Doslovný zápis z rozpráv

Streda, 9. apríla 2008 - Brusel

19. Správa o pokroku Chorvátska za rok 2007 - Správa o pokroku Bývalej juhoslovanskej republiky Macedónsko za rok 2007 (rozprava)

  Predsedajúci . – (FR) Ďalším bodom rokovania je spoločná rozprava o:

- správe pána Hannesa Swobodu v mene Výboru pre zahraničné veci o správe o pokroku Chorvátska za rok 2007 (2007/2267(INI)) (A6-0048/2008), a

- správe pána Erika Meijera v mene Výboru pre zahraničné veci o správe o pokroku Bývalej juhoslovanskej republiky Macedónsko za rok 2007 (2007/2268(INI)) (A6-0059/2008).

  Hannes Swoboda, spravodajca. − (DE) Vážený pán predsedajúci, vážené dámy a vážení páni, predovšetkým by som rád poďakoval tieňovým spravodajcom a najmä ostatným kolegom poslancom, ktorí pomáhali vypracovať dobrú a veľmi vyrovnanú správu.

Pokiaľ ide o túto správu, moja koncepcia je nasledovná. Spomeniem snáď, že pred niekoľkými týždňami som navštívil Vukovar – ktorý, aby som pripomenul, je mestom, kde bola vojna obzvlášť brutálna, kde boli stovky ľudí odvlečené z nemocnice a zavraždené. Pre chorvátske obyvateľstvo to je veľmi trpká rana. Videl som aj pamätník a rozprával som sa s ľuďmi. Rana je hlboká, neexistuje však žiadna nenávisť, žiadne odmietanie susediaceho Srbska, vidieť tu naopak pokus o novú spoluprácu so Srbským obyvateľstvom.

Pani starostka si sadla za stôl so zástupcami Srbska a kolegami z ostatných etnických skupín a spolu predstavili záujmy miestnych obyvateľov. Je to jasným dôkazom – možno ešte jasnejším ako skutočnosť, že podpredseda vlády krajiny pochádza zo Srbska, čo je takisto potrebné privítať – o tom, že táto krajina sa pokúsila bezprostredne prekonať príčiny rozkolov, konflikty a vojny minulosti a vytvoriť nové Chorvátsko.

Samozrejme, že všetky tieto záležitosti neriešia problémy, ktorým Chorvátsko stále čelí. Neriešia otázku reformy súdnictva alebo verejnej správy, neriešia ani otázku námorného priemyslu – Chorvátsko má v tejto oblasti ešte veľa práce. Z tohto dôvodu to neznamená, že sme jednoducho pripravení uzatvoriť zmluvy a rokovania – vôbec nie. Sme však na správnej ceste a to je dôležité pre Chorvátsko, ale aj pre celý región, keďže tento región má takisto pozitívny, dôležitý signál týkajúci sa pristúpenia Chorvátska: ak si splníte svoje povinnosti a záväzky, ak si splníte svoje úlohy, môžete sa stať členom Európskej únie Európska únia za týmto záväzkom musí stáť, a takisto to jasne uvádzame v tejto správe.

Okrem vnútorných reforiem existujú samozrejme aj potreby a niekoľko problémov vrátane tých, ktoré sa týkajú susedov tejto krajiny. Ľutoval som, keď padlo jednostranné rozhodnutie zaviesť ekologickú a rybársku ochrannú zónu. Nešlo o to, že neexistujú náležité, presvedčivé alebo objektívne dôvody pre ekologické riadenie rybného hospodárstva, nedávalo však veľký zmysel prijať tento krok jednostranne v rovnakom čase, keď sa Taliansku a Slovinsku sľubovalo, že pred nájdením spoločného riešenia sa nebudú prijímať žiadne jednostranné opatrenia. Chorvátsko však teraz toto neľahké opatrenie prijalo a rybárska oblasť je pre členské štáty Európskej únie otvorená.

V Európskom parlamente sme teraz presvedčení, že existujú predpoklady na prekonanie mnohých mŕtvych bodov, ktoré sa objavili – neželám si predložiť na diskusiu, či boli alebo neboli oprávnené. Mojou žiadosťou pre Slovinsko – minister Lenarčič tu je skôr ako zástupca rady a nie ako slovinský minister; musí zastávať oba posty – ako aj pre slovinských kolegov poslancov v tomto parlamente je, aby nám pomohli prekonať dvojstranné problémy. Chorvátsko tu samozrejme musí zohrávať svoju vlastnú úlohu, ako sme vždy tvrdili, ak však chceme do týchto regiónov alebo dvojstranných vzťahov vniesť európskeho ducha, potrebujeme túto pomoc.

Aj z tohto dôvodu sa v správe uvádza návrh – teraz to poviem veľmi neformálne – aby tretia osoba alebo tretia inštitúcia pomohla vyriešiť tento problém. Nezáleží na tom, či to nazveme sprostredkovaním, arbitrážou alebo niečím iným. Je veľmi dôležité, aby sa obe krajiny, Chorvátsko aj Slovinsko, spolu dohodli na podmienkach, a aby akceptovali rozhodnutie tretej inštitúcie v rámci sprostredkovania. Situácia sa potom začne vyvíjať správnym smerom.

Problémy v hraničnej oblasti nemôžu byť nevyriešiteľné. Úplne chápem záujem Slovinska mať prístup k moru. Naozaj ide o úplne oprávnený záujem. Som presvedčený, že tento záujem Slovinska je úplne zlučiteľný s chorvátskymi záujmami. Nie je to nevyriešiteľné, ak nebudeme hlboko a priamo zainteresovaní.

Na záver by som chcel jasne povedať, že by som bol rád, keby sa mohli uzatvoriť rokovania o časti Chorvátska v roku 2008. Žiaľ, už to nie je možné ani realistické. Rád by som preto vyzval svojich kolegov poslancov, aby ako dátum ukončenia rokovaní prijali realistický dátum, rok 2009, a novozvolený Parlament tak bude mať možnosť vysloviť súhlas a ratifikácia nadobudne účinnosť.

Ak sa všetci posnažíme, Chorvátsko sa môže stať členom Európskej únie v roku 2011. Je to pekný a dobrý cieľ. Venujme mu podporu.

  Erik Meijer, spravodajca. − (NL) Vážený pán predsedajúci, ak má byť v budúcnosti všetkých sedem štátov bývalej Juhoslávie súčasťou Európskej únie, bude sa tak musieť stať v rámci siedmich rôznych dátumov, ako dôsledok siedmich rôznych „cestovných máp“. Pristúpenie en bloc predtým, ako sa federácia rozpadla, vy bolo asi pre všetky zúčastnené strany jednoduchšie. Slovinsko je dnes členom, Chorvátsko bude nasledovať o pár rokov a tretia bývalá juhoslovanská republika, ktorej sa to týka, je Macedónsko, ktoré očakáva otvorenie prístupových rokovaní už od roku 2005.

Dúfam, že moja ďalšia výročná správa na začiatku roka 2009 bude celá o bežnom domácom vývoji v Macedónsku, vrátane starostlivosti o životné prostredie, nezávislosti médií, zlepšenia súdnictva a boja proti korupcii, modernizácie železníc, rovnoprávnosti rôznych náboženských vierovyznaní a slobody odborových zväzov vyjednávať. Bude to možné, ak sa dva problémy vedúce k nezhodám, ktoré priťahujú najväčšiu pozornosť, úplne vyriešia. K tomuto bodu sme sa ešte nedostali.

Vzťahy medzi dvoma hlavnými jazykovými komunitami sa od veľkého konfliktu v roku 2001 výrazne zlepšili. Rámcová dohoda z Ochridu, ktorá nasledovala, a najmä dohoda o kvalifikovaných parlamentných väčšinách a administratívnej decentralizácii, významným spôsobom prispeli k zlepšeniu vzájomných vzťahov – ktoré však dodnes nie sú bezkonfliktné – pričom to viedlo k dočasnému bojkotu parlamentu a krátkodobej vládnej kríze.

Je v každého záujme, aby sa problémy, ktoré sú príčinou, čo najskôr vyriešili. V multietnickom štáte je úplná rovnosť postavenia regionálnych jazykov, vrátane ich postavenia v administratívnej komunikácii na národnej úrovni, nevyhnutným znakom úplnej rovnosti všetkých obyvateľov. Macedónsko sa môže poučiť z viac ako storočného jazykového konfliktu v ďalšom dvojjazyčnom štáte, ktorým je Belgicko, že odsúvanie tohto nevyhnutného záveru vedie len k nepotrebnému napätiu. Prianiu, aby mohol každý používať albánsky jazyk kdekoľvek, sa musí venovať veľká pozornosť.

Záležitosť, o ktorej boli počas prípravnej fázy nielen spravodajca, ale aj tieňoví spravodajcovia presvedčení, že sa rýchlo vyrieši, si stále vyžaduje veľkú pozornosť. Všetci odmietame podporovať oba konfliktné pohľady dvoch susediacich krajín, ktoré sa týkajú významu názvu „Macedónsko“.

Pokiaľ ide o kandidátsku krajinu, ak sa pozrieme dozadu o viac ako storočie, Macedónsko bolo postupne názvom hnutia odporu proti Osmanskej ríši, juhoslovanského federálneho štátu a nezávislej krajiny. Pokiaľ ide o jeho južného suseda Grécko, Macedónsko je významnou súčasťou jeho vlastnej dlhej histórie a názvom regiónu okolo gréckeho mesta Solún.

Grécko investovalo do svojho severného suseda veľké množstvo kapitálu a je najdôraznejším podporovateľom pristúpenia tejto krajiny k Európskej únii. Významným krokom vpred bolo upustenie Grécka od pokusov nahradiť názov svojho severného suseda „Macedónsko“ názvom „FYROM“, výrazom, ktorý je pre každého úplne nezrozumiteľným, v prospech zdôraznenia, že tento štát nepokrýva celé historické územie Macedónska, iba slovanskú a albánsku severnú časť.

Nikdy som nesúhlasil s názorom, že štát – najmä keď bol kedysi pod komunistickou nadvládou – sa pred pristúpením k Európskej únii musí stať členom NATO. V prípade Macedónska má zamietnutie prijatia tejto krajiny do NATO dňa 2. apríla vplyv na jeho šance pristúpiť k Európskej únii v blízkej budúcnosti. Každý členský štát má možnosť zablokovať každého nového pristupujúceho člena, aj keď by tohto pristupujúceho člena rád prijal, keby neexistoval rozdielny názor na jeden citlivý detail.

Z uvedeného dôvodu je pre túto diskusiu kľúčový odsek 37. V tejto súvislosti a v rámci dohody so skupinou Európskej ľudovej strany (kresťanskí demokrati) a Európskymi demokratmi, skupinou Socialistov v Európskom parlamente a skupinou Aliancie demokratov a liberálov za Európu som dnes ráno predložil kompromisný pozmeňujúci a doplňujúci návrh. Očakávam k nemu reakcie, kým budem mať druhýkrát slovo.

  Janez Lenarčič, úradujúci predseda. − (SL) Na začiatok by som rád zablahoželal pánovi Swobodovi a pánovi Meijerovi k vypracovaniu dvoch správ o pokroku, ktorý dosiahli Chorvátsko a Bývalá juhoslovanská republika Macedónsko.

Sme radi, že Európsky parlament zaradil diskusiu o pokroku, ktorý tieto dva kandidátske štáty dosiahli, do programu dnešného zasadania. Dôvodom je, že slovinské predsedníctvo pripisuje mimoriadny význam integrácii štátov západného Balkánu do Európskej únie.

V tejto súvislosti by som Vám rád pripomenul, že ministri zahraničných vecí na svojom neformálnom stretnutí koncom marca vyslali regiónu západného Balkánu pozitívny odkaz, pokiaľ ide jeho perspektívu v Európskej únii. Myslím si, že uvedený odkaz je v tejto ťažkej dobe pre tento región vítaný a náležitý.

Po prvé, pokiaľ ide o Chorvátsko: prístupové rokovania s Chorvátskom pokračujú podľa plánu a v tejto fáze by som rád vyjadril svoj súhlas so stanoviskom pána Swobodu, že počas posledných dvoch rokov urobilo Chorvátsko značný pokrok v súvislosti s plnením predvstupových hodnotiacich kritérií.

Doteraz sa otvorilo šestnásť z 35 rokovacích kapitol a dve sa už predbežne uzavreli. Naplánované sú dve prístupové konferencie s Chorvátskom, jedna v apríli a druhá v júni; a za predpokladu, že budú splnené všetky hodnotiace kritériá, sa na týchto dvoch konferenciách otvorí aj niekoľko ďalších nových kapitol.

Rád by som zdôraznil, že záväzkom slovinského predsedníctva je pokračovať v procese expanzie Európskej únie a dosiahnuť ďalší pokrok v rokovaniach. Tempo rokovaní závisí najmä od samotného kandidátskeho štátu a od jeho pokroku, pokiaľ ide o plnenie hodnotiacich kritérií. Tieto kritériá sa stanovili v rokovacom rámci, v revidovanom prístupovom partnerstve, ktoré Rada Európskej únie prijala vo februári tohto roka, ako aj v ďalších právnych aktoch.

Znovu opakujem, že Chorvátsko dosiahlo značný pokrok; faktom však je, že ešte zostáva veľa práce. Ako uviedol pán Swoboda, v budúcnosti by sa mala venovať oveľa väčšia pozornosť ďalším transferom a účinnej implementácii acquis communautaire. Chorvátsko sa musí naďalej usilovať plniť hodnotiace kritériá a dosahovať rýchlejší pokrok.

