Doslovný zápis z rozpráv

Streda, 7. mája 2008 - Brusel

11. HMÚ@10 – Prvé desaťročie fungovania Hospodárskej a menovej únie (oznámenie Komisie) (rozprava)

  Predseda. − Ďalším bodom rokovania je oznámenie Komisie o prvých desiatich rokoch hospodárskej a menovej únie.

  Joaquín Almunia, člen Komisie. − (ES) Ďakujem veľmi pekne, vážený pán predseda. Dámy a páni, oslavujeme desiate výročie historického rozhodnutia o zavedení eura, o otvorení tretej fázy hospodárskej a menovej únie, rozhodnutia, ktoré Európska rada prijala na zasadnutí od 1. do 3. mája 1998.

Toto rozhodnutie predznamenalo vývoj Európskej únie počas ostatných desiatich rokov. Dnes v rámci našich hraníc, ale aj za nimi, je euro symbolom európskej integrácie, ktorý každodenne používa 320 miliónov európskych občanov.

Komisia si uvedomila, že koniec prvej dekády tejto veľkej politickej iniciatívy a koniec jedného úplného hospodárskeho cyklu je vhodnou príležitosťou na rekapituláciu a analýzu zmien, ktorým bude hospodárska a menová únia čeliť počas nadchádzajúcich rokov.

Toto je cieľom oznámenia, ktoré dnes ráno prijala Komisia a ja mám tú česť predstaviť vám ho.

Oznámenie vychádza z rozsiahlej správy vypracovanej Generálnym riaditeľstvom Komisie pre hospodárske a finančné záležitosti, ktorá poskytuje podrobnú analýzu fungovania hospodárskej a menovej únie a vplyv eura počas ostatných desiatich rokov a zároveň aj rozoberá vyhliadky do budúcnosti.

Záver, ku ktorému sa dospelo na základe vyhodnotenia významu eura v prvej dekáde jeho existencie, už ani nemôže byť jasnejší: euro je nevyvrátiteľným hospodárskym a politickým úspechom.

Vďaka euru sa my Európania dnes môžeme tešiť väčšej makroekonomickej stabilite, nižším úrokovým sadzbám a omnoho pomalšiemu rastu cien, než tomu bolo v predchádzajúcich desaťročiach, aj napriek nedávnemu inflačnému rastu.

Vďaka euru Európska únia, a najmä 15 krajín eurozóny, predstavujú hospodársky integrovanejšiu oblasť so zvýšenou mierou obchodu, väčším počtom príležitostí, väčšou zamestnanosťou a trhmi, ktoré fungujú efektívnejšie.

Vďaka euru sú naše hospodárstva lepšie chránené pred vonkajšími šokmi a stali sa dôležitejšími a vplyvnejšími na svetových trhoch.

Toto všetko sa premietlo do mnohých hmatateľných výhod, ale ak mi dovolíte, spomenul by som najväčšiu z týchto výhod, a síce to, že počas ostatných desiatich rokov sa v eurozóne vytvorilo 16 miliónov nových pracovných miest.

Vďaka euru je dnes Európa silnejšia. Má lepšiu schopnosť odolávať turbulenciám a krízam podobným tým, ktorých sme boli svedkami počas niekoľkých posledných mesiacov, a vďaka euru máme pevnejšie základy na podporu vlastného rastu a modelu sociálnej ochrany v budúcnosti.

Nech je náš verdikt akokoľvek pozitívny, neznamená to, že sa splnili všetky nádeje, ktoré sme do jednotnej meny vkladali pred desiatimi rokmi.

V prvom rade, hospodársky rast bol za posledných desať rokov nižší, ako sa očakávalo.

Po druhé, stále existujú rozdiely medzi hospodárstvami v eurozóne, okrem iného aj v dôsledku nedostatku dostatočných podnetov na vykonanie všetkých potrebných štrukturálnych reforiem.

Po tretie, v eurozóne sa nám ešte stále nepodarilo vybudovať pevné a jednotné vystupovanie navonok, ktoré by nám umožnilo vážnejšie pôsobiť na globálnej úrovni v súlade s veľkosťou a významom nášho hospodárstva a meny.

Nakoniec, verejný imidž eura, meny ktorá sa najčastejšie spája s imidžom Európskej únie, neodráža všetky objektívne výhody, ktoré prináša občanom.

Táto diagnóza poskytuje dostatočný materiál, aby sme mohli uvažovať o tom, čo je potrebné ešte urobiť, a prichádzame teda k záveru, že je toho potrebné urobiť naozaj veľa.

Musíme zohľadniť aj nové výzvy, ktorým dnes čelíme: je to rozširovanie Európy, zrýchlenie sociálnych, hospodárskych a technologických zmien, ale aj základné trendy, ako napríklad globalizácia, starnutie obyvateľstva a zmena klímy. Musíme aktualizovať zásady a víziu, ktoré sú motiváciou pre vznik hospodárskej a menovej únie.

Je zrejmé, že nové súvislosti, v ktorých dnes žijeme, nebolo možné ľahko predvídať pred dvadsiatimi rokmi, keď sa rozhodovalo o tom, čo sa zahrnie do Maastrichtskej zmluvy, ale ani pred desiatimi rokmi, keď sa rozhodovalo o otvorení tretej fázy hospodárskej a menovej únie.

Dnes musíme pracovať na základe týchto parametrov, aby sme dosiahli pevnejšiu hospodársku a menovú úniu, ktorá bude efektívnejšia vnútorne a bude sa jednotnejšie prejavovať aj navonok.

Preto by chcela Komisia v tomto oznámení, ktoré dnes ráno prijala, poskytnúť rekapituláciu minulosti ale aj navrhnúť, aby sme začali diskutovať o tom, čo je potrebné do budúcnosti zlepšiť. K tejto debate by sme chceli hneď na začiatku prispieť tým, že navrhujeme program založený na troch pilieroch.

Prvý pilier sa týka vnútorného fungovania únie. Vzájomná závislosť hospodárstiev eurozóny je dnes väčšia ako kedykoľvek predtým. Toto si musíme uvedomiť a musíme sa rozhodne pohnúť vpred, v záujme hospodárskej a menovej únie ako celku ale aj v záujme každého jedného členského štátu smerom k pravej koordinácii hospodárskej politiky. Ako by sme to mohli dosiahnuť? Musíme posilniť rozpočtový dozor zabezpečený Paktom stability a rastu, mali by sme ho prehĺbiť v súvislosti s kvalitou verejných financií a ich dlhodobej udržateľnosti, k striktne rozpočtovým cieľom dozoru pridať aj makroekonomické hľadiská a vytvoriť užšie spojenie medzi rozpočtovým dozorom a rozvojom štrukturálnych reforiem.

Druhým pilierom je externý program. K našej spokojnosti sa euro stalo za veľmi krátky čas druhou najsilnejšou referenčnou menou na svete. Avšak nemalo by zmysel so spokojnosťou konštatovať, že euro má dominantnú pozíciu na svetových trhoch, keby sme zároveň odmietli konať kolektívne takým spôsobom, ktorý zodpovedá tomuto novému postaveniu. Pozícia, ktorú euro dosiahlo na medzinárodných trhoch, so sebou prináša nespochybniteľné výhody, napríklad lepšiu ochranu pred vonkajšími šokmi. V ostatnej dekáde sme zažili kritické obdobia, v ktorých bola ochranná úloha eura vystavená skúške. Postavenie eura však so sebou prináša aj záväzky a riziká. Európa musí úplne prevziať zodpovednosť za dosiahnutie väčšej hospodárskej stability na celosvetovej úrovni. Aby sme toto dosiahli, musíme si určiť stratégiu, ako budeme plniť záujmy eurozóny a ako ju budeme dôsledne chrániť pred vonkajšími vplyvmi, no a niet pochýb o tom, že najlepší spôsob, akým je možné zabezpečiť takúto súdržnosť je prostredníctvom jednotnej externej reprezentácie eura. Aj keď viem, že je ťažké dosiahnuť to v krátkom období, ak vychádzame zo záujmov, ktoré sú súčasťou plánu, chcel by som parlamentu povedať – a viem, že parlament so mnou súhlasí – že ide o striktne nevyhnutný cieľ.

