Doslovný zápis z rozpráv

Streda, 7. mája 2008 - Brusel

15. Ľudské práva vo svete v roku 2007 a politika EÚ v tejto oblasti – volebné pozorovateľské misie EÚ (diskusia)

PREDSEDÁ: PÁN SIWIEC
podpredseda

  Predsedajúci. – Ďalším bodom je spoločná diskusia o týchto správach:

- Výročná správa (A6-0153/2008) o ľudských právach vo svete v roku 2007 a politike Európskej únie v tejto oblasti (2007/2274(INI)), ktorú v mene Výboru pre zahraničné veci vypracoval pán Cappato;

- (A6-0138/2008), ktorú v mene Výboru pre zahraničné veci vypracovali pána Salafranca Sánchez-Neyra a pani De Keyser, o volebných pozorovateľských misiách EÚ: ciele, skúsenosti a budúce výzvy (2007/2217(INI)).

  Marco Cappato , spravodajca. – (IT) Pán predsedajúci, dámy a páni, politiky na podporu ľudských práv si v prvom rade vyžadujú účinné právomoci v oblasti tvorby medzinárodnej politiky, ktorými EÚ disponuje. Bohužiaľ, príliš často, tak ako v prípade správy, ktorú sme vo výbore jednohlasne prijali, je európska politika v skutočnosti politikou členských štátov. Je ťažké mať európsku politiku o ľudských právach, keď členské štáty v takejto miere presadzujú svoje národné záujmy.

Napriek tomu, pokiaľ ide o politickú vôľu, ktorú sa niekedy podarí dosiahnuť vďaka Európskemu parlamentu, ktorý nemá medzinárodnú politickú právomoc, sme schopní dosiahnuť výrazný pokrok. Vezmite si trest smrti: tri uznesenia tohto Parlamentu v konečnom dôsledku upevnili dôležitý postoj Európy za moratórium na výkon trestu smrti, za ktoré sa hlasovalo v decembri v New Yorku na pôde OSN. Pozrite sa, ako Parlament navrhol Európsku politiku o Tibete, ktorú sme prijali na poslednom zasadnutí.

Existujú aj nástroje týkajúce sa ľudských práv, ale Európska únia zriedka uznáva ich zákonnosť. Ustanovenia o ľudských právach máme vo všetkých našich dohodách o spolupráci a napriek tomu nemáme účinné prostriedky monitorovania a mechanizmus na dočasné pozastavenie spolupráce, hoci tieto ustanovenia by mám skutočne umožnili zabezpečiť rešpektovanie demokracie v tretích krajinách.

Ako Európa bývame v posledných rokoch často kritickí voči USA, pretože podporovanie demokracie prostredníctvom vojenských opatrení sa ukázalo neúčinné. To je pravda! Ale, zároveň potrebujeme nájsť alternatívne nástroje. Nemôžme jednoducho povedať, že zbrane nefungujú, pretože inak by sme podľahli pokušeniu pacifizmu a neutrality. Povedzme si, že táto cesta prináša riziko, že budeme napomáhať diktátorom.

Preto zbraň, ktorú sme definovali a explicitne uvádzame v tejto správe – je mi úprimne ľúto, že návrh skupiny socialistov sa snaží o odstránenie tejto časti – je zbraňou nenásilia: gándhiovského nenásilia, aby som bol presný, ako politického nástroja a nie folkloristickej odvolávky naň; nenásilia založeného na poznaní, založeného na právach – vytváraní práv, zabezpečení trvania práv, ochrany práva na život.

Vnímame nenásilie ako praktickú metódu a preto navrhujeme vyhlásiť rok 2010 za „Európsky rok nenásilia“, navrhujeme, aby Európska únia presadzovala aktívnu politiku a Komisia spolu s Radou podporovali nástroje nenásilia, pomáhali disidentom a demokratickej opozícii. Je to nevyhnutné a chceme zájsť ďalej a nielen jednoducho formálne obhajovať ľudskoprávne dokumenty a texty a ak chceme oživiť ľudské práva v kontexte diktatúr a nedemokratických krajín.

  Véronique De Keyser , spravodajkyňa. – (FR) Pán predsedajúci, pätnásť rokov po prvej volebnej pozorovateľskej misii v Rusku a osem rokov po prvej správe Komisie na túto tému, si môžeme položiť otázku, ako môžeme hodnotiť pozorovanie volieb? Nuž, predovšetkým pozitívne. Cieľom tejto správy, ktorá bola pripravená spoločne v úplnej zhode s pánom Salafrancom, bolo zdôrazniť dosiahnuté úspechy: rastúcu profesionalitu volebných pozorovateľských misií, vytvorenie tímu skúsených pozorovateľov v rámci EÚ – úspechy, vďaka ktorým je súčasný rozpočet Európskeho nástroja pre demokraciu a ľudské práva skoro 25 percent – a navyše, šťastná kombinácia dvoch misií na čele s poslancami Európskeho parlamentu: jednej misie EÚ, ktorá je odbornejšia a dlhodobejšia a druhej parlamentnej misie, ktorá je kratšia a viac politická.

Napriek tomu musíme neustále napredovať. Hlavné odporúčania tejto správy sú, po prvé, opatrne sprístupniť misie pre členov ACP, EUROLAT a EMPA. Musíme dbať o to, aby sme nezničili profesionalitu a zachovali misie pod európskou hlavičkou. Po druhé, udržať rozpočtové dotácie Európskeho nástroja pre demokraciu a ľudské práva na úrovni približne 25 percent, vypracovať každoročnú správu hodnotiacu misie za príslušný rok – toto je skutočne veľmi dôležité – preskúmať bezpečnosť hlasovania prostredníctvom počítačov – nová výzva pre volebných pozorovateľov – a najmä oveľa viac pozornosti venovať sledovaniu povolebného vývoja. Práve tam vidím nedostatky a pre voľby je ťažké byť skutočnou pákou demokracie, akou by mali byť. Správa popisuje niekoľko možností sledovania povolebného vývoja, ale ja teraz spomeniem len politické sledovanie, a v tejto súvislosti mám na mysli hlavne Radu. Je neprijateľné že v prípade, ak sú zástupcovia alebo prezidenti zvolení podvodom zaujme k nim EÚ postoj ako keby sa nič nestalo. Bežná záležitosť. Je zároveň nemysliteľné a katastrofálne, že ak sú zástupcovia zvolení demokraticky, nemajú právo na uznanie a legitimitu, ktoré im vyplývajú z volieb. V minulosti tu boli nešťastné príklady, ktoré viedli k tragickým situáciám. Nechcem z tejto správy urobiť učebnicu. Je založená na konsenze a nie na polemike a Európa v nej má výborný nástroj. Nemala by ho odmietať.

  José Ignacio Salafranca Sánchez-Neyra, spravodajca. – (ES) Pán predsedajúci, história volebných pozorovateľských misií je úspešným príbehom, a myslím si, že v tomto prípade patrí náležité uznanie vonkajšej politike EÚ, ktorá je tak často kritizovaná, pretože viac zviditeľňuje EÚ, zvyšuje prestíž európskych inštitúcií a posilňuje vonkajší imidž Európskej únie.

Myslím, že je správne uznať, že pod vedením komisárky Ferrero-Waldnerovej, je Európska únia svetovým lídrom v pozorovaní volieb, vďaka svojej metodológii a spoľahlivej práci ktorú odvádza.

Ako povedala pani De Keyser, Výbor pre zahraničné veci prijal túto správu pomerom hlasov 60 k 0, čo jasne demonštruje výbornú spoluprácu.

Myslím, že musíme začať od pozitív, ktoré sme získali z našich skúseností, ale nesmieme zaspať na vavrínoch, hoci zaslúžených, pretože nás ešte čaká mnoho práce.

Myslím preto, že v záverečných správach, ktoré predkladajú volebné pozorovateľské misie je dôležité zdôrazniť odporúčania a návrhy, nezabúdajúc že ide len o odporúčania a návrhy, a že suverénne štáty sa môžu rozhodnúť či ich budú alebo nebudú implementovať. Myslím však, že je dôležité zahrnúť ich do programov a politických dialógov s našimi partnermi.

Ďalším základným aspektom je nezávislosť misií a dobré meno, ktoré majú misie vďaka svojej objektívnosti, nestrannosti a nezávislosti.

Nezávislosť sa však musí premietnuť do schopnosti misie skoordinovať jednotný postoj s členskými štátmi a Komisiou, aby Európska únia hovorila jedným hlasom a nedochádzalo k fragmentácii, ako povedala pani De Keyser, keď zdôraznila, že sa vyskytli určité problémy s Radou ministrov.

Európska únia a misie Európskej únie musia spolupracovať s ostatnými misiami a aj s miestnymi organizáciami.

Na záver, pán predsedajúci, si myslím, že je nanajvýš dôležité, aby Komisia, ktorá z tohto pohľadu vykonáva veľmi dobrú prácu, mala dostatočnú mieru flexibility a nebola limitovaná rozpočtovými obmedzeniami, ktoré jej bránia vykonávať tieto skvelé misie.

  Janez Lenarčič , súčasný predseda Rady. – (SL) Dovoľte mi prosím jednu procedurálnu poznámku predtým, ako prednesiem svoje úvodné slovo. Na začiatku zasadnutia bolo povedené, že jeden z bodov programu bude odložený, pretože Rada sa nemohla zúčastniť. Vzhľadom na pokročilý čas, kedy sme začali diskutovať o tejto téme, je zjavne odôvodnené presunúť diskusiu na ďalší deň, najmä preto, že program dnešného zasadania je taký nabitý. Predsedníctvo má v úmysle byť prítomné na všetkých plánovaných témach a bude prítomné aj počas celej diskusie o tejto téme, ktorá sa začína takto neskoro, najmä preto, že chceme ukázať aký význam jej Rada a predsedníctvo pripisujú. Moje úvodné slovo bude o niečo dlhšie ako plánovaných päť minút. Žiadam vás o pochopenie a pokúsim sa skrátiť záverečné slovo na konci diskusie.

Ctení poslanci, chcel by som uvítať správu, ktorú vypracoval pán Cappato, najmä výročnú správu Európskej únie o ľudských právach vo svete. Rád by som zdôraznil, že pokladáme úlohu Parlamentu v podpore medzinárodného dodržiavania ľudských práv za kľúčovú a váš kritický názor za významný príspevok k snahám Európskej únie v tejto dôležitej oblasti. Rada sa bude správou podrobne zaoberať. Dnes by som však chcel reagovať na konkrétne kľúčové body vašej správy, pán Cappato.

Vaša správa sa bezpochyby zaoberá predovšetkým s najzákladnejšími výzvami, ktorým Európska únia čelí pokiaľ ide o ľudské práva. Navyše nás teší, že správa o ľudských právach obsahuje aj aktivity Európskeho parlamentu. Táto časť správy oceňuje významnú úlohu tohto váženého zhromaždenia pri podpore dodržiavania ľudských práv. V budúcnosti sa aj Rada bude snažiť zabezpečiť úzku spoluprácu s Parlamentom, konkrétne s Výborom pre zahraničné veci a Podvýborom pre ľudské práva. Veríme, že každoročné správy budú aj naďalej z tohto pohľadu odrážať úsilie Európskeho parlamentu.

Pokiaľ ide o výzvu, ktorú obsahuje správa, na posilnenie spolupráce medzi Radou Európy a Európskou úniou, musím konštatovať, že súhlasíme, že v tejto oblasti existuje veľmi veľa možností a podpísanie memoranda o porozumení medzi Radou Európy a Európskou úniou je samozrejme dôležité. Európska únia rešpektuje úsilie Rady Európy pri podpore a ochrane ľudských práv. Európska únia zostáva aj verným obhajcom systému OSN na ochranu ľudských práv. Aktívne podporujeme nezávislosť Úradu vysokého komisára pre ľudské práva a snažíme sa zabezpečiť, aby sa Rada pre ľudské práva stala účinným orgánom zaoberajúcim sa vážnym porušovaním ľudských práv na celom svete.

Nedávne siedme zasadanie Rady pre ľudské práva, ktoré sa konalo v Ženeve, bolo pre Európsku úniu úspešné. Naše dve hlavné iniciatívy – obnova mandátov osobitných spravodajcov pre ľudské práva v Barme/Mjanmarsku a v Severnej Kórei – boli prijaté. Prijaté boli aj všetky iniciatívy jednotlivých členských štátov Európskej únie. Vyvinuli sme aj úsilie na zabezpečenie toho, aby bol obnovený mandát nezávislého experta pre Demokratickú republiku Kongo, ale bohužiaľ sme neuspeli. Medzi pozitívnymi výsledkami tohto zasadania treba spomenúť obnovu mandátu pre obrancov ľudských práv a práva žien nebyť vystavované násiliu.

