Doslovný zápis z rozpráv

Streda, 12. marca 2008 - Štrasburg

6. Vysvetlenia hlasovania

Ústne vysvetlenia hlasovania

- Správa: Elisabeth Jeggle (A6-0046/2008)

  Ryszard Czarnecki (UEN). – (PL) Vážený pán predsedajúci, podmienky rozprávaniu veľmi nepriali.

Chcel by som sa vyjadriť o zvýšení kvót na mlieko o 2 % už na budúci mesiac. Som presvedčený, že rozhodnutie Parlamentu v tejto oblasti podporí rozvoj poľnohospodárstva, najmä v tých krajinách, na ktoré malo znižovanie kvót doposiaľ, žiaľ, nepriaznivý účinok. To je aj prípad mojej vlasti, Poľska.

Dovoľte mi tiež využiť túto príležitosť na to, aby som vyhlásil, že počas včerajšieho hlasovania o Európskom technologickom inštitúte som mal v úmysle hlasovať za prijatie predmetnej správy, nie proti, ako som omylom urobil.

  Bernard Wojciechowski (IND/DEM). – (PL) Vážený pán predsedajúci, pozmeňujúce a doplňujúce návrhy obsiahnuté v návrhu nariadenia Rady ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 1234/2007 o vytvorení spoločnej organizácie poľnohospodárskych trhov a o osobitných ustanoveniach pre určité poľnohospodárske výrobky, pokiaľ ide o vnútroštátne kvóty na mlieko, sa mi zdajú byť úplne oprávnené. Osobitne vítame plán zvýšiť súčasné obmedzenia kvót na mlieko o 2 %.

V tomto Parlamente zastupujem Poľsko, moja vlasť je štvrtým najväčším producentom mlieka v Európskej únii. V súčasnosti vyprodukuje 12 miliárd litrov mlieka ročne. V tomto kontexte je pre poľnohospodárov a spracovateľov mliečnych výrobkov v Poľsku spomínaný pozmeňujúci a doplňujúci návrh obzvlášť dôležitý.

Okrem toho by som rád vyhlásil, že podporujem stanovisko obsiahnuté v texte pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu č. 13, konkrétne že produkcia mlieka je osobitne dôležitá v regiónoch s nedostatočne rozvinutou poľnohospodárskou infraštruktúrou, kde často neexistujú porovnateľné alternatívy v poľnohospodárskej výrobe.

  Danutë Budreikaitë (ALDE). – (LT) V poslednom čase sme svedkami nepretržitého nárastu trhového dopytu po mlieku. Takáto situácia obmedzuje konkurenciu a spôsobuje nárast cien.

V mojej vlasti, Litve, sa v roku 2007 zvýšila nákupná cena mlieka o 40 %. Preto je potrebné zvýšiť vnútroštátne kvóty na mlieko, aby bolo možné na vnútornom trhu docieliť nižšie ceny mlieka, a aby sme sprístupnili možnosť vyvážať viac mlieka do tretích krajín. V období rokov 2006/2007 naplnilo deväť členských štátov EÚ vnútroštátne kvóty na mlieko, ktoré im boli pridelené. Aby bolo možné zvýšiť ponuku mlieka v EÚ, je potrebné, aby sa týmto krajinám, a tiež ostatným členským štátom, umožnilo vyprodukovať viac mlieka.

V Litve boli v období rokov 2006/2007 vnútroštátne kvóty na mlieko takmer naplnené. Produkcia mlieka sa stále zvyšuje. Vítam rozhodnutie Komisie zvýšiť vnútroštátne kvóty na mlieko o 2 % od 1. apríla 2008. Pokiaľ však ide o budúcnosť, chcela by som Komisiu vyzvať, aby preskúmala možnosť zvýšenia vnútroštátnych kvót na mlieko o 5 %, pričom by postupne dochádzalo k znižovaniu pokút za nadprodukciu.

  Milan Horáček (Verts/ALE). – (DE) Vážený pán predsedajúci, rovnako ako skupina zelených, aj ja som hlasoval proti správe o vnútroštátnych kvótach na mlieko. Namietam proti nárastu kvót o 2 %, pretože takéto opatrenia vedú k narúšaniu cien mlieka a ohrozujú živobytie poľnohospodárov.

Podporujem zavedenie kvantitatívnych kontrol produkcie mlieka po roku 2015, pretože inak by bol ohrozený chov dobytka v hornatých oblastiach a znevýhodnených regiónoch, v ktorých chov dobytka produkujúceho mlieko pomáha pri zachovaní vidieka. V dôsledku liberalizácie by sa produkcia mlieka sústredila len v niekoľkých regiónoch a na niekoľkých intenzívnych farmách. Malo by to nepriaznivé následky na malých producentov, ktorí už nedokážu pokryť svoje náklady z dôvodu príliš nízkych cien.

  Albert Deß (PPE-DE). – (DE) Vážený pán predsedajúci, dovoľte mi uviesť vysvetlenie môjho hlasovania o správe pani Jeggleovej. Hlasoval som proti tejto správe, pretože rovnako ako moji kolegovia z bavorskej strany CSU som proti zvyšovaniu kvót na mlieko. Momentálne sa už nachádzame v situácii, že ceny mlieka prudko klesajú.

Ceny niektorých výrobkov klesli až o 30 %. Zárobky našich mliekarenských poľnohospodárov boli dlhé roky neprimerane nízke, za posledných šesť mesiacov však dosiahli ceny mlieka primeranú úroveň. Ak dôjde k zvýšeniu kvót, bude to predstavovať tlak na ceny mlieka a naši mliekarenskí poľnohospodári budú znova musieť počítať s tým, že za svoju prácu nebudú dostatočne ohodnotení.

V Bavorsku existuje 48 tisíc fariem, na ktorých je 90 tisíc osôb zamestnaných v oblasti chovu dobytka a ďalších 50 tisíc v predchádzajúcich a nadväzujúcich sektoroch, čo je spolu 140 tisíc pracovných miest. Nerozumiem, prečo by malo v tomto dôležitom odvetví dôjsť k zvýšeniu kvót, keď to bude v neprospech príslušných poľnohospodárov. Mohol by som súhlasiť so zvýšením kvót v nových členských štátoch, pretože množstvá, ktoré sú dostupné v týchto krajinách, sú zjavne neprimerané.

  Syed Kamall (PPE-DE). – Vážený pán predsedajúci, keď som dnes vchádzal do rokovacej sály, počul som, ako predseda Komisie hovoril o tom, že je potrebné zlepšiť konkurencieschopnosť Európskej únie. No napriek tomu tu teraz hovoríme o kvótach na mlieko, čo je výraz, v dôsledku ktorého vyznieva Európska únia ako „Zväz európskych socialistických republík“.

Niektorí tu použili argument, že zachovaním nezmenenej úrovne kvót sú ceny vyššie, a preto naši poľnohospodári neskrachujú. No za akú cenu? Zároveň spôsobili aj pokles podielu EÚ na svetovom trhu s mliekarenskými výrobkami. Prečo? Pretože kvóty v skutočnosti bránia účinne hospodáriacim poľnohospodárom v rozširovaní ich výroby, pričom v iných regiónoch nie sú kvóty využité v plnej miere.

Kvótami možno zaručiť produkciu, no spotrebiteľ za to musí zaplatiť príliš vysokú cenu. Príliš vysokú cenu musia platiť aj účinne hospodáriaci poľnohospodári a tiež hospodárstva Európskej únie. Nastal čas zrušiť kvóty a dôverovať voľnému trhu.

  Czesław Adam Siekierski (PPE-DE). – (PL) Vážený pán predsedajúci, podporujem túto správu, ktorá navrhuje na obdobie rokov 2008/2009 nárast kvót len o 2 %, pretože táto hodnota bola stanovená, aby bolo možné dosiahnuť kompromis. V skutočnosti som požadoval nárast o 4 %, pretože som presvedčený, že potom by bolo možné udržať trh, čo by nám následne umožnilo dospieť k záverom, na základe ktorých by sme mohli prijať rozhodnutie o možnom upustení od systému kvót v jeho terajšej či pozmenenej a doplnenej podobe. Prípadne by sme sa mohli rozhodnúť, že ho úplne zrušíme. Mám na mysli zmenu systému kvót po 31. marci 2015.

Je nevyhnutné, aby bol nárast kvót vyšší, najmä v mojej vlasti, v Poľsku, kde sú výrobné kvóty na jedného obyvateľa oveľa nižšie ako v starých členských štátoch. Okrem toho je spotreba mliekarenských výrobkov v Poľsku nízka. Mali by sme byť schopní reagovať na rastúcu spotrebu našou vlastnou produkciou, pretože na ňu máme dobré podmienky, poľnohospodárom však boli stanovené nízke výrobné limity. Z uvedených informácií vyplýva, že v budúcnosti bude potrebné zaviesť vyššie kvóty na mlieko.

- Správa: Lutz Goepel (A6-0047/2008)

  Michl Ebner (PPE-DE). – (DE) Vážený pán predsedajúci, s nadšením som hlasoval za správu pána Goepela. Práca pána spravodajcu bola veľmi komplexná a veľmi pozitívna. Samozrejme, nebolo možné zahrnúť do tejto správy všetko, čo by sme si priali, no najdôležitejšie je, že boli vytvorené predpoklady pre zavedenie primeraných výnimiek pre horské oblasti. Situácia v týchto oblastiach nie je porovnateľná s inými, preto si vyžaduje osobitnú ochranu, osobitné posudzovanie a osobitnú podporu.

Dovoľte mi, aby som využil túto príležitosť na to, aby som sa stručne vyjadril aj k včerajšiemu hlasovaniu o správe pána Albertiniho. Z hlasovacieho zoznamu sa zdá, že som hlasoval proti pozmeňujúcemu a doplňujúcemu návrhu č. 5. V skutočnosti som mal v úmysle hlasovať za, keďže počas niekoľkých posledných parlamentných období som bol veľmi aktívny v tejto otázke Alpského dohovoru a podpísania protokolu o doprave zo strany Komisie.

  Jan Březina (PPE-DE). – (CS) Podporil som správu pána Goepela o spoločnej poľnohospodárskej politike, pretože ju považujem za oveľa podarenejší materiál ako súčasný návrh Komisie.

Oceňujem výrazne realistickejšie a spravodlivejšie nastavenie miery degresivity priamych platieb, hoci som v zásade proti vytváraniu umelého kritéria veľkosti podnikov pri znižovaní priamych platieb, pretože takýto postup by znevýhodnil najmä veľké poľnohospodárske podniky v nových členských štátoch.

Nebolo by spravodlivé, keby sa veľkým podnikom krátili priame platby vo väčšej miere ako ostatným. Predstava, že tieto veľké poľnohospodárske podniky sú v rukách jedného vlastníka, ktorý je príjemcom štedrých dotácií, je mylná. Naopak, ich vlastnícka štruktúra býva diverzifikovaná, väčšinou ide o družstvá, ktoré sú zložené z veľkého počtu členov, drobných vlastníkov pôdy. A práve oni sú konečnými príjemcami priamych platieb a boli by najviac znevýhodnení.

Chcel by som tiež varovať pred moduláciou, o ktorej sa toľko hovorí, teda pred prevádzaním prostriedkov z piliera priamych platieb do piliera rozvoja vidieka. Finančné prostriedky tak síce zostanú v národnej obálke, ale výsledkom bude to, že farmy bude diskriminovať priamo členský štát.

  Czesław Adam Siekierski (PPE-DE). – (PL) Vážený pán predsedajúci, úlohou Európskej únie je vydávať právne predpisy a vytvárať riešenia, ktoré zabezpečia, po prvé, stabilitu a rozvoj poľnohospodárskych podnikov, po druhé, primeranú úroveň príjmov pre poľnohospodárov porovnateľnú s úrovňami v iných profesiách, po tretie, bezpečnosť potravín pre spoločnosť a po štvrté, dostupnosť cenovo prístupných potravín pre skupiny s nízkym príjmom.

Som presvedčený o tom, že správa pána Goepela je v súlade s touto úlohou, ktorú som práve popísal. Je však dôležité mať na pamäti, že poľnohospodári vykonávajú veľmi špecifickú činnosť, konkrétne ide o produkciu vo vonkajšom prostredí, ktorá závisí od klimatických podmienok. Túto produkciu preto nemožno zvýšiť zo dňa na deň, napríklad zavedením dvojzmennej prevádzky. Poľnohospodárske výrobky predstavujú kľúčovú oblasť obchodu. Podmienky a zásady obchodovania na globálnom trhu preto majú významný vplyv na európske poľnohospodárstvo. Mám na mysli rokovania WTO.

Poľnohospodárstvo, to nie je len jednoduchá výroba. Poľnohospodárstvo tiež napomáha chránenie krajiny a zmierňovanie vplyvov na životné prostredie, odtiaľ pochádza komplexný charakter príslušných úloh a nutnosť zaviesť primerané nástroje podpory v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky.

  Christopher Heaton-Harris (PPE-DE). – Vážený pán predsedajúci, chcel by som uviesť vysvetlenie hlasovania, pretože som vždy bol dôsledne proti spoločnej poľnohospodárskej politike. Aj môj vôbec prvý politický prejav bol v súlade s týmto názorom. No aj ja musím priznať, že počas tohto posledného obdobia spoločnej poľnohospodárskej politiky došlo k malým zlepšeniam.

