Zoznam 
Rozpravy
PDF 1692k
Streda, 23. apríla 2008 - Štrasburg Verzia Úradného vestníka
1. Otvorenie rokovania
 2. Samit Európskej únie, Latinskej Ameriky a Karibiku (rozprava)
 3. Rokovania medzi Európskou úniou a Spojenými štátmi americkými v oblasti výnimiek vízovej povinnosti (rozprava)
 4. Hlasovanie
  4.1. Protokol k dohode medzi ES a Bývalou juhoslovanskou republikou Macedónsko o stabilizácii a pridružení na účely zohľadnenia pristúpenia Bulharska a Rumunska k EÚ (A6-0078/2008, Jacek Saryusz-Wolski) (hlasovanie)
  4.2. Uplatňovanie článku 81 ods. 3 zmluvy na určité kategórie dohôd, rozhodnutí a zosúladených postupov medzi spoločnosťami lodnej dopravy (konzorciami) (kodifikované znenie) (A6-0089/2008, Lidia Joanna Geringer de Oedenberg) (hlasovanie)
  4.3. Mediácia v občianskych a obchodných veciach (A6-0150/2008, Arlene McCarthy) (hlasovanie)
  4.4. Európske programy satelitnej rádiovej navigácie (EGNOS a Galileo) (A6-0144/2008, Etelka Barsi-Pataky) (hlasovanie)
  4.5. Rozšírenie pôsobnosti smernice 2003/109/ES na osoby požívajúce medzinárodnú ochranu (A6-0148/2008, Martine Roure) (hlasovanie)
  4.6. Zelená kniha o úlohe občianskej spoločnosti v protidrogovej politike v Európskej únii (A6-0073/2008, Giusto Catania) (hlasovanie)
  4.7. Úprava viacročného finančného rámca (A6-0157/2008, Reimer Böge) (hlasovanie)
  4.8. Vykonávanie programovania 10. európskeho rozvojového fondu (A6-0042/2008, Marie-Arlette Carlotti) (hlasovanie)
  4.9. Správa o pokroku Bývalej juhoslovanskej republiky Macedónsko za rok 2007 (A6-0059/2008, Erik Meijer) (hlasovanie)
  4.10. Politika Číny a jej účinky na Afriku (A6-0080/2008, Ana Maria Gomes) (hlasovanie)
 5. Slávnostná schôdza – Slovinsko
 6. Vysvetlenia hlasovania
 7. Opravy hlasovania a zámery pri hlasovaní: pozri zápisnicu
 8. Schválenie zápisnice z predchádzajúceho rokovania: pozri zápisnicu
 9. Situácia v Mjanmarsku (rozprava)
 10. Nelegálne prisťahovalectvo – vonkajšia akcia Európskej únie a Frontex (rozprava)
 11. Európska stratégia v oblasti biodiverzity (COP 9) a v oblasti biologickej bezpečnosti (COP-MOP 4) (rozprava)
 12. Hodina otázok (otázky pre Radu)
 13. Reforma Svetovej obchodnej organizácie (rozprava)
 14. Dohoda o voľnom obchode s Radou pre spoluprácu v Perzskom zálive (rozprava)
 15. Režim nulovej tolerancie voči nepovoleným geneticky modifikovaným organizmom a jeho hospodárske dôsledky (rozprava)
 16. Program nasledujúceho rokovania: pozri zápisnicu
 17. Skončenie rokovania


  

PREDSEDAJÚCI: PÁN PÖTTERING
predseda

 
1. Otvorenie rokovania
  

(Rokovanie sa začalo o 9.00 hod.)

 

2. Samit Európskej únie, Latinskej Ameriky a Karibiku (rozprava)
MPphoto
 
 

  Predseda . − Ďalším bodom rokovania je vyhlásenie Rady a Komisie k samitu Európskej únie, Latinskej Ameriky a Karibiku.

 
  
MPphoto
 
 

  Janez Lenarčič, úradujúci predseda Rady. (SL) Rada víta záujem Európskeho parlamentu o posilnenie strategického partnerstva medzi Európskou úniou a krajinami Latinskej Ameriky a Karibiku. Rovnako nás teší aj aktívna úloha, ktorú Parlament zohráva pri podpore konkrétnych záväzkov voči tomuto regiónu, ktoré prinášajú početné výhody občanom na oboch stranách partnerského zväzku.

Najprv by som vám chcel zablahoželať k vytvoreniu Spoločného parlamentného zhromaždenia EuroLat, ktoré bude zohrávať nesmierne dôležitú úlohu pri vzájomnom zbližovaní občanov na oboch stranách. Uznesenia, ktoré EuroLat prijal na svojom decembrovom zasadnutí, budú na samite, ktorý sa má konať na budúci mesiac, predstavovať hodnotný a podnetný príspevok k cieľom hláv štátov a vlád z krajín na oboch stranách. Pán predseda, rovnako nás potešilo aj to, že ste vyjadrili svoj záujem zúčastniť sa na májovom samite Európskej únie, Latinskej Ameriky a Karibiku. Vďaka Vašej účasti budeme môcť nadviazať na dobrú prax, ktorú sme zaviedli na zasadnutí samitu vo Viedni v roku 2006.

Európska únia a krajiny Latinskej Ameriky a Karibiku sa dohodli, že zasadnutie ich samitu, ktoré sa bude konať v Lime pod názvom Spoločné riešenie priorít našich občanov, sa bude zameriavať na dve kľúčové kapitoly. Po prvé: chudobou, nerovnosťou a vylúčením, t. j. troma témami, ktoré predstavujú kľúčové výzvy sociálnej súdržnosti. A po druhé: životným prostredím, zmenou klímy a energetikou – pod názvom trvalo udržateľný rozvoj. Pokiaľ ide o prvú z dvoch spomínaných kapitol, t. j. chudobu, nerovnosť a vylúčenie, chcel by som zdôrazniť, že sociálna súdržnosť má pre Európsku úniu kľúčový význam a zároveň predstavuje cieľ, ktorý je v súlade s dlhodobými európskymi tradíciami. Sociálna súdržnosť zahŕňa všetky tri spomínané aspekty a znamená boj proti chudobe, nerovnosti a vylúčeniu. Všetky tri tieto zložky sú neoddeliteľne prepojené. Súhlasíme s krajinami Latinskej Ameriky a Karibiku v tom, že je potrebné posilniť našu spoluprácu vo všetkých troch spomínaných oblastiach. Z toho dôvodu sa mienime zamerať na nasledujúce oblasti: sociálnu bezpečnosť, daňové politiky a ich účinnosť, produktívne investície na získanie nových a lepších pracovných miest, politiku na boj proti všetkým formám diskriminácie – rodovej, etnickej, náboženskej alebo akejkoľvek inej forme, zlepšenie základných sociálnych služieb a sietí sociálneho zabezpečenia a kvalitu vzdelania.

Dôležitým aspektom sociálneho pokroku je ponuka vhodných pracovných miest. Ako viete, všetky dohody medzi Európskou úniou a krajinami a regiónmi Latinskej Ameriky obsahujú články o spolupráci v oblasti sociálnej politiky a záväzky na dodržiavanie takzvaných primárnych pracovných noriem vymedzených Medzinárodnou organizáciou práce. Počas príprav na samit v Lime sa obidve strany pokúšali nájsť spôsoby na podporu tvorby pracovných miest, ktoré boli určené spomínaným spôsobom, predovšetkým v malých a stredných podnikoch. Slovinské predsedníctvo zároveň zdôrazňovalo kľúčový význam, ktorý majú vyššie investície do vzdelania, predovšetkým na základnej a odbornej úrovni, pri zlepšovaní konkurencieschopnosti krajín Európskej únie a krajín Latinskej Ameriky a Karibiku.

Druhú kľúčovú kapitolu blížiaceho sa samitu tvoria trvalo udržateľný rozvoj a životné prostredie, zmena klímy a energetika. Chceli by sme zdôrazniť, že s týmito témami je úzko spätá chudoba. Zmena klímy významným spôsobom ovplyvní naše hospodárstva a rast aj naše politiky na zníženie chudoby. Už teraz vieme, že najviac postihnuté budú pravdepodobne najchudobnejšie skupiny obyvateľstva. Európska únia a krajiny Latinskej Ameriky a Karibiku si uvedomujú bezpečnostné riziká, ktoré so sebou prinesie zmena klímy. Vieme, že nečinnosť v tomto smere by znamenala, že následky budú oveľa väčšie než náklady na preventívne opatrenia. Zo súčasných diskusií zaoberajúcich sa vyhlásením, ktoré sa má prijať na samite, je zrejmé, že by sme mnohé aspekty globálnej výzvy mali riešiť spoločne.

Obe strany musia uskutočniť zmeny v príkladoch dlhodobo neudržateľnej výroby a spotreby. Je potrebné zaviesť nariadenia pre prijatie konkrétnych a naliehavých opatrení pre trvalo udržateľné lesné hospodárstvo a využívanie zdrojov, aby sme dosiahli zníženie emisií skleníkových plynov, podporu investícií do výroby s nízkymi emisiami kysličníka uhličitého, zachovanie biodiverzity, riadenie vodných zdrojov a podobne.

Jednou z priorít Európskej únie a krajín Latinskej Ameriky a Karibiku bude, samozrejme, aj ďalšia spolupráca v tejto oblasti v rámci Organizácie Spojených národov. Na záver svojho úvodného príhovoru by som sa vám chcel poďakovať za pozornosť.

 
  
MPphoto
 
 

  Jacques Barrot , podpredseda Komisie. − (FR) Vážený pán predseda, vážené dámy, vážení páni, chcel by som sa pripojiť k pánovi ministrovi a poďakovať tomuto Parlamentu za to, že zahrnul samit Európskej únie, Latinskej Ameriky a Karibiku do programu tohto plenárneho zasadnutia. Od vytvorenia nášho strategického partnerstva na samite v Riu v roku 1999 to už bude v poradí piate zasadnutie na najvyššej úrovni medzi našimi regiónmi.

Samit v Lime bude klásť osobitný dôraz na dve konkrétne témy: prvou z nich je boj proti chudobe, nerovnosti a vylúčeniu a druhou zmena klímy a energetika. Tento samit sa bude konať vo veľmi podnetnej atmosfére.

Región Latinskej Ameriky a Karibiku sa veľmi rýchlo mení. Po prvýkrát dosiahlo ročné tempo rastu hrubého domáceho produktu v tomto regióne priemernú úroveň 5 % počas každého z posledných piatich rokov. Táto skutočnosť viedla k zvýšeniu verejných rozpočtov, čo umožňuje tomuto regiónu reagovať na ešte stále významné riziká v oblasti sociálnej spravodlivosti. Nesmieme zabúdať, že v tomto regióne žije v súčasnosti vyše 200 miliónov ľudí v chudobe. Zároveň má tento región ako výrobca poľnohospodárskych produktov a biopalív čoraz väčší medzinárodný význam.

Tento vývoj je súčasťou politického kontextu zloženého z demokracie, ktorá je aj naďalej najbežnejším systémom v danom regióne, a čoraz silnejšieho trendu populizmu, kde v niektorých prípadoch dochádza k rozširovaniu právomocí výkonnej moci na úkor parlamentnej vlády a nadradenosti práva.

Ako viete, Európa sa v tejto oblasti angažuje na mnohých úrovniach. Prijala záväzok vyriešiť spomínané štrukturálne problémy. Európa je ešte stále najväčším darcom v oblasti rozvojovej spolupráce a najväčším zahraničným zamestnávateľom. Európa ako druhý obchodný partner daného regiónu je na prvom mieste aj pokiaľ ide o výšku investícií, ktoré značne prevyšujú investície zo strany Číny. Naše všeobecné dohody o pridružení s Čile a Mexikom mali od svojho uzatvorenia významný vplyv na nárast nášho obchodu s týmito krajinami. V súčasnosti sa nachádzame v tretej etape rokovaní o podpise dohôd o pridružení s Andským spoločenstvom a Strednou Amerikou, pričom všetky skutočnosti naznačujú, že k podpisu týchto dohôd by malo dôjsť už v blízkej budúcnosti. Pracujeme na propagácii a podpore regionálnej integrácie a delíme sa v tomto smere o naše, európske, pozitívne skúsenosti.

V podobnom duchu sa nesú aj naše prebiehajúce rokovania s krajinami Mercosuru, s ktorými rokujeme o spôsoboch, akými by sme mohli v súčasnej situácii pohnúť veci dopredu. Nedávno sa nám podarilo podpísať dohodu o strategickom partnerstve s Brazíliou, ktorej výsledkom by malo začatie prvého spoločného akčného plánu ešte pred koncom tohto roka. Karibská oblasť je vôbec prvou a doteraz jedinou oblasťou, ktorej sa úspešne podarilo ukončiť rokovania o uzavretí dohody o hospodárskom partnerstve s Európskou úniou na základe Dohody z Cotonou.

Európska únia, samozrejme, aj naďalej pokračuje v podpore demokracie a ľudských práv v danej oblasti prostredníctvom programov spolupráce, ako aj (v prípade potreby a len na základe pozvania) prostredníctvom volebných pozorovateľských misií.

Nakoniec by som chcel načrtnúť priority pre samit a bezprostrednú budúcnosť. Sociálna súdržnosť a regionálna integrácia z pohľadu ich významu pre hospodársku a politickú stabilitu, ako aj mnohostrannosť vzhľadom na veľmi podobné hodnoty oboch regiónov musia aj naďalej tvoriť politické priority partnerstva medzi Európskou úniou a krajinami Latinskej Ameriky a Karibiku. Hlavným cieľom Európskej únie pre samit v Lime je konsolidácia existujúceho strategického partnerstva a dosiahnutie pokroku v dvoch jeho oblastiach – sociálnej súdržnosti a trvalo udržateľnom rozvoji, ktoré budú mať v bezprostrednej budúcnosti nesmierne dôležitý význam pre náš vzťah s touto oblasťou.

Pokiaľ ide o sociálnu súdržnosť, Európska komisia vykonáva významné programy pomoci a spolupráce s cieľom znížiť chudobu v danom regióne. Štyridsať percent z celkovej sumy 2,6 miliardy EUR vyčlenenej na spoluprácu a rozvoj počas najbližších šiestich rokoch sa použije na riešenie problémov sociálnej súdržnosti.

Pokiaľ ide o životné prostredie a zmenu klímy, chceme prehĺbiť našu spoluprácu s daným regiónom pri riešení tejto globálnej výzvy. Čo sa týka iniciatívy zo strany Komisie, v marci 2008 sa začal prvý ministerský dialóg o životnom prostredí medzi Európskou úniou a krajinami Latinskej Ameriky a Karibiku, ktorý predstavuje akúsi predohru pre samit v Lime. Potrebujeme využiť príležitosť, ktorá sa nám ponúka, a ratifikovať spoločne s našimi partnermi existujúci vzťah medzi trvalo udržateľným rozvojom a zmenou klímy, a to aj napriek tomu, že mnohé krajiny Latinskej Ameriky ešte stále venujú problému zmeny klímy, aj napriek negatívnym a v niektorých prípadoch až zničujúcim následkom na daný región, len veľmi majú pozornosť.

Nakoniec musí Európska únia klásť dôraz aj na významnú úlohu, ktorú aj naďalej zohráva pri podpore tejto regionálnej integrácie a jej pozitívnych účinkov na hospodársku a politickú stabilitu subregiónov.

Toto sú teda informácie, ktoré som chcel tomuto Parlamentu odovzdať a teraz sa, samozrejme, teším na prejavy, ktoré budú nasledovať.

 
  
MPphoto
 
 

  José Ignacio Salafranca Sánchez-Neyra, v mene skupiny PPE-DE.(ES) Vážený pán predseda, svoje nasledujúce slová nebudem hovoriť len ako prázdne reči. Európsky parlament si od ambiciózneho uznesenia, ktoré sa chystá zajtra prijať, sľubuje, že jeho obsah sa premení v konkrétne činy, ktoré budú prostredníctvom súboru opatrení podporovať program Limy týkajúci sa chudoby a sociálneho vylúčenia a prispejú k ochrane životného prostredia a boju proti zmene klímy.

Pán predseda, chceli by sme tiež ďalej nadviazať na dohovory o dohodách o pridružení (ktorým musíme dôverovať a veriť) s colnou úniou Mercosur, Andským spoločenstvom a Strednou Amerikou, aby mohli byť tieto dohody uzatvorené v čo najskoršom termíne a predovšetkým ešte v tomto parlamentnom období, aby im mohol tento Parlament vystaviť potrebný súhlas.

Chceli by sme tiež vyjadriť našu solidaritu so všetkými obeťami únosov v Kolumbii, samozrejme, vrátane Ingrid Betancourtovej a opätovne vyzvať na ich bezpodmienečné a okamžité prepustenie.

Pán predseda, v Latinskej Amerike žije 600 miliónov obyvateľov a vytvára sa v nej 10 % svetového HDP. Je domovom 40 % rastlinných druhov na našej planéte a disponuje mimoriadnym bohatstvom ľudských zdrojov.

Pre Európsku úniu však Latinská Amerika nepredstavuje iba trh. Predstavuje kontinent so spoločnou históriou a spoločnými hodnotami, ako sú sloboda, demokracia, dodržiavanie ľudských práv a právny štát, ktoré sa aj napriek niektorým ťažkostiam a výnimkám očividne darí konsolidovať.

Toto je odkaz, ktorý chceme vyslať smerom od Európskeho parlamentu, a ktorý zopakujeme aj na budúci týždeň na zhromaždení EuroLat v Lime: prajeme si vytvorenie regionálneho strategického združenia založeného na hodnotách, strategického združenia dvoch regiónov, ktoré by malo dušu.

Pán predseda, domnievam sa, že teraz je vynikajúca príležitosť požiadať pána úradujúceho predsedu Rady a Komisiu, aby v tomto smere vynaložili všetko potrebné úsilie. Európsky parlament dohliadne na to, aby samit v Lime znamenal výrazný úspech a Vy, pán predseda, budete mať možnosť vyslať v mene tohto Parlamentu jasný a jasne stanovený odkaz o novom záväzku Európskej únie voči Latinskej Amerike.

 
  
MPphoto
 
 

  Martin Schulz, v mene skupiny PSE. – (DE) Vážený pán predseda, vážená prázdna rokovacia sála, vážené dámy, vážení páni, dňa 16. a 17. mája sa v Lime stretnú hlavy štátov a vlády Európskej únie a krajín Latinskej Ameriky. Na tomto stretnutí budú mať príležitosť dosiahnuť historický prelom v medziregionálnom dialógu medzi Európou a Latinskou Amerikou a vytvoriť nový rozmer vo vzťahoch medzi našimi dvoma kontinentmi.

Jedna tretina členských krajín OSN sa nachádza v Európe alebo Latinskej Amerike. Toto číslo by malo Európanom samo osebe naznačovať, že transatlantický vzťah znamená viac, než len vzťah medzi Európou a Spojenými štátmi americkými. Transatlantické vzťahy znamenajú predovšetkým vzťah medzi Európou a Latinskou Amerikou! Názory krajín Latinskej Ameriky sa stotožňujú s názormi Európskej únie takmer vo všetkých dôležitých otázkach, o ktorých v tomto Parlamente diskutujeme.

V našom uznesení uvádzame naše názory na sociálnu súdržnosť, pričom tieto názory sú v plnej miere zdieľané všetkými vládami Latinskej Ameriky, bez ohľadu na to, či na ich čele stojí ľavica alebo pravica. Hovoríme o opatreniach, ktoré sú nevyhnutné na ochranu životného prostredia a podnebia a tieto opatrenia sa zo strany Latinskej Ameriky stretávajú s veľkým ohlasom. Mimochodom, dovoľte mi upozorniť na fakt, že sa nám nepodarí dosiahnuť žiadny z klimatických cieľov – ani jeden – ak s nami nebudú na jednej palube aj krajiny Latinskej Ameriky.

Keď diskutujeme o reforme medzinárodných inštitúcií, reforme OSN, reforme Bezpečnostnej rady, keď Európania hovoria o tom, že multilaterálne politiky predstavujú riešenie pre konflikty 21. storočia, všetci naši partneri z Latinskej Ameriky nám prejavujú svoju úprimnú podporu. Keď diskutujeme o potrebe reformy finančných systémov a potrebe dostať finančné trhy pod kontrolu, nikde inde ako v Latinskej Amerike sa nestretávame s takou mierou pochopenia. Môžete sa opýtať akéhokoľvek argentínskeho politika, bez ohľadu na to, či podporuje pravicové alebo ľavicové krídlo, a ten vám presne popíše, aké zhubné dielo dokáže medzinárodná finančná politika spôsobiť v krajine!

Keď diskutujeme o potravinovej kríze, presne ako sme to robili včera, a o čoraz väčšom nedostatku potravín a poľnohospodárskej pôdy na pestovanie surovín pre výrobu potravín z dôvodu produkcie biomasy, a o tom, že je to dôsledok environmentálnej politiky, stačí sa o tejto otázke zmieniť pred Brazílčanmi alebo politikmi Latinskej Ameriky. Zistíme, že sú na tieto problémy jasne zameraní. Rastúci nedostatok potravín spôsobuje nárast cien, ktorý tvrdo zasahuje spotrebiteľov. Spotrebiteľov v Latinskej Amerike však zasahuje ešte tvrdšie. Nikde inde nemá Európa takú silnú podporu a taký silný ohlas týkajúci sa riešenia súčasných problémov, než práve v Latinskej Amerike.

Kancelár Schüssel, ako vtedajší predseda Rady, na poslednom samite vo Viedni povedal: „Bolo to nádherné, každý sa dokázal s každým porozprávať!“ To je síce skvelé, nemôžeme však pripustiť, aby to bol jediný výsledok, ktorý Lima prinesie. Musíme dosiahnuť konkrétne dohody s krajinami Mercosuru, Andským spoločenstvom a krajinami Strednej Ameriky a doviesť rokovania k úspešnému záveru.

Nemám teraz v úmysle zakrývať mnohé problémy, ktoré tu existujú a ktoré sa musia vyriešiť. Tieto problémy je takisto potrebné pomenovať. Čo zamýšľame podniknúť v súvislosti s Kubou? Ako dlho chceme ešte uplatňovať sankcie voči tejto krajine? Výrazná väčšina členských štátov EÚ si želá ukončenie týchto zbytočných sankcií. Niektoré sú však proti. Je však veľmi zaujímavé, že niektoré krajiny, ktoré sú proti ukončeniu sankcií, v súčasnosti výraznou mierou rozširujú svoje obchodné vzťahy s Kubou. Z dlhodobého hľadiska sa bude táto skutočnosť len veľmi ťažko vysvetľovať. Ukončime túto politiku. Pamätajme, že privodenie zmeny prostredníctvom prehlbovania vzájomných vzťahov predstavuje za každých okolností lepší prístup, než je izolácia obhajovaná Georgeom W. Bushom.

José Ignacio Salafranca Sánchez-Neyra má samozrejme pravdu, keď hovorí, že FARC musí prepustiť svojich zajatcov. Kolumbia je viac než akákoľvek iná krajina rukojemníkom terorizmu a Ingrid Betancourtová a všetci ostatní rukojemníci musia byť prepustení.

Vzťahy medzi Európskou úniou a Latinskou Amerikou by mohli byť kľúčom k spolupráci medzi dvoma významnými svetovými regiónmi. Dosiahnutie sveta, v ktorom by vládol mier, prispôsobenie jeho inštitúcií potrebám 21. storočia, riešenie environmentálnych a potravinových problémov, vytvorenie lepšej finančnej kontroly – všetky tieto otázky sú na programe samitu v Lime. Moja skupina považuje za veľmi dôležité vyzývať Európsky parlament, aby tejto politike pripisoval v budúcnosti oveľa väčšiu prioritu, než jej pripisoval v minulosti.

 
  
MPphoto
 
 

  Josu Ortuondo Larrea, v mene skupiny ALDE.(ES) Vážený pán predseda, latinsko-karibské spoločenstvo, ktorého obyvateľstvo na americkom kontinente pripomína to naše, s ktorým sa môžeme rozprávať v ich materských jazykoch – okrem iných aj v portugalčine, francúzštine a španielčine – si zo strany európskych inštitúcií zaslúži osobitný ohľad a zaobchádzanie.

Okrem spoločných historických znakov zdieľame aj spoločné kresťanské korene, zásady, hodnoty a mnohé záujmy a z toho dôvodu musíme pokračovať vo vytváraní medziregionálneho strategického združenia, ktoré bolo pred samitom v Lime, o ktorom dnes diskutujeme, vyhlásené už aj na štyroch predchádzajúcich samitoch hláv štátov a vlád.

To znamená, že môžeme pokračovať v zbližovaní našich sociálnych, kultúrnych a politických priateľských stykov medzi našimi spoločnosťami a zároveň užšie spolupracovať aj v oblastiach obchodu, hospodárstva, bezpečnosti a boja proti zmene klímy a za dosiahnutie trvalo udržateľného rastu.

Súhlasím s tým, že by sme mali tomuto združeniu poskytnúť plnú strategickú perspektívu, ktorá by na základe už dohodnutých strategických perspektív s Mexikom a Čile mala viesť v čo najkratšom čase k rokovaniam s krajinami Mercosuru, Andskou komunitou a Strednou Amerikou, a na základe multikultúrnej vízie by nám mala umožniť vytvorenie globálnej medziregionálnej zóny EuroLat porovnateľnej s modelom WTO a umožňujúcej voľný pohyb osôb a slobodné poskytovanie komerčných a regionálnych obchodných služieb.

V tomto smere musí Európa prispieť k diverzifikácii a modernizácii výrobných procesov v Latinskej Amerike prostredníctvom plánov na prenos technológií a budovanie kapacít a vytvorením najlepšieho možného prostredia pre investície v rámci porovnateľného rámca právnej istoty, s cieľom dosiahnuť integráciu Latinskej Ameriky a s absolútnym cieľom odstrániť chudobu, nerovnosť a vylúčenie.

Musíme rozumným spôsobom využívať nástroje financovania Spoločenstva určené na rozvoj spolupráce, podporu demokracie a ľudských práv, ako aj iné programy súvisiace s odbornou prípravou, vzdelávaním, vedecko-technickou spoluprácou, zdravotníctvom, emigráciou atď.

Mali by sme vytvoriť medziregionálny fond solidarity, centrum pre prevenciu konfliktov, základy pre podporu dialógu, observatórium emigrácie a okamžite pripojiť krajiny Mercosuru k parlamentnému zhromaždeniu EuroLat.

Pán predseda, budúcnosť na nás nepočká. Zjednotenie oboch strán Atlantiku predstavuje pre Západ hlavnú globalizačnú výzvu 21. storočia.

 
  
MPphoto
 
 

  Inese Vaidere, v mene skupiny UEN. – (LV) Vážené dámy, vážený páni, aj keď by sme mohli vzťahy medzi Európskou úniou a Latinskou Amerikou označiť za dynamické, náš potenciál pre spoluprácu nie je ani zďaleka naplno využitý. Uvediem niekoľko praktických príkladov: Latinská Amerika je vo všeobecnosti bohatá na energetické zdroje, dopyt po týchto zdrojoch však bude narastať a to si bude vyžadovať vysoké investície. Je vzájomne výhodné, aby boli v jednotlivých štátoch Latinskej Ameriky vytvorené rovnaké príležitosti pre naše investície – vrátane štátov, voči ktorým boli zavedené obmedzenia. Vzhľadom na to, že obavy v súvislosti so zmenou klímy zdieľame všetci, Európska únia by mala ponúknuť pomocnú ruku v oblasti technológií obnoviteľných energií. Realita v krajinách Latinskej Ameriky a Karibiku je taká, že výhody demokracie v niektorých prípadoch nezasiahnu celú spoločnosť. Z toho dôvodu je veľmi dôležité, aby sme sa s nimi podelili o naše poznatky v oblasti posilňovania demokratických inštitúcií. Dosiahnutie stabilného a bezpečného regiónu s udržateľným sociálno-hospodárskym rozvojom je v našom záujme. Prechod od politiky darcovstva k spolupráci medzi rovnocennými partnermi je cieľom a zároveň výsledkom, v ktorý v našej spoločnej práci dúfame. Ďakujem za pozornosť.

 
  
MPphoto
 
 

  Raül Romeva i Rueda, v mene skupiny Verts/ALE. – (ES) Vážený pán predseda, chcel by som najprv tomuto Parlamentu pripomenúť, že tu diskutujeme o samite, ktorého postupy sú pochybné, a ktorého výsledky sú jednoducho nepredvídateľné. Podľa môjho názoru nikto nepochybuje o dôležitosti zlepšenia vzťahov medzi Európou a Latinskou Amerikou, dvoma regiónmi, ktoré patria medzi najviac osídlené regióny sveta a môžu sa pýšiť vysokými stupňami pokroku.

Pravdou je však aj to, teda aspoň v súčasnosti a na základe výsledkov predchádzajúcich samitov, že v rámci tohto procesu existuje množstvo neznámych faktorov. Realita je napríklad taká, že okrem prázdnych slov priniesli vzťahy medzi Európskou úniou a Latinskou Amerikou, teda aspoň k dnešnému dňu, len veľmi malý úspech v oblasti regionálnej integrácie alebo zmierňovania chudoby v tomto regióne.

Všetci vieme, že dosiahnutie konkrétnych dohôd v takom rozmanitom fóre s takým širokým spektrom politických názorov nie je vôbec jednoduchá záležitosť. Práve z toho dôvodu sa však domnievam, že je veľmi dôležité pozorne sledovať sociálne a politické pohyby v danom regióne vytvárajúce zmeny v bývalých väčšinových zoskupeniach na americkom kontinente. Chcel by som túto príležitosť využiť aj na to, aby som zablahoželal prezidentovi Lugovi k dosiahnutým výsledkom v Paraguaji, ktoré sú príkladom spomínaných meniacich sa trendov, ktoré by sme mali pozorne sledovať.

Priznávam, že som veľmi skeptický v súvislosti s výsledkami, ktoré vzídu z májového stretnutia hláv štátov, okrem troch záväzkov, ku ktorým sme sa zaviazali už v minulosti: boj proti chudobe, podpora sociálnej súdržnosti a podpora trvalo udržateľného rozvoja.

Napriek tomu sa však domnievam, že je dôležité nepremeškať túto novú príležitosť podobným spôsobom, akým sme to urobili v minulosti. Myslím si, že súčasťou diskusií a ich záverov by mali byť konkrétne dva kľúčové aspekty. Po prvé musíme mať na pamäti, že dohody o pridružení medzi Európskou úniou a Latinskou Amerikou by nemali byť len komplexné, ambiciózne a vyvážené, ale je tiež nesmierne dôležité, aby prispievali k ľudským, sociálnym a hospodárskym právam a k vzájomnému trvalo udržateľnému rastu a zmierňovaniu nerovností. Znamená to teda – a toto je druhý kľúčový aspekt – že je potrebné zohľadniť súčasné asymetrie medzi oboma regiónmi pri sledovaní konkrétneho cieľa: nepodnikať žiadne kroky smerom k európskej podobe americkej zóny voľného obchodu, ktorú si niektoré strany v tomto Parlamente očividne želajú.

Chcel by som zároveň vyzvať, aby si samit všimol výzvu na boj proti vraždám žien (feminicíde), ktorá nedávno zaznela v tomto Parlamente, keďže tento problém považujem za jednu z najväčších súčasných svetových výziev, pričom sa dotýka aj regiónu, o ktorom práve diskutujeme.

Chcel by som tiež vyzvať organizátorov samitu, v tomto prípade orgány v Peru a ešte konkrétnejšie orgány v Lime, aby zabezpečili účasť zo strany občianskej spoločnosti. Okrem iného by to znamenalo, že občianske organizácie Enlazando Alternativas dostanú priestor a potrebné prostriedky na dohodnutie svojej práce a diskusií v rámci samitu a skutočné otvorenie dialógu, na ktorý vyzývali pri mnohých príležitostiach.

Nakoniec je potrebné naliehavo vykonať významné a v niektorých prípadoch si dokonca dovolím povedať drastické opatrenia v súvislosti s Kolumbiou. Som jedným z tých, ktorí sa domnievajú – pričom treba podotknúť, že rovnako ako ja zmýšľajú aj mnohí iní – že akékoľvek kroky v tomto smere musia byť podniknuté ako súčasť úsilia na nájdenie riešenia ozbrojeného konfliktu prostredníctvom rokovaní. V opačnom prípade sa obávam, že sa nám žiadne riešenie alebo pozitívne výsledky nepodarí dosiahnuť, obzvlášť v súvislosti s osobami, na ktorých okamžité prepustenie dnes vyzývame, ale aj v súvislosti so skupinami ľudí, ktorí sa v súčasnosti nachádzajú v jasnom ohrození a nebezpečenstve z dôvodu mnohých faktorov, nielen partizánskych frakcií, ale aj iných prvkov.

 
  
MPphoto
 
 

  Willy Meyer Pleite , v mene skupiny GUE/NGL.(ES) Vážený pán predseda, vážené dámy, vážení páni, vážený pán komisár, vážený pán minister, na piaty samit je nepochybne pripravená osobitná agenda pre diskusie o sociálnom vylúčení a chudobe.

Dámy a páni, realita je taká, že ľud sa rozhodol prejaviť svoj názor na všetky politiky, ktoré zbedačovali jeden z najbohatších regiónov našej planéty.

Nový postoj, ktorí demonštrovali obyvatelia Paraguaja zvolením Fernanda Huga za prezidenta je najočividnejším potvrdením tejto skutočnosti a predstavuje nesúhlas s neoliberálnymi politikami, ktoré tento kontinent zbedačovali.

Európska únia preto musí túto realitu zohľadniť. Z toho dôvodu sa nazdávame, že je potrebné, ako súčasť tejto novej reality, zaujať tiež nové stanovisko ku Kubánskej republike.

Pán minister, v júni budeme mať možnosť skoncovať so starou politikou osobitného štatútu, ktorú Európska únia praktizuje v súvislosti s Kubou – jedinou krajinou na svete – na celom svete –, voči ktorej Európska únia aj naďalej uplatňuje politiku osobitného štatútu.

Je pravda, vzhľadom na bilaterálny stav vecí vo vzťahoch členských štátov a Kuby, že táto pozícia už viac neexistuje. Bola zrušená, čo znamená, že máme vynikajúcu príležitosť stať sa súčasťou novej reality, ktorá sa momentálne zavádza v štátoch Latinskej Ameriky a Karibiku.

Z toho dôvodu sme sa rozhodli podporiť spoločné uznesenie. Domnievam sa, že na dosiahnutie tejto dohody urobili všetky skupiny v Európskom parlamente významné ústupky. Nepochybne sa nám podarí zachovať dva pozmeňujúce a doplňujúce návrhy. Jeden z nich sa týka Kolumbie, keďže sa v súlade s prístupom OSN domnievame, že kolumbijský konflikt je potrebné vyriešiť pomocou dohôd dosiahnutých počas rokovaní, politických rokovaní. Pre tento konflikt neexistuje žiadne iné riešenie. Na tomto mieste by sme chceli tiež vyjadriť svoj názor, že sa na týchto rokovaniach musí aktívne podieľať aj občianska spoločnosť, čo by predstavovalo alternatívu k samitu hláv štátov a vlád v Lime.

Zároveň chceme vyzvať vládu v Peru, aby urobila všetko, čo je v jej silách, aby tiež umožnila konanie stretnutí občianskej spoločnosti Enlazando Alternativas, ktoré môžu ponúknuť konštruktívnu kritiku a alternatívy.

 
  
MPphoto
 
 

  Jens-Peter Bonde, v mene skupiny IND/DEM. – Vážený pán predseda, nedávno bol pán komisár Barroso na propagačnej misii v Írsku. S ľútosťou konštatoval, že prezident Bush sa počas svojho osemročného funkčného obdobia stretol so 16 rôznymi predsedami Rady a pochvalne sa vyjadril o tom, že Lisabonská zmluva uzákoňuje post spoločného prezidenta.

V súčasnosti sledujeme na televíznej obrazovke v každom štáte boj medzi kandidátmi oboch súťažiacich politických strán na post amerického prezidenta, až kým nebude tento prezident zvolený. Ako si my zvolíme svojho prezidenta? Ten nebude zvolený! V televízii neprebieha žiadna volebná kampaň, neexistujú žiadni kandidáti pre primárne voľby, nie sú známi žiadni jednotlivci, za ktorých by sme mohli hlasovať. V Európe tento proces prenechávame 27 ministerským predsedom, ktorí sa stretnú za zatvorenými dverami a dohodnú sa na politikovi z minulosti: politikovi, akým je napríklad Tony Blair, ktorý už viac nemôže byť zvolený vo svojej vlastnej krajine, alebo bývalý rakúsky kancelár, ktorý bol v Rakúsku odvolaný zo svojho postu, a ktorý by mohol predstavovať kandidáta, na ktorom by sa dokázali kancelárka Merkelová, ministerský predseda Brown a prezident Sarkozy – traja európski vedúci predstavitelia, ktorí zvolia prezidenta v mene nás všetkých – dohodnúť.

Stretnú sa súkromne za zatvorenými dverami a vymenujú prezidenta, ktorého vyšleme do Spojených štátov a Latinskej Ameriky. Náš „nezvolený“ prezident pôjde do Číny a Ruska a bude tam kritizovať ich nedostatočnú demokraciu. Tento prezident – pretože neexistujú žiadne plány pre prezidentku – môže byť sprevádzaný predsedom Komisie, ktorý takisto nie je volený, a ministrom zahraničných vecí, ktorý je v Európskej únii podľa Lisabonskej zmluvy tiež iba ručne vyberaný tzv. superkvalifikovanou väčšinou dvadsiatich z dvadsiatich siedmich ministerských predsedov.

Demokracia sa narodila v Európe, konkrétne v Grécku pred 2 500 rokmi. Ako sa môže predseda Komisie pochvalne vyjadrovať o zmluve, v ktorej sa všetky výkonné funkcie vyberajú ručne za zatvorenými dverami namiesto toho, aby boli výsledkom vôle voličov? Príliš mnoho krajín posielalo do Bruselu ľudí, ktorých sa chceli doma zbaviť.

Namiesto nedostatku demokracie v Lisabonskej zmluve by sme mali voliť Európu demokracií a demokratickú Európu, v ktorej voliči rozhodujú o všetkých ľuďoch, ktorí budú európskych občanov zastupovať v rokovaniach s inými krajinami.

Pán komisár Barroso v Corku povedal, že Lisabonská zmluva priblíži EÚ bližšie k jej občanom. Nie, nepriblíži! Vymaže parlamentnú demokraciu v 49 nových oblastiach a dá nám legislatívu a predstaviteľov reprezentovaných prevažne ľuďmi, ktorých si nebudeme môcť zvoliť ani vybrať. My, volení zástupcovia, sa môžeme vyjadrovať k zahraničnej politike, nikto nás však nie je povinný počúvať. My, volení zástupcovia, môžeme prostredníctvom pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov predkladať návrhy nevoleným zástupcom v Komisii. My, volení zástupcovia, môžeme voliť za alebo proti komisárovi Barrosovi, ak bude opätovne vymenovaný dvadsiatimi z dvadsiatich siedmich ministerských predsedov. Toto nie je návod na demokraciu, ktorý by sme mali v nedemokratickom svete reprezentovať.

Pán predseda, ďakujem Vám za to, že ste mi v tomto Parlamente – inštitúcii Európskej únie, ktorá predstavuje najmenšie zlo – počas 29 rokov umožnili prejaviť kritické aj konštruktívne názory. Toto je zrejme moja posledná diskusia s Komisiou a Radou. Po 29 rokoch prenechávam toto miesto svojej nasledovníčke Hanne Dahlovej a počas nadchádzajúceho májového obdobia šparglí už nebudem poslancom tohto Parlamentu. Zbohom špargľa, alsaské víno, munsterský syr a obrovský pojazdný cirkus medzi Štrasburgom a Bruselom.

 
  
MPphoto
 
 

  Irena Belohorská (NI). – (SK) Nadchádzajúci samit Európskej únie, Latinskej Ameriky a Karibiku bude v poradí už piatym stretnutím najvyšších predstaviteľov oboch regiónov. Účastníci samitu sa zamerajú na priority, ktorým budú venovať zvýšenú pozornosť, a to sú: boj proti chudobe, nerovnosti a diskriminácii, trvalý rozvoj, zmena klímy, životné prostredie a energia.

Ako podpredsedníčka Eurolatu by som sa rada vyjadrila k téme životného prostredia, a to konkrétne k vode. Na budúce zasadanie v Lime som pripravila pracovný dokument, v ktorom rozoberám súčasný stav Európskej únie v súvislosti s týmto dôležitým prírodným zdrojom. Takisto sa venujem pomoci Európskej únie Latinskej Amerike v oblasti vody, kde poskytujem prehľad tejto pomoci prostredníctvom mnohých projektov v oblastiach, ako je prísun vody a jej asanácia, integrovaný manažment, výskum, monitoring, ako aj prevencia prírodných katastrof.

Na záver vyzdvihujem potrebu globálneho prístupu k tejto otázke prostredníctvom inštitucionálnych a legislatívnych zmien a inovácií v sektore vody. Prístup k čistej vode a správne riešenia likvidácie odpadovej vody, ako aj asanácia – to sú dôležité predpoklady pre verejné zdravie.

 
  
MPphoto
 
 

  Peter Liese (PPE-DE). – (DE) Vážený pán predseda, vážené dámy, vážení páni, aj ja by som chcel, samozrejme, popriať pánovi Bondemu všetko najlepšie do budúcnosti. V každom prípade si však myslím, že je tak trochu smutné, že počas tejto dôležitej diskusie o Latinskej Amerike cítil potrebu zopakovať svoje časté poznámky o inštitúciách, pretože téma Latinskej Ameriky je sama osebe dostatočne dôležitá. Vyplýva to už zo samotných čísel, o ktorých hovoril pán Schulz. V Lime sa stretne jedna tretina členských krajín OSN. Spoločne zastupujeme jednu miliardu ľudí a ak sa nám podarí dosiahnuť dohodu, môže to mať pozitívne účinky na svetový rozvoj. Vo svetle globalizácie a výziev, ktorým čelíme, predovšetkým vo vzťahu k Číne, ale aj iným krajinám, je nesmierne dôležité, aby Latinská Amerika a Európa pracovali spoločne.

Zmena klímy bude dôležitou témou, pretože v uzneseniach sa správne uvádza, že zmena klímy najviac zasiahne práve najchudobnejších ľudí. V tejto súvislosti môžem hovoriť z vlastnej skúsenosti. Sám sa totiž angažujem v práci malej mimovládnej organizácie v Strednej Amerike, pričom to, čo si tamojší obyvatelia museli vytrpieť v dôsledku vyčíňania hurikánov Mitch a Stan, je len malým príznakom toho, čo môžeme očakávať, ak sa nám nepodarí dostať zmenu klímy pod kontrolu. Je veľmi dobré, že sa v tejto otázke dokážeme zhodnúť v toľkých bodoch.

Existujú však aj body, na ktorých sa nám zatiaľ nepodarilo dohodnúť. V tomto Parlamente sme hlasovali výraznou väčšinou za zahrnutie leteckej dopravy do systému obchodovania s emisnými kvótami. Podpredseda Barrot si je toho vedomý a sám sa k tejto otázke vyjadril vo veľmi kritickom duchu. Zvyšok sveta sa pokúsil tento krok zablokovať prostredníctvom organizácie ICAO, a to, bohužiaľ, zahŕňa aj Latinskú Ameriku. Myslím si, že táto otázka sa musí dostať na program diskusií v Lime. Ak chceme spolupracovať v oblasti boja proti zmene klímy, potom aj krajiny Latinskej Ameriky musia zohrávať konštruktívnu úlohu.

Nakoniec mi dovoľte povedať niekoľko slov o Kube. Pán Schulz povedal, že by sme nemali praktizovať rovnakú politiku ako prezident Bush. My sme to však ani nikdy nerobili. Nikdy sme neuplatňovali také rozsiahle hospodárske sankcie – sankcie, ktoré postihujú kubánsky ľud – aké uplatňujú Spojené štáty. V minulosti sme si ako svoju prioritu stanovili, aby naši partneri – demokratická opozícia – boli zahrnutí do dialógu.

Oswaldo Payá a Damas de Blanco boli ocenení cenou Andreja Sacharova a vzhľadom na skutočnosť, že Damas de Blanco si ju ešte stále nemohli vyzdvihnúť a niektoré z nich boli dokonca minulý víkend uväznené, sa jednoducho nemôžeme vrátiť k obvyklým postupom. Pri dialógu s Kubou by sme nemali zabúdať na svojich partnerov.

 
  
MPphoto
 
 

  Luis Yañez-Barnuevo García (PSE). - (ES) Vážený pán predseda, chcel by som najprv v súvislosti s touto otázkou vyjadriť svoju podporu predsedovi a hovorcovi našej skupiny Martinovi Schulzovi. Podľa môjho názoru predstavujú vzťahy Európskej únie s Latinskou Amerikou naše vôbec najvýznamnejšie vzťahy, ktoré majú tiež najväčší potenciál do budúcnosti vzhľadom na okolnosti, ktoré tu už boli spomenuté: naše zdieľané hodnoty v multilaterálnom systéme OSN a evolúcia Latinskej Ameriky, ktorá sa vyznačuje hospodárskym rastom a znižovaním chudoby.

S výnimkou Kuby sú všetky tieto krajiny demokratické. Samit v Lime predstavuje vhodnú príležitosť pre ďalších 49 krajín na vyslanie výzvy smerom ku kubánskym orgánom, aby prostredníctvom dialógu začali mierový proces prechodu na demokraciu, a je to tiež vynikajúca príležitosť na vytvorenie skutočnej strategickej a trvalej aliancie.

Nakoniec, aby sme predišli typickým európskym romantickým pokušeniam v súvislosti s terorizmom alebo organizáciami, ktoré, podobne ako FARC, v súčasnosti zásobujú drogami partizánske skupiny a nie parlamentné skupiny zo sedemdesiatych rokov, je tiež potrebné vyzvať na konečné, jednostranné a bezpodmienečné ukončenie násilia.

 
  
MPphoto
 
 

  Renate Weber (ALDE). – Vážený pán predseda, domnievam sa, že vysokú prioritu vo vzťahoch medzi Európskou úniou a Latinskou Amerikou by mali mať aj ľudské práva a práva žien. Chcela by som Vás upozorniť na špecifickú situáciu v Nikarague. Zákaz terapeutických potratov, ktorý bol uzákonený v roku 2006, má už v súčasnosti tragické dôsledky na zdravie žien, napríklad u obetí znásilnení ako v prípade deväťročného dievčatka alebo dvanásťročného paraplegického dievčaťa, ktoré sú povinné znášať tehotenstvo aj napriek tomu, že je tým ohrozený ich vlastný život.

Okrem toho sú právnici a ochrancovia ľudských práv sami predmetom vyšetrovania vo veci podnecovania k spáchaniu trestných činov len preto, že sa rozhodli protestovať proti týmto neľudským právnym predpisom, prípadne preto, že sa postavili na obranu lekárov. Toto je neprijateľné a Európska únia si nemôže dovoliť mlčať.

Minulý týždeň prijalo Parlamentné zhromaždenie Rady Európy uznesenie o prístupe k bezpečným a zákonným potratom v Európe, čo znamená, že nám na európskych ženách záleží. Ak však chceme našich občanov presvedčiť, že ľudské práva predstavujú hodnoty, ktoré si skutočne ctíme, potom musíme dokázať, že neuplatňujeme dvojitý meter vo vzťahu k partnerom, s ktorými prebiehajú rokovania o dohodách.

 
  
MPphoto
 
 

  Liam Aylward (UEN). – Vážený pán predseda, partnerstvo medzi Európskou úniou a krajinami Latinskej Ameriky a Karibiku má veľmi veľký strategický význam. Už od šesťdesiatych rokov minulého storočia sa medzi Európskou úniou, Latinskou Amerikou a Karibikom vytvárali užšie politické a hospodárske väzby.

Európska únia je v súčasnosti najväčším poskytovateľom pomoci týmto krajinám a je tiež druhým najväčším obchodným partnerom Latinskej Ameriky a Karibiku. Veľká časť tejto finančnej pomoci zo strany EÚ je určená na projekty podporujúce sociálnu súdržnosť a boj proti chudobe. Naše krajiny spolupracujú ako politické demokratické orgány na širokej škále otázok spoločného významu vrátane nasledujúcich: riešenie rastúceho významu energetických a environmentálnych otázok vrátane zmeny klímy prostredníctvom EÚ a skupiny Rio, spolupráca na mnohých projektoch na podporu riešenia konfliktov, právneho štátu, demokracie, dobrej správy vecí verejných a ľudských práv a zavádzanie silnejších väzieb v oblasti vysokoškolského vzdelania medzi oboma zoskupeniami.

Naše politické, hospodárske a sociálne väzby sa musia aj naďalej prehlbovať. Ešte stále však medzi nami existujú aj jasné rozdiely. Domnievam sa, že Európska únia prijala v súvislosti s dovozom brazílskeho hovädzieho mäsa správne rozhodnutie, a že všetok dovoz potravín do Európskej únie musí v budúcnosti vždy spĺňať rovnaké normy, aké sa uplatňujú aj v súvislosti s európskymi farmami a potravinovými odvetviami. Na dovoz potravín do EÚ, bez ohľadu na to, odkiaľ tieto potraviny pochádzajú, a na produkty vyrábané priamo v EÚ sa musia za každých okolností uplatňovať rovnaké normy.

 
  
MPphoto
 
 

  Luca Romagnoli (NI). – (IT) Vážený pán predseda, vážené dámy, vážení páni, už aj pri inej príležitosti som hovoril o tom, aké strategicky dôležité je pre Európu uzatvorenie osobitného partnerstva s Latinskou Amerikou vzhľadom na naše zdieľané zásady, hodnoty, kultúru a záujmy.

V snahe dostať sa za hranice mnohých nadbytočných informácií uvedených v uznesení je podľa môjho názoru potrebné na nadchádzajúcom stretnutí zdôrazniť, že obidva kontinenty majú záujem na väčšom rozvoji obchodu s polospracovaným tovarov z oblasti špičkových technológii, ktorý je v záujme oboch partnerov, bez asymetrického vzťahu, ktorý by v konečnom dôsledku zvýhodnil iných potenciálnych obchodných partnerov.

Myslím si, že tento krok bude prospešný pre obidva kontinenty, čiastočne aj vďaka skutočnosti, že európsky prístup prejavuje nepochybne väčšiu citlivosť voči trvalo udržateľnému rozvoju, než napríklad prístup zo strany Spojených štátov alebo Číny. Bohaté skúsenosti Európy v oblasti sociálnej organizácie a sociálneho rozvoja môžu tiež priniesť významnú pridanú hodnotu k tomuto dvojstrannému obchodu. Z toho dôvodu je podľa mňa potrebné posilniť naše záväzky smerujúce k vytvoreniu združenia Európskej únie a krajín Latinskej Ameriky a Karibiku (EULAC).

 
  
MPphoto
 
 

  Alojz Peterle (PPE-DE). – (SL) Udalosti, ktoré sa počas apríla a mája odohrajú v Lime na parlamentnej a vládnej úrovni, musia posilniť južný rozmer transatlantickej spolupráce. Pre rozvoj strategického partnerstva medzi Latinskou Amerikou a Európskou úniou je nesmierne dôležité, aby sa toto partnerstvo vytváralo v stabilných hospodárskych, sociálnych a politických podmienkach. Z toho dôvodu je podľa mňa nesmierne dôležité, aby bolo naše úsilie, vzhľadom na množstvo zámerov, ktoré toto úsilie sprevádzajú, zamerané predovšetkým na dva kľúčové ciele. Po prvé smerom k podpore udržateľného hospodárskeho rastu, pričom ma veľmi teší, že Latinská Amerika už niekoľko rokov zažíva hospodársky rast. Po druhé smerom k posilňovaniu regionálnej a medziregionálnej spolupráce.

Domnievam sa, že Latinská Amerika v súčasnosti čelí rovnakým výzvam, akým čelila aj Európska únia v prvých rokoch vykonávania spoločnej metodiky. Z toho dôvodu som presvedčený, že poznatky Európskej únie by sa dali na kontinente Latinskej Ameriky veľmi dobre uplatniť pri úsilí o dosiahnutie novej kvality v oblasti regionálnej a medziregionálnej spolupráce vrátane dosiahnutia novej dynamiky. Domnievam sa, že slovo dynamika je veľmi priliehavé – vieme, s akými ťažkosťami sa vo svojich začiatkoch stretávalo a ešte aj v súčasnosti stretáva združenie Mercosur.

Dámy a páni, mal som možnosť vidieť roztápajúce sa ľadovce v Patagónii. Ide o proces, ktorý je dobre známy aj na severe Európy a nazdávam sa, že tieto zrýchľujúce sa procesy môžu spôsobiť nepredvídateľné trendy a/alebo následky, ktoré by si vyžiadali oveľa väčšiu mieru spolupráce a solidarity. Dúfam, že zasadnutie samitu v Lime sa bude venovať aj týmto možným udalostiam.

 
  
MPphoto
 
 

  Manuel António dos Santos (PSE).(PT) Vážený pán predseda, spolupráca medzi Európskou úniou a Latinskou Amerikou je príbehom úspechu. V súčasnosti má táto spolupráca – vďaka vytvoreniu Euro-latinskoamerického parlamentného zhromaždenia, ktoré jej dodá čerstvý stimul a podnet – už aj svoj vlastný konkrétny rámec. Povedal by som, že je to prvý krok smerom k integrácii poslancov latinskoamerického parlamentu a Európskeho parlamentu. Dúfam, že Európsky parlament prevezme na seba túto zodpovednosť a prijme spoločné vyhlásenie, o ktorom tu dnes diskutujeme, aby mohlo slúžiť ako plán pre samit hláv štátov a vlád.

Nemám dostatok času, aby som uviedol svoje dôvody a z toho dôvodu by som chcel podporiť slová, ktoré predniesol predseda mojej politickej skupiny, pán Martin Schulz. Aj napriek tomu, že s jeho slovami úplne súhlasím, musím pripojiť niekoľko menších poznámok. Po prvé Európa nesie osobitnú zodpovednosť za vyriešenie problémov v Kolumbii. Musí prijať plný záväzok v súvislosti s kolumbijskou otázkou a pomôcť tejto krajine dosiahnuť stabilitu. Musí tiež rýchlo nájsť riešenie, ktoré by normalizovalo vzťahy medzi Európskou úniou a Kubou. Je úplne nezmyselné naďalej pokračovať v súčasnej situácii. Musíme sa pohnúť dopredu v duchu pokroku a spolupráce.

 
  
MPphoto
 
 

  Francisco José Millán Mon (PPE-DE). – (ES) Vážený pán predseda, Latinská Amerika zdieľa s Európskou úniou mnohé zásady a hodnoty, čo je dôsledok ich vzájomných blízkych historických, ľudských a kultúrnych väzieb. Dalo by sa dokonca povedať, že sme prirodzenými partnermi.

Samit v Lime by mal obohatiť naše medziregionálne združenie s krajinami Latinskej Ameriky a Karibiku vo všetkých oblastiach. Mal by tiež podnietiť uzatvorenie dohody o spoločnom riešení globálnych výziev – od zmeny klímy až po obchodovanie s drogami a terorizmus.

Jedným z najrozšírenejších problémov v krajinách Latinskej Ameriky je sociálna nerovnosť. V tejto oblasti musíme týmto krajinám pomôcť, pričom dúfam, že téma odstránenia chudoby, ktorá je na programe samitu v Lime, prinesie ambiciózne ciele, aj keď politickú vôľu dotyčných vlád nemožno samozrejme ničím plne nahradiť.

Kľúčový faktor v boji proti chudobe predstavuje hospodársky rast, ktorý je stimulovaný súkromnými investíciami. Investície si však vyžadujú stabilné právne rámce a z toho dôvodu by som na samite v Lime privítal kroky smerujúce k vytvoreniu právnej istoty. Latinská Amerika nesmie odstrašovať zahraničných investorov, pretože v súčasnom veku globalizácie nebudú mať títo investori žiadny problém pri hľadaní iných regiónov pre svoje investície.

Ak chceme posilniť naše vzájomné medziregionálne vzťahy vrátane hospodárskych a obchodných vzťahov, je potrebné urýchliť rokovania o dohode o pridružení s krajinami Latinskej Ameriky a Andským spoločenstvom. Dúfajme, že samit v Lime pomôže takisto prekonať patovú situáciu v rokovaniach so združením Mercosur. Dohody uzatvorené s Čile a Mexikom by mali pomôcť pohnúť veci dopredu. V súvislosti s touto témou by som chcel povedať, že by sme mali pouvažovať o povýšení dohody o pridružení medzi EÚ a Mexikom na strategický štatút.

Dámy a páni, dúfam tiež, že samit v Lime podporí vytvorenie oblasti vyššieho vzdelávania – spoločnej oblasti vyššieho vzdelávania – s cieľom vytvoriť užšie medziľudské a vzdelávacie väzby, a že budeme aj naďalej dosahovať pokrok v oblasti spolupráce medzi univerzitami a vo vzájomnom uznávaní dosiahnutých študijných výsledkov a kvalifikácií.

Na tomto samite by sa malo tiež odsúhlasiť zriadenie euro-latinskoamerickej nadácie, určitého typu mozgového trustu pre rozvoj medziregionálnych vzťahov, ktorá by dala našim vzájomných vzťahom veľmi potrebnú viditeľnosť, keďže tieto vzťahy nie sú v Európe bohužiaľ veľmi známe.

Napokon dúfam, že tento samit prinesie obnovenie záväzku voči pluralistickej demokracii a dodržiavaniu ľudských práv v súlade so skutočnou koncepciou ľudskej dôstojnosti, ktorú podporujeme na oboch stranách Atlantiku. Pán predseda, myšlienka politických väzňov musí byť v krajinách Latinskej Ameriky a na Kube úplne odstránená a zároveň musí byť potlačené aj násilie voči disidentom.

 
  
MPphoto
 
 

  Małgorzata Handzlik (PPE-DE). – (PL) Vážený pán predseda, samity medzi Európskou úniou a krajinami Latinskej Ameriky a Karibiku zohrávajú významnú úlohu pri určovaní a posilňovaní smerovania strategického partnerstva medzi našimi regiónmi. Nadchádzajúci samit v Lime ponúka ďalšiu príležitosť na prehĺbenie dialógu v otázkach, ktoré majú pre oba tieto regióny kľúčový význam. Z tohto dôvodu ma potešilo, že hlavné ťažisko tohto samitu budú predstavovať otázky, ktoré majú kľúčový význam pri zabezpečovaní pokračujúceho blahobytu našich spoločností, a prispievajú k stabilnému hospodárskemu rastu.

Na jednej strane sa samit bude zaoberať otázkami týkajúcimi sa sociálnej súdržnosti, predovšetkým otázkami chudoby, nerovnosti, diskriminácie a sociálneho vylúčenia. Chcela by som upozorniť, že na podľa odhadov Hospodárskej komisie Organizácie Spojených národov pre Latinskú Ameriku a Karibik žilo v roku 2007 až 36,7 % obyvateľov tohto regiónu v chudobe, pričom 13,5 % z nich žije v podmienkach extrémnej chudoby. Aj keď sa tieto štatistiky v posledných rokoch zlepšili, tento problém si ešte stále vyžaduje záväzok zo strany mnohých partnerov, medzi ktorých patria aj členské štáty Európskej únie.

Na druhej strane predstavujú otázky týkajúce sa trvalo udržateľného rastu, ochrany životného prostredia, zmeny klímy a energetiky výzvy, ktoré majú čoraz väčší vplyv na fungovanie obidvoch kontinentov. Neexistujú preto žiadne pochybnosti o potrebe stanovenia spoločných priorít a spôsobov vzájomnej spolupráce s cieľom účinne reagovať na nadchádzajúce výzvy. Zbližovanie hospodárskeho rastu so zásadami trvalo udržateľného rozvoja je obzvlášť dôležité. Ide o skutočne zložitú výzvu, predovšetkým v prípade rozvojových hospodárstiev a hospodárstiev, ktoré sa nachádzajú v procese zmeny.

Je tiež dôležité pamätať, že spolupráca medzi Európskou úniou a krajinami Latinskej Ameriky a Karibiku prekračuje cez dve hlavné oblasti, ktoré budú na programe samitu v Lime.

Chcela by som tiež zdôrazniť, že v predvečer samitu sa v Lime bude konať druhé riadne zasadnutie Euro-latinskoamerického parlamentného zhromaždenia. Angažovanosť zo strany Európskeho parlamentu určite prispeje k posilneniu strategického partnerstva medzi našimi regiónmi. V podobnom duchu očakávam s veľkým záujmom aj výsledky a záverečné vyhlásenie piateho samitu Európskej únie, Latinskej Ameriky a Karibiku.

 
  
MPphoto
 
 

  Reinhard Rack (PPE-DE). – (DE) Vážený pán predseda, vítam skutočnosť, že na samite Európskej únie, Latinskej Ameriky a Karibiku otvoria vlády spoločný dialóg o kľúčových otázkach. Pani Małgorzata Handzliková práve zdôraznila, aké je veľmi dôležité, aby sa v tomto medzikontinentálnom dialógu zvyšovala angažovanosť aj zo strany parlamentov a aby aj tieto prispeli k spomínanému procesu.

Podľa môjho názoru je obzvlášť dôležité, aby sa medzi Európanmi a obyvateľmi Južnej alebo Latinskej Ameriky a Karibiku vytvorili užšie kontakty. Nemám tým na mysli len podnikateľov a turistov, ale predovšetkým mladých ľudí, ktorí budú musieť zohrávať dôležitú úlohu. Ak skutočne chceme medzi sebou vybudovať lepšie vzťahy, potom k tomu potrebujeme mladých ľudí.

V Európskej únii sme získali cenné skúsenosti prostredníctvom výmenných študentských programov medzi členskými štátmi. Tento systém je teraz potrebné zintenzívniť v našom vzťahu s Latinskou Amerikou a Karibikom.

Potrebujeme mladých ľudí, aby sme mohli v budúcnosti nájsť životaschopné a udržateľné riešenia mnohých dôležitých otázok, ktorým musíme čeliť.

 
  
MPphoto
 
 

  Manuel Medina Ortega (PSE). – (ES) Vážený pán predseda, Latinská Amerika predstavuje meniaci sa kontinent. Zmeny prebiehajú neustále a v posledných mesiacoch, týždňoch a dňoch sa uskutočnili konkrétne dve významné zmeny.

Prvou z nich je politika Kuby z pohľadu jej prístupu k svojim občanom z hospodárskeho a sociálneho hľadiska. Druhú priniesli voľby v Paraguaji, ktoré sľubujú zostavenie úplne odlišnej vlády.

V súvislosti s touto situáciou a týmito zmenami sa chcem opýtať, či ich Rada a Komisia vzali na vedomie, a či uvažovali o možnosti vyvíjania vplyvu na tieto dve krajiny.

 
  
MPphoto
 
 

  Ewa Tomaszewska (UEN). – (PL) Vážený pán predseda, krajiny Latinskej Ameriky uskutočnili za významnej pomoci zo strany Svetovej banky rozsiahle reformy svojich dôchodkových systémov. Európska demografická kríza naznačuje, že by sme sa mali zamyslieť, či sme spokojní s právnymi predpismi, ktoré dávajú pomerne veľké prísľuby aj napriek neistote, či bude k dispozícii dostatok finančných prostriedkov na splnenie týchto prísľubov. Vzhľadom na rozdielne skúsenosti oboch kontinentov v tejto oblasti by možno malo význam, keby sme pri hľadaní riešenia tohto problému pracovali spoločne. Potrebujeme nájsť spôsob, ktorý umožní ľuďom v pokročilom veku viesť slušný život aj napriek hospodárskym dôsledkom demografickej krízy, a to aj v prípade, ak im ich zdravotný stav neumožňuje naďalej pracovať.

 
  
MPphoto
 
 

  Emanuel Jardim Fernandes (PSE).(PT) Parlamenty Latinskej Ameriky a Európy majú pre úspech tohto samitu kľúčový význam. Majú tiež kľúčový význam pri dosahovaní dvoch hlavných cieľov – integrácie Latinskej Ameriky a spolupráce medzi Európskou úniou a Latinskou Amerikou – založených na hodnotách, ktoré tento Parlament obhajuje, predovšetkým na hodnotách, o ktorých hovoril predseda mojej politickej skupiny.

Chcel by som však upozorniť na iný aspekt, pán predseda, totiž, že táto spolupráca a jej účinnosť nemajú význam len pre dva spomínané kontinenty – Latinskú Ameriku a Európu – ale, vzhľadom na hodnoty, ktoré tieto dve skupiny vo svete obhajujú, aj pre celý globálny kontext. Prostredníctvom tejto spolupráce, prostredníctvom mnohostrannosti a prostredníctvom úsilia na dosiahnutie hodnôt, ktoré stáli v popredí európskej integrácie a európskeho projektu, sa nám na celom svete môže podariť dosiahnuť ciele, ktoré sa nám nepodarilo dosiahnuť v rámci rozvojových cieľov milénia. Práve tento globálny aspekt vytvára podľa môjho názoru dôvody pre väčší záväzok zo strany nás všetkých, obzvlášť zo strany parlamentov.

 
  
MPphoto
 
 

  Gabriela Creţu (PSE). – (RO) Historické, sociálne a politické podmienky v krajinách Latinskej Ameriky dostali ženy do dvojnásobne zložitej situácie: na jednej strane sú ženy v prevažnej miere zodpovedné za hospodársku výrobu, predovšetkým vo vidieckych oblastiach.

Na druhej strane sa stávajú obľúbenými obeťami násilného vysídľovania a vyvlastňovania, obchodovania s ľuďmi, násilia, sexuálneho zneužívania a verejnej kontroly nad ich reprodukčnou schopnosťou.

V týchto podmienkach je rodový prístup nielen vhodný, ale aj potrebný. Z toho dôvodu žiadame vašu podporu ústneho pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu, ktorý podporuje posilnenie postavenia žien a dodržiavanie ich práv.

 
  
  

PREDSEDAJÚCI: MARIO MAURO
Podpredseda

 
  
MPphoto
 
 

  Janez Lenarčič, úradujúci predseda Rady. (SL) Veľmi pozorne som sledoval diskusiu o prípravách na samit Európskej únie, Latinskej Ameriky a Karibiku a domnievam sa, že táto diskusia veľkou mierou prispeje k prípravám a priebehu samitu. Pán Salafranca povedal, že spolupráca medzi Európskou úniou a krajinami Latinskej Ameriky a Karibiku by mala prejsť od slov k činom. Ja s týmto výrokom plne súhlasím. Zároveň by som však chcel dodať, že sa to už deje. Samity medzi EÚ a krajinami Latinskej Ameriky a Karibiku nie sú len udalosťami, na ktorých sa robia veľké vyhlásenia a ohlasujú veľkolepé návrhy, ktoré sa potom nikdy neuskutočnia. Na týchto zasadnutiach sa prijímajú záväzky, ktoré sa skutočne naplnia.

V tejto súvislosti by som rád uviedol niekoľko poznámok. Správa o medziregionálnej spolupráci medzi Európskou úniou a krajinami Latinskej Ameriky a Karibiku, ktorú predstavilo spoločné predsedníctvo na predchádzajúcom štvrtom samite vo Viedni, je dôkazom významného pokroku, ktorý sa doposiaľ podarilo dosiahnuť v skutočnom vykonávaní prijatých záväzkov. Chcel by som upozorniť aj na takmer 400 medziregionálnych opatrení na vykonávanie záväzkov prijatých v Guadalajare a na nový zoznam, ktorý bol vypracovaný na vykonávanie záväzkov prijatých na samite vo Viedni v roku 2006. Dúfame, že na samite v Lime sa podarí dosiahnuť ďalší krok smerom k uznaniu a vykonávaniu prijatých záväzkov.

Mnoho prítomných poslancov Európskeho parlamentu, okrem iných aj pán Schulz, pán Meyer-Pleite, pán Liese, pán dos Santosa a niekoľko ďalších, na ktorých si už, žiaľ, nespomínam, tu spomenuli kubánsku otázku. Chcel by som upozorniť, že samit v Lime nebude samitom medzi Európskou úniou a Kubou. Nebude ani samitom o Kube. Keďže tu však v tejto súvislosti odznelo množstvo názorov, rád by som k tejto téme poznamenal niekoľko dôležitých bodov.

V súčasnosti sa politika Európskej únie, ako aj politika Rady a predsedníctva Európskej únie voči Kube riadi nasledujúcimi dokumentmi: spoločnou platformou Európskej únie pre rok 2006 a minuloročnými závermi Rady pre všeobecné záležitosti a vonkajšie vzťahy. Tieto dva dokumenty predstavujú základné usmernenia pre všetky členské štáty a ich postoj voči Kube, ako aj pre ich rozhovory o Kube s tretími krajinami. Dodávam, že jadrom politiky Európskej únie voči Kube je dodržiavanie ľudských práv.

Júnové zasadnutie Rady pre všeobecné záležitosti a vonkajšie vzťahy prinesie ďalšiu príležitosť na diskusiu o Kube. Slovinské predsedníctvo vyvíja úsilie, aby bola na tomto zasadnutí prijatá nová spoločná platforma. Dúfam, že tieto naše snahy budú úspešné. Ako som však už spomenul, táto téma nebude predmetom diskusie na májovom samite v Lime, ktorý bude stretnutím Európskej únie a krajín Latinskej Ameriky a Karibiku ako celku.

Na záver by som chcel povedať, že slovinské predsedníctvo si želá, aby tento samit priniesol nový impulz, alebo, ak mám parafrázovať pána dos Santosa, vytvoril novú dynamiku vo vzťahoch medzi Európskou úniou a krajinami Latinskej Ameriky a Karibiku. Som presvedčený, že Európsky parlament môže prostredníctvom diskusií, ako je táto dnešná, prispieť k dosiahnutiu tohto cieľa.

 
  
MPphoto
 
 

  Jacques Barrot , podpredseda Komisie. − (FR) Vážený pán predsedajúci, pán Salafranca, môžem Vás uistiť, že Komisia vyvinula najväčšie možné úsilie, aby tento samit priniesol skutočný úspech. Ako už povedal pán Schulz a pred chvíľou aj pán minister, samit v Lime musí vytvoriť skutočnú príležitosť na silný impulz vo vzťahoch medzi Latinskou Amerikou a Európou.

Mnohí z vás vrátane pána Schulza tu dnes zdôrazňovali, že zdieľame mnohé spoločné hodnoty. Medzi Európskou úniou a krajinami Latinskej Ameriky existuje spoločná podpora pre mnohostrannosť. Ak chceme, aby bol náš vplyv v zlepšenej globálnej organizácii cítiť, potom je úzka spolupráca medzi našimi regiónmi nevyhnutná. Reformy vo významných medzinárodných inštitúciách sa nám podarí presadiť jedine prostredníctvom rozsiahlych dohôd medzi Latinskou Amerikou a Európskou úniou. Na svete neexistuje žiadny iný región, s ktorým by sme na multilaterálnej úrovni spolupracovali tak úzko ako s Latinskou Amerikou.

Pán predsedajúci, teraz by som chcel v krátkosti odpovedať na niekoľko otázok. Prvá z nich sa týka rukojemníkov. Komisia samozrejme systematicky podporuje všetky snahy na dosiahnutie humanitárnej dohody o prepustení všetkých rukojemníkov a veľmi dobre tiež rozumie prejavom, ktoré na tento problém upozorňujú.

Chcel by som tiež povedať niekoľko slov v súvislosti s Kubou. Pán minister správne poznamenal, že otázka Kuby nebude centrálnou témou na programe samitu v Lime. Zároveň však chcem povedať, že politika Európskej únie voči Kube je politikou konštruktívnej angažovanosti. Nepodporujeme politiku izolácie alebo sankcií. Náš komisár pán Louis Michel bol nedávno na návšteve Kuby. Sme pripravení s Kubou spolupracovať v oblastiach spoločného záujmu, náš dialóg s touto krajinou však zahŕňa aj otázku dodržiavania ľudských práv.

Chceme tiež dosiahnuť pokrok v dohodách o pridružení. Plánujeme ho dosiahnuť so združením Mercosur a v roku 2009 by sme chceli dosiahnuť uzavretie dohody s Andským spoločenstvom.

Teraz by som chcel reagovať na niektoré poznámky, ktoré zazneli v tejto veľmi zaujímavej debate. Pani Belohorská upozornila na problém prístupu k vode, ktorý je veľmi dôležitý, a ktorý bol zahrnutý do návrhu vyhlásenia pre samit v Lime. Komisia podporuje projekty a programy pre prístup k čistej vode v niekoľkých krajinách.

Bola tu tiež spomenutá účasť zo strany občianskej spoločnosti. Občianska spoločnosť bude v rámci príprav na samit v Lime organizovať dve konferencie: konferenciu organizovanej občianskej spoločnosti (ESOSOC) a konferenciu mimovládnych organizácií a neorganizovaných spoločností. Komisia poskytla týmto konferenciám finančné krytie a na samite v Lime o nich bude predložená správa.

Odznela tu takisto otázka v súvislosti s cenami potravín, pričom je pravda, že nárast cien potravín bude mať určite vplyv aj na Latinskú Ameriku, kde už teraz žije vyše jedna tretina obyvateľov v chudobe. V niektorých krajinách, ako je napríklad El Salvador, sú ľudia veľmi závislí od potravín. Zvýšenie cien potravín bude mať samozrejme najväčší vplyv na obyvateľstvo, ktoré je už teraz veľmi zraniteľné. Táto otázka je samozrejme úzko spätá so stratégiu v oblasti biopalív. Ide o veľmi chúlostivú otázku, o ktorej sa určite oplatí diskutovať.

Bolo tu tiež spomenuté postavenie žien v Latinskej Amerike. Komisia je veľmi znepokojená situáciou v Latinskej Amerike, predovšetkým v Mexiku a Guatemale. Plne si tento problém uvedomujeme a snažíme sa proti nemu bojovať. Sme takisto veľmi povďační Európskemu parlamentu za jeho prácu v tejto oblasti.

Viem, že moje odpovede nie sú vyčerpávajúce, táto diskusia však bola veľmi užitočná a určite prispeje k vyššej kvalite samitu v Lime. Tento samit nám umožní dosiahnuť pokrok v dialógu s regiónom Latinskej Ameriky. Umožní nám tiež lepšie koordinovať naše úsilie dodržiavať dôležité medzinárodné lehoty, predovšetkým vo vzťahu k životnému prostrediu. Zároveň nám ponúka príležitosť zistiť, akým spôsobom môžeme podporovať demokratické riešenia štrukturálnych problémov, ktoré sú neodmysliteľnou súčasťou sociálnej súdržnosti. Európske inštitúcie musia, samozrejme, koordinovať svoje úsilie o diferencovaný prístup s cieľom prispôsobiť ho problémom jednotlivých štátov v danej oblasti.

Nakoniec by som sa chcel pochvalne vyjadriť k práci EuroLatu. Eurolat, t. j. Euro-latinskoamerické parlamentné zhromaždenie, bol zriadený na samite vo Viedni v roku 2006. Už teraz prináša cenný príspevok k spolupráci s touto oblasťou a zároveň posilňuje demokratickú vôľu na oboch stranách. V tejto súvislosti sme presvedčení, že Európsky parlament bude vzhľadom na svoje špeciálne väzby na túto oblasť prostredníctvom EuroLatu podnikať rozhodné kroky, ktoré prispejú k tomu, aby združenie medzi Európskou úniou a krajinami tohto regiónu zohrávalo čoraz dôležitejšiu strategickú úlohu.

Ešte raz by som sa chcel poďakovať všetkým poslancom a poslankyniam, ktorí tu dnes vystúpili a svojimi prejavmi prispeli k lepšej kvalite príprav na samit v Lime.

 
  
MPphoto
 
 

  Predsedajúci . Končím túto rozpravu na základe šiestich návrhov uznesení podľa článku 103 ods. 2 rokovacieho poriadku.

Rozprava sa skončila.

Hlasovanie sa uskutoční vo štvrtok 24. apríla 2008.

Písomné vyhlásenia (článok 142)

 
  
MPphoto
 
 

  Gyula Hegyi (PSE), písomne. (HU) Nie náhodou sa o dažďových pralesoch v Latinskej Amerike hovorí, že sú pľúcami sveta. Naše podnebie a s ním aj naša budúcnosť závisia od toho, ako dobre sa nám podarí zachovať pôvodnú rozlohu týchto životodarných dažďových pralesov v Brazílii, Kolumbii, Ekvádore, Venezuele a ďalších juhoamerických krajinách, spolu s ich biodiverzitou a bohatou faunou a flórou. Preto je dôležité, aby sa ochrane životného prostredia a správnej politike v oblasti klímy pripisoval v rámci spolupráce medzi Európskou úniou a krajinami Latinskej Ameriky väčší dôraz. Nenásilná chamtivosť po ziskoch, vyrubovanie dažďových pralesov a pestovanie plodín na biopalivá sú v protiklade so základnými záujmami ľudstva. Z toho dôvodu musíme motivovať svojich priateľov v Latinskej Amerike, aby ukončili tieto deštruktívne aktivity. Najlepší spôsob, akým môžeme ochraňovať toto pôvodné prírodné bohatstvo, bez toho, aby sme rozhnevali domáce spoločenstvá, je ponechať pôdu vo vlastníctve ľudí a nechať týchto ľudí žiť aj naďalej svojím spôsobom života. Základným prvkom našej rozvojovej a podpornej politiky musí byť vzájomná pomoc pri dodržiavaní požiadaviek na ochranu životného prostredia.

 

3. Rokovania medzi Európskou úniou a Spojenými štátmi americkými v oblasti výnimiek vízovej povinnosti (rozprava)
MPphoto
 
 

  Predsedajúci . Ďalším bodom rokovania je vyhlásenie Rady a Komisie k rokovaniam medzi Európskou úniou a Spojenými štátmi americkými v oblasti výnimiek vízovej povinnosti.

 
  
MPphoto
 
 

  Dragutin Mate, úradujúci predseda Rady. (SL) Rád by som vás v krátkosti poinformoval o dosiahnutom pokroku v rozhovoroch o vízových výnimkách a rozhovoroch o elektronickom systéme cestovnej autorizácie (ESTA). Hneď v úvode by som chcel povedať, že vízová politika predstavuje pre Európsku úniu nesmierne dôležitú otázku, a že od vstupu nových členských štátov do Únie vyvíja Európska únia zo strany Komisie, ako aj všetkých predsedníctiev, obrovské úsilie, aby všetky krajiny a ich občania museli spĺňať rovnaké podmienky na vstup do Spojených štátov amerických, a aby každá z týchto krajín bola zahrnutá do programu bezvízového styku. Zrušenie vízovej povinnosti by, samozrejme, znamenalo, že všetci občania Európskej únie sú si rovní.

V tomto roku začali Spojené štáty vykonávať určité postupy, ktoré otvorili dvere pre program bezvízového styku. Začali uskutočňovať výhradne dvojstranné rozhovory, pričom práve v tejto súvislosti vznikli niektoré nedorozumenia. Uskutočnilo sa niekoľko intenzívnych diskusií, ktoré predsedníctvo spolu s Komisiou objasnilo na začiatku tohto roka, a na základe mnohých stretnutí bol v tejto oblasti dohodnutý duálny systém spolupráce. Tento prístup sa potvrdil aj na zasadnutí trojky Európskej únie a Spojených štátov, ktoré sa konalo 12. marca v Slovinsku.

Duálny systém znamená, že Komisia dostane mandát na rokovania a dosiahnutie dohody so Spojenými štátmi americkými v súvislosti so záležitosťami týkajúcimi sa Európskej únie, a zároveň môžu všetky členské štáty viesť na bilaterálnej úrovni rozhovory o otázkach, ktoré patria do právomocí členských štátov. Na svojej zatiaľ poslednej schôdzi, ktorá sa konala 18. apríla, hlasovala Rada pre spravodlivosť a vnútorné veci tiež za pridelenie mandátu Komisii, aby aj Komisia mohla začať tieto rozhovory. Dúfame, že táto duálna spolupráca bude transparentná. Niektoré členské štáty už začali predbežné dvojstranné rozhovory o tom, akú podobu by mali mať tieto dohody, aj keď k dnešnému dňu nemajú žiadne z týchto rozhovorov písomnú podobu. Očakávame, že členské krajiny, ako aj Komisia budú postupovať transparentne, aby sme na tejto úrovni dokázali pracovať.

Pokiaľ ide o tému elektronického systému cestovnej autorizácie, je potrebné spomenúť, že sme v tejto súvislosti mali niekoľko diskusií. Komisia uskutočnila spolu s americkou stranou takzvané prípravné rozhovory. Na základe údajov, ktoré sú k dnešnému dňu k dispozícii, je zrejmé, že v súčasnej situácii nebudú Spojené štáty americké požadovať žiadne ďalšie informácie, okrem údajov, ktoré cestujúci už teraz dobrovoľne poskytujú pri letoch do Spojených štátov amerických vyplnením formulára I-94, ktorý má v prípade cestujúcich, u ktorých existuje systém vízovej povinnosti, zelenú farbu. Táto skutočnosť je nesmierne dôležitá.

