Doslovný zápis z rozpráv

Streda, 23. apríla 2008 - Štrasburg

5. Slávnostná schôdza – Slovinsko

  Predseda . − Spoštovani gospod predsednik Republike Slovenije. Je pre nás veľkým potešením, že dnes môžeme tu v Štrasburgu na pôde Európskeho parlamentu privítať prezidenta Slovinskej republiky. Vitajte, pán prezident.

Slovinsko vstúpilo do Európskej únie 1. mája 2004 a v súčasnosti predsedá Rade. Pán prezident, pred štyrmi mesiacmi ste sa ujali funkcie slovinského prezidenta. Odvtedy sme sa spolu už trikrát stretli: prvýkrát to bolo dva dni predtým, než ste sa oficiálne ujali svojej funkcie v Ľubľane, druhýkrát 8. januára na oficiálnom otvorení Európskeho roku medzikultúrneho dialógu, a nakoniec vo februári v New Yorku počas tematickej diskusie o zmene klímy na Valnom zhromaždení OSN.

Pán prezident, ste tretím slovinským prezidentom odvtedy, čo Vaša krajina získala nezávislosť. Máte za sebou dlhú a úspešnú kariéru profesora medzinárodného práva a predovšetkým diplomata, ktorý strávil väčšinu svojej kariéry v službách Organizácie Spojených národov. Osem rokov ste boli stálym zástupcom Slovinskej republiky v OSN a päť rokov ste boli asistentom generálneho tajomníka OSN pre politické veci. Teraz má Slovinsko veľkú česť byť prvým spomedzi nových členských štátov – štátov, ktoré vstúpili do Európskej únie po 1. máji 2004 – a prvou bývalou komunistickou krajinou a prvou slovanskou krajinou, ktorá sa ujala funkcie predsedníctva Rady Európskej únie.

Toto privilégium si od Slovinska vyžaduje veľký diel zodpovednosti, s ktorou sa teraz vyrovnávate, pretože aj nové členské štáty nesú prevzatím tohto záväzku zodpovednosť za veľkú rodinu v Európskej únii. Pre Slovinsko znamená predsedníctvo Rady ešte jednu zodpovednosť: zodpovednosť voči krajinám v jeho susedstve, krajinám západného Balkánu.

Slovinsko je pre tieto krajiny vzorom, ktorý im dokazuje, že úspech je možné dosiahnuť, že členstvo v Európskej únii je dosiahnuteľné, a že vstup do EÚ so sebou prináša stabilitu, rozvoj a prosperitu.

Pán prezident, je mi veľkým potešením, že Vás teraz môžem požiadať o príhovor pred týmto Parlamentom. Izvolite, prosim!

  Danilo Türk, prezident Slovinskej republiky. − (SL) Vážený pán predseda, vážené dámy, vážení páni, je pre mňa veľká česť, že môžem prehovoriť pred týmto cteným zhromaždením. Len prednedávnom sme oslavovali päťdesiate výročie prvého zasadnutia Európskeho parlamentu. Výročie je vynikajúcou príležitosťou na zamyslenie sa nad prítomnosťou a budúcnosťou Európskej únie. Dnes sa mi ponúka mimoriadna príležitosť podeliť sa s vami – volenými zástupcami európskych národov – o svoje myšlienky.

Tento Parlament, a, samozrejme, aj Európska únia ako celok, predstavuje veľkolepé uskutočnenie veľkej vízie, vízie trvalého mieru a blahobytu, ducha spolupráce a neustále sa prehlbujúcej integrácie, ktoré prináša prospech európskym národom. Otcovia tejto vízie – Jean Monnet, Robert Schuman, Konrad Adenauer, Alcide de Gasperi a ďalší – si pravdepodobne nedokázali ani predstaviť, že 51 rokov po vytvorení Európskych spoločenstiev bude Slovinsko predsedajúcou krajinou vysoko integrovanej Európskej únie po jej významnom rozšírení v roku 2004 – ako prvá krajina spomedzi nových členských štátov – a slovinský prezident bude mať príhovor v Európskom parlamente.

