Zoznam 
 Predchádzajúci 
 Nasledujúci 
 Úplné znenie 
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : O-0031/2008

Predkladané texty :

O-0031/2008 (B6-0151/2008)

Rozpravy :

PV 23/04/2008 - 15
CRE 23/04/2008 - 15

Hlasovanie :

Prijaté texty :


Rozpravy
Streda, 23. apríla 2008 - Štrasburg Verzia Úradného vestníka

15. Režim nulovej tolerancie voči nepovoleným geneticky modifikovaným organizmom a jeho hospodárske dôsledky (rozprava)
PV
MPphoto
 
 

  Predsedajúca. – Ďalším bodom rokovania je rozprava o otázke na ústne zodpovedanie, ktorú položil Neil Parish v mene Výboru pre medzinárodný obchod Komisii, a ktorá sa týka režimu nulovej tolerancie voči nepovoleným geneticky modifikovaným organizmom a jeho hospodárskych dôsledkov (O-0031/2008 – B6-0151/2008).

 
  
MPphoto
 
 

  Struan Stevenson, v zastúpení autora. Vážená pani predsedajúca, v prvom rade mi dovoľte úprimne sa poďakovať môjmu kolegovi, pánovi Parishovi, predsedovi Výboru pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka, za to, že mi dal možnosť prísť sem v takúto neskorú večernú hodinu a opýtať sa túto otázku. On, žiaľ, už pred mnohými mesiacmi súhlasil s tým, že pôjde s pani komisárkou Fischerovou Boelovou do Dánska, a tak dnes popoludní musel odísť do Kodane. Pán Parish sa ospravedlňuje za svoju neprítomnosť a s čo najväčšou úctou si dovoľuje privítať pani Vassiliouovú v Komisii.

Ide o overenie toho, či sa naše predpoklady zhodujú so skutočnosťou. Pokiaľ ide o spracovanie bravčového a hydinového mäsa, tieto odvetvia priemyslu sú v Európskej únii veľmi konkurencieschopné a úspešné, hoci nedostávajú vôbec žiadnu podporu. Nevzťahujú sa na ne žiadne platby pre poľnohospodárov, nevzťahujú sa na ne žiadne dotácie, na trhu musia jednoducho fungovať samostatne.

Čo sa týka hydiny a ošípaných, najväčšie výrobné náklady predstavuje krmivo. Prasce a sliepky nespásajú polia, a preto základ ich krmiva tvoria obilniny. Čo sa týka nepodporovaných odvetví priemyslu, je potrebné zabezpečiť, aby mali prístup ku konkurencieschopnému krmivu z celého sveta.

V Európe nám vydanie licencie na dokonale bezpečný geneticky modifikovaný výrobok trvá v priemere viac ako dva roky. Kým bol Európskou úniu schválený Herculex, jeden z mála geneticky modifikovaných osív, trvalo to 33 mesiacov. V Spojených štátoch je priemerný čas vydania schválenia polovičná, len 15 mesiacov.

Takýto prístup je neospravedlniteľný. Keďže ceny potravín i náklady bravčového a hydinárskeho priemyslu rastú, nemôžeme si dovoliť strácať čas pri vydávaní licencií na krmivo. Musíme tento proces urýchliť.

V Spojených štátoch sú mnohé tieto geneticky modifikované výrobky vedľajšími produktmi bioetanolového priemyslu. Sú oveľa lacnejšie ako krmivo, ktoré je dostupné pre výrobcov hydiny a bravčového mäsa tu, v Európe. Upierame si teda prístup na lacnejší svetový trh s krmivom, v dôsledku čoho je takmer nemožné, aby naši výrobcovia dokázali byť konkurencieschopní. Preto nám hrozí obrovské riziko, že mnohí ľudia stratia zamestnanie, a že budeme nútení tieto odvetvia priemyslu vyviesť za hranice Európskej únie.

Puritáni, ktorí hovoria, že nesmieme používať žiadne krmivo pre hydinu alebo ošípané, na výrobu ktorého bolo použité geneticky modifikované osivo, nič nezískajú, ak si presadia svoj názor a dosiahnu, že nebudeme používať tento druh krmiva. V konečnom dôsledku sa na náš úkor presadia naši konkurenti pôsobiaci mimo EÚ, a teda budeme nútení dovážať hydinu a bravčové mäso zo zvierat, ktoré sa živili presne tým istým geneticky modifikovaným krmivom, ku ktorému sme našim výrobcom zamietli prístup. Takáto politika je bláznivá.

Takisto je potrebné zaviesť jasné označovanie výrobkov, aby sa spotrebitelia mohli informovane rozhodnúť. Ak mäso, ktoré jedia, pochádza zo zvierat, ktoré boli kŕmené geneticky modifikovaným krmivom, musia o tom vedieť. Vzhľadom na rastúce ceny potravín je mäso pochádzajúce zo zvierat, ktoré boli kŕmené geneticky modifikovaným krmivom, väčšinou lacnejšie. Takýto postup dáva spotrebiteľom možnosť vybrať si lacnejšie mäso, ak sa tak rozhodnú.

Ďalšou významnou otázkou súvisiacou s krmivom je nulová tolerancia vzťahujúca sa na dovoz krmiva bez geneticky modifikovaných organizmov do Európskej únie. Pustovníci sa teraz znova môžu biť do pŕs a hovoriť, že sa usilujeme zaručiť, aby v krmive bez geneticky modifikovaných organizmov, ktoré sa dováža do Európskej únie, nebola ani najmenšia stopa po geneticky modifikovaných výrobkoch. Aký je však význam nulovej tolerancie, keď sa na loď v Brazílii naloží náklad sóje bez geneticky modifikovaných organizmov, ktorý sa má vyviesť do Európskej únie? Je možné, že cez nakladacie zariadenia v brazílskom prístave sa do nákladu dostane aj veľmi malý pozostatok geneticky modifikovanej sóje. Keď loď zakotví v EÚ a nájde sa hoci len maličká stopa geneticky modifikovanej sóje, aj keď je táto sója v EÚ licencovaná, celú zásielku možno poslať späť.

Preto výsledkom režimu nulovej tolerancie bude významné zníženie množstva krmiva bez geneticky modifikovaných organizmov, ktoré sa dováža do Európskej únie. Pre chovateľov hydiny a ošípaných, ktorí chcú používať krmivo bez geneticky modifikovaných organizmov, je teda veľmi zložité zabezpečiť si potrebné množstvá takéhoto krmiva v čase, keď ho potrebujú. Znova sa ukazuje, že pre týchto chovateľov je oveľa ťažšie spravodlivo súťažiť na otvorených svetových trhoch.

Ak skutočne chceme, aby sa náš bravčový a hydinársky priemysel presunul za hranice Európskej únie, ak chceme, aby naši občania jedli brazílsku kuracinu a bravčovinu, či dokonca kuracinu dovezenú z Thajska, pričom vieme, že všetky tieto zvieratá kŕmia geneticky modifikovaným krmivom, potom ten najlepší spôsob, ako to dosiahnuť, je pokračovať v súčasnej politike nulovej tolerancie pri krmive bez geneticky modifikovaných organizmov a v hrozne pomalom vydávaní licencií na geneticky modifikované krmivo v rámci Európskej únie.

