Predsedajúci . − Chcel by som Vám dnes oznámiť, ako som ďalej postupoval vo veci závažných narušení poriadku v priebehu slávnostnej schôdze pri príležitosti podpisu Charty základných práv v stredu 12. decembra tu v Štrasburgu, na ktoré si všetci určite spomínate.
Potom, ako sa týmto prípadom zaoberala Konferencia predsedov, pozval som na základe článku 147 rokovacieho poriadku niekoľko kolegýň a kolegov na rozhovor s cieľom vypočuť si ich názory pred prijatím rozhodnutia o možných sankciách. Každému z pozvaných som vysvetlil dôvod jeho pozvania.
Základom parlamentarizmu je sloboda prejavu. V demokratickom parlamente nesmie byť žiadnemu z rečníkov bránené v jeho prejave systematickými výkrikmi kolegov, ktorí majú iný názor. Platí o to viac na rečníkov, ktorí sa prihovárajú plénu ako hostia a zástupcovia iných inštitúcií. Kolegom som objasnil, že som ich pozval z dôvodu toho, že sa aj po mojej výzve k pokoju aj naďalej pokúšali zabrániť rečníkom, aby pokračovali v prejave. Sankcia by sa uložiť nemala, pretože držali v rukách plagáty a transparenty. Ide teda o obmedzovanie slobody slova.
V nadväznosti na tieto rozhovory som sa rozhodol prijať v súlade s článkom 147 ods. 3 rokovacieho poriadku tieto opatrenia:
v deviatich prípadoch ide o stratu nároku na denný príspevok na obdobie od dvoch do piatich dní, v jednom prípade na obdobie piatich dní, v dvoch prípadoch na obdobie dvoch dní, a v jednom prípade som udelil pokarhanie.
Na zdôvodnenie by som vám chcel prečítať, čo som oznámil svojim kolegom v liste, ktorým som ich informoval o príslušných opatreniach. Citujem: „Plne chápem vaše právo a právo každého poslanca byť proti prijatiu charty základných práv alebo Lisabonskej zmluvy a tento svoj postoj vyjadrovať v súlade s pravidlami stanovenými v rokovacom poriadku. . Mám aj určité pochopenie pre veľké emócie, ktoré takéto témy niekedy vyvolajú.
Zastávam však názor, že treba jasne rozlišovať medzi legitímnym správaním v rámci rokovacieho poriadku a narúšaním schôdze spôsobom ako 12. decembra. Nemôžeme dopustiť akcie, ktoré vedú k tomu, že iným poslancom alebo oficiálnym hosťom – v tomto prípade predsedom iných inštitúcií Európskej únie – sa bude brániť vtom, aby mohli hovoriť dôstojne a bez úmyselného prerušovania potom, keď im bolo udelené slovo na základe článku 9 ods. 2 rokovacieho poriadku, a to v rámci programu rokovania, ktorý odsúhlasil samotný Parlament. Vlastnou podstatou parlamentarizmu a demokracie je rešpektovanie slobody prejavu a práv iných osôb, v tomto prípade tých, ktorí dostali slovo, aby sa mohli vyjadriť v pléne.“
V súlade s článkom 147 rokovacieho poriadku boli 10 dotknutí poslanci informovaní o príslušnom rozhodnutí. Nárok na denné diéty stratili títo poslanci: Jim Allister na 3 dni, Godfrey Blum na 2 dni, Sylwester Chruszcz na 2 dni, Paul Marie Coűteaux na 5 dní, Maciej Marian Giertych na 3 dni, Roger Helmer na 3 dni, Roger Knapman na 3 dni, Hans-Peter Martin na 3 dni a Philippe de Villiers na 3 dni. Vladimírovi Železnému bolo udelené pokarhanie.
Okrem toho boli informovaní aj predsedovia orgánov, delegácií a výborov, do ktorých títo poslanci patria.
V troch prípadoch som upustil od uplatňovania článku 147, pretože po rozhovore s dotyčnými osobami som dospel k presvedčeniu, že kolegovia sa na akcii nezúčastnili.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, toľko k môjmu rozhodnutiu. Cítil som sa povinný verejne Vám oznámiť tieto skutočnosti aj celkom oficiálnou cestou, aby bol Parlament informovaný o tom, aké kroky som musel vykonať. Dúfam, že udalosti, ku ktorým došlo na pôde Európskeho parlamentu 12. decembra 2007, sa už nezopakujú.