Mnoho aspektov tejto správy ma znepokojuje, najmä odmietnutie zníženia celkového rozpočtu pre prvý pilier na obdobie do roku 2013. Na nedávnom stretnutí s poľnohospodármi v obci Pitsford v mojom volebnom obvode aj ten najmenší poľnohospodár chápal globálne problémy, ktoré spôsobuje spoločná poľnohospodárska politika, ktorú v Európe máme, chudobnejším poľnohospodárom v rozvojových krajinách, ktorých výrobky nemôžu konkurovať našim dotovaným výrobkom. Preto som hlasoval za, no s ťažkým srdcom.

  Albert Deß (PPE-DE). – (DE) Vážený pán predsedajúci, z rovnakých dôvodov, ktoré som uviedol pri správe pani Jeggleovej, sme ja i moji kolegovia zo strany CSU hlasovali proti správe pána Lutza Goepela. Pani Elisabeth Jeggleová aj pán Lutz Goepel vypracovali vynikajúce správy, určite by sme mohli súhlasiť s 98 % bodov, ktoré sú uvedené v správe pána Goepela.

Kľúčová otázka však znie: v správe sa uvádza, že kvóty na mlieko by sa mali zvýšiť na základe dobrovoľnosti, s tým nemôžem súhlasiť. Okrem toho musím dôrazne protirečiť tým, ktorí povedali, že mliečne výrobky sú príliš drahé. Mám tu niekoľko štatistík, v ktorých sa uvádza, že v roku 1970 musel nemecký pracovník zamestnaný v priemysle pracovať 22 minút, aby si mohol kúpiť 250 gramov masla, v súčasnosti mu stačí pracovať len štyri minúty. V tom čase musel na liter mlieka pracovať deväť minút, dnes stačí, keď pracuje len tri minúty. Potraviny sú lacné, nebezpečenstvo zvýšenia kvót spočíva v tom, že ceny mlieka znova poklesnú.

  Syed Kamall (PPE-DE). – Vážený pán predsedajúci, nadviažem na to, čo povedal v rámci vysvetlenia hlasovania môj predrečník, ktorý hovoril o tom, o koľko menej musia zamestnanci pracovať, aby si mohli dovoliť kúpiť napríklad maslo, mlieko a iné poľnohospodárske výrobky. Viem, že mnohí moji voliči to vítajú, najmä tí, ktorí majú nižší príjem, pretože im pomáha, keď môžu na potraviny míňať menej peňazí.

Keď som dnes vchádzal do tejto rokovacej sály, mali sme možnosť počuť, ako pán predseda Komisie hovoril o tom, že je potrebné zlepšiť konkurencieschopnosť Európy. No ako by sme to mohli skutočne docieliť, keď aj naďalej presadzujeme spoločnú poľnohospodársku politiku? Ako sa chceme stať skutočne konkurencieschopným hospodárstvom, ak budeme aj naďalej vynakladať viac ako 40 % rozpočtu EÚ na poľnohospodárstvo, teda na sektor, ktorý produkuje menej ako 5 % bohatstva?

Ako môžeme aj naďalej na jednej strane poskytovať rozvojovým krajinám medzivládnu pomoc, zatiaľ čo na druhej strane vytvárame poľnohospodárom v rozvojových krajinách prekážky vo forme našich dotácií a dovozných taríf?

Ako môžeme aj naďalej zdržiavať rokovania Svetovej obchodnej organizácie, keďže nie sme schopní dostatočne napredovať v dôsledku našej spoločnej poľnohospodárskej politiky?

Nastal čas zrušiť dotácie, nastal čas zrušiť tarify, nastal čas zrušiť spoločnú poľnohospodársku politiku.

  Edward McMillan-Scott (PPE-DE). – Vážený pán predsedajúci, hlasoval som za správu pána Goepela nie preto, že by som podporoval spoločnú poľnohospodársku politiku, ale preto, že podporujem jej reformu, najmä jej zameranie na horské poľnohospodárstvo. Pochádzam z rodu, ktorý sa dlhé roky venoval chovu oviec. V súčasnosti v Parlamente zastupujem volebný obvod Yorkshire a Humber. V posledných mesiacoch sa sústreďujem na problémy našich horských poľnohospodárov.

Len pred niekoľkými dňami, 28. februára, znel titulok v novinách Yorkshire Post takto: „Horskí poľnohospodári sú nútení rozmýšľať o tom, ako prežiť“. V článku sa ďalej píše: „Mnohí poľnohospodári hospodáriaci na pahorkatinách a slatinách majú ťažkosti čeliť tlaku zmien v grantoch, byrokratických nákladov a nízkych cien, ktoré sú spôsobené konkurenciou z iných krajín. Tlak sa ešte viac stupňuje v dôsledku obmedzenia pohybu, ktoré bolo zavedené ako odpoveď na strach, ktorý počas minuloročnej jesene spôsobila slintačka a krívačka a výskyt zhubnej katarálnej horúčky oviec.“

Včera som mal stretnutie s pani komisárkou Fisherovou Boelovou. Snažil som sa ju primať k tomu, aby si uvedomila, že je veľmi dôležité podnietiť britskú vládu k tomu, aby zvýšila dotácie, pokiaľ ide o poskytovanie grantovej pomoci horským poľnohospodárom v Anglicku, pretože sú druhé najnižšie v Európskej únii. To je škandál.

  Seán Ó Neachtain (UEN). – (GA) Vážený pán predsedajúci, pokiaľ ide o preskúmanie stavu spoločnej poľnohospodárskej politiky, dovoľte mi povedať, že som proti ustanoveniu, ktoré táto správa obsahuje, a ktoré sa týka platieb odobratých poľnohospodárom s cieľom zvýšiť systémy rozvoja vidieka a životného prostredia od 5 % do 13 %. Myslím si, že to nie je správne. Myslím si, že rozhodnutie by mali prijať jednotlivé členské štáty.

Hovoríme o výrobe potravín. Hovoríme o potravinovej bezpečnosti v Európe. Preto je pre nás spoločná poľnohospodárska politika mimoriadne dôležitá. Je úplne jasné, že ľudia v Európe nerozumejú tomu, aká dôležitá je v skutočnosti táto politika. Mimoriadne ma znepokojuje vývoj rokovaní v rámci Svetovej obchodnej organizácie, ktoré ohrozujú európsku potravinovú politiku. Povedal som to aj pánovi komisárovi Mandelsonovi na našom včerajšom stretnutí.

- Správa: Csaba Sándor Tabajdi (A6-0034/2008)

  Oldřich Vlasák (PPE-DE). – (CS) Vážený pán predsedajúci, rád by som sa vyjadril k správe pána Tabajdiho o trvalo udržateľnom poľnohospodárstve a bioplyne. Hoci som túto správu nepodporil, rád by som vyzdvihol pozitívnu časť tejto správy, ktorá sa venuje triedeniu odpadu, najmä v mestských aglomeráciách, a využitiu biozložky pre výrobu bioplynu. Tento systém je však veľmi ekonomicky nákladný, nákladnejší ako jednoduché využívanie skládok alebo spaľovanie odpadu, a preto si zaslúži pozornosť.

Preto považujem za veľmi dôležité podporovať najmä obce pri rozširovaní zberu tuhého komunálneho odpadu, pri separácii biozložky a jej ďalšom využití. Veľmi dôležité je tiež vytvoriť osobitné finančné nástroje, prípadne zjednodušiť využitie štrukturálnej pomoci z fondov Európskej únie.

- Správa: Christa Klass (A6-0031/2008)

  Czesław Adam Siekierski (PPE-DE). – (PL) Hlasoval som za správu o situácii žien vo vidieckych oblastiach Európskej únie, pretože ide o veľmi dôležitú a tiež zaujímavú tému. Tým, že sa Európska únia začala zaoberať touto otázkou, ukázala sa v novom svetle. Spomínaná téma mi je veľmi blízka vzhľadom na môj pôvod, moje profesionálne záujmy i na moju činnosť poslanca tohto Parlamentu.

Napriek pozitívnym zmenám, ktoré sa udiali, vykonávajú ženy stále viac úloh ako muži, najmä pokiaľ ide o domácnosť a rodinu. Obzvlášť preťažené sú ženy vo vidieckych oblastiach.

Po vstupe Poľska do Európskej únie sme svedkami toho, že životné podmienky v tejto krajine sa zlepšujú a príjmy sa zvyšujú, čím sa zlepšuje aj každodenný život žien žijúcich vo vidieckych oblastiach. Je pravda, že zmeny sú ešte len na začiatku, no aspoň niečo sa deje.

  Agnes Schierhuber (PPE-DE). – (DE) Vážený pán predsedajúci, situácia žien vo vidieckych oblastiach si zasluhuje našu plnú pozornosť. Ak sa nám podarí zlepšiť ich situáciu, budeme schopní naplno uvoľniť potenciál rozvoja vidieckych oblastí. Je potrebné vytvoriť nové komunikačné technológie a s tým spojené nové pracovné miesta. Je potrebné vybudovať príslušnú infraštruktúru, inak povedané dopravné trasy, prostredníctvom ktorých bude možné otvoriť vidiecke oblasti, no najpotrebnejšie je vytvoriť kvalitné možnosti pre odbornú prípravu. Prostredníctvom všetkých týchto opatrení a mnohých ďalších je možné zastaviť odchod obyvateľov z vidieckych oblastí.

V súčasnosti žije vo vidieckych oblastiach viac ako polovica obyvateľov Európskej únie, 45 % európskej hrubej pridanej hodnoty sa vytvára vo vidieckych oblastiach a 53 % dostupných pracovných miest sa nachádza práve v týchto oblastiach. Ženy majú vo vidieckych oblastiach viac zodpovedností, ako sa im vo všeobecnosti priznáva, a to najmä vzhľadom na ich zjavnú sociálnu zaangažovanosť.

  Christopher Heaton-Harris (PPE-DE). – Vážený pán predsedajúci, je pre mňa vždy potešením postaviť sa v tomto Parlamente proti stanovisku, ktoré prijal Výbor pre práva žien a rodovú rovnosť.

Už dosť dlho rozmýšľam o tom, prečo tu vôbec takáto skupina, Výbor pre práva žien, ešte stále existuje. Máme Výbor pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci, no ženy sú zjavne menej ako všetci ostatní, a preto potrebujeme v tomto Parlamente osobitný výbor, to je skutočne bizarné.

Ak sa pozriete na niektoré odporúčania v tejto správe, o ktorej viem, že spravodajkyňa, čo sa mňa týka, pracovala naozaj veľmi tvrdo, aby správa dávala zmysel, napríklad vyzývame členské štáty, aby „finančne podporili neplatenú prácu“. Žiadame „povinnú registráciu pomáhajúcich manželských partnerov“. Budeme krúžkovať ľudí, ktorí žijú vo vidieckej oblasti a sú zosobášení so ženou žijúcou vo vidieckej oblasti? Medzi takýchto ľudí patrím aj ja.

Táto správa obsahuje aj niekoľko veľmi dobrých odporúčaní, ktoré si zaslúžia, aby boli podrobnejšie preskúmané, a aby si užili trochu publicity, no skutočnosť, že sem prichádzajú od tohto výboru znamená, že budú pochované oveľa rýchlejšie.

Vážený pán predsedajúci, zvyky mám v úcte, no dúfam, že chápete, prečo mnohí z nás v Európskom parlamente neberú vážne odporúčania Výboru pre práva žien.

  Frank Vanhecke (NI). – (NL) Nevolám sa Martin Schulz, volám sa jednoducho Frank Vanhecke a zjavne nie som prvotriednym poslancom tohto Parlamentu, a preto nikdy, v žiadnej rozprave, nemám právo vyjadriť svoj názor bez ohľadu na to, kedy to chcem urobiť, alebo ako dlho by mi to trvalo. Preto sa z času na čas musím obrátiť na vyjadrenia po hlasovaní ako obyčajný smrteľník, na rozdiel od toho najsvätejšieho zo svätých, pána Schulza.

A teraz by som sa rád vyjadril o správe pani Klassovej. Nepopieram, že ženy žijúce vo vzdialených oblastiach a na iných miestach nepochybne z času na čas zažívajú ťažkosti a ako všetci čestní ľudia aj ja, samozrejme, podporujem prijatie opatrení na zlepšenie postavenia ľudí žijúcich v oblastiach, ktoré sú diskriminované, vrátane opatrení zameraných na vzdelávanie. Je to úplne jasné, ako keď chce človek vykopnúť otvorené dvere. Prvá otázka, ktorú si kladiem, znie: spadá to do právomoci EÚ? Ide o úlohu, do ktorej je potrebné zapojiť sa na európskej úrovni, alebo je táto správa jedným z nekonečného množstva príkladov posadnutia Európy s nemocenským poistením, sociálnym poistením, a podobne? Myslím si, že ide o tú druhú možnosť. Myslím si, že bola rozšliapaná najmä subsidiarita tejto správy. Myslím si, že z Európy sa stáva takpovediac veľký brat, ako môžeme všetci vidieť, z čoho mám skutočne veľké obavy.

  Astrid Lulling (PPE-DE). – (FR) Vážený pán predsedajúci, v prvom rade mi dovoľte poblahoželať pani Klassovej k jej správe o situácii žien vo vidieckych oblastiach. Keďže som v 90. rokoch bola autorkou správy o postavení vypomáhajúcich manželských partnerov najmä v poľnohospodárskom sektore, rovnako ako pani Klassová, aj mne je ľúto, že Európska komisia nepokračovala v činnostiach vyplývajúcich z tejto správy, ktorá sa opätovne spomínala aj v uznesení z roku 2003, keď sme vyzvali na prehodnotenie smernice z roku 1986 o rovnakom zaobchádzaní s mužmi a ženami, ktorí vykonávajú nezávislé činnosti, vrátane poľnohospodárskych činností.

