Doslovný zápis z rozpráv

Štvrtok, 24. apríla 2008 - Štrasburg

12.2. Irán: prípad Khadijehy Moghaddamovej

  Predsedajúci. – Ďalším bodom programu je rozprava o šiestich návrhoch uznesení v prípade Khadijehy Moghaddamovej⁽¹⁾.

  Paulo Casaca, autor. − (PT) Vážený pán predsedajúci, pani komisárka, dámy a páni, jednou z najtemnejších stránok teokratického iránskeho režimu je mizogýnia. Od islamskej revolúcie v roku 1979 iránske orgány úspešne obmedzili všetky najdôležitejšie práva žien. Kameňovanie, mrzačenie a porušovanie práva na súkromie a väčšiny najzákladnejších práv je dnes pravidlom. Spoločnosť reaguje na túto situáciu stále zreteľnejšie a intenzívnejšie.

V tejto súvislosti hnutie za milión podpisov, ktoré začalo svoju činnosť v Iráne približne pred dvoma rokmi, je jedným z najdôležitejších prejavov túžby iránskej občianskej spoločnosti preukázať svoj odpor k vládnucemu režimu.

V posledných dvoch rokoch sme boli svedkami približne stovky odsúdení na trest odňatia slobody a iných trestov zameraných na ľudí, ktorí podpísali petíciu hnutia. V súčasnosti po predložení nášho návrhu nás rôzne organizácie na ochranu ľudských práv informovali, že tri ženské aktivistky tohto hnutia Nashrin Afzali, Nahid Jafari a Zeynab Peyghambarzadeh boli odsúdené na podmienečné odklady výkonov trestov odňatia slobody a bičovanie. Je to situácia, ktorú nemožno tolerovať a vyzývam všetkých kolegov poslancov, aby prejavili svoje odmietnutie tohto stavu a vyjadrili svoju podporu iránskym ženám.

  Erik Meijer, autor. − (NL) Vážený pán predsedajúci, Irán je krajinou, v ktorej zvládnu žiť iba ľudia pripravení na zastrašovanie zo strany armády a konzervatívnych teológov. Sloboda, demokracia a ľudské práva nemajú v tejto krajine význam. Majú voľby, ale kandidáti musia byť podporovaní konzervatívnymi duchovnými, takže disidenti sú a priori vylúčení. Mnoho Iráncov opustilo režim teroru svojej krajiny a mnoho z nich by už nebolo nažive, keby tak neurobili. Mali by sme nájsť priestor pre týchto utečencov v Európe namiesto toho, aby sme ich posielali späť alebo s nimi zaobchádzali ako s teroristami.

Zároveň nepopierame, že časť iránskej populácie schvaľuje zabíjanie homosexuálov, diskrimináciu žien a útlak etnických menšín. Táto časť nenávidí západnú dekadenciu vo svojej krajine z obdobia dynastie Pahlaví, ktorá bola poslaná do exilu koncom sedemdesiatych rokov po tom, čo urobila z Iránu predĺženú ruku Ameriky a Európy. Ani v tom období sa nehovorilo o demokracii a odporcovia režimu boli prenasledovaní a posielaní do exilu. Za príchod súčasného režimu teroru k moci bol zodpovedný najmä Západ a chyby, ktorých sa dopustil. Keby mal Irán skutočnú príležitosť stať sa moderným národom za vlády ministerského predsedu Mossadequa začiatkom päťdesiatych rokov minulého storočia, nikdy by sa nestal živnou pôdou pre súčasných vládcov.

V Iráne existujú hnutia za zmenu, ale sú predmetom všeobecnej tyranie. Pani Khadijeh Moghaddam bola zadržaná 8. apríla a obvinená zo „šírenia propagandy voči štátu, rozvracania verejnej mienky a útokov na národnú bezpečnosť.“ Odvtedy ju prepustili, ale prísne obmedzenia žien jednoducho pokračujú. Musíme prejaviť solidaritu s utlačovanými.

  Eija-Riitta Korhola, autorka. − (FI) Vážený pán predsedajúci, z uznesenia je zrejmé, že donucovacie opatrenia sa v Iráne používajú na utíšenie tých, ktorí vystupujú za práva žien. Sú zatýkaní, vypočúvaní a odsudzovaní na trest odňatia slobody. Niektorým dokonca hrozia ukameňovaním. Činnosť mimovládnych organizácií je veľmi zložitá a existujú obmedzenia slobody slova a zhromažďovania. Okrem toho začiatkom januára prerušil činnosť časopis Zanan, ktorý bol hlasom rovnosti.