V rámci súčasných rozhovorov sa nám tiež podarilo presadiť a dohodnúť, že tieto kontroly budú bezplatné a daná autorizácia bude mať od svojho vydania platnosť dva roky. V skutočnosti budú občania po spustení tohto systému posielať americkým orgánom svoje údaje prostredníctvom internetu. Tieto orgány budú údaje v budúcnosti spracovávať rovnakým spôsobom, akým to robia aj v súčasnosti.

Je tu ešte jedna oblasť, ktorá si zaslúži osobitnú zmienku. Konkrétne mám na mysli rozhovory so Spojenými štátmi americkými o ochrane osobných údajov v spolupráci so skupinou uznávaných expertov. Doposiaľ sa nám podarilo dohodnúť na dvanástich zásadách a zabezpečiť ich zhodnosť. O jednej zásade sa ešte stále rokuje. Dúfam, že do konca júna dosiahneme bod, v ktorom budeme môcť skonštatovať, že je možné v týchto diskusiách pokračovať a prideliť tejto skupine odlišný mandát, ktorý jej umožní začať prípravy na rozhovory o možnosti dosiahnutia rámcovej dohody so Spojenými štátmi americkými v tejto oblasti.

Prečo potrebujeme túto rámcovú dohodu? Po prvé chceme postupovať v súlade s uzneseniami, ktoré Európsky parlament prijal v decembri minulého roku, v ktorých sa konkrétne uvádza, že dosiahnutie tejto dohody je žiaduce. Samozrejme vieme, že viesť rokovania a dosiahnuť dohodu v rámci takejto zastrešujúcej dohody je možné jedine vtedy, ak budú v súlade so spomínanými zásadami, a až po schválení Lisabonskej zmluvy, to jest spoločne s Parlamentom, Radou a Komisiou. Jedine konsenzus medzi týmito troma orgánmi nám umožní dosiahnuť spoločné zásady a spoločné zásady konania. Zároveň, keď už bude existovať táto zastrešujúca dohoda, budeme, samozrejme, individuálne rozhodovať o každej výmene informácií uplatnením individuálneho prístupu ku každému jednotlivému prípadu. Táto dohoda nedokáže pokryť všetky budúce situácie. Tým chcem povedať, že v súčasnosti sa tieto zásady uplatňujú pri každej dohode a opakovane sa o nich rokuje na každom rokovaní. Ak by sme mali takéto spoločné zásady, ktoré by nám poskytovali určitý základ, potom by konkrétne dohody a zmluvy boli, samozrejme, v oveľa lepšej pozícii. Pán predsedajúci, to je všetko, čo som chcel v krátkosti povedať.

 
  
MPphoto
 
 

  Jacques Barrot , podpredseda Komisie. − (FR) Vážený pán minister, vážené dámy, vážení páni, zasadnutie ministerskej trojky Európskej únie a Spojených štátov amerických pre oblasť spravodlivosti, slobody a bezpečnosti, na ktorej sa v marci zúčastnili pán Mate a pán podpredseda Frattini, bolo vynikajúcou príležitosťou na diskusiu o niektorých dôležitých otázkach s našimi americkými náprotivkami.

Schválením vyhlásenia ministrov o prístupe, ktorý je potrebné prijať v súvislosti so zavedením nových amerických právnych predpisov pre výnimky vízovej povinnosti, sme urobili krok správnym smerom. Na základe týchto právnych predpisov musia byť s krajinami, ktoré sú alebo sa stanú členmi programu bezvízového styku, podpísané bezpečnostné dohody. Spojené štáty si uvedomili, že v prípade Európskej únie je potrebný duálny prístup, v ktorom sú právomoci pre danú oblasť rozdelené medzi Spoločenstvo a členské štáty. O záležitostiach patriacich do vnútroštátnych právomocí sa bude diskutovať s vnútroštátnymi orgánmi a záležitosti patriace do zodpovednosti Únie budú zasa predmetom diskusií s európskymi orgánmi. Americkí vyjednávači takisto podporili spoločný cieľ zavedenia bezpečného bezvízového cestovania medzi Európskou úniou a Spojenými štátmi v čo najskoršom termíne.

Na dosiahnutie tohto cieľa Komisia navrhla, aby jej bol zo strany Rady pridelený mandát, ktorý by jej umožnil začať rokovania so Spojenými štátmi. Som veľmi povďačný pánovi Matemu, ktorý 18. apríla predsedal zasadnutiu Rady pre spravodlivosť a vnútorné veci, pretože vďaka veľmi širokému konsenzu bola Rada ochotná Komisii tento mandát prideliť. Je to dôkazom nášho spoločného zámeru pracovať a postupovať jednotne, čo je samozrejme oveľa účinnejšie.

Komisia začne spomínané rokovania v čo najkratšom čase. Už v súčasnosti máme nadviazaný kontakt s americkými orgánmi. Spoločne so Spojenými štátmi potrebujeme dosiahnuť rýchly pokrok v oblasti podmienok pre program bezvízového styku, ktorý patrí do právomocí Spoločenstva. Zároveň musíme ochrániť práva a slobody našich občanov, aby sme členským štátom mohli zabezpečiť čo najskorší vstup do tohto programu. Plánujeme venovať osobitnú pozornosť tomu, aby bola každá dohoda uzavretá medzi Spoločenstvom a Spojenými štátmi založená na zásade reciprocity a dodržiavaní základných práv a slobôd jednotlivcov vrátane ochrany údajov a práva na súkromný život.

Pán Mate pred chvíľou správne poznamenal, že v našich rokovaniach budeme diskutovať aj o elektronickom systéme cestovnej autorizácie. Na základe programu bezvízového styku budú musieť cestujúci, ktorí cestujú do Spojených štátov letecky alebo loďou, pred svojim odchodom odpovedať prostredníctvom internetu na niekoľko otázok. Následne im bude vydaná elektronická cestovná autorizácia. Chcel by som upozorniť, že tento systém už funguje medzi Európskou úniou a Austráliou. Spojené štáty nám pri niekoľkých príležitostiach, predovšetkým počas našej videokonferencie s pánom Chertoffom, šéfom amerického ministerstva pre vnútornú bezpečnosť, poskytli informácie o dohodnutých podmienkach pre prevádzkovanie elektronického systému cestovnej autorizácie (ESTA).

Samozrejme, že je v tejto súvislosti potrebné ešte ďalšie objasnenie, a pán Mate a ja budeme o týchto otázkach s pánom Chertoffom hovoriť opäť, keď v polovici mája pricestuje do Bruselu. V celej tejto otázke musíme zachovať solidaritu medzi členskými štátmi. Duálny prístup bude fungovať účinne jedine vtedy, ak si jednotlivé členské štáty zachovajú úplnú transparentnosť vo svojich rokovaniach so Spojenými štátmi. Spojené štáty by mali onedlho predložiť dohodnuté podmienky na vykonávanie memoránd o porozumení s členskými štátmi, ktoré ich podpísali, pretože tieto vykonávacie dohody majú jednoznačne nesmierny význam a bude našou povinnosťou ich prehodnotiť.

Napokon bude Komisia v úzkej spolupráci s predsedníctvom pokračovať tiež v dlhodobom dialógu so Spojenými štátmi. Vzťahy medzi Európskou úniou a Spojenými štátmi v tejto oblasti si vyžadujú spoľahlivé a kľúčové partnerstvo. Bezpečnosť našich občanov vyžaduje spoločné kroky, ktoré vytvoria záruky pre dodržiavanie základných práv. Podľa môjho názoru predstavuje schválenie mandátu na rokovanie najlepší možný kompromis. Dáva totiž členským štátom voľnosť v konaní pri rokovaniach so Spojenými štátmi o otázkach, ktoré patria do ich výhradných právomocí, napríklad o spolupráci a výmene informácií medzi ich spravodajskými službami, nás však poveruje úlohou zabezpečiť, aby možnosť cestovania do Spojených štátov mali všetci občania Európskej únie. Kongres USA kritizoval rozšírenie programu bezvízového styku, ja sa však domnievam, že s podporou Európskeho parlamentu a pána ministra budeme schopní udržať pozíciu Európskej únie, ktorá pevne presadzuje zásady rovnakého zaobchádzania so všetkými jej občanmi.

Presne tento odkaz som dnes ráno prišiel odovzdať tomuto Parlamentu. Teraz budem pozorne počúvať vaše prejavy, ktoré určite veľkou mierou prispejú k nadchádzajúcim rokovaniam.

 
  
MPphoto
 
 

  Urszula Gacek, v mene skupiny PPE-DE. – (PL) Vážený pán predsedajúci, srdečne vítam iniciatívu Rady a Komisie, ktorou sa vytvoria jasné a transparentné rámcové zásady pre dvojstranné dohody o bezvízovom cestovaní medzi členskými štátmi Európskej únie a Spojenými štátmi americkými.

Začiatkom tohto roku začali niektoré netrpezlivé členské štáty, bez súhlasu Európskej únie, nezávislé rokovania so Spojenými štátmi. Ostatné štáty sa rozhodli počkať kým budú v rámci Únie vytvorené spoločné zásady. Tieto štáty pochopili, že budú v oveľa silnejšej rokovacej pozícii, ak budú môcť rátať s podporou celej Európskej únie. Dnes bol smerom k Spojeným štátom vyslaný silný odkaz, v ktorom sa jasne uvádza, že sa na jednotlivé členské štáty nesmie vyvíjať tlak smerujúci k porušeniu zásad Spoločenstva. Týka sa to tiež citlivých otázok mimo rámca dohovorov Únie, napríklad zverejňovania údajov o pohybe cestujúcich. Významným úspechom je to, že jednotlivé členské štáty môžu teraz viesť nezávislé rokovania so Spojenými štátmi. Ide o presne tie krajiny, ktoré majú najväčšiu motiváciu zabezpečiť pre svojich občanov bezvízové cestovanie. Tieto krajiny však nesmú zabúdať na spoločnú pozíciu založenú na zásade reciprocity a na požiadavku informovať Komisiu o dosiahnutom pokroku v týchto rokovaniach.

V zásade sa teraz loptička nachádza na americkej strane kurtu. Vyzývam Spojené štáty, aby pozorne zvážili kritériá na udeľovanie víz občanom z východnej časti Európskej únie. Skutočne je pravdou, že veľké percento týchto občanov predstavuje potenciálnych nelegálnych prisťahovalcov, ktorí po uplynutí lehoty, na ktorú im boli víza udelené, neopustia Spojené štáty? V skutočnosti je práve z tohto dôvodu zamietnutá výrazná väčšina žiadostí o vízum, nie z dôvodu potenciálnej bezpečnostnej hrozby. Veď východná Európa je len sotva miestom hmýrenia fundamentalistických islamských teroristických skupín. V minulosti boli príčinou nelegálneho pobytu obyvateľov východnej Európy v Spojených štátoch finančné dôvody. Situácia je však v súčasnosti úplne iná. Obyvatelia východnej Európy môžu od vstupu ich krajín do Európskej únie legálne pracovať v starých členských štátoch. Môžu tam pracovať bez toho, aby porušili zákon a bez strachu z imigračných úradov.

Vzhľadom na tieto zmeny je pre týchto obyvateľov čoraz ťažšie pochopiť negatívny postoj zo strany Spojených štátov. Tento postoj poškodzuje aj obraz Spojených štátov. Preto je aj v záujme Spojených štátov, aby sa tieto rokovania čo najskôr ukončili, a aby sa žiadosť o vízum pre občanov Európskej únie stala vecou minulosti.

 
  
MPphoto
 
 

  Claudio Fava, v mene skupiny PSE. (IT) Vážený pán predsedajúci, vážené dámy, vážení páni, chcel by som medzi nami privítať pána predsedu Rady a pána komisára. Naša skupina víta súhlas Rady s pridelením rokovacieho mandátu, ktorý konečne umožní Komisii rokovať o zahrnutí všetkých členských štátov – opakujem, všetkých členských štátov – do programu bezvízového styku v znení zmenenom a doplnenom Kongresom USA v minulom roku.

Zároveň by sme chceli vyjadriť naše poľutovanie nad tým, že sa washingtonská administratíva rozhodla začať dvojstranné rokovania s krajinami, ktoré nedávno vstúpili do Európskej únie. Toto rozhodnutie nie je možné podporiť z hľadiska jeho podstaty ani metódy.

Naša skupina považuje Spojené štáty za kľúčového partnera v boji proti terorizmu. Zároveň sa však domnievame, že administratíva Spojených štátov musí rešpektovať politickú subjektivitu a právomoci Európskej únie zakotvené v našich zmluvách. Pán komisár, dovolím si navrhnúť, aby sa rovnaká poznámka adresovala aj smerom k členským štátom Únie, pretože oni sú tlmočníkmi a strážcami európskej subjektivity.

Je dôležité si pripomenúť – tak, ako ste to urobili aj Vy – že vízová politika, podobne ako naša azylová politika a politika v oblasti boja proti nelegálnemu prisťahovalectvu, je zodpovednosťou Európskeho spoločenstva. Ešte dôležitejšie je, že Rada okolo tohto rokovacieho mandátu narysovala červené čiary, ktoré znamenajú, že medzi členským štátom a Spojenými štátmi nie je možné rokovať o žiadnej dvojstrannej dohode týkajúcej sa otázok, ktoré partia do právomocí Európskej únie, obzvlášť v tých prípadoch, v ktorých tieto dohody umožňujú orgánom Spojených štátov prístup k databázam Európskej únie.

Vyzývame Komisiu, aby pracovala v prospech dohody v podobe celkového riešenia, ktoré by zabezpečilo pridelenie výnimiek vízovej povinnosti pre občanov všetkých európskych krajín na základe zásady ich jednotnej dôstojnosti a predovšetkým reciprocity.

 
  
MPphoto
 
 

  Sophia in 't Veld, v mene skupiny ALDE. – (NL) Vážený pán predsedajúci, tento mandát je skutočne vítanou správou a som zvedavá na jeho výsledky. Tiež by ma zaujímalo, prečo sa to nedalo dosiahnuť už v predchádzajúcich rokoch, keď je to dosiahnuteľné teraz. Dúfajme, že teraz sa to podarí dosiahnuť.

Privítala som tiež výrok pána Mateho, že výnimka vízovej povinnosti sa musí uplatňovať na všetkých občanov Európskej únie, nie na všetky členské štáty, pretože v tom je veľký rozdiel. V tejto súvislosti by som tiež rada upozornila na zákaz vstupu do Spojených štátov pre ľudí, ktorí sú nakazení vírusom HIV. Dúfam, že zaujmete pevné stanovisko s cieľom odstrániť tento zákaz. Chcela by som sa tiež opýtať na Váš názor v súvislosti s výrokmi pána Chertoffa, ktoré tento týždeň uverejnili noviny Washington Post, že udelenie výnimiek vízovej povinnosti bude podmienené odobraním odtlačkov prstov aerolíniami. Ide o úplne nový faktor, na ktorý by som rada poznala Váš názor.

To nás privádza k osobným záznamom o cestujúcich (PNR). Ak budú americké požiadavky v súvislosti so záznamami PNR zachádzať za hranice súčasnej dohody medzi EÚ a Spojenými štátmi, ktorá ešte nebola ani ratifikovaná, bude to automaticky znamenať okamžité ukončenie platnosti tejto dohody? V tejto súvislosti by som rada poznamenala, že potrebujeme poznať obsah vykonávacích dohôd, pričom by ma skutočne zaujímalo, prečo nemáme doteraz v tomto ohľade žiadne informácie. Považujem to za skutočne zvláštnu situáciu.

Potom tu máme elektronický systém cestovnej autorizácie a ochranu osobných údajov. Skutočne si nie som úplne istá, či je táto oblasť náležite organizovaná. Dvanásť zásad, ktoré sa medzičasom podarilo sformulovať, je, samozrejme, dobrých. Ale presne ako v prípade pravidiel v treťom pilieri, ktorý predstavuje rámcové rozhodnutie pre samotnú Európsku úniu, problém nespočíva v zásadách, ale v dlhom zozname ich výnimiek. V tomto bode by som rada videla záruky, nielen zásady. Skôr než odsúhlasíme vydanie údajov o ktoromkoľvek našom občanovi iným krajinám, by som tiež rada vedela, ako bude tento systém fungovať v praxi.

Potom je tu aj otázka demokratickej legitimity. Ako chcete zabezpečiť demokratickú kontrolu? Návrh výboru expertov nepovažujem za demokratický ani transparentný. Podľa mňa tu ide o typický príklad parlamentnej kontroly.

Napokon dúfam, že Komisia a Rada si dokázali vziať ponaučenie z toho, že Európska únia je omnoho silnejšia, ak vystupujeme zjednotene, nie rozdelene, a ak záležitosti tohto druhu riešime otvorene s parlamentnou podporou zo strany Európskeho parlamentu.

 
  
MPphoto
 
 

  Konrad Szymański, v mene skupiny UEN. (PL) Vážený pán predsedajúci, chcel by som sa srdečne poďakovať Komisii za všetko vynaložené úsilie z jej strany na vytvorenie podmienok pre rovnaké zaobchádzanie so všetkými občanmi Európskej únie na hraniciach Spojených štátov. Domnievam sa však, že rokovania o zrušení požiadaviek na americké víza nám poskytujú jasný príklad obmedzení, ktoré existujú na strane Európskej únie.

Napriek plnej podpore Európskej komisie, predovšetkým zo strany krajín, ktoré vstúpili do Európskej únie v priebehu rokov 2004 až 2007, tieto rozhovory stroskotali. Namiesto toho podpíšu Spojené štáty dvojstranné dohody o účasti na programe bezvízového styku osobitne s každým členským štátom, a to len pod podmienkou, že tento štát splní všetky kritéria, ktoré v tomto smere požaduje americká legislatíva. Pre Komisiu je zjavne jednoduché obmedzovať právomoci členských štátov. Niekedy to dosahuje prostredníctvom zmlúv, inokedy zasa prostredníctvom precedensu. V súčasnosti je oveľa ťažšie dosiahnuť úspech vo vzťahoch s tretími krajinami. Napriek takej významnej podpore Komisie na výhradné zastupovanie v tejto otázke, sa niektoré členské štáty rozhodli viesť samostatné rokovania. Moja krajina medzi nich nepatrí. Musím však povedať, že ma vôbec neprekvapuje, že sa tieto štáty rozhodli tak, ako sa rozhodli.

 
  
MPphoto
 
 

  Dimitrios Papadimoulis, v mene skupiny GUE/NGL. (EL) Vážený pán predsedajúci, vážení zástupcovia Komisie a Rady, neposkytli ste nám dostatok informácií a nepodarilo sa vám ani presvedčiť Európsky parlament. Rozhodnutie Spojených štátov podpísať individuálne dohody v otázke patriacej do právomocí Spoločenstva je urážkou Európskej únie a presne v tomto duchu by sa malo byť chápať. Rozhodnutie Českej republiky podpísať túto dohodu je porušením jurisdikcie Spoločenstva. Nikto nemá právo poskytovať osobné údaje európskych občanov Američanom, alebo komukoľvek inému, bez súhlasu zo strany Európskej únie a Európskeho parlamentu. Táto skutočnosť zachádza za hranice dohody o záznamoch PNR.

Členovia Rady, chcel by som vás požiadať, aby ste si všimli, že tento problém sa netýka len nových členských štátov. Aj keď bolo Grécko jedným z prvých 15 členských štátov, grécki občania ešte stále potrebujú víza na cestu do spojených štátov. Musíme to zastaviť, ale prostredníctvom jednotného prístupu, a nie porušovaním ochrany osobných údajov našich občanov. Zohľadnite, prosím, túto skutočnosť vo svojom konečnom stanovisku.

 
  
MPphoto
 
 

  Jana Bobošíková (NI). – (CS) Vážené dámy, vážení páni, v tomto Parlamente zastupujem práve zmienených občanov Českej republiky, ktorá iniciovala dvojstranné rokovania niektorých členských štátov o vízach so Spojenými štátmi. Chcem sa dôrazne ohradiť voči neoprávnenej kritike zahraničnej politiky mojej krajiny zo strany Európskej komisie. Komisia tým arogantne prekročila svoje faktické právomoci a potlačila aj zásadu subsidiarity a rovnosti členov Únie. Chcela by som tiež pripomenúť, že Česká republika svojím dvojstranným rokovaním o vízach iba reagovala na nulové výsledky Komisie v oblasti odstraňovania amerických víz pre nové členské štáty. Dámy a páni, Komisia by si mala uvedomiť, že je síce vysokopostaveným výkonným orgánom, ale v mnohých oblastiach musí rešpektovať politickú vôľu tohto Parlamentu aj jednotlivých členských štátov.

A nakoniec, ak chce byť Európska komisia v súvislosti s americkými vízami arbitrom leteckej bezpečnosti Únie, nemala by napomínať tie krajiny, ktoré sa snažia prostredníctvom výmeny informácií prekaziť zámery teroristov. Naopak, mala by kritizovať tie štáty, ktoré bez zábran rokujú napríklad s predstaviteľmi Líbye alebo Hamasu.

 
  
MPphoto
 
 

  Carlos Coelho (PPE-DE).(PT) Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister Mate, vážený pán podpredseda Barrot, vážené dámy, vážení páni, 10. marca som v tomto Parlamente vyjadril svoje obavy v súvislosti s touto otázkou. Domnieval som sa totiž, a ešte stále sa domnievam, že Spojené štáty sa svojím návrhom dvojstranných dohôd v rámci svojho programu bezvízového styku rozhodli pre stratégiu „rozdeľuj a panuj“. Mnohé členské štáty, bohužiaľ, nedokázali odolať pokušeniu v podobe dosiahnutia rýchlejšieho pokroku a zabudli pritom, že spoločná vízová politika nepochybne patrí do oblasti právomocí Spoločenstva. Zároveň zabudli aj na to, že sú povinné dodržiavať zásadu solidarity zakotvenú v zmluve.

Keď tieto členské štáty vstupovali do Európskej únie, zaviazali sa dodržiavať celú acquis Spoločenstva a súhlasili s tým, že sa podelia o svoju suverenitu v spoločných otázkach, v ktorých by mal prevládať európsky prístup. Podpísanie týchto dvojstranných dohôd z toho dôvodu vytvorilo precedens, ktorý je v úplnom protiklade s duchom európskej integrácie.

Blahoželám Rade k prideleniu rokovacieho mandátu Komisii, ktorý sa uskutočnil dňa 18. apríla. Musíme zabrániť tomu, aby tento proces oslabil európsku rokovaciu pozíciu. V marci som argumentoval tým, že by bolo lepšie zvoliť zmrazenie dvojstranných dohôd až do ukončenia rokovaní medzi Komisiou a Spojenými štátmi. Vyzývam Komisiu a komisára Barrota, aby v tejto otázke spoločného záujmu nepristupovali na žiadny kompromis. Vyzývam ich, aby pozorne sledovali iniciatívy každého členského štátu a neváhali sa v prípade porušovania práva Spoločenstva obrátiť na Súdny dvor Európskych spoločenstiev, a predovšetkým, aby Európsky parlament informovali o vývoji tejto situácie a úrovni solidarity, prípadne jej nedostatku, vykazovanej jednotlivými členskými štátmi.

 
  
MPphoto
 
 

  Martine Roure (PSE). – (FR) Vážený pán predsedajúci, vážený pán komisár, vážený pán úradujúci predseda Rady, vítame skutočnosť, že Rada konečne pridelila Európskej komisii mandát na rokovania so Spojenými štátmi o zahrnutí 12 štátov, ktoré sú momentálne vynechané z programu bezvízového styku, do tohto programu.

Dobrým znamením je tiež to, že zároveň s týmito rokovaniami sa začínajú aj rokovania o elektronickom systéme cestovnej autorizácie a výmene údajov. Dokáže však tento mandát skutočne zastaviť dvojstranné rokovania v prospech skutočného európskeho prístupu? Dúfajme, že áno.

Chcela by som vám znovu pripomenúť, že nie sú prípustné žiadne dvojstranné rokovania o výnimkách vízovej povinnosti, ani akékoľvek rokovania so Spojenými štátmi o výmene informácií, napríklad o dohode PNR, a že prípustné sú len dohody uzatvorené na úrovni Európskej únie.

Vzťahuje sa tento rokovací mandát aj na všeobecnú dohodu o ochrane osobných údajov? Presne na to sa chcem opýtať, pretože americká legislatíva ešte stále vylučuje Európanov a neposkytuje im žiadnu ochranu. Nakoniec by som chcela upozorniť, že systémy SIS a VIS boli vytvorené z konkrétnych dôvodov, a že umožnenie prístupu k údajom v týchto systémoch tretím krajinám by znamenalo porušenie zásad účelu a proporcionality. Z toho dôvodu sa spoliehame na vás.

 
  
MPphoto
 
 

  Gérard Deprez (ALDE). – (FR) Vážený pán predsedajúci, vážený pán komisár, vážené dámy, vážení páni, dovoľte mi uviesť niekoľko krátkych postrehov.

Najprv by som chcel povedať, že vítam úsilie predsedu Komisie a členských štátov, ktoré 18. apríla viedlo k schváleniu riadneho rokovacieho mandátu. Táto otázka bola v minulosti riešená veľmi dezorganizovane a povedal by som až katastrofálne, a preto je tento mandát dobrou správou pre všetkých európskych občanov.

Chcel by som však spomenúť dva body, ktorých sa dotkol aj pán komisár. Pán predsedajúci, pán komisár, nie je správne, že vykonávacie dohody, o ktorých sa rokuje medzi niektorými členskými štátmi a Spojenými štátmi, sú v súčasnosti úplne netransparentné. Pre Spojené štáty nemusí byť táto skutočnosť vôbec prekvapujúca, pre členské štáty EÚ je však neprijateľná. Tieto slová vyslovujem predovšetkým na adresu Českej republiky, ktorá onedlho prevezme predsedníctvo Európskej únie, a preto by mala ísť príkladom. Aj napriek tomu, že rokovací mandát uzákoňuje veľmi jasné pravidlá pre oblasť ochrany údajov, sa domnievam, že v tejto citlivej otázke dokáže uspokojiť požiadavky oboch strán, predovšetkým tej našej, jedine skutočná transatlantická dohoda. To jest nielen formulácia 12 zásad, ale skutočná transatlantická dohoda, na ktorú by v ideálnom prípade mohol, podľa môjho názoru, dohliadať spoločný orgán pre ochranu údajov.

 
  
MPphoto
 
 

  Guntars Krasts (UEN). – (LV) Ďakujem Vám, pán predsedajúci. Chcel by som túto príležitosť využiť na vyjadrenie svojej vďaky Európskej komisii za zastupovanie záujmov nových členských štátov v rozhovoroch so Spojenými štátmi o zavedení programu bezvízového styku. Komisia si neustále ponechávala túto otázku vo svojom programe. Na základe marcových rozhovorov medzi Európskou úniou a Spojenými štátmi môžeme s uspokojením konštatovať, že sa úspešne podarilo vyriešiť potenciálne konfliktné situácie súvisiace s dvojstrannými rozhovormi o zavedení programu bezvízového styku, ktoré jednotlivé členské štáty začali viesť so Spojenými štátmi. Ako určite všetci viete, Spojené štáty aj naďalej presadzujú stanovisko, v ktorom súhlasia so zrušením vízovej povinnosti len na základe dvojstranných rozhovorov s každým jednotlivým členským štátom Únie. Z toho dôvodu by sme mali privítať výsledky marcového samitu medzi Európskou úniou a Spojenými štátmi, na ktorom sa podarilo dosiahnuť dohodu o duálnom prístupe. V súčasnej situácii je túto dohodu možné považovať za ideálne riešenie, ktoré zabraňuje potenciálnym konfliktným politikám. Členské štáty, ktoré sa v súčasnosti nachádzajú v procese prebiehajúcich rozhovorov so Spojenými štátmi o zavedení programov bezvízového styku, majú veľký záujem na dohode dosiahnutej na marcovom samite so Spojenými štátmi týkajúcej sa úspešného vykonávania elektronického systému cestovnej autorizácie do júna tohto roku a koordinácie jeho zavedenia s plánovaným systémom EÚ. Pre tieto členské štáty by každé omeškanie v tomto smere znamenalo prieťahy v zavedení programov bezvízového styku so Spojenými štátmi. Ďakujem za pozornosť.

 
  
MPphoto
 
 

  Vladimír Remek (GUE/NGL). – (CS) Vážení prítomní, vážení kolegovia, aj moji voliči v Českej republike zdieľajú obavy, či je miera osobných údajov a informácií požadovaných Spojenými štátmi na udelenie víz, ktorá je vo vyhlasovanom záujme boja s terorizmom, únosná. Zároveň by som chcel pripomenúť, že Európska únia nebola dostatočne aktívna pri presadzovaní oprávnených záujmov svojich nových členských štátov v otázke bezvízového styku so Spojenými štátmi. Obava neskomplikovať vízové vzťahy aj pre pôvodné členské štáty Únie len nahrávala do kariet individuálnym snahám českých predstaviteľov.

Okrem toho, aj keď to vláda v Prahe popiera, je tu až príliš nápadná časová zhoda ochoty Spojených štátov zrušiť víza pre našich občanov a zároveň snaha získať súhlas českej strany na umiestnenie protiraketovej radarovej základne v Českej republike. To, že ide o čistú zhodu okolností, v ktorej ochota českej strany nezostáva bez ústretových gest zo strany Spojených štátov, je zjavné. Potom však logicky vzniká podozrenie z politického obchodu so suverenitou krajiny.

 
  
MPphoto
 
 

  Philip Claeys (NI). – (NL) Vážený pán predsedajúci, celá táto diskusia o výnimkách vízovej povinnosti medzi Spojenými štátmi a Európskou úniou mi začína postupne pripadať ako halucinácia. Niekoľkým novým členským štátom sa podarilo podpísať dvojstranné dohody so Spojenými štátmi. Pre nich bola táto cesta rýchlejšia a nepochybne aj jednoduchšia, než čakanie na všeobecnú dohodu s celou Európskou úniou. Amerika podmieňuje udelenie výnimiek vízovej povinnosti splnením určitých požiadaviek, ktoré sú súčasťou jej boja proti terorizmu. V čom je teda problém?

Eurofederalisti tvrdia, že podpísanie vízových dohôd patrí do európskej právomoci. V predošlej diskusii o tejto téme povedal poslanec za skupinu Európskej ľudovej strany (kresťanských demokratov) a Európskych demokratov, že takzvaná európska solidarita musí dostať prednosť, a že túto skutočnosť je potrebné vysvetliť občanom členských štátov, ktorých sa to týka. Inými slovami, ideológia musí dostať prednosť pred účelnosťou. Rozhodnutie o tom, kto môže vstúpiť na územie členského štátu a za akých podmienok, je zodpovednosťou každého členského štátu a v tejto veci musia členské štáty aj naďalej rozhodovať samostatne. Vízová politika tvorí neoddeliteľnú súčasť týchto rozhodnutí.

 
  
MPphoto
 
 

  Simon Busuttil (PPE-DE). – (MT) Ďakujem Vám, pán predsedajúci. Zrušenie vízovej povinnosti na cestovanie do Spojených štátov predstavuje pre našich občanov veľmi dôležitú prioritu a tí, ktorí si to nemyslia, sa mýlia. Dôležitú preto, že cestovanie bez víz je pre všetkých cestujúcich jednoduchšie a lacnejšie. Je to dôležité aj z toho dôvodu, že sa tým odstráni nespravodlivá situácia, v ktorej polovica krajín Európskej únie nepotrebuje víza na cestu do Spojených štátov a druhá polovica tieto víza naopak potrebuje. Na to, aby ste dokázali oceniť, aké dôležité je zrušenie tejto vízovej povinnosti, by ste sa museli nachádzať v pozícii tých, ktorí tieto víza potrebujú. Z toho dôvodu je každé úsilie o zrušenie vízovej povinnosti, bez ohľadu na to, z akého smeru je vyvíjané, dobré a pozitívne a je potrebné ho podporovať, nie kritizovať. Nie je dôležité, komu sa podarí zrušiť vízovú povinnosť v 12 krajinách, v ktorých sa ešte stále vyžaduje. Dôležité je, aby bola zrušená. Z toho dôvodu je potrebné ukončiť detinské hry medzi Komisiou a Európskou úniou o tom, kto má právomoc na rokovanie so Spojenými štátmi. Okrem právnych dôvodov je tu ešte jedna skutočnosť – Spojené štáty majú s členskými štátmi dlhoročné a silné dvojstranné väzby, preto je zrejmé, že diskusie budú prebiehať priamo s nimi. Na druhej strane je jasné, že aj Komisia má určitú úlohu – áno, jej úlohou je pokračovať vo zvyšovaní tlaku v správnom smere. Zároveň však dobre vieme, že Spojené štáty doteraz vždy uprednostňovali rozhovory priamo s jednotlivými krajinami a Komisii sa doposiaľ nepodarilo samostatne presadiť. Preto je dôležité, aby sme sa nehádali o tom, kto má právo viesť tieto rokovania, pretože týmto spôsob všetci prehráme a namiesto posilnenia sa rozdelíme. Z toho dôvodu podporujem duálny prístup. Dôležité je, aby sme sa vo svojom úsilí o zrušenie vízovej povinnosti navzájom podporovali, aby sme tento cieľ dosiahli čo najskôr a pre všetkých občanov Európskej únie.

 
  
MPphoto
 
 

  Stavros Lambrinidis (PSE). – (EL) Vážený pán predsedajúci, vážené dámy, vážení páni, predstavili ste nám neslávny duálny program bezvízového styku. Na základe tohto programu budú Spojené štáty udeľovať výnimky vízovej povinnosti ako privilégium, pričom budú dohodnuté osobitné požiadavky, na základe ktorých bude musieť Grécko spolu s novými členskými štátmi poskytovať (samozrejme, na základe súhlasu zo strany Európskej únie) ešte citlivejšie údaje o cestujúcich, než sa všeobecne vyžaduje v dohode o PNR. Jednou z požiadaviek je dokonca priamy prístup k trestným záznamom občanov. Vašou odpoveďou je, že táto záležitosť nepatrí do právomocí Spoločenstva a každý členský štát by mal konať podľa svojho uváženia. Inými slovami, nechávate polovicu členských štátov vystavených drastickým hrozbám na sprístupnenie svojich osobných údajov, ktoré Spojené štáty nevyžadujú od druhej polovice členských štátov. Táto skutočnosť bola ešte výstižnejšie, ale aj cynickejšie vyjadrená pánom Rosenzweigom, námestníkom amerického ministra pre vnútornú bezpečnosť. Dňa 28. februára na pôde Senátu USA povedal:

„Osem uchádzajúcich sa krajín [...] má silnú motiváciu zaviazať sa k vykonávaniu úplného súboru bezpečnostných noriem“.

Inými slovami, tieto krajiny tak zúfalo túžia po bezvízovom styku, že ich môžeme prinútiť súhlasiť s čímkoľvek.

Pán komisár, na základe litery a v súlade s duchom európskej spoločnej vízovej politiky však nestačí, ak bude súčasný vízový alebo bezvízový štatút pridelený každému. Všetci občania majú na tento štatút právo na základe rovnakých podmienok. Spojené štáty boli dostatočne politicky silné, aby sa im podarilo rozvrátiť spoločnú európsku politiku. Rada a Komisia, žiaľ, nedokázala nájsť politickú vôľu, ktorá by ich v tom zastavila.

 
  
MPphoto
 
 

  Jeanine Hennis-Plasschaert (ALDE). – (NL) Vážený pán predsedajúci, výroky zaznievajúce v súvislosti s programom bezvízového styku nie sú, úprimne povedané, veľmi upokojujúce a niektoré prieskumy už v súčasnosti túto hypotézu potvrdzujú. Počiatočné verzie mandátu pre Komisiu boli ešte viac okliesnené. V krátkosti sa dá povedať, že je to veľmi úbohý výsledok. V každom prípade však šesť členských štátov, a teraz pravdepodobne už aj Malta, podpísalo so Spojenými štátmi memorandá o porozumení. Vykonávacie ustanovenia zatiaľ nie sú známe a z tohto dôvodu ešte nie sú vyjasnené ani línie národných politík.

V tejto súvislosti, a tiež v súvislosti s veľmi úbohým mandátom pre Komisiu, by som chcela položiť otázku: čo je skutočným dôvodom, pre ktorý členské štáty patria do Európskej únie? Existuje vôbec ešte niečo také ako duch Spoločenstva? Američanom sa môžeme postaviť jedine vtedy, ak všetkých 27 členských štátov bude postupovať jednotne. Európska únia potrebuje vyslať silný signál smerom k opačnej strane Atlantiku. Musíme mať odvahu využiť výhody našej silnej rokovacej pozície. Pri všetkej slušnosti považujem správanie niektorých členských štátov v tejto otázke za neprijateľné. Argument dotyčných členských štátov, že Komisia dosiahla za posledné roky v tejto otázke len veľmi malý pokrok, znie skutočne veľmi dobre, je však absolútne neúmerný správaniu, ktorého môžeme byť v poslednom čase svedkami. Je najvyšší čas, aby sme začali konať sami za seba a neprenechávali to len na Spojené štáty. V opačnom prípade robí zo seba Európska únia iba terč posmechu.

 
  
MPphoto
 
 

  Marek Aleksander Czarnecki (UEN). – (PL) Vážený pán predsedajúci, chcel by som vyjadriť svoje poďakovanie Európskej komisii a predovšetkým pánovi komisárovi Frattinimu, ktorý tu dnes, bohužiaľ, nemôže byť s nami. Pán komisár Frattini v priebehu rokovaní veľmi jasne vysvetlil, že vízové otázky patria do právomocí Bruselu a že krajiny, ktoré rokujú so Spojenými štátmi samostatne, porušujú solidaritu Európskej únie.

K dnešnému dňu môže privilégium bezvízového styku s USA využívať 14 členských štátov, ktoré patria k najbohatším štátom Únie vrátane Slovinska. Využívanie toto privilégium by však chceli všetky členské štáty, predovšetkým tie, ktoré sa nachádzajú v tej časti Európy, z ktorej pochádzam aj ja. Jednomyseľnosť je nevyhnutnou podmienkou na dosiahnutie konečnej dohody vo vízových otázkach a prináša výhody všetkým členským štátom Európskej únie. Za najlepšie riešenie považujem spoločný postup v podobe jediného predstaviteľa, konkrétne pána komisára Frattiniho. Pán Frattini preukázal svoju ochotu bojovať za rovnaké zaobchádzanie so všetkými občanmi Európskej únie. Tento prístup takisto ukáže, že Únia dokáže postupovať zjednotene. V každom prípade je smutné, že niektoré krajiny sú rozhodnuté prijať v tejto záležitosti samostatné rozhodnutie a podpísať so Spojenými štátmi individuálne memorandá o bezvízovom styku.

 
  
MPphoto
 
 

  Ioannis Varvitsiotis (PPE-DE). – (EL) Vážený pán predsedajúci, podpísanie samostatných dohôd o programe bezvízového styku medzi Spojenými štátmi a jednotlivými členskými štátmi sa v budúcnosti ukáže ako nebezpečný krok. Spojeným štátom sa tým umožní prístup do databáz Európskej únie obsahujúcich osobné údaje, daňové informácie a dokonca aj trestné záznamy o cestujúcich. Členské štáty by mali v tejto veci postupovať obzvlášť opatrne, pretože sa dotýka záležitostí patriacich do jurisdikcie Spoločenstva, napríklad Schengenskej zmluvy a spoločnej európskej vízovej politiky. Z toho dôvodu úplne odmietam iniciatívu Českej republiky na podpísanie dvojstranného memoranda o porozumení so Spojenými štátmi.

Príklad Českej republiky nasledovali aj iné krajiny: memorandá o porozumení už podpísali aj Estónsko, Lotyšsko, Maďarsko, Slovensko a Malta. Vysvetlenia a vyhlásenia zo strany pána komisára považujem za neuspokojivé. Nedokázal nám totiž odpovedať na otázku, čo by sa stalo, ak by sa v týchto dohodách, ktoré spomínané krajiny už podpísali, vyskytli body, ktoré by boli v rozpore s európskou pozíciou.

Moja krajina, Grécko, je jedným z prvých 15 pôvodných členských štátov EÚ. Aj keď je zaťažená vízovou povinnosťou, rozhodla sa neisť s prúdom. Pretože ak si skutočne myslíme, pán komisár, že každý členský štát v rámci EÚ môže postupovať tak, aby to slúžilo jeho vlastným záujmom, potom tu nemáme žiadnu úniu.

 
  
MPphoto
 
 

  Csaba Sándor Tabajdi (PSE). – (HU) Vážený pán predsedajúci, v mene Maďarska a ďalších nových členských štátov musím protestovať voči kritike a obvineniam, ktoré tu dnes odzneli. Staré členské štáty Európskej únie ponechávajú nové členské štáty bez pomoci. Európska solidarita nefunguje – ani voči novým členským štátom, ani voči Grécku. Z tohto dôvodu sú všetky tieto kritické vyjadrenia absolútne nepochopiteľné. Ide o jednu konkrétnu oblasť, v ktorej solidarita v rámci Európskej únie nefungovala a nefunguje, a je nesmierne dôležité, aby sa táto otázka už raz a navždy vyriešila. Pri rokovaniach o bezvízovom režime musíme byť schopní rozlišovať medzi právomocami členských štátov a právomocami Spoločenstva. Dúfame, že v tomto roku sa bude môcť Maďarsko spolu s ďalšími novými členskými krajinami konečne tešiť z rovnakých práv – medzi ktoré patrí napríklad aj cestovanie do Spojených štátov bez víz –, z ktorých sa tešia staré členské štáty. Táto dnešná diskusia ukazuje, že solidarita v rámci Európskej únie nefunguje. Ďakujem za vašu pozornosť.

 
  
MPphoto
 
 

  Adina-Ioana Vălean (ALDE). – Vážený pán predsedajúci, z môjho pohľadu je zrejmé, že Európska únia ešte stále nemá žiadne slovo v rokovaniach so Spojenými štátmi. Duálny prístup je len dôkazom neschopnosti Rady a Komisie chrániť európske záujmy a európskych občanov.

Skutočnosť, že členské štáty sú ponechané napospas samostatným dvojstranným rokovaniam so Spojenými štátmi podkopáva našu dôveryhodnosť a silu na medzinárodnej scéne a môže spôsobiť škodu našim občanom, ktorých údaje môžu byť sprístupnené bez demokratickej kontroly.

Domnievam sa, že členské štáty by mali konať v zmysle európskeho rámca a bola by som rada, keby Komisia ukázala rozhodnosť a dokázala nášmu americkému partnerovi vysvetliť, že rovnaké práva a rovnaké zaobchádzanie sú oblasti, o ktorých nie je možné diskutovať.

Elektronický systém cestovnej autorizácie, ktorý sa plánuje zaviesť, by mohol priniesť v tomto smere pozitívny vývoj, pretože vstupné žiadosti sa v rámci tohto systému budú prehodnocovať na základe každého jednotlivca, nie na základe krajiny jeho pôvodu. Bol by to prvý krok smerom k rovnakému zaobchádzaniu.

Európa bez vnútorných hraníc sa musí stať realitou, musíme vytvoriť podmienky na rovnaké zaobchádzanie so všetkými európskymi občanmi, bez ohľadu na ich štátnu príslušnosť.

 
  
MPphoto
 
 

  Józef Pinior (PSE). – (PL) Vážený pán predsedajúci, najdôležitejšia otázka, ktorou sa v súčasnosti potrebujeme zaoberať, sa týka dosiahnutia dohody o vízovom režime so Spojenými štátmi, na základe ktorej budú mať všetky členské štáty Európskej únie rovnaké práva. Ide o absolútne najdôležitejšiu otázku. Poľsko sa v tejto veci spolieha na spoločnú európsku politiku. Domnievam sa, že solidarita medzi všetkými európskymi krajinami, ktoré zastupuje Európska komisia, je v tomto prípade tá najdôležitejšia vec. Dúfajme, že na samite, ktorý sa bude konať 12. júna, nám tento prístup konečne umožní dosiahnuť dohodu o novom vízovom režime, ktorý bude všetkým občanom Európskej únie umožňovať vstup na územie Spojených štátov za rovnakých podmienok.

Chcel by som upozorniť ešte na jednu vec. Európska komisia musí pri tvorbe svojej politiky v oblasti vízového režimu zabezpečiť dodržiavanie základných zásad európskych práv, aby v súvislosti s poskytovaním osobných údajov v rámci vízového režimu nedochádzalo k porušovaniu Charty základných práv Európskej únie.

 
  
MPphoto
 
 

  Libor Rouček (PSE). – (CS) Vážené dámy, vážení páni, kľúčovou myšlienkou dnešnej diskusie je rovnosť, rovnaké podmienky a rovnaké zaobchádzanie. V prípade víz na cestu do Spojených štátov existuje takmer dvadsať rokov po páde komunizmu a štyri roky po vstupe nových členských krajín zo strednej a východnej Európy od EÚ nerovnosť. Tieto nové členské štáty a Grécko potrebujú ešte stále na cestu do Spojených štátov víza. Myslím si, že je to hanba, nie je to však hanba Európskej únie, je to hanba Spojených štátov: demokratickej krajiny, ktorá sa takto správa k svojim, podľa jej vlastných slov, najbližším spojencom, ako je Poľsko, Česká republika, Maďarsko a ďalšie krajiny.

Pokiaľ ide o rokovanie a požité metódy, plne súhlasím so svojimi kolegami, že v Európskej únii musíme konať spoločne. Jedine tak totiž dosiahneme rovnosť, rovnosť medzi členskými štátmi Európskej únie aj medzi Európskou úniou a Spojenými štátmi navzájom vrátane takých otázok, akými sú výmena údajov, ochrana osobných údajov a podobne.

 
  
MPphoto
 
 

  Jan Zahradil (PPE-DE). – (CS) Vážený pán predsedajúci, som rád, že sa potvrdilo to, čo sme vždy hovorili, t. j. že nikto neporušil žiadne zmluvné záväzky, ani právne predpisy alebo právomoci Únie, a že je popri multilaterálnych alebo celoeurópskych rokovaniach možné viesť aj dvojstranné rokovania. Vážení priatelia, ohradzujem sa proti obvineniu svojej krajiny, Českej republiky, z nedostatku solidarity a ohradzujem sa tiež proti jej obviňovaniu z nedostatku transparentnosti. Nič z toho nie je pravda. My sa totiž presne riadime našimi zmluvnými záväzkami, právnymi predpismi Spoločenstva a zásadou subsidiarity, a dodržujeme ich tak, ako je to potrebné, teda ani viac, ani menej. Chcel by som tiež poprosiť svojich kolegov, aby nám tu neudeľovali lekcie o tom, ako byť Európanom, pretože Európania sme tu všetci rovnakí, nikto z nás nie je väčším alebo menším Európanom.

 
  
MPphoto
 
 

  Genowefa Grabowska (PSE). – (PL) Vážený pán predsedajúci, vízová politika skutočne tvorí súčasť spoločnej európskej politiky, preto by som bola naozaj veľmi rada, keby sa postup Komisie v rámci jej prideleného rokovacieho mandátu ukázal ako účinný. Dúfajme, že sa jej podarí dosiahnuť kvalitnú dohodu, pretože by to znamenalo náš spoločný úspech.

Doteraz sme sa však v tejto otázke nechali veľmi ľahko rozdeliť. Spojené štáty rozdelili občanov Európskej únie do dvoch skupín. Jedna skupina, ktorú by sme mohli nazvať nadradenou, smie vstúpiť na územie Spojených štátov bez akýchkoľvek ťažkostí. Druhá skupina sa považuje za menejcennú a ľudia z tejto skupiny musia pre vstup do spojených štátov absolvovať často ponižujúce procedúry.

Chcela by som voči tejto situácii vyjadriť svoj hlboký protest. Zároveň by som chcela upozorniť na inú situáciu, ktorá je momentálne v Spojených štátoch veľmi viditeľná. Otázka víz je súčasťou volebnej kampane v USA. Nie je správne, ak jeden z kandidátov prisľúbi napríklad zrušenie vízovej povinnosti pre mojich krajanov, to jest Poliakov, aby si týmto prísľubom získal sympatie veľkej poľskej komunity žijúcej v USA. Tejto situácii by sme mali zabrániť.

 
  
MPphoto
 
 

  Sarah Ludford (ALDE). – Vážený pán predsedajúci, zaujímalo by ma, či nám môže Rada spolu s Komisiou poskytnúť záruky, že Európska únia v rámci prebiehajúcich rozhovorov neumožní prístup k svojim databázam, napríklad k Schengenskému informačnému systému alebo vízovému informačnému systému (VIS). Ako spravodajkyni pre systém VIS sa mi podarilo dosiahnuť všeobecný zákaz prenosov informácií z databázy VIS do tretích krajín. Chcela by som vedieť, či je tento zákaz v akomkoľvek ohľade ohrozený.

Po druhé súhlasia Komisia a Rada s tvrdením, že ak budeme ďalej pokračovať po tejto slepej uličke hromadného sledovania a zhromažďovania osobných údajov o všetkých občanoch, z ktorých je 99 % úplne nevinných, vytvárame tým riziko, že to odvráti pozornosť od dopadnutia toho 0,1 % z nich, ktorí môžu predstavovať teroristické nebezpečenstvo, prípadne môžu byť podozriví zo spáchania organizovaného zločinu?

Vrcholný taliansky prokurátor v boji proti mafii v súčasnosti varuje, že zločiny mafie rozširujú svoje chápadlá do celej Európy, pretože nedostatočná cezhraničná spolupráca a nedostatok spolupráce medzi systémami trestného súdnictva im na to vytvárajú vhodné podmienky. Nie je snáď práve táto oblasť našou vrcholnou prioritou? Práve preto, že riešenie tohto problému je oveľa zložitejšie, sa v tomto smere nič nepodniká.

 
  
MPphoto
 
 

  Monica Maria Iacob-Ridzi (PPE-DE). – (RO) Vďaka mandátu, ktorý Európskej komisii minulý týždeň pridelili ministri pre vnútorné veci členských štátov Únie, má Komisia v súčasnosti väčšie rokovacie právomoci.

Okrem toho máme za sebou niekoľko produktívnych stretnutí s americkými predstaviteľmi, z ktorých posledným bolo stretnutie ministerskej trojky pre spravodlivosť a vnútorné veci medzi Európskou úniou a Spojenými štátmi, ktoré sa konalo 13. marca.

Myslím si, že by sme mali do najvyššej možnej miery trvať na vykonávaní troch zásad prijatých na tomto stretnutí, predovšetkým na spoločnom cieli zrušenia vízovej povinnosti v čo najkratšom termíne.

Aj napriek tomu, že sme v tejto otázke zaznamenali významný pokrok, počet odmietnutých žiadostí o vízum v niektorých členských štátoch neustále narastá.

V Rumunsku tvorí podiel odmietnutých žiadostí až 37 % z ich celkového počtu, čo je o 10 % viac než v minulom roku, a to aj napriek tomu, že naša krajina medzičasom vstúpila do Európskej únie.

Tento vývoj nás, bohužiaľ, ešte viac vzďaľuje od cieľovej hranice 10 % potrebnej na účasť na programe bezvízového styku.

V súčasnej situácii môže tento problém reciprocity vo vízovom režime medzi Európskou úniou a Spojenými štátmi vyriešiť jedine zladené úsilie zo strany všetkých členských štátov.

Musíme zabezpečiť, aby do začiatku budúceho samitu Európskej únie a Spojených štátov bola naša pozícia v otázke zrušenia vízovej povinnosti pre všetkých európskych občanov jednotná a kategorická a založená na kvalitne pripravenom harmonograme.

 
  
MPphoto
 
 

  Ioan Mircea Paşcu (PSE). – Vážený pán predsedajúci, úsilie Rady a Komisie o dosiahnutie dohody so Spojenými štátmi, ktorou by sa zrušila vízová povinnosť pre všetkých európskych občanov, si zaslúži pochvalu. Pochvalu si zaslúžia aj prípravné odborné kroky, ktoré sa v tejto súvislosti uskutočňujú. Už teraz sa však vytvorila medzera medzi multilaterálnymi rokovaniami, ktoré sa EÚ chystá iniciovať a ktoré si s veľkou pravdepodobnosťou vyžiadajú určitý čas na prípravu, a konkrétnymi výsledkami, ktoré sa niektorým členským štátom už teraz podarilo dosiahnuť prostredníctvom dvojstranných rokovaní so Spojenými štátmi. Veď všetkým nám v konečnom dôsledku ide o dosiahnutie rovnakého cieľa: zrušenie vízovej povinnosti pri cestovaní do Spojených štátov. Problém je v tom, že máme na výber: môžeme počkať na začatie multilaterálnych rokovaní medzi EÚ a Spojenými štátmi a dosiahnuť tento cieľ neskôr, alebo môžeme so Spojenými štátmi začať dvojstranné rokovania a dosiahnuť svoj cieľ oveľa skôr. Nútiť členské štáty Európskej únie, aby si zvolili menej atraktívnu možnosť v záujme falošnej solidarity, ktorú mnohé členské štáty nerešpektujú ani v iných, oveľa dôležitejších otázkach (napríklad energetických), je prinajmenšom morálne nesprávne, o to viac, že polovica európskych občanov už môže využívať výhody bezvízového styku s USA vďaka dvojstranným rokovaniam uskutočneným medzi ich krajinou a Spojenými štátmi v minulosti.

 
  
MPphoto
 
 

  Marian-Jean Marinescu (PPE-DE). – (RO) Myslím si, že medzi Európskou úniou a Spojenými štátmi existuje zvláštny vzťah. Väčšina členský štátov Únie je tiež členským štátom NATO a spoločne sa podieľajú na udržiavaní bezpečnosti v Európe a v prípade potreby aj v iných krajinách, a to bez toho, aby medzi nimi existovali nejaké rozdiely v názoroch.

V otázke udeľovania víz pre vstup do Spojených štátov, ktoré je v súčasnosti založené na nedostatočne jasných a transparentných kritériách, však tieto rozdiely existujú. Splnenie hlavného kritéria, ktorým je menej ako 10 % zamietnutých žiadostí o udelenie víz, závisí výlučne od amerických občanov a nie od občanov žiadajúcich o vízum.

Európskym inštitúciám sa zatiaľ nepodarilo uzavrieť rokovania v prospech európskych občanov. Z toho dôvodu musí každý členský štát hľadať iné, nezávislé metódy na vyriešenie tejto situácie.

Pozitívnou správou je fakt, že sa tieto rokovania v poslednom čase zintenzívnili, a že môžu prebiehať súčasne s rokovaniami medzi Európskou úniou a Spojenými štátmi.

Je dôležité, aby sa tieto rokovania zaoberali kritériami na udeľovanie víz. Jedine jasné a predovšetkým transparentné kritériá budú môcť našim občanom poskytnúť všetky potrebné informácie ešte pred predložením ich žiadosti.

 
  
MPphoto
 
 

  Ewa Tomaszewska (UEN). – (PL) Vážený pán predsedajúci, zamietnutie žiadosti o vízum závisí výlučne od rozhodnutia amerických štátnych úradníkov. Podmienenie práva vstupu na územie Spojených štátov percentom zamietnutých žiadostí o udelenie víz sa v podstate rovná nasledujúcemu zdôvodneniu: budeme si robiť čo chceme, na vašom názore nezáleží, využijeme však tento proces, aby sme vás vystavili ponižujúcemu zaobchádzaniu a postupom a prinútili vás prijať tento ponižujúci systém. Toto je jednoducho neprijateľné a dokazuje to, že žiadne partnerstvo neexistuje, a že sa v podstate nachádzame v pozícii, v ktorej nemôžeme vôbec nič ovplyvniť.

Dúfam však, že spoločným prístupom k tomuto problému a využitím ďalších nástrojov zo sféry vzťahov medzi Európskou úniou a Spojenými štátmi sa podarí nájsť riešenie tohto problému.

 
  
MPphoto
 
 

  Monika Beňová (PSE). – (SK) Vítame iniciatívu Európskej komisie a vnímame ju ako krok vedúci k zrovnoprávneniu občanov všetkých členských štátov Európskej únie, teda aj tých, ktorí budú v Európskej únii v máji štvrtý rok a napriek tomu stále podliehajú prísnej vízovej politike zo strany Spojených štátov amerických.

Vláda Slovenskej republiky patrí k tým, ktoré vedú dvojstranné rokovania so Spojenými štátmi, ale v úprimnom presvedčení, že tieto povedú k rýchlejším a ústretovejším aktivitám zo strany Washingtonu.

Bola by som preto veľmi rada, keby dvojstranné rokovanie vlády Slovenskej republiky bolo aj v európskych kruhoch vnímané ako pozitívny krok, doplňujúci, a nie nahrádzajúci aktivity európskych inštitúcií. Rada by som tiež zdôraznila, že tu nejde o žiadnu ukrivdenosť zo strany našich vlád, ale že nám ide o dodržiavanie základných princípov Spoločenstva a jedným z týchto princípov je aj rovnoprávnosť pre všetkých občanov.

 
  
MPphoto
 
 

  Titus Corlăţean (PSE). – (RO) Rumunsko patrí medzi tie členské štáty Európskej únie, ktorých občania potrebujú na vstup na územie Spojených štátov víza.

Na rozdiel od iných krajín sa Rumunsko až doteraz vyhýbalo iniciovaniu dvojstranných rokovaní so Spojenými štátmi, a to aj napriek tomu, že naše partnerstvo s touto krajinou a prítomnosť rumunských jednotiek v Iraku a Afganistane nás oprávňuje vyzvať USA na hľadanie dvojstranných riešení vízovej otázky.

Podporujem spoločný postup členských štátov Európskej únie a pridelenie mandátu Európskej komisii na urýchlené vyriešenie otázky zrušenia vízovej povinnosti na cestovanie do Spojených štátov pre všetkých európskych občanov vrátane občanov Rumunska.

Európska komisia musí pri týchto rokovaniach demonštrovať skutočné, vytrvalé a účinné úsilie. V opačnom prípade bude Rumunsko nútené – vzhľadom na tlak vyvíjaný zo strany rumunskej verejnej mienky, ktorú nie je možné ignorovať – v určitom momente nájsť rýchle riešenie prostredníctvom dvojstranných rozhovorov so Spojenými štátmi, presne tak, ako iné členské štáty Európskej únie, ktorým sa podarilo úspešne vyriešiť problém amerických víz, t. j. bez ohľadu na spoločné stanovisko Bruselu.

Nakoniec chcem povedať, že ľutujem neúčasť pána Frattiniho na dnešnej diskusii, pretože by bol povinný bojovať za korektné zaobchádzanie s európskymi a rumunskými občanmi a za slobodu ich pohybu, a nie podporovať diskriminačné politiky voči rumunským občanom, občanom Spoločenstva, ktorí žijú a pracujú v Taliansku, a z ktorých je väčšina riadne začlenená do talianskej spoločnosti.

 
  
MPphoto
 
 

  Dragutin Mate, úradujúci predseda Rady. (SL) Pokúsim sa podať odpovede na niektoré dilemy a otázky, ktoré tu dnes najviac rezonovali. Najprv by som chcel povedať, že je nesmierne dôležité, že sa na poslednom zasadnutí Rady, ktoré sa konalo 18. apríla, podarilo dosiahnuť konsenzus a Komisii bol pridelený mandát na začatie rokovaní. Je to skutočne nesmierne dôležité, pretože nám to umožňuje postupovať spôsobom a v súlade s duchom, ktorý tu bol dnes opakovane zdôrazňovaný, t. j. aby všetci európski občania mali rovnaké práva a, samozrejme, aj rovnaké povinnosti.

Skôr než sa dotknem konkrétnych otázok, ktoré tu dnes zazneli, by som rád povedal, že už od samotného začiatku rokovaní – presne, ako to tu dnes spomínal jeden z pánov poslancov – sme neboli ochotní pristúpiť na stratégiu, ktorá bola Európe svojím spôsobom vnucovaná. Možno aj vzhľadom na počiatočný tlak počas vytvárania tejto stratégie sme jej dokázali odolať. Uzavreli sme dohody, našli sme riešenia tohto problému, podarilo sa nám dosiahnuť duálny prístup spolupráce v budúcnosti a týmito krokmi sme určitým spôsobom Spojeným štátom aj členským štátom Únie objasnili, ako by sme mohli spolupracovať a kde sa nachádzajú naše hranice prípustnosti.

Chcel by som sa dotknúť predovšetkým otázok týkajúcich sa odtlačkov prstov a dilemy, ktorú v tejto súvislosti niektorí z vás – ako poslanci Európskeho parlamentu, no predovšetkým ako občania Európskej únie – majú. Je veľmi dôležité, aby sme si nezamieňali systém ESTA so systémom PNR. Systém PNR zostane nezmenený, presne v tej istej podobe, v akej je v súčasnosti, v rovnakej podobe, v akej bol prijatý a schválený. Nevzťahuje sa naň teda odoberanie odtlačkov prstov v cestovných agentúrach alebo kdekoľvek inde. Táto záležitosť je pevne daná a nemôže byť predmetom žiadnych diskusií alebo zmien. Domnievam sa, že je to veľmi dôležité.

Pokiaľ ide o otázku ochrany údajov a aktivity skupiny uznávaných expertov, musím povedať, že odkedy stojím na čele Rady ministrov a predsedám Rade bolo moje konanie v spojení s Výborom pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci vždy absolútne transparentné. Príslušným výborom som v súvislosti s touto otázkou doručil dve správy a dnes som pred týmto Parlamentom predniesol informácie o aktuálnom dianí.

Myslím si, že v prvej etape sme konali v súlade so zásadou, ktorá káže, aby sme najprv určili oblasti, v ktorých existujú problémy a spoločné problémy, a tiež oblasti, v ktorých existujú spoločné zásady, ak také sú, a v ktorých žiadne spoločné zásady neexistujú. Na tomto základe potom budeme môcť pokračovať v ďalších aktivitách. Ďalšie aktivity a rokovania sa začnú v roku 2009, pričom je veľmi dôležité, aby na týchto rokovaniach, za predpokladu, že sa skutočne uskutočnia, vystupovali Európsky parlament, Rada aj Komisia jednotne. Je to jediný spôsob, ktorý nám umožní zabezpečiť dostatočne silný vplyv na dosiahnutie dohody. Myslím, že aj Európsky parlament rozhodol, že dosiahnutie tejto dohody je pre nás nesmierne dôležité, pretože to prinesie zastrešujúcu dohodu o ochrane údajov, aby sme vždy, keď budeme rokovať o nejakej novej dohode, nemuseli túto otázku znova a znova otvárať. A presne to je našim cieľom. Neboli to len nejaké rokovania spojené s dosiahnutím dohody. Preskúmali sa určité zásady. Na tomto základe budeme pracovať, pričom už teraz vieme, že dvanásť zásad je prakticky identických. Ak tieto rokovania začnú, potom sa zásada, ktorá nebude identická, stane, samozrejme, predmetom rokovania. Dúfam, že tieto rokovania dopadnú úspešne.

Chcel by som sa tiež dotknúť spolupráce medzi členskými štátmi, Komisiou a predsedníctvom v otázkach memoránd, ďalších rozhovorov a vykonávacích programov. Je potrebné celkom jasne povedať, že memorandá nie sú dohody. Memorandá o porozumení sú vyjadrením politickej vôle krajiny stať sa krajinou, v ktorej platí bezvízový styk. Tieto dokumenty neobsahujú žiadne prvky, ktoré by im dávali štatút medzinárodnej dohody.

Pokiaľ ide o ďalšie rozhovory a vykonávacie dohody a/alebo vykonávacie pravidlá, v tejto oblasti máme s členskými štátmi veľmi intenzívne vzťahy. Pred niekoľkými dňami som mal napríklad o týchto rozhovoroch a o ich napredovaní veľmi otvorený rozhovor s Janom Langerom z Českej republiky. V tejto chvíli neexistujú ešte žiadne písomné dokumenty týkajúce sa týchto rozhovorov a vykonávacích pravidiel, ktoré by Spojené štáty odovzdali členským štátom.

Podľa môjho názoru je najdôležitejšie, aby práca členských štátov, Komisie a predsedníctva bola aj naďalej transparentná. Jedine v rámci tohto trojuholníka, a v niektorých oblastiach, samozrejme, tiež v spolupráci s Európskym parlamentom, môžeme dosiahnuť vhodný spôsob riešenia tejto otázky. Myslím si však, že by sme mali poskytnúť priestor aj pánovi komisárovi, podpredsedovi Komisie, aby nám mohol dať odpovede na niektoré otázky, ktoré patria do právomocí Komisie.

 
  
MPphoto
 
 

  Jacques Barrot , podpredseda Komisie. − (FR) Vážený pán predsedajúci, potrebujeme napraviť túto nespravodlivú situáciu. Nie je prípustné, aby existovali dve skupiny európskych občanov: skupina, ktorá potrebuje víza, a skupina, ktorá ich nepotrebuje. Domnievam sa, že tento názor zdieľame všetci.

Po druhé ja osobne verím v silu jednoty pri rokovaniach. Európa je oveľa silnejšia, keď hovorí jedným hlasom, keď všetci jej členovia prejavujú solidaritu. Ako pán Mate určite vie, dovolil som si upozorniť – v súvislosti s inou témou, dohodou o otvorenom nebi, ktorá s tou dnešnou, relatívne povedané, nie je vôbec podobná –, že práve vďaka tomu, že Komisia dostala v určitom konkrétnom čase mandát, sa nám podarilo uzavrieť prvú etapu dohody o otvorenom nebi.

Aj v tomto prípade však rovnako verím v silu jednoty pri rokovaniach, pričom musím povedať, že spoločne s pánom Matem budeme pracovať skutočne tvrdo a s rozhodnosťou.

Chcel by som ešte dodať, že Komisia v minulosti vždy vytvárala vzájomné dohody s množstvom nečlenských krajín. Tieto dohody nám umožnili dosiahnuť pozitívne výsledky vo vzťahoch s Kanadou, Austráliou a ďalšími krajinami. Neexistuje teda žiadny dôvod, prečo by sa nám nemalo podariť túto diskrimináciu zastaviť.

Už v utorok a stredu prídu predstavitelia Komisie do Washingtonu, aby tam začali formálne rokovania. Inými slovami to dokazuje našu rozhodnosť naplno využiť získaný mandát. To je z mojej strany k prvému bodu všetko.

Teraz by som chcel odpovedať na otázky o vykonávacích dohodách, ktoré položil predovšetkým pán Deprez. Presne ako pred chvíľou povedal pán Mate, v súčasnosti ešte nemáme vykonávacie dohody, a z toho dôvodu je veľmi ťažké ich hodnotiť. Neskôr však bude, samozrejme, našou povinnosťou tieto dohody pozorne prehodnotiť vo vzťahu k ustanoveniam Spoločenstva. Chcel by som dodať, že v našich rokovaniach so Spojenými štátmi budeme postupovať transparentne, predovšetkým vo vzťahu k Parlamentu. To isté však musí platiť aj pre členské štáty. Nechcem tým nikoho ani žiaden členský štát obviniť, ale členský štát, ktorý vedie dvojstranné rokovania, musí tiež dodržať povinnosť transparentnosti. Ak chceme byť produktívni, musíme si navzájom dôverovať. Tento fakt chcem skutočne zdôrazniť.

Samozrejme, ak sa vo vykonávacích dohodách v budúcnosti objavia veci, ktoré nebudú z pohľadu práva Spoločenstva prijateľné, dohodneme sa na krokoch, ktoré je potrebné podniknúť. Určite však budeme konať.

Po tretie niektorí z vás položili otázku týkajúcu sa ochrany údajov. Chcel by som upozorniť, že výmenu informácii v rámci PNR upravuje dohoda medzi Európskou úniou a Spojenými štátmi z roku 2007. Ustanovenia uvedené v tejto dohode sú pre nás v tejto chvíli záväzné, a nie je preto žiadny dôvod, aby sme museli trpieť akékoľvek zastrašovanie zo strany našich amerických priateľov. V súvislosti s touto témou som tiež zaregistroval poznámku pána Depreza, že v rámci všeobecnej transatlantickej dohody by bolo nepochybne užitočné zriadiť nezávislý orgán na monitorovanie ochrany údajov.

Toto sú teda niektoré vysvetlenia, môžem vás však uistiť, že Parlament bude pravidelne informovaný o dosiahnutom pokroku v našich rokovaniach, a že naša sila bude prameniť z úplnej medziinštitucionálnej dohody, ktorá vyšle smerom k našim americkým priateľom signál, že Európska únia požaduje rovnaké zaobchádzanie so všetkými svojimi občanmi a bude sa ho dožadovať nezlomným odhodlaním.

(potlesk)

 
  
MPphoto
 
 

  Predsedajúci . Rozprava sa skončila.

Hlasovanie sa uskutoční počas májovej schôdze v Štrasburgu.

Písomné vyhlásenia (článok 142)

 
  
MPphoto
 
 

  Tunne Kelam (PPE-DE), písomne. Vítam vyhlásenie predsedníctva o rovnakom zaobchádzaní so všetkými občanmi Európskej únie. Je čas, aby bol Komisii udelený poslanecký mandát na dosiahnutie komplexnej dohody o programe bezvízového styku medzi EÚ a USA. Cieľom je v čo najskoršom čase zabezpečiť bezvízové cestovanie pre všetkých občanov Európskej únie bez výnimky. Očakávame tiež, že Komisia bude počas týchto rokovaní maximálne transparentná. V tejto chvíli podľa nás neexistuje žiadny dôvod, pre ktorý by USA mali naliehať na poskytovaní dodatočných údajov. Je tiež dôležité, aby mohli občania na zaslanie svojich osobných údajov a žiadostí o udelenie víz využívať elektronické prostriedky.

Niektorí moji kolegovia dnes prejavili svoje podráždenie nad krokmi niektorých členských štátov smerom k urýchlenému dosiahnutiu dohody o bezvízovom styku s orgánmi Spojených štátov prostredníctvom dvojstranných konzultácií. Tieto kroky však nespôsobujú rozdelenie EÚ. Nezabúdajme, že prakticky všetky staršie členské štáty majú v súčasnosti s USA podpísanú dohodu o bezvízovom styku, a prakticky všetky nové členské štáty túto dohodu nemajú.

Memorandá o porozumení, ktoré tieto členské štáty podpísali, je potrebné vnímať ako prejav politickej vôle na ceste k bezvízovému režimu. Určite nejde o žiadne separatistické dohody.

 
  
  

(Rokovanie bolo prerušené o 11.25 hod. a pokračovalo o 11.30 hod.)

 
  
  

PREDSEDAJÚCI: PÁN COCILOVO
Podpredseda

 

4. Hlasovanie
MPphoto
 
 

  Predsedajúci . Ďalším bodom programu je hlasovanie.

(Informácie o výsledku a ostatných podrobnostiach hlasovania: pozri zápisnicu)

 

4.1. Protokol k dohode medzi ES a Bývalou juhoslovanskou republikou Macedónsko o stabilizácii a pridružení na účely zohľadnenia pristúpenia Bulharska a Rumunska k EÚ (A6-0078/2008, Jacek Saryusz-Wolski) (hlasovanie)

4.2. Uplatňovanie článku 81 ods. 3 zmluvy na určité kategórie dohôd, rozhodnutí a zosúladených postupov medzi spoločnosťami lodnej dopravy (konzorciami) (kodifikované znenie) (A6-0089/2008, Lidia Joanna Geringer de Oedenberg) (hlasovanie)

4.3. Mediácia v občianskych a obchodných veciach (A6-0150/2008, Arlene McCarthy) (hlasovanie)
  

– Pred začiatkom hlasovania:

 
  
MPphoto
 
 

  Arlene McCarthy, spravodajkyňa. − Vážený pán predsedajúci, k spoločnej pozícii neexistujú žiadne pozmeňujúce a doplňujúce návrhy. Túto situáciu umožnila vynikajúca spolupráca medzi Parlamentom, Radou a Komisiou, a predovšetkým práca mojich dvoch tieňových spravodajcov pani Wallisovej a pána Gauzčsa zo skupiny PPE-DE, ktorí zaujali veľmi jasné stanovisko vo svojich diskusiách s Radou a Komisiou.

Myslím, že ubehlo už niečo vyše roka odkedy sme sa dohodli na tomto návrhu, ale až odpoveď mediačných expertov a odborníkov z tohto odvetvia na vôbec prvú on-line konzultáciu tohto Parlamentu nás presvedčila o výhodách tohto zákona. Som presvedčená, že privítajú dnešné hlasovanie, ktorým sa tieto návrhy zakomponujú do právnych predpisov.

Až príliš často môžeme byť svedkami prípadov rozpadu manželského zväzku alebo partnerského vzťahu, ktorý spoločne vychováva deti, pričom na týchto voličov čakajú v takom prípade roky súdnych pojednávaní a obrovské súdne trovy. Jedna z voličiek v mojom volebnom obvode musela spolu so svojim gréckym partnerom platiť súdne trovy a bojovať so súdnym systémom celé tri roky, kým sa jej podarilo získať spať svoje dieťa. Z toho dôvodu môže byť mediácia veľmi cenným nástrojom, ktorý našim občanom zabezpečí prístup k spravodlivosti a pomôže znížiť náklady na vyriešenie sporu bez potreby často veľmi nepríjemného súdneho konania, t. j. mimosúdnou cestou.

Ďalšou výhodou mediácie je, že poskytne súdu viac voľného času na riešenie sporov, ktoré si vyžadujú rozsudok súdu. Tento nový zákon by mal európskym občanom pomôcť získať rýchly a cenovo dostupný prístup k spravodlivosti. Z toho dôvodu vyzývam poslancov tohto Parlamentu, aby podporili tento návrh v druhom čítaní a otvorili tým nové možnosti na nápravné a opravné prostriedky pre všetkých občanov Európskej únie.

(potlesk)

 
  
MPphoto
 
 

  Predsedajúci . Chcel by som váženým kolegom pripomenúť, že spravodajca je na plenárnej schôdzi oprávnený požiadať na dve minúty o slovo, prosím vás preto, aby ste si tento čas ustrážili. Domnievam sa, že pán Rack požiadal o slovo na základe procedurálnej námietky.

 
  
MPphoto
 
 

  Reinhard Rack (PPE-DE). – (DE) Vážený pán predsedajúci, za normálnych okolností by sme povedali, že náš mechanizmus nefunguje, v tomto konkrétnom prípade však nefungujú výťahy. Veľmi veľa našich kolegov čaká na výťah, aby sa mohli vrátiť späť do rokovacej sály. Vzhľadom na to by bolo rozumné, keby sme zvážili predkladanie aj takýchto vyhlásení.

 
  
MPphoto
 
 

  Predsedajúci . Ubezpečujem vás, že urobíme všetko, čo je v našich silách, aby sme čo najskôr sprevádzkovali výťahy, alebo umožnili našim kolegom hlasovať vo výťahoch.

 

4.4. Európske programy satelitnej rádiovej navigácie (EGNOS a Galileo) (A6-0144/2008, Etelka Barsi-Pataky) (hlasovanie)

4.5. Rozšírenie pôsobnosti smernice 2003/109/ES na osoby požívajúce medzinárodnú ochranu (A6-0148/2008, Martine Roure) (hlasovanie)

4.6. Zelená kniha o úlohe občianskej spoločnosti v protidrogovej politike v Európskej únii (A6-0073/2008, Giusto Catania) (hlasovanie)

4.7. Úprava viacročného finančného rámca (A6-0157/2008, Reimer Böge) (hlasovanie)

4.8. Vykonávanie programovania 10. európskeho rozvojového fondu (A6-0042/2008, Marie-Arlette Carlotti) (hlasovanie)

4.9. Správa o pokroku Bývalej juhoslovanskej republiky Macedónsko za rok 2007 (A6-0059/2008, Erik Meijer) (hlasovanie)
  

– Pred začiatkom hlasovania:

 
  
MPphoto
 
 

  Erik Meijer, spravodajca. − Vážený pán predsedajúci, ústny pozmeňujúci a doplňujúci návrh podaný pánom Landsbergisom ma zaväzuje vysvetliť komplikovanú situáciu súvisiacu s názvom tejto krajiny.

Výraz FYROM nie je a nikdy nebol názvom žiadnej krajiny, môže sa používať len ako skrátené anglické označenie Bývalej juhoslovanskej republiky Macedónsko. Na základe mojej predchádzajúcej správy, ktorú tento Parlament prijal na svojom plenárnom zasadnutí 12. júla 2007, sa prijalo rozhodnutie nepoužívať na označenie názvu tohto štátu tento skrátený tvar a namiesto toho používať úplný názov zložený zo štyroch slov.

Záver bol taký, že všetky ostatné výrazy uvedené v pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch boli nahradené výrazom Bývalá juhoslovanská republika Macedónsko.

Navrhujem, aby sme v tejto línii aj naďalej pokračovali. Ústny pozmeňujúci a doplňujúci návrh pána Landbergisa nie je v súlade s týmto rozhodnutím. Očakávam, že v priebehu roku 2008 pomôže dohoda s Gréckom vyriešiť rozdielne názory na pomenovanie tohto štátu. Výraz FYROM bude potom navždy zabudnutý.

 
  
MPphoto
 
 

  Vytautas Landsbergis (PPE-DE). – Vážený pán predsedajúci, nachádzame sa v zložitej situácii vo vzťahu k jednému z našich susedov, keď je riadne existujúca republika na európskom kontinente na základe rozhodnutia OSN oficiálne označovaná ako neexistujúca, t. j. len ako „bývalá“ republika M.

Kým sa Washington pripojí k New Yorku a bude požadovať, aby sa Gruzínsko na Kaukaze označovalo názvom Bývalá sovietska republika Gruzínsko, mohli by sme vyjadriť našu nespokojnosť s týmito praktikami a pracovať na hľadaní riešenia pre „M.“. Toto je môj priebežný návrh – nenahrádzať názov niekoho „bývalého“, ale napraviť danú situáciu textom našej správy vsunutím dodatočného vysvetlenia: „krajina s názvom FYROM“.

Prejavte, prosím, trocha zmyslu pre humor a vyjadrite tomuto návrhu svoju podporu. Mali by sme pomôcť obom krajinám, Grécku aj „M.“.

 
  
  

(Parlament zamietol ústny pozmeňujúci a doplňujúci návrh)

 

4.10. Politika Číny a jej účinky na Afriku (A6-0080/2008, Ana Maria Gomes) (hlasovanie)
  

– Pred začiatkom hlasovania o pozmeňujúcom a doplňujúcom návrhu 5:

 
  
MPphoto
 
 

  Ana Maria Gomes, spravodajkyňa. − (PT) Vážený pán predsedajúci, chcela by som predložiť pozmeňujúci a doplňujúci návrh k článku 5, ktorý sa týka menšej úpravy textu. Súčasný text znie takto:

„vyzýva EÚ na podporu vytvorenia afrického partnerského fóra všetkých významných poskytovateľov pomoci a investorov;“

(PT) Ana Maria Gomes (PSE). – a na základe môjho pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu by znel takto:

„vyzýva EÚ, aby zabezpečila v rámci afrického partnerského fóra účasť všetkých významných poskytovateľov pomoci a investorov, predovšetkým Číny;“.

(PT) Ana Maria Gomes (PSE). – Tento pozmeňujúci a doplňujúci návrh vychádza zo skutočnosti, že sme si uvedomili, že africké partnerské fórum bolo práve vytvorené, a táto malá úprava textu lepšie odráža súčasnú situáciu. O tomto pozmeňujúcom a doplňujúcom návrhu boli informovaní všetci kolegovia aj tieňoví spravodajcovia, a doposiaľ som sa nestretla so žiadnymi námietkami.

 
  
  

(Parlament zamietol ústny pozmeňujúci a doplňujúci návrh)

 
  
  

PREDSEDAJÚCI: PÁN PÖTTERING
predseda

 

5. Slávnostná schôdza – Slovinsko
MPphoto
 
 

  Predseda . Spoštovani gospod predsednik Republike Slovenije. Je pre nás veľkým potešením, že dnes môžeme tu v Štrasburgu na pôde Európskeho parlamentu privítať prezidenta Slovinskej republiky. Vitajte, pán prezident.

Slovinsko vstúpilo do Európskej únie 1. mája 2004 a v súčasnosti predsedá Rade. Pán prezident, pred štyrmi mesiacmi ste sa ujali funkcie slovinského prezidenta. Odvtedy sme sa spolu už trikrát stretli: prvýkrát to bolo dva dni predtým, než ste sa oficiálne ujali svojej funkcie v Ľubľane, druhýkrát 8. januára na oficiálnom otvorení Európskeho roku medzikultúrneho dialógu, a nakoniec vo februári v New Yorku počas tematickej diskusie o zmene klímy na Valnom zhromaždení OSN.

Pán prezident, ste tretím slovinským prezidentom odvtedy, čo Vaša krajina získala nezávislosť. Máte za sebou dlhú a úspešnú kariéru profesora medzinárodného práva a predovšetkým diplomata, ktorý strávil väčšinu svojej kariéry v službách Organizácie Spojených národov. Osem rokov ste boli stálym zástupcom Slovinskej republiky v OSN a päť rokov ste boli asistentom generálneho tajomníka OSN pre politické veci. Teraz má Slovinsko veľkú česť byť prvým spomedzi nových členských štátov – štátov, ktoré vstúpili do Európskej únie po 1. máji 2004 – a prvou bývalou komunistickou krajinou a prvou slovanskou krajinou, ktorá sa ujala funkcie predsedníctva Rady Európskej únie.

