Doslovný zápis z rozpráv

Streda, 12. marca 2008 - Štrasburg

18. Fond globálnej energetickej účinnosti a obnoviteľnej energie (rozprava)

  Predsedajúci . − Ďalším bodom programu je správa (A6-0006/2008) pána Claude Turmesa, v mene Výboru pre priemysel, výskum a energetiku, o Fonde globálnej energetickej účinnosti a obnoviteľnej energie [2007/2188(INI)].

  Claude Turmes, spravodajca. − (DE) Vážený pán predsedajúci, Martin Luther King mal sen. Sníval o spoločnosti, v ktorej by farba pleti nespôsobovala diskrimináciu. Bol to sen, ktorý vyvolal revolúciu v Amerike a na celom svete. Dnes má sen, alebo skôr víziu, aj Európa: vyvinúť energie budúcnosti – a to nielen v Európe, ale aj za jej hranicami. Víziu, v ktorej by mali obnoviteľné energie zohrávať významnú úlohu už v polovici tohto storočia a prispievať tak k predchádzaniu konfliktom nad zostávajúcimi zdrojmi ropy a zemného plynu, zmierňovať klimatické zmeny a zabezpečovať pre milióny ľudí na celom svete prístup k energii, ktorá je v súčasnosti mimo ich dosah.

Myslím si, že Komisia, ktorú tu dnes zastupuje jej environmentálne svedomie, pán Dimas, má plné právo byť na Fond globálnej energetickej účinnosti a obnoviteľnej energie hrdá. Predpokladáme, že v priebehu štyroch alebo piatich rokov dosiahne hodnota tohto fondu sumu 500 miliónov EUR, čím sa z neho stane najväčší fond pre investície do obnoviteľných energií a energetickej účinnosti.

Týchto 500 miliónov EUR bude pochádzať sčasti z verejnej peňaženky (z európskeho rozpočtu sa naň vyčlení suma 80 až 150 miliónov EUR) a sčasti z rozpočtov národných vlád. V súčasnosti už máme konkrétne prísľuby z Nemecka a Nórska.

Aký je teda účel tohto fondu? Finanční analytici, ktorí podrobne skúmajú tok investícií do jednotlivých projektov obnoviteľnej energie a energetickej účinnosti, zistili, že je veľmi ťažké pritiahnuť rizikový kapitál pre investície, ktoré nepresahujú sumu 10 miliónov EUR. Tento fond sa bude preto v prvom rade zameriavať na projekty strednej veľkosti, t. j. do výšky 10 miliónov EUR.

Bude teda plniť úlohu „fondu fondov“, čo znamená, že nebude investovať priamo do veterných fariem v Maroku alebo systémov solárnej energie v Číne, ale bude nakupovať podiely v investičných fondoch v južnej Afrike, strednej Afrike, Číne, Rusku, alebo južnej Amerike. Verejná peňaženka bude prijímať politické rozhodnutia o tom, kam budú tieto financie nasmerované.

Pre súkromných investorov bude táto forma investovania veľmi atraktívna, pretože verejná peňaženka v podstate pokryje celé investičné riziko, takže príjmy z investícií – teda, ak tieto investície budú mať nejakú návratnosť – budú najprv smerovať k súkromným investorom a až v druhej fáze potečú späť do verejnej peňaženky. Tento postup poskytuje súkromným investorom veľkú mieru bezpečnosti.

V súvislosti s týmto fondom sme z pozície poslancov Európskeho parlamentu vzniesli štyri alebo päť pripomienok. Prvá z týchto pripomienok je zároveň konkrétnou otázkou pre pána komisára Dimasa. V dobe, v ktorej biopalivá predstavujú veľmi kontroverznú tému, zastávame my, poslanci Parlamentu, názor, že je potrebné uplatňovať veľmi prísne kritériá na všetky investičné projekty v oblasti biomasy a biopalív financované z tohto fondu. Nejde len o to, že by to mohlo spôsobiť problémy v environmentálnej rovnováhe, ale v prípade, ak by investícia do tohto typu projektu poškodila reputáciu tohto fondu, mohlo by to tiež poškodiť jeho dobré meno. Pán komisár, chcel by som sa vás preto ešte raz opýtať, či nám môžete zaručiť, že Komisia urobí všetko, čo bude v jej silách, aby tieto prísne kritéria náležite uplatňovala.

Druhá dôležitá pripomienka z pohľadu poslancov tohto Parlamentu – domnievam sa, že sa to týka predovšetkým tých z nás, ktorí majú obavy v súvislosti s rozvojom – je naše želanie, aby tento fond prispieval významnou mierou k prekonaniu energetickej chudoby. Na dosiahnutie tohto cieľa potrebujeme uplatňovať know-how inštitúcií pre mikrofinancovanie, akou je napríklad Grameen Bank a ďalšie, ktoré už v súčasnosti realizujú projekty pre najchudobnejších medzi chudobnými, napríklad solárne alebo fotovoltaické systémy. Musíme tieto inštitúcie pre mikrofinancovanie zaangažovať. Pán komisár, moja druhá otázka pre vás znie takto: je Komisia, ako hlavný verejný prispievateľ, ochotná zabezpečiť, aby bolo 20 až 25 % finančných prostriedkov použitých na tento typ mikroprojektov prostredníctvom dohôd o mikrofinancovaní?

Po tretie, keďže sa investovanie v Číne stáva čoraz jednoduchšie, máme určité obavy, aby všetky finančné prostriedky z Fondu globálnej energetickej účinnosti a obnoviteľnej energie nesmerovali práve na tento trh. Želáme si spravodlivé geografické rozmiestnenie týchto investícií a z toho dôvodu potrebujeme politický záväzok zo strany Komisie, že finančné prostriedky z tohto fondu budú smerovať aj do investícií v krajinách Afriky, Karibiku a južnej Ameriky.

Požadujeme vykonávanie dôkladnej kontroly s pravidelnými správami predkladanými tomuto Parlamentu, Výboru pre rozpočet a Výboru pre kontrolu rozpočtu, pretože je naším želaním, aby sa tento fond v priebehu nasledujúcich niekoľkých rokov rozšíril. K tomu však musí mať spravovanie tohto fondu plnú dôveru tohto Parlamentu.

Toto sú teda moje úvodné pripomienky, a teraz sa teším na našu spoločnú diskusiu.