Znepokojujúce je aj to, že Irán ešte neratifikoval Dohovor OSN o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien. Iránsky právnik v oblasti ľudských práv Mehrangiz Kar sa vyjadril, že iránsky právny systém nie je zlučiteľný s dohovorom OSN o právach žien, pretože jeho povaha nemôže byť v rozpore s náboženským zákonom šaría. Väčšina moslimských krajín však dohovor ratifikovala.

Vynára sa otázka, či sú iránske rozhodovacie subjekty a orgány presvedčené, že politicky aktívne ženy, ktoré kritizujú systém, predstavujú skutočné nebezpečenstvo pre iránsku spoločnosť. Tieto húževnaté a odvážne ženy predstavujú obrovskú túžbu po zmene. Je dôležité, aby EÚ prejavila svoju podporu týmto iránskym ženám, ktoré bojujú za základné ľudské práva

  Ewa Tomaszewska autorka. − (PL) Vážený pán predsedajúci, v Iráne dochádza k vážnym porušeniam ľudských práv, konkrétne k hrozbe ukameňovaním takmer desiatich žien na smrť. Mám na mysli iránske ženy Khayrieh, Kobra N, Fatemeh, Ashraf Kalhori, Shamameh Ghorbani, Leyla Ghomi, Hajar a sestry Zohrehové a Azar Kabiriniat a tiež ďalších ľudí. Uplatňovanie trestu smrti v prípade detí a tých, ktorí hovoria o právach žien vyžaduje silnú reakciu zo strany demokratického sveta. Zatknutie osôb, ktoré sa zúčastnili na kampani Milión podpisov je dôkazom toho, ako je spoločnosti odopierané právo vyjadrovať sa k dôležitým otázkam.

Tieto postupy musia byť odsúdené. Orgány Európskej únie by mali monitorovať situáciu súvisiacu s dodržiavaním ľudských práv v Iráne. Radi by sme boli svedkami toho, keby bola do Iránu vyslaná skupina pozorovateľov a keby pripravila podrobnú správu, ktorú môže Európsky parlament zvážiť, aby mohol vymedziť svoje stanovisko a predložiť svoje návrhy opatrení, ktoré by mohli pomôcť zlepšiť situáciu, súvisiacu s dodržiavaním ľudských práv v Iráne.

  Marios Matsakis, autor. − Vážený pán predsedajúci, akokoľvek sa človek snaží porozumieť inej spoločnosti, životnému štýlu a okolnostiam, ktoré prevládajú v hlboko moslimskom štáte, akým je Irán, nemôže si pomôcť a musí sa cítiť šokovaný a nahnevaný nad hrubo nedemokratickým a ukrutným zaobchádzaním so ženami v tejto krajine.

Niektoré príklady zahŕňajú vylúčenie žien z najvyšších štátnych úradov a nemožnosť byť vymenované za sudkyne, diskriminačné práva žien v manželstve, v rozvodovom konaní, v rámci starostlivosti o deti a v dedičskom konaní. Ďalšími príkladmi sú skutočnosť, že dôkaz predložený ženou na súde má iba polovičnú váhu v porovnaní s dôkazom predloženým mužom, legálny vek ženy na uzavretie manželstva 13 rokov, odsudzovanie žien ku krutým a ponižujúcim trestom, dokonca k smrti, primitívnym a barbarským spôsobom aj za taký údajný kriminálny čin, akým je mimomanželský vzťah.

Namiesto toho, aby sa vládnuci režim v Iráne usiloval o zlepšenie stavu, dochádza v súčasnosti k pokusom situáciu zhoršiť. Príkladom je návrh zákona o ochrane rodiny, ktorý sa v súčasnosti posudzuje, a ktorý je zameraný na ďalšie uzákonenie polygamie, dočasného manželstva a jednostranného práva mužov na svojvoľný rozvod a starostlivosť o deti. Iránske orgány okrem toho vedú stále intenzívnejšiu kampaň zameranú na potláčanie ženských aktivistiek a ochrancov práv žien vo všeobecnosti.

