Doslovný zápis z rozpráv

Streda, 23. apríla 2008 - Štrasburg

12. Hodina otázok (otázky pre Radu)

  Predsedajúca. − Ďalším bodom programu je hodina otázok (B6-0019/2008).

Rade sú adresované nasledujúce otázky.

  Predsedajúca. − Otázka č. 1, ktorú predkladá Manuel Medina Ortega (H-0154/08)

Vec: Rozšírenie schengenského priestoru

Posúdila Rada politické dôsledky nedávneho rozšírenia schengenského priestoru a jeho vplyv na vzťahy medzi Európskou úniou a susednými krajinami (bez ohľadu na to, či ide o členské štáty Európskej únie), s ktorými teraz rozšírený schengenský priestor hraničí?

  Janez Lenarčič, úradujúci predseda Rady. − (SL) Od posledného rozšírenia schengenského priestoru, ktoré sa udialo 21. decembra minulého roka, uplynuli štyri mesiace. Ako viete, proces rozšírenia schengenského priestoru sa v skutočnosti dovŕšil až koncom marca, keď boli zrušené hraničné kontroly na letiskách. Preto sme nemali veľa času ani príležitostí na posúdenie všeobecných politických dôsledkov rozšírenia schengenského priestoru a jeho vplyvu na vzťahy medzi členskými štátmi Európskej únie, v ktorých sa uplatňujú schengenské pravidlá, a susednými krajinami.

Niektoré pracovné skupiny Rady však už diskutujú o otázkach, medzi ktoré patrí napríklad reorganizácia hraničných orgánov v niektorých členských štátoch v dôsledku rozšírenia schengenského priestoru a zmeny a trendy v oblasti nelegálneho prisťahovalectva spôsobené rozšírením schengenského priestoru. Rozšírenie schengenského priestoru malo nepochybne veľmi priaznivý dosah na vízovú politiku Európskej únie, najmä čo sa týka občanov tretích krajín, ktorí už v súčasnosti môžu cestovať po celom schengenskom priestore s vízami vydanými novým členským štátom, čo doposiaľ nebolo možné.

Okrem toho Európska únia uzavrela dohody s krajinami východnej Európy a krajinami západného Balkánu o zjednodušení procesu vydávania víz.

  Manuel Medina Ortega (PSE). – (ES) Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, veľmi pekne vám ďakujem za odpoveď. Keďže pochádzate z krajiny, ktorá je v rovnakej situácii, som si istý, že slovinské predsedníctvo sleduje túto problematiku s veľkým záujmom.

Osobne som navštívil niekoľko krajín, ktoré sa nachádzajú v takejto situácii, na jednej strane dúfam, že na naše hranice získame záruky, no na druhej strane nechceme v Európskej únii vystavať nový múr, nové hradby.

Aké máme záruky, že rozšírenie schengenského priestoru nespôsobí ťažkosti, napríklad pre cezhraničných pracovníkov alebo pre tých, ktorí sú zvyknutí bez ťažkostí vstupovať do krajín, ktoré sú už v súčasnosti súčasťou schengenského priestoru, čo sa týka najmä Slovinska, ktoré susedí s krajinou, ktorá sa uchádza o členstvo v Európskej únii?

  Janez Lenarčič. − (SL) Ďakujem, pán Medina Ortega, za vašu doplňujúcu otázku. Ako som už spomínal, v Rade ešte neprebehla diskusia na najvyššej úrovni a Rada ešte nevykonala komplexné posúdenie dôsledkov rozšírenia schengenského priestoru na jednotlivé krajiny.

Pýtali ste sa na skúsenosti Slovinska. V tejto súvislosti vám môžem povedať, že určite nejde o budovanie nových múrov, ale ide o presun vonkajších hraníc Európskej únie na nové hranice. Znamená to, že vonkajšie hranice schengenského priestoru boli posunuté tak, aby zahŕňali väčší počet členských štátov Európskej únie. Pre členské štáty, ktorých hranice teraz čiastočne predstavujú nové vonkajšie hranice schengenského priestoru, to bol náročný projekt. Trvalo mnoho rokov, kým sa naňho pripravili. Tento projekt bol veľmi náročný. Európska únia túto skutočnosť zohľadnila a vytvorila osobitný zdroj financovania, tzv. Schengenský fond, ktorý slúžil na zavedenie primeraných kontrolných mechanizmov na nových vonkajších hraniciach schengenského priestoru.

Pýtali ste sa aj na hranicu medzi Slovinskom a Chorvátskom. Je pravdou, že v minulosti táto hranica oficiálne neexistovala. Je tiež pravdou, že v čase, keď sme získali nezávislosť, išlo o dočasnú hranicu. V spolupráci s našimi partnermi v Európskej únii sa nám v skutočnosti podarilo vytvoriť taký systém hraničných kontrol, že pre občanov Chorvátskej republiky nie je o nič náročnejšie prekročiť tieto hranice. Zároveň sa nám podarilo zachovať všetky prvky požadované schengenskými štandardmi a nariadeniami, ktoré sa týkajú vykonávania účinných hraničných kontrol.

  Hubert Pirker (PPE-DE). – (DE) Vážená pani predsedajúca, výsledkom rozšírenia schengenského priestoru v decembri minulého roka bolo zvýšenie, nie zníženie bezpečnosti. Potvrdzujú to aj štatistiky, čo je veľmi potešujúce.

V ďalšej fáze by sa súčasťou schengenského priestoru mali stať Švajčiarsko a Lichtenštajnsko, no ako som počul, mohli by nastať určité ťažkosti, pretože niektoré členské štáty možno k členstvu Lichtenštajnska vyjadria výhrady. Hovorím najmä o viacerých vyjadreniach Českej republiky, ktoré som mal možnosť v tejto súvislosti počuť.

Preto by som chcel Rade položiť otázku: viete o týchto možných výhradách a čo urobíte, aby ste sa vyhli problémom, ktoré by mohli nastať v prípade, že by sa Lichtenštajnsko nestalo súčasťou schengenského priestoru?

  Avril Doyle (PPE-DE). – Moja otázka sa týka schengenských pravidiel a ich prispeniu k zmene klímy a k zvýšeniu emisií kysličníka uhličitého. Minulú stredu som mala to potešenie letieť z Bruselu do Ľubľany, v rámci zasadnutia predsedníctva PPE-DE som mala možnosť na dva dni navštíviť vašu krásnu krajinu.

Po pristátí v Ľubľane sme vystúpili z lietadla a potom nás natlačili do autobusu, rovnako ako sa to stáva na mnohých iných letiskách. Vtlačili nás do autobusu. Trvalo to 22 minút. Potom autobus naštartoval a mysleli sme si, že nás odvezie k pasovému odbaveniu alebo k odbaveniu batožiny. Prešiel však presne 20 yardov, vážená pani predsedajúca, teda vzdialenosť od miesta, kde teraz stojím ja, po miesto, kde sedíte vy, a potom sme všetci vystúpili a šli k bráne. Nežartujem. Keď som poukázala na to, že tento postup je nezmyselný, uistili ma, že takýto postup si vyžadujú schengenské pravidlá. Vážený pán minister, žiadam vás o vysvetlenie!

  Janez Lenarčič. − (SL) Čo sa týka otázky, ktorú mi položil pán Pirker, je pravda, že sa už začal proces začlenenia Švajčiarskej konfederácie a Lichtenštajnského kniežatstva do schengenského priestoru. V súčasnosti tento proces a hodnotiace postupy ešte prebiehajú. Podľa názoru predsedníctva závisí vstup týchto dvoch krajín do schengenského priestoru výlučne od výsledkov týchto postupov, najmä od výsledkov hodnotenia. Nevieme o tom, že by nejaký členský štát vzniesol akékoľvek námietky v súvislosti s plánovanými postupmi na vstup jednotlivých krajín do schengenského priestoru.

