Doslovný zápis z rozpráv

Streda, 23. apríla 2008 - Štrasburg

10. Nelegálne prisťahovalectvo – vonkajšia akcia Európskej únie a Frontex (rozprava)

  Predsedajúci . − Ďalším bodom rokovania sú vyhlásenia Rady a Komisie o nelegálnom prisťahovalectve – vonkajšej akcii Európskej únie a Frontex.

  Janez Lenarčič, úradujúci predseda Rady. − (SL) Hneď v úvode svojho prejavu by som rád zdôraznil, že problém prisťahovalectva si vyžaduje komplexný prístup. Európska únia musí vypracovať účinnú migračnú politiku a právne predpisy a zároveň pokračovať vo svojom úsilí v boji proti nelegálnemu prisťahovalectvu. Potrebujeme opatrenia na úrovni Európskej únie aj na úrovni členských štátov a potrebujeme tiež spoluprácu zo strany tretích krajín. Jedným z najdôležitejších aspektov boja proti nelegálnemu prisťahovalectvu je účinná kontrola vonkajších hraníc Európskej únie.

Nepochybne veľkým úspechom v tomto smere je nedávne zahrnutie deviatich členských štátov do schengenského priestoru. Po vstupe týchto krajín do schengenského priestoru začalo slovinské predsedníctvo pracovať na zavedení druhej generácie Schengenského informačného systému, ktorý je známy pod označením SIS II, v čo najkratšom možnom termíne. V súčasnosti je tento projekt jedným z prioritných projektov Európskej únie. Všetky potrebné činnosti by sa mali vykonať spôsobom, ktorý by umožnil dokončenie prechodu z prvej generácie Schengenského informačného systému na druhú generáciu najneskôr do septembra 2009.

Z dôvodu častých incidentov v Stredozemnom mori a na pobreží severnej Afriky navrhla Komisia spolu s niektorými členskými štátmi v roku 2007 niektoré iniciatívy zamerané na zlepšenie riadenia nelegálneho prisťahovalectva. Súčasťou týchto snáh bola aj konferencia na ministerskej úrovni o budúcich výzvach riadenia vonkajších hraníc Európskej únie, ktorú v marci tohto roku hosťovalo slovinské predsedníctvo. Na tejto konferencii sa po prvýkrát diskutovalo o troch správach, ktoré vo februári predložila Komisia. Účastníci konferencie diskutovali o hodnotení a ďalšom rozvoji agentúry Frontex a o ďalších opatreniach na riadenie vonkajších hraníc Európskej únie. Na konferencii sa dohodlo, že v budúcnosti je potrebné posilniť hraničné kontroly a zabezpečiť spoľahlivú identifikáciu jednotlivcov. Zároveň sa však musíme usilovať o dosiahnutie otvorenej a prístupnej Európskej únie.

Okrem toho ministri diskutovali aj o návrhu na zriadenie Európskeho systému hraničného dozoru známeho pod skratkou EUROSUR. Predsedníctvo už v súčasnosti pripravuje ďalšie usmernenia pre túto oblasť, pričom Rada bude o týchto usmerneniach diskutovať ako o súčasti súdnych a vnútorných záležitostí na svojom júnovom zasadnutí.

Boj proti nelegálnemu prisťahovalectvu sa stane účinnejší aj vďaka smernici o spoločných štandardoch a postupoch v členských krajinách pri návrate štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí majú nelegálny pobyt na území členských štátov Európskej únie, ktorá je známa aj ako smernica o návrate. Predsedníctvo už začalo druhé kolo rokovaní s Európskym parlamentom, ktoré bolo veľmi konštruktívne. Domnievam sa, že pri spoločnom úsilí by sme mohli túto smernicu prijať už v prvom čítaní.

Pokiaľ ide o návrh smernice týkajúci sa sankcií voči zamestnávateľom občanov tretích krajín, ktorí sa na území Európskej únie zdržiavajú nezákonne, Rada čaká na návrh zmien a pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov zo strany Európskeho parlamentu.

Ďalším dôležitým prvkom pri tvorbe komplexnej migračnej politiky je vízová politika. Slovinskému predsedníctvu sa v tomto smere podarilo dosiahnuť pokrok prostredníctvom diskusií o dvoch veľmi dôležitých spisoch, konkrétne o zmenách v spoločných konzulárnych pokynoch a vízových pravidlách. Pri ďalšej práci na oboch týchto spisoch sa tešíme na tvorivú spoluprácu s Európskym parlamentom.

Rada na svojom januárovom neformálnom zasadnutí diskutovala o azylových otázkach a praktickej spolupráci medzi členskými štátmi. Tento mesiac prijala Rada príslušné rozhodnutia. Ako som už povedal v úvode svojho prejavu, komplexný pohľad na migračnú politiku je potrebný na riadenie nelegálneho prisťahovalectva a boj proti nemu. Boj proti nelegálnemu prisťahovalectvu vyžaduje aj spoluprácu s krajinami pôvodu a krajinami, cez ktoré sa uskutočňuje presun týchto prisťahovalcov. Okrem toho vyžaduje aj odstránenie príčin migrácie, to jest podporu rozvoja v krajinách pôvodu.

Účelom globálneho prístupu, ktorý Európska rada schválila v decembri 2005, bolo iniciovanie komplexnej diskusie o migračnej politike a posilnenie a prehĺbenie medzinárodnej spolupráce, predovšetkým s krajinami pôvodu a presunu a vytvorenie partnerstva s týmito krajinami. V rámci tohto globálneho prístupu sa v súčasnosti uskutočňujú mnohé aktivity. V prevažnej miere sa tieto aktivity zameriavajú na najkritickejšie regióny, predovšetkým Afriku a východné a juhovýchodné regióny hraničiace s Európskou úniou.

  Jacques Barrot , podpredseda Komisie. − (FR) Vážený pán predsedajúci, hlavným faktorom, ktorý k nám v súčasnosti láka nelegálnych prisťahovalcov, je nelegálna práca.

Prisťahovalci budú do Európy prichádzať dovtedy, kým sa budú domnievať, že finančné výhody, ktoré získajú nelegálnou prácou, prevážia riziká zatknutia európskymi orgánmi činnými v trestnom konaní.

Na vykonávanie účinnej stratégie proti nelegálnej práci potrebujeme spoločnú vôľu na európskej úrovni. To je kľúčom tejto stratégie, pričom tento kľúč závisí od nás, členských štátov a našej spoločnej politickej vôle. Presne v tomto kontexte sa nesie aj návrh Komisie na zavedenie sankcií voči zamestnávateľom príslušníkov tretích krajín, ktorí majú nelegálny pobyt na území členských štátov Európskej únie, ktorý v súčasnosti skúma Parlament a Rada.

Cieľom tohto návrhu je zabezpečiť, aby všetky členské štáty prijali preventívne opatrenia a podobné sankcie a skutočne ich uplatňovali v boji proti nelegálnej práci.

Chcel by som tento Parlament vyzvať, aby pokračoval v skúmaní tohto návrhu, aby sme mohli zriadiť nástroj Spoločenstva, ktorý by od členských štátov vyžadoval prijatie všetkých potrebných opatrení na zabezpečenie dodržiavania zásad právneho štátu v celej Európskej únii.

Vzhľadom na to by som nechcel podceňovať výzvy, ktoré so sebou prináša nelegálne prisťahovalectvo po celom obvode vonkajších hraníc Európskej únie. Je veľmi pravdepodobné, že aj v tomto roku budú mnohí obyvatelia afrického kontinentu v pokušení dostať sa do Európskej únie po mori: niektorí prídu individuálne, iní zasa v malých skupinách, a ďalší budú využívaní zločineckými organizáciami, ktorí budú za ich prepravu do Európy požadovať veľké sumy peňazí.

Na úrovni Európskej únie bolo vyvinuté značné úsilie, aby bola členským štátom v roku 2008 poskytnutá potrebná finančná podpora. Rozpočet agentúry Frontex sa v roku 2008 v porovnaní s rokom 2007 v podstate zdvojnásobil. V tomto roku je celková výška tohto rozpočtu 70 miliónov EUR vrátane viac než 31 miliónov EUR vyčlenených na operácie na morských hraniciach Európskej únie.

Pokiaľ ide o operácie v týchto vysokorizikových oblastiach, Frontex zorganizoval štyri rozsiahle operácie: Poseidon, Hermes, Nautilus a Hera. Informácie o ich presných termínoch a trvaní zatiaľ nie sú verejne prístupné, vďaka zvýšenému financovaniu však budú trvať dlhšie než v roku 2007.

Je tiež dôležité pripomenúť, že sa medzi členskými štátmi a agentúrou Frontex podarilo dosiahnuť dohodu o postupoch a podmienkach pre používanie technického vybavenia, ktoré sa nachádza v databáze Centrálneho registra dostupného technického vybavenia (CRATE).

