Doslovný zápis z rozpráv

Štvrtok, 13. marca 2008 - Štrasburg

1. Otvorenie rokovania

PREDSEDÁ: PÁN VIDAL-QUADRAS
podpredseda

(Rokovanie sa začalo o 10.05 hod.)

  Jim Allister (NI). – Vážený pán predsedajúci, včera popoludní v neplánovanom oznámení v tejto sále uvalil pán predseda teatrálnym spôsobom na niekoľkých poslancov finančné sankcie kvôli decembrovému protestu. Rád by som vedel, či si pán predseda myslí, že je správne urobiť takého oznámenie bez toho, aby dotyčným poslancom prejavil aspoň základnú slušnosť a vopred im povedal, že sa niečo podobné oznámi a kedy sa to oznámi. Pán predseda toho veľa narozprával o slušnosti voči poslancom v Parlamente, prečo teda, pýtam sa, tým z nás, ktorých sa toto oznámenie týkalo, neprejavil slušnosť a neoznámil nám, že takéto oznámenie plánuje urobiť? Som príliš náročný, ak očakávam odpoveď na túto otázku?

  Predsedajúci. − Pán Allister, povinnosťou predsedníctva nie je posudzovať slušnosť. Našou úlohou je presadzovať predpisy. Môžete si byť absolútne istý, že predpisy sme dodržali do bodky.

  Hans-Peter Martin (NI). – (DE) Vážený pán predsedajúci, s odvolaním sa, okrem iného, na článok 164 rokovacieho poriadku ste práve povedali, že vašou povinnosťou je presadzovať predpisy. Mohol by mi niekto vysvetliť, prečo rokovania neustále začínajú neskoro, v niektorých prípadoch o niekoľko minút alebo dokonca o štvrťhodinu neskôr? Plytvá sa tak peniazmi daňových poplatníkov. Dodržiavanie rokovacieho poriadku posudzujete veľmi prísne, pokiaľ ide o politických oponentov, ktorí sa jednoducho dožadujú referenda alebo spravodlivosti a demokracie, ale nie pokiaľ ide o vás!

Keby ste všetkých v Parlamente posudzovali rovnako, už dávno by ste iniciovali konanie proti predsedníctvu pre nespočetné prípady závažných podvodov – presne tak by som nazval neustále neskoré začiatky zasadaní, pre ktoré sa plytvá peniazmi daňových poplatníkov.

Používa sa tu dvojitý meter a musíte uznať, že tento Parlament koná svojvoľne a úmyselne vytláča politických oponentov na základe formalít, kým sám neustále toleruje, čo sa deje v jeho vlastných radoch, pričom dokonca zakrýva závažné podvody!

  Predsedajúci. − Pán Martin, veľmi pekne vám ďakujem za vaše zaujímavé názory.

2. Politika rozvojovej spolupráce EÚ ako výzva pre nové členské štáty (rozprava)

  Predsedajúci. − Prvým bodom je správa Danutë Budreikaitëovej v mene Výboru pre rozvoj o výzve politiky rozvojovej spolupráce EÚ pre nové členské štáty (2007/2140(INI)) (A6-0036/2008).

  Danutë Budreikaitë, spravodajkyňa. – (LT) Od posledných kôl rozširovania, ktoré sa uskutočnili v rokoch 2004 a 2007, sa k Európskej únii pripojilo 12 krajín, z ktorých desať má za sebou špecifickú historickú skúsenosť. Prešli z plánovaného hospodárstva na trhové hospodárstvo a od autoritatívneho spôsobu riadenia k demokracii.

Pred svojím vstupom do EÚ boli tieto krajiny príjemcami pomoci, a dnes sú darcami poskytujúcimi pomoc v rámci rozvojovej spolupráce. Väčšina z nich donedávna nemala s presadzovaním politiky rozvojovej spolupráce EÚ žiadne skúsenosti. Podpísaním Zmluvy o pristúpení sa zaviazali túto politiku vykonávať.

V roku 2004 navyše Komisia vydala niekoľko dokumentov zdôrazňujúcich európsku susedskú politiku, ktoré sa priamo týkali oficiálnej rozvojovej pomoci poskytovanej novými členskými štátmi. Po troch rokoch členstva je na mieste preskúmať, aké pokroky urobili nové darcovské krajiny pri riešení výzvy, ktorú pre ne predstavuje rozvojová spolupráca.

Rada by som zdôraznila, že táto správa sa týka len 10 krajín, ktoré majú na pevnine spoločnú hranicu s východnými susedmi a využívajú výhody susedskej politiky. Týchto 10 krajín odnepamäti rozvíjalo dlhodobé obchodné, hospodárske a kultúrne kontakty so svojimi susedmi, s ktorými ich spájala spoločná minulosť a tiež túžba dosiahnuť rozvoj, upevniť demokraciu a zvýšiť bezpečnosť vo východnej a strednej Európe. Výsledky špeciálnej štúdie dokazujú, že väčšina nových členských štátov zvyčajne prideľuje oficiálnu rozvojovú pomoc svojim susedom – krajinám západného Balkánu a Spoločenstva nezávislých štátov.

Pritom vzťahy medzi Európskou úniou a jej východnými susedmi zostávajú najmenej rozvinuté, a keďže nové členské štáty majú v porovnaní so starými členskými štátmi v tomto smere výhodu, mohli by mať pozitívny vplyv na geografické umiestnenie a charakter politiky rozvojovej spolupráce. Okrem toho sa tieto nové členské štáty môžu podeliť o svoje čerstvé skúsenosti s prechodom na trhové hospodárstvo, vykonávaním dobrej verejnej správy, presadzovaním demokratických princípov a ľudských práv.

Nové členské krajiny EÚ zatiaľ venujú relatívne malú pozornosť krajinám AKP. Pomoc týmto krajinám je zväčša sociálno-hospodárskeho charakteru: pripravujú sa nové projekty v oblasti školstva a zdravotníctva, je vyvíjané úsilie na podporu rozvoja verejného sektora a občianskej spoločnosti a princípov rovnosti pohlaví.

Dokumenty, ktoré vymedzujú politiku rozvojovej spolupráce, neudávajú žiadne pokyny, podľa ktorých by mali krajiny pomoc dostávať. Vzhľadom na obmedzené finančné a ľudské zdroje, ktoré majú nové členské štáty k dispozícii, by bolo pre ne najlepšie, keby mohli svoju pomoc sústrediť na konkrétnu skupinu krajín a poskytovať pomoc v oblastiach, v ktorých majú najbohatšie skúsenosti, a to tak v susediacich krajinách, ako aj v krajinách AKP.

Pokiaľ ide o problémy, s ktorými sa nové členské štáty stretávajú pri plnení politiky rozvojovej spolupráce, rada by som zdôraznila, že:

1) Väčšina nových členských štátov si ešte neurčila svoje kľúčové priority.

2) V oblasti politiky rozvojovej spolupráce neexistuje v podstate žiadny plánovací alebo kontrolný mechanizmus.

3) Úroveň komunikácie medzi orgánmi vykonávajúcimi politiku rozvojovej spolupráce a mimovládnymi organizáciami je nedostatočná.

4) Miera iniciatívy verejnosti je príliš nízka a vo všeobecnosti verejnosť v celej EÚ nemá o politike rozvojovej spolupráce dostatok informácií.

Aby boli zúčastnené krajiny vo vykonávaní politiky rozvojovej spolupráce úspešnejšie, mali by si navzájom vymieňať pozitívne skúsenosti, pričom by sa malo prihliadať i na skúsenosti nových členských štátov na východe. Nové členské štáty by sa mali zúčastňovať na príprave plánov vykonávacích činností susedskej politiky, zabezpečiť vyššiu mieru účasti zo strany národných parlamentov a zvýšiť aktivitu mimovládnych organizácií.

Napriek tomu by som rada zdôraznila, že posledné dve kolá rozširovania EÚ priniesli nové vyhliadky na politiku rozvojovej spolupráce a jej nevyhnutné vyústenie do európskej susedskej politiky (ktorá je priamym výsledkom rozšírenia). Tak politika rozvojovej spolupráce, ako aj susedská politika sú neoddeliteľnou súčasťou politických a hospodárskych vzťahov s inými krajinami.

Pri plnení spomenutých cieľov by mohla výrazne pomôcť inštitucionalizácia politiky rozvojovej spolupráce v EÚ. Zvýšilo by aj efektívnosť európskej susedskej politiky a zároveň efektívnosť oficiálnej rozvojovej pomoci a priaznivo ovplyvnilo výsledky plnenia miléniových rozvojových cieľov.

Aby sme to dosiahli, mali by sme vytvoriť zhromaždenie EÚ a susedných krajín, ktoré by zastrešovalo aj východný rozmer a pomáhalo vykonávať politiku rozvojovej spolupráce a susedskú politiku. Žiadam preto parlament o podporu v tejto záležitosti.

  Louis Michel, člen Komisie. − (FR) Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, rád by som začal pogratulovaním pani Budreikaitëovej za jej vynikajúcu správu, v ktorej nám detailne objasnila výzvu, ktorú pre nové členské štáty predstavuje rozvojová politika.

Vaša správa mi pripomenula diskusiu a obavy vyjadrované v období pred rozšírením, a to na verejnosti všeobecne, ako aj v politickom svete. Spomenul som si, ako v rôznych kruhoch prevládali podozrenie a obavy, že rozšírenie oslabí našu solidaritu s rozvojovým svetom a Afrika klesne na rebríčku priorít Európskej únie. V tomto prípade boli obavy nepodložené. Ukázalo sa, že pesimistické predpovede boli neopodstatnené. Ciele európskej rozvojovej politiky neboli nikdy predtým také ambiciózne, ako je tomu dnes, a Afrika ešte nikdy nezastávala významnejšie miesto v programe zahraničnej politiky Únie. Vaša správa dokazuje, že je tomu tak nie napriek spoluúčasti, ale vďaka nej a vďaka ochote nových členských štátov niesť plnú váhu svojich povinností.

Pozrime sa najprv na otázku financovania. Samozrejme, že nové členské štáty delí od splnenia cieľov na rok 2010 ešte kus cesty; samozrejme, že je mimoriadne dôležité, aby si aj ďalšie krajiny vytvorili viacročné plány pre zvýšenie pomoci (zatiaľ tak urobili len štyri z 12 krajín, o ktorých tu hovoríme). Napriek tomu si nemôžeme nevšimnúť kolektívne úsilie, ktoré týchto 12 členských štátov vynaložilo, pretože je vskutku pozoruhodné. Od svojho vstupu do Únie tieto krajiny zdvojnásobili a v niektorých prípadoch dokonca strojnásobili úroveň nimi poskytovanej pomoci. V roku 2007 pomoc týchto 12 štátov predstavovala celkovo takmer 800 miliónov EUR. Tieto krajiny sa navyše zaviazali do roku 2015 vyčleniť zo štátnej pokladnice 0,33 % HDP na rozvojovú pomoc.

Ďalšia vec, ktorú treba zvážiť, je efektívnosť pomoci. Minulý rok Európska únia prijala kódex správania, ktorý ustanovuje niekoľko princípov lepšej deľby práce v Únii. S potešením možno konštatovať, že pokiaľ ide o plnenie týchto princípov, nové členské štáty môžu byť na seba hrdé. Všetky tieto štáty presadzujú princíp sústredenia pomoci na určitý obmedzený počet krajín – prístup, ktorý je v rámci osvedčených postupov už dlho považovaný za predpoklad vyššej efektívnosti.

Viaceré z nových členských štátov tiež poskytujú pomoc v partnerskej spolupráci s inými členskými štátmi na základe dohôd o spolufinancovaní, vďaka čomu sa znižujú ich vlastné administratívne náklady, ako aj administratívne náklady partnerského štátu. Mám na mysli napríklad spoločnú podporu, ktorú poskytujú Slovensko a Rakúsko na infraštruktúru v Keni a pomoc v odvetví vodného hospodárstva, ktorú poskytuje Česká republika v partnerskej spolupráci s Luxemburskom. Tieto príklady hovoria samy za seba a nie sú ojedinelé.

Ďalším dôkazom efektívnosti je skutočnosť, že väčšina nových členských štátov podporuje rozvojové krajiny na základe pridávania hodnoty v konkrétnych sektoroch (pričom čerpajú z vlastných skúseností z politického a hospodárskeho prechodu). Mohol by som poukázať napríklad na pomoc zameranú na dobrú správu, budovanie kapacít vo verejnej správe a na hospodársku reformu.

Podľa mojej mienky sú takéto kroky, ktoré schvaľuje aj kódex EÚ týkajúci sa komplementárnosti a rozdelenia práce v oblasti rozvojovej politiky, životne dôležité. V apríli, rok po prijatí kódexu, mám predložiť prvé posúdenie jeho plnenia spolu s analýzami a návrhmi, ako by bolo možné dosiahnuť zvýšenie a väčšiu konzistentnosť pomoci. Posúdenie plánujem využiť ako východisko na vážnu diskusiu so všetkými členskými štátmi o tom, ako ďalej. Len niekoľko mesiacov pred fórom na vysokej úrovni o účinnosti pomoci, ktoré sa uskutoční v Akkre, sa rozvojové krajiny spoliehajú na Európu a čakajú, že im vytýči smer, a to právom, pretože – dovoľte mi, aby som vám to znova pripomenul – Európa je jednoznačne najväčším zdrojom rozvojovej pomoci na svete, takže môže ísť príkladom, ba dokonca je to jej povinnosť.

Vaša správa upozorňuje aj na ďalší mimoriadne dôležitý bod, a to potrebu šírenia osvety v nových členských štátoch. Je pravda, že väčšina týchto krajín nemá dlhú tradíciu rozvojovej pomoci, predovšetkým nie rozvojovej pomoci Afrike. Je preto našou úlohou pokračovať v práci na verejnej mienke, šíriť informácie o tom, že rozvojová pomoc nie je len otázkou dobročinnosti, ale aj záležitosťou spoločného záujmu – pričom tu mám na mysli problematiku mieru a bezpečnosti, migrácie, klimatických zmien a bezpečnosti potravín.

S vedomím všetkých týchto problémov začala Komisia v polovici februára tretí program na budovanie kapacít pre nové členské štáty. V rámci tohto programu Komisia poskytne odborné vedomosti potrebné pre rozvoj komunikačných stratégií, ktoré umožnia správnym orgánom efektívnejšie oboznamovať verejnosť o svojej činnosti a zvýšiť úroveň osvety, predovšetkým v médiách a medzi študentmi, o cieľoch rozvojovej politiky.

Dámy a páni, už neexistuje stará Európa a nová Európa. Neexistuje žiadna prvá a druhá trieda, žiadne staré a nové členské štáty. Je len jedna Európa – nápomocná, otvorená a politicky uvedomelá Európa, ktorá uznáva nielen európske, ale aj celosvetové hodnoty. Už samotný vývoj rozvojovej politiky za posledné roky od posledného rozšírenia EÚ je dôkazom toho, že Európska únia sa môže rozrastať a pritom nadobúdať na význame. V podstate je to mimoriadna historická skúsenosť, dôležitá pre budúcnosť rozvojovej politiky, ako aj pre budúcnosť európskej integrácie.

  Filip Kaczmarek, v  mene skupiny PPE-DE. – (PL) Vážený pán predsedajúci, na verejnom vypočutí o nových darcoch EÚ, ktoré sa v Európskom parlamente uskutočnilo v januári minulého roku, jeho účastníci vyjadrili nádej, že diskusia o rozvojovej politike nových členských štátov EÚ bude mať pokračovanie v národných parlamentoch a v ďalšej činnosti samotného Európskeho parlamentu. S potešením teda vítam správu pani Budreikaitëovej, ktorá je v histórii Európskeho parlamentu prvým pokusom o analýzu záväzku nových členských štátov voči rozvojovej politike EÚ a výzvy, ktorú táto politika pre ne predstavuje.

Nie je jednoduché zhrnúť všetky výzvy, pred ktorými stoja európski darcovia pri formulovaní národných rozvojových politík a modernizácii rozvojovej politiky na úrovni Spoločenstva. Preto sa zameriam len na niekoľko kľúčových otázok. V prvom rade sa musí posilniť postavenie národných parlamentov pri formovaní rozvojovej pomoci v nových členských štátoch. Národné parlamenty musia položiť pevný právny základ; bez neho nebude možné uskutočňovať efektívnu rozvojovú politiku a dopracovať sa k riadnej koordinácii plánovania a riadenia pomoci rozvojovým krajinám. V niektorých krajinách začali s vypracúvaním potrebných právnych predpisov už v roku 2004 a ešte stále neskončili. V dôsledku toho tieto krajiny nemajú žiadny program plnenia.

Ďalej je potrebné popracovať aj na zvyšovaní informovanosti verejnosti, súhlasím s pánom komisárom Michelom v tom, že v nových členských štátoch je verejnosť citlivá na otázku významu rozvojovej politiky. V takomto období prechodu zohrávajú dôležitú úlohu osveta v prospech rozvoja, rozsiahle sociálne konzultácie, kampaň v masovokomunikačných prostriedkoch a informačná kampaň. Čím viac je verejnosť informovaná, tým ochotnejšie spoločnosť prijme finančné bremeno.

S pánom komisárom sa zhodneme aj pokiaľ ide o názor, že rozvojová politika sa nezaobíde bez európskej solidarity. Musíme koordinovať našu spoluprácu a učiť sa jeden od druhého. Na jednej strane záväzky a poznatky vyplývajúce z histórie a z obdobia prechodu, ktorým prešli nové členské štáty, môžu pomôcť celej Európskej únii rozvinúť a posilniť demokraciu v prechodových krajinách, na strane druhej vedomosti starých členských štátov získané skúsenosťami, a predovšetkým v súvislosti s ich pomocou najchudobnejším krajinám sveta, môžu prispieť k zvýšeniu rozvojovej pomoci a k jej lepšiemu nasmerovaniu do tých krajín, ktoré ju najviac potrebujú – napríklad do krajín subsaharskej Afriky, ktorú nové členské štáty nepovažujú za hlavnú destináciu pomoci. Takéto vzájomné poučenie a podpora môžu zefektívniť rozvojovú pomoc celej Európskej únie.

  Corina Creţu, v  mene skupiny PSE. – (RO) Význam správy, o ktorej dnes diskutujeme, spočíva podľa mňa v tom, že novým členským štátom Európskej únie pomôže vymedziť si nové politiky a mechanizmy pomoci krajinám, ktorým Európska únia venuje pozornosť.

Vychádzajúc zo základných hodnôt Únie a zo záväzkov vyplývajúcich zo zmlúv, ktoré naše krajiny podpísali, si nové štáty opätovne vymedzujú politiky rozvojovej spolupráce poskytovanej krajinám, ktoré ju potrebujú, diverzifikujú nástroje spolupráce a oblasti, ktoré pomoc dostávajú. To, čo spravodajkyňa povedala v predslove, je čistá pravda, teda že priority nie sú určené dosť jasne a dobré úmysly sú často obmedzované nedostatočnými finančnými zdrojmi. Zdá sa, že nové členské štáty ešte stále potrebujú čas, aby sa mohli prispôsobiť rozhodovacím systémom Rady a jej prioritám v oblasti rozvojovej spolupráce.

Rumunsko má národnú stratégiu pre medzinárodnú rozvojovú spoluprácu, na základe ktorej podporuje rozvoj štátov v geografických oblastiach, ktoré sú v rámci medzinárodných vzťahov označené za prioritné, konkrétne krajiny východnej Európy, západného Balkánu a južného Kaukazu. Ďalšie úsilie sa vzťahuje na postupné rozširovanie pomoci na africké štáty, a to predovšetkým v oblasti vzdelávania.

Som rada, že sa tento rok, 1. októbra, v Bukurešti uskutoční Deň rozvoja organizovaný európskymi socialistami, a chcem sa poďakovať – tu a teraz – kolegom socialistom za jednomyseľné hlasovanie v prospech môjho návrhu zorganizovať toto podujatie v novom členskom štáte Európskej únie, v Rumunsku. Chválim túto správu, ktorá pre nové členské štáty Európskej únie predstavuje užitočný rámec konceptualizácie v danej oblasti.

  Toomas Savi, v  mene skupiny ALDE. – Vážený pán predsedajúci, v utorok prezident Estónskej republiky Toomas Hendrik Ilves povedal, že by sme mali prestať s používaním výrazu „nové členské štáty“. Tento výraz sa objavuje aj v názve správy pani Budreikaitëovej. Hoci v zásade so svojím prezidentom súhlasím, označenie „nové členské štáty“ má aj kladnú konotáciu, ktorá v sebe nesie zavádzanie inovácií a pripravenosť na reformy. Dnešná správa prináša vyčerpávajúci prehľad pokroku, aký v oblasti rozvojovej spolupráce zaznamenali nové darcovské krajiny Európskej únie, ktoré ešte pred desiatimi rokmi boli poberateľmi podobnej pomoci, a poukazuje tak na nedostatky, ako i na možnosť ešte viac zvýšiť ich prínos do politiky rozvojovej spolupráce EÚ.

V roku 1970 Organizácia spojených národov odsúhlasila cieľovú sumu rozvojovej pomoci vo výške 0,7 % HDP na odstránenie extrémnej chudoby – najväčšej potupy pre človeka. Milí kolegovia, nezabúdajme, že tento stav sa týka približne tretiny svetovej populácie. Bohužiaľ, úsilie, ktoré bolo doteraz vyvinuté, zjavne nestačí. Žiadny z nových členských štátov doposiaľ tento cieľ nesplnil. To isté sa týka starých členských štátov, s výnimkou Dánska, Luxemburska, Holandska a Švédska. Nórsko tiež dosiahlo tento cieľ, hoci nie je členom EÚ.

Rád by som poďakoval pani Budreikaitëovej za veľký kus práce, ktorý odviedla pri zostavovaní návrhu správy a úprave pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov, ktoré som vypracoval ja a moji kolegovia z Výboru pre rozvoj. Spravodajkyňa bola zvolená z novej darcovskej krajiny a nové darcovské krajiny si jej správu celkom iste podrobne preštudujú. Výnimkou nebude ani Estónsko.

Nakoniec pripomeniem, že Európsky konsenzus o rozvoji obsahuje záväzok ďalej zvyšovať určené fondy a nabádam všetky členské štáty, aby k tomuto záväzku pristupovali s plnou vážnosťou. Správa je chvályhodným dokumentom, ktorý nám opäť raz pripomína naše záväzky a ja naliehavo žiadam všetkých kolegov, aby ju podporili.

  Adam Bielan, v  mene skupiny UEN. – (PL) Vážený pán predsedajúci, aj ja by som rád poblahoželal pani Budreikaitëovej za túto vynikajúcu správu. V tomto dokumente sa spomína Východná dimenzia EÚ, vonkajšie vzťahy a potreba nového zhromaždenia podľa vzoru zhromaždení EUROLAT alebo EUROMED, zhromaždenia, ktoré by stavalo predovšetkým na historickej skúsenosti nových členských štátov, vrátane mojej vlastnej krajiny, Poľska.

V tomto so spravodajkyňou úplne súhlasím. Európa potrebuje novú víziu širšej sféry vplyvu, ktorá by pokrývala celý Balkán a čiernomorský región a tiahla sa až po južný Kaukaz. Politika EÚ pre tieto oblasti je zastaraná. Už len samotný názov „Európska susedská politika“ je nevhodný a urážlivý pre niektoré krajiny, napríklad pre Ukrajinu, ktorá do Európy nepochybne patrí. Tento názov by sa mal zmeniť na „Susedskú politiku Európskej únie“, ako na poslednom stretnutí Rady pre spoluprácu medzi EÚ a Ukrajinou správne podotkol bývalý minister zahraničných vecí Ukrajiny Boris Tarasiuk.

Európska únia by mala viac podporovať Ukrajinu a Gruzínsko a vtiahnuť ich do svojej sféry vplyvu. Tieto krajiny potrebujú našu pomoc viac, než ju potrebovali krajiny strednej Európy pred rozšírením v roku 2004. Potrebujú individuálny prístup zo strany Európskej únie, nie všeobecnú susedskú politiku, ktorá s Ukrajinou zaobchádza de facto rovnako, ako s krajinami, ktoré historicky do Európy nepatria. Ukrajina, Gruzínsko a aj Bielorusko sú chudobnejšie, hospodársky slabšie a politicky problémovejšie než krajiny, ktoré k Únii pristúpili po roku 2004.

V posledných rokoch sme svedkami značného posilnenia postavenia Ruska v regióne. Ochota Ruska využívať zásoby energie na politické vydieranie bráni Európskej únii v oponovaní hanebným praktikám Kremľa, ktoré s demokraciou nemajú nič spoločné. Moskva sa pokúša zvrátiť prechod k demokracii v Gruzínsku a Ukrajine. Susedská politika Európskej únie, ako by sme ju mali nazývať, musí našim najbližším susedom ponúknuť okamžitú politickú a hospodársku pomoc. Poľsko už má hotové projekty pripravené na realizáciu, ako napríklad projekt nezávislej televízie Belsat pre Bielorusko.

  Gabriele Zimmer, v  mene skupiny GUE/NGL. – (DE) Vážený pán predsedajúci, vrátim sa k samotnému predmetu správy. Dovoľte mi, aby som sa pani Budreikaitëovej poďakovala za správu, ktorú pokladám za veľmi vyváženú a kompetentnú. Navyše v tomto momente je to správa mimoriadne dôležitá, pretože môžeme urobiť provizórnu inventúru a tiež vyvodiť závery v súvislosti s väčšou rozvojovou spoluprácou zo strany nových členských štátov, osobitne pokiaľ ide o spoluprácu so štátmi AKP.

Je zrejmé, že vstup do EÚ prináša aj zo Zmluvy vyplývajúce povinnosti prijať výsledky acquis communautaire. Je však rovnako zrejmé, že jedna vec je Zmluva a druhá vec je informovanosť verejnosti v jednotlivých krajinách o dôležitej oblasti politiky. Štatistiky, ktoré boli predložené, o tom jasne vypovedajú.

V krajinách, ktoré v hospodárskom rozvoji ešte samy zaostávajú, sa rozvojová spolupráca so štátmi Afriky, Ázie a Latinskej Ameriky často nejaví ako obzvlášť pálčivá otázka. Preto musíme spoločne usilovať o pochopenie významu tejto úlohy a naliehať, aby sa pokračovalo v jej plnení, pričom možno nadviazať na rozvojovú spoluprácu, ktorá sa v minulosti nepochybne rozvíjala s niektorými štátmi, predovšetkým s africkými krajinami.

Mnohé putá, ktoré existovali pred rokom 1989, sa veľmi rýchlo a takmer nepozorovane rozviazali. Došlo aj k niekoľkým poľutovaniahodným udalostiam. Množstvo projektov, ktoré boli v týchto krajinách rozbehnuté, dnes zapadá prachom. Myslím, že potrebujeme začať odznova.

Okrem toho ma dosť mrzí, že po dohode s Komisiou takmer všetky členské štáty strednej a východnej Európy sústredia svoju rozvojovú spoluprácu na spoluprácu s bývalými sovietskymi republikami, čím sa obchádza skutočný cieľ rozvojovej spolupráce, ktorým je plnenie miléniových rozvojových cieľov. Ak sa aj novým členským štátom podarí do roku 2010 dosiahnuť zvýšenie oficiálnej rozvojovej pomoci na 0,17 %, ako to bolo dohodnuté, sú na mieste obavy, že len malý zlomok z tejto sumy pôjde na rozvoj a podporu najchudobnejších krajín sveta.

Dovoľte mi ešte raz sa vrelo poďakovať pani Budreikaitëovej za jej správu.

  Frank Vanhecke (NI). – (NL) Podľa môjho názoru je táto správa v niekoľkých ohľadoch dobrá. Ponúka zaujímavý prehľad toho, aké postavenie zastáva rozvojová spolupráca v nových členských štátoch. A to je dobre. V zásade som však presvedčený, že táto správa predstavuje predovšetkým premrhanú príležitosť. Namiesto podnecovania nových členských štátov, aby sa snažili plniť tradičné ciele európskej rozvojovej pomoci, by Parlament urobil oveľa lepšie, keby o týchto cieľoch diskutoval a zamyslel sa nad tým, či dnes vôbec má význam jednoducho pokračovať v tradičnom spôsobe rozvojovej pomoci.

Parlament znova a znova povyšuje finančné ciele na určitú dogmu, bez riadnej diskusie, a znova a znova odmietame priznať zásadné príčiny, ktoré sú koreňom problémov väčšiny rozvojových krajín. V Afrike nepochybne platí, že hlavnou príčinou chudoby, hladu, neistoty a obrovských sociálnych a hospodárskych problémov v rozvojových krajinách je v skutočnosti veľmi zlé riadenie totálne skorumpovanými režimami.

Nové členské štáty tu vyzývame, aby zorganizovali informačné a osvetové kampane. S tým súhlasím, ale nemali by sme ľudí informovať aj o tom, že africké národy míňajú na zbrane viac, než dostávajú v rozvojovej pomoci? Alebo o tom, že africkí panovníci a vladári majú zašité miliardy na švajčiarskych kontách, pričom celkovo je táto suma vyššia, než mnohoročný súhrn rozvojovej pomoci? Ak existuje jeden signál, že Európa by mala pomoc pozastaviť, je ním skutočnosť, že len demokracie, kde vládne zákon, zaručujú ľuďom skutočnú šancu na zlepšenie životných podmienok, a že len za týchto okolností bude rozvojová pomoc účinná a prospešná. V súčasnosti tomu tak, bohužiaľ, nie je.

  Theodor Dumitru Stolojan (PPE-DE). – (RO) Chválim túto správu, ktorá novým členským štátom skutočne pomôže pri plnení záväzkov, ktoré na seba vzali v súvislosti s politikou rozvojovej spolupráce.

Podporujem odporúčania uvedené v správe a rád by som zdôraznil dve z nich – v prvom rade potrebu stratégie osvety občanov. Neznamená to, že obyvatelia členských štátov, v ktorých hrubý domáci produkt na obyvateľa predstavuje len 38 % priemeru EÚ, ako je tomu v prípade Rumunska, majú pochopiť, že musia vyčleniť časť svojho rozpočtu na rozvoj iných krajín, ale že to je základná hodnota Európskej únie, ktorú sme sa zaviazali presadzovať – a Rumunsko, ktoré sa ako členský štát nachádza v takejto situácii, podnikne v tomto smere potrebné kroky.

Rád by som tiež poukázal na odporúčanie týkajúce sa predávania pozitívnych skúseností starších členských štátov novším členským štátom, aby sa v rozvojovej spolupráci zamedzilo chybám, akými sú nesplnenie cieľa, neúčinnosť a vznik príležitostí na korupciu v krajinách prijímajúcich pomoc.

Chcel by som tiež zdôrazniť významnú úlohu, ktorú rozvojová spolupráca zohráva v súvislosti so vzdelávaním a školením ľudských zdrojov. V tejto súvislosti má Rumunsko mimoriadne pozitívne skúsenosti, keďže prideľuje štipendiá žiakom a študentom z Moldavska a juhovýchodnej Ukrajiny. Existuje tu priame prepojenie medzi rumunskými univerzitami a školami na jednej strane a žiakmi a študentmi zo spomínaných krajín na strane druhej.

  Justas Vincas Paleckis (PSE). – (LT) Blahoželám spravodajkyni pani Budreikaitëovej za správu, ktorej príprava si určite vyžiadala veľa času a úsilia. Je príjemné vedieť, že za taký krátky čas sa nové členské štáty pretransformovali z príjemcov pomoci na darcov pomoci. Je však možné, že väčšina týchto krajín – ak nie všetky – bude mať problém splniť cieľ, ktorým je do roku 2010 vyčleniť 0,17 % HDP na rozvojovú pomoc.

Aké sú možné príčiny? Krajiny, ktoré k EÚ pristúpili v 21. storočí, sú ešte stále brzdené etnocentrizmom. Majú pocit, že oni trpeli najviac, že čelia problémom a že potrebujú najviac pomoci. Práve členstvo v EÚ a spoluúčasť na rozvojovej politike pomáha odstraňovať úzkoprsosť.

V Litve, kde sa ešte donedávna projekty rozvojovej pomoci stretávali s nedôverou a pochybnosťami, dnes väčšina populácie verí, že takáto pomoc je vítaná a potrebná. Nové členské štáty majú tú výhodu, že môžu predávať svoje skúsenosti z prechodného obdobia iným regiónom sveta. Poznáme ťažkosti, s ktorými bojujú naši blízki susedia v strednej Európe, na Kaukaze a v strednej Ázii, pretože nedávno sme podobnými ťažkosťami sami prechádzali.

Avšak našu pozornosť a pomoc musíme sústrediť ešte ďalej. Je pomerne ťažké vidieť chudobu v afrických a ázijských krajinách z pohľadu Vilniusu, Varšavy, Budapešti alebo Bukurešti, ale musíme si uvedomiť, že ak dnes pomáhame tým, ktorí sú v núdzi, v skutočnosti pomáhame sami sebe. Každá krajina na tejto planéte je prepojená s ostatnými krajinami, platí tu princíp spojených nádob. Rastúca priepasť medzi najbohatšími a najchudobnejšími krajinami, rovnako ako nezastaviteľný príval hospodárskych migrantov, podomieľajú základy, na ktorých stojí svet.

Popri štátnej pomoci zohrávajú veľmi významnú úlohu aj organizácie občianskej spoločnosti. Hodnota peňazí a hmotných vecí vyzbieraných mimovládnymi organizáciami, školami a cirkvou nie je veľká, ale vysoko sa cení.

  Ryszard Czarnecki (UEN). – (PL) Vážený pán predsedajúci, moja krajina niekoľko rokov dostávala pomoc v dôsledku prevládajúcej chudoby. Dnes, po štyroch rokoch členstva v Európskej únii, sa Poľsko čím ďalej tým aktívnejšie zapája do pomoci rozvojovým krajinám. Nedávno sme napríklad odpísali veľmi veľký dlh Angoly. Okrem toho vynakladáme peniaze na podporu elity vo rozvojových krajinách tým, že financujeme štipendiá na štúdium v Poľsku. V zásade sa totiž domnievame, že investovanie do vzdelania a vytváranie elity nie sú o nič menej dôležité, ako rozdávanie dobročinných príspevkov.

Musím povedať – možno so mnou niektorí z vás nebudú súhlasiť – že pomoc rozvojovým krajinám by sa nemala obmedzovať len na podporu afrických krajín, a pripomínam, že Európsky konsenzus z roku 2005 nám neukladá povinnosť smerovať našu rozvojovú pomoc Afrike. Ako Poliak som hrdý na to, že moja krajina, nový členský štát, vyčleňuje na pomoc rozvojovým krajinám rovnaké percento HDP ako Grécko, ktoré je v Európskej únii už 27 rokov, Portugalsko, ktoré je členským štátom už 22 rokov, a Taliansko, zakladajúci člen Spoločenstva.

  Katrin Saks (PSE). – (ET) Rada by som poďakovala spravodajkyni za aktuálnu a vyváženú správu. Mám niekoľko pripomienok vyplývajúcich tak z predchádzajúcej diskusie o tejto správe, ako aj z dnešnej diskusie v tejto rokovacej sále.

Moja prvá poznámka sa týka názoru, že v nových členských štátoch ľudia zastávajú k rozvojovej spolupráci a humanitárnej pomoci len vlažný postoj. Myslím si, že šírenie osvety zohráva v tejto súvislosti veľmi významnú úlohu. V Estónsku sa uskutočnila štúdia, v ktorej sa porovnávali dnešné postoje s postojmi spred troch rokov, a dokonca aj štatistiky spred troch rokov hovoria, že povedomie o rozvojovej spolupráci sa zlepšilo až do takej miery – nielen v inštitúciách, ale medzi obyvateľstvom všeobecne – že to umožnilo značnú rozpočtovú podporu poskytovanú na rozvojovú spoluprácu (alebo zvýšenie tejto podpory).

Je dôležité, aby verejnosť vedela, že peniaze neputujú do veľkej čiernej diery, ale do konkrétnych krajín na konkrétne projekty. Rozvojová spolupráca Estónska je založená na zásade, že zodpovednosť za rozvoj spočíva v prvom rade v rukách samotných rozvojových krajín. Nič nemožno dosiahnuť nasilu. Z toho dôvodu je mimoriadne dôležitá úzka spolupráca a veľmi dobrým príkladom je spolupráca medzi Estónskom a Gruzínskom.

Preto vítam odsek 17 správy, v ktorom sa uvádza, že najväčšou výzvou bude zvýšenie rozpočtu a osveta, predovšetkým v radoch širokej verejnosti. Hoci napríklad suma, ktorú Estónsko v roku 2006 vyčlenilo na medzinárodný rozvoj, predstavovala 0,09 % HDP, dnes je situácia taká, že by sa táto suma mala zvyšovať a naším cieľom je do roku 2011 dosiahnuť číslo 0,17 % HDP, v súlade s programom rozvojovej spolupráce, prijatým v roku 2006.

Vítam skutočnosť, že návrhy predložené mojimi kolegami, mojimi estónskymi kolegami, boli zapracované do správy v štádiu návrhu a verím, že to znamená zásadnú zmenu v tom zmysle, že sa nové členské štáty pretvorili z príjemcov pomoci na poskytovateľov pomoci. Dúfam, že táto podpora bude aj naďalej rásť.

  Liam Aylward (UEN). – Vážený pán predsedajúci, je šokujúce, že máme na svete 200 miliónov pracujúcich detí. Takéto praktiky sú absolútne neprijateľné. Medzinárodné spoločenstvo musí intenzívnejšie usilovať o to, aby sa medzinárodné kódexy postupov, ktoré bojujú proti detskej práci, presadzovali prísnejšie vo všetkých krajinách na svete.

Toto musí byť za každých okolností kľúčovou otázkou v kontexte politík rozvojovej pomoci EÚ. Európska únia musí úzko spolupracovať s Organizáciou spojených národov, organizáciou UNICEF, Svetovou bankou, Medzinárodnou organizáciou práce, darcami a mimovládnymi organizáciami, aby boli zavedené správne stratégie a všade začali platiť rovnaké zákony na zastavenie neľudských praktík detskej práce.

Ak má byť problém detskej práce účinne vyriešený na celom svete, je potrebný viacrozmerný prístup. Je potrebné presadiť opatrenia sociálnej ochrany a zmeniť pravidlá trhu práce. Problém detskej práce je neoddeliteľne prepojený s otázkami vzdelávania. V prípade detí, ktorým je odopieraný prístup k vzdelaniu, je vyššia pravdepodobnosť zapojenia do detskej práce. Európska únia ako najväčší poskytovateľ rozvojovej pomoci na svete musí aj naďalej postupovať priebojne, aby sa do roku 2015 splnili miléniové rozvojové ciele, vrátane cieľov stanovených medzinárodným spoločenstvom v súvislosti s dostupnosťou vzdelania všetkým deťom na svete.

  Mieczysław Edmund Janowski (UEN). – (PL) Vážený pán predsedajúci, pomáhať druhým, keď ešte sami potrebujete pomoc, je vskutku dôkazom solidarity. Takýto dôkaz podáva činnosť 12 štátov, ktoré nedávno vstúpili do Európskej únie, a malo by byť ocenené. V novembri minulého roku som prostredníctvom výstavy s názvom Poľská pomoc svetu prezentoval, čo v tejto otázke podniká Poľsko. Aj ja som pani Budreikaitëovej vďačný za jej komplexnú prezentáciu tejto problematiky.

V miléniových cieľoch, o ktorých diskutujeme už niekoľko rokov, ide o to pomôcť ľuďom žijúcim v chudobe, vrátane miliónov podvyživených detí. Táto pomoc by však nemala spočívať v naservírovaní hotovej ryby na tanieri, lepšie urobíme, ak podáme udicu a naučíme ľudí rybáriť.

Musíme tiež usilovať o dosiahnutie spravodlivejšieho systému obchodovania s krajinami tretieho sveta. Je potrebné, aby boli darcovia štedrejší a ochotnejšie odpisovali dlhy a šírili ďalej vedecké objavy, predovšetkým z oblasti medicíny. Podporujme školy a univerzity v týchto krajinách, aby mohli ich absolventi prispievať k uspokojovaniu potrieb svojich krajanov. Pomôžme vyriešiť problém s nedostatkom pitnej vody. My, obyvatelia Európskej únie, tvoríme sotva 7,5 % svetovej populácie, ale pripadá na nás 23 % svetového HND. Samozrejme, že aj my Európania máme vlastné problémy, vrátane hospodárskych problémov. Ale musíme sa na ne dívať v kontexte. Nesmieme byť ľahostajní k utrpeniu hladujúcich a chorých, alebo ľudí bez vzdelania, ktorí žijú v chudobe, núdzi alebo v ohrození života.

  Reinhard Rack (PPE-DE). – (DE) Vážený pán predsedajúci, rád by som sa vrátil k postrehu pána komisára z jeho úvodného prehlásenia, a síce že by sme nemali rozvojovú pomoc len dávať, ale mohli a mali by sme ju poskytovať v súvislosti so všeobecnými záujmami – nie v zmysle takého druhu mocenskej politiky neustáleho kladenia si podmienok, akú kedysi viedli USA a bývalý Sovietsky zväz, a ktorú dnes presadzuje Rusko a Čína, ale v zmysle usilovania o dobré riadenie, presadzovania ľudských práv a boja proti korupcii. Toto sú záujmy, ktoré by sme mali hlásať – a tým nemám na mysli len nové členské štáty a ich politiku rozvojovej pomoci, ale nás všetkých. Možno je práve toto reálna príležitosť, aby sme na tieto záujmy začali klásť ešte väčší dôraz.

  Jan Zahradil (PPE-DE). – (CS) Vážený pán predsedajúci, táto správa je, prirodzene, veľmi užitočná. Rozvoj v tejto oblasti je veľmi dynamický a dokonca za ním správa zaostáva. V správe sa napríklad neuvádza skutočnosť, že niektoré nové členské štáty už založili rozvojové organizácie.

Rád by som však hovoril o niečom inom. Chcel by som vyvrátiť všeobecne rozšírený mýtus, že nové členské štáty nemajú v tejto oblasti žiadne skúsenosti. Skúsenosti máme, hoci sme ich získali v čase, keď bola Európa rozdelená, za železnou oponou, v inom režime, keď bolo všetko motivované ideologicky a politicky. Faktom však zostáva, že sme v rozvojových krajinách kedysi stavali elektrárne a pivovary a poskytovali poľnohospodársku pomoc. Mimochodom, ešte stále nám dlhujú peniaze a niektoré z týchto dlhov sú dosť veľké, ale na tom teraz nezáleží. Ide o to, že know-how máme. A bol by som rád, keby sme ho mohli použiť. Rád by som tiež pri tejto príležitosti požiadal Komisiu, aby nové členské štáty prestala považovať za neskúsených zelenáčov a radšej využila ich existujúce vedomosti.

  Miloslav Ransdorf (GUE/NGL). – (CS) Vážený pán predsedajúci, rád by som pokračoval tam, kde môj kolega, pán Zahradil, skončil. Má absolútnu pravdu. Bývalé Československo, ako aj ďalšie krajiny sovietskeho bloku, boli v rozvojových krajinách aktívne. Naša krajina sa úspešne zapájala do pomoci hospodárstvam týchto krajín a teraz môžeme z tohto potenciálu začať ťažiť.

Je tu však aj niekoľko negatívnych aspektov vyplývajúcich zo skutočnosti, že vonkajšie zdroje rastu nikdy nemôžu nahradiť zdroje vnútorné: hospodárstva, ktoré sa nachádzajú v tejto situácii, sa často nedokážu rozvíjať zvnútra.

Pred nejakým časom, vlastne to už bolo dosť dávno, Gunnar Myrdal vydal knihu Ázijská dráma. V tejto knihe dáva do kontrastu optimizmus, ktorý prevládal po druhej svetovej vojne napríklad v Afrike, s pesimizmom prevládajúcim v ázijských krajinách. Dnes je situácia úplne iná. Mnohé ázijské krajiny vykazujú silný rast, zatiaľ čo Afrika priťahuje len 2 % svetových investícií a hospodárstva afrických krajín sa nachádzajú v tiesnivej situácii.

Existuje tu tiež spojitosť medzi správaním vládnucej elity v týchto dvoch regiónoch, ktoré bolo v ostrom kontraste. Istá francúzska štúdia porovnáva správanie týchto elít a ukazuje, že zatiaľ čo ázijská elita investovala do hospodárstva, africká elita nazhromaždila zdroje, ktoré boli vytvorené, a presunula ich z vlastného územia.

  Louis Michel, člen Komisie. − (FR) Vážený pán predsedajúci, pravdaže musím začať poďakovaním všetkým rečníkom za vysokokvalitné príspevky a relevantnosť prednesených pripomienok, ktoré verne odzrkadľujú moje vlastné znepokojenia. Tiež by som rád, hneď na začiatku, poďakoval slovinskému predsedníctvu, ktoré zaujalo nevšedne osviežujúci postoj: pracuje na tom, aby povzbudilo a zaktivizovalo nové členské štáty k zamysleniu sa nad rozvojovou politikou a už zorganizovalo dve mimoriadne produktívne stretnutia, na ktorých sa o týchto otázkach diskutovalo.

Pokiaľ ide o komentáre týkajúce sa miery pomoci – to znamená potrebnej sumy peňazí – úplne chápem ťažkosti, ktorým čelia nové členské štáty. Rád by som vám však pripomenul – iste, sami ste to už vo všeobecnosti spomenuli – že existuje množstvo alternatívnych spôsobov, ako sa zapojiť a použiť prenos odbornosti, čo nestojí veľa. Jeden z rečníkov tu napríklad hovoril o projektoch spolupráce v oblasti vzdelávania. Očividne, vysielanie inštruktorov alebo učiteľov do afrických krajín stojí relatívne málo, a predsa to pre tieto krajiny predstavuje mimoriadne významný prínos.

Základná otázka, ktorá tu vyvstáva, a síce či by nebolo lepšie, keby nové členské štáty investovali do svojho susedstva – susedstvo možno nie je najvhodnejšie slovo, snáď mi napadne nejaké lepšie – namiesto investovania do Afriky, je podľa môjho názoru nesprávna. V plnej miere si uvedomujem, že investovanie do susedstva je bezpochyby atraktívnejšie a ľahšie zdôvodniteľné, a že je príťažlivejšie z hľadiska verejnej mienky vo vašich krajinách i pre potenciálnych partnerov rozvojovej politiky. Jeden prístup však nevylučuje druhý a pre mladých ľudí môže byť mimoriadne poučné vidieť, ako sa národ rozhodne pre rozšírenie svojho záväzku pomáhať aj na Afriku, ako sa otvorí Afrike, pretože to vyjadruje hodnoty, ktoré sú na jednej strane európske v tom najhlbšom zmysle slova, a zároveň celosvetové. Dovoľte mi, aby som ďalej podotkol, že dôvodom, prečo som vôbec načal tému prítomnosti nových členských štátov v Afrike, je skutočnosť, že niektoré z vašich krajín už majú s touto oblasťou skúsenosti, a že tieto skúsenosti vo všeobecnosti zanechali kladné stopy, predovšetkým v súvislosti s budovaním určitých štátov a určitých štátnych služieb a vo forme skutočne odborných znalostí, ktoré sa zachovali.

V druhom bode, dámy a páni, by som rád hovoril o tom, že, pokiaľ ide o Afriku, plnenie miléniových cieľov nejde podľa plánu. Ciele budú splnené vo všetkých rozvojových krajinách okrem Afriky. Preto si dovolím tvrdiť, že sme zodpovední, alebo spoluzodpovední, za to, aby sa investície do Afriky neznižovali, a rád by som znovu zdôraznil, pričom budem opakovať slová jedného z rečníkov, že investície možno realizovať vo forme výmeny odbornosti. Pobádanie a motivovanie našich univerzít, vysokých škôl, miest a miestnych orgánov, aby sa zapojili do výmeny s rozvojovými krajinami, predstavuje očividne pomerne nenákladný, a zároveň efektívny prístup. Musím tiež povedať, že veľmi ochotne prizvem predstaviteľov takzvaných nových členských štátov, aby ma sprevádzali na niektorej z mojich misií. Som presvedčený, že je mimoriadne dôležité, aby na vlastné oči videli nielen záležitosti, o ktorých sa rokuje, ale aj skutočne tragickú situáciu, akej niektoré krajiny a národy čelia.

Na záver by som rád spomenul istý aspekt, ktorý ponúka veľký potenciál pridanej hodnoty – pravdepodobne väčší, než aký máme v niektorých našich krajinách, ako už niekto podotkol – a tým je celá oblasť verejnej správy. Čo vlastne myslíme pod pojmom verejná správa? Verejná správa je schopnosť štátu vziať na seba najdôležitejšie vládnuce úlohy a poskytovať svojmu ľudu základnú úroveň sociálnych služieb. Som presvedčený, že je toho ohromne veľa, čím môžete prispieť z hľadiska verejnej správy (myslí sa tým všetko, čo súvisí s budovaním štátu a – aby som zdôraznil pripomienku, ktorú predniesol, myslím, pán Lambsdorff – čokoľvek, čo súvisí s cestou od obdobia prechodu k budovaniu štátu alebo konkrétnejších štruktúr). Mám tu na mysli vyberanie daní, vytvorenie administratívy na miestnej úrovni, presadzovanie zásady subsidiarity a decentralizácie. Všetky tieto aspekty majú nepochybne kľúčový význam pre budovanie štátov, ktoré budú skutočne schopné slúžiť svojim obyvateľom, a je zrejmé, že vy tu môžete zohrať významnú úlohu.

Verím, že by bolo prospešné – a aj to sám navrhnem – prizvať 12 takzvaných nových členských štátov, aby spolupracovali s Komisiou v rámci programu desiateho Európskeho rozvojového fondu. Súčasná situácia je taká, že sme viac-menej ukončili tvorbu programu desiateho Európskeho rozvojového fondu a stálo by za to, keby si nové členské štáty určili, postupne po jednotlivých krajinách, akým spôsobom by sa podľa ich mienky mohli najlepšie v rámci tohto programu realizovať. Mohli by napríklad poskytnúť inštruktáž v oblasti spravodlivosti, alebo by sme ich mohli požiadať, aby dali k dispozícii určitých odborníkov. Niektoré nové členské štáty majú napríklad odborníkov v oblasti elektronickej verejnej správy a po tomto druhu odbornosti je v niektorých afrických krajinách veľký dopyt. Preto predkladám svoj návrh. Myslím si, že je dôležité, že sme diskutovali a vidím, že existuje niekoľko schodných ciest, ktorými sa možno vydať. Chcem tým povedať, že ak chceme pracovať naozaj efektívne a pohnúť veci dopredu, navrhujem, aby sme sa čo najskôr stretli s predstaviteľmi 12 krajín, o ktorých tu hovoríme, a aktívne sa týmito otázkami zaoberali, aby sme v nasledovných týždňoch mohli pripraviť spoločné programy. Som presvedčený, že je to príležitosť, ktorú si nemôžeme dovoliť premrhať.

Napokon ste hovorili o kladení podmienok a toto stanovisko úplne chápem. Všetko, čo sa týka hodnôt, ľudských práv, rešpektovania ľudských práv a boja proti korupcii, je nepochybne dôležité, s tým súhlasím, ale v niektorých prípadoch môže byť veľmi ťažké, a dokonca kontraproduktívne, dávať do súvislosti – alebo podmieňovať – rozvojovú pomoc prísnym dodržiavaním týchto hodnôt, hoci sú nám nepochybne nesmierne drahé. Musíme si uvedomiť, že podmieňovanie pomoci hodnotovými súvislosťami v krajinách, v ktorých tento druh požiadavky nerešpektujú, ublíži v prvom rade radovým obyvateľom. Našou odpoveďou na tento problém – v krajinách, kde sa dobrá verejná správa nerešpektuje – je pracovať v spolupráci s konkrétnymi subjektmi, či už nepriamymi miestnymi subjektmi alebo s mimovládnymi organizáciami, prípadne agentúrami OSN. Rozpočtovú podporu poskytujeme len krajinám, ktoré zabezpečujú aspoň minimálnu úroveň dobrej verejnej správy. Takže si myslím, že niet pochýb, že natoľko sme vo veci tohto prístupu na rovnakej vlnovej dĺžke. Čo sa týka hodnôt, o ktorých som hovoril, sú to hodnoty, o ktoré dôsledne a trvale usilujeme. Neustále sa snažíme ich propagovať a presadzovať cestou politického dialógu. Je však ťažké zavádzať prísnu podmienenosť, ak chceme skutočne pomáhať ľuďom priamo na mieste, a to je, koniec koncov, hlavným cieľom.

  Danutë Budreikaitë, spravodajkyňa. – (LT) Vrelá vďaka všetkým, ktorí sa zúčastnili na diskusii a podporili moju správu. Tiež by som rada poďakovala všetkým členom Výboru pre rozvoj za to, že jednomyseľne hlasovali v prospech správy.

Chcela by som zdôrazniť niekoľko záležitostí. „nové členské štáty“ – v skutočnosti je toto označenie len dočasné; vďaka nemu ľahšie rozlišujeme „staré“ členské štáty od tých, ktoré do EÚ vstúpili po dvoch kolách rozširovania v dôsledku ich špecifického historického vývoja a možno i skutočnosti, že sú chudobnejšie než staré členské štáty.

Rada by som spomenula skúsenosti s politikou rozvojovej spolupráce. Táto politika sa začala uplatňovať v roku 1958. Krajiny strednej Európy – Česká republika, Slovensko a iné – mali s rozvojovou spoluprácou viac skúseností. Pobaltské štáty sa na rozvojovej pomoci zúčastňovali v oveľa menšej miere. Napriek tomu v súčasnosti moja krajina poskytuje pomoc africkej krajine – Maurícijskej republike – v oblasti oceánografie. Pokrok je očividný.

Prečo zdôrazňujem „východný“ rozmer, „východné“ krajiny? Pretože sú jednoducho našimi dôležitými susedmi. Nemá zmysel snažiť sa vymedzovať oblasť alebo politiky rozvojovej spolupráce, je zbytočné, aby o tom politici do detailov diskutovali. Tieto názory sú prepojené. V Bielorusku, ktoré je naším susedom, niektorí ľudia musia vyžiť z dvoch dolárov na deň. Ku ktorej skupine krajín teda Bielorusko patrí? Tieto krajiny sú tiež zaostalé a žiadajú pomoc, pričom zastávajú názor, že by mali byť príjemcami pomoci. Všetci chceme, aby mali naši susedia slušnú kvalitu života. Zdá sa teda, že sledujeme rovnaké globálne ciele.

Pomáhame africkým krajinám bojovať proti chudobe, znižovať mieru migrácie, zvyšovať kvalitu života, oživovať hospodárstvo, zápasiť s chorobami a stať sa sebestačnými. Tým, že našim susedom pomáhame v boji proti chudobe, tým, že im podávame pomocnú ruku vždy, keď je to možné, a v oblastiach, v ktorých máme náležité skúsenosti, prispievame k stabilizácii celej Európy a pobaltského regiónu. Ďakujem vám všetkým za to, že ste sa zapojili do diskusie, a za vašu podporu.

  Predsedajúci. − Rozprava sa skončila.

Hlasovanie sa uskutoční dnes o 12.00 hod.