Nakoniec, tretí pilier nášho programu do budúcnosti je zlepšenie riadenia hospodárskej a menovej únie. Inštitúcie a nástroje, ktorými sa riadi táto únia sú vhodné, najmä ak zohľadníme zlepšenia, ktoré sa zaviedli v Lisabonskej zmluve. Teraz nejde ani tak o zmenu nástrojov ale o ich používanie, o ich úplné využitie. Lepšie riadenie eurozóny možno zaistiť pomocou Rady Ecofin, ktorá bude mať plnú účasť na riešení otázok hospodárskej a menovej únie; možno ho zaistiť aj posilnením programu a diskusií euroskupiny, konkrétne v otázkach koordinácie hospodárskej politiky, ktorú som už spomenul; a zabezpečíme ho aj na základe ešte užšieho dialógu medzi Komisiou a Parlamentom, ale zároveň aj medzi euroskupinou a Parlamentom.

Okrem toho, počas budúcich rokov sa zloženie euroskupiny bude čoraz väčšmi podobať zloženiu Rady Ecofin.

Komisia dnes ráno schválila konvergenčnú správu, ktorou sa Slovensku otvára vstupná brána do eurozóny od 1. januára 2009. Počas budúcich týždňov budem mať príležitosť konkrétne sa s vami porozprávať o tejto správe a o príslušných návrhoch.

V spoločnom záujme našich inštitúcií by mala byť aj komunikácia s verejnosťou o otázkach týkajúcich sa hospodárskej a menovej únie, aby občania vnímali euro v súlade s objektívnymi výhodami, ktoré prináša nám občanom, ktorí máme túto menu vo vrecku.

Vážený pán predseda, pomaly sa dostávam k záveru svojho príhovoru. Na stole máme záležitosť obrovského významu, ktorá si skutočne zasluhuje túto úvodnú diskusiu, ktorú vedieme. Samozrejme, nemôžem vysvetliť všetky podrobnosti analýzy uvedené v našom oznámení a správe, ale môžete sa na mňa spoľahnúť, počas najbližších mesiacov vám budem v rámci tejto debaty úplne k dispozícii.

Ako som spomenul, cieľom Komisie je vybudovať pevný politický konsenzus v otázke krokov, ktoré bude potrebné vykonať, aby sme mohli zabezpečiť, že hospodárska a menová únia dokáže čeliť obrovským výzvam, ktorým musíme čeliť. Myslíme si, že v rámci diskusie, ktorá dnes začína, si tieto výzvy zasluhujú našu pozornosť viac ako ktorýkoľvek iný bod.

Tí, ktorí vypracovali Maastrichtskú zmluvu a pred desiatimi rokmi rozhodli o vytvorení hospodárskej a menovej únie, stáli pred rovnakou úlohou – vytvoriť nástroj, ktorý prinesie ochranu a výhody. Najťažšiu časť sa podarilo dokončiť: euro je dnes realitou a predstavuje úspech. Preto môžeme začať riešiť túto novú fázu sebavedomo a s optimizmom, no nemala by nám chýbať ani odhodlanosť a pochopenie skutočnosti, že to, čo je dobré pre hospodársku a menovú úniu, je dobré aj pre Európsku úniu ako celok, pre všetky jej členské štáty a pre všetkých občanov. Ďakujem veľmi pekne, vážený pán predseda.

  Predseda. − Ďakujem, pán komisár. Chcem vám poďakovať za zodpovedne vykonanú a skvelú prácu.

  Werner Langen, v mene skupiny PPE-DE. – (DE) Vážený pán predseda, chcel by som zablahoželať pánovi komisárovi Almuniovi za to, že mal odvahu predniesť navrhované zlepšenia pri príležitosti 10. výročia vzniku eurozóny. Tieto návrhy podrobne preskúmame, ale už na základe toho, čo sme videli doposiaľ, môžem povedať, že naša skupina bude v najväčšej miere súhlasiť. Chceme zlepšiť podmienky, ale nechceme to, čo žiadajú členovia socialistickej skupiny Európskeho parlamentu, teda nechceme zavedenie určitého druhu hospodárskeho riadenia. V tejto otázke máte našu úplnú podporu.

Desať rokov eura znamená aj to, že prišiel čas zrekapitulovať, čo sa za posledné desaťročie udialo. Boli sme svedkami toho, že euro bolo nesmierne úspešné. Nikto nepredpokladal, že dnes, desať rokov po politickom rozhodnutí, bude euro druhou najdôležitejšou rezervnou menou na svete. Spomenuli ste pracovné miesta, nízku mieru inflácie, konvergenciu hospodárstiev a úspechy, ktoré umožnili euru, aby sa stalo kotvou stability Európy vo veku globalizácie. Ak sa zamyslíme nad tým, ako je možné, že dokážeme zvládnuť vysoké ceny tovarov a energií, vzniká ďalšia otázka, na ktorú má práve euro vynikajúcu odpoveď.

Napriek skeptickému prístupu mnohých občanov Európskej únie a eurozóny, ja som úplne presvedčený o tom, že zavedenie eura v danej chvíli a za takýchto prísnych podmienok bolo správnym rozhodnutím. Teraz, keď plánujeme zmeniť tieto podmienky, vážený pán komisár, sme na vašej strane, no a pri spätnom pohľade môžem povedať len to, že ste v minulosti prijali mnoho odvážnych rozhodnutí. Mám na mysli Litvu a dnes Slovensko a rád by som vedel, či aj v týchto prípadoch ide o rovnakú odvahu, pretože aj keď sú v prípade Slovenska kritériá možno splnené na papieri, je otázne, či bude táto krajina schopná tieto kritériá plniť aj v budúcnosti, ak vychádzame z aktuálnej konvergencie a stabilnej miery inflácie. O tejto veci ešte budeme musieť diskutovať. Európska centrálna banka vyjadrila vo svojich predbežných poznámkach obavy. Žiaľ, v dnešnom rozhodnutí Komisie sa to už nespomína. Možno to skutočne potrebujeme ešte prebrať.

V súčasnosti tento postup funguje nasledovne: vy navrhnete vstup krajiny do eurozóny, prebehne konzultácia s nami spolu s Radou, ktorú tvoria hlavy štátov alebo vlád, a následne Rada pre hospodárske a finančné záležitosti prijme rozhodnutie. To znamená, že my dnes nemáme žiadnu možnosť, ako by sme mohli oddialiť alebo odmietnuť návrh na vstup krajiny do eurozóny. Obávam sa však, že dnes vytvárame podmienky na prijatie krajiny strednej veľkosti s výrazne priemyselnou infraštruktúrou a že potom neskôr, keď budú chcieť pristúpiť väčšie krajiny, povedie to k úľavám, ktoré už nebudú únosné ani zdôvodniteľné.

Toto sú obavy, ktoré máme, ak vyjadrujeme pochybnosti o tomto bezpodmienečnom vstupe, ale aj v súvislosti s obavami, ktoré už vyslovila Európska centrálna banka. Nesmieme zabudnúť, že súčasná sila eura ako svetovej meny je zároveň aj výsledkom oslabenia dolára – nie je to pravda, že všetko spočíva iba v sile samotného eura. Ak sa v myšlienkach vrátim k tomu, akým spôsobom sme debatovali o reforme Paktu stability a rastu, môžem povedať len toľko, že je to pre členské štáty veľká výzva. Práve ste to spomenuli vo svojom trojbodovom programe: členské štáty majú ťažkosti s tým, aby splnili podmienky, ktoré si samy stanovili.

Chcel by som poznamenať s určitou obavou, že ste ukončili postup pri nadmernom deficite proti Taliansku a ďalším krajinám. Aj keď máme k dispozícii údaje, ktoré toto rozhodnutie podporujú, na vývoj vo Francúzsku, Taliansku a v niekoľkých najbližších rokoch aj v Španielsku sa pozerám s veľkými obavami. Na začiatku tejto dekády podmienky najviac nedodržiavalo Nemecko. Nemcom sa však podarilo dostať všetko opäť pod kontrolu, ale stabilita eura bude závisieť od solidarity a pevnosti väčších členských štátov. Preto sa obraciam na vás ako komisára: nepovoľte tieto osobitné požiadavky. Uistite sa, že pokiaľ ide o všetky reformy, nie je dôležitá prezentácia navonok, nejde o to, kto koho zastupuje a kde, ale ide o vnútornú stabilitu eurozóny. Záleží na splnení podmienok a zameraní sa na cenovú stabilitu. Potom budeme môcť o dvadsať rokov povedať, že euro je kotvou stability Európy vo svete a základom prosperity a rozvoja v Európe.