V súčasnosti je k dispozícii 18 lietadiel, 20 helikoptér a 105 lodí, ktoré členské štáty sprístupnili na základe dobrovoľnosti. Príspevok Frontexu spočíva v poskytnutí ľudských zdrojov potrebných na pomoc členským štátom pri príprave a hodnotení námorných operácií. Komisia vo svojej hodnotiacej správe agentúry Frontex navrhla naplno využiť potenciál CRATE a záväzky zo strany členských štátov a zabezpečiť tým dostupnosť potrebného vybavenia pre operácie na morských hraniciach.

Agentúra Frontex musí európskym inštitúciám podávať pravidelné správy o skutočnom využívaní vybavenia a rozsahu, v akom je toto využívanie primerané vo vzťahu k existujúcim potrebám. Európske inštitúcie musia byť informované aj o budúcich mechanizmoch na zabezpečenie dostupnosti vybavenia sprístupneného členskými štátmi. Agentúra by mohla potenciál CRATE zvýšiť aj nadobudnutím alebo prenájmom svojho vlastného technického vybavenia.

Prostredníctvom tohto úsilia pomôžu členské štáty a Frontex do najvyššej možnej miery obmedziť prípady zmiznutia na mori tých, ktorí sa pokúšajú dostať do Európy na provizórne zhotovených plavidlách. V dôsledku toho Komisia víta dvojstrannú dohodu medzi Španielskom a štátmi západnej Afriky, ako aj kontakty medzi Talianskom, Maltou a Líbyou. K dnešnému dňu nepriniesli kontakty s Líbyou žiadané výsledky, čo však znamená o to väčší dôvod na ich ďalšie rozvíjanie.

Komisia vo svojej správe o budúcom rozvoji agentúry Frontex zdôraznila, že spolupráca s tretími krajinami predstavuje kľúčový prvok na zlepšenie spoločných operácií vykonávaných agentúrou v dlhodobom horizonte. Z toho dôvodu je potrebné zvážiť, či by malo byť Frontexu umožnené vykonávať skúšobné projekty s tretími krajinami ako príjemcami. Agentúra musí, samozrejme, zabezpečiť súlad medzi svojimi aktivitami a celkovým rámcom zahraničnej politiky Európskej únie.

Tieto projekty by mohli významným spôsobom posilniť účinok spolupráce iniciovanej na základe súčasných pracovných dohôd, v ktorých by mohli tretie krajiny špecifikovať konkrétne potreby na budovanie kapacít týkajúce sa riadenia hraníc v konkrétnych tretích krajinách.

Komisia vníma rok 2008 ako rok skúšky. Frontex má k dispozícii veľký celkový rozpočet, databáza CRATE je plne funkčná a rýchle zásahové tímy sa nachádzajú na svojich stanovištiach. Výsledky týchto opatrení budeme, samozrejme, hodnotiť a v prípade potreby budeme uvažovať aj o iných alternatívach, napríklad vybudovaní Európskeho systému hraničného dozoru, ktorým sa zaoberá aj hodnotiaca správa Komisie.

Toto sú teda informácie, o ktoré som sa chcel s vami dnes podeliť. Teraz sa teším, že si vypočujem vaše pripomienky týkajúce sa týchto zložitých problémov.

  Simon Busuttil, v mene skupiny PPE-DE. – (MT) V poslednom čase sa k nám začínajú dostávať informácie o tragédiách stoviek migrantov, ktorí sa utopili, a keďže veľmi dobre poznáme príčiny týchto tragédií, je namieste položiť si otázku, či sme v tomto roku na riešenie problému nelegálneho prisťahovalectva lepšie pripravení. Frontex predstavuje len časť riešenia – je to, presne ako povedala Komisia, odstrašujúci prostriedok v boji proti nelegálnemu prisťahovalectvu, pričom tento rok bude pre Frontex rokom skúšky. Pán komisár Barrot správne poznamenal, že tento rok sme Frontexu zdvojnásobili rozpočet, poskytli sme mu rýchly zásahový tím, a zdá sa tiež, že má dostatok prostriedkov na vykonávanie svojich misií. Z toho dôvodu budeme prácu agentúry Frontex pozorne monitorovať, pričom dúfame, že tento rok budú jej opatrenia účinnejšie než doposiaľ. Ak chce mať Frontex podporu tohto Parlamentu, potom nám musí ukázať, že si túto podporu skutočne zaslúži.

Pán predsedajúci, ako som už povedal, Frontex je len časťou tohto riešenia. Bez ohľadu na to, či toto riešenie chceme alebo nechceme dosiahnuť, potrebujeme tiež viesť závažné diskusie o tom, ako bude toto bremeno rozdelené medzi jednotlivé štáty. Rada sa týmto diskusiám doposiaľ úspešne vyhýbala. Potrebujeme odstrániť pokrytectvo, v ktorom na jednej strane vyjadrujeme pobúrenie, keď sa prisťahovalci utopia, a na strane druhej nechávame južné členské štáty, aby toto bremeno znášali osamote. Potreba zdieľania tohto bremena už v oblasti Stredozemia ani nemôže byť jasnejšia. Už v minulom roku sme mohli byť svedkami prípadov, v ktorých boli v líbyjskej záchrannej zóne objavení prevrhnutí emigranti alebo emigranti zavesení na rybárske siete na lov tuniakov. Líbya v tejto veci neurobila nič a európske krajiny sa len nečinne prizerali a navzájom sa obviňovali. Chcel by som sa Komisie a Rady opýtať čo v tomto roku plánujú urobiť – neexistujú žiadne pochybnosti o tom, pán komisár, pán úradujúci predseda, neexistujú žiadne pochybnosti o tom, že záchrana ľudských životov je povinnosťou nás všetkých. Nastal však čas, aby Komisia a Rada nabrali odvahu a reagovali na tieto otázky. Je prijímanie prisťahovalcov povinnosťou iba jednej krajiny, alebo by mala byť táto povinnosť zdieľaná všetkými krajinami?

PREDSEDÁ: PANI ROTHE
podpredsedníčka

  Claudio Fava, v mene skupiny PSE. – (IT) Vážená pani predsedajúca, vážené dámy, vážení páni, dovoľte mi vyjadriť moju vďačnosť vám, pani predsedajúca, pán predseda Rady a pán komisár. Vítame návrh pána predsedu Rady, ktorý sa týka integrovaného prístupu k prisťahovalectvu. Úsilie spojiť rôzne aspekty tohto problému a spoločne ich riešiť musí vychádzať z toho, že uznáme skutočnosť, ktorá je nám všetkým známa: 60 % migrantov prichádza do Európy po mori. „Pevnosť Európa“ vo svojom predbežnom odhade uvádza, že za posledných desať rokov sa utopilo alebo iným spôsobom stratilo približne 12 000 osôb. Stredozemné more sa stalo najväčším masovým hrobom vo vonkajšom prostredí na svete.

Hoci agentúra Frontex nebola založená z humanitárnych dôvodov, podľa môjho názoru ju nemožno vyňať z tohto kontextu. Frontex nemožno oddeliť od skutočnosti, že čelíme veľkému humanitárnemu problému. V čom spočívajú ťažkosti a nejasnosti tohto projektu? Členské štáty až doteraz pokladali Frontex za agentúru, ktorá má slúžiť na zníženie ich zodpovedností, no Frontex je koordinačná agentúra založená na duchu solidarity a reciprocity, ktorá nemôže fungovať nezávisle od členských štátov. Členské štáty sú prvotne zodpovedné za riadenie suchozemských i morských hraníc.

Ďalším dôležitým aspektom je, že agentúre Frontex neboli doposiaľ poskytnuté dostatočné zdroje. Teraz, keď má mať agentúra Frontex, podľa informácií, ktoré nám boli poskytnuté, k dispozícii finančné zdroje, štruktúry, personálne a praktické zdroje, bude potrebné, aby sme overili ich funkčnú spoľahlivosť. Jednoducho nestačí len predložiť zoznam lodí a vrtuľníkov, je potrebné, aby sme mali možnosť vidieť, ako možno tento súbor zdrojov a nástrojov skutočne využiť v prospech fungovania agentúry Frontex.

Tretí bod, ku ktorému sa chcem vyjadriť, je, že agentúra Frontex ešte stále nevyriešila problém, ktorý ste aj vy, pán komisár, spomenuli, keď ste povedali, že by sme mali prispieť k zníženiu počtu mŕtvych a nezvestných osôb. Čo môže Frontex podniknúť, aby sa dosiahol tento cieľ? Sme presvedčení, že existuje len jeden spôsob, ako ho dosiahnuť, musíme zabezpečiť, aby pôsobnosť agentúry Frontex zahŕňala aj námorné záchranné operácie. Inak povedané, okrem pravidiel, ktorými sa riadi prisťahovalectvo do Európskej únie, a námorných právnych predpisov, by sa mali vytvoriť aj humanitárne právne predpisy, ktoré by stanovovali povinnosť zachrániť každý ľudský život v každom prípade, keď existuje bezprostredné nebezpečenstvo, že dôjde k strate ľudských životov.