Rád by som uviedol najmä tieto záležitosti: reforma súdnictva a administratívy, boj proti korupcii, hospodárske reformy, práva menšín, návrat utečencov a plná spolupráca s Medzinárodným trestným tribunálom pre bývalú Juhosláviu.

V dokumentoch, ktoré som spomenul, sa takisto uvádza, že pre Chorvátsko je dôležité pokračovať v úsilí zameranom na dosiahnutie dobrých vzťahov so susediacimi krajinami. Zahŕňa to samozrejme aj hľadanie riešení nevyriešených záležitostí.

Rád by som prešiel k Bývalej juhoslovanskej republike Macedónsko: ako uviedol vo svojej správe pán Meijer, je jedinou krajinou s kandidátskym štatútom od roku 2005, s ktorou sa doteraz nezačali prístupové rokovania.

Podľa nášho názoru by sa táto situácia mala definitívne vyriešiť tento rok, ak budú splnené hodnotiace kritériá. Odkaz, ktorý je uvedený v najnovšom dokumente Európskej komisie, preto znie, že jesenná správa o pokroku Bývalej juhoslovanskej republiky Macedónsko by mohla byť pozitívna, za predpokladu, že budú splnené kľúčové prioritné úlohy. A podobný odkaz odznel aj na neformálnom stretnutí ministrov zahraničných vecí v Slovinsku koncom marca.

Súčasne nemôžeme zabúdať na to, že táto krajina už preukázala svoj význam pre stabilitu v regióne. Je potrebné uznať úlohu tejto krajiny a je potrebné podporovať ju pozitívnymi signálmi, aby naďalej zohrávala svoju konštruktívnu úlohu v tomto regióne a pokračovala vo svojich reformách. Jedným z týchto signálov je dialóg o liberalizácii vízového režimu.

Zhodujeme sa s názorom pána Meijera, že vláda v Skopje zaviedla Rámcovú dohodu z Ochridu, najmä v oblasti decentralizácie a úrovne zastúpenia etnických menšín vo verejnej správe. Želáme si, aby sa čo najskôr uskutočnil pokrok pri hľadaní riešení zostávajúcich záležitostí, ktoré sú pre albánsku menšinu veľmi dôležité.

Slovinsko, ako predsedajúca krajina Rady EÚ, povzbudzovalo všetky politické strany, aby zlepšili svoj politický dialóg a systematickú spoluprácu, aby bolo možné prejsť do ďalšej fázy procesu pristúpenia k Európskej únii tento rok.

V tejto súvislosti by som rád zdôraznil našu ľútosť nad skutočnosťou, že posledné rokovania nepriniesli očakávané výsledky, pretože otázka názvu je otvorená. Takisto s poľutovaním konštatujem, že Bývalá juhoslovanská republika Macedónsko nedostala pozvánku na vstup do NATO. Berúc do úvahy, že táto krajina vyvinula značné úsilie, aby si túto pozvánku zabezpečila, dúfame, že bude čoskoro nasledovať cestu ďalších dvoch kandidátov, ktorí tieto pozvánky dostali.

Slovinsko vo svojom vyhlásení po samite NATO vyzvalo na pokračovanie rokovaní týkajúcich sa názvu a na ich čo najskoršie uzatvorenie. Slovinské predsedníctvo takisto vyzvalo všetkých politikov v Bývalej juhoslovanskej republike Macedónsko, aby zachovali dosiahnutú úroveň jednotnosti, pokiaľ ide európsku a euroatlantickú budúcnosť ich krajiny. Slovinské predsedníctvo tejto krajine takisto odporučilo, aby maximálne využila čas, ktorý jej zostáva predtým, ako Komisia vypracuje svoju pravidelnú jesennú správu o pokroku.

  Olli Rehn, člen Komisie. − Vážený pán predsedajúci, vítam správu pána Swobodu o Chorvátsku a správu pána Meijera o Bývalej juhoslovanskej republike Macedónsko.

Pokiaľ ide o Chorvátsko, myslím si, že správa pána Swobodu sa zaoberá najdôležitejšími záležitosťami, v rámci ktorých bude Chorvátsko čeliť výzvam na svojej ceste do Európskej únie, zameriavajúc sa najmä na politickú sféru. Je to veľmi dobrá správa, ktorá bude ešte lepšia, ak sa prijmú pozmeňovacie a doplňujúce návrhy spravodajcu 15 a 16, napríklad v súvislosti s časovým harmonogramom procesu.

Prístupové rokovania s Chorvátskom prebiehali vo všeobecnosti dobre, hoci boli ovplyvnené zavedením ekologickej a rybárskej ochrannej zóny – slávnej alebo smutne známej záležitosti „ZERP“. Vítam nedávne rozhodnutie Saboru, chorvátskeho parlamentu, pozastaviť uplatňovanie všetkých aspektov „ZERP“ pre plavidlá EÚ, v súlade s predchádzajúcimi záväzkami Chorvátska. Vyjadrujem uznanie predsedovi vlády pánovi Sanaderovi za jeho vedenie a takisto vyjadrujem vďaku predsedovi Komisie pánovi Barrosovi za jeho osobnú angažovanosť pri riešení tejto záležitosti.

Začiatkom marca som navštívil Záhreb a zistil som, že európska orientácia Chorvátska je dostatočne silná na vyriešenie tohto problému, ak by ohrozoval prístupové rokovania. Odstránenie tejto prekážky zo strany Chorvátska by malo umožniť okamžite odblokovať zablokované kapitoly a vrátiť rokovania opäť do normálneho tempa, pričom by sa umožnil ďalší významný pokrok v rámci zostávajúcich mesiacov slovinského predsedníctva.

Súhlasím so spravodajcom a pánom Lenarčičom, že Chorvátsko má pred sebou ešte veľa práce. Konkrétny pokrok, ktorý sa týka súdnych, administratívnych a hospodárskych reforiem, boja proti korupcii, návratu utečencov a práv menšín, je nevyhnutný. Chorvátsko bude musieť ďalej napredovať v súvislosti s rôznymi otvorenými dvojstrannými záležitosťami so svojimi susedmi. Tento rok bude v prístupových rokovaniach rozhodujúci, za predpokladu, že Chorvátsko splní niektoré podmienky. Komisia je v rámci jesenného balíka, ktorý sa týka rozširovania, pripravená predložiť orientačný harmonogram alebo plán podmienok pre technické uzatvorenie prístupových rokovaní počas roka 2009, pokiaľ možno ešte počas mandátu súčasnej Komisie.

Na dosiahnutie týchto cieľov musí Chorvátsko do júna splniť všetky otvorené hodnotiace kritériá. Nezostáva už veľa času. Takisto bude musieť dodržiavať všetky záväzky podľa dohody o stabilizácii a pridružení, a zabezpečiť urgentné a značné zlepšenie riadenia finančnej pomoci EÚ.

Komisia je pripravená otvoriť rokovacie pozície v rôznych kapitolách, hneď ako budú splnené hodnotiace kritériá. Teraz je v podstate na rade Chorvátsko. Čím skôr sa dosiahnu konkrétne výsledky, tým skôr sa Chorvátsko stane členom Európskej únie. Úplne súhlasím s pánom Swobodom, že Chorvátsko sa môže stať ukážkovým príkladom pre západný Balkán, pričom pre nich môže byť návodom, ako realizovať ich európsku perspektívu.

Pokiaľ ide o Bývalú juhoslovanskú republiku Macedónsko, vo všeobecnosti môžem súhlasiť s hodnotením správy pána Meijera týkajúcim sa reformného procesu. Rád by som poďakoval spravodajcovi za jeho spoluprácu s útvarmi Komisie v súvislosti so správou. Po udelení kandidátskeho štatútu v roku 2005 nastalo spomalenie. Po správe Komisie o pokroku z novembra 2007, ktorá bola skôr kritická, nasledovali nápravné opatrenia. Odvtedy sa prijali významné reformy, najmä s cieľom posilniť súdnictvo, zreformovať políciu a zlepšiť vzťahy medzi etnikami.

Odporúčam, aby Komisia vypracovala súbor hodnotiacich kritérií pre otvorenie prístupových rokovaní v tomto roku. Rád by som Vás informoval, že sme stanovili osem hodnotiacich kritérií, ktoré vyplývajú z kľúčových priorít nového prístupového partnerstva. Odporúčanie začať prístupové rokovania bude závisieť od pokroku, ktorý krajina dosiahne pri plnení týchto hodnotiacich kritérií. Hodnotenie uskutočníme v rámci nadchádzajúcej jesene v balíku týkajúcom sa rozširovania, ktorý sa s najväčšou pravdepodobnosťou predloží začiatkom novembra.

Politická stabilita bude pre úspech samozrejme nevyhnutná. Pred niekoľkými týždňami, v marci, som sa v Skopje stretol s prezidentom Crvenkovskim a predsedom vlády Gruevskim. Všetky politické sily v tejto krajine som vyzval, aby svoju energiu koncentrovali na reformný program s cieľom využiť príležitosti, ktoré tento rok krajine ponúka.

Dnes túto výzvu opakujem, keďže teraz po samite NATO v Bukurešti je rovnako dôležitá. Záležitosť týkajúca sa názvu si nedávno vyžiadala veľa politickej energie. Hoci gratulujem Chorvátsku a Albánsku k ich úspechu v rámci euroatlantickej integrácie s členstvom v NATO, chápem sklamanie, ktoré v Bukurešti minulý týždeň pocítila Bývalá juhoslovanská republika Macedónsko Úplne podporujem politické vedenie v ďalšej ceste k členstvu v NATO a plnej integrácii do EÚ.

Dovoľte mi skončiť s poznámkou, že o vývoji v týchto dvoch krajinách diskutujeme vo veľmi vhodnom čase. Tento rok môže byť pre obe krajiny veľmi významným a dokonca rozhodujúcim, pretože môžu stále viac prehlbovať integráciu do Európskej únie. Pre tieto krajiny bude veľmi dôležitá podpora a povzbudenie zo strany Parlamentu, Rady a Komisie. Veľmi preto oceňujem Váš hodnotný príspevok k našej európskej politike stability a pokroku v oblasti západného Balkánu.

  Bernd Posselt , v mene skupiny PPE-DE. – (DE) Vážený pán predsedajúci, dnes diskutujeme o jediných dvoch jasných európskych kandidátskych krajinách, ktoré máme, konkrétne Chorvátsko a Macedónsko. Dúfame, že koncom tohto roka alebo najneskôr na budúci rok budeme môcť uzatvoriť rokovania s Chorvátskom. Dúfame, že koncom tohto roka alebo najneskôr na budúci rok budeme môcť začať rokovania s Macedónskom. Chceme zabrániť tomu, aby v žiadnej z týchto krajín nevznikli dvojstranné problémy, a vyzývam najmä našich gréckych kolegov poslancov, aby boli v tejto záležitosti aktívni, keďže nesprávne rozhodnutie, ktoré sa prijalo v Bukurešti, už začína destabilizovať Macedónsko.

Pokiaľ ide o Chorvátsko, vláda pána Sanadera aktívne pokračovala s reformami a rokovaniami. Vyzývam Radu a Komisiu, aby zachovali tempo práce. Aktívne vyzývam Komisiu, aby posilnila svoje kapacity a rýchlo vypracovala príslušné dokumenty. Vyzývam radu, aby čo najrýchlejšie otvorila všetky rokovacie kapitoly. Ich uzatvorenie samozrejme závisí od rokovaní a úsilia Chorvátska.

Chorvátsko urobilo veľké množstvo predchádzajúcej politickej práce. S veľkou odvahou napríklad upokojilo a vyriešilo záležitosť týkajúcu sa rybárskych zón, súhlasilo s arbitrážou so Slovinskom a predovšetkým vyslalo veľmi významný signál celému regiónu tým, že do vlády pána Sanadera nominovalo srbského podpredsedu vlády, a to vzhľadom na situáciu vo Vukovare, ktorú správne opísal pán Swoboda. Existuje tu taká ochrana práv menšín, ktorá výrazne presahuje to, čo súvislosti s týmito právami garantuje väčšina členských štátov.

Rád by som preto uviedol, že by sme mali uznať politické výsledky Chorvátska a rázne podporovať túto krajinu na jej ceste do Európskej únie. Trváme na ambicióznom cieli prijať rozhodnutie v súčasnom období. Ak to nebude možné, stane sa tak na jeseň. Pán Swoboda, podporili by sme Váš návrh, keby obsahoval výrazy „najneskôr“ a „malo by“, avšak výraz „mohlo by“ je iba správou o stave a z tohto dôvodu pokračujeme vo vytváraní tlaku na Radu a Komisiu. Vieme, že je to ambiciózne, ale Chorvátsko si zaslúži vidieť spravodlivosť z dlhodobého hľadiska.

  Jan Marinus Wiersma, v mene skupiny PSE. – (NL) Vážený pán predsedajúci, v mojom mene a v mene mojej skupiny by som rád uviedol niekoľko pripomienok k obidvom správam. Začnem zložením poklony môjmu kolegovi pánovi Swobodovi, ktorý tento rok takisto úspešne predložil inú vyváženú správu. Ak hovoríme o Chorvátsku, hovoríme o záverečných krokoch, ktoré musí táto krajina urobiť, aby sa mohli ukončiť rokovania. Dúfam, že tieto záverečné kroky nadobudnú formu záverečného behu.

Nedostatky, ktoré Komisia zistila, sa musia vyriešiť. Sme presvedčení, že sa to udeje rýchlo, ako to však v prípade ukončenia rokovaní vždy býva, príslušné zväzky spisov sú problematické, ako napríklad zväzok spisov o lodiarskom priemysle. Rád by som vyzval všetkých vrátane vlády Chorvátska, aby v rámci krajiny dosiahli potrebnú politickú dohodu, aby sa aj ťažké rozhodnutia mohli rýchlo prijímať. Takisto súhlasím so slovami pána Swobodu, ktoré sa týkajú dátumov, kedy sa všetko uvedené, najmä ukončenie rokovaní, môže uskutočniť.