Vyzývame iránsky režim, aby sa snažil oslobodiť od náboženského fanatizmu a dlhodobo nahrádzaných, neúspešných politických spôsobov myslenia, a aby sa zdravým prístupom snažil priviesť svoju krajinu späť do 21. storočia a neutápal ju v temných dobách extrémneho moslimského totalitarizmu minulosti.

  Raül Romeva i Rueda, autor. − (ES) Vážený pán predsedajúci, bol som informovaný o prípade Mokarrameh Ebrahimiovej vďaka medzinárodnej kampani vedenej organizáciou Amnesty International a kampani Stop Stoning Forever. Ich cieľom bolo dosiahnuť prepustenie tejto ženy, ktorá bola odsúdená za mimomanželský vzťah na smrť ukameňovaním.

Dobrá správa je, že aspoň čiastočne vďaka tejto kampani bola Ebrahimi oslobodená 17. marca 2008 po tom, čo strávila jedenásť rokov vo väzení. Zlá správa je, že jej partner mal menej šťastia a pred rokom bol ukameňovaný na smrť tak, ako to v súčasnosti hrozí najmenej desiatim ďalším ženám a dvom mužom v Iráne.

Nanešťastie, v krajine, v ktorej porušovanie ľudských práv vrátane práv žien dosahuje rušivé rozmery, to nie je ojedinelý prípad. V roku 2007 sa počet popráv zdvojnásobil, čím sa Irán stal krajinou s najvyšším počtom popráv na obyvateľa po Saudskej Arábii. Spolu s Jemenom sú to tri krajiny, v ktorých sa uskutočnilo najväčšie množstvo popráv osôb mladších ako osemnásť rokov.

Od začiatku kampane Stop Stoning Forever v októbri 2006 uniklo smrti ukameňovaním šesť ľudí. Ostatným bol udelený odklad a mnoho prípadov sa skúma.

Mal by som však upozorniť, že obrovské množstvo prípadov prenasledovania a utláčania tvoria tí, ktorí sa odvážia stať sa aktivistami v boji za ľudské práva v Iráne.

Islamské poradné zhromaždenie v súčasnosti skúma iránsky trestný zákon, ale trest smrti ukameňovaním má byť v najpriaznivejších prípadoch nahradený iným spôsobom popravy alebo bičovaním.

  Bernd Posselt, v mene skupiny PPE-DE. – (DE) Vážený pán predsedajúci, táto veľkolepá budova tu v Štrasburgu je pomenovaná po Louise Weissovej, ktorá sa dostala do konfliktu s políciou a súdmi v demokraticky osvietenom Francúzsku v medzivojnovom období, pretože viedla kampaň za volebné právo žien.

Túto situáciu samozrejme nemôžeme porovnávať s totalitnou diktatúrou v Iráne, ale spomienka by nám Európanom mala slúžiť ako ponaučenie o určitom stupni pokory. Režim v Iráne je neprijateľný, totalitný, ale Irán je veľkou, mnohotvárnou krajinou, v ktorej túžba po reformách neustále rastie. Iniciátori tejto petície patria napríklad medzi reformné hnutia, ktorým musíme poskytnúť našu dôraznú podporu a ktoré sa v súčasnosti rozšírili, aby zahrnuli aj členov rodiny Khomeini.

V iránskej politike, administratíve a akademickom svete môžeme v súčasnosti nájsť viac žien než vo väčšine ostatného islamského alebo ázijského sveta. Toto tvrdenie možno nie je v súlade so zaužívaným názorom, ale je to fakt.

V Iráne potrebujeme stavať na tejto pluralite s cieľom dosiahnuť konečný pád neprijateľného, totalitného režimu v tejto krajine. Pre nás Európanov je to obrovská výzva. Preto som veľmi vďačný svojmu kolegovi Albertovi Dessovi za to, že mi v pondelok pomohol zachovať túto dôležitú otázku v programe. Dámy a páni, z Iránu totiž potrebujeme vytvoriť jednu z našich priorít v rámci činnosti Parlamentu zameranej na podporu dodržiavania ľudských práv.

  Marianne Mikko, v mene skupiny PSE. – (ET) Dámy a páni, situácia žien v Iráne je vážna. Náboženstvo sa často využíva ako ospravedlnenie porušovania ľudských práv.

