podporujem výzvu na zvýšenie investícií do infraštruktúry a inteligentných dopravných systémov, aby sa riešili problémy, ako je preťaženie. Hlasoval som za odporúčania tejto správy.

  Andreas Mölzer (NI), písomne. − (DE) Aby sme odviedli pozornosť od faktu, že napriek nespočetným akčným plánom prešľapujeme na mieste, majú teraz vodičov priviesť k bicyklom poplatky za používanie ciest, mýtne a podobne, alebo ich slušne požiadame, aby chodili pešo alebo viac používali verejnú dopravu.

Tu si však musíme niečo vyjasniť: toto je výsledkom zle koordinovanej miestnej verejnej dopravy, na ktorej sa šetrilo, až sa dostala na pokraj úpadku, rozkvetu nákupných stredísk na okraji miest, zatiaľ čo miestne obchody sú na ústupe, znižujúcej sa kvalite životných podmienok vo vnútorných častiach miest, narastajúcej zločinnosti, susedstvám, ktoré sú domovom veľkého množstva cudzincov a premieňajú sa na getá a nakoniec ale v neposlednom rade, dlhších ciest do práce, kvôli zväčšovaniu sa miest, väčšej flexibilite pracovných hodín a zamestnaneckých vzťahov a roli auta ako nevyhnutného predpokladu výnosného zamestnania.

Za týchto okolností a so zreteľom na fakt, že autá samé osebe produkujú iba približne 10 % časticových emisií, EÚ chce, „iba“ chce, získať pre seba viac kompetencií a zaviesť zbytočný monitorovací systém. Namiesto toho by sa mala postaviť skutočnému problému a bojovať s príčinami namiesto symptómov, napríklad revíziou dotácií a prestať podporovať zvyšovanie objemu ťažkých nákladných vozidiel, ktoré produkujú oveľa väčšie percento emisií. Kombinované systémy dopravy by sa mali konečne stať hospodársky výhodnými a eufória z privatizácie by nemala zredukovať verejnú dopravu na neatraktívnu zaplátanú handru.

  Luís Queiró (PPE-DE), písomne. – (PT) Počas posledných desaťročí sektor dopravy výrazne investoval do zvýšenia energetickej efektívnosti a uviedol na trh inteligentnú technológiu s prínosom pre bezpečnosť a životné prostredie. Avšak tieto snahy sa ukazujú byť nedostatočnými, keďže stále rastúci dopyt v tomto sektore ich takmer úplne vymazal.

Preto sa potrebujeme triezvo pozrieť na túto zložitú rovnicu a musíme byť schopní reagovať na túto výzvu. Dopravný sektor je veľmi dynamický hospodársky sektor; je technologicky pokročilý a stále viac konkurencieschopný. Priemysel rozsiahlo investoval do výskumu a vývoja po dôkladnej diskusii s inštitucionálnymi a súkromnými partnermi. Avšak stále je potrebná lepšia koordinácia, aby sme z týchto snáh vyťažili všetku pridanú hodnotu. Nevyhnutné sú osobitné aktivity na informovanie občanov a zvyšovanie ich povedomia, vrátane ovplyvňovania ich správania. Okrem toho by sme sa mali snažiť o spoluprácu a koordináciu pri hľadaní pokroku v oblasti účinnosti palív, riadenia investícií, povzbudzovania dynamického trhu s bezpečnejšími a menej znečisťujúcimi vozidlami a podpory technologických inovácií.

  Luca Romagnoli (NI), písomne. − (IT) Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, hlasoval som za výbornú správu o politike trvalo udržateľnej európskej dopravy, vypracovanú mojím kolegom, pánom Albertinim, ktorá berie do úvahy európsku energetickú politiku a politiku životného prostredia. Podľa mňa je pre EÚ veľmi dôležité, aby koordinovala svoje politiky rozvoja mestskej verejnej dopravy a systémov alternatívnej dopravy a tiež ochrany životného prostredia a znižovania produkcie skleníkových plynov.

Čo sa týka infraštruktúry, všímam si, že dôraz sa kladie na projekty cestnej dopravy na úkor projektov železničnej dopravy. Dokončenie transeurópskych sietí stále vyzerá ako vzdialená vyhliadka, a príspevok EÚ je minimálny v porovnaní nákladmi, ktoré majú znášať samostatne jednotlivé členské štáty. S cieľom zníženia emisií a zvýšenia efektivity nákladnej a osobnej dopravy, by som zdôraznil potrebu EÚ poskytnúť finančnú podporu na realizáciu prioritných projektov v rámci transeurópskych sietí.

  Karin Scheele (PSE), písomne. − (DE) Správa pána Albertiniho hovorí, že lepšia internalizácia externých nákladov môže pomôcť eliminovať narušenia trhu a zvýšenie emisií.

Preto som hlasovala proti pozmeňujúcemu a doplňujúcemu návrhu číslo 1, keďže je zameraný na oddialenie internalizácie externých nákladov na cestnú dopravu. Toto je zlý signál, keďže cestná doprava je primárne zodpovedná za emisie produkované dopravným sektorom. Dúfam, že revízia Smernice o spoplatnení infraštruktúry, ohlásená Komisiou, prinesie výrazný pokrok v tejto oblasti.

13. Opravy hlasovania a zámery pri hlasovaní: pozri zápisnicu

(Rokovanie bolo prerušené o 12.55 hod. a obnovené o 15.00hod.)

PREDSEDÁ: PÁN MARTÍNEZ MARTÍNEZ
podpredseda

14. Program: pozri zápisnicu

15. Schválenie zápisnice z predchádzajúceho rokovania: pozri zápisnicu

16. Spoločná organizácia poľnohospodárskych trhov a osobitné ustanovenia pre určité poľnohospodárske výrobky, pokiaľ ide o vnútroštátne kvóty na mlieko (rozprava)

  Predsedajúci. ?Nasledujúcim bodom je správa pani Elisabeth Jeggleovej v mene Výboru pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka, o návrhu nariadenia Rady, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 1234/2007 o vytvorení spoločnej organizácie poľnohospodárskych trhov a o osobitných ustanoveniach pre určité poľnohospodárske výrobky (nariadenie o jednotnej spoločnej organizácii trhov – SOT), pokiaľ ide o vnútroštátne kvóty na mlieko (KOM(2007)0802 - C6-0015/2008 - 2007/0281(CNS)) (A6-0046/2008).

  Iztok Jarc , úradujúci predseda. (SL) Dovoľte mi na úvod povedať, že Predsedníctvo víta správu pani Jeggleovej o návrhu zvýšiť kvótu na mlieko a je toho názoru, že ide o konštruktívny a vyvážený príspevok do diskusie, ktorá prebieha už niekoľko týždňov.

Vychádzajúc z priaznivej situácie na trhu, Európska komisia navrhla vo svojej správe, alebo analýze, zvýšenie vnútroštátnych kvót na mlieko o 2 % so začiatkom od nasledujúceho kvótového roka, to jest od 1. apríla 2008.

Kvóty na mlieko nie sú len otázkou percent; je to širšia záležitosť spojená s revíziou spoločnej poľnohospodárskej politiky. Preto sa rada neobmedzila na túto otázku, ale vstúpila do širšej, súbežnej diskusie o celkovom balíku hodnotenia stavu spoločnej poľnohospodárskej politiky.

Musím povedať, že v Rade a v Parlamente sa objavilo viacero veľmi podobných myšlienok alebo pochybností o tomto návrhu. Zazneli, napríklad, požiadavky na väčšiu predvídateľnosť a stabilitu sektore mlieka. Vyskytli sa obavy o regióny s menej priaznivými podmienkami na poľnohospodárstvo, kde je málo alternatív k tradičnej produkcii mliečnych výrobkov. Na druhej strane sa objavili dôrazné požiadavky umožniť európskym poľnohospodárom, aby využívali výhody, ktoré ponúkajú rozvíjajúce sa medzinárodné a európske trhy.

Napriek zložitosti tohto problému sme presvedčení, že dokážeme nájsť vyvážené odpovede a riešenia v rámci hodnotenia stavu spoločnej poľnohospodárskej politiky. Rád by som dodal, že Rada podporuje návrh Parlamentu, aby Komisia pripravila celkovú, dlhodobú stratégiu, teda návrh stratégie pre európsky sektor výroby mlieka. Myslíme si, že základnou časťou tejto stratégie by mal byť takzvaný mäkký prechod k zrušeniu kvót na mlieko, ktorý by zaistil bezproblémový prechod k viac trhovo orientovanej mliečnej politike a väčšej predvídateľnosti v tomto sektore.

S týmto cieľom má Rada v úmysle vyzvať Komisiu, aby preskúmala všetky vhodné spôsoby ako to dosiahnuť. Myslíme si však, že návrh Komisie na zvýšenie kvóty o 2 % na nasledujúci kvótový rok treba brať ako časť balíka, ktorého ďalšie časti treba primerane prediskutovať v rámci hodnotenia stavu spoločnej poľnohospodárskej politiky.

Rád by som tiež dodal, že návrhom sa bude zaoberať Rada pre poľnohospodárstvo a rybné hospodárstvo na svojom zasadnutí, ktoré sa má uskutočniť na budúci týždeň. Dúfam, že Rada tento návrh prijme. Takže, ak sa splnia podmienky, s jeho uplatňovaním sa začne ešte v terajšom kvótnom roku, to jest v roku 2008.

Nakoniec mi dovoľte poďakovať každému, kto prispel k diskusii o tejto správe, predovšetkým pani spravodajkyni. Podľa nášho názoru ide o vyvážený a podložený pohľad. Ďakujem za Vaše úsilie.

  Mariann Fischer Boel , členka Komisie. Vážený pán predsedajúci, myslím si, že je veľmi dobrým signálom z Predsedníctva, že je tu dnes prítomný minister poľnohospodárstva, aby sa zapojil do tejto veľmi dôležitej diskusie.

Svoje vystúpenie začnem tradične poďakovaním Výboru pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka a najmä pani spravodajkyni za veľmi konštruktívnu správu o návrhu na zvýšenie systému kvót na mlieko o 2 %, ako uviedol pán minister, pre nadchádzajúci kvótny rok so začiatkom 1. apríla 2008.

Mnohí ľudia tlačili Komisiu k uvoľneniu veľmi napätej situácie v sektore mlieka. V Rade veľká väčšina členských štátov vyzývala Komisiu, aby predložila návrh na zvýšenie kvót. Uznesenie o rastúcich cenách potravín, prijaté tu, v Európskom parlamente, v októbri 2007, tiež vyzvalo Komisiu, aby ako naliehavú záležitosť navrhla dočasné zvýšenie kvót na mlieko. V decembri 2007 Komisia predložila správu o vyhliadkach trhu, ktorá ukázala, že existuje a v budúcnosti bude existovať rastúci dopyt po mliečnych výrobkoch.

Vaša správa tiež potvrdzuje, že by sme mali rozšíriť možnosti vyššej produkcie mlieka. Snáď bude každý súhlasiť s tým, že návrh Komisie je celkom rozumný a jasný, s predvídateľným a rovnakým výsledkom pre všetky členské štáty. Dovolíte mi úctivo podotknúť, že Vaše pozmeňujúce a doplňujúce návrhy zrejme nevenujú plnú pozornosť potrebe predvídateľnosti a rovnakého zaobchádzania pre poľnohospodárov?

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh, aby bolo zvýšenie kvót o 2 % pre členské štáty dobrovoľné, by v prípade uplatnenia zrejme spôsobil problémy. Predovšetkým, všetci sa iste zhodneme na tom, že hľadáme väčšiu orientáciu na trh a vyššiu produktivitu. Preto si osobne myslím, že výrobca by mal dostať možnosť voľby, či bude vyrábať viac mlieka alebo nie. Zhodneme sa zrejme aj na tom, že prvovýrobcovia mlieka potrebujú predvídateľnosť, teda istotu o svojich možnostiach výroby v rámci systému kvót, a ja si nemyslím, že dobrovoľný systém by k tomu prispel.

Riešením je možnosť pre členské štáty rozhodnúť sa, že kvótu nerozdelia, ale nechajú si ju vo vnútroštátnej rezerve. Táto možnosť tu je, ale je by som naliehala na členské štáty a rada by som videla, že kvótu rozdelia, pretože to považujem za najsprávnejší postup.

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh použiť na konci kvótového roka vyrovnanie kvóty nie je nová myšlienka. V skutočnosti túto vec Komisia dôkladne skúma, keďže takáto teória by umožnila niektorým členským štátom využiť kvóty, ktoré nevyužili iné členské štáty. Asi by sme sa však opäť zhodli, že teória je jedna vec a prax druhá.

Po prvé, myslím si, že to zjavne prináša výrobcom mlieka neistotu. Potom by mohli iba odhadovať, ako bude vyzerať situácia na konci produkčného roka a na základe toho robiť rozhodnutia o svojej výrobe. Až v nasledujúcom roku by sa dozvedeli, či táto výroba je bez poplatkov alebo nie. Myslím si, pri všetkej úcte, že toto nie je výhoda rozhodovania prvovýrobcu mlieka. Je zrejmé, že výroba mlieka si vyžaduje značné investície a my dlhujeme našim poľnohospodárom predvídateľný systém, až kým kvóty nezmiznú v roku 2015.

Po druhé, komu by to prospelo? Nemusím zdôrazňovnať, že by to výrazne prospelo iba malej skupinke členských štátov. To je už politicky zložité. Najdôležitejšou vecou je to, že z tejto záležitosti by ťažili tí výrobcovia, ktorí už prekračujú svoje kvóty, teda tí, ktorí vyrábajú príliš veľa, a nie tí, ktorí sa usilovali udržať svoju výrobu v hraniciach systému kvót. Takže nie je isté, že by to viedlo k väčšiemu množstvu mlieka na trhu.

Po tretie, podľa mňa to tiež ide proti myšlienke zjednodušenia spoločnej poľnohospodárskej politiky. Obávam sa, že vykonávacie pravidlá v tejto oblasti by boli mimoriadne zložité a ja nesúhlasím so skomplikovaním nášho systému v situácii, keď už chýba iba sedem rokov do ukončenia tohto systému kvót.

Celkovo si s potešením všímam, že sa všetci zhodujeme na potrebe rozšíriť možnosti zvýšenia výroby sektora mlieka v Európe. Je mimoriadne dôležitým politickým signálom pre mňa a pre všetky členské štáty, že si poľnohospodársky výbor jednomyseľne zvolil túto líniu po veľmi rozdielnych názoroch na začiatku tejto diskusie. Preto posielam pani spravodajkyni svoje obrovské blahoželanie za tento úspech. Dúfam, že aj ja budem mať rovnaký úspech v Rade.

  Elisabeth Jeggle , spravodajkyňa.? (DE) Vážený pán predsedajúci, pani komisárka, pán úradujúci predseda Rady, dámy a páni, ako už bolo uvedené, Výbor pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka jednomyseľne odmietol návrh Komisie na zvýšenie kvót na mlieko pre nadchádzajúci kvótový rok o 2 %. To by predstavovalo 2,8 milióna ton. Považujeme tento návrh za príliš strnulý, príliš nepružný a je to v aktuálnej situácii zlý signál, najmä pre trhy. Podľa rozhodnutí z roku 2003 aj tak bude mať 11 členských štátov od 1. apríla tohto roka zvýšené kvóty o 0,5 %, čo znamená o 700 000 ton viac mlieka v Európskej únii.

Intenzívne diskusie s mojimi kolegami v poľnohospodárskom výbore ukázali, že nenájdeme žiaden všeliek ani pohodlný spôsob vedenia ďalších diskusií. Existujú veľmi rozdielne názory a prezentované boli všetky možné postoje, od všeobecného a zásadného odmietania akéhokoľvek zvyšovania kvót, až po požiadavku na zvýšenie o 5 %. Napriek tomu sa nám podarilo nájsť kompromis, ktorý berie do úvahy postoje všetkých skupín, a ten bol jednomyseľne prijatý, bez hlasov proti alebo zdržaní sa. Všetkým svojim kolegom, členom výboru, srdečne ďakujem za ich konštruktívnu spoluprácu.

Dohodnutý kompromis má dva ústredné body. Pani komisárka, veľa ste o nich hovorili. Ja mám na to iný názor.

Po prvé, vytvorenie európskeho vyrovnávacieho mechanizmu, ktorý by na úrovni EÚ kompenzoval nevyužitie alebo prekročenie jestvujúcich vnútroštátnych kvót. To by nebolo príliš byrokratické a viedlo by to k tomu, že výrobcovia, ktorí prekročia svoje kvóty, by boli penalizovaní až po vyrovnaní.

Po druhé, od 1. apríla členské štáty môžu slobodne rozhodnúť o zvýšení vnútroštátnych kvót na kvótový rok 2008/2009. Chceme pružnosť, nie strnulosť! Tento kompromis znamená, že kvóty, ktoré už existujú, budú využívané oveľa efektívnejšie. Členské štáty s väčším potenciálom majú tiež možnosť využiť tento európsky rámec kvót mimo systému spoločného európskeho vnútorného trhu.

Pani komisárka, stále zdôrazňujete, že terajšie kvóty na mlieko v tomto systéme vypršia v roku 2015. Lineárny nárast kvót sám osebe však neumožní mäkké pristátie, ktoré sľubujete. Len si spomeňte, ak môžete, na niekdajšie mliečne jazerá! Poľnohospodársky výbor preto jednoznačne argumentoval, ako to urobil už u malého balíka opatrení týkajúcich sa mlieka a mliečnych výrobkov, v prospech vytvorenia mliečneho fondu, aby sa dosiahli úspory nákladov, vyplývajúcich z reforiem špeciálne pre sektor mlieka. Podľa nášho názoru takáto perspektívna podpora a ochrana celého sektora sa dá uskutočniť iba týmto spôsobom. Tento nástroj by sa mal použiť najmä u prvovýrobcov mlieka v znevýhodnených oblastiach a v oblastiach plne využívaných ako pastviny. Preto by som Vás požiadala, pani komisárka, aby ste zahrnuli túto požiadavku Európskeho parlamentu v konkrétnej podobe do svojho legislatívneho návrhu hodnotenia stavu.

Podľa nášho názoru je uplatňovanie článku 69 nedostatočné, pretože nie je jasne definované z hľadiska praktických opatrení, najmä v už spomínanom sektore. Je tiež čistým cynizmom, keď vysoký úradník Komisie vyhlási pred zhromaždením poľnohospodárov, že by sa nemali sťažovať na výrobné ceny, ktoré už skutočne opäť klesajú, keďže si už vystačili s 27 centami za liter. To je pohŕdanie legitímnymi záujmami celej profesie, čo je pre mňa ako člena Parlamentu, ktorý vyzdvihol vec demokracie na najvyššiu úroveň, neprijateľné!

  Czesław Adam Siekierski , v mene skupiny PPE-DE. – (PL) Vážený pán predsedajúci, som si istý, že zvýšenie kvót na mlieko v kvótnom roku 2008/2009 neohrozí stabilitu trhu s mliekom v EÚ a že nedôjde k výraznému poklesu cien mlieka. Boli by sme očakávali väčší nárast kvót, ale po vypočutí argumentov, ktoré predložila pani Jeggleová a ďalší členovia parlamentu sme podporili balík kompromisných pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov, ktorý hovorí o dobrovoľnom zvýšení o iba 2 %.

Z informácií v tlači vychádza najavo, že pani Komisárka podporuje návrhy na každoročné zvýšenie kvót o iba 1 % od roku 2010 ako súčasť toho, čo sa nazýva hladkým pristátím. To je dosť konzervatívny prístup, hoci pani komisárka je údajne liberálka, ale vráťme sa k samotnému problému. Na jednej strane nízke kvóty obmedzujú rozvoj mliekarenského priemyslu EÚ znižovaním jeho konkurencieschopnosti a exportného potenciálu. Na druhej strane je to záruka stabilného príjmu pre našich poľnohospodárov.

V budúcnosti budeme pokračovať v diskusii o výbere najlepšieho riešenia.

(Predsedajúci prerušil rečníka)

  Rosa Miguélez Ramos , v mene skupiny PSE. – (ES) Vážený pán predsedajúci, pravdou je, že extrémne nízke ceny, ktoré roky dostávali európski výrobcovia mlieka, spôsobili sektoru vážne škody. Vyvolali rozsiahly ústup celého sektora, najmä v niektorých regiónoch, ako je moja Galícia. Ďalším dôsledkom nízkych cien boli veľké úbytky strategických rezerv mlieka, ktoré sú základnou nevyhnutnosťou.

Rád by som uviedol, že od roku 2007 sa trh vyvíjal pozitívne a to skutočne prináša výrobcom určitú úľavu a dokonca im to umožňuje, aby investovali do svojich hospodárstiev, čo bolo doposiaľ nemysliteľné. V tejto súvislosti sa podľa samotnej Komisie objavujú dve dobré správy: pozitívne vyhliadky do budúcnosti vedú k tomu, že trh si žiada dodatočné množstvá mlieka, preto sa na tento rok navrhuje zvýšenie o 2 %. Pani komisárka, od začiatku s týmto návrhom súhlasím.

Súhlasím s týmto návrhom a pokúšal som sa pracovať po boku spravodajkyne, pani Jeggleovej, presne preto, že sa zjavne prejavuje určitá zdržanlivosť a že niektorí členovia Výboru pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka si nemyslia, že by sa mal tento návrh Komisie podporiť.

Avšak z môjho pohľadu a ako ja tomu rozumiem, Parlament by nemal, ako ste uviedli, obmedzovať tých výrobcov, ktorí sa rozhodli kladne reagovať na požiadavky trhu. Preto som to bol ja, kto v zhode s pani Jeggleovou navrhol, aby sa toto opatrenie stalo dobrovoľným.

Ako už povedala pani Jeggleová, Výbor pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka prijal túto správu jednomyseľne. Hoci je pravdou, ako uviedla pani spravodajkyňa, že na úrovni EÚ sa nevyužíva celá kvóta, toto nevyužívanie v žiadnom prípade nie je rovnomerne rozložené medzi jednotlivými členskými štátmi a rovnako je to s deficitom výroby v porovnaní s teoretickou spotrebou.

Len si uvedomte, že mojej krajine, Španielsku, je pridelený objem výroby 6,1 milióna ton a naša teoretická spotreba je 9 miliónov ton. Španielsko preto má, a to treba povedať, takmer najvyšší ročný deficit na obyvateľa z celej Európskej únie.

Preto sme v správe pána Goepela požadovali, aby sa v budúcnosti kvóty upravili nie lineárnym zvýšením, ako je to v návrhu, ktorý teraz predkladáte, ale radšej v závislosti od rozdielu, ktorý existuje medzi terajšou štruktúrou a štruktúrou, akú by mal rezort mať, ako hovoríte, aby bol konkurencieschopný a aby sám dokázal čeliť trhu. V tomto smere by som sa Vás, pani komisárka, rád opýtal, či v súvislosti s mechanizmom úpravy, alebo mäkkého pristátia, uvažujete o možnosti vytvorenia individuálnych modelov pre každý členský štát.

Rád by som zdôraznil, že podľa môjho názoru by sme mali chrániť výrobu mlieka v celej Európe. Čo sa týka kvót, prv než povieme, že ich teraz ideme zrušiť a že sa úplne stratia, mali by sme sa zamyslieť nad ich sociálno-ekonomickou úlohou pri ochrane mnohých krehkých ekonomík. V mnohých oblastiach je výroba mlieka, ako viete, jedinou možnosťou poľnohospodárstva, preto tento systém pomáha.

(Predsedajúci prerušil rečníka)

  Niels Busk, v mene skupiny ALDE. – (DA) Vážený pán predsedajúci, pani komisárka, pán úradujúci predseda, spravodajkyňa, pani Jeggleová, opäť urobila kus výbornej práce, za ktorú by som sa jej chcel poďakovať. Európski výrobcovia mlieka teraz čelia veľkým výzvam v dôsledku prudkého rastu dopytu po mliečnych výrobkoch, najmä na Ďalekom východe. To je veľmi pozitívna záležitosť. Zároveň však rýchlo rastúce ceny krmív podkopávajú hospodárnosť výroby, keďže EÚ bráni dovozu krmív, čo naše konkurenčné krajiny potrebujú. Aby výrobcovia mlieka prežili, musíme teraz dať súhlas na zvýšenie kvót. Inak, ak budeme čakať do roku 2015, keď sa, dúfajme, majú zrušiť kvóty, prepasieme jedinečnú príležitosť pre európsky mliekarenský priemysel.

Moja skupina chce vidieť liberalizáciu výroby mlieka v Európe prostredníctvom trhovej ekonomiky a voľnej súťaže, pričom systém kvót tomu odporuje. Zvýšenie výroby najmenej o 2 % a v ďalšom štádiu prehodnotenie prípadnej potreby ďalšieho zvýšenia kvót podporí a zachová silnú, perspektívnu výrobu mlieka v Európe a vytvorí podmienky na hladký prechod k zrušeniu systému kvót, ktorý bol zavedený, mimochodom, ako prechodné opatrenie, v roku 1983 v dôsledku vzniku celých hôr sušeného mlieka a masla. Tie už, našťastie, neexistujú, teraz chce trh viac mliečnych výrobkov. Dajme európskym výrobcom mlieka šancu, aby ich mohli dodávať.

  Alyn Smith , v mene skupiny Verts/ALE. – Vážený pán predsedajúci, nebudem výnimkou pri blahoželaní našej pani spravodajkyni za veľký kus práce, na ktorú sa, podľa mňa, treba pozerať ako na súčasť širšieho obrazu toho, ako zabezpečujeme dlhodobú stabilitu európskych poľnohospodárov a pestovateľov.

Chcem urobiť dve poznámky. Prijímame a vítame návrhy Komisie na odstránenie kvót do roku 2015. Radi by sme však videli systém kontroly výroby a nesúhlasíme so zmienkou v správe o tom, že by mal existovať mechanizmus dobrovoľného pripojenia sa členských štátov. Najmä my, v Spojenom kráľovstve, sme videli dobrovoľné odlíšenie, ktoré, samozrejme, vôbec nie je dobrovoľné pre poľnohospodárov, ktorí sú tým postihnutí a my s týmto princípom nesúhlasíme. Nedomnievame sa, že asymetrická deregulácia má zmysel.

Aj z dlhodobejšieho hľadiska by som našim kolegom v Komisii zdôraznil, že jedným z hlavných bodov, ako vidíme oveľa liberálnejší a slobodnejší trh s mliečnymi výrobkami, bude vplyv zákona konkurencie na to, ako sa predovšetkým poľnohospodári budú musieť vyrovnávať s dlhodobými súkromnými zmluvami a zneužívaním niektorých výrobcov a zákazníkov, najmä na trhu s mliekom. Ale celkovo je to veľký kus práce a sme radi, že ju môžeme plne podporiť.

  Dimitar Stoyanov (NI). – (BG) Podmienky mliekarenskej výroby v Bulharsku sú príkladom toho, že v ekonomickom systéme Európskej únie je niečo chybné.

Zvýšenie kvót má malý význam, keďže 30 % kráv v Bulharsku zdochlo od hladu počas samotného prvého roka členstva v EÚ. Príčinou sú obrovské miery inflácie, ktoré spôsobila EÚ, ako aj nové regulácie, kvóty a vyššie ceny krmív a pohonných látok.

Ako dlho to ešte potrvá? Možno o nejaké dva roky krajina, ktorá je domovinou jogurtu, domovinou kultúry Lactobacillus bulgaricum, zostane vďaka EÚ bez jedinej živej kravy.

  James Nicholson (PPE-DE). – Vážený pán predsedajúci, v prvom rade vítam odporúčanie, ktoré nám dnes predložila pani spravodajkyňa, zvýšiť kvóty o 2 % na 12 mesiacov ako dobrovoľné opatrenie. Myslím, že je to rozvážny postoj, ktorý by sme mali zaujať.

Som proti otváraniu stavidiel pre výrobu, lebo sa domnievam, že by to nič nevyriešilo. Sledujme, ako sa trh vyvinie počas nasledujúcich 12 mesiacov. Potom sa môžeme na budúci rok k tomu vrátiť, prehodnotiť situáciu a urobiť si oveľa širší obraz. Každý hovorí o „mäkkom pristátí“ kvót, ale nik mi nedokáže povedať, čo to mäkké pristátie bude znamenať. Je to slovo, ktoré používame – pán úradujúci predseda ho použil aj pani komisárka ho použila – ale o čom to v skutočnosti hovoríme, keď narážame na rok 2013? Viem, že je to ďaleko, ale je tu veľa prvovýrobcov mlieka, ktorí sú skutočne zvedaví, aká bude situácia, keď ten čas príde?

Takže, aj keď sa výnosy v mliekarenskom sektore v priebehu roka 2007 dramaticky zmenili, nemôžeme zaručiť, že to bude pokračovať večne. Poctivo si to priznajme. To Komisia neurobila. Ani my, politici, sme to neurobili. Neurobila to žiadna národná vláda a dokonca ani mliekarenský sektor. Boli to trhové sily vo svete, ktoré zdvihli trhové ceny a presne to sa stalo. Ceny obilia vedú k zvyšovaniu cien mlieka. Na začiatku nadchádzajúcich 12 mesiacov však musíme pochopiť aj to, že ceny obilia, ceny hnojiva, vysoké ceny energií, ceny krmiva v lete, to všetko bude znamenať, že veľkú časť peňazí, ktoré pritiekli do mliekarenského sektora navyše, v skutočnosti pohltia tieto zvýšené náklady.

Takže, nenechajme sa unášať predstavou, že všetko v mliekarenskom sektore je tak ružové a všetko je krásne, pretože nie je. Zvýšenie o 2 % bude predstavovať značné množstvo. Súhlasím však s pani komisárkou: nekomplikujme situáciu ešte viac. Zjednodušme ju výrobcovi. Sektor výrobcov mlieka a mliečnych výrobkov, bez ohľadu na to, v ktorej oblasti Európy, je chrbtovou kosťou štruktúry malých rodinných hospodárstiev a musíme ho podporovať.

  Csaba Sándor Tabajdi (PSE). – (HU) Vážený pán predsedajúci, pani komisárka Fischer Boelová, v správe navrhnuté zvýšenie kvóty na mlieko o 2 % bude mať vplyv na mnohé členské štáty. Maďarska sa to nedotkne, pretože využíva iba 70 % svojej pridelenej kvóty na mlieko, ale aj tak solidarizujeme s členskými štátmi, ako je Poľsko a ďalšie, ktoré potrebujú zvýšenie kvóty na mlieko. Okrem zvýšenia kvóty sa musíme pripraviť aj na celkové zrušenie režimu kvót na mlieko v roku 2015, ako to navrhuje pani komisárka, a tak musíme vymyslieť podporný mechanizmus, ktorý poskytne skutočnú pomoc podporou výroby kvalitného mlieka. Osobitným problémom v niektorých krajinách je zaostávanie technického a technologického rozvoja. Preto by bolo dobré, keby sa zdroje Spoločenstva dali použiť na podporu technologického rozvoja v krajinách, ako je Maďarsko a ďalšie nové štáty, ktoré neboli schopné využiť celú svoju pridelenú kvótu. Pri zvyšovaní kvót je potrebné tiež priviesť do poľnohospodárskeho sektora modernizáciu. Zvýšenie cien krmív je problémom a je tu aj špecifický problém, s ktorým nemôže nič urobiť ani pani komisárka Fischer Boelová, ani nik iný, totiž to, že v Maďarsku priemysel spracovania mlieka nevlastnia výrobcovia mlieka a to ich stavia do mimoriadne nevýhodnej konkurenčnej pozície. Ďakujem Vám za pozornosť.

  Margrete Auken (Verts/ALE). – (DA) Vážený pán predsedajúci, ako pani komisárka vie, všeobecná diskusia v Dánsku je veľmi nepriaznivo nasmerovaná voči poľnohospodárskym dotáciám. Sme si veľmi dobre vedomí toho, že ak je lákavé vyrábať mlieko v Európe, dá sa to vo veľkej miere pripísať umelo udržiavaným vysokým cenám a obmedzeniu konkurencie z tretích krajín. Tieto podmienky viedli k nadprodukcii, ktorú sme sa pokúšali regulovať kvótami. Nebudem sa venovať všetkým problémom, ktoré to spôsobilo, iba zdôrazňujem, že ak chce Komisia v reakcii na rastúci dopyt zvýšiť kvóty, je to, samozrejme, nedostatočné. Kvóty treba úplne zrušiť a odstrániť deformácie trhu. Preto je nevyhnutná dôkladná reforma spoločnej poľnohospodárskej politiky, pričom platby na plochu treba postupne zastaviť oveľa rýchlejšie, než sa plánuje teraz. Trh je potrebné patrične liberalizovať a to by malo byť hlavným cieľom reformy. Okrem toho môžeme preskúmať možnosti pokračujúcej podpory vybraným malým oblastiam, kde sú dobré dôvody na výrobu mlieka napriek hospodárskym podmienkam. Liberalizácia musí tvoriť súčasť poľnohospodárskej politiky EÚ: politiky, ktorá zahrnie udržateľnosť životného prostredia do všeobecných trhových podmienok a zaistí rozvojovým krajinám voľný prístup na trhy EÚ za férových podmienok. Máme pred sebou dlhú cestu, kým budeme môcť byť hrdí na poľnohospodársku politiku EÚ.

  Albert Deß (PPE-DE). – (DE) Vážený pán predsedajúci, pani komisárka, pán úradujúci predseda, tiež by som rád poďakoval pani Elisabeth Jeggleovej za takú šikovnú prácu na tejto správe. Súčasný systém kvót bol dohodnutý do roku 2015. Zostane teda v platnosti ďalších sedem rokov a pár dní, aby som bol presný. Pani komisárka, myslím si, že nie je správne zvyšovať teraz kvótu o 2 %.

Úplne by som chápal, keby sa kvóta zdvihla o 2 % pre nové členské štáty, pretože spotreba mliečnych výrobkov je tam značne pod priemerom EÚ. Pani komisárka, akokoľvek si Vás vážim, myslím si, že návrhy Komisie sú nesprávne. Počas niekoľkých posledných mesiacov dostávajú naši prvovýrobcovia mlieka spravodlivé ceny po prvý raz za mnoho rokov. Naši prvovýrobcovia mlieka, ktorí doja svoje kravy každé ráno a každý večer, 365 dní v roku – tento rok 366 dní – si zaslúžia lepší príjem, než mali v ostatných rokoch.

Terajšie zvýšenie kvóty preto znamená, že ceny mlieka sa dostanú pod obrovský tlak a ony už pod tlakom sú aj bez akéhokoľvek zvýšenia kvóty. Hovoríme tu o mäkkom pristátí, čo podľa mňa znamená vodenie výrobcov mlieka za nos. Nebude žiadne mäkké pristátie; bude to tvrdé pristátie, ak sa uskutoční to, čo má Komisia v úmysle urobiť s kvótami. Domnievam sa, že Hoelgaardov a Rasmussenov v Komisii, ktorí by radi videli náhly pád cien mlieka, musíme zastaviť. Nemali by ste dovoliť, aby im to prešlo.

Dokonca aj bez akéhokoľvek zvýšenia máme problémy a musíme sa snažiť tomu klásť odpor. Členovia bavorskej Kresťansko-sociálnej únie (CSU) budú zajtra hlasovať proti správe, pretože sú proti zvýšeniu. Toto nie je namierené proti pani Elisabeth Jeggleovej, ale proti zvyšovaniu kvót.

  Bogdan Golik (PSE). – (PL) Vážený pán predsedajúci, rád by som začal poďakovaním svojej kolegyni, pani Jeggleovej za obrovské množstvo práce, ktorú venovala príprave návrhu tejto správy. To, o čom dnes diskutujeme, som predkladal už pred tromi rokmi, keď som prvýkrát začal svoju prácu v Európskom parlamente. Tri roky sme hovorili o tom, aké je potrebné zvýšiť kvóty na mlieko v nových členských štátoch a v Európskej únii, aby sa vyrovnali nespravodlivé a neprimerané rozdiely v týchto kvótach medzi jednotlivými krajinami, aby sa zvýšila výroba a najmä export a, predovšetkým, aby sa skončilo s trestaním tých poľnohospodárov, ktorí chcú zvýšiť výrobu a chcú vyrábať kvalitné európske mlieko.

Základné argumenty, potvrdzujúce môj postoj spred troch rokov, sú tiež uvedené v správe Komisie pre Radu „Trhové vyhliadky mliekarenského sektora“, ktorá predpovedala pokračovanie pozitívnych trendov na svetovom trhu s mliekom. Kvóty na mlieko pridelené jednotlivým krajinám sa plne nevyužívajú. Na druhej strane zvýšenie kvót o 2 % neznamená nevyhnutne rovnaký nárast výroby mlieka vo všetkých regiónoch. Stále viac hospodárstiev v EÚ ustupuje od výroby mlieka, pretože ju považujú za príliš náročnú na prácu. V dôsledku toho by sme mali vo všetkých krajinách, ktoré chcú mlieko vyrábať, zvýšiť kvótu radšej o 5 %, nie o 2 %, najmä s ohľadom na fakt, že bude rásť počet zákazníkov na celom svete a najmä v Ázii porastie dopyt po skvelých európskych mliečnych výrobkoch.

  Astrid Lulling (PPE-DE). – (DE) Vážený pán predsedajúci, názory na kvóty na mlieko sa rôznia. Videli sme to aj v našom Výbore pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka, ktorý napriek tomu prijal jednomyseľne dohodnutý kompromis. Preto ak chce Európsky parlament vyslať signál Komisii a Rade ministrov, mal by si byť vedomý toho, že poľnohospodári a ich zástupcovia sú stále rozdelení.

Niektorí sú schopní plne akceptovať zvýšenie kvót o 2 % alebo viac a teda mäkké pristátie pred úplným zrušením kvót. Chcú získať možnosti rastu lepším využívaním svojho výrobného potenciálu, pretože trhové podmienky v EÚ a na svetových trhoch sú v dôsledku stáleho rastu dopytu veľmi lákavé. Iní sa obávajú prudkého poklesu cien, ktoré iba nedávno dosiahli spravodlivejšiu úroveň, ak sa začnú vyrábať väčšie množstvá mlieka.

Rozdielne sú aj názory na európske vyrovnávanie, ktoré navrhuje poľnohospodársky výbor. Neznamená to teraz zrušenie systému vnútroštátnych kvót na mlieko, keď v celej Európe chýbajú 3 milióny ton? Nedosiahol by sa cieľ rovnako znížením odvodu za nadprodukciu a zvýšením kvót na mlieko? Ktorý prvovýrobca mlieka má odvahu hrať poker v krajinách ako Luxembursko, kde sa bude opäť platiť odvod za obdobie 2006 – 2007 pre prekročenie kvót? Pretože dobrovoľné zvýšenie kvót na mlieko o 2 % na kvótový rok 2008 – 2009 je súčasťou kompromisu, som schopná to podporiť.

Teší ma najmä požiadavka našej správy na vytvorenie reštrukturalizačného programu pre mliečny fond. Považujem za mimoriadne dôležité, že v najbližšej dobe sa bude vyžadovať analýza hospodárskych, sociálnych a ekologických vplyvov zvýšenia kvót na mlieko a správa o správaní sa spotrebiteľov. To si výslovne žiada posúdenie špecifických faktorov výroby mlieka v znevýhodnených regiónoch so sťaženými podmienkami výroby, ako je Luxembursko.

Prílev peňazí pre sektor mlieka musí pokračovať. Treba si tiež vyjasniť, že výrobné ceny, ktoré sú konečne spravodlivejšie, sú iba okrajovo zodpovedné za vyššie ceny potravín. Tie sú stále požehnaním pre distribútorov a dominantné potravinárske reťazce.

  Katerina Batzeli (PSE). – (EL) Vážený pán predsedajúci, rada by som začala poďakovaním a blahoželaním pani Jeggleovej a všetkým koordinátorom, ktorí sa skutočne snažili dosiahnuť rovnováhu v mimoriadne citlivej oblasti kvót na mlieko, teda v politike, od ktorej európski chovatelia a poľnohospodári očakávajú, že prinesie ďalekosiahle, radikálne zmeny.

Pani komisárka, je obzvlášť povzbudzujúce, že v konfrontácii so zmenami v zásobovaní mliečnymi výrobkami a dopyte po nich, Komisia reagovala úpravou jednej z kľúčových regulácií a zvýšila vnútroštátne kvóty o 2 % na obdobie 2007 – 2008. Rada by som vyzdvihla, že je pre Komisiu prijateľné ukázať určitú pružnosť v otázkach rozvoja trhu pre poľnohospodársku výrobu, predovšetkým potraviny, najmä v období, keď sektor chovu dobytka čelí problémom so svojou životaschopnosťou v dôsledku krízy na medzinárodných trhoch.

Je to však aj vecou princípu, že takáto kríza sa nedá riešiť rovnakými opatreniami a politikami u všetkých druhov a veľkostí prevádzky chovu dobytka. Z toho dôvodu zdôrazňujem, že Komisia a Rada musia v rámci svojich diskusií opätovne preskúmať otázku obsahu tuku, aby sa predišlo deformácii konkurencie na úkor krajín, pre ktoré bol stanovený nízky obsah tuku.

  Maria Petre (PPE-DE). – (RO) Najskôr by som chcela zablahoželať pani spravodajkyni za jej prácu a úsilie pri hľadaní kompromisu v tejto mimoriadne citlivej záležitosti.

Zo svojej pozície európskej poslankyne z nového členského štátu hodnotím zvýšenie o 2 % ako prospešné, aj keď sme chceli výrazne vyššie percento, najmä pre členské štáty s nízkymi kvótami na mlieko a zároveň s nevyužitým výrobným potenciálom. Zvýšenie vnútroštátnych kvót na mlieko nie je hrozbou stabilite trhu s mliekom.

Rada by som zdôraznila fakt, že zvýšenie kvót o 2 % v skutočnosti predstavuje reálne zvýšenie výroby mlieka na úrovni Spoločenstva iba o 0,8 %. Domnievam sa tiež, že musíme zachovať terajší systém kvót na povzbudenie konsolidácie existujúcich hospodárstiev a stimuláciu nových. Výraz, ktorý sa používa vo vzťahu ku kvótam z pohľadu reformy spoločnej poľnohospodárskej politiky, je „hladké pristátie“, čo znamená postupné odbúravanie kvót.

Nové členské štáty, najmä Rumunsko a Bulharsko, ktoré vstúpili do Únie 1. januára 2007 a ktoré, ak mám použiť rovnaký jazyk, náhle „vzlietli“, budú čeliť ťažkostiam pri prispôsobovaní procedúr „vzlietnutia“ postupom hladkého „pristátia“. Ak by tento návrh nebol prijatý, kvóta pridelená Rumunsku, by sa vyčerpala, podobne ako v roku 2007, v polovici roka, čo skutočne nepodnecuje ale skôr odrádza našich poľnohospodárov od rozvojových projektov. Dúfam, že hlasovanie o tejto správe na plenárnom zasadnutí bude rovnako rozhodné, ako bolo hlasovanie v poľnohospodárskom výbore.

  Gábor Harangozó (PSE). – (HU) Ďakujem, pán predsedajúci. Vážená pani komisárka, dámy a páni, rád by som využil túto príležitosť a zablahoželal pani Jeggleovej k jej výbornej správe a ku všetkej ťažkej práci, ktorú do nej vložila. Niet pochýb, že Európska únia potrebuje nájsť primeranú odpoveď na rastúci globálny dopyt, ktorý dáva podnet na výrazné zvýšenie kvót na mlieko. Navrhované zvýšenie o 2 %, ktorého účinnosť v každom členskom štáte je naplánovaná na apríl 2008, zrejme pomôže tomuto sektoru v rámci Európskej únie využiť možnosti, ktoré ponúka globálny dopyt. Otázku kvót na mlieko však musíme vyriešiť bez toho, aby sme vytvorili ďalší problém v celom procese.

Rád by som zdôraznil, že popri uspokojovaní skutočných požiadaviek trhu a rozširovaní škály ponúkaných výrobkov, musíme tiež pomôcť pri zlepšovaní už aj tak ťažkej situácie výrobcov. Preto musíme zabezpečiť, aby sa zodpovedajúci dôraz kládol na sociálne a environmentálne dôsledky zvýšenia kvót a jeho vplyv na výrobu, najmä čo sa týka podpory výrobcov v znevýhodnených regiónoch. Pre mechanizmus vnútorného trhu je nevyhnutné dosiahnuť, aby cena bola prijateľná pre výrobcov, ako aj spotrebiteľov. Pretože systém kvót bude po roku 2015 zrušený, musíme teraz začať premýšľať o tom, ako pomôcť výrobcom, aby boli ich podniky efektívne a ziskové. Ďakujem Vám za pozornosť.

  Béla Glattfelder (PPE-DE). – (HU) Ďakujem. Zvyšovanie kvót na mlieko v momentálnej klíme na trhu je unáhlené a riskantné z dvoch dôvodov. Na jednej strane vyhliadky na trhu zďaleka nie sú také priaznivé, ako predpokladá Európska komisia. Nedávny vývoj jasne ukazuje riziká, ktoré sú skryté v dvíhaní kvóty. Spotrebitelia v Európe aj za jej hranicami citlivo reagovali na zvyšovanie cien mliečnych výrobkov. V mnohých krajinách spotreba klesla o 10 – 30 % a klesol aj dovoz sušeného mlieka z Číny. Výsledkom je, že nákupné ceny mlieka, napríklad v Maďarsku, klesli za uplynulých niekoľko týždňov o 10 – 20 %. Hlavným dôvodom toho všetkého môže byť to, že kým ceny iných druhov potravín rástli, ceny mäsa sa tomu zatiaľ neprispôsobili. V dôsledku toho si spotrebitelia svoje potreby príjmu proteínov uspokojujú radšej konzumáciou mäsa než stále drahších mliečnych výrobkov.

Zároveň, v mnohých členských štátoch významná časť kvóty na mlieko zostáva nevyužitá. Zvýšenie kvóty zabráni výrobcom v týchto členských štátoch, aby využívali dostupné možnosti. Pre tieto krajiny môže zvýšenie kvóty v skutočnosti znamenať pokles výroby, pretože výrobcovia v členských štátoch, ktoré využívajú celú svoju kvótu, vykúpia z týchto krajín dobytok, ktorý potrebujú na zvýšenie výroby mlieka.

Preto v súčasnosti nie je potrebné zvyšovať kvótu. Počkajme a uvidíme, čo sa stane. Ak rast cien a zvyšovanie dopytu potrvajú dlhší čas, potom môžeme túto tému znovu otvoriť.

  Miroslav Mikolášik (PPE-DE). – (SK) Údaje za kvótový rok 2006 – 2007 ukazujú, že na úrovni EÚ sa nevyčerpalo 1,9 milióna ton mlieka, pričom 18 z 27 členských krajín nesplnilo svoje vnútroštátne kvóty.

Európska komisia ohlásila, že za kvótový rok 2007 – 2008 očakáva nevyčerpanie vo výške 3 milióny ton mlieka. Na druhej strane sú otázky výšky 2 % navýšenia veľmi diskutabilné. Ja súhlasím s názorom, že všetky možnosti by sa mali zhodnotiť na základe ich realizácie s dôrazom na ich hospodárske, ale aj sociálne, regionálne a rozpočtové dôsledky.

Podľa môjho názoru nové krajiny by mali dostať väčšie dotácie, ako sa navrhuje na úrovni 2 %, aby sme ich nediskriminovali za minulosť, pretože všetci vieme, že je vyšší dopyt a čoraz vyššie ceny.

  Zdzisław Zbigniew Podkański (UEN). – (PL) Vážený pán predsedajúci, moja kolegyňa, pani Jeggleová, predložila dobrý návrh na zvýšenie kvót na mlieko. Vážne dôvody na ich zvýšenie a na vytvorenie systému vyrovnávania na úrovni EÚ majú oporu aj v situácii na trhu s mliekom a tiež u prvovýrobcov mlieka.

Vzhľadom na túto situáciu je potrebné klásť otázky. Prečo Európska komisia reagovala tak pomaly na potrebu zvýšiť kvóty na mlieko? Plánuje chrániť záujmy a existenciu výrobcov v EÚ zavedením minimálnej ceny mlieka na úrovni, ktorá bude všetkým výrobcom v EÚ zaručovať zisk a ukončí nákupy za ceny nižšie ako výrobné? Uvažuje Komisia o vyrovnávaní nerovnováhy vo výrobe mlieka medzi starými a novými členskými štátmi?

  Friedrich-Wilhelm Graefe zu Baringdorf (Verts/ALE). – (DE) Vážený pán predsedajúci, pani komisárka, pred dvoma týždňami vtrhlo do Bruselu štyri a pol tisíca prvovýrobcov mlieka zo všetkých kútov Európy. Spojili svoje sily, vytvorili Európsku mliečnu radu a teraz požadujú spravodlivé ceny.

To už malo značné dôsledky v Nemecku. Máme výrobné ceny, ktoré sa pohybovali okolo 40 % a teraz sa opäť dostávajú pod tlak. Prvovýrobcovia mlieka preto požadujú obchodnú politiku založenú na objeme. Ak by tento vývoj pokračoval, ak by mal ovplyvňovať poľnohospodársku politiku, viete si predstaviť, že by Komisia bola v roku 2015 schopná politicky odolávať požiadavkám tohto hnutia na predĺženie alebo opätovné zavedenie systému kvót na mlieko v pružnejšej podobe?

  Jim Allister (NI). – Vážený pán predsedajúci, zdieľam obavy mnohých poslancov tejto snemovne z definitívneho zvýšenia kvót na mlieko. Myslím si, že bod, do ktorého sme sa dostali, si vyžaduje položenie zásadných otázok, vrátane faktu, že ak máme v Európe situáciu prevažujúcej podvýroby a nevyčerpania kvót, na čom je potom v skutočnosti založené zdôvodnenie zvyšovania kvót? Tento rok očakávame, že sa nevyužijú kvóty na tri milióny ton, tak načo je v tomto smere potrebný taký zhon?

Po druhé, v rámci mäkkého pristátia, o ktorom sa toľko hovorí, musíme zvláštnu pozornosť venovať tým regiónom, ktoré vybudovali svoju štruktúru a stratégiu na zásobovanie iných oblastí, ktoré majú momentálne obmedzenú výrobu; regiónov ako je môj vlastný volebný obvod, ktorý zásobuje cez hranicu susediacu oblasť v Írskej republike. V rámci mäkkého pristátia musíme nájsť dlhodobú stratégiu a alternatívne východiská pre takéto regióny.

  Mairead McGuinness (PPE-DE). – Vážený pán predsedajúci, som zvedavá, čo by si pomysleli výrobcovia, ktorí by mali možnosť počúvať túto diskusiu – je tak komplikovaná. Blahoželám pani Jeggleovej k úžasnej práci pri hľadaní zhody. Avšak tí, ktorí tento týždeň leteli v búrkach vedia, že mäkké pristátie závisí od toho, ktorým smerom fúka vietor a nik z nás nevie, ktorým smerom bude fúkať vietor o niekoľko rokov.

Myslím si, že zvýšenie kvóty o 2 % nám umožní otestovať trh a my to potrebujeme urobiť, pričom dobrovoľné využitie tohto zvýšenia podľa mňa nezávisí od členských štátov; o tom, či sa využije alebo nie, rozhodnú výrobcovia. 2 % neznamenajú pre jednotlivých výrobcov obrovský nárast.

Čo sa týka obáv, a pani komisárka zrejme príliš intenzívne premýšľala o vyrovnávacom mechanizme, vysoko zdaňujete výrobcov, ktorí by mohli vyrábať, zatiaľ čo zároveň členské štáty vyrábať nechcú. Tento argument sme počuli už aj od iných kolegov, takže musíme s tým niečo urobiť.

Napokon, dohoda Svetovej obchodnej organizácie (WTO) môže spôsobiť ...

(Predsedajúci prerušil rečníka)

  Neil Parish (PPE-DE). – Vážený pán predsedajúci, rád by som veľmi pekne poďakoval pani Jegglovej za zostavenie tejto zložitej správy. Môžem iba narýchlo povedať, že „kto sa bojí, nesmie do lesa“, a myslím si, že my tu musíme byť oveľa odvážnejší. Kvóty na mlieko sú ako tlakový hrniec: nemôžete udržiavať tlak až úplne do konca a potom ho uvoľniť, pretože to jednoducho vybuchne. Je mi celkom jasné, čo znamená mäkké pristátie a to je výrazné zvýšenie kvót pred tým, než dosiahneme rok 2015, preto veľmi vítam tie 2 %.

Chcem povedať Komisii a Rade, že by sme mali byť oveľa odvážnejší, keď dosiahneme rok 2010. Nepozerajme sa iba na 1 %, pozerajme sa na 2 % a zabezpečme si vo veci kvót na mlieko naozaj mäkké pristátie. Mladí poľnohospodári a noví konkurenti boli celé roky obmedzovaní. Teraz máme šancu dať im možnosť vyrábať. Aspoň obchod s mliekom vo svete rastie...

(Predsedajúci prerušil rečníka)

  Agnes Schierhuber (PPE-DE). – (DE) Vážený pán predsedajúci, mlieko je veľmi citlivým výrobkom a ja by som rada veľmi srdečne poďakovala pani Jeggleovej za užitočný kompromis. Vítam najmä dobrovoľné zvýšenie kvót na mlieko v členských štátoch. Chcela by som však zdôrazniť nasledovné. Každý, kto neustále uvádza ceny potravín ako zdôvodnenie zvyšovania kvót alebo nadprodukcie, úplne prehliada fakt, že prvovýrobcovia mlieka nedostávajú ani 30 % z predajnej ceny v obchodoch. Domnievam sa, že by sme o tom mali diskutovať.

Je tiež dôležité, aby výroba mlieka mohla pokračovať v horských regiónoch a v znevýhodnených oblastiach, pretože je to často jediný druh výroby, ktorý tam existuje. Potrebujeme na to špeciálny program.

  Esther de Lange (PPE-DE). – (NL) Preskočím slová poďakovania a začnem vyjadrením toho, že vítam návrh na zvýšenie kvóty o 2 %. Ja osobne by som dala prednosť výške 3 %, keďže aj samotná Európska komisia pripúšťa, že 2 % v praxi znamenajú sotva 1 %, keďže nie všetky krajiny naplno využijú svoje kvóty, ale v každom prípade podporím kompromis pani Jeggleovej vo výške 2 %.

Európskej komisii by som povedala, že toto nie je predčasné, pretože na svetovom trhu nás predbehol Nový Zéland už v roku 2006. Dopyt sa zvýšil, boli tam príležitosti, ale my sme ich nemohli využiť, pretože nás obmedzoval systém kvót. Tento systém mal svoju úlohu, keď tu bola nadprodukcia, ale teraz, keď sa dopyt zvýšil, by sme mali vypracovať iný systém, ktorý nám umožní využívať tieto príležitosti na trhu. V tejto súvislosti tiež považujem za hanbu, že hodnotenie stavu zjavne teraz počíta so štyrmi zvýšeniami o 1 %. Podľa môjho názoru si skutočne mäkké pristátie vyžaduje väčšie zvýšenie než 1 %. Majme odvahu urobiť to.

  Iztok Jarc, úradujúci predseda. − (SL) Najskôr by som sa rád poďakoval všetkým, ktorí sa zapojili do rozpravy. Tá je, ako vždy v Parlamente, veľmi komplexná a bohatá, pričom upozornila na všetky problémy a rozdiely, ktoré existujú medzi členskými štátmi.

Rád by som zdôraznil, že Predsedníctvo a, samozrejme, Európsky parlament, nepochybne poskytli dostatok času na preskúmanie tohto návrhu zo všetkých strán. Ak budú splnené podmienky na prijatie tohto návrhu, berúc do úvahy názor Európskeho parlamentu, toto zvýšenie o 2 % sa začne uplatňovať od nasledujúceho kvótového roka, to jest od 1. apríla 2008.

Chcel by som však zdôrazniť, že toto nebude koniec diskusie o budúcnosti mliekarenského sektora v Európskej únii. Bezpochyby bude s hlbokým záberom pokračovať v rámci takzvaného hodnotenia stavu spoločnej poľnohospodárskej politiky.

Môžem tu garantovať, že Predsedníctvo je pevne rozhodnuté viesť túto diskusiu a dosiahnuť náš spoločný cieľ, teda, a o tom som presvedčený, vyváženú dlhodobú stratégiu pre európsky mliekarenský sektor.