Toto privilégium si od Slovinska vyžaduje veľký diel zodpovednosti, s ktorou sa teraz vyrovnávate, pretože aj nové členské štáty nesú prevzatím tohto záväzku zodpovednosť za veľkú rodinu v Európskej únii. Pre Slovinsko znamená predsedníctvo Rady ešte jednu zodpovednosť: zodpovednosť voči krajinám v jeho susedstve, krajinám západného Balkánu.

Slovinsko je pre tieto krajiny vzorom, ktorý im dokazuje, že úspech je možné dosiahnuť, že členstvo v Európskej únii je dosiahnuteľné, a že vstup do EÚ so sebou prináša stabilitu, rozvoj a prosperitu.

Pán prezident, je mi veľkým potešením, že Vás teraz môžem požiadať o príhovor pred týmto Parlamentom. Izvolite, prosim!

 
  
MPphoto
 
 

  Danilo Türk, prezident Slovinskej republiky. − (SL) Vážený pán predseda, vážené dámy, vážení páni, je pre mňa veľká česť, že môžem prehovoriť pred týmto cteným zhromaždením. Len prednedávnom sme oslavovali päťdesiate výročie prvého zasadnutia Európskeho parlamentu. Výročie je vynikajúcou príležitosťou na zamyslenie sa nad prítomnosťou a budúcnosťou Európskej únie. Dnes sa mi ponúka mimoriadna príležitosť podeliť sa s vami – volenými zástupcami európskych národov – o svoje myšlienky.

Tento Parlament, a, samozrejme, aj Európska únia ako celok, predstavuje veľkolepé uskutočnenie veľkej vízie, vízie trvalého mieru a blahobytu, ducha spolupráce a neustále sa prehlbujúcej integrácie, ktoré prináša prospech európskym národom. Otcovia tejto vízie – Jean Monnet, Robert Schuman, Konrad Adenauer, Alcide de Gasperi a ďalší – si pravdepodobne nedokázali ani predstaviť, že 51 rokov po vytvorení Európskych spoločenstiev bude Slovinsko predsedajúcou krajinou vysoko integrovanej Európskej únie po jej významnom rozšírení v roku 2004 – ako prvá krajina spomedzi nových členských štátov – a slovinský prezident bude mať príhovor v Európskom parlamente.

Ich pocit úžasu by však s veľkou pravdepodobnosťou vystriedal pocit uspokojenia. Nielenže bol európsky projekt úspešný, ale podarilo sa mu tiež dokázať, že je projektom s obrovskou transformačnou silou, ktorá vytvára úplne nový typ Európy – taký, ktorý Európa počas dlhých rokov svojej histórie ešte nepoznala. Ešte väčší význam má v súčasnosti skutočnosť, že Európska únia si prostredníctvom európskeho projektu do veľkej miery upevnila pozíciu svetového činiteľa, svetového subjektu. A presne o tom by som chcel s vami dnes hovoriť.

Čo umožnilo dosiahnutie tohto obrovského úspechu? Čo umožnilo vytvorenie takého veľkého a dôležitého svetového činiteľa? Aké závery môžeme v súčasnosti vyvodiť z tohto úspechu? Sme schopní uplatňovať poznatky, ktoré sme získali v minulosti, pri riešení dnešných a zajtrajších výziev? Presne tieto otázky si musíme neustále klásť. Európska únia bude aj v budúcnosti čeliť zložitým otázkam v čoraz globalizovanejšom svete, a bude musieť na tieto otázky poskytnúť dôveryhodné odpovede. Európska únia bude aj naďalej príbehom o úspechu, ak si zachová svoju dynamiku a dokáže, že je politickým svetovým činiteľom s čoraz väčším významom, a ja dodávam, politickým významom. Napredovanie je nevyhnutnou podmienkou úspechu. Od Európskej únie sa v súčasnosti vyžaduje, aby sa ujala úlohy svetového vodcu.

V mnohých oblastiach si Európska únia svoju úlohu buď upevnila, alebo sa to nedočkavo očakáva. Spomeniem aspoň dve oblasti: globálne otepľovanie a ľudské práva.

V minulom roku umiestnila Európska únia environmentálne otázky a predovšetkým otázku globálneho otepľovania do centra svojich politík. Bolo to bez akýchkoľvek pochybností správne rozhodnutie, pretože zmena klímy a environmentálna degradácia predstavujú zjavne najvýznamnejšiu hrozbu a najväčšiu výzvu, akej v súčasnosti všetci čelíme. Európska komisia stanovila osobitné ciele, ktoré umožňujú, aby Európska únia zohrávala celosvetovo vedúcu úlohu. Kľúčovým cieľom je dosiahnutie 20 % zníženia emisií skleníkových plynov do roku 2020 v porovnaní s rokom 1991. Dosiahnutie tohto cieľa bolo stanovené ako samostatný záväzok. Iniciatíva na dosiahnutie ešte ambicióznejšieho cieľa by mala tvoriť súčasť všeobecnej medzinárodnej dohody, ktorá by mala zahŕňať aj ďalších kľúčových svetových činiteľov. V tejto chvíli je Európska únia na základe návrhu zo strany Európskej komisie dokonca pripravená dosiahnuť v rovnakom období až 30 % zníženie. Tieto ciele sú také dôležité a také ambiciózne, že si skutočne zaslúžia transformačnú víziu na uskutočňovanie opatrení proti globálnemu otepľovaniu. Vďaka nej ukazujeme potrebný príklad a preberáme svetové vodcovstvo.

Dokážeme však tieto ciele naozaj dosiahnuť alebo sa z nich stane ďalšia neprekonateľná prekážka? Odpoveď na túto otázku je zatiaľ nejasná. Európska rada pred mesiacom privítala návrh Európskej komisie, ktorý je dobrým základom na dosiahnutie dohody. Konzultácie v tomto a budúcom roku ukážu, koľko sa toho dá skutočne dosiahnuť pred konferenciou v Kodani, ktorá je naplánovaná na december 2009. Chcel by som zvlášť zdôrazniť, že vytvorením osobitného Výboru pre klimatické zmeny Európsky parlament uznal dôležitosť tejto otázky a že ho v súvislosti s ňou čaká nesmierne dôležitá úloha.

Úloha, ktorá stojí pred nami, bude pravdepodobne zložitá. Nepokoj, ktorý začínajú šíriť európske médiá, vysiela veľké množstvo zmiešaných signálov. Z niektorých zaznieva podpora, zaznievajú však aj skeptické hlasy, ktoré nás upozorňujú na nespokojné vyjadrenia zo strany niektorých európskych priemyselných odvetví. Súčasťou týchto vyjadrení je aj fakt, že vzhľadom na to, že svetové hospodárstvo sa nachádza v ťažkostiach, aj konkurencieschopnosť sa stáva čoraz zložitejšou a environmentálne otázky sa zároveň stávajú pomerne menej dôležité.

Zložité momenty, ako je tento, predstavujú skutočnú vodcovskú výzvu. Je jasné, že globálne otepľovanie už dosiahlo bod, v ktorom musí medzinárodné spoločenstvo čeliť zásadnej voľbe: buď bude pokračovať v raste doterajším spôsobom a bude sa musieť pripraviť na prípadnú katastrofu, alebo naberie odvahu na transformačný prístup, ktorý dokáže v potrebnej miere zmierniť následky globálneho otepľovania a zabrániť tak najhoršiemu. Uctievaním rastu úspech nedosiahneme. Aj keď to nebude jednoduché, táto otázka sa v zásade nachádza na programe dňa. Dúfam, že v tomto roku si zvolíme cestu, ktorá povedie k transformácii.

Pri vyvíjaní týchto snáh bude potrebné do značnej miery rozšíriť rady zástancov transformačného prístupu. V každom prípade existuje už v súčasnosti mnoho tých, ktorí sa domnievajú, že posun smerom k transformácii je potrebný. Prebieha mobilizácia mimovládnych organizácií, médií a iných zložiek občianskej spoločnosti. V rámci podnikateľskej komunity existujú signály silnej inklinácie k vývoju nových technológií založených na čistej energii. Čoraz viac ľudí je ochotných zmeniť svoje spotrebiteľské návyky.

Tieto tendencie je teraz potrebné navzájom prepojiť do zmysluplného trendu. Časový rámec je dobre známy. Známe je aj miesto. Na základe akčného plánu, ktorý bol prijatý minulý rok na Bali, sa ukončenie rokovaní očakáva v budúcom roku – prijatím celosvetovej dohody, ktorá v roku 2012 nahradí Kjótsky protokol. Aj keď budú tieto rokovania prebiehať na pôde OSN, je dôležité aby podpora prichádzala zo všetkých strán. Známy čas a miesto nám umožnia spojiť naše úsilia, a presne v tomto bode musí Európska únia prevziať vodcovstvo.

Dámy a páni, životné prostredie nie je jedinou oblasťou, v ktorej musí Európska únia prevziať vedúcu medzinárodnú úlohu. Únia musí zohrávať významnejšiu úlohu aj v celosvetovom úsilí v oblasti ľudských práv. To, že Európska únia podporuje dodržiavanie ľudských práv, je, samozrejme, všeobecne známe. Európske inštitúcie sú založené na zásadách právneho štátu a ľudských práv. Európa je doménou ľudských práv.

Ratifikácia Lisabonskej zmluvy všetkými členskými štátmi do konca tohto roka – roka, v ktorom oslavujeme šesťdesiate výročie Všeobecnej deklarácie ľudských práv – prinesie aj to, že po prvýkrát v histórii Európskej únie sa celé spektrum občianskych, politických, hospodárskych a sociálnych práv občanov Európskej únie stane právne záväzným, na základe ustanovení Charty základných práv Európskej únie.

Z globálneho hľadiska nie je situácia vo svete veľmi povzbudzujúca. Na mnohých miestach našej planéty môžeme nájsť početné príklady systematického porušovania ľudských práv. Táto situácia je sčasti výsledkom bezohľadného úsilia o dosiahnutie hospodárskych výhod, bez ohľadu na potreby miestneho obyvateľstva a životné prostredie. Predovšetkým chudobnému a domorodému obyvateľstvu často hrozí chudoba a hlad a v niektorých prípadoch dokonca až vyhynutie. Ukrutnosti v podobe zločinov proti ľudskosti tvoria aj naďalej súčasť ozbrojených konfliktov na mnohých miestach Afriky a Ázie.

Európska únia musí postupovať smerom k navrhovaniu hospodárskych modelov pre trvalo udržateľný rast, musí tiež vyvíjať humanitárne a diplomatické úsilie. Zároveň však musí uplatňovať sankcie, ktoré budú v súlade s rozhodnutiami Medzinárodného súdneho dvora. V tomto štádiu musí Európska únia prevziať vedúcu úlohu, predovšetkým preto, že svetové opatrenia v oblasti ľudských práv zaostávajú.

Rada pre ľudské práva Organizácie Spojených národov ešte stále bojuje za správne pracovné metódy. Ich úsilie o vytvorenie systému pravidelnej revízie dodržiavania ľudských práv na svetovej úrovni je síce sľubné, doposiaľ je však ešte stále neúčinné. Ich opatrenia proti početným a systematickým porušovaniam ľudských práv nie sú dostatočne integrované. Všetky tieto skutočnosti je možné pomaly napraviť. Nedá sa to však dosiahnuť bez účinného vodcovstva, bez účinnej vodcovskej úlohy tých členských štátov OSN, ktoré skutočne bojujú za ľudské práva.

V skutočnosti sa to nedá dosiahnuť bez silnejšej vodcovskej úlohy na strane Európskej únie, ktorá predstavuje najvýznamnejšiu skupinu vplyvných členských štátov OSN. Niektorí ďalší tradiční zástancovia ľudských práv sa v poslednom čase stali menej aktívnymi a nepožiadali dokonca ani o členstvo v Rade pre ľudské práva OSN. Rastúce obavy z terorizmu a ďalších bezpečnostných hrozieb vrátane reakcií na hrozby, ktoré v niektorých prípadoch nie sú dostatočne kvalitne premyslené, mali za následok zníženie úrovne citlivosti na porušovanie ľudských práv. Európska únia musí túto medzeru vyplniť.

Musí tiež vypracovať nové metódy spolupráce s Bezpečnostnou radou OSN. Práve aktivity Bezpečnostnej rady v Dárfúre pomohli upevniť pozíciu Medzinárodného súdneho dvora v jeho úsilí o stíhanie páchateľov, niektorých z najohavnejších zločinov našej doby. Takmer presne pred rokom vydal Medzinárodný súdny dvor na niektorých týchto páchateľov zatykače. Musíme aj naďalej pokračovať v našom úsilí priviesť týchto páchateľov pred spravodlivosť. Spolupráca s Bezpečnostnou radou bude mať preto aj naďalej kľúčový význam.

Aj bez aktivít Bezpečnostnej rady OSN však Európska únia musí vykonávať činnosti, ktoré prispejú k vyššej účinnosti Medzinárodného súdneho dvora. Chcel by som zdôrazniť, že práve medzinárodný výkon justície tvorí hlavnú oporu súčasných medzinárodných aktivít v oblasti ľudských práv, a preto si vyžaduje účinnú podporu.

Európska únia by mala takisto podporovať tie rozvíjajúce sa demokracie vo svete, ktoré prejavujú skutočný záväzok voči dodržiavaniu ľudských práv. Prejavujú záujem voči medzinárodným aktivitám, zároveň však musia zohľadňovať svoje regionálne a iné zväzky, ako aj skutočnosť, aby tieto aspekty neboli opomínané v žiadnych medzinárodných aktivitách súvisiacich s oblasťou ľudských práv. Tieto krajiny sú však partnermi Európskej únie a tieto partnerstvá je potrebné pestovať.

Dámy a páni, medzinárodné aktivity v oblasti ľudských práv môžu byť vo svojich rozličných podobách účinné, ak budú vychádzať z pevného základu – zo zásady dodržiavania ľudských práv vo svojej domácej krajine. To zahŕňa aj ochranu ľudských práv prisťahovalcov a uchádzačov o azyl a pozorné uplatňovanie právnych predpisov v prípadoch, ktoré súvisia s obvinením z terorizmu. Budovanie tohto základu však musí aj naďalej pokračovať. Lisabonská zmluva zahŕňa aj Chartu základných práv Európskej únie a zlepšený rozhodovací proces, ktorý umožní prijatie odvážnych a tvorivých riešení pre oblasť ľudských práv.

Pre Európsku úniu nie je požiadavka tvorivosti ničím novým. Presne ako už pred dvoma rokmi povedal nemecký prezident Horst Köhler vo svojom prejave na pôde tohto Parlamentu, európsky tvorivý ruch pomohol Európe v rámci jej boja za slobodu a pravdu čeliť mnohým sociálnym a politickým výzvam a vytvoril podmienky na tou, aby sa solidarita stala skutočnosťou a mohol sa vytvoriť lepší svet pre všetkých. V žiadnej inej oblasti nebudú tvorivosť a tvorivý ruch potrebné tak ako v oblasti riadenia prisťahovalectva a sociálneho začlenenia prisťahovalcov.

Európa starne a bez úspešnej demografickej politiky už viac nebude schopná plniť úlohu svetového vodcu. Táto politika v sebe bude nevyhnutne zahŕňať aj riadenie prisťahovalectva. Európa potrebuje nových, pozitívne zmýšľajúcich ľudí, ktorí budú schopní prispieť svojím dielom k vytvoreniu lepšieho sveta pre všetkých. Politické opatrenia zamerané na pomoc v procese začleňovania prisťahovalcov sa budú, samozrejme, v jednotlivých prípadoch odlišovať, a musia sa zostavovať správnym spôsobom, v závislosti od okolností každej hostiteľskej krajiny prijímajúcej prisťahovalcov. Zároveň je možné niektoré prvky použiť vo všeobecnejšej rovine. V niektorých prípadoch si Európska únia môže vziať príklad aj od neeurópskych krajín, napríklad Kanady.

Migračné politiky si budú vyžadovať množstvo koordinovaných cieľov na úrovni Európskej únie ako celku. Cieľ spoločného európskeho azylového systému do roku 2010 sa zdá byť ambiciózny aj naliehavý. Je potrebné takisto zlepšiť koordináciu medzi prisťahovaleckou politikou a politikou rozvojovej pomoci. Európska únia musí posilniť svoju úlohu v dialógu na vysokej úrovni s OSN zameranom na oblasť migrácie.

Zároveň je potrebná tvorivosť – tvorivosť pre oblasť integrácie prisťahovalcov a ich komunít. Hospodársky blahobyt a vyššia sociálna mobilita sú kľúčom k úspešnej migračnej politike. Podnikateľské aktivity národnostných menšín prispievajú napríklad k tvorbe nových pracovných miest, čím vytvárajú významný príspevok pre hospodárstva hostiteľských krajín. Na druhej strane môžu svojím dielom prispieť aj jednotlivé vlády: prostredníctvom vhodnej regulácie a kvalifikačných programov, a tiež prostredníctvom všeobecnej podpory slobodného podnikania.

Integrácia v sebe musí súčasne s jazykovými kurzami a prístupom na vysoké školy zahŕňať aj účinný prístup ku kvalitnej odbornej príprave. Vzdelanie je nevyhnutnou podmienkou úspešnej integrácie prisťahovalcov do širšej spoločnosti.

Tento úspech je potrebné zviditeľniť. Jednotlivcom s prisťahovaleckým pôvodom, ktorým sa podarilo dosiahnuť úspech, musíme poskytnúť možnosť vystúpiť v televízii a iných médiách, a musíme ich prezentovať ako príklad úspechu. Týmto spôsobom pomôžeme širšej verejnosti pochopiť, že rozmanitosť a spoločenské začlenenie sú zlučiteľné, a že antidiskriminácia a rovnaké príležitosti patria medzi najdôležitejšie politické cnosti. Nič iné nedokáže mať taký úspech ako úspech samotný. A žiadny televízny program nedokáže zapôsobiť viac ako program rozprávajúci o úspechu tých, ktorí začínali na okraji spoločnosti.

Na otázky týkajúce sa prisťahovalectva a integrácie som sa zameral trochu podrobnejšie, pretože majú nesmierny význam pre budúcnosť Európy, a tiež preto, že predstavujú ďalšiu oblasť, ktorá otestuje európsku tvorivosť. V minulosti sa Európskej únii podarilo vyriešiť väčšinu sociálnych problémov a z toho dôvodu sa z nej stal svetový príklad sociálnej spravodlivosti a hospodárskeho blahobytu. Neexistuje žiadny dôvod, pre ktorý by sa našej generácii nemalo podariť nájsť kvalitné riešenia v oblastiach prisťahovalectva a integrácie. Integráciou ľudí, ktorí sú schopní, odborne kvalifikovaní a ochotní prispieť k budúcnosti Európy, môže Európa výrazne získať.

Dámy a páni, v dnešnej dobe nepochybne potrebujeme riadenie, víziu a tvorivosť. Zároveň však musí Európska únia dokázať, že je schopná aj naďalej nachádzať pragmatické riešenia rôznych výziev. Nesmieme zabúdať, že pred viac než päťdesiatimi rokmi bol práve pragmatizmus kľúčom k vytvoreniu Európskych spoločenstiev a aj v súčasnosti je naďalej kľúčom k úspechu.

Vytvorenie Európskych spoločenstiev s cieľom získať hospodárske výhody predstavovalo nesmierne pragmatickú myšlienku, ktorá umožnila ďalší integračný vývoj. Rozvoj Európskeho hospodárskeho spoločenstva do podoby colnej únie a ešte ďalej, schopnosť rozvíjať nové formy spolupráce a nové inštitúcie s dodatočnými právomocami, schopnosť geografickej expanzie – všetky tieto príklady ilustrujú dôležitosť, ktorú zohrával pragmatizmus v histórii Európskej únie a v jej rozvoji.

V súčasnosti čelí Európska únia novým výzvam, ktoré si vyžadujú pragmatickú adaptáciu. Najvýznamnejšou z nich je predovšetkým jej ďalšie rozšírenie. Aj keď je zrejmé, že všetci, ktorí sa pokúšajú stať členskými štátmi EÚ, všetky kandidátske krajiny, musia splniť určité kritériá, nemali by sme nikomu z nich brániť v členstve výlučne na základe politických problémov alebo kultúrnych predsudkov. (potlesk)

Európska únia potrebuje Turecko vo svojom úsilí o dosiahnutie strategického postavenia vo svete, a z tohto dôvodu musia prístupové rokovania s Tureckom pokračovať. Európska únia nesmie Turecku odopierať perspektívu členstva. Mimochodom, táto skutočnosť už bola potvrdená. V opačnom prípade by totiž utrpela dôveryhodnosť Európskej únie.

Európska únia sa nesmie zmieriť s tým, že na západnom Balkáne zostane čierna diera. Prístupové rokovania musia jasne stanovovať európsku perspektívu pre západný Balkán. Bude si to vyžadovať ďalšiu spoluprácu s jednotlivými krajinami tohto regiónu, ktorá musí posilniť ich kapacitu na splnenie kritérií na členstvo. Zároveň musí EÚ spolupracovať aj s celým regiónom, ktorý potrebuje rámec na diskusie o spoločných problémoch a na ich riešenie. Európska únia musí vo svojej politike voči susediacim krajinám na východe a v iných oblastiach uplatňovať rovnaký pragmatizmus, aký jej pomohol dosiahnuť výsledky v minulosti. Chcel by som zdôrazniť, bez toho, aby som hovoril o nejakých vzoroch, že Ukrajina a Moldavsko potrebujú perspektívu európskeho členstva, a táto perspektíva by im nemala byť odopieraná.

Dámy a páni, pragmatizmus sa prejavuje v praxi, ale tiež ako stav mysle. Kandidátske krajiny musia, samozrejme, splniť všetky požadované kritériá vo všetkých otázkach týkajúcich sa členstva. Existujú dobré dôvody, prečo je prax Európskej únie v súvislosti so splnením kritérií oprávnenosti na vstup taká prísna a dôsledná. Ak bude na splnenie všetkých kritérií potrebný dlhý čas, nech je tomu tak. Jeden alebo dva roky rokovaní predstavujú skutočne malú obeť, ktorú bude treba priniesť na zachovanie dôveryhodnosti a dodržiavania štandardov Európskej únie. Perspektíva rozšírenia, perspektíva pre nových členov však musí zostať vierohodná.

Krajiny, ktoré sú schopné splniť kritériá, nesmú byť vynechávané z procesu rozšírenia Európskej únie. Pocit vylúčenia vedie k nespokojnosti a nespokojnosť vedie k nestabilite. Preto je potrebné zachovať si pragmatický stav mysle. O každom ďalšom rozšírení by sme mali uvažovať z pohľadu toho, čo Európska únia ako svetový činiteľ potrebuje.

Dámy a páni, na záver chcem povedať, že Európska únia je obrovským historickým úspechom. V súčasnosti dosiahla úroveň rozvoja, v ktorej si musí naliehavo uvedomiť svoju vodcovskú úlohu vo svetovom dianí. Zároveň si musí byť vedomá aj zodpovedností, ktoré s touto úlohou prichádzajú. Očakáva sa, že Európska únia bude zohrávať vedúcu úlohu vo všetkých otázkach, napríklad v otázkach globálneho otepľovania a dodržiavania ľudských práv.

Tvorivosť bude aj naďalej tvoriť ústrednú motiváciu pri hľadaní účinných politík v oblastiach, akými sú prisťahovalectvo alebo integrácia. A nakoniec, pragmatizmus bude aj naďalej zohrávať významnú úlohu vo všetkých otázkach týkajúcich sa ďalšieho rozšírenia, ktoré je potrebné na to, aby Európskej únii zabezpečilo vedúcu úlohu na svetovej úrovni. Všetky tieto vyjadrenia možno znejú tak trochu pompézne. Pokrok je však vždy najlepším liekom na stagnáciu. V tomto ohľade nie je čas, v ktorej žijeme, žiadnou výnimkou, aj keď je pravda, že súčasné otázky sú rozmanitejšie, než bývali v minulosti. Nesmieme však zabúdať, že aj toto je len prirodzený dôsledok úspechu. (potlesk)

 
  
MPphoto
 
 

  Predseda . Pán prezident, dovoľte nám srdečne sa Vám poďakovať za Váš európsky prejav. Vaša prítomnosť v tejto sále spolu s Vaším prejavom jasne dosvedčujú, že Slovinsko a slovinské predsedníctvo pod vedením pána ministerského predsedu Janusa Janšu – vidím tu medzi nami aj dvoch slovinských ministrov: Janeza Lenarčiča a Janeza Podobnika – má záujem o úzku spoluprácu s Európskym parlamentom. Ako slovinský prezident ste tento odkaz sprostredkovali s osobitným dôrazom.

Skúsenosť Európskeho parlamentu jasne hovorí, že to, či bude predsedníctvo EÚ úspešné, nezávisí od veľkosti predsedajúcej krajiny – či už malej, veľkej alebo stredne veľkej –, ale od ducha, ktorý dané predsedníctvo vedie. Myslím si, že môžeme s istotou povedať, že vzhľadom na to, že Slovinsko a jeho prezidenta vedie európsky duch, toto predsedníctvo dokáže posunúť Európu dopredu. Chceli by sme Vám za to vyjadriť našu úprimnú vďaku.

(potlesk)

Chceli by sme sa Vám poďakovať aj za Vašu podporu priorít Európskeho parlamentu. Dovoľte mi spomenúť aspoň dve priority, o ktorých ste hovorili vo svojom prejave. Prvou je ochrana podnebia. Ak dodržíme časový harmonogram, potom sa nám našu prácu podarí ukončiť včas, aby sme dosiahli spoločnú pozíciu EÚ pre Kodanský samit OSN, ktorý sa bude konať v decembri 2009. Až veľmi často sú vlády vedené inými záujmami, čo je pochopiteľné. Musíme však nájsť spôsob na šikovné koordinovanie týchto záujmov s našimi hodnotami – takým spôsobom, ktorý dokáže ľuďom skutočne pomôcť. Práve z toho dôvodu tvorí oblasť ľudských práv ústrednú tému politík Európskeho parlamentu.

Pán prezident, ďakujem Vám za Vašu návštevu v Európskom parlamente. Viem, že tu s nami pobudnete trochu dlhšie. Ešte raz mi dovoľte v mene tohto Parlamentu vyjadriť svoje poďakovanie Vám osobne aj slovinskému predsedníctvu. Počas zostávajúcich šiestich mesiacov, v ktorých bude Slovinsko stáť za kormidlom Európskej únie, vám želáme veľa úspechov. Ak uspejete vy, uspejeme aj my všetci – celá Európska únia. Je to náš spoločný cieľ. Ďakujem za pozornosť. Týmto ukončujem formálne zasadnutie.

 
  
  

PREDSEDAJÚCI: PÁN COCILOVO
podpredseda

 

6. Vysvetlenia hlasovania
  

Ústne vysvetlenia hlasovania

 
  
  

– Správa: Etelka Barsi-Pataky (A6-0144/2008)

 
  
MPphoto
 
 

  Zuzana Roithová (PPE-DE). – (CS) Vážený pán predsedajúci, dovoľte mi ešte doplniť včerajšie vystúpenie v diskusii o správe o spustení jedného z najväčších spoločných európskych projektov – navigačného systému Galileo. Veľmi si vážim prácu spravodajcov, ktorým sa podarilo nájsť kompromisné riešenie v rámci nášho Parlamentu, ale tiež s Radou a Komisiou, vďaka čomu sme dnes mohli ukončiť vlečúce sa diskusie. Teraz pred nami stojí rozhodnutie o sídle tohto úradu. Chcela by som znovu zdôrazniť, že Česká republika je pripraveným a tiež ideálnym kandidátom na toto sídlo. Verím, že sa tiež konečne naplní sľub, že nové inštitúcie Európskej únie budú umiesťované do nových členských štátov.

 
  
MPphoto
 
 

  Christopher Heaton-Harris (PPE-DE). – Vážený pán predsedajúci, hlasoval som proti tejto správe. Počúval som rovnakú diskusiu ako včera moja predrečníčka, pričom som bol úplne zhrozený tým, čo som počul: bizarná vojna ponúk na sídlo agentúry, ktorej existencia vôbec nie je potrebná. Vymýšľame nový satelitný systém, pretože Európska únia potrebuje akýsi moderný klenot – celý projekt Galileo je pre Európsku úniu niečím ako módny šperk. Je drahý, nijako zvlášť potrebný a v rozpore so zásadami hospodárskej súťaže – mali sme zmluvu s Číňanmi a okrem toho existuje aj Ruský systém a systém GPS. Európa tento systém nepotrebuje, napriek tomu však zaň budeme platiť.

Včera sme sa mohli presvedčiť, že nebudeme mať možnosť dozoru nad použitím finančných prostriedkov na tento systém, čo znamená, že premrháme milióny a milióny eur a libier európskych daňových poplatníkov. Tak sa zdá, že sme sa pre tento bizarný systém rozhodli len preto, že je to pre nás vec pýchy.

 
  
MPphoto
 
 

  Syed Kamall (PPE-DE). – Vážený pán predsedajúci, keď som včera počúval spomínanú diskusiu, prišla mi na um pesnička Bohemian Rhapsody od skupiny Queen a jej nesmrteľné slová „Galileo, Galileo“. Rozmýšľal som aj nad textom tejto piesne. „Is this the real life? Is it just fantasy? Caught in a landslide, With no escape from reality, Open your eyes, Look up to the sky and see“ (Je to skutočnosť? Je to len fantázia? Som uväznený v lavíne a nemôžem zutekať pred realitou. Otvor svoje oči, pozdvihni zrak k oblohe a uvidíš.). Prišli Číňania, uvideli, odišli, a teraz budujú svoj vlastný systém. Rusi modernizujú svoj vlastný systém Glonas. Aby toho nebolo málo, prebieha aj modernizácia amerického systému GPS, ktorý môžeme už v súčasnosti bezplatne využívať, a ktorý bude po dokončení tejto modernizácie ešte presnejší a užívateľsky prístupnejší.

Ťažko zarobenými peniazmi našich daňových poplatníkov by sme určite nemali plytvať na štvrtý satelitný systém, ktorý v porovnaní s ostatnými neposkytuje žiadne výhody. Ak by som mal skombinovať dve metafory do jednej: zostreľme tento drahý nezmysel z oblohy. Hlasoval som proti tejto správe.

 
  
MPphoto
 
 

  Roger Helmer (NI). – Vážený pán predsedajúci, hlasoval som proti správe pani Barsi-Patakyovej. Tento projekt je projektom politickej márnomyseľnosti, podobne ako euro, a presne ako v prípade eura, ani v prípade tohto projektu neexistuje žiadne hospodárske alebo technické zdôvodnenie. Tento projekt je nepotrebný, zbytočný a už v súčasnosti sa stáva zastaraným.

Presne ako spomenul aj môj predrečník, súkromný sektor si tento projekt preštudoval a rozhodol sa, že s ním nechce mať nič spoločné, pretože jednoducho nedáva zmysel. Zaoberali sa ním aj Číňania, prevzali z neho najlepšie myšlienky a rozhodli sa, že lepšie výsledky dosiahnu, ak ho vybudujú sami. Vzhľadom na možné vojenské uplatnenie globálneho určovania polohy by v nás mal fakt, že sa Číňania rozhodli vybudovať tento systém, vyvolať značné obavy a spôsobiť, aby sme sa na chvíľu zastavili.

Už by sme na toto nezmyselné politické gesto nemali utrácať žiadne peniaze našich daňových poplatníkov.

 
  
MPphoto
 
 

  Daniel Hannan (NI). – Vážený pán predsedajúci, pri zrode projektu Galileo ho prezident Chirac opísal ako potrebný pre boj proti technickému imperializmu USA. Toto je, pravdu povediac, jediný argument, ktorý je možné v súvislosti s týmto projektom vysloviť. Nemám v úmysle opakovať argumenty, ktoré sme práve počuli z úst mojich troch ctených priateľov: že ide o nezmyselný projekt z technického hľadiska, alebo že môžeme bezplatne využívať americký systém GPS.

Argument, ktorý chcem uviesť ja – pričom sa teraz obraciam na svojich prointegračne naladených kolegov v tomto Parlamente, pretože si skutočne myslím, že na to, aby ste boli v súvislosti s týmto projektom znepokojení, nemusíte byť euroskeptikom – znie nasledovne: pozrite, čo sa prihodilo počas včerajšej diskusie, keď sa môj ctený priateľ, pán Heaton-Harris, opýtal, o čom to vlastne hlasujeme, a nikto z prítomných v zasadacej sále nedokázal pomenovať agentúru, ktorej sme práve vyslovili svoju podporu.

Tým, že ste súhlasili s použitím peňazí vašich daňových poplatníkov na tieto projekty s nálepkou „Európa za každú cenu, bez ohľadu na to, či správne alebo nie“, bez toho, aby ste sa pozastavili a zamysleli nad tým, či sa tieto peniaze použijú efektívne alebo sa len niekde stratia, prípadne ukradnú, si nerobíte žiadne láskavosti, dokonca ani ako zástancovia európskeho projektu. Vyzývam všetkých svojich kolegov, aby sa pokúsili svojim daňovým poplatníkom za ich peniaze poskytnúť hodnotu, ktorá by bola prínosom z ich vlastného pohľadu.

 
  
MPphoto
 
 

  Predsedajúci . Ďakujem. V súvislosti s touto správou už nie sú žiadne ďalšie žiadosti o slovo. Predtým, než prejdeme k ďalšej správe, by som chcel vyžiť túto príležitosť, aby som sa rozlúčil s pánom Lombardom a zaželal mu veľa úspechov v jeho novej funkcii.

 
  
  

– Správa: Erik Meijer (A6-0059/2008)

 
  
MPphoto
 
 

  Árpád Duka-Zólyomi (PPE-DE). – (HU) Ďakujem Vám, pán predsedajúci. Hlasoval som za správu o Bývalej juhoslovanskej republike Macedónsko, pretože sa ňou vysiela dôležitý odkaz obyvateľom Macedónska. Od správy pre rok 2007 dosiahla táto krajina pozoruhodný rozvoj. Darí sa jej dosahovať dobré hospodárske výsledky a úspech v oblasti legislatívy. Vo vnútroštátnej politike sa vytvára konsenzus, v ktorom dokážu koexistovať rôzne národnostné a etnické spoločenstvá. Vytrvalou podporou Ohridskej rámcovej dohody a Badinterovej zásady sa do politických otázok vlieva nový duch – duch, v ktorom vládne podpora pomerného zastúpenia a zachovania identity menšín. Hospodársky a sociálny rozvoj bývalej juhoslovanskej republiky je komplexný. V roku 2005 podala táto krajina žiadosť o členstvo v Európskej únii. Nešťastným bol v tejto súvislosti negatívny odkaz z bukureštského samitu NATO, v ktorom zohrávalo hlavnú úlohu Grécko so svojim malicherným a nelogickým správaním. Som presvedčený, že nomenklatúra nebude pre Európsku úniu znamenať prekážku pre členstvo a som veľmi rád, že Parlament sa v tejto otázke dokázal dohodnúť. Naše rozhodnutie vyšle pozitívny signál, pretože táto krajina je sklamaná z odmietania a odďaľovania zo strany Európskej únie. Teraz je ten správny čas na iniciovanie skutočných a pravých prístupových rokovaní s touto krajinou. Ďakujem za vašu pozornosť.

 
  
MPphoto
 
 

  Gyula Hegyi (PSE). – (HU) Za správu o Macedónsku som hlasoval s určitými obavami. Je naozaj pravda, že sme Bývalej juhoslovanskej republike Macedónsko kládli čoraz viac a viac požiadaviek. Robíme to však všetko skutočne v záujme euroatlantickej integrácie? V kosovskom smerovaní k nezávislosti a vo vetovaní členstva Macedónska v NATO sa môžu ukrývať potenciálne nebezpečenstvá. Separatistická menšina a nacionalistická väčšina by mohli veľmi ľahko narušiť krehkú rovnováhu v Macedónsku. Európska únia a Spojené štáty sa často miešajú do macedónskej politiky. Od macedónskych vedúcich predstaviteľov očakávame a požadujeme mnoho nepopulárnych opatrení. To však znamená zodpovednosť, my sami nesieme zodpovednosť za stabilitu tejto malej krajiny a euroatlantickú integráciu. Bolo by dobré, keby každý z nás zobral túto zodpovednosť vážne.

 
  
MPphoto
 
 

  Bernd Posselt (PPE-DE). – (DE) Vážený pán predsedajúci, dnešné hlasovanie prestavuje zlom v otázke skorého vstupu Macedónska do Európskej únie. Tento úspech je výsledkom úsilia bývalého prezidenta Borisa Trajkovského, môjho osobného priateľa a priateľa celej Európy, ktorý zmapoval tento kurz. Je však aj významným úspechom súčasnej macedónskej vlády pod vedením pána ministerského predsedu Gruevskiho a pána ministra zahraničných vecí Milososkiho, ktorí dokázali vybudovať priateľstvá s touto európskou krajinou – krajinou, ktorá má vynikajúcu politiku pre oblasť menšín, ktorá dosahuje vynikajúci rozvoj a ktorej chceme poskytnúť našu výraznú podporu – po celej Európe.

Dovoľte mi vyslať jasný signál: vyzývam gréckych poslancov tohto Parlamentu, aby konečne ustúpili v otázke názvu. Tento Parlament dnes veľmi jasne vyhlásil, že odmieta akúkoľvek blokádu z dôvodu názvu, a že dvojstranné problémy by nemali byť prekážkou pristúpenia. Presne tento odkaz dnes vysiela Európsky parlament svojou výraznou väčšinou, a to je vážny varovný výstrel pre tie vlády, ktoré sa snažia zablokovať ďalší pokrok v tomto smere. Vyzývam všetkých, aby v záujme Európy ukončili túto blokádu.

Macedónsko je európskou krajinou. Dúfame, že ešte pred koncom tohto roku sa nám podarí stanoviť termín na začatie prístupových rokovaní.

 
  
  

– Správa: Ana Maria Gomes (A6-0080/2008)

 
  
MPphoto
 
 

  Zuzana Roithová (PPE-DE). – (CS) Vážený pán predsedajúci, chcela by som reagovať na včerajšiu diskusiu. Väčšina z nás varovala, že čínsky hlad po africkej rope a výmena tejto ropy za zbrane podporujú korupciu a diktátorské režimy a prehlbujú chudobu. Okrem toho miliardy čínskych výrobkov zaplavujú Afriku a beznádejne tam konkurujú africkej výrobe. Táto takzvaná politika bez podmienok predstavuje z tohto dôvodu čoraz väčšiu prekážku na dosiahnutie cieľov milénia na vyhubenie hladu a chudoby v rozvojových krajinách. Prekvapilo ma, keď nás komisár Michel trochu emotívne upozornil, že keby Komisia mala politickú moc, ťahala by za jedno lano spolu s Čínou, a že obhajoval právo Číny na samostatnú zahraničnú politiku bez podmienok, a to aj napriek tomu, že Čína je členom Bezpečnostnej rady OSN a z tohto dôvodu nesie, podobne ako Európska únia, zodpovednosť za vývoj vo svete. Ohradzujem sa preto proti takému postoju člena Komisie Európskej únie.

 
  
MPphoto
 
 

  Czesław Adam Siekierski (PPE-DE). Vážený pán predsedajúci, Čína zohráva nesmierne dôležitú úlohu vo vývoji svetového hospodárstva. Je tiež symbolom úspechu pre afrických obyvateľov.

V priebehu posledných 25 rokov dokázala Čína vytvoriť pracovné príležitosti pre 400 miliónov svojich občanov, čím im pomohla dostať sa z extrémnej chudoby. Okrem toho sa vyše 200 miliónov Číňanov pripojilo k strednej triede. Čína má teda skutočne bohaté skúsenosti pri vytváraní hospodárskeho rastu. Očakáva sa, že táto skutočnosť bude mať pozitívny vplyv aj na africké krajiny. Odhaduje sa, že objem vzájomného obchodu medzi Afrikou a Čínou vzrástol z pôvodných 4 miliónov USD v roku 1995 až na 55 miliónov USD v roku 2006. Pre Čínu je Afrika dôležitým zdrojom surovín. Čínske hospodárstvo si vyžaduje čoraz väčšie dodávky energie a surovín. Z toho dôvodu robí Čína všetko, čo je v jej silách, aby v Afrika dosiahla trvalú prítomnosť.

 
  
MPphoto
 
 

  Syed Kamall (PPE-DE). – Vážený pán predsedajúci, táto správa ma zvlášť zaujíma, pretože vo svojom predchádzajúcom pracovnom živote som sa ako akademik zaoberal čínskymi priamymi zahraničnými investíciami smerujúcimi do krajiny aj mimo nej, africkými investíciami a rozvojom.

Pri pohľade na túto správu, pričom treba povedať, že ide o pomerne objektívnu správu, sa domnievam, že Európska únia a členské štáty Európskej únie by mali privítať investície Číny v Afrike, predovšetkým investície do infraštruktúry, pretože investície do infraštruktúry umožňujú miestnym podnikateľom a obyvateľom vytvárať bohatstvo a využiť obchod na zmiernenie a odstránenie svojej chudoby.

Zároveň by sme si však mali uvedomovať čínsky smäd a hlad po prírodných zdrojoch – to jest ich pohnútky získať prístup k surovinám. Mali by sme sa snažiť spolupracovať s Čínou na riešení týchto otázok, predovšetkým pri rokovaní s bezcharakternými vládami.

Jedna z obáv, ktoré mám v súvislosti s politikou Číny, je skutočnosť, že táto politika kazí zámery Európskej únie a iných poskytovateľov pomoci poskytovať pomoc alebo podmieňovať poskytovanie pomoci splnením určitých podmienok. S cieľom dosiahnuť lepšiu správu vecí verejných môžeme našu pomoc podmieniť splnením akýchkoľvek podmienok, potom však prídu Číňania a celé naše úsilie zmaria.

Celkovo však ide o objektívnu správu a hlasoval som za jej prijatie.

 
  
  

Písomné vysvetlenia hlasovania

 
  
  

– Správa: Geringer de Oedenberg (A6-0089/2008)

 
  
MPphoto
 
 

  Jean-Pierre Audy (PPE-DE), písomne.(FR) Hlasoval som za správu pani Geringer de Oedenbergovej, ktorá navrhuje, aby bol návrh kodifikovaného znenia nariadenia Rady o uplatňovaní článku 81 ods. 3 zmluvy na určité kategórie dohôd, rozhodnutí a zladených postupov medzi spoločnosťami lodnej dopravy (konzorciami) prijatý v prvom čítaní spolurozhodovacím postupom.

Keďže ide o kodifikačný postup, tento návrh nemusel byť a ani nebol „formálne“ zmenený a doplnený parlamentným výborom. V každom prípade by som chcel využiť svoje vysvetlenie hlasovania na vyjadrenie prekvapenia nad meškaním Európskej únie pri kodifikovaní textov, ktoré boli niekoľkokrát zmenené a doplnené a postupom času sa čoraz ťažšie čítajú a uplatňujú. Proces kodifikácie bol uzákonený medziinštitucionálnou dohodou z 20. decembra 1994, ktorá bola výsledkom politického zámeru vyjadreného Európskou radou v decembri 1992, na vytvorenie zrýchlených postupov na urýchlené prijímanie kodifikovaných nástrojov.

Som pevným zástancom potreby kodifikácie pravidiel. Je to nevyhnutná podmienka pre demokraciu, právny štát, odborné vzdelávanie študentov, správne uplatňovanie právnych predpisov občanmi a právnymi zástupcami atď.

 
  
  

– Správa: Arlene McCarthy (A6-0150/2008)

 
  
MPphoto
 
 

  Jean-Pierre Audy (PPE-DE), písomne.(FR) Privítal som prijatie spoločnej pozície na vyriešenie dlhodobého problému týkajúceho sa mediácie v občianskych a obchodných veciach, aj napriek tomu, že táto smernica bude obmedzená len na cezhraničné prípady, na základe obmedzeného výkladu článku 65 Zmluvy o ES, ale so širším vymedzením sporov.

V každom prípade však ľutujem, že spoločná pozícia neumožňuje vykonávať túto smernicu formou dobrovoľných dohôd medzi zmluvnými stranami, aj keď je pravda, že dohodami medzi zmluvnými stranami nie je vždy možné zmeniť a doplniť predpisy členských štátov pre oblasť súdneho konania. Vo všeobecnosti je však táto spoločná pozícia vítaná. Zostáva verná pôvodnému zámeru, ktorým bolo umožniť prístup ku konaniam v oblasti riešenia sporov a podporovať mimosúdne urovnanie sporov propagáciou mediácie a zabezpečovaním vyhovujúceho prepojenia medzi mediáciou a súdnym konaním.

 
  
  

– Správa: Etelka Barsi-Pataky (A6-0144/2008)

 
  
MPphoto
 
 

  Jean-Pierre Audy (PPE-DE), písomne.(FR) Hlasoval som za správu pani Barsi-Patakyovej, ktorá navrhuje schválenie zmeneného a doplneného návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o ďalšom vykonávaní európskych programov satelitnej rádiovej navigácie (EGNOS a Galileo), ktorý môže byť predmetom ďalších zmien a doplnení.

Blahoželám pánovi Jacquesovi Barrotovi, podpredsedovi Komisie zodpovednému za oblasť dopravy, k jeho neústupnosti, zrozumiteľnému prístupu, bystrosti a politickému presvedčeniu v súvislosti s touto zložitou otázkou. Verejný sektor zachránil výrobcov, ktorí sa pri hľadaní vhodnej stratégie ocitli v slepej uličke, predovšetkým pokiaľ ide o finančné riziká. Vďaka odhodlanosti všetkých zainteresovaných strán, predovšetkým Európskeho parlamentu, sa nám podarilo zabezpečiť 100 % verejné financovanie vo výške 3,4 miliardy EUR. Práve zástupcovia občanov majú preto najväčší podiel na vyriešení tejto krízy. Vďaka nájdenému riešeniu bude možné uviesť tento systém do prevádzky už v roku 2014 a ukončiť rozmiesťovanie satelitov do roku 2013. Tento prípad demonštruje potrebu rýchleho zabezpečenia európskych zdrojov na financovanie verejných investícií všade tam, kde je chýbajúca alebo nedostatočná prítomnosť súkromného sektora.

 
  
MPphoto
 
 

  Charlotte Cederschiöld a Gunnar Hökmark (PPE-DE), písomne. (SV) Prijali sme návrh dohodnutý medzi Radou a Parlamentom o programoch satelitnej rádiovej navigácie EGNOS a Galileo, v ktorom Parlament, v rozpore s naším stanoviskom, už rozhodol o otázke rozpočtu. Zdôrazňujeme, že sme boli proti tomu, aby sa na tieto projekty použili finančné prostriedky z rozpočtu na výskum. Okrem toho sme sa od Komisie usilovali získať vysvetlenie, ako zamýšľa zabezpečiť komerčné financovanie týchto projektov.

Vítame však skutočnosť, že dohodnutý návrh umožňuje Európskemu parlamentu vyhodnocovať a ovplyvňovať tieto projekty.

 
  
MPphoto
 
 

  Carlos Coelho (PPE-DE), písomne. (PT) Vzhľadom na vesmírnu a technologickú povahu európskeho globálneho navigačného satelitného systému (GNSS), ktorý je prvým projektom Spoločenstva v oblasti infraštruktúry, je tento projekt možné dosiahnuť jedine spoločným úsilím. Európsky GNSS majú tvoriť dva programy: EGNOS a Galileo.

Dôležitosť GNSS je predovšetkým v tom, že predstavuje alternatívny a doplnkový systém k americkým a ruským systémom. Tento cieľ si vyžaduje strategický, hospodársky, priemyselný a bezpečnostný priestor a mnoho ďalších skutočností, ktoré žiadny členský štát nedokáže samostatne zabezpečiť.

Keďže ide o prvý program, na ktorý budú použité finančné prostriedky a infraštruktúry Spoločenstva, Európsky parlament spolu s Radou budú mať zvýšený podiel zodpovednosti na regulácii rozmiestnenia a prevádzky týchto programov.

Vzhľadom na uvedené dôvody a keďže dokončenie tohto projektu bude znamenať historický a strategický medzník v technologickom pokroku a nezávislosti Európskej únie, globálny navigačný satelitný systém a táto správa si zaslúžia moju plnú podporu, prinášajú totiž riešenie pre budúcnosť.

 
  
MPphoto
 
 

  Nils Lundgren (IND/DEM), písomne. (SV) Galileo je príkladom rozsiahleho technického projektu, ktorý by nedokázal samostatne dokončiť ani jeden členský štát. Už od začiatku som bol zástancom toho, aby bol tento projekt financovaný z rozpočtu Únie. Bohužiaľ sa však ukázalo, že Európska únia nedokázala túto nesmierne náročnú úlohu uspokojivo zvládnuť. Pani spravodajkyňa označuje za dôvod tohto neúspechu „vnútorné nezhody“. Podľa mňa je to nesmierne poľutovaniahodné a dokážem pochopiť, že Rada nemohla súhlasiť s takým obrovským navýšením rozpočtu. Teraz je na Komisii, aby predložila prijateľnejšie riešenie na financovanie tohto dôležitého projektu.

 
  
MPphoto
 
 

  David Martin (PSE), písomne. Privítal som vyhliadku spustenia programu Galileo. Správa pani Barsi-Patakiovej o ďalšom vykonávaní európskych programov satelitnej rádiovej navigácie je signálom vývoja, ktorého prínos budeme pociťovať v mnohých oblastiach – od oblasti európskej vesmírnej politiky, výskumu a vývoja až po oblasť spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky a európsku bezpečnostnú a obrannú politiku. Hlasoval som za túto správu.

 
  
MPphoto
 
 

  Andreas Mölzer (NI), písomne. (DE) Je pravda, že systém GPS už v súčasnosti poskytuje mnohé služby, ktoré by poskytoval aj európsky program satelitnej rádiovej navigácie Galileo. Nemali by sme však pristúpiť na to, aby sme boli závislí od monopolu v satelitnej rádiovej navigácii, ktorý kontrolujú Spojené štáty, a ktorý bol vytvorený armádou Spojených štátov. Dokonca aj obežné trasy GPS satelitov sú vytýčené tak, aby v prvom rade zabezpečili dobré pokrytie v oblastiach, v ktorých Spojené štáty uskutočňujú vojenské operácie. Náš vlastný systém nám umožní určiť najlepšiu možnú schému letových trás pre Európu.

Vzhľadom na strategický význam tohto projektu som hlasoval za prijatie správy, aj napriek tomu, že otázka financovania ešte nebola úplne vyriešená.

 
  
MPphoto
 
 

  Teresa Riera Madurell (PSE), písomne. (ES) Vzhľadom na to, že som nemohla dokončiť svoj prejav, pretože pán predsedajúci bol voči mne v súvislosti s prideleným rečníckym časom oveľa prísnejší, než ku kolegom predo mnou, chcela by som ešte doplniť niekoľko poznámok. Mala by nás tešiť rozhodnosť inštitúcií pri prekonávaní rôznych výkyvov v súvislosti s týmto projektom. Konečne sa nachádzame v pozícii, v ktorej môžeme začať zaručené plánovanie fázy inštalácie projektu Galileo. Takisto nás nesmierne teší kvalita práce, ktorá sa vykonala na zabezpečenie čo najširšej účasti v tomto programe.

Vzhľadom na to by som chcela upozorniť na jedno nesmierne dôležité kritérium: občiansky charakter tohto projektu, ktorý je kľúčovým predpokladom na zabezpečenie transparentnosti vykonávaných aktivít. Nezávislosť európskeho systému nám umožní vydávať certifikáciu na služby dodávané zákazníkom a zabezpečí garantovanú kvalitu. Tieto podmienky sú nesmierne dôležité pre vývoj nových komerčných uplatnení, ktoré prinesú fantastické nové príležitosti s obrovským environmentálnym a spoločenským potenciálom pre naše malé a stredné podniky. Navigácia pre slepých, plánovanie najschodnejších trás pre zdravotne postihnutých, pomoc pre ľudí trpiacich Alzheimerovou chorobou alebo rýchla lokalizácia ľudí v núdzových situáciách – toto všetko sú príklady uplatnenia tohto systému na zlepšenie kvality ľudského života.

Európsky parlament prejavoval programu Galileo prostredníctvom legislatívnych a rozpočtových opatrení vždy svoju plnú podporu a jednoznačne mu pripisoval dôležitosť strategického projektu.

 
  
MPphoto
 
 

  Lydia Schenardi (NI), písomne. – (FR) Uplynulo celých jedenásť rokov bolestnej nerozhodnosti a politických a administratívnych sporov, kým sa nám konečne podarilo dosiahnuť riešenie v otázke vytvorenia európskeho systému satelitnej rádiovej navigácie. Oneskorenie zapríčinené zvolenou metódou – ktorej súčasť tvorili: partnerstvo medzi verejným a súkromným sektorom, medzinárodná spolupráca s krajinami mimo Európskej únie, nevyhnutná účasť všetkých členských štátov, vopred vymedzená úloha Európskej komisie – sa odhaduje na päť rokov. Ak by sme v minulosti tieto zásady a metódy uplatnili aj v súvislosti s technologickými a priemyselnými podnikmi, akými sú napríklad Airbus alebo Ariane, potom by Európa v súčasnosti už s najväčšou pravdepodobnosťou nemala svojho výrobcu lietadiel alebo odpaľovaciu rampu.

Aj keď konečný výsledok nie je úplne uspokojivý, môžeme sa z neho mnohému priučiť. Veľké strategické projekty môžu byť spustené v nových oblastiach, v ktorých súkromný sektor nedokáže, prípadne nie je ochotný podstúpiť hroziace riziká, jedine vtedy, ak sú verejné orgány jediným rozhodovacím a financujúcim subjektom – ide totiž o projekty, ktoré sa neriadia len ekonomickou logikou, ale aj politickou víziou. Po druhé požiadavka, aby projekty tohto druhu museli prechádzať schvaľovacími procesmi v inštitúciách Spoločenstva, sa ukázala ako prekážka a negatívny faktor, ktorý len zvyšoval ideologické zábrany tam, kde bola medzivládna spolupráca produktívna. Dúfajme, že si tieto ponaučenia dokážeme vziať k srdcu.

 
  
MPphoto
 
 

  Silvia-Adriana Ţicău (PSE), písomne. − (RO) Hlasovala som za správu o zmene a doplnení nariadenia Rady o ďalšom vykonávaní európskych programov satelitnej rádiovej navigácie. Projekt Galileo, ktorý tvorí jednu zo zložiek týchto programov, bude mať viacnásobné uplatnenie a bude ho možné použiť na riadenie dopravy, dopravnú logistiku, predchádzanie a reagovanie na prírodné katastrofy alebo komerčné a vládne služby.

Už od prvej diskusie o rozpočte Spoločenstva na rok 2008 pokladal Európsky parlament tento projekt za svoju prioritu a s cieľom zabezpečiť jeho realizáciu žiadal o pridelenie potrebných finančných prostriedkov a revíziu medziinštitucionálnej dohody. V marci 2009 vstúpi program EGNOS do svojej prevádzkovej fázy. Projekt Galileo musí vstúpiť do prevádzky do konca roku 2013.

Potrebné rozpočtové zdroje na úspešnú realizáciu projektov Galileo sa na obdobie rokov 2007 až 2013 odhadujú na 3,105 miliardy EUR. Európsky parlament a Rada Európskej únie priznávajú strategickú dôležitosť tohto projektu a podporujú jeho realizáciu. Vzhľadom na to musí Európska komisia pravidelne informovať Parlament a Radu o dosiahnutom pokroku pri realizácii tohto projektu.

Blahoželám pani spravodajkyni Barsi-Patakyovej k výbornej spolupráci s kolegami zo všetkých politických skupín pri príprave tohto nariadenia.

 
  
  

– Správa: Martine Roure (A6-0148/2008)

 
  
MPphoto
 
 

  Carlos Coelho (PPE-DE), písomne. (PT) Cieľom tejto smernice je vytvoriť jednotné právne postavenie pre štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sa zdržiavajú legálne na území Európskej únie, po uplynutí piatich rokov legálneho a nepretržitého pobytu v niektorom z členských štátov EÚ.

Zámerom súčasnej iniciatívy je rozšíriť pôsobnosť smernice na osoby požívajúce medzinárodnú ochranu, a zabezpečiť tak týmto osobám právnu istotu v mieste ich bydliska a práva, ktoré by boli porovnateľné s právami občanov Európskej únie.

Ešte stále tu však existuje určitá medzera, pretože táto smernica neupravuje vzájomné uznávanie a prevod zodpovedností pre oblasť medzinárodnej ochrany na iný členský štát. Znamená to, že štátnym príslušníkom tretích krajín nebude možné okamžite po priznaní ich právneho postavenia udeliť právo na slobodu pohybu a slobodu usadiť sa v rámci Európskej únie. Žiadosti o prevod zodpovednosti za ochranu sa budú preto aj naďalej riadiť Ženevským dohovorom z roku 1951, prípadne európskou dohodou o prevode zodpovednosti za utečencov, ktorá bola uzatvorená v rámci Rady Európy.

Vzhľadom na danú situáciu je tiež nesmierne dôležité zabezpečiť, aby druhý členský štát dodržiaval zásadu nevracania, aby dotyčná osoba nebola posielaná späť do krajiny, kde jej hrozí nebezpečenstvo. V najkrajnejšom prípade by táto osoba mala byť vrátená späť do členského štátu, ktorý jej pôvodne udelil danú ochranu.

Pokiaľ ide o všetky ostatné aspekty, domnievam sa, že by tieto osoby mali splniť rovnaké požiadavky a dodržať rovnaké podmienky, aké sa vyžadujú v danej smernici.

 
  
MPphoto
 
 

  Bruno Gollnisch (NI), písomne. – (FR) Správa pani Roureovej rovnako ako smernica, o ktorej zmenu a doplnenie táto správa usiluje, sú neprípustné. Umožniť dotyčným osobám požívať medzinárodnú ochranu a právne postavenie osoby s dlhodobým pobytom, aj keď len dočasne, bez toho, aby museli tieto osoby splniť akékoľvek požiadavky týkajúce sa ich finančnej situácie alebo minimálnej integrácie – a to aj napriek tomu, že je možné toto právne postavenie udeliť až po piatich rokoch – je číre bláznovstvo.

Okrem toho, pokiaľ dotyčné osoby nespáchali žiadny závažný trestný čin, tieto navrhované ustanovenia im zabezpečujú ochranu pred deportáciou vrátane deportácie do iného členského štátu. To znamená, že by nebolo možné týmto osobám odoprieť právo na pobyt v členskom štáte, ktorý si zvolili, bez ohľadu na ich finančnú situáciu alebo spoločenský postoj. Táto výsada by dostala prednosť pred zvrchovaným právom každého štátu rozhodovať o tom, kto môže žiť na jeho území, s akým právnym postavením, a aké podmienky musí táto osoba splniť, aby bol zabezpečený verejný poriadok a bezpečnosť.

Napokon všetci veľmi dobre viete, že uplatňovanie medzinárodnej ochrany sa používa na obchádzanie už aj tak nedostatočných kontrol a obmedzení pre oblasť prisťahovalectva, ktorého dôvody sú v skutočnosti čisto ekonomické. Určite viete, že za týchto okolností sa subsidiárna ochrana často uprednostňuje pred právnym postavením utečenca, pretože sa dá získať rýchlejšie a je flexibilnejšia. Ak umožníme, aby sa požívatelia tejto ochrany mohli stať osobami s dlhodobým pobytom, ešte viac tým podporíme prisťahovalectvo.

 
  
MPphoto
 
 

  Hélène Goudin and Nils Lundgren (IND/DEM), písomne. (SV) Správa obsahuje množstvo návrhov na integráciu osôb, ktorým bola udelená medzinárodná ochrana. Ak by sa hlasovanie o týchto návrhoch konalo na pôde švédskeho parlamentu, boli by sme ich podporili.

V tomto kontexte však tieto návrhy tvoria súčasť vytvárajúceho sa európskeho azylového systému. Samotná správa si v súvislosti s azylovou politikou zvolila veľkorysý smer. Zároveň sa podieľa na budovaní pevnosti menom Európa. Tým, že sa Európska únia rozhodla prevziať na seba zodpovednosť pri rozhodovaní o tom, komu bude udelená ochrana, a aká bude jej podoba, sa podkopáva ochrana, ktorú poskytuje Ženevský dohovor.

Nevidíme žiadnu inú možnosť, než povedať „nie“ všetkým formám spoločnej utečeneckej politiky na úrovni Európskej únie, pretože v opačnom prípade by členské štáty stratili kontrolu nad smerom, ktorým sa táto politika uberá. Dohovory OSN by mali aj naďalej zostať právnymi nástrojmi, ktorými sa bude riadiť priznávanie práv uchádzačom o azyl v medzinárodnej spoločnosti.

 
  
MPphoto
 
 

  Jens Holm, Esko Seppänen, Søren Bo Søndergaard and Eva-Britt Svensson (GUE/NGL), písomne. − Dnes sme sa zdržali hlasovania o správe pani Roureovej, aj keď v podstate podporujeme základnú myšlienku tejto správy: zabezpečiť, aby utečenci a osoby, ktoré majú povolenie na pobyt v krajine na základe dočasnej alebo subsidiárnej formy ochrany, mohli požívať rovnaké práva ako osoby s dlhodobým pobytom v danej krajine, v rozsahu pôsobnosti smernice 2003/109/ES. Domnievame sa však, že v tejto otázke by mali rozhodovať jednotlivé členské štáty, nie Európska únia.

 
  
MPphoto
 
 

  David Martin (PSE), písomne. Podporujem správu pani Roureovej o rozšírení pôsobnosti smernice 2003/109/ES na osoby požívajúce medzinárodnú ochranu. Táto smernica sa usiluje o to, aby mali požívatelia medzinárodnej ochrany – po piatich rokoch legálneho pobytu v EÚ – nárok na rovnaké práva, aké požívame my, štátni príslušníci Európskej únie. Považujem to za logický pozmeňujúci a doplňujúci návrh k predchádzajúcej smernici a z toho dôvodu som hlasoval za túto správu.

 
  
  

– Správa: Giusto Catania (A6-0073/2008)

 
  
MPphoto
 
 

  Alessandro Battilocchio (PSE), písomne. − (IT) Vďaka svojej protidrogovej stratégii na obdobie rokov 2005 až 2012 položila Európska únia základy boja proti znepokojujúcemu javu – šíreniu drog v Európe –, ktorý sústavne narastá predovšetkým medzi najzraniteľnejšími skupinami obyvateľstva, akými sú napríklad mládež a ženy.

Vyhlásené ciele však musia byť dosiahnuteľné a na to potrebuje Európska únia záväzok zo strany občianskej spoločnosti, ktorá zohráva kľúčovú úlohu pri prevencii šírenia drogovej závislosti.

Psychologická stabilita, vykonávanie následných činností s pacientom po detoxikačnej liečbe, vytvorenie alternatívneho životného štýlu zo spoločenského a zamestnaneckého pohľadu – to je len niekoľko výhod, ktoré prináša práca centier na liečbu drogovej závislosti, neziskových a mimovládnych organizácií, ktoré pôsobia v tejto oblasti.

Z tohto dôvodu rovnako ako pán spravodajca dúfam vo viac než štedrú priamu finančnú pomoc spoločenstvám, ktoré sa venujú tejto problematike. Zároveň verím, že sa vypracuje vhodná daňová politika pre organizácie, ktoré vykonávajú takzvanú „ergoterapiu“, inými slovami, liečbu prácou. Mám tým predovšetkým na mysli konkrétne daňové úľavy alebo odstránenie nadmernej byrokracie zo strany členských štátov.

Musíme predísť situácii, v ktorej by národné rozpočtové obmedzenia alebo byrokratické sily mohli spôsobiť ukončenie činnosti týchto organizácií, ktoré majú nezastupiteľné miesto pri pomoci drogovo závislým osobám v ich návrate k normálnemu životu.

 
  
MPphoto
 
 

  Slavi Binev (NI), písomne. − (BG) Hlasoval som za správu pána Cataniu, pričom by som chcel dodať, že v súvislosti s drogovou problematikou neexistuje žiadne jednoduché riešenie. Drogová závislosť a obchodovanie s drogami so svojimi sprievodnými znakmi v podobe kriminality a korupcie spôsobujú deštrukciu spoločnosti. Prenosné choroby spájané s drogami (AIDS, hepatitída) zároveň predstavujú závažnú hrozbu pre verejné zdravie.

Z toho dôvodu sa domnievam, že účinná reakcia na tento problém by nemala zahŕňať iba inštitúcie, občiansku spoločnosť a médiá, ale tiež komplexný program, prostredníctvom ktorého by aj vzdelávanie, náboženstvo a športy mohli svojou mierou prispieť k riešeniu tohto problému a mohli by slúžiť ako bariéra, ktorá by chránila naše deti pred hriechom. Podporou športových a náboženských učebných predmetov na školách ako aj mimo školy môžeme výraznou mierou zvýšiť informovanosť detí o smrtiacom vplyve drog. Spojením úsilia inštitúcií na presadzovanie práva a občianskej spoločnosti, predovšetkým na úrovni miestneho spoločenstva, dokážeme dosiahnuť lepšie výsledky pri vykonávaní a ďalšom rozvoji protidrogovej stratégie Európskej únie.

 
  
MPphoto
 
 

  Hélène Goudin and Nils Lundgren (IND/DEM), písomne. (SV) Pán spravodajca požaduje, aby organizácia pre predstaviteľov občianskej spoločnosti na európskej úrovni poskytovala jasnú pridanú hodnotu v porovnaní s vnútroštátnymi, regionálnymi a miestnymi organizáciami občianskej spoločnosti. Podľa nášho názoru je táto požiadavka absolútne neprijateľná, pretože protidrogová politika je v jednotlivých krajinách priamo previazaná s trestným právom a postojom ku kriminalite a trestu. Okrem toho, ak chceme, aby dokázala protidrogová politika skutočne účinne pomáhať sociálne zanedbaným ľuďom, ktorí potrebujú na svoj návrat do normálneho života pomoc spoločnosti, potom musí byť táto politika navrhnutá v súlade s kultúrnymi a spoločenskými aspektmi každej jednotlivej krajiny.

Z tohto dôvodu sme sa rozhodli hlasovať proti tejto správe ako celku.

 
  
MPphoto
 
 

  Carl Lang (NI), písomne.(FR) Aj keď je pravda, že v oblasti boja proti užívaniu drog sú vedomosti, prevencia a informovanosť nevyhnutnými podmienkami na zabránenie rizikám, ktorým je vystavené telesné a duševné zdravie drogovo závislých osôb, tieto skutočnosti, bohužiaľ, samé osebe nestačia.

Na základe informácií Európskeho monitorovacieho centra pre drogy a drogovú závislosť vyše 70 miliónov Európanov fajčilo marihuanu a 60 % ľudí, ktorí navštevujú diskotéky vo Francúzsku, Taliansku a Spojenom kráľovstve, už vyskúšalo kokaín. Záver, ktorý môžeme vyvodiť z týchto štatistík, je jasný – európske informačné a komunikačné stratégie sú absolútne neúčinné, pretože ponuka a dopyt po drogách narastá v celom Francúzsku a v celej Európe.

V prípade užívania a predaja drog nesmie byť prípustný žiadny kompromis. Jedine nulová tolerancia dokáže priniesť výsledky.

Škody, ktoré experimentálne politiky na liberalizáciu drog spôsobili tisícom obetí, toto tvrdenie jednoznačne potvrdzujú.

 
  
MPphoto
 
 

  Roselyne Lefrançois (PSE), písomne. – (FR) Ako tieňová spravodajkyňa socialistickej skupiny som tejto téme venovala veľké množstvo času a úsilia. Mojím zámerom bolo vysvetliť (pokiaľ ide o podstatu tohto problému) potrebu intenzívnejšieho dialógu s občianskou spoločnosťou o boji proti drogám, a (pokiaľ ide o formu) navrhnúť text, ktorý by každý dokázal prečítať, a ktorému by každý dokázal porozumieť.

Domnievam sa, že predstavitelia občianskej spoločnosti dokážu vďaka svojim skúsenostiam z prvej ruky a inovačným schopnostiam skutočne výrazne prispieť k národným a európskym politikám v oblasti prevencie a osvety, a dokážu tiež pomôcť drogovo závislým jedincom vyliečiť sa zo svojej závislosti a začleniť sa späť do spoločnosti.

Potrebujeme vykonávať veľký počet aktivít na rôznych úrovniach: na školách, v uliciach aj vo väzniciach.

Z toho dôvodu vítam prijatie tejto správy, v ktorej sa oceňuje vytvorenie fóra občianskej spoločnosti o drogách a zdôrazňuje význam intenzívnejšej spolupráce medzi občianskou spoločnosťou a všetkými inštitúciami a agentúrami Európskej únie.

Boj proti drogám sa týka nás všetkých, pričom tých, ktorí sa nachádzajú v prvej línii tohto boja, ktorí každý deň pomáhajú drogovo závislým osobám a pomáhajú tiež predchádzať tomu, aby ďalší ľudia upadli do drogovej závislosti – týchto ľudí musíme pokladať za zvlášť dôležitých partnerov.

 
  
MPphoto
 
 

  David Martin (PSE), písomne. Užívanie drog predstavuje významný problém vo všetkých európskych spoločnostiach. Škótsko nie je v tomto ohľade žiadnou výnimkou. Odporúčania pána Cataniu týkajúce sa úlohy občianskej spoločnosti v protidrogovej politike Európskej únie veľmi správne vyzývajú na zladenejší európsky prístup k tomuto problému, ktorý nepozná žiadne hranice. Občianska spoločnosť zohráva kľúčovú úlohu pri riešení všetkých aspektov tohto problému a jej iniciatívy si zaslúžia podporu zo strany Únie. Ak chceme vypracovať účinnú politiku, ktorá bude s problémom užívania drog bojovať na všetkých frontoch, potom musíme vziať odporúčania pána spravodajcu na vedomie. Hlasoval som za túto správu.

 
  
MPphoto
 
 

  Andreas Mölzer (NI), písomne. (DE) Je otázne, či sa nelegálne pestovanie makovíc môže zmeniť na priemyselnú výrobu zdravotníckych produktov, určite to však stojí za pokus. S istotou však môžeme povedať, že politika Spojených štátov voči Afganistanu a nedostatočné opatrenia zo strany Európskej únie v súvislosti so zvýšenou produkciou ópia tento problém ešte zhoršili.

Protidrogová politika s výhľadom do budúcnosti musí byť založená na účinnom rozbíjaní drogových kartelov, okamžitej deportácii zahraničných obchodníkov s drogami, prijatí cielených prioritných opatrení a poskytovaní kvalitnejších liečebných služieb pre drogovo závislých. Hlasy dožadujúce sa legalizácie alebo liberalizácie drog zaznievajú čoraz silnejšie. Dokonca aj vo Švajčiarsku sa však po 15 rokoch rozdávania heroínu nakoniec rozplynuli všetky nádeje, že táto stratégia pomôže drogovo závislým ľuďom prekonať ich závislosť. Táto správa sa prikláňa veľmi výrazne na stranu liberalizácie, a z toho dôvodu som hlasoval proti jej prijatiu.

 
  
MPphoto
 
 

  Zdzisław Zbigniew Podkański (UEN), písomne. (PL) Vítam túto diskusiu o drogách. Drogy predstavujú závažný problém. Byrokratickým snahám sa však nepodarilo obmedziť aktivity obchodníkov predávajúcich drogy na školách, v inštitúciách vyššieho vzdelávania, na sídliskách a iných verejných miestach, a je veľmi pravdepodobné, že sa im to ani nikdy nepodarí.

V roku 1998 bol na mimoriadnom zasadnutí Valného zhromaždenia Organizácie Spojených národov vyhlásený cieľ dosiahnuť v priebehu desiatich rokov svet bez drog. V nasledujúcich rokoch sme mohli byť svedkami uverejnenia mnohých odporúčaní, nariadení, rozhodnutí, správ a zelenej knihy. Dnes sme hlasovali o ďalšom návrhu uznesenia. Bolo by vhodné, keby sme sa zamysleli a uvedomili si, čo sme tým doteraz dosiahli. Je mi veľmi ľúto, že musím povedať, že ešte nikdy v celej histórii ľudstva sa nedali drogy získať tak jednoducho ako v súčasnosti. Už nám chýba naozaj len objednávanie drog cez internet.

Hlasoval som za toto uznesenie, pretože podporujem akékoľvek opatrenia na boj proti drogám. V každom prípade by som však chcel upozorniť, že dovtedy, kým sa nám nepodarí oddeliť výrobcov od distribútorov a zaviesť radikálne zmeny do trestného zákonníka, ktoré budú mať dostatočný odstrašujúci účinok na ľudí, ktorí si zarábajú na živobytie predajom drog, sa tento problém nepodarí zmierniť. Práve naopak, jeho rozmery budú narastať.

 
  
MPphoto
 
 

  Luca Romagnoli (NI), písomne. − Domnievam sa, že je nevyhnutné podporovať dialóg s rôznymi občianskymi spoločnosťami, a rovnako aj dialóg medzi nimi navzájom, s cieľom vyhnúť sa hrozným nebezpečenstvám ukrytým v drogám – a to nielen na Európskej, ale aj vnútroštátnej a miestnej úrovni.

Občiansku spoločnosť musíme považovať za kľúčového spojenca Európskej únie a členských štátov pri dosahovaní cieľov protidrogovej stratégie Európskej únie.

Vďaka bohatej skúsenosti v tejto oblasti môžu terapeutické komunity, poskytovaním obšírnejších a kvalitnejších informácií o rizikách spojených s užívaním drog a o možných programoch prevencie, podporovať kampane na zvýšenie informovanosti

 
  
MPphoto
 
 

  Olle Schmidt (ALDE), písomne. (SV) Nikto nepochybuje o dôležitosti obrovskej a často úspešnej práce vykonávanej občianskymi organizáciami na pomoc ľudom, ktorí sa stali závislí od drog. Potrebujeme natrvalo spojiť všetky svoje sily v boji proti škodlivým a návykovým látkam. Z toho dôvodu ma veľmi potešila správa, v ktorej sa popisujú iniciatívy, ktoré sa v tejto oblasti v Európe vykonávajú.

Dôvod, pre ktorý som sa dnes zdržal hlasovania, nemá preto nič spoločné s predmetom správy. Tento dôvod je namiesto toho uvedený pod nadpisom Občianska spoločnosť – vonkajší rozmer. Pred určitým časom – musím priznať, že to bolo nesmierne bolestivé rozhodnutie – som hlasoval za správu, ktorá podporovala vykonanie zmien, ktoré by umožnili legálne pestovanie makovíc v Afganistane, pričom tieto rastliny mali byť použité na výrobu liekov na zmiernenie bolesti. Jedným z dôvodov, ktoré ma viedli k tomuto kroku, bol veľký počet správ o negatívnych dôsledkoch posypávania existujúcich plodín lietadlami ako aj zúfalá situácia afganských obyvateľov. Dnešná správa podporuje oboje: oddelené pestovanie plodín aj ich posypávanie, čo je navzájom nezlučiteľné. Správa takisto podporuje európske organizácie vyrábajúce produkty z listov koky, napríklad na terapeutické alebo iné „legálne“ použitie. Som zásadne proti tomu. Keďže je však hlavný zámer tejto správy pozitívny, nakoniec som sa rozhodol zdržať hlasovania.

 
  
MPphoto
 
 

  Anna Záborská (PPE-DE), písomne. (SK) Návrh uznesenia o darcovstve orgánov a transplantáciách zapadá do celosvetovej diskusie o bezpečnosti detí. Práve na ich účinnú ochranu organizujem európsku kampaň so sloganom Viete kde je teraz vaše dieťa?. Kapitola tohto uznesenia, ktorá je venovaná obchodovaniu s orgánmi, s ňou priamo súvisí. Požiadavka na členské štáty, ako aj Radu Európy, aby prijali účinné opatrenia na prerušenie prepojenia medzi nedostatkom orgánov a ich nezákonným obchodovaním, je práve preto viac ako oprávnená.

Zápas s nezákonným obchodovaním s orgánmi musí byť sprevádzaný takou dlhodobou stratégiou, ktorá by ukončila sociálne nerovnosti, lebo práve tieto sú základom pre takéto praktiky. Musíme bojovať proti obchodovaniu s orgánmi a tkanivami, ktoré musí byť všeobecne zakázané, najmä čo sa týka transplantácie orgánov a tkanív mladistvých. Vyjadrujem hlboké sklamanie nad tým, že Europol nevypracoval žiadnu štúdiu o predaji orgánov a obchodovaní s nimi z dôvodu, že vraj neexistujú žiadne doložené prípady.

Lenže správy Rady Európy a Svetovej zdravotníckej organizácie jasne dokazujú, že obchodovanie s orgánmi je aj problémom pre členské štáty Únie. Preto vyzývame Európsku komisiu a Europol, aby zlepšili monitorovanie prípadov obchodovania s orgánmi a vyvodili z toho potrebné závery. Budem šťastná, keď Slovensko bude môcť využiť svoje predsedníctvo v Rade ministrov Rady Európy na urýchlenie tejto veľmi dôležitej agendy.

 
  
  

– Správa: Reimer Böge (A6-0157/2008)

 
  
MPphoto
 
 

  Jean-Pierre Audy (PPE-DE), písomne.(FR) Hlasoval som za návrh rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady, na základe správy pána Bögeho, ktorým sa mení a dopĺňa medziinštitucionálna dohoda zo 17. mája 2006 o rozpočtovej disciplíne a riadnom finančnom hospodárení, pokiaľ ide o úpravu viacročného finančného rámca.

Táto úprava bola nevyhnutná, pretože v dôsledku oneskoreného prijatia niektorých operačných programov v rámci okruhov 1b a 2 nebolo možné sumu vo výške 2 034 miliónov EUR v bežných cenách, pridelenú v rámci rozpočtových prostriedkov pre štrukturálne fondy, Kohézny fond, rozvoj vidieka a Európsky fond pre rybné hospodárstvo, využiť v roku 2007 ani presunúť do roku 2008. Podľa bodu 48 medziinštitucionálnej dohody o rozpočtovej disciplíne a riadnom finančnom hospodárení musí byť táto suma presunutá do nasledujúcich rozpočtových rokov zvýšením zodpovedajúcich výdavkových stropov pre viazané rozpočtové prostriedky.

 
  
MPphoto
 
 

  Silvia-Adriana Ţicău (PSE), písomne. − (RO) Hlasovala som za správu o úprave viacročného finančného rámca, ktorú predložil náš kolega pán Böge. Peňažné prostriedky, ktoré nebolo možné v rámci viazaných rozpočtových prostriedkov pridelených na štrukturálne fondy, Kohézny fond, Fond pre rozvoj vidieka a Európsky fond pre rybné hospodárstvo, využiť v roku 2007, by sa mali presunúť do nasledujúcich rozpočtových rokov. To znamená, že suma vo výške 2,034 miliardy EUR sa v súlade s bodom 48 medziinštitucionálnej dohody presunie do obdobia rokov 2008 až 2013. Väčšina tejto sumy sa použije v roku 2008 (približne 56 %), pričom vplyv, ktorý bude mať tento presun na obdobie rokov 2000 až 2013, bude prakticky zanedbateľný.

Musíme vykonať analýzu dôvodov, ktoré zapríčinili nedostatočné využívanie týchto fondov. Až 45 operačných programov bolo predložených Európskej komisii na schválenie s oneskorením. Až 72 % potrebných zmien v plánovaní je zapríčinených oneskorením programov na rozvoj vidieka. Niektoré z týchto programov boli Komisii zaslané v decembri, čo umožnilo ich schválenie ešte v roku 2007. Národné inštitucionálne obmedzenia a nedostatok predchádzajúcich skúseností s programovaním sú tiež jednými z dôvodov tohto oneskorenia. Väčšina zo spomínaných 45 oneskorených operačných programov pochádza z nových členských štátov. Vyzývam Komisiu, aby poskytovala väčšiu pomoc týmto štátom pri oboznamovaní sa s novými postupmi a odbornej príprave personálu určeného na využívanie týchto fondov.

 
  
  

– Správa: Marie-Arlette Carlotti (A6-0042/2008)

 
  
MPphoto
 
 

  Jean-Pierre Audy (PPE-DE), písomne. Hlasoval som za iniciatívnu správu pani Carlottiovej o vykonávaní programovania 10. európskeho rozvojového fondu. Ľutujem, že tento fond, vzhľadom na informácie uvedené v správe, nebol zakomponovaný do rozpočtu Únie, pretože by to umožňovalo jeho demokratickú kontrolu.

Dúfajme, že otázka zakomponovania Európskeho rozvojového fond do rozpočtu sa opäť ocitne na stole pri strednodobom preskúmaní finančných výhľadov v roku 2009. Pokiaľ ide o úlohu, ktorú Európsky rozvojový fond zohráva pri odstraňovaní chudoby a dosahovaní rozvojových cieľov milénia, je potrebné naliehavo vykonať plánovanie tohto fondu, aby sa mohli dokončiť politické dohody, ktoré sú potrebné na jeho vykonávanie. Za priority si bude potrebné stanoviť zlepšenie zdravotnej starostlivosti a základného vzdelania, a ja ešte dodávam potrebu dotovaného poľnohospodárstva.

V čase, keď sa rozvojový program z Dauhy Svetovej obchodnej organizácie (WTO) nachádza v podstate v slepej uličke, sa využívanie rozvojových nástrojov na účasť na ambicióznych, opodstatnených a chvályhodných plánoch na odstránenie svetovej chudoby stáva pre Európsku úniu čoraz neliehavejšie.

