Zoznam 
 Predchádzajúci 
 Nasledujúci 
 Úplné znenie 
Postup : 2007/0116(COD)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : A6-0027/2008

Predkladané texty :

A6-0027/2008

Rozpravy :

PV 12/03/2008 - 16
CRE 12/03/2008 - 16

Hlasovanie :

PV 13/03/2008 - 4.3
Vysvetlenie hlasovaní
Vysvetlenie hlasovaní

Prijaté texty :

P6_TA(2008)0098

Rozpravy
Streda, 12. marca 2008 - Štrasburg Verzia Úradného vestníka

16. Zvýšenie kvality života starších ľudí (rozprava)
PV
MPphoto
 
 

  Predsedajúci . Ďalším bodom rokovania je správa (A6-0027/2008) pani Neeny Gillovej, v mene Výboru pre priemysel, výskum a energetiku, o návrhu rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady o účasti Spoločenstva na programe výskumu a vývoja zameraného na zvýšenie kvality života starších ľudí využívaním nových informačných a komunikačných technológií (IKT) uskutočňovanom niekoľkými členskými štátmi [KOM(2007)0329 - C6-0178/2007 - 2007/0116(COD)].

 
  
MPphoto
 
 

  László Kovács, člen Komisie. − Vážený pán predsedajúci, som veľmi rád, že môžem nahradiť svoju kolegyňu, pani komisárku Vivianu Redingovú, a predstaviť vám takúto veľmi dôležitú a veľmi dobrú tému.

Starnutie európskej populácie so sebou prináša dôležité výzvy pre našu spoločnosť a pre naše hospodárstvo. V súčasnosti pripadá na jedného dôchodcu ešte stále päť ľudí, ktorí platia dane. Do roku 2025 však tento pomer klesne na úroveň tri ku jednej a do roku 2050 to bude už len dva ku jednej. Náklady na starostlivosť, predovšetkým starostlivosť pre rastúcu skupinu ľudí vo veku nad 80 rokov, rastú veľmi rýchlym tempom. Veľmi oprávnene sa preto zaoberáme zabezpečením dobrej kvality života a finančnej udržateľnosti zdravotnej a sociálnej starostlivosti pre starších ľudí.

Zároveň by som však chcel zdôrazniť, že starnutie populácie predstavuje aj veľkú príležitosť a sľubný trh pre nové produkty a služby pre zdravé starnutie a nezávislý spôsob života. Všetci sme presvedčení o tom, že môžeme a mali by sme mobilizovať informačné a komunikačné technológie pre kvalitné starnutie v Európe. Spoločný program s názvom Pomoc starším alebo chorým osobám pri samostatnom bývaní pomôže pri riešení týchto problémov a využívaní nových príležitostí. Európsku podporu si zaslúži aj inovačná spolupráca členských štátov na trhovo orientovanom výskume a vývoji.

Kompromisné pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré ste predložili, jednoznačne prispeli k posilneniu európskeho rozmeru pre túto iniciatívu objasnením rozsahu ako aj úloh a záväzkov zo strany členských štátov. Táto skutočnosť pomôže dosiahnuť úspech v tomto dôležitom európskom úsilí v prospech nás všetkých.

 
  
MPphoto
 
 

  Neena Gill, spravodajkyňa. − Vážený pán predsedajúci, zlepšenie kvality života rastúceho počtu starších ľudí v Európe je, ako sme práve počuli, jednou z najväčších výziev, ktorým Európa čelí.

Zloženie našej spoločnosti sa mení a my sa tomuto vývoju potrebujeme prispôsobiť, potrebujeme zabezpečiť kvalitný a nezávislý spôsob života pre starších ľudí, ktorým by v opačnom prípade hrozilo riziko vylúčenia.

Potrebujeme zabezpečiť, aby bola táto nová vznikajúca spoločnosť inkluzívna. Potrebujeme sa postarať o to, aby sa rastúci počet starších ľudí mohol plne zapojiť do spoločnosti, pretože v období medzi rokmi 2010 a 2030 sa počet občanov EÚ veku od 65 do 80 rokov zvýši o 40 %.

Táto starnúca populácia významným spôsobom ovplyvní množstvo politických oblastí: sociálnu, zamestnanosti, bývania, vzdelávania, odbornej prípravy, zdravotnej starostlivosti a sociálnej podpory. Z toho dôvodu potrebujeme komplexný, nie čiastkový prístup k starnutiu.

Táto správa je výsledkom iniciatív členských štátov podľa článku 169, ktoré sú spolufinancované Komisiou sumou až 150 miliónov EUR počas obdobia piatich rokov. Tieto prostriedky pomôžu európskemu priemyslu a výskumným inštitúciám v rozvoji nových a špičkových služieb, výrobkov a riešení v oblasti informačných a komunikačných technológií, ktoré pomôžu zvýšiť kvalitu života starších ľudí.

Už v súčasnosti sa vyvíjajú technológie, ktoré pomôžu vyriešiť stratu pamäte, zraku, sluchu a mobility. V tomto smere sa už začali uskutočňovať dôležité kroky, často však v tejto súvislosti existuje nedostatočná informovanosť a málo rozšírené použitie. Preto dúfam, že táto iniciatíva bude mať reálne použitie a pomôže pri riešení spoločenských problémov.

Som skutočne rada, že môžem povedať, že som sa mohla na mnohých miestach z prvej ruky presvedčiť, predovšetkým vo svojom regióne West Midlands, ako sa môže tradičná domácnosť naučiť používať tieto podporné technológie, ktoré pomáhajú vytvoriť bezpečnejšie a prístupnejšie domáce prostredie.

Som tiež hrdá, že môj región udáva tempo v používaní podporných technológií, a to nielen v súvislosti so staršími ľuďmi – vyvíjajú sa aj technológie, ktoré uľahčujú život ľuďom s rôznymi postihnutiami.

Program Pomoc starším alebo chorým osobám pri samostatnom bývaní (AAL) by mal z toho dôvodu vytvoriť skutočný impulz pre tento typ aktivít, a to v troch oblastiach. Po prvé, dosiahne sa koordinácia výskumu na úrovni EÚ, čo umožní vývoj realizovateľných produktov a ich uvedenie na trh.

Našim cieľom by malo byť dosiahnutie skutočnej dokonalosti v tejto oblasti, pričom v rámci Európy by malo dochádzať k výmene poznatkov a najlepších postupov.