Tieto milióny neviditeľných zamestnancov, vypomáhajúcich manželských partnerov, ktorí pracujú v rodinných podnikoch, v remeselníckom priemysle, v obchodných činnostiach a v poľnohospodárstve, tvoria najmä ženy. Pred desiatimi rokmi sme odporúčali európsky rámcový zákon, ktorý by, okrem iných výhod, zabezpečil aj sociálne práva a nezávislé dôchodkové práva pre vypomáhajúcich manželských partnerov pracujúcich v poľnohospodárstve. Neschopnosť Komisie konať v tejto oblasti, napriek mnohým žiadostiam zo strany Parlamentu, je úplne neprijateľná. Preto dúfam, že sa Komisia konečne začne vážne zaoberať našou výzvou, aby k smernici do konca roka predstavila pozmeňujúci a doplňujúci návrh.

Vážený pán predsedajúci, dovoľte mi tiež vyjadriť sa o osobnej záležitosti a vyhlásiť, že nesúhlasím s poznámkami môjho britského kolegu. Veľmi by ma tešilo, keby Výbor pre práva žien a rodovú rovnosť nebol potrebný, ale ak by určití muži, ktorí tvoria väčšinu, o trochu viac zohľadňovali situáciu žien, rovnaké zaobchádzanie a rovnaké príležitosti, nebol by tento výbor vôbec potrebný.

- Správa: Csaba Sándor Tabajdi (A6-0034/2008)

  Albert Deß (PPE-DE). – (DE) Vážený pán predsedajúci, pôvodne som mal v úmysle hlasovať proti tejto správe. Avšak po tom, čo pán Tabajdi predniesol ústne vyhlásenie o odseku 41, som napokon hlasoval za túto správu. Hlasoval som proti odseku 18, v ktorom sa uvádza, že bioplyn viedol k hospodárskej súťaži z hľadiska využitia krmív. S tým nemôžem súhlasiť, štyritisíc zariadení na výrobu bioplynu v Európe rozhodne nemôže viesť k narušeniu hospodárskej súťaže. Okrem toho nám bioplyn umožňuje využiť nadbytočnú poľnohospodársku pôdu v Európe na dobrý účel. Náš pán kolega navrhol, že spoločná poľnohospodárska politika by sa mala zrušiť, no, bioplyn je tiež jedným zo spôsobov, ako možno pomôcť rozvojovým krajinám. Ba čo viac, do Európy smeruje 80 % z vývozu poľnohospodárskej produkcie Afriky a 45 % z vývozu poľnohospodárskej produkcie Strednej a Južnej Ameriky. Nie sme to my, kto bráni týmto krajinám vo vývoze, preto sú za to zodpovedné úplne iné krajiny.

Písomné vysvetlenia hlasovania

- Správa: Claude Turmes (A6-0487/2007)

  Ilda Figueiredo (GUE/NGL), písomne. − (PT) V energetickom balíku z januára 2007 predstavila Európska komisia návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o energetickej štatistike. Podľa názoru Európskeho parlamentu však tento návrh obsahoval mnoho medzier, ktoré sa Parlament pokúšal vyplniť prostredníctvom pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov.

Hoci máme k niektorým pozmeňujúcim a doplňujúcim návrhom do určitej miery kritický postoj, súhlasíme s tým, že v súčasnosti tvoria štruktúru štatistík vypracovávaných veľkými medzinárodnými organizáciami, medzi ktoré patrí napríklad Eurostat, účtovné nástroje z doby, ktorá bola v plnej miere ovládaná fosílnymi palivami. Štatistiky boli vytvorené tak, aby vykresľovali fungovanie energetického sektora výhradne z hľadiska ponuky.

Výsledkom vývoja za posledných 30 rokov bolo postupné zväčšovanie rozdielu medzi pôvodným zámerom týchto nástrojov a ich schopnosťou sprístupňovať energetické skutočnosti.

V dôsledku toho sa postupom času zvyšuje riziko, že narušenie nášho chápania a posudzovania energetických skutočností bude viesť k rozhodnutiam, ktoré nie sú založené na skutočnosti. Je potrebné poznamenať, že návrh Komisie vychádza z práce, ktorá bola vykonaná v rokoch 2003, 2004 a na začiatku roka 2005. Návrh takmer vôbec nezohľadňuje niektoré kľúčové dokumenty zamerané na energetické otázky, ktoré zverejnila samotná Komisia v marci 2006 (Zelená kniha o energii) a v januári 2007 (energetický balík).

  Françoise Grossetęte (PPE-DE), písomne. – (FR) Hlasovala som za tento text, ktorý požaduje, aby sa členské štáty podieľali na zbere údajov potrebných na vypracovanie účinných energetických štatistík. Ide o nevyhnutnú podmienku toho, aby mohla Európska únia naplniť svoj stanovený cieľ: postupne zaviesť súdržnú európsku energetickú politiku a zastávať jednotné stanovisko na medzinárodnej scéne.

Komisia bude musieť zabezpečiť, aby boli tieto štatistiky porovnateľné, transparentné, podrobné a flexibilné.

EÚ sa zaviazala znížiť emisie skleníkových plynov o 20 % do roku 2020 a dosiahnuť, že do roku 2020 bude obnoviteľná energia tvoriť 20 % z celkovej spotreby energie v EÚ, pričom cieľová hodnota stanovená pre biopalivá je 10 %.

Systém energetických štatistík sa musí týmto záväzkom prispôsobiť, musí zohľadňovať stúpajúcu dôležitosť energetickej účinnosti, obnoviteľných energií, skleníkových plynov, rozvoja jadrovej energie a vznik biopalív.

Je nutné venovať väčšiu pozornosť bezpečnosti dodávok hlavných palív. Aby sme mohli predpokladať a koordinovať riešenia EÚ pri vzniku možných kríz týkajúcich sa dodávok energie, je potrebné zabezpečiť dostupnosť aktuálnejších a presnejších údajov na úrovni EÚ.

  Nils Lundgren (IND/DEM), písomne. − (SV) Vypracovanie nezávislých a presných štatistík pomáha zákazníkom, podnikom i verejnému sektoru pri prijímaní rôznych rozhodnutí.

Podporujem nariadenie Rady o energetickej štatistike, no úplne odmietam motívy, ktoré viedli Výbor pre priemysel, výskum a energetiku k jeho príspevku. Nemyslím si, že najväčšou prednosťou zhromažďovania potrebných informácií je skutočnosť, že pomáha inštitúciám Európskej únie pri tvorbe súdržnej európskej energetickej politiky, ani to, že umožňuje EÚ zastávať jednotné stanovisko na medzinárodnej scéne.

  David Martin (PSE), písomne. − Cieľom správy pána Turmesa o energetickej štatistike je načrtnúť spoločný celoeurópsky rámec, ktorý zjednodušuje zabezpečenie dostupnosti úplných, presných a aktuálnych informácií o energii. Vzhľadom na to, že občania i zákonodarcovia si čoraz viac uvedomujú dôležitosť a zložitosť energetickej situácie, takéto opatrenia sú potrebné. Hlasoval som za túto správu.

- Správa: Bart Staes (A6-0004/2008)

  Jean-Pierre Audy (PPE-DE), písomne. – (FR) Hlasoval som za túto správu o štatistike prípravkov na ochranu rastlín, ktorú predložil môj belgický krajan, pán Bart Staes.

Vítam kroky Európskej komisie, ktorá od šiesteho akčného programu Európskeho spoločenstva z roku 2002 uznala, že používanie pesticídov má výrazný vplyv na ľudské zdravie a na životné prostredie. Preto by sa k ich používaniu malo pristupovať z hľadiska udržateľného rozvoja a mali by sa o nich vypracovávať porovnateľné harmonizované štatistiky na úrovni Spoločenstva, ktoré by sledovali ich výrobu, dovoz, vývoz a uvádzanie na trh z hľadiska prípravy a monitorovania právnych predpisov Spoločenstva v tejto oblasti. Je dôležité uvedomiť si, že pesticídy sa nepoužívajú len v poľnohospodárstve, používajú ich aj firmy, ktoré sa zaoberajú údržbou zelených plôch, cestné služby a tiež železničná doprava.

Na záver mi dovoľte povedať, že podporujem myšlienku objasnenia pojmu „prípravky na ochranu rastlín“. Možno to dosiahnuť tak, že v nariadení nahradíme tento pojem pojmom „pesticídy“, pričom je potrebné aj vysvetliť význam tohto pojmu.

  Duarte Freitas (PPE-DE), písomne. − (PT) Súhlasím s návrhom Komisie, pretože je nevyhnutné, aby sme mali k dispozícii podrobné, jednotné a aktuálne štatistiky o predaji a použití prípravkov na ochranu rastlín na úrovni Spoločenstva, aby sme mohli správne monitorovať riziká spojené s použitím týchto výrobkov.

Návrh vytvoriť právny rámec ustanovujúci harmonizované pravidlá pre zber a šírenie údajov týkajúcich sa použitia a uvádzania na trh prípravkov na ochranu rastlín je kľúčový, pretože pri výpočte ukazovateľov rizika je nevyhnutné mať k dispozícii primerané údaje, no podľa odborníkov v súčasnosti existujúce údaje o prípravkoch na ochranu rastlín sú nepostačujúce z hľadiska dostupnosti, transparentnosti a spoľahlivosti.

Hoci nesúhlasím s niektorými podrobnosťami, ktoré sú obsiahnuté v správe, napríklad pokiaľ ide o zahrnutie biocídov, tieto podrobnosti nemajú veľký vplyv na základné myšlienky Komisie. V správe sa v skutočnosti nachádza niekoľko veľmi pozitívnych návrhov, napríklad zahrnutie nepoľnohospodárskych oblastí v budúcich právnych predpisoch, alebo správna ochrana obchodných údajov. Na základe týchto skutočností som hlasoval za správu pána Staesa.

  Françoise Grossetęte (PPE-DE), písomne. – (NL) Hlasovala som za túto správu. Teraz máme aspoň hmlistú predstavu o znepokojujúcich dlhodobých následkoch všadeprítomného odpadu z pesticídov: nádory, vnútrožľazové poruchy, znížená plodnosť mužov, slabšie imunitné systémy, poruchy správania. Vystavenie pesticídom tiež môže zvýšiť riziko výskytu astmy u detí.

Monitorovanie rizík týkajúcich sa používania pesticídov teda znamená, že je potrebné naformulovať vhodné ukazovatele. Ukazovatele nám musia poskytnúť údaje, ktoré budú dostupné, transparentné, opodstatnené a spoľahlivé, aby bolo možné znížiť riziká a škody spôsobené na životnom prostredí a na ľudskom zdraví.

Aktívne zložky biocídov sa tiež používajú ako prostriedky na ochranu rastlín, ich dôsledky na zdravie a životné prostredie sú takmer rovnaké ako v prípade pesticídov. Túto kategóriu je tiež potrebné jasne vymedziť a zohľadniť v štatistikách.

Aby boli štatistické údaje čo najrealistickejšie, je potrebné, aby sa štatistiky vzťahovali na používanie prípravkov na ochranu rastlín nielen v poľnohospodárstve, ale aj pri nepoľnohospodárskych činnostiach, napríklad pri údržbe zelených plôch, pri cestných službách alebo v prípade spoločností, ktoré sa zaoberajú železničnou dopravou. Z dlhodobého hľadiska je potrebné zaviesť vyčísliteľné zníženie používania týchto výrobkov.

  David Martin (PSE), písomne. − Podporujem opatrenie, ktorým sa zavádza povinnosť zberu údajov týkajúcich sa predaja, používania a distribúcie prípravkov na ochranu rastlín. Vďaka tomuto opatreniu bude možné primerane vyhodnotiť ohrozenia ľudského zdravia a životného prostredia, ktoré by mohli byť spôsobené týmito prípravkami. Biocídy by mali byť zahrnuté do navrhovaného nariadenia, aby sa zaručila terminologická súdržnosť s balíkom o pesticídoch. Okrem toho musí nariadenie zahŕňať aj nepoľnohospodárske využitie prípravkov na ochranu rastlín. Som spokojný s tým, že správa smeruje k naplneniu týchto požiadaviek, a podľa toho som aj hlasoval.

- Správa: Elisabeth Jeggle (A6-0046/2008)

  Jean-Pierre Audy (PPE-DE), písomne. – (FR) Hlasoval som za poradnú správu, ktorú predkladala naša kolegyňa, poslankyňa z Nemecka, pani Elisabeth Jeggleová, o zvýšení kvót na mlieko od 1. apríla 2008. Cieľom tejto správy je reagovať na rastúci dopyt po mlieku v rámci Európskej únie a na svetových trhoch.

Vítam kompromis, ktorý členským štátom umožňuje od 1. apríla 2008 zvýšiť výrobné kvóty o 2 %. Toto ustanovenie by malo pomôcť obnoviť rovnováhu medzi krajinami, ktoré prekračujú stanovené kvóty, a krajinami, ktoré ich nevyužívajú v plnej miere, aby bolo možné obmedziť pokuty za nadprodukciu na úrovni EÚ.

