Predsedajúca . – Nasledujúcim bodom sú jednominútové vystúpenia k otázkam politického významu.
Simon Busuttil (PPE-DE). – (MT) Na úvod by som rád povedal, že takisto blahoželám novej komisárke, ktorou je pani Vassiliou. Vážená pani predsedajúca, rozhodnutie, že zajtra sa chystáme schváliť udelenie sumy skoro 700 000 EUR z globalizačného fondu 675 maltským pracovníkom, ktorí stratili svoje pracovné miesta v spoločnostiach VF a Bortex na Malte, je ukážkou solidarity a solidarita je základným pilierom Európskej únie. Ak Európska únia niečo znamená, tak práve toto; áno, členské štáty by mali otvoriť svoje ekonomiky a trhy hospodárskej súťaži, súčasne však nie sú sami, a Európska únia je tu nato, aby zmierňovala prekážky, pomáhala nám ich prekonávať a znižovala negatívny vplyv, ktorý môžu mať. Vážená pani predsedajúca, dnes majú pracovníci spoločností VF a Bortex lepšiu predstavu o tom, čo znamená solidarita a lepšou predstavu o tom, čo znamená Európska únia a ja ich z tohto miesta pozdravujem.
Rovana Plumb (PSE). – (RO) Nedávne demonštrácie v Ľubľane upozornili na mzdové rozdiely medzi ženami a mužmi, ako negatívny faktor dosahovania požadovanej sociálnej súdržnosti.
Hoci sme na úrovni Európskej únie dosiahli významný pokrok, existuje tu stále 15 % rozdiel, a v Rumunsku tento rozdiel predstavuje 13 %.
Rád by som upriamil pozornosť na problém, ktorý pretrváva vo verejnom sektore, konkrétne v oblastiach, kde pracujú najmä ženy – zdravotná starostlivosť, sociálna pomoc, vzdelávanie, ľahký priemysel a verejná správa – tieto oblasti patria medzi oblasti s najmenšími mzdami.
Vítam podporu pána komisára Špidlu, ktorú preukázal v súvislosti s otázkou eliminácie mzdových rozdielov, a som presvedčený, že je potrebné urýchliť opatrenia, ktoré sú uvedené v príslušnom akčnom pláne, najmä v bode 2 – mzdové rozdiely ako hlavný prvok politík zamestnanosti.
Marian Harkin (ALDE). Vážená pani predsedajúca, rád by som povedal niekoľko slov o implementácii smernice o biotopoch v Írsku, s osobitným dôrazom na ťažbu rašeliny na zvýšených rašeliniskách.
Od írskych producentov rašeliny a majiteľov rašelinísk sa teraz požaduje, aby ukončili ťažbu rašeliny pre osobnú potrebu. Táto situácia vznikla vďaka neobmedzenej priemyselnej a komerčnej ťažbe rašeliny v celej Európe, čo viedlo k zničeniu prakticky všetkých zvýšených rašelinísk v Európe. Je veľmi dôležité uvedomiť si, že mnohí ľudia v Írsku, vo vidieckych aj v mestských oblastiach, ťažia rašelinu už veľa generácií. Títo ľudia nemôžu byť potrestaní za to, že iní zničili rašeliniská. Vzhľadom na to, že cena ropy dnes dosahuje približne 100 EUR za barel, takisto vieme, že rašelina je teraz pre týchto jednotlivcov hodnotným ekonomickým zdrojom.
V tejto súvislosti sa musí na národnej úrovni uskutočniť plná kompenzácia za stratu práva ťažiť rašelinu a budú sa musieť zaviesť flexibilné opatrenia, aby sme mohli vyvážiť práva majiteľov potrebou zachovať zvýšené rašeliniská.
Willy Meyer Pleite (GUE/NGL). – (ES) Ďakujem veľmi pekne, vážená pani predsedajúca. Rád by som požiadal Európsku komisiu, aby rýchlo konala vo veci problému, ktorý má akreditovaná španielska tlač v Marockom kráľovstve: marocká vláda núti a vyhráža sa španielskej akreditovanej tlači vyhostením za to, že sa zaoberá konfliktom na Sahare.
Od januára tohto roka nezískali televízne stanice Televisión Española, TV3 a Canal Sur povolenie na vysielanie kvôli tomu, akým spôsobom podávali spravodajstvo o konflikte, pričom nedávno sa vyhrážali vyhostením rozhlasovým staniciam Cadena COPE a Cadena SER a novinám La Vanguardia.
Myslím, že pri našej susedskej politike je neprijateľné, aby vláda – marocká vláda – vytvárala vážny problém týkajúci sa slobody prejavu a z európskej tlače sa vyhrážala len celej španielskej akreditovanej tlači v Marockom kráľovstve. Vyzývam preto Európsku komisiu, aby rýchlo a rozhodne konala s cieľom ukončiť túto situáciu.
Irena Belohorská (NI). – (SK) Hneď na začiatku môjho vystúpenia chcem podotknúť, že nemám radosť, že v dnešnej spoločnej Európe dva susedské štáty riešia svoj spor tu v Európskom parlamente.
O čo ide v kauze maďarskej obce Mlynky? Pri poslednej štatistike sa v obci nachádza 54 % Slovákov, ktorým starosta odobral dve miestnosti, kde vykonávalo svoje aktivity 5 slovenských spolkov. Upozorňujem, že tento akt je len špičkou ľadovca v správaní sa voči slovenskej menšine. V slovenskej škole sa v maďarskej obci slovenčina vyučuje ako cudzí jazyk 3 hodiny týždenne a kňaz slúži omše v maďarčine. Prestali sa vydávať bilingválne obecné noviny.
Chcem sa poďakovať maďarskému prezidentovi Sólyomimu, ktorý obec navštívil hneď v začiatku a vypočul si obe strany. Zároveň chcem vyjadriť vďaku maďarskému ombudsmanovi, ktorý kauzu rieši v prospech slovenskej menšiny. Zdá sa však, že miestna samospráva zotrváva na svojom. Len 30 km od tejto obce je most priateľstva, ktorý je budovaný z peňazí Európskej únie, Ostrihom, a chcem, aby tu zavládlo priateľstvo symbolizované týmto mostom.
Dariusz Maciej Grabowski (UEN) . – (PL) Vážená pani predsedajúca, v Bukurešti sa Nemci postavili proti oficiálnej pozvánke na vstup do organizácie NATO pre Ukrajinu a Gruzínsko. Ako dôvod uviedli svoje obavy a strach, že vzťahy s Ruskom by sa nemali zhoršiť. Nemci však vedia, že obavy Ruska absolútne nemajú opodstatnenie. Organizácia NATO je obranným paktom a urobila veľa na zachovanie mieru v Európe a mnohých oblastiach sveta.