Čo sa týka otázky, ktorú mi položila pani Doyleová, musím sa priznať, že nie som presvedčený o tom, že ide o schengenské pravidlá. Pravdepodobne ide o nariadenia týkajúce sa bezpečnostných prepisov na letisku. V každom prípade nie je možné, aby som vysvetlil dôvody, prečo je potrebné absolvovať dvadsaťmetrovú jazdu letiskovým autobusom. Predpokladám, že existujú nariadenia vzťahujúce sa na pohyb v oblasti letiska, ktoré nevyplývajú zo schengenských pravidiel, no ktoré pravdepodobne súvisia s bezpečnosťou na letiskách.

  Predsedajúca. − Ďakujem vám, pán minister. Azda si budete môcť túto záležitosť preveriť, keď sa dnes večer budete vracať domov.

  Predsedajúca. − Otázka č. 2, ktorú predkladá Marie Panayotopoulos-Cassiotou (H-0159/08)

Vec: Podpora hospodársky činného obyvateľstva v horských, ostrovných a ťažko dostupných oblastiach

Keďže je v určitých regiónoch Európskej únie nedostatok pracovných príležitostí, vysoký podiel ľudských zdrojov sa často rozhodne tieto regióny opustiť, pričom tieto regióny zostávajú vyľudnené, alebo v nich žijú len ľudia vo vyššom veku.

V súvislosti s týmto trendom a vzhľadom na naliehavý demografický problém, ktorému musí Európska únia čeliť, by som sa chcela opýtať, či predsedníctvo navrhne opatrenia na podporu hospodársky činného obyvateľstva v horských, ostrovných a ťažko dostupných oblastiach, aby sa mohli všetky regióny Európskej únie rozvíjať rovnomerne, a aby si Európska únia udržala svoju úroveň konkurencieschopnosti.

  Janez Lenarčič, úradujúci predseda Rady. − (SL) Na otázku pani Panayotopoulosovej-Cassiotouovej by som chcel odpovedať takto: okrem ďalších štyroch nariadení v oblasti kohéznej politiky prijala Rada v júli 2006 nariadenie, ktorým sa ustanovujú všeobecné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde a Kohéznom fonde. V súlade s článkom 3 tohto nariadenia bola pomoc z týchto fondov určená pre určité ostrovy a ostrovné členské štáty a pre horské oblasti.

Rada a Európsky parlament zároveň prijali nariadenie o Európskom sociálnom fonde. V tomto nariadení je uvedené nasledujúce vymedzenie úlohy Európskeho sociálneho fondu: zlepšovanie možností zamestnania sa a pracovných príležitostí, podpora vysokej úrovne zamestnanosti a zvyšovanie počtu a kvality pracovných miest. Tieto dve nariadenia sú harmonizované, aby sa tak zabezpečila podpora pre určité osobitné oblasti. V súlade so spomínanými nariadeniami môžu členské štáty vo svojich operačných programoch a projektoch venovať osobitnú pozornosť podpore rozvoja a zamestnanosti v regiónoch, ktoré spomenula vážená pani poslankyňa vo svojej otázke. Preto je na členskom štáte, aby sa sám rozhodol, ktoré z týchto operačných programov, a ktoré konkrétne opatrenia z týchto programov, vyhovujú kritériám, ktoré sú uvedené v otázke. Komisia hodnotí navrhované programy a poukazuje na prípadné nedostatky z hľadiska dosiahnutia cieľov kohéznej politiky a naplnenia ustanovení príslušných nariadení. V prípade, že sú splnené všetky podmienky, Komisia tieto návrhy schváli.

Čo sa týka vytvárania nových právnych opatrení v oblasti kohéznej politiky, je povinnosťou Komisie prijať rozhodnutia, ktoré umožňujú, aby došlo k naplneniu cieľov kohéznej politiky. Prvou príležitosťou v období rokov 2007 až 2013 bude rozprava o prvej priebežnej správe o uplatňovaní kohéznej politiky. Očakávame, že Komisia predstaví túto správu v júni.

  Marie Panayotopoulos-Cassiotou (PPE-DE). – (EL) Vážená pani predsedajúca, ďakujem pánovi ministrovi za to, že zopakoval všetky opatrenia, ktoré je možné realizovať v rámci štrukturálnych fondov a v rámci Európskeho sociálneho fondu. Chcela som vedieť, či si predsedníctvo a Rada uvedomujú, že určité regióny v Európe ostávajú neobývané. Tieto regióny, samozrejme, patria pod jednotlivé členské štáty, no v dôsledku tohto problému dochádza k ochudobňovaniu Európskej únie a Európska únia je potom nútená pozývať do týchto oblastí ľudí z iných regiónov. Táto téma sa týka nás všetkých, pretože nejde len o záležitosť jednotlivých členských štátov. Preto sa pýtam, či má predsedníctvo v úmysle venovať tejto problematike osobitnú pozornosť.

  Janez Lenarčič. − (SL) Ďakujem vám, pani Panayotopoulosová, za túto doplňujúcu otázku. Predsedníctvo si uvedomuje, že v niektorých regiónoch už nežije hospodársky činné obyvateľstvo. Chcel by som však znova zopakovať, že je úlohou členských štátov navrhnúť potrebné opatrenia, ktorými by bolo možné zabrániť výskytu tohto nepriaznivého javu. Na druhej strane musíme chápať aj to, že nie je možné, aby sme ľudí nútili, aby žili a pracovali v určitých konkrétnych regiónoch.

Ide o vážny problém, ktorý je potrebné vyriešiť. Opakujem, že existujú riešenia v podobe opatrení kohéznej politiky, no záleží na členských štátoch, ktoré z týchto riešení navrhnú v daných konkrétnych prípadoch realizovať.

  Jörg Leichtfried (PSE). – (DE) Vážený pán minister, dovoľte mi, aby som sa vrátil k vašim posledným vyjadreniam. Je samozrejmé, že táto oblasť patrí do právomoci členských štátov, no aj Európska únia nesie zodpovednosť za vyľudňovanie týchto regiónov. K spomínanému vyľudňovaniu dochádza z dôvodu javu, ktorému musíme čeliť v celej Európskej únii. Mám na mysli liberalizáciu. V malých komunitách sa zatvárajú pošty, pretože už nie sú ziskové, zatvárajú sa aj miestne sporiteľne a v niektorých prípadoch aj miestne kúpaliská, pretože dochádza k privatizácii verejných služieb. Všetky tieto príčiny spôsobujú, že život v týchto komunitách je o niečo menej hodnotný. Pochádzam z horskej oblasti a bol som toho svedkom. Moja otázka znie, či sa Európska rada zamýšľa nad touto problematikou.

Vážená pani predsedajúca, dovoľte mi, aby som vyslovil ešte jednu stručnú poznámku, ktorá sa týka predchádzajúcej otázky. Aj v Grazi musíte nastúpiť na letiskový autobus, aby vás previezol na vzdialenosť piatich metrov, teda Ľubľana nie je jediný prípad. Aj v Grazi rovnako nezmyselne tvrdia, že na vine je Schengen, čo samozrejme vôbec nie je pravda.