(potlesk)

  Stavros Dimas , člen Komisie. − (EL) Vážený pán predsedajúci, vážené dámy, vážení páni, uplynul už viac ako rok od vydania oznámenia Komisie s názvom „Mobilizácia verejných a súkromných finančných prostriedkov, pokiaľ ide o globálny prístup k dostupným a bezpečným energetickým službám, ktoré neškodia klíme: Fond globálnej energetickej účinnosti a obnoviteľnej energie“ (známy tiež pod skratkou GEEREF).

Odvtedy sa udialo mnoho vecí, napríklad dohoda dosiahnutá v decembri minulého roka na Bali. Vzhľadom na spomínané udalosti sa táto iniciatíva v súčasnosti javí ešte dôležitejšia a aktuálnejšia. Teraz je teda ten správny čas na diskusiu o tejto správe, pričom si so zadosťučinením všímam, že Európsky parlament má zvlášť pozitívny postoj k tomuto novému a inovačnému prostriedku na podporu energetickej účinnosti a projektov obnoviteľnej energie.

Aj keď pán Turmes spomenul hlavné body, ktoré nás viedli k tomuto rozhodnutiu a zároveň mi položil niekoľko otázok, dovoľte mi najprv vysvetliť, prečo Komisia navrhuje používať verejné dotácie v globálnom fonde s rizikovým obchodným kapitálom. Faktom je, že aj napriek neustálemu pokroku, ktorý sa dosahuje v otázke využívania obnoviteľných zdrojov energie, je ich podiel na celkových svetových energetických zdrojoch aj naďalej veľmi malý.

Známym faktom je aj to, že zlepšenie energetickej účinnosti môže priniesť väčší prospech než vybudovanie novej energetickej infraštruktúry. V každom prípade však výška svetových investícií do sektora energetickej účinnosti neumožňuje naplno využiť jeho existujúci potenciál. Hlavný problém v tomto smere predstavujú značné ťažkosti pri získavaní súkromného financovania pre projekty energetickej účinnosti a obnoviteľnej energie.

Príčiny existencie tohto problému sú komplexné a súvisia predovšetkým s nedostatkom obchodného rizikového kapitálu. Obchodný rizikový kapitál je potrebný v rozvojových krajinách, pričom v prechodných hospodárstvách sa jeho výška odhaduje na viac než 9 miliárd EUR ročne. Je to oveľa viac, než je v súčasnosti k dispozícii. Aj keď sa verejné dotácie v posledných rokoch zvýšili, celkové množstvo dostupných finančných prostriedkov je jednoducho nepostačujúce. Je nevyhnutné získať ďalší kapitál na investovanie do energetického sektora až do roku 2030. Z toho dôvodu je nesmierne dôležité získať finančné prostriedky zo súkromného sektora.

Investorov však odrádza dlhé obdobie návratnosti investícií do ekologicky čistých technológií, predovšetkým v geografických regiónoch, ktoré sa považujú za vysoko rizikové. Ako príklad môžeme uviesť región subsaharskej Afriky, v ktorom je výška súkromných investícií skutočne veľmi nízka. A presne toto je jedným z cieľov Fondu globálnej energetickej účinnosti a obnoviteľnej energie: podporiť investície smerujúce do týchto regiónov. Suma, ktorú spomínal pán Turmes, je len názorná a zodpovedá minimu finančných prostriedkov, ktoré sa do týchto regiónov investujú.

Druhým problémom, ktorý pán Turmes spomenul, je rozsah projektov. Administratívne a realizačné náklady na projekty malého rozsahu vo vzdialených krajinách môžu byť vyššie. V dôsledku toho nie sú medzinárodné orgány poskytujúce financovanie ochotné tento typ projektov podporovať, obzvlášť vtedy, ak, ako ste správne poznamenali, je hodnota týchto projektov menšia než 10 miliónov EUR.

A presne toto je cieľom Fondu globálnej energetickej účinnosti a obnoviteľnej energie: prekonanie prekážok, ktoré stoja v ceste investíciám menšieho rozsahu. Budeme sa zameriavať presne na tento typ projektov. Využitím verejných zdrojov na ochranu súkromných investorov pred rizikami, ktoré som spomínal, pomôže tento fond prilákať súkromných investorov. Európska komisia vyčlení v období od tohto roku až do roku 2010 približne 80 miliónov EUR na zriadenie a úspešné fungovanie Fondu globálnej energetickej účinnosti a obnoviteľnej energie. Spolu s prísľubmi ďalších finančných prostriedkov zo strany vlád Nemecka a Nórska, ktoré tu už boli spomínané, to predstavuje celkovú sumu prevyšujúcu 100 miliónov EUR. Očakávame, že ďalší obchodný rizikový kapitál v minimálnej výške 300 – 500 miliónov EUR (a v dlhodobejšom horizonte dokonca až vo výške 1 miliardy EUR) sa podarí získať zo súkromného sektora.

Pán predsedajúci, som veľmi rád, že Európsky parlament v tejto správe podporuje vytvorenie Fondu globálnej energetickej účinnosti a obnoviteľnej energie. Chcel by som sa poďakovať pánovi spravodajcovi Turmesovi za jeho úsilie a pánovi Wijkmanovi z Výboru pre rozvoj a pani Korholovej z Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín za ich príspevok. Myslím si, že ide o dôležitú a aktuálnu iniciatívu, ktorá ukazuje, že EÚ podniká kroky a je rozhodnutá pomôcť rozvojovým krajinám získať prístup k energetickej účinnosti a obnoviteľným zdrojom energie.

Základným predpokladom na poskytnutie financií pre určitý projekt – pričom teraz nemám na mysli len projekty v oblasti biomasy a biopalív – bude bezpochyby požiadavka na splnenie kritéria udržateľnosti, ktorá nebude o nič menej prísna, než sú požiadavky zakotvené v rôznych právnych predpisoch EÚ. Tento prístup pomôže posilniť vzájomnú dôveru s týmito krajinami, ktorú potrebujeme vytvoriť predovšetkým na dosiahnutie globálnej dohody o klimatických zmenách, ktorá by sa mala uzavrieť pred koncom roka 2009.