Vážená pani komisárka, veľmi nás teší, že vaše vymenovanie do funkcie komisárky pre zdravie a ochranu spotrebiteľov sa stretlo s takou jednoznačnou podporou. Želáme vám veľa úspechov, no dúfame, že sa postavíte na čelo boja proti šíreniu mýtov o frankensteinovských potravinách, a že zavediete potrebné politiky, ktoré umožnia našim poľnohospodárom súťažiť na medzinárodnej scéne, pričom budú mať rovnaké podmienky ako ich konkurenti.

 
  
MPphoto
 
 

  Androula Vassiliou, členka Komisie. − Vážená pani predsedajúca, Komisia si uvedomuje nebezpečenstvo, že dovoz krmív môže byť zložitejší a drahší vzhľadom na časovo nesúladné schvaľovanie geneticky modifikovaných organizmov vo vyvážajúcich krajinách a v Európskej únii. Poznám štúdiu GR pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka, ktorá sa zaoberá otázkou nedostatku krmív. Musím zdôrazniť, že dôsledkami politiky nulovej tolerancie nepovolených GMO na dovoz krmív je potrebné zaoberať sa len v prípade, že ide o tzv. časovo nesúladné schválenia geneticky modifikovaných organizmov. Jedným z kľúčových faktorov je rozdiel v dĺžke trvania postupu schvaľovania geneticky modifikovaných organizmov v tretích krajinách a v Európskej únii, v spojení s nedostatočnými mechanizmami oddeľovania vo vyvážajúcich krajinách a s marketingovými stratégiami, ktoré v daných krajinách uplatňujú odvetvia priemyslu zaoberajúce sa výrobou osív. Zvýšené používanie geneticky modifikovaných organizmov našimi hlavnými obchodnými partnermi v komoditách má tiež významné dôsledky.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti Komisia zameriava svoje úsilie na riešenie týchto kľúčových faktorov. Začali sa rokovania s Európskym úradom pre bezpečnosť potravín, ktorých cieľom je urýchliť schvaľovací postup a zvýšiť jeho účinnosť bez toho, aby došlo k zníženiu kvality vedeckého posúdenia zo strany Európskeho úradu pre bezpečnosť potravín. V tejto súvislosti by som vám chcela pripomenúť, aká dôležitá je spolupráca členských štátov v stálom výbore a v Rade.

V neposlednom rade by som chcela poznamenať, že Komisia nedávno prijala schválenie kukurice GA 21, vzhľadom na zvýhodnenú prítomnosť tejto geneticky modifikovanej plodiny sa uľahčí jej dovoz z Argentíny. Komisia v súčasnosti tiež pracuje na odoslaní návrhu na schválenie geneticky modifikovanej sóje Rade, po tom čo sa v stálom výbore nepodarilo dosiahnuť kvalifikovanú väčšinu. Prijatie návrhu na schválenie geneticky modifikovanej sóje tiež umožní dovoz viacerých krmív, čím prispeje k dočasnému riešeniu problému s nedostatkom krmiva, na ktorý poukázal ctený pán poslanec.

Cieľom legislatívneho rámca Európskej únie, ktorý sa týka geneticky modifikovaných potravín a krmív, je v prvom rade zaistiť bezpečnosť výrobkov uvedených na trh. Z tohto dôvodu podliehajú geneticky modifikované potraviny a krmivá schváleniu pred uvedením na trh. Prístup nulovej tolerancie voči nepovoleným geneticky modifikovaným organizmom, ktorý v súčasnosti uplatňuje Európska únia, bol ustanovený v právnych predpisoch EÚ, pričom bol schválený Európskym parlamentom a Radou ako ten najlepší spôsob ochrany ľudského zdravia, zdravia zvierat a tiež ochrany životného prostredia. Prístup EÚ je v tejto oblasti podobný ako prístup väčšiny tretích krajín vrátane hlavných výrobcov geneticky modifikovaných výrobkov.

Na medzinárodnej úrovni Komisia v úzkej spolupráci s členskými štátmi aj naďalej podporuje zámer, aby Codex v tejto oblasti vypracoval usmernenia. Komisia však priznáva, že môže nastať prípad, ktorý popisujete pri objasňovaní dôvodov na položenie vašej otázky. Komisia tiež uznáva, že je čoraz jednoduchšie odhaliť takéto prípady, pretože meracia technika sa neustále zlepšuje. Komisia preskúma, či je možné a vhodné vytvoriť individuálne riešenie na tento osobitný problém, pričom je, samozrejme, potrebné v plnej miere dodržať existujúce právne predpisy.

Čo sa týka sťažnosti Svetovej obchodnej organizácie voči Európskemu spoločenstvu z roku 2003, zodpovedajúca panelová správa z roku 2006 nespochybňuje právne predpisy EÚ, ale skôr spôsob, akým boli v minulosti vykonávané. Komisii sa doposiaľ darí udržať tento spor v kontexte pravidelného dialógu o biotechnologických otázkach so sťažovateľmi. Sťažovateľom sme jasne preukázali, že čo sa týka systému schvaľovania biotechnologických výrobkov, v súčasnosti neexistuje žiadne moratórium, ani neprimerané omeškanie.

Od zriadenia odbornej komisie Svetovej obchodnej organizácie bolo schválených šestnásť výrobkov, pričom v roku 2007 bolo schválených len sedem výrobkov. Nemôžeme vylúčiť, že sťažovatelia, najmä Spojené štáty, pri prijímaní rozhodnutia o tom, či budú pokračovať v ďalšom riešení sporu, vezmú do úvahy dôsledky otázky zvýhodnenej prítomnosti. Európske spoločenstvo by však z hľadiska obhajoby svojho stanoviska bolo v dobrom postavení. Súčasný dialóg poukazuje na to, že táto možnosť nie je pravdepodobná.

 
  
MPphoto
 
 

  Esther De Lange, v mene skupiny PPE-DE. (NL) Vážená pani predsedajúca, vážená pani komisárka, včera sme v tomto Parlamente rozprávali o náraste cien potravín a o jeho dôsledkoch v rámci Európskej únie a na rozvojové krajiny. Dnes večer zase diskutujeme o geneticky modifikovanom krmive pre zvieratá. Tieto dve rozpravy by bolo možné spojiť. Napokon, táto pomerne technická téma týkajúca sa krmív pre zvieratá, samozrejme, patrí do širšieho rámca diskusie o bezpečnosti potravín a o rastúcich cenách potravín. Nakoľko citlivé je skutočne zničiť alebo odmietnuť celé náklady krmív pre zvieratá, pretože neúmyselne obsahujú stopy, veľmi malé množstvá, geneticky modifikovaných výrobkov? Mne to nepripadá veľmi citlivé, či už z hľadiska spomínanej bezpečnosti potravín, alebo z hľadiska rastúcich cien.

