Doslovný zápis z rozpráv

Streda, 12. marca 2008 - Štrasburg

8. Slávnostná schôdza - Oslavy päťdesiateho výročia Európskeho parlamentu

(krátke vystúpenie Mládežníckeho orchestra Európskej únie pod vedením dirigenta Pavela Kotlu)

  Predseda. − To bolo krásne vystúpenie Mládežníckeho orchestra Európskej únie pod vedením dirigenta Pavela Kotlu. Veľmi pekne vám ďakujem.

Vážené dámy, vážení páni, dovoľte mi, aby som vás všetkých veľmi srdečne privítal v tejto rokovacej sále pri príležitosti osláv päťdesiateho výročia ustanovujúceho zasadnutia Európskeho parlamentného zhromaždenia. V prvom rade mi dovoľte navrhnúť, aby sme spoločne potleskom privítali všetkých predchádzajúcich predsedov, ktorí sú dnes s nami v tejto rokovacej sále: pán Emilio Colombo, lord Henry Plumb, pán Enrique Barón Crespo, pán Egon Klepsch, pán Klaus Hänsch, pán José Maria Gil Robles, pani Nicole Fontainová a pán Josep Borrell Fontelles. Vážení bývalí predsedovia Európskeho parlamentu, srdečne vás tu vítam.

(vytrvalý potlesk)

Dovoľte mi tiež veľmi srdečne privítať pána Janeza Janšu, úradujúceho predsedu Európskej rady a pána Josého Manuela Durăoa Barrosa, predsedu Európskej komisie. Samozrejme, pán Barroso, vás máme možnosť privítať v tejto rokovacej sále pomerne často, no dnes vás vítame obzvlášť srdečne.

(potlesk)

Je pre mňa veľkým potešením, že v rokovacej sále Európskeho parlamentu môžem privítať aj pána Lluísa Mariu de Puiga, predsedu Parlamentného zhromaždenia Rady Európy. Srdečne vás vítam.

(potlesk)

S potešením tiež vítam predsedov parlamentov Belgicka, pána Hermana van Rompuya, a Talianska, pána Fausta Bertinottiho, a predsedníčku holandského senátu, pani Yvonne Timmermanovú-Buckovú, ktorí sa zúčastňujú na našej dnešnej slávnostnej schôdzi spolu s ďalšími zástupcami parlamentov z Bulharska, Českej republika, Estónska, Francúzska, Írska, Litvy, Lotyšska, Luxemburska, Maďarska, Nemecka, Poľska, Portugalska, Rumunska, Slovenska, Slovinska, a Spojeného kráľovstva, ktorých by som tiež chcel privítať.

(potlesk)

Vítam predsedov ďalších Európskych inštitúcií: za Európsky súdny dvor, pána Petera Janna, predsedu prvej komory, za Európsky dvor audítorov jeho predsedu, pána Vítora Caldeiru, za Európsky hospodársky a sociálny výbor jeho predsedu, pána Dimitrisa Dimitriadisa, za Výbor regiónov pána Luca Van den Brandeho, a pána ombudsmana Nikoforosa Diamandourosa. Vitajte v Európskom parlamente.

(potlesk)

Je pre mňa potešením privítať zástupcov miest a regiónov: primátorku Štrasburgu, pani Fabienne Kellerovú, predsedu Regionálnej rady Alsaska, pána Adriena Zellera, predsedu Conseil Général du Bas-Rhin, pána Philippeho Richerta a prefekta regiónu Alsasko a Bas-Rhin, pána Jeana-Marca Rebièra. Vitajte v Európskom parlamente.

(potlesk)

Vážené dámy a vážení páni, v kresle číslo 146 sedí naša kolegyňa, pani Astrid Lullingová, ktorá spomedzi nás ako jediná bola poslankyňou Európskeho parlamentu už v čase, keď ešte poslanci neboli volení priamo.

(vytrvalý potlesk)

Takmer presne pred päťdesiatimi rokmi, 19. marca 1958, sa po prvýkrát zišlo Spoločné zhromaždenie troch európskych inštitúcií, Európskeho hospodárskeho spoločenstva, Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu a Európskeho spoločenstva uhlia a ocele, tu v Štrasburgu v priestoroch vtedajšieho „Maison de l'Europe“. Ako sa uvádza v Rímskej zmluve, ktorá nadobudla platnosť niekoľko týždňov predtým, Spoločné zhromaždenie tvorili „zástupcovia ľudu štátov, ktoré sú členmi Spoločenstva“.

Dnes oslavujeme toto výročie, pretože sme z hľadiska kontinuity priamymi nasledovníkmi spomínaného Parlamentného zhromaždenia a jeho pôvodných 142 poslancov.

