Doslovný zápis z rozpráv

Streda, 12. marca 2008 - Štrasburg

1. Otvorenie rokovania

PREDSEDÁ: PÁN PÖTTERING
predseda

(Rokovanie sa začalo o 9.05 h)

2. Písomné vyhlásenia (predložené dokumenty): pozri zápisnicu

3. Príprava Európskej rady (Brusel, 13. a 14. marca 2008) (rozprava)

  Predseda. − Ďalším bodom sú vyhlásenia Rady a Komisie o príprave Európskej rady v Bruseli, ktorá sa bude konať 13. a 14. marca 2008.

V mene Rady bude hovoriť pán Janez Lenarčič.

  Janez Lenarčič, úradujúci predseda. − (SL) Veľmi ma teší, že vám môžem predstaviť hlavné témy zasadnutia Európskej rady, ktoré sa zajtra začína. V súlade s tradíciou jarných samitov, aj toto zasadnutie bude venované hospodárskym otázkam, najmä lisabonskej stratégii, a tiež klimatickým zmenám, energii a finančnej stabilite.

Predsedníctvo sa teší na túto výmenu názorov s Európskym parlamentom, môžem vás uistiť, že názory Parlamentu o témach, ktoré sú zajtra na programe, budú zohľadnené.

Všetci si uvedomujeme skutočnosť, že Európska únia musí čeliť novým výzvam, a že globalizácia so sebou prináša nové príležitosti, a to nielen v hospodárskej sfére, ale aj v sociálnej a kultúrnej sfére. Európska únia už tieto príležitosti využíva. Uvedomujeme si aj skutočnosť, že v dôsledku globalizácie je nutné, aby sa Európska únia a členské štáty prispôsobili, a aby sa usilovali nájsť skutočné odpovede. Rada zameria svoju pozornosť práve na tento aspekt.

V súčasnosti prechádza svetové hospodárske prostredie skúškou. Na finančných trhoch sme boli svedkami búrlivých udalostí. Nedávno sme zaznamenali zníženie hospodárskej činnosti, ktoré nastalo v dôsledku hospodárskej recesie v Spojených štátoch amerických a v dôsledku vyšších cien ropy a komodít. Napriek tomu sú hospodárske základy Európskej únie aj naďalej pevné, za týchto okolností sa však nesmieme zastaviť a ustať v našej činnosti, naopak, musíme pokračovať vo vykonávaní reforiem.

V tejto súvislosti Európska rada zhodnotí stav vykonávania lisabonskej stratégie pre rast a zamestnanosť. Uvíta priaznivé výsledky a potvrdí, že stratégia funguje dobre. Rada tiež zdôrazní, že teraz sa musíme sústrediť na vykonávanie, a že v tomto duchu je potrebné odštartovať novú fázu revidovanej lisabonskej stratégie.

V oblasti informácií a inovácií poskytne Európska rada nový podnet nášmu úsiliu o zavedenie takzvanej piatej slobody. Tým by sa mali odstrániť existujúce prekážky, mal by sa uvoľniť tok informácií prostredníctvom zvýšenia cezhraničnej mobility výskumníkov, študentov, vedcov a univerzitných pedagógov. Podľa nášho názoru by piata sloboda mala urýchliť transformáciu Európskej únie na inovatívne a tvorivé hospodárstvo založené na informáciách.

S cieľom posilniť konkurencieschopnosť obchodných spoločností, najmä malých a stredných podnikov, plánuje Európska rada zaviesť opatrenia, ktoré im umožnia rozvíjať sa a fungovať uspokojivejšie. Mali by získať jednoduchší prístup k zdrojom financovania a zlepšia sa aj stimuly v oblasti inovácií. Osobitnú prioritu bude mať realizácia plánu lepších právnych predpisov. Veľká pozornosť sa bude venovať sociálnemu dosahu lisabonskej stratégie, úsiliu riešiť demografické výzvy, nedostatku kvalifikácií a budúcim politickým opatreniam na zvýšenie sociálnej súdržnosti.

Jarný samit poverí členské štáty postupným vykonávaním spoločných zásad flexiistoty prostredníctvom vnútroštátnych predpisov, aby bolo možné dosiahnuť rovnováhu medzi flexibilitou a istotou na trhu práce.

Dovoľte mi, aby som prešiel na ďalšiu dôležitú tému, o ktorej bude diskutovať Európska rada. Mám na mysli výzvy spojené s klimatickými zmenami a energiou. Minulého roku sme boli svedkami historických záväzkov v oblasti environmentálnej a energetickej politiky. Tohto roku sa musíme zamerať na ich vykonanie. Tento cieľ predstavuje dlhodobú mimoriadne dôležitú hospodársku a environmentálnu výzvu. Ak na ňu odpovieme smelo, budeme môcť zaznamenať úspech nielen z hospodárskeho hľadiska, ale aj z hľadiska environmentálneho.

Rada sa v súčasnosti zaoberá legislatívnym balíkom, ktorý navrhla Komisia. Prvé diskusie znova potvrdili záväzok všetkých členských štátov odpovedať smelo. Napriek tomu je priskoro, aby sme mohli očakávať, že na tomto samite bude dosiahnutá dohoda o všetkých aspektoch tohto balíka. Očakávame však, že by malo byť možné dosiahnuť dohodu o zásadách a usmerneniach pre ďalšie posudzovanie tohto balíka. Predpokladáme, že lídri vyjadria vôľu zachovať všeobecnú rovnováhu, pričom je potrebné venovať pozornosť komplexnosti balíka z hľadiska jeho hospodárskych a finančných následkov.

Zámerom je prijať balík čo najskôr v roku 2009, v každom prípade skôr, než sa skončí súčasné volebné obdobie Európskeho parlamentu. Naše úsilie bude úspešné, ak všetci kľúčoví partneri začnú bojovať s výzvou, ktorú predstavuje zmena klímy. Na kodanskom zasadnutí konferencie o klimatických zmenách na konci roka 2009 by mala byť Európa vedúcou silou v rokovaniach o ambicióznej a komplexnej dohode platnej pre obdobie po skončení platnosti Kjótskeho protokolu, čo je ďalší dôvod na to, aby sme dohodu prijali v roku 2009 čo najskôr.

Dovoľte mi, aby som sa stručne vyjadril aj k ďalším otázkam, ktoré sa týkajú energie. Účinný vnútorný trh s energiou je základným predpokladom pre spoľahlivé, trvácne a konkurencieschopné dodávky energie v Európe. Očakávame, že Európska rada vyzve na urýchlené prijatie dohody o treťom balíku pre vnútorný trh s elektrickou energiou a plynom. Tento balík bude venovať osobitnú pozornosť ďalším opatreniam týkajúcim sa spoľahlivosti dodávok a vonkajšej energetickej politiky.

Európska rada zasadí úsilie vzťahujúce sa na politiku v oblasti klímy a na energetickú politiku do kontextu rozvoja nových technológií, pričom zvýši investície do týchto technológií. Táto skutočnosť bola nedávno ustanovená v Strategickom pláne pre energetické technológie, mala by ešte viac prispieť ku konkurencieschopnosti našich podnikov.

Hlavy štátov a vlád budú rokovať o záveroch spoločnej správy generálneho tajomníka, vysokého predstaviteľa, pána Solanu, a Komisie o vplyve klimatických zmien na medzinárodnú bezpečnosť. Zložitosť klimatických zmien vyžaduje komplexnejšiu harmonizáciu politiky a Európska rada vyzve na ďalšie podrobné skúmanie tejto správy.

Vážený pán predseda, dámy a páni, dovoľte mi vyjadriť sa k tretiemu hlavnému bodu programu Európskej rady. Týka sa rozpravy o nedávnej situácii na medzinárodných finančných trhoch.

Situácia v medzinárodnom finančnom systéme je stále neistá. Ak chceme riadiť riziká vyplývajúce z dosahu tejto situácie na skutočné hospodárstvo, musíme nasmerovať hospodársku a finančnú politiku Európskej únie smerom k zabezpečeniu makroekonomickej stability a k vykonaniu plánu štrukturálnych reforiem. Odpoveď Únie pripravili ministri financií a od minuloročnej jesene prebiehajú na finančných trhoch niektoré úpravy. Európska centrálna banka, vnútroštátne orgány, inštitúcie Európskej únie a finančné inštitúcie prijali viacero opatrení s cieľom stabilizovať situáciu. Napriek tomu je však zodpovednosť za riadenie rizík predovšetkým na jednotlivých finančných inštitúciách a investoroch.

Súčasná situácia odhalila potrebu ďalšieho posilňovania rámca finančnej stability prostredníctvom väčšieho dohľadu nad úvermi a prostredníctvom vylepšených nástrojov riadenia finančných kríz.

Očakávame, že Európska rada vyzve na prijatie opatrení v štyroch hlavných oblastiach: zvýšenie transparentnosti pre investorov, trhy a regulačné orgány, zlepšenie noriem oceňovania, posilnenie úverového statusu a oživenie riadenia rizika vo finančnom sektore a v neposlednom rade aj na zlepšenie fungovania trhu a úlohy agentúr hodnotiacich úverovú spoľahlivosť.

Dovoľte mi povedať niekoľko slov o fondoch štátnych aktív. Ich dlhodobé stratégie plnia prospešnú úlohu ako poskytovatelia kapitálu, ktorí zaručujú likviditu. Na trhu sa však objavili noví aktéri, ktorých investičné stratégie a zámery nie sú vždy úplne transparentné, čo vedie k určitým pochybnostiam o nehospodárnych postupoch. Nedávno zverejnená správa Komisie o fondoch štátnych aktív predstavuje obzvlášť hodnotný príspevok k tejto diskusii. Európska rada bude pravdepodobne súhlasiť s tým, že je potrebné, aby Európska únia zvolila spoločný prístup v súlade so zásadami, ktoré sú navrhnuté v správe.

Dovoľte mi opätovne zdôrazniť dôležitosť spolupráce s Európskym parlamentom.

Moje úvodné vystúpenie by som rád zakončil myšlienkou, že jarné zasadnutie Európskej rady, ktoré sa začne zajtra, bude zamerané najmä na realizáciu prijatých záväzkov. Predsedníctvo by rado urýchlilo prácu na premene Európy na najkonkurencieschopnejšie hospodárstvo. Čelíme tiež dôležitej úlohe zabezpečiť väčšiu stabilitu pomocou našej politiky v oblasti klímy a energie.

Vzhľadom na všetky spomínané výzvy, ktoré nás v budúcnosti čakajú, dúfame, že naša spolupráca s Európskym parlamentom bude skutočne tvorivá. Ak sa nám spoločne podarí dosiahnuť pokrok, európski občania budú mať možnosť vidieť, že Európska únia existuje, aby zabezpečila ich budúcnosť.

Naša dnešná rozprava a diskusia s predsedom Európskeho parlamentu počas zasadnutia Európskej rady nepochybne predstavujú dva dôležité faktory z hľadiska dosiahnutia tohto cieľa. Ďakujem za vašu pozornosť.

  José Manuel Barroso, predseda Komisie. − Vážený pán predseda, počas jarného zasadnutia Európskej rady vždy zvykneme prehodnocovať Lisabonskú stratégiu pre rast a zamestnanosť. Nadchádzajúce zasadnutie bude ešte dôležitejšie ako zvyčajne. Na úvod mi dovoľte, aby som sa poďakoval slovinskému predsedníctvu za veľmi dôkladnú prípravu tohto jarného samitu.

Nech už zo zasadnutia Európskej rady, ktoré sa koná tento týždeň, vzídu akékoľvek signály, jedno by malo byť jasné: lisabonská stratégia funguje. Za posledné dva roky bolo v Európskej únii vytvorených až 6,5 milióna nových pracovných miest. Nezamestnanosť sa nachádza na najnižšej úrovni za posledných 25 rokov. Miera zamestnanosti je 66 %, blíži sa k cieľovej hodnote lisabonskej stratégie, ktorá je 70 %. Ba čo viac, vytváranie nových pracovných miest išlo ruka v ruke so zvyšovaním produktivity. Produktivita v súčasnosti rastie rýchlejšie v Európskej únii ako v Spojených štátoch amerických. To nie sú zlé výsledky.

Samozrejme, lisabonský proces nás nemôže ochrániť pred nepriaznivým hospodárskym vývojom, ktorého príčiny sa nachádzajú mimo Európy. V dnešnom vzájomne prepojenom hospodárstve to nie je možné. Museli sme mierne okresať naše predpovede očakávaného rastu na tento rok, no stále predpokladáme rast vo výške 2 %, čo je veľmi slušná výkonnosť.

Vďaka už vykonaným reformám sú naše hospodárstva pružnejšie a flexibilnejšie. V dôsledku toho sme schopní lepšie sa vysporiadať s vonkajšími otrasmi.

Samozrejme, pri zhoršení podmienok je ešte dôležitejšie, aby sme mohli ubezpečiť tých, ktorí sa cítia ohrození hospodárskym poklesom. Európa sa musí chrániť, no musí odolať pokušeniu zaviesť protekcionistické opatrenia.

Uchýliť sa k protekcionizmu by bolo bláznovstvom. Európa vďaka globalizácii veľmi veľa získala. V Európe žije len 7 % svetového obyvateľstva, no tvorí sa tu až 30 % svetovej produkcie. Sedem z desiatich najkonkurencieschopnejších krajín sveta sú členmi Európskej únie a napriek rozmachu Číny a Indie je Európa aj naďalej najväčšou obchodnou mocnosťou na svete.

Európa má teda všetky dôvody na to, aby k budúcnosti pristupovala s dôverou. Zároveň však musíme byť aj naďalej ostražití a obozretní, pokiaľ ide o ďalší vývoj. No našou všeobecnou líniou, by mala byť viera v budúcnosť. Pesimistickým postojom sa nám nepodarí zvíťaziť v nasledujúcich hospodárskych bitkách.

Týmto prístupom bola inšpirovaná naša reakcia na finančnú krízu a tiež naše politické dokumenty týkajúce sa finančnej situácie a štátnych investičných fondov, ktoré sú tiež predmetom rokovaní Európskej rady. Dúfame, že Európska rada podporí naše návrhy na spoločnú európsku odpoveď na tieto výzvy.

Keď som povedal, že lisabonská stratégia funguje (čo je, samozrejme, pravda), neznamená to, že všetko je ružové a že môžeme pokojne spať na vavrínoch. Aj ja, aj Komisia, neustále opakujeme, že v súčasnosti nesmieme podľahnúť prehnanému sebauspokojeniu, najmä vzhľadom na to, že sa zdá, že svetová hospodárska situácia sa zhoršuje. Veľa sme toho už urobili. V mnohých regiónoch Európy však nezamestnanosť ešte stále predstavuje vážny problém. Existujú osobitné sociálne kategórie, na ktoré má súčasný vývoj veľmi veľký dosah. V dôsledku stúpajúcich cien energií a potravín narastá inflácia, čo znamená, že kúpna sila sa znižuje, najmä u ľudí, ktorých príjem závisí od mzdy alebo dôchodku. Preto je potrebné, aby sme v našom úsilí pokračovali.

Lisabonská stratégia však ani zďaleka nie je statickým procesom. Strategická správa Komisie ustanovuje súbor nových politických iniciatív, vďaka ktorým by sa mala Európa stať ešte odolnejšou voči hospodárskym krízam, a ktoré by mali posilniť európske úsilie tvarovať proces globalizácie a naplno z neho čerpať výhody.

V prvom rade hovorme o tej najdôležitejšej oblasti. Najdôležitejšou oblasťou sú ľudia. Kľúčom k prekonaniu chudoby a nerovnosti je zvýšenie úrovne vzdelávania a odbornej prípravy v celej Európskej únii, pričom je potrebné zabezpečiť, aby boli dostupné pre všetkých. Rozhodli sme sa zamerať na jednu z najzraniteľnejších skupín, na žiakov, ktorí predčasne opúšťajú školu bez jej dokončenia. V súčasnosti v Európe ešte stále jedna šestina mladých ľudí opúšťa školu bez jej dokončenia. Jedna pätina detí vo veku 15 rokov nedokáže primerane čítať. Nemôžeme si dovoliť, aby ich talent vyšiel navnivoč. Musíme poskytnúť mladým ľuďom zručnosti, ktoré potrebujú, aby dokázali realizovať svoj potenciál.

Ďalším kľúčovým pilierom lisabonskej stratégie, ku ktorému sme sa vrátili, je výskum a inovácie. Aby do Európy prúdili investície, musí zvýšiť svoju pomernú príťažlivosť. V Európe potrebujeme piatu slobodu, voľný pohyb poznatkov, ktorá doplní ďalšie štyri slobody, na ktorých je postavený vnútorný trh. Je potrebné, aby sme podporovali otvorené inovácie, no zároveň je potrebné zabezpečiť, aby boli poznatky primerane chránené európskymi patentmi a autorskými právami.

Na tomto mieste by som chcel privítať skutočnosť, že včera tento Parlament schválil Európsky inovačný a technologický inštitút. Z hľadiska Európy ide o kľúčové rozhodnutie. Dovoľte mi poblahoželať Európskemu parlamentu k tomuto úspechu. Chcem sa vám tiež poďakovať za to, že ste podporili môj návrh, ktorý, ako si spomínam, sa pred troma rokmi stretol s veľkým odporom. No vďaka dobrej spolupráci medzi Parlamentom, Komisiou a členskými štátmi sa nám napokon podarilo dosiahnuť túto dohodu.

Treťou prioritou, ktorú sme skúmali, je podnikateľské prostredie. Je potrebné vybudovať jednotný trh, ktorý bude fungovať v prospech Európy a najmä v prospech malých a stredných podnikov, ktoré tvoria základ nášho hospodárstva, a v ktorých sa vytvára najviac nových pracovných miest. Preto zajtra požiadam Európsku radu, aby presadila myšlienku zákona o malých podnikoch, ktorým by sa odstránili prekážky vzniku a rastu malých a stredných podnikov. Musíme mať na pamäti, že to najdôležitejšie, čo môžeme malým a stredným podnikom poskytnúť, je skutočný vnútorný trh. Práve v tom spočíva najväčší rozdiel medzi Európou a Spojenými štátmi americkými z hľadiska malých a stredných podnikov, nejde o konkrétne právne predpisy. Malý podnik v Spojených štátoch amerických môže začať v jednom štáte, no okamžite má dosah na celý vnútorný trh Spojených štátov amerických. V Európe to tak ešte stále nie je. V Európe existuje z hľadiska praxe veľa prekážok, ak chce podnik rozšíriť svoju činnosť na územie ďalšieho štátu. Preto je naozaj potrebné, aby sme dokončili vnútorný trh, ak chceme, aby sa malé a stredné podniky rozvíjali, a ak chceme, aby bol v Európe vyšší rast a väčšia zamestnanosť.

(potlesk)

Posledným pilierom lisabonskej stratégie, ku ktorému sme sa vrátili v našej strategickej správe, je energia a zmena klímy, ktoré predstavujú hlavnú výzvu, ktorej musí čeliť naša generácia. Možno je na prijatie balíka o energii a klíme priskoro, no, ako poslanci Parlamentu dobre vedia, nemôžeme si dovoliť stratiť tempo. Načasovanie dohody je z hľadiska jej úspešnosti kľúčové. Čím skôr ju dosiahneme, tým nižšie budú náklady na prispôsobenie, a tým väčší prínos bude mať pre tých, ktorí ju včasne zaviedli. Ide tiež o kľúčový moment z hľadiska dosiahnutia nášho prvoradého cieľa, ktorým je dosiahnutie komplexnej medzinárodnej dohody na budúci rok v Kodani. Čím viac krajín sa zapojí, a čím bližšie budú ich predstavy k našim, tým viac bude možné zabezpečiť rovnaké podmienky pre všetkých. Nič k tomuto procesu nemôže prispieť viac ako to, že by Európska únia dosiahnutím dohody do konca tohto roka ukázala, že myslí svoje zámery skutočne vážne.

Som teda naozaj odhodlaný, Komisia je naozaj odhodlaná, spolupracovať s členskými štátmi na dosiahnutí základnej politickej dohody o vnútornom trhu s energiou a o ochrane klímy a o balíku o obnoviteľných zdrojoch do konca tohto roka. Samozrejme, chceli by sme tiež, aby sa s Európskym parlamentom uzavrel konečný legislatívny proces na začiatku budúceho roka.

Je, samozrejme, dôležité prepojiť stratégiu ochrany podnebia s vnútorným trhom s energiou. Všetci vieme, že je to nevyhnutné, ak chceme dosiahnuť našu víziu konkurencieschopnej, bezpečnej a udržateľnej energie v Európe. Mám radosť, keď vidím, ako spracovanie tejto dokumentácie v posledných týždňoch naberá na rýchlosti. Sme rozhodnutí nájsť spôsoby ako zabezpečiť, aby sa uskutočnilo skutočné otvorenie trhu, ktoré sme si stanovili ako cieľ v našich pôvodných návrhoch. Komisia je aj naďalej pevne rozhodnutá uskutočniť oddelenie vlastníctva alebo jemu zodpovedajúci funkčný ekvivalent. Hlavné je, aby bol tento Parlament najneskôr v júni pripravený na prvé čítanie.

Reforma neznamená, že je potrebné odstrániť hodnotné sociálne pokroky alebo naše sociálne trhové hospodárstvo, naopak, vďaka reforme vyzbrojíme ľudí tak, aby v časoch zmien uspeli, a dáme im možnosť prevziať kontrolu nad vlastným životom.

Reforma sa týka modernizácie našich sociálnych systémov a zabezpečenia ich udržateľnosti. Našimi heslami musia byť dostupnosť, príležitosť a solidarita, ktoré sú tiež ústrednými prvkami nového sociálneho programu, ktorý Komisia predstaví pred začiatkom leta.

Reforma tiež znamená vytvorenie dynamického podnikateľského prostredia, v ktorom podnikatelia investujú svoj čas a zdroje do výroby vysokokvalitných výrobkov a poskytovania vysokokvalitných služieb, ktoré si chcú kúpiť ľudia z celého sveta, pričom nie je potrebné, aby podnikatelia investovali svoj čas a zdroje do vypĺňania nepotrebných formulárov a do každodenného boja s byrokraciou.

Náplňou reformy je tiež transformácia Európy na nízkouhlíkové hospodárstvo, ktoré je výhodné z hľadiska životného prostredia i z hľadiska podnikania. Prostredníctvom takéhoto hospodárstva sa zvýši životná úroveň, no nebude to mať nepriaznivé následky pre prírodu.

Teší ma, keď vidím, že množstvo úsilia, ktoré sme v posledných rokoch venovali prepracovanej lisabonskej agende, pomohlo dosiahnuť široký konsenzus v otázkach kde sa nachádzame a kam chceme ísť. Tento Parlament je stálym zdrojom kritickej podpory, za čo sa vám chcem poďakovať.

S potešením som zaznamenal veľkú mieru podpory lisabonskej stratégie, ktorú Európsky parlament vyjadril prostredníctvom svojho uznesenia z 20. februára o príspevku k jarnému zasadnutiu Európskej rady v roku 2008 vo vzťahu k Lisabonskej stratégii.

Videl som aj pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré sa týkali všeobecných usmernení pre hospodársku politiku, o ktorých tento Parlament v rovnaký deň hlasoval. Súhlasím s otázkami, na ktoré poukazujete, v súčasnosti už sú neoddeliteľnou súčasťou politík Európskej únie na základe návrhov Európskej komisie, ide o sociálne začlenenie, udržateľnosť verejných financií, potrebu bojovať proti inflácii, výskum a vývoj, lepšiu koordináciu hospodárskej politiky, podporu podnikania a inovácií, vonkajší rozmer vnútorného trhu a o zmenu klímy a energiu. Takže povedzme si to jasne: Komisia súhlasí s týmito prioritami.

Po konzultáciách s rôznymi zúčastnenými stranami, vrátane členských štátov, v decembri Komisia navrhla zachovať pôvodné znenie usmernení stratégie, vzhľadom na to, že je v nich zabudovaná flexibilita, vďaka ktorej je možné prispôsobiť sa vývoju okolností a zamerať sa na priority, ktoré som práve vymenoval, a s ktorými Komisia súhlasí.

Zachovanie usmernení vyslalo prepotrebný signál stability a predvídateľnosti členským štátom a tiež hospodárskym subjektom, čím sa zvýšila pravdepodobnosť, že sa zámery podarí realizovať. Ako pred chvíľou uviedol pán úradujúci predseda Rady, práve realizácia je v súčasnosti prioritou. Musíme dosiahnuť konkrétne výsledky a musíme byť dôslední. Preto po komunikácii s Výborom pre hospodárske a menové veci Európskeho parlamentu sa Komisia usilovala s Radou dohodnúť na kompromise, podľa ktorého by sa upravil popisný dokument priložený k usmerneniam tak, aby odrážal otázky zdôraznené Parlamentom. Napriek úsiliu Komisie sa Rada rozhodla nepostupovať podľa nášho kompromisného odporúčania týkajúceho sa všeobecných usmernení pre hospodársku politiku.

V každom prípade by som tento Parlament rád ubezpečil o tom, že Komisia pripisuje najvyššiu dôležitosť stanoveniu správneho rámca pre členské štáty, aby realizovali naše spoločné priority, pričom prioritami sú rast a zamestnanosť. Keď hovorím o raste, mám na mysli udržateľný rast z hľadiska sociálneho i environmentálneho. A pracovné miesta, ktoré sa nezvyšujú len z hľadiska ich počtu, ale aj kvality. Pretože sme si istí, že obnovená lisabonská stratégia zameriavajúca sa na zamestnanosť a hospodársky rast, so záväzkom v oblasti konkurencieschopnosti a začlenenia, je najlepšou odpoveďou Európy na výzvy globalizácie.

(potlesk)

  Joseph Daul, v mene skupiny PPE-DE . – (FR) Vážený pán predseda, vážený pán úradujúci predseda, vážený pán predseda Komisie, dámy a páni, prioritou jarného zasadnutia Európskej rady bude podnietiť európsky rast a opätovne odštartovať lisabonskú stratégiu na obdobie rokov 2008 až 2010.

Naša skupina si myslí, že je mimoriadne dôležité poskytnúť Európskej únii z hľadiska globalizácie každú príležitosť a zreformovať ju tak, ako to čo najenergickejšie navrhuje Európska komisia od roku 2005 pod vedením jej predsedu, pána Josého Manuela Barrosa. Táto stratégia predstavuje najlepší nástroj na riešenie výziev, ktorým musíme čeliť: globalizácia, obyvateľstvo a zmena klímy.

V tomto smere je tu ukryté dvojité posolstvo: je potrebné pokračovať v uskutočnených reformách, no je potrebné tiež zvýšiť účinnosť lisabonskej stratégie. Globalizácia predstavuje pre Európu príležitosť, no nikdy neprijmeme nekontrolovaný voľný trh. To je prvá výzva. Musíme chrániť záujmy najzraniteľnejších a podporovať náš sociálny model. Nie je čas na zmenu smerovania, naopak, je čas, aby sme zintenzívnili naše úsilie smerom, ktorý už bol stanovený. Lisabonská stratégia navrhuje prispôsobenú odpoveď na každú výzvu.

V konfrontácii s konkurenciou z rozvíjajúcich sa krajín, spočíva naša budúcnosť vo výskume a inováciách, v podpore podnikania, v celoživotnom vzdelávaní a v reforme trhu práce. Európa môže byť konkurencieschopná, len ak jej výrobky budú mať pridanú hodnotu z hľadiska kvality a inovácií. Preto vyzývam členské štáty, aby v čo najväčšej miere investovali do výskumu a inovácií.

Bez rozvoja malých a stredných podnikov nie je možné dosahovať rast a vytvárať nové pracovné miesta. Znížením administratívnej záťaže im musíme pomôcť pri zabezpečovaní zmlúv a pri vytváraní nových pracovných miest. Príprava zákona o malých podnikoch na európskej úrovni je krok správnym smerom. Vzdelávanie a odborná príprava sa musia prispôsobiť potrebám hospodárstva. Našu konkurenčnú výhodu si môžeme zachovať len vtedy, ak bude pre našu pracovnú silu zabezpečená správna odborná príprava. Je potrebné prehodnotiť a určite aj rozšíriť výučbu na školách a univerzitách a tiež nepretržitú odbornú prípravu. Z tohto hľadiska vítame program Celoživotné vzdelávanie na obdobie rokov 2007 až 2013. Je tiež potrebné, aby boli uskutočnené ďalekosiahle reformy trhu práce, ktorý musí byť mobilnejší, flexibilnejší a tiež bezpečnejší. Podniky musia byť schopné prispôsobiť sa požiadavkám trhu. Zamestnanci musia mať možnosť využiť príležitosti rekvalifikácie a adaptácie.

Druhá výzva, ktorej musí Európa čeliť, sa týka jej obyvateľstva. Starnutie obyvateľstva pravdepodobne spôsobí nedostatok pracovnej sily a tlak na systémy sociálneho zabezpečenia. Vnútornú pracovnú silu musíme lepšie podnecovať, musíme tiež zabezpečiť lepšiu flexibilitu a prispôsobivosť pre všetky generácie, aby si mohli ľahšie usporiadať svoje profesionálne i rodinné životy. Musíme tiež prehodnotiť našu prisťahovaleckú politiku, ktorá musí byť európska a musí priťahovať zručnosti a know-how. Je potrebné vypracovať návrh systému takzvanej modrej karty. Musíme tiež zastaviť únik mozgov. Naše investície do vzdelania vyjdú navnivoč, ak výskumníci odídu do zahraničia za lepším platom a lepšími pracovnými podmienkami.

Treťou a poslednou výzvou je zmena klímy. Musíme zaviesť politický systém, ktorý bude v súlade so životaschopným ekologickým hospodárstvom, čo znamená naplnenie cieľa 20 % zníženia emisií skleníkových plynov. Okrem ekologických výhod nám to tiež zabezpečí dobré postavenie z hľadiska trhov s čistými technológiami, čo nie je zanedbateľné. Musíme však ísť príkladom, a rovnako sa musia zachovať aj naši partneri. Ekologickú politiku musí sprevádzať zahraničná obchodná politika, ktorá nie je protekcionistická, no je pevná.

Dámy a páni, naše hodnoty a náš model spoločnosti je možné zachovať, len ak budeme mať odvahu zreformovať našu spoločnosť, a ak povieme našim spoluobčanom pravdu. Sociálny pokrok môžeme dosiahnuť, len ak sa bude zvyšovať rast. Na druhej strane rast sa bude zvyšovať, ak na to vytvoríme podmienky. Dovoľte mi poďakovať sa pánovi predsedovi Komisie, pánovi podpredsedovi Verheugenovi a tiež všetkým komisárom za odvedenú prácu. Moju vďaku, vážené dámy, vážení pani, možno vnímať v kontexte stajne, stajne pána Barrosa. Prídel ovsa predstavuje dobre odvedenú prácu, no ovos je tiež zdrojom energie pre vykonanie celej práce, ktorá je ešte pred nami.

(potlesk)

  Martin Schulz, v mene skupiny PSE. – (DE) Vážený pán predseda, dámy a páni, dovoľte mi začať poznámkou adresovanou pánovi predsedovi Rady. Pán predseda, boli sme informovaní, že počas zajtrajšej večere sa má diskutovať o Stredomorskej únii. S touto myšlienkou prišiel francúzsky prezident. Okrem toho, že dúfam, že bude všetkým účastníkom večera chutiť, by som vás chcel v mene našej skupiny požiadať, aby ste počas večere objasnili nasledujúce: ak ide o to, že Stredomorská únia bude vychádzať z barcelonského procesu, do ktorého smerujú veľké čiastky z rozpočtu Európskej únie, alebo tento proces vylepší, potom má táto iniciatíva našu plnú podporu. Je však potrebné zaručiť, že takáto politika sa bude presadzovať v rámci Európskej únie.

Ak má byť Stredomorská únia úspešná, musí ísť o politiku Spoločenstva v rámci súčasných inštitúcií a politík EÚ. Ak by naopak mala byť Stredomorská únia v Európskej únii faktorom, ktorý rozdeľuje, bolo by to zlým signálom. Okrem toho by došlo k izolácii Francúzska tesne predtým ako sa ujme predsedníctva, a to určite nechceme.

(potlesk)

Preto vás žiadame, aby ste túto správu tlmočili účastníkom samitu.

Na jednej strane je pravda, že sa usmernenia nezmenili. Na strane druhej, bolo v tejto sále väčšinou 515 hlasov dňa 20. februára prijaté úplne iné rozhodnutie, a to, že je potrebné ich zmeniť. No nesporme sa o tom, či tieto usmernenia bolo alebo nebolo treba zmeniť, ale hovorme o tom, či sú alebo nie sú dosiahnuteľné podstatné zmeny obsiahnuté v našej požiadavke na zmenu usmernení.

Pán Barroso, minulý týždeň som vás kritizoval za to, že nie ste dostatočne zanietený. Odvtedy som sa dopočul, že niekoľkí členovia Komisie, pravdepodobne po konzultácii s vami, si zvolili a predložili niektoré myšlienky, ktoré tu boli navrhnuté. Preto moja kritika už v tomto ohľade nie je opodstatnená. Ale po tom, čo som si vypočul váš dnešný príhovor, pán predseda, musím zopakovať myšlienku, že vy máte v Európe vedúcu úlohu. Váš zajtrajší príhovor určený hlavám štátov a predsedom vlád ich musí motivovať, aby v členských štátoch zaviedli opatrenia, na ktoré ste práve vyzvali. Veľká časť z toho, čo hovoríte, je, samozrejme, pravdivá, no musíme čeliť skutočnej situácii v Európe.

Dovoľte mi preto, aby som vymenoval päť bodov, o ktorých si myslíme, že sú kľúčové, no neboli dostatočne zdôraznené, ani zavedené do praxe. Áno, samozrejme, podarilo sa dosiahnuť pokrok, nezamestnanosť klesá a produktivita rastie, no pravdou je, že stúpa aj neistota zamestnania. Samozrejme, vytvára sa viac nových pracovných miest, no tieto novovytvorené pracovné miesta nie sú isté, ba sú čoraz neistejšie. Mzdy v Európe rastú, no rastú pomalšie ako zisky obchodných spoločností. V percentuálnom vyjadrení zisky obchodných spoločností rastú rýchlejšie ako sa zvyšuje mzda zamestnancov.

(potlesk)

Poukazuje to na sociálnu nerovnováhu. Chceme zlepšiť sociálnu súdržnosť, chceme lepšiu sociálnu ochranu. Čo z toho, že vnútorný trh rastie, čo z toho, že Únia je globálne konkurencieschopná, keď skutočnosť je takáto: výrobná továreň v určitej lokalite dosahuje zisk vo výške 4 %, no povie: „Z hľadiska akcionárov táto zisková marža nie je dostatočná, chcú zisk na úrovni 6 %, preto továreň v tejto lokalite uzatvoríme“. Takýto vývoj udalostí nepriaznivo ovplyvňuje základnú istotu, ktorú Európska únia potrebuje. Naši občania potrebujú mať istotu!

Diskutujeme o oddelení v energetickom sektore, ktoré môže, ale nemusí byť potrebné. Tentoraz si povedzme niečo o oddeľovaní, ktoré prebieha v oblasti sociálnej politiky v Európe. Reálne hrozí, že hospodársky rast bude oddelený od sociálneho zabezpečenia, preto je potrebné usmernenia prehodnotiť. Musíme jasne stanoviť, že nech sa stane v oblasti sociálnej politiky v Európskej únii čokoľvek, pôjde to ruka v ruke s hospodárskym pokrokom.

Dnes popoludní budeme oslavovať 50. výročie Európskeho parlamentu. Pred 50 rokmi tu v Štrasburgu vládol duch, podľa ktorého tvorili hospodársky rozvoj a sociálne zabezpečenie základ rastu a úspechu Európskeho spoločenstva. Tento prístup je čoraz viac ohrozený.

Povedali ste, že je potrebné znížiť byrokraciu, ktorej musia čeliť malé a stredné podniky. Áno! Ak však byrokraciu znížime a tieto podniky sa začnú pohybovať po Európe a spôsobia podobné udalosti ako v prípade Laval, malo by to nepriaznivý dosah na dôveru v Európskej únii. Pretože ak môžu slobodu pohybu využiť dokonca malé a stredné podniky na potláčanie sociálneho pokroku, obchodné spoločnosti na tom možno získajú, no ich zamestnanci určite nie. Títo zamestnanci však predstavujú väčšinu občanov EÚ.

Samozrejme, investície do vzdelania, odbornej prípravy, výskumu a inovácií sú potrebné, o tom niet pochýb. Ak však pre prevažnú väčšinu ľudí závisí dostupnosť univerzity alebo školy od toho, či majú ich rodičia v peňaženke dostatok peňazí, potom nemožno hovoriť o sociálnej politike. Musíme zabezpečiť rovnaký prístup pre všetkých občanov v Európskej únii, bez ohľadu na to, odkiaľ pochádzajú a tiež na to, aká je ich rodinná situácia. Ak má Európa prežiť, musíme posilniť aj tento potenciál, nielen podnikateľský potenciál. Predovšetkým musíme posilniť potenciál mladých ľudí na tomto svetadiele, pre ktorých musíme zabezpečiť prístup k výskumu, zručnostiam a odbornej príprave.

Na sociálnu istotu má nepochybne nepriaznivé následky, ak si každý boháč v Európe môže premiestniť svoje finančné prostriedky z jednej krajiny do inej bez toho, aby musel platiť daň. To je ďalší príklad nepriaznivých následkov! Máte teda pravdu, keď hovoríte, že je potrebné regulovať finančné trhy EÚ.

Vážený pán predseda, všetky uvedené dôvody naznačujú, že usmernenia je potrebné prehodnotiť. V konečnom dôsledku málo záleží na tom, ako to nazveme. Ak túto správu zajtra sprostredkujete Rade, budeme na vašej strane, no na vašej strane budeme len vtedy, ak to urobíte!

(potlesk)

  Graham Watson, v mene skupiny ALDE. – Vážený pán predseda, zasadnutie Rady prebiehajúce tento týždeň sa koná niekde uprostred medzi zúfalstvom a nádejou. Hoci sa zdá, že hlavné ťažkosti sa podarilo prekonať, Lisabonská zmluva ešte nie je ratifikovaná a niektoré jej ustanovenia sú stále otázne. Politické smerovanie Ruska, Turecka a niektorých našich susedov zo Stredného a Blízkeho východu je neisté. Hospodársky rast sa spomaľuje, prenasledujú ho následky, ktoré mali na HDP nedávne krízy bankového sektora vo Švédsku, Fínsku, Maďarsku, či Španielsku, o Argentíne a Japonsku ani nehovoriac. Preto sme o to viac uvítali spoločné opatrenia, ktoré prijali naše centrálne banky dnes ráno.

Okrem týchto úvah zaťažujú naďalej mysle našich politikov aj hlavné globálne výzvy, ako sú rast počtu obyvateľstva a migrácia, medzinárodná kriminalita a terorizmus, klimatické zmeny a energetická bezpečnosť. Naliehavé vykonanie návrhov Komisie v oblasti boja proti klimatickým zmenám leží na pleciach členských štátov a tohto Parlamentu. Obrysy tejto výzvy sú rozsiahle.

Správa vysokého predstaviteľa o vplyve klimatických zmien na bezpečnosť a stabilitu poukazuje na to, že existuje skutočná a bezprostredná obava, s hrozbou vojenských dôsledkov, vrátane využitia (o ktorom sa niekedy hovorí) organizácie NATO ako nástroja na zaistenie energetickej bezpečnosti. Zaslepené krátkodobým hospodárskym myslením sa už niektoré členské štáty EÚ usilujú obmedziť svoje záväzky týkajúce sa návrhov Komisie v oblasti klimatických zmien. Pozrite sa na návrh záverov Rady, odsek 18, a všimnite si niektoré vyhýbavé slová, ktoré doň boli vložené.

Tieto dvojité nebezpečia obsahujú hrozbu, že sa utiahneme do pevnosti menom Európa. Len zvýšením vnútornej solidarity sa môžeme vyhnúť pasci, do ktorej by padli členské štáty, napríklad ak by sa rozhodli pre South Stream namiesto Nabucca. Len ak rozšírime solidaritu až poza naše brehy, budeme môcť dosiahnuť mier okolo Stredozemného mora, toho Mare Nostrum, alebo okolo Kaspického mora. Einstein mal pravdu, keď povedal, že mier nie je možné zabezpečiť násilím, môže sa k nemu dospieť len porozumením.

Je potrebné, aby sme išli príkladom. Dúfam, že v záveroch Rady uvidíme záväzky národných vlád a Európskej únie znížiť spotrebu energie v našich vládnych budovách a sídlach inštitúcií a tiež pokiaľ ide o naše vozové parky, pričom sa stanovia záväzné ciele, aby to bolo možné dosiahnuť.

Zo strany Medzivládneho panela pre zmenu klímy a aj od iných organizácií prichádzajú vážne varovania týkajúce sa nákladov pri nečinnosti. My nielen musíme, ale aj môžeme konať, napriek silnému protivetru, hospodárske základy eurozóny sú silné, ako hovorí pán predseda Komisie, domáci dopyt a vývoz aj naďalej rastú, čo je znakom toho, že lisabonská stratégia funguje a je potrebné pokračovať v jej presadzovaní.

Počujeme, čo ľudia v tomto Parlamente hovoria. Skupina pána Wurtza viedla protest vo veci ohrozenia 12 tisíc pracovných miest v spoločnosti Unilever. Pán Schulz napísal list 27 hlavám štátov a predsedom vlád, v ktorom vyzval na zmenu hospodárskeho smerovania, na zavedenie záväzných sociálnych noriem a väčšej sociálnej ochrany. Tieto opatrenia však nezohľadňujú skutočnú situáciu v globálnom hospodárstve, kde s čoraz väčším počtom krajín, ktoré otvorili svoje hospodárstva, rástol globálny pomer obchodu k HDP rýchlejšie ako celkový výstup. V súčasnosti pochádza polovica našich príjmov z obchodu a dokonca aj rozvojové krajiny predstavujú jednu tretinu svetového obchodu. Integrácia svetového hospodárstva je dôkazom toho, že nejde o hru s nulovým súčtom. Hoci podiel Európy na svetovom hospodárstve klesá, jeho celkový rast znamená, že aj naďalej vytvárame nové pracovné miesta a bohatstvo. Preto sme za posledné dva roky vytvorili 6,5 milióna nových pracovných miest. Moja skupina v tomto zmysle dlho argumentovala, teší nás, že to uznali aj páni Jacques Delors a Poul Nyrup Rasmussen pri vypracovaní návrhu manifestu pre skupinu PSE, ktorý bol prijatý v Oporte približne pred 15 mesiacmi.

Pán Schulz, ak sa v tejto miestnosti nachádza pštros, ktorý schováva hlavu v piesku, nesedí v kresle č. 21 (kreslo pána Barrosa), ale v kresle č. 6 (kreslo pána Schulza). Myslím si, že sa tým vysvetľuje, prečo skupina PSE prišla o svoju pôvodnú rolu, v ktorej poháňala túto inštitúciu vpred.

Európska rada musí preukázať viac nástojčivosti pri úsilí dosiahnuť svoje ciele v oblasti výskumu a vývoja. Musí rozšíriť trh rizikového kapitálu a zvýšiť mobilitu výskumníkov s cieľom podporiť inovácie. S cieľom odvrátiť nebezpečenstvo musí tiež Európska rada zlepšiť transparentnosť a kontrolu v sektore bankovníctva. Pán Lenarčič, musíte venovať pozornosť sociálnej súdržnosti a environmentálnej stabilite, no musíte tak robiť s istotou a vedomím, že trh je najsilnejším nástrojom, ktorým môžeme zvýšiť životnú úroveň.

(potlesk)

  Brian Crowley, v mene skupiny UEN. – Vážený pán predseda, dovoľte mi privítať pána úradujúceho predsedu a pána predsedu Komisie. Dnes s nami diskutujú o tom, o čom budú na nadchádzajúcom samite diskutovať naši staršinovia, mudrci, a niekto by mohol povedať, že aj tí najskúsenejší z nás, s čím ja osobne nemusím nevyhnutne súhlasiť.

Namiesto toho, aby som opakoval všetko, čo už povedali moji kolegovia, pretože možno súhlasiť s väčšinou príspevkov, povedal by som, že nejde o jedno alebo o druhé, ale skôr o kombináciu všetkých týchto vecí: ide o úsilie vybrať tie najlepšie myšlienky zo všetkých rôznych návrhov, ktoré boli predložené, a využiť ich ako jedinečný model, ktorý musí Európa nasledovať. Hovorím to, pretože naše skúsenosti za posledných 30 rokov, a najmä za posledných 20 rokov, poukazujú na to, že nejde o jedno, ani o druhé. Nie je možné dosahovať hospodársky rast bez správnej sociálnej súdržnosti a sociálnej ochrany. Nie je možné chrániť životné prostredie bez riadnych investícií do nových zdrojov, informačných technológií, výskumu a vývoja, aby bolo možné vytvoriť inovatívne spôsoby riešenia problémov, ktorým musíme v súčasnosti čeliť.

Podobne nie je možné vyriešiť nezamestnanosť tým, že si povieme, že chceme vytvoriť viac pracovných miest. Je potrebné podnietiť obchodné spoločnosti a podniky k tomu, aby vytvárali pracovné miesta, aby investovali peniaze a vytvárali bohatstvo. Pole pôsobnosti verejných služieb je obmedzené, či už ide o verejné investície do infraštruktúry, alebo o čokoľvek iné. V konečnom dôsledku ide o to, aby podnikatelia a podnikateľky v malých a stredných podnikoch, ktoré zamestnávajú 62 % všetkých ľudí, ktorí sú v rámci Európskej únie zamestnaní, investovali viac finančných prostriedkov do tvorby väčšieho počtu pracovných miest.

Na to je potrebné dosiahnuť určitý stupeň flexibility. Pojem flexibilita by však nemal predstavovať pokles úrovne alebo ochrany práv pracujúcich. Podobne nemožno na základe jedného zlého príkladu, akým je prípad Laval, ktorý je skutočne zlý, vyvodiť záver, že všetci ostatní musia byť pod čo najdôslednejšou kontrolou. Mal by to byť východzí, nie konečný bod. Pozrime sa na výzvy, ktorým musíme dnes v Európskej únii čeliť: nedostatok investícií do riadneho výskumu a vývoja. Tí najlepší a najbystrejší odchádzajú z európskych univerzít a organizácii, aby vo svojom výskume a ďalšej práci pokračovali v Amerike, Japonsku a teraz dokonca už aj v Číne. A pozrime sa aj na premiestnenie európskeho priemyslu a obchodu. Nejde už o premiestnenie do iných krajín v rámci Európy, ako tomu bolo pred 10 alebo 12 rokmi. V súčasnosti sa európsky priemysel presúva mimo Európskej únie, do Indie, Pakistanu, Malajzie a podobne.

V súčasnosti by sme sa nemali zameriavať len na krátkodobé ťažkosti, ktoré spôsobila náhla kríza rizikových hypotekárnych úverov. Ak sa obzrieme do minulosti, posledných 25 rokov sa hospodárske trhy vyvíjajú v cykloch: môžeme vidieť vrcholy i pády. Musíme zabezpečiť, aby boli základné kamene, ktoré dnes položíme, aj o 15 rokov rovnako pevné ako dnes, aby vďaka nim hospodárstvo rástlo, a aby bolo možné zaručiť bezpečnosť dodávok energie. Prezident Estónska nám v tejto rokovacej sále včera povedal, že Rusko sa v súčasnosti správa ako superveľmoc, a že využíva svoj status superveľmoci v oblasti ropy a zemného plynu na ovplyvňovanie zahraničnej politiky. Musíme zabezpečiť, aby bola v rámci Európskej únie solidarita, aby sme sa mohli postaviť a čeliť tejto výzve.

Našim najlepším a najhodnotnejším aktívom sú naši mladí ľudia. Ak nebudeme dostatočne investovať do vzdelania a odbornej prípravy, aby sme im poskytli zručnosti a príležitosti v Európskej únii, hrozí, že o nich prídeme.

Na záver mi dovoľte povedať pánovi úradujúcemu predsedovi rady, že by som chcel vzdať hold mladým ľuďom zo Slovinska za ich prácu počas slovinského predsedníctva, najmä v protokolárnom oddelení, a za to, aký príjemný obraz vytvárajú o Slovinsku ako o krajine.

  Rebecca Harms, v mene skupiny Verts/ALE. – (DE) Vážený pán predseda, dámy a páni, na úvod by som sa chcela vrátiť k tomu, čo povedal pán Schulz. Dovoľte mi znovu zdôrazniť, že nie je možné pravdivo vyhodnotiť lisabonskú stratégiu, ak nezohľadníme skutočnosť, že hoci Európa z procesu globalizácie veľmi veľa získala, tento zisk je rozdelený veľmi nerovnomerne. Okrem toho, nárast zamestnanosti v žiadnom prípade nevyriešil problém pracujúcich chudobných ľudí, naopak, napriek rastúcej zamestnanosti a zvýšenému rastu, vzrástla aj chudoba spôsobená neistotou zamestnania.

My, poslanci Európskeho parlamentu, sme vo svojom uznesení výslovne žiadali, aby Komisia a Rada riešili otázku odvetvových minimálnych miezd, a aby Komisia hodnotila výsledky lisabonskej stratégie iným spôsobom, z hľadiska problému rastúcej sociálnej marginalizácie. Tento ukazovateľ chudoby tvorí neoddeliteľnú súčasť nášho uznesenia, považujem za poľutovaniahodné, že Rada ani Komisia zatiaľ nezareagovali na tieto rozhodnutia Európskeho parlamentu.

(potlesk)

Pokiaľ ide o tému podnebia a energie, úprimne, bola som šokovaná, keď zástupca nemeckej vlády v Bruseli len pár dní pred konaním tohtoročného jarného samitu vyhlásil, že environmentálna politika by nemala zasahovať do priemyselnej a hospodárskej politiky. Toto vyhlásenie urobil štátny tajomník nemeckého ministerstva životného prostredia, pán Machnik, ktorého moji nemeckí kolegovia nepochybne poznajú. Nemecké ministerstvo životného prostredia zjavne vôbec nerozumie tomu, čo v skutočnosti znamená pojem „udržateľnosť“.

Preto nie je prekvapujúce, že nemecká vláda je aj naďalej proti obmedzeniam emisií oxidu uhličitého pre vozidlá, že nepodporuje jednotný trh s energiou v podobe, v akej ho navrhuje Komisia, a že sa snaží vytvoriť spojenectvo proti „novému vymedzeniu obchodovania s emisiami“.

S poľutovaním musím konštatovať, že pokiaľ ide o tieto rokovania, Nemecko čiastočne pozabudlo na to, aká dohoda bola uzavretá na minuloročnom jarnom samite. Niektoré súčasné nemecké politiky sú úplne v rozpore s výsledkami minuloročného samitu. Nie som si napríklad istá, či nová priorita, ktorá sa pripisuje obnoviteľnej energii, a ktorá sa javí byť úplne nerozporuplnou, skutočne stačí na zabezpečenie udržateľnosti v oblasti energie a podnebia.

Podľa môjho názoru sa s mnohými otázkami spája aj problematika Stredomorskej únie. Niekedy má človek dojem, že rovnako ako v prípade veľkých dohôd v oblasti zemného plynu s Ruskom (mám na mysli North Stream a South Stream), predstavuje Stredomorská únia ďalší dôkaz toho, že jednoducho nie je možné dosiahnuť jednotnú politiku EÚ v oblasti energie7 a bezpečnosti energetických dodávok. Ak sa Rade nepodarí tento problém riešiť, nedokáže splniť svoje záväzky.

(potlesk)

  Gabriele Zimmer , v mene skupiny GUE/NGL. – (DE) Vážený pán predseda, dnes slávime 50. výročie Európskeho parlamentu, čo by malo byť dostatočnou príležitosťou na to, aby nadchádzajúci samit konečne udelil tomuto Parlamentu právo iniciatívy!

Okrem toho som presvedčená, že 50. výročie Európskeho parlamentu je tou správnou príležitosťou na to, aby som spoločne so svojou skupinou jasne vyhlásila, že Rada ani Komisia nemôžu očakávať, že bude tento Parlament v budúcnosti poddajný a zhovievavý, a že im bude pochlebovať. Vždy bude našou povinnosťou zastať sa tých ľudí v Európskej únii, na ktorých sa často zabúda: 70 miliónov alebo viac ľudí v EÚ, ktorí žijú v chudobe, alebo im hrozí život v chudobe, vrátane 19 miliónov detí.

Ak (ako očakávame) Európska rada uvíta strategickú správu Komisie o obnovenej lisabonskej stratégii a poblahoželá si k svojmu vlastnému úspechu, mala by venovať viac než len pár riadkov tým občanom EÚ, tým deťom, ktoré z výdobytkov lisabonskej stratégie nemajú žiaden osoh.

Smerovanie priorít stratégie je nesprávne a rovnako nesprávne sú aj výsledné politiky! Pán Watson, nie naše protesty proti agresívnemu globálnemu správaniu spoločností Unilever, Thyssen-Krupp, Nokia a mnohých ďalších obchádzajú skutočnosť, ale neschopnosť Komisie a Rady postaviť sa agresívnym globálnym korporáciám a priradiť dostatočnú prioritu ochrane príslušných zamestnancov a osôb, ktoré sú sociálne vylúčené.

Môžem len súhlasiť so sťažnosťami Európskej siete proti chudobe, ktorá tvrdí, že proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu sa ešte stále nebojuje, neriešia sa rastúce sociálne rozdiely a toto úsilie nie je podporené transparentnosťou a odhodlaním.

Dňa 10. marca predložila spomínaná organizácia jarnému samitu štyri otázky, ktoré by mal Európsky parlament špecificky potvrdiť. Ako konkrétne navrhujete posilniť sociálny rozmer lisabonskej stratégie? Aké konkrétne opatrenia navrhujete na splnenie záväzku „mať rozhodujúci vplyv na odstránenie chudoby“? Vzhľadom na to, že 18,9 milióna ľudí z celkového počtu 78 miliónov oficiálne chudobných, je zamestnaných, aké opatrenia navrhujete na riešenie chudoby zamestnaných? Akými navrhovanými opatreniami chcete zabezpečiť, aby rastúce ceny energií neohrozili sociálnu súdržnosť a sociálne začlenenie? Som presvedčená, že tieto štyri otázky sú kľúčové, ak má byť hospodársky rast skutočne trvalo udržateľný z hľadiska sociálnej situácie i z hľadiska životného prostredia.

  Jens-Peter Bonde, v mene skupiny IND/DEM. – Vážený pán predseda, vážený pán predseda Rady a vážený pán predseda Komisie, spoločne s kolegyňou z Írska, pani Kathy Sinnottovou, sme navrhli, aby bol pred konečným schválením Lisabonskej zmluvy pozmenený a doplnený jej nový protokol. Tento návrh by vyhlásil za neplatné revolučné rozhodnutie Európskeho súdneho dvora z 18. decembra 2007.

Lotyšská obchodná spoločnosť chcela vo Švédsku vybudovať školu, pričom lotyšskí zamestnanci za podobnú prácu dostávajú oveľa nižšiu plácu ako švédski zamestnanci. Švédske odbory začali s blokádou. Toto konanie bolo Európskym súdnym dvorom vyhlásené za nezákonné. Zmluvná zásada voľného pohybu tovaru a služieb môže byť obmedzená inou základnou zásadou, zásadou práva na štrajk, len ak je ohrozená verejná bezpečnosť, poriadok alebo zdravie. Normálny plat sa neráta. Neráta sa ani kolektívne vyjednávanie. Škandinávsky model flexiistoty, dobrovoľnú spoluprácu medzi odborovými organizáciami a zamestnávateľmi, možno zahodiť.

Zahraniční zamestnanci pracujúci pre zahraničné spoločnosti v Írsku môžu odteraz pracovať za írsku minimálnu mzdu 9 EUR za hodinu. Je nezákonné, aby írske odbory konali proti tomuto rozsudku Súdneho dvora, okrem prípadu, ak ide o minimálnu mzdu. V mojej vlasti je to ešte horšie, pretože v Dánsku nemáme stanovenú minimálnu mzdu.

Tento rozsudok Súdneho dvora je pohromou, je nutné zrušiť jeho platnosť novým znením zmluvy alebo právne záväzným protokolom. Náš návrh si môžete prezrieť na internetovej stránke. Dôrazne žiadam slovinské predsedníctvo a predsedu Komisie, aby sa na samite tejto otázke venovali.

Komisie a Rady sa chcem opýtať túto otázku: kedy sa dopracujeme ku konsolidovanej zmluve, ktorej obsahu by sme mohli porozumieť?

  Jana Bobošíková (NI). – (CS) Dámy a páni, myslím si, že na zajtrajšom samite by sa mali hlavy štátov prebudiť a priznať si, že je utópiou znížiť európsku produkciu oxidu uhličitého o pätinu a o pätinu zvýšiť obnoviteľné energie za 12 rokov. Ak európsky priemysel zviažeme ďalšími obmedzeniami, ohrozíme konkurencieschopnosť podnikov i zamestnanosť a odoženieme investície do krajín, ktoré im klimatické prekážky nestavajú.

Okrem toho, namiesto podporovania nezmyslov, že do Európy sa z Afriky a Ázie rútia davy utečencov, ktoré odtiaľ vyháňa podnebie, sa zamyslime nad našou politikou, ktorá z Európy urobila cieľ migrácie chudobných a nie cieľ migrácie mozgov.

Som presvedčená, že by sme sa mali zamerať na inovácie, ktoré budú znižovať energetickú náročnosť výroby. Mali by sme uprednostňovať a platiť technickým mozgom, a nie zeleným mozgom. A mali by sme sa zbaviť neopodstatneného strachu z jadrových reaktorov. Ak chce Rada konať v záujme občanov, mali by krajiny investovať do výskumu, vývoja a osvety práve v oblasti jadrovej energie.

  Giles Chichester (PPE-DE). – Vážený pán predseda, zasadnutie Európskej rady sa koná v ovzduší veľkej hospodárskej neistoty. Samit zváži aktualizáciu lisabonskej agendy, ktorá má pred sebou už len dva roky. Je životne dôležité, aby predsedovia vlád neskĺzli do polohy, v ktorej budú sami sebe blahoželať.

Existujú skutočné ohrozenia voľného trhu a základných zásad voľnej a otvorenej hospodárskej súťaže, ktoré musia tvoriť základ Európske únie. V súvislosti s tým mi dovoľte povedať, že som si s potešením prečítal nedávne poznámky pána predsedu Komisie vo Financial Times, v ktorých sa vyjadril k nepríjemnej otázke rastúceho protekcionizmu v Európe. Na otázku, či sa takéto postoje dostávajú do popredia, odpovedal: „Áno a obávam sa, že nárast takýchto postojov sa netýka len Európy, ale možno ho zaznamenať celosvetovo“. Politické sily v Európe, ktoré boli tradične protrhovo orientované, sú dnes, povedzme to jemne, v tomto smere obozretnejšie.

Rastú teda hrozby protekcionizmu, v neposlednom rade aj keď počúvame rétoriku spoza Atlantiku od dvoch popredných kandidátov na úrad prezidenta. Povedzme si to jasne, Európa môže na procese globalizácie oveľa viac získať ako stratiť. Časopis The Economist nedávno vyjadril nespokojnosť so spôsobom vyjadrovania niektorých európskych lídrov, ktorý je namierený proti globalizácii. V článku sa píše, že skutočnosť je taká, že európski občania na procese globalizácie získali, dovoz je pre nich lacný, inflácia je nízka a nízke sú tiež úrokové miery. Napriek rozmachu Indie a Číny sa v období rokov 2000 až 2006 podiel EÚ na svetovom vývoze zvýšil, hoci len mierne.

Vo Francúzsku, kde je protekcionistická rétorika hádam najvýraznejšia, bolo v nedávnej štúdii uvedené, že len 3,4 % pracovných miest, ktoré v roku 2005 zanikli, možno pripísať premiestneniu výroby do zahraničia. Mali by sme teda zohľadniť všetky spomínané skutočnosti a mali by sme podporiť pána predsedu Komisie v jeho pevnom postoji v tejto otázke. Európa bude na medzinárodných trhoch úspešná, iba ak zlepší svoju konkurencieschopnosť, ak radikálne zreformuje svoje trhy práce, a ak výrazne obmedzí zlú reguláciu podnikania na úrovni EÚ i na vnútroštátnej úrovni.

The Economist položil otázku: nájdu v sebe niekedy súčasní politici dostatok úprimnosti, aby ľuďom povedali, že globalizácia je dobrá pre Európu i pre ľudí? Pán predseda Barroso bol úprimný, nastal čas, aby ho podporili lídri EÚ.

  Robert Goebbels (PSE). – (FR) Vážený pán predseda, dámy a páni, Európsku úniu dostihol skutočný svet. Na jarnom samite v roku 2007 mohla EÚ 27 ešte stále voľne snívať o ideálnom svete. Európa sa opäť uberala správnym smerom z hľadiska hospodárskeho rastu, nezamestnanosť klesala, zamestnanosť rástla, schodky verejných financií sa znižovali, Európska rada predstavila súbor vizionárskych cieľov v súvislosti s bojom proti klimatickým zmenám a na konferencii na Bali mala Európa ísť príkladom ostatným častiam sveta.

V auguste však vypukla kríza rizikových hypotekárnych úverov, ktorá aj v súčasnosti spôsobuje zmätok. Po bankách a poisťovniach sa nepokoj prenáša na investičné fondy. Tým, že centrálne banky neberú ohľad na morálne dôsledky, stali sa hasičmi požiarov špekulantov. Vedúce centrálne banky boli znova prinútené, aby vložili miliardy do obehu finančných prostriedkov s cieľom „vysporiadať sa s tlakom na likvidné aktíva“, ako sa taktne hovorí vo svete vysokého finančníctva.

Zaplatiť za to však musí všeobecné hospodárstvo. Všeobecné sprísnenie udeľovania úverov spomalilo hospodársky rast. Prízrak recesie sa zväčšuje, ECB vyzýva na zdržanlivosť zamestnancov, ktorých kúpna sila sa čoraz viac znižuje v dôsledku vyšších cien energií a potravín. Na druhej strane, odmeny neúspešných géniov finančníctva a priemyslu nie sú až také zdržanlivé. Dolár je na rekordne najnižšej úrovni a barel ropy je na rekordne najvyššej úrovni. Predpovede hospodárskeho rastu sa čoraz viac upravujú smerom nadol.

Napriek meniacim sa podmienkam sa pán predseda Barroso drží súčasných integrovaných usmernení, ako keby boli vytesané do portugalského mramoru. Samit na Bali sa nestotožnil so vznešenými cieľmi, ktoré navrhovali Európania. Američania, Japonci, Kanaďania a dokonca ani Austrálčania, napriek ich novému postaveniu signatárov Kjótskeho protokolu, sa nechceli dohodnúť na žiadnych kompromisných cieľoch. Nechceli to ani Čína, India, Brazília ani Rusko. Časový plán, ktorý má viesť ku konferencii o klimatických zmenách, ktorá sa bude konať v Kodani v roku 2009, je mimoriadne chabý dokument. Komisia však nechce prispôsobiť rozhodnutia, ktoré boli prijaté na samite v roku 2007, skutočným problémom, ktoré sa v súčasnosti dostávajú do popredia.

Napriek tomu sa v rámci Komisie ozýva viacero rozumných hlasov. Pán predseda Barroso sa otvorene vyjadruje proti ilúzii Európy bez priemyslu. Pán podpredseda Verheugen trvá na tom, že je potrebné prijať jasné a pružné rozhodnutia, ktoré nebudú pomáhať deindustrializovať Európu. Zástupcovia energetického odvetvia priemyslu by, samozrejme, nemali žiadny problém s tým, keby boli osvedčenia emisií CO2 voľne predajné na dražbách. Vzhľadom na to, že plne ovládajú svojich zákazníkov, jednoducho by dodatočné náklady presunuli na nich. V oceliarskom a hliníkovom odvetví a tiež v iných priemyselných odvetviach náročných na spotrebu energie, ktoré pôsobia na svetových trhoch, sa vyššie režijné náklady nepremietnu do vyšších cien, ale určite budú mať vplyv na úpravu jedinej zostávajúcej premennej, zamestnanosti. Táto možnosť by rýchlo spôsobila presun výroby do krajín, v ktorých nie sú sociálne nariadenia a nariadenia týkajúce sa klímy až také prísne ako v Európe. Samozrejme, v takomto prípade by bol prínos pre globálnu klímu nulový, no sociálne náklady by boli pre Európanov neúnosné.

Na samite, ktorý sa konal v roku 2007, boli prijaté niektoré odvážne rozhodnutia, ktoré sa však nevysporiadali so skutočnosťami v krajinách EÚ 27. Dosiahnutie samotných cieľov v oblasti biopalív by pre životné prostredie znamenalo viac škody ako úžitku a rozhodne by to malo nepriaznivý dosah na spotrebiteľov. Nasledujúci samit musí prispôsobiť tieto rozhodnutia novým celosvetovým hospodárskym skutočnostiam a vymedziť environmentálnu politiku, ktorá nebude fungovať na základe ilúzie, že EÚ môže sama uniesť bremeno boja proti klimatickým zmenám.

  Janusz Onyszkiewicz (ALDE). – (PL) Vážený pán predseda, energetická bezpečnosť by prirodzene mala byť jedným z kľúčových prvkov energetickej politiky Európskej únie. Energetickú bezpečnosť možno dosiahnuť len spoločným úsilím, spoluprácou a len ak bude Európska únia v tomto smere jednotná. V prípade plynovodu Nabucco to tak nie je, hoci ide o projekt, ktorý má pre Európu strategický význam.

Podľa môjho názoru, by sa touto otázkou malo zaoberať nadchádzajúce zasadnutie Rady, ktoré by malo zároveň zabezpečiť, že pokiaľ ide o spomínaný plynovod, bude Európska únia vystupovať ako jeden celok. Je potrebné mať na pamäti, že výstavba druhého plynovodu, ktorú podporuje niekoľko európskych krajín, môže znamenať, že z praktických príčin nebude možné pokračovať v projekte Nabucco, jednoducho nebude k dispozícii dostatočné množstvo plynu.

Preto chcem Európskej únii položiť otázku. Nebolo by možné podporiť výstavbu plynovodu z fondov Európskej únie, s cieľom zlepšiť energetickú bezpečnosť Únie? Podobné opatrenie sa prijalo v prípade projektu Galileo, ktorý sa považoval za projekt strategického významu.

  Ryszard Czarnecki (UEN). – (PL) Vážený pán predseda, chcel by som Parlamentu pripomenúť, že lisabonská stratégia, ktorú tak nahlas velebí pán predseda Barroso, mala umožniť nášmu hospodárstvu dobehnúť hospodárstvo Spojených štátov amerických. Žiaľ, všetko, čo máme možnosť vidieť, počuť a zažiť, nás presviedča o tom, že sa nám nielen nepodarilo dobehnúť Spojené štáty americké, ale prehrávame aj v súboji s Áziou. Namiesto ohlasovania úspechu je preto potrebné jasne vyhlásiť, že v úsilí o dosiahnutie cieľov lisabonskej stratégie sa Európska únia pustila do pretekov, v ktorých nemá vôbec v úmysle zvíťaziť.

Ak by sme skutočne chceli dosiahnuť, aby bolo európske hospodárstvo dynamickejšie a účinnejšie, Európska komisia by nezaviedla prekážky, ktoré brzdia náš hospodársky rast tak, ako to urobila v posledných rokoch. Mám na mysli obmedzenia slobody poskytovať služby na území Európskej únie a obmedzenia slobody zamestnania. Buď teda budeme brať vyhlásenia vážne, alebo jednoducho budeme hrať divadielko, predstavíme slogany, slepo budeme trvať na svojej pravde o skutočnosti, zatiaľ čo v skutočnosti budeme prijímať opatrenia, ktoré budú mať opačný účinok a budú hatiť rozvoj.

Komisia je zodpovedná za to, že hospodárstvo je „preregulované“, Komisia nesie zodpovednosť za nadmerné množstvo smerníc a koncesií a za všetko, čo spôsobuje, že hospodárstvo je nezdravo závislé od byrokracie, vrátane eurobyrokracie. Pokiaľ ide o boj proti klimatickým zmenám, konkrétne o otázku oxidu uhličitého, nechceme, aby náklady na toto úsilie boli pre hospodárstva nových členských krajín nadmernou záťažou. Ak by sme to pripustili, bolo by to, ako keby sme po kúpaní spoločne s vodou vyliali aj dieťa.

  Claude Turmes (Verts/ALE). – (DE) Vážený pán predseda, socialistická skupina má, samozrejme, pravdu, keď hovorí, že rozdelenie bohatstva v Európe v posledných rokoch veľmi dobre nefungovalo. Samozrejme, aj pán Robert Goebbels má pravdu, keď požaduje, aby sa zvolil iný prístup k špekuláciám a k mrhaniu s miliardami eur.

Napriek tomu varujem pred tým, aby sme proti sebe stavali sociálne záležitosti a environmentálne záležitosti, o čo sa znova snažia socialisti aj iní poslanci tohto Parlamentu. V súčasnosti musíme čeliť existencii lobistických skupín, napríklad lobistickej skupine barónov oceliarstva, lobistickej skupine barónov hliníkového priemyslu, či lobistickej skupine barónov chemického priemyslu.

Čo chcú títo páni? Spravidla sú to páni! Títo páni chcú podkopať zásadu „znečisťovateľ platí“. Je zjavne neprijateľné, aby práve tie priemyselné odvetvia, ktoré v súčasnosti najviac znečisťujú životné prostredie, boli oslobodené od dane za znečistenie, no práve to sa dosiahne dražbou povolení CO2. Čo by nasledovalo? Nasledovalo by to, že z medzinárodného hľadiska by bola obmedzená akákoľvek modernizácia oceliarskeho, hliníkového a chemického priemyslu.

Preto je potrebné zaviesť nasledujúci model. Po prvé, dražba musí byť na 100 %. Po druhé, získané finančné prostriedky musia byť viazané, aby sa, rovnako ako v Dánsku začiatkom 90. rokov minulého storočia, výnos z dane za produkciu emisií CO2, ktorá bola uvalená na priemysel, reinvestoval do modernizácie oceliarskeho priemyslu a do ďalších európskych priemyselných odvetví, ktoré sú náročné na spotrebu energie. Po tretie, je samozrejmé, že bude potrebné zaviesť pokuty za environmentálny damping mimo jednotného trhu, na iných svetadieloch. Myslím si, že na tejto otázke budeme musieť pracovať spoločne s francúzskym predsedníctvom.

Nie je však pravda, že každá oceliareň nachádzajúca sa mimo Európy je na nižšej úrovni z hľadiska environmentálneho a energetického, ako oceliarne nachádzajúce sa v súčasnosti v Európe. Nie je to pravda, a tak by spomínané pokuty fungovali, len ak by bol systém ich udeľovania transparentný. Sociálna a environmentálna politika fungujúce ruka v ruke, to je budúcnosť.

  Eva-Britt Svensson (GUE/NGL). – (SV) Vážený pán predseda, obraz, ktorý nám dnes Komisia a Rada predstavujú, sprostredkúva úplne inú realitu, v porovnaní s tou, v ktorej musí žiť väčšina našich občanov, t. j. realita, v ktorej dochádza k narastaniu chudoby a rozdielov medzi jednotlivými skupinami. Hovoria nám, že si viac ľudí našlo zamestnanie, no nehovoria nám, aký druh zamestnania zaznamenal nárast. Vo väčšine prípadov ide o zamestnanie s nízkou mzdou, ktoré neumožňuje ľudom, aby sa postarali o seba a o svoje deti. Ide o príležitostné pracovné miesta s neistými podmienkami zamestnania. Toto nie je spoločenský model, ktorý by sme my, ľavica, boli ochotní prijať.

Vieme, že je potrebné vydať sa inou cestou, cestou, ktorá vedie k solidarite a spravodlivosti a k spoločnosti pre všetkých našich občanov. Rozsudky Európskeho súdneho dvora v prípadoch Vaxholm a Viking Line úplne zahatali možnosti vytvorenia sociálnej Európy. Z týchto súdnych rozhodnutí jasne vyplýva, že v Európskej únii sú voľný pohyb a požiadavky a záujmy vnútorného trhu dôležitejšie ako záujmy zamestnancov. Výsledkom týchto rozsudkov je sociálny damping. Pracujúci z rôznych krajín musia navzájom súťažiť. Serióznych zamestnávateľov, ktorí chcú vyplácať poctivé mzdy a ponúkať primerané pracovné podmienky, vytláča konkurencia z trhu. Súdny dvor nenechal žiadny priestor na pochybnosti. Prečo sú však Komisia i Rada v tejto otázke aj naďalej pasívne? Prečo schvaľujeme zmluvu, ktorá ešte viac posilňuje záujmy trhu na úkor záujmov zamestnancov?

Rozsudok v prípade Vaxholm dal tri jednoznačné odpovede: po prvé, že členské štáty nesmú rozhodovať o veciach týkajúcich sa trhu práce, po druhé, že zamestnanci sa nesmú uchyľovať k sporom, ktoré by narúšali vnútorný trh, čím Súdny dvor odobral zamestnancom jediný účinný prostriedok, ktorý mali k dispozícii, na bránenie zásady rovnakej odmeny za rovnakú prácu, a po tretie, že obchodné spoločnosti zriadené v krajinách EÚ s nižšou úrovňou miezd majú právo vysielať svojich zamestnancov pracovať do iných krajín pri rovnakých nízkych mzdových podmienkach.

Odborové organizácie, politické organizácie, mimovládne organizácie a milióny bežných ľudí už uznali možnosť vytvorenia ľudovej Európy, kedy však túto možnosť uznajú i Komisia a Rada?

  Johannes Blokland (IND/DEM). – (NL) Pán predseda Barroso hovoril o inflácii. Inflácia znova predstavuje strašidlo, ktoré máta členské štáty. Súčasná miera inflácie je na úrovni 3,2 %, čo výrazne prevyšuje cieľovú hodnotu 2 %. Ide o znepokojujúci vývoj, ktorý je podnietený nárastom miezd, tak ako v Holandsku. V minuloročnej rozprave v rámci prípravy na jarný samit dominovala téma reforiem sociálneho štátu. Bolo to úplne opodstatnené. Sociálne štáty sa stali neudržateľnými. Niekoľko členských štátov sa s tým výhodne vysporiadalo a v súčasnosti sa nachádzajú v lepšom postavení

Avšak, pán predseda, vyhliadky nie sú dobré. Inflácia je privysoká, cena surovín rastie a nedávno museli centrálne banky objemnými pôžičkami odvrátiť úverovú krízu na finančných trhoch. V súčasnosti je potrebné obnoviť dôveru spotrebiteľov.

Minulý týždeň pán Trichet povedal, že v súlade s prístupom menovej politiky sa bude Európska centrálna banka aj naďalej usilovať dosahovať cieľ zachovávania stability, pričom je potrebné, aby tak Európska centrálna banka konala nezávisle, čo tvrdí aj nový francúzsky šéf Medzinárodného menového fondu. Je však na slobodnom rozhodnutí členských štátov, či túto politiku podporia tým, že zabezpečia kontrolu nad rastom miezd.

Môže pán predseda Rady uviesť, aké ďalšie opatrenia Rada prijme s cieľom zvrátiť tento vývoj? Môžeme očakávať prijatie opatrení, ktoré budú kontrolovať už aj tak príliš rýchly nárast miezd? Veľmi pekne vám ďakujem.

  Andreas Mölzer (NI). – (DE) Vážený pán predseda, zdá sa, že jednou z tém jarného samitu bude Stredomorská únia, ktorej štruktúra, rámec a dokonca ani financovanie ešte neboli vyjasnené. Táto diskusia by sa hádam mohla pridružiť k iným hospodárskym otázkam, medzi ktoré patrí napríklad vykonávanie lisabonskej stratégie, alebo stanovenie opatrení na povzbudenie hospodárstva, ktoré musí čeliť medzinárodnej finančnej kríze.

Najprv sme mali Radu baltských štátov, potom euro-stredomorské partnerstvo. Prímorské regióny teda spolupracujú rôznymi spôsobmi. Podľa môjho názoru je však argument, že Stredomorská únia posilní vládnu spoluprácu v oblasti boja proti nezákonnému prisťahovalectvu, neopodstatnený.

Bolo by tiež nesprávne poskytovať ďalšiu finančnú podporu africkým štátom pod zámienkou podporovania susedských vzťahov bez stanovenia podmienok. Africké krajiny, ktoré sú krajinami pôvodu alebo tranzitu nespočetného množstva hospodárskych utečencov, napokon, prijímajú obrovské množstvá rozvojovej pomoci, často bez toho, aby preukázali čo i len najmenšiu ochotu prijať naspäť svojich vlastných občanov. Vo všeobecnosti je preto nutné, aby bola finančná pomoc spojená s uzatvorením dohody o spätnom prevzatí nezákonných utečencov alebo s prijatím balíkov opatrení na zabránenie nezákonnej migrácii.

  Marianne Thyssen (PPE-DE). – (NL) Vážený pán úradujúci predseda, vážený pán predseda Komisie, vážený pán predseda Parlamentu, dámy a páni, pri pohľade na program jarného samitu môžeme vidieť takmer úplný zoznam sociálno-hospodárskych a ekologických výziev, ktorým musí naša generácia čeliť, ak chceme prebrať zodpovednosť za tých, ktorí prídu po nás, v čase globalizácie, klimatických zmien, technologického pokroku a starnutia obyvateľstva.

Niet pochýb o tom, že zodpovedáme za ciele a prístupy, ktoré sú potrebné na to, aby sme tieto zámery dosiahli, a samozrejme očakávame, že každý urobí to, k čomu sa zaviazal, a že na všetkých politických úrovniach sa vyvinie dostatočný tlak, aby sa dosiahli výsledky.

Ako koordinátorka skupiny pre lisabonskú stratégiu by som rada povedala, že si veľmi cením skutočnosť, že Komisia predstavila lisabonský program Spoločenstva. Každý z desiatich bodov má našu plnú podporu, to isté platí aj pre ohlásenie zákona o malých podnikoch. Na ten sa však vzťahuje podmienka, že musí malým a stredným podnikom priniesť viac než len falošné prísľuby. Preto, pán predseda, musí mať tento zákon väčší prínos ako Charta malých podnikov, ktorá bola pred niekoľkými rokmi schválená v Santa Maria da Feira. Ak má zákon o malých podnikoch plniť svoju úlohu, musí zabezpečiť vytvorenie čo najlepšieho prostredia pre malé a stredné podniky, a to platí pre veľmi malé, malé a stredné podniky.

V tejto súvislosti je absolútne nevyhnutné dodržiavať jednu podmienku, ktorá musí platiť na všetkých úrovniach, či ide o podstatné opatrenia, alebo len o obyčajné zjednodušenia: „najprv mysli v malom“. Považujme malé a stredné podniky za východiskový bod, nie za výnimku, a prijmime túto podmienku ako záväzné kritérium, aby sa konečne stala viac než len heslom. Len týmto spôsobom sa budeme môcť úspešne prepracovať k firmám, ktoré tvoria prevažnú časť nášho podnikateľského prostredia, no čo je ešte dôležitejšie, ide o firmy, ktoré poskytujú najväčší počet pracovných miest a vytvárajú najviac nových pracovných miest

Vážení členovia Komisie a Rady, bolo by veľmi dobré, keby sa podarilo zajtra na jarnom zasadnutí Rady dohodnúť na tejto záväznej zásade raz a navždy. Ďakujem za vašu pozornosť.

  Harlem Désir (PSE). – (FR) Vážený pán predseda, vážený pán predseda Komisie, dámy a páni, v predvečer jarného samitu sa hospodárstvo nachádza v kríze, trhy sú deregulované, akciové trhy sa rúcajú, hospodársky rast klesá. To je podľa vás medzinárodný kapitalizmus, tvorba bohatstva alebo ničenie hodnoty podľa svojvôle trhov, špekulatívne bubliny, finančné deriváty a zbláznení obchodníci, ktorí, mimochodom, len robia to, o čo ich žiadajú, t. j. snažia sa vytvoriť čo najväčší zisk v čo najkratšom čase.