Písomné vyhlásenia (článok 142 rokovacieho poriadku)

  Sebastian Valentin Bodu (PPE-DE), písomne. – (RO) Hoci má návrh uznesenia, o ktorom sa diskutuje, ambiciózne ciele, som presvedčený, že bude ťažké dopracovať sa v blízkej budúcnosti k spoločnej politike, ktorá by bola z principiálneho hľadiska vyrovnaná. Hoci tvoríme jednu veľkú rodinu, pokiaľ ide o krajiny alebo geografické regióny, ktorým sa v súčasnosti poskytuje pomoc v rámci regionálnej rozvojovej spolupráce, každý členský štát Európskej únie má vlastné priority – priority, ktoré sú motivované hospodárskymi, geopolitickými, etnickými, historickými a inými záujmami – a je nepravdepodobné, že sa táto schéma výrazne zmení. Pri nedávnom incidente, ktorý sa udial v súvislosti s vyhlásením nezávislosti Kosova, sa ukázala názorová nejednotnosť členských štátov a rovnako je pravdepodobné, že podobná rôznorodosť názorov sa ukáže, keď príde na rad diskusia o situácii našich nečlenských susedov. Pravdou je, že významným krokom bolo vymenovanie vysokého predstaviteľa pre zahraničné veci na základe Lisabonskej zmluvy. Keďže však chýbajú jasné pravidlá pre určovanie priorít Spoločenstva, každý členský štát sa bude snažiť presadzovať a zameriavať sa rozvojové politiky, vrátane finančných politík (prídely z rozpočtu Únie) v takých regiónoch mimo Spoločenstva, ktoré vyhovujú ich vlastným prioritám.

PREDSEDÁ: PÁN MARTÍNEZ MARTÍNEZ
podpredseda

3. Rodová rovnosť a posilnenie postavenia žien v rámci rozvojovej spolupráce (rozprava)

  Predsedajúci. − Ďalším bodom je správa pani Feleknas Ucaovej v mene Výboru pre rozvoj o rodovej rovnosti a posilnení postavenia žien v rámci rozvojovej spolupráce (2007/2182(INI)) (A6-0035/2008).

  Feleknas Uca, spravodajkyňa. − (DE) Vážený pán predsedajúci, pán komisár, dámy a páni, pred piatimi dňami sme oslavovali sté výročie Medzinárodného dňa žien. Dosiahli sme toho veľa, ale v najchudobnejších krajinách sveta ešte stále nepozorujeme rovnosť príležitostí. Ľudské práva žien a dievčat ešte stále ani zďaleka nie sú neodňateľnou, jednotnou a neoddeliteľnou súčasťou všeobecných ľudských práv, akej sa dovoláva viedenské vyhlásenie Organizácie spojených národov z roku 1993.

Vo svojej správe podrobne rozoberám situáciu žien a dievčat v rozvojových krajinách a skúmam aj možnosti, ako by európska rozvojová spolupráca mohla život týchto žien zlepšiť. Dovoľte mi, aby som stručne uviedla niekoľko faktov a čísel.

Dve tretiny všetkých negramotných na svete tvoria ženy. Viac než 40 % žien v Afrike nenavštevovalo základnú školu. V Afrike tvoria ženy 52 % celkovej populácie, ale vykonávajú 75 % poľnohospodárskych prác a vyrábajú a predávajú 60 – 80 % potravín.

Aktualizovaná stratégia Komisie pre rovnosť žien a účasť na rozvojovej spolupráci sa zaoberá dôležitými oblasťami a navrhuje konkrétne opatrenia na presadzovanie rovnosti. Dvojitý prístup stratégie – v rámci ktorého sa zefektívňuje uplatňovanie rodového hľadiska a zároveň sa navrhujú samostatné opatrenia na presadzovanie rovnosti – je vítaný. Chválim aj 41 praktických opatrení v oblasti zodpovednej verejnej správy, zamestnanosti, hospodárstva, školstva, zdravotníctva a v oblasti násilia proti ženám. Napriek tomu vo svojej správe niekoľko bodov kritizujem. Dovoľte, aby som stručne rozobrala tie najdôležitejšie z nich.

Som presvedčená, že základom opatrení pre boj proti násiliu voči ženám by mal byť boj proti tradičným formám násilia. Po druhé, musím povedať, že som prekvapená, že sa v stratégii nespomínajú dohody o hospodárskom partnerstve. Na žiadnom mieste sa neuvádza súvislosť medzi posilňovaním úlohy žien a hospodárskymi dohodami medzi EÚ a štátmi AKP. Pokiaľ ide o špecifickú situáciu žien vo vojnových konfliktoch, je mi ľúto, že sa stratégia nevyjadruje k špecifickej úlohe, akú zohrávajú ženy v takzvaných slabých štátoch a v najmenej rozvinutých krajinách. Mimoriadna pozornosť by mala byť venovaná aj otázke reprodukčného zdravia a sexuálnych práv žien v rozvojových krajinách.

Je mi veľmi ľúto, že vo väčšine návrhov na zmeny a doplnenia ide len o to, aby sa zo správy vymazali časti, v ktorých sa žiada, aby ženy mali právo slobodne a nezávisle rozhodovať o svojom tele a živote. Nechápte to ako vystatovanie, ale moja správa sa netýka len tejto otázky. V tejto súvislosti vítam pozmeňujúce a doplňujúce návrhy pani Buitenwegovej v mene skupiny Verts/ALE a ďakujem jej za dôležité príspevky.

Pokiaľ ide o reprodukčné zdravie, v tomto momente chcem povedať len jedno: každá žena má právo slobodne a nezávisle rozhodovať o svojom tele a živote. Prístup žien k zdravotníckym službám v oblasti sexuálneho a reprodukčného zdravia je základným predpokladom pre dosiahnutie rodovej rovnosti. Kým bude ženám tento prístup upieraný, o ich telách a životoch budú rozhodovať iní. A to si predsa nikto, komu naozaj záleží na európskej humanistickej tradícii, našich spoločných hodnotách a dodržiavaní ľudských práv, nemôže priať!

(potlesk)

  Louis Michel, člen Komisie. − (FR) Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, dovoľte, aby som začal blahoželaním spravodajkyni za toto mimoriadne dôkladné preskúmanie veľmi dôležitej prierezovej témy. Vyššia účasť žien na hospodárskom živote a spravodlivá deľba moci medzi mužmi a ženami sú v skutočnosti predpokladom rozvoja. Ak nedokážeme zabezpečiť rodovú rovnosť v rámci rozvojovej spolupráce, nikdy sa nám nepodarí splniť miléniové ciele alebo dosiahnuť udržateľný hospodársky rast.

Prečo v krajinách subsaharskej Afriky tvoria ženy len 34 % trvale zamestnanej pracovnej sily? Prečo zárobok týchto žien predstavuje len 10 % celkových príjmov a prečo ženy vlastnia len 1 % majetkov? Tieto otázky sú prirodzene mimoriadne dôležité. A prečo, ako hovorí vaša správa, 70 % z 1,3 miliardy ľudí žijúcich v úplnej chudobe tvoria ženy? Ilustrujeme tu špecifický druh tragédie, ktorý je neoddeliteľne spojený s osudom ženy. Bohužiaľ, podobných otázok, na ktoré musíme nájsť odpoveď, je príliš veľa. Dokonca aj v Európe, dokonca aj v národných parlamentoch našich členských štátov, v ktorých je primerane vysoké zastúpenie žien, neexistuje žiadna záruka, že sa budú vždy zaoberať prioritami žien.

V súvislosti s našou politikou voči partnerským krajinám si uvedomujeme, že sa musíme pustiť do skutočne zásadného politického dialógu. Vedzte, že takýto dialóg o otázke rodovej rovnosti nebýva vždy priamočiary: v rámci neho môžeme napríklad pomôcť zabezpečiť rozdelenie štatistík na základe pohlavia alebo naliehať, aby sa pri schvaľovaní rozpočtu prihliadalo viac na sociálnu oblasť, pretože v mnohých prípadoch vzdelanie a zdravie nie sú skutočnými prioritami, hoci je dobre známe, že vzdelanie a zdravie žien sú pre rozvoj kľúčové.

Všetkými týmito obavami sa dôkladne zaoberá oznámenie s názvom Rodová rovnosť a posilnenie postavenia žien v rámci rozvojovej spolupráce, ktoré Komisia prijala 8. marca 2007. Politika, ktorú týmto oznámením vytyčujeme, predstavuje odozvu na záväzky, ktoré sme prijali v Európskom konsenze o rozvoji, týkajúce sa rodovej rovnosti vo všetkých rozvojových politikách a praktikách. Cieľom oznámenia je rozvinúť európsku víziu a dôsledne podporovať presadzovanie rodovej rovnosti vo všetkých rozvojových regiónoch a krajinách.

Oznámenie je tiež návodom na nové spôsoby pomoci, predovšetkým na rozpočtovú podporu. A tu si dovolím nesúhlasiť s kritikou, ktorú vo svojej správe vyjadrujete, pretože verím, že rozpočtová podpora ponúka nové príležitosti pre efektívne posilnenie rodovej rovnosti. Prečo? Dôvody, prečo v rámci možností preferujem rozpočtovú podporu, som už niekoľkokrát vysvetľoval. Angažovanie sa formou rozpočtovej podpory nám dáva neporovnateľne väčší vplyv v politickom dialógu s orgánmi v príslušnej partnerskej krajine. Vďaka tomu môžeme napríklad diskutovať o politických alternatívach a, okrem iných, i o potrebe lepšieho uplatňovania potenciálu žien v hospodárskom a sociálnom rozvoji krajiny. Navyše v takýchto prípadoch poskytujeme podporu na základe overenia hmatateľných výsledkov prezentovaných alebo odkrývaných ukazovateľmi, ktoré sú zaručene rodovo rozlíšené a preto jasne upozorňujú na prípadné rodové bariéry. Ciele, ktoré využívame na meranie výsledkov jednotlivých krajín, sú v súlade s miléniovými cieľmi a väčšinou sú pre zlepšenie životných podmienok žien vysoko relevantné. Medzi týmito cieľmi je aj zvýšenie percenta dievčat študujúcich na školách a zvýšenie počtu predpôrodných lekárskych prehliadok. Európska komisia rozdeľuje rozličné čiastky rozpočtovej pomoci jednotlivým krajinám práve na základe toho, aký pokrok dosiahli v plnení týchto cieľov.

Jeden z rečníkov v diskusii hovoril o istom druhu podmienenosti. Keď sa niekto angažuje formou rozpočtovej podpory, prirodzene môže od svojho partnera do určitej miery vyžadovať, aby rešpektoval isté kritériá a určitú formu podmienenosti. Má to pozitíva v tom, že sa dosahuje silnejší účinok, než aký by sme dosiahli bez použitia mechanizmu rozpočtovej podpory. Nech je to akokoľvek, som pripravený rozvíjať túto diskusiu ďalej v iných kontextoch. Na základe doterajších skúseností som však hlboko presvedčený, že rozpočtová podpora – tam, kde je možná – predstavuje zjavne oveľa efektívnejší spôsob, ako dosiahnuť napredovanie.

Niekoľko posledných rokov pristupujeme k problematike rodovej rovnosti dvoma spôsobmi. V prvom rade požiadavku rodovej rovnosti začleňujeme do všetkých našich politík a činností, tvorí súčasť dohôd o rozpočtovej podpore a nechýba ani v politickom dialógu s našimi partnermi. Jedným z dôsledkov tohto prístupu je potreba školiť našich kolegov, ktorí sú členmi delegácií zameraných na otázky rodovej rovnosti. Od roku 2004 viac než tisíc z nich absolvovalo špeciálne školenie o rodovej rovnosti a teraz sme založili oddelenie pomoci v otázkach rodovej rovnosti, ktoré má v budúcnosti takéto školenia realizovať. V druhom rade financujeme špecifické činnosti zamerané na zlepšovanie rovnosti mužov a žien.

Tieto činnosti sú obsiahnuté aj v niektorých národných indikatívnych programoch, ale, čo je dôležitejšie, existujú aj tematické programy, ktoré dopĺňajú spoluprácu založenú na geografickom princípe. Napríklad programy „Investovanie do ľudských zdrojov“ a „Ľudské práva a demokracia“ obsahujú špecifické prvky na prehlbovanie rodovej rovnosti. V programe „Investovanie do ľudských zdrojov“ je 57 miliónov EUR na cielené aktivity v oblasti rodovej rovnosti pre obdobie rokov 2007 až 2013, čo predstavuje zhruba trojnásobne vysoký ročný priemer v porovnaní s výdavkami do roku 2006. Požiadavka rodovej rovnosti je samozrejme obsiahnutá aj v ďalších tematických programoch, či už pre oblasť školstva, zdravotníctva alebo poľnohospodárstva, alebo, samozrejme, pre oblasti životného prostredia a kultúry.

Pravdou je, že máme pred sebou ešte dlhú cestu, ale som presvedčený, že so spoločným odhodlaním plniť záväzok presadzovať rodovú rovnosť a, čo je dôležitejšie, v spolupráci so ženami v rozvojových krajinách, dokážeme bojovať s chudobou a budovať spravodlivejšiu spoločnosť.

  Gabriela Creţu, spravodajkyňa Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť požiadaného o stanovisko. − (RO) Drahí kolegovia, vidím, že správa už vyvolala určité reakcie. Dúfame, že je to dôkazom jej politickej relevantnosti.

Oznámenie Komisie bolo veľmi dobrým východiskom a Parlament nám doplnil užitočné špecifické požiadavky. Rada by som vysvetlila našu pozíciu. Cieľ bol jasný, podporujeme úlohu ženy v rámci rozvojovej spolupráce. Okrem argumentov o rovnosti existuje dostatok dôkazov o tom, že investície do žien sú dobré investície, pretože ženy skvele násobia výsledky.

Ale ako dosiahnuť maximálnu efektívnosť pri plnení cieľa? Mohli sme od prijímajúcich krajín požadovať splnenie prísnych kritérií týkajúcich sa posilnenia postavenia žien. Takéto kritériá už v skutočnosti existujú. Mohli by sme však očakávať slabé reakcie, nedostatok odbornosti a administratívnej kapacity, formálne záväzky v strategických rozvojových plánoch a nedostatočné plnenie týchto záväzkov. Nedodržanie záväzkov by mohlo mať za následok zníženie alebo pozastavenie pomoci. Negatívne by to ovplyvnilo konečných príjemcov pomoci – teda napokon by za neschopnosť vlád museli platiť samotné ženy, a to nechceme.

Za týchto podmienok sme sa rozhodli trvať na dodržiavaní takých požiadaviek, ktoré riadime my a pre ktoré máme prostriedky činnosti. Preto žiadame Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili konzistentnosť medzi ďalšími politikami Komisie a rozvojovou politikou. Inak môžu určité aspekty domácej obchodnej politiky alebo spoločnej poľnohospodárskej politiky negatívne vplývať na plnenie našich cieľov.

Vzhľadom na výrazné rozdiely v pristupovaní k otázke rodovej rovnosti v politike členských štátov sme presvedčení, že základným predpokladom skutočného a efektívneho využitia žien v politike rozvojovej spolupráce (to jest v politike, ktorú si riadia predovšetkým členské štáty), je vypracovanie plánu Európskej komisie v oblasti rodovej rovnosti v Únii. Zdá sa, že nové prostriedky prideľovania podpory venujú ženám menšiu pozornosť.

Žiadame o vypracovanie hodnotenia ich vplyvu na rodovú rovnosť a prijatie adekvátnych opravných opatrení, na ktoré by sa vzťahovali zodpovednosti a zásada transparentnosti využívania fondov, ku ktorým sme sa pred európskymi občanmi zaviazali.

  Anna Záborská, v  mene skupiny PPE-DE. – (SK) Vypracovanie správy na tému rodovej rovnosti a posilnenia postavenia žien určite nebolo ľahké a svedčí o tom aj jej rozsah.

Aj keď nesúhlasím so všetkým, čo naša kolegyňa pani Uca vo svojej správe predstavila, chcem jej zablahoželať za dôslednosť a precíznosť, ako k tejto téme pristupovala. Pri preberaní takejto témy by sme mali vychádzať z obrany dôstojnosti ženy a jej úlohy v presadzovaní spoločného dobra v spoločnosti.

Mnohé ženy v rozvojových krajinách, ale nielen tam, trpia diskrimináciou a násilím, často pracujú v nedôstojných podmienkach za nízke platy, s nedostatočnou zdravotnou starostlivosťou, príliš dlhou pracovnou dobou a stretávajú sa s ponižovaním a fyzickým zneužívaním. Toto je príčinou nedostatočného rozvoja. Všetky tieto faktory ovplyvňujú aj kvalitu ich rodinného života. Konkrétne kroky, ktoré môžeme urobiť na nápravu situácie, je posilnenie rozvoja a rovnoprávnosti na posilnenie pokoja v 21. storočí. Opakovane, nekompromisne a pri každej príležitosti musíme odsúdiť sexuálne násilie, ktoré často postihuje ženy a dievčatá. Musíme povzbudzovať krajiny tretieho sveta do vydávania zákonov, ktoré budú ženy účinne chrániť.

V mene rešpektovania ľudskej osoby musíme odsúdiť aj veľmi rozšírenú kvázi kultúru, ktorá napomáha systematické vykorisťovane sexuality a ničí dôstojnosť dokonca aj veľmi mladých dievčat, keď ich núti ponúkať svoje telá na dosahovanie miliardových ziskov v tomto priemysle. Bohužiaľ, klienti pochádzajú väčšinou z civilizovanej časti sveta, Európsku úniu nevynímajúc. Ženy v oblastiach vojnových konfliktov sú obeťami systematického znásilňovania na politické účely.

Oceňujem ženské hnutia, ktoré napomáhajú posilňovať dôstojnosť žien. V rámci pomoci ženám v rozvojových krajinách nesmieme zabúdať, že okrem finančnej pomoci z rozvojových fondov je tu efektívne rozvinutá sieť náboženských a charitatívnych organizácií. Táto iniciatíva má už mnohé roky podporu miestnych cirkví prostredníctvom paralelných schém a neformálnych malých pôžičiek chudobným. Je veľmi povzbudzujúce vidieť trpezlivú, čestnú a tvrdú prácu chudobných žien odmeňovanú takýmto spôsobom. Treba to podporovať aj reformou štruktúr, ktoré pomáhajú šíriť úspech nových iniciatív.

Ženám musí byť zabezpečená rovnosť príležitostí, spravodlivá odmena za prácu, spravodlivosť v pracovnom postupe, rovnaký prístup k vzdelaniu na všetkých stupňoch, prístup k zdravotníckej starostlivosti a rovnosť rodinných práv. Politika pre ženy je odvážnou politikou, ale pokrok pre ženy aj v rozvojových oblastiach je pokrokom pre nás všetkých.

  Anne Van Lancker, v  mene skupiny PSE. – (NL) Dovoľte mi, aby som v mene našej skupiny povedala, že empaticky podporujeme správu pani Ucaovej a blahoželáme pánovi komisárovi k tejto stratégii rodovej rovnosti. Pred ôsmimi rokmi sa fakticky všetky krajiny oficiálne podpísali pod miléniové rozvojové ciele. Polovica času prešla a vyzerá to tak, že v súvislosti s Afrikou, väčšina cieľov splnená nebude.

Ženy zohrávajú v zápase s chudobou kľúčovú úlohu, ale ešte stále nemajú rovnaký prístup k vzdelaniu, zdravotníckej starostlivosti, rovnaké pracovné príležitosti alebo rovnaké majetkové práva. Spoločenské postavenie žien je nízke a násilie voči nim rozšírené. Zároveň väčšina strategických programov našich partnerských krajín ženy jednoducho úplne ignoruje. Rodová diskriminácia sa teda musí stať ústrednou témou politického dialógu s našimi partnerskými krajinami a ženské organizácie by sa mali zúčastňovať na tvorbe politiky.

Podľa môjho názoru je neslýchané, že kolegovia zo skupín PPE a UEN chcú zo správy vyškrtnúť časti, v ktorých sa otvorene hovorí o sexuálnom a reprodukčnom zdraví, pretože ak ženy budú môcť rozhodovať o vlastnom tele a o tom, či a kedy budú mať deti, nielenže to zachráni životy miliónov žien, ale viac príležitostí budú mať aj deti a posilní sa tým aj spoločnosť. Každý, kto to popiera, podrýva konsenzus, ku ktorému medzinárodné spoločenstvo dospelo na konferencii o obyvateľstve a rozvoji v roku 1994, a to nedopustíme.

Ešte jedna vec: Stopercentne podporujem žiadosť Skupiny zelených o zriadenie funkcie vyslanca EÚ pre práva žien. Vyslanec pre práva žien dá ženám sveta tvár a hlas v Európe a vo vládach jednotlivých krajín a bude tiež môcť príležitostne upozorňovať komisárov na povinnosti, ku ktorým sa zaviazali.

  Renate Weber, v  mene skupiny ALDE. – Vážený pán predsedajúci, rodová rovnosť a posilnenie postavenia žien sú hodnoty a zásady, ktoré si všetci v Európskej únii vážime. Ako také by sme ich mali šíriť ďalej v rozvojových krajinách v rámci existujúcej spolupráce. V tejto oblasti máme všetci obrovskú zodpovednosť, pretože presadzovaním dvojitých noriem by sme sa z morálneho hľadiska diskvalifikovali a stratili by sme na dôveryhodnosti. Mierim teraz predovšetkým na pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, o ktorých sa má dnes hlasovať – sú to tie isté pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré Výbor pre rozvoj zamietol.

Obávam sa, že máme sklon používať dvojitý meter pri vysvetľovaní týchto hodnôt našim rozvojovým partnerom na jednej strane a ich používaní v samotnej Európskej únii na strane druhej. Ak nám ide o presadzovanie práv žien a posilnenie postavenia žien, nemôžeme si dovoliť vylúčiť z tejto správy zmienky o takej kľúčovej téme, akou je právo slobodnej voľby v otázke reprodukcie.

Ako správa správne zdôrazňuje, základným predpokladom pre dosiahnutie rodovej rovnosti je právo ženy na sexuálne a reprodukčné zdravie. Ochrana reprodukčných práv, akým je právo na plánovanie rodiny (v zmysle načasovania počatia a určenia intervalov medzi dvoma pôrodmi) a právo rozhodovať o otázkach reprodukcie – právo rozhodovať bez diskriminácie, nátlaku a násilia – dáva ženám slobodu plnšie a rovnocennejšie sa zúčastňovať na živote spoločnosti.

Nemôžeme vyjsť našim partnerom v ústrety len do polovice cesty a zároveň tvrdiť, že naším cieľom je mať zdravšie a silnejšie ženy, ktoré budú schopné aktívne a rovnocenne sa zúčastňovať na živote spoločnosti. Prosím, prepáčte mi, že sa vyjadrím tak tvrdo, ale podľa mňa je to číre pokrytectvo. Vytýčené ciele sa nám splniť nepodarí, ak začneme tým, že sa budeme vyhýbať kľúčovým otázkam alebo interpretovať naše zásady inak, než ako sú chápané doma.

Presadzovanie rodovej rovnosti a posilňovanie postavenia žien v rozvojových krajinách je v dnešnom svete neľahká úloha. Dosiahnutie týchto cieľov si vyžaduje skutočné odovzdanie sa, činorodosť a predovšetkým úplnú dôveru v našich vzťahoch s rozvojovými krajinami.

  Margrete Auken, v  mene skupiny Verts/ALE. – (DA) Vážený pán predsedajúci, 750 miliónov žien žije v chudobe a bojuje o vlastné prežitie a prežitie svojej rodiny. Ako Európania musíme bojovať po ich boku o ich právo na lepší život. Úloha žien je neoceniteľná; napriek tomu ich schopnosti a potenciál nie sú docenené. Prístup žien k vzdelaniu, pracovným príležitostiam a majetku je prísne obmedzený. Jednou z kľúčových úloh EÚ by malo byť zabezpečenie toho, aby boli ženy postavené do centra rozvojového úsilia, ktoré Európska únia vyvíja. V súčasných podmienkach naše politiky v konečnom dôsledku skôr znižujú už tak nízke postavenie žien, a preto sa veľmi teším správe pani Ucaovej.

Je dôležité zachovať celistvosť správy a nerozdrobovať ju, ako sa o to pokúšajú mnohí zo skupiny Európskej ľudovej strany (kresťanských demokratov) a európskych demokratov a Únie za Európu národov svojimi pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi, ktoré by odstránili všetky časti, kde sa hovorí o sexuálnych a reprodukčných právach žien. Ako už bolo mnohokrát povedané, tieto práva sú kľúčové – bez nich ženy nebudú schopné prijať zodpovednosť za seba samých a tým i za život svojej rodiny. Často je to pre nich otázka života a smrti. Ženy musia mať právo a príležitosť povedať „nie“, aby sa vyhli násiliu a získali vzdelanie a dostali tak príležitosť stáť na vlastných nohách. Ak má naša rozvojová pomoc priniesť rozvoj, potom je táto otázka kľúčová a je nemorálne a hlúpe nepostaviť ženy do centra tohto úsilia.

Bohužiaľ tu, pravdaže, chýba politická vôľa – ako už bolo taktiež povedané – a preto mnohí z nás podporujú návrh na vymenovanie vysokého predstaviteľa EÚ pre práva žien. Tento alebo táto by mal/a zabezpečiť, aby sa ženy zapájali do politickej a sociálnej činnosti na celom svete, aby mohli začať presadzovať vplyv, ktorý by, ako predstaviteľky polovice svetovej populácie, mali mať. Ženy sa nesmú stať obeťami mizerných naničhodníkov. Je v našom všeobecnom záujme, aby získali rovnaké postavenie, aké máme my všetci.

  Luisa Morgantini, v  mene skupiny GUE/NGL. – (IT) Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, čo povedať? Všetka chvála Komisii za dobre štruktúrované oznámenie, ktoré po prvý krát vytyčuje európsku stratégiu rodovej rovnosti v rámci rozvojovej spolupráce, pričom navyše spĺňa požiadavky predložené početnými skupinami žien, ktoré odmietajú byť obeťami. Na druhej strane, odmietame byť obeťami, my žijeme svoj život a prežívame našu sexualitu a my rozhodujeme o tom, v akej spoločnosti chceme žiť: v spoločnosti, ktorá dokáže riešiť a vyriešiť problém diskriminácie, ktorá dokáže skoncovať s nespravodlivosťou, násilím a militarizovaným duševným rozpoložením.

Nadovšetko chválim aj správu pani Ucaovej, ktorá hlbšie analyzuje a chápe aj tie aspekty, ktoré Komisia nezobrala do úvahy, čo by, podľa môjho názoru, mala priznať aj samotná Komisia. Nemusím tu znovu opakovať čísla vypovedajúce o ženách žijúcich v chudobe, o ženách, ktoré sú negramotné a trpia chorobou AIDS alebo maláriou, a mnohých obetiach fyzického a sexuálneho násilia, predovšetkým domáceho, ku ktorému dochádza dokonca aj v Európe.

Zavážia najmä praktické opatrenia: vládna, vzdelávacia a zdravotnícka politika, politika boja proti násiliu páchanom na ženách, politika presadzovania práva vlastniť majetok a práva na prácu a, ako hovorí pani Ucaová, hospodárske a obchodné politiky, ktoré neprotirečia rozvojovým politikám.

To, čo potrebujeme, je oveľa silnejšia politika uplatňovania rodového hľadiska, a tá si vyžaduje vynakladať viac ľudských a finančných zdrojov na delegácie Komisie a na také projekty, ktoré majú výrazný účinok, napríklad mikroúvery. Vďaka týmto praktickým opatreniam jestvuje šanca, že sa vytvoria trvalé vzťahy so ženskými hnutiami s miestnym i národným pôsobením, so sieťami žien z rôznych krajín, založenými s cieľom viesť kampane proti rozširovaniu púští, za okamžité riešenie konfliktov a za právo na zdravie, bývanie a vodu.

Rada by som sa vyjadrila aj k pozmeňujúcim a doplňujúcim návrhom, ktorých snahou je odstrániť zmienky o rôznych medzinárodných stratégiách – od Káhiry po Maputo – v oblasti reprodukčného zdravia a reprodukčných práv žien. Ochrana života je svätosvätá. Právo na život však znamená, že pri uplatňovaní rozvojových politík nesmie dôjsť k jedinému zaváhaniu...

(predsedajúci prerušil rečníčku)

  Urszula Krupa, v  mene skupiny IND/DEM. – (PL)Vážený pán predsedajúci, správa o rodovej rovnosti a posilnení postavenia žien v rámci rozvojovej spolupráce sa zaoberá problémami, ktoré postihujú ženy napríklad v krajinách Afriky a Ázie. Vytyčuje stratégiu, ktorá obsahuje opatrenia v niekoľkých kategóriách: rodová rovnosť, politický systém, zamestnanosť, vzdelanie, zdravotníctvo a násilie páchané na ženách.

Ako vieme, rovnaké práva žien a mužov sú hlavnými aspektmi sociálneho rozvoja, ktorý je v Európskej civilizácii zakotvený v základných nariadeniach o rešpektovaní ľudských práv a rešpektovaní všetkých ľudí. Ale rovnaké práva a nediskriminácia žien nie sú jedinou podmienkou sociálneho rozvoja. Jestvuje tu celý rad rôznych faktorov, ktoré sú pre sociálny rozvoj dôležité, v prvom rade dodržiavanie etických a morálnych zásad, ktoré zaručujú výrazné zmiernenie vykorisťovania, násilia, podvodov a iných foriem zlého zaobchádzania, vrátane diskriminácie a útlaku žien.

Dramatické životné podmienky žien žijúcich v afrických krajinách sú dôsledkom politiky drancovania prírodných zdrojov a špekulácie zo strany medzinárodných spoločností, ktoré sa obohacujú na úkor života a zdravia miestneho obyvateľstva. Rozpočtová podpora a ďalšie programy EÚ nedokážu kompenzovať straty spôsobené zlodejským hospodárstvom. Etický relativizmus tiež prispieva k sexuálnemu vykorisťovaniu a k šíreniu sexuálne prenosných chorôb. Sexuálna sloboda, tak ako je propagovaná, okráda ženy o dôstojnosť tým, že ich degraduje na úroveň sexuálnych objektov a podnecuje násilie. Situáciu žien nezlepší štedrejšie financovanie antikoncepcie a potratov, ale skôr finančná podpora rodín, predovšetkým mnohodetných rodín, ktorá vytvorí podmienky pre vzdelanie a rozvoj a zlepší zdravotnícku starostlivosť a sociálnu ochranu, a to najmä tehotných žien. Vzdelané ženy s predpokladmi pre vodcovstvo alebo s túžbou angažovať sa v politike by, prirodzene, mali mať možnosť kandidovať vo voľbách a využiť svoje mentálne a telesné odlišnosti na rozšírenie spektra názorov o otázkach, ktoré sú dôležité nielen z hľadiska žien a detí.

Uplatňovanie rodového hľadiska ako ústredná myšlienka – ktorej vďačíme, okrem iných, za rodičovskú dovolenku – však už priniesla výsledky, ktoré bolo možné očakávať, keďže švédski otcovia nie sú jediní, ktorí dávajú prednosť lovu losov alebo čítaniu novín pred dozeraním na deti. Vďaka vplyvu masmédií sa šíri tyrania sexuálnej agresie...

(predsedajúci prerušil rečníčku)

  Filip Kaczmarek (PPE-DE). – (PL) Vážený pán predsedajúci, správa pani Ucaovej sa zaoberá významnou otázkou rodovej rovnosti v rámci rozvojovej spolupráce. Úmysly spravodajkyne boli nepochybne dobré, bohužiaľ, marí ich prílišná a kontroverzná prezentácia otázky zdravia a sexuálnych a reprodukčných práv. K tejto téme by sa nemalo pristupovať kontroverzne, napriek tomu sa v správe používa jazyk paradoxov, ktorý je pre Európsku úniu typický. Práve toto zvláštne používanie jazyka vzďaľuje Úniu od jej občanov a mení ju na nezrozumiteľný odcudzený byrokratický stroj. A presne tým si vytvárame a živíme oponentov EÚ.

Preto dúfam, že Parlament pozmeňujúce a doplňujúce návrhy skupiny PPE-DE schváli. Prečo? Pretože pod „právom na zdravie a reprodukčnými právami“ autorka a tí, ktorí túto správu presadzujú, majú na mysli opak toho, čo tieto slová v skutočnosti znamenajú. „Reprodukčné právo“ neznamená právo obmedzovať reprodukciu. Ide o to, že sa tu pozitívnym výrazom nazýva niečo, čo má negatívne dôsledky, konkrétne obmedzenie reprodukcie. A to je číry podvod.

Tí, ktorí podporujú obmedzovanie rastu počtu obyvateľstva v chudobných krajinách a šírenie antikoncepcie alebo potratov, by sa nemali skrývať za výrazy, ako právo na zdravie a reprodukčné práva. Mali by sme veci nazývať pravým menom. Mám pocit, že tak nechcú urobiť, pretože tušia, že Európska únia by sa v skutočnosti takýmito záležitosťami zaoberať nemala. Nezdá sa vám niečo pochybné na tom, keď Európania presadzujú a financujú antikoncepciu a potraty mimo Európy? V Afrike a Ázii, práve tak ako v EÚ, by mali jednotlivé štáty rozhodovať o tom, akú politiku v tejto oblasti vykonávať. Správa tvrdí, že ženy by sa mali rozhodnúť. Ale to my hovoríme ženám v Afrike, čo majú robiť. Mám pocit, že tu niečo nesedí.

Ďalšia vec: medzi počtom detí a rovnosťou neexistuje logická súvislosť príčina – dôsledok. Tieto dve veci sú jedna od druhej nezávislé a nemôžem pochopiť, prečo sa v tejto správe dávajú do súvislosti.

  Alain Hutchinson (PSE) . – (FR) Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, tentoraz nemám v úmysle hovoriť o samotnej správe – ku ktorej spravodajkyni blahoželám – ale skôr o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch, o ktorých budeme čoskoro hlasovať. Rád by som povedal, že pozmeňujúce a doplňujúce návrhy predkladané kolegami zo skupiny UEN považujem doslova za škandalózne.

(potlesk)

Tým, že skupina UEN odmieta v správe schváliť akékoľvek úvahy alebo zmienky o problematike antikoncepcie, odmieta uznať, že aj ženy na južnej pologuli majú právo na slušný život. Je to viac než škandalózne, je to nezodpovedné a pokrytecké, keď vieme, že bez riadneho plánovania rodičovstva sú milióny ľudí odsúdené na zbytočné utrpenie, choroby a smrť – najťažší údel v osude žien a detí, ktoré tieto ženy privádzajú na svet, často proti svojej vôli.

Pozmeňujúce a doplňujúce návrhy predložené skupinou PPE-DE nie sú o nič menej poľutovaniahodné. Formulujú rovnaké myšlienky iným spôsobom, predovšetkým tým, že ženám odmietajú priznať právo na kontrolu vlastnej plodnosti. V drvivej väčšine rozvojových krajín sú ženy a dievčatá – dokonca aj mladé dievčatá – aj naďalej obeťami diskriminácie a neznesiteľného násilia. Každý, kto odmieta názor, že všetky ženy žijúce v týchto krajinách by mali mať plné právo riadiť vlastný osud, očividne odmieta považovať tieto ženy za bytosti rovnocenné mužom. Predsa len, reprodukčné zdravie by nemalo byť takou alarmujúcou témou: jednoducho prináša ľuďom možnosť prežívať zodpovedný, uspokojivý a bezpečný sexuálny život a ženám možnosť slobodne sa rozhodnúť mať deti vtedy, keď ich mať chcú. Takéto chápanie zdravia je založené na tom, že muži a ženy si, na báze rovnosti, môžu zvoliť bezpečné, efektívne, dostupné a prijateľné metódy regulovania počatia.

  Olle Schmidt (ALDE). – (SV) Vážený pán predsedajúci, je dôležité, aby sme mali jasno v tom, čo chceme. Už príliš dlho je diskusia, v ktorej by sme sa mali zaoberať ľudskými právami, jedovato korenená rôznymi politickými úvahami. Nikto nemôže pochybovať o tom, že žena má právo na svoje vlastné telo. Preto som sa v diskusii o mrzačení genitálií nebránil položiť otázku, či uplatňovanie zákonov šariátu nemožno považovať za neuznávanie rovnakej hodnoty ľudských bytostí. Nikomu by nenapadlo odoprieť mužovi právo rozhodnúť sa v otázke reprodukcie alebo tvrdiť, že odopierať mužovi možnosť zarábať vlastné peniaze a snahu zachovať si nezávislosť je otázkou kultúrnych hodnôt.

Keď Európska únia – najväčší poskytovateľ pomoci na svete – vyvíja aktivity v treťom svete, musíme mať jasné hodnoty. Hlavným heslom musia byť ľudské práva, pod ktorými ja osobne rozumiem rovnosť nielen v teórii, ale aj v praxi. Musíme dosiahnuť, aby bolo všetkým jasné, že trhové hospodárstvo je pre chudobné ženy a mužov dobré, a nie zlé. Výborným dôkazom toho je úspešná kampaň na mikroúvery, ktoré priniesli prosperitu a posilnenie postavenia miliónom zraniteľných žien.

Samozrejme, my ľudia žijúci v bohatom svete, nemáme právo vnucovať iným konkrétny spôsob života, ale je našou povinnosťou – a to je podľa mňa dôležité zdôrazniť – ukázať určité možnosti tým, ktorí dnes žiadne možnosti na výber nemajú. Ako mnohí z mojich kolegov tu som preto skutočne sklamaný niektorými pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi, ktoré boli predložené k inak dobrej a dôležitej správe. Naznačujú vskutku nesprávne smerovanie.

Kolegom za mnou by som rád povedal, že keď som bol poslancom v švédskom parlamente, zostal som doma so synom na rodičovskej dovolenke. Myslím si, že to zo mňa urobilo lepšieho rodiča, než aký som bol predtým. Noviny som, pravdaže, čítaval, ale mojou hlavnou úlohou bolo dozerať na moje deti a robiť to spoločne s mojou manželkou. Môžem povedať, že je to skvelá vec a myslím, že by si to mali skúsiť viacerí, aby videli, aké je dôležité, aby bola rodina spolu: muž, žena, deti.

(potlesk)

  Raül Romeva i Rueda (Verts/ALE). – (ES) Vážený pán predsedajúci, rád by som začal tým, že veľmi srdečne privítam túto správu, pretože je dôležitá z viacerých hľadísk.

Po prvé, z hľadiska spravodlivosti: kým ženy a dievčatá vykonávajú približne dve tretiny práce na svete, pripadá na ne len 5 % príjmov, a navyše chudoba má zreteľne ženskú tvár.

Po druhé, z hľadiska dôstojnosti: myslím, že je nevyhnutné nahradiť častý obraz, ktorý ženy prezentuje ako zraniteľné obete, obrazom žien ako vysoko diferencovanej skupiny sociálnych činiteľov, ktoré disponujú hodnotnými zdrojmi a schopnosťami a ktoré majú svoj vlastný program; na to je potrebné, okrem iného, uznať a plne prijať právo žien prijímať rozhodnutia týkajúce sa ich vlastného tela a sexuálneho života.

Po tretie, v súvislosti so zanieteným úsilím a súdržnosťou: je poľutovaniahodné, že sa uplatňovanie rodového hľadiska chápe ako zámienka, aby sa nemuseli popisovať špecifické návrhy a ciele (napríklad v strategických dokumentoch pre krajiny).

Pre všetky tieto dôvody verím, že túto správu uvíta a podporí absolútna väčšina.

  Gay Mitchell (PPE-DE). – Vážený pán predsedajúci, toto je správa o rodovej rovnosti a posilnení postavenia žien v rámci rozvojovej spolupráce. Prečo sa teda socialisti, liberáli a niektorí ďalší dnes chystajú hlasovať proti pozmeňujúcemu a doplňujúcemu návrhu, ktorý pátra po informáciách o diskriminácii žien a ktorý začína od samotného jadra problému?

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh predkladaný v mojom mene a v mene pána Devu a pani Belohorskej vyzýva Komisiu, aby požiadala všetkých partnerov Únie na celom svete, tak vlády, ako aj mimovládne organizácie, aby začali vykonávať nepretržitú rodovú analýzu všetkých potratov a výsledky pravidelne hlásili Parlamentu. Možno by nám pán Hutchinson mohol povedať, čo je na získavaní tohto druhu informácií také strašné? Dnes dopoludnia má Parlament v pláne zakryť si pred týmto problémom zrak a pozmeňovací a doplňovací návrh zamietnuť. Jednako však, v niektorých krajinách silná preferencia synov vedie k eliminácii miliónov dievčat prostredníctvom voľby pohlavia budúcich potomkov. Novorodené dievčatá zomierajú aj následkom zámerného zanedbávania a vyhladovania. Podľa Fondu OSN pre populáciu (UNFPA) len v samotnej Ázii je najmenej 60 miliónov dievčat „nezvestných“. V niektorých krajinách správy priniesli informácie o tom, že voľba pohlavia dieťaťa je bežnejšia v mestách, kde sú technológie ako amniocentéza a ultrazvuk bežne dostupné a môžu sa teda ľahko zneužívať. V iných krajinách sa to deje častejšie vo vidieckych oblastiach, kde, podľa UNFPA, je preferencia synov silná. Dcéry sú v niektorých krajinách považované za ekonomicky nevýhodné a podľa UNFPA sa pomer pohlaví pri narodení, hoci je zatiaľ mierne vyšší, z tohto dôvodu stále viac zvýrazňuje. Nedostatok žien a dievčat v niektorých ázijských krajinách má potenciálne alarmujúce sociálne následky, akými sú zvýšený dopyt v obchodovaní so ženami, či už pre manželstvo alebo sexuálne služby, a všeobecné zhoršenie postavenia žien. To netvrdím ja, ale UNFPA.

Ako sa k tomu stavia parlament. Zakrýva si oči. V celej histórii sveta sme boli svedkami toho, ako sa môžu väčšiny mýliť, napríklad v Rakúsku a Nemecku v tridsiatych rokoch minulého storočia. Ako mohol orgán, ktorý má odrážať názor väčšiny, spáchať takú nespravodlivosť a hlasovať proti pozmeňujúcemu a doplňujúcemu návrhu? Nerobíme nič iné, len hľadáme informácie...

(predsedajúci prerušil rečníka)

  Ana Maria Gomes (PSE). – Vážený pán predsedajúci, blahoželám svojej kolegyni, pani Ucaovej, k tejto vynikajúcej správe a vítam dvojitý prístup, ktorý Komisia podporuje vo svojom oznámení tým, že sa zameriava tak na uplatňovanie princípu rodovej rovnosti, ako aj na konkrétne kroky pre posilnenie postavenia žien.

Chcem však vyjadriť hlboký nesúhlas s tým, že mnohé dokumenty o stratégii krajiny týkajúce sa nástroja rozvojovej spolupráce sa k rodovej otázke vyjadrujú len ako k prierezovej téme, pričom bližšie neurčujú konkrétne činnosti, ciele alebo finančné dávky. Znamená to, že nám hrozí, že napriek strategickému rámcu by úsilie v problematike rodovej rovnosti v rámci rozvojovej spolupráce mohlo v najbližších rokoch zostať len pri slovách.

V strednodobom a konečnom preskúmaní by mali byť hodnotené rodovo rozlíšené ukazovatele výkonnosti. Parlament bude sledovať vykonávanie CPS a dúfame, že Komisia bude môcť určiť napredovanie vo vzťahu ku konkrétnym výsledkom súvisiacim s rodovou príslušnosťou.

Na záver by som rada povedala, že ma šokuje stredoveké ponímanie niektorých pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov k tejto správe, ktoré predkladajú niektorí kolegovia pre otázky sexuálneho a reprodukčného zdravia. Prirodzene, budem hlasovať proti týmto návrhom.

  Alexander Lambsdorff (ALDE). – (DE) Vážený pán predsedajúci, aj ja by som sa rád poďakoval spravodajkyni za túto vynikajúcu správu a poblahoželal Komisii k jej oznámeniu. V súčasnosti stojíme pred výzvou byť dôslední. Pred desiatimi dňami som spolu s niekoľkými kolegami z národných parlamentov odcestoval do New Yorku, kde som na pozvanie Európskeho parlamentného fóra navštívil komisiu pre postavenie žien. Je zaujímavé zistiť, že naši partneri AKT hovoria jedno, keď sa rozprávajú s Bruselom a vládami jednotlivých krajín EÚ, a niečo iné v New Yorku, kde sa o tých istých otázkach diskutuje na celosvetovej úrovni.

Preto vyzývam pána komisára, aby bol dôsledný, aby svoje delegácie inštruoval, že postoj, ktorý bol zaujatý v New Yorku, je témou rozhovorov aj v príslušných krajinách, pretože naše ciele v oblasti politiky za ženské práva a rozvojovej politiky sú často v rozpore s cieľmi New Yorku.

V tejto súvislosti ma veľmi teší, že UNIFEM práve otvára kanceláriu v Bruseli; to určite pomôže priviesť diskusiu medzi OSN a Európskou úniou v tejto oblasti na vyššiu úroveň.

Mimoriadne ma teší, že mikroúvery sa uvádzajú ako príklady prostriedkov na posilnenie postavenia žien, ich oslobodenia. Existuje niekoľko pomerne nezrozumiteľných dohovorov...

(predsedajúci prerušil rečníka)

  Satu Hassi (Verts/ALE). – (FI) Vážený pán predsedajúci, veľká vďaka pani Ucaovej za vynikajúcu správu. Zároveň zdieľam nesúhlas vyjadrený mnohými poslancami v súvislosti s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi, ktoré predložila pravica.

Aby mohli byť práva žien plne realizované aj v rámci rozvojovej spolupráce, Európska únia potrebuje vyslanca pre práva žien, ktorého úlohou by bolo zaisťovať, aby boli ženy a ich práva brané na vedomie. Zabezpečilo by sa tým aj efektívnejšie míňanie finančných prostriedkov vyčlenených na rozvojovú spoluprácu.

Vieme, že najlacnejším spôsobom podpory rozvoja je zlepšenie práv žien, vrátane ich sexuálnych práv, vzdelania, pracovných príležitostí a tak ďalej. Hoci to vieme z vlastných skúseností a hoci to potvrdzujú početné správy, z času na čas na to zabúdame, dokonca aj pri rozhodovaní, na čo minúť hotovosť z balíka rozvojovej spolupráce EÚ. Preto potrebujeme vyslanca pre práva žien a preto dúfam, že každý v tejto rokovacej sále bude hlasovať za pozmeňujúci a doplňujúci návrh 20, ktorý o tejto otázke pojednáva.

  Nirj Deva (PPE-DE). – Vážený pán predsedajúci, hoci táto správa obsahuje veľa dobrého, sú v nej určité veci, s ktorými absolútne nesúhlasím, podobne ako moji kolegovia pán Kaczmarek a pán Mitchell.

Začnem tým, že sa vás, pán predsedajúci, spýtam, kto je autorom týchto slov: „Pre praktiky prenatálnej voľby pohlavia sa nespočetným ženám upiera právo vôbec existovať.“ Možno autorku tejto správy prekvapí, že tieto slová povedal Pan Ki-mun vo svojom otváracom prejave pred Komisiou OSN pre postavenie žien v New Yorku.

Navyše, podľa minuloročnej Správy UNFPA o stave svetovej populácie, máme na svete globálny deficit 60 miliónov žien – to je celkový počet obyvateľov Veľkej Británie! Hovoríme o ženách, ktoré sa nenarodili v dôsledku prenatálnej voľby, potratov, alebo ktoré boli zavraždené krátko po narodení, a to sa deje na mojom rodnom kontinente; teda viem, o čom hovorím. Ako je možné, že správa Európskeho parlamentu o rodovej rovnosti mlčí o zámernej eliminácii výlučne na základe rodovej príslušnosti? Kde je tu potom rovnosť?

K tejto správe som predložil pozmeňujúci a doplňujúci návrh, v ktorom je nastolená požiadavka rodovej analýzy všetkých potratov realizovaných vo svete, a hádajte čo sa stalo? Socialisti návrh zamietli! Prečo? Nemáme právo vedieť, že sa vraždia ženy pred narodením? Uvidíme, ako dnes budú hlasovať o návrhu 11.

Nechápem, prečo sa spravodajkyňa silou mocou snaží premárniť túto cennú príležitosť odstrániť najzávažnejšiu príčinu nespravodlivosti voči ženám v súčasnom svete – ich základné právo na život – a namiesto toho vytrvalo presadzuje takzvané práva na sexuálne...

(predsedajúci prerušil rečníka)

  Lidia Joanna Geringer de Oedenberg (PSE). – (PL) Vážený pán predsedajúci, štatistiky dokazujú, že politika rovnakých práv urýchľuje plnenie miléniových rozvojových cieľov tým, že odstraňuje chudobu a napráva demografické, sociálne a hospodárske ukazovatele. Rodová rovnosť však aj naďalej zostáva otázkou druhoradého významu.

Ženy v mnohých krajinách ešte stále nemajú dostatočný prístup k základnej zdravotníckej starostlivosti, vzdelaniu a možnosti zúčastňovať sa na rozhodovacom procese. Dve tretiny všetkých negramotných ľudí na svete sú ženy. V rozvojových krajinách je u dievčat o 11 % menšia pravdepodobnosť, že budú navštevovať strednú školu, než u chlapcov. Okrem toho štatistiky dokazujú tragickú situáciu v zdravotníctve. Napríklad v štátoch subsaharskej Afriky 60 % ľudí infikovaných vírusom HIV sú ženy a u mladých ľudí 75 % nových prípadov AIDS tvoria dievčatá.

Oznámenie Komisie je dôležitým krokom k zavádzaniu rodovej otázky do programu spolupráce s partnerskými krajinami ako dôležitý nástroj pre odstraňovanie chudoby a podporovanie ľudských práv, vrátane boja proti násiliu voči ženám. Blahoželám spravodajkyni k tejto veľmi dobre pripravenej správe a na záver...

(predsedajúci prerušil rečníčku)

  Roberta Alma Anastase (PPE-DE). – (RO) Dnes diskutujeme o ďalšej správe, ktorá analyzuje situáciu žien, tento týždeň už druhej, ale tento krát z hľadiska rovnakých príležitostí v súvislosti s rozvojom Spoločenstva.

Táto správa vyvolala diskusiu a polemiku, rozdielne prístupy a do kontextu zasadené analýzy. Aj napriek tomu je dôležité, aby sme o tomto druhu otázok diskutovali; ešte dôležitejšie však je, aby sa predkladali do kontextu vsadené návrhy a dosahovali hmatateľné výsledky.

Veľa sa rozprávame o vzdelaní a jeho význačnej úlohe pri zmene postojov, tvarovaní správania, zapojení skupín, u ktorých je vysoké riziko marginalizácie a pri rozvoji spoločenstiev. Verím však, že je najvyšší čas, aby bola naša politika na európskej úrovni v oblasti vzdelávania dôsledná a mala jasné kroky, ktoré by mali byť monitorované. Je samozrejmé, že sa rodová otázka musí stať súčasťou vzdelávacích programov.

Je dôležité, aby Európska únia zahrnula túto tému do dialógov s krajinami tretieho sveta v oblasti ochrany ľudských práv. Rok 2008 – rok interkultúrneho dialógu – musíme využiť na to, aby sme podporili medziuniverzitné výmeny a výmenu skúseností medzi európskymi ženami a ženami v rozvojových krajinách, vďaka čomu by sa do celého sveta šíril odkaz o úlohe žien. Z tohto hľadiska musí byť podporovanie mladej generácie, teda aj mladých dievčat, prioritou rozvojovej spolupráce.

Ďakujem vám a dúfam, že konečné znenie tejto mimoriadne dôležitej správy bude odrážať všetky názory zastávané v Európskom parlamente a že budeme mať k tejto otázke vyvážený prístup.

  Thijs Berman (PSE). – (NL) Právo žien na slobodné rozhodnutia je jednoduchým ľudským právom. Podporuje rast hospodárstva a zlepšuje sociálnu ochranu. Úmrtnosť žien v rozvojových krajinách je stále tragicky a neprijateľne vysoká. Prináša so sebou rozpad rodín. Existuje tu priame prepojenie s detskou prácou. Investovať do rovnakých príležitostí a slobody znamená investovať do budúcnosti – do budúcnosti Európy i rozvojových krajín.

Spolu s mojou skupinou považujeme za šokujúce, že k vynikajúcej a vyčerpávajúcej správe pani Ucaovej bolo v tomto Parlamente predložených toľko ultrakonzervatívnych pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov, ktorých cieľom je obmedzenie práv žien. V týchto návrhoch nejde v skutočnosti o možnosť voľby v tehotenstve, to je číre pokrytectvo. Ide tu o to, aby sa zrušili všetky odkazy aj na tie najmiernejšie texty OSN o právach žien. Ale sexuálna sloboda a reprodukčné práva zaručujú každej žene slobodu voľby. Dokonca aj Vatikán jedného dňa túto slobodu uzná. Ale ženy si nemôžu dovoliť čakať; svet si nemôže dovoliť čakať.

  Ioannis Varvitsiotis (PPE-DE). – (EL) Vážený pán predsedajúci, úprimne verím, že prístup k informáciám a službám súvisiacim so sexuálnym a reprodukčným zdravím prinajmenšom chráni ženy pred chorobou AIDS. Som preto zásadne proti tomu, aby sme ho odmietli umožniť oháňajúc sa argumentom, že sa za ním skrýva propagovanie potratov. Som aj proti tomu, aby sme z rovnakých dôvodov vymazali Kjótsky protokol zo znenia známeho Maputského protokolu o právach žien v Afrike.

Iste, otázka potratov je principiálnou otázkou a každý z nás k nej zaujme stanovisko podľa toho, čomu verí. Presvedčenia druhých rešpektujem, ale žiadam ich, aby aj oni rešpektovali moje. Mali by sme teda rešpektovať tak práva žien, ako aj právo každej ženy, ktorá sa rozhoduje, či pôjde alebo nepôjde na potrat, či už je to z ekonomických, sociálnych, rodinných alebo zdravotných dôvodov. Ja osobne budem preto hlasovať v prospech tejto správy.

  Rovana Plumb (PSE). – (RO) Táto správa má mnohé dobré stránky a ja ju podporím, ale budem hlasovať proti absurdným pozmeňujúcim a doplňujúcim návrhom pravicových politikov o reprodukčných právach.

Chcem povedať, že je evidentné, že udržateľný rozvoj nemožno dosiahnuť bez opätovného prehodnotenia úlohy žien v hospodárstve, spoločnosti, politike, ochrane prírody a v rodine. Dnes sme si určili a diskutovali sme o tom, že vzdelanie je kľúčovou oblasťou rozvoja. Vzhľadom na to, že rovnosť je v prvom rade otázkou stereotypov a vzdelania, navrhujem, aby Komisia začala podporovať členské štáty v začleňovaní rodovej rovnosti do školských učebných plánov.

Teraz potrebujeme konkrétne a pevné kroky, ako je zvýšenie rozpočtových prostriedkov na zlepšenie ekonomickej a sociálnej situácie rodiny a som si istá, že politická vôľa na dosiahnutie týchto cieľov nechýba.

  Zita Pleštinská (PPE-DE). – (SK) Nakoľko z 1,3 miliardy ľudí žijúcich v absolútnej chudobe tvoria 70 % ženy, rozvojová pomoc musí byť nasmerovaná predovšetkým ženám.

Súhlasím so všetkými bodmi správy kolegyne Uca, ktoré pokladajú vzdelanie za kľúč k posilneniu postavenia žien. Súhlasím s poskytovaním finančnej a technickej podpory ženským organizáciám, ktoré pracujú v oblasti vzdelávania a následne učia ženy ako sa stať úspešnými. Podporujem mikroúver, ktorý je nástrojom na plnenie cieľov milénia.

Nesúhlasím však s postojom spravodajkyne v návrhoch správy v oblasti reprodukčného zdravia. Keď chceme dať žene právo rozhodnúť o svojom tele, prečo nedáme rovnakú šancu jej nenarodenému dieťaťu rozhodnúť sa pre život alebo smrť? Stotožňujem sa s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi kolegov z frakcií EPP-ED a UEN v tejto oblasti a som vďačná kolegom za odvahu k ich predloženiu. V prípade, že tieto pozmeňujúce a doplňujúce návrhy nebudú schválené, správu nepodporím.

  Karin Scheele (PSE). – (DE) Vážený pán predsedajúci, blahoželám Komisii i spravodajkyni. Je mi ľúto, že sa táto diskusia tak veľmi zamerala na sexuálne a reprodukčné práva, pretože v tomto kontexte sú aj oveľa dôležitejšie otázky.