  Colm Burke, Avril Doyle, Jim Higgins, Mairead McGuinness a Gay Mitchell (PPE-DE), písomne. − Podporujeme správu pani Jeggleovej o vnútroštátnych kvótach na mlieko, ktorá stanovuje zvýšenie kvót na mlieko o 2 %. Vo Výbore pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka sme predložili pozmeňujúce a doplňujúce návrhy požadujúce výraznejšie zvýšenie kvót na mlieko (o 3 %). Tieto návrhy však neprešli vo výbore a neprešli ani dnes počas hlasovania na plenárnom zasadnutí. Naša skupina podporila konsenzus, ktorý umožňuje zaviesť dobrovoľné zvýšenie kvót na mlieko o 2 %. Naliehavo žiadame Radu, aby od Parlamentu prebrala iniciatívu a povolila výrobcom mlieka zvýšiť od apríla výrobu o 2 %. Podporujeme myšlienku zaviesť vyrovnávací mechanizmus kvót na mlieko, ktorý by umožnil krajinám s nadprodukciou využiť kvóty, ktoré v plnej miere nevyužili iné členské štáty. Bolo by nespravodlivé pokutovať výrobcov, ktorí môžu a chcú zvyšovať výrobu v niektorých členských štátoch, keď zároveň z celkového hľadiska Európska únia nedosahuje maximálne kvóty. Preto je dnešné hlasovanie signálom pre výrobcov, že režim kvót sa postupne zvoľňuje v rámci prípravy na postupné odbúravanie kvót, ktoré sa má naplniť v roku 2015.

  Ilda Figueiredo (GUE/NGL), písomne. − (PT) Hoci sa správa Výboru pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka odkláňa od návrhu Komisie, keďže presadzuje dobrovoľné zvýšenie kvót na mlieko o 2 % v členských štátoch a neberie do úvahy koniec režimu kvót, pravdou je, že nezaujíma stanovisko proti odstráneniu súčasného systému kvót, ani proti liberalizácii sektora po roku 2015, ako mala pani komisárka v pláne, čo však odmietame. To je dôvod, prečo sme sa zdržali hlasovania.

Obávame sa, že toto zvýšenie kvót pre členské štáty o 2 % (hoci dobrovoľné) umožní veľkým krajinám a ich veľkým výrobcom zvýšiť objem výroby, čo bude viesť k poklesu cien pre výrobcov, čo spôsobí dampingovú situáciu, ktorá môže slúžiť ako podklad pre jednoduchšie odôvodnenie následného zrušenia tohto systému.

Každé zvýšenie kvót by malo byť podmienené vykonaním štúdie na úrovni Spoločenstva. Táto štúdia by v prvom rade stanovila súčasnú úroveň spotreby v každej krajine a následne by stanovila najnižšie požadované ciele spotreby, ktoré by dopĺňali vnútroštátne a európske politiky, s cieľom podporiť zvýšenie produkcie v schodkových krajinách. Týmto spôsobom je možné podporiť „regionalizované“ zvýšenie kvót na mlieko, najmä v najvzdialenejších a horských regiónoch, ktoré možno doplniť vytvorením „bonusu“ na podporu organizovaného odberu mlieka od výrobcov v týchto regiónoch, čím by sa pre nich zabezpečil dôstojný príjem.

  Duarte Freitas (PPE-DE), písomne. − (PT) V mliekarenskom priemysle je z hľadiska výrobcov nevyhnutná dlhodobá stabilita a predvídateľnosť. Ak sa v systéme, ktorý by mal fungovať do roku 2015, vyskytne nejaký problém, je potrebné venovať mu plnú pozornosť.

Navrhované zmeny týkajúce sa zvyšovania kvót spolu so znížením pokút vyplývajúcim zo správy pána Goepela naznačujú, že s odstránením súčasného systému sa začne oveľa skôr ako v roku 2015.

Napriek nedávnym zmenám na trhu s mliekom, tak Portugalsko ako aj celá Európska únia vyrábajú menej mlieka ako povoľujú kvóty, a preto je namiesto zvýšenia kvót potrebné zaviesť medzi jednotlivými krajinami vyrovnávacie úpravy vzhľadom na to, že 18 z 27 členských štátov vyrába menej mlieka, ako im umožňujú kvóty.

Tento nárast o 2 %, či už dobrovoľný alebo nedobrovoľný, je prvotným signálom pre trh, že takéto opatrenia budú predstavovať prínos pre konkurencieschopnejšie regióny na úkor najmenej zvýhodnených regiónov.

Napriek tomu, že správa pani Jeggleovej vylepšuje návrh Komisie, zdržal som sa hlasovania, aby som vyjadril svoj nesúhlas s opatrením, ktoré v skutočnosti predstavuje prvý krok k odstráneniu systému založenom na kvótach na mlieko.

  David Martin (PSE), písomne. − Kompromis, ktorý bol dosiahnutý v poľnohospodárskom výbore pokiaľ ide o správu pani Elisabeth Jeggleovej, je uspokojivý. Kvóty na mlieko je potrebné zvýšiť o 2 %, aby mohla Európa reagovať na zvýšený dopyt na trhu. Hoci mám pocit, že by toto opatrenie malo byť vykonané v celej EÚ, možnosť dať členským štátom na výber, či zavedú vyššie kvóty, je lepším kompromisom ako iné možné alternatívy. Nepodporujem žiadne protichodné pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, hlasoval som v súlade s týmito názormi.

  Jean-Claude Martinez (NI), písomne. – (FR) Niekto povedal, že existovali jazerá plné mlieka, hory masla a chladničky preplnené mäsom. A potom Brusel vymyslel niekoľko malthusiánskych receptov na čistú výrobu. Existovali maximálne garantované množstvá, platby za vyňatie, porážkové prémie a kvóty ... na mlieko. Vymizli tisíce chovateľov dojníc. V dôsledku toho Nový Zéland ovládol trh s mliekom.

Potom sa veci zmenili. Vyskytli sa prípady, keď bol nedostatok mlieka. Ceny prudko vzrástli. Brusel si konečne uvedomil, že bolo nerozumné zaviesť politiku, ktorá utlmuje výrobu. Preto sme sa rozhodli zvýšiť kvóty o 2 %. Je potrebné povedať, že toto opatrenie sa prijíma aj preto, aby sa zabezpečilo takpovediac „mäkké pristátie“, keďže do roku 2015 dôjde k zrušeniu systému kvót a trh prejde na systém zabudovaného liberalizmu, ktorý bude predstavovať možné ohrozenie pre našich chovateľov dobytka žijúcich v horách.

V 80. rokoch minulého storočia sme teda privodili zánik chovateľov dobytka a zabránili sme mladým ľuďom, aby vstúpili na trh, keďže nebolo možné „kúpiť“ si „licenciu“, t. j. kvótu. Ak už nebudú existovať kvóty, ktoré predstavujú záchrannú sieť, budeme smerovať k rýchlejšiemu vyprázdňovaniu horských poľnohospodárskych oblastí.

  Andreas Mölzer (NI), písomne. − (DE) Veľké suchá a nedostatok krmiva, napríklad v Austrálii, viedli k nárastu cien mlieka. Niektoré členské štáty ani teraz ešte nevyčerpali svoje pôvodné kvóty, na druhej strane iné členské štáty dosahujú limit, ba dokonca majú problém udržať sa v rámci stanovených kvót. Preto sa v niektorých krajinách kvóty na mlieko v každom prípade zvýšili o 0,5 %. Ak by sa zároveň uplatnilo zvýšenie kvót o ďalšie 2 %, vážne by sa narušila krehká rovnováha medzi ponukou a dopytom, dôsledkom čoho by bol pokles cien mlieka.

Ak by sa to stalo, najviac by stratili malí poľnohospodári vo vidieckych oblastiach, ktorí plnia úlohu ochrancov kultúrneho dedičstva, a ktorí sú závislí od výroby mlieka, no nemajú možnosť prejsť na hromadnú výrobu. Poľnohospodárom sa, nie bezdôvodne, zdá, že sú využívaní, od spotrebiteľov sa očakáva, že zaplatia účet za vyššie ceny potravín a mlieka, z ktorých však malí výrobcovia nemajú žiadny osoh. Je najvyšší čas, aby sme s tým niečo urobili.

Dočasná situácia na trhu nesmie viesť k zavedeniu týchto plánovaných opatrení, ktoré budú mať dlhodobé následky. Preto som hlasoval proti správe pani Jeggleovej o ďalšom zvýšení kvót na mlieko.

  Athanasios Pafilis (GUE/NGL), písomne. – (EL) Organizácia trhu s mliekom je v područí monopolných podnikov pôsobiacich v tomto odvetví, ktoré majú pod kontrolou väčšinu trhu, a ktoré začali obhajovať liberalizáciu tohto trhu v plnej miere, aby tak mohli maximalizovať svoje zisky.

Návrh Komisie zaviesť politiku „mäkkého pristátia“ a zvýšenie kvót o 2 % každý rok až do roku 2014, keď vyprší platnosť súčasného nariadenia, predstavuje zosilnenie nerovnomerného rozdelenia kvót medzi členskými štátmi. Tento návrh by pomaly zlikvidoval malé a stredné podniky zaoberajúce sa chovom dobytka, ktoré bojujú o prežitie, najmä v dôsledku prudkého nárastu cien krmiva.

Sme rozhodne proti liberalizácii trhu v mliekárenskom sektore. Sme presvedčení o tom, že je nevyhnutné zaviesť nelineárny nárast vnútroštátnych kvót, aby bolo možné poskytnúť dodatočné zvýšenie kvót členským štátom, v ktorých sú výrobné kvóty tradične nedostatočné. Takáto situácia je v Grécku, kde výroba pokrýva sotva 50 % domácej spotreby.

Podporujeme chovateľov dobytka, ktorí sa dožadujú opatrení priamej podpory pre malé a stredné podniky, najmä v horských a ostrovných regiónoch a tiež v iných problematických oblastiach, zvlášť keď súčasná situácia vedie k tomu, že výrobcovia sa zriekajú poľnohospodárskej činnosti a chovu dobytka.

  Ole Christensen, Dan Jřrgensen, Poul Nyrup Rasmussen, Christel Schaldemose a Britta Thomsen (PSE), písomne. − (DA) Dánski poslanci zo socialistickej skupiny v Európskom parlamente hlasovali proti správe o hodnotení stavu spoločnej poľnohospodárskej politiky, keďže správa je proti zlepšeniu systému krížového plnenia a proti presunutiu peňazí z priamej podpory na rozvoj vidieka ako navrhla Komisia.

Podľa stanoviska delegácie je, okrem iného z environmentálnych dôvodov, potrebné zaviesť 20 % povinnú moduláciu a posilniť systém krížového plnenia.

  Carl Schlyter (Verts/ALE), písomne. − (SV) Hlasujem proti tejto správe, pretože si myslím, že zvýšenie kvót malo byť pridelené výrobcom biomlieka. Z navrhovaného zvýšenia budú mať prospech najmä veľkovýrobcovia na úkor malých výrobcov.

  Brian Simpson (PSE), písomne. − V mene britských labouristických poslancov mi dovoľte vysvetliť, prečo sme o tejto správe hlasovali tak, ako sme hlasovali.

Dôrazne podporujeme zvýšenie kvót na mlieko o 2 % na roky 2008/2009, ktoré navrhuje Komisia, a ktoré európskym poľnohospodárom umožní reagovať na zvýšený dopyt na trhu. V Európskej únii máme poľnohospodárov, ktorí sú viac než schopní reagovať na zvýšený globálny dopyt po mlieku. Bolo by neprijateľné, keby sme im neumožnili využiť priaznivú situáciu na trhu.

Nie sme však spokojní s tým, že Parlament podporuje dobrovoľné, a nie povinné zvýšenie kvót na mlieko o 2 %. Z môjho hľadiska je zvýšenie kvót o 2 % tiež krokom k tomu, aby sme dali výrobcom možnosť vyrábať viac, čo by malo podporiť prechod na väčšiu trhovú orientáciu. Takýto náhľad je v súlade s mäkkým pristátím systému kvót na mlieko v roku 2015, ktoré predpokladá hodnotenie stavu spoločnej poľnohospodárskej politiky.

Hoci viem, že mnoho krajín, vrátane Spojeného kráľovstva, nenapĺňa súčasné stanovené kvóty, som dôrazne presvedčený o tom, že vzhľadom na zrušenie kvót na mlieko v roku 2015 je potrebné, aby si poľnohospodári zvykli na myšlienku, že budú mať možnosť vyrábať viac.

(Vysvetlenie hlasovania bolo skrátené v súlade s článkom 163 ods. 1 rokovacieho poriadku.)

  Marek Siwiec (PSE), písomne. − Podporil som stanovisko, že trh EÚ s mliekom by sa mal otvoriť rýchlejšie ako predpokladá súčasný návrh. Hlasoval som za zvýšenie kvót na mlieko, hoci zvýšenie o 5 %, ktoré požadovalo Poľsko, nebolo na plenárnom zasadnutí predstavené. Takýto návrh by v Európskom parlamente nepodporila väčšina.

Vzhľadom na obmedzujúce kvóty na mlieko, ktoré boli stanovené Poľsku, hrozí, že sa krajina v priebehu piatich až siedmych rokov premení zo súčasného čistého vývozcu mliečnych výrobkov na čistého dovozcu.