Ešte raz Vám ďakujem za účasť v tejto rozprave a moje osobitné poďakovanie patrí pani spravodajkyni.

  Mariann Fischer Boel, členka Komisie. − Pán predsedajúci, po tejto dnešnej diskusii sa, podľa mňa, môžeme všetci zhodnúť na tom, že mliekarenská výroba je stále veľmi dôležitou časťou našej spoločnej poľnohospodárskej politiky. Zdá sa mi, že dnes si môžete vyberať a voliť medzi najrôznejšími názormi, ktoré pokrývajú celú škálu, od nulového nárastu až po zvýšenie oveľa väčšie, než sme navrhli v našom materiáli. Myslím si, že sa ukázala aj rôznorodosť, ktorá sa dá pozorovať v rozličných členských štátoch, a to je zrejme dôvod, čím reagujem na poznámky pána Parisha, prečo nie sme dostatočne odvážni. Ale nakoniec musíme nájsť medzi rôznymi názormi kompromis.

Rada by som predniesla zopár poznámok k niektorým otázkam, ktoré sa tu objavili. K tomu zvýšeniu kvóty: je na rozhodnutí členských štátov, či ho rozdelia medzi výrobcov alebo ho uchovajú vo vnútroštátnej rezerve. Ja by som jednoznačne dala prednosť rozdeleniu zvýšenej kvóty. Členské štáty môžu zvlášť zvýhodniť mladých poľnohospodárov a tých, ktorí sú postihnutí v dôsledku cien, ktoré musia platiť za kvóty.

Myslím, že ak chceme zaviesť zvýšenie od 1. apríla, musíme to urobiť s fixným percentom vo všetkých členských štátoch. Ak teraz začíname diskutovať o osobitných hodnotách alebo zvýšených percentách pre rozličné členské štáty, bude to boj, ktorý potrvá mesiace. Zhodnime sa teda na tom, že teraz diskutujeme o plošnom zvýšení o 2 %. Ja si skutočne nemyslím, že máme tak zásadne rozdielne názory na to, kam smerovať. Myslím, že si môžeme stanoviť cieľ, ale medzi Komisiou a Parlamentom môžu byť rozdielne názory na to, ako sa k nemu dostať.

Zrejme sa všetci zhodneme na tom, že by sme nemali vystaviť tento sektor riziku. To je presne dôvod, prečo som navrhla toto mäkké pristátie. „Mäkké pristátie“ v skutočnosti znamená, že v priebehu rokov budeme zvyšovať kvóty a udržiavať takú situáciu, aby sme po ukončení systému kvót v roku 2015 nevideli príliš prudký pokles cien zo dňa na deň, čo by sa stalo, ak by sme neurobili nič. Preto si myslím, že sme zvolili správny a prijateľný prístup. Nepodceňujem fakt, že môžu byť v Európe regióny, horské oblasti, znevýhodnené oblasti, kde by úplné zrušenie systému kvót mohlo ohroziť pokračovanie výroby mlieka. Preto budeme pripravení počas hodnotenia stavu hľadať riešenia na pomoc týmto regiónom. Myslím si, že najvhodnejším nástrojom je článok 69, možnosť pre členské štáty obmedziť priame platby poľnohospodárom a použiť ich pre vybrané oblasti.

Za riešenie nepovažujem myšlienku vytvorenia mliečneho fondu na reštrukturalizáciu. Odkiaľ získame peniaze? Koľko peňazí získame? Ako rozdelíme tieto peniaze medzi jednotlivé členské štáty? Myslím si, že je veľa nezodpovedaných otázok, týkajúcich sa tohto fondu a my máme obmedzené množstvo peňazí. Museli by sme ich zobrať z nášho vlastného rozpočtu a potom by ďalší výrobcovia v rámci poľnohospodárskeho sektora museli platiť za tento reštrukturalizačný fond. Preto si nemyslím, že by to fungovalo.

Podľa môjho názoru je hlavným dôvodom na zvýšenie výroby mlieka fakt, že sa nám vynárajú trhy v Ázii. Prečo by sme sa nemali podieľať na týchto rastúcich trhoch? Vieme, aké je to ťažké, keď iní už majú nohu vo dverách a my prichádzame až za nimi a pokúšame sa získať svoj podiel. Mali by sme tam byť od samého začiatku so svojimi vysoko kvalitnými výrobkami. Výrobcovia mlieka (mliekarne, prosperujúce podniky) sú tí, čo vyrábajú vysoko kvalitné produkty; tu je to najmä syr. Máme v Európe mimoriadne dobré meno v oblasti vysoko kvalitných syrov, tak prečo to nevyužijeme a nezískame svoj podiel? Ako povedal pán minister, znovu sa na tento problém pozrieme pri hodnotení stavu. Som si istá, že to bude rovnako živá diskusia, akú sme mali dnes, pretože, domnievam sa, mliekarenská výroba nebude nikdy nudná.

  Elisabeth Jeggle, spravodajkyňa. − (DE) Vážený pán predsedajúci, pán úradujúci predseda, dámy a páni, počuli sme širokú škálu názorov. Zároveň sme zaregistrovali, že pre každého z nás, čo tu dnes sme, je toto vážna záležitosť, ktorá sa nedá brať na ľahkú váhu, že každý je znepokojený a že my všetci, samozrejme, nesieme zodpovednosť doma, voči spotrebiteľom na jednej strane a výrobcom mlieka na druhej strane.

Aby som sa ešte raz vrátila k trhom: či by som mala veriť čínskemu trhu, to neviem. Vidíme dnes toho veľa v Európskej únii aj na tomto trhu. Máme tu však vnútorný trh a ten nám pomáha byť silnými, aj zoči-voči globalizácii a všeobecnej liberalizácii. Vynechajme preto európsky vnútorný trh z týchto kvót na mlieko. Bývali sme schopní to tak robiť. Poľnohospodárske trhy dokážu čeliť výzvam a najmä bežným výkyvom svetového trhu iba zo silného, stabilného a organizovaného vnútorného trhu.

Na trvalo udržateľné riadenie musia byť v harmónii hospodársky, ekologický a sociálny aspekt. Všetky tri zložky musia byť rovnako prítomné pri akejkoľvek našej aktivite. Európsky model poľnohospodárstva predstavuje trvalú udržateľnosť a bezpečnosť spotrebiteľa; a to stále platí! Poľnohospodári robia oboje veľmi dobre. Starajú sa o krajinu a tým tvoria základňu pre cestovný ruch, prispievajú k energetickej bezpečnosti, vyrábajú potraviny špičkovej kvality a poskytovaním zamestnania udržiavajú hospodársku základňu vidieckych oblastí.

Spoločenské prínosy sa poľnohospodárom stále menej kompenzujú prostredníctvom takzvaných kompenzačných platieb. Ceny potravín sa musia približovať spravodlivým cenám! Naša celková politická zodpovednosť je väčšia, než len prešľapávať cestičku liberalizácii voči otvoreným trhom.

  Predsedajúci. − Rozprava sa skončila.

Hlasovanie sa uskutoční zajtra napoludnie o 12.00 hod.

Písomné vyhlásenia (článok 142)

  Constantin Dumitriu (PPE-DE), písomne. – (RO) Správa, ktorú pripravila pani Jeggleová, je mimoriadne dôležitá nielen pre návrhy na zvýšenie kvót na mlieko, ale aj pre definovanie určitých princípov, ktoré musíme brať do úvahy pri diskusiách o poľnohospodárskej politike ako celku.

Na základe diskusií Komisie o poľnohospodárstve a rozvoji vidieka sme sa zhodli na tom, že je pre členské štáty dôležité, aby zvýšenie kvót na mlieko začalo platiť už od 1. apríla 2008. V EP zastupujem Rumunsko, nový členský štát, ktorý bol hneď od prvého roka po vstupe vystavený kríze s kvótou na mlieko, pretože táto kvóta bola nedostatočná na uspokojenie dopytu na trhu a nebola v súlade s aktuálnou realitou. Sektor mlieka v Rumunsku zaznamenal najväčší pokrok v období od dohodnutia kvóty na mlieko v roku 2004 až do vstupu, investíciami do modernej technológie, rozširovaním výrobných kapacít a zamestnávaním nových pracovníkov. Ak zostane kvóta na mlieko na teraz pridelenej úrovni, bude to znamenať bankrot investorov, nezamestnanosť vo vidieckych oblastiach, ktoré sa špecializujú na výrobu a spracovanie mlieka, ako aj zvýšenie dovozu a cien, ktoré budú platiť spotrebitelia.

Správa predstavuje bod obratu, keďže Európska únia ukazuje pružnosť pri riešení problému, ktorému čelia viaceré členské štáty. Napokon, tými, komu táto správa prinesie úžitok, sú európski občania.

  Richard Seeber (PPE-DE), písomne. – (DE) Hodnotenie stavu je dôležitým procesom pre reformovanie poľnohospodárskej politiky, najmä poľnohospodárskej politiky v horských regiónoch. V týchto oblastiach je nevyhnutné uplatniť zvýšenie kvóty na mlieko. Musíme tu rozhodnúť o osobitných predpisoch, ktoré budú reagovať na špecifické podmienky poľnohospodárskej výroby v horách. Práca poľnohospodárov je tam komplikovanejšia pre obmedzenú prístupnosť a strmé dopravné cesty a to je potrebné zohľadniť v diskusiách.

Pre rakúskych poľnohospodárov je základnou vecou regulácia kvóty na mlieko. Uvažovať treba o vyrovnávaní alebo obchode s kvótami na úrovni EÚ. Ak skutočne máme pristúpiť k zrušeniu systému kvót na mlieko v roku 2015, bolo by potrebné prijať vhodné opatrenia na finančnú kompenzáciu s dodatočnými rozpočtovými zdrojmi, aby sa zachovala výroba a spracovanie mlieka v horských oblastiach a na pastvinách.

Pri preverovaní efektívnosti nástrojov podpory trhu a ich reorganizácii a prispôsobovaní aktuálnej situácii nesmieme v žiadnom prípade prehliadať špecifickú situáciu poľnohospodárskej výroby v horských regiónoch. Výroba a spracovanie mlieka sú veľmi dôležitou súčasťou poľnohospodárstva v týchto oblastiach a majú tam veľmi vysokú hodnotu. Zvláštnu pozornosť treba venovať hospodárskym, sociálnym a ekologickým dôsledkom zvyšovania alebo zrušenia kvót, najmä v horských regiónoch. Úplné zrušenie systému kvót na mlieko v EÚ je nesprávnou cestou pre európsku spoločnú poľnohospodársku politiku.

17. Hodnotenie stavu SPP (rozprava)

  Predsedajúci. − Nasledujúcim bodom je správa pána Lutza Goepela v mene Výboru pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka o hodnotení stavu SPP (2007/2195(INI)) (A6-0047/2008).

  Lutz Goepel, spravodajca. − (DE) Vážený pán predsedajúci, pani komisárka, pán úradujúci predseda Rady, dámy a páni, prvé kolo parlamentných diskusií o tom, čo nazývame hodnotením stavu spoločnej poľnohospodárskej politiky, sa skončí zajtra. Toto hodnotenie stavu nie je zásadnou reformou spoločnej poľnohospodárskej politiky. Existujúca politika by sa mala na základe skúseností získaných od roku 2003 aktualizovať tam, kde je to potrebné, a prispôsobiť zmeneným podmienkam.

Komisia by mala veľmi vážne vziať do úvahy naše stanovisko. Je to dobrý základ pre nadchádzajúce rokovania o legislatívnom balíku, ako aj pre preskúmanie rozpočtu po roku 2013.

My vo Výbore pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka sme podporili pokračovanie reformy smerom k väčšej osobnej zodpovednosti a trhovej orientácii, pričom zároveň oveľa silnejšie než v minulosti zdôrazňujeme aspekty potravinovej bezpečnosti, ako aj sociálnej zodpovednosti a zodpovednosti voči životnému prostrediu, najmä s ohľadom na aktuálny vývoj trhu a nové výzvy klimatickej politiky. Požadujeme tiež väčšiu pružnosť pre členské štáty pri zmene systému, inými slovami, viac možností na ďalšie odstránenie viazania a uvoľnenie historických referenčných úrovní.

Diskusie v našom výbore však tiež ukázali, že toto nie je rozumné vo všetkých sektoroch, prinajmenšom nie pred rokom 2013. U prémií za dobytok alebo u štátov s úplným odstránením viazania, ktoré však majú silný sektor dobytka, náhla zmena systému by viedla k negatívnym štrukturálnym poruchám z pohľadu aktuálnej situácie na trhu. Ukazuje sa, že to isté platí pre niektoré menšie trhové regulácie v rastlinnej výrobe, ako napríklad trhové regulácie pre zemiakový škrob, suché zelené krmivo alebo ryžu, od ktorých je závislý spracovateľský priemysel s regionálnym významom, ktorý v uplynulých rokoch veľa investoval a musí to splácať s vysokými úrokovými sadzbami.

Výbor hlasoval za zavedenie nového pružného nástroja na podporu environmentálnej výroby a výroby typickej pre región alebo na podporu príslušných sektorov (inými slovami, za článok 69) a zároveň sme požadovali predloženie návrhu nových opatrení na ochranu krajiny pred environmentálnymi krízami a krízami, ktoré treba čoraz častejšie očakávať v súvislosti so zmenou klímy a s rastúcim prepojením poľnohospodárskych trhov. Tento nástroj by mal odskúšať aj novú formu riadenia rizika vo verejno-súkromnej sfére, čo je neodkladne potrebné vzhľadom na obnovu iných nástrojov a nepatrnosť tých nových.

Pár stručných slov o degresii a modulácii: naši poľnohospodári očakávanú, že plánovanie bude spoľahlivé a je jednoducho nevhodné opäť krátiť a presúvať 8 až 53 % priamych príjmových platieb s povinnou moduláciou 5 % iba štyri roky po realizácii ostatnej reformy.

Pri akomkoľvek chápaní financovania rozvoja vidieckych oblastí, ničí to dôveru a vyvoláva vznik štrukturálnych porúch. Tieto návrhy sa špeciálne týkajú hospodárstiev s prácou na plný úväzok a tých, ktoré v uplynulých rokoch zlepšili svoju konkurencieschopnosť zlúčením sa do právnických osôb. Predložili sme však návrhy, ako navzájom zladiť všeobecné politické ciele a hospodárske požiadavky.

Musíme pripraviť pôdu pre udržateľnosť a konkurencieschopnosť. Nadovšetko sme vďační všetkým tým, ktorí spolupracovali na tejto správe z vlastnej iniciatívy a rád by som sa poďakoval svojim kolegom a poslancom zo všetkých skupín v poľnohospodárskom výbore.

  Iztok Jarc, úradujúci predseda. − (SL) Predsedníctvo Rady víta správu spravodajcu, pána Goepela, ako veľmi dôkladný a výrazný príspevok do diskusie. Rada tiež usilovne pracovala na príprave odpovede na správu Komisie. Ako viete, ministri o nej diskutovali na troch zasadnutiach Rady, konkrétne v novembri, januári a vo februári.

Na budúci týždeň sa my, ministri, pokúsime dosiahnuť nejaké závery k správe o hodnotení stavu spoločnej poľnohospodárskej politiky. Začneme od niektorých všeobecných princípov. Napríklad, keď bola prijatá reforma spoločnej poľnohospodárskej politiky v roku 2003, Rada jasne vyjadrila svoj zámer v budúcnosti vyhodnotiť účinnosť prijatých reforiem a najmä zhodnotiť ich vplyv na stanovené ciele, ako aj analyzovať ich vplyv na poľnohospodárske trhy.

Je tiež dôležité vedieť, že pri rozhodovaní o hodnotení stavu spoločnej poľnohospodárskej politiky vezmeme do úvahy závery Európskej rady o finančných výhľadoch na roky 2007 – 2013 a výzvu Európskej rady, aby Komisia komplexne preverila rozpočet a výdavky EÚ na obdobie 2008 – 2009. Predsedníctvo súhlasí s Komisiou, že hodnotenie stavu spoločnej poľnohospodárskej politiky je dôležitou súčasťou plánovaných aktivít v rámci preverovania rozpočtu na obdobie 2008 – 2009 a neformuluje svoje závery vopred.

Konštatovali sme, že reformy z rokov 2003 – 2004 vo veľkej miere splnili stanovené ciele z pohľadu reagovania na trhové podmienky a z pohľadu približovania spoločnej poľnohospodárskej politiky občanom. Ministri sú tiež presvedčení, že Komisia v tejto správe správne zhodnotila základný vývoj po reformách prijatých v rokoch 2003 – 2004.

Rada bude venovať zvláštnu pozornosť trom kľúčovým otázkam: režimu jednotných platieb, úlohe marketingových nástrojov pri pomoci trhu a, samozrejme, odpovediam na súčasné a budúce výzvy riadenia rizika klimatickej zmeny. Budeme pracovať na hľadaní správnej rovnováhy medzi prispôsobovaním politiky novým výzvam a zmeneným podmienkam a zachovaním jasného a stabilného rámca.

K problematike zjednodušovania by som rád povedal, že Európska únia považuje túto otázku za kľúčovú a my očakávame od Komisie stanovenie konkrétnych opatrení na dosiahnutie tohto cieľa.

Ako som už povedal, Rada sa na budúci týždeň pokúsi prijať závery k týmto a mnohým ďalším problémom, ako je riadenie rizika, kvóty na mlieko, prechod k zrušeniu kvót na mlieko a otázky týkajúce sa druhého piliera. Vaša správa bude nepochybne cenným príspevkom k ďalšej diskusii o tejto záležitosti.

  Mariann Fischer Boel, členka Komisie. − Pán predsedajúci, opäť raz sa chcem poďakovať Výboru pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka a zvlášť pánovi Goepelovi za ich usilovnú prácu, ktorej výsledkom je skvelá správa.

Sme v štádiu prvého kola, keď sme konzultovali s mnohými zainteresovanými subjektmi, ako aj s rôznymi organizáciami a jednotlivcami, aby sme získali ich názory a zozbierali rozličné nápady. Názor Európskeho parlamentu je rozhodujúci, spolu s očakávanými závermi Rady na budúci týždeň, keďže dokončievame legislatívne návrhy, ktoré Komisia plánuje prijať 20. mája. Okamžite po tom, v ten istý deň, tu, v Štrasburgu, predstavím Európskemu parlamentu právne texty. V zásade som však celkom šťastná, keď vidím, že všetky tri inštitúcie (Európsky parlament, Rada a Komisia), hoci máme odlišné „zoznamy nákupov“, sme všetci v tom istom obchode.

Nepôjdem do detailov u jednotlivých otázok, ale vyslovím svoj názor na tri najdôležitejšie. Najskôr priame platby: tie sú nevyhnutne spojené s dlhodobými istotami, ktoré chceme poskytnúť našim poľnohospodárom. Preto súhlasím s vyjadrením vo Vašej správe, že priame platby sú naďalej potrebné ako záruka základného príjmu. Režim jednotných platieb znamená skutočný posun ku konkurencieschopnosti našich poľnohospodárov, ale musíme tento systém zefektívniť; zefektívniť a zjednodušiť. Preto obhajujem ďalšie odstraňovanie viazania. Naše skúsenosti s reformou z roku 2003 ukazujú, že odstraňovanie viazania funguje celkom dobre a preto si myslím, že by sme sa mali pohnúť ďalej a rozšíriť výhody odstraňovania viazania, s výnimkou prípadov, kde viazané platby majú veľmi závažné zdôvodnenie.

Všimla som si tiež, že podporujete myšlienku pružnejšieho článku 69 a považujete ho za užitočný nástroj. Nemali by sme však očakávať, že článok 69 vyrieši všetky rozličné problémy a ja budem bojovať proti akémukoľvek pokusu znovu zaviesť viazanú pomoc zadnými dvierkami pomocou článku 69.

Nebudem opäť zabiehať do detailov o mliekarenskom sektore, keďže sme o tom už diskutovali. Spomeniem iba niektoré trhové nástroje: intervencie a súkromné skladovanie. Tak ako vy, aj ja uznávam, že niektoré naše trhové nástroje stále majú svoje miesto, ale musíme udržať ich význam pre Európsku úniu, ako je to teraz. Som rada, že sa zhodneme na tom, aby aj v budúcnosti hrali svoju úlohu ozajstnej záchrannej siete.

Riziká spojené s nepriaznivým počasím a s vypuknutím chorôb zvierat, ako ste to zdôraznili, sú určite v centre našej diskusie. Nezačíname však z nuly: Rada o tejto otázke diskutovala v roku 2005 a došla k záveru, že nové opatrenia na úrovni EÚ by nemali zasahovať do tých, ktoré už sú k dispozícii v jednotlivých členských štátoch. Musíme si byť istí, že nové opatrenia nebudú ovplyvňovať schopnosť reakcie poľnohospodárov na signály trhu a že budú kompatibilné so systémom Svetovej obchodnej organizácie, kde musí ísť o stratu viac ako 30 %.

Čo sa týka modulácie, pri mnohých príležitostiach som jasne povedal, že pre budúcnosť musíme mať veľmi ambicióznu politiku rozvoja vidieka. Veľmi ma sklamal fakt, že počas diskusií o finančných vyhliadkach koncom roka 2005 sa hlavy štátov a vlád zhodli na tom, že uberú značnú časť prostriedkov z financovania rozvoja vidieka.

Bohužiaľ, musím povedať, že Vaša správa je pomerne chladná voči mojim myšlienkam v tejto oblasti. Myslím si však, že môžeme oprávnene konštatovať fakt, že naša politika rozvoja vidieka je finančne príliš napätá. Ak máme vysoké očakávania od politiky rozvoja vidieka, vrátane toho, ako to správne povedal pán úradujúci predseda, že sa využije na to, aby čelila novým výzvam, ako je hospodárenie s vodou a biologická rozmanitosť, potom nemá zmysel klásť na ňu viac úloh bez vloženia väčšieho množstva peňazí. Myslím si, že modulácia je najlepšou cestou na získanie väčšieho množstva finančných prostriedkov.

So záujmom som si prečítala, čo navrhujete a som si istá, že sa k tejto otázke ešte vrátime.

Ak je Vaša správa chladná v otázke modulácie, opísala by ju ako extrémne mrazivú v otázke znižovania platieb pre veľké poľnohospodárske podniky – Vy to nazývate „degresivitou“. Toto nie je vec, ktorá sa dá jednoducho ignorovať. Vieme, že pri našej iniciatíve za transparentnosť budú pod ostrým dohľadom zo všetkých strán veľké sumy peňazí, plynúce k jednotlivým poľnohospodárom a jednotlivým vlastníkom pôdy. Na druhej strane, beriem všetky obavy v tejto záležitosti veľmi vážne. A so záujmom som si pozrela koncepciu „progresívnej modulácie“ vo Vašej správe. Myslím si, že je tam niekoľko dobrých myšlienok, ktoré budeme zvažovať ako legislatívne návrhy.

Ak som rozprávala trochu dlho, bolo to iba preto, aby som jasne ukázala svoju horlivosť a obrovský záujem o diskusiu tu, v Parlamente, o budúcnosti európskej poľnohospodárskej politiky.

  Bart Staes, spravodajca stanoviska Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín. − (NL) Hovorím v mene pani Buitenwegovej, spravodajkyne stanoviska Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín, ktorá je chorá a ospravedlnila sa. Výbor pre životné prostredie pripravil 17 odporúčaní, z ktorých dávam do pozornosti štyri.

1. Výbor pre životné prostredie víta fakt, že Európska komisia vo svojom oznámení hodlá reagovať na výzvu klimatickej zmeny a podporiť menej intenzívne poľnohospodárske postupy.

2. Výbor pre životné prostredie zdôrazňuje potrebu vývoja smerom k trvalo udržateľnému, multifunkčnému poľnohospodárstvu a preto sa zastáva konzervatívneho a ekologického poľnohospodárstva.

3. Vyzývame Európsku komisiu, aby neoslabovala existujúce opatrenia krížovej zhody, to znamená, opatrenia v prospech životného prostredia a živočíchov a kompatibilitu týchto opatrení, prostredníctvom takzvaného zjednodušenia. Naopak, podľa nášho názoru by sa mala krížová zhoda dokonca posilniť v niektorých oblastiach, ako je využívanie vody, hospodárenie s ňou a jej kvalita.

4. Výbor vyzýva Komisiu, aby prejavila trochu viac zdržanlivosti voči koncepcii „biopalív“. Ich prínos je otázny a určite nie sú jednoznačne pozitívne, či už z environmentálneho alebo zo sociálneho hľadiska.

  Neil Parish, v mene skupiny PPE-DE. – Vážený pán predsedajúci, rád by som poďakoval pánovi Goepelovi za jeho správu. Domnievam sa, že touto výbornou správou dal dokopy celý výbor a Parlament. Podotkol by som, že reforma poľnohospodárstva je evolúciou, nie revolúciou a že my v mnohom pokračujeme vo Fischlerových reformách. Vítam veľa z toho, čo Komisia predložila, spolu so správou pána Goepela.

Myslím si, že jedným z kľúčov k reforme bolo zníženie byrokracie pre poľnohospodárov a my tu stále máme o čom hovoriť. Pani komisárka, áno, my sme v tom istom obchode, ale podľa mňa sa niektorí z nás domnievajú, že by sme mohli minúť peniaze na iné veci a to je zrejme to, o čo teraz v diskusii ide.

Potravinová bezpečnosť sa vrátila do programu rokovaní veľmi dôrazne, keďže najmä Ďaleký východ teraz nakupuje stále viac potravín. Cena obilnín vzrástla takmer dva alebo dva a pol krát, preto sa domnievam, že keď postupujeme s reformou, môžeme začať prehodnocovať to, ako míňame peniaze.

Musíme sa znovu pozrieť na moduláciu. Myslím si, že sa musíme raz a navždy zbaviť vynímania pôdy z produkcie (set-aside), pretože táto spoločná poľnohospodárska politika je politikou, ktorá by nemala byť prepojená s výrobou. Preto nemôžete pokračovať s vynímaním pôdy z produkcie, ktoré je presne tým.

Musíme sa pozrieť na kvóty na mlieko a zrušiť ich do roku 2015.

Neviazané platby: to je celé jadro reformy a máte úplnú pravdu, keď to urýchľujete. Ešte raz, myslím si, že teraz je tu čas, keď sa poľnohospodárstvo môže začať smerovať k trhovo orientovaným cenám. Áno, spoločná poľnohospodárska politika je potrebná, ale je tu aj trh a mali by sme ho oveľa viac využívať.

PREDSEDÁ: PÁN SIWIEC
podpredseda

  Luis Manuel Capoulas Santos, v mene skupiny PSE . – (PT) Vážený pán predsedajúci, rád by som privítal pána predsedu Rady a pani komisárku. Spoločná poľnohospodárska politika vždy vyvoláva horúce diskusie a je vždy ťažké dosiahnuť konsenzus, ale všímam si, že jednomyseľne uznávame potrebu zachovať spoločnú poľnohospodársku politiku, ktorej ciele boli práve potvrdené v Lisabonskej zmluve.

Skupina PSE vyvinula veľké úsilie v tejto diskusii, v rámci parlamentnej skupiny, vo Výbore pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka a s poľnohospodárskymi organizáciami. Predložili sme viac ako polovicu z vyše 600 pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov k správe pána Goepela a podpísali sme 15 zo 17 kompromisných návrhov, ktoré zahŕňali desiatky pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov. Pracovali sme usilovne a urobili sme významné ústupky, aby sme dosiahli taký široký konsenzus, ako je to len v rámci Parlamentu možné a preto by som rád zablahoželal pánovi Goepelovi za jeho ochotu viesť dialóg a za skutočný duch kompromisu, ktorý prejavil; rád by som tiež zagratuloval pánovi Parishovi za spôsob, akým riadil našu prácu vo výbore.

Z toho dôvodu je toto ten najlepší kompromis, ale nie je to socialistická správa. Nie je to správa, akú by sme vypracovali my; považujeme ju za orientovanú do minulosti a konzervatívnu vzhľadom na očakávania spoločnosti a poľnohospodárov. Celkový trend správy však nezatvára dvere k hlbšej diskusii o legislatívnom návrhu. Dúfam, že sa nám podarí udržať rovnaký duch kompromisu, ale že budeme ambicióznejší pri novom nasmerovaní európskeho poľnohospodárstva.

Pripomínam najcitlivejšie otázky, ako je smerovanie a rýchlosť oddeľovania platieb, mechanizmus spravodlivejšieho prerozdeľovania pomoci, zodpovedný prístup k budúcnosti mliekarenského sektora, nové výzvy, najmä úloha poľnohospodárstva v boji proti klimatickej zmene a výroba agropalív atď. Zajtra budeme hlasovať o tejto rozprave s očami upretými do budúcnosti. Vyzývam k tomu, aby veľká väčšina hlasovala za túto správu, ako aj za vylepšenia, ktoré predložia socialisti, aby dali správe ešte komplexnejšiu podobu.

  Niels Busk, v mene skupiny ALDE. – (DA) Vážený pán predsedajúci, pani komisárka, pán úradujúci predseda, dámy a páni, spravodajca, pán Goepel, sebe vlastným kompetentným spôsobom pripravil správu, ktorá obsahuje nástroje potrebné na sprehľadnenie a zjednodušenie poľnohospodárskej politiky. Veľmi pôsobivé sú tiež uvádzané vážne dôvody na zachovanie spoločnej poľnohospodárskej politiky aj po roku 2013, za čo som pánovi spravodajcovi zaviazaný. Podporujeme jeho postoje k pokračujúcemu oddeľovaniu platieb, aby sa reforma z roku 2003 realizovala vo všetkých členských štátoch. Podporujeme postoje pána spravodajcu k trhovým nástrojom a riadeniu rizika v otázkach kríz, epidémií, životných podmienok zvierat a životného prostredia, modulácie a degresivity. Podporujeme aj ďalší rozvoj politiky vidieka a zvýšený záujem o biopalivá. Značné úsilie by sme mali venovať oblasti krížovej zhody a zjednodušenia, keďže súčasná situácia vyháňa poľnohospodárov z polí a stajní do kancelárií, kde musia kresliť grafy a odpovedať na monitorovanie. Kvóty na mlieko by sa mali zrušiť v roku 2015, takže je dôvod zvýšiť teraz kvóty najmenej o 2 % a tým stlmiť pristátie pre rok 2009. Rastúci dopyt po mliečnych výrobkoch vytvorí základňu európskej výroby mlieka, takže budeme dodávať to, čo bude trh chcieť.

Správa toho obsahuje veľa o liberalizácii a trhovom hospodárstve, čo by Komisia mala použiť ako základ svojich návrhov v máji, keď bude na stole hodnotenie stavu spoločnej poľnohospodárskej politiky.

  Sergio Berlato, v mene skupiny UEN. – (IT) Vážený pán predsedajúci, pani komisárka, dámy a páni, patríme k tým, ktorí podporujú a obraňujú pokračovanie spoločnej poľnohospodárskej politiky aj po roku 2012.

Cítime, že táto správa je krokom správnym smerom, ale nemôžeme akceptovať to, že by úplné oddelenie platieb neumožnilo zachovať čiastočné viazanie platieb pre niektoré špecifické sektory, aby sa predišlo úplnému zrušeniu výroby. Naozaj sú celé sektory, ako je tabakový sektor, ktoré by pri plnom uplatnení oddelenia platieb zmizli, a čo by spôsobilo nezamestnanosť a rozličné hospodárske a environmentálne problémy v obzvlášť znevýhodnených oblastiach.

Progresívnu moduláciu platieb považujeme za nadmerné a zrejme kontraproduktívne opatrenie, ak je stále naším cieľom ochrana európskej poľnohospodárskej výroby. Uznávame význam rozvoja vidieka, ale domnievame sa, že ho nemožno dosiahnuť na úkor prvého piliera spoločnej poľnohospodárskej politiky.

Navyše, je nevyhnutné pokračovať v uplatňovaní politiky podpory jednotlivých spoločných organizácií trhu tam, kde je to potrebné. Vážený pán predsedajúci, pani komisárka, Európska únia potrebuje spoločnú poľnohospodársku politiku, ktorá dokáže…

(Predsedajúci prerušil rečníka)

  Friedrich-Wilhelm Graefe zu Baringdorf, v mene skupiny Verts/ALE. – (DE) Vážený pán predsedajúci, pani komisárka, vo svojom strategickom dokumente ste sa pokúsili urobiť hodnotenie stavu poľnohospodárskej politiky, ani nie tak z pohľadu samotného poľnohospodárstva, pretože to momentálne funguje pomerne dobre, aj keď nie vo všetkých sektoroch. Otázka znela: je poľnohospodárska politika aktuálna? Ja tu musím povedať: horúčkovité prejavy samé osebe nestačia; ak sa zistí choroba, musíme pripraviť vhodnú liečbu. Vy ste skutočne zistili chorobu; povedali ste to vo svojom vystúpení. Nechcem teraz zachádzať do detailov, zabralo by to priveľa času.

Preto teraz záleží na prijatých opatreniach, ktoré budú aj sociálne únosné. Podstatné je to, že poľnohospodárstvo musí , samozrejme, prispieť k stabilizácii klímy. Robí to, ale sú oblasti poľnohospodárskej výroby, kde sa stále ťažšie presadzujú návrhy bez obmedzujúcich zásahov.

Je však mimoriadne dôležité zabezpečiť, aby sa verejné finančné prostriedky rozdeľovali tak, že sa budú dať financovať opatrenia, ktoré považujeme za nevyhnutné. Je škoda, že to, čo nazývame druhým pilierom, teda rozvoj vidieka, bolo v strednodobom finančnom plánovaní ukrátené a podľa návrhu Komisie a Parlamentu sa musí zmieriť so znížením sumy o viac ako 20 miliárd eur.

V dôsledku toho naliehavo potrebujeme nanovo prideliť finančné prostriedky. Musíme to urobiť aj preto, lebo budeme potrebovať, aby rok 2013 bol sociálne únosný.

Teraz predkladáte nejaké návrhy a my musíme veriť Výboru pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka a najmä spravodajcovi Európskeho parlamentu, pánovi Goepelovi, že predkladané návrhy majú praktický význam a povedú následne k rovnakému zaobchádzaniu s podnikmi, ktoré si navzájom konkurujú.

Navrhli ste zavedenie degresivity až 45 %. Na návrh pána spravodajcu to poľnohospodársky výbor prijal, ale s pozmeňujúcim a doplňujúcim návrhom, že podniky s veľkým počtom zamestnancov teraz tiež môžu vyčísliť svoje mzdové náklady. Spolu sme boli v Meklenbursku – Západnom Pomoransku; videli sme takéto podniky a Vy viete, že zabrániť deformácii konkurencie a nastoliť spravodlivosť sa dá iba zavedením týchto opatrení.

Dúfam, že sa týmto pravidlom budete riadiť aj vo svojom legislatívnom návrhu. Ak nie, stále budeme mať, ako Parlament, možnosť zachrániť sa v roku 2009. Pani komisárka, sme v procese spolurozhodovania a preto máme celkom rozdielnu a pre nás veľmi uspokojivú pozíciu!

  Ilda Figueiredo, v mene skupiny GUE/NGL. – (PT) Vážený pán predsedajúci, toto je dôležitý okamih na zhodnotenie dôsledkov postupných reforiem spoločnej poľnohospodárskej politiky, či už z pohľadu poľnohospodárskej výroby alebo zásobovania spotrebiteľov, pričom ako základ berieme ochranu potravinovej sebestačnosti členských štátov, zabezpečenie dostatočných zásob zdravých a bezpečných potravín za nízke ceny, ohľaduplnosť k životnému prostrediu a druhovej rozmanitosti (biodiverzite) a uchovanie vidieckych oblastí a ich obyvateľov, ktorí potrebujú dostatočný príjem a prístup k verejným službám, čo im zaistí slušné životné podmienky.

Nanešťastie, Európska komisia zišla z cesty. Nepripúšťa si, že spoločná poľnohospodárska politika vedie k paradoxnej situácii. Na jednej strane pokračuje rast cien potravín a na druhej strane sa naďalej likvidujú rodinné podniky, stále viac malých a stredných hospodárstiev ruší výrobu, pretože nemajú zaistený slušný príjem vzhľadom k pokračujúcim špekuláciám, ktoré zdvíhajú ceny stále viac nedostatkových potravinárskych výrobkov.

Je preto chybou trvať na oddelení platieb od produkcie a zamestnávania a je neprijateľné pokračovať v politike podpory veľkých vlastníkov pôdy a nadnárodných potravinárskych spoločností a nedocenenia poľnohospodárov, ktorí udržiavajú výrobu na základe ochrany druhovej rozmanitosti, potravinovej bezpečnosti a kvality výrobkov.

Reforma z roku 2003 rozbúrila situáciu. Následné reformy spoločných organizácií trhu s cukrom, ovocím a zeleninou, tabakom a vínom, zachovali nespravodlivosť spoločnej poľnohospodárskej politiky vo všetkých oblastiach. Preto požadujeme zásadné zmeny, ktoré by rešpektovali špecifiká poľnohospodárstva každej krajiny a podporovali maximálne prepojenie platieb a výroby, ako aj zavedenie spravodlivejšieho rozdelenia priamych platieb spolu so stropom a moduláciou. Zaviesť treba stimuly pre malé a stredné hospodárstva, ako nástroje hospodárskej a sociálnej súdržnosti, s ohľadom na obmedzovanie intenzívneho prístupu a podporu združení takýchto poľnohospodárov, vrátane poľnohospodárskych a vinárskych družstiev.

Sme tiež za založenie verejného poistného fondu poľnohospodárov, financovaného Spoločenstvom, ktorý by umožnil poľnohospodárom minimálny príjem v prípade prírodných katastrof, ako je sucho, búrky, krupobitie, požiar, epizootické choroby atď. Zdôrazňujeme aj potrebu toho, aby Európska komisia, v súvislosti s rokovaniami Svetovej obchodnej organizácie, brala do úvahy špecifiká poľnohospodárskej výroby ako sektora, produkujúceho potraviny a štrukturálneho prvku územnej rovnováhy, ochrany životného prostredia a ochrany dostatočnej kvantitatívnej a kvalitatívnej úrovne potravinovej bezpečnosti.

Napokon, vyzývame Komisiu a členské štáty, aby prijali nevyhnutné opatrenia na predchádzanie špekulatívnym aktivitám, ovládnutiu trhu s potravinami a vytváraniu kartelov potravinárskych spoločností, ktoré zneužívajú nedostatky v zákonoch alebo v kontrole, nedostatočnú organizovanosť výrobcov a spotrebiteľov a nedostatok vhodnej infraštruktúry s jediným cieľom, zvyšovať svoje zisky, znižovať výrobné ceny a stanoviť vysoké ceny pre spotrebiteľov, ako sa to deje teraz, najmä v Portugalsku, u základných výrobkov, ako sú obilniny, konzumné zemiaky a mlieko.

  Witold Tomczak, v mene skupiny IND/DEM. – (PL) Vážený pán predsedajúci, spoločná poľnohospodárska politika napriek svojim základným princípom mnoho rokov poskytuje väčšiu podporu bohatým poľnohospodárom na úkor chudobných poľnohospodárov. Zmrazenie poľnohospodárskeho rozpočtu v roku 2002 a následné reformy spoločnej poľnohospodárskej politiky situáciu nezlepšili. Naopak, obrovské rozdiely vo finančných prostriedkoch poskytovaných poľnohospodárom sa ešte zväčšili. Napríklad, celkové dotácie na hektár sa v roku 2005 pohybovali od 68 EUR v Lotyšsku po 756 EUR v Belgicku, inými slovami, je to desaťnásobok. Nespravodlivé rozdiely vo financovaní poľnohospodárstva vyplývajú aj z podielu priamych platieb, ktoré teraz tvoria nejakých 70 % všetkých dotácií, poskytovaných poľnohospodárstvu.

Európska komisia vo svojom oznámení navrhla čiastočné obmedzenie platieb poberateľom, ktorí dostávajú viac ako 100 000 EUR za rok. Tých je v EÚ iba 0,34 %, ale patria k nim obrovské podniky, potravinárske koncerny a majitelia golfových ihrísk. Paradoxne, tento nesmelý návrh, ktorý zasiahol záujmy takejto úzkej skupiny ľudí, bol zmietnutý zo stola Výborom pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka Európskeho parlamentu.

Mnohé návrhy boli prijaté, ale chyby poľnohospodárskej politiky neodstránili. Jediný, ktorý ponúka možnosť spravodlivejšieho rozdeľovania dotácií, je pozmeňujúci a doplňujúci návrh číslo 19, predložený skupinou Únia za Európu národov, ktorý je v súlade s návrhom Európskej komisie. Nepredpokladám však, že si nájde veľa prívržencov. Pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré som predložil spolu so svojím kolegom, pánom Wojciechowskim, a ktorých cieľom je radikálna zmena spoločnej poľnohospodárskej politiky, prirodzene, tiež odmietol Výbor pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka.

Hlasovanie o správe pána Goepela bude vyjadrením Vašej zodpovednosti za tvar poľnohospodárskej politiky v nasledujúcich niekoľkých rokoch. Ak ste za trvalo udržateľný rozvoj poľnohospodárstva v EÚ a za ochranu záujmov rodinných hospodárstiev skôr než ochranu záujmov úzkej skupiny podnikateľov, mali by ste odmietnuť túto správu. Inak podporíte ďalšie vyľudňovanie vidieckych oblastí, vysokú nezamestnanosť, stratu potravinovej bezpečnosti EÚ, diskrimináciu nových členských štátov a procesy, ktoré vytvárajú hrozbu pre prírodné prostredie. Prijatím tejto správy porušíte hlavné ciele Európskej únie, na ktoré sa tak často zabúda, konkrétne: hospodárska súdržnosť, sociálna súdržnosť a solidarita medzi členskými štátmi.

(Predsedajúci prerušil rečníka)

  Peter Baco (NI). – (SK) Veľmi si cením prácu spravodajcu, pána Goepela. Príprava správy bola zložitá aj preto, lebo v podkladovom materiáli chýbajú analýzy zhodnotenia možných riešení, príslušné prípadové štúdie, nevyhnutné exaktné údaje.

Napríklad Komisia obhajuje redukciu priamych platieb pre veľké poľnohospodárske podniky iba všeobecným konštatovaním, že veľké podniky takúto pomoc nepotrebujú. Pritom ale fakty vyzerajú úplne inak. V mojej krajine, v Slovenskej republike, väčšinou hospodária takéto podniky a viac ako 75 % strojov majú s vekom nad 20 rokov, teda peniaze nevyhnutne potrebujú. Príklad východného Nemecka potvrdzuje, že keď sa do veľkých podnikov dobre investovalo, zaradili sa medzi najvýkonnejšie podniky na svete a, naopak, v tých postsocialistických krajinách, kde sa administratívne tieto podniky znevýhodňovali, došlo k najväčšej deštrukcii nielen agrárnych sektorov, ale aj vidieka a celých regiónov.

Na druhej strane Komisia nedostatočne reaguje na veľmi nebezpečný nárast volatility na agropotravinárskom globálnom trhu. Riziko narušenej potravinovej bezpečnosti Európskej únie pri opakovaní minuloročnej situácie tu reálne existuje, upozorňujem na to. Eliminácia prirodzenej nestability agrárneho trhu je predsa najdôležitejšia úloha každej agrárnej politiky a mala by sa prejaviť aj v tejto správe.

Nemôžeme preto súhlasiť s doterajšou situáciou, keď chaotickými opatreniami z roka na rok meníme podpory pestovania energetických plodín, rušíme „set aside“, meníme kvóty na výrobu a podobne.

Keď hovoríme o preskúmaní spoločnej poľnohospodárskej ...

  Agnes Schierhuber (PPE-DE). – (DE) Pán predsedajúci, pani komisárka, pán úradujúci predseda Rady, aj ja by som sa chcela poďakovať pánovi spravodajcovi za jeho vynikajúcu prácu. Ukazuje sa tiež, že v hlasovaní vo Výbore pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka dostal až 82 %, aj pri 17 významných kompromisoch, ktoré sa zrodili.

Reformy v rokoch 2003/2004 boli dôležitými krokmi v celom procese reformy spoločnej poľnohospodárskej politiky. Dôkladná previerka spoločnej poľnohospodárskej politiky, ktorá však nezahŕňa žiadnu zásadnú reformu existujúcej politiky, je ďalším významným krokom k zabezpečeniu modernej, multifunkčnej a konkurencieschopnej európskej poľnohospodárskej politiky.

Bolo vedecky zdokumentované, že základom toho je dobrá poľnohospodárska prax, bez ohľadu na to, či ide o veľké alebo malé podniky. Prvou prioritou je stále výroba potravín, druhou výroba krmiva pre zvieratá a treťou prioritou je výroba energie. Čo sa týka environmentálneho významu energie z biomasy, môžeme povedať, že napríklad rakúske poľnohospodárstvo znížilo emisie CO2 o 14 % od roka 1990 a tak v skutočnosti splnilo cieľ Kjóta.

Vítam tiež zrušenie degresivity. Model progresívnej modulácie je tou správnou cestou a ja to tiež podporujem.

Rada by som poďakovala pani komisárke za jej vyhlásenie o mlieku. Chcem k tomu povedať, že potrebujeme nielen mäkké pristátie a hladký prechod k roku 2015, ale tiež trvalo udržateľné riešenia po roku 2015. Pre horské oblasti, ako aj pre znevýhodnené a okrajové regióny musíme zabezpečiť, že aj po roku 2015 tam bude schopná existencie určitá forma poľnohospodárstva, zahŕňajúca dobytčie jednotky so suchým krmivom. Preto dychtivo očakávam legislatívny návrh Komisie 20. mája, pani komisárka, a dúfam, že sa v ňom znovu nájdeme veľkú dohodou, ktorú teraz prináša správa pána Goepela, takže nebudeme musieť opakovať túto dlhú diskusiu…

(Predsedajúci prerušil rečníka)

  Bernadette Bourzai (PSE). – (FR) Vážený pán predsedajúci, pani komisárka, pán úradujúci predseda Rady, chcela by som sa poďakovať pánovi Goepelovi za jeho prácu, pretože je dôležité, aby Európsky parlament vyjadril svoj názor na všeobecné usmernenia, vyplývajúce z „hodnotenia stavu“ spoločnej poľnohospodárskej politiky.

Ja osobne mám vážne výhrady voči úplnému oddeleniu platieb, ktoré prináša veľké riziko zrušenia výroby v chove dobytka a dokonca aj v pestovaní niektorých plodín. Nezdieľam optimizmus niektorých ľudí, ktorí sú presvedčení, že momentálna situácia na svetových trhoch zaručuje stabilnú a bezpečnú budúcnosť pre európske poľnohospodárstvo a že by sme mali smerovať k úplnej liberalizácii. Navyše, nie všetky poľnohospodárske sektory majú rovnaké výhody zo zvyšovania cien, ako to ukazuje najmä vážna kríza, ktorú momentálne zažívajú európski chovatelia dobytka.

Úplné zrušenie akéhokoľvek mechanizmu regulácie trhu by sa mi zdalo byť riskantným pre našu a svetovú potravinovú bezpečnosť. Myslím si, že sa potrebujeme uistiť o zachovaní intervenčných zásob tak, aby sme mohli reagovať pri nedostatku potravín a špekuláciách, o zachovaní spoločných organizácií trhu …

(Predsedajúci prerušil rečníka)

  Willem Schuth (ALDE). – (DE) Vážený pán predsedajúci, pani komisárka, pán úradujúci predseda Rady, dámy a páni, najskôr by som chcel čo najsrdečnejšie zablahoželať pánovi Goepelovi k jeho vyváženej správe. Nemali by sme trestať vznikajúce, konkurencieschopné štruktúry v poľnohospodárstve. My vo Výbore pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka sme preto odmietli návrh Komisie na digresivitu v tejto forme. Nemali by sme diskriminovať podľa veľkosti podniku v prípade priamych platieb, inak by boli ohrozené pracovné miesta vo veľkom meradle.

Navyše, chcel by som obhajovať správnosť postupného rušenia systému kvót na mlieko do roku 2015. Vzhľadom na rastúce ceny mlieka na svetových rýchlo rastúcich trhoch s potravinami a s tým spojené možnosti exportu, tento systém sa už nezdá byť aktuálny.

Citlivé prehodnotenie reformy z roku 2003 v tomto zmysle musí nielen európskym poľnohospodárom poskytnúť bezpečnosť a stabilitu pri plánovaní, ale musí byť zároveň ďalším krokom smerom k neustále sa rozvíjajúcemu systému poľnohospodárstva, založenému na trhových princípoch.

  Janusz Wojciechowski (UEN). – (PL) Vážený pán predsedajúci, čím je poľnohospodárstvo v Európskej únii? Pre niekoho je to veľmi hodnotná vec, ktorú treba chrániť, ale pre iných, a je smutné, že mnohí z nich sú v tejto skupine, je to príťaž, ktorej by sa chceli zbaviť. V správe pána Goepela čítame, že poľnohospodárstvo je jedným z najväčších priemyslov v EÚ. To je dobré, ale nestačí to.

Poľnohospodárstvo nie je priemysel a nie je to iba jeden z mnohých sektorov hospodárstva. Poľnohospodárstvo je pilierom potravinovej bezpečnosti. Míňame obrovské sumy na armádu a políciu, aby nám zaistili fyzickú bezpečnosť v našich štátoch a našich domovoch. Platíme veľké sumy za energetickú bezpečnosť: hľadáme zdroje energie, ktoré sú drahšie ale bezpečnejšie. Musíme míňať veľké sumy aj na ochranu nášho poľnohospodárstva, ktoré nám poskytuje potravinovú bezpečnosť, a je hanbou, nie každý v EÚ to chápe.

  Alyn Smith (Verts/ALE). – Vážený pán predsedajúci, ja tiež blahoželám nášmu spravodajcovi k výbornému balíku kompromisov, ktorý máme dnes pred sebou. Rád by som upriamil pozornosť najmä na tri opatrenia, ktoré boli našimi úspešnými pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi a ktoré treba zvlášť privítať.

V odseku 21 správy uznávame, že oddelenie priamych platieb bolo prevažne úspešné a rozhodne si myslíme, že by sa malo ďalej rozvinúť. Áno, treba to urobiť správne a citlivo, ale mali by sme to urýchliť.

V odsekoch 37 a 38 výslovne uznávame, že vyňatie pôdy z produkcie je anachronizmom a malo by byť úplne odstránené, a tam, kde sú sprievodné environmentálne výhody, je potrebné sa nimi dôkladne zaoberať v rámci 2. piliera.

V odsekoch 86 až 91 uznávame význam produktov zapĺňajúcich prázdne miesta na trhu pre európske poľnohospodárstvo z medzinárodného hľadiska. Mohol by som, samozrejme, našej pani komisárke pripraviť zoznam nákupov s kvalitnými škótskymi výrobkami, a tak by som jej bol vďačný za pár slov o tom, ako má v úmysle postupovať pri podpore európskej značky s medzinárodnou kvalitou.

  Kartika Tamara Liotard (GUE/NGL). – (NL) Týmto hodnotením stavu Komisia urobila dobrý, aj keď veľmi skromný krok smerom k trochu spravodlivejšej poľnohospodárskej politike. Nalieham na svojich kolegov, aby nepodporili správu pána Goepela, pretože rozrieďuje návrhy Komisie v mnohých veľmi dôležitých bodoch. Podľa mňa najdôležitejším bodom je, konečne, stanovenie opatrných limitov na veľkosť dotácií, ktoré je možné dostať.

Ťažko sa vysvetľuje európskej verejnosti, prečo napríklad monacký princ alebo veľké nadnárodné spoločnosti ako Heineken a Nestlé dostávajú stovky tisíc eur ako podporu príjmov v podobe poľnohospodárskych dotácií iba preto, že vlastnia nejakú pôdu, zatiaľ čo ozajstní poľnohospodári často bojujú o prežitie. Zámerom podpory príjmov v poľnohospodárstve je umožniť poľnohospodárom slušnú existenciu a nie plniť vrecká nadnárodným spoločnostiam a veľkým vlastníkom pôdy.

  Vladimír Železný (IND/DEM). – (CS) Reforma spoločnej poľnohospodárskej politiky mala urobiť túto politiku menej regulovanou a trhovejšou. Vzhľadom na väčšiu veľkostnú štruktúru českých poľnohospodárskych podnikov je ale režim, nastavený v správe, neprijateľný.

Pre Českú republiku vyplýva, že by sa stala od roku 2013 jednou z krajín s najväčším podielom (časť vystúpenia nebolo počuť) presúvaných v rámci modulácie z prvého do druhého piliera. Takmer 40 % priamych platieb by potom v ČR podliehalo degresivite v porovnaní s Francúzskom, u ktorého je to 6,5 % či Rakúskom, kde je to iba 2,5 %.

České podniky by sa potom podľa súčasného návrhu museli nezmyselne rozštiepiť a vlastne tak znížiť svoju efektívnosť. Ani tento, ale ani kompromisný návrh nie je pre Českú republiku prijateľný, pretože nás vystavuje diskriminácii, ktorá povedie k neoprávnenému, umelému zásahu do konkurencieschopnosti českých poľnohospodárov.

  Jean-Claude Martinez (NI). – (FR) Vážený pán predsedajúci, pani komisárka, pán Goepel, pred takmer 10 rokmi sa v Berlíne kancelár Schmidt a francúzsky prezident Jacques Chirac rozhodli poskytnúť poľnohospodárom odklad do roku 2013. S koncom kvót na mlieko, koncom skutočného poľnohospodárskeho rozpočtu ako súčasti finančného rámca na roky 2014 – 2019 a s odchodom väčšiny výrobcov do dôchodku, bez nahradenia novými, bol na rok 2013 naplánovaný koniec veľkej spoločnej poľnohospodárskej politiky – také jednoduché to bolo.

Dnes spochybňujete túto dohodu a v mene „hodnotenia stavu spoločnej poľnohospodárskej politiky“ urýchľujete pochod smerom k likvidácii poľnohospodárstva v rámci prvého piliera. To nie je nič nové! Údermi kvót, maximálnej garantovanej kvality, Herodesových prémií, vyňatia pôdy z produkcie, oddelenia platieb a klčovania, páni MacSharry, Steichen, Fischler 30 rokov uskutočňovali stratégiu prenechania monopolu na výrobu potravín južnej pologuli a tichomorským krajinám.

Dnešné pútavé technické diskusie o úplnom oddelení platieb, modulácii (degresívnej alebo progresívnej), o ekologickej podmienenosti, rozvoji vidieka a referenčných hodnotách (historických alebo nehistorických), jednoducho zakrývajú jedinú reálnu otázku, keďže Čína a India chystajú vyhlásenie ponukového konania na nakŕmenie planéty a poľnohospodárom svitá na lepšie časy, keď rastú ceny a dopyt. Chce byť Európa naďalej jedným z najväčších poľnohospodárskych podnikov sveta, spolu s Brazíliou? Áno alebo nie?

(Predsedajúci prerušil rečníka)

  Mairead McGuinness (PPE-DE). – Vážený pán predsedajúci, som rada, že vidím pri tejto rozprave tak veľké publikum, pretože je dôležitá. Keby sme sa mali riadiť potleskomermi vo vzťahu k veľkým platbám kráľovskej rodine alebo samostatným poľnohospodárom, tí by už dupali vo svojich čižmách po kráľovských domoch v celej Európe. Ale táto diskusia je komplikovanejšia, ako sme už počuli od svojich východoeurópskych kolegov.

Čo sa týka hodnotenia stavu, veľmi stručne môžem k otázke oddelenia platieb a modulácie povedať, že v Írsku sme už úplne oddelili platby a myslím si, že pani komisárka to potvrdí. Chceme vydržať so svojím historickým systémom platieb a nepáči sa nám zvyšovanie modulácie. Je to ako branie jednému a dávanie druhému, zamaskované za čosi iné. V skutočnosti nevieme, kde skončia peniaze na rozvoj vidieka a musíme sa na to dôkladne pozrieť.