  Pervenche Berès, v mene skupiny PSE. – (FR) Vážený pán predseda, vážený pán komisár, ďakujem vám za oznámenie, za príležitosť na rekapituláciu a analýzu toho, čo bude potrebné vykonať do budúcnosti.

Euro je príbehom úspechu, nikto o tom nepochybuje. Euro nás ochraňuje. V akom stave by sa nachádzali naše finančné trhy a meny pri turbulencii dnešného sveta, keby sme nemali euro? Lenže tento úspech je spojený aj s určitými požiadavkami. Znamená to, že musíme byť odvážnejší, pretože nie sme jednoducho iba menovou úniou, ale máme aj určitú zodpovednosť.

Áno, euro znamená úspech, no zároveň odhaľuje aj niektoré vlastné chyby. Častejšie sa nám darí v defenzíve ako v ofenzíve. Lepšie nám ide sčítavanie bodov, čo nám umožňuje aj Pakt stability, ale keď príde na organizáciu hry, aby bola čo najlepšia, keď treba optimalizovať potenciál, ktorý ponúka jednotná mena, tak sme často pod úroveň.

Platí to v rámci celej Európskej únie. Prečo nevyužijeme svoju menu na zlepšenie schopnosti vykonávať Lisabonskú stratégiu? Prečo nevyužijeme svoju menu na plnenie cieľov, ktoré sme si sami stanovili v súvislosti s energetikou a životným prostredím? Pokiaľ ide o súvislosti mimo hraníc EÚ, tiež ste o tom hovorili a ja súhlasím s vašou diagnózou.

Navrhujete mechanizmy na zlepšenie multilaterálneho dohľadu a bezpochyby máte pravdu, ale vychádza to z dvoch premís. Prvou je skutočnosť, že dlhodobé predsedníctvo euroskupiny, na čele s pánom Junckerom, prinieslo zlepšenie spôsobu fungovania tohto orgánu. Druhou premisou je skutočnosť, že nezávislosť Európskej centrálnej banky sa nespochybňuje, ani ju nikto spochybniť nemôže. Vychádzajúc z týchto dvoch premís, je potrebné vykonať ešte veľké množstvo práce a ja sa spolieham na vás, pán komisár, že sa vám v rámci hospodárskej a menovej únie podarí znovu nastoliť rovnováhu, pretože zatiaľ je stále nevyvážená. Ako dobre vieme, jej hospodárska časť si vyžadovala zlepšenie hneď od prvého dňa, preto potrebujeme vypracovať spôsob, akým by sme ju mali reformovať, kým sa pohýna dopredu. Prešlo už desať rokov, no stále máme ešte veľa práce pred sebou.

Dnes je potrebné odpovedať na otázky, ktoré sme sa pýtali od začiatku, aj keď samozrejme už v trochu iných súvislostiach. Na tieto súvislosti sa musíme pozerať z pohľadu dvoch veľkých javov. Prvým je evidentne súčasná kríza, ktorá prichádza zo Spojených štátov amerických, v ktorej sa odráža skutočnosť, že sa práve nachádzame v druhej fáze globalizácie, keď sa vracia inflácia a ktorá sa vyznačuje výmenným kurzom eura voči doláru nepriaznivým pre náš vývoz – aj keď na druhej strane má aj svoje výhody – a ktorá sa vyznačuje aj neuveriteľným rastom cien tovarov, ropy a potravín.

Druhým javom v týchto súvislostiach, na ktorý nesmieme zabudnúť, je Lisabonská zmluva, na základe ktorej sa menia záležitosti týkajúce sa euroskupiny, ktorá má získať nové povinnosti v súvislosti s reprezentáciou navonok a koordináciou. Toto musíme mať na pamäti a najlepším možným spôsobom využiť potenciál tejto zmluvy.

Vážený pán komisár, žiadate nás, aby sme pomohli pri dosiahnutí konsenzu. Ak je to dobrý konsenzus, môžete s nami rátať. Nazdávame sa však, že by bolo možno treba ísť ešte ďalej a predložiť konkrétne návrhy. Ak som vás správne pochopila, chceli by ste od Rady získať cestovnú mapu. Výborne! Musíte nám však povedať, v akých podmienkach bude môcť Európsky parlament vyjadriť svoje stanovisko k návrhom, ktoré bude obsahovať, aby sa zlepšilo riadenie eura, nech sa potenciál tejto meny využije naplno a prinesie výhody občanom tak, aby naši spoluobčania v budúcnosti väčšmi akceptovali Európsku centrálnu banku. Skutočnosť, že sa stala inštitúciou nám hádam umožňuje znovu sa pozrieť na postup menovania jej členov. Viete, že tento Parlament je na vašej strane, že je spojencom Komisie, ak sa Komisia chce pohnúť napred, ale bude zároveň aj náročným spojencom. Nepočúvajte výlučne Radu. Bez ohľadu nato, čo sa píše v zmluvách, berte na vedomie aj všetky vynikajúce návrhy, ktoré vyjdú z pôdy Európskeho parlamentu.

PREDSEDÁ: PANI KRATSA-TSAGAROPOULOU
podpredsedníčka

  Wolf Klinz, v mene skupiny ALDE. – (DE) Vážená pani predsedajúca, vážený pán komisár, dámy a páni, v minulosti sa objavili rôzne pokusy politicky suverénnych štátov o vytvorenie spoločných menových únií. Tieto pokusy vydržali kratšie alebo dlhšie, no nakoniec všetky zlyhali.

Preto sa nemožno diviť, že v sedemdesiatych rokoch 20. storočia sa zvyšok sveta veľmi kriticky pozeral na návrhy Európy vydať sa na takúto dobrodružnú výpravu. Bývalý premiér Luxemburska, Pierre Werner, spolu s Valérym Giscardom d’Estaing a Helmutom Schmidtom, kým boli ministrami financií, predložili plány mieriace týmto smerom.

Aj na začiatku deväťdesiatych rokov 20. storočia sa vytvorenie hospodárskej a menovej únie stretávalo s veľmi kritickými postojmi. Mnoho odborníkov vrátane nositeľov Nobelovej ceny zo Spojených štátov amerických zavrhlo tento pokus ako nereálny. Napriek všetkým očakávaniam sa euro nakoniec zaviedlo a toto zavedenie sa ukázalo byť úspešné.

Európska menová únia predstavuje skutočne malý politický zázrak, je príkladom sui generis. V tejto súvislosti sa opäť potvrdilo vyjadrenie bývalého predsedu Komisie Hallsteina, ktorý povedal, že každý, kto v súvislosti s Európou neverí na zázraky, nie je realista.

Avšak zavedenie eura sa stretlo s veľmi skeptickým postojom ľudí vo viacerých krajinách. Keby sa v tom čase v prvých dvanástich členských štátoch eurozóny vykonalo referendum, dnes by sme euro nemali, teda určite by nebolo v žiadnej z týchto krajín. Odvtedy si však občania vybudovali omnoho pozitívnejší postoj voči euru. Možno nie až 100 % občanov by sa dnes vyjadrilo za euro, no pravdepodobne väčšina z nich. Väčšina niekedy nostalgických spomienok na staré meny, či už marku, gulden, šiling alebo frank, ustúpila presvedčeniu, že zavedenie eura prinieslo nielen výhody pre celkové hospodárstvo, ale aj pre každého občana.

Prirodzene, najlepšie to vidno pri cestovaní. Pasové kontroly sú vecou minulosti v rámci Schengenskej zóny a nie sú viac potrebné žiadna nákladná a časovo náročná výmena peňazí. Väčšina občanov pochopila aj to, že by sme nedokázali riešiť finančnú krízu, ktorú v súčasnosti zažívame, ani zďaleka tak dobre ako to dokážeme dnes, keď máme Európsku centrálnu banku a jednotnú menu. Okrem toho, silná mena ešte aj mierne spomalila rast cien tovarov.

Napriek všetkému, stále sú medzi nami občania, ktorým sa euro spája s negatívnymi skúsenosťami. Hlavne so zvyšovaním cien, z ktorého sa viní veľmi často takzvané Teuro, teda drahé euro. Lenže faktom zostáva, že euro je stabilné. Osvedčilo sa ako stabilná mena. Miera inflácie počas ostatných desiatich rokov bola nižšia ako počas predchádzajúcich desiatich rokov, aj v krajinách, ktoré si veľmi potrpia na stabilitu, napríklad v Nemecku. Nielen vďaka tejto stabilite je euro na medzinárodnej úrovni čoraz významnejším a v súčasnosti je už druhou najdôležitejšou medzinárodnou rezervnou menou po dolári.