Európska únia udelila Poľsku zďaleka najvyššiu kvótu spomedzi všetkých desiatich pristupujúcich krajín v súlade s postavením Poľska, ktoré v máji roku 2004, keď vstúpilo do EÚ, bolo štvrtým najväčším výrobcom mlieka z krajín EÚ 25. Kvóta, ktorá bola Poľsku udelená, sa však zdá byť príliš nízkou v porovnaní s vyššími kvótami, ktoré boli pridelené trom najväčším výrobcom mlieka v Európe, ktorými sú Nemecko, Francúzsko a Veľká Británia.

Systém kvót je dedičstvom z minulosti, keď európsky mliekarenský priemysel vyrábal hanebné jazerá plné mlieka a EÚ musela zasiahnuť, aby zabránila kolapsu cien.

Zvýšenie kvót na mlieko možno vnímať ako začiatok postupného odbúravania kvót, keďže systém kvót na mlieko, ktorý funguje v Európskej únii, sa má v roku 2015 skončiť.

  Ewa Tomaszewska (UEN), písomne. − (PL) Hlasovala som za prijatie pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov č. 18 až 21, t. j. bloku č. 1. Viedol ma k tomu nedostatok mlieka v európskych krajinách z hľadiska domácej spotreby i z hľadiska vývozu, keďže tento nedostatok znamená, že výživa detí v chudobnejších rodinách nie je dobrá, a že tiež dochádza k obmedzeniu možností vývozu členských štátov. V skutočnosti boli pozmeňujúce a doplňujúce návrhy zamietnuté, no ja som aj napriek tomu hlasovala za prijatie tohto dokumentu ako celku, pretože zvýšenie kvót na mlieko o 2 % predstavuje aspoň krok správnym smerom, hoci ide o krok veľmi malý. Oveľa lepším riešením by bolo zvýšenie kvót o 3 %, pričom by neskôr došlo k ich úplnému zrušeniu. Počas rozpráv už Európsky parlament vyzval na prijatie takéhoto riešenia. Je však lepšie zvýšiť kvóty hoci len o 2 %, ako keby nemalo dôjsť k žiadnym zmenám.

- Správa: Lutz Goepel (A6-0047/2008)

  Alessandro Battilocchio (PSE), písomne. − (IT) Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, hlasoval som za správu pána Goepela o hodnotení stavu spoločnej poľnohospodárskej politiky, aby som vzdal česť práci, ktorú vykonala socialistická delegácia vo Výbore pre poľnohospodárstvo. Podarilo sa jej dosiahnuť prijateľné výsledky vo veciach, ktoré boli vždy dôležité pre rozvoj poľnohospodárstva v Európskej únii.

Výsledky by mohli byť ešte lepšie, no dúfame, že vďaka úsiliu a vôli prijať kompromis pána Capoulasa a ďalších kolegov vo výbore AGRI, ktorí v niektorých prípadoch dokonca neuprednostnili svoje vnútroštátne záujmy, bude v ďalšej fáze možné dosiahnuť oveľa ambicióznejšie výsledky, konkrétne v legislatívnom balíku, ktorý bude predstavený v máji, a ktorý bude preskúmaný počas francúzskeho predsedníctva. Je potrebné, aby sme mali vyššie ambície, najmä pokiaľ ide o spravodlivejšie prerozdelenie pomoci, lepšiu transparentnosť, lepšie politiky rozvoja vidieka, účinnejšiu záchrannú sieť v rámci manažmentu rizík v prípade prírodných pohrôm, a tiež pokiaľ ide o úlohu poľnohospodárstva a jeho príspevok k boju proti klimatickým zmenám a v oblasti biopalív.

Dnešný výsledok umožňuje, aby sa v Európskom parlamente konala širšia rozprava o budúcnosti spoločnej poľnohospodárskej politiky, ktorú je potrebné prispôsobiť sociálnym a hospodárskym zmenám, pričom si musí táto politika zachovať postavenie jedného z hlavných pilierov Európy.

  Bernadette Bourzai (PSE), písomne. – (FR) Je dôležité, že Parlament vydal svoje stanovisko k všeobecným usmerneniam týkajúcim sa budúceho hodnotenia stavu.

Socialistická skupina v Európskom parlamente zaznamenala viacero veľkých víťazstiev, napríklad pokiaľ ide o kritiku oddelenia platieb (chov dobytka a malé plodiny), o ciele spoločnej poľnohospodárskej politiky z hľadiska bezpečnosti potravín, o ochranu ekosystémov, zvyšovanie kvality pôdy, prerozdeľovací vplyv degresívnych limitov, moduláciu, záchranné siete, uznanie úlohy profesijných združení, príspevok poľnohospodárstva z hľadiska klimatických zmien, a podobne.

Na rozdiel od skupiny PSE som sa však usilovala podporiť viacero bodov:

- je nutné čiastočne zachovať väzbu platieb prémií na zvieratá, no treba zabezpečiť, aby sa to netýkalo len intenzívnych a veľkých chovov hospodárskych zvierat (ods. 26, ods. 32)

- prostredníctvom historických referenčných hodnôt nemožno zmerať, či určití poľnohospodári dodržiavajú náročné ekologické normy (ods. 16)

- zachovanie progresívnych limitov priamej pomoci, pretože vďaka tomu by bolo možné spravodlivejšie rozdeliť zdroje spoločnej poľnohospodárskej politiky (ods. 67)

- kritika prieskumov zameraných na geneticky modifikované organizmy, pripomenutie, že nie je možné zaviesť koexistenciu, podpora zásady prevencie (pozmeňujúci a doplňujúci návrh č. 30)

- zamietnutie zrušenia kvót na mlieko v roku 2015 (ods. 76).

  Colm Burke, Avril Doyle, Jim Higgins, Mairead McGuinness a Gay Mitchell (PPE-DE), písomne. − Podporujeme všeobecný rámec správy o hodnotení stavu spoločnej poľnohospodárskej politiky. Je však dôležité zdôrazniť, že je potrebné zohľadniť špecifickú situáciu Írska, ktoré v plnej miere oddelilo všetky priame platby od výroby. Najmä záväzky voči poľnohospodárom, ktoré sú obsiahnuté v programe Agenda 2000, ustanovujú, že by malo dôjsť k zníženiu byrokracie. Doterajšie skúsenosti však neboli úplne pozitívne.

Pokiaľ ide o konkrétnu otázku zachovania platieb výrobcom, nemôžeme súhlasiť s posunom smerom k režimu paušálnych platieb za hektár. Poľnohospodári vypracovali svoje rozpočty na základe toho, že súčasný systém zostane v platnosti do roku 2013. Okrem toho opatrenia týkajúce sa zvýšenia modulácie a odobratia väčšieho podielu priamych platieb výrobcom nie sú vítané. Uvítali by sme výraznejšie zvýšenie kvót na mlieko, no v súlade s naším názorom na správu pani Jeggleovej sme prijali konsenzuálne stanovisko, na základe ktorého dôjde na budúci hospodársky rok k zvýšeniu kvót na mlieko o 2 %.

Z dlhodobého hľadiska však nad poľnohospodárstvom Európskej únie visí veľká hrozba vyplývajúca z nevýhodnej dohody v rámci rozhovorov WTO. Takejto dohode sa musíme vzoprieť.

  Edite Estrela (PSE), písomne. − (PT) Hlasovala som za správu pána Goepela o hodnotení stavu spoločnej poľnohospodárskej politiky, pretože vyzýva na prijatie nevyhnutných opatrení na podporu rozvoja poľnohospodárstva, ktoré predstavuje jedno z najväčších odvetví v Európskej únii.

V tejto súvislosti by som rada zdôraznila argument nachádzajúci sa v správe, podľa ktorého treba zabezpečiť dostatočné finančné prostriedky na zachovanie mliekarenského priemyslu najmä v oblastiach, ako sú napríklad Azorské ostrovy. Dovoľte mi tiež zdôrazniť významný záväzok pána Capoulasa Santosa a dôležitý príspevok jeho pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu.

  Ilda Figueiredo (GUE/NGL), písomne. − (PT) Toto uznesenie je neprimerane kritické k návrhu Komisie, hoci obsahuje dva z mnohých návrhov, ktoré sme predložili. Jeho všeobecný prístup je však negatívny, najmä vzhľadom na to, že trvá na oddelení výrobných dotácií, keďže vyzýva Komisiu, aby presadila rýchlejšiu politiku oddelenia. Skúsenosti však poukazujú na to, že oddelenie priamej pomoci od poľnohospodárskej výroby má škodlivé následky. Preto sme hlasovali proti návrhu uznesenia.

Ako pozitívne však pociťujeme, že správa odmieta akýkoľvek opätovný prechod spoločnej poľnohospodárskej politiky pod správu na vnútroštátnej úrovni. Pozitívna je tiež výzva na prijatie opatrení na reštrukturalizáciu a posilnenie kľúčových poľnohospodárskych sektorov, medzi ktoré patria napríklad mliekarenský sektor, sektor hovädzieho dobytka a sektor chovu oviec. Teší nás tiež prijatie našich návrhov týkajúcich sa skutočnosti, že je potrebné, aby Európska komisia pri rokovaniach v rámci Svetovej obchodnej organizácie zohľadnila osobitné charakteristiky sektora poľnohospodárskej výroby a potravinovej výroby a štruktúrny prvok územnej rovnováhy, ochranu životného prostredia a zabezpečenie primeranej úrovne potravinovej bezpečnosti.

Za pozitívnu považujeme tiež skutočnosť, že bola prijatá naša výzva adresovaná Komisii a členským štátom, aby prijali potrebné opatrenia na zabránenie špekulatívnej činnosti, na predchádzanie ovládnutiu trhu s potravinovými výrobkami, a na zabránenie tomu, aby potravinové spoločnosti vytvárali kartely.

  Christofer Fjellner (PPE-DE), písomne. − (SV) Súčasné preskúmanie stavu spoločnej poľnohospodárskej politiky poskytlo Komisii a Európskemu parlamentu možnosť prijať ambiciózne a rozhodné opatrenia zamerané na získanie kontroly nad ďalším vývojom politiky. Je mimoriadne dôležité, aby smerovanie reformy spoločnej poľnohospodárskej politiky bolo aj naďalej trhovo orientované, čo znamená, že výber spotrebiteľa je kľúčovým faktorom pri rozhodovaní poľnohospodárov o výrobe. Zároveň dôjde k zníženiu celkových nákladov poľnohospodárskej politiky. Súčasný prudký rast globálneho dopytu po poľnohospodárskych výrobkoch vytvára priaznivé prostredie, v ktorom je možné urýchliť dereguláciu poľnohospodárskej politiky.

Umiernená delegácia ľutuje, že Komisia ani Európsky parlament túto príležitosť nevyužili. Preto sme hlasovali proti tejto správe.

  Glyn Ford (PSE), písomne. − Pri konečnom hlasovaní o tejto správe som sa zdržal hlasovania. Hoci obsahuje mnoho dobrých prvkov, nejde dostatočne do hĺbky. Pri každej reforme spoločnej poľnohospodárskej politiky je potrebné v prvom rade znížiť dotácie a posilniť úlohu trhu v poľnohospodárstve. Po druhé, je potrebné zamerať sa viac na podporu vidieckeho hospodárstva v širšom zmysle, namiesto toho, aby sme sa zameriavali len na poľnohospodárov. Po tretie, je potrebné, aby tieto reformy podporovali „dobré“ potraviny, teda aby neuprednostňovali množstvo pred kvalitou. Len takto je možné vybudovať spoločnú poľnohospodársku politiku, ktorá bude zodpovedať potrebám a požiadavkám nového tisícročia.

  Duarte Freitas (PPE-DE), písomne. − (PT) Okrem otázky týkajúcej sa kvót na mlieko, považujem návrh Komisie za veľmi primeraný. Správa pána Goepela ho v mnohých ohľadoch vylepšuje, hoci prichádza s niektorými pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi, s ktorými nemôžem súhlasiť.

Na jednej strane podporujem myšlienku obmedzenia dotácií v súlade s návrhom Komisie, pretože vznikla určitá nerovnováha, najmä z hľadiska neustále sa zväčšujúceho nesúhlasu verejnej mienky, pokiaľ ide o dotácie pre poľnohospodárov, a tiež vzhľadom na prehodnotenie ochrany pôdy, vďaka ktorému je tento systém jasnejší a transparentnejší. Preto je nevyhnutné nájsť spravodlivý spôsob, ako obmedziť objem dotácií, ktoré sú vyplácané veľkým poľnohospodárom.

Na druhej strane si myslím, že skutočnosť, že finančné prostriedky z modulácie zostanú v jednotlivých regiónoch, nepomôže vyriešiť veľké regionálne rozdiely, ktoré v európskom poľnohospodárstve existujú.

Na záver mi dovoľte povedať, že pokiaľ ide o kvóty na mlieko, som proti ich zvýšeniu o 2 % v roku 2008. Som tiež proti zníženiu pokút, pretože si myslím, že tieto opatrenia budú viesť k tomu, že dôjde k rozpadu systému kvót na mlieko pred rokom 2015, čo bude mať škodlivé následky pre najzraniteľnejšie regióny, ktoré sú závislé od výroby mlieka, a tiež pre tamojších poľnohospodárov, ktorí do tohto sektora investovali, a preto ich očakávania vyjdú navnivoč.

Zo všetkých týchto dôvodov som sa zdržal hlasovania.