Ich pocit úžasu by však s veľkou pravdepodobnosťou vystriedal pocit uspokojenia. Nielenže bol európsky projekt úspešný, ale podarilo sa mu tiež dokázať, že je projektom s obrovskou transformačnou silou, ktorá vytvára úplne nový typ Európy – taký, ktorý Európa počas dlhých rokov svojej histórie ešte nepoznala. Ešte väčší význam má v súčasnosti skutočnosť, že Európska únia si prostredníctvom európskeho projektu do veľkej miery upevnila pozíciu svetového činiteľa, svetového subjektu. A presne o tom by som chcel s vami dnes hovoriť.

Čo umožnilo dosiahnutie tohto obrovského úspechu? Čo umožnilo vytvorenie takého veľkého a dôležitého svetového činiteľa? Aké závery môžeme v súčasnosti vyvodiť z tohto úspechu? Sme schopní uplatňovať poznatky, ktoré sme získali v minulosti, pri riešení dnešných a zajtrajších výziev? Presne tieto otázky si musíme neustále klásť. Európska únia bude aj v budúcnosti čeliť zložitým otázkam v čoraz globalizovanejšom svete, a bude musieť na tieto otázky poskytnúť dôveryhodné odpovede. Európska únia bude aj naďalej príbehom o úspechu, ak si zachová svoju dynamiku a dokáže, že je politickým svetovým činiteľom s čoraz väčším významom, a ja dodávam, politickým významom. Napredovanie je nevyhnutnou podmienkou úspechu. Od Európskej únie sa v súčasnosti vyžaduje, aby sa ujala úlohy svetového vodcu.

V mnohých oblastiach si Európska únia svoju úlohu buď upevnila, alebo sa to nedočkavo očakáva. Spomeniem aspoň dve oblasti: globálne otepľovanie a ľudské práva.

V minulom roku umiestnila Európska únia environmentálne otázky a predovšetkým otázku globálneho otepľovania do centra svojich politík. Bolo to bez akýchkoľvek pochybností správne rozhodnutie, pretože zmena klímy a environmentálna degradácia predstavujú zjavne najvýznamnejšiu hrozbu a najväčšiu výzvu, akej v súčasnosti všetci čelíme. Európska komisia stanovila osobitné ciele, ktoré umožňujú, aby Európska únia zohrávala celosvetovo vedúcu úlohu. Kľúčovým cieľom je dosiahnutie 20 % zníženia emisií skleníkových plynov do roku 2020 v porovnaní s rokom 1991. Dosiahnutie tohto cieľa bolo stanovené ako samostatný záväzok. Iniciatíva na dosiahnutie ešte ambicióznejšieho cieľa by mala tvoriť súčasť všeobecnej medzinárodnej dohody, ktorá by mala zahŕňať aj ďalších kľúčových svetových činiteľov. V tejto chvíli je Európska únia na základe návrhu zo strany Európskej komisie dokonca pripravená dosiahnuť v rovnakom období až 30 % zníženie. Tieto ciele sú také dôležité a také ambiciózne, že si skutočne zaslúžia transformačnú víziu na uskutočňovanie opatrení proti globálnemu otepľovaniu. Vďaka nej ukazujeme potrebný príklad a preberáme svetové vodcovstvo.

Dokážeme však tieto ciele naozaj dosiahnuť alebo sa z nich stane ďalšia neprekonateľná prekážka? Odpoveď na túto otázku je zatiaľ nejasná. Európska rada pred mesiacom privítala návrh Európskej komisie, ktorý je dobrým základom na dosiahnutie dohody. Konzultácie v tomto a budúcom roku ukážu, koľko sa toho dá skutočne dosiahnuť pred konferenciou v Kodani, ktorá je naplánovaná na december 2009. Chcel by som zvlášť zdôrazniť, že vytvorením osobitného Výboru pre klimatické zmeny Európsky parlament uznal dôležitosť tejto otázky a že ho v súvislosti s ňou čaká nesmierne dôležitá úloha.

Úloha, ktorá stojí pred nami, bude pravdepodobne zložitá. Nepokoj, ktorý začínajú šíriť európske médiá, vysiela veľké množstvo zmiešaných signálov. Z niektorých zaznieva podpora, zaznievajú však aj skeptické hlasy, ktoré nás upozorňujú na nespokojné vyjadrenia zo strany niektorých európskych priemyselných odvetví. Súčasťou týchto vyjadrení je aj fakt, že vzhľadom na to, že svetové hospodárstvo sa nachádza v ťažkostiach, aj konkurencieschopnosť sa stáva čoraz zložitejšou a environmentálne otázky sa zároveň stávajú pomerne menej dôležité.