Pokiaľ ide o Bývalú juhoslovanskú republiku Macedónsko – Macedónsko – pre túto krajinu je dôležité, ako už uviedol pán komisár, aby sa usilovala o splnenie hodnotiacich kritérií Komisie v tomto roku, aby sa mohlo prijať rozhodnutie o začatí rokovaní. Verím, že je to dôležité. V prípade Macedónska je takisto pravdou, že dohoda sa musí dosiahnuť v rámci samotnej krajiny; v tejto súvislosti som veľmi znepokojený nedávnymi problémami s albánskou menšinou a hlasovaním, ktoré sa má zajtra alebo pozajtra uskutočniť v Skopje, ktoré môžu viesť k pádu vlády. Ak by sa tak stalo, krajina by sa ocitla v neistote, keďže by sa nemohli uskutočniť žiadne rokovania s Gréckom týkajúce sa názvu ani žiadna práca týkajúca sa hodnotiacich kritérií, na ktoré odkázala Komisia. Myslím si, že je dôležité vyzvať všetkých v tejto krajine, aby zabezpečili zotrvanie dohody a zabránili tomu, aby sme sa počas najbližších týždňov stretli so situáciou nových volieb; do tejto dohody je nevyhnutné investovať.

Aj my si myslíme, že je škoda, že v Bukurešti sa nedosiahla žiadna dohoda týkajúca sa vstupu Macedónska do NATO. Podľa nášho názoru je potrebný ďalší pokus, založený na sprostredkovateľskom úsilí OSN a pána Nimitza, a som presvedčený, že obe strany prispejú k trochu produktívnejšej atmosfére, aby sa rýchlo mohlo nájsť riešenie.

  István Szent-Iványi, v mene skupiny ALDE. – (HU) Vážený pán predsedajúci, vážený pán komisár, začiatkom tohto roka sa prístupové rokovania s Chorvátskom spomalili a zdalo sa, že tento proces bude stagnovať. Dúfame, že to je už prekonané, a že rokovania znovu naberú obrátky. Rozhodnutie chorvátskeho parlamentu zrušiť ekologickú a rybársku ochrannú zónu, ktorá sa uplatňovala na členské štáty Európskej únie, v tejto súvislosti rozhodne pomohlo.

V posledných rokoch dosiahlo Chorvátsko veľký pokrok, ktorý si vyžaduje uznanie: niet pochýb o tom, že je fungujúcou demokraciou; má fungujúcu trhovú ekonomiku a zavádza ustanovenia uvedené v dohode o stabilizácii a pridružení Zároveň však nepochybne existujú vážne problémy, ktoré sa takisto musia riešiť.

Ako prvý problém by som rád uviedol odkladanie reformy súdneho systému – túto reformu už nemožno ďalej odkladať. Som presvedčený, že je potrebné posilniť boj proti korupcii a zabezpečiť, aby sa rozšíril nielen na viacero menších prípadov, ale aj na „veľké ryby“, keďže Chorvátsko v tejto oblasti doteraz neurobilo veľký pokrok.

Je nevyhnutné zlepšiť efektívne využívanie zdrojov Spoločenstva a začať najdôležitejšie štrukturálne reformy. V tejto súvislosti by som rád zdôraznil situáciu a úlohu lodiarskeho priemyslu, ktorý si vyžaduje reštrukturalizáciu. Ak Chorvátsko zvládne toto všetko urobiť, potom by naozaj malo byť schopné uzatvoriť rokovania včas v rámci termínov stanovených v správe, a pri tomto úsilí musí mať všetku možnú podporu.

Proces pristúpenia Chorvátska má regionálny význam, ktorý ďaleko presahuje samotný proces. Ak bude pristúpenie Chorvátska úspešné, bude predstavovať vzor a motiváciu aj pre ostatné krajiny západného Balkánu. Rýchle a úspešné uzatvorenie rokovaní nie je preto len spoločnou zodpovednosťou Chorvátska a Európskej únie, ale aj ich spoločným záujmom. Dúfam, že Chorvátsko si túto zodpovednosť uvedomuje.

Na záver by som rád zablahoželal pánovi Hannesovi Swobodovi k výnimočnej práci, ktorú odviedol pri vykonávaní svojich úloh ako spravodajca. Ďakujem Vám, pán predsedajúci.

  Konrad Szymański , v mene skupiny UEN. – (PL) Samozrejme by som takisto rád zablahoželal spravodajcovi. Je to veľmi dobrá správa. Je veľmi dobre, že Chorvátsko a Macedónsko môžu získať členstvo v Únii pred európskymi voľbami v roku 2009. V prípade Macedónska sa musíme jednoznačne vyhnúť pridávaniu politických podmienok pre pristúpenie, najmä v oblastiach, ktoré podobne ako vlastnícke práva alebo žiadosti o odškodnenie patria do sféry dvojstranných vzťahov. Nemôžeme dopustiť, aby v rámci procesu rozšírenia existovali takéto napätia.

K tomuto procesu existuje aj širší kontext. Rozšírenie únie na západný Balkán je európskym príspevkom k stabilizácii tohto regiónu – regiónu, v ktorom sme v deväťdesiatych rokoch zlyhali. S cieľom ukončiť tento proces musíme vyslať pozitívny signál aj Belehradu. Uznaním Kosova sme dostali proeurópsku časť názoru verejnosti v Srbsku do veľmi nepríjemnej pozície. Máme iba málo času, aby sme tento dojem aspoň trochu vyvážili.

Je potrebný plán týkajúci sa dohody o vízovom styku so Srbskom. Je nevyhnutné, aby sme urgentne podpísali dohodu o stabilizácii a pridružení. Dnes je táto dohoda rukojemníkom vnútornej politiky dvoch členských štátov, cenu za jej zastavenie však bude musieť zaplatiť celá únia.

  Milan Horáček, v mene skupiny Verts/ALE. – (DE) Som potešený touto veľmi dobrou, vyrovnanou správou pána Swobodu, ktorá je pozitívnym znamením pre Chorvátsko a pre celý tento región. Napriek všetkým konkrétnym výsledkom nemôžeme zabúdať na určité problémové oblasti, ktoré si stále vyžadujú komplexné reformy, predtým ako bude Chorvátsko môcť pristúpiť k EÚ.

Fakty sú naozaj jediným spoľahlivým hodnotiacim kritériom pripravenosti krajiny na pristúpenie. Príkladom je vysvetlenie nevyriešených hraničných záležitostí, boj proti korupcii, administratívna reforma a dodržiavanie ľudských práv. Spolupráca s Medzinárodným trestným tribunálom pre bývalú Juhosláviu je ďalším hodnotiacim kritériom pre pripravenosť krajiny.

Politické strany, občianska spoločnosť a médiá musia vyvíjať dlhodobé úsilie, aby si získali podporu obyvateľstva. To isté platí pre integráciu národných a sexuálnych menšín do spoločenského a politického života.

Veľmi vítam rozhodnutie vymenovať zástupcu srbskej menšiny za podpredsedu vlády. Veľa práce však ešte zostáva urobiť v oblasti environmentálnej ochrany s cieľom zabezpečiť ekologicky trvalo udržateľný vývoj v súlade s cieľmi EÚ. Rád budem presadzovať podporu Chorvátska v tejto oblasti.

  Diamanto Manolakou, v mene skupiny GUE/NGL. – (EL) Vážený pán predsedajúci, my, poslanci Európskeho parlamentu za Komunistickú stranu Grécka, nebudeme hlasovať za to, aby sa EÚ rozšírila o Bývalú juhoslovanskú republiku Macedónsko a Chorvátsko. Sme proti posilneniu EÚ, ktorá šíri kapitalizmus a vojny.

Po rozdelení Juhoslávie s pomocou NATO a EÚ sa zosnovali imperialistické plány zmeniť hranice na Balkáne a vytvoriť protektoráty posilňujúce imperialistov a rozdeľujúce ľudí. Najväčšia základňa Spojených štátov v Európe sa vytvára a rozširuje na svojvoľne vymedzených územiach medzi Bývalou juhoslovanskou republikou Macedónsko a srbskou provinciou Kosovo, kde sa očakáva príchod síl EÚ. Predstavuje to intenzifikáciu sporov v tomto regióne.

Na poslednom samite NATO sa Albánsku a Chorvátsku umožnilo vstúpiť, Bývalá juhoslovanská republika Macedónsko však pozvánku nedostala. Predstavuje to nepríjemné vydieranie, ktoré sa uplatňuje na balkánske štáty, ako aj na Grécko, s cieľom podriadiť ich imperialistickým záujmom. Pokiaľ ide o názov, podporujeme geograficky definované riešenie, ktoré je prijateľné pre všetkých a veľmi vzdialené od rozvratníckeho nacionalizmu a zotročovania, ktorého cieľom je mier, stabilné hranice a ochrana suverenity štátov. Potrebujeme spoločný boj ľudí proti imperialistickým organizáciám, ktoré túto krajinu rozdeľujú a vykorisťujú.

  Georgios Georgiou, v mene skupiny IND/DEM. – (EL) Vážený pán predsedajúci, ozveny zo samitu NATO v Bukurešti dorazili do tohto Parlamentu. Je uspokojujúce, že Európa nakoniec prijala stanovisko k záležitosti, ktorá sa tohto samitu týka, keďže obyčajne je málo entuziazmu na prijatie stanoviska, keď rozhodujú iní. Myslím si preto, že všetky strany sa dostatočne poučili, najmä Bývalá juhoslovanská republika Macedónsko. Táto nová republika sa ešte nenaučila európskej diplomatickej praxi, pričom dúfala vo vstup do NATO jednoducho na základe sľubov Spojených štátov a infantilnej, zavádzajúcej viery v oslobodenie od poddanstva.

Provokácia a fanatizmus nebudú mať v rokovaniach medzi európskymi štátmi nikdy miesto. Rozhodnutia by sa nemali prijímať na imaginárnej báze pôvodu, susediacich kultúr a histórie; naopak, mali by sme konať v duchu konsenzu, porozumenia a predovšetkým v duchu čestnosti s cieľom hľadať riešenia a nie zhoršovať problémy. Pozitívny prístup bude pre Bývalú juhoslovanskú republiku Macedónsko prospešný a dúfame, že jej pomôžeme stať sa členom EÚ a NATO. Ak Bývalá juhoslovanská republika Macedónsko odmieta akceptovať názov, ktorý sa pre ňu vybral, a na tomto odmietaní trvá, zistí, že existujú prekážky jej vstupu, pretože oslabila svoje vlastné úsilie. Ak je jej úsilie oslabené teraz, možno bude oslabená aj jej budúcnosť.

  Dimitar Stoyanov (NI). Pán Meijer iste vie, že výrazy „Macedónsko“ a „macedónsky národ“ sú výrazmi, ktoré boli vytvorené smernicou komunistickej internacionály v roku 1934. Po vojne predstavu Macedónska železnou päsťou obnovila a zaviedla Juhoslovanská komunistická strana a neskôr sa stala súčasťou myšlienky veľkého Srbska. Tieto koncepcie obsahujú horlivú propagandu „bulharofóbie“.

Mnohí ľudia v Macedónsku, ktorí vedia o svojom bulharskom etnickom pôvode, sú prenasledovaní, pretože sa sami chcú nazývať Bulharmi. V Skopje sa každoročne znesväcuje pamätník bulharskej ženy Mary Bounevovej, bojovníčky za slobodu Macedónska, ktorú francúzska tlač nazvala „Charlottou Cordayovou Macedónska“. V roku 2007 bolo toto znesvätenie sprevádzané fyzickým útokom na Bulharov a macedónskych občanov, ktorí sa považujú za etnických Bulharov.

Je najvyšší čas, aby macedónska vláda túto manifestáciu nenávisti proti Bulharom potlačila, pretože takéto manifestácie nenávisti do Európskej únie nepatria.

Ďakujem.

  Anna Ibrisagic (PPE-DE). – (SV) Ďakujem Vám, pán predsedajúci. Celá táto správa je dobrá. Je dobre vyvážená a poskytuje objektívny opis vývoja v Macedónsku; uvádza sa v nej dosiahnutý pokrok a vyžaduje sa v nej trochu viac času na nedokončené záležitosti. Ako však mnohokrát predtým, diskusia sa obmedzuje skôr na naše rôzne pohľady na spor, ktorý sa týka názvu krajiny, ako na spôsob, ktorým môžeme dostať Macedónsko do EÚ čo najskôr.

Všetci vieme, čo sa stalo na samite v Bukurešti. Nebudem sa zaoberať tým, kto mal pravdu a kto nie, ani tým, kto bránil väčšie národné záujmy, musím však povedať, že v zahraničnej politike nejde iba o to, kto má pravdu a kto nie. Zahraničná politika je o hľadaní riešení, ktoré najlepším spôsobom slúžia mieru a bezpečnosti v jednotlivých krajinách alebo regiónoch, v našom prípade v Európe. Dosahuje sa to kombináciou dobrej vôle, kompromisu, správnej diplomacie a jednoznačného vedenia. Neumožniť krajine v južnej Európe stať sa členom NATO, ak bola príležitosť, nie je podľa môjho názoru celkom múdrym krokom, vzhľadom na dnešnú zložitú situáciu na Balkáne a všetky výzvy, ktorým čelíme: nezávislosť Kosova, ktorá je fait accompli, odchod vlády a nové voľby v Srbsku a stále prebiehajúce reformy polície v Bosne.

