Doslovný zápis z rozpráv

Streda, 23. apríla 2008 - Štrasburg

11. Európska stratégia v oblasti biodiverzity (COP 9) a v oblasti biologickej bezpečnosti (COP-MOP 4) (rozprava)

  Predsedajúca. − Ďalším bodom programu je

– otázka na ústne zodpovedanie, ktorú predkladá Miroslav Ouzký v mene Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín Komisii, a ktorá sa týka stratégie Komisie na deviatu schôdzu konferencie strán (COP 9) Dohovoru OSN o biologickej diverzite a štvrtého zasadnutia strán (COP-MOP 4) Kartagenského protokolu o biologickej bezpečnosti (O-0023/2008 - B6-0017/2008);

– otázka na ústne zodpovedanie, ktorú predkladá Miroslav Ouzký v mene Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín Rade, a ktorá sa týka stratégie Rady na deviatu schôdzu konferencie strán (COP 9) Dohovoru OSN o biologickej diverzite a štvrtého zasadnutia strán (COP-MOP 4) Kartagenského protokolu o biologickej bezpečnosti (O-0022/2008 - B6-0016/2008).

  Miroslav Ouzký, autor. − (CS) Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, vážený pán úradujúci predseda Rady, v prvom rade mi dovoľte obrátiť sa na pani predsedajúcu s vecou, ktorá nesúvisí s mojou otázkou. Chcel by som vyjadriť sťažnosť. Zatiaľ čo polícia vo všetkých krajinách funguje tak, aby umožnila politikom alebo poslancom vykonávať si svoju prácu, francúzska polícia sa snaží zabrániť poslancom Európskeho parlamentu v ich práci. Musím sa posťažovať, že pred vchodom do tejto inštitúcie mi policajt zakázal vstúpiť dnu, a to aj po predložení môjho preukazu, z dôvodu údajnej ochrany demonštrácie, ktorá prebieha pred vchodom do Parlamentu. Považujem to za škandál a dúfam, že sa o tejto udalosti bude v Parlamente diskutovať. Samozrejme, nesúvisí to s mojou otázkou, no keby som neobehol budovu Parlamentu a nevstúpil z druhej strany, tak by som tu teraz nemohol vystúpiť.

V mene Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín som bol oprávnený predložiť otázku, ktorá je určená Rade i Komisii, a ktorá sa týka nadchádzajúcej schôdze konferencie strán Dohovoru o biologickej diverzite a biologickej bezpečnosti v Bonne. Základná otázka ako pre Komisiu, tak aj pre Radu, sa týka vyjasnenia cieľov tejto konferencie. Tiež nás zaujíma, či Rada a Komisia počítajú s účasťou poslancov Európskeho parlamentu na tejto konferencii. Musím povedať, že náš výbor sa zaujíma nielen o uznesenia a jednotlivé dohody, ale veľmi nás tiež zaujíma ich plnenie a realizácia, t. j. ich zavedenie do praktického života.

Chcem sa opýtať, či si Európska únia a európske inštitúcie uvedomujú svoju vedúcu úlohu v tejto oblasti, v boji proti strate biodiverzity. Ak chceme byť vedúcou silou, mali by sme to dávať jednoznačne najavo. Chcem sa spýtať, či si uvedomujeme nutnosť finančne podporovať všetky tieto programy a tieto dohody, a či sme si vedomí toho, že tieto programy a dohody nemožno naplniť bez jasnej finančnej podpory. Dúfam tiež, že si Komisia i Rada uvedomujú následky nedostatku vody v oblasti Stredozemia a vplyv sucha a zmeny klímy na biodiverzitu ako takú.

Výbor by chcel počuť, či sa bude venovať osobitná pozornosť biodiverzite námornej a pobrežnej, a či si Komisia i Rada uvedomujú dôležitosť zapojenia regionálnych a miestnych samospráv, ale aj podnikateľských subjektov do tejto problematiky a v boji proti strate biodiverzity. Výbor by chcel počuť, či si uvedomujeme dôležitosť trvalo udržateľného lesného hospodárenia a pestovania plodín s osobitným dôrazom na udržateľnú výrobu biopalív, ktorá sa stáva veľmi horúcou témou. Výroba biopalív, ako iste viete, je súčasťou klimatického balíčka, o ktorom práve rokujeme. Udržateľné využitie a udržateľný rozvoj biopalív je veľmi dôležitou otázkou. Na druhej strane vieme, že práve na biodiverzitu má veľmi nepriaznivý vplyv.

  Predsedajúca. − Ďakujem vám. Vašu sťažnosť postúpim ďalej, neskôr vás v tejto veci pravdepodobne oslovia.

  Janez Podobnik, úradujúci predseda Rady. − (SL) Dovoľte mi, aby som sa poďakoval Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín a jej predsedovi, pánovi Ouzkému, za otázku na ústne zodpovedanie, ktorú predložil mne, Rade a Komisii. Touto otázkou pripisujete veľkú dôležitosť veľmi citlivému problému biodiverzity.

Pokiaľ ide o úlohy v oblasti životného prostredia, biodiverzita patrí spoločne so zmenou klímy medzi hlavné priority nášho predsedníctva. Deviata schôdza konferencie strán (COP 9) Dohovoru OSN o biologickej diverzite, ktorá sa uskutoční v máji v Bonne, preto predstavuje dôležitú udalosť pre celú Európsku úniu, a tiež pre slovinské predsedníctvo.

V rámci 18-mesačného programu nemeckého, portugalského a slovinského predsedníctva, sa Rada intenzívne pripravovala na to, aby bola táto schôdza úspešná z hľadiska zabezpečenia lepšej ochrany a udržateľného využitia biodiverzity na globálnej úrovni. Rada zdôraznila, že Európska únia je odhodlaná naplniť globálny cieľ, v rámci ktorého má v úmysle do roku 2010 výrazne spomaliť mieru straty biodiverzity. Rada je tiež odhodlaná dosiahnuť cieľ EÚ, do roku 2010 zastaviť znižovanie biodiverzity v Európe. Preto moja odpoveď na vašu otázku znie: áno, Európska únia si chce a aj musí udržať úlohu svetového lídra v tejto oblasti.

Rada zdôraznila, že Európska únia sa pokúša aktívne a konštruktívne podieľať na tomto procese, a že na konferencii strán Dohovoru OSN o biologickej diverzite, ktorá sa uskutoční v máji, sa bude snažiť dosiahnuť, aby výsledky tejto schôdze boli ďalekosiahle, no realistické. Rada tiež vyhlásila, že ak chceme do roku 2010 dosiahnuť globálny cieľ týkajúci sa biodiverzity, je naliehavo potrebné, aby sme vytrvalo realizovali ďalšie konkrétne opatrenia na všetkých úrovniach.

Je nutné, aby sme dohovor zaviedli do praxe na vnútroštátnej úrovni a na úrovni Európskej únie. Európska únia sa politicky zaviazala, že naplní všetky tri ciele Dohovoru OSN o biologickej diverzite, t. j. ochranu a udržateľnosť využívania biodiverzity, prístup ku genetickým zdrojom a zdieľanie výhod plynúcich z ich využívania.

Rozhodnutia vymedzujúce prioritné úlohy Európskej únie na deviatu konferenciu strán Rada pôvodne prijala v júni minulého roka a potom znova v marci tohto roka. Dovoľte mi uviesť niektoré z týchto prioritných úloh. Je potrebné zdôrazniť dôležitosť urýchlenej realizácie všetkých pracovných programov Dohovoru o biologickej diverzite a zlepšiť súčinnosť medzi politikami, ktoré sa týkajú zmeny klímy, a biodiverzitou, s cieľom získať čo najväčší spoločný úžitok. Rada neustále zdôrazňuje potrebu súdržnosti na všetkých úrovniach pri realizácii medzinárodných dohôd o životnom prostredí.

Musíme zdôrazniť, že je dôležité, aby sa na deviatej konferencii diskutovalo o probléme výroby, obchodovania a využívania biopalív a biomasy a o ich vplyve na biodiverzitu a ekosystémové služby. V tejto súvislosti je ešte dôležitejšie jasne stanoviť trvalo udržateľné kritériá pre výrobu biopalív. Mali by sme poukázať na dôležitosť realizácie programu zameraného na lesnú biodiverzitu a na zníženie odlesňovania a znehodnocovania lesných ekosystémov. Rada poukazuje na dôležitosť úlohy, ktorú zohrávajú lesy z hľadiska prispôsobovania sa zmene klímy a pri zmierňovaní ich dôsledkov, a tiež z hľadiska ochrany biodiverzity.

Musíme zabezpečiť rýchlu a komplexnú realizáciu pracovného programu pre chránené regióny. V tomto rámci musíme poskytnúť technickú a finančnú podporu (pýtali ste sa na financovanie), t. j. finančnú podporu na ustanovenie chránených regiónov po celom svete. Deviata schôdza by mala prijať ekologické kritériá, podľa ktorých bude možné určiť morské regióny v otvorenom mori, ktoré je potrebné chrániť. Je dôležité zdôrazniť úlohu súkromného sektora pri realizácii dohovoru, najmä úlohu malých a stredných podnikov.