V apríli bol v rámci Rady pre ľudské práva spustený nový mechanizmus pravidelných medzinárodných hodnotení. Európska únia ho považuje za kľúčový mechanizmus na ochranu a podporu ľudských práv. Stále je ešte príliš skoro riadne hodnotiť fungovanie tohto nového mechanizmu, ale počiatočný dojem ukazuje, že členské štáty ho berú vážne a konajú zodpovedne. Dôvodom na znepokojenie sú však určité snahy niektorých členov Rady pre ľudské práva oslabiť tento mechanizmus.

Popri intenzívnej práci v OSN sa pozornosť v posledných rokoch sústreďuje na integrovanie ľudských práv do ďalších oblastí zahraničnej politiky. Rád by som znovu pripomenul, že toto je na popredných miestach zoznamu priorít Slovinského predsedníctva. Predsedníctvo takisto podporuje všetko úsilie, ktoré v tomto smere vyvinula osobná zástupkyňa pána Solanu pre ľudské práva Riina Kionka.

Teraz by som sa chcel venovať tej časti správy, ktorá vyzýva na aktualizáciu usmernení o ľudských právach. Počas nášho predsedníctva budeme aktualizovať tri z piatich tematických usmernení. Minulý týždeň Rada pre všeobecné záležitosti a vonkajšie vzťahy prijala aktualizované usmernenie o mučení. Očakávame, že budúci mesiac dokončíme aktualizáciu usmernenia o treste smrti, čo zhodou okolností pripadne na desiate výročie tohto usmernenia. Predsedníctvo dokončuje aj aktualizáciu usmernenia o deťoch v ozbrojených konfliktoch. V tejto súvislosti treba uviesť, že sa očakáva, že Rada pre všeobecné záležitosti a vonkajšie vzťahy schváli tento mesiac dvojročnú správu o implementácii zoznamu pre zahrnutie ochrany detí postihnutých ozbrojenými konfliktmi do Európskej bezpečnostnej a obrannej politiky.

Pokiaľ ide o usmernenie o obrancoch ľudských práv, vaša správa vyzýva členské štáty, aby zvážili možnosť vydania víz pre takéto skupiny. Pracovná skupina pre ľudské práva (COHOM)  zorganizovala v apríli v rámci Európskej rady diskusiu s cieľom výmeny informácií o postupoch pri vydávaní víz. Zdá sa, že táto diskusia podnietila niekoľko členských štátov a príslušné konzulárne oddelenia preskúmať možnosť pomoci obrancom ľudských práv prostredníctvom vydávania krátkodobých víz. Členské štáty zároveň podporili, aby sa zmienka o tejto otázke stala súčasťou nového Spoločného vízového kódexu. Kľúčovým aspektom týkajúcim sa usmernení je samozrejme ich implementácia v praxi, konkrétne monitorovanie situácie v oblasti ľudských práv a reagovanie na ich porušovanie prostredníctvom demaršov a vyhlásení, vrátane dialógu.

Dodržiavanie ľudských práv vo svete je rozhodne jedným z hlavných cieľov Spoločnej európskej zahraničnej a bezpečnostnej politiky. Prostredníctvom nástrojov ako spoločné opatrenia a stratégie, demarše a operácie krízového manažmentu, sa EÚ v mnohých krajinách snaží o posilnenie demokratického procesu a zlepšenie situácie v oblasti ľudských práv. V tomto zmysle je obzvlášť dôležitý dialóg o ľudských právach. EÚ vedie rozhovory s Iránom, Uzbekistanom, Ruskou federáciou, Africkou úniou a Čínou.

Na základe dohôd o spolupráci, ktoré obsahujú ustanovenia o ľudských právach, sa takéto dialógy vedú aj s ďalšími tretími krajinami. V tejto súvislosti musím spomenúť, že najbližšia možnosť diskutovať o situácii v Číne bude už budúci týždeň, 15. mája, kedy sa uskutoční ďalšie kolo dialógu EÚ – Čína o ľudských právach. Dialóg sa bude konať v Ľubľane. Musím spomenúť aj nedávne konzultácie s Ruskou federáciou, ktoré sa konali v apríli.

Ctení poslanci, rád by som sa dotkol aj spolupráce medzi jednotlivými inštitúciami Európskej únie na ochranu a podporu ľudských práv. V nasledujúcich dňoch by mala Rada navrhnúť odpoveď na list predsedu Európskeho parlamentu pána Pötteringa, týkajúci sa medziinštitucionálnej spolupráce v oblasti dialógu o ľudských právach. Môžem vás ubezpečiť, že prinajmenšom na strane predsedníctva existuje silná politická vôľa posilniť tieto vzťahy.

Na záver, vítam správu pani De Keyser a pána Salafranca Sáncheza-Neyru o volebných pozorovateľských misiách. Volebné pozorovateľské misie sú dôležitým prvkom politiky Európskej únie na posilnenie demokracie. Prispievajú k zlepšeniu demokratického dialógu a demokratického volebného procesu a pomáhajú budovať demokratické inštitúcie. Tento rok sa konajú alebo budú konať voľby v mnohých krajinách. Rada ich veľmi pozorne sleduje a bude sledovať aj naďalej.

Ako súčasť nášho úsilia posilniť väzby medzi Európskym parlamentom a Radou v oblasti volebných pozorovateľských misií, prebehli už výmeny názorov s poslancami, ktorí pozorovateľské misie viedli. Ich správy významne prispievajú k formovaniu politiky v tejto oblasti a verím, že v tomto smere bude užitočná aj dnešná diskusia.

  Predsedajúci. – Chcel by som niečo pripomenúť ministrovi, ktorý vyjadril prekvapenie nad tým, že diskusia sa oneskorila. Je to výsledkom toho, že rečníci hovoria dlhšie, ako je ich vyhradený čas. Podľa toho, ako sme sa predtým dohodli, minister mal hovoriť 5 minút. Hovoril 10 minút a tak máme ďalšie päťminútové oneskorenie. Toto je výsledok pol minúty tam pol minúty sem a päť minút tam a meškanie narastá, žiadam vás preto o zodpovedné dodržiavanie rozvrhu.

  Benita Ferrero-Waldner , členka Komisie. – Pán predsedajúci, mám samozrejme veľkú radosť, že sa dnes môžem znovu zúčastniť na spoločnej diskusii v pléne o dvoch kľúčových správach v oblasti ľudských práv a demokracie: o správe pána Cappata o výročnej správe EÚ o ľudských právach a správe pána Salafranca a pani De Keyserovej o volebných pozorovateľských misiách. Chcela by som zablahoželať týmto trom spravodajcom za ich vynikajúcu prácu.

Zároveň vítam skutočnosť, že o oboch správach – z oblasti ľudských práv a oblasti pozorovania volieb sa diskutuje spoločne, pretože si myslím, že je to jasným dôkazom nášho spoločného presvedčenia, že ľudské práva a demokracia idú ruka v ruke a nemali by sa posudzovať oddelene. Ľudské práva sú základom demokracie a demokracia je nevyhnutná na ochranu a podporu ľudských práv.

Dovoľte mi, aby som sa postupne vyjadrila k obom bodom nášho dnešného programu. Samozrejme, že teraz predostriem len všeobecný pohľad, ale som pripravená ísť do väčších detailov neskôr v diskusii.

Pozorovanie volieb je úspechom zahraničnej politiky Európskej únie a ďakujem pani De Keyser za to čo povedala. Myslím, že vďaka konzistentnej, striktnej metodológie a nezávislému, nestrannému dlhodobému pozorovaniu patrí EÚ k najdôveryhodnejším medzinárodným pozorovateľským organizáciám. Dôkazom toho sú nedávne pozorovateľské misie citlivých volebných procesov ako napríklad v Keni (pán Lambsdorff), v Pakistane (pán Gahler) a v Nepáli (pán Mulder). Nasledujúce misie zahŕňajú Kambodžu a Rwandu, ktoré sa spamätávajú z veľmi bolestnej minulosti. Tak ako v roku 2007, aj pri financovaní týchto misií sa bude plne dodržiavať dohodnutý rozpočtový rámec.

Dobre fungujúca spolupráca medzi volebnými pozorovateľskými misiami Európskej únie a Európskym parlamentom kombinuje odborné skúsenosti s politickou citlivosťou a zabezpečuje, že EÚ hovorí jednotným hlasom. Preto by som znovu chcela zablahoželať všetkým vedúcim pozorovateľom za ich doterajšiu vynikajúcu prácu. Profesionalita volebných pozorovateľských misií Európskej únie bola vlastne hlavnou prioritou od začiatku môjho funkčného obdobia, počas ktorého pôsobili vedúci pozorovatelia v približne 36 krajinách.

Súhlasím s tým, že pozorovanie volieb zo strany EÚ nemôže byť samostatnou politikou, ale musí byť súčasťou širšej stratégie ľudských práv a podpory demokracie. Existuje potreba posilňovania následného politického a odborného dohľadu na strane volebných pozorovateľských misií EÚ. Každý z nás má svoju úlohu a Komisia využije blížiace sa hodnotenie stratégií jednotlivých krajín na vypracovanie komplexnejších prístupov na úrovni štátov, tak ako sa to navrhuje v správe, aby zabezpečila vzájomné dopĺňanie sa podpory ľudských práv, podpory demokracie, podpory volieb a rozvojovej pomoci zameranej na zlepšenie demokratickej správy a právneho štátu.

Určite je priestor na ďalšie zlepšovanie politiky. Budem sa oň snažiť v úzkej spolupráci s Parlamentom. V tejto súvislosti navrhujem zorganizovať na jeseň druhý spoločný seminár o pozorovaní volieb, ktorý by nadväzoval na naše minuloročné úspešné stretnutie, ktoré poukázalo na dôležitú otázku následného dohľadu ako aj udržania kvality pozorovateľskej práce. V týchto oblastiach sme už prijali dôležité kroky: Volebné pozorovateľské misie EÚ sú už systematicky zaraďované do volebného cyklu a zvýšila sa informovanosť v prospech zahŕňania odporúčaní volebných pozorovateľských misií EÚ do dialógu s partnerskými krajinami. Dva kompletne prepracované metodologické usmernenia, ktoré boli práve vydané, ako aj neustála podpora školiacich programov pre pozorovateľov, nám pomôžu udržať veľmi vysokú kvalitu práce vedúcich pozorovateľov a ich tímov v miestach pôsobenia. Druhý seminár by mohol byť zameraný na zlepšenie povedomia o volebných pozorovateľských misiách EÚ a politickú dimenziu podpory volieb.

Samozrejme môžeme diskutovať aj o možnom ďalšom otvorení našich misií, ako spomenula pani De Kayser. V súčasnosti sú už zapojení aj pozorovatelia zo Švajčiarska, Kanady a Nórska.

V druhej časti sa pokúsim byť stručná, pretože predseda Rady už mnohé povedal. Tento rok je pre ľudské práva významným, keďže oslavujeme 60. výročie Všeobecnej deklarácie ľudských práv a 15. výročie Svetovej konferencie o ľudských právach.

Myslím, že môžeme povedať, že posledné roky boli charakterizované kľúčovými zmenami v rámci systému ľudských práv na pôde OSN, ktoré viedli k inštitucionálnemu návrh Rady pre ľudské práva. Bolo uzavreté prvé kolo pravidelných medzinárodných hodnotení (UPRs) a druhé kolo sa začalo 5. mája. Hodnoteniu podliehajú tak členské štáty EÚ ako aj tretie krajiny a myslím, že bude veľmi užitočné detailne analyzovať, či táto kľúčová zmena pozitívne prispeje k posilneniu účinnosti Rady pre ľudské práva. Príslušná skupina Rady EÚ (COHOM) – v Ženeve – začala zlepšovať koordináciu s cieľom dosiahnuť kompaktnejšiu pozíciu EÚ v Rade pre ľudské práva a detailne prediskutuje závery, ktoré budú vyvodené z prvých dvoch kôl.

Nebudem teraz zachádzať do všetkých detailov. Myslím že ďalšie veci sa objavia v diskusii a potom som pripravená odpovedať na všetky otázky.

  Thijs Berman , spravodajca stanoviska Výboru pre rozvoj požiadaného o stanovisko. – (NL) Pán predsedajúci, pani komisárka, Barma na pokraji katastrofy: po ryžových poliach roztrúsené mŕtve telá, tí čo prežili zostali bez strechy nad hlavou, humanitárne organizácie nemôžu vstúpiť do krajiny. Z exportu plynu má krajina každoročne príjmy vo výške 3 miliárd euro a napriek tomu režim teraz vyčlenil na krízovú pomoc len 5 miliónov EUR. Je to šokujúca almužna, ak si uvedomíme, že junta o cyklóne vedela ale nebola schopná varovať obyvateľstvo.

Barma je pre politiku ľudských práv EÚ obrovskou výzvou. Jediným riešením sú prísnejšie sankcie. Sprísnenie vízových obmedzení, postihnutie tých spoločností, ktoré podporujú režim, zneprístupnenie EÚ pre všetky bankové transakcie režimu.