(potlesk)

PREDSEDÁ: Edward McMILLAN-SCOTT
podpredseda

  Eija-Riitta Korhola , spravodajkyňa Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín požiadaného o stanovisko. − (FI) Vážený pán predsedajúci, klimatické a energetické otázky získavajú kľúčový význam v takmer všetkých oblastiach politiky Európskej únie. Výzva na rozsiahlejšie používanie obnoviteľnej energie je v súčasnosti skutočne aktuálna, v neposlednom rade aj z dôvodu kvalitatívnych cieľov stanovených pre obnoviteľnú energiu.

Tento fond je v tomto smere žiarivým príkladom, ktorý vzbudzuje nádej. Aktivity vyvíjané v tejto oblasti však nemajú vždy takú jednoznačnú podobu. Ak je nejaká téma politicky v kurze, môže sa stať preverovacou skúškou pre politickú korektnosť, pričom táto situácia môže vyústiť do pretekov o čo najhorlivejšiu snahu byť na strane všetkého, čo je dobré. Presne v tomto duchu sa v poslednom čase podnikali aktivity v oblasti vyhláseného cieľa pre obnoviteľnú energiu. Tento návrh obsahuje aj určité škodlivé prvky, pričom evidentné riziká existujú aj v súvislosti s časovým harmonogramom.

V dobe, v ktorej máme ešte stále nedostatok pravého technologického potenciálu, existuje riziko, že sa tento záväzný cieľ bude dosahovať spôsobom, ktorý nenávratne zničí prírodné hodnoty. Pán Turmes veľmi správne poznamenal, že nie všetky biopalivá sú prospešné pre životné prostredie a nie všetky obnoviteľné formy energie znižujú emisie.

Potreba obnoviteľnej energie je skutočne aktuálna, musíme však k tejto otázke pristupovať uvážene. Fond globálnej energetickej účinnosti a obnoviteľnej energie, o ktorom práve diskutujeme, je vynikajúcim príkladom toho, ako môžeme podporovať dobrú vec spôsobom, ktorý nám prináša celú škálu výhod.

V jednom starom prísloví sa hovorí, že hladnému človekovi nestačí dať rybu, musíme ho naučiť ryby loviť. Rovnaký princíp musíme použiť aj pri miestnych projektoch, aby sme pomohli tretím krajinám zlepšiť a uchovať ich know-how a zručnosti. Toto je spôsob, ktorým sa dá zabezpečiť udržateľnosť a pokračovanie týchto projektov.

  Romana Jordan Cizelj, v mene skupiny PPE-DE. – (SL) Zmierňovanie klimatických zmien a energetika tvoria dve dôležité zložky rozvojovej politiky Európskej únie. Je to tak správe. Poteší ma každá iniciatíva, ktorá môže prispieť k bezpečným a udržateľným dodávkam energie nielen v Európe, ale aj v tretích krajinách. Dovoľte mi vyjadriť niektoré pochybnosti, ktoré budeme musieť pred vytvorením tohto fondu vyriešiť.

Po prvé, počet iniciatív v oblasti energetických a rozvojových politík neustála narastá. Žiadané výsledky sa však, bohužiaľ, darí dosahovať len veľmi zriedkavo. Iniciatívy v podobe rozličných fondov nie sú vzájomne harmonizované a len veľmi zriedkavo financujú jednotlivé projekty priamo. Tento problém sa týka aj fondu, o ktorom práve diskutujeme, ktorý by mal fungovať prostredníctvom vytvorenia regionálnych podfondov v rozvojových krajinách. Mali by sme zvážiť ako táto skutočnosť ovplyvní transparentnosť pri používaní týchto prostriedkov, ako aj v akom rozsahu umožnia inštitucionálne podmienky v rozvojových krajinách používať tieto prostriedky na ich zamýšľaný účel.

Po druhé, želaný účinok môžu dosiahnuť jedine včasné opatrenia. V prípade navrhovaného svetového fondu však nie je vhodné načasovanie vôbec evidentné. Tento návrh bol predložený už v roku 2006, pričom diskusia o ňom prebieha až v tomto roku.

Po tretie, chcela by som zdôrazniť skutočnosť uvedenú v samotnom dokumente: finančné prostriedky určené pre tento fond nie sú postačujúce. Nebolo zabezpečené dokonca ani minimálne množstvo financií nevyhnutné pre úspešné fungovanie tohto fondu. Toto množstvo len ťažko pomôže stimulovať investície zo stany súkromného sektora.

Po štvrté, dokážem si len veľmi ťažko predstaviť, že tento fond bude účinne fungovať výlučne na základe spolupráce medzi Úniou a medzinárodnými finančnými inštitúciami. V našom návrhu chýbajú jasné ambície a plán spolupráce s inými priemyselnými krajinami vo svete, ako aj internacionalizácia svetového fondu.

Ako som povedala už predtým, táto myšlienka je vítaná, ale jej pridaná hodnota a konkrétna realizácia sa ešte budú musieť premyslieť.

  Matthias Groote, v mene skupiny PSE. – (DE) Vážený pán predsedajúci, vážený pán komisár, vážené dámy, vážení páni, v prvom rade by som chcel zablahoželať pánovi spravodajcovi Turmesovi k jeho skvelej práci a záväzku. Fond globálnej energetickej účinnosti a obnoviteľnej energie predstavuje aktívny príspevok Európy na boj proti klimatickým zmenám.

Zo svojej funkcie tieňového spravodajcu Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín by som chcel poukázať na dve veci. Po prvé, je dôležité zabezpečiť, aby v rámci projektov financovaných týmto fondom tvorila zásada udržateľnosti absolútnu prioritu. Emisie skleníkových plynov sa musia analyzovať z hľadiska celej doby ich životnosti, pričom projekty s neuspokojivými hodnotami emisií CO2 by nemali dostávať žiadnu finančnú podporu. Táto analýza je zvlášť dôležitá u projektov, ktorých súčasť tvorí biomasa.

Po druhé, keďže som optimista, verím, že budúcoročná konferencia OSN o klimatických zmenách, ktorá sa bude konať v Kodani, dopadne úspešne a my budeme môcť urobiť ďalší krok smerom k dohode, ktorá bude následníčkou Kjótskeho protokolu. V takom prípade bude využívanie obnoviteľných energií zohrávať v rozvojových krajinách významnú úlohu. Komisia by mala túto skutočnosť zohľadniť už teraz a prispôsobiť fond týmto budúcim požiadavkám.