Avšak zablokovať členstvo balkánskej krajiny v EÚ, dokonca len pomyslieť na to, je nielen hlúposť, ale aj vyslovene nebezpečné! Len pred troma hodinami som tu v Európskom parlamente debatovala s kolegom, ktorý povedal: „Ak nebudú robiť čo chceme, môžeme ich zablokovať nielen v NATO, ale aj v EÚ. Umožňujú nám to právne predpisy.“

Moja reakcia bola: tak musíme zmeniť právne predpisy! Určite tu právne predpisy nie sú nato, aby sme sa mohli navzájom blokovať, rozvracať a vydierať? Určite sú tu nato, aby sme mohli všetci spolu vychádzať ako najlepšie vieme v pokojnej a bezpečnej Európe?

Som pevne presvedčená, že čím skôr sa balkánske krajiny dostanú do EÚ, tým skôr budeme mať bezpečnú Európu. Niet žiadnych pochýb, že Macedónsko patrí do Európy, a že Macedónsko sa do EÚ musí dostať čo najskôr. Vyzývam Vás, aby ste túto správu podporili.

  Borut Pahor (PSE). – (SL) Pokiaľ ide o správu o Chorvátsku: tento Parlament aj Európska komisia skoro s nadšením prijali správu, že chorvátsky parlament zrušil svoje rozhodnutie vyhlásiť ekologickú a rybársku ochrannú zónu. A zdá sa, že Chorvátsko bude vďaka tomuto rozhodnutiu možno odmenené rýchlejšími rokovaniami.

Napriek môjmu prianiu, aby Chorvátsko v každom prípade čo najskôr vstúpilo do Európskej únie, by som rád upozornil tento Parlament a najmä spravodajcu, môjho priateľa pána Hannesa Swobodu, že jednostranné akcie Chorvátskej republiky, ktoré sa týkajú jej hraníc so susediacimi krajinami, sú skôr pravidlom ako výnimkou.

Na tejto záležitosti je výnimočné iba to, že Chorvátsko sa tentoraz muselo zriecť jednostrannej akcie, pretože malo na výber: buď Európska únia alebo nacionalistická izolácia.

A v tomto prípade sa tlak ukázal byť užitočným, a dúfam, že pán Swoboda a takisto aj Európska komisia a predsedníctvo budú naďalej trvať na takej politike, že jednostranné akcie Chorvátskej republiky, ktoré sa týkajú vymedzenia hraníc s susediacimi krajinami, sa nevyplácajú.

  Jelko Kacin (ALDE). – (SL) Najlepším spôsobom stabilizácie tejto časti Balkánu je, aby Bývalá juhoslovanská republika Macedónsko pokročila a dostala sa bližšie k Európskej únii. Jej úspešné rokovania pomôžu všetkým ostatným susediacim krajinám vyvinúť ďalšie úsilie, aby získali kandidátsky štatút.

Na prekonanie sporu, ktorý sa týka názvu, sú potrebné vonkajšie iniciatívy. Symbolické gestá ako aj vytrvalosť sú nevyhnutné v Skopje aj v Aténach. Teraz je pravý čas nato, aby sa našiel menej provokatívny názov pre letisko v Skopje, a aby sa prehodnotilo ponižujúce zaobchádzanie s gréckou vlajkou. Všetky ďalšie problémy a diskriminácia, s ktorou sa držitelia macedónskych pasov stretávajú v súvislosti s gréckymi vízami, sú však takisto neprijateľné.

V Európskej únii vytvárame Spoločenstvo moderných, postnárodných štátov. Vzájomné rešpektovanie rozdielov a národných identít je takisto otázkou rešpektovania základných ľudských práv. Iba týmto spôsobom môžeme zabrániť všetkým negatívnym dôsledkom pocitu, že je ohrozená niekoho národnosť, alebo ich aspoň obmedziť. Je potrebné odstrániť vízový režim pre všetky krajiny v tomto regióne. Takisto je potrebné rýchle a trvalé riešenie pre názov krajiny a komplexná aliancia medzi Bývalou juhoslovanskou republikou Macedónsko a Gréckou republikou. Mier a stabilita a rýchla a úspešná euroatlantická integrácia je v záujme týchto štátov aj všetkých týchto národov.

Napriek tomu, pán komisár a pán Lenarčič, slovinské predsedníctvo by malo predložiť macedónsku záležitosť na ďalšom samite. Vôbec nie je potrebné čakať do jesene.

Ešte jedna vec k Chorvátsku: zavedením ekologickej a ochrannej zóny si chorvátski politici dali gól do vlastnej brány. V budúcnosti takéto prekvapenia nebudú možné.

Ak sme sa z tejto skúsenosti mali poučiť, je to v poriadku, ak sa však nepoučili oni, potom sú všetky slová a slávnostné sľuby o ukončení rokovaní v roku 2009 iba zavádzaním. Nikto nepotrebuje byť zavádzaný: ani občania, ani hospodárstvo, ani susediace krajiny, ani Európska únia. Teraz potrebujeme úspešný príbeh. Nevyhnutnou súčasťou každého úspechu je zásada pacta sunt servanda (dohody musia platiť).

  Hanna Foltyn-Kubicka (UEN). – (PL) Vážený pán predsedajúci, v rámci konštruktívneho hodnotenia pokroku Chorvátska by Európska únia nemala iba stanovovať podmienky, mala by takisto ponúkať všetku možnú pomoc, berúc do úvahy skúsenosti ostatných európskych štátov, špecifiká tohto regiónu a čerstvé spomienky ľudí v tejto krajine na vojnu. Integrácia Balkánskeho polostrova bez Chorvátska nie je možná. Takisto je potrebné zdôrazniť, že posledné dva roky spolupráce priniesli nečakane dobré výsledky, ktoré naznačujú pozitívny pokrok v integrácii do Európskej únie. Je jasné, že existujú určité oblasti, v ktorých je potrebná ráznejšia akcia. Podľa môjho názoru si však úsilie, ktoré tento štát vyvinul, zasluhuje pochvalu a celá EÚ by túto akciu mala podporovať. Počas posledných dvoch rokov urobilo Chorvátsko chvályhodný pokrok vo väčšine oblastí, ktorých sa týkajú právne predpisy Spoločenstva.

V dôsledku toho by som rád vyjadril presvedčenie a nádej, že so spoločnou účasťou a vhodnou podporou zo strany ostatných členských štátov sa rokovania úspešne ukončia včas, aby sa prístupová zmluva mohla prijať pred voľbami do Európskeho parlamentu v júni 2009.

  Angelika Beer (Verts/ALE). Vážený pán predsedajúci, srdečne vítam našich partnerov z Macedónska, ktorí sledujú túto diskusiu. Pán komisár Rehn uviedol, že podporujeme Macedónsko, aby pokročilo v reformnom procese. Jednohlasne hovoríme „áno, želáme si otvoriť rokovania tento rok“.

Veci však musíme pomenovať správnym menom. Stranou, ktorá vetovaním členstva Macedónska v NATO zabránila tejto krajine prijať záväzky aliancie, je Grécko. Je pravdou, že existuje spor o názov, nemôžeme však ignorovať skutočnosť, že Grécko urobilo v roku 1995 záväzne vyhlásenie platné podľa medzinárodných právnych predpisov, na základe ktorého súhlasí, že spor o názov nebude nikdy prekážkou vstupu Macedónska do medzinárodného spoločenstva, EÚ alebo NATO.

Grécko porušilo túto medzinárodne záväznú dohodu, a ak chceme v tejto súvislosti niečo naprávať, hovorím, že európske kritériá porušilo Grécko a nie Macedónsko.

Je to krokom vpred, je to úderom pod pás malého štátu, ktorý sa naozaj veľmi usiluje držať s nami krok a otvoriť rokovania. Vážený pán Swoboda, z tohto dôvodu by som takisto rada uviedla, že tieto šikovné pokusy o zastavenie alebo odsunutie zajtrajšieho hlasovania sú ďalším rizikom destabilizácie vlády v Macedónsku, pretože podporujú nacionalistické sily.

Skutočným problémom je, že Grécko je spojeneckou krajinou, ktorá kategoricky odmieta uznať akúkoľvek menšinu vo svojej vlastnej krajine. Je to v rozpore s Kodanskými kritériami, a táto situácia je pre Európsku úniu a túto alianciu zahanbujúca. Navzdory Grécku prajem Macedónsku pri ďalších krokoch veľa sily.

  Andreas Mölzer (NI). – (DE) Vážený pán predsedajúci, Chorvátsko je nielen kultúrne a historicky zakotvené v strednej Európe, už spĺňa aj všetky prístupové kritériá. Na jeho ceste by sme preto nemali vytvárať žiadne nepotrebné prekážky. Vyriešením sporu, ktorý sa týkal rybárskej zóny, Chorvátsko opäť potvrdilo svoju pripravenosť na členstvo v EÚ a chorvátska vláda takisto posilňuje svoje úsilie v boji proti korupcii.

Rýchle pristúpenie Chorvátska, ktoré je teraz na dosah, by však podľa môjho názoru nemalo viesť k samozrejmému vstupu akýchkoľvek iných štátov. Ako je všeobecne známe, Macedónsko musí bojovať nielen s korupciou, ale aj s ekonomickými problémami a právnym štátom. Najmä v súvislosti s vyhlásením nezávislosti Kosova ešte len uvidíme, či sa etnický mier s albánskou menšinou dá dlhodobo udržať. Nemôžeme zopakovať chyby predchádzajúcich kôl rozširovania. EÚ si podľa môjho názoru musí konečne uvedomiť skutočnosť, že nevyriešené konflikty, kultúrne rozdiely a sociálno-hospodárske problémy pristúpením nezmiznú len tak.

  Pál Schmitt (PPE-DE). – (HU) Ďakujem Vám, pán predsedajúci. Ako predseda Spoločného parlamentného výboru Chorvátska a Európskej únie cítim, že posledné mesiace priniesli v rámci euroatlantického integračného procesu Chorvátska priaznivý obrat udalostí. Pán Barroso pred niekoľkými týždňami načrtol plán uzatvorenia prístupových rokovaní na jeseň 2009 a Chorvátsko dostalo minulý týždeň pozvánku na vstup do NATO.

Obe tieto udalosti sú potvrdením toho, že Chorvátsko je na správnej ceste, a medzinárodné spoločenstvo odmeňuje úsilie chorvátskej vlády. Nie je náhodou, že výsledok Eurobarometra sa v Chorvátsku po dlhej dobe znovu po prvýkrát zvýšil na viac ako 60 %. Takisto si myslím, že to bol významný a rozumný postoj, ktorý našich chorvátskych priateľov viedol k rozhodnutiu neuplatňovať rybársku ochrannú zónu v prípade členských štátov Európskej únie, v záujme členstva Chorvátska v Európskej únii.

Pokiaľ ide o záležitosť nezávislosti Kosova, vláda pána Sanadera sa podobne vydala umiernenou cestou, svoje konanie zosúladila s väčšinou členských štátov EÚ a uznala nezávislosť Kosova.

Vážený pán predsedajúci, skutočnosť, že srbská menšina v Chorvátsku dostala post vicepremiéra v súčasnom kabinete, veľkou mierou prispela – ako už uviedli iní – k stabilite v regióne a mieru medzi rôznymi etnickými skupinami. Som presvedčený, že zo strany slovinského predsedu vlády je neprimerané vyhlásenie, že by nevylúčil vetovanie pristúpenia Chorvátska k EÚ pre záležitosť, ktorá sa týka hraníc medzi týmito dvoma krajinami. Rozšírenie EÚ a osud národa nemožno zviazať riešením dvojstranného sporu týkajúceho sa hraníc.

Táto správa je pozitívnym odkazom v tom, že uznáva pokrok Chorvátska pokiaľ ide o stabilitu v regióne západného Balkánu, pokiaľ ide o zabezpečenie pripravenosti ekonomiky tejto krajiny na hospodársku súťaž v kontexte Európskej únie a pokiaľ ide o inštitucionálne reformy a prijatie právnych predpisov Európskej únie. Popri pozitívnych bodoch sa však v správe uvádzajú aj výzvy, ktorým čelíme: reforma súdneho systému, boj proti organizovanému zločinu a korupcii, uzatvorenie návratu utečencov a vyriešenie alebo zmiernenie dvojstranného napätia. Blahoželám spravodajcovi, pánovi Swobodovi.

  Józef Pinior (PSE). – Vážený pán predsedajúci, predovšetkým by som rád zablahoželal pánovi Hannesovi Swobodovi a pánovi Erikovi Meijerovi k ich správam o pokroku Chorvátska a Bývalej juhoslovanskej republiky Macedónsko za rok 2007, v uvedenom poradí. Obe správy sú výborné. Ako tieňový spravodajca socialistickej skupiny pre správu o Bývalej juhoslovanskej republike Macedónsko by som chcel poďakovať pánovi Meijerovi za jeho serióznu a úprimnú spoluprácu počas vypracúvania tejto správy.

V správe o Bývalej juhoslovanskej republike Macedónsko sa vítajú výsledky v rámci implementácie Rámcovej dohody z Ochridu, ktorá sa zaoberá politickým aspektom vzťahov medzi etnikami. Správa sa zaoberá hospodárskou výkonnosťou, prijatím niektorých kľúčových právnych predpisov o prokurátoroch a pokrokom v boji proti korupcii. Na druhej strane ľutujeme podpísanie dvojstrannej dohody o imunite medzi Bývalou juhoslovanskou republikou Macedónsko a Spojenými štátmi, na základe ktorej sa udeľuje výnimka z jurisdikcie Medzinárodného trestného tribunálu v rozpore so štandardami a politikami EÚ.