Napokon Európska únia je pevne rozhodnutá vytrvať vo svojej aktívnej činnosti, pokiaľ ide o plánovanie a rokovania o medzinárodnom postupe týkajúceho sa prístupu ku genetickým zdrojom a zdieľania výhod plynúcich z ich využívania. Európska únia sa bude snažiť dokončiť rokovania do začiatku desiatej schôdze konferencie strán dohovoru.

Na záver mi dovoľte povedať, že na tejto schôdzi sa bude diskutovať o viac ako dvadsiatich rôznych témach. Hovoril som len o tých, ktoré Rada považuje za kľúčové z hľadiska dosiahnutia cieľov dohovoru, najmä pokiaľ ide o cieľ biodiverzity stanovený na rok 2010. Spomínaná schôdza je posledná, ktorá sa bude do roku 2010 konať, a preto predstavuje poslednú možnosť na prijatie konkrétnych opatrení. Keďže sa schôdza bude konať v Európe, je ešte dôležitejšie, aby Európska únia podporila svoje priority a ciele.

Oboznámil som sa aj s návrhom uznesenia, o ktorom budete tu v Európskom parlamente hlasovať zajtra. Podľa nášho názoru predstavuje uznesenie dobré zhrnutie hlavných priorít a cieľov, ktoré by mala Európska únia v Bonne dosiahnuť.

PREDSEDÁ: Edward McMILLAN-SCOTT
podpredseda

  Margot Wallström, podpredsedníčka Komisie. − Vážený pán predsedajúci, v prvom rade mi dovoľte poďakovať sa pánovi Ouzkému za túto veľmi dôležitú otázku, ktorú predložil. Myslím si, že sme si všetci všimli, ako sa v roku 2007 otázky životného prostredia stali prioritou politického programu. Zmena klímy sa dostala do titulkov správ a stala sa predmetom verejného záujmu.

Strata biodiverzity predstavuje globálnu hrozbu, ktorej je potrebné čeliť s rovnakým odhodlaním, pričom sú vzájomne prepojené. Zmena klímy a strata biodiverzity sú vzájomne prepojené. Ak nepochopíme tento vzťah, môže to mať nepriaznivé dôsledky na naše úsilie dosiahnuť zlepšenia v oboch oblastiach.

Ako môžeme zastaviť stratu biodiverzity? Som presvedčená, že Európa dosiahla v tejto oblasti pokrok vďaka realizácii činností, ktoré boli obsiahnuté v oznámení Komisie z roku 2006 s názvom Zastavenie poklesu biodiverzity do roku 2010 – a v nasledujúcich rokoch. Je však potrebné vynaložiť ešte viac úsilia. Najmä je potrebné získať väčšiu podporu od ďalších sektorov (okrem ochrany prírody), napríklad podporu poľnohospodárstva, rybolovu a energetiky.

Nevyhnutná je tiež účinná medzinárodná spolupráca. Sme pevne odhodlaní pracovať prostredníctvom Dohovoru o biologickej diverzite s cieľom ochrániť globálnu diverzitu na celom svete.

Deviata schôdza konferencie strán Dohovoru OSN o biologickej diverzite, ktorá sa bude konať súčasne so štvrtým zasadnutím strán Kartagenského protokolu o biologickej bezpečnosti, poskytuje výbornú príležitosť na zintenzívnenie ochrany biodiverzity, a keďže hostiteľom a predsedom týchto zasadnutí bude Nemecko, Európa na nich musí zohrávať osobitnú úlohu. Budeme presadzovať zintenzívnenie medzinárodného úsilia s cieľom dosiahnuť globálny cieľ, ktorým je výrazné zníženie poklesu biodiverzity do roku 2010.

Na začiatku marca prijala Rada závery, ktoré ustanovujú rozsiahly politický mandát a hlavné priority pre Európsku úniu na týchto zasadnutiach. Výsledkom ich zhrnutia je nasledujúcich sedem bodov.

Po prvé chceme sa dohodnúť na nových záväzkoch, na rozšírení realizácie, najmä pokiaľ ide o vykonávanie programov Dohovoru o biologickej diverzite zameraných na chránené územia a lesnú biodiverzitu.

Po druhé chceme zabezpečiť, aby opatrenia na prispôsobenie sa zmene klímy a jej zmiernenie tiež podporovali cieľ týkajúci sa biodiverzity stanovený na rok 2010. Rozhodnutia prijaté v Bonne by mali prispieť k diskusii, ktorá prebieha od ukončenia konferencie na Bali, a ktorá sa týka zníženia emisií zapríčinených odlesňovaním a degradáciou lesov.

Po tretie budeme podporovať prijatie kritérií, ktoré budú slúžiť na stanovenie zraniteľných morských oblastí, ktoré je potrebné chrániť. Okrem toho máme tiež v úmysle zaviazať všetky zmluvné strany, v súvislosti s tým, akým spôsobom uplatniť tieto kritériá.

Po štvrté chceme vytvoriť medzinárodné usmernenia zamerané na podporu spôsobov rozšírenia výroby a spotreby biomasy vrátane biopalív, ktoré sú šetrné k biodiverzite.

Po piate naším cieľom je stanoviť hlavné súčasti medzinárodného režimu prístupu ku genetickým zdrojom a zdieľania výhod plynúcich z ich využívania.

Po šieste chceme dosiahnuť dohodu o vytvorení medzinárodného mechanizmu zameraného na vedecké odborné poznatky v oblasti biodiverzity.

A napokon po siedme budeme podporovať rozhodnutie v oblasti zodpovednosti za škodu a nápravy škôd spôsobených v dôsledku cezhraničného pohybu živých modifikovaných organizmov.

Komisia vždy začleňuje poslancov Európskeho parlamentu do delegácií Spoločenstva, ktoré rokujú o viacstranných dohodách. Ja osobne s tým mám veľmi pozitívne skúsenosti. Vítam účasť poslancov Európskeho parlamentu na COP 9 a MOP 4, ako tieto zasadnutia nazývame v terminológii používanej v tomto kontexte. Samozrejme, čo sa týka týchto zasadnutí, zaujímajú ma vaše priority a očakávania.

  Pilar del Castillo Vera, v mene skupiny PPE-DE. – (ES) Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážená pani komisárka, dnes popoludní budem hovoriť v mene pani Gutiérrezovej-Cortinesovej.

Prvým bodom môjho vystúpenia je, že Európsky parlament jasne a nepodmienečne podporuje konferenciu strán Dohovoru OSN o biologickej diverzite.

V tejto súvislosti predstavuje uznesenie, o ktorom budeme zajtra hlasovať, snahu posilniť hlavné ciele a zámery medzinárodnej konferencie, a to nasledujúcim spôsobom: po prvé zabezpečiť čo najlepšiu ochranu živočíšnych a rastlinných zdrojov, po druhé podporiť trvalo udržateľné využívanie pôdy s cieľom zabezpečiť zachovanie druhov a ochranu prírody, a napokon chrániť náš prírodný genetický kapitál.

V tejto súvislosti by bolo dobré zohľadniť viacero programov zameraných na ochranu prírody, najmä modely, ktoré sa už v Európskej únii uplatnili. Konkrétne mám na mysli programy Natura 2000 a biotopy, ktoré sú, ako sa ukázalo, veľmi užitočné.

Myslím si tiež, že by sme v našej práci mali uplatňovať komplexný prístup a využívať celistvé flexibilné modely, pretože v konečnom dôsledku je príroda dynamickým systémom v neustálom vývoji, na ktorý majú vplyv požiadavky, ktoré sa naň kladú, či už ide o funkciu poľnohospodársku alebo o iné funkcie.

Okrem toho si myslím, že by sa viac kritérií malo zakladať na vede a na odbornej príprave, a že by sa mali zohľadniť všetky hospodárske aspekty a aspekty súvisiace s uskutočniteľnosťou.

Medzi dôležité oblasti patria tiež názory vlastníkov a stimuly určené pre vlastníkov, preto chcem Komisii predložiť dve otázky. Aký je postoj Komisie k uplatňovaniu vedeckých metód pri kategorizácii a identifikácii rôznych typov území a rastlinných a živočíšnych druhov, ktoré majú byť chránené? Aký je postoj Komisie k stimulom určeným pre vlastníkov na všetkých úrovniach?

  María Sornosa Martínez, v mene skupiny PSE. – (ES) Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážená pani komisárka, všetci si uvedomujeme, že pokles biologickej diverzity má ďalekosiahle ekologické, sociálne, hospodárske a kultúrne následky, ktoré ešte zväčšuje nepriaznivý vplyv zmeny klímy.