No hoci majú trhy takýto charakter, žiadna ľudská spoločnosť nemôže takto žiť. V každom prípade, práve tento úkaz môže poskytnúť Európe jej samotný zmysel na tomto globalizovanom trhu: Európa, ktorá, samozrejme, nemôže úplne uniknúť tejto kríze, Európa, ktorá samotná je jedným z hlavných aktérov v procese globalizácie, často v jej prospech, ktorá však vo veľkej miere nachádza v globalizácii svoj zmysel a svoju úlohu vyvažovať pobláznený kapitalizmus prostredníctvom verejnej regulácie, hospodárskej stabilizácie, aktívnych verejných politík na podporu rastu v reálnom hospodárstve, na podporu verejných a súkromných investícií do výskumu, inovácií a európskej infraštruktúry. Napríklad menová politika by mala chrániť stabilitu a túto úlohu aj plní, no mala by tiež podnecovať rast a upravovať paritu tým najlepším možným spôsobom s cieľom chrániť náš vývoz a zo súčasnej situácie vyplýva, že tieto úlohy, žiaľ, ešte neplní.

Napokon, no predovšetkým, naša skupina zdôrazňuje, že EÚ musí vyvažovať toto destabilizované hospodárstvo v sektore vysokého finančníctva účinnou sociálnou ochranou, spoľahlivými verejnými službami a zaručenými sociálnymi právami pre zamestnancov.

Vážený pán predseda, Európa musí v súčasnosti oveľa viac konať s cieľom predchádzať a chrániť, nestačí, aby sa správala len ako vnútorný trh v rámci obrovského celkového trhu. Musí viac dbať na sociálne povedomie. Týmto spôsobom tiež opätovne získa podporu a dôveru svojich občanov.

V súčasnosti podporujeme lisabonskú stratégiu, stratégiu, ktorej základ je postavený na troch pilieroch, ktoré ste tu už spomínali, no vaše slová je potrebné podporiť skutkami, skutočnými politikami EÚ, inak vaše sociálne zámery ostanú slovami bez skutkov.

Preto sme žiadali o prehodnotenie usmernení, pretože ich možno využiť na riadenie projektu. Konkrétne vás však žiadame, keďže dôležitá je podstata, aby ste opätovne spustili európsku sociálnu agendu. Napríklad je potrebné, aby Komisia zareagovala na prípad Laval. Komisia musí využiť svoje právomoci iniciatívy na to, aby navrhla prehodnotenie smernice o vysielaní pracovníkov. Je potrebné vykonať skutočne smelé prehodnotenie smernice o zriaďovaní Európskej zamestnaneckej rady s cieľom umožniť, aby sa účinne a včasne využíval sociálny dialóg v hlavných skupinách, ktoré čelia reštrukturalizácii. Je potrebné prehodnotiť a skutočne upraviť smernicu o pracovnom čase s cieľom bojovať proti výnimkám a zneužívaniu nadmerného pracovného času. Aby bolo možné bojovať proti príležitostnej práci, je potrebné prijať smernicu o dočasnej práci. Musíte spustiť ambiciózny program celoživotného vzdelávania, aby tento piaty pilier, táto piata sloboda, nebola vyhradená len pre elitu, ale aby ľuďom umožnila účinne naplniť ich potenciál v úlohe zamestnancov, a aby im umožnila prispôsobiť sa zmenám v hospodárstve a na trhu práce.

Vážený pán predseda Komisie, náš odkaz je takýto: využite svoju právomoc iniciatívy na to, aby ste pomohli Rade prijať ambiciózny program pre sociálnu Európu.

  Lena Ek (ALDE). – (SV) Vážený pán predseda, je ťažké prevziať zodpovednosť za budúcnosť Európy. Musíme sa vysporiadať s globalizáciou a tiež s konkurenciou, ktorá vzniká v dôsledku globalizácie. Do roku 2020 sa musíme vysporiadať so zložitými demografickými otázkami, s nárastom poberateľov dôchodkov a klesajúcim počtom obyvateľov. Do roku 2020 chceme tiež dosiahnuť ciele v oblasti životného prostredia a klímy, ktoré sme si stanovili, t. j. ciele 20-20-20. V Európe musíme zabezpečiť hospodársky udržateľný rozvoj. Keď diskutujeme o problematike lisabonskej stratégie, teší ma, že predstavuje komplexný prístup k udržateľnému hospodárskemu rozvoju, hospodárskemu rastu, zodpovednosti v oblasti životného prostredia a k sociálne zodpovednej politike.

Máme možnosť vidieť, že spoločné úsilie prináša výsledky. To je dobré. Máme tiež možnosť vidieť, že najdôležitejšia je spoločná stratégia. Spolupráca, ktorá bola nadviazaná medzi Európskym parlamentom a národnými parlamentmi je nesmierne dôležitá.

Dovoľte mi upriamiť vašu pozornosť na novú oblasť, ktorá bola zahrnutá do tohtoročného uznesenia, konkrétne na dopravnú politiku, ktorá je veľmi dôležitá z hľadiska plnenia cieľov v oblasti klímy a rastu. Nachádzame sa v situácii, v ktorej budeme môcť v Európe vytvoriť viac pracovných miest prostredníctvom účinnej, udržateľnej a environmentálne zlučiteľnej dopravnej politiky.

Pravdou je, že rôzne politické oblasti spolu súvisia. Nemalo by zmysel robiť vyhlásenia o cieľoch 20-20-20 v klimatickej politike, ak by tieto ciele neboli zohľadnené aj v uznesení Rady o lisabonskej stratégii. Preto dúfam, že výsledkom jarného samitu bude komplexná politika, ktorá bude odpoveďou na hospodársky rast a zároveň na klimatickú politiku. Priatelia, to je výzva, ktorej musíme čeliť!

  Mario Borghezio (UEN). – (IT) Vážený pán predseda, dámy a páni, nadchádzajúce zasadnutie Európskej rady sa musí vážne zaoberať globálnymi finančnými výkyvmi.

Zdá sa, že eurozóna sa otriasa pod nátlakom vĺn peňazí unikajúcich z talianskych, gréckych, španielskych a francúzskych dlhopisov, hľadajúcich útočisko v nemeckých dlhopisoch. Rozpätie medzi talianskymi a nemeckými dlhopismi vzrástlo na viac ako 63 základných bodov, rovnako ako v roku 1999, keď sa zdalo, že Taliansko nebude schopné presne dodržať maastrichtské kritériá.

Včera bolo pri predaji štátnych dlhopisov v Taliansku veľmi málo záujemcov. Dňa 6. marca Telegraph informoval o tom, že jedna z hlavných investičných bánk, ktorá špekulovala formou arbitráže medzi nákupnými a predajnými kurzami talianskych dlhopisov, bola nútená zlikvidovať všetky svoje dlhopisy. Talianska štátna pokladnica musela zasiahnuť v prospech hodnoty dlhopisov.

Už nejaký čas vo svete vysokého finančníctva kolujú chýry o tom, že Taliansko vystúpi z menovej únie. Je táto informácia aspoň sčasti pravdivá? Európa je slabá, národné vlády musia zdvojnásobiť svoje úsilie v snahe riešiť takéto vážne problémy, namiesto neúčinných, nezmyselných opatrení, ktoré navrhujú bruselskí technokrati, musia vlády zasahovať tak, ako je to potrebné, nestačí uchýliť sa k zastaralým riešeniam, medzi ktoré patrí napríklad znižovanie daní, či uskutočňovanie vkladov likvidných aktív.

Namiesto toho by ste mali vypočuť hlas ľudu a miestnych spoločenstiev! Vráťme sa k reálnemu hospodárstvu a dajme pracovníkom podiel na podielovom vlastníctve ich spoločností!

  Marie Anne Isler Béguin (Verts/ALE). – (FR) Vážený pán predseda, vážený pán úradujúci predseda, po jarných samitoch ostáva v mojich ústach pachuť. Je pravda, že oslavujeme 50 výročie Európy a je správne si tieto veci pripomenúť. Vážení páni, ja si však spomínam aj na samit v Göteborgu, ktorý predstavoval výrazné ekologické víťazstvo, pretože hlavy štátov a predsedovia vlád sa dohodli, že sa jarný samit bude zaoberať udržateľným rozvojom politík EÚ v oblasti hygieny životného prostredia, zdravia a sociálneho začlenenia.

Napríklad v Európe plánuje spoločnosť Mittal-Arcelor, energeticky náročná organizácia par excellence, napriek ozrutným ziskom znížiť počet pracovných miest o 600. EÚ je pripravená udeliť tejto spoločnosti bezodplatné kvóty emisií skleníkových plynov. Naši občania sú zmätení a naši mladí ľudia pociťujú úzkosť z dedičstva, ktoré im zanechávame.

Vážení páni, tvárite sa, že oznamujete revolúciu, keď navrhujete, že napríklad emisie skleníkových plynov by sa mali znížiť o 20 %. Vieme, že je to úplne nepostačujúce. Napríklad pánom Lesterom Brownom, ktorý nás minulý týždeň navštívil, otriasali emócie, keď nám hovoril, že do roku 2020 je potrebné emisie znížiť až o 80 %, ak si chceme zachovať aspoň nejakú nádej, že sa nám podarí zvrátiť nepriaznivý trend. Preto, vážení páni, vášmu projektu neverím. Zďaleka nedosahuje potrebné rozmery a je úplne neprimeraný environmentálnej kríze, ktorá ohrozuje celú planétu.

  Dimitrios Papadimoulis (GUE/NGL). – (EL) Vážený pán predseda, očakával som, že vo chvíli, keď Európsky parlament oslavuje 50. výročie, tu predstúpia zástupcovia Komisie a Rady s väčšou úprimnosťou a skromnosťou. Namiesto vyslovovania vzájomných gratulácií, pochvál a prikrášľovania skutočnosti by som bol rád, keby hovorili o svojich zlyhaniach a problémoch, ktoré zaujímajú európskych občanov.

V posledných rokoch sa prehĺbili sociálne nerovnosti a rozšírila sa chudoba. Pokiaľ ide o lisabonské ciele, stanovili ste ich vy, pán Barroso, ale nepočúvate ma, pretože sa rozprávate so svojím kolegom, zabudli ste na sociálnu súdržnosť a ciele týkajúce sa ochrany životného prostredia, pán Barroso! V Kosove zase zabúdate na OSN a na medzinárodné právo!

A čo sa týka vás, vážení zástupcovia Rady, namiesto toho, aby ste smelo podporovali Barrosov balík o klimatických zmenách, snažíte sa ho zničiť. Toto som očakával že poviete, namiesto vzájomných gratulácií.

  Philip Claeys (NI). – (NL) Veľmi ma prekvapilo, že na prvom mieste programu na tento týždeň sa nenachádza situácia v Turecku. Až doposiaľ sa vždy hovorilo, že proces rokovaní s Tureckom bude prebiehať súbežne s procesom tureckých reforiem.

No opak sa ukázal byť pravdou. Reformný proces sa takmer úplne zastavil, no rokovania jednoducho pokračujú ďalej. Jednoznačne však možno povedať, že Turecko kopí provokácie. Ustanovenia článku 301 tureckého trestného zákonníka formálne bránia slobode prejavu. Turecká vláda súhlasila s tým, že do konca roka zruší, alebo aspoň zmení tento článok, no nič sa nestalo. Dala tiež lakonicky na vedomie, že bolo potrebné zaoberať sa dôležitejšou záležitosťou, konkrétne potlačením zákazu nosiť šatky na hlavu na univerzitách. Islamizácia a kradmé postupné ukončovanie súčasného stavu je zjavne dôležitejšie.

Potom turecký predseda vlády, pán Erdogan, išiel do Nemecka, aby pripomenul Turkom, ktorí tam žijú, že by sa nemali príliš prispôsobovať, a že by mali požadovať zriadenie tureckých univerzít v Európe. Pán Erdogan sa správal ako víťazný veliteľ, ktorý prišiel skontrolovať svojich vojakov na obsadenom území.

Okrem toho, Turecko už niekoľko týždňov bombarduje severný Irak. Do krajiny vstúpilo približne 10 tisíc vojakov. Je to skoro rovnaká situácia, ako keby Chorvátsko, ďalšia kandidátska krajina, napadlo Čiernu Horu. Samozrejme, bolo by to absurdné a nikto v Európskej únii by to nebol ochotný prijať, no na druhej strane Turecko si zjavne môže robiť, čo sa mu zachce.

Moja otázka teda, pán predseda, znie: ako dlho sa ešte bude Európska únia pri rokovaniach s Tureckom správať ako plachá srnka?

  Joăo de Deus Pinheiro (PPE-DE). – (PT) Vážený pán úradujúci predseda Rady, vážený pán predseda Komisie, je potrebné uviesť, že od roku 2005 sa vďaka súčasnej Komisii lisabonská stratégia dokázala otriasť z predchádzajúceho stavu apatie. Musím preto pánovi úradujúcemu predsedovi Rady povedať, že je nevyhnutné, aby sa, rovnako ako v prípade jednotnej meny a vnútorného trhu, presunula väčšia zodpovednosť na Komisiu, aby mohla byť ústredným prvkom lisabonskej stratégie, namiesto pokračovania v myšlienke medzivládnej spolupráce, ktorá k ničomu nevedie.

Pokiaľ ide o trojuholník vzdelávanie – výskum - inovácie, je potrebné vyhnúť sa zjednodušenému riešeniu nekritického vkladania peňazí do výskumu. Namiesto vedeckých článkov či fantastických nápadov potrebujeme lepšie inovácie, čo je niečo celkom iné. Pre inovácie je potrebná existencia kultúry, ktorá si váži podnikanie a jednotlivcov, ktorí sú pripravení podstúpiť riziko, pretože práve oni vedia ako premeniť poznatky na peniaze a nie naopak, inak povedané, že budeme nekriticky rozhadzovať peniaze a uvidíme, či to bude viesť k nadobudnutiu nejakých poznatkov.

Pokiaľ ide o vzdelávanie, je dôležité vytvoriť kultúru súťaživosti a riadenej tvorivosti. Mali by sme zásadne odmietnuť jednoduché riešenia, ktoré bránia budúcemu úspechu jednotlivcov i obchodných spoločností.

Preto, pán predseda, vítam návrhy Komisie, ktorých cieľom je podporiť podnikanie, riadený výskum, väzby medzi školami a podnikmi, tvorivosť v systéme vzdelávania, dopyt a konkurencieschopnosť. Navyše by som však povedal, že úsilie dopracovať sa k inováciám a k napĺňaniu lisabonskej stratégie možno zhrnúť dvomi slovami: to, čo Európa, podniky a univerzity musia spraviť, je vytvoriť hodnotu.

  Udo Bullmann (PSE). – (DE) Vážený pán predseda Komisie, pred týmto Parlamentom ste vyhlásili, že ste sa priblížili k spôsobu myslenia Európskeho parlamentu. Moja konkrétna otázka znie: v akom smere viedlo toho priblíženie k stanovisku Parlamentu k akémukoľvek novému dôrazu, alebo k stanoveniu aspoň jednej novej priority v usmerneniach hospodárskej a sociálnej politiky, ktoré má v nasledujúcich dňoch prijať Rada?

Mám na túto problematiku iný názor. Myslím si, že používate Radu, ktorá nebola pripravená prijať rôzne myšlienky, ako výhovorku. Myslím si, že Rada používa ako výhovorku vyhlásenia, ktoré vy, pán Barroso, vydávate už niekoľko mesiacov, a to, že nie je potrebné robiť akékoľvek zmeny. Som presvedčený, že výsledkom tohto skupinového úsilia je vytvorenie kartelu, ktorý blokuje politiky, a ktorý má spoločnú mantru: len žiadne zmeny. To však nie je v záujme ľudí žijúcich v Európe, nie je to v záujme európskych firiem a nie je to ani v záujme Európskeho parlamentu, ktorý vydal mnoho uznesení, v ktorých vyzýva na to, aby sa väčšia pozornosť venovala hospodárskej, sociálnej a environmentálnej situácii v Európskej únii.

Podľa našich vlastných štúdií zaostávame v oblasti výskumu a vývoja. Zostali sme na úrovni poriadne ďaleko za Spojenými štátmi americkými. Nachádzame sa na rovnakej úrovni ako v 80. rokoch minulého storočia, medzitým nás predstihlo nielen Japonsko, ale predbieha nás aj Čína, kde sú v súčasnosti výdavky na výskum a vývoj v hospodárskom sektore vyššie ako v prípade obchodných spoločností v Európskej únii. Kedy sa už zobudíte? Kedy zaujmete pozitívny prístup ku kvalite financií a investícií v Európskej únii v prospech obyvateľov žijúcich v EÚ? Je najvyšší čas!

  Fiona Hall (ALDE). – Vážený pán predseda, na minuloročnom jarnom zasadnutí Rady sa lídri EÚ vo vzťahu k energetickej účinnosti upísali cieľu „20 % do roku 2020“, no uskutočňovanie tohto cieľa je aj naďalej zdĺhavé. Správa Parlamentu o akčnom pláne energetickej účinnosti odhalila výrazné nedostatky vo vykonávaní právnych predpisov týkajúcich sa energetickej účinnosti. V januári Komisia vo svojom prvom vyhodnotení vnútroštátnych akčných plánov energetickej účinnosti hovorí o rozdiele medzi politickým záväzkom v oblasti energetickej účinnosti a jeho skutočným uplatňovaním. Energetická účinnosť tvorí základ všetkých cieľov EÚ v oblasti emisií CO2, v oblasti obnoviteľných zdrojov energie, v oblasti bezpečnosti dodávok a tiež pokiaľ ide o Lisabonskú agendu, o všetkých týchto veciach dnes ráno diskutujeme.

Preto by som bol vďačný, keby pán úradujúci predseda Rady a pán predseda Komisie uviedli, čo zamýšľajú urobiť na tohtoročnom jarnom zasadnutí Rady preto, aby sa zlepšila výkonnosť v oblasti energetickej účinnosti.

  Mirosław Mariusz Piotrowski (UEN). – (PL) Vážený pán predseda, ciele lisabonskej stratégie boli stanovené pred ôsmimi rokmi. Prioritou lisabonskej stratégie bolo zabezpečiť, aby sa Európa rozvíjala rýchlejšie ako Spojené štáty americké, pri súčasnom zvyšovaní udržateľnej zamestnanosti. V oboch prípadoch bol oficiálne zaznamenaný neúspech. Jasný nedostatok súdržnosti je viditeľný, napríklad, medzi lisabonskou stratégiou a skutočným vykonávaním spoločnej poľnohospodárskej politiky.

Jedným z príkladov je reforma trhu s cukrom. V mnohých prípadoch Európska komisia presadzovala reformy bez toho, aby zvážila príslušný sociálny kontext. Ako príklad uvediem prípad cukrovaru v Lubline v Poľsku. Dokonca v rozpore s ustanoveniami EÚ plánuje továreň prepustiť všetkých svojich zamestnancov, zbúrať budovy a vyradiť z prevádzky moderné zariadenia. V dôsledku toho prídu aj pestovatelia v celom regióne o svoje živobytie. Jednorázová kompenzácia nevyrieši problém s nezamestnanosťou. Takéto opatrenia idú proti stanoveným cieľom lisabonskej stratégie. Podobné nezmyselné opatrenia nás určite nepriblížia k dosiahnutiu cieľov tejto stratégie.

  Gisela Kallenbach (Verts/ALE). – (DE) Vážený pán predseda, chcela by som sa vyjadriť k úplne novej téme, ktorá tu ešte nebola spomenutá, a pripomenúť rozpravu, ktorá sa v tomto Parlamente konala pred mesiacom, o budúcnosti kohéznej politiky a o jej prepojení s dvoma európskymi dokumentmi, s Chartou z Lipska a s územnou agendou. Na tejto rozprave sa žiaľ nezúčastnil zástupca Rady. Ministerské konferencie, ktoré predchádzali našej rozprave, pod vedením nemeckého a portugalského predsedníctva, vyjadrili jasné očakávanie, že sa na jarnom samite bude hovoriť o územnej agende, aby bolo možné prisúdiť väčšiu váhu územnému rozmeru.

Hlavnou príčinou je skutočnosť, že územný rozmer bol zapracovaný do Lisabonskej zmluvy ako nový cieľ Spoločenstva. No v dokumentoch, ktoré mám k dispozícii, sa táto téma nespomína. Prečo je to tak? Kohézna politika predstavuje uplatnenie zásady solidarity v praxi, preto tu bude dlhšie a budeme sa ňou aj dlhšie zaoberať ako s lisabonskou stratégiou, ktorá sa má napokon úspešne uzavrieť v roku 2010.

  Kyriacos Triantaphyllides (GUE/NGL). – (EL) Vážený pán predseda, štát sa vzdáva poslednej regulovanej oblasti, ktorú má pod kontrolou. Sociálny štát sa rozplýva, súkromný sektor funguje bez prekážok, sociálne výhody sa znižujú a inštitucionálny rámec umožňuje zamestnávateľom prijímať a prepúšťať zamestnancov podľa ľubovôle. Zároveň dochádza k zhoršeniu pracovných podmienok v dôsledku pružného pracovného času, výsledkom čoho je, že zamestnanci sa stávajú obeťami konkurencieschopnosti s cieľom dosahovať obrovské zisky pre kapitál.

No ďalší samit Európskej rady sa má zaoberať lisabonskou stratégiou, ktorá sa považuje za neúspech a je potrebné, aby bola prehodnotená. Konvergenciu sa nikdy nepodarilo dosiahnuť, aspoň pokiaľ ide o pracujúcich. Lisabon a jeho satelity trvajú na podpore filozofie EÚ založenej na obchode, zatiaľ čo sociálne politiky hrajú aj naďalej druhé husle.

Je potrebné vykonať radikálnu reorganizáciu, pri ktorej sa do centra záujmov EÚ opäť dostane náš občan, potrebujeme antropocentrickú stratégiu.

  Roger Helmer (NI). – Vážený pán predseda, ratifikácia premenovanej ústavy EÚ ohrozuje demokratickú legitímnosť samotného projektu Európy. Občania Francúzska a Holandska odmietli Ústavu, no teraz sa vrátila pod iným menom, pričom na nej boli urobené „kozmetické úpravy“, ako ich nazvala Angela Merkelová. Inštitúcie a členské štáty, vrátane labouristickej vlády v Spojenom kráľovstve, sa teraz nečestne tvária, že tieto kozmetické úpravy sú dostatočným dôvodom na to, aby porušili svoj sľub, že vyhlásia referendum. Pravda je taká, že na to nie sú dostatočným dôvodom, a predstierať, že sú, znamená obrovské narušenie dôvery ľudí.

Vo Veľkej Británii nedávno vykonala agitačná skupina nezávisle monitorované korešpondenčné hlasovanie v desiatich westminsterských volebných obvodoch. Hlasovania sa zúčastnilo viac ako 150 tisíc voličov: 88 % voličov bolo za referendum, 89 % voličov bolo proti zmluve. V šiestich volebných obvodoch hlasovalo viac ľudí za referendum ako za svojho súčasného poslanca Parlamentu.

Ľudia prejavili svoju vôľu. Zmluva nemôže byť legitímna bez ich súhlasu. Európska rada musí občanov vypočuť. Je nutné, aby sa konalo referendum.

  Werner Langen (PPE-DE). – (DE) Vážený pán predseda, vážený pán predseda Rady, vážený pán predseda Komisie, na rozdiel od rečníkov zo socialistickej skupiny by som chcel pochváliť Komisiu za to, že nezmenila unáhlene svoje usmernenia hospodárskej politiky v týchto časoch globálnej neistoty, ktoré spôsobila finančná kríza. Tento proces je neoddeliteľnou súčasťou obdobia po lisabonskej stratégii. Dovoľte mi výslovne pochváliť Komisiu, pretože má pravdu.

Nedostatky v skutočnosti spočívajú vo vykonávaní členskými štátmi a predseda Rady by sa mal zamerať na tieto nedostatky v členských štátoch a nie na to, aké zmeny môže urobiť Komisia. V tom spočíva problém. Keď pán Bullmann hovorí o vytvorení „kartelu, ktorý blokuje politiky“, jeho kritika je úplne neodôvodnená.

Po druhé, je potrebné využiť príležitosti, ktoré so sebou prináša globalizácia, a minimalizovať z nej vyplývajúce riziká. Pán Schulz povedal, že vzrástla chudoba. To je len mylná predstava! Európa predstavuje model prosperity! Prosperita v Európe vzrástla, jej rozdelenie sa zmenilo. Dejiny nás však poučili o tom, čo sa stane so spoločnosťami, v ktorých dochádza k prerozdeľovaniu bez rozdielov. Je nutné, aby pri prerozdeľovaní existovali rozdiely, pretože sa tým podnecuje modernizácia a dynamizmus. O tom niet pochýb.

Po tretie, pokiaľ ide o odstraňovanie byrokracie, v tomto ohľade sa urobilo málo. Existuje síce skupina na vysokej úrovni, no o jej činnosti už nepočuť. Funguje ešte? Aké sú jej priebežné zistenia? Kedy môžeme vôbec nejaké očakávať? Radi by sme na tieto otázky dostali odpovede ešte pred konaním volieb do Európskeho parlamentu.

V poslednom bode by som sa chcel vyjadriť o stabilite finančného trhu. Je, samozrejme, pravda, že na finančnom trhu je hrabivosť väčšia ako strach z narušenia, je potrebné, aby Komisia v tomto ohľade prijala potrebné opatrenia. Určité plány už oznámila.

Pokiaľ ide o tému klimatických zmien, aj v tejto oblasti je základnou úlohou Komisie presvedčiť na samite členské štáty, aby dodržiavali ciele, ktoré si pred časom samy stanovili. V určitých členských štátoch sa v skutočnosti uvoľnilo oveľa viac CO2 ako bolo kedy povolené. Je možné účinne zaviesť nové opatrenia bez toho, aby sme potrestali vinníkov súčasných i minulých období?

  Jan Andersson (PSE). – (SV) Vážený pán predseda, rovnako ako Komisia, aj ja sa teším, že bolo vytvorených viac pracovných miest, a že sa zvýšila produktivita. Ako však upozornili už mnohí predo mnou, je tu aj druhá strana mince. Mnohé nové pracovné miesta sú neisté a nedá sa z nich vyžiť. Možnosti odbornej prípravy sú rozdelené mimoriadne nerovnomerne. Pokiaľ ide o rozvoj, niektoré regióny zaostávajú. Preto potrebujeme sociálnu Európu, ktorá zabezpečí bezpečné pracovné miesta s dôstojnou mzdou, ktorá poskytne rovnaké možnosti odbornej prípravy pre všetkých, a ktorá tiež zabezpečí, že vo všetkých regiónoch bude priaznivý a rovnomerný rozvoj.

Už dlho diskutujeme o flexiistote. Momentálne model flexiistoty napáda Európsky súdny dvor v prípade Laval, keďže si myslí, že systém uplatňovaný vo Švédsku nie je dostatočne dobrý. Tento model je napádaný na základe predpokladu, že sloboda pohybu má prednosť pred právom na štrajk. Napádajú ho tiež na základe predpokladu, že by sa nemala uplatňovať zásada rovnakej odmeny za rovnakú prácu, čo otvára priestor pre sociálny damping, no znamená to tiež, že podniky, ktoré vyplácajú dôstojné mzdy v súlade s dohodami, budú mať problém odolať v boji s konkurenciou. To môže viesť k protekcionizmu. Zdieľam názor Komisie, že protekcionizmus nie je potrebný. Preto je dôležité, aby Komisia jasne stanovila, že zásada rovnakej odmeny za rovnakú prácu sa musí uplatňovať, a že je potrebné, aby sme v celej Európe mali dobré sociálne podmienky, aby sa v EÚ nešírila vlna protekcionizmu.

  Margarita Starkevičiűtë (ALDE). – (LT) Dovoľte mi vyjadriť sa o koordinácii hospodárskej politiky. Európska únia je v prvom rade hospodárskou úniou, ktorá je založená na morálnych hodnotách. Čeliac novým výzvam musí Európska únia nájsť nové spôsoby, ako ich riešiť rýchlo a pružne, aby nestratila dynamiku a konkurencieschopnosť.

Žiaľ, najnovší mechanizmus na koordináciu hospodárskej politiky (Lisabonská zmluva, rámec hospodárskej politiky) má mnoho fáz a zďaleka nie je účinný. Bráni rozvoju vnútorného trhu, ktorý predstavuje hlavný zdroj hospodárskeho rastu.

Preto si myslím, že by mal Európsky parlament, a hádam tiež Komisia, predstaviť návrh Európskej rade na preskúmanie tohto mechanizmu s cieľom dosiahnuť, aby bol pružnejší, čo by mu umožnilo účinne reagovať na výzvy. Bol by to najlepší spôsob ako zaručiť kontinuitu hospodárskej politiky, konsolidáciu reforiem a umožnilo by to tiež hospodárstvu Európskej únie prispôsobiť sa novým výzvam.

Príčina, prečo niektoré nové programy nefungujú správne, spočíva v tom, že ich hospodárska životaschopnosť nebola v globalizovanom svete vopred zaručená. Ak medzičasom diskutujeme o zmene klímy, energetickej stratégii a podobne, je potrebné zdôrazniť, že všetky spomínané prostriedky je nutné koordinovať a musíme tiež vyhodnotiť ich hospodárske dôsledky. Len tak možno zabezpečiť ich životaschopnosť.

  Konrad Szymański (UEN). – (PL) Vážený pán predseda, plány vnútorného trhu s energiou a zemným plynom sú na programe nadchádzajúceho zasadnutia Rady.

Oddelenie vlastníctva energie od distribučných sietí je kľúčovou otázkou bez ohľadu na to, kto je v Kremli pri moci. Za vlády pána prezidenta Medvedeva nedôjde k zmene ruskej politiky energetického vydierania členských štátov Európskej únie a susedných krajín. Úspora energie a zvýšenie podielu obnoviteľnej energie na spotrebe predstavujú len časť riešenia týchto problémov. Ak má dôjsť k úplnému vykonaniu energetickej politiky Európy, je potrebné zohľadniť aj politický aspekt. Musíme sa úplne jasne vyjadriť, čo na základe vzájomnosti od Ruska a od Gazpromu očakávame. Gazprom je ruský monopol, ktorý je prítomný v šestnástich členských štátoch Európskej únie buď ako dodávateľ energie alebo ako vlastník distribučných sietí. Ak na tento agresívny monopol neuvalíme žiadne obmedzenia, ustanovenia Lisabonskej zmluvy o energetickej solidarite môžeme rovno založiť medzi rozprávky.

  Gunnar Hökmark (PPE-DE). – Vážený pán predseda, nie je trochu zvláštne, že keď diskutujeme o tom, ako zabezpečiť, aby bola Európa konkurencieschopnejšia, čo umožní vytvoriť viac pracovných miest, tak táto diskusia smeruje k presvedčeniu, že nové pracovné miesta je možné vytvoriť prostredníctvom nových nariadení? No nie je to tak.

Dovoľte mi, aby som dnes našim priateľom zo socialistickej skupiny prezradil tajomstvo: aby mohli byť ľudia zamestnaní, musia existovať zamestnávatelia, bez zamestnávateľov niet zamestnancov. Hlavný problém socialistov spočíva v tom, že sú horlivo presvedčení o tom, že pracovné miesta možno vytvárať prostredníctvom nariadení, zabúdajú však na to, že je potrebné vytvoriť predpoklady a príležitosti, aby vznikali nové podniky a nové pracovné miesta, pretože niet väčšieho sociálneho zlyhania ako je nezamestnanosť a niet väčšieho sociálneho úspechu ako každé nové pracovné miesto, ktoré sa podarí vytvoriť v Európe a v našich členských štátoch.

Chcel by som zdôrazniť, čo povedal pán predseda o dosahovaní výsledkov prostredníctvom lisabonskej agendy. Nezabúdajme, že svet sa hýbe rýchlejšie, a že je potrebné, aby sme boli konkurencieschopnejší, musíme sa správať viac podnikateľsky.

Prosím pána predsedu, aby počas zasadnutia Európskej rady a tiež neskôr zvážil tri veci. Po prvé, byrokracia a lepšia právna úprava. Prosím pána predsedu, aby nám raz ročne podal správu o výsledkoch úsilia znižovať byrokraciu, aby sa preukázalo, že sa podarí dosiahnuť cieľ do roku 2012 znížiť súčasnú úroveň byrokracie o 25 %.

Bol by som rád, keby pán predseda zabezpečil úplné vykonávanie smernice o službách v každom členskom štáte, a to čo najskôr. Prosím pána predsedu, aby zabezpečil podporu nových podnikov prostredníctvom výbojnejšej a aktívnejšej politiky v oblasti budovania širokopásmovej infraštruktúry.

Myslím si, že úspech v procese vytvárania konkurencieschopnejšej Európy spočíva v úsilí dosiahnuť, aby mohli malé a stredné podniky pôsobiť na celom vnútornom trhu. To je úloha, ktorú musíme vykonať. Je potrebné, aby na konci tohto týždňa podnikol pán predseda spolu so slovinským predsedníctvom prvé kroky v tomto smere.

  Katerina Batzeli (PSE). – (EL) Vážený pán predseda, vážený pán komisár, ako viete, nasledujúci rok bude európskym rokom tvorivosti a inovácií. Ide o ešte väčší dôkaz toho, že EÚ si veľmi želá posilniť svoju konkurencieschopnosť a chce čeliť výzvam globalizácie. EÚ sa opiera o „znalostný trojuholník“, ktorý tvoria inovácie, podpora výskumu a vzdelanie.

Týchto smelých cieľov by sa mali držať vnútroštátne politiky a politiky Spoločenstva v oblasti zamestnanosti a podpory mladých ľudí najmä v sektore vzdelávania. Mali by vynaložiť systematické a koordinované úsilie na regionálnej a národnej úrovni a tiež na úrovni Spoločenstva s cieľom uvoľniť významný potenciál EÚ v oblasti poznatkov a výskumu. V tomto rámci by som však chcela upozorniť na to, že voľný pohyb poznatkov (tzv. „piata sloboda“) je nevyhnutný, aj túto skutočnosť je potrebné zdôrazniť na zasadnutí Európskej rady.

Túto významnú iniciatívu by sme v tomto rámci mali uznať aj na úrovni Spoločenstva. Kľúčovým prvkom týchto iniciatív sú programy Erasmus a Comenius. Dovoľte nám zdôrazniť, že nový program, najmä Erasmus Mundus, ktorý umožňuje mobilitu za hranicami EÚ i mobilitu študentov doktorandského štúdia, je iniciatívou, ktorá má plnú podporu Európskeho parlamentu. Je na členských štátoch, aby na základe bolonského procesu zlepšili koordináciu a umožnili zaviesť túto mobilitu aj do praxe.

  Danutë Budreikaitë (ALDE). – (LT) Diskusie o spoločnej energetickej politike a energetickej bezpečnosti sa začali v roku 2006 na začiatku rusko-ukrajinskej krízy týkajúcej sa zemného plynu. Dôsledky tejto krízy mali na Európu nepriaznivý dosah. Žiaľ, ešte stále nemáme ani jasne vymedzenú spoločnú energetickú politiku, ani vonkajšiu energetickú politiku.

Dúfam, že sa počas zasadnutia Európskej rady bude viesť dôsledná diskusia o otázkach energetickej bezpečnosti Európskej únie, vrátane energetickej bezpečnosti Litvy, vzhľadom na plány uzatvoriť jadrovú elektráreň Ignalina.

Uzatvorením tejto elektrárne bude Litva úplne závislá od jediného zdroja, zemného plynu dovážaného z Ruska. V dôsledku nárastu cien ropy a zemného plynu sa cena elektriny v Litve viac než zdvojnásobí, čo bude mať hrôzostrašné následky pre litovské domácnosti aj pre všeobecné hospodárstvo.

Okrem toho má Rusko sklon manipulovať s dodávkami energie s cieľom presadiť svoje politické ambície. Litva to už mala možnosť zažiť.

Na základe článku 37 a protokolu č. 4 zmluvy o pristúpení dôrazne žiadam Komisiu, aby pomohla nájsť riešenie tejto situácie. Jednou z možností je odloženie uzatvorenia bezpečnej jadrovej elektrárne Ignalina.

  Karl-Heinz Florenz (PPE-DE). – (DE) Vážený pán predseda, vážený pán predseda Komisie, dovoľte mi vrátiť sa k minuloročnému jarnému samitu. Bol to mimoriadne úspešný samit pod vedením Angely Merkelovej. Teraz ide o to, aby sa rozhodnutia zo 7. marca minulého roka pretransponovali do právnych predpisov.

Právne predpisy by však nemali trestať, naopak, mali by motivovať našich ľudí a naše firmy k inováciám a tiež k tomu, aby v konečnom dôsledku dosiahli vyššiu úroveň udržateľnosti. Z tejto rozpravy by sa mohlo zdať, že najdôležitejšou otázkou je diskusia o emisiách CO2. Som presvedčený, že skutočná podstata sa ukrýva oveľa hlbšie, ide o udržateľnosť. Ako by sme z dlhodobého hľadiska mali spravovať naše zdroje? Podľa môjho názoru je kľúčové, aby sme v budúcnosti naše hospodárstvo nastavili tak, aby spotrebovávalo menej fosílnych zdrojov.

Vážený pán komisár, je jasné, že sa musíme dostať do sporu, pretože nemôžeme prijať všetko, čo ste navrhli. Napríklad, pokiaľ ide o pravidlá pre vozidlá, nepáči sa mi skutočnosť, že už vieme, aké vysoké budú pokuty, no nevieme nič to pravidlách, ktoré je nutné dodržiavať. Moji rodičia ma to učili presne naopak, najprv musíme vedieť, aké sú pravidlá, a až potom je potrebné stanoviť tresty. Je dôležité, aby sme v budúcnosti dodržiavali tento postup.

Ak existujú cezhraničné problémy v oblasti emisií CO2 týkajúce sa systému obchodovania s emisnými kvótami, čo skutočne nespochybňujem, potom navrhujem, aby sme našli viac rúk, ktoré budú niesť toto bremeno, napríklad prostredníctvom zavedenia citlivej politiky v oblasti odpadov v celej Európe. Dovoľte mi, vážený pán Barroso, vážený pán Verheugen, aby som sa s vami podelil o jednu vec, na ktorej mi osobne veľmi záleží: vy ste ochrancovia práva! Nemá vôbec žiadny význam, že si tu podávame ruky, že sa dohodneme na tom, či na onom, ak sa to v konečnom dôsledku neuskutoční.

Namiesto toho, robme menej! No to, čo urobíme, musíme robiť lepšie. Preto, pán komisár a pán predseda Komisie, nevykonávajte svoj mandát tak, že budete trestať svedomitých, radšej podnecujte tých, ktorí sú o niečo pomalší, aby konečne splnili kjótske ciele. Krátky pohľad na internet vám ukáže presne koho mám na mysli. Veľa šťastia, budeme vašu činnosť pozorne sledovať.

  Libor Rouček (PSE). – (CS) Vážené dámy, vážení páni, Európska únia dosiahla v posledných rokoch obrovský pokrok. Jej hospodárstvo rastie rýchlejšie ako hospodárstvo Spojených štátov amerických či Japonska. Únia je svetovou obchodnou veľmocou, najväčším poskytovateľom rozvojovej pomoci a tiež vzorom a modelom pre usporiadanie politických, hospodárskych i sociálnych vzťahov aj pre ostatné časti sveta.

Ako tu už bolo povedané, Európskej únii sa postupne darí napĺňať aj ciele lisabonskej stratégie, či už ide o zamestnanosť, alebo o ďalšie aspekty. Potešiteľné je, že na týchto úspechoch sa rovnakým dielom podieľajú aj nové členské štáty, ako napríklad predsednícka krajina, Slovinsko.

Európska únia, samozrejme, stojí pred novými výzvami. Jednou z týchto výziev je aj prílišná závislosť od dovozu energetických zdrojov, ďalšou sú klimatické zmeny.

Som presvedčený, že kľúčom, alebo aspoň jedným z kľúčov, k riešeniu tohto problému sú úspory, nové úspornejšie technológie a samozrejme aj diverzifikácia energetických zdrojov. Čo sa týka tejto filozofie, ide Európska únia správnym smerom.

Chcel by som však vyzvať Komisiu i Radu, aby sa venovali vo väčšej miere ako doposiaľ aj otázkam využitia jadrovej energie. Ide o energiu, ktorá je bezpečná, environmentálne čistá, o energiu, ktorou znížime našu závislosť od dovozu. A ak hovoríme o konkurencieschopnosti, pozrime sa, akým smerom sa uberajú Spojené štáty americké, Rusko, Čína, India, teda aj z hľadiska nášho výskumu by sme sa mali venovať výskumom jadrovej energie oveľa intenzívnejšie ako doposiaľ.

  Alexander Lambsdorff (ALDE). – (DE) Vážený pán predseda, každý, kto sa pozrie na návrh záverov Rady, môže vidieť, že spôsob vyjadrovania o vnútornom trhu s energiou je mimoriadne slabý. V Rade neexistuje vo veci oddelenia zhoda, o balíku Komisie sa bude kriticky diskutovať. Dovoľte mi oficiálne vyhlásiť, že považujeme za správne pokračovať v stratégii systematického oddeľovania, no len za predpokladu, že z neho budú mať prospech spotrebitelia. Výsledkom tohto procesu musia byť spravodlivé ceny a bezpečnosť dodávok.

Komisia sa v skutočnosti trochu unáhlila so svojím návrhom dokončiť oddelenie vlastníckych práv. Preto sme presvedčení, že najprv by sme sa mali pokúsiť o dosiahnutie účinného oddelenia, no oddelenie vlastníctva by malo ostať na programe do budúcnosti.

Z principiálnych dôvodov by som chcel poukázať aj na ďalšiu otázku súvisiacu so závermi Rady. Rada vyhlasuje, že sa teší na sociálny program, ktorý predstaví Komisia. Tento program zahŕňa aj témy politiky mládeže a politiky v oblasti vzdelávania. Vždy som si myslel, že za tieto záležitosti sú zodpovedné členské štáty, v mojej vlasti, v Nemecku, sú to spolkové krajiny. Chcel som sa o tom pri tejto príležitosti len zmieniť, pretože určite budú Parlament, Komisia a Európsky súdny dvor znovu podrobené kritike za to, že si privlastňujú právomoci. Rada sa teší na návrhy Komisie zamerané na politiku mládeže a na politiku v oblasti vzdelávania. Na tento dôležitý bod by sme mali upozorniť, keď budeme o týchto záležitostiach diskutovať doma, v nemeckých spolkových krajinách.

  Lambert van Nistelrooij (PPE-DE). – (NL) Ako koordinátora skupiny PPE-DE pre regionálnu politiku ma teší postavenie, ktoré budú zastávať regióny a mestá pri vykonávaní lisabonskej stratégie. Napokon, národné reformné programy sa realizujú na regionálnej úrovni, teda na úrovni, kde umiestňujeme väčšinu našich štrukturálnych a kohéznych fondov a tiež siedmy rámcový program.

V celej Európe máme možnosť vidieť, že 60 % verejných zdrojov sa využíva na regionálnej úrovni. Okrem toho, súčasný trend (bolo by dobré, keby sme sa na tom dohodli teraz) je taký, že investície sa presúvajú takpovediac z oblasti betónu a asfaltu do oblasti poznatkov a infraštruktúry, najväčší podiel výdavkov zo štrukturálnych fondov, až okolo 70 %, pôjde v nasledujúcich rokoch na lisabonskú stratégiu.

Uvediem ďalší príklad. Minulý týždeň sme na základe výkazov z Ľubľany mali možnosť vidieť, na aké zámery boli tieto peniaze použité: 20 miliárd EUR zo štrukturálnych fondov bolo vyčlenených na výskum a infraštruktúru. Pán komisár Potočnik hovoril o tichej revolúcii vo výdavkoch. Dokážte, že to myslíte vážne. Dodržte to, čo ste sľúbili: zabezpečte posun vo výdavkoch. Spomínaná tichá revolúcia je už v plnom prúde. Je najvyšší čas, aby sme na európskej úrovni vytvorili lepší právny rámec pre investície do výskumu a infraštruktúry. Nie je možné, aby sa v každej krajine urobili rovnaké rozsiahle, nákladné investície.

Veľmi ma teší, že Európska komisia predkladá tohto roku návrh, ktorý s tým súvisí, a tiež ďalší návrh, ktorým by sa mala zlepšiť súčinnosť vnútroštátnych zodpovedností.

Na záver mi dovoľte povedať, že onedlho budeme mať možnosť nahliadnuť do pripravovanej Bielej knihy o územnej súdržnosti, ktorá bude spájať nielen rozvoj rozsiahlych ústredných regiónov, ale aj územnú celistvosť vzdialenejších oblastí v Európe, čo tiež vítam.

  Gary Titley (PSE). – Vážený pán predseda, vítam, že Rada i Komisia nedávno uznali, že zmena klímy nepredstavuje len environmentálnu politiku, ale aj bezpečnostnú a humanitárnu politiku. Nie je to nič nové. Podľa Sternovej správy by mohlo byť vysídlených až okolo 200 miliónov ľudí, čo by vyvolalo obrovské migračné tlaky. Preto by sme mali mať vždy na pamäti, že globálne otepľovanie znamená, že chudobní musia trpieť v dôsledku konania bohatých.

Dúfam, že v našej diskusii o klimatických zmenách budeme schopní prepojiť naše ciele v oblasti klimatických zmien s cieľmi v oblasti rozvojovej politiky. V tejto oblasti nemôžeme konať izolovane. Samozrejme, chudobní v rámci Európskej únie vždy trpia. Preto musí každá politika týkajúca sa energie zabezpečiť, aby členské štáty mali politiku zameranú na energetickú chudobu, pretože priveľa ľudí trpí v dôsledku rastúcich cien energií. Je potrebné sa tým zaoberať.

No úplne najdôležitejšie na tomto samite je postarať o to, aby sme boli svedkami aj skutkov, nielen slov. Komisia vytýčila program v roku 2007. Dve tretiny tohto programu sa dostalo na svetlo sveta. Kde ostala posledná tretina? Členské štáty sa zaväzujú k cieľom, ktoré potom neplnia. Musíme sa zamerať na skutky.

Vítam tiež prácu, ktorá bola vykonaná v oblasti lepšej právnej úpravy a v oblasti pomoci malým podnikom. Musíme však oveľa väčšiu pozornosť venovať transpozícii a vyhodnocovaniu toho, ako boli vykonané právne predpisy, a či sa nimi dosiahlo to, čo sme si stanovili, že chceme dosiahnuť. Ak sa nepodarí dosiahnuť to, čo je potrebné, existencia takýchto právnych predpisov nemá vôbec zmysel.

  Daniel Dăianu (ALDE). – Vážený pán predseda, nadchádzajúci európsky samit sa koná vo vážnom období. Prehlbujúca sa finančná kríza, ktorej príčiny spočívajú v cyklických a štruktúrovaných podmienkach, si vyžaduje pevné odpovede. Vzostup Ázie naznačuje vznik nového druhu konkurencie medzi kapitalizmami s výpadkom v činnosti štátnych investičných fondov a nárastom cien základných komodít. Mali by sme k tomu pridať aj znepokojujúce dôsledky zmeny klímy, potrebu zaistiť energetickú bezpečnosť a nárast celkovej neistoty.

Všetky tieto faktory majú silný dosah na vykonávanie lisabonskej agendy prostredníctvom zložitých kompromisov, ktorým sa nemožno vyhnúť. Dovoľte mi, aby som zdôraznil niekoľko politických otázok.

Po prvé, ak chceme zlepšiť priemyselnú a hospodársku výkonnosť, je nevyhnutné, aby bolo zákonodarstvo na národnej úrovni kvalitné.

Po druhé, zákonodarstvo by malo byť pragmatické, otvorené a malo by rozlišovať medzi voľným trhom a úplne deregulovaným trhom.

Po tretie, kľúčovú úlohu musia zohrávať priemyselná politika, najmä výskum a vývoj, spolu so vzdelávaním. Je veľmi dôležité, aby v členských štátoch vzrástol počet absolventov prírodných a matematických vied, všetky členské štáty by na tejto úlohe mali pracovať spoločne.

Po štvrté, je potrebné lepšie zacieliť energetickú politiku, projekt Nabucco je krok správnym smerom.

Po piate, je potrebné, aby sa pri reforme spoločnej poľnohospodárskej politiky považovala kvalitná pôda za strategické aktívum.

Na záver, no v neposlednom rade, je tiež potrebné opätovne potvrdiť morálne hodnoty a mravné správanie. Ak stratíme náš morálny kompas, diskusia o konkurencieschopnosti v sociálnej...

(Predseda prerušil rečníka.)

  Klaus-Heiner Lehne (PPE-DE). – (DE) Vážený pán predseda, vážené dámy, vážení páni, som presvedčený, že nová revidovaná lisabonská stratégia bola v zásade od roku 2005 úspešná. Možno to ľahko rozpoznať podľa jednej skutočnosti: keď niekto v roku 2005 verejne hovoril o Lisabone, každý vedel, že ide o hlavné mesto Portugalska, no nikto si tento pojem v tom čase nespájal s procesom. Kjóto v tom čase už bolo procesom súvisiacim s ochranou klímy.

Teraz je už rok 2008 a vďakabohu svet sa zmenil. Keď sa v súčasnosti vo verejných prejavoch spomína Lisabon, samozrejme, aj naďalej je to hlavné mesto Portugalska, no čoraz viac sa tento pojem spája aj s politickým procesom, čo podľa môjho názoru dokazuje, že sa nám v tejto oblasti podarilo dosiahnuť primeraný úspech.

Som tiež presvedčený, že bolo správe stanoviť nové priority zamerané na zvýšenie rastu a zamestnanosti, pretože ide o jeden z predpokladov na to, aby sme mohli citlivo napredovať s kvalitnou environmentálnou a sociálnou politikou, ktoré tvoria druhý a tretí pilier lisabonskej stratégie. Okrem toho som presvedčený, že bolo správne ponechať usmernenia bez zmeny, pretože ako celok boli úspešné.

Napriek tomu mi dovoľte spomenúť niekoľko nedostatkov. Napríklad, ešte stále vidím výrazné nedostatky v prebiehajúcom rozvoji vnútorného trhu, ktorý by mal vraj fungovať už od začiatku 90. rokov minulého storočia, no v mnohých oblastiach jednoducho neexistuje ani dnes. Neexistuje vnútorný trh v sektore poisťovníctva, ani pokiaľ ide o obchodné právo, obchodné spoločnosti napríklad nemôžu naplno využívať svoje právo usadiť sa v rámci Európskej únie. Ešte stále nám chýbajú práva duševného vlastníctva a Európa nemá stanovené ani pravidlá pre patenty. Neexistujú spoločné pravidlá pre alternatívne finančné nástroje a ešte stále čakáme na vytvorenie vnútorného trhu v oblasti zdravotnej starostlivosti.

Na druhej strane sme boli svedkami veľkého množstva legislatívnych návrhov v iných oblastiach, ktoré boli zamerané predovšetkým na dosiahnutie pokroku v oblasti sociálnych vecí, životného prostredia a práv spotrebiteľov, čo je správne, no je potrebné zachovať rovnováhu. Preto vyzývam Komisiu a Radu, aby venovali mimoriadnu pozornosť úsiliu vyplniť medzery v právnych predpisoch vzťahujúcich sa na vnútorný trh.

  Riitta Myller (PSE). – (FI) Vážený pán predseda, pán úradujúci predseda Rady mal pravdu, keď vyslovil svoj názor, že zmena klímy a hospodárstvo navzájom úzko súvisia. Nemožno ich oddeliť. Bolo povedané, že zmena klímy súvisí so všetkými politikami. Táto otázka musí byť na nadchádzajúcom samite viditeľná.

Ovládanie zmeny klímy a prispôsobenie sa tejto situácii musia tvoriť základ lisabonskej stratégie EÚ. Na nadchádzajúcom samite je potrebné ustanoviť spoľahlivú politiku s cieľom podporiť rozhodnutia, ktoré boli prijaté.

Pokiaľ ide o záväzné nápravné opatrenia, energetická účinnosť a úspora energie, žiaľ, nie sú súčasťou výberu Európskej únie. Napriek tomu musíme pamätať na to, že najčistejšia, najlacnejšia a najúčinnejšia forma energie je ušetrená energia. V súčasnosti by sme vykonaním všetkých právnych predpisov EÚ mohli ušetriť 20 % energie. Inak povedané, je potrebné, aby sme si v oblasti energetickej účinnosti stanovili ešte ambicióznejšie a jasnejšie ciele. Dúfam, že nadchádzajúci samit sa touto problematikou bude zaoberať.

  Kathy Sinnott (IND/DEM). – Vážený pán predseda, zajtra sa čelní predstavitelia členských štátov stretnú na samite. Viem, že na programe je veľa bodov, ale dúfam, že budete diskutovať aj o dosahu rozhodnutia v prípade Laval-Vaxholm, ktoré Európsky súdny dvor vydal len niekoľko dní po skončení posledného samitu. Toto rozhodnutie umožňuje firmám umiestňovať zamestnancov do ktoréhokoľvek členského štátu a vyplácať im minimálnu mzdu tejto krajiny, a nie mzdu, ktorá by sa v danej krajine za takéto pracovné miesto bežne vyplácala. Okrem toho, v dôsledku tohto rozsudku sú odbory bezmocné a nemôžu chrániť mzdy svojich zamestnancov, čo prinúti zamestnancov v hostiteľských členských štátoch pracovať za nižšie mzdy alebo prídu o prácu. Podľa môjho názoru ide o časovanú bombu. Rozhodnutie v prípade Laval-Vaxholm môže narušiť sociálne partnerstvo, priemyselné vzťahy, hospodársku a sociálnu stabilitu celých krajín, spoločenstiev, zodpovedných obchodných spoločností a rodín. Tento rozsudok tiež môže narušiť podporu projektu Európy v najstarších členských štátoch.

Samozrejme, v dôsledku nižších platov bude Európska únia konkurencieschopnejšia na svetovom trhu, kde musí súťažiť s krajinami, v ktorých sú nízke náklady na vstupy, napríklad s Čínou, Indiou a Brazíliou, no za akú cenu? Koľko trápenia a peňazí to bude stáť írsku rodinu, ktorá musí splácať hypotéku?

Spolu s pánom Bondem sme slovinskému predsedníctvu a predsedom vlád našich jednotlivých krajín zaslali protokol na ochranu hospodárstiev členských štátov pred prípadom Laval, aby ho zaradili do programu zajtrajšieho zasadnutia európskeho samitu. Ak sa chcete vyhnúť rozsiahlemu sociálnemu dampingu, je potrebné, aby ste brali rozhodnutie v prípade Laval-Vaxholm vážne, a aby ste tento protokol zaradili do programu rokovania.

  Malcolm Harbour (PPE-DE). – Vážený pán predseda, táto rozprava o samite je príležitosťou, aby sme sa s Radou porozprávali o tom, čo robí v oblasti realizácie celku lisabonskej agendy, preto chcem svoje dnešné poznámky adresovať predovšetkým Rade. Veľmi sa teším, že môžem znova privítať slovinského ministra, s ktorým som mal to potešenie sa nedávno stretnúť v Slovinsku. Dovoľte mi tiež poďakovať sa slovinskému predsedníctvu za to, že sa podieľa na tomto procese.

Naozaj ma veľmi teší, že návrh záverov, ktorý už bol zverejnený, dokazuje, že Rada sa aj naďalej zameriava na štyri kľúčové oblasti lisabonskej stratégie. Musím však povedať, a teraz sa obraciam na pána predsedu Komisie, že hoci viem o jeho komunikácii s pánom Špidlom, jedným z problémov je, že Komisia neustále nanovo objavuje tie isté veci a komplikuje situáciu. Teraz máme k dispozícii 10 cieľov Komisie, ktoré tu sú zbežne spomenuté, no v skutočnosti je potrebné, aby sme sa sústredili na priority.

Chcem sa sústrediť na, podľa môjho názoru, kľúčový prvok celého nášho snaženia, na uvoľnenie obchodného potenciálu. Je správne, že ste to tam zahrnuli, no čo v tejto oblasti robia členské štáty? Môj kolega, pán poslanec Hökmark, nedávno hovoril o transpozícii smernice o službách. Preto chcem Rade povedať: vezmite smernicu o službách a jej vykonanie a tiež to, čo máte v úmysle urobiť, a rozšírte to na všetky oblasti, ktoré sa týkajú uvoľnenia obchodného potenciálu. Pokiaľ ide o smernicu o službách, požaduje sa, aby ste preverili všetky aspekty vašich domácich právnych predpisov, ktoré sú diskriminačné voči obchodným spoločnostiam, ktoré chcú ponúkať svoje služby na celom vnútornom trhu. Nemôžeme sa obmedziť len na obchodné spoločnosti, ktoré poskytujú služby, malo by sa to týkať všetkých obchodných spoločností bez ohľadu na ich veľkosť. Žiadam vás, aby ste na seba zobrali tento záväzok, a aby ste to vykonali.

Druhým kľúčovým prvkom smernice o službách je skutočnosť, že po prvýkrát sú jednotlivé členské štáty povinné poskytnúť informácie obchodným spoločnostiam, ktoré chcú vstúpiť na jednotný trh, a podnecovať ich, aby využili túto ohromnú príležitosť. Vytvorenie jednotného trhu je našou spoločnou zodpovednosťou. My tu veľmi tvrdo pracujeme na vytvorení rámca, no ako tvrdo pracujete v skutočnosti vy v členských štátoch na tom, aby ste zabezpečili, že túto príležitosť firmy využijú? Takýmto spôsobom môžeme zaručiť hospodársky rast a zamestnanosť. Práve takýto prístup naše hospodárstvo zúfalo potrebuje.

  Proinsias De Rossa (PSE). – Vážený pán predseda, som presvedčený, že jarné zasadnutie Rady musí opätovne presadiť pôvodnú lisabonskú stratégiu s cieľom integrovane sa zaoberať nezávislými politikami v oblasti hospodárstva, sociálnych vecí, zamestnanosti a udržateľného rozvoja. Inak by mohlo dôjsť k rozpadu Európy a štáty by sa mohli uchýliť k protekcionizmu.

Kľúčom k tejto stratégii sú vysokokvalitné pracovné miesta, Európu excelentnosti nie je možné vybudovať na základe nízkych platov, neistoty v zamestnaní a nerovnosti na pracovisku.

Rozsudok v prípade Laval je zvráteným výkladom legislatívnych zámerov tohto Parlamentu a jeho spoluzákonodarcu, Rady. Obe tieto inštitúcie preto musia z postavenia zákonodarcu opätovne presadzovať naše zámery prostredníctvom tvorby takých právnych predpisov, ktoré zaplnia medzery odhalené Európskym súdnym dvorom. Jednou z bezprostredných legislatívnych možností je pripojiť k smernici o vysielaní pracovníkov sociálnu doložku v štýle pána Montiho, ktorú sme už použili pri smernici o službách.

Medzičasom musí Komisia trvať na tom, aby všetky členské štáty riadne a v plnej miere transponovali smernicu o vysielaní pracovníkov do svojich vnútroštátnych právnych predpisov. Samozrejme, členské štáty musia okamžite prehodnotiť svoje domáce právne predpisy riadené prácou, aby zabezpečili, že zvrátený rozsudok v prípade Laval nepodkope ich systémy pracovnoprávnych vzťahov a kolektívneho vyjednávania.

Na záver mi dovoľte povedať, že pani Sinnottová sa pri svojom výklade, ako obyčajne, mýli. Mýli sa, ak tvrdí, že rozsudok v prípade Laval znamená len to, že v Írsku sa uplatňuje minimálna mzda, pretože v skutočnosti tento rozsudok znamená, že v Írsku sa musia uplatniť všetky právne záväzné dohody, čo je oveľa viac než len minimálna mzda. V Írsku však existujú aj dohody, ktoré nie sú právne záväzné, a to je potrebné riešiť.

  Georg Jarzembowski (PPE-DE). – (DE) Vážený pán predseda, vážený pán predseda Komisie, vážení páni komisári, vážený pán predseda Rady, v mene mojej skupiny naliehavo žiadam Európsku radu, aby do integrovaných usmernení zapracovala európsku dopravnú politiku, pretože obchod a zamestnanosť v Európskej únii nemôžu prekvitať bez vytvorenia udržateľnej dopravnej politiky a potrebných transeurópskych dopravných sietí. Bez účinných dopravných koridorov, bez spolupráce medzi dopravnými poskytovateľmi a bez inteligentných dopravných systémov nie je možné rozšíriť obchod ani cestovný ruch v rámci Európskej únie, ani s tretími krajinami. Práve to však potrebujeme, ak chceme zvýšiť zamestnanosť.

Vážený pán predseda Rady, keď budete na zasadnutí Rady diskutovať so svojimi kolegami, prosím majte na pamäti, že je kľúčové, aby členské štáty zahrnuli dopravnú politiku do svojich národných plánov pre rast a zamestnanosť. Žiaľ, sme svedkami toho, že členské štáty vyčleňujú čoraz menej finančných prostriedkov na údržbu a rozšírenie vnútroštátnej infraštruktúry, či už ide o železničné siete alebo o cestné siete.

To isté platí aj pre podporu a uplatnenie dopravných systémov. V súčasnej dobe si všetko môžete objednať cez internet, no doručené vám to môže byť len prostredníctvom nákladného automobilu alebo železnicou. Môžete si rezervovať akúkoľvek dovolenku, no aby ste sa na dané miesto dostali, potrebujete poriadne letisko a poriadne dopravné spojenia. Ak teda chceme dosiahnuť rast a zamestnanosť, musíme mať potrebnú infraštruktúru a poriadne dopravné systémy, ktoré, samozrejme, musia byť šetrné k životnému prostrediu. Preto si myslíme, že z dôvodov udržateľnosti musíme logistike poskytnúť všetku dostupnú podporu. Je to dôležité aj z hľadiska vnútroštátneho plánovania.

Hoci logistika patrí najmä medzi úlohy samotných obchodných spoločností, napriek tomu môžeme my, členské štáty a Európska únia, pomôcť pri podpore logistiky znižovaním byrokracie, napríklad zjednodušením colných postupov v prístavoch.

Potrebujeme politiky šetrné k životnému prostrediu. Preto vás vyzývam, aby ste z dopravnej politiky urobili ústredný bod vašej stratégie, s cieľom podporiť rast a zamestnanosť.

  Dariusz Rosati (PSE). – (PL) Vážený pán predseda, jarné zasadnutie Rady sa bude konať v rozhodujúcej chvíli. Hospodársky rast v rámci Európskej únie klesá, musíme sa vysporiadať s neistotou na finančných trhoch, ceny ropy rastú a narastá aj inflácia. V dôsledku všetkých týchto faktorov vzniká prostredie neistoty a narastá strach z budúcnosti.

Z tohto hľadiska považujem posúdenie situácie, ktoré nám ponúkol pán Barroso, za nemiestne optimistické. Je ťažké tešiť sa z vytvorenia šiestich miliónov pracovných miest, keď vieme, že sa to udialo počas obdobia zrýchlenia cyklického rastu počas posledných dvoch rokov. Je tiež ťažké predpovedať, či sa podarí dosiahnuť stálu vysokú účinnosť v oblasti zamestnanosti, na základe jedného alebo dvoch rokov, počas ktorých sa účinnosť zvýšila. Potenciálna miera rastu Európy je aj naďalej veľmi nízka.

Preto si myslím, že pri príležitosti nadchádzajúceho zasadnutia Rady musí Európska únia vyslať jasný signál európskym občanom, že je pripravená čeliť spomínaným hrozbám. So strachom a neistotou vyplývajúcimi zo súčasnej hospodárskej situácie musíme bojovať pomocou rozhodnutí, nie pomocou slov. Doposiaľ sa samity až príliš často končili prehláseniami, ktoré neskôr k ničomu neviedli. V situácii, v ktorej sa momentálne nachádzame, očakávame, že členské štáty a Rada prijmú špecifické rozhodnutia. Dôrazne žiadam zástupcu Rady, ktorý je dnes prítomný na zasadnutí Parlamentu, aby si, pokiaľ ide o túto problematiku, robil podrobné poznámky.

Na záver mi dovoľte povedať, že všetky tieto otázky sú mimoriadne dôležité, pretože v priebehu niekoľkých nasledujúcich mesiacov má dôjsť k ratifikácii Lisabonskej zmluvy. Táto zmluva musí Európanov inšpirovať a naplniť ich nádejou. Preto musí nadchádzajúci samit vyslať občanom Európy jasný signál, že dokáže túto situáciu zlepšiť.

  Othmar Karas (PPE-DE). – (DE) Vážený pán predseda, vážený pán predseda Rady, vážený pán predseda Komisie, dámy a páni, nezamestnanosť klesá, Európska únia ťaží z globalizácie, darí sa nám lepšie ako Spojeným štátom americkým a EÚ ide správnym smerom. Pokračujeme v tomto smerovaní s odhodlaním, oddanosťou a sebaistotou. Usilujme sa o to, aby členské štáty dôslednejšie dodržiavali svoje záväzky. Informujme verejnosť o našich úspechoch a cieľoch.

Po druhé, ochrana podnebia a znižovanie energetickej závislosti musia byť podnetom na oživenie výskumu, inovácií, rastu a zamestnanosti.

Po tretie, povedzme si úprimne, že výmenný kurz eura a dolára spomaľuje nárast cien energií, v eurách vzrástli ceny o 160 %, v dolároch o 340 %.

Po štvrté, euro, rozšírenie o nové členské štáty, vnútorný trh, lisabonská stratégia a Lisabonská zmluva, ktorá posilňuje sociálne trhové hospodárstvo a zachováva základné sociálne práva, všetky tieto faktory tvoria celkový balík, ktorý by mal pomôcť Európskej únii pri jej smerovaní k úspechu.

Po piate, vzdelávanie, odborná príprava, výskum, inovácie a reforma našich systémov sociálneho zabezpečenia, systémov zdravotníctva a dôchodkových systémov predstavujú najväčšie výzvy, ktoré ešte máme pred sebou.

Po šieste, vážený pán predseda Komisie, medzi závermi jarného samitu sa musí nachádzať Barrosov Európsky technologický inštitút, pričom je potrebné stanoviť aj dátum, dokedy sa rozhodne o mieste, kde bude tento inštitút sídliť. Pokiaľ ide o finančné prostriedky, Parlament dal tomuto zámeru zelenú.

Po siedme, zákon o malých podnikoch bude v tomto Parlamente nepochybne podnetom pre vznik ďalších iniciatív. Medziparlamentná skupina pre malé a stredné podniky do konca tohto mesiaca predloží zásady, ktoré máme na mysli.

Mojim posledným bodom je toto: vážený pán Schulz, predseda Komisie a Komisia samotná nie sú našimi protivníkmi. Naším protivníkom je nedostatok právomocí, politických schopností a vodcovstva v prípade niektorých vlád a parlamentov v členských štátoch. Našimi protivníkmi sú sebectvo, nacionalizmus a protekcionizmus, nie väčšia miera integrácie v Európe, a nie silná Komisia.

  Pervenche Berčs (PSE). – (FR) Vážený pán predseda, vážený pán predseda Komisie, keď pôjdete na zasadnutie Európskej rady, mám na vás jednu požiadavku: bráňte túto inštitúciu, keď vám bude hovoriť, že sociálna a hospodárska situácia v EÚ si vyžaduje, aby sa viac pozornosti venovalo sociálnym otázkam, že je potrebné, aby boli naše hospodárske politiky súdržné s našimi cieľmi a našou stratégiou, ktorá bola legitímne vytvorená so zámerom bojovať proti zmene klímy a za energetickú nezávislosť. Bráňte ju, keď vám bude hovoriť, že ak má byť lisabonská stratégia úspešná, potrebujeme zintenzívniť hospodársku súčinnosť, a že ak sa máme úspešne vysporiadať s americkou krízou rizikových hypotekárnych úverov, potrebujeme zaviesť lepšiu reguláciu finančných trhov. Nedovoľte, aby vám členské štáty povedali, že sa nás tieto otázky netýkajú, to je v modernej demokracii neprijateľné.

Vážený pán úradujúci predseda, na základe žiadosti niektorých hláv štátov a predsedov vlád, ktorí sú legitímne znepokojení situáciou na finančných trhoch, preskúmajte dôsledky tejto situácie na reálne hospodárstvo EÚ. Prosím vás preto, aby ste sa tejto otázky chopili, a aby ste sa neuspokojili s niekoľkými návrhmi, ktoré sa môžu zdať príťažlivé alebo obľúbené, no neriešia podstatu tohto problému. Podstatou problému je to, že máme integrovaný finančný trh a Európsku centrálnu banku, ktorá vykonáva menovú politiku v záujme európskeho hospodárstva ako celku, no nemáme žiadny európsky kontrolný orgán finančného trhu, ktorý by riešil výzvy a problémy, ktoré v tejto oblasti vznikajú.

  Monica Maria Iacob-Ridzi (PPE-DE). – (RO) Stalo sa už tradíciou, že prvý európsky samit v roku je zameraný na hospodárske otázky. Slovinské predsedníctvo Rady ministrov teda pripravilo na program stretnutia hláv štátov a predsedov vlád dôležitú diskusiu týkajúcu sa druhého cyklu lisabonskej stratégie, revidovanej na obdobie rokov 2008 až 2010.

Podľa môjho názoru, nesmú medzi témami, o ktorých budete v nadchádzajúcich dňoch diskutovať, chýbať niektoré aspekty týkajúce sa predovšetkým druhého cieľa lisabonskej stratégie, konkrétne miery zamestnanosti. Napriek intenzívnej podpore zásady európskej mobility pracovnej sily, ktorú vyslovuje Európsky parlament vo svojich uzneseniach, v praxi sa táto oblasť potýka s mnohými problémami.

Svojvoľné obmedzenia týkajúce sa prístupu zamestnancov z nových členských štátov prispievajú k zníženej mobilite. V tomto zmysle bude musieť Európska komisia na konci roka 2008 zhodnotiť opatrenia týkajúce sa obmedzenia mobility pracovnej sily, ktoré zaviedli niektoré členské štáty pre Rumunsko a Bulharsko.

Nedávno vypracované štatistiky sú dôkazom toho, že nedochádza k výraznému pohybu pracovnej sily z týchto dvoch krajín do iných členských štátov a žiadny z členských štátov, ktorý povolil prístup rumunských alebo bulharských pracovníkov na svoj trh práce, nezaznamenal na tomto trhu žiadne výkyvy. Podľa v súčasnosti platných právnych predpisov však môžu členské štáty aj naďalej zachovať tieto obmedzenia v platnosti, čo sa samozrejme týka krajín, ktoré do Európskej únie vstúpili v roku 2004. Vzhľadom na to, že prekážky na trhu práce sa často zavádzajú ako odpoveď na určité aktuálne politické požiadavky, som presvedčená, že jedným z opatrení, o ktorom by sa mohlo diskutovať, by malo byť prehodnotenie systému prechodných období a najmä vzorca 2+3+2.

Uvítali by sme, keby ste Európsky parlament požiadali o záväzné stanovisko týkajúce sa pokračovania alebo ukončenia platnosti týchto obmedzení po uplynutí prvých dvoch rokov nasledujúcich po vstupe novej krajiny do EÚ. Takéto zapojenie európskych inštitúcií by znížilo mieru ľubovoľnosti a svojvoľnosti, s akou sa obmedzenia zásady európskej slobody voľného pohybu často uplatňujú.

  Mairead McGuinness (PPE-DE). – Vážený pán predseda, zajtra sa bude konať jarné zasadnutie Európskej rady a lídri EÚ pred sebou majú veľa tém na rozhovor, či už ide o výkyvy na finančných trhoch, o globalizáciu, či o demografické zmeny. Pokiaľ ide o globalizáciu, je potrebné, aby nám Rada oznámila, kam v skutočnosti smeruje súčasné kolo rozhovorov o svetovom obchode.

Keďže sa najnovšie dokumenty týkajú poľnohospodárstva, veľa sa o nich špekulovalo, vypracovali sa aj nejaké analýzy, no od Komisie ani Rady nemáme k tejto mimoriadne dôležitej otázke žiadne oficiálne stanovisko. Pán komisár Mandelson tu s nami včera bol, no mrzí ma, že sa nedostalo na otázky o Svetovej obchodnej organizácii, a tak tento Parlament nemá priame informácie.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti vyzývam jarné zasadnutie Rady a írskeho premiéra, Taoiseacha Bertieho Aherna, aby na tomto dôležitom stretnutí nastolili túto otázku. Pred mesiacom pán komisár Mandelson naznačil, že pokiaľ ide o nepoľnohospodársky sektor, rozhovory sa posunuli smerom dozadu, nie dopredu. Pokiaľ ide o poľnohospodárstvo, vyjadril sa, že pre EÚ by mohli byť predložené návrhy prijateľné. Obávam sa, že ide o nesprávny názor. Z niektorých analýz, ktoré som mala k dispozícii, vyplýva, že návrh, ktorý je momentálne predmetom rokovaní, by zničil spoločnú poľnohospodársku politiku, a že zachádza priďaleko.

Dovoľte mi povedať, z írskeho hľadiska, že sa zdá, že o lisabonskej zmluve budeme hlasovať 12. júna, preto hovorím Parlamentu, že už prebieha živá diskusia, a bude ešte intenzívnejšia. Myslím si, že je veľmi dobré, že ľudia sa do tejto kampane zapájajú, a že posilní väzby Írska a Európskej únie, čo je treba uvítať. No vzhľadom na to, že ľudia predkladajú protokoly, ktoré ešte nie sú ani na ich internetových stránkach (pozrela som sa na stránku pána Bondeho a protokol som nenašla), myslím si, že by bolo, hádam, vhodné, keby sa Rada vyjadrila k rozsudku v prípade Laval. Mnohí o ňom hovoria a nesprávne ho vykladajú, no myslím si, že by bolo dobré pre nás všetkých, keby sme poznali názor Rady na túto problematiku. V skutočnosti je sociálny rozmer Lisabonskej zmluvy, podľa môjho názoru, veľmi silný. Nie je zámerom tejto zmluvy zlé zaobchádzanie ani zneužívanie zamestnancov v Európskej únii, ani v iných častiach sveta. Preto by mali obyvatelia Írska v referende podporiť túto dôležitú zmluvu.

  Carlos Coelho (PPE-DE). – (PT) Dovoľte mi začať tým, že zaželám slovinskému predsedníctvu mnoho úspechov. Na úvod chcem povedať, že som silne presvedčený o tom, že nasledujúce zasadnutie Európskej rady by sa malo zamerať na otázky hospodárstva a rozvoja. Pánovi predsedovi Barrosovi musíme zablahoželať k tomu, že sa na tieto oblasti zameral od začiatku svojho funkčného obdobia. Bolo správne prehodnotiť lisabonskú stratégiu, odstrániť byrokraciu a nanovo oživiť tento proces.

Napriek zmätku, ktorý spôsobili rastúce ceny energií, najmä fosílnych palív, a medzinárodná kríza na finančných trhoch, je nepochybné, že vývoj verejného dlhu a verejných schodkov, hospodársky rast a tvorba pracovných miest boli priaznivé. Musíme vytrvať v tomto smerovaní a nesmieme podľahnúť ťažkostiam. Potrebujeme vylepšenú lisabonskú stratégiu založenú na pakte rastu a zamestnanosti, ktorá bude investovať do poznatkov a inovácií, ktorá bude podporovať udržateľný rozvoj, ktorá bude zahŕňať environmentálnu agendu, a ktorá využije potenciál malých a stredných podnikov. Hospodársky rast je nevyhnutný nielen z hľadiska zaručenia dobrej životnej úrovne pre Európanov, ale aj z hľadiska udržania politík hospodárskej a sociálnej súdržnosti, pretože spoločný záväzok tvoriaci podstatu projektu Európy je založený na logike solidarity.

Preto aj ja vyzývam predsedníctvo Rady, aby pripomenulo členským štátom, že solidarita je nevyhnutnou podmienkou pre to, aby bola naša Únia úspešná, a že presadzovanie národného ega nemôže priniesť nič dobré. Okrem hospodárskych otázok sú pred nami aj otázky týkajúce sa mobility a bezpečnosti. Preto sme pred dvomi mesiacmi s potešením uvítali dlho očakávané rozšírenie schengenského priestoru a zrušenie vnútorných hraníc. Teraz je to už spoločný priestor. Vízová politika, hraničné kontroly, zdieľanie údajov a informácií, spolupráca polície a súdnictva, to sú nástroje, ktoré zaručia našu bezpečnosť a našu slobodu. Musíme pracovať spoločne a navonok, voči našim partnerom vo svete, musíme vystupovať ako jednotný celok.

Dúfam, že na zasadnutí Európskej rady sa podarí túto solidaritu posilniť, a že Českej republike, Estónsku, Lotyšsku a všetkým ostatným krajinám bude jasné, že rokovanie o vízovej politike s našimi partnermi zo Spojených štátov amerických je európskou otázkou. Aj v tomto prípade je jednota Európy nevyhnutnou podmienkou jej úspechu a dôveryhodnosti.

  Christopher Beazley (PPE-DE). – Vážený pán predseda, dovoľte mi nadviazať na pani McGuinnessovú, ktorá spomínala ratifikáciu Lisabonskej zmluvy v Írsku. Chcem poznamenať, že v mojej vlasti, v Spojenom kráľovstve, tento proces napreduje dobre v oboch komorách parlamentu. Očakáva sa, že Spojené kráľovstvo čoskoro bez problémov túto zmluvu ratifikuje. Nechcem teraz získavať politické body na úkor našich politických protivníkov, no britskí konzervatívci, ktorí podporujú ratifikáciu zmluvy, boli sklamaní zo skutočnosti, že britská Liberálna strana sa zdržala hlasovania. Som si však istý, že pán Watson by mohol vysvetliť dôvody, ktoré ich k tomu viedli.

Na tomto jarnom zasadnutí Rady sa pravdepodobne spomenie aj nedávna zmena vlády v Rusku. Je veľmi dôležité, a to zvlášť v tomto Parlamente, aby Európska únia mala spoločnú zahraničnú politiku zameranú na Ruskú federáciu a na niektoré návrhy, napríklad na plynovod Nord Stream. Opäť, nechcem predbiehať, keďže rozprava o ruských voľbách sa v tomto Parlamente uskutoční vo štvrtok. No návrh uznesenia, ktoré zjavne budeme môcť schváliť, vyjadruje znepokojenie nad zaobchádzaním s volebnými pozorovateľmi a nad tým, čo sa stalo opozičným kandidátom, ktorým nebolo umožnené zúčastniť sa na týchto voľbách. Návrh uznesenia vyzýva na okamžité prepustenie približne 50 demonštrantov, ktorí boli násilne zatknutí pracovníkmi ruského ministerstva vnútra.

Dúfam, že to Rada zoberie veľmi vážne. Samozrejme, chceme poblahoželať pánovi prezidentovi Medvedevovi a pánovi premiérovi Putinovi. Snažíme sa o dobré a harmonické vzťahy, no tie sa nám nepodarí nadviazať, ak budú Parlament a Európska únia nejednotné. Nemci, Holanďania, Briti, Poliaci, my všetci musíme mať spoločný názor na naše vzťahy s Ruskou federáciou a tiež na to, ako postupovať v otázke zabezpečenia energetických dodávok. Nemusíme schváliť plynovod Nord Stream, mohli by sme schváliť aj plynovod Amber. S veľkým záujmom sa teším na závery Rady týkajúce sa spoločnej zahraničnej politiky EÚ a spoločnej zahraničnej politiky v oblasti energie. Teším sa najmä na dobré vzťahy s Ruskou federáciou.

  Tunne Kelam (PPE-DE) . – Vážený pán predseda, rád by som sa vyjadril o troch bodoch. Po prvé, je nevyhnutné, aby sa sloboda služieb uplatňovala vo všetkých členských štátoch. Nadväzujem na vyjadrenia kolegov, pána Hökmarka a pána Harboura. Po druhé, podpora malých podnikov, aby sme im umožnili zdieľať a využívať výsledky inovácií. Je zrejmé, že zákon o malých podnikoch je veľmi potrebný. Po tretie, pokiaľ ide o lisabonskú stratégiu, chcem vás, pán predseda Barroso, požiadať, aby ste Európskej rade pripomenuli, že vykonávanie stratégie EÚ pre oblasť Baltického mora, ktorú ste láskavo podporili, by mohlo prakticky prispieť k procesu napĺňania lisabonskej stratégie, možno by sa vykonávanie stratégie EÚ pre oblasť Baltického mora mohlo stať jedným zo skutočných úspechov lisabonskej stratégie.