V správe sa uvádza výzva pre Bývalú juhoslovanskú republiku Macedónsko a Grécko, aby zvýšili úsilie zamerané na prekonanie sporu týkajúceho sa názvu krajiny. Tento spor by sa v žiadnom prípade nemal stať prekážkou členstva Bývalej juhoslovanskej republiky Macedónsko v medzinárodných organizáciách. Pokiaľ ide o spor týkajúci sa názvu, v správe sa nekritizuje ani jedna strana. Obe strany sa v nej vyzývajú, aby napriek tomu, čo sa stalo minulý týždeň na samite NATO v Bukurešti, pokračovali v rokovaniach. Pán Javier Solana včera vo Výbore Európskeho parlamentu pre zahraničné veci našťastie povedal, že rokovania týkajúce sa názvu budú pokračovať. Ak sa tieto dve strany dohodnú, NATO môže okamžite prijať rozhodnutie pozvať Bývalú juhoslovanskú republiku Macedónsko, dokonca aj na veľvyslaneckej úrovni, takže bude potrebný nový samit. Bývalá juhoslovanská republika Macedónsko by mala dostať dátum začatia prístupových rokovaní tento rok. Európsky parlament by mal túto krajinu jednoznačne viesť k európskej integrácii.

  Johannes Lebech (ALDE). – (DA) Vážený pán predsedajúci, ak diskutujeme o Balkáne, tento región by sme mali vnímať ako jednotný celok. Dlhodobým cieľom EÚ je pristúpenie všetkých balkánskych krajín. Na dosiahnutie tohto cieľa sa takisto očakávajú výsledky zo strany týchto krajín samotných. Spoločná európska budúcnosť je spoločnou úlohou členských štátov a všetkých balkánskych krajín. Pre nás, severské krajiny, nie sú historické konflikty neznáme, teraz však spolupracujeme. Balkán, podobne ako severský región, je zviazaný spoločnou históriou, spoločnými jazykmi a spoločnou kultúrou v celej svojej dĺžke a rozlohe. Z tohto dôvodu by malo byť možné začať proces spolupráce s cieľom zabezpečiť mier a stabilitu.

V súčasnosti existuje medzi týmito krajinami mnoho dohôd o spolupráci. Prečo sa neposunúť o krok ďalej? Balkánske krajiny by mohli na základe inšpirácie zo severskej spolupráce zriadiť fórum pre spoluprácu súbežne so Severskou radou a Baltickou radou. Posilňovanie existujúcej regionálnej politickej spolupráce vo forme Balkánskej rady týmto krajinám umožní, aby vstúpili do praktickej, na budúcnosť zameranej spolupráce, ktorá ponúkne príležitosť na stabilizáciu regiónu a ktorá umožní krajinám, ktoré ešte nie sú členskými štátmi ani oficiálnymi kandidátskymi krajinami, aby boli viac pripravené na pristúpenie.

  Ryszard Czarnecki (UEN). – (PL) Vážený pán predsedajúci, Chorvátsko, tento starý európsky národ s dlhodobou históriou a zaujímavou kultúrou, by sa mal čo najskôr stať členom európskej rodiny národov, ktorá je známa ako Európska únia. Chorvátsko, krajina, ktorá žiada o členstvo v Európskej únii, má paradoxne dlhšiu históriu ako niektoré zo zakladajúcich štátov Európskeho spoločenstva, ako napríklad Belgicko a Luxembursko. Záhreb a Split sú veľmi európskymi miestami, kým Dubrovník je ozajstným klenotom európskeho kultúrneho dedičstva. Počas tejto diskusie hovorila väčšina rečníkov vrátane mňa s uviazanou viazankou. Stojí za to pripomenúť, že viazanky vymysleli Chorváti, a v Európskom parlamente, ktorý tak uctieva voľnosť a slobodu, by sa malo takisto zdôrazniť, že chorvátsky prístav Dubrovník bol prvým mestom v Európe, ktoré začiatkom 15. storočia zakázalo obchodovanie s otrokmi.

Vzhľadom na túto situáciu nemáme ani morálne právo brzdiť pristúpenie Chorvátska k Únii.

  Predsedajúci . – (FR) Skutočnosť, že konám ako predsedajúci a pritom nemám viazanku, nemá vôbec nič spoločné s týmto bodom programu.

  Antonios Trakatellis (PPE-DE). – (EL) Vážený pán predsedajúci, v správe pána Meijera a jednomyseľných uzneseniach Spoločného parlamentného výboru Európskej únie a Bývalej juhoslovanskej republiky Macedónsko sa zdôrazňujú tri kľúčové kroky, ktoré smerom k Európe prijala Bývalá juhoslovanská republika Macedónsko.

Prvým krokom je samozrejme splnenie prístupových požiadaviek a súlad s acquis communautaire. Hoci Bývalá juhoslovanská republika Macedónsko urobila pokrok, musí pokračovať vo svojich reformách, ako je uvedené v správe pána Meijera a mnohých iných správach Európskej komisie.

Druhý krok sa týka vnútorných politík a sociálnej súdržnosti. Musí pokračovať v záväzkoch vyplývajúcich z dohody z Ochridu, pokiaľ ide o albánske, ale aj iné menšiny v tejto multietnickej krajine.

Tretím krokom je vyriešenie sporov medzi Bývalou juhoslovanskou republikou Macedónsko a jej susedmi v súlade so Salzburskou deklaráciou. Dovoľte, aby som zdôraznil, že Grécko malo – a stále aj má – vedúce postavenie v rámci úsilia zameraného na dosiahnutie pristúpenia všetkých balkánskych štátov do euroatlantických štruktúr, keďže je pevne presvedčené, že vývoj v krajinách tohto regiónu bude prospešný pre všetkých.

Pre Grécko je však záležitosť názvu nielen historickým, psychologickým alebo emočným problémom. Je prirodzenou politickou záležitosťou pre všetkých gréckych občanov, pretože sa týka európskych hodnôt dobrých susedských vzťahov a regionálnej spolupráce. Dovoľte mi pripomenúť, že Grécko súhlasilo s tým, aby sa Bývalej juhoslovanskej republike Macedónsko udelil štatút kandidáta na pristúpenie, samozrejme pod podmienkou uvedenou v dokumente KOM(2007)663, že počas rokovaní sa nájde vzájomne prijateľné riešenie týkajúce sa názvu.

Nakoniec by som rád zdôraznil, že Grécko, aj po odložení pozvania Bývalej juhoslovanskej republiky Macedónsko na vstup do NATO v Bukurešti do vyriešenia otázky názvu, podporuje ďalšie rokovania. V skutočnosti prijalo veľkorysý kompromisný krok a navrhlo prijateľný zložený názov, takže druhej strane teraz už iba zostáva, aby vyšla Grécku v ústrety.

Vážený pán predsedajúci, na záver by som rád vyjadril presvedčenie, že v súvislosti s niektorými bodmi, ktoré je stále potrebné objasniť, sa dosiahnu dohody, ktoré nám umožnia pokročiť s hlasovaním v Štrasburgu.

PREDSEDÁ: PANI KRATSA-TSAGAROPOULOU
podpredsedníčka

  Ioan Mircea Paşcu (PSE). – Vážená pani predsedajúca, Chorvátsko má európsku budúcnosť: nedávna pozvánka na vstup do NATO a súčasné rokovania o vstupe do EÚ sú toho dôkazom. Pre krajinu, ktorá sa pred desaťročím prakticky nachádzala vo vojne, je to veľkým úspechom. Zároveň to však nestačí na odstránenie problémov, ktorým Chorvátsko a Európska únia stále čelia na ceste k ukončeniu týchto rokovaní. Časový plán je veľmi tesný; ide prakticky o každý deň, bez ohľadu na rôzne dátumy spojené s ukončením tohto procesu.

Keď som však pred istým časom navštívil delegáciu Výboru pre zahraničné veci v Záhrebe, zaznamenal som odhodlanie chorvátskych orgánov vyriešiť tieto problémy a dosiahnuť členstvo v Únii. V tejto súvislosti je nedávne rozhodnutie chorvátskeho parlamentu oslobodiť štáty EÚ od uplatňovania ekologickej a rybárskej ochrannej zóny (ZERP) po návšteve pána komisára Rehna dôkazom tohto odhodlania a významným krokom správnym smerom. Som presvedčený, že so správnou administratívnou kapacitou na implementáciu potrebných právnych predpisov bude Chorvátsko v EÚ aj v NATO pevným faktorom stability a pokroku v oblasti, ktorá si stále vyžaduje našu plnú pozornosť. Blahoželám pánovi Swobodovi k všetkej jeho práci, ktorá sa v tejto správe odzrkadľuje.

  Lena Ek (ALDE). – (SV) Ďakujem Vám, pani predsedajúca. Chorvátsko zohráva kľúčovú úlohu v demokratickom vývoji západného Balkánu, a je nesmierne dôležité, aby tento proces pokračoval. Z nepochopiteľných dôvodov sme boli svedkami určitého spomalenia tohto procesu počas chorvátskej volebnej kampane a formovania novej vlády, teraz som však naozaj presvedčená, že tento proces sa zrýchli. Ako už uviedli predchádzajúci rečníci, časový plán je veľmi tesný.

Vítam dočasné zrušenie obmedzení v ekologickej zóne v Jadranskom mori. Je to pozitívnym signálom pre vzťahy medzi Slovinskom, Talianskom a Chorvátskom, environmentálne úvahy si však v rámci zaobchádzania s týmto unikátnym morským prostredím musia naďalej vyžadovať veľkú pozornosť.

Chorvátsko má pred sebou stále veľa práce, pokiaľ ide o reformu súdneho systému a súdneho procesu. Veľmi veľa ľudí musí stále veľmi dlho čakať na verdikt v ich veci. Uvedené sa musí stať prioritou a administratívna kapacita krajiny sa musí zdokonaliť a rozšíriť.

Vítam prácu, ktorú vykonal Výbor chorvátskeho parlamentu pre EÚ, ktorého predsedom je môj dobrý priateľ, pán Vesna Pusić. Teraz všetci dúfame, že rokovania budú výborné, a že sa budú môcť rýchlo uzatvoriť.

  Doris Pack (PPE-DE). – (DE) Vážená pani predsedajúca, správa pána Swobodu je povzbudzujúca, realistická a vyvážená. Blahoželám mu k nej. Uvádza sa v nej pokrok, ktorý Chorvátsko dosiahlo, ako napríklad jeho príkladná legislatíva týkajúca sa menšín, jeho konštruktívna spolupráca s Haagskym tribunálom, jeho záväzok zintenzívniť boj proti korupcii a predovšetkým dohoda parlamentu a vlády, ktorá sa týka rybárskej zóny, ktorú bolo veľmi ťažké dosiahnuť.

Chorvátsko a Európska komisia budú teraz musieť využiť všetky svoje dostupné prostriedky, aby rokovania o nadchádzajúcich kapitolách prebehli rýchlo a úspešne. Medzinárodný arbiter by mal mať možnosť dlhodobo vyriešiť spor týkajúci sa hraníc medzi Slovinskom a Chorvátskom. Chorvátsko musí v tomto regióne zohrávať kľúčovú úlohu a čo najskôr by malo pristúpiť k EÚ. Dvojstranné záležitosti nemôžu byť prekážkou.

Pokiaľ ide o Macedónsko, môžem Vám povedať, že cez víkend som tam bola na konferencii a nálada je po zamietnutí vstupu do NATO naozaj veľmi znepokojivá. Ľudia cítia, že sa s nimi zaobchádzalo nespravodlivo. V správe pána Meijera sa uvádza tvrdá cesta, po ktorej už krajina úspešne prešla. Určite ešte zostáva veľa práce, ak však záležitosť, ktorá sa týka názvu, stále visí nad všetkým ako Damoklov meč, je ťažké pohnúť sa v iných oblastiach politiky.

Situáciu v tejto krajine monitorujem od roku 1992 a želám si, aby Macedónsko a Grécko našli dlhodobé riešenie tohto sporu, ktorý sa týka názvu, najmä pre mladú generáciu. Obe strany urobili v posledných týždňoch ústupky a obe strany musia prijať ďalšie kroky, aby sa dostali bližšie k sebe. Považovala by som za nezlučiteľné so spoločnými európskymi hodnotami a skutočne nezodpovedné, ak by veto opäť umožnilo zabrániť vstupu tejto krajiny do Európskej únie. To sa nemôže stať!

  Gyula Hegyi (PSE). – Vážená pani predsedajúca, som veľmi sklamaný súčasnými vzťahmi medzi Západom a Macedónskom. Úprimne povedané, ľudia v Macedónsku si zaslúžia oveľa lepšie zaobchádzanie z našej strany.

S nezávislosťou Kosova a nedávnym zlyhaním vstupu do NATO je situácia ešte komplikovanejšia. V Macedónsku sú na jednej strane separatistické prvky a na druhej strane nacionalisti, ktorí sa snažia narušiť stabilitu krajiny, a rozhodnutie z Bukurešti tejto situácii vôbec nepomohlo. Naši macedónski priatelia si však z Bukurešti možno zoberú aspoň jedno ponaučenie. Podpora Spojených štátov nestačí. Veľa rozhodnutí závisí od spoločnej dohody členských štátov, nielen v rámci Európskej únie, ale aj v rámci NATO, a každý členský štát môže využiť svoje veto.

Vzhľadom na posledné udalosti by Macedónsko malo prehodnotiť svoj postoj k oslobodeniu Spojených štátov od jurisdikcie Medzinárodného trestného tribunálu. Obe strany urobili veľa chýb – aj my, aj macedónski politici – za naše chyby však nemožno trestať bežných ľudí. Z tohto dôvodu by sme mali rýchlo konať aspoň v oblasti liberalizácie vízového režimu, pričom macedónskym obyvateľom by to pomohlo cestovať, učiť sa a mať bližšie kontakty s každodenným európskym životom. Pred tri a pol rokom, keď som bol zvolený za podpredsedu Spoločného parlamentného výboru Európskej únie a Bývalej juhoslovanskej republiky Macedónsko, som mal mnoho optimistických plánov ako zlepšiť naše vzťahy. Z týchto myšlienok sa uskutočnilo len veľmi málo. Dúfam, že pokročíme aspoň v oblasti liberalizácie vízového režimu.