  Janez Lenarčič. − (SL) Zdá sa mi, že išlo o dvadsať, nie o päť metrov, no aj to je príliš krátka vzdialenosť. Ako som už povedal, nebudem diskutovať o práci letiska v Ľubľane, ide o nezávislú spoločnosť, ktorá dodržiava svoje vlastné prevádzkové predpisy. Chcel by som však znova zopakovať, že kohézna politika Európskej únie poskytuje členským štátom možnosti na riešenie problému, na ktorý poukázala pani Panayotopoulosová. Nakoľko sú úspešné, to je už iná otázka.

Spomenuli ste poštové služby, čo je veľmi zaujímavé. Musím však zdôrazniť, že riešením tohto problému sa zaoberá aj smernica o poštových službách, ktorú tohto roku prijal Európsky parlament. Dôležitou súčasťou spomínanej smernice je záruka, že poštové služby budú univerzálne aj po otvorení tohto trhu. Preto spomínaná smernica primerane rieši problém, na ktorý ste poukázali.

  Predsedajúca. − Otázka č. 3, ktorú predkladá Hélčne Goudin (H-0161/08)

Vec: Lisabonská zmluva

V článku 1 ods. 24, ktorý sa vzťahuje na kapitolu 1 článok 10a ods. 2 (zásady a ciele), je uvedené, že Únia bude „f) prispievať k vypracovaniu medzinárodných opatrení na zachovávanie a zlepšovanie kvality životného prostredia a trvalo udržateľného hospodárenia so svetovými prírodnými zdrojmi s cieľom zabezpečiť trvalo udržateľný rozvoj“.

Znamená toto ustanovenie, podľa mienky Rady, že zákaz vydaný EÚ vzťahujúci sa na konkrétne opatrenie v oblasti životného prostredia, ktorý presahuje v plnej miere harmonizovanú úroveň, možno považovať za rozhodnutie v rozpore so zmluvou?

  Janez Lenarčič, úradujúci predseda Rady. − (SL) Otázka pani Goudinovej nepatrí do právomoci Rady. Rada ako taká sa nezúčastnila na medzivládnej konferencii, ktorá vypracovala návrh Lisabonskej zmluvy, na tejto konferencii sa podieľali vlády členských štátov. Okrem toho, ako vieme, Lisabonská zmluva zatiaľ nenadobudla platnosť. Keď nadobudne platnosť, dúfame, že to bude čoskoro, v očakávanom termíne, za vysvetlenie ustanovení zmluvy bude zodpovedný súd. Myslím si, že pani Goudinová sa vo svojej otázke pýtala práve na to.

  Christopher Heaton-Harris (PPE-DE). – Vážený pán minister, v tomto Parlamente sme počuli už mnoho odhadov o tom, nakoľko podobné sú stará ústavná zmluva a nová navrhovaná Lisabonská zmluva. Mohli by ste nám povedať svoj názor na to, do akej miery sú si podobné spomínané dva dokumenty?

  Nils Lundgren (IND/DEM). – (SV) Vážená pani predsedajúca, som presvedčený o tom, že by sme mali mať možnosť v rozumnej miere klásť otázky o spôsobe výkladu zmluvy, ktorá sa teraz predkladá pod iným názvom, no inak je rovnaká, a preto si myslím, že Rada by mala byť schopná odpovedať na túto otázku. Moja doplňujúca otázka k otázke č. 3 znie: znamená predmetné znenie, že Európska únia bude rozhodovať nielen o cieľoch globálnej environmentálnej politiky, ale aj o prostriedkoch, o prostriedkoch, ktoré majú členské štáty používať na dosiahnutie cieľa?

  Janez Lenarčič. − (SL) Otázka, do akej miery sú si podobné alebo odlišné Lisabonská zmluva a ústavná zmluva, závisí najmä od osobných dojmov. Lisabonská zmluva je odlišná od ústavnej zmluvy, no ponúka podobné, či dokonca rovnaké riešenia. Stačí, keď uvediem nasledujúce skutočnosti.

Lisabonská zmluva je odlišná, pretože nejde o zmluvu, ktorá by nahrádzala všetky predchádzajúce zmluvy. Taký je tradičný spôsob prijímania základných zmlúv Európskej únie. Lisabonská zmluva sa od ústavnej zmluvy líši aj v tom, že sa upustilo od ústavnej koncepcie, nehovorí sa už o ústave pre Európsku úniu, ale o klasickej zmluve.

Podobnosti alebo zhody možno nájsť pri mnohých riešeniach vrátane inštitucionálnych riešení, funkčných riešení a riešení v oblasti zjednodušenia, pri prijímaní rozhodnutí a tiež čo sa týka zvýraznenej úlohy národných parlamentov a Európskeho parlamentu. Preto sa Lisabonská zmluva líši od predchádzajúcej ústavnej zmluvy, no ponúka niektoré podobné, či dokonca rovnaké riešenia.

Pokiaľ ide o druhú otázku: venoval som osobitnú pozornosť zneniu otázky, ktorú predložila pani Goudinová, a chcel by som zdôrazniť, že toto ustanovenie sa týka podpory Únie pri vytváraní medzinárodných opatrení na zachovávanie a zlepšovanie kvality životného prostredia, udržateľného rozvoja a podobne. Inak povedané, Únia nič nepredpisuje ani neprikazuje, naopak, pomáha. Myslím si, že toto znenie hovorí samo za seba.

  Predsedajúca. − Pri tejto konkrétnej otázke dám možnosť položiť ešte jednu doplňujúcu otázku. Mnohí naznačili, že by túto možnosť chceli využiť, no zohľadním politickú rovnováhu a vezmem do úvahy aj to, kto už dnes položil otázku.

  Jens Holm (GUE/NGL). – (SV) Znenie, ktoré cituje pani Goudinová je dobré. Je fantastické, že chceme chrániť a zlepšovať kvalitu životného prostredia, toto znenie Lisabonskej zmluvy je dobré. Neustály problém environmentálnej politiky Európskej únie spočíva v tom, že opatrenia v oblasti životného prostredia sú v protiklade s vnútorným trhom. Pán komisár Verheugen nedávno povedal, že na jednotlivé členské štáty podala Komisia za posledných päť rokov devätnásť podnetov na Európsky súdny dvor v prípadoch, keď daný členský štát uzákonil právne predpisy na ochranu životného prostredia. Vo všetkých devätnástich prípadoch súd rozhodol v prospech vnútorného trhu a v neprospech ochrany životného prostredia. Zaujímalo by ma, či v tejto súvislosti dochádza k posilneniu environmentálnych záruk. Môžeme vzhľadom na spomínané znenie Lisabonskej zmluvy povedať, že životné prostredie prevláda nad požiadavkami trhu? Mohli by ste sa, prosím, vyjadriť k tejto otázke?

  Janez Lenarčič. − (SL) Áno, chcel by som pánovi Holmovi povedať, že s ním úplne súhlasím. Určite sa stáva, že medzi právnymi normami, ktoré upravujú rôzne oblasti, dochádza ku konfliktom, aj čo sa týka charakteru právnej normy. Spomínaná norma alebo spomínané ustanovenie Lisabonskej zmluvy, ktorá ako som už povedal ešte nenadobudla platnosť, sa vzťahuje na podporu Únie. Charakter právnej normy sa líši od príkazu alebo zákazu. Najviac príkazov a zákazov možno v skutočnosti nájsť na spoločnom trhu.

Je pravda, že existuje možnosť konfliktu, no pravdou je aj to, že je prirodzené, aby tieto konflikty vyriešil súd v súlade s platnými právnymi predpismi Spoločenstva. Pri tvorbe právnych noriem možno vylúčiť riziko, že dôjde ku konfliktu, no táto problematika patrí do právomoci Komisie, ktorá jediná má právo na legislatívnu iniciatívu. Som presvedčený, že keď sa Komisia ujme tejto iniciatívy, dbá na to, aby predchádzala možným konfliktom.