  Jean-Pierre Audy (PPE-DE). – (FR) Vážený pán predseda, vážený pán úradujúci predseda Rady, vážený pán predseda Komisie, chcel by som počuť váš názor na menovú politiku EÚ. Vážený pán úradujúci predseda, vyhlásili ste, že sa zúčastníte výmeny názorov na tému fungovania finančných trhov. Bolo by dobré, keby hlavy štátov a predsedovia vlád usporiadali výmenu názorov na tému menovej politiky EÚ. Vážený pán predseda Európskej komisie, rád by som poznal váš názor na uplatňovanie článku 105 zmluvy, ktorý obsahuje ustanovenia na dosiahnutie cenovej stability, no tiež ustanovuje, za predpokladu, že ceny sú stabilné, že je potrebné venovať pozornosť hospodárskemu rastu. Myslíte si, že Európsky systém ústredných bank v súčasnosti funguje správne?

  Zita Pleštinská (PPE-DE). – (SK) Vážený pán predseda, dovoľte mi úvodom pri príležitosti 50. výročia Európskeho parlamentu, aby som nášmu jubilantovi zaželala veľa rozumných rozhodnutí v prospech európskych občanov.

Ako odznelo v diskusii, aj ja som presvedčená, že posilňovanie konkurencieschopnosti európskej ekonomiky a vytvorenie nových pracovných miest dosiahneme zlepšovaním podnikateľského prostredia. Prijímanie efektívnej legislatívy v tejto oblasti musí prebiehať aj na základe podnetov zástupcov malých a stredných podnikov a využívaním ich skúseností z praxe.

Z tohto dôvodu vysoko vyzdvihujem prijatie balíčka týkajúceho sa uvádzania výrobkov na trh, ktoré sa Európskemu parlamentu podarilo prijať spolu so slovinským predsedníctvom za účinnej asistencie Komisie, hlavne osobnej zaangažovanosti pána komisára Verheugena.

Vážený pán predseda Komisie, Slovensko sa pripravuje na zavedenie eura, ktoré zvýši konkurencieschopnosť slovenskej ekonomiky a bude skutočným vyvrcholením integrácie Slovenska medzi vyspelé štáty. Verím, že rozhodnutie Komisie a slovinského predsedníctva bude na základe posúdenia výsledkov vynikajúcej kondície slovenskej ekonomiky v prospech Slovenska, aby sme euro mohli zaviesť v plánovanom termíne od 1. 1. 2009.

  Georgs Andrejevs (ALDE). – (LV) Ďakujem Vám, pán predsedajúci, za to, že môžem prehovoriť. Dúfam, že počas 50. výročia Európskej rady nezabudneme na jedno z hlavných hesiel Európskej únie: „zdravie vo všetkých politikách EÚ“. Nestačí, že sa o tejto otázke zmieňujeme len na osobitných fórach, robíme vyhlásenia, no v praxi sa robí veľmi málo. Podľa štatistík sa zdravotná situácia v Európe zhoršuje. Čoraz viac odborníkov odchádza z Európskej únie, zhoršuje sa úmrtnosť v prípade mnohých chorôb. Priorite v oblasti zdravia, ku ktorej sa slovinské predsedníctvo zaviazalo, boju proti zhubným nádorom, by sa mala na zasadnutí Rady vyjadriť aspoň podpora. Ďakujem vám.

  Erna Hennicot-Schoepges (PPE-DE). – (FR) Vážený pán predseda, pán úradujúci predseda spomenul v súvislosti s finančnými politikami investičné fondy nehnuteľností. Pán predseda Komisie nespomenul tento konkrétny problém v súvislosti s bývaním. Vzhľadom na to, že Komisia predkladá rok 2010 ako európsky rok boja proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu, chcem sa Komisie opýtať, či má v úmysle pristupovať k problému bývania z hľadiska investičných balíkov a finančných politík, najmä investičných fondov nehnuteľností na európskych trhoch.

  Paul Rübig (PPE-DE). – (DE) Vážený pán predseda, dámy a páni, tematické oddelenie Európskeho parlamentu vypracovalo štúdiu o problémoch, ktoré nám spôsobí zmena klímy. Odhad škôd v Európe predstavuje hodnotu v rozmedzí od 24 do 194 miliárd EUR. Odporúčam, aby sme v súlade s barcelonským cieľom vyčlenili 3 % z tejto sumy, t. j. 1 až 6 miliárd EUR, ktoré by sme využili na to, že by sme Európskemu inovačnému a technologickému inštitútu zaručili dobrý začiatok pôsobenia v oblasti zmien klímy. Inštitút by sa mal zamerať na energetickú účinnosť, najmä v oblasti produkcie a spotreby energie.

  Nina Škottová (PPE-DE). – (CS) Vážený pán predseda, dámy a páni, v rámci lisabonskej stratégie je nespochybniteľné, že od kvality vzdelávania, výskumu a inovácií sa odvíjajú hospodárske úspechy, a že je potrebné podporovať zvyšovanie tejto kvality.

Siedmy rámcový program aj Európsky inovačný a technologický inštitút, ktoré sú ako projekty rozhodujúce pri rozvoji a zvyšovaní kvality, sa zameriavajú najmä na už existujúce tzv. centrá excelentnosti a počítajú s ich potenciálom. Centrá excelentnosti sa však nachádzajú predovšetkým v starých členských štátoch Európskej únie. Preto chcem upozorniť na to, že aj v nových členských štátoch sa nachádzajú kvalitné vzdelávacie a výskumné inštitúcie vrátane univerzít, ktoré je potrebné cielene povzbudiť, aby sa usilovali o dosiahnutie značky excelentnosti. Týmto spôsobom by sme dosiahli rozšírenie vysokokvalitnej vzdelávacej a výskumnej základne Európskej únie.

  Predseda. − Je mi ľúto, že nemôžem udeliť slovo ďalším poslancom. Nevidel som, že by o slovo žiadal niekto z predstaviteľov ľavice. Preto ma nemôžete obviniť z toho, že som nikomu z nich nepridelil slovo. Je potrebné aspoň požiadať o slovo.

(rušivé výkriky pána Martina Schulza)

Vážený pán Schulz, chcel som len zdôrazniť spomínanú skutočnosť. Dovoľte mi dodať, že skupina PPE-DE nebola veľmi nadšená zavedením systému „catch the eye“, no boli to predovšetkým členovia skupiny PPE-DE, kto žiadal o slovo. Dovoľte predsedovi, aby dokončil, čo chce povedať. Aj týmto spôsobom je možné zabezpečiť lepšiu rovnováhu.

  Janez Lenarčič, úradujúci predseda. − (SL) Chcel by som sa poďakovať všetkým poslancom Európskeho parlamentu, ktorí sa zúčastnili na tejto veľmi zaujímavej, veľmi dynamickej a bohatej diskusii, ktorá bude prospešná pri konečných prípravách zasadnutia Európskej rady, ktoré sa uskutoční zajtra a pozajtra.

Budeme sa snažiť zohľadniť čo najviac názorov a návrhov, ktoré boli počas tejto rozpravy predložené. Dovoľte mi, aby som sa pokúsil odpovedať aspoň na niektoré otázky.

Po prvé, chcel by som zopakovať, že zasadnutie Európskej rady, ktoré sa koná tento týždeň, bude zamerané na tri hlavné otázky: spustenie novej fázy lisabonskej stratégie, balík energetickej a klimatickej politiky a problém finančnej stability. To sú tri prvoradé témy.

Stredomorská únia nie je jednou z týchto prvoradých tém. Chcem sa poďakovať pánovi Schulzovi za otázku, ktorú mi položil. Dovoľte mi, aby som jasne vyhlásil, že počas tohto zasadnutia Európskej rady sa neplánuje hĺbková rozprava o Stredomorskej únii. Predsedníctvo však odpovie kladne na požiadavku členského štátu a umožní predstavenie návrhu Stredomorskej únie pravdepodobne počas večere hláv štátov a predsedov vlád, ktorá sa bude konať vo štvrtok večer. Neplánujeme však žiadne osobitné rozpravy na túto tému.

Teraz by som rád svoju pozornosť obrátil na hlavné témy, hoci najprv spomeniem stanovisko predsedníctva k Stredomorskej únii. Pripomeniem vám slová nášho pána premiéra a predsedu Európskej rady, pána Janeza Janšu, ktoré povedal pred týmto Parlamentom dňa 16. januára. „Privítali by sme posilnenie inštitúcií a procesov ako barcelonský a euro-stredomorský proces. To, čo nepotrebujeme, je zdvojovanie alebo inštitúcie konkurujúce inštitúciám EÚ, ktoré zastrešujú časť Európskej únie a zároveň časť susedskej oblasti. EÚ je celok a iba ako celok môže byť dostatočne efektívna pri nastoľovaní mieru, stability a pokroku v susedskej oblasti a mimo nej.“ Takéto je stanovisko predsedníctva a som presvedčený, že v budúcnosti bude zohľadnené.

Teraz mi dovoľte, aby som sa v krátkosti vyjadril o hlavných témach. Lisabonská stratégia: zaznelo niekoľko názorov, podľa ktorých je potrebné zmeniť štruktúru, mechanizmy, či integrované usmernenia lisabonskej stratégie. Dovoľte mi však na tomto mieste zdôrazniť, že Európska rada i Komisia zastávajú názor, že lisabonská stratégia je účinná. Rada a Komisia sa zhodujú na tom, že lisabonská stratégia prináša výsledky. Zhodujú sa tiež na tom, že reálne hospodárstvo Európskej únie je v pomerne dobrom stave v porovnaní s niektorými inými globálnymi aktérmi.

Preto by mali byť, podľa nášho názoru, súčasné mechanizmy, štruktúry a usmernenia lisabonskej stratégie zachované, viac pozornosti by sa malo sústrediť na jej vykonávanie. Je pravda, že okolnosti sa menia a že primerane by sa mali prispôsobovať aj naše opatrenia, no tieto úpravy možno vykonať zmenou textu, ktorý je priložený k usmerneniam, čo sa v skutočnosti aj stalo.

Dovoľte mi povedať niekoľko ďalších slov o sociálnom rozmere. Je jedným z kľúčových rozmerov lisabonskej stratégie. Rada si je toho plne vedomá a očakávam, že sa to v plnej miere prejaví na záveroch zasadnutia Európskej rady. O tom nemôže byť pochýb.

Bolo povedané, že po prípadnej ratifikácii Lisabonskej zmluvy dôjde k zmene rovnováhy medzi sociálnym a ostatnými rozmermi. Som presvedčený o tom, že to nie je pravda. Vykonaním Lisabonskej zmluvy nedôjde k žiadnemu poškodeniu Európskeho sociálneho modelu, práve naopak.

Chcel by som sa poďakovať pani McGuinnessovej za informáciu o dátume referenda, ktoré sa bude konať v Írsku. Želám im všetko najlepšie. Dúfam, že írski voliči sa rozhodnú podporiť Európsku úniu.

Pokiaľ ide o ďalší dôležitý súbor tém, konkrétne o klimatický a energetický balík, dovoľte mi povedať nasledujúce: áno, pán Watson, uvedomujeme si, že by bolo užitočné, keby vlády, a nielen vlády, ale hádam aj európske inštitúcie a ďalší dôležití aktéri, išli príkladom v procese dosahovania väčšej energetickej účinnosti, pri znižovaní spotreby energie, a podobne. Možno sa nám podarí dosiahnuť dohodu, a možno sa nám to nepodarí. Pravdou je, že by to bolo užitočné, pretože energetická účinnosť je a aj bude dôležitým prvkom klimatického a energetického balíka, o ktorom bude Európska rada rokovať.

Dovoľte mi znovu zopakovať, že existujú počiatočné záväzky z marca minulého roku, keď bolo predsedníckou krajinou Nemecko. Teraz musíme tieto záväzky vykonať. Vyčíslili sme ciele, ktoré musíme spoločným úsilím dosiahnuť. Musíme sa dohodnúť, ako si toto úsilie podeliť. Už som povedal, že túto dohodu sa nepodarí dosiahnuť zajtra ani pozajtra.

Môžeme sa však dohodnúť na nejakých základných zásadách rozdeľovania tohto úsilia medzi členské štáty a na určitých obmedzeniach z hľadiska časového rámca. Povedal som, že by sme boli radi, keby sa dohodu medzi členskými štátmi podarilo dosiahnuť do konca roka, a keby mohol Európsky parlament prijať spoločné rozhodnutie čo najskôr v roku 2009.

Teraz mi ešte dovoľte stručne sa vyjadriť o problematike finančnej stability, ktorá bude treťou dôležitou témou na zasadnutí Európskej rady. Na toto zasadnutie Európskej rady pripravila Rada ECOFIN priebežnú správu o situácii na finančných trhoch. Dovoľte mi, aby som sa k tejto otázke vyjadril podrobnejšie. Vytvára sa dojem, že európske organizácie a inštitúcie sa len nečinne prizerajú na to, ako na finančných trhoch zúri finančná kríza.

Musím zdôrazniť, že nie je pravda, že európske organizácie sa len nečinne prizerajú. Dovoľte mi poukázať na to, že konajú. Počas včerajšej rozpravy na túto tému, ktorú iniciovala pani Berčsová, pán komisár Almunia povedal, že predtým, než začneme konať, je potrebné s určitosťou stanoviť, aké opatrenia sú skutočne nevyhnutné, a aké by mohli spôsobiť ešte viac škody.

Rada ECOFIN sa preto bude týmto problémom aj naďalej zaoberať. Po tomto zasadnutí Európskej rady, t. j. už v apríli, je plánované stretnutie Rady ECOFIN, ktoré sa bude konať v Slovinsku. Ústrednou témou tohto stretnutia bude problém finančnej stability. Očakávame, že Európska rada v tejto oblasti ponúkne určité konkrétne usmernenia.

Vážený pán predseda, dámy a páni, na záver mi dovoľte znovu zopakovať presvedčenie, že najdôležitejšími otázkami v celom tomto procese sú spolupráca a synergia, najmä medzi troma kľúčovými inštitúciami Európskej únie, medzi Európskym parlamentom, Komisiou a Radou. Slovinské predsedníctvo urobí maximum preto, aby bola táto synergia čo najsilnejšia.

Dovoľte mi oznámiť, že predseda Rady podá Parlamentu správu o zasadnutí Európskej rady tento týždeň.

  José Manuel Barroso, predseda Komisie. – (FR) Vážený pán predseda, dámy a páni, mám pocit, že na konci týchto diskusií môžem povedať, že v tomto Parlamente skutočne existuje široká zhoda v tom, že je potrebné naďalej vytrvať v presadzovaní lisabonskej stratégie, že je úspešná, a že na nej musíme tvrdšie pracovať najmä z hľadiska realizácie, predovšetkým pokiaľ ide o praktickú realizáciu priorít zo strany členských štátov, ktoré boli pôvodne stanovené. Samozrejme, existuje viacero rozdielov, pokiaľ ide o to, na aké oblasti by sa mal klásť dôraz. Musím však podčiarknuť všeobecnú podporu lisabonskej stratégie a jasné závery Európskeho parlamentu, podľa ktorých táto stratégia funguje a predstavuje našu odpoveď na proces globalizácie.

Musím zdôrazniť podstatu tejto problematiky a predovšetkým postoj Európy voči globalizácii. Skutočnosť je taká, že aj v súčasnom náročnejšom hospodárskom prostredí, ktoré je spôsobené najmä finančnou nestabilitou, sa európsky vývoz zvyšuje a Európa je ešte stále s odstupom na prvom mieste z hľadiska prijímateľov priamych zahraničných investícií. Európa má k dispozícii aktíva, prostredníctvom ktorých sa môže vysporiadať s globalizáciou. Preto musíme zachovať naše smerovanie a v tejto súvislosti mi dovoľte poďakovať sa všetkým, ktorí toto stanovisko jasne podporili, najmä pánovi Daulovi, pánovi Watsonovi a mnohým ďalším.

V súčasnosti je potrebné ochrániť ochrannú Európu, na čo poukázali mnohí z vás, vrátane pána Désira. Na tomto názore sa zhodneme, otázka však znie, ako ju ochrániť. Sme presvedčení, že Európu môžeme ochrániť nie tým, že sa uzavrieme pred svetom, ale naopak, že umožníme ostatným, aby boli otvorení rovnako, ako sa svetu otvárame aj my. O to ide.

Európa, najväčšia obchodná mocnosť na svete, ktorej vývoz stabilne rastie, sa teraz nemôže upnúť na protekcionizmus. Bolo by to proti našim vlastným záujmom. Najlepším riešením je zabezpečiť, aby sa ostatní otvorili nielen z hľadiska obchodu a z hľadiska prístupu na ich trhy, ale aj z hľadiska ambicióznejšej environmentálnej politiky a z hľadiska sociálnych práv.

Z vnútorného hľadiska môžeme, samozrejme, urobiť viac, pokiaľ ide o sociálny rámec. Dovoľte mi povedať, že posolstvo, s ktorým pôjde Komisia na zasadnutie Európskej rady, bude posolstvo väčšieho sociálneho záväzku. Podporujeme predovšetkým sociálny program založený na prístupe, solidarite a príležitosti.

Niektorí z vás spomenuli prípad Laval. Musím vám znova zopakovať to, čo som vám už mnohokrát povedal, a čo som povedal aj keď som mal príhovor vo švédskom parlamente: výklad prípadu Laval, ktorý zastáva Komisia, nie je, ako mnohí z vás naznačili, rozpor medzi zásadami vnútorného trhu a zásadou ochrany práv zamestnancov.

Naopak, myslíme si, že model flexiistoty a vo všeobecnosti tzv. škandinávsky model pracovnoprávnych vzťahov predstavujú pokrokový model, ktorý v Európe dosiahol niekoľko vynikajúcich výsledkov. Taký je náš plán, ktorý sa snažíme nastoliť s cieľom bojovať proti všetkým formám sociálneho dampingu. Pokiaľ ide o túto problematiku, nemožno o stanovisku Komisie pochybovať.

Preto mi dovoľte zdôrazniť tento aspekt, pretože si myslím, že sa za každú cenu musíme vyhnúť tomu, aby sme urobili tú chybu, že budeme sociálne aspekty považovať za aspekty, ktoré sú v rozpore s konkurencieschopnosťou v Európe. Ako niektorí z vás spomenuli, medzi inými napríklad pán Crowley, potrebujeme otvorenú Európu s otvoreným hospodárstvom a otvorenou spoločnosťou, no potrebujeme aj Európu, ktorá bude priaznivo naklonená sociálnemu začleneniu. Preto potlačme túto tendenciu.

Potlačme aj tendenciu stavať proti sebe sociálne aspekty a environmentálne aspekty. Na tomto mieste by som rád zdôraznil odhodlanie Komisie. Sme úplne odhodlaní dosiahnuť záväzky, ktoré Európska rada jednomyseľne prijala v marci minulého roka. Nemecké predsedníctvo na čele s pani kancelárkou Merkelovou jednomyseľne podporovalo viacero cieľov. Môžem vyhlásiť, že v ďalšej fáze sa bude Komisia ešte odhodlanejšie usilovať o vybudovanie skutočnej európskej energetickej politiky a o boj proti klimatickým zmenám.

Ak došlo z hľadiska nedávneho vývoja k viacerým zmenám, ide len o potvrdenie toho, že situácia je naliehavá, a že naše odhodlanie je veľké. Pri tejto príležitosti by som rád zopakoval slová pána Turmesa a pani Harmsovej, ktorí okrem iného vyhlásili, že nemožno proti sebe stavať sociálne otázky a environmentálne otázky. Problém energie a priemyselných odvetví náročných na spotrebu energie si zasluhuje osobitnú odpoveď.

Chceme docieliť, aby bol európsky priemysel konkurencieschopný. Našim cieľom nie je, aby sa Európa stala priemyselnou pustatinou, v skutočnosti je to presne naopak. Našim cieľom je „ekologizácia“, priemysel, ktorý je schopný zamerať sa na dosiahnutie novej zhody s našimi cieľmi, ktoré sa týkajú boja proti klimatickým zmenám. Bolo by obrovskou chybou domnievať sa, že konkurencieschopnosť európskeho priemyslu je v rozpore s bojom proti zmene klímy. Preto v našich návrhoch podporujeme osobitné záruky pre energeticky náročné priemyselné odvetvia, Komisia to dala jasne najavo. Nechceme, aby sa náš priemysel presunul do iných častí sveta.

Teraz potrebujeme vedieť, čo je v tejto fáze naším hlavným cieľom. Našim cieľom je dosiahnuť globálnu dohodu o klimatických zmenách a podieľať sa na konferencii o zmene klímy, ktorá sa bude konať v Kodani, s návrhmi, ktoré podnietia iných, aby sa pohli vpred. Ak sa však nepodarí dosiahnuť globálnu dohodu, sme pripravení prijať ochranné opatrenia, nebojím sa povedať to slovo, v prospech európskych energeticky náročných priemyselných odvetví.

Na záver mi, vážené dámy, vážení páni, dovoľte povedať, že je potrebné, aby sme sa držali nášho smerovania. Chcem sa poďakovať všetkým poslancom, ktorí poukázali na dôležitosť zachovania nášho smerovania, najmä pánovi Ferberovi, pánovi Karasovi a mnohým ďalším. Lisabonská stratégia je stratégiou do koča i do voza. Najväčším rizikom by bolo urobiť krok späť teraz, keď musíme čeliť novej globálnej hospodárskej situácii.

Naopak je potrebné, aby sme zachovali naše smerovanie v oblasti európskych hospodárskych reforiem, no musí ísť o hospodárske reformy, ktoré budú zamerané na vytvorenie otvorenej Európy, Európy s väčšou mierou sociálneho začlenia, Európy, ktorá je rozhodnejšia v oblasti životného prostredia. V týchto cieľoch nevidíme žiadny rozpor, v skutočnosti je to presne naopak. Myslíme si, že v súčasnosti sa musíme zamerať na vykonávanie stratégie. Až doposiaľ to bola kvalitná stratégia a táto stratégia bude kvalitná aj naďalej z hľadiska sociálneho, hospodárskeho a environmentálneho rozvoja v Európe.

  Predseda. − Ak smiem poopraviť pána predsedu Komisie, bol to pán Langen, a nie pán Ferber, kto mal príhovor.

  Martin Schulz (PSE). – (DE) Vážený pán predseda, dámy a páni, rád by som využil jedno z ustanovení nášho rokovacieho poriadku a chcel by som vystúpiť s osobným vyhlásením, ktoré sa týka niekoľkých poznámok, ktoré predniesli kolegovia z iných skupín o mojom prejave, ktorý som adresoval pánovi predsedovi Komisie. Nechcem sa vracať k rozprave, myslím si, že je jasné, že existujú veci, pri ktorých panuje zhoda, a existujú aj rozdielne názory.

Ani záverečné slová pána predsedu Komisie nemôžu zakryť skutočnosť, že s jeho neústupným trvaním na lisabonskej stratégii a na nezmenených usmerneniach lisabonskej stratégie je spojené osobitné politické posolstvo. Jeho posolstvo je, že tieto usmernenia nie je potrebné vôbec nijako upravovať. Našim posolstvom je, že tieto usmernenia je nutné zmeniť tak, aby sa docielilo zlepšenie situácie v oblasti sociálneho začlenenia v Európe. V tom je ten rozdiel!

(potlesk)

Avšak, pán predseda, dve veci sú neprijateľné, dovoľte, aby som sa vyjadril úplne jasne. Ak sa pán Watson a najmä pán Karas snažia v tomto Parlamente vyvolať dojem, že aj tá najmenšia kritická poznámka adresovaná Komisii je svätokrádežou, pretože tým dochádza k rozkolu medzi európskymi inštitúciami, tak s tým nemôžeme súhlasiť. Je povinnosťou Európskeho parlamentu povedať Komisii, ktorým smerom sa má vydať.

(potlesk)

Okrem toho, je mojou povinnosťou, ako predsedu tejto politickej skupiny, poukázať na skutočnosť, že vnímame sociálnu nerovnováhu v Európe. Ak ste presvedčení o opaku, je to vaša vec. Nejde však o kritiku Komisie, keď povieme, že by sme boli radi, keby došlo k úprave usmernení. Úsilie premeniť túto kritiku na nezhody medzi inštitúciami slúži len jednému cieľu, politickému a ideologickému cieľu.

Varujem vás, že ak by ste chceli násilím dotlačiť Komisiu do polohy liberálnej a PPE-DE, ak by ste vyvolali dojem, že je to Komisia zastupujúca liberálov a PPE-DE, urobili by ste veľkú chybu, pretože by ste túto Komisiu vykreslili ideologicky, čo nechceme. Trváme na našej politike spolupráce s Komisiou. To vy tlačíte pána Barrosa do kúta pravice, nie my!

(pobúrenie a potlesk)

Chceme však docieliť politiku sociálnej spravodlivosti, to sa tu snažíme obhajovať a nenecháme sa vtiahnuť do inštitucionálnej diskusie, keď vedieme politickú diskusiu.

(potlesk)

  Joseph Daul (PPE-DE). – (FR) Vážený pán predseda, budem veľmi stručný. Ak chceme z postavenia predsedu skupiny reagovať na to, čo naši kolegovia hovorili počas celého predpoludnia, musí to byť zahrnuté v rokovacom poriadku. Môžeme problematiku obchádzať alebo ju odkloniť na vedľajšiu koľaj. Ak si želáme obnoviť rozpravu, urobíme to. Vážený pán Schulz, jednoducho len poviem, že moja skupina a ja sa zaujímame o sociálne otázky rovnako ako vy, a všetci sme ...

(potlesk)

Vážené dámy, vážení páni, chcem tým povedať, že na sociálne aspekty sa možno zamerať, až keď sa nám už podarilo zarobiť aspoň nejaké peniaze, nemôžeme napodobňovať socialistov a míňať peniaze, ktoré sme nikdy nezarobili.

(potlesk zo strany pravice)

  Graham Watson (ALDE). – Vážený pán predseda, budem veľmi stručný, no keďže pán Schulz spomenul moje meno, dovoľte mi aspoň povedať nasledujúce: vážený pán Schulz, nič z toho, čo som povedal, nebolo mienené ako útok osobne na vás. Myslím si, že tu vedieme vážnu rozpravu o tom, ako vytvoriť konkurencieschopné hospodárstva, a ako povzbudiť konkurencieschopné hospodárstva, aby boli v súlade so sociálnou súdržnosťou a environmentálnou stabilitou. Nemyslím si, že tieto hospodárstva možno vytvoriť argumentáciou, že trh nefunguje, pretože nevyrába tovar, ktorý chceme. Myslím si, že pán predseda Komisie dnes ráno povedal, že najnovšie údaje z globálneho hospodárstva dokazujú, že trh môže tento tovar vyrobiť a myslím si, že na základe toho by sme sa mohli všetci zjednotiť a začať prosperovať.

  Predseda. − Vážené dámy, vážení páni, rokovací poriadok umožňuje reagovať len poslancom, na adresu ktorých boli vznesené osobné pripomienky. Na adresu ostatných poslancov, ktorí žiadali o slovo, neboli vznesené osobné pripomienky.

Rozprava sa končí.

Písomné vyhlásenia (článok 142)

  Roberta Alma Anastase (PPE-DE), písomne. – (RO) Vítame rozhodnutie zamerať sa počas nadchádzajúceho zasadnutia Európskej rady na lisabonskú stratégiu, je to potrebné. Som presvedčená, že je nutné, aby bola marcová diskusia zameraná na zhodnotenie konkrétnych výsledkov, ktoré boli doposiaľ dosiahnuté, a na úpravy, ktoré je potrebné urobiť s cieľom premeniť stratégiu na skutočný úspech.

Aby bolo možné zabezpečiť udržateľný hospodársky rozvoj, ktorý je spojený s dosiahnutím prosperity v EÚ, je potrebné presadiť dva kľúčové prvky. Na jednej strane, EÚ musí pokračovať v politike konsolidácie systému vzdelávania, odborného výcviku a inovácií. Rok 2009, vyhlásený za rok inovácií, je potrebné v plnej miere využiť na naplnenie tohto cieľa. Na druhej strane, ako jeden z faktorov európskeho rastu je potrebné vytvoriť európsku politiku v oblasti migrácie a začlenenia prisťahovalcov.

Zároveň je potrebné povedať, že EÚ nebude skutočne stabilná a úspešná, pokým sa jej nepodarí účinne a pevne presadzovať tieto ciele navonok, v oblastiach, ktoré sa nachádzajú v blízkosti Európy, najmä v čiernomorskom regióne. Preto som presvedčená, že sa Európska rada musí zaoberať otázkou energetickej bezpečnosti a úspešnou realizáciou projektu Nabucco, pričom je potrebné vziať na vedomie alarmujúcu situáciu v niektorých susedných krajinách, ktorá vznikla po nedávnych voľbách, ktoré sa konali v tejto oblasti.

  Alexandra Dobolyi (PSE), písomne. – (HU) Nadchádzajúce jarné zasadnutie Európskej rady odštartuje ďalší trojročný cyklus lisabonskej stratégie. Prioritami budú klimatické zmeny, výzvy vznikajúce v súvislosti s energiou a stabilita finančného trhu.

Ak chceme, aby v globalizovanom svete dosahovala Európa trvalý úspech, je nevyhnutné, aby sme sa účinne vysporiadali so všetkými troma otázkami. Je životne dôležité, aby bolo v čo najkratšom čase vytvorené spoločné stanovisko Európskej únie.

Ocenili sme pokrok, ktorý sa dosiahol pri vykonávaní lisabonskej stratégie od jari 2006 a podporujeme neustále úsilie zamerané na prijímanie smerníc o otázkach, ktoré sa týkajú celkového hospodárstva, no čo je ešte dôležitejšie, prostredníctvom týchto smerníc sa zabezpečí ich rozšírenie do všetkých členských štátov.

Je čoraz naliehavejšie, aby sme dosiahli dohodu o otázkach, ktoré sa týkajú problematiky klímy a energie. Je potrebné nájsť účinné riešenie energetickej závislosti Európy a zároveň je potrebné zabezpečiť, aby si európske výrobky zachovali svoju hospodársku konkurencieschopnosť.

Boli sme svedkami vzostupu štátnych investičných fondov, musíme zabezpečiť, aby ich činnosť bola riadená transparentne a dôveryhodne. Je potrebné prijať účinné právne predpisy vzťahujúce sa na fungovanie týchto fondov.

Nadišiel čas, aby sa Rada touto otázkou zaoberala, je potrebné, aby sme čo najskôr dospeli k vytvoreniu spoločného stanoviska, aby bolo možné odstrániť neistotu, ktorá túto problematiku už obklopuje.

Nemenej dôležité je, aby jarné zasadnutie Rady prijalo všetky možné, no nevyhnutné, opatrenia na posilnenie rámca finančnej regulácie s cieľom zabezpečiť stabilitu na finančnom trhu.

Kríza, ktorá by mohla mať dosah na európskych občanov, sa ešte neskončila, to najhoršie možno ešte len príde. Ak by toto zasadnutie Rady malo motto, muselo by znieť takto: „nesmieme strácať čas“.

  Ilda Figueiredo (GUE/NGL), písomne. – (PT) V dnešných vyhláseniach, ktoré boli tomuto Parlamentu prezentované v rámci prípravy na jarné zasadnutie Európskej rady, sme znova mali možnosť počuť rovnaké prejavy hlavných osôb zodpovedných za Európsku úniu.

Znova trvali na stále viac neoliberálnom smerovaní lisabonskej stratégie, ktoré zahŕňa flexibilitu v pracovnoprávnych vzťahoch, inými slovami ide o ďalšie útoky na práva zamestnancov a o neistejšie a horšie platené pracovné miesta, pričom zisky ekonomických skupín a vo finančnom sektore aj naďalej rastú. Trvali na liberalizácii a privatizácii štrukturálnych sektorov a verejných služieb, pričom sa zdá, že im nezáleží na tom, aké dôsledky bude mať táto politika pre milióny ľudí s nízkymi príjmami.

Ešte stále nie sú ochotní zmeniť situáciu, v ktorej sa chudoba vzťahuje na takmer 78 miliónov ľudí, z ktorých 25 miliónov sú zamestnanci s nízkymi mzdami. Ešte stále umožňujú vznik nezamestnanosti mladých ľudí, ktorej miera je v porovnaní s celkovou nezamestnanosťou takmer dvojnásobná. Táto nezamestnanosť sa týka mnohých mladých ľudí s vyšším vzdelaním, ktorí si nemôžu nájsť prácu, a už vôbec sa im nedarí nájsť si prácu v odbore, ktorý vyštudovali.

Nechcú zmeniť svoje politiky, hoci by mohli zabrániť týmto účinkom na Európsku úniu, najmä na slabšie hospodárstva. Mohli by zabrániť aj zhoršeniu sociálnej situácie, preto trváme na nahradení „lisabonskej stratégie“ európskou stratégiou solidarity a udržateľného rozvoja.

  Ian Hudghton (Verts/ALE), písomne. – Je nevyhnutné, aby Rada preverila záväzky prijaté v oblasti klimatickej a energetickej politiky. Zjavnou výzvou bude, aby po slovách nasledovalo aj skutočné plnenie cieľov v praxi. Z hľadiska obnoviteľných zdrojov energie môže Škótsko prispieť vo veľkej miere, vrátene energie vĺn, prílivovej energie, energie pobrežného vetra, a dokonca aj solárnej energie. Nová škótska vláda pracuje na hranici svojich prenesených právomocí s cieľom maximalizovať potenciál Škótska a podporiť pripojiteľnosť našej nadbytočnej elektriny na európske siete. Škótsko by mohlo v oveľa väčšej miere prispieť k napĺňaniu európskych cieľov v oblasti klimatických zmien, keby sme boli plnoprávnymi členmi Európskej únie ako nezávislý členský štát. Nezávislá škótska vláda by bola v Európskej únii konštruktívnym aktérom, samozrejme, usilovala sa o čo najlepšie obhajovanie škótskych záujmov, no zároveň by bola ochotná spolupracovať s európskymi partnermi pre náš vzájomný prospech.

  Magda Kósáné Kovács (PSE), písomne. – (HU) Dnešnej rozprave predchádzalo niekoľko dní vášnivých diskusií. Zdá sa, že došlo k oživeniu starého, otrepaného liberálneho hesla: „nechajme trh fungovať, tým sa vyriešia všetky problémy“. Na druhej strane, som hrdá na to, že patrím do takej politickej rodiny, ktorá veľmi pevne obhajovala sociálne hodnoty Európy, a ktorá nám pripomínala skutočnosť, že ochrana ľudskej dôstojnosti predstavuje hodnotu, ktorá spája všetkých 27 členských štátov Európskej únie.

Povinnosťou Komisie a Rady je zabezpečiť, aby v dôsledku nových výziev a rastúcich rizík, ktorým musí Európa čeliť, došlo k posilneniu solidarity. Európske subjekty s rozhodovacími právomocami a Európsky parlament zložený z volených zástupcov musia medzičasom konať spoločne, aby zabránili výskytu súperenia na poli chudoby, a aby neumožnili hospodárstvu a trhovej konkurencii tyranizovať slabých – deti, prisťahovalcov, starších ľudí a rodiny. Spoločne musia tieto orgány prijať skutočnosť, že sú zodpovedné nielen za tých, ktorí si na živobytie zarábajú prácou, ale aj za tých, ktorí boli vytlačení na okraj spoločnosti.

Nová sociálna tvár Európy, ktorá sa vytvára lisabonským procesom, si nevyberá medzi hospodárskymi či trhovými hodnotami na strane jednej a ľudskými osudmi na strane druhej. V tejto Európe nie je cieľom len vo všeobecnosti zvýšiť počet a zlepšiť kvalitu pracovných miest, naopak, za spoločnú hodnotu musíme považovať aj požiadavku podporovať činnosti, ktoré povzbudia životy ľudí, a ktoré sú udržateľné z dlhodobého hľadiska. V prechodnom období poskytne ľuďom pomoc systém sociálneho zabezpečenia. Ak tieto hodnoty skutočne podnecujú túžbu mobilizovať k činnosti, potom by výsledkom volieb, ktoré sa budú konať v roku 2009, mohli byť európske inštitúcie, ktoré budú ešte lepšie integrované a humánnejšie ako predtým.

  Esko Seppänen (GUE/NGL), písomne. – (FI) Európska únia je plná veľkých slov. Dnes ráno ich znovu mnohí použili, keď hovorili o lisabonskej stratégii. Pravdou je, že pokrok v tejto oblasti bol doposiaľ pomalý, a že sa nepodarilo dosiahnuť stanovené ciele. Vôľa rozšíriť stratégiu tak, aby zahŕňala aj sociálny rozmer, ktorú vyjadrilo predsedníctvo, pravdepodobne vyplýva len z propagandy pred voľbami do Európskeho parlamentu. Nikde sa nespomína, ako konkrétne by sa mal tento zámer naplniť, preto niet dôkazu, že ide o niečo iné, než o predvolebnú propagandu. Predsedníctvo sa malo zamerať aj na malé úlohy. Jednou z nich by mala byť úloha poskytnúť členským štátom konsolidovanú verziu Lisabonskej zmluvy. Skutočnosť, že slovinský parlament Lisabonskú zmluvu ratifikoval bez toho, aby mal k dispozícii jej konsolidovanú verziu, nie je dobrým príkladom pre demokratické krajiny.

  Bernard Wojciechowski (IND/DEM), písomne. – Zdá sa, že pri pohľade na program samitu EÚ nás musí zamraziť. Globálne otepľovanie spustí nebezpečné súperenie o energetické zdroje. Správa, ktorú vypracovali pán Solana a pani Ferrerová-Waldnerová, poukazuje na úsilie Kremľa podmaniť si Arktídu. Ľad sa topí, preto sa „boj o tieto zdroje zintenzívni“. Z geostrategického hľadiska sa v dôsledku topiacej sa Arktídy otvoria nové obchodné cesty pre všetkých, teda aj pre Rusov.

Medzičasom prelomila Európska únia ľady v Kosove. Miestna situácia sa vyostrila a dosiahla vrchol. Srbsko prišlo o časť svojho územia. Islam postúpil o ďalší krok vpred. Je neskutočné, že EÚ vyslala svojich vojakov, aby bojovali proti radikálnemu islamu v Iraku a Afganistane, a zároveň kryje civilizáciu útočníkov v Európe. Čiernohorský arcibiskup sa vyjadril, že mu je ľúto, že sa Spojené štáty americké správajú ako starozákonný Achab, Veľká Británia zabudla na svoj boj o Falklandy a teraz sa odvažuje ohrozovať osud kresťanskej krajiny, zdá sa, že Nemecko si už nepamätá na hrôzy, ktoré sa udiali v rokoch 1914 a 1941 v meste Kragujevac. Zjavne sa zdá, že pán arcibiskup pozabudol na to, že nemeckej duši sú bližší Hegel, Feuerbach a Nietzsche ako Goethe či Schiller. Pán arcibiskup si však určite pamätá, že taliansky diktátor Mussolini pričlenil Kosovo k fašistickému Albánsku.

4. Vyhlásenie predsedníctva

  Predseda. − Konferencia predsedov ma požiadala, aby som pred hlasovaním urobil vyhlásenie o situácii rukojemníkov v Kolumbii. Dúfam, že tým do nášho rokovania opätovne vnesiem pokoj a poriadok.

23. februára uplynulo presne šesť rokov od únosu Íngrid Betancourtovej. Pozornosť medzinárodného spoločenstva a Európskeho parlamentu sa znova upiera na ľudské nešťastie, ktoré už niekoľko rokov zažívajú mnohí zo 700 rukojemníkov, ktorí boli v Kolumbii unesení organizáciou FARC a teraz trpia v neľudských podmienkach. Teraz máme ďalšiu príležitosť na to, aby sme z humanitárnych dôvodov žiadali o ich okamžité prepustenie.

(potlesk)

Keďže zdravotný stav mnohých obetí únosu, vrátane samotnej pani Betancourtovej, je mimoriadne znepokojivý, žiadame o ich okamžité prepustenie z humanitárnych dôvodov a o vyslanie medzinárodnej zdravotníckej skupiny, ktorá by obetiam poskytla urýchlenú zdravotnú pomoc. Vítame úsilie pána prezidenta Uribeho, ktorý sa snaží o vedenie dialógu zameraného na humanitárne urovnanie. Týmto vyjadrujeme našu solidaritu s obeťami, s rukojemníkmi a ich rodinami.

(Poslanci Parlamentu vstali a tlieskali.)

PREDSEDÁ: GÉRARD ONESTA
podpredseda

5. Hlasovanie

  Predsedajúci. – Ďalším bodom programu je hlasovanie.

(Informácie o výsledku a ostatných podrobnostiach hlasovania: pozri zápisnicu)

5.1. Žiadosť o zbavenie imunity Hansa-Petera Martina (A6-0071/2008, Diana Wallis) (hlasovanie)

5.2. Energetická štatistika (A6-0487/2007, Claude Turmes) (hlasovanie)

5.3. Štatistika prípravkov na ochranu rastlín (A6-0004/2008, Bart Staes) (hlasovanie)

5.4. Spoločná organizácia poľnohospodárskych trhov a osobitné ustanovenia pre určité poľnohospodárske výrobky (nariadenie o jednotnej spoločnej organizácii trhov) (A6-0046/2008, Elisabeth Jeggle) (hlasovanie)

5.5. Hodnotenie stavu SPP (A6-0047/2008, Lutz Goepel) (hlasovanie)

5.6. Situácia žien vo vidieckych oblastiach EÚ (A6-0031/2008, Christa Klass) (hlasovanie)

5.7. Udržateľné poľnohospodárstvo a bioplyn: potreba revízie právnych predpisov Spoločenstva (A6-0034/2008, Csaba Sándor Tabajdi) (hlasovanie)

– Pred začiatkom hlasovania o odseku 41:

  Csaba Sándor Tabajdi, spravodajca. − Vážený pán predsedajúci, dohodli sme sa, že zmeníme odsek 41. Nenavrhneme osobitnú smernicu EÚ o bioplyne, ale zapracujeme ju do návrhu smernice o obnoviteľnej energii.

Text je nasledujúci: „navrhuje, aby sa podpora používania bioplynu úplne zahrnula do rámca navrhovanej smernice o podpore využívania energie z obnoviteľných zdrojov, s osobitným dôrazom na:“. Okrem toho sme sa dohodli na vypustení bodu „a)“.

(Parlament súhlasil s prijatím ústneho pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu)

6. Vysvetlenia hlasovania

Ústne vysvetlenia hlasovania

- Správa: Elisabeth Jeggle (A6-0046/2008)

  Ryszard Czarnecki (UEN). – (PL) Vážený pán predsedajúci, podmienky rozprávaniu veľmi nepriali.

Chcel by som sa vyjadriť o zvýšení kvót na mlieko o 2 % už na budúci mesiac. Som presvedčený, že rozhodnutie Parlamentu v tejto oblasti podporí rozvoj poľnohospodárstva, najmä v tých krajinách, na ktoré malo znižovanie kvót doposiaľ, žiaľ, nepriaznivý účinok. To je aj prípad mojej vlasti, Poľska.

Dovoľte mi tiež využiť túto príležitosť na to, aby som vyhlásil, že počas včerajšieho hlasovania o Európskom technologickom inštitúte som mal v úmysle hlasovať za prijatie predmetnej správy, nie proti, ako som omylom urobil.

  Bernard Wojciechowski (IND/DEM). – (PL) Vážený pán predsedajúci, pozmeňujúce a doplňujúce návrhy obsiahnuté v návrhu nariadenia Rady ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 1234/2007 o vytvorení spoločnej organizácie poľnohospodárskych trhov a o osobitných ustanoveniach pre určité poľnohospodárske výrobky, pokiaľ ide o vnútroštátne kvóty na mlieko, sa mi zdajú byť úplne oprávnené. Osobitne vítame plán zvýšiť súčasné obmedzenia kvót na mlieko o 2 %.

V tomto Parlamente zastupujem Poľsko, moja vlasť je štvrtým najväčším producentom mlieka v Európskej únii. V súčasnosti vyprodukuje 12 miliárd litrov mlieka ročne. V tomto kontexte je pre poľnohospodárov a spracovateľov mliečnych výrobkov v Poľsku spomínaný pozmeňujúci a doplňujúci návrh obzvlášť dôležitý.

Okrem toho by som rád vyhlásil, že podporujem stanovisko obsiahnuté v texte pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu č. 13, konkrétne že produkcia mlieka je osobitne dôležitá v regiónoch s nedostatočne rozvinutou poľnohospodárskou infraštruktúrou, kde často neexistujú porovnateľné alternatívy v poľnohospodárskej výrobe.

  Danutë Budreikaitë (ALDE). – (LT) V poslednom čase sme svedkami nepretržitého nárastu trhového dopytu po mlieku. Takáto situácia obmedzuje konkurenciu a spôsobuje nárast cien.

V mojej vlasti, Litve, sa v roku 2007 zvýšila nákupná cena mlieka o 40 %. Preto je potrebné zvýšiť vnútroštátne kvóty na mlieko, aby bolo možné na vnútornom trhu docieliť nižšie ceny mlieka, a aby sme sprístupnili možnosť vyvážať viac mlieka do tretích krajín. V období rokov 2006/2007 naplnilo deväť členských štátov EÚ vnútroštátne kvóty na mlieko, ktoré im boli pridelené. Aby bolo možné zvýšiť ponuku mlieka v EÚ, je potrebné, aby sa týmto krajinám, a tiež ostatným členským štátom, umožnilo vyprodukovať viac mlieka.

V Litve boli v období rokov 2006/2007 vnútroštátne kvóty na mlieko takmer naplnené. Produkcia mlieka sa stále zvyšuje. Vítam rozhodnutie Komisie zvýšiť vnútroštátne kvóty na mlieko o 2 % od 1. apríla 2008. Pokiaľ však ide o budúcnosť, chcela by som Komisiu vyzvať, aby preskúmala možnosť zvýšenia vnútroštátnych kvót na mlieko o 5 %, pričom by postupne dochádzalo k znižovaniu pokút za nadprodukciu.

  Milan Horáček (Verts/ALE). – (DE) Vážený pán predsedajúci, rovnako ako skupina zelených, aj ja som hlasoval proti správe o vnútroštátnych kvótach na mlieko. Namietam proti nárastu kvót o 2 %, pretože takéto opatrenia vedú k narúšaniu cien mlieka a ohrozujú živobytie poľnohospodárov.

Podporujem zavedenie kvantitatívnych kontrol produkcie mlieka po roku 2015, pretože inak by bol ohrozený chov dobytka v hornatých oblastiach a znevýhodnených regiónoch, v ktorých chov dobytka produkujúceho mlieko pomáha pri zachovaní vidieka. V dôsledku liberalizácie by sa produkcia mlieka sústredila len v niekoľkých regiónoch a na niekoľkých intenzívnych farmách. Malo by to nepriaznivé následky na malých producentov, ktorí už nedokážu pokryť svoje náklady z dôvodu príliš nízkych cien.

  Albert Deß (PPE-DE). – (DE) Vážený pán predsedajúci, dovoľte mi uviesť vysvetlenie môjho hlasovania o správe pani Jeggleovej. Hlasoval som proti tejto správe, pretože rovnako ako moji kolegovia z bavorskej strany CSU som proti zvyšovaniu kvót na mlieko. Momentálne sa už nachádzame v situácii, že ceny mlieka prudko klesajú.

Ceny niektorých výrobkov klesli až o 30 %. Zárobky našich mliekarenských poľnohospodárov boli dlhé roky neprimerane nízke, za posledných šesť mesiacov však dosiahli ceny mlieka primeranú úroveň. Ak dôjde k zvýšeniu kvót, bude to predstavovať tlak na ceny mlieka a naši mliekarenskí poľnohospodári budú znova musieť počítať s tým, že za svoju prácu nebudú dostatočne ohodnotení.

V Bavorsku existuje 48 tisíc fariem, na ktorých je 90 tisíc osôb zamestnaných v oblasti chovu dobytka a ďalších 50 tisíc v predchádzajúcich a nadväzujúcich sektoroch, čo je spolu 140 tisíc pracovných miest. Nerozumiem, prečo by malo v tomto dôležitom odvetví dôjsť k zvýšeniu kvót, keď to bude v neprospech príslušných poľnohospodárov. Mohol by som súhlasiť so zvýšením kvót v nových členských štátoch, pretože množstvá, ktoré sú dostupné v týchto krajinách, sú zjavne neprimerané.

  Syed Kamall (PPE-DE). – Vážený pán predsedajúci, keď som dnes vchádzal do rokovacej sály, počul som, ako predseda Komisie hovoril o tom, že je potrebné zlepšiť konkurencieschopnosť Európskej únie. No napriek tomu tu teraz hovoríme o kvótach na mlieko, čo je výraz, v dôsledku ktorého vyznieva Európska únia ako „Zväz európskych socialistických republík“.

Niektorí tu použili argument, že zachovaním nezmenenej úrovne kvót sú ceny vyššie, a preto naši poľnohospodári neskrachujú. No za akú cenu? Zároveň spôsobili aj pokles podielu EÚ na svetovom trhu s mliekarenskými výrobkami. Prečo? Pretože kvóty v skutočnosti bránia účinne hospodáriacim poľnohospodárom v rozširovaní ich výroby, pričom v iných regiónoch nie sú kvóty využité v plnej miere.

Kvótami možno zaručiť produkciu, no spotrebiteľ za to musí zaplatiť príliš vysokú cenu. Príliš vysokú cenu musia platiť aj účinne hospodáriaci poľnohospodári a tiež hospodárstva Európskej únie. Nastal čas zrušiť kvóty a dôverovať voľnému trhu.

  Czesław Adam Siekierski (PPE-DE). – (PL) Vážený pán predsedajúci, podporujem túto správu, ktorá navrhuje na obdobie rokov 2008/2009 nárast kvót len o 2 %, pretože táto hodnota bola stanovená, aby bolo možné dosiahnuť kompromis. V skutočnosti som požadoval nárast o 4 %, pretože som presvedčený, že potom by bolo možné udržať trh, čo by nám následne umožnilo dospieť k záverom, na základe ktorých by sme mohli prijať rozhodnutie o možnom upustení od systému kvót v jeho terajšej či pozmenenej a doplnenej podobe. Prípadne by sme sa mohli rozhodnúť, že ho úplne zrušíme. Mám na mysli zmenu systému kvót po 31. marci 2015.

Je nevyhnutné, aby bol nárast kvót vyšší, najmä v mojej vlasti, v Poľsku, kde sú výrobné kvóty na jedného obyvateľa oveľa nižšie ako v starých členských štátoch. Okrem toho je spotreba mliekarenských výrobkov v Poľsku nízka. Mali by sme byť schopní reagovať na rastúcu spotrebu našou vlastnou produkciou, pretože na ňu máme dobré podmienky, poľnohospodárom však boli stanovené nízke výrobné limity. Z uvedených informácií vyplýva, že v budúcnosti bude potrebné zaviesť vyššie kvóty na mlieko.

- Správa: Lutz Goepel (A6-0047/2008)

  Michl Ebner (PPE-DE). – (DE) Vážený pán predsedajúci, s nadšením som hlasoval za správu pána Goepela. Práca pána spravodajcu bola veľmi komplexná a veľmi pozitívna. Samozrejme, nebolo možné zahrnúť do tejto správy všetko, čo by sme si priali, no najdôležitejšie je, že boli vytvorené predpoklady pre zavedenie primeraných výnimiek pre horské oblasti. Situácia v týchto oblastiach nie je porovnateľná s inými, preto si vyžaduje osobitnú ochranu, osobitné posudzovanie a osobitnú podporu.

Dovoľte mi, aby som využil túto príležitosť na to, aby som sa stručne vyjadril aj k včerajšiemu hlasovaniu o správe pána Albertiniho. Z hlasovacieho zoznamu sa zdá, že som hlasoval proti pozmeňujúcemu a doplňujúcemu návrhu č. 5. V skutočnosti som mal v úmysle hlasovať za, keďže počas niekoľkých posledných parlamentných období som bol veľmi aktívny v tejto otázke Alpského dohovoru a podpísania protokolu o doprave zo strany Komisie.

  Jan Březina (PPE-DE). – (CS) Podporil som správu pána Goepela o spoločnej poľnohospodárskej politike, pretože ju považujem za oveľa podarenejší materiál ako súčasný návrh Komisie.

Oceňujem výrazne realistickejšie a spravodlivejšie nastavenie miery degresivity priamych platieb, hoci som v zásade proti vytváraniu umelého kritéria veľkosti podnikov pri znižovaní priamych platieb, pretože takýto postup by znevýhodnil najmä veľké poľnohospodárske podniky v nových členských štátoch.

Nebolo by spravodlivé, keby sa veľkým podnikom krátili priame platby vo väčšej miere ako ostatným. Predstava, že tieto veľké poľnohospodárske podniky sú v rukách jedného vlastníka, ktorý je príjemcom štedrých dotácií, je mylná. Naopak, ich vlastnícka štruktúra býva diverzifikovaná, väčšinou ide o družstvá, ktoré sú zložené z veľkého počtu členov, drobných vlastníkov pôdy. A práve oni sú konečnými príjemcami priamych platieb a boli by najviac znevýhodnení.

Chcel by som tiež varovať pred moduláciou, o ktorej sa toľko hovorí, teda pred prevádzaním prostriedkov z piliera priamych platieb do piliera rozvoja vidieka. Finančné prostriedky tak síce zostanú v národnej obálke, ale výsledkom bude to, že farmy bude diskriminovať priamo členský štát.

  Czesław Adam Siekierski (PPE-DE). – (PL) Vážený pán predsedajúci, úlohou Európskej únie je vydávať právne predpisy a vytvárať riešenia, ktoré zabezpečia, po prvé, stabilitu a rozvoj poľnohospodárskych podnikov, po druhé, primeranú úroveň príjmov pre poľnohospodárov porovnateľnú s úrovňami v iných profesiách, po tretie, bezpečnosť potravín pre spoločnosť a po štvrté, dostupnosť cenovo prístupných potravín pre skupiny s nízkym príjmom.

Som presvedčený o tom, že správa pána Goepela je v súlade s touto úlohou, ktorú som práve popísal. Je však dôležité mať na pamäti, že poľnohospodári vykonávajú veľmi špecifickú činnosť, konkrétne ide o produkciu vo vonkajšom prostredí, ktorá závisí od klimatických podmienok. Túto produkciu preto nemožno zvýšiť zo dňa na deň, napríklad zavedením dvojzmennej prevádzky. Poľnohospodárske výrobky predstavujú kľúčovú oblasť obchodu. Podmienky a zásady obchodovania na globálnom trhu preto majú významný vplyv na európske poľnohospodárstvo. Mám na mysli rokovania WTO.

Poľnohospodárstvo, to nie je len jednoduchá výroba. Poľnohospodárstvo tiež napomáha chránenie krajiny a zmierňovanie vplyvov na životné prostredie, odtiaľ pochádza komplexný charakter príslušných úloh a nutnosť zaviesť primerané nástroje podpory v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky.

  Christopher Heaton-Harris (PPE-DE). – Vážený pán predsedajúci, chcel by som uviesť vysvetlenie hlasovania, pretože som vždy bol dôsledne proti spoločnej poľnohospodárskej politike. Aj môj vôbec prvý politický prejav bol v súlade s týmto názorom. No aj ja musím priznať, že počas tohto posledného obdobia spoločnej poľnohospodárskej politiky došlo k malým zlepšeniam.

Mnoho aspektov tejto správy ma znepokojuje, najmä odmietnutie zníženia celkového rozpočtu pre prvý pilier na obdobie do roku 2013. Na nedávnom stretnutí s poľnohospodármi v obci Pitsford v mojom volebnom obvode aj ten najmenší poľnohospodár chápal globálne problémy, ktoré spôsobuje spoločná poľnohospodárska politika, ktorú v Európe máme, chudobnejším poľnohospodárom v rozvojových krajinách, ktorých výrobky nemôžu konkurovať našim dotovaným výrobkom. Preto som hlasoval za, no s ťažkým srdcom.

  Albert Deß (PPE-DE). – (DE) Vážený pán predsedajúci, z rovnakých dôvodov, ktoré som uviedol pri správe pani Jeggleovej, sme ja i moji kolegovia zo strany CSU hlasovali proti správe pána Lutza Goepela. Pani Elisabeth Jeggleová aj pán Lutz Goepel vypracovali vynikajúce správy, určite by sme mohli súhlasiť s 98 % bodov, ktoré sú uvedené v správe pána Goepela.

Kľúčová otázka však znie: v správe sa uvádza, že kvóty na mlieko by sa mali zvýšiť na základe dobrovoľnosti, s tým nemôžem súhlasiť. Okrem toho musím dôrazne protirečiť tým, ktorí povedali, že mliečne výrobky sú príliš drahé. Mám tu niekoľko štatistík, v ktorých sa uvádza, že v roku 1970 musel nemecký pracovník zamestnaný v priemysle pracovať 22 minút, aby si mohol kúpiť 250 gramov masla, v súčasnosti mu stačí pracovať len štyri minúty. V tom čase musel na liter mlieka pracovať deväť minút, dnes stačí, keď pracuje len tri minúty. Potraviny sú lacné, nebezpečenstvo zvýšenia kvót spočíva v tom, že ceny mlieka znova poklesnú.

  Syed Kamall (PPE-DE). – Vážený pán predsedajúci, nadviažem na to, čo povedal v rámci vysvetlenia hlasovania môj predrečník, ktorý hovoril o tom, o koľko menej musia zamestnanci pracovať, aby si mohli dovoliť kúpiť napríklad maslo, mlieko a iné poľnohospodárske výrobky. Viem, že mnohí moji voliči to vítajú, najmä tí, ktorí majú nižší príjem, pretože im pomáha, keď môžu na potraviny míňať menej peňazí.

Keď som dnes vchádzal do tejto rokovacej sály, mali sme možnosť počuť, ako pán predseda Komisie hovoril o tom, že je potrebné zlepšiť konkurencieschopnosť Európy. No ako by sme to mohli skutočne docieliť, keď aj naďalej presadzujeme spoločnú poľnohospodársku politiku? Ako sa chceme stať skutočne konkurencieschopným hospodárstvom, ak budeme aj naďalej vynakladať viac ako 40 % rozpočtu EÚ na poľnohospodárstvo, teda na sektor, ktorý produkuje menej ako 5 % bohatstva?

Ako môžeme aj naďalej na jednej strane poskytovať rozvojovým krajinám medzivládnu pomoc, zatiaľ čo na druhej strane vytvárame poľnohospodárom v rozvojových krajinách prekážky vo forme našich dotácií a dovozných taríf?

Ako môžeme aj naďalej zdržiavať rokovania Svetovej obchodnej organizácie, keďže nie sme schopní dostatočne napredovať v dôsledku našej spoločnej poľnohospodárskej politiky?

Nastal čas zrušiť dotácie, nastal čas zrušiť tarify, nastal čas zrušiť spoločnú poľnohospodársku politiku.

  Edward McMillan-Scott (PPE-DE). – Vážený pán predsedajúci, hlasoval som za správu pána Goepela nie preto, že by som podporoval spoločnú poľnohospodársku politiku, ale preto, že podporujem jej reformu, najmä jej zameranie na horské poľnohospodárstvo. Pochádzam z rodu, ktorý sa dlhé roky venoval chovu oviec. V súčasnosti v Parlamente zastupujem volebný obvod Yorkshire a Humber. V posledných mesiacoch sa sústreďujem na problémy našich horských poľnohospodárov.

Len pred niekoľkými dňami, 28. februára, znel titulok v novinách Yorkshire Post takto: „Horskí poľnohospodári sú nútení rozmýšľať o tom, ako prežiť“. V článku sa ďalej píše: „Mnohí poľnohospodári hospodáriaci na pahorkatinách a slatinách majú ťažkosti čeliť tlaku zmien v grantoch, byrokratických nákladov a nízkych cien, ktoré sú spôsobené konkurenciou z iných krajín. Tlak sa ešte viac stupňuje v dôsledku obmedzenia pohybu, ktoré bolo zavedené ako odpoveď na strach, ktorý počas minuloročnej jesene spôsobila slintačka a krívačka a výskyt zhubnej katarálnej horúčky oviec.“

Včera som mal stretnutie s pani komisárkou Fisherovou Boelovou. Snažil som sa ju primať k tomu, aby si uvedomila, že je veľmi dôležité podnietiť britskú vládu k tomu, aby zvýšila dotácie, pokiaľ ide o poskytovanie grantovej pomoci horským poľnohospodárom v Anglicku, pretože sú druhé najnižšie v Európskej únii. To je škandál.

  Seán Ó Neachtain (UEN). – (GA) Vážený pán predsedajúci, pokiaľ ide o preskúmanie stavu spoločnej poľnohospodárskej politiky, dovoľte mi povedať, že som proti ustanoveniu, ktoré táto správa obsahuje, a ktoré sa týka platieb odobratých poľnohospodárom s cieľom zvýšiť systémy rozvoja vidieka a životného prostredia od 5 % do 13 %. Myslím si, že to nie je správne. Myslím si, že rozhodnutie by mali prijať jednotlivé členské štáty.

Hovoríme o výrobe potravín. Hovoríme o potravinovej bezpečnosti v Európe. Preto je pre nás spoločná poľnohospodárska politika mimoriadne dôležitá. Je úplne jasné, že ľudia v Európe nerozumejú tomu, aká dôležitá je v skutočnosti táto politika. Mimoriadne ma znepokojuje vývoj rokovaní v rámci Svetovej obchodnej organizácie, ktoré ohrozujú európsku potravinovú politiku. Povedal som to aj pánovi komisárovi Mandelsonovi na našom včerajšom stretnutí.

- Správa: Csaba Sándor Tabajdi (A6-0034/2008)

  Oldřich Vlasák (PPE-DE). – (CS) Vážený pán predsedajúci, rád by som sa vyjadril k správe pána Tabajdiho o trvalo udržateľnom poľnohospodárstve a bioplyne. Hoci som túto správu nepodporil, rád by som vyzdvihol pozitívnu časť tejto správy, ktorá sa venuje triedeniu odpadu, najmä v mestských aglomeráciách, a využitiu biozložky pre výrobu bioplynu. Tento systém je však veľmi ekonomicky nákladný, nákladnejší ako jednoduché využívanie skládok alebo spaľovanie odpadu, a preto si zaslúži pozornosť.

Preto považujem za veľmi dôležité podporovať najmä obce pri rozširovaní zberu tuhého komunálneho odpadu, pri separácii biozložky a jej ďalšom využití. Veľmi dôležité je tiež vytvoriť osobitné finančné nástroje, prípadne zjednodušiť využitie štrukturálnej pomoci z fondov Európskej únie.

- Správa: Christa Klass (A6-0031/2008)

  Czesław Adam Siekierski (PPE-DE). – (PL) Hlasoval som za správu o situácii žien vo vidieckych oblastiach Európskej únie, pretože ide o veľmi dôležitú a tiež zaujímavú tému. Tým, že sa Európska únia začala zaoberať touto otázkou, ukázala sa v novom svetle. Spomínaná téma mi je veľmi blízka vzhľadom na môj pôvod, moje profesionálne záujmy i na moju činnosť poslanca tohto Parlamentu.

Napriek pozitívnym zmenám, ktoré sa udiali, vykonávajú ženy stále viac úloh ako muži, najmä pokiaľ ide o domácnosť a rodinu. Obzvlášť preťažené sú ženy vo vidieckych oblastiach.

Po vstupe Poľska do Európskej únie sme svedkami toho, že životné podmienky v tejto krajine sa zlepšujú a príjmy sa zvyšujú, čím sa zlepšuje aj každodenný život žien žijúcich vo vidieckych oblastiach. Je pravda, že zmeny sú ešte len na začiatku, no aspoň niečo sa deje.

  Agnes Schierhuber (PPE-DE). – (DE) Vážený pán predsedajúci, situácia žien vo vidieckych oblastiach si zasluhuje našu plnú pozornosť. Ak sa nám podarí zlepšiť ich situáciu, budeme schopní naplno uvoľniť potenciál rozvoja vidieckych oblastí. Je potrebné vytvoriť nové komunikačné technológie a s tým spojené nové pracovné miesta. Je potrebné vybudovať príslušnú infraštruktúru, inak povedané dopravné trasy, prostredníctvom ktorých bude možné otvoriť vidiecke oblasti, no najpotrebnejšie je vytvoriť kvalitné možnosti pre odbornú prípravu. Prostredníctvom všetkých týchto opatrení a mnohých ďalších je možné zastaviť odchod obyvateľov z vidieckych oblastí.

V súčasnosti žije vo vidieckych oblastiach viac ako polovica obyvateľov Európskej únie, 45 % európskej hrubej pridanej hodnoty sa vytvára vo vidieckych oblastiach a 53 % dostupných pracovných miest sa nachádza práve v týchto oblastiach. Ženy majú vo vidieckych oblastiach viac zodpovedností, ako sa im vo všeobecnosti priznáva, a to najmä vzhľadom na ich zjavnú sociálnu zaangažovanosť.

  Christopher Heaton-Harris (PPE-DE). – Vážený pán predsedajúci, je pre mňa vždy potešením postaviť sa v tomto Parlamente proti stanovisku, ktoré prijal Výbor pre práva žien a rodovú rovnosť.

Už dosť dlho rozmýšľam o tom, prečo tu vôbec takáto skupina, Výbor pre práva žien, ešte stále existuje. Máme Výbor pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci, no ženy sú zjavne menej ako všetci ostatní, a preto potrebujeme v tomto Parlamente osobitný výbor, to je skutočne bizarné.

Ak sa pozriete na niektoré odporúčania v tejto správe, o ktorej viem, že spravodajkyňa, čo sa mňa týka, pracovala naozaj veľmi tvrdo, aby správa dávala zmysel, napríklad vyzývame členské štáty, aby „finančne podporili neplatenú prácu“. Žiadame „povinnú registráciu pomáhajúcich manželských partnerov“. Budeme krúžkovať ľudí, ktorí žijú vo vidieckej oblasti a sú zosobášení so ženou žijúcou vo vidieckej oblasti? Medzi takýchto ľudí patrím aj ja.

Táto správa obsahuje aj niekoľko veľmi dobrých odporúčaní, ktoré si zaslúžia, aby boli podrobnejšie preskúmané, a aby si užili trochu publicity, no skutočnosť, že sem prichádzajú od tohto výboru znamená, že budú pochované oveľa rýchlejšie.

Vážený pán predsedajúci, zvyky mám v úcte, no dúfam, že chápete, prečo mnohí z nás v Európskom parlamente neberú vážne odporúčania Výboru pre práva žien.

  Frank Vanhecke (NI). – (NL) Nevolám sa Martin Schulz, volám sa jednoducho Frank Vanhecke a zjavne nie som prvotriednym poslancom tohto Parlamentu, a preto nikdy, v žiadnej rozprave, nemám právo vyjadriť svoj názor bez ohľadu na to, kedy to chcem urobiť, alebo ako dlho by mi to trvalo. Preto sa z času na čas musím obrátiť na vyjadrenia po hlasovaní ako obyčajný smrteľník, na rozdiel od toho najsvätejšieho zo svätých, pána Schulza.

A teraz by som sa rád vyjadril o správe pani Klassovej. Nepopieram, že ženy žijúce vo vzdialených oblastiach a na iných miestach nepochybne z času na čas zažívajú ťažkosti a ako všetci čestní ľudia aj ja, samozrejme, podporujem prijatie opatrení na zlepšenie postavenia ľudí žijúcich v oblastiach, ktoré sú diskriminované, vrátane opatrení zameraných na vzdelávanie. Je to úplne jasné, ako keď chce človek vykopnúť otvorené dvere. Prvá otázka, ktorú si kladiem, znie: spadá to do právomoci EÚ? Ide o úlohu, do ktorej je potrebné zapojiť sa na európskej úrovni, alebo je táto správa jedným z nekonečného množstva príkladov posadnutia Európy s nemocenským poistením, sociálnym poistením, a podobne? Myslím si, že ide o tú druhú možnosť. Myslím si, že bola rozšliapaná najmä subsidiarita tejto správy. Myslím si, že z Európy sa stáva takpovediac veľký brat, ako môžeme všetci vidieť, z čoho mám skutočne veľké obavy.

  Astrid Lulling (PPE-DE). – (FR) Vážený pán predsedajúci, v prvom rade mi dovoľte poblahoželať pani Klassovej k jej správe o situácii žien vo vidieckych oblastiach. Keďže som v 90. rokoch bola autorkou správy o postavení vypomáhajúcich manželských partnerov najmä v poľnohospodárskom sektore, rovnako ako pani Klassová, aj mne je ľúto, že Európska komisia nepokračovala v činnostiach vyplývajúcich z tejto správy, ktorá sa opätovne spomínala aj v uznesení z roku 2003, keď sme vyzvali na prehodnotenie smernice z roku 1986 o rovnakom zaobchádzaní s mužmi a ženami, ktorí vykonávajú nezávislé činnosti, vrátane poľnohospodárskych činností.

Tieto milióny neviditeľných zamestnancov, vypomáhajúcich manželských partnerov, ktorí pracujú v rodinných podnikoch, v remeselníckom priemysle, v obchodných činnostiach a v poľnohospodárstve, tvoria najmä ženy. Pred desiatimi rokmi sme odporúčali európsky rámcový zákon, ktorý by, okrem iných výhod, zabezpečil aj sociálne práva a nezávislé dôchodkové práva pre vypomáhajúcich manželských partnerov pracujúcich v poľnohospodárstve. Neschopnosť Komisie konať v tejto oblasti, napriek mnohým žiadostiam zo strany Parlamentu, je úplne neprijateľná. Preto dúfam, že sa Komisia konečne začne vážne zaoberať našou výzvou, aby k smernici do konca roka predstavila pozmeňujúci a doplňujúci návrh.

Vážený pán predsedajúci, dovoľte mi tiež vyjadriť sa o osobnej záležitosti a vyhlásiť, že nesúhlasím s poznámkami môjho britského kolegu. Veľmi by ma tešilo, keby Výbor pre práva žien a rodovú rovnosť nebol potrebný, ale ak by určití muži, ktorí tvoria väčšinu, o trochu viac zohľadňovali situáciu žien, rovnaké zaobchádzanie a rovnaké príležitosti, nebol by tento výbor vôbec potrebný.

- Správa: Csaba Sándor Tabajdi (A6-0034/2008)

  Albert Deß (PPE-DE). – (DE) Vážený pán predsedajúci, pôvodne som mal v úmysle hlasovať proti tejto správe. Avšak po tom, čo pán Tabajdi predniesol ústne vyhlásenie o odseku 41, som napokon hlasoval za túto správu. Hlasoval som proti odseku 18, v ktorom sa uvádza, že bioplyn viedol k hospodárskej súťaži z hľadiska využitia krmív. S tým nemôžem súhlasiť, štyritisíc zariadení na výrobu bioplynu v Európe rozhodne nemôže viesť k narušeniu hospodárskej súťaže. Okrem toho nám bioplyn umožňuje využiť nadbytočnú poľnohospodársku pôdu v Európe na dobrý účel. Náš pán kolega navrhol, že spoločná poľnohospodárska politika by sa mala zrušiť, no, bioplyn je tiež jedným zo spôsobov, ako možno pomôcť rozvojovým krajinám. Ba čo viac, do Európy smeruje 80 % z vývozu poľnohospodárskej produkcie Afriky a 45 % z vývozu poľnohospodárskej produkcie Strednej a Južnej Ameriky. Nie sme to my, kto bráni týmto krajinám vo vývoze, preto sú za to zodpovedné úplne iné krajiny.

Písomné vysvetlenia hlasovania

- Správa: Claude Turmes (A6-0487/2007)

  Ilda Figueiredo (GUE/NGL), písomne. − (PT) V energetickom balíku z januára 2007 predstavila Európska komisia návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o energetickej štatistike. Podľa názoru Európskeho parlamentu však tento návrh obsahoval mnoho medzier, ktoré sa Parlament pokúšal vyplniť prostredníctvom pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov.

Hoci máme k niektorým pozmeňujúcim a doplňujúcim návrhom do určitej miery kritický postoj, súhlasíme s tým, že v súčasnosti tvoria štruktúru štatistík vypracovávaných veľkými medzinárodnými organizáciami, medzi ktoré patrí napríklad Eurostat, účtovné nástroje z doby, ktorá bola v plnej miere ovládaná fosílnymi palivami. Štatistiky boli vytvorené tak, aby vykresľovali fungovanie energetického sektora výhradne z hľadiska ponuky.

Výsledkom vývoja za posledných 30 rokov bolo postupné zväčšovanie rozdielu medzi pôvodným zámerom týchto nástrojov a ich schopnosťou sprístupňovať energetické skutočnosti.

V dôsledku toho sa postupom času zvyšuje riziko, že narušenie nášho chápania a posudzovania energetických skutočností bude viesť k rozhodnutiam, ktoré nie sú založené na skutočnosti. Je potrebné poznamenať, že návrh Komisie vychádza z práce, ktorá bola vykonaná v rokoch 2003, 2004 a na začiatku roka 2005. Návrh takmer vôbec nezohľadňuje niektoré kľúčové dokumenty zamerané na energetické otázky, ktoré zverejnila samotná Komisia v marci 2006 (Zelená kniha o energii) a v januári 2007 (energetický balík).

  Françoise Grossetęte (PPE-DE), písomne. – (FR) Hlasovala som za tento text, ktorý požaduje, aby sa členské štáty podieľali na zbere údajov potrebných na vypracovanie účinných energetických štatistík. Ide o nevyhnutnú podmienku toho, aby mohla Európska únia naplniť svoj stanovený cieľ: postupne zaviesť súdržnú európsku energetickú politiku a zastávať jednotné stanovisko na medzinárodnej scéne.

Komisia bude musieť zabezpečiť, aby boli tieto štatistiky porovnateľné, transparentné, podrobné a flexibilné.

EÚ sa zaviazala znížiť emisie skleníkových plynov o 20 % do roku 2020 a dosiahnuť, že do roku 2020 bude obnoviteľná energia tvoriť 20 % z celkovej spotreby energie v EÚ, pričom cieľová hodnota stanovená pre biopalivá je 10 %.

Systém energetických štatistík sa musí týmto záväzkom prispôsobiť, musí zohľadňovať stúpajúcu dôležitosť energetickej účinnosti, obnoviteľných energií, skleníkových plynov, rozvoja jadrovej energie a vznik biopalív.

Je nutné venovať väčšiu pozornosť bezpečnosti dodávok hlavných palív. Aby sme mohli predpokladať a koordinovať riešenia EÚ pri vzniku možných kríz týkajúcich sa dodávok energie, je potrebné zabezpečiť dostupnosť aktuálnejších a presnejších údajov na úrovni EÚ.

  Nils Lundgren (IND/DEM), písomne. − (SV) Vypracovanie nezávislých a presných štatistík pomáha zákazníkom, podnikom i verejnému sektoru pri prijímaní rôznych rozhodnutí.

Podporujem nariadenie Rady o energetickej štatistike, no úplne odmietam motívy, ktoré viedli Výbor pre priemysel, výskum a energetiku k jeho príspevku. Nemyslím si, že najväčšou prednosťou zhromažďovania potrebných informácií je skutočnosť, že pomáha inštitúciám Európskej únie pri tvorbe súdržnej európskej energetickej politiky, ani to, že umožňuje EÚ zastávať jednotné stanovisko na medzinárodnej scéne.

  David Martin (PSE), písomne. − Cieľom správy pána Turmesa o energetickej štatistike je načrtnúť spoločný celoeurópsky rámec, ktorý zjednodušuje zabezpečenie dostupnosti úplných, presných a aktuálnych informácií o energii. Vzhľadom na to, že občania i zákonodarcovia si čoraz viac uvedomujú dôležitosť a zložitosť energetickej situácie, takéto opatrenia sú potrebné. Hlasoval som za túto správu.

- Správa: Bart Staes (A6-0004/2008)

  Jean-Pierre Audy (PPE-DE), písomne. – (FR) Hlasoval som za túto správu o štatistike prípravkov na ochranu rastlín, ktorú predložil môj belgický krajan, pán Bart Staes.

Vítam kroky Európskej komisie, ktorá od šiesteho akčného programu Európskeho spoločenstva z roku 2002 uznala, že používanie pesticídov má výrazný vplyv na ľudské zdravie a na životné prostredie. Preto by sa k ich používaniu malo pristupovať z hľadiska udržateľného rozvoja a mali by sa o nich vypracovávať porovnateľné harmonizované štatistiky na úrovni Spoločenstva, ktoré by sledovali ich výrobu, dovoz, vývoz a uvádzanie na trh z hľadiska prípravy a monitorovania právnych predpisov Spoločenstva v tejto oblasti. Je dôležité uvedomiť si, že pesticídy sa nepoužívajú len v poľnohospodárstve, používajú ich aj firmy, ktoré sa zaoberajú údržbou zelených plôch, cestné služby a tiež železničná doprava.

Na záver mi dovoľte povedať, že podporujem myšlienku objasnenia pojmu „prípravky na ochranu rastlín“. Možno to dosiahnuť tak, že v nariadení nahradíme tento pojem pojmom „pesticídy“, pričom je potrebné aj vysvetliť význam tohto pojmu.

  Duarte Freitas (PPE-DE), písomne. − (PT) Súhlasím s návrhom Komisie, pretože je nevyhnutné, aby sme mali k dispozícii podrobné, jednotné a aktuálne štatistiky o predaji a použití prípravkov na ochranu rastlín na úrovni Spoločenstva, aby sme mohli správne monitorovať riziká spojené s použitím týchto výrobkov.

Návrh vytvoriť právny rámec ustanovujúci harmonizované pravidlá pre zber a šírenie údajov týkajúcich sa použitia a uvádzania na trh prípravkov na ochranu rastlín je kľúčový, pretože pri výpočte ukazovateľov rizika je nevyhnutné mať k dispozícii primerané údaje, no podľa odborníkov v súčasnosti existujúce údaje o prípravkoch na ochranu rastlín sú nepostačujúce z hľadiska dostupnosti, transparentnosti a spoľahlivosti.

Hoci nesúhlasím s niektorými podrobnosťami, ktoré sú obsiahnuté v správe, napríklad pokiaľ ide o zahrnutie biocídov, tieto podrobnosti nemajú veľký vplyv na základné myšlienky Komisie. V správe sa v skutočnosti nachádza niekoľko veľmi pozitívnych návrhov, napríklad zahrnutie nepoľnohospodárskych oblastí v budúcich právnych predpisoch, alebo správna ochrana obchodných údajov. Na základe týchto skutočností som hlasoval za správu pána Staesa.

  Françoise Grossetęte (PPE-DE), písomne. – (NL) Hlasovala som za túto správu. Teraz máme aspoň hmlistú predstavu o znepokojujúcich dlhodobých následkoch všadeprítomného odpadu z pesticídov: nádory, vnútrožľazové poruchy, znížená plodnosť mužov, slabšie imunitné systémy, poruchy správania. Vystavenie pesticídom tiež môže zvýšiť riziko výskytu astmy u detí.

Monitorovanie rizík týkajúcich sa používania pesticídov teda znamená, že je potrebné naformulovať vhodné ukazovatele. Ukazovatele nám musia poskytnúť údaje, ktoré budú dostupné, transparentné, opodstatnené a spoľahlivé, aby bolo možné znížiť riziká a škody spôsobené na životnom prostredí a na ľudskom zdraví.

Aktívne zložky biocídov sa tiež používajú ako prostriedky na ochranu rastlín, ich dôsledky na zdravie a životné prostredie sú takmer rovnaké ako v prípade pesticídov. Túto kategóriu je tiež potrebné jasne vymedziť a zohľadniť v štatistikách.