Prvým predsedom tohto Spoločného zhromaždenia bol veľký Robert Schuman. Vo svojom inauguračnom príhovore povedal, že spoločné zhromaždenie bude zohrávať kľúčovú úlohu pri rozvoji európskeho ducha, pre ktorý, ako povedal, „zhromaždenie bolo a bude zaťažkávacou skúškou.“ Som presvedčený o tom, že v súčasnosti to platí rovnako ako vtedy. Robert Schuman zároveň varoval svojich kolegov na spomínanom ustanovujúcom zhromaždení, že parlamentná práca so 142 poslancami zo šiestich štátov si bude vyžadovať disciplínu od všetkých. Samozrejme, dnes je to ešte pravdivejšie, keďže ako všetci vieme, Parlament tvorí 785 poslancov z 27 krajín!

Krátko po ustanovujúcom zasadnutí začali naši predchodcovia nazývať svoju inštitúciu „Európsky parlament“, hoci najprv len neformálne, keďže tento pojem sa nenachádzal v zakladajúcich zmluvách Európskych spoločenstiev. Až o štyri roky neskôr, v marci 1962, prijalo Parlamentné zhromaždenie rozhodnutie, že sa bude nazývať „Európsky parlament“.

Hoci bolo v zakladajúcich zmluvách Európskych spoločenstiev uvedené, že zhromaždenie „vypracuje návrhy na priame a všeobecné voľby konané jednotným postupom vo všetkých členských štátoch“ a že „Rada ... jednomyseľne prijme zodpovedajúce pravidlá a odporučí členským štátom prijať ich v súlade s príslušnými vnútroštátnymi ústavnými predpismi“, až v roku 1976 prijala Rada, na základe odporúčania Európskeho parlamentu z 20. septembra 1976, právny akt o konaní priamych a všeobecných volieb do Európskeho parlamentu.

Vážené dámy, vážení páni, Parlamentné zhromaždenie nemalo na začiatku takmer žiadne vlastné právomoci. Naši predchodcovia vedeli, že vývoj európskeho parlamentného rozmeru bude dlhým procesom, a že si od nich a od ďalších generácií bude vyžadovať jasné smerovanie, odhodlanie, trpezlivosť a vytrvalosť. Postupne, krok za krokom, si Európsky parlament zabezpečil čoraz viac vlastných právomocí, pričom si stále viac uvedomoval svoje zodpovednosti a rozsah činnosti. Som presvedčený, že môžem v mene nás všetkých vyhlásiť, že Európsky parlament je dnes hodný svojho mena.

(potlesk)

Dnes zastupujeme takmer 500 miliónov občanov Európskej únie. Odrážame všetky segmenty politického spektra v Európskej únii. Sme parlamentom Európskej únie, ktorý bol zvolený v slobodných voľbách, spoločne sa usilujeme nájsť čo najlepšie a najpresvedčivejšie riešenia. Stali sme sa sebaistými, patríme medzi hlavných aktérov v Európskej politike.

Vážené dámy, vážení páni, s takýmto vývojom môžeme byť veľmi spokojní.

Tento proces začal v roku 1958. Na našej spoločnej ceste k európskej integrácii bolo viacero míľnikov. V roku 1971 bol pre Európske spoločenstvo vyčlenený samostatný rozpočet, odvtedy zohráva Európsky parlament kľúčovú úlohu pri prijímaní nasledujúcich rozpočtov. V roku 1979 sa konali prvé priame voľby do Európskeho parlamentu. V roku 1986 nadobudol Jednotným európskym aktom názov „Európsky parlament“ konečne právnu účinnosť. Nadobudnutím platnosti Maastrichtskej zmluvy pred pätnástimi rokmi boli Európskemu parlamentu konečne udelené úplné spolurozhodovacie právomoci v prvých oblastiach politiky Spoločenstva, vďaka čomu mohol Parlament skutočne prispieť k tvorbe právnych predpisov a v prípade potreby sa mohol postaviť proti vôli Rady. Amsterdamská zmluva rozšírila tieto práva spolurozhodovania a na základe Lisabonskej zmluvy bude spolurozhodovanie pravidlom pri tvorbe európskych právnych predpisov, a preto sa právom odvoláva na použitie „riadneho legislatívneho postupu“.

Dnes tvorí Európsky parlament 785 poslancov z 27 európskych krajín. Zastupujeme viac ako 150 vnútroštátnych politických strán, z ktorých sa väčšina spojila, aby vytvorili sedem parlamentných skupín. Sme legislatívnym i rozpočtovým orgánom v rovnocennom postavení s Radou. Vykonávame dohľad nad Európskou komisiou a volíme jej predsedu, Komisia sa nemôže ujať svojho úradu bez nášho súhlasu. Obhajujeme nadradenosť práva Spoločenstva. Sme občianskou komorou Európskej únie.