Tento cieľ je dosiahnuteľný jedine pri skutočnom záväzku zo strany všetkých zúčastnených krajín. Preto som veľmi rada, že Rada súhlasila so sumou 0,2 milióna EUR, ako minimálnym príspevkom zo strany každej zúčastnenej krajiny, spolu s jednotným spoločným hodnotiacim mechanizmom a kritériami oprávnenosti, s nádejou, že tieto opatrenia zvýšia koordináciu, transparentnosť a dôveryhodnosť tohto programu.

Po druhé, prinesie prospech priemyselným odvetviam EÚ, kde existuje pre túto oblasť obrovský potenciál. Preto vyzývam asociáciu AAL, aby vytvorila účinné obchodné modely pre tieto produkty a služby z oblasti informačných a komunikačných technológií, ktoré sú základom pre zabezpečenie nižších cien a uvedenie týchto produktov a služieb na trh.

Táto asociácia potrebuje tiež zabezpečiť, aby sa na tomto programe mohli zúčastňovať aj malé a stredné podniky, a aby mali spravodlivý prístup k výskumu a možnostiam financovania. Ak však chceme, aby bol tento program úspešný, je nevyhnutné, aby vyvíjal úsilie smerom k vytvoreniu celoeurópskych noriem a interoperability s cieľom dosiahnuť vedúce svetové postavenie v oblasti podporných technológií. Existuje naliehavá potreba odstránenia technických a regulačných obmedzení, ktoré brzdia vývoj v tejto oblasti. Nezabúdajme na to, že aj zvyšok sveta, ako napríklad Spojené štáty, Japonsko, ba i Čína, čelí rovnakým demografickým výzvam. Preto je na nás, aby sme dosiahli globálnu konkurenčnú výhodu.

Program Pomoc starším alebo chorým osobám pri samostatnom bývaní nie je len o zlepšení nezávislého spôsobu života, ale môže tiež prispieť k dosiahnutiu cieľov lisabonskej stratégie. Ak to však chceme dosiahnuť, musíme prepojiť naše poznatky a činnosti s ďalšími programami v tomto sektore zameranými na vytváranie nových pracovných miest a hospodársky rast.

Po tretie, aj keď technológie dokážu zlepšiť kvalitu života starších ľudí, tento fakt bude mať význam jedine vtedy, ak sa súčasne zameriame aj na niektoré ďalšie oblasti: zabezpečenie cenovej prístupnosti týchto technológií s cieľom sprístupniť ich každému, zabezpečenie užívateľskej prístupnosti nových technológií (a zabezpečenie, aby starší ľudia a ich opatrovatelia boli poučení o tom, ako ich používať) a riešenie problému vylúčenia, pretože, aj keď žijeme v informačnej spoločnosti, táto spoločnosť ešte stále nie je inkluzívnou a veľká časť starších ľudí musí čeliť vylúčeniu. Preto musíme zabezpečiť lepší prístup k internetu a organizovať v tejto oblasti školenia s cieľom umožniť starším ľuďom byť naďalej súčasťou spoločnosti a uľahčiť im vykonávanie niektorých každodenných činností, akými sú napríklad nakupovanie, platenie účtov alebo dohodnutie stretnutia. Prístupnosť týchto služieb by sa však nemala líšiť v rámci geografického rozdelenia Európy. Nechcela by som vidieť Európu napredujúcu dvoma rozdielnymi rýchlosťami v súvislosti s európskou demografickou výzvou.

Je to len začiatok. Máme pred sebou ešte veľa práce, pričom dúfam, že tento program vytvorí precedens pre budúce aktivity a iniciatívy zo strany Komisie a Rady.

 
  
MPphoto
 
 

  Lidia Joanna Geringer de Oedenberg, spravodajkyňa Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť požiadaného o stanovisko. (PL) Vážený pán predsedajúci, starnutie európskej populácie predstavuje výzvu pre celú európsku spoločnosť. Priemerná očakávaná dĺžka života je v súčasnosti 80 rokov a do roku 2030 sa očakáva 40 % nárast počtu ľudí v dôchodkovom veku.

Európska únia by mala prijať rozsiahly prístup k tejto výzve, pretože demografické tendencie ovplyvňujú mnohé oblasti politiky vrátane zamestnanosti, bývania, vzdelávania, sociálnej pomoci a zdravotnej starostlivosti. Súhrnným cieľom spomínaného programu výskumu a vývoja je zlepšenie kvality života starších ľudí a posilnenie európskej priemyselnej základne. Tento cieľ zamýšľame dosiahnuť vykonávaním informačných a komunikačných technológií, ktoré pomôžu starším ľuďom zlepšiť kvalitu života, naďalej sa tešiť z dobrého zdravotného stavu a aktívne sa zúčastňovať na pracovnom a spoločenskom živote.

Zručnosti a skúsenosti, ktorými disponujú starší ľudia, predstavujú významné aktívum, predovšetkým v spoločnosti založenej na vedomostiach. Je tiež potrebné zdôrazniť, že starnúca spoločnosť obsahuje väčšie percento žien než mužov z dôvodu vyššej priemernej očakávanej dĺžky života u žien. Z toho dôvodu sa pri príprave a hodnotení tohto programu musí zohľadniť aj rodový aspekt. Nakoniec by som sa chcela poďakovať pani spravodajkyni Gillovej za veľmi kvalitne pripravenú správu.

 
  
MPphoto
 
 

  Lambert van Nistelrooij, v mene skupiny PPE-DE. – (NL) Je dobré, že aspoň raz diskutujeme o demografických zmenách v Európe trochu odlišným spôsobom, t. j. nie ako o niečom, čo stojí veľa peňazí a produkuje ľudí, o ktorých sa potom bude treba postarať, ale o niečom, čo so sebou prináša aj veľmi dôležité príležitosti. Ja osobne budem veľmi rád diskutovať o „seniorskej ekonomike“: ak sa podrobne oboznámite s týmto programom, zistíte, že sa zaoberá otázkou kvality života. Čo je teda európskou dilemou?

Na jednej strane máme veľmi dobré základné vedomosti, inovácie na trhu však trvajú príliš dlho. Internet a širokopásmové služby máme k dispozícii už dlhšiu dobu a teraz už aj ľudia s obmedzenou mobilitou majú prostredníctvom internetu normálny prístup k službám. To môže veľa vecí zmeniť a predstavuje to skutočnú príležitosť.