Nie je to článok 69, čo momentálne trápi írskych farmárov, ale Svetová obchodná organizácia (WTO). Mám tu teraz pred sebou analýzu najnovšieho dokumentu WTO a podelím sa o ňu s kolegami. Je celofarebná a nie je pekná. Obávam sa, že keby mal pán Mandelson voľnú cestu, sektory hovädziny a mlieka, jahňaciny a bravčoviny by boli v Európe zlikvidované a tak by to dopadlo aj s celou spoločnou poľnohospodárskou politikou. Zníženie ciel dosahuje až 70 %.

Teraz si ľudia zrejme neuvedomujú, aké to bude mať dôsledky, ale znamená to, že naši výrobcovia nebudú a nemôžu konkurovať dovezeným potravinárskym výrobkom a výrobkom, ktoré sa vyrábajú podľa veľmi, veľmi odlišných noriem.

Sektor jahňaciny, ktorému sa Parlament práve pokúša pomôcť, politika WTO úplne zdecimuje. Pani komisárka, môžem Vás požiadať, aby ste si prípadne zobrali túto analýzu, ktorú vypracovalo Združenie írskych poľnohospodárov (a zdvihnem ju ešte raz, lebo je celofarebná), a potom prišli znovu za mnou a povedali mi, dúfam, že to pochopili nesprávne, hoci ja sa obávam, že to pochopili správne.

Táto snemovňa má absolútny nedostatok informácií o dôsledkoch najnovšieho dokumentu WTO a ja si myslím, že tieto informácie potrebujeme a zaslúžime si ich. Chcela by som len povedať, že írski poľnohospodári podporujú Európsku úniu, ale počas víkendu prišli za mnou mnohí, čo pochybujú o rozhodnutiach pri hlasovaní o rozličných zmluvách. A to je vážne, ako pani komisárka dobre vie.

  María Isabel Salinas García (PSE). – (ES) Vážený pán predsedajúci, pani komisárka, európski poľnohospodári a španielski poľnohospodári zvlášť, potrebujú, a povedala by som, že požadujú, minimálnu úroveň stability. Preto prvá vec, o ktorú by som chcela požiadať Komisiu, je, aby sa táto strednodobá revízia spoločnej poľnohospodárskej politiky nestala veľkou, radikálnou revíziou.

Jeden aspekt, ktorý ma znepokojuje, je čiastočné oddelenie platieb; zhon pri postupe oddeľovania môže ohroziť mnoho výnosov. Celková alebo čiastočná úroveň oddelenia platieb v určitých sektoroch je nevyhnutná pre udržanie výroby, napríklad v sektore bavlny.

Preto si myslím, že úrovne oddelenia by mali ostať zachované, ako boli dohodnuté v roku 2003 a v každom prípade, ak to nie je možné, myslím si, že členské štáty by mali dostať určitý priestor na manévrovanie, ako dobrovoľný model pre každý sektor, na princípe prípad od prípadu, čo by mohlo vytvoriť najlepšie podmienky pre poľnohospodársku výrobu. Myslím si, že by sme teraz mali poľnohospodárskemu sektoru vyslať správu pokoja a stability.

  Jan Mulder (ALDE). – (NL) Skladám poklonu pánovi Goepelovi za jeho prácu. Podľa môjho názoru sú v tejto diskusii dôležité dve veci.

Po prvé, z môjho pohľadu je najdôležitejším aspektom poľnohospodárskej politiky spoločný trh s 500 miliónmi spotrebiteľov. Narušila Komisia alebo správa pána Goepela tento trh? Myslím si, že nie, a to je dobre.

Po druhé, domnievam sa, že orgány musia byť dôveryhodné. Musíme si stáť za tým, čo bolo sľúbené v rozpočte na rok 2007, pričom si, samozrejme, myslím, že Komisia to robí.

Mám zmiešané pocity, čo sa týka modulácie. Ešte stále nepoznám výsledky politiky vidieka. Správy z Dvora audítorov boli mimoriadne kritické, ale ja vidím problémy v uvalení ďalšej finančnej záťaže na poľnohospodárov, z ktorých 60 % už nikdy viac neuvidia. V Holandsku sa to používa na nákup prírodných oblastí.

Rád by som povedal pár slov o neobchodných záujmoch. Ako dokážem vysvetliť európskym poľnohospodárom, že nemajú dovolené vyrábať určité produkty, keď iné krajiny ich vyrábať môžu a keď smieme takéto produkty dovážať bez obmedzení? To vedie k nespravodlivej konkurencii.

  Andrzej Tomasz Zapałowski (UEN). – (PL) Vážený pán predsedajúci, v uplynulých rokoch prešla spoločná poľnohospodárska politika mnohými zmenami. Nie všetky z nich boli diktované potrebou zlepšiť situáciu vo vidieckych oblastiach alebo potrebami spotrebiteľov v EÚ. V súčasnosti ceny potravín sústavne rastú, napriek tomu sa situácia malých a stredných podnikov výrazne nezlepšuje. Európska komisia robí viac na podporu medzinárodných korporácií, vrátane tých, ktoré vyrábajú geneticky modifikované potraviny, než pre miestnych poľnohospodárov. Európske spoločenstvo sa stále viac blíži k strate suverenity v oblasti výroby potravín. Navrhované reformy spoločnej poľnohospodárskej politiky teraz priblížia likvidáciu ďalšej skupiny poľnohospodárov, pestovateľov tabaku, čo povedie k hospodárskej katastrofe takmer 100 000 jednotlivcov a k strate 400 000 pracovných miest. Je najvyšší čas pre Európsku komisiu začať sa viac starať o záujmy európskych poľnohospodárov, než o záujmy poľnohospodárov v tretích krajinách.

  Marie-Hélène Aubert (Verts/ALE). – (FR) Vážený pán predsedajúci, pani komisárka, kontext poľnohospodárstva sa od roku 2003 výrazne zmenil a analýzy, ktoré dnes máme, sú už neaktuálne a nezodpovedajú zásadným výzvam budúcnosti. Dopyt po potravinárskych výrobkoch exploduje, ceny rýchlo rastú, potraviny sa stávajú nedostupnými pre tých najchudobnejších a zároveň mizne poľnohospodárska pôda. Biopalivá, ktoré sú dotované, nesmierne destabilizujú poľnohospodárstvo. Podčiarknime aj vplyv klimatickej zmeny a nadovšetko fakt, že naši občania spochybňujú intenzívny, ultraliberálny priemyselný model, ktorý znamená, že potraviny sa prevážajú tisícky kilometrov okolo sveta, pričom to všetko sprevádza sociálny a environmentálny úpadok.

Preto by sme mali teraz realizovať hĺbkovú reformu spoločnej poľnohospodárskej politiky a nie iba technické úpravy existujúcich nástrojov, čo je obsahom Vašich dnešných návrhov. Čo teraz tiež naozaj potrebujeme, je orientácia, jasné strategické smerovanie, a to nám momentálne najviac chýba.

  Bairbre de Brún (GUE/NGL). − (GA) Vážený pán predsedajúci, táto správa k nám prichádza v období, veľmi dôležitom pre poľnohospodárov v EÚ. Ako už povedala moja kolegyňa, pani McGuinnessová, na rokovaniach Svetovej obchodnej organizácie sme videli, ako je pani komisárka ochotná obetovať záujmy našich poľnohospodárov a nášho vidieckeho spoločenstva, nie za dobro tretieho sveta, ale za časť medzinárodnej kšeftárskej hry.

Čo sa týka hodnotenia stavu, súhlasím, že musí byť rovnováha medzi zjednodušením a zefektívnením vecí a poskytnutím určitej stability poľnohospodárom, keďže oni pre nás vyrábajú potraviny a udržiavajú krajinu.

Ak sa uplatňuje spravodlivo, mali by sme privítať obmedzenie vysokých platieb veľkým poľnohospodárom alebo veľkým spoločnostiam, ako krok dopredu od spoločnej poľnohospodárskej politiky, ktorá pomáha iba veľkým vlastníkom pôdy. Je tiež dôležité, že nárok na platby majú iba aktívny poľnohospodári.

Spoločná poľnohospodárska politika by mala …

(Predsedajúci prerušil rečníka)

  Derek Roland Clark (IND/DEM). – Vážený pán predsedajúci, akékoľvek hodnotenie stavu si vyžaduje meranie a vyhodnotenie. U spoločnej poľnohospodárskej politiky odporúčam, aby mierou bolo financovanie a hodnotenie by mali robiť audítori.

Považuje Dvor audítorov spoločnú poľnohospodársku politiku za zdravú, keď 28,9 % jednotných platieb na podniky je nesprávnych? Považuje za zdravé, keď sú poľnohospodári financovaní, aby nedorábali potraviny? Považuje za zdravé využívať poľnohospodársku pôdu na pestovanie biopalív, keď je vo svete nedostatok obilnín? Považuje za zdravé, keď skutoční poľnohospodári, prinajmenšom vo Veľkej Británii, bojujú o živobytie? Vie, že poľnohospodári na Novom Zélande teraz nedostávajú dotácie, ale darí sa im a iba 3 % z nich skrachovali, keď sa dotácie zrušili?

Keďže sa mi zdá, že spoločná poľnohospodárska politika nie je zdravá, nie je čas vypnúť prístroj, ktorý ju udržiava nažive, a nechať európskych farmárov, aby si poradili sami?

  Jim Allister (NI). – Vážený pán predsedajúci, v tejto správe je veľa toho, s čím súhlasím. Rád by som urobil iba štyri krátke poznámky.

Po prvé, teória oddelenia platieb je veľmi dobrá, ale jej praktická realizácia bola pre niekoho sklamaním, pretože u výrobcov neviedla k vyšším výnosom, ktoré im sľubovali.

Po druhé, musíme udržať dostatočné nástroje na ochranu pred krízou trhu a zásobovania. Nerovnováhy v zásobovacom reťazci ohrozujú cieľ spoločnej poľnohospodárskej politiky, ktorým je bezpečné zásobovanie potravinami.

Po tretie, môžeme urobiť viac pre zjednodušenie spoločnej poľnohospodárskej politiky, aby sa znížilo byrokratické zaťaženie a, áno, aby sa dekriminalizovali poľnohospodári, ktorí vo všetkej počestnosti urobia chyby spôsobené drobnými priestupkami.

Po štvrté, nevyužité dotácie na opatrenia riadenia trhu z poľnohospodárskeho rozpočtu by mali byť k dispozícii pre platby podľa odseku 69 na posilnenie poľnohospodárstva EÚ, najmä tam, kde je výroba okrajová a na riešenie situácií, ako v mojom volebnom obvode, kde je veľký počet poľnohospodárov vo veku nad 55 rokov, ktorí nemajú perspektívu iného zamestnania.

  Véronique Mathieu (PPE-DE). – (FR) Vážený pán predsedajúci, pani komisárka, dámy a páni, správa pána Goepela ponúka dobrý kompromis medzi odvážnymi návrhmi Komisie a obavami, ktoré vyjadrujú naši poľnohospodári. Dobrá práca, pán Goepel, lebo vieme, že poskytnúť nám túto správu nebolo jednoduché. Vychádzajú z nej viaceré dobré návrhy.

V prvom rade je to prípad systému priamych platieb, ktorý je potrebné upraviť, pričom treba mať na pamäti, že členské štáty musia mať väčšiu pružnosť pri zavádzaní tejto zmeny.

Ak má pokračovať oddeľovanie platieb, musí brať do úvahy problémy, s ktorými sa teraz stretávajú určité sektory, najmä sektor dobytka a niektoré oblasti pestovania plodín, dôležitých pre mnoho regiónov, ako je ľan a konope, ktoré by mali využiť vhodné prechodné obdobie.

Modulácia, tak ako je navrhnutá, sa zdá by príliš veľkou a spôsobuje nerovnováhu prvého piliera. Opatrenia, spojené s vyňatím pôdy z produkcie, musia byť schopné zmeny, ale Komisia by najskôr mala jasne definovať nástroje, ktoré umožnia ochranu poskytovaných výhod, najmä čo sa týka rozmanitosti druhov (biodiverzity). Revízia a posilnenie článku 69 tiež bude cestou, ako poskytnúť efektívnu finančnú pomoc oslabeným oblastiam, napríklad horským regiónom, na reštrukturalizáciu problémových sektorov ako chov dobytka a výroba mlieka, alebo na riadenie rizík.

Napokon, pani komisárka, mali by sme si naozaj položiť otázku o biopalivách, okolo ktorých prebieha búrlivá diskusia z hľadiska životného prostredia. Hodnotenie stavu je na to zrejme výbornou príležitosťou.

  Csaba Sándor Tabajdi (PSE). – (HU) Správa, o ktorej diskutujeme, je jednou z najdôležitejších správ o poľnohospodárskom sektore za posledné štyri roky, keďže predstavuje oveľa viac, než len hodnotenie momentálneho stavu vecí, alebo „hodnotenie stavu“. Pani Fischer Boelová je liberál – radikál, pán Goepel kresťanský demokrat – liberál, zatiaľ čo ja som socialista – liberál, a máme za úlohu zásadne reformovať spoločnú poľnohospodársku politiku od roku 2014. Toto „hodnotenie stavu“ slovami vyjadruje mnoho ideí, ktoré vstúpia do platnosti od roku 2014. Jedným príkladom je posun k pevnej sadzbe na plochu u priamych platieb, ďalším je presun financovania do druhého piliera a druh modulácie, o ktorom sa pri tom uvažuje; ešte ďalším je potreba rozvoja systému riadenia rizika. Súhlasím s pani Fischer Boelovou a pánom Goepelom, že aj stropy sú veľmi dôležité. Veľmi rád by som videl, ako britská kráľovná dostáva menej; aj v Maďarsku je teraz mnoho veľkých podnikov. Musíme však vymyslieť systém, ktorý zabráni obchádzaniu stropu; inými slovami, budeme musieť tento problém vyriešiť v budúcnosti. Ďakujem Vám veľmi pekne.

  Anne Laperrouze (ALDE). – (FR) Vážený pán predsedajúci, rada by som poukázala na štyri rozmery, v ktorých by sa mala spoločná poľnohospodárska politika vyvíjať.

Zachovanie priamych platieb, čo je základný prvok: je dokázané, že žiadne hospodárstvo na svete nezabezpečí svojim poľnohospodárom slušný život bez finančnej podpory. Prostredie, ktoré formuje poľnohospodárstvo rovnako, ako poľnohospodárstvo formuje prostredie. Je preto dôležité zachovať kritériá podmienenosti na získanie platieb. Akákoľvek dohoda v rámci Svetovej obchodnej organizácie by sa mala zaoberať otázkami chránených geografických indikácií, životných podmienok zvierat a zdravotnej nezávadnosti dovážaných výrobkov, z dôvodu férovej konkurencie a preto, že zdravotné problémy sa nezastavia na hraniciach. Napokon, je potrebné určiť príspevok poľnohospodárstva ku klimatickej zmene a trvalo udržateľnému rozvoju. Vyzývam európsku komisiu na bližšie preskúmanie otázky, koľko ornej pôdy v Európskej únii sa môže použiť na výrobu biopalív a zelených chemikálií.

Vítam toto uznesenie, ktoré dobre odráža budúce výzvy poľnohospodárstvu, z pohľadu výroby potravín, ako aj ochrany nášho životného prostredia.

  Liam Aylward (UEN). – Vážený pán predsedajúci, vítam návrh na zjednodušenie regulačného zaťaženia poľnohospodárov v kontexte hodnotenia stavu spoločnej poľnohospodárskej politiky a vyzval by som pani komisárku, aby posielala poľnohospodárom avíza o kontrolách plnenia požiadaviek v systéme krížového plnenia, keď bude skúmať, ako zjednodušiť a spružniť predpisy.

Som úplne proti zvýšeniu povinnej modulácie na 13 % v priebehu nasledujúcich piatich rokov. To by znížilo priame platby poľnohospodárom, ktorí už s týmito peniazmi počítali v rozpočte.

Hrozí nebezpečenstvo, že zásadná úloha chovu oviec pri ochrane citlivých environmentálnych a ekologických oblastí sa naruší pre opúšťanie pôdy a že sa stratia zručnosti hospodárenia. Toto treba riešiť a podporovať pri hodnotení stavu spoločnej poľnohospodárskej politiky.

Z predchádzajúcej rozpravy je teraz jasné, že kvóty na mlieko budú zrušené od apríla 2015 a ja vítam príspevok pani komisárky do tejto diskusie. Je dôležité, že tu bude mäkké pristátie a ja podporím každoročné zvýšenie kvót na mlieko až do roku 2015.

Napokon, návrhy predložené v Ženeve, týkajúce sa budúcnosti poľnohospodárstva EÚ v kontexte Svetovej obchodnej organizácie, sú úplne neprijateľné, najmä z pohľadu Írska. Vítam fakt, že aj mnohé ďalšie členské štáty EÚ sú proti týmto návrhom a že zodpovedný komisár tieto obavy zoberie do úvahy.

  Carmen Fraga Estévez (PPE-DE). – (ES) Vážený pán predsedajúci, rada by som začala blahoželaním pánovi Goepelovi k jeho práci a konštatovaním, že sa sústredím na rozprávanie o budúcnosti mliekarenského sektora. Rada by som urobila nasledovné poznámky.

V prvom rade by som chcela povedať, že panuje veľká neistota, čo sa týka následkov zrušenia systému kvót v jednotlivých výrobných regiónoch. Mnoho ľudí sa obáva, že trend rušenia výroby sa zrýchli a že to bude nevratný úder pre niektoré oblasti s veľmi nízkou úrovňou ziskovosti a malými alternatívami poľnohospodárstva.

Je však zrejmé, že súčasný systém kvót neprináša očakávaný výsledok, ktorým je dosiahnutie rovnováhy medzi výrobou a spotrebou. Prešli sme od mliečnych jazier k deficitu viac ako 3 milióny ton, čo je vážnym svedectvom o plusoch a mínusoch spoločnej organizácie trhu, o nerovnomernom rozdelení výrobných kvót, chudobnom a skromnom hodnotení nedávnych reforiem a o uplatnení niektorých špecifických opatrení, ako je oddelenie platieb, ktorého dôsledky pre budúcnosť sektora nepoznáme.

Navyše k tomuto všetkému je tu nerovnosť pri uplatňovaní systému kvót medzi niektorými krajinami; a, pani komisárka, musím povedať, že v niektorých krajinách, ako je tá moja, sú prekážky v liberalizácii tohto sektora a že napríklad individuálny presun kvót, čo je základným prvkom reštrukturalizácie, bol zrušený od roku 2005.

Napokon, pani komisárka, rada by som jednoducho povedala, že podľa mňa bude pozitívne skombinovať myšlienku zvýšiť kvóty o 2 % na základe dobrovoľnosti na obdobie rokov 2008 – 2009, ako to navrhujú správy pani Jeggleovej a pána Goepela, s nelineárnym rastom pre nasledujúce roky ako to požaduje odsek 84 správy pána Goepela, aby sa výrobné kvóty rozdelili vyváženejšie, pričom prioritu by mali dostať členské štáty, ktoré majú tradične deficit voči domácej spotrebe.

  Lily Jacobs (PSE). – (NL) Rada by som upriamila pozornosť na jeden aspekt našej poľnohospodárskej politiky, ktorý sa často prehliada: záujmy rozvojových krajín. Musíme ustúpiť od protekcionizmu a opatrení, deformujúcich trh, ktoré sú zabudované v terajšom systéme. Najchudobnejšie krajiny majú právo na férový prístup na náš trh a zastavenie nespravodlivej konkurencie na ich trhoch.

Predložila som pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré na to upozorňujú a chcem požiadať svojich kolegov, aby ich podporili. Pani komisárka bude so mnou súhlasiť, že naša politika by sa navyše mala zamerať raz a navždy na spotrebiteľa. Preto je nevyhnutné, aby sme podporovali poľnohospodárov vo výrobe dostatočne bezpečných potravín veľmi vysokej kvality. Preto musíme zaistiť trvalo udržateľné poľnohospodárstvo, v ktorom sa maximálne investície použijú na ochranu a zlepšenie vidieckych oblastí a životného prostredia, aby sme sa z neho mohli tešiť nielen my, ale aj naše deti.

Musíme zabezpečiť dostatok potravy pre všetkých a jedným spôsobom ako to dosiahnuť, je stále viac rozvíjať svoje vedomosti a zdieľať tieto vedomosti a moderné technológie so zvyškom sveta.

  Kyösti Virrankoski (ALDE). – (FI) Vážený pán predsedajúci, správa Výboru pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka o hodnotení stavu poľnohospodárstva je realistická. Najväčším problémom je oddelenie platieb. Komisia vyzýva na väčšie oddelenie platieb od produkcie.

Výbor je veľmi opatrný a nie bezdôvodne. Oddelenie platieb je v mnohom podobné dávkam predčasného dôchodku poľnohospodára. Uprednostňuje poľnohospodárske podniky, ktoré znižujú alebo rušia výrobu, ale nemotivuje mladých poľnohospodárov, ktorí rozširujú výrobu. Tento systém rovnako uprednostňuje extenzívnu výrobu v neprospech výroby s intenzívnou prácou.

Zdá sa, že strácajú najmä oblasti, ktoré sú na tom horšie z pohľadu svojich prírodných podmienok. Napríklad, v Spojených štátoch sú platby stále viazané najmä na výrobu. Najnepríjemnejšie je to, že sa strácajú sociálne dôvody na platby. Ak poľnohospodár, ktorý vyrába potraviny na čiastočný úväzok, dostane rovnakú platbu ako iný poľnohospodár, ktorý pracuje sedem dní v týždni, daňový poplatník môže protestovať. Úlohou poľnohospodárov aj naďalej bude výroba potravín.

  Zdzisław Zbigniew Podkański (UEN). – (PL) Vážený pán predsedajúci, spoločná poľnohospodárska politika nefunguje podľa očakávania, napriek tomu, že bola niekoľkokrát reformovaná. Do neba volajúcimi príkladmi toho sú strata potravinovej bezpečnosti Európskej únie, početné krízové situácie a neexistencia dohôd, ktoré by uspokojili obe strany. Krízovú situáciu zhoršuje nedostatok súdržnosti diskriminácia poľnohospodárov z nových členských štátov. Fakt, že sú lepšie a horšie situácie v závislosti od geografickej polohy a dátumu vstupu do Európskej únie skutočne ukazujú, že žiadna spoločná poľnohospodárska politika neexistuje a že žiadna ani v dohľadnej dobe nebude.

Napriek obrovskému množstvu práce, ktorú spravodajca, pán Goepel, vynaložil, cieľ nedosiahol a nie je ani ľahké povedať, či sme bližšie alebo ďalej od rozumných riešení. Z hľadiska tejto situácie, sa zdá byť správny názor menšiny, podľa ktorého Komisia pokračuje v politike podpory medzinárodných potravinárskych korporácií a veľkých majiteľov pôdy a spoločná poľnohospodárska politika nespĺňa potreby spotrebiteľov alebo malých a stredných rodinných poľnohospodárskych podnikov, ktoré sú nútené rušiť výrobu. Preto potrebujeme novú, spravodlivú poľnohospodársku politiku, ktorú pripravia objektívni odborníci a nie záujmové skupiny.

  Petya Stavreva (PPE-DE). – (BG) Vážený pán predsedajúci, pani komisárka, drahí kolegovia, chcela by som zablahoželať spravodajcovi, pánovi Lutzovi Goepelovi, k úspešnej práci na tejto správe.

Zo svojej pozície členky Parlamentu z Bulharska považujem za mimoriadne dôležité, že správa venuje zvláštnu pozornosť novým členským štátom Európskej únie. Tie môžu, ak chcú, aplikovať zjednodušené jednotné platby na jednotku plochy do roku 2013 a Európska únia ich bude podporovať pri zavádzaní pravidiel krížovej zhody.

Zachovanie práva členských štátov rozhodnúť sa, či a ako zmenia svoje systémy priamych platieb, poskytne našim krajinám väčšiu pružnosť a pomôže im prispôsobiť systém špecifickým potrebám každého regiónu a každého sektora.

Domnievam sa, že správa o hodnotení stavu spoločnej poľnohospodárskej politiky má mimoriadny význam dnes, keď Európsky parlament musí ukázať občanom svoju zodpovednosť a zodpovedný politický prístup k rozvoju poľnohospodárskeho sektora Spoločenstva.

Myslím si, že správa pána Lutza Goepela chráni záujmy európskych poľnohospodárov a vyzývam na jej podporu. Ďakujem.

  Bogdan Golik (PSE). – (PL) Vážený pán predsedajúci, rád by som začal blahoželaním svojmu kolegovi, pánovi Goepelovi, k výbornej správe a poďakovaním mu za obrovské množstvo práce, ktorú do nej vložil. Správa plne odráža mimoriadny záujem Parlamentu o otázky poľnohospodárskej politiky. Hoci výdavky v terajšom rozpočte dosahujú iba 33 % v porovnaní s podielom 80 % v sedemdesiatych rokoch minulého storočia, poľnohospodárska politika naďalej je a mala by byť jednou z najdôležitejších európskych politík.

Keďže môj čas je obmedzený, spomeniem iba zopár vecí, ktoré sú dôležité pre nové členské štáty. Nové členské štáty by nemali súhlasiť so zavedením modulácie, pokiaľ nedosiahnu plné platby a malo by sa to robiť postupne, ako to bolo v iných krajinách pätnástky. Nemôžem súhlasiť so zrušením dotácií a príplatkov na energie, ktoré sme iba teraz získali. Práve naopak, EÚ by mala zvlášť podporovať nové smerovanie výroby biomasy.

Čo sa týka budúcnosti kvót na mlieko, držím sa svojho presvedčenia, že rozhodnutie o tejto veci si vyžaduje širšiu diskusiu a oveľa dôkladnejšiu analýzu.

  Magor Imre Csibi (ALDE). – (RO) Zo svojej pozície podpredsedu Výboru pre životné prostredie by som rád urobil niekoľko poznámok o vplyve klimatickej zmeny na poľnohospodárstvo.

Prax intenzívneho poľnohospodárstva počas posledných rokov spôsobila, že poľnohospodári prispievajú vo veľkej miere ku globálnemu otepľovaniu. A teraz čelia jeho zničujúcim účinkom. Štatistiky odhadujú, že poľnohospodárstvo je zodpovedné za 17 až 32 % emisií skleníkových plynov, vyprodukovaných ľudskou činnosťou. Poľnohospodárstvo stále znečisťuje v dôsledku neracionálneho používania hnojív, nevhodného skladovania zvieracieho hnoja a nerozumného využívania pôdy. Zvlášť by som ešte pripomenul odlesňovanie a nadmerné rozširovanie pasienkov.

Globálne otepľovanie je nevratné a v budúcnosti by nás už nemal prekvapovať častý výskyt sucha alebo povodní. Preto podporujem myšlienku, uvedenú v správe, o vytvorení záchrannej siete na úrovni EÚ, ktorá by pomohla poľnohospodárom EÚ v prípade ekologických, klimatických alebo epidemiologických kalamít.

Následne žiadam Európsku komisiu o analýzu možnosti rýchleho založenia poistného fondu alebo mechanizmu pre kombinované riziko, ktorý by slúžil poľnohospodárom EÚ a bol financovaný z rozpočtu EÚ, ako aj z rozpočtov členských štátov.

  Zbigniew Krzysztof Kuźmiuk (UEN). – (PL) Vážený pán predsedajúci, sú iba dve záležitosti v tejto diskusii, na ktoré by som chcel upriamiť Vašu pozornosť. Po prvé, podiel výdavkov rozpočtu na poľnohospodárstvo sústavne klesá a v poslednom roku rozpočtového výhľadu bude iba 32 %. Tieto finančné prostriedky tvoria v priemere približne 30 % príjmu poľnohospodárov EÚ. Túto úroveň podpory je do budúcnosti potrebné zachovať, aby sa udržal záujem o poľnohospodárske aktivity a predovšetkým, aby sa zaistila potravinová bezpečnosť Európy. Mali by sme mať na pamäti, že mnohé rozvinuté krajiny vo svete využívajú rôzne nástroje na podporu príjmu poľnohospodárov až na úrovni viac ako 50 %. Medzi týmito krajinami sú aj Japonsko, Južná Kórea, Nórsko a Švajčiarsko.

Po druhé, potrebné je oveľa rýchlejšie vyrovnávanie podpory pre poľnohospodárov v starých a nových členských štátoch. Odborníci vypočítali, že priemerná úroveň podpory na hektár pôdy v rokoch 2007 – 2013 v nových členských štátoch bude sotva 62 – 64 % podpory, ktorú dostanú poľnohospodári v starých členských štátoch. Pokiaľ sa tieto dve základné hodnoty nevyrovnajú, bude obťažné si predstaviť rozvoj európskeho poľnohospodárstva.

  Czesław Adam Siekierski (PPE-DE). – (PL) Vážený pán predsedajúci, cieľom tejto revízie poľnohospodárskej politiky EÚ je zlepšiť ju na základe skúseností, získaných v období, ktoré uplynulo od poslednej reformy v roku 2003 a situácie, ktorá sa vyvinula na svetových trhoch. Mali by sme však pamätať na to, že realizované zmeny nesmú podkopať, po prvé, spoločenský charakter tejto politiky (sme proti jej nacionalizácii) a po druhé, európsky model poľnohospodárstva. Nie je dôvod na to, aby sa priame dotácie založili na historických úrovniach výroby a ostali tak diferencované.

Budúci model dotácií po roku 2013 by mal byť založený na jednoduchých princípoch, podobných jednotnej platbe na plochu (SAPS). V extrémnych prípadoch by však mala byť povolená aj trhová intervencia, alebo dokonca aj platby na výrobu, ako je to v prípade tabaku alebo mlieka v horských oblastiach.

  Katerina Batzeli (PSE). – (EL) Vážený pán predsedajúci, rada by som začala gratuláciou pánovi Goepelovi k jeho správe. Keďže čas je veľmi obmedzený, dovoľte mi zdôrazniť určité princípy, ktorými sa musí riadiť akákoľvek reforma spoločnej poľnohospodárskej politiky, prostredníctvom oznámenia alebo legislatívneho nástroja.

Po prvé, nové definovanie modelu európskeho poľnohospodárstva nemôže zanedbať malé a stredné rodinné podniky. Po druhé, financovanie, ktoré bude treba dohodnúť neskôr, nesmie byť založené na princípe spolufinancovania, čoho dôsledkom by bola opätovná nacionalizácia spoločnej poľnohospodárskej politiky. Po tretie, regionalizácia, ktorá nemôže sama osebe vyriešiť problémy trhu a potravinárskych výrobkov, bude potrebovať prehodnotenie a pohľad na ňu v reálnych dimenziách. Po štvrté, nespravodlivosť vyplývajúca z určitých reforiem, ako je to u tabaku, sa musí odstrániť. Tieto výrobky treba vrátiť do pôvodného stavu a zaobchádzať s nimi rovnako ako s ostanými.

  Francesco Ferrari (ALDE). – (IT) Vážený pán predsedajúci, pani komisárka, dámy a páni, chcel by som sa poďakovať pánovi spravodajcovi za túto veľmi dôležitú správu z pohľadu jej komplexnosti a obrovského rozsahu tém, ktorými sa zaoberá.

Rád by som podčiarkol dva body, o ktorých si myslím, že sú obzvlášť dôležité. Prvý je ten, že považujem spoločnú poľnohospodársku politiku za dôležitý nástroj, ktorý by mal ostať zachovaný dokonca aj po roku 2013, pretože podporuje podnikanie. Z toho dôvodu by však mal byť zameraný na podnikateľov, ktorí môžu vytvoriť pracovné miesta, udržiavať životné prostredie a garantovať vysokú kvalitu výrobkov.

Druhý bod sa týka háklivej otázky kvót na mlieko. Naozaj súhlasím so spravodajcom, že je potrebné chrániť tie regióny Európy, kde nie je žiadna alternatíva k chovu dobytka a výrobe mlieka, ale nemali by sme zabudnúť na tých poľnohospodárov, ktorí veľa investovali, aby dosiahli kvóty na mlieko a ktorí by sa od roku 2015 mohli ocitnúť vo veľkých finančných ťažkostiach.

Dúfam, že s pomocou pani komisárky nájdeme riešenie, ktoré bude vyhovovať všetkým, aj preto, že v roku 1984, keď systém kvót vznikol, Taliansko bolo proti nemu a dnes má stále deficit výroby okolo 40 % mlieka, ktoré spotrebuje.

  Struan Stevenson (PPE-DE). – Vážený pán predsedajúci, skvelá správa pána Goepela položí základy serióznej poľnohospodárskej politiky do budúcnosti, ale stále viac sa ukazuje, že potravinová bezpečnosť sa dostane na vrch našej politickej agendy, ako to povedal pán Parish.

Panika, vyvolaná klimatickou zmenou, je taká, že politikom a plánovačom hrozí nebezpečenstvo, že si vytvoria väčší globálny problém než ten, ktorý chceli riešiť. Honba za biopalivami odoberá toľko pôdy z poľnohospodárskej výroby, že niektorí odborníci teraz predpovedajú hroziaci globálny hlad. Podobne sa klčujú obrovské plochy amazonských a indonézskych dažďových pralesov, aby uvoľnili miesto rastlinám pre biopalivá, ako sú palmový oleja pre potravinárske rastliny, ako sú sója , čím sa do atmosféry uvoľňujú milióny ton CO2 a hrozia zničením nášho globálneho klimatického systému. Odlesňovanie má dnes podiel na celkových emisiách skleníkových plynov na svete 18 % a zvýrazňuje šialenstvo súčasnej politiky.

Nenásytnosť namiesto starostlivosti o životné prostredie sa stala určujúcou črtou našej stratégie boja proti klimatickej zmene a preteky za biopalivami sú potenciálnou hrozbou pre životy miliónov ľudí, keďže globálna populácia sa prudko zvýši z terajších šesť miliárd na odhadovaných deväť miliárd do roku 2050. Každý mesiac sa narodí ďalších šesť miliónov ľudí. Do roku 2030 sa svetová populácia rozrastie tak, že budeme potrebovať zvýšenie výroby potravín o 50 %, aby sme uspokojili odhadovaný dopyt. Do roku 2080 sa bude musieť svetová výroba potravín zdvojnásobiť!

Ale realita je taká, že každý rok sa z pôdy na poľnohospodársku výrobu potravín odoberie plocha veľkosti Ukrajiny v dôsledku sucha a ako priamy následok klimatickej zmeny. Celková produkcia potravín skôr klesá, ako by sa rozširovala. Preto je teraz potravinová bezpečnosť najaktuálnejšou témou našej agendy.

  Constantin Dumitriu (PPE-DE). – (RO) Spoločná poľnohospodárska politika je jedným z pilierov európskeho rozvoja a diskusie o metódach zlepšovania tejto politiky by mali byť nepretržité, nie iba v európskych inštitúciách, ale aj v členských štátoch, v komunitách, ktoré nás zvolili.

Som rád, že prostredníctvom oznámenia Komisie a správy, ktorú vypracoval môj kolega, pán Goepel, sme označili niekoľko riešení na posilnenie spoločnej poľnohospodárskej politiky a na to, aby sme ľudí vo vidieckych oblastiach presvedčili, že táto politika je pre ich dobro a že to nie je len séria byrokratických opatrení, vymyslených nejakými úradmi v Bruseli. Musíme však mať istotu, že návrhy Komisie, Rady a naše sú dostatočne pružné a realistické, aby boli pri uplatňovaní účinné.

Rumunsko, krajina, ktorú zastupujem v Európskom parlamente, udáva, že 25 % pracovnej sily robí v poľnohospodárstve a 40 % obyvateľstva žije vo vidieckych oblastiach. Tieto údaje dokazujú, aký význam má poľnohospodárstvo a vidiecke oblasti pre Rumunsko a naše hospodárstvo. Riešenia, ktoré nachádzame pre reformu spoločnej poľnohospodárskej politiky musia brať do úvahy prípady, ako je Rumunsko, s veľkým poľnohospodárskym sektorom v plnom prúde modernizácie.

  James Nicholson (PPE-DE). – Vážený pán predsedajúci, najskôr by som rád privítal správu pána Goepela a poďakoval mu za jeho usilovnú prácu a tiež všetkým ľuďom, ktorí sa do nej zapojili.

Toto je iba začiatok celého procesu, keď sa pozrieme na budúcnosť spoločnej poľnohospodárskej politiky počas tohto roka. Je to veľmi dôležitý krok v tomto procese a už teraz sa tešíme na návrhy Komisie v blízkej budúcnosti. Domnievam sa, že stredobodom dlhodobého úspechu, alebo inými slovami, budúcnosti spoločnej poľnohospodárskej politiky, bude pozícia druhého piliera, teda rozvoja vidieka, a nastavená úroveň modulácie.

Ale musím povedať, že nikdy nebolo dôležitejšie zabezpečiť priestor s rovnakými podmienkami pre všetky členské štáty, pričom si nemôžeme dovoliť rozdielne percentuálne úrovne pre jednotlivé štáty. Oddelenie platieb prebieha do značnej miery úspešne. Nemyslím si, že sa k tomu môžeme vracať. Krížová zhoda bola neužitočná a byrokratická a dá sa zlepšiť. A potravinová bezpečnosť musí byť na vrchu zoznamu.

  Andrzej Jan Szejna (PSE). – (PL) Vážený pán predsedajúci, rastúca závažnosť problémov spoločnej poľnohospodárskej politiky a štrukturálnej politiky, ktorá ju podporuje, si žiada riešenia. Základný tvar spoločnej poľnohospodárskej politiky na roky 2007 – 2013, ktorú prijali ministri poľnohospodárstva krajín EÚ 26. júna 2003 v Luxemburgu, zahŕňa niektoré riešenia výhodné pre Poľsko. Iné však viac chránia záujmy starých členských štátov.

Zdieľam názor spravodajcu, že Komisia by mala pripraviť podrobnú správu, týkajúcu sa takých problémov, ako sú dodatočné náklady poľnohospodárov v súvislosti s dodržiavaním noriem Spoločenstva vo sfére ochrany životného prostredia, životných podmienok zvierat a potravinovej bezpečnosti.

K správe, ktorá nám bola predložená zaujímam taký postoj, že súhlasím s potrebou pokračovať v procese reforiem a ďalšieho rozvoja vidieckych oblastí. Spoločná poľnohospodárska politika sa musí zmeniť, ak má nájsť odpovede na nové výzvy, ako je klimatická zmena, rastúci dopyt po energiách, rast svetovej populácie a rastúci stupeň otvorenosti svetových trhov.

  Markus Pieper (PPE-DE). – (DE) Vážený pán predsedajúci, vítam správu pána Goepela, pretože doba je konečne zrelá na zrušenie alebo dôkladnú reformu taký ch nástrojov, ako je regulácia kvótami, platby na dobytok, refundácia exportu a intervenčné ceny.

Vzhľadom na globálny nárast dopytu po potravinách, väčšie trhové hospodárstvo v poľnohospodárskej politike tiež ponúka viac príležitostí v európskom poľnohospodárstve. Nedočkavo čakám na formulácie niektorých kompromisov. Hovorím o platbe na počet kusov stáda, ktorá je teraz oddelená, potrebné sú systémy ochrany jednotlivých sektorov a celé série zásahov, napríklad v sektore mlieka, je potrebné financovať cez prvý pilier.

Toto všetko prináša riziko, že si vpustíme staré trhové regulácie naspäť cez zadné dvere. Naozaj musíme obmedziť výnimky iba na štrukturálne slabé regióny a stanoviť ich na veľmi pevne limitované množstvá výroby.

Ak tu budeme príliš veľkorysí, povedie to k deformáciám konkurencie, čo nebudeme schopní vypočítať z politického hľadiska. Preto vyzývam Komisiu, aby dala trhu skutočnú šancu v pripravovaných legislatívnych návrhoch.

  Marian Harkin (ALDE). – Vážený pán predsedajúci, v tejto správe je mnoho zmienok o Svetovej obchodnej organizácii (WTO). Mám však reálne obavy, že kým my dnes popoludní diskutujeme v Parlamente o tejto správe k spoločnej poľnohospodárskej politike, budúcnosť európskeho poľnohospodárstva ohrozujú a vážne podkopávajú rozhovory, ktoré v našom mene vedie pán komisár Mandelson na rokovaní WTO.

Správa požaduje, aby sa na rokovaniach s WTO presadzovala koncepcia kvalifikovaného prístupu k trhu. Je pani komisárka Fischer Botelová spokojná s tým, že presadzujeme túto líniu? Naozaj je pani komisárka Fischer Botelová presvedčená, že línia, ktorej sa drží pán komisár Mandelson nepodkope sektory hovädziny, mlieka a ďalšie, a že, prinajmenšom v niektorých veciach, neurobí našu dnešnú popoludňajšiu diskusiu zbytočnou?

Správa požaduje, aby stredobodom rokovaní WTO boli európske neobchodné záujmy. Je pani komisárka spokojná, že presadzujeme túto líniu, alebo sme mali dnes popoludní v Parlamente iba zdvorilú debatu, zatiaľ čo pán Mandelson útočí na samotné základy spoločnej poľnohospodárskej politiky?

  Iztok Jarc, úradujúci predseda. − (SL) Chcel by som Vám všetkým poďakovať za veľmi zaujímavú diskusiu. Podľa môjho názoru bola aj správa veľmi kvalitná a plná dobrých myšlienok.

Chcel by som povedať, že v mnohých záležitostiach v tejto diskusii vyjadrili Parlament a Komisia podobné názory, ktoré sú však príliš početné na to aby som ich tu vymenoval. Som presvedčený, že táto podobnosť dodá týmto názorom dodatočnú váhu a ponúka dobrý základ pre budúcu spoluprácu medzi týmito dvoma inštitúciami. Taktiež som si istý, že sa to odzrkadlí na záveroch, ktoré majú ministri prediskutovať a prijať na budúci týždeň.

Som presvedčený, že obe inštitúcie podrobne preštudujú legislatívne návrhy, ktoré má Komisia predstaviť na neformálnom zasadnutí v máji v Slovinsku, a že na tomto zasadnutí budeme mať zaujímavú diskusiu.

Nakoniec by som chcel povedať, že slovinské predsedníctvo sa bude usilovať o rýchly začiatok diskusie o týchto návrhoch, aby sa väčšina tejto práce stihla dokončiť počas slovinského predsedníctva

  Mariann Fischer Boel, členka Komisie. − Vážený pán predsedajúci, plne súhlasím s pánom Nicholsonom, že toto je prvý krok v diskusii, ktorá bude trvať takmer celý rok a preto by som nemala zachádzať do detailov všetkých otázok, ktoré tu dnes zazneli. Poukážem iba na niekoľko z tých najdôležitejších.

V prvom rade, veľká väčšina je za myšlienku väčšieho oddelenia platieb a ja si túto myšlienku veľmi cením. Myšlienka dať členským štátom možnosť zaviesť regionálny model je pre nich šancou posunúť sa bližšie k pevnej sadzbe a ja som už vysvetlila pri viacerých príležitostiach prečo si myslím, že je to dôležité.

Aby som neživila žiadne očakávania budem veľmi priama a veľmi otvorená v otázke oddelenia platieb u tabaku. V reforme z roku 2004 sa rozhodlo o oddelení platieb u tabaku. Keď sa teraz snažíme zájsť s oddelením ešte ďalej, myšlienka rozšírenia oddelených platieb na tabak, ktorú niektorí z Vás nastolili, by bola krokom úplne zlým smerom. Preto neočakávajte, že Komisia sa pohne týmto smerom.

Slečna McGuinnessová povedala, že modulácia je ako vykrádanie farmárov. S týmto prístupom nesúhlasím. Myslím si, že politika rozvoju vidieka bude potrebovať viac peňazí, aby mohla čeliť novým výzvam – klimatickej zmene a zníženiu emisií CO2, to budú tie najdôležitejšie.

Musíme vziať do úvahy, po prvé, že oddelené peniaze zostanú v členských štátoch, a po druhé, že modulované peniaze sú spolufinancované členskými štátmi a vy preto vlastne riadite peniaze. Dostanete dvakrát toľko ako odpočítate z priamych platieb. Toto je dôležitá správa a pri legislatívnych návrhoch sa k tomu vrátime.

Pán Graefe zu Baringdorf spomenul progresívnu moduláciu a nevyhnutnosť, z jeho pohľadu, zahrnúť pracovnú intenzitu do týchto diskusií. Chápem jeho uhol pohľadu, ale môžem iba povedať, že to bude extrémne byrokratické a veľmi, veľmi náročné na zvládnutie, preto sa veľmi zdráham vstúpiť do tejto diskusie.

Možno sa mýlim, ale osobne nepovažujem zavedenie postupu spolurozhodovania do poľnohospodárstva za hrozbu, ako som to počul navrhovať. Považujem to za veľký a prirodzený krok v situácii, keď je poľnohospodársky sektor taký dôležitý, aj z hospodárskeho hľadiska aj preto, že je dôležitý pre mnoho ľudí. Preto vítam túto zmenu, ale na druhej strane je dôležité, aby sme dokončili hodnotenie stavu pred koncom roka, inak to bude hodnotenie stavu za rok 2010 a to sme už príliš blízko roku 2013. Toto je dôvod, ale verte mi, že ma veľmi tešia spomínané zmeny.

Čo sa týka rozvojových krajín, Európska Únia je najotvorenejší trh pre rozvojové krajiny: dovážame viac poľnohospodárskych výrobkov ako Kanada, Spojené štáty, Austrália a Japonsko dokopy. Toto sa musí brať do úvahy, keď hovoríme o poľnohospodárskom sektore.

Rád by som povedal slečne Harkinovej, že som bol informovaný, že nastolila ústnu otázku. Tá bude zodpovedaná písomne, a preto, som si istý, že dostane všetky informácie, o ktoré žiadala.

  Lutz Goepel, spravodajca. − (DE) Vážený pán predsedajúci, pri tejto diskusii príde na myseľ šport krasokorčuľovanie. Pri hodnotení krasokorčuľovania vyradíme najvyššie a najnižšie známky a potom udelíme skóre. Ak teda odstránim silne pravicové a silne ľavicové pohľady v tejto snemovni, mali by sme dostať výsledok, s ktorým sme všetci spokojní a s ktorým dokážeme spokojne žiť.

Ďakujem Vám veľmi pekne za Vašu podporu a spoluprácu. Zdôraznil by som to ponad ohraničenia jednotlivých skupín. Teším sa na vzrušujúcu spoluprácu na balíčku právnych predpisov.

  Predsedajúci. − Chcel by som iba dodať, pán Goepel, že rovnaký princíp odstránenia najvyšších a najnižších známok sa používa aj pri skokoch na lyžiach a boxovaní. Ak to obohatí našu diskusiu, potom je to o to lepšie.

Rozprava sa skončila.

Hlasovanie sa bude konať v stredu dvanásteho marca 2008.

Písomné vyhlásenia (článok 142)

  Gábor Harangozó (PSE), písomne. – Samozrejme je vysoko dôležité zdôrazniť v rámci tejto správy nevyhnutnosť zachovania priamych platieb nielen v prípade kríz súvisiacich s klímou alebo zlyhaní trhu, ale aj férovo vyvážiť prísne európske normy v oblasti ochrany životného prostredia, zvierat a spotrebiteľa. Avšak je našou povinnosťou vážne vnímať situáciu najmenej rozvinutých poľnohospodárskych krajín a zároveň preskúmať kritéria, podľa ktorých sa budú uskutočňovať priame platby v rámci našej spoločnej poľnohospodárskej politiky. Navyše musíme uznať zložitú situáciu, ktorej čelia poľnohospodárske sektory väčšiny nových členských štátov vyžadujúce si osobitú pozornosť a ďalšie investície predovšetkým do rekonštrukcie a modernizácie sektora. Nakoniec by som chcel zdôrazniť, že je dôležité, popri riešení hodnotenia stavu spoločnej poľnohospodárskej politiky, aby sa dôraz kládol – po súčasných krízach – na garantovanie potravinovej bezpečnosti a dodávok pre našich občanov zaistením dostatočných potravinových zásob.

18. Pokračovanie po preskúmaní Lamfalussyho procesu (diskusia)

  Predsedajúci. − Ďalším bodom je diskusia o

- ústnej otázke od Pervenche Berèsovej v mene Výboru pre hospodárske a menové veci pre Radu: Pokračovanie po preskúmaní Lamfalussyho procesu (O-0015/2008 - B6-0011/2008)

- ústnej otázke od Pervenche Berèsovej v mene Výboru pre hospodárske a menové veci pre Radu: Pokračovanie po preskúmaní Lamfalussyho procesu (O-0016/2008 - B6-0012/2008)

  Pervenche Berès, autorka. − (FR) Vážený pán predsedajúci, pán úradujúci predseda Rady, ďakujem Vám veľmi pekne pán komisár za Vašu účať. Avšak očakávali sme pána komisára McCreevyho – ako iste viete alebo ste mohli tušiť. Môžete mu povedať, že Parlament naozaj nechápe prečo dnes nie je na tejto diskusii. Počula som, že sa domnieva, že to nie je dobrý spôsob diskutovať o tejto záležitosti s Európskym parlamentom, predtým ako sa prediskutuje v Európskej rade alebo predtým ako ho Európska rada prediskutuje. Avšak táto téma bola na programe Rady Ecofin a predbežné závery sa šíria po celom Bruseli a pravdepodobne aj po iných európskym hlavných mestách.

Tu, na plenárnom zasadnutí budeme zajtra pripravovať diskusiu pre Európsku Radu, tak prečo, keď príde na finančné trhy nemôžeme pripravovať tieto otázky spolu s Európskym parlamentom? Tomuto nerozumieme, pokiaľ pán komisár práve nebojuje v Írsku za Lisabonskú zmluvu, ale ak aj áno, tak nás o tom aspoň mal informovať. Ak si pripravuje svoju budúcnosť tak sme nato zvedaví aj my. Myslím si, že ak chce pán komisár McCreevy obhajovať transparentnosť na finančných trhoch mal by začať tým, že bude úprimný o svojom diári!

Finančná inovácia je dôležitá záležitosť. Taktiež si myslím, že je čas aby sme v tomto Parlamente začali konať na potrebe nariadenia. Často sa nám hovorí: ak budete regulovať finančné trhy, kapitál odíde z Európy. Dnes, ako hovorí môj americký kolega, podľa mňa nevidíme miznutie kapitálu, ale miznutie dôsledkov rizikových hypoték.

Keď prikročíme k tejto diskusii, chceme tak urobiť s tromi vecami v mysli: očividne fungujúce finančné trhy, ale aj skutočnú kapacitu na financovanie hospodárstva a schopnosť predvídať potreby finančných trhov na stabilitu a ochranu voči systémovým rizikám. V tomto duchu sme sa pustili do príprav na Európsku radu, s myšlienkou, že európska menová politika možno reagovala dobre na začiatku krízy, ale dnes, svojím spôsobom, bol európsky organ dohľadu nachytaný – a to nás trápi.

Keď sa pozrieme na záležitosti, o ktorých sa bude diskutovať na najbližšej Európskej rade, zaujíma nás: aký schopný naozaj sme na európskej úrovni predvídať krízu? Ľudia hovoria o systéme včasného upozornenia, ale to čo naozaj vidíme je, že ľudia, ktorí sú schopní na trhoch spustiť alarm, sa volajú Goldman Sachs. Zoberieme si preto z toho nejaké ponaučenie na spôsob akým Európa postupuje?

Všade počúvam veľa rečí o transparentnosti. Všetci sme za transparentnosť, ale čo z tej výzvy na transparentnosť keď, za posledných osem mesiacov, boli všetky veľké investičné banky vyznané aby zverejnili svoje údaje a svoje zhodnotenie miery rizika? Oni to nemôžu urobiť, pretože za tým leží výzva v podobe reputácie a bezpochyby v podobe hodnoty, výzva s ktorou je veľmi ťažké poradiť si.

Preto keď počujem ľudí hovoriť o alternatíve, o systéme včasného upozornenia– už som o tom niečo povedala... Ako mi nedávno povedal člen rady MMF, systém včasného upozornenia je niečo podobné ako keď na balíčku cigariet stojí: „Fajčenie zabíja.” Do akej miery to zmení Vaše správanie? Nie príliš.

Samozrejme, MMF a Fórum finančnej stability tu zohrávajú úlohu. Kto by to nevedel? Avšak, to by mala byť alternatíve k našej schopnosti sledovať ako naše systémy pracujú. Na tomto mieste by som mala povedať, že prekvapenia pre Parlament sa stále zväčšujú. Keď sme trinásteho decembra prijali Ehlerovu správu o systéme ochrany vkladov, bolo nám povedané, že je príliš zložitá a že neposkytuje žiadne garancie zato ako bude systém fungovať.

Hlavné závery Rady Ecofin sa dnes zdajú byť spôsobom úniku z krízy, alebo v každom prípade, vecou, ktorá sa má znovu otvoriť ako naliehavý prípad. Ak ju znovu otvoríte, pán komisár, alebo skôr, ak ju Váš kolega pán komisár McCreevy znovu otvorí, budeme ďalší v rade, kto ju bude preskúmavať. V určitých okamihoch možno potrebujete počúvať pozornejšie čo Parlament hovorí o záležitostiach ako je táto.

Podobne čo sa týka ratingových agentúr, môžeme Vás iba odkázať – alebo odkázať pána komisára McCreevyho – späť na to, čo sme už povedali. Vieme, že Komisia chce prestaviť návrhy na pozmeňujúci a doplňujúci návrh k Smernici o kapitálových požiadavkách. Budeme tieto návrhy skúmať podrobne, ale nemyslíme si, že by to bolo dostatočné nato aby to dalo Európskej Únii systém dohľadu, ktorý potrebuje, ak neberieme do úvahy všetky návrhy, ktoré už ležia na stole pár mesiacov.

To sa týka aj situácie dozorných výborov – výborov tretieho stupňa ako ich zvykneme volať. Pre tieto výbory tretieho stupňa potrebujeme návrh právnych predpisov, ktoré im dajú pevný právny základ na činnosť a posilnia ich schopnosť, aj v diskusiách s inými dozornými orgánmi, pretože myšlienka, že prinesieme iné dozorné orgány, bez toho, aby sme mali vlastný pevný systém dohľadu sa nám nezdá byť uspokojivá.

Chceli by sme aby sa Rada a Komisia spoločne pozreli na podané návrhy, samozrejme aj na návrh, ktorý podal taliansky minister financií, pán Padoa-Schioppa, Rade Ecofin v decembri. V tom istom duchu by sme aj tu chceli myslieť aktívnejšie na vylepšenie nášho regulačného systému bez ohľadu na princíp subsidiarity.

Nemyslíme si, že myšlienka vedúceho orgánu dohľadu by uspokojila všetky členské štáty. Parlament by mal žiadať riešenie, ktoré zahŕňa všetky členské štáty a umožňuje každému z nich cítiť sa pohodlne so systémom dohľadu.

Bola by som vďačná, vážený pán úradujúci predseda, vážený pán komisár, ak by ste sa vyjadrili k týmto záležitostiam, so zreteľom nato, že očividne iba vyjadrujem otázky, ktoré sa kladú vo Výbore pre hospodárske a menové veci, keďže sme ešte neprerokovali príslušnú správu.

  Jane Lenarčič, úradujúci predseda. − (SL) Chcel by som zdôrazniť názor Rady, že kľúčová reakcia na súčasnú situáciu na finančnom trhu je dôsledná realizácia troch pracovných programov už prijatých Radou počas portugalského predsedníctva.

Ako by ste mohli pripomenúť Rada ECOFIN prijala minulý október správu a súbor rozhodnutí, ako spomína vo svojej ústnej otázka pani Bérešova. Harmonogram je priložený k týmto rozhodnutiam.

Chcel by som urobiť stručnú poznámku ohľadom princípov, ktoré vedú naše úsilie. Prvé usmernenie sa týka postupov a princípov na zlepšenie spolupráce a správania sa v medzinárodných finančných krízach. Jedným z kľúčových cieľov v tejto oblasti je dokončiť a podpísať nové memorandum o porozumení, ktoré definuje spoločné princípy a usmernenia pre posilnenie spolupráce v oblasti krízového riadenia. Predsedníctvo očakáva, že memorandum bude dokončené počas neformálneho zasadania Rady ECOFIN, ktoré sa bude konať budúci mesiac v Slovinsku.