Pred tromi týždňami sme prijali Lisabonskú zmluvu, ktorá ešte viac posilní naše právomoci. V budúcnosti bude možné prijať rozhodnutia o dôležitých veciach, ktoré majú pre občanov Európskej únie aktuálny význam, len v prípade, že s daným rozhodnutím bude súhlasiť väčšina v Európskom parlamente. Týka sa to aj kľúčových otázok spravodlivosti a vnútorných vecí. Neznamená to však, že by sme sa mali uspokojiť, pretože rozhodne nejde o výsledok nevyhnutného procesu. Museli sme o tento výsledok bojovať!

Dovoľte mi poďakovať sa všetkým našim kolegom a kolegyniam, ktorí sa za posledných päť desaťročí, pod vedením našich výborných predsedov, podieľali na posilnení parlamentného rozmeru európskej integrácie a poskytli tomuto procesu hodnotné služby. Vážení súčasní i bývalí poslanci Európskeho parlamentu, ďakujeme vám.

(potlesk)

Jean Monnet raz povedal: „Bez ľudí nie je možné nič uskutočniť, bez inštitúcii nebude mať nič dlhé trvanie.“ Dovoľte mi, aby som v krátkosti spomenul aj pána Paula-Henriho Spaaka, prvého predsedu Spoločného zhromaždenia Európskeho spoločenstva uhlia a ocele (ESUO), t. j. inštitúcie, ktorá bola predchodcom Európskeho parlamentu. Pán Spaak svojou správou po konferencii v Messine, ktorá sa konala v júni 1955, výrazne prispel k príprave Rímskej zmluvy.

Cesta k parlamentnej demokracii v Európskej únii nasledovala logiku, ktorú poznáme z dejín európskych národných štátov. Podarilo sa nám vytvoriť inštitucionálnu rovnováhu medzi vnútroštátnou a európskou úrovňou, čo je obrovský úspech, ktorý odráža interakciu medzi rôznymi úrovňami spoločného vládnutia v Európe. Dôležitým prvkom tejto rovnováhy je dobrá spolupráca Európskeho parlamentu s národnými parlamentmi, na ktorej nám veľmi záleží. Veľmi ma teší, že takmer všetky národné parlamenty jednotlivých členských štátov Európskej únie vyslali svojich vysokopostavených zástupcov na našu dnešnú slávnostnú schôdzu.

(potlesk)

Chcel by som vás všetkých požiadať, poslancov Európskeho parlamentu a poslancov národných parlamentov, aby ste sa, v rámci svojich možností, usilovali o zachovanie tejto dobrej úrovne spolupráce aj v budúcnosti.

Lisabonská zmluva a Charta základných práv rozhodujúcim spôsobom prispejú k tomu, aby sa demokracia a parlamentarizmus stali skutočnosťou na všetkých úrovniach Európskej únie. Vážené dámy, vážení páni, môžeme byť hrdí na našu stálu a jednoznačnú podporu reformnej zmluvy a Charty základných práv.

(potlesk)

Potrebujeme kritickú verejnosť a kritické monitorovanie našej práce. Máme však tiež právo na spravodlivosť. Európska únia je, vzhľadom na jej rozmanitosť, najzložitejším spoločenstvom na svete. Dovolím si požiadať média, ktoré zohrávajú kľúčovú úlohu z hľadiska našej komunikácie s občanmi, aby mali túto skutočnosť na pamäti. Európska únia by nemala byť obetným baránkom za vnútroštátne neúspechy.

(potlesk)

Jedným z najväčších úspechov európskej vízie za posledných 50 rokov bolo presadenie demokracie a slobody v celej Európe. Dnes sú Estónsko, Lotyšsko, Litva, Poľsko, Česká republika, Slovensko, Maďarsko, Slovinsko, Bulharsko, Rumunsko a opätovne zjednotené Nemecko členmi Európskej únie. Ide o úspech o ktorom sme mohli len snívať, no podarilo sa ho uskutočniť už počas nášho života. Dnes, ako sa uvádza v Berlínskej deklarácii z 25. marca 2007, „je šťastím, že my, občania Európskej únie, sme zjednotení“, čo je dôvod na veľkú radosť.

Keď sa budeme zamýšľať nad uplynulými päťdesiatimi rokmi, je dôležité, aby sme hľadeli do budúcnosti. Mali by sme si sebakriticky pripomenúť, ktoré aspekty európskeho parlamentného rozmeru ešte stále nie sú uspokojujúce.

Na rozdiel od národných parlamentov ešte stále, v rámci rozpočtového postupu, nemáme možnosť rozhodnúť o zvýšení našich vlastných finančných zdrojov.