Pretože ceny krmív pre zvieratá v poslednom čase rozhodne výrazne stúpli a budú rásť aj naďalej, ak nezmeníme svoj postoj. V dôsledku toho mnohým výrobcom stúpajú náklady, myslím si, že neuškodí, keď znova poukážem na skutočnosť, že rastúce ceny, o ktorých neustále hovoríme, nemusia nevyhnutne znamenať, že poľnohospodári zarábajú viac. Už tu odznelo, že napríklad v odvetví chovu ošípaných ceny krmiva vzrástli, no ziskové rozpätie je v skutočnosti menšie.

Ako sa môžeme dostať z tejto patovej situácie? Určite nie tak, že zrazu začneme k postupu schvaľovania pristupovať nedbalo. Nie, takto to určite nepôjde. Podľa môjho názoru však problém spočíva v dvoch oblastiach, kde je potrebné, aby sme našli riešenie. Po prvé, ako už povedal pán Stevenson, v Európskej únii trvá oveľa dlhšie, kým dôjde k schváleniu geneticky modifikovaných organizmov, u nás to trvá dva a pol roka, v Spojených štátoch to netrvá takmer ani rok. Vzala som na vedomie informácie, ktoré nám Komisia poskytla o zvýšení účinnosti Európskeho úradu pre bezpečnosť potravín, ale, samozrejme, nie je to celý problém. Problém spočíva v tom, že výbory Rady si navzájom posúvajú túto problematiku, a potom nie sú schopné dosiahnuť kvalifikovanú väčšinu, či už za schválenie alebo proti schváleniu, až napokon, po dlhom boji, sa rozhodnutie presunie na Komisiu. Teda aj to je súčasťou problému a tento postup je potrebné urýchliť. Samozrejme, nejde o argument v prospech automatického schvaľovania výrobkov, no myslím si, že ľudia majú právo rýchlejšie vedieť, či bude alebo nebude daný produkt schválený pre uvedenie na európsky trh.

Po druhé, musíme nájsť riešenie na neúmyselnú prítomnosť stôp geneticky modifikovaných organizmov v krmivách pre zvieratá, napríklad formou prahovej hodnoty, samozrejme, len čo sa týka geneticky modifikovaných organizmov, ktoré už boli schválené Európskym úradom pre bezpečnosť potravín. Takisto je potrebné vziať do úvahy, že v našich obchodoch je pravidelne dostupné bravčové mäso z ošípaných, ktoré boli kŕmené v krajinách mimo Európskej únie. Tomu teda hovorím nespravodlivá hospodárska súťaž! Myslím si, že je škoda, že sa Komisia nevyjadrila k prahovým hodnotám, hovorí len o existujúcich právnych predpisoch. Buďme však úprimní, keďže používame prahové hodnoty, pokiaľ ide o označovanie výrobkov, myslím si, že je to možné aj v prípade geneticky modifikovaných organizmov.

V skratke, výrobcovia a spotrebitelia sa nesmú stať obeťami nerozhodnosti výborov Rady. Nastal čas, aby sa konalo rýchlo a jasne.

 
  
MPphoto
 
 

  Bernadette Bourzai, v mene skupiny PSE. – (FR) Vážená pani predsedajúca, vážená pani komisárka, dámy a páni, ako naznačuje už aj názov, táto otázka sa zaoberá hospodárskymi dôsledkami postupu schvaľovania geneticky modifikovaných organizmov.

Preto by som sa chcela pani komisárky opýtať, či Komisia žiadala o vypracovanie štúdií, ktoré by sa zameriavali na odhalenie príčin nárastu cien krmív pre zvieratá. Chcela by som tiež vedieť, aký podiel krmiva, ktoré bolo v posledných rokoch dovezené do Európskej únie, obsahoval stopy geneticky modifikovaných organizmov, ktoré nie sú v Európe povolené, a chcela by som tiež vedieť, odkiaľ toto krmivo pochádzalo. Tieto informácie sú užitočné ak chceme posúdiť rozsah výskytu týchto prípadov.

Na rozdiel od pani De Langeovej, ktorá vystúpila predo mnou, odmietam názor, že existuje príčinný vzťah medzi zásadou nulovej tolerancie týkajúcej sa geneticky modifikovaných organizmov a výrazným zvýšením cien krmív. Tieto dve veci by sme nemali spájať, pretože veľmi dobre vieme, že tento nárast cien je spôsobený kombináciou rôznych faktorov, ku ktorým sa nebudem podrobnejšie vyjadrovať, no v prvom rade ide o špekulácie na burze cenných papierov, ktoré sa týkajú budúcich poľnohospodárskych trhov. Okrem toho tento nárast cien sa týka všetkých krajín, aj tých, ktoré majú veľmi flexibilné právne predpisy vzťahujúce sa na geneticky modifikované organizmy.

Napriek tomu je pravda, že európski chovatelia dobytka musia čeliť veľkým ťažkostiam. Hlavnou príčinou tohto stavu je skutočnosť, že Európska únia je vo veľkej miere závislá od dovozu krmív. Moja hlavná otázka teda znie takto: prečo sme závislí až v takej veľkej miere a akým spôsobom budeme na túto situáciu reagovať? Chcem sa Komisie opýtať, či vykonala analýzu hospodárskych dôsledkov dohody z Blair House, v dôsledku ktorej sa Európska únia vzdala vlastnej výroby krmív pre zvieratá.

Podľa môjho názoru existujú dve možnosti, ako dosiahnuť zníženie tejto závislosti. Prvou možnosťou je urobiť všetko, čo je v našich silách, aby sme zachránili, skutočne zachránili, posledné európske kŕmne a bielkovinové plodiny, a aby sme podporili reštrukturalizáciu, pričom je potrebné, aby sme nedopustili napríklad úplné oddelenie platieb počas hodnotenia stavu spoločnej poľnohospodárskej politiky, hlavne vzhľadom na to, že tieto plodiny majú nepochybne priaznivý vplyv na životné prostredie z hľadiska rotácie plodín, čo má následne priaznivý vplyv na pôdu.

Na druhej strane sa musí Komisia snažiť diverzifikovať náš zdroj dodávok krmív. V decembri 2007 som sa zúčastnila na konferencii, ktorú usporiadala organizácia GM-Free Network, na ktorej sa ukázalo, že zásoby krmív bez geneticky modifikovaných organizmov existujú, a že je potrebné nadviazať kontakty medzi výrobcami a dovozcami.

Dúfam, že si všetci uvedomujeme, že spotrebitelia majú právo...

(predsedajúca prerušila rečníčku)

 
  
MPphoto
 
 

  Jan Mulder, v mene skupiny ALDE. (NL) Vážená pani predsedajúca, v prvom rade by som sa chcel poďakovať Výboru pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka a tomuto plenárnemu zasadnutiu za to, že podporili moju iniciatívu, aby sme o tejto téme diskutovali dnes večer.

Je pozoruhodné, že na celom svete je pestovanie geneticky modifikovaných plodín na vzostupe, iba my v Európe sa toho veľmi bojíme. Otázka znie, prečo je to tak. Pani komisárka pomerne rozhodne povedala, že takéto sú naše právne predpisy, a tak ich musíme dodržiavať. Ak však v dôsledku zmeny okolností bude potrebné vykonať zmenu a doplnenie právnych predpisov, Komisia to bude musieť urobiť. Myslím si, že ten čas práve nastal. Len nedávno som v tom ani ja nemal jasno, ale nie všetky geneticky modifikované plodiny sú rovnaké. Je obrovský rozdiel medzi transgenézou a cisgenézou. Jedna je špecifická pre konkrétny prírodný druh, a tá druhá nie. Na obe sa však vzťahujú rovnaké právne predpisy a Komisia sa musí pustiť do vykonania zmeny a doplnenia právnych predpisov z tohto hľadiska.