Za stabilitu eura vďačíme nezávislosti Európskej centrálnej banky, preto je ťažké pochopiť, prečo sa vždy objavujú pokusy podkopať jej nezávislosť. Prví prezidenti ECB, Wim Duisenberg a Jean-Claude Trichet, vykonali vynikajúcu prácu.

Nič sa nezmenilo: spoločná mena bez spoločnej fiškálnej a hospodárskej politiky je a vždy bola riskantným podnikom. Európska únia čelí významným výzvam: neustála vysoká nezamestnanosť, demografické zmeny, migračné tlaky, zvyšujúca sa chudoba určitých skupín spoločnosti a tvrdší konkurenčný boj v dôsledku globalizácie. Eurozóna môže odpovedať na tieto výzvy iba vtedy, ak sa hospodárski politici členských štátov ešte užšie zomknú. Vymenovanie prezidenta pre eurozónu bolo prvým krokom týmto smerom, ale zatiaľ aj jediným. Musia sa prijať ďalšie kroky.

Najdôležitejšie je, aby eurozóna vytvorila jednotný front pred svetom a organizáciami, ako sú Medzinárodný menový fond a OECD.

  Alain Lipietz, v mene skupiny Verts/ALE. – (FR) Vážená pani predsedajúca, dámy a páni, dúfam, že svoj príhovor nepretiahnem viac ako pán Klinz.

Nebudem znovu hovoriť o skvelom úspechu eura ako inštitúcie a ako nástroja na stabilizáciu inflácie. Chcel by som sa vám však poďakovať, pán komisár, a zároveň aj Komisii za to, že ste konečne otvorili aj túto tabuizovanú otázku. Po desiatich rokoch je najvyšší čas, aby sme sa pozreli aj na hľadiská, ktoré nefungovali.

Ako ste povedali, nefungovalo napríklad to, že rast, ktorý sme si sľubovali od eura, sa nerealizoval. Čo je ešte horšie, členské štáty Európskej únie, ktoré sa nenachádzajú v eurozóne, zaznamenali vyšší rast ako tie, ktoré sú členmi eurozóny. Preto je tu vážny problém súvisiaci so spôsobom, akým bolo euro navrhnuté v Maastrichtskej dohode, no a my musíme túto otázku riešiť.

Podľa môjho názoru tu existujú tri body. Prvý bod, ktorý ste zdôraznili, je potreba reformovať riadenie eura, spolu s koordináciou rozpočtovej a finančnej politiky. V tomto bode nesúhlasím s pani Berès, pretože je jasné, že nemôžeme súčasne požadovať väčšiu koordináciu týchto dvoch politík a zároveň tvrdiť, že Európska centrálna banka musí zostať absolútne nezávislá. Mohlo by to inak znamenať aj to, že aj samotná rozpočtová politika, to znamená Rada Ecofin, by sa mala stať nezávislou inštitúciou, ktorá by viac nebola demokraticky zodpovedná. To by bolo výslovne neprijateľné. Z tohto dôvodu musíme definovať slovo “nezávislý”. Od čoho nezávislý? Nezávislý od súkromných záujmov – áno; od národných záujmov – áno; ale nie od rozpočtovej a všeobecnej hospodárskej politiky Európskej únie.

Druhým problémom je skutočnosť, že Maastrichtská zmluva dala Rade zodpovednosť za politiku výmenného kurzu, aj keď hlavná zbraň politiky výmenného kurzu je úroková miera, a úrokovú mieru kontroluje Európska centrálna banka. Preto je potrebné veľmi jasne povedať, že pokiaľ ide o výmenný kurz, Európska centrálna banka musí svoj výmenný kurz prispôsobiť politike výmenného kurzu, ktorú určuje Rada.

Tretí bod spočíva v tom, že na základe krízy spôsobenej hypotékami s nízkou bonitou, sme zistili, aké potrebné je odlišovať rôzne druhy úveru. Nebolo to však súčasťou Maastrichtskej zmluvy. Som presvedčený, že musíme veľmi jasne povedať, že úvery potrebné pre udržateľný rozvoj a skutočnú činnosť v boji proti zmene klímy sa musia poskytovať s veľmi nízkymi úrokovými sadzbami.

  Mario Borghezio, v mene skupiny UEN. – (IT) Vážená pani predsedajúca, dámy a páni, verím, že mnoho pokojných slov, ktoré obsahuje dnes predložená dlhá správa, poskytuje ubezpečenie, ale iba do určitého bodu. Zostáva tu však skutočnosť, že stačí, ak budeme načúvať tomu, čo by na túto technickú správu s použitou literatúrou uvedenou na 32 stranách povedali naši občania. Stačí, ak sa porozprávame s ľuďmi, ženami v domácnosti a dôchodcami kdekoľvek v Európe, v Taliansku, Francúzsku alebo v ktorejkoľvek inej krajine a dozvieme sa, že ľudia si nevystačia s príjmami, ktoré majú.

Musíme začať tým, že sa zameriame na problémy skutočného hospodárstva a na vplyv eura a opatrení Európskej centrálnej banky na našich pracovníkov a výrobcov, treba začať s malými a strednými podnikmi, ktoré sa boria pod tlakom politických opatrení, ktoré sa musia podrobiť konkrétnej a konštruktívnej kritike, no a takáto kritika je potrebná v záujme našich občanov a hospodárstiev členských štátov.

Napríklad, mám dva návrhy. Jeden zameraný na banky – ide o selektívnu úverovú politiku zvýhodňujúcu produktivitu a kapitál ale aj pracovníkov a výrobcov. Druhý návrh je zachovať a zaručiť nezávislosť spolupracujúcich a regionálnych bánk, ktoré sú na základe svojho princípu: „jedna osoba, jeden hlas“ a s maximálnym vlastníctvom akcií oporou skutočného hospodárstva.

Žiaľ, Európska centrálna banka, ktorej finančnú suverenitu zaručuje Maastrichtská zmluva a teda aj ekonomickú suverenitu voči členským štátom, nie vždy prijíma také rozhodnutia – pokiaľ ide napríklad o zvyšovanie a znižovanie úrokovej miery – ktoré by odrážali širšie záujmy skutočnej výroby a produktivity našich krajín.

Preto vnímame negatívne skutočnosť, že od zavedenia eura sa základná úroková miera zdvojnásobila. Spôsobilo to zvýšenie bankových poplatkov, najmä v Taliansku. Rovnako negatívne vnímame aj skutočnosť, že ECB pokračovala v politike znižovania zásob peňazí na vnútornom trhu, pričom využívala všetky dostupné nástroje, napríklad Basel II, čo spôsobilo pridusenie spotreby a vnútorného obchodu v celej Európe.

Vyzývame všetkých, aby sme splnili základný cieľ Európy, ktorým je odovzdanie kontroly nad Európskou centrálnou bankou do rúk politických inštitúcií. Musí existovať politická kontrola Európskej centrálnej banky a jej činnosti, pretože otázka, ktorú sa pýtajú európski občania svojich bánk a ktorú aj mi opakujeme, znie takto: Komu vlastne pomáha politika ECB? Necháme vám čas, aby ste pouvažovali nad odpoveďou.

  Adamos Adamou, v mene skupiny GUE/NGL. – (EL) Vážená pani predsedajúca, vážený pán komisár, s cieľom potvrdiť úspech vykonaných politických opatrení správa Komisie o druhom kole Lisabonskej stratégie neprimerane zdôrazňuje skutočnosť, že sa hospodársky rast v Európe zvýšil z 1,8 % v roku 2005 na 2,9 % v roku 2007, a že predpoveď na rok 2008 hovorí o raste 2,4 %.

Zaznela však už oprava z úst pána Almuniu: hospodársky rast klesne na 2 % ešte v tomto roku a potom na 1,8 % v roku 2009.

Chceli by sme to zdôrazniť, pretože je to jasný dôkaz toho, čo sa deje v podmienkach liberálneho trhu. Neodvratne, v dôsledku EMÚ a prirodzene aj neoliberálnej globalizácie nie je vôbec zaručený ani celkový rast a nielen sporadický, pretože mechanizmy, ku ktorým sa utiekame podliehajú výlučne strnulým trhovým silám. Aj keď sa obmedzuje inflácia, údajne najvyššia priorita Európskej centrálnej banky (ECB), miera inflácie dosiahne v tomto roku 3,6 %.