Ďalším hlavým usmernením pre prácu na posilnení opatrení na finančnú stabilitu sa týka nástrojov na predchádzanie, riadenie a riešenie krízy. Program na október sa zaoberá všetkými zistenými nedostatkami, predovšetkým predpismi o štátnej pomoci, systémom garantovaných vkladov, pravidlami likvidačných postupov, a obmedzeniami týkajúcimi sa presunu peňažných prostriedkov, všetko na medzinárodnej úrovni.

Rád by som sa stručne dotkol rozhodnutí prijatých po preskúmaní Lamfalussyho procesu, prijatého na decembrovom zasadnutí Rady ECOFIN, a priloženého harmonogramu. Aj keď sa táto záležitosť v istom zmysle týka snáh o dosiahnutie finančnej stability, dlhodobé záležitosti súvisiace s dohľadom medzinárodných finančných skupín nemajú nič dočinenia so súčasnou situáciou na trhoch. Týkajú sa predovšetkým vnútroštátnych dozorných orgánov, od ktorých sa žiada aby sa prispôsobili podmienkam stále sa vyvíjajúcich finančných trhov.

Chcel by som zdôrazniť názor Komisie, že potrebujeme zväčšiť konvergenciu dohľadu za účelom zaistenia rovnakých podmienok. Tu máme na mysli predovšetkým konvergencie dozorných postupov a nie nevyhnutne konvergencie dozorných inštitúcií. V súvislosti s reakciou hospodárskej politiky na súčasnú situáciu na finančných trhoch mi dovoľte vyjadriť presvedčenie Rady, že primárna zodpovednosť za nápravu prináleží súkromnému sektoru. Legislatívne iniciatívy by sme mali využiť iba v prípade, ak sa tento sektor ukáže byť neschopným prijať účinné opatrenia.

Rada ECOFIN diskutovala o finančnej stabilite na poslednom zasadaní štvrtého marca. Koncom tohto týždňa bude Európska rada riešiť tento problém a dúfam, že bude súhlasiť s dosiahnutým pokrokom. Rada ECOFIN bude pokračovať v dôslednom sledovaní situácie. Už som sa zmienil o aprílovom zasadaní Rady ECOFIN, ktoré sa bude konať neformálne v Slovinsku. Taktiež budeme samozrejme radi počuť návrhy z Európskeho parlamentu.

PREDSEDÁ: Diana WALLIS
podpredsedníčka

  Joaquín Almunia, člen Komisie. − Vážená pani predsedajúca, ústna otázka nastolená slečnou Berès v mene Výboru pre hospodárske a menové veci mi dáva v mene pána McGreevyho a v mene celej Komisie možnosť informovať Vás o prebiehajúcej práci na preskúmaní Lamfalussyho procesu.

Počas minulého roku bol európsky dozorný systém preskúmaný na najvyššej politickej úrovni. Tieto diskusie ukázali, že existuje silná politická vôľa posilniť súčasnú dozornú štruktúru založenú na štruktúre Lamfalussyho výboru. Minulý rok sme videli ako Európsky Parlament, Rada a Komisia, predložili každý vlastné hodnotenie činnosti súčasného procesu. Teraz nastal čas posunúť sa dopredu a predstaviť konkrétne návrhy.

Toto pramení zo záverov Rady Ecofin a sprievodnej cestovnej mapy, ktoré boli prijaté minulý december. Táto cestovná mapa stanovuje čo sa musí urobiť na zlepšenie Lamfalussyho procesu a predovšetkým na zlepšenie výborov vnútroštátnych dozorných orgánov, tzv. výborov tretieho stupňa.

Práca Komisie je zameraná na tri hlavné oblasti na základe tejto dohody o cestovnej mape prijatej minulý December. Po prvé, Komisia bola požiadaná, aby zvážila ako vyjasniť a posilniť úlohu výborov tretieho stupňa a aby stanovila konkrétne možnosti pre neformálnu Radu Ecofin, ktorá sa koná budúci apríl v Ľubľane.

Hlavným cieľom je zvýšiť prínos výborov tretieho stupňa pre kooperáciu v oblasti dozoru, dozorovú konvergenciu a prípadne pre prevenciu a riadenie krízových situácií. Neformálny Ecofin bude mimochodom taktiež hovoriť o činnosti pracovnej skupiny zameranej na krízové riadenie cezhraničných inštitúcií.

Po druhé, pracovná skupina Komisie pracuje na preskúmaní dozorných orgánov, dobrovoľnom pridelení úloh, kooperácii v oblasti dozoru a výmene informácií. Na týchto úlohách spolupracujeme s výbormi tretieho stupňa, aby sme dosiahli požadované výsledky do konca tohto roka. Vzhľadom na enormný rozsah tohto preskúmania je však dnes ešte príliš skoro na predpovedanie toho, aký bude výsledok tejto práce.

Po tretie, Komisia skúma možnosť finančného príspevku na aktivity výborov tretieho stupňa. Toto je naliehavý problém, keďže tieto výbory všeobecne, a predovšetkým Výbor európskych regulačných orgánov cenných papierov, už dosiahli svoje rozpočtové limity. Komisia bude hľadať stabilné legislatívne riešenie, ktoré by zabezpečilo kontinuitu vo financovaní EÚ. Z nášho pohľadu by sa to najlepšie dalo dosiahnuť dohodou o forme financovania EÚ v rozhodnutí prijatom Európskym Parlamentom a Radou.

Nemám čas nato, aby som dal Parlamentu detail cestovnej mapy prijatej Ecofinom minulý december, ale dovoľte mi aby som v rýchlosti prečítal niektoré zo záväzkov, ktoré boli poslané Komisii. Pracujeme na všetkých týchto veciach. Do aprílu 2008 má Komisia pripraviť posudok ako vyjasniť úlohu výborov a má zvážiť všetky možnosti na posilnenie práce týchto výborov.

Do polovice roku 2008 by mali výbory tretieho stupňa po prvýkrát odovzdať Komisii, Európskemu parlament a Rade návrh pracovných programov, a potom začať odovzdávať ročné správy o pokroku. Tento výbor by mal taktiež preskúmať možnosť posilnenia aplikácie usmernení, odporúčaní a noriem na národnej úrovni; mali by do svojich chárt zaviesť možnosť zavedenia hlasovania kvalifikovanej väčšiny spolu s procedúrou zhody alebo vysvetlenia; mali by preštudovať možnosti zavedenia spoločného súboru operačných usmernení pre činnosť kolégia dozorných orgánov a mali by monitorovať súdržnosť praktík jednotlivých kolégií dozorných orgánov. Výbory tretieho stupňa a Komisia by mali navrhnúť – taktiež do polovice roku 2008 – harmonogram na zavedenie celo-európskej formy podávania správ pre požiadavky jednotlivých údajov a dátumy podávania správ.

Komisia sa taktiež zaviazala vykonať do konca roku 2008 medzisektorovú inventúru súdržnosti, rovnocennosti a skutočného využitia sankčných právomocí medzi členskými štátmi. Komisia by mala zvážiť – taktiež do konca roku 2008 – finančnú podporu z rozpočtu EÚ. A, ako som už povedal, mala by preštudovať možnosti financovania vývoja nástrojov na pomoc vybudovania spoločnej kultúry dohľadu výbormi tretieho stupňa, z rozpočtu EÚ. Komisia a výbory by mali preskúmať smernice o finančných službách, aby zahŕňali provízie na umožnenie použitia dobrovoľného rozdelenia úloh, analyzovať možnosti na dobrovoľné rozdelenie kompetencií a tak ďalej. Takže veľa pracujeme a mali by sme veľa pracovať v nasledujúcich týždňoch, mesiacoch a pred koncom tohto roku.

Ale zároveň pracujeme na finančnej kríze tým, že nasledujeme plán prijatý v októbri 2007 Ecofinom. Správa o tom ako pracujeme na tejto cestovnej mape, aby sme zastavili finančnú krízu bola poslaná Európskej rade na prediskutovanie na pár dni do Bruselu. Prispeli sme do tejto správy komunikáciou. Hospodársky a finančný výbor nedávno takisto predstavil svoju vlastnú správu pre Ecofin. Obidve správy sme prediskutovali na úrovni Ecofinu a tieto správy sú nastolené na diskusiu hláv štátov a predsedov vlád budúci štvrtok a piatok.

Tieto správy nesú jednoduchú správu: nato aby sme reagovali na znepokojenie našich občanov a investorom musíme konať rýchlo a jednotným spôsobom. Po dôkladnom zvážení všetkých možností musíme čo najskôr a v súlade s lepšími regulačnými princípmi obnoviť dôveru a stabilitu.

Myslím, že každý uzná, že tento plán, prijatý pred pár mesiacmi Ecofinom, ponúka správnu odpoveď na definované problémy. Práca na záväzkoch tohto plánu je na ceste. V nasledujúcich mesiacoch bude kľúčové dodržiavať harmonogram a ukázať, že EÚ reaguje na krízu efektívne.

Náš regulačný a dozorný rámec musí ostať robustný a musí držať krok s vývojom trhu. Aj keď pravidlá Bazileju II boli plne uplatnené až k 1 januáru 2008, už sa naplánovali ďalšie vylepšenia smernice o kapitálových požiadavkách. Táto práca získala zvýšenú dôležitosť vo svetle aktuálnej krízy a možno budeme musieť v najbližšom čase riešiť aj iný aspekt Bazileja II. Máme v úmysle prijať nový návrh pre túto smernicu v októbri, tak aby sa mohla diskusia v Parlamente a Rade uskutočniť ešte pred prijatím novej smernice v apríli 2009.

Veľmi si vážime zapojenie Parlamentu vo všetkých týchto diskusiách. Potrebujeme prínos Parlamentu a veľmi si ceníme jeho angažovanosť a tento prínos. 1.apríla – pár dní pred ďalším neformálnym Ecofinom – pôjde pán McCreevy do Výboru pre hospodárske a menové veci. A ako viete z pohľadu makroekonomickej stability, som ja, ako Komisár pre hospodárske a menové veci, stále pripravený na prínos do diskusie vo Výbore pre hospodárske a menové veci a Parlamente.

Nakoniec čo sa týka makroekonomických záležitostí, je Pravda, že potrebujeme vylepšiť regulačný a dozorný rámec je to absolútna pravda na európskej a globálnej úrovni – ale nemôžeme skoncovať s týmito bublinami, nadbytkom likvidity, rizikom finančnej stability kým nezakročíme proti globálnym nerovnostiam. Toto je skutočný pôvod týchto nerovností. Nemôžeme vyriešiť súčasné alebo minulé problémy, alebo budúce výzvy funkčnosti globálneho hospodárstva, beztoho aby sme zakročili proti globálnym nerovnostiam, ktoré stále existujú.

  Alexander Radwan, v mene skupiny PPE-DE. – (DE) Vážená pani predsedajúca, vážený pán komisár. V roku 1999 sme iniciovali projekt európskeho jednotného finančného trhu a odvtedy sa ho snažíme presadiť. Sme na ceste k úspechu. Musíme vidieť, že vývoj trhu nepredbieha politický vývoj. Lamfalussyho proces bol krokom týmto smerom. Tretia úroveň by mohla byť cestou, ako zblížiť európske dozorné orgány. Avšak, súhlasím stým čo povedal pán komisár Almunia a teda: konať rýchlo a efektívne.

Prechádzame rizikovou krízou alebo rizikovou turbulenciou. Američania – či už Securities and Exchange Commission (SEC), Biely dom, politici alebo kancelárie Okresného prokurátora New Yorku alebo Washingtonu – dlho vypracovávali zhrnutia a premýšľali o opatreniach, ktoré sú potrebné zatiaľ čo ministri financií v Európe stále uvažujú o tom ktorým smerom by sa mali uberať.

Ministri financií odmietajú potlačiť európsku dozornú štruktúru, takže by som nemal hovoriť o európskom dozornom orgáne. Začo však ministri financií už musia niesť zodpovednosť – a tu sa obraciam predovšetkým na Radu – je fakt, že Európa sa nezúčastňuje na medzinárodnej diskusii o tom ako riešiť tento problém. Opäť raz by sme nakoniec mali úplne prijať pravidlá iného štátu, napríklad Spojených štátov.

Chcel by som Vám iba pripomenúť správu pána Katiforisa. Po Parmalate a Enrone sme požiadali Komisiu v rokoch 2003 až 2006 aby hovorila otvorene o ratingových agentúrach. Komisia naozaj analyzuje všetko v Európe, ale keď vypukne kríza žiadna analýza sa nekoná. Napríklad v prípade hedžových fondov sa v Európskej Únii žiadna analýza nekoná. Z toho dôvodu môj naliehavý apel: odhoďte svoju letargiu, zanechajte Váš nacionálny egoizmus a pokračujte v práci na premene európskeho finančného trhu na úspešný príbeh nielen v Európe, tak aby sa to čo obstálo tu, stalo taktiež pravidlom vo svete.

  Ieke van den Burg, v mene skupiny PSE. – Vážená pani predsedajúca, dovoľte mi najprv urobiť dve predbežné poznámky. Jedna je, že by som bol rád s pánom Almuniom prediskutoval tieto globálne nerovnosti, menovú intervenciu, atď., ale urobím tak s pánom Trichetom v inom usporiadaní.

Ale čo tu chcem zdôrazniť je, že keby sme neboli mali túto štruktúru Európskej centrálnej banky, tento systém európskych bánk, ktoré intervenovali v súčasnej kríze, boli by sme dnes na tom oveľa horšie. Myslím si, že táto rovnováha existuje v menovej politike – máme tento typ realizácie činnosti na európskej úrovni, ale nemáme ho v dozorných aspektoch. Tu je nevyhnutná prevencia ex akte namiesto intervenčných opatrení.

Moja druhá predbežná poznámka sa týka absencie pána Charlieho McCreevyho. Myslím si, že je neakceptovateľné, že o tom snami nechce diskutovať. Možno sa zaoberá svojou osobnou budúcnosťou, ale ja by som povedal pre Komisiu 2009, že by bolo vhodné zvážiť existenciu špeciálneho komisára pre finančné trhy, ktorý by sa koncentroval výlučne na toto, pretože sa domnievam, že to je naozaj hlavná téma pre Európu a Európsku komisiu.

Čo sa týka záležitosti dohľadu – cestovná mapa, ktorú ste popísali – nemyslím si, že by sme sa nezhodli na opatreniach, ale ja by som bol očakával – a to som povedal veľmi jasne aj vo výbore tretieho stupňa na výročnom spoločnom stretnutí, ktoré sa konalo v novembri – že tieto opatrenia by mali byť základnou časťou jasného návrhu na legislatívne opatrenia od Komisie. Komisia má právo iniciatívy, môžu klásť návrhy na stôl a keby sme boli mali konkrétny návrh boli by sme mohli konať rýchlo a jednotne. Keďže dnes je veľ z týchto opatrení dobrovoľných: sú požiadavkami na výbory, ktoré v skutočnosti nemajú sily, mandáty, kompetencie a nástroje na to, aby robil to, čo by sme od nich chceli, pretože sú organizované na národnej úrovni a nemajú tento európsky mandát. Z toho hľadiska mohlo byť toto predmetom návrhu Európskej komisie.

Prečo koná Komisia tak pomaly? Myslím si, že jednou z príčin je, že chcú aby boli tieto výbory tretieho stupňa výlučne poradenské a nie centrálnym nástrojom európskeho dohľadu. Domnievam sa, že toto je tiež niečo, čo musíme uznať: že oni hrajú dôležitú úlohu a my musíme mať, tak ako Európska centrálna banka, reálnu nezávislú dozornú štruktúru, ktorá sa môže zaoberať týmito predmetmi. Nemala by sa tým zaoberať iba Komisia – ako Generálne riaditeľstvo pre hospodársku súťaž – pretože Komisia je v tomto ohľade veľmi slabá.

Čo sa týka Rady, dúfam, že vidíte zmysel naliehania a prediskutujete ďalšie opatrenia o štruktúre dozoru.

  Josu Ortuondo Larrea, v mene skupiny ALDE. – (ES) Vážená pani predsedajúca, vážený pán komisár, vážený pán minister, dynamický a zdravý finančný sektor je kľúčový pre stabilné európske hospodárstvo a pre globálnu konkurencieschopnosť.

S týmto na zreteli, všetci súhlasíme s tým, že potrebujeme aby boli finančné inštitúcie dobre riadené a kontrolované. Preto sme v roku 2001 spustili to, čo je známe ako Lamfalussyho proces, s cieľom vytvorenia efektívneho mechanizmu na zblíženie jednotlivých členských štátov a partnerov v oblasti dozorných postupov a finančnej regulácie. Teraz nás Komisia žiada, aby sme schválili sériu nových iniciatív týkajúcich sa prijatia legislatívy, konvergencie dohľadu a posilnenia spolupráce medzi dozornými orgánmi v jednotlivých členských štátoch.

Súhlasíme stým všetkým, pretože potrebujeme silný a zdravý finančný sektor, ktorý je schopný podporovať naše hospodárstvo v kontexte nepokojov na medzinárodných trhoch, ale my chceme ešte viac. Chceme aby bola Smernica o zdanení úrokových príjmov z úspor, ktorá je v platnosti od roku 2005, preskúmaná za účelom skoncovania so škandálmi ako Lichtenštajnsko, ktoré sa zdá, že skrýva daňové úniky.

Nemal by byť členský štát, pripojené územia alebo krajina spojená s európskym hospodárskym priestorom, ktorý pod ochranou bankového tajomstva nevymieňa informácie o úrokoch platených obyvateľom iného členského štátu toho istého spoločného hospodárskeho priestoru.

Voľná súťaž odmieta štátnu pomoc ako spôsob presadzovania súkromného hospodárstva; a zdanenie úrokových príjmov z úspor by nemalo byť bránou pre deformáciu rovnej hospodárskej súťaže. Pravidlá hry by mali byť pre každého rovnaké a preto by sme mali vyhladiť daňové raje, nakoľko sú antisociálne a sú namierené proti hospodárskej súťaži.

  Piia-Noora Kauppi (PPE-DE). – Vážená pani predsedajúca, dve minúty sú málo na nastolenie všetkých bodov. Preto by som chcel byť veľmi stručný. Súhlasím s množstvom vecí, ktoré spomínali moji kolegovia, predovšetkým stým, čo povedala slečna van den Burg o neochote Komisie dať významnejšiu úlohu výborom tretieho stupňa.

Myslím si, že je prirodzené, že výbory tretieho stupňa majú dve rôzne úlohy. Uspeli v poskytovaní rád o nových smerniciach. Poradenská úloha je veľmi dobre splnená, ale zatiaľ sme nenašli spôsob na zabezpečenie skutočného zblíženia v Európe. Medzi európskym zblížením a národnou zodpovednosťou existuje reálna asymetria. Aj keď plne podporujeme návrhy Ecofinu, cestovnú mapu a všetko čo sa vytvorilo, máme pochybnosti, že vyriešia problémy, ktoré v Európe máme. Je naozaj možné dosiahnuť plne integrované riadenie s dnešným systémom dohľadu? Nemyslím si, že by to bolo tak. Taktiež si myslíme, že konsolidačný dozorný model Smernice o kapitálových požiadavkách potrebuje oveľa výraznejšie vylepšenia ako tie, ktoré boli prezentované v cestovnej mape. Nestačí mať dobré ?zastupiteľské orgány?, dobré informačné požiadavky a riešiť záležitosti domovského a hostiteľského štátu. Musíme dať výborom tretieho stupňa viac rozhodovacích právomocí. Musia sa stať nezávislejšími od Komisie a mali by sa stať základom nového európskeho sieťového dozorného systému.

Nakoniec by som chcel nastoliť záležitosť, ktorou sa zaoberali aj môj kolega, pán Radwan, o konvergencii USA a globálnymi následkami. Myslím si, že v Európe strácame čas. Kým nespojíme naše činnosti nemôžeme byť braní vážne našimi medzinárodnými kolegami. Aj keď sa dialóg o finančných službách vyvinul dobre, potrebujeme vylepšiť našu cestu ku konvergencii, aby sme Američanom ukázali, že máme rovnocenný systém a mohli sa spoľahnúť na vzájomné uznávanie a dokonca aj nahradenú zhodu. Preto je veľmi dôležité nastoliť tento globálny aspekt.

  Elisa Ferreira (PSE). – (PT) Vážená pani predsedajúca, súčasné nepokoje na finančných trhoch ukázali, že trend, ktorý podporil zvýšenie efektivity so sebou môže niesť väčšie riziká vplyvom na dobrý stav finančného systém a zdravosť reálneho hospodárstva. Preskúmanie plánované na rok 2007 sa preto stalo naliehavým a vyžaduje si väčšiu politickú relevantnosť. Dnes sa od Európy žiada, aby reagovala pozorne a efektívna na narastajúcu zložitosť trhov.

Je taktiež známe, že pokrok je možný aj bez robenia zmien v základnej štruktúre Lamfalussyho metódy, ale , ako už veľa mojich kolegov povedalo, jeden z najzreteľnejších a najnaliehavejších nástrojov na dosiahnutie zlepšení zahŕňa silnejšiu a efektívnejšiu koordináciu medzi národnými regulačnými orgánmi a dozornými orgánmi cez väčšiu efektivitu na treťom stupni, rozšírenie síl a kompetencií, posilnenie mechanizmu na riadenie nepokojných situácií a kríz a zaistenie konzistentnosti princípov a postupov.

Takáto koordinácia je zložitá a nerodí sa spontánne: vyžaduje si osobité, príslušné iniciatívy časti Komisie, ako reakciu na odporúčania, ktoré tu dnes boli oprávnene zmienené, urobené Parlamentom pri rôznych príležitostiach a Radou Ecofinu a mali by byť zahrnuté do cestovnej mapy, ktorá tu dnes bola výdatne citovaná.

S približujúcou sa ďalšou Európskou radou, je zrejmý nedostatok transparentnosti iniciatív plánovaných Komisiou veľmi prekvapujúci. Neúčasť pána komisára McCreevyho je ešte prekvapujúcejšia, keďže Parlament ho výslovne žiadal o informácie o pokroku tejto práce.

Nakoniec by som chcel poďakovať pánovi komisárovi Almuniovi za jeho dostupnosť, aj keď si stále myslím, že potrebujeme objasňujúcu debatu so zodpovedným komisárom vzhľadom na osobitú a technickú podstatu tejto témy a na povinnosť Komisie navrhnúť osobitú iniciatívu.

  Antolín Sánchez Presedo (PSE). – (ES) Pani predsedajúca, Lamfalussyho proces bol vytvorený pre to, aby legislatíva Spoločenstva týkajúca sa finančných záležitostí mohla rýchlo a pružne reagovať na vývoje na trhu a aby podporila dohľad nad konvergenčnými praxami. Jeho činnosť na všetkých štyroch úrovniach umožnila lepšiu koordináciu postupov inštitúcií a orgánov dozoru v Európskej únii.

Musíme ísť ďalej

S cieľom zvýšiť zákonnosť, kvalitu a súdržnosť musíme pokračovať v posilňovaní zásad lepšej regulácie a demokratického preskúmania, zlepšenia integrácie jeho úrovní a podpory väčšej medzisektorovej konvergencie s cieľom zabrániť arbitráži. Európska perspektíva a nové opatrenia sú dôležité pri reagovaní na tieto potreby a najmä na primerané riešenie dohľadu nad cezhraničnými skupinami a pri napredovaní v prevencii a riadení medzinárodných kríz.

  Harald Ettl (PSE). – (DE) Pani predsedajúca, finančná stabilita dosiahnutá prostredníctvom krízového manažmentu musí byť teraz štandardom pri rozvíjaní regulačnej konvergencie. Spočíva v získavaní ponaučenia z finančných kríz a vývojov vo finančnom sektore, ktoré sa vymkli z rúk a už nie sú zlučiteľné so zodpovedajúcou makroekonomikou. Znamená to, že ešte v roku 2008 sa musí vytvoriť trvalo udržateľný základ pre Lamfalussyho process. Požiadavky účastníkov trhu si vyžadujú pružný regulačný proces. Požiadavkou musí byť to, aby dozornú činnosť zabezpečovala parlamentná kontrola a aby boli chránené práva Parlamentu. Bez parlamentarizmu neexistuje transparentná kontrola.

Naše cesta vedie priamo do systému európskych dozorných orgánov prostredníctvom vedúceho orgánu dohľadu. Len v európskom systéme dozorných orgánov je možné nájsť vyváženosť medzi finančnými centrami, ktorá zohľadňuje všetky politické a ekonomické záujmy. Komisia musí byť v týchto prechodných etapách aktérom, nie len sprostredkovateľom.

  Reinhard Rack (PPE-DE). – (DE) Pani predsedajúca, pán komisár, Lamfalussyho proces nás celé roky pozitívnym spôsobom viedol k tomuto špeciálnemu ústredného bodu finančných mechanizmov. Na druhej strane sme sa pri tom v rámci bežných rokovaní o Ústave neustále snažili aj o zachovanie demokratického zákonodarstva, tvorbou ktorého nás poverili európske inštitúcie. V obidvoch prípadoch sme mali vždy ten istý problém, a to zabezpečiť, aby sme na jednej strane boli schopní zaručiť transparentnosť a na druhej strane to, aby bol Parlament dostatočne zapojený, aby to mohol kontrolovať.

Vynakladá sa praktické úsilie na to, aby sa všeobecné diskusie priblížili v súvislosti s komitológiou a najmä s Lamfalussyho procesom tak, aby sme už nemali takéto usporiadanie procesu a aby sme tým neprišli o ďalšiu zložku transparentnosti?

  Joaquín Almunia, člen Komisie. − (ES) Pani predsedajúca, pokúsim sa byť veľmi stručný, ale chcel by som sa v krátkosti vyjadriť k niektorým prejavom, ktoré tu odzneli.

Predovšetkým je jasné, že existuje rozdiel medzi štruktúrou vnútroštátnych dozorných orgánov, štruktúrou finančného dozoru a rastúcou dôležitosťou nadnárodných inštitúcií a skôr globálnym, než len európskym rozmerom finančných trhov a finančnej činnosti. Táto disproporcia zapríčiňuje napätie a vyžaduje reakciu európskych inštitúcií, Komisie, Rady a Parlamentu. Nejdeme o tom diskutovať, pretože sa domnievam, že sa na tom všetci zhodujeme.

Po druhé, nesúhlasím celkom s niektorými vystúpeniami, ktoré akoby naznačovali, že štruktúry dohľadu a reagovania na udalosti vo finančnom systéme sú v Spojených štátoch lepšie, ako tie, ktoré máme v Európe. Úprimne si myslím, že fakty to nepotvrdzujú, ale že skôr existuje dôkaz v prospech európskych regulačných a dozorných štruktúr a spôsobu, akým fungujú finančné trhy v Európe v celom rade oblastí v porovnaní s tým, čo sa deje v Spojených štátoch.

Po tretie, mimoriadne dôležité sú 3 úrovne Lamfalussyho výborov. Dve z troch úrovní výborov, Výbor pre bankovníctvo a Výbor pre poisťovníctvo a dôchodkové poistenie zamestnancov, vznikli len v roku 2005 napriek tomu, že Lamfalussyho proces bol zahájený už v roku 1999. Musíme dobehnúť zameškané, ale veľmi veľa času sa stratilo pred tým, než sa zapojila táto komisia.

Po štvrté, ako napredujeme? Z niektorých vystúpení sa zdá, že niektorí z vás si myslia, že je zodpovednosťou Komisie, aby rozhodla o správnom tempe napredovania. Nebudem skrývať tie zodpovednosti Komisie, ktoré má, ako ich má aj Parlament, Rada, a samozrejme, aj členské štáty.

Skúsenosť, ktorú som získal počas viacerých nedávnych rokovaní v Rade Ecofin aj v Euroskupine, ktoré sa týkali vývojov v dozornej činnosti, regulácii a toho, ako riešiť turbulencie na finančných trhoch a ako reagovať na neistotu, nedostatok dôvery a zlyhania, ktoré v systéme vidíme; moja skúsenosť, o ktorú sa s vami môžem podeliť a z o ktorej sa môžete rozhodnúť, či jej budete alebo nebudete veriť, je taká, že najväčšou prekážkou pri napredovaní sú pozície niektorých členských štátov. Nie je to však v členských štátoch, ktoré nepociťujú následky finančnej turbulencie.

Urobil sa veľký kus práce. Chápem, prečo Parlament chce, aby práca pokračovala rýchlejšie, ale myslím si, že Parlament má tie isté informácie ako Komisia a Rada, a preto vie, že veľa práce sa v mnohých smeroch vykonáva naraz. Nachádzame sa v situácii, v ktorej improvizácia vedie k omylom a v ktorej pokusy robiť veci pred tým, než vieme, čo treba urobiť, sú skôr negatívne. V Európe aj v Spojených štátoch existujú skúsenosti týkajúce sa predchádzajúcich problémov s dohľadom, predchádzajúcich regulačných problémov, predchádzajúcich finančných problémov, ktoré dokazujú, že je lepšie niekoľko mesiacov počkať a dať veci do poriadku, než urýchliť tieto reakcie a ešte viac zhoršiť problémy, ktoré chceme riešiť.

Jedna posledná úvaha: Komisia má právo iniciovať legislatívu v Európskej únii. Komisia sa nikdy tohto svojho práva iniciovať nevzdá, nikdy neodovzdá toto právo iniciovať Lamfalussyho výborom. Berie ich do úvahy, ale nikdy nebude uvažovať o tom, že by právo Komisie iniciovať malo byť odovzdané Lamfalussyho výborom a nedomnievam sa, že by si to myslel Parlament alebo Rada. Pravdou však zostáva, že my všetci, počnúc Komisiou, si myslíme, že koordinácia výborov úrovne 3, schopnosť prijímať kritériá a rozhodnutia väčšinovým hlasovacím systémom, schopnosť reagovať s takmer záväznými rozhodnutiami je niečo, čo je stále viac zrejmé a stále potrebnejšie z hľadiska mimoriadneho významu úlohy, ktorú musia tieto výbory vykonať. Nemalo by nás to však viesť k tomu, aby sme si ich pomýlili s držiteľmi práv legislatívneho iniciovania v Európe.

  Predsedajúca − Diskusia sa skončila.

19. Otázky Komisie vo vyhradenom čase

  Predsedajúca − Ďalším bodom je otázka vo vyhradenom čase (B6-0013/2008).

Ospravedlňujem sa kolegom, ktorí čakali na začatie tejto časti a samozrejme budeme musieť zistiť, prečo dnes tak meškáme.

  Marian Harkiná (ALDE) – Pani predsedajúca, čo sa týka programu, podľa parlamentnej webovej stránky Otázok vo vyhradenom čase bola moja otázka na zozname uvedená ako tretia. Na otázku mal ústne odpovedať pán komisár Mandelson, pretože v jej názve je jasne uvedené, „KTO vystúpi” a p. Mandelson tieto diskusie vedie v našom mene. Teraz však vidím, že moja otázka bola zaradená do 3. časti, čo znamená, že ju ústne nezodpovie pán komisár Madelson. Pýtam sa, či odmieta zodpovednosť za rokovania WTO pred Parlamentom.

Aký význam má dávať otázku komisárovi, ktorý je v ten deň prítomný, ak komisár na túto otázku odmietne odpovedať?

  Predsedajúca − Komisia rozhodne o tom, kto na ktoré otázky odpovedá.

  Marian Harkin (ALDE). – Pani predsedajúca, to je ten problém, lebo otázka bola v zozname “KTO hovorí” jasne položená pánovi komisárovi Mandelsonovi. Je komisárom, ktorý tieto rozhovory viedol, je tu dnes a odmieta na otázku odpovedať.

  Predsedajúca. − Pani Harkinová, vašu pripomienku sme zaznamenali a urobíme všetko, čo budeme môcť.

Tieto otázky sú adresované Komisii.

Prvá časť

  Predsedajúca. − Otázka č. 32, ktorú predkladá Stavros Arnaoutakis (H-0075/08)

Predmet: Negatívny vplyv medzinárodnej úverovej krízy na obchod

Súčasná medzinárodná úverová kríza, ktorá vedie hospodárstvo USA do recesie, spomaľuje mieru rastu na celosvetovej úrovni. Účinky na Európske hospodárstvo a obchod sú značné. Grécke aj ostatné spoločnosti sa už dostávajú do značného tlaku zo zvyšujúcich sa dovozov z krajín, ktoré nie sú členskými krajinami EÚ, ktorých lacnejšie výrobky získavajú stále väčší podiel na trhu. Zároveň sa v tomto roku predpokladá pokles Európskeho vývozu.

Aké opatrenia príjme Komisia na poskytnutie účinnej podpory európskym spoločnostiam, aby mohli prekonať túto krízu a stať sa obchodne konkurencieschopnejšie na medzinárodnej úrovni? Ktoré obchodné sektory a ktoré európske výrobky sa zdajú byť najzraniteľnejšie? Čo by sa malo chrániť ako prioritná záležitosť a ako je to možné dosiahnuť?

  Joaquín Almunia, člen Komisie. − (ES) Pani predsedajúca, ako odpoveď na otázku pána Arnaoutakis’s, musím najprv povedať, že svetové hospodárstvo sa nachádza sa procese spomaľovania, s použitím terminológii v klimatickej oblasti , dochádza k ochladzovaniu.

Finančné turbulencie pokračujú; hospodárstvo USA je v procese výrazného spomaľovania – niektorí sa domnievajú, že je na pokraji recesie. Ceny surovín, nielen ropy ale aj ostatných surovín, rastú a toto všetko má negatívny vplyv na rast, hoci rast svetového hospodárstva je stále výrazný.

Európske hospodárstvo sa s týmito ťažkosťami vyrovnáva relatívne dobre. V našich posledných predpovediach predložených 21. februára sme tento rok hovorili o 2 % raste pre Európsku úniu a o 1,8 % raste pre Eurozónu. Existuje preto vplyv na európske hospodárstvo, ale jeho rozsah by sa nemal zveličovať.

S ohľadom na zahraničný obchod, posledné údaje, ktoré zverejnil Eurostat, vykazujú, že počiatočné odhady na rok 2007 hovorili o obchodnom deficite 27 krajín Európskej únie vo výške 185 000 miliónov EÚR, čo je značný obchodný deficit, ale v každom prípade je nižší, než v mnohých iných oblastiach priemyselne vyspelých krajín, a Eurozóna má obchodný prebytok 28 300 miliónov EÚR.

Náš sektor zahraničného obchodu je preto v rámci svetového hospodárstva, ktoré charakterizuje veľká nerovnováha,

vyrovnaný, a nielen náš zahraničný sektor, ale aj naše verejné účty sú tiež v podstate vyrovnané.

Tretí bod: najlepším spôsobom, ako sa vyrovnať s krízou svetového hospodárstva, je zachovať štrukturálne reformy a makropolitické koncepcie, ktoré nám umožnili dostať naše verejné účty späť na trať, zlepšiť stabilitu našich ekonomík, zvýšiť schopnosť rastu a byť v lepšej pozícii na to, aby sme mohli čeliť finančnej turbulencii, než sme boli predtým.

Po štvrté, existujú určité problémy s riešením výsledku tejto turbulencie. Hovorili sme o nich už v predchádzajúcej rozprave, a preto ich nebudem opakovať. Pripomeniem však poslancom a Parlamentu, že na zasadnutí Rady Ecofin v októbri boli prijaté návrhy postupnosti, ktoré stanovujú, ako reagovať na túto finančnú turbulenciu.

Po piate, poslancom a Parlamentu by som rád pripomenul, že v októbri 2006 bola prijatá stratégia pre zahraničnú hospodársku politiku EÚ, globálny program Európy, ktorým sa zavádza nová európska obchodná politika na zlepšenie zahraničnej konkurencieschopnosti so stratégiami týkajúcimi sa prístupu na trh, ochrany práv duševného vlastníctva, otvorenia verejného obstarávania v zahraničí, nástrojov ochrany obchodu, koncepcie nielen viacstranných dohôd v kontexte Svetovej obchodnej organizácie ale aj novej generácie dvojstranných obchodných dohôd, ktoré dopĺňajú úsilie o pokrok vo viacstranných rokovaniach v Dauhá.

Na záver tejto otázky by som rád povedal, že skutočnosti, najmä v európskom hospodárstve, poukazujú na to, že trhová integrácia, globalizácia a liberalizácia obchodu sú pre naše hospodárstva prospešné a že prinášajú oveľa viac výhod ako nevýhod alebo problémov. Globalizácia v európskej súvislosti a jednotný trh sú dôležité nástroje na zlepšenie našej konkurencieschopnosti a, ako Európania dobre vedia, pravdepodobne lepšie, než ktokoľvek iný vo svete, protekcionizmus nie je riešením.

  Stavros Arnaoutakis (PSE). – (EL) Pani predsedajúca, pán komisár, rád by som by som sa vás opýtal, či Komisia uskutočnila nejaké posúdenie toho, ako táto medzinárodná úverová kríza ovplyvní také odvetvia, ako je cestovný ruch a lodná doprava, ktoré v prípade mojej krajiny, Grécka, predstavujú 21% HDP. Aké opatrenia plánuje prijať Komisia?

  Joaquín Almunia, člen Komisie − (ES) Nie, nemôžem vám poskytnúť takú konkrétne a presné výpočty, o aké žiadate.. Je veľmi pravdepodobné, že grécky orgány urobili takéto odhady. Odhadovali sme vplyv finančnej turbulencie a hospodársky náročnejšej medzinárodnej klímy na európske hospodárstva v našich aktualizovaných predpovediach vo februári, kedy sme odhadovali, že bude nižší rast, o päť desatín nižší v Európskej únii a o štyri desatiny nižší rast v Eurozóne v porovnaní s predpoveďami, ktoré sme prezentovali v novembri 2007. Tiež o pol bodu vyššiu infláciu v podstate ako výsledok “šoku” zo zvýšenia cien ropy, surovín a najmä potravinových surovín.

Zatiaľ je vplyv na vývozy veľmi malý, čím nechcem povedať, že sme ho doteraz nepocítili, ale ako sme už uviedli pri mnohých príležitostiach, najmä nedávno, keď trhy výmenných kurzov boli mimoriadne nestabilné, pociťujeme, že zmeny a nestálosť výmenných kurzov, ktoré nás, ako Európanov, ovplyvňujú, dosahujú medzné hodnoty, ktoré vyvolávajú veľké obavy a musíme pripomenúť všetkým ostatným aktérom vo svetovom hospodárstve, že priveľká nestálosť na trhoch s výmennými kurzami je nežiaduca, pretože má pre každého negatívne následky z hľadiska rastu a hospodárskej činnosti. ..

  Danutė Budreikaitė (ALDE). – (LT) Obchodná činnosť je ovplyvnené nielen medzinárodnou krízou, ale aj, ako bolo práve spomenuté, výmennými kurzami. Krajina so silnou menou dokáže bojovať s konkurenciou na medzinárodných trhoch. V súčasnosti je euro také silné, že obchodné firmy sa začali sťažovať, že vývoz už nie je ziskový. Je možné prijať nejaké opatrenia na zmiernenie tohto problému? Niektoré krajiny sa snažia znehodnotiť svoju menu s cieľom dosiahnuť zisky zo zahraničného predaja.

  Joaquín Almunia, člen Komisie. − (ES) Ako vážený pán poslanec vie, trhy s výmennými kurzami vo veľkej väčšine krajín, a najmä v krajinách s vyspelejšími hospodárstvami, sa riadia pružnými výmennými kurzami. Je to zákon ponuky a dopytu, ktorý v danom čase určuje výmenné kurzy.

To, čo je žiaduce pre všetkých aktérov, pre všetkých, ktorí sú súčasťou svetového hospodárstva, a najmä pre výmenné trhy, je dodržiavanie usmernení, ktoré sme dohodli v rámci G7, v Medzinárodnom menovom fonde počas mnohostranných konzultácií, ktoré sa konali pred rokom, s cieľom pokúsiť sa vyrovnať s globálnymi nerovnováhami v hospodárstve. Jeden zo záverov týchto viacstranných rokovaní sa musel zaoberať potrebou umožniť výmenným trhom slobodu zohľadniť základy každého hospodárstva, a to je najlepší spôsob, ako umožniť, aby výmenné kurzy neboli pre aktérov, účastníkov na medzinárodných trhoch, kolektívne nevýhodné.

Pokiaľ ide o Eurozónu, ak sa dívame na údaje, ktoré za rok 2007 uverejnil Eurostat, prvé údaje Eurostatu za rok 2007 uverejnené 15. februára, za posledný rok vývozy z krajín do Eurozóny, čo je trinásť krajín, vzrástli o 8%, zatiaľ čo dovozy vzrástli o 6%. Zároveň je však pravdou, že nás znepokojujú zmeny úrokových sadzieb a že sme znepokojení najmä zmenami za posledné týždne

Toto povedali na záver posledného zasadnutia Euroskupiny, ktoré sa konalo minulý týždeň, predseda Euroskupiny, prezident Európskej centrálnej banky a ja, ako Komisár pre hospodárske a menové záležitosti.

Berieme na vedomie snahu amerických orgánov, ktoré stále verejne opakujú, že chcú udržať silnú menu. Berieme na vedomie oznámenia a prehlásenia o zámere orgánov takých krajín, ako je Čína a iné nastupujúce ázijské ekonomiky, ktoré hovoria, že si uvedomujú potrebu postupného zavedenia väčšej pružnosti do manažmentu výmenných kurzov.

  Predsedajúca − Pred tým, než sa s novou otázkou obrátime na pána komisára Fígeľa, by som chcela využiť príležitosť a vrátiť sa k predchádzajúcej poznámke pani Harkinovej. Dala som zistiť niekoľko informácií a moja prvá pripomienka je, že v otázky vo vyhradenom čase sú pre Komisiu a nie pre konkrétneho komisára.

Komisia na zaoberala vašou pripomienkou a radila sa s DG Trade (generálnym riaditeľstvom pre obchod) a DG AGRI (generálnym riaditeľstvom pre poľnohospodárstvo) a obávam sa, že podľa ich názoru vaša otázka patrí do právomoci komisára pána Fischera Boela. Nemôžem vstúpiť do rozpravy, ale vám odovzdávam túto informáciu, aby ste poznali jej zdôvodnenie.

  Predsedajúca − Otázka č. 33, ktorú predkladá Manolis Mavrommatis (H-0086/08)

Predmet: Legálne načítavania skladieb z Internetu

28. januára 2008 podpísali dohoda tri najväčšie nahrávacie spoločnosti (EMI, Universal Music a Warner Music), na základe ktorej sprístupnili pre užívateľov bezplatné načítavanie 25 miliónov skladieb na webovej stránke Qtrax. Kým prebieha načítavanie, užívatelia však musia sledovať reklamy na stránke. Táto webová stránka je dostupná pre obyvateľov Európy a USA a predpokladá sa, že tvorcovia stránky svoju investíciu získajú čoskoro späť.

Keďže neexistuje právny rámec EÚ, ktorý by zahŕňal hudobné služby online, keďže, na základe posledného odporúčania, Komisia nemá v úmysle navrhnúť právne záväzný rámec – a keďže že táto dohoda bola uzatvorená hlavne na ochranu práv a ziskov nahrávacích spoločností ovplyvnených protiprávnym načítavaním , akým spôsobom sú chránené práva umelcov v rámci tohto rámca?

Vzhľadom na skutočnosť, že táto webová stránka je určená aj pre Európskych občanov, berie Komisia do úvahy to, že hospodárska súťaž v oblasti hudobných služieb bude porušená, pretože do táto dohôd sa týka len troch nahrávacích spoločností, ktoré bezplatne sprístupnia svoje skladby na Internete a budú mať príjem zo zisku z reklamy na tej iste webovej stránke?

  Ján Figeľ, člen Komisie −Som si istý, že pán Mavrommatis chce pripomenúť to, že spoločnosť Qtrax nedávno oznámila novú dohodu s niekoľkými veľkými nahrávacími spoločnosťami, na základe ktorej bude po prvýkrát na svojej webovej stránke poskytovať bezplatnú a zákonnú službu podporenú reklamou, určenú na vymieňanie hudobných nahrávok medzi užívateľmi. Oznámila to v januári na konferencii MIDEM v Cannes..

Zdá sa však, že v súčasnosti neexistuje žiadna dohoda, ktorá by umožnila bezplatné načítanie ich hudobných katalógov. Štyri veľké spoločnosti v skutočnosti reagovali na oznámenie spoločnosti Otrax tak, že verejne prehlásili, že žiadna dohoda nebola zatiaľ podpísaná, hoci rokovania prebiehajú. V tejto etape sú stále nejasnosti o tom, koľko dohôd Otrax podpíše s veľkými hudobnými spoločnosťami, ako aj o obsahu a rozsahu týchto dohôd.

Je preto príliš skoro robiť akékoľvek predbežné posúdenia vplyvu na hospodársku súťaž v internetovom hudobnom priemysle. Je však jasné, že na poskytovanie tejto služby by mali mať licenciu nielen hudobné spoločnosti, ale samozrejme aj autori, ktorí napísali piesne a zložili hudbu, by mali byť zmluvnými partnermi tejto dohody.

  Manolis Mavrommatis (PPE-DE). – (EL) Pani predsedajúca, pán komisár, ako som uviedol v svojej otázke, tri spoločnosti majú zisky. Pán komisár, znovu sa pýtam: budú musieť ostatné spoločnosti s nechránenými autorskými právami zastaviť svoju činnosť a autorské práva tisícov umelcov zostanú nechránené práve v dobe, keď sa internetové hudobné služby stále viac rozširujú? Alebo mám veriť pánovi McCreevymu, ktorý nám povedal, že takáto smernica bude predložená Parlamentu v roku 2010?

  Ján Figeľ, člen Komisie − Po prvé, chcel by som vás znovu ubezpečiť, že politika hospodárskej súťaže Únie aj tejto Komisie je priebežný proces. Kontrolujeme, skúšame a v prípade potreby konáme alebo reagujeme.

Po druhé,, úprava dôležitých pravidiel alebo rámcov pre internetový obsah alebo cezhraničných pravidiel na poskytovanie služieb vrátane autorských práv alebo dokonca podmienok ochrany sú súčasťou postupnej úpravy. Niektoré z nich budú pravdepodobne upravené tento rok. Niektoré návrhy sú rozpracované od jesene minulého roka. Myslím si preto, že je to dôležitý proces, na ktorom všetci spolupracujeme a primerane berieme ohľad aj na kultúrne súvislosti alebo vplyvy a chránime a podporujeme kultúrnu rôznorodosť.

Neradíme v tom, ako by mali jednotlivé spoločnosti postupovať z hľadiska správania ostatných, ale je dôležité, že sa zachováva a podporuje transparentnosť a priaznivé podmienky pre tvorivosť a rozširovanie kultúry. Domnievam sa, že je našou spoločná úloha a náš spoločný záujem. Som presvedčený, že to isté platí aj pre Výbor pre kultúru, vedu a vzdelávanie, ktorého podpredsedom ste, pán Mavrommatis.

  Josu Ortuondo Larrea (ALDE). – (ES) Pán komisár, predpokladám, že viete, že v niektorých štátoch existuje metóda na platenie autorských práv, ktorá zahŕňa zavedenie poplatku, ktorý musia zaplatiť všetci, ktorí si kúpia zariadenie na nahrávanie alebo reprodukovanie materiálu alebo ktorý si kúpia CD alebo DVD. Chcel by som sa vás opýtať, či si myslíte, že táto metóda je prijateľná, keď mnoho ľudí, ktorí si kúpia takéto zariadenie alebo DVD a nepoužívajú ich na načítavanie hudby alebo reprodukovanie čohokoľvek, čo by porušilo autorské práva. Som toho názoru, že táto metóda trestá čestných občanov. Rád by som poznal váš názor na túto záležiotosť.

  Ján Figeľ, člen Komisie. − Je pravda, že v niektorých krajinách sú náhrady odmien autorom skutočne veľmi vysoké alebo sú nápadné rozdiely.

Je to jedna z tém, ktorými sa zaoberáme. Zaoberali sme sa tým minulý rok a som si istý, že Komisia sa k týmto otázkam vráti. Za túto problematiku je zodpovedný môj kolega pán komisár Charlie McCreevy a ja sa ňou zaoberám v súvislosti s ostatnými oblasťami, ktoré sa týkajú autorských práv, podmienok ochrany alebo autorských práv.

Takže viem o týchto problémoch, ale ďakujem vám za správu, ktorú opakujú niektoré krajiny alebo priemyselné odvetvia. Som si istý, že táto problematika bude súčasťou preskúmaní v blízkej budúcnosti.

  Predsedajúca − Otázka č. 34, ktorú predkladá Avril Doyle (H-0090/08)

Predmet: Tarify za dovoz emisií oxidu uhličitého?

Európska komisia 23. januára 2008 predložila balík návrhov so širokým uplatnením KOM(2008)0016, ktorý prináša Európskej únii náročné záväzky na boj s klimatickými zmenami a na podporu obnoviteľných zdrojov energie do roku 2020 a po tomto období.

Hlavným cieľom tejto stratégie je posilnenie a rozšírenie systému obchodovania s emisiami (EÚ ETS), kľúčovým, nákladovo efektívnym nástrojom EÚ na znižovanie emisií. Úrovne emisií zo sektorov zahrnutých v tomto systéme sa do roku 2020 znížia o 21% v porovnaní s úrovňami emisií v roku 2005. Stanoví sa jednotný systém obchodovania s emisiami ETS rámci EÚ a voľné prideľovanie emisných kvót sa do roku 2020 postupne nahradí obchodovaním s kvótami.

Podľa akejkoľvek medzinárodnej dohody, ktorou by sa zabezpečilo, aby konkurencia v iných častiach sveta znášala porovnateľné náklady, by sa riziko úniku emisií oxidu uhličitého mohlo stať zanedbateľným. Takáto dohoda však zatiaľ nie je v platnosti.

Môže sa Komisia s ohľadom na vyššie uvedené vyjadriť k tomu, prečo boli zo systému EÚ ETS vylúčené tarify za dovoz emisií oxidu uhličitého do EÚ?

Po druhé, môže Komisia ďalej určiť stupeň podpory Kolégia komisárov týkajúcej sa otázky taríf z dovozu emisií oxidu uhličitého na výrobky z tých krajín, v ktorých nemajú zavedenú legislatívu týkajúcu sa zníženia CO2?

Má WTO na to nejaký názor?

  Stavros Dimas, člen Komisie − (EL) Pani predsedajúca, prvoradou prioritou Komisie je, aby sa dosiahla medzinárodná dohoda o klimatických zmenách so širokým uplatnením, ktorá by zahŕňala obdobie po roku 2012. Konferencia na Bali bola významným krokom v úsilí o konfrontáciu klimatickej zmeny na svetovej úrovni. Všetky zúčastnené strany Rámcového dohovoru OSN o klimatickej zmene vrátane USA, Číny a Indie sa dohodli o začatí oficiálnych rokovaní.

To, čo teraz potrebujeme, lebo je to kľúčová priorita EÚ a Komisie, je uzavrieť do konca roku 2009 dohodu o budúcom medzinárodnom právnom rámci týkajúcom sa klímy. Tento rámec musí byť všeobecne uplatniteľný; musí zabezpečiť, aby všetky zmluvné strany boli zaviazaní účastníci a musí byť účinný. Na dosiahnutie želateľného výsledku ktorým, ako sme povedali, je medzinárodná dohoda, musí EÚ skutočne naďalej zohrávať vedúcu úlohu, ako určite robila do konferencie na Bali a samozrejme aj počas jej konania.

Toto presne vystihuje význam balíka návrhov o klimatickej zmene a obnoviteľných zdrojoch energie, ktorý Komisia predložila 23. januára. EÚ si musí ponechať vedúcu úlohu a jasne prejaviť svoje odhodlanie pokračovať.

Systém obchodovania EÚ s emisnými kvótami je naším základným prostriedkom na presmerovanie investícií do čistejších technológií. Tento systém zabezpečuje to, že ciele týkajúce sa skleníkových plynov, ktoré stanovila EÚ, sa dajú dosiahnuť za najnižšie možné náklady.

Návrh revidovanej smernice EÚ týkajúcej sa systému obchodovania s emisiami predpokladá obchodovanie ako hlavnú metódu rozdeľovania kvót. Obchodovanie nielen poskytuje stimuly na investície do technológií s nízkymi emisiami oxidu uhličitého, ale je aj prevenciou nežiaducich následkov nespravodlivého prideľovania a neoprávnených ziskov. Komisia z toho dôvodu navrhuje, aby sa emisie od začiatku tretieho obdobia obchodovania viac bezplatne neprideľovali spoločnostiam vyrábajúcim energiu a v priemyselnom sektore, voľné prideľovanie sa bude postupne znižovať s cieľom úplného zrušenia prideľovaní v roku 2020.

Niektoré sektory alebo odvetvia náročné na energetiku pôsobia na silne konkurenčnom medzinárodnom trhu. Z toho dôvodu nemôžu previesť náklady na zákazníka bez toho, aby riskovali stratu veľkej časti trhu. Ak nebude existovať medzinárodná dohoda, riskujú premiestnenie mimo Európy, z čoho vyplynie celosvetové zvýšenie emisií skleníkových plynov (únik oxidu uhličitého). Sektory, v ktorých toto riziko úniku oxidu uhličitého zohráva úlohu, sa musia objektívne špecifikovať. Komisia preto navrhuje, aby sa táto otázka dôkladne preskúmala a aby sa do roku 2010 vypracoval zoznam zraniteľných sektorov.

Komisia do júna 2011 posúdi situáciu v týchto energeticky náročných odvetviach. Vo svojom posúdení bude vychádzať z výsledkov rokovaní o medzinárodnej dohode o klimatickej zmene alebo akýchkoľvek jednotlivých sektorových dohôd, ktoré sa mohli uzavrieť. Na základe tohto posúdenia Komisia predloží v roku 2011 správu Európskemu parlamentu a Rade a, ak to bude považovať za potrebné, navrhne ďalšie opatrenia. Tieto opatrenia budú zahŕňať voľné prideľovanie kvót emisií skleníkových plynov energeticky náročným sektorom až do 100%. Návrh Komisie ako ďalšie opatrenie zahrňuje zavedenie účinného mechanizmu na vyrovnanie alebo kompenzáciu oxidu uhličitého. Cieľom je, aby sa tie priemyselné zariadenia Spoločenstva, u ktorých je značné riziko úniku oxidu uhličitého, dostali na rovnakú úroveň, ktoré je porovnateľná so zariadeniami tretích krajín. Na základe tohto vyrovnávacieho systému je možné zaviesť aj ustanovenie zavádzajúce pre dovozcov podmienky porovnateľné s podmienkami platnými pre zariadenia v rámci EÚ, napríklad povinnosť vracať kvóty emisií CO2.

Bez ohľadu na to, aká metóda sa dohodne a aké opatrenie sa príjme, musia sa v plnom rozsahu zhodovať so zásadami Rámcového dohovoru OSN o klimatickej zmene. Osobitne to platí pre zásadu spoločných ale diferencovaných zodpovedností a schopností v osobitnom prípade menej rozvinutých krajín. Musia sa tiež zhodovať s medzinárodnými záväzkami Spoločenstva vrátane pravidiel Svetovej obchodnej organizácie.

Na záver, návrh o klimatickej zmene a energetických zdrojoch kolektívne ako celok schválila Európska komisia, a preto ho podporujú všetci jej členovia.

  Avril Doyle (PPE-DE). – Ďakujem vám, pán komisár, za naozaj vyčerpávajúcu odpoveď na moju otázku, ktorú som náhodou zaradila už dávno pred tým, než som si uvedomila, že ako spravodajkyňa budem mať zodpovednosť za preskúmanie situácie v systéme obchodovania EÚ s emisiami.

Moja otázka bola dosť špecificky zameraná na to, kde sa nachádzame, pričom „my” v tomto prípade znamená Kolégium komisárov, v súvislosti s možným zavedením taríf na úpravu emisií oxidu uhličitého, alebo kvót v prípade, že nedosiahneme medzinárodnú dohodu. Úplne s vami súhlasím v tom, že v tejto oblasti potrebujeme na jednanie rovnocennú úroveň odvetví EÚ a producentov tretích krajín.

Chcela som len zistiť, či sa ešte uvažuje o tejto možnosti úpravy taríf oxidu uhličitého, pričom nie som protekcionista a skutočne podporujem globalizovaný svet, v ktorom dnes žijeme. Domnievam sa, že by sa o nej malo uvažovať, a preto sa vás pýtam, či je to pozícia Kolégia komisárov k tejto otázke s cieľom zdôrazniť vážnosť, s akou sa venujeme potrebe zníženia emisií CO2. a k celej rozprave o klimatickej zmene. Nemusíme sa k veci stavať agresívne, ale musíme byť na ňu odhodlaní.