Aby boli štatistické údaje čo najrealistickejšie, je potrebné, aby sa štatistiky vzťahovali na používanie prípravkov na ochranu rastlín nielen v poľnohospodárstve, ale aj pri nepoľnohospodárskych činnostiach, napríklad pri údržbe zelených plôch, pri cestných službách alebo v prípade spoločností, ktoré sa zaoberajú železničnou dopravou. Z dlhodobého hľadiska je potrebné zaviesť vyčísliteľné zníženie používania týchto výrobkov.

  David Martin (PSE), písomne. − Podporujem opatrenie, ktorým sa zavádza povinnosť zberu údajov týkajúcich sa predaja, používania a distribúcie prípravkov na ochranu rastlín. Vďaka tomuto opatreniu bude možné primerane vyhodnotiť ohrozenia ľudského zdravia a životného prostredia, ktoré by mohli byť spôsobené týmito prípravkami. Biocídy by mali byť zahrnuté do navrhovaného nariadenia, aby sa zaručila terminologická súdržnosť s balíkom o pesticídoch. Okrem toho musí nariadenie zahŕňať aj nepoľnohospodárske využitie prípravkov na ochranu rastlín. Som spokojný s tým, že správa smeruje k naplneniu týchto požiadaviek, a podľa toho som aj hlasoval.

- Správa: Elisabeth Jeggle (A6-0046/2008)

  Jean-Pierre Audy (PPE-DE), písomne. – (FR) Hlasoval som za poradnú správu, ktorú predkladala naša kolegyňa, poslankyňa z Nemecka, pani Elisabeth Jeggleová, o zvýšení kvót na mlieko od 1. apríla 2008. Cieľom tejto správy je reagovať na rastúci dopyt po mlieku v rámci Európskej únie a na svetových trhoch.

Vítam kompromis, ktorý členským štátom umožňuje od 1. apríla 2008 zvýšiť výrobné kvóty o 2 %. Toto ustanovenie by malo pomôcť obnoviť rovnováhu medzi krajinami, ktoré prekračujú stanovené kvóty, a krajinami, ktoré ich nevyužívajú v plnej miere, aby bolo možné obmedziť pokuty za nadprodukciu na úrovni EÚ.

  Colm Burke, Avril Doyle, Jim Higgins, Mairead McGuinness a Gay Mitchell (PPE-DE), písomne. − Podporujeme správu pani Jeggleovej o vnútroštátnych kvótach na mlieko, ktorá stanovuje zvýšenie kvót na mlieko o 2 %. Vo Výbore pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka sme predložili pozmeňujúce a doplňujúce návrhy požadujúce výraznejšie zvýšenie kvót na mlieko (o 3 %). Tieto návrhy však neprešli vo výbore a neprešli ani dnes počas hlasovania na plenárnom zasadnutí. Naša skupina podporila konsenzus, ktorý umožňuje zaviesť dobrovoľné zvýšenie kvót na mlieko o 2 %. Naliehavo žiadame Radu, aby od Parlamentu prebrala iniciatívu a povolila výrobcom mlieka zvýšiť od apríla výrobu o 2 %. Podporujeme myšlienku zaviesť vyrovnávací mechanizmus kvót na mlieko, ktorý by umožnil krajinám s nadprodukciou využiť kvóty, ktoré v plnej miere nevyužili iné členské štáty. Bolo by nespravodlivé pokutovať výrobcov, ktorí môžu a chcú zvyšovať výrobu v niektorých členských štátoch, keď zároveň z celkového hľadiska Európska únia nedosahuje maximálne kvóty. Preto je dnešné hlasovanie signálom pre výrobcov, že režim kvót sa postupne zvoľňuje v rámci prípravy na postupné odbúravanie kvót, ktoré sa má naplniť v roku 2015.

  Ilda Figueiredo (GUE/NGL), písomne. − (PT) Hoci sa správa Výboru pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka odkláňa od návrhu Komisie, keďže presadzuje dobrovoľné zvýšenie kvót na mlieko o 2 % v členských štátoch a neberie do úvahy koniec režimu kvót, pravdou je, že nezaujíma stanovisko proti odstráneniu súčasného systému kvót, ani proti liberalizácii sektora po roku 2015, ako mala pani komisárka v pláne, čo však odmietame. To je dôvod, prečo sme sa zdržali hlasovania.

Obávame sa, že toto zvýšenie kvót pre členské štáty o 2 % (hoci dobrovoľné) umožní veľkým krajinám a ich veľkým výrobcom zvýšiť objem výroby, čo bude viesť k poklesu cien pre výrobcov, čo spôsobí dampingovú situáciu, ktorá môže slúžiť ako podklad pre jednoduchšie odôvodnenie následného zrušenia tohto systému.

Každé zvýšenie kvót by malo byť podmienené vykonaním štúdie na úrovni Spoločenstva. Táto štúdia by v prvom rade stanovila súčasnú úroveň spotreby v každej krajine a následne by stanovila najnižšie požadované ciele spotreby, ktoré by dopĺňali vnútroštátne a európske politiky, s cieľom podporiť zvýšenie produkcie v schodkových krajinách. Týmto spôsobom je možné podporiť „regionalizované“ zvýšenie kvót na mlieko, najmä v najvzdialenejších a horských regiónoch, ktoré možno doplniť vytvorením „bonusu“ na podporu organizovaného odberu mlieka od výrobcov v týchto regiónoch, čím by sa pre nich zabezpečil dôstojný príjem.

  Duarte Freitas (PPE-DE), písomne. − (PT) V mliekarenskom priemysle je z hľadiska výrobcov nevyhnutná dlhodobá stabilita a predvídateľnosť. Ak sa v systéme, ktorý by mal fungovať do roku 2015, vyskytne nejaký problém, je potrebné venovať mu plnú pozornosť.

Navrhované zmeny týkajúce sa zvyšovania kvót spolu so znížením pokút vyplývajúcim zo správy pána Goepela naznačujú, že s odstránením súčasného systému sa začne oveľa skôr ako v roku 2015.

Napriek nedávnym zmenám na trhu s mliekom, tak Portugalsko ako aj celá Európska únia vyrábajú menej mlieka ako povoľujú kvóty, a preto je namiesto zvýšenia kvót potrebné zaviesť medzi jednotlivými krajinami vyrovnávacie úpravy vzhľadom na to, že 18 z 27 členských štátov vyrába menej mlieka, ako im umožňujú kvóty.

Tento nárast o 2 %, či už dobrovoľný alebo nedobrovoľný, je prvotným signálom pre trh, že takéto opatrenia budú predstavovať prínos pre konkurencieschopnejšie regióny na úkor najmenej zvýhodnených regiónov.

Napriek tomu, že správa pani Jeggleovej vylepšuje návrh Komisie, zdržal som sa hlasovania, aby som vyjadril svoj nesúhlas s opatrením, ktoré v skutočnosti predstavuje prvý krok k odstráneniu systému založenom na kvótach na mlieko.

  David Martin (PSE), písomne. − Kompromis, ktorý bol dosiahnutý v poľnohospodárskom výbore pokiaľ ide o správu pani Elisabeth Jeggleovej, je uspokojivý. Kvóty na mlieko je potrebné zvýšiť o 2 %, aby mohla Európa reagovať na zvýšený dopyt na trhu. Hoci mám pocit, že by toto opatrenie malo byť vykonané v celej EÚ, možnosť dať členským štátom na výber, či zavedú vyššie kvóty, je lepším kompromisom ako iné možné alternatívy. Nepodporujem žiadne protichodné pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, hlasoval som v súlade s týmito názormi.

  Jean-Claude Martinez (NI), písomne. – (FR) Niekto povedal, že existovali jazerá plné mlieka, hory masla a chladničky preplnené mäsom. A potom Brusel vymyslel niekoľko malthusiánskych receptov na čistú výrobu. Existovali maximálne garantované množstvá, platby za vyňatie, porážkové prémie a kvóty ... na mlieko. Vymizli tisíce chovateľov dojníc. V dôsledku toho Nový Zéland ovládol trh s mliekom.

Potom sa veci zmenili. Vyskytli sa prípady, keď bol nedostatok mlieka. Ceny prudko vzrástli. Brusel si konečne uvedomil, že bolo nerozumné zaviesť politiku, ktorá utlmuje výrobu. Preto sme sa rozhodli zvýšiť kvóty o 2 %. Je potrebné povedať, že toto opatrenie sa prijíma aj preto, aby sa zabezpečilo takpovediac „mäkké pristátie“, keďže do roku 2015 dôjde k zrušeniu systému kvót a trh prejde na systém zabudovaného liberalizmu, ktorý bude predstavovať možné ohrozenie pre našich chovateľov dobytka žijúcich v horách.

V 80. rokoch minulého storočia sme teda privodili zánik chovateľov dobytka a zabránili sme mladým ľuďom, aby vstúpili na trh, keďže nebolo možné „kúpiť“ si „licenciu“, t. j. kvótu. Ak už nebudú existovať kvóty, ktoré predstavujú záchrannú sieť, budeme smerovať k rýchlejšiemu vyprázdňovaniu horských poľnohospodárskych oblastí.

  Andreas Mölzer (NI), písomne. − (DE) Veľké suchá a nedostatok krmiva, napríklad v Austrálii, viedli k nárastu cien mlieka. Niektoré členské štáty ani teraz ešte nevyčerpali svoje pôvodné kvóty, na druhej strane iné členské štáty dosahujú limit, ba dokonca majú problém udržať sa v rámci stanovených kvót. Preto sa v niektorých krajinách kvóty na mlieko v každom prípade zvýšili o 0,5 %. Ak by sa zároveň uplatnilo zvýšenie kvót o ďalšie 2 %, vážne by sa narušila krehká rovnováha medzi ponukou a dopytom, dôsledkom čoho by bol pokles cien mlieka.

Ak by sa to stalo, najviac by stratili malí poľnohospodári vo vidieckych oblastiach, ktorí plnia úlohu ochrancov kultúrneho dedičstva, a ktorí sú závislí od výroby mlieka, no nemajú možnosť prejsť na hromadnú výrobu. Poľnohospodárom sa, nie bezdôvodne, zdá, že sú využívaní, od spotrebiteľov sa očakáva, že zaplatia účet za vyššie ceny potravín a mlieka, z ktorých však malí výrobcovia nemajú žiadny osoh. Je najvyšší čas, aby sme s tým niečo urobili.

Dočasná situácia na trhu nesmie viesť k zavedeniu týchto plánovaných opatrení, ktoré budú mať dlhodobé následky. Preto som hlasoval proti správe pani Jeggleovej o ďalšom zvýšení kvót na mlieko.

  Athanasios Pafilis (GUE/NGL), písomne. – (EL) Organizácia trhu s mliekom je v područí monopolných podnikov pôsobiacich v tomto odvetví, ktoré majú pod kontrolou väčšinu trhu, a ktoré začali obhajovať liberalizáciu tohto trhu v plnej miere, aby tak mohli maximalizovať svoje zisky.

Návrh Komisie zaviesť politiku „mäkkého pristátia“ a zvýšenie kvót o 2 % každý rok až do roku 2014, keď vyprší platnosť súčasného nariadenia, predstavuje zosilnenie nerovnomerného rozdelenia kvót medzi členskými štátmi. Tento návrh by pomaly zlikvidoval malé a stredné podniky zaoberajúce sa chovom dobytka, ktoré bojujú o prežitie, najmä v dôsledku prudkého nárastu cien krmiva.

Sme rozhodne proti liberalizácii trhu v mliekárenskom sektore. Sme presvedčení o tom, že je nevyhnutné zaviesť nelineárny nárast vnútroštátnych kvót, aby bolo možné poskytnúť dodatočné zvýšenie kvót členským štátom, v ktorých sú výrobné kvóty tradične nedostatočné. Takáto situácia je v Grécku, kde výroba pokrýva sotva 50 % domácej spotreby.

Podporujeme chovateľov dobytka, ktorí sa dožadujú opatrení priamej podpory pre malé a stredné podniky, najmä v horských a ostrovných regiónoch a tiež v iných problematických oblastiach, zvlášť keď súčasná situácia vedie k tomu, že výrobcovia sa zriekajú poľnohospodárskej činnosti a chovu dobytka.

  Ole Christensen, Dan Jřrgensen, Poul Nyrup Rasmussen, Christel Schaldemose a Britta Thomsen (PSE), písomne. − (DA) Dánski poslanci zo socialistickej skupiny v Európskom parlamente hlasovali proti správe o hodnotení stavu spoločnej poľnohospodárskej politiky, keďže správa je proti zlepšeniu systému krížového plnenia a proti presunutiu peňazí z priamej podpory na rozvoj vidieka ako navrhla Komisia.

Podľa stanoviska delegácie je, okrem iného z environmentálnych dôvodov, potrebné zaviesť 20 % povinnú moduláciu a posilniť systém krížového plnenia.

  Carl Schlyter (Verts/ALE), písomne. − (SV) Hlasujem proti tejto správe, pretože si myslím, že zvýšenie kvót malo byť pridelené výrobcom biomlieka. Z navrhovaného zvýšenia budú mať prospech najmä veľkovýrobcovia na úkor malých výrobcov.

  Brian Simpson (PSE), písomne. − V mene britských labouristických poslancov mi dovoľte vysvetliť, prečo sme o tejto správe hlasovali tak, ako sme hlasovali.

Dôrazne podporujeme zvýšenie kvót na mlieko o 2 % na roky 2008/2009, ktoré navrhuje Komisia, a ktoré európskym poľnohospodárom umožní reagovať na zvýšený dopyt na trhu. V Európskej únii máme poľnohospodárov, ktorí sú viac než schopní reagovať na zvýšený globálny dopyt po mlieku. Bolo by neprijateľné, keby sme im neumožnili využiť priaznivú situáciu na trhu.

Nie sme však spokojní s tým, že Parlament podporuje dobrovoľné, a nie povinné zvýšenie kvót na mlieko o 2 %. Z môjho hľadiska je zvýšenie kvót o 2 % tiež krokom k tomu, aby sme dali výrobcom možnosť vyrábať viac, čo by malo podporiť prechod na väčšiu trhovú orientáciu. Takýto náhľad je v súlade s mäkkým pristátím systému kvót na mlieko v roku 2015, ktoré predpokladá hodnotenie stavu spoločnej poľnohospodárskej politiky.

Hoci viem, že mnoho krajín, vrátane Spojeného kráľovstva, nenapĺňa súčasné stanovené kvóty, som dôrazne presvedčený o tom, že vzhľadom na zrušenie kvót na mlieko v roku 2015 je potrebné, aby si poľnohospodári zvykli na myšlienku, že budú mať možnosť vyrábať viac.

(Vysvetlenie hlasovania bolo skrátené v súlade s článkom 163 ods. 1 rokovacieho poriadku.)

  Marek Siwiec (PSE), písomne. − Podporil som stanovisko, že trh EÚ s mliekom by sa mal otvoriť rýchlejšie ako predpokladá súčasný návrh. Hlasoval som za zvýšenie kvót na mlieko, hoci zvýšenie o 5 %, ktoré požadovalo Poľsko, nebolo na plenárnom zasadnutí predstavené. Takýto návrh by v Európskom parlamente nepodporila väčšina.

Vzhľadom na obmedzujúce kvóty na mlieko, ktoré boli stanovené Poľsku, hrozí, že sa krajina v priebehu piatich až siedmych rokov premení zo súčasného čistého vývozcu mliečnych výrobkov na čistého dovozcu.

Európska únia udelila Poľsku zďaleka najvyššiu kvótu spomedzi všetkých desiatich pristupujúcich krajín v súlade s postavením Poľska, ktoré v máji roku 2004, keď vstúpilo do EÚ, bolo štvrtým najväčším výrobcom mlieka z krajín EÚ 25. Kvóta, ktorá bola Poľsku udelená, sa však zdá byť príliš nízkou v porovnaní s vyššími kvótami, ktoré boli pridelené trom najväčším výrobcom mlieka v Európe, ktorými sú Nemecko, Francúzsko a Veľká Británia.

Systém kvót je dedičstvom z minulosti, keď európsky mliekarenský priemysel vyrábal hanebné jazerá plné mlieka a EÚ musela zasiahnuť, aby zabránila kolapsu cien.

Zvýšenie kvót na mlieko možno vnímať ako začiatok postupného odbúravania kvót, keďže systém kvót na mlieko, ktorý funguje v Európskej únii, sa má v roku 2015 skončiť.

  Ewa Tomaszewska (UEN), písomne. − (PL) Hlasovala som za prijatie pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov č. 18 až 21, t. j. bloku č. 1. Viedol ma k tomu nedostatok mlieka v európskych krajinách z hľadiska domácej spotreby i z hľadiska vývozu, keďže tento nedostatok znamená, že výživa detí v chudobnejších rodinách nie je dobrá, a že tiež dochádza k obmedzeniu možností vývozu členských štátov. V skutočnosti boli pozmeňujúce a doplňujúce návrhy zamietnuté, no ja som aj napriek tomu hlasovala za prijatie tohto dokumentu ako celku, pretože zvýšenie kvót na mlieko o 2 % predstavuje aspoň krok správnym smerom, hoci ide o krok veľmi malý. Oveľa lepším riešením by bolo zvýšenie kvót o 3 %, pričom by neskôr došlo k ich úplnému zrušeniu. Počas rozpráv už Európsky parlament vyzval na prijatie takéhoto riešenia. Je však lepšie zvýšiť kvóty hoci len o 2 %, ako keby nemalo dôjsť k žiadnym zmenám.

- Správa: Lutz Goepel (A6-0047/2008)

  Alessandro Battilocchio (PSE), písomne. − (IT) Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, hlasoval som za správu pána Goepela o hodnotení stavu spoločnej poľnohospodárskej politiky, aby som vzdal česť práci, ktorú vykonala socialistická delegácia vo Výbore pre poľnohospodárstvo. Podarilo sa jej dosiahnuť prijateľné výsledky vo veciach, ktoré boli vždy dôležité pre rozvoj poľnohospodárstva v Európskej únii.

Výsledky by mohli byť ešte lepšie, no dúfame, že vďaka úsiliu a vôli prijať kompromis pána Capoulasa a ďalších kolegov vo výbore AGRI, ktorí v niektorých prípadoch dokonca neuprednostnili svoje vnútroštátne záujmy, bude v ďalšej fáze možné dosiahnuť oveľa ambicióznejšie výsledky, konkrétne v legislatívnom balíku, ktorý bude predstavený v máji, a ktorý bude preskúmaný počas francúzskeho predsedníctva. Je potrebné, aby sme mali vyššie ambície, najmä pokiaľ ide o spravodlivejšie prerozdelenie pomoci, lepšiu transparentnosť, lepšie politiky rozvoja vidieka, účinnejšiu záchrannú sieť v rámci manažmentu rizík v prípade prírodných pohrôm, a tiež pokiaľ ide o úlohu poľnohospodárstva a jeho príspevok k boju proti klimatickým zmenám a v oblasti biopalív.

Dnešný výsledok umožňuje, aby sa v Európskom parlamente konala širšia rozprava o budúcnosti spoločnej poľnohospodárskej politiky, ktorú je potrebné prispôsobiť sociálnym a hospodárskym zmenám, pričom si musí táto politika zachovať postavenie jedného z hlavných pilierov Európy.

  Bernadette Bourzai (PSE), písomne. – (FR) Je dôležité, že Parlament vydal svoje stanovisko k všeobecným usmerneniam týkajúcim sa budúceho hodnotenia stavu.

Socialistická skupina v Európskom parlamente zaznamenala viacero veľkých víťazstiev, napríklad pokiaľ ide o kritiku oddelenia platieb (chov dobytka a malé plodiny), o ciele spoločnej poľnohospodárskej politiky z hľadiska bezpečnosti potravín, o ochranu ekosystémov, zvyšovanie kvality pôdy, prerozdeľovací vplyv degresívnych limitov, moduláciu, záchranné siete, uznanie úlohy profesijných združení, príspevok poľnohospodárstva z hľadiska klimatických zmien, a podobne.

Na rozdiel od skupiny PSE som sa však usilovala podporiť viacero bodov:

- je nutné čiastočne zachovať väzbu platieb prémií na zvieratá, no treba zabezpečiť, aby sa to netýkalo len intenzívnych a veľkých chovov hospodárskych zvierat (ods. 26, ods. 32)

- prostredníctvom historických referenčných hodnôt nemožno zmerať, či určití poľnohospodári dodržiavajú náročné ekologické normy (ods. 16)

- zachovanie progresívnych limitov priamej pomoci, pretože vďaka tomu by bolo možné spravodlivejšie rozdeliť zdroje spoločnej poľnohospodárskej politiky (ods. 67)

- kritika prieskumov zameraných na geneticky modifikované organizmy, pripomenutie, že nie je možné zaviesť koexistenciu, podpora zásady prevencie (pozmeňujúci a doplňujúci návrh č. 30)

- zamietnutie zrušenia kvót na mlieko v roku 2015 (ods. 76).

  Colm Burke, Avril Doyle, Jim Higgins, Mairead McGuinness a Gay Mitchell (PPE-DE), písomne. − Podporujeme všeobecný rámec správy o hodnotení stavu spoločnej poľnohospodárskej politiky. Je však dôležité zdôrazniť, že je potrebné zohľadniť špecifickú situáciu Írska, ktoré v plnej miere oddelilo všetky priame platby od výroby. Najmä záväzky voči poľnohospodárom, ktoré sú obsiahnuté v programe Agenda 2000, ustanovujú, že by malo dôjsť k zníženiu byrokracie. Doterajšie skúsenosti však neboli úplne pozitívne.

Pokiaľ ide o konkrétnu otázku zachovania platieb výrobcom, nemôžeme súhlasiť s posunom smerom k režimu paušálnych platieb za hektár. Poľnohospodári vypracovali svoje rozpočty na základe toho, že súčasný systém zostane v platnosti do roku 2013. Okrem toho opatrenia týkajúce sa zvýšenia modulácie a odobratia väčšieho podielu priamych platieb výrobcom nie sú vítané. Uvítali by sme výraznejšie zvýšenie kvót na mlieko, no v súlade s naším názorom na správu pani Jeggleovej sme prijali konsenzuálne stanovisko, na základe ktorého dôjde na budúci hospodársky rok k zvýšeniu kvót na mlieko o 2 %.

Z dlhodobého hľadiska však nad poľnohospodárstvom Európskej únie visí veľká hrozba vyplývajúca z nevýhodnej dohody v rámci rozhovorov WTO. Takejto dohode sa musíme vzoprieť.

  Edite Estrela (PSE), písomne. − (PT) Hlasovala som za správu pána Goepela o hodnotení stavu spoločnej poľnohospodárskej politiky, pretože vyzýva na prijatie nevyhnutných opatrení na podporu rozvoja poľnohospodárstva, ktoré predstavuje jedno z najväčších odvetví v Európskej únii.

V tejto súvislosti by som rada zdôraznila argument nachádzajúci sa v správe, podľa ktorého treba zabezpečiť dostatočné finančné prostriedky na zachovanie mliekarenského priemyslu najmä v oblastiach, ako sú napríklad Azorské ostrovy. Dovoľte mi tiež zdôrazniť významný záväzok pána Capoulasa Santosa a dôležitý príspevok jeho pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu.

  Ilda Figueiredo (GUE/NGL), písomne. − (PT) Toto uznesenie je neprimerane kritické k návrhu Komisie, hoci obsahuje dva z mnohých návrhov, ktoré sme predložili. Jeho všeobecný prístup je však negatívny, najmä vzhľadom na to, že trvá na oddelení výrobných dotácií, keďže vyzýva Komisiu, aby presadila rýchlejšiu politiku oddelenia. Skúsenosti však poukazujú na to, že oddelenie priamej pomoci od poľnohospodárskej výroby má škodlivé následky. Preto sme hlasovali proti návrhu uznesenia.

Ako pozitívne však pociťujeme, že správa odmieta akýkoľvek opätovný prechod spoločnej poľnohospodárskej politiky pod správu na vnútroštátnej úrovni. Pozitívna je tiež výzva na prijatie opatrení na reštrukturalizáciu a posilnenie kľúčových poľnohospodárskych sektorov, medzi ktoré patria napríklad mliekarenský sektor, sektor hovädzieho dobytka a sektor chovu oviec. Teší nás tiež prijatie našich návrhov týkajúcich sa skutočnosti, že je potrebné, aby Európska komisia pri rokovaniach v rámci Svetovej obchodnej organizácie zohľadnila osobitné charakteristiky sektora poľnohospodárskej výroby a potravinovej výroby a štruktúrny prvok územnej rovnováhy, ochranu životného prostredia a zabezpečenie primeranej úrovne potravinovej bezpečnosti.

Za pozitívnu považujeme tiež skutočnosť, že bola prijatá naša výzva adresovaná Komisii a členským štátom, aby prijali potrebné opatrenia na zabránenie špekulatívnej činnosti, na predchádzanie ovládnutiu trhu s potravinovými výrobkami, a na zabránenie tomu, aby potravinové spoločnosti vytvárali kartely.

  Christofer Fjellner (PPE-DE), písomne. − (SV) Súčasné preskúmanie stavu spoločnej poľnohospodárskej politiky poskytlo Komisii a Európskemu parlamentu možnosť prijať ambiciózne a rozhodné opatrenia zamerané na získanie kontroly nad ďalším vývojom politiky. Je mimoriadne dôležité, aby smerovanie reformy spoločnej poľnohospodárskej politiky bolo aj naďalej trhovo orientované, čo znamená, že výber spotrebiteľa je kľúčovým faktorom pri rozhodovaní poľnohospodárov o výrobe. Zároveň dôjde k zníženiu celkových nákladov poľnohospodárskej politiky. Súčasný prudký rast globálneho dopytu po poľnohospodárskych výrobkoch vytvára priaznivé prostredie, v ktorom je možné urýchliť dereguláciu poľnohospodárskej politiky.

Umiernená delegácia ľutuje, že Komisia ani Európsky parlament túto príležitosť nevyužili. Preto sme hlasovali proti tejto správe.

  Glyn Ford (PSE), písomne. − Pri konečnom hlasovaní o tejto správe som sa zdržal hlasovania. Hoci obsahuje mnoho dobrých prvkov, nejde dostatočne do hĺbky. Pri každej reforme spoločnej poľnohospodárskej politiky je potrebné v prvom rade znížiť dotácie a posilniť úlohu trhu v poľnohospodárstve. Po druhé, je potrebné zamerať sa viac na podporu vidieckeho hospodárstva v širšom zmysle, namiesto toho, aby sme sa zameriavali len na poľnohospodárov. Po tretie, je potrebné, aby tieto reformy podporovali „dobré“ potraviny, teda aby neuprednostňovali množstvo pred kvalitou. Len takto je možné vybudovať spoločnú poľnohospodársku politiku, ktorá bude zodpovedať potrebám a požiadavkám nového tisícročia.

  Duarte Freitas (PPE-DE), písomne. − (PT) Okrem otázky týkajúcej sa kvót na mlieko, považujem návrh Komisie za veľmi primeraný. Správa pána Goepela ho v mnohých ohľadoch vylepšuje, hoci prichádza s niektorými pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi, s ktorými nemôžem súhlasiť.

Na jednej strane podporujem myšlienku obmedzenia dotácií v súlade s návrhom Komisie, pretože vznikla určitá nerovnováha, najmä z hľadiska neustále sa zväčšujúceho nesúhlasu verejnej mienky, pokiaľ ide o dotácie pre poľnohospodárov, a tiež vzhľadom na prehodnotenie ochrany pôdy, vďaka ktorému je tento systém jasnejší a transparentnejší. Preto je nevyhnutné nájsť spravodlivý spôsob, ako obmedziť objem dotácií, ktoré sú vyplácané veľkým poľnohospodárom.

Na druhej strane si myslím, že skutočnosť, že finančné prostriedky z modulácie zostanú v jednotlivých regiónoch, nepomôže vyriešiť veľké regionálne rozdiely, ktoré v európskom poľnohospodárstve existujú.

Na záver mi dovoľte povedať, že pokiaľ ide o kvóty na mlieko, som proti ich zvýšeniu o 2 % v roku 2008. Som tiež proti zníženiu pokút, pretože si myslím, že tieto opatrenia budú viesť k tomu, že dôjde k rozpadu systému kvót na mlieko pred rokom 2015, čo bude mať škodlivé následky pre najzraniteľnejšie regióny, ktoré sú závislé od výroby mlieka, a tiež pre tamojších poľnohospodárov, ktorí do tohto sektora investovali, a preto ich očakávania vyjdú navnivoč.

Zo všetkých týchto dôvodov som sa zdržal hlasovania.

  Bruno Gollnisch (NI), písomne. – (FR) Hodnotenie stavu spoločnej poľnohospodárskej politiky, ktoré predkladá Komisia, vôbec nie je hodnotením stavu, v skutočnosti ide o nepriznanú novú reformu. Ide tiež o ďalší krok smerom k novému hospodárskemu usporiadaniu sveta, na ktorom bruselská Európa už roky pracuje, pričom ide v šľapajach Washingtonu: v južných krajinách a v Spojených štátoch amerických ide o poľnohospodárstvo, na severe o služby a priemysel, uprostred tvrdej konkurencie zo strany rozvíjajúcich sa krajín.

Európske poľnohospodárstvo bude jednoducho obetované a čoskoro sa vydá napospas silám trhu, pričom ide o trh zmanipulovaný, keďže poľnohospodárstvo ostane z hľadiska dovozu bezbranné a nebude mať prístup na vývozné trhy.

Poľnohospodárstvo je jedinečný sektor. Keďže zabezpečuje potravu pre ľudí, ide o otázku národnej nezávislosti a zvrchovanosti. Kvalita potravín má vplyv na zdravie verejnosti. Obrábanie pôdy ovplyvňuje územné plánovanie, ochranu životného prostredia, biodiverzitu, riadenie vodných zdrojov, organizáciu a zaľudnenie vidieckych oblastí a podobne, no aj napriek tomu ide o produktívnu činnosť.

Ak sa vzdáme všetkých proaktívnych poľnohospodárskych politík, bude to horšie ako zločin, bude to obrovská chyba. Je veľkou škodou, že okrem niekoľkých pozitívnych prvkov pán spravodajca nepreskúmal tento prístup.

  Hélène Goudin a Nils Lundgren (IND/DEM), písomne. − (SV) Predchádzajúca aj súčasná švédska vláda zaujala pozitívne stanovisko k nadchádzajúcemu hodnoteniu stavu dlhodobého rozpočtu EÚ a spoločnej poľnohospodárskej politiky, ku ktorému dôjde v priebehu niekoľkých nasledujúcich rokov, pričom očakávajú, že bude viesť k veľmi výrazným zmenám a reformám.

Teraz sme svedkami toho, že federalistická väčšina v Európskom parlamente si osvojila názor, ku ktorému sa zaviazali hlavy štátov a predsedovia vlád v roku 2002, konkrétne, že finančné prostriedky určené na poľnohospodárstvo v prvom pilieri zostanú v plnej miere zachované na rovnakej úrovni až do roku 2013, a že je potrebné tento záväzok dodržať.

Ako je možné vykladať dohodu z roku 2002 takýmito rozdielnymi spôsobmi? Väčšina v Európskom parlamente, ktorú tvoria predstavitelia kresťanských demokratov, konzervatívcov a sociálnych demokratov, zastáva názor, že reformy sa majú začať uskutočňovať až po roku 2013. Švédska Sociálnodemokratická strana a Aliancia za Švédsko povedali svojim voličom vo Švédsku, že reformy budú zavedené priamo do dlhodobého rozpočtu na základe hodnotenia stavu v rokoch 2008 - 2009.

Kto vykladá zmluvu z roku 2002 správne?

Strana Junilistan považuje za jednoznačné, že reformy spoločnej poľnohospodárskej politiky a zníženie nákladov na ňu v rozpočte EÚ sa musia uskutočniť hneď po dokončení hodnotenia stavu. Každé iné riešenie by bolo zradou voličov v šiestich členských štátoch, ktoré v roku 2005 nechceli zvýšiť dlhodobý rozpočet EÚ.

  Françoise Grossetęte (PPE-DE), písomne. – (FR) Hlasovala som za túto správu, ktorá odporúča najmä to, aby sa v náročných a citlivých sektoroch, medzi ktoré patrí napríklad chov dobytka, zohľadnili osobitné charakteristiky regiónov, a aby sa zjednodušili pravidlá pre poľnohospodárov.

Cieľom je zlepšiť fungovanie spoločnej poľnohospodárskej politiky na základe skúseností, ktoré sme získali od roku 2003, a prispôsobiť ju novým výzvam a možnostiam, ktoré existujú v Európskej únii s 27 členskými štátmi.

V správe sa uvádza, že aj po roku 2013 bude potrebná priama pomoc, nielen v prípade problémov na trhoch, ale aj na kompenzáciu služieb, ktoré poskytujú poľnohospodári spoločnosti, a na dodržiavanie veľmi náročných noriem týkajúcich sa životného prostredia, zdravia a starostlivosti o zvieratá.

Pokiaľ ide o manažment rizík, Parlament by mal v tejto správe Komisii načrtnúť budúcu reformu spoločnej poľnohospodárskej politiky.

Je potrebné čo najskôr vytvoriť súkromné alebo zmiešané systémy poistenia s verejným finančným zabezpečením, prostredníctvom ktorých bude možné zabezpečiť, že všetky členské štáty budú mať aj naďalej rovnaké podmienky. Komisia by mala v budúcnosti zvážiť zavedenie európskeho zaisťovacieho systému pre prípady výskytu pohrôm týkajúcich sa klímy alebo životného prostredia, pričom opatrenia zamerané na predchádzanie rizikám by mali byť financované v rámci prvého piliera (podpora určená pre poľnohospodárske trhy).

  Marian Harkin (ALDE), písomne. − Dôrazne podporujem myšlienku, že je potrebné zabezpečiť primerané financovanie pre rozvoj vidieka. Mnohí ľudia žijúci vo vidieckych oblastiach nie sú priamo zapojení do poľnohospodárstva, alebo sú do poľnohospodárstva zapojení len čiastočne. Aby bolo možné zabezpečiť rovnomerný regionálny rozvoj, musíme zabezpečiť rovnováhu rozvoja mestského a vidieckeho prostredia. Dosiahnutie tohto cieľa sa však nesmie realizovať na úkor prvého piliera. Rozvoj vidieckych oblastí je sám o sebe plnohodnotným cieľom a nemala by ho obmedzovať závislosť od modulovaných fondov.

  Ian Hudghton (Verts/ALE), písomne. − Hlasoval som za úspešný pozmeňujúci a doplňujúci návrh č. 29, ktorý vyzýva Komisiu a členské štáty, aby prijali opatrenia, prostredníctvom ktorých bude možné zabrániť ovládnutiu trhov s potravinovými výrobkami a vytváraniu kartelov potravinárskymi spoločnosťami. Dúfam, že budú prijaté aj opatrenia, prostredníctvom ktorých bude možné zabrániť supermarketom v praktikách nútiacich výrobcov potravín prijať hospodársky neudržateľné ceny za ich výrobu. Podporil som tiež pozmeňujúci a doplňujúci návrh č. 30, ktorý navrhuje rozšíriť obmedzenia na GMO plodiny, pričom poznamenáva, že nie je možné, aby GMO plodiny koexistovali s tradičnými a/alebo organickými plodinami, a preto vyzýva na stiahnutie tých druhov GMO, ktoré už boli v niektorých členských štátoch zavedené. Takéto opatrenie má jasnú podporu verejnosti, čo dokazujú aj prieskumy verejnej mienky, ktoré boli doposiaľ vykonané.

  Astrid Lulling (PPE-DE), písomne. − (DE) Aby bolo možné zabrániť situácii, že vysoko kvalitné potraviny sa v Európe stanú nedostatkovým a veľmi drahým tovarom, musia si mnohí ľudia uvedomiť, že je potrebné, aby poľnohospodárstvo v Európskej únii bolo konkurencieschopné, udržateľné, multifunkčné a komplexné, pričom musí byť konkurencieschopné aj na medzinárodnej scéne.

Ešte stále potrebujeme spoločnú poľnohospodársku politiku, ktorá musí zabezpečiť, že poľnohospodárstvo bude v budúcnosti spoľahlivé, predvídateľné a stabilné.

Kompromis, o ktorom dnes hlasujeme, je výsledkom úctyhodnej práce, ktorú vykonal spravodajca, pán Lutz Goepel. S týmto kompromisom však nie som úplne spokojná, najmä z dôvodu, že od poľnohospodárov v mojej vlasti nemožno odôvodnene očakávať navrhovanú moduláciu v objeme viac ako 10 tisíc EUR, hoci ide zjavne iba o 1 %. Skutočnosť, že sa tieto finančné zdroje majú vrátiť späť do regiónov, v ktorých vznikli, je pre individuálnych poľnohospodárov malou útechou. Len si predstavte, čo by sa stalo, keby sme zaviedli krátenie miezd zamestnancov, napríklad vo verejnom sektore.

Vítame návrhy týkajúce sa základnej bezpečnostnej siete a systému krízového manažmentu.

Musíme chápať, že článok 69 nie je všeliekom na všetky problémy, hoci je dobré, že sa tieto nástroje finančných opatrení lepšie využijú, napríklad aby sme podporili mladých poľnohospodárov, zalesňovanie a skoré žatvy.

Hoci, pokiaľ ide o poľnohospodársku politiku, ešte stále nemáme právo spolurozhodovania, dovolím si upozorniť Komisiu, že by nebolo dobré, keby sa správala príliš neústupčivo.

  David Martin (PSE), písomne. − Hodnotenie stavu spoločnej poľnohospodárskej politiky nastaví smerovanie budúcej reformy v tejto oblasti. Správe pána Lutza Goepela o hodnotení stavu spoločnej poľnohospodárskej politiky nemôžem vysloviť svoju plnú podporu. Hodnotenie stavu by malo skutočne smerovať k vytvoreniu trhovo orientovaného sektora, ktorý bude prispievať k udržateľnosti vidieka a životného prostredia. Je potrebné odvrátiť sa od kultúry protekcionizmu a od dotácií, ktoré narúšajú trh, ktorými sa vyznačuje súčasná spoločná poľnohospodárska politika. Okrem toho by politika mala byť nastavená tak, aby podnecovala tretie krajiny, najmä rozvojové krajiny, aby s nami obchodovali. Vyššie popísané záležitosti sa prejavili aj na mojom hlasovaní o tejto správe.

  Dimitrios Papadimoulis (GUE/NGL), písomne. – (EL) Ak má byť prehodnotenie spoločnej poľnohospodárskej politiky úspešné, je potrebné, aby boli stanovené iné priority a samozrejme potrebné sú tiež väčšie zdroje. Opúšťanie poľnohospodárskej pôdy a znižovanie výroby vedú zo sociálneho a hospodárskeho hľadiska k úpadku vidieka a k znehodnoteniu úlohy primárneho sektora. Vyzývame na radikálnu transformáciu spoločnej poľnohospodárskej politiky. Je potrebné zaviesť opatrenia, ktoré by pomohli malým a stredným poľnohospodárskym podnikom pri pokračovaní vo výrobe. Je potrebné zachovať vidiecke obyvateľstvo, rozmanitosť, ochranu životného prostredia a verejného zdravia. Usilujeme sa dosiahnuť zavedenie spoločnej politiky poľnohospodárskeho poistenia proti všetkým možným udalostiam, nielen z hľadiska nepriaznivého počasia, ale aj pokiaľ ide o potravinové a trhové výkyvy. Sme proti priorite harmonizovať poľnohospodárske politiky s cieľmi a rokovaniami WTO. Usilujeme sa dosiahnuť zavedenie poľnohospodárskej politiky, ktorá zabezpečí vysokokvalitné lacné potraviny pre všetkých, a preto hlasujem proti tejto správe.

  Luís Queiró (PPE-DE), písomne. − (PT) Všetky politiky musia jasne zodpovedať určitej potrebe a musia túto potrebu účinne uspokojiť. Vzhľadom na súčasnú situáciu, pokiaľ ide o poľnohospodárske trhy, modely spotreby, environmentálne požiadavky a budúce trendy, je potrebné prehodnotiť a zreformovať predpoklady, koncepcie a pravidlá spoločnej poľnohospodárskej politiky. Ústredná os tejto reformy musí zahŕňať určité kľúčové myšlienky, medzi ktoré patrí napríklad dôležitosť životaschopnosti vidieckeho sveta, potreba zabrániť zániku európskeho poľnohospodárstva, výška príjmu poľnohospodárov, potreba zapojiť do tohto trhu mladých podnikateľov a tvorivé modely výroby a riadenia. Jeden z ústredných prvkov tejto reformy musia tvoriť aj záujmy spotrebiteľov, ktoré často nie sú zastúpené dostatočne dôrazne, napriek tomu, že všetci sme spotrebiteľmi.

Napriek okamžitým nevýhodám, ktoré môže v niektorých sektoroch spoločnosti, v rozvinutých i rozvojových hospodárstvach, spôsobiť všeobecný pokles cien poľnohospodárskych tovarov, táto reforma prinesie viacero pozitív (v krajinách s rýchlym hospodárskym rozvojom sa okamžite zvýši spotreba domácností) a potencionálnych prínosov, ktoré je potrebné zohľadniť. Dúfam, že inštitúcie EÚ aj národné vlády si zvolia tento prístup.

  Olle Schmidt (ALDE), písomne. − (SV) Sú dve veci, ktoré musí zástanca EÚ vysvetľovať (ak nie obhajovať), pri návrate domov, keď hovorí o svojej práci v EÚ. Jednou z týchto dvoch vecí je cirkus spojený so sťahovaním Parlamentu a s cestovaním do Štrasburgu a naspäť. Druhou vecou je otázka dotácií pre poľnohospodárov. V oboch prípadoch je rovnako nemožné obhájiť súčasný systém, dovoľte mi to vysvetliť. Neexistujú žiadne rozumné dôvody, prečo by sme mali cestovať do Štrasburgu. Neexistujú ani rozumné dôvody, prečo by daňoví poplatníci EÚ mali dotovať britskú kráľovskú rodinu, ktorá je jedným z hlavných príjemcov tohto systému, pričom sú z tohto systému zároveň vylúčení africkí výrobcovia.

Správa pána Goepela zvolila k tejto problematike úplne nesprávny prístup, preto som hlasoval proti. Viedlo ma k tomu najmä moje presvedčenie, že zámery tejto správy nie sú správne nasmerované: viac priamej podpory, menej reforiem, slabšia trhová orientácia. Komisia urobila pozoruhodný pokrok z hľadiska prechodu na aktuálnejší systém podpory poľnohospodárstva. Je poľutovaniahodné, že Parlament sa, zdá sa, chce vrátiť do minulosti.

  Brian Simpson (PSE), písomne. − V mene britských labouristických poslancov mi dovoľte vysvetliť, prečo sme o tejto dôležitej správe hlasovali tak, ako sme hlasovali.

V prvom rade sme presvedčení o tom, že je potrebné dôsledne prepracovať spoločnú poľnohospodársku politiku, aby sme mohli prejsť od priamych platieb poľnohospodárom k systému, ktorý podporuje udržateľnosť vidieka. V tejto súvislosti by sme boli radi, keby došlo k úplnému zrušeniu priamych platieb, no akceptujeme skutočnosť, že mnoho členských štátov by s tým mohlo mať ťažkosti.

Kľúčovým bodom pre mňa je, aby sa reforma spoločnej poľnohospodárskej politiky nevnímala ako otázka boja veľkých poľnohospodárskych podnikov proti malým poľnohospodárskym podnikom. Malo by ísť o otázku boja účinného spôsobu hospodárenia proti neúčinnému spôsobu hospodárenia.

Preto ja aj moji kolegovia z britskej labouristickej delegácie budeme hlasovať za pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré podporujú zvýšenie financovania pre rozvoj vidieka a otvorenie obchodu s rozvíjajúcimi sa krajinami. Naopak, budeme hlasovať proti pozmeňujúcim a doplňujúcim návrhom, ktoré sa usilujú zaviesť protekcionistické opatrenia pre poľnohospodárov v EÚ. Boli by sme radi, keby Komisia navrhla zrušenie degresívnych limitov, a keby riešila otázku priamych platieb radikálnejším spôsobom.

Nebudeme hlasovať proti tejto správe, no zdržíme sa hlasovania, pretože dúfame, že keď budú predložené legislatívne návrhy, Parlament uzná, že je potrebné zaviesť radikálnu reformu.

(skrátené v súlade s článkom 163 ods. 1 rokovacieho poriadku)

  Catherine Stihler (PSE), písomne. − Je potrebné pokračovať v reforme spoločnej poľnohospodárskej politiky. Správa predložená Parlamentu, žiaľ, nie je dostatočne ambiciózna.

  Daniel Strož (GUE/NGL), písomne. − (CS) Pokiaľ ide o návrh správy pána Lutza Goepela o hodnotení stavu spoločnej poľnohospodárskej politiky, považujem za svoju povinnosť, ako jeden zo zástupcov Českej republiky v Európskom parlamente, naliehavo upozorniť na nasledujúce skutočnosti. Návrh Komisie na prehodnotenie spoločnej poľnohospodárskej politiky by mal vyústiť do predloženia legislatívnych návrhov Rade a Európskemu parlamentu najneskôr v máji 2008. Česká republika v plnej miere podporuje európske poľnohospodárstvo, ktoré je dynamické a zamerané na udržateľný rozvoj poľnohospodársko-potravinárskeho odvetvia, ktorého prioritou je zaistenie potravinovej, ale aj energetickej bezpečnosti. Z navrhovaných opatrení, o ktorých sa bude v rámci prehodnotenia spoločnej poľnohospodárskej politiky diskutovať, sú pre Českú republiku najzásadnejšie modulácia a degresivita priamych platieb.

Opatrenie, akým je degresivita, v dôsledku ktorej dochádza k znižovaniu priamej platby podľa veľkosti poľnohospodárskych podnikov, by totiž malo selektívne následky len na niektoré členské štáty a negatívne by ovplyvnilo konkurencieschopnosť poľnohospodárskeho sektora v krajinách, medzi ktoré patrí napríklad Česká republika. Zároveň by v dôsledku takéhoto opatrenia nutne dochádzalo k organizačnému štiepeniu poľnohospodárskych podnikov. Najmä z týchto dôvodov je súčasný návrh modulácie a degresivity pre Českú republiku len ťažko prijateľný a myslím si, že tento postoj sa netýka len Českej republiky.

  Marianne Thyssen (PPE-DE), písomne. − (NL) V porovnaní so súčasnou Zmluvou nedošlo v Lisabonskej zmluve k žiadnej zmene, pokiaľ ide o päť cieľov spoločnej poľnohospodárskej politiky. Okrem iného sa v Zmluve ustanovuje, že je potrebné zabezpečiť primerané ceny. Tento cieľ je pre spotrebiteľov teraz aktuálnejší ako kedykoľvek predtým.

Ďalším problémom je súčasná účinnosť európskej poľnohospodárskej politiky. Napokon, nemôžeme byť slepí a nevidieť negatívnu stránku súčasnej poľnohospodárskej politiky: je potrebné, aby poľnohospodári mohli zarábať, no je tiež potrebné, aby pracovali účinne, aby sa aj mladí ľudia naďalej rozhodovali pre prácu v poľnohospodárstve.

Často opakujem slová pani Fischerovej Boelovej, komisárky pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka, ktorá hovorí, že nemusíte byť chorí, aby ste išli na zdravotnú prehliadku. Musíme sa pýtať, či je súčasná poľnohospodárska politika prispôsobená vývoju na (svetovom) trhu a potrebám 27 krajín EÚ. Okrem toho, rozprava o hodnotení stavu predstavuje príležitosť, aby poľnohospodárska politika aj naďalej zodpovedala verejnej mienke.

Vážené dámy, vážení páni, európski občania očakávajú potravinovú bezpečnosť, ochranu potravín a podporu potravinovej nezávislosti. Touto správou z vlastnej iniciatívy Parlament vykladá karty na stôl a predkladá Komisii kvalitný text.

  Georgios Toussas (GUE/NGL), písomne. – (EL) Návrhy na hodnotenie stavu spoločnej poľnohospodárskej politiky predstavujú nový útok na malé a stredné poľnohospodárske podniky.

Malé a stredné poľnohospodárske podniky sa nachádzajú v nepriaznivej situácii už v dôsledku prehodnotenia spoločnej poľnohospodárskej politiky z roku 2003: nezamestnanosť stúpla, pretože tisíce malých a stredných podnikov ukončili svoju činnosť.

V Grécku kleslo pestovanie tabaku o 70 %, dve pätiny cukrovarov ukončilo svoju činnosť, znížili sa poľnohospodárske výnosy a znižuje sa aj rozloha viníc.

Nové návrhy Komisie oddeľujú poskytovanie pomoci od výroby a presúvajú zdroje priamej pomoci pre poľnohospodárov do druhého piliera, z čoho budú mať prospech najmä obchodníci. V dôsledku návrhov sa od roku 2009 úplne odstránia zásahy a znížia sa poľnohospodárske dotácie, čo urýchli koniec malých a stredných podnikov.

Zámerom týchto opatrení je dosiahnuť väčšiu podporu od vlastníkov pôdy a nadnárodných potravinárskych spoločností. Dôjde teda k rýchlejšiemu sústredeniu pôdy, výroba a obchod v sektore poľnohospodárskych výrobkov bude v rukách niekoľkých subjektov a prehĺbia sa základné nerovnosti a nespravodlivosť spoločnej poľnohospodárskej politiky (20 % podnikov dostáva 80 % dotácií). Poukazovanie na to, že poľnohospodárstvo prispieva k ochrane životného prostredia je len hypotetické, pretože likvidácia tisícok malých a stredných podnikov sa podieľa na pustošení regiónov. V dôsledku využívania plodín na biopalivá dochádza k zvyšovaniu cien potravín.

Hlasujeme proti návrhu EÚ, ktorý sa týka hodnotenia stavu spoločnej poľnohospodárskej politiky.

- Správa: Christa Klass (A6-0031/2008)

  Edite Estrela (PSE), písomne. − (PT) Hlasovala som za správu pani Klassovej o situácii žien vo vidieckych oblastiach Európskej únie, pretože si myslím, že politiky rozvoja vidieka musia zohľadňovať rodový rozmer. Týmto spôsobom môžu napomôcť dosahovanie cieľov lisabonskej stratégie z hľadiska rastu, vzdelávania, zamestnanosti a sociálnej súdržnosti.

Som presvedčená, že ženy zohrávajú kľúčovú úlohu v podpore miestneho a sociálneho rastu. Preto, ak chceme docieliť udržateľný rozvoj vidieka, je nevyhnutné predkladať návrhy na zlepšenie životných podmienok žien vo vidieckych oblastiach, napríklad prostredníctvom vytvorenia infraštruktúry vzdelávania a odbornej prípravy na všetkých úrovniach, podporou rovnakého prístupu na trh práce, poskytovaním stimulov na podporu podnikania žien a zabezpečovaním vysokokvalitných sociálnych a zdravotníckych služieb.

  Ilda Figueiredo (GUE/NGL), písomne. − (PT) Vítame skutočnosť, že boli prijaté rôzne pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré vylepšujú konečnú podobu správy, vrátane jedného z našich návrhov, v ktorom poukazujeme na potrebu čo najviac ohodnotiť prácu žien, vrátane prisťahovalkýň, ktoré nepatria do rodín, ktoré vlastnia poľnohospodárske podniky, no pracujú na poliach a diskriminácia vo svete poľnohospodárstva má na nich veľký dosah. Preto sme hlasovali za túto správu.

Ľutujeme však, že neboli prijaté ďalšie naše návrhy týkajúce sa situácie žien vo vidieckych oblastiach. Táto situácia je vo veľkej miere ovplyvnená všeobecnou situáciou v poľnohospodárstve a ženy musia znášať nepriaznivé následky nespravodlivých opatrení spoločnej poľnohospodárskej politiky, ktoré vedú k čoraz rozsiahlejšiemu ukončovaniu činnosti malých a stredných podnikov a zániku rodinného poľnohospodárstva.

Preto aj naďalej zdôrazňujeme, že je potrebné vykonať dôsledné prehodnotenie spoločnej poľnohospodárskej politiky, pričom prioritne je potrebné zamerať sa na ochranu rodinného poľnohospodárstva a malých a stredných podnikov, s cieľom podporiť výrobu a zaručiť príjem.

  Genowefa Grabowska (PSE), písomne. − (PL) Bez toho, aby sme znižovali dôležitosť miest a veľkých mestských aglomerácií, musíme mať na pamäti, že väčšina európskeho sociálneho a hospodárskeho života prebieha vo vidieckych oblastiach. Preto som s potešením uvítala správu pani Klassovej o situácii žien vo vidieckych oblastiach. Naša rozprava o tejto téme sa vhodne dopĺňa so všeobecnou diskusiou spojenou s oslavou medzinárodného dňa žien.

Podporujem hlavnú myšlienku tejto správy, t. j. že rozvoj vidieckych oblastí nemôže byť založený len na poľnohospodárstve. Cieľom poľnohospodárskej politiky EÚ je zabezpečiť skutočný udržateľný rozvoj vidieckych oblastí, vďaka čomu bude možné poskytnúť miestnemu obyvateľstvu, vrátane žien, ďalšie príležitosti, aby mohli lepšie rozvinúť svoj potenciál. Znamená to, že ženy by mali v živote miestnych spoločenstiev zohrávať dôležitejšiu úlohu, mali by sa podieľať na vytváraní nových podnikov a mali by sa zapájať do rozvoja sektora služieb.

Dovoľte mi dôrazne poukázať na skutočnosť, že základnou zásadou, ktorú je potrebné uplatniť pri vymedzení fungovania vidieckych oblastí, je rovnosť príležitostí medzi mužmi a ženami. Jeden zo spôsobov, ako to možno vyhodnotiť, je z hľadiska prístupu žien na trh práce. Ukazovatele zamestnanosti žien sú, žiaľ, najnižšie vo vidieckych oblastiach, pretože ženy, ktoré pracujú v poľnohospodárskych podnikoch, sa nie vždy započítavajú do pracovnej sily. Tieto ženy majú tiež menej príležitostí získať platené pracovné miesto ako ženy v mestských oblastiach.

Túto nepriaznivú situáciu možno napraviť len zmenou mentality miestneho obyvateľstva a prostredníctvom nových finančných stimulov, ktoré EÚ vyčlenila práve na podporu vidieckych oblastí.

  Ian Hudghton (Verts/ALE), písomne. − Podporil som správu pani Klassovej, ktorá sa zaoberá mnohými dôležitými otázkami, ktorým musia čeliť ženy žijúce vo vidieckych oblastiach. Nízke mzdy, nedostatok dostupných služieb, napríklad starostlivosti o deti, a sociálne vylúčenie sa vo vidieckych spoločenstvách vyskytujú až príliš často. Členské štáty sa musia usilovať, aby zabezpečili riešenie týchto otázok a spravodlivé životné podmienky vo vidieckych spoločenstvách pre všetkých našich občanov.

  Jörg Leichtfried (PSE), písomne. − (DE) Podporujem opatrenia na pomoc ženám vo vidieckych oblastiach, pretože táto osobitná skupina je vážne ovplyvnená nezamestnanosťou a následnou chudobou a možným sociálnym vylúčením.

Ako sa píše aj v správe pani Klassovej, regionálna politika a rozvoj týchto často znevýhodnených regiónov a ich obyvateľstva patria medzi politické priority Európskej únie. Vzhľadom na to, že k porušovaniu práva žien na rovnaké príležitosti dochádza aj v hospodársky prosperujúcich regiónoch, je nevyhnutné poskytovať podporu ženám v chudobnejších vidieckych regiónoch a rozvíjať ich možnosti zapájať sa do pracovného života.

Dovoľte mi upozorniť najmä na súčasné neprimerané nariadenia týkajúce sa poistného krytia vypomáhajúcich manželských partnerov, z ktorých väčšinu tvoria ženy. V tejto oblasti je potrebné prijať rýchlu a účinnú zmenu a doplnenie zákona. Je potrebné zlepšiť situáciu aj pokiaľ ide o neexistujúci právny štatút pri materskej dovolenke a práceneschopnosti, najmä čo sa týka samostatne zárobkovo činných žien a vypomáhajúcich manželských partnerov.

  David Martin (PSE), písomne. − Vítam správu pani Christy Klassovej o situácii žien vo vidieckych oblastiach Európskej únie. Cieľ znížiť migráciu žien z vidieckych oblastí má moju plnú podporu. Zavedením opatrení na uznanie, ochranu a podporu úlohy žien vo vidieckom sektore dôjde nielen k zlepšeniu rovnosti medzi mužmi a ženami, ale podnietime tiež hospodársky rast a podporíme udržateľný rozvoj v tomto sektore. Hlasoval som za túto správu.

  Véronique Mathieu (PPE-DE), písomne. – (FR) Rodová rovnosť vo vidieckych oblastiach by mala vzbudzovať oveľa väčší záujem Európskej únie. Situácia týkajúca sa práv žien a ich miesta vo vidieckej spoločnosti si v skutočnosti vyžaduje podstatne viac odhodlania zo strany členských štátov a Komisie.

Na jednej strane sa na ženy vzťahuje veľmi nepriaznivý právny štatút v prípade, že pracujú v poľnohospodárskom sektore ako vypomáhajúci manželskí partneri. Európska komisia musí urobiť rázny koniec tejto právnej nerovnosti, v dôsledku ktorej sa určitým európskym ženám upiera prístup k sociálnemu zabezpečeniu, materskej dovolenke a práceneschopnosti alebo nadobudnutiu dôchodkových práv v prípade ich rozvodu.

Na druhej strane podpora hospodárskych iniciatív a podnikateľských činností žien nie je dostatočná. Členské štáty napríklad musia poskytovať hospodárske stimuly podnikom, ktoré diverzifikujú prácu žien a vo všeobecnejšom zmysle musia podporovať rozvoj infraštruktúry a vývoj nových technológií vo vidieckom prostredí. Komisia musí skrátka vykonať dôkladnú analýzu programov na podporu rozvoja vidieka z hľadiska žien.

Vo vidieckych oblastiach žije 56 % obyvateľov Európskej únie. Dovoľte mi vyjadriť moju srdečnú podporu návrhom v správe pani Klassovej, pretože ženy rozhodne môžu prispieť svojou dynamikou a tvorivosťou.

  Lydia Schenardi (NI), písomne. – (FR) O situácii žien vo vidieckych oblastiach sa mnohokrát diskutovalo pri príležitosti viacerých medzinárodných konferencií o ženách (v rokoch 1975, 1980, 1985 a 1995), o reforme poľnohospodárstva a rozvoji vidieka (1979) a o obyvateľstve (1994). O situácii žien vo vidieckych oblastiach sa diskutuje aj v Európskej komisii a Parlamente. Hromadenie textov je však dosť nezmyselné, keďže pozorovania sú stále rovnaké: zvýšenie „maskulinizácie“ vidieckeho obyvateľstva a žiadne zlepšenie pokiaľ ide o štatút manželských partnerov vypomáhajúcich pri poľnohospodárskych činnostiach.

Je najvyšší čas vytvoriť stratégie, prostredníctvom ktorých by bolo možné obmedziť odchod žien z vidieckych oblastí, najmä kvalifikovaných žien. Je tiež najvyšší čas v celosvetovom meradle zohľadniť vypracovanie všeobecných usmernení, najmä odstránenie kontrolných mechanizmov obchodu a financií a privatizáciu poľnohospodárstva v prísne regulovanom komerčnom sektore, ktorý sa riadi systémom kvót.

Časy sa menia, na rozdiel od postojov a zvykov, ktoré pričasto uprednostňujú situáciu, keď úloha ženy v poľnohospodárstve je obmedzená na funkciu spolupracovníčky, prípadne neplatenej zamestnankyne, ktorá často pracuje vo výhradne rodinných podnikoch.

Správa navrhuje zmeny tohto stavu, a preto za ňu budeme hlasovať.

- Správa: Csaba Sándor Tabajdi (A6-0034/2008)

  Bernadette Bourzai (PSE), písomne. – (FR) Chcela by som poblahoželať Csabovi Tabajdimu k jeho vynikajúcej správe a k výskumu a zhrnutiu, ktoré tak úspešne vykonal.

Rada by som však uviedla, že som hlasovala proti odseku 27:

„27. v tejto súvislosti zdôrazňuje význam zelených génových technológií a žiada, aby členské štáty a Komisia zvýšili úsilie pri výskume najnovších technológií na ochranu osív a rastlín s cieľom zamedziť tomu, aby sa výroba bioplynu stala konkurenciou pre výrobu kvalitných potravín, a výrazne zvýšiť podiel biomasy na plochu;“

Myslím si, že bioplyn by sa mal vyrábať najmä z dodávok poľnohospodárskeho odpadu. Nejde o vývoj geneticky modifikovaných osív a pesticídov s cieľom podporiť oveľa intenzívnejšiu formu poľnohospodárstva. Poškodilo by to životné prostredie a vymazali by sa tým všetky výhody biopalív. Ako naznačuje názov správy, predovšetkým musíme podporovať udržateľné poľnohospodárstvo.

Budem zodpovedná za vypracovanie stanoviska Výboru pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka k návrhu smernice o podpore obnoviteľných zdrojov energie.

  Ilda Figueiredo (GUE/NGL), písomne. − (PT) Táto správa zahŕňa viacero dôležitých otázok a upozorňuje na niektoré zistenia, ktoré podporujeme. Súhlasíme najmä s tým, že predtým než začneme používať „jednoúčelovú“ biomasu, mali by sme najprv použiť rôzne zdroje odpadov, ktoré majú energetickú a hospodársku hodnotu, vďaka čomu bude možné znížiť alebo vyriešiť vážne environmentálne problémy. Je tiež dobré, že správa potvrdzuje, že energetický potenciál bioplynu je väčší ako potenciál tekutých biopalív, čo je skutočnosť, ktorú Európska komisia nevzala do úvahy.

Máme však pocit, že niektoré otázky mali byť preskúmané podrobnejšie, najmä rozdiel medzi bioplynom a mimoriadne dôležitým biometánom, ktorý predstavuje vylepšenú verziu bioplynu. Je potrebné jasne rozlíšiť medzi bioplynom a biometánom. Biometán môže a musí byť vyrábaný z čističiek odpadových vôd, sanitárnych skládok a priemyselného odpadu, a samozrejme tiež z hnoja hospodárskych zvierat. Švajčiarsko a Švédsko už biometán vyrábajú a používajú siete zemného plynu na jeho distribúciu. V göteborgskej oblasti na juhu Švédska jazdí už okolo 4 500 vozidiel výhradne na biometán. V Spojených štátoch amerických existuje viacero výrobcov biometánu, ktorý sa distribuuje vo forme skvapalneného biometánu.

Preto poukazujeme na skutočnosť, že je potrebné, aby Komisia venovala svoju plnú pozornosť a prioritu financovaniu projektov týkajúcich sa biometánu v celej Európe.

  Duarte Freitas (PPE-DE), písomne. − (PT) Správa pána Tabajdiho zdôrazňuje potenciál poľnohospodárskeho bioplynu a odporúča prijať smernicu o výrobe bioplynu.

Hlasoval som za správu pána Tabajdiho, pretože som presvedčený o tom, že využívanie bioplynu má dve výhody: po prvé, bioplyn môže prispieť k bezpečnosti a udržateľnosti energetických dodávok v Európskej únii a po druhé, umožňuje poľnohospodárom rozvíjať nové zdroje príjmu.

Obzvlášť dôležitý by mohol byť príspevok bioplynu pri napĺňaní cieľov, ktoré nedávno stanovila Komisia z hľadiska príspevku obnoviteľných energií do roku 2020.

  Bogusław Liberadzki (PSE), písomne. − (PL) Hlasoval som za správu o udržateľnom poľnohospodárstve a bioplyne: potreba revízie právnych predpisov Spoločenstva (2007/2107(INI)).

Spravodajca, pán Tabajdi, právom poukázal na skutočnosť, že nastal čas začať využívať energetický potenciál bioplynu. Ako naznačuje, bioplyn by mohol nahradiť zemný plyn.

Súhlasím s myšlienkou, že je potrebné podporiť investície do výroby bioplynu z rôznych zdrojov, na čo by sa mali využiť fondy EÚ vyčlenené na regionálny rozvoj a rozvoj vidieka.

  David Martin (PSE), písomne. − Ako sa zdôrazňuje aj v správe pána Tabajdiho o trvalo udržateľnom poľnohospodárstve a bioplyne, bioplyn predstavuje obrovský potenciál, ku ktorého využitiu sa musí Európska únia ešte len dopracovať. Podporujem výzvu adresovanú Komisii, aby vypracovala súdržnú politiku bioplynu. Ak chceme, aby Európa primerane diverzifikovala svoju energetickú výrobu, je potrebné, aby sa vytváranie politiky bioplynu podporovalo v celej Európskej únii. Prostredníctvom bioplynu máme príležitosť zvýšiť výrobu obnoviteľnej energie a tiež prispieť k udržateľnému rozvoju hospodárstva, poľnohospodárstva a vidieka. Podporujem odporúčania tejto správy.

  Andreas Mölzer (NI), písomne. − (DE) Zariadenia na bioplyn prevádzkované malými poľnohospodármi predstavujú rozumné riešenie: možno v nich využiť kal a ostatný odpad na výrobu bioplynu pred ich kompostovaním na vysokokvalitné hnojivo, alebo premenou na suché krmivo, pričom v oboch prípadoch dôjde k uzatvoreniu ekologického cyklu.

Je však potrebné odmietnuť zvýšenie podpory zariadeniam na bioplyn, aby sme vylúčili možnosť, že na výrobu paliva a energie sa použijú vysokohodnotné potraviny. V žiadnom prípade by sme nemali pripustiť, aby si veľké spoločnosti od poľnohospodárov prenajímali poľnohospodársku pôdu na výrobu takzvanej bioenergie a biopalív, v dôsledku čoho táto pôda nemôže byť využitá na výrobu potravín, čo vedie k situácii, že sme zaplavení monokultúrami, pesticídmi a genetickými technológiami, pričom sa vzdávame našej sebestačnosti vo výrobe potravín.

Je potrebné uvítať optimalizáciu existujúcich systémov a zavádzanie procesov na účinnejšie využívanie týchto systémov, no z vyššie uvedených dôvodov sú problematické iné otázky, a preto som hlasoval proti tejto správe.

  Andrzej Jan Szejna (PSE), písomne. − (PL) Hlasoval som za správu pána Tabajdiho o udržateľnom poľnohospodárstve a bioplyne: potreba revízie právnych predpisov Spoločenstva.

Podľa môjho názoru existujú významné hospodárske a environmentálne dôvody na podporu návrhu uznesenia Európskeho parlamentu o trvalo udržateľnom poľnohospodárstve a bioplyne, najmä vzhľadom na to, že to bude znamenať, že je potrebné vykonať podrobnejšiu štúdiu právnych predpisov Európskej únie vzťahujúcich sa na túto problematiku.

Prijatie tohto uznesenia by predstavovalo významný pokrok smerom k dosiahnutiu cieľa, ktorý stanovila Európska komisia v bielej knihe, a ktorý sa týka zvýšenia množstva energie získanej z obnoviteľných zdrojov zo 6 % v roku 1995 na 12 % v roku 2010.

Potenciál bioplynu získaného z prírodných materiálov, napríklad z hnoja hospodárskych zvierat, sa ešte stále nevyužíva v plnej miere. Ak by došlo k zintenzívneniu výroby tohto bioplynu, prispelo by sa tým nielen k zníženiu emisií oxidu uhličitého, ale pomohlo by to aj zvýšiť konkurencieschopnosť, pretože poľnohospodárom by sa poskytla možnosť zabezpečiť si nové zdroje príjmu.

Je potrebné mať na pamäti, že ide o jeden z najlacnejších zdrojov tepelnej energie. Významne by to pomohlo členským štátom Európskej únie pri ich úsilí stať sa menej závislými od dodávok zemného plynu.

Podporujem postoj socialistickej skupiny v Európskom parlamente, ktorá dôrazne žiada Európsku komisiu, aby čo najskôr zapracovala novú stratégiu výroby bioplynu do kjótskeho mechanizmu.

7. Opravy hlasovania a zámery pri hlasovaní: pozri zápisnicu

  Predsedajúci. Dokončili sme prácu, ktorú sme mali naplánovanú na toto popoludnie. Rokovanie sa prerušuje. Bude pokračovať o 15.00 h slávnostnou schôdzou na oslavu päťdesiateho výročia Európskeho parlamentu.

(Rokovanie bolo prerušené o 13.05 h a pokračovalo sa v ňom od 15.00 h)

PREDSEDÁ: PÁN PÖTTERING
predseda

8. Slávnostná schôdza - Oslavy päťdesiateho výročia Európskeho parlamentu

(krátke vystúpenie Mládežníckeho orchestra Európskej únie pod vedením dirigenta Pavela Kotlu)

  Predseda. − To bolo krásne vystúpenie Mládežníckeho orchestra Európskej únie pod vedením dirigenta Pavela Kotlu. Veľmi pekne vám ďakujem.

Vážené dámy, vážení páni, dovoľte mi, aby som vás všetkých veľmi srdečne privítal v tejto rokovacej sále pri príležitosti osláv päťdesiateho výročia ustanovujúceho zasadnutia Európskeho parlamentného zhromaždenia. V prvom rade mi dovoľte navrhnúť, aby sme spoločne potleskom privítali všetkých predchádzajúcich predsedov, ktorí sú dnes s nami v tejto rokovacej sále: pán Emilio Colombo, lord Henry Plumb, pán Enrique Barón Crespo, pán Egon Klepsch, pán Klaus Hänsch, pán José Maria Gil Robles, pani Nicole Fontainová a pán Josep Borrell Fontelles. Vážení bývalí predsedovia Európskeho parlamentu, srdečne vás tu vítam.

(vytrvalý potlesk)

Dovoľte mi tiež veľmi srdečne privítať pána Janeza Janšu, úradujúceho predsedu Európskej rady a pána Josého Manuela Durăoa Barrosa, predsedu Európskej komisie. Samozrejme, pán Barroso, vás máme možnosť privítať v tejto rokovacej sále pomerne často, no dnes vás vítame obzvlášť srdečne.

(potlesk)

Je pre mňa veľkým potešením, že v rokovacej sále Európskeho parlamentu môžem privítať aj pána Lluísa Mariu de Puiga, predsedu Parlamentného zhromaždenia Rady Európy. Srdečne vás vítam.

(potlesk)

S potešením tiež vítam predsedov parlamentov Belgicka, pána Hermana van Rompuya, a Talianska, pána Fausta Bertinottiho, a predsedníčku holandského senátu, pani Yvonne Timmermanovú-Buckovú, ktorí sa zúčastňujú na našej dnešnej slávnostnej schôdzi spolu s ďalšími zástupcami parlamentov z Bulharska, Českej republika, Estónska, Francúzska, Írska, Litvy, Lotyšska, Luxemburska, Maďarska, Nemecka, Poľska, Portugalska, Rumunska, Slovenska, Slovinska, a Spojeného kráľovstva, ktorých by som tiež chcel privítať.

(potlesk)

Vítam predsedov ďalších Európskych inštitúcií: za Európsky súdny dvor, pána Petera Janna, predsedu prvej komory, za Európsky dvor audítorov jeho predsedu, pána Vítora Caldeiru, za Európsky hospodársky a sociálny výbor jeho predsedu, pána Dimitrisa Dimitriadisa, za Výbor regiónov pána Luca Van den Brandeho, a pána ombudsmana Nikoforosa Diamandourosa. Vitajte v Európskom parlamente.

(potlesk)

Je pre mňa potešením privítať zástupcov miest a regiónov: primátorku Štrasburgu, pani Fabienne Kellerovú, predsedu Regionálnej rady Alsaska, pána Adriena Zellera, predsedu Conseil Général du Bas-Rhin, pána Philippeho Richerta a prefekta regiónu Alsasko a Bas-Rhin, pána Jeana-Marca Rebièra. Vitajte v Európskom parlamente.

(potlesk)

Vážené dámy a vážení páni, v kresle číslo 146 sedí naša kolegyňa, pani Astrid Lullingová, ktorá spomedzi nás ako jediná bola poslankyňou Európskeho parlamentu už v čase, keď ešte poslanci neboli volení priamo.

(vytrvalý potlesk)

Takmer presne pred päťdesiatimi rokmi, 19. marca 1958, sa po prvýkrát zišlo Spoločné zhromaždenie troch európskych inštitúcií, Európskeho hospodárskeho spoločenstva, Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu a Európskeho spoločenstva uhlia a ocele, tu v Štrasburgu v priestoroch vtedajšieho „Maison de l'Europe“. Ako sa uvádza v Rímskej zmluve, ktorá nadobudla platnosť niekoľko týždňov predtým, Spoločné zhromaždenie tvorili „zástupcovia ľudu štátov, ktoré sú členmi Spoločenstva“.

Dnes oslavujeme toto výročie, pretože sme z hľadiska kontinuity priamymi nasledovníkmi spomínaného Parlamentného zhromaždenia a jeho pôvodných 142 poslancov.

Prvým predsedom tohto Spoločného zhromaždenia bol veľký Robert Schuman. Vo svojom inauguračnom príhovore povedal, že spoločné zhromaždenie bude zohrávať kľúčovú úlohu pri rozvoji európskeho ducha, pre ktorý, ako povedal, „zhromaždenie bolo a bude zaťažkávacou skúškou.“ Som presvedčený o tom, že v súčasnosti to platí rovnako ako vtedy. Robert Schuman zároveň varoval svojich kolegov na spomínanom ustanovujúcom zhromaždení, že parlamentná práca so 142 poslancami zo šiestich štátov si bude vyžadovať disciplínu od všetkých. Samozrejme, dnes je to ešte pravdivejšie, keďže ako všetci vieme, Parlament tvorí 785 poslancov z 27 krajín!

Krátko po ustanovujúcom zasadnutí začali naši predchodcovia nazývať svoju inštitúciu „Európsky parlament“, hoci najprv len neformálne, keďže tento pojem sa nenachádzal v zakladajúcich zmluvách Európskych spoločenstiev. Až o štyri roky neskôr, v marci 1962, prijalo Parlamentné zhromaždenie rozhodnutie, že sa bude nazývať „Európsky parlament“.

Hoci bolo v zakladajúcich zmluvách Európskych spoločenstiev uvedené, že zhromaždenie „vypracuje návrhy na priame a všeobecné voľby konané jednotným postupom vo všetkých členských štátoch“ a že „Rada ... jednomyseľne prijme zodpovedajúce pravidlá a odporučí členským štátom prijať ich v súlade s príslušnými vnútroštátnymi ústavnými predpismi“, až v roku 1976 prijala Rada, na základe odporúčania Európskeho parlamentu z 20. septembra 1976, právny akt o konaní priamych a všeobecných volieb do Európskeho parlamentu.

Vážené dámy, vážení páni, Parlamentné zhromaždenie nemalo na začiatku takmer žiadne vlastné právomoci. Naši predchodcovia vedeli, že vývoj európskeho parlamentného rozmeru bude dlhým procesom, a že si od nich a od ďalších generácií bude vyžadovať jasné smerovanie, odhodlanie, trpezlivosť a vytrvalosť. Postupne, krok za krokom, si Európsky parlament zabezpečil čoraz viac vlastných právomocí, pričom si stále viac uvedomoval svoje zodpovednosti a rozsah činnosti. Som presvedčený, že môžem v mene nás všetkých vyhlásiť, že Európsky parlament je dnes hodný svojho mena.

(potlesk)

Dnes zastupujeme takmer 500 miliónov občanov Európskej únie. Odrážame všetky segmenty politického spektra v Európskej únii. Sme parlamentom Európskej únie, ktorý bol zvolený v slobodných voľbách, spoločne sa usilujeme nájsť čo najlepšie a najpresvedčivejšie riešenia. Stali sme sa sebaistými, patríme medzi hlavných aktérov v Európskej politike.

Vážené dámy, vážení páni, s takýmto vývojom môžeme byť veľmi spokojní.

Tento proces začal v roku 1958. Na našej spoločnej ceste k európskej integrácii bolo viacero míľnikov. V roku 1971 bol pre Európske spoločenstvo vyčlenený samostatný rozpočet, odvtedy zohráva Európsky parlament kľúčovú úlohu pri prijímaní nasledujúcich rozpočtov. V roku 1979 sa konali prvé priame voľby do Európskeho parlamentu. V roku 1986 nadobudol Jednotným európskym aktom názov „Európsky parlament“ konečne právnu účinnosť. Nadobudnutím platnosti Maastrichtskej zmluvy pred pätnástimi rokmi boli Európskemu parlamentu konečne udelené úplné spolurozhodovacie právomoci v prvých oblastiach politiky Spoločenstva, vďaka čomu mohol Parlament skutočne prispieť k tvorbe právnych predpisov a v prípade potreby sa mohol postaviť proti vôli Rady. Amsterdamská zmluva rozšírila tieto práva spolurozhodovania a na základe Lisabonskej zmluvy bude spolurozhodovanie pravidlom pri tvorbe európskych právnych predpisov, a preto sa právom odvoláva na použitie „riadneho legislatívneho postupu“.

Dnes tvorí Európsky parlament 785 poslancov z 27 európskych krajín. Zastupujeme viac ako 150 vnútroštátnych politických strán, z ktorých sa väčšina spojila, aby vytvorili sedem parlamentných skupín. Sme legislatívnym i rozpočtovým orgánom v rovnocennom postavení s Radou. Vykonávame dohľad nad Európskou komisiou a volíme jej predsedu, Komisia sa nemôže ujať svojho úradu bez nášho súhlasu. Obhajujeme nadradenosť práva Spoločenstva. Sme občianskou komorou Európskej únie.

Pred tromi týždňami sme prijali Lisabonskú zmluvu, ktorá ešte viac posilní naše právomoci. V budúcnosti bude možné prijať rozhodnutia o dôležitých veciach, ktoré majú pre občanov Európskej únie aktuálny význam, len v prípade, že s daným rozhodnutím bude súhlasiť väčšina v Európskom parlamente. Týka sa to aj kľúčových otázok spravodlivosti a vnútorných vecí. Neznamená to však, že by sme sa mali uspokojiť, pretože rozhodne nejde o výsledok nevyhnutného procesu. Museli sme o tento výsledok bojovať!

Dovoľte mi poďakovať sa všetkým našim kolegom a kolegyniam, ktorí sa za posledných päť desaťročí, pod vedením našich výborných predsedov, podieľali na posilnení parlamentného rozmeru európskej integrácie a poskytli tomuto procesu hodnotné služby. Vážení súčasní i bývalí poslanci Európskeho parlamentu, ďakujeme vám.

(potlesk)

Jean Monnet raz povedal: „Bez ľudí nie je možné nič uskutočniť, bez inštitúcii nebude mať nič dlhé trvanie.“ Dovoľte mi, aby som v krátkosti spomenul aj pána Paula-Henriho Spaaka, prvého predsedu Spoločného zhromaždenia Európskeho spoločenstva uhlia a ocele (ESUO), t. j. inštitúcie, ktorá bola predchodcom Európskeho parlamentu. Pán Spaak svojou správou po konferencii v Messine, ktorá sa konala v júni 1955, výrazne prispel k príprave Rímskej zmluvy.

Cesta k parlamentnej demokracii v Európskej únii nasledovala logiku, ktorú poznáme z dejín európskych národných štátov. Podarilo sa nám vytvoriť inštitucionálnu rovnováhu medzi vnútroštátnou a európskou úrovňou, čo je obrovský úspech, ktorý odráža interakciu medzi rôznymi úrovňami spoločného vládnutia v Európe. Dôležitým prvkom tejto rovnováhy je dobrá spolupráca Európskeho parlamentu s národnými parlamentmi, na ktorej nám veľmi záleží. Veľmi ma teší, že takmer všetky národné parlamenty jednotlivých členských štátov Európskej únie vyslali svojich vysokopostavených zástupcov na našu dnešnú slávnostnú schôdzu.

(potlesk)

Chcel by som vás všetkých požiadať, poslancov Európskeho parlamentu a poslancov národných parlamentov, aby ste sa, v rámci svojich možností, usilovali o zachovanie tejto dobrej úrovne spolupráce aj v budúcnosti.

Lisabonská zmluva a Charta základných práv rozhodujúcim spôsobom prispejú k tomu, aby sa demokracia a parlamentarizmus stali skutočnosťou na všetkých úrovniach Európskej únie. Vážené dámy, vážení páni, môžeme byť hrdí na našu stálu a jednoznačnú podporu reformnej zmluvy a Charty základných práv.

