Doslovný zápis z rozpráv

Streda, 12. marca 2008 - Štrasburg

15. Hodina otázok (otázky pre Radu)

  Predsedajúci . − Ďalším bodom programu je hodina otázok pre Radu (B6-0013/2008).

Nasledujúce otázky boli predložené Rade.

Keďže sa nasledujúce otázky týkajú jednej oblasti, položíme ich súčasne:

Otázka č. 1, ktorú predkladá Marian Harkin (H-0077/08)

Predmet: Lisabonská zmluva

Existujú ešte v súčasnom texte Lisabonskej zmluvy nejaké nevyjasnené otázky a boli splnené všetky požiadavky slovinského predsedníctva v súvislosti s podstatou, postupmi a harmonogramom pre vykonávanie Lisabonskej zmluvy? V prípade, že to tak nie je, mohla by Rada priblížiť o aké nedoriešené otázky ide?

Otázka č. 2, ktorú predkladá Gay Mitchell (H-0097/08)

Predmet: Predseda Rady

Uskutočnili sa v Rade nejaké predbežné rozhovory o tom, kto sa stane predsedom Rady, keď sa podarí ratifikovať Lisabonskú zmluvu?

  Gay Mitchell (PPE-DE). – Vážený pán predsedajúci, vznášam procedurálnu námietku. Tieto otázky nie sú v žiadnom prípade rovnaké. Mohli by sme tu, prosím, brať ohľad na práva poslancov tohto Parlamentu? Spájanie otázok týmto spôsobom je hanebné. Každá ďalšia hodina otázok je horšia než tá predošlá! Medzi týmito dvoma otázkami neexistuje žiadna spojitosť. Ostro protestujem proti spôsobu zaobchádzania s poslancami tohto Parlamentu.

  Predsedajúci. − Chápem, pán Mitchell, ale čím viac času strávime diskutovaním o Vašej námietke, tým menej času budeme mať na zodpovedanie ďalších otázok, ktoré rovnako zákonným spôsobom predložili ďalší poslanci a poslankyne. Odpovedať na tieto otázky spoločne bolo rozhodnutím Rady. Pán poslanec tým neutrpí žiadnu ujmu, keďže mu bude, samozrejme, poskytnutá príležitosť vyjadriť sa k svojej konkrétnej otázke. Z toho dôvodu sa domnievam, že skutočne neutrpí žiadnu ujmu.

Budeme teda pokračovať ďalej, pretože v opačnom prípade by sme stratili viac času, než si môžeme dovoliť. Stáva sa čoraz zložitejšie dosiahnuť počas týchto hodín otázok, ktoré sú skutočne dôležité pre našu parlamentnú prácu, aspoň minimálnu úroveň produktivity. Vážený pán predseda Rady, nech sa páči, máte slovo.

  Janez Lenarčič , úradujúci predseda. − (SL) Chcel by som zdôrazniť, že pokiaľ ide o Radu, je úplne jedno, či budeme na tieto otázky odpovedať spoločne alebo oddelene. My o tom nerozhodujeme. V týchto veciach sa prispôsobujeme želaniam tohto Parlamentu.

Najprv odpoviem na otázku pani poslankyne Harkinovej. Dovoľte mi zdôrazniť, že vstup Lisabonskej zmluvy do platnosti závisí od jej ratifikácie všetkými 27 členskými štátmi. Vzhľadom na všetky dôležité pozmeňujúce a doplňujúce návrhy k Lisabonskej zmluve je však zrejmé, že na to, aby mohla táto zmluva vstúpiť do platnosti, bude potrebné vykonať niekoľko prípravných opatrení. Slovinské predsedníctvo začalo vykonávať tieto prípravy v súlade s právomocami, ktoré mu boli zverené na základe rozhodnutia Európskej rady z decembra 2007. Zdôrazňujem, že práce súvisiace s vykonávaním majú len technický a predbežný charakter.

Kým bude prebiehať ratifikačný proces, a pokým tento proces nebude úplne dokončený, budú mať tieto práce len dočasný a predbežný charakter. Diskutovať o rozličných aspektoch vykonávania Lisabonskej zmluvy bude možné až vtedy, keď táto zmluva vstúpi do platnosti. V mnohých prípadoch sa o niektorých aspektoch vykonávania bude dať diskutovať jedine vtedy, ak to navrhne Komisia.

Rada plánuje informovať Parlament o pokroku v tejto veci a bude s ním úzko spolupracovať vo všetkých aspektoch príprav na vykonávanie Lisabonskej zmluvy, ktoré sú v záujme obidvoch inštitúcií.

Teraz odpoviem na otázku pána poslanca Mitchella. Odpoveď je „nie“, Rada ešte nediskutovala o tom, kto by mal byť predsedom Rady Európskej únie, alebo, presnejšie povedané, kto by sa mal stať predsedom Európskej rady. Rada o tejto veci ešte nediskutovala. Pridám aj názor predsedníctva, že sa o tejto záležitosti nediskutovalo preto, že by to za súčasnej situácie bolo ešte predčasné.

  Marian Harkin (ALDE). – Chcela by som sa pánovi úradujúcemu predsedovi poďakovať za jeho odpoveď. Vysvetľujem si Vašu odpoveď na moju otázku tak, že ide o prebiehajúci proces, pričom môžu existovať oblasti, ktoré si budú vyžadovať určité dodatočné objasnenie.

V súvislosti s objasňovaním ma zaujíma váš názor na požiadavku, aby Rada vydala oficiálny konsolidovaný text zmluvy. Napísala som totiž v tejto veci mnohým hlavám štátov, a mnohí mi odpísali späť – španielsky ministerský predseda, nemeckí a bulharskí štátni tajomníci pre európske záležitostí – a vyjadrili sa o potrebe konsolidovaného textu. V skutočnosti hlasoval za tento konsolidovaný text len pred troma týždňami aj Európsky parlament, pričom pani komisárka Margot Wallströmová priamo pred týmto Parlamentom povedala, že konsolidovaný text potrebujeme mať čo najskôr. Chcela by som poznať váš názor na túto záležitosť.