Vzniká tu preto otázka, pred čím, pred kým a proti komu sa chcú Nemci ozbrojiť a byť zastúpení v Európe 21. storočia, ktorá sa postupne zjednocuje. Určite to nebude proti štátom v juhovýchodnej Európe vrátane Ukrajiny a Gruzínska, ktoré majú skúsenosti so sovietskou okupáciou. Chcú Nemci v tejto postupne sa zjednocujúcej Európe oživiť fantómov a démonov politiky 20. storočia, teda únie a pakty, ktoré viedli k vojnám, zločinom, holokaustu a rozdeleniu Európy? Je stanovisko Nemecka v Bukurešti varovným signálom, že spoločná európska zahraničná politika sa môže uskutočniť na príkaz Nemcov, ktorí sledujú svoje vlastné záujmy, no zabúdajú na trpkú historickú pravdu?
Urszula Krupa (IND/DEM) . – (PL) Vážená pani predsedajúca, Rada Európy bola zriadená s cieľom ochrany ľudských práv, medzi ktoré patrí právo každej osoby na život, a na podporu všeobecných základných hodnôt pri súčasnom posilňovaní bezpečnosti občanov Európy, čo popiera právo na zabitie. Medzitým však bude 16. apríla 2008 parlamentné zhromaždenie na svojom plenárnom zasadnutí preberať správu s názvom Prístup k bezpečnému a zákonnému potratu v Európe, v ktorom sa odporúča zaručenie prístupu žien k potratom, odstránenie prekážok pre vykonanie potratov a dostupnosť antikoncepcie za nízke ceny vrátane potratov v skorých štádiách tehotenstva, čo je nielen škodlivé zo zdravotného hľadiska, ale aj vysoko neetické.
Rada by som vyjadrila svoj záporný postoj voči správe, ktorá pri popretí cieľov, pre ktoré bola Rada Európy zriadená, smeruje k podpore vrážd tých najbezbrannejších a podpore antikoncepcie.
Marie Anne Isler Béguin (Verts/ALE). – (FR) Vážená pani predsedajúca, energetický a klimatický balík označuje príchod nového druhu vydierania: vydieranie pomocou emisií uhlíka. Spoločnosť Arcelor-Mittal dňa 4. apríla 2008 oznámila zníženie počtu pracovných miest o 575 v závode Gandrange v Moselle a súhlasila so zachovaním 124 pracovných miest na tomto mieste za podmienky, že získa osvedčenia na emisie CO2. A s cieľom zmierniť nepríjemnú situáciu vyplývajúcu zo zníženia počtu pracovných miest v Lorraine spoločnosť Arcelor-Mittal necháva šíriť klebety o možnom pilotnom projekte na zachytávanie CO2, aj keď tento proces zatiaľ nebol overený z pohľadu jeho energetickej neutrality. Závod Gandrange v Moselle sa stáva trójskym koňom energeticky náročných odvetví, ktoré majú v Európskej rade svojho veľkého zástancu, francúzskeho prezidenta pána Sarkozyho.
Veľmi ma teší, že komisár stojí na našej strane, pretože by som bola veľmi rada, ak by sme odmietli tento nový druh vydieračstva pomocou emisií uhlíka. Energetický a klimatický balík musí postupovať podľa európskej legislatívy, aby bol účinný. Európsky parlament musí od Rady žiadať, aby dodržiavala pravidlá, ktoré boli stanovené, a aby sa nepodvolila sirénam priemyslu, ktorý usiluje o voľné kvóty. Ako ďalší zákonodarca musíme zaistiť spravodlivý prístup ku kvótam pre európske MSP voči veľkým priemyselným spoločnostiam.
Kinga Gál (PPE-DE). – (HU) Maďarskí občania, ktorí emigrovali z Rumunska do Maďarska a stali sa dôchodcami po roku 2007, po vstupe Rumunska do Európskej únie, zatiaľ nedostali svoje dôchodky, na ktoré majú nárok za svoje odpracované roky v Rumunsku.
Na základe platnej dohody medzi Rumunskom a ostatnými členskými štátmi Európskej únie mali rumunské úrady od 1. januára 2007 vyplácať dôchodky priamo osobám, ktorých sa týkajú. Rumuni to už niekoľko mesiacov nerobia a maďarskí občania, ktorí poberajú svoje dôchodky od obdobia vstupu Rumunska v roku 2007, dostávajú len časť svojich dôchodkov, ktoré im majú byť vyplatené v Maďarsku. Ak príde na riešenie týchto vecí, rumunské úrady majú tendenciu otáľať aj napriek skutočnosti, že príslušné európske smernice majú platiť aj v Rumunsku.
Keďže úlohou Európskej komisie je dohliadať na súlad so smernicami EÚ, žiadam Komisiu, aby prešetrila, čo sa v Rumunsku deje, pokiaľ ide o určenie a platby dôchodkov, a aby upozornila rumunské úrady na potrebu čím skôr vyriešiť tento problém. Bola by to malá útecha, ak by títo dôchodcovia vyhrali svoj prípad v Luxemburgu. Veľmi pekne vám ďakujem.
Miloš Koterec (PSE). – (SK) Obecná samospráva maďarskej obce Mlynky s 55 % podielom obyvateľov slovenskej národnosti odsúhlasila návrh starostu vysťahovať z tradičného slovenského domu 2 organizácie slovenskej menšiny.
Organizácie zaslali vedeniu obce protestný list, v ktorom upozorňujú na porušenie doterajšieho statusu a poškodenie národnostných záujmov slovenskej menšiny v Mlynkoch. Rozhodnutie o vysťahovaní však nie je náhodným aktom. Nadväzuje na predchádzajúce rozhodnutia týkajúce sa odstúpenia vedenia obce od vydávania dvojjazyčného časopisu, zmeny televízneho vysielania v neprospech menšinového vysielania a zníženie príplatku slovenským pedagógom. Ide o všeobecne negatívnu tendenciu a musím protestovať proti takýmto postupom. Nebezpečnosť tohto konania a rozhodnutí spočíva najmä v tom, že zásadným a možno premysleným spôsobom narušuje postavenie menšiny v danom prostredí a znižuje existujúci štandard menšinových práv. Ombudsman pre menšiny v Maďarskej republike pán Kállai tiež označil tieto rozhodnutia za nepochopiteľné.
Akty obecnej samosprávy v Mlynkoch opakovane útočiace na slovenskú menšinu sú veľmi zlým signálom najmä v čase, keď vysokí predstavitelia slovenskej a maďarskej vlády pripravujú stretnutie premiérov oboch vlád, od ktorého sa jasne očakáva zlepšenie vzťahov medzi našimi krajinami.
Milan Gaľa (PPE-DE). – (SK) Niektorí poslanci Európskeho parlamentu vyjadrili svoje obavy z výstavby uhoľnej elektrárne v Trebišove na východnom Slovensku.
