Rozpravy

Utorok, 22. apríla 2008 - Štrasburg

14. Hodina otázok (otázky pre Komisiu)

  Predsedajúci. − Ďalším bodom programu je hodina otázok (B6-0019/2008).

Nasledujúce otázky boli položené Komisii.

Časť I

  Predsedajúci. −

Otázka č. 45, ktorú predkladá Manolis Mavrommatis (H-0218/08)

Predmet: Výmena informácií týkajúcich sa bankových účtov

Nedávny daňový škandál v Lichtenštajnsku mal dozvuky v mnohých členských štátoch EÚ. Podľa vyšetrovaní, ktoré vykonali príslušné orgány, sú občania členských štátov údajne zapletení do daňových únikov. Bol som informovaný, že ministri financií 27 členských štátov naliehavo vyzvali zodpovedné generálne riaditeľstvo Komisie, aby vykonalo rýchle vyšetrenie a navrhlo zmenu právneho rámca, ktorý by umožnil výmenu informácií týkajúcich sa bankových účtov občanov.

Ako budú podľa takého rámca chránené osobné údaje občanov pri súčasnom zavedení transparentnosti a zabránení prevodu a praní nezákonných finančných prostriedkov? Aký postup Komisia navrhne, aby bolo „zakladanie“ bankových účtov prevádzané s väčším rešpektovaním zákonnosti? Ako sa predpokladá, že budú harmonizované daňové systémy členských štátov s cieľom zabrániť v budúcnosti podobným situáciám, keď sú nezákonné finančné prostriedky prepierané cez bankové účty?

  Günter Verheugen , podpredseda Komisie. − – (DE) Pán predsedajúci, dámy a páni, proti daňovým únikom musíme bojovať. Ak to neurobíme, môže byť narušený základ našej demokratické spoločnosti.

Každý národ má právo prijímať predpisy, ktoré zaistia, aby boli dane efektívne ukladané so súhlasom zástupcov občanov. Jednotlivé opatrenia v tejto oblasti však často nemajú žiaduci účinok v celoštátnom meradle. Preto je potrebná medzinárodná spolupráca medzi daňovými orgánmi ohľadom výmeny informácií o bankových účtoch. Ministri financií 27 členských štátov na tom spoločne na úrovni EÚ pracujú. Na európskej úrovni už boli zavedené určité opatrenia. V tejto súvislosti je obzvlášť významná smernica Rady 2003/48/ES o zdanení príjmov z úspor v podobe úrokových platieb.

Okrem toho Európska únia uzavrela dohody s tretími krajinami vrátane Lichtenštajnska, ktoré majú rovnaký účel ako táto smernica. Tieto dohody zaručujú, že úrok získaný a vyplatený občanom EÚ v týchto tretích krajinách podlieha buď dani z príjmu v ich vlastnom členskom štáte alebo odpočtu pri zdroji. Odpočet pri zdroji môže byť vrátený jedincovi, na ktorého sa vzťahuje daň v jeho členskom štáte, kde má trvalé bydlisko, pokiaľ je dotyčný príjem vykazovaný na daňové účely.

Rada v zložení pre hospodárske a finančné veci zorganizovala výmenu názorov o uplatňovaní smernice o zdanení príjmov z úspor v podobe úrokových platieb dňa 4. marca 2008. Na základe tejto debaty ministri požiadali Komisiu, aby urýchlila prácu na správe o uplatňovaní tejto smernice za obdobie od doby, keď vstúpila v platnosť, čo bolo 1. júla 2005. Tato správa by sa mala zaoberať definíciou výrazov „úroková platba“ a „skutoční príjemcovia“.

Tu je správne položená otázka, do akej miery sú systémy pre výmenu informácií zlučiteľné s ochranou osobných údajov. V tejto súvislosti je možné zdôrazniť, že pravidlá Spoločenstva o ochrane údajov, ktoré taktiež platia v Európskom hospodárskom priestoru, poskytujú členským štátom možnosť podniknúť legislatívne kroky. Tieto kroky môžu obmedziť dotyčné osoby v niektorých ich právach, napríklad v práve prístupu alebo v práve na informácie, pokiaľ je to potrebné na ochranu dôležitých finančných alebo hospodárskych záujmov Európskej únie alebo členských štátov. Toto taktiež platí pre oblasť financií, rozpočtov a daní.

Porovnateľné obmedzenia taktiež platia pre účinné uplatňovanie tretej smernice o praní špinavých peňazí. Členské štáty musia v každom prípade v primeranej miere zaistiť, aby ich kompetentné orgány pri poskytovaní a spracovávaní osobných údajov dodržiavali príslušné predpisy EÚ a národné predpisy na ochranu údajov.

Tu treba nájsť rovnováhu medzi zákonným usilovaním o dosahovaní určitých cieľov z hľadiska daňovej politiky a ochranou súkromia.

  Manolis Mavrommatis (PPE-DE). – (EL) Pán predsedajúci, pán komisár, daňová histórie je plná podvodných bankových účtov, ktoré sú ešte škodlivejšie, keď takéto škandály vyjdú na svetlo v európskych krajinách. Keď sa to stane, len takúto udalosť vezmeme na vedomie, avšak vždy, keď k takému incidentu znovu dôjde, naše spomienky sa vrátia.

Je to váš celkový názor pá komisár, že je tento systém skutočne stopercentný?

  Günter Verheugen, (DE) podpredseda Komisie. − − (DE) Na otázku váženého poslanca možno odpovedať obyčajným „nie“. Systémy, ktoré v súčasnej dobe máme, nie sú vodotesné a my to vieme. Preto sa snažíme ich vylepšiť. Konkrétne predpisy pre boj proti praniu špinavých peňazí môžu byť rozhodne vylepšené a taktiež sa snažíme týchto vylepšení dosiahnuť v spolupráci s európskymi krajinami, ktoré patria do Európskeho hospodárskeho priestoru, ale nepatria do Európskej únie.

Komisia požiadala a taktiež od Rady získala mandát na rokovanie, ktorý Komisiu poveruje rokovať konkrétne s Lichtenštajnskom ohľadom toho, ako je možné odstrániť pretrvávajúce nedostatky systému na boj proti praniu špinavých peňazí a daňovým podvodom. Dúfam, že výrazná verejná mienka, ktorú sme nedávno pri tejto otázke v Európe zaznamenali, nám pomôže dosiahnuť potrebné dohody. Pracujeme na tom usilovne, ale ako viete, daňové otázky sú mimoriadne citlivé. Aj v rámci členských štátov je rozhodne veľký priestor na zlepšovanie.

  Reinhard Rack (PPE-DE). – (DE) Pán predsedajúci, pán komisár, správne ste poukázali na to, že musíme bojovať proti daňovým únikom a daňovým podvodom, to je bez debaty. Poukázali ste na to, že na to potrebujeme právne prostriedky v rámci právnych noriem Európskej únie.

Podľa správ v médiách sa teraz niektoré údaje týkajúce sa tohto lichtenštajnského škandálu dostali k finančným orgánom následkom toho, že nemecké úrady platia za údaje získané kriminálnymi prostriedkami. Je to správna cesta?

  Jörg Leichtfried (PSE). – (DE) Pán predsedajúci, či už toto teraz je, či nie je ta správna cesta, je dobré, že to preniklo na verejnosť. Pán komisár, vznikol tu systém, ktorý naďalej prospieva tým, ktorí už zaisťujú, aby veľké koncerny platili menšie a menšie dane a ktorí teraz zrejme na platenie daní rezignovali. Myslím, že to je vývoj, ktorý nie je možné akceptovať. Zaujímalo by ma, o čom presne s Lichtenštajnskom rokujete a čo presne chcete v budúcnosti urobiť pre zastavení týchto zločinov – a slovo „zločinov“ vyslovujem celkom zámerne.

  Günter Verheugen , podpredseda Komisie. − (DE) Na prvú otázku by som rád odpovedal, že isto nie je úlohou Komisie vynášať súd na tým, aké metódy nejaký členský štát používa na boj s daňovými únikmi svojich občanov.

Poukázal som na to, že všeobecné pravidlá taktiež platia v daňových záležitostiach pre ochranu osobných údajov a že členské štáty majú právo tieto pravidlá obmedziť, pokiaľ to slúži k ochrane ich finančných záujmov.

Myslím si, že otázka, ktorú ste položili, je otázka, ktorá by mala byť položená nemeckej vláde. Podľa mojich informácií nemecká vláda prešetrila otázku zákonnosti postupu v prípade, ktorý ste popísali, veľmi detailne pred príslušným rozhodnutím a dospela k záveru, že nemecké daňové orgány mali právo zaistiť údaje, o ktorých tu ide.

Pokiaľ ide o druhú, veľmi všeobecnú otázku, súhlasím s Vami, že je nepríjemné, že nemusíme zaručovať možnosť v doterajšej Zmluve o EÚ, aby vyhýbanie sa daniam a páchanie daňových únikov bolo stíhané rovnakým spôsobom všade v Európe a že stále nie je možné zaručiť, že nikto nebude napomáhať a nabádať k daňovému úniku alebo k vyhýbaniu sa daniam.

V posledných rokoch sme dosiahli mnohé výsledky , najmä v súvislosti s nevyhnutným bojom proti praniu špinavých peňazí a proti všetkým podobám medzinárodného zločinu a terorizmu. Už som však uviedol, že Komisia sa domnieva, že je tu priestor pre zlepšenie, a to, čo chceme dosiahnuť s Lichtenštajnskom – rovnako ako s inými krajinami – je celkom jasné. Radi by sme udržali rovnakú spoluprácu a rovnakú výmenu informácií vo vzťahu k Lichtenštajnsku, aká už existuje medzi členskými štátmi EÚ.

  Predsedajúci −

Otázka č. 46, ktorú predkladá Saïd El Khadraoui (H-0234/08).

Predmet: Emisie častíc z mopedov

Výskum prevedený Utrechtskou univerzitou ukázal, že mopedy a skútre vypúšťajú do ovzdušia veľké množstvo jemných a ultrajemných prachových častíc. Výskumníci zmerali emisie vdychované cyklistami a motoristami v 12 stredne veľkých mestách. Ukázalo sa, že cyklisti vdychujú nadmerné množstvo jemných častíc emisií, keď sú v blízkosti mopedu. Mopedy tak pravdepodobne vypúšťajú viac jemných častíc za sekundu než ťažké nákladné vozidlá. Normy emisií pre vozidlá tohto typu stanovuje smernice 2002/51/ES⁽¹⁾ . Nezmieňuje však vôbec jemné častice.

Je si Komisia vedomá problému znečistenia ovzdušia spôsobeného skútrami? Aké kroky Komisia plánuje uskutočniť, aby tento problém zodpovedajúcim spôsobom vyriešila?

  Günter Verheugen, podpredseda Komisie. − (DE) Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, Európska komisia sa už roky zasadzuje o znižovanie jemných a ultrajemných prachových častíc. Od roku 2005 Komisia navrhla viacero legislatívnych opatrení pre zlepšenie kvality ovzdušia, o ktorých viete. Každopádne, súčasťou 7. rámcového programu pre vedu a výskum je preskúmanie dôležitých aspektov dopravnej politiky týkajúcej sa šetrného prístupu k životnému prostrediu.

Pri stanovovaní noriem pre emisie častíc vypúšťaných vozidlami sa Komisia najskôr zamerala na dieselové a úžitkové vozidlá, keďže týchto vozidiel je omnoho viac než motorizovaných dvojkolových vozidiel. Začali sme preto zisťovať, kde sa tieto vozidlá nachádzajú vo veľkých počtoch. Tu sme došli k niekoľkým dôležitým poznatkom.