Na druhej strane som rád, že bolo v rámci siedmeho rámcového programu vyčlenených pol miliardy eur na základný výskum, pričom Európske spoločenstvo bude tieto prostriedky vymáhať od členských štátov a podnikov. Je veľmi dobré, že tieto vedomosti sa rozvíjajú, pretože otvárajú bránu k trhu.

Ako už povedala pani Gillová, je veľmi dôležité, aby sme v Európe zjednotili zdeformovaný a rozkúskovaný trh a zaviedli lepšie normy na zvýšenie začlenenia. V Amerike alebo Číne tento problém vôbec neexistuje. Máme veľmi odlišné finančné systémy. Z toho dôvodu je potrebné zaviesť technológie a konzultácie s partnermi na národnej úrovni. Pre tento účel by bolo prospešné zjednotiť členské štáty a vždy zapájať tri krajiny do každého projektu. Niekedy je to zložité, domnievam sa však, že je to potrebné, aby sme mohli tieto poznatky využívať čo najrýchlejšie.

Niektoré body tohto programu musia byť posúdené, pričom ma osobitne zaujímajú už existujúce technológie a či sa podarí účinne využiť uplatňovanie informačných a komunikačných technológií. Verím a dúfam, že užívatelia budú v tomto programe zohrávať dôležitú úlohu. Chcem sa poďakovať pani spravodajkyni za obrovské úsilie, ktoré vynaložila v súvislosti s touto otázkou, a predovšetkým za obsah jej správy.

 
  
MPphoto
 
 

  Silvia-Adriana Ţicău, v mene skupiny PSE. – (RO) V dôsledku nedostatku politík na podporu zvýšenia pôrodnosti a určitých zariadení pre detskú výchovu a starostlivosť sa do roku 2025 zvýši podiel ľudí vo veku nad 65 rokov na celkovej populácii zo súčasných 20 % na 28 %.

Starší občania majú špecifické potreby a spoločnosť musí na uspokojenie týchto potrieb prejsť určitými zmenami. Potrebujeme prispôsobiť bývanie a rozvinúť zdravotnú starostlivosť a opatrovateľské služby o starších ľudí. V tomto kontexte je úloha informačných a komunikačných technológií o to dôležitejšia. Digitálna televízia, mobilné telefóny, počítače a dokonca aj internet – všetky tieto technológie už využíva určité percento starších ľudí. Mnoho starších občanov komunikuje so svojimi deťmi v iných krajinách prostredníctvom internetu a webových kamier, nezávisle od toho, či sa nachádzajú v mestských alebo vidieckych oblastiach.

Internet však využíva len 10 % Európanov vo veku nad 65 rokov. Je potrebné si uvedomiť, že vyše 21 % európskych občanov vo veku nad 50 rokov má vážny sluchový, zrakový alebo pohybový handicap, ktorý im do veľkej miery znemožňuje využívať štandardné informačné a komunikačné technológie.

V júni 2007 sa Komisia obrátila na členské štáty a príslušné priemyselné odvetvia, aby podporili vykonávanie akčného plánu s názvom Integrácia starších ľudí do informačnej spoločnosti. V tomto kontexte bude mať program pomoci pre samostatné bývanie, ktorý sa bude rozvíjať v rámci siedmeho rámcového programu výskumu, rozpočet vo výške 150 miliónov EUR vyčlenených z rozpočtu spoločenstva, pričom členské štáty použijú počas rokov 2008 – 2013 minimálne ďalších 150 miliónov EUR – samozrejme tým mám na mysli tie členské štáty, ktoré sa budú na tomto programe zúčastňovať.

Ciele tohto programu sú nasledujúce: podpora vývoja inovačných produktov, služieb a systémov pre starších ľudí založených na informačných a komunikačných technológiách, vytvorenie zásadných kapacít vo výskume, konkrétnom vývoji a inováciách na európskej úrovni v oblasti technológií a služieb pre starších ľudí v informačnej spoločnosti, zlepšenie podmienok pre využitie výsledkov výskumu v podnikovej sfére.

Na tomto programe sa môže zúčastniť každý členský štát. V priebehu prvých dvoch rokov od začiatku programu vypracuje Komisia prechodnú správu a v roku 2013 vypracuje jeho konečné zhodnotenie. Som presvedčená, že starší ľudia si zaslúžia dostať šancu a je našou povinnosťou im túto šancu poskytnúť! Blahoželám pani spravodajkyni.

 
  
MPphoto
 
 

  Jorgo Chatzimarkakis, v mene skupiny ALDE. (DE) Vážený pán predsedajúci, vážený pán komisár, dnes som tu mal opäť skupinu návštevníkov. Mnohí moji kolegovia zrejme zažívajú podobnú situáciu. Máme tu skupiny návštevníkov, niektoré veľké, niektoré zasa malé, ale najväčšie z týchto skupín tvorí seniorská generácia. Bol to aj prípad dnešnej skupiny. Tvorilo ju 60 ľudí, ktorí prejavovali veľký záujem, boli skutočne zaangažovaní, veľmi aktívni, pričom tento prístup zažívame čoraz častejšie. Toto je skutočne výzva pre Európu.

Demografické zmeny sa často označujú za hrozbu. Čísla hovoria samé za seba. V období medzi rokmi 2010 a 2030 sa očakáva zvýšenie počtu obyvateľov Európy vo veku od 65 do 80 rokov o 40 %. Napriek tomu však túto situáciu, podobne ako pán Nistelrooij, nevnímam ako hrozbu. Domnievam sa, že je to pre Európanov veľká príležitosť ukázať, že sme svetovým regiónom, ktorý má najväčší záväzok voči vysokej kvalite života v každej etape ľudského života a v každej vekovej skupine. Potrebujeme ukázať väčší záväzok voči starším ľuďom a musíme zabezpečiť, aby sme tak urobili ako Európania, ako svetový región, ktorý ochraňuje život.

Chcel by som Komisii zablahoželať k tomuto návrhu. Programu Pomoc starším alebo chorým osobám pri samostatnom bývaní (AAL) sa darí spájať hlavné trendy, konkrétne demografické zmeny, ktoré sa v Európe spomínajú viac, než v iných svetových regiónoch, a naše silné stránky v oblasti výskumu a inovácií. Máme silný záväzok voči informačným a komunikačným technológiám, pričom programu AAL sa darí spojiť tieto technológie dohromady.