  Gay Mitchell (PPE-DE). – Najprv by som chcel povedať, že ak má Rada problém zadovážiť si konsolidovaný text zmluvy, Inštitút pre európske záležitosti v Dubline jej veľmi rád poskytne kópiu v anglickom jazyku.

Po druhé, na základe odpovede pána úradujúceho predsedu na moju otázku, by som sa ho chcel opýtať, či je teda jasné, že zatiaľ neexistujú žiadni predbežní kandidáti a žiaden širší a užší zoznam kandidátov na post predsedu Európskej rady, a že sa o tejto veci bude rozhodovať až potom, čo bude Lisabonská zmluva schválená – teda ak bude schválená – inými slovami, že ide o záležitosť, o ktorej sa bude rozhodovať až vo vzdialenej budúcnosti. Je to správny pohľad na danú situáciu?

  Janez Lenarčič , úradujúci predseda. − (SL) Najprv odpoviem na doplňujúcu otázku pani Harkinovej.

Názor Rady, t. j. predsedníctva, je, že konsolidovaný text Lisabonskej zmluvy je jednoznačne potrebný. Počas dnešnej diskusie som sa už pri inej príležitosti vyjadril, že tento text by mal byť hotový v polovici apríla a mal by byť publikovaný v Úradnom vestníku Európskej únie v priebehu prvej polovice mája. Niekomu sa to môže zdať neskoro. Musíme si však uvedomiť, že ide o veľmi náročnú prácu a právnu úpravu. Ide o veľmi komplexný text a okrem toho musí byť oficiálny konsolidovaný text pripravený vo všetkých 23 oficiálnych jazykoch Európskej únie. Po zohľadnení všetkých týchto argumentov to skutočne nepotrvá až tak dlho, kým budeme mať oficiálnu a konsolidovanú verziu textu.

Existujú aj neoficiálne verzie, a chcel by som sa poďakovať pánovi Mitchellovi, že na to upozornil. Neoficiálne verzie budú aj naďalej iba neoficiálne, a nemožno ich pokladať za oficiálny text. Týchto neoficiálnych verzií existuje niekoľko, vrátane verzie dublinského inštitútu. Je to užitočné čítanie, ktoré však nemôže nahradiť oficiálnu verziu, ktorej príprava zaberie určitý čas.

Vo svojej odpovedi na druhú časť doplňujúcej otázky pána Mitchella vás môžem v mene predsedníctva a Rady uistiť, že v súčasnosti neexistuje žiadny širší ani užší zoznam možných alebo reálnych kandidátov. Žiadny podobný zoznam neexistuje. Rada túto vec ešte nepreberala. Pravdepodobne sa ňou budeme musieť začať zaoberať až krátko pred vstupom Lisabonskej zmluvy do platnosti. Prvý možný dátum je 1. január 2009. Očakávam teda, že diskusia o tejto otázke sa začne koncom roka 2008. V určitý čas sa však bude musieť začať, pretože sa predpokladá, že v rámci vykonávania Lisabonskej zmluvy získa Európska únia aj predsedu Európskej rady.

Znovu opakujem, že podľa názoru predsedníctva v súčasnosti ešte nenastal čas na diskusie o tejto otázke, pretože musíme zohľadniť fakt, že z 27 potrebných ratifikácií bolo doteraz len päť ukončených.

  Richard Corbett (PSE). – Moja otázka sa týka budúceho predsedu Európskej rady. Súhlasí predsedníctvo s názorom, táto funkcia neznamená post predsedu Európskej únie, ale len post predsedu jednej z jej inštitúcií, pričom každá z týchto inštitúcií má svojho vlastného predsedu?

Prebehla v predsedníctve akákoľvek diskusia o detailnej pracovnej náplni na tomto poste s cieľom predísť situácii, v ktorej tento post síce bude označovaný titulom „predsedu Európskej únie“, ale v praxi budú jeho právomoci obmedzené len na predsedanie a riadenie zasadnutí Európskej rady?

  Reinhard Rack (PPE-DE). – (DE) Vážený pán predsedajúci, moja otázka sa týka kompilovaného textu, t. j. konsolidovanej verzie. Som veľmi rád, že pán úradujúci predseda Rady vysvetlil dôležitý rozdiel medzi súkromným a oficiálnym textom. Privítal by som, keby sa zároveň s uverejnením v Úradnom vestníku iniciovala prostredníctvom členských štátov spoločná kampaň s cieľom poskytnúť občanom prístup k úplnému textu. Nemusíme vyrábať obrovské množstvo týchto kópií, ale v prípade záujmu by občania mali mať možnosť požiadať o tento text svoje národné vlády.

  Esko Seppänen (GUE/NGL). – (FI) Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, minulý týždeň som si všimol, že slovinský parlament v Ľubľane ratifikoval Lisabonskú zmluvu bez konsolidovanej verzie, čo ma skutočne prekvapilo. Poslanci parlamentu nemali prístup k verzii textu, ktorá je im v súčasnosti doručovaná.

Chcel by som sa opýtať, či máte nejaké informácie o tom, že sa na Rade ministrov, prípadne na samite, dohodlo na oddialení vydania konsolidovaného textu na čo najneskorší termín? Nedohodlo sa náhodou aj to, že sa o tejto ústave, t. j. Lisabonskej dohode, nebudú konať žiadne referendá?

  Mairead McGuinness (PPE-DE). – Vážený pán úradujúci predseda, chcela by som upozorniť, že skutočne môže existovať neoficiálny zoznam potenciálnych kandidátov, ktorý sme ešte nevideli.

Vráťme sa však k podstate otázky. Som veľmi rada, že uskutočňujete prípravné opatrenia. Nesnažíte sa predpovedať výsledok, iba, podobne ako ja, dúfate, že bude pozitívny a že Lisabonská zmluva bude ratifikovaná.