Rád by som zdôraznil, že slovenský minister hospodárstva zamietol túto myšlienku a v rámci energetickej bezpečnosti Slovenskej republiky nepredpokladá pokračovanie výstavby elektrárne do roku 2030. Rád by som vyjadril svoju podporu snahe občanov Trebišova, ktorí sa tiež odvážne stavajú proti výstavbe tejto elektrárne.
Chcem tiež zdôrazniť, že bývalý premiér Slovenskej republiky, pán Mikuláš Dzurinda, a ostatní politici, ktorí sa obávajú negatívneho vplyvu, aký by elektrárne mali na životné prostredie a kvalitu života v Trebišove, a negatívneho vplyvu na jedinečnú Tokajskú vinársku oblasť na hranici s Ukrajinou a Maďarskom, poskytli podporu konaniu obyvateľov Trebišova.
Marco Pannella (ALDE). – (IT) Vážená pani predsedajúca, dámy a páni, ak dovolíte, rád by som poskytol Komisii a predsedníctvu nášho Parlamentu a Rady určité informácie. Ak od Pekingu získame uznanie, aj keď okrajovo, že dalajláma vo svojich verejných vystúpeniach a prehláseniach za posledných niekoľko rokov nikdy nežiadal o nezávislosť, ale o autonómiu, a ak uznajú, že vo všetkých verejných vystúpeniach vždy vyzýval na nenásilný postup, toto prehlásenie zo strany Pekingu by sme mohli okamžite interpretovať ako gesto otvorenosti a dobrej vôle exilovej vlády a samotného dalajlámu. Dúfam, že práve týmto smerom sa chceme poberať.
Kyriacos Triantaphyllides (GUE/NGL). – (EL) Vážená pani predsedajúca, dámy a páni, európski ministri financií sa rozhodli nepodporiť celoeurópske zvýšenie miezd na pokrytie stúpajúcich životných nákladov. Všetci vieme, aké demonštrácie sa uskutočnili v Ľubľane. Moji kolegovia poslanci, ktorí pred chvíľou hovorili, sa o nich už zmienili. Všetci vieme o zvýšení životných nákladov, ktoré zruinovali skupiny so strednými a nízkymi príjmami. Čo v tomto smere urobila EÚ? Vôbec nič! Namiesto toho sa naďalej zvyšujú platy riadiacich zamestnancov veľkých spoločností a pre bežných pracovníkov je stále ťažšie prežiť do konca mesiaca.
Dovoľte mi na záver upozorniť, že pán Almunia naznačil vplyv možného zvýšenia miezd na produktivitu. Takéto prehlásenia sú ranou do tváre stovkám tisícok pracovníkov s finančnými ťažkosťami. Pritom obrovské zisky nadnárodných spoločností nie sú vôbec tajomstvom.
Monika Beňová (PSE). – (SK) Nedávne aktivity maďarskej gardy proti rómskym občanom, otvorené hlásanie extrémizmu a revizionizmu, ako aj hľadanie vonkajšieho nepriateľa v susedných štátoch a príslušníkoch iných národov umocnené pokračovaním v jej činnosti a ďalšou prísahou pred necelými dvoma týždňami nových členov tejto organizácie, podporovanej obdobne naladenými politickými stranami a zoskupeniami nielen v Maďarsku, ale aj za jeho hranicami, predstavujú závažnú hrozbu základným princípom, na ktorých je postavená súčasná Európa.
Je to rastúca hrozba a súčasne výzva, ktorá sa bytostne dotýka nielen všetkých demokraticky zmýšľajúcich občanov Maďarska, občanov susedných krajín, ale je to problém, ktorý sa dotýka celej Európy. Prejavy agresívneho nacionalizmu, rasizmu, xenofóbie, antisemitizmu či neofašizmu nemajú a nemôžu mať miesto v demokratickej Európe. Tieto javy nie je možné relativizovať, marginalizovať, nie je možné pre ne prijať akékoľvek ospravedlnenie.
Chcem preto požiadať a apelujem týmto na európske inštitúcie, aby sa týmto problémom začali vážne zaoberať.
PREDSEDÁ: PÁN DOS SANTOS podpredseda
Ewa Tomaszewska (UEN). – (PL) Mladí ľudia v Bielorusku nemajú prístup k programu Erasmus Mundus, ktorého cieľom je šíriť medzikultúrne pochopenie a podporovať Európsku úniu prostredníctvom jeho veľmi dobrých výsledkov v oblasti vzdelávania.
Bielorusko je krajina, ktorá neberie ohľad na ľudské práva, krajina, v ktorej sa diskriminujú národnostné menšiny odborové zväzy a v ktorej prejavy občianskeho postoja vedú k stíhaniu. Mladí ľudia sa obzvlášť trestajú za svoje presvedčenie tým, že sa im odopiera príležitosť vzdelávať sa.
Musíme nájsť spôsob, ako umožniť mládeži v Bielorusku, ktorá je diskriminovaná, pokiaľ ide o prístup k vzdelaniu vo svojej vlastnej krajine, získať prístup k výhodám programu Erasmus Mundus. Univerzita vo Varšave a iné vzdelávacie inštitúcie prijali študentov, ktorých vylúčili vzdelávacie inštitúcie v Bielorusku za účasť na demonštráciách.
Dúfam, že Európska únia nájde vhodný plán na vyriešenie tohto problému.
Caroline Lucas (Verts/ALE). – Pán predsedajúci, tento víkend má pri kanadskom pobreží Atlantického oceánu začať druhá fáza najväčšieho komerčného lovu tuleňov na svete. Kanadská vláda uistila všetkých, že tento lov prebehne humánne a že od lovcov sa ako podmienka ich licencie požaduje, aby tulene pred tým, než ich stiahnu z kože, omráčili a skontrolovali, či sú v bezvedomí, a nechali ich vykrvácať.
Podľa nezávislých pozorovateľov však je len málo dôkazov, že by to tak prebiehalo. Ak teda vôbec získali povolenie pozorovať tento lov tuleňov. Systematické pokusy Ministerstva rybolovu blokovať pozorovanie tohtoročného lovu sú takmer rovnako alarmujúce ako očividné porušovanie predpisov v oblasti lovu tuleňov, ktoré doteraz boli zaznamenané. Ak sú si kanadské úrady také isté, že sa tieto predpisy dodržiavajú, prečo robia všetko pre to, aby zabránili odborníkom na dobré podmienky zvierat a novinárom, aby sa toho zúčastnili?