  Fiona Hall, v mene skupiny ALDE – Vážený pán predsedajúci, návrh Komisie na vytvorenie Fondu globálnej energetickej účinnosti a obnoviteľnej energie (GEEREF) je samozrejme vítaný. Je nesmierne dôležité, aby energetická účinnosť a obnoviteľné energie zohrávali v rozvojových a rozvíjajúcich sa krajinách čoraz významnejšiu úlohu. Existujú na to viaceré dôvody: zníženie emisií oxidu uhličitého, zníženie závislosti od dodávok energie, riešenie problému energetickej chudoby a vytváranie nových pracovných a rozvojových príležitostí. Z rovnakých dôvodov je nesmierne dôležité, aby energetická účinnosť a obnoviteľné energie zohrávali čoraz významnejšiu úlohu aj v rámci Európskej únie.

Voči návrhu Komisie mám však aj niekoľko výhrad. Po prvé, navrhované financovanie je príliš skromné na projekt tohto rozsahu. Pätnásť miliónov EUR ročne z verejných prostriedkov sú skutočne iba omrvinky, dokonca aj ako počiatočný kapitál určený na pritiahnutie a poistenie súkromných investícií. Celý tento kapitál by sa dal veľmi jednoducho minúť na hŕstku projektov vo väčších rozvíjajúcich sa krajinách, akými sú napríklad Čína alebo India. Aj keď sa v oznámení Komisie hovorí o možnosti spolufinancovania prostredníctvom deviateho Európskeho rozvojového fondu (ERF), vôbec z neho nie je jasné, ako sa budú prijímať rozhodnutia o prideľovaní prostriedkov z rozpočtu fondu medzi krajiny AKT, a medzi viac rozvinuté a pokročilé krajiny východnej Európy, ktoré nie sú členskými štátmi EÚ, s podporou spolufinancovania od Európskej banky pre obnovu a rozvoj (EBOR). V dôsledku toho nie je vôbec jasné, ako má tento fond prispievať k zmierňovaniu chudoby. Javí sa skôr ako makrofond než mikrofond, určený na prilákanie súkromných investícií na podporu projektov, ktoré síce môžu byť podľa európskych meradiel relatívne malé, ale z pohľadu mnohých afrických krajín predstavujú rozsiahle investície. Nie je tiež jasné, ako sa finančné prostriedky z fondu GEEREF dostanú až k projektom na úrovni Spoločenstva, akými sú napríklad fotovoltaické panely pre zdravotné strediská a školy alebo solárne variče a vodné ohrievače. Najväčší prínos pre životy najchudobnejších ľudí má vo všeobecnosti úplne základný rozvoj.

Nakoniec mám obavy, že vzťah medzi týmto fondom a mechanizmom čistého rozvoja nebol dostatočne jasne vysvetlený. Bolo by preto prospešné, keby nám Komisia vysvetlila, ako tento fond zlepší vstup rozvojových krajín do tohto mechanizmu.

  Esko Seppänen, v mene skupiny GUE/NGL. – (FI) Vážený pán predsedajúci, správa pána Turmesa sa zaoberá veľmi ambicióznym cieľom na účinné využitie energetických zdrojov v rozvojových krajinách. Tieto krajiny sa veľmi často nachádzajú v geografických regiónoch, v ktorých je možné využívať lacné prírodné obnoviteľné zdroje.

Pokrok v rozvoji sa dá dosiahnuť aj bez obrovských investícií do najmodernejších technológií. Napríklad výroba uhlia z chudobných zásob dreva v tých oblastiach subsaharskej Afriky, z ktorých sa pomaly stávajú púšte, predstavuje nákladovo účinnejší spôsob využívania zásob dreva, než ich jednoduché pálenie. Potrebujú sa naučiť ako z tohto dreva pred jeho spálením vytvoriť uhlie. Na naučenie týchto a podobných zručností nie sú potrebné veľké finančné prostriedky. Zásady fungovania fondu GEEREF si vysvetľujem tak, že z neho nebude možné získať finančné prostriedky na prosté šírenie zručností a vedomostí, pretože na tento účel sa budú môcť samozrejme využívať iné formy rozvojovej pomoci.

Financovanie projektov cez kapitálové investície predstavuje zaujímavú možnosť. Z pohľadu tých, ktorí sú prijímateľmi týchto investícií, ako aj z pohľadu investorov, je na tejto možnosti pozitívne to, že sa ňou ďalej nezvyšuje zadlženosť už aj tak zadlžených krajín. Vzniká však otázka, aké nákladné bude riadiť a monitorovať schopnosť malých podnikov splácať tieto peniaze späť.

V najideálnejšom prípade by mohol tento fond pripraviť rozvojové krajiny na pomalší nárast využívania fosílnych palív. Naša skupina úplne jednomyseľne schvaľuje správu pána Turmesa.

  Paul Rübig (PPE-DE). – (DE) Vážený pán predsedajúci! Claude, veľmi pekne ti ďakujem. V súvislosti s touto témou si absolvoval obrovské množstvo stretnutí. Ide o veľmi komplexnú otázku, preto by som sa ti chcel zvlášť poďakovať za to, že si dokázal v priebehu všetkých týchto rokovaní zachovať transparentnosť a že si nám umožnil pozerať na tento projekt z holistickej perspektívy.

V súčasnosti predstavuje zvyšovanie povedomia o účinnosti – účinnosti v spotrebe energie, ale tiež vo výrobe – celosvetovú výzvu. Toto povedomie však nemôžeme šíriť len na makroúrovni. Vždy by sme sa mali riadiť zásadou „najprv mysli v malom“, t. j. najprv vyskúšaj veci na mikroúrovni, a ak tam budú fungovať, potom budú fungovať aj na makroúrovni.

Musíme sa zamerať na to, aby sme uplatnili tie najlepšie dostupné technológie známe v súčasnom svete. Nemám tým nevyhnutne na mysli elektroniku a nanotechnológie, môže to znamenať aj použitie jednoduchej a jasne štruktúrovanej technológie. Musíme sa pokúsiť túto technológiu čo najviac cenovo sprístupniť, aby si skutočne každý mohol dovoliť ju využívať.

Na druhej strane musíme, samozrejme, tiež pokutovať tých, ktorí plytvajú zdrojmi našej planéty. Je to veľká výzva aj pre nášho pána komisára: monitorovať globálne štruktúry a trestať tých, ktorí plytvajú energiou, a zároveň odmeňovať tých, ktorí na svoje fungovanie využívajú najlepšie a najúčinnejšie technológie. Je to tiež kľúčová zásada pre politiku v oblasti klímy.