(potlesk)

Potrebujeme kritickú verejnosť a kritické monitorovanie našej práce. Máme však tiež právo na spravodlivosť. Európska únia je, vzhľadom na jej rozmanitosť, najzložitejším spoločenstvom na svete. Dovolím si požiadať média, ktoré zohrávajú kľúčovú úlohu z hľadiska našej komunikácie s občanmi, aby mali túto skutočnosť na pamäti. Európska únia by nemala byť obetným baránkom za vnútroštátne neúspechy.

(potlesk)

Jedným z najväčších úspechov európskej vízie za posledných 50 rokov bolo presadenie demokracie a slobody v celej Európe. Dnes sú Estónsko, Lotyšsko, Litva, Poľsko, Česká republika, Slovensko, Maďarsko, Slovinsko, Bulharsko, Rumunsko a opätovne zjednotené Nemecko členmi Európskej únie. Ide o úspech o ktorom sme mohli len snívať, no podarilo sa ho uskutočniť už počas nášho života. Dnes, ako sa uvádza v Berlínskej deklarácii z 25. marca 2007, „je šťastím, že my, občania Európskej únie, sme zjednotení“, čo je dôvod na veľkú radosť.

Keď sa budeme zamýšľať nad uplynulými päťdesiatimi rokmi, je dôležité, aby sme hľadeli do budúcnosti. Mali by sme si sebakriticky pripomenúť, ktoré aspekty európskeho parlamentného rozmeru ešte stále nie sú uspokojujúce.

Na rozdiel od národných parlamentov ešte stále, v rámci rozpočtového postupu, nemáme možnosť rozhodnúť o zvýšení našich vlastných finančných zdrojov.

Parlamentná vláda väčšinou znamená kontrolu parlamentu nad armádou, spoločná zahraničná bezpečnostná a obranná politika Európskej únie však ešte stále nie je úplná a nezabezpečuje vhodné väzby medzi vnútroštátnymi a európskymi zodpovednosťami.

Ešte stále nemáme jednotný volebný zákon, čo znamená, že nám stále chýba dôležitý predpoklad pre účinné fungovanie európskych politických strán, ktoré by mohli kandidovať vo voľbách do Európskeho parlamentu s jednotným zoznamom uchádzačov.

Európsky parlament bojoval trpezlivosťou, vytrvalosťou a dobrým smerovaním o svoje miesto v Európe už od prvého zasadnutia Európskeho parlamentného zhromaždenia, v čom musí a aj bude pokračovať aj v budúcnosti. Podoba Európskeho parlamentu, t. j. priamo volené nadnárodné zhromaždenie, sa vyzdvihuje ako príklad v podobnom úsilí v iných oblastiach sveta. Presviedčame sa o tom pri našich zahraničných návštevách.

Keď sa Robert Schuman dňa 19. marca 1958 ujal úradu predsedu Európskeho parlamentného zhromaždenia, takýto priaznivý vývoj parlamentného rozmeru v Európe bolo takmer nemožné predpokladať. Robert Schuman však mal víziu. Hovoril o myšlienke Európy a o tom, že je potrebné oživiť ju, čo označil ako „la relance de l’idee européenne”. Mohol by existovať lepší ústredný motív úlohy, ktorá je pred nami v súčasnej situácii, po kríze spojenej s neúspechom Ústavnej zmluvy?

19. marca 1958 Robert Schuman vo svojom krátkom príhovore vyslovil obavu, že technokratický prístup by mohol spôsobiť, že sa myšlienka európskej integrácie postupne vytratí. Platí to rovnako dnes, ako to platilo vtedy. Robert Schuman realisticky, skromne a jasne popísal príležitosti, ktoré malo pred sebou Parlamentné zhromaždenie, ktorému predsedal až do roku 1960: „Nous désirons contribuer“, povedal svojím srdečným a zvučným hlasom: „ŕ créer un noyau de la structure européenne.“

Robert Schuman zakončil svoj prvý príhovor vo funkcii predsedu Európskeho parlamentného zhromaždenia sľubom, že bude pracovať na zjednotení nášho svetadiela, na zjednotení Európy, o ktorej bol presvedčený, že by sa mala vnímať ako spoločenstvo hodnôt, ktoré zjednocuje slobodné národy žijúce na našom svetadiele: „Ainsi seulement l’Europe réussira ŕ mettre en valeur le patrimoine total qui est commun ŕ tous les pays libres.“

Dovoľte mi nadviazať na túto myšlienku. Európska únia je spoločenstvom hodnôt. Naše inštitúcie samy o sebe nie sú cieľom, sú prostriedkom, ktorý má slúžiť našim hodnotám, ktorými sú dôstojnosť jednotlivca, ľudské práva, demokracia, právo a hospodárska a sociálna prosperita. Slúžia zásadám solidarity a subsidiarity. Európa znamená vzájomnú úctu, uznanie našej rozmanitosti, uznanie dôstojnosti všetkých našich členských štátov, veľkých i malých. Tento postoj nemožno nikomu nanútiť, no je nevyhnutným predpokladom pre naše vzájomné porozumenie a prijímanie spoločných opatrení. Je potrebné neustále obnovovať úctu k dodržiavaniu európskych právnych predpisov, ktorá nám umožňuje riešiť naše konflikty v priateľskom duchu a mierovým spôsobom dosiahnuť rovnováhu záujmov, prostredníctvom nepísaných pravidiel, ohľaduplnosti a vzájomnej úcty, ktorými sa riadia naše vzťahy v Európe.

(potlesk)

Chcel by som každého, bez ohľadu na to, ku ktorej časti politického spektra patrí, povzbudiť a naliehavo vyzvať, aby sme si aj naďalej preukazovali túto vzájomnú úctu.

Pretože ak táto vzájomná úcta, ktorá sa vyznačuje toleranciou k presvedčeniu iných, pričom zostávame verní svojim vlastným názorom a zároveň sme pripravení dohodnúť sa na kompromisoch, ak bude tento prístup úspešný, môžu sa stať Európska únia a Európsky parlament príkladom pre mier vo svete.

Naše európske dedičstvo sa ochraňuje v mieri a jednotnosti našich národov, ktoré sa spojili, aby vytvorili Európsku úniu. Uctime si Roberta Schumana a všetkých poslancov prvého Európskeho parlamentného zhromaždenia tak, že sa budeme usilovať byť verní ich odkazu. Usilujme sa o vytvorenie zodpovedného a otvoreného Európskeho parlamentu, ktorý je blízko občanom, no ktorý je odhodlaný v prípade potreby preukázať politické vodcovstvo. Ak budeme aj naďalej pracovať s odhodlaním, nemusíme sa báť mienky tých, ktorí prídu po nás, a ktorí budú v roku 2058 hodnotiť našu dnešnú prácu pri oslavách stého výročia Európskeho parlamentu.

Vážení kolegovia, dámy a páni, radujme sa spoločne zo slobody, mieru a jednoty na našom európskom svetadiele, ktorému máme tú česť slúžiť.

(hlasný a vytrvalý potlesk)

  Janez Janša, úradujúci predseda. − (SL) „Svoj príhovor nemôžem predniesť bez emócií.“ Touto vetou oslovil prvý predseda Európskeho parlamentného zhromaždenia, Robert Schuman, tento ctený Parlament vo svojom prvom príhovore 19. marca 1958. O päťdesiat rokov neskôr máme pri vašom slávnostnom výročí presne rovnaký pocit.

V tejto chvíli sa prihováram nielen 142 vnútroštátnym poslancom, ale aj 785 priamo zvoleným poslancom Európskeho parlamentu. Keď sa obzrieme na cestu, ktorú sme za sebou nechali, a na prekvitajúcu európsku demokraciu počas posledných päťdesiatich rokov, mali by sme sa cítiť hrdí a veľmi vďační otcom myšlienky Európy. Na druhej strane máme povinnosť pokračovať, v súlade s našimi najlepšími schopnosťami, v európskom príbehu mieru, spolupráce a prosperity.

Pripomeňme si rok 1958: spoločnosť musela čeliť následkom dvoch ničivých vojen, svetu dvojpolárneho rozdelenia medzi západnými a východnými mocnosťami, studenej vojne, kubánskej revolúcii, prvému čipu, jadrovým pokusom a vypusteniu prvého vesmírneho satelitu. Šesť členov Európskej únie, v ktorých vtedy žilo stošesťdesiatosem miliónov Európanov, zacelilo svoje povojnové rany, hospodárstvo napredovalo a spolu s Euroatlantickou alianciou zabezpečovali mier a demokraciu v tejto oblasti. Žiaľ, väčšina zvyšnej časti Európy žila v totalitárnom prostredí v občianskej a hospodárskej stagnácii, či dokonca v úpadku.

V roku 2008 máme možnosť vidieť, že situácia sa úplne zmenila: mnohopolárny svet sa zaujíma nielen o hospodársku a politickú konkurenciu, ale čoraz viac aj o konkurenciu z hľadiska hľadania riešení na súčasné výzvy. Odstraňovanie hraníc, ktoré rozdeľovali Európu, od Berlínskeho múra, cez železnú oponu a monitorovanie vnútorných hraníc, bude na konci tohto mesiaca pokračovať odstránením vzdušných hraníc v rámci rozšíreného schengenského priestoru.

Územie Európskej únie je viac ako trikrát väčšie ako pred päťdesiatimi rokmi, EÚ má trikrát toľko obyvateľov, 23 oficiálnych jazykov, silnejší vnútorný trh a jednotnú menu. Priemerná dĺžka života sa predĺžila v priemere o osem rokov. Dvadsaťsedem predsedov vlád a hláv štátov, z ktorých v jednej tretine vládli ešte pred dvadsiatimi rokmi totalitné režimy, bude zajtra prijímať rozhodnutia pri jednom okrúhlom stole. Dnes vládne v takmer celej Európe sloboda a demokracia. Je potrebné, aby sme si boli vedomí tohto úspechu, mali by sme ho osláviť.

Život a práca Európskeho parlamentu od roku 1958 jasne odráža pokrok dosiahnutý vďaka integrácii za posledných päťdesiat rokov. Po počiatočnej fáze, v ktorej mal Európsky parlament len poradnú funkciu, ste na začiatku sedemdesiatych rokov získali prvé skutočné právomoci týkajúce sa európskeho rozpočtu. Na konci sedemdesiatych rokov sa konali prvé priame voľby do Európskeho parlamentu. Prostredníctvom nových dohôd došlo k posilneniu vašich právomocí v oblasti prijímania právnych predpisov a pri menovaní najvyšších európskych politických predstaviteľov. Bez získania vašej dôvery nemôže fungovať ani nová Európska komisia.

Rovnako ako v roku 1958 znamenala Rímska zmluva pre Parlament pridelenie nových právomocí, o päťdesiat rokov neskôr predstavuje Lisabonská zmluva pre Európsky parlament veľký krok vpred. Postup spolurozhodovania sa rozšíri na takmer všetky európske politiky, posilní sa úloha Parlamentu pokiaľ ide o demokratický dohľad, vytváranie medzinárodných dohôd a menovanie najvyšších európskych predstaviteľov.

Veľmi ma potešilo, že ste na minulom plenárnom zasadnutí prijali správu o Lisabonskej reformnej zmluve s veľkou väčšinou hlasov. Chcel by som tiež poblahoželať všetkým členským štátom, ktoré už úspešne zavŕšili ratifikačné postupy a dúfam, že ich čoskoro budú nasledovať všetky zostávajúce členské štáty.

Zatiaľ čo prvých päťdesiat rokov Európskej únie bolo zameraných na európsky program, na náš politický a hospodársky rozvoj a reformy, nasledujúcich päťdesiat rokov bude určite zameraných aj na globálny program. Jasne to vyplýva aj zo zoznamu tém, ktoré sa budú prerokúvať na zajtrajšom zasadnutí Európskej rady.

Je úplne zrejmé, že primerané riešenia na výzvy súvisiace s lisabonským procesom, ekologickými a energetickými otázkami a výkyvmi na finančných trhoch môžeme nájsť, len ak zohľadníme globálne trendy a globálnych aktérov, a ak ich začleníme do našej činnosti.

Týka sa to aj oblasti ľudských práv a medzikultúrneho dialógu, kde vy, Európsky parlament, rozhodne zohrávate vedúcu úlohu. Dovoľte mi využiť túto príležitosť, aby som v mene Európskej rady vyjadril uznanie vašej úlohe pri poukazovaní na porušovanie ľudských práv a pri pozorovaní volieb a tiež práci vašich delegácií v medzinárodných inštitúciách, napríklad v Rade pre ľudské práva pri Organizácii Spojených národov. Vaša úloha v rámci spoločných parlamentných zhromaždení je tiež dôležitá, vďaka nej sa zvyšuje pridaná hodnota politík Európskej únie týkajúcich sa tretích krajín a regiónov.

Vašimi činnosťami a stretnutiami s vysokopostavenými hosťami počas roka medzikultúrneho dialógu posilňujete jednu zo základných európskych tradícií, konkrétne skutočnosť, že vzájomná úcta a porozumenie tvoria základ spolunažívania v Európe a tiež vo svete ako celku.

Rozsah činností Európskej únie sa neustále rozširuje, no všetky sa riadia spoločným pravidlom: úspech je priamo úmerný miere jednoty medzi členskými štátmi, sektormi, skupinami so spoločnými záujmami, generáciami a v rámci regionálnych, vnútroštátnych, európskych a globálnych faktorov. V tomto smere musia ísť inštitúcie Európskej únie príkladom.

„Každý človek predstavuje nový svet. Len inštitúcie, ktoré ochraňujú spoločné skúsenosti, môžu dozrieť.“ Touto myšlienkou nás Jean Monnet približuje k vysvetleniu, prečo sa vízia Európskej únie často odlišuje od skutočnosti, a prečo mnoho Európanov ešte stále pochybuje o prínosoch integrácie Európy, napriek očividným úspechom, ktoré boli dosiahnuté počas posledných päťdesiatich rokov. Aby sme mohli v plnej miere pochopiť a vážiť si slobodu, mier a rozmanitosť, neexistenciu hraníc a prínosy a vyhliadky zjednotenej Európy, musíme si byť neustále vedomí toho, že existujú aj iné, oveľa horšie alternatívy.

Preto je našou spoločnou úlohou zachovávať európske spoločné skúsenosti pri živote. Z nich môžeme čerpať silu, aby sme sa mohli vysporiadať s aktuálnymi výzvami. Myšlienky na minulosť musia byť jednotné s myšlienkami na budúcnosť. Ak by sme pred päťdesiatimi rokmi nespojili naše sily, pravdepodobne by sme dnes nežili v mieri a prosperite. To isté možno povedať o nasledujúcich päťdesiatich rokoch. Ak sa nebudeme usilovať spoločne nájsť nízkouhlíkové riešenia a riešenia, ktoré budú znamenať úsporu energie, nepodarí sa nám spomaliť priebeh klimatických zmien. Budeme musieť čeliť čoraz väčšiemu počtu záplav, hurikánov, súch, a tiež novým chorobám, ohrozenému ekosystému a klimatickým utečencom. Je nevyhnutné, aby boli výsledky európskych rozhodnutí a opatrení pre občanov dostatočne konkrétne a hmatateľné, aby mohli pochopiť kľúčovú úlohu, ktorú Európska únia zohráva pri ochrane a zlepšovaní kvality ich života.

Vážený pán predseda, dámy a páni, dovoľte mi poďakovať sa vám za váš príspevok k rozvoju Európskej únie za posledných päťdesiat rokov. Viem, čo všetko to znamenalo pre naše generácie. Vlastne som sa narodil v rovnakom roku, v ktorom sa zrodil aj Európsky parlament.

Až do konca tohto funkčného obdobia a aj do ďalších rokov by som vám chcel zaželať veľa úspechov vo vašej práci, mnoho nových nápadov a neustálu vytrvalosť pri rozvoji európskych hodnôt, demokracie a spôsobu života.

Som presvedčený, že aj pri ďalších oslavách okrúhleho výročia tohto európskeho domova demokracie budeme môcť znova osláviť viditeľný pokrok v Európe.

(potlesk)

  Predseda. − Veľmi pekne ďakujem pánovi predsedovi Európskej rady. Teraz mi dovoľte požiadať predsedu Európskej komisie, pána Josého Manuela Durăoa Barrosa, aby sa ujal slova.

  José Manuel Barroso, predseda Komisie. – (FR) Vážený pán predseda Európskeho parlamentu, vážený pán úradujúci predseda, vážení predsedovia rôznych európskych inštitúcií, vážení bývalí predsedovia Parlamentu, dámy a páni, vážení zástupcovia národných parlamentov, vážení hostia, veľmi ma teší, že dnes spoločne môžeme osláviť prvé polstoročie Európskeho parlamentu. Toto výročie má pre Európu veľký symbolický a politický význam. Pred päťdesiatimi rokmi Robert Schuman predsedal novému jednotnému zhromaždeniu. Tri európske spoločenstvá práve vytvorili prvú verziu európskej demokracie. Odvtedy dochádza v každej fáze európskej integrácie k rozhodnému potvrdeniu tohto základného politického rozhodnutia.

Zakladatelia Európy ako prví predvídali, že rozvíjajúca sa Európa potrebuje pevné demokratické európske inštitúcie, ktoré budú stelesňovať čoraz silnejšie väzby medzi prvými šiestimi členskými štátmi. Podľa inšpirujúcej vízie Jeana Monneta bolo potrebné, aby sa tieto inštitúcie mohli vyvíjať a sprevádzať budúce udalosti, o ktorých predpokladali, že sa budú vyvíjať dvomi smermi: jedným je dôkladnejšia integrácia a druhým geografické rozšírenie. Musím vám povedať, že je ešte stále veľmi dojímavé vidieť vás všetkých v tomto dome európskej demokracie, zástupcov priamo zvolených národmi, ktoré len nedávno boli rozdelené diktátorskými zriadeniami, ktoré bránili Európe nadýchnuť sa slobody.

(potlesk)

Inštitucionálny trojuholník, ktorý nám zanechali zakladatelia Európy, je vo svete ojedinelý model, ktorý po päťdesiatich rokoch rozhodne potvrdil svoju životaschopnosť a odolnosť. Prispôsobil sa podstatnému rozšíreniu rozsahu úloh, ktoré boli zverené Spoločenstvu a teraz Európskej únii. Vysporiadal sa tiež s podstatným a dynamickým rozšírením našej Únie.

Za tento úspech vďačíme dômyselnosti a rovnováhe inštitucionálneho modelu, ktorý sa neriadi klasickým rozdelením moci. Za tento úspech tiež vďačíme spôsobu fungovania, ktorý sa riadi metódou Spoločenstva i zásadou subsidiarity.

Samotné inštitúcie však nie sú cieľom, sú aj naďalej prostriedkom, ktorý slúži ideálom a cieľom. Slúžia našim občanom. Čím silnejšie inštitúcie sú, tým lepšie môžu slúžiť tomuto ideálu a našim občanom.

Zakladatelia Európy chceli vybudovať Európu predovšetkým preto, aby vybudovali mier. Chceli vybudovať túto novú Európu na zásade solidarity. Za silu, ktorá bude poháňať napĺňanie ich politickej vízie a cieľov, si zvolili hospodárstvo.

O päťdesiat rokov neskôr potrebuje Európa, žijúca v mieri a rozšírená na veľkosť svetadiela, silné inštitúcie, aby sa mohla vysporiadať s výzvou tejto doby, globalizáciou. Žiadny členský štát sa nemôže vyrovnať s touto výzvou sám. Len Európa, vďaka svojím skúsenostiam s otváraním trhov podľa pravidiel, ktoré stelesňujú jej hodnoty slobody, solidarity a trvalo udržateľného rozvoja, má proporcie, inštitúcie a nástroje potrebné na zvládnutie a usmerňovanie globalizácie.

Aby bolo možné vyrovnať sa s touto výzvou, je potrebné, aby sa Európa 21. storočia zjednotila s cieľom dosiahnuť úspech v hospodárstve založenom na vedomostiach, poskytnúť zamestnanie európskym ženám a mužom a docieliť väčšiu dynamiku jej hospodárstva. Európa musí na svetovej scéne zaujať miesto, ktoré jej právom patrí, t. j. európska veľmoc bez arogancie, Európa, ktorá je schopná svetu ponúknuť, nie nanútiť, ale ponúknuť, hodnoty slobody a solidarity.

Uspejeme, ak sa nám podarí udržať konštruktívne partnerstvo medzi inštitúciami.

V rámci tohto partnerstva by som chcel Parlamentu poblahoželať k jeho prispeniu k projektu Európy vo všetkých aspektoch každodenného života našich občanov. Počas päťdesiatich rokov svojej existencie získal tento Parlament mnoho právomocí a pomerne veľkú moc. Mám na mysli moc vo význame legitímnosť vyplývajúca priamo z hlasov Európaniek a Európanov vo voľbách. Mám na mysli moc aj vo formálnom význame tohto slova: spolurozhodovanie, rozpočtová právomoc a demokratický dohľad nad európskymi inštitúciami. Teda v skutočnosti mám na mysli politický vplyv. Európsky parlament zaujal úlohu spolutvorcu právnych noriem, pričom sa delí o zodpovednosť v rámci inštitucionálneho trojuholníka, a zároveň zaujal Európsky parlament svoje miesto aj v európskom verejnom živote, k čomu však tiež dospel budovaním čoraz užších vzťahov s národnými parlamentmi, z ktorých väčšina je tu dnes zastúpená.

Moc, ktorú v priebehu rokov získal Európsky parlament, slúži len na posilnenie Európy ako celku. Silný Európsky parlament je kľúčovým partnerom ostatných inštitúcií, a tiež (a to musím zdôrazniť) Európskej komisie. Myslím si, že môžem povedať, že vzťah medzi našimi dvoma inštitúciami je čoraz bližší, pevnejší a vyzretejší, z čoho mám, samozrejme, obrovskú radosť.

Po ratifikácii Lisabonskej zmluvy dôjde k ďalšiemu posilneniu inštitúcií Spoločenstva. Lisabonská zmluva rozšíri právomoci Európskeho parlamentu. Posilní dvojitú demokratickú legitímnosť Komisie prostredníctvom väzieb s Európskym parlamentom a Európskou radou. Zabezpečí stále predsedníctvo pre Európsku radu, vďaka čomu budú príprava a monitorovanie zasadnutí Európskej rady ucelenejšie. Vytvorí funkciu vysokého predstaviteľa Európskej únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, ktorý bude zároveň podpredsedom Európskej komisie.

Keďže Lisabonská zmluva posilní legitímnosť a účinnosť našich inštitúcií, predstavuje pre Európsku úniu veľký krok vpred.

Dnes i v budúcnosti musíme chápať, že inštitúcie si nesmú navzájom konkurovať. Nesmie dochádzať k posilneniu jednej z našich inštitúcií na úkor iných. Naopak, ak má byť Európa účinnejšia a demokratickejšia, všetci musíme chcieť, aby boli európske inštitúcie silnejšie. Konsolidácia európskej inštitucionálnej štruktúry bude na prospech všetkých našich inštitúcií.

Vážené dámy, vážení páni, v súvislosti s výročím, ktoré si dnes pripomíname, mi napadol výrok významnej portugalskej spisovateľky, Agustiny Bessaovej Luisovej. Povedala: „Vo veku 15 rokov máme pred sebou budúcnosť, vo veku 25 rokov máme problém, vo veku 40 rokov máme skúsenosti, no kým nežijeme polstoročie, nemáme za sebou žiadnu históriu“.

Dnes môže Európsky parlament, tento významný dom európskej demokracie, hrdo vyhlásiť, že má za sebou výbornú históriu a som presvedčený o tom, že pred sebou má tiež výbornú budúcnosť. Preto mi dovoľte, aby som vám v mene Európskej komisie i v mene svojom čo najsrdečnejšie zablahoželal a zaprial všetko najlepšie a veľa úspechov pri vašej práci na vytváraní zjednotenej Európy.

(potlesk)

  Predseda. − Veľmi pekne ďakujem pánovi predsedovi Európskej komisie. V tejto chvíli mi dovoľte privítať pána Hansa Joachima Opitza, ktorý je dnes tiež naším hosťom a zastupuje všetkých bývalých generálnych tajomníkov.

Teraz budeme mať znovu to potešenie vypočuť si Mládežnícky orchester Európskej únie.

(krátke vystúpenie Mládežníckeho orchestra Európskej únie)

(hlasný potlesk)

(Prítomní v rokovacej sále sa postavili a vypočuli si európsku hymnu)

(Rokovanie bolo prerušené o 16.15 h a pokračovalo sa v ňom o 16.20 h)

PREDSEDÁ: PANI KRATSA-TSAGAROPOULOU
podpredsedníčka

9. Schválenie zápisnice z predchádzajúceho rokovania: pozri zápisnicu

  Predsedajúca. – Bola rozdaná zápisnica zo zasadnutia, ktoré sa konalo v utorok, 11. marca.

Máte k nej nejaké pripomienky?

(Zápisnica bola schválená.)

10. Oznámenie predsedníctva

  Predsedajúca. – Dámy a páni, dovoľte mi, aby som vám oznámila dôležité informácie o dnešnom popoludňajšom hlasovaní. Z technických príčin sa výsledky hlasovania podľa mien, ktoré boli zobrazené, a ktoré predsedajúci oznámil, nezhodujú presne so skutočnými údajmi, ktoré zaznamenal hlasovací systém. V žiadnom prípade to však neovplyvnilo celkový výsledok hlasovania, pretože nedošlo k zmene väčšiny.

Preto hlasovania, ktoré sa uskutočnili dnes napoludnie, nie je možné spochybniť a považujú sa za schválené. Výsledky, ktoré sa zverejnia ako príloha k zápisnici z dnešného rokovania, budú skutočné výsledky.

Je samozrejmé, že technické služby robia všetko, čo je v ich silách, aby zistili príčinu tejto poruchy, a že do zajtrajšieho hlasovania budú všetky funkcie obnovené.

11. Úloha EÚ v Iraku (rozprava)

  Predsedajúca. – Ďalším bodom je správa (A6-0052/2008) páni Gomesovej v mene Výboru pre zahraničné veci týkajúca sa návrhu odporúčania Európskeho parlamentu Rade o úlohe Európskej únie v Iraku (2007/2181(INI)).

  Ana Maria Gomes, spravodajkyňa. − (PT) Vážená pani predsedajúca, keďže tento Parlament bude hlasovať o správe o úlohe Európskej únie v Iraku, je dôležité zamyslieť sa nad niektorými ponaučeniami, ktoré ponúkajú dejiny tejto krajiny. 16. marca uplynie 20 rokov od chemického útoku na kurdské mesto Halabdža. Bola to jedna z najvražednejších operácií genocídnej kampane Anfal, ktorú viedli sily Saddáma Husajna proti obyvateľom jeho vlastnej krajiny. Halabdža nebola ojedinelým prípadom, v Iraku sa takéto udalosti opakovali mnohokrát. V dôsledku pasivity a občasnej zhovievavosti európskych vlád podroboval celé desaťročia režim Saddáma Husajna obyvateľov Iraku stratégii systematického tyranizovania so zničujúcimi následkami, ktoré sú citeľné aj dnes. Preto som, ako spravodajkyňa, chcela, aby základnou axiómou tejto správy bola morálna a právna zodpovednosť Európy voči irackému ľudu. Žiadny iný ľud v posledných desaťročiach netrpel viac a len máloktorá krajina je z hľadiska bezpečnosti Európy taká dôležitá.

Okrem toho, že je našou povinnosťou pomôcť Iraku, si Európa musí uvedomiť, že je v jej záujme, aby sa z Iraku stala ucelená federálna a demokratická krajina, v ktorej vládne právny štát, a v ktorej sa dodržiavajú ľudské práva, vrátane práv žien. V roku 2003 moja strana, portugalská Socialistická strana, a aj ja osobne, sme boli proti rozhodnutiu napadnúť Irak, ktoré v tom čase podporoval vtedajší portugalský premiér, pán Durăo Barroso. Na tomto stanovisku trvám aj dnes. Táto správa však nemá slúžiť na to, aby sme znova opakovali dobré známe stanoviská k otázke, ktorá v minulosti rozdelila Európu. Vyzývame tento Parlament, aby vyjadril svoj názor na súčasný a budúci príspevok Európskej únie k bezpečnému, prosperujúcemu a demokratickému Iraku, ktorý bude žiť v mieri so svojimi susedmi.

S týmto na pamäti som v rámci prípravy na vypracovanie tejto správy dvakrát navštívila Irak, v januári a vo februári. V rámci prvej cesty som navštívila Bagdad, Nasíriu a oblasť močiarov. V rámci druhej cesty som navštívila Kurdistan na severe krajiny. Vzhľadom na iracký rozpočet v objeme 48 miliárd dolárov môžeme konštatovať, že Iraku určite nechýbajú peniaze. Irak už nepotrebuje ďalšiu rozpočtovú podporu ani bezúročné pôžičky. To, čo Irak potrebuje, a Iračania to tiež žiadajú, je technická pomoc a inštitucionálne posilnenie, aby mohli štát a občianska spoločnosť správne fungovať, a aby bolo možné dobre využiť rozsiahle zdroje tejto krajiny v prospech obyvateľov, vrátane miliónov osôb vysídlených v rámci štátu a tiež utečencov, ktorí sa nachádzajú v susedných krajinách.

Zámerom tejto správy nie je len podnietiť väčšie zapojenie EÚ v Iraku. Požadujeme tiež, aby sa prítomnosť EÚ v Iraku riadila transparentnosťou, viditeľnosťou a účinnosťou. Parlament s potešením sleduje rastúci záujem Komisie o zdokonalenie využitia európskych fondov v Iraku v mimoriadne zložitom kontexte. V tejto súvislosti máme pocit, že väčšia prítomnosť Komisie a členských štátov v teréne je nielen možná, ale aj nutná, či už ide o vybavenie ľudskými zdrojmi alebo o projekty, a to najmä v tých oblastiach Iraku, kde to umožňuje bezpečnostná situácia, ako napríklad v kurdskom regióne. Na druhej strane požadujeme reguláciu zmlúv so súkromnými vojenskými a bezpečnostnými spoločnosťami. Dovoľte mi zdôrazniť, že v tejto správe Európsky parlament po prvýkrát vyzýva na vytvorenie jasných usmernení v oblasti využívania týchto spoločností inštitúciami EÚ.

Hlavný odkaz, ktorý by táto správa mala vyslať Komisii, Rade, európskym obchodným spoločnostiam, mimovládnym organizáciám a verejnej mienke, je nasledujúci: Európa má dnes jedinečnú možnosť priaznivo prispieť k budúcnosti Iraku a tým aj k budúcnosti celého regiónu. Komunikácia s Komisiou počas prípravy tejto správy i konsenzus, ktorý sme pri tejto správe dosiahli vo Výbore pre zahraničné veci, ma presvedčili o tom, že Európa je pripravená vysporiadať sa s touto výzvou. Na záver mi dovoľte osobne sa poďakovať kolegom poslancom, ktorí predniesli pozmeňujúce a doplňujúce návrhy a odporúčania a najmä tieňovým spravodajkyniam, pani Hybáškovej, pani barónke Nicholsonovej of Winterbourne, a tieňovým spravodajcom, pánovi Briemu a pánovi Özdemirovi, za ich príspevky, ktoré túto správu významne obohatili.

  Janez Lenarčič, úradujúci predseda. − (SL) V prvom rade by som sa chcel poďakovať spravodajkyni, pani Gomesovej, za jej správu o úlohe Európskej únie v Iraku. Dnešnej rozprave budeme venovať veľkú pozornosť a dôkladne preštudujeme návrhy spravodajkyne i celého zhromaždenia.

Dovoľte mi využiť túto príležitosť, aby som obzvlášť privítal nedávne rozhodnutie Európskeho parlamentu zriadiť pre Irak delegáciu ad hoc. Táto delegácia určite prispeje k posilneniu vzťahov medzi Európskou úniou a Irakom vo všetkých oblastiach.

Európska únia v úzkej spolupráci s irackou vládou a ďalšími aktérmi, najmä Organizáciou Spojených národov, posilňuje vzťahy s Irakom a podporuje ústrednú úlohu Organizácie Spojených národov v Iraku. Európska únia bude aj naďalej úzko spolupracovať s Asistenčnou misiou Organizácie Spojených národov v Iraku (UNAMI). Zaručí tiež podporu tejto misie pri realizácii úlohy, ktorú jej uložila rezolúcia Bezpečnostnej rady Organizácie Spojených národov č. 1770.

Úrad Európskej komisie pre humanitárnu pomoc, ECHO, spolupracuje pri úsilí zlepšiť humanitárnu situáciu v celom regióne, nielen v Iraku. Rokovania o dohode o obchode a spolupráci s Irakom sú ďalším dôležitým faktom z hľadiska posilňovania vzťahov medzi Irakom a Európskou úniou. Potešilo nás, keď sme sa dozvedeli, že rokovania veľmi dobre napredujú.

EÚ pevne podporuje tento proces, v ktorom spolupracujú aj susedné krajiny. Aj naďalej budeme zdôrazňovať dôležitosť dialógu medzi Irakom a jeho susedmi. Na tomto mieste musím zdôrazniť, že územná celistvosť Iraku musí byť zachovaná. Ako dobre viete, predsedníctvo vyjadrilo veľké znepokojenie nad nedávnymi operáciami tureckej armády na irackom území. Chceli by sme podčiarknuť veľkú dôležitosť nepretržitého dialógu a spolupráce medzi Irakom a Tureckom. Dôrazne nabádame obe vlády aj kurdskú regionálnu vládu, aby našli mierové riešenie tejto situácie, a aby sa vyhli konfliktu.

Úspech úsilia o národné zmierenie má kľúčový význam z hľadiska dlhodobého a stáleho pokroku v oblasti zlepšovania bezpečnostnej situácie. Európska únia je pripravená podporovať Irak v jeho záväzku pokračovať v tomto procese.

Na záver by som chcel uviesť, že Európska únia pridelila na pomoc Iraku už veľký objem zdrojov. EÚ aj v súčasnosti prispieva k obnove bezpečnostného sektora Iraku najmä prostredníctvom integrovanej misie Európskej únie pre oblasť právneho štátu v Iraku, ktorej mandát bol predlžený až do leta budúceho roka. Ako dobre viete, iracké orgány považujú túto misiu za veľmi hodnotnú.

  Benita Ferrero-Waldner, členka Komisie. − Vážená pani predsedajúca, v prvom rade mi dovoľte hovoriť trochu dlhšie, pretože táto téma je pre mňa veľmi dôležitá.

Na úvod by som chcela vyjadriť uznanie pani Gomesovej a tiež všetkým ostatným poslancom, ktorí sa podieľali na príprave tejto dôležitej správy. Od decembra navštívila pani Gomesová Irak dvakrát, aby získala čo najjasnejší obraz o tom, čo sa v tejto krajine deje, a čo nie. Vyslala som do Iraku dvoch riaditeľov, ktorí majú na starosti túto oblasť. Jeden z nich, pán Tomás Duplá del Moral, je dnes so mnou v tejto rokovacej sále. Bližšie podrobnosti vám poviem neskôr.

Analýza pani Gomesovej je jasná, komplexná a najmä sa začína zo správneho miesta. Nemáme inú možnosť, len riešiť výzvy, ktorým Irak čelí v súčasnosti, a ktorým bude čeliť v budúcnosti.

Päť rokov po páde Saddáma Husajna môžeme vstúpiť do novej fázy postupného procesu. Tento proces je však ešte stále krehký, obmedzený a nestály.

Zdá sa, že bezpečnostná situácia sa mierne zlepšila, jednak v dôsledku amerického náporu, no tiež v dôsledku ďalších dvoch faktorov: po prvé, v dôsledku činnosti sunnitských Rád prebudenia, ktoré vyzbrojili a financujú Spojené štáty americké, no najmä, po druhé, v dôsledku prímeria milícií Muqtada al-Sadra, ktoré bolo nedávno predĺžené o ďalších šesť mesiacov. Počet mŕtvych irackých civilistov je stále veľmi vysoký a pokiaľ ide o udržateľnosť týchto snáh a zlepšení, vládne veľká neistota. Turecké vpády na severe Iraku ešte viac komplikujú situáciu, bez ohľadu na to, aké pokojné a rozvážne sú reakcie (aspoň v súčasnosti) ústrednej i kurdskej regionálnej vlády.

V politickej oblasti schválil zákonodarný zbor dôležitý balík zákonov: rozpočet na rok 2008, zákon o oblastných právomociach a obmedzenú amnestiu súvisiacu s procesom debaasifikácie, čo uspokojilo sunnitov, šiitov i Kurdov. No vzhľadom na to, že prezidentská rada zamietla zákon o oblastných právomociach, ešte stále nie je isté, či bude možné tento malý pokrok upevniť.

Hospodárska oblasť vykazuje úplnú závislosť od odvetvia spracovania ropy. Iraku sa nedarí prilákať zahraničné, a dokonca ani domáce, investície, je tu nedostatok príležitostí na vytváranie nových pracovných miest. Výber daní a colných poplatkov sa nachádza v úplne počiatočnom štádiu, vybraté sumy sú len okrajové. Schopnosť vynaložiť investície plánované v rozpočte pri súčasnom udržaní rastu je ešte stále obmedzená. Zdá sa však, že hospodárska činnosť, vrátane investícií, má v súčasnosti väčší potenciál v najbezpečnejšej kurdskej oblasti.

Ústredným bodom politického programu zostáva národné zmierenie, existuje mnoho iniciatív a udalostí vedených zo zahraničia. Hoci pokračuje domáce úsilie o vybudovanie skutočného irackého vlastníctva a perspektívy budúcnosti krajiny, ešte stále chýba zdieľaná a jasná vízia a spomínané úsilie sa riadi sektárskymi, náboženskými alebo národnostnými záujmami, pohnútkami, či sťažnosťami. Takýto obsah mala správa riaditeľa, ktorého som do oblasti vyslala.

Dovoľte mi, aby som túto príležitosť využila na to, aby som vám pripomenula, čo už v Iraku a s Irakom robíme, a čo si môžeme vytýčiť do budúcnosti v týchto stále náročných podmienkach. Naše zásahy sa týkajú širokej škály činností, ktoré sa vzťahujú na politické, hospodárske, humanitárne aspekty a tiež na aspekty pomoci.

Po prvé, dohoda o obchode a spolupráci predstavuje politické úsilie, ktorým sa po prvýkrát stanovuje základ zmluvných vzťahov medzi Európskou úniou a Irakom. Dúfame, že táto dohoda pomôže Iraku, aby sa venoval vlastnému programu reforiem, a že uľahčí opätovné začlenenie tejto krajiny do medzinárodného spoločenstva po dlhých rokoch izolácie. Práve sme dokončili štvrté kolo rozhovorov. V mnohých oblastiach sa naďalej darí rýchlo napredovať, od oblasti ľudských práv až po boj proti terorizmu, od energetickej spolupráce po oblasť životného prostredia.

Po druhé, stretnutia so susedmi, ktoré spomínal pán úradujúci predseda Rady, by mohli veľmi významne prispieť k zmenšeniu prekážok a k zlepšeniu bezpečnosti, a zároveň by tiež mohli umožniť nadviazanie politického dialógu a budovanie zmierenia medzi jednotlivými stranami. Osobne som venovala veľa úsilia, aby som napomohla takýto vývoj, zúčastnila som sa na dvoch konferenciách v Šarm al-Šajchu a v Istambule. Ak to bude možné, budem v tom pokračovať aj v budúcnosti, aby sa naďalej zdôrazňovala skutočnosť, že je potrebné, aby štáty susediace s Irakom na seba prevzali zodpovednosť. V tomto smere možno za dobré signály považovať návštevu generálneho tajomníka Ligy arabských štátov, Amra Moussu, v Bagdade a tiež nedávnu návštevu iránskeho prezidenta v Iraku.

Ako vo svojej správe zdôrazňuje pani Gomesová, úloha pomôcť Iraku postaviť sa na vlastné nohy nesmie byť len na pleciach spoločenstva darcov alebo len na Iračanoch.

Pokiaľ ide o pomoc, nemusím vám pripomínať, že od roku 2003, kedy sa počas pôsobenia môjho predchodcu začalo s poskytovaním financovania, bolo na Irak vyčlenených 829 miliónov EUR z fondov Spoločenstva, s plnou podporou Rady a Európskeho parlamentu.

Čo sa týka náročnosti vytvorenia účinného programu v Iraku, nikdy sme neboli naivní. V súlade s odporúčaním tohto Parlamentu a všetkých členských štátov sme spolupracovali s OSN a s jej agentúrami, so Svetovou bankou a trustovým fondom viacerých darcov. Spolupráca s týmito inštitúciami bola jedinou uskutočniteľnou možnosťou. Organizácia Spojených národov zažívala mimoriadne krušné chvíle po atentáte na Sergia Vieira de Mella, pri ktorom zahynula aj veľká časť personálu, keď došlo k výbuchu kancelárie OSN v Bagdade. Nový osobitný zástupca, pán Staffan de Mistura, sa svojej práce ujal s pozoruhodným zanietením, čo sa veľmi cení. Nedávno ste mali možnosť stretnúť námestníka osobitného zástupcu OSN, pána Davida Shearera. Myslím si, že medzi vami došlo k dobrej výmene názorov o misii a o pretrvávajúcich hrozbách.

Mohla by som spomenúť mnoho projektov, no urobím to až neskôr, keď budem odpovedať na vaše otázky. Teraz poviem len toľko, že si myslím, že ide o veľmi dôležitú a významnú prácu, o to viac, že schopnosť irackej vlády dosahovať výsledky je veľmi obmedzená, v tomto bode sa stotožňujem s názorom pani Gomesovej. Od základných potrieb v oblasti zdravotníctva a vzdelávania, cez pomoc pri podpore demokratizácie, volebného procesu a dodržiavania ľudských práv, až po humanitárnu podporu a podporu utečencov, vo všetkých týchto oblastiach vytrvalo presadzujme komplexný program, pričom v tých najzložitejších podmienkach využívame najlepšie prostriedky, ktoré sú k dispozícii.

Snažili sme sa zabezpečiť, aby sa osobitná pozornosť venovala potrebám zraniteľných skupín, najmä ľuďom, ktorí boli vysídlení, či už v rámci Iraku, alebo aj do iných susedných krajín. Na podporu utečencov bol minulý rok vyčlenený významný balík v objeme 50 miliónov EUR. Komisia má tiež v úmysle vyčleniť 20 miliónov EUR zo svojej rozpočtovej položky humanitárnej pomoci na rok 2008 na podporu osôb vysídlených v rámci štátu, utečencov a na podporu najzraniteľnejších skupín v Iraku. Začali sme aj niekoľko dvojstranných projektov, no ideálne riešenie neexistuje. V skutočnosti má každá možnosť vnútorné a hrozivé nedostatky.

Záverom mi dovoľte povedať, že na základe mojich pokynov, ako som už spomínala, dvaja riaditelia zodpovední za Irak z GR pre vonkajšie vzťahy a z EuropeAid navštívili so svojimi skupinami Bagdad. S predstaviteľmi irackých úradov a s ďalšími aktérmi viedli plodné a veľmi úprimné rozhovory. Misia potvrdila neistú bezpečnostnú situáciu v Iraku, politickú a hospodársku situáciu, ktorú som spomínala, mimoriadne obmedzené možnosti irackých orgánov po rokoch vlády Saddáma Husajna a následnej vojne. Misia tiež potvrdila kľúčovú úlohu našej malej delegácie v Iraku.

Iracká vláda vyjadrila svoju túžbu spolupracovať s Európskou úniou. Na základe toho sa pokúsime poskytnúť financovanie, popri ďalších dvojstranných a medzinárodných darcoch, a pomôžeme posilniť inštitúcie a kapacitu správy štátu, ktorá je aj naďalej slabá. V súlade s požiadavkou Parlamentu preskúmame, ako prijať čo najpriamejšie opatrenia, zohľadniac pritom bezpečnostnú situáciu. Budeme sa snažiť zabezpečiť, aby bola naša pomoc maximálne účinná, viditeľná a spoľahlivá.

(potlesk)

  Ignasi Guardans Cambó, spravodajca Výboru pre medzinárodný obchod požiadaného o stanovisko. − (ES) Vážená pani predsedajúca, túto správu musíme privítať. Výbor INTA ju preskúmal a obšírne prediskutoval, samozrejme z pohľadu jej spôsobilosti, a presne o tom by som rád v krátkosti povedal pár slov.

Chcel by som zdôrazniť niekoľko bodov uvedených v texte Výboru INTA, ktorý spravodajkyňa prevzala len sčasti do svojej správy, aj keď treba povedať, že podstata toho, čo chcel Výbor pre medzinárodný obchod vo svojom texte vyjadriť, bola do správy zakomponovaná. Po prvé, Irak musí byť znova zapojený do takzvaného medzinárodného hospodárskeho systému, a v tejto súvislosti musíme privítať jeho štatút pozorovateľa vo Svetovej obchodnej organizácii. Toto je jednoznačne pozitívny krok správnym smerom.

Po druhé, musíme dohodu o obchode a spolupráci využiť ako veľmi užitočný nástroj na podporu vnútorných reforiem, ktoré Irak viac priblížia k mnohostrannému systému vedných odborov.

Po tretie, chcel by som zdôrazniť potrebu zabezpečenia skutočnej transparentnosti a nediskriminácie v súvislosti s verejnými obstarávaním v Iraku. Ide o bod, ktorý výbor veľmi zdôrazňoval, a ktorý bude počas zajtrajšieho hlasovania predložený na plenárnom zasadnutí ako pozmeňujúci a doplňujúci návrh. Domnievam sa, že je skutočne dôležité zdôrazňovať potrebu transparentnosti a rovnováhy pri všetkých verejných obstarávaniach.

Nakoniec vyzývame na opätovnú investíciu príjmov z predaja ropy takým spôsob, ktorý by zaručil, že tento proces bude riadiť samotná iracká vláda prostredníctvom príslušných orgánov.

Dalo by sa toho, samozrejme, povedať ešte oveľa viac, domnievam sa však, že správa ako celok si zaslúži gratulácie tohto Parlamentu.

  Jana Hybášková, v mene skupiny PPE-DE. – (CS) Vážená pani predsedajúca, vážená pani komisárka, z hĺbky srdca ďakujem barónke Nicholsonovej, Ane Gomesovej a Komisii. Nesplniteľné sa stalo možným. Tento parlament, Európsky parlament, našiel jednotnú zhodu vo svojom odporúčaní Rade aj Komisii v tom, ako by mala Európska únia postupovať v Iraku.

Nechajme minulosť minulosťou. Situácia sa prestala zhoršovať a začala sa stabilizácia. Mladí ľudia sa odvracajú od sektárstva a násilia, milície strácajú podporu a Mahdího armáda spolupracuje. To je imperatív pre európsku prítomnosť. Hlavnou európskou úlohou je posilniť zákon a poriadok a poskytovať technickú pomoc polícii, ministerstvu vnútra, súdnictvu a väzenským systémom. Druhou oblasťou je podporiť Iračanov, aby prostredníctvom rozpočtu mohli využívať svoje obrovské ropné bohatstvo. Treťou je posilnenie demokracie technickou podporou volebných procesov.

Vyzývame tiež európske firmy a spoločnosti, aby obnovili svoju prítomnosť v Iraku. K tomu však potrebujeme spoločnú európsku pozíciu. Zaoberáme sa situáciou utečencov, azylantov a vysídlených osôb. Potrebujeme partnerov. Potrebujeme irackých partnerov, ktorí si ctia transparentnosť, bojujú proti korupcii a rodinkárstvu a dodržujú právny štát, ľudské práva a demokraciu. Sme pripravení poskytnúť irackému parlamentu partnerskú podporu, učiť ich asistentov, cestovať tam a fungovať v rámci ad hoc stálej delegácie.

Jeden odkaz je však dôležitý, dovoľte mi ho vysloviť ako človeku, ktorý prvýkrát prišiel do Basry 7. apríla 2003: Európa nemôže zostať súčasťou problému. Ponúknime spoločnú európsku účasť pri zmene ľudskej tragédie generácií Iračanov.

  Véronique De Keyser, v mene skupiny PSE. – (FR) Vážená pani predsedajúca, správa pani Gomesovej je vynikajúca a predstavuje skutočne významný počin. Bez obvyklých zbytočných politických rečí nám ponúka nový a konštruktívny pohľad na veľmi citlivú irackú otázku, ktorá nás veľmi dlho rozdeľovala, pričom tento prístup je pre Anu Gomesovú typický. Vo Výbore pre zahraničné veci bola prijatá výraznou väčšinou, pričom by som chcela zdôrazniť dva body spomedzi množstva, ktoré tu boli spomenuté.

Po prvé, Ana Gomesová vyzýva, aby boli všetky nástroje, ktoré má Komisia k dispozícii, použité kreatívne s cieľom opätovného vytvorenia vhodných kapacít v Iraku v oblastiach právneho štátu, spravodlivosti, ľudských práv, dobrej správy verejnej, postavenia žien, zdravotníctva a vzdelania. Ana Gomesová to vyslovuje a uvádza s určitou dávkou nástojčivosti. Iraku nechýbajú peniaze. Je to krajina, ktorá má potenciál stať sa bohatou, bola však úplne zdevastovaná z hľadiska administratívneho aj ľudského. Z toho dôvodu pani Gomesová vyzýva na dvojstranné projekty na podporu budovania kapacít a občianskej spoločnosti a poukazuje na odvahu Komisie, ktorá dokonca do Bagdadu vyslala delegáciu na monitorovanie týchto projektov z bližšej vzdialenosti a na zabezpečenie lepšej viditeľnosti úsilia Európskej únie.

Po druhé, okrem samotného Iraku je Ana Gomesová znepokojená aj v súvislosti s núdzou irackých utečencov. V nedávnej správe vysokého komisára pre utečencov sa uvádza, že v susedných krajinách sa nachádza vyše dva milióny utečencov, skutočne kritický stav však dosiahla situácia v Sýrii, v ktorej je 1 400 000 utečencov, a Jordánsku s vyše pol miliónom utečencov. Aj napriek najlepším snahám týchto krajín boli zaznamenané prípady detskej práce a prostitúcie. Ana Gomesová vyzýva Európu, aby preukázala väčšiu veľkodušnosť pri prijímaní týchto utečencov, a vyzýva tiež Komisiu, aby poskytovala väčšiu podporu vo svojich programoch pomoci.

V krátkosti, tejto správe sa musí venovať v krátkodobom horizonte, a možno dokonca aj v strednodobom horizonte, veľmi vážna pozornosť pri určovaní budúcich politík pre Irak, obzvlášť rozpočtových politík. Chcela by som tomuto Parlamentu ešte raz pripomenúť, že pani spravodajkyňa, predtým, než predložila svoju analýzu tamojšej situácie, navštívila túto krajinu dvakrát. Vzhľadom na nebezpečnú situáciu, ktorá tam panuje, musím skutočne obdivovať jej odvahu.

  Nicholson of Winterbourne, v mene skupiny ALDE. – Vážená pani predsedajúca, aj ja by som chcela čo najsrdečnejšie zablahoželať našej pani spravodajkyni. Pani Gomesová vypracovala skutočne výnimočnú správu, ktorej zistenia sú odvodené z jej osobných poznatkov, ktoré získala z prvej ruky priamo na mieste. Blahoželám aj pani komisárke k jej vytrvalej a neúnavnej pozornosti zameranej na najdôležitejšie aspekty irackého problému, ako aj vedúcemu delegácie, pánovi Uusitalovi, o ktorého práci som sa mohla presvedčiť osobne priamo na mieste pri niekoľkých príležitostiach. Ide zo strany Komisie o skutočne prvotriednu prácu, ku ktorej pánovi Uusitalovi aj vám, pani komisárka, srdečne blahoželám. Otázke Iraku venovala značnú pozornosť aj Rada ministrov a dnes venujeme tejto otázke pozornosť aj my v tomto Parlamente. Konečne sa teda kľúčové inštitúcie Európskej únie spojili. Spolu dokážeme, samozrejme, dosiahnuť oveľa viac.

Dnes má Irak skutočný parlament a úplne sekulárnu ústavu. Irak je jedným z mála národov v tomto regióne, ktoré majú demokraciu – sekulárnu demokraciu – aj napriek jej niektorým nedostatkom. Z toho dôvodu musíme urobiť všetko, čo je v našich silách, aby sme Iračanom pomohli posilniť ich demokratický proces. Myslím si, že posilňovanie väzieb medzi našimi parlamentmi je jednou z kľúčových oblastí, ktorou by sme k tomu mohli prispieť. Cítim sa skutočne poctená, že som sa stala novou predsedníčkou delegácie, ktorá bola nedávno vytvorená Konferenciou predsedov.

V októbri minulého roku – a potom ešte raz v januári, spoločne s pani Gomesovou – som mala možnosť osloviť iracký parlament počas plenárneho zasadnutia. Bola to pre mňa veľká česť, pričom sme sa mohli okamžite presvedčiť o tom, akú veľkú pomoc potrebujú. Ak chceme pomôcť Iraku zvrátiť nepriaznivú administratívnu situáciu, ktorú zdedil, potrebujeme vytvoriť blízke partnerstvá s ministerstvami verejných služieb a využiť všetky naše skúsenosti pri procese rozširovania s cieľom pomôcť pri budovaní kapacít a inštitúcií.

Pretože, rovnako ako my, aj Iračania si žiadajú demokraciu a majú právo na dobrú správu vecí verejných. Žiadajú a potrebujú tiež poskytovanie základných ľudských práv a verejných služieb a rovnaké výsady, aké máme my v našich demokraciách v západnej Európe. Chcela by som povedať, že stabilný Irak, ktorý vytvára pozitívny vplyv vnútorne aj regionálne, predstavuje cieľ, na dosiahnutie ktorého sa oplatí vynaložiť všetko potrebné úsilie. Keď raz Turecko vstúpi do Európskej únie, a ja skutočne dúfam, že sa tak stane, z Iraku sa stane náš bezprostredný sused, preto túto krajinu vnímame ako súčasť nášho širšieho susedstva.

  Adam Bielan, v mene skupiny UEN. – (PL) Vážená pani predsedajúca, tiež by som rád zablahoželal pani spravodajkyni k vypracovaniu tejto výbornej správy.

Dámy a páni, o niekoľko dní, 20. marca, to bude presne päť rokov, čo jednotky medzinárodnej koalície začali druhú vojnu v Perzskom zálive. Bohužiaľ, nie všetky členské štáty Európskej únie prijali v tom čase politické rozhodnutie podporiť Spojené štáty. Nedostatok jednotnosti v roku 2003 aj naďalej negatívne ovplyvňuje úlohu, ktorú by Európska únia mohla zohrávať pri obnove Iraku. Veď máme, koniec koncov, k dispozícii širokú škálu finančných a politických nástrojov. V prípade správneho použitia by politické nástroje mohli pomáhať pri podpore bezpečného a demokratického Iraku a prispievať tak k okamžitému zlepšeniu stability celého regiónu.

Súhlasím s pani spravodajkyňou, že Irak jednoznačne potrebuje viac než len finančnú pomoc. Potrebuje tiež podporu pri opätovnom budovaní svojich národných inštitúcií a občianskej spoločnosti. Mali by sme pamätať, že počas desaťročí diktátorskej nadvlády sa iracká verejná administratíva zameriavala skôr na kontrolu obyvateľstva, než na poskytovanie verejných služieb.

Pri vypracovávaní novej stratégie Európskej únie pre naše budúce záväzky voči Iraku nesmieme prehliadať potrebu dialógu so Spojenými štátmi, predovšetkým v oblasti zahraničnej a bezpečnostnej politiky. Som presvedčený, že dobrá spolupráca so Spojenými štátmi je kľúčovým faktorom pre vybudovanie bezpečného a stabilného Iraku.

  Caroline Lucas, v mene skupiny Verts/ALE. – Vážená pani predsedajúca, aj ja by som sa chcela poďakovať pani spravodajkyni za vynikajúcu správu. Chcela by som začať tým, aké dôležité je, aby si akákoľvek zamýšľaná angažovanosť zo strany Európskej únie v Iraku vzala ponaučenie z chýb z minulosti, vzhľadom na obrovskú politickú a humanitárnu katastrofu, ktorú spôsobila invázia. Našim východiskovým bodom by malo byť uznanie faktu, že problémy Iraku sa dajú vyriešiť jedine tak, že Iračanom vrátime späť ich úplnú zvrchovanosť, vrátane ropy a ďalších prírodných zdrojov. Z toho dôvodu by som chcela vyzvať na stiahnutie všetkých zahraničných okupačných jednotiek z Iraku.

Prečítala som si v súvislosti s touto správou stanovisko Výboru pre medzinárodný obchod a všimla som si, že po vojenskej okupácii Iraku nasledovala hospodárska okupácia, v ktorej Spojené štáty sprivatizovali verejný majetok, liberalizovali obchod a zaviedli zákony týkajúce sa priamych zahraničných investícií v jasnom rozpore s medzinárodných právom. Z toho dôvodu potrebujeme byť v oblasti obchodu a investícii trochu viac opatrní.

Správa, ktorú máme pred sebou, víta iracký štatút pozorovateľa vo WTO ako kľúčový krok pri integrácii Iraku do medzinárodného hospodárstva, a teší sa na uzavretie dohody o obchode a spolupráci medzi EÚ a Irakom. Chcela by som sa len ubezpečiť, či má Irak už dostatočne vybudované svoje vlastné kapacity pre rokovania a hodnotenia. V opačnom prípade totiž riskujeme, že sa táto krajina znova stane obeťou vonkajších záujmov.

Správa tiež vyzýva na pomoc a podporu zo strany európskych firiem, aby predkladali svoje ponuky v rámci zmlúv na obnovu Iraku. Znovu chcem pripomenúť, aby sme urobili všetko, čo je v našich silách, na vybudovanie kapacít irackých firiem, ako aj rokovacích kapacít irackej vlády, aby sme mohli kráčať dopredu spôsobom, ktorý bude prospešný pre všetkých.

  Vittorio Agnoletto, v mene skupiny GUE/NGL. – (IT) Vážená pani predsedajúca, vážené dámy, vážení páni, sme pozitívne naklonení správe pani Gomesovej, ktorá obsahuje niekoľko osobitých znakov, napríklad obranu územnej celistvosti, alebo potrebu zmierovacieho procesu v rámci Iraku. Zároveň sa však domnievame, že Európska únia musí vyzvať Turecko, aby okamžite zastavilo svoju inváziu do severného Iraku.

Podporujeme tiež výzvu na opätovné investovanie príjmov z predaja ropy pre prospech Iraku, nemôžeme však ignorovať zákony vytvorené Spojenými štátmi, v ktorých odovzdali iracké energetické zdroje do rúk veľkých amerických nadnárodných spoločností, a ktoré im umožňujú vyvážať všetky tržby a dosahovať obrovské zisky. Jednou z týchto spoločností je aj spoločnosť viceprezidenta Cheneyho Halliburton.

Podporujeme, samozrejme, výzvu na transparentnosť v oblasti právnych predpisov a právneho postavenia dodávateľských organizácií, nemôžeme však ignorovať fakt, že v danej krajine pôsobia súkromné armády zamestnávajúce desaťtisíce ľudí, ktoré fungujú mimo akýchkoľvek právnych predpisov.

Správa vyzýva k tomu, aby sa Kódex správania štátov EÚ pri vývoze zbraní pretransformoval do podoby právne záväzného dokumentu, nesmieme však pritom zabúdať, že táto vojna stála 6 000 miliárd USD, ktoré by za iných okolností mohli byť investované do dosahovania rozvojových cieľov milénia. Táto vojna a okupácia má na svedomí státisíce mŕtvych, bola a stále je nezákonná, rozpútaná úplne v rozpore s medzinárodným právom, jednostranne a proti vôli väčšiny členských štátov, OSN a medzinárodnej verejnej mienky.

Mali by sme vyzvať na okamžité stiahnutie okupačných jednotiek. Musia byť nahradené misiou OSN zameranou výlučne na zabezpečenie bezpečnosti. Všetky vojenské aktivity musia byť ukončené.

  Bastiaan Belder, v mene skupiny IND/DEM. – (NL) Pani Gomesová vynaložila obrovské úsilie na vypracovanie správy o úlohe Európskej únie v Iraku. Zložitá situácia v Iraku si vyžaduje jasnú a zaväzujúcu politiku. Navrhovaná politika Európskej únie voči Iraku však vyvoláva niektoré vážne otázky. Tieto otázky úzko súvisia s mojou pracovnou návštevou Kurdistanu.

Pani spravodajkyňa opísala Kurdistan ako región, v ktorom existujú veľmi slabé záruky stability a bezpečnosti, a v ktorom je potrebné ďalej rozširovať medzinárodnú rozvojovú spoluprácu. Prítomnosť Európskej únie v tomto regióne je, samozrejme, veľmi dôležitá a chcel by som ju zdôrazniť. Kurdská vláda sa však stala predmetom ostrej vnútornej aj vonkajšej kritiky v súvislosti s dodržiavaním ľudských práv. Obzvlášť znepokojujúce je postavenie asýrskej kresťanskej menšiny v Kurdistane. „Existuje pre tieto skupiny v Iraku budúcnosť?“ To je skutočne významná otázka.

V krátkosti, členovia Rady a Komisie, akým spôsobom by ste mohli účinne prispieť k trvalému mieru a stabilite v regióne Kurdistanu a k vytvoreniu demokratickej a zákonnej vládnucej štruktúry?

Pani predsedajúca, na záver by som chcel upozorniť ešte na jednu vec. Milióny vysídlených Iračanov si zaslúžia našu plnú pozornosť a podporu. Pani spravodajkyňa odporúča Rade, aby členské krajiny EÚ prichýlili irackých utečencov. Vážení členovia Rady a Komisie, nakoľko je tento vynikajúci návrh uskutočniteľný? Ďakujem za pozornosť.

  Slavi Binev (NI). – (BG) Vážená pani predsedajúca, vážené kolegyne, vážení kolegovia, podporujem správu pani Gomesovej, pretože ponúka jasný prehľad všetkých problémov, ktoré sprevádzajú vytvorenie novej demokratickej vlády v Iraku, a zároveň ponúka spôsoby na prekonanie týchto problémov.

Chcel by som najprv vyzvať na okamžité stiahnutie okupačných síl z Iraku, pretože vojna a okupácia tohto zvrchovaného štátu boli nezákonné a rozhodnutie na ich začatie bolo urobené v úplnom rozpore s medzinárodným právom, t. j. jednostranne a v rozpore s názorom väčšiny členských štátov OSN a medzinárodného spoločenstva.

Dúfam, že vzniknutá situácia neohrozí 3 500 pokojných obyvateľov Ashrafu patriacich do organizácie Mudžahedíni iránskeho ľudu (PMOI), ktorí sa nachádzajú pod neustálym tlakom. Som presvedčený, že demokracia sa nedá ani v jednej krajine na svete vybudovať pomocou nedemokratických a násilných metód.

Budem hlasovať za správu pani Any Marie Gomesovej, pretože iracké problémy sa dajú vyriešiť jedine prostredníctvom odovzdania skutočnej a úplnej zvrchovanosti späť do rúk Iračanov.

  Nickolay Mladenov (PPE-DE). – Vážená pani predsedajúca, vážená pani komisárka, vážený pán úradujúci predseda Rady a vážená pani Gomesová, chcel by som sa vám poďakovať za všetky vaše slová a všetku vašu doterajšiu prácu.

Myslím si, že táto správa vysiela veľmi dôležitý odkaz zvyšku Európskej únie: tento Parlament sa chce pozerať dopredu. Nechce sa otáčať späť. Chce sa angažovať v budúcnosti demokratického a federálneho Iraku a podporovať túto budúcnosť.

Chcel by som k tejto správe povedať tri veci, pričom som nesmierne hrdý na to, že táto správa prichádza od Európskeho parlamentu v deň, kedy oslavujeme päťdesiate výročie jeho úspechov. Dnes oslavujeme to, čo sa nám podarilo dosiahnuť vďaka zmiereniu Európy. Poznatky, ktoré sme počas týchto 50 rokov získali, teraz potrebujeme vo forme skúseností a vedomostí poskytnúť našim priateľom v Iraku, aby ich mohli využiť na úspešnú obnovu svojej krajiny.

Správa, samozrejme, zdôrazňuje dosiahnuté úspechy, nebojí sa však spomenúť aj výzvy, ktorým musí Iracká republika čeliť, pričom pani komisárka ich veľmi dobre opísala.

Chcel by som upozorniť na jednu vec z prejavu pani komisárky, ktorou je, že dosiahnutie bezpečnosti v danej krajine je predovšetkým zodpovednosťou samotných Iračanov. Prispeje k nej, samozrejme, aj podpora zo strany medzinárodného spoločenstva, ale je to zodpovednosť Iračanov. Nikto iný okrem Iračanov nemôže zabezpečiť bezpečnosť v Iraku. Nikto iný, než irackí politici a ich politický proces, nemôže vyriešiť iracké politické problémy.

Vyzývame na novú stratégiu: európsku stratégiu pre Irak. Strávil som veľkú časť roku 2006 ako zástupca Rady v Bagdade, kde som pomáhal Iraku. Každý deň som tam zo všetkých strán počúval otázku: „Kde je Európa? Chceme sa s Európou zhovárať, pretože vaše skúsenosti sú pre nás nesmierne dôležité.“ Dnes odpovedáme na túto výzvu.

Nakoniec by som chcel povedať, že Európsky parlament touto správou potvrdzuje svoj záväzok podporovať obnovu a budovanie irackého parlamentu, čo je skutočne nesmierne dôležitá úloha. Chcel by som sa Rade poďakovať za to, že schválením delegácie pre vzťahy s Irakom uznala dôležitú úlohu, ktorú v tejto oblasti zohráva Európsky parlament.

Myslím si, že dnes čelíme základnej výzve: využiť naše poznatky a skúsenosti na podporu politického procesu v Iraku a na pomoc irackému obyvateľstvu – nie pomocou zbraní, ale prostredníctvom slov a skutkov.

  Béatrice Patrie (PSE). − (FR) Vážená pani predsedajúca, vážené dámy, vážení páni, aj ja by som rada zablahoželala pani Gomesovej ku kvalitnej práci v súvislosti s veľmi citlivou a komplexnou otázkou. Všetci sme si vedomí, do akej miery bol konflikt v Iraku zdrojom hlbokého rozdelenia medzi členskými štátmi. Všetci sme si tiež vedomí, že teraz je našou povinnosťou vybudovať bezpečný, zjednotený, prosperujúci a demokratický Irak.

Ja osobne by som však chcela upozorniť na ešte väčšiu drámu, ktorú sa naše vlády pokúšali čo najviac zatajiť. Mám na mysli takmer 4,5 milióna ľudí, ktorých iracký konflikt vyhnal z ich domovov. Ide o najväčšie vysídlenie obyvateľstva na Strednom východe od roku 1948, ktoré si vyžaduje urýchlené podniknutie spoločných krokov na európskej úrovni.

Najviac ma znepokojuje okamžitý a dlhodobý osud Iračanov, ktorí boli nútení opustiť svoju krajinu. Približne 2,3 milióna ľudí našlo útočisko v susedných krajinách, predovšetkým Sýrii a Jordánsku, ale tiež v Egypte, Libanone, Turecku a štátoch Perzského zálivu. Sýria a Jordánsko si za svoje úsilie, v ktorom poskytli útočisko takmer dvom miliónom utečencov, zaslúžia obrovské uznanie.

Úlohou Európskej únie a medzinárodného spoločenstva je, samozrejme, zabezpečiť, aby sa všetci títo utečenci mohli v dlhodobom horizonte vrátiť domov. V súčasnosti je však pre mnohých z nich návrat domov jednoducho nemožný. Niektorí obzvlášť zraniteľní utečenci musia byť presunutí do krajín západnej Európy. Na základe informácií Úradu vysokého komisára OSN pre utečencov bolo 6,6 % (t. j. okolo 100 tisíc) Iračanov žijúcich v Sýrii presídlených. Z toho dôvodu chcem vyzvať svojich kolegov a kolegyne, aby podporili pozmeňujúci a doplňujúci návrh zaoberajúci sa programami presídlenia v roku 2008, ktorý by Európskej únii umožnil prichýliť najviac zraniteľných utečencov, ktorí sa momentálne nachádzajú v rukách Úradu vysokého komisára OSN pre utečencov.

Na záver by som chcela vyzvať tento Parlament, aby sa neotáčal k našim hodnotám chrbtom. Musíme v plnej miere rešpektovať Ženevský dohovor z roku 1951 a odmietnuť akékoľvek násilné vydanie utečencov späť do Iraku.

  Patrick Louis (IND/DEM). − (FR) Vážená pani predsedajúca, vážené dámy, vážení páni, Fernand Braudel tvrdil, že dejiny sa začali v Sumeri. Dnes sa však zdá, že dlhé dejiny kresťanskej menšiny v Iraku sa pomaly blížia k svojmu koncu. My, európske národy, nemôžeme podporovať túto obrovskú nespravodlivosť nečinným prizeraním. Títo ľudia privítali islamské náboženstvo a spoločne vybudovali krajinu, ktorá, predtým, než bola zničená fanatizmom a vojnami, prosperovala.

A teraz musia tieto menšiny utekať. Irak nemôže vybudovať budúcnosť bez ich prítomnosti a zručností. Budúcnosť sa nebuduje rozdeľovaním krajiny, ale budovaním jej hospodárstva, pri vzájomnom rešpektovaní rozdielnych spoločenstiev a kultúr a uplatňovaní zásad právneho štátu.

Ak Európska únia prijme pevné rozhodnutie zasiahnuť v Iraku, potom musí mať vo svojich plánoch neustále na pamäti ťažké podmienky, v ktorých sa všetky tieto menšiny nachádzajú. Ich budúcnosť musí byť východiskovým bodom opatrení EÚ a vzájomné rešpektovanie medzi jednotlivými spoločenstvami musí byť podmienkou pre poskytovanie pomoci. Tieto opatrenia poslúžia na dobrú povesť našich národov.

  Sorin Frunzăverde (PPE-DE). – (RO) Vzhľadom na pokrok, ktorý Irak v poslednej dobe dosiahol vnútorne aj na úrovni zahraničných vecí, musí Európska únia podporovať iracké orgány v ďalšom pokračovaní ich úsilia na vytvorenie demokratického, stabilného a zákonného štátu a inštitúcií federálneho typu.

Vzhľadom na etnickú a náboženskú situáciu sa domnievam, že jediným životaschopným riešením je federálny Irak. Mám tým na mysli federálny, nie rozdelený Irak. Európska únia musí tiež podporovať vytvorenie stabilného Iraku, s inštitúciami, ktoré by boli schopné zaručiť národnú zvrchovanosť, štátnu jednotu, územnú celistvosť, udržateľný hospodársky rozvoj a prosperitu pre iracké obyvateľstvo. Európska únia musí aktívne podporovať rozvoj inštitúcií v Iraku, ktoré by boli prispôsobené irackým podmienkam, a ktoré by náležite rešpektovali historické, náboženské, kultúrne a individuálne tradície irackých obyvateľov, ako aj všetkých etnických a náboženských spoločenstiev pôsobiacich na jeho území.

V tejto súvislosti je vhodné vytvoriť určité konzultačné orgány, ktoré by tvorili vedúce osobnosti všetkých etnických a náboženských spoločenstiev v Iraku, s cieľom prideliť centrálnym orgánom väčšiu legitimitu. Inštitucionálny rozvoj v Iraku musí Európska únia podporovať prostredníctvom misie EUJUST LEX a vhodnými európskymi finančnými nástrojmi.

Chcel by som zdôrazniť potrebu toho, aby bola európska finančná pomoc určená priamo konkrétnym prijímajúcim irackým inštitúciám. Tieto finančné prostriedky by mala Európska únia spravovať tak, aby bolo ich použitie z pohľadu našich občanov transparentné a kontrolovateľné.

Navrhujem, aby inštitúcie Európskej únie použili v procese stabilizácie a obnovy Iraku poznatky a odborné znalosti tých členských štátov, ktoré už majú svoje civilné a vojenské zastúpenie na irackom území. Zároveň sa domnievam, že by sme mali podporovať európske spoločnosti, aby sa angažovali v procese obnovy Iraku a rozvoji svojho podnikania v danej oblasti.

  Erika Mann (PSE). – (DE) Vážená pani predsedajúca, vážená pani komisárka, vážená pani Gomesová, vážené dámy, vážení páni, vo Výbore pre medzinárodný obchod sme sa, samozrejme, zameriavali predovšetkým na aspekty súvisiace s obchodom a hospodárskymi vzťahmi, v niektorých oblastiach sme však zašli aj o trochu ďalej. Dovoľte mi preto uviesť pripomienky k dvom bodom.

Najprv chcem povedať, že sme veľmi radi, že máme túto správu, ktorá jednoznačne ukazuje, že Európska únia má veľmi jasnú úlohu a záväzok vo vzťahu k Iraku. Domnievame sa, že je skutočne životne dôležité, aby bol Irak začlenený do obchodného systému, pričom určite nemusím hovoriť, že to znamená členstvo vo Svetovej obchodnej organizácii. Budeme musieť Iraku poskytnúť oveľa viac technickej pomoci, než sme poskytovali doteraz. Táto technická pomoc sa musí zameriavať na priblíženie Iraku smerom k európskemu hospodárskemu systému a, do určitej miery, aj európskym podnikom.

Pokiaľ ide o financovanie, sme trochu skeptickí v súvislosti s tým, že všetko financovanie sa má organizovať výlučne cez OSN, Svetovú banku, prípadne trustový fond viacerých darcov. Boli by sme radi, ak by sme mohli aspoň do určitej miery vybudovať aj svoje vlastné kapacity a projektovú správu, ktoré by nám následne umožňovali vytvoriť databázu údajov a odborných poznatkov zameraných na pomoc v tomto úsilí. Boli by sme veľmi radi, keby sa tieto ciele odrazili vo vašich rozhodnutiach.

  Georgios Georgiou (IND/DEM). – (EL) Vážená pani predsedajúca, dovoľte mi najprv zablahoželať pani Gomesovej a pani komisárke, ktoré preukázali skutočnú ľudskosť v súvislosti s dnešnými udalosťami v Iraku.

Aj napriek tomu mám však, pani predsedajúca, dojem, že otrocky nasledujeme iných, ktorí ničia, aby sme my mohli stavať. Nie je to po prvý raz. Dnes dávame 820 miliónov EUR na pomoc Iračanom. Nemôžeme však pomôcť mŕtvym, ktorých je oveľa viac než bolo obetí počas režimu Saddáma Husajna. Zaujímalo by ma, či jedného dňa zaplatia aj tí, ktorí nesú zodpovednosť za tieto dnešné obete.

Hovorím to preto, že sa nám niečo podobné stalo aj v Juhoslávii. Pani predsedajúca, ak skutočne a celkom oprávnene nemáme radi diktátorov a ich metódy, potom sa pokúsme nájsť spôsoby, ako sa od týchto diktátorov oslobodiť. Nemáme žiadny dôvod ničiť krajiny len preto, že nemáme radi diktátorov. Práve kvôli tomu sa v súčasnosti v Iraku deje to, čo sa v minulosti stalo v Juhoslávii, pričom nevieme, kedy sa dnešná iracká tragédia skončí.

  Anna Záborská (PPE-DE). − (FR) Vážená pani predsedajúca, vážené dámy, vážení páni, pred necelými dvoma týždňami bol unesený mosulský arcibiskup monsignor Rahho. Traja ľudia, ktorí sa v tom čase nachádzali v jeho prítomnosti, boli brutálne zavraždení. Toto je veľmi vážny incident. Štvrtý Ženevský dohovor explicitne chráni civilných, zdravotníckych, náboženských a humanitárnych pracovníkov. Na území Iraku, v rámci palestínskych území a v Izraeli pôsobí množstvo nenásilných mierových aktivistov. Sú to kresťanskí, moslimskí, židovskí, prípadne laickí aktivisti.

V súvislosti s únosom najvyššieho predstaviteľa náboženskej menšiny má tento Parlament dve možnosti na podniknutie okamžitých opatrení. Počas zajtrajšieho hlasovania o správe našej kolegyne, pani Gomesovej, môžeme prijať ústny pozmeňujúci a doplňujúci návrh, v ktorom odsúdime únos monsignora Rahha, ktorého cieľom bolo ovplyvniť vojnu. Druhú možnosť budeme mať vo štvrtok, pridaním veľmi stručného textu do programu naliehavých tém, s cieľom prijať stanovisko Európskeho parlamentu, ako európskej inštitúcie.

  Paulo Casaca (PSE). – (PT) Vážená pani komisárka, dovoľte mi povedať, že OSN si v súvislosti s dnešnou diskusiou o tejto otázke jednoznačne zasluhuje naše najvyššie uznanie. Sergio Vieira de Mello a všetci ostatní, ktorí zomreli alebo riskujú svoje životy, majú náš najvyšší obdiv. To však neznamená, že by sme nemali byť informovaní o tom, čo sa deje, a kto dostáva finančné prostriedky určené na pomoc Iraku. Dovoľte mi povedať, že 20 miliónov EUR, o ktorých tu dnes pani komisárka hovorila – ospravedlňujem sa, že to hovorím až dnes, keďže som o tom čítal už pred dvoma alebo troma mesiacmi – sa mi zdajú byť absolútne neprimerané na riešenie obrovských problémov, ktoré sa týkajú utečencov a vysídlených osôb. Pani komisárka, tieto problémy majú obrovské rozmery, pričom iracká ropa prispeje len veľmi malou mierou k ich riešeniu, keďže existujú ľudia, ktorí nemajú k rope žiadny prístup. Bol by som skutočne vďačný, pani komisárka, ak by sa v súvislosti s touto otázkou vyvíjalo väčšie úsilie, pretože, presne ako povedala pani Patrieová, tento problém musí byť naliehavo posúdený.

  Ioan Mircea Paşcu (PSE). – Vážená pani predsedajúca, Európa bola proti vojne v Iraku. Nezávisle od toho, kto mal alebo nemal pravdu, je však Irak po páde Husajnovho režimu realitou, ktorú nemôže nikto ignorovať.

Vzhľadom na vplyv, aký má situácia v Iraku na celý región Stredného východu, a dokonca aj za jeho hranicami, už Európska únia nemôže ďalej zohrávať len relatívne okrajovú úlohu, ktorú doteraz z väčšej časti zohrávala. Európska únia sa musí prostredníctvom svojich obrovských prostriedkov a odborných vedomostí výraznou mierou angažovať v podpore konsolidácie nového irackého štátu. Pani komisárka nám tu opísala príznaky. Teraz musíme na nich nájsť vhodný liek. Avšak, nielen v spolupráci s ďalšími medzinárodnými organizáciami – Európska únia dokáže viac než to – ale aj samostatne. Strategickým cieľom je pomôcť novým a demokraticky zvoleným orgánom v danej krajine získať dôveryhodnosť, a tým pádom aj moc, pre inštitúcie nového štátu. Nový, demokratický, sebestačný a na ropu bohatý Irak v regióne Stredného východu je v záujme všetkých.

  Renate Weber (ALDE). – (RO) Európska komisia v súčasnosti rokuje s irackými orgánmi o dohode o obchode a spolupráci, a pri tejto príležitosti sa tiež dotýka otázok súvisiacich s uplatňovaním ľudských práv.

Žiadam Európsku komisiu, aby ráznym spôsobom žiadala iracké orgány, aby našli riešenia pre opätovnú integráciu utečencov nachádzajúcich sa vnútri aj mimo krajiny. Apelujem aj na členské štáty Európskej únie, aby zaradili žiadosti o poskytnutie azylu zo strany irackých utečencov medzi svoje priority. Odlišné reakcie, ktoré zaznievajú zo strany členských štátov v súvislosti s touto otázkou, nám znovu potvrdzujú potrebu harmonizácie postupov súvisiacich s právnym postavením utečencov na európskej úrovni. Je nesmierne dôležité, aby dohoda o obchode a spolupráci zahŕňala aj otázku spolupráce medzi parlamentmi.