Pán komisár, to je odkaz, ktorý by sme vám chceli zanechať, a boli by sme radi, keby ste nám v niekoľkých spomenutých oblastiach poskytli vy a Rada bližšie vysvetlenie.

  Jeanine Hennis-Plasschaert, v mene skupiny ALDE. – Vážená pani predsedajúca, buďme úprimní a otvorení: vzhľadom na to, že Frontex je koordinačná agentúra, nemôžeme od nej očakávať, že sama dokáže zastaviť prílev nelegálnych prisťahovalcov. Nemôžeme ani očakávať, že dokáže zabrániť obchodovaniu s ľuďmi. Frontex nie je a nikdy ani nebude všeliekom na všetky problémy spôsobené nelegálnou migráciou.

V konečnom dôsledku je to veľmi jednoduché: Konečnú zodpovednosť za bezpečnosť hraníc EÚ nesú členské štáty. Hraničné kontroly je nutné vykonávať v duchu zdieľaných zodpovedností a solidarity medzi členskými štátmi.

V posledných rokoch musíme čeliť skutočnému paradoxu. Členské štáty vyzývajú agentúru Frontex, aby okamžite zastavila prílev nelegálnych prisťahovalcov, a aby využila čo najviac vybavenia. Ako však viete, centrálny register dostupného technického vybavenia je len virtuálnym registrom. Položky nachádzajúce sa na tomto zozname patria členským štátom, a teda podliehajú ochote členských štátov použiť ich. Ochota viacerých členských štátov je zjavne diskutabilná.

Pokiaľ ide o finančný výhľad, keby agentúra Frontex naraz použila všetko vybavenie, jej rozpočet by sa okamžite vyčerpal. Preto hlavná otázka, na ktorú je potrebné odpovedať, a teraz sa obraciam na Radu, znie, či je Rada pripravená rozšíriť zásadu vynútiteľnej solidarity, na základe ktorej by všetky členské štáty boli povinné konať, t. j. povinný mechanizmus solidarity.

V posledných rokoch členské štáty opakovane potvrdili dôležitosť zabezpečenia úplného dodržiavania medzinárodných povinností týkajúcich sa ľudských práv pri riadení migrácie. Členské štáty zvýraznili dôležitosť európskej solidarity pri rozdelení zaťaženia ako jednu zo základných zásad. Pričasto sa však stáva, že účinnému rozhodovaniu bráni neschopnosť týchto členských štátov pracovať spoločne vo vzájomnom záujme.

Vážený pán úradujúci predseda, súhlasíte s tým, že čas na slová už uplynul a nastal čas na skutky? Súhlasíte s tým, že vo svete, ktorý je poznačený narastajúcimi regionálnymi konfliktmi a zväčšujúcou sa priepasťou medzi bohatými a chudobnými, sa bude mobilita skôr zväčšovať ako zmenšovať? Nie je najvyšší čas, aby členské štáty zaujali stanovisko, ktorým odpovedia na túto výzvu radikálnym, no zodpovedným prehodnotením svojich názorov na to, ako má vyzerať komplexný balík spoločnej, opakujem spoločnej, migračnej politiky?

Žiaľ, teraz musím opustiť rokovaciu sálu, pretože sa zúčastňujem na prebiehajúcich trojstranných rozhovoroch na najvyššej úrovni o smernici o spoločných štandardoch a postupoch v členských krajinách pri návrate štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí majú nelegálny pobyt. Verím však, že čo najskôr dostanem vašu podrobnú odpoveď.

  Mario Borghezio, v mene skupiny UEN. – (IT) Vážená pani predsedajúca, dámy a páni, iniciatíva Frontex si zaslúži podporu. Predstavuje hranicu európskej civilizácie voči náporu nelegálneho prisťahovalectva, ktoré je zámerné, veľmi často so sebou prináša mimoriadne vážne humanitárne tragédie a predstavuje veľké obchodné príležitosti pre zločinecké organizácie typu mafie. Preto je potrebné, aby sme proti nelegálnemu prisťahovalectvu bojovali čo najenergickejšie.

Sme presvedčení, že niektoré krajiny, napríklad Španielsko, prijali veľmi účinné opatrenia. V Španielsku bol v rámci systému SIVE vybudovaný vysokosofistikovaný múr proti nelegálnym prisťahovalcom, využívajúci špičkové technológie. Nemá zmysel roniť krokodílie slzy nad úmrtiami a humanitárnymi incidentmi, keď nerobíme nič preto, aby sme chránili naše pobrežie. Ani moja vlasť dlho nič nerobila (spomeňme si na situáciu na ostrove Lampedusa), no stačí, aby sme zabránili tomu, aby sa lode, ktoré prevážajú nelegálnych prisťahovalcov, dostali do teritoriálnych vôd členských štátov.

Pokiaľ ide o právny stav, dôvody uvádzané proti tomu, aby bolo nelegálne prisťahovalectvo vyhlásené za zločin, sú úplne neopodstatnené. Na zatknutie a zadržiavanie nelegálnych prisťahovalcov sa v plnej miere vzťahuje článok 5 písm. f) Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, v ktorom sa jasne uvádza, že jedna z výnimiek vzťahujúcich sa na zákaz upierať ľuďom ich slobodu, sa týka ľudí, ktorí neoprávnene vstupujú do inej krajiny.

Napokon je nutné, aby Európa preskúmala výsledky úplnej realizácie Schengenskej dohody, ktoré máme pred sebou. Schengen mal podporovať slobodu pohybu zamestnancov a študentov, no v skutočnosti vytvoril takpovediac zelenú kartu pre voľný pohyb zločincov. Toto chceme na našom území? Určite nie. Preto je potrebné, aby sme začali okamžite konať. Na základe spomínaných výsledkov je potrebné prehodnotiť smernicu z roku 2004.

Členské štáty mali stanoviť hranice príjmu a povinnosť pre každého, kto vstupuje do našich krajín, aby preukázal, že jeho finančné prostriedky boli získané zákonným spôsobom. Ale neurobili to, napríklad Taliansko to neurobilo, a tak mestá, medzi ktoré patrí aj hlavné mesto kresťanstva, napádajú Rómovia a Rumuni, ktorí páchajú zločiny, znásilňujú a dopúšťajú sa ďalších trestných činov, no nie sú vypovedaní z krajiny. Nad týmito výsledkami by sme sa mali poriadne zamyslieť.

  Cem Özdemir, v mene skupiny Verts/ALE. – (DE) Vážená pani predsedajúca, od založenia agentúry Frontex, Európskej agentúry pre riadenie operačnej spolupráce na vonkajších hraniciach členských štátov Európskej únie, postupuje realizácia európskych pracovných programov účinne a podľa plánu. Napriek tomu je moja skupina od prijatia nariadenia o agentúre Frontex mimoriadne znepokojená v súvislosti s vážnymi incidentmi, ktoré sa udiali v Stredozemnom mori, a pri ktorých často umierajú ľudia, ktorí sa usilujú zabezpečiť si lepší život.

Preto máme niekoľko otázok, ktoré by sme radi predložili Rade. Jedna z týchto otázok znie: zapracovala agentúra Frontex v plnej miere povinnosti v oblasti ľudských práv do svojich súčasných riadiacich ustanovení a postupov? Alebo aby sme boli o niečo presnejší a úprimnejší: môžu Rada a Komisia zaručiť, že členské štáty EÚ, ktorým poskytuje Frontex podporu, spĺňajú všetky povinnosti vyplývajúce z medzinárodných právnych predpisov a medzinárodného dohovoru, pokiaľ ide o bezpečnosť a monitorovanie ich vonkajších hraníc?

Štatistiky zverejnené agentúrou Frontex sa týkajú výhradne počtu migrantov, ktorým sa zabránilo vo vstupe do Európskej únie. Nie sú k dispozícii štatistiky, ktoré by vyčísľovali počet zadržaných žiadateľov o azyl, nie je jasné ani to, ako sa s nimi zaobchádzalo. Radi by sme sa dozvedeli, či existujú štatistiky, ktoré by sa týkali počtu zadržaných žiadateľov o azyl. Ak existujú, prečo ešte neboli zverejnené?

Na záver by som sa chcel opýtať, v prípade, že dôjde k zadržaniu žiadateľa o azyl, akú úlohu zohráva agentúra Frontex, pokiaľ ide o koordináciu postupu podania žiadosti o azyl? Kde dochádza k preskúmaniu týchto žiadostí? Prostredníctvom akých mechanizmov dokážeme zaručiť, že dôjde k dôslednému preskúmaniu žiadosti, predtým než je žiadateľ o azyl poslaný naspäť?

  Tobias Pflüger , v mene skupiny GUE/NGL. – (DE) Vážená pani predsedajúca, Európska únia a jej inštitúcie neustále vyhlasujú, že boj za ľudské práva má kľúčový význam. Zdá sa však, že pre agentúru Frontex, ktorá spadá priamo pod Európsku úniu a pre politiku, ktorá sa jej týka, to neplatí. EÚ chce využiť agentúru Frontex na to, aby zabránila ľuďom zvonku pri vstupe do Únie, nezáleží jej na záchrane ľudských životov.