Zložité momenty, ako je tento, predstavujú skutočnú vodcovskú výzvu. Je jasné, že globálne otepľovanie už dosiahlo bod, v ktorom musí medzinárodné spoločenstvo čeliť zásadnej voľbe: buď bude pokračovať v raste doterajším spôsobom a bude sa musieť pripraviť na prípadnú katastrofu, alebo naberie odvahu na transformačný prístup, ktorý dokáže v potrebnej miere zmierniť následky globálneho otepľovania a zabrániť tak najhoršiemu. Uctievaním rastu úspech nedosiahneme. Aj keď to nebude jednoduché, táto otázka sa v zásade nachádza na programe dňa. Dúfam, že v tomto roku si zvolíme cestu, ktorá povedie k transformácii.

Pri vyvíjaní týchto snáh bude potrebné do značnej miery rozšíriť rady zástancov transformačného prístupu. V každom prípade existuje už v súčasnosti mnoho tých, ktorí sa domnievajú, že posun smerom k transformácii je potrebný. Prebieha mobilizácia mimovládnych organizácií, médií a iných zložiek občianskej spoločnosti. V rámci podnikateľskej komunity existujú signály silnej inklinácie k vývoju nových technológií založených na čistej energii. Čoraz viac ľudí je ochotných zmeniť svoje spotrebiteľské návyky.

Tieto tendencie je teraz potrebné navzájom prepojiť do zmysluplného trendu. Časový rámec je dobre známy. Známe je aj miesto. Na základe akčného plánu, ktorý bol prijatý minulý rok na Bali, sa ukončenie rokovaní očakáva v budúcom roku – prijatím celosvetovej dohody, ktorá v roku 2012 nahradí Kjótsky protokol. Aj keď budú tieto rokovania prebiehať na pôde OSN, je dôležité aby podpora prichádzala zo všetkých strán. Známy čas a miesto nám umožnia spojiť naše úsilia, a presne v tomto bode musí Európska únia prevziať vodcovstvo.

Dámy a páni, životné prostredie nie je jedinou oblasťou, v ktorej musí Európska únia prevziať vedúcu medzinárodnú úlohu. Únia musí zohrávať významnejšiu úlohu aj v celosvetovom úsilí v oblasti ľudských práv. To, že Európska únia podporuje dodržiavanie ľudských práv, je, samozrejme, všeobecne známe. Európske inštitúcie sú založené na zásadách právneho štátu a ľudských práv. Európa je doménou ľudských práv.

Ratifikácia Lisabonskej zmluvy všetkými členskými štátmi do konca tohto roka – roka, v ktorom oslavujeme šesťdesiate výročie Všeobecnej deklarácie ľudských práv – prinesie aj to, že po prvýkrát v histórii Európskej únie sa celé spektrum občianskych, politických, hospodárskych a sociálnych práv občanov Európskej únie stane právne záväzným, na základe ustanovení Charty základných práv Európskej únie.

Z globálneho hľadiska nie je situácia vo svete veľmi povzbudzujúca. Na mnohých miestach našej planéty môžeme nájsť početné príklady systematického porušovania ľudských práv. Táto situácia je sčasti výsledkom bezohľadného úsilia o dosiahnutie hospodárskych výhod, bez ohľadu na potreby miestneho obyvateľstva a životné prostredie. Predovšetkým chudobnému a domorodému obyvateľstvu často hrozí chudoba a hlad a v niektorých prípadoch dokonca až vyhynutie. Ukrutnosti v podobe zločinov proti ľudskosti tvoria aj naďalej súčasť ozbrojených konfliktov na mnohých miestach Afriky a Ázie.

Európska únia musí postupovať smerom k navrhovaniu hospodárskych modelov pre trvalo udržateľný rast, musí tiež vyvíjať humanitárne a diplomatické úsilie. Zároveň však musí uplatňovať sankcie, ktoré budú v súlade s rozhodnutiami Medzinárodného súdneho dvora. V tomto štádiu musí Európska únia prevziať vedúcu úlohu, predovšetkým preto, že svetové opatrenia v oblasti ľudských práv zaostávajú.