  Stavros Dimas, člen Komisie. − Plne s vami súhlasím, toto je veľmi zodpovedná pozícia. Som veľmi rád, že budete spravodajkyňou pre túto veľmi dôležitú časť legislatívy.

Diskutovali sme, samozrejme, o všetkom. Pamätám sa, že v Nairobi sme mali k tejto otázke veľmi špecifickú diskusiu. Diskutovali sme o tom v mojich službách, s inými službami a s ostatnými komisármi a diskusiu sme uzavreli s tým, že rozumnou a vyváženou pozíciou by bolo zahrnúť do návrhu ustanovenie, ktoré bude riešiť problémy, ktorým by mohli čeliť energeticky náročné sektory v prípade, že nedosiahneme medzinárodnú dohodu alebo ak by medzinárodná dohoda nezaviedla obmedzenia oxidu uhličitého v ostatných krajinách, ktoré by boli také náročné ako v Európskej únii. Rozhodli sme, že do roku 2010 s objektívnymi kritériami určíme, ktoré sú tieto sektory a do júna 2011 posúdime situáciu, či máme medzinárodnú dohodu alebo, dokonca, medzinárodné sektorové dopady. Preto dúfam, a úprimne verím, že do konca roku 2009 budeme mať dohodu, ktorá bude účinne riešiť problémy klimatickej zmeny.

Ak sa však dohoda nedosiahne alebo ak nebude dosť náročná, potom sú v našom návrhu ustanovenia, ktoré nám povoľujú posúdiť situáciu a na základe toho zabezpečiť emisné kvóty až do 100% pridelených týchto energeticky náročných priemyselných odvetví alebo povoliť zahrnutie dovozcov do nášho systému obchodovania s emisiami a, samozrejme, povinnosť platiť za podobné množstvá kvót, ako budú platiť miestni producenti, čím sa situácia vyrovná, alebo dokonca kombináciu týchto opatrení.

Dáme preto potrebné záruky našim priemyselným podnikom, že budeme problémy riešiť. Zároveň vystríhame ostatné krajiny: mali by radšej súhlasiť s medzinárodnou dohodou. Preto po dosiahnutí tejto vyváženej situácie dosiahneme všetky ciele a verím, že Parlament a Rada budú hlasovať a čo najskôr prijmú legislatívu, do konca tohto roku alebo začiatkom jari budúceho roku.

  Lambert van Nistelrooij (PPE-DE). – (NL) Som potešený pozíciou Komisie, komisára ako aj dobre vyváženým prístupom. Napriek tomu mám ešte jeden veľmi dôležitý problém, a to, že stále vyvážame staré technológie do rozvojových krajín, čo je neefektívne a čím sa tiež produkujú emisie. Chcel by som sa pána komisára opýtať, či by sme v tomto ohľade nemohli uskutočňovať podobnú komplementárnu politiku, to znamená podľa rovnakých plánov. Môžeme v krátkom čase očakávať takéto iniciatívy?

  Marian Harkin (ALDE). – V dnešnej popoludňajšej rozprave týkajúcej sa CAP sme diskutovali o dovozoch do EÚ a vyzvali sme Komisiu, aby naliehavo vypracovala plán s cieľom presadiť európske neobchodné aspekty na rokovaniach WTO.

Otázka klimatickej zmeny musí byť samozrejme zaradená vysoko v našom zozname priorít a tarify za dovozy uhlíka do EÚ sú určite v tomto ohľade veľmi dôležité.

Takže by som sa vás, pán komisár, chcela len opýtať, ako sa vo svojej pôvodnej otázke opýtala aj pani Doylová, má WTO na to názor a aký je?

  Stavros Dimas, člen Komisie. − Plne súhlasím s tým, že by sme nemali vyvážať technológie, ktoré budú znečisťovať životné prostredie v zahraničí. Našim prvoradým záujmom skutočne bude, aby sme nedovolili premiestňovanie sektorov alebo priemyselných odvetví mimo Európskej únie, nielen preto, že tým stratíme pracovné miesta a vytvoríme tým problémy zamestnanosti, ale aj preto, že nechceme pokračovať v emisiách a znečisťovaní v krajinách, ktoré nemajú také obmedzenia oxidov uhlíka, aké máme my.

Mali by sme byť preto veľmi opatrní a mali by sme všetku našu pozornosť upriamiť na to, aby sme nedovolili vzniku tohto fenoménu. Samozrejme, keď poučujeme o tom, že hlavný spôsob, akým môžu rozvojové krajiny bojovať proti klimatickej zmene, je zvýšenie energetickej účinnosti, musíme byť veľmi opatrní v tom, čo im vyvážame.

Pokiaľ ide o pozíciu Svetovej obchodnej organizácie týkajúcej sa taríf za oxid uhličitý, nepoznáme ich pozíciu, pretože táto otázka nebola položená , ale po prešetrení v rámci Európskej únie sa domnievame, že tam nie je žiadny problém, lebo to, o čo sme sa pokúsili zahrnutím do systému obchodovania s emisiami, ktorý sa trochu líši od daní na hraniciach, bolo vyrovnávať situáciu. Neuprednostňujeme naše priemyselné odvetvia, staviame ich do rovnakej polohy akú majú podobné priemyselné odvetvia a sektory, ktoré vyrábajú v krajinách, ktoré nemajú žiadne obmedzenia emisií oxidu uhličitého.

Mimochodom v Spojených štátoch prebieha rovnaká diskusia, pretože v Liebermann-Warnerovom zákone na zavedenie systému obchodovania s emisiami majú rovnaké ustanovenie. Táto diskusia prebiehala aj v Spojených štátoch, lebo sa tiež domnievajú, že je to zlučiteľné s pravidlami Svetovej obchodnej organizácie.

Druhá časť

  Predsedajúca − otázka č. 35, ktorú predkladá Colm Burke (H-0092/08)

Predmet: Medzikultúrny dialóg v EÚ

V tomto roku medzikultúrneho dialógu v EÚ Komisia plánuje veľa podujatí. Dôraz by sa mal klásť na zapojenie mladých ľudí do tohtoročných podujatí, aby mohli čerpať z bohatej kultúrnej rôznorodosti v EÚ.

O akých osobitných opatreniach uvažuje Komisia s cieľom zapojiť mladých ľudí do Európskeho roku medzikultúrneho dialógu?

  Ján Figeľ, člen Komisie − (SK) Ďakujem vám, pani predsedajúca, a ďakujem aj pánovi Burkeovi za túto otázku.

Chcel by som povedať, ambíciou tohto roku, ktorý je Európskym rokom medzikultúrneho dialógu, je podporiť dialóg medzi kultúrami ako proces, prostredníctvom ktorého môže každý, kto žije v Európskej únii, rozšíriť svoje možnosti v širšej miere a otvorenejšie sa zapájať do svojho každodenného života s komplexným kultúrnym prostredím. Zameriava sa predovšetkým na zvyšovanie uvedomenia, najmä mladých ľudí a na ich vzdelávanie v aktívnom európskom občianstve, ktoré je otvorené svetu, uznáva kultúrnu rôznorodosť a je založené na spoločných hodnotách. V tejto súvislosti sú mládež a vzdelanie dve kľúčové oblasti dialógu spolu s takými oblasťami, ako je migrácia, národnostné menšiny, viacjazyčnosť, zamestnanosť, ako aj médiá, náboženstvo, umenie a kultúra.

EÚ spolufinancuje sedem vlajkových projektov na európskej úrovni, ktoré sú zamerané na mladých ľudí a podporu kultúrneho dialógu medzi nimi prostredníctvom spoločných umeleckých projektov, rozprávania príbehov, mediálnych projektov, mediálnych kampaní, mestskej kultúry, výmen medzi znevýhodnenými oblasťami alebo spoločnosťami a rozvíjania dialógu o umení, prisťahovalcoch, prisťahovalectve a podobných témach.

Tento rok EÚ spolufinancuje aj jeden projekt pre každý členský štát alebo v každom členskom štáte. Hlavný dôraz sa opäť kladie na mládež a vzdelanie. Sme tiež v stálom kontakte so skupinou, ktorá riadi platformu občianskej spoločnosti pre medzikultúrny dialóg, do ktorej napríklad patria zástupcovia Európskeho mládežníckeho fóra a EFIL, Európskej federácie pre medzikultúrne vzdelávanie.

Na záver, kampaň určená na uvedomenie si významu tohto roka a kultúrneho dialógu zahŕňa širokú škálu činností zameraných na mládež a založenú na návrhoch občianskych združení a iniciatív EÚ. Všetky príslušné informácie sú samozrejme k dispozícii na Internete, na adrese http://www.interculturaldialog2008EU"

Celý proces je založený najmä na partnerstvách, ktoré podporujú dialóg a pomáhajú zdôrazniť kvalitné projekty a skúsenosti. Som presvedčený, že to posilní proces: kultúrny dialóg ako proces, skôr než ako jednorazové podujatie.

  Colm Burke (PPE-DE) – Ďakujem vám, pán komisár, za vašu veľmi podrobnú odpoveď a vítam vývoje, o ktorých ste hovorili. Viem, že vy, ako komisár, aj Komisia veľmi usilovne pracujete na tomto programe.

V súvislosti s jednotlivými vládami 27 členských krajín, o aký program ste ich požiadali, aby zapojili na podporu toho, čo robí Komisia? Inými slovami, zatiaľ čo je dobré, že predkladáme sedem vlajkových projektov, budú aj všetky jednotlivé vlády predkladať vlastný vlajkový projekt v rámci svojich jednotlivých krajín?

  Ján Figeľ, člen Komisie − Povedal som, že ide o spoločnú vec, spoločné úsilie, a na európskej aj národnej úrovni je veľa dobrých nápadov a iniciatív plus mnohé ďalšie sú na regionálnej a komunálnej úrovni. Som veľmi rád, že aj na medzinárodnej úrovni je tento druh prejavu hlbokého záujmu o príležitosti a o hľadanie príležitostí na podporu medzikultúrneho prístupu namiesto „mnohonárodnostých” pripomienok a nárekov. Myslím si, že to potrebujeme.

Nemám v úmysle nahlas prečítať samotné projekty; sú dosť inšpiratívne – najmä tie na úrovni EÚ - pretože boli vybraté z mnohých projektov na úrovni EÚ a veľmi sa líšia od oprojektov na národnej úrovni členských štátov. V skutočnosti máme 28 projektov, pretože v Belgicku sú dve hlavné spoločenstvá a podpora.

Domnievame sa, že členské štáty, ktoré zapájajú mladú generáciu, ktoré sú naozaj otvorené budúcnosti, sú pravdepodobne najlepšie príklady toho, ako je možné využiť príležitosti na život v rozmanitosti, ako aj na podporu jednoty. Projekt ako Diversidad, ktorý uskutočňuje Európsky hudobný úrad. Vidíme tu kombináciu veľmi obľúbených činností: hudby, hudobnej interpretácie, počúvanie hudby, učenia prostredníctvom hudby a dialógu s mestskou kultúrou. Medzinárodná nadácia Yehudi Menuhina Ton monde est le mien (Tvoj svet je môj) je niečo, čo vyjadruje, že na to, aby sme porozumeli chopili sebe, potrebujeme iných; A Unique Brussels (Jedinečný Brusel), je sieť kultúrnych inštitúcií EÚ; Alter Ego je príspevok medzikultúrneho dialógu, medzikultúrneho porozumenie a vyjadrenie európskeho občianstva mladými ľuďmi prostredníctvom spoločných umeleckých projektov, ktoré im umožnia presiahnuť ich bežné spoločenské kruhy.

Jeden projekt zapája Európska kultúrna nadácia – Stranger (Cudzinec). Je o mladých ľuďoch vyjadrujúcich seba samých a vytvárajúcich platformu, na ktorej môžu spájať svoje skúsenosti so širšími európskymi súvislosťami.

V neposlednom rade sa domnievam, že je veľmi dôležité, sa Parlament zapojil podľa možnosti čo najviac, individuálne, alebo kolektívne. Existuje veľa príležitostí – podujatí v Bruseli, napríklad – na rozličné témy týkajúce sa medzikultúrneho dialógu. My ako Komisia pozveme Výbor pre kultúru ako orgán (to znamená aj členov) na všetky podujatia, na ktorých sa zúčastňujeme alebo na organizovaní ktorých sa podieľame. V novembri budeme mať napríklad Týždeň európskej mládeže a myslím si, že by mali prísť. Niektoré podujatia by mali sa mali organizovať v priestoroch Parlamentu v Bruseli s účasťou poslancov štátov a, samozrejme, mladých ľudí zo všetkých krajín vrátane štátov, ktoré nie sú členmi EÚ.

Je veľa príležitostí, na ktorých môžete vystúpiť a najmä dať príklad a ukázať svoju odhodlanosť. Som presvedčený, že by to nemal byť len príbeh na jeden rok. Musí to byť dlhodobý cieľ a proces, v ktorom sa učíme, na ktorom sa zúčastňujeme a dozrievame s cieľom zabezpečiť lepšie storočie, ako bolo 20. storočie, ktoré bolo plnené delenia, konfliktov a ideológií proti ľudskej dôstojnosti. Preto si myslím, že existuje silný podnet pre vaše zapojenie.

  Avril Doyle (PPE-DE). – Len by ma zaujímalo, či Komisia v celej tej oblasti medzikultúrneho dialógu a zapojenia mladých ľudí zobrala do úvahy vynikajúcu prácu, ktorá sa v tejto oblasti vykonala na severe Írska: na severe, medzi dvomi rozdielnymi spoločenstvami, medzi ktorými boli tak dlho spory a na cezhraničnej úrovni. Myslím si, že je to niečo osobitné, z čoho treba čerpať a chcem sa opýtať, či to Komisia zobrala do úvahy a ak nie, či to môže urobiť.

  Marian Harkin (ALDE). – Budem veľmi stručná. Chcem sa len opýtať pána komisára, či sa navrhlo veľa opatrení v oblasti dobrovoľnej činnosti.

Toto je určite ideálna príležitosť pre ľudí z rôznych prostredí, aby spolupracovali podľa výberu, najmä, povedzme, v oblasti dobrovoľnej mládežníckej činnosti s programami, ktoré by sa navrhli tak, aby sa zabezpečilo, že sa zapoja ľudia, ktorí sa bežne nezapájajú do dobrovoľnej činnosti, pretože do dobrovoľnej činnosti býva zvyčajne zapojená biela, stredná trieda, ako aj do oblasti medzigeneračnej dobrovoľnej činnosti. Existujú nejaké opatrenia v týchto oblastiach na podporu medzikultúneho dialógu?

  Ján Figeľ, člen Komisie . − Pani predsedajúca, pokiaľ ide o Severné Írsko, chcel by som v prvom rade vyjadriť svoje blahoželanie v súvislosti s novou atmosférou a opísal by som ako veľmi pozitívne očakávania postupného úprimného zmierovania a oddanosti spoločným hodnotám. Plánujem tam dokonca ísť, čo môže byť najlepšia odpoveď. Myslím si, že väčšie zapojenie študentov, učiteľov a profesorov zo Severného Írska do výmenných programov EÚ, ako aj do spolupráce v rámci programu ERASMUS by tiež pomohli zblížiť väčšie európske spoločenstvo a európskych obyvateľov. Preto plánujem návštevu do tejto časti Európskej únie.

Po druhé, čo sa týka dobrovoľnej činnosti, je to veľmi dôležitá téma, pretože dobrovoľná činnosť je vyjadrením solidarity, humanity a spoločenstva. Na druhej strane je to aj neformálny vzdelávací alebo výchovný proces. Potrebujeme ho pre zvýšenie zamestnanosti, získanie nových skúseností, nových vedomostí a sociálnych zručností, ako aj na podporu občianstva a hodnôt, ktoré nás spájajú. Robíme viac, než sme robili predtým. Napríklad, v novom programe Mládež v akcii (Youth in Action) je v európskej dobrovoľnej službe oveľa väčší objem peňažných prostriedkov a pripisuje sa jej väčší význam. Dobrovoľná činnosť je teraz otvorenejšia medzinárodnej angažovanosti. Máme vyššie počty a to si myslím je jedna z odpovedí.

Tento rok by sme chceli prísť s novou iniciatívou týkajúcou sa dobrovoľnej činnosti, v ktorej by sa mohlo získať viac uznania a v ktorej by sa mohli vytvoriť lepšie podmienky. Samozrejme, spoluúčasť členských štátov je potrebná a som šťastný, že najmä Francúzsko sa chce zaoberať dobrovoľnou činnosťou ako témou – dobrovoľná činnosť a mladí ľudia. Dnes dopoludnia som sa stretol s ministrom zodpovedným za zdravotníctvo, mládež a športovú politiku a dohodli sme sa o niektorých prioritách.. Toto je jedna z troch priorít pre oblasť mládeže počas francúzskeho predsedníctva, takže sa posunieme o niekoľko krokov dopredu.

  Predsedajúca. − Ďalšia otázka na zozname bola od pán Higginsa. Ospravedlňujem sa, že otázku nemôžem prijať, pretože nie je v snemovni. Viem, že by ste chceli spolupracovať. Bohužiaľ, výmena neboli sme predtým informovaní o výmene a preto, podľa našich pravidiel. ju nemôžem prijať. Veľmi sa ospravedlňujem, že ju nemôžem prijať a musím uprednostniť tých poslancov, ktorí sú prítomní v snemovni.

  Predsedajúca − Otázka č. 37, ktorú predkladá Bernd Posselt (H-0100/08)

Predmet: Nemecko-česko-rakúska kultúrna spolupráca

Ktoré trojstranné alebo dvojstranné projekty cezhraničnej spolupráce podporovala Komisia medzi Českou republikou, Nemeckom a Rakúskom za posledné roky a vidí nejaké možnosti pomoci týmto projektom vo výraznej miere v roku 2008?

  Ján Figeľ, člen Komisie. − (SK) Pani predsedajúca, dovoľte mi poďakovať pánovi Berndovi Posseltovi za jeho otázku. Chcel by som pripomenúť, že za kultúru a jej financovanie na národnej úrovni sú zodpovedné členské štáty. Je to princíp subsidiarity, ktorý uznávame a ktorý si vysoko ceníme. Úlohou Európskej únie je podporovať a dopĺňať činnosti, ktoré sa vykonávajú v členských štátoch, a nie preberať za ne zodpovednosť.

Po druhé, je dôležité pripomenúť, že Kultúrny program (2007 až 2013) podporuje medzikultúrny dialóg, nadnárodnú mobilitu kultúrnych aktérov a pracovníkov, kultúrne a umelecké výrobky. Do týchto projektov musia byť zapojení aspoň traja kultúrni operátori v troch rôznych krajinách: toto dáva čiastočnú odpoveď na otázku pána Bernda Posselta. Spolupráca medzi operátormi z Českej republiky, Rakúska a Nemecka. môže byť preto podporená, ak títo partneri boli na výzvu Európskej komisie vybratí na základe kvality projektov.

Pokiaľ ide o konkrétne projekty týcht troch členských štátov, ktoré boli financované minulý rok, chcel by som poukázať na to, že Kultúrny program (2007 až 2013) sa spustil a beží len niečo viac ako rok. Budeme musieť trochu počkať, aby sme zistili typy projektov, ktoré boli financované v priebehu tohto krátkeho časového obdobia. Skrátka, výsledky týkajúce sa minuloročných projektov zatiaľ nie sú k dispozícii. Ak sa však pozrieme na obdobie od roku 2000 do roku 2006, podpora bola poskytnutá 116 projektom spolupráce a 39 projektov bolo spolufinancovaných v týchto rokoch, ktoré zahŕňali dvojstrannú alebo trojstrannú spoluprácu medzi Rakúskom, Nemeckom a Českou republikou. T týchto projektov bolo 28 financovaných z rozpočtu na projekty roku 2006: táto skutočnosť pripravila cestu činnostiam v minulom roku (2007).

Úplný zoznam všetkých schválených a financovaných projektov je uverejnený na webovej stránke Európskej komisie. Domnievam sa, že toto je vyčerpávajúca odpoveď k tejto záležitosti.

  Bernd Posselt (PPE-DE). – (DE) Veľakrát vám ďakujem, pán komisár, za vašu odpoveď. Pred malou chvíľou ste podrobne hovorili o podujatiach v Bruseli. Podujatia v regióne sú však tiež veľmi dôležité, mám preto dve doplňujúce otázky.

Po prvé, hovorili ste o dvojstranných programoch. Sú možné len nemecko-české programy alebo by tu mali byť zapojené tri krajiny? Spolu s Rakúskom by to mohlo byť napríklad Slovensko alebo Poľsko.

Druhá doplňujúca otázka: Zahrňuje to aj regióny EÚ?

  Ján Figeľ, člen Komisie . − (SK) Ako som povedal predtým, podľa nového Kultúrneho programu musia byť do krátkodobých jednoročných programov musia byť zapojení traja partneri z troch krajín; viac partnerov je potrebných pre programy, ktoré bežia niekoľko rokov. Rozsah alebo množstvo týchto činností sa takto prispôsobia rozšírenej Európskej únii.

Z malého rozpočtu nemôžeme dopĺňať alebo nahrádzať to, čo skutočne potrebuje väčšiu podporu od národných vlád alebo regionálnych orgánov vo veľkých federálnych štátoch. Pokiaľ ide o to, čo som povedal o dvojstranných vzťahoch, dve z troch krajín, ktoré uviedol pán Bernd Posselt vo svojej otázke, boli v určitých prípadoch spárované s ďalšou krajinou, ale otázka účasti bola tým čiastočne zodpovedaná.

Znovu chcem ubezpečiť nielen pána Posselta ale aj možných partnerov na to, že spolupráca medzi napríklad regiónmi alebo regiónmi EÚ, medzi mestami ako aj kultúrnymi operátormi je dnes vo všeobecnosti možná a podporovaná nielen Kultúrnym programom (2007 až 2013), ale aj na programom Európa pre občanov 2007 – 2013. Tento program podporuje zapojenie občianskej spoločnosti a jej právneho základu, čo, je okrem iného, uvedené v článku 151 Zmluvy o ES, podpora občianstva definovaného v kultúrnych podmienkach alebo s kultúrnym rozmerom. Dnes existujú tisíce príkladov stabilizovaných partnerstiev medzi spolupracujúcim miestnymi orgánmi, mimovládnymi organizáciami alebo rôznymi združeniami založenými na dialógu medzi ľuďmi v občianskej spoločnosti.

Po tretie, rád by som doplnil, že štrukturálne fondy sú ešte väčším zdrojom podpory na všeobecnú propagáciu kultúrnych aspektov a kultúrneho dedičstva a spolupráce medzi krajinami na ochranu a rozšírenie ich kultúrneho dedičstva. Chcel by som vyzvať ministrov alebo partnerov aby si v rozpravách o kultúre nezabúdali na to, že Európu viac charakterizuje kultúra než obchod alebo zemepis. Preto investície do kultúry pomáhajú zvýšiť náš potenciál, posilniť európsku identitu a viac zatraktívniť Európanov. Malo by sa to uskutočňovať na miestnej úrovni, kde žijú ľudia. Nie je to len o Bruseli a iných hlavných mestách: týka sa to našich regiónov, miest a obcí.

  Justas Vincas Paleckis (PSE). – (LT) Mám jednu otázku, pán komisár. Ako ste povedali, len samotné členské štáty by mali implementovať kultúrnu politiku. Brusel v tom nemôže nič urobiť. Novopristúpené krajiny, konkrétne umelci a ľudia, ktorí sa zaoberajú kultúrnymi činnosťami, sa však za posledných 11 až 15 rokov cítia zanedbávaní.

Čo robí Komisia, alebo čo je pripravená urobiť, aby sa podelila o pozitívne skúsenosti týkajúce sa toho, ako sú podporovaní umelci v novopristúpených krajinách, ako aj o nové myšlienky a projekty v súvislosti s týmto? Mohli by ste, prosím vás, uviesť nejaké príklady?

  Reinhard Rack (PPE-DE). – (DE) Vo vzťahoch medzi Českou republikou, Nemeckom a Rakúskom existujú aj mnohé historické napätia. Existujú nejaké špecifické programy alebo Komisia skôr plánuje sústrediť svoje hlavné úsilie v týchto programoch s cieľom zapojiť napríklad združenia pre vysídlených ľudí do týchto európskych programov práce, ktoré by z toho hľadiska boli veľmi dôležité pre všeobecnejšie porozumenie?

  Ján Figeľ, člen Komisie − (SK) Ďakujem za doplňujúce otázky. Sú dôkazom toho, že kultúra, identita a spomienky sú rovnako dôležité, ako je dôležité dívať sa dopredu a rozvíjať kultúru. My tieto hľadiská podporujeme. Musím znovu zopakovať, že subsidiarita je o zodpovednosti, a nie o vytváraní alibi pre nás, aby sme mohli povedať, že nespolupracujeme preto, lebo vec je v kompetencii členského štátu. Komisia naozaj vyvíja všetko úsilie na to, aby vytvorila najlepšie možné prostredie pre kultúrny dialóg, výmenu a spoluprácu a som presvedčený, že ovocie tohto úsilia je dosť zreteľné.

Už skôr som spomenul Kultúrny program (2007 až 2013). Porovnajme číselné údaje: sedem rokov v minulosti sedem rokov teraz. Jeden veľmi dôležitý príklad je skutočnosť, že európsky program pre kultúru sa v globalizujúcom svete presadil a bol po prvý krát schválený minulý rok, nielen k spokojnosti Komisie, ale aj k spokojnosti EÚ ako celku. Návrhy boli predložené v máji a členské štáty ich schválili v novembri. Po druhé, podarilo sa dohodnúť, že ak sa ide o kultúru, programu pre kultúru, budeme používať novú metódu spolupráce, otvorenú metódu spolupráce. Predtým by väčšina z vás povedala, že by to bolo nepravdepodobné, pretože by sme neboli schopní dosiahnuť dohodu pre rozdielne názory.

Kľúčovou otázkou je však podstata: dôležité je zabezpečiť, aby sa spolupráca zamerala na praktické kultúrne potreby v širšom zmysle, na potreby kultúrnych a umeleckých sektorov, jednoducho na rozvíjanie kultúry. Lisabonská rada vlani na jar dosiahla niečo dôležité: kultúrne sektory alebo, takzvaný, kultúrny priemysel sa po prvýkrát spomenul v Lisabonskej stratégii, ktorému bola zverená úloha významne prispieť k hospodárskemu rastu a zamestnanosti. Pomáha to prekonať klasické rozdelenie, že kultúra stojí peniaze a obchod peniaze prináša. Kultúra kráča ruka v ruke s hodnotami s rozširujúcimi sa rozmermi trvalo udržateľného hospodárskeho rozvoja. Z nedostatku kultúry vyplývajú obchodné problémy, ako aj politické a iné problémy. Mám tým na mysli, že kultúra by sa mala vnímať ako dôležitý aktér a mala by sa podporovať rôznymi spôsobmi tak, aby prosperovala. Som preto rád, že dokonca aj v Komisii dosahujeme väčší úspech s týmto horizontálnym prístupom, a to aj vďaka minuloročnému rozhodnutiu.

Nechcem, aby bola moja odpoveď príliš dlhá. Nové členské štáty prispievajú prostredníctvom svojej kultúry, svojho rozsiahleho dedičstva, svojich čerstvých spomienok na rozdelenú Európu alebo na minulosť, ktorá bola oveľa dramatickejšia v druhej polovici 20. storočia. Mnohými spôsobmi sa však môžu učiť od starších (tradičných) členských štátov, ktoré, napríklad, majú oveľa dynamickejšie metódy financovania kultúry, rozvoja kultúrneho vzdelávania a zaoberajú sa mnohými otázkami, ktoré by sa mali podporovať aj v nových členských štátoch. Politiky a vlády sa nemôžu správať ku kultúre ako k zostatkovému problému: „ak zostanú peniaze, samozrejme, že niečo dáme aj do kultúrneho sektora, ale nie je to priorita ani kľúčová téma”.

Po druhé by som chcel odpovedať na to, čo povedal pán Reinhard Rack o bremene minulosti. Trochu som sa dotkol otázky pamäte už skôr: zohráva dôležitú úlohu v v otázkach identity; učí nás neopakovať tragédie minulosti. V mojej odpovedi pánovi Berndovi Posseltovi som sa odvolal na program Európa pre občanov 2007- 2013. Tento program umožní Európskej únii v priebehu siedmich rokov spolufinancovať projekty zamerané na zachovanie živých spomienok z obdobia diktátorstva, ako aj na obete nacizmu and stalinizmu. Domnievam sa, že je to veľmi dôležitá výzva, pretože nám pomáha uvedomiť si, že všetko, čo máme, – slobodu, demokraciu a zjednotenú Európu – sa nestalo náhodou alebo štandardne a že stále existuje určité pokušenie, menšie alebo väčšie, smerovať k totalite a forme zjednodušovania. Nezabúdajme na to, že v každej generácii musíme rozvíjať hodnoty: technológie a budovy sa ľahko prekonajú, ale hodnoty sa musia vštepovať do mysle a srdca každého už od detstva.

Chcel by som vás preto vyzvať, aby ste tieto nástroje využili na kultúrnu alebo spoločenskú spoluprácu, aby ste ich využili na zachovanie našich spomienok, pre dobro našich sŕdc a našich myslí. Podľa môjho názoru je to presne úloha pre tých, ktorí zažili tieto časy a ktorí si pamätajú udalosti, pre tých, ktorí pochádzajú z krajín, ktoré boli v určitej šedej zóny alebo za železnou oponou. V každom prípade dnešná Únia by mala poskytnúť priestor na pripomínanie si a rozvíjanie Spoločenstva.

  Predsedajúca. − Z dôvodu časového obmedzenia teraz pristúpime k otázkam pre komisára pána Mandelsona. Odpovede na otázky 38 až 40 budú preto písomné.

  Jim Higgins (PPE-DE). – Rozprava o Lamfalussyho procese nám umožnila venovať otázkam v obmedzenom čase 30 minút. Z toho dôvodu som tu nemohol byť. Pochopil som, že otázky začali o 18.00 hod. že pre prvého komisára bolo 30 minút a potom že budem ako druhý v poradí dávať otázku ďalšiemu komisárovi.

Postupy v tejto snemovni sú absolútne nenormálne. Mal by to byť vzor organizácie. Typ organizácie a typ postupov, ktorý u máme, by nepripustili ani v najneorganizovanejšej mestskej alebo miestnej rade v celej Európskej únii. Je to absolútne nenormálne.

Čas vyhradený na otázky by mal byť neporušiteľný a nemalo by vôbec dochádzať k žiadnemu predlžovaniu. Diskriminuje to tých poslancov, ktorí dávajú otázky v primeranom predstihu a neexistuje pre to žiadne ospravedlnenie.

  Predsedajúca − Upozornila som na začiatku otázok vo vyhradenom čase, že máme meškanie a že je to mimoriadne nešťastná situácia. Vynasnažím sa zistiť, či to bolo spôsobené tým, že sme mali predtým toľko rozpráv, ktoré zapríčinili toto oneskorenie. Zodpovednosť za otázky vo vyhradenom čase beriem naozaj vážne.

Čo sa týka vašej vlastnej otázky, poznamenala som pred chvíľou, že v tejto snemovni sú ďalší poslanci, ktorí trpezlivo čakali na zodpovedanie svojich otázok a neodišli kvôli iným povinnostiam. Uvedomujem si, že všetci máme veľmi nabitý kalendár aj program, ale práve preto som prísne dodržala pravidlá a uprednostnila tých poslancov, ktorí zostali v snemovni. Je mi ľúto, ale pravidlá sú celkom jasné.

  Predsedajúca. − Otázka č. 41, ktorú predkladá Georgios Papastamkos (H-0076/08)

Predmet: Vyriešenie sporu medzi EÚ a USA týkajúceho sa geneticky modifikovaných organizmov (GMO) vo Svetovej obchodnej organizácii (WTO)

11. januára 2008 uplynula primeraná doba (RPT) na súlad EÚ s postupom orgánu WTO na urovnávanie sporov, ktorý sa týka opatrení na poverenie/oprávnenie a predaj geneticky modifikovaných organizmov (GMO). Podľa vyhlásení americkej vlády sa USA dohodli s EÚ na dočasnom pozastavení uplatňovania postupu obchodných sankcií s cieľom poskytnúť EÚ príležitosť preukázať významný pokrok v schvaľovaní biotechnologických.' výrobkov. Spojené štáty vyjadrili aj svoju nespokojnosť so zámerom francúzskej vlády uviesť do účinnosti ochranné ustanovenie s cieľom zakázať kultiváciu rôznych odrôd kukurice, ako to už urobili iné členské štáty.

Aké je východisko Komisie pre rokovania s cieľom dosiahnuť „priateľské” vyriešenie tejto záležitosti a zabrániť odvetným opatreniam voči EÚ, pri čom zároveň umožniť dodržiavanie prísneho regulačného rámca vo vzťahu ku geneticky modifikovaným organizmom (GMO)?

  Peter Mandelson, člen Komisie − Vyriešenie sporu, ktorý uviedol ctený pán poslanec, by sa uľahčilo, ak by EÚ dokázala navrhovateľovi, že jej regulačný postup bol uspokojivý a viedol k schváleniam bez zbytočného odkladu vždy, keď sa nezistili riziká ohrozenia zdravia alebo životného prostredia, alebo keď sa tieto riziká dali zvládnuť.

Okrem toho by sa malo nájsť riešenie, pokiaľ ide o vnútroštátne ochranné opatrenia, ktoré podliehajú postupom (konaniam) WTO, o ktorých sa zistilo, že nie sú vedecky podložené, a preto nie sú zlučiteľné s pravidlami WTO.

V obidvoch prípadoch sa Komisia musí spoliehať na spoluprácu členských štátov. Záväzky, ktoré pre nás vyplývajú, sú preto jasné a nemôžeme sa vyhnúť zodpovednostiam.

Spojené štáty medzitým súhlasili s tým, že nepristúpia k okamžitým odvetným sankciám. Na základe zistení skupiny pre posúdenie zhody o tom, že Európska únia nedodržala uplatňovanie rozhodnutí poroty WTO, by sa však mohli začať príslušné konania. Účinné fungovanie regulačného systému Európskej únie nie je len v záujme navrhovateľov ETO, ale aj samotnej Európskej únie.

Väčšina súčasných zdrojov potravy pre zvieratá sú krajiny, ktoré vyvíjajú biotechnologické výrobky. Preto je potrebné naše urýchlené schválenie bezpečných GMO výrobkov na účely potravy, aby sa v EÚ zabezpečila konkurencieschopnosť odvetvia hospodárskych zvierat. V EÚ napríklad odvetvie ošípaných čelí rastúcim ťažkostiam v získavaní potravín za primerané ceny, pričom ceny bravčového mäsa klesajú. Inými slovami, čím dlhšie budeme odkladať naše schválenia, tým väčšie bude riziko pre farmárke potreby v Európe.

  Georgios Papastamkos (PPE-DE). – (EL) Pani predsedajúca, pán komisár, v prípade obchodnej vojny medzi EÚ a Spojenými štátmi z dôvodu geneticky modifikovaných organizmov, o akej výške možných sankcií sa uvažuje a ako sa budú uplatňovať?

  Peter Mandelson, člen Komisie − Výšku odvetného opatrenia by určila realizačná skupina WTO. Ale možné odvetné opatrenia by mohlo byť veľmi vysoké. V skutočnosti by mohlo ísť o stovky miliónov dolárov. Mohlo by sa uplatňovať na výrobky EÚ pochádzajúce z rôznych členských štátov, nielen z tých, ktoré prijali vnútroštátne ochranné opatrenia voči GMO.

Takže by tieto zodpovedné členské štáty nielen vystavovali svojich producentov a vývozcov riziku odvetných opatrení. Svojimi opatreniami by okrem svojich vlastných vývozcov ohrozovali aj vývozcov mnohých členských štátov.

Dúfam, že pri preskúmaní postupov, ktorý prijímajú, zoberú do úvahy aj tieto dôsledky.

  Mairead McGuinness (PPE-DE). – Mal by som poďakovať komisárovi za jeho jasné vysvetlenie, pretože toto je obrovský problém pre odvetvie potravy pre zvieratá. Ale vidí, tak ako vidím ja, rastúcu neochotu medzi spotrebiteľmi pripustiť realitu potravinového trhu v EÚ? Veľmi účinným spôsobom uvádza otázky vplyvu na konkurencieschopnosť nášho sektoru hydinového mäsa a bravčového mäsa. Možno v neskoršej etape môžeme diskutovať viac o pravidlách WTO v mimoobchodných vzťahoch a o rokovaniach týkajúcich sa všeobecne konkurencieschopnosti poľnohospodárstva, ktoré v súčasnosti prebiehajú.

  Peter Mandelson, člen Komisie.− Domnievam sa, že sa dívame na veľké množstvo nesprávnych informácií, skreslených skutočnosti a panikárenia, ktoré ovplyvňuje niektoré časti verejnej mienky. Myslím si, že keby sa verejnosti poskytol reprezentatívnejší rámec informačných zdrojov a objektívnejšie informácie a keby sa zohľadnili následky a dôsledky niektorých prijatých opatrení, potom by dosť pravdepodobne prišli k iným záverom. .

Spotrebitelia by samozrejme mali vedieť, čo konzumujú. Spotrebitelia by tiež mali maž možnosť výberu medzi genericky modifikovanými organizmami a tými, ktoré nie sú geneticky modifikované. V súčasnosti im túto možnosť výberu upierajú predsudky proti geneticky modifikovaným organizmom.

  Predsedajúca − Otázka č. 42, ktorú predkladá Bart Staes (H-0079/08)

Predmet: Hĺbkové hodnotenie dohôd o hospodárskom partnerstve (EPA)

Vlády štátov AKT, ktoré sa dohodli na liberalizácii obchodu s tovarom nemajú dostatočnú rokovaciu právomoc týkajúcu sa záležitostí ich skutočného záujmu. Zatiaľ čo musia robiť veľké ústupky v dohodách EPA, Európa nevstupuje do žiadnych záväzkov týkajúcich sa dôležitých otázok, ako je zdokonalenie pravidiel o pôvode, poskytovanie subvencií alebo rozširovanie rozvojovej pomoci.

Súhlasí Komisia s tým, že tieto krajiny by mali mať viac času na to, aby dosiahli k riadne dohodnutým dohody o hospodárskom partnerstve, že by mali mať lepšiu podporu v propagácii svojej rokovacej schopnosti a že je preto potrebné hĺbkové hodnotenie a preskúmanie existujúcich dohôd, ktoré sú ešte ďaleko od toho, aby boli „rozvojových nástrojov”!

Otázka č. 43, ktorú predkladá Thijs Berman (H-0080/08)

Predmet: Dohody o hospodárskom partnerstve

Uplynutím termínu 1. januáry 2008 týkajúceho sa dohôd o hospodárskom partnerstve s krajinami AKT vyvolalao v týchto krajinách značnú neistotu. Dohody uzavreté o oslobodení pre vývozy, ochranných doložkách, zdokonalených pravidiel o pôvode, posyktovaní subvencií, alebo rozšírení rozvojovej pomoci sú často neprimerané a preto majú v dotknutých krajinách malú podporu. Je Komisia priparavená uskutočniť hĺbkové hodnotenie existujúcich dohôd? Aké ossobitné opatrenia príjme v tejto oblasti a v rámci akého rámca?

Otázka č. 44, ktorú predkladá Claude Moraes (H-0085/08)

Predmet: Meranie vplyvu dohôd o hospodárskom partnerstve

Komisia sa nedávno dohodla na úplnej dohode o hospodárskom partnerstve (EPA) s Karibskou oblasťou, ako aj na rade predbežných dohôd, čo pravdepodobne vedie k úplným dohodám o hospodárskom partnerstve s ostatnými krajinami alebo regiónmi. Pokrok, ktorý sa zatiaľ dosiahol, bol veľmi jasne prezentovaný tento rok v januári Výboru pre rozvoj Európskeho parlamentu a oceňujeme náročnú prácu, ktorou do procesu prispel pán komisár.

Poukázali ste však aj na úlohy, ktoré sú pred nami. Okrem iného ste uviedli, že je dôležité, aby sa našli spôsoby monitorovania implementácie a vplyvov nových dohôd..

Má Komisia v tejto chvíli nejaké približné odhady pozitívneho vplyvu posledných dohôd na príjmy afrických farmárov ako ja na konečné ceny európskych spotrebiteľov? Ako plánuje Komisie postupovať pri vypracovaní techník na monitorovanie a meranie ich zavedenia a vplyvu?

Otázka č. 45, ktorú predkladá David Martin (H-0122/08)

Predmet: Dohody o hospodárskom partnerstve

Môže Komisia poskytnúť najnovšie informácie o EPA?

Otázka č. 46, ktorú predkladá Sarah Ludford (H-0124/08)

Predmet: Dohody o hospodárskom partnerstve

Prečo sa vám nepodarilo presvedčiť kritikov o tom, že dohody o hospodárskom partnerstve sú spravodlivé pre rozvojové krajiny?

Otázka č. 47, ktorú predkladá Hélène Goudin (H-0153/08)

Predmet: Partnerské dohody s rozvojovými krajinami

Väčšina krajín AKT podpísala dohody o hospodárskom partnerstve s EÚ. Celý rad dobrovoľných organizácií sa nedomnieva, že dohody dosiahnu stanovené ciele, t.j. podporu hospodárskeho rozvoja v zmluvných krajinách. Hovorca Komisie uviedol, že dohody EPA by sa mohli v budúcnosti predložiť v rozprave a mohli by sa tak znovu prerokovať. Na druhej strane sa komisár pre obchod odstúpil od možnosti znovu rokovať o existujúcich dohodách.

Môže Komisia vyjasniť situáciu v tejto veci? Budú môcť rozvojové krajiny, ktoré podpísali partnerské dohody s EÚ, znovu o nich rokovať??

  Peter Mandelson, člen Komisie − Veci sa pohli dopredu od aktualizácie, ktorú Komisia uskutočnila v januári tohto roku. Právne texty pre dohodu o hospodárskom partnerstve s Karibskou oblasťou boli spoločne skontrolované a teraz začíname proces, ktorý vedie k podpisu a ratifikácii. V ostatných oblastiach pripravujeme podpísanie predbežných dohôd a uvažujeme o tom, ako ich nahradiť úplnými dohodami o hospodárskom partnerstve.

Práve som sa vrátil z cesty po južnej a východnej Afrike, navštívil som Lesotho, Južnú Afriku, Botswanu a Zambiu. Mal som stretnutia na úrovni ministrov s juhoafrickými regiónmi SADC a ESA a zúčastnil som sa na mnohých rokovaniach s pánom prezidentom Mbekim, ktoré sa mimochodom týkali práve dohôd EPA aj DDA. Zúčastnil som sa na všetkých stretnutiach s ESA aj SADC, na ktorých sa regióny zaviazali pokračovať v rokovaniach ďalej, neohliadať sa späť, nerozoberať do podrobností, čo sa dosiahlo so všetkými katastrofálnymi následkami, ktoré by to malo na bezpečnosť obchodu. Premietlo a to do spoločných vyhlásení, v ktorých sme sa spoločne a jasne zaviazali, že do konca tohto roku odsúhlasíme úplné dohody o hospodárskom partnerstve.

V posledných dňoch sme mali aj oficiálne stretnutia so Strednou a Západnou Afrikou. Stredná Afrika chce mať úplnú dohodu o hospodárskom partnerstve do júla tohto roka a Západná Afrika chce dosiahnuť úplnú dohodu o hospodárskom partnerstve do polovice roku 2009. Nakoniec, tichomorský región sa radí o dohode EPA vnútorne, ale platí dohodnutý cieľ, že úplná dohoda EPA bude ukončená v roku 2008.

Je mi jasné, že väčšina oblastí sa teraz po vývoji z minulého decembra prechádza z obdobia hodnotenia a úvah a opäť jasne prehlasuje svoj záväzok posunúť sa vpred k úplným dohodám o hospodárskom partnerstve. Je to dôležitý signál ich záväzku integrácie obchodu a rozvojových stratégií pokrokovým spôsobom, ktorý je smeruje do budúcnosti. Je to záväzok, ktorý vítam.

Naše záväzky týkajúce sa úplných dohôd o hospodárskom partnerstve pre celé oblasti, ktoré zahŕňajú celý rozsah obchodných problémov, problémov súvisiacich s obchodom a rozvojom, zostávajú nezmenené. Krajiny, ktoré nepatria medzi najmenej rozvinuté, ako Keňa, Pobrežie Slonoviny a iné, sa medzitým vyjadrili, že prostredníctvom predbežných dohôd chránili tisícky pracovných miest v poľnohospodárstve a najmenej rozvinuté krajiny (LDC) ako Tanzániu a Lesotho, sa pochvalne vyjadrili o zlepšeniach pravidiel pôvodu. Citlivé poľnohospodárske odvetvia sú chránené a krajiny AKT majú teraz čas a priestor na vypracovanie dosiahnutia úplných regionálnych dohôd.

Dohody o hospodárskom partnerstve sa musia dôsledne sledovať z hľadiska pomoci aj obchodu. Z toho dôvodu dohoda o hospodárskom partnerstve s Karibskou oblasťou zavádza kompresívne monitorovacie opatrenia vrátane parlamentných a ostatných poradných podvýborov. Predtým, než sa zavedú akékoľvek dôležité opatrenia na liberalizáciu obchodu, budú predbežné dohody nahradené úplnými dohodami o hospodárskom partnerstve, ktoré zahŕňajú podobné ustanovenia pre tým, než sa na stranu AKT uplatnia akékoľvek skutočné liberalizačné záväzky.

  Bart Staes (Verts/ALE). – (NL) Pán komisár, zapisujem si vašu odpoveď. Vrátime sa k tomu neskôr. Nemôžete však poprieť, že väčšina krajín AKT má veľmi neprimerané možnosti na rokovanie a niekedy sa ocitnú v situácii, kedy nemajú na výber a sú postavené pred hotovú vec. Práve minulý týždeň - a to vôbec nesúvisí s krajinami AKT – som sa stretol s pánom Pinzonom, vedúcim odborových zväzov z Guatemaly, ktorý mi povedal o svojej ťažkej situácii, ako vedúceho odborových zväzov, počas rokovaní medzi Európskou úniou a Strednou Amerikou.. Táto situácia je bežná v krajinách, v ktorých sú určité spoločenstvá alebo pozície mimoriadne slabé.

Moja otázka znie takto: môže pán Komisár zabezpečiť, aby určité práva, napríklad práva odborových zväzov a medzinárodné pracovné páva, boli záväzné v tých druhoch obchodných dohôd o hospodárskom partnerstve aj dohôd s ostatnými globálnymi blokmi, ako je Stredná Amerika, tak, aby boli tieto práva uznávané? Nie som síce odborník v tejto záležitosti, ale mám dojem, že dohody majú v tomto ohľade veľké medzery.

  Peter Mandelson, člen Komisie . − Keď som sa naposledy díval na zoznam krajín AKT, Guatemala nebola medzi nimi zaradená. V Strednej Amerike žiadnu krajinu nemáme.

Preto by som ctenému pánovi poslancovi poradil, aby hľadal iné zdroje svojich informácií, ako od tých, ktorí v súčasnosti žijú a pracujú v krajinách AKT.

  Glenis Willmott (PSE). – Dohody o hospodárskom partnerstve boli pôvodne chápané ako obchodné a rozvojové dohody, ktoré presahujú čisto obchodný prístup na trh.

Mohol by sa pán komisár vyjadriť k rastúcim obavám, že predbežné partnerské dohody vytvárajú stále väčšie obchodné nepriateľstvo medzi africkými národmi – jedným z príkladov je Keňa? Na podporu týchto dohôd zo strany Kene sa jej susedia dívajú ako na podkopávanie úsilia kontinentu o radikálnejšiu pozíciu týkajúcu sa dohôd o hospodárskom partnerstve.

  Peter Mandelson, člen Komisie . − Veľmi ľutujem, ale neviem, ktorí susedia Kene zaujali takúto pozíciu. Pokiaľ ma ctená pani poslankyňa nebude informovať, o ktorej krajine konkrétne hovorí, podľa mojich informácií sa tieto krajiny zaviazali k predbežným dohodám rovnako, ako to urobila Keňa.

Všetko, čo chcem povedať, je to, že predbežné dohody sa týkajú prístupu tovaru na trhy. Sú to predbežné dohody, ktoré boli uzatvorené pred konečným termínom WTO koncom decembra s tým cieľom, aby krajiny, ako je Keňa, ktoré nepatria medzi najmenej rozvinuté krajiny, a preto sa ich netýka opatrenie “všetko okrem zbraní”, mali zabezpečené svoje obchodné priority, ako aj prístup na európsky trh tak, aby po 1. januári nedošlo k prerušeniu obchodu. Je to z toho dôvodu, že naši partneri v Keni a iných podobne umiestnených krajín, prejavili svoju spokojnosť s tým, ako ďaleko sme postúpili a akú pružnosť, sme preukázali, aby sme sa uistili o tom, že do konca roku prekonali hranicu.

  David Martin (PSE). – Prijali by ste to, že ak okrem zabezpečenia zlučiteľnosti vzťahu medzi krajinami AKT a EÚ s WTO by jedným z kľúčových cieľov dohôd o hospodárskom partnerstve bolo zabezpečenie zvýšenia obchodu medzi rozvojovými krajinami?

Mohli by ste v tejto súvislosti preskúmať možnosť zvýšenia a lepšieho zameranie našej obchodnej pomoci s cieľom zabezpečiť, aby sa výhody obchodu medzi rozvojovými krajinami realizovali prostredníctvom týchto dohôd o hospodárskom partnerstve?

  Peter Mandelson, člen Komisie. − Dôrazne podporujem toto stanovisko a chcel by som využiť túto príležitosť, aby som vyzval naše členské štáty, aby splnili svoje záväzky, ku ktorým sa zaviazali pri poskytovaní obchodnej pomoci, čo považujem, že je na ich strane obchodnej dohody, aby sa prispôsobili záväzku, ku ktorému sa zaviazala Komisia.

Záväzok, ku ktorému sme sa zaviazali, je veľmi dôležitý záväzok, ktorý sa členské štáty predtým zaviazali splniť. Verím, že to teraz v praxi robia a že splnia očakávania našich kolegov v krajinách AKT.

  Sarah Ludford (ALDE). – Nie som odborníkčka v tejto oblasti – ako pravdepodobne ani mnoho ďalších autorov otázky – chcela by som len vedieť ako, a tiež ma dosť zaujíma, že prečo, oponenti dohôd o hospodárskom partnerstve vychádzali z tlače. Prečo nie je možné radšej objasňovať výhody dohôd o hospodárskom partnerstve? Je to jednoducho preto, lebo tí, ktorí im oponujú, neuznali výhody liberalizácie obchodu, ktoré ja uznávam, a chceli len zachovať protekcionizmus?

Prečo Komisia bola schopná a ostatní, snáď, neboli schopní presadiť to, aby ich hlasy bolo v tlači dostatočne jasne počuť?

  Peter Mandelson, člen Komisie. − Naše hlasy bolo počuť tam, kde na tom záleží – medzi tvorcami politiky, ministrami a prijímateľmi rozhodnutí. Nemôžem zodpovedať za tlač; tie časy, keď som mohol zodpovedať za to, čo sa v tlači písalo, sú už dávno za mnou.

V prípade mnohých našich partnerov na rokovania v rámci krajín AKT partneri prijali dôvody naozaj veľmi dobre. Vo väčšine prípadov po predložení predbežných dohôd majú mnohí záujem nielen ich podpísať v plnom rozsahu, ale aj pristúpiť k rokovaniu o úplných dohodách o hospodárskom partnerstve s cieľom prejsť od tovaru k službám, investíciám a k ostatným pravidlám súvisiacim s obchodom, pretože si uvedomujú, že na nich spočíva ďalšia veľká časť hodnoty rozvoja.

- Očividne sa zvyšoval určitý druh nesúhlasu s dohodami o hospodárskom partnerstve – hlavne, hoci nie úplne, u ľudí, ktorí sa podozrievavo stavajú k obchodu, sú antiglobalisti (čokoľvek to znamená) a ktorí veria, že by bolo lepšie, keby boli krajiny AKT v určitom zmysle slova odstavené, izolovanejšie od medzinárodného hospodárstva, ale, povedal by som, uväznené v minulosti. Nemyslím si, že to má niečo odporúčať, ale má to príťažlivosť zjednodušujúcich sloganov, ktoré ľahko upútajú pozornosť a o ktorých sa dá jednoducho písať, zatiaľ čo skutočná politická podstata a obsah, ktorého sa to týka, je komplexnejší. Ale tí, ktorí sa neboja do toho pustiť, vidia hodnotu a vidia možné výhody. Preto sa ich mnohí v AKT snažia chopiť.

  Paul Rübig (PPE-DE). – (DE) Pán komisár, zaujímalo by ma, či sa pre partnerské dohody s rozvojovými krajinami formulujú stratégie v oblasti obnoviteľných zdrojov energie, pretože je pre nás, samozrejme, dôležité, aby sa všade tam, kde sa uskutočňuje výroba, náklady znižovali príkladným spôsobom na minimum a pritom aby sa zároveň aj primerane zdanila spotreba nebezpečného tovaru. Mohli by ste uvažovať o začlenení tohto do týchto dohôd?

  Peter Mandelson, člen Komisie. − Pre všetky obchodné dohody, ktoré presadzujeme prostredníctvom rokovaní, a dohody o hospodárskom partnerstve nie sú výnimkou, platí rozmer trvalej udržateľnosti.

Musíme sa však riadiť záujmami krajín AKT a ich sprostredkovateľmi, ako aj ich vnímaním svojich záujmov. Takže kým sa nebudeme hanbiť predkladať takéto otázky, nemôžem sa zaručiť za to, že ich prijmú tí, s ktorými sme zapojení do týchto rokovaní.

  Predsedajúca. − Otázky, ktoré neboli zodpovedané pre nedostatok času, budú zodpovedané písomne (pozri prílohu).

  Predsedajúca. − Týmto sa končia otázky vo vyhradenom čase.

(Rokovanie bolo prerušené o 19.55 hod. a pokračovalo o 21.00 hod.)

PREDSEDÁ: PÁN MAURO
podpredseda

20. Situácia žien vo vidieckych oblastiach EÚ (rozprava)

  Predsedajúci. − Ďalším bodom je správa pani Christy Klaßovej v mene Výboru pre ženské práva a rodovú rovnosť, ktorá sa týka situácie žien vo vidieckych oblastiach EÚ (2007/2117(INI)) (A6-0031/2008).

  Christa Klaß, spravodajkyňa. − (DE) Pán predsedajúci, pán komisár, dámy a páni, „Ženy vo vidieckych oblastiach EÚ”– pod týmto názvom vo Výbore pre ženské práva a rodovú rovnosť spoločne zhromažďujeme fakty a návrhy na riešenia. Chcela by som vyjadriť poďakovanie svojim kolegom poslancom za ich spoluprácu a sekretariátu za jeho podporu.

V Nemecku máme výraz: vidiecke dievča. V minulosti, viac než dnes, mal každý svoju predstavu o tom, čo tento výraz znamená. Niektorí hovoria, že sú to tvorivé, závislé ženy, veľmi zásadové a hlboko nábožensky založené. Iní o nich hovoria, že sú to ženy staromódne, ktoré vedia len málo alebo nič, a sú preto ignorantské a snáď aj naivné.

Žiadny z týchto popisov nevystihuje podstatu. Vidiecke oblasti poskytujú tie najlepšie podmienky pre plnohodnotný život, pre rodiny zapojené do vidieckych spoločenstiev, integrované do prírody a životného prostredia. Dnes si veľmi dobre uvedomujeme, že modely života žien sa výrazne líšia. Musia byť tiež prispôsobivé, nie však pripútané alebo obmedzované svojimi životnými podmienkami. Ženy sa dnes chcú aktívne zapojiť medzi pracovné sily, a chcú mať aj rodiny. Dnes chcú a môžu mať oboje. Politici a spoločnosť musia pre to vytvárať rámcové podmienky.