 
  
MPphoto
 
 

  Mikel Irujo Amezaga (Verts/ALE), písomne. − (ES) Hlasoval som za túto správu, pretože sa domnievam, že je nesmierne dôležité zdôrazňovať potrebu európskych rozvojových fondov v krajinách AKT. Je veľmi dôležité, aby sa dokumenty, akým je napríklad Parížske vyhlásenie z marca 2005, brali vážne a pravidelne sa revidovali s cieľom získať výšku čistej pomoci. V každom prípade je pravda, že absolútna neprítomnosť koordinácie medzi členskými štátmi viedla k zníženiu ich oficiálnej rozvojovej pomoci: z pôvodných 0,4 % HDP v roku 2006 na menej než 0,38 % v roku 2007. Tieto dve malé stotinky percenta sa rovnajú strate vo výške 1 700 miliónov EUR. Najhoršie zo všetkého však je, že tieto partnerské krajiny sa neustále nachádzajú v neistej situácii, ktorá im neumožňuje vypracovávať dlhodobé plány, pretože jednoducho nedokážu vôbec odhadnúť, či na realizáciu týchto plánov budú mať k dispozícii dostatok finančných prostriedkov – a to aj napriek tomu, že im to členské štáty prisľúbili. Najsmutnejším aspektom toho všetkého však je, že my od týchto krajín požadujeme, aby dodržali svoju časť dohody aj napriek tomu, že my akosi zabúdame plniť tú svoju. Týmto spôsobom sa nedá budovať spolupráca.

 
  
MPphoto
 
 

  David Martin (PSE), písomne. Vítam správu pani Carlottiovej o vykonávaní programovania 10. európskeho rozvojového fondu (ERF). K tomu, aby sme zabezpečili splnenie cieľov Európskeho rozvojového fondu na odstránenie chudoby v partnerských krajinách a regiónoch a dosiahli splnenie rozvojových cieľov milénia, potrebujeme silnejšiu parlamentnú kontrolu jeho nástrojov. Súhlasím tiež s myšlienkou, aby sa pri programovaní tohto fondu venovala osobitná pozornosť oblastiam, ktoré súvisia s rozvojovými cieľmi milénia, napríklad zdravotníctvu, vzdelávaniu, ochrane životného prostredia a podpore dobrej správy vecí verejných. Ak chceme dosiahnuť urýchlené vykonávanie tohto fondu, je potrebné vyriešiť súčasné problémy súvisiace s ratifikáciou 10. európskeho rozvojového fondu. Hlasoval som za túto správu.

 
  
MPphoto
 
 

  Vincent Peillon (PSE), písomne.(FR) Hlasoval som za správu pani Carlottiovej o vykonávaní programovania 10. európskeho rozvojového fondu (ERF).

Európsky rozvojový fond je hlavným nástrojom Spoločenstva v oblasti rozvojovej spolupráce s krajinami AKT (Afriky, Karibiku a Tichomoria). Jeho prioritným cieľom je dosiahnutie rozvojových cieľov milénia, ktoré boli v roku 2000 vyhlásené OSN.

V súčasnosti sa však 10. európsky rozvojový fond (2008 – 2013) nachádza v slepej uličke. Vzhľadom na fakt, že revidovaná Dohoda z Cotonou nebola ratifikovaná niektorými krajinami AKT, rozpočtové prostriedky vo výške 22,7 milióna EUR, ktoré sú k dispozícii od 1. januára 2008, sa ešte stále nezačali používať.

Z toho dôvodu sa v texte, ktorý Parlament prijal, vyzýva na urýchlené vyriešenie tejto patovej situácie a kladie sa v ňom dôraz na niektoré otázky: venovanie prioritnej pozornosti odstráneniu chudoby (a tiež zdravotníctvu a vzdelávaniu), rodovému rozmeru a stratégii trvalo udržateľného rozvoja v príslušných krajinách.

Nakoniec by Parlament potešilo, keby bol Európsky rozvojový fond začlenený do všeobecného rozpočtu Únie. Tento krok by umožnil dosiahnuť väčšiu súdržnosť európskych politík a zlepšenie parlamentnej kontroly nad správou tohto fondu.

 
  
MPphoto
 
 

  Luís Queiró (PPE-DE), písomne. (PT) Plnenie rozpočtu 10. európskeho rozvojového fondu nesmie byť hodnotené výlučne len z účtovného hľadiska. To nie je úloha tohto Parlamentu a v príslušnej správe sa na to veľmi správne upozorňuje. Namiesto diskusií o integrácii Európskeho rozvojového fondu do rozpočtu Komisie alebo o pravidlách pre používanie rozpočtových zostatkov z každého finančného roka máme najväčšie obavy práve o súdržnosť medzi používaním týchto fondov a politickými cieľmi Európskej únie v súvislosti s krajinami AKT.

V tejto súvislosti je pozoruhodné, že súčasná situácia sa priamo na mieste zásadne odlišuje od situácie, ktorá existovala v čase vytvorenia týchto nástrojov a ich rámca. Okrem čínskeho faktora, ktorý je v mnohých týchto krajinách potrebné vziať do úvahy, je tiež potrebné zohľadniť vplyv spomínaných zmien na poľnohospodárske a potravinárske trhy, zmenu klímy a nový prístup Spojených štátov k Afrike. Vzhľadom na všetky tieto skutočnosti vzniká dojem, že cesta, po ktorej sme sa doteraz uberali, už nie je úplne vhodná, a ja zdôrazňujem, že presne toto je našou hlavnou obavou.

 
  
MPphoto
 
 

  Olle Schmidt (ALDE), písomne. (SV) Keď Európska únia, najväčší svetový poskytovateľ pomoci, uskutočňuje svoje aktivity v rozvojovom svete, potrebuje mať zároveň ujasnené svoje hodnoty. Naším heslom musia byť ľudské práva – nielen v teórii, ale aj v praxi. Z toho dôvodu je tvrdenie, že Európska únia by nemala používať Európsky rozvojový fond na podporu demokracie a ľudských práv tým spôsobom, že bude od prijímajúcich krajín požadovať rozvoj v týchto oblastiach, v protiklade s našou túžbou dosiahnuť reálne výsledky. Poskytovať pomoc má zmysel jedine vtedy, keď to prináša prospech obyvateľstvu, a preto musíme ako poskytovatelia tejto pomoci stanoviť kritériá na podporu rozvoja demokracie, ľudských práv a fungujúcej občianskej spoločnosti. Podpora rozvoja si niekedy vyžaduje aj priamu pomoc prostredníctvom mierových operácií. Tieto operácie by mali byť takisto financované Európskym investičným fondom, pretože pomáhajú veľmi reálnym spôsobom zmierňovať ľudské utrpenie a zabraňovať katastrofám.

My, ktorí žijeme v bohatom svete, by sme prirodzene nemali vnucovať určitý konkrétny spôsob života iným ľuďom. Máme však zodpovednosť poskytnúť možnosť voľby tam, kde v súčasnosti žiadna neexistuje. Z toho dôvodu ma sklamalo, že táto inak kvalitná a dôležitá správa spochybňuje z môjho pohľadu základnú zásadu, že budeme za našu pomoc požadovať na oplátku uskutočnenie určitých opatrení v oblasti slobody a ľudských práv a možnosť vykonávať mierové operácie v rámci Európskeho investičného fondu.

 
  
  

– Správa: Erik Meijer (A6-0059/2008)

 
  
MPphoto
 
 

  Angelika Beer (Verts/ALE), písomne. Skupina zelených nebude hlasovať za správu pána Meijera o Macedónsku. Aj keď správa obsahuje mnoho častí, v ktorých sa jasne hovorí o pokroku, ktoré Macedónsko dosiahlo, spôsob, akým grécki politici na poslednú možnú chvíľu lobovali proti odseku, ktorý sa týkal otázky názvu, je absolútne neprijateľný. Najviditeľnejším prejavom tohto správania bolo prianie vymazať z dočasnej dohody z roku 1995 časť, v ktorej sa Grécko zaviazalo, že otázka názvu nebude prekážkou pre členstvo Macedónska v medzinárodných inštitúciách. Grécko nielenže spochybňuje tento svoj záväzok voči medzinárodnému právu, ale zároveň sa neslýchaným spôsobom mieša do zvrchovaných záležitostí iného štátu. Takéto správanie je zo strany členského štátu Európskej únie jednoducho neprípustné.

 
  
MPphoto
 
 

  Jaromír Kohlíček (GUE/NGL), písomne. (CS) FYROM je jedným z mála štátov sveta, ktoré nemajú oficiálne uznaný názov všetkými ostatnými štátmi. Aj keď táto republika zaviedla rôzne etnické a náboženské sviatky, ešte stále v nej platí nenormálna bilaterálna zmluva o právnom postavení občanov Spojených štátov. Medzi dosiahnuté úspechy patria kroky proti organizovanému zločinu a korupcii, ktoré vláda dosiahla aj napriek neschopnosti okupačných síl v Kosove, ktoré v súvislosti s týmito problémami nedokázali nič urobiť. Je pre mňa nepochopiteľné, že sa doteraz nepodarilo dosiahnuť jednotné stanovisko k možnej účasti na voľbách pre občanov v zahraničí. V prípade referenda v Čiernej Hore boli títo občania diskriminovaní, v prípade volieb v Macedónsku EÚ váha.

Článok 31 správy víta zásah štátnych orgánov proti veľkému skladu zbraní. Informácie o zlom zaobchádzaní so zatýkanými teroristami v druhej časti odseku však musím pokladať za nepodarený vtip. Nepoznám prípad, v ktorom by polícia zdvorilo požiadala teroristov, aby sa vzdali. Zvláštnosťou pri rokovaní s FYROM-om je okrem neštandardnej situácie týkajúcej sa názvu tejto krajiny a zmluvy so Spojenými štátmi, ktorá je v rozpore so všetkými pravidlami medzinárodných dohovorov, tiež otázka urovnania sporov so susednými štátmi. Domnievam sa, že v tomto prípade je pred vstupom tejto krajiny od Európskej únie potrebné trvať na vyriešení týchto sporov. Vzhľadom na to, že niektoré pozmeňujúce a doplňujúce návrhy môžu meniť zmysel správy, bude naše hlasovanie o správe ako celku závisieť od prijatia týchto návrhov.

 
  
MPphoto
 
 

  David Martin (PSE), písomne. Správa o pokroku pána Meijera o napredovaní Bývalej juhoslovanskej republiky Macedónsko smerom k členstvu v Únii je vyváženou správou o rozporuplnej otázke. Ak chce FYROM zabezpečiť, aby sa prístupové rokovania začali v čo najskoršom termíne, musí aj naďalej pokračovať v plnení svojho reformného programu. S cieľom zachovať rokovaciu pozíciu o otázke názvu sa musíme vyvarovať akýchkoľvek pohnútok používať názov FYROM ako prekážku pre členstvo tejto krajiny v medzinárodných inštitúciách. Z toho dôvodu vítam túto správu, ako aj úsilie pána spravodajcu, aby otázka názvu netvorila jej dominantnú časť.

 
  
MPphoto
 
 

  Richard Howitt (PSE), písomne. − Britskí labouristickí poslanci v Európskom parlamente vyjadrujú svoje potešenie nad tým, že mohli hlasovať za toto uznesenie, ktoré predstavuje skutočné úsilie o priblíženie Bývalej juhoslovanskej republiky Macedónsko smerom k členstvu v Európskej únii. V uznesení sa zdôrazňuje pozitívny pokrok, ktorý krajina dosiahla v boji proti korupcii a ochrane slobody médií, a zároveň sa v ňom vyzýva na prijatie ďalších opatrení potrebných na začatie prístupových rokovaní. Zaregistrovali sme významný pokrok, ktorý FYROM dosiahla, a tešíme sa na možné začatie prístupových rokovaní s touto krajinou.

Pokiaľ ide o pozmeňujúci a doplňujúci návrh č. 13 týkajúci sa rokovaní o otázke názvu, hlasovali sme proti tomuto návrhu. Aj keď plne podporujeme všetky snahy o nájdenie riešenia v otázke názvu, myslíme si, že by táto otázka nemala byť v žiadnom ohľade spájaná s členstvom FYROM-u v medzinárodných inštitúciách. O každej z týchto otázok by sa malo rozhodovať samostatne.

Po druhé zdržali sme sa hlasovania o pozmeňujúcom a doplňujúcom návrhu č. 7, ktorý sa týka otázky liberalizácie vízového styku. Vzhľadom na to, že Spojené kráľovstvo nepatrí medzi signatárov Schengenskej dohody, nebolo by z našej strany vhodné tento pozmeňujúci a doplňujúci návrh podporiť.

 
  
MPphoto
 
 

  Dimitrios Papadimoulis (GUE/NGL), písomne.(EL) Dnešný úspech je výsledkom koordinovaného a produktívneho úsilia, ktoré sme vyvinuli spoločne s mnohými ďalšími poslancami z celého spektra Európskeho parlamentu.

Tento úspech sa podarilo dosiahnuť aj vďaka zmene v oficiálnej gréckej línii, ktorej kurz sa vo večerných hodinách posunul smerom k dosiahnutiu skutočného riešenia v podobe kompromisného názvu, ktorý by bol prijateľný pre všetkých.

Musíme skutočne tvrdo pracovať, aby sa nám tento pokrok podarilo zúročiť a dosiahnuť riešenie v podobe spravodlivého kompromisu. Musíme tak urobiť pod tou istou záštitou OSN ešte pred koncom roka 2008.

Zachovanie mieru a stability v danom regióne je v záujme Grécka aj celého miestneho obyvateľstva, a z tohto dôvodu musíme zabrániť vzniku ďalšej dlhoročnej patovej situácie. Verejný život musí byť zbavený syndrómu Skopje.

 
  
MPphoto
 
 

  Georgios Toussas (GUE/NGL), písomne. Poslanci Európskeho parlamentu za Komunistickú stranu Grécka (KKE) hlasovali proti tejto správe. Staviame sa proti kapitalistickej a vojnu vyvolávajúcej Európskej únii a takisto voči akémukoľvek jej rozšíreniu. Hlavnou príčinou problémov na Balkáne sú imperialistické intrigy, intervencie zo strany EÚ, Spojených štátov a NATO, a zmeny hraníc.

Vstupom Bývalej juhoslovanskej republiky Macedónsko (FYROM) a ďalších balkánskych krajín do EÚ a NATO by sa ich obyvatelia zapojili do imperialistického boja medzi USA, EÚ a Ruskom o získanie kontroly nad energetickými zdrojmi a dopravnými kanálmi. Obyvatelia širšieho regiónu by sa tým ocitli vo vážnom ohrození.

Komunistickú stranu Grécka neznepokojuje otázka názvu. Podporuje v tejto súvislosti vzájomne prijateľné riešenie, ktoré musí mať výlučne geografickú vypovedaciu schopnosť očistenú od rozdeľujúceho nacionalizmu a zotročenia.

Tí, ktorí sa pred gréckym národom ospravedlňovali za to, že v poslednej chvíli úplne zmenili svoj postoj k otázke názvu Macedónska, a ktorí sú členmi EÚ, strany Novej demokracie, PASOK, Koalície ľavých strán (SYN) a Ľudového pravoslávneho zhromaždenia (LAOS), si teraz škodoradostne mädlia ruky. Hlasovali za schválenie pravdepodobne pozitívnych pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov o názve v snahe odvrátiť pozornosť od hlavnej otázky, ktorou je imperialistická intervencia a zámery pre Balkán. Cieľom tohto odvrátenia pozornosti je ukryť ich podriadenosť voči imperialistickým cieľom EÚ, Spojených štátov a NATO a voči ich ustanoveniu za arbitrov. Všetky tieto skutočnosti vystavujú našu krajinu hrozbám a nátlaku, ktorých cieľom je vypáčiť z nás peniaze výmenou za plnú účasť na imperialistických zámeroch, ktoré sa od bukureštského samitu NATO neustále stupňujú.

 
  
  

– Správa: Ana Maria Gomes (A6-0080/2008)

 
  
MPphoto
 
 

  Jean-Pierre Audy (PPE-DE), písomne. (FR) Hlasoval som sa vynikajúcu iniciatívnu správu pani Gomesovej o politike Číny a jej účinkoch na Afriku. Aj keď je potrebné privítať fakt, že Čína je ochotná spolupracovať s africkými krajinami konkrétnym a pragmatickým spôsobom, existuje tu aj niekoľko oblastí, ktoré vyvolávajú znepokojenie, napríklad spolupráca Číny s represívnymi režimami v Afrike, nedodržiavanie spoločenských a environmentálnych pravidiel a dodávanie zbraní represívnym a nedemokratickým režimom. Podporujem návrh, aby Africká únia, Čína a Európska únia zriadili stály konzultačný orgán na zlepšenie súdržnosti a účinnosti ich aktivít spolupráce a na vytvorenie globálneho rámca pre konkrétne operačné projekty zamerané na riešenie spoločných výziev, akými sú napríklad prispôsobenie sa zmene klímy, obnoviteľné energie, poľnohospodárstvo, voda a zdravotníctvo.

Podporujem aj myšlienku dialógu medzi čínskym Národným ľudovým zhromaždením, panafrickým parlamentom, africkými národnými parlamentmi a naším Európskym parlamentom, s cieľom podporiť trvalo udržateľný rozvoj a rozšíriť ich možnosti na kontrolu výkonnej moci v podmienkach mieru a demokracie.

 
  
MPphoto
 
 

  Philip Claeys (NI), písomne. − (NL) Správa pani Gomesovej správne upozorňuje na rôzne neprijateľné čínske praktiky v Afrike a v niektorých prípadoch sa zaoberá aj konkrétnymi podrobnosťami. V súčasnosti sa väčšina pozornosti zameriava na etnické čistky v Tibete, čínska politika v Afrike nám však minimálne rovnakým spôsobom vykresľuje režim, ktorému absolútne nezáleží na ľudských právach a ostatných pravidlách hry.

Číňania sú ochotní obchodovať s každým, za predpokladu, že to uspokojí ich smäd po rope. Čínske podniky a čínski podnikatelia vytvárajú čínske ostrovy mimo územia Číny, ktoré sú chránené skorumpovanými vládcami, ktorých Číňania zasa na oplátku chránia svojim vetovaním v Bezpečnostnej rade. Európa sa Číňanom nedokáže vyrovnať, a preto je pomaly ale isto vytláčaná z Afriky. Európa si v konečnom dôsledku musí uvedomiť, že ako postupom čase rastie moc a vplyv Číny v Afrike, stáva sa náš neustále opakovaný odkaz o demokracii, slobode, dobrej správe vecí verejných a v neposlednom rade aj o trvalo udržateľnom rozvoji úplne bezvýznamný. Prišiel čas na inú stratégiu.

 
  
MPphoto
 
 

  Edite Estrela (PSE), písomne. − (PT) Hlasovala som za správu pani Gomesovej o politike Číny a jej účinkoch na Afriku, pretože sa domnievam, že vzhľadom na rastúcu čínsku prítomnosť v Afrike sa Európska únia musí prostredníctvom prijatia spoločnej pozície pre dialóg pokúsiť presvedčiť Čínu, aby zakladala svoje politické a hospodárske aktivity v Afrike na kritériách, ktoré nebudú prekážkou pre podporu mieru, ľudskej bezpečnosti, právneho štátu alebo trvalo udržateľného rozvoja.

Podporujem tiež výzvu, aby Európska únia vytrvala vo svojej podpore dodržiavania zásad, ktorými sa riadi, bez ohľadu na úspech jej iniciatívy v podobe dialógu.

 
  
MPphoto
 
 

  Jens Holm, Erik Meijer, Esko Seppänen, Søren Bo Søndergaard a Eva-Britt Svensson (GUE/NGL), písomne. − Správa pani Any Marie Gomesovej sa zaoberá mnohými dôležitými aspektmi, v neposlednom rade tiež skutočnosťou, že angažovanosť zo strany EÚ a Číny by mala byť v záujme afrických krajín a afrického obyvateľstva, a že zahraniční investori pôsobiaci v Afrike by mali dodržiavať spoločenské a environmentálne pravidlá. Práve preto sme sa rozhodli túto správu podporiť. Nepodporujeme však formuláciu prvého odseku, v ktorom sa zdôrazňuje význam Lisabonskej zmluvy pri zvyšovaní účinnosti a súdržnosti vonkajších vzťahov Európskej únie.

 
  
MPphoto
 
 

  Astrid Lulling (PPE-DE), písomne. – (FR) Výboru pre rozvoj sa podarilo vypracovať veľmi vyváženú správu o politike Číny a jej účinkoch na Afriku.

Vzhľadom na to, že som na Spoločnom parlamentom zhromaždení AKT – EÚ zažila veľmi nešťastnú skúsenosť, hlasovala som za túto správu s o to väčším uspokojením. Vo svojej správe o vplyve priamych zahraničných investícií som uviedla niekoľko kritických poznámok v súvislosti s čínskymi investíciami v Afrike. Delegátom AKT sa s nemým súhlasom socialistov, komunistov a zelených úspešne podarilo všetky tieto poznámky zo správy odstrániť.

Prečo neboli ochotní potvrdiť, že čínske priame zahraničné investície sa zameriavajú na ťažobný priemysel a často podporujú vlády AKT v politikom smerovaní, ktoré nie je v záujme demokracie, právneho štátu a odstránenia chudoby v týchto krajinách?

Prečo odstránili zo správy zistenie, že čínske priame zahraničné investície smerujú do určitých nadnárodných spoločností, ktoré zaplavujú africké trhy výrobkami nízkej kvality, predovšetkým textilným tovarom?

Vítam odkaz uvedený v dôvodovom vyhlásení správy upozorňujúci na skutočnosť, že čínske aktivity v Afrike žnú africké národné surovinové bohatstvo v prospech Číny a podkopávajú trvalo udržateľný rast. Existujú tiež obavy, že by Čína mohla do Afriky exportovať niektoré zo svojich najhorších domácich praktík...

(vysvetlenie hlasovania bolo prerušené podľa článku 163 rokovacieho poriadku)

 
  
MPphoto
 
 

  Erika Mann (PSE), písomne. (DE) Chcela by som využiť príležitosť, ktorá sa mi naskytla vďaka tomuto vysvetleniu hlasovania, a srdečne sa poďakovať pani spravodajkyni Ane Marii Gomesovej. Správa, o ktorej hlasujeme, je veľmi úspešná. Chcela by som sa tiež poďakovať za to, že boli do správy zakomponované mnohé aspekty zo stanoviska Výboru pre medzinárodný obchod.

Podľa môjho názoru je veľmi dôležité hodnotiť politiku Číny v Afrike objektívne, bez všeobecne zaužívaného odsudzovania jej aktivít na tomto kontinente. Namiesto toho je potrebné zvýšiť angažovanosť zo strany samotnej Európskej únie prostredníctvom prístupu vychádzajúceho zo sloganu „viac Európy v Afrike“. Tento prístup my mohol zlepšiť viditeľnosť Európy a dosiahnuť silnejšiu európsku prítomnosť, ktorá by viedla k posilneniu vzťahov medzi Európskou úniou a Afrikou. Užšie hospodárske väzby medzi týmito dvoma kontinentmi by mohli priniesť obom stranám početné výhody.

 
  
MPphoto
 
 

  David Martin (PSE), písomne. Správa pani Gomesovej o politike Číny a jej účinkoch na Afriku sa zaoberá jednak pozitívnymi krokmi, ktoré Peking urobil v rámci svojej angažovanosti v Afrike, no zároveň upozorňuje na fakt, že čínska politika potrebuje určité zlepšenia. Na jednej strane musí Európska únia privítať rozvojovú úlohu Číny v Afrike, na strane druhej je však znepokojujúce, že Čína vyváža do Afriky spolu so svojou pomocou aj svoje najhoršie domáce praktiky vrátane korupcie a nedodržiavania pracovných práv a environmentálnych noriem. Diskusie s Čínou o týchto otázkach a o jej vzťahu k represívnym vládnym režimom, napríklad Sudánu alebo Zimbabwe, skutočne vyžadujú spoločný prístup zo strany EÚ. Presne tieto skutočnosti som mal na mysli, keď som hlasoval za odporúčania uvedené v správe.

 
  
MPphoto
 
 

  Mary Lou McDonald (GUE/NGL), písomne. Správa pani Any Marie Gomesovej sa zaoberá mnohými dôležitými aspektmi. V neposlednom rade tiež skutočnosťou, že angažovanosť zo strany EÚ a Číny by mala byť v záujme afrických krajín a afrického obyvateľstva, a že zahraniční investori pôsobiaci v Afrike by mali dodržiavať spoločenské a environmentálne pravidlá. Práve preto sme sa rozhodli túto správu podporiť.

Nepodporujeme však formuláciu prvého odseku, v ktorom sa zdôrazňuje význam Lisabonskej zmluvy pri zvyšovaní účinnosti a súdržnosti vo vonkajších vzťahoch Európskej únie.

Pokiaľ ide o akúkoľvek reformu spoločnej poľnohospodárskej politiky, Sinn Féin je za skutočnú reformu, ktorá by umožnila trvalú udržateľnosť poľnohospodárstva a vidieckeho života v Írsku, Európe a širšom svete.

 
  
MPphoto
 
 

  Lydie Polfer (ALDE), písomne. – (FR) Hlasovala som za správu pani Gomesovej, pretože ponúka veľmi podrobnú analýzu príčin a následkov čínskej nadvlády v Afrike z hospodárskeho aj politického hľadiska.

Pôsobivý hospodársky vzostup Číny počas posledných 20 rokov viedol k zvýšenému dopytu po rope a ďalších surovinách. Čína v súčasnosti dováža 30 % svojej ropy z Afriky. Do roku 2010 to bude až 45 %.

Zároveň uskutočňuje rozsiahle investície do africkej infraštruktúry.

Čína tieto aktivity vykonáva bez akýchkoľvek požiadaviek na plnenie kritérií v oblasti ľudských práv alebo spoločenských a environmentálnych podmienok.

Európa si musí si túto situáciu uvedomiť a pokúsiť sa vymedziť svoje strategické partnerstvo s Afrikou aj s Čínou s cieľom zabezpečiť trvalo udržateľný rozvoj afrického kontinentu.

 
  
MPphoto
 
 

  Luís Queiró (PPE-DE), písomne. (PT) Táto správa veľmi presne popisuje súčasný stav čínskej politiky v Afrike a podrobne sa v nej rozoberajú investície, financovanie a politické dôsledky. Jej odporúčania, v ktorých sa opakovane navrhuje, aby Európska únia vyzývala Čínu na zachovanie vzorného správania v oblasti ľudských práv, práv pracujúcich a ochrany životného prostredia, a aby vo svojej zahraničnej politike robila to, čo nerobí ani vo svojej vnútroštátnej politike, sú však, bohužiaľ, nereálne. V kapitole, ktorá sa zaoberá tým, čo je potrebné urobiť v súvislosti so (správnym) vykreslením čínskej politiky a jej dôsledkov v Afrike, nie sú uvedené žiadne usmernenia, pokiaľ ide o to, aká by mala byť stratégia Európskej únie v spolupráci s krajinami, akými sú napríklad India, Brazília a (krajina, ktorú nie je nikdy možné vynechať) Spojené štáty.

Súčasná globálna situácia vôbec nepripomína modely, ktoré ovplyvňovali geostrategické myslenie v posledných desaťročiach. Vznik nových hospodárstiev, ktoré sa medzi sebou významne odlišujú, všeobecný a globálny nárast spotreby, hospodárska súťaž v oblasti tovarov základnej spotreby a nerastných surovín, hrozba sociálnych nepokojov, riziko uprednostňovania silných politických režimov – všetky tieto nové skutočnosti si vyžadujú analýzu a predovšetkým strategickejšie návrhy s odlišným pohľadom na budúcnosť. Z týchto dôvodov som sa rozhodol zdržať hlasovania.

 
  
MPphoto
 
 

  Luca Romagnoli (NI), písomne. − (IT) Správa od pani Any Marie Gomesovej o politike Číny a jej účinkoch na Afriku zdôrazňuje základnú úlohu, ktorú Peking v súčasnosti zohráva v africkej diplomatickej, hospodárskej a politickej rovnováhe.

Aj keď je dobré, že sa pozornosť Číny zamerala na tento doposiaľ zabudnutý kontinent, podľa môjho názoru je nesmierne dôležité, aby svoje aktivity v Afrike vykonávala v rámci určitých hraníc, ktoré by zabránili vzniku novej formy kolonializmu, ktorý je koniec koncov smutnou súčasťou aj našej vlastnej histórie.

V tejto súvislosti dúfam, že Európska únia vypracuje súdržnú stratégiu, ktorá zabezpečí, aby Čína dodržiavala pravidlá v oblasti správy vecí verejných, boja proti korupcii, ochrane ľudských práv, zamestnanosti a životného prostredia a zároveň vytvorí záruky pre jasné a transparentné dohody medzi týmito dvoma krajinami.

 
  
MPphoto
 
 

  Olle Schmidt (ALDE), písomne. (SV) Africký kontinent potrebuje pomoc, silnejšie obchodné väzby a vyššiu mieru účasti na globalizácii, ktorá vytvára vyšší blahobyt pre všetkých. Z Číny sa stal v krátkom čase dôležitý parter na africkom kontinente s obrovským hladom po nerastných surovinách, v neposlednom rade po rope, ktorá sa nachádza v niektorých afrických krajinách. Skutočnosť, že stále viac a viac krajín prejavuje svoj záujem o Afriku pomáha v rozvoji tohto kontinentu. Musíme však vyhlásiť, že nekritický prístup Číny, pokiaľ ide o získanie prístupu k týmto nerastným surovinám, ktorý neberie žiadny alebo len minimálny ohľad na dodržiavanie ľudských práv, korupciu a nedemokratické režimy, predstavuje vážny problém pre Európsku úniu, ktorá už dlhý čas nalieha, že obchod a pomoc musia ísť ruka v ruke s požiadavkami na demokratický rozvoj, ktorý rešpektuje slobodné a ľudské práva. Dokument, v ktorom Európsky parlament jasne vyzýva Čínu, aby rešpektovala ľudské práva a brala do úvahy rozvoj prinášajúci prospech africkému obyvateľstvu, je dôležitým signálom. Rozvoj je široký pojem, ktorý v sebe zahŕňa viac než len samotný hospodársky pokrok. Z tohto dôvodu z celého srdca podporujem názor, že ľudské práva a demokracie musia tvoriť dôležité prvky v medzinárodných vzťahoch s Afrikou.

 

7. Opravy hlasovania a zámery pri hlasovaní: pozri zápisnicu
  

(Rokovanie bolo prerušené o 12.50 hod. a pokračovalo od 15.00 hod.)

 
  
  

PREDSEDAJÚCI: PÁN VIDAL-QUADRAS
Podpredseda

 

8. Schválenie zápisnice z predchádzajúceho rokovania: pozri zápisnicu

9. Situácia v Mjanmarsku (rozprava)
MPphoto
 
 

  Predsedajúci . Ďalším bodom rokovania sú vyhlásenia Rady a Komisie o situácii v Mjanmarsku (Mjanmarsku).

 
  
MPphoto
 
 

  Janez Lenarčič, úradujúci predseda Rady. (SL) Európska únia veľmi pozorne sleduje situáciu v Mjanmarsku/Mjanmarsku. Aktívne podporujeme úsilie vyvíjané predovšetkým zo strany OSN o urýchlený prechod k demokracii, zmiereniu a rozvoju tejto krajiny. V súvislosti so všetkými týmito otázkami sa radíme aj s našimi ázijskými partnermi. Osobitný veľvyslanec Európskej únie pán Fassino podal Európskemu parlamentu správu o situácii v Mjanmarsku. Zároveň Európsky parlament informoval o zladenom postupe, na ktorom sa pracuje spoločne so susednými krajinami Mjanmarska a s ďalšími členskými krajinami združenia ASEAN.

Určite viete, že na začiatku marca navštívil túto krajinu osobitný veľvyslanec OSN pán Gambari. Musím zdôrazniť naše sklamanie z toho, že jeho návšteva nepriniesla žiadne hmatateľné výsledky. Predovšetkým sme mali dojem, že mjanmarské orgány neboli pripravené spolupracovať s medzinárodným spoločenstvom. Európsku úniu by veľmi potešilo, keby mjanmarské orgány prijali návrhy pána Gambariho na ďalší politický proces. S týmito návrhmi súhlasí celé medzinárodné spoločenstvo, pričom treba povedať, že nie sú veľmi ďalekosiahle.

Európska únia aj pán Gambari upozorňujú na podobné problémy. Okrem toho Európska únia pravidelne posiela do Mjanmarska kľúčové politické oznámenia. Jedným z týchto oznámení je aj nedávne uznesenie Európskeho parlamentu o situácii v tejto krajine. Náš ústredný spoločný odkaz je v zásade nasledovný: národné zmierenie, stabilita a prosperita sa dajú dosiahnuť jedine prostredníctvom dôveryhodného a inkluzívneho procesu demokratizácie. Z toho dôvodu Európska únia s nadšením pozoruje reakciu opozície na nadchádzajúce referendum o ústave.

Vyzývame mjanmarské orgány, aby pred konaním referenda umožnili konanie nerušenej a otvorenej diskusie o ústave, ukončili prenasledovanie politických aktivistov a zrušili platnosť právnych predpisov, ktoré obmedzujú slobodu vyjadrovania. Európska únia nestratila ani vzhľadom na súčasnú situáciu nádej, že mjanmarské orgány zaručia slobodné a spravodlivé referendum a povolia prítomnosť medzinárodných pozorovateľov. Európska únia je pripravená podporiť prítomnosť pozorovateľov z krajín ASEAN.

Okrem vytvorenia podmienok na riadne konanie referenda vyzývame Mjanmarsko, aby prepustilo politických väzňov a ukončilo zatýkanie. Rada sa pripája k Európskemu parlamentu a vyzýva Mjanmarsko, aby ďalej nepredlžovalo domáce väzenie pani Aung San Suu Kyi. Dúfame, že Čína bude spoločne s krajinami ASEAN aj v budúcnosti podporovať misiu pána Gambariho a pozíciu Bezpečnostnej rady OSN. Tento odkaz vysielame prostredníctvom našich diplomatických kanálov a cez nášho osobitného veľvyslanca.

Európska únia zamýšľa na zasadnutí Rady pre všeobecné záležitosti a vonkajšie vzťahy, ktoré sa bude konať na budúci týždeň, rozšíriť platnosť spoločnej pozície o Mjanmarsku. Týmto spôsobom bude aj naďalej možné vykonávať humanitárne aktivity, kým sú sankcie v platnosti (aj keď len v obmedzenom rozsahu). Vyzývame našich medzinárodných partnerov, aby zvýšili svoju pomoc Mjanmarsku, pretože jej obyvatelia ju naliehavo potrebujú. Európska únia bude túto pomoc poskytovať aj naďalej.

 
  
MPphoto
 
 

  Jacques Barrot , podpredseda Komisie. − (FR) Vážený pán predsedajúci, vážené dámy, vážení páni, pani Ferrero-Waldnerová sa nemohla zúčastniť na dnešnom zasadnutí. V jej mene a v mene Komisie by som rád povedal niekoľko slov o Mjanmarsku.

O niekoľko týždňov, konkrétne 10. mája, budú občania Mjanmarska rozhodovať o prijatí alebo odmietnutí ústavy. Európska únia a jej partneri sa domnievajú, že v procese prípravy návrhu ústavy nebola zabezpečená dostatočná účasť zo strany rozličných politických síl a etnických skupín, ktoré sa v krajine nachádzajú. Vládny režim si v tomto procese robil, čo sa mu zachcelo.

V dôsledku toho sa v ústave uvádza, že 25 % poslancov parlamentu bude vymenovaných z armády a zvyšných 75 % bude volených. Je možné, že pani Aung San Suu Kyi bude môcť hlasovať vo voľbách, ktoré sú naplánované na rok 2010, a že bude môcť dokonca aj kandidovať, zdá sa však, že vládny režim chce zabrániť tomu, aby sa jedného dňa stala prezidentkou Mjanmarského zväzu. Čína, India a združenie ASEAN majú tiež určitý vplyv. Ich hlavnou obavou je stabilita krajiny, obchodné vzťahy a investície.

Osobitnému veľvyslancovi OSN pánovi Gambarimu sa za pomoci diskrétnej čínskej diplomacie nepodarilo dosiahnuť akýkoľvek ďalší pokrok v politickom procese. Z toho dôvodu vyhlásil, že sa bude koncentrovať na hospodárske, sociálne a humanitárne otázky.

Vzhľadom na neexistenciu konkrétnych projektov bude Rada pre všeobecné záležitosti dňa 29. apríla diskutovať o všetkých možných operáciách, ktoré by Európska únia mohla podniknúť na ovplyvnenie situácie v Mjanmarsku. Chcel by som zdôrazniť, že cieľom Európskej únie je podpora vyváženého prístupu k mjanmarskej otázke. Našim prvoradým cieľom sú objektívne výsledky. Dňa 19. novembra 2007 prijala Rada verziu spoločnej pozície, na základe ktorej sa zavádzajú nové sankcie. Nariadenie ES vstúpilo do platnosti 10. marca a jeho každoročná revízia je naplánovaná na koniec tohto mesiaca.

Sankcie Európskej únie vyjadrujú našu nespokojnosť s pomalým tempom pokroku smerom k demokracii, pretrvávajúcim držaním vo väzbe mnohých politických väzňov a porušovaním základných slobôd. V každom prípade je však potrebné pravidelne preskúmať vplyv týchto sankcií, aby sme zabezpečili, že budú mať priamy vplyv na predstaviteľov vládneho režimu a ich zdroje. Komisia zriadila v rámci všeobecnej politiky spolupráce programy pomoci, ktoré sa zameriavajú na oblasť zdravotníctva a vzdelávania. S radosťou som zaregistroval, že Európsky parlament vyjadril svoju podporu týmto opatreniam pod podmienkou, že bude môcť vykonávať ich kontrolu.

Ide o opatrenia, ktoré sú dodatočnými opatreniami k humanitárnej pomoci ECHO, a ich cieľom je pomáhať susediacim krajinám a mjanmarským utečencom v oblasti. Aj naďalej takisto podporujeme misiu pána Gambariho. Európska únia je členom „skupiny priateľov“, v rámci ktorej sa v New Yorku stretávajú piati stáli členovia Bezpečnostnej rady OSN, predsedajúca krajina ASEAN, India, Japonsko a Nórsko, ktorí sú všetci zapojení do monitorovania situácie v Mjanmarsku. Osobitný veľvyslanec Európskej únie pre Mjanmarsko pán Fassino zohráva kľúčovú úlohu pri podpore misie pána Gambariho. To je teda informácia, ktorú sa vám chcel v mene pani Ferrero-Waldnerovej odovzdať.

 
  
MPphoto
 
 

  Geoffrey Van Orden, v mene skupiny PPE-DE. – Vážený pán predsedajúci, dnes diskutujeme o Mjanmarsku, pretože už o päť dní sa má rozhodnúť o obnovení cielených sankcií zo strany Európskej únie voči tejto krajine, a tiež preto, že do termínu referenda, ktoré mjanmarské orgány vyhlásili na schválenie svojej falošnej ústavy, zostáva už len niečo vyše dvoch týždňov.

Chceli by sme úprimne vyzvať mjanmarský režim, aby podnikol kroky, ktoré sú v jeho vlastnom záujme a tiež v záujme mjanmarských občanov, a prijal opatrenia na opätovné začlenenie svojej krajiny do medzinárodného spoločenstva národov. Politika podozrievavej izolácie sa praktizuje prakticky už od začiatku existencie Mjanmarska ako nezávislého štátu. Táto politika zlyhala. Ublížila Mjanmarsku aj mjanmarskému obyvateľstvu.

V roku 1948 bolo Mjanmarsko najväčším svetovým vývozcom ryže, podieľalo sa 75 % celosvetovej produkcii teakového dreva a bolo najbohatšou krajinou juhovýchodnej Ázie. Všetko nasvedčovalo tomu, že je na najlepšej ceste k rýchlemu rozvoju. Dnes je ukazovateľ HDP na obyvateľa tejto krajiny nižší než v Rwande alebo Bangladéši.

Mjanmarské hospodárstvo naliehavo potrebuje podporu medzinárodných finančných organizácií. Odkedy sa však Mjanmarsko uzavrelo do seba a odmieta demokraciu, všetky finančné inštitúcie – Ázijská rozvojová banka, Svetová banka a Medzinárodný menový fond – jej celkom oprávnene odmietajú poskytovať ďalšiu finančnú pomoc. Odmietnutie mjanmarského režimu zúčastňovať sa na medzinárodnom dianí malo za následok uvalenie hospodárskych sankcií voči tejto krajine zo strany mnohých krajín z celého sveta.

Mjanmarsko potrebuje priateľov, ktorí by mu pomáhali ochraňovať jeho národné záujmy na svetovej scéne. V súčasnosti už však aj združenie ASEAN vyhlásilo – a znovu treba povedať, že celkom oprávnene – že už viac nebude obhajovať mjanmarské orgány na žiadnom medzinárodnom fóre.

Mjanmarskej vláde posielame nasledovný odkaz: svet nie je proti vám, prestaňte sa mu preto otáčať chrbtom. Nemusíte sa medzinárodného spoločenstva obávať o nič viac, než sa obávate vlastných ľudí. Nepotrebujete mať deviatu najväčšiu armádu a pätnásty najväčší vojenský rozpočet na svete. Nepotrebujete žiť v bunkroch. Vyjdite v ústrety demokratickému úsiliu vašich občanov, ukončite politické represie a umožnite opozičným silám naplno a slobodne sa zapojiť do čerstvého ústavného procesu.

 
  
MPphoto
 
 

  Józef Pinior, v mene skupiny PSE. – Vážený pán predsedajúci, chceli by sme vyzvať mjanmarský režim, aby: prepustil politických oponentov a viac než 1 800 politických väzňov vrátane pani Aung San Suu Kyi, vedúcich predstaviteľov skupiny študentov Generácie 88 a vedúcich predstaviteľov Národnej ligy za demokraciu uväznených v roku 2005; podal vysvetlenie všetkých obetí na životoch a oznámil miesto pobytu všetkých nezvestných osôb vrátane miesta pobytu nezvestných mníchov a rehoľných sestier po násilnom potlačení protestov budhistických mníchov a demokratických aktivistov v septembri minulého roka; zabezpečil prístup do Mjanmarska pre osobitného spravodajcu OSN pre situáciu v oblasti ľudských práv v Mjanmarsku a umožnil opozičným politickým stranám stretnutie s osobitným veľvyslancom.

V súvislosti s otázkou takzvaného referenda existujú reálne obavy, že toto referendum vzhľadom na súčasné represívne podmienky v krajine bude znamenať iba ďalšie upevnenie vládnucej pozície vojenskej moci. Od vyhlásenia referenda vydala mjanmarská vláda zákon č. 1/2008, ktorý odopiera hlasovacie práva členom náboženských rádov vrátane mníchov a rehoľných sestier. Zároveň sa v ňom zavádza trojročný trest odňatia slobody voči každému, kto bude prichytený pri „prednášaní, distribuovaní papierov, používaní plagátov alebo narúšaní hlasovania akýmkoľvek iným spôsobom v hlasovacích boxoch alebo na súkromnom alebo verejnom mieste s cieľom poškodiť referendum“.

Požadujeme od mjanmarskej vlády záruky v podobe zostavenia nezávislých volebných komisií, vypracovania náležitého zoznamu registrácie voličov, odstránenia dlhodobých obmedzení pre médiá, povolenia slobody združovania, vyjadrovania a zhromažďovania v Mjanmarsku a zrušenia nových nariadení, v ktorých sa legitímne diskusie o referende označujú za trestný čin.

 
  
MPphoto
 
 

  Marco Cappato, v mene skupiny ALDE. (IT) Vážený pán predsedajúci, vážené dámy, vážení páni! Pán komisár Barrot, vo svojom prejave ste spomenuli vyvážený prístup. Obávam sa však, že tento prístup je príliš nesmelý, predovšetkým preto – a tento Parlament by sa mal túto informáciu dozvedieť – že Európska únia vlastní nástroje na podporu demokracie a ľudských práv.

Ide o nové nástroje, pričom v súčasnosti už na použitie našich fondov nepotrebujeme dokonca ani povolenie od tamojšieho diktátorského režimu. Buď teda budeme diskutovať o tamojšej situácii ako prizerajúci sa diváci alebo o nej budeme diskutovať ako ľudia, ktorí chcú s touto situáciu niečo urobiť. V prípade druhej možnosti potrebujeme vedieť – už dnes – akým spôsobom sa tieto fondy používajú, komu pomocou nich môžeme pomáhať, a ako dokážeme dostať informácie dnu a von z krajiny. Musíme napríklad zvážiť použitie finančných prostriedkov v takzvanej vojne proti drogám, ktoré v prípade Mjanmarska smerujú priamo do pokladníc mjanmarského režimu a slúžia na ešte silnejšie represie voči ich vlastnému obyvateľstvu – ide doslova o pozornosť zo strany kancelárie OSN. Európska únia by tomuto problému tiež mala venovať pozornosť. Pokiaľ ide o referendum, nejde ani o to, že sa na ňom nemohli v dostatočnej miere podieľať všetky zainteresované strany, ako ste spomínali. Referendum je maskovacím manévrom, ktorý pomáha mjanmarskému režimu pokračovať v bezohľadnom opovrhovaní ľudskými a občianskymi právami v Mjanmarsku.

Chcel by som pánovi Lenarčičovi, ktorý tu zastupuje Radu, povedať, že vzhľadom na fakt, že mnísi boli výraznou mierou zapojení do nenásilného zápasu a dokonca za tento zápas zaplatili aj svojimi vlastnými životmi, sa domnievam, že Vaše oznámenie o tom, že nezamýšľate pozvať dalajlámu do Bruselu na veľmi potrebný politický dialóg s krajinami Európskej únie bude mať – a už aj má – symbolicky negatívny vplyv na nenásilný zápas mjanmarských obyvateľov, predovšetkým mníchov.

 
  
MPphoto
 
 

  Brian Crowley, v mene skupiny UEN. Vážený pán predsedajúci, v októbri minulého roku bol celý svet svedkom toho, ako tisíce budhistických mníchov a predstaviteľov verejnosti pochodovali ulicami Rangúnu a požadovali od nespravodlivého a násilného mjanmarského vojenského režimu slobodu a reformy. Išlo o najväčšiu protivládnu demonštráciu od krvavého potlačenia prvého demokratického hnutia v roku 1988.

v mene skupiny UEN. – Ak si niekto myslí, že sa situácia v Mjanmarsku už oproti minulému roku nemohla viac zhoršiť, stačí sa pozrieť na dôkazy: chudoba, nedostatok potravín, pretrvávajúci útlak, odstránenie politických odporcov, pokračujúce držanie vo väzbe držiteľky ceny Andreja Sacharova a Nobelovej ceny za mier, pokračujúci útlak a potláčanie akéhokoľvek ponúkaného alternatívneho názoru.

Je na nás všetkých, v rámci Európskej únie, aby sme pokračovali vo vysielaní našich rezolútnych odkazov podpory účastníkom demokratického ťaženia v Mjanmarsku, podobne ako sme to robili v septembri 2007. V súčasnosti čelíme situácii, v ktorej sa pripravuje konanie referenda o novej ústave, pričom túto ústavu poniektorí označujú za ďalší krok smerom k obnoveniu demokracie. Táto ústava však prideľuje štvrtinu parlamentných kresiel armáde, zabraňuje pani Aung San Suu Kyi kandidovať vo voľbách, pretože je vydatá za cudzinca, a núti každého úplne sa podriadiť diktatúre vojenského režimu.

Čína sa v tejto situácii musí angažovať a vyvíjať tlak na vojenský režim v Mjanmarsku, aby umožnil ľudu mať svoje zastúpenie. Je však potrebné podporovať aj Bangladéš a Thajsko, aby vyzývali orgány v Mjanmarsku na zmenu svojej politiky. Musíme zdvojnásobiť svoje úsilie v podobe sankcií a ráznych politických opatrení nielen na európskej úrovni, ale tiež celosvetovo, predovšetkým v OSN. Všetky členské štáty Európskej únie by mali v rámci OSN postupovať jednotne a vyvíjať tlak na príslušné orgány, aby vyvíjali činnosti na úrovni OSN.

 
  
MPphoto
 
 

  Hélène Flautre, v mene skupiny Verts/ALE. – (FR) Vážený pán predsedajúci, presne ako tu bolo pred chvíľou spomínané, humanitárna situácia a situácia v oblasti ľudských práv v Mjanmarsku sa zhoršujú, a je na najbližšej Rade pre všeobecné záležitosti a vonkajšie vzťahy, aby túto skutočnosť nahlas potvrdila a nanovo vymedzila činnosti vykonávané v rámci európskej politiky.

To, čo pôvodne vyzeralo ako pozitívny signál – slávna ústavná reforma – sa veľmi rýchlo zmenilo na totálne machiavelistický projekt. Vďaka nemu sa prítomnosť armádnych predstaviteľov vo vláde, v rozpore so všetkými medzinárodnými normami a bez účasti akýchkoľvek pozorovateľov, formálne zakomponuje aj do ústavy, pričom všetci odporcovia súčasného režimu sa tohto hlasovania nemôžu zúčastniť. Ide o úplnú frašku, ktorá ponorí Mjanmarsko ešte hlbšie pod železnú vládu vojenského režimu.

Je potrebné povedať, že táto situácia znamená neúspech inkluzívnej stratégie v rámci samotného Mjanmarska aj na medzinárodnej úrovni, ktorú vykonávala Európska únia spoločne s OSN. Nášmu veľvyslancovi sa dokonca ani nepodarilo vstúpiť na mjanmarské územie. Naša súčasná duálna stratégia – sankcie/stimuly – musí byť preto účinnejšia a koncentrovanejšia. Inými slovami, potrebujeme lepšie, dôraznejšie a pravidelnejšie vykonávanie kritérií, ktoré sa už určili v súlade so stanovenými zámermi.

Naše finančné opatrenia musia úplne izolovať firmy prepojené na mjanmarskú vládu, a tiež firmy, ktoré túto vládu akýmkoľvek spôsobom pomáhajú financovať. Zároveň musíme izolovať predstaviteľov samotnej vlády, ktorí si môžu odskočiť na nákupy do akejkoľvek krajiny a posielať svoje deti na štúdium v zahraničí. To isté sa týka aj bankových sankcií uvalených na spomínaných vládnych predstaviteľov, ktoré v súčasnosti nezakazujú uskutočňovanie prevodov cez európske banky.

Pokiaľ ide o združenie ASEAN, potrebujeme využiť prebiehajúce rokovania o dohode o voľnom obchode s týmto združením ako príležitosť, ktorou zabezpečíme, aby sa susediace štáty zdržiavali vykonávania akejkoľvek stratégie, ktorá by mohla vykompenzovať účinky sankcií uvalených voči Mjanmarsku.

Druhý aspekt sa týka stimulov. Popri uplatňovaní sankcií musíme zároveň podporovať životnú silu krajiny – na humanitárnej úrovni, čo je samozrejmé, ale súčasne aj na politickej úrovni. Mám tým na mysli verejné odsúdenie mjanmarských orgánov, odsúdenie obsahu referenda a uplatňovaných postupov a presvedčivú podporu právneho štátu a základných slobôd prostredníctvom projektov Európskej iniciatívy pre demokraciu a ľudské práva (EIDHR). Takisto to znamená podporovanie a ochranu aktivít v oblasti ľudských práv, boj proti násilnému verbovaniu detí do ozbrojených frakcií a ochraňovanie detí pred násilím.

 
  
MPphoto
 
 

  Luca Romagnoli (NI). – (IT) Vážený pán predsedajúci, vážené dámy, vážení páni, vzhľadom na častú kritiku, ktorú vo svojich prejavoch vyslovujem na adresu čínskej pozície, by som bol nerád, keby ste si mysleli, že trpím sinofóbiou. Domnievam sa však, že v súvislosti so situáciou v Mjanmarsku a dobre známymi zodpovednosťami čínskej vlády, ktorá podporuje mjanmarskú Štátnu radu, nemôžu existovať žiadne pochybnosti o oprávnenosti tejto kritiky. Okrem toho ide o rovnaké zodpovednosti, aké má Čína aj v Dárfúre, Tibete a mnohých ďalších častiach sveta, v ktorých dochádza k porušovaniu ľudských práv, nehovoriac o Číne samotnej.

Samozrejme, že sa v tomto prípade môžem len pripojiť a podporiť vyjadrenia pobúrenia, hrôzy a odsúdenia, ktoré sa zvyčajne nachádzajú v našich uzneseniach, zostávam však skeptický v súvislosti účinnosťou týchto uznesení. Podporujem jednoznačné odsúdenie faktu, že mjanmarský režim nevykonal počas 45 rokov žiadny pokrok v oblasti dodržiavania ľudských práv a slobody vierovyznania a vyjadrujem nad touto skutočnosťou svoju hlbokú ľútosť.

Ako by som mohol neodsúdiť politický a etnický útlak mjanmarského obyvateľstva? V skutočnosti by som chcel túto príležitosť využiť práve na to, aby som vám pripomenul konkrétne prípad karenských obyvateľov, ktorí sa desaťročia hrdo držali a obraňovali svoju identitu. S rovnakou rozhodnosťou odmietam aj mechanizmus referenda zakotvený v ústave, ktorý sa vládny režim usiluje zaviesť v Mjanmarsku. Dámy a páni, na emocionálnej úrovni samozrejme súhlasím so všetkým, čo sa uvádza v uznesení, ale vzhľadom na to, že (ako obyčajne) všetky aktivity vychádzajúce z Európskej únie nakoniec končia len na úrovni emócií, sa domnievam, že toto uznesenie je absolútne zbytočné. Presne ako sa hovorí v samotnom uznesení: dokonca ani obnovené cielené sankcie nepriniesli žiadaný účinok.

Z toho dôvodu má určite zmysel vyzývať na sprísnenie týchto sankcií. Rovnaký tlak by sa mal však vyvíjať aj na krajiny, ako sú Čína, Rusko alebo India, aby tieto krajiny, vzhľadom na ich hospodársky a politický vplyv na mjanmarský režim, spolupracovali v tejto oblasti s Európskou úniou a prestali tomuto režimu dodávať zbrane a strategické suroviny. V zásade tiež súhlasím s argumentmi, ktoré veľmi presvedčilo uviedla pani Flautreová.

 
  
MPphoto
 
 

  Hartmut Nassauer (PPE-DE). – (DE) Vážený pán predsedajúci, vážené dámy, vážení páni, o niekoľko dní prijme Rada rozhodnutie o tom, či sa má zachovať súčasná spoločná pozícia voči Mjanmarsku, a či majú byť zachované súčasné sankcie voči tejto krajine. V Mjanmarsku sa neuskutočnili žiadne významné zmeny, pokiaľ ide o demokraciu, právny štát alebo dodržiavanie ľudských práv. V tamojších väzniciach je uväznených vyše 2 000 politických väzňov. Vedúca predstaviteľka opozície, pani Aung San Suu Kyi, je už dva roky v domácom väzení. V krátkosti, neexistuje ani najmenší dôvod na zmiernenie týchto sankcií.

Je pravda, že bolo vyhlásené ústavné referendum, a že bol zverejnený návrh ústavy. Tomuto návrhu však chýba akákoľvek demokratická legitímnosť. Na jeho príprave sa nepodieľala verejnosť ani demokratická opozícia. Návrh ústavy je plný demokratických nedostatkov. To, že štvrtina kresiel v parlamente má pripadnúť predstaviteľom armády, je absurdné. Absurdné je tiež vylúčenie kandidátov, ktorých manžel, manželka, alebo deti sú cudzími štátnymi príslušníkmi. Všetky tieto skutočnosti sú dôkazom nedostatočného demokratického pokroku.

Čo je teda potrebné urobiť? Podporujem výzvy mojich predrečníkov, predovšetkým premyslené poznámky môjho kolegu, pána Geoffrey van Ordena. Problém Mjanmarska však nedokážeme vyriešiť osamote. Bez podpory Číňanov by tamojšia vojenská vláda nedokázala prežiť. Z toho dôvodu nesú aj Číňania zodpovednosť za súčasné dianie v tejto krajine. Čína sa rozhodla vyplniť hospodárske vákuum vytvorené sankciami zo západu a teraz žne svoju úrodu. Preto ak chceme dosiahnuť akúkoľvek zmenu situácie v Mjanmarsku, musíme tak urobiť prostredníctvom nášho prístupu k Číne.

Chcel by som tiež osloviť svojich priateľov v združení ASEAN. Viem, že títo moji priatelia pokladajú akúkoľvek poznámku o Mjanmarsku za miešanie sa do ich vnútroštátnych záležitostí, viem však aj to, že ich situácia v Mjanmarsku znepokojuje. Odkazujem im, že Mjanmarsko poškodzuje obraz združenia ASEAN vo svete, a z toho dôvodu musí aj ASEAN vyvíjať tlak na túto krajinu.

 
  
MPphoto
 
 

  Richard Howitt (PSE). – Vážený pán predsedajúci, vítam dnešné vyhlásenia Rady a Komisie, ale vzhľadom na 700 uväznených politických väzňov po minuloročných demonštráciách a odmietnutie generála Than Shwe stretnúť sa osobitným veľvyslancom OSN pánom Gambarim je obnovenie našej spoločnej pozície po šiestich mesiacoch síce potrebné, ale samo osebe to nestačí. Prečo nerozšírime sankcie aj na oblasť ropy a plynu, z ktorej získava tamojší režim najväčšiu časť svojho financovania? Prečo Európska únia nezavedie sankcie aj v oblasti financií a bankovníctva, ktoré by zabraňovali prísunu zahraničných mien tomuto režimu, podobne ako to urobili Spojené štáty? Aké kroky môžeme podniknúť na získanie prístupu pre humanitárnu pomoc do východného Mjanmarska, kde bolo podľa dostupných informácií zrovnaných so zemou 3 000 osád, a kde sú pripravené konať európske agentúry na poskytovanie pomoci? Budhistickí mnísi napísali na steny svojich kláštorov „nie“, aby tým vyslali signál mjanmarským občanom v súvislosti s májovým ústavným referendom. Európsky odkaz Mjanmarsku musí takisto vysielať rezolútne „nie“ diktátorskému režimu a „áno“ demokracii.

 
  
MPphoto
 
 

  Pierre Schapira (PSE). – (FR) Vážený pán predsedajúci, ubehlo už šesť mesiacov od demonštrácií v Rangúne, ktoré celému svetu odhalili závažné porušovania ľudských práv, ktoré boli v Mjanmarsku na dennom poriadku.

Bohužiaľ sa však zdá, že medzinárodná verejná mienka už zabudla na túto krajinu v kríze. V skutočnosti však musíme obyvateľom Mjanmarska poskytovať našu vytrvalú podporu a zároveň prijať súdržnú dlhodobú stratégiu, ktorá by konečne garantovala dodržiavanie demokracie, slobody tlače, slobody náboženského presvedčenia, slobody vyjadrovania a slobody združovania.

Napriek diplomatickému tlaku a príkladnej činnosti Aung San Suu Kyi, ktorej – dovoľte mi to pripomenúť – bola v roku 1990 udelená cena Andreja Sacharova, a napriek úsiliu medzinárodnej občianskej spoločnosti sa danú situáciu doteraz nepodarilo zlepšiť – stačí spomenúť fakt, že 400 000 budhistických mníchov sa nebude môcť zúčastniť referenda, pretože nemajú právo voliť.

Táto neprijateľná situácia je dôkazom toho, že tlak, ktorý sme doposiaľ uplatňovali, bol jednoducho nedostatočný. Sankcie voči mjanmarskému režimu sa musia rozšíriť a musia byť zamerané na politickú elitu, nie obyvateľstvo.

Predovšetkým však dúfam, že sa posilnia činnosti zo strany Európskej únie. S cieľom zvýšiť verejné povedomie vyzývam, a my všetci vyzývame, aby bola pani Aung San Suu Kyi, ktorá je stelesnením tohto boja, poskytnutá sloboda všetkých európskych hlavných miest, čím prejavíme svoje odhodlanie zabezpečiť účinné propagovanie ľudských práv a slobody v Mjanmarsku.

 
  
MPphoto
 
 

  Katrin Saks (PSE). – (ET) Vždy, keď ráno vstupujem do budovy Parlamentu v Bruseli, sa na mňa zhora z veľkého plagátu pozerá Aung San Suu Kyi so svojimi smutnými očami. Musím priznať, že každé ráno sa cítim byť zahanbená a zúfalo bezmocná.

Uznesenia, ktoré sme takmer jednomyseľne prijali, nemali absolútne žiadny účinok. Keď som tu dnes počúvala prejavy zástupcov Rady a Komisie, všimla som si ich rétoriku: „Dúfame, prajeme si, zvažujeme, sme znepokojení“. Nie je takýto postoj voči mjanmarskému režimu až príliš zdržanlivý? Musíme konať jednotne a s oveľa väčším dôrazom.

Ako teda máme pokračovať? Vždy sa opätovne vraciame k hospodárskym sankciám. Podľa môjho názoru však ide o jediný spôsob, akým môžeme tento režim ovplyvniť. Musíme, samozrejme, veľmi pozorne sledovať, na aké účely sa využíva naša rozvojová pomoc. Naše finančné príspevky musia byť podmienené uskutočnením veľmi konkrétnych reforiem v mjanmarskej spoločnosti.

 
  
MPphoto
 
 

  Ana Maria Gomes (PSE). – Vážený pán predsedajúci, bola som v Mjanmarsku a na vlastné oči som videla útlak, pod ktorým musí žiť tamojšie obyvateľstvo. Európa sa môže hanbiť, že nevykonala dosť na pomoc mjanmarskému obyvateľstvu, ich odvážnym mníchom, politickým väzňom, odvážnej vodkyni Aung San Suu Kyi, aby mohli získať slobodu a zbaviť sa útlaku tamojšieho vojenského režimu.

Európa nevykonala dosť na mobilizáciu vplyvných susediacich krajín, ako je Thajsko, Malajzia, Singapur a Indonézia, aby sa postavili na stranu bojovníkov za ľudské práva a demokraciu v Mjanmarsku.

Európa nevykonala dosť v súvislosti s vyvíjaním tlaku na Čínu a Indiu, aby prestali akýmkoľvek spôsobom podporovať mjanmarských utláčateľov. Európa nevykonala dosť, aby zabránila v činnosti a potrestala tie európske spoločnosti (napríklad francúzsku firmu Total), ktoré naďalej obchodujú s Mjanmarskom a pomáhajú tak platiť drogovú mafiu a utláčateľov, ktorí tvoria mjanmarskú chuntu. Európa musí konať teraz a odmietnuť frašku v podobe referenda.

Pán Barroso a jeho komisári, ktorí dnes odchádzajú do Pekingu, sa musia v súvislosti s Mjanmarskom a tamojšou poľutovaniahodnou situáciou vyjadrovať jasne a rozhodne, rovnako ako o zodpovednosti Pekingu voči tejto krajine. Súčasné a nasledujúce predsedníctvo Rady musí konať rozhodne, aby sa mu podarilo zlepšiť situáciu obyvateľov Mjanmarska. Konkrétne mám na mysli prísne vykonávanie sankcií voči mjanmarským utláčateľom, ktoré presadzuje a o ktorých rozhodla Bezpečnostná rada OSN.

 
  
MPphoto
 
 

  Marios Matsakis (ALDE). – Vážený pán predsedajúci, v tomto Parlamente začína byť zvykom vydávať uznesenia, ktoré sú do veľmi veľkej miery absolútne neúčinné. Zvykli sme si tiež uplatňovať absolútne neúčinné sankcie, pretože sa nezameriavajú na tých, ktorí sú skutočne zodpovední za zmenu situácie, ale – aspoň v tomto prípade – na obyčajných obyvateľov Mjanmarska, ktorých životy sa v dôsledku toho stávajú ešte viac neznesiteľné.

Už tu bolo spomínané, že skutočným vinníkom v tomto prípade je Čína. Uplatňujeme voči Číne nejaké sankcie? Nie! Trh Európskej únie je zaplavený nekvalitným tovarom, ktorý nakupujeme z Číny. Prečo neuplatníme žiadne sankcie voči Číne, aby sme zistili, aký by to malo vplyv na vývoj situácie v Mjanmarsku?

 
  
MPphoto
 
 

  Colm Burke (PPE-DE). – Vážený pán predsedajúci, v tejto otázke súhlasím so svojimi kolegami. Nejde iba o to, že sa nepodarilo dosiahnuť žiadne zmeny počas posledných niekoľkých mesiacov, ide o to, že sa tieto zmeny nedarí dosahovať už 50 rokov.

Porušovania ľudských práv sú v tejto krajine na dennom poriadku. Náboženské spoločenstvá obyčajne vychádzajú do ulíc len keď sa domnievajú, že situácia v krajine je absolútne neúnosná. Mohli sme to vidieť pred niekoľkými mesiacmi, keď mnísi vyšli do ulíc, pretože sa domnievali, že týmto spôsobom sa im podarí na túto situáciu upozorniť. Reakcia chunty bola presne opačná: postarala sa, aby boli ich protesty v uliciach okamžite prerušené a potlačené, pričom vraždy, ktoré potom nasledovali, boli skutočne šokujúce. Táto vláda však aj naďalej zostáva pri moci.

Hlavnými vinníkmi sú v tomto prípade spoločnosti a krajiny, ktoré ešte stále s Mjanmarskom obchodujú – tí, ktorí jej dodávajú zbrane a kupujú jej produkty. Súhlasím so svojimi kolegami, že by sme mali byť viac proaktívni v súvislosti s vyvíjaním tlaku na Čínu, aby pri svojich vzťahoch s Mjanmarskom sledovala úplne odlišnú líniu. To je jediný spôsob, ktorým môžeme dosiahnuť zmenu. Potrebujeme tiež konať v súvislosti s európskymi spoločnosťami, ktoré pomáhajú mjanmarskej vojenskej vláde. Ak nezačneme konať sami, potom bude veľmi ťažké donútiť k zmenám iné krajiny. Podporujem tento návrh uznesenia.

 
  
MPphoto
 
 

  Jim Allister (NI). – Vážený pán predsedajúci, Mjanmarsko je jednou z tém, ktoré celkom oprávnene zapĺňajú poštové schránky poslancov Európskeho parlamentu.

Všimol som si určité podobnosti medzi Mjanmarskom a Zimbabwe. Obe tieto krajiny raz patrili medzi prosperujúce hospodárstva. V oboch neskôr nastala zmena od demokracie k diktátorstvu a všetkému, čo s tým súvisí: popieranie základných slobôd, extrémna chudoba a utláčajúci vojenský režim.

Všimol som si však aj určité podobnosti v reakcii Európskej únie na situáciu v Mjanmarsku a Zimbabwe. V oboch prípadoch je táto reakcia až príliš nesmelá. Dnes sme tu mohli počuť stanoviská rady a Komisie. Čo sme sa však z týchto stanovísk mohli skutočne dozvedieť? Len veľmi, veľmi málo.

Tvrdím, že musíme byť oveľa razantnejší. Musíme sprísniť hospodárske a iné sankcie a musíme zaviesť riadne a totálne zbrojné embargo. Musíme vyvíjať tlak na miestach, kde to prinesie najväčší účinok – na vládne režimy a na ich sympatizantov, ktorí tieto režimy podporujú, napríklad Čínu. Jedine v takom prípade, obzvlášť pri rokovaní s krajinami, ktoré majú nerozhodný prístup k vojenskej chunte, sa podarí dosiahnuť zmenu.

 
  
MPphoto
 
 

  Janez Lenarčič, úradujúci predseda Rady. (SL) Už som spomínal, že Rada pre všeobecné záležitosti a vonkajšie vzťahy bude na svojom najbližšom zasadnutí diskutovať o otázke Mjanmarska a je veľmi pravdepodobné, že v tejto súvislosti prijme určité závery. Vrátim sa k tejto otázke neskôr, najprv by som však chcel reagovať na niektoré poznámky.

Najprv budem reagovať na pána Cappata. Chcel by som zdôrazniť, že Rada doposiaľ vôbec nediskutovala o možnosti pozvať dalajlámu na stretnutie s Radou pre všeobecné záležitosti a vonkajšie vzťahy. Ja osobne sa domnievam, že k tomuto stretnutiu ani nikdy nedôjde. Ak by sa totiž uskutočnilo, diskusia by sa točila okolo otázky Tibetu, nie Mjanmarska. Ústrednou témou diskusie je však v súčasnosti práve otázka Mjanmarska. Chcel by som však povedať, že na zlepšenie situácie v Tibete nie je ani tak potrebný dialóg medzi Európskou úniou a dalajlámom, ale skôr dialóg medzi čínskymi orgánmi a dalajlámom. Slovinské predsedníctvo na tento dialóg vyzývalo už niekoľkokrát.

Teraz by som chcel povedať niekoľko slov o najbližšom zasadnutí Rady pre všeobecné záležitosti a vonkajšie vzťahy. Očakávame, že Rada na tomto zasadnutí prijme závery a rozhodne sa opätovne zdôrazniť svoje hlboké znepokojenie v súvislosti so situáciou v Mjanmarsku a vyzvať mjanmarské orgány, aby naliehavo prijali opatrenia na prechod k legitímnej civilnej vláde a národnému zmiereniu. Očakávame, že Rada zároveň vyzve na konanie otvorenej diskusie o referende, ktorá by sa mala niesť v slobodnom a objektívnom duchu. Okrem toho očakávame, presne ako to pred chvíľou spomínala aj pani Flautreová, že mjanmarské orgány pozvú do svojej krajiny medzinárodných pozorovateľov, aby dohliadali na konanie referenda.

Vôbec nepochybujem o tom, že Rada vyzve na okamžité prepustenie všetkých politických väzňov, na ktoré upozorňoval pán Howitt. Som tiež presvedčený, že zároveň vyzve aj na prepustenie pani Aung San Suu Kyi. V súvislosti s uvalenými sankciami, ktorých platnosť, ako pán Van Orden správne poznamenal, by sa mala onedlho skončiť, očakávame, že sa predĺži o ďalších 12 mesiacov s možnosťou ich úpravy. Mám tým na mysli, že ich bude možné v ktoromkoľvek čase sprísniť, prípadne uvoľniť, v závislosti od situácie.

Pokiaľ ide o zbrane, čím chcem zároveň reagovať na poznámku pána Romagnoliho, Európska únia zakázala vývoz akýchkoľvek zbraní alebo súvisiaceho materiálu do Mjanmarska. Tento zákaz je súčasťou spomínaných sankcií, pričom očakávame že jeho platnosť bude spolu so sankčným systémom alebo mechanizmom predĺžená. Pokúšame sa, aby nás v tomto úsilí podporili aj ďalšie členské štáty.

Napokon by som chcel dodať, že by sme mohli namietať, podobne ako pani Flautreová, že stratégia OSN voči Mjanmarsku zlyhala. Mohli by sme však tiež povedať, že ešte nepriniesla svoje ovocie. Ja osobne sa prikláňam k druhému názoru.

 
  
MPphoto
 
 

  Jacques Barrot , podpredseda Komisie. − (FR) Vážený pán predsedajúci, veľmi pozorne som počúval všetky pripomienky, ktoré sú reakciou na skutočnosť, že Mjanmarsko má na ceste k demokracii pred sebou ešte veľmi dlhú cestu. Všetci si tento fakt veľmi dobre uvedomujeme. Musíme aj naďalej posilňovať našu politiku, pričom by som chcel v tejto súvislosti upozorniť, že sme nedávno pristúpili k sprísneniu sankcií zameraných predovšetkým na vládny režim a jeho vedúcich predstaviteľov. Rada v súčasnosti skúma možnosť rozšírenia finančných sankcií.

Chcel by som dodať, že pokiaľ ide o politických väzňov, zasadnutie Rady pre všeobecné záležitosti a vonkajšie vzťahy, ktoré je naplánované na 29. apríla, bude vhodnou príležitosťou na vyslanie odkazu mjanmarskému režimu, v ktorom ho budeme opätovne vyzývať, aby ukončil zastrašovanie a väznenie. Máme nesmierne silný záväzok voči zachovaniu solidarity s pani Aung San Suu Kyi. Chcel by som upozorniť, že sa s ňou nemôžeme spojiť priamo, sme však v kontakte s jej straníckymi kolegami.

Čo sa týka aktivít, ktoré vyvíjame mimo rámca sankcií, niektorí z vás tu spomenuli spoluprácu so susediacimi krajinami, ktoré nám musia pomáhať pri vyvíjaní tlaku na mjanmarský režim. Pani Ferrero-Waldnerová bude tento týždeň v Číne hovoriť aj o otázke Mjanmarska. Komisia podnikla v tejto súvislosti určité kroky smerom k thajskej vláde a Indonézia podľa všetkého tiež pripravuje novú iniciatívu. Máte však úplnú pravdu, keď zdôrazňujete význam opatrení zo strany ďalších krajín v tomto regióne.

Teraz k otázke pomoci tamojšiemu obyvateľstvu. Mjanmarské obyvateľstvo nesmie platiť daň za politickú stagnáciu svojej krajiny, do ktorej ju priviedli jej vládni predstavitelia. Európa nepokladá odsúdenie a izoláciu Mjanmarska za dostatočne účinné opatrenia. Chcel by som zdôrazniť, že pri poskytovaní našej pomoci sa snažíme využiť každú príležitosť, aby sme zdôraznili, že jedine lepšia správa vecí verejných zo strany vládneho režimu dokáže zabezpečiť, aby bola táto pomoc taká účinná ako dúfame.

Pán Cappato vyjadril svoje obavy v súvislosti so spôsobom, akým sa monitoruje medzinárodná pomoc. Chcel by som upozorniť, že medzinárodná pomoc sa poskytuje prostredníctvom agentúr OSN a mimovládnych partnerských organizácií. Môžem vás ubezpečiť, že poskytovanie tejto pomoci monitorujeme veľmi dôkladne. Túto otázku ste však položili celkom oprávnene.

Z tohto dôvodu sa domnievam, že by sme mali vyvíjať čo najväčší tlak, aby sme zabezpečili, že sa Mjanmarsko bude uberať rýchlejším tempom smerom k demokracii. Zároveň však musíme zabezpečiť, aby obyvateľstvo Mjanmarska nemuselo v dôsledku úplnej izolácie svojej krajiny trpieť ešte viac, pretože to by pravdepodobne nebola vhodná odpoveď.

 
  
MPphoto
 
 

  Predsedajúci . Končím túto rozpravu na základe šiestich návrhov uznesení(1) podľa článku 103 ods. 2 rokovacieho poriadku.

Rozprava sa skončila.

Hlasovanie sa uskutoční vo štvrtok 24. apríla 2008.

Písomné vyhlásenia (článok 142)

 
  
MPphoto
 
 

  James Nicholson (PPE-DE), písomne. Srdečne vítam toto uznesenie, ktoré je dôkazom pretrvávajúceho znepokojenia Európskeho parlamentu nad situáciou v Mjanmarsku. Sme zodpovední za to, aby sa udalosti v tejto krajine „nevymkli spod kontroly“.

To, že Mjanmarsko je aj napriek množstvu nerastných surovín a úrodnej pôdy jednou z najchudobnejších krajín sveta, je všeobecne známy fakt. Všeobecne je prijímaná aj skutočnosť, že vojenská chunta je zodpovedná za celý zoznam porušení ľudských práv vrátane brutálneho zaobchádzania s budhistickými mníchmi, ktorí protestovali proti jej vládnemu režimu.

Vzhľadom na nedávne udalosti, predovšetkým zámer vojenskej chunty presadiť absolútne nedemokratickú a nezákonnú ústavu, je najvyšší čas, aby Európska únia vyvinula všetok svoj vplyv a pokúsila sa o nápravu tejto situácie.

Čas na prosté diskusie o Mjanmarsku na medzinárodnej scéne už vypršal. Rokovania medzi OSN a mjanmarskými orgánmi sa ukázali ako absolútne neúčinné. Je potrebné naliehavo uplatniť cielené sankcie voči chunte a jej obchodným aktivitám.

Plne podporujem toto uznesenie, ktoré vyzýva Radu, aby prijala širšie a prísnejšie sankcie voči mjanmarskému vojenskému režimu. V tejto súvislosti dúfam, že po našich slovách budú nasledovať činy.

 
  

(1)Pozri zápisnicu


10. Nelegálne prisťahovalectvo – vonkajšia akcia Európskej únie a Frontex (rozprava)
MPphoto
 
 

  Predsedajúci . Ďalším bodom rokovania sú vyhlásenia Rady a Komisie o nelegálnom prisťahovalectve – vonkajšej akcii Európskej únie a Frontex.

 
  
MPphoto
 
 

  Janez Lenarčič, úradujúci predseda Rady. (SL) Hneď v úvode svojho prejavu by som rád zdôraznil, že problém prisťahovalectva si vyžaduje komplexný prístup. Európska únia musí vypracovať účinnú migračnú politiku a právne predpisy a zároveň pokračovať vo svojom úsilí v boji proti nelegálnemu prisťahovalectvu. Potrebujeme opatrenia na úrovni Európskej únie aj na úrovni členských štátov a potrebujeme tiež spoluprácu zo strany tretích krajín. Jedným z najdôležitejších aspektov boja proti nelegálnemu prisťahovalectvu je účinná kontrola vonkajších hraníc Európskej únie.

Nepochybne veľkým úspechom v tomto smere je nedávne zahrnutie deviatich členských štátov do schengenského priestoru. Po vstupe týchto krajín do schengenského priestoru začalo slovinské predsedníctvo pracovať na zavedení druhej generácie Schengenského informačného systému, ktorý je známy pod označením SIS II, v čo najkratšom možnom termíne. V súčasnosti je tento projekt jedným z prioritných projektov Európskej únie. Všetky potrebné činnosti by sa mali vykonať spôsobom, ktorý by umožnil dokončenie prechodu z prvej generácie Schengenského informačného systému na druhú generáciu najneskôr do septembra 2009.

Z dôvodu častých incidentov v Stredozemnom mori a na pobreží severnej Afriky navrhla Komisia spolu s niektorými členskými štátmi v roku 2007 niektoré iniciatívy zamerané na zlepšenie riadenia nelegálneho prisťahovalectva. Súčasťou týchto snáh bola aj konferencia na ministerskej úrovni o budúcich výzvach riadenia vonkajších hraníc Európskej únie, ktorú v marci tohto roku hosťovalo slovinské predsedníctvo. Na tejto konferencii sa po prvýkrát diskutovalo o troch správach, ktoré vo februári predložila Komisia. Účastníci konferencie diskutovali o hodnotení a ďalšom rozvoji agentúry Frontex a o ďalších opatreniach na riadenie vonkajších hraníc Európskej únie. Na konferencii sa dohodlo, že v budúcnosti je potrebné posilniť hraničné kontroly a zabezpečiť spoľahlivú identifikáciu jednotlivcov. Zároveň sa však musíme usilovať o dosiahnutie otvorenej a prístupnej Európskej únie.

Okrem toho ministri diskutovali aj o návrhu na zriadenie Európskeho systému hraničného dozoru známeho pod skratkou EUROSUR. Predsedníctvo už v súčasnosti pripravuje ďalšie usmernenia pre túto oblasť, pričom Rada bude o týchto usmerneniach diskutovať ako o súčasti súdnych a vnútorných záležitostí na svojom júnovom zasadnutí.

Boj proti nelegálnemu prisťahovalectvu sa stane účinnejší aj vďaka smernici o spoločných štandardoch a postupoch v členských krajinách pri návrate štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí majú nelegálny pobyt na území členských štátov Európskej únie, ktorá je známa aj ako smernica o návrate. Predsedníctvo už začalo druhé kolo rokovaní s Európskym parlamentom, ktoré bolo veľmi konštruktívne. Domnievam sa, že pri spoločnom úsilí by sme mohli túto smernicu prijať už v prvom čítaní.

Pokiaľ ide o návrh smernice týkajúci sa sankcií voči zamestnávateľom občanov tretích krajín, ktorí sa na území Európskej únie zdržiavajú nezákonne, Rada čaká na návrh zmien a pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov zo strany Európskeho parlamentu.

Ďalším dôležitým prvkom pri tvorbe komplexnej migračnej politiky je vízová politika. Slovinskému predsedníctvu sa v tomto smere podarilo dosiahnuť pokrok prostredníctvom diskusií o dvoch veľmi dôležitých spisoch, konkrétne o zmenách v spoločných konzulárnych pokynoch a vízových pravidlách. Pri ďalšej práci na oboch týchto spisoch sa tešíme na tvorivú spoluprácu s Európskym parlamentom.

Rada na svojom januárovom neformálnom zasadnutí diskutovala o azylových otázkach a praktickej spolupráci medzi členskými štátmi. Tento mesiac prijala Rada príslušné rozhodnutia. Ako som už povedal v úvode svojho prejavu, komplexný pohľad na migračnú politiku je potrebný na riadenie nelegálneho prisťahovalectva a boj proti nemu. Boj proti nelegálnemu prisťahovalectvu vyžaduje aj spoluprácu s krajinami pôvodu a krajinami, cez ktoré sa uskutočňuje presun týchto prisťahovalcov. Okrem toho vyžaduje aj odstránenie príčin migrácie, to jest podporu rozvoja v krajinách pôvodu.