Rada mala prijať tieto kroky minulý týždeň, ale neurobila tak. Dala prednosť komerčným záujmom. Táto kritická analýza nie je vôbec súčasťou Výročnej správy EÚ o ľudských právach vo svete v roku 2007. Nové sankcie voči Barme však budú musieť počkať. EÚ musí najprv vyburcovať krajiny ASEANu k poskytnutiu pomoci. Samotné členská štáty musia byť tiež pripravené. Bezpečnostná rada musí vyslať generálneho tajomníka Ban Kimoona do Barmy a barmské hranice sa musia otvoriť.

  Giusto Catania , spravodajca Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné záležitosti požiadaného o stanovisko. – (IT) Pán predsedajúci, dámy a páni, Európsku úniu často znepokojuje porušovanie ľudských práv mimo nášho územia a neuvedomujeme si, že k systematickému porušovaniu práv mimo EÚ prispievajú naše politiky.

Preto si myslíme, že pod mandát Agentúry EÚ pre základné práva by mali spadať aj krajiny, ktoré uzavreli stabilizačné alebo asociačné dohody, a dokonca aj krajiny, ktoré uzavreli s EÚ dohody o znovupristúpení. Sme presvedčení, že je to dôležité pre prisťahovalcov a žiadateľov o azyl, ktorí často bývajú z našich krajín vyhostení a posielaní na miesta, kde nie sú zaručené slobody jednotlivca ani základné práva.

Musíme spomenúť aj krajinu, ktorá v súčasnosti predsedá EÚ, Slovinsko, kde sú občania bez dokladov a teda aj bez občianstva posielaní do krajín ako Kosovo a Srbsko, bez akejkoľvek záruky bezpečnosti.

Sme znepokojení aj preto, že v boji proti terorizmu znížila medzinárodná spolupráca úroveň ochrany základných práv. Z tohto dôvodu Výbor pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné záležitosti vo svojom stanovisku žiada, aby sa realizovali všetky opatrenia Parlamentu, najmä tie, ktoré sa týkajú letov CIA a nezákonného väznenia podozrivých teroristov.

  Laima Liucija Andrikienè , v mene skupiny PPE-DE. – (LT) Rada by som na úvod poďakovala kolegom poslancom, ktorých spoločné úsilie napomohlo príprave Výročnej správy o ľudských právach vo svete v roku 2007 a politiky EÚ. Veľká vďaka, pán Cappato. Naša spolupráca bola produktívna a príjemná.

Naše uznesenie kladie dôraz na ľudské práva ako na hlavnú prioritu a hodnotu. Moja politická rodina, Skupina Európskej ľudovej strany (Kresťanských demokratov) a Európskych demokratov, vždy považovala ľudská práva za otázku najväčšieho významu. V popredí nášho programu je zákaz trestu smrti, neprijateľnosť mučenia, práva žien a detí a boj proti diskriminácii. Skupina EPP-ED vždy venovala veľkú pozornosť ľudským právam v krajinách ako Čína, Rusko a Irán, a nie bezdôvodne, keďže situácia v oblasti ľudských práv v týchto krajinách dáva mnoho dôvodov na znepokojenie.

Je všeobecne známe, že EÚ vyvinula a realizovala mnoho opatrení týkajúcich sa ochrany ľudských práv a šírenia demokracie. Patrí k nim politický dialóg, demarše a finančné nástroje – európske nástroje na ochranu demokracie a ľudských práv, rámec a prácu multinárodných fór.

Preto jedným z cieľov nášho uznesenia je zhodnotiť účinnosť politiky EÚ a aktuálne realizovaných opatrení spolu s ich výsledkami a navrhnúť spôsoby zlepšenia týchto opatrení, urobiť ich konzistentnejšími a zabezpečiť, aby boli transparentné a viditeľné. Je dôležité zdôrazniť skutočnosť, že vzťahy medzi EÚ a OSN v oblasti ochrany ľudských práv priniesli skvelé výsledky, preto je nutné ďalšie úsilie v tejto sfére.

Úprimne povedané, pre naše rôzne názory, skúsenosti a kultúry máme v Parlamente tendenciu rozchádzať sa v hodnoteniach určitých otázok a problémov, ako napríklad pohlavné a reproduktívne zdravie. Pri riešení takýchto kontroverzných otázok je najpresnejšou normou norma ľudských práv, konkrétne práv detí a žien. Preto by sa pedofília, akokoľvek ju nazveme (bol tu pokus o zahalenie tohto pojmu pod pojem „pohlavné zdravie”) nemala tolerovať.

Musím spomenúť význam úlohy občianskej spoločnosti, pretože bez občianskej spoločnosti, bez aktívnej účasti MVO, by úsilie politikov často neprinášalo výsledky. Ochrancovia ľudských práv, bez ohľadu na to z ktorej krajiny pochádzajú – Oswaldo Payá a Ženy v bielom z Kuby, Jurij Bandaževski z Bieloruska, Salih Mahmoud Osman zo Sudánu a stovky ďalších – si zaslúžia náš rešpekt a rastúcu podporu.

  Csaba Sándor Tabajdi, v mene skupiny PSE. – (HU) Pán predsedajúci, v mene Strany európskych socialistov by som rád poďakoval spravodajcovi Marcovi Cappatovi za jeho vyváženú a podrobnú správu a za jeho veľkú otvorenosť a ochotu spolupracovať. Je osobitne dôležité, že na odporúčanie socialistov kladie správa väčší dôraz na ekonomické a sociálne práva. Ak sme bez ohľadu na politiku svojej strany, ako členovia Európskej ľudovej strany, Liberálov, Zelených alebo Socialistov, hrdí na sociálnu Európu, potom je veľmi dôležité, aby sme od iných právom žiadali dodržiavanie sociálnych práv. Napríklad v prípade Číny a Ruska, stovky miliónov obyvateľov vidieka nemajú sociálne poistenie, prístup k základnej lekárskej a zdravotnej starostlivosti a ani penzie. Som presvedčený, že tieto veci sú základným ľudským právom a v budúcnosti by sme im mali venovať viac pozornosti.

Sme veľmi hrdí, že vaša správa vyzýva na posilnenie spolupráce medzi Európskou úniou a Radou Európy v oblasti práv menšín. Veď podľa kodanských kritérií sú Rámcový dohovor na ochranu národnostných menšín a Európska charta regionálnych a menšinových jazykov kľúčovými dokumentmi tak pre Európsku úniu ako aj Európsku radu. Zároveň však vidíme veľký problém v tom, že nebola vypracovaná samostatná správa, alebo aspoň samostatný odsek, o národnostných menšinách, keďže budeme – a tu prítomná komisárka Ferrero-Waldner – dohliadať na Kosovo a budeme rozhodovať čo sa stane s menšinovými právami. V našej správe sa však nespomína nič iné okrem Číny a Ruska. V budúcnosti by preto bolo dobré, aby správa o ľudských právach obsahovala samostatnú sekciu o etnických menšinách, o Rómoch a prisťahovalcoch, inými slovami o nových menšinách. Ďakujem za pozornosť.

  Janusz Onyszkiewicz , v mene skupiny ALDE. – (PL) Rád by som sa na chvíľu sústredil na vzťah medzi ľudskými právami a demokraciou. Existuje všeobecný názor, že tieto práva sú plne zachovávané len v demokracii. Demokracia sa zase stotožňuje s väčšinovými vládami, ktoré vznikajú prostredníctvom volebného mechanizmu. Bola to grécka demokracia, v ktorej väčšina rozhodovala o všetkom. Na základe tohto systému väčšinového hlasovania bol však Sokrates odsúdený na smrť.

Preto vôľa väčšiny nemôže vždy slúžiť ako záruka práv občanov. Preto sa v 19. storočí v politickom myslení objavil strach – taký, ktorý dnes ťažko chápeme – strach z rozšírenia volebného práva na širšie sociálne skupiny, ktorý sa spájal s domnienkou, že len vyvolená menšina má právo na ochranu ľudských práv a slobôd.

Dnes sa často stretávame so situáciami, v ktorých celkom regulárne voľby vedú k diktátorským vládam, alebo takéto vlády podporujú. Pripomeňme si krajiny ako Bielorusko alebo vládu Hamasu v pásme Gazy. Za zmienku stojí aj známa reakcia egyptského prezidenta Mubaraka, ktorý, keď ho vyzvali aby usporiadal čestné voľby povedal, že ich výsledkom by bolo prevzatie vlády v Egypte radikálnymi fundamentalistickými islamistickými skupinami.

Voľby sú zjavne niečo čo má nevypovedateľnú hodnotu a preto aj potrebujú monitoring. Kto však vie, či vláda právneho štátu a plne nezávislé súdnictvo nie sú dnes v mnohých krajinách dôležitejšie ako voľby. Inak by sme mohli mať demokracie, ktoré nie sú nič viac ako diktatúry opierajúce sa o mandát z volieb – diktatúry, v ktorých neexistujú nezávislé inštitúcie, ktoré vytvárajú komplexný systém rovnováhy a bezpečnosti na ochranu obyvateľov pred svojvoľným konaním orgánov. Demokracia musí byť liberálnou demokraciou, nie diktátom väčšiny. Preto musíme naďalej pokračovať v pozorovaní volieb, ale v boji za zavádzanie autentickej liberálnej demokracie sa nesmieme obmedziť len na to. To znamená, že viac pozornosti treba venovať zavádzaniu demokratickej kultúry a zriaďovaniu inštitúcií občianskej spoločnosti.

Takéto činy nemôžu rátať s podporou od autokratických orgánov. Musíme preto rozvinúť lepšie mechanizmy pomoci, mechanizmy, ktoré sú ešte pružnejšie ako tie ktoré máme teraz a rozsah našej pomoci sa musí rozšíriť na poskytovanie pomoci tým odvážnym jednotlivcom, ktorí sa za svoje aktivity stávajú terčom rôznych represií.

  Konrad Szymański (UEN). – (PL) Pán predsedajúci, som presvedčený, že jediným vysvetlením nedostatku primeraných slov na tému slobody náboženstva vo svete v správe o ľudských právach môže byť zaujatosť ľavičiarov, a možno aj spravodajcov.

Sloboda vyznávať a praktizovať náboženstvo je jednou z najdôležitejších súčastí ľudských práv. Potvrdzuje to článok 18 Všeobecnej deklarácie ľudských práv, článok 16 Záverečného dokumentu OBSE a článok 9 Európskeho dohovoru. Je to sloboda, ktorá sa vo veľkom rozsahu porušuje. Kresťania sú najprenasledovanejšou náboženskou skupinou na svete a svoju vieru nemôžu slobodne praktizovať v Číne, Saudskej Arábii ani v Iráne. V Iraku museli asýrski kresťania, ktorí na tomto území žili stáročia, utiecť zo svojich domovov. V Rusku sa stáva práca náboženských komunít, ktoré nepatria do Ruskej pravoslávnej cirkvi čoraz ťažšou.

O tomto sa bohužiaľ zo správy pána Cappata nedozvieme. Takáto cenzúra je priamou cestou k strate toho, čo predstavuje jedinú silu v systéme ochrany ľudských práv: cestu k strate dôveryhodnosti.

  Hélène Flautre, v mene skupiny Verts/ALE. – (FR) Pán predsedajúci, predložené správy sú veľmi presné a dobre doložené. Myslím, že podávajú presvedčivý obraz súčasnej schopnosti Parlamentu hodnotiť politiku EÚ v oblasti ľudských práv a demokracie. Usmernenia, dialógy a závery, akčné plány, ustanovenia o ľudských právach, volebné pozorovateľské misie: tieto nástroje sú podrobne hodnotené a jasne je pomenované aj zlepšenie, ktoré je ešte potrebné dosiahnuť, či už prostredníctvom vypracovania stratégií v oblasti ľudských práv pre každú krajinu alebo presných indikátorov na hodnotenie situácií, alebo požiadania Parlamentu, aby inicioval vhodné opatrenia na implementáciu ustanovení o ľudských právach. Tieto ciele sú, myslím, dobre známe tak Komisii ako aj Rade a zostanú na programe diskusií.

Osobitné požiadavky sú adresované aj členským štátom. Konkrétne nás mrzí skutočnosť, že mnohé z nich ešte neratifikovali veľké množstvo medzinárodných dohovorov a dodatkových protokolov: Dohovor na ochranu práv všetkých migrujúcich pracovníkov a ich rodinných príslušníkov, Opčný protokol k Dohovoru proti mučeniu, Medzinárodný dohovor na ochranu všetkých osôb pred násilným zmiznutím a iné nástroje, ako Dohovor 169 Medzinárodnej organizácie práce. Ich ratifikácia by bola cťou pre členské štáty aj pre celú EÚ.