Domnievam sa, že delegácia Európskeho parlamentu pre vzťahy s Irakom môže prispieť k posilneniu inštitucionálnych kapacít irackého legislatívneho orgánu. Európska únia musí pomôcť Iraku stať sa životaschopným partnerom v tomto nestabilnom regióne. Blahoželám a ďakujem pani Ane Marii Gomesovej za jej správu.

  Zbigniew Zaleski (PPE-DE). – (PL) Vážená pani predsedajúca, ak chceme mať v Iraku partnerov na budovanie demokracie, ako základu pre pokojné spolunažívanie, budú k tomu potrebné určité investície. Pamätám si, že keď som bol ešte študentom, študovali na poľských stredných školách mladí ľudia z Iraku. Možno by mohla Európska únia ponúknuť mladým Iračanom podobnú možnosť aj dnes. Mám tým na mysli pozvanie pre mladých ľudí vo veku menej než 24 rokov, aby medzi nami mohli žiť a učiť sa z našich skúseností. Týmto spôsobom by mohli kritickým okom zhodnotiť to, čo sa u nás naučili, a preniesť to, čo je dobré späť k sebe domov, prípadne sa doma pokúsiť robiť lepšie to, čo sa im u nás nepáčilo. Týmto by som chcel odporučiť tento návrh, založený na našom vzdelávacom systéme, do pozornosti Európskeho parlamentu. Návštevy tohto typu by sa mali uskutočňovať výlučne na vysokoškolskej úrovni. Politiky jednoznačne závisia od ľudí, pričom táto oblasť by si mohla nájsť svoje miesto v rámci Vašich kompetencií, pani predsedajúca.

  Tunne Kelam (PPE-DE) . – Vážená pani predsedajúca, táto správa je odkazom Európskeho parlamentu Rade o potrebe európskej stratégie pre Irak. Nastal čas, aby sme sa prestali hádať o našich súčasných rozdieloch a sústredili sa na aktívne angažovanie EÚ v Iraku. Chcel by som sa pani komisárke poďakovať za podrobný popis situácie v Iraku, kde je vo vzduchu cítiť opatrný optimizmus. Myslím si, že existuje všeobecná zhoda, že by sa tam veci mohli pohnúť k lepšiemu. Presne to pani Gomesová veľmi výstižne opísala ako jedinečnú príležitosť pre pozitívny príspevok zo strany EÚ.

Pre mňa sú kľúčové dva body. Po prvé, pre Parlament je dôležité, aby EÚ poskytovala podporu pre budovanie demokratického vládneho režimu v Iraku, pričom táto téma sa stretla s veľkým záujmom zo stany irackých politikov. Po druhé, Európska únia sa nachádza vo vynikajúcej pozícii, z ktorej môže podporovať zmierovací proces, pretože bez tohto procesu by existoval iba rozklad a ďalšie vnútroštátne vojny. Z toho dôvodu musíme túto príležitosť naplno využiť.

  Janez Lenarčič , úradujúci predseda. − (SL) Chcel by som sa poďakovať všetkým poslancom, ktorí vyjadrili svoje stanoviská a názory na túto tému, pretože nám budú určite veľmi prospešné v našich budúcich aktivitách. Chcel by som pripojiť ešte jednu poznámku a jednu odpoveď.

Pokiaľ ide o otázku položenú pani Záborskou, ktorá sa týkala únosu chaldejského katolíckeho biskupa, chcel by som vás upozorniť na vyhlásenie vydané predsedníctvom dňa 1. marca, v ktorom sme rezolútne odsudzovali tento únos a vyzývali na bezpodmienečné a okamžité prepustenie chaldejského arcibiskupa.

Teraz k tej druhej veci. Pán Mladenov a ďalší upozorňovali na to, že zodpovednosť za bezpečnosť, teda zodpovednosť za zabezpečenie bezpečnej situácie v Iraku, je v prvom rade úlohou irackých orgánov. Pravdou je však aj to, že im pri tomto úsilí musíme pomáhať, pričom by som chcel v tejto súvislosti znovu spomenúť misiu EUJUST LEX. Táto misia pôsobí v Iraku už od roku 2005 a zúčastňuje sa na nej väčšina členských štátov Európskej únie.

V rámci tejto misie prešlo výcvikom približne 1 500 irackých vysokých úradníkov. Títo úradníci pôsobia v oblasti polície, súdnictva a väzenského systému. Ako som už povedal, táto misia bude pokračovať až do leta 2009 a myslíme si, že predstavuje dôležitý pokrok smerom k vytvoreniu bezpečnejšej situácie v Iraku.

Chcel by som sa ešte raz poďakovať pani Gomesovej za jej správu, ktorá poslúži ako veľmi dôležitý základ pre naše budúce aktivity. Tieto aktivity zahŕňajú plán na účasť predsedu Rady pre všeobecné záležitosti a vonkajšie vzťahy, pána ministra Rupela, na aprílovom zasadnutí krajín susediacich s Irakom, ktoré sa bude konať v Kuvajte.

  Benita Ferrero-Waldner, členka Komisie. − Vážená pani predsedajúca, toto bola veľmi dobrá diskusia, ktorá ukázala, že chceme využiť jedinečnú príležitosť na obnovu Iraku a urobiť z neho stabilnú krajinu na Strednom východe, pretože úplne súhlasím s tým, že to bude pre nás všetkých veľmi dôležitý cieľ.

Chcela by som najprv veľmi jasne prehlásiť, že si môžete byť istí, že budeme vytrvalo pracovať na našich zámeroch. Ďakujem vám za pozitívne slová v súvislosti s naším predsedom delegácie, ktorý tam musí pracovať s malým počtom pracovníkov a vo veľmi zložitých podmienkach. Mimochodom, je ubytovaný na britskom veľvyslanectve. On a jeho personál tam vykonávajú skutočne skvelú prácu.

Pracovali sme v rámci trustového fondu OSN, pretože v danom čase neexistovala žiadna iná možnosť. Po návšteve mojich riaditeľov a po ich ohodnotení situácie budeme opatrne uvažovať aj o našich vlastných možnostiach v súvislosti s budovaním kapacít a inštitúcií. Plne chápeme, že pre mnohých z vás je táto vec veľmi blízka a osobná, snažte sa však, prosím, pochopiť, že náklady na bezpečnosť budú veľmi vysoké. Čokoľvek, čo budeme chcieť vykonávať priamo, bude veľmi drahé, iný spôsob ani neexistuje.

Mimo zelenej zóny sú podmienky veľmi zložité, s výnimkou niekoľkých oblastí, kde sú len menšie bezpečnostné problémy, napríklad na severe. Nevylučujem možnosť, že postupom času bude mať naša angažovanosť aj priamočiarejšiu podobu, napríklad na severe, chcela by som však v súvislosti s tým zdôrazniť, že sa musíme ubezpečiť, aby sme našim prístupom nediskriminovali niektoré skupiny. Je to aj reakcia na to, čo povedal pán Belder, pretože tento prístup sme uplatňovali vo všetkých našich projektoch. Vždy sme sa snažili mať projekty, ktoré by zahŕňali všetky skupiny, vrátane kresťanských skupín, ktoré to majú pri súčasných podmienkach a vláde v Iraku veľmi ťažké.

Vzhľadom na to by som chcela mnohých z vás, ktorí nemáte vždy dostatok informácií o našich aktivitách, upozorniť napríklad na naše úspešné prípravy na všeobecné voľby, ktoré sa konali v roku 2005. Rehabilitovali sme stovky základných a stredných škôl, čo prospieva nielen samotným školám, ale aj žiakom. Programy Erasmus sú tiež prístupné pre niektorých Iračanov, takže sa zameriavame aj na aktivity v tomto smere. Taktiež vydávame a distribuujeme milióny učebníc pre šesť miliónov žiakov základných a stredných škôl. Ide o úplne základné veci, ktoré sú však veľmi potrebné.

Zároveň sme rehabilitovali takmer 200 centier primárnej zdravotnej starostlivosti a 10 nemocníc. Podporili sme ukončenie ôsmich imunizačných kôl, pričom v každom z nich bolo imunizovaných 4,7 milióna detí vo veku menej ako 5 rokov. Úplne sme rehabilitovali národné laboratórium na kontrolu kvality liekov. A takto by som mohla pokračovať ďalej.

Myslím si, že Komisia toho v mene Európskej únie urobila v týchto zložitých podmienkach skutočne veľmi veľa. Sme si vedomí, že základná otázka znie, koľko toho môžeme urobiť v súvislosti s budovaním kapacít. Môžete si však byť istí, že budeme na tento účel venovať veľkú časť našich zdrojov, ktoré, ako som už povedala, budú vždy závisieť od bezpečnostnej situácie. Na základe nášho posledného odhadu to však v súčasnosti ešte nie je realizovateľné.

Chcela by som povedať pár slov aj o utečencoch. Spomínala som, že my, teda Komisia, sme sa prirodzene venovali aj otázke pomoci utečencom. Celková hodnota finančných prostriedkov, ktoré sme v minulom roku v rámci rôznych nástrojov Komisie použili na tento účel, bola 50 miliónov EUR. Tieto fondy sú zamerané nielen na podporu osôb vysídlených v rámci irackého štátu, ale sú určené aj na pomoc vládam v Sýrii a Jordánsku. S týmito krajinami udržiavame, samozrejme, veľmi úzke kontakty. Sýrii sme poskytli finančnú pomoc vo výške 80 miliónov EUR a Jordánsku 32 miliónov EUR, pretože veľký príliv utečencov spôsobil v tejto malej krajine rozsiahle problémy.

Nakoniec by som chcela povedať, že som presvedčená, rovnako ako Rada, že dialóg, ktorý bude viesť Parlament s delegáciu ad hoc pre Irak, znamená vynikajúce zlepšenie a pokrok. V tomto smere môžeme pracovať spoločne. Dovoľte mi, aby som vás ubezpečila, že už od začiatku sme sa snažili o čo najtransparentnejší tok našich peňazí cez kanály OSN. V budúcnosti budú tieto finančné prostriedky poskytované v čoraz väčšej miere priamo.

  Ana Maria Gomes, spravodajkyňa. − (PT) Chcela by som sa všetkým poďakovať vaše milé slová. Osobitne chcem poďakovať svojmu priateľovi, pánovi ministrovi Lenarčičovi, s ktorým som pred niekoľkými rokmi pracovala spoločne v Bezpečnostnej rade, kde sme sa konkrétne zaoberali otázkou Iraku a problémami, ktoré Iraku spôsobovala vláda Saddáma Husajna.

Ako som už povedala, zámerom tejto správy je zdôrazniť rozmanitosť situácií, ktoré v súčasnosti v Iraku existujú, v protiklade s veľmi zjednodušeným obrazom Iraku, v ktorom vládne „oheň a meč“, ktorý nám každodenne ponúkajú televízie. Malo by sa na ňu pozerať ako na akčný plán alebo plán pre angažovanosť EÚ v Iraku. Myslím si, že budem hovoriť aj v mene Parlamentu, keď poviem, že chceme, aby Komisia, Rada a členské štáty použili naše operačné návrhy ako základ pre navrhovanie budúcich programov a projektov na podporu vlády a obyvateľstva v Iraku, samozrejme, pri zohľadnení bezpečnostných podmienok.

Vrátila som sa z Iraku ohromená irackým entuziazmom volajúcim po „väčšej prítomnosti Európy“. Každý, začínajúc prezidentom Talabáním a končiac učiteľom základnej školy v jednej z najizolovanejších vidieckych oblastí, túžil po väčšom politickom ocenení a väčšej inštitucionálnej podpore zo strany Európskej únie. Boli sme doslova bombardovaní návrhmi na projekty v tých najrozmanitejších oblastiach: vzdelávanie úradníkov ministerstva vnútra, podpora miestnych mimovládnych organizácií, ktoré sa angažujú v oblasti likvidácie výbušnín, gramotnosť dospelej populácie a jej vzdelávanie v oblasti pohlavného a reprodukčného zdravia, technická a inštitucionálna podpora pre iracký parlament, pričom toto je len malá ukážka z celého radu návrhov.

Domnievam sa, že by sme mali merať úspech tejto správy, ani nie z hľadiska počtu hlasov, ktoré získa v zajtrajšom hlasovaní, ale predovšetkým v súvislosti s prínosom, ktorým odteraz prispeje k našim činnostiam priamo na mieste (v Iraku). Naša parlamentná delegácia do Iraku bude, samozrejme, zohrávať tiež určitú úlohu v tomto procese, a som si istá, že sa pri implementácii tejto cestovnej mapy môžeme spoľahnúť na Komisiu a na pani komisárku Ferrerovú-Waldnerovú, ktorej by som chcela zablahoželať k jej odvážnemu tímu v Bagdade pod kompetentným vedením pána veľvyslanca Uusitala, ako aj na našich základných spojencov.

PREDSEDÁ: PÁN BIELAN
podpredseda

  Predsedajúci . − Rozprava sa skončila.

Hlasovanie sa bude konať vo štvrtok.

Písomné vyhlásenia (článok 142)

  Paulo Casaca (PSE), písomne. – (PT) V tejto správe chýba zmienka o zodpovednosti a spoluúčasti na šírení klamlivých správ, ktoré poslúžili ako zámienka na vojenský zásah v Iraku, medzi ktoré patria napríklad správy o existencii a umiestnení „zbraní hromadného ničenia“ alebo prepojení medzi bývalým režimom a medzinárodným terorizmom. Taktiež si vôbec nevšíma zodpovednosť za pritiahnutie iránskych Revolučných gárd a ich irackej odnože do krajiny, čo malo za následok šírenie teroristických skupín a smrtiacich a genocídnych kománd, ktorých hlavným terčom boli a stále sú etnické a náboženské menšiny a elita krajiny.

Správa nepodmieňuje vzťahy Európskej únie a Iraku, dokonca ani finančnú pomoc zo strany EÚ pre iracké orgány, ich záväzkom bojovať proti genocíde a terorizmu a prenasledovať a trestne stíhať osoby zodpovedné za tieto činy vnútri aj mimo bezpečnostných síl. Následkom toho správa minimalizuje nesmierne závažné problémy, ktoré zažívajú milióny irackých utečencov a vysídlených osôb a útočí na tie najzákladnejšie práva, slobody a záruky Iračanov, predovšetkým žien.

Zmienka o zločinoch Husajnovho režimu by bola prípustná v prípade, ak by bola úprimná, a keby sa nespomínala zároveň s ignoranciou súčasných zločinov a ich páchateľov, ktorí majú na svedomí státisíce mŕtvych a milióny vysídlených ľudí.

  Eija-Riitta Korhola (PPE-DE) , písomne. – (FI) Vážená pani predsedajúca, chcela by som sa poďakovať pani Gomesovej za jej hodnotnú správu. Výsledkom jej praktického prístupu je neobyčajne jasný odkaz Rade, Komisii a irackému ľudu.

Jadro problému je úplne jasné. Iraku nechýbajú peniaze. Chýba mu stabilita, politická vôľa, stabilné inštitúcie a administratívna schopnosť rozumne míňať finančné prostriedky. Práve v týchto oblastiach má Európska únia čo ponúknuť.

Po prvé, Irak nie je tradičným miestom pre rozvojové práce, predstavuje z hľadiska opatrení jedinečnú oblasť. Z toho dôvodu sa nám pomocou oddelených nástrojov nepodarí dosiahnuť žiadne trvalé výsledky. Európskej únii sa podarí rozvinúť dialóg s irackou spoločnosťou jedine prostredníctvom spoločného uplatňovania nástrojov pre rozvojové práce a bezpečnosť. Urobme z transparentnosti základnú súčasť našich aktivít. Komisia musí umožniť demokratickú kontrolu svojich finančných nástrojov.

Po druhé, Únia by sa mala osobitne zamerať na podporu parlamentného aspektu. Musíme podporovať vykonávanie dobrej správy vecí verejných a pracovné postupy v Rade zástupcov, poskytovať vzdelávanie a zdroje pre parlamentnú prácu, a v prípade potreby poskytovať odbornú pomoc pri vytváraní právnych predpisov – štruktúra federálneho štátu predstavuje výzvu z hľadiska legislatívy.

Po tretie, musíme trvať na tom, aby ochrana ľudských práv tvorila jadro irackého rozvoja. Právne postavenie etnických a náboženských menšín bude závisieť od príspevku zo strany Únie. Asýrski kresťania, Chaldejci, sýrski Aramejci a ďalšie menšiny, napríklad Turkméni, musia čeliť neustálej diskriminácii a ohrozovaniu svojho života. Ak chceme túto situáciu napraviť, musíme vyvíjať oveľa rozhodnejšie úsilie.

Verím, že si každý z nás uvedomuje, že táto správa už nie je len o chybách z minulosti. Tieto chyby sme si priznali a Iračanom určite nijako nepomôže, keď ich budeme ďalej rozoberať. Musíme si uvedomiť nielen to, že minulosť nás svojím spôsobom zaväzuje, ale aj to, že v opačnom prípade Irak nečaká žiadna svetlá budúcnosť.

  Tobias Pflüger (GUE/NGL), písomne. – (DE) Správa pani Gomesovej o úlohe Európskej únie v Iraku si bohužiaľ nevšíma dve základné otázky, ktoré sú pre situáciu v Iraku veľmi dôležité.

V súčasnosti sa v Iraku nachádzajú okupačné jednotky Spojených štátov, Spojeného kráľovstva a ďalších členských štátov, ako aj iných krajín. Tieto jednotky sa tam nachádzajú už od nezákonnej invázie do Iraku v roku 2003. Teraz už všetci vieme, že argumenty uvádzané na zdôvodnenie tejto vojenskej operácie boli úplne nepravdivé (rovnako ako klamstvá, ktoré vyhlasoval Collin Powell pred Bezpečnostnou radou OSN o údajných irackých zbraniach hromadného ničenia).

Všetky predložené pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, vrátane tých, ktoré predložila moja skupina GUE/NGL, v ktorých sa jasne spomínajú početné obete tejto vojny a pokračujúcej okupácie a kritizujú sa absolútne neprimerané vojenské opatrenia, boli zamietnuté. Z toho dôvodu sa tieto kľúčové aspekty v správe pani Gomesovej takmer vôbec nespomínajú.

Vzhľadom na spomínané dôvody som hlasoval proti tejto správe, pretože vo svojej terajšej podobe neodzrkadľuje skutočnú situáciu v Iraku. Bolo by preto skutočne katastrofálne požadovať, aby Európska únia plnila v Iraku ešte komplexnejšiu úlohu, pretože by sa tým stala súčasťou vojenského a okupačného režimu. Aj keď, napriek spomínaným výhradám, podporujeme mnohé tvrdenia uvedené v správe, domnievame sa, že každý, kto sa nepostaví proti vojne a okupácii, sa stáva ich nástrojom.

  Toomas Savi (ALDE), písomne. – Niektoré členské štáty Európskej únie vyslali do Iraku svoje jednotky, aby tvorili súčasť medzinárodných síl, Asistenčnou misiou Organizácie Spojených národov v Iraku a výcviku irackého policajného zboru, ktorý financuje NATO, pričom jednou z týchto krajín je aj Estónsko.

Pokiaľ sa nepodarí vytvoriť mier a stabilitu v krajine, nepodarí sa zlepšiť ani humanitárnu situáciu. Bohužiaľ, republikánski aj demokratickí prezidentskí kandidáti v Spojených štátoch plánujú vo svojich programoch stiahnutie svojich síl z Iraku, čo bude mať za následok ponechanie tejto krajiny v zdevastovanom stave.

Som presvedčený, že ak by Európska únia zvýšila svoju angažovanosť v Iraku poskytnutím finančných prostriedkov, ľudských zdrojov a know-how pre budovanie štátu, mohli by sme sa tým vyhnúť rozkladu krajiny. Európska únia by mala v Iraku zohrávať kľúčovú úlohu sprostredkovateľa medzi rôznymi politickými a náboženskými frakciami s cieľom dosiahnuť dobre fungujúcu spoločnosť.

  Konrad Szymański (UEN), písomne. – (PL) Mám dojem, že pani Gomesová nepredložila jednu, ale hneď dve správy.

Jedna z nich konkrétnym spôsobom popisuje našu angažovanosť v Iraku, pričom je písaná v ostrom kontraste s emotívnym a propagandistickým štýlom jej zdôvodňovania.

Jeden úspech sa však bezpochyby podarilo dosiahnuť: konkrétne mám na mysli rok 2003, v ktorom sa podarilo zvrhnúť autoritatívny režim, ktorý destabilizoval celý región. Ak by sa udalosti z roku 2003 nekonali, potom by sme dnes určite nemohli vypracovávať 25 strán odporúčaní pre demokratický Irak, ktoré sa týkajú oblastí štrukturálnych reforiem, volebného práva a práv menšín.

Našťastie, svojím hlasovaním tieto odporúčania podporíme. Preto veľmi rád podporím tento dokument. Je veľmi správne, že preberáme zodpovednosť za vybudovanie stabilného a demokratického Iraku. Teší ma tiež, že krajiny, ktoré boli rozdelené vojenským zásahom v roku 2003, dnes budú môcť spoločne využívať príležitosti, ktoré táto vojna vytvorila.

12. Európsky kódex správania pri vývoze zbraní (rozprava)

  Predsedajúci . − Ďalším bodom rokovania je vyhlásenie Rady a Komisie k európskemu kódexu správania pri vývoze zbraní.

  Janez Lenarčič , úradujúci predseda. − (SL) Najprv by som chcel v mene Rady vyjadriť našu spokojnosť s tradične dobrými vzťahmi a spoluprácou medzi pracovnou skupinou Rady pre vývoz konvenčných zbraní (COARM) a Európskym parlamentom, konkrétne jeho Podvýborom pre bezpečnosť a obranu (SEDE). Som presvedčený, že táto dobre organizovaná a vynikajúca spolupráca bude pokračovať aj v budúcnosti, a preto skutočne vítam dnešnú diskusiu.

Dovoľte mi povedať pán slov o Kódexe správania štátov EÚ pri vývoze zbraní. Ako vieme, tento kódex bol prijatý v roku 1998. Poskytol Európskej únii nový impulz pre monitorovanie obchodu so zbraňami. V súlade s týmto kódexom začala Európska únia vydávať výročné správy o uskutočnených transferoch zbraní.

Tento rok to bude v poradí už desiata výročná správa. Mal by som tiež spomenúť, že tieto správy sú čoraz jasnejšie a informatívnejšie. Na základe tohto kódexu začala väčšina členských štátov v posledných rokoch vydávať svoje národné výročné správy o vývoze zbraní a vojenského zariadenia. V roku 2003 definovala Európska únia svoj vlastný zoznam zbraní a vojenského zariadenia, ktorý by mal byť zahrnutý v tomto kódexe, a začala vykonávať vážnejšiu koordináciu politiky pre vývoz do jednotlivých tretích krajín. Členské štáty si tiež vymieňajú informácie o odmietnutých a uskutočnených vývozoch zbraní.

Táto dynamika sa premietla aj do medzinárodných organizácií, predovšetkým do organizácií, v ktorých zohrávajú dôležitú úlohu členské štáty Európskej únie. Týka sa to predovšetkým Wassenaarského usporiadania. V rokoch 2006 a 2007 bol tento kódex vylepšený, konkrétne pridaním užívateľskej príručky.

Ako vieme, tento kódex nie je právne záväzným dokumentom. Členské štáty však majú politickú zodpovednosť dodržiavať jeho ustanovenia. V minulosti existovali pokusy rozšíriť tento kódex pridaním spoločnej pozície, ktorá by bola právne záväzným dokumentom, a ktorého ustanoveniami by sa členské štáty pri vývoze zbraní museli riadiť. Ešte stále však neexistuje žiadna dohoda v súvislosti s prijatím takejto spoločnej pozície. Slovinské predsedníctvo pracuje na tom, aby sa táto pozícia prijala ešte počas slovinského mandátu, to jest v prvej polovici tohto roku, prípadne, ak sa to nepodarí, aby sa v tejto záležitosti dosiahol aspoň významný pokrok.

Pravdepodobne najlepšiu príležitosť na dosiahnutie tohto pokroku predstavuje príprava desiatej správy Európskej únie o vykonávaní tohto kódexu. V tejto chvíli však nedokážeme s istotou predpovedať, či sa toto naše želanie naplní. To nám však, samozrejme, nebráni v tom, aby sme sa o to pokúšali. Z toho dôvodu vyzveme všetky členské štáty, aby nám predložili svoje stanoviská k tejto otázke, a budeme sa ich snažiť povzbudzovať, aby spoločne pracovali na dosiahnutí spoločnej pozície. V prípade, ak nebudú existovať žiadne prekážky, slovinské predsedníctvo s veľkou radosťou ukončí proces prijímania a predloží správu všetkým zainteresovaným inštitúciám, v prvom rade Európskemu parlamentu.

Dovoľte mi povedať pár slov o ďalších dvoch prioritných témach: spoločnej pozícii o sprostredkovaní zbraní a obchodovaní s vojenským zariadením a úsilí členských štátov o prijatie medzinárodne záväzných dohôd o obchode so zbraňami.

V roku 2001 prijala Európska únia usmernenia pre sprostredkovanie obchodu so zbraňami a v roku 2003 bola prijatá spoločná pozícia. Prijatím tejto spoločnej pozície sa členské štáty zaviazali zakomponovať jej jednotlivé prvky do svojich vnútroštátnych právnych predpisov a týmto spôsobom regulovať sprostredkovanie obchodu so zbraňami a vojenským zariadením. V súčasnosti má prvky tejto spoločnej pozície vo svojej vnútroštátnej legislatíve zakomponovaných už 20 členských štátov, pričom sedem ďalších musí ešte tento proces dokončiť. Predsedníctvo bude sledovať pokrok v tejto záležitosti a bude vyzývať členské štáty, ktoré ešte nedokončili tento proces, aby tak urobili čo najskôr.

Teraz sa dostávam k poslednej téme: medzinárodnej dohode o obchode so zbraňami. Táto dohoda je jedným z kľúčových projektov v oblasti odzbrojovania. Ako viete, Európska rada nedávno prijala rozhodnutie podporiť túto medzinárodnú dohodu. Rámec pre zloženie skupiny vládnych odborníkov pracujúcich na tejto dohode bol potvrdený na minuloročnom Valnom zhromaždení. Informácie o počiatočnej práci tejto skupiny sú povzbudzujúce, v každom prípade však bude potrebné do tohto procesu investovať ešte veľké množstvo úsilia a práce.

V rámci našich aktivít budeme pozorne sledovať prácu tejto skupiny a podporovať proces smerujúci k medzinárodnej dohode.

  Benita Ferrero-Waldner, členka Komisie. − Vážený pán predsedajúci, v rozprave o Iraku som hovorila o trochu dlhšie, teraz však budem hovoriť o trochu kratšie, takže sa budem snažiť dodržať vymedzený čas.

Aj keď zodpovednosť za kontrolu a monitorovanie predaja zbraní spočíva v prvom rade na členských štátoch, a teda na Rade, aj Komisia má jasný záujem prispievať k vykonávaniu stratégie EÚ pre ručné a ľahké zbrane v rámci spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky.

Vysoko oceňujeme účinnú kontrolu a monitorovanie vývozu zbraní v rámci EÚ. Naďalej nás však znepokojuje fakt, že európske kontrolné orgány by mali vyzývať aj ďalšie regióny, aby v tejto oblasti prijali a uplatňovali aspoň minimálne normy, aby sa tým zabezpečilo, že legálne vývozy sa následne nedostanú do rúk neoprávnených užívateľov, čo by malo za následok nárast počtu ozbrojených konfliktov a prípadov porušovania ľudských práv.

V tejto súvislosti sa Komisia aj naďalej aktívne angažuje s členskými štátmi, tretími krajinami, medzinárodnými organizáciami a ďalšími subjektami v riešení otázky financovania nezákonného obchodu so zbraňami, ktorý je často prepojený s nezákonným obchodovaním s ďalšími druhmi tovaru (predovšetkým drogami), napríklad diamantmi.

Komisia v minulom roku využila svoje predsedníctvo v Kimberleyskom procese na urýchlenie vývoja kontrolných mechanizmov na predchádzanie a zabránenie používaniu diamantov na financovanie nákupov zbraní povstaleckými skupinami. Okrem toho zamýšľame v úzkej spolupráci s príslušnými colnými orgánmi urýchliť vykonávanie opatrení na boj proti nezákonnému obchodu s drogami letecky, v rámci nového nástroja stability, s osobitným zameraním na lietadlá smerujúce do Afriky alebo pohybujúce sa v rámci afrického kontinentu. Zohrávame tiež úlohu pri vykonávaní zbrojných embárg prostredníctvom odmietnutia príslušnej technickej pomoci.

V rámci Európskej únie je kontrola obchodu so strelnými zbraňami nesmierne dôležitá v boji proti neistote a kriminalite, obzvlášť proti organizovanému zločinu. Vznikajúca politika na boj proti obchodu so strelnými zbraňami zahŕňa posilnenie kontrol zákonného predaja a držby strelných zbraní v rámci Európskej únie. Zahŕňa aj náležité monitorovanie pohybu strelných zbraní v rámci Únie a rozvoj spolupráce medzi vnútroštátnymi orgánmi zodpovednými sa túto oblasť.

Okrem týchto snáh si tiež uvedomujeme, že veľké množstvo zbraní sa nachádza aj vo vlastníctve zločincov a na čiernom trhu. Neoprávnený transfer strelných zbraní cez hranice a transfer neoznačených zbraní tvoria dôležité zdroje týchto nezákonných zbraní. V súčasnosti sa na európskej úrovni podnikajú kroky na rozšírenie pravidiel o vedení záznamov a označovaní zbraní s cieľom vytvoriť systém dovozu a vývozu pre strelné zbrane na civilné použitie a zlepšiť spoluprácu medzi národnými orgánmi činnými v trestnom konaní.

Zlepšenie vystopovateľnosti strelných zbraní predstavuje základný cieľ, pričom aj mimo Únie podnikáme kroky, opäť v rámci nástroja stability, zamerané na riešenie problémov vznikajúcich v dôsledku pozostatkov vojenských výbušnín a ručných zbraní v krízových oblastiach. V súčasnosti, napríklad, uvažujeme nad podporou projektu, ktorý je zameraný na odstránenie nevybuchnutého streliva a ďalších výbušných pozostatkov v Bosne.

Budeme, samozrejme, aj naďalej podporovať úsilie členských štátov zamerané na vypracovanie zmluvy o obchode so zbraňami, o ktorej tu hovoril aj pán predseda Rady, aj keď si, na rozdiel od neho, myslíme, že vytvorenie tejto zmluvy zaberie určitý čas. Dúfame však, že sa tak stane čo najskôr.

  Urszula Gacek, v mene skupiny PPE-DE. – Vážený pán predsedajúci, už takmer 10 rokov prešľapuje Európska rada na mieste v otázke transformácie európskeho kódexu správania pri transfere zbraní do podoby právne záväzného dokumentu. Počas posledných dvoch rokov neexistovali žiadne technické prekážky pre prijatie spoločnej pozície v súvislosti s týmto kódexom. Prečo by sme si teda mali už konečne upratať pred vlastným prahom?

Po prvé, odhaduje sa, že v súčasnosti existuje v našich členských štátoch okolo 400 firiem vyrábajúcich zbrane. Vzhľadom na to, že náklady na výskum a vývoj sú v tomto odvetví nesmierne vysoké, tieto podniky sa prirodzene snažia maximalizovať svoje zisky tým, že tieto zbrane ponechávajú čo najdlhšie vo výrobe, predávajú licenčné zmluvy a, v krátkosti, vyhľadávajú každý potenciálny trh. Firmy sídliace v 20 štátoch, ktoré zaviedli prísne usmernenia na vývoz zbraní, sa z toho dôvodu nachádzajú v jasnej ekonomickej nevýhode voči svojim konkurentom, ktorých vlády sú v tejto oblasti oveľa zhovievavejšie. Všetky firmy by mali mať vytvorené rovnaké podmienky.

Po druhé, existujú preukázateľné prípady firiem z členských štátov EÚ, ktoré zásobujú zbraňami Čínu, Kolumbiu, Etiópiu a Eritreu. Ako si môžeme na jednej strane blahoželať k všetkému úsiliu zameranému na podporu hospodárskeho rozvoja, demokracie a ľudských práv, keď, na strane druhej, svojím prospievaním k násilným konfliktom znemožňujeme samotné vykonávanie týchto cieľov?

Po tretie, z našich členských štátov vysielame na mierové misie EÚ a NATO vojenský personál, a pritom našou neschopnosťou uplatňovať tento kódex správania riskujeme, že sa, v dôsledku nezodpovedne uskutočnených transferov, môže tento personál dostať pod paľbu zbraní vyrobených v našich vlastných členských štátoch.

Po štvrté, ako si môžeme predstavovať budúcu Európu so spoločnou zahraničnou a bezpečnostnou politikou, ak nám chýba taký základný prvok tejto politiky, akým je spoločná pozícia?

A nakoniec, predtým než sa v tomto Parlamente znovu postavíme na obhajobu ľudských práv a demokracie, postarajme sa o to, aby boli naše slová podložené aj konkrétnymi činmi.

Skupina PPE-DE blahoželá autorom tohto návrhu uznesenia. Veríme, že výrazná podpora zo strany Parlamentu pomôže Rade nájsť spôsob, ako dosiahnuť, aby bolo dodržiavanie kódexu správania právne záväznou požiadavkou pre všetky členské štáty.

  Ana Maria Gomes, v mene skupiny PSE. – (PT) Presne ako práve povedala naša spravodajkyňa, pani Gaceková, ktorej by som chcela zablahoželať, návrh uznesenia Kódexu správania štátov EÚ pri vývoze zbraní vyjadruje znechutenie Parlamentu nad súčasnou patovou situáciou v súvislosti s týmto dôležitým nástrojom.

Aj po desiatich rokoch svojej existencie je tento kódex stále zdrojom pýchy tých, ktorí sú presvedčení, že Európska únia by mala prevziať vodcovskú úlohu v globálnej diskusii o kontrolovaní transferu zbraní. Vítame čoraz väčšiu harmonizáciu uplatňovania tohto kódexu, detailné výročné správy predkladané jednotlivými členskými štátmi a podporné iniciatívy zo strany Rady. Všetky tieto pokroky sa však stávajú bezvýznamnými popri najdôležitejšej otázke: potrebe transformovať tento kódex do podoby právne záväzného nástroja.

Vieme, že transformovanie kódexu správania do spoločnej pozície spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky (SZBP) súvisí so zrušením embarga na vývoz zbraní do Číny. Parlament odmieta vydieranie, ktoré je hlavnou príčinou tejto trojročnej patovej situácie. Nikto nemôže predstierať, že si nie je vedomý, že zbrane predávané Pekingom sudánskemu režimu sa používajú na zásobovanie konfliktu v Dárfúre, alebo že napríklad v rukách nelegitímneho vojenského režimu v Barme, slúžia na útlak a represie barmského obyvateľstva. Táto situácia Parlament skutočne znechucuje, pretože už dlhú dobu sú dobre známe praktické aj teoretické dôvody, ktoré by mali byť dostatočné dôležité na to, aby prinútili Radu konať. Európska zahraničná politika bude bez spoločných a záväzných pravidiel pre vývoz zbraní vždy neúplná a neúčinná. Okrem toho, jednou z najvýznamnejších prekážok pre úplnú harmonizáciu vnútorného trhu s obrannými prostriedkami je práve veľký počet vývozných pravidiel existujúcich v rámci EÚ.

Nakoniec je tu aj otázka princípu: Európska únia môže v tejto oblasti vystupovať ako zodpovedný a súdržný medzinárodný aktér a môže viesť práce zamerané na zlepšenie medzinárodných právnych predpisov jedine vtedy, ak bude vnímaná ako vzor, ktorý treba nasledovať. Jednoznačne sa v tejto súvislosti spoliehame na slovinské predsedníctvo a na pána ministra Lenarčiča. Avšak, aj v poradí ďalšej predsedníckej krajine, ktorá nesie osobitnú zodpovednosť za túto pretrvávajúcu patovú situáciu, Francúzsku, sme naznačili, že nastal čas vyriešiť tieto otázky a uznať, aké dôležité je dostať Európsku úniu do čela účinného a zodpovedného multilateralizmu.

  Fiona Hall, v mene skupiny ALDE – Vážený pán predsedajúci, prešlo už 10 rokov odvtedy, čo sa Európska únia dohodla na kódexe správania pre vývoz zbraní, a je veľmi smutné, že tento kódex nebol doteraz transformovaný do účinného nástroja na kontrolu vývozu zbraní zo strany všetkých podnikov a vlád v Európskej únii. V dôsledku toho sa európske zbrane ešte stále dostávajú do konfliktných oblastí.

Európska únia sa tak ocitla v nepochopiteľnej situácii, v ktorej dodáva zbrane a podnecuje konflikty v tých istých krajinách, ktorým zároveň poskytuje rozvojovú pomoc. Ako tento fakt vysvetlíme našim občanom? Ako, napríklad, vysvetlíme to, že niektoré členské štáty sú ešte stále ochotné obchodovať s trieštivou muníciou, aj keď v tom istom čase Európska únia míňa milióny eur na likvidáciu mín? V roku 2005 boli napríklad v Libanone použité tisícky trieštivých bômb so zničujúcimi dôsledkami, pričom o rok neskôr, v roku 2006, poskytla EÚ Libanonu rozvojovú pomoc vo výške 525 miliónov EUR, ktorej časť bola použitá na odstránenie nevybuchnutého streliva.

Prestaňme si nahovárať, že zbrane do konfliktných štátov dodávajú len krajiny mimo EÚ: sedem z desiatich najväčších svetových vývozcov zbraní tvoria členské štáty Európskej únie. Nie je vhodný čas na to, aby sme namiesto predaja zbraní radšej investovali do riešenia konfliktov v postihnutých krajinách?

Existuje naliehavá potreba mechanizmov na primeranú kontrolu transferu a prekládok zbraní a predchádzanie sprostredkovaniu nezákonných zbraní zo strany európskych firiem nachádzajúcich sa mimo územia EÚ. Prvý krokom v tomto smere však musí byť transformácia kódexu správania z roku 1998 na právne záväzný nástroj. Preto by som chcela poprosiť slovinské predsedníctvo, aby urobilo všetko, čo je v jeho silách, na vyriešenie patovej situácie v Rade a prijatie spoločnej pozície.

  Raül Romeva i Rueda, v mene skupiny Verts/ALE. – (ES) Vážený pán predsedajúci, ako spravodajca pre kontrolu vývozu zbraní z Európskej únie som mal možnosť veľmi pozorne sledovať proces transformácie súčasného kódexu správania do účinnejšieho a efektívnejšieho nástroja, ktorý zaručuje kvalitnejšie a lepšie kontroly vývozu zbraní z územia Európskej únie a zo strany podnikov EÚ.

V každom prípade, aj napriek technickej práci, ktorú pred určitým časom vykonala pracovná skupina Rady pre vývoz konvenčných zbraní (COARM), ešte stále nechápeme – a moji kolegovia sa vyjadrili v tom istom duchu – prečo Rada odmieta prijatie spoločnej pozície, ktorá by nám umožnila transformovať súčasný kódex na právne záväzný nástroj.

Napriek prehnanému utajovaniu, s ktorým je spojený tento typ diskusií, vieme, že proti tomuto kroku sa vyslovilo len pár krajín, predovšetkým Francúzsko, ktoré je, zdá sa, vo svojom rozhodnutí ovplyvnené ukončením embarga na vývoz zbraní do Číny.

Musíme ešte raz zdôrazniť, že ide o dve úplne nezávislé otázky a ich spájanie v tejto súvislosti ukazuje obrovský nedostatok zodpovednosti voči početným obetiam, ktoré musia každodenne znášať následky našej nezodpovednej politiky v oblasti vývozu zbraní.

Z toho dôvodu vítam záväzok slovinského predsedníctva na dokončenie procesu transformácie kódexu do spoločnej pozície počas jeho mandátu, aj keď si spomínam, že aj predchádzajúce predsedníctva vyslovili rovnaké prísľuby, ktoré zostali nenaplnené. Dúfam, že vám sa to podarí, môžete pritom rátať s našou plnou podporou. Chcel by som tiež upozorniť na to, že je to práve z dôvodu nedostatku kontroly a súčasnej zhovievavosti, že európske zbrane končia – či už zákonným alebo nezákonným spôsobom – v rukách teroristických skupín, diktátorov a ozbrojených frakcií, ktorí ohrozujú súčasné aj budúce životy miliónov ľudí, a ktorým – síce podľa potreby ale nie bez určitej dávky cynizmu – v konečnom dôsledku posielame svoje tímy rozvojovej pomoci.

  Tobias Pflüger , v mene skupiny GUE/NGL. – (DE) Vážený pán predsedajúci, každý rok sa v tomto Parlamente koná aspoň jedna rozprava o vývoze zbraní, pričom po zvyšok roka tento vývoz veselo pokračuje ďalej. Už niekoľko rokov Parlament vyzýva na prijatie právne záväzného kódexu správania, Rada však nebola schopná v tejto otázke dosiahnuť žiadnu dohodu. Ocenil by som, keby ste nám úplne na rovinu povedali, ktoré členské štáty blokujú tento proces. Je skutočne veľká hanba, že tento kódex správania nie je právne záväzný. Kým sa tento proces vliekol, Európska únia a jej členské štáty sa stali najväčším vývozcom zbraní na svete. Zbrane sú navrhnuté s cieľom zabíjať! Každý vývoz zbraní znamená zlo.

Členské štáty samozrejme dodávajú zbrane aj do krízových a konfliktných oblastí. Turecká invázia do severného Iraku, ktorou bolo porušené medzinárodné právo, sa napríklad uskutočnila aj s pomocou zbraní z Nemecka. Krajiny EÚ taktiež vedú vojny, predovšetkým v Iraku a Afganistane, a dodávajú zbrane spriateleným krajinám bojujúcim vo vojnách. Musíme to už raz a navždy zastaviť! Zastavme všetok vývoz zbraní!

Tovar dvojitého využitia, ktorý je použiteľný na vojenské aj civilné účely, ako aj opätovný vývoz sa tiež musia stať predmetom úpravy kódexu správania. Na zajtrajšiu diskusiu sme podali pozmeňujúce a doplňujúce návrhy v súvislosti s oboma týmito témami a som skutočne veľmi zvedavý, či ich zajtra Parlament prijme. Ako som povedal, vývoz zbraní má za následok každodenné zabíjanie ľudí, a preto musí byť naliehavo zastavený.

  Janez Lenarčič , úradujúci predseda. − (SL) Pochopil som, že spoločným cieľom účastníkov tejto diskusie je podporiť čo najrýchlejšiu transformáciu tohto kódexu do podoby právne záväzného dokumentu. Chcel by som dodať, že predsedníctvo zdieľa tento cieľ, a dúfam, pán Pflüger, že tento rok budeme mať väčšie šťastie a podarí sa nám ho dosiahnuť, alebo sa nám, prinajmenšom, v tomto smere podarí dosiahnuť významný pokrok.

Chcel by som sa vám poďakovať za podporu úsilia Rady na dosiahnutie spoločnej pozície. Môžete mi veriť, že slovinské predsedníctvo toto úsilie ešte zvýši.

Chcel by som sa poďakovať pani Gomesovej, ktorá upozornila na to, že existujú snahy na zaangažovanie nových aktérov do vykonávania tohto kódexu, konkrétne tých, ktorí sa nachádzajú mimo hraníc Európskej únie. Predchádzajúce predsedníctva, napríklad v roku 2007, zahŕňali do týchto aktivít hlavne krajiny západného Balkánu. Vyvíjajú sa však aj aktivity zamerané na ďalšie krajiny, ako je Turecko, Ukrajina, krajiny severnej Afriky a niektoré ďalšie krajiny východnej Európy.

Chcel by som skončiť vyslovením nádeje, že v nasledujúcej diskusii v Európskom parlamente o tejto otázke sa už nebude diskutovať len o kódexe, ale aj o spoločnej pozícii.

  Predsedajúci . − Dostal som šesť návrhov uznesení⁽¹⁾ v súlade s článkom 130 ods. 2 rokovacieho poriadku.

Rozprava sa skončila.

Hlasovanie sa bude konať vo štvrtok.

Písomné vyhlásenia (článok 142)

  Tunne Kelam (PPE-DE), písomne. – Dôrazne vyzývam členské štáty EÚ, aby prijali Kódex správania štátov EÚ pri vývoze zbraní. Európska únia je založená na spoločných hodnotách a dohodách, ktoré odsudzujú nezákonný transfer zbraní, ako aj transfer do krajín, ktoré porušujú tieto hodnoty. V skutočnosti má fakt, že vlády niektorých členských štátov dávajú prednosť svojim národným politikám a obchodným záujmom a pokračujú v predaji zbraní, nepriaznivý účinok na zásady, na ktorých je založené Európske spoločenstvo.

Lisabonská zmluva posilňuje úlohu Európskej únie ako globálneho subjektu. Je preto nesmierne dôležité, aby sme začali brať Kódex správania štátov EÚ pri vývoze zbraní vážne a začali ho v reálnych podmienkach vykonávať vo všetkých členských štátoch. Z toho dôvodu by som chcel vyzvať Radu, aby nám poskytla hodnoverné vysvetlenie, prečo sa odďaľuje prijatie tejto spoločnej pozície.

(1) Pozri zápisnicu

13. Situácia v Čade (rozprava)

  Predsedajúci . − Ďalším bodom sú vyhlásenia Rady a Komisie týkajúce sa situácie v Čade.

  Janez Lenarčič , úradujúci predseda. − (SL) Ako viete, situácia v Čade sa v posledných týždňoch zhoršila. Na začiatku februára vstúpili čadskí povstalci do hlavného mesta N'Djamena a obsadili jeho väčšiu časť. O niekoľko dní neskôr sa stiahli, presnejšie povedané, boli zatlačení smerom na východ k čadsko-sudánskej hranici. Útoky povstaleckých skupín na čadskú vládu na začiatku februára nielenže rozpálili tlejúcu vnútornú krízu, ale odhalili aj jej regionálny rozmer. Inými slovami, povstalci, podporovaní Sudánom, prišli z Dárfúru. To je aj dôvod, prečo musíme pri diskusii o Čade zohľadniť dva vzájomne prepojené aspekty: vnútorný politický aspekt a regionálny aspekt.

Keď Európska rada vo februári odsúdila útoky čadských povstalcov na čadskú vládu, na jednej strane sa pokúšala o politický dialóg medzi vládou, opozíciou a povstalcami a na strane druhej zdôrazňovala naliehavú potrebu politického dialógu medzi vládami Čadu a Sudánu. Domnievame sa, že na vlády Čadu a Sudánu by mal byť vyvíjaný väčší tlak, aby splnili záväzky, ku ktorým sa zaviazali v rámci rozličných dohôd. Rada okamžite oslovila obidve vlády, aby prestali podporovať a zásobovať ozbrojené skupiny a zlepšili svoje vzájomné vzťahy.

Pokiaľ ide o vnútornú politickú situáciu v Čade, jediný spôsob, ktorým sa dá dosiahnuť mier a stabilita v tejto krajine, je politické riešenie súčasného sporu. Inkluzívny politický proces, ktorý sa spomínal v dohode uzavretej v auguste 2007 medzi čadskou vládnúcou stranou a stranami legitímnej opozície, musí pokračovať. V tomto kontexte Európska únia podporuje úsilie Africkej únie na mierové riešenie tohto konfliktu. Európska únia sa pripája k Africkej únii a OSN pri ich jednoznačnom odsúdení povstaleckých útokov. Zdieľame ich obavy v súvislosti s rizikom ďalšieho stupňovania konfliktu.

Máme tiež obavy vzhľadom na zhoršujúcu sa humanitárnu situáciu. Čoraz častejšie nepriateľské akcie prehĺbili humanitárnu tragédiu a zvýšili už aj tak veľký počet utečencov a vysídlených osôb. V bojoch zahynulo viac ako 160 ľudí a ďalších približne tisíc bolo zranených. Desaťtisíce utečencov sa uchýlili do susedného Kamerunu a Nigérie. Keďže v Čade sa nachádza okolo 250 tisíc utečencov z Dárfúru, panuje tam veľmi napätá humanitárna situácia, ktorá si vyžaduje urýchlené plné nasadenie európskej misie EUFOR TCHAD/RCA.

Momentálne sa bezpečnostná situácia v hlavnom meste N'Djamena a vo väčšej časti krajiny, s výnimkou východu, upokojila a po posledných bojoch sa pomaly vracia sa k normálu. Stav pohotovosti, ktorý bol vyhlásený 15. februára a pôvodne mal trvať dva týždne, bol však predĺžený až do polovice tohto mesiaca. Táto skutočnosť mala za následok vyjadrenie obáv zo strany Európskej únie v súvislosti s obmedzeniami občianskych slobôd a slobody médií v Čade.

Po dočasnom prerušení pokračovali činnosti súvisiace s nasadením misie EUFOR. Veliteľ operácie, generál Nash, vyhlásil, že dočasne preruší aktivity súvisiace s povstaleckými útokmi, aby bolo možné zhodnotiť novú politickú a bezpečnostnú situáciu. Nasadenie pokračovalo bez toho, aby bol ovplyvnený celkový časový rámec operácie, pričom dosiahnutie počiatočnej operačnej schopnosti sa ešte stále plánuje na polovicu marca.

Alarmujúca situácia v regióne ešte viac zdôraznila význam mandátov misií EUFOR a OSN. Misia EUFOR potvrdzuje odhodlanie Európskej únie pomáhať pri stabilizácii daného regiónu. Na dosiahnutie stanovených cieľov sú potrebné dve veci: po prvé, naliehavo potrebujeme bezpečnosť zaručenú armádou a po druhé, strany konfliktu by mali prejaviť ochotu začať spoločný dialóg a spoločné rokovania.

  Louis Michel, člen Komisie. − (FR) Vážený pán predsedajúci, vážené dámy, vážení páni, už pri svojom návrate z misie v Čade, ktorú som absolvoval medzi 20. a 22. januárom 2008, som tvrdil, že Čad by mal byť pre EÚ prioritou. Pokus o prevrat zo strany povstaleckých hnutí na začiatku februára a udalosti, ktoré nasledovali potom, ma len upevnili v mojom presvedčení.

Ešte stále som presvedčený, že dlhotrvajúca stabilita v Čade závisí od politickej otvorenosti voči všetkým jeho vnútorným zložkám. Presne túto úlohu na seba v minulom roku prevzala Európska komisia sprostredkovávaním a podporou politického dialógu, ktorý, ako určite viete, viedol k dosiahnutiu vnútroštátnej dohody v Čade dňa 13. augusta 2007. Som pevne presvedčený, že jedine tento dialóg dokáže vytvoriť politickú perspektívu, ktorá je potrebná pre zabezpečenie stability a konsolidáciu demokracie v Čade. Jej výsledkom musí byť spoľahlivé zhodnotenie a súpis volebného systému, ktorý povedie k slobodným a transparentným voľbám v roku 2009.

Tento odkaz som s patričným dôrazom predal aj prezidentovi Débymu, pričom tento proces sa už začal prostredníctvom monitorovacieho výboru. Nedávne udalosti v N'Djamene spôsobili zastavenie tohto procesu. Aj napriek pokusu o prevrat a zvrhnutie vlády je však mimosúdne zatknutie mnohých vedúcich predstaviteľov opozície, civilistov a pracovníkov médií poľutovaniahodné a neprijateľné. Ako sprostredkovateľ a pozorovateľ vykonávania vnútroštátnej čadskej politickej dohody z 13. augusta 2007 som bol počas svojej poslednej návštevy Čadu, ktorú som uskutočnil 27. februára, prvým, kto vyjadril prezidentovi Débymu svoje znepokojenie nad touto situáciou.

Počas svojej misie som vyzýval prezidenta Débyho a politických predstaviteľov prezidentskej väčšiny a demokratickej opozície, čiže všetkých zodpovedných politikov v Čade, aby znovu spustili proces politických dialógov prostredníctvom obnovenia dôvery medzi jednotlivými zúčastnenými stranami. To si vyžaduje záväzok zo strany všetkých zúčastnených politických subjektov, samozrejme, aj vrátane samotného prezidenta Débyho, ktorý potvrdil svoj zámer pôsobiť ako garant vykonávania tejto politickej dohody. Bol som ubezpečený, že výnimočný stav, ktorý bol vyhlásený v polovici februára, bude ukončený v súlade s ustanoveniami zakotvenými v ústave, t. j. v polovici marca.

Pri rovnakej príležitosti sme požiadali prezidenta Débyho, aby prepustil na slobodu pána Lola Mahamata Choua, predsedu koordinácie politických strán pre obranu a ústavu, pričom prezident našej žiadosti vyhovel. Bernard Kouchner a ja sme požiadali o stretnutie s pánom Chouom. Stretli sme sa s ním osobne, čo znamená, že bol nasledujúci deň prepustený. Veľmi ma tiež potešila správa o tom, že pán Ngarlejy Yorongar je momentálne v Štrasburgu, niektorí z prítomných sa s ním možno dokonca aj stretli. Stále ma však znepokojuje osud Ibniho Oumara Mahamata Saleha, ktorý je ešte stále nezvestný. Z toho dôvodu sme s úspechom požiadali prezidenta Débyho, aby zriadil rozšírený vyšetrovací výbor s významným medzinárodným zastúpením, vrátane zástupcov z Európskej únie, OIF a Africkej únie. Tento výbor musí vyšetriť a objasniť nedávne zatknutia a zmiznutia. Bude to dôležitý prvý krok smerom k obnoveniu dôvery a zabezpečeniu návratu normálneho života do Čadu.

Ten istý odkaz bol vyslaný aj vedúcim predstaviteľom opozície. Riešenie spočíva v spoločnej zodpovednosti vlády, prezidentskej väčšiny a opozície. Chcel by som svoj prejav ukončiť krátkym vysvetlením regionálneho kontextu: pokus o prevrat v Čade bol do veľkej miery priamym dôsledkom zhoršenia vzťahov medzi Čadom a Sudánom. Je skutočne ťažké nevidieť v pozadí pokusu o prevrat v Čade chartúmske orgány.

Z toho dôvodu je nesmierne dôležité zastaviť vzájomné vyostrovanie situácie medzi Dárfúrom a Čadom. S radosťou vítam regionálne sprostredkovateľské iniciatívy medzi Čadom a Sudánom, ktoré v súčasnosti vykonávajú hlavy štátov a vlády v danom regióne, predovšetkým prezident Wade. Súčasná situácia dokazuje – ak vôbec bol ešte nejaký dôkaz nutný – že existuje naliehavá potreba nasadenia európskych vojenských a civilných síl v čo najkratšom čase.

Chcel by som teraz spomenúť misiu MINURCAT, v súlade s rezolúciou Bezpečnostnej rady OSN č. 1778 z roku 2007. Dôvod pre existenciu tejto vojenskej operácie pod potvrdený ako nikdy predtým. Státisíce civilistov sú nútení žiť v nesmierne nestabilných podmienkach vo východnom Čade a netrpezlivo očakávajú nasadenie jednotiek EUFOR. Komisia bude aj naďalej pokračovať v aktivizovaní všetkých politických nástrojov na humanitárnu pomoc a spoluprácu v súvislosti so situáciou v Čade. V súčasnosti čakám na výsledky sprostredkovateľských snáh pod vedením prezidenta Wada, na základe ktorých sa budem môcť rozhodnúť, alebo aspoň mať určitú predstavu, kedy sa vrátim nielen do Čadu, ale aj do Chartúmu. Je nesmierne dôležité, aby sme pokračovali v našej sprostredkovateľskej a zmierovacej činnosti medzi N'Djamenou a Chartúmom, pretože napätá interakcia, ktorá je výsledkom úplného kolapsu vzťahov medzi Čadom a Sudánom, je doslova hmatateľná.

  Colm Burke, v mene skupiny PPE-DE. – Vážený pán predsedajúci, som rád, že táto diskusia ostala na programe plenárnej schôdze na tento týždeň. Súčasná situácia v Čade si vyžaduje naliehavú pozornosť nielen zo strany Európskej únie, ale aj zo strany medzinárodného spoločenstva. Neskôr v tomto týždni sa má konať samit medzi Čadom a Sudánom v Dakare, kde sa senegalský prezident pokúsi urobiť všetko, čo bude v jeho silách, aby dosiahol spoločný základ pre mierovú dohodu medzi prezidentom Débym a prezidentom al-Bašírom. Generálny tajomník OSN Pan Ki-mun sa tiež plánuje zúčastniť týchto rozhovorov v Dakare, keďže humanitárna kríza v tomto regióne patrí medzi jeho hlavné priority.

Tieto aktuálne udalosti len podčiarkujú dôležitosť včasnej diskusie v Parlamente dnes popoludní. Vyzývam všetkých zainteresovaných vedúcich predstaviteľov, aby vynaložili všetko svoje úsilie na obnovenie úplného politického zmierovacieho procesu.

Európska únia musí tiež podniknúť rozsiahle diplomatické opatrenia na podporu najnovšieho vývoja. Krátko pred začiatkom tejto diskusie sme sa ja a niekoľko ďalších poslancov Európskeho parlamentu stretli s čadským vedúcim predstaviteľom a opozičným poslancom čadského parlamentu, pánom Yorongarom, ktorý bol začiatkom februára, následne po povstaleckých útokoch, nezvestný. Tretieho februára bol v Čade zadržaný štátnymi bezpečnostnými silami, podarilo sa mu však utiecť do Kamerunu a neskôr mu bol poskytnutý azyl vo Francúzsku. Jeho kolega a opozičný politik Mahamat Saleh je naďalej nezvestný. Súčasné tvrdé zákroky Čadu voči politickým oponentom, ako aj voči ochrancom ľudských práv, sa musia skončiť.

Mierová misia Európskej únie utrpela, bohužiaľ, svoju prvú ľudskú stratu, keď francúzsky mierový dozorca omylom vstúpil na sudánske územie. Dnes sa koná jeho pohreb. Zúčastní sa na ňom aj pán von Wogau z našej politickej skupiny, ako predseda Výboru pre bezpečnosť a obranu v Európskom parlamente. Chcel by som v mene skupiny PPE-DE vyjadriť jeho rodine a priateľom našu úprimnú sústrasť.

Podľa môjho názoru, a vzhľadom na súčasnú humanitárnu a bezpečnostnú situáciu, sa nasadenie európskej mierovej misie stalo nevyhnutným. Európska únia a OSN majú zodpovednosť ochraňovať zraniteľných civilistov a povinnosť poskytovať humanitárnu pomoc a bezpečnosť humanitárnym pracovníkom. Som veľmi rád, že súčasťou tejto misie a jej nasadenia sú aj írske vojenské jednotky.

Nakoniec by som chcel povedať, že vítam záväzok zo strany Ruska poskytnúť helikoptéry pre túto misiu. Výraznou mierou to pomôže posilniť túto dôležitú operáciu EÚ.

  Alain Hutchinson, v mene skupiny PSE. – (FR) Vážený pán predsedajúci, vážený pán úradujúci predseda Rady, vážený pán komisár, už niekoľko mesiacov sa informujeme a veľmi pozorne sledujeme iniciatívy EÚ na urýchlené nasadenie jednotiek EUFOR v Čade a Stredoafrickej republike, samozrejme pod podmienkou, že tieto prechodné európske jednotky budú akcieschopné. Prečo je to také dôležité? Myslím si, že má zmysel to zopakovať: je to dôležité preto, aby Európska únia bola v pozícii, v ktorej by mohla ochraňovať utečencov a vysídlených ľudí, sprístupniť poskytovanie humanitárnej pomoci a zaručiť humanitárny priestor, ktorý je v súčasnosti systematicky porušovaný a ignorovaný bojujúcimi stranami.

Európski socialisti však chcú dať jasne najavo, že riešenie v podobe trvalého mieru v Čade nebude len čisto vojenským, ale tiež politickým riešením. V politickej oblasti ponúka občianska spoločnosť v Čade na vyriešenie tejto krízy niekoľko konkrétnych možností založených na komplexnom dialógu so všetkými zúčastnenými aktérmi, vrátane vodcov ozbrojených skupín, pretože bez spolupráce s nimi nie je možné dosiahnuť žiadne riešenie.

Zaujímalo by nás, či Európska únia vzala do úvahy tieto naše návrhy, pričom prejav pána komisára v nás túto nádej podporuje. Niekedy však máme dojem, podobne ako občianska spoločnosť, ktorú som spomínal, že EÚ aj naďalej vkladá slepú dôveru do údajnej schopnosti prezidenta Débyho riešiť krízy. Čoraz viac je však jasné, že prezident Déby nebude nikdy v pozícii, v ktorej by mohol sám zabezpečiť očakávaný mier v Čade.

Z toho dôvodu vítame vyhlásenia v mene Európskej komisie. Dúfame, že Komisia bude aj naďalej preukazovať svoju politickú odvahu a smelosť v tejto otázke.

  Philippe Morillon, v mene skupiny ALDE. – (FR) Vážený pán predsedajúci, dnes, ako práve povedal pán Burke, bolo dôstojníkovi Polinovi udelené vojenské vyznamenanie po tom, čo bol v Sudáne zabitý počas plnenia chvályhodnej a nesmierne zložitej misie EUFOR v Čade a Stredoafrickej republike. Dovoľte mi pripojiť sa k zástupu jeho spolubojovníkov a najvyšších národných a európskych predstaviteľov, predovšetkým nášho vysokého predstaviteľa Javiera Solanu a nášho kolegu Karla von Wogaua, a vzdať mu hold.

Celé roky tento Parlament neúnavne žiadal Európsku úniu, aby prevzala na seba zodpovednosť za ochranu obetí krvavých konfrontácií v Dárfúre a okolitom regióne. Vyjadroval tým svoju ľútosť nad stálymi politickými prekážkami, ktoré bránili nasadeniu medzinárodných síl na tento účel. Parlament tiež privítal prijatie rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN č. 1778, ktorú ste spomenuli aj vy, pán komisár, o nasadení vojenskej operácie do Čadu a Stredoafrickej republike, ktorej úlohou bude podporovať misiu OSN, MINURCAT a čadský policajný zbor.

V súčasnosti už nemá žiadny zmysel hovoriť o veľkom množstve problémov v súvislosti s vykonávaním tejto medzinárodnej misie, ktorá bola pôvodne plánovaná na november 2007, a ktorej nasadenie sa konečne začalo na konci januára a na základe súčasného harmonogramu potrvá až do mája tohto roku. Pán úradujúci predseda, spomínali ste, aký veľký vplyv mali akcie povstaleckých skupín v N'Djamene na oddialenie misie. Je však potrebné spomenúť aj nedostatok prostriedkov, ktoré má Európska únia k dispozícii na vykonávanie tohto typu misie, predovšetkým pokiaľ ide o logistiku a helikoptéry. Z toho dôvodu vítam včerajšie vyhlásenie Ruska, v ktorom zamýšľa poskytnúť jednotkám Európskej únie nevyhnutné prostriedky, ktoré im budú pomáhať pri plnení misie na mieste v zložitých terénnych podmienkach.

Možno by nám pán úradujúci predseda mohol priblížiť niekoľko ďalších podrobností v súvislosti s touto správou.

  Brian Crowley, v mene skupiny UEN. – Vážený pán predsedajúci, chcel by som sa poďakovať pánovi úradujúcemu predsedovi a pánovi komisárovi za ich aktuálne informácie o súčasnej situácii v Čade. Chcel by som tiež, podobne ako moji kolegovia, pán Burke a pán Morillon, vzdať hold a vyjadriť svoju úprimnú sústrasť rodine francúzskeho mierového dozorcu, ktorý nedávno zahynul pri plnení svojich povinností.

Jedna z hrozných vecí, ktorej musíme všetci počas diskusie a sledovania situácie v Čade a, v podstate, celej tejto africkej oblasti čeliť, je pretrvávajúca nestabilita, nielen v samotnom Čade, ale tiež v oblastiach Sudánu, Dárfúru a Stredoafrickej republiky, ako aj nestabilita v iných aspektoch, obzvlášť pokiaľ ide o vonkajšie vplyvy presahujúce tamojšie hranice. Preto je nájdenie spoločného základu pre riešenie tejto situácie také zložité. Je skutočne dobré hovoriť o tom, že chceme do našich aktivít zapojiť aj občiansku spoločnosť, táto občianska spoločnosť však nedostáva žiadnu príležitosť vyjadriť sa k tomu, ako si predstavuje ďalší priebeh situácie, pretože jej v tom zabraňuje prítomnosť rôznych povstaleckých alebo opozičných síl.

Z toho dôvodu je otázka, na ktorú sa momentálne zameriavame prostredníctvom mechanizmu Eurofor, nielen otázkou stability a ochrany utečencov, ktorí prišli do Čadu zo Sudánu (ktorých je vyše štvrť milióna, pričom takmer 10 tisíc ich prišlo len v priebehu minulého mesiaca) a Stredoafrickej republiky, ale tiež otázkou zabezpečenia demokracie a demokratizácie, ktoré musíme takisto dostať do popredia záujmu. Chcel by som v tejto súvislosti zablahoželať pánovi komisárovi Michelovi k jeho aktivitám vo vzťahu k legitímnej čadskej vláde – pričom slovo „legitímny“ som vyslovil veľmi opatrne – ako aj k jeho práci v ďalších oblastiach, s cieľom podporiť normálne fungovanie tejto krajiny. Bohužiaľ nezdieľam rovnakú istotu v súvislosti s nezávislosťou vyšetrovania nezvestných osôb, ktoré bude prebiehať pod dozorom čadských orgánov. Dúfam však, že táto nezávislosť sa vďaka angažovaniu zo strany Európskej únie posilní.

Mojim posledným bodom je to, že konečne dochádza k nasadzovaniu našich jednotiek, vďaka pomoci zo strany Ruska a ďalších štátov. Minulý týždeň som sa zhováral s generálporučíkom a operačným veliteľom misie Patom Nashom, ktorý ma informoval, že v súčasnosti už máme na mieste 700 vojakov (z ktorých 56 tvoria írski vojaci), pričom ich konečný počet by sa mal dosiahnuť ešte pred začiatkom obdobia dažďov, teda, dúfajme, pred začiatkom mája.

Našou úlohou, úlohou Parlamentu, bude teraz podporovať túto prebiehajúcu mierovú misiu našimi politickými opatreniami a výrokmi, no v prvom rade tým, že sa postaráme, aby mali všetky potrebné prostriedky na plnenie svojho poslania.

  Marie-Hélène Aubert, v mene skupiny Verts/ALE. – (FR) Vážený pán predsedajúci, situácia ľudských práv a situácia civilného obyvateľstva v Čade je ešte stále kritická, a každá iniciatíva smerujúca k politickému dialógu má nulovú šancu na úspech, ak najprv nebudeme jednoznačne reagovať na osud členov opozície, ktorí boli 3. februára zatknutí, a ak sa neskončí neustále násilie páchané, dokonca aj počas tejto diskusie, na ľuďoch, ktorých Idriss Déby považuje za nepriateľov, ktorých treba zlikvidovať.

Preto je nemierne dôležité, pán komisár, aby ste aj naďalej vyvíjali na Idrissa Débyho tlak, podobne, ako ste to robili v minulosti, aby prezradil miesto pobytu a stav Ibniho Mahamata Saleha, a aby ho prepustil na slobodu, pokiaľ je ešte stále nažive. Chcela by som pri tejto príležitosti privítať a vyjadriť svoju solidaritu jeho synovi, ktorý je prítomný v galérii, ako aj zástupcovi parlamentu, pánovi Yorongarovi, ktorý k nám prišiel diskutovať o súčasnej a budúcej situácii v jeho krajine.

Pán komisár, pán úradujúci predseda, dámy a páni, čadská diaspóra, ktorá je aj dnes vo veľkom počte zastúpená v Štrasburgu, vás veľmi pozorne počúva a spolieha sa, že vytvoríte dialóg, v ktorom budú zapojené všetky zúčastnené strany, a nebude z neho vynechaný ani jeden politický subjekt v Čade. Len za týchto podmienok, pri zapojení všetkých strán, je možné uvažovať o mieri a demokratickom procese. Len za týchto podmienok môže byť misia EUFOR nasadená do najvhodnejších podmienok, ktoré odstránia neistotu a pochybnosti spôsobené poslednými udalosťami. Úloha Európskej únie musí byť jednoznačne vymedzená vo vzťahu k francúzskym záujmom v tejto oblasti, ktoré očividne pomohli prezidentovi Débymu zotrvať pri moci, aj keď je pravda, že vystupovanie francúzskeho prezidenta je v súčasnosti už oveľa otvorenejšie a vyzýva v ňom na zmenu predchádzajúcich politík.

Pán komisár, pán predsedajúci, musíte použiť všetok svoj rozsiahly potenciál na vyvíjanie tlaku na prezidenta Débyho s cieľom získať skutočné záruky na ochranu všetkých demokratov v Čade. To znamená, že k nemu musíte zaujať tvrdší postoj, pretože prezident Déby sa v súčasnej situácii pokúša len naťahovať čas a zachovať si tvár.

  Tobias Pflüger , v mene skupiny GUE/NGL. – (DE) Vážený pán predsedajúci, Európska únia vyslala do čadu misiu EUROF, pričom už zahynul jeden z mierových dozorcov pôsobiacich v rámci tejto misie. Presne toho sme sa obávali. Francúzske jednotky údajne nechtiac prekročili hranice so Sudánom.

Má táto misia EUFOR vôbec nejaký zmysel? My tvrdíme, že nemá! Tieto jednotky sa nedokážu v žiadnom prípade správať neutrálne. Väčšina jednotiek EUFOR je z Francúzska, ktoré má s Débym (ktorý prevzal moc vojenským prevratom) uzavretú vojenskú dohodu a podporuje ho dodávaním zbraní a ochranou letiska pred útokmi povstalcov. Tieto povstalecké útoky sa začali krátko pred začiatkom nasadzovania misie EUFOR. Inými slovami, táto misia len vystupňovala existujúci konflikt, čo znamená, že bola kontraproduktívna.

Idriss Déby využil situáciu po útokoch povstalcov na potlačenie demokratickej opozície. Európska únia bola vtiahnutá do tohto zmätku. Vyzývame vás na stiahnutie jednotiek EUFOR! Francúzsko – a tým pádom nepriamo aj Európska únia – pracuje ruka v ruke s čadským vojenským vládcom Débym. Demokratická opozícia v Čade vyzýva na väčší tlak na vládu zo strany občianskej spoločnosti – toto by mala byť naša pozícia, nie ďalšia militarizácia tohto konfliktu.

  Maria Martens (PPE-DE). – (NL) Chcela by som sa poďakovať Komisii a Rade sa ich vyhlásenia. Myslím si, že sú veľmi užitočné. Strednú Afriku postihuje najväčšia katastrofa v oblasti ľudských práv na svete, pričom táto situácia sa neustále zhoršuje.

Ako už bolo povedané, došlo k presunu tisícok utečencov z Dárfúru do Čadu. Vzhľadom na pretrvávajúce násilie v Čade však ľudia v súčasnosti utekajú do Kamerunu, Nigérie a Stredoafrickej republiky. Sudánski vojenskí a mierotvorní činitelia významným spôsobom podporujú dobre vyzbrojených čadských povstalcov na hraničnom území medzi Dárfúrom a Čadom, pričom okrem sudánskej vlády dostávajú títo povstalci pomoc aj od arabských milícií v Dárfúre. Táto situácia spôsobuje obrovský príliv utečencov.

Pán predsedajúci, na to sa predsa nemôžeme len nečinne prizerať. Prostredníctvom politického dialógu a poskytovaním pomoci a ochrany obyvateľstvu a humanitárnym organizáciám, musíme urobiť všetko, čo je v našich silách, na prelomenie patovej situácie medzi Sudánom a Čadom a stabilizovanie tejto konfliktnej oblasti. Je veľmi dobré, že sa Európska únia rozhodla vyslať spoločnú mierovú misiu do Čadu s cieľom ochraňovať jeho obyvateľov a zabezpečiť prísun humanitárnej pomoci.

Pán predsedajúci, generál Henri Bentegeat, predseda Vojenského výboru EÚ, tvrdí, že problém je vo vybavení tejto misie. Mohla by nám Rada upresniť, s ktorými krajinami sa ešte stále rokuje v súvislosti s ich potenciálnym príspevkom?

Milióny ľudí žijú už roky v týchto nebezpečných podmienkach bez toho, aby sa situácia nejako výrazne zmenila. Nemôžeme si dovoliť neuspieť. Moja otázka adresovaná Komisii a Rade znie: potrebujeme urobiť ešte niečo, aby sa mohla táto moderná a funkčná misia uskutočniť?

  Thijs Berman (PSE). – (NL) Rýchle nasadenie neutrálnych jednotiek EUFOR spolu s ich vybavením je nevyhnutnou podmienkou pre zabezpečenie bezpečnosti utečencov a obyvateľstva v Čade a stabilitu daného regiónu. Ak si Európska únia želá prispieť k tejto stabilite účinným spôsobom, potom musia jej členské štáty, vrátane Holandska, splniť svoje záväzky, aby mohli byť jednotky EUFOR nasadené v čo najkratšom čase. Členské štáty nesmú svojou pomalou reakciou spôsobovať nežiadúce oneskorenie prísunu zásob a vybavenia, ako aj samotnej misie EUFOR. Potrebujeme aj helikoptéry z Ruska, aspoň tým pádom nebudú môcť pustošiť Čečensko.

V stávke však nie je iba humanitárna situácia, ale aj stabilita celého regiónu. Konflikt na hraniciach medzi Sudánom a Čadom situáciu ešte zhoršuje. Zdá sa, že mierové rokovania medzi prezidentmi Čadu a Sudánu, ktorých sprostredkovateľom je senegalský prezident Abdoelaye Wade, predstavujú krok správnym smerom. Európska únia musí tieto aktivity podporovať rovnakým spôsobom, akým sa angažuje v Keni – v pozadí, ale so silnou podporou Kofiho Annana.

Louis Michel správne poznamenal, že sa musí uskutočniť politický dialóg medzi všetkými aktérmi. Európska únia však musí byť oveľa razantnejšia vo svojich výzvach na prepustenie nezvestných vedúcich predstaviteľov opozície a aktivistov v oblasti ľudských práv. V opačnom prípade sa tento dialóg nebude dať uskutočniť. Presne ako v prípade Kene v januári, ani v tomto prípade nemožno uplatniť pravidlo, že veci sa hýbu ďalej zvyčajným spôsobom. Sloboda a dialóg musia byť podmienkou pre ďalšie poskytovanie pomoci Čadu.

  Jens Holm (GUE/NGL). – (SV) Vážený pán predsedajúci, konflikt v Čade sa nesmie vnímať oddelene od konfliktu v sudánskom Dárfúre. Je celkom očividné, že čadská vláda podporuje povstalcov v Dárfúre. Čadská opozícia informuje, že dárfúrski povstalci bojujú po boku armády čadskej vlády proti čadským povstalcom.

Moja krajina, Švédsko, prispieva na misiu EUFOR niekoľkými stovkami svojich vojakov. Cieľom misie je zaručiť bezpečnosť civilného obyvateľstva, existujú však, bohužiaľ, dôkazy, že tieto sily sa využívajú ako šachová figúrka vo vnútroštátnej hre Čadu. Čadský prezident Idriss Déby urobil vyhlásenie, v ktorom vyzýva jednotky EUFOR, aby sa čo najskôr zmocnili východného Čadu. Débyho zjavným zámerom je využiť EUROF na zabezpečenie prežitia svojho vlastného režimu.

Dovoľte mi položiť otázku adresovanú Komisii a Rade: ako môžete zaručiť, že EUFOR bude vykonávať svoje poslanie úplne nezávisle od týchto tlakov? Čo si myslíte o spolupráci Débyho vlády s povstalcami v Dárfúre? Alebo sa vari mýlim? V tom prípade ma o tom presvedčite! Pokiaľ ide o zajatcov z radov občianskej opozície v Čade, je pozitívne, že niekoľko ľudí bolo prepustených na slobodu, je však potrebné urobiť ešte oveľa viac. Aké kroky podniká Európska únia, aby zabezpečila okamžité prepustenie všetkých politických väzňov?

  Geoffrey Van Orden (PPE-DE). – Vážený pán predsedajúci, už od začiatku som vyjadroval svoje vážne výhrady voči operácii v Čade. Európska únia by sa nemala miešať do vojenských záležitostí. V každom prípade si však situácia v Dárfúre a susedných oblastiach Čadu a Stredoafrickej republiky vyžaduje dobre premyslenú a súdržnú politiku, ktorá by zahŕňala aj vytvorenie bezletovej zóny, t. j. úlohu, na vykonanie ktorej má právomoci jedine organizácia, akou je NATO. To, čo v súčasnosti máme, je spolovice dokončená a politicky zosnovaná operácia, ktorá sleduje predovšetkým francúzske záujmy, v ktorých hrá EÚ druhé husle.

Je doslova desivé, že taká riskantná a nebezpečná operácia bola uvedená do pohybu bez náležitého ohodnotenia hrozieb a bez toho, aby bola pred svojím nasadením vybavená kľúčovým vybavením. Teraz mám predovšetkým na mysli helikoptéry. Žiadny európsky spojenec ich nebol ochotný poskytnúť. Teraz nám bolo dodatočne oznámené, že tieto helikoptéry nám poskytne Rusko – a nielen to, Rusko sa chce dokonca podieľať aj na samotnej misii. Čo nám to hovorí o motívoch EÚ? Tak zúfalo sa snažíme vytvoriť akékoľvek, hoci aj nebezpečné spojenectvo, len nech to nie je spojenectvo s Američanmi. Tým sa odhaľuje skutočná tvár týchto aktivít. Neviem si predstaviť žiadne väčšie odsúdenie európskej bezpečnostnej a obrannej politiky.

  Bogusław Sonik (PPE-DE) . – (PL) Vážený pán predsedajúci, dôležitým prvkom našej misie do Čadu by mali byť ďalekosiahle politické opatrenia zamerané na účinné sprostredkovávanie medzi oboma znepriatelenými stranami. Pokiaľ sa nepodarí dosiahnuť porozumenie medzi vládami v Chartúme a N’djamene, potom sa táto misia môže ukázať ako zbytočná a všetky jej výsledky sa môžu v krátkom čase anulovať. Preto je dôležité, aby sme sa zúčastňovali na širokom sprostredkovávaní, ktoré by zahŕňalo aj medzinárodné inštitúcie, s cieľom povzbudiť vedúcich predstaviteľov oboch krajín, aby sa pokúsili vyriešiť sporné otázky.

Úlohou misie Európskej únie je zlepšiť bezpečnosť humanitárnych misií vo východnom Čade. Odborníci pre oblasť medzinárodnej politiky upozorňujú, že by to mohlo mať za následok zvýšený prílev utečencov z oblasti Dárfúru hľadajúcich bezpečné útočisko, v ktorom by boli chránení pred ozbrojenými povstaleckými skupinami. Ak sa tieto slová potvrdia, potom sa môžeme ocitnúť v skutočne zložitej situácii, ak si spomenieme na vyhlásenia ministerského predsedu Čadu, ktorý nedávno vyzval medzinárodné spoločenstvo, aby Čad zbavilo utečencov. Ministerský predseda sa tiež vyhrážal, že ak sa v tomto smere nepodniknú žiadne kroky, potom sa čadské orgány samé postarajú o odstránenie utečencov zo svojho územia. Vyhlásenia tohto typu určite každému pripomenú konflikt na Balkáne, v ktorom sa rozličné strany v podobnom duchu zaoberali problémom národnostných menšín a utečencov.

  Urszula Gacek (PPE-DE). – Vážený pán predsedajúci, výraz „Dárfúr“ sa stal synonymom ľudského nešťastia a utrpenia. Dôsledky vojny v Sudáne sa preniesli cez hranice do Čadu v podobe takmer 300 tisíc sudánskych utečencov, ktorí vytvárajú obrovský nápor na čadské hospodárstvo a politickú stabilitu. Bez politického riešenia problémov v tomto regióne je dosiahnutie mieru v nedohľadne. V súčasnosti sa však musíme vysporiadať aj s okamžitou situáciou, a práve na tento účel posiela Európska únia 3 700 vojenských pracovníkov na ochranu utečencov.