Rada pre ľudské práva Organizácie Spojených národov ešte stále bojuje za správne pracovné metódy. Ich úsilie o vytvorenie systému pravidelnej revízie dodržiavania ľudských práv na svetovej úrovni je síce sľubné, doposiaľ je však ešte stále neúčinné. Ich opatrenia proti početným a systematickým porušovaniam ľudských práv nie sú dostatočne integrované. Všetky tieto skutočnosti je možné pomaly napraviť. Nedá sa to však dosiahnuť bez účinného vodcovstva, bez účinnej vodcovskej úlohy tých členských štátov OSN, ktoré skutočne bojujú za ľudské práva.

V skutočnosti sa to nedá dosiahnuť bez silnejšej vodcovskej úlohy na strane Európskej únie, ktorá predstavuje najvýznamnejšiu skupinu vplyvných členských štátov OSN. Niektorí ďalší tradiční zástancovia ľudských práv sa v poslednom čase stali menej aktívnymi a nepožiadali dokonca ani o členstvo v Rade pre ľudské práva OSN. Rastúce obavy z terorizmu a ďalších bezpečnostných hrozieb vrátane reakcií na hrozby, ktoré v niektorých prípadoch nie sú dostatočne kvalitne premyslené, mali za následok zníženie úrovne citlivosti na porušovanie ľudských práv. Európska únia musí túto medzeru vyplniť.

Musí tiež vypracovať nové metódy spolupráce s Bezpečnostnou radou OSN. Práve aktivity Bezpečnostnej rady v Dárfúre pomohli upevniť pozíciu Medzinárodného súdneho dvora v jeho úsilí o stíhanie páchateľov, niektorých z najohavnejších zločinov našej doby. Takmer presne pred rokom vydal Medzinárodný súdny dvor na niektorých týchto páchateľov zatykače. Musíme aj naďalej pokračovať v našom úsilí priviesť týchto páchateľov pred spravodlivosť. Spolupráca s Bezpečnostnou radou bude mať preto aj naďalej kľúčový význam.

Aj bez aktivít Bezpečnostnej rady OSN však Európska únia musí vykonávať činnosti, ktoré prispejú k vyššej účinnosti Medzinárodného súdneho dvora. Chcel by som zdôrazniť, že práve medzinárodný výkon justície tvorí hlavnú oporu súčasných medzinárodných aktivít v oblasti ľudských práv, a preto si vyžaduje účinnú podporu.

Európska únia by mala takisto podporovať tie rozvíjajúce sa demokracie vo svete, ktoré prejavujú skutočný záväzok voči dodržiavaniu ľudských práv. Prejavujú záujem voči medzinárodným aktivitám, zároveň však musia zohľadňovať svoje regionálne a iné zväzky, ako aj skutočnosť, aby tieto aspekty neboli opomínané v žiadnych medzinárodných aktivitách súvisiacich s oblasťou ľudských práv. Tieto krajiny sú však partnermi Európskej únie a tieto partnerstvá je potrebné pestovať.

Dámy a páni, medzinárodné aktivity v oblasti ľudských práv môžu byť vo svojich rozličných podobách účinné, ak budú vychádzať z pevného základu – zo zásady dodržiavania ľudských práv vo svojej domácej krajine. To zahŕňa aj ochranu ľudských práv prisťahovalcov a uchádzačov o azyl a pozorné uplatňovanie právnych predpisov v prípadoch, ktoré súvisia s obvinením z terorizmu. Budovanie tohto základu však musí aj naďalej pokračovať. Lisabonská zmluva zahŕňa aj Chartu základných práv Európskej únie a zlepšený rozhodovací proces, ktorý umožní prijatie odvážnych a tvorivých riešení pre oblasť ľudských práv.