Podľa môjho názoru podstata problému spočíva v nulovej tolerancii. Vo svete je len veľmi málo situácií, v ktorých možno požadovať úplnú nulovú toleranciu. Vždy musí existovať možnosť, ktorá poskytuje určitý priestor na odchýlky. Ak je povolená rýchlosť 50 kilometrov za hodinu, vo väčšine krajín existuje tolerančná hodnota okolo troch kilometrov za hodinu, a ak ste v tejto tolerančnej hodnote, nedostanete pokutu napriek tomu, že ste prekročili povolenú rýchlosť. Prečo nie je možné použiť rovnaký prístup aj pre dovážaný tovar? Prečo by nemalo byť možné ustanoviť tolerančnú hodnotu napríklad na úrovni 0,8 % alebo 0,9 %? Môže mi Komisia poskytnúť jasnú odpoveď na túto otázku?

Vítam tiež skutočnosť, že prebiehajú rokovania s Európskym úradom pre bezpečnosť potravín o skrátení postupov, pričom by nedošlo k ohrozeniu kvality. Vyjadril sa už Európsky úrad pre bezpečnosť potravín, či je niečo také vôbec možné? Rokovania samé osebe nestačia, pretože času je málo.

Je tu však aj ďalší problém. Možno mi Komisia bude vedieť poradiť, ako mám ako politik vysvetliť verejnosti, že môžeme spotrebúvať širokú škálu výrobkov, ktoré nesmieme vyrábať. Bez obmedzení môžeme z celého sveta dovážať akékoľvek výrobky zo zvierat, ktoré kŕmia výrobkami, ktoré sú u nás zakázané. Aký to má zmysel? Ako sa to dá vysvetliť? Možno by mi pani komisárka vedela odporučiť myšlienku, ktorá by sa dala využiť v nadchádzajúcej volebnej kampani.

Na záver by som sa chcel opýtať, aké dôsledky vyplývajú z postoja Komisie, pokiaľ ide o Svetovú obchodnú organizáciu. Môžeme to jednoducho urobiť?

 
  
MPphoto
 
 

  Janusz Wojciechowski , v mene skupiny UEN. (PL) Vážená pani predsedajúca, sú tri oblasti, v ktorých by geneticky modifikované organizmy mohli byť nebezpečné.

Prvou z týchto oblastí je verejné zdravie. Čoraz viac skutočností poukazuje na to, že geneticky modifikované organizmy by mohli byť škodlivé pre ľudské zdravie, no na tieto skutočnosti sa neberie ohľad. Každú chvíľu sa môžu objaviť nevyvrátiteľné dôkazy potvrdzujúce škodlivé následky geneticky modifikovaných organizmov. Boli časy, keď neexistovali dôkazy o škodlivosti azbestu, no keď sa dôkazy objavili, škody boli obrovské. Na odstránenie azbestu bolo potrebné minúť miliardy. Problém týkajúci sa geneticky modifikovaných organizmov spočíva v tom, že ak sa ich používanie rozšíri, už nebude možné zbaviť sa ich.

Druhou zo spomínaných oblastí je životné prostredie. Mnohí vedci sú presvedčení o tom, že geneticky modifikované organizmy môžu mať zničujúce následky na životné prostredie. Aj preto bola hlboko v ľade nórskych Špicbergov vytvorená zásoba tradičného osiva, pre prípad, že častejšie používanie geneticky modifikovaných organizmov zničí tradičné osivo.

Tretia hrozba sa týka hospodárstva. V dôsledku zvyšovania používania geneticky modifikovaných organizmov sa poľnohospodári stávajú finančne závislými od veľkých biotechnologických koncernov. Poľnohospodári budú nútení pestovať geneticky modifikované plodiny za podmienok, ktoré im určia silné koncerny vlastniace patenty na geneticky modifikované osivo.

V Európe v súčasnosti nevládne hlad. Potraviny sú čoraz drahšie, no poľnohospodárska politika Únie sa aj naďalej zameriava na stanovovanie administratívnych obmedzení na poľnohospodársku výrobu. Nie je potrebné, aby Európa vyhľadávala vysoko intenzívne technológie potravinovej výroby. Namiesto toho by si Európa mala zvoliť výrobu zdravých potravín, pričom sa budú využívať tradičné metódy.

Samozrejme, existuje tu aj problém týkajúci sa konkurencie. V tejto oblasti v plnej miere súhlasím s pánom Stevensonom a ostatnými rečníkmi. Naši poľnohospodári by nemali byť jediní, kto musí znášať dôsledky zákazu pestovania geneticky modifikovaných plodín a používania geneticky modifikovaných krmív. K tomuto zákazu je potrebné pripojiť zákaz dovozu rastlinných i živočíšnych výrobkov obsahujúcich geneticky modifikované organizmy. Je potrebné uplatniť jednoduchú zásadu, že výrobcovia vyvážajúci svoje výrobky na európsky trh budú podliehať rovnakým požiadavkám, akým podliehajú výrobcovia pôsobiaci priamo v Európskej únii.

 
  
MPphoto
 
 

  Caroline Lucas, v mene skupiny Verts/ALE. – Vážená pani predsedajúca, hneď na úvod by som chcela spochybniť predpoklad, z ktorého otázka vychádza. Je úplne nesprávne a falošné snažiť sa spojiť nárast cien živočíšnych krmív v Európe a zodpovedajúcu krízu v celom dobytkárskom priemysle vo všeobecnosti s právnymi predpismi Európskej únie v oblasti geneticky modifikovaných organizmov a konkrétne s politikou nulovej tolerancie EÚ.

Samozrejme, je pravda, že chovatelia dobytka zažívajú ťažké časy. No myslím si, že to nemá nič spoločné s európskymi politikami v oblasti geneticky modifikovaných organizmov. Som presvedčená o tom, že táto situácia je spôsobená kombináciou rôznych faktorov, medzi ktoré patria najmä nepriaznivé počasie, v dôsledku ktorého boli nižšie výnosy poľnohospodárskych plodín, deregulácia trhov, zvýšený dopyt niektorých krajín, napríklad Číny, rýchly a nekontrolovaný nárast výroby biopalív a čoraz častejšie špekulácie na finančnom trhu.

Myslím si, že priemyselné odvetvie využívajúce geneticky modifikované organizmy pripisuje priveľký význam správe GR pre poľnohospodárstvo, ktorá sa zaoberá možnými dôsledkami, ktoré môže mať zavedenie režimu Európskej únie v oblasti geneticky modifikovaných organizmov na dostupnosť a cenu živočíšnych krmív. Najhorší scenár vývoja situácie, ktorý popisuje táto správa, vychádza z predpokladu, že Brazília rýchlo komerčne využije geneticky modifikovaný druh sóje, ktorý nie je v Európskej únii povolený. V správe sa však nepredkladá žiadny dôkaz o tom, že by Brazília vôbec uvažovala o novej geneticky modifikovanej sóji.