Je ponižujúce dozvedieť sa, že aj v súčasnosti môžu byť ženy potrestané ranami bičom alebo dokonca trestom smrti. V prípade Iránu je nevyhnutné, aby čo najskôr podpísal Dohovor OSN o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien. Tento dôležitý dokument už podpísalo 185 krajín. Irán je však skutočnou „čiernou ovcou“ v oblasti, pretože všetky krajiny, ktoré ho obklopujú už s dohovorom súhlasili.

Vrelo vítam oslobodenie významnej bojovníčky v boji proti diskriminácii žien Khadijeh Moghaddamovej. Buďme však úprimní, musela stráviť vo väzenskej cele deväť dlhých dní. Kampaň Milión podpisov, ktorú začala, bola významným krokom smerom k dosiahnutiu dodržiavania práv žien. Je neprijateľné, aby boli ženy uväznené za boj za rovnaké práva. Násilie voči ženám v Iráne musí byť zastavené. Ženy musia mať možnosť vyjadriť sa ku všetkým otázkam. Z Iránu sa nemôže stať výnimka vo svetovej obci.

  Janusz Onyszkiewicz (ALDE). – (PL) Vážený pán predsedajúci, dnes sa tu uskutočnilo stretnutie medzi pani Rajaviovou, predsedníčkou Národnej rady odporu Iránu, francúzskymi politikmi a predstaviteľmi Európskeho parlamentu.

Pani Rajaviová sa vo svojom prejave jasne vyslovila o dôležitosti práv žien pre demokratickú iránsku opozíciu a opäť potvrdila, že opozícia nám dáva nádej na zmenu v Iráne. Musíme prijať určité opatrenia.

Prvý krok spočíva v dodržaní súdnych rozhodnutí o tom, že iránski mudžahedíni by mali byť vyškrtnutí zo zoznamu teroristických organizácií. Druhý, možno ešte dôležitejší krok, spočíva v tom, aby sme konečne uznali Národnú radu odporu Iránu za predstaviteľa demokratického Iránu. Týmto smerom by sa mali uberať naše nádeje na mierovú zmenu.

  Carlo Fatuzzo (PPE-DE). – (IT) Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, musím odolať pokušeniu uviesť jeden príklad. Podľa môjho názoru je to veľmi konkrétny príklad vierohodnosti iránskych vládnych úradov.

Moja maličkosť, Carlo Fatuzzo, ktorý v tejto chvíli stojí pred vami, bol na verejnom a formálnom stretnutí iránskeho ministra zahraničných vecí a delegácie Komisie z delegácie Európska únia – Irán označený za stúpenca protiiránskych teroristov, zdôrazňujem, protiiránskych, samozrejme, k mojej veľkej spokojnosti. Bolo to pred piatimi rokmi, zdôrazňujem, piatimi. Nechám na vás, pán predsedajúci a moji mnohí kolegovia, aby ste posúdili nebezpečenstvo, ktoré predstavujem pre iránsky režim. Toľko k vierohodnosti iránskych ministrov a vodcov.

  Tunne Kelam (PPE-DE). – Vážený pán predsedajúci, Iránska islamská republika je veľkou hrozbou pre ľudské práva a demokraciu takmer 30 rokov. Ženy sú prvým cieľom tejto extrémistickej vetvy islamu. Režim mulláhov im odopiera ich práva. Ani mladé dievčatá nie sú výnimkou. S deväťročným dievčaťom sa zaobchádza ako s dospelou osobou a je trestaná bičovaním a dokonca aj kameňovaním.

Aj napriek tomu sa však mnoho žien nepodriadilo režimu. Je povzbudzujúce vidieť, že hlavné demokratické opozičné hnutie Národnú radu odporu vedie žena ako pani Maryam Rajavi. Uznesenia majú svoj význam, ale nestačia. Tieto ženy musíme podporovať skutkami.

  Armando Veneto (PPE-DE). – (IT) Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, rád by som Parlamentu pripomenul, že v čase môjho pôsobenia vo funkcii poslanca v talianskom parlamente som mal bohaté styky s iránskym hnutím odporu a súhlasil som s ráznymi opatreniami zameranými na ochranu ľudských práv, ktoré ich predstavitelia obhajovali.