Pre Európsku úniu nie je požiadavka tvorivosti ničím novým. Presne ako už pred dvoma rokmi povedal nemecký prezident Horst Köhler vo svojom prejave na pôde tohto Parlamentu, európsky tvorivý ruch pomohol Európe v rámci jej boja za slobodu a pravdu čeliť mnohým sociálnym a politickým výzvam a vytvoril podmienky na tou, aby sa solidarita stala skutočnosťou a mohol sa vytvoriť lepší svet pre všetkých. V žiadnej inej oblasti nebudú tvorivosť a tvorivý ruch potrebné tak ako v oblasti riadenia prisťahovalectva a sociálneho začlenenia prisťahovalcov.

Európa starne a bez úspešnej demografickej politiky už viac nebude schopná plniť úlohu svetového vodcu. Táto politika v sebe bude nevyhnutne zahŕňať aj riadenie prisťahovalectva. Európa potrebuje nových, pozitívne zmýšľajúcich ľudí, ktorí budú schopní prispieť svojím dielom k vytvoreniu lepšieho sveta pre všetkých. Politické opatrenia zamerané na pomoc v procese začleňovania prisťahovalcov sa budú, samozrejme, v jednotlivých prípadoch odlišovať, a musia sa zostavovať správnym spôsobom, v závislosti od okolností každej hostiteľskej krajiny prijímajúcej prisťahovalcov. Zároveň je možné niektoré prvky použiť vo všeobecnejšej rovine. V niektorých prípadoch si Európska únia môže vziať príklad aj od neeurópskych krajín, napríklad Kanady.

Migračné politiky si budú vyžadovať množstvo koordinovaných cieľov na úrovni Európskej únie ako celku. Cieľ spoločného európskeho azylového systému do roku 2010 sa zdá byť ambiciózny aj naliehavý. Je potrebné takisto zlepšiť koordináciu medzi prisťahovaleckou politikou a politikou rozvojovej pomoci. Európska únia musí posilniť svoju úlohu v dialógu na vysokej úrovni s OSN zameranom na oblasť migrácie.

Zároveň je potrebná tvorivosť – tvorivosť pre oblasť integrácie prisťahovalcov a ich komunít. Hospodársky blahobyt a vyššia sociálna mobilita sú kľúčom k úspešnej migračnej politike. Podnikateľské aktivity národnostných menšín prispievajú napríklad k tvorbe nových pracovných miest, čím vytvárajú významný príspevok pre hospodárstva hostiteľských krajín. Na druhej strane môžu svojím dielom prispieť aj jednotlivé vlády: prostredníctvom vhodnej regulácie a kvalifikačných programov, a tiež prostredníctvom všeobecnej podpory slobodného podnikania.

Integrácia v sebe musí súčasne s jazykovými kurzami a prístupom na vysoké školy zahŕňať aj účinný prístup ku kvalitnej odbornej príprave. Vzdelanie je nevyhnutnou podmienkou úspešnej integrácie prisťahovalcov do širšej spoločnosti.

Tento úspech je potrebné zviditeľniť. Jednotlivcom s prisťahovaleckým pôvodom, ktorým sa podarilo dosiahnuť úspech, musíme poskytnúť možnosť vystúpiť v televízii a iných médiách, a musíme ich prezentovať ako príklad úspechu. Týmto spôsobom pomôžeme širšej verejnosti pochopiť, že rozmanitosť a spoločenské začlenenie sú zlučiteľné, a že antidiskriminácia a rovnaké príležitosti patria medzi najdôležitejšie politické cnosti. Nič iné nedokáže mať taký úspech ako úspech samotný. A žiadny televízny program nedokáže zapôsobiť viac ako program rozprávajúci o úspechu tých, ktorí začínali na okraji spoločnosti.

Na otázky týkajúce sa prisťahovalectva a integrácie som sa zameral trochu podrobnejšie, pretože majú nesmierny význam pre budúcnosť Európy, a tiež preto, že predstavujú ďalšiu oblasť, ktorá otestuje európsku tvorivosť. V minulosti sa Európskej únii podarilo vyriešiť väčšinu sociálnych problémov a z toho dôvodu sa z nej stal svetový príklad sociálnej spravodlivosti a hospodárskeho blahobytu. Neexistuje žiadny dôvod, pre ktorý by sa našej generácii nemalo podariť nájsť kvalitné riešenia v oblastiach prisťahovalectva a integrácie. Integráciou ľudí, ktorí sú schopní, odborne kvalifikovaní a ochotní prispieť k budúcnosti Európy, môže Európa výrazne získať.