Parlamentná vláda väčšinou znamená kontrolu parlamentu nad armádou, spoločná zahraničná bezpečnostná a obranná politika Európskej únie však ešte stále nie je úplná a nezabezpečuje vhodné väzby medzi vnútroštátnymi a európskymi zodpovednosťami.

Ešte stále nemáme jednotný volebný zákon, čo znamená, že nám stále chýba dôležitý predpoklad pre účinné fungovanie európskych politických strán, ktoré by mohli kandidovať vo voľbách do Európskeho parlamentu s jednotným zoznamom uchádzačov.

Európsky parlament bojoval trpezlivosťou, vytrvalosťou a dobrým smerovaním o svoje miesto v Európe už od prvého zasadnutia Európskeho parlamentného zhromaždenia, v čom musí a aj bude pokračovať aj v budúcnosti. Podoba Európskeho parlamentu, t. j. priamo volené nadnárodné zhromaždenie, sa vyzdvihuje ako príklad v podobnom úsilí v iných oblastiach sveta. Presviedčame sa o tom pri našich zahraničných návštevách.

Keď sa Robert Schuman dňa 19. marca 1958 ujal úradu predsedu Európskeho parlamentného zhromaždenia, takýto priaznivý vývoj parlamentného rozmeru v Európe bolo takmer nemožné predpokladať. Robert Schuman však mal víziu. Hovoril o myšlienke Európy a o tom, že je potrebné oživiť ju, čo označil ako „la relance de l’idee européenne”. Mohol by existovať lepší ústredný motív úlohy, ktorá je pred nami v súčasnej situácii, po kríze spojenej s neúspechom Ústavnej zmluvy?

19. marca 1958 Robert Schuman vo svojom krátkom príhovore vyslovil obavu, že technokratický prístup by mohol spôsobiť, že sa myšlienka európskej integrácie postupne vytratí. Platí to rovnako dnes, ako to platilo vtedy. Robert Schuman realisticky, skromne a jasne popísal príležitosti, ktoré malo pred sebou Parlamentné zhromaždenie, ktorému predsedal až do roku 1960: „Nous désirons contribuer“, povedal svojím srdečným a zvučným hlasom: „ŕ créer un noyau de la structure européenne.“

Robert Schuman zakončil svoj prvý príhovor vo funkcii predsedu Európskeho parlamentného zhromaždenia sľubom, že bude pracovať na zjednotení nášho svetadiela, na zjednotení Európy, o ktorej bol presvedčený, že by sa mala vnímať ako spoločenstvo hodnôt, ktoré zjednocuje slobodné národy žijúce na našom svetadiele: „Ainsi seulement l’Europe réussira ŕ mettre en valeur le patrimoine total qui est commun ŕ tous les pays libres.“

Dovoľte mi nadviazať na túto myšlienku. Európska únia je spoločenstvom hodnôt. Naše inštitúcie samy o sebe nie sú cieľom, sú prostriedkom, ktorý má slúžiť našim hodnotám, ktorými sú dôstojnosť jednotlivca, ľudské práva, demokracia, právo a hospodárska a sociálna prosperita. Slúžia zásadám solidarity a subsidiarity. Európa znamená vzájomnú úctu, uznanie našej rozmanitosti, uznanie dôstojnosti všetkých našich členských štátov, veľkých i malých. Tento postoj nemožno nikomu nanútiť, no je nevyhnutným predpokladom pre naše vzájomné porozumenie a prijímanie spoločných opatrení. Je potrebné neustále obnovovať úctu k dodržiavaniu európskych právnych predpisov, ktorá nám umožňuje riešiť naše konflikty v priateľskom duchu a mierovým spôsobom dosiahnuť rovnováhu záujmov, prostredníctvom nepísaných pravidiel, ohľaduplnosti a vzájomnej úcty, ktorými sa riadia naše vzťahy v Európe.

(potlesk)

Chcel by som každého, bez ohľadu na to, ku ktorej časti politického spektra patrí, povzbudiť a naliehavo vyzvať, aby sme si aj naďalej preukazovali túto vzájomnú úctu.

Pretože ak táto vzájomná úcta, ktorá sa vyznačuje toleranciou k presvedčeniu iných, pričom zostávame verní svojim vlastným názorom a zároveň sme pripravení dohodnúť sa na kompromisoch, ak bude tento prístup úspešný, môžu sa stať Európska únia a Európsky parlament príkladom pre mier vo svete.

Naše európske dedičstvo sa ochraňuje v mieri a jednotnosti našich národov, ktoré sa spojili, aby vytvorili Európsku úniu. Uctime si Roberta Schumana a všetkých poslancov prvého Európskeho parlamentného zhromaždenia tak, že sa budeme usilovať byť verní ich odkazu. Usilujme sa o vytvorenie zodpovedného a otvoreného Európskeho parlamentu, ktorý je blízko občanom, no ktorý je odhodlaný v prípade potreby preukázať politické vodcovstvo. Ak budeme aj naďalej pracovať s odhodlaním, nemusíme sa báť mienky tých, ktorí prídu po nás, a ktorí budú v roku 2058 hodnotiť našu dnešnú prácu pri oslavách stého výročia Európskeho parlamentu.