Podľa správy nebude mať politika EÚ žiaden vplyv na povolenia vydané v Spojených štátoch amerických a Brazília a Argentína budú v skutočnosti oveľa opatrnejšie pri vydávaní povolení na nové geneticky modifikované plodiny, ktoré by v opačnom prípade mohli poškodiť ich vývoz do Európskej únie. Napríklad, Argentína zaviedla certifikačný systém vzťahujúci sa na kukuricu vyvážanú do Európskej únie práve preto, aby zabránila vývozu nepovolených druhov.

Okrem toho neexistujú ani dôkazy o tom, že by došlo k výraznému narušeniu konkurenčného prostredia, ktoré malo byť spôsobené dovozom mäsa zo zvierat kŕmených geneticky modifikovanými organizmami, ktoré v Európskej únii nie sú povolené.

Takže úprimne povedané, všetky tieto otázky sú tendenčné a založené na nesprávnych informáciách. Chcela by som však položiť vlastné otázky týkajúce sa navrhovaného zavedenia prahovej hodnoty, ktorá by sa vzťahovala na geneticky modifikované organizmy, ktoré v Európskej únii nie sú povolené. Po prvé ako si môže byť Komisia istá, že geneticky modifikované organizmy, ktoré v Európskej únii nie sú povolené, sú bezpečné?

Po druhé v prípade, že dôjde k škodám, aká inštitúcia alebo ktorá spoločnosť ich bude musieť zaplatiť? Európska únia, ktorá takúto kontamináciu povolila? Spoločnosť, ktorá vyvinula geneticky modifikovaný organizmus, no zatiaľ nemá platné povolenie na jeho uvedenie na trh? Alebo spoločnosť, ktorá zodpovedá za dovoz?

Napokon mala by sa táto prahová hodnota vzťahovať aj na geneticky vypestované rastliny, ktoré produkujú látky, medzi ktoré patria napríklad farmaceutiká? Bolo vykonané posúdenie týkajúce sa kontaminácie potravín aktívnymi farmaceutickými látkami?

Teším sa, že na konci tejto rozpravy budem mať možnosť počuť úplné odpovede na tieto kľúčové otázky.

 
  
MPphoto
 
 

  Kartika Tamara Liotard, v mene skupiny GUE/NGL. (NL) Vážená pani predsedajúca, vážená pani komisárka, vy i ja toho vieme skutočne veľmi málo o tom, aké nebezpečné môžu byť geneticky modifikované organizmy pre naše zdravie. Chceme preto skutočne povoliť používanie takýchto geneticky modifikovaných organizmov (ja im hovorím „pojašené jedlo“) jednoducho len preto, že týmto spôsobom možno uspokojiť hospodársku potrebu? Podľa môjho názoru, odpoveď znie nie. Z môjho pohľadu sú prioritami verejné zdravie, životné prostredie a biodiverzita. Brusel už od členských štátov vyžaduje, aby povolili určité geneticky modifikované organizmy, hoci to nie sú ochotné urobiť. Takýto postoj je v rozpore s Kartagenským protokolom, podľa ktorého sú krajiny oprávnené odmietnuť nové geneticky modifikované výrobky, ak majú pochybnosti o ich bezpečnosti. Nechajme členské štáty, nech sa samé rozhodnú o tom, ktoré nebezpečné výrobky povolia.

Nie som sama, kto má námietky. Mnoho občanov má z geneticky modifikovaných organizmov obavy. Mali sme to možnosť vidieť v Poľsku, Rumunsku, Rakúsku a na Cypre. Odpor voči pokusným poliam spoločnosti Monsanto rastie napríklad aj v mestách Raalte a Gemert-Bakel v Holandsku. Skutočne hrozí, že modifikované semená odveje vietor z polí spoločnosti Monsanto k blízkym tradičným alebo organickým farmám. Miestni poľnohospodári, samozrejme, nechcú, aby na ich poliach rástli takéto rastliny. Znepokojuje ma tiež plán spoločnosti Monsanto prevziať kontrolu nad holandskou spoločnosťou De Ruiter, ktorá sa zaoberá výrobou osív, pričom patrí medzi desať najväčších spoločností v tomto odbore na svete. Je očividné, že spoločnosť Monsanto sa snaží preniknúť hlbšie do Európy. Či už preto, lebo očakáva, že pravidlá budú flexibilnejšie, alebo preto, že chce byť v takom postavení, aby mohla vyvinúť nátlak na politikov, aby veľmi rýchlo uvoľnili pravidlá. Musíme sa proti tomu rozhodne postaviť. Verejné zdravie, životné prostredie a biodiverzita sú pre nás dôležitejšie ako obchodné zisky.

 
  
MPphoto
 
 

  Jim Allister (NI). – Vážená pani predsedajúca, naši konkurenti sa musia na účet EÚ naozaj dobre zabávať. S pokryteckou horlivosťou sme zakázali geneticky modifikované organizmy v živočíšnych krmivách, dokonca až na nezmyselnú úroveň nulovej tolerancie voči všetkým stopám po nepovolených geneticky modifikovaných organizmoch, no zároveň sa môže voľne do všetkých 27 členských štátov dovážať mäso pochádzajúce zo zvierat chovaných v krajinách mimo hraníc Európskej únie, kde sú tieto zvieratá kŕmené rovnakými geneticky modifikovanými organizmami, ktoré u nás odmietame povoliť.

Podľa mňa je to nezmysel. EÚ komára preciedza, a ťavu prehĺta, na čí úkor? Na úkor našich vlastných výrobcov, ktorí musia platiť závratne vysoké ceny za krmivo bez geneticky modifikovaných organizmov. Zdá sa však, že v rámci Európskej únie platí, že ak si môžeme označiť políčko s názvom politická korektnosť ako „vybavené“, mali by sme byť šťastní bez ohľadu na pochabosti, ktoré sme vytvorili.

 
  
MPphoto
 
 

  Rosa Miguélez Ramos (PSE). – (ES) Vážená pani predsedajúca, hoci európska živočíšna výroba vytvára viac ako 40 % pridanej hodnoty našej celkovej poľnohospodárskej výroby, je tiež pravdou, že nám chýbajú dostatočné suroviny na výrobu živočíšnych krmív. V mojej vlasti, v Španielsku, kde je chov hovädzieho dobytka závislejší od krmiva ako v iných členských štátoch, je situácia zničujúca. Čo sa týka výroby bravčového mäsa a hydiny, v celej Európe je podobná, veľmi zlá situácia.

Ako tu už bolo povedané, právne predpisy Spoločenstva dovoľujú predaj krmiva s obsahom geneticky modifikovaných organizmov za predpokladu, že sú tieto organizmy v Európskej únii povolené. Právne predpisy Spoločenstva však nepočítajú s určitými minimálnymi hodnotami, pokiaľ ide o nepovolené geneticky modifikované organizmy, čo spôsobuje problémy v obchode s vývozcami z tretích krajín a tiež samotnému európskemu sektoru živočíšnej výroby, ktorý ako som už povedala sa musí vyrovnať s nedostatkom krmiva.