V roku 2007 Parlament a Rada prijali nariadenie týkajúce sa emisií ľahkých a úžitkových vozidiel. Ide o normy Euro 5 a Euro 6. Boli už prijaté a teraz vstupujú v platnosť. Emisie častíc z dieselových vozidiel sú tak teraz týmito normami znížené zo súčasných 25 miligramov na kilometer na 5 miligramov na kilometer.

Komisia k tomu dňa 21. decembra 2007 predložila návrh nariadenia o emisiách ťažkých úžitkových vozidiel; ide o normu Euro VI. V porovnaní so súčasne platnou normou Euro V znižuje limity emisií oxidu dusičného o 80 % a emisie jemných častíc o 66 %.

Problém emisií častíc dvojkolesových vozidiel v podstate spočíva v dvojtaktných motoroch. Emisie častíc štvortaktných motorov sú na rozdiel od dvojtaktných veľmi nízke, dokonca aj v porovnaní s normou Euro 5.

V roku 2004 dala Komisia vypracovať štúdiu, ktorej cieľom bolo zaistiť, či je potrebné zaviesť právne opatrenie na obmedzenie emisií častíc dvojtaktných motorov. Výsledkom štúdie bolo, že častice uvoľňované z týchto motorov sú prevažne uhľovodíky. Limity pre emisie uhľovodíkov z motocyklov a mopedov, t.j. dvojtaktných motorov, už boli značne sprísnené v rokoch 2004 a 2007 a pri nových vozidlách sa už situácia výrazne zlepšila. Výrobcovia k tomu prechádzajú z dvojtaktných na štvortaktné motory, aby tak vo všeobecnosti dodržali limity pre uhľovodík. Z tohto dôvodu Komisia nenavrhla žiadne zvláštne opatrenia pre obmedzenie emisií častíc z dvojtaktných motorov. Musím však priznať, že situácia je jednoznačne kritickejšia pri starších vozidlách s dvojtaktnými motormi, ktoré vypúšťajú emisie uhľovodíka a častíc vo väčšom množstve. Tieto emisie však môžu byť výraznou mierou znížené, pokiaľ je pre mazanie týchto motorov používaný syntetický olej namiesto minerálneho oleja. Komisia preto podporuje súvisiace kampane vedené Asociáciou európskych výrobcov motocyklov a združením motocyklistov. Takže komisia preveruje potrebu revízie legislatívnych opatrení pre dvojkolesové a trojkolesové motorové vozidlá.

Na počiatku tohto roka bola uvedená štúdia, ktorá skúma nálezy štúdie z roku 2004 v porovnaní s najnovším technickým vývojom. Výsledky tejto štúdie budú dostupné do konca tohto roku. Pokiaľ sa ukáže, že je nevyhnutné, aby Komisia urobila legislatívne opatrenie – a ja som pripravený v prípade potreby takéto opatrenie predložiť – dôjde k nemu v roku 2009.

Podľa rámcovej smernice o hodnotení a riadení kvality ovzdušia a príslušných samostatných smerníc, ktoré stanovujú limity pre emisie častíc PM10 a benzénu, sú členské štáty povinné zodpovedajúcimi opatreniami zaistiť, aby na vnútroštátnej úrovni boli tieto limity uplatňované k stanovenému dátumu. Členské štáty musia tiež mať mimoriadne opatrenia pre prípad, keď dôjde k prechodnému prekročeniu týchto limitov. V oblastiach, kde je výrazne väčšia pravdepodobnosť, že dvojkolesové vozidlá prekročia stanovené limity, musia členské štáty po vyhodnotení situácie zo strany Komisie s týmto vo svojich plánoch kvality ovzdušia a mimoriadnych opatreniach počítať.

  Saïd El Khadraoui (PSE). – (NL) Vážený pán predsedajúci, vážený pán komisár, ďakujem za Vašu vyčerpávajúcu odpoveď. Poukázali ste na snahy, ktoré Komisia už urobila v súvislosti s emisiami vypúšťanými nákladnými vozidlami a dodávkami; doposiaľ však nebol vypracovaný legislatívny návrh týkajúci sa mopedov. Zmienili ste snahy výrobcov vozidiel nahradiť dvojtaktné motory štvortaktnými, vďaka ktorým by bolo dosiahnuté zlepšenie.

V prvom rade sa pýtam sám seba, či nejde len o akúsi nezáväznú dohodu. Alebo je to skutočná dohoda? Po druhé si musíme uvedomiť, že znečistenie ovzdušia je vysoko lokalizované a má napríklad najväčší dopad na cyklistov v bezprostrednej blízkosti mopedov, čo predstavuje problém pre verejné zdravie.

  Günter Verheugen, podpredseda Komisie. − (DE) Veľmi dobre rozumiem otázke pána poslanca. Nezaoberáme sa tu dohodou medzi zástupcami priemyslu a Komisiou, ku ktoré už raz došlo v prípade zníženia emisií CO2 motorových vozidiel, ale s určitým druhom samočinného vývoja. Ako som už uviedol, výrobcovia dvojkolesových vozidiel nemôžu s bežnými dvojtaktnými motormi plniť už platné prísne limity pre emisie uhľovodíka. Jednoducho to nie sú schopní dosiahnuť. To je dôvod, prečo prechádzajú na štvortaktné motory, čo zase vyvoláva iné otázky.

Štúdie, o ktorých som hovoril, ukážu výsledky tohto technického vývoja, a znovu opakujem, že pokiaľ by sa ukázalo, že problém, o ktorom práve hovorím, by sa takpovediac nevyriešil samočinne, a bolo by skutočne nevyhnutné predložiť legislatívny návrh, znovu opakujem, som pripravený tak urobiť.

  Predseda. −

Otázka č. 47, ktorú predkladá Johan Van Hecke (H-0243/08)

Predmet: 2,2 miliardy trpiacich detí

Na celom svete je 2,2 miliárd detí trpiacich na následky chudoby, negramotnosti, sexuálneho zneužívaní a vojenských konfliktov. Dieťa narodené v subsaharskej Afrike má pravdepodobnosť jedna ku šiestim, že zomrie, skôr než dosiahne vek 5 rokov. Podľa detského fondu OSN zomrie každý deň (UNICEF) viac než 27 000 detí a to najmä na choroby, na ktoré existujú preventívne prostriedky. Posledné údaje UNICEF ukazujú, že na celom svete nechodí do školy 93 miliónov detí v školskom veku, z ktorých 41 miliónov v subsaharskej Afrike, 31,5 miliónov v južnej Ázii a 6,9 miliónov na Strednom východe a severnej Afrike.

Vzhľadom na skutočnosť, že budúci rok uplynie 20 rokov od vzniku Dohovoru o právach dieťaťa , sú tieto ukazovatele veľmi vážne. Urobí preto Komisia konkrétne kroky pre boj proti zneužívaniu detí, či už v sexuálnom priemysle alebo v situáciách, keď sú zneužívaní ako vojaci? Bude mať Komisia, akonáhle vstúpi do platnosti Lisabonská zmluva, do ktorej boli práva dieťaťa začlenené, v tejto oblasti väčší vplyv?

  Vladimír Špidla, člen Komisie. − (CS) Vážený pán predsedajúci, vážené dámy a páni, Komisia má rovnaký názor, aký vyplýva z analýzy pána poslanca Van Heckeho a Komisia by ho rada uistila, že je veľmi aktívna v snahe bojovať proti zneužívaniu detí. Práva dieťaťa sú jednou z hlavných priorít Komisie stanovených v ich strategických cieľoch na obdobie 2005 – 2009. Táto priorita bola formulovaná v oznámení Komisie „Smerom k stratégii Európskej únie o právach dieťaťa“ z roku 2006 a nedávno potom v oznámení Komisie „Zvláštne miesto pre deti v rámci vonkajšej činnosti Európskej únie“, ktoré bolo prijaté 5. februára 2008. Cieľom tohto nedávno prijatého vyjadrenia/oznámenia je vytvoriť rámec pre ucelený prístup Európskej únie k ochrane a podpore práv detí v tretích krajinách, ktorý by sa premietal do všetkých oblastí našich vonkajších vzťahov vrátane rozvojovej spolupráce, humanitárnej pomoci a obchodnej politiky.

Akčný plán pre práva detí vo vonkajšej činnosti Európskej únie pripojený k tomuto oznamu stanoví za prioritné oblasti pre budúce opatrenia na regionálnej aj celosvetové úrovni nasledujúce okruhy: detská práca, deti a ozbrojené konflikty, obchod s deťmi a všetky formy násilia na deťoch. Na realizáciu týchto politík využije Komisia 25 miliónov EUR z tematického okruhu „Investícia do ľudí“ na podporu iniciatív v nasledujúcich oblastiach: boj proti obchodu s deťmi, deti ohrozené ozbrojenými konfliktmi a sexuálne a reprodukčné zdravie a práva mladistvých. Komisia bude ďalej v rámci európskeho nástroja pre demokraciu a ľudské práva podporovať projekty, ktoré sprevádzajú všeobecné zásady Európskej únie na podporu a ochranu práv dieťaťa a všeobecné zásady Európskej únie týkajúce sa detí a ozbrojených konfliktov. Bez toho, aby sme tým predchádzali ratifikácii Lisabonskej zmluvy, stojí za povšimnutie, že táto zmluva stanoví, že vo svojich vzťahoch s okolitým svetom Únia prispieva k ochrane ľudských práv, predovšetkým práv dieťaťa, čím stanoví pravdepodobne najzraniteľnejšiu skupinu v celej spoločnosti do popredia vonkajšej politiky Európskej únie v oblasti ľudských práv.

  Johan Van Hecke (ALDE). – (NL) Vážený pán predsedajúci, chcel by som sa poďakovať pánovi komisárovi a taktiež Komisii za kroky, ktoré podniká pre čo možno najväčšiu ochranu práv dieťaťa. Rád by som však svoju otázku aktualizoval. UNICEF nedávno zverejnil správu, z ktorej vyplýva, že minulý týždeň bolo vo východnom Kongu milíciami unesených 2 až 3 000 detí, ktoré sú nehanebne zneužívané v ozbrojených konfliktoch. Čo si Komisia myslí, že by mohla urobiť, aby zabránila podobným situáciám? Vážim si všetky snahy, aj tie, ktoré sa pripravujú. Pokiaľ však hovoríte s ľuďmi priamo v teréne, zdá sa, že stále málo ľudí a prostriedkov sa venuje ochrane práv detí v ozbrojených konfliktoch.

  Vladimír Špidla, člen Komisie. − (CS) Vážený pán predsedajúci, vážený pán poslanec, pochopiteľne v prípade takéhoto tragického a krutého činu sa nutne vynára otázka, či môžeme urobiť ešte viac. Podľa mojej mienky, je stratégia Európskej komisie koherentná a dôsledná v rámci kapacity a právneho základu, ktorý má Komisia k dispozícii. A otázka rokovaní v lokálnych situáciách: podľa mňa je dôležité rozhodnúť práve v okamžiku na mieste, kde toto riziko existuje, na základe štruktúr, ktoré sú zo strany Komisie k dispozícii, na základe politických a organizačných možností. Čiže z tohto hľadiska máte isto pravdu, že je vždy nutné využiť už existujúce štruktúry a aktivity, ktoré sú na mieste prípadných konfliktov, na to, aby sme posilnili ochranu detí pred podobným násilím.