Vláda mi v tom čase tento postoj skryto vytýkala, pretože mi bolo povedané, že jasne formulované a explicitné riešenia nie sú v súlade s vecnou politikou. Hovorím to, pretože táto rozprava by v konečnom dôsledku mala smerovať k jednému základnému bodu: zatiaľ čo my v tomto Parlamente máme pôsobivú mienku o humanitárnych záväzkoch Európy ako celku a Európskeho parlamentu, konkrétne tlaky súvisiace s ropou, vlastnými záujmami a oportunizmom sú v rozpore s týmito záväzkami. S touto situáciou musíme bojovať!

  Androula Vassiliou, členka Komisie. − Vážený pán predsedajúci, Komisia má rovnaké obavy ako poslanci, pokiaľ ide o pani Khadijeh Moghaddamovej a prípady žien a ochrancov ľudských práv prenasledovaných iránskymi úradmi.

Pani Moghaddam je vodkyňou petičnej kampane Milión podpisov, ktorej cieľom je zmeniť iránske zákony, ktoré sú v rozpore so zásadami rodovej rovnosti a ľudských práv.

Vítame prepustenie pani Moghaddamovej aj napriek vysokej kaucii. Musíme však zdôrazniť skutočnosť, že dve ďalšie členky podpisovej kampane pani Hana Abdi a pani Ronak Safazadeh sú zadržiavané od jesene 2007.

Okrem toho hlboko ľutujeme nedávne odsúdenie štyroch ďalších členiek kampane za údajné ohrozenie národnej bezpečnosti pre ich účasť na zhromaždení pred súdnou sieňou v Teheráne pred dvoma rokmi. Pani Zeynab Peyghambarzadeh bola odsúdená na dvojročný podmienečný trest a pani Nashrin Afzali, pani Nahid Jafari a pani Minoo Mortazi na šesťmesačný podmienečný trest a 10 rán bičom. Dôrazne odsudzujeme tieto rozsudky, ktoré možno vnímať iba ako súčasť prebiehajúceho úsilia o zastrašovanie a poníženie týchto mierumilovných ženských bojovníčok.

Kampaň za práva žien a rovnosť je veľmi dôležitá a má v Iráne veľký význam. Každá z týchto odvážnych žien si zaslúži našu bezvýhradnú podporu. Vyzývam iránske úrady, aby bezpodmienečne prepustili pani Abdiovú a pani Safazadehovú a zbavili ich všetkých obvinení a rovnako postupovali aj v prípade ich spolubojovníčok za práva žien.

Bohužiaľ, mnoho ďalších ochrancov ľudských práv je v Iráne v ohrození. Osobitne vyzývam úrady, aby bezpodmienečne prepustili pána Mansoura Ossanloua a pána Emadedina Baghiho a zastavili útlak, zastrašovanie a politické prenasledovanie ochrancov ľudských práv.

Komisia opätovne zdôrazňuje svoje znepokojenie nad ukončením činnosti nezávislého ženského časopisu Zanan pred dvoma mesiacmi. Komisia vyzýva iránske úrady, aby opätovne umožnili vydávanie časopisu Zanan. EÚ posúdi postoj Iránu k časopisu Zanan aj k ženskej kampani za rovnaké práva ako ukazovateľ jeho ochoty vážne sa zaoberať zlepšením situácie v oblasti dodržiavania ľudských práv.

Vyzývame Iránsku islamskú republiku, aby v plnej miere dodržiavala svoje záväzky v rámci medzinárodných dohovorov, najmä v rámci Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach. Rovnako pripomíname, že v čase kandidatúry vo voľbách v Rade OSN pre ľudské práva Irán tvrdil, že zváži pristúpenie k Dohovoru o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien.

Európska únia nastolila iránskym úradom otázky týkajúce sa ľudských práv vrátane práv žien a podpory rodovej rovnosti. V tomto úsilí bude pokračovať. Bez systematického zlepšovania situácie v oblasti dodržiavania ľudských práv v Iráne sa naše vzťahy s Iránom nemôžu náležite rozvíjať.

  Predsedajúci. – Rozprava sa skončila.

Hlasovanie sa uskutoční po skončení rozpráv.

(1) Pozri zápisnicu.