Mám pocit, že OSN a mnohí konzervatívci sa správajú tak, ako keby sa sexuálne a reprodukčné práva vzťahovali len na potrat. Ak je môj pocit správny, rada by som im odkázala, aby si overili a bližšie preštudovali fakty: byť proti antikoncepcii, informovanosti a odmietať ženám prístup k týmto službám – tým sa počet potratov ešte zvýši. Podľa mňa je viac než cynické, že tí istí ľudia tu vystupujú a tvária sa, ako keby mali monopol na etiku a morálku.

Vo svetle štatistických údajov, ktoré počúvame od OSN a ktoré nám každoročne prináša správa z monitorovania svetovej populácie je neetické a nemorálne vystupovať tu proti sexuálnym a reprodukčným právam.

(potlesk)

  Avril Doyle (PPE-DE). – Vážený pán predsedajúci, diskutujeme o rodovej rovnosti a posilnení postavenia žien a rozvojovej spolupráci. Čím ďalej tým viac ma zarmucuje skutočnosť, že zakaždým, keď o týchto otázkach hovoríme, zvrhne sa to na veľmi netolerantnú debatu o sexuálnom zdraví a reprodukčných právach žien. Je to tragédia. Je jednou z pretrvávajúcich tragédií v tomto Parlamente, že nie sme schopní vidieť význam vzdelania a mikroúverov v širších súvislostiach.

Nepodporím väčšinu pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov predložených niektorými mojimi kolegami. Nie je to tým, že by ma táto otázka neznepokojovala. Nie je to tým, že by ma neznepokojoval pomer pri voľbe pohlaví, pri ktorej v Číne a inde vo svete dochádza k odstraňovaniu ženských embryí. Samozrejme, tamojšie praktiky znepokojujú nás všetkých. Pozmeňujúce a doplňujúce návrhy nepodporím preto, lebo nie som presvedčená, že dôvody na ich spísanie skutočne spočívajú v tom, čo návrhy hlásajú.

Keby boli naši kolegovia proti potratom, rešpektovala by som ich návrh proti potratom, pretože si myslím, že voľba mužských embryí v rámci voľby pohlavia ich znepokojuje rovnako ako to, že ženské embryá...

(predsedajúci prerušil rečníčku)

  Marusya Ivanova Lyubcheva (PSE). – (BG) Rada by som spravodajkyni vyjadrila chválu za vyčerpávajúcu správu o rodovej otázke a Komisii za jej oznámenie. Avšak, dokument je taký mocný, aké mocné je jeho vykonávanie. Mali by sme sa preto snažiť, aby bola aj táto správa naozaj mocná.

Miléniové rozvojové ciele možno dosiahnuť vyvážením všetkých politík – rodinnej, školskej, univerzitnej, zdravotníckej, hospodárskej – v ktorých by mali ženy zohrávať kľúčovú úlohu. V našich programoch spolupráce musíme klásť dôraz na právo žien na zdravie, vrátane reprodukčného zdravia.

Nemali by sme tiež zabúdať na ekonomickú nezávislosť žien, ktorá je základným predpokladom pre rozvoj podnikania a dokonalé využitie celého ich potenciálu. Je mimoriadne dôležité hovoriť o spoločnej zodpovednosti na všetkých úrovniach – na národnej i medzinárodnej – o spoločnej zodpovednosti mužov a žien. Tá sa dotýka všetkých oblastí života a hospodárstva.

  Piia-Noora Kauppi (PPE-DE). – (FI) Vážený pán predsedajúci, tejto správe predchádzala mimoriadne horúca diskusia vo výbore začiatkom tohto roka a zdá sa, že tá dnes pokračuje tu na plenárnom zasadnutí.

Zdravotnícke služby pre ženy vo všeobecnosti považujem za veľmi dôležitú súčasť ľudských práv. Tieto sa jednoznačne vzťahujú aj na služby týkajúce sa sexuálneho a reprodukčného zdravia.

Nie je to problém len v rozvojových krajinách: podľa toho, čo som včera počula, v Spojených štátoch amerických trpí 40 % mladých dievčat sexuálne prenosnými chorobami. Len osveta a zodpovednosť nestačia, dokonca ani v západnom svete.

V rozvojových krajinách je táto situácia oveľa horšia. HIV je u žien na vzostupe, tak ako sexuálne násilie páchané na ženách. Poskytovanie zdravotných služieb v oblasti sexuálneho a reprodukčného zdravia v rozvojových krajinách nie je o potratoch; je to o tom, aby ženy vedeli, aké majú možnosti a aby vedeli, že majú právo slobodne sa medzi nimi rozhodnúť.

  Mairead McGuinness (PPE-DE). – Vážený pán predsedajúci, ďakujem, že ste mi dovolili vyjadriť sa k tejto téme, diskusia sa nám rozohnila a ja ju chcem vrátiť na praktickejšiu úroveň. Realita je vykreslená v dôvodovej správe, napríklad v Afrike ženy tvoria 52 % populácie, ale vykonávajú 75 % poľnohospodárskych prác a vyrábajú a predávajú 80 % potravín. Myslím, že úloha žien v rozvoji z hľadiska výroby potravín je často ignorovaná.

Výnimkou v inak objektívnej dôvodovej správe je jeden odsek, ktorý je zastaraný a neaktuálny v tom, ako sa vyjadruje o spoločnej poľnohospodárskej politike, s čím absolútne nesúhlasím. Európa je najväčším dovozcom poľnohospodárskych plodín z rozvojového sveta. Máme dohodu Všetko okrem zbraní a čoskoro snáď budeme mať dohodu o svetovom obchode. Ale ja si myslím, že potrebujeme, ako hovorí Svetová banka, znovu investovať do poľnohospodárstva a produkcie potravín, a potrebujeme tak urobiť prostredníctvom žien.

  Louis Michel, člen Komisie. − (FR) Vážený pán predsedajúci, budem veľmi stručný, pretože predpokladám, že už nemáme čas na dlhšie prehovory.

Rád by som nadviazal na otázku pani Gomesovej. Prečo

strategické dokumenty krajín obsahujú tak málo konkrétnych krokov v súvislosti s rodovou otázkou? Odpoveď je jednoduchá: stratégie krajín vypracúvajú a rozhodujú o nich samotné partnerské krajiny – oni si musia zvoliť dve oblasti, na ktoré sa zamerajú a my im neurčujeme, aké oblasti to majú byť. Rád by som však zdôraznil, že trváme na tom, aby boli rodové otázky brané do úvahy počas celej dĺžky trvania projektov.

Pán Lambsdorff, rozumiem, prečo sa vám ťažko akceptuje nedostatočná súdržnosť stanoviska Európskej únie a New Yorku, ale myslím si, že by ste to mali prediskutovať skôr s Radou, než s Komisiou, pretože tento problém Komisia napraviť nedokáže. Rád by som dodal, že aj ja by som samozrejme uvítal súdržnejšie stanovisko.

Veľmi stručne – pre niektorých z vás budú moje slová azda provokujúce – rád by som sa s vami podelil o svoje presvedčenie: v plnej miere súhlasím s tými, ktorí reprodukčné zdravie považujú za základný predpoklad rovnosti žien. Osobne si neviem predstaviť, že by sme k tejto téme pristupovali a že by sme túto otázku riešili bez toho, aby sme sa zhodli na tomto základnom predpoklade – rovnako ako sa zhodneme na prístupe k vzdelaniu, prístupe k práci a prístupe k mikroúverom. Všetky tieto záležitosti sú istotne dôležité samy osebe, ale v konečnom dôsledku ide o to, aby sme vytvorili podmienky, v ktorých by sa ženy mohli slobodne rozhodovať. To je základný princíp rodovej rovnosti a nemôžeme ho popierať!

(potlesk)

Pozval by som tiež každého, kto by čo i len trochu pochyboval o ľudskej tragédii žien v niektorých rozvojových krajinách, aby sa prišiel presvedčiť na vlastné oči a vypočul si príbehy, ktoré by niektoré ženy mohli rozprávať z vlastnej bolestnej skúsenosti. To je všetko čo som chcel povedať: niet čo dodať. Opäť vám ďakujem za vysokú úroveň diskusie.

  Feleknas Uca, spravodajkyňa. − (DE) Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, som nesmierne vďačná všetkým rečníkom za ich zaujímavé príspevky. Osobitne ďakujem pani Creţuovej, ktorá vypracovala návrh stanoviska v mene Výboru pre ženské práva a rodovú rovnosť. Jej jasná analýza a návrhy na väčšiu súdržnosť správu v mnohých dôležitých oblastiach obohatili. Pre časové dôvody sa nemôžem, bohužiaľ, vyjadriť k všetkým jej prínosom, ale dúfam, že to nebude považovať za dôkaz neúcty.

Veľmi pekne ďakujem pani van Lanckerovej, pánovi Bermanovi, pánovi Lambsdorffovi, pánovi Hutchinsonovi, pani Scheeleovej, pani Doylovej, pani Weberovej, pánovi Varvitsiotisovi, pani Hassiovej a pani Gomesovej. Majú veľkú pravdu v tom, že reprodukčné právo je v rozvojových krajinách absolútnou prioritou a je dôležité smelo a dôsledne zaň bojovať. Dôrazne nesúhlasím so stanoviskom pani Krupovej, ktorá tvrdí, že sexuálna sloboda žien vyvoláva násilie. Je to desivá a diskriminačná logika!

(potlesk)

Pokiaľ ide o komentár, ktorý prezentoval pán Deva, chcem povedať len toľko, že som od neho nič iné nečakala. Prosím, odpustite mi túto poznámku. Moji drahí Luisa Morganitiniová a pán Romeva i Rueda našli, ako vždy, silné slová, aby dali jasne najavo, že ženy nestoja o prídely, ale chcú jednoducho to, čo im ako polovičke ľudstva právom prináleží.

Veľká vďaka všetkým tým, ktorí túto správu podporujú. Som tiež rada, že mimovládne organizácie pôsobiace v oblasti rozvoja a práv žien správu hodnotili nadovšetko pozitívne. Som vďačná za spoluprácu a podporu, ktorú som získala.

(potlesk)

  Predsedajúci. − Rozprava sa skončila.

Teraz pristúpime k hlasovaniu.

Písomné vyhlásenia (článok 142 rokovacieho poriadku)

  Genowefa Grabowska (PSE), písomne. – (PL) Rovnaké príležitosti a rovnaký prístup, tak žien, ako aj mužov, k zdrojom a účasti na verejnom živote, majú rozhodujúci význam nielen mimo EÚ – v rámci udržateľného rozvoja sú mimoriadne dôležité aj pre mnohé ženy v samotnej Európskej únii. Uvediem príklad: v Poľsku, v mojom vlastnom regióne, v Sliezsku, sa ženy, ktoré sa deň čo deň angažujú za presadzovanie rovnosti medzi mužmi a ženami, obávajú, že uplatňovanie rodového hľadiska, t. j. rodová politika, nie je riadne zahrnuté do regionálnych hospodárskych, politických a kultúrnych aktivít.

Ženy, ktoré sa 8. marca 2007 zišli v Katoviciach, vyhlásili, že „napriek tomu, že Poľsko vstúpilo do EÚ už takmer pred vyše štyrmi rokmi, miestne orgány ani média nepresadzujú rodovú politiku – ani verejne ani súkromne.“ Dodali, že sliezske orgány zjavne nepresvedčil slogan „Demokracia bez žien je len polovičná demokracia“.

Po nedávnych voľbách je v sliezskej politike o tretinu menej žien. Tak ako môže niekto rozprávať o rodovej rovnosti? Sliezske ženy preto požadujú, aby im miestne orgány zabezpečili rovnakú účasť v miestnej samospráve a na rozhodovacom procese, možnosť propagovať a vykonávať obchodné aktivity, rovnaké príležitosti, pokiaľ ide o zamestnanie, pracovné podmienky, plat a oslobodenie od násilia.

PREDSEDÁ: PANI ROURE
podpredsedníčka

4. Hlasovanie

  Predsedajúca . – Ďalším bodom programu je hlasovanie.

(výsledky a ďalšie podrobnosti o hlasovaní: pozri zápisnicu)

4.1. Fond globálnej energetickej účinnosti a obnoviteľnej energie (A6-0006/2008, Claude Turmes) (hlasovanie)

4.2. Politika rozvojovej spolupráce EÚ ako výzva pre nové členské štáty (A6-0036/2008, Danutë Budreikaitë) (hlasovanie)

4.3. Zvýšenie kvality života starších ľudí (A6-0027/2008, Neena Gill) (hlasovanie)

4.4. Zdaňovanie bezolovnatého benzínu a plynového oleja (A6-0030/2008, Olle Schmidt) (hlasovanie)

4.5. Úloha EÚ v Iraku (A6-0052/2008, Ana Maria Gomes) (hlasovanie)

– Po ukončení hlasovania o pozmeňujúcom a doplňujúcom návrhu 10

  Anna Záborská (PPE-DE) . – (FR) Vážená pani predsedajúca, len by som rada predložila ústny pozmeňujúci a doplňujúci návrh, a to nasledujúci: „so zreteľom na IV. ženevský dohovor o ochrane civilných osôb počas vojny z 12. augusta 1949, ako aj na jeho dodatkové protokoly I a II, a osobitne znepokojený násilím, ktorého obeťami sú humanitárni pracovníci, zdravotníci a duchovní pri výkone svojich povolaní”. To je text pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu. Hovorila som o ňom s mnohými kolegami z rôznych skupín a tí ma uistili, že môj návrh blokovať nebudú.

(Parlament súhlasil s prijatím ústneho pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu)

4.6. Kódex správania EÚ pri vývoze zbraní (hlasovanie)

4.7. Osobitná situácia žien vo väzení a vplyv uväznenia rodičov na spoločenský a rodinný život (A6-0033/2008, Marie Panayotopoulos-Cassiotou) (hlasovanie)

– Pred začiatkom hlasovania:

  Teresa Riera Madurell (PSE). – (ES) Vážená pani predsedajúca, prv, než začneme hlasovať o tejto správe, musím povedať, že spoločne so spravodajkyňou, pani Panayotopoulosovou, a inými spravodajcami, by sme radi predložili ústny pozmeňujúci a doplňujúci návrh, týkajúci sa prvého pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu k odseku 6.

Navrhujeme odstrániť posledné dve slová pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu, poviem ich v angličtine: (EN) „contraception and abortion“; (ES) tým by sme sa vyhli potrebe hlasovať o druhej časti predmetného pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu.

(Parlament súhlasil s prijatím ústneho pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu)

– Pred začiatkom hlasovania o pozmeňujúcom a doplňujúcom návrhu 7:

  Marie Panayotopoulos-Cassiotou, spravodajkyňa. − (EL) Vážená pani predsedajúca, tento návrh sa týka zmeny v slovnom spojení „väznenie dievčat a chlapcov“; a tiež sa mení vek zo 17 na 18 rokov.

(Parlament súhlasil s prijatím ústneho pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu)

4.8. Rodová rovnosť a posilnenie postavenia žien v rámci rozvojovej spolupráce (A6-0035/2008, Feleknas Uca) (hlasovanie)

5. Vysvetlenia hlasovania

Ústne vysvetlenia hlasovania

- Správa: Claude Turmes (A6-0006/2008)

  Syed Kamall (PPE-DE). – Vážená pani predsedajúca, nech sú názory na súčasnú diskusiu o klimatických zmenách akékoľvek – a ja cítim, že v mojom okolí to vrie – myslím si, že sa všetci zhodneme na potrebe väčšej energetickej účinnosti.

Ale ak sa máme rozprávať o energetickej účinnosti, musíme sa presvedčiť, či o tejto otázke zmýšľame jednotne. Uvediem príklad: celá naša politika o energeticky úsporných žiarovkách. Áno, chceme postupne prestať používať súčasné žiarovky, a predsa ukladáme clo na dovoz energeticky úsporných žiaroviek.

Áno, hovoríme o zákaze ortuti v tlakomeroch (hoci v skutočnosti predstavuje veľmi nízke riziko), no zároveň podporujeme používanie energeticky úsporných žiaroviek, ktoré obsahujú, áno, hádate správne, ešte viac ortuti. A nielen to, ale hovoríme o energetickej účinnosti, a predsa neustále cestujeme do Štrasburgu, čím sa do ovzdušia dostávajú tony zbytočného CO2.

Preto, ak skutočne chceme udávať smer v energetickej účinnosti, mali by sme zatvoriť parlament v Štrasburgu.

PREDSEDÁ: PÁN ONESTA
podpredseda

- Správa: Neena Gill (A6-0027/2008)

  Bernard Wojciechowski (IND/DEM). – (PL) Vážený pán predsedajúci, hlasoval som v prospech účasti Spoločenstva na výskume a vývoji programu, zameraného na zvýšenie kvality života starších ľudí pomocou používania nových informačných a komunikačných technológií. Projekt poskytuje možnosti rozvoja nielen pre starších ľudí, ale aj pre postihnutých, pre ženy, ktoré vychovávajú svoje deti doma a pre ľudí žijúcich vo vidieckych oblastiach. Podľa môjho názoru táto iniciatíva zabráni sociálnemu rozvrstveniu Európy v oblasti prístupu k elektronickým službám, ako aj marginalizovaniu sociálnych skupín, ktorým hrozí riziko menšieho prístupu k moderným technológiám. Je však veľmi dôležité nezabúdať na to, že náklady na tieto technológie treba udržať čo možno najnižšie.

  Czesław Adam Siekierski (PPE-DE). – (PL) Hlasoval som v prospech správy o „zvýšení kvality života starších ľudí“, ktorá sa zaoberá otázkami, ktoré sú pre európskych občanov, predovšetkým pre staršiu generáciu, mimoriadne dôležité. Starší ľudia sú závislí na starobnom dôchodku, ktorý býva vo väčšine prípadov veľmi nízky. Problém sa ešte prehlbuje s narastajúcim počtom starších ľudí, ktorí tieto prostriedky poberajú. Keďže počet prispievateľov klesá, prostriedky sú obmedzené. A tak smerujeme k stavu, keď sa veľmi veľká skupina starších ľudí bude uchádzať o rôzne sociálne výhody. Mnohí z nich sú však aj naďalej schopní vykonávať rôzne druhy prác a môžu zostať aktívni na trhu práce. Rastúci počet starších ľudí spolu s potrebou širšieho spektra služieb a výrobkov zvyšuje dopyt v tejto oblasti.

- Správa: Olle Schmidt (A6-0030/2008)

  Bernard Wojciechowski (IND/DEM). – (PL) Vážený pán predsedajúci, hlasoval som proti, pretože správa vyvoláva množstvo pochybností. Nepodporujem ustanovenia smernice o harmonizácii sadzieb spotrebnej dane na plynový olej a benzín. Existencia rôznych sadzieb spotrebných daní vytvára priestor pre konkurenciu medzi prepravnými firmami z rôznych krajín EÚ, čo nepochybne prináša výhody pre spotrebiteľov. Som tiež proti ustanoveniam o zvyšovaní sadzieb nepriamych daní na palivo v celej Európskej únii. Vysoké ceny ropy na vnútroštátnych trhoch a harmonizácia spotrebných daní vo všetkých 27 krajinách EÚ zabrzdí ekonomický rast v krajinách s nízkym HNP. Zvyšovanie cien palív znamená tiež zvyšovanie cien tovarov a služieb. Preto som hlasoval v prospech pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov, ktoré dnes boli predložené, aby bolo novým členským štátom, vrátane Poľska, dovolené ponechať si rozličné sadzby spotrebných daní.

  Czesław Adam Siekierski (PPE-DE). – (PL) Vážený pán predsedajúci, hlasoval som proti, pretože výrazné zvýšenie spotrebnej dane na plynový olej prinesie zvýšenie colných sadzieb za tovar a služby v krajinách, ktoré síce plánujú vyberať nižšie sadzby spotrebnej dane, než je Spoločenstvom odporúčané minimum, ale pre ktoré sú, vzhľadom na tamojšie podmienky, aj tieto nižšie sadzby príliš vysoké.

Keďže priemerný príjem v členských štátoch, ktoré do Európskej únie vstúpili v rokoch 2004 a 2007, je relatívne nízky, navrhované zvýšenie spotrebnej dane je príliš veľké. Jeho dôsledky budú pociťovať predovšetkým najchudobnejšie rodiny, keďže už súčasný rast cien pohonných látok výrazne zaťažuje rodinné rozpočty. Najmenej rozvinutým krajinám, ktoré majú nízku úroveň príjmov, by preto malo byť poskytnuté dlhšie prechodné obdobie, než aké navrhla Európska komisia, aby mali čas prispôsobiť sa. Navrhované zvýšenie považujem za neopodstatnené a prehnané.

  Christopher Heaton-Harris (PPE-DE). – Vážený pán predsedajúci, je dobré vidieť vás späť vo vašom kresle počúvať vysvetlenia hlasovania, ktoré vás, ako viem, tak veľmi bavia. Rád by som tiež povedal, že oceňujem láskavosť a pochopenie vašich zamestnancov a služieb a tlmočníkov, s ktorými sme sa stretli tento týždeň pri zostavovaní týchto vysvetlení hlasovania.

Hlasoval som proti tejto konkrétnej správe, a to z celého radu dôvodov. V prvom rade, som zástancom daňovej konkurencie. Som presvedčený, že o daňovej harmonizácii alebo dani by vôbec nemali rozhodovať tieto inštitúcie.

Po druhé, tento týždeň minister financií mojej krajiny uvalil na vodičov osobných a nákladných automobilov vyššie dane na pohonné látky bez toho, aby vedel, aké to bude mať dôsledky. Rád by som upozornil na istý samostatný problém. Spolu s redakciou denníka Northampton Chronicle and Echo vediem kampaň v mene ľudí žijúcich v blízkom okolí v mojom regióne, kde platíme za palivo viac, než v iných veľkých mestách v okolí. Chcem tým povedať, že na trhu s pohonnými látkami sú aj iné problémy, nehovoriac o problémoch súvisiacich s daňami.

  Syed Kamall (PPE-DE). – Vážený pán predsedajúci, rád by som zopakoval komentár môjho kolegu a poďakoval vám, vašim zamestnancom a tlmočníkom, za láskavú trpezlivosť, ktorú nám prejavujú, keď hľadáme spôsob, akým predniesť tieto vysvetlenia hlasovania, ktoré pre vás bývajú niekedy zábavné, no niekedy nudné. Chápem to. Ale to sú protiklady spojené s týmto miestom.

Prejdime teraz k daňovej konkurencii. Hovoríme, že tu vytvárame najväčší jednotný svetový trh, rozprávame o tom, že z EÚ sa má stať najkonkurencieschopnejšie hospodárstvo na svete a hovoríme o svetovej konkurencii, a predsa, čo spravíme, keď príde na daňovú konkurenciu? Nuž, ako sa píše v dôvodovej správe, najlepší spôsob, ako riešiť problém konkurencie, by bolo pomocou harmonizácie.

To sme my, konkurenciu vnímame ako problém, a zároveň hovoríme o potrebe konkurencieschopnejšieho hospodárstva. Nemalo by to byť v právomoci EÚ. Je to v právomoci členských štátov a tak by to malo aj zostať, pretože najlepší spôsob, ako zabezpečiť konkurencieschopné hospodárstvo, je zaistiť daňovú konkurenciu, nie harmonizáciu.

- Správa: Ana Maria Gomes (A6-0052/2008)

  Bernard Wojciechowski (IND/DEM). – (PL) Vážený pán predsedajúci, hlasoval som proti. Európska únia nemá žiadny záujem financovať Irak. Aj v samotnej Európe máme krajiny, ktoré by z takejto pomoci mali osoh. V správe Caritas Europa sa hovorí, že v 14 európskych krajinách – vrátane Poľska, Rakúska, Nemecka a Británie – chudoba osobitne postihuje osamelých rodičov (t. j. rodičov bez partnera so zverenými deťmi), predovšetkým ženy.

Podľa správy EÚ má Poľsko najvyššie percento detí žijúcich v chudobe (26 %) spomedzi všetkých krajín EÚ. Jeden z piatich Poliakov (19%) žije pod hranicou chudoby. A 22 % poľských detí, ktoré majú aspoň jedného pracujúceho rodiča, ohrozuje chudoba. To sú v rámci Európy najvyššie čísla. 13 % zamestnaných Poliakov ohrozuje chudoba. V Rakúsku žije 47 % osamelých rodičov v chronickej chudobe. Sústreďme naše úsilie na Európu.

- Správa: Marie Panayotopoulos-Cassiotou (A6-0033/2008)

  Christopher Heaton-Harris (PPE-DE). – Vážený pán predsedajúci, včera, keď ste predsedali, som zdôraznil, s akou radosťou na tomto mieste čítam správy Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť a zamýšľam sa, prečo vôbec existuje. Môj názor dnes nachádza oporu v správe, ktorej zistenia sú skôr zisteniami niekoho, kto v detstve trávil príliš veľa času sledovaním seriálov z väzenského prostredia, než niekoho, kto prináša aktuálne fakty o situácii žien vo väzbe a o tom, či by táto otázka mala byť vôbec našou právomocou.

Napríklad, v odôvodnení Q správa hovorí: „keďže zvýšený počet žien vo väzniciach je čiastočne zapríčinený zhoršením hospodárskych podmienok žien“. Myslím si – overil som si to v štatistikách z niekoľkých krajín Európskej únie – že sa tento počet zvyšuje jednoducho preto, že rastie počet obyvateľstva. V skutočnosti percento žien v európskych väzniciach klesá.

V správe sa hovorí, že vo väzniciach by mali byť poskytované rôzne druhy zdravotníckej starostlivosti na veľmi vysokej úrovni. Áno, to je určite pravda. Ale v našom volebnom obvode máme veľa starších žien, ktoré by tiež veľmi rady požívali výhody zdravotníckej starostlivosti, aká sa poskytuje väzenkyniam za mrežami v celej Veľkej Británii. Preto som sa hlasovania o správe zdržal.

- Správa: Ana Maria Gomes (A6-0052/2008)

  Philip Claeys (NI). – (NL) Včera som poukázal na neochvejnú pozíciu Turecka ako nádejného členského štátu a táto správa toto špeciálne postavenie sotva potvrdzuje. Turecko už niekoľko týždňov bombarduje severný Irak (do krajiny vtrhlo už desaťtisíc tureckých jednotiek). A namiesto toho, aby parlament toto napadnutie jasne odsúdil, čo urobí? Zdvorilo požiada Turecko, aby rešpektovalo územnú celistvosť Iraku.

Všetky pravidlá, všetky princípy, všetky smernice a kritériá musia ustúpiť vstupu Turecka do EÚ, od Kodanských kritérií cez medzinárodné právo a jeho zákaz použitia sily. Turecko si o sebe myslí, že je viac než zákon, akýkoľvek zákon, a Európa ho v tejto domnienke neustále utvrdzuje. Príde deň, keď Európska únia svoj postoj oľutuje.

  Bernd Posselt (PPE-DE). – (DE) Vážený pán predsedajúci, bol som a stále som ostrým a otvoreným kritikom a odporcom vojny v Iraku. Som však presvedčený, že by sme mali napraviť chyby, ktorých sme sa tam dopustili. My v západnom svete – Európa aj USA – máme teda povinnosť urobiť maximum, aby sme zabezpečili mier a stabilitu, čo bude nesmierne ťažké. Preto je správa pani Gomesovej taká pozoruhodná.

Skutočne by sme mali využiť túto príležitosť, aby sme podporili iniciatívu pani Záborskej za prepustenie uneseného arcibiskupa. Je mi ľúto, že pre chybu riadenia zo strany Parlamentu sa uznesenie o tejto téme nedostalo do popoludňajšieho programu. Je našou povinnosťou urobiť maximum, aby sme pomohli predstaviteľovi menšiny, ktorej existencia je ohrozená, ktorá žila v mieri so svojimi moslimskými susedmi niekoľko storočí, a ktorej hrozí genocída práve v čase, kedy sme za Irak zodpovední. To je neprijateľné a je to dôvod, prečo tu musíme rozhodne zasiahnuť.

- Správa: Marie Panayotopoulos-Cassiotou (A6-0033/2008)

  Bernard Wojciechowski (IND/DEM). – (PL) Vážený pán predsedajúci, z veľkej časti súhlasím so správou pani Panayotopoulosovej-Cassiotouovej o situácii žien vo väzení. Správy väzníc musia zabezpečiť slušné podmienky pre ľudí, ktorí si vykonávajú trest odňatia slobody alebo sú dočasne zadržaní.

Chcem upriamiť vašu pozornosť na postavenie žien zamestnaných vo väzniciach. V Poľsku je 30 000 väzenských dozorcov, z toho 5 000 žien. Platy väzenských dozorcov nepresahujú 500 EUR na mesiac. Vzhľadom na úlohu väzenských zamestnancov pri zabezpečovaní riadneho plnenia rozsudkov je dôležité, aby väčšina väzenských dozorcov, ktorí prichádzajú do styku so ženami väzenkyňami, boli rovnakého pohlavia. Tým sa zmierni nepohodlie väzenkýň a zabezpečí lepšia ochrana ich práv. Bez výrazného zvýšenia platového ohodnotenia a lepších pracovných podmienok vo väzenských službách nebudeme schopní naplniť ciele uvedené v správe.

- Správa: Ana Maria Gomes (A6-0052/2008)

  Christopher Heaton-Harris (PPE-DE). –

Vážený pán predsedajúci, na výzvu mojej strany som hlasoval v prospech tejto konkrétnej správy a proti mnohým z pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov. Mám však problém s obsahom odôvodnení. V správe stojí, „keďže je potrebné vytvoriť národnú jednotku na udržiavanie poriadku, ktorá zoskupí všetky komunity, a získa ich dôveru“. Predpokladám, že sa tým myslí, že národná jednotka sa vytvorí z ľudí z Iraku, z Iračanov.

Predsa len ma udivuje, koľko odhodlania do tohto úsilia doteraz vložili jednotlivé členské štáty, ktoré tvoria Európsky parlament. Stačí, ak sa pozriete, koľko ľudí podporilo úsilie v Iraku, bez ohľadu na to, či boli presvedčení o jeho správnosti, alebo nie. Keďže my v toto úsilie veríme, mali by sme sa snažiť poupratovať za sebou problémy, ktoré sme spôsobili.

Skutočne si myslím, že toto uznesenie dokazuje, že v budúcnosti snaha o harmonizovanú zahraničnú a bezpečnostnú politiku EÚ môže priniesť množstvo problémov, tak na tomto mieste, ako aj vo vládach našich členských štátov.

- Správa: Feleknas Uca (A6-0035/2008)

  Bernd Posselt (PPE-DE). – (DE) Vážený pán predsedajúci, ako väčšina členov mojej skupiny, i ja som hlasoval proti tejto správe, nie pre jej predmet, ale preto, že sa dôležité otázky neustále zneužívajú na ideologické vojny o koncepciách sexuálneho a reprodukčného zdravia a práv.

Chcem apelovať na všetky skupiny v Parlamente, aby skoncovali s ideologickou polemikou, ktorá nastolenej otázke škodí. Musíme jasne povedať, že reprodukčné zdravie je dôležité, ale že nemá s potratom nič spoločné, pretože otázka potratov nespadá do právomocí Európskej únie a každý štát má právo rozhodnúť sa v tejto oblasti na základe vlastných zákonov. Tak je to v súlade s princípom subsidiarity, ktorý nedovoľuje, aby boli peniaze európskych občanov použité na účely, ktoré niektoré členské štáty považujú z etického, morálneho alebo právneho hľadiska za neprijateľné.

Mali by sme preto veľmi rozhodne vynechať túto tému z našich diskusií a zamerať sa na neutrálne koncepcie, ktoré naozaj súvisia s otázkou zdravia a nemajú nič spoločné s otázkou potratov, v ktorej sa názory v tomto Parlamente rozchádzajú a v ktorej sa ja osobne silne prikláňam za ochranu nenarodeného dieťaťa.

Písomné vysvetlenia hlasovania

- Správa: Claude Turmes (A6-0006/2008)

  David Martin (PSE), písomne. − Podporujem správu Clauda Turmesa o Fonde globálnej energetickej účinnosti a obnoviteľnej energie (GEEREF). GEEREF použije obmedzené verejné financie na podporu súkromných investícií do projektov zameraných na energetickú účinnosť a obnoviteľné zdroje v rozvojových krajinách a v hospodárstvach v prechode. Fond, ktorý každému pomáha dosiahnuť určitú úroveň energetickej účinnosti a ktorý víta obnoviteľné zdroje, má moju podporu – hlasoval som v jeho prospech.

  Rovana Plumb (PSE), − písomne − (RO) Uznesenie sa vzťahuje na vytvorenie inovatívneho finančného nástroja na podporu vykonávania určitých projektov financovaných z fondu, so zreteľom na prechod na hospodárstvo s nízkymi emisiami oxidu uhličitého a prispôsobenie sa následkom klimatických zmien.

Rozvoj takéhoto druhu hospodárstva pomocou projektov financovaných z fondu znamená vytvorenie nových pracovných miest, rovnakých podmienok pre sociálny rozvoj a odstránenie nezrovnalostí. V tomto zmysle je osobitná podpora poskytovaná malým a stredným podnikom prostredníctvom dostupného financovania ich projektov v rámci GEEREF prospešná.

Hlasovala som v prospech uznesenia, pretože som presvedčená, že tieto dva druhy krokov – konkrétne zníženie emisií skleníkových plynov a prispôsobenie sa následkom klimatických zmien – sa musia rozvíjať paralelne, prostredníctvom premyslených a konvergentných politík s pozitívnym vplyvom na rozvoj pracovného trhu/vytváranie nových pracovných miest a rast HDP.

- Správa: Danutë Budreikaitë (A6-0036/2008)

  Pedro Guerreiro (GUE/NGL), písomne. − (PT) Vo všeobecnosti možno povedať, že účelom tejto správy je podporovať zapájanie „nových“ členských štátov do vonkajších politík EÚ, predovšetkým do „politiky rozvojovej spolupráce“ a „európskej susedskej politiky“.

Správa sa tiež zamýšľa nad tým, že „nové“ členské štáty predstavujú pre EÚ príležitosť „posilniť svoju strategickú prítomnosť vo východnej Európe, strednej Ázii a na Kaukaze“, v regiónoch, s ktorými majú „nové“ členské štáty prioritné vzťahy a ktorým sa doposiaľ dostalo menej „podpory“ EU.

To znamená hľadanie spôsobov, ako využiť dôverné vzťahy východoeurópskych krajín, ktoré do EÚ vstúpili v roku 2004, ako intervenčný nástroj (s prihliadnutím na záujmy najsilnejších mocností a ich veľkých hospodárskych a finančných skupín, predovšetkým v energetickom odvetví) v krajinách Spoločenstva nezávislých štátov, západného Balkánu a Kaukazu.

Znamená to hľadanie spôsobov, ako využiť skúsenosti, ktoré majú tieto krajiny s prechodom na kapitalizmus a s členstvom v NATO a v EÚ, ako vzor, podľa ktorého by mohli v týchto regiónoch postupovať. A o to tu, v konečnom dôsledku ide: o politiku, ktorá pod maskou „rozvoja“ skrýva kapitalistické záujmy.

  David Martin (PSE), písomne. − Podporujem správu pani Danutë Budreikaitëovej o výzve politiky rozvojovej spolupráce EÚ pre nové členské štáty. Keďže nové členské štáty EÚ, okrem Malty a Cypru, poskytujú jedinečné skúsenosti na uplatňovanie a cielené riadenie rozvojovej politiky v prípade našich východných susediacich krajín, musíme aktívne podporovať ich zapojenie, pokiaľ ide o subsaharskú Afriku a iné najmenej rozvinuté krajiny. Naši noví členovia posilňujú úlohu EÚ ako svetového partnera a v rámci tejto úlohy by mali mať úplnú podporu. Podporujem správu aj jej odporúčania.

  Luís Queiró (PPE-DE), písomne. − (PT) Už samotná skutočnosť, že diskutujeme o úlohe nových členských štátov v rámci politík Európskej únie týkajúcich sa spolupráce a rozvoja, najmä s africkými, karibskými a tichomorskými krajinami, je jasným dôkazom úspechu procesu rozšírenia a integrácie krajín, ktoré v posledných rokoch pristúpili.

„Bývalé východoeurópske krajiny“ mali určite dlhú tradíciu „spolupráce“ s Afrikou a prepojenia možno zostávajú, aj keď v rámci úplne iných podmienok. Najrelevantnejšou záležitosťou však je, že tieto krajiny, ktoré sa doteraz pozoruhodne vyrovnávajú s cenou svojich reforiem, sú dnes schopné prispievať k spolupráci a rozvoju s aktívnym súhlasom svojich obyvateľov. Tento príkladný pokrok by mohol byť, a veríme, že aj bude príkladom pre ostatné krajiny vo veľmi podobnej situácii v iných častiach sveta.

  Andrzej Jan Szejna (PSE), písomne. − (PL) Hlasujem za správu pani Danutë Budreikaitë o výzve politiky rozvojovej spolupráce EÚ pre nové členské štáty.

Táto správa je veľmi kvalitná, poskytuje podrobnú analýzu súčasnej situácie v rámci rozvojovej spolupráce zo strany nových členských štátov, príslušných inštitúcií a programov, prijímateľských krajín a príslušných finančných príspevkov.

V správe sa riešia otázky, v ktorých sa zdôrazňujú vzťahy medzi členskými štátmi EÚ a ich novými východnými susedmi. Nové členské štáty sú dôležitým prepojením medzi EÚ a jej novými susedmi.

Osobne by som rád vyzval na rozvoj efektívnych foriem spolupráce medzi starými a novými darcami v prospech najmenej rozvinutých krajín, využívajúc dominantný vplyv nových členských štátov v osobitných regiónoch alebo krajinách.

- Správa: Neena Gill (A6-0027/2008)

  Edite Estrela (PSE), písomne. − (PT) Hlasovala som za správu pani Gillovej o návrhu rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady o účasti Spoločenstva na programe výskumu a vývoja. Cieľom tohto programu je zvýšiť kvalitu života starších ľudí prostredníctvom využívania nových informačných a komunikačných technológií (IKT). Účasťou Európskej únie v tomto programe sa zabezpečí, že EÚ bude schopná lepším spôsobom riešiť demografické výzvy.

Využívanie IKT môže starším ľuďom pomôcť, aby sa stali nezávislejšími a udržali si zdravie, a môže zvýšiť kvalitu ich života.

  Ilda Figueiredo (GUE/NGL), písomne. − (PT) Hlasovali sme za túto správu, ktorá sa zaoberá návrhom Európskej komisie o účasti EÚ na programe výskumu a vývoja, ktorý sa viaceré členské štáty rozhodli zriadiť v oblasti nových informačných a komunikačných technológií (IKT) s cieľom pomôcť ľuďom pri procese starnutia a umožniť im, aby mohli efektívne konať. Program má názov „Bývanie s podporou okolia“ a jeho cieľom je vytvoriť synergie v zmysle manažmentu a finančných zdrojov. Portugalsko je takisto súčasťou.

V uvedenej správe, ktorú Európsky parlament práve schválil, sa pozornosť a konkrétne návrhy venujú presadzovaniu úlohy žien vo vede a výskume a zdôrazňuje sa v nej účasť malých a stredných podnikov a spravodlivý prístup všetkých členských štátov k cenovo prijateľným riešeniam zameraným na zabránenie rozširovaniu digitálnej priepasti a následne vytváraniu dvojzložkovej Európy.

Takisto sa v nej navrhuje, aby Komisia do roku 2010 uskutočnila predbežné preskúmanie s cieľom zhodnotiť kvalitu a efektívnosť realizácie programu.

  Bruno Gollnisch (NI), písomne. – (FR) Rád by som uviedol dve poznámky týkajúce sa správy pani Gillovej, ktorá je najmä o organizovaní výskumných programov s cieľom urobiť starších ľudí nezávislejšími využívaním informačných a komunikačných technológií.

Prvý bod sa týka podstaty návrhov: ťažko sa dá predpovedať pridaná hodnota, ktorú by Európska únia priniesla projektu, ktorý je úplne legitímne iniciovaný niekoľkými členskými štátmi – okrem väčšej byrokracie v rámci projektu a zriadenia nového orgánu Spoločenstva. Finančná štedrosť Únie, ktorá je nastavená na 150 miliónov EUR na niekoľko rokov mínus prevádzkové náklady uvedeného nového orgánu, nevyzerá byť rozhodujúcim argumentom.

Môj druhý bod sa týka formy návrhov: legislatívne správy sa v tomto Parlamente čoraz častejšie predkladajú vo forme kompromisu medzi Parlamentom a Radou – zámerom je urýchliť proces, tým, že sa prijmú v rámci prvého čítania. V skutočnosti však vidíme, že legislatívny orgán je rukojemníkom hŕstky skúsených vyjednávačov. Rozširovanie tejto praxe považujem za hrozbu pre demokraciu.

  Françoise Grossetête (PPE-DE), písomne. – (FR) Hlasovala som za správu, v ktorej sa navrhuje účasť Európskej únie na programe výskumu a vývoja bývanie s podporou okolia (AAL), ktorý spoločne vypracovali niektoré členské štáty a tretie krajiny.

Starnutie obyvateľstva je výzvou pre európsku spoločnosť aj pre európske hospodárstvo. Dnes je priemerná dĺžka života 80 rokov a počet ľudí vo veku 65 až 80 rokov sa v rokoch 2010 až 2030 zvýši približne o 40 %.

Vznikajú nové riešenia s cieľom pomôcť ľuďom bojovať so stratou pamäti, zhoršovaním zraku, sluchu alebo mobility a stratou nezávislosti, ktoré sa s veľkou pravdepodobnosťou budú týkať aj nás, keď budeme starí.

Účasť Európskej únie na programe sa predpokladá v súvislosti so 7. rámcovým programom Európskej komisie pre výskum a vývoj. Európska únia poskytne 150 miliónov EUR na spolufinancovanie projektov, ktoré budú mať v rokoch 2008 až 2013 pákový efekt v hodnote minimálne 600 miliónov EUR.

Krajiny, ktoré sa zúčastňujú na programe bývanie s podporou okolia, takisto pomôžu s jeho financovaním prostredníctvom rovnakého alebo väčšieho príspevku, znamená to, že každá krajina investuje najmenej 20 % svojho národného rozpočtu na výskum v tejto oblasti.

  Mieczysław Edmund Janowski (UEN), písomne. − (PL) Hlasoval som za správu pani Gillovej (A6-0027/2008) s názvom Zvýšenie kvality života starších ľudí, ktorej cieľom je presadzovať využívanie moderných informačných a komunikačných technológií ako spôsob podpory starších ľudí.

Ako všetci vieme, naša spoločnosť sa vyznačuje stále sa zvyšujúcou dĺžkou života. Je to veľmi pozitívny trend. Dnes je priemer v EÚ 80 rokov a pomer ľudí vo veku 65 rokov a viac zakrátko dosiahne hodnotu 40 %. Uvedené technológie môžu významným spôsobom pomôcť týmto ľuďom v rozličných situáciách, vrátane predĺženia odbornej a spoločenskej aktivity a zlepšenia kvality života. Osobitné potreby postihnutých ľudí sa musia takisto brať do úvahy a prístup k týmto službám a technológiám sa musí zaistiť najmä prostredníctvom zabezpečenia širokopásmového internetového pripojenia v mestských i vidieckych oblastiach, s cieľom vyhnúť sa geografickej diskriminácii.

  Jörg Leichtfried (PSE), písomne. − (DE) Som za spolufinancovanie programu bývanie s podporou okolia Európskou úniou, pretože tento program pomôže nielen starším ľuďom, ale aj iným skupinám obyvateľstva, akými sú napríklad ľudia so zdravotným postihnutím. Program je správny preto, že v posledných desaťročiach prebieha rámci európskej populácie demografická zmena a zvyšuje sa dĺžka života, a my musíme podporovať nové informačné a komunikačné technológie, ktoré by starším ľuďom do značnej miery uľahčili bojovať s každodennými prekážkami, s ktorými sa stretávajú. Pokiaľ ide o všeobecné zníženie nákladov v oblasti poskytovania zdravotnej starostlivosti ako výsledok využívania týchto nových technológií, takisto by som rád upriamil vašu pozornosť na výskum v oblasti systémov „mobilného monitorovania zdravia“, ktorých využívaním by sa v samotnom Nemecku znížili ročné náklady na poskytovanie zdravotnej starostlivosti o 1 500 miliónov EUR.

Rád by som zdôraznil, že jednou z výhod spolufinancovania je, že by malo pozitívny vplyv aj na súkromný sektor, keďže nepriamo by pomohlo malým a stredným podnikom.

Dôrazne podporujem spoločný program bývania s podporou okolia, pretože využívanie nových technológií znamená trvalé rešpektovanie súkromného života starších ľudí a umožňuje im dôstojným spôsobom starnúť.

  David Martin (PSE), písomne. − Podporujem správu pani Gillovej Zvýšenie kvality života starších ľudí. V rámci združovania zdrojov a koordinácie výskumu a vývoja na európskej úrovni dokážeme primeranejšie zhodnotiť, akým spôsobom zlepšiť životy našich starších občanov. Stanovením minimálneho príspevku zabezpečíme účasť všetkých členských štátov v tomto prípade. Rád by som vyslovil uznanie spravodajkyni v súvislosti s jej správou a podporil odporúčania, ktoré sú v tejto správe uvedené.

- Správa: Olle Schmidt (A6-0030/2008)

  Jan Andersson, Göran Färm, Anna Hedh, Inger Segelström a Åsa Westlund (PSE), písomne. − (SV) Rozhodli sme sa podporiť správu ako celok, keďže podľa nášho názoru musí EÚ uprednostniť zásah voči nezdravej daňovej hospodárskej súťaži v oblasti palív, najmä s cieľom umožniť EÚ dosiahnuť jej ciele týkajúce sa klímy.

Návrh na harmonizáciu daní by takisto nezabránil jednotlivým členským štátom zvýšiť ich CO2 dane na benzín a naftu.

Uvedené je ďalším významným dôvodom na podporu správy.

  Ilda Figueiredo (GUE/NGL), písomne. − (PT) Cieľom tohto návrhu smernice je vyrovnať rozdiely v cenách palív medzi rôznymi členskými štátmi, ktoré vedú k narušeniam v súvislosti s hospodárskou súťažou a prostredím pre činnosť v rámci cestnej dopravy. Rozdiely v cenách plynového oleja používaného ako motorové palivo a bezolovnatého benzínu sú skutočne významné.

Pre Portugalsko ako jednu z krajín, ktoré túto situáciu pociťujú, je to teda veľmi dôležité, berúc do úvahy cenové rozdiely medzi našou krajinou a Španielskom: portugalské podniky trpia konkurenciou zo strany španielskych podnikov, pretože tie majú výhody z nižších cien palív – palivo predstavuje približne 30 % nákladov – na základe nižších daní na palivá (a DPH).

Portugalské podniky odôvodnili stagnáciu fixných miezd pracovníkov týmto tlakom na náklady, s vážnymi dôsledkami pre pracovnú silu.

Návrh Európskeho parlamentu je pozitívnejší, pretože eliminuje prechodné obdobia podľa článku 18, veľmi dôležitý aspekt v rámci súčasnej situácie, v nádeji, že bude možné zredukovať rozdiely medzi Portugalskom a Španielskom v roku 2010, keďže Španielsko bude musieť zvýšiť svoju daň na palivá v prípade plynového oleja z 302 EUR na 330 EUR. Zosúlaďovanie bude pokračovať v rokoch 2012 a 2015. V prípade bezolovnatého benzínu sa, žiaľ, v tejto súvislosti neuskutoční žiadna zmena.

  Robert Goebbels (PSE), písomne. – (FR) Hlasoval som proti správe pána Schmidta, pretože to, čo tu Európsky parlament predviedol, namiesto podpory iniciatívy Komisie, bolo určitým kúzelníckym trikom, ktorý stavia staré členské štáty proti novým členským štátom. Rozhodnutie bude nakoniec v každom prípade spočívať na samotných ministroch a bude musieť byť jednomyseľné.

  Bruno Gollnisch (NI), písomne. – (FR) Vyššie zdaňovanie a väčšia kontrola: to je bruselský recept pre Európu! Harmonizovanie spotrebných daní, podobne ako harmonizovanie DPH prostredníctvom zavádzania záväzných minimálnych sadzieb, ktoré tu už 15 rokov máme, je preukázateľne neefektívne, úplne zbytočné a v niektorých prípadoch dokonca škodlivé.

Je potrebné, aby som vás upozornil, že podobné opatrenia zabraňujú členským štátom znižovať DPH napríklad v odvetví stravovania, napriek tomu, že to je odvetvie, ktoré je na narúšanie cezhraničnej hospodárskej súťaže veľmi náchylné, a v prípade ktorého by zníženie DPH pomohlo vytvoriť tisíce pracovných miest? Je potrebné, aby som vás upozornil, že nové členské štáty sú nútené uplatňovať zvýšenia daní, ktoré ich obyvatelia považujú za veľmi prudké, s cieľom dodržiavať európske pravidlá – a zároveň sa od nich vyžaduje, aby na základe iných európskych pravidiel znižovali svoju mieru inflácie?

Súčasným návrhom je zvýšiť daň na naftu v súlade s daňou na bezolovnatý benzín, zámienkou je túžba chrániť životné prostredie a údajná potreba bojovať proti „daňovej turistike“ – ktorou máme na mysli bežných ľudí, ktorí ťažia z hospodárskej súťaže! Všetko je ešte poburujúcejšie, pretože vodiči v krajine, akou je napríklad Francúzsko boli nabádaní, aby si kupovali autá na naftový pohon – pravdepodobne preto, aby sme s nimi teraz mohli zamiesť tak ako nikdy predtým!

  Pedro Guerreiro (GUE/NGL), písomne. − (PT) Cieľom tohto vysvetlenia hlasovania je zdôrazniť, že sme opäť raz premárnili príležitosť na úrovni EÚ – keďže mechanizmy existujú – prijať kroky na ochranu pobrežného rybného hospodárstva malého rozsahu, tým, že sme neuplatnili minimálne rovnaké podmienky zdaňovania na benzín, ako sú podmienky, z ktorých ťažia používatelia plynového oleja pri poľnohospodárstve a rybnom hospodárstve. Nemalo by sa zabúdať na to, že benzín je palivo, ktoré používajú plavidlá v tomto významnom a najväčšom segmente flotíl rôznych členských štátov, najmä v Portugalsku.

Európsky parlament vo svojom uznesení z 28. septembra o zlepšení hospodárskej situácie v odvetví rybného hospodárstva berúc do úvahy, že zvyšujúce sa ceny paliva majú obzvlášť negatívny vplyv na rybné hospodárstvo – významným spôsobom zhoršujú existujúcu sociálno-hospodársku krízu a drastickým spôsobom znižujú príjmy rybárov – a zdôrazňujúc, že existuje vážne riziko zániku tisícok rybárskych podnikov a straty tisícok pracovných miest, prijal množstvo návrhov na podporu tohto odvetvia, aby mohlo čeliť zvyšujúcim sa cenám paliva. Rok a pol neskôr, odhliadnuc od zvýšenia pomoci „de minimis“, sa na úrovni EÚ neurobilo v podstate nič.

  David Martin (PSE), písomne. − Cieľom správy pána Olle Schmidta s názvom Zdaňovanie bezolovnatého benzínu, plynu a oleja je venovať sa rozdielom v spotrebných daniach na palivá v rámci Únie. Súčasná nevyváženosť podnietila palivovú turistiku, ktorá má hospodárske a environmentálne dôsledky. Je potrebné prijať opatrenia s cieľom zabezpečiť, aby sa táto prax prestala podporovať. Uznávam však potreby nových členských štátov, ktoré sa stále nachádzajú v procese hospodárskeho rozvoja, a ktoré si budú vyžadovať čas, aby sa prispôsobili navrhovaným opatreniam. Hlasoval som za túto správu.

  Pierre Pribetich (PSE), písomne. – (FR) Účelom návrhu Komisie bolo zaviesť opatrenia na zníženie emisií CO2 v súlade so stanovenými cieľmi energetického a klimatického balíka. Ani v návrhu Komisie, ani v správe, ktorá bola dnes prijatá, sa však nerieši vážna potreba vytvoriť palivo, ktoré by predstavovalo naozajstný rozdiel v boji proti emisiám CO2. Rozdiel medzi plánovanými úpravami a spôsobom ich rozšírenia z časového i geografického hľadiska v rámci Únie spôsobí, že navrhované opatrenia sa stanú neefektívnymi.

Ak je naozaj naším cieľom vstúpiť do „éry čistého vzduchu“, musíme mať environmentálnu predstavivosť a musíme podporovať opatrenia, ktoré nám umožnia efektívnym spôsobom riešiť klimatické trhliny. Prístupom týkajúcim sa zmeny zdaňovania, ktorý navrhuje Komisia a pán Olle Schmidt vo svojej správe, sa nepodporuje ani výskum ani koncepcia nového alternatívneho paliva s cieľom obmedziť emisie CO2.

Dnes by som rád zaujal jednoznačný postoj proti myšlienkam načrtnutým v uvedenej správe a to je dôvodom, prečo som hlasoval proti tomu, čo je jednoducho kompromisom, ktorý podkopáva deklarovaný cieľ.

- Správa: Ana Maria Gomes (A6-0052/2008)

  Alessandro Battilocchio (PSE), písomne. − (IT) Správa pani Gomesovej sa venuje vážnej a ťažkej situácii, v ktorej sa Irak nachádza. Mimovládne organizácie a rôzne orgány zodpovedné za opätovné vybudovanie tohto regiónu v skutočnosti neriadia riešenie problémov, ktoré vznikli počas desaťročí vojny, diktátorského režimu a sankcií.

V tejto súvislosti je povinnosťou Európskych inštitúcií podporovať mnohotvárnu stratégiu pre Irak, v rámci ktorej sa zvyšuje priama podpora EÚ pre technickú pomoc zameranú na presadzovanie právneho štátu, spravodlivosti a riadneho finančného riadenia s cieľom zabezpečiť základné ľudské práva prostredníctvom vytvorenia regionálnej stability a bezpečnosti.

Parlament preto vyzýva Radu, aby podporila investície európskych podnikov na území Iraku, a aby uskutočnila rokovania o obchodnej dohode medzi EÚ a Irakom, aby sa iracký trh viac zosúladil s európskymi právnymi predpismi.

V návrhu Európskeho parlamentu, s ktorým v plnej miere súhlasím, sa v podstate navrhuje nová stratégia pre Irak vrátane vhodného využitia Európskeho nástroja financovania na podporu demokracie a ľudských práv (EIDHR) a podpory pre pluralistický a nezávislý informačný systém.

Ako spravodajca Výboru pre rozvoj pre správu Erasmus Mundus 2009 – 2013 teraz pracujem na zvýšení finančného príspevku prideleného Iraku: šírenie kultúry je základným krokom pri vytváraní skutočného právneho štátu.

  Pedro Guerreiro (GUE/NGL), písomne. − (PT) V prijatom uznesení sa dosiahol „nezvyčajný“ úspech ani raz nespomenúť brutálnu a nelegálnu agresiu a okupáciu Iraku Spojenými štátmi americkými a ich spojencami.

V uznesení sa úmyselne prehliada vysoký počet úmrtí, ktorý dosahuje niekoľko stoviek tisícok Iračanov, deštrukcia celej krajiny a zámerné a masívne porušovanie ľudských práv prameniace z agresie a okupácie.

V uznesení sa vôbec nespomína hlavný a najdôležitejší dôvod extrémne vážnych problémov, s ktorými sa dnes stretáva Irak a jeho obyvatelia, a teda ani spôsob ich riešenia: okamžité stiahnutie všetkých okupačných jednotiek.