Život na vidieku poskytuje príležitosti a, samozrejme, vytvára riziká. Je to ich osobné rozhodnutie, ktoré vedie ženy po zvážení skutočností k tomu, aby sa presťahovali do mestských oblastí alebo aby zostali na dedinách. Štatistické údaje dokazujú, že vzdelané ženy prvé odchádzajú z vidieka. Nechávajú za sebou prázdne škôlky a školy a nakoniec starnúce a prázdne dediny. Rozhodnutia žien majú preto aj demografický rozmer.

Na základe odhadov Komisie vidiecke oblasti vytvárajú 45% hrubej pridanej hodnoty a žije tu 53% ľudí s pracovnými miestami. Vidiecke oblasti majú preto aj ekonomický rozmer.

Musí sa preto využiť a zdokonaliť celý vývojový potenciál. Už nestačí diskutovať o budúcnosti žien na vidieku len v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky. Ženy stále pracujú ak farmárky, ale sú aj platenými zamestnankyňami a veľmi často aktívne pomáhajú manželom v malých a stredných podnikoch alebo dokonca samostatne a nezávisle podnikajú. Ešte sa tu stále musia vyplniť veľké medzery. V sociálnom sektore sa musí stabilizovať postavenie žien a manželiek pomáhajúcich v malých a stredných podnikoch s cieľom zabezpečiť ich pre prípad choroby a na dôchodok.

Ženy sú ovplyvnené najmä nedostatkom infraštruktúry vo vidieckych oblastiach. Ženy spájajú rodinu a prácu, čo pre ne znamená vozenie detí medzi školou a aktivitami vo voľnom čase, starostlivosť o staršiu generáciu a pritom nechcú celkom stratiť ani vlastné záujmy. Skutočnosť, že vidiecke oblasti majú nedostatočnú infraštruktúru – nedostatok komunikácií, poštových úradov, zdravotných služieb, protipožiarnych služieb a lekárov prvej pomoci – je dobre známu už veľmi dlho. Skutočnosť, že teraz vznikajú ďalšie problémy napríklad v pripojení na DSL, však nie je prijateľná. Aj ženy potrebujú rýchly prístup cez DSL, aby sa mohli zúčastňovať na mnohých svojich aktivitách.

Účasť žien vo verejnom živote – v miestnych radách, iniciatívach, združeniach – môže spôsobiť zmeny. Aj vo vidieckych oblastiach je potrebné vynaložiť osobitné úsilie na dosiahnutie rovnakej účasti žien. Preto by som rada zakončila s jednou ďalšou požiadavkou: zapojte ženy do rozhodovacích orgánov! Vedia najlepšie, čo je potrebné zmeniť, pretože sú vždy pohotovo tam, kde je to potrebné a zároveň pracujú aj sa starajú o rodinu, pričom muži robia buď jedno alebo druhé.

  Mariann Fischer Boel, členka Komisie. − Pán predsedajúci, predovšetkým by som sa chcela poďakovať spravodajkyni pani Klaßovej a členom Výboru pre ženské práva a rodovú rovnosť za ich správu z vlastnej iniciatívy. Všetci vieme, že udržanie problému rodovej rovnosti ako dôležitého bodu programu si vyžaduje vynakladať priebežné úsilie. Vždy som v tomto ohľade považovala Európsky parlament za poprednú inštitúciu a chcem vzdať hold práci, ktorá bola vykonaná na pomoc osláv Medzinárodného dňa žien 2008 vrátane konferencie, ktorá sa konala minulý týždeň.

Plne súhlasím s tým, že ženy na vidieku by mali mať skutočné príležitosti a mali by sa podporovať aby ich využívali. Preto súhlasím s tým, že ženy vo vidieckych oblastiach potrebujú osobitnú pozornosť a som rada, že sa táto zásada vykonáva prostredníctvom strategických usmernení Spoločenstva pre rozvoj vidieka podľa tretej osi, v ktorej sa podpora vstupu žien na pracovný trh zdôrazňuje ako kľúčová činnosť.

Vidiecke hospodárstvo potrebuje ženy nielen pre to, aby držalo krok s hospodárskym rastom v ostanej časti spoločnosti, ale aj preto, aby zabezpečilo trvalo udržateľný rozvoj vidieka, kde rodiny a spoločnosti vidia v tom, že zostanú na vidieku, skutočnú budúcnosť.

Pred odpoveďami na niektoré špeciálne otázky, ktoré sú vyzdvihnuté v tejto správe, by som rada zdôraznila, že zásada podporovania rovnosti medzi mužmi a ženami je ústrednou zásadou druhého piliera spoločnej poľnohospodárskej politiky. V praxi ju uplatňujeme dvomi spôsobmi. Prvý je vytváranie ekonomických príležitostí pre ženy, napríklad prostredníctvom podpory podnikateľských činností žien..

V súvislosti s programami na rozvojom vidieka na obdobie 2007- 2013 niektoré členské štáty navrhli pre ženy osobitné opatrenia; iné členské štáty budú uprednostňovať uplatnenia žien za určitých podmienok.

Druhé hľadisko zlepšenia kvality života na vidieku: cieľom by mal byť vidiek s optimálnymi podmienkami pre ženy, uľahčenie života žien vo vidieckych oblastiach a umožnenie lepšieho využitia potenciálu žien. Rozvoj vidieka napríklad podporuje financovanie denných centier pre deti na vidieku, aby mohli ženy ostať tam, ale aby zároveň mali aj možnosti pracovných miest. Myslím si, že toto sú príklady činnosti spoločnej poľnohospodárskej politiky, ktoré prispievajú k zlepšeniu situácie žien vo vidieckych oblastiach.

V tej to súvislosti by som chcela zdôrazniť aj program LEADER, ktorý prispieva k zlepšeniu zapojenia žien do rozhodovacieho procesu v miestnych akčných skupinách. V skutočnosti počet projektov manažovaných ženami je v rámci LEADER vyšší ako počet projektov, ktoré manažujú muži: na obdobie 2003 – 2005 dvaja z troch príjemcov sú ženy.

Pokiaľ ide o osobitné požiadavky zahrnuté v správe, súhlasím s tým, že je potrebné monitorovať a hodnotiť integráciu rodovej perspektívy do programov vidieckeho rozvoja. Ukazovatele, ktoré ukážu výsledky a vplyv určitých opatrení opäť v období 2007 až 2013, sa rozčlenia podľa rodov a mali by nám poskytnúť potrebné informácie.

Na záver by som chcela spomenúť jeden bod, ktorý sa v skutočnosti netýka vidieckych oblastí. Komisia zahájila posúdenie vplyvu ako súčasť preskúmania smernice 86/613/EHS, ktorá sa zaoberá zásadou rovnakého zaobchádzania medzi samostatne zárobkovo činnými mužmi a ženami, vrátane tých, ktorí sú zamestnaní v poľnohospodárstve.

Dôležitý bod je ochrana samostatne zárobkovo činných žien počas tehotenstva a materskej dovolenky. Preskúmanie tejto smernice je stanovené v legislatívnom pracovnom programe Komisie na tento rok 2008 a to nám poskytne ďalšiu príležitosť na podporu a zlepšenie postavenia žien vo vidieckych oblastiach.

Ešte raz ďakujem spravodajcom a všetkým tým, ktorí prispeli k tomuto veľmi dôležitému bodu.

  Edit Bauer, v mene skupiny PPE-DE. – (HU?) Pán predsedajúci, pán komisár, dámy a páni, veľa sa toho povedalo minulý týždeň o situácii žien v súvislosti s 8. marcom. Popri zaužívaných fráz niektorí hovorili o problémoch, ktoré nie sú bežné a dajú sú vidieť, ak sa použije štruktúrovaný prístup. Ženy nežijú v rovnakých podmienkach, ich prirodzené schopnosti sa líšia a takisto sa líšia aj príležitosti, ktoré majú a problémy, ktorým čelia. Ženy žijúce vo vidieckych oblastiach sú rovnako rôznorodé, majú niektoré spoločné ťažkosti ale sú aj problémy, ktoré sa objavujú len v niektorých určitých vrstvách alebo skupinách.

Správa pani Klaßovej sa líšia od správ, ktoré sú vo všeobecnom rámci, v ktorých sa jasne a konkrétne riešia ťažkosti, ktorým čelia ženy žijúce na vidieku, ako aj politické nedostatky v tomto ohľade. Nemá zmysel stanoviť si dosiahnutie cieľov z hľadiska zamestnanosti žien, ak nie sú zavedené pružné východiskové služby, ktoré sú na to potrebné, ako sú napríklad dopravné zariadenia. Situácia žien žujúcich vo vidieckych oblastiach je všeobecne zložitejšia, častejšie vykonávajú skrytú, neplatenú prácu , nie sú poistené ani chránené, ako napríklad ženy pracujúce na rodinných farmách. V praxi to znamená neisté právne postavenie žien, pokiaľ ide o dávky v materstve, počas choroby alebo ich dôchodkové zabezpečenie.

Tieto problémy stále čakajú na vyriešenie, pričom hromadný odchod z vidieka do miest, ktorý môže poskytnúť lepšie životné podmienky, je nezastaviteľný. Súhlasím s pani spravodajkyňou, že pri rozdeľovaní a prideľovaní európskych finančných prostriedkov je potrebné brať viac do úvahy situáciu žien na vidieku Zlyhanie v tomto ohľade máva ďalekosiahle následky. Ďakujem vám.

  Iratxe García Pérez, v mene skupiny PSE. – (ES) Pán predsedajúci, táto správa poskytuje reálny obraz o situácii žien vo vidieckych oblastiach EÚ s cieľom reagovať na významné výzvy vyplývajúce z ďalších problémov, ktoré majú ženy žijúce v tomto prostredí.

Hovoríme o polovici obyvateľstva žijúceho v týchto oblastiach, a preto uplatňovanie rodového hľadiska vo vidieckom sektore je prioritou s cieľom podporiť rovnosť medzi mužmi a ženami, ako aj sociálny rast na vidieku.

Kým ženy sa pri začleňovaní do pracovného trhu stretávajú s prirodzenými ťažkosťami alebo sa usilujú nájsť kompromis medzi prácu a rodinným životom, tieto problémy sa ešte stupňujú, ak hovoríme o vidieckom prostredí. Je preto potrebné podporiť iniciatívy a koncepcie, ktoré sa chopia týchto výziev, aby sa rovnaké príležitosti mohli stať účinnými..

Napriek našim rozdielom môžeme súhlasiť s tým, že ženy vo vidieckych oblastiach si vyžadujú osobitnú, spoločnú politickú pozornosť a podporu vidieckych iniciatív, ktoré ich povzbudia v účasti v politickom a spoločenskom života a obmedzia migráciu žien z vidieka do miest, ktorej zvyšovanie je znepokojujúcou skutočnosťou.

Sme dlžní ženám našich dedín, ktoré nevyčísliteľne a takmer neviditeľne prispeli k rozvoju vidieka. Ich uznanie by malo ísť ruka v ruke s politickými koncepciami ktoré uplatňujú členské štáty a regionálne a miestne orgány, ktoré podporujú zlepšenie životných podmienok a odstraňujú prekážky, ktoré v súčasnosti existujú.

Rozšírenie verejných služieb, zvyšovanie úrovne odbornej prípravy, zlepšovanie prístupu k novým technológiám a zvyšovanie podpory inovačných obchodných projektov sú základom pre dosiahnutie týchto cieľov.

Vyzývame členské štáty, aby vyvinuli aj právnu koncepciu spoločného vlastníctva s cieľom zabezpečiť uznanie práva žien v poľnohospodárskom sektore v plnom rozsahu. Je to jediný spôsob, ktorý bude schopný zabezpečiť, aby sa rovnaké príležitosti stali realitou pre európske ženy žijúce na vidieku.

  Jan Tadeusz Masiel, v mene skupiny UEN. – (PL) Pán predsedajúci, rád by som zablahoželala spravodajcom k tomu, že predkladajú taký dôležitý problém, ako je zlepšenie situácie žien vo vidieckych oblastiach EÚ. Nedávno sme diskutovali o otázke európskej demografickej budúcnosti. Uviedli sme veľa dôvodov jej neradostného výhľadu. Tento problém je ešte naliehavejší vo vidieckych oblastiach.

Musíme urobiť všetko, čo sa dá, aby sme vidieckym obyvateľom, najmä ženám, poskytli dobré podmienky pre život ako aj ekonomický a osobný rozvoj. Sociálne vylúčenie a chudoba sa pravdepodobne týkajú najmä žien z vidieckych oblastí; hovorím pravdepodobne, pretože na to potrebujeme viac lepších štatistických údajov.

Kľúčom k zlepšeniu situácie v tomto smere môže byť to, aby manželskí partneri samostatne zárobkovo činných osôb, vrátane žien, mali vlastné, nezávislé sociálne a dôchodkové oprávnenia.

  Raül Romeva i Rueda, v mene skupiny Verts/ALE. – (ES) Pán predsedajúci, uplatňovanie rodového hľadiska vo vidieckom sektore je potrebné nielen s cieľom podporiť rovnosť medzi ženami a mužmi, ale aj pomôcť tomu, aby bol hospodársky rast založený na trvalo udržateľnom vidieckom rozvoji. Naša Skupina preto dôrazne podporuje správu pani Klaßovej v zásade z dôvodu troch uvedených aspektov.

Tieto tri aspekty, ktoré sú v správe zdôraznené, sú z nášho hľadiska najdôležitejšie: 1) požiadavka, aby sa štatistické údaje týkajúce sa života na vidieku rozčlenili podľa rodov tak, aby ženy prestali byť neviditeľnou skupinou a aby sa výslovne zhodnotila práca, ktorú vykonávajú; 2), aby príslušné miestne, regionálne a štátne orgány podporovali účasť žien v miestnych akčných skupinách ako aj rozvoj miestnych partnerstiev v rámci osi Leader; a 3) požiadavka zamerať sa najmä na zlepšenie dopravnej infraštruktúry vo vidieckych oblastiach a o zavedenie pozitívnych opatrení na podporu prístupu k doprave s cieľom obmedziť sociálne vylúčenie, ktoré postihuje najmä ženy.

Chcela by som však navrhnúť a podporiť pozmeňujúci a doplňujúci návrhu, ktorý predložil môj/a kolega/kolegyňa Iratxe García v ktorom sa požaduje, aby sa do textu vložil výslovný odkaz na potrebu vypracovať právnu úpravu spoločného vlastníctva s cieľom zabezpečiť, aby sa práva žien v poľnohospodárskom sektore úplne zreorganizovali so zodpovedajúcou ochranou v oblasti sociálneho zabezpečenia a uznania ich práce.

  Ilda Figueiredo, v mene skupiny GUE/NGL. – (PT) Situácia žien vo vidieckych oblastiach je veľmi ovplyvnená situáciou v poľnohospodárstve, ktoré znáša dôsledky/trpí v dôsledku nespravodlivých opatrení spoločnej poľnohospodárskej politiky, ktoré spôsobili to, že stále sa zvyšuje počet malých a stredných farmárov, ako aj rodinných farmárov, ktorí prestali vyrábať. V mnohých prípadoch to vedie mužov a mladých ľudí, aby sa vysťahovali, opustili svoje ženy s deťmi, ako aj starších ľudí a odsúdili ich tak k chudobe. Táto situácia sa ešte zhoršila vo vidieckych oblastiach niektorých krajín ako je Portugalsko, kde sú zatvorené školy, zdravotné a detské strediská, poštové úrady a iné verejné služby.

Z toho dôvodu je potrebné zriecť sa tejto politiky. Predkladáme preto niektoré doplňujúce a pozmeňujúce návrhy s cieľom zdôrazniť, že je potrebné preskúmať spoločnú poľnohospodársku politiku, zohľadniť tento problém a posilniť pomoc s cieľom udržať rodinné farmy a rozvíjať vidiecky svet a dosiahnuť maximálnu hodnotu práce žien vrátane migrujúcich žien ,ktoré tiež pracujú v poľnohospodárstve.

Dúfame preto, že naše návrhy budú prijaté.

  Urszula Krupa, v mene skupiny IND/DEM. – Pán predsedajúci, keďže som dostala príležitosť vystúpiť v tejto rozprave týkajúcej sa situácie žien vo vidieckych oblastiach EÚ, rada by som upriamila pozornosť na tú skutočnosť, že situácia žien najmä na dedinách a v prímestských oblastiach v nových členských štátoch je zložitá, často až dramatická, čiastočne aj preto, lebo zavedenie politických opatrení EÚ, ktoré ukladajú rôzne druhy obmedzení a zákazov spôsobujúcich chudobu a sociálne vylúčenie z dôvodu straty pracovných miest a neziskovej výroby.

V typicky poľnohospodárskych oblastiach a nielen tie, vo východnom Poľsku, tisíce ľudí sú existenčne ohrozené stratou svojho spôsobu obživy, pretože ich farmy sú neziskové, cukrovary skrachovali alebo sa zatvorili, v rybolove sú obmedzenia na úlovky v rybolove, dotované sú len niektoré druhy drobného ovocia a ukladajú sa sankcie za nadvýrobu mlieka. Z týchto dôvodov vyplýva nedostatok rozvoja infraštruktúry a komunikácie ako aj poskytovania vzdelania, zdravotnej starostlivosti a rôznych ostatných služieb, ktoré sa nebudú poskytovať, kým je tu nedostatočný hospodársky rozvoj. Tento druh rozvoja politických opatrní brániacich rozvoju vedie k tomu, že mladí ľudia, vrátane žien, odchádzajú do miest a emigrujú do zahraničia.

Programy LEADER sú schopné pomôcť ženám len v niektorých regiónoch (tých, ktoré sú turisticky príťažlivé alebo ktoré sú známe svojimi jedinečnými regionálnymi výrobkami), a nebudú sa zameriavať na odškodnenie strát, ktoré utrpelo vidiecke obyvateľstvo, ktoré stále čaká na uskutočnenie v praxi všetkých tých nadnesených fráz o trvalo udržateľnom rozvoji, rovnakých príležitostiach a úplnom odstránení diskriminácie, ktoré sa dajú nájsť v dokumentoch.

  Rodi Kratsa-Tsagaropoulou (PPE-DE). (EL) Vážený pán predsedajúci, tiež by som rada zablahoželala pani Klaßovej k jej iniciatíve a práci, ktorú venovala príprave a zostavovaniu tejto správy v oblasti, ktorá sa netýka len ochrany práv žien, ale taktiež hospodárskej, sociálnej a regionálnej súdržnosti v Európe. Po druhýkrát Výbor pre práva žien a rovnosť pohlaví zostavil takúto správu a ja som mala tú česť byť spravodajkyňou predchádzajúcej správy pre oblasť postavenia žien vo vidieckom prostredí vo svetle reformy spoločnej poľnohospodárskej politiky.

Zásadný problém zrovnoprávnenia práce mužov a žien a samostatne zárobkovo činných osôb, na ktorý sme nedávno upozornili, žiaľ ešte nebol účinne riešený a preto sme boli nútení sa k tomuto problému vrátiť aj v tejto správe. Z tohto dôvodu opätovne žiadame zásadné prepracovanie Smernice 86/613/EHS. Európska komisia si uvedomuje, že snaha, ktorú vyvíja je takmer bez výsledku, a že bol zaznamenaný len minimálny pokrok v zrovnoprávnení práce mužov a žien pracujúcich na farmách. Som rada, že pán komisár zodpovedný za tieto otázky je tu dnes prítomný a odpovie nám na otázky týkajúce sa tejto oblasti. Sú tu však aj iné uznesenia Európskeho parlamentu exaktne sa zaoberajúce otázkami zaobchádzania a poistenia žien poľnohospodárok. Tieto záväzky neboli dostatočne pomenované.

Podľa môjho názoru, v správe nie sú zahrnuté dva zásadné problémy: jedným z nich je rozdiel medzi ženami žijúcimi na vidieku, kde nie je dostatočná infraštruktúra, a ženami pracujúcimi v poľnohospodárstve. Preto zastávam názor, že štatistika by mala objasniť rozdielnosť týchto dvoch kategórií.

Taktiež verím, že nariadenia štrukturálnych fondov nám to dovolia a my budeme môcť využiť potenciál účasti žien z vidieka v procese rozhodovania a plánovania rozvoja týchto oblastí. Mali by sme napomôcť k povzbudeniu a zjednoteniu týchto žien.

Celkovo, správa pani Klaßovej poukazuje na potreby a problémy a vytyčuje ciele pre nás všetkých. Správa je užitočným a dôležitým nástrojom pre Európsky parlament, ako aj pre Európsku komisiu.

  Christa Prets (PSE). (DE) Vážený pán predsedajúci, pani komisárka, všetko, čo tu dnes počujeme a je predložené k prejednaniu, nie je z hľadiska naliehavosti nič nové. Opakujeme, že nie je nič nové v správach Ženy a priemysel, Ženy a zdravie alebo Ženy na vidieku. Zatiaľ sme nedosiahli rovnocennú mzdu za rovnocennú prácu a už vôbec nemáme viac žien v riadiacich pozíciách, či prispôsobivejší systém zohľadňujúci starostlivosť o dieťa.

Všetky tieto problémy sú znásobené vo vidieckych oblastiach. Vzdialenosť medzi domovom a prácou a slabé dopravné siete sú v tomto prípade najväčším problémom. Nedostatok miestneho odborného výcviku je taktiež problém. Ako už bolo povedané, širokopásmový prístup je dnes nevyhnutnosťou, ale vo vidieckych oblastiach je obmedzený.

To znamená, že potrebujeme opatrenia, ale predovšetkým potrebujeme zvýšiť povedomie o situácii žien vo vidieckych oblastiach. Taktiež to znamená, že musíme zohľadniť rodovú stránku vo všetkých podporných programoch EÚ, či pre rozvoj vidieckych oblastí, sociálneho fondu a podobne – a podmieniť programy ich ďalším rozvojom a využitím.

Mimochodom, Rakúsko nasleduje túto cestu a v roku 2009 bude mať zákon na zostavovanie rozpočtu s ohľadom na rodové delenie, v ktorom budú zohľadnené všetky rodové aspekty. Myslím, že je to hodné nasledovania.

  Zdzislaw Zbigniew Podkański (UEN). (PL) Vážený pán predsedajúci, mnoho bolo povedané a v posledných rokoch sa mnoho diskutovalo o úlohe žien, ich právach, ich postavení v spoločnosti a ich situácii na trhu práce.

Dnes prejednávame situáciu, v ktorej sa nachádzajú ženy na vidieku a je správne, že sa venujeme tomuto problému, pretože práve ženy v zaostalých regiónoch pracujú najviac a prínos, ktorý z tejto práce majú je minimálny.

Žena vo veľkomeste bude mať byt so všetkým moderným zariadením, ľahký prístup k vybaveniu, vzdelaniu a kultúre, právo na materskú a rodičovskú dovolenku a príležitosť pracovať a užívať si výhody civilizácie.

Žena na vidieku bude mať väčšinou domov bez kanalizácie a množstvo povinností vo vzťahu k rodine a hospodárstvu. Nemôže počítať s tým, že dieťa umiestni do jaslí alebo do škôlky a jej kontakt s kultúrou a ostatným svetom bude obmedzený na rádio a televízne vysielanie. Žena z malej dediny žijúca ďaleko od mesta na rodinnej farme je prakticky pripravená o možnosť rozvoja, pokiaľ ide o zamestnanie, spoločenský, politický alebo kultúrny život.

Všimnite si, že prostriedky určené na kultúru smerujú prevažne k centrám situovaným vo veľkomestách. Vo veľkomestách máme v podstate všetko. Na vidieku sú všetky aktivity na amatérskej úrovni a často organizované na náklady zúčastnených. V Európskej únii sa veľa hovorí o celoživotnom vzdelávaní a toto by mal byť ten prípad. Zamyslime sa na chvíľu a myslime na ženy v týchto programoch. Podľa môjho názoru je najvyšší čas na citlivo koncipovaný program pre ženy, ktorý by bol financovaný z rozpočtu EÚ.

  Eva-Britt Svensson (GUE/NGL). (SV) Vážený pán predsedajúci, trvalo udržateľný rozvoj vyžaduje zohľadniť i situáciu žien. Účasť žien je nevyhnutnosťou pre kladný rozvoj. Ženy, ktoré žijú a pracujú na vidieku, ako aj ženy z ostatných oblastí, žijú v nerovnocennej spoločnosti. Práve preto je práca na dosiahnutí rovnocennosti taká dôležitá pre všetky ženy vo všetkých oblastiach a v rôznych životných situáciách.

V tejto správe by som rada upozornila kolegov najmä na dôležitosť podpory článkov predložených na prejednanie zástupkyňou skupiny GUE/NGL Ildou Figueiredovou, zvlášť článku 9, z ktorého jasne vyplýva, že problém nerovnocennosti musí byť vzatý do úvahy v najvyššej možnej miere v tak potrebnom prehľade o spoločnej poľnohospodárskej politike. Bez aktívnej účasti žien nie je možné uspieť v procese dosahovania cieľov udržateľného hospodárskeho rastu. To sa týka, ako som povedala, všetkých oblastí života. Potrebujeme rovnocennosť s ohľadom na prežitie na vidieku, potrebujeme ju pre ženy a potrebujeme ju pre budúcnosť.

  Roumyana Jeleva (PPE-DE). (BG) Vážený pán predsedajúci, pani komisárka, kolegovia, najskôr by som chcela zablahoželať pani Klaßovej k jej vynikajúcej správe. Ako členka Výboru pre regionálny rozvoj z Bulharska, si dovoľujem upozorniť na skutočnosť, že vidiecke oblasti majú rôzny potenciál rozvoja. Je tu však niečo, čo s určitosťou prispeje k lepšej kvalite života vo vidieckych oblastiach, a najmä zlepší situáciu žien v týchto oblastiach. Tým je zaistenie dopravy a sociálnej infraštruktúry, dostupnosť verejných služieb, akými je výchova detí, starostlivosť o starých a chorých ľudí, komunikačné služby a založenie kultúrnych a športových centier. Z tohto hľadiska je podpora vidieckych oblastí z prostriedkov EÚ rozhodujúca. Preto by som rada odporučila lepší prístup k problémom miest a vidieka. Rozvoj vidieckych oblastí by mal byť zosúladený s aktivitami vykonávanými v kontexte regionálnej politiky. Verím, že jednotný prístup k zbližovaniu a rozvoju vidieckych oblastí, pričom zohľadňujem úlohu malých a veľkosťou stredných miest, skôr zefektívni pomoc EÚ a prispeje k zlepšeniu životných podmienok, najmä pre ženy, ako samostatný prístup, ktorého svedkami sme už boli.

  Ewa Tomaszewska (UEN). (PL) Vážený pán predsedajúci, situácia žien vo vidieckych oblastiach sa dá, žiaľ, veľmi vzdialene porovnávať so situáciou žien vo veľkomestách. Nekončí prístupom k zdravotnej starostlivosti a vzdelaniu.

Ak môžem, rada by som upozornila na body 4 a 10 správy, ktoré poukazujú na potrebu vyrovnať sa so spoločenskými a hospodárskymi právami žien, ktoré sú samostatne zárobkovo činné, či tých čo pracujú na rodinných farmách. To znamená najmä právo na platenú materskú dovolenku a na dôchodok vypočítavaný zo zárobku. V niektorých krajinách existujú právne zákazy oficiálne zamestnať a sociálne poistiť partnerov pracujúcich na rodinných farmách a v rodinných podnikoch. Dopady týchto nariadení sa dotýkajú zväčša žien, a preto by mali byť zmenené, a to čo najskôr. Blahoželám spravodajkyni.

  Esther Herranz García (PPE-DE). (ES) Vážený pán predsedajúci, najskôr by som chcela zablahoželať pani Klaßovej k jej správe, ktorá je nielen užitočná, ale pani Klaßová jej venovala veľa práce, takže by som sa jej chcela poďakovať za jej úsilie.

Rada by som poukázala na skutočnosť, že nie všetky ženy vo vidieckych oblastiach žijú rovnakým spôsobom života. Vidiecky svet nie je homogénny. Naopak, častokrát sú tieto svety odlišné. Potrebujeme predovšetkým prilákať ženy do vidieckeho sveta a zabrániť hromadnému odchodu, ktorý sa vyskytuje čoraz častejšie, pretože pozícia žien v našej spoločnosti sa mení veľmi pomaly, ale mení sa aspoň v mestskom prostredí. Vo vidieckom prostredí sa ženy starajú nielen o domácnosť a majú pracovné povinnosti, ale zároveň vychovávajú i deti a to všetko robia tieto ženy v oveľa horších podmienkach ako ženy v mestskom prostredí.

Preto treba prilákať ženy do vidieckeho prostredia zlepšením nielen ich osobnej prosperity, ale aj zlepšením hospodárstva vidieckych oblastí, hospodárstva, ktoré je predovšetkým poľnohospodársky orientované, ako dobre viete, pani komisárka. Spoločná poľnohospodárska politika musí byť podporená a posilnená s cieľom posilniť toto hospodárstvo, a zároveň treba samozrejme vziať do úvahy, že technická a spoločenská situácia sa musí zmeniť, a to čo najskôr.

  Corina Cretu (PSE). (RO) Keď uvážim, že v skutočnosti je pozícia žien vo vidieckych oblastiach viac-menej ignorovaná, som rada, že mi bol daný priestor.

Hoci sa právny systém a normy platné na európskej úrovni, ako aj na úrovni členských štátov snažia zabrániť akejkoľvek diskriminácii, je zjavné, že život žien v mestských oblastiach nie je zhodný so životom žien vo vidieckych oblastiach.

Situácia v Rumunsku, podobne ako v ostatných členských štátoch Európskej únie, je v skutočnosti horšia ako je uvedené v správe. Na pozadí redukcie priemyslu v 90.-tych rokoch sa objavil fenomén, s ktorým sa západné krajiny nestretli: ide o migráciu z miest na vidiek, ktorá bola riešením pre prežitie hospodárstva. V našom regióne, chudoba vo vidieckych oblastiach ovplyvňuje predovšetkým ženy, a tie sa stávajú najzraniteľnejšími obeťami v obchodovaní s ľuďmi.

Nanešťastie, priemyselné poľnohospodárstvo, ktoré by mohlo motivovať časť ženskej pracovnej sily v dedinách, je rozvrátené. Zdravotná starostlivosť, vzdelanie, doprava, voda a kanalizácia sa zhoršili, takéto služby prakticky nie sú v mnohých dedinách v menej rozvinutých krajinách Európskej únie.

Ženy vo vidieckych oblastiach, najmä mladé ženy a ženy v stredných rokoch by mohli rozvíjať svoje vlastné nezávislé hospodárske aktivity, ak by mali prístup k bankovým pôžičkám a som presvedčená, že by sme mali diskutovať o možnosti založenia banky, ktorá by poskytovala mikropôžičky vo vidieckych oblastiach.

  Lidia Joanna Geringer de Oedenberg (PSE). (PL) Vážený pán predsedajúci, vo vidieckych oblastiach sú ženy sociálnou skupinou, ktorá je väčšinou diskriminovaná. Vzhľadom na tradičné delenie úloh a slabú infraštruktúru v mnohých oblastiach, akou je napríklad starostlivosť o dieťa, mnoho žien nikdy nevstúpilo na oficiálny trh práce, ale zároveň nikdy neboli registrované ako zamestnané. Ženy robia prácu, ktorá je porovnateľná s prácou v riadnom zamestnaní, ale táto práca nie je uznaná, takže zároveň nie je chránená ani zaplatená.

Členské štáty spolu s Európskou komisiou by mali problém týkajúci sa značnej skupiny žien, ktoré pomáhajú na hospodárstve a v malých a stredných podnikoch vyriešiť čo najskôr, keďže v mnohých členských štátoch im nie je priznaná žiadna právna pozícia. To vedie k finančným a právnym problémom týchto žien v súvislosti s právom na materskú dovolenku a práce neschopnosťou, získaním práva na dôchodok a prístup k sociálnemu zabezpečeniu.

Členské štáty by mali v záujme harmonického rozvoja zabezpečiť vo všetkých vidieckych oblastiach tvorbu plnohodnotných pracovných miest, pomocou ktorých by bolo možné propagovať podnikanie medzi ženami, zvýšenie ich kvalifikácie a zabezpečenie prístupu k infraštruktúre a službám, ktoré sú štandardné pre 21. storočie.

Nakoniec by som rada zablahoželala pani Klaßovej k veľmi kvalitne pripravenej správe.

  Mairead McGuinness (PPE-DE). Vážený pán predsedajúci, rada by som poďakovala spravodajkyni. Bolo by lepšie hovoriť o situácii ľudí vo vidieckych oblastiach a nielen o situácii žien, pretože mnoho problémov žien žijúcich vo vidieckych oblastiach sa taktiež dotýka aj mužov, ale žien sa dotýkajú špecifické problémy, na čo som poukázala aj v tejto správe.

Jednoducho povedané, kvalita života ľudí, ktorí žijú na vidieku môže byť v mnohých prípadoch lepšia ako vo veľkomeste, ak majú dostatok možností. Myslím, že problémom vždy bolo, že práca žien nebola ohodnotená, zaplatená a preto aj neuznaná. V niektorých krajinách sa už urobili isté pokroky, ale zaobchádzanie so ženami je v členských krajinách rozdielne.

Rada by som pripomenula, že ženy zohrávajú mimoriadnu úlohu a to možno ešte nebolo povedané. Ženy, z môjho pohľadu, v prvom rade motivujú a vychovávajú deti a vo všeobecnosti sú tými, kto rozhoduje o tom, či dieťa bude farmáriť alebo nie, a tým vlastne ovplyvňujú budúcnosť vidieckych oblastí. Mali by sme venovať pozornosť najmä tomu, aby vnímali poľnohospodárstvo kladne a nie záporne.

Nakoniec, niekoľko žien vlastní pôdu a sú vo farmárskych organizáciách. To by malo byť spomenuté.

  Silvia-Adriana Ţicău (PSE). (RO) V roku 2006 pomer medzi najvyšším príjmom horných 20 % populácie a najnižším príjmom dolných 20 % populácie v Európskej únii bol 4,8. Nanešťastie, v Portugalsku, Litve a Lotyšsku, tento pomer presiahol 6.

Očividne, má populácia vo vidieckych oblastiach nižšie príjmy ako v mestských oblastiach, a táto situácia je viditeľná najmä v prípade žien. S cieľom zlepšiť situáciu žien vo vidieckych oblastiach potrebujeme účinne využívať štrukturálne fondy. Rozvoj dopravnej infraštruktúry, vzdelania, zdravotnej starostlivosti, komunikačnej infraštruktúry, informačných technológií a služieb vo vidieckych oblastiach bude viesť k hospodárskemu rozvoju a nepriamo i k zlepšeniu postavenia žien vo vidieckych oblastiach.

Uzavriem môj príspevok vyjadrením názoru, že vidiecke oblasti môžu byť pretvorené pomocou investícií, vybudovaním priemyselných parkov na voľnej pôde, ktoré by ponúkali prácu. Účinná dopravná infraštruktúra by mohla viesť k meraniu vzdialenosti nie na kilometre, ale na konkrétny čas, takže ľudia pracujúci v mestských oblastiach by mohli žiť vo vidieckych oblastiach, a tak prispieť k hospodárskemu rozvoju vidieckych oblastí.

  Danutë Budreikaitë (ALDE). (LT) Dnešná diskusia je extrémne dôležitá, keďže zahŕňa tému situácie žien vo vidieckych oblastiach, ktorá je stále viac znepokojujúca.

Jedným z kľúčových problémov ostáva problém nízkej úrovne zamestnanosti žien vo vidieckych oblastiach, a to najmä v nových pristupujúcich krajinách, a z toho vyplývajúca spoločenská izolácia žien z vidieckych oblastí v porovnaní so ženami z mestských oblastí.

Ženy z vidieckych oblastí by mali byť predovšetkým povzbudené k tomu, aby začali podnikať v snahe zvýšiť úroveň zamestnanosti vo vidieckych oblastiach. Na dosiahnutie tohto cieľa musia vlády zabezpečiť relevantné informácie týkajúce sa založenia vlastného podnikania, rovnako ako zlepšenia schopnosti žien používať moderné informačné technológie, a tak budovať ich sebavedomie.

Okrem toho, štatistiky ukazujú, že ženy vo vidieckych oblastiach majú oveľa nižšie vzdelanie a úroveň profesionálnych zručností v porovnaní so ženami z miest. To často znamená, že sa ťažšie vyrovnávajú s výzvami na trhu práce a ťažšie sa vyrovnávajú s novými metódami a formami poľnohospodárskej práce a alternatívnymi poľnohospodárskymi aktivitami. Preto nabádam členské štáty k predloženiu opatrení, ktoré by povzbudili ženy z vidieckych oblastí k získaniu vedomostí a vzdelania.

Projekt LEADER by mal účinne pomôcť pri prekonávaní tohto problému.

Ďakujem.

  Avril Doyle (PPE-DE). Vážený pán predsedajúci, s uznaním náročnosti práce, ktorú vynaložila spravodajkyňa pani Klaßová v tejto správe nazvanej Situácia žien vo vidieckych oblastiach v EÚ, by som sa rada opýtala: v porovnaní s mužmi vo vidieckych oblastiach alebo ženami v mestských oblastiach? Aký je kontext, v ktorom tu diskutujeme? Neexistuje predsa žiadna homogénna skupina ako ženy vo vidieckych oblastiach EÚ. Som žena z vidieckej oblasti z EÚ, ale pani, ktorá žije odo mňa o niečo ďalej so šiestimi alebo siedmimi deťmi a manželom, ktorý je nezamestnaný, a ktorá si nemôže dovoliť prenájom alebo hypotéku, je iný typ ženy z vidieckej oblasti. Nejde o homogénnu skupinu, a preto musíme k tomuto problému pristupovať veľmi opatrne.

Mnoho žien vo vidieckych oblastiach žije mestským životom, iné žijú v nedostatku a núdzi. Mestský životný štýl existuje aj v centre vidieka, keď vidíme dve autá pred dverami, všetko najnovšie moderné zariadenie, ICT a možno raz ročne i dovolenku v zahraničí. Takže dajme tomu nejaký kontext.

Skutočným problémom je dať všetkým ženám rovnaké možnosti: možnosť vydať sa, alebo nevydať sa, možnosť mať alebo nemať deti, robiť kariéru, možnosť ďalšieho vzdelania, možnosť ostať doma, ísť do práce, začať podnikať alebo vlastniť majetok.

Pred niekoľkými rokmi, keď som si v Bruseli kupovala byt, bruselský bankový úradník nechcel podpísať môj hypotekárny úver, kým ho nepodpíše môj manžel. To bolo len pred niekoľkými rokmi v Bruseli. Dostala som hypotekárny úver a môj manžel ho nemusel podpísať. Môžem povedať, že som dôrazne namietala! Takže prístup k peniazom, majetku a podnikaniu – existuje mnoho rôznych typov žien vo vidieckych oblastiach.

  Predsedajúci. − Pani Doylová, môžem vás ubezpečiť, že by som vám nikdy neodmietol dať hypotekárny úver.

  Roberta Alma Anastase (PPE-DE). (RO) Úspech Lisabonskej stratégie vyžaduje podporu hospodárskeho rastu oboch oblastí Európskej únie, mestských aj vidieckych, a ženy zohrávajú kľúčovú úlohu v rozvoji týchto oblastí.

Chválim návrh tejto správy, ktorá okrem analýzy podmienok žien vo vidieckych oblastiach, taktiež navrhuje konkrétne odporúčania v snahe zlepšiť podmienky, v ktorých tieto ženy žijú v kontexte globalizácie a dosiahnutia cieľov Lisabonskej stratégie. Z veľkého množstva podnetov a podmienok, ktoré boli sledované, by som rada vyzdvihla dôležitosť hlavného činiteľa, a to vzdelania.

Štatistické údaje, ktoré máme k dispozícii, ukazujú, že malé množstvo žien vo vidieckych oblastiach má prístup k vyššiemu vzdelaniu pre finančné ťažkosti, ale taktiež pre pochybnú kvalitu vzdelávacích aktivít v týchto oblastiach.

Ženy vo vidieckych oblastiach by mali mať úžitok zo zvýšenia možnosti prístupu k vzdelaniu a celoživotnému vzdelávaniu, rovnako ako z možnosti zosúladiť rodinný život s profesionálnym životom. Je to kľúčový prvok, ktorý by mal byť posilnený spolu s aktívnou úlohou žien v politike a sociálno-hospodárskom rozvoji vidieckych oblastí.

  Anna Záborská (PPE-DE). (SK) Ďakujem, pán predsedajúci. Rada by som zablahoželala pani Klaßovej k jej vynikajúcej správe.

Pochádzam z nového členského štátu s relatívne silnou poľnohospodárskou populáciou. Za posledných 45 rokov ostáva viac-menej stabilná s malým 14 % poklesom. Vďaka hospodárskym politikám sú v súčasnosti poľnohospodárske regióny viac náchylné k zmenám. Existuje dobre známy proces presídlenia podnikov z poľnohospodárskych do mestských oblastí. Verejné politiky by však mali byť takého charakteru, aby sa takzvaná modernizácia neuskutočňovala na úkor žien žijúcich vo vidieckych oblastiach.

Týmto by som chcela vyzvať Výbor regiónov na preskúmanie tejto oblasti a začatie širšej konzultácie vo vidieckych oblastiach s cieľom porozumieť životu v týchto oblastiach so všetkými jeho výhodami i nevýhodami. Taktiež by som rada vyzvala Komisiu a Radu k smerovaniu svojich programov, najmä tých, ktoré zahŕňajú mikro-pôžičky, k ženám vo vidieckych oblastiach.

  Monica Maria Iacob-Ridzi (PPE-DE). (RO) Milí kolegovia, s ohľadom na skutočnosť, že tu diskutujeme nielen o probléme rovnocenných príležitostí, ale taktiež o rozvoji vidieckych oblastí vo všeobecnej rovine, zmienim sa o opatreniach, ktoré sú aplikovateľné v tejto oblasti na úrovni Spoločenstva.

Programy a financie z druhého piliera určené na rozvoj vidieka majú, pokiaľ ide o percentá, viac významných zdrojov ako špecializované programy Európskej únie, ktoré sú určené na vytváranie rovnocenných príležitostí. Ak uspejeme v uľahčení prístupu žien k programom akými sú LEADER, určených na rozvoj vidieka, získame viac, ako keby sme použili len zdroje z programov EQUAL, PROGRESS alebo DAPHNE.

V rozpočte Európskej únie sú financie určené na rozvoj vidieka vo výške 11 %, kým v celom sektore určenom pre občanov, ktorý zahŕňa i programy určené na vytváranie rovnocenných príležitostí, objem financií nedosahuje ani 1 %.

V tomto prípade ide o veľkú výzvu pre Európsku úniu: uspieť v komunikácii, mobilizácii a zjednodušení spojenia medzi európskymi fondmi a rôznymi projektmi, ktoré by mohli byť zahájené vo vidieckych oblastiach samotnými ženami.

  Mariann Fischer Boel, členka Komisie. − Vážený pán predsedajúci, ďakujem Parlamentu za veľmi povzbudzujúcu diskusiu s niektorými spravodlivo zanietenými príspevkami – mám z toho radosť. Diskusia prebiehajúca dnes večer znova poukázala na potrebu venovať špecifickú pozornosť situácii žien vo vidieckych oblastiach.

Aj keď mnohí z vás sú trochu pesimistickí, pokiaľ ide o pokrok v tejto oblasti, chcem vám tento problém priblížiť z kladnej strany. Myslím, že sa toho dosiahlo dosť, najmä vďaka nástrojom určeným na rozvoj vidieka a som presvedčená, že ideme tým správnym smerom, pokiaľ ide o zlepšenie pozície žien vo vidieckych oblastiach.

Mnoho z vás poznamenalo, že dôraz na rodovú rovnosť v nadväznosti na našu politiku a rozšírenie rámca i na sféru širšieho hospodárstva v oblasti poľnohospodárstva zvýši účinnosť. Úplne s týmto prístupom súhlasím. Nemali by sme sa zamerať len na farmársky sektor. Zasadenie našich politík do potrieb a možností poľnohospodárskej spoločnosti ako celku bude účinnejšie a bude mať z neho úžitok aj poľnohospodársky sektor. Komisia bude dôkladne sledovať uplatňovanie programov určených na rozvoj vidieka.

Niektorí z vás spomenuli nevyhnutnosť rozšírenia sietí vo vidieckych oblastiach. V tomto prípade musím povedať, že existuje možnosť v rámci tretej osi – rozšírenie osi – politiky rozvoja poľnohospodárstva ísť do oblastí, ktoré z pohľadu hospodárstva nie sú pre investorov dostatočne životaschopné. Ide o vzdialené oblasti, kde členské štáty môžu využiť politiku rozvoja poľnohospodárstva na rozšírenie spojenia. Môžem len povzbudiť všetky členské štáty k tomu, aby zvážili svoje možnosti pri plánovaní financovania alebo využití svojich politík zameraných na poľnohospodársky rozvoj.

Niektorí z vás taktiež spomenuli skrytú prácu, ktorú vykonávajú ženy na farmách. Uznávam, že naše štatistiky nie vždy odrážajú skutočnosť. Mali by sme sa pokúsiť, s využitím všetkých dostupných nástrojov, dať ženám práva, a tým ich povzbudiť k uchopeniu šancí na získanie hospodárskej nezávislosti. Mať lepšie možnosti získať prácu na čiastočný úväzok pre ženy v poľnohospodárstve by bolo veľkým krokom vpred a zároveň by to posilnilo príjmy a zachovalo život vo vidieckych komunitách.

Musím povedať, že vidieckymi oblasťami cestujem pomerne často a vždy ma povzbudí, keď stretnem ženy, ktoré prekračujú hranice a zúčastňujú sa na práci v rôznych farmárskych organizáciách. Viem, že je to veľký krok pre ženy, ktoré vstúpili do týchto organizácií ako prvé,, ale niekedy sa tieto organizácie rozširujú a pre ďalšie ženy to už nie je také ťažké, aj keď aj tento krok vyžaduje isté zmeny v prístupe najmä z mužskej strany, pokiaľ ide o prijatie skutočnosti, že ženy môžu prispieť k postaveniu základov rovnocennosti v tejto oblasti.

Myslím, že toho, čo by v súvislosti s touto témou malo byť povedané, je omnoho viac. Uisťujem vás, že budem bezvýhradne podporovať všetky aktivity, ktoré môžu zlepšiť pozíciu žien vo vidieckych oblastiach, pretože si skutočne myslím, že potrebujeme špecifický prístup najmä zo strany žien, pokiaľ ide o pretváranie vidieckych oblastí.

  Christa Klaß, spravodajkyňa. − (DE) Vážený pán predsedajúci, pani komisárka, dámy a páni, ďakujem vám za vaše príspevky do diskusie. V tomto kole sme boli svedkami naozaj hodnotnej diskusie. Pani komisárka, ďakujem vám za vaše vyjadrenie o posudku Smernice 86/613/EHS o uplatňovaní zásady rovnakého zaobchádzania, ktorý je aktuálny i v tomto roku, roku 2008. K návrhu smernice sme zaslali pripomienku a myslíme si, že je čas na jej preskúmanie.

Dnes večer nie sme schopní prijať žiadne z európskych nariadení, pokiaľ ide o zlepšenie situácie žien vo vidieckych oblastiach. Pani Doylová, viem, že situácia žien nie je všade rovnaká. Bolo by to nudné a to v žiadnom prípade nechceme. Samozrejme, ženy vo vidieckych oblastiach žijú v tých istých podmienkach a musia sa vyrovnávať s rovnakými ťažkosťami ako ženy žijúce v mestách a veľkomestách. Na túto skutočnosť sme tiež upozornili.

Otvárame diskusiu a žiadame Komisiu a členské štáty, aby sa v konečnom dôsledku pričinili o zmeny. Správa by mala zvýšiť povedomie o tomto probléme.

V Európe existujú dobré príklady a preto by sme na nich chceli upozorniť a vyzvať k ich nasledovaniu. Taktiež môžeme uviesť konkrétny prínos. Chceme rozšíriť prehľad. Ženy vo vidieckych oblastiach nie sú len farmárky, ženy vo vidieckych oblastiach sú tiež na ceste byť zamestnané, a preto musia skombinovať rodinu a prácu.

Koniec koncov, som dôkazom, keďže sa ma to osobne dotýka. Potrebujeme, aby ženy z našich organizácií boli bytostne zainteresované. Pani McGuinessová hovorila o spokojných matkách, ktoré sú schopné preniesť túto spokojnosť i na svoje deti. Spokojné ženy budeme mať aj vtedy ak urobíme niečo pre rovnocenné zaobchádzanie s nimi, ak urobíme niečo smerom k spravodlivej účasti. Našim záujmom je, aby sa mladí ľudia opäť rozhodli ostať na vidieku.

Bolo by podnecujúce, pani komisárka, keby sme mali zoznam všetkých príležitostí, ktoré sú otvorené v Európskej únii pre ženy. Sme presvedčení, že tieto príležitosti sú v mnohých prípadoch ukryté v rôznych programoch. Ženy sú účastné buď v jednom, alebo druhom programe a vždy iba istým spôsobom. Táto skutočnosť nepretržite vytvára problémy aj na miestnej úrovni. Na začiatok by sme to mali naplánovať, aby zodpovední v regiónoch boli informovaní: že môžeme zlepšiť situáciu žien.

  Predsedajúci. − Rozprava sa skončila.

Hlasovanie sa uskutoční vo štvrtok, 12. 3. 2008.

Písomné vyhlásenia (článok 142)

  Zita Gurmai (PSE), písomne. (HU) S ohľadom na zamestnanosť, porovnanie mestských a vidieckych oblastí odhaľuje stále sa zväčšujúcu priepasť. Ženy žijúce vo vidieckych oblastiach sú obzvlášť v nevýhode. Ich šance na začlenenie sa do spoločnosti, získanie zamestnania, prístup k inštitúciám pre deti, vzdelávaniu, zdravotnej starostlivosti a spoločenským inštitúciám sú menšie. Tvoria jednu z najzraniteľnejších skupín v spoločnosti a sú vystavené riziku chudoby a odsunutia na okraj spoločnosti. Ak sa aj zamestnajú, ich platy ani zďaleka nedosahujú výšku platov žien v mestských oblastiach.

Kumulatívna sociálna nevýhoda vytvára sociálne napätie, keďže systém sociálnej starostlivosti je nedostatočný najmä pre znevýhodnené skupiny ľudí, a taktiež môžeme hovoriť o nedostatočnej infraštruktúre. Vzhľadom na nedostatok iných možností, poľnohospodárstvo so svojimi krátkodobými výhodami a nízkym životným štandardom, spôsobuje pretrvávanie bežného napätia z nedostatku zamestnania vo vidieckych oblastiach.

Riešenie záleží od intenzity jednotlivých krokov, miestnych orgánov, vlád a Európskeho spoločenstva, ktoré zohrávajú dôležitú úlohu a sú v tomto smere zodpovedné.

Do praxe musia byť uvedené programy, ktoré prešli zmenami. Tvorbou alternatívnych príležitostí zamestnať sa, rozvojom infraštruktúry, zavedením školení a vzdelávacích programov, ktoré by pomohli uľahčiť adaptáciu vidieckej populácie na podmienky trhu, podporou začínajúceho podnikania a zavedením projektov v okrajových oblastiach a na nadnárodnej úrovni, sa vytvoria príležitosti na zmenu pre populáciu vo vidieckych oblastiach.

Programy budú upravené podľa požiadaviek jednotlivých vidieckych oblastí. Tým sa zabezpečí zmiernenie regionálnych rozdielov.

  Lívia Járóka (PPE-DE), písomne. (HU) rada by som zablahoželala mojej kolegyni Christe Klaßovej k jej správe, ktorá poukazuje na ťažkosti, ktorým musia na trhu práce čeliť ženy žijúce vo vidieckych oblastiach a na ostatné stránky ich života. V diskusii o znevýhodnených skupinách ľudí žijúcich v najhorších pomeroch musí stáť i zmienka o rumunských ženách, ktorých značná časť žije v dedinách a malých usadlostiach. Početné štúdie ukazujú, že rumunské ženy tvoria najzraniteľnejšiu skupinu v Európskej únii s priemernou dĺžkou života, ktorá je šokujúco nízka v porovnaní s väčšinovou časťou spoločnosti a s mierou nezamestnanosti, ktorá je niekoľkokrát vyššia ako priemer. V súvislosti s odporúčaniami uvedenými v správe, by mali členské štáty navrhnúť a vykonávať politiky, ktoré by zlepšili celkové životné podmienky žien žijúcich v menej rozvinutých regiónoch a pomohli by znevýhodneným ženám a ženám čeliacim vylúčeniu zo spoločnosti, ktoré majú problém zamestnať sa alebo zamestnať samé seba v novom podnikaní. Rumunské ženy môžu mať úžitok z podpory sociálne orientovaných modelov podnikania zameraných na chudobné a znevýhodnené skupiny v spoločnosti zo strany členských štátov a Európskej komisie. Vítam skutočnosť, že sa v správe kladie dôraz na získané štatistické údaje, pretože proces získavania a spracovania údajov rozdelený podľa pohlavia a etnického pôvodu je podstatný na jednej strane na eliminovanie nepriamej a početnej diskriminácie, a na druhej strane na zistenie dosiahnutého pokroku vo vzťahu k vzdelaniu, bývaniu, zdraviu a zamestnaniu. Ďakujem.

  Zita Pleštinská (PPE-DE), písomne. (SK) Odvážna správa spravodajkyne pani Klaßovej hľadá nový prístup eliminovania očividných nerovností medzi mestskými a vidieckymi oblasťami. Ženy zohrávajú kľúčovú úlohu v sociálno-politickom, hospodárskom a ekologickom rozvoji vidieckych oblastí. Životy žien žijúcich vo vidieckych oblastiach sú plné príležitostí, ale rovnako aj značných ťažkostí.

Zatraktívnenie vidieckych oblastí pomôže zastaviť odchod najmä mladých a školených ľudí. Preto vyzývam na podporu jednotného rastu a generáciu nových pracovných príležitostí, najmä pre ženy, a na zaistenie vysoko kvalitnej zdravotnej starostlivosti, sociálnych služieb a ďalších verejných služieb v celej EÚ.

Len vzdelané ženy budú schopné plne sa podieľať na znovuoživení miestnych spoločenstiev. Budú schopné založiť nové spoločnosti, ktoré budú následne prispievať k pretváraniu vidieckeho hospodárstva a zlepšia kvlaitu života vo vidieckych oblastiach. Musíme odstrániť všetky prekážky brániace prístupu k informačným a komunikačným technológiám a zabezpečiť, aby boli širokopásmovo dostupné ženám vo vidieckych oblastiach. Nepretržité vzdelanie a výučba jazyka, ako aj možnosti preškolenia musia byť k dispozícii všetkým ženám, ktoré o to budú mať záujem.

Okrem toho, úspešný program LEADER by mal pokračovať. Úspešne pomohol mnohým ženám založiť spoločnosti vo vidieckych oblastiach vo sférach akými sú cestovný ruch, remeselná výroba a poskytovanie miestnych výrobkov. Verím, že rozpoznaním najlepších postupov a využitím nových nástrojov na výmenu skúseností prispejeme k zlepšeniu kvality života vo vidieckych oblastiach. EN<BRK>

  Rovana Plumb (PSE), písomne. (RO) EÚ čelí dôležitým sociálnym zmenám, ktoré boli spôsobené problémami spojenými s migráciou, sociálnym zabezpečením a chudobou.

Programy rozvinuté na európskej úrovni prispeli k dôležitému zlepšeniu podmienok pre ženy žijúce vo vidieckych oblastiach. Napriek tomu, ženy nie sú súčasťou rozhodovacieho procesu v spoločenstvách, ktorých sú súčasťou.

Konkrétnym a znepokojujúcim príkladom je skutočnosť, že väčšina žien vo vidieckych oblastiach v Rumunsku nemá príjem väčší ako 5 EUR na deň a každá tretia žena dokonca nevyužíva žiadne médiá.