  Bruno Gollnisch (NI), písomne. – (FR) Hodnotenie stavu spoločnej poľnohospodárskej politiky, ktoré predkladá Komisia, vôbec nie je hodnotením stavu, v skutočnosti ide o nepriznanú novú reformu. Ide tiež o ďalší krok smerom k novému hospodárskemu usporiadaniu sveta, na ktorom bruselská Európa už roky pracuje, pričom ide v šľapajach Washingtonu: v južných krajinách a v Spojených štátoch amerických ide o poľnohospodárstvo, na severe o služby a priemysel, uprostred tvrdej konkurencie zo strany rozvíjajúcich sa krajín.

Európske poľnohospodárstvo bude jednoducho obetované a čoskoro sa vydá napospas silám trhu, pričom ide o trh zmanipulovaný, keďže poľnohospodárstvo ostane z hľadiska dovozu bezbranné a nebude mať prístup na vývozné trhy.

Poľnohospodárstvo je jedinečný sektor. Keďže zabezpečuje potravu pre ľudí, ide o otázku národnej nezávislosti a zvrchovanosti. Kvalita potravín má vplyv na zdravie verejnosti. Obrábanie pôdy ovplyvňuje územné plánovanie, ochranu životného prostredia, biodiverzitu, riadenie vodných zdrojov, organizáciu a zaľudnenie vidieckych oblastí a podobne, no aj napriek tomu ide o produktívnu činnosť.

Ak sa vzdáme všetkých proaktívnych poľnohospodárskych politík, bude to horšie ako zločin, bude to obrovská chyba. Je veľkou škodou, že okrem niekoľkých pozitívnych prvkov pán spravodajca nepreskúmal tento prístup.

  Hélène Goudin a Nils Lundgren (IND/DEM), písomne. − (SV) Predchádzajúca aj súčasná švédska vláda zaujala pozitívne stanovisko k nadchádzajúcemu hodnoteniu stavu dlhodobého rozpočtu EÚ a spoločnej poľnohospodárskej politiky, ku ktorému dôjde v priebehu niekoľkých nasledujúcich rokov, pričom očakávajú, že bude viesť k veľmi výrazným zmenám a reformám.

Teraz sme svedkami toho, že federalistická väčšina v Európskom parlamente si osvojila názor, ku ktorému sa zaviazali hlavy štátov a predsedovia vlád v roku 2002, konkrétne, že finančné prostriedky určené na poľnohospodárstvo v prvom pilieri zostanú v plnej miere zachované na rovnakej úrovni až do roku 2013, a že je potrebné tento záväzok dodržať.

Ako je možné vykladať dohodu z roku 2002 takýmito rozdielnymi spôsobmi? Väčšina v Európskom parlamente, ktorú tvoria predstavitelia kresťanských demokratov, konzervatívcov a sociálnych demokratov, zastáva názor, že reformy sa majú začať uskutočňovať až po roku 2013. Švédska Sociálnodemokratická strana a Aliancia za Švédsko povedali svojim voličom vo Švédsku, že reformy budú zavedené priamo do dlhodobého rozpočtu na základe hodnotenia stavu v rokoch 2008 - 2009.

Kto vykladá zmluvu z roku 2002 správne?

Strana Junilistan považuje za jednoznačné, že reformy spoločnej poľnohospodárskej politiky a zníženie nákladov na ňu v rozpočte EÚ sa musia uskutočniť hneď po dokončení hodnotenia stavu. Každé iné riešenie by bolo zradou voličov v šiestich členských štátoch, ktoré v roku 2005 nechceli zvýšiť dlhodobý rozpočet EÚ.

  Françoise Grossetęte (PPE-DE), písomne. – (FR) Hlasovala som za túto správu, ktorá odporúča najmä to, aby sa v náročných a citlivých sektoroch, medzi ktoré patrí napríklad chov dobytka, zohľadnili osobitné charakteristiky regiónov, a aby sa zjednodušili pravidlá pre poľnohospodárov.

Cieľom je zlepšiť fungovanie spoločnej poľnohospodárskej politiky na základe skúseností, ktoré sme získali od roku 2003, a prispôsobiť ju novým výzvam a možnostiam, ktoré existujú v Európskej únii s 27 členskými štátmi.

V správe sa uvádza, že aj po roku 2013 bude potrebná priama pomoc, nielen v prípade problémov na trhoch, ale aj na kompenzáciu služieb, ktoré poskytujú poľnohospodári spoločnosti, a na dodržiavanie veľmi náročných noriem týkajúcich sa životného prostredia, zdravia a starostlivosti o zvieratá.

Pokiaľ ide o manažment rizík, Parlament by mal v tejto správe Komisii načrtnúť budúcu reformu spoločnej poľnohospodárskej politiky.

Je potrebné čo najskôr vytvoriť súkromné alebo zmiešané systémy poistenia s verejným finančným zabezpečením, prostredníctvom ktorých bude možné zabezpečiť, že všetky členské štáty budú mať aj naďalej rovnaké podmienky. Komisia by mala v budúcnosti zvážiť zavedenie európskeho zaisťovacieho systému pre prípady výskytu pohrôm týkajúcich sa klímy alebo životného prostredia, pričom opatrenia zamerané na predchádzanie rizikám by mali byť financované v rámci prvého piliera (podpora určená pre poľnohospodárske trhy).

  Marian Harkin (ALDE), písomne. − Dôrazne podporujem myšlienku, že je potrebné zabezpečiť primerané financovanie pre rozvoj vidieka. Mnohí ľudia žijúci vo vidieckych oblastiach nie sú priamo zapojení do poľnohospodárstva, alebo sú do poľnohospodárstva zapojení len čiastočne. Aby bolo možné zabezpečiť rovnomerný regionálny rozvoj, musíme zabezpečiť rovnováhu rozvoja mestského a vidieckeho prostredia. Dosiahnutie tohto cieľa sa však nesmie realizovať na úkor prvého piliera. Rozvoj vidieckych oblastí je sám o sebe plnohodnotným cieľom a nemala by ho obmedzovať závislosť od modulovaných fondov.

  Ian Hudghton (Verts/ALE), písomne. − Hlasoval som za úspešný pozmeňujúci a doplňujúci návrh č. 29, ktorý vyzýva Komisiu a členské štáty, aby prijali opatrenia, prostredníctvom ktorých bude možné zabrániť ovládnutiu trhov s potravinovými výrobkami a vytváraniu kartelov potravinárskymi spoločnosťami. Dúfam, že budú prijaté aj opatrenia, prostredníctvom ktorých bude možné zabrániť supermarketom v praktikách nútiacich výrobcov potravín prijať hospodársky neudržateľné ceny za ich výrobu. Podporil som tiež pozmeňujúci a doplňujúci návrh č. 30, ktorý navrhuje rozšíriť obmedzenia na GMO plodiny, pričom poznamenáva, že nie je možné, aby GMO plodiny koexistovali s tradičnými a/alebo organickými plodinami, a preto vyzýva na stiahnutie tých druhov GMO, ktoré už boli v niektorých členských štátoch zavedené. Takéto opatrenie má jasnú podporu verejnosti, čo dokazujú aj prieskumy verejnej mienky, ktoré boli doposiaľ vykonané.

  Astrid Lulling (PPE-DE), písomne. − (DE) Aby bolo možné zabrániť situácii, že vysoko kvalitné potraviny sa v Európe stanú nedostatkovým a veľmi drahým tovarom, musia si mnohí ľudia uvedomiť, že je potrebné, aby poľnohospodárstvo v Európskej únii bolo konkurencieschopné, udržateľné, multifunkčné a komplexné, pričom musí byť konkurencieschopné aj na medzinárodnej scéne.

Ešte stále potrebujeme spoločnú poľnohospodársku politiku, ktorá musí zabezpečiť, že poľnohospodárstvo bude v budúcnosti spoľahlivé, predvídateľné a stabilné.

Kompromis, o ktorom dnes hlasujeme, je výsledkom úctyhodnej práce, ktorú vykonal spravodajca, pán Lutz Goepel. S týmto kompromisom však nie som úplne spokojná, najmä z dôvodu, že od poľnohospodárov v mojej vlasti nemožno odôvodnene očakávať navrhovanú moduláciu v objeme viac ako 10 tisíc EUR, hoci ide zjavne iba o 1 %. Skutočnosť, že sa tieto finančné zdroje majú vrátiť späť do regiónov, v ktorých vznikli, je pre individuálnych poľnohospodárov malou útechou. Len si predstavte, čo by sa stalo, keby sme zaviedli krátenie miezd zamestnancov, napríklad vo verejnom sektore.

Vítame návrhy týkajúce sa základnej bezpečnostnej siete a systému krízového manažmentu.

Musíme chápať, že článok 69 nie je všeliekom na všetky problémy, hoci je dobré, že sa tieto nástroje finančných opatrení lepšie využijú, napríklad aby sme podporili mladých poľnohospodárov, zalesňovanie a skoré žatvy.

Hoci, pokiaľ ide o poľnohospodársku politiku, ešte stále nemáme právo spolurozhodovania, dovolím si upozorniť Komisiu, že by nebolo dobré, keby sa správala príliš neústupčivo.

  David Martin (PSE), písomne. − Hodnotenie stavu spoločnej poľnohospodárskej politiky nastaví smerovanie budúcej reformy v tejto oblasti. Správe pána Lutza Goepela o hodnotení stavu spoločnej poľnohospodárskej politiky nemôžem vysloviť svoju plnú podporu. Hodnotenie stavu by malo skutočne smerovať k vytvoreniu trhovo orientovaného sektora, ktorý bude prispievať k udržateľnosti vidieka a životného prostredia. Je potrebné odvrátiť sa od kultúry protekcionizmu a od dotácií, ktoré narúšajú trh, ktorými sa vyznačuje súčasná spoločná poľnohospodárska politika. Okrem toho by politika mala byť nastavená tak, aby podnecovala tretie krajiny, najmä rozvojové krajiny, aby s nami obchodovali. Vyššie popísané záležitosti sa prejavili aj na mojom hlasovaní o tejto správe.

  Dimitrios Papadimoulis (GUE/NGL), písomne. – (EL) Ak má byť prehodnotenie spoločnej poľnohospodárskej politiky úspešné, je potrebné, aby boli stanovené iné priority a samozrejme potrebné sú tiež väčšie zdroje. Opúšťanie poľnohospodárskej pôdy a znižovanie výroby vedú zo sociálneho a hospodárskeho hľadiska k úpadku vidieka a k znehodnoteniu úlohy primárneho sektora. Vyzývame na radikálnu transformáciu spoločnej poľnohospodárskej politiky. Je potrebné zaviesť opatrenia, ktoré by pomohli malým a stredným poľnohospodárskym podnikom pri pokračovaní vo výrobe. Je potrebné zachovať vidiecke obyvateľstvo, rozmanitosť, ochranu životného prostredia a verejného zdravia. Usilujeme sa dosiahnuť zavedenie spoločnej politiky poľnohospodárskeho poistenia proti všetkým možným udalostiam, nielen z hľadiska nepriaznivého počasia, ale aj pokiaľ ide o potravinové a trhové výkyvy. Sme proti priorite harmonizovať poľnohospodárske politiky s cieľmi a rokovaniami WTO. Usilujeme sa dosiahnuť zavedenie poľnohospodárskej politiky, ktorá zabezpečí vysokokvalitné lacné potraviny pre všetkých, a preto hlasujem proti tejto správe.

  Luís Queiró (PPE-DE), písomne. − (PT) Všetky politiky musia jasne zodpovedať určitej potrebe a musia túto potrebu účinne uspokojiť. Vzhľadom na súčasnú situáciu, pokiaľ ide o poľnohospodárske trhy, modely spotreby, environmentálne požiadavky a budúce trendy, je potrebné prehodnotiť a zreformovať predpoklady, koncepcie a pravidlá spoločnej poľnohospodárskej politiky. Ústredná os tejto reformy musí zahŕňať určité kľúčové myšlienky, medzi ktoré patrí napríklad dôležitosť životaschopnosti vidieckeho sveta, potreba zabrániť zániku európskeho poľnohospodárstva, výška príjmu poľnohospodárov, potreba zapojiť do tohto trhu mladých podnikateľov a tvorivé modely výroby a riadenia. Jeden z ústredných prvkov tejto reformy musia tvoriť aj záujmy spotrebiteľov, ktoré často nie sú zastúpené dostatočne dôrazne, napriek tomu, že všetci sme spotrebiteľmi.

Napriek okamžitým nevýhodám, ktoré môže v niektorých sektoroch spoločnosti, v rozvinutých i rozvojových hospodárstvach, spôsobiť všeobecný pokles cien poľnohospodárskych tovarov, táto reforma prinesie viacero pozitív (v krajinách s rýchlym hospodárskym rozvojom sa okamžite zvýši spotreba domácností) a potencionálnych prínosov, ktoré je potrebné zohľadniť. Dúfam, že inštitúcie EÚ aj národné vlády si zvolia tento prístup.

  Olle Schmidt (ALDE), písomne. − (SV) Sú dve veci, ktoré musí zástanca EÚ vysvetľovať (ak nie obhajovať), pri návrate domov, keď hovorí o svojej práci v EÚ. Jednou z týchto dvoch vecí je cirkus spojený so sťahovaním Parlamentu a s cestovaním do Štrasburgu a naspäť. Druhou vecou je otázka dotácií pre poľnohospodárov. V oboch prípadoch je rovnako nemožné obhájiť súčasný systém, dovoľte mi to vysvetliť. Neexistujú žiadne rozumné dôvody, prečo by sme mali cestovať do Štrasburgu. Neexistujú ani rozumné dôvody, prečo by daňoví poplatníci EÚ mali dotovať britskú kráľovskú rodinu, ktorá je jedným z hlavných príjemcov tohto systému, pričom sú z tohto systému zároveň vylúčení africkí výrobcovia.