Sú tu ešte aj zložitejšie a znovu sa opakujúce otázky, ktoré medzinárodná situácia s určitosťou stavia do popredia nášho znepokojenia: otázky týkajúce sa komplexného, integrovaného prístupu k ľudským právam vo všetkých politikách EÚ. Áno, azylová a imigračná politika, ktorú EÚ a členské štáty presadzujú, vedie k masívnemu porušovaniu ľudských práv, najmä na našich vonkajších hraniciach. Áno, veľké európske spoločnosti zatvárajú oči pred priamymi útokmi na pracovné právo alebo právo na zdravé životné prostredie, alebo dokonca pred ich príčinami. EÚ by mala smerovať k legislatívnemu rámcu, ktorý posilňuje kompatibilitu jej aktivít a ochranu ľudských práv. Áno, potravinová kríza spochybňuje našu poľnohospodársku a energetickú politiku. Áno, dopad klimatických zmien na ľudské práva je znovu viditeľný. Práva na život, zdravie, bývanie a potravu sú porušované najviac.

Našou snahou je komplexná, integrovaná politika. Práca na implemantácii Lisabonskej zmluvy začala. Bude dodatočným krokom v našich záväzkoch týkajúcich sa ľudských práv. Tento záväzok, pokiaľ ide o ľudské práva, treba zabezpečiť hmatateľnejšou a súvislejšou organizáciou a zdrojmi. Služba pre európsku vonkajšiu činnosť by mala, napríklad, zahŕňať centrum zamerané na prierezový charakter ľudských práv. Pridať by sa mal aj samotný Európsky parlament. Za týmto účelom je žiadúci plne funkčný parlamentný orgán.

  Vittorio Agnoletto, v mene skupiny GUE/NGL. – (IT) Pán predsedajúci, dámy a páni, v dnešnej dobe hrozí, že obhajoba a ochrana ľudských práv sa stanú prázdnymi gestami, najmä ak po principiálnych vyhláseniach nenasledujú konkrétne činy. Určitú dobu Európska únia predstierala, že je bezmocná voči režimom, ktoré porušujú ľudské práva a zaujímala sa len o rozvoj obchodu a ekonomických vzťahov.

Stratégie Komisie na podporu ľudských práv vo svete sú čoraz viac ohrozované zo strany Rady a členských štátov. Už nejaký čas sme svedkami vedomej renacionalizácie kompetencií týkajúcich sa podpory základných práv. Nikdy predtým nebola Komisia taká oslabená z pohľadu návrhov týkajúcich sa ľudských práv a demokracie vo svete, čo dokazuje napríklad odmietnutie rozvíjať ustanovenie o demokracii, o ktorom hlasoval Parlament pred dvomi rokmi.

Ľudské práva sú znova vystavené na milosť ekonomickej a vojenskej kontrole, čo dokazuje aj Bushova administratíva „vojnou proti terorizmu“. Preto je dôležité, aby Európsky parlament naďalej hral úlohu burcovateľa v tejto oblasti, napríklad aj prostredníctvom správ ako tá od pána Cappata. Iste, že táto správa je zameraná výlučne na jeden aspekt ľudských práv, ktorý by som nazval „individualistický“.

Pán Cappato osobne hlasoval proti našim doplňujúcim návrhom, ktorých cieľom bolo ukázať, ako je podpora ľudského pokroku a sociálnych, ekonomických a kultúrnych práv, definovaných OSN, predpokladom uplatňovania práv jednotlivca. Sú to práve tieto koncepty vzájomnej závislosti a nedeliteľnosti práv, ktoré definujú túto myšlienku.

Spravodajca sa znovu uchýlil k vypracovaniu čiernej listiny krajín, v ktorých sa útočí na zvyčajných podozrivých a najmocnejší sa vyhýbajú kritike. Týmito doplňujúcimi návrhmi sme sa napríklad snažili upriamiť záujem na skutočnosť, že Turecko má na svedomí politiku odstraňovania kultúrnej, politickej a sociálnej identity Kurdov. Toto potláčanie postihuje milióny ľudí, ale nič sa neurobilo. Podľa môjho názoru je otázka Kurdov kľúčovou pre budúcnosť demokratickej Európy, spolu so všeobecnými formuláciami o ľudských právach, ktoré zaváňajú dvojitým metrom. Z tohto dôvodu sa naša skupina rozhodla zdržať sa záverečného hlasovania.

  Predsedajúci . – Ak niekto očakával prejav pána Georgioua zo Skupiny Nezávislosť a demokracia bude sklamaný, pretože nie je v snemovni.

  Frank Vanhecke (NI). – (NL) Ďakujem, pán predsedajúci. Myslím, že hoci mnoho aspektov obsiahlej správy pána Cappata je otvorených pre kritiku, slúži je ku cti, že správa výslovne spomína diskrimináciu menšinových náboženstiev v mnohých tretích krajinách, čo bolo veľmi potrebné.

Mali by sme mať jednoducho odvahu niektoré veci jasne vyjadriť a bez okolkov odsúdiť hlavne a v prvom rade fanatický totalitarizmus islamských štátov. Je skutočnosťou, že zatiaľ čo v Európe je islam uznávaný a považovaný za rovnocenné náboženstvo a moslimovia sú samozrejme uznávaní a rešpektovaní ako rovnocenní občania a v mnohých krajinách je islam uznávaný a podporovaný zo strany vlády, v islamskom svete sú kresťania a neveriaci otvorene považovaní za druhoradých občanov a v dôsledku toho sú diskriminovaní.

Aby som uviedol aspoň jeden príklad, v údajne „modernom“ Alžírsku hrozí päťročné väzenie a obrovská pokuta tomu, kto sa pokúsi obrátiť moslima. Aj v ďalších islamských krajinách je diskriminácia a potláčanie neislamských menšín oficiálnou politikou. Je teda čas na ráznu európsku odpoveď.

Pripomínam, že zatiaľ čo Organizácia islamskej konferencie neustále hovorí o diskriminácii moslimov, ku ktorej vraj tu a tam dochádza, Európska únia celkom mlčí o úplne nezmyselnej, systematickej, oficiálne organizovanej perzekúcii vyznavačov inej viery v moslimských krajinách. Toto vyvoláva dojem, že oficiálne dialógy a ustanovenia o ľudských právach sa stali len akýmsi morálnym obalom. Viete aká dôveryhodná môže byť Európska únia, keď sama doširoka otvára dvere krajine akou je Turecko, o ktorom je známe, že polícia tam vo veľkom praktizuje mučenie?

Ako môže Európska únia hovoriť o slobode prejavu a slobode tlače, keď sama niekoľko rokov tajne aj verejne vedie prístupové rokovania s krajinou akou je Turecko, ktorú Reportéri bez hraníc označujú za jednu z najhorších porušovateľov slobody prejavu? A ako môže Únia hovoriť o slobode náboženstva, keď sa hlási ku krajine akou je Turecko, ktoré zmasakrovalo alebo vyhnalo príslušníkov všetkých svojich menšinových náboženstiev a otvorene diskriminuje pár tých, ktorí ešte zostali?

Ak sa však pozrieme za oficiálnu rétoriku a oficiálne vyhlásenia a ustanovenia, často vidíme dvojaký meter európskej politiky ľudských práv a obrovskú priepasť medzi slovami a skutkami.

Perfektným symbolom tejto dvojzmyselnej európskej politiky je zhodou okolností súčasný európsky komisár pre rozvoj a humanitárnu pomoc Luis Michel. Keď bol ešte belgickým ministrom zahraničných vecí, javil sa ako akési globálne svedomie s jeho európskou cordon sanitaire proti Rakúsku, zatiaľ čo lichotil podlému diktátorovi Fidelovi Castrovi. O niekoľko mesiacov neskôr, tento európsky komisár znovu obhajoval výrazné zlepšenie vzťahov s Kubou, hoci všetky ľudskoprávne organizácie uisťovali, že kubánsky štátny aparát neustále obmedzuje práva a slobody Kubáncov.

Takýto ľudia, takýto európski komisári nie sú vhodní, aby vykonávali politiku ľudských práv. Zároveň si myslím, že ďalšou vecou, ktorá absolútne v tejto správe chýba je naliehavo potrebná výzva na obnovu práva na slobodu prejavu v niektorých našich európskych krajinách, vrátane Belgicka. V Belgicku je opozičná strana nápadne obťažovaná s podaniami a konaniami a bolo sprísnených  niekoľko zákonov s cieľom zamedziť slobodu prejavu o probléme imigrácie. Je načase nájsť odvahu a vidieť brvno vo vlastnom oku.

  Zbigniew Zaleski (PPE-DE). – (PL) Pán predsedajúci, pani komisárka, skutočnosť, že na voľby dohliadajú uznávané inštitúcie zlepšuje volebnú atmosféru a niekedy dokonca pomáha kryštalizovať významné zmeny, ako sa to stalo napríklad počas oranžovej revolúcie v Kyjeve. Pozorovanie je určite nákladná záležitosť ale odôvodnená, pretože na jednej strane učí demokracii a na druhej strane nám pomáha oceniť politickú uvedomelosť a dušu daného národa.

Mám niekoľko návrhov, ako zefektívniť misie bez nadmerných výdavkov. Po prvé, mali by sme vysielať ľudí, ktorí ovládajú miestny jazyk. Ak to nie je možné, skupina pozorovateľov by mala byť zostavená tak, aby sa používal jednotný jazyk (francúzština alebo angličtina) do ktorého sa tlmočí, a na druhej strane by sa prizvali tlmočníci na tlmočenie do tohto konkrétneho jazyka.

Podľa možností by bolo dobré spolupracovať čo najviac s dobrovoľníkmi z iných krajín, ako sú študenti alebo členovia mimovládnych organizácií. Prečo? Čím viac bude pozorovateľov, tým lepšie sa budú veci dariť. Hoci niekedy počujeme ironické poznámky, ako napríklad v Afrike, že nepotrebujú žiadnych ďalších kolonizátorov, ukazuje sa, že kontakt a interakcia s voličmi vedie na ich strane k prijatiu misie a zároveň takéhoto druhu demokratickej podpory.

Pokiaľ ide o ľudské práva, skupina Európska ľudová strana (Kresťanských demokratov) a Európskych demokratov sama za seba prijíma kroky na zabezpečenie toho, aby ľudia žijúci v obzvlášť zraniteľných oblastiach sveta poznali svoje práva a boli schopní za ne bojovať. Za týmto účelom je potrebné neustále vzdelávanie. Iné východisko neexistuje. Na záver pripomeniem, že bez základných ľudských hodnôt a práv, môže byť demokracia chybným riešením, ak nie aj karikatúrou spôsobu vlády.

  Józef Pinior (PSE). – (PL) Pán predsedajúci, pani komisárka, diskusia, ktorá tu dnes prebieha, sa týka jednej z najdôležitejších otázok, v ktorej sa Európska únia a samozrejme aj Parlament angažujú: dodržiavania ľudských práv vo svete a monitorovania súčasného stavu demokracie vo svete. Tieto dve správy, podľa mňa, predstavujú veľmi výrazný úspech Európskeho parlamentu. Rád by som vyjadril blahoželanie pánovi Cappatovi a pani De Keyser a pánovi Salafrancovi k ich vypracovaniu.

V takýchto prípadoch vždy stojíme pred dilemou: ako môžeme chrániť ľudské práva, hovoriť o právnych princípoch, ktoré chceme klásť za vzor v ostatných častiach sveta a zároveň realizovať účinnú politiku EÚ? Toto je základ umenia dnešnej politiky EÚ: udržať v rovnováhe tieto dva princípy, dokázať perspektívu ľudských práv a zároveň účinnosť našej politiky. Toto je náročná úloha, ktorá pred nami dnes stojí v Barme, v Číne, na Kaukaze a v mnohých ďalších častiach sveta. Mám pocit, že tieto dve správy sa veľmi dobre snažia o vyváženie týchto výziev, ktorý Európska únia čelí.

Ešte jedna vec: rád by som využil túto diskusiu a poďakoval komisárke Ferrero-Waldnerovej za jej odpoveď k otázke dodržiavania ľudských práv v Mongolsku. Moje informácia sa ukázala byť správna. Mongolsko môže byť príkladom krajiny, v ktorej sa stretávame s naozaj pozitívnym trendom v oblasti ľudských práv. Mongolsko môže byť príkladom toho, ako sa môže situácia po tejto stránke zmeniť k lepšiemu. Je to veľmi dôležitá ázijská krajina, ktorú môže Európska únia v budúcnosti použiť ako príklad pre ostatné stredoázijské krajiny.

  Fiona Hall (ALDE). – Pán predsedajúci, volebné pozorovateľské misie sú ústrednou a dôležitou súčasťou európskej podpory ľudských práv, demokratizácie a dobrej správy. Rada by som sa zmienila o konkrétnych pozorovateľských misiách v Afrike, pretože existuje osobitné partnerstvo medzi EÚ a africkými, karibskými a tichomorskými krajinami.