Nemali by sme navyše zabúdať, že žiadne takéto záruky dobrých podmienok pre zvieratá neexistujú v oblasti komerčného rybolovu tuleňov inde na svete, ako napríklad v Rusku alebo Namíbii. Blíži sa koniec obdobia tohto zákonodarného zboru a preto je nevyhnutné, aby Komisia rýchlo konala v reakcii na písomné vyhlásenie č. 38 a zverejnila návrh na zákaz dovozu a vývozu a obchodovania s tuleními produktmi. Takýto zákaz by neovplyvnil existenčné poľnohospodárstvo, no ukázal by odhodlanie chrániť dobré podmienky zvierat.
Ilda Figueiredo (GUE/NGL). – (PT) Pán predsedajúci, v súčasnosti sa v Portugalsku vyhrážajú ďalšie nadnárodné spoločnosti presunom časti svojej výroby, a to je aj prípad Yasaki Saltano a Delphi. V oboch prípadoch získali tieto nadnárodné spoločnosti, výrobcovia autosúčiastok, milióny eur z fondov Spoločenstva na zriadenie svojich tovární a odborné vzdelanie svojich pracovníkov. Spoločnosť Yasaki Saltano teraz prehlasuje, že automobilový priemysel má ťažkosti a chce prepustiť 400 pracovníkov v meste Vila Nova de Gaia. Približne 70 % z toho sú ženy, pričom mnoho z nich má zdravotné problémy, ako napríklad zápal šliach, v dôsledku práce pre spoločnosť. V tejto súvislosti vznikajú dve otázky: aké je stanovisko, pokiaľ ide o sociálnu zodpovednosť takýchto spoločností, a aké opatrenia sa príjmu, aby sa predchádzalo premiestneniam spoločností s cieľom chrániť práva pracovníkov a výrobu v našich krajinách?
László Tőkés (NI). – (HU) Najprv Kosovo, teraz Tibet. V oboch prípadoch násilná kolonialistická politika vykonávaná nacionalisticko-komunistickými policajnými štátmi viedla ku krviprelievaniu. V oboch prípadoch odmietanie rešpektovať ľudské právo na sebaurčenie vyvolalo krízu, ktorá ohrozuje svetový mier ako celok. Laureát Nobelovej ceny dalajláma odhalil kultúrnu genocídu a demografickú agresiu uvalenú na tibetský ľud.
Tieto metódy boli dobre známe aj v predtým komunistickom Rumunsku. Ceauşescu tiež považoval útlak menšín za rumunskú domácu záležitosť, rovnako ako to Čína prehlasuje v prípade Tibetu.
Mohol by sa Európsky parlament postaviť k pápežovi Benediktovi XVI pri konaní proti nespravodlivosti, nenávisti a násiliu? Mohol by sa postaviť do boja na zaručenie teritoriálnej autonómie Tibetu? Tešme sa na to, ako dalajláma a rímskokatolícky pápež povedia tu v Európskom parlamente svetu, že nie je mier bez spravodlivosti.
Zita Pleštinská (PPE-DE). – (SK) Najhorúcejšou témou 10. zasadnutia Výboru pre parlamentnú spoluprácu EÚ a Ukrajiny, ktoré sa vo februári uskutočnilo na pôde Európskeho parlamentu, bolo zjednodušenie vybavovania víz.
Po rozšírení schengenského priestoru koncom minulého roka sa sprísnili podmienky pre ukrajinských občanov pri získaní víz do EÚ, zvýšili sa poplatky, predĺžila sa čakacia lehota. Na vonkajších hraniciach EÚ nesmie vyrásť nový Berlínsky múr práve v čase, keď sa Ukrajina rozhoduje o svojej budúcnosti.
Z tohto dôvodu vítam zmluvu medzi Slovenskom a Ukrajinou o malom pohraničnom styku, ktorá uľahčí časté prekračovania slovensko-ukrajinskej štátnej hranice v pohraničí najmä zo sociálnych, kultúrnych, hospodárskych alebo rodinných dôvodov. Rýchle vyriešenie otázok týkajúcich sa vízového režimu môže presvedčiť ukrajinských občanov o výhodách, ktoré členstvo v EÚ prináša.
Genowefa Grabowska (PSE). – (PL) Pán predsedajúci, odstránenie kontrol na vnútorných hraniciach EÚ predstavuje jeden kladný výsledok posledného rozširovania schengenského priestoru. Poľsko, samozrejme, odstránilo všetky kontrolné stanoviská a následne sme len v mojej provincii uzavreli až 55 hraničných priechodov. Toto uzatvorenie však znamenalo pre miestne úrady, že budú musieť riadiť zostávajúcu infraštruktúru. Tú tvorí množstvo budov, veží, hangárov, skladov a parkovacích miest spolu s priľahlými pozemkami, ktoré majú výbornú polohu, často pri dôležitých medzinárodných cestných komunikáciách. Miestne samosprávy, v oblasti ktorých sa tieto zariadenia nachádzajú, majú záujem spravovať ich, nemajú na to však dostatočné finančné prostriedky. Je tu teda vysoká pravdepodobnosť, že všetky tieto zariadenia sa použijú na komerčné účely.
Vyzývam preto Európsku komisiu, aby vytvorila špeciálny fond, ktorý pomôže okresom v hraničných oblastiach spravovať túto infraštruktúru na verejné účely vrátane cezhraničných účelov a podporí tak kultúrnu integráciu.
Ryszard Czarnecki (UEN). – (PL) Pán predsedajúci, rád by som využil túto príležitosť a vyjadril svoju úctu k statočným ľuďom z pohoria Tibet, ktorí bojujú za národnú nezávislosť. To, čo musím povedať, nie je prejavom proti Číňanom. Naopak. Vážim si čínsky národ, ktorý tiež bojoval za národnú slobodu proti japonskej okupácii a za slobodu a občianske slobody v samotnej Číne (príkladom môže byť Boxerské povstanie v 19. storočí). Toto je ďalší dôvod navyše, prečo by Číňania, mysliac na túto tradíciu, nemali odmietať právo Tibeťanov na sebaurčenie.
Ako poslanci Európskeho parlamentu sa musíme postarať o to, aby naša solidarita s Tibetom bola zjavná nielen slovne, ale aj prostredníctvom skutkov. Európski politici by nemali prejaviť dôveru voči olympijským hrám v Pekingu tým, že ich navštívia. V tomto čase by sme sa mali zdržať mimo Pekingu. A hovorím to ako nadšený fanúšik a pozorovateľ Aténskych olympijských hier. Je to najmenej, čo môžeme urobiť.
Jim Allister (NI). – Pán predsedajúci, zajtra bude 10. výročie Dohody z Belfastu. Podľa niektorých dôvod na oslavu, pre mňa nie. Prečo? Pretože práve Dohoda z Belfastu odmenila 30 rokov terorizmu v Severnom Írsku podkopaním spravodlivosti a demokracie: spravodlivosti tým, že udelila amnestiu vo forme predčasného prepustenia všetkým riadne odsúdeným teroristickým väzňom, a demokracie tým, že určila, že neľútostní teroristi musia byť súčasťou vlády oblasti, ktorú desaťročia pustošili. Má sa to dosiahnuť nespravodlivým zložením zákonnej koalície.