Humanitárne organizácie sú presvedčené o tom, že od založenia agentúry Frontex zomiera viac utečencov, pretože musia cestovať ďalej. Frontex militarizuje systém Európskej únie zameraný na odmietanie vstupu utečencov do Únie. Otázka znie: prečo chcú utečenci vôbec vstúpiť do Únie? Vo veľkej miere to súvisí s rozdielmi v blahobyte medzi jednotlivými krajinami. Je potrebné niečo urobiť. Zmena klímy túto situáciu ešte vystupňuje, pričom sa bude ešte viac utečencov snažiť vycestovať do Európy.

Parlament nemá nad agentúrou Frontex žiadnu kontrolu. Spomínam si na vypočutie, ktoré zorganizoval Výbor pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci, na ktoré výkonný riaditeľ agentúry Frontex vôbec nepovažoval za potrebné prísť. Stratégiou Európskej únie je zjavne vybrať si tých najlepších spomedzi migrantov a utečencov a ostatných nechať napospas osudu, pričom jedným z nástrojov, ktorý EÚ používa na plnenie tejto stratégie, je agentúra Frontex. Z celkového hľadiska agentúra Frontex zhoršuje situáciu utečencov. Stanovisko mojej skupiny je preto veľmi jasné: agentúru Frontex je potrebné zrušiť a namiesto toho je potrebné viac sa zamerať na poskytovanie praktickej pomoci utečencom. To by bol ten správny prístup, a nie podporovanie čoraz väčšej izolácie a neustále posilňovanie pevnosti Európa.

  Georgios Georgiou, v mene skupiny IND/DEM. – (EL) Vážená pani predsedajúca, otázka cezhraničných dohôd nepatrí medzi ťažko zrozumiteľné záležitosti, akou je napríklad čítanie textov od Lysia alebo Cicera. Na druhej strane agentúra Frontex neurobí nič preto, aby vyriešila všetky problémy, o ktorých sme presvedčení, že existujú medzi Európou a tými, ktorí sú natoľko nešťastní, že musia v EÚ hľadať útočisko. Títo biedni nešťastníci sú ázijské obete, ktoré sú zneužívané susednými krajinami spolupracujúcimi s Európou, no ktoré nikdy nebudú schopné hľadieť na dôsledky tejto činnosti z európskeho uhla pohľadu.

Ak by existovali nepriaznivé dôsledky a agentúra Frontex by napríklad musela vykonávať jednak svoju záchrannú funkciu, a na druhej strane by nás musela informovať o tom, odkiaľ utečenci prichádzajú, a ktoré štáty umožňujú toto nezákonné obchodovanie s týmito nešťastnými ľuďmi, ktorí často skončia na dne mora, potom by Európska únia mohla prijať vlastné opatrenia proti týmto krajinám a znížiť dotácie, ktoré im v súčasnosti poskytuje.

  Koenraad Dillen (NI). – (NL) Vážený pán predsedajúci, vo všeobecnosti môžeme, samozrejme, len privítať rozšírenie úloh agentúry Frontex, ktoré nám bolo predstavené, plány na vytvorenie celoeurópskej pohraničnej stráže a vybudovanie ústrednej európskej databanky. Ďalším dobrým znakom je, že agentúra Frontex dostala zelenú na začatie rokovaní o dohodách o spolupráci s mnohými krajinami pôvodu a tranzitnými krajinami, aby bolo možné zabezpečiť prijatie spoločných opatrení proti nezákonnému prisťahovalectvu. Na druhej strane, táto agentúra prirodzene stojí alebo padá na technickej pomoci a politickej podpore členských štátov, ktoré sa v minulosti často ukázali ako problematické. Napríklad Francúzsko, Nemecko a Holandsko boli oveľa aktívnejšie ako Belgicko, ktoré sa zapojilo len do troch operácií.

Rovnako sa nemôžeme priveľmi spoliehať na posilňovanie vonkajších hraníc a rozhodne by nás nemali zaslepiť mediálne príťažlivé operácie agentúry Frontex v Stredozemí. Väčšina nelegálnych prisťahovalcov pricestuje do Európy zákonným spôsobom, no po vypršaní platnosti ich víz sa jednoducho zmenia na osoby s nelegálnym pobytom. Takýchto prípadov je v Európe niekoľko stotisíc. Z tohto hľadiska preto 53 tisíc zatknutí, ktoré pred niekoľkými mesiacmi navrhla Komisia, nedokáže urobiť viac, ako len „vyliečiť príznaky“.

Kľúčovou záležitosťou ostáva aj naďalej to, že európske členské štáty i Európska únia sú zodpovedné za nekontrolované a nelegálne prisťahovalectvo so všetkými katastrofálnymi následkami, ktoré toto prisťahovalectvo má na spoločnosť. Hovorím nielen o pružnej vízovej politike a uvoľnenej politike sledovania a repatriácie, ale tiež o nezodpovedných vlnách legalizácie, ktoré prebehli v niektorých členských štátoch, a ktoré mali mimoriadne nepriaznivé následky. V súčasnosti predstavuje rozšírenie Schengenu na východ najnovšie z týchto škodlivých rozhodnutí. Preto by ste sa mohli opýtať, či agentúra Frontex nemá slúžiť len ako „bleskozvod“, ktorý má uchlácholiť občanov Európy.

  Patrick Gaubert (PPE-DE). – (FR) Vážená pani predsedajúca, vážený pán komisár, Jacques, dámy a páni, momentálne skúmame veľmi dôležité dokumenty, ktoré by mali privodiť skutočné zmeny a dovolím si tvrdiť skutočný pokrok v riadení migračných tokov. Mám na mysli najmä smernicu o spoločných štandardoch a postupoch v členských krajinách pri návrate štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí majú nelegálny pobyt, smernicu o takzvanej modrej karte, smernicu, ktorou sa zavádzajú sankcie voči zamestnávateľom, a smernicu o spoločnom súbore práv.

Súčasnú legislatívnu prácu je potrebné dokončiť čo najskôr, ak chceme dosiahnuť účinné výsledky, ktoré budú dobre viditeľné pre našich spoluobčanov a pre štátnych príslušníkov tretích krajín. Musíme vyslať jasný signál. Ako poslanci parlamentu venujeme otázke prisťahovalectva náležitú pozornosť a mienime sa s ňou priamo vyrovnať. Je potrebné, aby sme bližšie preskúmali riadenie našich vonkajších hraníc a úlohu, ktorú v tejto oblasti zohráva agentúra Frontex. Agentúra Frontex nebola vytvorená, aby v južnej Európe vyťahovala z vody telá utopencov. Nebola vytvorená ani na to, aby odhaľovala hladujúce deti vo východnej Európe v sprievode ich rodičov na nekonečnej ceste migrácie. Agentúra Frontex má jasné poslanie: chrániť naše hranice, a tým chrániť našich spoluobčanov.

Členské štáty preto musia dodržať svoje zodpovednosti a splniť svoje záväzky tým, že agentúre Frontex poskytnú všetky zdroje, ktoré potrebuje na vykonanie svojich misií v čo najlepších podmienkach. Musíme prestať rozmýšľať o agentúre Frontex ako o opatrení, ktoré je dočasné alebo izolované. Agentúra Frontex musí byť schopná neustále bojovať s javmi, ktoré spadajú do jej pôsobnosti: migrácia a nelegálne prisťahovalectvo, organizovaný zločin, pašeráctvo, nelegálne obchodovanie vo všetkých podobách. Agentúra Frontex musí byť ústredným prvkom širšieho projektu zameraného na bezpečnosť hraníc a v tomto smere je potrebné vytvoriť užšiu spoluprácu s najvyššími úradmi, ktoré sú zodpovedné za tieto otázky.

Nadradené zásady a politická vôľa ako zvyčajne ohrozujú hladký priebeh výkonu činnosti agentúry. Každému členskému štátu je potrebné pripomenúť jeho záväzok dodržiavať zásady zodpovednosti, solidarity a úcty. Dúfam, že Komisia a najmä Rada príjmu naše požiadavky a pripomienky a že neohrozia úspešnosť agentúry, ktorá je potrebná na európskej úrovni.

  Javier Moreno Sánchez (PSE). – (ES) Vážená pani predsedajúca, dámy a páni, pán úradujúci predseda Rady, pán komisár, ako ste povedali, Frontex funguje. Napríklad vďaka spoločným operáciám došlo v minulom roku k zníženiu počtu nelegálnych prisťahovalcov prichádzajúcich na Kanárske ostrovy o 61 %. Mafiánske organizácie však skúšajú nájsť nové trasy, aby zmarili účinnosť bezpečnostných operácií. Ich činnosť predstavuje zajaca a naše reakcie korytnačku. Všetci dobre poznáme La Fontaineovu bájku a tiež to, ako sa končí: preteky určite vyhráme, no koľko ľudí bude musieť umrieť, kým sa tak stane?