Vážení kolegovia, dámy a páni, radujme sa spoločne zo slobody, mieru a jednoty na našom európskom svetadiele, ktorému máme tú česť slúžiť.

(hlasný a vytrvalý potlesk)

  Janez Janša, úradujúci predseda. − (SL) „Svoj príhovor nemôžem predniesť bez emócií.“ Touto vetou oslovil prvý predseda Európskeho parlamentného zhromaždenia, Robert Schuman, tento ctený Parlament vo svojom prvom príhovore 19. marca 1958. O päťdesiat rokov neskôr máme pri vašom slávnostnom výročí presne rovnaký pocit.

V tejto chvíli sa prihováram nielen 142 vnútroštátnym poslancom, ale aj 785 priamo zvoleným poslancom Európskeho parlamentu. Keď sa obzrieme na cestu, ktorú sme za sebou nechali, a na prekvitajúcu európsku demokraciu počas posledných päťdesiatich rokov, mali by sme sa cítiť hrdí a veľmi vďační otcom myšlienky Európy. Na druhej strane máme povinnosť pokračovať, v súlade s našimi najlepšími schopnosťami, v európskom príbehu mieru, spolupráce a prosperity.

Pripomeňme si rok 1958: spoločnosť musela čeliť následkom dvoch ničivých vojen, svetu dvojpolárneho rozdelenia medzi západnými a východnými mocnosťami, studenej vojne, kubánskej revolúcii, prvému čipu, jadrovým pokusom a vypusteniu prvého vesmírneho satelitu. Šesť členov Európskej únie, v ktorých vtedy žilo stošesťdesiatosem miliónov Európanov, zacelilo svoje povojnové rany, hospodárstvo napredovalo a spolu s Euroatlantickou alianciou zabezpečovali mier a demokraciu v tejto oblasti. Žiaľ, väčšina zvyšnej časti Európy žila v totalitárnom prostredí v občianskej a hospodárskej stagnácii, či dokonca v úpadku.

V roku 2008 máme možnosť vidieť, že situácia sa úplne zmenila: mnohopolárny svet sa zaujíma nielen o hospodársku a politickú konkurenciu, ale čoraz viac aj o konkurenciu z hľadiska hľadania riešení na súčasné výzvy. Odstraňovanie hraníc, ktoré rozdeľovali Európu, od Berlínskeho múra, cez železnú oponu a monitorovanie vnútorných hraníc, bude na konci tohto mesiaca pokračovať odstránením vzdušných hraníc v rámci rozšíreného schengenského priestoru.

Územie Európskej únie je viac ako trikrát väčšie ako pred päťdesiatimi rokmi, EÚ má trikrát toľko obyvateľov, 23 oficiálnych jazykov, silnejší vnútorný trh a jednotnú menu. Priemerná dĺžka života sa predĺžila v priemere o osem rokov. Dvadsaťsedem predsedov vlád a hláv štátov, z ktorých v jednej tretine vládli ešte pred dvadsiatimi rokmi totalitné režimy, bude zajtra prijímať rozhodnutia pri jednom okrúhlom stole. Dnes vládne v takmer celej Európe sloboda a demokracia. Je potrebné, aby sme si boli vedomí tohto úspechu, mali by sme ho osláviť.

Život a práca Európskeho parlamentu od roku 1958 jasne odráža pokrok dosiahnutý vďaka integrácii za posledných päťdesiat rokov. Po počiatočnej fáze, v ktorej mal Európsky parlament len poradnú funkciu, ste na začiatku sedemdesiatych rokov získali prvé skutočné právomoci týkajúce sa európskeho rozpočtu. Na konci sedemdesiatych rokov sa konali prvé priame voľby do Európskeho parlamentu. Prostredníctvom nových dohôd došlo k posilneniu vašich právomocí v oblasti prijímania právnych predpisov a pri menovaní najvyšších európskych politických predstaviteľov. Bez získania vašej dôvery nemôže fungovať ani nová Európska komisia.

Rovnako ako v roku 1958 znamenala Rímska zmluva pre Parlament pridelenie nových právomocí, o päťdesiat rokov neskôr predstavuje Lisabonská zmluva pre Európsky parlament veľký krok vpred. Postup spolurozhodovania sa rozšíri na takmer všetky európske politiky, posilní sa úloha Parlamentu pokiaľ ide o demokratický dohľad, vytváranie medzinárodných dohôd a menovanie najvyšších európskych predstaviteľov.