Pozorovateľské misie sa často konajú v rámci rozvojovej pomoci podľa Dohody z Cotonou. Napríklad počas volieb v Demokratickej republike Kongo v roku 2006 sme poskytli značnú technickú podporu pre proces elektronickej registrácie a volebná pozorovateľská misia by mala byť súčasťou rámca povolebnej podpory, tak ako to vo svojej správe zdôraznila pani De Keyser. Existuje veľká potreba praktickej a technickej pomoci po voľbách – napríklad školenia štátnych úradníkov a výmeny medzi kolegami poslancami. Novozvolené parlamenty potrebujú podporu, aby mohli posilniť vlastnú právomoc brať na zodpovednosť výkonnú moc. Je potrebné aby existovala aj následná politická kontrola po voľbách založená na odporúčaniach pozorovateľskej misie, ktoré by mali byť brané do úvahy pred ďalším kolom volieb.

Mám ešte pár ďalších poznámok. Volebná pozorovateľská misia má určite osobitné postavenie v tom, že je nezávislá a ohraničená od zvyšku procesov. Nie je to Komisia, nie sú to vonkajšie vzťahy, a hoci je pravda, že pozorovateľská misia by mala komunikovať s miestnou delegáciou Komisie, veľvyslancami členských štátov a aj s iným pozorovateľskými misiami, nezodpovedá sa ani jednému z nich a svoju silu má vo svojej nezávislosti. Tak ako súhlasím so spoluprácou a koordináciou, nemyslím si, že by sme mali mať spoločné misie s inými orgánmi, pretože by to mohlo ohroziť samotnú dôležitú nezávislosť volebných misií EÚ.

Všímam si prianie rozšíriť pozorovateľské misie a urobiť ich aktívnejšími v južnom Stredomorí. Chápem to, ale nemalo by to byť na úkor misií v rodiacich sa demokraciách v Ázii, Latinskej Amerike a najmä v Afrike. Ako už niektorí povedali, misie nie sú lacné, takže ak chceme mať viac misií, budeme potrebovať viac peňazí.

  Raül Romeva i Rueda (Verts/ALE). – (ES) Pán predsedajúci, rád by som v prvom rade zablahoželal pánovi Cappatovi k jeho práci aj výsledkom.

Vlastne by som chcel adresovať toto blahoželanie celému Podvýboru pre ľudské práva, pretože si myslím, že táto správa je dôkazom toho, že podvýbor už dospel, so všetkým čo k tomu patrí.

V súvislosti so správou však existujú niektoré aspekty, ktoré by sme chceli znovu vyzdvihnúť a vyzvať na to, aby sme sa všetci pokúsili zobrať ich na vedomie.

Po prvé, mali by sme uznať a znovu pripomenúť, že ľudské práva sú všeobecné a nedeliteľné, o čom text explicitne nehovorí a boli by sme radi keby tomu tak bolo, preto sme v tomto smere pripravili doplňujúci návrh.

Po druhé, bolo by dobré, keby sme sa zhodli, že v budúcnosti bude mať každý osobitný vyslanec EÚ jasný mandát týkajúci sa ľudských práv a konkrétne v súvislosti so zabezpečením dodržiavania usmernení o ľudských právach.

Po tretie, myslím, že v súvislosti s týmito usmerneniami, je dôležité pripomenúť si niečo iné: hoci práva žien sú podľa definície ľudskými právami, všetci vieme, že osobitné prvky, ktoré často sprevádzajú porušovanie týchto práv, z rodového pohľadu, naznačujú, že by bolo veľmi vhodné čo najskôr prijať nové usmernenia týkajúce sa osobitne práv žien.

Na záver, hoci je pravda, že existuje mnoho konkrétnych prípadov, ktoré by sme tu mali spomenúť, ale nemôžeme tak pre krátkosť priestoru a času urobiť, chcel by som aspoň využiť túto diskusiu a pripomenúť porušovanie ľudských práv, ku ktorému dochádza v oblasti západnej Sahary, ktorá je v rukách marockých orgánov, keďže je jasným príkladom nedokončenej alebo zle dokončenej dekolonizácie.

Preto je povinnosťou Španielska, a v širšom kontexte Európskej únie, nevyhýbať sa tejto otázke, najmä ak Rada OSN pre ľudské práva znovu vyzvala na vyriešenie konfliktu prostredníctvom spravodlivého a trvalého riešenia, ktoré by bolo v súlade s medzinárodným právom, a všetci vieme, že to predovšetkým znamená realizáciu práva na sebaurčenie.

PREDSEDÁ: PÁN MARTÍNEZ MARTÍNEZ
podpredseda

  Luisa Morgantini (GUE/NGL). – (IT) Pán predsedajúci, dámy a páni, chcela by som poďakovať pánovi Cappatovi a Podvýboru pre ľudské práva. Nebudem však hovoriť o ich správe. Dúfam, že Podvýbor pre ľudské práva sa z podvýboru zmení na riadny výbor. Rada by som poďakovala aj pani De Keyser a pánovi Salafrancovi za ich podrobnú a podnetnú správu. Mrzí ma však, že správa nebola vypracovaná spoločne Výborom pre zahraničné veci a Výborom pre rozvoj, s ohľadom na skutočnosť, že predsedovia týchto dvoch výborov spoločne vedú volebné pozorovateľské skupiny Európskeho parlamentu.

Rada by som poďakovala Komisii, a konkrétne pani Ferrero-Waldner, za zaangažovanosť a odhodlanie, ktoré preukázali pri rozvoji Európskeho nástroja pre demokraciu a ľudské práva, ktorý má pomôcť šíreniu ľudských práv prostredníctvom pozorovania volieb, s vedomím, že demokracia a ľudské práva potrebujú nielen slobodné a spravodlivé voľby, ale aj rozvoj a stratégiu na boj proti chudobe.

Mám už len minútu, a tak by som chcela zdôrazniť potrebu väčšej spojitosti s povolebným obdobím. Vezmime si príklad Palestíny. Som presvedčená, že táto spojitosť ako aj kontinuita pri dodržiavaní správ a politík podporujúcich národné parlamenty sú nevyhnutné ak chceme aby bol EIDHR dôveryhodný. Návrh pani Ferrero-Waldner na druhý spoločný seminár o pozorovaní volieb je tiež dôležitý, najmä ak sa nám podarí zainteresovať občiansku spoločnosť a miestnych volebných pozorovateľov, ktorí sú pre nás významným komunikačným kanálom.

  Hélène Goudin (IND/DEM). – (SV) Pán predsedajúci, EÚ je úniou hodnôt, ktoré vychádzajú zo spoločnej dohody rešpektovať ľudské práva. Ak ich nerešpektujeme v rámci Únie, alebo v oblasti v blízkosti EÚ, mala by EÚ konať. Je však poľutovaniahodné, ak sa tento Parlament pokúša využiť ľudské práva na presadenie vlastnej pozície v oblasti zahraničnej politiky na úkor kompetencií členských štátov. Nesmieme zabúdať na skutočnosť, že niekoľko našich vlastných členských štátov nie vždy dodržiava ľudské práva, ako napríklad v prípade práv GLBT, keď sa v zápale pokryteckosti bijeme do pŕs a kritizujeme politiku tretích krajín.

  Jim Allister (NI). – Pán predsedajúci, musím sa opýtať, je táto diskusia len každoročným rituálom, aby sme sa mohli popýšiť našim ľudskoprávnym svedomím, alebo v EÚ naozaj myslíme vážne presadenie skutočných zmien v krajinách, ktoré sú opakovanými porušovateľmi?

Áno, EÚ protestuje, ale meria sa naše konanie opačným pomerom k obchodnému významu tých, na ktorých poukazujeme? Vezmime si Indiu alebo Čínu. S oboma krajinami chceme obchodovať. Tak potom ako seriózne môžeme voči nim uplatňovať agendu ľudských práv? Prečo naše obchodné zmluvy nemajú skutočné ľudskoprávne zuby? Je pravdou, že obchod pre EÚ znamená viac ako represia?

Pozerám sa na Indiu s jej diskrimináciou založenou na kastách, jej hrozivými záznamami o nútených prácach a obchode so sexom a rozšíreným zneužívaním slobody náboženstva. A následne zistím, že všetko čo máme je ad hoc dialóg s Indiou a chýbajúce zmysluplné zapojenie otázok týkajúcich sa ľudských práv. Potom sa nečudujme, že veci sa nezlepšujú.

Musím tiež povedať, že niekedy je náš pohľad skreslený. Pri rozvojovej pomoci EÚ silno tlačí na agendu práv, vrátane podpory umelého prerušenia tehotenstva, aj keď to uráža miestnu kultúru – ako napríklad v Keni, kde MVO financované EÚ používajú peniaze na financovanie umelého prerušenia tehotenstva v rozpore s miestnymi zvykmi a zákonmi.

Nemali by sme sa radšej sústrediť na základné práva a naše rozvojové peniaze využívať lepšie na pomoc pri zásobovaní potravinami a vodou, ako na šírenie vlastnej agendy, hoci aj ukrytej pod rúškom zdravotnej politiky?

  Ari Vatanen (PPE-DE). – Pán predsedajúci, myslím že dnes je správny deň na zamyslenie sa nad významom volieb a pozorovateľských misií. Dnes ráno sme sa dozvedeli ďalšiu sériu výsledkov z USA. Mám pocit, že tam voľby trvajú večnosť a my stále nevieme kto bude demokratickým kandidátom pre prezidentské voľby. Myslím, že to bude Obama, ale môj názor nikoho nezaujíma.

Zatiaľ čo toto sa už ťahá v USA mesiace, odohrali sa voľby v Rusku a dnes pán Putin doslova odovzdal prezidentskú stoličku pánovi Medvedevovi. Mal som povedať, že pán Medvedev bol inaugurovaný, ale to by nebol ten správny výraz, pretože keď Medvedev viedol kampaň, vzal si na to jediný deň voľna – tak to aspoň tvrdí tlačová správa z Kremľa. Dokonca sa v nej uvádza, že bolo neplatené. Ako môžete viesť volebnú kampaň keď na to máte len jeden deň? Môžete, ak viete, že budete mať sedemnásťkrát viac vysielacieho času ako ostatní traja kandidáti spolu. To je teda smutné ruské skóre. Ruskí občania si zaslúžia viac. Toto nie je útok na Kremeľ. Musíme hovoriť za ruský ľud a za ľud iných krajín, kde ešte nemajú demokraciu v tom zmysle ako ju chápeme my.

Sú tieto pozorovateľské misie dôležité? Áno, sú veľmi dôležité, pretože všetky sú o budovaní demokracie, čo je v tejto snemovni naša popredná misia. Pán Salafranca a pani De Keyser vypracovali veľmi dobrú správu, ale my jednoducho musíme v tejto otázke pokračovať. EÚ musí byť ešte silnejšia. Nemôžme mlčať, pretože to dlhujeme ľuďom, ktorí ešte nemajú demokraciu.

  Richard Howitt (PSE). – Pán predsedajúci, gratulujem vynikajúcemu spravodajcovi Marcovi Cappatovi k jeho výročnej správe o ľudských právach.

Aby som objasnil dva naše socialistické návrhy: po prvé, rešpektujem jeho aj váš názor na Gándhího a nenásilie a myslím, že je to veľmi dôležitá tradícia na ktorú ste v Parlamente poukázali. Ale žiadame o vyčiarknutie tohto odseku, pretože nemôže byť jediným smerodajným princípom spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky Európy. Vytváranie mieru a udržiavanie mieru si niekedy vyžadujú vojenské opatrenia a sú stále poctivým a šľachetným spôsobom, ktorý môže a musí Európa využiť na vytvorenie pokojného a prosperujúceho sveta.

Po druhé, v súvislosti s našim návrhom týkajúcim sa Rady OSN pre ľudské práva, ako osoba, ktorá s kolegami z podvýboru pravidelne chodí do Ženevy, zdieľam vaše obavy. Je sklamaním vidieť polarizáciu, ktorá stále existuje vo vzťahu k okupovaným palestínskym územiam, blokovú mentalitu, najmä v afrických skupinách,, hoci toho by sme sa mali vyvarovať aj my v Európe. Napriek tomu si myslím, že je aj tento rok dôležité, aby sme naďalej podporovali ducha reforiem OSN, uznali pozitívnu úlohu, ktorú hrajú členské štáty EÚ v Rade pre ľudské práva a uznali aj, že proces vzájomných hodnotení je len na začiatku a že otvorené, komplexné a účinné hodnotenie je najlepším spôsobom, ako môžeme túto inštitúciu podporiť.