V rámci írskej kampane zameranej proti Lisabonskej zmluve zaznieva aj myšlienka, že táto zmluva je „samopozmeňujúca a samodoplňujúca“, čo nie je pravda. Bola by som rada, keby ste nám, ktorí sa v Írsku zúčastňujeme na kampani, veľmi jasne potvrdili, že táto zmluva, ako aj jej buduje zmeny, bude rešpektovať ratifikačný proces všetkých členských štátov.

  Janez Lenarčič , úradujúci predseda. − (SL) Porozumel som prvým trom otázkam, preklad štvrtej otázky sa však ku mne nedostal. Chcel by som poprosiť pani poslankyňu McGuinnessovú, aby svoju otázku zopakovala a ja si ju vypočujem v jej jazyku.

  Mairead McGuinness (PPE-DE). – Možno som hovorila príliš rýchlo. V Írsku šíri kampaň zameraná proti Lisabonskej zmluve nedôveru, že ak túto zmluvu podporíme, v Írsku sa v budúcnosti už nebudú môcť konať žiadne ďalšie referendá o ďalších zmluvách. A ktovie, o čom všetkom budeme chcieť počas najbližších 50 rokov hlasovať?

Ja osobne som presvedčená, podobne ako mnohí ďalší poslanci a poslankyne tohto Parlamentu, že schválenie Lisabonskej zmluvy nič podobné nespôsobí, a že ratifikačné procesy v jednotlivých členských štátoch sa budú vždy rešpektovať. Bola by som rada, keby ste tieto moje slová mohli zo svojej pozície potvrdiť.

  Janez Lenarčič , úradujúci predseda. − (SL) Veľmi pekne vám ďakujem za zopakovanie vašej otázky, pani McGuinnessová. Už jej úplne rozumiem. Chcel by som však najprv odpovedať na otázku pána Corbetta. Keď hovoríme o poste predsedu Európskej rady, nemáme tým na mysli skutočne nič iné, než predsedu Európskej rady. Ako právnik nemôžem súhlasiť s tým, že predseda Európskej rady by mohol byť zároveň aj predsedom niečoho iného.

Z Európskej rady sa stáva inštitúcia. Vďaka vykonávaniu Lisabonskej zmluvy sa z nej po prvý krát stane nová inštitúcia. Bude mať svojho predsedu, ktorý bude predsedať iba tejto a žiadnej inej inštitúcii, ktorá sa spomína v Lisabonskej zmluve.

Súhlasím s názorom pána Racka, že konsolidovaný text je skutočne užitočná pomôcka pre parlamentný rozhodovací proces a informovanie občanov. Ako som však povedal aj predtým, nemení to nič na skutočnosti, že jediný relevantný text je ten, ktorý je vypracovaný kompetentným oddelením generálneho sekretariátu Rady ako oficiálny konsolidovaný text.

To ma privádza k otázke pána Seppänena. Je skutočne pravda, že slovinský parlament ratifikoval Lisabonskú zmluvu bez oficiálneho konsolidovaného text, pretože tento text zatiaľ nie je dostupný. Tí, ktorí mali záujem, mali prístup k neoficiálnemu konsolidovanému textu v niekoľkých jazykoch.

Musím povedať, že slovinská vláda bola veľmi aktívna pri vysvetľovaní inovácií, ktoré Lisabonská zmluva prináša, čo je nakoniec vidieť aj na výsledku hlasovania slovinského parlamentu, ktorý bol veľmi pozitívny. Ide však skôr o náš vnútroštátny problém, ktorý nesúvisí s predsedníctvom. V každom prípade som však cítil potrebu vám ho vysvetliť.

Vráťme sa však späť k referendám. Chcel som sa vás, pán Seppänen, opýtať, či ste sa pýtali, akým spôsobom by mohla Rada, teda my, brániť referendám.

  Esko Seppänen (GUE/NGL). – (FI) Pýtal som sa, či bolo na Rade, prípadne samite, prijaté rozhodnutie, že by sa nemali konať žiadne referendá, t. j. že by sa malo členským štátom odporučiť, aby neorganizovali referendum. To bola moja otázka.

  Janez Lenarčič , úradujúci predseda. − (SL) Ďakujem za vaše doplňujúce vysvetlenie. Žiadne podobné rozhodnutie neexistuje, ani ho nie je možné prijať. Rada rešpektuje právo každého členského štátu prijať nezávislé a zvrchované rozhodnutie o ratifikačnom procese v súlade so svojimi vnútroštátnymi právnymi predpismi, pričom Rada ani predsedníctvo do týchto vecí nijako nezasahuje.

Týmto som v podstate odpovedal aj na otázku položenú pani poslankyňou McGuinnessovou: rozhodnutie o spôsobe ratifikácie novej zmluvy je zvrchovaným právom každého členského štátu, ktorý by sa mal nezávisle rozhodnúť, v súlade so svojimi právnymi predpismi, či usporiada referendum alebo ratifikuje novú zmluvu v parlamente. Tento fakt nová zmluva v žiadnom ohľade neovplyvní.

Vykonávanie Lisabonskej zmluvy ponechá túto otázku vo výlučnej a zvrchovanej právomoci každého členského štátu, vrátane Írska, pričom tá istá zásada sa bude uplatňovať aj pre akékoľvek budúce zmluvy.

  Predsedajúci . −

Otázka č. 3, ktorú predkladá Marie Panayotopoulos-Cassiotou (H-0082/08).

Predmet: Pakt mládeže

Rada prijala v rámci Európskeho paktu mládeže rozhodnutie na podporu zamestnateľnosti mladých Európanov a rozšírenie možností pre zosúladenie pracovného a rodinného života. Plánuje predsedníctvo zhodnotiť doteraz dosiahnuté výsledky a pokračovať v podpore týchto cieľov?