Správa pána Goepela zvolila k tejto problematike úplne nesprávny prístup, preto som hlasoval proti. Viedlo ma k tomu najmä moje presvedčenie, že zámery tejto správy nie sú správne nasmerované: viac priamej podpory, menej reforiem, slabšia trhová orientácia. Komisia urobila pozoruhodný pokrok z hľadiska prechodu na aktuálnejší systém podpory poľnohospodárstva. Je poľutovaniahodné, že Parlament sa, zdá sa, chce vrátiť do minulosti.

  Brian Simpson (PSE), písomne. − V mene britských labouristických poslancov mi dovoľte vysvetliť, prečo sme o tejto dôležitej správe hlasovali tak, ako sme hlasovali.

V prvom rade sme presvedčení o tom, že je potrebné dôsledne prepracovať spoločnú poľnohospodársku politiku, aby sme mohli prejsť od priamych platieb poľnohospodárom k systému, ktorý podporuje udržateľnosť vidieka. V tejto súvislosti by sme boli radi, keby došlo k úplnému zrušeniu priamych platieb, no akceptujeme skutočnosť, že mnoho členských štátov by s tým mohlo mať ťažkosti.

Kľúčovým bodom pre mňa je, aby sa reforma spoločnej poľnohospodárskej politiky nevnímala ako otázka boja veľkých poľnohospodárskych podnikov proti malým poľnohospodárskym podnikom. Malo by ísť o otázku boja účinného spôsobu hospodárenia proti neúčinnému spôsobu hospodárenia.

Preto ja aj moji kolegovia z britskej labouristickej delegácie budeme hlasovať za pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré podporujú zvýšenie financovania pre rozvoj vidieka a otvorenie obchodu s rozvíjajúcimi sa krajinami. Naopak, budeme hlasovať proti pozmeňujúcim a doplňujúcim návrhom, ktoré sa usilujú zaviesť protekcionistické opatrenia pre poľnohospodárov v EÚ. Boli by sme radi, keby Komisia navrhla zrušenie degresívnych limitov, a keby riešila otázku priamych platieb radikálnejším spôsobom.

Nebudeme hlasovať proti tejto správe, no zdržíme sa hlasovania, pretože dúfame, že keď budú predložené legislatívne návrhy, Parlament uzná, že je potrebné zaviesť radikálnu reformu.

(skrátené v súlade s článkom 163 ods. 1 rokovacieho poriadku)

  Catherine Stihler (PSE), písomne. − Je potrebné pokračovať v reforme spoločnej poľnohospodárskej politiky. Správa predložená Parlamentu, žiaľ, nie je dostatočne ambiciózna.

  Daniel Strož (GUE/NGL), písomne. − (CS) Pokiaľ ide o návrh správy pána Lutza Goepela o hodnotení stavu spoločnej poľnohospodárskej politiky, považujem za svoju povinnosť, ako jeden zo zástupcov Českej republiky v Európskom parlamente, naliehavo upozorniť na nasledujúce skutočnosti. Návrh Komisie na prehodnotenie spoločnej poľnohospodárskej politiky by mal vyústiť do predloženia legislatívnych návrhov Rade a Európskemu parlamentu najneskôr v máji 2008. Česká republika v plnej miere podporuje európske poľnohospodárstvo, ktoré je dynamické a zamerané na udržateľný rozvoj poľnohospodársko-potravinárskeho odvetvia, ktorého prioritou je zaistenie potravinovej, ale aj energetickej bezpečnosti. Z navrhovaných opatrení, o ktorých sa bude v rámci prehodnotenia spoločnej poľnohospodárskej politiky diskutovať, sú pre Českú republiku najzásadnejšie modulácia a degresivita priamych platieb.

Opatrenie, akým je degresivita, v dôsledku ktorej dochádza k znižovaniu priamej platby podľa veľkosti poľnohospodárskych podnikov, by totiž malo selektívne následky len na niektoré členské štáty a negatívne by ovplyvnilo konkurencieschopnosť poľnohospodárskeho sektora v krajinách, medzi ktoré patrí napríklad Česká republika. Zároveň by v dôsledku takéhoto opatrenia nutne dochádzalo k organizačnému štiepeniu poľnohospodárskych podnikov. Najmä z týchto dôvodov je súčasný návrh modulácie a degresivity pre Českú republiku len ťažko prijateľný a myslím si, že tento postoj sa netýka len Českej republiky.

  Marianne Thyssen (PPE-DE), písomne. − (NL) V porovnaní so súčasnou Zmluvou nedošlo v Lisabonskej zmluve k žiadnej zmene, pokiaľ ide o päť cieľov spoločnej poľnohospodárskej politiky. Okrem iného sa v Zmluve ustanovuje, že je potrebné zabezpečiť primerané ceny. Tento cieľ je pre spotrebiteľov teraz aktuálnejší ako kedykoľvek predtým.

Ďalším problémom je súčasná účinnosť európskej poľnohospodárskej politiky. Napokon, nemôžeme byť slepí a nevidieť negatívnu stránku súčasnej poľnohospodárskej politiky: je potrebné, aby poľnohospodári mohli zarábať, no je tiež potrebné, aby pracovali účinne, aby sa aj mladí ľudia naďalej rozhodovali pre prácu v poľnohospodárstve.

Často opakujem slová pani Fischerovej Boelovej, komisárky pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka, ktorá hovorí, že nemusíte byť chorí, aby ste išli na zdravotnú prehliadku. Musíme sa pýtať, či je súčasná poľnohospodárska politika prispôsobená vývoju na (svetovom) trhu a potrebám 27 krajín EÚ. Okrem toho, rozprava o hodnotení stavu predstavuje príležitosť, aby poľnohospodárska politika aj naďalej zodpovedala verejnej mienke.

Vážené dámy, vážení páni, európski občania očakávajú potravinovú bezpečnosť, ochranu potravín a podporu potravinovej nezávislosti. Touto správou z vlastnej iniciatívy Parlament vykladá karty na stôl a predkladá Komisii kvalitný text.

  Georgios Toussas (GUE/NGL), písomne. – (EL) Návrhy na hodnotenie stavu spoločnej poľnohospodárskej politiky predstavujú nový útok na malé a stredné poľnohospodárske podniky.

Malé a stredné poľnohospodárske podniky sa nachádzajú v nepriaznivej situácii už v dôsledku prehodnotenia spoločnej poľnohospodárskej politiky z roku 2003: nezamestnanosť stúpla, pretože tisíce malých a stredných podnikov ukončili svoju činnosť.

V Grécku kleslo pestovanie tabaku o 70 %, dve pätiny cukrovarov ukončilo svoju činnosť, znížili sa poľnohospodárske výnosy a znižuje sa aj rozloha viníc.

Nové návrhy Komisie oddeľujú poskytovanie pomoci od výroby a presúvajú zdroje priamej pomoci pre poľnohospodárov do druhého piliera, z čoho budú mať prospech najmä obchodníci. V dôsledku návrhov sa od roku 2009 úplne odstránia zásahy a znížia sa poľnohospodárske dotácie, čo urýchli koniec malých a stredných podnikov.

Zámerom týchto opatrení je dosiahnuť väčšiu podporu od vlastníkov pôdy a nadnárodných potravinárskych spoločností. Dôjde teda k rýchlejšiemu sústredeniu pôdy, výroba a obchod v sektore poľnohospodárskych výrobkov bude v rukách niekoľkých subjektov a prehĺbia sa základné nerovnosti a nespravodlivosť spoločnej poľnohospodárskej politiky (20 % podnikov dostáva 80 % dotácií). Poukazovanie na to, že poľnohospodárstvo prispieva k ochrane životného prostredia je len hypotetické, pretože likvidácia tisícok malých a stredných podnikov sa podieľa na pustošení regiónov. V dôsledku využívania plodín na biopalivá dochádza k zvyšovaniu cien potravín.

Hlasujeme proti návrhu EÚ, ktorý sa týka hodnotenia stavu spoločnej poľnohospodárskej politiky.

- Správa: Christa Klass (A6-0031/2008)

  Edite Estrela (PSE), písomne. − (PT) Hlasovala som za správu pani Klassovej o situácii žien vo vidieckych oblastiach Európskej únie, pretože si myslím, že politiky rozvoja vidieka musia zohľadňovať rodový rozmer. Týmto spôsobom môžu napomôcť dosahovanie cieľov lisabonskej stratégie z hľadiska rastu, vzdelávania, zamestnanosti a sociálnej súdržnosti.

Som presvedčená, že ženy zohrávajú kľúčovú úlohu v podpore miestneho a sociálneho rastu. Preto, ak chceme docieliť udržateľný rozvoj vidieka, je nevyhnutné predkladať návrhy na zlepšenie životných podmienok žien vo vidieckych oblastiach, napríklad prostredníctvom vytvorenia infraštruktúry vzdelávania a odbornej prípravy na všetkých úrovniach, podporou rovnakého prístupu na trh práce, poskytovaním stimulov na podporu podnikania žien a zabezpečovaním vysokokvalitných sociálnych a zdravotníckych služieb.

  Ilda Figueiredo (GUE/NGL), písomne. − (PT) Vítame skutočnosť, že boli prijaté rôzne pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré vylepšujú konečnú podobu správy, vrátane jedného z našich návrhov, v ktorom poukazujeme na potrebu čo najviac ohodnotiť prácu žien, vrátane prisťahovalkýň, ktoré nepatria do rodín, ktoré vlastnia poľnohospodárske podniky, no pracujú na poliach a diskriminácia vo svete poľnohospodárstva má na nich veľký dosah. Preto sme hlasovali za túto správu.

Ľutujeme však, že neboli prijaté ďalšie naše návrhy týkajúce sa situácie žien vo vidieckych oblastiach. Táto situácia je vo veľkej miere ovplyvnená všeobecnou situáciou v poľnohospodárstve a ženy musia znášať nepriaznivé následky nespravodlivých opatrení spoločnej poľnohospodárskej politiky, ktoré vedú k čoraz rozsiahlejšiemu ukončovaniu činnosti malých a stredných podnikov a zániku rodinného poľnohospodárstva.

Preto aj naďalej zdôrazňujeme, že je potrebné vykonať dôsledné prehodnotenie spoločnej poľnohospodárskej politiky, pričom prioritne je potrebné zamerať sa na ochranu rodinného poľnohospodárstva a malých a stredných podnikov, s cieľom podporiť výrobu a zaručiť príjem.

  Genowefa Grabowska (PSE), písomne. − (PL) Bez toho, aby sme znižovali dôležitosť miest a veľkých mestských aglomerácií, musíme mať na pamäti, že väčšina európskeho sociálneho a hospodárskeho života prebieha vo vidieckych oblastiach. Preto som s potešením uvítala správu pani Klassovej o situácii žien vo vidieckych oblastiach. Naša rozprava o tejto téme sa vhodne dopĺňa so všeobecnou diskusiou spojenou s oslavou medzinárodného dňa žien.

Podporujem hlavnú myšlienku tejto správy, t. j. že rozvoj vidieckych oblastí nemôže byť založený len na poľnohospodárstve. Cieľom poľnohospodárskej politiky EÚ je zabezpečiť skutočný udržateľný rozvoj vidieckych oblastí, vďaka čomu bude možné poskytnúť miestnemu obyvateľstvu, vrátane žien, ďalšie príležitosti, aby mohli lepšie rozvinúť svoj potenciál. Znamená to, že ženy by mali v živote miestnych spoločenstiev zohrávať dôležitejšiu úlohu, mali by sa podieľať na vytváraní nových podnikov a mali by sa zapájať do rozvoja sektora služieb.

Dovoľte mi dôrazne poukázať na skutočnosť, že základnou zásadou, ktorú je potrebné uplatniť pri vymedzení fungovania vidieckych oblastí, je rovnosť príležitostí medzi mužmi a ženami. Jeden zo spôsobov, ako to možno vyhodnotiť, je z hľadiska prístupu žien na trh práce. Ukazovatele zamestnanosti žien sú, žiaľ, najnižšie vo vidieckych oblastiach, pretože ženy, ktoré pracujú v poľnohospodárskych podnikoch, sa nie vždy započítavajú do pracovnej sily. Tieto ženy majú tiež menej príležitostí získať platené pracovné miesto ako ženy v mestských oblastiach.

Túto nepriaznivú situáciu možno napraviť len zmenou mentality miestneho obyvateľstva a prostredníctvom nových finančných stimulov, ktoré EÚ vyčlenila práve na podporu vidieckych oblastí.

  Ian Hudghton (Verts/ALE), písomne. − Podporil som správu pani Klassovej, ktorá sa zaoberá mnohými dôležitými otázkami, ktorým musia čeliť ženy žijúce vo vidieckych oblastiach. Nízke mzdy, nedostatok dostupných služieb, napríklad starostlivosti o deti, a sociálne vylúčenie sa vo vidieckych spoločenstvách vyskytujú až príliš často. Členské štáty sa musia usilovať, aby zabezpečili riešenie týchto otázok a spravodlivé životné podmienky vo vidieckych spoločenstvách pre všetkých našich občanov.