A nakoniec, v úvode časti P a v odseku 4 žiadame Komisiu a Radu, aby podporili návrh konsenzu o podpore demokracie v politike susedstva, v kodanských kritériách a našich regionálnych stratégiách vo svete. Hovoríme o podpore demokracie ale neexistuje jej jednotná európska definícia. Myšlienka, že Komisia, členské štáty a Parlament spoločne definujú a zaviažu sa na podporu demokracie vo svete, tak ako v prípade konsenzus o rozvoji, je veľmi silná. Pán Solana ju podporil a dúfam, že aj Rada a najmä Komisia dnes večer túto myšlienku oficiálne podporia.

  Ona Juknevičienė (ALDE). – (LT) Minuloročná správa EÚ mala 104 strán z ktorých boli štyri venované otázke ľudských práv. Tento rok je pomer 216 k 10. Údaje spomenuté v minuloročnej správe, ako rozvoj Agentúry pre základné práva a práca Parlamentu v tejto oblasti, sa znovu opakovali. Napriek tomu správa podáva podrobné hodnotenie toho, ako my, Európania, chránime práva ľudí vo svete.

Napriek tomu sa ani jedným slovom nespomenuli ani v správe, ani v uznesení o ochrane ľudských práv alebo inde, porušenia v rámci Únie. Čo v EÚ neexistujú žiadne prípady porušení ľudských práv, alebo ak sa aj vyskytnú, tak ich snáď riešime spravodlivo a bez meškania? Podľa mňa ani jedno ani druhé. Zdá sa, ako by bolo jednoduchšie hovoriť o hriechoch iných ako si priznať naše vlastné.

Neuvedomujeme si skutočnosť, že nelegálne pracovné agentúry v Londýne robia z imigrantov z Litvy a Poľska otrokov? Nevieme, že v Paríži dochádza k masívnemu zatýkaniu „ilegálnych” osôb na príkaz prezidenta Sarkozyho? A čo nezákonné akcie proti Rómom v Ríme? Poškodení sa samozrejme môžu obrátiť na súd v Štrasburgu a o niekoľko rokov, keď budú pred týmto súdom tisíce prípadov, bude zjednaná náprava. Lenže pre týchto ľudí je každý deň a každá hodina veľmi dôležitá.

Boli sme zvolení, aby sme pracovali pre našich ľudí, zastupovali ich a chránili ich práva. Pustime sa do toho. Každý človek by mal byť v Európe v bezpečí. Potom budeme silnejší a v lepšej pozícii, aby sme pomáhali iným.

  Predsedajúci. – Ďakujem pani Juknevičienė. Toto je prípad keď „vidíme smietku v oku iného, ale brvno vo vlastnom oku nevidíme“.

  Margrete Auken (Verts/ALE). – (DA) Pán predsedajúci, vďaka za výbornú správu o ľudských právach. Má však jednu vážnu chybu. Najväčší svetový ľudskoprávny problém – diskriminácia 260 miliónov Dalitov bez kasty – sa spomína len okrajovo, a aj to len v súvislosti so zoznamom vecí, ktoré by mohli byť diskrimináciou. Vo februári minulého roka sme o tejto otázke schválili ďalekosiahle rozhodnutie a preto je alarmujúce, že návrh skupiny Zelených/Európskej slobodnej aliancie Výbor pre zahraničné veci zamietol. Navrhujeme, aby EÚ spolu s OSN pripravili usmernenie o boji proti kastovej diskriminácii a predniesli tento problém na summitoch s dotknutými krajinami. Majú v tom prsty India a britská vláda, ktoré boli proti rozhodnutiu aj minulý rok a tentoraz uspeli?

Tento problém existuje v mnohých juhoázijských krajinách, ale spomenula som Indiu, pretože je demokratická, a tento fakt bol zdôrazňovaný ako najdôležitejší faktor v súvislosti s ľudskými právami. Je demokratická a dokonca má aj dobré zákony proti kastovej diskriminácii. Napriek tomu sa tieto zákony neustále porušujú. Indická demokracia si zaslúži, aby sa tieto zákony rešpektovali a India by sa mala stať vzorom pre iných. Je však zároveň trápne, že EÚ – ako aj parlament – sa odvracia od utrpenia Dalitov. Minulý rok sme o týchto veciach mohli hovoriť. Čo sa stalo, že dnes o nich hovoriť nemôžeme? Situácia Dalitov sa zlepšuje? Diskriminácia sa vytráca? Nie, všetci vieme že to tak nie je. Prečo by teda EÚ nemala venovať aktívnu pozornosť zúfalej situácii týchto ľudí?

  Willy Meyer Pleite (GUE/NGL). – (ES) Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Dámy a páni, 13. apríla bol v Marakeši zatknutý obranca ľudských práv v západnej Sahare Ennaama Asfari. Ďalšie zatknutie v Maroku.

Hovorím vám to preto, dámy a páni, aby sme nezabúdali, že Európska únia, podporovaná OSN, je zodpovedná za proces dekolonizácie. Sme zodpovední, a preto každá správa o ľudských pávach musí vyjadriť, že Európska únia by mala byť prísna a ostražitá a musí dodržiavať rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN.

Po druhé, dámy a páni, žijeme v civilizácii, v 21. storočí, v ktorom je populácia čoraz chudobnejšia a hladnejšia, je viac chorôb a väčšia nespravodlivosť. Podľa OSN, Afrika za posledných desať rokov schudobnela. Preto by som chcel vyjadriť potrebu, požiadať a navrhnúť, aby sme uznali, že ľudské práva znamenajú všetky práva: ekonomické, sociálne, kultúrne aj politické. Ak by sme mali stupnicu, boli by sme prekvapení, kde by sa umiestnili krajiny, ktoré nerešpektujú ľudské práva. Preto si myslím, že by sme mali mať oveľa väčšiu informovanosť a hovoriť o všetkých otázkach dodržiavania ľudských práv.

  Kathy Sinnott (IND/DEM). – Pán predsedajúci, keď diskutujeme o voľbách a pozorovateľských misiách, je dôležité, aby sme sa na nás pozreli z pohľadu Lisabonskej zmluvy. Koľko z pol miliardy Európanov mimo vnútorných politických kruhov Rady bude voliť prezidenta Európy? Ani jeden. Koľko zástupcov širokej verejnosti bude voliť európskeho premiéra, predsedu Komisie? Zase ani jeden.

Možno by sme boli úspešnejší pri šírení demokracie vo svete, ak by samotná EÚ vyznávala demokraciu. Ako už dnes večer zdôraznil pán Bonde, keď sa v rozhovore o demokracii čínsky prezident opýta budúceho európskeho prezidenta, koľkými hlasmi bol zvolený, bude to veľmi trápna situácia.

  Urszula Gacek (PPE-DE). – Pán predsedajúci, vítam výbornú správu o úlohe Európskeho parlamentu pri pozorovaní volieb. Pozorovanie volieb v rozvíjajúcich sa demokraciách je právom považované za prioritu EÚ a prejav jej záväzkov voči týmto štátom.

Napriek tomu vidím ďalšiu úlohu pre členské štáty, pre naše takzvané „vyspelé demokracie“ a uvediem príklad.

Spomínam si na ohnivú diskusiu v Poľsku pred parlamentnými voľbami v októbri 2007. OBSE chcela vyslať malý tím pozorovateľov. Táto požiadavka sa zo začiatku stretla s negatívnou reakciou zo strany mnohých politikov, ktorí ju vnímali ako bezočivosť a urážku. Ale práve naopak. Pozorovateľské misie boli vyslané do mnohých starých európskych demokracií. Nakoniec pozorovatelia prišli aj do Poľska.

Pri presviedčaní zdráhavých formujúcich sa alebo nových demokracií, aby prijali medzinárodných pozorovateľov, musíme ukázať, že aj my dovolíme iným, aby nás kontrolovali. Naše volebné procesy nie sú bez problémov. Briti zaznamenali prípady volebných podvodov pri hlasovaní prostredníctvom pošty a my všetci budeme v budúcnosti čeliť novým výzvam ako napríklad hlasovaniu cez internet.

Buďme teda otvorení kontrole, pretože takáto otvorenosť môže len zvýšiť našu dôveryhodnosť.

  Libor Rouček (PSE). – (CS) Dnes diskutujeme o dvoch úzko súvisiacich správach: výročnej správe o situácii v oblasti ľudských práv vo svete a správe o volebných pozorovateľských misiách EÚ. Slobodné voľby a právo na demokraciu sú základnými ľudskými právami obsiahnutými, inter alia, v Medzinárodnom dohovore o občianskych a politických právach a aj v Miléniovej deklarácii OSN. Z týchto dôvodov je podpora demokracie jedným z hlavných cieľov zahraničnej politiky EÚ. Aby bola táto podpora účinná, musíme posilniť našu spoločnú zahraničnú a bezpečnostnú politiku a zefektívniť volebné pozorovateľské misie EÚ.

Preto podporujem odporúčania našich spravodajcov. Som zároveň presvedčený, že napríklad volebný proces, vrátane predvolebnej a povolebnej fázy, by mal byť zahrnutý do politického dialógu s príslušnými tretími krajinami. Jedným z cieľov volebného procesu, nie len hlasovania, ale aj predvolebnej a najmä povolebnej fázy, by mala byť aj konsolidácia demokratických inštitútov ako je právny štát, nezávislosť médií a súdov občianska spoločnosť atď. Na základe vlastnej skúsenosti z pozorovateľských misií som presvedčený, že Európsky parlament by mal a môže hrať v tomto procese oveľa účinnejšiu a významnejšiu úlohu.

Na záver by som ako zástupca Českej republiky chcel povedať niekoľko slov týkajúcich sa ratifikácie Rímskeho štatútu. Tak ako vlani aj teraz by som chcel vyzvať členov parlamentu a senátorov Českej republiky, aby čo najskôr Rímsky štatút ratifikovali. Skutočnosť, že Česká republika, ktorá bude predsedať EÚ v prvej polovici budúceho roka, je jediným členským štátom EÚ, ktorý ho ešte neratifikoval, je podľa mňa bohužiaľ hanba pre moju rodnú krajinu.

  Sarah Ludford (ALDE). – Pán predsedajúci, poviem najprv priamo Komisii a Rade, že EÚ musí poskytnúť serióznu pomoc prokurátorovi Medzinárodného trestného súdu (ICC) týkajúcu sa vznesenia obvinenia voči dvom osobám, ktoré sa údajne dopúšťali porušovania ľudských práv v Dárfúre, jedným z nich je úradujúci minister sudánskej vlády. Reakcia EÚ bola dosiaľ veľmi slabá, čo je nevhodné, ak si uvedomíme, že si pripisujeme zásluhy – alebo väčšinu zásluh – za vytvorenie ICC.

Riskujeme, že nás predstihnú aj USA. V zaujímavom prejave z pred dvoch týždňov, hlavný právnik ministerstva vnútra John Bellinger povedal, že USA sú ochotné, bez zmeny svojej ideologickej pozície voči ICC, poskytnúť praktickú pomoc pri jeho práci, a spomenul konkrétne Dárfúr. Myslím teda, že by sme sa mali vzchopiť a podporiť ICC v otázke Dárfúru.

Keď spomíname Spojené štáty, máme nádej na ukončenie neprávostí – alebo prinajmenšom najhrubších neprávostí – ktoré pácha vojna proti terorizmu, a to bez ohľadu na to, kto vyhrá prezidentské voľby. Všetci kandidáti sú za zatvorenie Guantánama, ale EÚ tomu musí pomôcť tak, že bude trvať na svojich výzvach na zatvorenie a povedie medzinárodnú iniciatívu za presídlenie väzňov, ktorí nemajú zaručený spravodlivý proces. Ale okrem toho – a súhlasím s tými, ktorí hovoria, že na to, aby sme boli vo svete dôveryhodní musí EÚ sama na svojom území dodržiavať ľudské práva – musíme vziať na zodpovednosť európske vlády za ich tajnú spoluprácu pri tajných preletoch, ktoré v preklade znamenajú únos a mučenie.

  Maria da Assunção Esteves (PPE-DE). – (PT) Veci sa majú takto. Trest smrti, mučenie a hlad sú barbarské javy, ktoré pretrvávajú v tomto svete, ktorý z časti riadime. Veci však budú týmto smerom pokračovať iba ak to chceme. Osvieteneckej Európe hodnôt a dôstojnosti chýba politická súdržnosť. Európsky parlament a Rada nemajú v tejto oblasti vždy práve rovnaké názory, ale je len jedno východisko, a to aby európske inštitúcie konali spoločne vo všetkých vnútorných aj vonkajších politikách. V oblasti ľudských práv vkladáme nádej do účinnosti novej Služby pre vonkajšiu činnosť zakotvenú v Lisabonskej zmluve.