Región, ktorý zastupujem, je jediným v celej Európskej únii, kde sa občanom upiera základné demokratické právo voliť stranu, ktorá nie je vo vláde. Prečo? Pretože Dohoda z Belfastu zákonne vymedzuje, že všetky strany musia byť vo vláde, ak má vláda existovať. Taká je Dohoda z Belfastu a to je nesprávne. Je to niečo, čo by sme mali odsudzovať, nie oslavovať.
Petya Stavreva (PPE-DE). – (BG) Pán predsedajúci, vážení kolegovia, jednou z najväčších výziev, pred ktorou stála moja krajina, Bulharsko, počas prvých rokov členstva v Spoločenstve, bolo zaistiť transparentnosť a zabrániť zneužívaniu prostriedkov prijatých z európskych fondov.
S cieľom podporiť protikorupčné úsilie som iniciovala založenie Verejnej rady pre občianske monitorovanie prijímania fondov EÚ v bulharskom poľnohospodárstve. Nebude to formálna inštitúcia, ale občianska spoločnosť združujúca úsilie všetkých, ktorí chcú zabezpečiť, aby táto príležitosť povzbudiť rozvoj Bulharska nevyšla nazmar kvôli korupcii, zneužívaniu a neprávnemu riadeniu.
Veľkým cieľom je zriadiť mechanizmy verejnej kontroly a všeobecného prístupu k informáciám o tom, ako sa používajú finančné prostriedky v poľnohospodárstve, ako prebieha realizácia projektov a šíriť najlepšie postupy v odvetví. Dovoľte mi pripomenúť, že podpora aktívneho zapojenia občanov do sociálno-politických procesov je kľúčovou prioritou v programe Spoločenstva.
Monica Maria Iacob-Ridzi (PPE-DE). – (RO) Viac než rok po vstupe Rumunska a Bulharska do EÚ a takmer deväť rokov po začatí bolonského procesu osem európskych krajín neuznáva univerzitné tituly a iné kvalifikácie získané v týchto dvoch členských štátoch.
Rumunskí občania sú mnohokrát diskriminovaní, keď sa chcú zamestnať alebo pokračovať vo vzdelávaní v zahraničí.
Neuznávanie diplomov tiež prispieva k malej účasti na európskych programoch mobility študentov, hlavne v prípade postgraduálnych diplomov.
Rumunský študent sa napríklad nemôže zúčastniť programu na získanie úplného vysokoškolského titulu financovaného z programu Erasmus-Mundus na univerzite v niektorom z ôsmych členských štátov, ktoré neuznajú základné univerzitné vzdelanie študenta.
Ide o diskrimináciu občanov členského štátu, ktorej výsledkom je obmedzenie ich šancí na získanie európskych finančných prostriedkov na akademickú mobilitu.
Európska komisia nedávno odsúdila toto správanie. Dúfam, že Európsky parlament v tomto ohľade zaujme rovnako pevný postoj.
Cătălin-Ioan Nechifor (PSE). – (RO) Na pozadí klimatických zmien a v spojitosti s ubúdaním a zdražovaním primárnych prírodných zdrojov, hlavne energetických, by mala spoločná poľnohospodárska politika predstavovať účinný nástroj na dosiahnutie cieľov Európskej únie.
Nesúlad s pravidlami Spoločenstva v oblasti poľnohospodárskych výdavkov však na druhej strane v súčasnosti vedie k tomu, že Európska komisia získava od jedenástich členských štátov späť viac než 83 miliónov eur. Nejde o veľmi veľkú sumu. Spoločná poľnohospodárska politika je však financovaná z verejných fondov, a preto sa domnievam, že je potrebné trvalejšie zapojenie Európskej komisie do pomoci členským štátom, hlavne pomoci novým členským štátom tak, aby sa takéto nesprávne praktiky značne zmenšili a potravinová bezpečnosť a istota sa stala naozaj dosiahnuteľným cieľom v Európskej únii.
Silvia-Adriana Ţicău (PSE). – (RO) Komisia čoskoro prednesie nový pozmeňujúci a doplňujúci návrh k smernici o poplatkoch za používanie dopravnej infraštruktúry nákladnými vozidlami.
Komisia musí do roku 2008 predstaviť všeobecne použiteľný, transparentný a komplexný model na vyhodnotenie všetkých externých nákladov, ktorý by definoval a slúžil ako základ následných výpočtov poplatkov za používanie infraštruktúr. Musí pritom zvážiť všetky možnosti vrátane nákladov súvisiacich s ochranou životného prostredia, hlučnosťou, dopravnými zápchami a zdravím.
Všetky príjmy vyzbierané týmto spôsobom by sa mali preinvestovať do súvisiacich infraštruktúr. Cestní prepravcovia potrebujú špeciálne vybavené parkovacie plochy, na ktorých si môžu vodiči oddýchnuť tak, aby boli v bezpečí oni samotní, ako aj ich vozidlá a prepravovaný tovar.
Domnievam sa, že členské štáty by mali získať finančnú podporu, a rovnako by mali byť nútené investovať viac do parkovacích plôch s bezpečnými budovami a do zlepšovania a rozvoja dopravnej infraštruktúry.
Marianne Mikko (PSE). – (ET) Dámy a páni, členské štáty Európskej únie od Estónska po Poľsko stratili milióny a milióny svojich najtalentovanejších a najodvážnejších občanov v dôsledku agresie nacistov a desaťročia trvajúceho sovietskeho teroru. Správa Európskeho parlamentu Občania pre Európu stanovila akciu s názvom Aktívna európska pamiatka. Zameriavala sa rovnomerne na zamedzenie nacizmu a stalinizmu a na pripomenutie obetí nacistického a stalinistického režimu.
Dnes, 70 rokov po tajnom pakte Stalina a Hitlera, Európa stále nie je dostatočne informovaná o násilnostiach Stalinovho donucovacieho aparátu. Členské štáty by mali zriadiť stále medzivládne pracovné skupiny, ktorých úlohou by bolo nestranne preskúmať zločiny boľševikov a KGB a zhodnotiť ich na základe európskych hodnôt.
Dátum 23. august by však mal byť určený ako Európsky deň pamiatky obetí stalinizmu a nacizmu. 23. augusta 1939 nacisti a boľševici rozdelili Európu na dve oblasti vplyvu. A tým spôsobili Európe hroznú ranu, ktorá sa ani dodnes úplne nezahojila.
Cristian Silviu Buşoi (ALDE). – (RO) Rád by som využil túto príležitosť a prehovoril pred plénom Európskeho parlamentu o histórii samitu organizácie NATO, ktorý sa konal v Bukurešti, hlavnom meste Rumunska, v dňoch 2. až 4. apríla.