Účelom globálneho prístupu, ktorý Európska rada schválila v decembri 2005, bolo iniciovanie komplexnej diskusie o migračnej politike a posilnenie a prehĺbenie medzinárodnej spolupráce, predovšetkým s krajinami pôvodu a presunu a vytvorenie partnerstva s týmito krajinami. V rámci tohto globálneho prístupu sa v súčasnosti uskutočňujú mnohé aktivity. V prevažnej miere sa tieto aktivity zameriavajú na najkritickejšie regióny, predovšetkým Afriku a východné a juhovýchodné regióny hraničiace s Európskou úniou.

 
  
MPphoto
 
 

  Jacques Barrot , podpredseda Komisie. − (FR) Vážený pán predsedajúci, hlavným faktorom, ktorý k nám v súčasnosti láka nelegálnych prisťahovalcov, je nelegálna práca.

Prisťahovalci budú do Európy prichádzať dovtedy, kým sa budú domnievať, že finančné výhody, ktoré získajú nelegálnou prácou, prevážia riziká zatknutia európskymi orgánmi činnými v trestnom konaní.

Na vykonávanie účinnej stratégie proti nelegálnej práci potrebujeme spoločnú vôľu na európskej úrovni. To je kľúčom tejto stratégie, pričom tento kľúč závisí od nás, členských štátov a našej spoločnej politickej vôle. Presne v tomto kontexte sa nesie aj návrh Komisie na zavedenie sankcií voči zamestnávateľom príslušníkov tretích krajín, ktorí majú nelegálny pobyt na území členských štátov Európskej únie, ktorý v súčasnosti skúma Parlament a Rada.

Cieľom tohto návrhu je zabezpečiť, aby všetky členské štáty prijali preventívne opatrenia a podobné sankcie a skutočne ich uplatňovali v boji proti nelegálnej práci.

Chcel by som tento Parlament vyzvať, aby pokračoval v skúmaní tohto návrhu, aby sme mohli zriadiť nástroj Spoločenstva, ktorý by od členských štátov vyžadoval prijatie všetkých potrebných opatrení na zabezpečenie dodržiavania zásad právneho štátu v celej Európskej únii.

Vzhľadom na to by som nechcel podceňovať výzvy, ktoré so sebou prináša nelegálne prisťahovalectvo po celom obvode vonkajších hraníc Európskej únie. Je veľmi pravdepodobné, že aj v tomto roku budú mnohí obyvatelia afrického kontinentu v pokušení dostať sa do Európskej únie po mori: niektorí prídu individuálne, iní zasa v malých skupinách, a ďalší budú využívaní zločineckými organizáciami, ktorí budú za ich prepravu do Európy požadovať veľké sumy peňazí.

Na úrovni Európskej únie bolo vyvinuté značné úsilie, aby bola členským štátom v roku 2008 poskytnutá potrebná finančná podpora. Rozpočet agentúry Frontex sa v roku 2008 v porovnaní s rokom 2007 v podstate zdvojnásobil. V tomto roku je celková výška tohto rozpočtu 70 miliónov EUR vrátane viac než 31 miliónov EUR vyčlenených na operácie na morských hraniciach Európskej únie.

Pokiaľ ide o operácie v týchto vysokorizikových oblastiach, Frontex zorganizoval štyri rozsiahle operácie: Poseidon, Hermes, Nautilus a Hera. Informácie o ich presných termínoch a trvaní zatiaľ nie sú verejne prístupné, vďaka zvýšenému financovaniu však budú trvať dlhšie než v roku 2007.

Je tiež dôležité pripomenúť, že sa medzi členskými štátmi a agentúrou Frontex podarilo dosiahnuť dohodu o postupoch a podmienkach pre používanie technického vybavenia, ktoré sa nachádza v databáze Centrálneho registra dostupného technického vybavenia (CRATE).

V súčasnosti je k dispozícii 18 lietadiel, 20 helikoptér a 105 lodí, ktoré členské štáty sprístupnili na základe dobrovoľnosti. Príspevok Frontexu spočíva v poskytnutí ľudských zdrojov potrebných na pomoc členským štátom pri príprave a hodnotení námorných operácií. Komisia vo svojej hodnotiacej správe agentúry Frontex navrhla naplno využiť potenciál CRATE a záväzky zo strany členských štátov a zabezpečiť tým dostupnosť potrebného vybavenia pre operácie na morských hraniciach.

Agentúra Frontex musí európskym inštitúciám podávať pravidelné správy o skutočnom využívaní vybavenia a rozsahu, v akom je toto využívanie primerané vo vzťahu k existujúcim potrebám. Európske inštitúcie musia byť informované aj o budúcich mechanizmoch na zabezpečenie dostupnosti vybavenia sprístupneného členskými štátmi. Agentúra by mohla potenciál CRATE zvýšiť aj nadobudnutím alebo prenájmom svojho vlastného technického vybavenia.

Prostredníctvom tohto úsilia pomôžu členské štáty a Frontex do najvyššej možnej miery obmedziť prípady zmiznutia na mori tých, ktorí sa pokúšajú dostať do Európy na provizórne zhotovených plavidlách. V dôsledku toho Komisia víta dvojstrannú dohodu medzi Španielskom a štátmi západnej Afriky, ako aj kontakty medzi Talianskom, Maltou a Líbyou. K dnešnému dňu nepriniesli kontakty s Líbyou žiadané výsledky, čo však znamená o to väčší dôvod na ich ďalšie rozvíjanie.

Komisia vo svojej správe o budúcom rozvoji agentúry Frontex zdôraznila, že spolupráca s tretími krajinami predstavuje kľúčový prvok na zlepšenie spoločných operácií vykonávaných agentúrou v dlhodobom horizonte. Z toho dôvodu je potrebné zvážiť, či by malo byť Frontexu umožnené vykonávať skúšobné projekty s tretími krajinami ako príjemcami. Agentúra musí, samozrejme, zabezpečiť súlad medzi svojimi aktivitami a celkovým rámcom zahraničnej politiky Európskej únie.

Tieto projekty by mohli významným spôsobom posilniť účinok spolupráce iniciovanej na základe súčasných pracovných dohôd, v ktorých by mohli tretie krajiny špecifikovať konkrétne potreby na budovanie kapacít týkajúce sa riadenia hraníc v konkrétnych tretích krajinách.

Komisia vníma rok 2008 ako rok skúšky. Frontex má k dispozícii veľký celkový rozpočet, databáza CRATE je plne funkčná a rýchle zásahové tímy sa nachádzajú na svojich stanovištiach. Výsledky týchto opatrení budeme, samozrejme, hodnotiť a v prípade potreby budeme uvažovať aj o iných alternatívach, napríklad vybudovaní Európskeho systému hraničného dozoru, ktorým sa zaoberá aj hodnotiaca správa Komisie.

Toto sú teda informácie, o ktoré som sa chcel s vami dnes podeliť. Teraz sa teším, že si vypočujem vaše pripomienky týkajúce sa týchto zložitých problémov.

 
  
MPphoto
 
 

  Simon Busuttil, v mene skupiny PPE-DE. – (MT) V poslednom čase sa k nám začínajú dostávať informácie o tragédiách stoviek migrantov, ktorí sa utopili, a keďže veľmi dobre poznáme príčiny týchto tragédií, je namieste položiť si otázku, či sme v tomto roku na riešenie problému nelegálneho prisťahovalectva lepšie pripravení. Frontex predstavuje len časť riešenia – je to, presne ako povedala Komisia, odstrašujúci prostriedok v boji proti nelegálnemu prisťahovalectvu, pričom tento rok bude pre Frontex rokom skúšky. Pán komisár Barrot správne poznamenal, že tento rok sme Frontexu zdvojnásobili rozpočet, poskytli sme mu rýchly zásahový tím, a zdá sa tiež, že má dostatok prostriedkov na vykonávanie svojich misií. Z toho dôvodu budeme prácu agentúry Frontex pozorne monitorovať, pričom dúfame, že tento rok budú jej opatrenia účinnejšie než doposiaľ. Ak chce mať Frontex podporu tohto Parlamentu, potom nám musí ukázať, že si túto podporu skutočne zaslúži.

Pán predsedajúci, ako som už povedal, Frontex je len časťou tohto riešenia. Bez ohľadu na to, či toto riešenie chceme alebo nechceme dosiahnuť, potrebujeme tiež viesť závažné diskusie o tom, ako bude toto bremeno rozdelené medzi jednotlivé štáty. Rada sa týmto diskusiám doposiaľ úspešne vyhýbala. Potrebujeme odstrániť pokrytectvo, v ktorom na jednej strane vyjadrujeme pobúrenie, keď sa prisťahovalci utopia, a na strane druhej nechávame južné členské štáty, aby toto bremeno znášali osamote. Potreba zdieľania tohto bremena už v oblasti Stredozemia ani nemôže byť jasnejšia. Už v minulom roku sme mohli byť svedkami prípadov, v ktorých boli v líbyjskej záchrannej zóne objavení prevrhnutí emigranti alebo emigranti zavesení na rybárske siete na lov tuniakov. Líbya v tejto veci neurobila nič a európske krajiny sa len nečinne prizerali a navzájom sa obviňovali. Chcel by som sa Komisie a Rady opýtať čo v tomto roku plánujú urobiť – neexistujú žiadne pochybnosti o tom, pán komisár, pán úradujúci predseda, neexistujú žiadne pochybnosti o tom, že záchrana ľudských životov je povinnosťou nás všetkých. Nastal však čas, aby Komisia a Rada nabrali odvahu a reagovali na tieto otázky. Je prijímanie prisťahovalcov povinnosťou iba jednej krajiny, alebo by mala byť táto povinnosť zdieľaná všetkými krajinami?

 
  
  

PREDSEDÁ: PANI ROTHE
podpredsedníčka

 
  
MPphoto
 
 

  Claudio Fava, v mene skupiny PSE. (IT) Vážená pani predsedajúca, vážené dámy, vážení páni, dovoľte mi vyjadriť moju vďačnosť vám, pani predsedajúca, pán predseda Rady a pán komisár. Vítame návrh pána predsedu Rady, ktorý sa týka integrovaného prístupu k prisťahovalectvu. Úsilie spojiť rôzne aspekty tohto problému a spoločne ich riešiť musí vychádzať z toho, že uznáme skutočnosť, ktorá je nám všetkým známa: 60 % migrantov prichádza do Európy po mori. „Pevnosť Európa“ vo svojom predbežnom odhade uvádza, že za posledných desať rokov sa utopilo alebo iným spôsobom stratilo približne 12 000 osôb. Stredozemné more sa stalo najväčším masovým hrobom vo vonkajšom prostredí na svete.

Hoci agentúra Frontex nebola založená z humanitárnych dôvodov, podľa môjho názoru ju nemožno vyňať z tohto kontextu. Frontex nemožno oddeliť od skutočnosti, že čelíme veľkému humanitárnemu problému. V čom spočívajú ťažkosti a nejasnosti tohto projektu? Členské štáty až doteraz pokladali Frontex za agentúru, ktorá má slúžiť na zníženie ich zodpovedností, no Frontex je koordinačná agentúra založená na duchu solidarity a reciprocity, ktorá nemôže fungovať nezávisle od členských štátov. Členské štáty sú prvotne zodpovedné za riadenie suchozemských i morských hraníc.

Ďalším dôležitým aspektom je, že agentúre Frontex neboli doposiaľ poskytnuté dostatočné zdroje. Teraz, keď má mať agentúra Frontex, podľa informácií, ktoré nám boli poskytnuté, k dispozícii finančné zdroje, štruktúry, personálne a praktické zdroje, bude potrebné, aby sme overili ich funkčnú spoľahlivosť. Jednoducho nestačí len predložiť zoznam lodí a vrtuľníkov, je potrebné, aby sme mali možnosť vidieť, ako možno tento súbor zdrojov a nástrojov skutočne využiť v prospech fungovania agentúry Frontex.

Tretí bod, ku ktorému sa chcem vyjadriť, je, že agentúra Frontex ešte stále nevyriešila problém, ktorý ste aj vy, pán komisár, spomenuli, keď ste povedali, že by sme mali prispieť k zníženiu počtu mŕtvych a nezvestných osôb. Čo môže Frontex podniknúť, aby sa dosiahol tento cieľ? Sme presvedčení, že existuje len jeden spôsob, ako ho dosiahnuť, musíme zabezpečiť, aby pôsobnosť agentúry Frontex zahŕňala aj námorné záchranné operácie. Inak povedané, okrem pravidiel, ktorými sa riadi prisťahovalectvo do Európskej únie, a námorných právnych predpisov, by sa mali vytvoriť aj humanitárne právne predpisy, ktoré by stanovovali povinnosť zachrániť každý ľudský život v každom prípade, keď existuje bezprostredné nebezpečenstvo, že dôjde k strate ľudských životov.

Pán komisár, to je odkaz, ktorý by sme vám chceli zanechať, a boli by sme radi, keby ste nám v niekoľkých spomenutých oblastiach poskytli vy a Rada bližšie vysvetlenie.

 
  
MPphoto
 
 

  Jeanine Hennis-Plasschaert, v mene skupiny ALDE. – Vážená pani predsedajúca, buďme úprimní a otvorení: vzhľadom na to, že Frontex je koordinačná agentúra, nemôžeme od nej očakávať, že sama dokáže zastaviť prílev nelegálnych prisťahovalcov. Nemôžeme ani očakávať, že dokáže zabrániť obchodovaniu s ľuďmi. Frontex nie je a nikdy ani nebude všeliekom na všetky problémy spôsobené nelegálnou migráciou.

V konečnom dôsledku je to veľmi jednoduché: Konečnú zodpovednosť za bezpečnosť hraníc EÚ nesú členské štáty. Hraničné kontroly je nutné vykonávať v duchu zdieľaných zodpovedností a solidarity medzi členskými štátmi.

V posledných rokoch musíme čeliť skutočnému paradoxu. Členské štáty vyzývajú agentúru Frontex, aby okamžite zastavila prílev nelegálnych prisťahovalcov, a aby využila čo najviac vybavenia. Ako však viete, centrálny register dostupného technického vybavenia je len virtuálnym registrom. Položky nachádzajúce sa na tomto zozname patria členským štátom, a teda podliehajú ochote členských štátov použiť ich. Ochota viacerých členských štátov je zjavne diskutabilná.

Pokiaľ ide o finančný výhľad, keby agentúra Frontex naraz použila všetko vybavenie, jej rozpočet by sa okamžite vyčerpal. Preto hlavná otázka, na ktorú je potrebné odpovedať, a teraz sa obraciam na Radu, znie, či je Rada pripravená rozšíriť zásadu vynútiteľnej solidarity, na základe ktorej by všetky členské štáty boli povinné konať, t. j. povinný mechanizmus solidarity.

V posledných rokoch členské štáty opakovane potvrdili dôležitosť zabezpečenia úplného dodržiavania medzinárodných povinností týkajúcich sa ľudských práv pri riadení migrácie. Členské štáty zvýraznili dôležitosť európskej solidarity pri rozdelení zaťaženia ako jednu zo základných zásad. Pričasto sa však stáva, že účinnému rozhodovaniu bráni neschopnosť týchto členských štátov pracovať spoločne vo vzájomnom záujme.

Vážený pán úradujúci predseda, súhlasíte s tým, že čas na slová už uplynul a nastal čas na skutky? Súhlasíte s tým, že vo svete, ktorý je poznačený narastajúcimi regionálnymi konfliktmi a zväčšujúcou sa priepasťou medzi bohatými a chudobnými, sa bude mobilita skôr zväčšovať ako zmenšovať? Nie je najvyšší čas, aby členské štáty zaujali stanovisko, ktorým odpovedia na túto výzvu radikálnym, no zodpovedným prehodnotením svojich názorov na to, ako má vyzerať komplexný balík spoločnej, opakujem spoločnej, migračnej politiky?

Žiaľ, teraz musím opustiť rokovaciu sálu, pretože sa zúčastňujem na prebiehajúcich trojstranných rozhovoroch na najvyššej úrovni o smernici o spoločných štandardoch a postupoch v členských krajinách pri návrate štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí majú nelegálny pobyt. Verím však, že čo najskôr dostanem vašu podrobnú odpoveď.

 
  
MPphoto
 
 

  Mario Borghezio, v mene skupiny UEN. (IT) Vážená pani predsedajúca, dámy a páni, iniciatíva Frontex si zaslúži podporu. Predstavuje hranicu európskej civilizácie voči náporu nelegálneho prisťahovalectva, ktoré je zámerné, veľmi často so sebou prináša mimoriadne vážne humanitárne tragédie a predstavuje veľké obchodné príležitosti pre zločinecké organizácie typu mafie. Preto je potrebné, aby sme proti nelegálnemu prisťahovalectvu bojovali čo najenergickejšie.

Sme presvedčení, že niektoré krajiny, napríklad Španielsko, prijali veľmi účinné opatrenia. V Španielsku bol v rámci systému SIVE vybudovaný vysokosofistikovaný múr proti nelegálnym prisťahovalcom, využívajúci špičkové technológie. Nemá zmysel roniť krokodílie slzy nad úmrtiami a humanitárnymi incidentmi, keď nerobíme nič preto, aby sme chránili naše pobrežie. Ani moja vlasť dlho nič nerobila (spomeňme si na situáciu na ostrove Lampedusa), no stačí, aby sme zabránili tomu, aby sa lode, ktoré prevážajú nelegálnych prisťahovalcov, dostali do teritoriálnych vôd členských štátov.

Pokiaľ ide o právny stav, dôvody uvádzané proti tomu, aby bolo nelegálne prisťahovalectvo vyhlásené za zločin, sú úplne neopodstatnené. Na zatknutie a zadržiavanie nelegálnych prisťahovalcov sa v plnej miere vzťahuje článok 5 písm. f) Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, v ktorom sa jasne uvádza, že jedna z výnimiek vzťahujúcich sa na zákaz upierať ľuďom ich slobodu, sa týka ľudí, ktorí neoprávnene vstupujú do inej krajiny.

Napokon je nutné, aby Európa preskúmala výsledky úplnej realizácie Schengenskej dohody, ktoré máme pred sebou. Schengen mal podporovať slobodu pohybu zamestnancov a študentov, no v skutočnosti vytvoril takpovediac zelenú kartu pre voľný pohyb zločincov. Toto chceme na našom území? Určite nie. Preto je potrebné, aby sme začali okamžite konať. Na základe spomínaných výsledkov je potrebné prehodnotiť smernicu z roku 2004.

Členské štáty mali stanoviť hranice príjmu a povinnosť pre každého, kto vstupuje do našich krajín, aby preukázal, že jeho finančné prostriedky boli získané zákonným spôsobom. Ale neurobili to, napríklad Taliansko to neurobilo, a tak mestá, medzi ktoré patrí aj hlavné mesto kresťanstva, napádajú Rómovia a Rumuni, ktorí páchajú zločiny, znásilňujú a dopúšťajú sa ďalších trestných činov, no nie sú vypovedaní z krajiny. Nad týmito výsledkami by sme sa mali poriadne zamyslieť.

 
  
MPphoto
 
 

  Cem Özdemir, v mene skupiny Verts/ALE. – (DE) Vážená pani predsedajúca, od založenia agentúry Frontex, Európskej agentúry pre riadenie operačnej spolupráce na vonkajších hraniciach členských štátov Európskej únie, postupuje realizácia európskych pracovných programov účinne a podľa plánu. Napriek tomu je moja skupina od prijatia nariadenia o agentúre Frontex mimoriadne znepokojená v súvislosti s vážnymi incidentmi, ktoré sa udiali v Stredozemnom mori, a pri ktorých často umierajú ľudia, ktorí sa usilujú zabezpečiť si lepší život.

Preto máme niekoľko otázok, ktoré by sme radi predložili Rade. Jedna z týchto otázok znie: zapracovala agentúra Frontex v plnej miere povinnosti v oblasti ľudských práv do svojich súčasných riadiacich ustanovení a postupov? Alebo aby sme boli o niečo presnejší a úprimnejší: môžu Rada a Komisia zaručiť, že členské štáty EÚ, ktorým poskytuje Frontex podporu, spĺňajú všetky povinnosti vyplývajúce z medzinárodných právnych predpisov a medzinárodného dohovoru, pokiaľ ide o bezpečnosť a monitorovanie ich vonkajších hraníc?

Štatistiky zverejnené agentúrou Frontex sa týkajú výhradne počtu migrantov, ktorým sa zabránilo vo vstupe do Európskej únie. Nie sú k dispozícii štatistiky, ktoré by vyčísľovali počet zadržaných žiadateľov o azyl, nie je jasné ani to, ako sa s nimi zaobchádzalo. Radi by sme sa dozvedeli, či existujú štatistiky, ktoré by sa týkali počtu zadržaných žiadateľov o azyl. Ak existujú, prečo ešte neboli zverejnené?

Na záver by som sa chcel opýtať, v prípade, že dôjde k zadržaniu žiadateľa o azyl, akú úlohu zohráva agentúra Frontex, pokiaľ ide o koordináciu postupu podania žiadosti o azyl? Kde dochádza k preskúmaniu týchto žiadostí? Prostredníctvom akých mechanizmov dokážeme zaručiť, že dôjde k dôslednému preskúmaniu žiadosti, predtým než je žiadateľ o azyl poslaný naspäť?

 
  
MPphoto
 
 

  Tobias Pflüger , v mene skupiny GUE/NGL. (DE) Vážená pani predsedajúca, Európska únia a jej inštitúcie neustále vyhlasujú, že boj za ľudské práva má kľúčový význam. Zdá sa však, že pre agentúru Frontex, ktorá spadá priamo pod Európsku úniu a pre politiku, ktorá sa jej týka, to neplatí. EÚ chce využiť agentúru Frontex na to, aby zabránila ľuďom zvonku pri vstupe do Únie, nezáleží jej na záchrane ľudských životov.

Humanitárne organizácie sú presvedčené o tom, že od založenia agentúry Frontex zomiera viac utečencov, pretože musia cestovať ďalej. Frontex militarizuje systém Európskej únie zameraný na odmietanie vstupu utečencov do Únie. Otázka znie: prečo chcú utečenci vôbec vstúpiť do Únie? Vo veľkej miere to súvisí s rozdielmi v blahobyte medzi jednotlivými krajinami. Je potrebné niečo urobiť. Zmena klímy túto situáciu ešte vystupňuje, pričom sa bude ešte viac utečencov snažiť vycestovať do Európy.

Parlament nemá nad agentúrou Frontex žiadnu kontrolu. Spomínam si na vypočutie, ktoré zorganizoval Výbor pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci, na ktoré výkonný riaditeľ agentúry Frontex vôbec nepovažoval za potrebné prísť. Stratégiou Európskej únie je zjavne vybrať si tých najlepších spomedzi migrantov a utečencov a ostatných nechať napospas osudu, pričom jedným z nástrojov, ktorý EÚ používa na plnenie tejto stratégie, je agentúra Frontex. Z celkového hľadiska agentúra Frontex zhoršuje situáciu utečencov. Stanovisko mojej skupiny je preto veľmi jasné: agentúru Frontex je potrebné zrušiť a namiesto toho je potrebné viac sa zamerať na poskytovanie praktickej pomoci utečencom. To by bol ten správny prístup, a nie podporovanie čoraz väčšej izolácie a neustále posilňovanie pevnosti Európa.

 
  
MPphoto
 
 

  Georgios Georgiou, v mene skupiny IND/DEM. (EL) Vážená pani predsedajúca, otázka cezhraničných dohôd nepatrí medzi ťažko zrozumiteľné záležitosti, akou je napríklad čítanie textov od Lysia alebo Cicera. Na druhej strane agentúra Frontex neurobí nič preto, aby vyriešila všetky problémy, o ktorých sme presvedčení, že existujú medzi Európou a tými, ktorí sú natoľko nešťastní, že musia v EÚ hľadať útočisko. Títo biedni nešťastníci sú ázijské obete, ktoré sú zneužívané susednými krajinami spolupracujúcimi s Európou, no ktoré nikdy nebudú schopné hľadieť na dôsledky tejto činnosti z európskeho uhla pohľadu.

Ak by existovali nepriaznivé dôsledky a agentúra Frontex by napríklad musela vykonávať jednak svoju záchrannú funkciu, a na druhej strane by nás musela informovať o tom, odkiaľ utečenci prichádzajú, a ktoré štáty umožňujú toto nezákonné obchodovanie s týmito nešťastnými ľuďmi, ktorí často skončia na dne mora, potom by Európska únia mohla prijať vlastné opatrenia proti týmto krajinám a znížiť dotácie, ktoré im v súčasnosti poskytuje.

 
  
MPphoto
 
 

  Koenraad Dillen (NI). – (NL) Vážený pán predsedajúci, vo všeobecnosti môžeme, samozrejme, len privítať rozšírenie úloh agentúry Frontex, ktoré nám bolo predstavené, plány na vytvorenie celoeurópskej pohraničnej stráže a vybudovanie ústrednej európskej databanky. Ďalším dobrým znakom je, že agentúra Frontex dostala zelenú na začatie rokovaní o dohodách o spolupráci s mnohými krajinami pôvodu a tranzitnými krajinami, aby bolo možné zabezpečiť prijatie spoločných opatrení proti nezákonnému prisťahovalectvu. Na druhej strane, táto agentúra prirodzene stojí alebo padá na technickej pomoci a politickej podpore členských štátov, ktoré sa v minulosti často ukázali ako problematické. Napríklad Francúzsko, Nemecko a Holandsko boli oveľa aktívnejšie ako Belgicko, ktoré sa zapojilo len do troch operácií.

Rovnako sa nemôžeme priveľmi spoliehať na posilňovanie vonkajších hraníc a rozhodne by nás nemali zaslepiť mediálne príťažlivé operácie agentúry Frontex v Stredozemí. Väčšina nelegálnych prisťahovalcov pricestuje do Európy zákonným spôsobom, no po vypršaní platnosti ich víz sa jednoducho zmenia na osoby s nelegálnym pobytom. Takýchto prípadov je v Európe niekoľko stotisíc. Z tohto hľadiska preto 53 tisíc zatknutí, ktoré pred niekoľkými mesiacmi navrhla Komisia, nedokáže urobiť viac, ako len „vyliečiť príznaky“.

Kľúčovou záležitosťou ostáva aj naďalej to, že európske členské štáty i Európska únia sú zodpovedné za nekontrolované a nelegálne prisťahovalectvo so všetkými katastrofálnymi následkami, ktoré toto prisťahovalectvo má na spoločnosť. Hovorím nielen o pružnej vízovej politike a uvoľnenej politike sledovania a repatriácie, ale tiež o nezodpovedných vlnách legalizácie, ktoré prebehli v niektorých členských štátoch, a ktoré mali mimoriadne nepriaznivé následky. V súčasnosti predstavuje rozšírenie Schengenu na východ najnovšie z týchto škodlivých rozhodnutí. Preto by ste sa mohli opýtať, či agentúra Frontex nemá slúžiť len ako „bleskozvod“, ktorý má uchlácholiť občanov Európy.

 
  
MPphoto
 
 

  Patrick Gaubert (PPE-DE). – (FR) Vážená pani predsedajúca, vážený pán komisár, Jacques, dámy a páni, momentálne skúmame veľmi dôležité dokumenty, ktoré by mali privodiť skutočné zmeny a dovolím si tvrdiť skutočný pokrok v riadení migračných tokov. Mám na mysli najmä smernicu o spoločných štandardoch a postupoch v členských krajinách pri návrate štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí majú nelegálny pobyt, smernicu o takzvanej modrej karte, smernicu, ktorou sa zavádzajú sankcie voči zamestnávateľom, a smernicu o spoločnom súbore práv.

Súčasnú legislatívnu prácu je potrebné dokončiť čo najskôr, ak chceme dosiahnuť účinné výsledky, ktoré budú dobre viditeľné pre našich spoluobčanov a pre štátnych príslušníkov tretích krajín. Musíme vyslať jasný signál. Ako poslanci parlamentu venujeme otázke prisťahovalectva náležitú pozornosť a mienime sa s ňou priamo vyrovnať. Je potrebné, aby sme bližšie preskúmali riadenie našich vonkajších hraníc a úlohu, ktorú v tejto oblasti zohráva agentúra Frontex. Agentúra Frontex nebola vytvorená, aby v južnej Európe vyťahovala z vody telá utopencov. Nebola vytvorená ani na to, aby odhaľovala hladujúce deti vo východnej Európe v sprievode ich rodičov na nekonečnej ceste migrácie. Agentúra Frontex má jasné poslanie: chrániť naše hranice, a tým chrániť našich spoluobčanov.

Členské štáty preto musia dodržať svoje zodpovednosti a splniť svoje záväzky tým, že agentúre Frontex poskytnú všetky zdroje, ktoré potrebuje na vykonanie svojich misií v čo najlepších podmienkach. Musíme prestať rozmýšľať o agentúre Frontex ako o opatrení, ktoré je dočasné alebo izolované. Agentúra Frontex musí byť schopná neustále bojovať s javmi, ktoré spadajú do jej pôsobnosti: migrácia a nelegálne prisťahovalectvo, organizovaný zločin, pašeráctvo, nelegálne obchodovanie vo všetkých podobách. Agentúra Frontex musí byť ústredným prvkom širšieho projektu zameraného na bezpečnosť hraníc a v tomto smere je potrebné vytvoriť užšiu spoluprácu s najvyššími úradmi, ktoré sú zodpovedné za tieto otázky.

Nadradené zásady a politická vôľa ako zvyčajne ohrozujú hladký priebeh výkonu činnosti agentúry. Každému členskému štátu je potrebné pripomenúť jeho záväzok dodržiavať zásady zodpovednosti, solidarity a úcty. Dúfam, že Komisia a najmä Rada príjmu naše požiadavky a pripomienky a že neohrozia úspešnosť agentúry, ktorá je potrebná na európskej úrovni.

 
  
MPphoto
 
 

  Javier Moreno Sánchez (PSE). – (ES) Vážená pani predsedajúca, dámy a páni, pán úradujúci predseda Rady, pán komisár, ako ste povedali, Frontex funguje. Napríklad vďaka spoločným operáciám došlo v minulom roku k zníženiu počtu nelegálnych prisťahovalcov prichádzajúcich na Kanárske ostrovy o 61 %. Mafiánske organizácie však skúšajú nájsť nové trasy, aby zmarili účinnosť bezpečnostných operácií. Ich činnosť predstavuje zajaca a naše reakcie korytnačku. Všetci dobre poznáme La Fontaineovu bájku a tiež to, ako sa končí: preteky určite vyhráme, no koľko ľudí bude musieť umrieť, kým sa tak stane?

Vážené dámy, vážení páni, musíme si to povedať jasne a stručne, a tak to musíme podať aj verejnosti. Skutočne chceme riešiť problém nelegálneho prisťahovalectva spoločne, alebo len chceme, aby to vyzeralo tak, že ho riešime? Z hľadiska zníženia počtu nelegálnych prisťahovalcov, záchrany ľudských životov a boja proti obchodovaniu s ľuďmi predstavuje agentúra Frontex pridanú hodnotu. Slúži tiež ako významný odstrašujúci prostriedok v monitorovaných oblastiach.

Vážené dámy, vážení páni, je však potrebné, aby sme zašli o niečo ďalej, a aby sme vytvorili integrovaný európsky systém zameraný na riadenie všetkých vonkajších hraníc Európskej únie. Frontex potrebuje primeraný mandát a primerané zdroje. Návrhy Komisie sú správne nastavené, no radi by sme vedeli, aké jednotné a odhodlané sú členské štáty v boji proti nelegálnemu prisťahovalectvu, keďže ide o jav, ktorý má vplyv na nás všetkých, nielen na krajiny na našej južnej hranici.

Aký názor majú členské štáty na myšlienku zaviesť Európsky systém hraničného dozoru? Pokiaľ ide o prevádzkové možnosti agentúry Frontex, aký má Rada názor na vytvorenie regionálnych stredísk v citlivých oblastiach, najmä na južných morských hraniciach?

V súvislosti s kľúčovým aspektom hraničného dozoru by som sa rád dozvedel, aká bude úloha agentúry Frontex v Iconete, a aká bola reakcia Rady na návrh založiť EUROSUR.

Na záver mi dovoľte povedať, že súhlasím s pánom komisárom, že spolupráca s tretími krajinami tvorí nevyhnutnú súčasť boja proti nelegálnemu prisťahovalectvu. Aké opatrenia prijme agentúra Frontex, aby uľahčila vytvorenie dohôd uzatvorených členskými štátmi, napríklad Španielskom? Myslím si, že odpovede na podobné otázky môžu byť prvým náznakom toho, ako a kedy vyhráme spomínané preteky.

 
  
MPphoto
 
 

  Sarah Ludford (ALDE). – Vážená pani predsedajúca, členské štáty majú právo i povinnosť primerane kontrolovať svoje hranice, riadiť prisťahovalectvo a vzájomne spolupracovať v rámci Európskej únie bez ohľadu na to, či sú členmi Schengenu. Moja vlasť, žiaľ, členom Schengenu nie je. Znamená to, že členské štáty musia spolupracovať s agentúrou Frontex a prostredníctvom agentúry Frontex, keďže je im to zákonne umožnené, musia podporovať mobilné pohraničné zásahové tímy (tzv. RABIT) a zabezpečiť, aby mala agentúra Frontex dostatok zdrojov.

Dobre riadené hranice by nemali znamenať nehumánne zaobchádzanie s prisťahovalcami, ani zanedbávanie potreby dodržiavať právne predpisy týkajúce sa utečencov, ktorým sa umožní prístup k azylovému konaniu. Preto by sme mali doplniť mobilné pohraničné zásahové tímy odbornými azylovými tímami, ktoré by bolo možné nasadiť v krátkom čase, a ktoré by sa zaoberali riešením veľkých prílevov údajných migrantov, pričom sa zaistí, že každý potenciálny nárok sa bude posudzovať individuálne.

Agentúra Frontex nemôže byť náhradou komplexného migračného systému (ktorý ešte stále neexistuje), ktorý by sa vzťahoval na nelegálne prisťahovalectvo a legálnu migráciu, a ktorý by mal riadne kanály pre legálnu migráciu, pričom by bol zachovaný aj azylový kanál.

Na záver mi dovoľte povedať, že ma znepokojuje trend miešať dohromady prisťahovalectvo a zločinnosť. Pojem „bezpečnosť hraníc“, ktorý sa často používa, automaticky navodzuje dojem, že prisťahovalci predstavujú hrozbu. Vo väčšine prípadov to však nie je pravda. Nelegálni prisťahovalci možno nemajú zákonný nárok na vstup do danej krajiny, no to ešte neznamená, že sú zločincami.

 
  
MPphoto
 
 

  Agustín Díaz de Mera García Consuegra (PPE-DE). – (ES) Vážená pani predsedajúca, najtvrdšiu a najdramatickejšiu podobu nelegálneho prisťahovalectva máme možnosť vidieť, keď je na pobreží Atlantického oceánu a Stredozemného mora pekné počasie.

Mafiánske skupiny sú oveľa aktívnejšie, keď riziko je teraz zjavne menšie. Preto je táto rozprava veľmi potrebná, aby sme podporili, uľahčili a podnietili všetky iniciatívy zamerané na predchádzanie a potláčanie pohrôm zločinnosti, ktoré ohrozujú veľmi veľa ľudských životov a často beztrestne narúšajú naše hranice.

V tomto kontexte sa nevyhnutnou súčasťou tohto procesu stávajú vonkajšie opatrenia prijaté Európskou úniou. Potvrdzujú to aj skúšobné projekty realizované na Kapverdoch a v Montavii. Parlament nedávno umožnil Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci, aby sa podieľal na tejto úlohe, keďže schválil dve pracovné cesty do Senegalu a Mauretánie. Tieto krajiny sú názornými príkladmi tranzitných krajín a krajín pôvodu nelegálnych prisťahovalcov.

Odteraz musia byť vonkajšie opatrenia Európskej únie zamerané na prisťahovalectvo aktívnejšie a viditeľnejšie, a musia sa zameriavať na oveľa vhodnejšie krajiny, najmä na Guineu-Konakry.

Agentúra Frontex dosiahla výrazný pokrok za krátky čas. Má k dispozícii finančné prostriedky, presnejšie 70 miliónov EUR, a dobré koordinačné možnosti, no je potrebná jednoznačná pomoc zo strany Rady, napríklad na to, aby bola databáza CRATE viac než len zoznamom prostriedkov, či vyhlásením ponúk. Problém je dramatický a pretrváva, je potrebné, aby sme presadili naše úsilie a zachovali naše systémy prevencie, pomoci a dohľadu, pričom materiálne a ľudské zdroje je potrebné vyčleniť natrvalo a včas, a to na Kanárskych ostrovoch a v Stredozemí.

Počas prvého štvrťroka tohto roka sa na Kanárske ostrovy dostalo 1 702 prisťahovalcov, za rovnaké časové obdobie v predchádzajúcom roku sa na Kanárske ostrovy dostalo 1 425 prisťahovalcov. Teraz prichádza viac prisťahovalcov, no využívajú menej lodí. Za posledné tri roky prišlo na Kanárske ostrovy 48 305 prisťahovalcov. Je pravda, že v roku 2007 v porovnaní s rokom 2006 došlo k poklesu z 31 000 na 11 000 prisťahovalcov, no tvrdou pravdou je, že do prístavov na Kanárskych ostrovoch prichádza čoraz viac prisťahovalcov a každý deň v Stredozemnom mori objavia telá utopencov buď blízko pobrežia pri meste Oran, alebo pri samotných Kanárskych ostrovoch.

Okrem toho, vážená pani predsedajúca, mi na záver dovoľte povedať, že 15 % až 20 % repatriovaných prisťahovalcov sa pokúsi o opätovný nelegálny vstup do EÚ. Ide teda o trvalý problém. Preto potrebujeme viac spoločnej globálnej ochoty a menej spoločných rečí.

 
  
MPphoto
 
 

  Genowefa Grabowska (PSE). – (PL) Vážená pani predsedajúca, vážený pán komisár, vážená pani predsedníčka Rady, Malta, Španielsko, Taliansko a Francúzsko, to všetko sú krajiny, na ktoré majú migračné toky mimoriadny dosah, no existujú aj iné migračné trasy.

Rada by som upriamila pozornosť Parlamentu na východnú hranicu Európskej únie, najmä na hranicu mojej vlasti, Poľska. Udalosti uplynulých mesiacov naznačujú, že migračné toky prechádzajú aj cez túto hranicu a že aj tu dochádza k ľudským tragédiám. Dovoľte mi pripomenúť tomuto Parlamentu, že pri pokuse prekročiť hranicu do Poľska umreli vyčerpaním dve deti z Čečenska, ktoré sprevádzala ich matka. Okrem nelegálnych prisťahovalcov z Ukrajiny a Bieloruska sa v poľských záchranných táboroch pre utečencov nachádzajú aj utečenci z Pakistanu, Kórey a Vietnamu.

Migrácia, najmä nelegálna migrácia, predstavuje problém, ktorý sa týka celej Európskej únie. Je preto poľutovaniahodné, že neexistuje spoločný prístup Európskej únie v oblasti nelegálnej migrácie. Zásady, ktoré uplatňujú jednotlivé členské štáty, pokiaľ ide o poskytnutie azylu alebo o vypovedanie z krajiny, sa vo veľkej miere líšia. Preto mi dovoľte využiť túto príležitosť, aby som zdôraznila, že je potrené vytvoriť jednotný právny rámec. Potom by bolo možné, aby sme aspoň zaobchádzali s nelegálnymi prisťahovalcami rovnakým spôsobom v celej Európskej únii. Zjavne jedinou alternatívou nelegálneho prisťahovalectva je legálna migrácia. Občania Európskej únie by sa legálnej migrácie nemali obávať. Pre starnúcu Európu predstavuje legálna migrácia príležitosť. Preto vítam prístup slovinského predsedníctva, pretože aj ja si myslím, že je potrebné dosiahnuť užšiu spoluprácu medzi orgánmi colnej a hraničnej kontroly, aby bolo možné zlepšiť súčasný spôsob riadenia hraníc Európskej únie.

Okrem toho sa musia členské štáty aktívnejšie zapájať do spoločných operácií agentúry Frontex. Nemôžu byť aj naďalej také sebecké ako doteraz, naopak, pokiaľ ide o vybavenie tejto dôležitej agentúry, mali by byť štedrejšie. Nemám na mysli len vybavenie ľudskými zdrojmi, odborníkmi, ale tiež, a najmä, vybavenie loďami, lietadlami a ďalším dôležitým vybavením, prostredníctvom ktorého bude možné zabezpečiť účinnú ochranu hraníc Európskej únie. Napokon, ide o životy mnohých ľudí, či už na mori alebo v horách. Ide tiež o bezpečnosť nás všetkých.

 
  
MPphoto
 
 

  Carlos Coelho (PPE-DE).(PT) Vážená pani predsedajúca, vážený pán úradujúci predseda Rady, vážený pán podpredseda Komisie, dámy a páni, čelíme kríze hromadného nelegálneho prisťahovalectva, ktoré ovplyvňuje bezpečnosť a súdržnosť celej Európskej únie. Prisťahovalectvo je jav obrovských rozmerov, ktorý vyžaduje európsky prístup, najmä v priestore bez vnútorných hraníc.

Preto podporujem vytvorenie Európskeho systému hraničného dozoru, Eurosuru, ktorý zjednoduší a vzájomne prepojí systémy hraničných kontrol členských štátov s cieľom zvýšiť vnútornú bezpečnosť Európskej únie, bojovať proti nelegálnemu prisťahovalectvu, zabrániť cezhraničnej kriminalite a terorizmu a posilniť schopnosť členských štátov vykonávať záchranné operácie.

Podporujem tiež ústrednú úlohu, ktorú musí agentúra Frontex zohrávať pri kontrole a monitorovaní vonkajších hraníc. Súhlasím s tým, že agentúra Frontex musí zjednodušiť uplatňovanie súčasných a budúcich ustanovení Spoločenstva, pričom musí zlepšiť účinnosť ich uplatňovania z hľadiska riadenia vonkajších hraníc a zabezpečenia koordinácie opatrení prijatých členskými štátmi, najmä z hľadiska technickej a operačnej pomoci, ktorá sa má poskytnúť členským štátom, ktoré o ňu požiadajú. Dovolím si však upozorniť Radu a členské štáty, že tieto ciele možno dosiahnuť, len ak tejto agentúre poskytneme potrebné ľudské a finančné zdroje. Žiaľ, až donedávna agentúra Frontex nemala tieto zdroje k dispozícii.

Pokiaľ ide o systém vstupu a výstupu, som presvedčený, že by sme mali byť opatrnejší. Som znepokojený touto sériou návrhov, ktoré sa týkajú monitorovania jednotlivcov. Počet týchto návrhov stúpa závratnou rýchlosťou. Zdá sa, že nie sme schopní dokončiť to, na čom sme sa už dohodli. Letíme vpred a nevenujeme dostatočnú pozornosť tomu, aby sme sa vyhli prekrývaniu a duplicite funkcií, aby sme posúdili vplyv týchto otázok na základné práva jednotlivcov, alebo aby sme v prípade potreby vytvorili záruky.

Podľa môjho názoru by sa mala Komisia namiesto navrhovania nových mechanizmov zamerať na dobehnutie omeškaní, ktoré už nastali, a na čo najrýchlejšie spustenie prevádzky systémov, napríklad systému SIS II (Schengenský informačný systém) a systému VIS (Vízový informačný systém).

 
  
MPphoto
 
 

  Katrin Saks (PSE). – (ET) Vážený pán komisár, dámy a páni, v Európskej únii bez vnútorných hraníc zohrávajú spolupráca a solidarita s cieľom ochrániť naše vonkajšie hranice veľmi dôležitú úlohu. Rovnako dôležité je ďalšie zlepšovanie činnosti agentúry Frontex.

No okrem prisťahovalcov, ktorí sa na lodiach prepravujú cez Stredozemné more, o ktorých tu už bolo dnes veľa povedané, a o ktorých sme všetci nepochybne dobre informovaní vďaka médiám, máme veľký problém aj s ľuďmi, ktorí vstupujú do EÚ s platnými vízami, no po uplynutí platnosti víz nemajú v úmysle z EÚ odísť. Ide predovšetkým o prisťahovalcov z východu.

Preto je veľmi dôležité zaviesť jednotný vízový informačný systém, pretože v tejto oblasti nestačí, ak sa zvýši zodpovednosť len jedného národného či členského štátu. Veľmi dôležitá je spolupráca medzi jednotlivými krajinami.

Okrem toho sa veľa hovorí o spoločnej migračnej politike. Z určitého hľadiska je to zjavne dôležité. No určité otázky musia zostať v právomoci členských štátov, napríklad otázka kvót, pretože v takýchto záležitostiach musí každá jednotlivá krajina posúdiť svoje integračné možnosti. Takéto otázky nemožno riešiť zhora.

 
  
MPphoto
 
 

  Panayiotis Demetriou (PPE-DE). – (EL) Vážená pani predsedajúca, myslím si, že nie je potrebné opakovať, čo sme si práve vypočuli od poslancov, ktorých prejavy sme už mali možnosť počuť. Podarilo sa im pokryť takmer všetky aspekty problému, o ktorom si všetci myslíme, že je zložitý, náročný a naliehavý.

Dovoľte mi, aby som k vyhláseniam Rady a Komisie povedal, že sa musíme vystríhať tárania a musíme začať konať. Činnosť EÚ sa musí riadiť troma zásadami. Po prvé správa musí byť jasná. Problém prisťahovalectva je potrebné uznať nielen ako vnútroštátny problém, ale aj ako celoeurópsky problém. Po druhé v tejto oblasti je nutné prakticky uplatniť zásadu solidarity. Po tretie je potrebné zaviesť skôr ucelenú ako čiastkovú politiku.

Vytvorili sme agentúru Frontex, a to je vynikajúce. Pán komisár povedal, že bola vytvorená, vybavená a posilnená všetkými potrebnými zdrojmi. Môže však Frontex vyriešiť problém? Mám o tom isté pochybnosti. Moji kolegovia poslanci rozprávali napríklad o dôvodoch prisťahovalectva. Rozhodne je potrebné, aby sme Frontex posilnili. Predovšetkým však musíme zamerať svoju pozornosť na stredomorské štáty. Je potrebné posilniť suchozemské aj námorné organizácie, aby sme dokázali prinajmenšom odolať obrovskému prílevu nelegálnych prisťahovalcov. Jedným z príkladov je Cyprus. V poslednom čase je práve táto krajina cieľom nelegálnych prisťahovalcov zo Stredného východu, ktorí na územie Cypru prenikajú cez územia okupované Tureckom. Európska únia má spôsoby a prostriedky ako zakročiť a dosiahnuť, aby tomu Turecko zabránilo.

O mnohých otázkach sme už v rámci tejto rozpravy diskutovali, no je tu ešte jedna dôležitá téma, otázka ľudských práv. Ak chceme zastaviť nelegálne prisťahovalectvo a prisťahovalectvo vo všeobecnosti, nesmieme dovoliť, aby došlo k porušovaniu ľudských práv. Pri zaobchádzaní s prisťahovalcami musíme uplatňovať zásady a hodnoty týkajúce sa ľudských práv, ktoré vyznáva Európska únia. Dôrazne žiadam, aby sa Komisia a Rada riadili práve týmto prístupom.

 
  
MPphoto
 
 

  Ioannis Varvitsiotis (PPE-DE). – (EL) Vážená pani predsedajúca, s príchodom leta a dobrých poveternostných podmienok, najmä v Grécku a Stredozemí, naberie, žiaľ, nelegálne prisťahovalectvo obrovské rozmery. Nelegálni prisťahovalci prídu k suchozemským i námorným gréckym hraniciam. Moja vlasť robí v rámci svojich možností všetko čo môže, aby sa s touto situáciou vyrovnala. Grécko prijíma všetky možné opatrenia, no na zastavenie tejto prílivovej vlny to nestačí.

Agentúra Frontex bola zriadená pred piatimi rokmi. Sme spokojní s jej výsledkami? Dovolím si tvrdiť, že vzhľadom na jej nedostatočné technické zdroje a obmedzenú právomoc sme spokojní. Ak však chceme prijať skutočné politické rozhodnutie, musíme agentúru Frontex ešte viac posilniť prostredníctvom zlepšenej logistickej infraštruktúry a pridelením riadnej právomoci. To je jediný spôsob, ako splniť naše záväzky. Napokon musíme tiež zriadiť pobrežnú stráž, ktorá bude mať na starosti morské hranice v oblasti Stredozemného mora.

 
  
MPphoto
 
 

  Marios Matsakis (ALDE). – Vážená pani predsedajúca, problém nelegálneho prisťahovalectva je veľmi zložitý. Len sčasti sa týka ochrany hraníc jednotlivých krajín a vo všeobecnosti Európskej únie.

Musíme skúmať príčiny a dôvody, ktoré vedú týchto ľudí k migrácii do Európy. Riskujú svoje životy a životy svojich blízkych. Cestujú tisíce míľ. Musia trpieť v krutých podmienkach, no stále prichádzajú. Preto predpokladám, že hoci by sme okolo celej európskej hranice vybudovali šesť metrov vysoký múr, aj tak by naďalej prichádzali.

Pán komisár vyslovil myšlienku, ktorá je veľmi múdra. Títo ľudia prichádzajú, pretože ich potrebujeme. V našich členských štátoch pre nich máme prácu. Prečo by sme teda nemohli nájsť systém, prostredníctvom ktorého by sme mohli legalizovať nelegálnych prisťahovalcov? Prečo by sme nemohli nájsť systém riadenia, prostredníctvom ktorého by sme mohli nasmerovať týchto ľudí do našich krajín legálnym a bezpečným spôsobom?

 
  
MPphoto
 
 

  Marie Anne Isler Béguin (Verts/ALE). – (FR) Vážený pán komisár, vážený pán minister, som presvedčená, že je veľmi šokujúce, ak niekto naznačuje, že naša bezpečnosť je ohrozená hladujúcimi ľuďmi, ktorí prichádzajú do Európskej únie, aby si mohli nájsť prácu, a aby tak mohli podporovať rodiny, ktoré zanechali vo svojej domovskej krajine. Dovoľte mi pripomenúť kolegom poslancom prejav pána Kofiho Annana, ktorým sa nám prihovoril, keď sme mu udelili Sacharovovu cenu. Žiadal nás, aby sme robili presný opak toho, čo robíme, žiadal nás, aby sme otvorili naše hranice. Keď sa pozrieme do budúcnosti, je jasné, že týchto pracovníkov budeme potrebovať, pretože v Európskej únii bude nedostatok pracovných síl.

Čo potom urobíme? Budujeme múry a vyberieme si, kto bude môcť vstúpiť, vyberieme si ľudí, ktorých potrebujeme. To je absolútne neprijateľné. Potrebujeme inú politiku, politiku, ktorá je otvorená pre všetkých týchto ľudí.

Rada by som však vedela, čo plánuje agentúra Frontex urobiť napríklad v tranzitných krajinách. V tejto súvislosti spomeniem Mauretániu. Situáciu v tejto krajine poznám, keďže Európska únia ma tam vyslala ako vedúcu volebnej pozorovateľskej misie. Zaviazali sme sa, že tejto chudobnej krajine pomôžeme pri jej prechode k demokracii. Mauretánia musí riadiť toky prisťahovalcov, ktorí cez túto krajinu cestujú smerom na Kanárske ostrovy.

(predsedajúca prerušila rečníčku)

 
  
MPphoto
 
 

  Hubert Pirker (PPE-DE). – (DE) Vážená pani predsedajúca, dámy a páni, sme tu, aby sme diskutovali o agentúre Frontex, a na to by sme sa mali zamerať. Na agentúru Frontex musíme, samozrejme, hľadieť v kontexte komplexnej stratégie migrácie, ktorá na jednej strane riadi legálne prisťahovalectvo, no na druhej strane bojuje proti nelegálnemu prisťahovalectvu.

V tomto celkovom kontexte predstavuje agentúra Frontex bezpečnostný nástroj, od ktorého závisí kampaň proti nelegálnemu prisťahovalectvu a pašerákom ľudí. Agentúra Frontex sa nasadzuje v oblastiach, v ktorých majú členské štáty ťažkosti vyrovnať sa s týmto problémom. Preto musíme zabezpečiť, aby sa z agentúry Frontex mohol stať účinný bezpečnostný nástroj.

Parlamentu sa podarilo dosiahnuť zdvojnásobenie rozpočtu, pričom došlo vo veľkej miere k rozšíreniu časového rámca na spoločné operácie. Teší ma, že operácie Hera a Nautilus sa už začali, a že operácia Poseidon sa začne v priebehu niekoľkých dní. Operácie však budú úspešné, a teraz sa obraciam na Radu, len ak členské štáty vytvoria potrebné podmienky a poskytnú potrebné nástroje.

Preto sa na Radu obraciam s touto žiadosťou a naliehavou výzvou: prosím urobte maximum preto, aby sa neopakovala situácia z minulých rokov, keď boli členské štáty málo aktívne. Mali by konečne pochopiť, že tento bezpečnostný nástroj potrebujeme, a že mu umožňujeme účinne fungovať prostredníctvom nevyhnutnej zásoby...

(predsedajúca prerušila rečníka)

 
  
MPphoto
 
 

  Janez Lenarčič, úradujúci predseda Rady. (SL) Bolo to pre mňa mimoriadne zaujímavé, že som sa mohol zúčastniť na tejto dynamickej rozprave. Myslím si, že všetkým bolo počas tejto rozpravy jasné jedno: legálne prisťahovalectvo je ten typ prisťahovalectva, ktoré Európska únia potrebuje. No proti druhému typu, nelegálnemu prisťahovalectvu, je potrebné bojovať. To bola nosná téma dnešnej rozpravy.

V každom prípade predsedníctvo sa radí medzi tých, ktorí sú presvedčení o tom, že nelegálne prisťahovalectvo predstavuje jav, proti ktorému je potrebné bojovať, pretože vo väčšine prípadov je spojené so zločinnosťou. V pozadí nelegálneho prisťahovalectva sa nachádza spoločenstvo organizovaného zločinu, ktorému nezáleží na tom, čo si musia vytrpieť ľudia, ktorých sa snažia dostať, v tomto prípade, do Európskej únie. Musím povedať, že nesúhlasím s tými poslancami Parlamentu, ktorí si myslia, že Rada sa snaží vyhnúť týmto diskusiám. Nemôžem súhlasiť ani s tými, ktorí si myslia, že stále len rozprávame.

Rada sa tejto diskusii nevyhýba. Práve slovinské predsedníctvo zorganizovalo v marci tohto roka konferenciu o budúcich výzvach týkajúcich sa kontroly na vonkajších hraniciach Európskej únie, a všetky, alebo aspoň väčšina otázok, ktoré boli spomenuté v dnešnej rozprave, boli témou na spomínanej konferencii, ktorá sa konala na ministerskej úrovni. V každom prípade súhlasím s pani Hennisovou-Plasschaertovou, že nastal čas na skutky. Jej neprítomnosť je dôkazom toho, že konáme. Zúčastňuje sa na veľmi dôležitom rokovaní, konkrétne na záverečnej fáze trojstranných diskusií o smernici o spoločných štandardoch a postupoch v členských krajinách pri návrate štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí majú nelegálny pobyt na území členských štátov Európskej únie. Podľa mojich informácií tieto diskusie dobre napredujú a mohli by sa dnes úspešne ukončiť.

Smernica o spoločných štandardoch a postupoch v členských krajinách pri návrate štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí majú nelegálny pobyt na území členských štátov Európskej únie predstavuje dôležitý aspekt boja proti nelegálnemu prisťahovalectvu. Ak bude táto smernica prijatá v prvom čítaní, v čo dúfa slovinské predsedníctvo, a zároveň je to ambíciou Európskeho parlamentu, potom získame nový nástroj, ktorý nám pomôže úspešnejšie čeliť javu nelegálneho prisťahovalectva.

Pokiaľ ide o nelegálne prisťahovalectvo, nesie otázka solidarity významný politický náboj. Musíme však oceniť, že určité prvky solidarity už existujú: mali sme schengenský zdroj, tzv. „Schengenský fond“, pre nové členské krajiny, máme agentúru Frontex a pán Komisár uviedol dôležité kapacity, ktorými členské štáty dobrovoľne, v mene solidarity, prispeli agentúre.

Preto nemôžem súhlasiť s tým, že v Európskej únii neexistuje solidarita. Solidarita existuje, no môže to byť ešte lepšie. Musíme vziať do úvahy, že kontrola vonkajších hraníc patrí do právomoci jednotlivých členských štátov, zdá sa mi, že pán Fava bol jeden z tých, ktorí upozornili na túto skutočnosť. Prečo je to tak? Jednoducho preto, že väčšina členských štátov to tak chce. Solidarita má preto svoje obmedzenia. Väčšina členských štátov si želá, aby bola kontrola vonkajších hraníc v ich právomoci.

Pani Saksová spomenula, že členské štáty nechcú, aby im boli imigračné kvóty nanútené zvonka alebo zhora. Chcú o týchto záležitostiach rozhodovať samostatne. Takýto je rámec, v ktorom musíme fungovať, a v ktorom sa slovinské predsedníctvo snaží nájsť možné cesty, ako pokročiť vpred. Myslím si, že sa nám podarilo dosiahnuť už dosť veľa opatrení, no stále musíme pracovať na ďalších.

Dovoľte mi povedať niekoľko slov o strediskách pre príjem prisťahovalcov, o ktorých sa zmienil pán Moreno Sánchez. Ešte stále prebieha veľmi náročná diskusia o tejto téme. Ide o politicky citlivú otázku a o tému, ktorá je zložitá. Rada sa ňou bude musieť ešte nejaký čas zaoberať.

Pán Özdemir nastolil otázku azylu. Štatistiky o azyloch existujú. Azylový systém je na úrovni Európskej únie účinný. Neustále sa však usilujeme o zvýšenie jeho účinnosti. Prvým krokom bolo zverejnenie zelenej knihy o budúcom spoločnom európskom azylovom systéme, ktorú predstavila Komisia, a rozhodnutia Rady o zlepšení praktickej spolupráce, ktoré boli prijaté na poslednom zasadnutí Rady pre spravodlivosť a vnútorné záležitosti.

Týmto svoje vystúpenie ukončím, hoci by som toho o tejto zaujímavej a aktuálnej téme mohol povedať viac. Dámy a páni, dovoľte mi, aby som vás ubezpečil, že vaše názory berieme do úvahy, a že na ne budeme myslieť, keď budeme v tejto diskusii pokračovať. V úsilí dosiahnuť pokrok v tejto problematike sa slovinské predsedníctvo spolieha na vašu spoluprácu.

 
  
MPphoto
 
 

  Jacques Barrot , podpredseda Komisie. − (FR) Vážená pani predsedajúca, dámy a páni, dovoľte mi, aby som sa v prvom rade vrátil k hlavnej téme tejto rozpravy, k agentúre Frontex, a aby som objasnil niekoľko vecí. Najmä pán Fava chcel vedieť, či je vybavenie, ktoré používa agentúra Frontex, plne funkčné.

Je pravda, že pokiaľ ide o technické vybavenie potrebné na jednotlivé operácie, je agentúra Frontex závislá od členských štátov, ktoré koordinuje. Doposiaľ je agentúra spokojná s tým, ako jej jednotlivé členské štáty poskytujú vybavenie, ktoré je dostupné prostredníctvom databázy CRATE.

Samozrejme, ďalším krokom by bolo zaviesť povinný systém pre členské štáty prostredníctvom zmeny a doplnenia základného nariadenia o agentúre Frontex. Komisia túto skutočnosť spomína vo svojej hodnotiacej správe. Diskusie na túto tému s agentúrou Frontex a s jednotlivými členskými štátmi budú prebiehať aj naďalej. Agentúra Frontex uzavrela s väčšinou členských štátov technické dohody o podmienkach využívania vybavenia. Samozrejme, nie je možné, aby agentúra zakúpila vybavenie, ktoré je veľmi nákladné, no Komisia vo svojej hodnotiacej správe odporúča, aby si agentúra Frontex kúpila alebo prenajala vybavenie, ktoré často používa: okuliare na nočné videnie, malé radarové zariadenia, tepelné zobrazovacie zariadenia a pod.

Chcel som sa tiež vyjadriť k otázkam, na ktoré poukázal najmä pán Moreno Sánchez. Niektoré miesta sú obzvlášť ohrozené. V takýchto prípadoch by sme azda mohli uvažovať o zriadení stálych operačných stredísk. Agentúra Frontex sa touto problematikou v súčasnosti zaoberá.

Odznelo tu aj mnoho ďalších otázok a ospravedlňujem sa za to, že nespomeniem všetkých poslancov, hoci som si robil podrobné poznámky.

Mnohí z vás sa pýtali na súčasnú schopnosť agentúry Frontex pomôcť ľuďom, ktorých lode stroskotali. Je dôležité mať na zreteli, že za starostlivosť a záchranu ľudí, ktorých postihnú tieto nehody, sú zodpovedné členské štáty. Agentúra Frontex v tejto oblasti nemá právomoc. Napriek tomu som presvedčený, že je pravdou, že mnoho ľudských životov sa podarilo zachrániť vďaka operáciám, ktoré boli koordinované agentúrou Frontex. Musíme zachrániť čoraz viac ľudí, pretože vďaka týmto strašným haváriám, ktoré postihli úbohých ľudí, ktorí boli navyše často aj zneužití, sme si uvedomili, že záchrana ľudských životov je hlavným cieľom týchto operácií.

Stručne mi dovoľte znova zopakovať to, čo povedal pán predseda a minister a tiež pán Gaubert: keď na to dôjde, Európa musí začať riadiť migračné toky, pričom migračné toky nie je možné účinne riadiť bez agentúry Frontex, bez dohľadu nad našimi vonkajšími hranicami. Niet pochýb o tom, že je potrebný právny rámec, ktorý postupne umožní Európe zabezpečiť skutočne európsku odpoveď na všetky tieto problémy súvisiace s migráciou. Musím tiež povedať, že jedna z hlavných úloh, ktorá ma čakajú, je príprava nového oznámenia o tomto celkovom prístupe k migrácii, ktorý by mal zohľadňovať všetky aspekty, na ktoré ste poukázali.

Dovoľte mi tiež povedať, že migračná politika nemôže byť úspešná bez úzkej spolupráce s krajinami pôvodu. Samozrejme, už to tu bolo povedané, vítame všetky snahy o posilnenie tejto spolupráce s danými krajinami.

Vážený pán minister, len pred malou chvíľou ste poukázali na to, že sa zdá, že trojstranné rozhovory o znení smernice o spoločných štandardoch a postupoch v členských krajinách pri návrate štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí majú nelegálny pobyt, dobre napredujú. Ide zároveň o jeden zo základných kameňov tejto celkovej prisťahovaleckej politiky, ktorá musí byť, samozrejme, celkovou politikou, no musí byť aj jednotnou politikou, kľúčovým aspektom je solidarita. Dnes večer sa mnohí poslanci zmieňovali o záchrane životov na mori, no nesmieme zabúdať ani na východné hranice Európy.

Na záver by som chcel povedať, že je zjavné, že zaobchádzanie s nelegálnymi prisťahovalcami musí dodržiavať základné práva, ku ktorým viaže Európu pevný záväzok. To znamená, že je potrebný skutočne celkový prístup, prístup, ktorý je humánny, no zároveň mimoriadne vážny a prísny. Tento prvok je kľúčový, ak nechceme, aby sa z Európy stala pevnosť, ale ak chceme, aby bola Európa otvorená, no otvorená v rámci pravidiel, o ktorých sme presvedčení, že sú rozumné, že majú v úcte jednotlivcov, a že sa zároveň zameriavajú na to, aby bolo integračné úsilie v rôznych členských štátoch úspešné, pretože prisťahovalecká politika nemôže byť bez integrácie úspešná.

To je všetko, čo som chcel povedať. Ospravedlňujem sa poslancom za to, že som neodpovedal na všetky otázky, ktoré predložili. Chcem vás uistiť, že som ochotný načúvať Parlamentu v úsilí položiť základy tejto celkovej prisťahovaleckej politiky.

 
  
MPphoto
 
 

  Predsedajúca. − Rozprava sa skončila.

Písomné vyhlásenia (článok 142)

 
  
MPphoto
 
 

  Marian-Jean Marinescu (PPE-DE), písomne. – (RO) Vonkajšie hranice Európskej únie, či už suchozemské alebo morské, chránia všetky členské štáty pred možnými hrozbami, ktoré by mohli byť spôsobené nelegálnym prisťahovalectvom, nelegálnym obchodovaním a organizovaným zločinom.

Nástroje rozvoja agentúry Frontex, ktoré navrhuje Európska komisia, konkrétne najmodernejšie systémy dohľadu nad hranicami, technické vybavenie a rýchle zásahové tímy, sú nepochybne aktuálne.

Napriek tomu by malo byť úsilie o posilnenie hraníc spoločným európskym úsilím, a nie len úsilím jednotlivých krajín, ktoré ležia pozdĺž hraníc. Okrem toho je potrebné prijať opatrenia nielen na hraniciach Európskej únie, ale tiež na hraniciach krajín, ktoré susedia s Európskou úniou.

Dovoľte mi, aby som vám pripomenul, že politická stabilita, rozvoj demokracie, hospodárstva a zvýšenie životnej úrovne v tretích krajinách, ktoré susedia s Európskou úniou, výrazne znížia tlak, ktorému sú v súčasnosti hranice vystavené. Preto by hlavnou prioritou mala byť spolupráca s príslušnými orgánmi v daných tretích krajinách.

Projektom, ktoré predložila Komisia, je potrebné rýchlo poskytnúť primerané financovanie, aby mohli byť realizované čo najskôr.

 

11. Európska stratégia v oblasti biodiverzity (COP 9) a v oblasti biologickej bezpečnosti (COP-MOP 4) (rozprava)
MPphoto
 
 

  Predsedajúca. − Ďalším bodom programu je

– otázka na ústne zodpovedanie, ktorú predkladá Miroslav Ouzký v mene Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín Komisii, a ktorá sa týka stratégie Komisie na deviatu schôdzu konferencie strán (COP 9) Dohovoru OSN o biologickej diverzite a štvrtého zasadnutia strán (COP-MOP 4) Kartagenského protokolu o biologickej bezpečnosti (O-0023/2008 - B6-0017/2008);

– otázka na ústne zodpovedanie, ktorú predkladá Miroslav Ouzký v mene Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín Rade, a ktorá sa týka stratégie Rady na deviatu schôdzu konferencie strán (COP 9) Dohovoru OSN o biologickej diverzite a štvrtého zasadnutia strán (COP-MOP 4) Kartagenského protokolu o biologickej bezpečnosti (O-0022/2008 - B6-0016/2008).

 
  
MPphoto
 
 

  Miroslav Ouzký, autor. − (CS) Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, vážený pán úradujúci predseda Rady, v prvom rade mi dovoľte obrátiť sa na pani predsedajúcu s vecou, ktorá nesúvisí s mojou otázkou. Chcel by som vyjadriť sťažnosť. Zatiaľ čo polícia vo všetkých krajinách funguje tak, aby umožnila politikom alebo poslancom vykonávať si svoju prácu, francúzska polícia sa snaží zabrániť poslancom Európskeho parlamentu v ich práci. Musím sa posťažovať, že pred vchodom do tejto inštitúcie mi policajt zakázal vstúpiť dnu, a to aj po predložení môjho preukazu, z dôvodu údajnej ochrany demonštrácie, ktorá prebieha pred vchodom do Parlamentu. Považujem to za škandál a dúfam, že sa o tejto udalosti bude v Parlamente diskutovať. Samozrejme, nesúvisí to s mojou otázkou, no keby som neobehol budovu Parlamentu a nevstúpil z druhej strany, tak by som tu teraz nemohol vystúpiť.

V mene Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín som bol oprávnený predložiť otázku, ktorá je určená Rade i Komisii, a ktorá sa týka nadchádzajúcej schôdze konferencie strán Dohovoru o biologickej diverzite a biologickej bezpečnosti v Bonne. Základná otázka ako pre Komisiu, tak aj pre Radu, sa týka vyjasnenia cieľov tejto konferencie. Tiež nás zaujíma, či Rada a Komisia počítajú s účasťou poslancov Európskeho parlamentu na tejto konferencii. Musím povedať, že náš výbor sa zaujíma nielen o uznesenia a jednotlivé dohody, ale veľmi nás tiež zaujíma ich plnenie a realizácia, t. j. ich zavedenie do praktického života.

Chcem sa opýtať, či si Európska únia a európske inštitúcie uvedomujú svoju vedúcu úlohu v tejto oblasti, v boji proti strate biodiverzity. Ak chceme byť vedúcou silou, mali by sme to dávať jednoznačne najavo. Chcem sa spýtať, či si uvedomujeme nutnosť finančne podporovať všetky tieto programy a tieto dohody, a či sme si vedomí toho, že tieto programy a dohody nemožno naplniť bez jasnej finančnej podpory. Dúfam tiež, že si Komisia i Rada uvedomujú následky nedostatku vody v oblasti Stredozemia a vplyv sucha a zmeny klímy na biodiverzitu ako takú.

Výbor by chcel počuť, či sa bude venovať osobitná pozornosť biodiverzite námornej a pobrežnej, a či si Komisia i Rada uvedomujú dôležitosť zapojenia regionálnych a miestnych samospráv, ale aj podnikateľských subjektov do tejto problematiky a v boji proti strate biodiverzity. Výbor by chcel počuť, či si uvedomujeme dôležitosť trvalo udržateľného lesného hospodárenia a pestovania plodín s osobitným dôrazom na udržateľnú výrobu biopalív, ktorá sa stáva veľmi horúcou témou. Výroba biopalív, ako iste viete, je súčasťou klimatického balíčka, o ktorom práve rokujeme. Udržateľné využitie a udržateľný rozvoj biopalív je veľmi dôležitou otázkou. Na druhej strane vieme, že práve na biodiverzitu má veľmi nepriaznivý vplyv.

 
  
MPphoto
 
 

  Predsedajúca. − Ďakujem vám. Vašu sťažnosť postúpim ďalej, neskôr vás v tejto veci pravdepodobne oslovia.

 
  
MPphoto
 
 

  Janez Podobnik, úradujúci predseda Rady. (SL) Dovoľte mi, aby som sa poďakoval Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín a jej predsedovi, pánovi Ouzkému, za otázku na ústne zodpovedanie, ktorú predložil mne, Rade a Komisii. Touto otázkou pripisujete veľkú dôležitosť veľmi citlivému problému biodiverzity.

Pokiaľ ide o úlohy v oblasti životného prostredia, biodiverzita patrí spoločne so zmenou klímy medzi hlavné priority nášho predsedníctva. Deviata schôdza konferencie strán (COP 9) Dohovoru OSN o biologickej diverzite, ktorá sa uskutoční v máji v Bonne, preto predstavuje dôležitú udalosť pre celú Európsku úniu, a tiež pre slovinské predsedníctvo.

V rámci 18-mesačného programu nemeckého, portugalského a slovinského predsedníctva, sa Rada intenzívne pripravovala na to, aby bola táto schôdza úspešná z hľadiska zabezpečenia lepšej ochrany a udržateľného využitia biodiverzity na globálnej úrovni. Rada zdôraznila, že Európska únia je odhodlaná naplniť globálny cieľ, v rámci ktorého má v úmysle do roku 2010 výrazne spomaliť mieru straty biodiverzity. Rada je tiež odhodlaná dosiahnuť cieľ EÚ, do roku 2010 zastaviť znižovanie biodiverzity v Európe. Preto moja odpoveď na vašu otázku znie: áno, Európska únia si chce a aj musí udržať úlohu svetového lídra v tejto oblasti.

Rada zdôraznila, že Európska únia sa pokúša aktívne a konštruktívne podieľať na tomto procese, a že na konferencii strán Dohovoru OSN o biologickej diverzite, ktorá sa uskutoční v máji, sa bude snažiť dosiahnuť, aby výsledky tejto schôdze boli ďalekosiahle, no realistické. Rada tiež vyhlásila, že ak chceme do roku 2010 dosiahnuť globálny cieľ týkajúci sa biodiverzity, je naliehavo potrebné, aby sme vytrvalo realizovali ďalšie konkrétne opatrenia na všetkých úrovniach.

Je nutné, aby sme dohovor zaviedli do praxe na vnútroštátnej úrovni a na úrovni Európskej únie. Európska únia sa politicky zaviazala, že naplní všetky tri ciele Dohovoru OSN o biologickej diverzite, t. j. ochranu a udržateľnosť využívania biodiverzity, prístup ku genetickým zdrojom a zdieľanie výhod plynúcich z ich využívania.

Rozhodnutia vymedzujúce prioritné úlohy Európskej únie na deviatu konferenciu strán Rada pôvodne prijala v júni minulého roka a potom znova v marci tohto roka. Dovoľte mi uviesť niektoré z týchto prioritných úloh. Je potrebné zdôrazniť dôležitosť urýchlenej realizácie všetkých pracovných programov Dohovoru o biologickej diverzite a zlepšiť súčinnosť medzi politikami, ktoré sa týkajú zmeny klímy, a biodiverzitou, s cieľom získať čo najväčší spoločný úžitok. Rada neustále zdôrazňuje potrebu súdržnosti na všetkých úrovniach pri realizácii medzinárodných dohôd o životnom prostredí.

Musíme zdôrazniť, že je dôležité, aby sa na deviatej konferencii diskutovalo o probléme výroby, obchodovania a využívania biopalív a biomasy a o ich vplyve na biodiverzitu a ekosystémové služby. V tejto súvislosti je ešte dôležitejšie jasne stanoviť trvalo udržateľné kritériá pre výrobu biopalív. Mali by sme poukázať na dôležitosť realizácie programu zameraného na lesnú biodiverzitu a na zníženie odlesňovania a znehodnocovania lesných ekosystémov. Rada poukazuje na dôležitosť úlohy, ktorú zohrávajú lesy z hľadiska prispôsobovania sa zmene klímy a pri zmierňovaní ich dôsledkov, a tiež z hľadiska ochrany biodiverzity.

Musíme zabezpečiť rýchlu a komplexnú realizáciu pracovného programu pre chránené regióny. V tomto rámci musíme poskytnúť technickú a finančnú podporu (pýtali ste sa na financovanie), t. j. finančnú podporu na ustanovenie chránených regiónov po celom svete. Deviata schôdza by mala prijať ekologické kritériá, podľa ktorých bude možné určiť morské regióny v otvorenom mori, ktoré je potrebné chrániť. Je dôležité zdôrazniť úlohu súkromného sektora pri realizácii dohovoru, najmä úlohu malých a stredných podnikov.

Napokon Európska únia je pevne rozhodnutá vytrvať vo svojej aktívnej činnosti, pokiaľ ide o plánovanie a rokovania o medzinárodnom postupe týkajúceho sa prístupu ku genetickým zdrojom a zdieľania výhod plynúcich z ich využívania. Európska únia sa bude snažiť dokončiť rokovania do začiatku desiatej schôdze konferencie strán dohovoru.

Na záver mi dovoľte povedať, že na tejto schôdzi sa bude diskutovať o viac ako dvadsiatich rôznych témach. Hovoril som len o tých, ktoré Rada považuje za kľúčové z hľadiska dosiahnutia cieľov dohovoru, najmä pokiaľ ide o cieľ biodiverzity stanovený na rok 2010. Spomínaná schôdza je posledná, ktorá sa bude do roku 2010 konať, a preto predstavuje poslednú možnosť na prijatie konkrétnych opatrení. Keďže sa schôdza bude konať v Európe, je ešte dôležitejšie, aby Európska únia podporila svoje priority a ciele.

Oboznámil som sa aj s návrhom uznesenia, o ktorom budete tu v Európskom parlamente hlasovať zajtra. Podľa nášho názoru predstavuje uznesenie dobré zhrnutie hlavných priorít a cieľov, ktoré by mala Európska únia v Bonne dosiahnuť.

 
  
  

PREDSEDÁ: Edward McMILLAN-SCOTT
podpredseda

 
  
MPphoto
 
 

  Margot Wallström, podpredsedníčka Komisie. Vážený pán predsedajúci, v prvom rade mi dovoľte poďakovať sa pánovi Ouzkému za túto veľmi dôležitú otázku, ktorú predložil. Myslím si, že sme si všetci všimli, ako sa v roku 2007 otázky životného prostredia stali prioritou politického programu. Zmena klímy sa dostala do titulkov správ a stala sa predmetom verejného záujmu.

Strata biodiverzity predstavuje globálnu hrozbu, ktorej je potrebné čeliť s rovnakým odhodlaním, pričom sú vzájomne prepojené. Zmena klímy a strata biodiverzity sú vzájomne prepojené. Ak nepochopíme tento vzťah, môže to mať nepriaznivé dôsledky na naše úsilie dosiahnuť zlepšenia v oboch oblastiach.

Ako môžeme zastaviť stratu biodiverzity? Som presvedčená, že Európa dosiahla v tejto oblasti pokrok vďaka realizácii činností, ktoré boli obsiahnuté v oznámení Komisie z roku 2006 s názvom Zastavenie poklesu biodiverzity do roku 2010 – a v nasledujúcich rokoch. Je však potrebné vynaložiť ešte viac úsilia. Najmä je potrebné získať väčšiu podporu od ďalších sektorov (okrem ochrany prírody), napríklad podporu poľnohospodárstva, rybolovu a energetiky.

Nevyhnutná je tiež účinná medzinárodná spolupráca. Sme pevne odhodlaní pracovať prostredníctvom Dohovoru o biologickej diverzite s cieľom ochrániť globálnu diverzitu na celom svete.

Deviata schôdza konferencie strán Dohovoru OSN o biologickej diverzite, ktorá sa bude konať súčasne so štvrtým zasadnutím strán Kartagenského protokolu o biologickej bezpečnosti, poskytuje výbornú príležitosť na zintenzívnenie ochrany biodiverzity, a keďže hostiteľom a predsedom týchto zasadnutí bude Nemecko, Európa na nich musí zohrávať osobitnú úlohu. Budeme presadzovať zintenzívnenie medzinárodného úsilia s cieľom dosiahnuť globálny cieľ, ktorým je výrazné zníženie poklesu biodiverzity do roku 2010.

Na začiatku marca prijala Rada závery, ktoré ustanovujú rozsiahly politický mandát a hlavné priority pre Európsku úniu na týchto zasadnutiach. Výsledkom ich zhrnutia je nasledujúcich sedem bodov.

Po prvé chceme sa dohodnúť na nových záväzkoch, na rozšírení realizácie, najmä pokiaľ ide o vykonávanie programov Dohovoru o biologickej diverzite zameraných na chránené územia a lesnú biodiverzitu.

Po druhé chceme zabezpečiť, aby opatrenia na prispôsobenie sa zmene klímy a jej zmiernenie tiež podporovali cieľ týkajúci sa biodiverzity stanovený na rok 2010. Rozhodnutia prijaté v Bonne by mali prispieť k diskusii, ktorá prebieha od ukončenia konferencie na Bali, a ktorá sa týka zníženia emisií zapríčinených odlesňovaním a degradáciou lesov.

Po tretie budeme podporovať prijatie kritérií, ktoré budú slúžiť na stanovenie zraniteľných morských oblastí, ktoré je potrebné chrániť. Okrem toho máme tiež v úmysle zaviazať všetky zmluvné strany, v súvislosti s tým, akým spôsobom uplatniť tieto kritériá.

Po štvrté chceme vytvoriť medzinárodné usmernenia zamerané na podporu spôsobov rozšírenia výroby a spotreby biomasy vrátane biopalív, ktoré sú šetrné k biodiverzite.

Po piate naším cieľom je stanoviť hlavné súčasti medzinárodného režimu prístupu ku genetickým zdrojom a zdieľania výhod plynúcich z ich využívania.

Po šieste chceme dosiahnuť dohodu o vytvorení medzinárodného mechanizmu zameraného na vedecké odborné poznatky v oblasti biodiverzity.

A napokon po siedme budeme podporovať rozhodnutie v oblasti zodpovednosti za škodu a nápravy škôd spôsobených v dôsledku cezhraničného pohybu živých modifikovaných organizmov.

Komisia vždy začleňuje poslancov Európskeho parlamentu do delegácií Spoločenstva, ktoré rokujú o viacstranných dohodách. Ja osobne s tým mám veľmi pozitívne skúsenosti. Vítam účasť poslancov Európskeho parlamentu na COP 9 a MOP 4, ako tieto zasadnutia nazývame v terminológii používanej v tomto kontexte. Samozrejme, čo sa týka týchto zasadnutí, zaujímajú ma vaše priority a očakávania.

 
  
MPphoto
 
 

  Pilar del Castillo Vera, v mene skupiny PPE-DE. – (ES) Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážená pani komisárka, dnes popoludní budem hovoriť v mene pani Gutiérrezovej-Cortinesovej.

Prvým bodom môjho vystúpenia je, že Európsky parlament jasne a nepodmienečne podporuje konferenciu strán Dohovoru OSN o biologickej diverzite.

V tejto súvislosti predstavuje uznesenie, o ktorom budeme zajtra hlasovať, snahu posilniť hlavné ciele a zámery medzinárodnej konferencie, a to nasledujúcim spôsobom: po prvé zabezpečiť čo najlepšiu ochranu živočíšnych a rastlinných zdrojov, po druhé podporiť trvalo udržateľné využívanie pôdy s cieľom zabezpečiť zachovanie druhov a ochranu prírody, a napokon chrániť náš prírodný genetický kapitál.