Najchudobnejší sú dôsledkami tejto situácie postihnutí ešte horšie. Dohovor o biologickej diverzite predstavuje najdôležitejší právny nástroj na svete na boj proti poklesu biologickej diverzity. Je tu však jeden problém: hlavným dôvodom, ktorý bráni dosiahnutiu cieľov dohovoru, je nedostatok finančných zdrojov. Preto vyzývam Radu aj Komisiu, aby podporovali poskytnutie finančných zdrojov na zachovanie biologickej diverzity vo všetkých príslušných rozpočtoch v rámci ich pôsobnosti.

Dovoľte mi poukázať na niektoré aspekty, na ktoré návrh uznesenia kladie osobitný dôraz: uznanie neustáleho poklesu biodiverzity v Európskej únii, čo je v súčasnosti už neodškriepiteľnou skutočnosťou, úsilie prijať spravodlivý, rovnovážny a právne záväzný medzinárodný režim týkajúci sa prístupu ku genetickým zdrojom a zdieľania výhod, ktoré z nich plynú, a podpora uplatnenia už existujúcich záväzkov týkajúcich sa lepšieho trvalo udržateľného riadenia a ochrany morskej biodiverzity s ohľadom na jej ochranu pred neudržateľným rybolovom a škodlivými činnosťami, ktoré majú vplyv na morské ekosystémy.

Na záver mi dovoľte povedať, že nastal čas, aby sme prijali rozhodné opatrenia a snažili sa vyriešiť tieto problémy, hoci som presvedčená, že ešte máme čas, no ako všetci vieme, čas pracuje proti nám a proti biodiverzite, ktorú sa snažíme ochrániť.

  Johannes Lebech, v mene skupiny ALDE. – (DA) Vážený pán predsedajúci, deviata schôdza COP o biologickej diverzite by sa ani nemohla konať v lepšom čase. V posledných týždňoch sa toho veľa povedalo a popísalo o biopalivách. Povedzme si to jasne: biopalivá sa nesmú vyrábať na úkor biodiverzity. Samozrejme, momentálne sa zaoberáme návrhom smernice predloženým Komisiou, ktorý podporuje využívanie trvalo udržateľnej energie vrátane biopalív. Parlament musí zabezpečiť, aby sa v súvislosti s ekologickou udržateľnosťou týkajúcou sa výroby týchto biopalív zaviedli prísne kritériá. Nič nedosiahneme, ak v boji proti globálnemu otepľovaniu znížime emisie CO2 produkované motorovými vozidlami, no zároveň zvýšime emisie CO2 tým, že vyrúbeme stromy a rastliny s cieľom vyrábať benzín, v dôsledku čoho dôjde k uvoľneniu obrovských množstiev CO2 zo zeme. Zasadnutie v Bonne bude dobrou príležitosťou na zvýraznenie dôležitosti výroby biopalív v súlade s požiadavkami na udržateľnosť v rámci Európskej únie aj za hranicami Európskej únie.

V roku 2002 sa strany zaviazali výrazne znížiť pokles biodiverzity do roku 2010 na celosvetovej, regionálnej a vnútroštátnej úrovni. Je dôležité, aby zúčastnené strany aj naďalej pracovali na dosiahnutí tohto cieľa. Dohovor Organizácie Spojených národov o biologickej diverzite predstavuje globálny rámec ochrany biodiverzity. Žiaľ, výsledkom mnohých medzinárodných dohôd je len dohoda o najmenšom spoločnom menovateli. Keďže ide o ochranu prírody, takýto prístup je neprijateľný. Európska únia si musí stanoviť vysoké štandardy a musí sa snažiť zvýšiť štandardy v medzinárodných dohodách. Európska únia musí takisto zlepšiť svoju činnosť zameranú na ochranu biodiverzity. V súčasnosti niekedy hovoríme jedno, no konáme iné. Mohlo by to oslabiť našu dôveryhodnosť. V každom prípade sa musia Komisia a členské štáty usilovať presadiť väčšiu ochranu biodiverzity, najmä v zalesnených a poľnohospodárskych oblastiach, keďže na tieto oblasti je vyvíjaný veľmi veľký tlak spôsobený čoraz väčším rozsahom výroby biopalív.

Ako môžeme zabezpečiť, aby sa biodiverzita a biopalivá navzájom nevylučovali? Môžeme to dosiahnuť zavedením prísnejších požiadaviek. Potom bude vari možné dosiahnuť oboje. COP 9 pomôže tento cieľ dosiahnuť.

  Zdzisław Zbigniew Podkański, v mene skupiny UEN. – (PL) Vážený pán predsedajúci, ochrana biologickej diverzity predstavuje pre súčasný svet výzvu. Nejde len o krásu, ale ide aj o rovnováhu v prírode a o dobro ľudstva.

Už mnoho rokov si uvedomujeme problém chemického znečistenia a ďalších škodlivých vplyvov civilizácie, medzi ktoré patria napríklad narušenie životného prostredia, zmeny klímy, znečistenie ovzdušia, odlesňovanie a poškodenie biotopov. V poslednom čase sa stal veľmi aktuálnou témou skleníkový efekt. Žiaľ, problém biologického znečistenia spôsobeného geneticky modifikovanými organizmami sa nebral do úvahy, na čom všetci nesieme svoj podiel viny. Prehliadali sme skutočnosť, že zatiaľ čo chemické znečistenie možno časom odstrániť, biologické znečistenie je často nezvrátiteľné.

Preto musíme prijať jednoznačné rozhodnutie, či sme za biologickú diverzitu alebo za geneticky modifikované organizmy. Musíme sa rozhodnúť, na čom nám najviac záleží, na ľudských jedincoch a ich životnom prostredí alebo na záujmoch spoločnosti Monsanto a podobných obchodných spoločností, ktoré dosahujú vďaka geneticky modifikovaným organizmom obrovské zisky. Ak chceme zachovať biologickú diverzitu, je potrebné zabezpečiť, aby boli identifikované najviac ohrozené prírodné druhy. Potom bude možné stanoviť ciele týkajúce sa ich ochrany a zabrániť vyhynutiu ďalších prírodných druhov v budúcnosti. Mali by sme mať na zreteli, že spôsobiť škodu je jednoduché, no vykonať nápravu je často nemožné.

  Marie Anne Isler Béguin, v mene skupiny Verts/ALE. – (FR) Vážený pán predsedajúci, samozrejme, nie je to prvýkrát, čo diskutujeme o biodiverzite a žiadame Radu a Komisiu, aby biodiverzitu bránili. Je pozitívne, že sa nám podarilo začleniť zmeny klímy medzi priority Európskej únie, no musíme si uvedomiť, že v dôsledku tejto zmeny klímy sa dohovory o biodiverzite a odlesnení dostali takpovediac do úzadia.

Vieme, aká dôležitá je biodiverzita. V konečnom dôsledku je cieľom ochrany prírody naše vlastné prežitie, pretože sami môžeme vidieť, že napriek opatreniam, ktoré boli prijaté na európskej i celosvetovej úrovni, aj naďalej dochádza k narúšaniu biodiverzity a k vymieraniu prírodných druhov. Musíme čeliť skutočnosti: hoci sa snažíme obmedziť zmeny klímy, o vymieraní druhov to povedať nemožno. Keď nejaký druh vymrie, je navždy preč.

Táto otázka, tieto dôkazy, musia byť v plnej miere integrované. Ak vieme, že máme vynikajúce nástroje, medzi ktoré patria napríklad Natura 2000 a smernice o vtákoch a biotopoch, ktorými možno bojovať proti degradácii biodiverzity v Európskej únii, a ak máme v súčasnosti možnosť vidieť, že určité členské štáty sa ešte stále zdráhajú zaviesť systém Natura 2000 a nie sú ochotné zaň platiť, je úplne jasné, že máme pred sebou ešte veľa práce.

Preto pevne verím, že Komisia bude aj naďalej podporovať systém Natura 2000 a spomínané dve smernice. Dovolím si vás tiež požiadať, aby ste v rámci konferencie v Bonne stanovili kritériá pre biopalivá, a aby ste žiadali a dosiahli dohodu o vytvorení skupiny medzivládnych odborníkov na biodiverzitu rovnako ako v prípade Medzivládneho panela pre zmenu klímy (IPCC), pretože týmto spôsobom by sme mohli pomôcť ostatným krajinám zaviesť do praxe nástroje, ktoré my už zavádzame, no oni ešte nie.

  Jens Holm, v mene skupiny GUE/NGL. – (SV) Odhaduje sa, že na Zemi existuje okolo 14 miliónov rôznych druhov živočíchov a rastlín. Aj z toho možno vidieť, akú fantastickú planétu máme. Za jej spravovanie nesieme zodpovednosť. Táto biologická diverzita je však ohrozená. Viac ako tridsiatim tisícom druhov v súčasnosti hrozí vyhynutie. Najväčšou hrozbou sme my, ľudia, a hospodársky systém, ktorý sme vybudovali, založený na neustálom raste a spotrebe. Sme presvedčení, že to možno dosiahnuť hospodárskou súťažou, nie plánovaním, a dopravou, nie miestnou výrobou. Niet sa teda čo čudovať, že musíme čeliť klimatickej katastrofe a biologickému zbedačeniu.