  Maria Eleni Koppa (PSE). – (EL) Vážená pani predsedajúca, Grécko dôsledne podporovalo európsku perspektívu Bývalej juhoslovanskej republiky Macedónsko a prispelo k jej hospodárskemu rozvoju. Systematicky sme pracovali na hľadaní vzájomne prijateľného riešenia problému, ktorý sa týka názvu, pod dohľadom OSN. Grécko prijalo významné kroky a teraz podporuje zložený názov so všeobecne záväzným geografickým označením erga omnes.

Žiaľ, druhá strana si to nepraje. Po výsledku samitu NATO v Bukurešti je v záujme všetkých strán, aby pokračovali rokovania, a aby sa čo najskôr dosiahla dohoda. Rozhodnutie NATO nepozvať Macedónsko neznamená zamietnutie členstva, ale poukazuje na potrebu riešenia.

Som presvedčená, že pôvodný text správy môjho kolegu poslanca pána Meijera bol v tejto záležitosti vyvážený. Žiaľ, vďaka prijatým doplňujúcim a pozmeňujúcim návrhom sa správa o záležitosti, ktorá sa týka názvu, prekrútila. Vyzývame členov Európskeho parlamentu, aby neprijali formulácie, ktoré zasahujú do pokračujúceho procesu rokovania, ktorý vstupuje do svojej najdôležitejšej fázy.

  Zita Pleštinská (PPE-DE). – (SK) Bez vstupu krajín juhovýchodnej Európy do Únie nemôžeme hovoriť o úspechu európskej integrácie.

Bývalá Juhoslávia bola za čias studenej vojny slobodnou baštou a mnoho emigrantov aj z bývalého totalitného Československa utekalo na západ práve cez krajinu, ktorá bola odstrašujúcim príkladom pre bývalý Sovietsky zväz a jeho satelity. Na základe mojej otázky, ktorú som položila Rade ohľadom hraničných sporov medzi Slovinskom a Chorvátskom, ma Rada informovala, že schválila nové prístupové partnerstvo s Chorvátskom a jeho uplatňovanie je hlavným predpokladom pokroku v negociačnom procese.

Teší ma správa pána spravodajcu Hannesa Swobodu, ktorá ma napĺňa optimizmom. Rovnako ako pán spravodajca, aj ja som presvedčená, že Chorvátsko na základe dosiahnutého pokroku v integračnom procese splní všetky podmienky vstupu do Európskej únie a stane sa významným stimulom pre všetky ostatné krajiny západného Balkánu.

  Pierre Pribetich (PSE). – (FR) Vážená pani predsedajúca, vážené dámy a vážení páni, rada by som zablahoželala môjmu kolegovi pánovi Swobodovi k práci, ktorú vykonal, a ku kvalite jeho opodstatnenej a vyrovnanej správy, v ktorej sa zdôrazňuje pokrok, ktorý sa uskutočnil najmä v súvislosti s ústavným zákonom o národných menšinách, a nedokončená práca, ako napríklad nevyhnutné posilnenie súdneho systému.

Sme potešení, že Chorvátska republika zrušila ekologickú a ochrannú rybársku zónu v Jadranskom mori, ktorá bola zdrojom napätia v rámci Európskej únie. Je to veľmi symbolický čin, ak taká vec môže existovať, ktorý dokazuje vôľu Chorvátska pristúpiť k Európskej únii. Jean Cocteau povedal: „Láska neexistuje, existuje iba dôkaz lásky“. Týmto aktom Chorvátsko uplatnilo tento slávny výrok na našu situáciu.

My musíme naopak stáť za cieľom podpísať prístupovú zmluvu v júni 2009, čo je symbolickým dátumom a ambicióznym cieľom. Neexistuje politika bez symboliky. Dovoľte, aby sme to potvrdili, aby sme vyslali tento významný odkaz a ukázali Chorvátskemu ľudu, ako veľmi sa tešíme, že ich privítame v európskej rodine, pretože nejde iba o Chorvátsko, ide o pevný symbol stability Balkánu a mieru. Na dosiahnutie tohto cieľa musíme preto pracovať dvojnásobne tvrdo. Musíme pomôcť Komisii a Chorvátsku na tejto ceste.

  Zdzisław Zbigniew Podkański (UEN). – (PL) Vážená pani predsedajúca, požiadala som o slovo v súvislosti s Chorvátskom a Macedónskom, aby som zdôraznila zložitosť situácie na Balkáne a potrebu realizácie pokojnej a vyváženej politiky. Dráma Srbska a Kosova by nás mala upozorniť na to, aby sme neprijímali unáhlené rozhodnutia. Rovnaká dráma by mohla takisto vzniknúť v Macedónsku, ktoré je domovom mnohých Albáncov. Toto riziko sa odvrátilo vďaka rozvážnosti vedúcich predstaviteľov zainteresovaných strán.

Táto pozitívna skúsenosť sa musí podporovať a musíme podľa nej konať, bez toho, aby sme vyburcovali iných – proti ich vôli, silou, bez vysvetlenia dôvodov prijatia opatrení.

  Giorgos Dimitrakopoulos (PPE-DE) – (EL) Vážená pani predsedajúca, predovšetkým by som rád uviedol, že úplne súhlasím so stanoviskami pána Swobodu, ktoré sa týkajú perspektívy pristúpenia Chorvátska.

Po druhé, v súvislosti so správou pána Meijera o Bývalej juhoslovanskej republike Macedónsko, ďakujem spravodajcovi za jeho ochotu angažovať sa v diskusii. Vyzývam však vládu a politické sily v Bývalej juhoslovanskej republike Macedónsko, aby sa sústredili na budúcnosť a vyvinuli nevyhnutné úsilie na nájdenie vzájomne prijateľného riešenia záležitosti týkajúcej sa názvu. Takýto pokrok bude znamenať splnenie kritéria dobrých susedských vzťahov a otvorí cestu ďalšiemu pokroku Bývalej juhoslovanskej republiky Macedónsko na ceste do EÚ.

Dovoľte, aby som na záver potvrdil návrh pána Swobodu posunúť hlasovanie o správe pána Meijera približne o týždeň, aby nám zostal čas na podrobnejšie preskúmanie predložených kompromisných pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov.

  Monika Beňová (PSE). – (SK) Budem veľmi stručná.

V správe môjho kolegu pána Swobodu sú veľmi jednoznačne pomenované všetky tie otázky, ktoré bolo treba pomenovať, a myslím si, že tá správa aj veľmi jasne poukazuje na politickú skúsenosť a profesionalitu pána kolegu Swobodu.

Chcem za seba povedať, že aj ako podpredsedníčka regionálneho parlamentu chcem zdôrazniť dobrú pripravenosť aj jednotlivých chorvátskych regiónov na to, aby sa stali dobrou súčasťou Európskej únie; a teda nielen na centrálnej úrovni chorvátskej vlády, ale aj na úrovni chorvátskych regiónov je táto otázka veľmi dobre diskutovaná aj so súčasnými členskými štátmi a myslím si, že do budúcnosti to vytvára dobrý priestor aj na aktívne zapojenie chorvátskych regiónov do politík Európskej únie.

  Miloslav Ransdorf (GUE/NGL). – (CS) Nedávno nás pán Rupel ubezpečoval, že slovinské predsedníctvo konalo v súvislosti s Kosovom správne. Stalo sa to, čo sme očakávali: kríza sa rozšírila. V Macedónsku pán Thaçi nedávno spôsobil kolaps vládnej koalície a požadoval federáciu, dvojjazyčnosť a uznanie Skanderbegovej vlajky.

Podobne sa správajú albánski separatisti v údolí Preševo na juhu Srbska, kde hrozia bojkotom volieb. Možno očakávať, že táto kríza sa rozšíri aj do Čiernej Hory. Podľa môjho názoru musíme Macedónsku pomôcť, poskytnúť mu všetku pomoc potrebnú nato, aby bolo naďalej stabilnou krajinou, musíme však odmietnuť poskytnúť akúkoľvek pomoc albánskym separatistom, pretože sa jasne ukázalo, že desaťročný pokus urobiť z teroristov demokratov úplne zlyhal.

  Marios Matsakis (ALDE). Vážená pani predsedníčka, Grécko, dlhodobý člen Európskej únie a jeho 11 miliónov obyvateľov usudzuje, že má vážny a legitímny problém s názvom ich suseda, Bývalej juhoslovanskej republiky Macedónsko a túto záležitosť musíme rešpektovať.

Napriek tomu, že Grécko v súčasnosti rokuje o tejto záležitosti s Bývalou juhoslovanskou republikou Macedónsko, je veľmi znepokojujúce, že niektorí kolegovia poslanci Európskeho parlamentu a niektoré vlády členských štátov sa už postavili na stranu a takisto sa snažia donútiť Európsky parlament, aby sa postavil na stranu, ako inak, Bývalej juhoslovanskej republiky Macedónsko. Nie je to veľmi rozumné, nie je to spravodlivé a nepomáha to ani kohéznej politike EÚ, ani súčasnej situácii, pretože to bude znamenať nielen väčšiu nekompromisnosť vlády Bývalej juhoslovanskej republiky Macedónsko v jej požiadavkách týkajúcich sa názvu, ale aj neexistenciu vhodného riešenia z dlhodobej perspektívy.

  Ljudmila Novak (PPE-DE). Som veľmi potešená, že Chorvátsko, ktoré je naším susedom, zrušilo implementáciu ekologickej a rybárskej ochrannej zóny, ktorá bola hlavnou prekážkou pokračovania rokovaní. Napriek tomu by sa malo Chorvátsko vážne upozorniť, že v Európskej únii dodržiavame dohody a neuchyľujeme sa k jednostranným akciám.

Nesúhlasím však s prehnanou chválou Chorvátska za zrušenie ekologickej a rybárskej ochrannej zóny. Chorvátsko najprv tento problém vytvorilo a teraz ho všetci chválime pretože ho zrušilo. Môže ho to jedine povzbudiť pri pokusoch a snahách riešiť podobným spôsobom aj iné záležitosti.

V Chorvátsku si myslia, že si môžu dovoliť veľa, pretože vedia, že majú značnú podporu pristúpenia k EÚ. Slovinsko vždy podporovalo pristúpenie Chorvátska k Európskej únii; nemôžeme však súhlasiť s ich akciami, ktoré sa týkajú nevyriešených záležitostí s hranicami, keďže predávajú pôdu, ktorá patrí Slovinsku.

  Roger Helmer (NI). – Vážená pani predsedajúca, myslím si, že táto správa je o polovicu optimistickejšia.

Minulý rok som v Chorvátsku strávil veľmi intenzívny týždeň v rámci stretnutí s diplomatmi, akademikmi, právnikmi, podnikateľmi, obchodnými komorami a médiami. Utvoril som si veľmi jasný obraz o krajine, ktorá nemá riadnu trhovú ekonomiku, a ktorej vláda je priveľmi zainteresovaná do súdnictva, médií a podnikania. Označujeme to divokým kapitalizmom. Vládne výdavky predstavujú viac ako 50 % HDP Chorvátska. To jednoducho nie je slobodný trh, ako ho chápeme my.

Je potrebné zaviesť transparentnosť v rámci vládnych kontraktov, ktoré podliehajú korupcii. Je potrebné zaviesť úplné zverejňovanie záujmov v plánovacích rozhodnutiach, ktoré teraz predstavujú príjmy len pre úradníkov. Máme už iba málo príležitostí urýchliť reformy v Chorvátsku pred pristúpením. Nie som presvedčený, že ich vhodným spôsobom využívame.

  Predsedajúca . – Je veľmi príznačné, že diskusia o tejto záležitosti vyvolala veľký záujem, žiaľ, vyhradených bolo iba päť minút, a tie už uplynuli.

  Christopher Beazley (PPE-DE). – Vážená pani predsedajúca, v súvislosti s procedurálnou námietkou plne rešpektujem Vaše rozhodnutie, že táto diskusia podlieha časovému plánu, záujem poslancov v rámci postupu „catch-the-eye“ by však Vás a samozrejme aj Vašich kolegov možno mohol podnietiť k zváženiu predĺženia času, ktorý majú poslanci k dispozícii na rokovanie o záležitostiach, ktoré sa týkajú celej Európy a nielen tých, ktorí zastávajú jednotlivé výbory.

Je veľa vecí, ktoré by som chcel o Chorvátsku a Macedónsku povedať, avšak nemôžem. Uložím si ich do pamäti a pošlem Vám osobnú kópiu.

  Predsedajúca . Pre veľký záujem v rámci tejto záležitosti sme zdvojnásobili čas na príspevky. Normálne je to päť minút, pri tejto príležitosti sa však vyčlenilo desať minút.

Vaša poznámka je však naozaj veľmi zaujímavá. Po preskúmaní našich pracovných metód môžeme ustanoviť ďalšie, podobné technické prostriedky, pokiaľ ide o zásahy poslancov.

  Janez Lenarčič , úradujúci predseda. − (SL) Predovšetkým by som chcel v mene Rady vyjadriť súhlas s vyhlásením pána komisára Rehna, že tento rok je pre Chorvátsko kľúčovým rokom na jeho ceste k členstvu v Európskej únii. Opäť by som rád poďakoval spravodajcovi pánovi Hannesovi Swobodovi za správu, ktorú pripravil, a ktorá poskytuje veľmi jasný obraz súčasnej situácie, úrovne dosiahnutého rozvoja a budúcich výziev.