Poľsko posiela štyristočlenný tím, vrátane technikov a zdravotníkov. Naši vojenskí pracovníci musia čeliť krutým a nebezpečným podmienkam a budú svedkami hrozných scén. Za plnenie svojej úlohy si zaslúžia našu vďaku a uznanie. Skutočne si nezaslúžili kritiku zo strany krajnej ľavice a euroskeptikov v tomto Parlamente.

  Eija-Riitta Korhola (PPE-DE). – (FI) Vážený pán predsedajúci, v každom prejave, ktorý sme dnes počuli, zaznievala naliehavá potreba na poskytnutie humanitárnej pomoci. Mnoho humanitárnych pracovníkov sa však muselo stiahnuť z daného územia, pretože nie je bezpečné. Agentúra OSN pre utečencov informovala, že bezpečnostná a humanitárna situácia v utečeneckých táboroch je veľmi zlá, pričom sú známe početné prípady sexuálneho násilia.

Vyhlásenie výnimočného stavu čadskou vládou dňa 15. februára len urýchlilo smerovanie tejto krajiny do úplného chaosu. Toto vyhlásenie predstavuje mimoriadne znepokojujúci spôsob reakcie na vzniknutú krízu a zmätok. V praxi to čadskú vládu oprávňuje umlčať a zatknúť skutočných aj podozrivých predstaviteľov opozície. Výnimočný stav dáva tiež vláde právo na kontrolu súkromných a štátnych médií a zavádzanie obmedzení v oblasti občianskych slobôd – slobody pohybu a zhromažďovania.

Európska únia by mala vyzývať čadskú vládu na ukončenie výnimočného stavu a väčšiu spoluprácu z jej strany s cieľom zabezpečiť prístup pre organizácie dodávajúce humanitárnu pomoc do krízových oblastí a vytvoriť podmienky pre pôsobenie týchto organizácií na čadskom území. Malo by sa to uskutočniť čo najskôr.

  Miroslav Mikolášik (PPE-DE). – (SK) V súčasnej dobe je v Čade viac ako 250 tisíc sudánskych utečencov, ktorí žijú v dvanástich utečeneckých táboroch na východe krajiny. Zároveň sa o tom hovorí už menej – v Čade je momentálne aj 57 tisíc utečencov zo Stredoafrickej republiky, ktorí sú v štyroch táboroch na juhu krajiny.

Netreba zabúdať, že viac ako 56 % utečencov tvoria ženy. Viac ako 60 % utečencov má menej ako 18 rokov, aj preto chcem okrem základných podmienok na ľudské prežitie venovať pozornosť aj otázkam vzdelávania a zdravotníckej starostlivosti. Okrem toho je v Čade obrovská skupina 180 tisíc osôb, ktoré sú vnútornými migrantmi z dôvodu vnútornej bezpečnostnej situácie. Väčšina z nich sa nachádza na východe krajiny, kde chýbajú základné podmienky na prežitie vrátane potravín, vecí bežnej dennej potreby, ošatenia, pitnej vody, zabezpečenia liekmi a očkovacími látkami.

Chcem vyzvať Komisiu, aby našla účinné mechanizmy a aby táto naša misia, ktorá tam je poslaná, bola vybavená oveľa lepšími právomocami a lepším technickým zabezpečením vrátane zdravotníckeho zabezpečenia.

  Gay Mitchell (PPE-DE). – Vážený pán predsedajúci, môj kolega tu uviedol čísla a ja ich preto nebudem opakovať. Až na jedno: z 57 tisíc utečencov, o ktorých hovoril, sa od začiatku tohto roku 12 tisíc vrátilo späť do Stredoafrickej republiky. V súčasnosti sa v Čade nachádza veľký kontingent írskych jednotiek, ktorým by som chcel zaželať veľa šťastia. Sú súčasťou veľkého kontingentu EÚ, ktorý tvorí celkovo 14 členských štátov, pričom na operačnom štábe sa podieľa celkovo 21 členských štátov.

Situácia vyzerá takto: máme pred sebou veľmi vážny humanitárny problém. Nesúhlasím s tvrdeniami, že tento problém môže vyriešiť jedine NATO. Môžu ho vyriešiť aj jednotky Eurofor, ak budú organizované, pričom ich organizácia práve teraz prebieha. Veľmi ma potešila informácia, že konečne dostávajú vybavenie potrebné na plnenie svojho poslania. Skúsme im však – namiesto toho, aby sme na nich vykrikovali škaredé politické poznámky, ktoré tu dnes zaznievali z úst poslancov krajnej ľavice – poskytnúť trochu času, aby sa mohli aklimatizovať a následne vytvoriť bezpečné podmienky pre humanitárnu pomoc a pomáhať humanitárnym pracovníkom pri plnení ich poslania v danej oblasti.

  Janez Lenarčič , úradujúci predseda. − (SL) Chcel by som odpovedať na niektoré dôležité otázky, ktoré zazneli počas tejto diskusie. V prvom rade chcem reagovať na otázky súvisiace s technickými prostriedkami a vybavením, t. j. helikoptérami. Nejde o problém, ktorý by bol špecifický iba pre Európsku úniu. Rovnakým problémom čelia aj iné organizácie: NATO, OSN atď. Nehovorím to však preto, že by som sa chcel vyhovárať.

Chcel by som ubezpečiť pána Morillona a pána Van Ordena, že európske orgány sa veľmi aktívne angažujú v tejto otázke. V súčasnosti na tomto probléme – t. j. na dlhodobom riešení otázky helikoptér – pracuje Európska obranná agentúra. Už tu bolo spomínané, že prebiehajú rokovania s Ruskou federáciou s cieľom zabezpečiť tieto helikoptéry. V danom momente nemám žiadne informácie o tom, v akej etape sa tieto rokovania nachádzajú, prípadne, či už boli ukončené. Mám však informácie o tom, že tieto rokovania skutočne prebiehajú.

Pokiaľ ide o nasadenie tejto misie, pričom tým budem reagovať na otázku položenú viacerými poslancami tohto Parlamentu, medzi inými aj pani Martensovou, chcel by som znovu zdôrazniť, že v procese nasadenia bola 12 dňová prestávka, ktorá sa už skončila. Nasadenie pokračuje ďalej, pričom, ako som povedal už vo svojom úvodnom prejave, neočakávame, že by to malo mať vplyv na celkový harmonogram nasadenia. Celkový rámec nebude ani napriek tomuto dvanásťdňovému zdržaniu ovplyvnený. Počiatočná operačná schopnosť bude dosiahnutá podľa plánu o niekoľko dní, t. j. v polovici tohto mesiaca.

Pokiaľ ide o prvú obeť tejto misie, člena francúzskeho kontingentu, chcel by som vás informovať, že v tejto veci ešte stále prebieha vyšetrovanie. Na dnešnom pohrebe sa zúčastnil aj vysoký predstaviteľ Javier Solana a veliteľ operácie generál Nash, ktorý vyjadril svoju úprimnú sústrasť v mene Európskej únie.

Chcel by som svoj prejav ukončiť následovnými myšlienkami: Európska únia si uvedomuje vážnosť kritickej situácie v Čade a jej regionálny rozmer, ktorý som tu už spomenul. Z toho dôvodu bude aj naďalej podporovať dialóg medzi vládou a opozíciou v samotnom Čade, ako aj medzi vládami Čadu a Sudánu.

Domnievame sa, že EUFOR môže významným spôsobom prispieť k tomuto úsiliu, pričom si uvedomujeme dôležitosť vybavenia týchto jednotiek kvalitnými prostriedkami. Chcel by som reagovať na vyhlásenie pána Holma a zdôrazniť, že misia EUFOR v Čade je súčasťou misie MINURCAT (misie OSN v Stredoafrickej republike a Čade). Z toho dôvodu sú nestrannosť a nezávislosť jednými zo základných zásad tejto operácie, t. j. misie OSN aj misie EUFOR. Tieto základné zásady neutrality a nestrannosti tvoria základ misie EUFOR v Čade a Stredoafrickej republike.

  Louis Michel, člen Komisie. − (FR) Vážený pán predsedajúci, vážené dámy, vážení páni, aj ja by som chcel hneď v úvode vzdať hold francúzskemu vojakovi, ktorý zomrel počas plnenia svojho poslania v rámci nebezpečnej mierovej misie. Chceli by sme vyjadriť našu úprimnú sústrasť rodine tohto vojaka, ktorý sa stal obeťou veľmi náročnej misie.

Nevedel som, že pán Yorongar a syn pána Saleha sa nachádzajú v galériách. Chcel by som ich u nás srdečne privítať a odkázať im – aj keď oficiálne ma o to nikto nepožiadal – že som, samozrejme, ochotný sa s nimi stretnúť a oboznámiť sa s akýmikoľvek novými informáciami, ktoré by mi mohli poskytnúť. Veľmi rád sa s nimi stretnem.

Niektorí z vás vo svojich prejavoch reagovali na moje úvodné poznámky, konkrétne na naše rastúce úsilie vyzývať na inkluzívny dialóg, na ktorom by sa zúčastnili všetky zainteresované strany: samozrejme vláda, vládna väčšina, zástupcovia opozície, vrátane – pričom túto požiadavku som prezidentovi Débymu povedal celkom jasne – predstaviteľov ozbrojených povstalcov, ale tiež (a dúfam, že v tejto veci môžem rátať s vašou plnou podporou) predstavitelia občianskej opozície, ktorí sú z tohoto procesu vo veľkej miere vynechávaní, pričom nepozorujem žiadnu veľkú ochotu zo strany ďalších aktérov na ich zapojenie do dialógu. Počas svojich stretnutí s predstaviteľmi monitorovacieho výboru pod vedením pána Lola som zdôrazňoval, že je nesmierne dôležité, aby bola do tohto procesu zahrnutá aj občianska spoločnosť.

Po druhé, som presvedčený, že bez dialógu sa nám nepodarí dosiahnuť žiadne trvalé riešenie, tento dialóg je však podmienený oteplením, prípadne obnovením vzťahov medzi Sudánom a Čadom. Bolo jasne preukázané, že na vzniknutú situácia majú vplyv viaceré faktory, a domnievam sa, že toto je jedna z ciest, ktoré prispejú k riešeniu.

Pani Aubertová, súhlasím, samozrejme, s Vašimi obavami a potrebou vyvíjať maximálny tlak na prezidenta Débyho, a v podstate všetkých zainteresovaných vládnych predstaviteľov, s cieľom zabezpečiť dodržiavanie ľudských práv. Veľmi rázne som sa vyjadril proti svojvoľným mimosúdnym zatknutiam. Bola tiež vznesená požiadavka na zrušenie stavu pohotovosti bez akýchkoľvek sprievodných nejasností. Ako som už povedal, požiadali sme aj o to, aby sa zástupcovia medzinárodného spoločenstva mohli spolupodieľať na práci vyšetrovacieho výboru s cieľom zabezpečiť objektívnosť a reálne výsledky.

Chcel by som však v krátkosti reagovať na vašu žiadosť, aby sa politika Európskej únie odlišovala od politiky Francúzska, pretože v opačnom prípade by to bolo z mojej strany neúprimné. Bol som osobné prítomný, keď prezident Sarkozy doručil pánovi Débymu veľmi jednoznačný odkaz. Vôbec som pritom nemal dojem, že by medzi francúzskym prezidentom, t. j. najvyšším predstaviteľom Francúzska, a prezidentom Débym existovala nejaká spoločná aliancia záujmov. Tón, obsah a podstata odkazu francúzskeho prezidenta boli úplne jednoznačné. Musím povedať, že jeho slová vo mne zanechali veľmi pozitívny dojem. V mojej prítomnosti pred prezidentom Débym veľmi jasne odsúdil svojvoľné mimosúdne zatknutia, ako aj fakt, že nikto nevie, kde sa nachádzajú nezvestné osoby, pričom osobitne zdôraznil potrebu inkluzívneho dialógu, na ktorom by sa zúčastnili všetky zainteresované strany.

Pokiaľ ide o nasadenie misie EUFOR MINURCAT, sme veľmi radi, že vám môžeme oznámiť opätovné spustenie nasadzovania misie EUFOR do Čadu a Stredoafrickej republiky, ktoré sa začalo vo štvrtok, 12. februára. Misia EUFOR predstavuje veľmi dôležitý príspevok zo strany EÚ k ochrane civilného obyvateľstva vo východnom Čade a k regionálnej stabilizácii. Nesúhlasím s tými, ktorí majú opačný názor, pretože sa domnievam, že nesprávne podceňujú význam tejto misie alebo dokonca tvrdia, že tam vôbec nemáme čo hľadať – toto vôbec nie je moje stanovisko. Európska komisia vypracovala akčný plán, ktorý by mal pomáhať pri stabilizačnom procese, podporovať dobrovoľný návrat vysídlených osôb do ich pôvodných obydlí a znovu naštartovať rozvoj v oblastiach východného Čadu, ktoré boli poznačené týmto konfliktom.

Nasadenie misie EUFOR, ktorú v súčasnosti tvorí 600 vojakov, z ktorých sa 380 nachádza v Abéché, sa začalo dňa 12. februára 2008, s plánovaným dosiahnutím počiatočnej operačnej schopnosti v polovici marca a plnej operačnej schopnosti, t. j. 3 700 vojakov, pred začiatkom júna, čím by sa mali vytvoriť podmienky pre nasadenie MINURCAT. Nasadenie MINURCAT má kľúčovú dôležitosť z pohľadu zabezpečenia bezpečnosti a ochrany pre civilné obyvateľstvo vo východnom Čade, pričom samozrejme prispeje aj k monitorovaniu a podpore ochrany ľudských práv. Je to nesmierne dôležitý a angažovaný pozorovateľ. Nasadenie misie MINURCAT je dôležité aj vzhľadom na Komisiou vypracovaný program na monitorovanie právneho a väzenského systému v roku 2007 a reformy bezpečnostného systému v rokoch 2008 – 2011. Chceli by sme tomuto Parlamentu pripomenúť, že čadské orgány musia v čo najkratšom čase schváliť operačné postupy misie MINURCAT, pretože každé ďalšie zdržanie by mohlo ovplyvniť harmonogram pre nasadzovanie policajných síl humanitárnej ochrany v Čade, ktorých rozpočet je z väčšej časti financovaný Komisiou.

Chcel by som povedať pár slov o podpore Spoločenstva pre východný Čad. Komisia poskytuje humanitárnu pomoc pre východný Čad už od roku 2004, pričom v roku 2007 išlo o celkovú pomoc vo výške 30 miliónov EUR. Európska komisia vyčlenila tiež 10 miliónov EUR na nasadenie policajných síl MINURCAT. V rámci deviateho Európskeho rozvojového fondu vyčlenila vyše 13 miliónov EUR na vykonávanie programu na podporu obnovy Čadu a Stredoafrickej republiky. Komisia tiež súhlasila, že v rámci svojich prostriedkov podporí proces zmierenia medzi etnickými skupinami, medzi ktorými došlo v roku 2006 k vzájomným stretom a od obrovskej vlny vysídlenia medzi nimi neexistujú žiadne kontakty. Vykonávanie týchto programov si však vyžaduje trvalú stabilizáciu subregiónu.

Pán predsedajúci, dámy a páni, domnievam sa, že bolo potrebné vyjasniť si tieto otázky. V každom prípade chcem, aby ste vedeli – pričom to vyhlasujem verejne – že sa plne zaväzujem, že budem túto otázku každodenne monitorovať. Som ochotný navštíviť danú oblasť vždy, keď to budem považovať za potrebné a užitočné, pričom túto návštevu som schopný uskutočniť vo veľmi krátkom čase. V blízkej budúcnosti som sa dohodol na stretnutí s prezidentom Bašírom, ako aj s prezidentom Débym, na ktorom by sme sa mali zaoberať predovšetkým otázkou vzťahov medzi Sudánom a Čadom. Okrem toho budem, samozrejme, naďalej udržiavať potrebné kontakty s rozličnými politickými aktérmi a občianskou spoločnosťou s cieľom dosiahnuť pokrok v tomto inkluzívnom dialógu, bez ktorého v danom regióne nebude možné dosiahnuť trvalé riešenie.

  Predsedajúci . − Rozprava sa končí.

Písomné vyhlásenia (článok 142)

  Bairbre de Brún (GUE/NGL), písomne. – (GA) Írski vojaci sú známi svojou angažovanosťou v mierových operáciách OSN v krízových alebo konfliktných oblastiach. Práve OSN by mala stáť na čele mierových operácií, to sa však nedá dosiahnuť účasťou na európskych bojových skupinách tohto druhu.

Osobitný problém vzniká v súvislosti s účasťou na misii EUFOR v Čade. Francúzsko zohráva v týchto bojových silách ústrednú úlohu, pričom ďalší francúzski vojaci otvorene podporujú Idrissa Débyho, prezidenta Čadu, ktorý bol ostro kritizovaný organizáciou Amnesty International. Okrem toho je Čad bývalou francúzskou kolóniou.

Existuje nebezpečenstvo, že írske jednotky budú vnímané ako sila podporujúca vládu, ktorá má veľmi pochybnú povesť v oblasti dodržiavania ľudských práv. Existuje nebezpečenstvo, že Írsko už viac nebude vnímané ako neutrálny subjekt.

Medzinárodné jednotky sú v Čade potrebné na podporu tých, ktorí sa ocitli v zložitých podmienkach, mali by to však jednoznačne byť jednotky OSN.

14. Oznámenie predsedníctva

PREDSEDÁ: PÁN PÖTTERING
predseda

  Predsedajúci . − Chcel by som Vám dnes oznámiť, ako som ďalej postupoval vo veci závažných narušení poriadku v priebehu slávnostnej schôdze pri príležitosti podpisu Charty základných práv v stredu 12. decembra tu v Štrasburgu, na ktoré si všetci určite spomínate.

Potom, ako sa týmto prípadom zaoberala Konferencia predsedov, pozval som na základe článku 147 rokovacieho poriadku niekoľko kolegýň a kolegov na rozhovor s cieľom vypočuť si ich názory pred prijatím rozhodnutia o možných sankciách. Každému z pozvaných som vysvetlil dôvod jeho pozvania.

Základom parlamentarizmu je sloboda prejavu. V demokratickom parlamente nesmie byť žiadnemu z rečníkov bránené v jeho prejave systematickými výkrikmi kolegov, ktorí majú iný názor. Platí o to viac na rečníkov, ktorí sa prihovárajú plénu ako hostia a zástupcovia iných inštitúcií. Kolegom som objasnil, že som ich pozval z dôvodu toho, že sa aj po mojej výzve k pokoju aj naďalej pokúšali zabrániť rečníkom, aby pokračovali v prejave. Sankcia by sa uložiť nemala, pretože držali v rukách plagáty a transparenty. Ide teda o obmedzovanie slobody slova.

V nadväznosti na tieto rozhovory som sa rozhodol prijať v súlade s článkom 147 ods. 3 rokovacieho poriadku tieto opatrenia:

v deviatich prípadoch ide o stratu nároku na denný príspevok na obdobie od dvoch do piatich dní, v jednom prípade na obdobie piatich dní, v dvoch prípadoch na obdobie dvoch dní, a v jednom prípade som udelil pokarhanie.

Na zdôvodnenie by som vám chcel prečítať, čo som oznámil svojim kolegom v liste, ktorým som ich informoval o príslušných opatreniach. Citujem: „Plne chápem vaše právo a právo každého poslanca byť proti prijatiu charty základných práv alebo Lisabonskej zmluvy a tento svoj postoj vyjadrovať v súlade s pravidlami stanovenými v rokovacom poriadku. . Mám aj určité pochopenie pre veľké emócie, ktoré takéto témy niekedy vyvolajú.

Zastávam však názor, že treba jasne rozlišovať medzi legitímnym správaním v rámci rokovacieho poriadku a narúšaním schôdze spôsobom ako 12. decembra. Nemôžeme dopustiť akcie, ktoré vedú k tomu, že iným poslancom alebo oficiálnym hosťom – v tomto prípade predsedom iných inštitúcií Európskej únie – sa bude brániť vtom, aby mohli hovoriť dôstojne a bez úmyselného prerušovania potom, keď im bolo udelené slovo na základe článku 9 ods. 2 rokovacieho poriadku, a to v rámci programu rokovania, ktorý odsúhlasil samotný Parlament. Vlastnou podstatou parlamentarizmu a demokracie je rešpektovanie slobody prejavu a práv iných osôb, v tomto prípade tých, ktorí dostali slovo, aby sa mohli vyjadriť v pléne.“

V súlade s článkom 147 rokovacieho poriadku boli 10 dotknutí poslanci informovaní o príslušnom rozhodnutí. Nárok na denné diéty stratili títo poslanci: Jim Allister na 3 dni, Godfrey Blum na 2 dni, Sylwester Chruszcz na 2 dni, Paul Marie Coűteaux na 5 dní, Maciej Marian Giertych na 3 dni, Roger Helmer na 3 dni, Roger Knapman na 3 dni, Hans-Peter Martin na 3 dni a Philippe de Villiers na 3 dni. Vladimírovi Železnému bolo udelené pokarhanie.

Okrem toho boli informovaní aj predsedovia orgánov, delegácií a výborov, do ktorých títo poslanci patria.

V troch prípadoch som upustil od uplatňovania článku 147, pretože po rozhovore s dotyčnými osobami som dospel k presvedčeniu, že kolegovia sa na akcii nezúčastnili.

Vážené kolegyne, vážení kolegovia, toľko k môjmu rozhodnutiu. Cítil som sa povinný verejne Vám oznámiť tieto skutočnosti aj celkom oficiálnou cestou, aby bol Parlament informovaný o tom, aké kroky som musel vykonať. Dúfam, že udalosti, ku ktorým došlo na pôde Európskeho parlamentu 12. decembra 2007, sa už nezopakujú.

(potlesk)

PREDSEDÁ: PÁN DOS SANTOS
podpredseda

15. Hodina otázok (otázky pre Radu)

  Predsedajúci . − Ďalším bodom programu je hodina otázok pre Radu (B6-0013/2008).

Nasledujúce otázky boli predložené Rade.

Keďže sa nasledujúce otázky týkajú jednej oblasti, položíme ich súčasne:

Otázka č. 1, ktorú predkladá Marian Harkin (H-0077/08)

Predmet: Lisabonská zmluva

Existujú ešte v súčasnom texte Lisabonskej zmluvy nejaké nevyjasnené otázky a boli splnené všetky požiadavky slovinského predsedníctva v súvislosti s podstatou, postupmi a harmonogramom pre vykonávanie Lisabonskej zmluvy? V prípade, že to tak nie je, mohla by Rada priblížiť o aké nedoriešené otázky ide?

Otázka č. 2, ktorú predkladá Gay Mitchell (H-0097/08)

Predmet: Predseda Rady

Uskutočnili sa v Rade nejaké predbežné rozhovory o tom, kto sa stane predsedom Rady, keď sa podarí ratifikovať Lisabonskú zmluvu?

  Gay Mitchell (PPE-DE). – Vážený pán predsedajúci, vznášam procedurálnu námietku. Tieto otázky nie sú v žiadnom prípade rovnaké. Mohli by sme tu, prosím, brať ohľad na práva poslancov tohto Parlamentu? Spájanie otázok týmto spôsobom je hanebné. Každá ďalšia hodina otázok je horšia než tá predošlá! Medzi týmito dvoma otázkami neexistuje žiadna spojitosť. Ostro protestujem proti spôsobu zaobchádzania s poslancami tohto Parlamentu.

  Predsedajúci. − Chápem, pán Mitchell, ale čím viac času strávime diskutovaním o Vašej námietke, tým menej času budeme mať na zodpovedanie ďalších otázok, ktoré rovnako zákonným spôsobom predložili ďalší poslanci a poslankyne. Odpovedať na tieto otázky spoločne bolo rozhodnutím Rady. Pán poslanec tým neutrpí žiadnu ujmu, keďže mu bude, samozrejme, poskytnutá príležitosť vyjadriť sa k svojej konkrétnej otázke. Z toho dôvodu sa domnievam, že skutočne neutrpí žiadnu ujmu.

Budeme teda pokračovať ďalej, pretože v opačnom prípade by sme stratili viac času, než si môžeme dovoliť. Stáva sa čoraz zložitejšie dosiahnuť počas týchto hodín otázok, ktoré sú skutočne dôležité pre našu parlamentnú prácu, aspoň minimálnu úroveň produktivity. Vážený pán predseda Rady, nech sa páči, máte slovo.

  Janez Lenarčič , úradujúci predseda. − (SL) Chcel by som zdôrazniť, že pokiaľ ide o Radu, je úplne jedno, či budeme na tieto otázky odpovedať spoločne alebo oddelene. My o tom nerozhodujeme. V týchto veciach sa prispôsobujeme želaniam tohto Parlamentu.

Najprv odpoviem na otázku pani poslankyne Harkinovej. Dovoľte mi zdôrazniť, že vstup Lisabonskej zmluvy do platnosti závisí od jej ratifikácie všetkými 27 členskými štátmi. Vzhľadom na všetky dôležité pozmeňujúce a doplňujúce návrhy k Lisabonskej zmluve je však zrejmé, že na to, aby mohla táto zmluva vstúpiť do platnosti, bude potrebné vykonať niekoľko prípravných opatrení. Slovinské predsedníctvo začalo vykonávať tieto prípravy v súlade s právomocami, ktoré mu boli zverené na základe rozhodnutia Európskej rady z decembra 2007. Zdôrazňujem, že práce súvisiace s vykonávaním majú len technický a predbežný charakter.

Kým bude prebiehať ratifikačný proces, a pokým tento proces nebude úplne dokončený, budú mať tieto práce len dočasný a predbežný charakter. Diskutovať o rozličných aspektoch vykonávania Lisabonskej zmluvy bude možné až vtedy, keď táto zmluva vstúpi do platnosti. V mnohých prípadoch sa o niektorých aspektoch vykonávania bude dať diskutovať jedine vtedy, ak to navrhne Komisia.

Rada plánuje informovať Parlament o pokroku v tejto veci a bude s ním úzko spolupracovať vo všetkých aspektoch príprav na vykonávanie Lisabonskej zmluvy, ktoré sú v záujme obidvoch inštitúcií.

Teraz odpoviem na otázku pána poslanca Mitchella. Odpoveď je „nie“, Rada ešte nediskutovala o tom, kto by mal byť predsedom Rady Európskej únie, alebo, presnejšie povedané, kto by sa mal stať predsedom Európskej rady. Rada o tejto veci ešte nediskutovala. Pridám aj názor predsedníctva, že sa o tejto záležitosti nediskutovalo preto, že by to za súčasnej situácie bolo ešte predčasné.

  Marian Harkin (ALDE). – Chcela by som sa pánovi úradujúcemu predsedovi poďakovať za jeho odpoveď. Vysvetľujem si Vašu odpoveď na moju otázku tak, že ide o prebiehajúci proces, pričom môžu existovať oblasti, ktoré si budú vyžadovať určité dodatočné objasnenie.

V súvislosti s objasňovaním ma zaujíma váš názor na požiadavku, aby Rada vydala oficiálny konsolidovaný text zmluvy. Napísala som totiž v tejto veci mnohým hlavám štátov, a mnohí mi odpísali späť – španielsky ministerský predseda, nemeckí a bulharskí štátni tajomníci pre európske záležitostí – a vyjadrili sa o potrebe konsolidovaného textu. V skutočnosti hlasoval za tento konsolidovaný text len pred troma týždňami aj Európsky parlament, pričom pani komisárka Margot Wallströmová priamo pred týmto Parlamentom povedala, že konsolidovaný text potrebujeme mať čo najskôr. Chcela by som poznať váš názor na túto záležitosť.

  Gay Mitchell (PPE-DE). – Najprv by som chcel povedať, že ak má Rada problém zadovážiť si konsolidovaný text zmluvy, Inštitút pre európske záležitosti v Dubline jej veľmi rád poskytne kópiu v anglickom jazyku.

Po druhé, na základe odpovede pána úradujúceho predsedu na moju otázku, by som sa ho chcel opýtať, či je teda jasné, že zatiaľ neexistujú žiadni predbežní kandidáti a žiaden širší a užší zoznam kandidátov na post predsedu Európskej rady, a že sa o tejto veci bude rozhodovať až potom, čo bude Lisabonská zmluva schválená – teda ak bude schválená – inými slovami, že ide o záležitosť, o ktorej sa bude rozhodovať až vo vzdialenej budúcnosti. Je to správny pohľad na danú situáciu?

  Janez Lenarčič , úradujúci predseda. − (SL) Najprv odpoviem na doplňujúcu otázku pani Harkinovej.

Názor Rady, t. j. predsedníctva, je, že konsolidovaný text Lisabonskej zmluvy je jednoznačne potrebný. Počas dnešnej diskusie som sa už pri inej príležitosti vyjadril, že tento text by mal byť hotový v polovici apríla a mal by byť publikovaný v Úradnom vestníku Európskej únie v priebehu prvej polovice mája. Niekomu sa to môže zdať neskoro. Musíme si však uvedomiť, že ide o veľmi náročnú prácu a právnu úpravu. Ide o veľmi komplexný text a okrem toho musí byť oficiálny konsolidovaný text pripravený vo všetkých 23 oficiálnych jazykoch Európskej únie. Po zohľadnení všetkých týchto argumentov to skutočne nepotrvá až tak dlho, kým budeme mať oficiálnu a konsolidovanú verziu textu.

Existujú aj neoficiálne verzie, a chcel by som sa poďakovať pánovi Mitchellovi, že na to upozornil. Neoficiálne verzie budú aj naďalej iba neoficiálne, a nemožno ich pokladať za oficiálny text. Týchto neoficiálnych verzií existuje niekoľko, vrátane verzie dublinského inštitútu. Je to užitočné čítanie, ktoré však nemôže nahradiť oficiálnu verziu, ktorej príprava zaberie určitý čas.

Vo svojej odpovedi na druhú časť doplňujúcej otázky pána Mitchella vás môžem v mene predsedníctva a Rady uistiť, že v súčasnosti neexistuje žiadny širší ani užší zoznam možných alebo reálnych kandidátov. Žiadny podobný zoznam neexistuje. Rada túto vec ešte nepreberala. Pravdepodobne sa ňou budeme musieť začať zaoberať až krátko pred vstupom Lisabonskej zmluvy do platnosti. Prvý možný dátum je 1. január 2009. Očakávam teda, že diskusia o tejto otázke sa začne koncom roka 2008. V určitý čas sa však bude musieť začať, pretože sa predpokladá, že v rámci vykonávania Lisabonskej zmluvy získa Európska únia aj predsedu Európskej rady.

Znovu opakujem, že podľa názoru predsedníctva v súčasnosti ešte nenastal čas na diskusie o tejto otázke, pretože musíme zohľadniť fakt, že z 27 potrebných ratifikácií bolo doteraz len päť ukončených.

  Richard Corbett (PSE). – Moja otázka sa týka budúceho predsedu Európskej rady. Súhlasí predsedníctvo s názorom, táto funkcia neznamená post predsedu Európskej únie, ale len post predsedu jednej z jej inštitúcií, pričom každá z týchto inštitúcií má svojho vlastného predsedu?

Prebehla v predsedníctve akákoľvek diskusia o detailnej pracovnej náplni na tomto poste s cieľom predísť situácii, v ktorej tento post síce bude označovaný titulom „predsedu Európskej únie“, ale v praxi budú jeho právomoci obmedzené len na predsedanie a riadenie zasadnutí Európskej rady?

  Reinhard Rack (PPE-DE). – (DE) Vážený pán predsedajúci, moja otázka sa týka kompilovaného textu, t. j. konsolidovanej verzie. Som veľmi rád, že pán úradujúci predseda Rady vysvetlil dôležitý rozdiel medzi súkromným a oficiálnym textom. Privítal by som, keby sa zároveň s uverejnením v Úradnom vestníku iniciovala prostredníctvom členských štátov spoločná kampaň s cieľom poskytnúť občanom prístup k úplnému textu. Nemusíme vyrábať obrovské množstvo týchto kópií, ale v prípade záujmu by občania mali mať možnosť požiadať o tento text svoje národné vlády.

  Esko Seppänen (GUE/NGL). – (FI) Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, minulý týždeň som si všimol, že slovinský parlament v Ľubľane ratifikoval Lisabonskú zmluvu bez konsolidovanej verzie, čo ma skutočne prekvapilo. Poslanci parlamentu nemali prístup k verzii textu, ktorá je im v súčasnosti doručovaná.

Chcel by som sa opýtať, či máte nejaké informácie o tom, že sa na Rade ministrov, prípadne na samite, dohodlo na oddialení vydania konsolidovaného textu na čo najneskorší termín? Nedohodlo sa náhodou aj to, že sa o tejto ústave, t. j. Lisabonskej dohode, nebudú konať žiadne referendá?

  Mairead McGuinness (PPE-DE). – Vážený pán úradujúci predseda, chcela by som upozorniť, že skutočne môže existovať neoficiálny zoznam potenciálnych kandidátov, ktorý sme ešte nevideli.

Vráťme sa však k podstate otázky. Som veľmi rada, že uskutočňujete prípravné opatrenia. Nesnažíte sa predpovedať výsledok, iba, podobne ako ja, dúfate, že bude pozitívny a že Lisabonská zmluva bude ratifikovaná.

V rámci írskej kampane zameranej proti Lisabonskej zmluve zaznieva aj myšlienka, že táto zmluva je „samopozmeňujúca a samodoplňujúca“, čo nie je pravda. Bola by som rada, keby ste nám, ktorí sa v Írsku zúčastňujeme na kampani, veľmi jasne potvrdili, že táto zmluva, ako aj jej buduje zmeny, bude rešpektovať ratifikačný proces všetkých členských štátov.

  Janez Lenarčič , úradujúci predseda. − (SL) Porozumel som prvým trom otázkam, preklad štvrtej otázky sa však ku mne nedostal. Chcel by som poprosiť pani poslankyňu McGuinnessovú, aby svoju otázku zopakovala a ja si ju vypočujem v jej jazyku.

  Mairead McGuinness (PPE-DE). – Možno som hovorila príliš rýchlo. V Írsku šíri kampaň zameraná proti Lisabonskej zmluve nedôveru, že ak túto zmluvu podporíme, v Írsku sa v budúcnosti už nebudú môcť konať žiadne ďalšie referendá o ďalších zmluvách. A ktovie, o čom všetkom budeme chcieť počas najbližších 50 rokov hlasovať?

Ja osobne som presvedčená, podobne ako mnohí ďalší poslanci a poslankyne tohto Parlamentu, že schválenie Lisabonskej zmluvy nič podobné nespôsobí, a že ratifikačné procesy v jednotlivých členských štátoch sa budú vždy rešpektovať. Bola by som rada, keby ste tieto moje slová mohli zo svojej pozície potvrdiť.

  Janez Lenarčič , úradujúci predseda. − (SL) Veľmi pekne vám ďakujem za zopakovanie vašej otázky, pani McGuinnessová. Už jej úplne rozumiem. Chcel by som však najprv odpovedať na otázku pána Corbetta. Keď hovoríme o poste predsedu Európskej rady, nemáme tým na mysli skutočne nič iné, než predsedu Európskej rady. Ako právnik nemôžem súhlasiť s tým, že predseda Európskej rady by mohol byť zároveň aj predsedom niečoho iného.

Z Európskej rady sa stáva inštitúcia. Vďaka vykonávaniu Lisabonskej zmluvy sa z nej po prvý krát stane nová inštitúcia. Bude mať svojho predsedu, ktorý bude predsedať iba tejto a žiadnej inej inštitúcii, ktorá sa spomína v Lisabonskej zmluve.

Súhlasím s názorom pána Racka, že konsolidovaný text je skutočne užitočná pomôcka pre parlamentný rozhodovací proces a informovanie občanov. Ako som však povedal aj predtým, nemení to nič na skutočnosti, že jediný relevantný text je ten, ktorý je vypracovaný kompetentným oddelením generálneho sekretariátu Rady ako oficiálny konsolidovaný text.

To ma privádza k otázke pána Seppänena. Je skutočne pravda, že slovinský parlament ratifikoval Lisabonskú zmluvu bez oficiálneho konsolidovaného text, pretože tento text zatiaľ nie je dostupný. Tí, ktorí mali záujem, mali prístup k neoficiálnemu konsolidovanému textu v niekoľkých jazykoch.

Musím povedať, že slovinská vláda bola veľmi aktívna pri vysvetľovaní inovácií, ktoré Lisabonská zmluva prináša, čo je nakoniec vidieť aj na výsledku hlasovania slovinského parlamentu, ktorý bol veľmi pozitívny. Ide však skôr o náš vnútroštátny problém, ktorý nesúvisí s predsedníctvom. V každom prípade som však cítil potrebu vám ho vysvetliť.

Vráťme sa však späť k referendám. Chcel som sa vás, pán Seppänen, opýtať, či ste sa pýtali, akým spôsobom by mohla Rada, teda my, brániť referendám.

  Esko Seppänen (GUE/NGL). – (FI) Pýtal som sa, či bolo na Rade, prípadne samite, prijaté rozhodnutie, že by sa nemali konať žiadne referendá, t. j. že by sa malo členským štátom odporučiť, aby neorganizovali referendum. To bola moja otázka.

  Janez Lenarčič , úradujúci predseda. − (SL) Ďakujem za vaše doplňujúce vysvetlenie. Žiadne podobné rozhodnutie neexistuje, ani ho nie je možné prijať. Rada rešpektuje právo každého členského štátu prijať nezávislé a zvrchované rozhodnutie o ratifikačnom procese v súlade so svojimi vnútroštátnymi právnymi predpismi, pričom Rada ani predsedníctvo do týchto vecí nijako nezasahuje.

Týmto som v podstate odpovedal aj na otázku položenú pani poslankyňou McGuinnessovou: rozhodnutie o spôsobe ratifikácie novej zmluvy je zvrchovaným právom každého členského štátu, ktorý by sa mal nezávisle rozhodnúť, v súlade so svojimi právnymi predpismi, či usporiada referendum alebo ratifikuje novú zmluvu v parlamente. Tento fakt nová zmluva v žiadnom ohľade neovplyvní.

Vykonávanie Lisabonskej zmluvy ponechá túto otázku vo výlučnej a zvrchovanej právomoci každého členského štátu, vrátane Írska, pričom tá istá zásada sa bude uplatňovať aj pre akékoľvek budúce zmluvy.

  Predsedajúci . −

Otázka č. 3, ktorú predkladá Marie Panayotopoulos-Cassiotou (H-0082/08).

Predmet: Pakt mládeže

Rada prijala v rámci Európskeho paktu mládeže rozhodnutie na podporu zamestnateľnosti mladých Európanov a rozšírenie možností pre zosúladenie pracovného a rodinného života. Plánuje predsedníctvo zhodnotiť doteraz dosiahnuté výsledky a pokračovať v podpore týchto cieľov?

  Janez Lenarčič , úradujúci predseda. − (SL) Chcel by som pani Panayotopoulosovú upozorniť na poslednú iniciatívu zo strany Rady, ktorá súvisí s jej otázkou. Dňa 14. februára tohto roku Rada prijala niekoľko kľúčových správ o ďalšom vykonávaní Európskeho paktu mládeže a postúpila tieto správy na jarné zasadnutie Európskej rady, ktoré sa začne zajtra. Tieto kľúčové správy sú založené na poslednej analýze Komisie o národných reformných programoch a obsahujú hodnotenie pokroku dosiahnutého pri vykonávaní Európskeho paktu mládeže v roku 2007.

Na základe tejto analýzy Rada dospela k záveru, že v niektorých členských štátoch došlo od prijatia Európskeho paktu mládeže v roku 2005 k poklesu nezamestnanosti. Na európskej úrovni je však nezamestnanosť ešte stále vysoko, presahuje 17 %. Preto boli pre ďalšie vykonávanie tohto paktu formulované nasledujúce odporúčania, ktoré Rada obdrží v priebehu tohto týždňa vo forme kľúčových správ.

Zamestnávanie mladých ľudí, spolupráca v oblasti vzdelávania, výchovy a sociálneho začlenenia mladých ľudí by mali aj naďalej tvoriť ústredné ciele hospodárskych a sociálnych stratégií. Osobitná pozornosť by sa mala aj naďalej venovať mladým ľuďom s obmedzeným počtom príležitostí, predovšetkým pomocou rozhodných usmernení, multidisciplinárnej podpory a prijatých opatrení.

V budúcom vykonávaní lisabonskej stratégie by sme sa mali pokúsiť rozvíjať aj jej mládežnícky rozmer. Je založený na medziodvetvovom prístupe a posilnenej úlohe mladých ľudí. Prvé odporúčanie vyzýva členské štáty, aby venovali osobitnú pozornosť oblasti zamestnávania mladých ľudí. V tejto súvislosti Komisia zdôrazňuje otázky, akými sú napríklad prechod od vzdelávacieho systému do zamestnania, neisté pracovné vzťahy, flexiistota a zamestnateľnosť mladých ľudí.

Slovinské predsedníctvo venuje osobitnú pozornosť problémom a výzvam v oblasti zamestnávania mladých ľudí. Chcel by som v tejto súvislosti spomenúť aj medzinárodnú konferenciu s názvom „Pracovné miesta pre mladých ľudí – prosperita pre všetkých“, ktorá sa bude na budúci mesiac konať v Slovinsku počas tohto predsedníctva.

  Marie Panayotopoulos-Cassiotou (PPE-DE). – (EL) Vážený pán úradujúci predseda, text Európskeho paktu mládeže poskytuje aj opatrenia na zosúladenie pracovného a rodinného života. Rada sa rozhodla aj pre založenie Európskej aliancie pre rodiny. Mladí ľudia musia dostať príležitosť na založenie rodiny. Aké opatrenia zamýšľa predsedníctvo podniknúť, aby im túto príležitosť poskytlo?

  Janez Lenarčič , úradujúci predseda. − (SL) Praktická realizácia bude závisieť od každého členského štátu. Očakávame, že Európska rada prijme tento týždeň na politickej úrovni určité rozhodnutia o tejto otázke, vrátane Európskej aliancie pre rodiny. V krátkosti, očakávame ďalšie stimuly pre úsilie v tejto oblasti. To, akým spôsobom budú tieto stimuly uplatňované, je v prvom rade záležitosťou každého jednotlivého členského štátu.

  Predsedajúci . −

Otázka č. 4, ktorú predložil Claude Moraes, a ktorú prevzala Glenis Willmott (H-0084/08).

Predmet: Spolupráca na úrovni EÚ v oblasti bezdomovectva.

Rada je možno oboznámená s písomným vyhlásením 0111/2007 o riešení problému pouličného bezdomovectva, ktoré nedávno vydal Európsky parlament. Jedným z cieľom tohto vyhlásenia je vytvoriť európsky prístup zameraný na vyriešenie problému pouličného bezdomovectva a pre tento účel zhromažďovať a zdieľať spoľahlivé štatistické údaje, ktoré budú potrebné na podniknutie konkrétnych opatrení.

Aké je stanovisko Rady v súvislosti s celoeurópskou spoluprácou v oblasti bezdomovectva? Konkrétne by ma zaujímalo, či považuje zdieľanie štatistických údajov na európskej úrovni na pozitívny krok.

  Janez Lenarčič , úradujúci predseda. − (SL) Rada je oboznámená s iniciatívou Európskeho parlamentu, v ktorej vyzýva na celoeurópsku alianciu s cieľom vyriešiť problém bezdomovectva do roku 2015. Rada víta túto iniciatívu a netrpezlivo očakáva jej výsledky.

Chcel by som vám pripomenúť, že otázky bezdomovectva, ako súčasti politiky sociálneho zabezpečenia a sociálneho začlenenia, sa riešia v rámci otvorenej metódy koordinácie. Za túto oblasť je zodpovedný Výbor pre sociálnu ochranu. Otvorená metóda koordinácie posilnila informovanosť o skutočnosti, že bezdomovectvo predstavuje problém v celej Európskej únii. Členské štáty počas prípravy akčných plánov na sociálne začlenenie na roky 2006 – 2008 označili oblasť bezdomovectva za jednu z najdôležitejších strategických priorít.

Spoločná správa o sociálnom zabezpečení a sociálnom začlenení pre rok 2007 sa zaoberala problémami, ktoré predstavovalo bezdomovectvo vo vzťahu k opatreniam pre aktívne začlenenie. K týmto opatreniam by sme mali pridať aj niektoré ďalšie služby vrátane bývania, zdravotnej starostlivosti a sociálnych služieb. V správe sa tiež uvádza, že niektoré členské štáty vyvíjajú štruktúrovanejší prístup k vylúčeniu v oblasti bývania a bezdomovectva.

Pokiaľ ide o otázku týkajúcu sa štatistických údajov pre bezdomovectvo v Európe, musím povedať, že napriek všetkému úsiliu zo strany Európskeho observatória bezdomovectva sú údaje v tomto smere ešte stále nedostatočné. Mnoho členských štátov nemá bezdomovectvo vôbec definované. Väčšina členských štátov nemá tiež žiadne spoľahlivé údaje o počte bezdomovcov. Dokonca aj tam, kde sú tieto údaje k dispozícii, je veľmi zložité ich porovnávať, pretože metodika výpočtu a sledovania trendov je v jednotlivých členských štátoch odlišná.

Z dôvodu nedostatku porovnateľných údajov o bezdomovectve zahrnula podskupina pre ukazovatele Výboru pre sociálnu ochranu do svojho pracovného programu na rok 2008, okrem iných plánov, aj analýzu miery hmotnej núdze z pohľadu bývania a analýzu nákladov na bývanie na základe údajov európskej štúdie príjmov a životných podmienok, ako aj ďalšie opatrenia založené na štúdii o rozsahu bezdomovectva v Európskej únii, ktorú vydalo oddelenie Komisie v januári 2007.

Okrem toho Výbor pre sociálnu ochranu dospel k záveru, že bezdomovectvo v roku 2009 bude jedným z možných prioritných cieľov v rámci cieleného úsilia na dosiahnutie sociálneho začlenenia.

  Glenis Willmott (PSE). – Veľmi ma potešili nedávno zverejnené údaje vládou Spojeného kráľovstva, v ktorých sa uvádza, že v mojom volebnom obvode, v East Midlands, došlo v priebehu posledného roka k 25 % poklesu prípadov bezdomovectva zaznamenaných miestnymi úradmi. Je to dôsledok politiky labouristickej vlády, ktorá si za svoju najvyššiu prioritu vytýčila vyriešenie problému bezdomovectva a venovanie osobitnej pozornosti poskytovaniu zručností a vzdelania, ktoré sú potrebné na to, aby ľuďom umožnili trvalo opustiť ulice. Tieto údaje sú v ostrom kontraste s výsledkami dosiahnutými predchádzajúcou vládou konzervatívcov, počas ktorej sa počet ľudí bez domova a ľudí prespávajúcich v ťažkých podmienkach dokonca ešte zvýšil.

Súhlasí preto Rada s tým, že ide o príklad najlepšieho postupu, ktorý by mal byť zdieľaný, a že je v konečnom dôsledku potrebné zaviesť vhodnú platformu na úrovni EÚ, ktorá by riešila túto oblasť problémov?

  Janez Lenarčič , úradujúci predseda. − (SL) Ďakujem vám za túto informáciu, pochopte však, prosím, že ako predstaviteľ Rady nie som oprávnený komentovať údaje alebo situáciu v jednotlivých členských štátoch. To, čo ste spomenuli, by mohlo byť príkladom osvedčeného postupu, nemôžem to však vo svojej pozícii predstaviteľa Rady potvrdiť.

  Predsedajúci . −

Otázka č. 5, ktorú predkladá Manuel Medina Ortega (H-0087/08)

Predmet: Boj proti medzinárodnému zločinu a Súdny dvor Európskych spoločenstiev.

Bude nás Rada informovať o pokroku dosiahnutom v súvislosti s vytvorením spoločnej azylovej politiky EÚ a oznámi nám svoje okamžité návrhy?

  Janez Lenarčič , úradujúci predseda. − (SL) V júni 2007 vydala Komisia zelenú knihu o budúcom spoločnom európskom azylovom systéme. Rada v súčasnosti očakáva návrhy zo strany Komisie pre druhú etapu nástrojov, zákonov a opatrení zameraných na vytvorenie spoločného európskeho azylového systému. Tieto nástroje a zákony budú prijaté Parlamentom a Radou v rámci spolurozhodovacieho postupu.

Pre načasovanie týchto návrhov by sme sa mali poradiť s Komisiou, ktorá má v tejto oblasti výhradnú legislatívnu iniciatívu.

  Manuel Medina Ortega (PSE). – (ES) Vážený pán úradujúci predseda, pán Mehdi Kazemi, ktorý má 19 rokov, práve prišiel o možnosť získať azyl v Holandsku, po tom, čo bola jeho žiadosť zamietnutá Spojeným kráľovstvom. Pánovi Kazemimu hrozí, že bude vydaný do Iránu, kde by bol popravený za zločin homosexuality.

V súčasnosti neexistujú v Európskej únii pre túto oblasť žiadne pravidlá. Chcel by som sa Rady opýtať, či si myslí, že sa jej podarí urýchliť tieto procesy, alebo budeme musieť čakať kým, napríklad, Európsky súdny dvor prinúti členské štáty uznať azyl ako základné ľudské právo v súlade s existujúcimi právnymi predpismi pre oblasť ľudských práv.

  Hubert Pirker (PPE-DE). – (DE) Vážený pán úradujúci predseda Rady, v súvislosti s vytváraním spoločných azylových postupov je jedným z našich cieľov urýchliť rozhodovací proces, ktorý stanoví, či bude alebo nebude konkrétnej osobe udelený status utečenca. Jedna z vecí, na ktorú som opakovane vyzýval, je zostavenie zoznamu bezpečných tretích krajín, ktorý by pomohol urýchliť rozhodovací proces. Mohli by ste nám oznámiť, aký pokrok ste dosiahli v diskusiách o zostavení tohto zoznamu?

Mojim druhým bodom je toto: opakovane sme žiadali o zorganizovanie informačnej kampane s cieľom poskytnúť ľuďom informácie o tom ako fungujú azylové postupy, čo znamená zákonné prisťahovalectvo a aké sú dôsledky zamietnutia žiadosti o azyl alebo nezákonného prisťahovalectva.

  Janez Lenarčič , úradujúci predseda. − (SL) Odpoveď na doplňujúcu otázku pána Medina Ortegu je veľmi jasná. Rada nemôže donútiť členský štát, aby sa pri rozhodovaní o udelení azylu správal podľa určitého vzoru.

Povinnosti členských štátov v tejto oblasti upravuje medzinárodné právo. Pre členské štáty však vzniknú aj dodatočné povinnosti, keď podnikneme ďalšie kroky smerom k spoločnej azylovej politike Európskej únie, ktorú som už opísal, t. j. smerom k vytvoreniu spoločného azylového systému.

Pán Pirker, už nemám čo dodať k tomu, čo som povedal vo svojej úvodnej odpovedi. Tento plánovaný rozvrh bude musieť predstaviť Európska komisia. Navrhujem položiť túto otázku aj Komisii.

  Predsedajúci . − Dámy a páni, pokračujeme ďalej. Nasledujúce otázky nebudú zodpovedané, pretože sa nepovažujú za prípustné:

- prvá otázka preto, že je podobná otázke položenej vo februári;

- otázky č. 7 a 8 preto, že sa týkajú politickej situácie v Čade, o ktorej sme práve pred touto hodinou otázok viedli diskusiu.

Otázka č. 9, ktorú predkladá Jim Higgins (H-0093/08)

Predmet: Preprava kvapalín

Mohla by sa Rada vyjadriť k prebiehajúcim rokovaniam s Kanadou a Spojenými štátmi o preprave kvapalín cez letiská? Je Rada presvedčená, že všetky nevyriešené problémy sa podarí vyriešiť v krátkom čase?

  Janez Lenarčič , úradujúci predseda. − (SL) Jediná odpoveď, ktorú môžem pánovi Higginsovi ponúknuť, je, že nemôžem na jeho otázku reagovať, pretože právomoc na jej zodpovedanie má Európska komisia. Táto oblasť patrí do jej právomocí a ja vám, bohužiaľ, nedokážem poskytnúť zmysluplnú odpoveď.

  Jim Higgins (PPE-DE). – (GA) Vážený pán predsedajúci, chápem, že mi pán úradujúci predseda Rady nemôže dať odpoveď. Táto záležitosť sa už príliš dlho preťahuje. To skutočne nedokážu orgány a vlády Kanady a Spojených štátov pochopiť, že Európska únia pozná riešenie tohto problému? Riešenie, ktoré je praktické, jednoduché a účinné.

Chcel by som sa opýtať Komisie, prípadne pána úradujúceho predsedu Rady, prečo Kanada a Spojené štáty nechcú toto riešenie prijať. Toto opatrenie bolo navrhnuté z dôvodu útokov na Spojené štáty z 11. septembra. Ide o bezpečnostné opatrenie. Je preto veľmi ťažké pochopiť, prečo toto riešenie nie je prijateľné všade vo svete.

  Hubert Pirker (PPE-DE). – (DE) Vážený pán predsedajúci, neustále vyzývame na prijatie vhodných opatrení, ktoré by boli našou reakciou a, predovšetkým, preventívnym opatrením proti terorizmu. Práve preto bolo iniciované aj toto konkrétne opatrenie.

Je však tento nástroj ešte stále účinný, alebo už teroristi našli spôsoby ako sa vyhnúť týmto kontrolám?

Čo by sme mohli urobiť pre harmonizáciu týchto kontrol? Aj keď máme jednotný súbor predpisov, ich praktické vykonávanie je v každom letisku odlišné, čo spôsobuje problémy a nepríjemnosti.

  Janez Lenarčič , úradujúci predseda. − (SL) Pokúsim sa odpovedať na niektoré časti doplňujúcich otázok. Obmedzenia pre kvapaliny, spreje a podobné položky pre cestujúcich v leteckej doprave boli zavedené z určitého konkrétneho dôvodu. Boli reakciou na hrozbu, ktorá bola vážne a jasne vyjadrená – hrozbu pre bezpečnosť civilnej leteckej prepravy.

Boli sme informovaní, že odborníci v rôznych oblastiach sa intenzívne pokúšajú nájsť riešenia a technológie, ktoré umožnia jednoduchšie odhaliť skutočné hrozby a tým pádom zjednodušia prepravu kvapalín, sprejov, gélov a podobných položiek v príručnej batožine cestujúcich v leteckej preprave.

Na túto tému sa vedú mnohé diskusie na mnohých miestach, predovšetkým v rámci Medzinárodnej organizácie pre civilné letectvo. Tieto diskusie sledujeme, v súčasnosti však ešte nedospeli k žiadnym záverom. Očakávame, že Komisia začne konať, akonáhle sa v tomto smere dosiahne nejaký pokrok.

  Predsedajúci . − Dámy a páni, už nemáme veľa času, v skutočnosti nám zostáva už len šesť minúť, pretože Rada ma informovala, že bude musieť o 19.30 hod. odísť. Máme však dosť času na zodpovedanie ďalších dvoch otázok.

Predsedajúci. – Keďže sa nasledujúce otázky týkajú jednej oblasti, položíme ich súčasne:

Otázka č. 10, ktorú predkladá Mairead McGuinness (H-0095/08)

Predmet: Perspektíva EÚ pre západný Balkán.

Súčasné predsedníctvo Rady má určite osobitný záujem na osude západného Balkánu. Podnikne predsedníctvo Rady, vzhľadom na nedávny vývoj v súvislosti s otázku štatútu Kosova, nejaké aktívne kroky zamerané na väčšiu integráciu krajín západného Balkánu do štruktúr Európskej únie?

Otázka č. 11, ktorú predkladá Silvia-Adriana Ţicău (H-0106/08)

Predmet: Vývoj vzťahov medzi EÚ a krajinami západného Balkánu

Slovinské predsedníctvo naznačilo, že jednou z jeho priorít je rozvoj vzťahov medzi EÚ a krajinami západného Balkánu. Mohla by nám Rada priblížiť hlavné ciele v oblasti rozvoja budúcich dohôd medzi Európskou úniu a západným Balkánom?

Otázka č. 12, ktorú predkladá Dimitrios Papadimoulis (H-0119/08)

Predmet: Úloha EÚ v Kosove

Ministerský predseda Kosova nedávno vyhlásil, že vyhlásenie nezávislosti je už len otázkou niekoľkých dní. Minister zahraničných vecí Ruska naznačil spojitosť medzi misiou EÚ do Kosova a novou rezolúciou Bezpečnostnej rady OSN o prítomnosti medzinárodného spoločenstva v Kosove.

Aký je mandát a harmonogram misie Európskej únie v Kosove? Očakáva Rada, že nová rezolúcia Bezpečnostnej rady OSN prinesie nejaké zmeny v súvislosti s prítomnosťou medzinárodného spoločenstva v Kosove?

  Janez Lenarčič , úradujúci predseda. − (SL) Chcel by som na všetky tri otázky odpovedať spoločne, takže moja odpoveď bude o niečo dlhšia. Táto téma je však v súčasnosti veľmi aktuálna.

Rada je rozhodnutá naďalej podporovať Európsku perspektívu pre západný Balkán a priblížiť ju bližšie na dosah obyvateľom daného regiónu. Okrem iných vecí to pomôže urýchliť začatie dialógu s krajinami tohto regiónu o liberalizácií vízových nariadení.

Rada dňa 10. marca na svojom pondelňajšom zasadnutí privítala slávnostné zasadnutie Regionálnej rady pre spoluprácu, na ktorom bol tejto novej rade oficiálne odovzdaný Pakt stability. Vytvorenie tejto rady je dôkazom obrovského pokroku v regionálnej spolupráci v oblastiach demokracie, hospodárstva a bezpečnosti.

Rada zdôrazňuje veľký význam regionálnej spolupráce a dobrých susedských vzťahov a potrebu obnoveného úsilia zo strany všetkých zainteresovaných subjektov na dosiahnutie prijateľných dvojstranných riešení nevyriešených problémov so susednými krajinami prostredníctvom konštruktívneho prístupu k rokovaniam.

Rada vo svojom rozhodnutí zo dňa 18. februára potvrdila svoje odhodlanie poskytovať plnú a účinnú podporu Európskej perspektíve pre západný Balkán. Vyzvala Komisiu, aby používala nástroje Spoločenstva na podporu hospodárskeho a politického rozvoja a ponúkla širšie opatrenia zamerané konkrétne na daný región s cieľom dosiahnuť pokrok v tomto smere.

V tejto súvislosti by som chcel spomenúť veľmi dôležitú udalosť: dňa 5. marca vydala Európska komisia osobitné oznámenie o západnom Balkáne. V tomto oznámení Komisia navrhuje súbor konkrétnych opatrení zameraných na ďalšie prehĺbenie vzťahov medzi Európskou úniou a krajinami tohto regiónu. Toto oznámenie, ako aj konsolidácia Európskej perspektívy pre krajiny západného Balkánu, bude hlavnou témou na neformálnom zasadnutí ministrov zahraničných vecí Európskej únie, ktoré sa má konať koncom tohto mesiaca v Slovinsku.

Slovinské predsedníctvo venuje západnému Balkánu osobitnú pozornosť. Stabilita tohto regiónu je nesmierne dôležitá pre bezpečnosť a prosperitu celej Európskej únie. V roku 2008 by sa, okrem iných, mohli uskutočniť nasledujúce aktivity: revízia Solúnskej agendy z roku 2003, uzavretie mnohých stabilizačných dohôd a dohôd o pridružení a posilnenie spolupráce v mnohých oblastiach v rámci regiónu.

Vzhľadom na nedostatok času sa pokúsim v krátkosti zhrnúť hlavné ciele Rady Európskej únie pre jednotlivé krajiny. Keďže v jednej z otázok sa spomínalo Kosovo, poviem niekoľko slov o ňom.

Predsedníctvo je ešte stále presvedčené, že je potrebné dlhodobé riešenie štatútu Kosova v rámci všeobecnej agendy Európskej budúcnosti pre západný Balkán. Proces stabilizácie a pridruženia predstavuje strategický rámec, ktorý Európska únia vytvorila pre svoje politiky zamerané na západný Balkán. Nástroje tohto rámca sa dajú uplatniť aj pre Kosovo.

Chcel by som vám ešte raz pripomenúť rozhodnutie Rady zo dňa 18. februára, v ktorom potvrdilo svoj záväzok pre úplnú a účinnú podporu Európskej perspektívy západného Balkánu. Rada vyzvala Komisiu, aby používala nástroje Spoločenstva na podporu hospodárskeho a politického rozvoja a ponúkla širšie opatrenia zamerané konkrétne na daný región s cieľom dosiahnuť pokrok v dosahovaní tohto cieľa.

  Mairead McGuinness (PPE-DE). – Vážený pán predsedajúci, viem, že čas sa kráti. Myslím si však, že je veľmi zaujímavé, ako sa situácia zmenila od doby, kedy som položila túto otázku. Ďakujem pánovi úradujúcemu predsedovi, že nás detailne oboznámil so svojimi konkrétnymi a oprávnenými obavami v súvislosti s týmto regiónom. Chcela by som sa ho len opýtať, konkrétne v súvislosti s misiou EÚ v Kosove, ktorá je svojím spôsobom výnimočná a v súčasnej fáze ešte úplne nepreverená, či nás môže uistiť, že sa z tohto nášho zásahu poučíme a budeme ochotní poskytnúť podobnú podporu aj ďalším krajinám tohto regiónu pokiaľ a keď nás o to požiadajú?

  Silvia-Adriana Ţicău (PSE). – (RO) Ďakujem vám za vašu odpoveď, chcela by som vás však požiadať o určité dodatočné informácie. Vieme, že ešte v júli 2006 bola podpísaná zmluva o energetike, ktorej cieľom bolo prilákať zahraničné investície v oblasti energetiky. Taktiež viem, že v roku 2007 bol schválený zoznam prioritných projektov pre energetickú infraštruktúru v tomto regióne a dokonca bolo podpísané aj memorandum o sociálnych otázkach.

Vieme aj to, že sa medzi Spoločenstvom a krajinami daného regiónu plánuje podpísanie zmluvy o doprave s cieľom vytvoriť domáci trh v oblasti cestnej, železničnej a námornej lodnej dopravy. Bol tiež vypracovaný zoznam prioritných projektov v oblasti dopravy. Chcela by som Radu požiadať o viac podrobností…

  Janez Lenarčič , úradujúci predseda. − (SL) Pokiaľ ide o prvú otázku pani McGuinnessovej, misia Európskej únie v Kosove je súčasťou spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky Európskej únie, je to teda misia Inštitútu pre bezpečnostnú a rozvojovú politiku (ISDP) v rámci SZBP. Nie je to však jediná misia v západnom Balkáne. Ďalšou misiu s podobným poslaním, t. j. ďalšou policajnou misiou Európskej únie, je misia ISDP v Bosne a Hercegovine. Okrem toho pôsobila v tomto regióne aj misia PROXIMA v Bývalej juhoslovanskej republiky Macedónsko, ktorá sa už skončila.

Chcel by som zdôrazniť význam rozhodnutia o nasadení misie do Kosova. Často sa zdôrazňuje, že Európska únia je v otázke štatútu Kosova rozdelená. Toto rozdelenie je skutočne očividné, ľudia však zabúdajú na jednotu, ktorú sa v rámci Európskej únie darí dosahovať v dôležitých veciach, napríklad v otázke európskej misie, ktorá, dúfame, dosiahne operačnú schopnosť v plánovanom termíne.

Teraz k otázke páni Ţicăuovej. Už v súčasnosti sa nám úspešné darí rozvíjať regionálnu spoluprácu v rámci vyhlásenia o energetike pre juhovýchodnú Európu. Uvažujeme aj o spolupráci v iných oblastiach, v ktorých by sme mohli pomocou konkrétnych opatrení posilniť skutočnú integráciu krajín západného Balkánu a znovu upevniť ich vzťahy s Európskou úniou.

Spomínali ste dopravu. Áno, doprava je jednou z oblastí, ktoré skúmame, sú však aj ďalšie oblasti, ako napríklad spolupráca v oblasti výskumu, vedy a vzdelávania. Chcel by som osobitne zdôrazniť dôležitosť liberalizácie vízových požiadaviek pre tieto krajiny, čo je jeden z našich cieľov. Dúfame, že sa ho už čoskoro podarí dosiahnuť. Počas slovinského predsedníctva sa začali rokovania s väčšinou krajín západného Balkánu o postupnej liberalizácií vízových požiadaviek.

  Zita Pleštinská (PPE-DE). – (SK) Európska perspektíva pre štáty Balkánu má osobitne veľkú váhu a silný význam pre stabilitu na Balkáne a zároveň aj európskeho a globálneho priestoru.

Vyhlásenie nezávislosti Kosova zasialo nenávisť do krehkých vzťahov Srbov a kosovských Albáncov. Z dôvodu, že aj Slovinsko je súčasťou Balkánu, aké je podľa predsedníctva trvalo udržateľné riešenie zaručujúce pokoj a stabilitu v tomto regióne? Bude to možné bez súhlasu Srbska?

  Dimitrios Papadimoulis (GUE/NGL) . – (EL) Vážený pán predsedajúci, pán úradujúci predseda Rady, vo svojej odpovedi na otázku týkajúcu sa Kosova ste ani raz nespomenuli OSN alebo medzinárodnú zákonnosť! Pýtam sa Vás: môžeme podporovať európsku perspektívu západného Balkánu obchádzaním OSN a v rozpore s medzinárodnou zákonnosťou? Okrem toho, keďže Rada vo svojom oznámení víta prítomnosť medzinárodného spoločenstva v Kosove, na ktorú vyzýva rezolúcia OSN č. 1244, chcel by som sa opýtať, či si môžeme vyberať formou „à la carte“. Je to legálne alebo nelegálne, alebo si vyberáte iba tie body, ktoré vám vyhovujú?

  Janez Lenarčič , úradujúci predseda. − (SL) Ďakujem vám za vaše doplňujúce otázky. Pokiaľ ide o otázku pani Pleštinskej, nemôžem a ani si netrúfam predpovedať osobne alebo ako predstaviteľ Rady možné dlhodobé riešenie štatútu Kosova. Faktom je, že želaným riešením by bola dohoda medzi zainteresovanými stranami. Ako vieme, na túto tému sa viedli dlhé rokovania, v ktorých sa však túto dohodu nepodarilo dosiahnuť.

Rovnako vítaným by bolo aj zaujatie stanoviska zo strany Bezpečnostnej rady OSN k tejto otázke, avšak, ako všetci vieme, ani to sa nepodarilo dosiahnuť. To je aj dôvod pre reakciu na kosovské vyhlásenie nezávislosti zo strany Európskej únie zo dňa 18. februára v podobe rozhodnutí a uznesení Rady pre všeobecné záležitosti a vonkajšie vzťahy. Predstavuje rámec, v ktorom sa dosiahla dohoda v rámci Európskej únie. Ako vieme, tento rámec umožňuje členským štátov prijímať vlastné rozhodnutia v oblasti rozvoja vzťahov s Kosovom.

Vo svojej odpovedi na otázku alebo, lepšie povedané, názor pána Papadimoulisa by som chcel zdôrazniť, že neexistujú žiadne pochybnosti v súvislosti s tým, že európska perspektíva západného Balkánu zahŕňa aj Kosovo. Kosovo je súčasťou regiónu, ktorému bola poskytnutá európska perspektíva už v Solúne v roku 2003, a na tejto veci sa nič nezmenilo.

Táto skutočnosť je tiež zrejmá už aj zo spomínaného oznámenia Európskej komisie vydaného dňa 5. marca tohto roku, ktoré obsahuje osobitnú časť venovanú Kosovu.

  Predsedajúci. − Otázky, ktoré neboli zodpovedané pre nedostatok času, budú zodpovedané písomne (pozri prílohu).

Týmto končím hodinu otázok.

(Rokovanie bolo prerušené o 19.40 h a pokračovalo o 21.00 h)

PREDSEDÁ: LUIGI COCILOVO
podpredseda

16. Zvýšenie kvality života starších ľudí (rozprava)

  Predsedajúci . − Ďalším bodom rokovania je správa (A6-0027/2008) pani Neeny Gillovej, v mene Výboru pre priemysel, výskum a energetiku, o návrhu rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady o účasti Spoločenstva na programe výskumu a vývoja zameraného na zvýšenie kvality života starších ľudí využívaním nových informačných a komunikačných technológií (IKT) uskutočňovanom niekoľkými členskými štátmi [KOM(2007)0329 - C6-0178/2007 - 2007/0116(COD)].

  László Kovács, člen Komisie. − Vážený pán predsedajúci, som veľmi rád, že môžem nahradiť svoju kolegyňu, pani komisárku Vivianu Redingovú, a predstaviť vám takúto veľmi dôležitú a veľmi dobrú tému.

Starnutie európskej populácie so sebou prináša dôležité výzvy pre našu spoločnosť a pre naše hospodárstvo. V súčasnosti pripadá na jedného dôchodcu ešte stále päť ľudí, ktorí platia dane. Do roku 2025 však tento pomer klesne na úroveň tri ku jednej a do roku 2050 to bude už len dva ku jednej. Náklady na starostlivosť, predovšetkým starostlivosť pre rastúcu skupinu ľudí vo veku nad 80 rokov, rastú veľmi rýchlym tempom. Veľmi oprávnene sa preto zaoberáme zabezpečením dobrej kvality života a finančnej udržateľnosti zdravotnej a sociálnej starostlivosti pre starších ľudí.

Zároveň by som však chcel zdôrazniť, že starnutie populácie predstavuje aj veľkú príležitosť a sľubný trh pre nové produkty a služby pre zdravé starnutie a nezávislý spôsob života. Všetci sme presvedčení o tom, že môžeme a mali by sme mobilizovať informačné a komunikačné technológie pre kvalitné starnutie v Európe. Spoločný program s názvom Pomoc starším alebo chorým osobám pri samostatnom bývaní pomôže pri riešení týchto problémov a využívaní nových príležitostí. Európsku podporu si zaslúži aj inovačná spolupráca členských štátov na trhovo orientovanom výskume a vývoji.

Kompromisné pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré ste predložili, jednoznačne prispeli k posilneniu európskeho rozmeru pre túto iniciatívu objasnením rozsahu ako aj úloh a záväzkov zo strany členských štátov. Táto skutočnosť pomôže dosiahnuť úspech v tomto dôležitom európskom úsilí v prospech nás všetkých.

  Neena Gill, spravodajkyňa. − Vážený pán predsedajúci, zlepšenie kvality života rastúceho počtu starších ľudí v Európe je, ako sme práve počuli, jednou z najväčších výziev, ktorým Európa čelí.

Zloženie našej spoločnosti sa mení a my sa tomuto vývoju potrebujeme prispôsobiť, potrebujeme zabezpečiť kvalitný a nezávislý spôsob života pre starších ľudí, ktorým by v opačnom prípade hrozilo riziko vylúčenia.

Potrebujeme zabezpečiť, aby bola táto nová vznikajúca spoločnosť inkluzívna. Potrebujeme sa postarať o to, aby sa rastúci počet starších ľudí mohol plne zapojiť do spoločnosti, pretože v období medzi rokmi 2010 a 2030 sa počet občanov EÚ veku od 65 do 80 rokov zvýši o 40 %.

Táto starnúca populácia významným spôsobom ovplyvní množstvo politických oblastí: sociálnu, zamestnanosti, bývania, vzdelávania, odbornej prípravy, zdravotnej starostlivosti a sociálnej podpory. Z toho dôvodu potrebujeme komplexný, nie čiastkový prístup k starnutiu.

Táto správa je výsledkom iniciatív členských štátov podľa článku 169, ktoré sú spolufinancované Komisiou sumou až 150 miliónov EUR počas obdobia piatich rokov. Tieto prostriedky pomôžu európskemu priemyslu a výskumným inštitúciám v rozvoji nových a špičkových služieb, výrobkov a riešení v oblasti informačných a komunikačných technológií, ktoré pomôžu zvýšiť kvalitu života starších ľudí.

Už v súčasnosti sa vyvíjajú technológie, ktoré pomôžu vyriešiť stratu pamäte, zraku, sluchu a mobility. V tomto smere sa už začali uskutočňovať dôležité kroky, často však v tejto súvislosti existuje nedostatočná informovanosť a málo rozšírené použitie. Preto dúfam, že táto iniciatíva bude mať reálne použitie a pomôže pri riešení spoločenských problémov.

Som skutočne rada, že môžem povedať, že som sa mohla na mnohých miestach z prvej ruky presvedčiť, predovšetkým vo svojom regióne West Midlands, ako sa môže tradičná domácnosť naučiť používať tieto podporné technológie, ktoré pomáhajú vytvoriť bezpečnejšie a prístupnejšie domáce prostredie.

Som tiež hrdá, že môj región udáva tempo v používaní podporných technológií, a to nielen v súvislosti so staršími ľuďmi – vyvíjajú sa aj technológie, ktoré uľahčujú život ľuďom s rôznymi postihnutiami.

Program Pomoc starším alebo chorým osobám pri samostatnom bývaní (AAL) by mal z toho dôvodu vytvoriť skutočný impulz pre tento typ aktivít, a to v troch oblastiach. Po prvé, dosiahne sa koordinácia výskumu na úrovni EÚ, čo umožní vývoj realizovateľných produktov a ich uvedenie na trh.

Našim cieľom by malo byť dosiahnutie skutočnej dokonalosti v tejto oblasti, pričom v rámci Európy by malo dochádzať k výmene poznatkov a najlepších postupov.

Tento cieľ je dosiahnuteľný jedine pri skutočnom záväzku zo strany všetkých zúčastnených krajín. Preto som veľmi rada, že Rada súhlasila so sumou 0,2 milióna EUR, ako minimálnym príspevkom zo strany každej zúčastnenej krajiny, spolu s jednotným spoločným hodnotiacim mechanizmom a kritériami oprávnenosti, s nádejou, že tieto opatrenia zvýšia koordináciu, transparentnosť a dôveryhodnosť tohto programu.

Po druhé, prinesie prospech priemyselným odvetviam EÚ, kde existuje pre túto oblasť obrovský potenciál. Preto vyzývam asociáciu AAL, aby vytvorila účinné obchodné modely pre tieto produkty a služby z oblasti informačných a komunikačných technológií, ktoré sú základom pre zabezpečenie nižších cien a uvedenie týchto produktov a služieb na trh.

Táto asociácia potrebuje tiež zabezpečiť, aby sa na tomto programe mohli zúčastňovať aj malé a stredné podniky, a aby mali spravodlivý prístup k výskumu a možnostiam financovania. Ak však chceme, aby bol tento program úspešný, je nevyhnutné, aby vyvíjal úsilie smerom k vytvoreniu celoeurópskych noriem a interoperability s cieľom dosiahnuť vedúce svetové postavenie v oblasti podporných technológií. Existuje naliehavá potreba odstránenia technických a regulačných obmedzení, ktoré brzdia vývoj v tejto oblasti. Nezabúdajme na to, že aj zvyšok sveta, ako napríklad Spojené štáty, Japonsko, ba i Čína, čelí rovnakým demografickým výzvam. Preto je na nás, aby sme dosiahli globálnu konkurenčnú výhodu.

Program Pomoc starším alebo chorým osobám pri samostatnom bývaní nie je len o zlepšení nezávislého spôsobu života, ale môže tiež prispieť k dosiahnutiu cieľov lisabonskej stratégie. Ak to však chceme dosiahnuť, musíme prepojiť naše poznatky a činnosti s ďalšími programami v tomto sektore zameranými na vytváranie nových pracovných miest a hospodársky rast.

Po tretie, aj keď technológie dokážu zlepšiť kvalitu života starších ľudí, tento fakt bude mať význam jedine vtedy, ak sa súčasne zameriame aj na niektoré ďalšie oblasti: zabezpečenie cenovej prístupnosti týchto technológií s cieľom sprístupniť ich každému, zabezpečenie užívateľskej prístupnosti nových technológií (a zabezpečenie, aby starší ľudia a ich opatrovatelia boli poučení o tom, ako ich používať) a riešenie problému vylúčenia, pretože, aj keď žijeme v informačnej spoločnosti, táto spoločnosť ešte stále nie je inkluzívnou a veľká časť starších ľudí musí čeliť vylúčeniu. Preto musíme zabezpečiť lepší prístup k internetu a organizovať v tejto oblasti školenia s cieľom umožniť starším ľuďom byť naďalej súčasťou spoločnosti a uľahčiť im vykonávanie niektorých každodenných činností, akými sú napríklad nakupovanie, platenie účtov alebo dohodnutie stretnutia. Prístupnosť týchto služieb by sa však nemala líšiť v rámci geografického rozdelenia Európy. Nechcela by som vidieť Európu napredujúcu dvoma rozdielnymi rýchlosťami v súvislosti s európskou demografickou výzvou.

Je to len začiatok. Máme pred sebou ešte veľa práce, pričom dúfam, že tento program vytvorí precedens pre budúce aktivity a iniciatívy zo strany Komisie a Rady.

  Lidia Joanna Geringer de Oedenberg, spravodajkyňa Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť požiadaného o stanovisko. − (PL) Vážený pán predsedajúci, starnutie európskej populácie predstavuje výzvu pre celú európsku spoločnosť. Priemerná očakávaná dĺžka života je v súčasnosti 80 rokov a do roku 2030 sa očakáva 40 % nárast počtu ľudí v dôchodkovom veku.

Európska únia by mala prijať rozsiahly prístup k tejto výzve, pretože demografické tendencie ovplyvňujú mnohé oblasti politiky vrátane zamestnanosti, bývania, vzdelávania, sociálnej pomoci a zdravotnej starostlivosti. Súhrnným cieľom spomínaného programu výskumu a vývoja je zlepšenie kvality života starších ľudí a posilnenie európskej priemyselnej základne. Tento cieľ zamýšľame dosiahnuť vykonávaním informačných a komunikačných technológií, ktoré pomôžu starším ľuďom zlepšiť kvalitu života, naďalej sa tešiť z dobrého zdravotného stavu a aktívne sa zúčastňovať na pracovnom a spoločenskom živote.

Zručnosti a skúsenosti, ktorými disponujú starší ľudia, predstavujú významné aktívum, predovšetkým v spoločnosti založenej na vedomostiach. Je tiež potrebné zdôrazniť, že starnúca spoločnosť obsahuje väčšie percento žien než mužov z dôvodu vyššej priemernej očakávanej dĺžky života u žien. Z toho dôvodu sa pri príprave a hodnotení tohto programu musí zohľadniť aj rodový aspekt. Nakoniec by som sa chcela poďakovať pani spravodajkyni Gillovej za veľmi kvalitne pripravenú správu.

  Lambert van Nistelrooij, v mene skupiny PPE-DE. – (NL) Je dobré, že aspoň raz diskutujeme o demografických zmenách v Európe trochu odlišným spôsobom, t. j. nie ako o niečom, čo stojí veľa peňazí a produkuje ľudí, o ktorých sa potom bude treba postarať, ale o niečom, čo so sebou prináša aj veľmi dôležité príležitosti. Ja osobne budem veľmi rád diskutovať o „seniorskej ekonomike“: ak sa podrobne oboznámite s týmto programom, zistíte, že sa zaoberá otázkou kvality života. Čo je teda európskou dilemou?

Na jednej strane máme veľmi dobré základné vedomosti, inovácie na trhu však trvajú príliš dlho. Internet a širokopásmové služby máme k dispozícii už dlhšiu dobu a teraz už aj ľudia s obmedzenou mobilitou majú prostredníctvom internetu normálny prístup k službám. To môže veľa vecí zmeniť a predstavuje to skutočnú príležitosť.

Na druhej strane som rád, že bolo v rámci siedmeho rámcového programu vyčlenených pol miliardy eur na základný výskum, pričom Európske spoločenstvo bude tieto prostriedky vymáhať od členských štátov a podnikov. Je veľmi dobré, že tieto vedomosti sa rozvíjajú, pretože otvárajú bránu k trhu.

Ako už povedala pani Gillová, je veľmi dôležité, aby sme v Európe zjednotili zdeformovaný a rozkúskovaný trh a zaviedli lepšie normy na zvýšenie začlenenia. V Amerike alebo Číne tento problém vôbec neexistuje. Máme veľmi odlišné finančné systémy. Z toho dôvodu je potrebné zaviesť technológie a konzultácie s partnermi na národnej úrovni. Pre tento účel by bolo prospešné zjednotiť členské štáty a vždy zapájať tri krajiny do každého projektu. Niekedy je to zložité, domnievam sa však, že je to potrebné, aby sme mohli tieto poznatky využívať čo najrýchlejšie.