Ale pozrime sa na svet a príklady, ktoré nás znepokojujú: Spojené štáty aj Afrika majú trest smrti, Čína má nielen Tibet, ale aj prácu otrokov, mučenie a okamžité popravy. Takéto príklady by nás mali viesť k tomu, aby sme vyriešili nedostatok vlastnej súdržnosti. Európa potrebuje proaktívnu politiku ľudských práv. Je dôležité aktivizovať občiansku spoločnosť, ale nesmieme zabúdať, že boj za práva patrí v prvom rade štátom a ich diplomacii. Francúzsky prezident mal pravdu, keď povedal, že sa nezúčastní Olympijských hier v Pekingu. Zúčastniť by s nemali ani ostatné hlavy štátov a vlád. Únia je jednota založená na hodnotách. Európe nestačí vydávať vyhlásenia a uznesenia. Európska únia nemôže zapredať svoju dušu.

  Genowefa Grabowska (PSE). – (PL) Pani komisárka, pri ďakovaní trom spravodajcom, by som chcela osobitne zdôrazniť absolútny a nepochybný postoj k právam žien vo všetkých oblastiach verejného života, v spoločenských vzťahoch a v čisto súkromných ľudských vzťahoch – nie len teoreticky, ale aj prakticky.

To si predovšetkým vyžaduje odstránenie všetkých foriem diskriminácie a násilia voči ženám a deťom. To ale nestačí. Pozrime sa na Európu. Európska únia pripravuje niekoľko uznesení vyzývajúcich členské štáty na rovnaké zaobchádzanie so ženami a mužmi a potom bude kontrolovať či a ako sa tieto princípy realizujú. Som však veľmi zvedavá, komisárka, či sa budú princípy rodovej rovnosti realizovať v samotných vnútorných štruktúrach Európskej únie. Keď sa napríklad zriaďujú nové inštitúcie EÚ, a obsadzujú sa štyri najvyššie posty – prezident Únie, predseda Komisie a Parlamentu a vysoký predstaviteľ EÚ pre spoločnú zahraničnú a bezpečnostnú politiku – bude prijaté ustanovenie, ktoré zohľadní tieto princípy?

Dámy a páni, bude to okamih pravdy, ukazujúci, či náš skutočný prístup k právam žien je naozaj taký ako tvrdíme.

  Maria-Eleni Koppa (PSE). – (EL) Pán predsedajúci, správa, ktorú dnes hodnotíme je najdôležitejším vyjadrením politiky ľudských práv Európskeho parlamentu vo svete. Výzvy sú obrovské, Európsky parlament môže a musí konať ako garant demokracie a ľudskej dôstojnosti.

Je dôležité, aby EÚ k týmto otázkam prezentovala pevný a jednotný postoj. Je to jediný spôsob, ako môže pomôcť posilniť a zlepšiť účinnosť spoločných aktivít.

Nemali by sme mať dvojaký meter v závislosti od toho, aké záujmy sú v hre. Medzi hlavné ciele našej politiky musíme zaradiť zákaz trestu smrti a mučenia a ochranu detí postihnutých vojenskými konfliktmi. Ochrana ľudských práv musí byť zastúpená vo všetkých vzťahoch a dohodách s tretími krajinami. Žiadne odchýlky alebo osobné záujmy by sa nemali tolerovať.

Ľudské práva musia byť našim vodidlom pri každom politickom rozhodnutí ktoré prijmeme.

Dovoľte mi na záver poďakovať spravodajcom za ich skvelú prácu.

  Marios Matsakis (ALDE). – Pán predsedajúci, keď EÚ hovorí o porušovaní ľudských práv v tretích krajinách, na to, aby bola primerane presvedčivá, musí mať sama príkladný záznam o dodržiavaní týchto práv vo všetkých členských štátoch EÚ.

Ako už aj iní rečníci povedali, nie je tomu tak. Použijem len jeden príklad, ktorý sa týka Británie. Spojené kráľovstvo si udržiava, v rozpore s medzinárodnými dohovormi, dve kolónie v ďalšom členskom štáte – na Cypre. Tieto dve kolónie, konkrétne Akrotiri a Dhekelia obýva približne 10 tisíc cyperských civilistov, ktorí sú občanmi EÚ, hoci ich domovy sa nachádzajú na území, ktoré Británia, z pochopiteľných dôvodov, do EÚ nezahrnula. Títo ľudia nemajú ani základné ľudské právo voliť si svoju vládu. Riadi ich guvernér, ktorý je generálom britskej armády menovaný anglickou kráľovnou, a nemajú právo na vlastný volený parlament. Zákony platné v týchto kolóniách patria do príslušnosti guvernéra. Výsledkom je, že títo ľudia žujú pod britskou vojenskou diktatúrou.

Je naozaj škoda, že EP, Komisia a Rada si pred touto situáciou vždy zakrývajú oči.

Možno, že aj iné členské štáty majú vlastné špinavé prádlo, ktoré nechcú prepierať na verejnosti, a možno, že tieto inštitúcie v skutočnosti nevyznávajú princípy demokracie a spravodlivosti tak ako to tvrdia, a možno, že EÚ záleží na ľudských právach len vtedy, keď sa netýkajú jej vlastných členov.

To je nakoniec jedno. Jedna vec je istá: pokračovanie britskej kolonizácie na Cypre so sebou nesie zlú povesť a stratu dôveryhodnosti voči akejkoľvek správe EÚ o ľudských právach vo svete.

  Corina Creţu (PSE). – (RO) Pán predsedajúci, pani komisárka, vážení kolegovia, chcela by som zablahoželať pani De Keyser a pridať sa k tým, ktorí tu hovorili o súvislosti medzi ľudskými právami, voľbami a demokraciou. Pochádzam z krajiny, Rumunska, ktorá zažila roky totality a možno, že my, ktorí si ešte stále tie časy pamätáme, by sme mali poukazovať na väčšiu potrebu organizovania demokratických, slobodných a férových volieb.

Známy americký profesor Larry Diamond nedávno upriamil pozornosť na znepokojujúci fenomén, ktorý nazýva „demokratická recesia“. Tak ako ukazuje aj nedávna správa Freedom House, rok 2007 bol pre slobodu vo svete najhorším od konca studenej vojny.

Za týchto okolností súhlasím, najdôležitejšou úlohou Európskej komisie, Európskeho parlamentu a členských štátov Únie pred, počas a po voľbách, je vypracovávanie spoločných a globálnych stratégií na podporu demokracie. Podporujem myšlienku pomáhať novozvoleným parlamentom posilňovať a vykonávať legislatívnu činnosť v čo najväčšom súlade so zaužívanými demokratickými normami.

Napriek tomu by som chcela zdôrazniť, že nie každý organizačný nedostatok je pokusom o podvod, ale že je dôležité rozlíšiť, do akej miery právny rámce poskytuje rovnosť a transparentnosť volebného procesu.

  Predsedajúci. – Teraz prichádza čas, aby vystúpili rečníci, ktorí sa prihlásili podľa postupu „catch-the-eye“. Chcel by som povedať, že na dnešnom stretnutí Vysokej skupiny pre rodovú rovnosť a rozmanitosť bol podpredseda veľmi kritizovaný za to, že podľa tohto postupu vyberal len poslancov Európskeho parlamentu mužského rodu a nie aj ženského. Chcel by som povedať, že v tomto prípade to budem mať ľahké, pretože všetci, ktorí ma požiadali, aby som ich vybral podľa tohto postupu, boli ženy. Preto sa vyhneme kritike, ktorá proti nám smerovala pred necelou hodinou.

  Marianne Mikko (PSE). – (ET) Dámy a páni, správa pána Cappata o ľudských právach si zaslúži najvyššie ocenenie. Súhlasím, že Európska únia musí vynaložiť veľké úsilie na realizáciu skutočne konzistentnej, silnej politiky na podporu ľudských práv vo svete. Je pravdou, že je potrebné zefektívniť monitoring ochrany ľudských práv.

Podporujem Spoločnú zahraničnú a bezpečnostnú politiku Európskej únie. Ak budeme hovoriť jedným hlasom, budeme môcť účinne reagovať na akékoľvek porušenie ľudských práv vo svete. To môže zachrániť tisíce ľudských životov. Podporujem návrh usporiadať v roku 2009 Európsku konferenciu o nenásilí.

Účasť poslancov Európskeho parlamentu na pozorovaní volieb je mimoriadne dôležitá. Mali by sa však, tak ako to zdôraznili spravodajcovia pani De Keyser a pán Salafranca, mali správať nestranne. Ako môžeme zefektívniť účasť skupín Európskeho parlamentu na pozorovaní volieb a prácu európskych pozorovateľských misií tak, aby sme nepoškodili aj jednu stranu? Na to musíme nájsť riešenie spoločne.

Európska únia sa ľudskými právami zaoberá čoraz častejšie. A svet vidí, že solidarita a ochrana základných práv sú našimi základnými princípmi, bez ktorých žiadna krajina nemôže dosiahnuť blahobyt.

  Marie Anne Isler Béguin (Verts/ALE). – (FR) Pán predsedajúci, ďakujem vám za podporu rodovej rovnosti. Aj ja by som chcela zablahoželať spravodajcom týchto troch správ a chcela by som aj zdôrazniť význam pozorovateľských misií, ktoré vo svete realizujeme. Myslím, že treba znovu povedať, že je to zvlášť pozitívna činnosť, ktorú by sme mali rozširovať medzi našimi občanmi, možno najmä pred voľbami.

Chcem vyjadriť uznanie všetkým pozorovateľom, pretože hoci sme prítomní na mieste ako hlavní pozorovatelia a zúčastňujeme sa pozorovateľských misií, v konečnom dôsledku máme stovky odborníkov – mladých aj nie celkom mladých – po celom svete, ktorí úprimne idú a podporujú demokraciu v iných krajinách. Myslím, že toto by sme si mali pripomínať častejšie. Bez tejto siete pozorovateľov, by takéto skvelé pozorovateľské misie neboli možné. Chcela by som spomenúť aj zanietenie s ktorým obyvatelia vítajú týchto pozorovateľov, najmä dlhodobých pozorovateľov, ktorí v krajine zostávajú dlhší čas.

Som však sklamaná, že moji kolegovia poslanci nepodporili žiadny návrh zameraný na zvýšenie rozpočtu, pretože si myslím, že čím viac odborníkov bude na volebných misiách, tým väčšmi bude EÚ žiadaná. Bola by škoda, aby nám nedostatok zdrojov bránilo reagovať na požiadavky týchto krajín.

  Katrin Saks (PSE). – (ET) Požiadala som o vystúpenie, aby som upriamila väčšiu pozornosť na ľudské práva v Afganistane, krajine v ktorej majú významný podiel aj členské štáty a Európska únia ako celok.

Navštívila som Afganistan minulý týždeň ako členka delegácie Európskeho parlamentu a chcela by som vám predstaviť dve mená.

Perwiz Kambakhsh, ktorý bol odsúdený na smrť, pretože stiahol z internetu materiál o postavení žien v islame. Jeho osud je teraz v rukách prezidenta Karzaja.

Druhé meno je Malalai Joya, mladá poslankyňa, ktorá po kritike moci vojnových generálov vo vláde a parlamente, bola z parlamentu jednoducho vyhodená. Boli jej nezákonne odňaté jej práva. To však zákon nijako neupravuje.

Dnes sa nezaoberáme už len faktom, že nemala možnosť uplatniť svoje práva alebo mandát pred súdom, ale aj tým, že jej život je ohrozený. Stretli sme sa s ňou a skutočne potrebuje, aby sme jej pomohli a neodkladne intervenovali.

Európska únia ako celok, by sa mala viac zamyslieť na tým, aký Afganistan budujeme, najmä v súvislosti s parížskou medzinárodnou konferenciou na ktorej sa bude hovoriť o zvýšení pomoci Afganistanu.

  Janez Lenarčič , súčasný predseda Rady. – (SL) Čas určený v tejto diskusii predstaviteľom Rady už bohužiaľ vypršal a preto budem disciplinovaný a veľmi stručný. Dovoľte mi len zablahoželať všetkým spravodajcom za ich veľmi vysoko kvalitné a užitočné správy. Rád by som poďakoval všetkým, ktorí sa zapojili do tejto diskusie za ich názory. V mene predsedníctva vás chcem ubezpečiť, že sa budeme usilovať čo najviac ich zohľadniť pri realizácii činností Rady v budúcnosti.

  Predsedajúci. – Ďakujem pán minister. Hoci sa to nezdá, v tejto diskusii v skutočnosti ani Rada ani Komisia nemá presne vyhradený čas. Preto ste sa precenili úvahy o tom, koľko času ste mali. V každom prípade Vám ďakujem, že ste ho tomto druhom vstupe tak striedmo využili. Teraz má slovo naša vážená komisárka pani Ferrero-Waldner.

  Benita Ferrero-Waldner, členka Komisie. – Pán predsedajúci, keďže som predtým nehovorila o otázke ľudských práv, pokúsim sa teraz sformulovať niekoľko myšlienok. Rada by som niečo k ľudským právam dodala.