Zo štúdií uskutočnených v Európskej únii vyplýva, že náklady klimatických zmien sa budú vyčísľovať v mnohých miliardách eur. Preto je dôležité podporovať nielen krajiny mimo Európy. Rada by sa mala zamyslieť aj nad novým financovaním výskumu a vývoja v oblasti energetickej účinnosti, predovšetkým v novom Európskom technologickom inštitúte.

  Jorgo Chatzimarkakis (ALDE). – (DE) Vážený pán predsedajúci! Pán komisár, ďakujem vám za váš príspevok. Európsky parlament víta tento fond. Pán komisár Dimas, spustili ste správnu iniciatívu v správnom čase.

Ak máme ako Európania skutočný záväzok voči znižovaniu emisií CO2, potom naozaj nezáleží na tom, kde sa nachádzajú zdroje týchto emisií. Emisie CO2 sa musia znížiť na celom svete. Z toho dôvodu musíme nové technológie uplatňovať všade.

Ja však tento fond nevnímam len ako rozvojový, ale aj ako strategický nástroj. Nejde len o poskytovanie rozvojovej pomoci. Európania by v otázke klimatických zmien nemali byť len priekopníkmi, mali by tiež povzbudzovať iných, aby sa pridali k nášmu úsiliu. Aj oni musia byť schopní kráčať po rovnakej ceste, po ktorej kráčame my. A presne v tomto smere môže tento fond, podľa môjho názoru, poskytnúť nesmierne dôležitý príspevok. Ak si vytýčime príliš ambiciózne ciele, v dôsledku ktorých skončíme izolovaní a opustení, bude to tiež znamenať koniec našej priemyselnej základne. Z toho dôvodu tu existuje potreba globálneho riadenia. Dobrým príkladom globálneho prístupu bola konferencia na Bali, pričom Kodaň by mala byť ďalším podobným príkladom. Globálny systém riadenia však nie je len o nátlaku, musíme tiež vytvoriť systémy stimulov, pričom tento fond, podľa môjho názoru, vytvára presne vhodný typ stimulov.

Claude Turmes na začiatku svojho prejavu spomenul sen Martina Luthera Kinga. My, Európana, môžeme svoj sen o záchrane podnebia naplniť jedine vtedy, ak budeme vytrvalo kráčať po tejto ceste. Claude Turmes, pred zajtrajším hlasovaním sa ti podarilo získať pre túto správu výraznú väčšinu hlasov tohto Parlamentu, a k tomuto úspechu by som ti rád zablahoželal. Teším sa spolu s tebou.

  Silvia-Adriana Ţicău (PSE). – (RO) Európsky fond účinnosti a obnoviteľnej energie predstavuje inovačné riešenie zamerané na maximalizáciu účinnosti verejných prostriedkov v oblasti energetickej účinnosti a obnoviteľných zdrojov energie prostredníctvom mobilizácie súkromných investícií.

Tento fond je verejno-súkromným partnerstvom, a je určený na financovanie konkrétnych projektov navrhnutých malými a strednými podnikmi, ktorých celková hodnota nepresahuje sumu 10 miliónov EUR. Počiatočné náklady na projekty obnoviteľnej energie sú až 37-násobne vyššie než náklady na projekty využívajúce konvenčné energetické zdroje. Z toho dôvodu je nám veľmi ľúto, že súčasná predpokladaná hodnota fondu predstavuje iba 100 miliónov EUR.

V roku 2005 sa Európska únia až z 50 % spoliehala na dovoz energií, pričom Dánsko je spomedzi všetkých členských štátov Únie jediným čistým vývozcom. V období rokov 1995 – 2005 vzrástlo využívanie obnoviteľných zdrojov energie v Európske únii o 40 %. V dôsledku toho sa v roku 2005 podieľali ekologické zdroje energie až 42 % na celkovej výrobe primárnej energie v Európe.

Účinným použitím tohto fondu by sa mohlo dosiahnuť zabezpečenie dodávok energie pre 1 až 3 milióny obyvateľov a zároveň zníženie emisií CO2 o 1 – 2 milióny ton ročne. Blahoželám pánovi spravodajcovi.

  Teresa Riera Madurell (PSE). – (ES) Vážený pán predsedajúci, vážený pán komisár, chcela by som hneď na začiatku zablahoželať pánovi Turmesovi k jeho správe a Komisii k tejto iniciatíve.

Mnohí z nás sú presvedčení, že Európska únia by mala podporovať obnoviteľné energie a energetickú účinnosť nielen ako neoddeliteľnú súčasť svojej stratégie pre energetiku a klimatické zmeny, ale tiež ako neoddeliteľnú súčasť svojej rozvojovej politiky.

Z toho dôvodu je návrh na vytvorenie Fondu globálnej energetickej účinnosti a obnoviteľnej energie na mobilizáciu súkromných investícií pre rozvojové krajiny veľmi zaujímavou myšlienkou.

Ideálne jednoduché financovanie si vyžaduje vytvorenie priorít a synergií s ďalšími existujúcimi programami, ako aj so Svetovou bankou a bankami pre regionálny rozvoj, ktoré v čoraz väčšom rozsahu investujú do obnoviteľných energií a energetickej účinnosti.

Po uplynutí niekoľkých rokov od začiatku vykonávania tohto nového nástroja však bude potrebné zhodnotiť jeho výsledky a vyvinúť úsilie na získanie podstatne vyšších príspevkov od zainteresovaných subjektov.

Súhlasím s názorom, že v súčasnosti všetko nasvedčuje tomu, že naša podpora by sa mala v prvom rade zamerať na krajiny Afriky a Latinskej Ameriky.

  Jerzy Buzek (PPE-DE). – (PL) Vážený pán predsedajúci, chcel by som sa poďakovať pánovi komisárovi a nášmu spravodajcovi za vynikajúci návrh, ktorý plne podporujem. Európska únia týmto návrhom vysiela veľmi pozitívny signál. Mám tým na mysli jej ochotu podporovať rozvojové krajiny a bojovať s klimatickými zmenami. Aj napriek tomu by som chcel položiť pánovi komisárovi nasledujúcu otázku. Akým spôsobom plánuje Komisia zabrániť odlesňovaniu, ktoré je často spojené s výrobou biomasy a biopalív v rozvojových krajinách? Udržiava si Komisia bezpečný odstup od výroby biomasy a biopalív prvej generácie, keďže je všeobecne známe, že nejde o veľmi bezpečné produkty?