  Christopher Heaton-Harris (PPE-DE). – Vážený pán predsedajúci, pán komisár bude bezpochyby vedieť, že pred pár týždňami prišla do Európskeho parlamentu rodina McCannových z môjho volebného obvodu. Predtým si McCannovci dopisovali s pánom komisárom Frattinim ohľadom výstražného systému pre únosy detí. Zaujíma ma, v  akom štádiu sa projekt v rámci Komisie nachádza teraz, keď pán komisár Frattini odišiel a Parlament sa ponáhľa s podpisom písomného vyhlásenia, čím sa snaží tento podnet urýchliť. Zaujímalo by nás, či sa Komisia týmto podnetom zaoberá, či sa snaží o jeho urýchlenie a ktorý komisár je za neho v danom okamihu zodpovedný.

  Andreas Mölzer (NI). – (DE) Neustále z médií počujeme o obchodovaní s ľuďmi zo strany európskych a amerických organizácií. Združenie zaoberajúce sa adopciami v Rakúsku, Francúzsku a ďalších krajinách sú podozrivé z obchodovania s deťmi. Už dlhý čas prichádzajú správy o pochybných prípadoch adopcie, rovnako ako prípadoch obchodovania s detskými orgánmi a prostitúciou. Aké opatrenia Komisia urobí, aby tieto prípady ukončila?

  Vladimír Špidla, člen Komisie. − (CS) Prvá otázka bola orientovaná na pána komisára Frattiniho, ktorý sa rozhodol pôsobiť v národnej politike. V súčasnosti je poverený vedením tohto portfólia môj kolega pán komisár Barrot, ktorý môže dať aktuálnu odpoveď na stav prípravy Vami uvedeného projektu.

Druhá otázka, ktorá je veľmi podstatná, a to je otázka medzinárodnej adopcie, je otázkou neobyčajne citlivou, pretože nie je možné v žiadnom prípade akceptovať myšlienku, že medzinárodná adopcia sama o sebe je zlom, pretože poskytuje pre viacero detí zodpovedajúce dobré rodiny so zodpovedajúcim zázemím. Je tiež pravda, že ako okrajový jav v rámci medzinárodnej adopcie dochádza i k metódam a postupom, ktoré sú nebezpečné a ktoré sú hodné zavrhnutia. V každom prípade z hľadiska právomocí Európskej komisie je na členských štátoch, aby urobili príslušné opatrenia, aby zamedzili možnému nebezpečenstvu zneužívania medzinárodnej adopcie. To sa týka samozrejme aj Rakúskej republiky. Chcem upozorniť na to, že v rámci Európskej únie predpisy o medzinárodnej adopcii nie sú detailne zjednotené a že každý štát v rámci dohôd o medzinárodnej ochrane dieťaťa zaujíma a prijíma svoje príslušné národné opatrenia, tie sa môžu rôznym spôsobom meniť a vylepšovať. Dámy a páni, konštatujem ešte raz, že medzinárodné adopcie principiálne otvárajú pre veľké množstvo detí možnosť nájsť rodinu a normálny ľudský život, na druhej strane je to terén, ktorý je veľmi citlivý, a je na členských štátoch, aby mu venovali plnú pozornosť.

Časť II

  Predsedajúci. −

Otázka č. 48, ktorú predkladá Marie Panayotopoulos-Cassiotou (H-0160/08)

Predmet: Reformy sociálneho zabezpečenia v Grécku

Rozhodnutie Rady a dokumenty Komisie opakovane odkazujú na potrebu modernizácie a reformy systémov sociálneho zabezpečenia členských štátov, úpravu veku odchodu do dôchodku a negatívne vplyvy predčasného odchodu do dôchodku na hospodárstvo a spoločnosť.

Podieľa sa Komisia v rámci svojej poradnej funkcie na procese úpravy veku odchodu do dôchodku a pripravuje hodnotenie nových zákonných opatrení členských štátov?

Nedávne reformy systému sociálneho zabezpečenia v Grécku spadajú do vnútroštátnej sféry pôsobnosti. Uskutočňuje Komisia napriek tomu ich vyhodnotenie?

  Vladimír Špidla, člen Komisie. − (CS) Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, Komisia si je vedomá demografických problémov, ktorým čelia dôchodkové systémy, pretože pôrodnosť od 70. let 20. storočia klesá a ľudia žijú ďalej a bude musieť stále menší počet ľudí v produktívnom veku podporovať stále sa zvyšujúci počet ľudí v post produktívnom veku. Ako viete, na základe Zmluvy o ES spadá sociálna ochrana do právomoci členských štátov. Komisia preto nezasahuje do všeobecného usporiadania dôchodkových systémov v členských štátoch a nemá ani poradnú funkciu pri procese prispôsobenia sa na vnútroštátnej úrovni. Preto sa členské štáty a Komisia dohodli na spolupráci v oblasti sociálnej ochrany a sociálneho začleňovania na základe otvorenej metódy koordinácie, tzn. spoločné stanovenie cieľov Komisiou a Radou, podávanie správ zo strán členských štátov na základe týchto cieľov a zhrnutie zistenia Komisie v správe, ktorú následne potvrdí Rada.

Členské štáty predložili prvé kolo národných strategických správ v roku 2002, druhé v roku 2005. Druhé kolo národných strategických správ zhrnula Komisia v spoločnej správe o sociálnej ochrane a sociálnom zabezpečení, ktorá bola potvrdená Európskou radou v roku 2006. Posúdenie ukazuje, že nedávne reformy síce viedli k výraznejším motiváciám, aby ľudia pracovali ďalej, ale že je potrebné vytvoriť ďalšie opatrenia pre zvýšenie miery zamestnanosti hlavne u žien a starších pracovníkov. Zvyšovanie miery zamestnanosti je najlepší spôsob, ako zaistiť primeranosť a stabilitu dôchodkových systémov. V Grécku je riziko chudoby v starobe podstatne vyšší než je priemer, 26 % v roku 2005 pre ľudí starších ako 65 rokov v porovnaní s 19 % pre ľudí vo veku 64 rokov. Grécky dôchodkový systém potrebuje reformu nielen z dôvodov primeranosti, ale aj z dôvodov stability.

Sú potrebné reformy na posilnenie motivácie pre starších ľudí a pre ženy, aby pracovali viac a dlhšiu dobu. Vzhľadom na nízky podiel žien je nutné realizovať politiku smerujúcu ku zvýšeniu miery zamestnanosti žien, aby bola dlhodobo zaistená primeranosť a stabilitu dôchodkových systémov. Kým nebude ľuďom, ktorí nie sú súčasťou základných dôchodkových systémov, umožnené získať za určitou dlhšiu dobu nárok na dôchodok, bude chudoba starších ľudí naďalej predstavovať problém, pretože dôchodkový systém sa už teraz stretáva s finančnými problémami.

Plánuje sa preto, že ďalšie kolo národných strategických správ bude pripravené do roku 2008. Komisia pripraví zhrnutie hlavných výsledkov vývoja v členských štátoch. To bude základom pre spoločnú správu o sociálnej ochrane a sociálnom začlenení, ktorá bude vydaná v roku 2009.

  Marie Pánayotopoulos-Cassiotou (PPE-DE). – (EL) Vážený pán predsedajúci, vážený pán komisár, ďakujem Vám za poučnú odpoveď. Teraz by som sa rada dotkla témy predčasného odchodu do dôchodku matiek, ktoré odchádzajú do dôchodku v skoršom veku na základe skutočnosti, že majú deti. V Grécku bola predtým hranica pre odchod do predčasného dôchodku stanovená na 50 let, pre budúce generácie bola zvýšená na 55 rokov, to sa však netýka matiek s deťmi. Ako hodnotíte túto hranicu z pohľadu Komisie a v porovnaní so situáciou v ostatných členských štátoch?

  Vladimír Špidla, člen Komisie. − (CS) Ako som sa už v úvode zmienil, podľa Zmluvy o ES celková konštrukcia dôchodkových systémov je v rukách jednotlivých členských štátov a v právomoci týchto členských štátov. Členské štáty majú rozdielne spôsoby, akým spôsobom stanovujú vek odchodu do dôchodku, najčastejšie používaná veková hranica je 65 rokov, ale sú štáty, ktoré majú túto vekovú hranicu posunutú na dlhšiu dobu, rovnako tak ako štáty, ktoré majú túto hranicu posunutú na nižšiu dobu. Podobná situácia sa odohráva v rámci dôchodkových systémov vo vzťahu k ženám, kde sú stanovené rôzne hranice opäť na základe rozhodnutia a politických úvah v jednotlivých členských štátoch. Základným princípom, ktorý zastáva Komisia a ktorý koniec koncov vychádza zo Zmluvy je, že tieto systémy nesmú byť diskriminačné z akéhokoľvek hľadiska. Pokiaľ však je táto podmienka splnená, je plne v právomoci a v možnostiach členského štátu stanoviť vekovú hranicu. Preto nebudem zaujímať detailný komentár k tomu, aby som porovnával vekové hranice v jednotlivých členských štátoch.

  Predseda. −

Otázka č 49, ktorú predkladá Eoin Ryan (H-0179/08)

Predmet: Boj proti nezamestnanosti mladých ľudí a dlhodobej nezamestnanosti v Európe

Môže Komisia urobiť prehlásenie, v ktorom by opísala, akými novými iniciatívami pre boj s nezamestnanosťou mladých ľudí a dlhodobou nezamestnanosťou v Európe sa v tomto roku zaoberá, a zvlášť potom, aké systémy presadzuje, aby zaistila, že nezamestnaní ľudia môžu získať nové zručnosti v oblasti informačných technológií?

  Vladimír Špidla, člen Komisie. − (CS) Vážený pán predsedajúci, vážené poslankyne, vážení poslanci, Komisia je znepokojená vysokou nezamestnanosťou mladých ľudí v členských štátoch, ktorá na konci roka 2007 tvorila 15,2 %, čo je takmer dvojnásobok v porovnaní s celkovou mierou nezamestnanosti. Rovnako je znepokojená pretrvávajúcou dlhodobou mierou nezamestnanosti, ktorá postihuje približne asi polovicu (45 %) všetkých nezamestnaných osôb. Aj keď, a to by som chcel zdôrazniť, v poslednom čase zaznamenávame pomerne zreteľný ústup v dlhodobej nezamestnanosti. Tento ústup je rozdielny v jednotlivých členských štátoch, ale všeobecne zaznamenávame aj v tejto oblasti pokles.

Ale situácia zostáva stále znepokojujúca. Značný počet mladých ľudí ukončí vzdelanie, bez toho aby získali zručnosti potrebné ku vstupu na trh práce. Zhruba každý šiesty mladý človek v Európskej únii totiž školskú dochádzku predčasne ukončí a každý štvrtý nemá dokončené vyššie stredoškolské vzdelanie.

Navzdory značnému úsiliu členských štátov o zlepšenie zamestnanosti mladých ľudí doposiaľ asi polovica štátov nedosiahla ciele dať mladým nezamestnaným šancu na „nový štart“ do šiestich mesiacov, tak ako bolo stanovené pre rok 2007, prípadne do štyroch mesiacov, čo je lehota stanovená vyhliadkovo na rok 2010.

Členské štáty sú hlavnými aktérmi pri uskutočňovaní opatrení potrebných pre zníženie nezamestnanosti mladých ľudí a dlhodobej nezamestnanosti. Európska únia hrá doplňujúcu úlohu prostredníctvom koordinácie vnútroštátnych politík členských štátov v oblasti zamestnanosti a prostredníctvom finančnej podpory z Európskeho sociálneho fondu.