V uznesení sa v podstate potvrdzuje súčasný stav, pričom sa prezentuje ako fait accompli, a je v ňom vidieť snahu o presadzovanie väčšej účasti EÚ v rámci intervencie v Iraku, považujúc túto krajinu za ďalší „štát pod dohľadom“ USA/NATO/EU, podobne ako Afganistan a Kosovo. Je zarážajúce, že v uznesení sa zároveň uvažuje o tom, že susediace krajiny sa musia zdržať akejkoľvek intervencie v Iraku a musia rešpektovať jeho nezávislosť, suverenitu a územnú integritu a túžbu irackého ľudu budovať ústavný a politický systém krajiny v rámci svojho vlastného úsilia.

Preto sme hlasovali proti.

  Jean Lambert (Verts/ALE), písomne. − Hlasovala som za túto správu napriek stanovisku vyjadrenému v jednom z odôvodnení, v ktorom sa uvádza, že všetky problémy v Iraku sú dôsledkom predchádzajúceho režimu. Niet pochýb, že Sadám Husajn bol nebezpečným diktátorom a spôsobil smrť mnohým svojim ľuďom, nielen v rámci systematického pokusu vyhladiť Kurdov. Úplný nedostatok akejkoľvek stratégie okupantských síl zameranej na riešenie obnovy krajiny však takisto viedol k nesmiernej biede.

Veľmi ma však potešilo, že parlament zaujal stanovisko, že žiadna krajina by nemala násilným spôsobom vracať ľudí do Iraku. Krajina nie je bezpečná, dokonca ani iracký Kurdistan, v ktorom bolo nedávno vidieť turecké tanky, ako prekračujú jeho hranicu, čo spôsobilo ďalší strach a nestabilitu. Členovia mnohých strán v irackom parlamente nám povedali, že návrat je nebezpečný a potenciálne destabilizujúci pre samotnú krajinu. V rámci podvýboru pre ľudské práva sme takisto počuli o situácii miliónov Iračanov, ktorí žijú ako utečenci v susedných krajinách s malou podporou medzinárodného spoločenstva. Mali by sme podporovať verejné služby v týchto štátoch a aspoň vzdelávať deti.

  Patrick Louis (IND/DEM), písomne. – (FR) Zástupcovia Hnutia za Francúzsko v Európskom parlamente zaujali konzistentné stanovisko od začiatku invázie Spojených štátov do Iraku. Vlastná skúsenosť našej krajiny a jej väzby s irackým ľudom nás upozorňovali na ľudskú, vojenskú a morálnu katastrofu, ktorú by intervencia priniesla.

Dnes vieme, že sa tak stalo a je na členských štátoch, aby konali buď samostatne alebo kolektívne, s cieľom zachrániť a znovu vytvoriť všetko, čo sa dá. Pred intervenciou USA bol Irak jedinou moslimskou krajinou, ktorá bola domovom pre veľkú a prosperujúcu kresťanskú komunitu – komunitu, ktorá tu žila ešte pred príchodom islamu.

Jedným z najtragickejších dôsledkov intervencie USA bol exodus častí tejto komunity vyhnaných terorom a zastrašovaním. Pre Irak je to nešťastie dnes aj v budúcnosti. Rýchla erózia náboženskej zmesi obyvateľstva na Blízkom východe zo širšej perspektívy objasňuje ľudské a hospodárske vyčerpanie a ohrozuje stabilitu a prosperitu celého regiónu.

Historik Fernand Braudel usudzuje, že história začala v Sumeri, dnes by sa však zdalo, že dlhá história kresťanských menšín v Iraku končí. My, európske národy, jednoducho nemôžeme dopustiť túto obrovskú nespravodlivosť tým, že nebudeme konať.

Iracké kresťanské komunity boli kedysi otvorené a vítali islam a spolu so svojimi moslimskými susedmi vybudovali krajinu, ktorá prosperovala predtým, ako bola spustošená fanatizmom a vojnami.

(Vysvetlenie hlasovania bolo skrátené v súlade s článkom 163)

  David Martin (PSE), písomne. − S potešením konštatujem, že pani Ana Maria Gomesová vo svojej správe o úlohe EÚ v Iraku očakáva a formuluje stratégiu zameranú na vytvorenie silného demokratického irackého štátu, v ktorom sa rešpektujú ľudské práva a bohaté etnické a náboženské zloženie. Irak potrebuje Európu, aby mu pomohla stavať na nedávnych zlepšeniach bezpečnosti, ktoré majú pred sebou dlhú cestu v rámci podporovania investícií a zvýšenej účasti mimovládnych organizácií na obnove krajiny. Stabilný a bezpečný Irak je v záujme celej Európy a cítim, že v odporúčaniach správy sa to uznáva.

  Athanasios Pafilis (GUE/NGL), písomne. – (EL) Cieľom správy je zabezpečiť, aby mala EÚ väčší podiel na imperialistickej koristi z vojny proti Iraku a intervencií v širšom regióne na Blízkom východe. V tejto súvislosti:

hľadá spôsoby a prostriedky na zabezpečenie prítomnosti EÚ v krajine z dlhodobého hľadiska s cieľom „pomôcť európskym firmám ponúknuť kontrakty na obnovu Iraku“, t. j. zvýšiť podiel koristi, ktorú získali monopoly EÚ;

vyzýva na bezpodmienečnú pomoc kolaborantskej „vláde“ Iraku;

predkladá stratégie zamerané na aktívnu účasť v rámci imperialistickej okupácie. Na to, aby boli vojenské a policajné sily súčasťou okupačných armád je potrebné iba nosiť iné čiapky a zmeniť meno na „sily OSN“.

Z uvedeného dôvodu, a zároveň cynicky uznávajúc katastrofálne dôsledky vojny a vraždenie irackého ľudu, sa v správe narýchlo uvádza, že udalosti sa už skončili.

V správe sa legitimizujú nielen okupačné armády, ktoré sa v nej nazývajú „viacnárodné sily“, ale aj súkromné firmy vrahov aktívnych v Iraku za predpokladu, že sú stanovené pravidlá pre ich kriminálne aktivity!

Komunistická strana Grécka túto správu odsudzuje. Vyjadruje solidaritu s odporom Iračanov a bojom obyvateľov regiónu za oslobodenie spod imperialistického jarma okupácie a za ich nepopierateľné právo rozhodovať o svojich vlastných osudoch.

  Luís Queiró (PPE-DE), písomne. − (PT) Skutočnosť, že Parlament rozhodol o diskusii na tému budúcej úlohy Európskej únie v Iraku a netrval na bezvýznamnej diskusii o záležitostiach z minulosti, je pozitívna. Dnes má pre nás význam skôr nadchádzajúcich päť rokov ako minulých päť rokov.

Východiskovým bodom pre každú diskusiu týkajúcu sa tejto záležitosti musí teraz byť uznanie toho, že situácia v tejto oblasti sa značne zlepšila, hoci je stále veľmi vážna. Zlepšenie odhalilo najmä, že existuje reálna cesta vpred pri dosahovaní cieľa vybudovať demokratický a bezpečný štát. Náš cieľ sa dá dosiahnuť. Skúsenosť z posledných rokov však takisto dokazuje, že tento cieľ možno dosiahnuť iba s väčším záväzkom, prostredníctvom zvýšenia bezpečnosti, investícií do školenia irackých autorít a čo je najdôležitejšie, aktívnym prispievaním k tvorbe infraštruktúry, pomocou ktorej sa hospodárstvo krajiny stane životaschopným, okrem ropy. V osobitnom prípade Európskej únie to zahŕňa veľké investície do hospodárskej rekonštrukcie Iraku a do vybudovania demokracie v krajine. Demokratický a bezpečný Irak, v ktorom sa rešpektujú ľudské práva, je nesmierne dôležitý pre región a pre svet.

  Karin Scheele (PSE), písomne. − (DE) Samozrejme viem, že v pléne sme hlasovali o návrhu správy, ktorú vypracovala moja kolegyňa pani Ana Gomesová, o úlohe Európskej únie a nie o jej dôvodovej správe k uvedenej správe. Predsa však považujem za dôležité, že vo svojej dôvodovej správe spravodajkyňa opäť zdôraznila skutočnosť, že invázia do Iraku bola strategickou a humanitárnou katastrofou, a že iracká spoločnosť bola znovu traumatizovaná vojnou a nasledujúcim chaosom a násilím.

Vítam skutočnosť, že okrem všetkých iných dôležitých bodov, na ktoré poukázala, spravodajkyňa výslovne uviedla odkaz na potrebu zabezpečiť silnejšie postavenie žien a podporovať rešpektovanie práv žien, menšín a detí, ak má v Iraku všetko dobre dopadnúť.

  Bart Staes (Verts/ALE), písomne. − (NL) Považujem za poľutovaniahodné, že Európsky parlament doteraz nepredložil vôbec žiadnu analýzu týkajúcu sa vojny v Iraku. Parlament v posledných rokoch skutočne zachovával ohlušujúce ticho, dokonca neprotestoval ani proti klamstvám, ktoré vyprodukovala administratíva pána Busha. Pre demokratický orgán, akým je Parlament, to znamená veľmi veľa! Bude pre nás ťažké zachovať si dôveryhodnosť, keď nepodnikneme kroky ani voči členom OSN, ktorí porušujú Chartu OSN.

Pani Gomesová nám predložila zhodnotenie situácie v Iraku. V jej správe o úlohe Európskej únie v Iraku sa nachádza mnoho dobrých odporúčaní pre opätovné vybudovanie krajiny. Zaoberá sa celou škálou tém a všetky navrhované opatrenia sa mi zdajú dosiahnuteľné. Vítam najmä návrhy týkajúce sa mnohostranného úsilia, pod dohľadom OSN, s cieľom dosiahnuť intenzívne diplomatické rokovania medzi USA a susedmi Iraku. Cieľom musí byť vytvorenie demokracie v Iraku, založenej na princípoch právneho štátu, dobrého riadenia a ľudských práv. Z uvedených dôvodov správu podporujem.

  Anna Záborská (PPE-DE), písomne. – (FR) Vo štvrtom Ženevskom dohovore, ktorý sa týka ochrany civilného obyvateľstva v čase vojny, sa stanovuje, že humanitárny, lekársky a náboženský personál sa musí rešpektovať a ochraňovať.

Je veľmi dôležité, aby sme pomohli v prípade chaldejského katolíckeho arcibiskupa monsignora Paulosa Faraja Rahhoa, ktorý sa narodil a žil v Mosule, a ktorý bol unesený v piatok 29. februára 2008.

Únoscovia zabili troch ľudí, ktorí boli počas jeho únosu s ním.

V ústnom pozmeňujúcom a doplňujúcom návrhu k správe pani Gomesovej nebolo možné spomenúť meno monsignora Rahhoa.

Z uvedeného dôvodu by som rada výslovne požiadala predsedu, aby v mene Parlamentu poslal dva listy na znak podpory a povzbudenia:

- jeden list šiitskému predsedovi vlády Iraku, pánovi Núrímu al-Malíkímu, ktorý odsúdil útoky na kresťanskú cirkev, a v mene irackej vlády ponúkol „ochranu a spravodlivosť“ pre kresťanov s ubezpečením, že osoby zodpovedné za násilie budú nájdené a potrestané;

- druhý list zástupcovi prezidenta Iraku, pánovi Tarikovi al-Hašemimu, členovi sunnitskej komunity, ktorý takisto jasne odsúdil teroristické útoky na kresťanské komunity, a ktorý po únose vyjadril solidaritu, ako sám povedal, s „našimi kresťanskými bratmi“.

Je veľmi dôležité, aby sme podporili národné autority, aby urobili všetko, čo je v ich silách s cieľom zabezpečiť bezodkladné a bezpodmienečné prepustenie monsignora Paulosa Faraja Rahhoa.

- Návrh uznesenia: Európsky kódex správania pri vývoze zbraní (RC-B6-0063/2008)

  Glyn Ford (PSE), písomne. − Budem podporovať toto uznesenie. Ako som už uviedol vo svojej správe pred viac ako desiatimi rokmi, je veľmi dôležité, aby sme mali záväzný právny základ pre náš kódex správania pri vývoze zbraní.

Nevyhnutnosť vyvážať zbrane bola doteraz poháňaná rozdeleným európskym priemyselným odvetvím, ktoré zúfalo potrebuje dlhodobú produkciu, aby bolo schopné konkurovať masovej výrobe zbrojného priemyslu USA, kde je domáci dopyt iba po malosériovej výrobe.

Potrebujeme teda vidieť jednotný trh s obrannými zariadeniami, ktorý umožní Európe v prvom rade konkurovať, v druhom rade zastaviť dodávky pre regionálne vojny na celom svete a v treťom rade presunúť niektorých zo svojich vysoko kvalifikovaných vedcov a inžinierov do nových odvetví špičkových technológií budúcnosti.

  Hélène Goudin a Nils Lundgren (IND/DEM), písomne. − (SV) Niektoré členské štáty majú oprávnené záujmy v rámci podpory vývozu zbraní. Ak sa teda vypracuje spoločný kódex správania pri vývoze zbraní, je pravdepodobné, že určité členské štáty s reštriktívnejšou politikou môžu byť donútené ku kompromisu.

Myslíme si, že dohľad nad vývozom zbraní možno najlepším spôsobom dosiahnuť na úrovni členských štátov prostredníctvom ich vnútroštátnych právnych predpisov. Švédsko musí mať naďalej právo pokračovať v reštriktívnej politike týkajúcej sa vývozu zbraní, ak si tak želá. Spolupráca je žiaduca s cieľom zabezpečiť ďalší pokrok v rámci procesu globálneho odzbrojovania, uvedené sa však najlepším spôsobom dosahuje na medzinárodnej úrovni v rámci kontextu Organizácie spojených národov, berúc do úvahy skúsenosť, odbornosť a globálne pokrytie OSN.

  Pedro Guerreiro (GUE/NGL), písomne. − (PT) Efektívny kódex správania sa EÚ pri vývoze zbraní je nepochybne čoraz dôležitejší v kontexte jej rýchlej militarizácie, čo sa odráža v návrhu Zmluvy, ktorá je v súčasnosti v procese ratifikácie v každom členskom štáte.

V samotnom uznesení sa s určitou dávkou irónie osobitne odkazuje na „rozvíjajúcu sa európsku bezpečnostnú a obrannú politiku (EBOP), v rámci ktorej sa rozmiestňuje čoraz viac vojenských a civilných misií EÚ (...), kde môže byť personál EÚ ohrozený zbraňami, ktoré boli predtým dodané členskými štátmi EÚ“.

V EÚ expanduje „trh s vojenským zariadením“, podporuje sa „niekoľko iniciatív za harmonizáciu vnútroštátnych politík v oblasti obstarávania zbraní a transferov a predajov v rámci Spoločenstva“ a existuje „vôľa zvýšiť vývoz zbraní ako prostriedok podpory hospodárskych záujmov“.

Heslom je: súťaž v zbrojení a militarizácia medzinárodných vzťahov.

Iniciatívy a opatrenia zamerané aspoň na zmiernenie takejto eskalácie sú preto konštruktívne a potrebné. Ako sme už však uviedli, regulácia obchodu so zbraňami by bola oveľa významnejšia, keby bola sprevádzaná procesom mnohostranného a vzájomného odzbrojenia, počnúc najmä demontážou obrovských nukleárnych arzenálov.

  Geoffrey Van Orden (PPE-DE), písomne. − Britská delegácia Konzervatívnej strany hlasovala proti uzneseniu pretože neschvaľuje odkazy na Lisabonskú zmluvu ani odkazy na rozvíjajúcu sa EBOP, keďže nemajú jej podporu. Okrem toho, keďže dôrazne podporuje zodpovednú politiku presunu zbraní, nie je presvedčená o podstate právne záväzného kódexu správania zavedeného EÚ ešte pred medzinárodne záväznou zmluvou týkajúcou sa obchodu so zbraňami.

- Správa: Marie Panayotopoulos-Cassiotou (A6-0033/2008)

  Jan Andersson, Göran Färm, Anna Hedh, Inger Segelström a Åsa Westlund (PSE), písomne. − (SV) My, sociálni demokrati zo Švédska, sme hlasovali za správu, lebo je dôležité, aby sa zlepšili väzenské podmienky v určitých inštitúciách v Európe, a aby sa dodržiavali ľudské a základné práva väzňov. Okrem toho do zaobchádzania s väzňami a prevádzky väzníc sa musí zaviesť aspekt rovnosti. Máme však určité výhrady k niektorým častiam správy. Neželáme si harmonizáciu väzenských podmienok v Európe a máme vážne pochybnosti týkajúce sa odkazov uvedených v správe, ktoré súvisia s osobitnými trestnými postihmi alebo alternatívnymi sankciami pre ženy, tehotné ženy a ženy s malými deťmi. Pokiaľ ide o kontakt dieťaťa s jeho rodičmi počas väzby a po nej, je potrebné zohľadniť oboch rodičov, nielen matku alebo jedného rodiča, prihliadajúc na najlepšie záujmy dieťaťa.

  Den Dover (PPE-DE), písomne. − Spolu s mojimi britskými kolegami z Konzervatívnej strany veríme, že vždy existujú spôsoby, ktorými možno zlepšiť situáciu žien vo väzení. V správe sa navrhuje niekoľko možností, ktoré by sa mohli ďalej preskúmať, vrátane poskytovania služieb zdravotnej starostlivosti.

Správa je však príliš normatívna v súvislosti s tým, čo sa v nej od členských štátov v tejto oblasti vyžaduje. Je na členských štátoch, aby rozhodli o podrobnostiach väzenskej politiky. Nemôžeme súhlasiť najmä s premisou v odôvodnení C a odôvodnení Q, o ktorej si myslíme, že narúša ostatné aspekty správy, ktoré môžu mať hodnotu. Na základe uvedených dôvodov sme sa rozhodli, že sa zdržíme hlasovania.

  Edite Estrela (PSE), písomne. − (PT) Hlasovala som za správu pani Panayotopoulosovej-Cassiotouovej o osobitnej situácii žien vo väzení a vplyve uväznenia rodičov na spoločenský a rodinný život, keďže existujú dôkazy o tom, že európske väznice sú prispôsobené najmä na väznenie mužov a prehliadajú sa v nich osobitné potreby žien.

Som preto presvedčená, že by sa mali prijať opatrenia zamerané na presadzovanie zlepšenia situácie žien vo väzení, najmä pokiaľ ide o ich znovuzačlenenie do spoločenského a pracovného života, zdravotnú starostlivosť a hygienu, psychologickú podporu a zachovanie rodinných väzieb.

  Ilda Figueiredo (GUE/NGL), písomne. − (PT) Hoci ženy predstavujú približne 4,5 až 5 % populácie väzňov v Európskej únii, väznice sú naďalej prispôsobené hlavne na väznenie mužov a majú tendenciu prehliadať špecifické problémy malého, avšak zvyšujúceho sa pomeru uväznených žien. Znepokojenie súvisí najmä s oblasťami zdravotnej starostlivosti uväznených žien s deťmi a znovuzačlenenia do spoločenského a pracovného života.

Osobitnú pozornosť je potrebné venovať zdravotnej starostlivosti poskytovanej ženám a ich hygienickým potrebám. Najmä uväznené tehotné ženy si vyžadujú osobitné zdroje a pozornosť, pokiaľ ide o stravu, cvičenie, oblečenie, lieky a zdravotnú starostlivosť zo strany špecializovaného personálu.

Deti, ktoré zostávajú so svojimi uväznenými matkami, si vyžadujú adekvátnu ochranu a starostlivosť a nemali by trpieť žiadnou formou diskriminácie. Väznenie žien môže mať veľmi vážne dôsledky v prípade, že pred uväznením boli jediným opatrovateľom svojho dieťaťa.

Sociálne začlenenie väzňov sa musí pripravovať počas a po uväznení v rámci spolupráce so sociálnymi službami a inými príslušnými organizáciami s cieľom zabezpečiť bezproblémový prechod z väzenia na slobodu.

  Christofer Fjellner, Gunnar Hökmark a Anna Ibrisagic (PPE-DE), písomne. − (SV) Podporujeme úsilie členských štátov o modernizáciu a prispôsobenie trestnej politiky s cieľom lepšie zabezpečiť potreby väzňov, vrátane zohľadnenia osobitných potrieb žien.

Keďže zaobchádzanie s páchateľmi nespadá do rozsahu právomocí EÚ, rozhodli sme sa hlasovať proti predmetnej správe. Opatrenia týkajúce sa nariadení, ktoré upravujú návštevy väzňov, fungovanie príslušných zariadení, odborná príprava personálu, ktorý pracuje v trestnom systéme, voľnočasové aktivity väzňov a sociálna pomoc, to všetko sú veci, za ktoré zodpovedajú členské štáty a malo by to tak zostať aj v budúcnosti, aby ich bolo možné prispôsobiť a rozvíjať podľa vnútroštátnych a miestnych potrieb.

  Hélène Goudin a Nils Lundgren (IND/DEM), písomne. − (SV) Strana Junilistan sympatizuje s mnohými stanoviskami uvedenými v správe, ktoré sa týkajú rešpektovania ľudských práv, lepších podmienok vo väzniciach, rešpektovania rovnosti mužov a žien a významu opätovného začlenenia väzňov do spoločnosti. Nepochybne je nesmierne dôležité venovať najväčšiu možnú pozornosť potrebám detí, ktoré sa nachádzajú v týchto situáciách. Myslíme si však, že o postupoch a spôsoboch riešenia týchto záležitostí by mali rozhodovať samotné členské štáty. Zdôrazňujeme najmä právo každého členského štátu formulovať svoje vlastné trestné právo a teda aj stanovovať príslušné sankcie. Európska únia by sa takisto nemala zúčastňovať podrobného regulovania toho, či by väznica mala mať telocvičňu alebo nie, návštevných predpisov alebo prác počas uväznenia. Tieto záležitosti by mali podliehať riadeniu členských štátov a ich voličov a mali by byť vymedzené verejnou diskusiou v rámci spoločnosti.

Radi by sme každému pripomenuli, že všetky členské štáty sú demokratickými štátmi, ktoré dodržiavajú Kodanské kritériá.

  Anna Ibrisagic (PPE-DE), písomne. − (SV) Podporujeme prácu, ktorá sa vykonala v členských štátoch v súvislosti s modernizáciou a prispôsobením trestnej politiky s cieľom lepšie zabezpečiť potreby väzňov, a ako súčasť toho zohľadniť osobitné potreby žien.

Keďže zaobchádzanie s väzňami nepatrí do právomoci EÚ, rozhodli sme sa hlasovať proti tejto správe. Opatrenia týkajúce sa návštevných predpisov, prevádzky inštitúcií, odbornej prípravy zamestnancov v rámci trestného systému, činností vo voľnom čase väzňov alebo sociálnej pomoci sú a mali by zostať záležitosťou členských štátov, aby ich mohli prispôsobovať a rozvíjať v súlade s vnútroštátnymi a miestnymi potrebami.

  David Martin (PSE), písomne. − Súhlasím so závermi uvedenými v správe o situácii žien vo väzení a vplyve uväznenia rodičov na spoločenský a rodinný život, ktorú predložila pani Marie Panayotopoulosová-Cassiotouová. Väznice zostávajú prispôsobené potrebám mužov a vítam zámer správy, ktorým je zdôrazniť rozdiely, s ktorými sa ženy stretávajú. Správu schvaľujem.

  Martine Roure (PSE), písomne. – (FR) Hlasovala som za túto správu, pretože existuje vážna potreba prispôsobiť podmienky uväznenia s cieľom riešiť osobitné potreby žien. Dnes sú dokonca väzenské podmienky v mnohých členských štátoch úplne nedostatočné a určite nie sú prispôsobené na poskytovanie osobitných druhov starostlivosti, ktorú ženy potrebujú.

V prípade uväznených žien existujú osobitné záležitosti, ktoré si vyžadujú osobitnú pozornosť, najmä pokiaľ ide o prístup k zdravotnej starostlivosti.

Na základe uvedeného som podporila pozmeňujúci a doplňujúci návrh, ktorý predložila socialistická skupina, v ktorom sa vyžaduje, aby mali uväznené ženy rovnaký prístup k programom sledovania rakoviny prsníkov a rakoviny krčku maternice ako majú ostatné ženy. Faktom je, že včasná diagnostika týchto ťažkostí zlepšuje šance na ich vyliečenie, takže zamietnutie prístupu k takýmto programom sledovania môže uväzneným ženám efektívnym spôsobom uložiť ďalší trest.

Okrem toho, ženy sú stále kľúčovým prvkom rodiny. V prípade matiek, za predpokladu, že nepredstavujú hrozbu pre verejný poriadok, by sme sa preto pri každej možnej príležitosti mali pokúsiť o umožnenie iných foriem trestu ako je odňatie slobody.

  Carl Schlyter (Verts/ALE), písomne. − (SV) V tejto oblasti neexistujú na úrovni EÚ žiadne právomoci. Napriek niektorým pozitívnym návrhom sa správa príliš zaoberá podrobnou reguláciou. Z týchto dôvodov sa zdržiavam hlasovania.

- Správa: Feleknas Uca (A6-0035/2008)

  Nirj Deva a Gay Mitchell (PPE-DE), písomne. − Pri hlasovaní o akejkoľvek politike, ktorá obsahuje pojem „sexuálne a reprodukčné zdravie“ sa nazdávame, že to znamená ochranu a zlepšovanie života a zdravia matiek a nenarodených jedincov. Neschvaľujeme žiadnu inú definíciu, na základe ktorej sa vyvodzuje, že potrat má miesto v rámci tohto pojmu; a okrem toho sa nazdávame, že akákoľvek starostlivosť, informácie, politiky alebo akékoľvek iné služby týkajúce sa sexuálneho a reprodukčného zdravia podobným spôsobom vylučujú potrat. Budeme sa usilovať o to, aby sa táto definícia akceptovala v rámci každého fóra a orgánu, ktoré môžeme ovplyvniť.

Upozorňujeme na odpoveď predsedníctva Rady v Parlamente dňa 4. decembra 2003, v ktorej sa uvádza, že pojem reprodukčné zdravie nezahŕňa podporovanie potratov, a okrem iného, že potrat by sa nikdy nemal prezentovať ako metóda plánovaného rodičovstva, pričom uvedené je v rozpore s tým, čo uvádza WHO o regulácii pôrodnosti. Je preto jasné, že definícia WHO nie je pre vládne a parlamentné inštitúcie záväzná, dokonca ani prijateľná.

Naďalej budeme podporovať politiky zamerané na presadzovanie zodpovedných sexuálnych zvyklostí a na ochranu a zlepšovanie života a zdravia matiek a nenarodených jedincov, vrátane podpory zabezpečovania zdrojov potrebných na dosiahnutie týchto cieľov.

  Hélène Goudin a Nils Lundgren (IND/DEM), písomne. − (SV) Cieľom tejto správy z vlastnej iniciatívy je integrovať aspekt rovnosti do rozvojovej spolupráce EÚ. Junilistan je proti pomoci na úrovni EÚ a hlasuje preto proti tejto správe.

Niektoré z pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov, ktoré predložili určití členovia, však majú menej príjemný charakter. V rámci presadzovania rozvoja je právo žien na sexuálne a reprodukčné zdravie dôležitým prvkom. V tomto prípade sme sa rozhodli podporiť pôvodné návrhy, ako protiváhu k nepríjemným tendenciám v tomto Parlamente. Riešenie týchto otázok a rozvojovej spolupráce by však zo zásady malo prebiehať na globálnej úrovni prostredníctvom OSN a nie prostredníctvom EÚ.

  Pedro Guerreiro (GUE/NGL), písomne. − (PT) Usudzujeme, že táto správa má niekoľko hlavných bodov, jedným z nich je upriamenie pozornosti na významný problém, ktorý je prítomný v EÚ aj v rozvojových krajinách: potreba zabezpečiť prístup k informáciám týkajúcim sa sexuálneho a reprodukčného zdravia, zabezpečiť slobodu rozhodovania a vytvoriť a presadzovať verejné služby zamerané na ochranu a uplatňovanie práv všetkých, najmä žien.

Sme však presvedčení, že je potrebné zdôrazniť, že najväčší prínos k „rodovej rovnosti a posilneniu postavenia žien v rámci rozvojovej spolupráce“ nepredstavujú politiky, ktoré presadzujú vzťahy závislosti a nadvlády, liberalizáciu trhu (pozri dohody o hospodárskom partnerstve EÚ), využívanie pracovníkov, nerovnosti a sociálnu nespravodlivosť a nerešpektovanie ľudských práv, ktoré sa týkajú miliónov detí a najmä žien, ale politika efektívnej spolupráce založená na rovnakých právach medzi štátmi, rešpektovaní národnej suverenity a práva každej krajiny na definovanie a zavedenie takého rozvojového modelu, ktorý rieši potreby a obavy svojich ľudí, t. j. politika, ktorá presne interpretuje svetovú „solidaritu“.

  Tunne Kelam (PPE-DE), písomne. − Hlasoval som za tento pozmeňujúci a doplňujúci návrh, pretože pevne verím, že boj proti násiliu, v tomto prípade boj proti sexuálnemu násiliu voči ženám v oblastiach kríz a konfliktov, musí byť najvyššou prioritou. EÚ nesmie tolerovať žiadny druh násilia, a preto si myslím, že je potrebné zdôrazniť boj proti sexuálnemu násiliu voči ženám. Okrem toho si myslím, že tradície by sa nemali považovať za určitý druh zla. Sexuálne a reprodukčné zdravie a práva sú citlivou otázkou, vrátane tradičných spoločenských a takisto náboženských rozmerov, a nemali by sa preto zovšeobecňovať a spoločnosti by k nim nemali byť donucované, najmä labilné spoločnosti, v prípade ktorých môžu vážne zmeny v tradičných spôsoboch života priniesť viac škody ako úžitku.

  Jörg Leichtfried (PSE), písomne. − (DE) Hlasujem za rodovú rovnosť a posilnenie postavenia žien v rámci rozvojovej spolupráce.

Spôsob, akým sú ženy v rozvojových krajinách znevýhodňované na základe náboženských pravidiel, kultúrnych zvyklostí a chudoby sa obvykle ďalej zhoršuje v dôsledku nedostatočného vzdelávania. V tejto súvislosti by som rád upriamil pozornosť najmä na potenciálny obrovský spoločenský tlak, ktorý by sa mohol objaviť v rámci zvyšovania povedomia verejnosti o základných právach žien, ktorý by v konečnom dôsledku mohol zlepšiť situáciu žien v príslušných regiónoch.

Naďalej podporujem koncepciu posudzovania „násilia voči ženám“ nielen z pohľadu ženských obetí, ale aj vytvárania praktických programov zameraných na riešenie aspektu „mužských násilníkov“, ako sa navrhuje v správe pani Ucaovej.

Takisto mám veľmi kritický postoj k neschopnosti Komisie začleniť stratégiu proti násiliu voči ženám na kultúrnom a náboženskom základe do svojho zoznamu opatrení.

Nedostatočný prístup k vzdelávaniu vedie k znevýhodňovaniu v iných oblastiach života z jednoduchého dôvodu, ktorým je nedostatok informácií. Nedostatočná informovanosť v tejto súvislosti môže mať v rozvojových krajinách, v ktorých sú poskytovanie zdravotnej starostlivosti a hygienické normy často na hroznej úrovni, smrteľné dôsledky. Spomeniem len alarmujúco vysoký pomer žien nakazených vírusom HIV – na juh od Sahary je toto číslo 57 %.

Mimoriadne dôležitým bodom je výzva na vytvorenie „ukazovateľov plnenia zahŕňajúcich rodové hľadisko“, ktoré by takisto zmiernili kontroverznú povahu kvót.

  Maria Martens (PPE-DE), písomne. − Pri hlasovaní o akejkoľvek politike, ktorá obsahuje pojem „sexuálne a reprodukčné zdravie“ sa nazdávam, že to znamená ochranu a zlepšovanie života a zdravia matiek a nenarodených jedincov. Neschvaľujem žiadnu inú definíciu, na základe ktorej sa vyvodzuje, že potrat má miesto v rámci tohto pojmu; a okrem toho sa nazdávam, že akákoľvek starostlivosť, informácie, politiky alebo akékoľvek iné služby týkajúce sa sexuálneho a reprodukčného zdravia podobným spôsobom vylučujú potrat. Mali by sme sa usilovať o to, aby sa táto definícia akceptovala v rámci každého fóra a orgánu, ktoré môžeme ovplyvniť.

Upozorňujem na odpoveď predsedníctva Rady v Parlamente dňa 4. decembra 2003, v ktorej sa uvádza, že pojem reprodukčné zdravie nezahŕňa podporovanie potratov, a okrem iného, že potrat by sa nikdy nemal prezentovať ako metóda plánovaného rodičovstva, pričom uvedené je v rozpore s tým, čo uvádza WHO o regulácii pôrodnosti. Je preto jasné, že definícia WHO nie je pre vládne a parlamentné inštitúcie záväzná, dokonca ani prijateľná.

Naďalej budem podporovať politiky zamerané na presadzovanie zodpovedných sexuálnych zvyklostí a na ochranu a zlepšovanie života a zdravia matiek a nenarodených jedincov, vrátane podpory zabezpečovania zdrojov potrebných na dosiahnutie týchto cieľov.

  David Martin (PSE), písomne. − V správe, ktorú predložila pani Feleknas Ucaová s názvom Rodová rovnosť a posilnenie postavenia žien v rozvojovej spolupráci sa víta stratégia Komisie týkajúca sa tejto záležitosti. Rád by som znovu zopakoval schválenie tejto stratégie, ktorej cieľom je začleniť rodovú rovnosť do rozvojovej spolupráce. Hlasoval som za túto správu.

  Véronique Mathieu (PPE-DE), písomne. – (FR) Hoci rodová rovnosť je už niekoľko rokov neoddeliteľnou súčasťou programov rozvojovej spolupráce Európskej únie, skutočný pokrok je stále veľmi pomalý. Európska komisia preto potrebuje stanoviť vlastné ciele, pokiaľ ide o čísla a časové lehoty, aby sa rozvoj mohol stať hlavnou hnacou silou zlepšených životných podmienok žien.

Na tento účel je potrebné, aby sa Únia v rámci partnerstiev, do ktorých vstupuje, zamerala na tri priority: základné slobody, postavenie žien vo verejnom živote a ich prístup k zdravotnej starostlivosti.

Komisia potrebuje byť na jednej strane ostražitejšia, ako kedykoľvek predtým, pokiaľ ide o porušovania fyzickej integrity a ľudskej dôstojnosti žien (v podobe mučenia, tradičných zvyklostí mrzačenia a násilného uzatvárania manželstva). Súčasne musí spolupráca znamenať uznávanie postavenia žien v rámci spoločnosti, ktoré ovplyvňuje všetko, od prístupu k vedomostiam cez finančnú nezávislosť. Okrem toho je potrebné prijať záväzky, aby sa prevencia a liečba AIDS stala v rozvojových krajinách do roku 2010 realitou. Európska rozvojová politika nebude nikdy úspešná, ak nedokáže uskutočniť skutočnú zmenu v pomeroch žien.

  Athanasios Pafilis (GUE/NGL), písomne. – (EL) V správe sa napriek presným záverom týkajúcim sa tragickej situácie žien v rozvojových krajinách neuvádza to, čo je za tento stav zodpovedné: kapitalistické metódy produkcie a brutálne imperialistické intervencie zo strany EÚ, Spojených štátov amerických a iných imperialistických štátov a organizácií. Vykorisťujú tieto krajiny a plienia ich zdroje produkujúce bohatstvo, a všetko to vedie k hladu a vyčerpaniu miliónov ľudí.

Navrhované riešenia fungujú v medziach kapitalistického rozvoja a rozvojovej pomoci EÚ. Ďalším typickým aspektom tohto prístupu je návrh na posilnenie podnikania žien s cieľom zvýšiť zamestnanosť. V tejto súvislosti sú návrhy zamerané na spravodlivejšiu a demokratickejšiu spoločnosť, prístup dievčat a žien k vzdelávaniu a zdravotnej starostlivosti, odstraňovanie chudoby a chorôb atď. iba samými táraninami. Sú to len priania, ktorými sa odvracia pozornosť od pravdy, pretože napĺňanie potrieb obyvateľstva je nezlučiteľné s najvyšším princípom kapitalistického rozvoja a dosahovania zisku. Každým eurom, ktoré EÚ týmto krajinám dá, ich okráda o tisíc.

Zlepšovanie postavenia žien a podmienok života ľudí v týchto krajinách sa nedosiahne prostredníctvom legalizovanej krádeže „rozvojovej pomoci EÚ“, ale prostredníctvom odporu proti imperialistickej intervencii, hľadaním rovnocenných medzinárodných vzťahov a bojom za rôzny rozvojový prístup založený na potrebách ľudí.

  Karin Scheele (PSE), písomne. − (DE) Táto správa týkajúca sa rovnosti a účasti, postavenia žien v rámci rozvojovej spolupráce, pokrýva veľký počet rôznych aspektov a takisto zahŕňa významné praktické požiadavky.

Ako celok by sa preto mala určite podporiť. Jednou témou, ktorá je prítomná v celej správe, je sexuálne a reprodukčné zdravie a násilie voči ženám, spolu s presadzovaním práva žien na sebaurčenie.

Je dôležité rozšíriť siete mikrofinancovania, pretože mikroúvery môžu pomôcť zlepšiť hospodársku situáciu žien. Nedokážem pochopiť, prečo sa ľudia pokúšajú predkladať rôzne pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré znižujú kvalitu správy a jednoducho odmietajú existujúce dokumenty OSN.

  Kathy Sinnott (IND/DEM), písomne. − Pán predseda, som úplne za rodovú rovnosť a posilnenie postavenia žien a rada by som podporila túto pozitívnu správu.

Je mi však ľúto, že táto správa, ako mnohé iné, ktoré súvisia so ženami a deťmi, bola použitá na podporu potratov na základe sexuálnych a reprodukčných práv. Keďže väčšina mojich kolegov hlasovala za začlenenie mnohých pozmeňovacích a doplňujúcich návrhov týkajúcich sa sexuálnych a reprodukčných práv, nemôžem hlasovať za túto správu.

  Konrad Szymański (UEN), písomne. − (PL) Správa, ktorú predložila pani Ucaová, o rodovej rovnosti v rámci rozvojovej politiky je vyjadrení európskeho morálneho imperializmu voči rozvojovým krajinám. Exportuje zlý sociálny model bohatých európskych krajín do krajín Afriky a Ázie. Opakované odkazy na reprodukčné práva vyjadrujú podporu zovšeobecneným potratom. Nemohol som preto hlasovať za túto správu.

  Anna Záborská (PPE-DE), písomne. – (FR) V rozvojových krajinách je prioritou rovnosť medzi mužmi a ženami. Veľmi oceňujem kvalitnú a dôslednú prácu, ktorú v súvislosti s touto dôležitou záležitosťou vykonala pani Ucaová.

Napriek tomu som hlasovala proti tejto správe, pretože podstata určitých odsekov v konečnej verzii, v ktorých sa uvádzajú nepresne vymedzené odkazy na sexuálne a reprodukčné zdravie, ostáva nejednoznačná. Interpretácie sú naďalej rozporuplné a niektoré z nich predstavujú hrozbu pre životy nenarodených detí.

V ďalšej správe týkajúcej sa tejto záležitosti by sa zdravie žien nemalo posudzovať iba v súvislosti s reprodukciou, všetky ženy majú právo na prostredie, ktoré im umožňuje tešiť sa trvalému dobrému zdraviu. Znamená to venovať osobitnú pozornosť dodávkam bezpečnej pitnej vody, proteínov a základných liekov, popri tradičných liekoch.

Od návštevy pani Gertrude Mongellovej dňa 6. marca 2008, na znak medzinárodného dňa žien, by som takisto rada povedala, že z africkej skúsenosti sa máme čo učiť, pokiaľ ide o rodovú rovnosť: je to niečo, s čím sa tam žije a čo sa prenáša ústnymi tradíciami medzi ženami a mužmi, ktorí sú obdarení dobrým duchovným a mentálnym zdravím. Všetci by sme sa tým mohli nechať inšpirovať.

6. Opravy hlasovania a zámery pri hlasovaní: pozri zápisnicu

7. Oznámenie spoločných pozícií Rady: pozri zápisnicu

(Rokovanie bolo prerušené o 12.50 hod. a pokračovalo o 15.05 hod.)

PREDSEDÁ: PÁN BIELAN
podpredseda

8. Schválenie zápisnice z predchádzajúceho rokovania: pozri zápisnicu

9. Rozpravy o prípadoch porušovania ľudských práv, demokracie a princípov právneho štátu (rozprava)

9.1. Arménsko

  Predsedajúci. − Ďalším bodom programu je rozprava o piatich návrhoch uznesení o situácii v Arménsku⁽¹⁾.

  Marie Anne Isler Béguin, autorka. − (FR) Vážený pán predsedajúci, vážený pán komisár, vážené dámy a vážení páni, budú tragické udalosti, ktoré nastali v Arménsku po prezidentských voľbách dňa 19. februára 2008, odkazom, že Európa nedokáže podporovať zraniteľné malé demokracie v oblasti južného Kaukazu v ich boji za uznanie?

Po kríze v Gruzínsku je teraz rad na Arménsku, aby utrpelo veľký politický prevrat. Napriek veľkej pozornosti, ktorá bola upriamená na krajinu počas volebnej kampane, medzinárodné spoločenstvo nepresadilo diskusiu, ktorá by mohla zabrániť konfliktom dňa 1. marca. Po jedenástich dňoch protestov opozičného hnutia pod vedením bývalej hlavy štátu pána Levona Ter-Petrosiana proti volebným výsledkom sa polícia pokúsila rozohnať demonštrantov. Situácia sa zvrhla a výsledkom bolo osem mŕtvych ľudí, mnoho iných zranených a zavedenie výnimočného stavu s obmedzením slobodného prístupu k informáciám a slobody združovať sa, ako aj zavedenie obmedzení týkajúcich sa politických strán. Odvtedy bolo zatknutých 400 ľudí. Obyvateľstvo je zjavne znepokojené, že sa zavedie politika represie. Dnes je našou povinnosťou, v rámci kontaktov so všetkými stranami, ktoré sú zainteresované v arménskom konflikte, na tento strach reagovať.

Otázkou však je, čo by sme mali navrhnúť ako priviesť zúčastnené strany k rozumu a primať ich, aby si sadli za rokovací stôl vzhľadom na nárast tlaku? A to je výzvou. Mali by sme obnoviť dôveru obyčajných arménskych mužov a žien v ich rodiacu sa demokraciu. Základnými podmienkami obnovenia dôvery sú začať vyšetrovanie nedávnych udalostí a prepustiť zatknuté osoby. Ďalším krokom – v súvislosti s medzinárodným spoločenstvom, naším osobitným zástupcom pre južný Kaukaz a našimi partnermi v Rade Európy a OBSE – musí byť stanovenie harmonogramu pre našich arménskych priateľov, ktorý sa týka návratu za rokovací stôl, a my k tomuto stolu musíme priviesť všetky strany, ktorých sa konflikt týka, tak na strane vlády ako aj na strane opozície. Pravidlá demokracie závisia od diskusie a nenásilia a je na nás, aby sme takýto prístup umožnili.

Vážený pán predsedajúci, s vaším dovolením by som rada navrhla ústny pozmeňujúci a doplňujúci návrh. Nie som si istá, ako sa mohlo stať, že v uznesení sme urobili chybu. V odôvodnení H sme uviedli odkaz na územie Náhorného Karabachu, kde sme mali uviesť štatút Náhorného Karabachu. Myslím, že moji kolegovia súhlasia s pozmeňujúcim a doplňujúcim návrhom.

  Alexandra Dobolyi, autorka. − Vážený pán predsedajúci, bola som jedným z členov volebnej pozorovateľskej misie Európskeho parlamentu v Arménsku a plne súhlasím a potvrdzujem jej závery týkajúce sa prezidentských volieb, konkrétne, že voľby boli prevažne v súlade so záväzkami a normami OBSE a Rady Európy. Štátne orgány skutočne vyvinuli úsilie zamerané na riešenie nedostatkov, ktoré sa objavili pri predchádzajúcich voľbách. Dovoľte mi využiť túto príležitosť na poďakovanie delegácie Komisie v Jerevane za všetku pomoc, ktorú nám poskytla.

Ako som už uviedla, voľby boli prevažne v súlade s našimi normami, na riešenie zostávajúcich výziev je však potrebné ďalšie zlepšovanie a politická vôľa. Vyjadrujem svoje hlboké sklamanie a obavy v súvislosti s nedávnym vývojom, ktorý nastal v Arménsku, s násilnými stretmi polície a opozičných demonštrantov, ktoré viedli k smrti ôsmich občanov a viac ako 100 zraneným. Očakávame samozrejme transparentné a nezávislé vyšetrovanie uvedených udalostí a čiastočné uvoľnenie výnimočného stavu, ktorý bol po týchto udalostiach zavedený.

Aj keď je to krok správnym smerom, nestačí to. Vyzývam arménske orgány, aby úplne zrušili výnimočný stav. V mene mojej skupiny vyzývam všetky zúčastnené strany, aby preukázali otvorenosť a pokoj, zmiernili svoje vyhlásenia a bezodkladne sa zapojili do konštruktívnej diskusie.

V neposlednom rade ľutujeme a sme znepokojení nedávnym bezprecedentným porušením prímeria na hranici s Náhorným Karabachom a dôrazne žiadame uvedené strany, aby sa zdržali akejkoľvek činnosti, ktorá by mohla oslabiť proces rokovania. Žiadame ich, aby sa vzdali hlasnej a katastrofickej sily zbraní, a vyzývame ich, aby využili tichú a pokojnú silu diskusie.

  Urszula Gacek, autorka. − Vážený pán predsedajúci, nedávne udalosti v Arménsku ukázali, aké ťažké je pre začínajúce demokracie v bývalom Sovietskom zväze veriť vo volebný proces. Tí, ktorí sú pri moci, sa pokúšajú rozdať karty vo svoj prospech, najmä počas prípravy volieb, kým tí, ktorí prehrávajú, ťažko nesú výsledky volieb.

Problémy, ktoré sme videli po voľbách v Arménsku, boli spojené s násilnými stretmi, ktoré viedli k ôsmim obetiam a so zavedením mimoriadneho opatrenia vo forme výnimočného stavu. Zákaz všetkých politických činností a prísna cenzúra médií sa zaviedli 1. marca 2008 na obdobie 20 dní. Zákaz politickej činnosti bol následne zrušený. Sloboda médií vrátane neobmedzeného prístupu k internetu bude nasledovať. Všetky bežné ústavné slobody by mali byť samozrejme obnovené na budúci týždeň.

Nemožno však vylúčiť, že výnimočný stav bude predĺžený. Nateraz sa tlak zastavil. Som znepokojená, čo sa robí, aby sa uvoľnil zdroj tlaku.

Budovanie demokracie je zložitým procesom. Musí byť zabezpečené inštitúciami, ktorých dôveru majú všetky zúčastnené strany. Je preto poľutovaniahodné, že odchádzajúci prezident napadol ombudsmana pre ľudské práva svojej krajiny, ktorý kritizoval vládne kroky. Demokraciu možno ochrániť jedine posilnením postavenia ombudsmana a takisto tým, že sa zabezpečí nestrannosť ústavného súdu, ktorý prešetruje údajné volebné podvody.

Keďže existuje viera vo vlastných strážcov demokracie Arménska, dôrazne žiadam všetky strany, aby využili sprostredkovanie ponúkané veľvyslancami EÚ a OBSE, a aby tak urobili bezodkladne.

  Erik Meijer, autor. − (NL) Vážený pán predsedajúci, pri prezidentských voľbách sme čoraz viac videli pretrvávajúcu neistotu v súvislosti s otázkou, či preferovaný kandidát naozaj získal skutočnú väčšinu hlasov, aj pokiaľ ide o veľmi vysoký počet hlasov. Hoci kandidát má skutočnú väčšinu, pochybnosti zostávajú v súvislosti s veľkosťou tejto väčšiny, keď sa určite objavili zrejmé pokusy o jej umelé zvyšovanie.

Ak okrem toho niektorým kandidátom nebolo umožnené kandidovať, iba vládou podporovaní kandidáti mali prístup k tlači, rádiu a televízii, opozícia alebo zahraniční pozorovatelia nemohli riadne monitorovať sčítanie, pokojné protesty proti oficiálne vyhláseným výsledkom boli rozohnané armádou a políciou a opoziční lídri boli zatknutí, je naozaj dôvod pre veľmi vážne pochyby, či nebola vôľa elektorátu nadnesená.

Podobné kontroverzné prezidentské voľby sme mimo Európy videli v Mexiku a Keni, a v rámci Európy v Bielorusku, Rusku, Gruzínsku a Arménsku. Aj bez týchto volieb sa Arménsko nachádzalo vo veľmi ťažkej situácii. Tradične má pevné väzby s Ruskom, od Ruska je však oddelené susediacim Gruzínskom, ktoré má vážny konflikt s Ruskom, a susediacim Azerbajdžanom, ktoré má s Arménskom dlhoročný spor o hranice.

Keď sa ruská provincia Zakaukazsko v dvadsiatych rokoch minulého storočia rozdelila pozdĺž etnických hraníc, enkláva Náhorný Karabach, ktorá je obývaná Arménmi, pripadla na základe kompromisu Azerbajdžanu, so zárukou regionálnej arménskej autonómie. Toto riešene nie je v postsovietskej ére naďalej udržateľné, keďže dva štáty Azerbajdžan a Arménsko sú teraz nepriateľmi. V súčasnosti toto územie v skutočnosti okupuje Arménsko, čo viedlo k dlhodobému konfliktu s jeho východným susedom, napriek platnému prímeriu. Tento druh situácie s permanentnou hrozbou vojny a blokád poskytuje živnú pôdu pre prosperovanie autoritárskej vlády a pre fungovanie demokracie v tejto krajine je to pretrvávajúcou prekážkou.

Udalosti, ktoré nastali po voľbách 19. februára nie sú prekvapujúcimi. Napriek tomu musíme vyvinúť veľké úsilie s cieľom obnoviť demokratické podmienky a práva opozície. Priania Európskej únie alebo jej členských štátov mať dobré vzťahy s de facto vládcami krajín, ako sú Rusko, Bielorusko, Gruzínsko alebo Arménsko, sa musia odsunúť na druhé miesto za túto najdôležitejšiu požiadavku.

  Marios Matsakis, autor. − Vážený pán predsedajúci, Arménsko je v podstate nedávno znovuzrodená krajina, snažiaca sa o posilnenie svojich demokratických inštitúcií a zabezpečenie blahobytu svojich občanov, pričom sa nachádza medzi dvoma nie veľmi demokratickými, skôr nepriateľskými susedmi, konkrétne Tureckom a Ruskom, a zároveň je rušivo a nespravodlivo zatiahnutá do územného konfliktu s totalitným režimom Azerbajdžanu.

V tejto situácii neboli nedávne prezidentské voľby bezchybné, avšak slovami medzinárodnej pozorovateľskej misie sa „konali prevažne v súlade s normami [...] OBSE a Rady Európy“.

Pri povolebných protestoch sa, žiaľ, ukázalo, že polícia použila väčšiu silu, ako bolo potrebné, čo viedlo k smrti ôsmich ľudí vrátane jedného príslušníka polície.

Vyzýva sa preto na podrobné a spravodlivé vyšetrovanie udalostí, ktoré viedli k týmto úmrtiam. Takisto sa vyžaduje vyšetrovanie podozrení, že vonkajšie sily podnecujú násilie v Arménsku s cieľom destabilizovať krajinu.

Vyzývam na plnú podporu tohto uznesenia.

  Marcin Libicki , autor. − (PL) Vážený pán predsedajúci, samozrejme, že v Arménsku by sme radi videli mier, bezpečné hranice a úspešné riadenie jeho vonkajších záležitostí. Rád by som vás upozornil, že voľby v Arménsku nespôsobili žiadne vážne protesty. To, čo sa tam stalo, sa dnes musí chápať v osobitnom kontexte Kaukazu ako vysoko výbušného regiónu.

Vážený pán predsedajúci, pokiaľ mám slovo, dovoľte, aby som využil túto príležitosť na vyjadrenie svojho rozhorčenia v súvislosti s novinou, ktorú som sa práve dozvedel, ktorou je vražda chaldejského arcibiskupa z Mosulu pána Faraja Rahhoa. Bol unesený 29. februára a jeho traja strážcovia boli zastrelení.

Je to ďalší útok, ďalší zločin, ktorý spáchali ľudia bez odvahy ukázať svoje tváre svetu, ktorí unášajú nevinné obete, bežných ľudí vykonávajúcich náboženskú činnosť – najmä kresťanov, hlavne katolíckych kresťanov. Dnes sme opäť svedkami takéhoto zločinu a myslím si, že táto záležitosť by sa mala zaradiť do agendy nášho ďalšieho zasadnutia v Bruseli ako osobitný bod. Nech Boh dopraje tomuto hrdinskému mučeníkovi, ktorý dnes zomrel v Mosule, večný odpočinok.

  Marian-Jean Marinescu, v  mene skupiny PPE-DE. – (RO) Udalosti, ktoré sa stali v Arménsku, je potrebné dôrazne odsúdiť, aj keď neboli prekvapením. Aj v inej krajine v tejto oblasti existujú veľmi podobné udalosti, ktoré sú pokračovaním situácie, ktorá tu vznikla po roku 1990.

Stretávame sa s dôsledkom mnohých faktorov, ktoré odvtedy pretrvávajú až dodnes: Nedostatočný hospodársky rozvoj, latentné konflikty a vplyv Ruskej federácie. Najvýznamnejšia je situácia v Kosove, ktorá bude napriek značnému, avšak márnemu úsiliu všetkých tvorcov predstavovať precedens pre všetkých zainteresovaných. Pre obyvateľstvo v regióne to môže znamenať iba neistotu, nedostatok viery v orgány a náchylnosť na manipuláciu.

Existuje iba jedno riešenie na obnovenie bežného stavu: Hospodársky rozvoj, ktorým sa vytvorí vyšší štandard života. Sú tu energetické zdroje. Rozvojom týchto zdrojov a ich tranzitom sa vyrieši problém ekonomického rozvoja, ako aj problém nezávislosti od Ruskej federácie, a takisto sa ním bude riešiť problém Európy vo všeobecnosti.

Európska únia nezaujala jasné stanovisko, a ak chceme nájsť riešenia týchto problémov v južnom Kaukaze, Únia musí uskutočniť aktívne kroky zamerané na rozvoj energetických trás v regióne Čierneho mora.

  Justas Vincas Paleckis, v mene skupiny PSE. – (LT) Ak sa v krajine, ktorá je zapojená do európskej susedskej politiky, a ktorá je priaznivo naklonená EÚ, uskutočnia úspešné demokratické voľby, je to aj naším víťazstvom. Ak sa to nepodarí, je to vzájomným neúspechom.

Prezidentské voľby v Arménsku sa podľa medzinárodnej pozorovateľskej misie uskutočnili v súlade s medzinárodnými normami. Ďalší vývoj však, žiaľ, zničil tento vratký krok vpred. Krviprelievanie a zavedenie výnimočného stavu však zmietlo Arménsko z cesty ku demokracii a naštrbilo jeho vzťahy s Európskou úniou. V Arménsku sa potláčajú ľudské práva a neexistuje tu sloboda prejavu.

Jerevan by mal úplne zrušiť výnimočný stav a zástupca OBSE by mal pomôcť pri hľadaní riešenia tejto krízy. Dúfam, že obe rokujúce strany preukážu umiernenosť a svoju prácu podriadia európskym hodnotám.

  Janusz Onyszkiewicz, v  mene skupiny ALDE. – (PL) Vážený pán predsedajúci, súčasná politická kríza v Arménsku nie je prvá.

Počas obdobia, keď bol prezidentom pán Levon Ter-Petrosian, táto krajina začala rýchlo upúšťať od slobody a demokratických noriem. Hlavné opozičné strany boli zakázané, sloboda tlače obmedzená a parlamentné voľby všeobecne uznané ako voľby nespĺňajúce žiadne z demokratických kritérií. Pán Ter-Petrosian rezignoval na funkciu prezidenta pod tlakom demonštrácií. Krajine to prinieslo určitú stabilitu, záverom však bola dramatická vražda deviatich popredných arménskych politikov v parlamente, vrátane predsedu vlády, neznámymi vrahmi.