Tento trend by sme mohli zvrátiť. Skutočnosť, že Európska únia a jej členské štáty podpísali Dohovor OSN o biologickej diverzite, je, samozrejme, pozitívna. Tento dohovor možno využiť ako dôležitý nástroj. Zaväzujeme sa v ňom napríklad, že vypracujeme akčné plány ochrany biologickej diverzity a vytvoríme globálnu sieť chránených území na súši a na mori. Väčšinu práce je však aj tak nutné urobiť na úrovni Európskej únie. Je potrebné bojovať proti úplným základom, inak nikdy nevyriešime ekologické problémy, ktorým musíme čeliť.

Chcel by som poukázať na tri oblasti. Dopravné šialenstvo – Európska únia je založená na tom, že medzi členskými štátmi neexistujú žiadne prekážky. Výrobok je nutné vyrobiť v lokalite, kde je to najlacnejšie. V rokoch 1993 až 2000 sa preto diaľková kamiónová doprava zvýšila o celých 30 %. Keď Európska únia a členské štáty poskytujú dotácie pre infraštruktúru, diaľnice vždy dostanú oveľa viac finančných prostriedkov ako udržateľné druhy dopravy. V bývalej výhodnej Európe, v nových členských štátoch, Európska únia presadzuje skutočnú asfaltovú politiku s obrovskými dotáciami pre diaľnice. Mali by sme však podporovať železnice, nie diaľnice. Preto by som chcel Komisii povedať: prehodnoťte politiku poskytovania dotácií.

Keď už hovoríme o dotáciách, veľmi mnoho by sme mohli vykonať s poľnohospodárskymi dotáciami, ktorých výška predstavuje 55 miliárd EUR ročne. Dotácie, ktoré majú priamy nepriaznivý vplyv na životné prostredie, by sa nemali vyplatiť. Pomoc určená pre poľnohospodárstvo by sa mala vyčleniť na opatrenia zamerané na životné prostredie a na organické poľnohospodárstvo. Hlavnými cieľmi poľnohospodárskej politiky by nemali byť maximálne výnosy, ale biologická diverzita a riešenia šetrné k podnebiu.

Tretím základným problémom, ktorý je potrebné riešiť, je vnútorný trh. Viem, že mnohí toto moje vyjadrenie môžu považovať za svätokrádež, ale Európska únia jednoducho nemôže dovoliť, aby bol trh aj naďalej nadradený pokrokovej environmentálnej politike. Pred niekoľkými týždňami mi pán komisár Verheugen v odpovedi na moju otázku povedal, že na jednotlivé členské štáty dala Komisia za posledných päť rokov v oblasti životného prostredia alebo verejného zdravia devätnásťkrát podnet na Európsky súdny dvor. Skutočne hrozivé však je, že vo všetkých týchto devätnástich prípadoch súd nasledoval líniu Komisie, inak povedané, členské štáty nedostali povolenie zaviesť opatrenia na ochranu životného prostredia alebo verejného zdravia. Ak to myslíme s touto problematikou skutočne vážne, musíme vytvoriť ekologickú záruku hodnú tohto mena. Momentálne žiadna neexistuje a žiadnu nám, žiaľ, neposkytne ani Lisabonská zmluva, pretože aj v nej je prvoradá politika trhu.

Aby som to zhrnul, v našom uznesení požadujeme normy udržateľnosti pre biopalivá. Dovoľte mi využiť túto príležitosť, aby som, pravdepodobne najmä Rade, položil nasledujúcu otázku: ste pripravení vytvoriť nielen environmentálne kritériá pre biopalivá, ale tiež sociálne normy pre biopalivá, napríklad záruku primeraných miezd, odborové práva a podobne, pre biopalivá, ktoré nakupujeme do Európskej únie?

  Johannes Blokland, v mene skupiny IND/DEM. – (NL) Vážený pán predsedajúci, vážený pán úradujúci predseda Rady, vážená pani komisárka, pred dvoma týždňami som zastupoval Výbor pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín a Dočasný výbor pre klimatické zmeny na neformálnom zasadnutí Rady ministrov pre životné prostredie v Slovinsku. Na tomto zasadnutí sme sa venovali dvom hlavným témam: riešenie zmeny klímy a ochrana biodiverzity. Dôraz sa kládol na biodiverzitu, biomasu a biopalivá v súvislosti s biodiverzitou v lesoch. Predmetom diskusie boli možnosti využitia lesnej biomasy na zabezpečenie dodávok energie, najmä druhej generácie biopalív, a kritériá udržateľnosti týkajúce sa lesnej biomasy. Táto konferencia bola úspešná, za čo patrí vďaka jej slovinskému predsedovi, pánovi Podobnicovi.

Sme svedkami toho, že mnohým prírodným druhom hrozí vyhynutie v dôsledku odlesňovania a nezákonnej ťažby dreva. Musia čeliť radikálnej zmene ich životného prostredia, a preto nie sú schopné prežiť. V lesnom prostredí žije široká škála rastlinných a živočíšnych druhov. Preto je nevyhnutné v najväčšej možnej miere zabrániť odlesňovaniu, aby bolo možné ochrániť biodiverzitu. Týka sa to nielen krajín mimo Európskej únie, ale určite tiež krajín, ktoré sú členskými štátmi Európskej únie. Je potrebné podporovať kvalitné lesné hospodárstvo, najmä vzhľadom na to, že lesy sú veľmi hodnotné aj v iných oblastiach. Odlesňovanie takisto spôsobuje vážnu eróziu pôdy, samozrejme v horských oblastiach, a narúša vodnú rovnováhu, ktorá má tiež významný vplyv na biodiverzitu.

Na množstvo prírodných druhov môže mať výrazný vplyv aj globálne otepľovanie. Rozsah rozmiestnenia druhov sa výrazne mení, v dôsledku čoho sú niektoré prírodné druhy vážne ohrozené, najmä v severných oblastiach. Zdá sa, že ťažba dreva v tropických oblastiach otepľovanie len zvyšuje, čiastočne preto, že v jej dôsledku dochádza k významnému zníženiu schopnosti pohlcovať CO2. Štúdie zverejnené v posledných rokoch, napríklad v časopise Nature and Science, však poukazujú na to, že ak dôjde k rozšíreniu plochy lesov, výsledkom budú vyššie emisie metánu, čo je skleníkový plyn 23-krát silnejší ako CO2. Pri vyššej teplote a intenzívnejšom slnečnom žiarení dochádza k uvoľňovaniu väčšieho množstva metánu. Najmä v tropických oblastiach dochádza k výraznému zvýšeniu emisií metánu. Keď výsadbou zväčšíme plochu lesov, zvýši sa schopnosť pohlcovať CO2, no časť tejto schopnosti bude potlačená v dôsledku zvýšenia emisií metánu. V každom prípade je však konečný sumár priaznivý, a to najmä v regiónoch mimo tropickej oblasti.

Na záver mi dovoľte povedať, že faktory, ktoré som uviedol, a ktoré majú nepriaznivý vplyv na biodiverzitu, ešte zvýrazňuje súčasná výroba biopalív, ktorá má nepriaznivý dosah najmä na tropické dažďové pralesy. Lesy, v ktorých žije široká škála prírodných druhov, sa nahrádzajú plantážami, v ktorých žije veľmi málo prírodných druhov. Okrem toho majú plantáže nepriaznivý vplyv aj z hľadiska skleníkových plynov, schopnosti pohlcovať oxid uhličitý a tiež z hľadiska cien potravín. Teší ma, že uznesenie poukazuje na tieto skutočnosti. V každom prípade musíme k druhej generácii biopalív pristupovať ostražito.

  Predsedajúci. − To, že ste si to napísali, ešte neznamená, že to musíte aj prečítať, ak vám to rečnícky čas neumožňuje.

  Avril Doyle (PPE-DE). – Vážený pán predsedajúci, v súvislosti s touto dnešnou rozpravou a s dňom Zeme, ktorý bol včera, mi dovoľte poukázať na to, že je veľmi potrebné, aby sme viac chápali pojem biodiverzity a jej dôsledky na našu spoločnosť. Väčšina ľudí tomuto pojmu rozumie len veľmi málo.

Prostredníctvom ľudskej činnosti došlo k dramatickým zmenám v takmer všetkých ekosystémoch na Zemi a v ich funkciách. Súčasná miera poklesu biodiverzity je najrýchlejšia v histórii a nič nenaznačuje tomu, že by sa tento proces mal spomaliť. Rok 2010 je už za dverami!