Ako viete, Komisia vydáva každý rok správu o pokroku v stratégii v oblasti zamestnanosti. Európska rada na svojom zasadnutí v marci 2008 prijala odporúčanie určené členským štátom, 17 z nich získalo odporúčanie v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy a 15 v oblasti zamestnanosti.

Pre zlepšenie integrácie mladých ľudí na trhu práce sú podľa môjho názoru zásadné tri smery činnosti:

1. Zlepšenie vzdelávania a odbornej prípravy: je potrebné zamerať úsilie na rozvoj kľúčových zručností už od detstva a na vytvorenie podporného mechanizmu, ktorého cieľom by bolo predchádzať predčasnému ukončeniu školskej dochádzky. Program celoživotného vzdelávania uskutočňovaný od roku 2007 prispieva k rozvoju Európskej únie ako vyspelej znalostnej spoločnosti tým, že podporuje modernizáciu a prispôsobovanie systémov vzdelávania a odbornej prípravy členských štátov.

2. Podpora sociálneho začleňovania: v tejto súvislosti by mala byť venovaná zvláštna pozornosť zlepšeniu situácie najzraniteľnejších mladých ľudí a odstráneniu detskej chudoby.

3. Rozvoj geografickej mobility: v súčasnej dobe sa nezamestnanosť vyskytuje paralelne s nedostatkom pracovnej sily na trhu práce. Táto situácia viedla Komisiu k tomu, aby podporovala spoluprácu medzi členskými štátmi, predovšetkým v prospech väčšej mobility mladých ľudí v Európskej únii.

Členské štáty ďalej získavajú finančnú pomoc zo štrukturálnych fondov, zvlášť potom z Európskeho sociálneho fondu, na uskutočňovanie svojich politik v oblasti trhu práce.

Na obdobie 2007 – 2013 majú členské štáty k dispozícii 75 miliárd EUR.

Vplyv ESF je značný. V roku 2007 využilo projekty ESF približne 25 % nezamestnaných v EÚ. Pomoc tak získava každý rok asi 1 milión vylúčených osôb vrátane mladých ľudí. Každý rok vstupuje asi 2 milióny osôb na trh práce potom, ako získali podporu z Európskeho sociálneho fondu.

Európsky fond pre regionálny rozvoj sa síce cielene nezaoberá mládežou ako takou, ale spolufinancuje akcie, ktoré sa mladých ľudí priamo dotýkajú, takými sú napr. podpora infraštruktúry pre vzdelanie a odbornú prípravu, univerzitní výskum, pomoc spoločnostiam a podpora podnikania v malých a stredných podnikoch. V rámci iniciatívy Regióny pre hospodársku zmenu podporuje Komisia výmenu osvedčených postupov prostredníctvom regionálnej siete „Integrácie mládeže na okraji spoločnosti“.

Dámy a páni, boj proti nezamestnanosti mladých ľudí a dlhodobej nezamestnanosti je pre Európu a členské štáty prvoradou záležitosťou. Zapojenie mladých ľudí do aktívneho života a do spoločnosti a lepšie využitie ich potenciálu sú hlavnými predpokladmi pre obnovenie silného a udržateľného rastu v Európe.

  Eoin Ryan (UEN). – Ďakujem za Vašu neobyčajne vyčerpávajúcu odpoveď.

Podporujete členské štáty v používaní osvedčených postupov alebo príkladov osvedčených postupov jednotlivých krajín, na  ktorých základe by obmedzili počet dlhodobo nezamestnaných medzi mladými ľuďmi? Som si istý, že niektoré krajiny sú v tomto ohľade úspešnejšie, a zaujímalo by ma, či existujú spôsoby, ktorými by medzi štátmi vzniklo prepojenie, ktoré by im umožnilo priučiť sa z príkladov fungovania v druhých krajinách.

V minulosti som sa k odpovediam vyjadroval kriticky, a chcem Vám len vyjadriť pochvalu za veľmi vyčerpávajúcu odpoveď.

  Vladimír Špidla, člen Komisie. − (CS) Vážený pán poslanec, vymieňanie informácií a dobrých praktík je jedna z ohromných výhod Európskej únie. Je to trvalá súčasť otvorenej metódy koordinácie, je to trvalá súčasť našej práce, a chcel by som zdôrazniť, že napr. slovinské predsedníctvo venuje zamestnaniu mládeže jednu zo svojich predsedníckych konferencií, čo je typická a ideálna možnosť, ako porovnať najrôznejšie prístupy jednotlivých členských štátov. Máte pravdu, že niektoré členské štáty nachádzajú pre niektoré otázky rýchlejšie a účinnejšie riešenia než štáty iné, a preto je trvalá výmena a porovnávanie skúseností a praxe jednou z veľmi účinných metód pokroku.

  Reinhard Rack (PPE-DE). – (DE) Nové zručnosti, internet, technológie apod. sú isto na trhu práce veľmi dôležité. Všetci viac-menej vieme, že aj medzi nezamestnanými mladými ľuďmi je skutočným dôvodom, prečo majú títo ľudia problémy so vstupom na pracovný trh, problémy so základnými znalosťami, ako je čítanie, písanie a počítanie. Existujú v tejto oblasti nejaké ťažiská?

  Marie Pánayotopoulos-Cassiotou (PPE-DE). –

Vážený pán predsedajúci, vážený pán komisár, hovorili ste o nezamestnanosti mladých ľudí a v predchádzajúcej otázke o nízkej zamestnanosti žien.

Plánuje Komisia predložiť návrh, ktorý by umožňoval zosúladiť rodinný a pracovný život, najmä s ohľadom na materskú a rodičovskú dovolenku?

  Vladimír Špidla, člen Komisie. − (CS) Dovoľte mi, aby som sa rýchlo vrátil k svojmu úvodnému vystúpeniu. Práve na otázku tzv. predčasného ukončenia školskej dochádzky a na otázku získania základných zručností sa momentálne Komisia sústreďuje, predovšetkým v oblastiach pôsobenia môjho kolegu komisára Figeľa. Máte pravdu, kľúčové je, aby človek v rannom detstve a v rannej mladosti získal základné kompetencie a okrem iného aj schopnosti učiť sa, pretože to mu potom dáva príležitosť sledovať svoju životnú kariéru rýchlejšie a s väčším úspechom. V rámci programov napr. financovaných Európskym sociálnym fondom sa zameriavame na niečo, čo by som nazval druhá šanca, tzn. poskytnúť deťom, ktoré mali problém, a nie je ich málo, možnosť znovu vstúpiť do formálnych štruktúr a dokončiť tak svoje vzdelanie. Je to skutočne jedna z kľúčových činností Komisie, pretože, ako už bolo povedané, je to kľúčová oblasť.

  Predsedajúci. −

Otázka č. 50, ktorú predkladá Robert Evans (H-0185/08)

Predmet: Antidiskriminačný právny rámec EÚ

Podľa súčasného právneho rámca EÚ sú európski obyvatelia chránení pred diskrimináciou na základe veku, viery, vyznania, zdravotného postihnutia a sexuálnej orientácie len v oblasti zamestnania a odbornej prípravy, zatiaľ čo v oblasti vzdelávania, sociálnej ochrany a prístupu k tovaru a službám sú diskriminačné právne predpisy uplatňované len na základe rasového a etnického pôvodu.

Aký má Komisia názor na neplánované dôsledky, ktoré môžu vzniknúť, v súvislosti s rozširovaním právnych predpisov o viac kategórií v oblasti tovaru a služieb?

Aké záruky chce napríklad Komisia poskytnúť, aby zaistila, že nové právne predpisy neobmedzia rôzne zľavy pre starších občanov a koncesionárov?

  Vladimír Špidla, člen Komisie. − (CS) Vážený pán predsedajúci, vážené poslankyne, vážení poslanci, ako viete, Európska únia vytvorila rozsiahli rámec v boji proti diskriminácii a môže byť hrdá na dosiahnuté výsledky. Úroveň ochrany je však pre niektoré skupiny ľudí vyššia než pre iné. Konkrétne to znamená, že ľudia sú chránení pred diskrimináciou na základe veku, zdravotného postihnutia, sexuálnej orientácie či náboženstva, ale takto komplexne len na pracovisku. Rozsiahlejšia je len ochrana pred diskrimináciou na základe rasového či etnického pôvodu a pohlavia.

Ako bolo ohlásené v pracovnom programe Komisie na rok 2008, má Komisia v pláne predložiť návrh vychádzajúci z článku 13 Zmluvy o ES v záujme uplatnenia zásady rovného zachádzania mimo trh práce a rozšírenia existujúceho právneho rámca EÚ. O podrobnostiach bude ešte potrebné rozhodnúť, až budú okrem iného k dispozícii výsledky práve vytváraných štúdií, ktoré posúdia dopady. Tie výsledky budú k dispozícii v priebehu krátkej doby. Komisia si ale dobre uvedomuje nutnosť nájdenia rovnováhy medzi zásadou nediskriminácie a rozdielmi v zaobchádzaní, ktoré môžu byť za určitých okolností oprávnené.

V členských štátoch sa vyskytujú rôzne druhy uprednostneného zachádzania sa, ktoré majú cieľ poskytnúť zo špecifických dôvodov zvláštne zaobchádzanie určitým skupinám a nepredstavujú diskrimináciu. Prednostné zaobchádzanie môžu napríklad využívať staršie osoby, napr. v podobe bezplatného cestovania verejnou dopravou, čím sa podporuje ich mobilita. Komisia nemá v úmysle považovať tieto praktiky za protiprávne, ak sú z legitímnych, sociálnych, vzdelávacích, kultúrnych alebo iných dôvodov zakotvené vo vnútroštátnom práve.

  Robert Evans (PSE). – Vážený pán predsedajúci, rád by som sa poďakoval pánovi komisárovi za uistenie na konci jeho prehlásenia, že Komisia neplánuje postihovať to, čo pán komisár popísal ako „prednostné zaobchádzanie“. Domnievam sa, že ide o vítaný krok. Pokiaľ bude pokračovať v práci, tak ako opísal, a dosiahne tak zodpovedajúcu rovnováhu, myslím si, že všetky štáty Európskej únie to ocenia. Ďakujem mu za toto uistenie.

V rámci svojho vystúpenia by som sa rád spýtal na  súvisiacu tému: má pán komisár predstavu, kedy zverejní svoj návrh rozhodnutia o pristúpení k  Dohovore OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím, ktoré samozrejme taktiež spadá do rovnakej kategórie?

  Vladimír Špidla, člen Komisie. − (CS) Dohovor OSN týkajúci sa handicapovaných osôb je dohovor, ktorý uzrel svetlo sveta aj vďaka koordinovanému úsiliu Európskej únie počas luxemburského predsedníctva. Som si istý, že bez nášho úsilia by sa tento dohovor neuskutočnil. Jeho ratifikácia je záležitosťou samozrejme členských štátov a Európska únia sa snaží túto ratifikáciu podporiť a urýchliť v diskusiu s členskými štátmi.

Druhá Vaša otázka, kedy preložíme svoju iniciatívu: predpokladaný termín je niekedy do konca júna tohto roku, ale to je skutočne len predbežný termín.

  Jim Allister (NI). – Vážený pán predsedajúci, rád by som pána komisára nasmeroval k diskriminácii na základe náboženského presvedčenia a k neuveriteľnej skutočnosti, že navzdory ochrane pred týmto druhom diskriminácie zo strany európskych orgánov existuje v EÚ miesto, kde je diskriminácia na základe viery tolerovaná. Ide o môj volebný obvod Severné Írsko, kde z dôvodu odchýlky od právnych predpisov EÚ – povolené zo strany EÚ – je výslovne deklarované, že diskriminácia voči protestantom pri nábore do policajných služieb Severného Írska je legálne. Môže nám pán komisár povedať, kedy sa táto absurdná situácia skončí a kedy moji voliči znovu získajú práva, ktoré užívajú ostatní?