Veľmi ma potešilo, že ste na minulom plenárnom zasadnutí prijali správu o Lisabonskej reformnej zmluve s veľkou väčšinou hlasov. Chcel by som tiež poblahoželať všetkým členským štátom, ktoré už úspešne zavŕšili ratifikačné postupy a dúfam, že ich čoskoro budú nasledovať všetky zostávajúce členské štáty.

Zatiaľ čo prvých päťdesiat rokov Európskej únie bolo zameraných na európsky program, na náš politický a hospodársky rozvoj a reformy, nasledujúcich päťdesiat rokov bude určite zameraných aj na globálny program. Jasne to vyplýva aj zo zoznamu tém, ktoré sa budú prerokúvať na zajtrajšom zasadnutí Európskej rady.

Je úplne zrejmé, že primerané riešenia na výzvy súvisiace s lisabonským procesom, ekologickými a energetickými otázkami a výkyvmi na finančných trhoch môžeme nájsť, len ak zohľadníme globálne trendy a globálnych aktérov, a ak ich začleníme do našej činnosti.

Týka sa to aj oblasti ľudských práv a medzikultúrneho dialógu, kde vy, Európsky parlament, rozhodne zohrávate vedúcu úlohu. Dovoľte mi využiť túto príležitosť, aby som v mene Európskej rady vyjadril uznanie vašej úlohe pri poukazovaní na porušovanie ľudských práv a pri pozorovaní volieb a tiež práci vašich delegácií v medzinárodných inštitúciách, napríklad v Rade pre ľudské práva pri Organizácii Spojených národov. Vaša úloha v rámci spoločných parlamentných zhromaždení je tiež dôležitá, vďaka nej sa zvyšuje pridaná hodnota politík Európskej únie týkajúcich sa tretích krajín a regiónov.

Vašimi činnosťami a stretnutiami s vysokopostavenými hosťami počas roka medzikultúrneho dialógu posilňujete jednu zo základných európskych tradícií, konkrétne skutočnosť, že vzájomná úcta a porozumenie tvoria základ spolunažívania v Európe a tiež vo svete ako celku.

Rozsah činností Európskej únie sa neustále rozširuje, no všetky sa riadia spoločným pravidlom: úspech je priamo úmerný miere jednoty medzi členskými štátmi, sektormi, skupinami so spoločnými záujmami, generáciami a v rámci regionálnych, vnútroštátnych, európskych a globálnych faktorov. V tomto smere musia ísť inštitúcie Európskej únie príkladom.

„Každý človek predstavuje nový svet. Len inštitúcie, ktoré ochraňujú spoločné skúsenosti, môžu dozrieť.“ Touto myšlienkou nás Jean Monnet približuje k vysvetleniu, prečo sa vízia Európskej únie často odlišuje od skutočnosti, a prečo mnoho Európanov ešte stále pochybuje o prínosoch integrácie Európy, napriek očividným úspechom, ktoré boli dosiahnuté počas posledných päťdesiatich rokov. Aby sme mohli v plnej miere pochopiť a vážiť si slobodu, mier a rozmanitosť, neexistenciu hraníc a prínosy a vyhliadky zjednotenej Európy, musíme si byť neustále vedomí toho, že existujú aj iné, oveľa horšie alternatívy.

Preto je našou spoločnou úlohou zachovávať európske spoločné skúsenosti pri živote. Z nich môžeme čerpať silu, aby sme sa mohli vysporiadať s aktuálnymi výzvami. Myšlienky na minulosť musia byť jednotné s myšlienkami na budúcnosť. Ak by sme pred päťdesiatimi rokmi nespojili naše sily, pravdepodobne by sme dnes nežili v mieri a prosperite. To isté možno povedať o nasledujúcich päťdesiatich rokoch. Ak sa nebudeme usilovať spoločne nájsť nízkouhlíkové riešenia a riešenia, ktoré budú znamenať úsporu energie, nepodarí sa nám spomaliť priebeh klimatických zmien. Budeme musieť čeliť čoraz väčšiemu počtu záplav, hurikánov, súch, a tiež novým chorobám, ohrozenému ekosystému a klimatickým utečencom. Je nevyhnutné, aby boli výsledky európskych rozhodnutí a opatrení pre občanov dostatočne konkrétne a hmatateľné, aby mohli pochopiť kľúčovú úlohu, ktorú Európska únia zohráva pri ochrane a zlepšovaní kvality ich života.

Vážený pán predseda, dámy a páni, dovoľte mi poďakovať sa vám za váš príspevok k rozvoju Európskej únie za posledných päťdesiat rokov. Viem, čo všetko to znamenalo pre naše generácie. Vlastne som sa narodil v rovnakom roku, v ktorom sa zrodil aj Európsky parlament.