  Janez Lenarčič , úradujúci predseda. − (SL) Chcel by som pani Panayotopoulosovú upozorniť na poslednú iniciatívu zo strany Rady, ktorá súvisí s jej otázkou. Dňa 14. februára tohto roku Rada prijala niekoľko kľúčových správ o ďalšom vykonávaní Európskeho paktu mládeže a postúpila tieto správy na jarné zasadnutie Európskej rady, ktoré sa začne zajtra. Tieto kľúčové správy sú založené na poslednej analýze Komisie o národných reformných programoch a obsahujú hodnotenie pokroku dosiahnutého pri vykonávaní Európskeho paktu mládeže v roku 2007.

Na základe tejto analýzy Rada dospela k záveru, že v niektorých členských štátoch došlo od prijatia Európskeho paktu mládeže v roku 2005 k poklesu nezamestnanosti. Na európskej úrovni je však nezamestnanosť ešte stále vysoko, presahuje 17 %. Preto boli pre ďalšie vykonávanie tohto paktu formulované nasledujúce odporúčania, ktoré Rada obdrží v priebehu tohto týždňa vo forme kľúčových správ.

Zamestnávanie mladých ľudí, spolupráca v oblasti vzdelávania, výchovy a sociálneho začlenenia mladých ľudí by mali aj naďalej tvoriť ústredné ciele hospodárskych a sociálnych stratégií. Osobitná pozornosť by sa mala aj naďalej venovať mladým ľuďom s obmedzeným počtom príležitostí, predovšetkým pomocou rozhodných usmernení, multidisciplinárnej podpory a prijatých opatrení.

V budúcom vykonávaní lisabonskej stratégie by sme sa mali pokúsiť rozvíjať aj jej mládežnícky rozmer. Je založený na medziodvetvovom prístupe a posilnenej úlohe mladých ľudí. Prvé odporúčanie vyzýva členské štáty, aby venovali osobitnú pozornosť oblasti zamestnávania mladých ľudí. V tejto súvislosti Komisia zdôrazňuje otázky, akými sú napríklad prechod od vzdelávacieho systému do zamestnania, neisté pracovné vzťahy, flexiistota a zamestnateľnosť mladých ľudí.

Slovinské predsedníctvo venuje osobitnú pozornosť problémom a výzvam v oblasti zamestnávania mladých ľudí. Chcel by som v tejto súvislosti spomenúť aj medzinárodnú konferenciu s názvom „Pracovné miesta pre mladých ľudí – prosperita pre všetkých“, ktorá sa bude na budúci mesiac konať v Slovinsku počas tohto predsedníctva.

  Marie Panayotopoulos-Cassiotou (PPE-DE). – (EL) Vážený pán úradujúci predseda, text Európskeho paktu mládeže poskytuje aj opatrenia na zosúladenie pracovného a rodinného života. Rada sa rozhodla aj pre založenie Európskej aliancie pre rodiny. Mladí ľudia musia dostať príležitosť na založenie rodiny. Aké opatrenia zamýšľa predsedníctvo podniknúť, aby im túto príležitosť poskytlo?

  Janez Lenarčič , úradujúci predseda. − (SL) Praktická realizácia bude závisieť od každého členského štátu. Očakávame, že Európska rada prijme tento týždeň na politickej úrovni určité rozhodnutia o tejto otázke, vrátane Európskej aliancie pre rodiny. V krátkosti, očakávame ďalšie stimuly pre úsilie v tejto oblasti. To, akým spôsobom budú tieto stimuly uplatňované, je v prvom rade záležitosťou každého jednotlivého členského štátu.

  Predsedajúci . −

Otázka č. 4, ktorú predložil Claude Moraes, a ktorú prevzala Glenis Willmott (H-0084/08).

Predmet: Spolupráca na úrovni EÚ v oblasti bezdomovectva.

Rada je možno oboznámená s písomným vyhlásením 0111/2007 o riešení problému pouličného bezdomovectva, ktoré nedávno vydal Európsky parlament. Jedným z cieľom tohto vyhlásenia je vytvoriť európsky prístup zameraný na vyriešenie problému pouličného bezdomovectva a pre tento účel zhromažďovať a zdieľať spoľahlivé štatistické údaje, ktoré budú potrebné na podniknutie konkrétnych opatrení.

Aké je stanovisko Rady v súvislosti s celoeurópskou spoluprácou v oblasti bezdomovectva? Konkrétne by ma zaujímalo, či považuje zdieľanie štatistických údajov na európskej úrovni na pozitívny krok.

  Janez Lenarčič , úradujúci predseda. − (SL) Rada je oboznámená s iniciatívou Európskeho parlamentu, v ktorej vyzýva na celoeurópsku alianciu s cieľom vyriešiť problém bezdomovectva do roku 2015. Rada víta túto iniciatívu a netrpezlivo očakáva jej výsledky.

Chcel by som vám pripomenúť, že otázky bezdomovectva, ako súčasti politiky sociálneho zabezpečenia a sociálneho začlenenia, sa riešia v rámci otvorenej metódy koordinácie. Za túto oblasť je zodpovedný Výbor pre sociálnu ochranu. Otvorená metóda koordinácie posilnila informovanosť o skutočnosti, že bezdomovectvo predstavuje problém v celej Európskej únii. Členské štáty počas prípravy akčných plánov na sociálne začlenenie na roky 2006 – 2008 označili oblasť bezdomovectva za jednu z najdôležitejších strategických priorít.

Spoločná správa o sociálnom zabezpečení a sociálnom začlenení pre rok 2007 sa zaoberala problémami, ktoré predstavovalo bezdomovectvo vo vzťahu k opatreniam pre aktívne začlenenie. K týmto opatreniam by sme mali pridať aj niektoré ďalšie služby vrátane bývania, zdravotnej starostlivosti a sociálnych služieb. V správe sa tiež uvádza, že niektoré členské štáty vyvíjajú štruktúrovanejší prístup k vylúčeniu v oblasti bývania a bezdomovectva.