  Philip Bushill-Matthews (PPE-DE). – Veľmi stručne, bol som rovnako ako pán Robert Evans, uistený o plánovaných legislatívnych krokoch pána komisára. Zdôraznil by som však otázku potenciálneho nebezpečenstva neplánovaných dôsledkov.

Mohol by vzhľadom na citlivosti tejto oblasti pán komisár potvrdiť, skôr než akákoľvek budúca právna úprava v tejto oblasti dostane konečnú podobu, že bude vopred prevedené veľmi prísne hodnotenie vplyvu?

  Vladimír Špidla, člen Komisie. − (CS) V súčasnosti platné smernice umožňujú zvláštne regulácie vo vzťahu k jednotlivým náboženským spoločnostiam a k náboženskej viere. Z tohto hľadiska, pokiaľ Komisia uskutočňuje screaning, uskutočňuje súčasne aj screaning správneho uplatnenia tejto možnosti. Je to otázka komplexná, mimoriadne citlivá, ale všeobecne je regulovaná európskymi smernicami a Komisia je schopná posudzovať, či jednotlivé členské štáty túto možnosť uplatňujú korektne tak, aby nenarušili zásadu nediskriminácie.

Na druhú otázku môžem odpovedať úplne jednoducho. Áno, rovnosť zaobchádzania –a nediskriminácia sú základné európske hodnoty, ktoré treba uplatňovať a treba využívať všetky nástroje, ktoré má Európska únia k dispozícii. Na druhej strane je zrejmé, že pri každom rozhodovaní, ktoré má taký veľký význam a všeobecne veľký význam, sú nutné štúdie následkov, štúdie vplyvov a táto metóda je Európskou komisiou dôsledne používaná aj v oblasti rovností príležitostí, základných práv a nediskriminácie.

  Mario Mantovani (PPE-DE). – (IT) Ďakujem, vážený pán predsedajúci, nebudem klásť ďalšie otázky. Pani Marie Pánayotopoulos-Cassiotouová teda položila konkrétnu otázku týkajúcu sa materskej a rodičovskej dovolenky. Umožnili by ste prosím pánovi komisárovi odpovedať?

  Predsedajúci. − Pán Mantovani, uzavreli sme už čas vyhradený pre  odpovede na tieto otázky. Pán komisár si otázku vypočul, a pokiaľ uzná za vhodné, odpovie na ňu písomne. Pani Pánayotopoulos-Cassiotouová mohla túto tému zmieniť, keď mala pred chvíľkou slovo.

Otázky č. 50 a 51 budú zodpovedané písomnou formou. Keďže zameranie otázok č. 62 a 63 bude prediskutované neskôr na tejto schôdzi, nebudú tieto otázky predkladané.

  Predsedajúci. −

Otázka č. 64, ktorú predkladá Manuel Medina Ortega (H-0155/08)

Predmet: Dohoda o rybolove s Marokom

Vypracovala Komisia hodnotenie výsledkov rybárskych výprav uskutočňovaných európskymi plavidlami podľa najnovšej dohody o rybolove s Marokom?

  Joe Borg, člen Komisie. – Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, rád by som sa poďakoval pánovi poslancovi Medinu Ortegovi za jeho otázku, ktorá mi dáva možnosť vyjadriť postoj Komisie týkajúci sa dôležitej otázky dohody o rybolove s Marokom.

Komisia monitoruje dohodu medzi ES a Marokom o partnerstve v odvetví rybolovu. Údaje týkajúce sa prvého roku uskutočnenia tejto dohody ešte nie sú konečné, pretože prvý rok skončil len dňa 28. februára 2008 a medzi dobou, keď sa uskutočňujú rybolovné činnosti, a dobou, keď sú údaje odovzdané a analyzované, dochádza k šesťmesačnému oneskoreniu. Navzdory tomuto časovému predĺženiu, údaje, ktoré už máme k dispozícii, ukazujú pozitívnu perspektívu rybolovných práv, pričom vykazujú mieru využitia okolo 80 % celkových rybolovných práv.

  Manuel Medina Ortega (PSE). – (ES) Ďakujem pánovi komisárovi za jeho odpoveď a uznávam, že je zložité mať údaje tak skoro k dispozícii, ale keďže žijem v blízkosti oblastí, kde sa uskutočňuje rybolov, hovoria mi rybári, že sa v tomto rybárskom revíre stretávajú s problémami vzniknutými následkom prebytočného výskytu sietí a ďalších rybárskych výzbrojou, ktorú tu rybári nechali, čo rybolov značne sťažuje.

Neviem, či si je pán komisár vedomý týchto problémov, ktoré vznikli v saharskom rybárskom revíre po zavedení poslednej dohody. Išlo o obdobie, počas ktorého neexistovalo európske rybárske loďstvo, čo zjavne spôsobilo zhoršenie rybolovných podmienok vplyvom nedostatočnej ochrany morského dna.

  Joe Borg, člen Komisie. - Ak môžem byť trochu presnejší, v priebehu prvého roka bolo podľa dohody v hlavných kategóriách vylovených viac než 90 % zásob rýb pre kategórie drobného rybolovu a lovu tuniakov, a okolo 80 % priemyselného rybolovu pelagických druhov.

Každopádne je miera využitia druhov žijúcich pri dne omnoho horšia. V tomto ohľade je miera využitia len okolo 23 %, čo je spôsobené najmä problémami, ktoré ste už zmienili, a obzvlášť potom otázkou týkajúcou sa povinných vykládok, na ktorých Maroko trvalo, a ktoré tak boli zahrnuté do dohody o partnerstve v odvetví rybolovu, a rovnako tiež problémom týkajúcim sa náboru marockých námorníkov na paluby plavidiel ES.

Sám som bol v Maroku zhruba pred dvoma týždňami a mal som možnosť prerokovať problémy spojené so zavedením dohody o partnerstve v odvetví rybolovu s Marokom s marockým ministrom. Domnievam sa, že existuje všeobecná zhoda v tom, že potrebujeme revidovať otázku týkajúcu sa povinných vykládok s tým, že dohoda s nimi počíta na účely spätného vývozu. Od plavidiel ES by sa tak vyžadovalo, aby vyložila ryby ulovené v Maroku a po spracovaní ich späť vyviezla.

V skutočnosti sa vykladanie rýb využíva na miestnu spotrebu. To znamená, že od okamihu, keď sú ryby vylovené mimo územia hranice, sú považované za dovezené do Maroka, a je na ne preto uvalené vysoké clo.

Túto otázku som vzniesol a došli sme k porozumeniu. Dúfam, že na ňu vo veľmi krátkom čase nájdeme riešenie. Rovnakým spôsobom sme pred marockými orgánmi – pred marockým ministrom –vzniesli otázku náboru marockých námorníkov, a došli k rozšíreniu zoznamu osôb, z ktorého si majitelia plavidiel ES môžu vyberať.

Snažíme sa ďalej tento zoznam rozšíriť, aby sme sa tak pokúsili čo možno najviac znížiť prekážky spôsobené veľmi obmedzeným zoznamom osôb, z ktorého si majitelia plavidiel môžu vyberať rybárov.

  Rosa Miguélez Ramos (PSE). – (ES) Vážený pán predsedajúci, čo sa týka nebezpečného sveta rybolovu, tak by som sa rada spýtala na osud mraziarenského plavidla loviaceho tuniaky Playa de Bakio, ktoré bolo unesené v nedeľu pri pobreží Somálska s 26 členmi posádky na palube, z ktorých osem je Galícijčanov, päť Baskov a trinásť Afričanov.

Chcela by som sa Vás, pán komisár, spýtať, čo Komisia podniká v tejto záležitosti, či rokuje alebo sa chystá rokovať, keďže sme veľmi znepokojení tým, čo sa môže týmto ľuďom, ktorí sú stále na palube lode, stať.

  Joe Borg, člen Komisie. − S ohľadom na tento konkrétny prípad, na ktorý pani Miguélez Ramosová poukázala, by som chcel povedať, že Komisia dnes vydala vyhlásenie vyjadrujúce naše znepokojenie nad únosom španielskej rybárskej lode v medzinárodných vodách pri  pobreží Somálska.

Prvoradým záujmom Komisie je bezpečnosť španielskych rybárov na palube. Odsudzujeme akékoľvek akty pirátstva a ozbrojených krádeží. Somálske orgány nemôžu adekvátnym spôsobom zaistiť bezpečnosť vo svojich pobrežných vodách. Následkom toho sa stretávame so závažným problémom pirátstva.

Na záver chcem vyjadriť postoj Komisie spočívajúci v tom, že koordinovaný prístup k ochrane obchodných a rybárskych plavidiel EÚ plávajúcich nezabezpečenými morskými zónami by mohol oprávnene tvoriť súčasť európskej námornej politiky, zároveň sa však týka európskej bezpečnostnej a obrannej politiky. V každom prípade ide o záležitosť, o ktorej by mala rozhodnúť Rada.

  Predsedajúci. −

Otázka č 65, ktorú predkladá Sharon Bowles (H-0175/08)

Predmet: Rybári malých plavidiel

Je Komisii známe, že po tohtoročnom zavedení rybárskych kvót bolo v  Spojenom kráľovstve vytvorené Združenie rybárov malých plavidiel. Vie Komisia, že tieto nové kvóty pre určité oblasti Spojeného kráľovstva znamenajú, že niektoré malé plavidlá môžu uloviť len jednu tresku na loď na deň? Napriek tomu je na vláde Spojeného kráľovstva, aby rozhodla o rozdelení rybárskych kvót medzi malé a veľké lode, uznáva Komisia dôležitosť lokálneho a tradičného významu malých lodí, z ktorých niektoré získali ocenenie udržateľnosti rozvoja? Domnieva sa Komisia, že by sa malo na ich ochranu v Európe robiť viac? Ak áno, ako?

  Joe Borg, člen Komisie. – Chcel by som sa poďakovať pani poslankyni Bowlesovej za otázku, ktorá mi umožňuje vyjadriť stanovisko Komisie týkajúce sa dôležitého problému menších plavidiel.

Viem, že v loďstve Spojeného kráľovstva bola vytvorená asociácia združujúca majiteľov plavidiel do 10 metrov diaľky. Som si rovnako vedomý toho, že nízke kvóty pre lov tresiek sú jadrom vzniku tohto združení, keďže podiel kvót Spojeného kráľovstva pre lov tresiek pre tento druh lodí tvorí len 3 %, napriek tomu, že úmerná kapacita lovu týchto lodí môže byť výrazne vyššia.

Ako ste už správne poukázala vo svojej otázke, členské štáty – v tomto prípade Spojené kráľovstvo – sú zodpovedné za rozdeľovanie rybolovných kvót medzi svoje plavidlá. Rád by som k tomu ešte dodal, že členské štáty sú taktiež zodpovedné za úpravy veľkosti svojho loďstva, t.j. či sa skladá z malých či veľkých plavidiel, vzhľadom na pridelené rybolovné práva.

Chcem zdôrazniť, že Komisia uznáva zvláštne okolnosti menších plavidiel, presnejšie plavidiel s dĺžkou nepresahujúcou 12 metrov, ktoré nepoužívajú vlečné rybárske vybavenie. Pre tento druh lodí poskytuje Európsky fond pre rybné hospodárstvo veľmi výhodný finančný rámec, ktorý členským štátom umožňuje prijať opatrenia pre ich ochranu.