Pri mnohých živočíšnych a rastlinných spoločenstvách došlo k poklesu ich počtu a geografického rozšírenia. Je pravda, že vymieranie druhov predstavuje prirodzenú súčasť histórie Zeme. Ľudská činnosť v posledných rokoch však zvýšila mieru vymierania minimálne stonásobne v porovnaní s prirodzenou mierou. Podľa Červenej knihy Svetového zväzu ochrany prírody (IUCN) 12 % až 52 % druhov v dobre preskúmaných skupinách je ohrozených vyhynutím. Vo všeobecnosti možno povedať, že najohrozenejšími druhmi sú tie, ktoré sa nachádzajú vyššie v potravinovom reťazci, majú nižšiu populačnú hustotu, žijú dlhšie, pomaly sa rozmnožujú a žijú v rámci obmedzenej geografickej oblasti.

V rámci mnohých skupín živočíšnych druhov, medzi ktoré patria napríklad obojživelníky, africké cicavce a vtáky v poľnohospodárskych územiach, čelí väčšina druhov poklesu veľkosti ich populácie a tiež zmenšeniu geografickej oblasti, v ktorej žijú. Výnimky možno takmer vždy pripísať ľudským zásahom, napríklad ochrane v rezerváciách, alebo ide o prírodné druhy, ktorým sa dobre darí v ľuďmi obývaných krajinných oblastiach.

Musíme ľudí upovedomiť o čoraz väčšej ekologickej stope, ktorú za sebou zanechávajú, a ktorá ďaleko presahuje hranice Európskej únie. Musíme si uvedomiť, že náš životný štýl má priamy vplyv na život pôvodných obyvateľov v rozvojových krajinách. Hoci väčšina z nás aspoň čiastočne rozumie rozsahu problému zmeny klímy, mnohí si nespojili problematiku zmenu klímy s poklesom biodiverzity.

Myslím si, že v tejto súvislosti je potrebné prepojiť prácu konferencie strán Dohovoru o biologickej diverzite s konferenciou zmluvných strán o zmene klímy. Dokonca by som zašla až tak ďaleko, že sa pýtam, či je ešte stále potrebné, aby sme mali samostatnú konferenciu zmluvných strán o biodiverzite. Tejto otázke musíme čeliť, pričom chcem poznamenať, že som sa zúčastnila na minuloročnej konferencii zmluvných strán v New Yorku.

Áno, súhlasím s tým, že opatrenia na prispôsobenie sa zmene klímy a na jej zmiernenie vrátane odlesňovania musia podporovať biodiverzitu. Vítam pripomienky pani komisárky Wallströmovej, ktoré sa týkali otázok morskej biodiverzity. V tejto oblasti je potrebné spomenúť studenovodné koraly a podmorské vrchy, ktoré ukrývajú bohaté a často jedinečné ekosystémy. Pokiaľ ide o vplyv zmeny klímy na morské oblasti, vo vedeckých poznatkoch sú obrovské medzery. Musíme mať na zreteli, že viac ako 70 % povrchu Zeme je pokrytých oceánmi, 97 % z celkového objemu vody na našej planéte sa nachádza v oceánoch a oceány poskytujú 99 % životného priestoru na Zemi.

Vážený pán predsedajúci, teraz svoje vystúpenie zakončím, aby som vám už nezvyšovala krvný tlak. Buďme k sebe úprimní. Ciele, ktoré boli stanovené v Johannesburgu pred šiestimi rokmi, nebude možné dosiahnuť. Prestaňme si teda klamať a prestaňme rozprávať.

  Anne Ferreira (PSE). – (FR) Vážený pán predsedajúci, vážená pani komisárka, vážený pán minister, dámy a páni, výbor pre životné prostredie prijal veľmi dobré uznesenie. Dúfam, že Európska komisia a členské štáty zoberú do úvahy rôzne odporúčania, ktoré obsahuje, najmä výzvu na vodcovstvo a presvedčivosť na konferencii v Bonne. Dúfam, že v rámci územia Európskej únie sa tiež zamerajú na úsilie zastaviť pokles biodiverzity v Európskej únii do roku 2010.

Rada by som sa vyjadrila k trom bodom, ktoré uznesenie obsahuje. Prvým bodom je otázka biopalív, niektorí moji kolegovia už túto tému spomenuli. Biopalivá majú významný environmentálny vplyv na lesy a poľnohospodársku pôdu, vplyv ich rozvoja na potravinové zásoby bude aj naďalej rásť. Medzi poľnohospodárskymi výrobkami, ktoré sú určené na výrobu potravín, a tými, ktoré sú určené pre priemysel (či už ide o výrobu biopalív alebo o agrochemický priemysel), by nemala byť konkurencia. Je nutné jasne stanoviť prepojenie medzi potravinami a poľnohospodárstvom.

Ďalší bod sa týka morskej biodiverzity. Pri riešení tejto otázky postupujeme veľmi pomaly. V plnej miere podporujem text uznesenia, ktorý vyzýva na prijatie rýchlych opatrení, najmä na vytvorenie morských chránených území.

Posledný bod sa týka geneticky modifikovaných organizmov. V súčasnosti už máme k dispozícii štúdie, ktoré preukazujú ich nepriaznivý dosah na životné prostredie, najmä na pôdu. Vieme, že výsledkom rozšírenia geneticky modifikovaných organizmov je znečistenie tradičných plodín, ktoré bráni zachovaniu biodiverzity.

Okrem toho nás znepokojuje priemyselná koncentrácia v sektore osív a tiež skutočnosť, že sú ovládané niekoľkými nadnárodnými spoločnosťami. Komisia a členské štáty nesmú túto situáciu zanedbať.

Napokon by som chcela povedať, že na konferencii zmluvných strán v Curitibe v Brazílii, ktorá sa konala v marci 2006, bolo rozhodnuté, že je potrebné zachovať moratórium na osivo nazvané „terminator seeds“. Bolo to výborné rozhodnutie, no teraz by sme mali zvážiť, či predstavuje moratórium postačujúce riešenie, alebo či by sme mali zakázať používanie tohto typu jednorazového geneticky modifikovaného osiva.

Aké kroky zamýšľajú členské štáty a Komisia podniknúť v súvislosti s touto problematikou na konferencii strán v Bonne? Máte už predstavu, aké by mohli byť kritériá udržateľnosti vzťahujúce sa na biopalivá, ktoré by mohli byť predstavené v Bonne?

  Marios Matsakis (ALDE). – Vážený pán predsedajúci, rovnako ako pani Doyleová predo mnou som si myslel, že mám k dispozícii dlhší čas, no využijem vašu štedrosť a uspokojím sa s minútou a pol.

Biodiverzita zohráva kľúčovú úlohu pri zabezpečovaní prežitia ekosystémov na Zemi a pri zachovávaní nesmierne cenného genetického fondu vlastností, ktoré sú charakteristické pre jednotlivé prírodné druhy. Uznesením z 22. mája 2007 tento Parlament znova potvrdil svoje znepokojenie spôsobené poklesom biodiverzity. Obávam sa, že jednou z hlavných prekážok v úsilí zastaviť pokles biodiverzity je nedostatok účinných opatrení Komisie i Rady, pričom obe tieto inštitúcie vyvolávajú zdanie, že im na tejto otázke veľmi záleží, no len teoreticky, pretože v praxi im chýba ochota a odhodlanie zabezpečiť, aby v skutočnosti došlo v plnej miere k vykonaniu príslušných smerníc, a aby došlo k naplneniu medzinárodných aj vnútorných záväzkov.

Verme, že hoci je už pomerne neskoro, Komisia i Rada budú konať rozhodne a konštruktívne v úsilí účinne chrániť biodiverzitu, čiastočne aj tým, že na nadchádzajúcej konferencii v Bonne zaujmú v tejto otázke rozhodné stanovisko.

  Predsedajúci. − Vážený pán Matsakis, v skutočnosti mi časy, ktoré som uviedol, poskytla jednak pani Doyleová a jednak vaša skupina, teda problém nastal pri predložení vašou skupinou a pri ich komunikácii s vami, pretože vždy uplatňujem pravidlo, že ak poslanec vystupuje v jazyku, ktorý nie je jeho materinským jazykom, poskytnem mu určitý čas navyše, pričom nejde len o vystúpenia v angličtine.

  Hiltrud Breyer (Verts/ALE). – (DE) Vážený pán predsedajúci, všetci, ktorí sme tu dnes vystúpili, sme vyjadrili svoj záväzok podporovať ochranu druhov a zachovanie biodiverzity. Vieme, že smernice vzťahujúce sa na ochranu prírody a sieť chránených prírodných oblastí, ktorá bola vytvorená v rámci systému Natura 2000, predstavujú pre Európsku úniu skutočné úspechy. Všetky tieto ľúbezné slová a záväzky nesmú odvrátiť našu pozornosť od skutočnosti, že v titulkoch správ neprevláda len otázka podnebia, ako správne povedala pani komisárka, ale žiaľ aj ochrana prírody a zachovanie druhov.