Pokiaľ ide o otázku týkajúcu sa štatistických údajov pre bezdomovectvo v Európe, musím povedať, že napriek všetkému úsiliu zo strany Európskeho observatória bezdomovectva sú údaje v tomto smere ešte stále nedostatočné. Mnoho členských štátov nemá bezdomovectvo vôbec definované. Väčšina členských štátov nemá tiež žiadne spoľahlivé údaje o počte bezdomovcov. Dokonca aj tam, kde sú tieto údaje k dispozícii, je veľmi zložité ich porovnávať, pretože metodika výpočtu a sledovania trendov je v jednotlivých členských štátoch odlišná.

Z dôvodu nedostatku porovnateľných údajov o bezdomovectve zahrnula podskupina pre ukazovatele Výboru pre sociálnu ochranu do svojho pracovného programu na rok 2008, okrem iných plánov, aj analýzu miery hmotnej núdze z pohľadu bývania a analýzu nákladov na bývanie na základe údajov európskej štúdie príjmov a životných podmienok, ako aj ďalšie opatrenia založené na štúdii o rozsahu bezdomovectva v Európskej únii, ktorú vydalo oddelenie Komisie v januári 2007.

Okrem toho Výbor pre sociálnu ochranu dospel k záveru, že bezdomovectvo v roku 2009 bude jedným z možných prioritných cieľov v rámci cieleného úsilia na dosiahnutie sociálneho začlenenia.

  Glenis Willmott (PSE). – Veľmi ma potešili nedávno zverejnené údaje vládou Spojeného kráľovstva, v ktorých sa uvádza, že v mojom volebnom obvode, v East Midlands, došlo v priebehu posledného roka k 25 % poklesu prípadov bezdomovectva zaznamenaných miestnymi úradmi. Je to dôsledok politiky labouristickej vlády, ktorá si za svoju najvyššiu prioritu vytýčila vyriešenie problému bezdomovectva a venovanie osobitnej pozornosti poskytovaniu zručností a vzdelania, ktoré sú potrebné na to, aby ľuďom umožnili trvalo opustiť ulice. Tieto údaje sú v ostrom kontraste s výsledkami dosiahnutými predchádzajúcou vládou konzervatívcov, počas ktorej sa počet ľudí bez domova a ľudí prespávajúcich v ťažkých podmienkach dokonca ešte zvýšil.

Súhlasí preto Rada s tým, že ide o príklad najlepšieho postupu, ktorý by mal byť zdieľaný, a že je v konečnom dôsledku potrebné zaviesť vhodnú platformu na úrovni EÚ, ktorá by riešila túto oblasť problémov?

  Janez Lenarčič , úradujúci predseda. − (SL) Ďakujem vám za túto informáciu, pochopte však, prosím, že ako predstaviteľ Rady nie som oprávnený komentovať údaje alebo situáciu v jednotlivých členských štátoch. To, čo ste spomenuli, by mohlo byť príkladom osvedčeného postupu, nemôžem to však vo svojej pozícii predstaviteľa Rady potvrdiť.

  Predsedajúci . −

Otázka č. 5, ktorú predkladá Manuel Medina Ortega (H-0087/08)

Predmet: Boj proti medzinárodnému zločinu a Súdny dvor Európskych spoločenstiev.

Bude nás Rada informovať o pokroku dosiahnutom v súvislosti s vytvorením spoločnej azylovej politiky EÚ a oznámi nám svoje okamžité návrhy?

  Janez Lenarčič , úradujúci predseda. − (SL) V júni 2007 vydala Komisia zelenú knihu o budúcom spoločnom európskom azylovom systéme. Rada v súčasnosti očakáva návrhy zo strany Komisie pre druhú etapu nástrojov, zákonov a opatrení zameraných na vytvorenie spoločného európskeho azylového systému. Tieto nástroje a zákony budú prijaté Parlamentom a Radou v rámci spolurozhodovacieho postupu.

Pre načasovanie týchto návrhov by sme sa mali poradiť s Komisiou, ktorá má v tejto oblasti výhradnú legislatívnu iniciatívu.

  Manuel Medina Ortega (PSE). – (ES) Vážený pán úradujúci predseda, pán Mehdi Kazemi, ktorý má 19 rokov, práve prišiel o možnosť získať azyl v Holandsku, po tom, čo bola jeho žiadosť zamietnutá Spojeným kráľovstvom. Pánovi Kazemimu hrozí, že bude vydaný do Iránu, kde by bol popravený za zločin homosexuality.

V súčasnosti neexistujú v Európskej únii pre túto oblasť žiadne pravidlá. Chcel by som sa Rady opýtať, či si myslí, že sa jej podarí urýchliť tieto procesy, alebo budeme musieť čakať kým, napríklad, Európsky súdny dvor prinúti členské štáty uznať azyl ako základné ľudské právo v súlade s existujúcimi právnymi predpismi pre oblasť ľudských práv.

  Hubert Pirker (PPE-DE). – (DE) Vážený pán úradujúci predseda Rady, v súvislosti s vytváraním spoločných azylových postupov je jedným z našich cieľov urýchliť rozhodovací proces, ktorý stanoví, či bude alebo nebude konkrétnej osobe udelený status utečenca. Jedna z vecí, na ktorú som opakovane vyzýval, je zostavenie zoznamu bezpečných tretích krajín, ktorý by pomohol urýchliť rozhodovací proces. Mohli by ste nám oznámiť, aký pokrok ste dosiahli v diskusiách o zostavení tohto zoznamu?

Mojim druhým bodom je toto: opakovane sme žiadali o zorganizovanie informačnej kampane s cieľom poskytnúť ľuďom informácie o tom ako fungujú azylové postupy, čo znamená zákonné prisťahovalectvo a aké sú dôsledky zamietnutia žiadosti o azyl alebo nezákonného prisťahovalectva.

  Janez Lenarčič , úradujúci predseda. − (SL) Odpoveď na doplňujúcu otázku pána Medina Ortegu je veľmi jasná. Rada nemôže donútiť členský štát, aby sa pri rozhodovaní o udelení azylu správal podľa určitého vzoru.