Vážené dámy, vážení páni, musíme si to povedať jasne a stručne, a tak to musíme podať aj verejnosti. Skutočne chceme riešiť problém nelegálneho prisťahovalectva spoločne, alebo len chceme, aby to vyzeralo tak, že ho riešime? Z hľadiska zníženia počtu nelegálnych prisťahovalcov, záchrany ľudských životov a boja proti obchodovaniu s ľuďmi predstavuje agentúra Frontex pridanú hodnotu. Slúži tiež ako významný odstrašujúci prostriedok v monitorovaných oblastiach.

Vážené dámy, vážení páni, je však potrebné, aby sme zašli o niečo ďalej, a aby sme vytvorili integrovaný európsky systém zameraný na riadenie všetkých vonkajších hraníc Európskej únie. Frontex potrebuje primeraný mandát a primerané zdroje. Návrhy Komisie sú správne nastavené, no radi by sme vedeli, aké jednotné a odhodlané sú členské štáty v boji proti nelegálnemu prisťahovalectvu, keďže ide o jav, ktorý má vplyv na nás všetkých, nielen na krajiny na našej južnej hranici.

Aký názor majú členské štáty na myšlienku zaviesť Európsky systém hraničného dozoru? Pokiaľ ide o prevádzkové možnosti agentúry Frontex, aký má Rada názor na vytvorenie regionálnych stredísk v citlivých oblastiach, najmä na južných morských hraniciach?

V súvislosti s kľúčovým aspektom hraničného dozoru by som sa rád dozvedel, aká bude úloha agentúry Frontex v Iconete, a aká bola reakcia Rady na návrh založiť EUROSUR.

Na záver mi dovoľte povedať, že súhlasím s pánom komisárom, že spolupráca s tretími krajinami tvorí nevyhnutnú súčasť boja proti nelegálnemu prisťahovalectvu. Aké opatrenia prijme agentúra Frontex, aby uľahčila vytvorenie dohôd uzatvorených členskými štátmi, napríklad Španielskom? Myslím si, že odpovede na podobné otázky môžu byť prvým náznakom toho, ako a kedy vyhráme spomínané preteky.

  Sarah Ludford (ALDE). – Vážená pani predsedajúca, členské štáty majú právo i povinnosť primerane kontrolovať svoje hranice, riadiť prisťahovalectvo a vzájomne spolupracovať v rámci Európskej únie bez ohľadu na to, či sú členmi Schengenu. Moja vlasť, žiaľ, členom Schengenu nie je. Znamená to, že členské štáty musia spolupracovať s agentúrou Frontex a prostredníctvom agentúry Frontex, keďže je im to zákonne umožnené, musia podporovať mobilné pohraničné zásahové tímy (tzv. RABIT) a zabezpečiť, aby mala agentúra Frontex dostatok zdrojov.

Dobre riadené hranice by nemali znamenať nehumánne zaobchádzanie s prisťahovalcami, ani zanedbávanie potreby dodržiavať právne predpisy týkajúce sa utečencov, ktorým sa umožní prístup k azylovému konaniu. Preto by sme mali doplniť mobilné pohraničné zásahové tímy odbornými azylovými tímami, ktoré by bolo možné nasadiť v krátkom čase, a ktoré by sa zaoberali riešením veľkých prílevov údajných migrantov, pričom sa zaistí, že každý potenciálny nárok sa bude posudzovať individuálne.

Agentúra Frontex nemôže byť náhradou komplexného migračného systému (ktorý ešte stále neexistuje), ktorý by sa vzťahoval na nelegálne prisťahovalectvo a legálnu migráciu, a ktorý by mal riadne kanály pre legálnu migráciu, pričom by bol zachovaný aj azylový kanál.

Na záver mi dovoľte povedať, že ma znepokojuje trend miešať dohromady prisťahovalectvo a zločinnosť. Pojem „bezpečnosť hraníc“, ktorý sa často používa, automaticky navodzuje dojem, že prisťahovalci predstavujú hrozbu. Vo väčšine prípadov to však nie je pravda. Nelegálni prisťahovalci možno nemajú zákonný nárok na vstup do danej krajiny, no to ešte neznamená, že sú zločincami.

  Agustín Díaz de Mera García Consuegra (PPE-DE). – (ES) Vážená pani predsedajúca, najtvrdšiu a najdramatickejšiu podobu nelegálneho prisťahovalectva máme možnosť vidieť, keď je na pobreží Atlantického oceánu a Stredozemného mora pekné počasie.

Mafiánske skupiny sú oveľa aktívnejšie, keď riziko je teraz zjavne menšie. Preto je táto rozprava veľmi potrebná, aby sme podporili, uľahčili a podnietili všetky iniciatívy zamerané na predchádzanie a potláčanie pohrôm zločinnosti, ktoré ohrozujú veľmi veľa ľudských životov a často beztrestne narúšajú naše hranice.

V tomto kontexte sa nevyhnutnou súčasťou tohto procesu stávajú vonkajšie opatrenia prijaté Európskou úniou. Potvrdzujú to aj skúšobné projekty realizované na Kapverdoch a v Montavii. Parlament nedávno umožnil Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci, aby sa podieľal na tejto úlohe, keďže schválil dve pracovné cesty do Senegalu a Mauretánie. Tieto krajiny sú názornými príkladmi tranzitných krajín a krajín pôvodu nelegálnych prisťahovalcov.

Odteraz musia byť vonkajšie opatrenia Európskej únie zamerané na prisťahovalectvo aktívnejšie a viditeľnejšie, a musia sa zameriavať na oveľa vhodnejšie krajiny, najmä na Guineu-Konakry.

Agentúra Frontex dosiahla výrazný pokrok za krátky čas. Má k dispozícii finančné prostriedky, presnejšie 70 miliónov EUR, a dobré koordinačné možnosti, no je potrebná jednoznačná pomoc zo strany Rady, napríklad na to, aby bola databáza CRATE viac než len zoznamom prostriedkov, či vyhlásením ponúk. Problém je dramatický a pretrváva, je potrebné, aby sme presadili naše úsilie a zachovali naše systémy prevencie, pomoci a dohľadu, pričom materiálne a ľudské zdroje je potrebné vyčleniť natrvalo a včas, a to na Kanárskych ostrovoch a v Stredozemí.

Počas prvého štvrťroka tohto roka sa na Kanárske ostrovy dostalo 1 702 prisťahovalcov, za rovnaké časové obdobie v predchádzajúcom roku sa na Kanárske ostrovy dostalo 1 425 prisťahovalcov. Teraz prichádza viac prisťahovalcov, no využívajú menej lodí. Za posledné tri roky prišlo na Kanárske ostrovy 48 305 prisťahovalcov. Je pravda, že v roku 2007 v porovnaní s rokom 2006 došlo k poklesu z 31 000 na 11 000 prisťahovalcov, no tvrdou pravdou je, že do prístavov na Kanárskych ostrovoch prichádza čoraz viac prisťahovalcov a každý deň v Stredozemnom mori objavia telá utopencov buď blízko pobrežia pri meste Oran, alebo pri samotných Kanárskych ostrovoch.

Okrem toho, vážená pani predsedajúca, mi na záver dovoľte povedať, že 15 % až 20 % repatriovaných prisťahovalcov sa pokúsi o opätovný nelegálny vstup do EÚ. Ide teda o trvalý problém. Preto potrebujeme viac spoločnej globálnej ochoty a menej spoločných rečí.

  Genowefa Grabowska (PSE). – (PL) Vážená pani predsedajúca, vážený pán komisár, vážená pani predsedníčka Rady, Malta, Španielsko, Taliansko a Francúzsko, to všetko sú krajiny, na ktoré majú migračné toky mimoriadny dosah, no existujú aj iné migračné trasy.

Rada by som upriamila pozornosť Parlamentu na východnú hranicu Európskej únie, najmä na hranicu mojej vlasti, Poľska. Udalosti uplynulých mesiacov naznačujú, že migračné toky prechádzajú aj cez túto hranicu a že aj tu dochádza k ľudským tragédiám. Dovoľte mi pripomenúť tomuto Parlamentu, že pri pokuse prekročiť hranicu do Poľska umreli vyčerpaním dve deti z Čečenska, ktoré sprevádzala ich matka. Okrem nelegálnych prisťahovalcov z Ukrajiny a Bieloruska sa v poľských záchranných táboroch pre utečencov nachádzajú aj utečenci z Pakistanu, Kórey a Vietnamu.