Rada by som uviedla tri polia pôsobnosti v snahe prispieť k rovnocenným príležitostiam a zlepšeniu podmienok pre ženy z vidieckych oblastí:

- zlepšenie spoločenského postavenia podporovaním prístupu žien k novým príjmom a príležitosťou nadobudnúť tovar;

- riadna účasť žien v rozhodovacích procesoch a zvýšenie možnosti zmeniť/ovplyvniť rozhodnutia, ktoré sa ich priamo dotýkajú;

- prístup žien vo vidieckych oblastiach k základným službám (zdravotná starostlivosť, vzdelanie) a infraštruktúre.

Členské štáty by mali pripraviť svoje politiky tak, aby ženy mali možnosť účasti na trhu práce, v rozhodovacom procese a mali možnosť kontroly nad akoukoľvek formou diskriminácie.

21. K trvalo udržateľnému poľnohospodárstvu a bioplynu: preskúmanie zákona EÚ (rozprava)

  Predsedajúci. − Nasleduje správa Csabu Sándora Tabajdiho, zástupcu Výboru pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka k trvalo udržateľnému poľnohospodárstvu a bioplynu: potreba preskúmania zákona EÚ (2007/2107(INI)) (A6-0034/2008).

  Csaba Sándor Tabajdi, spravodajca. − (HU) Vážený pán predsedajúci, pani komisárka Fischer Boelová, dámy a páni, vo svete klimatických zmien, zvýšenom dopyte po energii a zvyšujúcich sa cien, je absolútnou prioritou a záležitosťou živého záujmu zo strany Európskej únie zníženie závislosti na energii a spotreba energie a rozšírenie zdrojov energie. Zvýšenie využívania obnoviteľných zdrojov energie je jeho súčasťou. Musíme obmeniť zdroje energie a to na obnoviteľné zdroje energie.

V oblasti obnoviteľných zdrojov energie disponujú rôzne krajiny rôznymi prírodnými zásobami a my ich musíme využiť na maximum. V bioplyne, ako obnoviteľnom zdroji energie, je obrovský potenciál a z početného množstva dôvodov, ktoré sú uvedené v správe a predložené dnes na prejednanie, je predurčený ku skvelej budúcnosti.

Prvým a najdôležitejším dôvodom, dámy a páni, je, že základnou surovinou na výrobu bioplynu je živočíšny hnoj a taktiež skutočnosť, že môžeme kombinovať výrobu energie s využitím hnoja na účely ochrany životného prostredia. Ide o jednu z najpodstatnejších výhod výroby bioplynu, i keď bioplyn môže byť vyrábaný aj z iných surovín, akými sú komunálny odpad, odpad z bitúnkov a energetických plodín.

Bioplyn je multifunkčný zdroj energie: môže byť využitý na výrobu elektriny, na kúrenie, chladenie, alebo sušenie. Stlačený bioplyn je vhodný na pohon áut a verejných dopravných prostriedkov, a ak je rafinovaný, môže byť využitý v prírodnej sieti plynov. Výroba bioplynu preto predstavuje pre európsku výrobu energie skutočnú príležitosť. Medzi iným, keď uvážime, že bioplyn môže byť vyrábaný zo živočíšneho hnoja, môžeme ho vyprodukovať 14-krát viac ako v súčasnosti. Potenciál, ktorý predstavuje je značný, odkedy z pohľadu životného prostredia vieme, že živočíšny hnoj musí byť upravovaný predtým ako sa ním hnojí pôda, inak môže vážne poškodiť životné prostredie.

V našom výbore sa viedla diskusia týkajúca sa otázky, či výroba bioplynu využívajúca rastlinný materiál bude schopná konkurovať výrobe potravín. Európska komisia ukázala, že takáto situácia zatiaľ v Európe nevznikla a dúfame, že v budúcnosti ani nevznikne, keďže v súčasnosti máme druhú generáciu energetických plodín. V globálnom kontexte to môže byť problém, v Brazílii a Spojených štátoch amerických, ale v Európe to v súčasnosti problémom nie je a my dúfame, že ani nebude.

Otázkou na diskusiu v tomto kontexte je i otázka ako by mal byť regulovaný sektor bioplynu. Súčasná regulácia na národnej úrovni, ako aj na úrovni Európskej únie, je neobyčajne komplikovaná a byrokratická, a to je dôvod prečo som v mojej správe navrhol prevzatie smernice EÚ o bioplyne. Zároveň ma predstavitelia Európskej komisie presvedčili, v zmysle konzultácií s Európskou ľudovou stranou, že nie je potrebné mať samostatnú smernicu o bioplyne, keďže sa pripravuje smernica o obnoviteľných zdrojoch energie. V súvislosti s týmto žiadam Komisiu, aby venovala špeciálnu pozornosť bioplynu v smernici o obnoviteľných zdrojoch energie a uplatnila návrhy, ktoré sú uvedené v mojej správe.

Dámy a páni, na záver by som chcel poďakovať dánskemu inštitútu, ktorý mi pomohol so správou a všetkým, ktorí prispeli k jej vzniku. Ďakujem za vašu pozornosť.

  Mariann Fischer Boel, členka Komisie. − Vážený pán predsedajúci, ešte než začnem, by som rada poďakovala Výboru pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka a spravodajcovi pánovi Tabajdimu za jeho veľ i zaujímavú a dôležitú správu.

Správa Parlamentu jasne vyzdvihuje prínosy výroby bioplynu pre poľnohospodársky sektor, ale aj pre spoločnosť. Úplne súhlasím s kladením dôrazu na rozvoj výroby bioplynu. Výhodou pre životné prostredie je zníženie emisií z agresívnych plynov, akými sú metán a rajský plyn, ktoré spôsobujú klimatické zmeny. Z tohto dôvodu, výroba bioplynu ďalej posilní ekologickú udržateľnosť poľnohospodárstva – od roku 1990 je zaznamenané zníženie emisií zo skleníkových plynov o 20 % – a tiež má zjavnú hospodársku výhodu ako prospešný alternatívny prírodný plyn v situácii akou je zvyšovanie cien ropy, ktorá v súčasnosti prekročila 100 USD za barel.

Výroba bioplynu z poľnohospodárskych surovín sa od roku 2004 do roku 2006 zdvojnásobila. Celkovo sa výroba bioplynu zvýšila, ale myslím, že môžeme urobiť viac. Veľký potenciál výroby bioplynu je v rámci Európskej únie nevyužitý. Za Komisiu môžem povedať, že sme si toho vedomí a už sme zaviedli niekoľko dôležitých nástrojov na propagáciu výroby bioplynu. Naša súčasná Smernica o zelenej energii je uplatňovaná v práve niektorých členských štátov a je príkladom dôležitej hybnej sily.

Politika rozvoja vidieka tiež podporuje rozvoj výroby bioplynu. Členské štáty majú možnosť podporiť výrobu bioplynu a jeho využitie finančne, technicky a spoluprácou, ako aj ďalšími aktivitami.

Programy určené na rozvoj vidieka na roky 2007 až 2013 sa práve začali čerpať, ale je zjavné, že počiatočné využitie programov v členských štátoch je sľubné a som presvedčená, že opatrenia týkajúce sa bioplynu budú medzi tými, ktoré budú prijaté v týchto oblastiach v kontexte bioenergií.

Opatrenia zahrnuté v balíku Komisie, ktorý sa venuje energii a klimatickým zmenám, podporí výrobu bioplynu v nasledujúcom roku. Najmä cieľ uspieť na 20 %, pokiaľ ide o obnoviteľné zdroje energie. Očakáva sa, že bioplyn významne prispeje k dosiahnutiu týchto cieľov. Bioplyn taktiež zohrá dôležitú úlohu pri dosahovaní cieľa znížiť emisie skleníkových plynov o 20 % v sektore, ktorý nie je súčasťou systému obchodovania s emisnými kvótami. Z tohto dôvodu sme vo veľmi priaznivej situácii, keď môžeme zabiť dve muchy jednou ranou. Som presvedčená, že bioplyn sa stane kľúčovým v stratégií Európskej únie v boji proti klimatickým zmenám a pomôže nám naplniť kjótske ciele.

Súhlasím s vami, že je nevyhnutný premyslená politika, pokiaľ ide o bioplyn. Iniciatívy EÚ sú podľa môjho názoru premyslené a idú správnym smerom. Napriek tomu verím, že politika by mala byť účinne dotvorená a využitá na regionálnej alebo národnej úrovni na základe miestnych zdrojov, potrieb a hospodárskych skutočností.

Z tohto hľadiska, vítam odporúčania zjednodušujúce súčasný právny rámec. Tieto odporúčania sú v súlade s našimi prebiehajúcimi diskusiami o zjednodušení a lepšej regulácii, ktorá predstavuje stratégiu Komisie v tejto oblasti na vysokej úrovni.

Nakoniec musím povedať, že som mala pochybnosti o konkrétnych cieľoch, pokiaľ ide o bioplyn a počula som námietku spravodajcu. Myslím, že cieľ 20 %, pokiaľ ide o obnoviteľné zdroje energie je zahrnutý i v bioplyne. Bioplyn taktiež môže prispieť k dosiahnutiu 10 % ako cieľa týkajúceho sa biopaliva. Ak bude predstavený len cieľ týkajúci sa bioplynu, budeme riskovať nedostatočné zameranie. Vytýčenie špecifických cieľov pre bioplyn by mohlo znamenať ďalšie administratívne komplikácie pre súkromných prevádzkovateľov a verejné orgány. Podľa môjho názoru by to mohlo tiež spôsobiť politické napätie smerujúce k uprednostňovaniu konkrétneho typu obnoviteľného zdroja energie, ktorý by mohol byť nanešťastie v nadväznosti na hospodárstvo neskôr príliš naklonený na stranu výroby bioplynu.

Správa o bioplyne, ktorú žiadate od Komisie je rozhodne užitočná. Hoci sa mi zdá, že posledný termín v roku 2008, ktorý ste zadali je zadaný príliš skoro, keď zvážime všetky ostatné kroky, ktoré sa urobili. Komisia však podá do konca roka 2008 správu o zavedení akčného plánu Biomasy v EÚ, takže som si celkom istá, že sa nám podarí nájsť spoločnú cestu, pokiaľ ide o vyriešenie tohto problému. Ide o veľmi dôležitú a zaujímavú správu. Som si istá, že poskytne dobrý základ pre ďalšie diskusie.

PREDSEDÁ: PANI KRATSA-TSAGAROPOULOU
podpredsedníčka

  Jens Holm, spravodajca stanoviska Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín. − (SV) Vážená pani predsedajúca, bioplyn môže zohrávať dôležitú úlohu v boji proti klimatickým zmenám, môže byť použitý nielen na výrobu tepla a elektriny, ale tiež môže poháňať dopravné prostriedky. Bioplyn môže byť vyrábaný napríklad z hnoja alebo odpadu domácností. V súčasnosti môžeme hovoriť o obrovskom potenciáli výroby bioplynu. Vo Výbore pre životné prostredie sa k otázke bioplynu staviame kladne a v budúcnosti by sme radi videli väčšie množstvo bioplynu. Zvyšujúca sa výroba bioplynu musí pokračovať. V prípade, že sa neuskutoční, prioritou sa stáva úloha znížiť celkové množstvo odpadu. Ak chceme znížiť množstvo odpadu, musíme – hoci to znie ako nadávka v kostole – znížiť našu spotrebu.

Rád by som využil príležitosť a položil niekoľko otázok pani komisárke Fischer Boelovej, ktorá je tu dnes večer s nami: má Komisia stratégiu, ktorou zabezpečí zníženie stále rastúcej kopy odpadu v EÚ? Možno má Komisia i stratégiu, ktorá nám pomôže znížiť spotrebu tovaru, ktorý v podstate nepotrebujeme?

Vo Výbore pre životné prostredie by sme taktiež radi videli osvedčenie o udržateľnosti bioplynu. Súčasťou takéhoto osvedčenia musí byť celý rad krokov, t. j. z poľa až po dopravný prostriedok. Systém osvedčovania musí byť vytvorený s ohľadom na spoločnosť a životné prostredie. Vítam návrh Komisie ohľadom Smernice o obnoviteľnosti palív, ale je tu väčšia potreba posilniť úlohu bioplynu. Ešte jedna otázka pani komisárke Fischer Boelovej: aký je Váš názor na takýto systém osvedčovania?

Tieto a ďalšie otázky týkajúce sa životného prostredia vyzdvihujú dôležitosť verejnej zodpovednosti. Väčšina z nás tu prítomných súhlasí s podporením úlohy bioplynu. Viac áut a kamiónov by malo jazdiť na bioplyn. Bioplyn znižuje emisie skleníkových plynov a áut o 90 %. Okrem zníženia emisií sú autá jazdiace na bioplyn tichšie. Ak to so záväzkami voči životnému prostrediu myslíme naozaj vážne, zodpovednosť za ne by nemala byť ponechaná na trh.

Napríklad, ak chceme mať viac áut jazdiacich na bioplyn, musíme zabezpečiť aj čerpacie stanice, kde sa bude dať tento bioplyn natankovať. Štát musí v rámci svojej zodpovednosti zabezpečiť, aby čerpacie stanice boli v súlade s platnými právnymi predpismi a dočasne financované. V mojej domovine, vo Švédsku, posledná čerpacia stanica na ceste na sever je v Uppsale, ktorá je v strede krajiny. Inými slovami povedané, motoristi, ktorí chcú, natankujú doplna a musia ísť viac ako 1000 km bez akejkoľvek možnosti znovu natankovať bioplyn. A to je samozrejme neprijateľné. Takže všetci sme zodpovední za presadzovanie bioplynu: EÚ vypracovaním smerníc, členské štáty motivovaním výroby bioplynu na národnej úrovni, a pokiaľ ide o miestne orgány, tie by mali vybudovať viac zariadení na bioplyn.

  Werner Langen, spravodajca Výboru pre priemysel, výskum a energetiku požiadaného o stanovisko. − (DE) Vážená pani predsedajúca, informujem Vás o stanovisku Výboru pre priemysel, výskum a energetiku, ktorý nesie zodpovednosť za energetickú politiku. Nejde o môj osobný názor, ale môj návrh výbor prijal 45 hlasmi, pričom nikto nebol proti a nikto sa nezdržal hlasovania. Výbor pre priemysel sa obáva kladného prispenia bioplynu vyrábaného nielen z hnoja ako sa domnieva spravodajca ale výroby bioplynu zo všetkého organického odpadu.

Upozornili sme na konkurencieschopnosť v oblasti potravín, ktorá začína byť stále viac problematická, takže tu musí existovať diskusia s ohľadom na skutočnosť, že zásobovanie plynových sietí bioplynom sa musí vyhnúť diskriminácii a musia byť predložené ďalšie nové návrhy procesov výroby bioplynu druhej generácie. Diskutovali sme o zelenej génovej technológii v súvislosti s bioplynom a sme toho názoru, že mladý, inovatívny sektor bioplynu nepochybne potrebuje počiatočné financovanie, ale nie trvalú finančnú pomoc.

Navyše, chceme zjednotiť nástroje podpory v celej EÚ a to sme zhrnuli do 13 bodov: chceme zjednodušiť proces plánovania pre základne bioplynu. Výbor pre priemysel nepožaduje, aby boli predložené štyri nové smernice, ako sa o tom zmieňuje môj kolega vo svojom návrhu správy. Zdieľam názor pani komisárky, že nepotrebujeme žiadne nové smernice, ale potrebujeme bioplynu poskytnúť miesto v už existujúcich smerniciach pre obnoviteľné zdroje.

Z tohto hľadiska Výbor pre priemysel zastáva iný názor ako Výbor pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka, ktorý je zodpovedný za správu.

  Albert Deß, v mene skupiny PPE-DE. (DE) Vážená pani predsedajúca, pani komisárka, dámy a páni, ako tieňový spravodajca skupiny Európskej ľudovej strany (kresťanskí demokrati) a Európskych demokratov, vo veľkej miere podporujem túto správu. Spravodajca urobil kus dobrej práce.

Súhlasím s tým, čo tu bolo doposiaľ povedané: bioplyn môže značnou mierou prispieť k dosiahnutiu našich cieľov, pokiaľ ide o obnoviteľné zdroje energie, a to využitím menšieho množstva fosílií, čím znižuje emisie CO2. Nevyhnutným predpokladom je, samozrejme, využitie potenciálu bioplynu. V Nemecku existuje mnoho tovární na bioplyn, ktoré vyrábajú výlučne elektrinu. Len okolo 38 % dostupnej energie je využitých, cez 60 % energie je nevyužitých a vo forme strateného tepla prečerpaných do životného prostredia. Toto nemôže byť účelom výroby bioplynu. Preto si myslím, že by bolo pre túto správu dobré, ak by v nej bola uvedená požiadavka zásobovania plynovej siete bioplynom. Musíme nasledovať oba tieto smery: využiť stratené teplo, ktoré vzniká pri výrobe elektriny alebo zásobovať sieť bioplynom priamo. S oboma týmito procesmi potom môžeme dosiahnuť vysoký stupeň účinnosti.

Taktiež zastávam názor, že pomocou modernej rastlinnej výroby môžu byť vypestované lepšie rastliny. Nezastávam názor, že genetické inžinierstvo sa na tom musí podieľať. Pestovatelia rastlín mi hovoria, že polia určené pre rastliny na výrobu bioplynu môžu byť zdvojnásobené na akroch s tradičnými kultiváciami rastlín. Sme schopní zozbierať približne 5000 litrov palivového oleja na jeden hektár bioplynu. S dobrými rastlinami, ktoré budú v budúcnosti vypestované, budeme schopní zozbierať až 10 000 litrov na jeden hektár. Je to dobrá cesta pre bioplyn, aby čelil klimatickým zmenám.

  Bogdan Golik, v mene skupiny PSE. (PL) Vážená pani predsedajúca, čítal som návrh pripravený mojím kolegom pánom Tabajdim a veľmi ma zaujal. Rád by som mu zablahoželal k výbornej správe.

V súčasnej situácii vo svete, kde ceny ropy a ďalších zdrojov energie – napríklad plynu – prudko stúpajú a sú predmetom nepredvídateľných výkyvov, čo robí účelné plánovanie a odhadnutie investičných nákladov veľmi ťažkým, a keď dopyt európskych krajín po energii taktiež stúpa, je predmetná správa o bioplyne viac ako aktuálna. Táto správa v skutočnosti ukazuje koľko toho ešte môžeme urobiť pre rozvoj oblasti novej generácie energie. Generácia energie z týchto zdrojov môže byť mnohonásobne zvýšená bez akéhokoľvek sprievodného zhoršenia prirodzeného životného prostredia.

Kladným krokom v rozvoji tejto generácie energie by bolo podporenie formou dotácii určených na regionálny rozvoj a rozvoj vidieckych oblastí. Komisia a vlády jednotlivých krajín by nemali šetriť na výrobcoch tohto typu energie a mali by podporovať tento rozvoj prostredníctvom mechanizmu špeciálnych finančných aktivít. V tomto som so spravodajcom za jedno, že Európska komisia by mala zintenzívniť svoju snahu, pokiaľ ide o rozvoj energie zo zdrojov tohto typu a začlenenie do Európskej energetickej stratégie.

Pre nás Európanov je mimoriadne dôležité, aby sa Európska únia stala nezávislou na vývoze energie v čo najkratšom čase.

  Willem Schuth, v mene skupiny ALDE. (DE) Vážená pani predsedajúca, pani komisárka, dámy a páni, najskôr by som chcel zablahoželať spravodajcovi pánovi Tabajdimu k jeho vyváženej správe. Myslím, že uspel, keď upozornil na význam bioplynu ako udržateľnej energie budúcnosti.

Ako MEP zastupujúci Severné Nemecko, sa obávam potenciálu bioplynu ako dôležitej a všestranne využiteľnej biomasy energie vyrábanej poľnohospodárstvom. Nemecko – a zvlášť Dolné Sasko, odkiaľ pochádzam – je lídrom pokiaľ ide o pestovanie rastlín na výrobu bioplynu. Nemali by sme si nechať ujsť príležitosť formulovať striktné a jasné kritéria pre technológiu bioplynu v prípade uvedenia osvedčovacieho systému EÚ pre rastlinnú hmotu využívanú ako zdroj paliva. To by sa malo vzťahovať i na dovoz.

Na našich výrobcov by rozhodne nemali byť kladené žiadne administratívne nároky navyše. Len touto cestou môžu byť pochybnosti o využívaní obilnín a potravín na výrobu bioplynu účinne rozptýlené, pretože výroba potravín musí pokračovať a ostať prvoradou povinnosťou poľnohospodárstva. Len touto cestou môže bioplyn zmysluplne prispieť k zabezpečeniu zásob energie, zníženiu závislosti na cudzozemských dovozoch, ochrane atmosféry a k rozvoju vidieka. Európske výskumné a rozvojové programy budú potom účinnejšie.

  Wiesław Stefan Kuc, v mene skupiny UEN. (PL) Vážená pani predsedajúca, využitie nápadov uvedených v správe môjho kolegu zo skupiny pána Tabajdiho nám umožní urobiť obrovský krok vpred vo zvýšení výroby bioplynu. Zároveň by to bol krok k zabezpečeniu trvalo udržateľného poľnohospodárstva vďaka podstatne zníženému množstvu rastlinného a živočíšneho odpadu, hnoja a splaškov a získaniu obnoviteľnej energie.

Výroba bioplynu má však aj svoje nedostatky. Ak zohľadníme súčasnú výrobu a predajné ceny, náklady na výrobu nemôžu byť pokryté a nakoniec i tak tu bude dostatok odpadu, ktorý bude len viac koncentrovaný. Potrebujeme vyhodnotiť klady a zápory vo svetle dnešných skutočností. Moja politická skupina to urobila a veríme, že správa pána Tabajdiho by mala mať podporu. Možno iné technológie nám umožnia vylepšiť súčasný proces výroby, zatiaľ čo zvýšenie cien energií zvýši účinnosť hospodárstva. Niet však pochýb, že sme svedkami pokrokov v ochrane životného prostredia a to je najdôležitejšie.

  Friedrich Wilhelm Graefe zu Baringdorf, v mene skupiny Verts/ALE. (DE) Vážená pani predsedajúca, spravodajca predložil dobrú správu a predložil ju na základe názoru Výboru pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka, čo je dobré. Práve sme od pána Langena počuli, že Výbor pre priemysel, výskum a energetiku zastáva protichodný názor. Je to takto vždy: vždy keď má byť niečo úspešné, Výbor pre priemysel sa toho obáva. To nie je vždy správne.

Pripomínam, že to boli farmári, ktorí sú priekopníkmi vo výrobe bioplynu a ktorí sa pred 10, 15, 20 rokmi smiali keď sa snažili získať energiu z hnoja. Myšlienkou tu bolo, veľmi zjednodušene povedané, vyrobiť z hnoja zlato. To znamená, že sa má vyrábať energia z hnoja a nie začať súťažiť s výrobou potravy pre ľudí. Z hnoja, ktorý nebude využitý, bude predsa ešte lepšie priemyselné hnojivo, ktoré bude univerzálnejšie ako agresívne hnojivá.

To znamená, že bioplyn patrí medzi obnoviteľné zdroje energie spolu s vetrom, vodou, slnkom a drevom a je v skutočnosti obnoviteľnou energiou ak sa obmedzíme na jeho výrobu z organického odpadu. To by sa dalo porovnať so situáciou, ktorá vznikla minulý a predminulý rok v mliekarenskom sektore, keď sa za mlieko platilo 23,5 centa a to by sa rovnalo situácii, keď by sme napchali kukuricu priamo do stroja na výrobu bioplynu a nie najprv ju dali krave, aby tá potom vyprodukovala mlieko.

To znamená, že ceny potravín a ceny energií vždy korešpondujú a z toho vyplýva, že nielen v Nemecku, ale aj v iných krajinách, sa môže dosiahnuť lepšia recyklácia rastlinných výrobkov v energetickom sektore aj v potravinárskom sektore. Musíme si dať pozor, aby sme sa nedostali do konkurenčnej situácie. Môže sa stať, že ak tomu zle porozumieme, nastane, obrazne povedané, súťaž medzi stolom a kontajnerom. Ak narušíme rovnováhu, pokiaľ ide o biomasy pohonných látok, táto rovnováha môže mať záporný vplyv, zatiaľ čo bioplyn bude vnímaný kladne, a to aj bioplyn určený pre dopravné prostriedky. Závisí len od nás, či budeme uprednostňovať politiku menších plodín a finančne ich podporovať politikou odmeňovania s cieľom zabrániť migrácii do priemyselnej výroby.

  Derek Roland Clark, v mene skupiny IND/DEM. Vážená pani predsedajúca, vyjadrujme sa jasne: problematika týkajúca sa biomasy je hnaná údajným efektom globálneho otepľovania spôsobeného emisiami CO2, ktoré vypúšťa človek.

Zabudnime na uhlíkové stopy. CO2 je prirodzenou súčasťou atmosféry, nie je nejakým druhom diabolského jedu, ako je to mylne vykresľované v situáciách akou je film Nevyhovujúca pravda. Tento hyperaktívny film nie je vôbec dôkazom, nie je dokonca ani pravdivý. Je to teória a veľmi vzdialená dôkazu. Môžete vidieť učiteľa chémie – a môžem sa staviť, že pár z nich je i na tomto zhromaždení – viem, čo znamená ísť od hypotézy po teóriu v zákonoch chémie. Nepôjdem v stopách amerických politikov a nebudem teatrálne vykrikovať ani poúčať.

Našťastie, teraz máme Manhattanskú deklaráciu, ktorú minulý týždeň podpísalo 500 vedcov, a ktorá hovorí, že neexistuje dôkaz o emisiách CO2 vyprodukovaných moderným priemyslom, ktoré by spôsobovali klimatické zmeny. To nám pripomína, že z globálneho hľadiska sa atmosféra vždy menila a vždy sa meniť bude. Je tu niekto kto neoceňuje skutočnosť, že stav, v ktorom sa nachádza naša Zem teraz, nie je konečný, ale že je to stále prebiehajúci dynamický vývoj?

Politická nenásytnosť nás všetkých zaťažuje, keďže chceme dosiahnuť nedosiahnuteľné. Otočiť naruby poľnohospodársku pôdu s cieľom vyrobiť bioplyn, keď rastie populácia a je svetový nedostatok obilnín je šialenstvo. Pestovať plodiny na výrobu bioplynu na úkor celých oblastí dažďových pralesov, spálením stavebného dreva na miestach, kde sa za pár rokov trochu zhoršil stav a padlo zvýšené množstvo dusičnanu a potom pokračovať ďalej, je trestné, keďže ide o skupinové násilie páchané na lesoch.

Takže otázkou ostáva: čo spôsobuje súčasný minimálny stupeň globálneho otepľovania? Parafrázujem bývalého prezidenta Clintona: je to slnko, hlupáci!

  Jim Allister, v mene skupiny NI. Vážená pani predsedajúca, teší ma rozpoznanie značného potenciálu zvýšenia výroby bioplynu. Pomáha poľnohospodárom vyťažiť príjem z alternatívneho zdroja a zároveň hodnotne prispieva k zachovaniu životného prostredia vyriešením problémov spojených s odstraňovaním poľnohospodárskeho odpadu.

Treťou zreteľnou výhodou bioplynu je to, že na rozdiel od biopalív, napomáha zachovávať bezpečnosť. Kľúčovou výhodou bioplynu je: Využitie odpadu namiesto plodín, čím sa neobmedzuje základná výroba krmív ani výroba samotných potravín.

Nový sektor bioplynu potrebuje na začiatok zmysluplnú podporu a jednotný nástroj podpory v celej EÚ skôr ako sporadickú mozaiku podpory, ktorú máme v súčasnosti. Podporou ďalšieho výskumu využívania bioplynu druhej generácie ako biopaliva je perspektívnou nevyhnutnosťou. Takže je veľa toho, čo by mohlo a malo byť urobené pre podporu bioplynu a zároveň napomáha udržateľnosti poľnohospodárstva.

Verím, že v EÚ sme sa výrazne prerátali, pokiaľ ide o biopalivá. Neznásobujme preto tento omyl podceňovaním bioplynu.

  Mairead McGuinness (PPE-DE). Vážená pani predsedajúca, taktiež vítam túto správu: uvádza nás do obrazu, aký je potenciál bioplynu a viem, že sú tu rôzne skúsenosti z rôznych členských štátov. Je udivujúce, aké sú diery vo výrobe bioplynu a v jeho využívaní v jedných krajinách a v druhých nie. Ako povedala pani komisárka, je tu obrovský nevyužitý potenciál a my preň potrebujeme niečo urobiť, ale nehovorím o ďalšej smernici, keďže ich máme dosť a ďalšia by spôsobila skôr zmätok ako uľahčila napredovanie v tejto oblasti.

Dovoľte mi upozorniť vás na paragraf 37 v tejto správe, ktorý hovorí o procese zjednodušeného plánovania. Možno ide o jedinú zmienku najdôležitejšej skutočnosti v celej diskusii o využití odpadu a recyklácii. Na základe skúseností z mojej krajiny a mojich vlastných skúseností ide o proces plánovania recyklácie alebo využitie mäsa a kostí na výrobu energie, a sú tu nesúhlasné postoje, pretože ľudia nedôverujú rozvoju a boja sa o svoje zdravie. Potrebujeme spolu robiť výskum a byť dôveryhodnejší v tejto oblasti, pretože sa to dotýka verejnosti. Z tohto dôvodu potrebujeme informovať verejnosť o potrebe recyklácie odpadu z poľnohospodárstva a kanalizácie, ale tiež si uvedomiť nevýhody tejto technológie a že výroba energie zanecháva zostatky, s ktorými je potrebné nakladať a zaoberať sa veľmi opatrne.

Uvítala by som nejaké komentáre k tejto strane diskusie, pretože v Parlamente sme náchylný vidieť všetko obnoviteľné ako úžasné, ale taktiež vieme, že záujmu verejnosti ovplyvňujú naše rozhodnutia. Preto potrebujeme zapojiť i verejnosť, ale tiež uznať, že táto problematika sa dotýka i zdravia, čo treba pomenovať.

Nakoniec, mi dovoľte povedať, že dodatok 1 pána Muldera, ktorý považujem za najdôležitejší dodatok, má moju plnú podporu, a navrhujem, aby bol prečítaný, pretože opätovne zdôrazňuje potrebu klasifikácie živočíšneho hnoja s cieľom správne ho využiť na farmách, preto i Smernica o dusičnanoch by mala byť zvažovaná v tomto kontexte.

  Gábor Harangozó (PSE). (HU) Ďakujem veľmi pekne, vážená pani predsedajúca. Dámy a páni, dnešný globalizovaný svet nám poskytuje množstvo výziev. Tie zahŕňajú, napríklad, klimatické zmeny, zvyšovanie chudoby, problémy s výkonnosťou energie a zabezpečením energie, a problémy s využívaním obnoviteľných zdrojov energie. V záujme udržateľnosti poľnohospodárstva musíme nielen odpovedať na tieto výzvy, ktoré sa dotýkajú Európskej únie, ale taktiež zaviesť nástroje na koordináciu politiku na základe spoločnej stratégie a pomenovať problémy, ktorým čelí všetkých 27 členských štátov.

V tomto svetle obzvlášť vítam iniciatívu môjho kolegu pána Tabajdiho ohľadom bioplynu a udržateľnosti poľnohospodárstva a pri tejto príležitosti si mu dovoľujem zablahoželať k jeho vynikajúcej správe. Myslím, že je dôležité osvojiť si Smernicu Európskej únie o obnoviteľných zdrojoch energie v záujme zosúladenia nariadení EÚ a národných politík, zosúladenia nariadení na úrovni EÚ a na úrovni členských štátov.

Výroba bioplynu z poľnohospodárskych plodín je jedným z najdôležitejších zdrojov bioenergie. Aj keď je výsadba rastlín na výrobu bioplynu nákladná. Aby sme mohli využívať potenciál bioplynu bolo by zmysluplné, aby sme skoordinovali súdržnosť politík, príležitostí v poľnohospodárstve, rozvoj vidieka a rámcové programy a presadili investície do výživy plodín na výrobu bioplynu. Rozdelenie finančnej podpory potrebuje byť založené predovšetkým na účinnosti, ak je účinnosť prvoradým kritériom, potom generácia elektriny je skutočne jediná, ktorá je hodná podpory.

Existuje však mnoho ďalších potenciálnych využití bioplynu, hoci by sme sa mali sústrediť najmä na výskum a vývoj a inovácie, aby sme rozšírili možnosti využitia tohto zdroja. Okrem toho, keďže ide o financovanie Európskou úniou, potrebujeme v členských štátoch vytvoriť priaznivé podmienky pre uľahčenie pestovania a spracovania rastlín na výrobu bioplynu. V tomto kontexte by mali členské štáty poskytnúť cenové zvýhodnenie alebo iné opatrenia, ktorými by sa podporilo využívanie tohto nového zdroja energie.

Ďalšou výhodou bioplynu ako zdroja energie je jeho schopnosť pridanej hodnoty v oboch poľnohospodárskych organizáciách aj vidieckych regiónoch, keďže im pomáha hospodársky sa rozvíjať. Preto je dôležité zabezpečiť, aby tieto možnosti mohli využiť i znevýhodnené regióny. Ďakujem.

  Anne Laperrouze (ALDE). (FR) Vážená pani predsedajúca, pani komisárka, dámy a páni, vítam správu pána Tabajdiho. Máme rôzne druhy zdrojov energie, ale nie všetky majú rovnaký potenciál a vplyv na životné prostredie. S ohľadom na boj proti klimatickým zmenám a plytvanie prírodnými zdrojmi, je veľmi dôležité, aby sme využívali všetky dostupné zdroje energie. Bioplyn je jednou formou energie, ktorá by mala mať podporu.

Ale je dôležité nevytvárať konkurenciu medzi výrobou bioplynu a výrobou potravín. Prioritou by preto mala byť výroba bioplynu najmä zo živočíšneho hnoja, splaškov a komunálneho odpadu, organického a živočíšneho odpadu. Rada by som zdôraznila, že v tomto prípade ide o ťaženie z odpadu, alebo inými slovami znečistenia. Nedajme sa zmiasť: zo všetkého najviac potrebujeme znížiť množstvo odpadu.

Ďalej je dôležité, aby bioplyn nebol využívaný len na výrobu elektriny, ale aby sa ním zásobovali prírodné plynové siete za predpokladu, že nebude ohrozené zdravie. Technické obmedzenia akéhokoľvek typu by však mali umožňovať prístup k rozvodnej sieti. Výskum a vývoj by mal byť v tomto sektore rozšírený vo všetkých aspektoch: zdrojoch, vybavení, distribúcii i využití. Pri skúmaní právnych predpisov je preto dôležité vedieť o podstate a výhodách bioplynu.

  Leopold Józef Rutowicz (UEN). (PL) Vážená pani predsedajúca, správa pána Tabajdiho upozorňuje na problém dôležitý najmä s ohľadom na farmárov, hospodárstvo a životné prostredie. Bioplyn určuje maximálne náklady na dovoz plynu, znižuje množstvo metánu, ktoré je vypúšťané do atmosféry a je taktiež palivom, ktoré môže byť priamo využívané v poľnohospodárskej výrobe a na verejnoprospešné účely. Pre ochranu životného prostredia je recyklácia hnoja, odpadu a splaškov užitočná. Úroveň výroby bioplynu v EÚ je však rôzna.

V tejto oblasti by preto mali inštitúcie EÚ urobiť kroky, ktoré by zlepšili právne a hospodárske nariadenia určené na rozvoj výroby bioplynu, urýchlili výskumné programy zamerané na zlepšenie technológie výroby bioplynu, vrátane výroby palív z biomás, organického odpadu, splaškov a hnoja a predstavili tieto programy verejnosti a propagovali dobré výsledky, ktoré dosiahli nemeckí, belgickí a dánski farmári.

  Nils Lundgren (IND/DEM). (SV) Vážená pani predsedajúca, v bloku Spojených národov, ktorý je venovaný klimatickým zmenám dospeli k názoru, že človek vypúšťa do atmosféry skleníkové plyny, ktoré menia atmosféru. EÚ oficiálne uznala, že ľudstvo by malo znížiť tieto emisie v nadchádzajúcom desaťročí a prehlásila, že EÚ by mala byť v tomto úsilí vo vedení. Ako to má byť uskutočnené? Som zhrozený, keď vidím ako sa mieša politika a ako sa presúva politická moc na inštitúcie EÚ, ktoré sa už nedajú kontrolovať.

Za Európsky parlament môžem povedať, že nežiadame zvýhodnenie pre bioplyn. Nevieme ako by mohli daňové stimuly pomôcť v uprednostňovaní bioplynu voči ostatným alternatívam. V každej krajine EÚ by mali byť stanovené ciele týkajúce sa zníženia emisií, čo sa už uskutočnilo a potom nechať každú krajinu, aby sa rozhodla aké nástroje použije na dosiahnutie týchto cieľov. Tradičným európskym riešením je inštitucionálna súťaž – nie ústredná kontrola.

  Neil Parish (PPE-DE). Vážená pani predsedajúca, chcel by som sa pánovi Tabajdimu poďakovať za jeho správu. Podobne ako mnoho mojich kolegov vítam túto správu o bioplyne, keďže bioplyn zohráva veľmi dôležitú úlohu. Zvlášť v poľnohospodárstve sa vyrobí množstvo odpadu, ktorý by mohol byť účinne pretvorený na bioplyn. Potravinový odpad podobne ako zeleninový odpad by mohli byť zmiešané, aby bola vyprodukovaná elektrina. Aby to bolo účinnejšie. Využitie bioplynu je v skutočnosti považované za jeden z najúčinnejších spôsobov výroby elektriny z bioprostriedkov.

Vec, ktorú by som rád povedal pánovi Tabajdimu je, že nepotrebujeme smernicu špeciálne pre bioenergiu: môže byť súčasťou smernice o obnoviteľných energiách. Nabádam ho preto, aby sa o to neusiloval.

Taktiež by som rád povedal, že farmári, ktorých sa táto problematika týka, sú zúčastnení i na Smernici o dusičnanoch. Tiež potrebujú tento odpad niekde na svojich farmách uskladniť. Splašky by mohli byť uskladňované na farmách a pretvorené na bioplyn, a z odpadu by mohla byť pohnojená pôda. Ako povedala pani komisárka, zabijeme tým dve muchy jednou ranou.

Pani McGuinessová uviedla, že sa potrebujeme vyrovnať so skutočnosťou – možno nie na úrovni EÚ,–ale na úrovni členských štátov - so skutočnosťou, že rastliny na výrobu bioplynu sú vždy skvelou vecou, kým nie sú pred vašimi dverami. To je to, čím v Európe trpíme: vždy sa to deje niekde inde.

Nakoniec by som rád odpovedal pánovi Clarkovi – aj keď myslím, že už odišiel – ktorý sa pýtal, či existuje globálne otepľovanie. Hovoril som o tom s eminentným izraelským vedcom, ktorý povedal, že globálne otepľovanie by tu mohlo byť ale nemusí byť, ale môžeme čakať 20 rokov, aby sme sa dozvedeli, či sme mali alebo nemali pravdu?

  Cristian Silviu Buşoi (ALDE). - (RO) Ak zvážim súčasnú cenu ropy, bioplyn je zdrojom energie, ktorý stojí za povšimnutie, najmä v kontexte zodpovednosti Európskej únie vo vzťahu k uhľovodíku, ktorého význam stúpa.

Všetci sme si vedomí cieľa dosiahnuť spotrebu 20 % energie z obnoviteľných zdrojov z celkovej spotreby na úrovni Európskej únie do roku 2020. S ohľadom na tieto okolnosti, by malo byť využitie bioplynu ako zdroja energie podporené využitím najmä finančných nástrojov.

Bioplyn a ostatné biopalivá spolu so solárnou a veternou energiou môžu výrazne znížiť spoliehanie sa na tradičné zdroje energie. Okrem toho v porovnaní s ostatnými typmi obnoviteľnej energie, bioplyn má výhodu, keďže je z neho možné vyrobiť elektrinu, tepelnú energiu a môže byť využitý i v doprave.

Žiadať špeciálnu smernicu pre bioplyn je asi veľa, ale vítam návrh prezentovať mimoriadnu správu o bioplyne na úrovni Európskej únie, ktorý by mal zahŕňať i odporúčania v nadväznosti na právny rámec na európskej a národnej úrovni v tejto oblasti.

  Samuli Pohjamo (ALDE). (FI) Vážená pani predsedajúca, pani komisárka, dámy a páni, tiež by som sa rád poďakoval spravodajcovi pánovi Tabajdimu za jeho vynikajúcu správu. Urobil kus dobrej práce. Bioplyn je dôležitým obnoviteľným zdrojom energie, ktorý prispieva k trvalo udržateľnému rozvoju poľnohospodárstva a zlepšuje stav životného prostredia. Bioplyn tiež môže napomôcť farmám a ostatným oblastiam k sebestačnosti, aj keď len malá časť tohto zdroja je využívaná.

Ešte nás čaká dlhá cesta k samotnej výrobe. Potrebujeme inovácie, výmenu skúseností a dodatočné financovanie. Dôležité suroviny na výrobu bioplynu, hnoj a vedľajšie potravinové výrobky by nemali byť klasifikované ako odpad, ale ako suroviny, ktoré môžu byť použité na výrobu bioplynu a priemyselného hnojiva. Zároveň musíme stanoviť všeobecné pravidlá pre využívanie bioplynu v celej Európskej únii a odstrániť prekážky a obmedzenia, ktoré s týmto súvisia.

  Miroslav Mikolášik (PPE-DE). (SK) Európska únia je v oblasti zásobovania energiou závislá na krajinách, ktoré nie sú súčasťou Európskej únie. Okrem toho, Európa nie je ďaleko od energetickej krízy.

Preto je pre nás viac ako dôležité intervenovať a podporiť používanie obnoviteľnej energie. Podľa môjho názoru, bioplyn predstavuje vhodnú možnosť z pohľadu hospodárstva aj z pohľadu životného prostredia. Prispieva k trvalo udržateľnému hospodárskemu a poľnohospodárskemu rozvoju, rozvoju vidieckych oblastí a k ochrane životného prostredia. Ak sa na výrobu bioplynu použije živočíšny hnoj, splašky a komunálny odpad a organický živočíšny odpad, môžeme hovoriť o novej príležitosti farmárskych spoločností zarobiť.

Taktiež je nevyhnutné venovať pozornosť bezpečnostným opatreniam. Niektoré aktívne súčasti a baktérie, ktoré obsahuje poľnohospodársky a komunálny odpad môžu v prípade rozšírenia ohroziť verejné zdravie a životné prostredie. Namietam voči použitiu kukurice, obilnín a ďalších základných potravinových produktov na výrobu energie. Ich spaľovanie vedie vo všeobecnosti k preceňovaniu potravín a krmív.

  Avril Doyle (PPE-DE). Vážená pani predsedajúca, nová generácia obnoviteľnej energie bioplynu je z perspektívy zásobovania energiou kladnou zmenou. Otázka, či bioplyn vyrábaný z hnoja prispieva k zníženiu skleníkových plynov alebo nie si vyžaduje ďalší výskum.

Návrh správy totiž nehovorí o zásadnom probléme o mimovoľne vypúšťaných emisiách, t. j. emisiách, ktoré vznikajú pri procese výroby. Niektoré výskumy uvádzajú, že úniky metánu počas výroby a emisie dusičnanu v prípade aplikácie na pôdu znižujú potenciálne riziko vzniku skleníkových plynov. Naliehavo však potrebujeme ďalší výskum.

Preskúmanie právnych predpisov, ktoré podporujú výrobu bioplynu by malo byť založené na dôslednej analýze celého cyklu, aby bolo možné konečne zhodnotiť proces výroby obnoviteľnej energie a zaviesť stratégiu na zníženie skleníkových plynov.

  James Nicholson (PPE-DE). Vážená pani predsedajúca, rád by som začal zablahoželaním spravodajcovi k jeho aktuálnej správe.

Zabezpečenie energie, zvyšovanie cien energie a klimatické zmeny sú pravdepodobne najväčšími výzvami, ktorým čelí Európa v 21. storočí. Jedna vec je istá. Európa musí byť sebestačnejšia v uspokojovaní svojich energetických potrieb a zabezpečení zásob energie. To znamená obmenu alternatívnych zdrojov energie a spoľahnutie sa na nové technológie a obnoviteľné zdroje. Dovážame ohromujúcich 96 % energie, ktorú využívame.

Mnoho z vás bude so mnou súhlasiť, keď poviem, že trh pre biomasu a biopalivá predstavuje pre farmárov nové príležitosti. Je to stále viac konkurenčný trh: farmári v mojom volebnom obvode v Severnom Írsku by mohli mať mnoho výhod z alternatívneho využívania svojej pôdy na tvorbu nových podnikateľských príležitostí v oblasti výroby biopalív.

Energia biomasy a biopalív nie je jedinou odpoveďou, pokiaľ ide o starosti Európy týkajúce sa energie, ale rozhodne zohrávajú dôležitú úlohu.

  Czesław Adam Siekierski (PPE-DE). – (PL) Vážená pani predsedajúca, úloha plynu je skutočne významná, v prvom rade pri diverzifikácii dodávok plynu, v druhom rade pri riešení problémov spojených s klimatickou zmenou a v treťom rade pri zlepšovaní stavu životného prostredia, inými slovami, pri jeho ochrane. Pamätajme aj na to, že bioplyn sa vyrába z komunálneho odpadu, organického odpadu, kalu a hnoja.

Bioplyn je veľmi dôležitým obnoviteľným zdrojom energie. Môže sa používať na výrobu energie, je dobrým zdrojom tepelnej energie a využíva sa aj na pohon vozidiel. Bioplyn by mohol využívať väčší počet vozidiel, ale je potrebné, aby sa stal dostupnejším a hospodárnejším palivom na použitie. Na výrobu bioplynu však musíme používať nové technologické postupy druhej generácie. Znamená to, že potrebujeme vytvoriť stabilné podmienky na rozvoj bioplynu a vhodné nástroje finančnej podpory.

  Claude Turmes (Verts/ALE). – Vážená pani predsedajúca, ako spravodajca smernice o obnoviteľných zdrojoch energie, o ktorej budeme v tomto Parlamente hlasovať, skutočne vítam správu pána Tabajdiho. Rovnako vo veľkej miere súhlasím s tým, že výroba bioplynu je jedným z najlepších spôsobov spracovania biomasy v Európe. Vo svojej správe sa pokúsim vyzdvihnúť potenciál bioplynu. Je to uskladniteľná forma energie, takže slúži ako doplnenie iných občasných obnoviteľných zdrojov. Budem tlačiť aj na to, aby sme odbúrali zbytočnú byrokraciu. Myslím si, že v Európe máme skutočný problém, pokiaľ ide o autorizáciu, najmä pri schvaľovaní výroby energie, ktorá nie je nebezpečná, bioplyn teda v žiadnom prípade nie je nebezpečný.

Chcel by som spomenúť ešte jednu vec. V týchto dňoch prebieha zároveň diskusia o smernici o plyne pre vnútorný trh. Potrebujeme zjednodušiť prístup bioplynu do siete plynu. Tí z vás, ktorí sa zaujímajú o túto otázku, by si mali preštudovať zmeny a doplnenia, ktoré som predložil na rokovanie o smernici o plyne.

  Mariann Fischer Boel, členka Komisie. ? Vážená pani predsedajúca, vyjadrujem vďaku všetkým, ktorí sa podieľajú na tejto diskusii. Tak, ako vždy, aj teraz je veľmi ťažké sústrediť sa výlučne na bioplyn, zákonite sa rozpúta aj diskusia o všetkých obnoviteľných zdrojoch energie.

Celá debata vychádza zo správy o energii, ktorú uverejnila Komisia v januári tohto roku, pretože sme odrazu zbadali, ako veľmi sme závislí od dovozu energie, najmä od našich východných susedov, a v druhom rade: ako by sme mohli prispieť k zníženiu emisií skleníkových plynov a CO2? Ihneď sa objavilo množstvo otázok, ktoré je potrebné riešiť.

Keď hovoríme o sektore dopravy, potrebujeme, aby do roku 2020 pochádzalo 10 % energie z obnoviteľných zdrojov, no a prvým dodávateľom bol sektor poľnohospodárstva, v tejto fáze je zároveň jediným dodávateľom. Všetci dobre vieme, aj dnes to tu už zaznelo, že potraviny, krmivá a palivá sa ocitli vo vzájomnom konkurenčnom boji. Táto otázka bude súčasťou debaty celý čas, kým sa budeme venovať prvej generácii rôznych druhov biopalív. Preto úplne súhlasím s tými, ktorí zdôrazňujú potrebu výrazne investovať do výskumu a rozvoja, aby sme sa preklenuli cez túto prvú generáciu a dostali sa k druhej generácii biopalív.

Pri rôznych obnoviteľných zdrojoch energie je nevyhnutné, aby boli v budúcnosti ekonomicky uskutočniteľné, pretože dnes nie sú. Potrebujeme nájsť tzv. zlaté riešenie, aby sa stali ekonomicky udržateľnými.

Ďalšou otázkou je udržateľnosť – ekologická udržateľnosť. Náš prístup k tejto otázke je úplne jasný. Nebudeme akceptovať energiu z obnoviteľných zdrojov, ktorá sa nebude vyrábať udržateľným spôsobom, týka sa to produkcie v rámci Európskej únie ale aj dovozu energie z obnoviteľných zdrojov zo zámoria. Budeme potrebovať dovoz. Nech sa nikto neusiluje niekoho presvedčiť, že sa môžeme spoľahnúť výlučne na európsku produkciu. Jednoducho to nie je možné; dovoz budeme v každom prípade potrebovať.

Myslím, že je to skvelá myšlienka, aby sme pokračovali v tvrdej práci na rozvoji bioplynu. Na jeho výrobu využívame odpad – kal a všetky zostatky z bitúnkov, čo predstavuje veľmi dobrú súčasť tohto výrobného procesu. Z poľnohospodársko-ekologického hľadiska sa týmto môžu vyriešiť niektoré problémy, ktorým musia čeliť niektoré členské štáty, niektoré regióny v súvislosti so smernicou o dusičnanoch, ako už dnes bolo spomenuté. Môže to dopomôcť aj k vyriešeniu týchto problémov.

Myslím si, že v sektore obnoviteľných zdrojov energie existuje veľa možností, ale naliehavo potrebujeme presadiť ďalšie investície, vďaka ktorým sa z nich v budúcnosti stane uskutočniteľné riešenie problému. Ešte raz sa chcem poďakovať spravodajcovi. Táto správa je naozaj veľmi dobrá.

  Csaba Sándor Tabajdi, spravodajca. ? (HU) Vážená pani komisárka, vážená pani predsedajúca, ďakujem vám za túto debatu. Ako aj dnešná debata dokazuje, je jasné, že ani bioplyn, ani bioenergia, ani obnoviteľné zdroje energie nie sú samy osebe všeliekom, ale všetky majú rozhodujúci význam pre diverzifikáciu energetických zdrojov.

Po druhé: bioplyn je naďalej drahý. Ako povedal môj kolega, pán poslanec Kuc a mnohí ďalší. Preto je potrebný technologický rozvoj. Spočiatku, ako to spomenula pani komisárka Fischer Boel, si to bude vyžadovať štátnu podporu z fondu na rozvoj vidieka.

Tretí bod je obzvlášť významný. Zrejme som sa nevyjadril dosť jasne, zajtra odovzdám pánovi Parishovi a takisto odprezentujem aj ústnu zmenu a doplnenie, v ktorom stiahnem svoj návrh smernice o bioplyne a biologickom odpade a budem odporúčať jej zahrnutie do zjednotenej smernice o obnoviteľných zdrojoch energie. Ide o dohodu dosiahnutú medzi mnou, pani Fischer Boel a jej kolegami a Európskou ľudovou stranou.

Štvrtou vecou je konečný termín. V tomto ohľade budeme samozrejme prispôsobiví. Chcel by som povedať pani McGuinness, že postup je v súčasnosti príliš byrokratický. V Dánsku, v krajine, ktorá je v tomto smere hádam najambicióznejšia, a to nie preto, že komisárka je z Dánska, trvá päť rokov, kým sa po vzniku myšlienky skutočne začne prevádzka príslušného podniku, a v niektorých krajinách to trvá dokonca až desať rokov.

Nakoniec by som chcel reagovať na otázku, ktorú predložila pani Avril Doyle. V rukách držím vynikajúcu dánsku štúdiu, čo opäť nemá nič spoločné so skutočnosťou, že komisárka je Dánka, štúdiu, ktorú vypracovalo Národné stredisko Dánskej poľnohospodárskej poradenskej služby. Napísanie tejto správy bolo jednoduché. Pošlem pani Doyle časť, ktorá obsahuje veľmi presné výpočty potenciálnych ekologických problémov, inými slovami, časť týkajúcu sa otázok, ako sú prchavé plyny. Tieto výpočty boli pre mňa naozaj presvedčujúce, hoci nie som ekologickým expertom.

Na záver by som chcel vyjadriť svoju vďaku – vopred sa komisárke ospravedlňujem za moju zlú výslovnosť dánčiny – Thorkild Birkmose, Henning Lyngsø Foged a Jørgen Hinge z Dánskej poľnohospodárskej poradenskej služby, ktorí vytvorili túto vynikajúcu štúdiu. Chcel by som sa poďakovať aj Nicolasovi Nevezovi, ktorý spolupracoval s Výborom pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka, ďalej svojim kolegom Dávidovi Korányimu a Tamásovi Bíróovi. Ďakujem aj dvom spravodajcom výboru Wernerovi Langenovi a Jensovi Holmovi za stanovisko ich dvoch spojených výborov a ďakujem aj vám všetkým za konštruktívnu kritiku. Skúsme ďalej pokračovať s bioplynom, aj keď nie je liekom na všetko. Ďakujem vám za pozornosť.

  Predsedajúca. – Rozprava sa skončila.

Hlasovanie sa uskutoční zajtra o 12.00 hod.

22. Energetická štatistika (rozprava)

  Predsedajúca . – Ďalší bod programu je správa (A6-0487/2007) vypracovaná pánom Turmesom v mene Výboru pre priemysel, výskum a energetiku o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o energetickej štatistike (KOM(2006)0850 – C6-0035/2007 – 2007/0002(COD)).

  Joaquín Almunia, člen Komisie. ? (ES) Vážená pani predsedajúca, minulý rok bol rokom rozhodujúcich rozhodnutí o zmene klímy a energetickej politike. Európska únia sa rozhodla a je odhodlaná riešiť zmenu klímy a čeliť výzve zabezpečiť bezpečné, udržateľné a konkurencieschopné energetické zdroje.

Pred rokom, v marci 2007 určila Európska rada presné a záväzné ciele s ambicióznym plánom znížiť emisie skleníkových plynov a zvýšiť využitie obnoviteľných zdrojov energie v rámci našej spotreby energie.

Ako viete, Komisia v týchto oblastiach predložila konkrétne návrhy. Toto celé úsilie si vyžaduje veľmi kvalitný, neustály a dôkladný monitoring vývoja našej energetickej situácie, keďže spotreba energie predstavuje viac ako 80 % našich emisií skleníkových plynov. Členské štáty musia takisto podrobne monitorovať svoju závislosť od dodávok energie, najmä pokiaľ ide o zemný plyn a ropu. Návrh nariadenia o energetickej štatistike je súčasťou energetického balíka, ktorý Komisia schválila minulý rok.

Tradične, zhromažďovanie štatistických údajov o energii bolo založené na dobrovoľných dohodách s členskými štátmi a takýmto spôsobom sa to riešilo mnoho rokov. Komisia a Európsky parlament sa však zhodli v tom, že dnes ale aj do budúcnosti je zber štatistických údajov príliš významný na to, aby závisel výlučne od dobrovoľných dohôd. Okrem toho, liberalizáciou trhov so zemným plynom a elektrickou energiou vzrástol počet zainteresovaných strán, z čoho logicky vyplýva, že zhromažďovanie údajov v tejto oblasti je omnoho komplexnejšie, čo znamená, že na túto veľmi dôležitú prácu je potrebný právny základ.

Tento návrh nariadenia je výsledkom žiadosti Európskeho parlamentu určenej Komisii o vytvorenie právneho záväzku poskytnúť európskym občanom údaje o energii na európskej úrovni periodicky a v primeraných termínoch. Navyše, energetická štatistika je veľmi dynamickou oblasťou a návrh nariadenia vyzdvihuje túžbu Európskeho parlamentu, aby sa naďalej rozvíjala štatistika o energetickej účinnosti a obnoviteľných zdrojoch energie.