  Predsedajúca. − Otázka č. 4, ktorú predkladá Marian Harkin (H-0163/08)

Vec: Lisabonská zmluva

Zastáva Rada názor, že na otázky, ktoré predložilo slovinské predsedníctvo členským štátom, a ktoré obsahovali tridsaťtri bodov o Lisabonskej zmluve, ktoré bolo potrebné objasniť, boli poskytnuté postačujúce odpovede?

  Janez Lenarčič, úradujúci predseda Rady. − (SL) Pani Harkinová sa pýtala na body, na ktoré poukázalo slovinské predsedníctvo. Ide o technickú prácu, ktorú je potrebné vykonať v súvislosti s nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy, je to práca, ktorú je potrebné urobiť v časovom predstihu, ak chceme Lisabonskú zmluvu presadiť v jej plnom rozsahu. S touto prácou sme začali v januári na základe mandátu, ktorý Európska rada pridelila slovinskému predsedníctvu v decembri minulého roka.

Musím zdôrazniť, že tieto činnosti majú výlučne predbežný charakter. Sú predbežné, pretože ako vieme, Lisabonská zmluva nadobudne platnosť až po jej ratifikácii všetkými 27 členskými štátmi. Rada však pravidelne pripravuje správy o tejto predbežnej prípravnej práci, respektíve technickej práci, pre úrad predsedu Európskeho parlamentu, najmä ak sa vzťahujú na otázky, ktoré sa týkajú Európskeho parlamentu.

  Marian Harkin (ALDE). – Teší ma, že slovinské predsedníctvo úspešne napreduje. Chcela by som pána ministra upozorniť na jednu alebo dve otázky, ktoré v súčasnosti v Írsku spôsobujú rozpory. Bola by som rada, keby mi slovinské predsedníctvo objasnilo tieto otázky.

V prvom rade, čo sa týka zavedenia spoločného konsolidovaného základu dane z príjmu a otázky harmonizácie daní, mohli by ste prosím túto problematiku bližšie objasniť a pripomenúť, že každá krajina má v podobných otázkach právo veta?

Po druhé chcem sa vás opýtať na protokol, ktorý tvorí prílohu Lisabonskej zmluvy, a ktorý sa týka Zmluvy o Euratome. Prosím objasnite mi, či v dôsledku tohto protokolu dochádza k akejkoľvek zmene alebo doplneniu podstaty postupov vyplývajúcich zo Zmluvy o Euroatome, a či dochádza k nejakej zmene právneho základu alebo právnych dôsledkov, najmä pokiaľ ide o jadrovú energiu.

  Janez Lenarčič, úradujúci predseda Rady. − Vážená pani Harkinová, urobím výnimku a budem rozprávať po anglicky, aby som zabránil ďalšej polemike, a aby som sa vyjadril čo najjasnejšie o otázkach, na ktoré ste poukázali.

Po prvé otázka zdanenia. V súčasnosti má každý členský štát právo veta v otázkach súvisiacich s daňovým systémom, či už ide o spoločný základ dane z príjmu, harmonizáciu daní alebo o iné daňové otázky. Po nadobudnutí platnosti Lisabonskej zmluvy nedôjde v tejto oblasti k žiadnym zmenám. Lisabonská zmluva nebude mať na toto právo veta vplyv. Čo sa týka daní, ostáva postup rozhodovania nezmenený. Rozhodnutia v tejto oblasti je možné prijímať len konsenzom všetkých členských štátov, samozrejme, vrátane Írska.

Pokiaľ ide o vašu druhú otázku, platí to isté. Energetický mix, výber energetických zdrojov, patrí a aj naďalej bude patriť do pôsobnosti zvrchovaných rozhodnutí členských štátov. Každý členský štát sa môže slobodne rozhodnúť pre jadrovú energiu, môže slobodne zaradiť jadrovú energiu do svojho energetického mixu, a každý členský štát sa môže slobodne rozhodnúť, že jadrovú energiu využívať nebude. Po nadobudnutí platnosti Lisabonskej zmluvy sa situácia v tejto oblasti nezmení.

  Syed Kamall (PPE-DE). – Vzhľadom na to, že členské štáty žiadali o objasnenie určitých bodov Lisabonskej zmluvy, zaujímalo by ma, či by som aj ja mohol požiadať o objasnenie určitej otázky, konkrétne ide o ustanovenie o tzv. presune (passerelle). Je veľa oblastí, v ktorých sa Európska únia pokúša získať právomoci, na ktoré nemá právny základ, čo je často predmetom kritiky. Neznepokojuje vás, že vďaka ustanoveniu o presune môže Európska únia získať nové právomoci bez toho, aby mala povinnosť konzultovať s národnými parlamentmi? Neznepokojuje vás, že táto skutočnosť oslabuje národné parlamenty a tiež demokraciu v celej Európskej únii?

  Jim Allister (NI). – Môže sa pán minister vyjadriť k otázke, prečo bolo potrebné zaviesť počas írskeho referenda moratórium na zlé správy z Bruselu a na všetky nové rozporuplné návrhy z Bruselu?

Majú Rada a Komisia až taký veľký strach z ľudí, že si myslia, že je lepšie držať ich v nevedomosti? Môžete nám povedať, na aké návrhy sa vzťahuje toto moratórium a konkrétne, či sa vzťahuje na otázky týkajúce sa výpočtov harmonizácie daní z príjmu? Ak áno, prečo?

  Janez Lenarčič. − (SL) Čo sa týka otázky pána Kamalla, chcel by som zdôrazniť, že ustanovenie o presune umožňuje členským štátom dohodnúť sa na prijatí rozhodnutia, ktoré umožňuje vykonávať určitú činnosť na úrovni Európskej únie. Myslím si, že je nesprávne vnímať túto možnosť tak, že by mohla nastať bez súhlasu národných parlamentov. Ak by sa niekto rozhodol konať bez súhlasu národného parlamentu, takéto správanie by nemalo podporu v domácej krajine.

Dovoľte mi, aby som vám vysvetlil, že Lisabonská zmluva posilní úlohu národných parlamentov, vďaka nej budú bezprostrednejšie zapojené do mechanizmov Európskej únie. Aj spomínané ustanovenie o presune podlieha tejto významnejšej úlohe národných parlamentov.

Pokiaľ ide o odpoveď na otázku pána Allistera, musím povedať, že neviem o žiadnom moratóriu. Nebolo vydané žiadne rozhodnutie, Radou ani predsedníctvom, o zavedení moratória na zlé správy alebo citlivé témy.

Otázka, ktorú ste uviedli ako príklad, a ktorá sa týka spoločného konsolidovaného základu dane z príjmu, nie je nová. O tejto otázke sa diskutuje už dlhší čas, dokonca už dlhé roky, no zatiaľ nebola dosiahnutá žiadna dohoda. Bez dohody nie je možné napredovať. Dôvody som už vysvetlil v odpovedi na predchádzajúcu otázku. Otázky daňového systému patria do kategórie otázok, o ktorých Európska únia prijíma rozhodnutia výlučne formou dohody. To sa nemenilo a ani sa nebude meniť, ani pred írskym referendom, ani potom.

  Predsedajúca. – Teraz prejdeme k dvom otázkam, ktoré budú zodpovedané spoločne, a ktoré sa týkajú ľudských práv v Číne. Prvá je od pani Doyleovej a druhá od pána Evansa.