K tomu by som chcel zdôrazniť, že podľa informácií, ktoré mám k dispozícii ohľadom plavidiel s diaľkou nepresahujúcou 10 metrov v Spojenom kráľovstve, rozšírila nedávno táto časť loďstva svoju lovnú kapacitu omnoho viac, než ako jej boli pridelené rybárske práva. Riešenie tohto problému je v rukách britských orgánov.

  Sharon Bowles (ALDE). – Domnievam sa, že mnoho vecí je tak, ako som predpokladala. Ale možno by ste mohol vyriešiť ďalší menší problém. Občas počujem, že tresky obecné z Lamanšského prielivu nie sú oficiálne uznávané ako tuzemský tovar.

Pokiaľ tomu tak je, rybárov z juhovýchodného pobrežia Anglicka ešte viac popudí skutočnosť, že nemôžu chytať ryby, ktoré teoreticky neexistujú, v skutočnosti však je ich ponuka dosť veľká.

Mohli by ste ponúknuť riešenie a oznámiť, do akej miery EÚ vo svojich najnovších štatistikách počíta s treskou obecnou z Lamanšského prielivu? Chápem, že nemôžete mať všetky informácie ihneď k dispozícii, preto ich v prípade potreby prijmem v písomnej forme.

  Joe Borg, člen Komisie – Nemám k dispozícii údaje, ale určite ich preverím a poskytnem Vám ich písomnou formou.

Čo sa týka tresiek, rád by som zdôraznil, že teraz revidujeme plány obnovy populácií tresky obyčajnej, ktorá sa nachádza v celkom veľkej ploche mora okolo Spojeného kráľovstva.

Minulý pondelok som predniesol návrh na nové plány obnovy populácií tresky obyčajnej, do ktorých sme zahrnuli výmenu názorov na tieto plány, ktoré sa majú vzťahovať taktiež na Írske more.

Rozširujeme tak ďalej dosah tohto plánu na obnovu populácií tresky obyčajnej. Teda, snažíme sa zladiť ju s konkrétnymi situáciami v jednotlivých vodách, aby sa v prípadoch, keď sa v niektorých vodách ES treska obyčajná vyskytuje vo veľkom množstve, mohli podniknúť príslušné opatrenia. Naopak v iných oblastiach, kde je množstvo tresky obyčajnej v omnoho nižšom počte, sú potrebné prísnejšie opatrenia, aby sa ich populácia mohla obnoviť.

Vo všeobecnosti je populácia tresky obyčajnej vo veľmi zlom stave. Čo sa týka úmrtnosti, tak je jej situácia jednou z najhorších, a sú preto nutné veľmi prísne opatrenia, aby sa tak táto veľmi cenná populácia mohla obnoviť.

  Predsedajúci. −

Otázka č. 66, ktorú predkladá Seán Ó Neachtain (H-0183/08)

Predmet: Program vyradenia jednej tretiny írskych plavidiel loviacich slede.

Môže Komisia urobiť komplexné vyhlásenie týkajúce sa pokroku v programe vyradenia jednej tretiny írskych plavidiel loviacich slede, ktorého náklady by mali dosiahnuť 60 miliónov EUR?

  Joe Borg, člen Komisie. – Vážený pán predsedajúci, chcel by som poďakovať pánovi poslancovi Ó Neachtainovi za jeho otázku, ktorá mi dáva možnosť otvoriť problematiku vyradenia rybárskych plavidiel.

Írske orgány listom zo dňa 6. augusta 2007 informovali Komisiu o systéme štátnej pomoci nazvanom Úprava intenzity rybolovu. Tento systém predpokladá vyradenie lodí írskeho loďstva registrovaných v sekciách polyvalentných plavidiel alebo plavidiel s vlečnými sieťami vlečenými pomocou výložníkov, ktorých primárnym cieľom sú slede, aj keď sem patria aj plavidlá loviace pelagické druhy rýb a ulitníky. Celková výška vnútroštátneho rozpočtu pre tento systém predstavuje 66 miliónov EUR. Komisia tento systém štátnej podpory schválila dňa 13. novembra 2007. Írsky systém predpokladá, že štátna pomoc by mohla byť prideľovaná do 1. októbra 2009. Írske úrady stanovili dátum uzávierky pre  prijímanie žiadostí na 30. apríl 2008, po ktorom bude miera prijatia systému jasnejšia.

Komisia víta iniciatívu podniknutú Írskom v  snahe o zníženie kapacity rybárskeho loďstva, ktoré má viesť k zmenšeniu tlaku na množstvo existujúcich rybích populácií. Prispôsobenie rybolovnej kapacity rybolovným právam je ústredným pilierom spoločnej rybárskej politiky. K tomu sa írsky systém zameriava na vyradenie plavidiel, ktorá lovia ohrozené populácie sleďov, zatiaľ čo majiteľom plavidiel, ktorí už aj tak čelia nižším kvótam, vyšším cenám pohonných hmôt, atď., dáva možnosť tento sektor opustiť. Ostatní prevádzkovatelia budú môcť ťažiť z lepších výnosov..

  Seán Ó Neachtain (UEN). – (GA) Vážený pán predsedajúci, chcel by som poďakovať pánovi komisárovi za jeho odpoveď a súhlasím s tým, že vzhľadom na nedostatok rýb je a bolo nevyhnutné lode vyradiť.

Aj tak by som sa chcel pána komisára spýtať, či má Komisia nejaké plány alebo návrhy, na ktorých základe by ľudia pracujúci v oblasti rybolovu, ktorí stratili svoje zamestnanie, dostali možnosť nájsť si prácu v rovnakom profesijnom odbore. Títo ľudia, ktorí trávia celý život na mori, majú malú nádej, že získajú iný druh zamestnania.

  Joe Borg, člen Komisie. – Čo sa týka členov posádok lodí, ktoré majú byť vyradené, by som chcel najskôr povedať, že Európsky fond pre rybné hospodárstvo poskytuje pomoc pre prípady trvalého zániku pracovných príležitostí spojených s vyradením plavidiel. Avšak závisí to od dotyčného členského štátu, či túto výdavkovú položku zahrnie do svojho operačného programu pre Európsky fond pre rybné hospodárstvo. Chápem, že Írsko chce, aby národný systém štátnych dávok poskytol členom posádok odškodnenie.

Popri trvalom zániku pracovných príležitostí spojených s vyraďovaním plavidiel Európsky fond pre rybné hospodárstvo (EFRH) taktiež poskytuje možnosť socioekonomickej náhrady, diverzifikácie, rekvalifikácie a predčasného odchodu do dôchodku. Je preto možné poskytovať pomoc na základe EFRH s cieľom rekvalifikovať členov posádok lodí pre iné, akékoľvek súvisiace odbory, čím ponúka možnosti pre diverzifikáciu a nájdenie náhradného zamestnania v iných odboroch. Znovu by som chcel zdôrazniť, že je na členských štátoch, aby vypracovali operačné programy.

Komisia schváli operačný program, pokiaľ bude spĺňať parametre Európskeho fondu pre rybné hospodárstvo, avšak definovanie skutočných priorít a oblastí je na danom členskom štáte. Komisia nemá právo vyžadovať po členskom štáte, pre ktoré priority alebo oblasti sa má rozhodnúť. Akonáhle dôjde k ich začleneniu medzi ciele sledované Európskym fondom pre rybné hospodárstvo, je to pre nás dostatočne uspokojivé.

  Predsedajúci. − Keďže autor nie je prítomný, otázka č. 67 odpadá.

  Predsedajúci. −

Otázka č. 68, ktorú predkladá Ioannis Gklavakis (H-0221/08)

Predmet: Závažné porušenie pravidiel spoločnej politiky rybolovu v roku 2005

Na základe nariadenia (ES) č. 1447/1999⁽²⁾ sa od členských štátov vyžaduje, aby každoročne predkladali Komisii správu o porušovaní pravidiel spoločnej politiky rybného hospodárstva a súvisiacich uložených pokutách. Komisia nedávno zverejnila šiestu správu o závažnom porušovaní pravidiel spoločnej politiky rybného hospodárstva (KOM(2007)0448).

Údaje zverejnené v správe ukazujú, že počet porušení rastie, zatiaľ čo výška uložených pokút v rámci EÚ klesá. Čo sa týka konkrétnych údajov, bolo v roku 2005 v porovnaní s rokom 2004 zaznamenaných o 8,1 % viac porušení tejto politiky, pričom výška sankcií klesla o takmer 45 %. Existujú taktiež významné rozdiely medzi členskými štátmi, vzhľadom na okolnosti, na základe ktorých sú pokuty ukladané, a čo sa týka ich výšky.

Môže Komisia uviesť, či rôzne vnútroštátne systémy ukladania sankcií zaručujú rovnakú hospodársku súťaž medzi európskymi rybármi? Nedomnieva sa Komisia, že by bolo vhodné nastaviť harmonizovaný systém ukladania sankcií za závažné porušenie pravidiel spoločnej politiky rybného hospodárstva? Ako je možné posilniť dôveru rybárov v to, že pravidlá tejto politiky sú uplatňované nestranne, aby tak dodržovali pravidlá na ochranu rybích populácií?

  Joe Borg, člen Komisia. – Chcem poďakovať pánovi poslancovi Gklavakisovi, že vzniesol túto dôležitú otázku, čím mi umožnil vyjadriť moje stanovisko týkajúce sa tejto zásadnej problematiky a taktiež dotknúť sa reformy, ktorá sa v tejto oblasti pripravuje.

Som si vedomý výrazných nepomerov medzi sankciami ukladanými členskými štátmi za závažné porušenie, čo vedie k trvalým nedostatkom v súčasnom systéme kontroly.

Ako ste správne podotkli vo svojej otázke, pokuty ukladané členskými štátmi sú nedostatočným odstrašujúcim prostriedkom, ktorý nedáva skutočný podnet pre dodržovanie pravidiel. Napríklad priemerná výška pokuty v Európskej únii v roku  2005 nedosahovala ani 2 000 EUR, pričom jej rozmedzie medzi jednotlivými členskými štátmi sa pohybovalo od 98 EUR do 8 876 EUR.

Rád by som zdôraznil, že podľa práva Spoločenstva majú vnútroštátne orgány zaisťovať, aby všetky závažné porušenia spoločnej politiky rybného hospodárstva boli riadne vyšetrené a v prípade potreby bola uložená odstrašujúca pokuta. Primárna zodpovednosť a rozhodovacia právomoc týkajúca sa stanovovania a ukladania sankcií za závažné porušenie spoločnej politiky rybného hospodárstva je na členských štátoch. Komisia iba môže na tento proces dohliadať a vyhodnocovať ju.

Na základe vyššie uvedeného by som Vás chcel informovať, že podľa analýzy ročných správ o závažných porušeniach vyhotovených členskými štátmi za posledné roky a najmä podľa správy Dvora audítorov č. 7/2007 sa Komisia rozhodla začať reformu kontrolného systému spoločnej rybárskej politiky týkajúcej sa harmonizácie sankcií na úrovni Spoločenstva spolu s jasnejším definovaním závažných porušení, aby tak zaručila jednotnosť a transparentnosť.

Verím, že tento nový, jednoduchší a účinnejší režim kontrol zaistí prostredníctvom zlepšenia dodržiavania spoločnej politiky rybného hospodárstva a šírením kultúry dodržovania ich predpisov rovnaké možnosti pre všetkých rybárov v rámci Spoločenstva.