Migrácia, najmä nelegálna migrácia, predstavuje problém, ktorý sa týka celej Európskej únie. Je preto poľutovaniahodné, že neexistuje spoločný prístup Európskej únie v oblasti nelegálnej migrácie. Zásady, ktoré uplatňujú jednotlivé členské štáty, pokiaľ ide o poskytnutie azylu alebo o vypovedanie z krajiny, sa vo veľkej miere líšia. Preto mi dovoľte využiť túto príležitosť, aby som zdôraznila, že je potrené vytvoriť jednotný právny rámec. Potom by bolo možné, aby sme aspoň zaobchádzali s nelegálnymi prisťahovalcami rovnakým spôsobom v celej Európskej únii. Zjavne jedinou alternatívou nelegálneho prisťahovalectva je legálna migrácia. Občania Európskej únie by sa legálnej migrácie nemali obávať. Pre starnúcu Európu predstavuje legálna migrácia príležitosť. Preto vítam prístup slovinského predsedníctva, pretože aj ja si myslím, že je potrebné dosiahnuť užšiu spoluprácu medzi orgánmi colnej a hraničnej kontroly, aby bolo možné zlepšiť súčasný spôsob riadenia hraníc Európskej únie.

Okrem toho sa musia členské štáty aktívnejšie zapájať do spoločných operácií agentúry Frontex. Nemôžu byť aj naďalej také sebecké ako doteraz, naopak, pokiaľ ide o vybavenie tejto dôležitej agentúry, mali by byť štedrejšie. Nemám na mysli len vybavenie ľudskými zdrojmi, odborníkmi, ale tiež, a najmä, vybavenie loďami, lietadlami a ďalším dôležitým vybavením, prostredníctvom ktorého bude možné zabezpečiť účinnú ochranu hraníc Európskej únie. Napokon, ide o životy mnohých ľudí, či už na mori alebo v horách. Ide tiež o bezpečnosť nás všetkých.

  Carlos Coelho (PPE-DE). – (PT) Vážená pani predsedajúca, vážený pán úradujúci predseda Rady, vážený pán podpredseda Komisie, dámy a páni, čelíme kríze hromadného nelegálneho prisťahovalectva, ktoré ovplyvňuje bezpečnosť a súdržnosť celej Európskej únie. Prisťahovalectvo je jav obrovských rozmerov, ktorý vyžaduje európsky prístup, najmä v priestore bez vnútorných hraníc.

Preto podporujem vytvorenie Európskeho systému hraničného dozoru, Eurosuru, ktorý zjednoduší a vzájomne prepojí systémy hraničných kontrol členských štátov s cieľom zvýšiť vnútornú bezpečnosť Európskej únie, bojovať proti nelegálnemu prisťahovalectvu, zabrániť cezhraničnej kriminalite a terorizmu a posilniť schopnosť členských štátov vykonávať záchranné operácie.

Podporujem tiež ústrednú úlohu, ktorú musí agentúra Frontex zohrávať pri kontrole a monitorovaní vonkajších hraníc. Súhlasím s tým, že agentúra Frontex musí zjednodušiť uplatňovanie súčasných a budúcich ustanovení Spoločenstva, pričom musí zlepšiť účinnosť ich uplatňovania z hľadiska riadenia vonkajších hraníc a zabezpečenia koordinácie opatrení prijatých členskými štátmi, najmä z hľadiska technickej a operačnej pomoci, ktorá sa má poskytnúť členským štátom, ktoré o ňu požiadajú. Dovolím si však upozorniť Radu a členské štáty, že tieto ciele možno dosiahnuť, len ak tejto agentúre poskytneme potrebné ľudské a finančné zdroje. Žiaľ, až donedávna agentúra Frontex nemala tieto zdroje k dispozícii.

Pokiaľ ide o systém vstupu a výstupu, som presvedčený, že by sme mali byť opatrnejší. Som znepokojený touto sériou návrhov, ktoré sa týkajú monitorovania jednotlivcov. Počet týchto návrhov stúpa závratnou rýchlosťou. Zdá sa, že nie sme schopní dokončiť to, na čom sme sa už dohodli. Letíme vpred a nevenujeme dostatočnú pozornosť tomu, aby sme sa vyhli prekrývaniu a duplicite funkcií, aby sme posúdili vplyv týchto otázok na základné práva jednotlivcov, alebo aby sme v prípade potreby vytvorili záruky.

Podľa môjho názoru by sa mala Komisia namiesto navrhovania nových mechanizmov zamerať na dobehnutie omeškaní, ktoré už nastali, a na čo najrýchlejšie spustenie prevádzky systémov, napríklad systému SIS II (Schengenský informačný systém) a systému VIS (Vízový informačný systém).

  Katrin Saks (PSE). – (ET) Vážený pán komisár, dámy a páni, v Európskej únii bez vnútorných hraníc zohrávajú spolupráca a solidarita s cieľom ochrániť naše vonkajšie hranice veľmi dôležitú úlohu. Rovnako dôležité je ďalšie zlepšovanie činnosti agentúry Frontex.

No okrem prisťahovalcov, ktorí sa na lodiach prepravujú cez Stredozemné more, o ktorých tu už bolo dnes veľa povedané, a o ktorých sme všetci nepochybne dobre informovaní vďaka médiám, máme veľký problém aj s ľuďmi, ktorí vstupujú do EÚ s platnými vízami, no po uplynutí platnosti víz nemajú v úmysle z EÚ odísť. Ide predovšetkým o prisťahovalcov z východu.

Preto je veľmi dôležité zaviesť jednotný vízový informačný systém, pretože v tejto oblasti nestačí, ak sa zvýši zodpovednosť len jedného národného či členského štátu. Veľmi dôležitá je spolupráca medzi jednotlivými krajinami.

Okrem toho sa veľa hovorí o spoločnej migračnej politike. Z určitého hľadiska je to zjavne dôležité. No určité otázky musia zostať v právomoci členských štátov, napríklad otázka kvót, pretože v takýchto záležitostiach musí každá jednotlivá krajina posúdiť svoje integračné možnosti. Takéto otázky nemožno riešiť zhora.

  Panayiotis Demetriou (PPE-DE). – (EL) Vážená pani predsedajúca, myslím si, že nie je potrebné opakovať, čo sme si práve vypočuli od poslancov, ktorých prejavy sme už mali možnosť počuť. Podarilo sa im pokryť takmer všetky aspekty problému, o ktorom si všetci myslíme, že je zložitý, náročný a naliehavý.

Dovoľte mi, aby som k vyhláseniam Rady a Komisie povedal, že sa musíme vystríhať tárania a musíme začať konať. Činnosť EÚ sa musí riadiť troma zásadami. Po prvé správa musí byť jasná. Problém prisťahovalectva je potrebné uznať nielen ako vnútroštátny problém, ale aj ako celoeurópsky problém. Po druhé v tejto oblasti je nutné prakticky uplatniť zásadu solidarity. Po tretie je potrebné zaviesť skôr ucelenú ako čiastkovú politiku.

Vytvorili sme agentúru Frontex, a to je vynikajúce. Pán komisár povedal, že bola vytvorená, vybavená a posilnená všetkými potrebnými zdrojmi. Môže však Frontex vyriešiť problém? Mám o tom isté pochybnosti. Moji kolegovia poslanci rozprávali napríklad o dôvodoch prisťahovalectva. Rozhodne je potrebné, aby sme Frontex posilnili. Predovšetkým však musíme zamerať svoju pozornosť na stredomorské štáty. Je potrebné posilniť suchozemské aj námorné organizácie, aby sme dokázali prinajmenšom odolať obrovskému prílevu nelegálnych prisťahovalcov. Jedným z príkladov je Cyprus. V poslednom čase je práve táto krajina cieľom nelegálnych prisťahovalcov zo Stredného východu, ktorí na územie Cypru prenikajú cez územia okupované Tureckom. Európska únia má spôsoby a prostriedky ako zakročiť a dosiahnuť, aby tomu Turecko zabránilo.

O mnohých otázkach sme už v rámci tejto rozpravy diskutovali, no je tu ešte jedna dôležitá téma, otázka ľudských práv. Ak chceme zastaviť nelegálne prisťahovalectvo a prisťahovalectvo vo všeobecnosti, nesmieme dovoliť, aby došlo k porušovaniu ľudských práv. Pri zaobchádzaní s prisťahovalcami musíme uplatňovať zásady a hodnoty týkajúce sa ľudských práv, ktoré vyznáva Európska únia. Dôrazne žiadam, aby sa Komisia a Rada riadili práve týmto prístupom.

  Ioannis Varvitsiotis (PPE-DE). – (EL) Vážená pani predsedajúca, s príchodom leta a dobrých poveternostných podmienok, najmä v Grécku a Stredozemí, naberie, žiaľ, nelegálne prisťahovalectvo obrovské rozmery. Nelegálni prisťahovalci prídu k suchozemským i námorným gréckym hraniciam. Moja vlasť robí v rámci svojich možností všetko čo môže, aby sa s touto situáciou vyrovnala. Grécko prijíma všetky možné opatrenia, no na zastavenie tejto prílivovej vlny to nestačí.