Chcel by som vyjadriť svoju plnú podporu výroku pána Chatzimarkakisa. Európska únia potrebuje vyslať signál tohto typu. Nesieme zodpovednosť za konferencie o klimatických zmenách, ktoré sa budú v blízkej budúcnosti konať v Poznani a Kodani, a za úspech rokovaní o dohode pre obdobie po skončení Kjótskeho protokolu. Sme tiež zodpovední za vyslanie správnych signálov zvyšku sveta. Tento program je takýmto signálom.

  Zbigniew Krzysztof Kuźmiuk (UEN). – (PL) Vážený pán predsedajúci, chcel by som upozorniť na tri otázky. Je úplne na mieste, aby autor správy poukázal na fakt, že najväčšie následky klimatických zmien pociťujú práve najchudobnejšie krajiny. Je to tak preto, že tieto krajiny majú len veľmi obmedzené zdroje, predovšetkým finančné, ktorými môžu reagovať na klimatické zmeny.

Po druhé, vzhľadom na to, čo som práve povedal, je správne podporiť návrh Komisie na vytvorenie tohto fondu, aj keď spomínaných 80 miliónov EUR predstavuje skutočne veľmi skromnú sumu. V každom prípade, keďže účelom tohto fondu je podporiť investície zo strany súkromného sektora na financovanie miestnych projektov, môže sa ukázať ako veľmi účinný.

Po tretie, chcel by som túto príležitosť využiť aj na to, aby som upozornil, že zodpovednosť za boj proti klimatickým zmenám nie je spravodlivo zdieľaná ani v rámci samotnej Európskej únie. Napríklad pridelenie limitov na emisie CO2 pre rôzne krajiny sa uskutočnilo bez toho, aby sa v dostatočnej miere zohľadnilo zaostávanie tej ktorej krajiny z pohľadu rozvoja. V dôsledku toho boli niektorým krajinám, napríklad Poľsku, pridelené veľmi vysoké limity, ktoré mali takmer okamžite za následok zvýšenie nákladov na elektrickú energiu o 10 až 20 %.

  Czesław Adam Siekierski (PPE-DE). – (PL) Vážený pán predsedajúci, hlavným zámerom tohto fondu je podporiť súkromné investície a regionálne fondy v najchudobnejších a najmenej rozvinutých krajinách sveta. Cieľom fondu je podporovať energetickú účinnosť, úspory energie, vývoj obnoviteľných energií a zníženie emisií skleníkových plynov. Je určený aj na zlepšenie prístupu k základným energetickým službám. Opatrenia Európskej únie v tejto oblasti by mali pomáhať chudobnejším regiónom v boji proti klimatickým zmenám a v diverzifikácii ich energetických zdrojov.

Mali by sme pamätať, že účinky klimatických zmien najskôr pocítia najchudobnejší obyvatelia tejto planéty. Bolo by nesprávne obmedzovať naše aktivity zamerané na boj proti klimatickým zmenám a znižovanie energetickej spotreby iba na náš vlastný región. Poskytnutie tohto typu pomoci chudobnejším krajinám pomôže naštartovať významné aktivity na ich území. Táto pomoc bude mať významný dopad a pomôže zvýšiť informovanosť o závažnosti tohto problému. Toto je správna iniciatíva v správnom čase.

  Ewa Tomaszewska (UEN). – (PL) Vážený pán predsedajúci, chcela som len upozorniť, že v rámci obnoviteľných zdrojov energie sme nevenovali dostatočnú pozornosť geotermálnym zdrojom, t. j. čistej energii. Využívanie existujúcich vrtov určených pôvodne na účely geologického výskumu by mohlo prispieť k zníženiu nákladov v tejto oblasti.

  Stavros Dimas , člen Komisie. − Vážený pán predsedajúci, geotermálna energia je samozrejme tiež zahrnutá. O geotermálnu energiu, ako aj každý iný zdroj obnoviteľnej energie, prejavujeme veľký záujem.

Pokiaľ ide o problém týkajúci sa Poľska a pridelených kvót, počas prvého obchodného obdobia boli Poľsku pridelené oveľa vyššie kvóty než boli potrebné vzhľadom na potreby jeho energetiky a priemyslu, pričom toto nadmerné pridelenie spôsobilo problém s cenami kvót. Rovnako aj v druhom obchodnom období považujeme množstvo kvót pridelených Poľsku za dostatočné na pokrytie potrieb poľského priemyslu. Pre tretie obchodné obdobie sa zaviedol nový systém, ktorý bude založený na požiadavkách na pokrytie potrieb priemyslu alebo elektrární, a ktorý bude do určitej vopred dohodnutej miery zahŕňať aj dražbu.

Odlesňovanie tvorí samozrejme tiež veľmi dôležitú otázku, s ktorou úzko súvisia dve rovnako dôležité oblasti: biodiverzita a klimatické zmeny. Riešenie problému odlesňovania pomáha zabraňovať strate biodiverzity a zároveň prispieva k boju proti klimatickým zmenám, takže je to skutočne veľmi dôležitá oblasť. Projekty zaoberajúce sa odlesňovaním však majú jednu zvláštnosť: sú veľmi zložité. V každom prípade však ide o jednu z hlavných priorít, ktoré budeme musieť vyriešiť nielen prostredníctvom tohto fondu, ale aj prostredníctvom ďalších rozličných opatrení, predovšetkým prostredníctvom dosiahnutia dohody o stimuloch, ktoré by sa mali viazať na jednotlivé prístupy k riešeniu odlesňovania, napríklad znižovanie miery odlesňovania a udržiavanie lesov, alebo akýkoľvek iný prístup podporovaný rozličnými krajinami. V tomto smere vyvíjame určité aktivity, predovšetkým v spolupráci so Svetovou bankou, a pripravujeme niektoré pilotné projekty. Takže pre rôzne účely existujú aj rôzne zdroje financovania.

Chcel by som sa vám najprv poďakovať za veľmi dobré a pozitívne príspevky. Môžem vás uistiť, že vaše návrhy a pripomienky budeme vo svojej práci brať do úvahy. Sú veľmi užitočné a dotýkajú sa rozličných dôležitých otázok.