Čo sa to vlastne deje? Je vari možné, že aj keď sa používajú len na obmedzené účely, predsa zlyhávajú postupy politiky nezasahovania štátu do obchodu? Dnes, keď Európska hospodárska a menová únia existuje už desať rokov, môžeme oprávnene preskúmať určité veci.

Čo nám dokáže priniesť nekompromisný konzervativizmus Paktu stability? Podľa neho sa predpokladá, že všetky členské štáty začínajú z rovnakej pozície, musia mať vyvážené rozpočty a každoročne sa rovnako znižujúce ročné deficity, bez ohľadu na životnú úroveň alebo na skutočnosť, či deficit už náhodou nie je pod úrovňou 3 %.

Aké sociálne výhody môžu očakávať mladí ľudia a pracovníci z neústupnej požiadavky nezvyšovať sociálne výdavky, a to ani v časoch prosperity? Aké rámcové programy a aké politické stratégie sa uplatňujú pre pracovníkov, ktorých minimálny príjem vo väčšine členských štátov sa pohybuje od 92 do 668 EUR v čase dlhodobého rastu cien a inflácie?

Možnože nezamestnanosť v porovnaní s rokom 1999 klesá. Avšak omnoho rýchlejšie sa zväčšuje množstvo nezabezpečeného a neistého zamestnania, ktoré nielenže nezlepšuje životnú úroveň obyvateľstva, ale ju priamo zhoršuje.

Teraz potrebujeme úplnú zmenu kurzu, potrebujeme sa odkloniť od dnešných rámcov a politických stratégií. Toto vyžaduje väčšina obyvateľstva Európskej únie. O to väčšmi, keď sa pozrieme na astronomické zisky firiem ako Shell a BP, ktoré predstavujú 4,2 milióna eur za hodinu vďaka takzvanému slobodnému trhu, zatiaľ čo pracovníci sú zasiahnutí stále sa zväčšujúcou neistotou zamestnania a poklesom reálnej ceny platov.

  Jens-Peter Bonde, v mene skupiny IND/DEM. – (DA) Vážená pani predsedajúca, keby sme mali vylúčiť všetky krajiny, ktoré porušili pravidlá menovej únie, tak by v tejto menovej únii nezostalo veľa členov. Inflácia sa teraz pohybuje na úrovni okolo 3,6 %, aj keď sa sľubovala úroveň 2 %. Menová únia je založená na konštrukčnej chybe. Inflačný cieľ sa prevzal z nemeckého modelu, hoci Nemci toto kritérium splnili iba v šiestich z tridsiatich rokov pred zavedením európskej menovej únie. To je šialené! Ako môžeme brať takýto cieľ vážne a posvätiť ho bez toho, aby sme zohľadnili aj ďalšie ciele? Cena peňazí je prostriedok a nie cieľ. Cieľom hospodárskej politiky musí byť vytvorenie stopercentnej zamestnanosti a zabezpečenie, aby každý občan z práce domov odchádzal s platom a nie s benefitmi.

Finančná a menová politika musí pomáhať ľudom, a nie ponárať ich do ešte väčšej chudoby. V Spojených štátoch amerických bola ročná miera rastu od roku 1990 do roku 2007, teda počas 17 rokov, 2,9 %, zatiaľ čo v Európskej únii to boli len 2 %. Každý jeden občan v menovej únii mohol mať dnes o 38 tisíc eur viac, keby tu bola iná politika, keby sa miera rastu v Európe aspoň vyrovnala miere hospodárskeho rastu v USA pred vznikom najnovšej krízy. Toto je veľmi vysoká cena, ktorú musíme zaplatiť za ideologický projekt, ktorého cieľom je odstrániť národné meny. Museli by sme mať buď spoločný štát so spoločnou vládou a spoločným parlamentom, ktorí by zodpovedali za celkovú hospodársku politiku, alebo by sme museli umožniť jednotlivým krajinám spravovať svoje vlastné meny, ale pri financovaní cezhraničného obchodu by sa tieto krajiny museli uspokojiť so spoločnou menou. Toto je poučenie, ktoré vyplýva z tohto fiaska menovej únie.

Bez reforiem nie je ťažké predvídať rozpad menovej únie. Možnože to bude najskôr Berlusconiho Taliansko, ktoré vypadne cez palubu a bude musieť znovu objaviť svoju líru. Ja som len rád, že my v Dánsku máme svoju starú dobrú korunu! Všetky vyhlásenia našich politikov, v ktorých predpovedali hospodárske ťažkosti, ktoré mali vzniknúť po odmietnutí eura, sa ukázali ako fraška. Dáni hlasovali proti euru 2. júna 1992. Potom sme znovu vyjadrili svoje nie 28. septembra 2000. A som zvedavý, či v prípade že aj po tretí raz povieme nie, či nám politici budú chcieť vziať naše peniaze.

  Reinhard Rack (PPE-DE). – (DE) Vážená pani predsedajúca, vážený pán komisár, je vhodné, že oslavujeme zavedenie spoločnej európskej meny ako príbeh úspechu. Aj keď sa tu už spomenuli niektoré body, stále vidím niekoľko otáznikov, ktoré by som chcel spomenúť.

V prvom rade, v Európskej únii je jedna krajina, ktorá na rozdiel od mnohých kandidátskych krajín v danom čase sa sama rozhodla, že zostane mimo eurozóny, a samozrejme má na to právo v súlade s ustanoveniami platnej Zmluvy. Nechajme Britov na svojom ostrove. Avšak, je tu ešte jedna krajina, Švédsko, ktoré si nevyhradilo túto možnosť v prístupových podmienkach, ale od svojho vstupu sa neustále správa rovnako ako Spojené kráľovstvo, hoci malo právo slobodne sa rozhodnúť o zavedení eura a vstupe do eurozóny. Toto je v rozpore s iniciatívou, ktorá v tom čase vládla. Možno by sa aj tu zišlo trošku poupratovať.

  Monika Beňová (PSE). – (SK) Chcela by som sa Komisii aj pánovi komisárovi osobne poďakovať za seba, ale aj v mene vlády Slovenskej republiky za dnešné oficiálne pozitívne stanovisko Komisie vo vzťahu k Slovensku.

Vláda Slovenskej republiky svedomito a zodpovedne pristupovala nielen k napĺňaniu povinných kritérií, ale aj k zabezpečeniu plynulého priebehu celkového procesu prechodu na euro k 1. januáru 2009 vrátane zabezpečenia trvalej udržateľnosti kritérií.

V tejto súvislosti mi nedá nezareagovať na slová pána poslanca Langena. Pán poslanec, keby iné krajiny v eurozóne mali takú rozpočtovú disciplínu a keby mali aspoň z polovice taký hospodársky rast, ako má Slovenská republika, možno by dnes euro bolo ešte oveľa silnejšou menou a to už tu nechcem spomínať opatrenia, ktoré ešte stále niektoré krajiny majú voči niektorým novým členským štátom Európskej únie, a to sú opatrenia týkajúce sa obmedzenia prístupu na pracovné trhy. Takže ak by sme do budúcnosti čo najskôr odstránili tieto obmedzenia, možno by sme mohli hovoriť všeobecne o lepšom ekonomickom a hospodárskom raste Európskej únie.

  Olle Schmidt (ALDE). – (SV) Vážená pani predsedajúca, vážený pán komisár, nemám problém pripojiť sa k chóru blahoželaní k úspešnému euru a prvým desiatim rokom života s eurom. Málo ľudí, ak by sa našli vôbec nejakí, by verilo, že zavedenie eura bude tak všeobecne akceptované, ako je tomu dnes. Pán Bonde je odvážny človek. Je milý a schopný kolega, ale vo väčšine vecí nemá pravdu, no a v tomto prípade sa mýli úplne. Vážená pani predsedajúca, vážený pán komisár, tí, ktorí prorokovali zánik, sa mýlili. Euro je skvelým úspechom. Na pokraji finančnej krízy Európska centrálna banka dokázala, že má schopnosť konať rýchlo a kolektívne, dokonca rýchlejšie ako americká centrálna banka federálnej rezervy vo Washingtone. Toto je ďalšie vynikajúce čestné vyznamenanie.

Svojmu nemeckému kolegovi, ktorý spomenul Švédsko, môžem odkázať iba toľko, že súhlasím s tým, že súčasný stav nie je dobrý. Dúfam, že v najbližších piatich rokoch sa moja domovina, Švédsko, stane plným členom hospodárskej a menovej únie. Ja osobne by som bol rád, keby sa nové švédske referendum konalo už na jeseň roku 2010 alebo na jar roku 2011. Môžem sľúbiť pánovi komisárovi a ostatným poslancom, že urobím všetko preto, aby sa vo Švédsku zaviedlo euro. Bolo by to dobré pre Švédsko aj pre Európsku úniu.