Až do konca tohto funkčného obdobia a aj do ďalších rokov by som vám chcel zaželať veľa úspechov vo vašej práci, mnoho nových nápadov a neustálu vytrvalosť pri rozvoji európskych hodnôt, demokracie a spôsobu života.

Som presvedčený, že aj pri ďalších oslavách okrúhleho výročia tohto európskeho domova demokracie budeme môcť znova osláviť viditeľný pokrok v Európe.

(potlesk)

  Predseda. − Veľmi pekne ďakujem pánovi predsedovi Európskej rady. Teraz mi dovoľte požiadať predsedu Európskej komisie, pána Josého Manuela Durăoa Barrosa, aby sa ujal slova.

  José Manuel Barroso, predseda Komisie. – (FR) Vážený pán predseda Európskeho parlamentu, vážený pán úradujúci predseda, vážení predsedovia rôznych európskych inštitúcií, vážení bývalí predsedovia Parlamentu, dámy a páni, vážení zástupcovia národných parlamentov, vážení hostia, veľmi ma teší, že dnes spoločne môžeme osláviť prvé polstoročie Európskeho parlamentu. Toto výročie má pre Európu veľký symbolický a politický význam. Pred päťdesiatimi rokmi Robert Schuman predsedal novému jednotnému zhromaždeniu. Tri európske spoločenstvá práve vytvorili prvú verziu európskej demokracie. Odvtedy dochádza v každej fáze európskej integrácie k rozhodnému potvrdeniu tohto základného politického rozhodnutia.

Zakladatelia Európy ako prví predvídali, že rozvíjajúca sa Európa potrebuje pevné demokratické európske inštitúcie, ktoré budú stelesňovať čoraz silnejšie väzby medzi prvými šiestimi členskými štátmi. Podľa inšpirujúcej vízie Jeana Monneta bolo potrebné, aby sa tieto inštitúcie mohli vyvíjať a sprevádzať budúce udalosti, o ktorých predpokladali, že sa budú vyvíjať dvomi smermi: jedným je dôkladnejšia integrácia a druhým geografické rozšírenie. Musím vám povedať, že je ešte stále veľmi dojímavé vidieť vás všetkých v tomto dome európskej demokracie, zástupcov priamo zvolených národmi, ktoré len nedávno boli rozdelené diktátorskými zriadeniami, ktoré bránili Európe nadýchnuť sa slobody.

(potlesk)

Inštitucionálny trojuholník, ktorý nám zanechali zakladatelia Európy, je vo svete ojedinelý model, ktorý po päťdesiatich rokoch rozhodne potvrdil svoju životaschopnosť a odolnosť. Prispôsobil sa podstatnému rozšíreniu rozsahu úloh, ktoré boli zverené Spoločenstvu a teraz Európskej únii. Vysporiadal sa tiež s podstatným a dynamickým rozšírením našej Únie.

Za tento úspech vďačíme dômyselnosti a rovnováhe inštitucionálneho modelu, ktorý sa neriadi klasickým rozdelením moci. Za tento úspech tiež vďačíme spôsobu fungovania, ktorý sa riadi metódou Spoločenstva i zásadou subsidiarity.

Samotné inštitúcie však nie sú cieľom, sú aj naďalej prostriedkom, ktorý slúži ideálom a cieľom. Slúžia našim občanom. Čím silnejšie inštitúcie sú, tým lepšie môžu slúžiť tomuto ideálu a našim občanom.

Zakladatelia Európy chceli vybudovať Európu predovšetkým preto, aby vybudovali mier. Chceli vybudovať túto novú Európu na zásade solidarity. Za silu, ktorá bude poháňať napĺňanie ich politickej vízie a cieľov, si zvolili hospodárstvo.

O päťdesiat rokov neskôr potrebuje Európa, žijúca v mieri a rozšírená na veľkosť svetadiela, silné inštitúcie, aby sa mohla vysporiadať s výzvou tejto doby, globalizáciou. Žiadny členský štát sa nemôže vyrovnať s touto výzvou sám. Len Európa, vďaka svojím skúsenostiam s otváraním trhov podľa pravidiel, ktoré stelesňujú jej hodnoty slobody, solidarity a trvalo udržateľného rozvoja, má proporcie, inštitúcie a nástroje potrebné na zvládnutie a usmerňovanie globalizácie.

Aby bolo možné vyrovnať sa s touto výzvou, je potrebné, aby sa Európa 21. storočia zjednotila s cieľom dosiahnuť úspech v hospodárstve založenom na vedomostiach, poskytnúť zamestnanie európskym ženám a mužom a docieliť väčšiu dynamiku jej hospodárstva. Európa musí na svetovej scéne zaujať miesto, ktoré jej právom patrí, t. j. európska veľmoc bez arogancie, Európa, ktorá je schopná svetu ponúknuť, nie nanútiť, ale ponúknuť, hodnoty slobody a solidarity.