  Predsedajúca. − Otázka č. 5, ktorú predkladá Avril Doyleová (H-0165/08)

Vec: Ľudské práva v Číne

Dňa 17. januára 2008 prijal Európsky parlament uznesenie (P6_TA(2008)0021), v ktorom naliehalo vyzýva Čínu, aby „nezneužívala olympijské hry v roku 2008 ako zámienku na zatýkanie ... a väznenie disidentov, novinárov a aktivistov v oblasti ľudských práv, ktorí buď podávajú správy o zneužívaní ľudských práv alebo proti nemu demonštrujú“.

Aké opatrenia prijala Rada v súvislosti so spomínaným uznesením Parlamentu? Aká bola reakcia čínskych úradov (dostala Rada vôbec nejakú odpoveď od čínskych úradov)? Považuje Rada úsilie, ktoré vynakladajú čínske úrady s cieľom zachovávať zásady ustanovené v olympijskej charte, za dostatočné?

Otázka č. 6, ktorú predkladá Robert Evans (H-0184/08)

Vec: Ľudské práva v Číne

Na začiatku roka 2007 zbieral aktivista v oblasti ľudských práv Jang Čchun-lin v Číne podpisy pod petíciu s názvom Chceme ľudské práva, nie olympijské hry. V júli 2007 bol zatknutý za „podnecovanie rozvratu štátnej moci“ a dodnes je zadržiavaný v nápravnom zariadení v meste Ťia-mu-s'.

Zdieľa Rada moje hlboké znepokojenie vyvolané zaobchádzaním s Jang Čchun-linom a skutočnosťou, že je ešte stále zadržiavaný vo väzbe? Súhlasí Rada s mojím názorom, že uväznenie aktivistov v oblasti ľudských práv je v protiklade so sľubmi, ktoré vyslovili mnohí čínski predstavitelia v súvislosti s nadchádzajúcimi pekinskými olympijskými hrami?

  Janez Lenarčič, úradujúci predseda Rady. − (SL) Rovnako ako pán poslanec a pani poslankyňa, ktorí predložili tieto dve otázky, aj Rada je znepokojená prenasledovaním čínskych aktivistov v oblasti ľudských práv. Čo sa týka záväzkov Číny v súvislosti s olympijskými hrami, ide o záležitosť Medzinárodného olympijského výboru. Môžem však vyhlásiť, že nedávne represívne opatrenia proti zástancom ľudských práv a iným aktivistom vrhajú tieň pochybnosti na záväzok Číny plniť svoje sľuby založené na medzinárodných normách v oblasti ľudských práv, ktoré sa týkajú aj ochrany legitímneho práva jednotlivcov na slobodu vyjadrovania.

Znepokojujú nás aj násilné vysťahovania a prenasledovania vrátane tých, ktoré súvisia s olympiádou. Vedúci predstavitelia delegácií členských štátov Európskej únie v Číne, v súlade s usmerneniami pre oblasť ľudských práv, podrobne sledujú vývoj situácie, ktorá sa týka Jang Čchun-lina, Chu Ťiau a ďalších osôb. Rada Európskej únie neustále a rôznymi spôsobmi upozorňuje čínske úrady na prípady, ktoré vyvolávajú znepokojenie.

Po tom, čo bol v decembri zatknutý Chu Ťia, vydala Rada viacero vyhlásení o tomto prípade, no odpoveď nebola uspokojivá. Rada bude pozorne sledovať tieto dva prípady a bude sa snažiť prijať potrebné opatrenia.

Napriek tomu by sme mali spomenúť aj niektoré pozitívne prípady, napríklad rýchle prepustenie čínskych novinárov vrátane Ju Chua-fenga a Čching Čcheunga. Vítame tiež zmeny v zákonoch o médiách, konkrétne že došlo k dočasnému uvoľneniu obmedzení týkajúcich sa pôsobenia zahraničných novinárov v súvislosti s nadchádzajúcimi olympijskými hrami.

Počas posledného kola rozhovorov o problematike ľudských práv medzi Európskou úniou a Čínou, ktoré sa konalo v októbri 2007, trojka Európskej únie vyzvala Čínu, aby zachovala nariadenia týkajúce sa pôsobenia zahraničných novinárov aj po skončení olympijských hier. Čínska delegácia zúčastnených uistila, že práca novinárov bude jednoduchšia aj po októbri tohto roka. Rada bude určite o tejto otázke s čínskymi úradmi znovu diskutovať.

Pravdepodobne viete, že Rada sa pripravuje na ďalšie kolo rozhovorov o problematike ľudských práv medzi Európskou úniou a Čínou. Tieto rozhovory sa uskutočnia v Ľubľane dňa 15. mája. Trojka EÚ má v úmysle diskutovať o v súčasnosti najznepokojujúcejších otázkach, najmä o slobode vyjadrovania, o kontrole internetu, o problematike nariadení týkajúcich sa pôsobenia zahraničných novinárov, o práve pokojného zhromažďovania sa a o úlohe občianskej spoločnosti. Európska únia bude venovať osobitnú pozornosť problematike práv zástancov ľudských práv. Môžem vás uistiť, že trojka EÚ urobí počas rokovaní o týchto otázkach maximum, a že zástupcom čínskej vlády bude jednoznačne tlmočiť svoje znepokojenie.

  Avril Doyle (PPE-DE). – „Cieľom olympizmu je všade zapojiť šport do služieb harmonického rozvoja človeka a ... akákoľvek forma diskriminácie krajiny alebo jednotlivca na základe rasy, náboženstva, politiky, pohlavia alebo iného dôvodu, je nezlučiteľná s členstvom v olympijskom hnutí“. To sú základné zásady olympijskej charty, ku ktorým sa Čína zaviazala. Hoci chcem, aby boli olympijské hry veľmi úspešné, a mám pocit, že by sme sa nemali snažiť bojkotovať olympiádu, nemali by sme mať obavy z toho, že je potrebné pripomenúť čínskym úradom, že musia vyvinúť väčšie úsilie na zachovanie ľudskej dôstojnosti prostredníctvom slobodného a spravodlivého systému súdnictva, slobodných médií, lepšieho zaobchádzania s Tibeťanmi a ostatnými národnostnými menšinami, lepšej starostlivosti o zvieratá a podobne. Musíme tiež uznať obrovské výzvy v oblasti demografie, životného prostredia a tiež z hľadiska modernizácie, ktorým musí Čína čeliť. Súhlasia však predstavitelia Rady so mnou v tom, že v rámci tohto procesu musí byť Čína schopná prijať legitímnu kritiku, keď nenapĺňa záväzky, ku ktorým sa zaviazala, ako napríklad v prípade základných zásad olympijskej charty?

  Robert Evans (PSE). – Pán minister povedal, že od čínskych úradov zatiaľ nedostal uspokojivé odpovede. Zamýšľa pán minister v nasledujúcich týždňoch a mesiacoch ísť energicky za tým, čo sa už pýtal, a na čo nedostal odpovede? Pán minister zistí, že v prípravnej fáze pred olympiádou Čína prisľúbila, že vykoná mnohé zlepšenia v oblasti ľudských práv, tieto sľuby a záruky však doposiaľ, ako vieme, nesplnila.

Teraz, pred olympiádou, je ten pravý čas konať. Po skončení olympijských hier už bude neskoro. Budú počas rokovaní, ktoré sa uskutočnia 15. mája, skutočne diskutovať o pozitívnych krokoch, ktoré možno prijať, aby sa v Číne uplatňovala sloboda vyjadrovania, aby sa dodržiavali práva novinárov, právo slobodne organizovať demonštrácie a podobne?