Teraz vidíme reprízu toho, čo sa stalo približne pred desiatimi rokmi. Avšak súčasná kríža je možno spôsobená únavou arménskej spoločnosti, pokiaľ ide o vlády takzvaného karabašského klanu, ku ktorému patril aj bývalý a súčasný prezident. Vláda je všeobecne obviňovaná z obnovovania autoritárskeho režimu pod zámienkou demokracie, s mafiánskou kontrolou podnikateľských činností a zhoršujúcou sa ekonomikou.

Takisto je prítomný čoraz väčší strach z narastajúcej izolácie Arménska a postupného zhoršovania jeho postavenia v nevyriešenom konflikte, ktorý sa týka Náhorného Karabachu. Keď sa pán Ter-Petrosian rozhodol vrátiť do politiky a kandidovať vo voľbách, jeho prísľub väčšej flexibility v rámci zahraničnej politiky mu priniesol značnú podporu.

Súčasná kríza je však veľmi hlboká. Musíme veriť, že sa vyrieši politickými prostriedkami, aj keď to vôbec nie je isté. Ak nie, konflikt týkajúci sa Náhorného Karabachu sa môže vystupňovať do pokusu zjednotiť spoločnosť okolo vlády. Potvrdením tejto obavy je aj nedávny incident v Karabachu, pri ktorom zahynulo 11 ľudí. Iným dôsledkom môže byť ďalšie posilnenie zvyšujúcej sa závislosti Arménska od Ruska. Nedávne uvedenie arménsko-iránskeho plynovodu do prevádzky túto závislosť neoslabí, pretože plyn aj samotný plynovod je ako inak kontrolovaný spoločnosťou Gazprom.

Náš postoj k vážnej situácii v Arménsku by mal byť priateľský, v prípade potreby by sme sa však nemali vyhýbať kritike alebo vyjadreniu znepokojenia. Som presvedčený, že stanovisko vyjadrené v tomto uznesení spĺňa uvedené kritériá.

  Ewa Tomaszewska, v  mene skupiny UEN. – (PL) Vážený pán predsedajúci, výsledok prezidentských volieb z 19. februára 2008 bol faktorom politickej destabilizácie v Arménsku, aj keď by sa malo zdôrazniť, že podľa OBSE bol priebeh volieb v súlade s demokratickými normami.

Demonštrácie, ktoré nasledovali po uvalení domáceho väzenia na pána Levona Ter-Petrosiana, a ich brutálne potlačenie 1. marca viedli k smrti ôsmich ľudí, zraneniu mnohých ďalších a k vyhláseniu výnimočného stavu. Obmedzenia médií a zatýkanie čoraz väčšieho počtu členov opozície sú dôvodom pre vážne znepokojenie.

Vyzývame arménske orgány, aby bezodkladne obnovili občianske práva, zrušili výnimočný stav, rešpektovali ľudské práva a určili, kto bol zodpovedný za tragické udalosti, ktoré sa stali 1. marca 2008. Vyšetrovanie tejto záležitosti nesmie byť zámienkou ďalšieho prenasledovania opozície. Situácia v Arménsku je samozrejme veľmi vážna a naši zástupcovia jej musia venovať veľkú pozornosť.

  Evgeni Kirilov (PSE). – Vážený pán predsedajúci, rád by som dodal, že demokratické normy v Arménsku nie sú také, aké by sme radi videli. Situáciu zhoršuje sociálno-hospodárska situácia, a prirodzene to spôsobuje, že na ulici sa ocitajú ďalší ľudia.

Rád by som vyzval arménske orgány a samozrejme aj Azerbajdžan, aby sa snažili o urovnanie ich dlhodobého sporu. Existujú oblasti okupované Arménskom, ktoré by sa mohli uvoľniť, keďže sa v nich nenachádzajú žiadni Arméni. Je naozaj znepokojujúce, že obe krajiny opätovne zbroja, čo sa samozrejme odráža na situácii, pokiaľ ide o skutočné spoločenské problémy, s ktorými sa krajiny stretávajú, najmä Arménsko.

Podporujem preto tento spoločný návrh uznesenia, myslím si však, že by sme mali pokračovať vo veľmi podrobnom sledovaní situácie, keďže je znepokojujúca.

  Czesław Adam Siekierski (PPE-DE). – (PL) Vážený pán predsedajúci, Arménsko je jednou zo skupiny krajín, ktoré dostávajú od Európskej únie podporu na zavádzanie politických a hospodárskych reforiem, vytváranie inštitúcií štátu, ktorý sa riadi právnym štátom a boj proti korupcii a organizovanému zločinu. Máme preto právo kontrolovať politický proces a rešpektovanie princípov demokracie v tejto krajine. Je to mimoriadne dôležité, pokiaľ ide o zmeny, ktoré sa v Arménsku dejú od rozpadu Sovietskeho zväzu.

Vlády sa veľmi často snažia ovplyvňovať médiá, ak sa však uchýlia k násiliu a používaniu sily, je potrebné postaviť sa proti nim s výnimočným dôrazom. A ak existujú aj smrteľné obete, situácia je mimoriadne vážna. Dôrazne žiadame obnovenie slobody, rešpektovanie iných názorov a zachovanie demokracie a občianskych práv. Odsudzujeme používanie sily a násilné rozháňanie demokratických stretnutí, protestov a demonštrácií.

  Louis Michel, člen Komisie. − (FR) Vážený pán predsedajúci, vážené dámy a vážení páni, Komisia naďalej veľmi podrobne monitoruje situáciu, pokiaľ ide o demokraciu a ľudské práva v Arménsku, ktoré je, ako iste viete, jedným z našich partnerov v rámci európskej susedskej politiky.

Prostredníctvom medzičlánkov našej delegácie v Jerevane a v rámci úzkej spolupráce s osobitným zástupcom Európskej únie, ktorým je pán Peter Semneby, pozorne sledujeme vývoj v tejto krajine. Ako súčasť tohto procesu sme takisto v pravidelnom kontakte s miestnymi a medzinárodnými mimovládnymi organizáciami, ktoré pracujú v oblasti demokracie a ľudských práv.

Pokiaľ ide o tragické udalosti, ktoré sa stali po voľbách v Jerevane dňa 1. marca, Komisia je takisto veľmi znepokojená v súvislosti so zrážkami medzi políciou a opozičnými demonštrantmi, ktorých dôsledkom bolo niekoľko úmrtí. Komisia preto vyzvala na bezodkladné zriadenie riadneho vyšetrovania a na trestné stíhanie osôb, ktoré porušili zákon. Takisto sme vyzvali arménsku vládu, aby bezodkladne zrušila výnimočný stav. Komisia je presvedčená, že je dôležité, aby sa všetky strany zdržali používania sily. Očakávame, že všetky zúčastnené strany v Arménsku sa zaviažu k politickej diskusii ako prostriedku na prekonanie svojich sporov.

Komisia zároveň ľutuje negatívny obraz v súvislosti s čoraz väčším pokrokom Arménska v rámci uskutočňovania svojho akčného plánu európskej susedskej politiky, najmä v oblasti ľudských práv a demokracie, ktorý sa vytvoril na základe nedávnych udalostí. Výzva na pokračovanie v politickej reforme a rešpektovanie ľudských práv je neoddeliteľnou súčasťou partnerstva medzi Európskou úniou a Arménskom, a Komisia preto použije všetky dostupné prostriedky na podporu arménskych orgánov, aby napredovali v týchto oblastiach.

Prijatím spoločného akčného plánu európskej susedskej politiky EÚ-Arménsko v roku 2006 sme dosiahli nástroj politiky na presadzovanie dodržiavania princípov založených na našich spoločných hodnotách. Sme pevne presvedčení, že prebiehajúca diskusia s Arménskom, ktorá je v súlade s politickými ustanoveniami dohody o partnerstve a spolupráci a akčným plánom európskej susedskej politiky, je samozrejme najúčinnejším prostriedkom predania odkazu Európskej únie, ktorý sa týka rešpektovania ľudských práv a medzinárodných právnych predpisov. Každoročné zasadnutia Výboru pre spoluprácu a Rady pre spoluprácu a Parlamentného výboru pre spoluprácu sú teda obzvlášť dôležité.

Komisia je takisto naďalej rozhodnutá prispievať k reformnému procesu poskytovaním finančnej a technickej pomoci pre Arménsko. V rámci národného indikatívneho programu na obdobie rokov 2007 – 2010 je naďalej prioritou podpora politickej reformy v oblasti ľudských práv a demokracie. Približne tretina našej dvojstrannej pomoci – ktorá bude počas uvedeného obdobia predstavovať viac ako 98,4 milióna EUR – sa použije na pomoc určenú na príslušné projekty. Konkrétnejšie, v rámci programu dvojstrannej pomoci pre Arménsko na rok 2007 je na oblasť reformy súdnictva určená finančná podpora vo výške 18 miliónov EUR. Som presvedčený, že Európsky parlament bude podporovať naše úsilie, a že bude naším najspoľahlivejším spojencom.

  Predsedajúci. − Rozprava sa skončila.

Hlasovanie sa uskutoční na konci rozpravy.

(1) Pozri zápisnicu

9.2. Rusko

  Predsedajúci. − Ďalším bodom programu je rozprava o piatich návrhoch uznesení o zatknutí demonštrantov po prezidentských voľbách v Rusku⁽¹⁾

  Bernd Posselt, autor. − (DE) Vážený pán predsedajúci, počas príprav návrhu tohto uznesenia boli niektorí z nás obvinení, že sme nepriatelia alebo protivníci Ruska. Práve naopak! Sme priatelia Ruska, zaujímame sa o demokraciu a právny štát v tejto dôležitej európskej krajine. Dôrazne protestujeme proti uväzneniu opozičných aktivistov, ktorí neurobili nič iné, len upozorňovali na skutočnosť, ktorú konštatovali všetky medzinárodné inštitúcie, že prezidentské voľby v Rusku boli veľmi nespravodlivé.

Vyzývame na okamžité prepustenie opozičných aktivistov a tých osôb, ktoré boli dlhú dobu držané vo väzeniach a pracovných táboroch, ako napríklad takzvaní väzni z Yukosu pán Chodorkovský a Lebedev, a podporujem výzvu pani kancelárky Merkelovej, aby títo dvaja páni boli konečne prepustení.

Musíme si však ujasniť jednu skutočnosť. Novozvolený prezident Ruska má jedinečnú príležitosť začať odznova, posunúť sa smerom k demokracii a právnemu štátu a smerom k menej nacionalistickej a agresívnej zahraničnej politike. Znamená to však, že sa bude musieť vymaniť spod vplyvu Gazpromu a oslobodiť sa od Putinovho systému; žiaľ, neexistuje ani náznak, že by sa tak dialo.

Je preto našou povinnosťou vyjadriť úprimnú kritiku. Ruskými priateľmi nie sú tí, ktorí podobne ako bývalý nemecký kancelár Schröder ospevovali Putinov systém a zapájali sa do propagandy a hospodárskych a nacionalistických záujmov tohto systému; nie, ruskými priateľmi sú tí, ktorí podporujú ľudské a občianske práva obyvateľov Ruska, ktorí majú šancu na demokratický vývoj.

Ak budeme mlčať, malé semienka demokracie a právneho štátu, ktoré zasial prezident Jeľcin, a ktoré ohrozil prezident Putin, sa nakoniec udusia, a to nemôže byť v záujme Európy, ani v záujme obyvateľov Ruska.

(potlesk)

  Marios Matsakis, autor. − Vážený pán predsedajúci, v tejto záležitosti budem hovoriť osobne.

V posledných rokoch sa v Rusku udiali významné zmeny, od éry stalinizmu po začiatky liberálneho kapitalizmu; od jadrovej hrozby studenej vojny po začiatok pokojného odzbrojovania a rokovania o vojenskej spolupráci so západom. Súčasne sa v tejto krajine zavádzali demokratickejšie reformy a štandard života obyvateľov Ruska sa stabilne zvyšoval.

Tieto zmeny vítame a musíme ich podporovať. Nemusíme vždy iba kritizovať zlé veci; niekedy musíme aj odpúšťať a podporovať dobré veci. Týmto spôsobom nebudeme len objektívni, budeme aj aktívnejšie a do väčšej miery podporovať zmeny k lepšiemu.

S týmito úvahami a pri pohľade na posledné prezidentské voľby v Rusku musíme konštatovať, že sa uskutočnili demokratickejším spôsobom ako predtým, hoci bol stále prítomný problém nerovnocenného prístupu kandidátov k médiám. Buďme však úprimní, nemáme tento problém aj sami v členských štátoch EÚ? Bohužiaľ, máme.

Po voľbách sa na uliciach uskutočnili protesty. Dozvedel som sa, že ruská polícia použila proti niektorým z týchto protestov neprimeranú silu. Môžeme úprimne tvrdiť, že naše policajné sily v členských štátoch EÚ alebo kandidátskych členských štátoch sú sväté a niekedy – častejšie ako by sme si priali – nepoužívajú neprimeranú silu?

Áno, odsudzujeme nespravodlivé zaobchádzanie s kandidátmi v médiách, ktoré kontroluje ruský štát; áno, odsudzujeme použitie neprimeranej sily ruskou políciou voči protestujúcim, avšak konáme tak presne takým istým spôsobom a v rovnakom duchu, ako by sme konali pri riešení podobných udalostí v akejkoľvek inej krajine alebo únie krajín vrátane našej vlastnej.

  Alexandra Dobolyi. − Vážený pán predsedajúci, musím vás sklamať. Nie som autorom tohto uznesenia a moja skupina ho nepodpísala. Dôvodom, prečo ho moja skupina nepodpísala, nie je vyhnúť sa dnešnej rozprave. Dôvodom nie je to, že si myslíme, že nepotrebujeme diskutovať o týchto záležitostiach alebo to, že si myslíme, že v Rusku neexistujú problémy, ani to, že si myslíme, že nepotrebujeme riešiť následky ruských prezidentských volieb, dôvodom je skôr to, že sme presvedčení, že ak sa máme zaoberať Ruskom – svetovým subjektom, členom Bezpečnostnej rady OSN a jedným z najvýznamnejších partnerov EÚ – je potrebné, aby sa uskutočnila široká a dobre pripravená plenárna diskusia.

Rusko nie je iba naším blízkym susedom, je naším strategickým partnerom. Chceme širokú diskusiu o našom vzťahu, v rámci ktorej sa budú riešiť všetky významné záležitosti, od obchodu po investície – ktoré sa prudko zvyšujú – a energiu, demokraciu a takisto ľudské práva.

Pokiaľ ide o Rusko, existuje mnoho rôznych názorov, myslím si však, že všetci súhlasia s tým, že Rusko je pre nás kľúčovým partnerom pri riešení regionálnych konfliktov a globálnych výziev, a že ešte máme pred sebou veľa práce, kým naplno využijeme potenciál našich vzťahov. V tomto Parlamente, ale aj vo vzťahu ku Komisii a Rade musíme byť schopní vyčerpávajúcej výmeny názorov týkajúcich sa spôsobu formulácie pragmatického prístupu, pokiaľ možno spolupracujúc, a pokiaľ nemožno spolupracovať, nesúhlasiac.

Je úplne jasné, že nie je možné ani náležité zaoberať sa touto významnou a dôležitou záležitosťou v rámci vyhradených 20 minút vo štvrtok poobede, a toto je dôvodom, prečo moja skupina nemôže podporiť návrh uznesenia, a dôvodom, prečo sa moja skupina neskôr zdrží hlasovania.

  Marcin Libicki, autor. − (PL) Vážený pán predsedajúci, v Rusku sa uskutočnili ďalšie voľby a mnoho kandidátov bolo pred hlasovaním opäť eliminovaných. Opoziční aktivisti protestujúci proti výsledkom volieb boli opäť násilne rozohnaní. A západ je opäť prekvapený, a to troma skutočnosťami. Po prvé, že sa nerešpektujú ľudské práva. Po druhé, prečo prenasledovať opozíciu, keď je aj tak dosť slabá? Po tretie, prečo vôbec takýmto spôsobom konať, keď má každé vládne rozhodnutie v zásade verejnú podporu?

Musíme si uvedomiť, že nikto, kto považuje Rusko a Rusov za normálnu spoločnosť a normálny civilizovaný západný štát, nemôže túto krajinu pochopiť. Tie národy, ktoré boli vždy susedmi Ruska, ako napríklad národy v strednej a východnej Európe, môžu potvrdiť, že ruská mentalita je úplne odlišná. Veľmi dobre vieme, že ruská spoločnosť vždy podporovala vládu a autority – bez ohľadu na skutočnosť, či sa voľby konali alebo nie. V Rusku to tak vždy bolo, v Rusku to tak je a v Rusku to tak aj bude.

V každom prípade úplne súhlasím s pánom Posseltom, že ozajstní priatelia Ruska musia urobiť všetko, čo je v ich silách, aby sa tento stav vecí zmenil. Podľa môjho názoru to však nie je nič prekvapujúce.

  Jana Hybášková, v  mene skupiny PPE-DE. – Vážený pán predsedajúci, Ruská federácia je krajina, s ktorou chceme naliehavo uzatvoriť strategické partnerstvo. Ak nie demokracia, tak kľúčovým bodom je v tomto prípade právny štát.

27. februára: aktivista koalície Iné Rusko bol prepustený z psychiatrickej liečebne v Ruskom meste Tver. Roman Nikolajčik bol obeťou represívnej psychiatrie. Po rozhodnutí o jeho kandidatúre v rámci miestnej kandidátskej listiny koalície Iné Rusko sa zvýšil politický tlak na jeho osobu. V Murmanskej oblasti bola Larisa Arapová zadržiavaná po dobu 46 dní po uverejnení svojho kritického článku. Artem Basyrov bol viac ako mesiac hospitalizovaný v republike Mari-El za podporu Iného Ruska.

1. marca: otvorený list Federálnej bezpečnostnej službe Ruska. „My, novinári a kolegovia Natalie Morarovej, korešpondentky magazínu The New Times, žiadame vedenie FBS, aby zrušila jej protiústavné zadržiavanie v colnej oblasti letiska Domodedovo, a aby jej umožnilo prekročiť ruskú hranicu.“

4. marca: tisíce ľudí demonštrovali v Moskve a v uliciach Petrohradu. V Moskve, kde orgány odmietli udeliť povolenie na zhromaždenie, boli pri rozháňaní davu obuškami zatknuté desiatky ľudí. Nikita Belych, vedúci predstaviteľ Únie pravicových síl, bol unesený kamuflovanou gardou špeciálnych síl OMON. Lev Ponomarev, predseda hnutia Za práva človeka, a Denis Bulinov, výkonný riaditeľ Zjednoteného občianskeho frontu, boli takisto medzi zadržanými.

7. marca: Novinári umlčaní počas ruských volieb. Na juhu ostrova Sachalin napadol poručík armády reportéra periodika Tvoya Gazeta. V Novosibirsku bol fotograf Jevgenij Ivanov obvinený z „odporu proti orgánom“ a „nesplnenia povinnosti zaregistrovať sa“. V Petrohrade bola milíciou zadržaná reportérka periodika Grazhdansky Golos za „prítomnosť vo volebnej miestnosti bez povolenia“. Jej noviny vydáva Golos, nezávislá skupina pre monitorovanie volieb. Reportér miestneho denníka Vpered (Vpred) z Chimki v Moskovskej oblasti bol napadnutý strážnikmi milície, keď sa pokúšal odovzdať svoj hlasovací lístok.

Toto je právny štát?

  Lidia Joanna Geringer de Oedenberg, v  mene skupiny PSE. – (PL) Vážený pán predsedajúci, dohody EÚ s Ruskom sa netýkajú iba zvýšenej spolupráce v oblasti ekonomiky, bezpečnosti a energetiky, ale aj rešpektovania právneho štátu, demokracie a základných ľudských práv.

Napriek tomu podliehali počas príprav volieb opozičné skupiny a mimovládne organizácie oveľa prísnejším pravidlám pokiaľ ide o právo zhromažďovať sa a právo na pokojnú demonštráciu. Najvýznamnejšie denníky, rádiá a televízie boli okrem toho pod prísnou kontrolou vlády. Na demonštráciu zorganizovanú opozičnými stranami dňa 3. mája po prvé nebolo udelené povolenie moskovských orgánov a po druhé skončila zatýkaním účastníkov vrátane vedúcich predstaviteľov opozície. Posledné voľby, žiaľ, ukázali, že demokracia a rešpektovanie právneho štátu nemajú v Rusku pevné postavenie. Nemám na mysli iba použitie neprimeranej sily políciou počas demonštrácie, ale aj nepriateľský postoj k pozorovateľskej misii OBSE.

Medzinárodné spoločenstvo je oprávnené očakávať od nového prezidenta Ruska viac, ako iba ubezpečenie, že v najväčšej krajine sveta sa bude naďalej pokračovať v budovaní demokracie, ide najmä o konkrétne opatrenia, akými je napríklad preskúmanie postavenia politických aktivistov, ktorí sú roky vo väzení.

  Ewa Tomaszewska, v  mene skupiny UEN. – (PL) Vážený pán predsedajúci, ani kampaň týkajúca sa ruských prezidentských volieb, ani samotné voľby neboli v súlade s pravidlami demokracie. Počas ohlasovania kandidatúr nebolo badať ani len snahu, aby sa aspoň navonok zachovalo dekórum. Médiá boli pod stálym tlakom, aby neuverejňovali kritické informácie o kandidátovi, ktorého podporoval úradujúci prezident. Blokoval sa prístup opozície k médiám a bránilo sa pozorovaniu realizácie volieb.

To je priam neakceptovateľné, najmä vzhľadom na členstvo Ruska v Rade Európy a vzhľadom na skoršie vyhlásenia ruských orgánov o rešpektovaní ľudských práv. Musím priznať, že takéto vyhlásenia sú vierohodné iba pre tých, ktorí nepoznajú Rusko. Dôsledkom porušovania demokratických princípov počas volieb boli protesty, brutálne potlačenie demonštrácie a zatýkanie demonštrantov. Rusko sa rozhodne vzdialilo demokratickým normám. Vyzývame na rýchle prepustenie všetkých väzňov svedomia.

  Jiří Maštálka, v  mene skupiny GUE/NGL. – (CS) Vážený pán predsedajúci, vážené dámy a vážení páni, som veľmi rád, že otázky súvisiace s vývojom v Rusku boli zaradené do rozpravy v pléne.

Niet pochýb, že dobré vzájomné vzťahy s Ruskou federáciou sú základnou podmienkou pre silnú Európsku úniu v budúcnosti. Je mi veľmi ľúto, že voľby v Rusku sa neuskutočnili bez zásahu štátnych orgánov. Na druhej strane postrádame, ako mnohokrát predtým, elementárne vyjadrenie základného rešpektu v súvislosti s vykonanou prácou a v súvislosti s kultúrou národa a krajiny, o ktorých dnes diskutujeme, z našej strany.

Rusko je nepochybne stále veľmi ďaleko od dosiahnutia takej úrovne spoločenskej spravodlivosti a kvality života, akú by sme radi videli na celom svete. Stretáva sa s ťažkosťami pri riešení svojej demokratickej krízy. Na druhej strane, najvyšší predstaviteľ krajiny po prvý krát v histórii Ruska opúšťa svoj úrad v Kremli dobrovoľne a jeho následník bol zvolený ľudom. Niet pochýb, že politické technológie, nástroje a metódy riadenia, vrátane hlasovacích postupov, boli v Rusku vyladené do dokonalosti. Tieto technológie však boli dovezené zo západu.

Rád by som sa opýtal tých, ktorí dnes plačú nad stavom demokracie v Rusku, či sú rozčúlení aj skutočnosťou, že Európsky parlament hanebne odmietol opýtať sa pána Solanu, akým spôsobom zaobchádza s medzinárodnými právnymi predpismi?

  Urszula Krupa, v  mene skupiny IND/DEM. – (PL) Vážený pán predsedajúci, témou dnešnej rozpravy je porušovanie ľudských práv v Rusku, pokiaľ ide o ľudí protestujúcich proti nedostatku demokracie, najmä počas posledných prezidentských volieb. Proti demonštrantom bola nielen použitá sila a boli zatýkaní, Organizácia pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe bola dokonca prinútená odvolať svoju pozorovateľskú misiu, pretože ruská vláda uložila neprimerané obmedzenia. Ruské orgány vyvíjali na opozičné skupiny tlak, tolerovali falšovanie volieb a podmanili si médiá. Mimovládnym organizáciám sa bránilo v činnosti a na organizáciu zhromaždení boli zavedené obmedzenia.

V žiadnom prípade nemôžeme akceptovať nedostatočné rešpektovanie ľudských práv, chýbajúcu slobodu prejavu, diskrimináciu voči národným menšinám a obmedzovania nezávislých organizácií. Musíme si však uvedomiť, že Rusko nemá demokratické tradície. Krátke obdobie demokratizácie, ktoré začalo v roku 1864, sa skončilo v roku 1917 vytvorením sovietskeho Ruska, typického totalitného štátu, ktorý bol spočiatku vedený Leninom a Stalinom a neskôr ich stúpencami, čo predstavovalo úplné popretie demokracie.

Situácia v Rusku by mala slúžiť ako výstraha pre iné impériá a totalitné štáty, ktoré sa obávajú demokratického procesu, aj keď je opozícia v menšine a hrozí iba odhalením pravdy, ktorú chcú za každú cenu ukryť.

  Koenraad Dillen (NI). – (NL) Mám len dve veci. Nemám vôbec problém s podporením tohto uznesenia. Všetci však veľmi dobre vieme, že Rusko je veľmi dôležitým dodávateľom energie, a že európski najvyšší predstavitelia štátov a vlád preto tento kus papiera potichu odložia bokom.

Zo skúsenosti vieme, že pokiaľ ide o hospodárske záujmy, či už ide o Čínu, Rusko alebo Saudskú Arábiu, zanietenie pre ľudské práva všetkých týchto autorov chárt základných práv musí ustúpiť vecnej politike. Nerobme si teda žiadne ilúzie.

Po druhé, vážené dámy a vážení páni, keby sme v tomto uznesení nahradili „Rusko“ „Belgickom“, text by zostal rovnako relevantný. Pretože to nie je tak dávno, keď v Belgicku polícia takisto bila pokojných demonštrantov na príkaz starostu Bruselu. V Belgicku má opozícia takisto do veľkej miery obmedzený prístup k médiám. Aj v Belgicku politicky dosadení sudcovia zakázali opozičnú stranu na žiadosť vlády a takisto na žiadosť strany, ktorej členom je aj pán komisár, ktorý tu dnes s nami sedí. A dôsledkom bolo, že uvedení sudcovia boli povýšení. Európa by si mala najprv urobiť poriadok vo vlastných radoch a vysporiadať sa s týmito falošnými demokratmi.

  Józef Pinior (PSE). – Vážený pán predsedajúci, Rusko je veľkou krajinou, svetovým hráčom, členom Bezpečnostnej rady OSN a strategickým partnerom Európskej únie.

V prvom rade by som chcel vyzvať na serióznu, pokojnú a objektívnu diskusiu v Európskom parlamente o stave demokracie v Rusku a ľudských právach v tejto krajine.

Faktom je, že Rusko sťažilo medzinárodným aktérom monitorovať priebeh posledných parlamentných volieb. Európsky súd pre ľudské práva vyniesol dodnes 15 rozsudkov proti Rusku, ktoré sa týkajú Čečenska. Mučenie a nelegálne väznenie vládnymi silami pod vedením čečenského prezidenta Ramzana Kadyrova je naďalej rozšírené a systematické. V období, ktoré predchádzalo voľbám, ruské orgány oklieštili slobodu zhromažďovania a na rozohnanie pokojných demonštrácií použili neprimeranú silu. Ruské právne predpisy týkajúce sa mimovládnych organizácií sú mimoriadne obmedzujúce.

Dnes popoludní nie je ten správny čas, aby sme viedli náležitú diskusiu o všetkých týchto záležitostiach. Opäť vás vyzývam na serióznu plenárnu diskusiu o kritickom stave demokracie a ľudských práv v Rusku.

  Zbigniew Zaleski (PPE-DE). – (PL) Vážený pán predsedajúci, ako sa ukázalo, demokratické zmeny v Rusku nie sú sprevádzané zlepšovaním základných ľudských práv, najmä práv opozície. Ľudia v Rusku sa naučili myslieť hrdo, žijú však v nešťastnom otroctve. Orgány nám bez ohľadu na to, čo povieme, nebudú venovať veľa pozornosti, ruský ľud by sa však mal dozvedieť o postoji Európy. Prispieť k postupnej realizácii toho, že veci možno zmeniť k lepšiemu a ľudí urobiť šťastnejšími je asi aj v Rusku, hoci táto krajina na to má potenciál, dlhodobým a pomalým procesom. Musíme podporovať tento proces zvyšovania povedomia.

  Zita Pleštinská (PPE-DE). – (SK) Súhlasím s predrečníkmi, že dobré susedské vzťahy medzi Európskou úniou a Ruskom majú kľúčový význam pre stabilitu, bezpečnosť a prosperitu celej Európy.

Na jednej strane sa Európska únia musí usilovať o zintenzívnenie spolupráce s Ruskom, najmä pokiaľ ide o otázky politickej, bezpečnostnej, hospodárskej a predovšetkým energetickej spolupráce. Na strane druhej nemôžeme mlčať v otázkach porušovania demokracie a politických slobôd v Rusku. Musíme vysloviť našu nespokojnosť v prípade, keď nám je avizované porušovanie demokracie, ako to bolo v prípade diskvalifikácie prezidentského kandidáta Michaila Kasjanova.

Verím, že novozvolený prezident Ruska Dmitrij Medvedev si bude ctiť zákon a demokraciu a vytvorí podmienky pre rýchly začiatok rokovaní o novej dohode o partnerstve a spolupráci medzi Európskou úniou a Ruskom.

  Janusz Onyszkiewicz (ALDE). – (PL) Vážený pán predsedajúci, rád by som do zoznamu zneužívania v rámci týchto volieb pridal ešte jednu záležitosť, ktorá spôsobila, že tieto voľby neboli skutočnými voľbami, keďže nebolo z koho vyberať. Mám na mysli skutočnosť, že mnoho kandidátov si nemohlo dovoliť byť zaradení do zoznamu z dôvodu finančných ťažkostí svojich strán.

Prečo finančné ťažkosti? Pretože priestor vo vysielaní vyhradený pre politické strany na základe oprávnenia na voľný vysielací čas bol spoplatnený, ak strana v predchádzajúcich voľbách do Dumy neprekročila hranicu určitého počtu hlasov. Dôsledkom je, že niektoré strany majú dlhy a nemôžu si dovoliť žiadnu politickú činnosť. A čo je ešte horšie, riskujú, že na základe nesolventnosti budú vyhlásené za nelegálne. Túto bizarnú situáciu je takisto potrebné zohľadniť.

  Louis Michel, člen Komisie. − (FR) Vážený pán predsedajúci, rád by som začal s krátkou osobnou poznámkou. Počul som príspevok pána Dillena, ktorý je zástupcom belgickej strany krajnej pravice, ktorý sa uchýlil k úplne hanebnému porovnaniu okolností v Belgicku s okolnosťami v Rusku. Som samozrejme povinný vyvrátiť jeho výroky. Vidím v nich známe metódy, ku ktorým sa jeho strana obvykle uchyľuje, a ktoré sú iba formou útoku. Dovoľte, aby som veľmi jasne uviedol, že tieto metódy neprinášajú dobrú povesť tým, ktorí ich používajú.

Vážený pán predsedajúci, vážené dámy a vážení páni, Komisia podrobne sleduje vývoj po demonštráciách v Moskve a Petrohrade 3. marca: robíme tak nielen prostredníctvom našej delegácie v Moskve, ale aj prostredníctvom priamych kontaktov s členskými štátmi. Okrem toho pravidelne rokujeme s ruskými a medzinárodnými mimovládnymi organizáciami aktívnymi v oblasti ľudských práv. Komisia je takisto znepokojená v súvislosti so zjavným zhoršením stavu ľudských práv v Rusku a výskytom oznámených porušení ľudských práv, najmä pokiaľ ide o slobodu zhromažďovania a slobodu prejavu. Boli sme veľmi sklamaní, keď bol Úrad OBSE pre demokratické inštitúcie a ľudské práva donútený dospieť k názoru, že nie je možné vyslať volebnú pozorovateľskú misiu. V rámci svojich kontaktov s Ruskom, vrátane kontaktov na najvyššej úrovni, Európska únia pravidelne zdôrazňuje význam rešpektovania ľudských práv.

V rámci časového horizontu jedného mesiaca sa uskutoční jedno z dvoch každoročných rokovaní s Ruskom o otázke ľudských práv. Tieto rokovania budú pre nás príležitosťou, aby sme podrobnejšie preskúmali všeobecné trendy v oblasti ľudských práv, a aby sme si vypočuli ruský názor na jednotlivé prípady. V rámci nadchádzajúceho rokovania vyjadríme svoje obavy, najmä pokiaľ ide o slobodu prejavu a slobodu zhromažďovania, problémy spôsobené zvýšeným výskytom rasizmu a xenofóbie a spoluprácu s Ruskom v rámci medzinárodných organizácií, ako napríklad OBSE a Rada Európy. Rokovania nám takisto umožnia predložiť prípady jednotlivcov. Pred týmto rokovaním, ako aj po ňom sa stretneme so skupinou zastupujúcou ruské a medzinárodné mimovládne organizácie, ktoré pracujú v oblasti ľudských práv. Na základe takýchto stretnutí je Európska únia v spojení so skupinami aktivistov za ľudské práva a tieto stretnutia jej umožňujú priamu výmenu názorov.

Ak sa pozrieme trochu dopredu, už čoskoro by sme mali byť v pozícii začať rokovania o novej dohode medzi Európskou úniou a Ruskou federáciou. Bude to komplexná dohoda, zahŕňajúca zvyšujúci sa počet oblastí politiky, v rámci ktorých spolupracujeme. Ako sa uvádza vo vyhlásení Európskej únie po ruských prezidentských voľbách, naším spoločným záujmom sú ďalšie vzťahy a dúfame, že naše partnerstvo sa počas funkčného obdobia pána prezidenta Dmitrija Medvedeva skonsoliduje a konštruktívne vyvinie. V rámci rokovaní o novej dohode zabezpečíme, aby sa v nej odrážali hodnoty, ku ktorým sa obe strany zaviazali: prosperujúca občianska spoločnosť a nezávislé médiá sú prirodzenou a nevyhnutnou súčasťou rastu a stability v Rusku. Naučili sme sa to z vlastnej skúsenosti v Európskej únii, a je to odkazom, ktorý budeme naďalej s odhodlaním – ako susedia a partneri – posielať ruským priateľom na každodennej báze a v rámci diskusií o podobe našich budúcich vzťahov. Už teraz viem, že Európsky parlament nám v tomto úsilí poskytne veľkorysú podporu.

  Predsedajúci. − Rozprava sa skončila.

Hlasovanie sa uskutoční na konci rozpravy.

Písomné vyhlásenia (článok 142)

  Filip Kaczmarek (PPE-DE), písomne. – (PL) Vážený pán predsedajúci, vždy som veľmi prekvapený ľuďmi, ktorí majú veľké požiadavky na americkú demokraciu, často však majú veľmi malé očakávania v prípade Ruska. Pre Rusko a Rusov je to ponižujúce. Od veľkého a silného by sa malo očakávať viac, nie menej. Tí, ktorí odsudzujú metódy uplatňované v Guantáname a boj proti terorizmu, ktorí v Európe hľadajú stopy CIA a konšpirácie CIA, by možno mali podrobnejšie skúmať Rusko. Títo ľudia a politici, ktorí uznávajú ich filozofiu, však nechcú počuť o ľudských a občianskych právach v Rusku. Naopak, hľadajú všetky možné dôvody a ospravedlnenia, prečo nediskutovať o problémoch ruskej demokracie.

Nemôžeme byť spokojní so zdanlivými úspechmi Ruska, akým je napríklad skutočnosť, že prezident Putin neporušil ruskú ústavu a svoj úrad opustil dobrovoľne. To nie je úspech, to je minimálny kódex správania. Spomenul som si na vtip o Stalinovej láskavosti. Dieťa vychádza zo Stalinovej kancelárie, krváca, ale usmieva sa. Niekto sa ho opýta: „Prečo sa usmievaš?“. „Pretože Stalin bol na mňa veľmi dobrý“. Dotyčný sa ho opýta znova: „Ako to myslíš, dobrý? Veď ťa zbil, nie?“ Dieťa odpovedá: „Áno, ale mohol ma zabiť“.

  Katrin Saks (PSE), písomne. – (ET) Vážený pán predsedajúci, rada by som len povedala, že, bohužiaľ, nepodporujem stanovisko svojej skupiny, ktorej zámerom je zdržať sa hlasovania o uznesení týkajúcom sa Ruska.

Naozaj budeme potrebovať uznesenie, keď je novo zvolený prezident, pán Medvedev, v úrade; ešte len uvidíme, aké budú jeho prvé kroky, a akú úlohu bude v rámci funkčného obdobia nového prezidenta zohrávať Vladimír Putin.

Takisto si myslím, že vzhľadom na súčasnú situáciu, keď demokraticky zmýšľajúcim kandidátom nebolo umožnené zúčastniť sa volieb alebo vyjadriť svoje postoje v súvislosti so situáciou s ľuďmi na uliciach po voľbách, je dôležité, aby som vyjadrila svoj vlastný názor. V opačnom prípade skončíme v rovnakej situácii ako Rada Európy, ktorá odsunula vlastnú správu o Rusku na vhodnejší okamih.

Napriek tomu, že budem hlasovať, a budem hlasovať za uznesenie, text možno úplne nespĺňa moje predstavy. Som presvedčená, že našou povinnosťou, ako demokratickej inštitúcie, je prijať zásadné a odvážne stanovisko pri vyjadrovaní našich názorov týkajúcich sa otázok, akými sú tie vzťahujúce sa na slobodné voľby.

(1) Pozri zápisnicu

9.3. Prípad afganského novinára Perweza Kambakhsha – Prípad iránskeho občana Seyeda Mehdi Kazemiho

  Predsedajúci . − Ďalším bodom programu je rozprava o šiestich návrhoch uznesení týkajúcich sa prípadu novinára Parvíza Kambakša a rozprava o štyroch návrhoch uznesení týkajúcich sa prípadu iránskeho občana Seyeda Mehdiho Kazemiho⁽¹⁾.

  Nickolay Mladenov, autor. − Vážený pán predsedajúci, spojím túto rozpravu s predchádzajúcou diskusiou o Rusku, pretože som pevne presvedčený, že ak veríme v základné hodnoty, nemôžeme ich podporovať iba v krajinách, ktoré sú slabé, a uplatňovať výnimky na krajiny, ktoré sú silné.

Som hrdý, a všetci by sme mali byť hrdí na to, že v tomto Parlamente diskutujeme o uznesení týkajúcom sa Ruska. Mali by sme sa obávať dňa, keď Európsky parlament prestane diskutovať o týchto uzneseniach a prestane pevne zastávať hodnoty, ktoré uznávame.

Pretože demokracia dnes neznamená, že každý ma právo byť rovnaký, demokracia znamená, že každý má rovnaké právo byť odlišný. Uvedené je hlavným odkazom, ktorý potrebujeme tlmočiť našim partnerom v Rusku a našim partnerom v Afganistane.

Prezident Karzai a afganská vláda sa zaviazali budovať demokratický a moderný štát. V demokratickom a modernom štáte je trest smrti neprípustný. O tom niet pochýb. V demokratickom a modernom štáte nie je prípustná žiadna forma trestu smrti. Je to základom európskych hodnôt.

Prípad afganského novinára pána Kambakša je ešte komplikovanejší, pretože bol odsúdený na smrť za uplatňovanie svojho práva na slobodný prístup k informáciám.

V jeho mene by sme mali veľmi dôrazne vyzvať orgány v Afganistane, vládu a prezidenta, aby využili svoje právomoci a ušetrili jeho život, a aby na konci tohto procesu, ktorý sa teraz musí začať, majúc na mysli odvolací proces, zabezpečili jeho omilostenie.

Orgánom by sme však takisto mali naďalej pomáhať budovať inštitúcie, ktoré potrebujú na to, aby fungovali ako demokratický a moderný štát, mali by sme podporovať občiansku spoločnosť a čo je najdôležitejšie, mali by sme pokračovať v plnení svojho záväzku týkajúceho sa bezpečnosti v Afganistane.

Nikdy by sme nemali zabúdať na to, že vzdelávanie je najdôležitejšou hodnotou, ktorú je v krajine, akou je Afganistan, potrebné presadzovať. Dievčatá môžu chodiť do školy iba posledných pár rokov. V tejto oblasti nás čaká ešte veľa práce. Nemali by sme sa tejto práce obávať a Komisii, Rade a členským štátom by sme mali veľmi dôrazne pripomínať skutočnosť, že je potrebné investovať do vzdelávania v Afganistane.

  Marcin Libicki , autor. − (PL) Vážený pán predsedajúci, afganský novinár Parvíz Kambakš bol odsúdený na smrť. Je obvyklé, že autoritárske vlády útočia na tých, ktorí hovoria o ľudských právach, teda na novinárov a náboženských aktivistov.

Súhlasím s predchádzajúcimi rečníkmi, že k silným krajinám, akými je Rusko a Čína, by sme nemali byť zhovievavejší. Ako pán Mladenov úplne správne uviedol, normy by mali byť rovnaké pre všetkých. Takisto by som rád zdôraznil, že tí, ktorí tvrdia, že k Rusku a Číne by sme mali byť zhovievavejší, pretože sú silnými štátmi, sa mýlia z dvoch dôvodov. Po prvé preto, že normy musia byť rovnaké. Po druhé preto, že skutočnosť, že vlády musia robiť určité kompromisy, je inou záležitosťou. V histórii Európy boli parlamenty vždy svedomím národa. Parlamenty nemôžu robiť také kompromisy, aké, žiaľ, niekedy musíme akceptovať zo strany vlád.

Vyzývam preto tento parlament, aby neuplatňoval iné normy na silných a iné normy na slabých.

  Thijs Berman, autor. − (NL) Trest smrti je barbarstvom a sloboda prejavu je zakotvená v ústave Afganistanu. Napriek tomu bol ďaleko od hlavného mesta Kábulu novinár Parvíz Kambakš odsúdený na trest smrti za rúhanie, kvôli článku o právach žien podľa islamu, ktorý dokonca ani nenapísal. Jeho brat píše o miestnych predstaviteľoch kriticky, takže to v prípade Parvíza určite nepomohlo.

Trest smrti veľmi šokoval dokonca aj v krajinách s veľkou moslimskou populáciou. Novinári v Pakistane, Iráne, Katare, všetci si bolestným spôsobom uvedomujú význam ochrany slobody prejavu všade na celom svete. Napriek nesúhlasu významnej opozície, navzdory ultrakonzervatívnym klubom, ktoré nemajú pochopenie pre slobody, práva žien alebo otvorenú diskusiu. Dokonca aj títo konzervatívci potrebujú slobodu prejavu.

Čo by mala Európa urobiť?

1. Ponúknuť väčšiu pomoc v súvislosti s reformou súdnictva v Afganistane, ako bolo sľúbené v roku 2007;

2. Dôrazne vyzvať prezidenta Karzaja, aby prijal opatrenia a podporovať ho v tom;

3. Európska únia musí zabezpečiť, aby sa rešpektovanie ľudských práv a afganskej ústavy stalo ústredným pilierom politiky Európskej komisie.

Nemá vôbec zmysel zasahovať do tejto záležitosti viac, ako sú ultrakonzervatívci ochotní tolerovať. Nahrávalo by im to do rúk. Parvíz Kambakš však musí byť okamžite oslobodený.

  Marios Matsakis, autor. − Vážený pán predsedajúci, existuje presvedčenie, že Afganistan je krajinou, ktorá sa v posledných rokoch nachádza v neustálom zmätku a chaotickom napätí. Chudoba, negramotnosť, násilná rivalita kmeňov, drogoví baróni, vojenskí diktátori, ruská okupácia, teror Talibanu, po ktorom nasledovala veľká vojenská intervencia USA a Spojeného kráľovstva, a ako vrchol všetkého prísne islamské právo šaría. Ak by raz malo byť na zemi peklo, Afganistan by bol naozaj veľmi silným kandidátom. Napriek tomuto extrémnemu nešťastiu existujú slabé náznaky odporu a nádej pre slobodu prejavu a demokraciu.

Je to aj prípad týkajúci sa mladého novinára Parvíza Kambakša, ktorý sa odvážil rozoslať článok o právach žien v islamskom svete, ktorý stiahol z internetu. Tento hrdinský čin sa podľa práva šaría zo staršej doby kamennej považoval za rúhanie a novinár bol slabomyseľnými, fanaticky zaslepenými, takzvanými sudcami na takzvanom regionálnom súde na severe Afganistanu odsúdený na trest smrti. Ako všetci vieme, ženy sa vo fanatických islamských pomeroch považujú za niečo viac ako iba kusy nábytku a akýkoľvek pokus o diskusiu na túto tému sa stretáva s extrémnou odozvou, ako je napríklad tá, ktorá je predmetom tohto uznesenia.

Veci sa však musia zmeniť k lepšiemu a my na západe musíme zabezpečiť, aby táto zmena nastala čím skôr. Keďže západ vrátane EÚ má v Afganistane obrovskú vojenskú prítomnosť, a keďže západ vrátane EÚ nalieva v rámci finančnej podpory do tejto krajiny miliardy eur, myslím si, že je úplne v poriadku požadovať nielen to, aby bol tento mladý muž bezodkladne a bezpodmienečne prepustený, ale aj to, aby sa výskyt podobných prípadov v súvislosti so zaostalým islamským právom šaría už nikdy neopakoval! V opačnom prípade by sme mali zvážiť stiahnutie našich jednotiek aj našich peňazí z Afganistanu a ponechať túto krajinu na pekelnej ceste, na ktorú bude odsúdená svojím fanatickým náboženským osudom.

  Jean Lambert, autor. − Vážený pán predsedajúci, moja skupina dôrazne podporuje návrh uznesenia, ktorý sa týka pána Kambakša, hoci ja osobne nie som presvedčená, či by som súhlasila so všetkým, čo povedal predchádzajúci rečník.

Rada by som však upriamila pozornosť na iného mladého muža, ktorého život je teraz takisto v ohrození, Mehdiho Kazemiho, ktorý pochádza z Iránu, a v ktorého prípade by britská vláda mohla mať význam. Mnohí z nás dúfajú, že ministerka vnútra, pani Jacqui Smithová, teraz na základe nových dôkazov zakročí.

Tento parlament schválil mnoho návrhov uznesení, v ktorých sa odsudzovalo uplatňovanie ľudských práv v Iráne. Sme presvedčení, že pre homosexuálov je to nebezpečná krajina. V skutočnosti sme videli obesené telá, takže to vieme, a mnohí z nás sú presvedčení, že pre tohto mladého muža je táto krajina obzvlášť nebezpečná.

Hovorí sa, že návrat je pre neho bezpečný, ak sa bude správať diskrétne. Povedala by som, že za „diskrétne“ správanie sa v Iráne považuje niečo úplne iné ako v našich členských štátoch. Dôležité však je, že v určitých krajinách, či už v Iráne, na Jamajke alebo kdekoľvek inde, je pre mnoho ľudí zločinom, ak je niekto homosexuálom a homosexuáli sú ohrození.

Moja skupina bola veľmi kritická k Dublinskému nariadeniu, ktoré sa tohto prípadu týka, pretože vieme, že v rámci členských štátov stále existuje veľké množstvo rôznych spôsobov zaobchádzania so žiadosťami o azyl, a že dokonca prístup k tomuto procesu môže byť veľmi ťažký. Videli sme prostredie, v ktorom sa čísla považovali za dôležitejšie ako život.

Podstatou postupu zameraného na ochranu je: zachrániť život, ak je niekto v ohrození. Podstatou nie sú podrobnosti správnych postupov: podstatou je efekt.

Želáme si fungujúcu azylovú politiku, ktorá je schopná naprávať chyby a zohľadňovať nové informácie, a ktorá bude poskytovať rovnako vysoké štandardy v rámci členských štátov. Dúfame, že v tomto prípade britská vláda dokáže, že je to možné.

  Eva-Britt Svensson, spravodajkyňa. − (SV) Vážený pán predsedajúci, dovoľte, aby som uviedla dve krátke pripomienky. Na úvod chcem povedať, že keď ide o uplatňovanie trestu smrti, bez ohľadu na to, kde vo svete sa to deje, nemôžeme mlčať. Po druhé, je veľmi smutné, že vždy, keď sa tu v Štrasburgu stretneme, máme na programe mnoho zločinov proti ľudským právam. Niekedy sa zdá, že to nikdy neskončí.

Pokiaľ ide o toto uznesenie, pripomíname, že v článku 34 afganskej ústavy sa veľmi jasne uvádza právo na slobodu prejavu, stanovujúc, že slobodu prejavu nemožno obmedzovať, a že každý Afganec musí mať právo vyjadriť svoje názory ústne, obrazom, písomne alebo akýmkoľvek iným médiom. Napriek tomu bol 23-ročný novinár Parvíz Kambakš odsúdený na trest smrti v nespravodlivom procese a jeho legálne práva mu boli odopreté. Pojednávanie je pre novinárov a organizácie zaoberajúce sa ľudskými právami uzatvorené. Takzvaným zločinom bolo, že šíril článok o situácii žien v islamských krajinách.

Takže pozadie prípadu poznáme. Teraz dôrazne žiadame okamžité prepustenie Parvíza Kambakša. Nevykonal vôbec žiadny zločin; konal úplne v súlade s právom a ústavou. EÚ a celý svet musia teraz sústrediť úsilie na jedno: oslobodiť Parvíza Kambakša.

  Marco Cappato, autor. − (IT) Vážený pán predsedajúci, vážené dámy a vážení páni, v prípade Mehdiho Kazemiho budeme diskutovať o niečom, čo by si naozaj nemalo vyžadovať veľmi dlhú diskusiu.

Ak by niekto položil otázku, či je možné, aby európska krajina zverila niekoho do rúk katovi a diktátorskému režimu, akým je Irán, odpoveď by nepochybne bola, že je to nepredstaviteľné. Nepredstaviteľné sa však veľmi ľahko môže stať a aj sa stane skutočnosťou, napriek poskytnutým ubezpečeniam. Znamená to, že sa deje niečo veľmi vážne, že Európa bude zovretá určitým druhom šialenstva.

Tvrdí sa, že existujú rôzne právne námietky, ktoré môžu spôsobiť deportáciu a smrť Mehdiho Kazemiho. To sa jednoducho nesmie stať. Základné princípy Európskej únie, rešpektovanie ľudských práv a života, doteraz neboli zrušené. Ak by bol pán Kazemi poslaný na smrť, nikto by naozaj nemohol preniesť vinu na byrokratické postupy, pokiaľ by sa sám nezmieril s myšlienkou, že to jediné, o čom Európa je: sú byrokratické postupy, národné štáty, ktoré sú také silné, že nedokážu ani zachrániť život.

Rád by som poďakoval 140 poslancom Európskeho parlamentu, ktorí sa v tomto prípade spojili, a dúfam, že tento Parlament bude za predložené uznesenie hlasovať jednomyseľne.

  Ewa Tomaszewska, v  mene skupiny UEN. – (PL) Vážený pán predsedajúci, 22. januára 2008 odsúdil súd prvého stupňa v severnej provincii Afganistanu, v Balkhu, na trest smrti Parvíza Kambakša, 23-ročného novinára píšuceho do miestnych novín, za stiahnutie článku o právach žien z internetu a jeho elektronickú distribúciu. Pojednávanie sa uskutočnilo bez akéhokoľvek práva na obhajobu. Obvinený bol zbitý a priznanie bolo vynútené brutálnym zaobchádzaním.

Žiadame afganské orgány, aby prepustili Parvíza Kambakša, a afganskú vládu, aby obnovila rešpektovanie ľudských práv, najmä práva na život. Dovoľte, aby som bola taká smelá, dúfam, že Afganistan rýchlo zavedie moratórium na vykonávanie trestu smrti.

  Raül Romeva i Rueda, v  mene skupiny Verts/ALE. – (ES) Vážený pán predsedajúci, iránsky prezident Mahmúd Ahmadínedžád pred niekoľkými mesiacmi v rámci OSN slávnostne vyhlásil, že v Iráne nie je problém s homosexuálmi, pretože tam jednoducho žiadni nie sú. Zabudol však povedať, že tých, ktorí tam sú, popravujú.

V prípade Mehdiho Kazemiho opäť zdôrazňujem veľké nedostatky azylového systému Európskej únie: skutočnosť, že dnes musí niekto hľadať azyl na základe toho, že je prenasledovaný a hrozí mu trest smrti pretože je homosexuál, je veľmi znepokojujúcou záležitosťou, a je dôkazom toho, že presadzovanie práv lesbičiek, homosexuálov, bisexuálov a transsexuálov sa musí stať medzinárodnou agendou.

Ešte vážnejšou je stále skutočnosť, že Európska únia, ktorá má vedúce postavenie v oblasti práv a slobôd, nepovažuje prenasledovanie na základe sexuálnej orientácie za dostatočne dôležitý faktor pre automatické udelenie azylu v prípadoch, akým je napríklad prípad Mehdiho Kazemiho. Nie je to, žiaľ, prvým prípadom tohto druhu, a nepochybne ani posledným. Faktom je, že stále existuje veľa krajín, v ktorých sa populácia lesbičiek, homosexuálov, bisexuálov a transsexuálov stále prenasleduje všetkými možnými spôsobmi a dokonca odsudzuje na trest smrti, ako je tomu napríklad v Iráne.

Som preto presvedčený, že tento Parlament a všetky politické skupiny si uvedomujú uvedené okolnosti a pripoja sa k petíciám uvedeným práve v uznesení, ktoré dnes predkladáme, najmä vo vzťahu k úplnej implementácii smernice o oprávnení, v rámci ktorej sa prenasledovanie na základe sexuálnej orientácie považuje za určujúci faktor pri udeľovaní azylu. Na základe uvedenej smernice môžu členské štáty podobne posudzovať jednotlivé prípady, berúc do úvahy okolnosti v krajine pôvodu, vrátane jej právnych predpisov a spôsobu ich uplatňovania.

Pre členské štáty je takisto potrebné, aby našli spoločné riešenie, ktorým sa zabezpečí, že Mehdimu Kazemimu bude udelený štatút utečenca a ochrana, ktorú v rámci Európskej únie potrebuje, a že nebude vrátený do Iránu, kde by bol pravdepodobne popravený, ako bol popravený jeho partner.

Všetko, čo je na tento účel potrebné vykonať, je dodržať článok 3 Európskeho dohovoru o ľudských právach, podľa ktorého je zakázané vyhostenie a vydávanie osôb do krajín, v ktorých im hrozí veľké riziko prenasledovania, mučenia alebo dokonca trestu smrti.

  Ioannis Varvitsiotis (PPE-DE). – (EL) Vážený pán predsedajúci, v každom prípade podporujem uznesenie, pretože súčasná situácia v Afganistane sa stáva neprípustnou a znepokojujúcou. Vláda Talibanu posunula krajinu o mnoho rokov dozadu.

Buďme však úprimní. Kto posilnil Taliban? Neboli to Američania, so svojimi zbraňami a hospodárskymi prostriedkami, ktorí podporovali Taliban v boji proti Sovietom? Nie je faktom, že produkcia ópia sa dnes v tejto krajine päťnásobne zvýšila? Prečo? Nech si každý odpovie sám.

  Sophia in 't Veld (ALDE). – (NL) Som dosť pobúrená prípadom Mehdiho Kazemiho a skutočnosťou, že nie všetci z nás bez zaváhania tvrdia, že by sa mu mal udeliť azyl: vyzývam zástupcov holandskej vlády a zástupcov vlády Spojeného kráľovstva, spolu s poslancami tohto Parlamentu, ktorí majú v úmysle hlasovať proti tomuto uzneseniu, aby sa zastavili a zamysleli sa: čo presne je účelom právneho štátu? Korektne a úplne presne uplatňovať pravidlá a postupy alebo učiniť spravodlivosti zadosť? Vážne sa nad tým zamyslite, kým budete hlasovať.