Pričasto sa ohrozené druhy vykresľujú ako nepríjemnosť, ktorá bráni alebo prekáža pri budovaní projektov. Preto si myslím, že je hanbou, že práve v Nemecku, ktoré bude hostiť konferenciu zmluvných strán, konzervatívne vlády spolkových štátov, napríklad Hessenska a Dolného Saska, spustili v hornej komore nemeckého parlamentu (Bundesrat) iniciatívu, ktorá predstavuje útok na tento úspech Európskej únie.

Nemecko stráca všetku dôveryhodnosť, keď vyzýva na vytvorenie väčšieho množstva chránených prírodných oblastí a na intenzívnejšiu ochranu ohrozených druhov v chudobnejších krajinách, pričom sa však zároveň snaží oslabiť ochranu prírody v Európskej únii. Žiaľ, nejde len o Nemecko! Liberálna skupina v Európskom parlamente zrazu tiež zorganizovala seminár o tejto problematike. Pán Stoiber zaútočil na ochranu prírody v Európe presne rovnakým spôsobom, pod zámienkou „zjednodušenia“.

Očakávam, vážená pani komisárka, že vyjadríte svoj jasný záväzok voči Európskej únii, že všetky pokusy...

(predsedajúci prerušil rečníčku)

  Péter Olajos (PPE-DE). – (HU) Ďakujem vám, pán predsedajúci. Pán Matsakis už spomenul problémy s realizáciou, dovoľte mi v tejto súvislosti uviesť niekoľko príkladov. Ochrana našich lesov je v Európe a Karpatskej kotline čoraz náročnejšia. V niektorých oblastiach dochádza k požiarom lesov, v iných dochádza k ich znehodnocovaniu, alebo sa jednoducho rozkrádajú. V Karpatoch alebo napríklad v Sajóláde bolo už 30 až 40 % lesov rozkradnutých. Nelegálna ťažba dreva znižuje biodiverzitu, spôsobuje eróziu a podieľa sa 20 % na emisiách skleníkových plynov. Štyria naši kolegovia, poslanci Európskeho parlamentu, poslali Komisii písomné vyhlásenie s cieľom zabrániť nelegálnej ťažbe dreva. V spomínanom písomnom vyhlásení navrhli prijať zákon, ktorý by v Európskej únii umožňoval predaj len toho dreva a tých drevných výrobkov, ktoré sa získali zo stromov vyrúbaných v rámci zákonnej a kontrolovanej ťažby. Vážení kolegovia, dovoľte mi požiadať vás, aby ste svojím podpisom vyjadrili svoju podporu vyhláseniu z 23.

Zachovanie biodiverzity predstavuje dôležitý vnútroštátny cieľ. Postoj maďarskej vlády k zanedbávaniu lokalít, ktoré patria do siete Natura 2000, je taký, že tento týždeň, v ktorom oslavujeme deň Zeme, sa koná Stredoeurópska rely, ktorá je súčasťou Dakar Series. Jej trasa smeruje aj cez územia so zvýšeným stupňom ochrany, dokonca aj cez územia, ktoré patria do siete Natura 2000. Nevykonalo sa posúdenie vplyvu na životné prostredie, neexistujú plány obnovy ani ochrany, dokonca nebola vydaná ani licencia na organizovanie týchto pretekov. Žiaden zisk nemôže vyvážiť škody na životnom prostredí, ktoré tieto preteky spôsobia. Čo sa týka vtákov, nedarí sa nám o nič lepšie. Len pred dvoma týždňami poslala Európska komisia Maďarsku posledné písomné upozornenie. Upozornenie bolo zaslané, pretože Maďarsko nezaviedlo žiadne vnútroštátne opatrenia na ochranu voľne žijúceho vtáctva.

No nechcem uvádzať len negatívne príklady. Vďaka mojej iniciatíve sa nedávno aj Maďarsko pripojilo k jedinečnej dobrovoľnej európskej dohode, ktorá je zameraná na zníženie úmrtí vtáctva spôsobených nadzemnými elektrickými káblami. V rámci tohto projektu, ktorého cieľom je vytvoriť oblohu bez prekážok, sa verejnosť, energetický priemysel a štát dohodli na tom, že káble, izoláciu a podobné zariadenia usporiadajú tak, aby bol v Maďarsku do roku 2020 pre vtáky vytvorený bezpečný „koridor na oblohe“. Ide o prelomovú dohodu, ktorá je mimoriadne významná, a ktorá si zasluhuje pozornosť a podporu Európy. Ďakujem vám.

  Magor Imre Csibi (ALDE). – (RO) Na nadchádzajúcej schôdzi konferencie strán Dohovoru OSN o biologickej diverzite, ktorá sa bude konať v Bonne, sa bude diskutovať aj o otázke lesnej biodiverzity.

Ide o citlivú problematiku, na ktorú zatiaľ neexistuje trvalo udržateľné riešenie. Lesnú biodiverzitu ohrozuje nelegálne odlesňovanie, ku ktorému dochádza na celom svete. Výsledkom tohto nelegálneho odlesňovania je významný, vo väčšine prípadov nezvrátiteľný pokles biodiverzity. Okrem toho predstavuje odlesňovanie tretí najdôležitejší faktor globálneho otepľovania.

Výbor PECH vo svojom uznesení z novembra 2007 o obchode a zmene klímy vyjadril svoje stanovisko týkajúce sa významného vplyvu odlesňovania na podnebie, dlhodobých hospodárskych prínosov a dôležitosti zachovania lesov neporušených.

Oceňujem tiež iniciatívu Európskej únie v podobe akčného plánu o vymáhateľnosti práva, správe a obchode v lesníctve.

Spomenul som európske opatrenia, ktoré, žiaľ, neprinášajú plánované výsledky. Napríklad pokiaľ ide o realizáciu akčného plánu, 70 % členských štátov Európskej únie sa v skutočnosti až do apríla 2007 nepodarilo vykonať žiadne konkrétne opatrenia.

Je potrebné čo najskôr nájsť globálne riešenie. Vyzývam delegátov Európskej únie, ktorí sa zúčastnia na konferencii v Bonne, aby podporili vytvorenie návrhu jednotného vymedzenia pojmu nelegálna ťažba dreva, ktoré by presadzovalo rozumné využívanie lesov.

Okrem toho podporujem myšlienku, aby sa začali diskusie o spustení globálneho mechanizmu na dohľad nad ťažbou dreva a obchodovaním s drevom.

  Richard Seeber (PPE-DE). – (DE) Vážený pán predsedajúci, motto Európskej únie je „jednota v rozmanitosti“, no ako vieme, v prírode došlo za posledných 150 rokov k znepokojujúcemu poklesu tejto rozmanitosti. Miera poklesu diverzity je v súčasnosti tisíc až desaťtisícnásobne vyššia, ako je priemerná hodnota miery poklesu v histórii Zeme. Na zozname Svetového zväzu ochrany prírody (IUCN) sa v súčasnosti nachádza približne 15 600 prírodných druhov, ktorým na celom svete hrozí vyhynutie. Organizácia OSN pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO) odhaduje, že hlavné producentské krajiny pšenice a kukurice stratili viac ako 80 % ich pôvodných druhov, pričom táto štatistika je len vrcholom ľadovca, keďže vieme, že do dnešného dňa sa určilo a opísalo len približne 1,7 milióna prírodných druhov, hoci sa odhaduje, že na svete žije približne 13 miliónov prírodných druhov. Vieme tiež, že zmena klímy túto situáciu ešte viac zhoršuje. Na druhej strane si rovnako dobre uvedomujeme, že tento pokles biologickej diverzity znižuje najmä našu schopnosť reagovať na zmenu klímy. Čelíme teda skutočne zložitej dileme.

Musím sa preto, žiaľ, Komisie opýtať: prečo nezdôrazňujeme udržateľnosť a rozmanitosť druhov vo všetkých oblastiach našej politiky? Prečo sa vo väčšej miere nevenujeme výskumu a vývoju v oblasti spolunažívania prírodných druhov a človeka?

Ľudia sledujúci túto rozpravu by mohli nadobudnúť dojem, že postačí, ak zriadime niekoľko území s chránenými biotopmi, a ak budeme chrániť vtáctvo. Tieto dve oblasti však predstavujú len vrchol ľadovca. Čo keby sme do procesu boja proti týmto problémom zapojili aj občanov? Ak chceme vyriešiť tieto problémy, všetci musíme v tomto procese zohrať aktívnu rolu. Komisia musí v tejto oblasti vynaložiť ešte veľa úsilia, to isté platí aj pre Európsky parlament a Radu. Jednoducho nestačí len organizovať konferencie a podpisovať vyhlásenia. Nastal čas konať, a to znamená konať spoločne!