Dámy a páni, v dnešnej dobe nepochybne potrebujeme riadenie, víziu a tvorivosť. Zároveň však musí Európska únia dokázať, že je schopná aj naďalej nachádzať pragmatické riešenia rôznych výziev. Nesmieme zabúdať, že pred viac než päťdesiatimi rokmi bol práve pragmatizmus kľúčom k vytvoreniu Európskych spoločenstiev a aj v súčasnosti je naďalej kľúčom k úspechu.

Vytvorenie Európskych spoločenstiev s cieľom získať hospodárske výhody predstavovalo nesmierne pragmatickú myšlienku, ktorá umožnila ďalší integračný vývoj. Rozvoj Európskeho hospodárskeho spoločenstva do podoby colnej únie a ešte ďalej, schopnosť rozvíjať nové formy spolupráce a nové inštitúcie s dodatočnými právomocami, schopnosť geografickej expanzie – všetky tieto príklady ilustrujú dôležitosť, ktorú zohrával pragmatizmus v histórii Európskej únie a v jej rozvoji.

V súčasnosti čelí Európska únia novým výzvam, ktoré si vyžadujú pragmatickú adaptáciu. Najvýznamnejšou z nich je predovšetkým jej ďalšie rozšírenie. Aj keď je zrejmé, že všetci, ktorí sa pokúšajú stať členskými štátmi EÚ, všetky kandidátske krajiny, musia splniť určité kritériá, nemali by sme nikomu z nich brániť v členstve výlučne na základe politických problémov alebo kultúrnych predsudkov. (potlesk)

Európska únia potrebuje Turecko vo svojom úsilí o dosiahnutie strategického postavenia vo svete, a z tohto dôvodu musia prístupové rokovania s Tureckom pokračovať. Európska únia nesmie Turecku odopierať perspektívu členstva. Mimochodom, táto skutočnosť už bola potvrdená. V opačnom prípade by totiž utrpela dôveryhodnosť Európskej únie.

Európska únia sa nesmie zmieriť s tým, že na západnom Balkáne zostane čierna diera. Prístupové rokovania musia jasne stanovovať európsku perspektívu pre západný Balkán. Bude si to vyžadovať ďalšiu spoluprácu s jednotlivými krajinami tohto regiónu, ktorá musí posilniť ich kapacitu na splnenie kritérií na členstvo. Zároveň musí EÚ spolupracovať aj s celým regiónom, ktorý potrebuje rámec na diskusie o spoločných problémoch a na ich riešenie. Európska únia musí vo svojej politike voči susediacim krajinám na východe a v iných oblastiach uplatňovať rovnaký pragmatizmus, aký jej pomohol dosiahnuť výsledky v minulosti. Chcel by som zdôrazniť, bez toho, aby som hovoril o nejakých vzoroch, že Ukrajina a Moldavsko potrebujú perspektívu európskeho členstva, a táto perspektíva by im nemala byť odopieraná.

Dámy a páni, pragmatizmus sa prejavuje v praxi, ale tiež ako stav mysle. Kandidátske krajiny musia, samozrejme, splniť všetky požadované kritériá vo všetkých otázkach týkajúcich sa členstva. Existujú dobré dôvody, prečo je prax Európskej únie v súvislosti so splnením kritérií oprávnenosti na vstup taká prísna a dôsledná. Ak bude na splnenie všetkých kritérií potrebný dlhý čas, nech je tomu tak. Jeden alebo dva roky rokovaní predstavujú skutočne malú obeť, ktorú bude treba priniesť na zachovanie dôveryhodnosti a dodržiavania štandardov Európskej únie. Perspektíva rozšírenia, perspektíva pre nových členov však musí zostať vierohodná.

Krajiny, ktoré sú schopné splniť kritériá, nesmú byť vynechávané z procesu rozšírenia Európskej únie. Pocit vylúčenia vedie k nespokojnosti a nespokojnosť vedie k nestabilite. Preto je potrebné zachovať si pragmatický stav mysle. O každom ďalšom rozšírení by sme mali uvažovať z pohľadu toho, čo Európska únia ako svetový činiteľ potrebuje.