Povinnosti členských štátov v tejto oblasti upravuje medzinárodné právo. Pre členské štáty však vzniknú aj dodatočné povinnosti, keď podnikneme ďalšie kroky smerom k spoločnej azylovej politike Európskej únie, ktorú som už opísal, t. j. smerom k vytvoreniu spoločného azylového systému.

Pán Pirker, už nemám čo dodať k tomu, čo som povedal vo svojej úvodnej odpovedi. Tento plánovaný rozvrh bude musieť predstaviť Európska komisia. Navrhujem položiť túto otázku aj Komisii.

  Predsedajúci . − Dámy a páni, pokračujeme ďalej. Nasledujúce otázky nebudú zodpovedané, pretože sa nepovažujú za prípustné:

- prvá otázka preto, že je podobná otázke položenej vo februári;

- otázky č. 7 a 8 preto, že sa týkajú politickej situácie v Čade, o ktorej sme práve pred touto hodinou otázok viedli diskusiu.

Otázka č. 9, ktorú predkladá Jim Higgins (H-0093/08)

Predmet: Preprava kvapalín

Mohla by sa Rada vyjadriť k prebiehajúcim rokovaniam s Kanadou a Spojenými štátmi o preprave kvapalín cez letiská? Je Rada presvedčená, že všetky nevyriešené problémy sa podarí vyriešiť v krátkom čase?

  Janez Lenarčič , úradujúci predseda. − (SL) Jediná odpoveď, ktorú môžem pánovi Higginsovi ponúknuť, je, že nemôžem na jeho otázku reagovať, pretože právomoc na jej zodpovedanie má Európska komisia. Táto oblasť patrí do jej právomocí a ja vám, bohužiaľ, nedokážem poskytnúť zmysluplnú odpoveď.

  Jim Higgins (PPE-DE). – (GA) Vážený pán predsedajúci, chápem, že mi pán úradujúci predseda Rady nemôže dať odpoveď. Táto záležitosť sa už príliš dlho preťahuje. To skutočne nedokážu orgány a vlády Kanady a Spojených štátov pochopiť, že Európska únia pozná riešenie tohto problému? Riešenie, ktoré je praktické, jednoduché a účinné.

Chcel by som sa opýtať Komisie, prípadne pána úradujúceho predsedu Rady, prečo Kanada a Spojené štáty nechcú toto riešenie prijať. Toto opatrenie bolo navrhnuté z dôvodu útokov na Spojené štáty z 11. septembra. Ide o bezpečnostné opatrenie. Je preto veľmi ťažké pochopiť, prečo toto riešenie nie je prijateľné všade vo svete.

  Hubert Pirker (PPE-DE). – (DE) Vážený pán predsedajúci, neustále vyzývame na prijatie vhodných opatrení, ktoré by boli našou reakciou a, predovšetkým, preventívnym opatrením proti terorizmu. Práve preto bolo iniciované aj toto konkrétne opatrenie.

Je však tento nástroj ešte stále účinný, alebo už teroristi našli spôsoby ako sa vyhnúť týmto kontrolám?

Čo by sme mohli urobiť pre harmonizáciu týchto kontrol? Aj keď máme jednotný súbor predpisov, ich praktické vykonávanie je v každom letisku odlišné, čo spôsobuje problémy a nepríjemnosti.

  Janez Lenarčič , úradujúci predseda. − (SL) Pokúsim sa odpovedať na niektoré časti doplňujúcich otázok. Obmedzenia pre kvapaliny, spreje a podobné položky pre cestujúcich v leteckej doprave boli zavedené z určitého konkrétneho dôvodu. Boli reakciou na hrozbu, ktorá bola vážne a jasne vyjadrená – hrozbu pre bezpečnosť civilnej leteckej prepravy.

Boli sme informovaní, že odborníci v rôznych oblastiach sa intenzívne pokúšajú nájsť riešenia a technológie, ktoré umožnia jednoduchšie odhaliť skutočné hrozby a tým pádom zjednodušia prepravu kvapalín, sprejov, gélov a podobných položiek v príručnej batožine cestujúcich v leteckej preprave.

Na túto tému sa vedú mnohé diskusie na mnohých miestach, predovšetkým v rámci Medzinárodnej organizácie pre civilné letectvo. Tieto diskusie sledujeme, v súčasnosti však ešte nedospeli k žiadnym záverom. Očakávame, že Komisia začne konať, akonáhle sa v tomto smere dosiahne nejaký pokrok.

  Predsedajúci . − Dámy a páni, už nemáme veľa času, v skutočnosti nám zostáva už len šesť minúť, pretože Rada ma informovala, že bude musieť o 19.30 hod. odísť. Máme však dosť času na zodpovedanie ďalších dvoch otázok.

Predsedajúci. – Keďže sa nasledujúce otázky týkajú jednej oblasti, položíme ich súčasne:

Otázka č. 10, ktorú predkladá Mairead McGuinness (H-0095/08)

Predmet: Perspektíva EÚ pre západný Balkán.

Súčasné predsedníctvo Rady má určite osobitný záujem na osude západného Balkánu. Podnikne predsedníctvo Rady, vzhľadom na nedávny vývoj v súvislosti s otázku štatútu Kosova, nejaké aktívne kroky zamerané na väčšiu integráciu krajín západného Balkánu do štruktúr Európskej únie?

Otázka č. 11, ktorú predkladá Silvia-Adriana Ţicău (H-0106/08)

Predmet: Vývoj vzťahov medzi EÚ a krajinami západného Balkánu

Slovinské predsedníctvo naznačilo, že jednou z jeho priorít je rozvoj vzťahov medzi EÚ a krajinami západného Balkánu. Mohla by nám Rada priblížiť hlavné ciele v oblasti rozvoja budúcich dohôd medzi Európskou úniu a západným Balkánom?

Otázka č. 12, ktorú predkladá Dimitrios Papadimoulis (H-0119/08)

Predmet: Úloha EÚ v Kosove

Ministerský predseda Kosova nedávno vyhlásil, že vyhlásenie nezávislosti je už len otázkou niekoľkých dní. Minister zahraničných vecí Ruska naznačil spojitosť medzi misiou EÚ do Kosova a novou rezolúciou Bezpečnostnej rady OSN o prítomnosti medzinárodného spoločenstva v Kosove.