  Jörg Leichtfried (PSE), písomne. − (DE) Podporujem opatrenia na pomoc ženám vo vidieckych oblastiach, pretože táto osobitná skupina je vážne ovplyvnená nezamestnanosťou a následnou chudobou a možným sociálnym vylúčením.

Ako sa píše aj v správe pani Klassovej, regionálna politika a rozvoj týchto často znevýhodnených regiónov a ich obyvateľstva patria medzi politické priority Európskej únie. Vzhľadom na to, že k porušovaniu práva žien na rovnaké príležitosti dochádza aj v hospodársky prosperujúcich regiónoch, je nevyhnutné poskytovať podporu ženám v chudobnejších vidieckych regiónoch a rozvíjať ich možnosti zapájať sa do pracovného života.

Dovoľte mi upozorniť najmä na súčasné neprimerané nariadenia týkajúce sa poistného krytia vypomáhajúcich manželských partnerov, z ktorých väčšinu tvoria ženy. V tejto oblasti je potrebné prijať rýchlu a účinnú zmenu a doplnenie zákona. Je potrebné zlepšiť situáciu aj pokiaľ ide o neexistujúci právny štatút pri materskej dovolenke a práceneschopnosti, najmä čo sa týka samostatne zárobkovo činných žien a vypomáhajúcich manželských partnerov.

  David Martin (PSE), písomne. − Vítam správu pani Christy Klassovej o situácii žien vo vidieckych oblastiach Európskej únie. Cieľ znížiť migráciu žien z vidieckych oblastí má moju plnú podporu. Zavedením opatrení na uznanie, ochranu a podporu úlohy žien vo vidieckom sektore dôjde nielen k zlepšeniu rovnosti medzi mužmi a ženami, ale podnietime tiež hospodársky rast a podporíme udržateľný rozvoj v tomto sektore. Hlasoval som za túto správu.

  Véronique Mathieu (PPE-DE), písomne. – (FR) Rodová rovnosť vo vidieckych oblastiach by mala vzbudzovať oveľa väčší záujem Európskej únie. Situácia týkajúca sa práv žien a ich miesta vo vidieckej spoločnosti si v skutočnosti vyžaduje podstatne viac odhodlania zo strany členských štátov a Komisie.

Na jednej strane sa na ženy vzťahuje veľmi nepriaznivý právny štatút v prípade, že pracujú v poľnohospodárskom sektore ako vypomáhajúci manželskí partneri. Európska komisia musí urobiť rázny koniec tejto právnej nerovnosti, v dôsledku ktorej sa určitým európskym ženám upiera prístup k sociálnemu zabezpečeniu, materskej dovolenke a práceneschopnosti alebo nadobudnutiu dôchodkových práv v prípade ich rozvodu.

Na druhej strane podpora hospodárskych iniciatív a podnikateľských činností žien nie je dostatočná. Členské štáty napríklad musia poskytovať hospodárske stimuly podnikom, ktoré diverzifikujú prácu žien a vo všeobecnejšom zmysle musia podporovať rozvoj infraštruktúry a vývoj nových technológií vo vidieckom prostredí. Komisia musí skrátka vykonať dôkladnú analýzu programov na podporu rozvoja vidieka z hľadiska žien.

Vo vidieckych oblastiach žije 56 % obyvateľov Európskej únie. Dovoľte mi vyjadriť moju srdečnú podporu návrhom v správe pani Klassovej, pretože ženy rozhodne môžu prispieť svojou dynamikou a tvorivosťou.

  Lydia Schenardi (NI), písomne. – (FR) O situácii žien vo vidieckych oblastiach sa mnohokrát diskutovalo pri príležitosti viacerých medzinárodných konferencií o ženách (v rokoch 1975, 1980, 1985 a 1995), o reforme poľnohospodárstva a rozvoji vidieka (1979) a o obyvateľstve (1994). O situácii žien vo vidieckych oblastiach sa diskutuje aj v Európskej komisii a Parlamente. Hromadenie textov je však dosť nezmyselné, keďže pozorovania sú stále rovnaké: zvýšenie „maskulinizácie“ vidieckeho obyvateľstva a žiadne zlepšenie pokiaľ ide o štatút manželských partnerov vypomáhajúcich pri poľnohospodárskych činnostiach.

Je najvyšší čas vytvoriť stratégie, prostredníctvom ktorých by bolo možné obmedziť odchod žien z vidieckych oblastí, najmä kvalifikovaných žien. Je tiež najvyšší čas v celosvetovom meradle zohľadniť vypracovanie všeobecných usmernení, najmä odstránenie kontrolných mechanizmov obchodu a financií a privatizáciu poľnohospodárstva v prísne regulovanom komerčnom sektore, ktorý sa riadi systémom kvót.

Časy sa menia, na rozdiel od postojov a zvykov, ktoré pričasto uprednostňujú situáciu, keď úloha ženy v poľnohospodárstve je obmedzená na funkciu spolupracovníčky, prípadne neplatenej zamestnankyne, ktorá často pracuje vo výhradne rodinných podnikoch.

Správa navrhuje zmeny tohto stavu, a preto za ňu budeme hlasovať.

- Správa: Csaba Sándor Tabajdi (A6-0034/2008)

  Bernadette Bourzai (PSE), písomne. – (FR) Chcela by som poblahoželať Csabovi Tabajdimu k jeho vynikajúcej správe a k výskumu a zhrnutiu, ktoré tak úspešne vykonal.

Rada by som však uviedla, že som hlasovala proti odseku 27:

„27. v tejto súvislosti zdôrazňuje význam zelených génových technológií a žiada, aby členské štáty a Komisia zvýšili úsilie pri výskume najnovších technológií na ochranu osív a rastlín s cieľom zamedziť tomu, aby sa výroba bioplynu stala konkurenciou pre výrobu kvalitných potravín, a výrazne zvýšiť podiel biomasy na plochu;“

Myslím si, že bioplyn by sa mal vyrábať najmä z dodávok poľnohospodárskeho odpadu. Nejde o vývoj geneticky modifikovaných osív a pesticídov s cieľom podporiť oveľa intenzívnejšiu formu poľnohospodárstva. Poškodilo by to životné prostredie a vymazali by sa tým všetky výhody biopalív. Ako naznačuje názov správy, predovšetkým musíme podporovať udržateľné poľnohospodárstvo.

Budem zodpovedná za vypracovanie stanoviska Výboru pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka k návrhu smernice o podpore obnoviteľných zdrojov energie.

  Ilda Figueiredo (GUE/NGL), písomne. − (PT) Táto správa zahŕňa viacero dôležitých otázok a upozorňuje na niektoré zistenia, ktoré podporujeme. Súhlasíme najmä s tým, že predtým než začneme používať „jednoúčelovú“ biomasu, mali by sme najprv použiť rôzne zdroje odpadov, ktoré majú energetickú a hospodársku hodnotu, vďaka čomu bude možné znížiť alebo vyriešiť vážne environmentálne problémy. Je tiež dobré, že správa potvrdzuje, že energetický potenciál bioplynu je väčší ako potenciál tekutých biopalív, čo je skutočnosť, ktorú Európska komisia nevzala do úvahy.

Máme však pocit, že niektoré otázky mali byť preskúmané podrobnejšie, najmä rozdiel medzi bioplynom a mimoriadne dôležitým biometánom, ktorý predstavuje vylepšenú verziu bioplynu. Je potrebné jasne rozlíšiť medzi bioplynom a biometánom. Biometán môže a musí byť vyrábaný z čističiek odpadových vôd, sanitárnych skládok a priemyselného odpadu, a samozrejme tiež z hnoja hospodárskych zvierat. Švajčiarsko a Švédsko už biometán vyrábajú a používajú siete zemného plynu na jeho distribúciu. V göteborgskej oblasti na juhu Švédska jazdí už okolo 4 500 vozidiel výhradne na biometán. V Spojených štátoch amerických existuje viacero výrobcov biometánu, ktorý sa distribuuje vo forme skvapalneného biometánu.

Preto poukazujeme na skutočnosť, že je potrebné, aby Komisia venovala svoju plnú pozornosť a prioritu financovaniu projektov týkajúcich sa biometánu v celej Európe.

  Duarte Freitas (PPE-DE), písomne. − (PT) Správa pána Tabajdiho zdôrazňuje potenciál poľnohospodárskeho bioplynu a odporúča prijať smernicu o výrobe bioplynu.

Hlasoval som za správu pána Tabajdiho, pretože som presvedčený o tom, že využívanie bioplynu má dve výhody: po prvé, bioplyn môže prispieť k bezpečnosti a udržateľnosti energetických dodávok v Európskej únii a po druhé, umožňuje poľnohospodárom rozvíjať nové zdroje príjmu.

Obzvlášť dôležitý by mohol byť príspevok bioplynu pri napĺňaní cieľov, ktoré nedávno stanovila Komisia z hľadiska príspevku obnoviteľných energií do roku 2020.

  Bogusław Liberadzki (PSE), písomne. − (PL) Hlasoval som za správu o udržateľnom poľnohospodárstve a bioplyne: potreba revízie právnych predpisov Spoločenstva (2007/2107(INI)).

Spravodajca, pán Tabajdi, právom poukázal na skutočnosť, že nastal čas začať využívať energetický potenciál bioplynu. Ako naznačuje, bioplyn by mohol nahradiť zemný plyn.

Súhlasím s myšlienkou, že je potrebné podporiť investície do výroby bioplynu z rôznych zdrojov, na čo by sa mali využiť fondy EÚ vyčlenené na regionálny rozvoj a rozvoj vidieka.

  David Martin (PSE), písomne. − Ako sa zdôrazňuje aj v správe pána Tabajdiho o trvalo udržateľnom poľnohospodárstve a bioplyne, bioplyn predstavuje obrovský potenciál, ku ktorého využitiu sa musí Európska únia ešte len dopracovať. Podporujem výzvu adresovanú Komisii, aby vypracovala súdržnú politiku bioplynu. Ak chceme, aby Európa primerane diverzifikovala svoju energetickú výrobu, je potrebné, aby sa vytváranie politiky bioplynu podporovalo v celej Európskej únii. Prostredníctvom bioplynu máme príležitosť zvýšiť výrobu obnoviteľnej energie a tiež prispieť k udržateľnému rozvoju hospodárstva, poľnohospodárstva a vidieka. Podporujem odporúčania tejto správy.

  Andreas Mölzer (NI), písomne. − (DE) Zariadenia na bioplyn prevádzkované malými poľnohospodármi predstavujú rozumné riešenie: možno v nich využiť kal a ostatný odpad na výrobu bioplynu pred ich kompostovaním na vysokokvalitné hnojivo, alebo premenou na suché krmivo, pričom v oboch prípadoch dôjde k uzatvoreniu ekologického cyklu.

Je však potrebné odmietnuť zvýšenie podpory zariadeniam na bioplyn, aby sme vylúčili možnosť, že na výrobu paliva a energie sa použijú vysokohodnotné potraviny. V žiadnom prípade by sme nemali pripustiť, aby si veľké spoločnosti od poľnohospodárov prenajímali poľnohospodársku pôdu na výrobu takzvanej bioenergie a biopalív, v dôsledku čoho táto pôda nemôže byť využitá na výrobu potravín, čo vedie k situácii, že sme zaplavení monokultúrami, pesticídmi a genetickými technológiami, pričom sa vzdávame našej sebestačnosti vo výrobe potravín.

Je potrebné uvítať optimalizáciu existujúcich systémov a zavádzanie procesov na účinnejšie využívanie týchto systémov, no z vyššie uvedených dôvodov sú problematické iné otázky, a preto som hlasoval proti tejto správe.

  Andrzej Jan Szejna (PSE), písomne. − (PL) Hlasoval som za správu pána Tabajdiho o udržateľnom poľnohospodárstve a bioplyne: potreba revízie právnych predpisov Spoločenstva.

Podľa môjho názoru existujú významné hospodárske a environmentálne dôvody na podporu návrhu uznesenia Európskeho parlamentu o trvalo udržateľnom poľnohospodárstve a bioplyne, najmä vzhľadom na to, že to bude znamenať, že je potrebné vykonať podrobnejšiu štúdiu právnych predpisov Európskej únie vzťahujúcich sa na túto problematiku.

Prijatie tohto uznesenia by predstavovalo významný pokrok smerom k dosiahnutiu cieľa, ktorý stanovila Európska komisia v bielej knihe, a ktorý sa týka zvýšenia množstva energie získanej z obnoviteľných zdrojov zo 6 % v roku 1995 na 12 % v roku 2010.

Potenciál bioplynu získaného z prírodných materiálov, napríklad z hnoja hospodárskych zvierat, sa ešte stále nevyužíva v plnej miere. Ak by došlo k zintenzívneniu výroby tohto bioplynu, prispelo by sa tým nielen k zníženiu emisií oxidu uhličitého, ale pomohlo by to aj zvýšiť konkurencieschopnosť, pretože poľnohospodárom by sa poskytla možnosť zabezpečiť si nové zdroje príjmu.

Je potrebné mať na pamäti, že ide o jeden z najlacnejších zdrojov tepelnej energie. Významne by to pomohlo členským štátom Európskej únie pri ich úsilí stať sa menej závislými od dodávok zemného plynu.

Podporujem postoj socialistickej skupiny v Európskom parlamente, ktorá dôrazne žiada Európsku komisiu, aby čo najskôr zapracovala novú stratégiu výroby bioplynu do kjótskeho mechanizmu.