Dámy a páni, je celkom jasné, že Európska únia nemá žiadne priame právomoci v oblasti noriem pre starších ľudí, výstavbu domov atď. Využitím týchto pilotných programov však môžeme podporovať najlepšie postupy a môžeme dať dohromady to, čo už niektoré členské štáty s veľkým úspechom vykonávajú, pričom tomu môžeme dať európsku pečiatku kvality, aby to mohlo slúžiť ako vzor pre iných. Dámy a páni, týmto programom sa Komisia snaží uzavrieť takzvanú digitálnu priepasť medzi generáciami v rámci našej spoločnosti.

Chcel by som sa poďakovať pani spravodajkyni Neene Gillovej za to, že tento odkaz doručila skutočne veľmi jasne, musím povedať, že oveľa jasnejšie než iní spravodajcovia. Chcel by som sa jej za to úprimne poďakovať. Veľmi odvážne tiež obhajovala stanovisko Parlamentu v trialógu a postarala sa o to, aby boli naše argumenty prednesené účinným spôsobom. Nie je žiadny dôvod prečo by sme sa mali skrývať. Ako poslancovi tohto Parlamentu mi dovoľte povedať, že želáme programu AAL veľký úspech. Prajeme mu skutočne veľa úspechov.

 
  
MPphoto
 
 

  Guntars Krasts, v mene skupiny UEN. (LV) Ďakujem vám, pán predsedajúci. Demografické, hospodárske a sociálne faktory v Európe si vyžadujú riešenia, ktoré zlepšia profesionálne a kultúrne skúsenosti starších ľudí, zabezpečia najvyššiu možnú kvalitu ich životných podmienok a minimalizujú výdavky, ktoré vznikajú v dôsledku demografických zmien.

Komisiou predložený program je reakciou na potrebu a sčasti aj na úlohu nájsť spôsoby na ďalší rozvoj technologického pokroku v tejto oblasti. Digitálna priepasť – konkrétne, obmedzenia pre využívanie informačných a komunikačných technológií, v niektorých prípadoch dokonca aj veľmi triviálne obmedzenia – v skutočnosti vylučuje významné percento staršej populácie z aktívneho sociálno-hospodárskeho života a obmedzuje jej možnosti na používanie nových technologických služieb a podporných technológií.

Aj keď podporujem návrh Komisie v každom ohľade, je potrebné si priznať, že vývoj nových informačných a komunikačných technológií v odvetviach, v ktorých existuje komerčný dopyt, napreduje rýchlo dopredu. Podobne, aj keď súhlasím s argumentom Komisie, že kúpna sila starších ľudí sa zvyšuje, musíme tiež pripustiť, že medzi jednotlivými členskými štátmi existujú významné rozdiely vo výške príjmu. Aj v rámci jednotlivých krajín však existujú významné regionálne rozdiely v príležitostiach, ktoré sú prístupné pre ľudí v starších vekových kategóriách v oblasti informačných a komunikačných technológií.

Chcel by som zdôrazniť, že dosiahnuté úspechy v súvislosti s návrhom Komisie nebudú merané len samotnými technológiami, aj tiež mierou ich dostupnosti a príležitosťami a stimulmi pre starších ľudí v oblasti vzdelávania, predovšetkým v tých oblastiach Európy, kde je to zvlášť dôležité pre zníženie príjmových a regionálnych rozdielov. Najťažšou úlohou však bude prekonanie digitálnej priepasti v informačnej oblasti. V súčasnej dobe, keď pretrváva digitálna priepasť medzi malými a veľkými národmi a medzi malými a veľkými hospodárstvami, predstavuje prekonanie tejto priepasti medzi generáciami z ekonomického pohľadu tú najzložitejšiu úlohu.

Pán predsedajúci, aj keď vyhlásenie ministrov o elektronickom začlenení, ktoré slúžilo ako základ pre vytvorenie dokumentu, o ktorom dnes diskutujeme, bolo prijaté v roku 2006 v lotyšskom hlavnom meste Riga, Lotyšsko sa do tohto programu nezapojilo. V tejto súvislosti by som chcel položiť otázku, ktorej sa vo svojom prejave dotkla aj pani spravodajkyňa, ktorá sa týka toho, či je skutočne v záujme štátov zúčastňujúcich sa na tomto programe, aby boli siedmym rámcovým programom financované aj ďalšie členské štáty, keď výška tohto financovania zostane nezmenená.

 
  
MPphoto
 
 

  Kathy Sinnott, v mene skupiny IND/DEM. Vážený pán predsedajúci, žijeme v skutočne zábavnom svete. Na jednej strane sa v správe Svetovej zdravotníckej organizácie snažíme prísť na to, ako prinútiť naše deti, aby sa išli zabávať a hrať von, preč od počítačov, a na strane druhej sa snažíme prehovárať našich starších občanov, aby si sadli za počítač na naučili sa ho používať.

Počítače však skutočne majú starším ľuďom čo ponúknuť, predovšetkým obyvateľom vidieka a tým, ktorým ich zdravotný stav spôsobuje izoláciu. Ak však chceme, aby sa starší ľudia zapojili do komunity používajúcej informačné technológie, tieto technológie musia byť predovšetkým užívateľsky a cenovo prístupné, ľahko dostupné a s nízkou potrebou údržby. Vzhľadom na rastúci počet starších ľudí v Európe môže vývoj technológií prístupných pre starších ľudí zlepšiť kvalitu ich života a pomôcť im žiť dlhší nezávislý život. Vývoj počítačov pre starších ľudí je určite vynikajúca obchodná myšlienka. Aj keď im možno chýbajú technické zručnosti, majú na používanie počítačov množstvo voľného času a túžbu udržať krok s ostatnými. Predstavujú trh, ktorý len čaká na svoje objavenie.

 
  
MPphoto
 
 

  Desislav Chukolov (NI). – (BG) Vážené kolegyne a kolegovia, moja krajina, Bulharsko, patrí, bohužiaľ, medzi vedúce národy v oblasti starnutia populácie v Európe.

Po skončení studenej vojny sa mladí ľudia z mojej krajiny, lákaní sľubmi dobrého života na západe, masovo ponáhľali vykonávať práce umývačov riadov a doma ostávali iba ich starí rodičia. Váš návrh na predĺženie života našich starších občanov je vynikajúci. Kto by mohol byť proti takému návrhu?