  Othmar Karas (PPE-DE). – (DE) Vážená pani predsedajúca, vážený pán komisár, základný mandát eura sa podarilo splniť do bodky. Euro a vnútorný trh sú našimi najúspešnejšími odpoveďami na globalizáciu. Euro robí z vnútorného trhu domáci trh a euro, vlajka a hymna sú tri symboly, ktoré vytvárajú našu identitu. Maastrichtské kritériá a Pakt stability a rastu podnietili v členských štátoch potrebné reformy a podporili, čiže pripravili pôdu pre príbeh úspechu eura.

Na záver by som však chcel spomenúť ešte dva body: kritériá sú tu nato, aby sa dodržiavali a Slovensko sa musí posudzovať rovnako ako Litva. Nesmieme vytvárať dojem, že pri každom jednom rozhodnutí vysvetľujeme kritériá iným spôsobom, teda nedôsledne.

To, čo tu dnes hovoríme, nie je dostatočne hlboko zakotvené v povedomí verejnosti. Rád by som chcel vidieť propagačnú kampaň v súvislosti s desiatimi rokmi existencie eura, ktorá by vyzdvihla výhody eura pre občanov členských štátov, a preto vyzývam Komisiu, Európsku centrálnu banku a členské štáty, aby v tomto roku svojim občanom konkrétne sprostredkovali aj ďalšie hodnoty eura.

  Zita Pleštinská (PPE-DE). – (SK) Dnešný deň, keď si pripomíname 10. výročie zavedenia spoločnej meny euro, je významným dňom pre Slovenskú republiku, v ktorej sa bude od 1. 1. 2009 s najväčšou pravdepodobnosťou platiť v eurách. Európska komisia vo svojej konvergenčnej správe skonštatovala, že Slovensko plní maastrichtské kritéria udržateľne a odporučila Slovensko ako 16. člena eurozóny od januára 2009.

Aj v dnešný deň by som chcela podčiarknuť, že Slovensko dostáva šancu stať sa členom eurozóny na základe významných reforiem, ktoré prijala bývalá slovenská vláda Mikuláša Dzurindu. Verím, že aj súčasná slovenská vláda odporučenia Európskej komisie zoberie v plnej vážnosti a poučí sa zo slovinských skúseností. Verím, že sa Slovensku podarí eliminovať skeptické obavy pána Langena, ktoré predniesol v dnešnej diskusii.

Som presvedčená, že úspechy, ktoré boli prezentované pánom komisárom Almuniom, vnesú optimizmus aj do slovenskej verejnosti, veď Slovensko sa môže poučiť zo skúsenosti Malty a Cypru, kde sú zatiaľ inflačné údaje stabilné.

  Danutė Budreikaitė (ALDE). – (LT) Desať rokov je dosť dlhý čas nato, aby sme už mohli vyhodnotiť výhody alebo nedostatky hospodárskej a menovej únie. Dnes môžeme vidieť jej výhody, ale aj nevýhody a chyby.

Chcela by som vašu pozornosť upriamiť na maastrichtské kritériá, ktorých teoretický rámec sa vytvoril pred vznikom hospodárskej a menovej únie. Dnes sú už tieto kritériá naozaj zastaralé. Faktor stability a rastu sme revidovali, pretože žiadna z krajín ho nedokázala dodržať. V priebehu vykonávania týchto kritérií žiadna z krajín v eurozóne nedokázala skutočne splniť ani jedno maastrichtské kritérium.

Chcela by som tiež spomenúť aj nové členské štáty, pre ktoré platia prísne požiadavky vo finančnej oblasti. V súvislosti s infláciou by som chcela podotknúť, že stanovené miery boli čisto teoretické a nezodpovedajú dnešnej realite. Spôsob stanovenia miery inflácie na základe krajín mimo eurozóny v skutočnosti nie je správny a je potrebné ho zmeniť.

  Gerard Batten (IND/DEM). – Vážená pani predsedajúca, základné hospodárske problémy eura nie je možné prekonať. Z dlhodobého hľadiska nie je možné mať jednu spoločnú úrokovú sadzbu pre také množstvo rôznych národných hospodárstiev. Nie je možné mať jeden spoločný externý výmenný kury pre také množstvo rôzne výkonných hospodárstiev. Je to možné z krátkodobého hľadiska, dokonca aj zo strednodobého hľadiska, ale nakoniec sa môže stať, že tieto neprekonateľné ekonomické rozdiely roztrhnú jednotnú menu Európy na kúsky. A to ani nespomínam nedemokratické a nezodpovedné rozhodovacie procesy Európskej centrálnej banky. V ovzduší hrozivo visí hospodárska kríza a ak skutočne nastane a bude dostatočne veľká, tak jednotnú európsku menu zničí.

  Zsolt László Becsey (PPE-DE). – (HU) Ďakujem vám, vážená pani predsedajúca. V prvom rade by som chcel vysloviť blahoželanie k desiatym narodeninám hospodárskej a menovej únie. Euro je úspech: stabilná mena s nízkou úrokovou mierou sa stala skutočnosťou, efektívny krok v boji proti špekuláciám a my dokážeme vytvoriť omnoho viac pracovných príležitostí ako pred zavedením eura. Toto všetko vieme. Aj preto je euro príťažlivé pre krajiny, ktoré vstúpili do Európskej únie, ale ešte nie sú členmi eurozóny. Disciplína je nevyhnutná a súhlasím aj s tým, že rovnako nevyhnutná je aj nezávislosť centrálnej banky. Eurozóna by však nemala byť elitným klubom, elitným politickým klubom a nemali by sme hovoriť, že členstvo je prístupné len pre krajiny, ktoré už zaviedli určitý stupeň skutočnej konvergencie. Euro je v podstate nástrojom, ktorý by mohol priniesť osobitné výhody tým krajinám, ktoré práve zúfalo potrebujú stabilitu, kohéziu a opatrenia na boj proti špekuláciám a na boj s nezamestnanosťou, aby sa mohli stať skutočne európskymi. Z tohto dôvodu by sme sa mali vyhýbať ortodoxným zásadám aj so zreteľom na inflačné kritérium. Rovnako nevyhnutné je aj to, aby sa kritériá vytvárali na základe jednotných noriem. Vážená pani predsedajúca, veľmi pekne vám ďakujem.

  Antolín Sánchez Presedo (PSE). – (ES) Vážená pani predsedajúca, chcel by som sa pripojiť k tejto oslave eura, ktoré je jedným z najvýznamnejších úspechov v procese európskej integrácie.

Európe trvalo 40 rokov, kým si vytvorila centrálnu banku, no nesmieme zabudnúť, že USA to od vyhlásenia nezávislosti trvalo ešte 140 rokov.

Výsledky sú veľmi pozitívne, ako spomenul pán komisár. V otázke makroekonomickej stability, pracovných príležitostí, kúpnej sily, európskej kohézie, dokonca aj pokiaľ ide o výhody pre štáty, ktoré ani nie sú členmi eurozóny. Euro nám zabezpečilo aj väčšiu politickú silu.

Pri pohľade do budúcnosti súhlasím s tým, čo povedal pán komisár: aby sme mohli čeliť výzvam globalizácie, starnutia obyvateľstva a zmeny klímy aj vnútorne, budeme musieť prijať nové krajiny, zlepšiť koordináciu, aby sme uskutočnili lisabonskú stratégiu a vykonať zmeny, aby sme mohli monitorovať stabilitu kapitálových trhov.

Navonok budeme musieť prevziať svoju zodpovednosť ako nový globálny hráč. Eurozóna je predurčená nato, aby predstavovala hnaciu silu ďalšej fázy integrácie Spoločenstva.

  Zbigniew Zaleski (PPE-DE). – (PL) Vážená pani predsedajúca, ak bolo zavedenie eura takým veľkým úspechom a ak prinieslo také veľké praktické hospodárske výhody, tak by ma zaujímalo – a teraz sa obraciam na pána komisára Almuniu – či by nestálo za to investovať zopár eur do vzdelávania, do motivácie nových členských štátov, aby sa väčšmi zapojili do tejto spoločnej eurozóny, a to čo najskôr. Ako hovorí latinské príslovie: bona pecunia non olet, alebo eufemisticky, dobré peniaze nesmrdia ale voňajú, takže ktovie, možno aj Briti prídu na myšlienku, že by sa im mohlo oplatiť zaviesť euro, pretože so sebou prináša celé priehrštie výhod.