Dúfame, že Chorvátsko využije príležitosť a urobí rýchly pokrok. Faktom je, že tento pokrok bude závisieť najmä od samotného Chorvátska a od tempa a kvality reforiem, ktoré musí vykonať.

Pán Schmidt, rád by som zdôraznil, že slovinské predsedníctvo bude túto agendu realizovať s najväčšou zodpovednosťou. Slovinské predsedníctvo podporuje pokrok Chorvátska najmä preto, že jeho najrýchlejší možný pokrok smerom k členstvu v Európskej únii je pre Chorvátsko dôležitý, ale aj preto, že je dôležitý pre Európsku úniu a preto, že je dôležitý pre tento región ako celok.

Avšak zodpovedná realizácia tejto agendy sa má zakladať na rokovacom rámci, ktorý sa s Chorvátskom dohodol, založenom na revidovanom prístupovom partnerstve, ktoré nedávno prijala Rada, a na iných právnych aktoch Európskej únie. A z tohto dôvodu sme presvedčení, že Chorvátsko dosiahne pokrok čo najrýchlejšie a slovinské predsedníctvo bude na tomto výsledku pracovať.

Pokiaľ ide o Bývalú juhoslovanskú republiku Macedónsko: pán Wiersma, pani Berèsová a iní uviedli nebezpečenstvo politickej nestability v tejto krajine. Slovinské predsedníctvo úprimne verí, že sa tak nestane. Každá politická kríza alebo možné predčasné parlamentné voľby by spomalili nevyhnutný proces reforiem o niekoľko mesiacov.

Boli by sme radi, keby sa zachovala jednota občanov Bývalej juhoslovanskej republiky Macedónsko, a aby sa bez ohľadu na ich politickú a etnickú príslušnosť posilnila ich jednota v názoroch na ich spoločnú budúcnosť v Európskej únii a euroatlantických štruktúrach. Takisto je dôležité, aby sa spolu s albánskou stranou DPA, ktorá je opäť súčasťou vládnej koalície, skonsolidovala vnútorná politická situácia.

Teraz je na to pravý čas, je však obmedzený. Máme čas iba do ďalšej jesennej správy Európskej komisie, jej pravidelnej správy o dosiahnutom pokroku. Je dôležité pokračovať v práci uskutočnenej počas tohto obdobia, ktorá sa na konci roka ešte urýchlila, najmä vzhľadom na to, že sa opäť rozbehol politický dialóg, a že v oblasti reforiem sa dosiahli konkrétne výsledky. Zriadila sa Vnútroštátna rada pre integráciu do EÚ a prijal sa ambiciózny plán plnenia prístupového partnerstva. Touto cestou by sa malo ísť aj naďalej.

Slovinské predsedníctvo bude naďalej poskytovať pevnú podporu Bývalej juhoslovanskej republike Macedónsko na jej ceste.

Rád by som skončil touto myšlienkou: otázka stability západného Balkánu a rýchlejšia integrácia tohto regiónu v rámci Európy musí zostať jednou z najvyšších priorít Únie. Slovinské predsedníctvo si túto záležitosť stanovilo ako jednu zo svojich prioritných úloh. Dúfame, že v tomto trende sa bude pokračovať aj v budúcnosti. Faktom je, že akákoľvek investícia do budúcnosti západného Balkánu v Európe je takisto investíciou do budúcnosti Európskej únie.

Rád by som vyjadril poďakovanie členským štátom a poslancom Európskeho parlamentu za ich veľmi širokú podporu európskej perspektívy západného Balkánu, ako aj za Vaše príspevky do dnešnej diskusie. Ďakujem.

  Olli Rehn, člen Komisie. − Vážená pani predsedajúca, na úvod by som rád poďakoval poslancom za veľmi vecnú diskusiu, ktorou sa podľa môjho názoru zdôraznil význam európskej perspektívy západného Balkánu.

Odznelo niekoľko dôležitých podnetov, v tejto krátkej reakcii sa však môžem vyjadriť iba k niektorým z nich. Rád by som túto príležitosť využil aj na poďakovanie slovinskému predsedníctvu za to, že západný Balkán sa počas jeho funkčného obdobia stal kľúčovou prioritou. Neformálne stretnutie ministrov zahraničných vecí, ktoré sa uskutočnilo pred niekoľkými týždňami v Brde, v Slovinsku, považujem za veľmi dôležité a našej politike v oblasti západného Balkánu určite dodalo nový stimul a dynamiku, podobne ako táto diskusia. Podľa môjho názoru ideme teraz správnou cestou.

Tento región vykazoval v posledných rokoch stabilný pokrok a ak sa úplne vyriešia hlavné riziká nestability, ako napríklad situácia po zmene štatútu Kosova alebo krehkosť demokracie v Srbsku, potom som presvedčený, že tento región čaká veľmi svetlá budúcnosť a touto budúcnosťou je samozrejme Európska únia.

Predsedníctvo už reagovalo na body týkajúce sa Bývalej juhoslovanskej republiky Macedónsko. Môžem iba podporiť tieto stanoviská a povedať, že táto krajina má dobré postavenie nato, aby tento rok urobila historický krok vpred, ak bude konať s odhodlaním a naďalej sa usilovať o splnenie hodnotiacich kritérií.

Je povzbudzujúce, že macedónska vláda vytvorila akčný plán na plnenie hodnotiacich kritérií a nový národný plán na prijatie acquis. Teraz by som túto krajinu chcel podporiť, aby implementovala svoje plány a takýmto spôsobom pripravila pôdu pre pozitívne odporúčanie Komisie počas nadchádzajúcej jesene.

Niektorí z Vás uviedli liberalizáciu vízového režimu. Môžem Vám oznámiť, že Komisia v súčasnosti pracuje na pláne liberalizácie vízového režimu pre Bývalú juhoslovanskú republiku Macedónsko. V krátkom čase predložíme tejto krajine návrh, a keďže táto krajina v mnohých oblastiach dosť pokročila, napríklad v súvislosti s biometrickými pasmi, som presvedčený, že bude schopná dostatočne rýchlo splniť podmienky tohto plánu a takýmto spôsobom dosiahnuť cieľ bezvízového styku pre občanov Bývalej juhoslovanskej republiky Macedónsko.

Takisto by som Vás rád informoval, že v krátkom čase – pred koncom apríla – predložíme podobný plán bezvízového styku pre Srbsko, v ktorom bežní ľudia túto skutočnosť podobne veľmi oceňujú. Z našej strany chceme dosiahnutie tohto významného cieľa zjednodušiť.

Pokiaľ ide o Chorvátsko, môžem povedať, že jasná väčšina Európskeho parlamentu realistickým spôsobom vidí, čo musí Chorvátsko urobiť, aby sa prístupové rokovania úspešne uzavreli v roku 2009. To je dobre, pretože naozajstní priatelia Chorvátska by problémy nemali zametať pod koberec, ale úprimne povedať čo je potrebné urobiť a podporovať Chorvátsko v bezodkladnej implementácii potrebných reforiem priamo na mieste. Trvalé úsilie je nevyhnutné.

Pán Posselt vyzval Komisiu, aby zvýšila svoje úsilie, a ja ho môžem ubezpečiť, že Komisia nebude mať vôbec problémy s otvorením rokovacích pozícií v rôznych kapitolách, len čo Chorvátsko splní hodnotiace kritériá.

Pani Ek uviedla environmentálne aspekty nadmerného rybolovu v Jadranskom mori a ja by som rád zareagoval a všetkých Vás informoval, že predseda vlády pán Sanader informoval predsedu Barrosa a mňa o svojich obavách v súvislosti s osobitnou oblasťou „Jabuka Pomo Pit“ v strede Jadranského mora, ktorá je významnou oblasťou trenia sa rýb. Komisia plne podporuje trvalo udržateľné hospodárenie so zásobami rýb a pán komisár Borg bol v tejto záležitosti veľmi aktívny. Komisia je pripravená vypracovať návrh na vytvorenie rybárskej ochrannej zóny v Jadranskom mori, ako sa predpokladá podľa nového nariadenia o Stredozemnom mori. Bude si to vyžadovať ďalšie diskusie so Slovinskom, Talianskom, Chorvátskom a samozrejme Európskou komisiou.

Na záver, pán Lebech uviedol severský model ako zdroj inšpirácie pre západný Balkán v súvislosti s regionálnou spoluprácou. Som presvedčený, že Severská rada túto úlohu už zohrala: použila sa ako model pre Radu pre regionálnu spoluprácu v juhovýchodnej Európe so sídlom v Sarajeve, ktorá teraz slúži ako fórum regionálnej politickej spolupráce v oblasti západného Balkánu.

Považujem za povzbudzujúce, že regionálna spolupráca sa počas posledných rokov značne zlepšila, a Chorvátsko aj Bývalá juhoslovanská republika Macedónsko k tomuto úspechu aktívne prispeli. Významne sme sa posunuli od situácie iba spred niekoľkých rokov, keď sa regionálna spolupráca so značným podozrením považovala za pokus o opätovné vytvorenie Juhoslávie. Dnes existuje nové chápanie jej významu vďaka konkrétnym výhodám priamo na mieste – ekonomické výhody, komunikácia, doprava, kontakty medzi ľuďmi – a vďaka tomu, že regionálna spolupráca približuje tieto krajiny k Európskej únii. Európska únia je predovšetkým o cezhraničnej spolupráci.

Ešte raz by som Vám chcel poďakovať za veľmi zodpovednú a vecnú diskusiu a zablahoželať spravodajcom k ich významným príspevkom k tejto diskusii.

  Predsedajúca . – Vážené dámy a vážení páni, dovoľte, aby som v tomto Parlamente privítala novú komisárku, ktorou je pani Androulla Vassiliou.

Vážená pani komisárka, dovoľte, aby som Vám zablahoželala k vymenovaniu do funkcie. Som presvedčená, že sa môžeme tešiť na plodnú spoluprácu v Európskom parlamente.

(potlesk)

  Hannes Swoboda, spravodajca. − Vážená pani predsedajúca, naša skupina Vám blahoželá k zvoleniu. Veľmi sme to podporovali a prajeme Vám všetko najlepšie.

(DE) Vážená pani predsedajúca, vážené dámy a vážení páni, ďakujem Vám za túto diskusiu, ktorá bola veľmi produktívna a konštruktívna. Rád by som nadviazal na to, čo povedal pán Schmidt v súvislosti s rokom 2009. Som presvedčený, že v krátkej budúcnosti nájdeme spoločné riešenie, keďže je dôležité, aby sme mali spoločnú širokú základňu.

Prečo dosiahlo Chorvátsko úspech? Pretože v tejto krajine sa dosiahol široký konsenzus, a napriek drobnému sporu v súvislosti so zložením Spoločného výboru EÚ dúfam, že to tak bude aj v budúcnosti. Takisto pretože Chorvátsko – aj keď sa táto krajina k tomu musela niekedy sama donútiť – dosiahlo naozajstný konsenzus so svojimi susedmi, ako tomu bolo napríklad v prípade rybárskej zóny.

Z tohto dôvodu – ak to teraz môžem spojiť s Macedónskom – by som rád veľmi dôrazne vyzval našich partnerov v Macedónsku, aby sa z tohto príkladu poučili, a aby sa pokúsili dosiahnuť konsenzus na domácej úrovni a takisto so svojimi susedmi.

Je samozrejme ľahké prilievať olej do ohňa, ako pani Beer, a správať sa ako veľký obhajca. Pani Pack a mnohí iní však uviedli, že obe krajiny – Grécko a Macedónsko – musia pokročiť: a to v najbližších dňoch. Vytvoriť z toho domácu politickú krízu v tomto okamihu Macedónsku nepomôže. Blokuje to cestu do EÚ; bráni to nájdeniu riešenia s Gréckom.

Preto som spomenul Chorvátsko. Chorvátsko dosiahlo úspech vďaka trom naozaj veľmi dobrým vládam – vrátane vlády pána Račana a vlády pána Sanadera – ktoré prijali naozaj významné kroky vpred a takisto zmenili svoje stanoviská, keď išlo o „národné záujmy“. Z tohto dôvodu ešte raz vyzývam na ďalšie vytváranie tohto spoločného základu v Chorvátsku, takisto vyzývam na podobný pokus v Macedónsku a vyzývam predsedníctvo, aby pokračovalo v práci, ktorá sa urobila počas posledných týždňov, najmä s cieľom dosiahnuť pokrok v celom regióne. Pán komisár, som presvedčený, že Komisia urobí všetko čo je v jej silách, aby sa rokovania uzavreli v roku 2009.

  Erik Meijer, spravodajca. − (NL) Vážená pani predsedajúca, počula som tu o výbornej práci týkajúcej sa dohody s Macedónskom. Rokovania sa musia zohľadňovať a rozdielne názory s Gréckom týkajúce sa názvu sa musia vyriešiť. Okrem pána Stojanova, ktorý sa pravdepodobne vracia k pôvodnému zväzku Macedónska s Bulharskom na základe zmluvy zo San Stefana z roku 1878, by bol každý vrátane Grécka rád, keby malo Macedónsko svoje rovnocenné miesto v Európskej únii.

Doteraz boli obe strany odborníkmi vo vysvetľovaní dlhodobého záväzku druhej strany. Grécko očakáva, že Macedónsko zmení svoj ústavný názov a Macedónsko do 2. apríla očakávalo, že Grécko nebude blokovať jeho vstup do EÚ.