Predtým, než začnete rozmýšľať nad používaním nových informačných a komunikačných technológií vás však vyzývam, aby ste si uvedomili aj fakt, že bulharskí dôchodcovia musia žiť z dôchodkov rovnajúcim sa sume 50 EUR mesačne. Túto sumu im totiž vyčlenila socialistická vláda Bulharskej socialistickej strany. Taká je skutočnosť.

Chcel by som osloviť zástupcov PSE v tejto miestnosti: dámy a páni internacionalisti, dokážete si predstaviť čo znamená suma 50 EUR mesačne pre dôchodcu alebo dôchodkyňu, ktorí celý svoj život poctivo pracovali? Uvedomujete si, že dôchodcovia musia z týchto 50 EUR každý mesiac vyžiť a nakupovať potraviny za ceny zodpovedajúce európskej úrovni? Uvedomujete si, že bulharskí dôchodcovia musia odpájať svoje telefóny, pretože si nemôžu dovoliť platiť lúpežné ceny Bulharskej telekomunikačnej spoločnosti, ktorá bola nezákonne sprivatizovaná?

Je skutočne výsmechom navrhovať spôsoby na zlepšenie informačných služieb pre týchto ľudí. Najprv je potrebné rozmýšľať ako zlepšiť ich finančnú nezávislosť, pretože väčšina dôchodcov v Bulharsku nemá rómsky pôvod a z toho dôvodu sa nemôže spoliehať na bezplatný obed.

 
  
MPphoto
 
 

  Ivo Belet (PPE-DE). – (NL) Aj napriek tomu, že ide o kvalitný program, mám voči nemu niekoľko námietok.

Prvá sa samozrejme týka rozpočtu: 150 miliónov EUR pre odvetvie, o ktorom ste sami povedali, že sa stane jedným z najrýchlejšie sa rozvíjajúcich odvetví budúcnosti, zďaleka nestačí, pričom tento fakt tu už bol spomínaný. Rýchle vykonávanie týchto nástrojov je nesmierne dôležité pre blaho starších ľudí, je však rovnako dôležité aj pre národné hospodárstva a národné rozpočty a má vynikajúce hospodárske vyhliadky. Pán van Nistelrooij to tu už spomínal: z toho dôvodu vyzývam, aby Európska únia počas najbližších rokov výrazne zvýšila tieto investície a stimuly, možno už počas hodnotenia rozpočtu v polovici tohto roka.

Moja druhá pripomienka, pričom úplne súhlasím s vyhláseniami pani spravodajkyne, je, ako povedal už pán Chatzimarkakis, že nesmie existovať žiadna dichotómia, žiadne rozdelenie medzi staršími ľuďmi, ktorí boli odborne vyškolení a sú schopní používať tieto nové technológie, a ostatnými, u ktorých to nebolo možné uskutočniť, a ktorí jednoducho nemajú potrebné finančné prostriedky na inštalovanie týchto technológií u seba doma. Táto skutočnosť by vo veľkej miere protirečila hlavnému cieľu tohto programu, ktorým je umožniť čo najväčšiemu počtu starších ľudí žiť čo najdlhšie vo svojich domovoch. Je to oveľa lacnejšie, než ich pobyt v nemocniciach alebo opatrovateľských domoch, a je to tiež, samozrejme, najlepšie pre ich duševnú pohodu. A v konečnom dôsledku presne o to nám všetkým ide.

Nakoniec je tiež nesmierne dôležité, aby všetky tieto inovačné nástroje boli pre starších ľudí cenovo dostupné, bez ohľadu na ich finančnú situáciu.

 
  
MPphoto
 
 

  Justas Vincas Paleckis (PSE). – (LT) Vítam iniciatívu Komisie a oceňujem správu pani Gillovej, ktorá bude nepochybne veľmi prospešná pri riešení otázok týkajúcich sa starších ľudí. Rastúci počet staršej populácie v Európe so sebou prináša problémy a dôležité výzvy. V súčasnosti sa vyvíjajú nové podporné technológie, ktoré dokážu zabezpečiť vysokú kvalitu života pre starších ľudí a umožniť im v závislosti od ich želaní a schopností viesť aktívny život. Členské štáty EÚ by sa z toho dôvodu mali pripraviť na okamžitú revolúciu v poskytovaní spoločenských a podporných služieb.

Výrobcovia moderných informačných a komunikačných technológií si všimli rastúci dopyt po svojich výrobkoch. Nové podporné technológie dokážu pomôcť pri riešení zrakových, sluchových, pohybových a iných problémov, čím umožnia starším ľuďom, aby sa aj naďalej cítili, a skutočne boli užitoční pre spoločnosť. Fakt, že členské štáty Európskej únie plánujú do roku 2013 investovať viac než 1 miliardu EUR do vývoja nových technológií, ktoré by uspokojovali potreby starších ľudí, je skutočne chvályhodný.

Informačné a komunikačné technológie môžu zvýšiť, a nepochybne aj zvýšia, kvalitu života a sebaúctu medzi staršími ľuďmi. Vyvstáva však otázka: budú mať z tohto vývoja prospech všetci, alebo len hŕstka „vyvolených“?

Oceňujem obavy pani spravodajkyne týkajúce sa možného budúceho vývoja, v ktorom inovácie v oblasti informačných a komunikačných technológií prinesú prospech len malému počtu starších ľudí, ktorí sa už teraz tešia z vysokej kvality života. Niektoré krajiny EÚ sa pýšia svojimi šesťhviezdičkovými rezidenciami pre starších ľudí, ktoré sú podobné luxusným hotelom. Nie veľmi ďaleko od týchto zariadení však môžeme nájsť chudobou poznačené domy starých ľudí, ktorých obyvatelia musia bojovať o prežitie. Pre týchto ľudí neboli nikdy dostupné žiadne inovácie, podporné technológie alebo akékoľvek moderné vybavenie. Táto situácia sa musí bezodkladne zmeniť.

Vítam názor vyjadrený v správe, že produkty informačných a komunikačných technológií pre starších ľudí by mali byť cenovo a užívateľsky prístupné. Európska únia je vedúcim subjektom v mnohých oblastiach. Je skutočne potrebné a úctyhodné, aby sa stala vedúcou silou aj v oblasti, o ktorej práve diskutujeme.