  Ioannis Gklavakis (PPE-DE). – (EL) Vážený pán predsedajúci, vážený pán komisár, som obzvlášť potešený Vašou odpoveďou. Som rád, že budeme mať jednotný prístup vo všetkých členských štátoch. Dúfam len, že bude uplatňovaný vo všetkých oblastiach. Dúfam, že budete aj naďalej túto zásadu uplatňovať. Rád by som zdôraznil ešte jednu vec: čím nižšie budú populácie morských rýb, tým musíme byť prísnejší. V opačnom prípade bude budúcnosť veľmi smutná.

  Joe Borg, člen Komisie. – Chcel by som sa poďakovať pánovi Gklavakisovi za jeho poznámky.

Chcel by som sa obrátiť na všetky poslankyne a poslancov, aby Komisiu v tomto úsilí podporili, čím by nám pomohli dosiahnuť harmonizáciu režimu sankcií.

Minulý týždeň som sa v Rade zúčastnil prvej diskusie na tému ako bojovať proti nezákonnému, neohlásenému a neregulovanému rybolovu. V návrhu IEU sa snažíme o harmonizáciu nariadenia – sankčného režimu. Akokoľvek členské štáty na jednej strane jednomyseľne súhlasia s tým, že potrebujeme účinne bojovať s nezákonným rybolovom, ako náhle došlo k prerokúvaniu podrobností harmonizácie sankcií a predstáv o podobe kontrol dovozu nezákonne spracovaných rybích výrobkov, myslím si, že sa preukázala takmer jednomyseľnosť vo vyhľadávaní problémov v našich návrhoch.

Túto tému samozrejme v priebehu nasledujúcich mesiacov predložím členským štátom. Domnievam sa, že hneď ako dospejeme k súhrnnému nariadeniu o kontrole – čo taktiež zahŕňa IEU – dôjde k omnoho väčšiemu stretu. Dúfam, že Parlament mu dá vo svojej správe, ktorú plánuje vypracovať o návrhu nových kontrol, ktorý, dúfajme, predložím kolégiuna prijatie neskôr v priebehu roka, svoju plnú podporu.

  Predsedajúci. − Otázka č. 69 bude zodpovedaná písomnou formou.

Otázka č. 70, ktorú predkladá Giovanna Corda (H-0157/08)

Predmet: Postup katarálnej horúčky v severnej Európe

Nedávna štúdia prevedená dvoma belgickými univerzitami preukázala vysoké riziko katarálnej horúčky, ktorá sa v severnej Európe stáva endemickou. Vzhľadom na skutočnosť, že šírenie katarálnej horúčky je spojené s pohybmi prepravcov a posilňovaním vírusov, nemali by sme urýchlene podniknúť mimoriadne opatrenia týkajúce sa prevencie šírenia tejto choroby?

Keďže celkový počet dobytka a oviec postihnutých touto chorobou len v Belgicku vzrástol z 695 v roku 2006 na 6 857 v roku 2007, môže Komisia oznámiť, aké opatrenia plánuje zaviesť pre vývoj antivírovej liečby, podporu očkovacích kampaní a súvisiaceho financovania?

  Androula Vassiliou, členka Komisie. - Ďakujem pani poslankyni za otázku. Komisia si je dobre vedomá tejto bezprecedentnej situácie spôsobenej šírením katarálnej horúčky v niektorých členských štátoch v priebehu niekoľkých rokov a snaží sa aktívne proti tejto chorobe bojovať.

Na konferencii o očkovaní proti  katarálnej horúčke, ktorú v januári minulého roka Komisia usporiadala, jasne vyplynulo, že očkovanie je hlavným a najúčinnejším veterinárnym opatrením v boji proti katarálnej horúčke. Pre dosiahnutie spoločného Európskeho prístupu preto Komisia pohotovo vydala príručky a kritéria pre plány očkovania, pričom ponechala členským štátom potrebnú flexibilitu na prispôsobenie stratégie očkovania ich konkrétnej situácii.

Komisia následne vyhodnotila plány predložené členskými štátmi, schválila ich a zaistila prvý finančný príspevok vo výške 64 miliónov EUR z celkovej sumy 130 miliónov EUR pre celý priebeh akcie. Všetky tieto kroky odrážajú význam, ktorý Komisia prisudzuje očkovaniu.

Spoločenstvo taktiež podporuje niekoľko výskumných programov týkajúcich sa katarálnej horúčky. V rámci piateho a šiesteho rámcového programu boli dva projekty venované vývoju bezpečnej a účinnej stratégie očkovaniu proti vírusu tejto horúčky. Príspevok EÚ predstavoval 1,7 milióna EUR, respektíve 804 000 EUR. Tieto akcie budú pokračovať v rámci siedmeho rámcového programu. Avšak v súčasnej dobe sa vedci nedomnievajú, že by vývoj antivírovej liečby účinným spôsobom znížil straty spôsobené touto chorobou.

  Giovanna Corda (PSE). – (FR) Vážená pani komisárka, predovšetkým viem, že som prvá, kto Vám dnes predkladá otázku na ústne zodpovedanie. Verím, že rovnako ako ja ste aj vy potešená, že môžete byť tu v Parlamente. Rada by som urobila malú odbočku.

Ako ste nám už poskytli veľa informácií, na základe údajov nedávno zhromaždených v krajinách Beneluxu a v Nemecku sa počet nakazeného dobytka touto horúčkou v tomto roku 25krát znásobil, čo je závažná situácia.

Chcela by som uviesť prípad z Belgicka, keďže tam pracujem, a kde je takmer 7 000 infikovaných oviec. Táto skutočnosť má veľmi citeľný finančný dopad na miestnych poľnohospodárov.

  Androula Vassiliou, členka Komisie. – Domnievame sa, že sa táto choroba v priebehu roku 2008 rozšíri do celej Európy. Preto Komisia podniká veľmi prísne opatrenia týkajúce sa tejto choroby, a ako som už povedala, najlepším spôsobom boja s touto chorobou je očkovanie. Vynaložili sme a vynakladáme značné finančné prostriedky, aby sme členským štátom vo veci očkovania pomohli.

  James Nicholson (PPE-DE). – Vážený pán predsedajúci, chcel by som povedať pani komisárke, že katarálna horúčka sa rýchlo šíri celou Európskou úniou. Povedali ste, že najlepším spôsobom ochrany pred ňou je očkovanie. Nezváži preto Komisia ani za tejto situácie, že by sa v každej oblasti, ktorá doposiaľ touto chorobou nebola zasiahnutá, zaviedol zákaz dovozu zvierat z oblastí, kde bol ich nález potvrdený? Jednalo by sa iste o citlivú otázku, keď by ľudia – dokonca dobrovoľne – z dôvodu rýchleho šírenia tejto nákazy nedovážali zvieratá z infikovaných oblastí do oblastí, kde sa doposiaľ nevyskytla. Hovoríte, že je to nevyhnutné, ale ja sa domnievam, že to skutočne musíme urobiť.

  Androula Vassiliou, členka Komisie. – Ako viete, podnikli sme opatrenia. Máme príklady v Taliansku a Francúzsku – a Portugalsku – ktoré podnikli jednostranné opatrenia, aby tak zabránili dovozu infikovaných zvierat. Výsledkom týchto mimoriadnych opatrení je, že obe krajiny teraz od týchto v minulosti urobených jednostranných opatrení ustupujú. Veľmi dôkladne danú situáciu sledujeme, a ak to budeme považovať za nutné, urobíme následné opatrenia.

  Predsedajúci. − Nasledujúce otázky budú zodpovedané spoločne, keďže sa týkajú spoločného predmetu:

Otázka č. 71, ktorú predkladá Marian Harkin (H-0164/08)

Predmet: Brazílske hovädzie mäso

Aké sú súčasné požiadavky týkajúce sa dovozu hovädzieho mäsa z Brazílie?

Otázka č 72, ktorú predkladá Brian Crowley (H-0177/08)

Predmet: Brazílske hovädzie

Môže Komisia urobiť komplexné vyhlásenie ohľadom aktuálnej situácie týkajúcej sa výrazných obmedzení dovozu brazílskeho hovädzieho mäsa do Európskej únie?

  Androula Vassiliou, členka Komisie. – Ako viete, EÚ zaviedla pred niekoľkými rokmi veľmi účinnú politiku dovozu hovädzieho mäsa pochádzajúceho z Brazílie.

Dovoz brazílskeho hovädzieho mäsa do EÚ je povolený iba z oblastí, v ktorých sa nevyskytuje ochorenie slintačky a krívačky. V súčasnej dobe sa tieto oblasti nachádzajú v šiestich brazílskych štátoch: Espírito Santo, Goiás, Mato Grosso, Minas Gerais, Rio Grande do Sul a Santa Catarina.

Hovädzí dobytok, ktorého mäso je určené pre trh EÚ, musí zostať v oblasti, ktorá má oprávnenie ho dovážať, po dobu minimálne 90 dní. Okrem toho, pred porážkou musí zostať na jednom hospodárstve po dobu minimálne 40 dní.

Na jatkách nesmie hovädzí dobytok prísť do kontaktu s inými zvieratami, ktorá nespĺňajú vyššie uvedené podmienky, a pred porazením musí podstúpiť zdravotnú prehliadku, ktorá musí preukázať, že 24 hodín pred porážkou zviera nemá žiadne klinické známky choroby.

Do EÚ sa môže dovážať iba čerstvé hovädzie mäso, ktoré musí byť vykostené a musí byť zaistená inaktivácia vírusu FMD, ktorý sa v mäse môže nachádzať napriek vykonaniu vyššie uvedených opatrení.

Napriek tomu inšpekcia Komisie narazila v novembri 2007 na závažné prípady nedodržiavania opatrení týkajúcich sa registrácie hospodárstva, identifikácie zvierat a kontroly pohybu a nedodržiavania skorších záväzkov zo strany Brazílie ohľadom podniknutia príslušných nápravných opatrení.

Komisia preto v januári tohto roku prijala opatrenia, ktoré hospodárskym podnikom plniacim niekoľko dodatočných požiadaviek obmedzila dovozy hovädzieho mäsa. Tieto dodatočné požiadavky zahŕňajú úplnú identifikáciu a registráciu všetkých zvierat v brazílskom národnom systéme pre hovädzí dobytok. Dotknuté podniky musia k tomu byť pod účinným dozorom zo strany brazílskych veterinárnych služieb a brazílske úrady v nich musia pravidelne uskutočňovať inšpekcie.

  Marian Harkin (ALDE). – Ja taktiež vítam pani komisárku.

Moja otázka je možno tak trochu neobjektívna, keďže má historický podtext. Ale od Vášho predchodcu, komisára Kyprianou, som zhruba pred šiestimi mesiacmi dostala odpoveď týkajúcu sa potravinárskej a veterinárnej správy. Jeho odpoveď spočívala v tom, že predbežné závery správy nepredstavujú dôvody pre okamžitú zmenu politiky EÚ voči Brazílii. Presnejšie dva až tri mesiace pred zavedením zákazu potravinárske a veterinárne úrady potvrdili vo výbore pre poľnohospodárstvo aj inde, že dané problémy v skutočnosti nie sú závažné. Ale v priebehu dvoch až troch mesiacov bol zákaz zavedený a teraz dovážame iba od 1 % z pôvodného počtu poľnohospodárskych podnikov.

Moja otázka znie: primäla správa írskej farmárskej asociácie FVO Komisiu bližšie sa zaoberať danou situáciou a na podniknutie nejakých krokov?

  Brian Crowley (UEN). – Chcel by som poďakovať pani komisárke za jej odpoveď a rád by som ju privítal na jej prvom vyhradenom vystúpení v Európskom parlamente. Musíte byť bezpochyby veľmi zaneprázdnená a potešená odozvou, ktorá sa Vám dostáva.