Ani jedna strana si neuvedomuje, že pre ostatných Európanov je to všetko úplne nepochopiteľné. Obe strany si želajú, aby bolo toto rozšírenie Európskej únie úspešné, zároveň však prispievajú k jeho ďalšiemu oddialeniu. Zdá sa, že teraz ide o to, kto urobí prvý krok. Ak ho nikto neurobí, rozširovanie, ktoré si každý praje, sa dočasne pozastaví.

Súhlasím s pánom Kacinom a pánom Piniorom, že by sme nemali čakať na žiadnu ďalšiu správu, skôr by sme mali využiť prvú vhodnú príležitosť na začatie rokovaní s Macedónskom.

Vážená pani predsedajúca, môj príspevok k tejto spoločnej diskusii o dvoch kandidátskych krajinách by som rád uzavrel poznámkou o Chorvátsku, na ktorú si moja skupina nevyžiadala osobitný rečnícky čas.

Chorvátsko sa usilovalo pristúpiť k EÚ začiatkom roka 2009, bude to však v roku 2010 alebo 2011. Hlavným problémom naďalej zostáva lodiarsky priemysel na pobreží Jadranského mora. Nie je náhodou, že delegácia Európskeho parlamentu pre Chorvátsko plánuje 29. apríla navštíviť lodenice v Rijeke. Podľa názoru mojej skupiny by sme Chorvátsku nemali klásť žiadne také požiadavky, ktoré by obyvateľstvo mohlo považovať za nevyriešiteľný problém, a ktoré by mohli spôsobiť, že pristúpenie krajiny k Európskej únii by sa stalo zbytočne kontroverzným.

V krátkosti, radi by sme podporili pokrok oboch krajín smerom k Európskej únii, aby sme o niekoľko rokov mohli Chorvátsko a Bývalú juhoslovanskú republiku Macedónsko privítať medzi nami.

  Predsedajúca . – Rozprava je ukončená.

Hlasovanie sa uskutoční o 11.00 hod.

  Roberta Alma Anastase (PPE-DE), písomne. – (RO) Som presvedčený, že diskusia o správe o pokroku Bývalej juhoslovanskej republiky Macedónsko za rok 2007 by mala poukázať na dva kľúčové závery: potrebu pokračujúceho a solídneho pokroku tejto krajiny na ceste k integrácii do európskych a transatlantických štruktúr, ako aj význam podporovania mladej generácie v tejto republike.

Európska a transatlantická perspektíva Bývalej juhoslovanskej republiky Macedónsko sa jednomyseľne potvrdila a v správe za rok 2007 sa víta úsilie, ktoré sa v tomto smere dosiahlo. Napriek tomu by som rád zdôraznil význam pokračovania v týchto reformách. Takisto dúfam, že prioritou macedónskej vlády bude naďalej rešpektovanie práv etnických a národnostných menšín, s cieľom zabezpečiť solídny systém ochrany všetkých komunít vrátane rumunsky hovoriacich obyvateľov.

Na záver zdôrazňujem potrebu podporovať mladú generáciu v tejto republike. Je nevyhnutné, aby sa im poskytovali všetky podmienky potrebné na vysokovýkonné vzdelávanie v duchu medzikultúrneho dialógu a vzájomnej tolerancie. Mobilita a voľný pohyb mladých Macedóncov by sa mal v rámci vzťahov medzi touto krajinou a EÚ považovať za kľúčovú prioritu.

  Iles Braghetto (PPE-DE), písomne. – (IT) Dnes sme schválili správu pána Swobodu o Chorvátsku, ktorá sa týka jeho pristúpenia. V mene rybárov v oblasti Jadranského mora som potešený rozhodnutím tejto pristupujúcej krajiny neuplatňovať ekologickú a rybársku ochrannú zónu v Jadranskom mori na členské štáty EÚ. Ak by sa táto situácia nezmenila, išlo by o nerovnaké a skutočne diskriminačné zaobchádzanie medzi Chorvátskymi rybármi a rybármi z členských štátov EÚ.

Ide preto o víťazstvo princípu pacta sunt servanda , diplomacie a zdravého rozumu. Je to víťazstvom aj preto, že ide o upustenie od pozície chrániť nacionalistické záujmy v prospech záväzkov spoločných princípov Európskej únie.

  Gábor Harangozó (PSE), písomne. – Chorvátsko vyvinulo od začatia prístupových rokovaní nepochybne veľké úsilie, aby splnilo požiadavky acquis communautaire. Naozaj s radosťou pripomíname, že sa otvorilo niekoľko nových rokovacích kapitol. Pristúpenie Chorvátska by sa malo stať hnacím príkladom pre všetky ostatné kandidátske a potenciálne kandidátske krajiny na západnom Balkáne.

Napriek značnému úsiliu, ktoré Chorvátsko vyvinulo s cieľom splniť normy EÚ, ešte stále existujú oblasti, ktoré si vyžadujú pozornosť, ako napríklad: boj proti korupcii a organizovanému zločinu, spolupráca s Medzinárodným trestným tribunálom, boj proti všetkým formám diskriminácie (najmä pokiaľ ide o Rómov a národnostné menšiny), riadne využívanie fondov Spoločenstva, opatrenia zamerané na ochranu životného prostredia a reforma verejnej správy.

Tieto body sú kľúčové, keďže ďalší vývoj v uvedených oblastiach by tejto krajine a celému tomuto regiónu naozaj priniesol väčšiu stabilitu. Je jasné, že stabilizácia západného Balkánu prostredníctvom procesu europeizácie by mala byť naďalej najvyšším prioritným cieľom, v rámci ktorého bude finalizácia pristúpenia Chorvátska určite najvýznamnejším krokom vpred.

  Tunne Kelam (PPE-DE), písomne. – Je to povzbudzujúca správa o pokroku Macedónska. Kľúčom k tomuto pokroku je obnovená politická dohoda, ktorá sa dosiahla medzi rôznymi stranami. Takáto dohoda veľmi pomohla mojej krajine, Estónsku, úspešne pristúpiť k EÚ.

Stabilizácia vzťahov medzi etnikami, finančné reformy a úspešný bol proti organizovanému zločinu a korupcii sú len niektorými prvkami tohto pokroku. Okrem garantovania práv menšinám očakávame, že rozšírená autonómia sa bude zodpovedným spôsobom využívať na konsolidáciu macedónskeho štátu ako celku.

Macedónsko by sa malo takisto pochváliť za udržiavanie dobrých susedských vzťahov s Kosovom aj so Srbskom.

Vstup macedónskych občanov do krajín EÚ sa stal vážnym problémom. Čo najskôr musíme začať uplatňovať rovnaké pravidlá na zjednodušenie vízového režimu, ako sa uplatňujú v prípade Chorvátska.

Na základe impozantného pokroku, ktorý Macedónsko dosiahlo, navrhujem, že Komisia by mohla začať prístupové rokovania už v roku 2008.

Na záver vyzývam našich gréckych priateľov, aby preukázali dobrú vôľu a flexibilitu s cieľom dosiahnuť primeraný kompromis, ktorý by Macedónsku umožnil vymaniť sa zo stigmatizácie Titovho komunistického federálneho štátu.

  Rareş-Lucian Niculescu (PPE-DE), písomne. – (RO) Rád by som uviedol poznámku k samitu NATO, ktorý sa nedávno konal v Rumunsku, a k dôsledkom rozhodnutí, ktoré sa prijali v súvislosti s niektorými záležitosťami Únie. Okrem iných dôležitých rozhodnutí sa rozhodlo o tom, že Bosna a Hercegovina a Čierna Hora ako aj Srbsko budú mať prospech zo zvýšenej spolupráce s NATO. Takisto sa rozhodlo, že Ukrajina a Gruzínsko získajú akčný plán pristúpenia zjednodušeným postupom, keď budú pripravení.

Tieto rozhodnutia sú pre Európsku úniu priaznivé. Intenzívnejší dialóg a akčný plán znamenajú okrem iného viac demokracie a viac demokracie na východných hraniciach zníži rozsah výziev oblasti vnútorných záležitostí.

Viac demokracie a reformy inštitúcií v susediacich krajinách, akou je napríklad Ukrajina, znamenajú lepšiu ochranu na vonkajších hraniciach, väčšiu kontrolu nad organizovaným zločinom a nový krok v šírení hodnôt, v ktoré má Európska únia dôveru.

  Bogusław Rogalski (UEN), písomne. – (PL) Chorvátsko vyvinulo veľké úsilie, aby prekonalo existujúce rozdiely a dosiahlo jednotu medzi ľuďmi, ktorá je jedným z cieľov členstva v EÚ.

Pristúpenie Chorvátska k Európskej únii by malo obrovské regionálne dôsledky a pomohlo by otestovať rozsah záväzkov prijatých EÚ pre západný Balkán. Značná angažovanosť Chorvátska v prístupových rokovaniach je pozitívnym znakom, dôkazom je veľký počet otvorených kapitol v rámci rokovaní. Takisto má cenu zdôrazniť, že Chorvátsko urobilo značný pokrok vo väčšine oblastí, ktorých sa týkajú právne predpisy Spoločenstva. Ak sa však reformy majú pohnúť ďalej, je potrebná obrovská a pokračujúca angažovanosť s cieľom prekonať problémy, ktoré existujú v jednotlivých oblastiach. Na uľahčenie integrácie je potrebné vypracovať zoznam fondov potrebných na účely pomoci. Veľmi dôležité je urýchliť proces zvyšovania kompetencií administratívy na účely zavedenia nových právnych predpisov. Takisto je potrebné urýchlenie procesu reformy verejného sektora na úrovni miestnych a regionálnych orgánov. Riadenie v oblasti spravodlivosti je ďalšou oblasťou, ktorá si vyžaduje reformu od základov.

Jedným z najvýznamnejších činov chorvátskych orgánov je ich vytrvalé úsilie, aby sa vojnové zločiny riešili nestranne pred medzinárodnými súdmi. Zlepšenie chorvátskej ekonomiky a reformy v oblasti ochrany životného prostredia sú ďalším výsledkom chorvátskej vlády, ktoré napomáhajú prístupovému procesu. Správa o pokroku Chorvátska za rok 2007 vyvoláva presvedčenie, že táto krajina má prostredníctvom realizácie svojich cieľov aktívny prístup k procesu pristúpenia.

  Toomas Savi (ALDE), písomne. – Vážená pani predsedajúca, vítam pokrok, ktorý Chorvátsko urobilo smerom k uzatvoreniu prístupových rokovaní v roku 2009. Postupná integrácia bývalých juhoslovanských republík je kľúčom pre stabilitu v regióne západného Balkánu.

Hoci zostáva ešte stále veľa práce, najmä v oblastiach práv menšín, otázok týkajúcich sa hraníc a súdnej reformy, Chorvátsko by malo aktívne pokračovať vo svojom úsilí získať členstvo v EÚ čo najskôr v súlade s prístupovými kritériami. Budúce členstvo Chorvátska je po pristúpení Slovinska v roku 2004 ďalším logickým krokom s cieľom zvýšiť angažovanosť EÚ v tomto regióne a povzbudiť susediacu Bosnu a Hercegovinu, ako aj všetky ostatné krajiny západného Balkánu, aby pokračovali s konsolidáciou demokracie. Pre lepšie riadenie tohto procesu by mal región západného Balkánu nasledovať príklad Severskej rady.

Slovinské predsedníctvo a nadchádzajúce francúzske predsedníctvo by malo Chorvátsku poskytnúť všetku potrebnú podporu s cieľom prekonať záverečné prekážky na jeho ceste k členstvu v Európskej únii.

  Iuliu Winkler (PPE-DE), písomne. – (HU) Rozšírenie a integrácia nových členských štátov boli najúspešnejšími krokmi zahraničnej politiky Európskej únie. Ďalšou fázou tejto politiky musí byť pristúpenie Chorvátska k Európskej únii v blízkej budúcnosti.

Etnickí Maďari v Rumunsku venujú samozrejme veľkú pozornosť etnickým konfliktom, ktoré prebiehajú vo svete, a takisto sme sledovali udalosti v nedávnej histórii bývalej Juhoslávie. Najväčším ponaučením z jej nedávnej histórie je, že netolerancia zo strany väčšiny, etnická netrpezlivosť a nacionalistický extrémizmus môžu región ľahko doviesť k vypuknutiu konfliktu. Chorvátsko je v tomto regióne príkladom v súvislosti s jeho politickým a hospodárskym vývojom od konca vojny v Juhoslávii.

Pristúpenie Chorvátska k Európskej únii sa nesmie odkladať; podpora členských štátov pre rozšírenie sa nesmie oslabiť. Perspektívu členstva v Európskej únii musíme poskytnúť celému balkánskemu regiónu, vrátane Srbska a Kosova. Rýchle pristúpenie Chorvátska k Európskej únii podporí mierové spolunažívanie ľudí v juhovýchodnej Európe a prispeje k stabilite a rozvoju v tomto regióne. Chorvátsko svojou príkladnou nedávnou minulosťou dokázalo, že je neoddeliteľnou súčasťou európskej rodiny.

  Bernard Wojciechowski (IND/DEM), písomne. – Podľa údajov Eurostatu dosahuje v Chorvátsku HDP na obyvateľa 53 % priemeru EÚ. Chorvátsky rast HDP dosahuje 6 %. HDP na obyvateľa je nepochybne vyšší ako v Rumunsku a Bulharsku, a pri všetkej úcte, je škoda, že Chorvátsko nemalo možnosť vstúpiť do Európskej únie spolu s Rumunskom a Bulharskom. Chorvátsko stovky rokov rôznymi spôsobmi prispievalo ku kultúrnemu obrazu nášho kontinentu. Dovoľte, aby som Vás ubezpečil, že mu nebránime vo vývoji a zabezpečíme, aby na členstvo v EÚ nemuselo čakať dlhšie ako do roku 2009.