  Bernd Posselt (PPE-DE). – (DE) Vážený pán predsedajúci, moja skupina je, samozrejme, úplne za ochranu pána Kazemiho a proti jeho deportácii do Iránu, prirodzene. Sme však proti tomuto uzneseniu, pretože sa netýka, ako bolo zámerom, vážneho prípadu, ale právnych predpisov v oblasti udeľovania azylu v Európskej únii vo všeobecnosti a vzťahu medzi dvoma členskými krajinami EÚ, Holandskom a Spojeným kráľovstvom, v súvislosti s touto zložitou záležitosťou.

Uvedené nie je predmetom týchto vážnych uznesení. Využívajú sa tu ako prostriedok na predkladanie záležitostí domácej politiky. Želáme si, aby pán Kazemi dostal ochranu a budeme podporovať každú iniciatívu zameranú na tento cieľ, nie však toto uznesenie, v ktorého názve sa nachádza meno pána Kazemiho, jeho obsahom je však úplne niečo iné.

  John Bowis (PPE-DE). – Vážený pán predsedajúci, podporujem obe tieto uznesenia. Je to však moja krajina, ktorá navrhuje poslať mladého muža domov do Iránu na smrť. Jeho priateľa už popravili. Nie za trestný čin, ale za to, že bol homosexuál. Je to moja krajina, ktorá sa v minulosti hrdo chválila tým, že je absolútnou normou, že nikdy nepošleme ľudí na trest, ktorý by bol horší ako trest, ktorý by dostali v Británii.

Teraz tu nemáme žiadny zločin a máme tu trest, ktorý sa v Británii zrušil už dávno. Je to moja krajina, ktorá by sa mala hanbiť, ak sa v tomto prípade nezľutuje. Dúfam, že tento Parlament sa nebude musieť hanbiť. Dúfam, že podporí toto uznesenie.

Preboha, veď ide o 19 ročného chlapca!

(hlasný potlesk)

  Czesław Adam Siekierski (PPE-DE). – (PL) Vážený pán predsedajúci, jednou z hodnôt Európskej únie je koordinovať činnosť a prijímať stanoviská na ochranu ľudských práv. Uplatňuje sa to aj na prípad afganského novinára, ktorý bol súdom v severnej provincii Afganistanu odsúdený na trest smrti za distribúciu článku o právach žien podľa islamu. Počas pojednávania mu bolo zamietnuté právo na obhajcu a trpel rôznymi formami fyzického násilia. Afganská ústava však obsahuje doložku o práve na slobodu prejavu.

Ako vidieť, právo sa nezhoduje s realitou. Mnoho vlád garantuje rešpektovanie dohovoru o ľudských právach, privierajú však oči nad spôsobom, akým sa uplatňuje v ich vlastných krajinách. Mali by sme byť preto ešte odhodlanejší brániť ľudské práva, slobodu a demokraciu.

  Mario Mauro (PPE-DE). – (IT) Vážený pán predsedajúci, vážené dámy, vážení páni, rád by som iba zdôraznil, že napriek obavám mojej skupiny, ktoré sú do istej miery oprávnené, a napriek tomu, že určité časti tohto uznesenia by sa mali využiť širším spôsobom, nie je možné poprieť skutočnosť, že informácie, ktoré dostávame z iránskych zdrojov a od iránskych orgánov, sú jednoznačné. Ak sa Mehdi Kazemi vráti do Iránu, čaká ho smrť a z tohto dôvodu konám inak ako moja skupina a budem hlasovať inak ako moja skupina.

  Louis Michel, člen Komisie. − (FR) Vážený pán predsedajúci, vážené dámy a vážení páni, ďakujem za príležitosť diskutovať s Vami o prípade Parvíza Kambakša v Afganistane a iránskeho občana Mehdiho Kazemiho.

Pokiaľ ide o pána Kambakša, máme rovnaké obavy a prostredníctvom našej delegácie v Afganistane a v rámci spolupráce s vedúcim predstaviteľom misie a osobitným zástupcom EÚ podrobne sledujeme tento prípad. O tomto prípade sme opakovane rokovali s afganskými orgánmi, naposledy s ministrom pre zahraničné veci, pánom Spantom, na zasadnutí trojky v Ľubľane dňa 21. februára.

Viem, že delegácia Európskeho parlamentu v Afganistane takisto rokovala o tejto záležitosti priamo s afganským parlamentom, a že afganskí poslanci vás ubezpečili, že sa nájde uspokojujúce riešenie.

Som presvedčený, že by sme mali pokračovať v doterajšom prístupe, nateraz sa spoliehajúc na diskrétnu diplomatickú aktivitu. Na základe súčasnej politickej situácie v Afganistane bude ťažšie zaistiť bezpečné prepustenie pána Kambakša, ak sa ukáže, že afganské orgány sa podvoľujú medzinárodnému tlaku.

Rád by som vás však ubezpečil, že pokračujeme vo veľmi podrobnom sledovaní tohto prípadu, a že sme pripravení prijať ďalšie kroky v prípade, že trest smrti bude v odvolacom konaní potvrdený. Skoro 30 rokov ozbrojeného konfliktu zruinovalo súdny systém Afganistanu. Prioritou nášho programu pomoci Afganistanu je preto reforma súdnych inštitúcií krajiny. Naši odborníci tu v súčasnosti pracujú s najvyšším súdom, úradom verejného žalobcu a ministerstvom spravodlivosti, s cieľom profesionalizovať tieto inštitúcie na ústrednej ako aj na provinčnej úrovni. Program Európskej komisie takisto pomôže orgánom zaviesť nový systém právnej pomoci – ktorý je v Afganistane veľmi potrebný, ako sa ukázalo na základe tohto prípadu. V súčasnosti neexistuje pevne ustanovený nezávislý tribunál ani žiadny prístup k verejnej právnej pomoci. Veľmi dúfam, že program Európskej komisie zameraný na súdnu reformu – ktorý sa realizuje v rámci úzkej spolupráce s policajnou misiou EUROPOL v Afganistane rozmiestnenou v rámci EBOP – pomôže zlepšiť situáciu v oblasti ľudských práv zo strednodobého a dlhodobého hľadiska.

Komisia je samozrejme takisto znepokojená prípadom Mehdiho Kazemiho a podobnými prípadmi. Holandské a britské orgány v súčasnosti veľmi pozorne posudzujú prípad pána Kazemiho. Pokiaľ ide o ochranu utečencov, radi by sme zdôraznili, že v medzinárodných právnych predpisoch sa stanovuje, najmä v Ženevskom dohovore v súvislosti so štatútom utečencov, že žiadny zmluvný štát žiadnym spôsobom nevydáva ani nevracia utečencov na akékoľvek hranice územia, kde by jeho sloboda bola ohrozená na základe jeho rasy, náboženstva, národnosti, členstva v osobitnej spoločenskej skupine alebo politického presvedčenia.

Podľa iránskeho trestného práva sa konanie známe pod pojmom lavat trestá smrťou. Pojem lavat však nerozlišuje medzi dobrovoľnými a nútenými sexuálnymi vzťahmi. V prípade nútených sexuálnych vzťahov sa zdá, že ak sa vynesie rozsudok za lavat v spojení s inými priestupkami, tento termín bežne vyjadruje znásilnenie. Je samozrejmé, že Komisia je kategoricky proti trestu smrti za akýchkoľvek okolností, a najmä ak nebol spáchaný žiadny zločin. Situácia homosexuálov v Iráne je veľmi znepokojujúca. Porušenia práva na súkromný život a diskriminácia na základe sexuálnej orientácie sú úplne v rozpore so záväzkami Iránu v rámci medzinárodného paktu o občianskych a politických právach, ktorý ratifikoval.

Európska únia vysiela Iránu odkaz o ľudských právach všeobecným spôsobom a takisto prostredníctvom činnosti súvisiacej s mnohými oblasťami. Irán, žiaľ, doteraz neakceptoval ponuku na obnovenie dvojstranných rokovaní o ľudských právach. V rámci našich rokovaní so zástupcami Iránu však zdôrazňujeme naše prianie vidieť pokrok vo všetkých otázkach záujmu Európskej únie v oblastiach politiky, jadrovej politiky, obchodu a ľudských práv. Bez významného zlepšenia situácie v oblasti ľudských práv sa naše vzťahy s Iránom nebudú vyvíjať uspokojivým spôsobom.

Osobne by som rád vyjadril najvrúcnejšiu vďaku a gratuláciu pánovi Bowisovi za jeho príspevok: úplne súhlasím s tým, čo uviedol.

  Predsedajúci . − Rozprava sa skončila.

Hlasovanie sa uskutoční na konci rozpravy.

(1) Pozri zápisnicu

10. Zloženie výborov a delegácií: pozri zápisnicu

11. Hlasovanie

  Predsedajúci . − Ďalším bodom programu je hlasovanie.

(Informácie o výsledku a ostatných podrobnostiach hlasovania: pozri zápisnicu)

11.1. Arménsko (hlasovanie)

- Pred začiatkom hlasovania:

  Marios Matsakis, v  mene skupiny ALDE. – Vážený pán predsedajúci, uvádzam iba jednoduchý pozmeňujúci a doplňujúci návrh, na ktorom sa dohodli hlavné politické skupiny. Je ním nahradenie výrazu „Tureckom“ výrazom „s Tureckom“ v pozmeňujúcom a doplňujúcom návrhu skupiny PPE-DE. Myslím si, že je to akceptovateľné pre všetky hlavné skupiny.

Keďže mám priestor, uvediem druhý pozmeňujúci a doplňujúci návrh, ktorý sa týka odôvodnenia H, ktorý už predtým uviedol kolega, a to nahradiť výraz „územie“ výrazom „štatút“. Myslím si, že je to takisto prijateľné pre všetky hlavné skupiny. Sekretariátu som veľmi povďačný, pretože to bol veľmi neskorý ústny pozmeňujúci a doplňujúci návrh.

(Ústny pozmeňujúci a doplňujúci návrh bol prijatý)

11.2. Zatýkanie demonštrantov po prezidentských voľbách v Rusku (hlasovanie)

- Pred začiatkom hlasovania:

  Marcin Libicki, autor, v mene skupiny UEN. − (PL) Rád by som navrhol štylistický pozmeňujúci a doplňujúci návrh. Výraz „Európsky súd“ by sa mal nahradiť výrazom „Európsky súd pre ľudské práva“, v opačnom prípade bude text nezrozumiteľný.

(Ústny pozmeňujúci a doplňujúci návrh bol prijatý)

11.3. Prípad afganského novinára Perweza Kambakhsha – Prípad iránskeho občana Seyeda Mehdi Kazemiho (hlasovanie)

- Pred začiatkom hlasovania:

  Marco Cappato, autor. − (IT) Vážený pán predsedajúci, vážené dámy, vážení páni, rád by som uviedol, podľa článku 115 rokovacieho poriadku, že nadchádzajúce hlasovanie by sa nemalo zrušiť tým, čo možno nazvať procedurálnymi otázkami.

Bod týkajúci sa Mehdiho Kazemiho bol zaradený medzi body tákajúce sa porušovania ľudských práv, demokracie a právneho štátu. Aj keď to nie je uznesenie o azylovej politike, predsedníctvo sa rozhodlo zaradiť tento bod do naliehavých uznesení. Domnievam sa, že by sme vyslali negatívny a nezrozumiteľný signál, ak by procesný dôvod zničil to, čo považujem za základnú jednomyseľnosť tejto rokovacej sály.

  Bernd Posselt (PPE-DE). – (DE) Vážený pán predsedajúci, v tomto prípade sú informácie veľmi protichodné. To, čo povedal komisár, je takisto odlišné od toho, čo je uvedené v návrhu uznesenia. Povedal, že Spojené kráľovstvo ho nevydá. Mojej skupine preto navrhujem, aby sme nehlasovali proti, ako sme pôvodne zamýšľali, ale aby sme sa zdržali hlasovania, a aby sme sa v budúcnosti v tomto Parlamente zaoberali podobnými prípadmi podrobnejšie. Naozaj nie sú otázkou do naliehavej diskusie.

  Predsedajúci . − Toto hlasovanie je uzavreté.

12. Predložené dokumenty: pozri zápisnicu

13. Rozhodnutia týkajúce sa určitých dokumentov: pozri zápisnicu

14. Opatrenia prijaté v následnosti na pozície a uznesenia Parlamentu: pozri zápisnicu

15. Písomné vyhlásenia zapísané v registri (článok 116 rokovacieho poriadku): pozri zápisnicu

16. Zaslanie textov prijatých počas rokovania: pozri zápisnicu

17. Termíny nasledujúcich rokovaní: pozri zápisnicu

18. Skončenie rokovania

(Rokovanie sa skončilo o 16.35 hod.)

Aký je názor Rady na súčasný stav prístupových rokovaní s Chorvátskom a aký je časový harmonogram na ich pokračovanie?

Odpoveď predsedníctva Rady, ktorá nie je záväzná ani pre Radu ani pre členské štáty, nebola ústne prednesená počas hodiny otázok s otázkami Rade na schôdzi Európskeho parlamentu v marci 2008 v Štrasburgu.

10. decembra 2007 Rada pochválila Chorvátsko za celkový pokrok dosiahnutý za posledné tri roky, na základe ktorého krajina prešla do ďalšej, oveľa dôležitejšej a náročnejšej fázy. Prístupové rozhovory pokračujú podľa plánu.

Do dnešného dňa boli otvorené a prechodne znovu uzatvorené dve kapitoly: kapitola 25 – Veda a výskum a kapitola 26 – Vzdelanie a kultúra, zatiaľ čo 14 ďalších kapitol sa otvorilo prvýkrát: kapitola 3 – Právo usadiť sa a sloboda poskytovať služby, kapitola 6 – Právo obchodných spoločností, kapitola 7 – Právo duševného vlastníctva, kapitola 9 – Finančné služby, kapitola 10 – Informačná spoločnosť a médiá, kapitola 17 – Hospodárska a menová politika, kapitola 18 – Štatistika, kapitola 20 – Podnikanie a priemyselná politika, kapitola 21 – Transeurópke siete, kapitola 28 – Ochrana spotrebiteľa a zdravia, kapitola 29 – Colná únia, kapitola 30 – Vonkajšie vzťahy, kapitola 32 – Finančná kontrola a kapitola 33 – Finančné a rozpočtové opatrenia.

Ďalšie kapitoly sa plánujú otvoriť pri príležitosti prístupových rozhovorov s Chorvátskom pri stálom zastúpení a na ministerskej úrovni v prvej polovici roka 2008.

Ešte stále je však potrebné veľa urobiť. Väčšia pozornosť sa musí venovať účinnej transpozícii a vykonávaniu acquis communautaire s cieľom zabezpečiť včasné dodržiavanie povinností vyplývajúcich z členstva. Zo správy Komisie o pokroku Chorvátska z roku 2007 vyplýva, že táto krajina musí zintenzívniť svoje úsilie v oblasti transpozície, a najmä dosiahnuť ďalší pokrok v oblastiach reformy súdnictva a administratívy, protikorupčných opatrení, hospodárskej reformy, práv menšín a  návratu utečencov. Naďalej musí pokračovať úplná spolupráca s Medzinárodným trestným tribunálom pre bývalú Juhosláviu, musia sa prijať ďalšie zlepšenia, aby boli nezaujato súdení a odsúdení vojnoví zločinci v Chorvátsku.

Taktiež sa musí riešiť otázka ekologickej rybolovnej zóny. 18. februára 2008 Rada znovu naliehavo vyzvala Chorvátsko, aby splnilo svoje povinnosti v tejto oblasti vyplývajúce z rozhodnutí z decembra 2007, v ktorých sa Chorvátsko vyzývalo na úplné dodržiavanie dohody zo 4. júna 2004, a aby za žiadnych okolností neposilňovalo ekologickú rybolovnú zónu, v rámci ktorej sa zákaz rybolovu vzťahuje aj na členské štáty EÚ, až dovtedy, kým sa nedosiahne spoločná dohoda v duchu EÚ. Rada túto otázku znovu nastolí na svojom ďalšom zasadnutí, a preto požiadala Komisiu o pokračovanie rozhovorov s chorvátskymi orgánmi a stručné informovanie Rady o ich priebehu.

Bez vstupu krajín juhovýchodnej Európy do Únie nemôžeme hovoriť o úspechu európskej integrácie. Slovinsko je od 1. mája 2004 plnohodnotným členom EÚ. Chorváti do Únie iba smerujú. Hraničné spory medzi Slovinskom a Chorvátskom sú známe už niekoľko rokov. Vyhlásenie ekologickej rybolovnej zóny začiatkom tohto roka ešte viac sťažilo prístupové rokovania Chorvátska s EÚ.

Aký názor prevláda v Rade na riešenie sporu týkajúceho sa hraníc medzi Slovinskom, ktoré je predsedajúcou krajinou EÚ, a Chorvátskom usilujúcim sa o vstup do EÚ? Myslíte si, že je správne spájať bilaterálne problémy s procesom prístupových rokovaní? Aký časový horizont, ktorý bude prijateľný pre obe strany, predpokladáte na vyriešenie situácie? Kedy bude možné prístupové rokovania Chorvátska s Európskou úniou obnoviť?

Odpoveď predsedníctva Rady, ktorá nie je záväzná ani pre Radu ani pre členské štáty, nebola ústne prednesená počas hodiny otázok s otázkami Rade na schôdzi Európskeho parlamentu v marci 2008 v Štrasburgu.

Prístupové rozhovory s Chorvátskom neboli nikdy prerušené, preto ich nemožno ani obnoviť. Lepšie povedané, pokračujú podľa plánu. Na prvú polovicu roka 2008 sa plánujú dve prístupové konferencie, jedna na úrovni stáleho zastúpenia a ďalšia na ministerskej úrovni, na ktorých sa otvoria nové kapitoly. Taktiež je potrebné poukázať na to, že 10. decembra 2007 Rada pochválila Chorvátsko za celkový pokrok dosahovaný celý minulý rok, na základe ktorého krajina prešla do ďalšej, oveľa dôležitejšej a náročnejšej fázy.

Napriek tomu sa však taktiež musí riešiť otázka ekologickej rybolovnej zóny. 18. februára 2008 Rada znovu naliehavo vyzvala Chorvátsko, aby splnilo svoje povinnosti v tejto oblasti vyplývajúce z rozhodnutí z decembra 2007. Rada túto otázku znovu nastolí na svojom ďalšom zasadnutí, a preto požiadala Komisiu o pokračovanie rozhovorov s chorvátskymi orgánmi a stručné informovanie Rady o ich priebehu.

12. februára tiež Rada vstúpila do nového prístupového partnerstva s Chorvátskom. Hlavnými cieľmi tohto revidovaného prístupového partnerstva bude zintenzívnenie úsilia na nájdenie konečného riešenia zostávajúcich bilaterálnych otázok, najmä otázky chorvátskych hraníc so Slovinskom, Srbskom, Čiernou Horou a Bosnou a Hercegovinou, ako aj riešenie otázky ekologickej rybolovnej zóny. Priebeh prístupového partnerstva je pre ďalší prístupový proces mimoriadne dôležitý.

Väzenské podmienky a väzenské zariadenia sa v jednotlivých členských štátoch EÚ výrazne líšia. Čo sa dá urobiť na zabezpečenie jednotnosti v tejto oblasti v celej EÚ a aká podpora sa môže poskytnúť krajinám, ktoré potrebujú pomoc so zlepšením svojich zariadení?

Odpoveď predsedníctva Rady, ktorá nie je záväzná ani pre Radu ani pre členské štáty, nebola ústne prednesená počas hodiny otázok s otázkami Rade na schôdzi Európskeho parlamentu v marci 2008 v Štrasburgu.

Podmienky vo väzniciach patria do zodpovednosti členských štátov, nie EÚ. Ani v Zmluve o EÚ ani v súčasnej reformnej zmluve sa žiadne právomoci v tomto zmysle neudeľujú. V dôsledku toho neboli prijaté žiadne priame právne predpisy. V zmluve sa však neudeľujú zodpovednosti za justičnú spoluprácu medzi členskými štátmi. Rada EÚ už na tomto základe prijala niekoľko opatrení a dva dokumenty, ktoré sú v tejto súvislosti dôležité: podnet Spolkovej republiky Nemecko a Francúzskej republiky na účely prijatia rámcového rozhodnutia Rady o uznávaní podmienečných trestov, alternatívnych sankcií a podmienečných odsúdení a dohľade nad nimi, ako aj rámcové rozhodnutie o európskom príkaze na dohľad v predsúdnom konaní. Rada už dosiahla dohodu o predchádzajúcom rozhodnutí a slovinské predsedníctvo Rady bude pracovať na dosiahnutí dohody o ďalšom rozhodnutí.

Okrem toho sa môže vážený pán poslanec oboznámiť s európskymi podmienkami väzby prijatými Radou Európy, v ktorých sa stanovujú normy a pravidlá väzenských podmienok.

Vyhlási súčasné predsedníctvo, či sa dohodlo na zaradení otázky nedostatočného vykonávania právnych predpisov EÚ členskými štátmi do programu niektorého zo zasadnutí Rady ministrov, plánovaných počas súčasného predsedníctva?

Odpoveď predsedníctva Rady, ktorá nie je záväzná ani pre Radu ani pre členské štáty, nebola ústne prednesená počas hodiny otázok s otázkami Rade na schôdzi Európskeho parlamentu v marci 2008 v Štrasburgu.

Vážený pán poslanec si je nepochybne vedomý, že Rada venuje veľký priestor správnej a včasnej transpozícii a vykonávaniu právnych predpisov Spoločenstva v členských štátoch. Patrí to k rozšírenému programu zlepšovania právnych predpisov, ktorý je jednou z priorít Rady.

Na zasadnutí z 25. februára 2008 Komisia stručne informovala Radu o najnovšom vydaní hodnotiacej tabuľky vnútorného trhu, v ktorej sa nachádzajú informácie o výraznom pokroku v oblasti transpozície smerníc o vnútornom trhu do vnútroštátneho práva. V tabuľke sa ukazuje, že v 22 členských štátoch je transpozičný deficit súčasne pod úrovňou priebežného cieľa 1,5 percenta stanoveného Európskou radou v roku 2001. Zároveň je však znepokojujúci veľký počet konaní týkajúcich sa porušenia zmluvy vedených proti členským štátom za neprimerané alebo nesprávne uplatňovanie pravidiel vnútorného trhu. Vzhľadom na to Rada vo svojom zozname kľúčových záležitostí na jarnom zasadnutí Európskej rady poukázala na dôležitosť komplexnej, súdržnej a včasnej transpozície a vykonávania smernice o službách. To sa zdôraznilo aj v príslušnom zozname kľúčových záležitostí prijatom Radou 12. februára 2008.

Slovinské predsedníctvo bude v nasledujúcich mesiacoch naďalej považovať za prioritu program zlepšenia legislatívneho procesu a jeho rôznych aspektov. O zlepšeniach legislatívneho procesu sa bude diskutovať na zasadnutí Rady, ktoré sa bude konať 29. a 30. mája 2008, na ktorom budú mať Rada a Komisia ďalšiu príležitosť riešiť túto dôležitú otázku, ktorú vážený pán poslanec nastolil.

Európska únia aktívne prispieva k dosiahnutiu miléniových rozvojových cieľov. Jedným z týchto cieľov je odstránenie hladu a chudoby. Na zníženie hladu v rozvojových krajinách sú veľmi dôležité kukurica a iné plodiny, ktoré predstavujú potravu pre množstvo chudobných ľudí. Po tom, čo EÚ stanovila cieľ, v rámci ktorého majú biopalivá do roku 2010 predstavovať desatinu všetkých dopravných palív, začali európski poľnohospodári aktívne investovať do pestovania repky, pretože v nej vidia významné finančné záujmy a potenciál. Niektorí poľnohospodári zmenili štruktúru pestovaných plodín: namiesto obilnín začínajú pestovať repku. Existuje však nebezpečenstvo, že ak sa významne zníži pestovanie obilnín, EÚ nebude schopná riešiť stále rastúce potreby ľudí v rozvojových krajinách, ktorí hladujú.

Aké preventívne opatrenia plánuje Rada prijať, aby zabezpečila, že pestovatelia týchto plodín v EÚ nebudú trpieť finančnými nevýhodami a že úroveň potravinovej pomoci tretím krajinám sa nezníži? Čo sa urobí pre to, aby sa zabezpečilo, že úsilie o realizáciu jedného cieľa nepôjde na úkor ďalších cieľov?

Odpoveď predsedníctva Rady, ktorá nie je záväzná ani pre Radu ani pre členské štáty, nebola ústne prednesená počas hodiny otázok s otázkami Rade na schôdzi Európskeho parlamentu v marci 2008 v Štrasburgu.

Otázka váženého pána poslanca poukazuje na záruku Európskej únie aktívne prispievať k dosiahnutiu miléniových rozvojových cieľov. V tejto súvislosti zastáva Rada názor, že záväzok EÚ týkajúci sa rozvoja a humanitárnej pomoci vrátane potravinovej pomoci má byť čo najúčinnejší a v súlade s Parížskou deklaráciou o účinnosti pomoci.

Vážený pán poslanec nepochybne vie, že EÚ už nejaký čas nielenže zabezpečuje účinnosť potravinovej pomoci, ale ju aj bez prerušenia dodáva. V súlade s odporúčaniami Výboru pre rozvojovú pomoc organizácie OECD Európska únia verí, že všetky formy potravinovej pomoci sa majú poskytovať výhradne za podmienok, ktoré sa taktiež vzťahujú na dotácie, teda majú by úplne nepodmienené a založené na systematickom hodnotení potrieb a vyplácané v hotovosti. Partneri EÚ realizujúci pomoc získavajú potravinovú pomoc primárne z miestnych a regionálnych trhov. Svetový potravinový program je napríklad jedným z hlavných partnerov EÚ realizujúcim pomoc, v rámci ktorého tvorí pomoc rozvojovým krajinám 80 %. Rada sa preto nedomnieva, že rozšírením pestovania repky v EÚ sa oslabí schopnosť Únie riešiť požiadavky tých, ktorí potrebujú potravinovú pomoc.

Nedávne reformy spoločnej poľnohospodárskej politiky prispeli k vytvoreniu udržateľnejšieho a viac na trh orientovaného európskeho poľnohospodárstva. Rada si uvedomuje, že ceny potravín sa na celom svete zvyšujú. Toto zvyšovanie má mnoho príčin a nedá sa pripísať výhradne zmenám v pestovaní plodín v medzinárodnom meradle. Taktiež treba poznamenať, že neúmerne vysoká cena pohonných hmôt závažne ovplyvňuje potravinovú produkciu a náklady na dopravu. Rastúci blahobyt v rôznych regiónoch sveta, napríklad v Ázii, je tiež faktorom ovplyvňujúcim rastúci dopyt po potravinách.

Rada preto vyvinie veľké úsilie, aby zabezpečila splnenie tejto výzvy zo strany európskeho poľnohospodárstva, teda na nájdenie správnej rovnováhy medzi pestovaním plodín určených na potraviny a plodín určených na produkciu biopalív.

Môže Rada urobiť komplexné vyhlásenie o všetkých nových iniciatívach, ktoré presadzuje na zastavenie dovozu nelegálnych drog do EÚ, najmä v súlade s iniciatívou MAOC, v ktorej sa spájajú policajné, námorné, colné a spravodajské služby ôsmich členských štátov západného pobrežia Európy, ktoré koordinujú svoje činnosti v boji proti dovozu kokaínu do Európy z Afriky a Južnej Ameriky?

Odpoveď predsedníctva Rady, ktorá nie je záväzná ani pre Radu ani pre členské štáty, nebola ústne prednesená počas hodiny otázok s otázkami Rade na schôdzi Európskeho parlamentu v marci 2008 v Štrasburgu.

Zníženie dovozu nelegálnych drog do Európskej únie je kľúčovou prioritou protidrogovej stratégie EÚ na obdobie rokov 2005 až 2012, ktorú schválila Európska rada a ktorá bola predložená v rámci akčného plánu EÚ o drogách na obdobie rokov 2005 až 2008 schváleného Radou. EÚ preto uzatvorila akčné plány a plány spolupráce s najvýznamnejšími producentskými krajinami.

V roku 1999 sa v rámci akčného plánu z Panamy dohodli členské štáty EÚ s krajinami Latinskej Ameriky a Karibiku na spolupráci pri zastavení produkcie a obchodu s drogami. Následne boli zriadený koordinačný a kooperačný mechanizmus, ktorý funguje na niekoľkých úrovniach, od skupín expertov až k politickým samitom. V jeho rámci sa počas slovinského predsedníctva EÚ uskutočnilo vo Viedni stretnutie na vysokej úrovni (už desiate svojho druhu), na ktorom sa prijal spoločný text, Hofburské vyhlásenie. V ňom zainteresované krajiny zopakovali svoj záväzok ďalej spolupracovať na riešení problému s drogami. Okrem iného privítali dôležité analytické úsilie týkajúce sa boja proti obchodovaniu s drogami v Atlantiku, ktoré vyvinulo Námorné centrum operácií a analýz (MAOC) založené na základe Lisabonskej zmluvy, o ktorom sa zmienil aj vážený pán poslanec vo svojej otázke a ktoré sa zameriava najmä na likvidáciu námorných kokaínových ciest do Európy cez západnú Afriku.

V súčasnosti prebieha množstvo ďalších spoločných projektov, napríklad:

1. partnerstvo medzi európskymi, latinskoamerickými a karibskými mestami;

2. spolupráca policajných a spravodajských zložiek na boji proti obchodovaniu s kokaínom z Latinskej Ameriky a Karibiku cez západnú Afriku;

3. výmena spravodajských informácií medzi latinskoamerickými policajnými zložkami a európskymi styčnými dôstojníkmi zaoberajúcimi sa problémom drog v regióne;

4. zastavenie produkcie prekurzorov a obchodovania s týmito chemickými látkami v Latinskej Amerike a Karibiku.

Audit zdrojov vyčlenených pre krajiny Latinskej Ameriky a Karibiku ukazuje, že do roku 2005 spolufinancovali krajiny EÚ 76 projektov v celkovej výške viac než 230 miliónov EUR. Údaje o financovaní od roku 2005 sa stále zhromažďujú. Programy sú navrhnuté tak, aby podporovali trvalo udržateľný vývoj v regiónoch, znižovanie chudoby a rast demokratických inštitúcií. Zároveň sa finančne podporujú opatrenia na zníženie produkcie drog, napríklad pestovanie alternatívnych plodín, ktorým by sa zabezpečilo živobytie poľnohospodárom, ktorí predtým pestovali koku.

O týchto programoch a ich koordinácii diskutovali aj Európska komisia a Európsky parlament. Komisia publikovala osobitný dokument vo forme oznámenia a Európsky parlament prijal uznesenie o spolupráci medzi EÚ a Latinskou Amerikou.

V tejto chvíli sa vo Viedni uskutočňuje zasadnutie Komisie OSN pre narkotiká, na ktorom krajiny EÚ navrhnú prijatie uznesenia s významným vplyvom na príliv nezákonných drog do EÚ cez západnú Afriku. V uznesení sa predpokladá spoločná a lepšia koordinácia činností medzinárodných organizácií a členských štátov OSN v boji s obchodovaním s nezákonnými drogami a dovozom kokaínu cez tieto krajiny a sľubuje pomoc a podpora vládam štátov západnej Afriky, Africkej únie a Hospodárskeho spoločenstva západoafrických štátov pri zavádzaní a realizácii opatrení na zastavenie nezákonného obchodovania s kokaínom.

Môže Rada urobiť komplexné vyhlásenie o politickej situácii v Dárfúre?

Odpoveď predsedníctva Rady, ktorá nie je záväzná ani pre Radu ani pre členské štáty, nebola ústne prednesená počas hodiny otázok s otázkami Rade na schôdzi Európskeho parlamentu v marci 2008 v Štrasburgu.

Politický proces v Dárfúre v súčasnosti spočíva na spoločnej iniciatíve AÚ a OSN (sprostredkovanie osobitných veľvyslancov), v rámci ktorej sa uskutočňujú snahy spojiť všetky strany pri účasti na dôveryhodnom politickom procese. Tieto snahy však obklopuje množstvo problémov. Hnutia povstalcov sa čoraz viac trieštia a akékoľvek skutočné prímerie je nedosiahnuteľné. Je preto nepravdepodobné, že v dohľadnej budúcnosti budú pokračovať rozhovory medzi zúčastnenými stranami.

EÚ je tiež súčasťou medzinárodnej iniciatívy prostredníctvom osobitného splnomocnenca EÚ pre Sudán, ktorý zabezpečuje, aby sa zapojenie EÚ do riešenia krízy v Dárfúre zhodovalo s celkovými politickými vzťahmi EÚ so Sudánom. Pravidelne navštevuje krajinu, vedie rozhovory so sudánskymi orgánmi a na mieste spolupracuje so zástupcami medzinárodného spoločenstva.

Rada je hlboko znepokojená zhoršením situácie a humanitárnou situáciou v Dárfúre. Za najdôležitejšie považuje, aby mali organizácie pomoci stály, nerušený a bezpečný prístup k obyvateľstvu. Napriek nedávnemu rozšíreniu moratória na obmedzenia a prekážky týkajúce sa humanitárnej práci v Dárfúre vyzvala sudánsku vládu, aby dodržiavala záväzok, ktorý poskytla v rámci moratória, a umožnila humanitárnym pracovníkom prístup do regiónu.

Posledné útoky sudánskych síl na dediny v západnom Dárfúre upriamili pozornosť na humanitárnu tragédiu viac než tisícky utečencov a vysídlených osôb. Urýchlenie politického procesu v Dárfúre sťažuje aj rastúce napätie medzi vládami Čadu a Sudánu.

Rada opäť naliehavo vyzvala vlády Čadu a Sudánu, aby sa zdržali akýchkoľvek činností, ktoré by mohli ešte viac destabilizovať región, a najmä aby prestali podporovať ozbrojené skupiny pôsobiace vo východnom Čade a Dárfúre. Obe vlády musia splniť svoje povinnosti, ku ktorým sa zaviazali, aby sa tak zabránilo nájazdom ozbrojených skupín cez spoločnú hranicu.

Medzitým sa všetky očakávania vkladajú do nasadenia misie UNAMID v Dárfúre, ktorá by mohla byť účinným riešením týchto problémov. Sudánska vláda však naďalej zavádza administratívne a technické prekážky ich účinnému nasadeniu. Týmto oneskorením sa ovplyvnia šance na opätovné spustenie dôveryhodného politického procesu. Pred začatím rokovaní sa musia zabezpečiť základné bezpečnostné podmienky. Misia UNAMID môže v podstate uspieť iba vtedy, ak všetky strany v dárfúrskom konflikte dosiahnu komplexný politický konsenzus.

Môže Rada urobiť komplexné vyhlásenie o konkrétnych podrobnostiach týkajúcich opatrení podpory zavedených v Európskej únii na zabezpečenie bezpečnej vody v krajinách tretieho sveta podľa miléniových rozvojových cieľov?

Odpoveď predsedníctva Rady, ktorá nie je záväzná ani pre Radu ani pre členské štáty, nebola ústne prednesená počas hodiny otázok s otázkami Rade na schôdzi Európskeho parlamentu v marci 2008 v Štrasburgu.

Spravodlivé a trvalo udržateľné riadenie vodných zdrojov je kľúčovým prvkom v oblasti trvalo udržateľného rozvoja a odstraňovania chudoby. Žiadna stratégia na zníženie chudoby nemôže prehliadať životne dôležitú požiadavku ľudí týkajúcu sa vody. V tejto súvislosti je Rada EÚ stále plne oddaná dosahovaniu miléniových rozvojových cieľov vrátane miléniového rozvojového cieľa č. 7 (zabezpečiť trvalú udržateľnosť životného prostredia) a 10 (do roku 2015 znížiť o polovicu počet ľudí bez trvalého prístupu k bezpečnej pitnej vode).

V Európskom konsenze o rozvoji⁽¹⁾, ktorý podpísali Európsky parlament, Rada a Komisia 20. decembra 2005, sa ochrana prírodných zdrojov, akým je napríklad voda, definuje ako kľúčový rozmer pri odstraňovaní chudoby. V tomto dokumente sa tiež stanovuje, že cieľom politického rámca Spoločenstva týkajúceho sa integrovaného hospodárenia s vodnými zdrojmi je zabezpečenie dodávok dostatočného množstva kvalitnej pitnej vody, primeraných hygienických zariadení pre každú ľudskú bytosť v súlade miléniovými rozvojovými cieľmi a cieľmi stanovenými na svetovom samite o trvalo udržateľnom rozvoji v Johannesburgu v roku 2002. Tento politický nástroj je ďalej zameraný na definovanie rámca na dlhodobú ochranu všetkých vodných zdrojov, zabráneniu ďalšieho zhoršovania kvality vody a podporu trvalo udržateľného využívania vody.

Iniciatíva EÚ v oblasti vodného hospodárstva, ktorá bola spustená na svetovom samite o trvalo udržateľnom rozvoji, je výrazom spoločnej túžby EÚ poskytnúť inovačné prístupy k vode a hygiene. Táto iniciatíva prispieva k politickým cieľom uvedeným vyššie prostredníctvom nasledujúcich prvkov: posilňovania politických záväzkov konať; zameriavania na otázky spojené s vodou a hygienou, ktoré sú súčasťou úsilia zameraného na znižovanie chudoby a trvalo udržateľný rozvoj; podpory zlepšení v oblasti vodného hospodárstva; podpory regionálnej a miestnej spolupráce v otázkach súvisiacich s vodným hospodárstvom a katalyzovania dodatočných zdrojov. Zároveň iniciatíva ponúka rámec na ustanovenie strategických partnerstiev v oblasti vody a hygieny s africkými, latinskoamerickými a stredozemnými krajinami, ako aj východoeurópskymi, kaukazskými a stredoázijskými krajinami. Z 9. Európskeho rozvojového fondu sa táto iniciatíva podporila 500 miliónmi EUR vyčlenenými na projekt vodného fondu AKT – EÚ.

Nástroj rozvojovej spolupráce⁽²⁾, ktorý prijali Európsky parlament a Rada 18. decembra 2006, obsahuje podporu udržateľného integrovaného hospodárenia s vodnými zdrojmi, pričom osobitne zdôrazňuje univerzálny prístup k bezpečnej pitnej vode a hygiene podľa miléniových rozvojových cieľov a trvalo udržateľné a účinné využívanie vodných zdrojov, a to aj na poľnohospodárske a priemyselné účely.

Prístup k bezpečnej vode, nedostatok vody a suchá sú a zostanú hlavnými prioritami EÚ na vnútornej aj vonkajšej úrovni. V záveroch zo 14. decembra 2007⁽³⁾ privítala Európska rada závery Rady z 30. októbra 2007 a vyzvala Komisiu, aby v roku 2008 predložila správu a na jej základe preskúmala a ďalej rozvinula stratégiu EÚ do roku 2012, pričom by mala zohľadniť medzinárodný rozmer.

A nakoniec, Rada si uvedomuje osobitné potreby Afriky v súvislosti s prístupom k bezpečnej vode. V strategickom partnerstve EÚ – Afrika⁽⁴⁾, ktoré bolo schválené na Lisabonskom samite 9. decembra 2007, sa ustanovuje, že hospodárenie s vodnými zdrojmi a prístup k bezpečnej vode, ako aj základnej hygiene, sú kľúčové pre hospodársky rast a zníženie chudoby, ako aj na dosiahnutie miléniových rozvojových cieľov. Afrika a EÚ budú teda spolupracovať na ďalšom rozvoji existujúceho partnerstva medzi EÚ a Afrikou v oblasti vody a hygieny s celkovým cieľom riešiť základné potreby týkajúce sa vody a hygieny a prispievať k zlepšeniu hospodárenia s vodnými zdrojmi na miestnej a cezhraničnej úrovni, ako aj na úrovni povodí riek a vodných nádrží.

Môže Rada načrtnúť svoje plány na dosiahnutie konsenzu medzi členskými štátmi v otázke nástrojov na ochranu obchodu?

Odpoveď predsedníctva Rady, ktorá nie je záväzná ani pre Radu ani pre členské štáty, nebola ústne prednesená počas hodiny otázok s otázkami Rade na schôdzi Európskeho parlamentu v marci 2008 v Štrasburgu.

V rámci realizácie oznámenia Globálna Európa – Svetová konkurencia sa Komisia rozhodla v roku 2006 začať verejné konzultácie o využívaní nástrojov na ochranu obchodu v meniacom sa svetovom hospodárstve s cieľom určiť, či je možné dodať systému nástrojov na ochranu obchodu väčšiu pružnosť.

Jedným zo záverov týchto verejných konzultácií je, že správne fungovanie systému nástrojov na ochranu obchodu nie je potrebné na ochranu priemyselných podnikov Spoločenstva pred nespravodlivým alebo dotovaným dovozom a zabezpečenie verejnej dôvery v spravodlivý obchod. Zároveň sa stanovilo, že je potrebné preformovať určité prvky systému.

Po skorších diskusiách, ktoré sa uskutočnili v prípravných orgánoch Rady v roku 2007, uviedol komisár Mandelson 11. januára 2008, že Komisia nie je pripravená na predloženie návrhov reformy pravidiel nástrojov na ochranu obchodu „kým neexistuje medzi členskými štátmi konsenzus o druhu reformy, ktorú sú pripravené prijať“. Keďže neexistuje žiadny formálny návrh Komisie, v tejto fáze sa neplánujú žiadne ďalšie diskusie.

V rámci rozvojového programu z Dauhy bola súčasťou rokovaní o svetovom obchode v Ženeve aj diskusia o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch existujúceho znenia dohôd o antidampingových opatreniach, dotáciách a vyrovnávacích opatreniach vrátane dotácií pre rybné hospodárstvo. Jedným z cieľov EÚ je posilniť medzinárodný systém obchodovania založený na pravidlách a zaviesť širšiu realizáciu dohodnutých pravidiel všetkými obchodnými partnermi.

Cieľom preskúmania opatrení je ustanoviť konsenzus, ale to bude trvať dlhšie, a to aj v súvislosti s možnými výsledkami diskusií zo Ženevy, a preto ešte nie je možné ustanoviť časový rámec na predloženie návrhov Komisie Rade.

Môže Rada v súvislosti s návrhmi Komisie na zavedenie systému PNR v EÚ (KOM(2007)0654), systému vstupu a výstupu a elektronického systému cestovných povolení, bližšie vysvetliť koncepciu „profilovania“ a najmä to, či ju budú tieto systémy využívať?

Odpoveď predsedníctva Rady, ktorá nie je záväzná ani pre Radu ani pre členské štáty, nebola ústne prednesená počas hodiny otázok s otázkami Rade na schôdzi Európskeho parlamentu v marci 2008 v Štrasburgu.

Najskôr by Rada chcela váženej pani poslankyni zdôrazniť, že ani EÚ, Rada či Rada Európy nezaviedli definíciu profilovania. Vo svojom stanovisku k návrhu Komisie týkajúcom sa európskeho systému osobných záznamov o cestujúcich (PNR) odkazuje Európsky dozorný úradník pre ochranu údajov na definíciu profilovania prevzatú zo štúdie Rady Európy a zároveň uvádza, že si uvedomuje prebiehajúce diskusie o definícii profilovania. Ďalej Európsky dozorný úradník pre ochranu údajov uznáva, že hlavným bodom nie sú definície, ale ich vplyv na jednotlivcov.

Návrh na európsky systém PNR⁽¹⁾ predložený Komisiou neobsahuje profilovanie podľa definície štúdie Rady Európy. Podľa tejto štúdie je profilovanie jednoducho počítačovou metódou, pri ktorej sa používajú analýzy údajov, na základe ktorých sa umožňuje prijatie jednotlivých opatrení v súvislosti s osobou identifikovanou týmto spôsobom.

Návrh umožňuje používanie údajov získaných zo systému PNR iba na boj s organizovaným zločinom a terorizmom, a to predovšetkým na zhromažďovanie informácií a spravodajských informácií o osobách, ktoré môžu byť zapojené do páchania trestných činov. Taktiež poskytuje analýzu údajov získaných zo systému PNR. Tieto údaje sa skúmajú na tzv. rizikové ukazovatele s cieľom vyhodnotiť riziko, ktoré môže cestujúci predstavovať. Tieto rizikové ukazovatele sú založené na dôkazoch získaných zo správ, napríklad spravodajských správ, a z predchádzajúcich príkladov. Rizikové ukazovatele sa budú určovať na úrovni členských štátov, keďže zločin sa môže v jednotlivých členských štátoch líšiť. V návrhu Komisie sa výslovne určuje možnosť založenia rizikových ukazovateľov na citlivých údajoch, napríklad na národnostnom pôvode a náboženskej viere, ak údaje zo systému PNR takéto informácie obsahujú. Rada chce však napriek tomu zdôrazniť, že v článku 3 ods. 5 návrhu Komisie sa výslovne stanovuje, že jednotky informácií o cestujúcom a príslušné orgány nesmú prijať žiadne opatrenia na presadenie práva iba na základe automatického spracovania údajov zo systému PNR. Inými slovami, opatrenia na presadzovania práva na základe údajov zo systému PNR vrátane rozhodnutí o jednotlivcoch sa nesmú prijímať bez zohľadnenia ľudského faktora, t. j. orgánov na presadzovanie práva.

13. februára 2008 Komisia predložila oznámenie o príprave ďalších krokov v oblasti riadenia hraníc v Európskej únii.⁽²⁾ V tomto oznámení sa na diskusiu predkladajú nové nástroje riadenia hraníc vrátane možného zavedenia systému registrácie pri príchode alebo odchode štátnych príslušníkov nečlenských krajín a možného zavedenia elektronického systému cestovných povolení. Zatiaľ však neboli predložené žiadne návrhy konkrétnych právnych predpisov o tejto záležitosti. O tomto oznámení sa bude spolu s oznámeniami Komisie vydanými 13. februára 2008, konkrétne Preskúmanie vytvorenia európskeho systému sledovania hraníc (EUROSUR)⁽³⁾ a Správa o hodnotení a budúcnosti agentúry FRONTEX⁽⁴⁾ diskutovať na ministerskej konferencii o výzvach riadenia vonkajších hraníc EÚ, ktorá sa bude konať v Brde, Slovinsku, 11. a 12. marca 2008.

V nedeľu 10. februára sa s cieľom uctiť si 97 daňových úradníkov deportovaných juhoslovanskými partizánmi (najmä z terstského úradu Campo Marzio) a vhodených do priekopy pri dedine Roditti zišla skupina istrijských emigrantov, ktorí chceli na ich pamiatku položiť vavrínový veniec.

Nemala by Rada vzhľadom na zastrašovanie, ktorého sa dopustila slovinská polícia (porušenie Schengenských dohôd zablokovaním autobusu s emigrantmi cestujúcimi do Roditti a potom do Capodistrie na hraničnom prechode v Pese), a vzhľadom na povinnosti vyplývajúce Slovinsku zo vstupu do EÚ (táto krajina je v súčasnosti predsedajúcou krajinou EÚ) vyšetriť tento škandalózny príklad správania polície? Nemyslí si, že by mala odsúdiť zastrašovacie praktiky polície?

Nemyslí si Rada, že by mala prijať opatrenia na dodržiavanie Schengenských dohôd (ktoré podpísalo aj Slovinsko), vzhľadom na nedemokratické a neodôvodniteľné správanie voči skupine európskych občanov (Talianov, v tomto konkrétnom prípade), ktorí podnikali pokojnú púť na územie EÚ?

Odpoveď predsedníctva Rady, ktorá nie je záväzná ani pre Radu ani pre členské štáty, nebola ústne prednesená počas hodiny otázok s otázkami Rade na schôdzi Európskeho parlamentu v marci 2008 v Štrasburgu.

Udalosť, o ktorej sa zmieňuje pani Muscardini, patrí do právomoci orgánov príslušného členského štátu, t. j. slovinských orgánov. Podľa článku 33 Zmluvy o Európskej únii sú za dodržiavanie práva a poriadku zodpovedné jednotlivé členské štáty.

Z tohto dôvodu Rada nediskutovala o otázke pani Muscardini.

Hoci orgány USA vykonávajú aj tú najzákladnejšiu spravodlivosť, 12. septembra to bude už desať rokov, čo sú António Guerrero, Fernando Gonzales, Gerardo Hernández, Ramon Sabańino a René Gonzáles nespravodlivo väznení v amerických väzniciach; títo muži sú kubánskymi vlastencami, ktorí konali na obranu svojej krajiny a snažili sa zabrániť tomu, aby bola Kuba naďalej obeťou teroristickej činnosti podporovanej a vykonávanej organizáciami sídliacimi v Miami. Malo by sa zdôrazniť, že pracovná skupina OSN pre týchto piatich kubánskych občanov väznených v USA prijala 27. mája 2005 stanovisko, že ich odsúdenie „nebolo dosiahnuté v atmosfére objektivity a nestrannosti“ a že odvolací súd jedenásteho okrsku v Atlante 9. augusta 2005 jednomyseľne rozhodol o anulovaní rozsudku prijatého v Miami. Posledných deväť rokov bolo týchto päť kubánskych vlastencov vystavovaných množstvu nezákonných aktov, neprijateľnému a neľudskému trestaniu, nátlaku a vydieraniu, v ich prípade sa nedodržiavali ani najzákladnejšie ľudské práva a vláda USA na nich uplatňovala neúnosné a kruté prekážky a obmedzenia v súvislosti s návštevami rodinných príslušníkov vrátane manželiek a dcér.

Čo urobí Rada pre to, aby sa zabezpečilo dodržiavanie najzákladnejších ľudských práv týchto piatich vlasteneckých kubánskych občanov väznených v amerických väzniciach, najmä právo na návštevy rodinných príslušníkov, zrušenie trestu, právo na spravodlivý proces a ich prepustenie?

Odpoveď predsedníctva Rady, ktorá nie je záväzná ani pre Radu ani pre členské štáty, nebola ústne prednesená počas hodiny otázok s otázkami Rade na schôdzi Európskeho parlamentu v marci 2008 v Štrasburgu.

Rada si uvedomuje, že orgány USA v niektorých prípadoch nepovolili návštevy rodinných príslušníkov a iných osôb vrátane poslancov Európskeho parlamentu týchto piatich kubánskych štátnych príslušníkov, ktorí sú v USA väznení za špionáž. Avšak podľa pracovnej skupiny OSN pre svojvoľné zadržiavanie osôb sú prevažnej väčšine rodinných príslušníkov udelené víza na návštevu svojich príbuzných.

Rozsudok vynesený súdom v USA je vnútornou záležitosťou v kompetencii krajiny. V tomto prípade ešte prebiehajú súdne konania a rozsudok nie je konečný. Rada preto túto záležitosť nemôže komentovať. Rozhodnutie o udelení víz na vstup na územie krajiny taktiež patrí do vnútornej kompetencie krajiny. Keďže väčšina žiadostí o víza už bola schválená a nemožno povedať, že príbuzným sa pravidelne odmieta udelenie víz, Rada nemôže argumentovať, že dochádza k porušovaniu ľudských práv väzňov alebo ich rodinných príslušníkov. Okrem toho, vo Viedenskom dohovore o konzulárnych vzťahoch sa stanovuje, že za ochranu práv a záujmov svojich štátnych príslušníkov v zahraničí zodpovedá ich štát.

Rada potvrdzuje svoj záväzok týkajúci sa dodržiavania ľudských práv všetkých štátnych príslušníkov.

Podporuje Rada úplne Dohovor Rady Európy o kyberzločine?

Ak nie, prečo?

Ak áno, čo robí Rada preto, aby podporila minimálne štrnásť členských štátov v ratifikácii dohovoru – Belgicko, Českú republiku, Grécko, Írsko, Luxembursko, Maltu, Nemecko, Poľsko, Portugalsko, Rakúsko, Španielsko, Švédsko, Taliansko a krajinu, ktorú poznám najlepšie, Spojené kráľovstvo?

Odpoveď predsedníctva Rady, ktorá nie je záväzná ani pre Radu ani pre členské štáty, nebola ústne prednesená počas hodiny otázok s otázkami Rade na schôdzi Európskeho parlamentu v marci 2008 v Štrasburgu.

Rada úplne podporuje Dohovor Rady Európy o kyberzločine a prijala rámcové rozhodnutie o útokoch na informačné systémy, ktorého znenie je podobné ako znenie dohovoru.⁽¹⁾. Toto rámcové rozhodnutie, ktorého konečný termín na vykonanie uplynul 16. marca 2007, môže slúžiť aj ako podnet členským štátom na ratifikáciu dohovoru Rady Európy. Dohovor však musia ratifikovať členské štáty.

Komisia ohlásila svoju stratégiu v oblasti alkoholu na jeseň 2006. V nej sa uvádzalo, že alkohol predstavuje problém verejného zdravia. Okrem toho Komisia predložila návrhy týkajúce sa pestovania vína (KOM(2007)0732), ktoré sú v úplnom protiklade k duchu stratégie. Ak to chápem správne, Rada zastáva názor, stratégia v oblasti alkoholu by mala byť oveľa prísnejšia a prijala vo svojich záveroch prísnejšiu rétoriku. Aký má Rada názor na oznámenie Komisie o stratégii v oblasti alkoholu a ako by sa malo uplatňovať?

Odpoveď predsedníctva Rady, ktorá nie je záväzná ani pre Radu ani pre členské štáty, nebola ústne prednesená počas hodiny otázok s otázkami Rade na schôdzi Európskeho parlamentu v marci 2008 v Štrasburgu.

Na zasadnutí 30. novembra 2006 Rada privítala oznámenie Komisie o stratégie EÚ týkajúcej sa podpory členských štátov pri znižovaní škôd spôsobených alkoholom, ktoré predstavuje veľký krok vpred smerom ku komplexnému a koordinovanému prístupu Spoločenstva na riešenie problému škodlivého vplyvu nadmerného užívania alkoholu na zdravie a blahobyt v Európe. Fórum pre zdravie a alkohol, ktorého celkovým cieľom je ustanoviť spoločný počiatočný bod pre všetkých účastníkov na úrovni EÚ, ktorí sa zaviazali podporovať opatrenia na zníženie škôd súvisiacich s alkoholom, bolo založené v roku 2007 ako základňa na realizáciu tejto stratégie.

Rada naliehavo vyzvala členské štáty na úplnú podporu stratégie Komisie a jej realizácie na národnej úrovni a úrovni Spoločenstva.

Ďalej Rada zdôraznila, že je potrebné poskytovať komplexné, konzistentné a koordinované prostriedky na prevenciu škôd súvisiacich s alkoholom pre verejné zdravie a bezpečnosť vo všetkých príslušných oblastiach politiky, napríklad výskume, ochrane spotrebiteľa, doprave, reklame, marketingu, sponzorstve, spotrebných daniach a ďalších odvetviach vnútorného trhu.

Rada naliehavo vyzvala Komisiu, aby naďalej podporovala členské štáty v úsilí zachovať, posilniť a rozvíjať svoje vnútroštátne politiky v oblasti alkoholu s cieľom znížiť škody v súvislosti s alkoholom a od roku 2008 podávať pravidelné správy o pokroku pri realizácie stratégie EÚ a o činnostiach, o ktorých podávajú členské štáty správy, s cieľom umožniť Rade posúdiť dosiahnuté výsledky. Rada taktiež požiadala Komisiu, aby pripravila merateľné kľúčové ukazovatele na monitorovanie pokroku pri znižovaní škôd v súvislosti s alkoholom na úrovni Spoločenstva.

Hneď, ako bude správa dostupná, bude predsedníctvo informovať Radu a prijme rozhodnutie o ďalších vhodných opatreniach.