Všetci poznáme význam organizácie NATO, či už z pohľadu bezpečnosti euroatlantickej oblasti, alebo z pohľadu demokratizácie a dobrých podmienok v nových členských krajinách. Stalo sa to v Rumunsku v roku 2004 a dúfame, že to isté sa stane v Chorvátsku a Albánsku, v krajinách, ktoré v Bukurešti dostali pozvánku na účasť v organizácii NATO.
Som presvedčený, že kríza týkajúca sa názvu Macedónska sa tiež vyrieši dialógom s Gréckom tak, aby do organizácie NATO získal pozvánku aj ďalší spoľahlivý partner Európskej únie, bývalá juhoslovanská republika Macedónsko.
Vieme aj to, že vstup do organizácie NATO je dôležitým krokom pre integráciu do Európskej únie.
Ako člen skupiny ALDE v Európskom parlamente vítam otvorenosť organizácie NATO voči Ukrajine a Gruzínsku ako rozhodujúci signál na pripojenie týchto krajín na európsku cestu.
Verím, že my, Európska únia všeobecne, a predovšetkým Európsky parlament, tiež budeme otvorení a podporíme Ukrajinu a Gruzínsko, aby sa vybrali správnou cestou, európskou cestou.
Zdzisław Zbigniew Podkański (UEN). – (PL) Vážený pán predsedajúci, proces ratifikácie Reformnej zmluvy EÚ pokračuje. Poľský parlament sa vydal po stopách francúzskeho, rumunského, slovinského, maďarského a iných parlamentov a tiež prijal rozhodnutie o ratifikácii. Nebolo by snáď na tom nič neobvyklé, okrem skutočnosti, že poslanci ratifikovali zmluvu veľmi náhlivo a často nezabojovali za jej obsah. Vzhľadom k situácii sú mnohé iniciatívy na ratifikovanie zmluvy prostredníctvom národných referend úplne opodstatnené. Napokon, v demokracii vládne občan, nie poslanec, a najdôležitejšou formou vyjadrenia názoru je referendum, a nie voľby, ktoré znamenajú kompromisné dohody poslancov a parlamentov. Občania majú právo neuznať ratifikáciu zmluvy bez toho, aby si ju prečítali.
Tieto skutočnosti už teraz vytvárajú základ budúcich politických a národných konfliktov, pričom všetko sa v skutočnosti malo udiať v súlade s ľudskými právami a vôľou slobodných štátov a národov v mene spoločného dobra.
Sylwester Chruszcz (NI). – (PL) Vážený pán predsedajúci, vo svojom prejave by som sa rád venoval otázke rešpektovania vlastníckych práv, práv národov a práv náboženských menšín na Ukrajine, ktorá vyjadrila želanie pristúpiť k Európskej únii. V roku 1962 sovietske úrady zatvorili katolícky kostol Sv. Magdalény v Ľvove a zmenili ho na organovú sálu, pričom zničili mnoho hodnotných pamiatok. Od roku 1991 sa obyvatelia Ľvova usilujú o navrátenie svojho kostola zasväteného sv. Magdaléne, no zatiaľ bezúspešne.
Mám na pamäti uzmierenie poľského a ukrajinského národa, a preto by som prostredníctvom fóra Európskeho parlamentu rád vyzval úrady mesta Ľvov, aby kostol vrátili cirkvi s cieľom prehĺbiť priateľstvo medzi našimi národmi, poľským a ukrajinským, a tiež preto, aby sa tento kostol mohol stať symbolom zmierenia, čo je veľmi dôležité s ohľadom na blížiace sa majstrovstvá Európy 2012.
Marian Zlotea (PPE-DE). – (RO) Rád by som sa venoval problematike ľudí trpiacich na leukémiu, ktorí denne zomierajú v Rumunsku a ostatných členských štátoch, pričom nemôžeme nič robiť, lebo niektoré krajiny nie sú zahrnuté do medzinárodného registra darcov, ktorí nie sú rodinnými príslušníkmi.
Tento register v Európe existuje, no bohužiaľ, nemajú k nemu prístup všetky členské štáty. V Rumunsku tento register nefunguje. Táto chyba viedla k omnoho vyššej miere úmrtnosti v Rumunsku než v ostatných členských štátoch. Každodenne zomierajú stovky mladých ľudí len preto, že nemajú prístup k tomuto registru. Napriek tomu však tento problém nie je prioritou súčasnej rumunskej vlády.
Bol by som rád, ak by členské štáty mali rovnocenný prístup k tomuto registru. Viedlo by to k poklesu nezákonného obchodu s orgánmi a ľuďom s leukémiou by to dalo šancu na život bez ohľadu na ich finančnú situáciu. Zároveň sa domnievam, že chorí ľudia by mali mať možnosť využiť transplantáciu kostnej drene podľa závažnosti svojho zdravotného stavu, a nie podľa národnosti.
Ak vezmem do úvahy, že sme dnes hlasovali v prospech investičného návrhu komisárky Vassiliou, žiadam pani komisárku, aby našla riešenie tohto problému. Všetky európske inštitúcie vrátane Parlamentu by mali podporiť informačnú kampaň.
Roberta Alma Anastase (PPE-DE). – (RO) Minulý týždeň malo Rumunsko tú česť hostiť bukureštský samit NATO. Ako spravodajkyňa pre regionálnu spoluprácu v oblasti Čierneho mora vítam organizáciu tejto rozhodujúcej udalosti v oblasti Čierneho mora a obzvlášť výslovné uznanie strategického významu tejto oblasti.
Dúfam, že toto uznanie bude znamenať spojené a konkrétne úsilie na úrovni Európskej únie a NATO s cieľom transformovať Čierne more na stabilnú a prosperujúcu oblasť a zaistiť bezpečnosť celého európskeho kontinentu.
Nemenej dôležité je uznanie transatlantického úsilia Gruzínska a Ukrajiny. Cesta týchto dvoch krajín k vstupu do organizácie NATO by mala byť nezvratná a roky 2008 až 2009 by sa mali stať významnými s pohľadu zaznamenania pokroku v tomto smere zo strany oboch krajín aj NATO.
Na záver vítam skutočnosť, že členské štáty Aliancie preukázali pružnosť a dlhodobý rozhľad, čím zmenili bukureštský samit na dôležitý míľnik pre rozšírenie organizácie NATO a ďalší rozvoj bezpečnostného systému.
Yannick Vaugrenard (PSE). – (FR) Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, v priebehu posledných dní znovu došlo k tomu, že v meste Saint-Nazaire vo Francúzsku nedostali niektorí pracovníci – tentoraz Gréci – zamestnaní nemeckým subdodávateľom pre iného subdodávateľa v lodiarskom priemysle svoju výplatu.