  Anders Wijkman (PPE-DE). – Vážený pán predsedajúci, myslím si, že v úsilí zastaviť pokles biodiverzity je najdôležitejšie zastaviť pustošenie dažďových pralesov. Každoročne sa zničí 14 až 15 miliónov hektárov týchto lesov. O tejto otázke diskutujeme už roky, no nedosiahli sme žiadny skutočný pokrok.

Skutočný problém spočíva v tom, že ekosystémové služby nemajú na trhu skutočnú hodnotu, či už hovoríme o pohlcovaní uhlíka, biodiverzite alebo o regulácii regionálneho podnebia či hydrologického systému. Táto skutočnosť je nedostatkom nášho hospodárskeho modelu a pokiaľ nebudeme vlastníkom lesov poskytovať náhrady za tieto hodnoty, a to takým spôsobom, aby bolo pre nich finančne výhodnejšie zachovať lesy, a nie z nich ťažiť drevo, budeme aj naďalej svedkami takejto vysokej miery odlesňovania.

Riešením je zahrnúť lesy do obchodovania s emisiami. Komisia je však proti tejto stratégii, na čo máte svoje dôvody. Problém je však v tom, že nám neviete ponúknuť žiadne alternatívne riešenie. Všetci vieme, že čo sa týka Dohovoru o biologickej diverzite, sú k dispozícii len veľmi obmedzené finančné zdroje. Je veľmi pravdepodobné, že táto situácia sa nezmení ani v budúcnosti.

Viem, že Komisii záleží na zastavení odlesňovania v tropickom pásme rovnako ako nám všetkým, no problém znie: aké je vaše alternatívne riešenie? Je potrebné vytvoriť balík. Je potrebné zaujať komplexný prístup k riešeniu problematiky zmeny klímy, pohlcovania uhlíka, biodiverzity a ochrany živobytia chudobných. Bude potrebné, aby GR pre životné prostredie úzko spolupracovalo s GR pre rozvoj. Dosiaľ k tomu nedošlo. Ponúknite nám prosím alternatívne riešenie, aby sme mali pred sebou niečo, o čom môžeme diskutovať. V opačnom prípade sa obávam, že odlesňovanie bude pokračovať, a rovnako tak aj pokles biodiverzity.

  Czesław Adam Siekierski (PPE-DE). – (PL) Vážený pán predsedajúci, poľnohospodárska výroba sa zintenzívnila, aby dokázala uspokojiť zvyšujúci sa dopyt po poľnohospodárskych výrobkoch a po surovinách vyrábaných na iné účely, t. j. nie na spotrebu. Toto zintenzívnenie bolo spôsobené najmä výrobou biopalív a biomasy. Vieme, že intenzívne poľnohospodárstvo je z hľadiska biologickej diverzity škodlivé. V tejto súvislosti sa do popredia dostáva otázka, ako zladiť zachovanie biologickej diverzity s intenzívnym rozvojom hospodárstva a infraštruktúry.

Moderné riadenie biologickej diverzity vyžaduje zvýšenú úroveň monitorovania vyvíjaných procesov a primerané investície do vedeckého výskumu. Z hospodárskeho vývoja sme mali prospech, a preto by sme časť tohto prospechu, t. j. časť zisku, mali venovať na zachovanie biologickej diverzity. V podstate je potrebné, aby sme si uvedomili, že na zachovanie a ochranu životného prostredia je potrebné prijať opatrenia na globálnej i miestnej úrovni. Je potrebné, aby konal každý z nás ako jednotlivec, no takisto treba, aby celé odvetvia hospodárstva prijímali príslušné opatrenia. To je výzva pre nás všetkých.

  Paul Rübig (PPE-DE). – (DE) Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, v súvislosti s hodnotením stavu spoločnej poľnohospodárskej politiky by ma zaujímalo, či sa už Komisia zamyslela nad tým, ako môžeme v tejto oblasti napredovať, najmä čo sa týka nasledujúceho finančného výhľadu. Je pravda, že obnoviteľná energia a biopalivá pre nás predstavujú obrovské výzvy, preto by sa mali zapracovať do finančného rámca spomínaného hodnotenia stavu spoločnej poľnohospodárskej politiky.

Táto skutočnosť bude zohrávať významnú úlohu aj pokiaľ ide o CO2, ktorého úroveň sme sa v rámci Kjótskeho protokolu zaviazali znížiť. Moja konkrétna otázka znie: aké návrhy predloží Komisia v tejto oblasti?

  Hubert Pirker (PPE-DE). – (DE) Vážený pán predsedajúci, diskutujeme o tom, ako zachovať biologickú diverzitu pre ďalšie generácie, no zároveň prijímame opatrenia, ktoré sú úplne kontraproduktívne. Po začiatočnej eufórii, ktorá sprevádzala výrobu agronafty, dnes už vieme, že má negatívne dôsledky nielen preto, že na výrobu jedného litra agronafty sa spotrebuje 9 000 litrov vody, a že agronafta spôsobuje emisie oxidu dusného, ktoré majú oveľa horšie účinky ako emisie CO2. Vieme tiež, že pestovanie energetických plodín ohrozuje a dokonca ničí diverzitu prírodných druhov.

Uvažujete vzhľadom na tieto nové informácie a v záujme zachovania biodiverzity o pozastavení platnosti rozhodnutí, ktoré sme prijali o primiešavaní agronafty do bežného paliva? Uvažujete o investovaní do nového výskumu a o vypracovaní alternatívnej stratégie vzhľadom na to, že teraz už poznáme vyššie spomínané nepriaznivé vplyvy a výsledky?

  Janez Podobnik, úradujúci predseda Rady. − (SL) V prvom rade mi dovoľte, aby som sa vám poďakoval za veľmi zanietenú diskusiu. Súhlasím s vami, že je skutočným umením rozprávať stručne, výstižne a jednoducho o takom vážnom a zložitom probléme, akým biodiverzita nepochybne je. Aj to bol jeden z dôvodov, prečo ste, vážený pán predsedajúci, mali problém zabezpečiť, aby všetci rečníci stihli vystúpiť v časovom rámci, ktorý bol určený na túto rozpravu.

Dovoľte mi, aby som sa k tejto rozprave stručne vyjadril. Začnem s prvým tvrdením, ktorým ste potvrdili stanovisko Rady, že zmena klímy a vplyv na biodiverzitu sú prepojené a navzájom súvisia. Vaše príspevky do diskusie boli rozsiahle a týkali sa mnohých otázok, ktoré súvisia s užším obsahom schôdze, ktorá sa bude konať v Bonne. Týkali sa tiež životného štýlu moderného človeka 21. storočia, či už ide o politiku v oblasti odpadov, dopravnú politiku, otázky trvalo udržateľnej výroby, udržateľnej spotreby a podobne.

Môžem vás uistiť, že som osobne presvedčený o tom, že Európska únia má dobré mechanizmy, a že sme prijali dobré opatrenia. Už vo svojom úvodnom vystúpení som povedal, že naším kľúčovým cieľom na schôdzi v Bonne bude snaha o realizáciu opatrení, úsilie dosiahnuť skutočný pokrok a pokračovať na našej ceste od slov k činom.

Pýtali ste sa na finančné zdroje. Podarilo sa nám vymedziť a dohodnúť sa na finančných mechanizmoch na európskej úrovni. Dovoľte mi zdôrazniť, že na konferencii v Bonne sa bude Rada usilovať zabezpečiť nové a inovačné finančné zdroje. Mám na mysli finančné zdroje v celosvetovom meradle, nielen na európskej úrovni. Dovoľte mi zdôrazniť, že je potrebné prepojiť sektory, ktoré majú vplyv na biodiverzitu. Obzvlášť by som chcel zdôrazniť úlohu súkromného sektora. Tri predsedníctva, konkrétne nemecké, portugalské a slovinské, sa usilovali o to, aby sa v Bonne venovala pozornosť aj otázke zapojenia súkromného sektora do riešenia problému biodiverzity. Konferencia o obchode a biodiverzite, ktorá sa konala v Portugalsku, bola veľmi úspešná. Dúfame, že v Bonne budeme stavať na riešeniach, ktoré boli navrhnuté v Portugalsku.

Chcel by som sa poďakovať pánovi Bloklandovi, ktorý spomenul neformálne stretnutie ministrov životného prostredia, ktoré sa konalo v Ľubľane. Pán Blokland sa na tomto stretnutí zúčastnil v mene dvoch vašich výborov, chcem sa mu za to poďakovať. Zaoberali sme sa otázkou lesov, udržateľného využívania lesov, vplyvom, ktorý majú na biodiverzitu a možnosťou ich využitia na tvorbu biomasy a biopalív druhej generácie.