Aký je mandát a harmonogram misie Európskej únie v Kosove? Očakáva Rada, že nová rezolúcia Bezpečnostnej rady OSN prinesie nejaké zmeny v súvislosti s prítomnosťou medzinárodného spoločenstva v Kosove?

  Janez Lenarčič , úradujúci predseda. − (SL) Chcel by som na všetky tri otázky odpovedať spoločne, takže moja odpoveď bude o niečo dlhšia. Táto téma je však v súčasnosti veľmi aktuálna.

Rada je rozhodnutá naďalej podporovať Európsku perspektívu pre západný Balkán a priblížiť ju bližšie na dosah obyvateľom daného regiónu. Okrem iných vecí to pomôže urýchliť začatie dialógu s krajinami tohto regiónu o liberalizácií vízových nariadení.

Rada dňa 10. marca na svojom pondelňajšom zasadnutí privítala slávnostné zasadnutie Regionálnej rady pre spoluprácu, na ktorom bol tejto novej rade oficiálne odovzdaný Pakt stability. Vytvorenie tejto rady je dôkazom obrovského pokroku v regionálnej spolupráci v oblastiach demokracie, hospodárstva a bezpečnosti.

Rada zdôrazňuje veľký význam regionálnej spolupráce a dobrých susedských vzťahov a potrebu obnoveného úsilia zo strany všetkých zainteresovaných subjektov na dosiahnutie prijateľných dvojstranných riešení nevyriešených problémov so susednými krajinami prostredníctvom konštruktívneho prístupu k rokovaniam.

Rada vo svojom rozhodnutí zo dňa 18. februára potvrdila svoje odhodlanie poskytovať plnú a účinnú podporu Európskej perspektíve pre západný Balkán. Vyzvala Komisiu, aby používala nástroje Spoločenstva na podporu hospodárskeho a politického rozvoja a ponúkla širšie opatrenia zamerané konkrétne na daný región s cieľom dosiahnuť pokrok v tomto smere.

V tejto súvislosti by som chcel spomenúť veľmi dôležitú udalosť: dňa 5. marca vydala Európska komisia osobitné oznámenie o západnom Balkáne. V tomto oznámení Komisia navrhuje súbor konkrétnych opatrení zameraných na ďalšie prehĺbenie vzťahov medzi Európskou úniou a krajinami tohto regiónu. Toto oznámenie, ako aj konsolidácia Európskej perspektívy pre krajiny západného Balkánu, bude hlavnou témou na neformálnom zasadnutí ministrov zahraničných vecí Európskej únie, ktoré sa má konať koncom tohto mesiaca v Slovinsku.

Slovinské predsedníctvo venuje západnému Balkánu osobitnú pozornosť. Stabilita tohto regiónu je nesmierne dôležitá pre bezpečnosť a prosperitu celej Európskej únie. V roku 2008 by sa, okrem iných, mohli uskutočniť nasledujúce aktivity: revízia Solúnskej agendy z roku 2003, uzavretie mnohých stabilizačných dohôd a dohôd o pridružení a posilnenie spolupráce v mnohých oblastiach v rámci regiónu.

Vzhľadom na nedostatok času sa pokúsim v krátkosti zhrnúť hlavné ciele Rady Európskej únie pre jednotlivé krajiny. Keďže v jednej z otázok sa spomínalo Kosovo, poviem niekoľko slov o ňom.

Predsedníctvo je ešte stále presvedčené, že je potrebné dlhodobé riešenie štatútu Kosova v rámci všeobecnej agendy Európskej budúcnosti pre západný Balkán. Proces stabilizácie a pridruženia predstavuje strategický rámec, ktorý Európska únia vytvorila pre svoje politiky zamerané na západný Balkán. Nástroje tohto rámca sa dajú uplatniť aj pre Kosovo.

Chcel by som vám ešte raz pripomenúť rozhodnutie Rady zo dňa 18. februára, v ktorom potvrdilo svoj záväzok pre úplnú a účinnú podporu Európskej perspektívy západného Balkánu. Rada vyzvala Komisiu, aby používala nástroje Spoločenstva na podporu hospodárskeho a politického rozvoja a ponúkla širšie opatrenia zamerané konkrétne na daný región s cieľom dosiahnuť pokrok v dosahovaní tohto cieľa.

  Mairead McGuinness (PPE-DE). – Vážený pán predsedajúci, viem, že čas sa kráti. Myslím si však, že je veľmi zaujímavé, ako sa situácia zmenila od doby, kedy som položila túto otázku. Ďakujem pánovi úradujúcemu predsedovi, že nás detailne oboznámil so svojimi konkrétnymi a oprávnenými obavami v súvislosti s týmto regiónom. Chcela by som sa ho len opýtať, konkrétne v súvislosti s misiou EÚ v Kosove, ktorá je svojím spôsobom výnimočná a v súčasnej fáze ešte úplne nepreverená, či nás môže uistiť, že sa z tohto nášho zásahu poučíme a budeme ochotní poskytnúť podobnú podporu aj ďalším krajinám tohto regiónu pokiaľ a keď nás o to požiadajú?

  Silvia-Adriana Ţicău (PSE). – (RO) Ďakujem vám za vašu odpoveď, chcela by som vás však požiadať o určité dodatočné informácie. Vieme, že ešte v júli 2006 bola podpísaná zmluva o energetike, ktorej cieľom bolo prilákať zahraničné investície v oblasti energetiky. Taktiež viem, že v roku 2007 bol schválený zoznam prioritných projektov pre energetickú infraštruktúru v tomto regióne a dokonca bolo podpísané aj memorandum o sociálnych otázkach.