Jurisprudencia Európskeho súdneho dvora znovu potvrdila zamestnanecké práva pracovníkov dočasne vyslaných na prácu v rámci EÚ. V akej miere sú však tieto práva účinné, keď Európa nemá potrebnú legislatívu, ktorá by kompenzovala zlyhania subdodávateľov?
Nehovoríme už o izolovaných prípadoch. Po celej Európskej únii sa zvyšuje využívanie subdodávateľov z iných členských štátov zo strany objednávateľov a prípady, že vyslaní pracovníci nedostanú svoju mzdu, sú stále bežnejšie. Traja muži, traja grécki zamestnanci, napokon získali svoje mzdy, avšak len po troch týždňoch protestnej hladovky.
Nemôžeme viesť naduté prejavy o Európe a nerobiť nič. Je nevyhnutné, aby sme čím skôr vytvorili potrebný zákonný arzenál, ktorý zabezpečí, že objednávatelia budú zodpovedať za zlyhania subdodávateľov.
Toomas Savi (ALDE). – Vážený pán predsedajúci, rád by som upriamil Vašu pozornosť na podobnosť olympijských hier v Pekingu a v Moskve pred 28 rokmi. Udelenie práva na usporiadanie olympijských hier v Moskve v roku 1980 bolo pravdepodobne dômyselným plánom, ktorý navrhla administratíva Jimmyho Cartera a jeho poradca pre národnú bezpečnosť, Zbigniew Brzezinski, s cieľom otvoriť Sovietsky zväz aspoň na krátke obdobie západu a jeho demokratickému vplyvu.
Naším cieľom je spustiť demokratizáciu v Číne, a preto by sme mali oceniť šancu na takúto medzinárodnú prítomnosť v krajine, ktorá je inak značne izolovaná. Bojkotovaním olympiády v Pekingu by sme tiež pripravili čínske úrady o ich triumf. Stratili by sme aj príležitosť predstaviť demokratické hodnoty prostému čínskemu ľudu. Na našu prítomnosť na olympijských hrách v Pekingu by sme sa nemali pozerať ako na akceptovanie čínskych úradov, ale ako na snahu, aby čínski ľudia uvideli potrebu prechodu na nový režim.
Marco Cappato (ALDE). – (IT) Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, rád by som poďakoval 25 kolegom poslancom, ktorí podpísali list adresovaný kambodžskému premiérovi a diktátorovi Hun Senovi hovoriaci o prípade Saumura Tioulonga, jedného z vodcov strany Sam Rainsy. Rád by som na tento prípad upriamil aj pozornosť Komisie. Máme informácie o hrozbe reálneho rizika, že Saumura Tioulong, ktorý je aj členom nenásilnej radikálnej strany, bude zatknutý v Kambodži. Zatiaľ sa to nestalo a dúfam, že je to sčasti aj kvôli intervencii mojich kolegov poslancov, no túto situáciu je potrebné veľmi dôsledne sledovať.
Rád by som tento čas využil aj na to, aby som pána predsedajúceho a svojich kolegov poslancov informoval o tom, že čínska ambasáda nám všetkým zaslala list, ktorý hovorí o separatistickej povahe dalajlámovho „gangu“, ktorý je podľa tohto listu prirodzene násilný. Zdá sa mi, že toto je jedno z prehlásení a jedna z myšlienok, ktoré musíme pomôcť čínskemu režimu prekonať, aby sa do Číny, Tibetu a kdekoľvek inde dostala demokracia.
Dimitar Stoyanov (NI). – (BG) V priebehu posledných 48 hodín došlo v bulharskej Sofii k trom nájomným vraždám. Odkedy prevzal svoju funkciu minister vnútra Roumen Petkov, v Bulharsku došlo celkovo k 22 nájomným vraždám obchodníkov, šéfov mafie a politikov. Ani jedna z nich nebola vyriešená, ani jedna osoba nebola usvedčená. V pondelok bol za denného svetla zavraždený spisovateľ Georgi Stoev. Bol autorom niekoľkých kníh o vyšetrovaní organizovaného zločinu. Medzitým vyšlo najavo, že minister Petkov pravidelne komunikoval s kriminálnymi živlami, a dokonca sa s takýmito jednotlivcami aj stretol. Tieto skutočnosti sú jasným znamením úplného zlúčenia vlády a mafie. Snažím sa tým povedať, že bulharský minister vnútra je členom mafie.
Počas predvstupového obdobia sme bulharskému národu hovorili, že Únia bude zárukou na zaistenie úspešného postupu proti banditom a zabíjaniu, že bude ochrancom stability a bezpečnosti za život bez zločinu. Dnes, keď sa ktokoľvek z nás môže stať ďalšou obeťou, musí Únia konať, aby sa zbavila tohto nehanebného boľavého miesta. Musí ho odstrániť nielen z Bulharska, ale zo samej seba.
Slavi Binev (NI). – (BG) Vážený pán predsedajúci, vážení kolegovia, musel som požiadať o slovo kvôli ďalšej tragickej udalosti v Bulharsku, ktorá sa stala pred niekoľkými dňami a ktorá nás núti prelomiť naše mlčanie. V pondelok bol v centre hlavného mesta Bulharska, v Sofii, demonštratívne zastrelený spisovateľ Georgi Stoev. Vo svojej sérii približne desiatich kníh sa odvážil osvetliť celú pravdu o organizovanom zločine v našej krajine a o jeho blízkych väzbách k politickej elite a súdnej moci.
Táto nájomná vražda, jedna z mnohých, ukázala s nemilosrdnou jasnosťou, že úrad pre stíhanie, súdny systém ani minister vnútra v našej krajine buď nemajú moc na riešenie zločinu, alebo, čo je ešte desivejšie, chýba im vôľa ho riešiť. Vďaka svojej nečinnosti sa stávajú komplicmi zločinov a sú využívaní len na politické vydieranie opozičníkov. Nie je to náhoda, že sám pán Barroso, predseda Európskej komisie, to priamo vyslovil počas svojej poslednej návštevy v Bulharsku. Trpkou pravdou je, že dnes sa už v Bulharsku nikto necíti v bezpečí a musíme priznať, že bez pomoci Európy je štátnosť v našej krajine v stávke.
Tunne Kelam (PPE-DE). – Vážený pán predsedajúci, na Európskom súde pre ľudské práva bolo prijatých 24 rozhodnutí o odvolaniach pochádzajúcich od obyvateľov Čečenska – ďalších 200 ešte čaká na rozhodnutie. Súd prehlásil Rusko zodpovedné za šokujúce zneužívania ľudských práv v Čečensku, medzi ktoré patria vraždy, mučenia a nezákonné väzenie. Tieto zneužívania naďalej pokračujú. Až 5 000 ľudí navyše „zmizlo“ – zväčša bolo zavraždených – rukami štátnych bezpečnostných služieb. Je až neuveriteľné, že za tieto skutky nenesie zodpovednosť žiaden úradný predstaviteľ.