 
  
MPphoto
 
 

  Danutë Budreikaitë (ALDE). – (LT) V súčasnosti má každý piaty občan EÚ viac ako 60 rokov, pri priemernej očakávanej dĺžke života 80 rokov. Kvalita života rastúceho počtu starších ľudí v Európe však nie je dostatočne vysoká. Napríklad, každý štvrtý starší človek v mojej krajine, Litve, opisuje svoj zdravotný stav ako zlý, pričom miera zapojenia týchto ľudí do spoločnosti je len 57 %. Zvyšovanie kvality života starnúcej populácie by malo byť jedným zo základných cieľov Európskej únie.

Iniciatíva Komisie na aktivizovanie informačných a komunikačných technológií predstavuje veľmi dôležitý krok smerom k riešeniu problémov straty pamäte, zraku, sluchu a mobility u starších ľudí. Napriek tomu sa však Komisii nepodarilo úplne vyriešiť otázku spravodlivého prístupu k informačným a komunikačným technológiám.

Jednou z hlavných otázok v súvislosti so spravodlivým prístupom k informačným a komunikačným technológiám je zabezpečenie ich cenovej prístupnosti. Najdôležitejším zdrojom príjmu starších ľudí je ich dôchodok, ktorý je nízky, predovšetkým v nových členských štátoch. Je nesmierne dôležité, aby boli produkty založené na nových informačných a komunikačných technológiách cenovo prístupné pre všetkých občanov EÚ.

Ďalším dôležitým prvkom, ktorý sa týka prístupnosti, je užívateľská prístupnosť nových technológií. Iba 18 % populácie EÚ vo veku od 65 do 74 rokov používa internet, pričom celkovo ho využíva až 60 % populácie EÚ. Z toho dôvodu musíme zabezpečiť, aby boli produkty založené na nových informačných a komunikačných technológiách užívateľsky prístupné.

 
  
MPphoto
 
 

  Sylwester Chruszcz (NI). – (PL) Vážený pán predsedajúci, starnutie európskej spoločnosti je faktom, ktorý pre našu spoločnosť predstavuje základnú výzvu. Pri prijímaní opatrení na európskej úrovni by sme mali vždy zohľadňovať demografické tendencie a zvažovať sociálne a ekonomické dopady týchto opatrení z demografického hľadiska. V priebehu rokov 2010 – 2030 sa počet ľudí vo veku 65 až 80 rokov zvýši o 40 %.

Zabezpečenie slušného života, čo najvyššej miery pohodlia a prístupu ku všetkých základným službám pre týchto ľudí by malo byť našou prioritou. Starnutie populácie samozrejme vytvára tlak na poskytovanie zdravotnej a sociálnej starostlivosti z pohľadu finančných možností, ako aj z pohľadu dostupnosti pracovníkov v zdravotníckych a sociálnych službách. V súvislosti s touto situáciou by som chcel upozorniť na nebezpečný jav prehliadania a izolácie starších ľudí.

Pokusy o odstránenie chorých a starých ľudí prostredníctvom eutanázie predstavujú pre súčasnú Európu veľmi vážne nebezpečenstvo. Veľmi ma znepokojuje skutočnosť, že Európska únia a Európsky parlament, aj napriek tomu, že sa angažujú v oblasti ochrany základných ľudských práv, mlčia v súvislosti s touto záležitosťou.

 
  
MPphoto
 
 

  Ljudmila Novak (PPE-DE). – (SL) Neexistuje nič, čo by bolo viac deštruktívne a ponižujúce, než pocit vylúčenia, bezvýznamnosti a neschopnosti. Z toho dôvodu podporujem návrh Európskej komisie, aby sa Spoločenstvo zapojilo do spoločného programu zameraného na pomoc a začlenenie starších ľudí a zlepšenie ich kvality života využívaním informačných a komunikačných technológií.

Predstavuje to ďalší diel mozaiky lisabonskej stratégie na budovanie Európy založenej na informáciách, digitálnej gramotnosti a väčšej hospodárskej konkurencieschopnosti. Ak chceme skutočne zlepšiť začlenenie a gramotnosť starších ľudí, musíme na tento účel vhodne prispôsobiť naše opatrenia a zabezpečiť, aby boli pre týchto ľudí skutočne prístupné. Tieto opatrenia musia byť zrozumiteľné, užívateľsky prístupné, jednoducho pochopiteľné a cenovo dostupné. Musia zahŕňať starnúcu populáciu a ľudí so zdravotným postihnutím v mestách aj na vidieku. V opačnom prípade hrozí, že výsledkom týchto opatrení nebude začlenenie, ale naopak vylúčenie.

Vzhľadom na široké využitie informačných a komunikačných technológií bude mať staršia generácia v konečnom dôsledku prospech z inovácií modernej doby. Kvalita ich života sa zvýši, pretože budú viac nezávislí, mobilní, aktívni a začlenení do spoločnosti a hospodárskeho života.

Zariadenia, podporné prostriedky a mnohé moderné elektronické systémy prispôsobené na tento účel umožňujú riadiť životný priestor. Zároveň umožňujú tento priestor kontrolovať, čím pre svojich užívateľov zabezpečujú vyššiu bezpečnosť a lepší pocit zo života. Tento typ zariadení umožňuje ľuďom so zdravotným postihnutím a starším ľuďom komunikovať s vonkajším svetom a využívať možnosti vzdialenej starostlivosti, práce a zábavy.

Každý z nás sa chce dožiť zrelého veku, nechce sa však ocitnúť osamote a na okraji spoločnosti. Preto myslíme na svoju budúcnosť už teraz a podnikáme v tomto smere príslušné kroky.

 
  
MPphoto
 
 

  Roberta Alma Anastase (PPE-DE). – (RO) Na základe štatistických údajov sa v priebehu rokov 2010 až 2030 zvýši počet starších občanov v Európe o 40 %. Tento jav so sebou prináša výzvy, ale aj príležitosti pre verejné politiky a európsku budúcnosť. Skutočne prosperujúca a konkurencieschopná Európa by mala byť schopná nájsť správnu odpoveď na tieto výzvy a naplno využiť potenciál nových demografických trendov.

Starší európski občania musia mať úžitok z kvalitných služieb a podmienok a ich poznatky by sa mali využiť pri prebiehajúcom rozvoji spoločnosti. Vzhľadom na to, že cieľom Európskej únie je dosiahnutie hospodárstva a spoločnosti založenej na informáciách, informačné technológie predstavujú inovačné riešenie na dosiahnutie tohto cieľa, pričom angažovanosť Európskeho spoločenstva v týchto dôležitých programoch je viac ako potrebná.