  Joaquín Almunia, člen Komisie. − (ES) Ďakujem vám veľmi pekne, vážená pani predsedajúca. Ďakujem všetkým poslancom, ktorí sa zapojili do tejto rozpravy.

Som vám veľmi vďačný za vaše komentáre k tejto iniciatíve a k práci Komisie, ktorú som vám dnes predstavil a o ktorej budeme bezpochyby debatovať aj naďalej v najbližších mesiacoch.

Ako mnohí z vás spomenuli vo svojich príhovoroch, euro a hospodárska a menová únia sú snom, ktorý sa stal skutočnosťou, a to za taký krátky čas – desať rokov.

Myslím si, že toto je dôvod, aby sme sa poďakovali tým, ktorí otvorili túto iniciatívu v prvých desaťročiach európskej integrácie: pánovi Wernerovi, ktorý v roku 1970 pripravil prvú správu o hospodárskej a menovej únii, pánovi Valérymu Giscardovi d'Estaing a pánovi Helmutovi Schmidtovi, ktorí boli veľmi aktívni v sedemdesiatych a osemdesiatych rokoch 20. storočia; no a samozrejme aj pánovi Jacquesovi Delorsovi a všetkým, ktorí spolu s ním pracovali na tom, aby vôbec vznikla možnosť realizácie Maastrichtskej zmluvy a myšlienky samotnej hospodárskej a menovej únie, ktorú dnes rozvíjame.

Máme dôvod byť spokojní nielen preto, že sa nám podarilo uskutočniť to, o čom oni snívali, ale aj preto, že táto skutočnosť nám prináša výsledky, ktoré môžu oceniť bežní občania.

Niektorí z vás hovorili o výsledkoch medzi občanmi a v skutočnom hospodárstve: ako tieto výsledky pochopia ľudia mimo tohto parlamentu? Verejnosť rozumie oveľa lepšie, ako si niektorí z nás predstavujú, tomu, že vďaka euru a vďaka európskej integrácii máme dnes v eurozóne o 16 miliónov pracovných príležitostí viac ako pred desiatimi rokmi. Šestnásť miliónov nových pracovných miest. To je oveľa viac vytvorených pracovných príležitostí v eurozóne než v USA. Od zavedenia eura sa v eurozóne vytvorilo päťnásobne viac nových pracovných príležitostí než v desaťročí, ktoré predchádzalo existencii eura.

Verejnosť tomuto veľmi dobre rozumie. Občania to veľmi dobre chápu, rovnako ako aj ostatné veci a preto nás žiadajú, aby sme nezostali nečinní a pokračovali v prijímaní iniciatív v dnešnej situácii, v ktorej dominujú veľké výzvy a veľmi napätý a ťažký stav na trhoch a v hospodárskom prostredí.

Teraz, keď máme nástroje hospodárskej integrácie, musíme ich vedieť použiť. Tie, ktoré nám zabezpečuje Zmluva, tie, ktoré boli stanovené pred desiatimi rokmi na základe toho, čo sa dosiahlo predtým a na základe skúseností s tým, ako ťažko sa dosahujú niektoré ciele.

Potrebujeme lepšiu koordináciu hospodárskych politík, nielen rozpočtových politík. Presne o tomto hovoríme, keď spomíname Lisabonskú stratégiu; ale konkrétne, keď je reč o eurozóne, musíme hovoriť o osobitných potrebách eurozóny, jednako v súvislosti s koordináciou rozpočtových politík, a jednako aj v súvislosti s koordináciou štrukturálnych reforiem, ktorých uplatnenie je nevyhnutné preto, aby mohla eurozóna správne fungovať a dosahovať dobré výsledky v oblasti zamestnanosti, hospodárskeho rastu, väčšieho počtu nízkych cien a väčšieho počtu príležitostí pre občanov, teda pre tých, ktorých tu zastupujeme.

Niet pochýb o tom, že sme dosiahli úspechy, preto by sme ich nemali skrývať.

Napríklad, jedným z úspechov je aj skutočnosť, že sa podarilo opraviť všetky nadmerné deficity v eurozóne. Komisia dnes prijala aj odvolanie postupu pri nadmernom deficite proti Portugalsku a Taliansku. V eurozóne už viac niet krajiny, ktorá by mala deficit nad limitom stanoveným Zmluvou a Paktom stability a rastu.

Len pred niekoľkými rokmi, keď sme na tejto pôde diskutovali o reforme Paktu stability a rastu, mnohí z vás si to nedokázali predstaviť, ale úspech Paktu stability a rastu a záväzkov, ktoré vlády členských štátov eurozóny prijali, spôsobil, že nadmerné deficity viac neexistujú.

Samozrejme, je potrebné urobiť ešte veľa dôležitých vecí, ktoré musíme vykonať. O tom je aj táto iniciatíva: chce nás pohnúť znovu vpred a ja vám donesiem zoznam otázok, ktoré bude potrebné v Parlamente a v euroskupine prediskutovať, no a súhlasím s tými z vás, ktorí povedali, že práca euroskupiny je neoceniteľne významná a že práca, ktorú vykonáva euroskupina na čele s pánom Jean-Claudom Junckerom je veľmi pozitívna. O tomto je potrebné diskutovať v parlamentoch, spolu s verejnou mienkou v jednotlivých štátoch ale aj s vládami jednotlivých členských štátov. Dialóg potrebujeme rozvinúť aj s Európskou centrálnou bankou, a to bez strachu, s rešpektom a spokojnosťou, vychádzajúc z toho, ako Európska centrálna banka využíva svoju nezávislosť. Je to neoceniteľne efektívna banka, aj keď je bankou veľmi mladou v porovnaní s centrálnou bankou Anglicka, USA, Japonska či ktoroukoľvek inou centrálnou bankou.

Na záver mám ešte dve poznámky. Najskôr na margo krajín, ktoré nie sú členmi eurozóny, ani sa nezdá, že by sa nimi chceli stať. Nemierim teraz na kandidátske krajiny, ktoré sa v najbližších rokoch stanú členmi eurozóny, ak splnia príslušné podmienky, ale mám na mysli tie krajiny, ktoré sa rozhodli pre klauzulu o rozhodnutí sa pre neúčasť v eurozóne, alebo sa v referende rozhodli, že nechcú byť súčasťou eurozóny.

Niektorí z vás povedali, že eurozóna bude mať v budúcnosti problémy. Ja predpovedám, že problémy budú mať práve tí z vás, ktorí nechcú byť v eurozóne.

V globálnom hospodárstve budú následky izolácie niesť tí, ktorí sa chcú izolovať. Tí, ktorí sa budú integrovať, teda tí, ktorí sú odhodlaní zdieľať a spoločne rozhodovať o hospodárskej politike, budú prijímať správne rozhodnutia, tie pravé rozhodnutia, vďaka ktorým získajú výhody integrácie pre svojich občanov.

  Predsedajúca. – (EL) Rozprava sa skončila.

Písomné vyhlásenia (článok 142)

  Alessandro Battilocchio (PSE), písomne. – (IT) Predpovede hospodárskeho rastu pre Európsku úniu na niekoľko najbližších rokov odkazujú na znepokojujúce spomalenie nášho produktívneho systému. Z 2,8 % v roku 2007 poklesne hospodársky rast v EÚ o jedno percento za dva roky na 2,0 % v roku 2008 a dokonca až na 1,8 % v roku 2009. Je zrejmé, že tento pokles nie je vyvolaný iba vnútorným trhom, ale aj všeobecným spomalením celosvetovej hospodárskej činnosti pod vplyvom ťažkej situácie v USA a rastu cien komodít.

Komisia očakáva kumuláciu inflácie v blízkej budúcnosti pre závratne rastúce ceny potravín, energií a tovarov. Ide o obzvlášť znepokojujúci jav, pretože má priamy vplyv na život našich občanov a spôsobuje tým zníženie kúpnej sily. Okrem toho vytvára aj ďalšiu záťaž pre naše podniky, ktoré postupne strácajú svoju pozíciu na špici konkurenčného boja v porovnaní s novými rýchlo sa rozvíjajúcimi hospodárstvami. Avšak napriek tomuto sledujeme pozitívne znaky v súvislosti s cieľom zamestnanosti Lisabonskej stratégie, pretože sa v Európe podarilo vytvoriť 4 milióny nových pracovných príležitostí.