Vyzývam EÚ, Komisiu a Radu, aby prezidentovi Medvedevovi jasne ukázali, že z pohľadu ďalšieho rozvíjania partnerstva bude EÚ prioritne zo strany Ruska očakávať úplné dodržiavanie rozhodnutí štrasburského súdu.
Colm Burke (PPE-DE). – Vážený pán predsedajúci, podnikol som týždennú misiu do Čadu v snahe zvýšiť verejné povedomie o humanitárnej kríze, hlavne na východe krajiny. Zároveň som chcel zhodnotiť, aký pozitívny vplyv by mohla mať európska mierová misia pod vedením Írska pri súčasnom stave jej pokračujúceho nasadenia v Čade.
Od roku 2003 prekročilo hranicu približne 250 000 sudánskych utečencov, pričom väčšina z nich sa nachádza v 12 táboroch na východe krajiny. Okrem toho je vo východnom Čade približne 180 000 osôb vysídlených v rámci krajiny, ktoré sa vysťahovali a naďalej sťahujú pri úniku pred medzietnickým násilím.
Na Svetový potravinový program vo východnom Čade teraz čaká skľučujúca úloha: vopred umiestniť potravinové zásoby na šesť mesiacov pre týchto utečencov a osoby vysídlené v rámci krajiny na obdobie dažďov. Okamžite potrebujeme príspevky darcov, aby sa zaistilo, že sa nákupy dokončia v blížiacich sa mesiacoch a že sa potraviny dostanú do Čadu načas.
Pokiaľ ide o misiu EUFOR, ktorá má poskytnúť ochranu utečencom, niektorí členovia francúzskej vojenskej misie sú teraz súčasťou misie EUFOR. Je dôležité, aby misia EUFOR nebola považovaná za predĺženie francúzskych operácií v Čade.
Marios Matsakis (ALDE). – Vážený pán predsedajúci, v priebehu šiestich mesiacov od zvolenia pána Christofiasa za nového prezidenta Cypru sa dosiahol väčší pokrok v snahe nájsť trvalé riešenie na ostrove ako počas predchádzajúcich štyroch rokov. Atmosféru na Cypre napĺňa obnovená nádej. Je tu však niečo, čo by mohlo euforickú náladu zničiť. Ide o pokračujúce zasahovanie tureckej armády.
Náčelník tureckej armády pred týždňom náhle navštívil Cyprus a predniesol niekoľko ohnivých prehlásení, ktoré takmer zastavili mierový proces. Veliteľ tureckých pozemných síl mal dnes odísť na Cyprus, pričom od jeho prítomnosti sa očakáva len viac problémov pri mierových rokovaniach.
Naliehavo vyzývam predsedu tohto Parlamentu a všetkých mojich kolegov, aby použili všetky im dostupné diplomatické prostriedky a dôrazne upozornili tureckých generálov v Ankare, že by sa mali prestať snažiť zničiť mierový dialóg na Cypre a že by mali nechať Cyperčanov, aby slobodne našli riešenie problémov medzi spoločenstvami na svojom ostrove.
Ďakujem vám a dovoľte mi tiež povedať, pán predsedajúci, že sme dnes všetci vďační za Vašu veľkorysosť, že ste dnes popoludní umožnili prehovoriť toľkým rečníkom.
Iuliu Winkler (PPE-DE). – Vážený pán predsedajúci, Európska únia je dnes najväčším svetovým vývozcom. Táto pozícia je aj výsledkom hospodárskej rôznorodosti jej členských štátov, z ktorých niektoré sa spoliehajú hlavne na služby a iné na výrobu.
Ak chceme udržať vedúcu pozíciu európskych vývozcov, musíme zabezpečiť, že budú súťažiť v spravodlivom globálnom obchodnom prostredí. Nástroje Spoločenstva na ochranu obchodu, ktorých cieľom je poskytnúť istoty pre európske hospodárske subjekty v medzinárodnom obchode, je potrebné reformovať. Používanie nástrojov na ochranu obchodu musí byť dostupnejšie, efektívnejšie a transparentnejšie. Reformované nástroje Spoločenstva na ochranu obchodu musia byť rovnako dostupné a účinné pre zúčastnené strany z hospodárstiev, ktoré sú založené na službách, ako aj z hospodárstiev, ktoré majú silné výrobné odvetvia. Musia byť rovnako dostupné pre nové a staré členské štáty. Musíme dôrazne zabrániť pokušeniu vytvárať protekcionizmus.
Anna Záborská (PPE-DE). – (FR) Vážený pán predsedajúci, členka Komisie, dňa 5. apríla zavraždili neznámi útočníci ortodoxného kňaza Youssefa Adela v centre Bagdadu. Arcibiskupa chaldejskej cirkvi v Mosule, monsignora Rahhoa, uniesli koncom februára. Parlament nereagoval a jeho telo našli v polovici marca. Ak bude medzinárodné spoločenstvo slepé, mier nikdy nepríde do tejto oblasti. Finančné prostriedky poskytnuté Európskou úniou sa len premárnia, ak Európska únia nebude chrániť miestne obyvateľstvo.
Žiadam Komisiu, aby preverila možnosti riadenia európskych fondov určených pre Irak, pokiaľ budú irackí kresťania naďalej terčmi násilia, únosov, vrážd a bombových útokov. Žiadam nášho predsedu, aby s Radou vydali spoločné vyhlásenie v našom mene, ktoré bude hovoriť, že dôrazne odsudzujeme prenasledovanie civilného obyvateľstva, humanitárnych, zdravotných a náboženských pracovníkov v Iraku.
Czesław Adam Siekierski (PPE-DE). – (PL) Blíži sa štvrté výročie najdôležitejšieho rozšírenia Únie – rozšírenia, pri ktorom do Únie vstúpilo 10 nových členských štátov. V prevažnej miere ide o krajiny, ktoré vyžadujú značné výdavky a značné podporné finančné prostriedky na modernizáciu a transformáciu hospodárstiev. Následne sa pripojili aj Bulharsko a Rumunsko. Tieto rozšírenia boli pre rozpočet Európskej únie veľmi lacné. Výhody z rozšírenia cítili staré aj nové členské štáty.
Prebieha proces ratifikácie Lisabonskej zmluvy. Je to obrovský úspech, no zároveň počas diskusie o budúcnosti Únie hovoríme o zmenšení rozpočtu na roky 2014 – 2020. Ako máme teda reagovať na tieto nové výzvy, nové výzvy pre rozšírenú Európu, ak dáme menej peňazí na veci, ktoré sú také dôležité pre Európu, pre svet a pre Európsku úniu?
Predsedajúci. − Týmto sa končia jednominútové prejavy.