21. decembra 2007 sa schengenský priestor rozšíril o krajiny strednej a východnej Európy. Noví členovia úplne splnili schengenské požiadavky a stali sa tak rovnocennými partnermi ostatných európskych krajín.

Predseda Výboru pre zahraničné veci ruskej štátnej Dumy, Konstantin Kosačov, verejne povedal, že keďže ruským občanom sa znemožňuje vstup do Estónska, Rusko môže reagovať obmedzením vstupu na svoje územie, obmedzeniami zameranými na občanov tých schengenských štátov, ktoré majú ruských občanov „na čiernej listine“. Ako príklad uviedol prípad Mariany Skvorcovovej, študentky. Zrušili jej víza v dôsledku porušenia vízových nariadení v Estónsku. Aký zastáva Rada názor na hrozbu Ruska, že obmedzí občanom schengenských štátov vstup do Ruska? Ako bude reagovať na možný ruský protiťah, ak sa práva, ktorým sa tešia občania jedného schengenského štátu oklieštia z dôvodu zákonnej pohraničnej a bezpečnostnej politiky iného schengenského štátu?

Odpoveď predsedníctva Rady, ktorá nie je záväzná ani pre Radu ani pre členské štáty, nebola ústne prednesená počas hodiny otázok s otázkami Rade na schôdzi Európskeho parlamentu v marci 2008 v Štrasburgu.

Podmienky vydávania víz členskými štátmi zúčastňujúcimi sa na schengenskej spolupráci sú stanovené v Spoločných konzulárnych pokynoch o vízach pre diplomatické misie a konzulárne úrady⁽¹⁾; podmienky vstupu štátnych príslušníkov tretích krajín do schengenského priestoru sú stanovené v Kódexe schengenských hraníc.⁽²⁾

Rada bola informovaná, že zástupcovia Komisie upozornili na zasadnutiach spoločného výboru⁽³⁾ pre zjednodušenie vízovej politiky medzi Ruskou federáciou a Európskym spoločenstvom ruské úrady na podmienky platné pre vydávanie víz.

Rada si nie je vedomá žiadnych obmedzení vstupu na územie Ruskej federácie, ktoré by mali zavádzať ruské úrady pre štátnych príslušníkov určitých členských štátov.

Okrem toho, Rada nie je oboznámená s okolnosťami prípadu, ktorého sa týka otázka.

Plánuje Rada ministrov použiť v prípade Pásma Gazy rovnaké metódy a mechanizmy, ktoré viedli k získaniu nezávislosti Kosova?

Odpoveď predsedníctva Rady, ktorá nie je záväzná ani pre Radu ani pre členské štáty, nebola ústne prednesená počas hodiny otázok s otázkami Rade na schôdzi Európskeho parlamentu v marci 2008 v Štrasburgu.

Ako odpoveď na otázku poslanca, ktorá sa dotýka problému Gazy v súvislosti s okolnosťami v Kosove, zastáva Rada názor, že otázka Gazy sa v žiadnom prípade nemôže porovnávať so situáciou v Kosove.

14. decembra 2007 Európska rada zriadila nezávislú reflekčnú skupinu.

Môže predsedajúca krajina poskytnúť informácie o aktuálnej situácii? Bola už reflekčná skupina zriadená, kto sú jej členovia, ako prebiehal ich výber, z akých zdrojov sa financuje jej činnosť, aké sú oblasti jej činnosti a aký výsledok sa očakáva? Čo je náplňou práce reflekčnej skupiny, a pritom nie je náplňou práce konventu a Európskeho parlamentu voleného všetkým občanmi EÚ?

Odpoveď predsedníctva Rady, ktorá nie je záväzná ani pre Radu ani pre členské štáty, nebola ústne prednesená počas hodiny otázok s otázkami Rade na schôdzi Európskeho parlamentu v marci 2008 v Štrasburgu.

Poradná skupina, o ktorej sa zmieňuje pani Budrekaité, bola zriadená Európskou radou na zasadnutí zo 14. decembra 2007. V rovnakom čase vymenovala jej predsedu a dvoch podpredsedov a vyzvala ich na predloženie zoznamu mien možných členov, ktorý by Európska rada preskúmala počas francúzskeho predsedníctva.

Rozsah činnosti, organizácia a časový harmonogram činností skupiny, ktorý taktiež schválila Európska rada na zasadnutí 14. decembra 2007, sú stanovené v záveroch zo zasadnutia.

Predsedníctvo preto navrhuje, aby vážená pani poslankyňa ďalšie informácie o poradnej skupine vyhľadala v týchto záveroch.

EÚ pravidelne uzatvára dohody v oblasti rybného hospodárstva s chudobnými rozvojovými krajinami mimo Únie. Tieto dohody kritizujú environmentálne organizácie a organizácie pomoci. Dohody v oblasti rybného hospodárstva sa uzatvárajú najmä s africkými krajinami. Na základe týchto dohôd sa európskym rybárskym flotilám priznáva právo na rybolov vo vodách týchto krajín. Kritici sa domnievajú, že tieto dohody v oblasti rybného hospodárstva prispievajú k znižovaniu svetových zásob rýb a pripravujú miestnych rybárov v rozvojových krajinách o zdroj príjmov.

Má predsedníctvo pochopenie pre kritiku, ktorá sa pravidelne znáša na dohody v oblasti rybného hospodárstva, ktoré sa uzatvárajú s tretími krajinami? Plánuje predsedníctvo prijať iniciatívy na modernizáciu a, v dlhodobej perspektíve, zákaz takýchto dohôd v oblasti rybného hospodárstva?

Odpoveď predsedníctva Rady, ktorá nie je záväzná ani pre Radu ani pre členské štáty, nebola ústne prednesená počas hodiny otázok s otázkami Rade na schôdzi Európskeho parlamentu v marci 2008 v Štrasburgu.

Rada si je vedomá kritiky dohôd v oblasti rybného hospodárstva, ktoré Spoločenstvo uzatvára s tretími krajinami, a chce zdôrazniť, že v záveroch Rady o dohodách o partnerstve v sektore rybolovu⁽¹⁾ poskytla politický rámec na uzatváranie týchto dohôd od 19. júla 2004.

Prijatím týchto dohôd sa všetky dohody v oblasti rybného hospodárstva premenili na dohody o partnerstve v sektore rybolovu. Hlavné body tohto politického rámca spočívajú v tom, že plavidlá Spoločenstva získajú prístup k nadbytočným zásobám rýb vo vodách príslušnej tretej krajiny a že finančný príspevok Spoločenstva sa bude prideľovať na opatrenia rozvoja miestneho sektora rybného hospodárstva.

V rámci všetkých dohôd o partnerstve v sektore rybolovu sa zriaďuje spoločný výbor na monitorovanie a hodnotenie plnenia dohôd a realizáciu rybnej politiky v krajine, ktorej Spoločenstvo pridelilo finančnú podporu. Spoločný výbor môže taktiež rozhodnúť o možných zmenách a doplneniach dohody, ktoré musia potom ratifikovať zmluvné strany. Tieto spoločné výbory sa schádzajú aspoň raz ročne.

Rada nevie, či má Komisia v pláne predstaviť nové oznámenie s návrhom zmien podstaty dohôd o partnerstve v sektore rybolovu.

Podľa najnovších štatistík absolvovalo v roku 2004 na úrovni Únie iba 3,3 % študentov doktorandské štúdium. Na prvých miestach sa so 7 % umiestnili Česká republika, Fínsko a Rakúsko vzhľadom na množstvo študentov doktorandského štúdia v porovnaní s celkovým množstvom študentov a viac než 50 % doktorandov v EÚ tvorili študenti z Francúzska, Veľkej Británie a Španielska.

V Európe všetci vieme, aké dôležité je doktorandské štúdium na vytvorenie znalostného hospodárstva. Podpora vysokoškolského vzdelávania a doktorandského štúdia umožní spoločnostiam vytvárať vysokokvalifikované a produktívne pracovné miesta.

Chcem sa spýtať Komisie, akú má stratégiu v oblasti určovania a podpory členských štátov pri zvyšovaní príťažlivosti doktorandského štúdia, čím by sa v týchto členských štátoch umožnilo vytváranie inovačných a výskumných kapacít, a aká je stratégia Komisie v oblasti určovania zvýšenia počtu doktorandských študentov v inžinierskych odboroch.

Hodnota 3,3 %, o ktorej sa zmieňuje vážená pani poslankyňa, sa týka iba študentov doktorandského štúdia a ďalších pokročilých výskumných odborov. Nezahŕňa študentov doktorandského štúdia na magisterskej úrovni. Spolu s nimi vyzerá situácia oveľa lepšie, pretože počet študentov doktorandského štúdia rýchlo rastie.

Vo všeobecnosti účasť na doktorandskom štúdiu v EÚ stabilne rastie a je vyššia ako v USA alebo Japonsku. V percentuálnom vyjadrení alebo v absolútnych číslach sa však počet študentov doktorandského štúdia v jednotlivých krajinách EÚ výrazne líši. V niektorých krajinách s vysokým percentuálnym podielom študentov doktorandského štúdia je celkovo relatívne málo študentov v rámci vyššieho vzdelávania, takže celkový počet doktorandov nie je vzhľadom na počet obyvateľov vysoký.

Na zvýšenie počtu doktorandov oblasti inžinierskych štúdií je dôležité najskôr zvýšiť počet absolventov v matematických, vedných a technických odboroch. Preto Komisia navrhla hodnotiace kritérium, ktoré Európska rada v máji 2003 prijala, zamerané na „zvýšenie absolventov v matematických, vedných a technických odboroch o 15 %“ a „zníženie rodovej nerovnováhy“ do roku 2010. Zatiaľ čo prvý cieľ sa už takmer dosiahol, v oblasti rodovej rovnováhy sa urobil len malý pokrok, pričom podiel žien sa mierne zvýšil z 30,7 % v roku 2000 na 31,2 % v roku 2005.

Komisia koordinuje výmenu osvedčených postupov a aktivít v oblasti vzájomného učenia medzi krajinami v oblasti vzdelávania v matematických, vedných a technických odboroch v rámci pracovného programu Vzdelávanie a odborná príprava 2010. V roku 2006 Komisia zriadila zoskupenie zložené z 13 krajín, ktoré dodržiava európske kritérium MST a zvyšuje účasť v oblasti štúdií v matematických, vedných a technických odboroch, najmä žien. Taktiež má prispievať k príprave vedeckých odborníkov na splnenie barcelonského cieľa 3 % HDP v oblasti výskumu.

Matematické, vedné a technické vzdelanie je tiež jednou z ôsmich kľúčových kompetencií celoživotného vzdelávania (odporúčanie Parlamentu a Rady, december 2006) a predstavuje prioritnú tému výzvy na prekladanie návrhov v roku 2008 v rámci programu celoživotného vzdelávania. Okrem toho, v rámci 7. rámcového výskumného programu sa v marci 2008 zverejní výzva na predkladanie návrhov týkajúca sa inovačných metód v oblasti širšieho vedeckého vzdelávania na úrovni škôl v Európe ako následných opatrení po Rocardovej správe o vedeckom vzdelávaní.

Dôležitosť celoživotného vzdelávania sa uznáva vo všetkých krajinách EÚ. Vzdelávanie dospelých prináša pružnosť a zamestnanosť na pracovný trh a vedie k pozitívnym sociálnym a hospodárskym zmenám v krajinách EÚ. V reformách vzdelávania a odbornej prípravy sa už dosiahol významný pokrok, ale niektoré krajiny EÚ ešte stále nepripravujú inovačné programy učenia, ani nezabezpečujú rýchlu, kvalitnú a účinnú realizáciu a financovanie týchto programov. Neformálne vzdelávanie a informálne učenie sa nerealizujú dostatočne rýchlo.

Aké iniciatívy Komisia realizuje a aké iniciatívy plánuje na zníženie rozdielov medzi jednotlivými krajinami aktívne a pasívne realizujúcimi tento program?

Na ovplyvnenie situácie v oblasti vzdelávania dospelých v Európe Komisia zavádza hodnotiace kritériá, uplatňuje metódu otvorenej koordinácie, vytvára referenčné nástroje a pripravuje oznámenia. Okrem toho, program celoživotného vzdelávania poskytuje finančnú podporu.

EÚ už stanovila v roku 2003 kritérium na zlepšenie a monitorovanie pokroku v oblasti účasti dospelých na vzdelávaní a odbornej príprave. Cieľom tohto kritéria je dosiahnuť do roku 2010 12,5 % účasť dospelých (vo veku 25 až 64 rokov) na celoživotnom vzdelávaní . Okrem toho, ten istý cieľ zvýšenia účasti dospelých na celoživotnom vzdelávaní je od roku 2003 tiež súčasťou európskej stratégie zamestnanosti.

Na úrovni EÚ sa účasť na vzdelávaní a odbornej príprave zvýšila zo 7,1 0 v roku 2000 na 9,6 % v roku 2006. V roku 2006 na činnostiach vzdelávania a odbornej prípravy zúčastňovalo 9,6 % Európanov vo veku 25 až 64 rokov. V budúcnosti musí byť pokrok rýchlejší a mnohé krajiny EÚ budú musieť vyvinúť ďalšie úsilie na dosiahnutie kritéria 12,5 % účasti v roku 2010.

Najväčšie úspechy sa dosiahli vo Švédsku, Dánsku, Spojenom kráľovstve a Fínsku a za nimi nasledujú Holandsko, Slovinsko a Rakúsko. Ostatné krajiny EÚ sú stále pod európskym priemerom 12,5 %.

Medzi krajinami existujú významné rozdiely, miera účasti v niektorých krajinách dosahuje takmer 30 %, kým v iných iba 1 %.

Priemerne sa na celoživotnom vzdelávaní zúčastňujú viac ženy než muži (v roku 2006: 10,4 % žien, 8,8 % mužov) a dospelí s vyšším vzdelaním než dospelí s nižším vzdelaním. Účasť sa taktiež znižuje s vyšším vekom.

Komisia s cieľom ďalej podporiť celoživotné vzdelávanie dospelých a znížiť rozdiely medzi krajinami aktívne a pasívne realizujúcimi túto iniciatívu prijala dve oznámenia o vzdelávaní dospelých. V prvom z nich z roku 2006 s názvom Vždy je čas začať sa učiť Komisia stanovuje všeobecný prístup k vplyvom a potrebám v sektore vzdelávania dospelých. Druhé oznámenie zo septembra 2007 s názvom Vždy je čas začať sa učiť je európskym akčným plánom pre vzdelávanie dospelých.

Pri realizácii akčného plánu v spolupráci s členskými štátmi Komisia analyzuje účinky vnútroštátnych reforiem na vzdelávanie dospelých. Keďže sektor vzdelávania dospelých je prepojený so všetkými ostatnými oblasťami vzdelávania, je dôležité analyzovať účinky vývoja v týchto oblastiach a ich vzájomný vzťah so sektorom vzdelávania dospelých. Väčšina členských štátov vypracúva národný kvalifikačný rámec previazaný s európskym kvalifikačným rámcom. Tento vývoj je zameraný na to, ako umožniť prístup, pokrok a prenos, a preto je potenciálne dôležitý na otvorenie kvalifikačných systémov dospelým. Komisia taktiež pripraví štandardy pre odborníkov v oblasti vzdelávania dospelých a mechanizmy zabezpečenia kvality založené na existujúcich osvedčených postupoch. Členské štáty sa budú podporovať pri stanovovaní cieľov na zvyšovanie úrovne zručností dospelých a urýchlenie procesu hodnotenia a uznávania neformálneho a informálneho vzdelávania rizikových skupín. V neposlednom rade Komisia navrhne súbor základných údajov na zlepšenie porovnateľnosti v sektore vzdelávania dospelých.

Okrem tejto politiky poskytujú program celoživotného vzdelávania, a najmä sektorový program Grundtvig, finančnú podporu nadnárodným projektom v oblasti vzdelávania dospelých.

Nedávno Komisia publikovala brožúru s 20 vynikajúcimi projektmi Grundtvig – Príbehy úspechov v rámci programu Grundtvig. V tejto brožúre sa predstavujú príklady osvedčených postupov a vyzývajú ďalší účastníci, aby tieto príklady nasledovali. Brožúra sa dá prevziať zo stránky:

(http://ec.europa.eu/dgs/education_culture/publ/pdf/grundtvig/success-stories_en.pdf

Vzdelávanie dospelých môže byť obsahom aj ďalších sektorových programov v rámci programu celoživotného vzdelávania: v programe Leonardo da Vinci sa napríklad stanovuje ako jedna z priorít pre viacstranné projekty na obdobie rokov 2008 – 2010 „rozvoj zručností dospelých na pracovnom trhu“.

V článku 151 ods. 1 Zmluvy o ES sa stanovuje, že Spoločenstvo „prispieva k rozkvetu kultúr členských štátov, pričom rešpektuje ich národnú a regionálnu rozmanitosť“. V súčasnosti však podpora programov pomoci EÚ pre kultúrne činnosti prúdi doslova výlučne na projekty „vysokého umenia“. Príspevky získavajú divadlá, múzeá a koncerty, zatiaľ čo združenia zamerané na zachovanie ľudovej kultúry sú stratové. To sa deje napriek tomu, že tieto združenia sú nielen zavedenými ochrancami dôležitých aspektov európskej kultúry, ale zväčša tiež organizované na nadnárodnej úrovni a ich každoročné podujatia sú veľmi populárne.

Uvedomuje si Komisia túto v podstate jednostrannú mecenášsku politiku? Ako sa s tým v budúcnosti plánuje vyrovnať?

Program Kultúra na roky 2007 až 2013 bol pripravený po konzultáciách so sektorom kultúry. Potreby pracovníkov kultúry sú základom tohto programu. Program Kultúra sa od svojich predchodcov líši na ich odporúčanie v tom, že je pružnejší a otvorenejší veľkej európskej kultúrnej rozmanitosti a všetkým organizáciám občianskej spoločnosti pôsobiacim v tejto oblasti.

Program prebieha už rok a je príliš skoro na celkové posúdenie rozsahu činností, ktoré sa budú z programu financovať. Informačný systém je však už zavedený a jeho cieľom je v budúcnosti poskytovať prehľad o vybratých projektoch, ich oblastiach zamerania, množstve , cieľoch a počte.

Počas trvania predchádzajúceho programu sa však množstvo projektov týkalo rôznych ľudových tradícií, najmä v oblasti hudby a tanca. Takéto podujatia spájajú rôzne európske kultúry a v tomto zmysle sú, ako poznamenal vážený pán poslanec, nadnárodné.

Komisia dobre počúva kultúrne subjekty a ich názory sa pri zmenách týkajúcich sa výziev na predkladanie ponúk v rámci nového programu zohľadňujú. Komisia dúfa, že v budúcnosti bude môcť vyhovieť ešte väčšiemu počtu projektov žiadajúcich o financovanie.

Čo sa týka podpory poskytovanej v rámci kohéznej politiky kultúrnym investíciám atď., v tejto oblasti sú iniciatívy v rukách členských štátov, nie Komisie.

Je jasné, že účinné riešenie problematiky klimatických zmien je nepochybne jedným z najdôležitejších bodov európskej agendy v súčasnosti, ale mohla by Komisia objasniť, ako a v akom rozsahu tvoria konkrétne európske záujmy v tejto súvislosti súčasť medzinárodných obchodných rokovaní?

Ba čo viac, ako môže Komisia zabezpečiť, aby dohoda o komplexnom a spravodlivom rámci globálnych klimatických zmien po roku 2012, ako bola predstavená na konferencii na Bali v decembri 2007, tvorila súčasť agendy celosvetového obchodu?

Klimatické zmeny sú celosvetovou prioritou vyžadujúcou naliehavé činy na celosvetovej úrovni. Najlepším spôsobom, ako dosiahnuť účinné a spoločné konanie, je konať prostredníctvom dohody o globálnych klimatických zmenách. Preto je hlavným cieľom EÚ zabezpečiť, aby sa rokovania začaté na Bali v decembri 2007 v rámci Rámcového dohovoru OSN o klimatických zmenách a týkajúce sa komplexnej a ambicióznej dohody o klimatických zmenách po roku 2012 do konca roku 2009 úspešne ukončili.

Nie je to dôležité len z hľadiska životného prostredia, ale rovnako aj z hľadiska obchodu a hospodárskej súťaže, keďže je jasné, že najlepším spôsobom, ako predísť obchodným sporom, ako aj obavám z hľadiska konkurencieschopnosti, je prijať medzinárodne odsúhlasený rámec o klimatických zmenách.

Obchodná politika by mala reagovať na potreby a náznaky rokovaní o globálnych klimatických zmenách a priniesť odpovede s cieľom maximalizovať synergie a zabezpečiť potrebnú vzájomnú podporu medzi obchodom a životným prostredím. Konkrétnejšie, mala by sa ďalej sústreďovať na posilnenie pozitívneho príspevku obchodu k riešeniu problematiky klimatických zmien, a to aj z hľadiska ich zmiernenia a prispôsobenia. Colná a necolná liberalizácia environmentálnych tovarov a služieb by sa mala dôrazne podporovať, keďže sa tým prispeje k potrebnému zavádzaniu environmentálnych technológií a prístupu k nim.

Na to sa zameriava aj nedávny návrh EÚ a USA týkajúci sa liberalizácie environmentálnych tovarov a služieb v súčasnom kole mnohostranných obchodných rokovaní v rámci Svetovej obchodnej organizácie (WTO). Vyzývajú sa v ňom ďalšie krajiny, aby predložili konkrétne návrhy na tovary a služby, ktorými je potrebné sa zaoberať.

Okrem toho, ako je aj obsahom ministerskej deklarácie z Dauhy súčasného kola rokovaní v rámci WTO, environmentálne hodnotenie obchodných politík (napríklad hodnotenie vplyvu trvalej udržateľnosti EÚ) môže a malo by zohrávať svoju úlohu pri predchádzaní alebo aspoň zmierňovaní negatívnych dôsledkov intenzívnejšieho obchodu.

Taktiež je potrebné zdôrazniť, že EÚ presadzuje kapitolu o obchode trvalo udržateľnom rozvoji v novej generácii rokovaní o dohodách o voľnom obchode. Pokúšame sa zjednodušiť obchod s environmentálnymi tovarmi, službami a technológiou a podporiť realizáciu medzinárodne schválených environmentálnych noriem. Taktiež sa pokúšame zriadiť fórum na diskusiu o otázkach trvalej udržateľnosti, a to aj s občianskou spoločnosťou.

Všeobecnejšie povedané, na Bali v Indonézii sa začal neformálny dialóg o obchode a klimatických zmenách na ministerskej úrovni v rámci konferencie Rámcového dohovoru OSN o klimatických zmenách. Tým by sa malo napomôcť spoločné porozumenie prepojenia medzi obchodnou politikou a snahami v oblasti klimatických zmien, pričom sa venuje pozornosť ich dimenzii vývoja.

Štátne investičné fondy zaznamenali nedávno neuveriteľný rast a objavili sa v úlohe významných globálnych investorov s odhadovanou čiastkou 2,9 bilióna USD v rámci riadenia. Operácie štátnych investičných fondov sú do veľkej miery neprehľadné, investičné rozhodnutia majú časti politický alebo nacionalistický podtón.

Sformulovala Komisia vzhľadom na to jasnú politiku obchodných záležitostí týkajúcich sa štátnych investičných fondov?

Komisia sleduje aktivity štátnych investičných fondov a pozorne monitoruje najnovší vývoj v tejto oblasti.

Komisia prijala v tejto veci oznámenie 27. februára 2008⁽¹⁾.

Komisia určuje a objasňuje otázky, ktoré sa vyskytli v oblasti štátnych investičných fondov. V rámci tohto postupu oznámenie reaguje na obavy týkajúce sa štátnych investičných fondov. Stanovujú sa v ňom prvky očakávaní EÚ vzhľadom na riadenie a transparentnosť štátnych investičných fondov. Tieto prvky by mali prispieť k dosiahnutiu spoločného prístupu na úrovni EÚ v tejto otázke a k diskusiám na medzinárodnej úrovni, napríklad v Medzinárodnom menovom fonde (MMF) a Organizácii pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD). V tomto oznámení sa nenavrhuje žiadna legislatívna iniciatíva.

Na všeobecnej úrovni Komisia pripomína, že podpora otvorenosti investíciám a voľného pohybu kapitálu je dlhodobým cieľom EÚ a kľúčom k úspechu EÚ v čoraz globalizovanejšom medzinárodnom systéme. Členské štáty majú legislatívne a regulačné nástroje na monitorovanie a zasahovanie v prípadoch týkajúcich sa národnej bezpečnosti. Preto by sa v každej európskej reakcii na tieto obavy týkajúce sa štátnych investičných fondov mala táto rovnováha zachovať a nemal by sa dávať signál, že Európa už nie je otvorená zákonným investorom.

Môže Európska komisia urobiť komplexné vyhlásenie o súčasnom stave medzinárodných obchodných rokovaní?

Ako vážený pán poslanec vie, na ministerskej konferencii v Hongkongu v roku 2005 sa rozhodlo, že sa uzatvorí predbežná dohoda o tzv. metódach pre obchod a priemyselné výrobky (alebo NAMA v žargóne WTO), ktorá bude predchádzať konečnej dohode týkajúcej sa všetkých otázok rokovaní. Cieľom metód je odsúhlasiť hlavné hodnoty týkajúce sa zníženia cla a v prípade poľnohospodárstva aj zníženia dotácií. Konečný termín pre túto dohodu sa už niekoľkokrát posunul. V súčasnosti sa nachádzame v štádiu zavádzania prvkov týchto metód v nasledujúcich týždňoch, ale stále panuje neistota, či je tento cieľ dosiahnuteľný.

V polovici februára 2008 vydali predsedovania príslušných rokovacích skupín WTO o poľnohospodárstve a NAMA revidované verzie textov na rokovania. Tieto texty by mali tvoriť základ ministerských rokovaní týkajúcich sa metód. Kľúčovým pri týchto dvoch textoch je to, že ešte neposkytujú dostatočnú istotu dosiahnutia dostatočnej rovnováhy medzi poľnohospodárstvom a NAMA.

V oblasti poľnohospodárstva sa angažujeme spolu s tretími krajinami tak, že reagujeme na ich ambície, ale zostávame v rámci reformy spoločnej poľnohospodárskej politiky z roku 2003. Tieto ciele sa dajú dosiahnuť na základe súčasných návrhov predsedu skupiny pre poľnohospodárske rokovania, hoci ešte zostáva niekoľko otázok, ktoré treba objasniť a odsúhlasiť.

Tento prístup bol však prijatý výlučne na základe toho, že tieto rokovania sú samostatnou aktivitou a že úľavy v jednej oblasti sa musia vyvážiť ziskom v iných oblastiach. Čo sa týka priemyselných tovarov, predseda sa nanešťastie rozhodol vydať revidovaný text, v ktorom sa nedajú znížiť ambície, ktoré sa majú dosiahnuť. EÚ nemôže prijať dohodu, v ktorej sa neplní mandát programu kola rokovaní z Dauhy, t. j. vytváranie skutočných nových obchodných príležitostí pre priemyselný tovar. Toto stanovisko bolo objasnené aj iným členom WTO. Hoci sa môžeme zmieriť so skutočnosťou, že veľká väčšina rozvojových krajín môže v tomto kole prijať iba veľmi malé záväzky, veríme, že rozvíjajúce sa hospodárstva ako Čína, Brazília alebo India môžu významne prispieť vo forme prístupu na nové trhy na úrovni vlastného rozvoja.

EÚ zastáva názor, že dohoda o metódach by sa mala prijať túto jar. Nemali by sme zabúdať na to, že dohoda o metódach nie je ešte konečnou dohodou. Stanovia sa v nej kľúčové otázky v oblasti poľnohospodárstva a obchodu, ale o ďalších otázkach rokovaní sa bude ešte rokovať, kým sa nedosiahne konečná dohoda. Budeme sa však snažiť zabezpečiť, aby táto dohoda o metódach poskytla dostatočné záruky z hľadiska konečného priestoru na rokovania o ďalších otázkach, napríklad službách, pravidlách (protidampingových opatreniach a dotáciách), geografických údajoch, zjednodušení obchodu, environmentálnych tovaroch a rozvoji. Ak sa konečná dohoda nedosiahne tento rok, nie je pravdepodobné, že by sa záver pre politickú situáciu v USA dosiahol do roku 2010.

V rôznych správach OSN sa upozorňuje na zvyšujúce sa rozdiely v príjmoch a sociálnych a hospodárskych podmienkach medzi jednotlivými krajinami a v mnohých prípadoch aj v rámci krajín v posledných rokoch, na stav, keď sú ukazovatele chudoby a nezamestnanosti stále rovnako vysoké alebo sa zvyšujú, zatiaľ čo veľké nadnárodné zisky a koncentrácia bohatstva sa zvyšuje, čo je vývoj, ktorý je očividne spojený s liberalizáciou obchodu a kapitálu na celosvetovej úrovni.

V zmysle nedávnych revidovaných návrhov týkajúcich sa poľnohospodárstva a prístupu na trh pre nepoľnohospodárske výrobky, aké revidované návrhy Komisia predkladá na rokovania WTO s konkrétnym odkazom na poľnohospodárske, nepoľnohospodárske výrobky (vrátane textilu a odevov) a služby? Aký má Komisia názor na potrebu revidovania súčasného rokovacieho mandátu vzhľadom na to, že liberalizáciou obchodu v oblastiach poľnohospodárstva, priemyslu a služieb sa prehĺbi hospodárska a sociálna nerovnosť, ohrozí potravinová nezávislosť a verejné služby a povzbudí premiestňovanie a sociálny a environmentálny damping?

V niekoľkých hospodárskych štúdiách sa polemizuje s názorom, že otvorenie obchodu je dôležitým faktorom rastu a rozvoja. Argumenty sa zameriavajú najmä na podstatu a postupnosť tohto otvorenia. Rovnako je však jasné, že otvorenie obchodu nemôže prebiehať vo vzduchoprázdne: je potrebných množstvo ďalších politík, dobré riadenie a stabilné hospodárske prostredie. Otvorenie obchodu nie je všeliekom rozvoja.

Mnohé rozvojové krajiny používajú obchod ako kľúčový prvok rozvoja kombinácie politík rozvoja a v dôsledku toho zaznamenali významné zníženie chudoby a zvýšenie blahobytu. Najpôsobivejšie príklady rastu spôsobeného obchodom možno pravdepodobne nájsť v Ázii. Čína je v tomto zmysle jednoznačným priekopníkom. Podobné trendy však možno vypozorovať v menších ázijských krajinách, napríklad vo Vietname, alebo dokonca aj v najmenej rozvinutých krajinách, napríklad v Bangladéši. Zároveň Čína, ako aj iné rozvíjajúce sa hospodárstva, venuje čoraz intenzívnejšiu pozornosť sprievodným sociálno-hospodárskym výzvam, akými sú nerovnosti v raste príjmov a blahobytu a sociálna kohézia, ako aj účinná realizácia pracovnoprávnych predpisov.

Na konferencii UNCTAD⁽¹⁾ sa nedávno poukázalo na pozitívny vplyv, ktorý má rast v Ázii na iné chudobné regióny, najmä na tie, ktoré sú závislé od vývozu komodít. Obchod medzi južnými krajinami je čoraz dôležitejším prvkom svetového obchodu a poskytuje nové príležitosti rozvoja, alebo prekážky obchodu zostávajú na juhu stále intenzívne: viac než 60 % poplatkov, ktoré platia rozvojové krajiny, sú splatné iným rozvojovým krajinám, zatiaľ čo iba 40 % ich vývozu smeruje to týchto krajín.

Prebiehajúce viacstranné obchodné rokovania v organizácii WTO⁽²⁾ ponúkajú príležitosť ďalšieho využívania obchodu na posilnenie rozvoja prostredníctvom intenzívnejších príležitostí prístupu na trh pre rozvojové krajiny.

V súčasných textoch na rokovania sa plne zohľadňuje skutočnosť, že nie všetky rozvojové krajiny majú rovnaké kapacity na absorbovanie liberalizácie obchodu. Podstatné časti kola rokovaní z Dauhy sa zaoberajú osobitným a rozdielnym zaobchádzaním s rozvojovými krajinami s cieľom poskytnúť pohyblivé rozpätie záväzkov týkajúcich sa otvorenia trhu (či už v oblasti priemyselných alebo poľnohospodárskych výrobkov alebo služieb) účinne závislých od úrovne rozvoja konkrétnych skupín krajín. Veľká väčšina rozvojových krajín v organizácii WTO prijme len veľmi malé záväzky, v mnohých prípadoch (najmä najmenej rozvinutých krajín) také, ktoré nevyžadujú žiadne nové otvorenie trhu.

Na druhej strane, je iba pochopiteľné, že očakávame, že rozvíjajúce sa hospodárstva, ako napríklad Brazília, India alebo Čína, prijmú zodpovednosť podľa úrovne svojho rozvoja za vytváranie nového prístupu na svoje trhy, najmä v oblasti priemyselných výrobkov. Hoci európsky trh s priemyselným tovarom je otvorený a clá patria k najnižším na svete, rozvíjajúce sa hospodárstva majú stále vysoké priemerné clá a často veľmi vysoké clá. V každom prípade budú aj tieto krajiny musieť otvoriť svoje trhy, hoci v menšom rozsahu než rozvinuté krajiny, a do určitej miery si zachovajú právo chrániť určité citlivé sektory.

Je mimoriadne dôležité zabezpečiť, aby bola každá konečná dohoda z kola rokovaní v Dauhe vyvážená v zmysle príspevkov krajín s rôznymi úrovňami rozvoja v rôznych pilieroch rokovaní; to bude aj základným prvkom na podporu obchodu južných krajín.

Členovia organizácie WTO neustále zdôrazňujú ústredný význam dimenzie rozvoja v každom aspekte pracovného programu z Dauhy. Komisia ďalej chce pripomenúť váženému pánovi poslancovi, že sa už dosiahla dohoda o niekoľkých opatreniach na pomoc najchudobnejším rozvojovým krajinám, ktoré sú členmi organizácie WTO, aby mohli plne využívať výhody vyplývajúce z príležitostí, ktoré môžu poskytnúť pozitívne výsledky kola rokovaní z Dauhy, akými sú napríklad intenzívnejšia pomoc pre obchod alebo kvóty pre voľný bezcolný dovoz pre najmenej rozvinuté krajiny. EÚ taktiež zabezpečí, že sa bude spravodlivo riešiť zhoršenie preferencií.

EÚ naďalej podporuje spoluprácu medzi organizáciami WTO a MOP⁽³⁾ týkajúcu sa vzťahov medzi politikou zamestnanosti/sociálnou politikou a obchodom a Komisia poskytuje aktívnu podporu príprave ukazovateľov dôstojnej práce a hodnoteniu prepojenia medzi obchodom, zamestnanosťou a dôstojnou prácou v kontexte tematického programu o ľudskom a sociálnom rozvoji na roky 2007 až 2013 (investície do ľudí).

Po vstupe Ukrajiny do WTO 5. februára 2008 už neexistujú prekážky dohode o voľnom obchode medzi EÚ a Ukrajinou. Prvé kolo rokovaní sa začalo 17. februára 2008. Aký časový harmonogram Komisia predpokladá pre tieto rokovania?

V roku 2006 smerovalo 25 % ukrajinského vývozu do EÚ, ktorá predstavuje 42 % ukrajinského dovozu. Zabezpečí Komisia počas rokovaní schopnosť Ukrajiny zvýšiť vývoz do EÚ v dlhodobom horizonte v rámci novej dohody o voľnom obchode? Aké budú pre Ukrajinu z dohody o voľnom obchode vyplývať obchodné výhody? Ako Komisia zabezpečí, že rokovania s Ukrajinou sa uskutočnia na rovnakej úrovni a že v súvislosti s obchodom sa nevytvoria žiadne deformácie?

Predpokladá Komisia stratégiu informovania verejnosti o výhodách liberalizácie na úrovni čo najbližšej občanom?

Generálna rada Svetovej obchodnej organizácie schválila vstup Ukrajiny 5. februára 2008 a potom sa začali rokovania o dohode o voľnom obchode s Ukrajinou, ktoré sú základnou súčasťou novej rozšírenej dohody. Po oficiálnom otvorení rokovaní 18. februára 2008 v Kyjeve komisárom Mandelsonom a ukrajinským prezidentom Juščenkom sa začalo prvé kolo rokovaní medzi hlavnými vyjednávačmi so zameraním na organizačné záležitosti. Súhlasili sme s tým, aby sa kolá rokovaní s Ukrajinou uskutočňovali, ak to bude možné, každých 8 týždňov. Prvé kolo rokovaní sa predpokladá na týždeň od 21. apríla 2008 v Bruseli.

Európska únia plánuje s Ukrajinou rokovať do podrobnej a komplexnej dohode o voľnom obchode, ktorou sa Ukrajina čo najviac priblíži vnútornému trhu. Táto dohoda by mala presahovať bežné ustanovenia dohôd o voľnom obchode týkajúce sa vstupu na trh pre tovary a služby a taktiež sa v nej budú riešiť prekážky obchodu „za hranicami“, napríklad sanitárne a fytosanitárne otázky a technické normy a štandardy.

V hodnotení trvalo udržateľného vplyvu vykonanom nezávislým konzultantom sa potvrdili očakávania, že dohoda o voľnom obchode bude pre Ukrajinu predstavovať významný prínos. V štúdii sa taktiež uvádza, že dohodou o voľnom obchode sa posilnia trendy, ktoré na Ukrajine už existujú: sektory na Ukrajine s konkurenčnou výhodou vyhrajú a tie s konkurenčnou nevýhodou riskujú straty, ak nezvýšia svoju konkurencieschopnosť. Celkovo sa však očakáva pozitívny výsledok.

Čo sa týka informovania verejnosti o prebiehajúcich rokovaniach, dialóg s občianskou spoločnosťou počas rokovaní EÚ s Ukrajinou o dohode o voľnom obchode sa plánuje na rok 2008.

Európsky parlament bude pravidelne informovaný o stave rokovaní.

Hoci je Rusko dôležitým členom skupiny G8, naďalej zaostáva v oblasti primeraného systému duševného vlastníctva pre podniky. Pred vytvorením zákonných trhov pre ruských aj európskych držiteľov práv musí realizovať množstvo právnych reforiem na modernizáciu svojho systému autorských práv a zlepšenie ich presadzovania. Rusko ešte stále neratifikovalo internetové zmluvy WIPO z roku 1996 a jeho aktivity na boj proti internetovému pirátstvu sú nedostatočné. Vďaka tlaku EÚ bola síce zrušená známa lokalita Allofmp3.com, ale ďalšie podobné stránky v Rusku naďalej fungujú a musia sa zrušiť. Rovnako sa musí začať trestné stíhanie prevádzkovateľov týchto lokalít.

Je dôležité, aby EÚ naďalej trvala na podmienke účinnej ochrany a presadzovania práv duševného vlastníctva ako predpokladu na vstup do WTO. Bude Komisia protestovať proti vstupu Ruska do WTO, kým nevybuduje účinný systém práv duševného vlastníctva a primerane nerealizuje povinnosti vyplývajúce z dohody TRIPS a neratifikuje internetové zmluvy WIPO a nezačne bojovať proti internetovému pirátstvu?

Rusko jednostranne zvýšilo clá za vývoz nespracovaného dreva na úroveň, ktorá sa postupne blíži zastaveniu dovozu ruského dreva do členských štátov EÚ. Ako vážne berie Komisia tento problém vo vzťahu k ruskému členstvu v organizácii WTO a bude Komisia pokračovať v rozhovoroch s ruskými orgánmi s cieľom zabezpečiť zníženie týchto ciel?

Spoločná odpoveď

Vstup Ruska do Svetovej obchodnej organizácie (WTO) je v prvom rade záujmom Ruska. Ak chce Rusko pokračovať v ceste hospodárskej modernizácie, ďalšej diverzifikácie svojho hospodárstva a ak chce pritiahnuť viac potrebných medzinárodných investícií, najlepšie to bude môcť urobiť ako člen WTO.

Vstup Ruska je však aj v záujme jeho obchodných partnerov. V konečnom dôsledku bude členstvo vo WTO znamenať, že Rusko bude musieť dodržiavať pravidlá medzinárodného obchodu. Rozsah ľubovoľného konania štátu v oblasti obchodu sa zmenší. Bývalý prezident Putin opakovane povedal, že má záujem o členstvo vo WTO a ja som presvedčený, že jeho nástupca, Dimitrij Medvedev, zaujme rovnaký postoj.

Čo je ešte potrebné urobiť v súvislosti so vstupom Ruska? Vlastne pred nami stojí len niekoľko významných úloh. V skutočnosti sme už vo väčšine otázok dosiahli dohodu alebo istotu, že ruské právne predpisy sú v súlade s pravidlami WTO.

Čo sa týka práv duševného vlastníctva, Rusko musí v tejto oblasti ešte mnoho vykonať, a to najmä v oblasti účinnej realizácie práv duševného vlastníctva. Avšak, čo sa týka legislatívneho rámca, Komisia je presvedčená, že nedávne zmeny v ruských právnych predpisoch a prijaté záväzky zabezpečujú zhodu s požiadavkami WTO. Pre informáciu váženého pána poslanca, nová kapitola IV týkajúca sa práv duševného vlastníctva občianskeho zákonníka nadobudla účinnosť 1. januára 2008. Na zlepšení situácie s Ruskom intenzívne pracujeme. Toto by sa malo vyriešiť v súvislosti s vedením dialógu o právach duševného vlastníctva.

Ďalšia otázka, na ktorú by Komisia rada upriamila pozornosť, sa týka otázky ruského vývozného cla na drevo. Ako možno vážený pán poslanec vie, ide o v súčasnosti najdôležitejšiu otázku pre EÚ v procese vstupu Ruska. Názor Komisie je taký, že rozhodnutie výrazne zvýšiť clo na vývoz dreva nebolo oprávnené. Komisár pre obchod sa nedávno stretol s vicepremiérom, pánom Kudrinom, aby túto otázku prediskutovali, a v priebehu nasledujúcich dní sa s ním stretne opäť. Komisia je presvedčená, že riešenie sa dá nájsť za predpokladu, že obe strany preukážu politickú vôľu na dosiahnutie takejto dohody.

Môže Komisia v súvislosti s nedávnymi rokovaniami s WTO a publikovaním ôsmich nových pracovných dokumentov o prístupe na trh vysvetliť navrhované úľavy vo vzťahu k európskemu poľnohospodárstvu a ďalej vysvetliť svoj zámer uplatniť ďalšie úľavy pre poľnohospodárstvo v súvislosti s dôležitou úlohou, ktorú poľnohospodárstvo zohráva pri zabezpečení potravinovej bezpečnosti, vysledovateľnosti a trvalo udržateľného životného prostredia?

Najnovší vývoj v súčasných rozhovoroch o poľnohospodárstve v súvislosti s kolom rokovaní v Dauhe organizácie WTO predstavuje revidovaný návrh úprav predložený veľvyslancom Crawfordom Falconerom, predsedom rokovaní o poľnohospodárstve, 8. februára 2008.

Pri kole rokovaní o rozvojom programe z Dauhy Komisia neustále monitoruje pozíciu EÚ v súvislosti s jej mandátom, a to aj prostredníctvom hodnotenia navrhovaných úprav najmä v súvislosti s úľavami v oblasti prístupu na trh, predovšetkým zníženiami a zaobchádzaním s citlivými výrobkami. V porovnaní s ponukou EÚ z októbra 2005 má predmet súčasných rokovaní rovnaký rozsah a prinesie porovnateľné makroekonomické dôsledky.

Zabezpečenie bezpečnosti potravín, vysledovateľnosti a trvalo udržateľného životného prostredia tvoria základné prvky reformy spoločnej poľnohospodárskej politiky z roku 2003. Preto je v rámci poľnohospodárskych rokovaní úplne jasné, že reforma SPP z roku 2003 je najdôležitejším príspevkom Európy k rozvojovému programu z Dauhy a tvorí obmedzenia rokovaní v kole s WTO. Manévrovací priestor poskytovaný touto reformou sa dá využiť len za predpokladu rovnakých úľav od partnerov WTO v oblasti poľnohospodárstva a iných oblastiach. Nevyvážený celkový výsledok nie je prijateľný.

Okrem nedávnych problémov s riadením kvality a vysledovateľnosťou, ktoré viedli k stiahnutiu stoviek tisícok nebezpečných hračiek dovezených z Číny a ktoré sú predmetom dôležitých opatrení prijatých Komisiou, môže sa Komisia vyjadriť k podmienkam dohôd, ktoré uzatvorila s Čínou, s cieľom zabezpečiť, a v prípade potreby kontrolovať, že výroba dovezených výrobkov sa uskutočňuje podľa noriem týkajúcich sa maximálneho pracovného času, minimálneho veku zamestnancov a bezpečnosti pracovníkov, ako aj minimálnej mzdy, s cieľom zabrániť bezuzdnému rozširovaniu týchto obchodných činností na úkor zdravia, bezpečnosti a rešpektovania ľudskej dôstojnosti?

Komisia dôrazne odsudzuje akékoľvek pokusy o podporu hospodárskeho rozvoja na úkor práv zamestnancov a ľudskej dôstojnosti a obhajuje dodržiavanie základných pracovnoprávnych noriem Medzinárodnej organizácie práce (MOP), ktorými sa plne podporuje trvalo udržateľný rozvoj.

Táto polika je jasne ustanovená v rôznych iniciatívach prijatých Komisiou a týkajúcich sa podpory sociálnych rozmerov globalizácie⁽¹⁾, sociálneho programu⁽²⁾ a podpory dôstojnej práce⁽³⁾. Okrem toho, všetky inštitúcie EÚ dôrazne podporujú túto politiku a prijali rôzne rozhodnutia a uznesenia, ktoré poskytujú všeobecný rámec na vytvorenie dvojstrannej spolupráce s Čínou v otázkach zamestnanosti a sociálnych záležitostí.

Spolupráca EÚ s Čínou v tejto konkrétnej otázke sa veľmi dobre vyvíja od roku 2005, keď bolo podpísané prvé memorandum o porozumení o sociálnych otázkach a otázkach zamestnanosti s čínskym ministerstvom práce a sociálneho zabezpečenia. Komisia úplne podporuje každú snahu o zlepšenie pracovných podmienok a vyzýva na vykonávanie existujúcich pracovnoprávnych predpisov a zlepšenie sociálnej zodpovednosti podnikov v Číne.

Jej dialóg s Čínou bol zameraný na aspekty, k akým patria primerané nadobúdanie zručností, reforma systému sociálneho zabezpečenia, primerané vykonávanie a reforma pracovnoprávnych predpisov a zdravie a bezpečnosť zamestnancov. Hoci sú potrebné dôležité zlepšenia, s čínskymi úradmi sa uskutočnil veľmi konštruktívny dialóg.

Komisia sleduje najnovší vývoj a bude podrobne monitorovať nový zákon o pracovných zmluvách, ktorý nadobudol účinnosť 1. januára 2008. Nový zákon je hlavným zlepšením čínskeho systému pracovných zmlúv, ktoré spočíva v definovaní práv a povinností jednotlivých strán. Víta skutočnosť, že nový pracovnoprávny predpis by mohol a mal viesť (ak sa správne uplatní) k významnému zlepšeniu podmienok zamestnávania v Číne.

Dôkazom dôležitosti, ktorú Komisia prikladá zamestnanosti a sociálnym normám vo vzťahoch s Čínou, je druhá návšteva komisára pre zamestnanosť, sociálne veci a rovnosť príležitostí v tejto krajine v januári 2008.

Výsledkom tejto misie je dohodnutie nových dôležitých iniciatív bezpečnosti pri práci s čínskym ministerstvom práce a sociálneho zabezpečenia, Čínskou akadémiou spoločenských vied a štátnou správou. Očakáva sa, že v roku 2008 sa so štátnou správou podpíše memorandum o porozumení o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci, ktoré bude dopĺňať technickú spoluprácu s čínskymi úradmi v tejto dôležitej oblasti, ktorá v našom dvojstrannom dialógu stále absentuje. Taktiež v súčasnosti rokujeme s čínskymi úradmi o príprave ambiciózneho projektu školení na zlepšenie noriem bezpečnosti a ochrany zdravia v sektore baníctva v Číne.

Okrem dvojstrannej spolupráce s Čínou v oblasti zamestnanosti a sociálnych záležitostí sa tiež usilujeme o posilnenie viacstranných iniciatív v súvislosti s MOP a podporu všetkých opatrení, ktoré sú prospešné pre program dôstojnej práce v Číne.

Vo svojom uznesení P6_TA(2006)0355 o ochrane európskeho prírodného, architektonického a kultúrneho dedičstva vo vidieckych a ostrovných regiónoch vyzval Parlament Komisiu, aby vypracovala programy na obnovu tradičných spoločenstiev a podporu spolupráce medzi rôznymi orgánmi v súvislosti s realizáciou programov na obnovu tradičných foriem architektúry tak, aby sa zachoval ich charakter, a na obnovu ďalších prvkov do pôvodnej podoby.

Aké opatrenia Komisia doteraz prijala na dosiahnutie tohto konkrétneho cieľa?

Komisia pripisuje ochrane európskeho prírodného, architektonického a kultúrneho dedičstva veľký význam. K základným nástrojom na ďalšiu ochranu a podporu dedičstva patria regionálna politika, rozvoj vidieka a podpora kultúrnych aktivít.

V súvislosti s kohéznou politikou sa v strategických usmerneniach Spoločenstva (por. článok 2.1, v ktorom sa vyzýva na „opatrenia na... ochranu a budovanie historického a kultúrneho dedičstva s potenciálom pre rozvoj cestovného ruchu“) významne podporujú investície do ochrany architektonického a kultúrneho dedičstva, keďže prispievajú k trvalo udržateľnému rozvoju členských štátov. Okrem toho, historické dedičstvo je aktívum politík členských štátov na podnecovanie cestovného ruchu. Európsky fond regionálneho rozvoja (EFRR) poskytuje na obdobie rokov 2007 až 2013, okrem iného, podporu „ochrane a rozvoju prírodného dedičstva“ a „ochrane a zachovaniu kultúrneho dedičstva“, ako aj „rozvoju kultúrnej infraštruktúry“.

Oprávnenými sú aj opatrenia na podporu historického dedičstva v rámci podpory obnovy miest a vidieka. V súvislosti s modelom zdieľaného riadenia však iniciatíva o začlenení alebo nezačlenení opatrení na ochranu dedičstva do aktuálnych programov podporovaných z fondu EFRR spočíva na členských štátoch.

Programy rozvoja vidieka sa môžu použiť aj na podporu ochrany európskeho prírodného, architektonického a kultúrneho dedičstva vo vidieckych oblastiach. Členské štáty môžu v podstate realizovať za určitých okolností⁽¹⁾ realizovať opatrenia na zachovanie a inovovanie vidieckeho dedičstva. Podľa dostupných údajov plánujú členské štáty realizovať tieto opatrenia prinajmenšom v 70 programoch rozvoja vidieka (z maximálneho počtu 87 programov), pričom uvoľňujú investície Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka v celkovej výške 1 280 000 EUR na celé programovacie obdobie 2007 až 2013. K ochrane prírodného dedičstva pozitívne prispievajú okrem toho aj ďalšie opatrenia na rozvoj vidieka prostredníctvom známych opatrení, akými sú podpora programu NATURA 2000, agroenvironmentálne opatrenia atď.

V rámci nového programu Kultúra na roky 2007 až 2013, ako aj v prípade jeho predchodcu, programu Kultúra 2000, Komisia podporila iniciatívy súvisiace so zachovaním kultúrneho dedičstva, a to v súvislosti s Cenou za európske kultúrne dedičstvo, za organizátora ktorej bola vybratá organizácia Europa Nostra. K nominovaným na cenu za rok 2007 patrila aj nadácia Mihai Eminescu Trust za svoj integrovaný prístup k zachovaniu dedičstva. Nadácia sídli v Londýne (Spojené kráľovstvo) pod záštitou Jeho kráľovskej výsosti, Princa z Walesu, a venuje sa zachovaniu a obnove dedín a spoločenstiev v Sedmohradsku a Maramure (Rumunsko). Najvyššie ocenenie bolo udelené aj projektu zachovania opevnenej dediny Santo Stefano di Sessanio v srdci abruzzských vysočín pri Aquile v Taliansku za prácu vykonanú na zachovaní typickej stredovekej mestskej krajiny. Z programu Kultúra 2007 až 2013 sa môžu financovať aj siete kultúrneho dedičstva (dve boli vybraté v rámci výzvy na predkladanie návrhov v roku 2007).

A nakoniec, Komisia aktívne spolupracuje aj s Radou Európy pri organizovaní európskych dní kultúrneho dedičstva. K tomu patrí finančná podpora na organizovanie podujatí a zabezpečenie propagácie iniciatívy.

Aké kroky navrhne Komisia vzhľadom na významný počet maloletých prisťahovalcov, ktorí vstupujú do EÚ nezákonne a majú osobitný štatút ochrany na základe medzinárodných dohôd, na pomoc vládam hostiteľských krajín, aby mohli zabezpečiť ich potreby a uľahčiť ich návrat do krajín pôvodu a ich opätovnú integráciu do rodinného života?

Maloleté osoby bez sprievodu sú veľmi zraniteľné a potrebujú stálu podporu na zabezpečenie svojich potrieb.

Pri každej príležitosti sa v právnych prepisoch EÚ o prisťahovalectve a azyle táto skutočnosť zohľadňuje a členské štáty vždy konajú „v najlepšom záujme dieťaťa“ pri podnikaní krokov týkajúcich sa maloletých, či už so sprievodom alebo bez sprievodu.

Dodržať sa musia aj ďalšie základné práva, akými sú právo na vzdelania a jednotu rodiny, ktoré boli začlenené do imigračného a azylového acquis a do návrhov Komisie.

Podpora členským štátom v otázke maloletých osôb sa poskytuje z finančných nástrojov, najmä prostredníctvom novovytvoreného všeobecného programu Solidarita a riadenie migračných tokov 2007 až 2013.

Tento program pozostáva zo štyroch fondov, ktoré sa spravujú podobne ako štrukturálne fondy: Fondu pre vonkajšie hranice, Európskeho fondu pre utečencov, Európskeho fondu pre integráciu štátnych príslušníkov tretích krajín a Európskeho fondu pre návrat. Celková čiastka vyčlenená na program dosahuje na obdobie rokov 2007 až 2013 výšku 4020,37 milióna EUR a sú v nej zahrnuté aj kroky súvisiace s maloletými osobami.

V strategickom usmernení Európskeho fondu pre integráciu štátnych príslušníkov tretích krajín sa predpokladá päť osobitných priorít, pričom jednou z nich sú kroky zamerané na osobitné cieľové skupiny (ženy, deti atď.). Spolufinancovanie EÚ týchto krokov sa zvýšilo z 50 % na 75 %.

Nový Európsky fond pre utečencov (ERF III) zohľadňuje najmä osobitnú situáciu zraniteľných osôb, akými sú aj maloleté osoby bez sprievodu. Jeho rozpočet dosahuje výšku 699,37 milióna EUR na obdobie 2007 až 2013. Jednu z prioritných oblastí prideľovania prostriedkov tvoria oprávnené kroky v členských štátoch, v rámci ktorých sa udeľuje jednorazový príspevok 4 000 EUR pre každé presídlené maloleté dieťa bez sprievodu (okrem iných cieľových skupín).

Z Fondu pre návrat s celkovým rozpočtom 676 miliónov EUR na roky 2007 až 2013 sa, okrem iného, podporia kroky osobitnej pomoci zraniteľným osobám, napríklad maloletým osobám bez sprievodu, a to v prípade dobrovoľného alebo nedobrovoľného návratu.

A nakoniec, cieľom programu Daphne je predchádzanie a boj proti násiliu na deťoch, mladých ľuďoch a ženách a ochrana obetí a ohrozených skupín. Od roku 1997 sa z programu Daphne financovalo už okolo 420 projektov na ochranu pred rôznymi formami násilia na deťoch, mladých ľuďoch a ženách a jeho predchádzanie. Niektoré z nich boli osobitne zamerané na maloleté osoby bez sprievodu.