Uspejeme, ak sa nám podarí udržať konštruktívne partnerstvo medzi inštitúciami.

V rámci tohto partnerstva by som chcel Parlamentu poblahoželať k jeho prispeniu k projektu Európy vo všetkých aspektoch každodenného života našich občanov. Počas päťdesiatich rokov svojej existencie získal tento Parlament mnoho právomocí a pomerne veľkú moc. Mám na mysli moc vo význame legitímnosť vyplývajúca priamo z hlasov Európaniek a Európanov vo voľbách. Mám na mysli moc aj vo formálnom význame tohto slova: spolurozhodovanie, rozpočtová právomoc a demokratický dohľad nad európskymi inštitúciami. Teda v skutočnosti mám na mysli politický vplyv. Európsky parlament zaujal úlohu spolutvorcu právnych noriem, pričom sa delí o zodpovednosť v rámci inštitucionálneho trojuholníka, a zároveň zaujal Európsky parlament svoje miesto aj v európskom verejnom živote, k čomu však tiež dospel budovaním čoraz užších vzťahov s národnými parlamentmi, z ktorých väčšina je tu dnes zastúpená.

Moc, ktorú v priebehu rokov získal Európsky parlament, slúži len na posilnenie Európy ako celku. Silný Európsky parlament je kľúčovým partnerom ostatných inštitúcií, a tiež (a to musím zdôrazniť) Európskej komisie. Myslím si, že môžem povedať, že vzťah medzi našimi dvoma inštitúciami je čoraz bližší, pevnejší a vyzretejší, z čoho mám, samozrejme, obrovskú radosť.

Po ratifikácii Lisabonskej zmluvy dôjde k ďalšiemu posilneniu inštitúcií Spoločenstva. Lisabonská zmluva rozšíri právomoci Európskeho parlamentu. Posilní dvojitú demokratickú legitímnosť Komisie prostredníctvom väzieb s Európskym parlamentom a Európskou radou. Zabezpečí stále predsedníctvo pre Európsku radu, vďaka čomu budú príprava a monitorovanie zasadnutí Európskej rady ucelenejšie. Vytvorí funkciu vysokého predstaviteľa Európskej únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, ktorý bude zároveň podpredsedom Európskej komisie.

Keďže Lisabonská zmluva posilní legitímnosť a účinnosť našich inštitúcií, predstavuje pre Európsku úniu veľký krok vpred.

Dnes i v budúcnosti musíme chápať, že inštitúcie si nesmú navzájom konkurovať. Nesmie dochádzať k posilneniu jednej z našich inštitúcií na úkor iných. Naopak, ak má byť Európa účinnejšia a demokratickejšia, všetci musíme chcieť, aby boli európske inštitúcie silnejšie. Konsolidácia európskej inštitucionálnej štruktúry bude na prospech všetkých našich inštitúcií.

Vážené dámy, vážení páni, v súvislosti s výročím, ktoré si dnes pripomíname, mi napadol výrok významnej portugalskej spisovateľky, Agustiny Bessaovej Luisovej. Povedala: „Vo veku 15 rokov máme pred sebou budúcnosť, vo veku 25 rokov máme problém, vo veku 40 rokov máme skúsenosti, no kým nežijeme polstoročie, nemáme za sebou žiadnu históriu“.

Dnes môže Európsky parlament, tento významný dom európskej demokracie, hrdo vyhlásiť, že má za sebou výbornú históriu a som presvedčený o tom, že pred sebou má tiež výbornú budúcnosť. Preto mi dovoľte, aby som vám v mene Európskej komisie i v mene svojom čo najsrdečnejšie zablahoželal a zaprial všetko najlepšie a veľa úspechov pri vašej práci na vytváraní zjednotenej Európy.

(potlesk)

  Predseda. − Veľmi pekne ďakujem pánovi predsedovi Európskej komisie. V tejto chvíli mi dovoľte privítať pána Hansa Joachima Opitza, ktorý je dnes tiež naším hosťom a zastupuje všetkých bývalých generálnych tajomníkov.

Teraz budeme mať znovu to potešenie vypočuť si Mládežnícky orchester Európskej únie.

(krátke vystúpenie Mládežníckeho orchestra Európskej únie)

(hlasný potlesk)

(Prítomní v rokovacej sále sa postavili a vypočuli si európsku hymnu)

(Rokovanie bolo prerušené o 16.15 h a pokračovalo sa v ňom o 16.20 h)

PREDSEDÁ: PANI KRATSA-TSAGAROPOULOU
podpredsedníčka