Niektoré body tohto programu musia byť posúdené, pričom ma osobitne zaujímajú už existujúce technológie a či sa podarí účinne využiť uplatňovanie informačných a komunikačných technológií. Verím a dúfam, že užívatelia budú v tomto programe zohrávať dôležitú úlohu. Chcem sa poďakovať pani spravodajkyni za obrovské úsilie, ktoré vynaložila v súvislosti s touto otázkou, a predovšetkým za obsah jej správy.

  Silvia-Adriana Ţicău, v mene skupiny PSE. – (RO) V dôsledku nedostatku politík na podporu zvýšenia pôrodnosti a určitých zariadení pre detskú výchovu a starostlivosť sa do roku 2025 zvýši podiel ľudí vo veku nad 65 rokov na celkovej populácii zo súčasných 20 % na 28 %.

Starší občania majú špecifické potreby a spoločnosť musí na uspokojenie týchto potrieb prejsť určitými zmenami. Potrebujeme prispôsobiť bývanie a rozvinúť zdravotnú starostlivosť a opatrovateľské služby o starších ľudí. V tomto kontexte je úloha informačných a komunikačných technológií o to dôležitejšia. Digitálna televízia, mobilné telefóny, počítače a dokonca aj internet – všetky tieto technológie už využíva určité percento starších ľudí. Mnoho starších občanov komunikuje so svojimi deťmi v iných krajinách prostredníctvom internetu a webových kamier, nezávisle od toho, či sa nachádzajú v mestských alebo vidieckych oblastiach.

Internet však využíva len 10 % Európanov vo veku nad 65 rokov. Je potrebné si uvedomiť, že vyše 21 % európskych občanov vo veku nad 50 rokov má vážny sluchový, zrakový alebo pohybový handicap, ktorý im do veľkej miery znemožňuje využívať štandardné informačné a komunikačné technológie.

V júni 2007 sa Komisia obrátila na členské štáty a príslušné priemyselné odvetvia, aby podporili vykonávanie akčného plánu s názvom Integrácia starších ľudí do informačnej spoločnosti. V tomto kontexte bude mať program pomoci pre samostatné bývanie, ktorý sa bude rozvíjať v rámci siedmeho rámcového programu výskumu, rozpočet vo výške 150 miliónov EUR vyčlenených z rozpočtu spoločenstva, pričom členské štáty použijú počas rokov 2008 – 2013 minimálne ďalších 150 miliónov EUR – samozrejme tým mám na mysli tie členské štáty, ktoré sa budú na tomto programe zúčastňovať.

Ciele tohto programu sú nasledujúce: podpora vývoja inovačných produktov, služieb a systémov pre starších ľudí založených na informačných a komunikačných technológiách, vytvorenie zásadných kapacít vo výskume, konkrétnom vývoji a inováciách na európskej úrovni v oblasti technológií a služieb pre starších ľudí v informačnej spoločnosti, zlepšenie podmienok pre využitie výsledkov výskumu v podnikovej sfére.

Na tomto programe sa môže zúčastniť každý členský štát. V priebehu prvých dvoch rokov od začiatku programu vypracuje Komisia prechodnú správu a v roku 2013 vypracuje jeho konečné zhodnotenie. Som presvedčená, že starší ľudia si zaslúžia dostať šancu a je našou povinnosťou im túto šancu poskytnúť! Blahoželám pani spravodajkyni.

  Jorgo Chatzimarkakis, v mene skupiny ALDE. – (DE) Vážený pán predsedajúci, vážený pán komisár, dnes som tu mal opäť skupinu návštevníkov. Mnohí moji kolegovia zrejme zažívajú podobnú situáciu. Máme tu skupiny návštevníkov, niektoré veľké, niektoré zasa malé, ale najväčšie z týchto skupín tvorí seniorská generácia. Bol to aj prípad dnešnej skupiny. Tvorilo ju 60 ľudí, ktorí prejavovali veľký záujem, boli skutočne zaangažovaní, veľmi aktívni, pričom tento prístup zažívame čoraz častejšie. Toto je skutočne výzva pre Európu.

Demografické zmeny sa často označujú za hrozbu. Čísla hovoria samé za seba. V období medzi rokmi 2010 a 2030 sa očakáva zvýšenie počtu obyvateľov Európy vo veku od 65 do 80 rokov o 40 %. Napriek tomu však túto situáciu, podobne ako pán Nistelrooij, nevnímam ako hrozbu. Domnievam sa, že je to pre Európanov veľká príležitosť ukázať, že sme svetovým regiónom, ktorý má najväčší záväzok voči vysokej kvalite života v každej etape ľudského života a v každej vekovej skupine. Potrebujeme ukázať väčší záväzok voči starším ľuďom a musíme zabezpečiť, aby sme tak urobili ako Európania, ako svetový región, ktorý ochraňuje život.

Chcel by som Komisii zablahoželať k tomuto návrhu. Programu Pomoc starším alebo chorým osobám pri samostatnom bývaní (AAL) sa darí spájať hlavné trendy, konkrétne demografické zmeny, ktoré sa v Európe spomínajú viac, než v iných svetových regiónoch, a naše silné stránky v oblasti výskumu a inovácií. Máme silný záväzok voči informačným a komunikačným technológiám, pričom programu AAL sa darí spojiť tieto technológie dohromady.

Dámy a páni, je celkom jasné, že Európska únia nemá žiadne priame právomoci v oblasti noriem pre starších ľudí, výstavbu domov atď. Využitím týchto pilotných programov však môžeme podporovať najlepšie postupy a môžeme dať dohromady to, čo už niektoré členské štáty s veľkým úspechom vykonávajú, pričom tomu môžeme dať európsku pečiatku kvality, aby to mohlo slúžiť ako vzor pre iných. Dámy a páni, týmto programom sa Komisia snaží uzavrieť takzvanú digitálnu priepasť medzi generáciami v rámci našej spoločnosti.

Chcel by som sa poďakovať pani spravodajkyni Neene Gillovej za to, že tento odkaz doručila skutočne veľmi jasne, musím povedať, že oveľa jasnejšie než iní spravodajcovia. Chcel by som sa jej za to úprimne poďakovať. Veľmi odvážne tiež obhajovala stanovisko Parlamentu v trialógu a postarala sa o to, aby boli naše argumenty prednesené účinným spôsobom. Nie je žiadny dôvod prečo by sme sa mali skrývať. Ako poslancovi tohto Parlamentu mi dovoľte povedať, že želáme programu AAL veľký úspech. Prajeme mu skutočne veľa úspechov.

  Guntars Krasts, v mene skupiny UEN. – (LV) Ďakujem vám, pán predsedajúci. Demografické, hospodárske a sociálne faktory v Európe si vyžadujú riešenia, ktoré zlepšia profesionálne a kultúrne skúsenosti starších ľudí, zabezpečia najvyššiu možnú kvalitu ich životných podmienok a minimalizujú výdavky, ktoré vznikajú v dôsledku demografických zmien.

Komisiou predložený program je reakciou na potrebu a sčasti aj na úlohu nájsť spôsoby na ďalší rozvoj technologického pokroku v tejto oblasti. Digitálna priepasť – konkrétne, obmedzenia pre využívanie informačných a komunikačných technológií, v niektorých prípadoch dokonca aj veľmi triviálne obmedzenia – v skutočnosti vylučuje významné percento staršej populácie z aktívneho sociálno-hospodárskeho života a obmedzuje jej možnosti na používanie nových technologických služieb a podporných technológií.

Aj keď podporujem návrh Komisie v každom ohľade, je potrebné si priznať, že vývoj nových informačných a komunikačných technológií v odvetviach, v ktorých existuje komerčný dopyt, napreduje rýchlo dopredu. Podobne, aj keď súhlasím s argumentom Komisie, že kúpna sila starších ľudí sa zvyšuje, musíme tiež pripustiť, že medzi jednotlivými členskými štátmi existujú významné rozdiely vo výške príjmu. Aj v rámci jednotlivých krajín však existujú významné regionálne rozdiely v príležitostiach, ktoré sú prístupné pre ľudí v starších vekových kategóriách v oblasti informačných a komunikačných technológií.

Chcel by som zdôrazniť, že dosiahnuté úspechy v súvislosti s návrhom Komisie nebudú merané len samotnými technológiami, aj tiež mierou ich dostupnosti a príležitosťami a stimulmi pre starších ľudí v oblasti vzdelávania, predovšetkým v tých oblastiach Európy, kde je to zvlášť dôležité pre zníženie príjmových a regionálnych rozdielov. Najťažšou úlohou však bude prekonanie digitálnej priepasti v informačnej oblasti. V súčasnej dobe, keď pretrváva digitálna priepasť medzi malými a veľkými národmi a medzi malými a veľkými hospodárstvami, predstavuje prekonanie tejto priepasti medzi generáciami z ekonomického pohľadu tú najzložitejšiu úlohu.

Pán predsedajúci, aj keď vyhlásenie ministrov o elektronickom začlenení, ktoré slúžilo ako základ pre vytvorenie dokumentu, o ktorom dnes diskutujeme, bolo prijaté v roku 2006 v lotyšskom hlavnom meste Riga, Lotyšsko sa do tohto programu nezapojilo. V tejto súvislosti by som chcel položiť otázku, ktorej sa vo svojom prejave dotkla aj pani spravodajkyňa, ktorá sa týka toho, či je skutočne v záujme štátov zúčastňujúcich sa na tomto programe, aby boli siedmym rámcovým programom financované aj ďalšie členské štáty, keď výška tohto financovania zostane nezmenená.

  Kathy Sinnott, v mene skupiny IND/DEM. – Vážený pán predsedajúci, žijeme v skutočne zábavnom svete. Na jednej strane sa v správe Svetovej zdravotníckej organizácie snažíme prísť na to, ako prinútiť naše deti, aby sa išli zabávať a hrať von, preč od počítačov, a na strane druhej sa snažíme prehovárať našich starších občanov, aby si sadli za počítač na naučili sa ho používať.

Počítače však skutočne majú starším ľuďom čo ponúknuť, predovšetkým obyvateľom vidieka a tým, ktorým ich zdravotný stav spôsobuje izoláciu. Ak však chceme, aby sa starší ľudia zapojili do komunity používajúcej informačné technológie, tieto technológie musia byť predovšetkým užívateľsky a cenovo prístupné, ľahko dostupné a s nízkou potrebou údržby. Vzhľadom na rastúci počet starších ľudí v Európe môže vývoj technológií prístupných pre starších ľudí zlepšiť kvalitu ich života a pomôcť im žiť dlhší nezávislý život. Vývoj počítačov pre starších ľudí je určite vynikajúca obchodná myšlienka. Aj keď im možno chýbajú technické zručnosti, majú na používanie počítačov množstvo voľného času a túžbu udržať krok s ostatnými. Predstavujú trh, ktorý len čaká na svoje objavenie.

  Desislav Chukolov (NI). – (BG) Vážené kolegyne a kolegovia, moja krajina, Bulharsko, patrí, bohužiaľ, medzi vedúce národy v oblasti starnutia populácie v Európe.

Po skončení studenej vojny sa mladí ľudia z mojej krajiny, lákaní sľubmi dobrého života na západe, masovo ponáhľali vykonávať práce umývačov riadov a doma ostávali iba ich starí rodičia. Váš návrh na predĺženie života našich starších občanov je vynikajúci. Kto by mohol byť proti takému návrhu?

Predtým, než začnete rozmýšľať nad používaním nových informačných a komunikačných technológií vás však vyzývam, aby ste si uvedomili aj fakt, že bulharskí dôchodcovia musia žiť z dôchodkov rovnajúcim sa sume 50 EUR mesačne. Túto sumu im totiž vyčlenila socialistická vláda Bulharskej socialistickej strany. Taká je skutočnosť.

Chcel by som osloviť zástupcov PSE v tejto miestnosti: dámy a páni internacionalisti, dokážete si predstaviť čo znamená suma 50 EUR mesačne pre dôchodcu alebo dôchodkyňu, ktorí celý svoj život poctivo pracovali? Uvedomujete si, že dôchodcovia musia z týchto 50 EUR každý mesiac vyžiť a nakupovať potraviny za ceny zodpovedajúce európskej úrovni? Uvedomujete si, že bulharskí dôchodcovia musia odpájať svoje telefóny, pretože si nemôžu dovoliť platiť lúpežné ceny Bulharskej telekomunikačnej spoločnosti, ktorá bola nezákonne sprivatizovaná?

Je skutočne výsmechom navrhovať spôsoby na zlepšenie informačných služieb pre týchto ľudí. Najprv je potrebné rozmýšľať ako zlepšiť ich finančnú nezávislosť, pretože väčšina dôchodcov v Bulharsku nemá rómsky pôvod a z toho dôvodu sa nemôže spoliehať na bezplatný obed.

  Ivo Belet (PPE-DE). – (NL) Aj napriek tomu, že ide o kvalitný program, mám voči nemu niekoľko námietok.

Prvá sa samozrejme týka rozpočtu: 150 miliónov EUR pre odvetvie, o ktorom ste sami povedali, že sa stane jedným z najrýchlejšie sa rozvíjajúcich odvetví budúcnosti, zďaleka nestačí, pričom tento fakt tu už bol spomínaný. Rýchle vykonávanie týchto nástrojov je nesmierne dôležité pre blaho starších ľudí, je však rovnako dôležité aj pre národné hospodárstva a národné rozpočty a má vynikajúce hospodárske vyhliadky. Pán van Nistelrooij to tu už spomínal: z toho dôvodu vyzývam, aby Európska únia počas najbližších rokov výrazne zvýšila tieto investície a stimuly, možno už počas hodnotenia rozpočtu v polovici tohto roka.

Moja druhá pripomienka, pričom úplne súhlasím s vyhláseniami pani spravodajkyne, je, ako povedal už pán Chatzimarkakis, že nesmie existovať žiadna dichotómia, žiadne rozdelenie medzi staršími ľuďmi, ktorí boli odborne vyškolení a sú schopní používať tieto nové technológie, a ostatnými, u ktorých to nebolo možné uskutočniť, a ktorí jednoducho nemajú potrebné finančné prostriedky na inštalovanie týchto technológií u seba doma. Táto skutočnosť by vo veľkej miere protirečila hlavnému cieľu tohto programu, ktorým je umožniť čo najväčšiemu počtu starších ľudí žiť čo najdlhšie vo svojich domovoch. Je to oveľa lacnejšie, než ich pobyt v nemocniciach alebo opatrovateľských domoch, a je to tiež, samozrejme, najlepšie pre ich duševnú pohodu. A v konečnom dôsledku presne o to nám všetkým ide.

Nakoniec je tiež nesmierne dôležité, aby všetky tieto inovačné nástroje boli pre starších ľudí cenovo dostupné, bez ohľadu na ich finančnú situáciu.

  Justas Vincas Paleckis (PSE). – (LT) Vítam iniciatívu Komisie a oceňujem správu pani Gillovej, ktorá bude nepochybne veľmi prospešná pri riešení otázok týkajúcich sa starších ľudí. Rastúci počet staršej populácie v Európe so sebou prináša problémy a dôležité výzvy. V súčasnosti sa vyvíjajú nové podporné technológie, ktoré dokážu zabezpečiť vysokú kvalitu života pre starších ľudí a umožniť im v závislosti od ich želaní a schopností viesť aktívny život. Členské štáty EÚ by sa z toho dôvodu mali pripraviť na okamžitú revolúciu v poskytovaní spoločenských a podporných služieb.

Výrobcovia moderných informačných a komunikačných technológií si všimli rastúci dopyt po svojich výrobkoch. Nové podporné technológie dokážu pomôcť pri riešení zrakových, sluchových, pohybových a iných problémov, čím umožnia starším ľuďom, aby sa aj naďalej cítili, a skutočne boli užitoční pre spoločnosť. Fakt, že členské štáty Európskej únie plánujú do roku 2013 investovať viac než 1 miliardu EUR do vývoja nových technológií, ktoré by uspokojovali potreby starších ľudí, je skutočne chvályhodný.

Informačné a komunikačné technológie môžu zvýšiť, a nepochybne aj zvýšia, kvalitu života a sebaúctu medzi staršími ľuďmi. Vyvstáva však otázka: budú mať z tohto vývoja prospech všetci, alebo len hŕstka „vyvolených“?

Oceňujem obavy pani spravodajkyne týkajúce sa možného budúceho vývoja, v ktorom inovácie v oblasti informačných a komunikačných technológií prinesú prospech len malému počtu starších ľudí, ktorí sa už teraz tešia z vysokej kvality života. Niektoré krajiny EÚ sa pýšia svojimi šesťhviezdičkovými rezidenciami pre starších ľudí, ktoré sú podobné luxusným hotelom. Nie veľmi ďaleko od týchto zariadení však môžeme nájsť chudobou poznačené domy starých ľudí, ktorých obyvatelia musia bojovať o prežitie. Pre týchto ľudí neboli nikdy dostupné žiadne inovácie, podporné technológie alebo akékoľvek moderné vybavenie. Táto situácia sa musí bezodkladne zmeniť.

Vítam názor vyjadrený v správe, že produkty informačných a komunikačných technológií pre starších ľudí by mali byť cenovo a užívateľsky prístupné. Európska únia je vedúcim subjektom v mnohých oblastiach. Je skutočne potrebné a úctyhodné, aby sa stala vedúcou silou aj v oblasti, o ktorej práve diskutujeme.

  Danutë Budreikaitë (ALDE). – (LT) V súčasnosti má každý piaty občan EÚ viac ako 60 rokov, pri priemernej očakávanej dĺžke života 80 rokov. Kvalita života rastúceho počtu starších ľudí v Európe však nie je dostatočne vysoká. Napríklad, každý štvrtý starší človek v mojej krajine, Litve, opisuje svoj zdravotný stav ako zlý, pričom miera zapojenia týchto ľudí do spoločnosti je len 57 %. Zvyšovanie kvality života starnúcej populácie by malo byť jedným zo základných cieľov Európskej únie.

Iniciatíva Komisie na aktivizovanie informačných a komunikačných technológií predstavuje veľmi dôležitý krok smerom k riešeniu problémov straty pamäte, zraku, sluchu a mobility u starších ľudí. Napriek tomu sa však Komisii nepodarilo úplne vyriešiť otázku spravodlivého prístupu k informačným a komunikačným technológiám.

Jednou z hlavných otázok v súvislosti so spravodlivým prístupom k informačným a komunikačným technológiám je zabezpečenie ich cenovej prístupnosti. Najdôležitejším zdrojom príjmu starších ľudí je ich dôchodok, ktorý je nízky, predovšetkým v nových členských štátoch. Je nesmierne dôležité, aby boli produkty založené na nových informačných a komunikačných technológiách cenovo prístupné pre všetkých občanov EÚ.

Ďalším dôležitým prvkom, ktorý sa týka prístupnosti, je užívateľská prístupnosť nových technológií. Iba 18 % populácie EÚ vo veku od 65 do 74 rokov používa internet, pričom celkovo ho využíva až 60 % populácie EÚ. Z toho dôvodu musíme zabezpečiť, aby boli produkty založené na nových informačných a komunikačných technológiách užívateľsky prístupné.

  Sylwester Chruszcz (NI). – (PL) Vážený pán predsedajúci, starnutie európskej spoločnosti je faktom, ktorý pre našu spoločnosť predstavuje základnú výzvu. Pri prijímaní opatrení na európskej úrovni by sme mali vždy zohľadňovať demografické tendencie a zvažovať sociálne a ekonomické dopady týchto opatrení z demografického hľadiska. V priebehu rokov 2010 – 2030 sa počet ľudí vo veku 65 až 80 rokov zvýši o 40 %.

Zabezpečenie slušného života, čo najvyššej miery pohodlia a prístupu ku všetkých základným službám pre týchto ľudí by malo byť našou prioritou. Starnutie populácie samozrejme vytvára tlak na poskytovanie zdravotnej a sociálnej starostlivosti z pohľadu finančných možností, ako aj z pohľadu dostupnosti pracovníkov v zdravotníckych a sociálnych službách. V súvislosti s touto situáciou by som chcel upozorniť na nebezpečný jav prehliadania a izolácie starších ľudí.

Pokusy o odstránenie chorých a starých ľudí prostredníctvom eutanázie predstavujú pre súčasnú Európu veľmi vážne nebezpečenstvo. Veľmi ma znepokojuje skutočnosť, že Európska únia a Európsky parlament, aj napriek tomu, že sa angažujú v oblasti ochrany základných ľudských práv, mlčia v súvislosti s touto záležitosťou.

  Ljudmila Novak (PPE-DE). – (SL) Neexistuje nič, čo by bolo viac deštruktívne a ponižujúce, než pocit vylúčenia, bezvýznamnosti a neschopnosti. Z toho dôvodu podporujem návrh Európskej komisie, aby sa Spoločenstvo zapojilo do spoločného programu zameraného na pomoc a začlenenie starších ľudí a zlepšenie ich kvality života využívaním informačných a komunikačných technológií.

Predstavuje to ďalší diel mozaiky lisabonskej stratégie na budovanie Európy založenej na informáciách, digitálnej gramotnosti a väčšej hospodárskej konkurencieschopnosti. Ak chceme skutočne zlepšiť začlenenie a gramotnosť starších ľudí, musíme na tento účel vhodne prispôsobiť naše opatrenia a zabezpečiť, aby boli pre týchto ľudí skutočne prístupné. Tieto opatrenia musia byť zrozumiteľné, užívateľsky prístupné, jednoducho pochopiteľné a cenovo dostupné. Musia zahŕňať starnúcu populáciu a ľudí so zdravotným postihnutím v mestách aj na vidieku. V opačnom prípade hrozí, že výsledkom týchto opatrení nebude začlenenie, ale naopak vylúčenie.

Vzhľadom na široké využitie informačných a komunikačných technológií bude mať staršia generácia v konečnom dôsledku prospech z inovácií modernej doby. Kvalita ich života sa zvýši, pretože budú viac nezávislí, mobilní, aktívni a začlenení do spoločnosti a hospodárskeho života.

Zariadenia, podporné prostriedky a mnohé moderné elektronické systémy prispôsobené na tento účel umožňujú riadiť životný priestor. Zároveň umožňujú tento priestor kontrolovať, čím pre svojich užívateľov zabezpečujú vyššiu bezpečnosť a lepší pocit zo života. Tento typ zariadení umožňuje ľuďom so zdravotným postihnutím a starším ľuďom komunikovať s vonkajším svetom a využívať možnosti vzdialenej starostlivosti, práce a zábavy.

Každý z nás sa chce dožiť zrelého veku, nechce sa však ocitnúť osamote a na okraji spoločnosti. Preto myslíme na svoju budúcnosť už teraz a podnikáme v tomto smere príslušné kroky.

  Roberta Alma Anastase (PPE-DE). – (RO) Na základe štatistických údajov sa v priebehu rokov 2010 až 2030 zvýši počet starších občanov v Európe o 40 %. Tento jav so sebou prináša výzvy, ale aj príležitosti pre verejné politiky a európsku budúcnosť. Skutočne prosperujúca a konkurencieschopná Európa by mala byť schopná nájsť správnu odpoveď na tieto výzvy a naplno využiť potenciál nových demografických trendov.

Starší európski občania musia mať úžitok z kvalitných služieb a podmienok a ich poznatky by sa mali využiť pri prebiehajúcom rozvoji spoločnosti. Vzhľadom na to, že cieľom Európskej únie je dosiahnutie hospodárstva a spoločnosti založenej na informáciách, informačné technológie predstavujú inovačné riešenie na dosiahnutie tohto cieľa, pričom angažovanosť Európskeho spoločenstva v týchto dôležitých programoch je viac ako potrebná.

Chcela by som upozorniť na dva dôležité aspekty týkajúce sa používania nových technológií s cieľom zlepšiť životnú úroveň starších ľudí. Po prvé, európski občania by mali byť odborne vyškolení a poučení o nových technologických možnostiach, ktoré majú k dispozícii. Starší ľudia, predovšetkým v nových členských štátoch, nemajú v tejto oblasti žiadne, prípadne len čiastočné informácie, pričom straty, ktoré tým spoločnosť trpí, sú ľahko viditeľné. Úspech rozhodnutia, o ktorom tu dnes diskutujeme, preto do veľkej miery závisí od európskej mobilizačnej schopnosti v oblasti vzdelávania a poskytovania informácií pre týchto ľudí. Po druhé, osobitná pozornosť by sa mala venovať ženám, pretože, vzhľadom na ich vyššiu priemernú očakávanú dĺžku života, tvoria väčšiu časť staršej populácie. Tieto aspekty musia byť zohľadnené vo vedeckom výskume procesu starnutia, ako aj pri konkrétnom vykonávaní verejných politík.

Nakoniec by som chcela znovu zdôrazniť dôležitosť venovania pozornosti situácii v nových členských štátoch, v ktorých sa starší ľudia nachádzajú v menej priaznivej situácii. Nižšia životná úroveň, ale aj nedostatok vedomostí v oblasti používania nových technológií, robia z tejto kategórie prioritnú skupinu pre budúce opatrenia na európskej úrovni.

  Zita Pleštinská (PPE-DE). – (SK) „Fórum pre pomoc starším“, „Parlament seniorov“ alebo časopis „Fórum seniorov“ vydávaný na Slovensku s podporou Komisie, to sú aktivity, s ktorými som sa mala možnosť oboznámiť na stretnutiach so seniormi, pretože už tradične sa s nimi začína môj kalendárny rok. Tieto aktivity ma presvedčili, že dôchodcovia chcú byť aktívni a sú veľmi učenliví. Napríklad mobilný telefón už prestal byť pre nich veľkou neznámou a stal sa ich dôležitým spoločníkom.

Bohužiaľ na počítačovú gramotnosť seniorov sa venuje málo zdrojov, preto vítam správu pani spravodajkyne Gill, ktorá prináša dôležité posolstvo Európskeho parlamentu pre skvalitnenie života starnúceho alebo hendikepovaného obyvateľstva.

Využívanie nových informačných a komunikačných technológií môže byť efektívnym nástrojom ako táto skupina európskych občanov, ktorá je zdrojom múdrosti, skúseností, tradícií a zručnosti nebude vytláčaná zo spoločnosti. Dôležité je však poskytnúť všetkým dôchodcom v Európskej únii rovnaký prístup k informačným a komunikačným technológiám.

  Zuzana Roithová (PPE-DE). – (CS) Vážený pán predsedajúci, veľmi oceňujem iniciatívu trinástich členských štátov, ktoré vytvorili spoločný výskumný program asistovaného žitia pre starších občanov, aby mohla aj táto generácia naplno využívať informačné technológie. Nepochybne by im to umožnilo lepšiu komunikáciu a zároveň to predĺži aj ich aktívny život. Z toho dôvodu plne podporujem, aby sa tento program AAL stal vďaka nášmu zajtrajšiemu rozhodnutiu spoločným programom Európskej únie. Verím, že sa vďaka tomu skutočne podarí zdvojnásobiť prostriedky až do výšky 600 miliónov EUR. Našu požiadavku na 20 % spolufinancovanie z vnútroštátnych zdrojov považujem za dostatočne motivujúcu pre členské štáty, aby sa venovali týmto cieľom. Dajme teda zelenú programu, ktorý umožní účinný vývoj inovačných produktov a špecifických služieb využívajúcich informačné a komunikačné technológie orientované na zabezpečenie dôstojnej staroby. Je to tiež príležitosť pre malé a stredné podniky, pričom je plne v súlade s cieľmi lisabonskej stratégie a našimi hodnotami.

  Czesław Adam Siekierski (PPE-DE). – (PL) Vážený pán predsedajúci, mali by sme privítať navrhovanú účasť zo strany Únie v spoločnom programe výskumu a vývoja zameraného na zvýšenie kvality života starších ľudí.

Nové druhy informačných a komunikačných technológií dokážu uľahčiť život ľuďom v pokročilom veku a pomôcť im aj naďalej sa aktívne zúčastňovať na pracovnom a osobnom živote. Mali by sme pamätať, že počet starších ľudí sa v dôsledku priaznivejších životných podmienok zvyšuje.

Počas príprav podrobných operačných zásad tohto programu by sme však mali vziať na vedomie, že finančná situácia a životné podmienky starších ľudí sú v rámci jednotlivých členských štátov odlišné. Existujú medzi nimi významné rozdiely v životnej úrovni. V dôsledku toho existujú aj rôzne potreby v oblasti služieb a rôzne úrovne pripravenosti na aktívny život, predovšetkým v prípade ľudí žijúcich vo vidieckych oblastiach. Nové technológie, nové príležitosti práce s internetom a využívanie nových technológií vo svoj prospech môžu starším ľuďom dopomôcť k tomu, aby aj naďalej zostávali na trhu práce. Všetky tieto vymoženosti môžu tiež ľuďom umožniť pokojné starnutie. Tento problém má nesmierny význam predovšetkým vo vzťahu k starnúcej európskej populácii.

  Monica Maria Iacob-Ridzi (PPE-DE). – (RO) Vylúčenie starších občanov z výhod, ktoré prinášajú informačné technológie, predstavuje problém, obzvlášť v súvislosti s tým, že podiel ľudí vo veku od 65 do 80 rokov na celkovej európskej populácii onedlho dosiahne 40 %.

Z toho dôvodu vítam účasť Európskej únie na spoločnom programe výskumu a vývoja zameraného na zlepšenie kvality života tejto skupiny ľudí. Chcela by som však upozorniť na fakt, že finančná účasť zo strany Spoločenstva v tomto projekte je obmedzená. Príspevok zo strany Spoločenstva predstavuje sumu v maximálnej výške 150 miliónov EUR v prípade, ak budú tieto prostriedky vyčlenené v rámci rozpočtu pre rámcový program výskumu a vývoja, ktorého celkový rozpočet je viac než 50 miliárd EUR. Okrem toho, príspevok zo strany Spoločenstva nesmie tvoriť viac než 50 % celkových verejných fondov vyčlenených na tento projekt, čo je pre taký dôležitý projekt skutočne nezvyčajne malé percento.

Okrem konkrétnych výhod, ktoré riešenia z oblasti informačných technológií vyvinuté v rámci tohto programu prinesú starším ľuďom, predstavuje účasť Európskej únie na tomto projekte dobrú príležitosť prispieť k zlepšeniu kvality života Európanov a z toho dôvodu by finančný príspevok zo strany Spoločenstva mal presahovať sumu národných prostriedkov vyčlenených na tento typ výskumu.

  László Kovács, člen Komisie. − Vážený pán predsedajúci, v mene pani Viviany Redingovej by som chcel oceniť veľmi konštruktívny prístup zo strany Európskeho parlamentu a predovšetkým zo strany pani spravodajkyne Gillovej počas rokovacieho procesu o návrhu programu s názvom Pomoc starším alebo chorým osobám pri samostatnom bývaní. Keďže táto oblasť nepatrí do mojej kompetencie, táto diskusia bola pre mňa nielen veľmi zaujímavá, ale aj veľmi poučná. Môžete sa spoľahnúť, že pani Viviane Redingovej sprostredkujem nielen vaše gratulácie, ale aj vaše obavy a návrhy.

Pochopil som, že jednu z kľúčových otázok predstavuje používanie informačných a komunikačných technológií seniorskou generáciou, s čím úplne súhlasím. Táto oblasť si jednoznačne vyžaduje vedomosti aj finančné prostriedky. Odborná príprava starších ľudí, predovšetkým ľudí žijúcich vo vidieckych oblastiach, je nepochybne dôležitá, túto oblasť však náležitým spôsobom rieši akčný program s názvom Dôstojné starnutie v informačnej spoločnosti. Ďalší dôležitý aspekt predstavuje cenová dostupnosť, pričom túto oblasť bude riešiť program AAL. Pokiaľ ide o ďalšie krajiny, ktoré by mali záujem zapojiť sa do tohto programu, môžu tak urobiť, veď presne z toho dôvodu bol navrhnutý relatívne nízky vstupný príspevok.

Na záver by som chcel zdôrazniť, že Komisia víta a podporuje kompromisné pozmeňujúce a doplňujúce návrhy predložené pani spravodajkyňou, ktoré umožnia dosiahnutie dohody v prvom čítaní. Vďaka záväzku z vašej strany bude možné túto dôležitú iniciatívu spustiť už v priebehu jari. Vaša pokračujúca podpora bude nesmierne dôležitá aj počas realizácie tejto iniciatívy. Chcel by som zdôrazniť, že riešenie tohto problému nie je len našou morálnou povinnosťou, ale predstavuje tiež ekonomickú príležitosť, čo je názor, ktorý dnes zaznel z úst mnohých rečníkov. Jeho cieľom je dosiahnuť budúci blahobyt našich starších občanov a našu budúcu konkurencieschopnosť.

  Neena Gill, spravodajkyňa. − Vážený pán predsedajúci, chcela by som sa poďakovať všetkým svojim kolegom a kolegyniam za ich pripomienky a príspevky.

Pán Krasts mi položil otázku, či by ma potešilo, ak by sa na tejto iniciatíve zúčastňovali aj ďalšie krajiny. Našim zámerom je, aby bol tento program otvorený pre čo najväčší počet účastníkov. Môže dokonca zachádzať aj za hranice členských štátov Európskej únie, čo sa už v súčasnosti aj deje.

Otázka, ktorá dnes bola spomenutá v mnohých prejavoch, je otázka financovania. Problém je v tom, že maximálna veľkosť finančného príspevku je 150 miliónov EUR. Potrebujeme zistiť, ako by sa táto suma, v prípade ak bude o tento program veľký záujem, mohla v budúcnosti revidovať, prípadne, či by sa táto oblasť mohla riešiť aj prostredníctvom iných iniciatív v rámci siedmeho rámcového programu.

Dnes som počula niekoho povedať, že starnutie populácie predstavuje spolu s klimatickými zmenami jednu z najväčších výziev 21. storočia. Je dôležité, aby Komisia pokračovala v riešení tejto otázky nielen cez veľmi dôležité individuálne programy, akým je napríklad tento, ale tiež v rámci iných oblastí, pričom – a toto by som chcela znovu zdôrazniť – by sa to malo uskutočňovať pomocou spoločného prepojenia poznatkov.

Domnievam sa, že Komisia musí byť tiež ostražitá, pretože je očividné, že niektoré členské štáty sa v tejto oblasti nachádzajú oveľa ďalej než iné. Existuje tu naliehavá potreba zabezpečiť, aby po skončení tohoto programu neexistovali medzi členskými štátmi žiadne veľké rozdiely.

Chcela by som povedať pár slov v súvislosti s niekoľkými kľúčovými bodmi, ktoré tu spomenuli moji kolegovia, predovšetkým moji dvaja tieňoví spravodajcovia. Pán van Nistelrooij poukázal na to, že trvá príliš dlhú dobu, kým sa produkty dostanú na trh, a že ak skutočne chceme, aby tento program priniesol želané výsledky, je nevyhnutné tento problém vyriešiť. Pán Chatzimarkakis zasa povedal, že sme svetovým regiónom, ktorý prejavuje najväčšie odhodlanie riešiť kvalitu ľudského života nezávisle od veku človeka. Myslím, že je dôležité, aby boli naše slová podložené aj konkrétnymi skutkami.

Chcela by som sa tiež poďakovať pani Geringerovej de Oedenbergovej, spravodajkyni Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť, ako aj všetkým pracovníkom sekretariátu, sekretariátu skupiny PSE a svojej kancelárii za ich príspevok a zároveň by som sa chcela poďakovať aj Komisii a obom predsedníctvám Rady – portugalskému aj slovinskému.

(potlesk)

  Predsedajúci . − Rozprava sa končí.

Hlasovanie sa uskutoční vo štvrtok, 13. marca 2008.

17. Zdaňovanie bezolovnatého benzínu a plynového oleja (rozprava)

  Predsedajúci . − Ďalším bodom rokovania je správa (A6-0030/2008) pána Olleho Schmidta, v mene Výboru pre hospodárske a menové veci, o návrh smernice Rady, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 2003/96/ES, pokiaľ ide o úpravu osobitného daňového režimu pre plynový olej, ktorý sa používa ako motorové palivo na komerčné účely a koordináciu zdaňovania bezolovnatého benzínu a plynového oleja používaných ako motorové palivo [KOM(2007)0052 - C6-0109/2007 - 2007/0023(CNS)].

  László Kovács, člen Komisie. − Vážený pán predsedajúci, veľmi si cením podporu návrhu Komisie zo strany Výboru pre hospodárske a menové veci a predovšetkým úsilie pána spravodajcu Schmidta o nájdenie kompromisného riešenia.

Ako viete, návrh Komisie bol predstavený v marci 2007. Našim zámerom bolo zvýšiť a aproximovať minimálne úrovne spotrebnej dane pre naftu a bezolovnatý benzín s cieľom zachovať skutočnú hodnotu minima a aproximovať národné sadzby s cieľom výrazne obmedziť jav známy ako tankovacia turistika.

Zníženie tankovacej turistiky by zabezpečilo nielen správne fungovanie vnútorného trhu pre dopravcov, ale znížilo by tiež počet dodatočných kilometrov a v konečnom dôsledku aj množstvo nadbytočných emisií skleníkových plynov, ktoré poškodzujú životné prostredie.

Chcel by som zdôrazniť, že počas diskusií v Rade vyzdvihol veľký počet členských štátov pozitívny účinok, ktorý má návrh Komisie na životné prostredie, predovšetkým v oblasti klimatických zmien, globálneho otepľovania a správneho fungovania vnútorného trhu.

Pokiaľ ide o správu pána Schmidta, veľmi si cením jej pozitívny prístup k návrhu Komisie ako aj úsilie zo strany pána spravodajcu o nájdenie kompromisného riešenia prijateľného pre všetky zúčastnené strany. Bohužiaľ, Komisia nemôže súhlasiť s väčšinou pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov odporúčaných v správe. Dovoľte mi to vysvetliť.

Komisia je proti akýmkoľvek návrhom, ktoré by bránili dosiahnutiu dlhodobého riešenia problému tankovacej turistiky, ktorá má škodlivé účinky na životné prostredie, ako aj problému deformácie hospodárskej súťaže na vnútornom trhu.

Pokiaľ ide o prechodné obdobia, ktoré odporúčame zaviesť v našom návrhu, tento prístup je založený na zásade rovnakého prístupu k starým aj nových členským štátom, a preto je tento návrh podľa nášho názoru dobre vyvážený. Komisia však uznáva, že ide o politickú záležitosť, ohľadne ktorej bude musieť v Rade prebehnúť ďalšia diskusia.

Chcel by som tiež vysvetliť, že tento návrh svojím odporúčaním na mierne zvýšenie sadzieb zohľadňuje aj prvok konkurencieschopnosti EÚ. Tieto sadzby v podstate len zachovávajú minimálne úrovne zdanenia a zároveň udržujú krok s očakávanou mierou inflácie do roku 2017. Komisia sa domnieva, že v jej návrhu sú zohľadnené všetky relevantné faktory. Nepovažuje za vhodné podporovať menej ambiciózny, prípadne ďalekosiahlejší plán na zvýšenie minimálnych úrovní zdanenia navrhovaných v pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch č. 18 a 25.

Pokiaľ ide o pozmeňujúce a doplňujúce návrhy č. 4 a 10, ktoré zavádzajú novú definíciu komerčnej nafty pre motorové vozidlá ťažšie ako 3,5 tony, chcel by som objasniť, že toto odporúčanie sa nenachádzalo v pôvodnom návrhu. Táto otázka však v Rade predstavuje jeden z hlavných bodov diskusie, pričom Komisia bude túto diskusiu sledovať so zreteľom na názor vyjadrený Európskym parlamentom.

Komisia v zásade nemá žiadne námietky voči pozmeňujúcim a doplňujúcim návrhom č. 7 a 27, ktoré podporujú zámer zníženia emisií CO2. Je však potrebné pamätať, že vzhľadom na zásadu subsidiarity patrí rozhodovanie o spôsobe použitia daňových príjmov do právomocí jednotlivých členských štátov.

Na záver by som chcel povedať, že úprimne verím, že Parlament vysloví svoju podporu návrhu Komisie a vyšle tým pozitívny signál Rade, aby reagovala na obavy členských štátov, ktoré majú problémy s tankovacou turistikou, a zároveň tým podporí dosahovanie environmentálnych cieľov.

  Olle Schmidt, spravodajca. − (SV) Vážený pán predsedajúci, vážený pán komisár, to, že dane na úrovni EÚ predstavujú veľmi citlivú tému, potvrdzuje aj práca na tejto správe. Myslel som si, že široký konsenzus v otázke potreby radikálnych opatrení na riešenie klimatických zmien pomôže získať sympatie pre niektoré veľmi tvrdé návrhy. Skutočnosť však bola iná.

Viem, samozrejme, pochopiť kritiku pani Rühleovej v súvislosti s našimi vysokými ambíciami, zároveň však treba povedať, že práca tohto Parlamentu je zameraná na dosahovanie rozumných kompromisov, čo spomenul aj pán komisár, ktoré by sa dali v rámci Európskej únie vykonávať. Z toho dôvodu som akceptoval argumenty týkajúce sa rozsahu daňového zvýšenia ako aj obdobia vykonávania.

Vynikajúca spolupráca zo strany mojich kolegov, pánov Becseya a Rosatiho, ma viedla k záveru, že ak chcem, aby táto správa mala vôbec nejakú šancu byť schválená, musím upraviť úroveň jej ambícií bez toho, aby som tým úplne zmaril svoje pôvodné návrhy. Návrh Komisie bol odmietnutý ako celok. Všetko som tým nezískal, všetko som však ani nestratil. Manévrovanie v priestore medzi Luxemburskom a Skupinou zelených nebola vôbec jednoduchá úloha.

Emisie z dopravy narastajú významným spôsobom. Musíme s tým niečo urobiť. To, že si členské štáty EÚ konkurujú rôznymi sadzbami dane na naftu nie je preto rozumné ani správne, presne ako povedal pán komisár. Nikto si nemyslí, že je pre vnútorný trh dobré, keď obrovské nákladné automobily robia obchádzky, aby mohli lacno natankovať naftu napríklad v Luxembursku. Táto takzvaná tankovacia turistika má nielen zlé dôsledky pre životné prostredie, ale taktiež narúša hospodársku súťaž. Okrem toho má za následok aj stratu daňových príjmov. Neexistuje žiadny dôvod mať odlišné dane na bezolovnatý benzín a naftu.

Z toho dôvodu sme dosiahli kompromis, ktorý získal viac-menej jednoznačnú podporu vo výbore. Minimálne sadzby dane na naftu sa budú dvíhať pomalšie, než to navrhuje Komisia, zo súčasnej úrovne 302 EUR na 1 000 litrov až na úroveň rovnajúcu sa sadzbe dane za bezolovnatý benzín, ktorá je 359 EUR na 1 000 litrov, v roku 2015. Komisia chcela túto úroveň dosiahnuť už v roku 2012.

Lotyšsko, Litva, Poľsko, Bulharsko a Rumunsko dostanú čas na zavedenie vyššej minimálnej sadzby dane do 1. januára 2016. Komisia chcela zvýšiť minimálnu sadzbu dane na 380 EUR na 1 000 litrov do roku 2014. S cieľom zabrániť ďalšiemu narušeniu hospodárskej súťaže sa výbor domnieva, že tie krajiny, ktoré majú vyššie sadzby dane než 400 EUR na 1 000 litrov na naftu a 500 EUR na 1 000 litrov na bezolovnatý benzín by nemali pred rokom 2015 tieto sadzby zvyšovať.

Pán predsedajúci, pán komisár, toto je jednoznačne veľmi citlivá otázka, predovšetkým vzhľadom na zásadu subsidiarity. V každom prípade však predstavuje možný pokrok smerujúci ku konvergencii daňových sadzieb. Zároveň však vieme, že neodvratné environmentálne požiadavky budú vplývať na budúce hodnotenia používania nástrojov finančnej kontroly.

Tým, ktorí si myslia, že som nebol dostatočne tvrdý vo svojich požiadavkách a poľavil som vo svojich pôvodných ambíciách, by som chcel povedať, že s nimi v zásade súhlasím. Mali sme sa dohodnúť na vyšších sadzbách a kratších vykonávacích obdobiach. Dnešná Európska únia však nie je rovnaká, než pred piatimi rokmi, a dovoľte mi dodať, že táto skutočnosť ma teší.

Hospodárske predpoklady na harmonizáciu daní nie sú rovnaké ako v minulosti. Ak chceme vyriešiť problém cezhraničných emisií, musíme nájsť rozumné kompromisy prijateľné pre všetkých. Tento fakt si musíme všetci uvedomiť.

Okrem toho by som chcel dodať, že mnohé staré členské štáty si zaslúžia kritiku, pretože sa neriadili rozhodnutiami o zvyšovaní daní, ktoré boli prijaté v minulosti. Výbor vo svojich záveroch zohľadnil aj kúpnu silu a infláciu.

Cena ropy v súčasnosti dosahuje nové rekordy. Naposledy som v správach počul, že sa blíži k hranici 110 dolárov za barel.

V súčasnosti existuje široká dohoda o postupnej daňovej konvergencii, teda aspoň vo výbore, ktorú si dúfam uvedomuje aj pán komisár, a ja dúfam že zajtra získame podporu našich kolegov v tomto Parlamente. Dúfam, že získame širokú podporu, aby sme mali správu, ktorá by slúžila ako základ pre ďalšiu prácu.

  Zsolt László Becsey, v mene skupiny PPE-DE. – (HU) Ďakujem Vám, pán predsedajúci. Blahoželám pánovi spravodajcovi Schmidtovi k jeho vynikajúcej práci. Domnievam sa, že dnešok predstavuje prelom, pretože sa nám podarilo dosiahnuť spoločnú parlamentnú pozíciu na základe širokého konsenzu. Myslím si, že je dôležité, aby sme na tejto plenárnej schôdzi zachovali jednotný hlas, ktorý sme dosiahli v našom výbore. Je to skutočný úspech, pretože sa nám podarilo stanoviť minimálne a maximálne sadzby spotrebnej dane pre splnenie protiinflačných cieľov a zároveň sme dosiahli, že nariadenie ako celok nebolo zamietnuté. Je oveľa lepšie mať možnosť voľby, než neponúknuť vôbec žiadnu alternatívu, čo by znamenalo, že jediným návrhom na stole by bol návrh Komisie. Je to skutočný úspech aj preto, že každý musel niečo obetovať. Krajiny s vysokými sadzbami dane sú ochotné zmraziť svoje súčasné sadzby v záujme dosiahnutia konvergencie, a krajiny s nízkymi sadzbami dane sú zasa ochotné prijať určité opatrenia zamerané na úpravu ich vnútroštátnych platných právnych predpisov v oblasti spotrebnej dane na naftu s cieľom jej rýchlejšieho zvyšovania.

Najväčšie ústupky v tomto smere museli urobiť nové členské štáty EÚ z baltického a balkánskeho regiónu. Vzhľadom na nižšie ceny a príjmy v tomto regióne prevzali na seba tieto krajiny obrovskú výzvu v oblasti inflácie a konkurencieschopnosti a tiež v sociálnej sfére predovšetkým v súvislosti s procesmi smerujúcimi k zavedeniu eura. Je to skutočný úspech, pretože sa tým ukončí neustály rad požiadaviek zo strany Parlamentu, t. j. vyberanie len niektorých vyhovujúcich právnych predpisov. Do konca roku 2015 sa budú sadzby všetkých členských štátov nachádzať vnútri navrhovaného pásma a nebudú už viac existovať nevysvetliteľné individuálne výnimky. Táto skutočnosť nám umožní posilniť gravitas európskych právnych predpisov. Myslím si, že disciplína je dôležitá a z toho dôvodu žiadame Komisiu, aby v roku 2010 predložila priebežnú správu o plnení s cieľom skontrolovať, či sa sadzby skutočne upravujú, alebo sa ich úprava iba predstiera. Je to skutočný úspech aj preto, že sa Rada bude môcť presvedčiť, že existuje spôsob na dosiahnutie vytúženej konvergencie, a Komisia zasa pochopiť filozofiu Parlamentu, konkrétne filozofiu minimálnych a maximálnych sadzieb, v ktorých je základným princípom znižovanie inflácie, a nie jej stimulovanie. Komisia z toho môže čerpať aj v budúcnosti, pri predkladaní plánovaného návrhu Komisie o spotrebných daniach. Pán predsedajúci, ďakujem za pozornosť.

  Dariusz Rosati, v mene skupiny PSE. – (PL) Vážený pán predsedajúci, cieľom návrhu Komisie o zdaňovaní bezolovnatého benzínu a plynového oleja je obmedziť nadmerné používanie paliva v preprave a tým pádom znížiť znečisťovanie životného prostredia.

Komisia tiež dúfa, že jej návrh pomôže zmierniť rozdiely v sadzbách spotrebnej dane v jednotlivých členských štátoch a prispeje tak k vytvoreniu spravodlivejších podmienok pre hospodársku súťaž na jednotnom trhu. Tieto ciele sú vo všeobecnosti dobré a zaslúžia si podporu. Návrh komisie však zároveň obsahuje riešenia, ktoré môžu mať negatívne dôsledky pre hospodárstva členských štátov. Tieto dôsledky sa môžu prejaviť napríklad takto: ďalšie zvyšovanie cien palív a rast inflácie, vyššie náklady a nižšia konkurencieschopnosť európskych koncernov a zníženie kúpnej sily domácností. Tieto dôsledky môžu byť zvlášť viditeľné v dobe, kedy bude cena ropy na svetových trhoch výnimočne vysoká, t. j. napríklad v súčasnosti. Okrem toho sú návrhy Komisie postavené tak, že najväčšie úpravy daňových sadzieb by museli vykonávať najmenej rozvinuté členské štáty Európskej únie, čo spôsobuje veľké obavy. Z toho dôvodu sa v správe pána Schmidta uvádzajú pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré sú zamerané na minimalizáciu týchto negatívnych dôsledkov, pričom hlavné ciele návrhov Komisie zostávajú neporušené.

V rámci kompromisu, ktorý sa podarilo dosiahnuť medzi hlavnými skupinami, vyzývame na zavedenie troch hlavných zmien v porovnaní s pôvodným návrhom Komisie. Po prvé, navrhujeme zníženie cieľovej minimálnej sadzby spotrebnej dane na palivá z 380 EUR na 1 000 litrov na 359 EUR na 1 000 litrov. Po druhé, navrhujeme predĺžiť prechodné obdobie na zavedenie nových sadzieb v nových členských štátoch o dva roky, t. j. do roku 2016. Po tretie, navrhujeme zaviesť požiadavku, v ktorej by sa členské štáty s najvyššími sadzbami spotrebnej dane na palivá zaviazali, že tieto sadzby nebudú pred rokom 2015 zvyšovať. Toto opatrenie by umožnilo harmonizáciu sadzieb spotrebných daní.

Pán predsedajúci, pán Komisár, chcel by som zdôrazniť, že dosiahnutie kompromisu nebola vôbec jednoduchá úloha. Vyžadovalo si to ústupky a prejavenie dobrej vôle zo strany všetkých účastníkov diskusií v rámci Výboru pre hospodárske a menové veci. Chcel by som využiť túto príležitosť a poďakovať sa pánovi Schmidtovi za jeho veľké úsilie pri dosahovaní tohto kompromisu a chcel by som mu zablahoželať k úspešnému výsledku. Je jasné, že tento kompromis nedokáže plne uspokojiť požiadavky všetkých zainteresovaných subjektov, predstavuje však pokus o zosúladenie jednotlivých cieľov a názorov. Predstavuje tiež krok smerom k zmierňovaniu rozdielov v sadzbách spotrebnej dane v rámci Únie. Vyzývam pánov poslancov a pani poslankyne v tomto Parlamente, aby podporili tento kompromis a prijali správu pána Schmidta.

  Dariusz Maciej Grabowski, v mene skupiny UEN. – (PL) Vážený pán predsedajúci, pán úradujúci predseda Rady Európskej únie a páni komisári a komisárky majú vo zvyku začínať svoje prejavy vyhláseniami o ochrane a podpore ekonomických slobôd, slobody hospodárskej súťaže a malých a stredných podnikov. Prechod od týchto vyjadrení ku konkrétnym opatreniam však zvyčajne zahŕňa predkladanie správ podobných tej, o ktorej tu dnes diskutujeme.

V správe sa navrhuje zavedenie jednotnej sadzby spotrebnej dane vo všetkých členských štátoch a harmonizácia cien pod zámienkou, že sa tým dosiahne väčšia priamočiarosť, jednoduchosť a spravodlivosť. Toto sa deje na pozadí premisy, ktorá sa a priori považuje za správnu, t. j. že najlepším riešením pre členské štáty Európskej únie je jednotný daňový systém, jednotný menový systém, jednotný systém pre certifikáciu a marketing, jednotný regulačný systém na produkčné limity atď.

V návrhu sa uvádza, že v rámci Európskej únie neexistujú žiadne rozdiely v nákladoch na dodávky palív, bez ohľadu na vzdialenosť od zdroja zásobovania alebo náklady práce. To však nie je pravda. Chcel by som sa opýtať, čo vlastne znamenajú pojmy „hospodárska sloboda“ a „sloboda hospodárskej súťaže“ v rámci Európskej únie. Nemali by sme namiesto nich skôr používať pojmy „hospodársky nátlak a donútenie“? Nie je pravdou skôr to, že jednotné ceny palív, ktoré zabránia akejkoľvek hospodárskej súťaži, predstavujú ideálne riešenie pre nadnárodné ropné koncerny, a spôsobia ujmu spotrebiteľom a malým podnikom? Nie je snáď pravdou, že jednotné ceny palív sú oveľa výhodnejšie pre vysoko rozvinuté krajiny, než pre tie menej rozvinuté? A nakoniec, ak Európska únia prijme spomínanú správu harmonizujúcu ceny palív pod heslom oslobodenia podnikov a krajín z okov, neprinesie to skôr opačný výsledok, t. j. ich opätovné spútanie prostredníctvom zdanenia? A čo je ešte horšie, nespôsobí to ich postupný krach a chudobu? Mali by sme hlasovať proti tejto správe.

  Cornelis Visser (PPE-DE) . – (NL) Vážený pán predsedajúci, toto je moje prvé vystúpenie počas plenárneho zasadnutia. Dúfam, že sa mi v tomto Parlamente podarí zastupovať záujmy holandských občanov v Európe, teraz aj v budúcnosti.

Predtým, než pán Schmidt vypracoval túto podrobnú správu, sa uskutočnili rozsiahle rokovania. Som veľmi rád, že sa pánovi spravodajcovi konečne podarilo dosiahnuť tento kompromis s ďalšími skupinami. Komisia vo svojom návrhu usiluje o zvyšovanie sadzieb spotrebných daní v postupných etapách, s cieľom zmierniť existujúce rozdiely medzi členskými štátmi.

Určitú úlohu pri presadzovaní tohto návrhu zohráva aj environmentálny argument, domnievam sa však, že nárast ceny palív, je sám osebe dostatočne motivujúcim faktorom. Okrem toho používa Komisia ako argument na zvýšenie minimálnej sadzby spotrebnej dane na naftu pre profesionálne použitie narušenie hospodárskej súťaže. Som doslova šokovaný, že tankovacia turistika slúži ako argument pre zvýšenie minimálnej sadzby spotrebnej dane pre naftu na profesionálne použitie, pretože tento argument sa až priveľmi preceňuje. Tankovacia turistika predstavuje v dopravnom priemysle len okrajový jav, ktorý má veľmi malý vplyv na vzájomné konkurenčné pozície a fungovanie vnútorného trhu.

Komisia navrhuje prudké zvýšenie minimálnej sadzby na úroveň 380 EUR na 1 000 litrov. Domnievam sa, že také vysoké zvýšenie v kombinácii s už aj tak nesmierne vysokými cenami palív bude mať až príliš vysoký dopad na peňaženky spotrebiteľov a infláciu. Výbor Európskeho parlamentu sa nakoniec dohodol na zvýšení na úroveň 359 EUR na 1 000 litrov do 1. januára 2015. Holandsko už v súčasnosti viac než spĺňa tento cieľ.

Je tu ešte jedna vec. Sektor dopravy sa oprávnene sťažuje, že neustále rastúce sadzby spotrebných daní spôsobujú prudký nárast cien palív. Návrh Komisie na harmonizáciu sadzby spotrebnej dane na naftu neobsahuje žiadny horný limit. To znamená, že rozdiely v sadzbách budú existovať aj naďalej. Parlament sa domnieva, že členské štáty musia do 1. januára 2015 zmraziť svoje sadzby spotrebnej dane na naftu na úrovni 400 EUR na 1 000 litrov.

Nakoniec dúfam, že ministri financií budú pri prijímaní tohto rozhodnutia dávať na prvé miesto záujmy spotrebiteľov, t. j. kúpnu silu a obmedzenie inflácie.

  Elisa Ferreira (PSE). – (PT) Vážený pán predsedajúci, vážený pán komisár, táto správa sa zaoberá veľmi citlivou otázkou európskej hospodárskej politiky, konkrétne zdaňovaním, pretože sa zaoberá osobitnými daňami na benzín a plynový olej, ktoré sa využívajú v komerčnej doprave. Tieto dane predstavujú pre mnohé členské štáty dôležitý zdroj daňových príjmov. Nedostatok realizovateľných alternatív v súvislosti s pohonnými hmotami pre dopravné konvoje s komerčným tovarom znamená, že ceny palív predstavujú v prípade mnohých členských štátov strategický prvok ich konkurencieschopnosti.

Sloboda členských štátov v oblasti zavádzania osobitných spotrebných daní tým nie je spochybnená. Keďže však tieto dane priamo ovplyvňujú predajné ceny tovarov, ich výrazné rozdiely majú priamy vplyv na fungovanie vnútorného trhu. Ako už tu bolo spomenuté, tieto rozdiely spôsobujú cezhraničné pohyby s nepriaznivými účinkami na životné prostredie.

Kompromis, ktorý sa podarilo dosiahnuť vo Výbore pre hospodárske a menové veci, predstavuje skutočný kompromis. V tejto súvislosti by som chcela pochváliť prácu všetkých tieňových spravodajcov a predovšetkým hlavného spravodajcu, pána Schmidta. Nemôžem ignorovať fakt, že poniektorí by boli radšej, keby výška tejto minimálnej úrovne sadzieb jasnejšie odrážala naše pretrvávajúce obavy o životné prostredie. Ja osobne však pochybujem, že, vzhľadom na súčasnú úroveň cien ropy, je tento odkaz potrebné posilniť ešte aj prostredníctvom zdaňovania. Z toho dôvodu sa zvolilo riešenie v podobe zblíženia minimálnych a maximálnych sadzieb, ktoré umožní zmierniť deformáciu hospodárskej súťaže spôsobenú rôznymi úrovňami zdanenia, aj keď sa to, podľa názoru niektorých ľudí, udeje sčasti na úkor spomínaných environmentálnych obáv. Na dosiahnutie tohto riešenia bolo vyvinuté veľké úsilie, preto dúfame, že bude zo strany Komisie a Rady náležite ocenené a umožní dosiahnuť ďalší pokrok v otázke zdaňovania v rámci Európskej únie.

  Astrid Lulling (PPE-DE). – (FR) Vážený pán predsedajúci, ak sa pani Kauppiová nestihne dostaviť, dovolila mi využiť jej dve minúty, pretože momentálne plní úlohu hostiteľky dôležitej diskusie pri večeri.

Vážený pán predsedajúci, vážené dámy, vážení páni, správa nášho liberálneho kolegu, pána Olle Schmidta, vychádza z novej konfrontácie medzi Európskym parlamentom a Európskou komisiou, ktorá navrhuje neúnosné zvýšenie nepriamych daní. Tento návrh bol predložený komisárom, ktorý podľa mňa úplne stratil kontakt s realitou. Pán Kovács navrhuje výrazné zvýšenie minimálnych daňových sadzieb na bezolovnatý benzín a plynový olej. Vzhľadom na rekordnú úroveň inflácie, ktorá spôsobuje Európskej centrálnej banke veľké obavy, a vzhľadom na hospodársky pokles, ktorý v súčasnej dobe zažívame, sa domnievam, že toto je nesmierne nevhodná doba na zvýšenie sadzby spotrebnej dane na plynový a palivový olej.

Musím povedať, že ja osobne by som tento nevhodný návrh Komisie jednoducho zamietla, vzhľadom na väčšinovú situáciu v tomto Parlamente som to však nemohla urobiť. Podporujem kompromis, ktorý sa podarilo dosiahnuť medzi hlavnými politickými skupinami v Európskom parlamente, pretože sa domnievam, že predstavuje prostriedok na zmiernenie škôd.

Postupné zvyšovanie minimálnych sadzieb na naftu až na úroveň 359 EUR na 1 000 litrov do roku 2015 a zmrazenie minimálnych sadzieb pre rovnaké množstvo bezolovnatého benzínu, ktoré sa uvádzajú v dosiahnutom kompromise, predstavujú jednoznačne nižšie úrovne sadzieb než tie, ktoré navrhuje Komisia. Komisia v skutočnosti navrhovala úroveň 380 EUR na 1 000 litrov pre naftu aj bezolovnatý benzín do roku 2014. Spravodajca sa snažil vo svojej správe zájsť ešte ďalej a usiloval sa o dosiahnutie minimálnej sadzby na úrovni 400 EUR. Vítam ochotu na kompromis zo strany nášho spravodajcu, ktorý počas diskusií o svojej správe vo Výbore pre hospodárske a menové veci znížil svoje počiatočné požiadavky.

Podľa môjho názoru sa skutočná podstata tejto správy nachádza v pozmeňujúcom a doplňujúcom návrhu č. 19. V ňom sa od členských štátov, ktoré v súčasnosti uplatňujú prehnane vysoké spotrebné dane prevyšujúce 400 EUR na 1 000 litrov na naftu a 500 EUR na 1 000 litrov na bezolovnatý benzín, požaduje, aby až do roku 2015 tieto sadzby ďalej nezvyšovali. Z toho dôvodu, aj keď nezachádzame až tak ďaleko, aby sme v tomto návrhu zavádzali maximálne sadzby – pretože Komisia nikdy nemala dostatok odvahy na ich navrhnutie – aspoň v ňom vyjadrujeme túžbu po zosúladení cien.

Pán predsedajúci, existuje len jediný spôsob ako zabezpečiť harmonizáciu spotrebných daní v Európe: súčasné zavedenie maximálnych aj minimálnych sadzieb. Nemá žiadny význam pokračovať v zvyšovaní minimálnych sadzieb a nevyvíjať žiadne úsilie smerom k zmierneniu nadšenia členských štátov, ktoré trvajú na uplatňovaní extrémne vysokých sadzieb.

Pán predseda, ak mi to dovolíte, na záver by som chcela vzniesť procedurálnu námietku. Chcela by som sa opýtať pána komisára, ktorý tvrdí, že podporujeme jeho návrh, či náhodou nebýva na inej planéte, pretože v skutočnosti jeho návrh vôbec nepodporujeme.

  Margaritis Schinas (PPE-DE). – (EL) Vážený pán predsedajúci, v súčasnej situácii, keď je inflácia v eurozóne na svojich historických maximách a cena ropy dosahuje 110 USD za barel, bude Európsky parlament zajtra hlasovať o zvýšení nepriamej dane na palivá. Aj keď to nie je myslené ako vtip, určite sa nad touto informáciou pousmejú mnohí čitatelia piatkových novín. Myslím si, že vysielame nevhodný signál v nevhodnom čase. Dávame tým najavo, že vôbec nechápeme, ako funguje naša spoločnosť.

Moja delegácia nepodporí ani kompromisný návrh. Staviame sa proti vydieračským praktikám zo strany šiestich členských štátov, ktoré majú už teraz veľmi vysoké zdanenie, a ktoré sa snažia prostredníctvom pána komisára Kovácsa prinútiť aj ďalšie štáty k zvýšeniu cien pod zámienkou tankovacej turistiky. Toto pred svojimi voličmi jednoducho nedokážem zdôvodniť. Namiesto podobných experimentov sa radšej zamerajme na iné politiky, ktoré prinášajú prospech životnému prostrediu. Musíme zabrániť tomuto daňovému žonglérstvu.

  Atanas Paparizov (PSE). – (BG) Moja krajina vyvíjala v posledných rokoch veľmi veľké úsilie smerom k zvyšovaniu spotrebnej dane, pričom daňové sadzby na bezolovnatý benzín sa zvýšili z 254 EUR v roku 2004 až na 350 EUR v súčasnosti a sadzby na naftu vzrástli v rovnakom období z 203 EUR na 307 EUR. Prejavili sme ochotu na rýchle zvyšovanie daňových sadzieb, pretože sme tým chceli zmierniť inflačný účinok v budúcich rokoch.

Nový návrh Komisie však túto našu stratégiu spochybňuje. Preto sa domnievame, že návrh predložený v správe Výboru pre hospodárske a menové veci predstavuje rozumné riešenie, ktoré zmierňuje nepriaznivé účinky na krajiny, akými sú napríklad Bulharsko a Rumunsko.

Dúfam, že Komisia prijme tento kompromis, aj keď aj tento návrh vytvára vážne výzvy pre bulharské hospodárstvo a bude vytvárať inflačné tlaky bez toho, aby to prinieslo akýkoľvek prospech pre životné prostredie, pretože benzín a plynový olej nie sú elastické produkty a tým pádom závisia od mnohých ďalších hospodárskych faktorov, než iba spotrebných daní.

  Ivo Belet (PPE-DE). – (NL) Budem hovoriť len veľmi krátko. Pán Komisár, domnievam sa, že je potrebné zdôrazniť, že pri tejto otázke musíme postupovať veľmi opatrne. Verejnosť sa musí dozvedieť, o čo ide, pretože kritici návrhu Komisie budú samozrejme pripravení označiť tento krok ako priamočiare zvýšenie daní. Návrh Európskeho parlamentu predstavuje z tohto podhľadu len veľmi mierne opatrenie, vzhľadom na fakt, že reálne zvýšenie daní by malo pri súčasných vysokých cenách skutočne katastrofálne následky.

Tento návrh, ktorý dúfam zajtra schválime, predstavuje dobrý prvý krok smerom k odstráneniu deformácie hospodárskej súťaže, ktorá existuje už mnoho rokov, predovšetkým v pohraničných regiónoch. Prináša prospech aj pre životné prostredie. Pán komisár, pán predsedajúci, dámy a páni, mojou druhou poznámkou je, že sa spoliehame na seba a predovšetkým na Európsku komisiu pri zohrávaní veľmi aktívnej úlohy v oblasti vývoja a podpory ekologických palív, inými slovami, v oblasti vykonávania politík, ktoré nám pomôžu zbaviť sa fosílnych palív, benzínu a nafty.

  Zbigniew Krzysztof Kuźmiuk (UEN). – (PL) Vážený pán predsedajúci, chcel by som upozorniť na tri otázky. Po prvé, zdá sa, že cena ropy v budúcnosti neklesne pod úroveň 100 USD za barel, čo spôsobí ďalší nárast cien palív. Len vďaka oslabeniu amerického dolára sme sa v Európe vyhli drastickému zvýšeniu cien palív. Nemôžeme však očakávať, že Spojené štáty budú chcieť navždy ponechať svoju menu na takých slabých úrovniach. Návrh na zvýšenie spotrebných daní v Európskej únii v priebehu najbližších rokov neberie v tejto súvislosti absolútne žiadny ohľad na hospodársku realitu.

Po druhé, HDP na jedného obyvateľa v nových členských štátoch je nižší než v starších, a to isté platí aj o výške osobného príjmu. Preto bude harmonizácia daňového zaťaženia zo strany nových členských štátov možná jedine vtedy, keď sa v nich dosiahne porovnateľná úroveň osobného príjmu.

Nakoniec, vzhľadom na zásadu subsidiarity, by členské štáty mali mať väčšiu slobodu v oblasti znižovania daňového zaťaženia na palivá, ktoré nie sú vyrobené z ropy. Opatrenia tohto typu by podporili záujem o používanie obnoviteľných palív. Pomohli by nám tiež znížiť emisie CO2 a splniť naše medzinárodné záväzky v oblasti ochrany životného prostredia.

  Claude Turmes (Verts/ALE). – (FR) Vážený pán predsedajúci, budem hovoriť len krátko. Chcel by som upozorniť, že nie všetci luxemburskí poslanci a poslankyne sú benzínoví narkomani presadzujúci lacný benzín. Domnievam sa, že pán Belet popísal veci správne. Musíme nájsť kompromis pre politiky zamerané na riešenie problémov ropných zdrojov a klimatických zmien, a dosiahnuť rovnováhu medzi jednotlivými krajinami a regiónmi.

Chcel by som vám oznámiť, že luxemburský parlament v utorok diskutoval o klimatických zmenách a v rámci toho diskutoval aj o tankovacej turistike. Prevažná väčšina poslancov a poslankýň luxemburského parlamentu, vrátane poslancov zo strany pani Lullingovej, súhlasila s tým, že je potrebné tento jav zastaviť aspoň na miestnej úrovni. Chcem preto povedať, že Luxembursko ako celok má na túto otázku úplne odlišný názor než pani Lullingová, ktorá zastupuje názor menšiny, dokonca veľmi malej menšiny.

  Czesław Adam Siekierski (PPE-DE). – (PL) Vážený pán predsedajúci, človek by sa mohol nazdávať, že jednotný trh v kombinácii so slobodným pohybom tovarov a služieb znamená plnú konkurencieschopnosť. To však nie je celkom pravda, pretože výrobné náklady, ktoré zahŕňajú aj ceny palív, majú výrazný vplyv na ziskovosť výroby. V skutočnosti je výška daňového zaťaženia na palivá v súčasnosti odlišná aj medzi susednými krajinami, čo v pohraničných oblastiach spôsobuje jav nazývaný tankovacia turistika. Treba však povedať, že tento jav nie je veľmi rozšírený.

Aproximácia sadzieb spotrebnej dane sa javí ako rozumný krok, tento proces by však mal napredovať pomaly a mal by byť rozdelený do mnohých etáp. Harmonizácia minimálnych sadzieb spotrebnej dane na naftu a bezolovnatý benzín by sa tiež mala vykonávať postupne. Mali by sme sa riadiť podľa všeobecnej zásady a usilovať o čo najnižšie úrovne daní a spotrebných daní na palivá s cieľom zabrániť rastu inflácie, výrobných nákladov a výdavkov domácností. Toto je zvlášť dôležité pre nové členské štáty, v ktorých je výška príjmov podstatne nižšia.

  László Kovács, člen Komisie. − Vážený pán predsedajúci, chcel by som sa najprv poďakovať za všetky pripomienky a názory vyjadrené počas tejto diskusie.

Získanie pozitívneho stanoviska od Európskeho parlamentu pre návrh Komisie na osobitnú daňovú úpravu komerčnej nafty je veľmi dôležité. Všimli sme si však, že vaša správa je v porovnaní s naším návrhom menej ambiciózna, predovšetkým pokiaľ ide o skutočnosť, že nepodporuje revalváciu celkových minimálnych daňových sadzieb na naftu a bezolovnatý benzín.

Nestratil som kontakt s ekonomickou realitou. Práve naopak. Ekonomická realita hovorí jasne proti zbytočným miliónom kilometrov a zbytočným tonám emisií CO2 a ďalších skleníkových plynov, ktoré vznikajú ako dôsledok tankovacej turistiky. Musím brať do úvahy – my všetci musíme vziať do úvahy – rastúcu hrozbu klimatických zmien a globálneho otepľovania pre ľudstvo. Táto hrozba je dokonca oveľa nebezpečnejšia než inflácia. Pokiaľ ide o navrhované zvýšenie spotrebnej dane, toto zvýšenie nespôsobí infláciu. Jednoducho len bude udržiavať krok s očakávanou mierou inflácie vo výške 2,2 % až do roku 2017.

Aj keď Komisia v zásade súhlasí s pozmeňujúcim a doplňujúcim návrhom č. 1, a sčasti aj s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi č. 7 a 27, ďalšie pozmeňujúce a doplňujúce návrhy musíme formálne odmietnuť. Komisia nebude v tomto návrhu robiť žiadne formálne zmeny. Počas rokovaní v Rade sa však pokúsime do najvyššej možnej miery zohľadniť pozmeňujúce a doplňujúce návrhy zo strany Parlamentu. Pozitívne stanovisko zo strany Parlamentu bude dôležitým signálom pre čoraz väčšie povedomie o rastúcich negatívnych vplyvoch dopravy na životné prostredie, na ktoré musíme reagovať prostredníctvom zdaňovania palív.

  Olle Schmidt, spravodajca. − (SV) Vážený pán predsedajúci, ďakujem všetkým za ich milé slová. Myslím si, že poďakovanie patrí aj Komisii a sekretariátu nášho výboru.

Najprv som si myslel, že pán komisár nechce prijať názor výboru. Z formálneho hľadiska to viem pochopiť. Domnievam sa, že teraz, keď som pána komisára počul hovoriť znovu, som pochopil názor, že politika je politika. Uznávam, že sme mohli byť viac ambiciózni. Pán komisár použil slovné spojenie „menej ambiciózni“. Áno, je to tak, skúste si však túto diskusiu vypočuť zľava doprava a zhora nadol. Boli v nej vyjadrené všetky názory. A potom tu máme ešte pani Lullingovú, ktorá sedí niekde uprostred. Pán komisár, práve na základe politickej reality, ako si určite uvedomujete, sme museli vypracovať správu a návrh, ktorý sa dostane na váš stôl. Čoskoro, dúfajme, že už zajtra, bude predstavená správa Výboru pre hospodárske a menové veci. Táto správa nebude úplne vyjadrovať váš názor, zrejme nebudete môcť súhlasiť so všetkými jej závermi, bude to však správa.

Nakoniec by som chcel pánovi komisárovi povedať, že si myslím, že sa nám podarilo dosiahnuť pokrok – teda, ak zajtrajšie hlasovanie dopadne pozitívne – smerom k ukončeniu sporov, ktoré existujú v tejto otázke medzi výborom, Parlamentom, Komisiou a Radou. Presne ako hovoríte, potrebujeme podniknúť opatrenia v oblasti tankovacej turistiky v záujme vnútorného trhu. To je úplná pravda. Musíme však tiež vypracovať rázne a účinné opatrenia pre životné prostredie. V rámci Európskej únie musíme dosiahnuť porozumenie pre tieto opatrenia a ja sa domnievam, že sa nám v tejto súvislosti podarilo dosiahnuť tú správnu rovnováhu.

  Astrid Lulling (PPE-DE). – (FR) Vážený pán predsedajúci, chcela by som požiadať o slovo z osobných dôvodov. Pán Turmes ma nazval narkomankou. Považujem to za urážku mojej osoby a žiadam ho, aby toto svoje tvrdenie odvolal.

Pokiaľ ide o aktuálnu tému, môžem jednoznačne prehlásiť, že moja skupina a moja vláda plne podporujú kompromis navrhovaný naším spravodajcom, ku ktorému som aj ja významnou mierou prispela. Pán Turmes okrem toho zrejme zabudol, že plynový olej je v súčasnosti lacnejší v Belgicku než v Luxembursku, čo znamená, že všetci tankovací turisti v súčasnosti nesmerujú do Luxemburska, ale do Belgicka.

  Predsedajúci . − Pripomienka pani Lullingovej bola zaznamenaná. Som si istý, že vyjadrenia, ktoré v tomto Parlamente zazneli budú objasnené.

Rozprava sa končí.

Hlasovanie sa uskutoční vo štvrtok, 13. marca 2008.

18. Fond globálnej energetickej účinnosti a obnoviteľnej energie (rozprava)

  Predsedajúci . − Ďalším bodom programu je správa (A6-0006/2008) pána Claude Turmesa, v mene Výboru pre priemysel, výskum a energetiku, o Fonde globálnej energetickej účinnosti a obnoviteľnej energie [2007/2188(INI)].

  Claude Turmes, spravodajca. − (DE) Vážený pán predsedajúci, Martin Luther King mal sen. Sníval o spoločnosti, v ktorej by farba pleti nespôsobovala diskrimináciu. Bol to sen, ktorý vyvolal revolúciu v Amerike a na celom svete. Dnes má sen, alebo skôr víziu, aj Európa: vyvinúť energie budúcnosti – a to nielen v Európe, ale aj za jej hranicami. Víziu, v ktorej by mali obnoviteľné energie zohrávať významnú úlohu už v polovici tohto storočia a prispievať tak k predchádzaniu konfliktom nad zostávajúcimi zdrojmi ropy a zemného plynu, zmierňovať klimatické zmeny a zabezpečovať pre milióny ľudí na celom svete prístup k energii, ktorá je v súčasnosti mimo ich dosah.

Myslím si, že Komisia, ktorú tu dnes zastupuje jej environmentálne svedomie, pán Dimas, má plné právo byť na Fond globálnej energetickej účinnosti a obnoviteľnej energie hrdá. Predpokladáme, že v priebehu štyroch alebo piatich rokov dosiahne hodnota tohto fondu sumu 500 miliónov EUR, čím sa z neho stane najväčší fond pre investície do obnoviteľných energií a energetickej účinnosti.

Týchto 500 miliónov EUR bude pochádzať sčasti z verejnej peňaženky (z európskeho rozpočtu sa naň vyčlení suma 80 až 150 miliónov EUR) a sčasti z rozpočtov národných vlád. V súčasnosti už máme konkrétne prísľuby z Nemecka a Nórska.

Aký je teda účel tohto fondu? Finanční analytici, ktorí podrobne skúmajú tok investícií do jednotlivých projektov obnoviteľnej energie a energetickej účinnosti, zistili, že je veľmi ťažké pritiahnuť rizikový kapitál pre investície, ktoré nepresahujú sumu 10 miliónov EUR. Tento fond sa bude preto v prvom rade zameriavať na projekty strednej veľkosti, t. j. do výšky 10 miliónov EUR.

Bude teda plniť úlohu „fondu fondov“, čo znamená, že nebude investovať priamo do veterných fariem v Maroku alebo systémov solárnej energie v Číne, ale bude nakupovať podiely v investičných fondoch v južnej Afrike, strednej Afrike, Číne, Rusku, alebo južnej Amerike. Verejná peňaženka bude prijímať politické rozhodnutia o tom, kam budú tieto financie nasmerované.

Pre súkromných investorov bude táto forma investovania veľmi atraktívna, pretože verejná peňaženka v podstate pokryje celé investičné riziko, takže príjmy z investícií – teda, ak tieto investície budú mať nejakú návratnosť – budú najprv smerovať k súkromným investorom a až v druhej fáze potečú späť do verejnej peňaženky. Tento postup poskytuje súkromným investorom veľkú mieru bezpečnosti.

V súvislosti s týmto fondom sme z pozície poslancov Európskeho parlamentu vzniesli štyri alebo päť pripomienok. Prvá z týchto pripomienok je zároveň konkrétnou otázkou pre pána komisára Dimasa. V dobe, v ktorej biopalivá predstavujú veľmi kontroverznú tému, zastávame my, poslanci Parlamentu, názor, že je potrebné uplatňovať veľmi prísne kritériá na všetky investičné projekty v oblasti biomasy a biopalív financované z tohto fondu. Nejde len o to, že by to mohlo spôsobiť problémy v environmentálnej rovnováhe, ale v prípade, ak by investícia do tohto typu projektu poškodila reputáciu tohto fondu, mohlo by to tiež poškodiť jeho dobré meno. Pán komisár, chcel by som sa vás preto ešte raz opýtať, či nám môžete zaručiť, že Komisia urobí všetko, čo bude v jej silách, aby tieto prísne kritéria náležite uplatňovala.

Druhá dôležitá pripomienka z pohľadu poslancov tohto Parlamentu – domnievam sa, že sa to týka predovšetkým tých z nás, ktorí majú obavy v súvislosti s rozvojom – je naše želanie, aby tento fond prispieval významnou mierou k prekonaniu energetickej chudoby. Na dosiahnutie tohto cieľa potrebujeme uplatňovať know-how inštitúcií pre mikrofinancovanie, akou je napríklad Grameen Bank a ďalšie, ktoré už v súčasnosti realizujú projekty pre najchudobnejších medzi chudobnými, napríklad sol