Nie je to po prvýkrát, čo súhlasím s pánom Mulderom, ako som počúvala jeho vystúpenie, myslím si, že sa zhodneme aj v tejto otázke. Možným riešením je umožniť neúmyselnú kontamináciu geneticky modifikovanými organizmami po určitú prahovú hodnotu za predpokladu, že je priaznivo hodnotená Európskym úradom pre bezpečnosť potravín a povolená treťou krajinou v súlade so zásadami Codexu, pričom funguje aj jasná politika označovania.

Ďalším možným riešením je vyrábať viac na európskom území, no zdá sa, že Komisia nemá v úmysle vydať sa týmto smerom vzhľadom na jej návrhy týkajúce sa kontroly. Ako modelový prípad je potrebné vnímať požiadavku, aby živočíšne krmivo obsahovalo sušenú zložku. Napriek tomu, že Komisia priznáva nebezpečenstvo spojené s ukončením výroby, aj naďalej trvá na uplatňovaní oddelenia platieb.

Preto mi dovoľte zdôrazniť, že nedostatok krmiva pre zvieratá predstavuje vážny problém, ktorému musíme čeliť. Za riešenie tejto situácie je zodpovedná Európska komisia.

 
  
MPphoto
 
 

  Kyösti Virrankoski (ALDE). – (FI) Vážená pani predsedajúca, druhy geneticky modifikovaných plodín sa vytvárajú zmenou ich genotypu pomocou presnej vedeckej technológie. Táto technológia je založená na pokroku v genetike, ktorý prebieha už viac ako polstoročie. Umožňuje vyšľachtiť druhy spôsobom, ktorý vyžaduje menej úsilia, používa sa menej pesticídov a výnosy plodín sú väčšie. Preto sa pestovanie týchto plodín rýchlo rozšírilo.

Európska únia sa do tohto procesu nemohla zapojiť, pretože dodržiava systém prísneho byrokratického monitorovania. Keď pokusy a výskum, ktorý vykoná Európsky úrad pre bezpečnosť potravín, preukážu, že daný druh nie je nebezpečný a je na prospech spotrebiteľa, aj v tom prípade musí prejsť ešte zdĺhavým procesom, kým dôjde k jeho povoleniu. Komisia najprv predloží návrh stálemu výboru, ktorý ho musí schváliť alebo odmietnuť kvalifikovanou väčšinou. Ak výbor nedospeje k rozhodnutiu, ďalším krokom je Rada, a ak ani ona nedospeje k rozhodnutiu, návrh sa vracia Komisii, ktorá v konečnom dôsledku rozhodne. Každý tento stupeň rozhodovania však trvá určitý čas.

Mnoho geneticky modifikovaného krmiva pre zvieratá sa do Európskej únie dováža. Krajiny, ktoré sa pokúšajú zakázať pestovanie geneticky modifikovaných druhov, ho s radosťou používajú. Keďže Európska únia ešte nemala čas povoliť všetky v súčasnosti používané druhy, krmivo môže obsahovať malé stopy týchto druhov. V takom prípade sa celá dodávka vráti späť do krajiny pôvodu. V dôsledku toho vznikajú pre priemysel dodatočné náklady, čo má dosah na konkurencieschopnosť celej potravinárskej výroby v Európe. Preto je potrebné, aby sme sa v tejto oblasti správali rozumne. Stopy druhov, ktoré sú v iných krajinách už povolené, by v konečnom dôsledku nemali mať takéto neprimerané následky, najmä vzhľadom na skutočnosť, že európske poľnohospodárstvo musí aj tak čeliť svetovej konkurencii.

 
  
MPphoto
 
 

  Dimitar Stoyanov (NI). – (BG) Latinské príslovie hovorí, že prirodzené je dobré. Samozrejme, nechcem tým povedať, že geneticky modifikované organizmy, ktoré sú umelo vytvorené, sú zlé, ale ešte neexistujú presvedčivé vedecké údaje, ktoré by nad všetku pochybnosť dokazovali, že geneticky modifikované organizmy sú dobré. Naopak, ak by sme si ako príklad vybrali Spojené štáty americké, v tejto krajine je najvyššia miera tolerancie ku geneticky modifikovaným organizmom spojená s najvyššou mierou výskytu obezity. Genetika a biotechnológie ešte stále nie sú exaktnými vedami. Sú veľmi sľubné, no zároveň ich využívaním podstupujeme obrovské riziko, že veľa stratíme, stratiť môžeme dokonca viac, ako si môžeme dovoliť.

Súčasná politika EÚ, ktorá vyzýva na opatrnosť, pokiaľ ide o geneticky modifikované organizmy, je v súčasnosti, vzhľadom na dostupné vedecké výsledky, dobrou politikou. Som však presvedčený, že by sme nemali zabúdať ani na európskych výrobcov. Súčasná situácia je svojím spôsobom dosť neprirodzená. Komisia by mala nájsť správnu rovnováhu tak, aby európski výrobcovia neboli diskriminovaní, no zároveň aby si európski spotrebitelia mohli vybrať, či chcú spotrebúvať geneticky modifikované organizmy, alebo plodiny bez geneticky modifikovaných organizmov. Teší ma, že som mladý človek žijúci v Európskej únii. Bol by som veľmi rád, keby som sa mohol takto informovane rozhodovať.

 
  
MPphoto
 
 

  Avril Doyle (PPE-DE). – Vážená pani predsedajúca, ako môže Komisia vzhľadom na vysokú závislosť EÚ od dovozu krmív bohatých na bielkoviny (napríklad sójovej múčky, krmív s obsahom kukuričného lepku) zdôvodniť súčasnú situáciu, keď sú zakázané dokonca aj krmivá s len nepatrnými stopami nepovolených geneticky modifikovaných organizmov, a ak takúto stopu nájdeme, celú dodávku zničíme priamo v prístave, zatiaľ čo mäso zvierat, ktoré boli týmito nepovolenými geneticky modifikovanými organizmami kŕmené, možno bez obmedzení dovážať do EÚ, takéto mäso môže bez obmedzení vstupovať do potravinového reťazca a môžu ho konzumovať naši spotrebitelia, čo spôsobuje výrazné narúšanie hospodárskej súťaže v neprospech európskych poľnohospodárov?

Je potrebné uplatniť prahovú hodnotu (ako je to už v prípade náhodnej prítomnosti stôp povolených geneticky modifikovaných organizmov pri označovaní produktov ako produktov neobsahujúcich geneticky modifikované organizmy) v prípade náhodnej prítomnosti stôp nepovolených geneticky modifikovaných organizmov, ktoré už dostali pozitívne hodnotenie Európskeho úradu pre bezpečnosť potravín, alebo prešli hodnotením bezpečnostných rizík krmív a potravín v súlade s usmerneniami Codexu týkajúcimi sa geneticky modifikovaných rastlín. Plánuje Komisia preložiť v tomto smere konkrétne návrhy, a ak áno, kedy?

Nášmu zdĺhavému procesu vydávania povolení chýba vedecká dôslednosť a poctivosť. Takýto postup bude viesť k vážnym svetovým obchodným sporom. Je zahanbujúce, že príčinou tohto stavu je skutočnosť, že jednotlivé inštitúcie sa chcú v tejto oblasti zbaviť zodpovednosti a preniesť ju na inú inštitúciu. Žiadny iný obchodný blok sa nebráni zmenám takýmto spôsobom.