V tejto súvislosti by bolo dobré zohľadniť viacero programov zameraných na ochranu prírody, najmä modely, ktoré sa už v Európskej únii uplatnili. Konkrétne mám na mysli programy Natura 2000 a biotopy, ktoré sú, ako sa ukázalo, veľmi užitočné.

Myslím si tiež, že by sme v našej práci mali uplatňovať komplexný prístup a využívať celistvé flexibilné modely, pretože v konečnom dôsledku je príroda dynamickým systémom v neustálom vývoji, na ktorý majú vplyv požiadavky, ktoré sa naň kladú, či už ide o funkciu poľnohospodársku alebo o iné funkcie.

Okrem toho si myslím, že by sa viac kritérií malo zakladať na vede a na odbornej príprave, a že by sa mali zohľadniť všetky hospodárske aspekty a aspekty súvisiace s uskutočniteľnosťou.

Medzi dôležité oblasti patria tiež názory vlastníkov a stimuly určené pre vlastníkov, preto chcem Komisii predložiť dve otázky. Aký je postoj Komisie k uplatňovaniu vedeckých metód pri kategorizácii a identifikácii rôznych typov území a rastlinných a živočíšnych druhov, ktoré majú byť chránené? Aký je postoj Komisie k stimulom určeným pre vlastníkov na všetkých úrovniach?

 
  
MPphoto
 
 

  María Sornosa Martínez, v mene skupiny PSE. – (ES) Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážená pani komisárka, všetci si uvedomujeme, že pokles biologickej diverzity má ďalekosiahle ekologické, sociálne, hospodárske a kultúrne následky, ktoré ešte zväčšuje nepriaznivý vplyv zmeny klímy.

Najchudobnejší sú dôsledkami tejto situácie postihnutí ešte horšie. Dohovor o biologickej diverzite predstavuje najdôležitejší právny nástroj na svete na boj proti poklesu biologickej diverzity. Je tu však jeden problém: hlavným dôvodom, ktorý bráni dosiahnutiu cieľov dohovoru, je nedostatok finančných zdrojov. Preto vyzývam Radu aj Komisiu, aby podporovali poskytnutie finančných zdrojov na zachovanie biologickej diverzity vo všetkých príslušných rozpočtoch v rámci ich pôsobnosti.

Dovoľte mi poukázať na niektoré aspekty, na ktoré návrh uznesenia kladie osobitný dôraz: uznanie neustáleho poklesu biodiverzity v Európskej únii, čo je v súčasnosti už neodškriepiteľnou skutočnosťou, úsilie prijať spravodlivý, rovnovážny a právne záväzný medzinárodný režim týkajúci sa prístupu ku genetickým zdrojom a zdieľania výhod, ktoré z nich plynú, a podpora uplatnenia už existujúcich záväzkov týkajúcich sa lepšieho trvalo udržateľného riadenia a ochrany morskej biodiverzity s ohľadom na jej ochranu pred neudržateľným rybolovom a škodlivými činnosťami, ktoré majú vplyv na morské ekosystémy.

Na záver mi dovoľte povedať, že nastal čas, aby sme prijali rozhodné opatrenia a snažili sa vyriešiť tieto problémy, hoci som presvedčená, že ešte máme čas, no ako všetci vieme, čas pracuje proti nám a proti biodiverzite, ktorú sa snažíme ochrániť.

 
  
MPphoto
 
 

  Johannes Lebech, v mene skupiny ALDE. (DA) Vážený pán predsedajúci, deviata schôdza COP o biologickej diverzite by sa ani nemohla konať v lepšom čase. V posledných týždňoch sa toho veľa povedalo a popísalo o biopalivách. Povedzme si to jasne: biopalivá sa nesmú vyrábať na úkor biodiverzity. Samozrejme, momentálne sa zaoberáme návrhom smernice predloženým Komisiou, ktorý podporuje využívanie trvalo udržateľnej energie vrátane biopalív. Parlament musí zabezpečiť, aby sa v súvislosti s ekologickou udržateľnosťou týkajúcou sa výroby týchto biopalív zaviedli prísne kritériá. Nič nedosiahneme, ak v boji proti globálnemu otepľovaniu znížime emisie CO2 produkované motorovými vozidlami, no zároveň zvýšime emisie CO2 tým, že vyrúbeme stromy a rastliny s cieľom vyrábať benzín, v dôsledku čoho dôjde k uvoľneniu obrovských množstiev CO2 zo zeme. Zasadnutie v Bonne bude dobrou príležitosťou na zvýraznenie dôležitosti výroby biopalív v súlade s požiadavkami na udržateľnosť v rámci Európskej únie aj za hranicami Európskej únie.

V roku 2002 sa strany zaviazali výrazne znížiť pokles biodiverzity do roku 2010 na celosvetovej, regionálnej a vnútroštátnej úrovni. Je dôležité, aby zúčastnené strany aj naďalej pracovali na dosiahnutí tohto cieľa. Dohovor Organizácie Spojených národov o biologickej diverzite predstavuje globálny rámec ochrany biodiverzity. Žiaľ, výsledkom mnohých medzinárodných dohôd je len dohoda o najmenšom spoločnom menovateli. Keďže ide o ochranu prírody, takýto prístup je neprijateľný. Európska únia si musí stanoviť vysoké štandardy a musí sa snažiť zvýšiť štandardy v medzinárodných dohodách. Európska únia musí takisto zlepšiť svoju činnosť zameranú na ochranu biodiverzity. V súčasnosti niekedy hovoríme jedno, no konáme iné. Mohlo by to oslabiť našu dôveryhodnosť. V každom prípade sa musia Komisia a členské štáty usilovať presadiť väčšiu ochranu biodiverzity, najmä v zalesnených a poľnohospodárskych oblastiach, keďže na tieto oblasti je vyvíjaný veľmi veľký tlak spôsobený čoraz väčším rozsahom výroby biopalív.

Ako môžeme zabezpečiť, aby sa biodiverzita a biopalivá navzájom nevylučovali? Môžeme to dosiahnuť zavedením prísnejších požiadaviek. Potom bude vari možné dosiahnuť oboje. COP 9 pomôže tento cieľ dosiahnuť.

 
  
MPphoto
 
 

  Zdzisław Zbigniew Podkański, v mene skupiny UEN. (PL) Vážený pán predsedajúci, ochrana biologickej diverzity predstavuje pre súčasný svet výzvu. Nejde len o krásu, ale ide aj o rovnováhu v prírode a o dobro ľudstva.

Už mnoho rokov si uvedomujeme problém chemického znečistenia a ďalších škodlivých vplyvov civilizácie, medzi ktoré patria napríklad narušenie životného prostredia, zmeny klímy, znečistenie ovzdušia, odlesňovanie a poškodenie biotopov. V poslednom čase sa stal veľmi aktuálnou témou skleníkový efekt. Žiaľ, problém biologického znečistenia spôsobeného geneticky modifikovanými organizmami sa nebral do úvahy, na čom všetci nesieme svoj podiel viny. Prehliadali sme skutočnosť, že zatiaľ čo chemické znečistenie možno časom odstrániť, biologické znečistenie je často nezvrátiteľné.

Preto musíme prijať jednoznačné rozhodnutie, či sme za biologickú diverzitu alebo za geneticky modifikované organizmy. Musíme sa rozhodnúť, na čom nám najviac záleží, na ľudských jedincoch a ich životnom prostredí alebo na záujmoch spoločnosti Monsanto a podobných obchodných spoločností, ktoré dosahujú vďaka geneticky modifikovaným organizmom obrovské zisky. Ak chceme zachovať biologickú diverzitu, je potrebné zabezpečiť, aby boli identifikované najviac ohrozené prírodné druhy. Potom bude možné stanoviť ciele týkajúce sa ich ochrany a zabrániť vyhynutiu ďalších prírodných druhov v budúcnosti. Mali by sme mať na zreteli, že spôsobiť škodu je jednoduché, no vykonať nápravu je často nemožné.

 
  
MPphoto
 
 

  Marie Anne Isler Béguin, v mene skupiny Verts/ALE. (FR) Vážený pán predsedajúci, samozrejme, nie je to prvýkrát, čo diskutujeme o biodiverzite a žiadame Radu a Komisiu, aby biodiverzitu bránili. Je pozitívne, že sa nám podarilo začleniť zmeny klímy medzi priority Európskej únie, no musíme si uvedomiť, že v dôsledku tejto zmeny klímy sa dohovory o biodiverzite a odlesnení dostali takpovediac do úzadia.

Vieme, aká dôležitá je biodiverzita. V konečnom dôsledku je cieľom ochrany prírody naše vlastné prežitie, pretože sami môžeme vidieť, že napriek opatreniam, ktoré boli prijaté na európskej i celosvetovej úrovni, aj naďalej dochádza k narúšaniu biodiverzity a k vymieraniu prírodných druhov. Musíme čeliť skutočnosti: hoci sa snažíme obmedziť zmeny klímy, o vymieraní druhov to povedať nemožno. Keď nejaký druh vymrie, je navždy preč.

Táto otázka, tieto dôkazy, musia byť v plnej miere integrované. Ak vieme, že máme vynikajúce nástroje, medzi ktoré patria napríklad Natura 2000 a smernice o vtákoch a biotopoch, ktorými možno bojovať proti degradácii biodiverzity v Európskej únii, a ak máme v súčasnosti možnosť vidieť, že určité členské štáty sa ešte stále zdráhajú zaviesť systém Natura 2000 a nie sú ochotné zaň platiť, je úplne jasné, že máme pred sebou ešte veľa práce.

Preto pevne verím, že Komisia bude aj naďalej podporovať systém Natura 2000 a spomínané dve smernice. Dovolím si vás tiež požiadať, aby ste v rámci konferencie v Bonne stanovili kritériá pre biopalivá, a aby ste žiadali a dosiahli dohodu o vytvorení skupiny medzivládnych odborníkov na biodiverzitu rovnako ako v prípade Medzivládneho panela pre zmenu klímy (IPCC), pretože týmto spôsobom by sme mohli pomôcť ostatným krajinám zaviesť do praxe nástroje, ktoré my už zavádzame, no oni ešte nie.

 
  
MPphoto
 
 

  Jens Holm, v mene skupiny GUE/NGL. (SV) Odhaduje sa, že na Zemi existuje okolo 14 miliónov rôznych druhov živočíchov a rastlín. Aj z toho možno vidieť, akú fantastickú planétu máme. Za jej spravovanie nesieme zodpovednosť. Táto biologická diverzita je však ohrozená. Viac ako tridsiatim tisícom druhov v súčasnosti hrozí vyhynutie. Najväčšou hrozbou sme my, ľudia, a hospodársky systém, ktorý sme vybudovali, založený na neustálom raste a spotrebe. Sme presvedčení, že to možno dosiahnuť hospodárskou súťažou, nie plánovaním, a dopravou, nie miestnou výrobou. Niet sa teda čo čudovať, že musíme čeliť klimatickej katastrofe a biologickému zbedačeniu.

Tento trend by sme mohli zvrátiť. Skutočnosť, že Európska únia a jej členské štáty podpísali Dohovor OSN o biologickej diverzite, je, samozrejme, pozitívna. Tento dohovor možno využiť ako dôležitý nástroj. Zaväzujeme sa v ňom napríklad, že vypracujeme akčné plány ochrany biologickej diverzity a vytvoríme globálnu sieť chránených území na súši a na mori. Väčšinu práce je však aj tak nutné urobiť na úrovni Európskej únie. Je potrebné bojovať proti úplným základom, inak nikdy nevyriešime ekologické problémy, ktorým musíme čeliť.

Chcel by som poukázať na tri oblasti. Dopravné šialenstvo – Európska únia je založená na tom, že medzi členskými štátmi neexistujú žiadne prekážky. Výrobok je nutné vyrobiť v lokalite, kde je to najlacnejšie. V rokoch 1993 až 2000 sa preto diaľková kamiónová doprava zvýšila o celých 30 %. Keď Európska únia a členské štáty poskytujú dotácie pre infraštruktúru, diaľnice vždy dostanú oveľa viac finančných prostriedkov ako udržateľné druhy dopravy. V bývalej výhodnej Európe, v nových členských štátoch, Európska únia presadzuje skutočnú asfaltovú politiku s obrovskými dotáciami pre diaľnice. Mali by sme však podporovať železnice, nie diaľnice. Preto by som chcel Komisii povedať: prehodnoťte politiku poskytovania dotácií.

Keď už hovoríme o dotáciách, veľmi mnoho by sme mohli vykonať s poľnohospodárskymi dotáciami, ktorých výška predstavuje 55 miliárd EUR ročne. Dotácie, ktoré majú priamy nepriaznivý vplyv na životné prostredie, by sa nemali vyplatiť. Pomoc určená pre poľnohospodárstvo by sa mala vyčleniť na opatrenia zamerané na životné prostredie a na organické poľnohospodárstvo. Hlavnými cieľmi poľnohospodárskej politiky by nemali byť maximálne výnosy, ale biologická diverzita a riešenia šetrné k podnebiu.

Tretím základným problémom, ktorý je potrebné riešiť, je vnútorný trh. Viem, že mnohí toto moje vyjadrenie môžu považovať za svätokrádež, ale Európska únia jednoducho nemôže dovoliť, aby bol trh aj naďalej nadradený pokrokovej environmentálnej politike. Pred niekoľkými týždňami mi pán komisár Verheugen v odpovedi na moju otázku povedal, že na jednotlivé členské štáty dala Komisia za posledných päť rokov v oblasti životného prostredia alebo verejného zdravia devätnásťkrát podnet na Európsky súdny dvor. Skutočne hrozivé však je, že vo všetkých týchto devätnástich prípadoch súd nasledoval líniu Komisie, inak povedané, členské štáty nedostali povolenie zaviesť opatrenia na ochranu životného prostredia alebo verejného zdravia. Ak to myslíme s touto problematikou skutočne vážne, musíme vytvoriť ekologickú záruku hodnú tohto mena. Momentálne žiadna neexistuje a žiadnu nám, žiaľ, neposkytne ani Lisabonská zmluva, pretože aj v nej je prvoradá politika trhu.

Aby som to zhrnul, v našom uznesení požadujeme normy udržateľnosti pre biopalivá. Dovoľte mi využiť túto príležitosť, aby som, pravdepodobne najmä Rade, položil nasledujúcu otázku: ste pripravení vytvoriť nielen environmentálne kritériá pre biopalivá, ale tiež sociálne normy pre biopalivá, napríklad záruku primeraných miezd, odborové práva a podobne, pre biopalivá, ktoré nakupujeme do Európskej únie?

 
  
MPphoto
 
 

  Johannes Blokland, v mene skupiny IND/DEM. (NL) Vážený pán predsedajúci, vážený pán úradujúci predseda Rady, vážená pani komisárka, pred dvoma týždňami som zastupoval Výbor pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín a Dočasný výbor pre klimatické zmeny na neformálnom zasadnutí Rady ministrov pre životné prostredie v Slovinsku. Na tomto zasadnutí sme sa venovali dvom hlavným témam: riešenie zmeny klímy a ochrana biodiverzity. Dôraz sa kládol na biodiverzitu, biomasu a biopalivá v súvislosti s biodiverzitou v lesoch. Predmetom diskusie boli možnosti využitia lesnej biomasy na zabezpečenie dodávok energie, najmä druhej generácie biopalív, a kritériá udržateľnosti týkajúce sa lesnej biomasy. Táto konferencia bola úspešná, za čo patrí vďaka jej slovinskému predsedovi, pánovi Podobnicovi.

Sme svedkami toho, že mnohým prírodným druhom hrozí vyhynutie v dôsledku odlesňovania a nezákonnej ťažby dreva. Musia čeliť radikálnej zmene ich životného prostredia, a preto nie sú schopné prežiť. V lesnom prostredí žije široká škála rastlinných a živočíšnych druhov. Preto je nevyhnutné v najväčšej možnej miere zabrániť odlesňovaniu, aby bolo možné ochrániť biodiverzitu. Týka sa to nielen krajín mimo Európskej únie, ale určite tiež krajín, ktoré sú členskými štátmi Európskej únie. Je potrebné podporovať kvalitné lesné hospodárstvo, najmä vzhľadom na to, že lesy sú veľmi hodnotné aj v iných oblastiach. Odlesňovanie takisto spôsobuje vážnu eróziu pôdy, samozrejme v horských oblastiach, a narúša vodnú rovnováhu, ktorá má tiež významný vplyv na biodiverzitu.

Na množstvo prírodných druhov môže mať výrazný vplyv aj globálne otepľovanie. Rozsah rozmiestnenia druhov sa výrazne mení, v dôsledku čoho sú niektoré prírodné druhy vážne ohrozené, najmä v severných oblastiach. Zdá sa, že ťažba dreva v tropických oblastiach otepľovanie len zvyšuje, čiastočne preto, že v jej dôsledku dochádza k významnému zníženiu schopnosti pohlcovať CO2. Štúdie zverejnené v posledných rokoch, napríklad v časopise Nature and Science, však poukazujú na to, že ak dôjde k rozšíreniu plochy lesov, výsledkom budú vyššie emisie metánu, čo je skleníkový plyn 23-krát silnejší ako CO2. Pri vyššej teplote a intenzívnejšom slnečnom žiarení dochádza k uvoľňovaniu väčšieho množstva metánu. Najmä v tropických oblastiach dochádza k výraznému zvýšeniu emisií metánu. Keď výsadbou zväčšíme plochu lesov, zvýši sa schopnosť pohlcovať CO2, no časť tejto schopnosti bude potlačená v dôsledku zvýšenia emisií metánu. V každom prípade je však konečný sumár priaznivý, a to najmä v regiónoch mimo tropickej oblasti.

Na záver mi dovoľte povedať, že faktory, ktoré som uviedol, a ktoré majú nepriaznivý vplyv na biodiverzitu, ešte zvýrazňuje súčasná výroba biopalív, ktorá má nepriaznivý dosah najmä na tropické dažďové pralesy. Lesy, v ktorých žije široká škála prírodných druhov, sa nahrádzajú plantážami, v ktorých žije veľmi málo prírodných druhov. Okrem toho majú plantáže nepriaznivý vplyv aj z hľadiska skleníkových plynov, schopnosti pohlcovať oxid uhličitý a tiež z hľadiska cien potravín. Teší ma, že uznesenie poukazuje na tieto skutočnosti. V každom prípade musíme k druhej generácii biopalív pristupovať ostražito.

 
  
MPphoto
 
 

  Predsedajúci. − To, že ste si to napísali, ešte neznamená, že to musíte aj prečítať, ak vám to rečnícky čas neumožňuje.

 
  
MPphoto
 
 

  Avril Doyle (PPE-DE). – Vážený pán predsedajúci, v súvislosti s touto dnešnou rozpravou a s dňom Zeme, ktorý bol včera, mi dovoľte poukázať na to, že je veľmi potrebné, aby sme viac chápali pojem biodiverzity a jej dôsledky na našu spoločnosť. Väčšina ľudí tomuto pojmu rozumie len veľmi málo.

Prostredníctvom ľudskej činnosti došlo k dramatickým zmenám v takmer všetkých ekosystémoch na Zemi a v ich funkciách. Súčasná miera poklesu biodiverzity je najrýchlejšia v histórii a nič nenaznačuje tomu, že by sa tento proces mal spomaliť. Rok 2010 je už za dverami!

Pri mnohých živočíšnych a rastlinných spoločenstvách došlo k poklesu ich počtu a geografického rozšírenia. Je pravda, že vymieranie druhov predstavuje prirodzenú súčasť histórie Zeme. Ľudská činnosť v posledných rokoch však zvýšila mieru vymierania minimálne stonásobne v porovnaní s prirodzenou mierou. Podľa Červenej knihy Svetového zväzu ochrany prírody (IUCN) 12 % až 52 % druhov v dobre preskúmaných skupinách je ohrozených vyhynutím. Vo všeobecnosti možno povedať, že najohrozenejšími druhmi sú tie, ktoré sa nachádzajú vyššie v potravinovom reťazci, majú nižšiu populačnú hustotu, žijú dlhšie, pomaly sa rozmnožujú a žijú v rámci obmedzenej geografickej oblasti.

V rámci mnohých skupín živočíšnych druhov, medzi ktoré patria napríklad obojživelníky, africké cicavce a vtáky v poľnohospodárskych územiach, čelí väčšina druhov poklesu veľkosti ich populácie a tiež zmenšeniu geografickej oblasti, v ktorej žijú. Výnimky možno takmer vždy pripísať ľudským zásahom, napríklad ochrane v rezerváciách, alebo ide o prírodné druhy, ktorým sa dobre darí v ľuďmi obývaných krajinných oblastiach.

Musíme ľudí upovedomiť o čoraz väčšej ekologickej stope, ktorú za sebou zanechávajú, a ktorá ďaleko presahuje hranice Európskej únie. Musíme si uvedomiť, že náš životný štýl má priamy vplyv na život pôvodných obyvateľov v rozvojových krajinách. Hoci väčšina z nás aspoň čiastočne rozumie rozsahu problému zmeny klímy, mnohí si nespojili problematiku zmenu klímy s poklesom biodiverzity.

Myslím si, že v tejto súvislosti je potrebné prepojiť prácu konferencie strán Dohovoru o biologickej diverzite s konferenciou zmluvných strán o zmene klímy. Dokonca by som zašla až tak ďaleko, že sa pýtam, či je ešte stále potrebné, aby sme mali samostatnú konferenciu zmluvných strán o biodiverzite. Tejto otázke musíme čeliť, pričom chcem poznamenať, že som sa zúčastnila na minuloročnej konferencii zmluvných strán v New Yorku.

Áno, súhlasím s tým, že opatrenia na prispôsobenie sa zmene klímy a na jej zmiernenie vrátane odlesňovania musia podporovať biodiverzitu. Vítam pripomienky pani komisárky Wallströmovej, ktoré sa týkali otázok morskej biodiverzity. V tejto oblasti je potrebné spomenúť studenovodné koraly a podmorské vrchy, ktoré ukrývajú bohaté a často jedinečné ekosystémy. Pokiaľ ide o vplyv zmeny klímy na morské oblasti, vo vedeckých poznatkoch sú obrovské medzery. Musíme mať na zreteli, že viac ako 70 % povrchu Zeme je pokrytých oceánmi, 97 % z celkového objemu vody na našej planéte sa nachádza v oceánoch a oceány poskytujú 99 % životného priestoru na Zemi.

Vážený pán predsedajúci, teraz svoje vystúpenie zakončím, aby som vám už nezvyšovala krvný tlak. Buďme k sebe úprimní. Ciele, ktoré boli stanovené v Johannesburgu pred šiestimi rokmi, nebude možné dosiahnuť. Prestaňme si teda klamať a prestaňme rozprávať.

 
  
MPphoto
 
 

  Anne Ferreira (PSE). – (FR) Vážený pán predsedajúci, vážená pani komisárka, vážený pán minister, dámy a páni, výbor pre životné prostredie prijal veľmi dobré uznesenie. Dúfam, že Európska komisia a členské štáty zoberú do úvahy rôzne odporúčania, ktoré obsahuje, najmä výzvu na vodcovstvo a presvedčivosť na konferencii v Bonne. Dúfam, že v rámci územia Európskej únie sa tiež zamerajú na úsilie zastaviť pokles biodiverzity v Európskej únii do roku 2010.

Rada by som sa vyjadrila k trom bodom, ktoré uznesenie obsahuje. Prvým bodom je otázka biopalív, niektorí moji kolegovia už túto tému spomenuli. Biopalivá majú významný environmentálny vplyv na lesy a poľnohospodársku pôdu, vplyv ich rozvoja na potravinové zásoby bude aj naďalej rásť. Medzi poľnohospodárskymi výrobkami, ktoré sú určené na výrobu potravín, a tými, ktoré sú určené pre priemysel (či už ide o výrobu biopalív alebo o agrochemický priemysel), by nemala byť konkurencia. Je nutné jasne stanoviť prepojenie medzi potravinami a poľnohospodárstvom.

Ďalší bod sa týka morskej biodiverzity. Pri riešení tejto otázky postupujeme veľmi pomaly. V plnej miere podporujem text uznesenia, ktorý vyzýva na prijatie rýchlych opatrení, najmä na vytvorenie morských chránených území.

Posledný bod sa týka geneticky modifikovaných organizmov. V súčasnosti už máme k dispozícii štúdie, ktoré preukazujú ich nepriaznivý dosah na životné prostredie, najmä na pôdu. Vieme, že výsledkom rozšírenia geneticky modifikovaných organizmov je znečistenie tradičných plodín, ktoré bráni zachovaniu biodiverzity.

Okrem toho nás znepokojuje priemyselná koncentrácia v sektore osív a tiež skutočnosť, že sú ovládané niekoľkými nadnárodnými spoločnosťami. Komisia a členské štáty nesmú túto situáciu zanedbať.

Napokon by som chcela povedať, že na konferencii zmluvných strán v Curitibe v Brazílii, ktorá sa konala v marci 2006, bolo rozhodnuté, že je potrebné zachovať moratórium na osivo nazvané „terminator seeds“. Bolo to výborné rozhodnutie, no teraz by sme mali zvážiť, či predstavuje moratórium postačujúce riešenie, alebo či by sme mali zakázať používanie tohto typu jednorazového geneticky modifikovaného osiva.

Aké kroky zamýšľajú členské štáty a Komisia podniknúť v súvislosti s touto problematikou na konferencii strán v Bonne? Máte už predstavu, aké by mohli byť kritériá udržateľnosti vzťahujúce sa na biopalivá, ktoré by mohli byť predstavené v Bonne?

 
  
MPphoto
 
 

  Marios Matsakis (ALDE). – Vážený pán predsedajúci, rovnako ako pani Doyleová predo mnou som si myslel, že mám k dispozícii dlhší čas, no využijem vašu štedrosť a uspokojím sa s minútou a pol.

Biodiverzita zohráva kľúčovú úlohu pri zabezpečovaní prežitia ekosystémov na Zemi a pri zachovávaní nesmierne cenného genetického fondu vlastností, ktoré sú charakteristické pre jednotlivé prírodné druhy. Uznesením z 22. mája 2007 tento Parlament znova potvrdil svoje znepokojenie spôsobené poklesom biodiverzity. Obávam sa, že jednou z hlavných prekážok v úsilí zastaviť pokles biodiverzity je nedostatok účinných opatrení Komisie i Rady, pričom obe tieto inštitúcie vyvolávajú zdanie, že im na tejto otázke veľmi záleží, no len teoreticky, pretože v praxi im chýba ochota a odhodlanie zabezpečiť, aby v skutočnosti došlo v plnej miere k vykonaniu príslušných smerníc, a aby došlo k naplneniu medzinárodných aj vnútorných záväzkov.

Verme, že hoci je už pomerne neskoro, Komisia i Rada budú konať rozhodne a konštruktívne v úsilí účinne chrániť biodiverzitu, čiastočne aj tým, že na nadchádzajúcej konferencii v Bonne zaujmú v tejto otázke rozhodné stanovisko.

 
  
MPphoto
 
 

  Predsedajúci. − Vážený pán Matsakis, v skutočnosti mi časy, ktoré som uviedol, poskytla jednak pani Doyleová a jednak vaša skupina, teda problém nastal pri predložení vašou skupinou a pri ich komunikácii s vami, pretože vždy uplatňujem pravidlo, že ak poslanec vystupuje v jazyku, ktorý nie je jeho materinským jazykom, poskytnem mu určitý čas navyše, pričom nejde len o vystúpenia v angličtine.

 
  
MPphoto
 
 

  Hiltrud Breyer (Verts/ALE). – (DE) Vážený pán predsedajúci, všetci, ktorí sme tu dnes vystúpili, sme vyjadrili svoj záväzok podporovať ochranu druhov a zachovanie biodiverzity. Vieme, že smernice vzťahujúce sa na ochranu prírody a sieť chránených prírodných oblastí, ktorá bola vytvorená v rámci systému Natura 2000, predstavujú pre Európsku úniu skutočné úspechy. Všetky tieto ľúbezné slová a záväzky nesmú odvrátiť našu pozornosť od skutočnosti, že v titulkoch správ neprevláda len otázka podnebia, ako správne povedala pani komisárka, ale žiaľ aj ochrana prírody a zachovanie druhov.

Pričasto sa ohrozené druhy vykresľujú ako nepríjemnosť, ktorá bráni alebo prekáža pri budovaní projektov. Preto si myslím, že je hanbou, že práve v Nemecku, ktoré bude hostiť konferenciu zmluvných strán, konzervatívne vlády spolkových štátov, napríklad Hessenska a Dolného Saska, spustili v hornej komore nemeckého parlamentu (Bundesrat) iniciatívu, ktorá predstavuje útok na tento úspech Európskej únie.

Nemecko stráca všetku dôveryhodnosť, keď vyzýva na vytvorenie väčšieho množstva chránených prírodných oblastí a na intenzívnejšiu ochranu ohrozených druhov v chudobnejších krajinách, pričom sa však zároveň snaží oslabiť ochranu prírody v Európskej únii. Žiaľ, nejde len o Nemecko! Liberálna skupina v Európskom parlamente zrazu tiež zorganizovala seminár o tejto problematike. Pán Stoiber zaútočil na ochranu prírody v Európe presne rovnakým spôsobom, pod zámienkou „zjednodušenia“.

Očakávam, vážená pani komisárka, že vyjadríte svoj jasný záväzok voči Európskej únii, že všetky pokusy...

(predsedajúci prerušil rečníčku)

 
  
MPphoto
 
 

  Péter Olajos (PPE-DE). – (HU) Ďakujem vám, pán predsedajúci. Pán Matsakis už spomenul problémy s realizáciou, dovoľte mi v tejto súvislosti uviesť niekoľko príkladov. Ochrana našich lesov je v Európe a Karpatskej kotline čoraz náročnejšia. V niektorých oblastiach dochádza k požiarom lesov, v iných dochádza k ich znehodnocovaniu, alebo sa jednoducho rozkrádajú. V Karpatoch alebo napríklad v Sajóláde bolo už 30 až 40 % lesov rozkradnutých. Nelegálna ťažba dreva znižuje biodiverzitu, spôsobuje eróziu a podieľa sa 20 % na emisiách skleníkových plynov. Štyria naši kolegovia, poslanci Európskeho parlamentu, poslali Komisii písomné vyhlásenie s cieľom zabrániť nelegálnej ťažbe dreva. V spomínanom písomnom vyhlásení navrhli prijať zákon, ktorý by v Európskej únii umožňoval predaj len toho dreva a tých drevných výrobkov, ktoré sa získali zo stromov vyrúbaných v rámci zákonnej a kontrolovanej ťažby. Vážení kolegovia, dovoľte mi požiadať vás, aby ste svojím podpisom vyjadrili svoju podporu vyhláseniu z 23.

Zachovanie biodiverzity predstavuje dôležitý vnútroštátny cieľ. Postoj maďarskej vlády k zanedbávaniu lokalít, ktoré patria do siete Natura 2000, je taký, že tento týždeň, v ktorom oslavujeme deň Zeme, sa koná Stredoeurópska rely, ktorá je súčasťou Dakar Series. Jej trasa smeruje aj cez územia so zvýšeným stupňom ochrany, dokonca aj cez územia, ktoré patria do siete Natura 2000. Nevykonalo sa posúdenie vplyvu na životné prostredie, neexistujú plány obnovy ani ochrany, dokonca nebola vydaná ani licencia na organizovanie týchto pretekov. Žiaden zisk nemôže vyvážiť škody na životnom prostredí, ktoré tieto preteky spôsobia. Čo sa týka vtákov, nedarí sa nám o nič lepšie. Len pred dvoma týždňami poslala Európska komisia Maďarsku posledné písomné upozornenie. Upozornenie bolo zaslané, pretože Maďarsko nezaviedlo žiadne vnútroštátne opatrenia na ochranu voľne žijúceho vtáctva.

No nechcem uvádzať len negatívne príklady. Vďaka mojej iniciatíve sa nedávno aj Maďarsko pripojilo k jedinečnej dobrovoľnej európskej dohode, ktorá je zameraná na zníženie úmrtí vtáctva spôsobených nadzemnými elektrickými káblami. V rámci tohto projektu, ktorého cieľom je vytvoriť oblohu bez prekážok, sa verejnosť, energetický priemysel a štát dohodli na tom, že káble, izoláciu a podobné zariadenia usporiadajú tak, aby bol v Maďarsku do roku 2020 pre vtáky vytvorený bezpečný „koridor na oblohe“. Ide o prelomovú dohodu, ktorá je mimoriadne významná, a ktorá si zasluhuje pozornosť a podporu Európy. Ďakujem vám.

 
  
MPphoto
 
 

  Magor Imre Csibi (ALDE). – (RO) Na nadchádzajúcej schôdzi konferencie strán Dohovoru OSN o biologickej diverzite, ktorá sa bude konať v Bonne, sa bude diskutovať aj o otázke lesnej biodiverzity.

Ide o citlivú problematiku, na ktorú zatiaľ neexistuje trvalo udržateľné riešenie. Lesnú biodiverzitu ohrozuje nelegálne odlesňovanie, ku ktorému dochádza na celom svete. Výsledkom tohto nelegálneho odlesňovania je významný, vo väčšine prípadov nezvrátiteľný pokles biodiverzity. Okrem toho predstavuje odlesňovanie tretí najdôležitejší faktor globálneho otepľovania.

Výbor PECH vo svojom uznesení z novembra 2007 o obchode a zmene klímy vyjadril svoje stanovisko týkajúce sa významného vplyvu odlesňovania na podnebie, dlhodobých hospodárskych prínosov a dôležitosti zachovania lesov neporušených.

Oceňujem tiež iniciatívu Európskej únie v podobe akčného plánu o vymáhateľnosti práva, správe a obchode v lesníctve.

Spomenul som európske opatrenia, ktoré, žiaľ, neprinášajú plánované výsledky. Napríklad pokiaľ ide o realizáciu akčného plánu, 70 % členských štátov Európskej únie sa v skutočnosti až do apríla 2007 nepodarilo vykonať žiadne konkrétne opatrenia.

Je potrebné čo najskôr nájsť globálne riešenie. Vyzývam delegátov Európskej únie, ktorí sa zúčastnia na konferencii v Bonne, aby podporili vytvorenie návrhu jednotného vymedzenia pojmu nelegálna ťažba dreva, ktoré by presadzovalo rozumné využívanie lesov.

Okrem toho podporujem myšlienku, aby sa začali diskusie o spustení globálneho mechanizmu na dohľad nad ťažbou dreva a obchodovaním s drevom.

 
  
MPphoto
 
 

  Richard Seeber (PPE-DE). – (DE) Vážený pán predsedajúci, motto Európskej únie je „jednota v rozmanitosti“, no ako vieme, v prírode došlo za posledných 150 rokov k znepokojujúcemu poklesu tejto rozmanitosti. Miera poklesu diverzity je v súčasnosti tisíc až desaťtisícnásobne vyššia, ako je priemerná hodnota miery poklesu v histórii Zeme. Na zozname Svetového zväzu ochrany prírody (IUCN) sa v súčasnosti nachádza približne 15 600 prírodných druhov, ktorým na celom svete hrozí vyhynutie. Organizácia OSN pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO) odhaduje, že hlavné producentské krajiny pšenice a kukurice stratili viac ako 80 % ich pôvodných druhov, pričom táto štatistika je len vrcholom ľadovca, keďže vieme, že do dnešného dňa sa určilo a opísalo len približne 1,7 milióna prírodných druhov, hoci sa odhaduje, že na svete žije približne 13 miliónov prírodných druhov. Vieme tiež, že zmena klímy túto situáciu ešte viac zhoršuje. Na druhej strane si rovnako dobre uvedomujeme, že tento pokles biologickej diverzity znižuje najmä našu schopnosť reagovať na zmenu klímy. Čelíme teda skutočne zložitej dileme.

Musím sa preto, žiaľ, Komisie opýtať: prečo nezdôrazňujeme udržateľnosť a rozmanitosť druhov vo všetkých oblastiach našej politiky? Prečo sa vo väčšej miere nevenujeme výskumu a vývoju v oblasti spolunažívania prírodných druhov a človeka?

Ľudia sledujúci túto rozpravu by mohli nadobudnúť dojem, že postačí, ak zriadime niekoľko území s chránenými biotopmi, a ak budeme chrániť vtáctvo. Tieto dve oblasti však predstavujú len vrchol ľadovca. Čo keby sme do procesu boja proti týmto problémom zapojili aj občanov? Ak chceme vyriešiť tieto problémy, všetci musíme v tomto procese zohrať aktívnu rolu. Komisia musí v tejto oblasti vynaložiť ešte veľa úsilia, to isté platí aj pre Európsky parlament a Radu. Jednoducho nestačí len organizovať konferencie a podpisovať vyhlásenia. Nastal čas konať, a to znamená konať spoločne!

 
  
MPphoto
 
 

  Anders Wijkman (PPE-DE). – Vážený pán predsedajúci, myslím si, že v úsilí zastaviť pokles biodiverzity je najdôležitejšie zastaviť pustošenie dažďových pralesov. Každoročne sa zničí 14 až 15 miliónov hektárov týchto lesov. O tejto otázke diskutujeme už roky, no nedosiahli sme žiadny skutočný pokrok.

Skutočný problém spočíva v tom, že ekosystémové služby nemajú na trhu skutočnú hodnotu, či už hovoríme o pohlcovaní uhlíka, biodiverzite alebo o regulácii regionálneho podnebia či hydrologického systému. Táto skutočnosť je nedostatkom nášho hospodárskeho modelu a pokiaľ nebudeme vlastníkom lesov poskytovať náhrady za tieto hodnoty, a to takým spôsobom, aby bolo pre nich finančne výhodnejšie zachovať lesy, a nie z nich ťažiť drevo, budeme aj naďalej svedkami takejto vysokej miery odlesňovania.

Riešením je zahrnúť lesy do obchodovania s emisiami. Komisia je však proti tejto stratégii, na čo máte svoje dôvody. Problém je však v tom, že nám neviete ponúknuť žiadne alternatívne riešenie. Všetci vieme, že čo sa týka Dohovoru o biologickej diverzite, sú k dispozícii len veľmi obmedzené finančné zdroje. Je veľmi pravdepodobné, že táto situácia sa nezmení ani v budúcnosti.

Viem, že Komisii záleží na zastavení odlesňovania v tropickom pásme rovnako ako nám všetkým, no problém znie: aké je vaše alternatívne riešenie? Je potrebné vytvoriť balík. Je potrebné zaujať komplexný prístup k riešeniu problematiky zmeny klímy, pohlcovania uhlíka, biodiverzity a ochrany živobytia chudobných. Bude potrebné, aby GR pre životné prostredie úzko spolupracovalo s GR pre rozvoj. Dosiaľ k tomu nedošlo. Ponúknite nám prosím alternatívne riešenie, aby sme mali pred sebou niečo, o čom môžeme diskutovať. V opačnom prípade sa obávam, že odlesňovanie bude pokračovať, a rovnako tak aj pokles biodiverzity.

 
  
MPphoto
 
 

  Czesław Adam Siekierski (PPE-DE). – (PL) Vážený pán predsedajúci, poľnohospodárska výroba sa zintenzívnila, aby dokázala uspokojiť zvyšujúci sa dopyt po poľnohospodárskych výrobkoch a po surovinách vyrábaných na iné účely, t. j. nie na spotrebu. Toto zintenzívnenie bolo spôsobené najmä výrobou biopalív a biomasy. Vieme, že intenzívne poľnohospodárstvo je z hľadiska biologickej diverzity škodlivé. V tejto súvislosti sa do popredia dostáva otázka, ako zladiť zachovanie biologickej diverzity s intenzívnym rozvojom hospodárstva a infraštruktúry.

Moderné riadenie biologickej diverzity vyžaduje zvýšenú úroveň monitorovania vyvíjaných procesov a primerané investície do vedeckého výskumu. Z hospodárskeho vývoja sme mali prospech, a preto by sme časť tohto prospechu, t. j. časť zisku, mali venovať na zachovanie biologickej diverzity. V podstate je potrebné, aby sme si uvedomili, že na zachovanie a ochranu životného prostredia je potrebné prijať opatrenia na globálnej i miestnej úrovni. Je potrebné, aby konal každý z nás ako jednotlivec, no takisto treba, aby celé odvetvia hospodárstva prijímali príslušné opatrenia. To je výzva pre nás všetkých.

 
  
MPphoto
 
 

  Paul Rübig (PPE-DE). – (DE) Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, v súvislosti s hodnotením stavu spoločnej poľnohospodárskej politiky by ma zaujímalo, či sa už Komisia zamyslela nad tým, ako môžeme v tejto oblasti napredovať, najmä čo sa týka nasledujúceho finančného výhľadu. Je pravda, že obnoviteľná energia a biopalivá pre nás predstavujú obrovské výzvy, preto by sa mali zapracovať do finančného rámca spomínaného hodnotenia stavu spoločnej poľnohospodárskej politiky.

Táto skutočnosť bude zohrávať významnú úlohu aj pokiaľ ide o CO2, ktorého úroveň sme sa v rámci Kjótskeho protokolu zaviazali znížiť. Moja konkrétna otázka znie: aké návrhy predloží Komisia v tejto oblasti?

 
  
MPphoto
 
 

  Hubert Pirker (PPE-DE). – (DE) Vážený pán predsedajúci, diskutujeme o tom, ako zachovať biologickú diverzitu pre ďalšie generácie, no zároveň prijímame opatrenia, ktoré sú úplne kontraproduktívne. Po začiatočnej eufórii, ktorá sprevádzala výrobu agronafty, dnes už vieme, že má negatívne dôsledky nielen preto, že na výrobu jedného litra agronafty sa spotrebuje 9 000 litrov vody, a že agronafta spôsobuje emisie oxidu dusného, ktoré majú oveľa horšie účinky ako emisie CO2. Vieme tiež, že pestovanie energetických plodín ohrozuje a dokonca ničí diverzitu prírodných druhov.

Uvažujete vzhľadom na tieto nové informácie a v záujme zachovania biodiverzity o pozastavení platnosti rozhodnutí, ktoré sme prijali o primiešavaní agronafty do bežného paliva? Uvažujete o investovaní do nového výskumu a o vypracovaní alternatívnej stratégie vzhľadom na to, že teraz už poznáme vyššie spomínané nepriaznivé vplyvy a výsledky?

 
  
MPphoto
 
 

  Janez Podobnik, úradujúci predseda Rady. (SL) V prvom rade mi dovoľte, aby som sa vám poďakoval za veľmi zanietenú diskusiu. Súhlasím s vami, že je skutočným umením rozprávať stručne, výstižne a jednoducho o takom vážnom a zložitom probléme, akým biodiverzita nepochybne je. Aj to bol jeden z dôvodov, prečo ste, vážený pán predsedajúci, mali problém zabezpečiť, aby všetci rečníci stihli vystúpiť v časovom rámci, ktorý bol určený na túto rozpravu.

Dovoľte mi, aby som sa k tejto rozprave stručne vyjadril. Začnem s prvým tvrdením, ktorým ste potvrdili stanovisko Rady, že zmena klímy a vplyv na biodiverzitu sú prepojené a navzájom súvisia. Vaše príspevky do diskusie boli rozsiahle a týkali sa mnohých otázok, ktoré súvisia s užším obsahom schôdze, ktorá sa bude konať v Bonne. Týkali sa tiež životného štýlu moderného človeka 21. storočia, či už ide o politiku v oblasti odpadov, dopravnú politiku, otázky trvalo udržateľnej výroby, udržateľnej spotreby a podobne.

Môžem vás uistiť, že som osobne presvedčený o tom, že Európska únia má dobré mechanizmy, a že sme prijali dobré opatrenia. Už vo svojom úvodnom vystúpení som povedal, že naším kľúčovým cieľom na schôdzi v Bonne bude snaha o realizáciu opatrení, úsilie dosiahnuť skutočný pokrok a pokračovať na našej ceste od slov k činom.

Pýtali ste sa na finančné zdroje. Podarilo sa nám vymedziť a dohodnúť sa na finančných mechanizmoch na európskej úrovni. Dovoľte mi zdôrazniť, že na konferencii v Bonne sa bude Rada usilovať zabezpečiť nové a inovačné finančné zdroje. Mám na mysli finančné zdroje v celosvetovom meradle, nielen na európskej úrovni. Dovoľte mi zdôrazniť, že je potrebné prepojiť sektory, ktoré majú vplyv na biodiverzitu. Obzvlášť by som chcel zdôrazniť úlohu súkromného sektora. Tri predsedníctva, konkrétne nemecké, portugalské a slovinské, sa usilovali o to, aby sa v Bonne venovala pozornosť aj otázke zapojenia súkromného sektora do riešenia problému biodiverzity. Konferencia o obchode a biodiverzite, ktorá sa konala v Portugalsku, bola veľmi úspešná. Dúfame, že v Bonne budeme stavať na riešeniach, ktoré boli navrhnuté v Portugalsku.

Chcel by som sa poďakovať pánovi Bloklandovi, ktorý spomenul neformálne stretnutie ministrov životného prostredia, ktoré sa konalo v Ľubľane. Pán Blokland sa na tomto stretnutí zúčastnil v mene dvoch vašich výborov, chcem sa mu za to poďakovať. Zaoberali sme sa otázkou lesov, udržateľného využívania lesov, vplyvom, ktorý majú na biodiverzitu a možnosťou ich využitia na tvorbu biomasy a biopalív druhej generácie.

Dovoľte mi informovať vás, že Rada si uvedomuje, že udržateľné kritériá pre výrobu biopalív a biomasy predstavujú veľmi dôležitú a zložitú otázku. Aj preto sme sa dohodli s Komisiou na spolupráci a vytvorili sme pracovnú skupinu, ktorá na budúci mesiac na zasadnutí výboru COREPER navrhne dobré riešenia v oblasti udržateľných kritérií pre výrobu biopalív. Spomínané kritériá sa potom stanú dôležitou súčasťou oboch smerníc, ktoré sú v súčasnosti v procese prijímania. Osobitne by som sa chcel poďakovať všetkým, ktorí okrem spoločenských dôsledkov a negatívnych dôsledkov výroby biopalív spomenuli aj ich dosah na biodiverzitu. Niekedy na túto oblasť zabúdame.

Na záver tohto stručného vystúpenia by som chcel znovu zopakovať, že na globálnej úrovni pracujeme na vytvorení siete chránených území na súši a na mori. Európska únia má k dispozícii dobrý a účinný nástroj, ktorý sa nazýva Natura 2000. Je veľmi dôležité, aby sa tento nástroj dôsledne uplatňoval na vnútroštátnej i európskej úrovni.

 
  
MPphoto
 
 

  Margot Wallström, podpredsedníčka Komisie. Vážený pán predsedajúci, myslím si, že táto živá a erudovaná rozprava odráža záujem tohto Parlamentu o tieto otázky. Ďakujem vám za to. Viem, že hovorím aj v mene pána komisára Dimasa, pretože aj on sa vám chce poďakovať za to, akú pozornosť Parlament venuje týmto otázkam. Spoznávam niektorých starých kolegov v boji za ochranu životného prostredia a biodiverzity.

Homo sapiens je veľmi zaujímavý druh. Dokážeme letieť na Mesiac, sme schopní hromadne komunikovať prostredníctvom informačných technológií a rozhodne vieme rozprávať. Nedokážeme však vytvoriť nosorožca, úhora, ani nezábudku. Ako ste správne poznamenali, keď spomínané druhy vyhynú, budú navždy stratené.

Dovoľte mi vyjadriť sa k niektorým veciam, o ktorých si myslím, že sú mimoriadne dôležité. Začnem otázkou biopalív, pretože o nich vo všetkých médiách momentálne prebieha veľmi živá diskusia, predstavujú pre nás všetkých veľký problém a veľkú výzvu. Ako viete, Európska rada súhlasila s cieľom, podľa ktorého budú biopalivá tvoriť 10 %, za veľmi jasných podmienok. Stanovisko Európskej únie je také že chceme podporovať výrobu udržateľných biopalív, ktoré nebudú mať žiaden negatívny vplyv na životné prostredie ani na výrobu potravín. Komisia sa zaoberá dlhodobým prínosom biopalív, najmä čo sa týka zníženia emisií CO2, pretože musíme mať na zreteli, že jedinou alternatívou je dnes ropa. Pokiaľ ide o bezpečnosť dodávok a poľnohospodárstvo, vďaka zásadám, ktoré sme ustanovili, sa vytvárajú nové príležitosti. Pri obmedzenej cieľovej hodnote 10 %, pri prísnych kritériách udržateľnosti a tiež s ohľadom na biopalivá druhej generácie, skutočnú výzvu predstavuje úsilie zabezpečiť, aby sme mohli čo najskôr pokročiť k využívaniu biopalív druhej generácie.

V tejto oblasti však budeme musieť pracovať aj na medzinárodnej scéne, musíme zabezpečiť, aby sa dodržiavali kritériá udržateľnosti, a aby v dôsledku toho nedošlo k prehĺbeniu potravinovej krízy.

Na otázku pána Wijkmana mi dovoľte odpovedať, že problematike odlesňovania sa budeme venovať v osobitnom oznámení, ktoré bude vydané, podľa mojich informácií, počas tohto leta alebo na začiatku jesene. Počas rokovaní sa teda budeme zaoberať aj touto otázkou.

Zároveň je potrebné zachytiť celú diskusiu, ktorá práve prebieha, a zabezpečiť náležitú prípravu kvalitnej diskusie a kvalitného rozhodnutia o odlesňovaní. Rovnakú prípravu je potrebné vykonať aj v súvislosti s rokovaniami o zmene klímy.

Dovoľte mi, aby som pani Doyleovej povedala, že snaha zlúčiť rokovania jednotlivých konferencií zmluvných strán nemusí byť tou najdôležitejšou prioritou. Namiesto toho by sme sa mali usilovať dosiahnuť čo najväčšie spoločné prínosy pri realizácii opatrení na boj proti zmene klímy, ako aj pri úsilí napĺňať ciele v oblasti biodiverzity, ktoré sme si stanovili.

To je teda, podľa môjho názoru, potrebné urobiť, najmä pokiaľ ide o ochranu tropických pralesov a vytvorenie spomínaných kritérií udržateľnosti pre biopalivá.

Myslím si teda, že naším cieľom by nemalo byť úsilie o dosiahnutie niečoho, o čom už vieme, že to nie je možné dosiahnuť, alebo že by nás to priviedlo do situácie, ktorú by nebolo možné z administratívneho či iného politického hľadiska zvládnuť, ale mali by sme sa usilovať o realizáciu opatrení. To platí pre celú diskusiu o právnych predpisoch, nariadeniach a ambicióznych cieľoch. Už ich máme. Právne predpisy, nariadenia a ciele už máme, no teraz ide o to, aby sme ich zaviedli do praxe, a aby sme pracovali, ako som už spomenula, na siedmych bodoch, o ktorých naplnenie sa v rámci rokovaní snažíme. Takto možno zabezpečiť, že budeme pracovať na medzinárodnej úrovni s našimi partnermi, zabezpečíme si kvalitnú vedeckú základňu, ktorú rozvinieme do veľmi konkrétnych krokov realizácie. To je všetko, čo môžem v tejto súvislosti takto vo všeobecnosti povedať.

Na záver mi dovoľte povedať, že akčný plán, ktorý bol vytvorený, je založený práve na dôslednejšom uplatňovaní, pričom sa podrobnejšie preskúma aj spoločná poľnohospodárska politika.

Teda aj z tohto pohľadu si myslím, že znova ide o to, aby sme presvedčili jednak členské štáty a jednak všetky naše inštitúcie, aby urobili všetko pre to, aby sa stanovené ciele dosiahli.

Nebudem už zaberať viac času. Veľmi dobre si uvedomujem, že je potrebné dodržiavať náš časový plán, dovoľte mi teda ešte raz sa vám poďakovať za túto rozpravu. Chcem vás tiež ubezpečiť, že pán komisár Dimas má v úmysle osobne sa zúčastniť ministerskej časti schôdze COP 9. Som si istá, že sa teší, že sa tam s niektorými z vás stretne. Predpokladám, že môžeme počítať s vašou podporou, pokiaľ ide o dosiahnutie úspešného výsledku týchto dôležitých zasadnutí.

 
  
MPphoto
 
 

  Predsedajúci. − Rozprava sa skončila.

Hlasovanie sa bude konať zajtra.

Písomné vyhlásenia (článok 142)

 
  
MPphoto
 
 

  Genowefa Grabowska (PSE), písomne. – (PL) V plnej miere podporujem predmetné uznesenie.

Deviata konferencia strán Dohovoru OSN o biologickej diverzite sa bude konať v máji 2008 v Bonne. Zástupcovia rôznych krajín budú posudzovať pokles biologickej diverzity, ku ktorému dochádza na celom svete. Účastníci budú tiež uvažovať o tom, ako spravodlivo a čestne zdieľať výhody plynúce z využívania genetických zdrojov. Obzvlášť nepriaznivé dôsledky má pokles biodiverzity v lesoch, ovplyvňuje mieru odlesňovania a urýchľuje klimatickú krízu. Obávam sa, ako mnohí iní, že zmena klímy bude viesť k ešte väčšiemu narušeniu biologickej diverzity vo svete, a že jej výsledkom bude úpadok životného prostredia a vyhynutie určitých prírodných druhov. Tento proces bude mať následne nepriaznivý vplyv na rozvoj ľudstva a na boj proti chudobe. Vieme už, že odlesňovanie a narúšanie lesov spôsobuje 20 % emisií oxidu uhličitého vo svete.

V tejto súvislosti dochádza k vážnemu spochybneniu dôveryhodnosti Európskej únie vzhľadom na to, že členské štáty neúčinne uplatňujú právne predpisy týkajúce sa biologickej diverzity a tiež príslušné smernice, napríklad smernicu o vtákoch a smernicu o biotopoch. Neochota prijímať určité politické opatrenia má rovnako nepriaznivé dôsledky. Mohla by som napríklad spomenúť nedostatočné úsilie realizovať záväzky týkajúce sa zastavenia poklesu biologickej diverzity na území Európskej únie do roku 2010. Existuje tu neochota začať rokovania o nástrojoch, ktoré by umožnili prístup k výhodám, a ktoré by umožnili ich zdieľanie. Existuje tu aj neochota vyčleniť ďalšie účelovo viazané finančné prostriedky na vykonávanie dohovorov v rozvojových krajinách.

 
  
  

PREDSEDÁ: Diana WALLIS
podpredsedníčka

 

12. Hodina otázok (otázky pre Radu)
MPphoto
 
 

  Predsedajúca. − Ďalším bodom programu je hodina otázok (B6-0019/2008).

Rade sú adresované nasledujúce otázky.

 
  
MPphoto
 
 

  Predsedajúca. − Otázka č. 1, ktorú predkladá Manuel Medina Ortega (H-0154/08)

Vec: Rozšírenie schengenského priestoru

Posúdila Rada politické dôsledky nedávneho rozšírenia schengenského priestoru a jeho vplyv na vzťahy medzi Európskou úniou a susednými krajinami (bez ohľadu na to, či ide o členské štáty Európskej únie), s ktorými teraz rozšírený schengenský priestor hraničí?

 
  
MPphoto
 
 

  Janez Lenarčič, úradujúci predseda Rady. (SL) Od posledného rozšírenia schengenského priestoru, ktoré sa udialo 21. decembra minulého roka, uplynuli štyri mesiace. Ako viete, proces rozšírenia schengenského priestoru sa v skutočnosti dovŕšil až koncom marca, keď boli zrušené hraničné kontroly na letiskách. Preto sme nemali veľa času ani príležitostí na posúdenie všeobecných politických dôsledkov rozšírenia schengenského priestoru a jeho vplyvu na vzťahy medzi členskými štátmi Európskej únie, v ktorých sa uplatňujú schengenské pravidlá, a susednými krajinami.

Niektoré pracovné skupiny Rady však už diskutujú o otázkach, medzi ktoré patrí napríklad reorganizácia hraničných orgánov v niektorých členských štátoch v dôsledku rozšírenia schengenského priestoru a zmeny a trendy v oblasti nelegálneho prisťahovalectva spôsobené rozšírením schengenského priestoru. Rozšírenie schengenského priestoru malo nepochybne veľmi priaznivý dosah na vízovú politiku Európskej únie, najmä čo sa týka občanov tretích krajín, ktorí už v súčasnosti môžu cestovať po celom schengenskom priestore s vízami vydanými novým členským štátom, čo doposiaľ nebolo možné.

Okrem toho Európska únia uzavrela dohody s krajinami východnej Európy a krajinami západného Balkánu o zjednodušení procesu vydávania víz.

 
  
MPphoto
 
 

  Manuel Medina Ortega (PSE). – (ES) Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, veľmi pekne vám ďakujem za odpoveď. Keďže pochádzate z krajiny, ktorá je v rovnakej situácii, som si istý, že slovinské predsedníctvo sleduje túto problematiku s veľkým záujmom.

Osobne som navštívil niekoľko krajín, ktoré sa nachádzajú v takejto situácii, na jednej strane dúfam, že na naše hranice získame záruky, no na druhej strane nechceme v Európskej únii vystavať nový múr, nové hradby.

Aké máme záruky, že rozšírenie schengenského priestoru nespôsobí ťažkosti, napríklad pre cezhraničných pracovníkov alebo pre tých, ktorí sú zvyknutí bez ťažkostí vstupovať do krajín, ktoré sú už v súčasnosti súčasťou schengenského priestoru, čo sa týka najmä Slovinska, ktoré susedí s krajinou, ktorá sa uchádza o členstvo v Európskej únii?

 
  
MPphoto
 
 

  Janez Lenarčič. − (SL) Ďakujem, pán Medina Ortega, za vašu doplňujúcu otázku. Ako som už spomínal, v Rade ešte neprebehla diskusia na najvyššej úrovni a Rada ešte nevykonala komplexné posúdenie dôsledkov rozšírenia schengenského priestoru na jednotlivé krajiny.

Pýtali ste sa na skúsenosti Slovinska. V tejto súvislosti vám môžem povedať, že určite nejde o budovanie nových múrov, ale ide o presun vonkajších hraníc Európskej únie na nové hranice. Znamená to, že vonkajšie hranice schengenského priestoru boli posunuté tak, aby zahŕňali väčší počet členských štátov Európskej únie. Pre členské štáty, ktorých hranice teraz čiastočne predstavujú nové vonkajšie hranice schengenského priestoru, to bol náročný projekt. Trvalo mnoho rokov, kým sa naňho pripravili. Tento projekt bol veľmi náročný. Európska únia túto skutočnosť zohľadnila a vytvorila osobitný zdroj financovania, tzv. Schengenský fond, ktorý slúžil na zavedenie primeraných kontrolných mechanizmov na nových vonkajších hraniciach schengenského priestoru.

Pýtali ste sa aj na hranicu medzi Slovinskom a Chorvátskom. Je pravdou, že v minulosti táto hranica oficiálne neexistovala. Je tiež pravdou, že v čase, keď sme získali nezávislosť, išlo o dočasnú hranicu. V spolupráci s našimi partnermi v Európskej únii sa nám v skutočnosti podarilo vytvoriť taký systém hraničných kontrol, že pre občanov Chorvátskej republiky nie je o nič náročnejšie prekročiť tieto hranice. Zároveň sa nám podarilo zachovať všetky prvky požadované schengenskými štandardmi a nariadeniami, ktoré sa týkajú vykonávania účinných hraničných kontrol.

 
  
MPphoto
 
 

  Hubert Pirker (PPE-DE). – (DE) Vážená pani predsedajúca, výsledkom rozšírenia schengenského priestoru v decembri minulého roka bolo zvýšenie, nie zníženie bezpečnosti. Potvrdzujú to aj štatistiky, čo je veľmi potešujúce.

V ďalšej fáze by sa súčasťou schengenského priestoru mali stať Švajčiarsko a Lichtenštajnsko, no ako som počul, mohli by nastať určité ťažkosti, pretože niektoré členské štáty možno k členstvu Lichtenštajnska vyjadria výhrady. Hovorím najmä o viacerých vyjadreniach Českej republiky, ktoré som mal možnosť v tejto súvislosti počuť.

Preto by som chcel Rade položiť otázku: viete o týchto možných výhradách a čo urobíte, aby ste sa vyhli problémom, ktoré by mohli nastať v prípade, že by sa Lichtenštajnsko nestalo súčasťou schengenského priestoru?

 
  
MPphoto
 
 

  Avril Doyle (PPE-DE). – Moja otázka sa týka schengenských pravidiel a ich prispeniu k zmene klímy a k zvýšeniu emisií kysličníka uhličitého. Minulú stredu som mala to potešenie letieť z Bruselu do Ľubľany, v rámci zasadnutia predsedníctva PPE-DE som mala možnosť na dva dni navštíviť vašu krásnu krajinu.

Po pristátí v Ľubľane sme vystúpili z lietadla a potom nás natlačili do autobusu, rovnako ako sa to stáva na mnohých iných letiskách. Vtlačili nás do autobusu. Trvalo to 22 minút. Potom autobus naštartoval a mysleli sme si, že nás odvezie k pasovému odbaveniu alebo k odbaveniu batožiny. Prešiel však presne 20 yardov, vážená pani predsedajúca, teda vzdialenosť od miesta, kde teraz stojím ja, po miesto, kde sedíte vy, a potom sme všetci vystúpili a šli k bráne. Nežartujem. Keď som poukázala na to, že tento postup je nezmyselný, uistili ma, že takýto postup si vyžadujú schengenské pravidlá. Vážený pán minister, žiadam vás o vysvetlenie!

 
  
MPphoto
 
 

  Janez Lenarčič. − (SL) Čo sa týka otázky, ktorú mi položil pán Pirker, je pravda, že sa už začal proces začlenenia Švajčiarskej konfederácie a Lichtenštajnského kniežatstva do schengenského priestoru. V súčasnosti tento proces a hodnotiace postupy ešte prebiehajú. Podľa názoru predsedníctva závisí vstup týchto dvoch krajín do schengenského priestoru výlučne od výsledkov týchto postupov, najmä od výsledkov hodnotenia. Nevieme o tom, že by nejaký členský štát vzniesol akékoľvek námietky v súvislosti s plánovanými postupmi na vstup jednotlivých krajín do schengenského priestoru.

Čo sa týka otázky, ktorú mi položila pani Doyleová, musím sa priznať, že nie som presvedčený o tom, že ide o schengenské pravidlá. Pravdepodobne ide o nariadenia týkajúce sa bezpečnostných prepisov na letisku. V každom prípade nie je možné, aby som vysvetlil dôvody, prečo je potrebné absolvovať dvadsaťmetrovú jazdu letiskovým autobusom. Predpokladám, že existujú nariadenia vzťahujúce sa na pohyb v oblasti letiska, ktoré nevyplývajú zo schengenských pravidiel, no ktoré pravdepodobne súvisia s bezpečnosťou na letiskách.

 
  
MPphoto
 
 

  Predsedajúca. − Ďakujem vám, pán minister. Azda si budete môcť túto záležitosť preveriť, keď sa dnes večer budete vracať domov.

 
  
MPphoto
 
 

  Predsedajúca. − Otázka č. 2, ktorú predkladá Marie Panayotopoulos-Cassiotou (H-0159/08)

Vec: Podpora hospodársky činného obyvateľstva v horských, ostrovných a ťažko dostupných oblastiach

Keďže je v určitých regiónoch Európskej únie nedostatok pracovných príležitostí, vysoký podiel ľudských zdrojov sa často rozhodne tieto regióny opustiť, pričom tieto regióny zostávajú vyľudnené, alebo v nich žijú len ľudia vo vyššom veku.

V súvislosti s týmto trendom a vzhľadom na naliehavý demografický problém, ktorému musí Európska únia čeliť, by som sa chcela opýtať, či predsedníctvo navrhne opatrenia na podporu hospodársky činného obyvateľstva v horských, ostrovných a ťažko dostupných oblastiach, aby sa mohli všetky regióny Európskej únie rozvíjať rovnomerne, a aby si Európska únia udržala svoju úroveň konkurencieschopnosti.

 
  
MPphoto
 
 

  Janez Lenarčič, úradujúci predseda Rady. (SL) Na otázku pani Panayotopoulosovej-Cassiotouovej by som chcel odpovedať takto: okrem ďalších štyroch nariadení v oblasti kohéznej politiky prijala Rada v júli 2006 nariadenie, ktorým sa ustanovujú všeobecné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde a Kohéznom fonde. V súlade s článkom 3 tohto nariadenia bola pomoc z týchto fondov určená pre určité ostrovy a ostrovné členské štáty a pre horské oblasti.

Rada a Európsky parlament zároveň prijali nariadenie o Európskom sociálnom fonde. V tomto nariadení je uvedené nasledujúce vymedzenie úlohy Európskeho sociálneho fondu: zlepšovanie možností zamestnania sa a pracovných príležitostí, podpora vysokej úrovne zamestnanosti a zvyšovanie počtu a kvality pracovných miest. Tieto dve nariadenia sú harmonizované, aby sa tak zabezpečila podpora pre určité osobitné oblasti. V súlade so spomínanými nariadeniami môžu členské štáty vo svojich operačných programoch a projektoch venovať osobitnú pozornosť podpore rozvoja a zamestnanosti v regiónoch, ktoré spomenula vážená pani poslankyňa vo svojej otázke. Preto je na členskom štáte, aby sa sám rozhodol, ktoré z týchto operačných programov, a ktoré konkrétne opatrenia z týchto programov, vyhovujú kritériám, ktoré sú uvedené v otázke. Komisia hodnotí navrhované programy a poukazuje na prípadné nedostatky z hľadiska dosiahnutia cieľov kohéznej politiky a naplnenia ustanovení príslušných nariadení. V prípade, že sú splnené všetky podmienky, Komisia tieto návrhy schváli.

Čo sa týka vytvárania nových právnych opatrení v oblasti kohéznej politiky, je povinnosťou Komisie prijať rozhodnutia, ktoré umožňujú, aby došlo k naplneniu cieľov kohéznej politiky. Prvou príležitosťou v období rokov 2007 až 2013 bude rozprava o prvej priebežnej správe o uplatňovaní kohéznej politiky. Očakávame, že Komisia predstaví túto správu v júni.

 
  
MPphoto
 
 

  Marie Panayotopoulos-Cassiotou (PPE-DE). – (EL) Vážená pani predsedajúca, ďakujem pánovi ministrovi za to, že zopakoval všetky opatrenia, ktoré je možné realizovať v rámci štrukturálnych fondov a v rámci Európskeho sociálneho fondu. Chcela som vedieť, či si predsedníctvo a Rada uvedomujú, že určité regióny v Európe ostávajú neobývané. Tieto regióny, samozrejme, patria pod jednotlivé členské štáty, no v dôsledku tohto problému dochádza k ochudobňovaniu Európskej únie a Európska únia je potom nútená pozývať do týchto oblastí ľudí z iných regiónov. Táto téma sa týka nás všetkých, pretože nejde len o záležitosť jednotlivých členských štátov. Preto sa pýtam, či má predsedníctvo v úmysle venovať tejto problematike osobitnú pozornosť.

 
  
MPphoto
 
 

  Janez Lenarčič. − (SL) Ďakujem vám, pani Panayotopoulosová, za túto doplňujúcu otázku. Predsedníctvo si uvedomuje, že v niektorých regiónoch už nežije hospodársky činné obyvateľstvo. Chcel by som však znova zopakovať, že je úlohou členských štátov navrhnúť potrebné opatrenia, ktorými by bolo možné zabrániť výskytu tohto nepriaznivého javu. Na druhej strane musíme chápať aj to, že nie je možné, aby sme ľudí nútili, aby žili a pracovali v určitých konkrétnych regiónoch.

Ide o vážny problém, ktorý je potrebné vyriešiť. Opakujem, že existujú riešenia v podobe opatrení kohéznej politiky, no záleží na členských štátoch, ktoré z týchto riešení navrhnú v daných konkrétnych prípadoch realizovať.

 
  
MPphoto
 
 

  Jörg Leichtfried (PSE). – (DE) Vážený pán minister, dovoľte mi, aby som sa vrátil k vašim posledným vyjadreniam. Je samozrejmé, že táto oblasť patrí do právomoci členských štátov, no aj Európska únia nesie zodpovednosť za vyľudňovanie týchto regiónov. K spomínanému vyľudňovaniu dochádza z dôvodu javu, ktorému musíme čeliť v celej Európskej únii. Mám na mysli liberalizáciu. V malých komunitách sa zatvárajú pošty, pretože už nie sú ziskové, zatvárajú sa aj miestne sporiteľne a v niektorých prípadoch aj miestne kúpaliská, pretože dochádza k privatizácii verejných služieb. Všetky tieto príčiny spôsobujú, že život v týchto komunitách je o niečo menej hodnotný. Pochádzam z horskej oblasti a bol som toho svedkom. Moja otázka znie, či sa Európska rada zamýšľa nad touto problematikou.

Vážená pani predsedajúca, dovoľte mi, aby som vyslovil ešte jednu stručnú poznámku, ktorá sa týka predchádzajúcej otázky. Aj v Grazi musíte nastúpiť na letiskový autobus, aby vás previezol na vzdialenosť piatich metrov, teda Ľubľana nie je jediný prípad. Aj v Grazi rovnako nezmyselne tvrdia, že na vine je Schengen, čo samozrejme vôbec nie je pravda.

 
  
MPphoto
 
 

  Janez Lenarčič. − (SL) Zdá sa mi, že išlo o dvadsať, nie o päť metrov, no aj to je príliš krátka vzdialenosť. Ako som už povedal, nebudem diskutovať o práci letiska v Ľubľane, ide o nezávislú spoločnosť, ktorá dodržiava svoje vlastné prevádzkové predpisy. Chcel by som však znova zopakovať, že kohézna politika Európskej únie poskytuje členským štátom možnosti na riešenie problému, na ktorý poukázala pani Panayotopoulosová. Nakoľko sú úspešné, to je už iná otázka.

Spomenuli ste poštové služby, čo je veľmi zaujímavé. Musím však zdôrazniť, že riešením tohto problému sa zaoberá aj smernica o poštových službách, ktorú tohto roku prijal Európsky parlament. Dôležitou súčasťou spomínanej smernice je záruka, že poštové služby budú univerzálne aj po otvorení tohto trhu. Preto spomínaná smernica primerane rieši problém, na ktorý ste poukázali.

 
  
MPphoto
 
 

  Predsedajúca. − Otázka č. 3, ktorú predkladá Hélčne Goudin (H-0161/08)

Vec: Lisabonská zmluva

V článku 1 ods. 24, ktorý sa vzťahuje na kapitolu 1 článok 10a ods. 2 (zásady a ciele), je uvedené, že Únia bude „f) prispievať k vypracovaniu medzinárodných opatrení na zachovávanie a zlepšovanie kvality životného prostredia a trvalo udržateľného hospodárenia so svetovými prírodnými zdrojmi s cieľom zabezpečiť trvalo udržateľný rozvoj“.

Znamená toto ustanovenie, podľa mienky Rady, že zákaz vydaný EÚ vzťahujúci sa na konkrétne opatrenie v oblasti životného prostredia, ktorý presahuje v plnej miere harmonizovanú úroveň, možno považovať za rozhodnutie v rozpore so zmluvou?

 
  
MPphoto
 
 

  Janez Lenarčič, úradujúci predseda Rady. (SL) Otázka pani Goudinovej nepatrí do právomoci Rady. Rada ako taká sa nezúčastnila na medzivládnej konferencii, ktorá vypracovala návrh Lisabonskej zmluvy, na tejto konferencii sa podieľali vlády členských štátov. Okrem toho, ako vieme, Lisabonská zmluva zatiaľ nenadobudla platnosť. Keď nadobudne platnosť, dúfame, že to bude čoskoro, v očakávanom termíne, za vysvetlenie ustanovení zmluvy bude zodpovedný súd. Myslím si, že pani Goudinová sa vo svojej otázke pýtala práve na to.

 
  
MPphoto
 
 

  Christopher Heaton-Harris (PPE-DE). – Vážený pán minister, v tomto Parlamente sme počuli už mnoho odhadov o tom, nakoľko podobné sú stará ústavná zmluva a nová navrhovaná Lisabonská zmluva. Mohli by ste nám povedať svoj názor na to, do akej miery sú si podobné spomínané dva dokumenty?

 
  
MPphoto
 
 

  Nils Lundgren (IND/DEM). – (SV) Vážená pani predsedajúca, som presvedčený o tom, že by sme mali mať možnosť v rozumnej miere klásť otázky o spôsobe výkladu zmluvy, ktorá sa teraz predkladá pod iným názvom, no inak je rovnaká, a preto si myslím, že Rada by mala byť schopná odpovedať na túto otázku. Moja doplňujúca otázka k otázke č. 3 znie: znamená predmetné znenie, že Európska únia bude rozhodovať nielen o cieľoch globálnej environmentálnej politiky, ale aj o prostriedkoch, o prostriedkoch, ktoré majú členské štáty používať na dosiahnutie cieľa?

 
  
MPphoto
 
 

  Janez Lenarčič. − (SL) Otázka, do akej miery sú si podobné alebo odlišné Lisabonská zmluva a ústavná zmluva, závisí najmä od osobných dojmov. Lisabonská zmluva je odlišná od ústavnej zmluvy, no ponúka podobné, či dokonca rovnaké riešenia. Stačí, keď uvediem nasledujúce skutočnosti.

Lisabonská zmluva je odlišná, pretože nejde o zmluvu, ktorá by nahrádzala všetky predchádzajúce zmluvy. Taký je tradičný spôsob prijímania základných zmlúv Európskej únie. Lisabonská zmluva sa od ústavnej zmluvy líši aj v tom, že sa upustilo od ústavnej koncepcie, nehovorí sa už o ústave pre Európsku úniu, ale o klasickej zmluve.

Podobnosti alebo zhody možno nájsť pri mnohých riešeniach vrátane inštitucionálnych riešení, funkčných riešení a riešení v oblasti zjednodušenia, pri prijímaní rozhodnutí a tiež čo sa týka zvýraznenej úlohy národných parlamentov a Európskeho parlamentu. Preto sa Lisabonská zmluva líši od predchádzajúcej ústavnej zmluvy, no ponúka niektoré podobné, či dokonca rovnaké riešenia.

Pokiaľ ide o druhú otázku: venoval som osobitnú pozornosť zneniu otázky, ktorú predložila pani Goudinová, a chcel by som zdôrazniť, že toto ustanovenie sa týka podpory Únie pri vytváraní medzinárodných opatrení na zachovávanie a zlepšovanie kvality životného prostredia, udržateľného rozvoja a podobne. Inak povedané, Únia nič nepredpisuje ani neprikazuje, naopak, pomáha. Myslím si, že toto znenie hovorí samo za seba.

 
  
MPphoto
 
 

  Predsedajúca. − Pri tejto konkrétnej otázke dám možnosť položiť ešte jednu doplňujúcu otázku. Mnohí naznačili, že by túto možnosť chceli využiť, no zohľadním politickú rovnováhu a vezmem do úvahy aj to, kto už dnes položil otázku.

 
  
MPphoto
 
 

  Jens Holm (GUE/NGL). – (SV) Znenie, ktoré cituje pani Goudinová je dobré. Je fantastické, že chceme chrániť a zlepšovať kvalitu životného prostredia, toto znenie Lisabonskej zmluvy je dobré. Neustály problém environmentálnej politiky Európskej únie spočíva v tom, že opatrenia v oblasti životného prostredia sú v protiklade s vnútorným trhom. Pán komisár Verheugen nedávno povedal, že na jednotlivé členské štáty podala Komisia za posledných päť rokov devätnásť podnetov na Európsky súdny dvor v prípadoch, keď daný členský štát uzákonil právne predpisy na ochranu životného prostredia. Vo všetkých devätnástich prípadoch súd rozhodol v prospech vnútorného trhu a v neprospech ochrany životného prostredia. Zaujímalo by ma, či v tejto súvislosti dochádza k posilneniu environmentálnych záruk. Môžeme vzhľadom na spomínané znenie Lisabonskej zmluvy povedať, že životné prostredie prevláda nad požiadavkami trhu? Mohli by ste sa, prosím, vyjadriť k tejto otázke?

 
  
MPphoto
 
 

  Janez Lenarčič. − (SL) Áno, chcel by som pánovi Holmovi povedať, že s ním úplne súhlasím. Určite sa stáva, že medzi právnymi normami, ktoré upravujú rôzne oblasti, dochádza ku konfliktom, aj čo sa týka charakteru právnej normy. Spomínaná norma alebo spomínané ustanovenie Lisabonskej zmluvy, ktorá ako som už povedal ešte nenadobudla platnosť, sa vzťahuje na podporu Únie. Charakter právnej normy sa líši od príkazu alebo zákazu. Najviac príkazov a zákazov možno v skutočnosti nájsť na spoločnom trhu.

Je pravda, že existuje možnosť konfliktu, no pravdou je aj to, že je prirodzené, aby tieto konflikty vyriešil súd v súlade s platnými právnymi predpismi Spoločenstva. Pri tvorbe právnych noriem možno vylúčiť riziko, že dôjde ku konfliktu, no táto problematika patrí do právomoci Komisie, ktorá jediná má právo na legislatívnu iniciatívu. Som presvedčený, že keď sa Komisia ujme tejto iniciatívy, dbá na to, aby predchádzala možným konfliktom.

 
  
MPphoto
 
 

  Predsedajúca. − Otázka č. 4, ktorú predkladá Marian Harkin (H-0163/08)

Vec: Lisabonská zmluva

Zastáva Rada názor, že na otázky, ktoré predložilo slovinské predsedníctvo členským štátom, a ktoré obsahovali tridsaťtri bodov o Lisabonskej zmluve, ktoré bolo potrebné objasniť, boli poskytnuté postačujúce odpovede?

 
  
MPphoto
 
 

  Janez Lenarčič, úradujúci predseda Rady. (SL) Pani Harkinová sa pýtala na body, na ktoré poukázalo slovinské predsedníctvo. Ide o technickú prácu, ktorú je potrebné vykonať v súvislosti s nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy, je to práca, ktorú je potrebné urobiť v časovom predstihu, ak chceme Lisabonskú zmluvu presadiť v jej plnom rozsahu. S touto prácou sme začali v januári na základe mandátu, ktorý Európska rada pridelila slovinskému predsedníctvu v decembri minulého roka.

Musím zdôrazniť, že tieto činnosti majú výlučne predbežný charakter. Sú predbežné, pretože ako vieme, Lisabonská zmluva nadobudne platnosť až po jej ratifikácii všetkými 27 členskými štátmi. Rada však pravidelne pripravuje správy o tejto predbežnej prípravnej práci, respektíve technickej práci, pre úrad predsedu Európskeho parlamentu, najmä ak sa vzťahujú na otázky, ktoré sa týkajú Európskeho parlamentu.

 
  
MPphoto
 
 

  Marian Harkin (ALDE). – Teší ma, že slovinské predsedníctvo úspešne napreduje. Chcela by som pána ministra upozorniť na jednu alebo dve otázky, ktoré v súčasnosti v Írsku spôsobujú rozpory. Bola by som rada, keby mi slovinské predsedníctvo objasnilo tieto otázky.

V prvom rade, čo sa týka zavedenia spoločného konsolidovaného základu dane z príjmu a otázky harmonizácie daní, mohli by ste prosím túto problematiku bližšie objasniť a pripomenúť, že každá krajina má v podobných otázkach právo veta?

Po druhé chcem sa vás opýtať na protokol, ktorý tvorí prílohu Lisabonskej zmluvy, a ktorý sa týka Zmluvy o Euratome. Prosím objasnite mi, či v dôsledku tohto protokolu dochádza k akejkoľvek zmene alebo doplneniu podstaty postupov vyplývajúcich zo Zmluvy o Euroatome, a či dochádza k nejakej zmene právneho základu alebo právnych dôsledkov, najmä pokiaľ ide o jadrovú energiu.

 
  
MPphoto
 
 

  Janez Lenarčič, úradujúci predseda Rady. Vážená pani Harkinová, urobím výnimku a budem rozprávať po anglicky, aby som zabránil ďalšej polemike, a aby som sa vyjadril čo najjasnejšie o otázkach, na ktoré ste poukázali.

Po prvé otázka zdanenia. V súčasnosti má každý členský štát právo veta v otázkach súvisiacich s daňovým systémom, či už ide o spoločný základ dane z príjmu, harmonizáciu daní alebo o iné daňové otázky. Po nadobudnutí platnosti Lisabonskej zmluvy nedôjde v tejto oblasti k žiadnym zmenám. Lisabonská zmluva nebude mať na toto právo veta vplyv. Čo sa týka daní, ostáva postup rozhodovania nezmenený. Rozhodnutia v tejto oblasti je možné prijímať len konsenzom všetkých členských štátov, samozrejme, vrátane Írska.

Pokiaľ ide o vašu druhú otázku, platí to isté. Energetický mix, výber energetických zdrojov, patrí a aj naďalej bude patriť do pôsobnosti zvrchovaných rozhodnutí členských štátov. Každý členský štát sa môže slobodne rozhodnúť pre jadrovú energiu, môže slobodne zaradiť jadrovú energiu do svojho energetického mixu, a každý členský štát sa môže slobodne rozhodnúť, že jadrovú energiu využívať nebude. Po nadobudnutí platnosti Lisabonskej zmluvy sa situácia v tejto oblasti nezmení.