Chcela by som upozorniť na dva dôležité aspekty týkajúce sa používania nových technológií s cieľom zlepšiť životnú úroveň starších ľudí. Po prvé, európski občania by mali byť odborne vyškolení a poučení o nových technologických možnostiach, ktoré majú k dispozícii. Starší ľudia, predovšetkým v nových členských štátoch, nemajú v tejto oblasti žiadne, prípadne len čiastočné informácie, pričom straty, ktoré tým spoločnosť trpí, sú ľahko viditeľné. Úspech rozhodnutia, o ktorom tu dnes diskutujeme, preto do veľkej miery závisí od európskej mobilizačnej schopnosti v oblasti vzdelávania a poskytovania informácií pre týchto ľudí. Po druhé, osobitná pozornosť by sa mala venovať ženám, pretože, vzhľadom na ich vyššiu priemernú očakávanú dĺžku života, tvoria väčšiu časť staršej populácie. Tieto aspekty musia byť zohľadnené vo vedeckom výskume procesu starnutia, ako aj pri konkrétnom vykonávaní verejných politík.

Nakoniec by som chcela znovu zdôrazniť dôležitosť venovania pozornosti situácii v nových členských štátoch, v ktorých sa starší ľudia nachádzajú v menej priaznivej situácii. Nižšia životná úroveň, ale aj nedostatok vedomostí v oblasti používania nových technológií, robia z tejto kategórie prioritnú skupinu pre budúce opatrenia na európskej úrovni.

 
  
MPphoto
 
 

  Zita Pleštinská (PPE-DE).(SK) „Fórum pre pomoc starším“, „Parlament seniorov“ alebo časopis „Fórum seniorov“ vydávaný na Slovensku s podporou Komisie, to sú aktivity, s ktorými som sa mala možnosť oboznámiť na stretnutiach so seniormi, pretože už tradične sa s nimi začína môj kalendárny rok. Tieto aktivity ma presvedčili, že dôchodcovia chcú byť aktívni a sú veľmi učenliví. Napríklad mobilný telefón už prestal byť pre nich veľkou neznámou a stal sa ich dôležitým spoločníkom.

Bohužiaľ na počítačovú gramotnosť seniorov sa venuje málo zdrojov, preto vítam správu pani spravodajkyne Gill, ktorá prináša dôležité posolstvo Európskeho parlamentu pre skvalitnenie života starnúceho alebo hendikepovaného obyvateľstva.

Využívanie nových informačných a komunikačných technológií môže byť efektívnym nástrojom ako táto skupina európskych občanov, ktorá je zdrojom múdrosti, skúseností, tradícií a zručnosti nebude vytláčaná zo spoločnosti. Dôležité je však poskytnúť všetkým dôchodcom v Európskej únii rovnaký prístup k informačným a komunikačným technológiám.

 
  
MPphoto
 
 

  Zuzana Roithová (PPE-DE). – (CS) Vážený pán predsedajúci, veľmi oceňujem iniciatívu trinástich členských štátov, ktoré vytvorili spoločný výskumný program asistovaného žitia pre starších občanov, aby mohla aj táto generácia naplno využívať informačné technológie. Nepochybne by im to umožnilo lepšiu komunikáciu a zároveň to predĺži aj ich aktívny život. Z toho dôvodu plne podporujem, aby sa tento program AAL stal vďaka nášmu zajtrajšiemu rozhodnutiu spoločným programom Európskej únie. Verím, že sa vďaka tomu skutočne podarí zdvojnásobiť prostriedky až do výšky 600 miliónov EUR. Našu požiadavku na 20 % spolufinancovanie z vnútroštátnych zdrojov považujem za dostatočne motivujúcu pre členské štáty, aby sa venovali týmto cieľom. Dajme teda zelenú programu, ktorý umožní účinný vývoj inovačných produktov a špecifických služieb využívajúcich informačné a komunikačné technológie orientované na zabezpečenie dôstojnej staroby. Je to tiež príležitosť pre malé a stredné podniky, pričom je plne v súlade s cieľmi lisabonskej stratégie a našimi hodnotami.

 
  
MPphoto
 
 

  Czesław Adam Siekierski (PPE-DE). – (PL) Vážený pán predsedajúci, mali by sme privítať navrhovanú účasť zo strany Únie v spoločnom programe výskumu a vývoja zameraného na zvýšenie kvality života starších ľudí.

Nové druhy informačných a komunikačných technológií dokážu uľahčiť život ľuďom v pokročilom veku a pomôcť im aj naďalej sa aktívne zúčastňovať na pracovnom a osobnom živote. Mali by sme pamätať, že počet starších ľudí sa v dôsledku priaznivejších životných podmienok zvyšuje.

Počas príprav podrobných operačných zásad tohto programu by sme však mali vziať na vedomie, že finančná situácia a životné podmienky starších ľudí sú v rámci jednotlivých členských štátov odlišné. Existujú medzi nimi významné rozdiely v životnej úrovni. V dôsledku toho existujú aj rôzne potreby v oblasti služieb a rôzne úrovne pripravenosti na aktívny život, predovšetkým v prípade ľudí žijúcich vo vidieckych oblastiach. Nové technológie, nové príležitosti práce s internetom a využívanie nových technológií vo svoj prospech môžu starším ľuďom dopomôcť k tomu, aby aj naďalej zostávali na trhu práce. Všetky tieto vymoženosti môžu tiež ľuďom umožniť pokojné starnutie. Tento problém má nesmierny význam predovšetkým vo vzťahu k starnúcej európskej populácii.

 
  
MPphoto
 
 

  Monica Maria Iacob-Ridzi (PPE-DE). – (RO) Vylúčenie starších občanov z výhod, ktoré prinášajú informačné technológie, predstavuje problém, obzvlášť v súvislosti s tým, že podiel ľudí vo veku od 65 do 80 rokov na celkovej európskej populácii onedlho dosiahne 40 %.

Z toho dôvodu vítam účasť Európskej únie na spoločnom programe výskumu a vývoja zameraného na zlepšenie kvality života tejto skupiny ľudí. Chcela by som však upozorniť na fakt, že finančná účasť zo strany Spoločenstva v tomto projekte je obmedzená. Príspevok zo strany Spoločenstva predstavuje sumu v maximálnej výške 150 miliónov EUR v prípade, ak budú tieto prostriedky vyčlenené v rámci rozpočtu pre rámcový program výskumu a vývoja, ktorého celkový rozpočet je viac než 50 miliárd EUR. Okrem toho, príspevok zo strany Spoločenstva nesmie tvoriť viac než 50 % celkových verejných fondov vyčlenených na tento projekt, čo je pre taký dôležitý projekt skutočne nezvyčajne malé percento.