Našou úlohou je zistiť, či táto nová dynamika pracovného trhu nie je v skutočnosti vyvolaná aj neistou zamestnanosťou, pretože táto informácia bude mať na hospodárstvo pozitívny vplyv iba vtedy, ak podporí očakávania stability.

  Ilda Figueiredo (GUE/NGL), písomne. – (PT) Je naozaj pôsobivé počuť Komisiu a vedúcich predstaviteľov Európskej únie, ako ešte stále rozprávajú o úspechoch eurozóny, napriek tomu, že skutočné štatistiky ukazujú presný opak, či už v súvislosti s hospodárskym rastom alebo kvalitou života obyvateľov Európy. Úspechy, o ktorých hovoríme, jasne súvisia so zvýšením ziskov a rozprávkovými tržbami, ktoré dosiahli ekonomické a finančné skupiny počas týchto prvých desiatich rokov existencie hospodárskej a menovej únie.

Je však neprijateľné, aby systematicky opomínali zvyšovanie sociálnych rozdielov, nárast neistých a zle platených pracovných pozícií, ktoré spôsobujú prehlbovanie chudoby ďalších miliónov pracovníkov, ktorí sú ešte väčšmi vykorisťovaní a zbavovaní podmienok, v ktorých by dokázali svojim deťom zabezpečiť slušný život.

Preto nie je prekvapujúce, že plán, ktorý dnes Európska komisia predstavuje, zostáva v tej istej línii: viac hospodárskych kontrol, aby sa zabezpečil väčší konkurenčný boj a finančná stabilita pre hospodárske skupiny, väčší rozpočtový dozor, aby sa ešte väčšmi pretlačila liberalizácia verejných služieb a ešte väčší tlak a kontroly s cieľom zamedziť možnému rastu platov.

Toto všetko povedie k väčšiemu sociálnemu napätiu a vyvolá ďalšie boje za ochranu sociálnych a pracovných práv, aby sa zabránilo čoraz väčšiemu vykorisťovaniu.

  Diamanto Manolakou (GUE/NGL), písomne. – (EL) V dôsledku nepopulárnych a protipracovných cieľov Maastrichtskej zmluvy bola vytvorená hospodárska a menová únia spolu s eurom, aby pripravili pôdu pre reakčnú Lisabonskú zmluvu a vystupňovaný útok na práva a slobody pracovníkov.

Stredopravá a stredoľavá skupina spoločne ratifikovali tieto rozhodnutia Európskej únie a vlád členských štátov. V Grécku hlasovali strany Nová demokracia, PASOK a Koalícia ľavého krídla za prijatie Maastrichtskej zmluvy. Odmietli usporiadať referendum. Toto veľmi dobre slúži záujmom kapitalistov a presne ukazuje, ako veľmi sa kapitalisti boja reakcie verejnosti.

Presun kľúčových mechanizmov hospodárskej politiky z členských štátov pod kontrolu Európskej centrálnej banky kapitalistom pomohol znížiť cenu práce a znásobiť zisky. Zamrazenie platov, ktoré Európska centrálna banka podporovala hneď od svojho vzniku, viedlo k prudkému poklesu kúpnej sily pracovníkov, k rýchlemu zhoršeniu životnej úrovne rodín robotníckej triedy a dokonca k chudobe.

Vo väčšine krajín sa čoraz väčšmi spochybňuje užitočnosť hospodárskej a menovej únie a eura. Ukázalo sa, že argumenty týkajúce sa cenovej stability, ochrany hospodárstiev atď., sú falošné. Euro ochraňuje iba zisky monopolov, uľahčuje privatizáciu a fúzie podnikov a otvára dvere ešte väčšiemu vykorisťovaniu.

  Cătălin-Ioan Nechifor (PSE), písomne. – (RO) Vytvorenie hospodárskej a menovej únie (EMU) podmienilo nielen vytvorenie jednoduchej oblasti voľného obchodu na úrovni únie, ale zároveň únii dodalo ešte väčšiu politickú moc na medzinárodnej úrovni a zaviedlo kritériá, ktoré viedli k znovuzjednoteniu kontinentu a vzniku jednotnej meny, eura, ktoré je schopné konkurovať americkému doláru.

Výhoda hospodárskej a menovej únie spočíva v tom, že zabezpečila nízku infláciu a úrokovú mieru v prospech spotrebiteľov a podnikov a podporila likviditu a životaschopnosť verejných financií, zatiaľ čo zavedenie jednotnej meny viedlo k odstráneniu výdavkov spojených s výmenou cudzích mien a umožnilo obchod a vyrovnanie cien v krajinách, ktoré sú dnes súčasťou eurozóny.

V súčasnosti sa Európa pripravuje na oslavu prvej dekády, ktorá ubehla od zavedenia jednotnej meny a hoci niektoré južné štáty Európskej únie po prijatí jednotnej meny bojovali s určitými ťažkosťami, ich úrady sa zatiaľ nesťažovali. Analytici to vysvetľujú tak, že napriek zmenám na finančnom trhu v USA, Európa zostala stabilnou. Povedal by som, že úspech eura dokazuje aj skutočnosť, že Dáni, ktorí spočiatku odmietali zavedenie spoločnej meny, dnes už o ňu prejavujú záujem.

Pokiaľ ide o Rumunsko, zavedenie eura zostáva aj v súčasnosti veľmi dôležitým cieľom a je potrebné vynaložiť ešte značné úsilie, aby sme splnili konvergenčné kritériá a zvýšili konkurencieschopnosť rumunských spoločností na jednotnom trhu.

  Esko Seppänen (GUE/NGL), písomne. – (FI) Fínsko vstúpilo do Európskej únie na základe referenda. V tom čase politická elita sľúbila občanom nové referendum vo Fínsku, v prípade, že by sa Fínsko malo zrieknuť vlastnej meny, tento sľub však na rozdiel od Švédska nebol dodržaný, preto mnohí Fíni chceli naspäť svoje peniaze.

Euro je úspechom v tom zmysle, že turisti môžu používať rovnaké peniaze vo všetkých krajinách hospodárskej a menovej únie a porovnávať ceny. Peniaze na cestovanie však nie sú skutočnou podstatou hospodárskej a menovej únie: je to spoločná menová politika. Toto však nie je rovnaký príbeh o úspechu na základe samotnej veľkosti eurozóny a rozdielu jej hospodárstiev.

Euro zaznamenalo najskôr devalváciu o jednu tretinu oproti doláru, potom nasledovala revalvácia o dve tretiny. Účinky hospodárskej a menovej únie by sme mali hodnotiť aj z pohľadu spoločnej politiky úrokovej miery, ktorá má v mnohých krajinách za následok vznik cenovej bubliny nehnuteľností.

  Winkler, Iuliu (PPE-DE), písomne. – (RO) Rok 2008 je rokom osláv 10. výročia vzniku Európskej centrálnej banky (ECB), ktorá je jedným z najodvážnejších projektov v procese budovania Európy. Za desať rokov od vzniku hospodárskej a menovej únie sa jej podarilo dosiahnuť výsledky, o ktorých úspešnosti nemožno pochybovať. Výlučné použitie hospodárskych kritérií pri základných rozhodnutiach Európskej centrálnej banky a odstránenie akéhokoľvek politického vplyvu pri rozhodovaní prinieslo úspech tomuto projektu a výhody hospodárstvam členských štátov eurozóny.

Vo chvíli vstupu do Európskej únie vláda aj centrálna banka Rumunska odhadli vyhliadku vstupu našej krajiny do eurozóny na rok 2014. Zavedenie eura v Rumunsku predpokladá predchádzajúcu dvojročnú účasť v mechanizme výmenných kurzov ERM II, teda od roku 2012.

So zreteľom na tieto termíny, ak si chceme udržať realizovateľnosť vstupu do eurozóny, musíme pokračovať v úsilí o koordináciu fiškálnej politiky vlády s fiškálnou politikou centrálnej banky, a to si vyžaduje umiernenosť a rozvahu pri plnení rozpočtu. Aby sme mohli udržať infláciu v limitoch navrhovaných Národnou bankou Rumunska, musíme sa vyhnúť pokušeniam, ktoré sú príznačné pre volebné roky. Politika Národnej banky Rumunska zameraná na infláciu sa musí podporiť finančnou stabilitou, zodpovednými rozhodnutiami rumunského parlamentu a vyrovnaným a účinným plnením rozpočtu na úrovni všetkých štátnych inštitúcií.