Moja doplňujúca otázka sa týka skutočnosti, že pri svojom vystúpení v Parlamente pred Výborom pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín ste podotkla, že bezpečnosť potravín je jedným z našich kľúčových záujmov, ale že taktiež musíme byť spravodliví ku svojim obchodným partnerom.

Domnievam sa však, že by sme mali byť spravodliví nielen v súvislosti s nariadeniami týkajúcimi sa európskych farmárov a výrobcov potravín, ale taktiež voči dovozcom do Európskej únie, na ktorých by sa mali vzťahovať rovnaké nariadenia. Ako by sme inak zabezpečili, aby dodávky potravín boli bezpečné a bez rizika na základe rovnakých noriem týkajúcich sa predovšetkým hovädzieho mäsa z Brazílie, ktoré európski výrobcovia musia spĺňať?

  Androula Vassiliou, členka Komisie. − V priebehu ciest zástupcov Komisie do Brazílie boli zistené nedostatky týkajúce sa požiadaviek EÚ na ochranu zdravia. Niektoré z nich odstránili samotné brazílske úrady.

Počas cesty uskutočnenej v novembri 2007 však boli zistené prípady neplnenia požiadaviek, najmä čo sa týka registrácie hospodárstva, identifikácie zvierat a kontroly pohybu a nedodržovania predchádzajúcich záväzkov ohľadom podniknutia nápravných opatrení.

Boli preto, ako som uviedla, prijaté dodatočné požiadavky a v súčasnej dobe sa uisťujeme, či sú brazílske záväzky skutočne dodržiavané. V tomto okamihu odborníci Komisie poskytujú praktické školenia inšpektorom, tiež sa však uisťujú, aby preškolení inšpektori na poľnohospodárskych podnikoch sami zaúčali svojich ľudí, aby tak každý členský štát, do ktorého je dovážené hovädzie mäso z Brazílie, mal záruky, že na plnenie požiadaviek a nariadenia dohľadajú riadne preškolené osoby.

  Mairead McGuinness (PPE-DE). – Vážená pani komisárka, vitajte. Vaše predchádzajúce vyhlásenie ma trochu znepokojilo, lebo skúsenosti írskych poľnohospodárov, európskych poľnohospodárov, počas návštev inšpektorov Komisie sú také, že im neposkytujú žiadnu veľkú pomoc, naopak ich iba prešetrujú a kontrolujú. Nadobudla som dojmu, že naši úradníci pri Komisii sa držia bokom a usilujú sa Brazílčanom pomôcť plniť normy. Želala by som si, aby rovnaká situácia platila i pre našich vlastných výrobcov.

Moja druhá otázka je nasledujúca: aké úsilie vyvíja Brazília pre zlepšenie situácie a predpokladáte – pokiaľ áno, kedy dôjde k návratu objemu dovozu hovädzieho mäsa do Európy na jeho minulú úroveň, ako som si istá, že si Brazílčania želajú? Viem, že ste vo svojej funkcii krátko, avšak domnievate sa, že ich normy, pokiaľ by ich vôbec kedy splnili, sú porovnateľné s našimi normami, za predpokladu že požadujú iba 90 dní a 40 dní. My označujeme zvieratá od narodenia až po porážku.

  Elspeth Attwooll (ALDE). – Tiež Vás tu vítam, pani komisárka. Vzhľadom na to, čo ste povedali o poslednej správe Potravinového a veterinárneho úradu a problémoch týkajúcich sa nenahlásených ohnísk, kde boli zistené vážne nedostatky systematického charakteru v sledovateľnosti a identifikácii mäsa, a vzhľadom na skutočnosť, že brazílske orgány nemohli poskytnúť záruky ani po zavedení nových opatrení zo strany Komisie, sa iste zdá byť nepravdepodobné, aby politika regionalizácie pre dohľad nad chorobou krívačky a slintačky v Brazílii vôbec fungovala, a aby vôbec mohla fungovať. Aký je Váš názor, pani komisárka?

  Androula Vassiliou, členka Komisie. – Najprv by som Vás chcela uistiť, že požiadavky, ktoré ukladáme, sú pre dovážené aj vyvážené výrobky rovnaké, a úradníci Komisie teraz môžu školiť ľudí na ich žiadosť, pokiaľ ide o zavadzanie príslušných kontrol a nariadení. Ale som si istá, že by neodmietli poskytnúť pomoc aj našim ľuďom. Usilujeme sa byť spravodlivý a ja som si istá, že našou prvoradou požiadavkou je bezpečnosť našich výrobkov. Regionalizácia je rovnako v Brazílii, ako aj v EÚ uplatňovaná rovnakým spôsobom.

  Predseda. −

Otázka č. 73, ktorú predkladá Avril Doyle (H-0166/08)

Predmet: Návrh na poskytovanie zdravotníckych služieb

Mohla by prosím Komisia vysvetliť oneskorenie pri zverejnení návrhu na poskytovanie cezhraničných zdravotníckych služieb vzhľadom na politickú požiadavke pripraviť zákonnú úpravu rozsudkov Európskeho súdneho dvora v tejto oblasti a prísľubu poskytnutého v okamihu, keď boli zdravotnícke služby vylúčené zo smernice o službách (2006/123/ES)⁽³⁾)?

  Androula Vassiliou, členka Komisie. – Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, Komisia vyvíja maximálnu snahu reagovať na rozhodnutie Parlamentu a Rady potom, ako v roku 2006 došlo k vylúčeniu zdravotníckych služieb zo smernice o službách s cieľom upravovať ich samostatne.

Komisia plánuje predložiť návrh, ktorý by kodifikoval rozhodnutie Európskeho súdneho dvora v tejto oblasti, vďaka čomu by došlo k ujasneniu práv pacientov pri poskytovaniu cezhraničných zdravotníckych služieb, a tiež plánuje predložiť sprievodné opatrenia s cieľom zabezpečiť dostupnosť kvalitných cezhraničných zdravotníckych služieb.

Niektoré obavy vyjadrené vzhľadom na rôzne aspekty tejto záležitosti v priebehu niekoľkých predchádzajúcich mesiacov viedli k ďalším úvahám a konzultáciám. Teraz je posudzovaný návrh smernice o uplatňovaní práv pacientov pri poskytovaní cezhraničných zdravotníckych služieb a mal by byť prijatý kolégiom Európskej komisie do konca júna 2008.

Naším cieľom je vystúpiť s návrhom, ktorého hlavným účelom by bola pomoc občanom pri uplatňovaniu ich práv, ktorá im prisúdil Európsky súdny dvor, a nie vytváranie nových problémov. Tento návrh sa zameria na práva pacientov a lepší prístup ku zdravotnej starostlivosti. Bude súčasťou sociálneho balíka, ktorý bude zavedený v spolupráci s pánom komisárom Špidlom, a ktorého cieľom bude zlepšiť prístup, možnosti a solidaritu pre všetkých občanov EÚ.

Pacienti sú hlavným cieľom tejto iniciatívy, čo je v súlade s preklenovacím prístupom Komisie zameraným na občana.

Návrh neráta s novými finančnými nárokmi na pacientov. Práva pacientov stanovené súdnym dvorom sa týkajú finančných nárokov, ktoré už boli nastavené členskými štátmi. Tento návrh iba vytvára rámec pre pacientov, vďaka ktorému môžu uplatňovať tieto práva účinnejšie aj s väčšou právnou istotou, lepšou transparentnosťou a predvídateľnosťou.

Konečne tento návrh tiež pripraví právnu a administratívnu základňu pre lepšiu a obnovenú spoluprácu medzi členskými štátmi v niektorých perspektívnych oblastiach týkajúcich sa zdravotníctva, v ktorých je rozhodujúca pridaná hodnota a súčinnosť EÚ.

  Avril Doyle (PPE-DE). – Pripájam sa k privítaniu pani komisárky Vassiliou na jej prvej schôdzi vyhradenej pre otázky. Je milé, že je tu s nami. Ďakujem za Vašu odpoveď.

Zdravotnícke služby boli pôvodne vylúčené zo smernice o službách z veľmi dobrých dôvodov, lebo sme chceli mať samostatnú smernicu o zdravotníckych službách. Čakáme však už veľmi dlho. Nie som si celkom istá, akú správu nám vysiela vyhýbavé si predávanie tejto problematiky v rámci Komisie. Ide o záležitosť s príliš veľkou mierou privatizácie? Ide o problém, ktorým by sme mohli zhoršiť úroveň zdravotníckych služieb v členských štátoch? Už teraz existujú veľké rozdiely v právomociach v tejto oblasti a rozdiely v normách, a ako rozhodol Európsky súdny dvor, majú pacienti nárok v rámci jednotného trhu cestovať s cieľom lekárskeho ošetrenia, pokiaľ k nemu nemajú zodpovedajúci prístup vo svojom vlastnom členskom štáte. Pani komisárka, čo presne spôsobuje toto oneskorenie?

  Mairead McGuinness (PPE-DE). – Možno sa tomu nemôžete venovať okamžite, ale snáď by ste sa k tomu mohla vrátiť.

Existujú pripomienky súvisiace s Lisabonskou zmluvou, konkrétne požiadavky vyplývajúce z kampane „No“ v Írsku, že zmluva presadzuje privatizáciu zdravotnej starostlivosti a obchodovania so službami. Ocenila by som, pokiaľ by ste mi mohla túto otázku vysvetliť.

  Androula Vassiliou, členka Komisie. − Jedinú vec, ktorú môžem v danej chvíli zdôrazniť, je naše plné odhodlanie pokročiť v tejto otázke ďalej. Nehovorme o minulosti. Existuje tu rozhodnutie a ja vás uisťujem, že v júni budeme mať v kolégiu Komisie predložený návrh. V júni dôjde k posunu.

Čo sa týka privatizácie, jestvuje tu značná obava, ale mojou odpoveďou je, že táto obava je nepodložená. Návrh sa zameriava na potreby pacientov. Zaisťuje, aby cestovanie pacientov s cieľom získať zdravotnú starostlivosť bolo bezpečné a poskytovalo zodpovedajúcu kvalitu. Tiež ujasňuje, za akých podmienok môžu občania získať náhradu výdavkov za cezhraničné zdravotnícke služby zo strany svojich národných zdravotných systémov alebo poskytovateľov zdravotníckych služieb, a kedy naopak nie. Tieto podmienky náhrad nie sú nové, ale spadajú do kodifikácie rozhodnutia Európskeho súdneho dvora.

Tento návrh nevytvára ďalšie nové možnosti získania zdravotnej starostlivosti v cudzine, ako tie, ktoré už stanovil Európsky súdny dvor svojimi rozhodnutiami. Cieľom tohto návrhu je zaistiť, aby poskytovanie cezhraničných zdravotníckych služieb prebiehalo v rámci, ktorý zreteľne stanoví ich bezpečnosť, vysokú kvalitu a účinnosť v celej únii. Jeho účelom je tak nastaviť jasný rámec.

  Predsedajúci. − Otázky, ktoré neboli zodpovedané pre nedostatok času, budú zodpovedané písomne (pozri prílohu).

  Predsedajúci. − Tým sa končí čas vyhradený pre otázky.

(Zasadnutie bolo prerušené o 20.00 h a pokračovalo o 21.00 h.)

PREDSEDÁ: PÁN MARTÍNEZ MARTÍNEZ
podpredseda

(1) Ú. v. ES L 252, 20.9.2002, s 20.

(2) Ú. v. ES L 167, 2.7.1999, s. 5.

(3) Ú. v. EÚ L 376, 27.12.2006, s 36.