 
  
MPphoto
 
 

  Csaba Sándor Tabajdi (PSE). – (HU) Nastal čas, aby sme začali vážne a poriadne diskutovať o genetickej technológii v Európe, pretože doteraz sme počuli len náboženské polemiky, ktoré často len stupňovali hystériu. Vedu nemožno a ani neslobodno zastaviť. Vzhľadom na populačnú explóziu a prudký nárast cien potravín nemôžeme zahadzovať príležitosti, ktoré nám ponúkajú biotechnológie a genetické inžinierstvo. Bez nich nemôže prebehnúť ekologická revolúcia.

Moja správa o bioplyne, ktorá bola schválená v marci, poukazuje na skutočnosť, že Európsky parlament vyjadril svoj súhlas s udeľovaním licencií geneticky modifikovaným rastlinám pestovaným na výrobu bioenergie. Aj napriek tomu, že medzi parlamentnými stranami v Maďarsku existuje zhoda v tom, že je potrebné zachovať poľnohospodárstvo bez geneticky modifikovaných organizmov, musíme si priznať, že ide len o ilúziu. Osemdesiatpäť percent sóje, ktorá je dovážaná ako živočíšne krmivo, je v súčasnosti geneticky modifikovaných.

Je samozrejmé, že genetická modifikácia nie je hra, riziko je veľké. Je veľmi dôležité, aby sa na úrovni Európskej únie vytvorila dôveryhodná vedecká odborná dozorná agentúra, nezávislá od veľkých obchodných spoločností, ktorej úlohou bude kontrolovať geneticky modifikované výrobky, zabezpečovať ochranu pred nebezpečenstvami a upokojovať neodôvodnené obavy. Na jednej strane sa nadnárodné spoločnosti zaoberajúce sa geneticky modifikovanými organizmami zdráhajú zverejniť podrobnú dokumentáciu o svojich výrobkoch a nepodieľajú sa na vedeckých skúškach, hoci z hľadiska ochrany spotrebiteľov to bude nevyhnutné. Na druhej strane oponenti genetickej modifikácie zverejňujú mnoho zmätočných informácií a nevedeckých zastrašujúcich príbehov o tejto problematike. Preto je táto diskusia veľmi dôležitá. Ďakujem za vašu pozornosť.

 
  
MPphoto
 
 

  Paulo Casaca (PSE).(PT) Chcel by som vyjadriť mimoriadne znepokojenie zo súčasnej situácie, ktoré pociťuje poľnohospodárske odvetvie v mojej oblasti, na Azorských ostrovoch. Som presvedčený, že počas tejto rozpravy sa dokázalo, že nie je možné odôvodniť jestvovanie politiky, ktorá zakazuje používanie geneticky modifikovaných organizmov v živočíšnych krmivách, no zároveň povoľuje spotrebu mäsa, ktoré bolo vyrobené s využitím geneticky modifikovaných organizmov.

Som tiež presvedčený o tom, že sa jasne preukázalo, že politika nulovej tolerancie je prehnaná. Na záver mi dovoľte povedať, že každý, kto sa vyzná v priemyselnom odvetví, ktoré sa zaoberá výrobou krmív pre zvieratá, nemôže pochybovať o tom, že oba spomínané faktory jednoznačne ovplyvnia ceny potravín. Tento vplyv je veľmi jasný, najmä pokiaľ ide o krmivá s obsahom kukuričného lepku a odpad pri použití kukurice na výrobu alkoholu. Európsku komisiu som už vyzval, aby vzala na zreteľ situáciu poľnohospodárov v celej Európe.

 
  
MPphoto
 
 

  Paul Rübig (PPE-DE). – (DE) Vážená pani predsedajúca, dámy a páni, v diskusii o poľnohospodárstve v súčasnosti musíme čeliť výzve, ktorú predstavuje hodnotenie stavu spoločnej poľnohospodárskej politiky. Zaujímalo by ma, či je v tomto kontexte podstatná diskusia o geneticky modifikovaných organizmoch a v akom rozsahu sa o nich diskutuje.

Všetci dobre vieme, že v súčasnosti na celom svete prebieha zanietená diskusia o bezpečnosti potravín a energetickej bezpečnosti. Musíme sa pozrieť na to, aké dôsledky vyplývajú z tejto diskusie pre nás.

Ja osobne vždy podporujem nulovú toleranciu, pokiaľ ide o označovanie výrobkov. Spotrebiteľovi by malo byť jasné, čo kupuje. Z tohto hľadiska by sme mali zabezpečiť, aby o tejto otázke mohli rozhodovať aj legislatívne orgány na regionálnej úrovni.

 
  
MPphoto
 
 

  Marios Matsakis (ALDE). – Vážená pani predsedajúca, aj napriek tomu, že je neskorá nočná hodina, keď počúvam vyjadrenia poslancov v tejto rozprave, myslím si, že je potrebné povedať len tri veci.

Po prvé je pravda, že neexistujú vedecké dôkazy o tom, že geneticky modifikované organizmy ohrozujú ľudské zdravie alebo zdravie zvierat. Ako však poznamenal aj predchádzajúci rečník, ktorý už nie je v tejto rokovacej sále, ani o azbeste sa nepredpokladalo, že je nebezpečný, no dnes vieme, že spôsobuje mezotelióm, nádor na pľúcach. Samozrejme, ani o fajčení sa ešte pred niekoľkými rokmi nepredpokladalo, že je škodlivé, no teraz už vieme, že spôsobuje rakovinu pľúc, pľúcne ochorenia a zúženie vencovej tepny. Je teda lepšie byť opatrný, ako ľutovať.

Po druhé pán Allister a pán Casaca, poukázali na rozdiel medzi geneticky modifikovanými organizmami v krmive a zvieratami, ktoré boli kŕmené geneticky modifikovanými organizmami. Je medzi nimi obrovský rozdiel. Rozdiel spočíva v tom, že v krmive sa nachádzajú geneticky modifikované organizmy v úplne inom stave, v akom sú geneticky modifikované organizmy, ktoré boli použité v krmive pre zvieratá, prešli tráviacou sústavou zvieraťa, došlo k látkovej premene, a potom sú len pravdepodobne prítomné (hoci ani to nie) v mäse tohto zvieraťa, pričom majú úplne inú formu, akú mali tieto geneticky modifikované organizmy v krmive.

 
  
MPphoto
 
 

  Jean-Pierre Audy (PPE-DE). – (FR) Vážená pani predsedajúca, je jasné, že táto téma geneticky modifikovaných organizmov je demokraticky naliehavá, hospodársky potrebná a právne nevyhnutná. Blahoželám nášmu výboru k tomu, ako sa popasoval s touto problematikou.

Z hľadiska našej rozpravy je jasné, že Európska únia je vo veľkej miere závislá od dovozu krmív bohatých na bielkoviny. Tým sa dostávame späť k vedeckým diskusiám. Vzhľadom na dovoz zvierat kŕmených krmivom, ktoré nie je v súlade s európskymi pravidlami, sa musíme zamyslieť nad tým, či je Európska únia schopná chrániť svojich občanov.