Agentúra Frontex bola zriadená pred piatimi rokmi. Sme spokojní s jej výsledkami? Dovolím si tvrdiť, že vzhľadom na jej nedostatočné technické zdroje a obmedzenú právomoc sme spokojní. Ak však chceme prijať skutočné politické rozhodnutie, musíme agentúru Frontex ešte viac posilniť prostredníctvom zlepšenej logistickej infraštruktúry a pridelením riadnej právomoci. To je jediný spôsob, ako splniť naše záväzky. Napokon musíme tiež zriadiť pobrežnú stráž, ktorá bude mať na starosti morské hranice v oblasti Stredozemného mora.

  Marios Matsakis (ALDE). – Vážená pani predsedajúca, problém nelegálneho prisťahovalectva je veľmi zložitý. Len sčasti sa týka ochrany hraníc jednotlivých krajín a vo všeobecnosti Európskej únie.

Musíme skúmať príčiny a dôvody, ktoré vedú týchto ľudí k migrácii do Európy. Riskujú svoje životy a životy svojich blízkych. Cestujú tisíce míľ. Musia trpieť v krutých podmienkach, no stále prichádzajú. Preto predpokladám, že hoci by sme okolo celej európskej hranice vybudovali šesť metrov vysoký múr, aj tak by naďalej prichádzali.

Pán komisár vyslovil myšlienku, ktorá je veľmi múdra. Títo ľudia prichádzajú, pretože ich potrebujeme. V našich členských štátoch pre nich máme prácu. Prečo by sme teda nemohli nájsť systém, prostredníctvom ktorého by sme mohli legalizovať nelegálnych prisťahovalcov? Prečo by sme nemohli nájsť systém riadenia, prostredníctvom ktorého by sme mohli nasmerovať týchto ľudí do našich krajín legálnym a bezpečným spôsobom?

  Marie Anne Isler Béguin (Verts/ALE). – (FR) Vážený pán komisár, vážený pán minister, som presvedčená, že je veľmi šokujúce, ak niekto naznačuje, že naša bezpečnosť je ohrozená hladujúcimi ľuďmi, ktorí prichádzajú do Európskej únie, aby si mohli nájsť prácu, a aby tak mohli podporovať rodiny, ktoré zanechali vo svojej domovskej krajine. Dovoľte mi pripomenúť kolegom poslancom prejav pána Kofiho Annana, ktorým sa nám prihovoril, keď sme mu udelili Sacharovovu cenu. Žiadal nás, aby sme robili presný opak toho, čo robíme, žiadal nás, aby sme otvorili naše hranice. Keď sa pozrieme do budúcnosti, je jasné, že týchto pracovníkov budeme potrebovať, pretože v Európskej únii bude nedostatok pracovných síl.

Čo potom urobíme? Budujeme múry a vyberieme si, kto bude môcť vstúpiť, vyberieme si ľudí, ktorých potrebujeme. To je absolútne neprijateľné. Potrebujeme inú politiku, politiku, ktorá je otvorená pre všetkých týchto ľudí.

Rada by som však vedela, čo plánuje agentúra Frontex urobiť napríklad v tranzitných krajinách. V tejto súvislosti spomeniem Mauretániu. Situáciu v tejto krajine poznám, keďže Európska únia ma tam vyslala ako vedúcu volebnej pozorovateľskej misie. Zaviazali sme sa, že tejto chudobnej krajine pomôžeme pri jej prechode k demokracii. Mauretánia musí riadiť toky prisťahovalcov, ktorí cez túto krajinu cestujú smerom na Kanárske ostrovy.

(predsedajúca prerušila rečníčku)

  Hubert Pirker (PPE-DE). – (DE) Vážená pani predsedajúca, dámy a páni, sme tu, aby sme diskutovali o agentúre Frontex, a na to by sme sa mali zamerať. Na agentúru Frontex musíme, samozrejme, hľadieť v kontexte komplexnej stratégie migrácie, ktorá na jednej strane riadi legálne prisťahovalectvo, no na druhej strane bojuje proti nelegálnemu prisťahovalectvu.

V tomto celkovom kontexte predstavuje agentúra Frontex bezpečnostný nástroj, od ktorého závisí kampaň proti nelegálnemu prisťahovalectvu a pašerákom ľudí. Agentúra Frontex sa nasadzuje v oblastiach, v ktorých majú členské štáty ťažkosti vyrovnať sa s týmto problémom. Preto musíme zabezpečiť, aby sa z agentúry Frontex mohol stať účinný bezpečnostný nástroj.

Parlamentu sa podarilo dosiahnuť zdvojnásobenie rozpočtu, pričom došlo vo veľkej miere k rozšíreniu časového rámca na spoločné operácie. Teší ma, že operácie Hera a Nautilus sa už začali, a že operácia Poseidon sa začne v priebehu niekoľkých dní. Operácie však budú úspešné, a teraz sa obraciam na Radu, len ak členské štáty vytvoria potrebné podmienky a poskytnú potrebné nástroje.

Preto sa na Radu obraciam s touto žiadosťou a naliehavou výzvou: prosím urobte maximum preto, aby sa neopakovala situácia z minulých rokov, keď boli členské štáty málo aktívne. Mali by konečne pochopiť, že tento bezpečnostný nástroj potrebujeme, a že mu umožňujeme účinne fungovať prostredníctvom nevyhnutnej zásoby...

(predsedajúca prerušila rečníka)

  Janez Lenarčič, úradujúci predseda Rady. − (SL) Bolo to pre mňa mimoriadne zaujímavé, že som sa mohol zúčastniť na tejto dynamickej rozprave. Myslím si, že všetkým bolo počas tejto rozpravy jasné jedno: legálne prisťahovalectvo je ten typ prisťahovalectva, ktoré Európska únia potrebuje. No proti druhému typu, nelegálnemu prisťahovalectvu, je potrebné bojovať. To bola nosná téma dnešnej rozpravy.

V každom prípade predsedníctvo sa radí medzi tých, ktorí sú presvedčení o tom, že nelegálne prisťahovalectvo predstavuje jav, proti ktorému je potrebné bojovať, pretože vo väčšine prípadov je spojené so zločinnosťou. V pozadí nelegálneho prisťahovalectva sa nachádza spoločenstvo organizovaného zločinu, ktorému nezáleží na tom, čo si musia vytrpieť ľudia, ktorých sa snažia dostať, v tomto prípade, do Európskej únie. Musím povedať, že nesúhlasím s tými poslancami Parlamentu, ktorí si myslia, že Rada sa snaží vyhnúť týmto diskusiám. Nemôžem súhlasiť ani s tými, ktorí si myslia, že stále len rozprávame.

Rada sa tejto diskusii nevyhýba. Práve slovinské predsedníctvo zorganizovalo v marci tohto roka konferenciu o budúcich výzvach týkajúcich sa kontroly na vonkajších hraniciach Európskej únie, a všetky, alebo aspoň väčšina otázok, ktoré boli spomenuté v dnešnej rozprave, boli témou na spomínanej konferencii, ktorá sa konala na ministerskej úrovni. V každom prípade súhlasím s pani Hennisovou-Plasschaertovou, že nastal čas na skutky. Jej neprítomnosť je dôkazom toho, že konáme. Zúčastňuje sa na veľmi dôležitom rokovaní, konkrétne na záverečnej fáze trojstranných diskusií o smernici o spoločných štandardoch a postupoch v členských krajinách pri návrate štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí majú nelegálny pobyt na území členských štátov Európskej únie. Podľa mojich informácií tieto diskusie dobre napredujú a mohli by sa dnes úspešne ukončiť.

Smernica o spoločných štandardoch a postupoch v členských krajinách pri návrate štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí majú nelegálny pobyt na území členských štátov Európskej únie predstavuje dôležitý aspekt boja proti nelegálnemu prisťahovalectvu. Ak bude táto smernica prijatá v prvom čítaní, v čo dúfa slovinské predsedníctvo, a zároveň je to ambíciou Európskeho parlamentu, potom získame nový nástroj, ktorý nám pomôže úspešnejšie čeliť javu nelegálneho prisťahovalectva.

Pokiaľ ide o nelegálne prisťahovalectvo, nesie otázka solidarity významný politický náboj. Musíme však oceniť, že určité prvky solidarity už existujú: mali sme schengenský zdroj, tzv. „Schengenský fond“, pre nové členské krajiny, máme agentúru Frontex a pán Komisár uviedol dôležité kapacity, ktorými členské štáty dobrovoľne, v mene solidarity, prispeli agentúre.

Preto nemôžem súhlasiť s tým, že v Európskej únii neexistuje solidarita. Solidarita existuje, no môže to byť ešte lepšie. Musíme vziať do úvahy, že kontrola vonkajších hraníc patrí do právomoci jednotlivých členských štátov, zdá sa mi, že pán Fava bol jeden z tých, ktorí upozornili na túto skutočnosť. Prečo je to tak? Jednoducho preto, že väčšina členských štátov to tak chce. Solidarita má preto svoje obmedzenia. Väčšina členských štátov si želá, aby bola kontrola vonkajších hraníc v ich právomoci.