Momentálne nebudem odpovedať na otázku týkajúcu sa mechanizmu čistého rozvoja pre subsaharskú Afriku. Chcel by som vám len pripomenúť, že v roku 2006 sme v Nairobi uskutočnili iniciatívu Kofiho Annana, vtedajšieho generálneho tajomníka OSN, na podporu projektov mechanizmu čistého rozvoja pre subsaharskú Afriku. Podobne ako OSN, aj my sa angažujeme smerom k vykonávaniu väčšieho počtu aktivít v tejto oblasti a snažíme sa nezameriavať výlučne len na projekty v Číne a Indii. Vaša pripomienka je z toho dôvodu veľmi dôležitá, aj keď sa, samozrejme, dá pozorovať určitý vzťah medzi týmto fondom a mechanizmom čistého rozvoja, ktorý by mohol mať svoj význam.

Chcel by som spomenúť ešte tri pripomienky. Po prvé, vyzývate na osobitný dôraz pri plnení potrieb subsaharskej Afriky a krajín AKT. Samozrejme, aj my sa obávame, aby projekty vo veľkých krajinách, akými sú napríklad Čína alebo Rusko, nepohltili všetky dostupné prostriedky, prípadne ich podstatnú časť. Mimochodom, niečo podobné sa stalo v prípade mechanizmov čistého rozvoja, takže vaša pripomienka je namieste. Fond GEEREF sa bude podieľať na existujúcich investičných príležitostiach, súhlasíme však, že je potrebné klásť osobitný dôraz na plnenie potrieb krajín AKT. Postaráme sa tiež o to, aby akýkoľvek podfond určený na financovanie projektov len v jednej krajine nepohltil všetky alebo väčšinu dostupných zdrojov. Fond globálnej energetickej účinnosti a obnoviteľnej energie potrebuje byť využitý v rôznych častiach sveta, aj vzhľadom na rozloženie investičného rizika, pričom percentuálny návrh pána Turmesa týkajúci sa tejto oblasti je veľmi dobrý.

Po druhé, dovoľte mi vrátiť sa späť k otázke chudoby, ktorá je bezpochyby kľúčová. Už tu dnes bolo spomenuté, že približne 1,6 miliardy ľudí v najchudobnejších krajinách sveta nemá žiadny pravidelný prístup k spoľahlivým energetickým službám. Domnievam sa, že prostredníctvom fondu GEEREF máme príležitosť prispieť k prístupu k čistej a cenovo dostupnej energii, ktorá je nevyhnutným predpokladom pre zmiernenie globálnej chudoby a pre podporu udržateľného rozvoja.

A nakoniec po tretie, privítali ste, že sa tento fond zameriava na podporu súkromných investícií – aj keď ste spomenuli, že množstvo finančných prostriedkov je nepostačujúce (myslím si, že peňazí nie je nikdy dosť) – a vyzývate na finančný príspevok zo strany viacerých členských štátov. Ja tento váš návrh samozrejme plne podporujem a úplne s ním súhlasím, pričom Komisia pracuje a bude aj naďalej pracovať na prilákaní viacerých investorov do tohto fondu.

V tejto súvislosti by som vás chcel požiadať o vašu podporu pri propagovaní fondu GEEREF všetkým relevantným aktérom. Čím viac podpory získame, tým viac činností budeme schopní vykonávať priamo na mieste.

  Claude Turmes, spravodajca. − Vážený pán predsedajúci, v tomto fonde bude potenciálne až 500 miliónov EUR, pretože jeho špekulačný pomer k súkromnému kapitálu je tri ku piatim. To znamená, že 100 miliónov EUR, prípadne 120 až 150 miliónov EUR, verejných finančných prostriedkov dokáže pomocou pákového efektu vytvoriť ďalších minimálne (aspoň dúfame) 300 alebo 400 miliónov EUR, čo je spolu až 500 miliónov EUR. Okrem toho sa k nám ešte stále môžu pridať aj ďalšie vlády. V prípade kvalitného monitoringu Parlament určite umožní Komisii túto sumu zvýšiť.

Pani Jordan Cizeljová položila veľmi dôležitú otázku: do akej miery sú jednotlivé regióny sveta pripravené na prijímanie investícií. Európsky parlament odhlasoval ďalších 5 miliónov EUR z iného rozpočtového riadku na budovanie inštitucionálnych kapacít, ktoré by vytvorili rámec pre tento program. Potrebujeme teda zriadiť malé a stredne veľké podniky v afrických krajinách a Indii, ktoré budú následne vytvárať obchodné modely. Musíme sa poučiť z minulých chýb našich rozvojových politík, kedy sme jednoducho poskytli technológie bez toho, aby sme si uvedomili, že potrebujeme ľudí o týchto technológiách aj poučiť. Hovorím to v prítomnosti komisára pre rozvoj, pretože vieme, že GR pre rozvoj pomáha vybudovať inštitucionálne kapacity v týchto krajinách.

Takže to, čo teraz potrebujeme urobiť – pričom pán komisár má v tejto veci úplnú pravdu – je osloviť investorov. Tento piatok sa bude v Luxembursku, ktoré je druhým najväčším svetovým investičným centrom, konať zasadnutie bankárov. Na tomto zasadnutí im predstavíme investičnú spoločnosť s variabilným kapitálom (SICAV) – prostriedok so sídlom v Luxembursku. Dúfam, že Komisia vypracuje kvalitnú komunikačnú stratégiu. Potrebujeme ísť do Londýna, Frankfurtu, Paríža a Zürichu, pretože bankári potrebujú byť o tomto prostriedku informovaní.

Prečo je to také dôležité právne v tejto dobe? V súčasnosti sa ešte stále nachádzame pod tlakom lichtenštajnského škandálu a krízy rizikových hypoték. Počas niekoľkých mesiacov sme zničili kapitál v hodnote stoviek miliárd. Ekologizácia financií môže pre túto planétu a politikov predstavovať ešte dôležitejšiu úlohu než ekologizácia priemyslu. Tento prostriedok umožňuje, aby kapitál smeroval k správnym investíciám. Možno nemá takú vysokú mieru návratnosti ako niektoré špekulatívne investície, ide však o strednodobú až dlhodobú investíciu, čo je pravdepodobne presne ten typ investície, o ktorý majú záujem niektoré penzijné a iné fondy. Tento fond má preto obrovský potenciál pritiahnuť inštitucionálnych investorov, a presne na túto oblasť by sme sa mali zamerať.