Dovoľte mi informovať vás, že Rada si uvedomuje, že udržateľné kritériá pre výrobu biopalív a biomasy predstavujú veľmi dôležitú a zložitú otázku. Aj preto sme sa dohodli s Komisiou na spolupráci a vytvorili sme pracovnú skupinu, ktorá na budúci mesiac na zasadnutí výboru COREPER navrhne dobré riešenia v oblasti udržateľných kritérií pre výrobu biopalív. Spomínané kritériá sa potom stanú dôležitou súčasťou oboch smerníc, ktoré sú v súčasnosti v procese prijímania. Osobitne by som sa chcel poďakovať všetkým, ktorí okrem spoločenských dôsledkov a negatívnych dôsledkov výroby biopalív spomenuli aj ich dosah na biodiverzitu. Niekedy na túto oblasť zabúdame.

Na záver tohto stručného vystúpenia by som chcel znovu zopakovať, že na globálnej úrovni pracujeme na vytvorení siete chránených území na súši a na mori. Európska únia má k dispozícii dobrý a účinný nástroj, ktorý sa nazýva Natura 2000. Je veľmi dôležité, aby sa tento nástroj dôsledne uplatňoval na vnútroštátnej i európskej úrovni.

  Margot Wallström, podpredsedníčka Komisie. − Vážený pán predsedajúci, myslím si, že táto živá a erudovaná rozprava odráža záujem tohto Parlamentu o tieto otázky. Ďakujem vám za to. Viem, že hovorím aj v mene pána komisára Dimasa, pretože aj on sa vám chce poďakovať za to, akú pozornosť Parlament venuje týmto otázkam. Spoznávam niektorých starých kolegov v boji za ochranu životného prostredia a biodiverzity.

Homo sapiens je veľmi zaujímavý druh. Dokážeme letieť na Mesiac, sme schopní hromadne komunikovať prostredníctvom informačných technológií a rozhodne vieme rozprávať. Nedokážeme však vytvoriť nosorožca, úhora, ani nezábudku. Ako ste správne poznamenali, keď spomínané druhy vyhynú, budú navždy stratené.

Dovoľte mi vyjadriť sa k niektorým veciam, o ktorých si myslím, že sú mimoriadne dôležité. Začnem otázkou biopalív, pretože o nich vo všetkých médiách momentálne prebieha veľmi živá diskusia, predstavujú pre nás všetkých veľký problém a veľkú výzvu. Ako viete, Európska rada súhlasila s cieľom, podľa ktorého budú biopalivá tvoriť 10 %, za veľmi jasných podmienok. Stanovisko Európskej únie je také že chceme podporovať výrobu udržateľných biopalív, ktoré nebudú mať žiaden negatívny vplyv na životné prostredie ani na výrobu potravín. Komisia sa zaoberá dlhodobým prínosom biopalív, najmä čo sa týka zníženia emisií CO2, pretože musíme mať na zreteli, že jedinou alternatívou je dnes ropa. Pokiaľ ide o bezpečnosť dodávok a poľnohospodárstvo, vďaka zásadám, ktoré sme ustanovili, sa vytvárajú nové príležitosti. Pri obmedzenej cieľovej hodnote 10 %, pri prísnych kritériách udržateľnosti a tiež s ohľadom na biopalivá druhej generácie, skutočnú výzvu predstavuje úsilie zabezpečiť, aby sme mohli čo najskôr pokročiť k využívaniu biopalív druhej generácie.

V tejto oblasti však budeme musieť pracovať aj na medzinárodnej scéne, musíme zabezpečiť, aby sa dodržiavali kritériá udržateľnosti, a aby v dôsledku toho nedošlo k prehĺbeniu potravinovej krízy.

Na otázku pána Wijkmana mi dovoľte odpovedať, že problematike odlesňovania sa budeme venovať v osobitnom oznámení, ktoré bude vydané, podľa mojich informácií, počas tohto leta alebo na začiatku jesene. Počas rokovaní sa teda budeme zaoberať aj touto otázkou.

Zároveň je potrebné zachytiť celú diskusiu, ktorá práve prebieha, a zabezpečiť náležitú prípravu kvalitnej diskusie a kvalitného rozhodnutia o odlesňovaní. Rovnakú prípravu je potrebné vykonať aj v súvislosti s rokovaniami o zmene klímy.

Dovoľte mi, aby som pani Doyleovej povedala, že snaha zlúčiť rokovania jednotlivých konferencií zmluvných strán nemusí byť tou najdôležitejšou prioritou. Namiesto toho by sme sa mali usilovať dosiahnuť čo najväčšie spoločné prínosy pri realizácii opatrení na boj proti zmene klímy, ako aj pri úsilí napĺňať ciele v oblasti biodiverzity, ktoré sme si stanovili.

To je teda, podľa môjho názoru, potrebné urobiť, najmä pokiaľ ide o ochranu tropických pralesov a vytvorenie spomínaných kritérií udržateľnosti pre biopalivá.

Myslím si teda, že naším cieľom by nemalo byť úsilie o dosiahnutie niečoho, o čom už vieme, že to nie je možné dosiahnuť, alebo že by nás to priviedlo do situácie, ktorú by nebolo možné z administratívneho či iného politického hľadiska zvládnuť, ale mali by sme sa usilovať o realizáciu opatrení. To platí pre celú diskusiu o právnych predpisoch, nariadeniach a ambicióznych cieľoch. Už ich máme. Právne predpisy, nariadenia a ciele už máme, no teraz ide o to, aby sme ich zaviedli do praxe, a aby sme pracovali, ako som už spomenula, na siedmych bodoch, o ktorých naplnenie sa v rámci rokovaní snažíme. Takto možno zabezpečiť, že budeme pracovať na medzinárodnej úrovni s našimi partnermi, zabezpečíme si kvalitnú vedeckú základňu, ktorú rozvinieme do veľmi konkrétnych krokov realizácie. To je všetko, čo môžem v tejto súvislosti takto vo všeobecnosti povedať.

Na záver mi dovoľte povedať, že akčný plán, ktorý bol vytvorený, je založený práve na dôslednejšom uplatňovaní, pričom sa podrobnejšie preskúma aj spoločná poľnohospodárska politika.

Teda aj z tohto pohľadu si myslím, že znova ide o to, aby sme presvedčili jednak členské štáty a jednak všetky naše inštitúcie, aby urobili všetko pre to, aby sa stanovené ciele dosiahli.

Nebudem už zaberať viac času. Veľmi dobre si uvedomujem, že je potrebné dodržiavať náš časový plán, dovoľte mi teda ešte raz sa vám poďakovať za túto rozpravu. Chcem vás tiež ubezpečiť, že pán komisár Dimas má v úmysle osobne sa zúčastniť ministerskej časti schôdze COP 9. Som si istá, že sa teší, že sa tam s niektorými z vás stretne. Predpokladám, že môžeme počítať s vašou podporou, pokiaľ ide o dosiahnutie úspešného výsledku týchto dôležitých zasadnutí.

  Predsedajúci. − Rozprava sa skončila.

Hlasovanie sa bude konať zajtra.

Písomné vyhlásenia (článok 142)

  Genowefa Grabowska (PSE), písomne. – (PL) V plnej miere podporujem predmetné uznesenie.

Deviata konferencia strán Dohovoru OSN o biologickej diverzite sa bude konať v máji 2008 v Bonne. Zástupcovia rôznych krajín budú posudzovať pokles biologickej diverzity, ku ktorému dochádza na celom svete. Účastníci budú tiež uvažovať o tom, ako spravodlivo a čestne zdieľať výhody plynúce z využívania genetických zdrojov. Obzvlášť nepriaznivé dôsledky má pokles biodiverzity v lesoch, ovplyvňuje mieru odlesňovania a urýchľuje klimatickú krízu. Obávam sa, ako mnohí iní, že zmena klímy bude viesť k ešte väčšiemu narušeniu biologickej diverzity vo svete, a že jej výsledkom bude úpadok životného prostredia a vyhynutie určitých prírodných druhov. Tento proces bude mať následne nepriaznivý vplyv na rozvoj ľudstva a na boj proti chudobe. Vieme už, že odlesňovanie a narúšanie lesov spôsobuje 20 % emisií oxidu uhličitého vo svete.

V tejto súvislosti dochádza k vážnemu spochybneniu dôveryhodnosti Európskej únie vzhľadom na to, že členské štáty neúčinne uplatňujú právne predpisy týkajúce sa biologickej diverzity a tiež príslušné smernice, napríklad smernicu o vtákoch a smernicu o biotopoch. Neochota prijímať určité politické opatrenia má rovnako nepriaznivé dôsledky. Mohla by som napríklad spomenúť nedostatočné úsilie realizovať záväzky týkajúce sa zastavenia poklesu biologickej diverzity na území Európskej únie do roku 2010. Existuje tu neochota začať rokovania o nástrojoch, ktoré by umožnili prístup k výhodám, a ktoré by umožnili ich zdieľanie. Existuje tu aj neochota vyčleniť ďalšie účelovo viazané finančné prostriedky na vykonávanie dohovorov v rozvojových krajinách.

PREDSEDÁ: Diana WALLIS
podpredsedníčka