 
  
MPphoto
 
 

  Syed Kamall (PPE-DE). – Vzhľadom na to, že členské štáty žiadali o objasnenie určitých bodov Lisabonskej zmluvy, zaujímalo by ma, či by som aj ja mohol požiadať o objasnenie určitej otázky, konkrétne ide o ustanovenie o tzv. presune (passerelle). Je veľa oblastí, v ktorých sa Európska únia pokúša získať právomoci, na ktoré nemá právny základ, čo je často predmetom kritiky. Neznepokojuje vás, že vďaka ustanoveniu o presune môže Európska únia získať nové právomoci bez toho, aby mala povinnosť konzultovať s národnými parlamentmi? Neznepokojuje vás, že táto skutočnosť oslabuje národné parlamenty a tiež demokraciu v celej Európskej únii?

 
  
MPphoto
 
 

  Jim Allister (NI). – Môže sa pán minister vyjadriť k otázke, prečo bolo potrebné zaviesť počas írskeho referenda moratórium na zlé správy z Bruselu a na všetky nové rozporuplné návrhy z Bruselu?

Majú Rada a Komisia až taký veľký strach z ľudí, že si myslia, že je lepšie držať ich v nevedomosti? Môžete nám povedať, na aké návrhy sa vzťahuje toto moratórium a konkrétne, či sa vzťahuje na otázky týkajúce sa výpočtov harmonizácie daní z príjmu? Ak áno, prečo?

 
  
MPphoto
 
 

  Janez Lenarčič. − (SL) Čo sa týka otázky pána Kamalla, chcel by som zdôrazniť, že ustanovenie o presune umožňuje členským štátom dohodnúť sa na prijatí rozhodnutia, ktoré umožňuje vykonávať určitú činnosť na úrovni Európskej únie. Myslím si, že je nesprávne vnímať túto možnosť tak, že by mohla nastať bez súhlasu národných parlamentov. Ak by sa niekto rozhodol konať bez súhlasu národného parlamentu, takéto správanie by nemalo podporu v domácej krajine.

Dovoľte mi, aby som vám vysvetlil, že Lisabonská zmluva posilní úlohu národných parlamentov, vďaka nej budú bezprostrednejšie zapojené do mechanizmov Európskej únie. Aj spomínané ustanovenie o presune podlieha tejto významnejšej úlohe národných parlamentov.

Pokiaľ ide o odpoveď na otázku pána Allistera, musím povedať, že neviem o žiadnom moratóriu. Nebolo vydané žiadne rozhodnutie, Radou ani predsedníctvom, o zavedení moratória na zlé správy alebo citlivé témy.

Otázka, ktorú ste uviedli ako príklad, a ktorá sa týka spoločného konsolidovaného základu dane z príjmu, nie je nová. O tejto otázke sa diskutuje už dlhší čas, dokonca už dlhé roky, no zatiaľ nebola dosiahnutá žiadna dohoda. Bez dohody nie je možné napredovať. Dôvody som už vysvetlil v odpovedi na predchádzajúcu otázku. Otázky daňového systému patria do kategórie otázok, o ktorých Európska únia prijíma rozhodnutia výlučne formou dohody. To sa nemenilo a ani sa nebude meniť, ani pred írskym referendom, ani potom.

 
  
MPphoto
 
 

  Predsedajúca. – Teraz prejdeme k dvom otázkam, ktoré budú zodpovedané spoločne, a ktoré sa týkajú ľudských práv v Číne. Prvá je od pani Doyleovej a druhá od pána Evansa.

 
  
MPphoto
 
 

  Predsedajúca. − Otázka č. 5, ktorú predkladá Avril Doyleová (H-0165/08)

Vec: Ľudské práva v Číne

Dňa 17. januára 2008 prijal Európsky parlament uznesenie (P6_TA(2008)0021), v ktorom naliehalo vyzýva Čínu, aby „nezneužívala olympijské hry v roku 2008 ako zámienku na zatýkanie ... a väznenie disidentov, novinárov a aktivistov v oblasti ľudských práv, ktorí buď podávajú správy o zneužívaní ľudských práv alebo proti nemu demonštrujú“.

Aké opatrenia prijala Rada v súvislosti so spomínaným uznesením Parlamentu? Aká bola reakcia čínskych úradov (dostala Rada vôbec nejakú odpoveď od čínskych úradov)? Považuje Rada úsilie, ktoré vynakladajú čínske úrady s cieľom zachovávať zásady ustanovené v olympijskej charte, za dostatočné?

Otázka č. 6, ktorú predkladá Robert Evans (H-0184/08)

Vec: Ľudské práva v Číne

Na začiatku roka 2007 zbieral aktivista v oblasti ľudských práv Jang Čchun-lin v Číne podpisy pod petíciu s názvom Chceme ľudské práva, nie olympijské hry. V júli 2007 bol zatknutý za „podnecovanie rozvratu štátnej moci“ a dodnes je zadržiavaný v nápravnom zariadení v meste Ťia-mu-s'.

Zdieľa Rada moje hlboké znepokojenie vyvolané zaobchádzaním s Jang Čchun-linom a skutočnosťou, že je ešte stále zadržiavaný vo väzbe? Súhlasí Rada s mojím názorom, že uväznenie aktivistov v oblasti ľudských práv je v protiklade so sľubmi, ktoré vyslovili mnohí čínski predstavitelia v súvislosti s nadchádzajúcimi pekinskými olympijskými hrami?

 
  
MPphoto
 
 

  Janez Lenarčič, úradujúci predseda Rady. (SL) Rovnako ako pán poslanec a pani poslankyňa, ktorí predložili tieto dve otázky, aj Rada je znepokojená prenasledovaním čínskych aktivistov v oblasti ľudských práv. Čo sa týka záväzkov Číny v súvislosti s olympijskými hrami, ide o záležitosť Medzinárodného olympijského výboru. Môžem však vyhlásiť, že nedávne represívne opatrenia proti zástancom ľudských práv a iným aktivistom vrhajú tieň pochybnosti na záväzok Číny plniť svoje sľuby založené na medzinárodných normách v oblasti ľudských práv, ktoré sa týkajú aj ochrany legitímneho práva jednotlivcov na slobodu vyjadrovania.

Znepokojujú nás aj násilné vysťahovania a prenasledovania vrátane tých, ktoré súvisia s olympiádou. Vedúci predstavitelia delegácií členských štátov Európskej únie v Číne, v súlade s usmerneniami pre oblasť ľudských práv, podrobne sledujú vývoj situácie, ktorá sa týka Jang Čchun-lina, Chu Ťiau a ďalších osôb. Rada Európskej únie neustále a rôznymi spôsobmi upozorňuje čínske úrady na prípady, ktoré vyvolávajú znepokojenie.

Po tom, čo bol v decembri zatknutý Chu Ťia, vydala Rada viacero vyhlásení o tomto prípade, no odpoveď nebola uspokojivá. Rada bude pozorne sledovať tieto dva prípady a bude sa snažiť prijať potrebné opatrenia.

Napriek tomu by sme mali spomenúť aj niektoré pozitívne prípady, napríklad rýchle prepustenie čínskych novinárov vrátane Ju Chua-fenga a Čching Čcheunga. Vítame tiež zmeny v zákonoch o médiách, konkrétne že došlo k dočasnému uvoľneniu obmedzení týkajúcich sa pôsobenia zahraničných novinárov v súvislosti s nadchádzajúcimi olympijskými hrami.

Počas posledného kola rozhovorov o problematike ľudských práv medzi Európskou úniou a Čínou, ktoré sa konalo v októbri 2007, trojka Európskej únie vyzvala Čínu, aby zachovala nariadenia týkajúce sa pôsobenia zahraničných novinárov aj po skončení olympijských hier. Čínska delegácia zúčastnených uistila, že práca novinárov bude jednoduchšia aj po októbri tohto roka. Rada bude určite o tejto otázke s čínskymi úradmi znovu diskutovať.

Pravdepodobne viete, že Rada sa pripravuje na ďalšie kolo rozhovorov o problematike ľudských práv medzi Európskou úniou a Čínou. Tieto rozhovory sa uskutočnia v Ľubľane dňa 15. mája. Trojka EÚ má v úmysle diskutovať o v súčasnosti najznepokojujúcejších otázkach, najmä o slobode vyjadrovania, o kontrole internetu, o problematike nariadení týkajúcich sa pôsobenia zahraničných novinárov, o práve pokojného zhromažďovania sa a o úlohe občianskej spoločnosti. Európska únia bude venovať osobitnú pozornosť problematike práv zástancov ľudských práv. Môžem vás uistiť, že trojka EÚ urobí počas rokovaní o týchto otázkach maximum, a že zástupcom čínskej vlády bude jednoznačne tlmočiť svoje znepokojenie.

 
  
MPphoto
 
 

  Avril Doyle (PPE-DE). – „Cieľom olympizmu je všade zapojiť šport do služieb harmonického rozvoja človeka a ... akákoľvek forma diskriminácie krajiny alebo jednotlivca na základe rasy, náboženstva, politiky, pohlavia alebo iného dôvodu, je nezlučiteľná s členstvom v olympijskom hnutí“. To sú základné zásady olympijskej charty, ku ktorým sa Čína zaviazala. Hoci chcem, aby boli olympijské hry veľmi úspešné, a mám pocit, že by sme sa nemali snažiť bojkotovať olympiádu, nemali by sme mať obavy z toho, že je potrebné pripomenúť čínskym úradom, že musia vyvinúť väčšie úsilie na zachovanie ľudskej dôstojnosti prostredníctvom slobodného a spravodlivého systému súdnictva, slobodných médií, lepšieho zaobchádzania s Tibeťanmi a ostatnými národnostnými menšinami, lepšej starostlivosti o zvieratá a podobne. Musíme tiež uznať obrovské výzvy v oblasti demografie, životného prostredia a tiež z hľadiska modernizácie, ktorým musí Čína čeliť. Súhlasia však predstavitelia Rady so mnou v tom, že v rámci tohto procesu musí byť Čína schopná prijať legitímnu kritiku, keď nenapĺňa záväzky, ku ktorým sa zaviazala, ako napríklad v prípade základných zásad olympijskej charty?

 
  
MPphoto
 
 

  Robert Evans (PSE). – Pán minister povedal, že od čínskych úradov zatiaľ nedostal uspokojivé odpovede. Zamýšľa pán minister v nasledujúcich týždňoch a mesiacoch ísť energicky za tým, čo sa už pýtal, a na čo nedostal odpovede? Pán minister zistí, že v prípravnej fáze pred olympiádou Čína prisľúbila, že vykoná mnohé zlepšenia v oblasti ľudských práv, tieto sľuby a záruky však doposiaľ, ako vieme, nesplnila.

Teraz, pred olympiádou, je ten pravý čas konať. Po skončení olympijských hier už bude neskoro. Budú počas rokovaní, ktoré sa uskutočnia 15. mája, skutočne diskutovať o pozitívnych krokoch, ktoré možno prijať, aby sa v Číne uplatňovala sloboda vyjadrovania, aby sa dodržiavali práva novinárov, právo slobodne organizovať demonštrácie a podobne?

Bude pán minister vyvíjať na Čínu nátlak aj v oblasti trestu smrti? Pretože podľa dostupných štatistík dochádza v Číne v súčasnosti k väčšiemu množstvu popráv ako v celom zvyšku sveta dokopy. Nie je možné, aby sa v Číne konali olympijské hry bez toho, aby sme čínskym úradom čo najenergickejšie zdôraznili tento postoj.

 
  
MPphoto
 
 

  Janez Lenarčič. − (SL) Čo sa týka otázky, ktorú mi položila pani Doyleová, ako som už spomínal vo svojej prvej odpovedi, olympijská charta je záležitosťou Medzinárodného olympijského výboru. Tento orgán je oprávnený konať v prípade, že podľa jeho názoru došlo k porušeniu olympijskej charty.

Čo sa týka otázky, ktorú mi položil pán Evans, Európska únia sleduje situáciu v oblasti ľudských práv. Už som povedal, že rozhovory o problematike ľudských práv medzi Európskou úniou a Čínou sa uskutočnia 15. mája. Počas rozhovorov sa bude diskutovať o otázkach týkajúcich sa slobody vyjadrovania, kontroly internetu, o problematike nariadení týkajúcich sa pôsobenia zahraničných novinárov, o práve pokojného zhromažďovania sa a o úlohe občianskej spoločnosti. Nejde o úplný ani výlučný zoznam, je možné diskutovať aj o iných aspektoch. Čo sa týka trestu smrti, stanovisko Európskej únie je jasné a Európska únia ho neustále obhajuje a presadzuje na všetkých viacstranných a dvojstranných fórach.

 
  
MPphoto
 
 

  Vincas Justas Paleckis (PSE).(LT) Vážený pán minister, spomínali ste, že budú snahy ovplyvniť čínsku vládu. Aké pravdivé. Mali sme možnosť vidieť, čo sa dialo, keď protestujúci narúšali beh s olympijskou pochodňou. Vzhľadom na to existuje možnosť, že počas olympijských hier nám čínska televízia nebude sprostredkúvať len zábery zo súťaženia športovcov, ale aj zábery z rôznych policajných zásahov proti protestom tak čínskych občanov, ako aj turistov na uliciach a námestiach. V tejto súvislosti by ma zaujímal váš názor, či si myslíte, že je účinnejšie vyvíjať na Čínu nátlak, alebo zvoliť cestu diplomatických rokovaní.

 
  
MPphoto
 
 

  Gay Mitchell (PPE-DE). – Existujú tvrdenia, že ak chcete, aby vám v Číne transplantovali orgán, môžu vám povedať, že budú mať daný orgán k dispozícii veľmi skoro. Vyvoláva to podozrenie, že v skutočnosti zabíjajú ľudí, keď si spomínané orgány takpovediac objednávajú. Ľudia, ktorí majú byť popravení, sú popravení, aby splnili tieto požiadavky.

Včera som pri rozhovore s iným pánom komisárom tvrdil, že v prípade Číny diplomacia v štýle „hlásnej trúby“ nefunguje. Môžeme teda očakávať, že pri rokovaniach s Čínou bude Rada využívať iné formy diplomacie, keďže spomínaný štýl nefunguje? Poukážete najmä na otázky, ktoré boli zdokumentované, a ktoré boli Radou a Komisiou vznesené už v minulosti?

 
  
MPphoto
 
 

  Janez Lenarčič. − (SL) Čo sa týka otázky, ktorú položil pán Paleckis, myslím si, že odpoveď je veľmi jednoduchá. Nikdy nesmieme zanevrieť na diplomaciu ako na spôsob diskusie, presviedčania a dosahovania výsledkov. Preto je odpoveď jednoduchá. Ako sme už povedali, Rada vedie veľmi vyspelý dialóg medzi Európskou úniou a Čínou. Ide o dialóg, ktorý sa vyvíja, na budúci mesiac otvoríme ďalšiu kapitolu. Chceme pokračovať v tomto dialógu, ktorého dôležitou súčasťou je, a aj bude otázka ľudských práv.

Nemôžem sa vyjadriť k otázke pána Mitchella, pretože Rada o tomto jave nerokovala, a preto stanovisko Rady k tejto problematike neexistuje. Vážený pán Mitchell, pravdepodobne so mnou budete súhlasiť, že sa nemôžem vyjadrovať k informáciám a údajom, ktoré zverejňujú médiá alebo ktoré pochádzajú z iných zdrojov.

 
  
MPphoto
 
 

  Paul Rübig (PPE-DE). – (DE) Vážený pán úradujúci predseda, správne ste povedali, že dialóg môže prispieť k vyriešeniu sporov. Moja otázka znie: viete si predstaviť vytvorenie nových fór s Čínou, či už v oblasti vzdelávania alebo výskumu? Pozornosť je nutné sústrediť najmä na vzájomné porozumenie a učenie sa jeden od druhého. Na medzinárodnej úrovni napokon nejde len o šport, hudbu a obchod, sú tu aj osobné medziľudské vzťahy, preto je potrebné vytvoriť fóra aj v tejto oblasti.

 
  
MPphoto
 
 

  Syed Kamall (PPE-DE). – Chcel by som nadviazať na otázku, ktorú položil môj kolega, pán Evans. Ak Čína nebude uspokojivo riešiť otázky, na ktoré poukázal môj kolega, aké opatrenia by podľa názoru pána úradujúceho predsedu mali prijať Rada a členské štáty Európskej únie?

Ak má pán predseda pocit, že momentálne nemôže odpovedať na túto otázku, môže nám povedať, aké opatrenia by Rade navrhol on? Alebo budeme len nečinne sedieť, pokorne prijmeme všetko, čo nám Čína povie, a jednoducho sa len zúčastníme na olympijských hrách? Aké opatrenia by sme mali prijať?

 
  
MPphoto
 
 

  Janez Lenarčič. − (SL) V určitom zmysle otázky pána Rübiga a pána Kamalla spolu súvisia. Otázka sa týka opatrení, ktoré môžeme prijať v prípade, že nedostaneme uspokojivú odozvu. Jednou z možností je, samozrejme, zopakovať žiadosť. Pýtali ste sa na nové platformy na dialóg s Čínou – áno, samozrejme, ak to bude potrebné, a ak sa Rada a čínska delegácia dohodnú na takomto rozšírení dialógu. Ja si však myslím, že je nevyhnutné, aby dialóg pokračoval, čo zároveň považujem za spoločnú odpoveď pre oboch pánov poslancov. Rada je odhodlaná pokračovať v dialógu a zaoberať sa problematikou ľudských práv.

 
  
MPphoto
 
 

  Predsedajúca. − Otázka č. 7, ktorú predkladá Koenraad Dillen (H-0233/08)

Vec: Tibet

Európska únia pred nejakým časom energicky zareagovala na násilné potlačenie protestov v Mjanmarsku. Na krajinu boli uvalené hospodárske sankcie a bol vymenovaný osobitný veľvyslanec Európskej únie pre Mjanmarsko.

Čo sa týka Číny, vyjadruje sa Rada oveľa zdržanlivejšie. Hovorkyňa vysokého predstaviteľa Európskej únie pre zahraničné veci, pána Javiera Solanu, zašla ešte ďalej, keď povedala: „Vzťahy medzi Európskou úniou a Čínou sú úplne iné ako medzi Európskou úniou a Mjanmarskom.“

Zastáva Rada názor, že je rozdiel medzi Mjanmarskom a Čínou, pokiaľ ide o výrazné nedodržiavanie ľudských práv a o násilné opatrenia, ktoré prijímajú úrady týchto krajín? Môže ma Rada informovať o zlepšeniach, ku ktorým došlo vďaka politickému dialógu, v oblasti ľudských práv a tiež čo sa týka postavenia tibetského jazyka a tibetskej kultúry? Aký je názor Rady na návrh organizácie Amnesty International, že do Tibetu by mali byť vyslaní medzinárodní pozorovatelia, aby bolo možné uskutočniť medzinárodné vyšetrovanie?

 
  
MPphoto
 
 

  Janez Lenarčič, úradujúci predseda Rady. (SL) Rovnako ako Európska parlament aj Rada je znepokojená nedávnymi udalosťami v Tibete, ktoré boli spojené s porušovaním ľudských práv.

19. marca len niekoľko dní po tom, čo sa odohrali spomínané udalosti, vydala Rada stanovisko v mene Európskej únie, v ktorom vyzvala na zdržanlivosť. V spomínanom stanovisku Rada vyzvala čínsku vládu, aby odpovedala na túžbu Tibeťanov týkajúcu sa dodržiavania ľudských práv. Rada tiež vyzvala čínsku vládu a dalajlámu, aby začali viesť konkrétny a konštruktívny dialóg, ktorý by viedol k nájdeniu trvalého riešenia, ktoré by bolo prijateľné pre všetkých, a ktoré by v plnej miere rešpektovalo tibetskú kultúru, náboženstvo a identitu. Slovinské predsedníctvo poslalo v mene Európskej únie podobné stanovisko počas zasadnutia Rady pre ľudské práva, ktoré sa uskutočnilo 25. marca v Ženeve.

Vieme o iniciatívach, ktoré vyzývajú Organizáciu Spojených národov, aby vyšetrila reakciu Číny na udalosti v Tibete. Rada vyzvala čínsku vládu, aby zrušila obmedzenia vstupu do regiónu, čo by umožnilo vykonať nezávislé vyhodnotenie situácie. Rozhovory o ľudských právach medzi Európskou úniou a Čínou, o ktorých sme už dnes viackrát hovorili a ktoré sa budú konať v hlavnom meste Slovinska v Ľubľane 15. mája, budú ďalšou príležitosťou na vedenie diskusií o situácii v Tibete a o ďalších naliehavých otázkach, napríklad o postavení zástancov ľudských práv. Trojka Európskej únie bude trvať na tom, aby čínske úrady umožnili vstup zahraničných novinárov do Tibetu v súlade s novými pravidlami, ktoré boli prijaté v rámci prípravného obdobia na olympijské hry.

Európska únia a Čína budú v Ľubľane hovoriť o cenzúre internetu, a teda budú pokračovať v diskusii, ktorá sa začala počas posledného kola dialógu, ktoré sa uskutočnilo v októbri minulého roka.

Je dôležité posudzovať dialóg o ľudských právach v kontexte širšieho dialógu medzi Európskou úniou a Čínou o ľudských právach, reformách a politickom a sociálnom pokroku. Príčiny, ktoré spôsobili nepokoje v Tibete, sú pravidelne predmetom diskusií v rámci dialógu o ľudských právach s Čínou. Spomínanými príčinami sú sloboda náboženského presvedčenia, práva menšín a kultúrne práva. Počas posledného kola rozhovorov, ktoré sa uskutočnili v októbri minulého roka, viedla trojka Európskej únie s čínskymi úradmi veľmi otvorenú diskusiu o obmedzovaní náboženskej slobody.

K nedávnym pozitívnym zmenám v oblasti ľudských práv v Číne možno zaradiť skutočnosť, že tento rok začali platiť nové pracovno-právne predpisy, a tiež skutočnosť, že právomoc prehodnotiť tresty smrti je späť v rukách najvyššieho ľudového súdu. Následne došlo k poklesu počtu popráv.

Napokon mi dovoľte zdôrazniť, že Európska únia sleduje situáciu v Mjanmarsku rovnako pozorne ako situáciu v Tibete. Čo sa týka Tibetu, Európska únia aktívne podporuje úsilie Organizácie Spojených národov urýchliť prechod k demokracii a podporiť proces zmierenia a rozvoj tejto krajiny. Európska únia sa zúčastňuje na konzultáciách so svojimi partnermi z Ázie.

 
  
MPphoto
 
 

  Koenraad Dillen (NI). – (NL) Ďakujem pánovi ministrovi za jeho odpoveď, ktorá bola pomerne podrobná, no žiaľ nevyjadril sa k podstate problému. Všetci v tomto Parlamente sa zhodujeme na tom, že by nám malo záležať na situácii v oblasti ľudských práv v Mjanmarsku a v Číne. Dovolím si pochybovať o tom, či smerujeme k pozitívnym zmenám. Dovoľte mi poukázať na to, že len pred niekoľkými týždňami zverejnili francúzske noviny Libération na prvej strane fotografie náčinia, ktoré sa používa na týranie tibetských väzňov v Číne, preto pochybujem, či sa podarilo dosiahnuť nejaké pozitívne zmeny.

Naformulujem však svoju otázku konkrétnejšie. Prečo má Európska únia dvojaký meter, keď napríklad vo vzťahu k Mjanmarsku prijíma EÚ veľmi rozhodné opatrenia vrátane hospodárskych sankcií, zatiaľ čo na druhej strane, čo sa týka Číny, sa nič podobné nedeje? Môže ísť o to, že keď sú v hre veľké hospodárske záujmy, sme už v otázke ľudských práv o niečo menej zásadoví?

 
  
MPphoto
 
 

  Janez Lenarčič. − (SL) Vážený pán Dillen, nemôžem s vami súhlasiť, že používame dvojaký meter. Myslím si, že Európska únia nepoužíva dvojaký meter. Ak by Európska únia používala dvojaký meter, slovinské predsedníctvo by sa na zasadnutí Rady OSN pre ľudské práva, ktoré sa konalo v Ženeve 25. marca, nevyjadrovalo v mene Európskej únie o problematike, ktorú ste spomenuli.

Čo sa týka ľudských práv, Európska únia sa usiluje, aby v prípade všetkých tretích krajín používala rovnaký meter. Otázka spočíva v tom, aké prostriedky by sa mali použiť. V každom jednotlivom prípade sa spomínané prostriedky líšia. Pri rozhodovaní o tom, aké prostriedky alebo opatrenia je potrebné zaviesť, je nevyhnutné uvažovať o tom, aká je pravdepodobnosť, že dosiahneme požadovaný výsledok.

 
  
MPphoto
 
 

  Predsedajúca. − Otázka č. 8, ktorú predkladá Colm Burke (H-0167/08)

Vec: Ľudské práva v Čade

Žiadam Radu, aby sa podrobne vyjadrila, akým spôsobom zvyšuje diplomatický nátlak na dosiahnutie prímeria v Čade s cieľom ochrániť civilistov v obliehaných oblastiach a zvýšiť diplomatické úsilie na zabezpečenie mieru.

Dvaja opoziční politici, o ktorých čadská vláda vyhlasuje, že ich nezadržiava, boli v skutočnosti 3. februára v Čade zadržaní štátnou bezpečnosťou. Ako zabezpečuje Rada slobodu politickej opozície po pokuse o prevrat, ktorý sa uskutočnil na začiatku februára, a po následných zatknutiach, ktoré boli súčasťou záťahu na politických odporcov v hlavnom meste Čadu v N'Djamene?

Dňa 14. februára vyhlásil prezident Déby výnimočný stav, čím získala jeho vláda výnimočné právomoci na cenzúru médií, na prehľadávanie ľudí a majetku a na prísnu kontrolu pohybu v Čade. Akým spôsobom chce Rada zabezpečiť, aby vláda prezidenta Débyho prostredníctvom týchto novonadobudnutých rozsiahlejších právomocí neporušovala ľudské práva čadských občanov?

 
  
MPphoto
 
 

  Janez Lenarčič, úradujúci predseda Rady. (SL) Rada pozorne sleduje situáciu v oblasti ľudských práv v Čade, najmä odkedy čadské úrady vyhlásili výnimočný stav. Ako vieme, výnimočný stav bol 16. marca odvolaný. Rada vyzvala prezidenta Débyho, aby dodržiaval základné práva a slobody, bol zdržanlivý a okamžite prepustil zadržaných. V súčasnosti je nezvestná už len jedna osoba.

13. augusta minulého roka bola dosiahnutá dohoda s takmer všetkými stranami politickej opozície. Rada neustále vyzýva signatárov spomínanej politickej dohody, aby pokračovali v jej uplatňovaní bez ohľadu na prerušenie, ktoré bolo spôsobené násilnými konfliktmi s povstaleckými skupinami. Uplatňovanie dohody sa týka aj ustanovení, ktoré sa vzťahujú na podporu demokratickej slobody a slobody prejavu. Rada sa snaží získať medzinárodnú podporu pre tento proces, najmä pri získavaní dôvery strán politickej opozície a občianskej spoločnosti.

Nátlak zo strany Európskej únie viedol k vytvoreniu vyšetrovacej komisie, v ktorej spolupracujú Európska únia a Medzinárodná frankofónna organizácia, pričom zastávajú úlohu medzinárodných pozorovateľov. Jednou z úloh tejto komisie je vyšetriť porušenia ľudských práv počas bojov a zistiť okolnosti, za ktorých došlo k zmiznutiu niektorých lídrov opozície. Komisia by mala dokončiť túto prácu v priebehu troch mesiacov.

 
  
MPphoto
 
 

  Colm Burke (PPE-DE). – Od 24. do 30. marca som bol v Čade a stretol som sa s ministrom zahraničných vecí a s predsedom národného zhromaždenia. Odpovede, ktoré som dostal na otázky týkajúce sa vyšetrovacej komisie a pána Saleha, ktorý je stále nezvestný, ma neuspokojili.

Preto sa chcem opýtať: sú medzinárodní zástupcovia a zástupca Európskej únie prítomní na vyšetrovaní ako pozorovatelia? Zúčastňujú sa skutočne na vyšetrovaní? Rozumiem tomu tak, že sú tam len v pozícii pozorovateľov. S takouto pozíciou nie som spokojný. Myslím si, že ak nebudú medzinárodní zástupcovia zapojení priamo do vyšetrovania, ak budú len v pozícii pozorovateľov, nebude možné, aby sme dostali pravdivú a presnú správu.

 
  
MPphoto
 
 

  Janez Lenarčič. − (SL) Máte pravdu, pán Burke. Zástupcovia Európskej únie a Medzinárodnej frankofónnej organizácie sa na tomto vyšetrovaní zúčastňujú ako medzinárodní pozorovatelia. Podľa môjho názoru je táto úloha dostatočná na to, aby bolo možné vyhodnotiť správu, ktorú má komisia predložiť v priebehu troch mesiacov.

 
  
MPphoto
 
 

  Predsedajúca. − Čo sa týka tejto témy, nie sú už žiadne ďalšie otázky. Nasledujúca otázka bude posledná.

 
  
MPphoto
 
 

  Predsedajúca. − Otázka č. 9, ktorú predkladá Liam Aylward (H-0180/08)

Vec: Mierová misia v Čade

Žiadam Radu, aby podrobne popísala súčasné pôsobenie mierovej misie EÚ v Čade.

 
  
MPphoto
 
 

  Janez Lenarčič, úradujúci predseda Rady. (SL) Po útokoch na hlavné mesto N'Djamena, ktoré uskutočnili čadskí povstalci zo Sudánu v januári, sa veliaci dôstojník generál Nash 31. januára rozhodol dočasne prerušiť nasadenie misie.

Toto rozhodnutie bolo odobrené z dvoch dôvodov. Prvým dôvodom bolo umožniť vykonanie vyhodnotenia novej politickej a bezpečnostnej situácie. Druhým dôvodom bolo vykonať nerušenú evakuáciu Európanov a civilistov z ostatných krajín. Nasadenie misie bolo obnovené po dvanástich dňoch. Táto dvanásťdňová prestávka nemala vplyv na všeobecný program operácie. Počiatočná prevádzková kapacita bola dosiahnutá 15. marca. Podľa plánu by plná kapacita mala byť dosiahnutá do konca júna.

Bez ohľadu na spomínané krátke dočasné prerušenie, Rada jednoznačne vyhlásila, že je odhodlaná pokračovať v uplatňovaní mandátu v súlade s príslušnou rezolúciou Bezpečnostnej rady OSN, najmä čo sa týka humanitárneho mandátu.

S bojmi, ktoré nastali začiatkom februára, sa počítalo ako s jednou z možných variant vývoja situácie už od úplného začiatku, keď bola táto operácia vo fáze plánovania. Tieto predpoklady sa, žiaľ, naplnili, a preto bolo ešte potrebnejšie nasadiť misiu EUFOR a misiu OSN v Čade a v Stredoafrickej republike.

Rada zastáva názor, že je v záujme medzinárodného spoločenstva a v záujme Európskej únie zlepšiť stabilitu a bezpečnosť v tomto regióne. Prítomnosť spomínaných viacrozmerných štruktúr prispeje k stabilizácii humanitárnej a politickej situácie a zabráni rozšíreniu krízy do susedných krajín a regiónov.

Čo sa týka incidentu na sudánskej hranici, keď jeden vojak misie EUFOR prišiel o život, veliteľ operácie vyjadril poľutovanie nad neúmyselným prekročením hranice a nad nešťastným konaním, ktoré viedlo k tomuto úmrtiu. Veliteľ potvrdil, že misia EUFOR bude vykonávať svoj mandát v súlade s rezolúciou Bezpečnostnej rady OSN, t. j. nestranne a s neustálym ohľadom na dodržiavanie sudánskych hraníc.

Chcem dodať, že vyšetrovanie tohto incidentu ešte stále prebieha. Rozmiestnenie jednotiek postupuje podľa plánu. V súčasnosti je v rámci misie EUFOR v Čade a v Stredoafrickej republike 1 800 vojakov. Keď sa misia stane plne funkčnou, bude v nej pôsobiť 3 700 vojakov zo 14 členských štátov. V súčasnosti prebiehajú rokovania s tretími krajinami o ich možnom zapojení do tohto procesu.

 
  
MPphoto
 
 

  Liam Aylward (UEN). – Vážená pani predsedajúca, dovoľte, aby som sa pána ministra opýtal, či je spokojný s úrovňou logistickej podpory, ktorá má umožniť plné nasadenie mierovej misie v priebehu nasledujúcich týždňov a mesiacov.

Okrem toho by som sa chcel pána ministra opýtať, či súhlasí s konštatovaním, že mierová misia EÚ v Čade vysiela veľmi silný signál sudánskej vláde, keďže mnohí z 300-tisíc utečencov, ktorí uviazli v táboroch vo východnom Čade, sa tam uchýlili v snahe utiecť pred genocídou, ktorá prebieha v sudánskom regióne Dárfúr.

 
  
MPphoto
 
 

  Janez Lenarčič. − (SL) Odpoveď na prvú časť otázky pána Aylwarda je určite áno. Odpoveď na jej druhú časť je áno, za predpokladu, že bude dodržaný mandát pre túto operáciu, ktorý sa nevzťahuje na Dárfúr.

 
  
MPphoto
 
 

  Predsedajúca. − Otázky, ktoré neboli zodpovedané pre nedostatok času, budú zodpovedané písomne (pozri prílohu).

 
  
MPphoto
 
 

  Predsedajúca. – Týmto sa skončila hodina otázok.

(Rokovanie bolo prerušené o 19.10 hod. a pokračovalo od 21.00 hod.)

 
  
  

PREDSEDÁ: PANI ROURE
podpredsedníčka

 

13. Reforma Svetovej obchodnej organizácie (rozprava)
MPphoto
 
 

  Predsedajúca. – Ďalším bodom rokovania je správa (A6-0104/2008) pani Cristiany Muscardiniovej v mene Výboru pre medzinárodný obchod k reforme Svetovej obchodnej organizácie (2007/2184(INI)).

 
  
MPphoto
 
 

  Cristiana Muscardini, spravodajkyňa. − (IT) Vážený pán predsedajúci, vážená pani komisárka, dámy a páni, dovoľte mi v prvom rade vyjadriť úprimnú vďaku sekretariátu, ktorý bol veľmi aktívny a nápomocný všetkým členom výboru počas prípravy návrhu tohto textu. Dnes Komisii predkladáme súbor myšlienok, ktorý je výsledkom hĺbkových rokovaní, ktoré prebehli v konštruktívnom duchu, a ku ktorým prispeli všetci členovia Výboru pre medzinárodný obchod.

Náš výbor chce, aby bola Svetová obchodná organizácia účinnejšia a demokratickejšia, a aby bola z hľadiska inštitucionálnej prevádzky dostatočne vybavená na plnenie dôležitej úlohy regulácie medzinárodného obchodu. Aby sme tento cieľ dosiahli, je nevyhnutné uskutočniť reformy.

Nedávny vstup mnohých nových členov, spomeňme napríklad Čínu a blížiaci sa vstup Ruska, zvýraznil úspech tohto orgánu, ktorý je v súčasnosti zložený zo 152 krajín. Ale práve v súvislosti s tým, že sa WTO rozrastá, je potrebné zamyslieť sa nad jej reorganizáciou.

V správe poukazujeme na základné príčiny, prečo WTO a obchodná multilaterálnosť potrebujú novú, silnejšiu, dynamickejšiu a demokratickejšiu štruktúru. Pravidelným bodom nášho programu je cyklus rokovaní v Dauhe. Vieme, že k dohode sme vždy veľmi blízko, no stále sa nám ju nedarí uzavrieť. Výbor pre medzinárodný obchod si uvedomuje tento problém, a preto znova zopakoval, že podporuje tieto rokovania, ktoré by mali viesť k vyváženejšiemu a spravodlivejšiemu obchodu. Zároveň sme presvedčení, že nastal čas smelo a ambiciózne sa pozrieť vpred, na obdobie po rokovaniach v Dauhe.

Keď dnes predkladáme naše myšlienky Komisii, vyzývame exekutívu Spoločenstva, aby bola rovnako smelá a ambiciózna, a aby v Ženeve prevzala politickú iniciatívu, čo by mohlo viesť k prehodnoteniu fungovania určitých mechanizmov, ktoré v súčasnosti očividne nefungujú správne.

Inštitucionálnu štruktúru Svetovej obchodnej organizácie možno zlepšiť rozlíšením medzi činnosťami súvisiacimi s rokovaniami o nových medzinárodných pravidlách a záväzkoch a činnosťami súvisiacimi s vykonávaním existujúcich dohôd. Zásada konsenzu je, a mala by aj ostať normou pre ministerské konferencie, no malo by byť možné navrhnúť aj iné metódy ako metódu jednomyseľnosti pre postupy vedúce ku konečným rozhodnutiam. Po rozšírení organizácie je potrebné využívať iné mechanizmy. O zavedení takýchto mechanizmov sa uvažovalo v Európe, teraz je tiež potrebné uvažovať o ich zavedení vo WTO!

Smerodajným kritériom cyklu rokovaní v Dauhe bolo zapojiť všetky členské krajiny do rokovaní o celej škále otázok. V organizácii s takouto širokou základňou je však potrebné uprednostniť mnohostranný prístup zahŕňajúci určité premenlivé usporiadanie. V minulosti sme o rovnakom prístupe rozprávali v súvislosti s Európou, teraz je tento prístup potrebné uplatniť na WTO!

Rozvoj predstavuje dôležitú tému. V posledných rokoch je skupina rozvojových krajín čoraz väčšia a rozmanitejšia. Týka sa to aj rozvíjajúcich sa hospodárstiev a tiež krajín, ktoré sa už v dôsledku tohto procesu „rozvinuli“, napríklad Čína, India, Brazília a Južná Afrika. Bolo by preto vhodné, a je to v záujme najmä skutočne rozvojových krajín, aby sme prehodnotili súčasné usporiadanie krajín a usporiadali ich nanovo do jasnejšie vymedzených a rovnorodejších skupín na základe hospodárskej situácie v jednotlivých krajinách. Bolo by tiež vhodné vyžadovať od všetkých krajín, aby napĺňali svoje zodpovednosti pri zachovaní svojej hospodárskej sily.

Sekretariát WTO je napriek svojej prestíži, odbornosti a kompetentnosti dosť obmedzený z hľadiska personálu (počas mesiacov, keď sme sa venovali našej práci, sme so sekretariátom často konzultovali). Bolo by potrebné posilniť úlohu sekretariátu a umožniť mu predkladať iniciatívy a navrhovať kompromisy. Posilnenie sekretariátu znamená, že z hľadiska geografického zastúpenia bude reprezentatívnejší, bude sa považovať za motor, za hybnú silu činnosti Svetovej obchodnej organizácie v záujme všetkých jej členov, predovšetkým však v záujme tých rozvojových krajín, ktorým je v súčasnosti venovaná nedostatočná pozornosť na to, aby mohli dosahovať skutočný rast.

Čo sa týka transparentnosti a parlamentného rozmeru WTO, je potrebné zvýšiť transparentnosť procesu riešenia medzinárodných sporov, čím sa zlepší aj imidž WTO navonok. Podpora parlamentného rozmeru by mohla vychádzať z existencie Parlamentnej konferencie o WTO. Mohlo by dôjsť k jej rozšíreniu a k vytvoreniu plnohodnotného parlamentného zhromaždenia, ktoré by malo poradnú právomoc, čím by sa zabezpečila legitímnosť rokovaní takéhoto parlamentného zhromaždenia.

Je veľmi dôležité, aby existoval súlad a koordinácia s ostatnými medzinárodnými organizáciami. V tejto súvislosti je potrebné posilniť vzťahy s Medzinárodnou organizáciou práce a s niektorými agentúrami OSN, keďže najdôležitejšie medzinárodné sociálne a environmentálne otázky nemôžu byť mimo poľa pôsobnosti Svetovej obchodnej organizácie.

Predovšetkým nesmieme zabúdať na to, že systém riešenia sporov predstavuje jedinečnú charakteristiku WTO. Ak nenájdeme spôsob, ako zjednodušiť a urýchliť tieto procesy, existuje riziko, že spory budú trvať mnoho rokov, čo bude mať škodlivé následky na spoločnosť, členské krajiny a spotrebiteľov. Preto úprimne vyzývame Komisiu, aby bola pri určovaní nových pravidiel, ktoré zmodernizujú fungovanie Svetovej obchodnej organizácie, rovnako smelá, ako bol parlamentný výbor.

 
  
MPphoto
 
 

  Androula Vassiliou, členka Komisie. − Vážená pani predsedajúca, Komisia je Parlamentu vďačná za túto dôslednú a aktuálnu správu.

Jednou z hlavných priorít Európskej únie by mala byť snaha zabezpečiť, aby bola Svetová obchodná organizácia schopná reagovať na výzvy rýchlo sa meniaceho svetového hospodárstva. Okrem toho vzhľadom na súčasné hospodárske ťažkosti, ktorým musia čeliť mnohé členské krajiny WTO, je dnes potrebnejšie ako kedykoľvek v minulosti, aby existovala silná mnohostranná inštitúcia schopná bojovať proti tendenciám zavádzať protekcionistické politiky na ochudobnenie susedov (beggar-thy-neighbour).

Správa pripisuje ústredný význam rozvojovému programu z Dauhy. Komisia by chcela znova zopakovať, že je potrebné, aby všetky iniciatívy prijaté v Ženeve týkajúce sa budúcnosti Svetovej obchodnej organizácie boli založené na výsledku rozvojového programu z Dauhy, o ktorom veríme, že bude úspešný.

Dnes, v období, ktoré by mohlo byť poslednou fázou rokovaní v rámci rozvojového programu z Dauhy, žiadne členské krajiny WTO nemajú dostatok politickej vôle a/alebo administratívnych zdrojov na to, aby sa angažovali v zmysluplnom zhodnotení reformy Svetovej obchodnej organizácie. Očakávame a dúfame, že vývoj tejto situácie bude smerovať ku konečnej dohode v rámci rozvojového programu z Dauhy, ktorá bude podpísaná do konca roka 2008. Táto dohoda by tiež pripravila podmienky na diskusiu o budúcnosti Svetovej obchodnej organizácie. Ide o diskusiu, ktorá je vo veľkej miere závislá od toho, či sa rozvojový program z Dauhy podarí úspešne dokončiť.

Čo sa týka myšlienok, ktoré sú uvedené v správe, Komisia s väčšinou z nich v zásade súhlasí, hoci je jasné, že určité členské krajiny WTO budú zásadne proti niektorým návrhom, ktoré sú predložené v tomto návrhu uznesenia.

Pokiaľ ide o inštitucionálne otázky, Komisia aj naďalej podporuje rozšírenie parlamentného rozmeru Svetovej obchodnej organizácie. Komisia podporuje aj ďalšie myšlienky, napríklad poskytnutie dodatočných zdrojov sekretariátu WTO, rozšírenie úloh sekretariátu WTO, posilnenie aktívnych mechanizmov transparentnosti v rámci WTO a monitorovanie a dohľad nad účinným uplatňovaním pravidiel.

Berieme do úvahy výzvu na otvorenosť pri postupoch riešenia sporov. Chcela by som zdôrazniť, že práve na základe našej iniciatívy boli niektoré vypočutia v rámci prípadov WTO týkajúce sa Európskej únie otvorené verejnosti.

Čo sa týka podstatných návrhov predložených v tejto správe, potreba integrovať neobchodné záujmy v rámci pravidiel Svetovej obchodnej organizácie, bude aj naďalej hlavnou zásadou politiky Európskej únie v multilaterálnom rámci, no tiež v rámci dvojstranných rokovaní, ktoré Európska únia nedávno začala na základe oznámenia Globálna Európa, a tiež pri jednostranných iniciatívach v prospech rozvojových krajín. Nový jednostranný systém colných úľav v prospech rozvojových krajín, všeobecný systém preferencií plus, je jedným z príkladov tohto procesu.

Jednou z dôležitých oblastí bude nepochybne vzťah medzi obchodnou politikou a prácou a životným prostredím. Na programe môžu byť aj ďalšie obchodné témy.

Vytváranie novej multilaterálnej politiky po dokončení dauhaského kola rokovaní bude pre európsku obchodnú politiku jednou z najpodnecujúcejších a najzložitejších výziev. Parlament bude pri vytváraní a vedení tejto politiky zohrávať čoraz významnejšiu úlohu, najmä po tom, čo nadobudne platnosť Lisabonská zmluva.

Komisia, najmä môj kolega, pán komisár Mandelson, sa teší na to, že s vami bude môcť viesť otvorený a konštruktívny dialóg, prostredníctvom ktorého budeme môcť dospieť k praktickým a realistickým záverom zameraným na posilnenie Svetovej obchodnej organizácie a tiež na posilnenie celého multilaterálneho obchodného systému.

 
  
MPphoto
 
 

  Johan Van Hecke, spravodajca Výboru pre rozvoj požiadaného o stanovisko. − (NL) Vážený pán predsedajúci, vážená pani komisárka, náš Výbor pre rozvoj v plnej miere podporuje argumenty, ktoré predkladá spravodajkyňa, pani Muscardiniová, v prospech radikálnej reformy Svetovej obchodnej organizácie. V roku 2001 odštartovala Sutherlandova správa veľmi živú diskusiu v samotnej Svetovej obchodnej organizácii o inštitucionálnej reforme. Táto diskusia sa, žiaľ, skončila príliš rýchlo. Niektorí ľudia si myslia, že v súčasnosti nie je vhodné diskutovať o reforme. Chcú počkať na výsledok rozvojového programu z Dauhy a až potom viesť diskusiu o základných otázkach týkajúcich sa tejto inštitúcie ako takej. Podľa nášho názoru sa však tieto dve diskusie navzájom nevylučujú.

Z hľadiska rozvoja by sme boli radi, keby došlo k novému rozlíšeniu rozvojových krajín vo WTO na základe rozvojových potrieb jednotlivých krajín, a nie na základe kategórií krajín. Pani Muscardiniová už vysvetlila, prečo je to potrebné. Vo WTO je potrebná nielen väčšia transparentnosť, nevyhnutná je tiež lepšia spolupráca s inými medzinárodnými organizáciami, napríklad s Medzinárodnou organizáciou práce a Konferenciou OSN o obchode a rozvoji (UNCTAD). Náš výbor považuje za kľúčový návrh obsiahnutý v Sutherlandovej správe, podľa ktorého je potrebné vnímať podmienky financovania technickej pomoci pre najmenej rozvinuté krajiny ako ich zmluvné právo, na základe čoho sa môžu tieto krajiny v plnej miere podieľať na multilaterálnom obchodnom systéme. Na záver mi dovoľte povedať, že v súlade so Sutherlandovými odporúčaniami je potrebné prehodnotiť riešenie sporov, z ktorých z dôvodov, ktoré sú nám všetkým známe vychádzajú rozvojové krajiny často najhoršie.

V krátkosti, reforma Svetovej obchodnej organizácie je nesmierne dôležitá, nielen z hľadiska posilnenia jej legitímnosti vzhľadom na všetkých jej členov vrátane tých najchudobnejších, ale podľa môjho názoru aj z hľadiska zaručenia mnohostrannosti.

 
  
MPphoto
 
 

  Gunnar Hökmark, spravodajca Výboru pre hospodárske a menové veci požiadaného o stanovisko. − Vážená pani predsedajúca, chcel by som sa poďakovať pani spravodajkyni a Výboru pre medzinárodný obchod za túto správu. Myslím si, že stojí za to pri diskusii o Svetovej obchodnej organizácii zdôrazniť aj skutočnosť, že globalizácia a voľný obchod dali miliónom a miliónom ľudí nové príležitosti. V posledných dvoch desaťročiach sme boli svedkami najväčšieho pokroku v histórii v boji proti chudobe.

Táto skutočnosť poukazuje na to, že je potrebné zabezpečiť stabilný rámec spravodlivých a mnohostranných pravidiel pre voľný trh. Práve to je hlavnou úlohou Svetovej obchodnej organizácie, a práve preto je dôležité, aby WTO bola silná. Preto je tiež potrebné WTO posilniť. Je potrebné zabezpečiť intenzívnejší medzinárodný obchod a konkurenciu bez narušení. Preto Výbor pre hospodárske a menové veci poukázal na potrebu znížiť štátnu pomoc, odstrániť necolné obchodné prekážky a pomôcť rozvojovým krajinám, aby získali lepšie postavenie pri rokovaniach o mnohostrannom rámci a o pravidlách voľného trhu.

Táto skutočnosť znova poukazuje na to, prečo potrebujeme silnú Svetovú obchodnú organizáciu a silný sekretariát. Sú potrebné, aby prijímali rozhodnutia a schvaľovali pravidlá, ale tiež aby bolo možné vytvoriť mnohostranný obchodný systém.

Ak sa nám podarí vybudovať silnú Svetovú obchodnú organizáciu a silný sekretariát, bude to dôležitý krok k zabezpečeniu toho, aby sa globálne obchodné príležitosti rozvíjali v rámci slobodných a spravodlivých pravidiel. Taká je naša úloha, nič viac a nič menej.

V tomto zmysle je tiež potrebné poukázať na niektoré veci, ktoré je potrebné vykonať. Je potrebné rozšíriť voľný obchod so službami, je potrebné zvýšiť otvorenosť v oblasti finančných služieb, je potrebné zabezpečiť rozšírenie voľného obchodu v poľnohospodárstve. Keď hovoríme o rastúcich cenách potravín, vidíme, aké je otváranie trhov dôležité.

No bez silnej Svetovej obchodnej organizácie sa nám to nikdy nepodarí. Nikdy sa nám to nepodarí bez možnosti vytvoriť silný rámec, ktorý bude dobrý pre rozvojové krajiny, ktorý poskytne chudobným ľuďom nové a lepšie príležitosti, a ktorý nám všetkým pomôže využiť príležitosti, ktoré ponúka voľný obchod.

 
  
MPphoto
 
 

  Georgios Papastamkos, v mene skupiny PPE-DE. (EL) Vážená pani predsedajúca, na prvý pohľad sa môže zdať zvláštne, že máme diskutovať o reforme Svetovej obchodnej organizácie v situácii, keď cyklus rokovaní v Dauhe uviazol na mŕtvom bode. Napriek tomu rozhodne stojí za to diskutovať o fungovaní a budúcnosti Svetovej obchodnej organizácie, pretože v tomto mŕtvom bode sme sa ocitli v dôsledku štrukturálnych a inštitucionálnych problémov a nedostatkov v systéme svetového obchodu. Preukazuje to aj správa pani Muscardiniovej.

Myslím si, že hlavné výzvy plánovanej reformy možno zhrnúť do troch bodov. Po prvé musí dôjsť k čo najväčšej a vzájomne výhodnej liberalizácii obchodnej výmeny, pretože je dokázané, že výsledkom jej zavedenia je hospodársky rast. Cieľom, samozrejme, zostáva rovnomerné rozdelenie výhod medzi členskými krajinami Svetovej obchodnej organizácie a harmonické zapracovanie rozvojových krajín do systému svetového obchodu.

Po druhé výzvy spočívajú v inštitucionálnom usporiadaní, ktoré je potrebné na zaručenie konsenzu, jednotného záväzku, demokratickej legitímnosti, transparentnosti a účinnosti organizovaného riadenia svetového obchodu. Po tretie je potrebné nájsť primeranú rovnováhu medzi obchodnými a neobchodnými otázkami.

Členské štáty Svetovej obchodnej organizácie majú plné právo uplatniť reštriktívne obchodné opatrenia v snahe chrániť životné prostredie, verejné zdravie a spotrebiteľov. Typickým príkladom sú prípady, ktoré boli našimi obchodnými partnermi predložené pred tribunály WTO proti EÚ týkajúce sa geneticky modifikovaných organizmov a zákazu dovozu hovädzieho mäsa, ktoré obsahuje hormóny pochádzajúce zo Spojených štátov amerických a Kanady. Je však potrebné chápať, že riešenie nespočíva v tom, že Svetovej obchodnej organizácii pridelíme veľké množstvo ďalších zodpovedností. Riešenie spočíva v prepojení vzájomnej podpory a zhody s cieľmi a opatreniami, prostredníctvom Svetovej obchodnej organizácie a ostatných medzinárodných organizácií.

Vážené dámy, vážení páni, poslaním Svetovej obchodnej organizácie nie je vyplniť operačné medzery, ktoré zanechali ostatné špecializované orgány systému OSN. Svetové spoločenstvo sa momentálne nachádza v znepokojivej finančnej a hospodárskej kríze, pričom zároveň prebieha potravinová katastrofa. Keďže musíme čeliť týmto dvom pohromám, jednoducho nestačí urobiť len kozmetické úpravy, napríklad odstrániť prekážky. Globálne výzvy si vyžadujú globálne pochopenie, systematickú konvergenciu a súdržný režim riadenia. Platí to aj pre sociálnu zodpovednosť, ochranu životného prostredia a hospodársku konkurencieschopnosť.

 
  
MPphoto
 
 

  Harlem Désir, v mene skupiny PSE. – (FR) Vážená pani predsedajúca, vážená pani komisárka, je nesmierne dôležité dokončiť dauhaské kolo rokovaní, no nesmierne dôležité je tiež znova posúdiť fungovanie Svetovej obchodnej organizácie. Každý deň sme svedkami toho, že WTO sužujú problémy týkajúce sa jej účinnosti a legitímnosti a vzájomnej komunikácie s ostatnými orgánmi multilaterálneho systému.

Do určitej miery bolo nevyhnutné, aby sa približne po desiatich rokoch fungovania tejto organizácie, vykonalo prehodnotenie jej operačných mechanizmov. Premenou z GATT na WTO nedošlo len k zmene rozmeru multilaterálneho obchodného systému, ale z určitého hľadiska aj k zmene jeho charakteru. Došlo k rozšíreniu obchodných pravidiel na pozoruhodné množstvo nových oblastí, medzi ktoré patria služby, duševné vlastníctvo, investovanie, necolné prekážky. K pôvodným členským krajinám sa pripojili nové. V dôsledku tohto rozšírenia sa WTO stala rozmanitou organizáciou združujúcou krajiny, v ktorých vládne rozdielna situácia, a ktoré majú rozdielne problémy. Všetky tieto skutočnosti, samozrejme, poukazujú na to, že okrem snahy dokončiť cyklus rokovaní o rozvoji je nevyhnutné preskúmať potrebné reformy.

Vítam prácu, ktorú vykonala naša spravodajkyňa, pani Muscardiniová, a tiež skutočnosť, že sme s ňou a s ostatnými skupinami mohli spolupracovať. Dovoľte mi zdôrazniť niekoľko bodov nachádzajúcich sa v tejto mimoriadne dôležitej správe, ktorá, ako dúfam, bude zajtra v tomto Parlamente prijatá veľkou väčšinou hlasov.

Prvým bodom je rovnováha z hľadiska medzinárodných noriem a vybudovanie nových vzťahov medzi Svetovou obchodnou organizáciou a ostatnými medzinárodnými organizáciami. V správe môžete vidieť, že v tejto súvislosti spomíname interakciu s otázkami životného prostredia, otázkami zdravia (táto oblasť je zjavne kľúčová, čo dokazuje aj prípad generických liekov a duševného vlastníctva), no tiež interakciu so sociálnymi otázkami. O tejto téme musíme vo WTO diskutovať.

Spolupráca medzi Medzinárodnou organizáciou práce a Svetovou obchodnou organizáciou, ktorú obnovili generálni riaditelia týchto organizácií, musí byť oveľa intenzívnejšia. Európska únia musí byť hybnou silou tohto procesu. Predkladáme dva špecifické návrhy. Prvým návrhom je, že Medzinárodnej organizácii práce by mal byť vo WTO priznaný štatút pozorovateľa, rovnako ako je to v prípade Medzinárodného menového fondu. Podľa druhého návrhu, ktorý by mala Únia predložiť, by mala WTO podľa vzoru Výboru pre obchod a životné prostredie vytvoriť výbor pre obchod a dôstojnú prácu, vďaka čomu by bolo možné dosiahnuť veľký pokrok, pokiaľ ide o interakciu medzi environmentálnymi a obchodnými pravidlami.

Po druhé dovoľte mi poukázať na aspekty správy, ktoré podnecujú Svetovú obchodnú organizáciu k tomu, aby poskytovala viac zdrojov svojim najslabším členom, najmenej rozvinutým krajinám, s cieľom zabezpečiť ich vyváženú, účinnú a riadnu účasť na všetkých rokovaniach a vo všetkých výboroch, v ktorých sa tvoria budúce dohody a obchodné politiky.

Po tretie chceme zdôrazniť, že veľmi dôležitá je tiež transparentnosť navonok. Vo WTO by mali významnejšiu úlohu plniť poslanci a občianska spoločnosť, mal by sa tu vytvoriť skutočne dynamický parlamentný rozmer. Chceme, aby sa vytvorilo skutočné parlamentné zhromaždenie. V súčasnosti sa pri WTO schádza parlamentná konferencia. Generálny riaditeľ ju nedávno oslovil, a tiež ministrov obchodu, my však chceme, aby došlo k jej uznaniu, preto predkladáme veľmi špecifické návrhy, napríklad čo sa týka odvolacieho orgánu alebo riešenia sporov. Keďže je toto konanie podobné ako na súde alebo tribunáli, malo by byť verejné a všetky dokumenty by mali byť prístupné verejnosti. Som tiež presvedčený o tom, že takýto prístup by pomohol rozptýliť niektoré mýty a organizácia by vďaka nemu bola transparentnejšia.

Na záver mi dovoľte povedať, že ďalšou dôležitou otázkou, na ktorú táto správa poukazuje, sú zdroje poskytnuté sekretariátu. Súčasný rozpočet Svetovej obchodnej organizácie je 135 miliónov USD, je teda šesťkrát nižší ako rozpočet Medzinárodného menového fondu a takmer desaťkrát nižší ako rozpočet Svetovej banky. Vo Svetovej obchodnej organizácii pracuje približne 600 zamestnancov, čo je, znova, oveľa menej ako v prípade ostatných multilaterálnych organizácií. Preto jednou z podmienok vytvorenia lepších obchodných pravidiel, ktoré podporujú rozvoj, je podľa môjho názoru zvýšenie zdrojov pre WTO, pričom je potrebné, aby bola táto organizácia lepšie zapracovaná do systému multilaterálnych organizácií.

 
  
MPphoto
 
 

  Mariela Velichkova Baeva, v mene skupiny ALDE. (BG) Dynamický proces hospodárskej a finančnej integrácie v globálnom meradle je rozhodujúcim faktorom v náročnom medzinárodnom hospodárskom prostredí. Analýzy, ktoré vypracovali vedúce svetové organizácie zaoberajúce sa makroekonomickými politikami a globálnymi trendmi, naznačujú, že v nasledujúcich desiatich rokoch budeme vo veľkej miere svedkami politickej a hospodárskej neistoty. V súčasnosti sa musíme vyrovnať s určitými hrozbami, napríklad s rastúcimi cenami energií, ktoré majú dosah na ceny poľnohospodárskych výrobkov. Tieto faktory spoločne vytvárajú inflačné tlaky, spôsobujú potravinovú neistotu a finančnú nestabilitu. Schopnosť infraštruktúry prepravovať tovar, ktorý je nevyhnutný pre medzinárodný trh, je v dôsledku týchto faktorov obmedzená. Upozorňujem vás na tieto riziká a neistotu nie preto, že by som vás chcela pripraviť o pokojný spánok, ale preto, že chcem poukázať na niektoré parametre medzinárodného hospodárskeho prostredia a na to, že je potrebné zaviesť politiku, ktorou by bolo možné vyrovnávať nerovnováhu a podporovať zraniteľné hospodárstva. Dovoľte mi pripomenúť vám, že dva z hlavných priemyselných odvetví, na ktoré mala liberalizácia obchodu najväčší vplyv, sú výroba a poľnohospodárstvo. Rastúce ceny potravín spôsobili, že v mnohých regiónoch na celom svete došlo k násilným protestom.

V reakcii na hospodársky a politický vývoj by mala Svetová obchodná organizácia, ako systém obchodu s pravidlami, ktoré sú záväzné pre medzinárodný obchod, zlepšiť svoje prevádzkové predpisy, organizačnú štruktúru a rozhodovacie procesy. WTO by sa mala vyznačovať pragmatickejšou inštitucionálnou pružnosťou a prispôsobivosťou. V tomto úsilí by si WTO, samozrejme, mala uvedomiť, že je skutočne náročné viesť rokovania so 150 štátmi, ktoré sa nachádzajú na rôznej úrovni vývoja, majú rôznu štruktúru hospodárstva a v hospodárskych sektoroch zavádzajú rozdielne reformy. Ak však Sofia, Cotonou, Santiago a Brusel navrhnú rôzne možnosti, diskusie v Ženeve predstavujú mechanizmus, prostredníctvom ktorého sa môžeme dopracovať k dohode, a ktorý by mal v čoraz väčšej miere odstraňovať prekážky.

 
  
MPphoto
 
 

  Seán Ó Neachtain, v mene skupiny UEN. (GA) Vážená pani predsedajúca, pri dohode o Svetovej obchodnej organizácii by poľnohospodárstvo nemalo ťahať za kratší koniec. Pán komisár Mandelson v súčasnosti rokuje o veľmi nerovnomernej dohode, ktorá poškodí európskych poľnohospodárov a aj celý poľnohospodársko-potravinársky sektor v Európskej únii.

Mám taký pocit, že program volieb v Spojených štátoch amerických riadi časový harmonogram rokovaní Svetovej obchodnej organizácie. Na takýto nezmysel by sme nemali pristúpiť. Obsah a podstata dohody je oveľa dôležitejšia ako akékoľvek voľby.

Hoci je Írsko štvrtým najväčším vývozcom hovädzieho mäsa na svete, dôsledky tejto dohody by boli pre Írsko veľmi nepriaznivé. Dohody uzavreté v rámci WTO oslabia v Írsku domáci trh s hovädzím a jahňacím mäsom, ktorého hodnota je v súčasnosti viac ako 2,5 miliardy EUR. Zníženie dovozných taríf na výrobky z hovädzieho a jahňacieho mäsa až do výšky 70 %, ktoré navrhuje pán Mandelson, to je jednoducho priveľa.

Minulý týždeň pochodovalo ulicami Dublinu desaťtisíc poľnohospodárov, čím chceli vyjadriť svoj protest proti návšteve pána predsedu Barossa. Pán Barosso pozná hnev írskych poľnohospodárov, nastal čas, aby pána komisára Mandelsona trochu pribrzdil.

Na záver mi dovoľte povedať, že je nevyhnutne potrebné, aby sme v rámci Svetovej obchodnej organizácie dospeli k dohode, ktorá všetkých uspokojí, k dohode, ktorá bude na prospech Európe, poľnohospodárom a poľnohospodárstvu, a vďaka ktorej bude možné ochrániť potravinové zdroje.

 
  
MPphoto
 
 

  Caroline Lucas, v mene skupiny Verts/ALE. – Vážená pani predsedníčka, skupina zelených rozhodne podporuje všeobecné smerovanie tejto správy, najmä výzvu na väčšiu súdržnosť medzi stanovovaním pravidiel v rámci Svetovej obchodnej organizácie, prácou agentúr OSN a existujúcimi sociálnymi záväzkami a záväzkami v oblasti životného prostredia a ľudských práv. Sme presvedčení, že je potrebné zaviesť status pozorovateľa pre Medzinárodnú organizáciu práce a tiež opatrenia proti sociálnemu a ekologickému dampingu.

Podporujeme úlohu parlamentnej kontroly, prostredníctvom ktorej by sa mal vyriešiť nedostatok zodpovednosti a legitímnosti WTO. Podporujeme tiež úsilie vypracovať systém riešenia sporov v rámci WTO na základe medzinárodného environmentálneho a sociálneho práva, pričom je potrebné zabezpečiť, aby bolo v rámci tohto systému možné ukladať reálne tresty.

Som však znepokojená, že si autori správy nedokážu priznať, že príčina neúspechu dauhaského kola rokovaní spočíva práve v nedostatkoch WTO ako organizácie. Tieto dve veci od seba nemožno oddeliť. Stagnácia dauhaského kola rokovaní v plnej miere súvisí so systematickým zneužívaním jeho rozhodovacích procesov zo strany niektorých mocných krajín, pričom dochádza k postupnému vylúčeniu slabších krajín.

Myslím si, že v správe tiež chýba priznanie skutočnosti, že bolo potrebné, aby došlo minimálne k revolúcii v roku 2003 v Cancúne zo strany rozvojových krajín a zo strany niektorých rýchlo sa rozvíjajúcich krajín pred konferenciou, ktorá sa konala v Hongkongu, aby sa začal búrať starý feudálny systém, na základe ktorého Svetová obchodná organizácia fungovala už príliš dlho. Myslím si, že je jasné, že by sme už nemali čakať na výsledky dauhaského kola rokovaní. Mali by sme okamžite začať s reformou Svetovej obchodnej organizácie. Je potrebné zreformovať všetky jej postupy a politiky, pretože reforma samotného postupu jednoducho nestačí. Mnoho z platných pravidiel v 21. storočí, keď musíme čeliť novým výzvam, napríklad zmene klímy, je úplne neaktuálnych.

Preto je potrebné, aby sme niektoré pravidlá prehodnotili, napríklad pravidlo o zákaze rozlišovania výrobkov podľa toho, ako boli vyrobené. Takáto diskriminácia je kľúčová, ak máme byť schopní podporovať veci ako napríklad energetická účinnosť alebo zníženie množstva emisií.

Chceme tiež, aby došlo k úplnej zmene zamerania procesu riešenia sporov. Dovolím si váženým kolegom odporúčať pozmeňujúci a doplňujúci návrh, ktorý predložila skupina zelených, a v ktorom veľmi konkrétne žiadame o nový prístup k mechanizmu riešenia sporov, pričom je potrebné zabezpečiť, aby bol založený na zásadách Charty OSN, a aby bol oddelený od súčasnej podoby WTO.

 
  
MPphoto
 
 

  Jacky Hénin , v mene skupiny GUE/NGL. (FR) Vážená pani predsedajúca, jediná vec, na ktorej sa zhodneme, je skutočnosť, že je naliehavo potrebné, aby v Svetovej obchodnej organizácii došlo k prevratným zmenám.

Čo sa týka záujmov ľudí, Svetová obchodná organizácia je rovnako ako Medzinárodný menový fond nelegitímna, nedemokratická a nebezpečná organizácia. Pôvodne bola vytvorená, aby sa zabezpečila finančná a priemyselná nadvláda Spojených štátov amerických a veľkých nadnárodných skupín.

Európska únia sa, samozrejme, úplne otrocky podriadila tomuto systému, keďže dúfala, že sa jej podarí získať niekoľko odrobiniek zo stola amerického pána. Tento neovládaný voľný trh sa dnes obrátil proti jeho zakladateľom a svetové stredisko hospodárskej príťažlivosti sa presunulo na východ, najmä do Ázie, výsledkom čoho je najhroznejšia finančná a potravinová kríza, akú kedy svet zažil.

Je len málo krajín, ktoré boli včera považované za rozvíjajúce sa krajiny, následne sa stali dravcami, a potom sa vzdali svojej úlohy dravcov z nejakého dôvodu pre blaho ľudstva, keďže celý globálny obchodný systém je postavený na tom, že Svetová obchodná organizácia podnecuje krajiny, aby vytrvali v úlohe dravcov. Pravidlá pre všetkých aktérov sú takéto: stať sa bohatým čo najskôr bez ohľadu na prostriedky, dokonca nehľadiac na to, či ide o špekulácie s liekmi alebo základnými potravinami.

Rozdiely v Únii sa drasticky prehĺbili, pracujúca a stredná trieda je čoraz chudobnejšia. Potravinová kríza, ktorá ovplyvňuje najchudobnejšie obyvateľstvo, je priamym dôsledkom politiky WTO zameranej na zničenie plodín určených na vlastnú spotrebu na úkor vývozných plodín. Biopalivá sú len obyčajným obetným baránkom ziskuchtivého systému, v ktorom je potrebné čo najskôr zaviesť prevratné zmeny.

Dovoľte mi využiť túto príležitosť, aby som verejne odsúdil nezodpovedné vyjadrenia pána Mandelsona, ktorý vyzval na ďalšiu dereguláciu poľnohospodárskych trhov, a to v čase, keď Svetový program výživy poukazuje na prudký nárast cien potravín, ktorý nazýva, citujem: „tichou vlnou cunami, v dôsledku ktorej hrozí, že viac ako 100 miliónov ľudí bude ohrozených hladom“. Chce pán Mandelson, aby mu história prisúdila hanlivý prívlastok niekoho, kto bol zodpovedný za hladomor?

Vo Svetovej obchodnej organizácii je preto potrebné zaviesť prevratné zmeny, aby bolo možné zabrániť špekuláciám a podporiť radšej výrobcov ako niekoľkých podvodníkov, ktorí ťažia z globálnych finančných trhov. Takýmto spôsobom bude možné podnietiť obyvateľov, aby sa stali nezávislými z hľadiska potravín a priemyslu a vyzvať krajiny, aby spolupracovali, a nie aby navzájom súťažili.

 
  
MPphoto
 
 

  Derek Roland Clark, v mene skupiny IND/DEM. – Vážená pani predsedajúca, správa navodzuje dojem, že EÚ vyžaduje od všetkých členských štátov, aby v rámci rokovaní WTO dosiahli konsenzus alebo aby svoje stanovisko písomne odôvodnili. Teda napríklad Spojené kráľovstvo musí nasledovať zvyšok Európskej únie. Musíme dodržiavať pravidlá. Jednoducho povedané znamená to, že pokiaľ ide o reformu Svetovej obchodnej organizácie, Veľká Británia bude dôslednejšie nútená obchodovať s takými krajinami, ktoré jej povolí Európska únia. No my obchodujeme s celým svetom. Robíme to už celé storočia. Čo sa týka globálneho obchodovania, máme veľké skúsenosti a poznatky. Napríklad náš objem obchodu so Spojenými štátmi americkými je väčší ako má Francúzsko a Nemecko dokopy. Zdá sa však, že členské štáty Európskej únie nechcú využiť naše skúsenosti. Obmedzujú nás už obchodné dohody EÚ, čo ničí povesť Veľkej Británie ako globálneho obchodníka. Nesmieme v dostatočnej miere obchodovať s našimi tradičnými partnermi v rámci Britského spoločenstva národov. Pritom toto obchodovanie nie je výlučné. Nesnažili by sme sa zabrániť ďalším európskym krajinám, aby sa k nám pripojili a tiež obchodovali s našimi priateľmi zo Spoločenstva národov. Bolo by to v záujme všetkých zúčastnených. Členské štáty Európskej únie by prosperovali a v mnohých krajinách tretieho sveta by došlo k zvýšeniu životnej úrovne. Svetová obchodná organizácia bola vytvorená, aby podporovala obchod a priateľstvo. Európska únia neustále opakuje, že chce pomôcť znevýhodneným krajinám. Jeden zo spôsobov, ako to dosiahnuť, je rozšíriť obchodné kanály, a nie ich prerušiť.

 
  
MPphoto
 
 

  Irena Belohorská (NI). – (SK) Tak, ako málokto pochybuje o význame WTO, takmer nikto nepochybuje o potrebe reformy tejto organizácie, ktorej cieľom ostáva najmä boj s chudobou a pomoc rozvojovým krajinám.

Reforma sa má uskutočniť na základe Sutherlandovej správy. Ako vieme, pán Sutherland v súčasnosti stojí na čele dvoch nadnárodných gigantov: BP a Goldman Sachs International. Ostatní členovia jeho tímu sú bývalí diplomati, podnikatelia, akademici, z ktorých žiadny nie je známy kritikou toho terajšieho súčasného systému.

Pri všetkej úcte k týmto pánom sa pýtam: koho záujmy bude reforma WTO, ktorú navrhujú uvedení páni, obhajovať? Budú to záujmy rozvojových krajín alebo záujmy nadnárodných spoločností? Aký signál to vysiela rozvojovým, resp. menej rozvinutým krajinám?

Ako všetci vieme, dôvera je v ekonomike i v politike veľmi dôležitá. WTO je nielen ekonomickou, ale aj politickou inštitúciou, a preto je dôvera medzi členmi dôležitá. Uveria však ľudia v rozvojových krajinách tomu, že pánom z nadnárodných korporácií ide o ich dobro? Prečo máme týmto spôsobom zbytočne dávať argumenty do rúk odporcom WTO a hazardovať s imidžom tejto inštitúcie?

 
  
MPphoto
 
 

  Tokia Saïfi (PPE-DE). – (FR) Vážená pani predsedajúca, v čase, keď rokovania v rámci dauhaského kola strácajú smer a stagnujú, je otázka fungovania Svetovej obchodnej organizácie aktuálnejšia ako kedykoľvek predtým.

Nie je možné dostať sa z tejto bezvýchodiskovej situácie prostredníctvom reformy WTO? Ak nie je možné dosiahnuť dohodu o podstate problému, nebolo by možné aspoň zefektívniť proces, ktorým sa k tejto dohode má dospieť? Zdá sa, že takéto oživenie Svetovej obchodnej organizácie je možné, vďaka nemu bude môcť táto organizácia fungovať a prijímať rozhodnutia účinnejšie.

Uvažuje sa o zavedení reforiem na dvoch úrovniach: po prvé reformy zamerané na zlepšenie rokovacieho procesu, a po druhé reformy zamerané na zvýšenie legitímnosti WTO, keďže práve legitímnosť je kľúčovým faktorom tejto organizácie. V tejto súvislosti je dôležité zdôrazniť parlamentný rozmer WTO, pričom je potrebné v čo najväčšej miere využiť nás, legitímnych zástupcov občanov. Takto možno dosiahnuť, že sa otázky globalizácie stanú transparentnejšími a demokratickejšími.

Musíme vynaložiť veľa úsilia, aby sme zabezpečili súdržnosť medzinárodných politík. Nemá význam odstrániť prekážky na hraniciach, ak za nimi stoja prekážky v investovaní, pohŕdanie sociálnymi právami a priestupky voči environmentálnym normám. Preto je nevyhnutné, aby WTO fungovala účinne, aby bolo možné dosiahnuť väčšiu mieru obchodu a liberalizácie, pričom regulačnú funkciu bude vykonávať trh. Pravidlá však neznamenajú protekcionizmus. Liberalizácia bez akýchkoľvek záruk v skutočnosti nedokáže vyriešiť všetky problémy, najmä nedokáže vyriešiť tie problémy, ktorým musíme čeliť v súčasnosti, ktoré súvisia s rastúcimi cenami poľnohospodárskych surovín a následným šírením hladu.

Falconerov návrh na zníženie ciel je preto pre európske poľnohospodárstvo neprijateľný, mal by nesmierne dôsledky na poľnohospodársku výrobu najchudobnejších krajín.

Okrem toho, aby bolo možné dokončiť dauhaské kolo rokovaní, je nevyhnutne potrebné v rámci týchto rokovaní obnoviť rovnováhu a dosiahnuť skutočne vzájomné dohody o prístupe na trh. Ešte nie sme pripravení obetovať naše poľnohospodárstvo a našu úlohu prispievateľov k bezpečnosti potravín, len aby sme s hanbou dosiahli určité zníženie našich priemyselných taríf.

 
  
MPphoto
 
 

  Kader Arif (PSE). – (FR) Vážená pani predsedajúca, vážená pani komisárka, dámy a páni, vítam dnešnú rozpravu o správe pani Muscardiniovej k reforme Svetovej obchodnej organizácie.

Potravinová kríza, ktorá v súčasnosti ťažko dolieha na rozvojové krajiny, dokonale ilustruje naliehavú potrebu zaviesť lepšiu reguláciu svetového obchodu. Túto úlohu by mala plniť zreformovaná Svetová obchodná organizácia, ktorá bude schopná kontrolovať svetové ceny a podporovať spravodlivejšie obchodné pravidlá. Táto kríza je štrukturálna, nie cyklická. Je to znakom toho, že vážne problémy odkláňajú svetový obchod od jeho hlavného cieľa, ktorým by malo byť zabezpečiť rozvoj pre všetkých, najmä pre najchudobnejšie krajiny na planéte.

Bolo predložených mnoho teórií, ktoré sa snažia vysvetliť pôvod tejto krízy. O ich opodstatnenosti nepochybujem. Myslím si však, že by sme sa spoločne mali zamyslieť nad viacerými otázkami. Bola by táto kríza taká rozsiahla aj v prípade, že by sa vo WTO viac prihliadalo na priority rozvojových krajín? Ak by bola lepšia súčinnosť medzi WTO a inými medzinárodnými organizáciami, napríklad UNDP a Organizáciou pre výživu a poľnohospodárstvo? Ak by naše dohody o voľnom obchode nepodnecovali rozvojové krajiny k tomu, aby sa špecializovali na pestovanie vývozných plodín na úkor ich tradičných plodín určených na vlastnú spotrebu a na zabezpečenie potravinovej sebestačnosti? Ak by sme vypočuli africké krajiny, a ak by sme ich podporili v rámci WTO, keď žiadali, aby sa do súčasného kola rokovaní zaradili aj opatrenia týkajúce sa cien základných výrobkov? V tejto súvislosti musím poukázať na skutočnosť, že podľa článku 38 Všeobecnej dohody o clách a obchode sú všetky členské krajiny WTO povinné stabilizovať a zlepšovať situáciu na trhu primárnych výrobkov, ktoré majú pre rozvojové krajiny mimoriadny význam.

Predmetná správa navrhuje niekoľko opatrení na riešenie súčasných problémov a na zlepšenie účinnosti a legitímnosti Svetovej obchodnej organizácie. Aby bolo možné zaistiť, že sa vypočujú hlasy, názory a záujmy rozvojových krajín, a že sa tiež zohľadnia, správa zdôrazňuje, že je potrebné zaviesť demokratickejší systém rozhodovania a zlepšiť zastúpenie v rámci sekretariátu Svetovej obchodnej organizácie, ktorému je tiež potrebné poskytnúť dodatočné finančné a ľudské zdroje.

Aby bolo možné zaručiť väčšiu transparentnosť práce a diskusií, ktoré prebiehajú v rámci tejto organizácie, je potrebné prijať ustanovenia, ktorými sa zvýši informovanosť, zlepší sa dialóg medzi Svetovou obchodnou organizáciou a zástupcami občianskej spoločnosti a umožní sa prístup verejnosti na zasadnutia, najmä čo sa týka procesu riešenia sporov.

Napokon je potrebné posilniť parlamentný rozmer Svetovej obchodnej organizácie, ktorý zaručí demokratickú legitímnosť a transparentnosť rokovaní. Najmä je potrebné vytvoriť parlamentné zhromaždenie Svetovej obchodnej organizácie, ktoré bude mať poradné právomoci.

Okrem týchto opatrení je potrebné prehodnotiť samotné ciele multilaterálneho obchodného systému, najmä z hľadiska zabezpečenia súdržnosti s inými medzinárodnými organizáciami. Len odhodlaná reforma v tomto smere nám umožní dokončiť dauhaské kolo rokovaní tak, aby jeho výsledky smerovali k rozvoju a k dosiahnutiu miléniových cieľov. Dovoľte mi v tejto súvislosti poukázať na to, že prvým z týchto cieľov je odstránenie chudoby a hladu. Žiaľ, momentálna situácia poukazuje na to, že naše záväzky ostávajú nenaplnené.

 
  
MPphoto
 
 

  Daniel Dăianu (ALDE). – Vážená pani predsedajúca, dovoľte mi zdôrazniť, že reforma Svetovej obchodnej organizácie musí byť súčasťou reorganizácie celého inštitucionálneho usporiadania, ktoré sa zaoberá riešením globálnych výziev.

Len sa pozrite na dôsledky globálneho otepľovania a finančnej krízy, ktorá je spojená s obrovskou hospodárskou nerovnováhou. Voľný obchod musí byť spravodlivý. Okrem toho sa musí riadiť politikami, ktoré pomôžu chudobným krajinám v rozvoji, najmä prostredníctvom poľnohospodárstva. Obrovský nárast cien potravín bude viesť k protekcionizmu a k nárastu obmedzení, ak sa nezameriame na zabezpečenie rozvoja potravinovej výroby na celom svete.

Všeobecná situácia je veľmi zložitá aj z dôvodu rastúcich cien základných komodít. Na potraviny sa v bohatých aj chudobných krajinách bude čoraz viac hľadieť ako na problém národnej bezpečnosti. Preto je potrebné prehodnotiť reformu spoločnej poľnohospodárskej politiky, politiku Európskej únie v oblasti rozvojovej pomoci, a tiež energetické politiky EÚ, pričom je potrebné zohľadniť dramatické zmeny, ktoré nastali v medzinárodnom kontexte.

 
  
MPphoto
 
 

  Zbigniew Krzysztof Kuźmiuk (UEN). – (PL) Vážená pani predsedajúca, vážená pani komisárka, v kontexte tejto rozpravy by som chcel poukázať na tri otázky.

Po prvé mnohé krajiny, napriek tomu že sú členmi Svetovej obchodnej organizácie, nedodržiavajú sociálne a environmentálne normy a normy v oblasti starostlivosti o zvieratá. Následne sú ich výrobné náklady nižšie, a, žiaľ, nie je možné konkurovať výrobkom, ktoré boli vyrobené v takýchto hospodárstvach. Tento aspekt je potrebné zohľadniť v rámci procesu zlepšovania prístupu tovaru z tretích krajín na európsky trh, inak mnohé európske výrobné sektory jednoducho prestanú existovať.