V tomto všetkom sa odráža konštruktívna atmosféra, ktorá dominovala v debatách medzi našimi inštitúciami, ktoré dospeli ku konečnej verzii návrhu nariadenia, o ktorom dnes v parlamente začíname rozpravu.

Dovoľte mi preto, aby som ukončil svoje vystúpenie poďakovaním protagonistom tohto procesu a zvlášť spravodajcom Európskeho parlamentu za ich podporu pri navrhovaní tohto právneho základu, ktorý nám v budúcnosti umožní získavať transparentné údaje o energii v Európskej únii.

  Claude Turmes , spravodajca. ? (FR) Vážená pani predsedajúca, energia sa dostala späť do politického programu. Vážený pán komisár, keď ste nastúpili do svojho úradu v Bruseli, cena za barel ropy bola 25 USD. Dnes je cena ropy 105 USD za barel, takže, aby sme mohli čeliť výzve v oblasti energie, či už s ohľadom na zmenu klímy, nedostatok ropných zásob, na našu geopolitickú závislosť, ktorá stojí pri koreni vzniknutej situácie, na našu hospodársku zraniteľnosť v dôsledku nestability cien ropy a zemného plynu, som presvedčený, že dnes je naliehavejšie ako kedykoľvek predtým, aby sme zaviedli nové opatrenia európskej energetickej politiky.

Ibaže, na vytvorenie dobrej európskej energetickej politiky potrebujeme dobrú databázu. Myslím si, že v dnešný večer budeme v skutočnosti hlasovať o vytvorení dobrej databázy, pretože štatistika bude nevyhnutná, je to veľmi dôležitý bod, ale aj preto, že sa nazdávam, že parlament naozaj dosiahol určitý úspech, keďže štatistika, ktorá dodnes bola zameraná predovšetkým na veľmi podrobné údaje o fosílnych zdrojoch energie, teda o uhlí, rope a zemnom plyne, sa teraz prispôsobí potrebám dvadsiateho prvého storočia, no a energetika v dvadsiatom prvom storočí sa orientuje na obnoviteľné zdroje energie.

Od roku 2020, na úrovni 20 %, budú obnoviteľné zdroje energie hlavnými zdrojmi energie Európy. Preto je potrebné prispôsobiť túto štatistiku a my ju prispôsobíme podľa energetického dopytu. Je zarážajúce, aká nízka je úroveň národnej štatistiky, a v dôsledku toho aj európskej štatistiky, najmä pokiaľ ide o budovy, energetickú spotrebu domácností a kancelárií, ale aj v oblasti dopravy.

Verím, že sa nám podarilo dosiahnuť niečo významné, a síce transparentnosť v súvislosti s reťazcom jadrovej energie. Nové nariadenie prinúti Európu, aby bola konkrétnejšia, a to aj s ohľadom na vstupnú časť reťazca výroby jadrovej energie, aby sa ukončila súčasná situácia pripomínajúca Kafkove romány. Nachádzali sme sa v pozícii veľkého dovozcu. Európa dováža 98 % uránu a v štatistike Európskej štatistickej ročenky sa jadrová energia vykazovala ako domáci zdroj energie, pretože táto štatistika ešte nebola upravená. Takže v tomto smere nastal určitý pokrok.

Ďalším úspechom je skutočnosť, že štatistické výsledky sa budú uverejňovať o päť mesiacov skôr. Bol to krutý boj, ktorý sme doviedli do víťazného konca, najmä boj proti Rade. Z tohto víťazstva vyplýva ešte aj ďalšia výhra, ktorou je skutočnosť, že členské štáty, na čele s Nemeckom, ktoré bolo prakticky najťažšie presvedčiť, budú nútené zvýšiť investície v oblasti štatistiky. Z tohto miesta by som chcel poďakovať všetkým štatistikom v Európe, ktorí počas ostatných desiatich rokov, hoci pracovali s veľmi obmedzenými zdrojmi, dokázali vypracovávať a aj dnes stále vypracovávajú potrebnú štatistiku. Dnes im vytvoríme lepšie podmienky, pretože ministri financií budú odteraz povinní brať energetickú štatistiku omnoho vážnejšie.

Víťazstvo parlamentu je kolektívnym víťazstvom. Chcel by som sa poďakovať pani Trautmann, pani Hall a pani Korhola za vykonanú prácu. Ďalej by som sa chcel poďakovať aj zamestnancom parlamentu, pani Cordero z portugalského predsedníctva, osobe, ktorá skutočne stála za dosiahnutím dohody, a nakoniec úradníkom Eurostatu, ktorí museli mať so mnou trpezlivosť, niekedy každé popoludnie v týždni, keď odpovedali na moje otázky, takže ďakujem aj vám.

  Eija-Riitta Korhola , v mene skupiny PPE-DE. – (FI) Vážená pani predsedajúca, energetická štatistika sa na úrovni Spoločenstva vždy robila na základe džentlmenskej dohody. Dopredu bolo jasné, z čoho sa vytvárali štatistické údaje, aké museli byť presné a v akom termíne sa museli pripraviť na odovzdanie.

Avšak v poslednom čase tomu nebolo tak. Rozšírenie Európskej únie, niektoré štatistické postupy, ktoré s ním prišli a ďalšie reformy, napríklad liberalizácia trhov s energiou a alternatívne formy energie, spoločne vyvolali potrebu urýchleného návrhu právneho rámca na vytváranie štatistiky pre celé Spoločenstvo.

Kompromisný balík, ktorý máme teraz pred sebou, je výsledkom intenzívnych rozhovorov, v ktorých sa džentlmenský prístup do určitej miery musel hľadať, hoci sa nakoniec podarilo nájsť ho v prospech všetkých zúčastnených. Proces energetickej štatistiky mal byť podľa očakávania iba okrajovou záležitosťou pracovnej štatistiky parlamentu, ale pánovi Turmesovi sa podarilo rozohrať oficiálnu politickú hru suchých technických štatistických údajov, ktorými rozpútal hlboké vášne. Výzvy na zabezpečenie podrobnej štatistiky o jadrovom palivovom cykle, konečnej spotrebe energie a podrobnejšej štatistiky o obnoviteľných zdrojoch energie, ale aj ambiciózne požiadavky predkladania ročných správ Eurostatu, sú príkladom politicky zameraných krokov.

Aby bola však štatistika vhodná na použitie, musí predstavovať neutrálny nástroj, a nič viac. Ako tieňová spravodajkyňa za svoju skupinu som bola poverená úlohou rozhodkyne. V tomto ohľade boli názory Eurostatu a Rady veľmi vzdialené od cieľov nášho spravodajcu.

Teraz by som sa chcela poďakovať všetkým zúčastneným za ich veľkú túžbu dosiahnuť kompromis, ktorý znamená, že dlho očakávané nariadenia môže teraz rýchlo nadobudnúť účinnosť. Reformy, ktoré presadzoval pán Turmes, budú v nariadení zohľadnené, ale realistickým spôsobom. Konsenzus sme dosiahli aj v otázke rozsahu nariadenia, teda určili sme, ktoré body má obsahovať a ktoré sa prenechajú iným oblastiam legislatívy. Skvelým príkladom je rašelina. V tejto súvislosti neschvaľujeme stanovisko k jej klasifikácii ako fosílneho alebo obnoviteľného paliva, keďže sa obnovuje každý rok. Nechajme si tento malý súboj na nasledujúcu rozpravu o smernici o budúcich obnoviteľných formách energie, keď sa naše cesty s určitosťou opäť skrížia.

  Catherine Trautmann , v mene skupiny PSE. – (FR) Vážená pani predsedajúca, vážený pán komisár, dámy a páni, Európa sa postupne vybavuje nástrojmi na obmedzenie zmeny klímy spojenej s emisiami skleníkových plynov, občania Európy pociťujú plnú silu stúpania cien energie, preto je samozrejme dôležité konečne vytvoriť právny základ pre zber a šírenie energetickej štatistiky. Zároveň však cítime, že je rovnako dôležité, aby táto štatistika bola primeraná výzvam, ktorým čelíme: šetrenie energie a nové definovanie zloženia využívaných zdrojov energie tak, aby sa zmenšil podiel fosílnych zdrojov a zvýšil podiel obnoviteľných zdrojov. Novým prvkom tohto nariadenia je na základe uvedených dôvodov súdržnejšie predefinovanie rozsahu štatistiky skôr než rad sporadických doplnení.

Môj postoj ako tieňovej spravodajkyne za skupinu socialistov v Európskom parlamente spočíva v zabezpečení zvýšenia užitočnosti tejto štatistiky pre občanov Európskej únie, ale aj pre tých, ktorí majú na starosti reguláciu. Štatistika bude spoľahlivejšia pre analýzy a užitočnejšia ako pomoc pri rozhodovacom procese.

Pokiaľ ide o občanov, bojovali sme a podarilo sa nám získať transparentnejšiu štatistiku, ktorá poskytuje informácie o tom, čo najviac ovplyvňuje ich život: bývanie a doprava, ale aj jadrový priemysel. Pokiaľ ide o vlády, na každoročnej Rade pre energetiku, ktorá sa koná vždy na jar, bude k dispozícii najaktuálnejšia štatistika. Uvidíme, do akej miery sa tieto ciele plnia. Zatiaľ je podľa môjho názoru výsledok týchto zmien pomerne obmedzený, mám na mysli, že vôbec nadmerne nezvyšuje pracovné zaťaženie členských štátov alebo jednotlivých zúčastnených partnerov.

V tejto chvíli by som chcela poďakovať nášmu spravodajcovi, pánovi Turmesovi za zmysel pre kompromis a zároveň aj jeho celému tímu.

Nakoniec by som chcela opäť pochváliť Eurostat za veľmi cennú a účinnú podporu po celý čas, vďaka ktorej bolo možné dosiahnuť výsledok, ktorý dnes môžeme označiť za obrovský.

  Fiona Hall , v mene skupiny ALDE. – Vážená pani predsedajúca, chcela by som poďakovať pánovi Turmesovi za výborne vykonanú prácu spravodajcu a za úzku spoluprácu s kolegami.

Energetickú štatistiku by sme mohli prirovnať k oceľovým prútom, ktoré držia budovu pokope: zvonku ich nevidíte, ale bez nich by sa budova zrútila.

Práve konštruujeme úplne nové spôsoby získavania energie. Európska únia sa dohodla na nových cieľoch energetickej účinnosti, obnoviteľných zdrojov a emisií CO2. Ale na základe predchádzajúcich snáh EÚ v týchto oblastiach dobre vieme, že je jednoduchšie stanovovať ciele, ako ich plniť a jediným spôsobom ako zistiť, či robíme to, čo sme si predsavzali, je štatistické meranie výsledkov opatrení.

Dnes potrebujeme štatistiku zameranú na dopyt po energii rovnako ako na dodávky energie. Potrebujeme podrobnú štatistiku obnoviteľných zdrojov ale aj fosílnych palív. Potrebujeme lepšiu štatistiku jadrovej energetiky, zozbieranú a porovnávanú na európskej úrovni a zároveň potrebujeme, aby sa tieto štatistické údaje spracovávali omnoho rýchlejšie, aby sme mali k dispozícii včasnú spätnú väzbu. Obzvlášť dôležité je zabezpečiť, aby boli štatistické údaje dostupné v dostatočnom predstihu pred marcovými energetickými samitmi.

Nakoniec chcem uvítať skutočnosť, že rašelina zostáva pevne v kategórii fosílnych palív. V Spojenom kráľovstve sa rašeliniská považujú za vzácny habitát, ktorý je potrebné ochraňovať. Rašelina sa obnovuje tak pomaly, že bolo dosť nevhodné považovať ju za obnoviteľný zdroj energie.

  Avril Doyle (PPE-DE). – Vážená pani predsedajúca, zmena klímy, bezpečnosť zásob, zvyšovanie cien, incidenty ako výpadky elektriny v niektorých častiach Európy a výstražný signál ukrajinského Gazpromu zvýšili povedomie európskych občanov politických predstaviteľov o zložitosti energetickej situácie, v ktorej sa ocitáme a ktorá si bezodkladne vyžaduje dostupnosť presných, včasných a kompletných štatistických údajov. V tomto ohľade chcem uvítať návrh Komisie a prácu, ktorú vykonal náš spravodajca, pán Turmes. Chcela by som túto príležitosť využiť aj na to, aby som mu úprimne zablahoželala k jeho povereniu spravodajcu pre smernicu o obnoviteľných zdrojoch energie.

Využívanie energie predstavuje podiel 80 % na tvorbe celkových emisií skleníkových plynov Európskej únie. Dostupnosť včasných a spoľahlivých základných údajov o energetickej situácii v Európskej únii je nevyhnutnosťou, ak chceme splniť ciele Kjótskeho protokolu ale aj ciele scenára po roku 2012. Ako by sme mohli spoľahlivo odsúhlasiť transparentné ciele znižovania energie získavanej z fosílnych palív na medzinárodnom fóre a zvyšovania využitia obnoviteľných zdrojov bez takýchto základných údajov? Nemôžeme. V súčasnosti je tvorba energetickej štatistiky pomalá, neefektívna a údaje sú často neúplné, dokonca nepresné. Ako oprávnene poznamenal spravodajca, uverejňovanie energetických údajov Eurostatu sa vyznačuje výrazným omeškaním. Môže komisárka potvrdiť, že výsledkom tohto nariadenia bude aktuálnejšia dostupnosť nevyhnutnej energetickej štatistiky a že štatistický model, ktorý používame v Európskej únii bude porovnateľný s modelmi, ktoré používajú napríklad Spojené štáty alebo iní globálni aktéri, aby sme mohli porovnávať podobné s podobným?

Nakoniec vyslovujem súhlas so spravodajcom, ktorý povedal, že nové nariadenie musí poskytnúť ochranu pred manipuláciou s údajmi. Presná, overiteľná a objektívna štatistika Eurostatu je rozhodujúca pre širokú škálu súčasných a budúcich politických opatrení zameraných na klímu a energiu, napríklad pre schému obchodovania s emisiami EÚ, deľbu úloh a návrhy týkajúce obnoviteľných zdrojov energie.

  Teresa Riera Madurell (PSE). – (ES) Vážená pani predsedajúca, vážený pán komisár, dámy a páni, ak chceme ako Európska únia vybudovať súdržnú energetickú politiku a hovoriť jedným hlasom na medzinárodnom energetickom fóre, je nevyhnutné, aby sme disponovali úplnými a spoľahlivými štatistickými údajmi, ktoré nám umožnia ľahko pripraviť potrebné porovnania. Rovnako potrebná je aj dobrá koordinácia medzi členskými štátmi. Preto sa nazdávame, že je dôležité, aby sa v texte Komisie uviedlo, že ich účasť je povinná.

Dôležité je aj to, ako povedala pani Trautmann, aby nový návrh nezaťažil nadmernou prácou podniky alebo ostatné zúčastnené strany. Na základe toho vítame skutočnosť, že sa v návrhu nepresadzuje úsilie o úpravu vykonávaných štatistických úloh, ale sa vytvára spoločný právny rámec, ktorý má zaručiť metodologickú jednotnosť a tým umožniť porovnávanie údajov.

Okrem toho, pochopenie zložitosti našej energetickej situácie a vykonávanie dôkladného kvantitatívneho monitoringu pokroku v plnení cieľov si takisto vyžaduje presnú, včasnú a úplnú štatistiku.

Preto sa stotožňujeme s názorom spravodajcu, že v oblastiach ako energetická účinnosť je potrebné zlepšiť štatistiku, ktorou zatiaľ disponujeme. Efektivita je teraz prioritou našej politiky v oblasti energetiky a zmeny klímy. Súčasná štatistika neposkytuje údaje potrebné na výpočet koeficientov, ktoré v tejto oblasti nie sú absolútne nevyhnutné.

Rozvoj jadrového sektora a obnoviteľných energetických zdrojov spôsobuje závažné ťažkosti, ktoré sa tiež musia vyriešiť. Toto je len ukážka obmedzení nášho súčasného systému, ktoré spolu so zaujímavými návrhmi na riešenie veľmi dobre rozoberá pán Turmes vo svojej správe, preto by som mu chcela zablahoželať k výborne vykonanej práci.

  Jerzy Buzek (PPE-DE). – (PL) Vážená pani predsedajúca, chcel by som zablahoželať spravodajcovi k výbornej správe. Chcem zablahoželať aj pani komisárke k iniciatíve, ktorú Komisia priniesla.

Chcem vyjadriť podporu tejto správe, hlavne preto, že sa zaoberá spoločnou energetickou politikou, najmä spoločnou zahraničnou energetickou politikou. Mám však na to ešte jeden dôvod, ktorý je pre mňa vlastne ešte dôležitejší: členským štátom ponechávame možnosť voľby v otázkach primárnych zdrojov energie (štruktúry energetických zdrojov) a zároveň znižujeme emisie CO2 a vytvárame spoločný energetický trh.

Ak by sme chceli porovnať výdavky a zistiť, ktoré riešenia nulových emisií sú do budúcnosti najlepšie, ktoré sú najhospodárnejšie, potrebujeme pre naše porovnanie určitý základ. Spoločný trh a súťaž na ňom, a predovšetkým efektívne investície si vyžadujú dobré porovnateľné štatistické údaje. Takéto údaje potrebujú investori, najmä súkromní investori, ak chceme mať na energetickom trhu účinnú politiku. Musíme mať možnosť porovnávať údaje jednotlivých členských štátov o konkrétnych cenách a výdavkoch, ktorú nám žiaľ súčasné štatistické údaje neposkytujú, hlavne pre nedostatok údajov o obnoviteľných zdrojoch energie.

Mám na záver ešte jednu otázku: kto a akým spôsobom bude môcť využívať tieto údaje? V tejto chvíli ešte nie je všetko úplne jasné, rozhodne sa až v praxi. Je však veľmi dôležité, aby sme veľkú pozornosť venovali rozsahu, v akom budú v budúcnosti takéto údaje dostupné, ale aj spôsobom ochrany tej časti údajov, ktorá by sa zverejňovať nemala.

  Silvia-Adriana Ţicău (PSE). – (RO) Chcela by som zablahoželať spravodajcovi k jeho práci.

Energetika a zmena klímy sú prioritami Európskej únie. Preto je energetická štatistika umožňujúca Európskej únii vyhodnocovať tento sektor a prijímať potrebné opatrenia nesmierne dôležitá.

Dňa 26. februára 2008 uverejnil Eurostat súbor štatistických ukazovateľov v oblasti energetiky, dopravy a životného prostredia. V prípade energetiky sú to ukazovatele pre energetickú spoľahlivosť, energetickú intenzitu, energetické zdroje, konečnú spotrebu energie, obnoviteľné zdroje energie, energetickú efektivitu a ceny energie. V súvislosti so zmenou klímy sú to informácie o emisiách skleníkových plynov.

Členské štáty budú mať povinnosť poskytovať údaje potrebné na získanie ukazovateľov požadovaných na základe navrhovaného nariadenia. Na zber a spracovanie údajov budú potrebné významné finančné prostriedky.

V pozmeňujúcom návrhu 14 sa okrem iného odkazuje na časové úspory vďaka využitiu informačných technológií pri zbere a spracovaní údajov. V pozmeňujúcom návrhu 5 sa načrtá potreba bezpečnosti dodávok najdôležitejších palív a dostupnosť exaktných údajov na európskej úrovni, ktoré sa musia dodávať včas, aby bolo možné v predstihu koordinovať riešenia na úrovni Európskej únie v prípade eventuálneho nedostatku zásob v súlade s doložkou o solidarite v prípadoch nedostatku energetických zásob Lisabonskej zmluvy. Európski občania potrebujú takúto správnu a presnú štatistiku.

  Paul Rübig (PPE-DE). – (DE) Vážená pani predsedajúca, dámy a páni, táto správa má veľký význam pre všetkých nás, pretože podrobné údaje tvoria prirodzený základ pre politické rozhodnutia. Aj preto je dôležité, aby sme v budúcnosti lepšie odlišovali finančné transakcie od transakcií s produktmi. Všetci dobre vieme, že ceny energie podliehajú vplyvom rôznych sektorov. Rozdiel medzi výrobou, obchodom a spotrebou však takisto zohráva významnú úlohu. Konkrétne by sme mali začať s inteligentným meraním, nezameriavať sa iba na spotrebiteľa, ale aj na rôzne ďalšie dostupné parametre merania.

Dôležitý je pre nás aj výber metódy, ktorá sa použije, aby sme mohli odhadnúť rôzne výdavky na štatistiku. V našom záujme je eliminovať byrokratické postupy a dosiahnuť vyššiu efektivitu štatistiky. Výber metódy bude preto významný z hľadiska budúceho použitia, či už to bude náhodný výber, úplne automatizovaná analýza, metóda dodania v požadovanom termíne, nekódovaná, porovnateľná v celej Európskej únii ale i globálne. Pre jednotlivé agentúry je taktiež veľmi významná proporcionalita metódy. Musíme zabezpečiť, aby bezpečnosť dodávok bola transparentným spôsobom dostupná ako všeobecné kritérium, ďalej aby sa rozlišovalo medzi výdavkami a cenami a aby bol celý systém udržateľný.

  Claude Turmes, spravodajca. ?Vážená pani predsedajúca, mal by som niekoľko poznámok. Pokiaľ ide o rašelinu – aj keď, žiaľ, vidím, že pani Korhola už opustila miestnosť – z našej definície veľmi jasne vyplýva, že rašelina sa klasifikuje ako fosílny zdroj energie. Prevzali sme definíciu rašeliny od IPCC, podľa ktorej rašelina jasne nepatrí medzi obnoviteľné zdroje. Takže na margo toho si dovolím poznamenať, že niektorí fínski politici a fínski lobisti by mali prestať snívať a mali by si dôkladne prečítať smernicu a pridržiavať sa skutočného znenia.

Je mi ľúto, že som nedokázal presadiť myšlienku týždenných meraní zásob benzínu v Európe. Cena ropy v Európe sa určuje na základe týždenného vestníka Ministerstva energetiky USA. Keďže Európa nemá nezávislú ropnú štatistiku, naše ceny de facto určuje nedostatok na trhu v USA a preto nedokážeme na svetovom trhu ukázať, že európsky trh často prejavuje menšiu napätosť ako americký trh. Keďže sa nám to tu nepodarilo dosiahnuť, pán komisár, možno by to dokázala Komisia, počas prebiehajúcich diskusií o tejto téme v IEA by ste mohli vystúpiť s iniciatívou a preskúmať aspoň to, čo by sme mohli dosiahnuť, keby sme mali v Európe týždennú ropnú štatistiku. Niektorí experti mi povedali, že by sme týmto opatrením dokázali dokonca znížiť cenu ropy.

Teraz musíme začať pracovať, pretože je dôležité, aby bola Komisia koordinovaná. Komisia založila pri Generálnom riaditeľstve pre energetiku a dopravu pozorovateľské centrum pre energetický trh, takže je dôležité, aby toto pozorovateľské stredisko úzko spolupracovalo s Eurostatom. Na záver by som chcel úradníkom Eurostatu a úradníkom členských štátov zaželať, aby mali dostatok energie a odvahy, pretože sa budú musieť často stretávať pri komitologických postupoch a výsledky preniesť do skutočnej štatistiky.

Znovu sa vám chcem všetkým poďakovať za milé slová. Možno by som vám dokonca mohol na sklonku tohto dlhého večera ponúknuť aj pohár šampanského!

  Predsedajúca. – Rozprava sa skončila.

Hlasovanie sa uskutoční zajtra o 12.00 hod.

23. Štatistika prípravkov na ochranu rastlín (rozprava)

  Predsedajúca. – Ďalší bod programu je správa (A6-0004/2008) vypracovaná pánom Staesom v mene Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o štatistike prostriedkov na ochranu rastlín (KOM(2006)0778 – C6-0457/2006 – 2006/0258(COD)).

  Joaquín Almunia , člen Komisie. ? (ES) Vážená pani predsedajúca, samozrejme by som sa chcel poďakovať pánovi Staesovi za skvelú prácu spravodajcu ako aj Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín a Výboru pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka za ich príspevky do rozpravy o tomto návrhu nariadenia.

Návrh je súčasťou Tematickej stratégie udržateľného využívania pesticídov. Cieľom tejto tematickej stratégie je znížiť negatívny účinok pesticídov na ľudské zdravie a životné prostredie. Návrh nariadenia, ktorým sa dnes zaoberáme, prispieva k dosiahnutiu tohto cieľa zabezpečením zberu spoľahlivých a porovnateľných údajov vo všetkých členských štátoch, aby sa umožnil výpočet zosúladených ukazovateľov rizík. Návrh Komisie je plodom niekoľkoročnej spolupráce s OECD a výskumnými orgánmi na vývoji týchto ukazovateľov rizík.

Naším prvotným zámerom v Komisii bolo vytvoriť rámec pre všetky pesticídy vrátane biocídov. V prípravnom štádiu legislatívneho procesu sa však ukázalo, že sektor biocídov nie je veľmi harmonizovaný a že ani Komisia, ani členské štáty nemajú dostatočné skúsenosti alebo poznatky na navrhnutie konkrétnych opatrení týkajúcich sa biocídov a na základe tejto skutočnosti sa dospelo ku konečnému rozhodnutiu nevčleniť túto kategóriu produktov do pôvodného návrhu, ktorým sa zaoberáme.

Uvedomujem si, že pán Staes vo svojej správe obhajuje včlenenie biocídov do návrhu, ale my sme mali dôvody, na základe ktorých sa rozhodlo o nevčlenení biocídov. Rád by som však ubezpečil spravodajcu aj vás všetkých, že Komisia využije príležitosť pri revízii smernice o biocídoch, ktorá je naplánovaná v závere tohto roka, aby predložila návrh, ktorý bude obsahovať komplexné riešenie pre tento sektor vrátane zberu údajov.

Pán Staes sa vo svojej správe zasadzuje aj o rozšírenie rozsahu nariadenia o využitie prostriedkov na ochranu rastlín mimo poľnohospodárstva, teda o včlenenie štatistiky výroby a odbytu. V našom návrhu sme sa rozhodli ponechať tieto údaje mimo rozsahu uplatňovania nariadenia, aby sme sa vyhli kolízii s inými nariadeniami o štatistike výroby a odbytu, ktorou by sa iba zvýšili správne výdavky na prípravu takejto štatistiky. Sme však pripravení preskúmať najlepšie možnosti použitia existujúcej štatistiky výroby a odbytu v prospech cieľov tematickej stratégie.

Vážená pani predsedajúca, dámy a páni, chcel by som vysloviť záver a pripomenúť vám vysoké finančné výdavky na implementáciu tohto nariadenia, ktorých počiatočný odhad pre 25-člennú Európsku úniu sa pohybuje v rozpätí od 10 do 25 miliónov EUR ročne, čo nás núti odporučiť, aby sa členským štátom ponechala dostatočná miera flexibility pri uplatňovaní tohto nariadenia.

Verím, že vďaka dobrej spolupráci Európskeho parlamentu, Rady a Komisie dosiahneme dohodu čo najskôr, pretože, ako dobre viete, proces zberu týchto údajov je dlhý a zložitý a môže trvať približne päť rokov. Bolo by dobre, keby sa toto nariadenie mohlo čo najskôr začať uplatňovať a samozrejme, aby už bola schválená rámcová smernica o tematickej stratégii.

Nakoniec by som sa chcel znovu poďakovať pánovi Staesovi za výbornú prácu na návrhu, ktorý je naozaj komplexný a zároveň nesmierne významný pre životné prostredie a ľudské zdravie.

  Bart Staes, spravodajca. ? (NL) Myslím si, že pán komisár veľmi dobre zhrnul svoje obavy v súvislosti s viacerými bodmi správy. Návrh Komisie nariadenia o štatistike pesticídov je skutočne priamo spätý s Tematickou stratégiou udržateľného využívania pesticídov.

Tak, ako to aj komisár vysvetlil, cieľom je celoeurópska harmonizácia štatistík jednotlivých štátov o používaní pesticídov a ich umiestňovaní na trh, ktorú musíme dosiahnuť na takej úrovni, na ktorej existuje najväčšia pravdepodobnosť jej fungovania. Preto je cieľom – a toto je dôležitý cieľ – využiť príslušné údaje na strednodobé zníženie rizík a negatívnych vplyvov používania pesticídov na životné prostredie a verejné zdravie.

Pri zostavovaní svojej správy som si určil tieto štyri ciele:

1. zabezpečiť dostatočnú porovnateľnosť údajov;

2. predísť duplicitnému zberu údajov;

3. rozšíriť rozsah o využívanie pesticídov mimo poľnohospodárstva;

4. úplne využiť takto získané údaje prostredníctvom morálnej oznamovacej povinnosti.

Som presvedčený, že som tieto štyri ciele splnil po hlasovaní Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín, no viem, že stále existujú určité ťažkosti. Konkrétne, tieňový spravodajca, pán Nassauer v mene skupiny Európskej ľudovej strany (Kresťanských demokratov) a Európskych demokratov nástojil, aby zber údajov bol regulovaný primeraným a efektívnym spôsobom nielen v súvislosti s utajením týchto údajov, ale aj so zreteľom na prístup verejnosti k informáciám a transparentnosť. Myslím si, že medzi mnou a pánom Nassauerom prebehla veľmi konštruktívna diskusia a že jeho pripomienky sa premietli do ďalšieho procesu vrátane hlasovania Výboru pre životné prostredie, ktoré bolo takmer jednomyseľné.

Dobré znenie sa nám podarilo dohodnúť aj v súvislosti s rozšírením rozsahu o nepoľnohospodársky sektor. Rozhodli sme sa pre zber údajov nielen o využívaní pesticídov v poľnohospodárstve a záhradníctve, ale aj o odbornom nepoľnohospodárskom používaní, napríklad pri údržbe ciest, železníc a verejnej zelene.

Vďaka skupine socialistov v Európskom parlamente sa celý pojem biocídov, s ktorým polemizoval aj pán komisár, v konečnom dôsledku dostal do správy. Stretlo sa to však s odporom najmä zo strany skupiny PPE-DE, takže spolu so skupinou PSE a v mene svojej skupiny som sa pokúsil vyriešiť tento problém predložením dvoch pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov vychádzajúcich zo skoršieho textu a správy pani Klaß, ktoré boli schválené v prvom čítaní. Viem, že skupina PPE-DE a pán Nassauer v tomto stále vidia problém, no ja dúfam, že to pri záverečnom hlasovaní nebude neprekonateľná prekážka, veď nakoniec, v tejto otázke sa usilujeme podriadiť názoru väčšiny Európskeho parlamentu.

Dámy a páni, ďalší bod, s ktorým skupina PPE-DE nesúhlasí, je rozhodnutie Výboru pre životné prostredie o rozšírení rozsahu nariadenia z predaja a používania pesticídov na výrobu pesticídov, ich dovoz, vývoz a distribúciu. Skupina PPE-DE sa obáva, že to bude znamenať ďalšie zaťaženie podnikov. Úprimne povedané, pán Nassauer, odvážim sa spochybniť tento názor, pretože tieto údaje sú v každom prípade dostupné, takže vlastne nie je potrebné vykonávať v tomto smere žiadne ďalšie výpočty.

Na rozdiel od tvrdení pána Nassauera som presvedčený, že sa včlenením týchto údajov zabezpečí lepší prehľad neželaných, ba dokonca protizákonných tokov. Myslím si, že tieto poznatky budú v prospech uskutočnenia jedného z cieľov nariadenia, ktorý aj pán komisár jasne uviedol, a síce zníženia rizík a negatívnych vplyvov pesticídov na životné prostredie a verejné zdravie. Tiež si myslím, že konkrétne tieto dva argumenty zabezpečia možnosť čeliť akýmkoľvek prípadom WTO z tretích krajín.

Chcel by som sa poďakovať svojim kolegom poslancom za konštruktívnu spoluprácu. Dúfam, že sa nám podarí získať veľkú väčšinu v prospech mojej správy, aby som mohol nadviazať produktívnym rokovaním s Radou v druhom čítaní. Chcem sa poďakovať aj Komisii za vynikajúcu spoluprácu a úradníkom Eurostatu, ktorí si vždy našli čas a skutočne dopomohli k vzniku tejto správy. Vrelá vďaka, dámy a páni.

  Hartmut Nassauer , v mene skupiny PPE-DE. – (DE) Vážená pani predsedajúca, dámy a páni, dosiahli sme konsenzus v tom, že si želáme znížiť škodlivé účinky používania pesticídov na ľudí a životné prostredie. Aby sme však mohli presne vyčísliť tieto negatívne účinky, potrebujeme vyvinúť primerané ukazovatele. A na ich vývoj sú nám potrebné údaje. Pri zisťovaní týchto údajov sa nezaobídeme bez tejto smernice. Zdôrazňujem to preto, aby som objasnil skutočnosť, že sa to netýka schvaľovania pesticídov ani ich použitia, ale jednoducho zisťovania údajov vhodných pre vývoj primeraných ukazovateľov. Na tomto sme sa dohodli.

Dostali sme sa naozaj ďaleko a dosiahli sme spoločné stanoviská, ktoré pán Staes správne demonštroval, takže v tomto vidím prekvapivý úspech. Dohodli sme sa, že musíme rozšíriť rozsah uplatňovania aj na nepoľnohospodársky sektor. Zároveň sme našli aj zhodné stanovisko k ochrane podnikového a obchodného tajomstva.

Nepodarilo sa nám vyriešiť len dve veci: prvá je včlenenie biocídov. Úplne sa stotožňujem s názorom, ktorý vyjadril pán komisár. Neexistujú žiadne zásadné námietky, ibaže v súčasnosti nemáme potrebné poznatky, ktoré by nám umožnili rozumne sa vydať touto cestou. Ako som povedal, v zásade nemám proti tomu žiadne výhrady. Môže sa to uskutočniť v príhodnom čase.

Druhá vec je podstatne významnejšia. Kategoricky sme proti tomu, aby sa do rozsahu uplatňovania okrem použitia včlenila aj výroba pesticídov, pretože výrobný proces sám osebe neposkytuje žiadne informácie o použití. Výrobky sa vyvážajú do tretích krajín, pred použitím sa uskladňujú. Takže informácie o výrobe, ako som povedal, nie sú využiteľné na účely, pre ktoré chceme prijať túto smernicu a preto by sme výrobu nechceli do nej zaradiť.

Napriek všetkému, pán Staes, by som povedal, že ak bude Komisia schopná dodržať kompromisy, ktoré sme dosiahli, vaša správa v záverečnom hlasovaní nestroskotá.

  Gyula Hegyi , v mene skupiny PSE. – Vážená pani predsedajúca, rozhodoval som sa, či budem na túto tému hovoriť po maďarsky alebo po anglicky a uvedomil som si, že počas práce na tejto téme som používal hlavne anglické výrazy.

Skupina PSE viedla o správe intenzívnu debatu, ktorej výsledkom je kompromisné stanovisko. Niektorí z nás, vrátane mňa, mali radikálnejšie pozmeňujúce návrhy, no spoločné stanovisko skupiny je pre nás prijateľné. Chcel by som preto uvítať túto správu a zablahoželať spravodajcovi.

Pesticídy sú na jednej strane dôležitým a základným podporným prostriedkom moderného európskeho poľnohospodárstva, ale na druhej strane ich nesprávne používanie a používanie škodlivých látok má na svedomí vznik zdravotných problémov, smrteľné nehody a znečisťovanie životného prostredia. Verejní činitelia, úrady, miestne vlády, farmári, mimovládne organizácie a občania potrebujú správne informácie o používaní pesticídov, aby sa znížilo riziko a zamedzilo sa negatívnym účinkom používania pesticídov. Z tohto dôvodu je návrh európskej štatistiky pesticídov pozitívnym krokom k ekologickejšiemu poľnohospodárstvu. Na základe európskej štatistiky môžeme monitorovať a vyhodnocovať pozitívne zmeny, ktoré má zabezpečiť nová legislatíva pre pesticídy, t. j. smernica o používaní pesticídov, Tematická stratégia udržateľného využívania pesticídov a nariadenie o schvaľovaní pesticídov.

Od začiatku som navrhoval a podporoval včlenenie biocídnych produktov do tejto smernice, s odobrením skupiny PSE. Ako vo väčšine prípadov, aktívna zložka biocídov sa používa aj ako produkt na ochranu rastlín. Biocídy teda majú takmer rovnaký účinok na zdravie ľudí a životné prostredie. Po uvoľnení do prostredia už nemá význam skutočnosť, či bola látka vyrobená ako biocíd alebo ako produkt rastlinnej výroby. Bude rozumné, ak najskôr zozbierame štatistické údaje iba o biocídnych produktoch.

Obchodné tajomstvo je vždy citlivou otázkou, preto ma teší, že všetci uznávame, že táto smernica musí zohľadniť povinnosti vyplývajúce z Aarhuského dohovoru o prístupe k informáciám. Preto som podporil pozmeňujúci a doplňujúci návrh, ktorým sa stanovuje záväzok pre výrobcov, aby verejnosti poskytli správne informácie. Dúfam, že po kompromise politických strán zastúpených v tomto parlamente, dosiahneme dobrú dohodu v prvom čítaní s Radou a možno o niekoľko rokov budem môcť z tohto miesta prečítať užitočné údaje z najnovšej európskej štatistiky pesticídov.

  Marios Matsakis , v mene skupiny ALDE. – Vážená pani predsedajúca, úprimne blahoželám pánovi spravodajcovi Staesovi k vynikajúcej správe, za úsilie, ktoré vynaložil na dosiahnutie kompromisu a konsenzu medzi rôznymi politickými skupinami. Harmonizácia štatistík všetkých štátov EÚ o predaji a využívaní produktov na ochranu rastlín a správne využitie takejto štatistiky by bezpochyby významne vylepšilo prípravu presných hodnotení vplyvov používania takýchto výrobkov na životné prostredie a ľudské zdravie, a tak umožnilo prijímanie nápravných opatrení.

S cieľom, aby bola táto harmonizácia efektívna, a tak aj čo najužitočnejšia, spravodajca správne vykonal niekoľko zmien, ktoré odzrkadľujú kompromisnú dohodu väčšiny skupín a ktoré sa týkajú štyroch hlavných oblastí. Po prvé, produkcie štatistických údajov, ktoré sú porovnateľné a zlučiteľné vo všetkých členských štátoch. Po druhé, zamedzenia duplicitnému zberu údajov, aby sa znížili výdavky a záťaž odborných používateľov. Po tretie, potreby včleniť do rozsahu nariadenia aj nepoľnohospodárske použitie, a po štvrté, potreby čo najväčšieho využitia zozbieraných údajov.

Veľkú väčšinu týchto zmien a doplnení, tak, ako ich takmer jednomyseľne schválil Výbor pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín, považujeme za užitočné a potrebné, a preto ich podporíme. Negatívne budeme hlasovať iba pri troch pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch, konkrétne pri návrhoch 24, 27 a 29. Okrem toho úplne podporíme ďalších päť pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov, ktoré predložili Zelení a ostatní.

Na záver by som chcel znovu vysloviť všeobecný predpoklad, že úspešné splnenie cieľov tohto legislatívneho návrhu bude veľmi závisieť od jeho dôsledného vykonávania a v tomto zmysle má rozhodujúci význam konštruktívna účasť a úplné odhodlanie úradov členských štátov. Dúfajme, že to tak bude vo všetkých 27 členských štátoch.

  Hiltrud Breyer , v mene skupiny Verts/ALE. – (DE) Vážená pani predsedajúca, chcela by som spravodajcovi úprimne zablahoželať. Aj my v súčasnosti v balíku EÚ pre pesticídy ponúkame radu, ako môžeme ochrániť ľudí, zvieratá a životné prostredie pred poškodením spôsobeným škodlivými pesticídmi, je to náš cieľ. Základnou požiadavkou tohto cieľa sú dostatočné údaje.

Dúfam, že toto hlasovanie vysiela silný signál vyzývajúci na ochranu životného prostredia a zdravia. Dôverné prevádzkové informácie nie sú zahrnuté do zberu a uverejňovania údajov a zároveň je zabezpečené právo spotrebiteľov na informácie a transparentnosť. Ja osobne uprednostňujem princíp sprístupnenia čo najväčšieho množstva informácií na internete. Bolo by to úplne v súlade s mojou správou o povolení pesticídov. Skúsenosti z postupu autorizácie ukazujú, že potrebujeme spoľahlivé údaje o používaní pesticídov v Európe a harmonizované metódy zberu údajov. Iba ak budeme mať k dispozícii dobré údaje, môžeme dúfať, že sa zníži množstvo nedorozumení a nesprávnych informácií.

Na záver by som chcela spomenúť niečo, čo sa nenachádza v správe o štatistike, ale je môjmu srdcu blízke. V poslednom čítaní o povolení pesticídov sme rozhodli aj o pesticídovom preukaze pre veľkoobchod a maloobchod. Toto si tiež vyžaduje údaje o využívaní pesticídov. Veľkoobchod a maloobchod si vyžaduje tieto informácie a ja dúfam, že členské štáty im nebudú stáť v ceste. Je to zároveň správne odobrenie štatistických údajov o pesticídoch.

Dúfam, že nás tento cieľ spojí v dosiahnutí lepšej ochrany ľudí, zvierat a životného prostredia vďaka spoľahlivejším číslam a údajom.

  Jens Holm, v mene skupiny GUE/NGL. – (SV) Vážená pani predsedajúca, najskôr sa chcem poďakovať pánovi Staesovi za dobrú správu, ktorú samozrejme v skupine GUE/NGL podporujeme. Jedným z cieľov obsiahnutých v tejto správe je znížiť použitie pesticídov na základe zlepšenia štatistiky, čo skutočne naliehavá úloha. Používanie toxických látok a rôznych chemikálií v poľnohospodárstve je v Európe čoraz častejšie. Toxické látky sa potom nachádzajú v potravinách, ktoré konzumujeme my aj naše deti. Týka sa to nás všetkých. Malo by to znepokojovať všetkých, ktorým záleží na vlastnom zdraví a našom životnom prostredí.

V mojej vlasti je dlhodobou víziou ekologického hnutia poľnohospodárstvo bez chemikálií. Nanešťastie je tento cieľ dnes ešte stále príliš vzdialený. Použitie chemických látok je v poľnohospodárstve čoraz väčšmi rozšírené, nielen v Európskej únii ako celku, ale aj vo Švédsku. Mám jednu konkrétnu otázku pre pána komisára Almuniu. Ak určitá krajina chce zakázať určitú chemickú látku v poľnohospodárstve, nemala by mať na to možnosť slobodného rozhodnutia? Žiaľ, zaznamenali sme už mnoho prípadov, keď členské štáty chceli zakázať použitie určitých pesticídov, no vaša Komisia im v tom zabránila. Prečo? Nemalo by mať životné prostredie a verejné zdravie prednosť pred potrebou úplnej harmonizácie?

  Irena Belohorská (NI). – (SK) Správa týkajúca sa štatistiky produktov ochrany rastlín úzko súvisí so správou o Tematickej stratégii udržateľného využívania pesticídov.

Ak má byť táto správa v súlade so stratégiou, potom je nevyhnutné, aby sa prvky stratégie, na ktorých sme sa už dohodli a ktoré sme schválili, premietli aj do tohto návrhu nariadenia. Týka sa to hlavne názvu nariadenia a nahradenia termínu ‘produkty ochrany rastlín’ termínom ‘pesticídy’. Okrem toho, včlenenie biocídov do rozsahu nariadenia treba vnímať ako prvok, ktorý je už schválený v tematickej stratégii ale aj v smernici o pesticídoch. Biocídy sa musia začleniť do rozsahu ešte skôr, ako sa prvá správa predloží Komisii. Všetky príslušné vlastnosti biocídov sú nám veľmi dobre známe. Preto nie je dôvod na ich nezačlenenie alebo na vyčkávanie na ďalšie informácie. Zbytočne by sa tým oddialil výklad termínu pesticídy, ktorý zahŕňa produkty ochrany rastlín aj biocídy.

Z tohto dôvodu vehementne odmietam pozmeňujúci a doplňujúci návrh 33, ale podporím pozmeňujúci a doplňujúci návrh 2, keďže Parlament už v tejto otázke dospel k dohode a tento pozmeňujúci návrh je sám osebe v súlade s tematickou stratégiou a smernicou o pesticídoch, ktorú Parlament schválil v októbri 2007.

  Christa Klaß (PPE-DE). – (DE) Vážená pani predsedajúca, vážený pán komisár, produkty ochrany rastlín sa testujú a štatistika je súčasťou balíka, ktorý obsahuje aj nariadenie o povolení pesticídov a smernicu o udržateľnom využívaní pesticídov. Cieľom celého balíka je udržať na minime účinky produktov ochrany rastlín na ľudské zdravie a životné prostredie. Tlak konkurenčného boja na vnútornom trhu a cezhraničné ekologické aspekty si vyžadujú spoločný prístup k tejto otázke .

Ale aj prístup tokov potravín z celého sveta na naše trhy poukazuje na skutočnosť, že záväzky musia byť primerané, aby mohli byť účinné. Nikomu by nepomohlo, keby sme ovocie, zeleninu a mäso dovážali výlučne z tretích krajín, ak by povinnosti vytvorili príliš ťažké podmienky pre domácu výrobu. My v Európe nemáme vplyv na toky potravín z tretích krajín. Jedinou možnosťou je určiť maximálne reziduálne množstvá, no na to nie sme ešte dostatočne pripravení, nehovoriac o zavedení pesticídových preukazov.

Je správne zaznamenávať štatistické údaje o predaji pesticídov pre monitoring tokov a vývoja ochrany rastlín. Prisľúbeným cieľom tohto postupu je znížené riziko výskytu škodcov. Zber údajov musí zaručovať porovnateľnosť a oznamovacia povinnosť sa musí udržať na minime. Zaznamenávanie tokov látky je jasným preregulovaním, pretože v prvotnej fáze nie je isté, či sa príslušná látka použije na výrobu prostriedku na ochranu rastlín, biocídu alebo aj lieku. Biocídy sa musia sledovať samostatne a tu očakávame návrh Komisie o povolení a použití biocídov. Až potom bude možné pracovať so štatistikou, ktorá je stále potrebná.

Je potrebné oveľa prísnejšie vyšetrovať nezákonné používanie prostriedkov ochrany rastlín. Na to potrebujeme zvýšený monitoring existujúcich zákonov. Podľa môjho názoru tu štatistika sama osebe nepomôže. V štatistike, pán Staes, predsa nenájdete porušovateľov zákona.

  Péter Olajos (PPE-DE). – (HU) Ďakujem, vážená pani predsedajúca. Niet pochýb, že látky vyvinuté na potlačenie škodlivých organizmov a parazitov rastlín radikálne zmenili európske poľnohospodárstvo. Lenže tieto chemické látky majú škodlivý účinok na ľudské zdravie a životné prostredie. Výrobky ochrany rastlín, ktoré sú obzvlášť škodlivé, sa musia vyňať z obehu a použitie chemikálií na tieto účely sa musí významne obmedziť. Nato však potrebujeme spoľahlivé štatistické údaje porovnateľné a harmonizované na úrovni Európskej únie. Týmto krokom nechceme vytvoriť nadmernú záťaž pre používateľov týchto produktov, poľnohospodárske podniky; toto nie je naším cieľom.

Na druhej strane by sme chceli každé nepoľnohospodárske používanie prostriedkov na ochranu rastlín zahrnúť do rozsahu štatistiky, takže aj do rozsahu budúcej legislatívy. Uvediem príklad. V Európe sa železničné kamenné násypy postrekujú, alebo skôr zmývajú herbicídom, izopropylamínovou soľou. Celková dĺžka železničnej trate v Európskej únii je približne 213 000 km a množstvo chemikálie, ktorým ju polievame, predstavuje podľa odhadov zhruba 900 000 litrov. Následne presakuje do podzemných vôd spolu s dažďom a nakoniec končí v našom tele. Dodnes sme tomu nevenovali primeranú pozornosť, no táto situácia sa musí zmeniť.

Správa, ktorú máme pred sebou, je neoddeliteľne spojená s legislatívnym balíkom, o ktorom sme diskutovali minulý rok, preto by sme k nej mali takto pristupovať. Tento balík tvorí rámcová smernica o udržateľnom využívaní látok na ochranu rastlín, na ktorú odkázala aj moja kolegyňa z Európskej ľudovej strany, pani Klaß, tematická stratégia udržateľného využívania pesticídov, ktorú minulý rok pripravila pani Belohorská a nariadenie o umiestňovaní nových produktov ochrany rastlín na trhu, v ktorom pani Breyer, osoba zodpovedná za túto tému v Európskom parlamente, vytyčuje budúce smerovanie udržateľného využívania produktov ochrany rastlín. Blahoželám spravodajcovi a podporujem túto správu. Ďakujem veľmi pekne.

  Paul Rübig (PPE-DE). – (DE) Vážená pani predsedajúca, vážený pán komisár, dámy a páni, toto je dnes už druhá správa o štatistike a rád by som Komisii pripomenul, že sme si vlastne stanovili cieľ znížiť administratívne výdavky o 25 %, keďže v súvislosti so štatistikou naďalej zaznievajú protesty zúčastnených, aby sme nedovolili ďalší nárast výdavkov a nákladov. Vcelku sa stotožňujem s názorom, že udržateľné využívanie produktov ochrany rastlín je veľmi dôležité pre budúci vývoj génového inžinierstva a biotechnológie a taktiež som presvedčený, že ukazovatele rizík majú zvláštny význam pre ľudské zdravie a životné prostredie.

Nemali by sme však zabudnúť na všeobecný cieľ Lisabonského programu, ktorým je zamestnanosť a v konečnom dôsledku rast v týchto sektoroch, ani by sme nemali požiadavky sprísňovať byrokratickými povinnosťami zberu štatistických údajov, ktoré je v skutočnosti možné veľmi ľahko získať v mnohých sektoroch.

  Czesław Adam Siekierski (PPE-DE). – (PL) Vážená pani predsedajúca, hlavnými informáciami, ktoré by mali členské štáty zhromažďovať, sú údaje o množstve použitých produktov. Tieto umožnia členským štátom vykonávať jednotlivé analýzy, teda analýzy v súlade s národnými plánmi. Výrobcovia by mali poskytovať informácie o použití pesticídov, ktoré majú rozhodujúci význam. Národné údaje by sa mali v každom členskom štáte zhromaždiť a poslať Komisii v podobe súhrnnej informácie. Takáto celková informácia je dostatočná pre ďalšiu analýzu na úrovni EÚ. Pri regulácii povinností členských štátov by sme mali byť obozretní, aby sme nepridelili miestnym vládam pomoc pre zber podrobných informácií, pretože to nemusí vôbec pomôcť, ale naopak môže vyvolať efekt zakrývania a nahlodať motiváciu členských štátov na presadenie vznešenej myšlienky tejto smernice v praxi.

  Avril Doyle (PPE-DE). – Vážená pani predsedajúca, mám niekoľko krátkych otázok, ak dovolíte, pre pána komisára vaším prostredníctvom. Bolo by možné odvodiť množstvá produktov ochrany rastlín používaných v nepoľnohospodárskych situáciách, napríklad na golfových ihriskách, v parkoch, na letiskách, pri železničných tratiach, pri okrajoch ciest, v domácnostiach a záhradách, so zreteľom na celkové množstvá, teda celkové množstvo mínus produkty použité v poľnohospodárstve?

Po druhé, biocídy sa používajú v širokej škále situácií a rôznymi spôsobmi, aj v domácnostiach, a teda aj keď je možné zbierať údaje o kvantite biocídov umiestnených na trhu, je veľmi ťažké predstaviť si zber kompletných údajov o použití biocídov. Alebo sa návrh týka iba zahrnutia poľnohospodárskeho použitia biocídov? A ak ide výlučne o poľnohospodárske využitie biocídov, prečo sa potom zaoberáme nepoľnohospodárskym použitím prostriedkov ochrany rastlín?

Moja tretia otázka znie: mohla by explicitná podmienka štatistiky výroby, dovozu, vývozu a distribúcie prostriedkov ochrany rastlín viesť k zmätočným výsledkom a eventuálne k duplicitnému výpočtu množstiev prostriedkov ochrany rastlín?

  Marios Matsakis (ALDE). – Vážená pani predsedajúca, chcel som iba vyzdvihnúť význam jedného bodu, ktorý sa týka tejto aj predchádzajúcej správy. Je to skutočnosť, že štatistické údaje nie sú dôležité samy osebe. Samozrejme, že dôležitou je interpretácia štatistických údajov, vytváranie správnych záverov a implementácia opatrení riadených štatistickými údajmi.

V tejto súvislosti spravodajca spomenul veľmi významný návrh týkajúci sa expertných skupín, ktoré by mali vyhodnocovať zozbierané údaje. Preto by som sa chcel opýtať pána komisára, čo si myslí o takýchto expertných skupinách na vyhodnocovanie údajov.

  Predsedajúca. – Komisár na konci rozpravy nevystúpi. Informoval nás, že na otázky pani Doyle odpovie písomne.

  Bart Staes, spravodajca. ?(NL) Dámy a páni, ďakujem vám za všetky povzbudzujúce slová. Verím, že som v tomto parlamente našiel veľkú podporu. Ako povedal pán komisár v úvodnej reči, stanoviská Komisie, Rady a Parlamentu sa zbližujú; je to niečo, čo nebolo možné dosiahnuť v prvom čítaní. V skutočnosti to bolo úplne nemožné, aj napriek skutočnosti, že som dvakrát konzultoval so slovinským aj portugalským predsedníctvom.

Skutočnosť, že sa tieto stanoviská zbližujú, dokazujú aj slová komisára o biocídoch. Povedal, že Komisia uvažuje o revízii tejto smernice. Chcem však zostať zdržanlivým, a verím, že znenie návrhu nariadenia vychádzajúce zo schváleného textu správy pani Klaß je tiež zdržanlivé. Po druhé, celkom presne som si všimol ponuku pána komisára čo najlepšie využiť už dostupné štatistiky výroby pesticídov, čo predstavuje dôležitý príspevok k rozprave, aj so zreteľom na druhé čítanie. Dámy a páni, znovu vám ďakujem. Už vás nechcem dlhšie zdržiavať. Je už neskoro a myslím si, že si všetci zaslúžime trochu oddychu.

  Predsedajúca. – Rozprava sa skončila.

Hlasovanie sa uskutoční zajtra o 12.00 hod.

Písomné vyhlásenia (článok 142)

  Daciana Octavia Sârbu (PSE), písomne. – (RO) Návrh nariadenia je zameraný na zníženie účinkov využívania prostriedkov ochrany rastlín na životné prostredie a ľudské zdravie na základe vytvorenia mechanizmu výpočtu ukazovateľov rizík a monitoringu cieľov určených Tematickou stratégiou udržateľného využívania pesticídov. Ako virtuálna spravodajkyňa som sa nazdávala, že je nevyhnutné zabezpečiť zhodu definícií v balíku pre pesticídy, a preto som sa rozhodla pre včlenenie biocídov do návrhu nariadenia, s cieľom zabezpečiť rozšírenú ochranu používateľov. Prostredníctvom tohto návrhu chceme zlepšiť systém zberu údajov a podporiť harmonizáciu existujúcich štatistík medzi jednotlivými členskými štátmi, aby sme mohli zisťovať mieru dosiahnutého pokroku v tejto oblasti a vykonávať opatrenia potrebné na splnenie cieľa znížiť riziká spôsobené pesticídmi. Navyše, dostupnosťou oficiálnej štatistiky v celej Európe by sa zvýšila transparentnosť trhu a zlepšila hospodárska súťaž v pesticídovom priemysle. Zníženie používania pesticídov bude zároveň osožné pre spoločnosť, vďaka zlepšeniu kvality potravín, zníženiu znečistenia pitnej vody, ochrane životného prostredia a udržateľnému zachovaniu prírodných zdrojov. Európska únia si musí byť istá, že zdravie jej občanov nie je ohrozené týmito rizikovými látkami a musí stimulovať nové ekologicky účinné poľnohospodárske postupy.

24. Program rokovania na nasledujúci deň: pozri zápisnicu

25. Skončenie rokovania

(Rokovanie sa skončilo o 23.55 hod.)