Bude pán minister vyvíjať na Čínu nátlak aj v oblasti trestu smrti? Pretože podľa dostupných štatistík dochádza v Číne v súčasnosti k väčšiemu množstvu popráv ako v celom zvyšku sveta dokopy. Nie je možné, aby sa v Číne konali olympijské hry bez toho, aby sme čínskym úradom čo najenergickejšie zdôraznili tento postoj.

  Janez Lenarčič. − (SL) Čo sa týka otázky, ktorú mi položila pani Doyleová, ako som už spomínal vo svojej prvej odpovedi, olympijská charta je záležitosťou Medzinárodného olympijského výboru. Tento orgán je oprávnený konať v prípade, že podľa jeho názoru došlo k porušeniu olympijskej charty.

Čo sa týka otázky, ktorú mi položil pán Evans, Európska únia sleduje situáciu v oblasti ľudských práv. Už som povedal, že rozhovory o problematike ľudských práv medzi Európskou úniou a Čínou sa uskutočnia 15. mája. Počas rozhovorov sa bude diskutovať o otázkach týkajúcich sa slobody vyjadrovania, kontroly internetu, o problematike nariadení týkajúcich sa pôsobenia zahraničných novinárov, o práve pokojného zhromažďovania sa a o úlohe občianskej spoločnosti. Nejde o úplný ani výlučný zoznam, je možné diskutovať aj o iných aspektoch. Čo sa týka trestu smrti, stanovisko Európskej únie je jasné a Európska únia ho neustále obhajuje a presadzuje na všetkých viacstranných a dvojstranných fórach.

  Vincas Justas Paleckis (PSE). – (LT) Vážený pán minister, spomínali ste, že budú snahy ovplyvniť čínsku vládu. Aké pravdivé. Mali sme možnosť vidieť, čo sa dialo, keď protestujúci narúšali beh s olympijskou pochodňou. Vzhľadom na to existuje možnosť, že počas olympijských hier nám čínska televízia nebude sprostredkúvať len zábery zo súťaženia športovcov, ale aj zábery z rôznych policajných zásahov proti protestom tak čínskych občanov, ako aj turistov na uliciach a námestiach. V tejto súvislosti by ma zaujímal váš názor, či si myslíte, že je účinnejšie vyvíjať na Čínu nátlak, alebo zvoliť cestu diplomatických rokovaní.

  Gay Mitchell (PPE-DE). – Existujú tvrdenia, že ak chcete, aby vám v Číne transplantovali orgán, môžu vám povedať, že budú mať daný orgán k dispozícii veľmi skoro. Vyvoláva to podozrenie, že v skutočnosti zabíjajú ľudí, keď si spomínané orgány takpovediac objednávajú. Ľudia, ktorí majú byť popravení, sú popravení, aby splnili tieto požiadavky.

Včera som pri rozhovore s iným pánom komisárom tvrdil, že v prípade Číny diplomacia v štýle „hlásnej trúby“ nefunguje. Môžeme teda očakávať, že pri rokovaniach s Čínou bude Rada využívať iné formy diplomacie, keďže spomínaný štýl nefunguje? Poukážete najmä na otázky, ktoré boli zdokumentované, a ktoré boli Radou a Komisiou vznesené už v minulosti?

  Janez Lenarčič. − (SL) Čo sa týka otázky, ktorú položil pán Paleckis, myslím si, že odpoveď je veľmi jednoduchá. Nikdy nesmieme zanevrieť na diplomaciu ako na spôsob diskusie, presviedčania a dosahovania výsledkov. Preto je odpoveď jednoduchá. Ako sme už povedali, Rada vedie veľmi vyspelý dialóg medzi Európskou úniou a Čínou. Ide o dialóg, ktorý sa vyvíja, na budúci mesiac otvoríme ďalšiu kapitolu. Chceme pokračovať v tomto dialógu, ktorého dôležitou súčasťou je, a aj bude otázka ľudských práv.

Nemôžem sa vyjadriť k otázke pána Mitchella, pretože Rada o tomto jave nerokovala, a preto stanovisko Rady k tejto problematike neexistuje. Vážený pán Mitchell, pravdepodobne so mnou budete súhlasiť, že sa nemôžem vyjadrovať k informáciám a údajom, ktoré zverejňujú médiá alebo ktoré pochádzajú z iných zdrojov.

  Paul Rübig (PPE-DE). – (DE) Vážený pán úradujúci predseda, správne ste povedali, že dialóg môže prispieť k vyriešeniu sporov. Moja otázka znie: viete si predstaviť vytvorenie nových fór s Čínou, či už v oblasti vzdelávania alebo výskumu? Pozornosť je nutné sústrediť najmä na vzájomné porozumenie a učenie sa jeden od druhého. Na medzinárodnej úrovni napokon nejde len o šport, hudbu a obchod, sú tu aj osobné medziľudské vzťahy, preto je potrebné vytvoriť fóra aj v tejto oblasti.

  Syed Kamall (PPE-DE). – Chcel by som nadviazať na otázku, ktorú položil môj kolega, pán Evans. Ak Čína nebude uspokojivo riešiť otázky, na ktoré poukázal môj kolega, aké opatrenia by podľa názoru pána úradujúceho predsedu mali prijať Rada a členské štáty Európskej únie?

Ak má pán predseda pocit, že momentálne nemôže odpovedať na túto otázku, môže nám povedať, aké opatrenia by Rade navrhol on? Alebo budeme len nečinne sedieť, pokorne prijmeme všetko, čo nám Čína povie, a jednoducho sa len zúčastníme na olympijských hrách? Aké opatrenia by sme mali prijať?

  Janez Lenarčič. − (SL) V určitom zmysle otázky pána Rübiga a pána Kamalla spolu súvisia. Otázka sa týka opatrení, ktoré môžeme prijať v prípade, že nedostaneme uspokojivú odozvu. Jednou z možností je, samozrejme, zopakovať žiadosť. Pýtali ste sa na nové platformy na dialóg s Čínou – áno, samozrejme, ak to bude potrebné, a ak sa Rada a čínska delegácia dohodnú na takomto rozšírení dialógu. Ja si však myslím, že je nevyhnutné, aby dialóg pokračoval, čo zároveň považujem za spoločnú odpoveď pre oboch pánov poslancov. Rada je odhodlaná pokračovať v dialógu a zaoberať sa problematikou ľudských práv.

  Predsedajúca. − Otázka č. 7, ktorú predkladá Koenraad Dillen (H-0233/08)

Vec: Tibet

Európska únia pred nejakým časom energicky zareagovala na násilné potlačenie protestov v Mjanmarsku. Na krajinu boli uvalené hospodárske sankcie a bol vymenovaný osobitný veľvyslanec Európskej únie pre Mjanmarsko.

Čo sa týka Číny, vyjadruje sa Rada oveľa zdržanlivejšie. Hovorkyňa vysokého predstaviteľa Európskej únie pre zahraničné veci, pána Javiera Solanu, zašla ešte ďalej, keď povedala: „Vzťahy medzi Európskou úniou a Čínou sú úplne iné ako medzi Európskou úniou a Mjanmarskom.“

Zastáva Rada názor, že je rozdiel medzi Mjanmarskom a Čínou, pokiaľ ide o výrazné nedodržiavanie ľudských práv a o násilné opatrenia, ktoré prijímajú úrady týchto krajín? Môže ma Rada informovať o zlepšeniach, ku ktorým došlo vďaka politickému dialógu, v oblasti ľudských práv a tiež čo sa týka postavenia tibetského jazyka a tibetskej kultúry? Aký je názor Rady na návrh organizácie Amnesty International, že do Tibetu by mali byť vyslaní medzinárodní pozorovatelia, aby bolo možné uskutočniť medzinárodné vyšetrovanie?