Dámy a páni, na záver chcem povedať, že Európska únia je obrovským historickým úspechom. V súčasnosti dosiahla úroveň rozvoja, v ktorej si musí naliehavo uvedomiť svoju vodcovskú úlohu vo svetovom dianí. Zároveň si musí byť vedomá aj zodpovedností, ktoré s touto úlohou prichádzajú. Očakáva sa, že Európska únia bude zohrávať vedúcu úlohu vo všetkých otázkach, napríklad v otázkach globálneho otepľovania a dodržiavania ľudských práv.

Tvorivosť bude aj naďalej tvoriť ústrednú motiváciu pri hľadaní účinných politík v oblastiach, akými sú prisťahovalectvo alebo integrácia. A nakoniec, pragmatizmus bude aj naďalej zohrávať významnú úlohu vo všetkých otázkach týkajúcich sa ďalšieho rozšírenia, ktoré je potrebné na to, aby Európskej únii zabezpečilo vedúcu úlohu na svetovej úrovni. Všetky tieto vyjadrenia možno znejú tak trochu pompézne. Pokrok je však vždy najlepším liekom na stagnáciu. V tomto ohľade nie je čas, v ktorej žijeme, žiadnou výnimkou, aj keď je pravda, že súčasné otázky sú rozmanitejšie, než bývali v minulosti. Nesmieme však zabúdať, že aj toto je len prirodzený dôsledok úspechu. (potlesk)

  Predseda . − Pán prezident, dovoľte nám srdečne sa Vám poďakovať za Váš európsky prejav. Vaša prítomnosť v tejto sále spolu s Vaším prejavom jasne dosvedčujú, že Slovinsko a slovinské predsedníctvo pod vedením pána ministerského predsedu Janusa Janšu – vidím tu medzi nami aj dvoch slovinských ministrov: Janeza Lenarčiča a Janeza Podobnika – má záujem o úzku spoluprácu s Európskym parlamentom. Ako slovinský prezident ste tento odkaz sprostredkovali s osobitným dôrazom.

Skúsenosť Európskeho parlamentu jasne hovorí, že to, či bude predsedníctvo EÚ úspešné, nezávisí od veľkosti predsedajúcej krajiny – či už malej, veľkej alebo stredne veľkej –, ale od ducha, ktorý dané predsedníctvo vedie. Myslím si, že môžeme s istotou povedať, že vzhľadom na to, že Slovinsko a jeho prezidenta vedie európsky duch, toto predsedníctvo dokáže posunúť Európu dopredu. Chceli by sme Vám za to vyjadriť našu úprimnú vďaku.

(potlesk)

Chceli by sme sa Vám poďakovať aj za Vašu podporu priorít Európskeho parlamentu. Dovoľte mi spomenúť aspoň dve priority, o ktorých ste hovorili vo svojom prejave. Prvou je ochrana podnebia. Ak dodržíme časový harmonogram, potom sa nám našu prácu podarí ukončiť včas, aby sme dosiahli spoločnú pozíciu EÚ pre Kodanský samit OSN, ktorý sa bude konať v decembri 2009. Až veľmi často sú vlády vedené inými záujmami, čo je pochopiteľné. Musíme však nájsť spôsob na šikovné koordinovanie týchto záujmov s našimi hodnotami – takým spôsobom, ktorý dokáže ľuďom skutočne pomôcť. Práve z toho dôvodu tvorí oblasť ľudských práv ústrednú tému politík Európskeho parlamentu.

Pán prezident, ďakujem Vám za Vašu návštevu v Európskom parlamente. Viem, že tu s nami pobudnete trochu dlhšie. Ešte raz mi dovoľte v mene tohto Parlamentu vyjadriť svoje poďakovanie Vám osobne aj slovinskému predsedníctvu. Počas zostávajúcich šiestich mesiacov, v ktorých bude Slovinsko stáť za kormidlom Európskej únie, vám želáme veľa úspechov. Ak uspejete vy, uspejeme aj my všetci – celá Európska únia. Je to náš spoločný cieľ. Ďakujem za pozornosť. Týmto ukončujem formálne zasadnutie.

PREDSEDAJÚCI: PÁN COCILOVO
podpredseda