Pani Saksová spomenula, že členské štáty nechcú, aby im boli imigračné kvóty nanútené zvonka alebo zhora. Chcú o týchto záležitostiach rozhodovať samostatne. Takýto je rámec, v ktorom musíme fungovať, a v ktorom sa slovinské predsedníctvo snaží nájsť možné cesty, ako pokročiť vpred. Myslím si, že sa nám podarilo dosiahnuť už dosť veľa opatrení, no stále musíme pracovať na ďalších.

Dovoľte mi povedať niekoľko slov o strediskách pre príjem prisťahovalcov, o ktorých sa zmienil pán Moreno Sánchez. Ešte stále prebieha veľmi náročná diskusia o tejto téme. Ide o politicky citlivú otázku a o tému, ktorá je zložitá. Rada sa ňou bude musieť ešte nejaký čas zaoberať.

Pán Özdemir nastolil otázku azylu. Štatistiky o azyloch existujú. Azylový systém je na úrovni Európskej únie účinný. Neustále sa však usilujeme o zvýšenie jeho účinnosti. Prvým krokom bolo zverejnenie zelenej knihy o budúcom spoločnom európskom azylovom systéme, ktorú predstavila Komisia, a rozhodnutia Rady o zlepšení praktickej spolupráce, ktoré boli prijaté na poslednom zasadnutí Rady pre spravodlivosť a vnútorné záležitosti.

Týmto svoje vystúpenie ukončím, hoci by som toho o tejto zaujímavej a aktuálnej téme mohol povedať viac. Dámy a páni, dovoľte mi, aby som vás ubezpečil, že vaše názory berieme do úvahy, a že na ne budeme myslieť, keď budeme v tejto diskusii pokračovať. V úsilí dosiahnuť pokrok v tejto problematike sa slovinské predsedníctvo spolieha na vašu spoluprácu.

  Jacques Barrot , podpredseda Komisie. − (FR) Vážená pani predsedajúca, dámy a páni, dovoľte mi, aby som sa v prvom rade vrátil k hlavnej téme tejto rozpravy, k agentúre Frontex, a aby som objasnil niekoľko vecí. Najmä pán Fava chcel vedieť, či je vybavenie, ktoré používa agentúra Frontex, plne funkčné.

Je pravda, že pokiaľ ide o technické vybavenie potrebné na jednotlivé operácie, je agentúra Frontex závislá od členských štátov, ktoré koordinuje. Doposiaľ je agentúra spokojná s tým, ako jej jednotlivé členské štáty poskytujú vybavenie, ktoré je dostupné prostredníctvom databázy CRATE.

Samozrejme, ďalším krokom by bolo zaviesť povinný systém pre členské štáty prostredníctvom zmeny a doplnenia základného nariadenia o agentúre Frontex. Komisia túto skutočnosť spomína vo svojej hodnotiacej správe. Diskusie na túto tému s agentúrou Frontex a s jednotlivými členskými štátmi budú prebiehať aj naďalej. Agentúra Frontex uzavrela s väčšinou členských štátov technické dohody o podmienkach využívania vybavenia. Samozrejme, nie je možné, aby agentúra zakúpila vybavenie, ktoré je veľmi nákladné, no Komisia vo svojej hodnotiacej správe odporúča, aby si agentúra Frontex kúpila alebo prenajala vybavenie, ktoré často používa: okuliare na nočné videnie, malé radarové zariadenia, tepelné zobrazovacie zariadenia a pod.

Chcel som sa tiež vyjadriť k otázkam, na ktoré poukázal najmä pán Moreno Sánchez. Niektoré miesta sú obzvlášť ohrozené. V takýchto prípadoch by sme azda mohli uvažovať o zriadení stálych operačných stredísk. Agentúra Frontex sa touto problematikou v súčasnosti zaoberá.

Odznelo tu aj mnoho ďalších otázok a ospravedlňujem sa za to, že nespomeniem všetkých poslancov, hoci som si robil podrobné poznámky.

Mnohí z vás sa pýtali na súčasnú schopnosť agentúry Frontex pomôcť ľuďom, ktorých lode stroskotali. Je dôležité mať na zreteli, že za starostlivosť a záchranu ľudí, ktorých postihnú tieto nehody, sú zodpovedné členské štáty. Agentúra Frontex v tejto oblasti nemá právomoc. Napriek tomu som presvedčený, že je pravdou, že mnoho ľudských životov sa podarilo zachrániť vďaka operáciám, ktoré boli koordinované agentúrou Frontex. Musíme zachrániť čoraz viac ľudí, pretože vďaka týmto strašným haváriám, ktoré postihli úbohých ľudí, ktorí boli navyše často aj zneužití, sme si uvedomili, že záchrana ľudských životov je hlavným cieľom týchto operácií.

Stručne mi dovoľte znova zopakovať to, čo povedal pán predseda a minister a tiež pán Gaubert: keď na to dôjde, Európa musí začať riadiť migračné toky, pričom migračné toky nie je možné účinne riadiť bez agentúry Frontex, bez dohľadu nad našimi vonkajšími hranicami. Niet pochýb o tom, že je potrebný právny rámec, ktorý postupne umožní Európe zabezpečiť skutočne európsku odpoveď na všetky tieto problémy súvisiace s migráciou. Musím tiež povedať, že jedna z hlavných úloh, ktorá ma čakajú, je príprava nového oznámenia o tomto celkovom prístupe k migrácii, ktorý by mal zohľadňovať všetky aspekty, na ktoré ste poukázali.

Dovoľte mi tiež povedať, že migračná politika nemôže byť úspešná bez úzkej spolupráce s krajinami pôvodu. Samozrejme, už to tu bolo povedané, vítame všetky snahy o posilnenie tejto spolupráce s danými krajinami.

Vážený pán minister, len pred malou chvíľou ste poukázali na to, že sa zdá, že trojstranné rozhovory o znení smernice o spoločných štandardoch a postupoch v členských krajinách pri návrate štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí majú nelegálny pobyt, dobre napredujú. Ide zároveň o jeden zo základných kameňov tejto celkovej prisťahovaleckej politiky, ktorá musí byť, samozrejme, celkovou politikou, no musí byť aj jednotnou politikou, kľúčovým aspektom je solidarita. Dnes večer sa mnohí poslanci zmieňovali o záchrane životov na mori, no nesmieme zabúdať ani na východné hranice Európy.

Na záver by som chcel povedať, že je zjavné, že zaobchádzanie s nelegálnymi prisťahovalcami musí dodržiavať základné práva, ku ktorým viaže Európu pevný záväzok. To znamená, že je potrebný skutočne celkový prístup, prístup, ktorý je humánny, no zároveň mimoriadne vážny a prísny. Tento prvok je kľúčový, ak nechceme, aby sa z Európy stala pevnosť, ale ak chceme, aby bola Európa otvorená, no otvorená v rámci pravidiel, o ktorých sme presvedčení, že sú rozumné, že majú v úcte jednotlivcov, a že sa zároveň zameriavajú na to, aby bolo integračné úsilie v rôznych členských štátoch úspešné, pretože prisťahovalecká politika nemôže byť bez integrácie úspešná.

To je všetko, čo som chcel povedať. Ospravedlňujem sa poslancom za to, že som neodpovedal na všetky otázky, ktoré predložili. Chcem vás uistiť, že som ochotný načúvať Parlamentu v úsilí položiť základy tejto celkovej prisťahovaleckej politiky.

  Predsedajúca. − Rozprava sa skončila.

Písomné vyhlásenia (článok 142)

  Marian-Jean Marinescu (PPE-DE), písomne. – (RO) Vonkajšie hranice Európskej únie, či už suchozemské alebo morské, chránia všetky členské štáty pred možnými hrozbami, ktoré by mohli byť spôsobené nelegálnym prisťahovalectvom, nelegálnym obchodovaním a organizovaným zločinom.

Nástroje rozvoja agentúry Frontex, ktoré navrhuje Európska komisia, konkrétne najmodernejšie systémy dohľadu nad hranicami, technické vybavenie a rýchle zásahové tímy, sú nepochybne aktuálne.

Napriek tomu by malo byť úsilie o posilnenie hraníc spoločným európskym úsilím, a nie len úsilím jednotlivých krajín, ktoré ležia pozdĺž hraníc. Okrem toho je potrebné prijať opatrenia nielen na hraniciach Európskej únie, ale tiež na hraniciach krajín, ktoré susedia s Európskou úniou.

Dovoľte mi, aby som vám pripomenul, že politická stabilita, rozvoj demokracie, hospodárstva a zvýšenie životnej úrovne v tretích krajinách, ktoré susedia s Európskou úniou, výrazne znížia tlak, ktorému sú v súčasnosti hranice vystavené. Preto by hlavnou prioritou mala byť spolupráca s príslušnými orgánmi v daných tretích krajinách.

Projektom, ktoré predložila Komisia, je potrebné rýchlo poskytnúť primerané financovanie, aby mohli byť realizované čo najskôr.