Vieme aj to, že sa medzi Spoločenstvom a krajinami daného regiónu plánuje podpísanie zmluvy o doprave s cieľom vytvoriť domáci trh v oblasti cestnej, železničnej a námornej lodnej dopravy. Bol tiež vypracovaný zoznam prioritných projektov v oblasti dopravy. Chcela by som Radu požiadať o viac podrobností…

  Janez Lenarčič , úradujúci predseda. − (SL) Pokiaľ ide o prvú otázku pani McGuinnessovej, misia Európskej únie v Kosove je súčasťou spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky Európskej únie, je to teda misia Inštitútu pre bezpečnostnú a rozvojovú politiku (ISDP) v rámci SZBP. Nie je to však jediná misia v západnom Balkáne. Ďalšou misiu s podobným poslaním, t. j. ďalšou policajnou misiou Európskej únie, je misia ISDP v Bosne a Hercegovine. Okrem toho pôsobila v tomto regióne aj misia PROXIMA v Bývalej juhoslovanskej republiky Macedónsko, ktorá sa už skončila.

Chcel by som zdôrazniť význam rozhodnutia o nasadení misie do Kosova. Často sa zdôrazňuje, že Európska únia je v otázke štatútu Kosova rozdelená. Toto rozdelenie je skutočne očividné, ľudia však zabúdajú na jednotu, ktorú sa v rámci Európskej únie darí dosahovať v dôležitých veciach, napríklad v otázke európskej misie, ktorá, dúfame, dosiahne operačnú schopnosť v plánovanom termíne.

Teraz k otázke páni Ţicăuovej. Už v súčasnosti sa nám úspešné darí rozvíjať regionálnu spoluprácu v rámci vyhlásenia o energetike pre juhovýchodnú Európu. Uvažujeme aj o spolupráci v iných oblastiach, v ktorých by sme mohli pomocou konkrétnych opatrení posilniť skutočnú integráciu krajín západného Balkánu a znovu upevniť ich vzťahy s Európskou úniou.

Spomínali ste dopravu. Áno, doprava je jednou z oblastí, ktoré skúmame, sú však aj ďalšie oblasti, ako napríklad spolupráca v oblasti výskumu, vedy a vzdelávania. Chcel by som osobitne zdôrazniť dôležitosť liberalizácie vízových požiadaviek pre tieto krajiny, čo je jeden z našich cieľov. Dúfame, že sa ho už čoskoro podarí dosiahnuť. Počas slovinského predsedníctva sa začali rokovania s väčšinou krajín západného Balkánu o postupnej liberalizácií vízových požiadaviek.

  Zita Pleštinská (PPE-DE). – (SK) Európska perspektíva pre štáty Balkánu má osobitne veľkú váhu a silný význam pre stabilitu na Balkáne a zároveň aj európskeho a globálneho priestoru.

Vyhlásenie nezávislosti Kosova zasialo nenávisť do krehkých vzťahov Srbov a kosovských Albáncov. Z dôvodu, že aj Slovinsko je súčasťou Balkánu, aké je podľa predsedníctva trvalo udržateľné riešenie zaručujúce pokoj a stabilitu v tomto regióne? Bude to možné bez súhlasu Srbska?

  Dimitrios Papadimoulis (GUE/NGL) . – (EL) Vážený pán predsedajúci, pán úradujúci predseda Rady, vo svojej odpovedi na otázku týkajúcu sa Kosova ste ani raz nespomenuli OSN alebo medzinárodnú zákonnosť! Pýtam sa Vás: môžeme podporovať európsku perspektívu západného Balkánu obchádzaním OSN a v rozpore s medzinárodnou zákonnosťou? Okrem toho, keďže Rada vo svojom oznámení víta prítomnosť medzinárodného spoločenstva v Kosove, na ktorú vyzýva rezolúcia OSN č. 1244, chcel by som sa opýtať, či si môžeme vyberať formou „à la carte“. Je to legálne alebo nelegálne, alebo si vyberáte iba tie body, ktoré vám vyhovujú?

  Janez Lenarčič , úradujúci predseda. − (SL) Ďakujem vám za vaše doplňujúce otázky. Pokiaľ ide o otázku pani Pleštinskej, nemôžem a ani si netrúfam predpovedať osobne alebo ako predstaviteľ Rady možné dlhodobé riešenie štatútu Kosova. Faktom je, že želaným riešením by bola dohoda medzi zainteresovanými stranami. Ako vieme, na túto tému sa viedli dlhé rokovania, v ktorých sa však túto dohodu nepodarilo dosiahnuť.

Rovnako vítaným by bolo aj zaujatie stanoviska zo strany Bezpečnostnej rady OSN k tejto otázke, avšak, ako všetci vieme, ani to sa nepodarilo dosiahnuť. To je aj dôvod pre reakciu na kosovské vyhlásenie nezávislosti zo strany Európskej únie zo dňa 18. februára v podobe rozhodnutí a uznesení Rady pre všeobecné záležitosti a vonkajšie vzťahy. Predstavuje rámec, v ktorom sa dosiahla dohoda v rámci Európskej únie. Ako vieme, tento rámec umožňuje členským štátov prijímať vlastné rozhodnutia v oblasti rozvoja vzťahov s Kosovom.

Vo svojej odpovedi na otázku alebo, lepšie povedané, názor pána Papadimoulisa by som chcel zdôrazniť, že neexistujú žiadne pochybnosti v súvislosti s tým, že európska perspektíva západného Balkánu zahŕňa aj Kosovo. Kosovo je súčasťou regiónu, ktorému bola poskytnutá európska perspektíva už v Solúne v roku 2003, a na tejto veci sa nič nezmenilo.

Táto skutočnosť je tiež zrejmá už aj zo spomínaného oznámenia Európskej komisie vydaného dňa 5. marca tohto roku, ktoré obsahuje osobitnú časť venovanú Kosovu.

  Predsedajúci. − Otázky, ktoré neboli zodpovedané pre nedostatok času, budú zodpovedané písomne (pozri prílohu).

Týmto končím hodinu otázok.

(Rokovanie bolo prerušené o 19.40 h a pokračovalo o 21.00 h)

PREDSEDÁ: LUIGI COCILOVO
podpredseda