  Janez Lenarčič, úradujúci predseda Rady. − (SL) Rovnako ako Európska parlament aj Rada je znepokojená nedávnymi udalosťami v Tibete, ktoré boli spojené s porušovaním ľudských práv.

19. marca len niekoľko dní po tom, čo sa odohrali spomínané udalosti, vydala Rada stanovisko v mene Európskej únie, v ktorom vyzvala na zdržanlivosť. V spomínanom stanovisku Rada vyzvala čínsku vládu, aby odpovedala na túžbu Tibeťanov týkajúcu sa dodržiavania ľudských práv. Rada tiež vyzvala čínsku vládu a dalajlámu, aby začali viesť konkrétny a konštruktívny dialóg, ktorý by viedol k nájdeniu trvalého riešenia, ktoré by bolo prijateľné pre všetkých, a ktoré by v plnej miere rešpektovalo tibetskú kultúru, náboženstvo a identitu. Slovinské predsedníctvo poslalo v mene Európskej únie podobné stanovisko počas zasadnutia Rady pre ľudské práva, ktoré sa uskutočnilo 25. marca v Ženeve.

Vieme o iniciatívach, ktoré vyzývajú Organizáciu Spojených národov, aby vyšetrila reakciu Číny na udalosti v Tibete. Rada vyzvala čínsku vládu, aby zrušila obmedzenia vstupu do regiónu, čo by umožnilo vykonať nezávislé vyhodnotenie situácie. Rozhovory o ľudských právach medzi Európskou úniou a Čínou, o ktorých sme už dnes viackrát hovorili a ktoré sa budú konať v hlavnom meste Slovinska v Ľubľane 15. mája, budú ďalšou príležitosťou na vedenie diskusií o situácii v Tibete a o ďalších naliehavých otázkach, napríklad o postavení zástancov ľudských práv. Trojka Európskej únie bude trvať na tom, aby čínske úrady umožnili vstup zahraničných novinárov do Tibetu v súlade s novými pravidlami, ktoré boli prijaté v rámci prípravného obdobia na olympijské hry.

Európska únia a Čína budú v Ľubľane hovoriť o cenzúre internetu, a teda budú pokračovať v diskusii, ktorá sa začala počas posledného kola dialógu, ktoré sa uskutočnilo v októbri minulého roka.

Je dôležité posudzovať dialóg o ľudských právach v kontexte širšieho dialógu medzi Európskou úniou a Čínou o ľudských právach, reformách a politickom a sociálnom pokroku. Príčiny, ktoré spôsobili nepokoje v Tibete, sú pravidelne predmetom diskusií v rámci dialógu o ľudských právach s Čínou. Spomínanými príčinami sú sloboda náboženského presvedčenia, práva menšín a kultúrne práva. Počas posledného kola rozhovorov, ktoré sa uskutočnili v októbri minulého roka, viedla trojka Európskej únie s čínskymi úradmi veľmi otvorenú diskusiu o obmedzovaní náboženskej slobody.

K nedávnym pozitívnym zmenám v oblasti ľudských práv v Číne možno zaradiť skutočnosť, že tento rok začali platiť nové pracovno-právne predpisy, a tiež skutočnosť, že právomoc prehodnotiť tresty smrti je späť v rukách najvyššieho ľudového súdu. Následne došlo k poklesu počtu popráv.

Napokon mi dovoľte zdôrazniť, že Európska únia sleduje situáciu v Mjanmarsku rovnako pozorne ako situáciu v Tibete. Čo sa týka Tibetu, Európska únia aktívne podporuje úsilie Organizácie Spojených národov urýchliť prechod k demokracii a podporiť proces zmierenia a rozvoj tejto krajiny. Európska únia sa zúčastňuje na konzultáciách so svojimi partnermi z Ázie.

  Koenraad Dillen (NI). – (NL) Ďakujem pánovi ministrovi za jeho odpoveď, ktorá bola pomerne podrobná, no žiaľ nevyjadril sa k podstate problému. Všetci v tomto Parlamente sa zhodujeme na tom, že by nám malo záležať na situácii v oblasti ľudských práv v Mjanmarsku a v Číne. Dovolím si pochybovať o tom, či smerujeme k pozitívnym zmenám. Dovoľte mi poukázať na to, že len pred niekoľkými týždňami zverejnili francúzske noviny Libération na prvej strane fotografie náčinia, ktoré sa používa na týranie tibetských väzňov v Číne, preto pochybujem, či sa podarilo dosiahnuť nejaké pozitívne zmeny.

Naformulujem však svoju otázku konkrétnejšie. Prečo má Európska únia dvojaký meter, keď napríklad vo vzťahu k Mjanmarsku prijíma EÚ veľmi rozhodné opatrenia vrátane hospodárskych sankcií, zatiaľ čo na druhej strane, čo sa týka Číny, sa nič podobné nedeje? Môže ísť o to, že keď sú v hre veľké hospodárske záujmy, sme už v otázke ľudských práv o niečo menej zásadoví?

  Janez Lenarčič. − (SL) Vážený pán Dillen, nemôžem s vami súhlasiť, že používame dvojaký meter. Myslím si, že Európska únia nepoužíva dvojaký meter. Ak by Európska únia používala dvojaký meter, slovinské predsedníctvo by sa na zasadnutí Rady OSN pre ľudské práva, ktoré sa konalo v Ženeve 25. marca, nevyjadrovalo v mene Európskej únie o problematike, ktorú ste spomenuli.

Čo sa týka ľudských práv, Európska únia sa usiluje, aby v prípade všetkých tretích krajín používala rovnaký meter. Otázka spočíva v tom, aké prostriedky by sa mali použiť. V každom jednotlivom prípade sa spomínané prostriedky líšia. Pri rozhodovaní o tom, aké prostriedky alebo opatrenia je potrebné zaviesť, je nevyhnutné uvažovať o tom, aká je pravdepodobnosť, že dosiahneme požadovaný výsledok.

  Predsedajúca. − Otázka č. 8, ktorú predkladá Colm Burke (H-0167/08)

Vec: Ľudské práva v Čade

Žiadam Radu, aby sa podrobne vyjadrila, akým spôsobom zvyšuje diplomatický nátlak na dosiahnutie prímeria v Čade s cieľom ochrániť civilistov v obliehaných oblastiach a zvýšiť diplomatické úsilie na zabezpečenie mieru.

Dvaja opoziční politici, o ktorých čadská vláda vyhlasuje, že ich nezadržiava, boli v skutočnosti 3. februára v Čade zadržaní štátnou bezpečnosťou. Ako zabezpečuje Rada slobodu politickej opozície po pokuse o prevrat, ktorý sa uskutočnil na začiatku februára, a po následných zatknutiach, ktoré boli súčasťou záťahu na politických odporcov v hlavnom meste Čadu v N'Djamene?

Dňa 14. februára vyhlásil prezident Déby výnimočný stav, čím získala jeho vláda výnimočné právomoci na cenzúru médií, na prehľadávanie ľudí a majetku a na prísnu kontrolu pohybu v Čade. Akým spôsobom chce Rada zabezpečiť, aby vláda prezidenta Débyho prostredníctvom týchto novonadobudnutých rozsiahlejších právomocí neporušovala ľudské práva čadských občanov?