Ochranný režim nie je protekcionizmus, je to jednoducho otázka. Chcel by som sa Komisie opýtať, či si myslí, že kvalita nášho colného systému, ktorá sa podľa môjho názoru výrazne zhoršila, by umožnila reagovať na všetky obavy, na ktoré poukázali účastníci tejto vynikajúcej rozpravy.

 
  
MPphoto
 
 

  Jan Mulder (ALDE). – Vážená pani predsedajúca, keď bude pani komisárka odpovedať na predložené otázky, mohla by povedať niekoľko slov o možnosti zvýšiť úroveň tolerancie z nuly na vyššie percento, napríklad 0,7 %, alebo 0,9 %? Po vypočutí si tejto rozpravy si myslím, že v tom spočíva podstata celej problematiky. V súčasnej situácii je nulová tolerancia príliš prísna.

 
  
MPphoto
 
 

  Androula Vassiliou, členka Komisie. − Vážená pani predsedajúca, veľmi pozorne som si vypočula rôzne pripomienky ctených poslancov.

Komisia uznáva, že časovo nesúladné schvaľovanie geneticky modifikovaných organizmov môže predstavovať problém z hľadiska dostupnosti a nákladov na dovoz krmív. Hoci sú rastúce náklady v tomto odvetví výsledkom rôznych, zložitých a niekedy oveľa širších faktorov, pri vypracovaní štúdie, ktorú predložilo GR pre poľnohospodárstvo, sa zohľadnili všetky tieto faktory.

Komisia zameriava svoje úsilie na riešenie niektorých kľúčových faktorov spôsobujúcich tento problém jednak na vnútornej úrovni, prostredníctvom povoľovania nových geneticky modifikovaných organizmov, pričom je v plnej miere dodržaný legislatívny rámec Európskej únie, ako aj na medzinárodnej úrovni, prostredníctvom rokovaní s našimi hlavnými obchodnými partnermi.

Niekoľko rečníkov predložilo otázku, či by bola Komisia ochotná zaviesť vyššiu ako nulovú mieru tolerancie. Musím vám pripomenúť, že ak by sme to chceli urobiť, potrebovali by sme spolurozhodnutie jednak od Parlamentu a jednak od Rady. Potrebovali by sme tiež podporu členských štátov. Veľmi dobre viete, aké bolo stanovisko členských štátov v rôznych stálych výboroch, kde sa nám len zriedka podarilo dosiahnuť kvalifikovanú väčšinu (ak sa nemýlim, ešte nikdy sa to nepodarilo).

Dovoľte mi povedať, že zavedením obmedzení na dovoz živočíšnych produktov, ktoré pochádzajú zo zvierat kŕmených geneticky modifikovanými organizmami, by sme pravdepodobne porušili naše medzinárodné záväzky.

Napokon by som sa chcela stručne vyjadriť o oneskoreniach v procese povoľovania, ktoré spomenuli viacerí rečníci. Medzi Komisiou a Európskym úradom pre bezpečnosť potravín v súčasnosti prebieha diskusia, ktorej cieľom je zvýšiť účinnosť schvaľovacieho postupu bez toho, aby došlo k zníženiu kvality vedeckého posudzovania.

Jedna z vecí, ku ktorým sme dospeli, je skutočnosť, že je potrebné lepšie informovať žiadateľov o požiadavkách, ktoré je potrebné splniť na získanie povolenia, aby sme už od začiatku dosiahli zlepšenie kvality predkladanej dokumentácie.

Okrem toho a v dôsledku tejto diskusie prijal Európsky úrad pre bezpečnosť potravín záväzok v priebehu šiestich týždňov od predloženia žiadosti vykonať predbežnú kontrolu oprávnenosti, čím sa výrazne skráti dĺžka trvania schvaľovacieho postupu.

Je dôležité vziať tiež na vedomie, že schvaľovací proces by bolo možné výrazne skrátiť, keby mala Komisia väčšiu podporu členských štátov v rámci postupu komitológie, ktorý vedie k vydaniu povolenia na geneticky modifikované organizmy.

Na záver by som chcela reagovať na vyjadrenie, že pri riadení rizika berieme do úvahy len hospodárske záujmy. Podľa môjho názoru je pre nás prvoradým rozhodujúcim faktorom ochrana zdravia ľudí a zvierat a tiež ochrana životného prostredia.

V tejto súvislosti by som chcela vyhlásiť, že Komisia je aj naďalej pripravená diskutovať o možných návrhoch v tejto oblasti, no len za predpokladu, že každé navrhované riešenie bude spĺňať základný cieľ, ktorým je zaistiť bezpečnosť výrobkov uvádzaných na trh Európskej únie.

 
  
MPphoto
 
 

  Predsedajúca. – Ďakujem vám, pani komisárka.

Rozprava sa skončila.

Písomné vyhlásenia (článok 142)

 
  
MPphoto
 
 

  Diamanto Manolakou (GUE/NGL), písomne. (EL) Politika Európskej únie v oblasti geneticky modifikovaných organizmov uprednostňuje záujmy veľkých nadnárodných spoločností na úkor spotrebiteľov. Poľnohospodári sú čoraz závislejší od monopolizácie a nadnárodné spoločnosti začínajú ovládať odvetvie poľnohospodárstva.

Geneticky modifikované organizmy škodia verejnému zdraviu. Je vedecky dokázané, že niektoré druhy geneticky modifikovaných organizmov sa podieľajú na vzniku alergií a oslabujú imunitný systém.

Nezvrátiteľné následky, ktoré majú geneticky modifikované organizmy na životné prostredie, ešte znásobujú nebezpečenstvo, ktoré GMO predstavujú. Obmedzuje sa biodiverzita a rozhodne nie je možné zaručiť, že nedochádza ku kontaminácii.

Táto politika je škodlivá aj z hospodárskeho hľadiska. Medzinárodné hospodárske organizácie otvorene vyhlasujú, že geneticky modifikované organizmy prispievajú k rastúcim cenám potravín a k hladu vo svete.

Návrh uplatniť nulovú toleranciu je nesprávny a neúčinný, je výsledkom kompromisu so záujmami nadnárodných spoločností. Tento návrh umožňuje pestovať určité geneticky modifikované organizmy a spotrebúvať výrobky pochádzajúce z geneticky modifikovaného krmiva, napríklad mäso z krajín, ktoré nie sú členmi Európskej únie.

Jasným cieľom tejto politiky je obmedziť dôrazné protesty pracujúcich, ktorí požadujú, aby v členských štátoch Európskej únie boli bezpečné potraviny bez geneticky modifikovaných organizmov za dostupné ceny.

Sme presvedčení o tom, že by v členských štátoch Európskej únie malo dôjsť k úplnému zákazu geneticky modifikovaných plodín a tiež k zákazu dovozu výrobkov, ktoré obsahujú stopy geneticky modifikovaných organizmov. Zároveň je však potrebné prijať opatrenia na ochranu spotrebiteľov a výrobcov na úrovni Spoločenstva.

 
Právne upozornenie - Politika ochrany súkromia