Po druhé európsky trh sa aj naďalej otvára poľnohospodárskym výrobkom z tretích krajín. Na druhej strane, tieto krajiny robia ústupky, čo sa týka vývozu priemyselných výrobkov a služieb z Európy. Dochádza teda k oslabovaniu poľnohospodárskeho potenciálu Európy.

Po tretie v plnej miere podporujem odporúčania pani Muscardiniovej, ktoré sa týkajú vytvorenia parlamentného zhromaždenia Svetovej obchodnej organizácie, zmien rozdelenia krajín na rozvinuté a rozvojové, potreby užšej spolupráce medzi WTO a OSN, a tiež čo sa týka odporúčania prestať sa riadiť zásadou konsenzu, najmä na úrovni pracovných skupín a výborov v rámci WTO.

 
  
MPphoto
 
 

  Kartika Tamara Liotard (GUE/NGL). – (NL) Vážený pán predsedajúci, veľmi rada by som sa obšírne vyjadrila o svojich názoroch na reformu Svetovej obchodnej organizácie, no namiesto toho položím radšej Komisii niekoľko konkrétnych otázok, na ktoré by som chcela počuť odpovede. Otázky poukazujú na ďalšie oblasti, ktoré musíme vziať do úvahy v diskusii o reforme WTO okrem už spomínaných procedurálnych reforiem, medzi ktoré patrí napríklad problematika transparentnosti.

V kontexte zmeny klímy sa vyvíja čoraz väčší tlak na používanie biopalív. Nechcem sa teraz púšťať do diskusie o tom, či je to dobré alebo zlé, no chcem položiť nasledujúce otázky týkajúce sa záväzkov Európskej únie vyplývajúcich z WTO. Klimatický balík EÚ obsahuje viacero environmentálnych kritérií, ktoré musia biopalivá spĺňať. Ja a mnohí moji kolegovia by sme však boli radi, keby došlo k uplatneniu sociálnych kritérií, napríklad minimálnej mzdy a zákazu práce detí. Je to zlučiteľné s požiadavkami WTO? Ak nie, nie sme teda tlačení do pozície, že súhlasíme s prácou detí a s príliš nízkymi mzdami? Mám ďalšiu otázku, ktorá sa týka obchodovania s geneticky modifikovanými potravinami. Ak sa nemýlim, na základe Kartagenského protokolu sa môžu členské štáty samostatne rozhodnúť, či schvália požívanie geneticky modifikovaných organizmov. Je to zlučiteľné s WTO, a ak nie, ako tento problém vyriešime? V Parlamente sa ukázalo, že väčšina poslancov je proti obchodovaniu s tuleními kožušinami. Kanada teraz hrozí tým, že toto rozhodnutie napadne prostredníctvom WTO. Ako možno, podľa vášho názoru, dosiahnuť, aby sme sa v tejto oblasti pridŕžali vôle väčšiny obyvateľov Európskej únie? Myslím si, že tieto otázky sú veľmi dôležité, a že je potrebné vziať ich do úvahy pri tvorbe reformy.

 
  
MPphoto
 
 

  Patrick Louis (IND/DEM). – (FR) Vážená pani predsedajúca, dámy a páni, obchod prebiehajúci medzi národmi je dobrá vec. Voľný trh je žiaduci, no dnešný svet sa zmenil a pravidlá Svetovej obchodnej organizácie sa tejto zmene neprispôsobili, v mnohých prípadoch je potrebná ich novelizácia.

Zmenil sa samotný charakter medzinárodného obchodu. V minulosti bol obchod založený na komplementárnosti, usilovali sme sa získať to, čo nám chýbalo, a vyvážali sme nadprodukciu. Pokiaľ vládol takýto systém, národy prosperovali. V súčasnosti však vládne sociálny damping. Prestávame vyrábať to, čo vieme robiť dobre, aby sme namiesto toho dovážali lacnejšie výrobky vyrobené niekým iným, nie preto, že by to bolo pre nás ziskovejšie, ale preto, že sú s tým spojené nižšie náklady, nižšie dane a menšie sociálne obmedzenia.

Tento systém fungovania WTO umožňuje, aby chudobné krajiny a chudobní v bohatých krajinách robili na bohatých v chudobných krajinách, ktorí sú v dôsledku toho ešte bohatší. Tento systém je čoraz menej založený na solidarite a na vzájomných dohodách medzi krajinami, naopak, tento systém spôsobuje rozkoly medzi národmi a spory medzi víťazmi a porazenými.

Je preto nutné zmeniť pravidlá Svetovej obchodnej organizácie. Nové pravidlá musia znova zohľadňovať priority Spoločenstva a oživiť duch Rímskej zmluvy, ktorou sa zaviedol spoločný colný sadzobník. Toto opatrenie nemožno považovať za prehnanú ochranu, ide o spravodlivú kompenzáciu voči sociálnemu dampingu. Otcovia zakladatelia sa nie vždy mýlili. WTO musí zahrnúť výkyvy premenlivého výmenného kurzu do svojho hodnotenia obchodných obmedzení. Je neprijateľné, aby bol jüan aj naďalej na takej nízkej úrovni, keď má Čína taký vysoký prebytok zahraničného obchodu. Je šokujúce, že EADS príde o miliardu eur vždy, keď dolár klesne o 10 centov voči ideologickému euru.

Na záver mi dovoľte povedať, že budúcnosť skutočne voľného obchodu nám pripomína, že máme pred sebou ešte veľa práce, kým si budeme môcť oddýchnuť so založenými rukami. Na jednej strane je potrebné obnoviť hranicu ako podmienku politiky, t. j. slobody ľudí, na druhej strane je potrebné, aby menová a finančná politika prepustila popredné miesto reálnemu hospodárstvu, produktívnemu hospodárstvu, pretože práve vďaka tomuto samotnému hospodárstvu tu môžu žiť ľudia slobodne.

 
  
MPphoto
 
 

  Jim Allister (NI). – Vážená pani predsedajúca, Svetová obchodná organizácia má veľa nedostatkov, no nepochybne jej najnezmyslenejším nedostatkom je, že Číne, Indii a Brazílii dáva nespravodlivú výhodu tým, že im priznáva priaznivý status rozvojových krajín. V minulosti to boli rozvíjajúce sa hospodárstva, no v súčasnosti sú už rozhodne v plnej miere rozvinuté a môžu súperiť s tými najlepšími. Tieto hospodárstva sú dokonca až také úspešné, že vo viacerých oblastiach zastávajú postavenie svetových lídrov. My im však nelogicky poskytujeme výhody rozvojových krajín, v dôsledku čoho im umožňujeme uplatňovať nižšie štandardy a menšie záväzky.

Niet sa teda čo čudovať, že moji voliči často vnímajú WTO ako organizáciu, ktorá neháji ich záujmy. Tento ich pocit sa ešte posilňuje, keď vidia, ako pán komisár Mandelson robí v poľnohospodárskej oblasti jeden ústupok za druhým.

Pán komisár, dosiahnuť dobrú dohodu je dôležitejšie ako len dosiahnuť dohodu. A dohoda nebude dobrá, ak náš poľnohospodársko-potravinársky priemysel zmietne prílivová vlna dovozu lacných výrobkov z krajín, ktoré zvýhodňujeme viac, ako by bolo vzhľadom na ich mohutnú hospodársku kapacitu potrebné.

 
  
MPphoto
 
 

  Zbigniew Zaleski (PPE-DE). – (PL) Vážená pani predsedajúca, inštitúciu, ktorá nefunguje správne, je potrebné zreformovať, aby sa zaručilo, že bude všetkým zúčastneným stranám a spotrebiteľom dobre slúžiť. Podporujeme voľný obchod, no ten žiaľ často sprevádza pokušenie podľahnúť lakomstvu. Pri liberalizácii trhu je potrebné zaviesť kontrolný mechanizmus, a práve to je zmysel existencie silnej a správne fungujúcej Svetovej obchodnej organizácie. Medzinárodný obchod sa rozrástol do obrovských rozmerov, je veľmi rýchly a rôznorodý, preto je nevyhnutná dobrá koordinácia. Európsky parlament sa nemôže len nečinne prizerať. Som preto pevne presvedčený, že práca pani Muscardiniovej týkajúca sa reformy WTO prispeje k splneniu týchto očakávaní a jej výsledkom bude medzinárodný orgán schopný nasmerovať obchod dobrým a jasne stanoveným smerom.

 
  
MPphoto
 
 

  David Martin (PSE). – Vážená pani predsedajúca, v prvom rade mi dovoľte, aby som pani Muscardiniovej zablahoželal k vynikajúcej správe.

Svetová obchodná organizácia musí vo svete ešte stále zohrávať významnú úlohu. Túto úlohu si ešte stále dobre plní, no napriek tomu je potrebné WTO zmodernizovať a zreformovať. Myslím si, že jednou z kľúčových reforiem je zaviesť do WTO parlamentnú demokraciu. Je potrebné vytvoriť parlamentné zhromaždenie, ktoré bude pravidelne zasadať a monitorovať prácu, ktorá prebieha okolo rokovacieho stola Svetovej obchodnej organizácie.

Takisto je potrebné aktualizovať pravidlá WTO, aby sa pri rokovaniach WTO venovala väčšia pozornosť environmentálnej udržateľnosti a zmene klímy, a aby sa rokovania zamerali aj na ustanovenia týkajúce sa práce a sociálnej oblasti. Bolo by dobré, keby Svetová obchodná organizácia užšie spolupracovala s Medzinárodnou organizáciou práce.

Čo sa týka správy ako celku, v plnej miere podporujem prácu, ktorú pani Muscardiniová odviedla vo Výbore pre medzinárodný obchod.

 
  
MPphoto
 
 

  Czesław Adam Siekierski (PPE-DE). – (PL) Vážená pani predsedajúca, spoločný trh a obchod bez obmedzení predstavujú základné predpoklady hospodárskeho rozvoja. Slovné spojenie „bez obmedzení“ však neznamená, že by malo ísť o obchod neregulovaný, alebo že by nemali existovať žiadne zásady, ktoré by stanovovali podmienky obchodnej výmeny, a ktoré by zároveň zabezpečovali konkurencieschopnosť. Primeraná regulácia obchodu na svetovej úrovni je obzvlášť potrebná najmä v kontexte globalizácie. Preto je úloha Svetovej obchodnej organizácie taká dôležitá. Svetová obchodná organizácia je inštitúcia so širokou základňou, ktorá spája viac ako 150 členských krajín. WTO bude fungovať oveľa účinnejšie, keď budú jasne stanovené jej právomoci, a keď sa tieto právomoci budú týkať len obchodnej politiky.

Pokiaľ ide o čistotu a konkurencieschopnosť, je potrebné predovšetkým zabezpečiť, aby výrobný proces spĺňal stanovené normy a požiadavky na kvalitu, ktoré sa vzťahujú napríklad na ochranu životného prostredia, pracovné a platové podmienky a na starostlivosť o zvieratá. Konkurencieschopnosť sa nemeria len z hľadiska výrobných nákladov a ceny. Na záver mi dovoľte povedať, že reforma Svetovej obchodnej organizácie je vyjadrením ochoty spolupracovať v záujme rozvoja a s cieľom bojovať proti chudobe.

 
  
MPphoto
 
 

  Avril Doyle (PPE-DE). – Vážená pani predsedajúca, dovoľte mi zablahoželať všetkým, ktorí sa podieľali na príprave tejto správy, najmä pani spravodajkyni.

Ak mi dovolíte voľne citovať z dôvodovej správy, vidím, že analýza celej Svetovej obchodnej organizácie, v ktorej sa chce Výbor pre medzinárodný obchod angažovať, bude vo veľmi veľkej miere založená na záveroch Sutherlandovej správy, ktorá dlhé roky len ležala na poličke a padal na ňu prach. Potom, čo výbor vypracuje vlastnú správu, bude úlohou Komisie podniknúť potrebné kroky v Ženeve, aby dokázala presadiť odporúčané zlepšenia.

Akú máme záruku, že nejakej novej správe sa dostane viac pozornosti ako výbornej Sutherlandovej správe? Budú aspekty týkajúce sa životného prostredia a zmeny klímy súčasťou nejakého nového balíka WTO? Čo sa týka otázky, ktorá už bola spomínaná v súvislosti s nedostatočnou rovnorodosťou rozvojových krajín, najmä vzhľadom na súčasné postavenie Číny, Brazílie a Indie, budeme na tejto úrovni rozlišovať medzi rozličnými úrovňami rozvoja?

Moja posledná otázka znie takto: bude legitímne uvažovať o regionálnej potravinovej bezpečnosti pre všetky regióny?

 
  
MPphoto
 
 

  Androula Vassiliou, členka Komisie. − Vážená pani predsedajúca, vážené dámy, vážení páni, chcem sa Vám poďakovať za Vaše návrhy a pripomienky, ktoré Komisia určite zohľadní vo svojich úvahách o reforme Svetovej obchodnej organizácie.

Aj Komisiu znepokojujú mnohé veci, na ktoré ste počas diskusie poukázali. Komisia tiež podporuje mnohé z návrhov predložených v správe pani Muscardiniovej. Musíme si však priznať, že niektoré návrhy budú musieť čeliť silnému odporu, no Komisia ich určite podporí.

Komisia v plnej miere podporuje najmä výzvu na zabezpečenie jednotnosti medzi Svetovou obchodnou organizáciou a ostatnými medzinárodnými organizáciami a výzvy na väčšiu transparentnosť a na posilnenie úlohy parlamentov, hlavne čo sa týka monitorovania a hodnotenia obchodnej politiky. Komisia zdieľa názor, že vytvorenie silnej Svetovej obchodnej organizácie je v záujme rozvojových krajín.

Chcela by som tiež reagovať na pripomienky pani Liotardovej, ktoré idú nad rámec reformy WTO. V tejto chvíli ešte nemôžem uviesť podrobnosti, no chcem vás ubezpečiť, že spolu s našimi partnermi sa už zaoberáme problematikou detskej práce a ďalšími súvisiacimi otázkami. Podporujeme aj spoluprácu medzi Medzinárodnou organizáciou práce a Svetovou obchodnou organizáciou.

Na záver mi dovoľte povedať, že určite odovzdám vaše pripomienky pánovi komisárovi Mandelsonovi, aby boli v plnej miere vzaté do úvahy pri rokovaniach s inými členskými krajinami WTO.

 
  
MPphoto
 
 

  Cristiana Muscardini, spravodajkyňa. − (IT) Vážená pani predsedajúca, dámy a páni, chcem sa poďakovať Komisii za to, že si váži prácu nášho výboru. Som vďačná aj za pomoc, ktorú nám poskytli spravodajcovia Výboru pre rozvoj a Výboru pre hospodárske a menové veci požiadaných o stanovisko, a tiež za pomoc mnohých poslancov, ktorí dnes vystúpili. Dovolím si v plnej miere využiť ich politickú a takpovediac technickú podporu, aby som dnes večer opäť upozornila Komisiu na to, že nesmieme strácať čas. Beda tým, ktorí majú čas a premrhajú ho! Inak povedané, je pravda, že dauhaské kolo rokovaní môže v konečnom dôsledku nájsť riešenie, no toto riešenie bolo v posledných rokoch pričasto odkladané na neskôr. Teraz, keď sa musíme vyrovnať s veľmi vážnou potravinovou krízou, musíme mať tiež na zreteli, že časť zodpovednosti spočíva v určitých postupoch, aj zo strany Európskej únie, ktoré pred mnohými rokmi predpokladali, že poľnohospodársky a potravinársky sektor sa budú vyvíjať inak.

Ak sa chceme vyhnúť konfrontácii medzi skutočne chudobnými rozvojovými krajinami a krajinami, ktoré sú už rozvinuté, ak chceme vytvoriť spravodlivý trh, pričom trh môže byť spravodlivý a voľný len na základe pravidiel, potom musíme byť odvážni a smelí, pretože nemôžeme súhlasiť s tým, že riešenie sa opäť presunie na neskôr, ak chceme hájiť koncepciu dôstojnej práce a urýchliť proces riešenia sporov.

Výbor pre medzinárodný obchod si uvedomuje, že existujú ťažkosti súvisiace s reformou Svetovej obchodnej organizácie, kde už v priebehu času boli zavedené určité metódy práce. Náš výbor si však tiež uvedomuje, že ak sa majú splniť očakávania rôznych zúčastnených strán, a ak sa má Svetová obchodná organizácia stať modernou organizáciou tretieho tisícročia, musí WTO nejako nájsť silu a odvahu pustiť sa na cestu reformy. Teraz je na Komisii, aby zohľadnila naše úvahy, ktoré tento Parlament zajtra veľkou väčšinou formálne vyjadrí vo forme politickej požiadavky.

 
  
MPphoto
 
 

  Predsedajúca. – Rozprava sa skončila.

Hlasovanie sa uskutoční zajtra o 12.00 hod.

Písomné vyhlásenia (článok 142)

 
  
MPphoto
 
 

  Kathy Sinnott (IND/DEM), písomne. – V roku 2001 bolo cieľom dauhaského kola rokovaní znížiť obchodné prekážky na celom svete, čo by umožnilo zaviesť voľný obchod medzi krajinami s rôznym stupňom hospodárskeho blahobytu.

V roku 2005 znížila Európska únia ceny ponúkané pestovateľom cukrových plodín o takmer 40 % v súvislosti s odhodlaním Svetovej obchodnej organizácie pomôcť chudobnejším krajinám, napríklad Austrálii, Brazílii a Thajsku, aby prosperovali na tomto svetovom trhu. Žiaľ, toto rozhodnutie malo mimoriadne nepriaznivé dôsledky pre krajiny v rámci Európskej únie, napríklad pre Írsko, kde došlo k zničeniu cukrovarníckeho priemyslu, a na najchudobnejšie africké, karibské a tichomorské krajiny vyrábajúce cukor, napríklad na Maurícius, Belize a Fidži.

V súčasnosti, v roku 2008, v mnohých týchto najchudobnejších krajinách, na ktoré mala reštrukturalizácia cukrovarníckeho priemyslu v EÚ nepriaznivý dosah, dochádza k občianskym nepokojom pre vysoké ceny základných potravín, napríklad ryže a kukurice, ktoré si už nemôžu dovoliť kúpiť, pretože už nemajú príjem za predaj cukru.

Skôr než sa pustíme do zavedenia nových opatrení na odbúranie ochrany obchodu, mali by sme vykonať poctivé hodnotenie vplyvu a stanoviť, aké dôsledky môže mať toto konanie zo strany EÚ na jej chudobnejších susedov, aby žiadne zmeny tohto druhu už nemali ničivé následky.

 

14. Dohoda o voľnom obchode s Radou pre spoluprácu v Perzskom zálive (rozprava)
MPphoto
 
 

  Predsedajúca. – Ďalším bodom rokovania je rozprava o otázke na ústne zodpovedanie, ktorú položil Helmuth Markov v mene Výboru pre medzinárodný obchod Komisii, a ktorá sa týka nedávneho vývoja rokovaní o dohode o voľnom obchode medzi Európskou úniou a Radou pre spoluprácu v Perzskom zálive (O-0032/2008 – B6-0020/2008).

 
  
MPphoto
 
 

  Androula Vassiliou, členka Komisie. − Vážená pani predsedajúca, niekto by mohol povedať, že rokovania o dohode o voľnom obchode s krajinami Rady pre spoluprácu v Perzskom zálive trvajú už 17 rokov. V skutočnosti sa o podstate tejto problematiky rokuje len od roku 2002. Komisia a tiež zástupcovia členských štátov v Rade by radi dokončili rokovania čo najskôr. Vieme, že dohoda o voľnom obchode prispeje k prehĺbeniu vzťahov medzi našimi regiónmi. V roku 2007 prebiehali rokovania rýchlejším tempom, pričom vyvrcholili počas návštevy pána komisára Mandelsona v Dauhe, ktorá sa uskutočnila v decembri 2007, a ktorá poskytla významný politický impulz. Podarilo sa nám dosiahnuť významný pokrok vo všetkých kapitolách, tak blízko k dosiahnutiu dohody sme ešte nikdy neboli.

Existuje však niekoľko otvorených otázok, ktoré sú dôležité z hľadiska zaručenia skutočného prednostného prístupu Európskej únie na trh krajín Rady pre spoluprácu v Perzskom zálive, pričom je potrebné aby nedošlo k diskriminácii ostatných krajín. Medzi tieto otvorené otázky patria vývozné clá, niekoľko výnimiek v oblasti energetických služieb, najmä zo strany Spojených arabských emirátov, a určité horizontálne ustanovenia dohody, napríklad čo sa týka hospodárskej súťaže a duševného vlastníctva. V januári bolo kolo rokovaní zrušené. Odvtedy nemáme od Rady pre spoluprácu v Perzskom zálive žiadnu spätnú väzbu. Dúfame, že ďalšie kolo rokovaní sa bude môcť konať začiatkom mája, súbežne so zasadnutím spoločného výboru Európskej únie a Rady pre spoluprácu v Perzskom zálive, ktoré je naplánované na 6. mája.

Naším cieľom aj naďalej ostáva dosiahnuť pokrok v ďalšom kole rokovaní a dokončiť rokovania čo najskôr, možno už v prvých mesiacoch francúzskeho predsedníctva. Cieľom dohody o voľnom obchode je vytvoriť preferenčný vzťah medzi Európskou úniou a Radou pre spoluprácu v Perzskom zálive v súlade so zásadami a poriadkom Svetovej obchodnej organizácie. Táto dohoda bude teda viesť k liberalizácii v podstate všetkých obchodov medzi zúčastnenými stranami. Cieľom dohody o voľnom obchode je tiež podporiť členské štáty Rady pre spoluprácu v Perzskom zálive v ich politikách hospodárskej diverzifikácie prostredníctvom podnietenia zavádzania ďalších hospodárskych reforiem, a tiež prostredníctvom ponúknutia možnosti rozšírenia zahraničných investícií popri zvýšenej dynamike vnútorných investícií v regióne.

Dohoda o voľnom obchode obsahuje významné záväzky týkajúce sa obchodu v sektore služieb a investícií pre obe zmluvné strany a vzájomný prístup na trhy verejného obstarávania vrátane energetického sektora a sektora dopravy. Dohoda obsahuje ambiciózny plán zavedenia colnej liberalizácie vrátane chemického priemyslu. V neposlednom rade sa zmluva vzťahuje aj na necolné oblasti, napríklad na technické obchodné prekážky, hygienické a fytosanitárne normy, či práva v oblasti duševného vlastníctva.

Tento Parlament vyjadril znepokojenie nad tým, že dohoda o voľnom obchode, o ktorej rokujeme s Radou pre spoluprácu v Perzskom zálive, neobsahuje ustanovenia o ľudských právach a o normách v sociálnej oblasti a v oblasti životného prostredia. Dovoľte mi teda, aby som vám v prvom rade objasnila, že súčasný návrh dohody o voľnom obchode medzi Európskou úniou a Radou pre spoluprácu v Perzskom zálive obsahuje viacero necolných ustanovení o ľudských právach, migrácii, boji proti terorizmu a o nešírení zbraní hromadného ničenia. Na týchto ustanoveniach sme sa s Radou pre spoluprácu v Perzskom zálive dohodli už pred niekoľkými rokmi. Počas posledného kola rokovaní sa však ukázalo, že Rada pre spoluprácu v Perzskom zálive má niektoré otvorené otázky týkajúce sa znenia odkladnej doložky súvisiacej s uplatňovaním základných politických prvkov dohody. Okrem týchto ustanovení sa v preambule dohody hovorí o tom, že je potrebné posilniť proces hospodárskeho a sociálneho rozvoja v krajinách Rady pre spoluprácu v Perzskom zálive, a zároveň chrániť životné prostredie. Preambula dohody tiež obsahuje ustanovenie o tom, že zmluvné strany sa nebudú usilovať získať priame zahraničné investície prostredníctvom zníženia alebo uvoľnenia svojich domácich noriem týkajúcich sa životného prostredia alebo označovania. Dohoda tiež predpokladá možnosť konzultácií v prípade, že existujúce alebo navrhované opatrenie sa zdá byť v rozpore s týmito zásadami.

Pri rokovaniach o dohode o voľnom obchode medzi Európskou úniou a Radou pre spoluprácu v Perzskom zálive sa zohľadnili výsledky a závery štúdie zaoberajúcej sa hodnotením vplyvu na trvalú udržateľnosť, ktorá bola vypracovaná v rokoch 2001 až 2004, a to najmä v sektoroch, o ktorých konzultanti vyhlásili, že sú dôležité z hľadiska udržateľnejšieho hospodárskeho rozvoja v krajinách Rady pre spoluprácu v Perzskom zálive. Konkrétne sa to týka sektora služieb a niektorých sektorov priemyslu. Okrem toho sme na základe požiadavky tohto Parlamentu vo februári vypracovali pokyny pre rokovania o dohode o voľnom obchode medzi Európskou úniou a Radou pre spoluprácu v Perzskom zálive vrátane všetkých aktualizácií tejto dohody, v súlade s dohodnutými postupmi, pričom boli dodržané všetky pravidlá týkajúce sa utajenia.

Na záver mi dovoľte zdôrazniť, že sme Európsky parlament pravidelne informovali o vývoji rokovaní o dohode o voľnom obchode medzi Európskou úniou a Radou pre spoluprácu v Perzskom zálive. Európska komisia bude Parlament o vývoji týchto rokovaní aj naďalej informovať.

 
  
MPphoto
 
 

  Tokia Saïfi, v mene skupiny PPE-DE. – (FR) Vážená pani predsedajúca, uzavretie dohody o voľnom obchode medzi Európskym spoločenstvom a Radou pre spoluprácu v Perzskom zálive je predmetom rokovaní od roku 1988. Zdá sa, že čoskoro budú tieto rokovania konečne navždy uzavreté.

Vítam pokrok, ktorý bol v poslednom období dosiahnutý, pretože dohoda o voľnom obchode predstavuje nevyhnutný predpoklad zvýšenia obchodu medzi Európskou úniou a štátmi Perzského zálivu, a tiež jeho regulácie. Dohoda by mala odštartovať novú, dynamickejšiu éru spolupráce v mnohých strategických oblastiach medzi dvoma regiónmi, ktoré sú pre seba navzájom veľmi dôležité, no ktorých vzťahom chýbala podstata.

Dohoda o voľnom obchode musí pomôcť odstrániť necolné prekážky a zrušiť všetky verejné dotácie a náhrady, najmä čo sa týka prístupu k nerastným surovinám, v súlade s pravidlami Svetovej obchodnej organizácie. Príležitosti a výzvy vyplývajúce z rastúceho významu štátnych fondov by sa mali stať predmetom hĺbkového preskúmania, dialógu a konštruktívnej spolupráce medzi Európskym parlamentom a štátmi Perzského zálivu.

Cieľom v tejto oblasti je zachovať prostredie otvorené investíciám, pričom je potrebné zvýšiť transparentnosť týchto investícií. Je preto potrebné, aby manažéri týchto fondov poskytli trhu dodatočné informácie o pôvode zdrojov, o svojich investičných cieľoch a stratégiách. Keďže spomínané fondy vytvárajú rast, inovácie a nové pracovné miesta, je potrebné, aby sa Európa stala atraktívnym miestom pre investovanie týchto fondov a porazila silnú medzinárodnú konkurenciu v úsilí získať produktívny kapitál.

Uzavretie dohody o voľnom obchode podnieti štáty Perzského zálivu, aby boli vnímavejšie voči názorom svojich európskych partnerov, čo nám umožní diverzifikovať a urýchliť náš obchod a obchodnú výmenu.

 
  
MPphoto
 
 

  Carlos Carnero González, v mene skupiny PSE. – (ES) Vážená pani predsedajúca, v prvom rade mi dovoľte poďakovať sa pani komisárke za vysvetlenia, ktoré nám poskytla. Chcel by som vyhlásiť, že Socialistická skupina v Európskom parlamente zastáva názor, že podpísanie dohody o voľnom obchode s Radou pre spoluprácu v Perzskom zálive predstavuje cieľ, ktorý všetci zdieľame.

V skutočnosti je potrebné, aby sme túto dohodu uzavreli čo najskôr, čo bude na prospech Európe i krajinám, ktoré tvoria Radu pre spoluprácu v Perzskom zálive. Je však tiež pravdou, že mandát na rokovanie o tejto dohode je pomerne zastaraný. Tento mandát neobsahuje potrebné ustanovenia, prostredníctvom ktorých by bolo možné sústrediť sa na súčasné kľúčové otázky, napríklad na ľudské práva, zamestnanosť alebo životné prostredie.

Preto som sa veľmi potešil, keď pani komisárka povedala, že Komisia má v úmysle urobiť všetko, čo je v jej silách, aby boli tieto otázky zahrnuté do dohody. Inak by táto dohoda vôbec nebola úplná, pretože nehovoríme len o obchode alebo o hospodárskej výmene.

Všetci si uvedomujeme, že ide o dôležité krajiny, ktoré disponujú jedným z najväčších zdrojov bohatstva na našej planéte, ropou, ktorá tvorí nevyhnutnú súčasť našej modernej spoločnosti.

V týchto krajinách však nie je len ropa. Žijú v nich aj ľudia, muži a ženy, muži a ženy, ktorí sa v týchto krajinách narodili, a iní muži a iné ženy, ktorí do týchto krajín prichádzajú, aby tu pracovali. Mám pocit, že v týchto krajinách sa ľudské práva nedodržiavajú tak, ako by sa mali, napríklad z hľadiska slobody prejavu alebo slobody zhromažďovania sa. Čo sa týka problému, že ženy nemajú rovnaké práva ako muži, musíme byť zahanbení a pobúrení, keď čítame informácie napríklad zo správ od organizácie Human Rights Watch, v ktorých sa uvádza, že v niektorých týchto krajinách potrebujú ženy povolenie od tzv. „strážcu“, ktorým môže byť jej otec, manžel alebo dokonca aj syn, aby mohla pracovať, cestovať, študovať, či dokonca aby mala prístup k zdravotníckym službám. To je jednoducho neprijateľné, úplne neprijateľné.

Samozrejme, mohli by sme hovoriť aj o situácii, ktorá už bola spomínaná, a ktorá sa týka prisťahovalcov pracujúcich v týchto krajinách, ktorí predstavujú početnú pracovnú silu. Sú, alebo nie sú ich práva zaručené? Okrem toho, aké sú záujmy najväčších krajín produkujúcich ropu, medzi ktoré patria aj štáty Rady pre spoluprácu v Perzskom zálive, v oblasti životného prostredia? Zaujímajú sa o zmenu klímy alebo o cenu ropy?

O týchto otázkach sa musíme vyjadriť v priateľskom duchu, no úplne jasne. Preto nás teší, že uznesenie, o ktorom budeme zajtra hlasovať, konečne obsahuje veľmi dôležité odseky, napríklad odseky č. 17 a 19, ktorých sa cítime byť spoluautormi. Spomínané odseky sa vzťahujú napríklad na ľudské práva, ktorými sa zaoberá ustanovenie, ktoré by malo tvoriť neoddeliteľnú súčasť dohody o voľnom obchode, ktorú máme podpísať s Radou pre spoluprácu v Perzskom zálive. V spomínaných odsekoch sa tiež uvádza, že je potrebné, aby zmluvné strany ratifikovali dohovory Medzinárodnej organizácie práce.

Predložili sme aj ďalšie pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktorými chceme posilniť tieto otázky. Dúfame, že politické skupiny tieto naše návrhy podporia. Musíme však dať pozor, aby sme našim spojencom nevyslali nesprávny signál, ľudské práva je potrebné chrániť bez ohľadu na to, či to nejako súvisí s ropou.

 
  
MPphoto
 
 

  Ramona Nicole Mănescu, v mene skupiny ALDE. – (RO) Diskusia o vývoji rokovaní o dohode o voľnom obchode medzi Európskym spoločenstvom a Radou pre spoluprácu v Perzskom zálive upútala moju pozornosť aj vzhľadom na skutočnosť, že som tento región nedávno navštívila spolu s delegáciou Európskeho parlamentu pre vzťahy so štátmi Perzského zálivu.

Medzi témy, o ktorých sme diskutovali na medziparlamentných schôdzach, patrili aj rokovania o tejto dohode.

Zástupcovia Rady pre spoluprácu v Perzskom zálive vyhlásili, že Európania vyvíjajú nátlak na získanie neobmedzeného prístupu k mnohým investičným príležitostiam, zatiaľ čo Rada pre spoluprácu v Perzskom zálive sa zaujíma nielen o získanie kapitálu, ale tiež o potrebné technológie a manažérske know-how.

Na jednej strane, keď rokovania začali, predpokladalo sa, že sa dokončia do roku 2006, no ako hovoríme rokovania pokračujú, pričom príčiny možno pripísať obidvom stranám.

Európska únia má pocit, že členským krajinám Rady pre spoluprácu v Perzskom zálive chýba súčinnosť a reformy, ony sa zase sťažujú na nekonečný zoznam požiadaviek, ktoré musia splniť.

Na niektoré z najdôležitejších požiadaviek poukázal aj pán Peter Mandelson, komisár pre obchod, ide o prístup na trh, označovanie pôvodu výrobkov, vládne licencie, opatrenia na ochranu investícií a tiež o kritériá na ich záruky v krajinách Rady pre spoluprácu v Perzskom zálive.

Preto som presvedčená, že uzavretím dohody o voľnom obchode sa obe strany oficiálne zaviažu k hospodárskej spolupráci, ktorá bude obojstranne výhodná. Medzi tieto výhody budú patriť napríklad: rozvoj energetickej spolupráce, hospodársky a technologický rozvoj regiónu, zvýšenie vplyvu na ochranu životného prostredia, vytvorenie spoločného trhu a zvýšenie objemu európskych investícií.

Na druhej strane sa citlivá diskusia v regióne týka problému dodržiavania ľudských práv. Európska únia zohráva veľmi dôležitú úlohu vo svetovom hospodárstve, no zároveň je jedným z najvýznamnejších podporovateľov dodržiavania základných ľudských práv.

Z diskusií, ktoré som viedla so zástupcami najaktívnejších mimovládnych organizácií v regióne, veľmi jasne vyplynula príležitosť, ktorú poskytujú tieto rokovania o dohode o voľnom trhu. Máme možnosť vyvinúť nátlak na štáty Perzského zálivu, aby občanom týchto krajín garantovali viac občianskych a politických slobôd.

Preto by sa pri rokovaniach o hospodárskych otázkach mala venovať zvýšená pozornosť zákonom, ktoré sa týkajú dodržiavania práv pracujúcich prisťahovalcov a práv žien.

 
  
MPphoto
 
 

  Caroline Lucas, v mene skupiny Verts/ALE. – Vážená pani predsedajúca, moja skupina dôrazne podporuje výzvu Komisii, aby Parlamentu poskytla viac informácií o týchto rokovaniach o dohode o voľnom obchode, najmä aby nám sprostredkovala skutočný rokovací mandát a aktualizované hodnotenie vplyvu na trvalú udržateľnosť.

Podporujeme aj skutočnosť, že dôraz sa kladie na potrebu vytvoriť v rámci dohody o voľnom obchode rozsiahlu kapitolu o trvalo udržateľnom rozvoji, vzhľadom na nízke sociálne a environmentálne štandardy v krajinách Perzského zálivu. Preto nás znepokojili návrhy GR pre obchod, podľa ktorých je v súčasnosti už príliš neskoro na to, aby sme rokovania zaťažili novými otázkami, napríklad ustanoveniami o ľudských právach, keďže rokovania o dohode o voľnom obchode so štátmi Perzského zálivu začali už pred mnohými rokmi, pričom v tom čase boli otázky trvalo udržateľného rozvoja zjavne menej aktuálne.

Myslím si, že je potrebné povedať, že takýto prístup je politicky neprijateľný, a že dúfame, že GR pre obchod bude mať na zreteli, že Parlament bude musieť udeliť svoj súhlas so záverečnými výsledkami rokovaní.

No nad rámec našich obáv týkajúcich sa sociálnych a environmentálnych noriem obchodu v rámci regiónu Perzského zálivu je potrebné pozornejšie si položiť otázku, aký druh obchodu má v úmysle liberalizovať dohoda o voľnom trhu so štátmi Perzského zálivu. Samozrejme vieme, že záujmom Európskej únie je dosiahnuť neobmedzený prístup k energetickým zdrojom, dosiahnuť odstránenie všetkých obchodných prekážok, napríklad vývozných ciel alebo množstevných obmedzení. Samozrejme vieme, že Európska únia sa snaží poraziť ostatné rozvinuté i rozvíjajúce sa hospodárstva v úsilí dosiahnuť čo najlepšie podmienky prístupu k týmto zdrojom, že Európska únia si uvedomuje rastúce ceny energií a chce v tomto regióne predávať viac svojich výrobkov, aby napravila svoju obchodnú bilanciu. Samozrejme, toto úsilie je v úplnom rozpore s cieľmi, ktoré si Európska únia stanovila vo svojej politike v oblasti zmeny klímy.

Predstavme si však iný scenár vývoja: že Európska únia sa nesnaží vyrovnať rovnováhu svojich obchodných vzťahov prostredníctvom úplnej liberalizácie, ale že využije podnet vyplývajúci z obchodnej nerovnováhy, aby podporila rozvoj a použitie obnoviteľnej energie, že Európska únia sa nezúčastní na medzinárodných pretekoch, ktorých cieľom je zabezpečiť si prístup k rope, ale že namiesto toho trvá na uzavretí multilaterálnych dohôd, ktoré poskytnú všetkým krajinám spravodlivý podiel na zmenšujúcich sa globálnych zdrojoch.

V porovnaní s takýmto ambicióznym scenárom vývoja, ktorého by sme boli radi svedkami, predstavuje skutočnosť, že Parlament trvá na rozsiahlej kapitole o trvalo udržateľnom rozvoji v rámci dohody o voľnom obchode, absolútne minimum, ktoré je potrebné zohľadniť z hľadiska rozhodovania o tom, či tento Parlament dá svoj súhlas so zmluvou, ktorá mu bude predložená.

 
  
MPphoto
 
 

  Avril Doyle (PPE-DE). – Vážená pani predsedajúca, nemožno dostatočne zdôrazniť dôležitosť uzavretia správne fungujúcej dohody o voľnom obchode. Už od 80. rokov 20. storočia sa vývoz EÚ do členských krajín Rady pre spoluprácu v Perzskom zálive zvyšuje. Rada pre spoluprácu v Perzskom zálive je v súčasnosti šiestym najväčším vývozným trhom EÚ. Európska únia je najväčším obchodným partnerom Rady pre spoluprácu v Perzskom zálive. V roku 2005 dosiahol vývoz Európskej únie do krajín Rady pre spoluprácu v Perzskom zálive približne 50 miliárd EUR, na druhej strane dovoz z krajín Rady pre spoluprácu v Perzskom zálive do Európskej únie bol v objeme približne 37 miliárd EUR.

Komisia očakáva, že krátko po podpísaní dohody o voľnom obchode sa obchodný objem zdvojnásobí. Okrem toho, ak mám správne informácie, navrhovaná dohoda po prvýkrát obsahuje ustanovenia o ľudských právach, nešírení jadrových zbraní a boji proti terorizmu, čo je, samozrejme, potrebné uvítať.

Žiaľ, pokiaľ ide o dosiahnutie dohody, došlo k veľkému oneskoreniu. Pani komisárka, povedali ste, že keď pán komisár Mandelson vo februári 2007 navštívil tento región, znamenalo to pre dohodu o voľnom obchode významný impulz, ak vás citujem správne.

Podľa mojich informácií však pán komisár počas svojej návštevy oficiálne kritizoval protekcionizmus arabských štátov Perzského zálivu a označil ho za príčinu oneskorenia podpísania dohody o voľnom obchode. Je Komisia ešte stále presvedčená o tom, že protekcionizmus je príčinou oneskorenia? Je spôsob vyjadrovania, ktorý použil pán komisár, vhodný na podporu medzinárodných dohôd?

Napriek tomu, že sa zatiaľ nedarí ukončiť rokovania o uzavretí dohody o voľnom obchode, členské krajiny Rady pre spoluprácu v Perzskom zálive pozitívnym spôsobom spolupracujú s Komisiou v otázke harmonizácie nariadení týkajúcich sa bezpečnosti na letiskách. Cestujúcim, ktorí v súčasnosti nakupujú výrobky v bezcolnej zóne na letiskách, a ktorí cestujú v rámci Perzského zálivu alebo v Európskej únii, by mohli byť tieto výrobky odobraté vzhľadom na súčasné obmedzenia týkajúce sa prevážania tekutín, ktoré súvisia s bezpečnosťou na letiskách.

Našťastie však viacero štátov Rady pre spoluprácu v Perzskom zálive spolupracuje s Komisiou, pričom žiadajú, aby boli vyhlásené za bezpečné krajiny v súlade s nariadením (ES) č. 915/2007. Tento postup, podľa mojich informácií, umožní cestujúcim, aby pricestovali z tretích krajín aj s nákupmi, ktoré uskutočnili v bezcolnej zóne za predpokladu, že daná krajina bola vyhlásená za bezpečnú. Prostredníctvom spomínanej žiadosti tieto štáty úspešne nadviazali technickú a praktickú spoluprácu s Európskou úniou. Komisia si za to, že prijala opatrenia v tejto oblasti, zaslúži pochvalu.

Takýto príklad praktickej spolupráce vysiela povzbudivý signál pre širšiu dohodu o voľnom obchode, ktorá v budúcnosti môže nadobudnúť platnosť. Bola by som však rada, keby sa táto spolupráca a uzatváranie týchto dohôd urýchlili a rozšírili.

Dohoda o voľnom obchode by mala predstavovať aj jeden zo spôsobov podpory vedeckej spolupráce s krajinami Perzského zálivu, a teda aj formu podpory trvalo udržateľného rozvoja v tomto regióne. V súčasnosti je vedecká spolupráca medzi Európou a krajinami Perzského zálivu na veľmi nízkej úrovni, hoci jej potenciál je veľký.

Vedecká spolupráca je veľmi dôležitá, najmä v oblasti zmeny klímy a energetickej politiky. Európska únia v súčasnosti dováža približne 50 % zo svojej energetickej spotreby, približne 20 % z tejto dovážanej energie pochádza z Perzského zálivu.

Je potrebné posilniť dohodu o voľnom obchode v oblasti boja proti zmene klímy, preto vítam, že Komisia plánuje v tejto oblasti vypracovať štúdiu uskutočniteľnosti.

 
  
MPphoto
 
 

  David Martin (PSE). – Vážená pani predsedajúca, dovoľte mi začať pozitívnymi postrehmi. V prvom rade by som sa chcel oficiálne poďakovať pánovi O’Sullivanovi, generálnemu riaditeľovi GR pre obchod, za to, že rýchlo a priaznivo zareagoval na našu žiadosť o rokovacie mandáty. Dostali sme ich približne týždeň po tom, čo navštívil zasadnutie nášho výboru, na ktorom sme ho požiadali, aby nám tieto mandáty poskytol.

Vítam tiež významný pokrok, ktorý sa podarilo dosiahnuť v týchto rokovaniach. Myslím si, rovnako ako mnohí moji kolegovia, že vďaka tomuto pokroku by malo dôjsť k otvoreniu štátov Perzského zálivu voči obchodu z EÚ, čo by malo mať priaznivé dôsledky pre podniky v Európskej únii.

V plnej miere tiež súhlasím s názorom, že akákoľvek dohoda o voľnom obchode, ktorú sa nám vďaka rokovaniam podarí dosiahnuť, bude lepšia, ako dohoda o spolupráci z roku 1989. Ako ste už, pani komisárka, uviedli, a pani Doyleová to práve zopakovala, vítam skutočnosť, že dohoda o voľnom obchode obsahuje viacero neobchodných ustanovení, ktoré sa týkajú napríklad ľudských práv, migrácie, boja proti terorizmu a nešírenia zbraní hromadného ničenia.

Je mi však ľúto, že ustanovenia v sociálnej a pracovnej oblasti a v oblasti životného prostredia, o ktorých rokujeme so štátmi Perzského zálivu, sú oveľa menej prísne ako ustanovenia, o ktorých rokujeme v súčasnom kole rokovaní o dohodách o voľnom obchode. Napríklad v prípade rokovaní s Kóreou alebo krajinami združenia ASEAN by sme neprijali také štandardy, aké sme zdá sa ochotní prijať v prípade štátov Perzského zálivu.

Ako sa dalo očakávať, komisia vyhlásila, že je to spôsobené skutočnosťou, že so štátmi Perzského zálivu rokujeme na základe zastaraného rokovacieho mandátu, ktorý nebol aktualizovaný od roku 2001. Zatiaľ som však od žiadneho predstaviteľa Komisie, či už od komisára, ktorý je za túto oblasť zodpovedný, od GR pre obchod, ani od pani komisárky, ktorá sa dnes večer zúčastňuje na tejto rozprave, nepočul vysvetlenie, prečo ešte stále rokujeme na základe starého mandátu. Je ťažké nemať podozrenie, že je to spôsobené tým, že má Komisia pocit, že by bolo príliš ťažké rokovať so štátmi Perzského zálivu o novodobých ustanoveniach týkajúcich sa udržateľnosti, rozvoja a pracovných podmienok. Rovnako by ma zaujímalo, prečo sa od roku 2004 neaktualizovalo hodnotenie vplyvu na trvalú udržateľnosť. Ani v tomto prípade som ešte nepočul presvedčivé argumenty.

Pán Carnero hovoril o situácii žien v krajinách Perzského zálivu, táto situácia znepokojuje aj mňa. Musím však povedať, že ma obzvlášť znepokojuje situácia týkajúca sa práv migrujúcich pracovníkov v krajinách Perzského zálivu. Samozrejme, títo ľudia tvoria väčšinu pracovnej sily v štátoch Perzského zálivu. Zdá sa mi, že touto dohodou o voľnom obchode nie sú nijakým spôsobom chránení. Aké kroky má v úmysle Komisia podniknúť, aby zabezpečila, že štáty Perzského zálivu budú dodržiavať základné normy Medzinárodnej organizácie práce týkajúce sa migrujúcich pracovníkov?

Na záver mi, pani komisárka, dovoľte povedať, že vaša kolegyňa, pani Ferrerová-Waldnerová, sa minulý týždeň stretla s Bahrajnskou spoločnosťou pre ľudské práva a prediskutovala s ňou mnoho obáv týkajúcich sa ľudských práv a migrujúcich pracovníkov. Noviny Gulf Daily News citujú vyjadrenie pani komisárky, v ktorom hovorí, že v plnej miere podporuje zahrnutie ustanovení o ľudským právach do dohody o voľnom obchode. Akým spôsobom plánuje Komisia vykonať tento prísľub?

 
  
MPphoto
 
 

  Kader Arif (PSE). – (FR) Vážená pani predsedajúca, ako už bolo povedané, Európska únia rokuje o uzavretí dohody o voľnom obchode s Radou pre spoluprácu v Perzskom zálive už takmer 20 rokov.

Odvtedy sa rokovací mandát Komisie takmer nezmenil, rozhodne nebol dostatočne aktualizovaný. Výsledkom je pomerne prekvapujúca situácia, že kritériá, ktoré Únia uplatňuje ako základ na svoje rokovania so štátmi Perzského zálivu, nie sú rovnaké ako tie, ktoré uplatňuje pri rokovaniach so svojimi inými obchodnými partnermi, napríklad s Kóreou alebo krajinami združenia ASEAN. Rokovací mandát najmä neobsahuje žiadne ustanovenie, ktoré by požadovalo, aby budúca zmluva obsahovala nejaké ustanovenia o sociálnych normách, alebo aby obsahovala ambicióznu kapitolu o trvalo udržateľnom rozvoji. Otázka dodržiavania ľudských práv sa spomína len okrajovo. Keďže je potrebné, aby boli tieto prvky súčasťou priorít európskych opatrení, nielen že by mali byť v plnej miere zapracované do budúcej dohody o voľnom obchode, ale mali by sa na ne vzťahovať aj výpovedné doložky pre prípad, že sa záväzky nebudú plniť. Je zodpovednosťou EÚ zabezpečiť, aby všetky obchodné dohody, o ktorých rokuje, zaručovali podporu a dodržiavanie demokratických zásad ľudských práv, dohovorov Medzinárodnej organizácie práce a environmentálnych noriem.

Ako pred chvíľou povedal pán Martin, čo sa týka štátov Perzského zálivu, je potrebné venovať osobitnú pozornosť životným podmienkam a právam migrujúcich pracovníkov. V oblasti Perzského zálivu pracuje mnoho takýchto pracovníkov, ktorí svojou prácou podporujú rýchly hospodársky rast, no často pracujú v nedôstojných a neprijateľných podmienkach.

Ak sa mám vyjadriť všeobecnejšie, je potrebné, aby Európa a jej členské štáty nad rámec obchodu, ktorý sa musí rozvíjať v rámci harmonických obchodných vzťahov, zintenzívnili politický a sociálny dialóg. Preto je potrebné, aby sme uplatnili dohodu o voľnom obchode, ktorá nielen že nebude mať nepriaznivé dôsledky na ľudí žijúcich v tomto regióne, ale ktorá naopak posilní ich politické, hospodárske a sociálne práva. Preto je nevyhnutné, aby sa napríklad počas rokovaní o službách dosiahlo, že štáty Perzského zálivu zaručia, že všeobecné verejné služby budú dostupné, udržateľné a lacné, a že budú spĺňať náročné normy kvality.

 
  
MPphoto
 
 

  Paul Rübig (PPE-DE). – (DE) Vážená pani predsedajúca, vážená pani komisárka, dámy a páni, všetci sa zhodujeme v tom, že je veľmi dôležité, aby bolo zlepšenie vzťahov so štátmi Perzského zálivu prioritou. Európa a štáty Perzského zálivu majú mnoho spoločných záujmov: na jednej strane je Európa najsilnejším trhom na svete, na druhej strane krajiny Perzského zálivu nám dodávajú zdroje, ktoré sú jedinečné. Z tohto hľadiska je nesmierne dôležité, aby sme vzhľadom na globálny kontext posilnili naše vzťahy s týmito krajinami.

Vo Svetovej obchodnej organizácii existuje systém Všetko okrem zbraní, ktorý by sa mal stať normou. V tomto smere je potrebné čo najskôr dosiahnuť citlivé riešenie, pretože je to v záujme oboch strán. Mali by sme byť aktívnejší aj čo sa týka podpory výmeny v oblasti vedy, poznatkov a know-how, mali by sme sa snažiť nadviazať užšiu spoluprácu v sektore vzdelávania. Dôležité je aj spoločné podpísanie Energetickej charty.

 
  
MPphoto
 
 

  Androula Vassiliou, členka Komisie. − Vážená pani predsedajúca, ďakujem cteným poslancom za ich vyjadrenia týkajúce sa rokovaní o dohode o voľnom obchode medzi Európskou úniou a Radou pre spoluprácu v Perzskom zálive. Dovoľte mi zdôrazniť, že Komisia bude aj naďalej informovať Parlament o stave týchto rokovaní.

Osobitne ma zaujal záujem ctených poslancov o zaradenie politickej doložky do zmluvy, o ktorej sa rokuje. Chcem vás uistiť, že počas rokovaní sa týmito otázkami zaoberáme. Môžem tiež potvrdiť informáciu, ktorá tu už dnes odznela, že pani komisárka Ferrerová-Waldnerová sa tiež vyjadrila o tejto otázke počas svojej návštevy regiónu Perzského zálivu, ktorá sa uskutočnila minulý týždeň. V skutočnosti krajiny Perzského zálivu vyjadrili svoje odhodlanie uzavrieť dohodu o voľnom obchode a uznať dôležitosť ďalšej flexibility v tejto otázke.

 
  
MPphoto
 
 

  Predsedajúca. – Pani Doyleová, chceli ste vystúpiť s procedurálnou námietkou?

 
  
MPphoto
 
 

  Avril Doyle (PPE-DE). – Vážená pani predsedajúca, teraz to už nechám tak, ale keďže sme nevyužili päťminútový catch-the-eye, v ostatných rozpravách bolo zvykom, že aj ak sa už poslanec vyjadril, mohol sa opýtať stručnú otázku, ktorá vyplynula z rozpravy, aby sme potom mohli využiť catch-the-eye v plnom rozsahu, alebo aspoň ďalšiu minútu, ak by to bolo možné.

V tomto prípade to už nechám tak, ale išlo o to, že dnes večer sme postup catch-the-eye využili len raz. Mala som doplňujúcu otázku, ktorú som chcela položiť pani komisárke, ale nechám to tak.

 
  
MPphoto
 
 

  Predsedajúca. – Pani Doyleová, ak chcete, môžete otázku položiť. Ide o to, že ste o to nežiadali.

 
  
MPphoto
 
 

  Avril Doyle (PPE-DE). – Vážená pani predsedajúca, chcela som len upriamiť pozornosť pani komisárky na skutočnosť, že či sme vzhľadom na kľučkovanie, meškanie a zrušenie posledných rokovaní, ktoré sa mali konať v januári, vzhľadom na to, že odvtedy je komunikácia minimálna, a tiež vzhľadom na počet rokov, počas ktorých rokovania prebiehajú, pričom za rok sa konajú len jedno alebo dve zasadnutia, naozaj presvedčení o tom, že je na strane Rady pre spoluprácu v Perzskom zálive skutočná vôľa uzavrieť dohodu o voľnom obchode?

V určitom zmysle ste na túto otázku práve odpovedali, no chcú tieto štáty naozaj uzavrieť dohodu o voľnom obchode s Európskou úniou? Myslím si, že táto otázka je primeraná vzhľadom na to, koľko rokov už prebiehajú rokovania.

 
  
MPphoto
 
 

  Androula Vassiliou, členka Komisie. − Dovoľte mi len jednoducho povedať, že dúfame, že táto vôľa existuje. Ako viete, zasadnutie, ktoré sa malo konať v januári minulého roka, sa neuskutočnilo, ale dúfame, že počas nastávajúceho zasadnutia v máji sa uskutočnia významné rokovania. Dúfajme, že sa táto naša nádej naplní.

 
  
MPphoto
 
 

  Predsedajúca. – Dostala som jeden návrh uznesenia(1) podľa článku 108 ods. 5 rokovacieho poriadku.

Rozprava sa skončila.

Hlasovanie sa uskutoční zajtra o 12.00 hod.

Písomné vyhlásenia (článok 142)

 
  
MPphoto
 
 

  Roberta Alma Anastase (PPE-DE), písomne. (RO) Ako členka delegácie Európskeho parlamentu pre vzťahy so štátmi Perzského zálivu by som chcela zdôrazniť, že je dôležité, aby bola dohoda o voľnom obchode medzi Európskym spoločenstvom a Radou pre spoluprácu v Perzskom zálive podpísaná čo najskôr. Uzavretie tejto dohody v roku 2008 predstavuje základný predpoklad posilnenia hospodárskych vzťahov medzi týmito dvoma regiónmi. Na dôležitosť a naliehavosť tejto témy poukazuje aj potreba zaistiť energetickú bezpečnosť Európskej únie.

Vzhľadom na to, že súčasný obchod sa zameriava na oblasť energetiky, je nesmierne dôležité, aby sa budúca dohoda jasne a dôsledne zaoberala spoluprácou v tejto oblasti a jej konsolidáciou. Takýto prístup by znásobil a zjednodušil vytvorenie spoločných projektov v oblasti energetiky, na ktorých by sa mohli podieľať aj členské štáty Európskej únie z čiernomorského regiónu, ktoré by mali prospech z nových príležitostí súvisiacich s rozvojom a spoluprácou.

Preto je najdôležitejšie stanoviť si presne vymedzený plán dokončenia súčasných rokovaní a naformulovať hlavný zámer obojstranných prínosov, ktorý bude viesť nielen k posilneniu hospodárskych vzťahov medzi Európskou úniou a štátmi Perzského zálivu, ale aj k všeobecnému upevneniu stability a trvalo udržateľného rozvoja.

 
  

(1)Pozri zápisnicu.


15. Režim nulovej tolerancie voči nepovoleným geneticky modifikovaným organizmom a jeho hospodárske dôsledky (rozprava)
MPphoto
 
 

  Predsedajúca. – Ďalším bodom rokovania je rozprava o otázke na ústne zodpovedanie, ktorú položil Neil Parish v mene Výboru pre medzinárodný obchod Komisii, a ktorá sa týka režimu nulovej tolerancie voči nepovoleným geneticky modifikovaným organizmom a jeho hospodárskych dôsledkov (O-0031/2008 – B6-0151/2008).

 
  
MPphoto
 
 

  Struan Stevenson, v zastúpení autora. Vážená pani predsedajúca, v prvom rade mi dovoľte úprimne sa poďakovať môjmu kolegovi, pánovi Parishovi, predsedovi Výboru pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka, za to, že mi dal možnosť prísť sem v takúto neskorú večernú hodinu a opýtať sa túto otázku. On, žiaľ, už pred mnohými mesiacmi súhlasil s tým, že pôjde s pani komisárkou Fischerovou Boelovou do Dánska, a tak dnes popoludní musel odísť do Kodane. Pán Parish sa ospravedlňuje za svoju neprítomnosť a s čo najväčšou úctou si dovoľuje privítať pani Vassiliouovú v Komisii.

Ide o overenie toho, či sa naše predpoklady zhodujú so skutočnosťou. Pokiaľ ide o spracovanie bravčového a hydinového mäsa, tieto odvetvia priemyslu sú v Európskej únii veľmi konkurencieschopné a úspešné, hoci nedostávajú vôbec žiadnu podporu. Nevzťahujú sa na ne žiadne platby pre poľnohospodárov, nevzťahujú sa na ne žiadne dotácie, na trhu musia jednoducho fungovať samostatne.

Čo sa týka hydiny a ošípaných, najväčšie výrobné náklady predstavuje krmivo. Prasce a sliepky nespásajú polia, a preto základ ich krmiva tvoria obilniny. Čo sa týka nepodporovaných odvetví priemyslu, je potrebné zabezpečiť, aby mali prístup ku konkurencieschopnému krmivu z celého sveta.

V Európe nám vydanie licencie na dokonale bezpečný geneticky modifikovaný výrobok trvá v priemere viac ako dva roky. Kým bol Európskou úniu schválený Herculex, jeden z mála geneticky modifikovaných osív, trvalo to 33 mesiacov. V Spojených štátoch je priemerný čas vydania schválenia polovičná, len 15 mesiacov.

Takýto prístup je neospravedlniteľný. Keďže ceny potravín i náklady bravčového a hydinárskeho priemyslu rastú, nemôžeme si dovoliť strácať čas pri vydávaní licencií na krmivo. Musíme tento proces urýchliť.

V Spojených štátoch sú mnohé tieto geneticky modifikované výrobky vedľajšími produktmi bioetanolového priemyslu. Sú oveľa lacnejšie ako krmivo, ktoré je dostupné pre výrobcov hydiny a bravčového mäsa tu, v Európe. Upierame si teda prístup na lacnejší svetový trh s krmivom, v dôsledku čoho je takmer nemožné, aby naši výrobcovia dokázali byť konkurencieschopní. Preto nám hrozí obrovské riziko, že mnohí ľudia stratia zamestnanie, a že budeme nútení tieto odvetvia priemyslu vyviesť za hranice Európskej únie.

Puritáni, ktorí hovoria, že nesmieme používať žiadne krmivo pre hydinu alebo ošípané, na výrobu ktorého bolo použité geneticky modifikované osivo, nič nezískajú, ak si presadia svoj názor a dosiahnu, že nebudeme používať tento druh krmiva. V konečnom dôsledku sa na náš úkor presadia naši konkurenti pôsobiaci mimo EÚ, a teda budeme nútení dovážať hydinu a bravčové mäso zo zvierat, ktoré sa živili presne tým istým geneticky modifikovaným krmivom, ku ktorému sme našim výrobcom zamietli prístup. Takáto politika je bláznivá.

Takisto je potrebné zaviesť jasné označovanie výrobkov, aby sa spotrebitelia mohli informovane rozhodnúť. Ak mäso, ktoré jedia, pochádza zo zvierat, ktoré boli kŕmené geneticky modifikovaným krmivom, musia o tom vedieť. Vzhľadom na rastúce ceny potravín je mäso pochádzajúce zo zvierat, ktoré boli kŕmené geneticky modifikovaným krmivom, väčšinou lacnejšie. Takýto postup dáva spotrebiteľom možnosť vybrať si lacnejšie mäso, ak sa tak rozhodnú.

Ďalšou významnou otázkou súvisiacou s krmivom je nulová tolerancia vzťahujúca sa na dovoz krmiva bez geneticky modifikovaných organizmov do Európskej únie. Pustovníci sa teraz znova môžu biť do pŕs a hovoriť, že sa usilujeme zaručiť, aby v krmive bez geneticky modifikovaných organizmov, ktoré sa dováža do Európskej únie, nebola ani najmenšia stopa po geneticky modifikovaných výrobkoch. Aký je však význam nulovej tolerancie, keď sa na loď v Brazílii naloží náklad sóje bez geneticky modifikovaných organizmov, ktorý sa má vyviesť do Európskej únie? Je možné, že cez nakladacie zariadenia v brazílskom prístave sa do nákladu dostane aj veľmi malý pozostatok geneticky modifikovanej sóje. Keď loď zakotví v EÚ a nájde sa hoci len maličká stopa geneticky modifikovanej sóje, aj keď je táto sója v EÚ licencovaná, celú zásielku možno poslať späť.

Preto výsledkom režimu nulovej tolerancie bude významné zníženie množstva krmiva bez geneticky modifikovaných organizmov, ktoré sa dováža do Európskej únie. Pre chovateľov hydiny a ošípaných, ktorí chcú používať krmivo bez geneticky modifikovaných organizmov, je teda veľmi zložité zabezpečiť si potrebné množstvá takéhoto krmiva v čase, keď ho potrebujú. Znova sa ukazuje, že pre týchto chovateľov je oveľa ťažšie spravodlivo súťažiť na otvorených svetových trhoch.

Ak skutočne chceme, aby sa náš bravčový a hydinársky priemysel presunul za hranice Európskej únie, ak chceme, aby naši občania jedli brazílsku kuracinu a bravčovinu, či dokonca kuracinu dovezenú z Thajska, pričom vieme, že všetky tieto zvieratá kŕmia geneticky modifikovaným krmivom, potom ten najlepší spôsob, ako to dosiahnuť, je pokračovať v súčasnej politike nulovej tolerancie pri krmive bez geneticky modifikovaných organizmov a v hrozne pomalom vydávaní licencií na geneticky modifikované krmivo v rámci Európskej únie.

Vážená pani komisárka, veľmi nás teší, že vaše vymenovanie do funkcie komisárky pre zdravie a ochranu spotrebiteľov sa stretlo s takou jednoznačnou podporou. Želáme vám veľa úspechov, no dúfame, že sa postavíte na čelo boja proti šíreniu mýtov o frankensteinovských potravinách, a že zavediete potrebné politiky, ktoré umožnia našim poľnohospodárom súťažiť na medzinárodnej scéne, pričom budú mať rovnaké podmienky ako ich konkurenti.

 
  
MPphoto
 
 

  Androula Vassiliou, členka Komisie. − Vážená pani predsedajúca, Komisia si uvedomuje nebezpečenstvo, že dovoz krmív môže byť zložitejší a drahší vzhľadom na časovo nesúladné schvaľovanie geneticky modifikovaných organizmov vo vyvážajúcich krajinách a v Európskej únii. Poznám štúdiu GR pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka, ktorá sa zaoberá otázkou nedostatku krmív. Musím zdôrazniť, že dôsledkami politiky nulovej tolerancie nepovolených GMO na dovoz krmív je potrebné zaoberať sa len v prípade, že ide o tzv. časovo nesúladné schválenia geneticky modifikovaných organizmov. Jedným z kľúčových faktorov je rozdiel v dĺžke trvania postupu schvaľovania geneticky modifikovaných organizmov v tretích krajinách a v Európskej únii, v spojení s nedostatočnými mechanizmami oddeľovania vo vyvážajúcich krajinách a s marketingovými stratégiami, ktoré v daných krajinách uplatňujú odvetvia priemyslu zaoberajúce sa výrobou osív. Zvýšené používanie geneticky modifikovaných organizmov našimi hlavnými obchodnými partnermi v komoditách má tiež významné dôsledky.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti Komisia zameriava svoje úsilie na riešenie týchto kľúčových faktorov. Začali sa rokovania s Európskym úradom pre bezpečnosť potravín, ktorých cieľom je urýchliť schvaľovací postup a zvýšiť jeho účinnosť bez toho, aby došlo k zníženiu kvality vedeckého posúdenia zo strany Európskeho úradu pre bezpečnosť potravín. V tejto súvislosti by som vám chcela pripomenúť, aká dôležitá je spolupráca členských štátov v stálom výbore a v Rade.

V neposlednom rade by som chcela poznamenať, že Komisia nedávno prijala schválenie kukurice GA 21, vzhľadom na zvýhodnenú prítomnosť tejto geneticky modifikovanej plodiny sa uľahčí jej dovoz z Argentíny. Komisia v súčasnosti tiež pracuje na odoslaní návrhu na schválenie geneticky modifikovanej sóje Rade, po tom čo sa v stálom výbore nepodarilo dosiahnuť kvalifikovanú väčšinu. Prijatie návrhu na schválenie geneticky modifikovanej sóje tiež umožní dovoz viacerých krmív, čím prispeje k dočasnému riešeniu problému s nedostatkom krmiva, na ktorý poukázal ctený pán poslanec.

Cieľom legislatívneho rámca Európskej únie, ktorý sa týka geneticky modifikovaných potravín a krmív, je v prvom rade zaistiť bezpečnosť výrobkov uvedených na trh. Z tohto dôvodu podliehajú geneticky modifikované potraviny a krmivá schváleniu pred uvedením na trh. Prístup nulovej tolerancie voči nepovoleným geneticky modifikovaným organizmom, ktorý v súčasnosti uplatňuje Európska únia, bol ustanovený v právnych predpisoch EÚ, pričom bol schválený Európskym parlamentom a Radou ako ten najlepší spôsob ochrany ľudského zdravia, zdravia zvierat a tiež ochrany životného prostredia. Prístup EÚ je v tejto oblasti podobný ako prístup väčšiny tretích krajín vrátane hlavných výrobcov geneticky modifikovaných výrobkov.

Na medzinárodnej úrovni Komisia v úzkej spolupráci s členskými štátmi aj naďalej podporuje zámer, aby Codex v tejto oblasti vypracoval usmernenia. Komisia však priznáva, že môže nastať prípad, ktorý popisujete pri objasňovaní dôvodov na položenie vašej otázky. Komisia tiež uznáva, že je čoraz jednoduchšie odhaliť takéto prípady, pretože meracia technika sa neustále zlepšuje. Komisia preskúma, či je možné a vhodné vytvoriť individuálne riešenie na tento osobitný problém, pričom je, samozrejme, potrebné v plnej miere dodržať existujúce právne predpisy.

Čo sa týka sťažnosti Svetovej obchodnej organizácie voči Európskemu spoločenstvu z roku 2003, zodpovedajúca panelová správa z roku 2006 nespochybňuje právne predpisy EÚ, ale skôr spôsob, akým boli v minulosti vykonávané. Komisii sa doposiaľ darí udržať tento spor v kontexte pravidelného dialógu o biotechnologických otázkach so sťažovateľmi. Sťažovateľom sme jasne preukázali, že čo sa týka systému schvaľovania biotechnologických výrobkov, v súčasnosti neexistuje žiadne moratórium, ani neprimerané omeškanie.

Od zriadenia odbornej komisie Svetovej obchodnej organizácie bolo schválených šestnásť výrobkov, pričom v roku 2007 bolo schválených len sedem výrobkov. Nemôžeme vylúčiť, že sťažovatelia, najmä Spojené štáty, pri prijímaní rozhodnutia o tom, či budú pokračovať v ďalšom riešení sporu, vezmú do úvahy dôsledky otázky zvýhodnenej prítomnosti. Európske spoločenstvo by však z hľadiska obhajoby svojho stanoviska bolo v dobrom postavení. Súčasný dialóg poukazuje na to, že táto možnosť nie je pravdepodobná.

 
  
MPphoto
 
 

  Esther De Lange, v mene skupiny PPE-DE. (NL) Vážená pani predsedajúca, vážená pani komisárka, včera sme v tomto Parlamente rozprávali o náraste cien potravín a o jeho dôsledkoch v rámci Európskej únie a na rozvojové krajiny. Dnes večer zase diskutujeme o geneticky modifikovanom krmive pre zvieratá. Tieto dve rozpravy by bolo možné spojiť. Napokon, táto pomerne technická téma týkajúca sa krmív pre zvieratá, samozrejme, patrí do širšieho rámca diskusie o bezpečnosti potravín a o rastúcich cenách potravín. Nakoľko citlivé je skutočne zničiť alebo odmietnuť celé náklady krmív pre zvieratá, pretože neúmyselne obsahujú stopy, veľmi malé množstvá, geneticky modifikovaných výrobkov? Mne to nepripadá veľmi citlivé, či už z hľadiska spomínanej bezpečnosti potravín, alebo z hľadiska rastúcich cien.

Pretože ceny krmív pre zvieratá v poslednom čase rozhodne výrazne stúpli a budú rásť aj naďalej, ak nezmeníme svoj postoj. V dôsledku toho mnohým výrobcom stúpajú náklady, myslím si, že neuškodí, keď znova poukážem na skutočnosť, že rastúce ceny, o ktorých neustále hovoríme, nemusia nevyhnutne znamenať, že poľnohospodári zarábajú viac. Už tu odznelo, že napríklad v odvetví chovu ošípaných ceny krmiva vzrástli, no ziskové rozpätie je v skutočnosti menšie.

Ako sa môžeme dostať z tejto patovej situácie? Určite nie tak, že zrazu začneme k postupu schvaľovania pristupovať nedbalo. Nie, takto to určite nepôjde. Podľa môjho názoru však problém spočíva v dvoch oblastiach, kde je potrebné, aby sme našli riešenie. Po prvé, ako už povedal pán Stevenson, v Európskej únii trvá oveľa dlhšie, kým dôjde k schváleniu geneticky modifikovaných organizmov, u nás to trvá dva a pol roka, v Spojených štátoch to netrvá takmer ani rok. Vzala som na vedomie informácie, ktoré nám Komisia poskytla o zvýšení účinnosti Európskeho úradu pre bezpečnosť potravín, ale, samozrejme, nie je to celý problém. Problém spočíva v tom, že výbory Rady si navzájom posúvajú túto problematiku, a potom nie sú schopné dosiahnuť kvalifikovanú väčšinu, či už za schválenie alebo proti schváleniu, až napokon, po dlhom boji, sa rozhodnutie presunie na Komisiu. Teda aj to je súčasťou problému a tento postup je potrebné urýchliť. Samozrejme, nejde o argument v prospech automatického schvaľovania výrobkov, no myslím si, že ľudia majú právo rýchlejšie vedieť, či bude alebo nebude daný produkt schválený pre uvedenie na európsky trh.

Po druhé, musíme nájsť riešenie na neúmyselnú prítomnosť stôp geneticky modifikovaných organizmov v krmivách pre zvieratá, napríklad formou prahovej hodnoty, samozrejme, len čo sa týka geneticky modifikovaných organizmov, ktoré už boli schválené Európskym úradom pre bezpečnosť potravín. Takisto je potrebné vziať do úvahy, že v našich obchodoch je pravidelne dostupné bravčové mäso z ošípaných, ktoré boli kŕmené v krajinách mimo Európskej únie. Tomu teda hovorím nespravodlivá hospodárska súťaž! Myslím si, že je škoda, že sa Komisia nevyjadrila k prahovým hodnotám, hovorí len o existujúcich právnych predpisoch. Buďme však úprimní, keďže používame prahové hodnoty, pokiaľ ide o označovanie výrobkov, myslím si, že je to možné aj v prípade geneticky modifikovaných organizmov.

V skratke, výrobcovia a spotrebitelia sa nesmú stať obeťami nerozhodnosti výborov Rady. Nastal čas, aby sa konalo rýchlo a jasne.

 
  
MPphoto
 
 

  Bernadette Bourzai, v mene skupiny PSE. – (FR) Vážená pani predsedajúca, vážená pani komisárka, dámy a páni, ako naznačuje už aj názov, táto otázka sa zaoberá hospodárskymi dôsledkami postupu schvaľovania geneticky modifikovaných organizmov.

Preto by som sa chcela pani komisárky opýtať, či Komisia žiadala o vypracovanie štúdií, ktoré by sa zameriavali na odhalenie príčin nárastu cien krmív pre zvieratá. Chcela by som tiež vedieť, aký podiel krmiva, ktoré bolo v posledných rokoch dovezené do Európskej únie, obsahoval stopy geneticky modifikovaných organizmov, ktoré nie sú v Európe povolené, a chcela by som tiež vedieť, odkiaľ toto krmivo pochádzalo. Tieto informácie sú užitočné ak chceme posúdiť rozsah výskytu týchto prípadov.

Na rozdiel od pani De Langeovej, ktorá vystúpila predo mnou, odmietam názor, že existuje príčinný vzťah medzi zásadou nulovej tolerancie týkajúcej sa geneticky modifikovaných organizmov a výrazným zvýšením cien krmív. Tieto dve veci by sme nemali spájať, pretože veľmi dobre vieme, že tento nárast cien je spôsobený kombináciou rôznych faktorov, ku ktorým sa nebudem podrobnejšie vyjadrovať, no v prvom rade ide o špekulácie na burze cenných papierov, ktoré sa týkajú budúcich poľnohospodárskych trhov. Okrem toho tento nárast cien sa týka všetkých krajín, aj tých, ktoré majú veľmi flexibilné právne predpisy vzťahujúce sa na geneticky modifikované organizmy.

Napriek tomu je pravda, že európski chovatelia dobytka musia čeliť veľkým ťažkostiam. Hlavnou príčinou tohto stavu je skutočnosť, že Európska únia je vo veľkej miere závislá od dovozu krmív. Moja hlavná otázka teda znie takto: prečo sme závislí až v takej veľkej miere a akým spôsobom budeme na túto situáciu reagovať? Chcem sa Komisie opýtať, či vykonala analýzu hospodárskych dôsledkov dohody z Blair House, v dôsledku ktorej sa Európska únia vzdala vlastnej výroby krmív pre zvieratá.

Podľa môjho názoru existujú dve možnosti, ako dosiahnuť zníženie tejto závislosti. Prvou možnosťou je urobiť všetko, čo je v našich silách, aby sme zachránili, skutočne zachránili, posledné európske kŕmne a bielkovinové plodiny, a aby sme podporili reštrukturalizáciu, pričom je potrebné, aby sme nedopustili napríklad úplné oddelenie platieb počas hodnotenia stavu spoločnej poľnohospodárskej politiky, hlavne vzhľadom na to, že tieto plodiny majú nepochybne priaznivý vplyv na životné prostredie z hľadiska rotácie plodín, čo má následne priaznivý vplyv na pôdu.

Na druhej strane sa musí Komisia snažiť diverzifikovať náš zdroj dodávok krmív. V decembri 2007 som sa zúčastnila na konferencii, ktorú usporiadala organizácia GM-Free Network, na ktorej sa ukázalo, že zásoby krmív bez geneticky modifikovaných organizmov existujú, a že je potrebné nadviazať kontakty medzi výrobcami a dovozcami.

Dúfam, že si všetci uvedomujeme, že spotrebitelia majú právo...

(predsedajúca prerušila rečníčku)

 
  
MPphoto
 
 

  Jan Mulder, v mene skupiny ALDE. (NL) Vážená pani predsedajúca, v prvom rade by som sa chcel poďakovať Výboru pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka a tomuto plenárnemu zasadnutiu za to, že podporili moju iniciatívu, aby sme o tejto téme diskutovali dnes večer.

Je pozoruhodné, že na celom svete je pestovanie geneticky modifikovaných plodín na vzostupe, iba my v Európe sa toho veľmi bojíme. Otázka znie, prečo je to tak. Pani komisárka pomerne rozhodne povedala, že takéto sú naše právne predpisy, a tak ich musíme dodržiavať. Ak však v dôsledku zmeny okolností bude potrebné vykonať zmenu a doplnenie právnych predpisov, Komisia to bude musieť urobiť. Myslím si, že ten čas práve nastal. Len nedávno som v tom ani ja nemal jasno, ale nie všetky geneticky modifikované plodiny sú rovnaké. Je obrovský rozdiel medzi transgenézou a cisgenézou. Jedna je špecifická pre konkrétny prírodný druh, a tá druhá nie. Na obe sa však vzťahujú rovnaké právne predpisy a Komisia sa musí pustiť do vykonania zmeny a doplnenia právnych predpisov z tohto hľadiska.

Podľa môjho názoru podstata problému spočíva v nulovej tolerancii. Vo svete je len veľmi málo situácií, v ktorých možno požadovať úplnú nulovú toleranciu. Vždy musí existovať možnosť, ktorá poskytuje určitý priestor na odchýlky. Ak je povolená rýchlosť 50 kilometrov za hodinu, vo väčšine krajín existuje tolerančná hodnota okolo troch kilometrov za hodinu, a ak ste v tejto tolerančnej hodnote, nedostanete pokutu napriek tomu, že ste prekročili povolenú rýchlosť. Prečo nie je možné použiť rovnaký prístup aj pre dovážaný tovar? Prečo by nemalo byť možné ustanoviť tolerančnú hodnotu napríklad na úrovni 0,8 % alebo 0,9 %? Môže mi Komisia poskytnúť jasnú odpoveď na túto otázku?

Vítam tiež skutočnosť, že prebiehajú rokovania s Európskym úradom pre bezpečnosť potravín o skrátení postupov, pričom by nedošlo k ohrozeniu kvality. Vyjadril sa už Európsky úrad pre bezpečnosť potravín, či je niečo také vôbec možné? Rokovania samé osebe nestačia, pretože času je málo.

Je tu však aj ďalší problém. Možno mi Komisia bude vedieť poradiť, ako mám ako politik vysvetliť verejnosti, že môžeme spotrebúvať širokú škálu výrobkov, ktoré nesmieme vyrábať. Bez obmedzení môžeme z celého sveta dovážať akékoľvek výrobky zo zvierat, ktoré kŕmia výrobkami, ktoré sú u nás zakázané. Aký to má zmysel? Ako sa to dá vysvetliť? Možno by mi pani komisárka vedela odporučiť myšlienku, ktorá by sa dala využiť v nadchádzajúcej volebnej kampani.

Na záver by som sa chcel opýtať, aké dôsledky vyplývajú z postoja Komisie, pokiaľ ide o Svetovú obchodnú organizáciu. Môžeme to jednoducho urobiť?

 
  
MPphoto
 
 

  Janusz Wojciechowski , v mene skupiny UEN. (PL) Vážená pani predsedajúca, sú tri oblasti, v ktorých by geneticky modifikované organizmy mohli byť nebezpečné.

Prvou z týchto oblastí je verejné zdravie. Čoraz viac skutočností poukazuje na to, že geneticky modifikované organizmy by mohli byť škodlivé pre ľudské zdravie, no na tieto skutočnosti sa neberie ohľad. Každú chvíľu sa môžu objaviť nevyvrátiteľné dôkazy potvrdzujúce škodlivé následky geneticky modifikovaných organizmov. Boli časy, keď neexistovali dôkazy o škodlivosti azbestu, no keď sa dôkazy objavili, škody boli obrovské. Na odstránenie azbestu bolo potrebné minúť miliardy. Problém týkajúci sa geneticky modifikovaných organizmov spočíva v tom, že ak sa ich používanie rozšíri, už nebude možné zbaviť sa ich.

Druhou zo spomínaných oblastí je životné prostredie. Mnohí vedci sú presvedčení o tom, že geneticky modifikované organizmy môžu mať zničujúce následky na životné prostredie. Aj preto bola hlboko v ľade nórskych Špicbergov vytvorená zásoba tradičného osiva, pre prípad, že častejšie používanie geneticky modifikovaných organizmov zničí tradičné osivo.

Tretia hrozba sa týka hospodárstva. V dôsledku zvyšovania používania geneticky modifikovaných organizmov sa poľnohospodári stávajú finančne závislými od veľkých biotechnologických koncernov. Poľnohospodári budú nútení pestovať geneticky modifikované plodiny za podmienok, ktoré im určia silné koncerny vlastniace patenty na geneticky modifikované osivo.

V Európe v súčasnosti nevládne hlad. Potraviny sú čoraz drahšie, no poľnohospodárska politika Únie sa aj naďalej zameriava na stanovovanie administratívnych obmedzení na poľnohospodársku výrobu. Nie je potrebné, aby Európa vyhľadávala vysoko intenzívne technológie potravinovej výroby. Namiesto toho by si Európa mala zvoliť výrobu zdravých potravín, pričom sa budú využívať tradičné metódy.

Samozrejme, existuje tu aj problém týkajúci sa konkurencie. V tejto oblasti v plnej miere súhlasím s pánom Stevensonom a ostatnými rečníkmi. Naši poľnohospodári by nemali byť jediní, kto musí znášať dôsledky zákazu pestovania geneticky modifikovaných plodín a používania geneticky modifikovaných krmív. K tomuto zákazu je potrebné pripojiť zákaz dovozu rastlinných i živočíšnych výrobkov obsahujúcich geneticky modifikované organizmy. Je potrebné uplatniť jednoduchú zásadu, že v