Vyhlási Komisia, či požiadala o zaradenie otázky nedostatočného vykonávania právnych predpisov EÚ členskými štátmi do programu niektorého zo zasadnutí Rady ministrov, plánovaných počas slovinského predsedníctva?

Komisia nepožiadala o zaradenie otázky nedostatočného vykonávania právnych predpisov EÚ členskými štátmi do programu niektorého zo zasadnutí Rady ministrov plánovaných počas slovinského predsedníctva.

Ako bolo uvedené v odpovedi na otázku váženého pána poslanca na ústne zodpovedanie H-0816/07⁽¹⁾, je potrebné znovu zopakovať, že Komisia prijala oznámenie o uplatňovaní práva Spoločenstva⁽²⁾, ktoré bolo predložené inštitúciám. Komisia aktívne pracuje na realizácii krokov ohlásených v oznámení. Komisia zvolala skupinu národných expertov na rokovania o oznámení počas portugalského predsedníctva. Toto fórum Komisia zvolila na posunutie rokovaní s členskými štátmi bez vylúčenia možnosti začlenenia určitých otázok vyplývajúcich z oznámenia do programu zasadnutia Rady v roku 2008. Zasadnutie tejto expertnej skupiny sa uskutočnilo v decembri 2007 a ďalšie sa plánuje na jún 2008 počas slovinského predsedníctva.

Okrem toho sa môže uskutočniť všeobecná rozprava na niektorom zasadnutí Rady pri iných príležitostiach, napríklad predložení výročnej správy o realizácii programu alebo akčného plánu.

Komisia predložila 25. februára 2008 na zasadnutí Rady pre súťaž výsledky hodnotiacej tabuľky vnútorného trhu z decembra 2007.

V oblasti spravodlivosti, slobody a bezpečnosti predkladá Komisia od júna 2005 aj ročnú hodnotiacu tabuľku.

31. januára 2008 podpísalo 439 poslancov EP písomné vyhlásenie č. 0088/2007 o vyšetrovaní a náprave zneužívania právomocí veľkých supermarketov v Európskej únii, ktoré sa tak stalo oficiálnym stanovisko Európskeho parlamentu. Vo vyhlásení sa vyzýva GR pre hospodársku súťaž, aby vyšetrilo vplyv koncentrácie supermarketov na malé podniky, dodávateľov, pracovníkov a zákazníkov, a najmä aby vyhodnotilo zneužívanie nákupnej sily zo strany supermarketov. Taktiež sa v ňom vyzýva Komisia, aby navrhla vhodné opatrenia vrátane nariadenia na ochranu spotrebiteľov, pracovníkov a výrobcov pred zneužívaním dominantného postavenia na trhu a inými nepriaznivými účinkami zistenými počas vyšetrovania.

V máji 2007 prijal poľský parlament zákon o zriaďovaní a prevádzke veľkých supermarketov, ktorý presne spĺňa tieto očakávania, pretože sa v ňom požaduje, aby úrady udržiavali rovnováhu medzi rôznymi druhmi obchodu, pričom zároveň zabezpečovali zhodu s pravidlami spravodlivej súťaže v oblasti obchodnej činnosti. 31. januára 2008 Komisia tieto opatrenia odmietla a žiadala, aby sa zmenili a doplnili, inak túto záležitosť prednesie Súdnemu dvoru. Ako chce Komisia vyriešiť rozpor, ktorý nepochybne existuje medzi očakávaniami Európskeho parlamentu a jej činnosťami v oblasti koncentrácie obchodu?

Vážený pán poslanec odkazuje na písomné vyhlásenie Parlamentu č. 88/2007 prijaté 19. februára 2008 o vyšetrovaní a náprave zneužívania právomocí veľkými supermarketmi v Európskej únii. V písomnom vyhlásení sa vyzýva Komisia, aby vyšetrila vplyv koncentrácie supermarketov na rôzne subjekty na trhu, a najmä aby vyhodnotila zneužívanie nákupnej sily zo strany supermarketov. Taktiež sa v ňom Komisia vyzýva, aby navrhla vhodné opatrenia na ochranu spotrebiteľov, pracovníkov a výrobcov pred zneužívaním dominantného postavenia na trhu a inými nepriaznivými účinkami zistenými počas požadovaného vyšetrovania.

Komisia bude informovať Parlament o svojej reakcii na písomné vyhlásenie v súlade s platnými predpismi, ktorými sa riadia následné kroky Komisie, v súvislosti s nelegislatívnymi uzneseniami Parlamentu, a konkrétnejšie s tými, ktoré boli prijaté na schôdzi vo februári 2008.

Čo sa týka listu Komisie⁽¹⁾ týkajúceho sa poľských právnych predpisov o zriaďovaní a prevádzke maloobchodných prevádzok, na ktorý odkazuje vážený pán poslanec, jeho cieľom je upozorniť poľské orgány na problémy zhody týchto nových predpisov so slobodou usadiť sa, základnou slobodou zakotvenou v článku 43 Zmluvy o ES, a so smernicou 2006/123/ES o službách na vnútornom trhu.⁽²⁾. Komisia má obavy z možnej diskriminačnej povahy a reštriktívnych účinkov poľských právnych predpisov, ktoré vyžadujú postup schvaľovania zriadenia nových maloobchodných prevádzok a prevádzkovanie existujúcich maloobchodných prevádzok väčších než 400 metrov štvorcových. Komisia najmä preskúma, či nebude nový postup príliš dlhý a nákladný, v závislosti od kritérií, z ktorých nie všetky sú dosť presné, či sa neponecháva priestor na uplatnenie plnej moci orgánov a či neobsahuje hospodársku skúšku, ktorú zakazuje vyššie uvedená smernica.

Tento postup však neobsahuje ani nezabraňuje uplatňovaniu ďalších článkov zmluvy alebo iných právnych predpisov Spoločenstva. Komisia sa preto domnieva, že neexistuje rozpor s očakávaniami Parlamentu.

Môže Európska komisia uviesť, aké opatrenia finančnej podpory v súčasnosti existujú na pomoc palestínskemu ľudu?

Komisia v súčasnosti realizuje nasledujúce opatrenia na pomoci palestínskemu ľudu v Gaze:

financovanie dodávok paliva do elektrárne v Gaze (prostredníctvom mechanizmu PEGASE),

mesačné vyplácanie sociálnych príspevkov zamestnancom verejného sektora a štvrťročné najchudobnejším rodinám (prostredníctvom mechanizmu PEGASE),

podpora palestínskych utečencov prostredníctvom agentúry UNRWA OSN; od roku 2007 Komisia zrýchlila podporu všeobecného fondu agentúry UNRWA; celková pomoc agentúre UNRWA v roku 2007 dosiahla vyše 100 miliónov EUR pre všetkým päť oblastí činnosti agentúry v regióne,

poskytovanie humanitárnej pomoci prostredníctvom Komisie v oblastiach zdravotníctva, potravín, vody, hygieny a psychosociálnej podpory, ochrana a vytváranie krízových pracovných miest prostredníctvom agentúr OSN, európskych mimovládnych organizácií (MVO) a organizácie Červený kríž,

podpora Komisie pre projekt núdzového čistenia odpadových vôd v severnej Gaze s cieľom ochrániť spoločenstvá žijúce v Beit Lahia pred možným únikom znečistenej vody,

plán reformy a rozvoja Palestíny, ktorý Komisia podporuje prostredníctvom mechanizmu PEGASE, obsahuje niekoľko projektov v Gaze; Komisia je pripravená rozšíriť svoju rozvojovú podporu v Pásme hneď, ako to situácia dovolí.

Môže Európska komisia spustiť proces zavádzania celoeurópskeho práva, do veľkej miery v súlade s francúzskou iniciatívou pánov Sarkozyho a Olivennea, ktorým sa bude trestne postihovať nezákonné preberanie športových prenosov typu pay-per-view z internetu a zaručí, že poskytovatelia internetových služieb po upozornení policajnými orgánmi zrušia nezákonné lokality?

Podľa informácií Komisie sa zatiaľ vo Francúzsku nepodnikli žiadne kroky na trestné postihovanie nezákonného preberanie športových prenosov typu pay-per-view z internetu a zabezpečenie zrušenia takýchto lokalít poskytovateľmi internetových služieb po upozornení policajných orgánov.

23. novembra 2007 podpísali hudobní a filmoví producenti, poskytovatelia internetových služieb a francúzska vláda memorandu o porozumení⁽¹⁾. Podľa tejto dohody Francúzsko pripravuje zmenu zákonov a zriadenie nového internetového orgánu s právomocami vo výnimočných prípadoch nariadiť zrušenie prístupu k webu pre predplatiteľov, ktorí nelegálne zdieľajú materiál, na ktorý sa vzťahujú autorské práva. To sa však bude vzťahovať iba na porušenie autorských práv v oblasti filmov a hudby, v ktorej už vo Francúzsku existujú trestné postihy. Nebude sa to týkať, pokiaľ je Komisii známe, práv na retransmisiu alebo športových prenosov. V prípade, ak sa internetovému orgánu nepodarí sprostredkovať nápravu na základe odoslania e-mailov s upozornením prostredníctvom poskytovateľov internetových služieb porušovateľovi, môže uložiť sankcie. Potom môže nasledovať súdne konanie a na základe ustanovení trestného práva môžu byť udelené tresty. Týmto mechanizmom sa zavádza postupnosť pri určovaní a klasifikácii závažnosti sankcií podľa závažnosti porušenia. Dohoda je zameraná aj na posilnenie spolupráce medzi držiteľmi práv, platformami peer-to-peer a poskytovateľmi internetových služieb s cieľom zlepšiť legálne využívanie chráneného obsahu.

Na európskej úrovni zdôraznila Európska komisia vo svojej Bielej knihe o športe⁽²⁾ z júla 2007, že ekonomická životaschopnosť využívania športových práv závisí od dostupnosti účinných prostriedkov ochrany proti činnosti porušovateľov na vnútroštátnej aj medzinárodnej úrovni. Musí sa však pripomenúť, že práva na športové prenosy podliehajú v členských štátoch rôznych právnym režimom. Komisia túto záležitosť preskúma ešte tento rok, keď začne štúdiu na hodnotenie financovania športov, ktorá sa bude zaoberať aj predajom mediálnych práv a práv na športové prenosy.

Fenomén nepovoleného internetového prenosu prúdu údajov živých športových prenosov a pirátstvo typu peer-to-peer sú príkladmi potreby vyhodnotiť existujúci arzenál právnych opatrení, ktoré umožňujú vlastníkom práv bojovať proti digitálnemu pirátstvu.

Smernicou o podmienenom prístupe⁽³⁾ sa vytvára vnútorný trh pre všetky služby s podmieneným prístupom (poskytovatelia služieb s podmieneným prístupom, ako aj služby využívajúce podmienený prístup na ochranu svojich príjmov, napríklad služby platených televízií) prostredníctvom rozšírenia ochrany proti pirátstvu vo všetkých členských štátoch, čím sa uzatvárajú všetky predtým určené „bezpečné prístavy“ pre pirátov v celej EÚ. Zohrávala kľúčovú úlohu pri rozvoji služieb platenej televízie v rámci vnútorného trhu. Jej ochrana sa rozširuje a televízne vysielanie, ako aj na audiovizuálne mediálne služby na požiadanie.

Komisia pripravuje hodnotiacu správu o tejto smernici, v ktorej sa bude hodnotiť jej vplyv v oblasti rozvoja nových predplatených služieb, napríklad Internet Protocol Television (IPTV), a vyhodnotí sa, či vyžaduje rozšírenie, objasnenie alebo zjednodušenie. Spustila verejné konzultácie o tejto otázke, ku ktorým patrí otázka, či by sa jej predmet mal rozšíriť, aby sa na ňu mohli držitelia práv (vrátane vlastníkov práv na športové prenosy) jednoduchšie odvolať pri ochrane svojich príjmov.

Smernica o elektronickom obchode⁽⁴⁾ prijatá v roku 2000 stanovuje zodpovednosti poskytovateľov internetových služieb v závislosti od povahy služby (služieb), ktoré ponúkajú (len sprostredkovateľské, ukladanie do vyrovnávacej pamäte alebo hosťovanie). Smernica tiež zabezpečuje, že poskytovatelia internetových služieb sú v prípade získania informácií o porušení práv povinní poskytnúť pomoc pri určovaní príslušnej lokality. V čase prijímania smernice panovala nádej, že príslušné strany budú súhlasiť s vytvorení tzv. oznámenia a prijímaním postupov informovania zúčastnených strán o nezákonných a škodlivých procesoch. V článku 16 a odôvodnení 40 sa v tejto oblasti jasne vyzýva na samoreguláciu. Podľa tohto prístupu postupovali aj všetky členské štáty pri transponovaní smernice do vnútroštátnych predpisov. Napríklad Fínsko a Maďarsko si vybrali postup zákonného oznámenia a zapisovania, ten je však zameraný na porušovanie autorských práv. Členské štáty monitorujú vývoj v týchto oblastiach prostredníctvom expertnej skupiny pre elektronický obchod, v ktorej si vymieňajú osvedčené postupy a zvažujú možnosti.

Taktiež by sme nemali zabúdať na to, že lokality spojené s nepovoleným internetovým prenosom prúdu údajov športových prenosov sú často hosťované mimo Európskej únie. V takýchto prípadoch majú držitelia práv jedinú možnosť, a to podniknúť kroky s príslušnými vnútroštátnymi orgánmi na zablokovanie prístupu k takýmto lokalitám.

Dôrazná odpoveď na tento vynárajúci sa fenomén nepovoleného internetového prenosu prúdu údajov športových prenosov a pirátstva typu peer-to-peer by mala obsahovať aj potrebu držiteľov práv bojovať s pirátstvom týkajúcim sa ich obsahu na internete a ochraňovať základné práva jednotlivcov, napríklad právo na súkromie a ochranu osobných údajov v digitálnom prostredí. Odôvodnenie nedávneho rozsudku Európskeho súdneho dvora vo veci Promusicae (C-275/06) sa dá naozaj rovnako uplatniť na scenár boja proti nelegálnemu preberaniu športových prenosov typu pay-per-view z internetu.

Vo svojom oznámení o kreatívnom obsahu online⁽⁵⁾ prijatom v januári 2008 Komisia spustila verejné konzultácie o legálnych ponukách a pirátstve. O tejto tému sa bude rokovať aj v rámci platformy obsahu online, diskusnom rámci na európskej úrovni. Prijatie návrhu odporúčania o kreatívnom obsahu online Komisiou sa plánuje na druhú polovicu roka 2008.

Môže Európska komisia uviesť, aké iniciatívy presadzuje na medzinárodnej úrovni na boj proti detskej práci vo svete?

Komisia zastáva názor, že detská práca sa musí riešiť pri zdroji: Komisia systematicky presadzuje cieľ ochrany a podpory všetkých práv detí pri svojich vzťahoch s tretími krajinami prostredníctvom politického dialógu a vonkajšej pomoci. Konkrétne sa Komisia prostredníctvom politického dialógu zameriava na podporu krajín pri ratifikácii a primeranom vykonávaní Dohovoru OSN o právach dieťaťa, jeho opčných protokolov a príslušných dohovorov Medzinárodnej organizácie práce o detskej práci. Prvotným zámerom teda nie je zlepšiť pracovné podmienky detí, ale dostať ich do určitého veku z pracovného prostredia. Okrem toho by sa mali podporovať ustanovenia o sociálnom zabezpečení a najmä príspevky na deti pre rodičov alebo ich zástupcov (napríklad starých rodičov), ktoré sa nepodmienečne alebo podmienečne vzťahujú na navštevovanie školy, a rovnako tak zamestnanosť mladých ako alternatíva k detskej práci.

Skúsenosti ukazujú, že odstránenie detskej práce vyžaduje činnosti na trhu práce, sociálny dialóg a sociálnu ochranu, napríklad prostredníctvom príspevkov na odradenie alebo odstránenie potreby detskej práce a podporu vzdelávania. Takýto viacrozmerný prístup sa odráža v akčnom pláne o právach detí v rámci vonkajšej činnosti EÚ, ktorý dopĺňa oznámenie Osobitné postavenie problematiky detí v rámci vonkajšej činnosti EÚ⁽¹⁾ prijaté Komisiou minulý mesiac. V akčnom pláne sa problematika boja proti detskej práci naďalej považuje za prioritu pre činnosti na regionálnej aj globálnej úrovni.

Bezpečné a zdravé podmienky pre deti v globalizovanom svete sú v najlepšom záujme nás všetkých. Ako viete, Komisia podporuje účinné uplatňovanie základných pracovnoprávnych noriem vrátane boja proti detskej práci, a to na globálnej úrovni; Komisia môže a mala by veľa znamenať pri zlepšovaní pracovnoprávnych noriem vo svete.

Izraelské úrady nedávno vystavili na letisku Ben Gurion v Tel Avive dr. Karima Hilala, gréckeho štátneho príslušníka palestínskeho pôvodu a držiteľa schengenského bezpečného pasu, ponižujúcemu výsluchu a následne mu bezdôvodne zamietli vstup do krajiny. Vzhľadom na to, že aj iní držitelia gréckych pasov žijúci v Palestíne čelia podobným problémom, vyjadrí sa Komisia k tomu, či je informovaná o ťažkostiach a obťažovaní občanov Európskej únie pri príchode do Izraela alebo odchode z neho?

Predniesla Komisia túto otázku pri dvojstranných kontaktoch s Izraelom a aké vysvetlenie dostala od izraelských úradov?

Požiada izraelskú vládu, aby zabezpečila dodržiavanie ľudskej dôstojnosti európskych občanov navštevujúcich krajinu zo strany úradov štátnej bezpečnosti?

Komisia si uvedomuje ťažkosti, ktorým čelia štátni príslušníci EÚ pri získavaní víz na vstup na okupované palestínske územia, najmä od zmeny vízovej politiky v druhej polovici roka 2006.

Členské štáty EÚ a Komisia pri mnohých príležitostiach v roku 2006 a 2007 žiadali izraelské úrady o riešenie týchto problémov a objasnenie postupov na získanie víz s cieľom žiť, navštíviť alebo pracovať na Západnom brehu Pásma Gazy. Izraelské úrady vysvetlili Komisii a predsedníctvu, že podrobnosti o nových postupoch sa stále vypracúvajú.

Zdá sa, že od vytvorenia zastúpení na začiatku roka 2007 sa situácia zmenila. Predsedníctvo, Komisia a členské štáty však naďalej situáciu na mieste pozorne monitorujú. Delegácia Komisie v Tel Avive je v kontakte s gréckym veľvyslanectvom v Izraeli z dôvodu riešenia tohto konkrétneho prípadu, o ktorom sa zmieňuje vážený pán poslanec.

Ak grécke veľvyslanectvo nedostane uspokojivú odpoveď na svoje otázky, Komisia prípad posunie ďalej a predloží ho na vhodnom fóre s izraelskými úradmi.

V článku 149 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva sa stanovuje: „1. Spoločenstvo prispieva k rozvoju kvalitného vzdelávania podporovaním spolupráce medzi členskými štátmi a, ak je to potrebné, podporovaním a doplňovaním činnosti členských štátov pri plnom rešpektovaní ich zodpovednosti za obsah výučby a organizácie vzdelávacích systémov a za ich kultúrnu a jazykovú rozmanitosť.“

Majú členské štáty právo zakázať vzdelávacie zariadenia vyvíjajúce činnosti na základe osvedčovania vzdelávacími zariadeniami, ktoré udeľujú diplomy o vyššom vzdelaní a sídlia v inom členskom štáte?

V článku 149 zmluvy sa členským štátom nedáva právo zakázať vzdelávacie zariadenia vyvíjajúce činnosť na základe osvedčenia vzdelávacej inštitúcie so sídlom v inom členskom štáte. Vzdelanie poskytované zariadeniami vyvíjajúcimi činnosť na základe osvedčenia vzdelávacích zariadení so sídlom v inom členskom štáte nie je súčasťou vzdelávacieho systému členského štátu, v ktorom sa vzdelanie poskytuje. Tento druh vzdelanie je súčasťou vzdelávacieho systému členského štátu, v ktorom má sídlo vzdelávacie zariadenia osvedčujúce vzdelávanie a vydávajúce diplomy o vyššom vzdelaní.

Sloboda usadiť sa a sloboda poskytovať služby tvoria dve základné slobody, ktoré sú zaručené v zmluve, a to najmä v článkoch 43 a 49 zmluvy. Akékoľvek obmedzenie týkajúce sa vzdelávacích zariadení sa musí preto posudzovať vzhľadom na tieto články zmluvy a jurisprudenciu Súdneho dvora. Súdny dvor napríklad vo svojom rozsudku vo veci Neri (C-153/02) uviedol, že organizovanie spoplatnených vysokoškolských kurzov je hospodárskou činnosťou patriacou do kapitoly zmluvy zaoberajúcej sa právom usadiť sa, ak takúto činnosť vykonáva stále a nepretržite štátny príslušník jedného členského štátu v inom členskom štáte z hlavnej alebo vedľajšej prevádzky v inom členskom štáte. Podľa judikatúry Súdneho dvora musí na odôvodnenie obmedzenia základnej slobody predstavovať reštriktívne opatrenie legitímny cieľ v súlade so zmluvou a musí byť odôvodnené verejným záujmom. Okrem toho nesmie toto opatrenie prekračovať rámec toho, čo je potrebné na dosiahnutie uvedeného cieľa. Zákaz vzdelávacích zariadení, keďže patrí k najzávažnejšej forme obmedzenia základnej slobody, sa musí vykonať v týchto intenciách.

Z odpovede na otázku na písomné zodpovedanie P-0498/06 vyplýva, že na obdobie rokov 2000 až 2006 dostalo Valónsko v rámci cieľa 1 európskych štrukturálnych fondov 672 430 656 EUR a v rámci cieľa 2 164 445 783 EUR.

V rozhovore pre noviny Metro zo 4. februára 2008 naznačil pán Gérard Deprez (francúzsky liberálny poslanec EP a predseda Výboru pre občianske slobody EP), že európske dotácie vo Valónsku v porovnaní s inými regiónmi nepriniesli očakávané výsledky. Hovoril o „nesprávnych výberoch projektov“, za ktoré sú zodpovedné nielen valónske úrady, ale aj Komisia, ktorá ich schválila.

Aká je výška financovania pridelená na obdobie rokov 2006 až 2013? Aké uplatňuje Komisia postupy hodnotenia projektov a vyhodnocovania výsledkov? Ako bude Komisia reagovať na kritiku pána Depreza?

V súvislosti s finančnými prostriedkami pridelenými Valónsku na obdobie rokov 2000 až 2006 Komisia potvrdzuje údaje uvedené váženým pánom poslancom, ale rada by tiež upriamila vašu pozornosť na nasledujúcu tabuľku s rozpisom podľa programov pre región na konci roka 2007.

Obdobie rokov 2000 – 2006:

a) oblasť Hainaut vyraďovaná z cieľa 1: 671,15 milióna EUR (z toho EFRR 427,6 milióna, ESF 200,2 milióna, EPZGF 41,8 milióna a FIFG 1,55 milióna),

b) oblasť Meuse-Vesdre cieľa 2: 164,44 milióna EUR (z toho EFRR 138,7 milióna a ESF 25,73 milióna),

c) vidiecke oblasti cieľa 2: 60,48 milióna EUR (z toho EFRR 54,85 milióna a ESF 5,63 milióna),

d) cieľ 3: 297,87 milióna EUR z ESF,

e) Leader+: 10,33 milióna EUR z EPZGF,

f) Urban II Sambreville: 7,17 milióna EUR z EFRR,

g) Equal: 42,31 milióna EUR z ESF,

h) rybné hospodárstvo: 23,57 milióna EUR z FIFG.

Je potrebné poznamenať, že financovanie v rámci cieľa 3 obsahuje aj program pre región hlavného mesta Brusel.

V rámci programu pre rybné hospodárstvo bolo okrem cieľa 1 Valónsku pridelených 1,5 %.

Obdobie rokov 2007 – 2013:

a) Konvergencia: 638,32 milióna EUR (z toho EFRR 449,22 milióna a ESF 189,10 milióna),

b) Hospodárska súťaž: EUR 665,35 milióna EUR (z toho EFRR 282,51 milióna a ESF 382,83 milióna⁽¹⁾).

Celkom: 1 303,67 milióna EUR (z toho EFRR 731,74 milióna a ESF 571,93 milióna),

Výber činností na financovanie je zodpovednosťou riadiacich orgánov vymenovaných členskými štátmi podľa zásady subsidiarity. Vo Valónsku zostavuje na základe nariadení o štrukturálnych fondoch, európskeho práva a iných politík EÚ zoznam rôznych projektov, ktoré získajú spolufinancovanie, pracovná skupina z akademických pracovníkov, správcov a významných obchodníkov. Riadiaci orgán potom tento zoznam použije na výber projektov na spolufinancovanie. Určovanie projektov, ktoré sú oprávnené na získanie financií na roky 2007 až 2013, je taktiež zodpovednosťou riadiacich orgánov vymenovaných členskými štátmi.

Úloha vykonávať dohľad nad programami sa vykonáva na základe partnerstva medzi Komisiou a riadiacim orgánom pre každý program. Programy sa môžu počas obdobia realizácie meniť a dopĺňať a neustále sa skúmajú (či už priebežne alebo v určitých časových obdobiach). Komisia taktiež s každým riadiacim orgánom vypracúva aj výročné preskúmanie pokroku pri realizácii programu, za ktorý je orgán zodpovedný. Na základe najnovších výročných správ Komisia potvrdzuje, že programy realizované vo Valónsku v období rokov 2000 až 2006 (časové obmedzenie na realizáciu do 31. decembra 2008) spoločne dosiahnu svoje stanovené ciele. Okrem toho, strednodobé preskúmanie v rokoch 2004 až 2005 poskytlo príležitosť prispôsobiť činnosti v rámci programu podľa potreby.

V súvislosti s predstaveným názorom pána Depreza nemá Komisia žiadne informácie o skutočnostiach, na ktorých pán Deprez založil svoje hodnotenie.

Za preklad európskych právnych aktov a ich následné uverejňovanie vo všetkých úradných jazykoch Európskej únie je zodpovedný Úrad pre oficiálne publikácie Európskych spoločenstiev.

Existuje právne stanovený termín, do ktorého musí byť akt uverejnený vo všetkých jazykoch? Je právny akt, ktorý ešte nebol uverejnený v danom národnom jazyku, právne záväzný v príslušnej krajine? V niektorých prípadoch prijímajú súdy v členských štátoch rozsudky podľa vnútroštátnych právnych predpisov, pretože nie je k dispozícii preklad právnych predpisov Spoločenstva.

Ani v Zmluve o ES ani v Zmluve o Európskej únii sa nestanovuje termín uverejnenia znení, ktoré by mali byť dostupné v súvislosti so vstupom krajiny do Európskej únie. V článku 58 aktu o pristúpení Bulharska a Rumunska sa však stanovuje, že „znenia aktov inštitúcií ... prijatých pred pristúpením a vyhotovených ... v bulharskom a rumunskom jazyku sú odo dňa pristúpenia autentické za rovnakých podmienok ako ich znenia vyhotovené v súčasných úradných jazykoch. Uverejnia sa v Úradnom vestníku Európskej únie, ak boli takto uverejnené aj znenia v súčasných jazykoch.“

Pri výklade rovnakých ustanovení v akte o zmluve o pristúpení Českej republiky, Estónska, Cypru, Lotyšska, Litvy, Maďarska, Malty, Poľska, Slovinska a Slovenskej republiky rozhodol Súdny dvor v nedávnej veci Skoma-Lux s.r.o./Celní ředitelství Olomouc (C-161/06), že povinnosti obsiahnuté v právnych predpisoch Spoločenstva, ktoré neboli uverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie v jazyku nového členského štátu, ak je tento jazyk úradným jazykom Európskej únie, sa nemôžu uplatňovať na jednotlivcov v tomto štáte. Tento rozsudok je v súlade s predchádzajúcou judikatúrou, v ktorej sa stanovuje, že povinnosti obsiahnuté v právnych predpisoch všeobecnej platnosti sa nemôžu uplatňovať na jednotlivcov v členských štátoch, v jazyku ktorých ešte neboli uverejnené.

Taktiež treba povedať, že úrad pre publikácie nie je zodpovedný za preklad právnych aktov v prípade rozšírenia. Povinnosť preložiť znenia prijaté pred pristúpením spočíva na príslušnej krajiny, zatiaľ čo znenia prijaté po pristúpení prekladajú inštitúcie, ktoré prijali právny akt. Úrad je zodpovedný za uverejnenie.

Aké stavebné normy a normy projektového riadenia sa musia dodržiavať pri stavebných projektoch Phare v Rumunsku a do akej miery sa povoľuje práca na projektoch za nepriaznivých poveternostných podmienok? Stavebné práce na zamrznutej pôde vedú rýchlo k potrebe opráv, napríklad ak betón správne nesadne, alebo ak zamrzne cementová pokrývka. Povoľuje sa kladenie železobetónových pilot a pokrývky v mraze?

Stavebné normy na verejné obstarávanie tovarov a prác financované v rámci programu Phare sú uvedené v medzinárodne uznávanom zmluvnom rámci (FIDIC⁽¹⁾). Od pristúpenia sa verejné obstarávanie tovarov a prác vykonáva podľa vnútroštátnych pravidiel obstarávania Rumunska.

V ustanoveniach finančných memoránd pre programy Phare sa bežne určuje obstarávanie podľa rámca FIDIC a inžinier určený na dohľad nad obstarávaním. Verejné obstarávanie tovarov a prác v rámci financovania z programu Phare sa udeľuje na základe podmienok obstarávania rámca FIDIC. Verejné obstarávanie tovarov a prác riadia a dozerajú naň inžinieri podľa rámca FIDIC. Okrem toho musí inžinier dodržiavať platné ustanovenia rumunského práva o kvalite stavby. Podľa tohto práva vykonáva kontrolu kvality stavby štátny inšpektorát jednotného uplatňovania právnych ustanovení v stavebníctve⁽²⁾.

Normy, ktoré sa týkajú nepriaznivých poveternostných podmienok, sa určujú v rovnakom vnútroštátnom právnom rámci uvedenom vyššie a v stavebných normách, bez ohľadu na zdroj financovania verejného obstarávania tovarov a prác, a či ide o európske alebo vnútroštátne financovanie.

Všetci účastníci konania sú o týchto osobitných požiadavkách informovaní vo výberovom konaní a podmienkach zmluvy. Okrem toho sú účastníci informovaní o tom, že v zime sú stavebné práce v Rumunsku povolené iba do 15. novembra alebo 1. decembra. Po tomto dátume môžu práce pokračovať len, ak to počasie dovolí. Všetky tieto ustanovenia pomáhajú účastníkom správne načasovať výkon prác a príslušný rozpočet.

Podľa noriem uvedených vyššie sa kladenie betónu končí, keď teplota spadne pod +5 stupňov Celzia, pričom môže pokračovať, ak sa do betónu pridajú špeciálne prísady (táto možnosť sa odporúča len vo výnimočných prípadoch, ak sa betón začal ukladať pri nízkych teplotách)⁽³⁾.

Britský olympijský výbor vložil do zmlúv športovcov, ktorí budú v auguste tohto roka súťažiť na olympiáde v Pekingu, doložku, podľa ktorej sa olympiády zúčastnia len športovci, ktorý sa písomne zaviažu, že nebudú žiadnym spôsobom kritizovať Čínu, a to najmä v súvislosti s dodržiavaním ľudských práv a zabratím Tibetu.

Nepovažuje Komisia tento akt za bezohľadné porušovanie slobody myslenia a vyjadrovania, ktorým sa porušuje duch zmlúv?

Prešetrenie tohto prípadu patrí do zodpovednosti orgánov Spojeného kráľovstva a nijako sa netýka právnych predpisov Spoločenstva, ktoré majú za cieľ zabezpečiť úplné dodržiavanie slobody vyjadrovanie v súlade s povinnosťami vyplývajúcimi z Európskeho dohovoru o ľudských právach.

Môže Komisia uviesť, aké praktické iniciatívy Európskeho spoločenstva existujú na zachytávanie dodávok drog zo severnej Afriky do Európy?

Zachytávanie drog prúdiacich zo severnej Afriky do Európy je operačným opatrením presadzovania práva, ktoré ako také nepatrí do kompetencií Európskeho spoločenstva. Komisia si však uvedomuje čoraz intenzívnejšie vzorce obchodovania s drogami v Stredozemí a z toho vyplývajúce úlohy presadzovania práva.

V tejto súvislosti podpísalo 30. septembra 2007 sedem členských štátov EÚ medzinárodnú dohodu s cieľom založiť Námorné centrum operácií a analýz – narkotiká (MAOC-N) so základňou v Lisabone. Centrum MAOC-N spája aktuálne spravodajstvo s vojenskými prostriedkami a prostriedkami presadzovania práva pri poskytovaní rýchlej reakcie v prípade obchodníkov s drogami, ktorí sa pokúšajú dodávať do EÚ kokaín. Predstavuje koordinačné miesto na boj proti obchodovaniu s drogami na mori a vo vzduchu v operačnej oblasti rozkladajúcej sa od Mysu Dobrej nádeje v južnej Afrike až na sever k Nórskemu moru. Najmä sa zameriava na nekomerčné plavidlá a lietadlá, najmä z regiónov Južnej Ameriky a západnej Afriky. Táto dohoda tiež umožňuje rozšírenie operačnej oblasti na západné Stredozemné more.

Komisia vývoj v tejto oblasti pozorne sleduje a finančne podporuje niektoré opatrenia na budovanie počiatočných kapacít a od 1. januára 2008 má štatút pozorovateľa. Európsky policajný úrad Europol zohráva v boji proti obchodovaniu s drogami významnú úlohu tým, že poskytuje vnútroštátnym orgánom presadzovania práva účinnú podporu.

Okrem toho, jeho hodnotenie hrozby organizovaného zločinu (OCTA), do ktorého centrum MAOC-N prispieva, predstavuje hodnotenie hrozby súčasných a očakávaných nových trendov v organizovanom zločine v celej EÚ vrátane obchodovania s drogami.

Okrem toho sa v niektorých iných regiónoch pripravujú podobné regionálne iniciatívy, napríklad v Stredozemí.

V položke XX 01 02 11 04 rozpočtu Komisie na rok 2008 žiadajú spoločne Rada a Parlament Komisiu, aby vypracovala štúdiu o realizovateľnosti a prekážkach vytvárania federálnych policajných síl Európskej únie.

V akej fáze sa táto štúdia Komisie nachádza? Kedy sa má dokončiť?

Počas rozpočtového postupu na rok 2008 Parlament žiadal, aby sa vypracovanie štúdie o prekážkach vytvárania federálnych policajných síl Európskej únie začlenilo do rozpočtovej položky XX 01 02 11 – Ostatné výdavky inštitúcie na riadenie (pozmeňujúci a doplňujúci návrh 0995). Komisia odpovedala, že takúto štúdiu nepodporí, pretože politika Komisie je zameraná na zlepšenie spolupráce medzi rôznymi policajnými zložkami členských štátov prostredníctvom realizácie nástroja transpozície ustanovení Prümskej zmluvy do európskeho práva, a nie prostredníctvom vytvárania „federálnych policajných síl Európskej únie“.

Komisia ohlásila svoju stratégiu v oblasti alkoholu na jeseň 2006. V nej sa uvádzalo, že alkohol predstavuje problém verejného zdravia. Okrem toho Komisia predložila návrhy týkajúce sa pestovania vína (KOM(2007)0732), ktoré sú v úplnom protiklade k duchu stratégie. Uplatní sa stratégia v oblasti alkoholu v budúcej práci Komisie, alebo sa táto stratégia stane len jedným z mnohých dokumentov?

Oznámenie o európskej stratégii na podporu členských štátov pri znižovaní škôd v súvislosti s alkoholom prijaté v októbri 2006 jasne stanovuje prístup Komisie k alkoholu a zdraviu. Vyvážene sa v ňom riešia všetky oblasti záujmu, je zamerané na zneužívanie alkoholu a škody, nie na démonizovanie spotreby alkoholu.

Škody v súvislosti s alkoholom predstavujú hlavný záujem v oblasti verejného zdravia, sociálnej a hospodárskej politiky v celej EÚ. V EÚ zabíja takmer 20 000 ľudí ročne, najmä v dôsledku ochorení súvisiacich s nadmernou spotrebou alkoholu, ale aj dopravných nehôd pod vplyvom alkoholu a vrážd a násilia páchaného pod vplyvom alkoholu, čo predstavuje obrovské náklady pre systémy zdravotnej starostlivosti, hospodárstva a spoločnosť ako takú.

Realizácia stratégie prebieha dobre, prijímajú sa kroky v oblasti verejného zdravia a v ďalších oblastiach politiky EÚ, prebieha úzka spolupráca s členskými štátmi na koordinovaní vnútroštátnych politík v oblasti alkoholu a posilňovaní ďalšieho politického vývoja s príslušnými subjektmi.

V rámci Európskeho fóra pre zdravie a alkohol chce Komisia spustiť konkrétne aktivity na všetkých úrovniach zamerané na ochranu európskych občanov pred škodlivým užívaním alkoholu. Prvé kolo, v ktorom sa subjekty zaviazali k spolupráci, sa už skončilo a čakajú nás sľubné aktivity. K nim patrí záväzok vinárskeho sektora spustiť informačnú kampaň o škodách v súvislosti s alkoholom.

V poslednom desaťroční sa spotreba vína v EÚ znižuje, zatiaľ čo zásoby vína stúpajú. Tým sa na trhu s vínom vytvára vážna nerovnováha. Z tohto dôvodu sa použilo okolo 500 miliónov EUR z 13 miliárd EUR ročného rozpočtu na zbavenie sa vína, ktoré nemá žiadny trh. Preto bola potrebná veľká reforma organizácie spoločného trhu s vínom.

Nedávna reforma organizácie spoločného trhu s vínom zohľadňuje zdravie a ochranu spotrebiteľa, a to najmä tým, že sa predpokladá postupné odstránenie trhových opatrení, ktoré viedli k produkcii vína nízkej kvality. Cieľom je povzbudiť Európanov, aby „pili menej, ale kvalitnejšie“, zatiaľ čo produkcia lacného a nízkokvalitného vína sa už nebude ďalej podporovať.

Novým nariadením sa taktiež zníži možnosť zvyšovať obsah alkoholu vo víne prostredníctvom obohacovania vína. Zásada, že vyšší obsah alkoholu znamená kvalitnejšie víno, sa už nebude podporovať. Okrem toho, spotrebitelia začínajú žiadať a spotrebúvať vína s nízkym obsahom alkoholu. Tento nový postoj sa bude podporovať a neodôvodňuje nadmerné obohacovanie vína.

Nová organizácia spoločného trhu s vínom rieši aj aspekty propagácie a informovanosti. Víno je poľnohospodárskym výrobkom začleneným do prílohy I zmluvy a podporu poľnohospodárskych výrobkov vrátane vína upravuje nariadenie Rady (ES) č. 3/2008 zo 17. decembra 2007 o informačných a propagačných akciách na podporu poľnohospodárskych výrobkov na vnútornom trhu a v tretích krajinách. Nová organizácia spoločného trhu s vínom prináša členským štátom možnosť posilniť tento druh propagačných činností v tretích krajinách a posilniť informačné kampane o striedmej a zodpovednej konzumácii prostredníctvom spolufinancovania až do výšky 60 %.

EÚ dosiahla druhú fázu vývoja spoločného azylového systému. Účelom tejto fázy je dosiahnuť vyššiu spoločnú úroveň ochrany a jednotnosť azylových systémov členských štátov. Okrem ďalšej súdnej harmonizácie v oblasti azylu má Haagsky program za cieľ aj zlepšenie praktickej spolupráce medzi členskými štátmi. K tomu patrí spolupráca v oblasti informácií o krajinách pôvodu žiadateľov o azyl („informácie o krajine“).

Informácie o krajine zohrávajú v azylovom postupe ústrednú úlohu. S cieľom zabezpečiť spravodlivý a správny azylový postup je potrebné získať prístup k informáciám o krajine na vysokej úrovni a poskytovať presný a vyvážený obraz o krajine pôvodu. Informácie o krajine sú kľúčovým nástrojom nielen pre imigračné a súdne orgány, ale aj pre žiadateľov o azyl a ich zástupcov.

Zapojenie neštátnych subjektov zohráva dôležitú úlohu pri príprave a prístupe k informáciám o krajine, keďže verejnosť nemá prístup k určitým informáciám orgánov členských štátov. Na rozdiel od toho sa nedávna výzva Komisie na predkladanie návrhov na obmedzené žiadosti Európskeho fondu pre utečencov o informácie o krajine zameriava na vnútroštátne orgány.

Prečo bola neštátnym subjektom odmietnutá možnosť žiadať o financovanie z Európskeho fondu pre utečencov na projekty zamerané na informácie o krajine? A aké má Komisia plány v súvislosti s ďalšou výzvou na prekladanie návrhov v roku 2008?

Zber, skúmanie a predkladanie údajov o krajinách pôvodu patria k základným aspektov rozhodovania členských štátov o žiadateľoch o azyl. Informácie o krajine umožňujú príslušným vnútroštátnym orgánom overiť vyhlásenia žiadateľov o azyl týkajúce sa potreby medzinárodnej ochrany. Preto je dôležité vytvoriť objektívy, transparentný a presný systém informácií o krajinách pôvodu schopný rýchlo poskytovať oficiálne a spoľahlivé údaje. Väčšia konvergencia medzi systémami zberu a analýzy informácií o krajine vnútroštátnymi orgánmi pomôže zlepšiť stav v tejto oblasti v celej Európe.

Preto je spolupráca v oblasti informácií o krajine kľúčovou súčasťou činností Komisie a ústrednou časťou práce siete odborníkov EURASIL.⁽¹⁾ Od roku 2006 pracuje Komisia v spolupráci s príslušnými vnútroštátnymi orgánmi členských štátov na vytvorení spoločného portálu, ktorý by sa pre vnútroštátne orgány stal jednotnými miestom prístup k oficiálnym databázam krajín pôvodu. Spoločný portál bude predstavovať užitočný dodatočný zdroj, najmä pre tie členské štáty, v ktorých sú systémy informácií o krajine menej vyvinuté.

Štúdia technickej realizovateľnosti bola vypracovaná v roku 2007 a pilotný projekt spájajúci dve vnútroštátne databázy sa spustí v roku 2008. Na konci tohto skúšobného obdobia Komisia predstaví návrhy na zriadenie portálu spájajúceho všetky existujúce vnútroštátne databázy. Tam sa budú riešiť aj otázky o prístupe k informáciám, a najmä o prístupe mimovládnych organizácií, keďže tieto databázy obsahujú dôverné informácie.

Rozpočet na medzinárodné činnosti iniciované Komisiou a financované z Európskeho fondu pre utečencov je obmedzený. Z tohto dôvodu prijíma Komisia pri každoročnom programovaní činností strategický prístup zameraný na dosiahnutie čo najúčinnejších výsledkov v oblasti vývoja spoločnej azylovej politiky. V rokoch 2004, 2005 a 2006 získalo veľmi veľké konzorcium mimovládnych organizácií pracujúce s tuctom členských štátov a koordinované Rakúskym červeným krížom finančné prostriedky z Európskeho fondu pre utečencov na vytvorenie stálej siete mimovládnych organizácií a orgánov zastupujúcich žiadateľov o azyl, ktorá bude riešiť záležitosti informácií o krajinách pôvodu. Proces realizácie vyvolal konštruktívny dialóg medzi sektorom dobrovoľníctva a vnútroštátnymi orgánmi. Komisia taktiež otvorila zasadnutia o sieti EURASIL, ktorým predsedá, tomuto konzorciu, aby mohlo predstaviť výsledky svojich projektov vnútroštátnym orgánom zodpovedným za vybavovanie žiadostí o azyl.

Výzva na predkladanie návrhov z roku 2007 bola v prvom rade zameraná na konsolidáciu projektov, a najmä projektov mimovládnych organizácií, na riešenie problémov zraniteľných skupín a jednotlivcov obyvateľstva a v druhom rade na povzbudzovanie vnútroštátnych orgánov členských štátov, aby zaviedli projekty medzinárodnej spolupráce o riadení informácií o krajine. Druhá časť výzvy bola preto obmedzená na vnútroštátne orgány.

Komisia sa v súčasnosti zapája do konzultácií potrebných na určenie priorít výzvy na predkladanie ponúk týkajúcich sa európskych činností Európskeho fondu pre utečencov v roku 2008.

Má Komisia osobitný plán na pomoc novým členským štátom vo východnej Európe s rastúcim nedostatkom dodávok elektrickej energie?

V týchto krajinách boli zatvorené nebezpečné jadrové elektrárne a niekoľko zastaraných uhoľných elektrární z dôvodu prísnejších požiadaviek na ochranu životného prostredia. V tejto situácii hrozí zabrzdenie hospodárskeho rastu v mnohých východných častiach Európskej únie.

Želá si bohatá Európa, ktorá sa do veľkej miery už zaoberá problémami ochrany životného prostredia a modernizáciou svojej energetickej základne, odstrániť potenciálnych konkurentov z trhu? Alebo budeme podporovať spravodlivú vnútornú súťaž ako prostriedok pomoci pri vytváraní európskeho trhu a jeho konkurencieschopnosti v globálnej ekonomike tým, že pomôžeme vyriešiť tento problém, ktorý sa týka veľkej časti Európy?

Podľa európskych právnych predpisov je zodpovednosťou členských štátov monitorovať dostatok energie v krajine. Komisia, naopak, monitoruje dostatok energie na európskej úrovni.

Nové členské štáty, ale aj mnohé staré členské štáty, prechádzajú procesom reštrukturalizácie svojho sortimentu energií. To vyžaduje významné rozšírenie prenosovej siete a dôslednejšiu harmonizáciu predpisov. Takéto problémy sú súčasťou misie európskych koordinátorov v súvislosti s integráciou pobrežných veterných elektrární a integráciou Litvy a Poľska do západnej siete.

Jedným z najnákladnejších účinných riešení je znížiť dopyt. Preto by sa po realizácii akčného plánu energetickej účinnosti navrhnutého Komisiou v októbri 2005 mal obmedziť rast dopytu, zvýšiť kapacita energie a znížiť prenosové straty.

Vzhľadom na vývoj konkurenčného trhu Komisia aktívne pracuje na tom, aby zabezpečila zavedenie a dodržiavanie spravodlivých a vyvážených trhových podmienok v EÚ, čo sa pokladá za najlepší spôsob riešenia dostatočnej zásoby energie. Preto Komisia v septembri 2007 navrhla tretí legislatívny balík pre vnútorný trh s elektrinou a plynom⁽¹⁾. Správne fungujúci vnútorný trh poskytujúci správne investičné signály je najlepšou odpoveďou na zabezpečenie dodávok elektriny. Jednotlivé rozhodnutia o investíciách do nových kapacít energie sú na trhových subjektoch.

Na základe nariadenia Komisie (ES) č. 303/2007⁽¹⁾ z 21. marca 2007, ktorým sa ustanovujú vývozné náhrady za bravčové mäso, Komisia vyrovnáva rozdiel medzi cenami na svetovom trhu a vnútornom trhu prostredníctvom vývozných náhrad na pomoc sektoru bravčového mäsa v súčasnej trhovej situácii, pričom vysoké náklady na krmivo tvoria súčasť vysokých výrobných nákladov.

Zoznam výrobkov, ktoré majú nárok na vývozné náhrady, neobsahuje mrazený a vykostený bravčový bok a roštenku. Vzhľadom na najnovší vývoj, úrokové sadzby a situáciu na japonskom trhu, vysvetlí Komisia, prečo nemajú tieto výrobky nárok na náhrady

a kedy budú začlenené do zoznamu?

Možné rozšírenie vývozných náhrad za bravčové mäso na určité mrazené časti sa zdá neodôvodnené. Komisia nie je presvedčená o potrebe takého konania, ani o možnom vplyve na objem dodávok do Japonska.

Už mnoho rokov tvorí vývoz bravčového mäsa z EÚ okolo 30 % svetového obchodu. Väčšina vývozu sa uskutočňuje bez pomoci náhrad. Predbežné údaje ukazujú, že podiel EÚ sa udržal aj v roku 2007, a to napriek nepriaznivému výmennému kurzu eura a amerického dolára. Vývozcovia z EÚ dokázali v roku 20007 významne expandovať na niektoré ázijské trhy (Hongkong, Čína).

Vývoz mrazeného bravčového mäsa z EÚ na vysoko cenený japonský trh zostáva v posledných rokoch taktiež relatívne stabilný. Komisia očakáva, že tento trend bude pokračovať aj bez dotácií. Počas poslednej krízy na trhu s bravčovým mäsom v roku 2004 sa vývoz do Japonska ešte zvýšiť, a to napriek tomu, že japonské zníženie nemalo nárok na náhradu.

Komisia bude naďalej monitorovať situáciu na určitých trhoch osobitného záujmu pre našich vývozcov a ak to bude potrebné, bez váhania navrhne úpravu náhrad.

V Litve odmieta spoločnosť dodávajúca elektrinu Rytř skirstomieji tinklai (Východné distribučné siete) pripojiť súkromné byty k existujúcej elektrickej sieti z dôvodu nedostatočnej kapacity. Jednotlivec musí zaplatiť 40 % nákladov na vybudovanie novej prípojky zo stanice do bytu a často aj vybudovanie novej stanice. Spoločnosť má pritom právo pripojiť k novovybudovanej stanici viac spotrebiteľov.

Hoci takto jednotlivec zaplatí za rozšírenie infraštruktúry a nadobudnutie majetku (štátnej alebo súkromnej) energetickej spoločnosti, nemá vlastnícke právo na tento majetok a nezískava žiadne zľavy na dodávky energií.

Môže sa Komisia k tomuto stavu vyjadriť? Nejde o porušovanie práv spotrebiteľa a vlastníckych práv? Nezneužívajú energetické spoločnosti svoje monopolné postavenie? Ako sa dá vyriešiť tento problém s právami spotrebiteľov? Aké sú skúsenosti členských štátov EÚ?

V koncepcii univerzálnych služieb, ktorá sa vytvorila v právnych predpisoch EÚ, sa stanovuje, že všetci spotrebitelia majú mať právo na pripojenie a dodávky energií za rozumné, transparentné a jednoducho a ľahko porovnateľné ceny. To znamená povinnosť poskytovať elektrinu každému spotrebiteľovi, ktorý chce zaplatiť cenu stanovenú za túto službu.

Vykonávanie povinnosti univerzálnych služieb podlieha subsidiarite, a preto patrí do jurisdikcie členských štátov. V právnych predpisoch EÚ neexistuje ustanovenie, ktorým by sa zakazovalo vymáhať od spotrebiteľa zaplatenie rozumných a odôvodnených nákladov na pripojenie.

Rozsah, v ktorom pripájajúca spoločnosť, distribučná spoločnosť alebo spotrebiteľ zdieľajú náklady alebo rozhodujú o vlastníctve, v plnej miere závisí od vnútroštátnej politiky pripájania v niektorých prípadoch to môže vyústiť do vyšších poplatkov pre jednotlivých spotrebiteľov.

Vnútroštátni energetickí regulátori zohrávajú pri určovaní transparentnosti a nediskriminačnosti nákladov na pripojenie a príslušných sadzieb kľúčovú úlohu: nie jednotliví spotrebitelia, ani spoločnosti.

Vo výnimočných prípadoch sa môžu uplatniť právne predpisy o hospodárskej súťaži a za súčasných okolností sú teda najvhodnejším miestom na riešenie tejto záležitosti vnútroštátne orgány pre hospodársku súťaž.

Komisia chce taktiež upriamiť pozornosť váženej pani poslankyne na skutočnosť, že právne predpisy ES o ochrane spotrebiteľa sa obmedzujú na určité aspekty obchodných vzťahov medzi podnikmi a spotrebiteľmi.

Otázky týkajúce sa nadobúdania vlastníckych práv na nehnuteľnú infraštruktúru dodávok elektriny nepatria do rozsah pôsobnosti týchto právnych predpisov a mali by ich preskúmať vnútroštátne orgány a súdy na základe príslušných vnútroštátnych predpisov.

Nariadenie (ES) č. 2135/98⁽¹⁾ a smernica 2006/22/ES⁽²⁾ neboli predmetom analýzy vplyvu, ktorá je teraz súčasťou postupu správnych právnych predpisov v EÚ, a v súčasnosti vzniká mnoho problémov s ich praktickým vykonávaním, ako vyplýva z otázok poslancov EP a diskusií v parlamentnom Výbore pre dopravu v septembri 2007.

Zabezpečí Komisia v tejto oblasti realizáciu výskumu a vývoja na úrovni EÚ? Spustí Komisia iniciatívu na ustanovenie dialógu medzi zainteresovanými stranami vzhľadom na vypracovanie uspokojivejších právnych predpisov o čase jazdy a čase odpočinku a ich monitorovanie?

Aké iniciatívy Komisia prijme na riešenie naliehavých problémov a nájdenie riešenia z dlhodobého hľadiska, ktoré bude uspokojivejšie a účinnejšie v oblasti bezpečnosti na cestách a pracovných podmienok vodičov?

Vykonávanie nových pravidiel o čase jazdy a čase odpočinku,⁽³⁾ pravidiel týkajúcich sa digitálneho tachografu⁽⁴⁾ a ustanovení na posilnenie právnych predpisov o cestnej doprave⁽⁵⁾ prinieslo určité ťažkosti, ktoré sa vyskytujú pri všetkých zložitých právnych predpisoch, a to najmä v nasledujúcich oblastiach:

výklad znenia, najmä predpisov o čase jazdy a čase odpočinku,

realizácia nových postupov uplatňovania zameraných na spoločnosti najviac porušujúce predpisy v súlade so smernicou uplatňovania,

prispôsobenie technickému pokroku a boj proti podvodom pri používaní digitálnych tachografov.

Tieto ťažkosti boli okamžite oznámené Komisii s cieľom riešiť všetky problémy. Komisia spustila množstvo iniciatív a čoskoro sa dosiahol významný pokrok.

Čo sa týka pravidiel času jazdy a času odpočinku, výbor zástupcov členských štátov⁽⁶⁾, ktorý pomáha Komisii vykonávať právne predpisy, a do ktorého sa prizývajú aj zástupcovia sociálnych partnerov ako pozorovatelia, zriadil pracovnú skupinu, ktorej predsedá Komisia, na prerokovanie otázok o výklade príslušných nariadení.

Na základe práce skupiny Komisia navrhla päť usmernení, ktoré umiestnila na svoju internetovú stránku.⁽⁷⁾ Usmernenia podliehali všeobecnému konsenzu a prinášajú väčšiu konzistenciu pri uplatňovaní právnych ustanovení.

Čo sa týka smernice o uplatňovaní, druhá pracovná skupina v rámci rovnakého výboru pomáha Komisii vypracovať vyčerpávajúci zoznam všetkých príslušných porušení podľa závažnosti, ako vyžaduje smernica. Táto práca pomôže aj pri zavádzaní spoločného systému na zisťovanie spoločností, ktoré sú najviac porušujú ustanovenia. Cieľom je, aby bolo presadzovanie účinnejšie, a aby sa znížilo administratívne bremeno vnútroštátnych orgánov (ktoré budú môcť zamerať svoju pozornosť účinnejšie na najväčšie riziká), ako aj dopravných spoločností (ktoré sa budú kontrolovať len vtedy, ak to bude vyžadovať situácia).

Čo sa týka digitálnych tachografov, v apríli 2007 Komisia spustila projekt SMART, ktorý bude prebiehať 24 mesiacov a ktorého výsledkom budú návrhy na prispôsobenie technických špecifikácií na digitálne tachografy vzhľadom na technický pokrok (k tomu budú patriť pozmeňujúce a doplňujúce návrhy k technickej prílohe nariadenia č. 3821/85), aby s rizikom podvodov bojovalo účinnejšie.