Okrem konkrétnych výhod, ktoré riešenia z oblasti informačných technológií vyvinuté v rámci tohto programu prinesú starším ľuďom, predstavuje účasť Európskej únie na tomto projekte dobrú príležitosť prispieť k zlepšeniu kvality života Európanov a z toho dôvodu by finančný príspevok zo strany Spoločenstva mal presahovať sumu národných prostriedkov vyčlenených na tento typ výskumu.

 
  
MPphoto
 
 

  László Kovács, člen Komisie. − Vážený pán predsedajúci, v mene pani Viviany Redingovej by som chcel oceniť veľmi konštruktívny prístup zo strany Európskeho parlamentu a predovšetkým zo strany pani spravodajkyne Gillovej počas rokovacieho procesu o návrhu programu s názvom Pomoc starším alebo chorým osobám pri samostatnom bývaní. Keďže táto oblasť nepatrí do mojej kompetencie, táto diskusia bola pre mňa nielen veľmi zaujímavá, ale aj veľmi poučná. Môžete sa spoľahnúť, že pani Viviane Redingovej sprostredkujem nielen vaše gratulácie, ale aj vaše obavy a návrhy.

Pochopil som, že jednu z kľúčových otázok predstavuje používanie informačných a komunikačných technológií seniorskou generáciou, s čím úplne súhlasím. Táto oblasť si jednoznačne vyžaduje vedomosti aj finančné prostriedky. Odborná príprava starších ľudí, predovšetkým ľudí žijúcich vo vidieckych oblastiach, je nepochybne dôležitá, túto oblasť však náležitým spôsobom rieši akčný program s názvom Dôstojné starnutie v informačnej spoločnosti. Ďalší dôležitý aspekt predstavuje cenová dostupnosť, pričom túto oblasť bude riešiť program AAL. Pokiaľ ide o ďalšie krajiny, ktoré by mali záujem zapojiť sa do tohto programu, môžu tak urobiť, veď presne z toho dôvodu bol navrhnutý relatívne nízky vstupný príspevok.

Na záver by som chcel zdôrazniť, že Komisia víta a podporuje kompromisné pozmeňujúce a doplňujúce návrhy predložené pani spravodajkyňou, ktoré umožnia dosiahnutie dohody v prvom čítaní. Vďaka záväzku z vašej strany bude možné túto dôležitú iniciatívu spustiť už v priebehu jari. Vaša pokračujúca podpora bude nesmierne dôležitá aj počas realizácie tejto iniciatívy. Chcel by som zdôrazniť, že riešenie tohto problému nie je len našou morálnou povinnosťou, ale predstavuje tiež ekonomickú príležitosť, čo je názor, ktorý dnes zaznel z úst mnohých rečníkov. Jeho cieľom je dosiahnuť budúci blahobyt našich starších občanov a našu budúcu konkurencieschopnosť.

 
  
MPphoto
 
 

  Neena Gill, spravodajkyňa. − Vážený pán predsedajúci, chcela by som sa poďakovať všetkým svojim kolegom a kolegyniam za ich pripomienky a príspevky.

Pán Krasts mi položil otázku, či by ma potešilo, ak by sa na tejto iniciatíve zúčastňovali aj ďalšie krajiny. Našim zámerom je, aby bol tento program otvorený pre čo najväčší počet účastníkov. Môže dokonca zachádzať aj za hranice členských štátov Európskej únie, čo sa už v súčasnosti aj deje.

Otázka, ktorá dnes bola spomenutá v mnohých prejavoch, je otázka financovania. Problém je v tom, že maximálna veľkosť finančného príspevku je 150 miliónov EUR. Potrebujeme zistiť, ako by sa táto suma, v prípade ak bude o tento program veľký záujem, mohla v budúcnosti revidovať, prípadne, či by sa táto oblasť mohla riešiť aj prostredníctvom iných iniciatív v rámci siedmeho rámcového programu.

Dnes som počula niekoho povedať, že starnutie populácie predstavuje spolu s klimatickými zmenami jednu z najväčších výziev 21. storočia. Je dôležité, aby Komisia pokračovala v riešení tejto otázky nielen cez veľmi dôležité individuálne programy, akým je napríklad tento, ale tiež v rámci iných oblastí, pričom – a toto by som chcela znovu zdôrazniť – by sa to malo uskutočňovať pomocou spoločného prepojenia poznatkov.

Domnievam sa, že Komisia musí byť tiež ostražitá, pretože je očividné, že niektoré členské štáty sa v tejto oblasti nachádzajú oveľa ďalej než iné. Existuje tu naliehavá potreba zabezpečiť, aby po skončení tohoto programu neexistovali medzi členskými štátmi žiadne veľké rozdiely.

Chcela by som povedať pár slov v súvislosti s niekoľkými kľúčovými bodmi, ktoré tu spomenuli moji kolegovia, predovšetkým moji dvaja tieňoví spravodajcovia. Pán van Nistelrooij poukázal na to, že trvá príliš dlhú dobu, kým sa produkty dostanú na trh, a že ak skutočne chceme, aby tento program priniesol želané výsledky, je nevyhnutné tento problém vyriešiť. Pán Chatzimarkakis zasa povedal, že sme svetovým regiónom, ktorý prejavuje najväčšie odhodlanie riešiť kvalitu ľudského života nezávisle od veku človeka. Myslím, že je dôležité, aby boli naše slová podložené aj konkrétnymi skutkami.

Chcela by som sa tiež poďakovať pani Geringerovej de Oedenbergovej, spravodajkyni Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť, ako aj všetkým pracovníkom sekretariátu, sekretariátu skupiny PSE a svojej kancelárii za ich príspevok a zároveň by som sa chcela poďakovať aj Komisii a obom predsedníctvám Rady – portugalskému aj slovinskému.

(potlesk)

 
  
MPphoto
 
 

  Predsedajúci . Rozprava sa končí.

Hlasovanie sa uskutoční vo štvrtok, 13. marca 2008.

 
Právne upozornenie - Politika ochrany súkromia