Veľmi pekne vám ďakujem za vašu podporu toho, čo ja osobne nazývam spoločenstvom priaznivcov obnoviteľného a lepšieho sveta.

  Predsedajúci . − Pán Turmes, dovoľte mi, aby som vám zablahoželal k vašej vynikajúcej angličtine, ako aj k vášmu záväzku k tejto otázke.

Rozprava sa končí.

Hlasovanie sa uskutoční vo štvrtok, 14. marca.

Písomné vyhlásenia (článok 142)

  John Attard-Montalto (PSE), písomne. – Dôvody na vytvorenie tohto fondu si zaslúžia našu pochvalu. Zdroje, ktoré boli pre tento fond vyčlenené, sú však skôr nepodareným vtipom.

Základným cieľom tohto fondu by mala byť podpora energetickej účinnosti, energetických úspor a obnoviteľných energií, znižovanie emisií skleníkových plynov, zlepšenie prístupu k energetickým službám v najchudobnejších krajinách a v neposlednom rade tiež diverzifikácia energetických zdrojov v rozvojovom svete.

Štatistiky (ktoré sú v súčasnosti už zastarané) uvádzajú, že 1,6 miliardy ľudí nemá prístup k základným energetickým službám. Až 2,4 miliardy ľudí sa pri varení a vykurovaní spolieha na tradičné biomasy.

Medzinárodná energetická agentúra odhaduje, že do roku 2010 bude potrebné do tvorby obnoviteľnej energie investovať až 241 miliárd USD. V prípade rozvojových krajín sa tieto odhady pohybujú na úrovni minimálne 10 miliárd USD alebo 9 miliárd EUR.

Navrhovaný rozpočet pre tento fond je 80 miliónov EUR pre obdobie rokov 2007 – 2010 s počiatočným kapitálom 15 miliónov EUR pre rok 2008 na naštartovanie tejto iniciatívy. Tieto čísla hovoria samé za seba. Uvedené finančné prostriedky predstavujú v porovnaní s potrebným množstvom len kvapku v mori. Aj keď sú naše úmysly dobré, úmysly s takým skromným financovaním vôbec nezodpovedajú serióznej iniciatíve.

  Gyula Hegyi (PSE), písomne. – (HU) Podpora diaľkového vykurovania zo strany Európskej únie!

Vítam iniciatívu Európskej komisie na založenie Fondu globálnej energetickej účinnosti a obnoviteľnej energie (GEEREF). Zabezpečenie našich energetických dodávok spôsobom, ktorý by neohrozil naše environmentálne hodnoty, strategickú bezpečnosť alebo konkurencieschopnosť, predstavuje jednu z najväčších výziev 21. storočia. Najlacnejšia energia je samozrejme tá, ktorú nespotrebujeme, t. j. ktorú ušetríme. V tejto dobe poznačenej energetikou je zachovávanie energie v prvoradom záujme každého – spotrebiteľov aj veľkých spoločenstiev. Z ľavicového pohľadu je potrebné zdôrazniť, že zachovávanie energie a jej účinné využívanie je tiež sociálnou záležitosťou, vzhľadom na to, že k najväčšiemu mrhaniu s energiu veľmi často dochádza práve zo strany najchudobnejších ľudí. Táto skutočnosť je zvlášť pravdivá v prípade nových členských štátov, napríklad v bytoch na maďarských sídliskách sa spotrebuje až dvojnásobné množstvo energie na štvorcový meter než v krajinách západnej Európy. Z toho dôvodu je dôležité poskytovať prostriedky Spoločenstva na modernizáciu systémov diaľkového vykurovania vo východnej Európe. Diaľkové vykurovanie predstavuje v teoretickej rovine systém na úsporu energie a jeho výhodou je jednoduchá adaptácia na obnoviteľné energie. V prípade individuálneho vykurovania by bolo, naopak, potrebné túto adaptáciu uskutočniť v každej jednotlivej bytovej jednotke. Z toho dôvodu je nesmierne dôležité, aby Európska únia uvoľnila dostatočné finančné prostriedky pre diaľkové vykurovanie. Okrem toho by bolo potrebné zvážiť zavedenie jednotných daňových stimulov v celej Európskej únii s cieľom podporiť investície v oblasti zachovávania energie a vytvoriť na tento účel vhodné fondy.

  Bogusław Rogalski (UEN), písomne. – (PL) Obnoviteľná energia a energetická účinnosť prispievajú k zmierňovaniu nárastu priemerných teplôt vo svete. Na základe výskumov a správ zasahujú negatívne dôsledky klimatických zmien v najväčšej miere práve najchudobnejšie spoločnosti a ich najchudobnejších členov. Z toho dôvodu je našou povinnosťou ochraňovať túto časť spoločnosti vzhľadom na jej vyššiu ekonomickú zraniteľnosť.

Používanie obnoviteľných zdrojov energie prispieva okrem iného aj k zvyšovaniu environmentálnych noriem, napríklad znižovaním emisií CO2 a ďalších skleníkových plynov. Pomáha tiež zvyšovať zamestnanosť a znižovať náklady. Ďalším kľúčovým argumentom, ktorý hovorí v ich prospech, je, že znižujú závislosť od konkrétnych zdrojov energie v dobe zvyšujúceho sa počtu ľudí bez prístupu k základným energetickým službám. Tento argument má osobitný význam v kontexte formovania hospodárstiev rozvojových krajín. Väčšina rozvojových krajín zažíva obdobie hospodárskeho rastu a v dôsledku toho v nich existuje veľký dopyt po energiách. Rozvoj obnoviteľných zdrojov energie v rozvojových krajinách má skutočne veľký význam z hľadiska úsilia o obmedzenie emisií skleníkových plynov a zabezpečenie bezpečnosti dodávok v krajinách, ktoré dokážu len čiastočne pokryť svoje energetické potreby zo svojich vlastných zdrojov.

Európska únia by mala podobným spôsobom podporovať aj obnoviteľné zdroje a energetickú účinnosť, obzvlášť v rozvojových krajinách, pretože tieto oblasti tvoria nesmierne dôležitú súčasť stratégie v oblasti energetiky a klimatických zmien, ako aj rozvojovej politiky.