  Janez Lenarčič, úradujúci predseda Rady. − (SL) Rada pozorne sleduje situáciu v oblasti ľudských práv v Čade, najmä odkedy čadské úrady vyhlásili výnimočný stav. Ako vieme, výnimočný stav bol 16. marca odvolaný. Rada vyzvala prezidenta Débyho, aby dodržiaval základné práva a slobody, bol zdržanlivý a okamžite prepustil zadržaných. V súčasnosti je nezvestná už len jedna osoba.

13. augusta minulého roka bola dosiahnutá dohoda s takmer všetkými stranami politickej opozície. Rada neustále vyzýva signatárov spomínanej politickej dohody, aby pokračovali v jej uplatňovaní bez ohľadu na prerušenie, ktoré bolo spôsobené násilnými konfliktmi s povstaleckými skupinami. Uplatňovanie dohody sa týka aj ustanovení, ktoré sa vzťahujú na podporu demokratickej slobody a slobody prejavu. Rada sa snaží získať medzinárodnú podporu pre tento proces, najmä pri získavaní dôvery strán politickej opozície a občianskej spoločnosti.

Nátlak zo strany Európskej únie viedol k vytvoreniu vyšetrovacej komisie, v ktorej spolupracujú Európska únia a Medzinárodná frankofónna organizácia, pričom zastávajú úlohu medzinárodných pozorovateľov. Jednou z úloh tejto komisie je vyšetriť porušenia ľudských práv počas bojov a zistiť okolnosti, za ktorých došlo k zmiznutiu niektorých lídrov opozície. Komisia by mala dokončiť túto prácu v priebehu troch mesiacov.

  Colm Burke (PPE-DE). – Od 24. do 30. marca som bol v Čade a stretol som sa s ministrom zahraničných vecí a s predsedom národného zhromaždenia. Odpovede, ktoré som dostal na otázky týkajúce sa vyšetrovacej komisie a pána Saleha, ktorý je stále nezvestný, ma neuspokojili.

Preto sa chcem opýtať: sú medzinárodní zástupcovia a zástupca Európskej únie prítomní na vyšetrovaní ako pozorovatelia? Zúčastňujú sa skutočne na vyšetrovaní? Rozumiem tomu tak, že sú tam len v pozícii pozorovateľov. S takouto pozíciou nie som spokojný. Myslím si, že ak nebudú medzinárodní zástupcovia zapojení priamo do vyšetrovania, ak budú len v pozícii pozorovateľov, nebude možné, aby sme dostali pravdivú a presnú správu.

  Janez Lenarčič. − (SL) Máte pravdu, pán Burke. Zástupcovia Európskej únie a Medzinárodnej frankofónnej organizácie sa na tomto vyšetrovaní zúčastňujú ako medzinárodní pozorovatelia. Podľa môjho názoru je táto úloha dostatočná na to, aby bolo možné vyhodnotiť správu, ktorú má komisia predložiť v priebehu troch mesiacov.

  Predsedajúca. − Čo sa týka tejto témy, nie sú už žiadne ďalšie otázky. Nasledujúca otázka bude posledná.

  Predsedajúca. − Otázka č. 9, ktorú predkladá Liam Aylward (H-0180/08)

Vec: Mierová misia v Čade

Žiadam Radu, aby podrobne popísala súčasné pôsobenie mierovej misie EÚ v Čade.

  Janez Lenarčič, úradujúci predseda Rady. − (SL) Po útokoch na hlavné mesto N'Djamena, ktoré uskutočnili čadskí povstalci zo Sudánu v januári, sa veliaci dôstojník generál Nash 31. januára rozhodol dočasne prerušiť nasadenie misie.

Toto rozhodnutie bolo odobrené z dvoch dôvodov. Prvým dôvodom bolo umožniť vykonanie vyhodnotenia novej politickej a bezpečnostnej situácie. Druhým dôvodom bolo vykonať nerušenú evakuáciu Európanov a civilistov z ostatných krajín. Nasadenie misie bolo obnovené po dvanástich dňoch. Táto dvanásťdňová prestávka nemala vplyv na všeobecný program operácie. Počiatočná prevádzková kapacita bola dosiahnutá 15. marca. Podľa plánu by plná kapacita mala byť dosiahnutá do konca júna.

Bez ohľadu na spomínané krátke dočasné prerušenie, Rada jednoznačne vyhlásila, že je odhodlaná pokračovať v uplatňovaní mandátu v súlade s príslušnou rezolúciou Bezpečnostnej rady OSN, najmä čo sa týka humanitárneho mandátu.

S bojmi, ktoré nastali začiatkom februára, sa počítalo ako s jednou z možných variant vývoja situácie už od úplného začiatku, keď bola táto operácia vo fáze plánovania. Tieto predpoklady sa, žiaľ, naplnili, a preto bolo ešte potrebnejšie nasadiť misiu EUFOR a misiu OSN v Čade a v Stredoafrickej republike.

Rada zastáva názor, že je v záujme medzinárodného spoločenstva a v záujme Európskej únie zlepšiť stabilitu a bezpečnosť v tomto regióne. Prítomnosť spomínaných viacrozmerných štruktúr prispeje k stabilizácii humanitárnej a politickej situácie a zabráni rozšíreniu krízy do susedných krajín a regiónov.

Čo sa týka incidentu na sudánskej hranici, keď jeden vojak misie EUFOR prišiel o život, veliteľ operácie vyjadril poľutovanie nad neúmyselným prekročením hranice a nad nešťastným konaním, ktoré viedlo k tomuto úmrtiu. Veliteľ potvrdil, že misia EUFOR bude vykonávať svoj mandát v súlade s rezolúciou Bezpečnostnej rady OSN, t. j. nestranne a s neustálym ohľadom na dodržiavanie sudánskych hraníc.

Chcem dodať, že vyšetrovanie tohto incidentu ešte stále prebieha. Rozmiestnenie jednotiek postupuje podľa plánu. V súčasnosti je v rámci misie EUFOR v Čade a v Stredoafrickej republike 1 800 vojakov. Keď sa misia stane plne funkčnou, bude v nej pôsobiť 3 700 vojakov zo 14 členských štátov. V súčasnosti prebiehajú rokovania s tretími krajinami o ich možnom zapojení do tohto procesu.

  Liam Aylward (UEN). – Vážená pani predsedajúca, dovoľte, aby som sa pána ministra opýtal, či je spokojný s úrovňou logistickej podpory, ktorá má umožniť plné nasadenie mierovej misie v priebehu nasledujúcich týždňov a mesiacov.

Okrem toho by som sa chcel pána ministra opýtať, či súhlasí s konštatovaním, že mierová misia EÚ v Čade vysiela veľmi silný signál sudánskej vláde, keďže mnohí z 300-tisíc utečencov, ktorí uviazli v táboroch vo východnom Čade, sa tam uchýlili v snahe utiecť pred genocídou, ktorá prebieha v sudánskom regióne Dárfúr.

  Janez Lenarčič. − (SL) Odpoveď na prvú časť otázky pána Aylwarda je určite áno. Odpoveď na jej druhú časť je áno, za predpokladu, že bude dodržaný mandát pre túto operáciu, ktorý sa nevzťahuje na Dárfúr.

  Predsedajúca. − Otázky, ktoré neboli zodpovedané pre nedostatok času, budú zodpovedané písomne (pozri prílohu).

  Predsedajúca. – Týmto sa skončila hodina otázok.

(Rokovanie bolo prerušené o 19.10 hod. a pokračovalo od 21.00 hod.)

PREDSEDÁ: PANI ROURE
podpredsedníčka