Dialóg o ľudských právach sa stáva čoraz dôležitejšou súčasťou aktivít EÚ na podporu ľudských práv vo svete. V súlade s Usmernením o dialógu o ľudských právach z decembra 2001, začala Európska únia približne 30 dialógov a o ďalších – ako napríklad so strednou Áziou, južným Kaukazom, južnou Afrikou a možno aj s niektorými dôležitými latinskoamerickými partnermi – tiež uvažuje. Do prípravy stretnutí je zvyčajne zapojená občianska spoločnosť a samozrejme ľudskoprávne MVO príslušnej krajiny. S niektorými našimi partnermi zo susedstva sme mali veľmi dobré a konštruktívne výsledky, a treba povedať, že aj viac zmiešané pocity, ako napríklad pri nedávnom dialógu s Ruskom. Mimochodom, Rusko bolo prvou krajinou, kde mala Komisia a sekretariát Rady krátke stretnutie s obmedzeným počtom poslancov Európskeho parlamentu, ako výsledok Valencianovej správy, aby sme tak vyhoveli vyšším požiadavkám na lepšiu koordináciu a informovanosť. Dúfam, že všetky zúčastnenú strany to považovali za užitočné.

Nový Európsky nástroj pre demokraciu a ľudské práva je teraz v štádiu plnej implementácie, s dvomi výzvami na podávanie návrhov pre Cieľ 1 – problémové krajiny – a s jednou výzvou pre obrancov ľudských práv, spadajúcu pod hodnotenie Komisie. Väčšina našich podporných schém v krajinách (CBSS) už bola zverejnená a teraz ich hodnotia naše zastúpenia na národnej úrovni, takže verím, že do leta bude spustená väčšina projektov.

Zároveň aktívne integrujeme ľudské práva a bezpečnosť ľudí do všetkých príslušných otázok a politík. V budúcnosti budeme mať samozrejme novú európsku bezpečnostnú stratégiu a dúfam, že budeme schopní vyvinúť silnú, na ľudí zameraný prístup k bezpečnosti, pretože bezpečnosť ľudí presne zahŕňa záležitosti ľudských práv, bezpečnosti a rozvoja. Zahŕňa aj slobodu od strachu a slobodu od nedostatku.

Rada by som obrátila vašu pozornosť konkrétne na niekoľko vecí. Niekoľkí rečníci spomenuli ľudské práva v rámci Európskej únie. Od roku 2004 Európsky parlament nevydal o tejto tém správu. Áno, samozrejme je dôležité problémy riešiť a na to máme dva kľúčové nástroje. Jedným je Rada Európy a druhým je teraz agentúra pre ľudské práva, ktorú sme práve otvorili vo Viedni, aby monitorovala situáciu v členských štátoch a pripravovala výročné správy.

Chcem hovoriť aj o niečom, čo už spomenul kolega, ktorý už bohužiaľ odišiel – o ochrane kresťanov v tretích krajinách. Európska únia je jasne proti diskriminácii týkajúcej sa akejkoľvek náboženskej skupiny a pri každej vhodnej príležitosti sa tomu v dialógoch s tretími krajinami venujeme a skutočne sa snažíme jasne to spomenúť.

Chcela by som povedať pár slov aj o volebných pozorovateľských misiách. Dnes tu už vystúpilo mnoho výborných hlavných pozorovateľov. Môžem len znovu zdôrazniť nezávislosť volebných pozorovateľských misií, súdržnosť ich politík a aj aktérov a najmä ich profesionalitu. Toto je smer, ktorým by sme sa v budúcnosti chceli uberať.

Pokiaľ ide o práva žien – som samozrejme žena a preto vždy beriem rodové otázky veľmi vážne. Len nedávno, 6. marca, som organizovala ženskú konferenciu, na ktorú by sme samozrejme radi nadviazali. V každej činnosti dochádza k mainstreamingu a rodovému hodnoteniu. V usmerneniach o volebných misiách je osobitná časť venovaná ženám. Máme významnú rezolúciu číslo 1325 Bezpečnostnej rady OSN o ženách v konfliktoch, ktorá presadzuje monitoring. Čoskoro zverejníme projekty týkajúce sa rozvoja žien. Chcela by som len povedať, že v Barrosovej Komisii, ktorej som sama členkou, je jedna tretina žien. Myslím, že nie sú dôležité len kvóty ale kvalita. V tomto kontexte by som chcela povedať, že Komisia podporuje zdraví a reproduktívny život. Je to dôležité pre ženy aj deti. Je to jeden z projektov v Keni, ale týka sa aj celého sveta a myslím, že je dôležité ho spomenúť.

Ďalším, veľmi špecifickým bodom je ICC – Medzinárodný trestný súd – ktorý Európska komisia veľmi podporuje. V rámci EIDHR 2008 sme vyčlenili 4 milióny EUR. Ustanovenie o ICC je v našich dohodách. Zaslali sme demarše partnerom vyzývajúce na uznanie a existujú aj medzinárodné súdy, napríklad pre Kambodžu, a mnohé iné, takže tu sa pohybujeme veľmi opatrne.

Dovoľte mi na záver reagovať na výzvu pána Howitta, aby sme sa tu zaviazali k podpore demokracie, tak ako to robia iní. Toto je samozrejme našou každodennou prácou. Komisia je považovaná za kľúčovú inštitúciu pri podpore demokracie prostredníctvom volebných pozorovateľských misií, ale aj iných opatrení na podporu volieb a prostredníctvom značnej podpory demokratickému úsiliu tretích krajín a medzinárodných organizácií ako OSN, OBSE a Rada Európy. Uisťujem vás, že podporu demokracie berieme takisto vážne ako ktokoľvek iný v Európskej únii.

  Sarah Ludford (ALDE). – Vážený pán predsedajúci, chcela by som sa len opýtať pani komisárky, skôr ako skončí: zmienila sa o tom, že Komisia podporuje Medzinárodný trestný tribunál, ale mohla by odpovedať na moju konkrétnu otázku a vysvetliť, čo presne bude robiť EÚ, a v jej prípade Komisia, aby presadila obžalobu voči obyvateľom Sudánu?

Na túto otázku neodpovedala a ja by som bola veľmi rada ...

(Predsedajúci vypol mikrofón.)

  Benita Ferrero-Waldner, členka Komisie.

− Vážený pán predsedajúci, ako som už povedala, vo všeobecnosti samozrejme podporujeme Medzinárodný trestný tribunál, ale potom je to už na trestnom tribunáli, aby dohliadal na to, koho ochraňuje a kam smeruje.

Toto je samozrejme vecou trestného tribunálu. My do toho nemôžeme zasahovať.

  Marco Cappato, spravodajca. – (IT) Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, moja odpoveď je adresovaná členom parlamentu, ktorí práve nie sú prítomní, ale rád by som niečo objasnil: v správe sa spomínajú práva menšín a náboženská sloboda. Nespomína sa tu dodržiavanie ľudských práv v EÚ jednoducho preto, lebo to nie je úlohou tejto správy.

Domnievam sa však, že sme sa aj tejto témy čiastočne dotkli, pretože sme nekritizovali všetkých ostatných, hovorili sme o sebe, o tom akým spôsobom využívame (či už lepšie alebo horšie) dostupné nástroje a dodržujeme právo EÚ. Keď hovoríme, že ustanovenia o ľudských právach sa neuplatňujú dôsledne, hovoríme o sebe! Preto si nemyslím, že by táto správa mala byť kritizovaná v tomto zmysle.

Myslím, že pán Lenarčič hovoril podrobne o nástrojoch, ktoré by sme mali používať. Môj návrh znie, a je obsiahnutý aj v správe, že by sme mali hovoriť viac o posudzovaní výsledkov než o jednotlivých získaných nástrojoch.

Pán Agnoletto nás kritizoval, pretože sme nehovorili dostatočne o kolektívnom rozmere ľudských práv. V skutočnosti som presvedčený, že základné ľudské práva sú založené predovšetkým na právach jednotlivca. Dnes, dokonca aj v prípade genocídy, najkolektívnejšom a najotrasnejšom zločine, sa jednotlivci môžu obrátiť na Medzinárodný trestný súd a tak chrániť svoje práva jednotlivca. Právo na demokraciu je teraz základným ľudským právom, a toto je dôležitý nástroj, ktorý musíme využívať.

Hlavná pozornosť by sa teda mala viac zamerať na dodržiavanie ľudských práv v oblasti politiky prisťahovalectva a boja proti drogám. Rád by som skončil odpoveďou pánovi Howittovi. Táto správa netvrdí, že nenásilie je jediným spôsobom ako podporovať dodržiavanie ľudských práv, ale že je najvhodnejším spôsobom. Zasadzuje sa za nenásilie nielen ako absenciu násilia, ako pacifizmus, ale ako aktívnu kampaň neposlušnosti a sabotáže autoritatívnych režimov a diktatúr. V tomto zmysle navrhujeme, aby EÚ podporovala technológie a techniky nenásilia pri presadzovaní ľudských práv a demokracie. Dúfam, že tento odsek bude zaznamenaný v zajtrajšom hlasovaní.

  Véronique De Keyser, spravodajkyňa. − (FR)

Vážený pán predsedajúci, chcela by som poďakovať všetkým kolegom za ich príspevky do diskusie a povedať, ako veľmi vrúcne slová, napríklad pani Isler Béguin, odzrkadľujú entuziazmus všetkých tých, ktorí sa zúčastnili volebných misií. A hoci sa môže zdať, že táto správa je založená na úplnom konsenze, a ako bolo spomenuté v niektorých správach, ktoré som čítala, nie je zaujímavá pre médiá, nezapríčinila vnútorný ani vonkajší konflikt, určite znamená veľa pre krajiny s rozvíjajúcou sa demokraciou, v ktorých sa majú konať voľby.

Chcela by som teraz reagovať na príspevky dvoch mojich kolegov. Najskôr by som chcela odpovedať pánovi Onyszkiewiczovi, ktorý spomenul veľmi dôležitú tému: menšiny. Chcela by som mu povedať, že aj keď si veľmi dobre uvedomujem, že pozorovanie volieb ešte neznamená demokraciu, nemôžem sa pripojiť k tejto filozofii, ktorá je v skutočnosti osvietený despotizmus alebo revolučný avantgardizmus, pričom dokonca aj Condorcet hovorí o menšinách. Nemôžeme ho nasledovať týmto smerom. Demokracia samozrejme nie je dokonalá. Bolo by skvelé, keby bola. Práve demokracia dnes umožnila pánovi Vanheckemu vystúpiť s vulgárnym, islamofóbnym a rasistickým prejavom. Pán

Vanhecke zastupuje 30 % voličov v mojej krajine, v jej flámskej časti. Bohužiaľ nemôžeme vyškrtnúť stranu pána Vanheckeho a 30 % Flámov. Pán Onyszkiewicz – možno tu už nie je – nemôžeme vymazať 50 % Palestínčanov, ktorí hlasovali za Hamas. Demokracia prináša otázky, a na tieto otázky musíme odpovedať. Keď hovoríme o politických dôsledkoch, o otázkach, ktoré prinášajú pozorovania volieb a o výzvach, toto sú problémy, ktoré musíme riešiť.

  José Ignacio Salafranca Sánchez-Neyra, spravodajca. − (ES) Vážený pán predsedajúci, ja by som sa tiež chcel poďakovať kolegom za ich pozitívne hodnotenia správy, ktorú som vypracoval s pani De Keyser o volebných pozorovateľských misiách, ktoré sa netýkajú iba volebného dňa, ale zaoberajú sa aj volebným systémom, právnym rámcom, rovnosťou príležitostí a rovnosťou prístupu do médií, financovaním politických strán, systémom pre riešenie sporov atď., atď.

Myslím si však, pán predsedajúci, že najviac zo všetkého treba zdôrazniť, že táto správa o pozorovaní volieb, ako aj správa pána Cappata o dodržiavaní ľudských práv vo svete, nemajú nejaký abstraktný účel, ale majú svoje opodstatnenie, a tým je potreba EÚ, a obzvlášť Parlamentu, angažovať sa za hodnoty ako sú: demokracia, sloboda, právny štát, a predovšetkým dodržiavanie ľudských práv.

Pán predsedajúci, tento Parlament je srdcom demokracie v Európskej únii, a preto sa musíme vždy vyjadrovať veľmi presne a dôrazne, a vysielať veľmi jasný a zrozumiteľný signál o našej úplnej a trvalej angažovanosti v oblasti ľudských práv, ktoré, ako sme už počuli v tomto Parlamente dnes večer, sa netýkajú ani ich nepresadzuje len jeden región alebo kontinent, ale ktoré sú celosvetového, univerzálneho charakteru, a my sami musíme byť v tomto príkladom.

  Predsedajúci. − Rozprava sa skončila.

Hlasovanie sa bude konať zajtra o 11.00 hod.

Písomné vyhlásenia (článok 142)

  Slavi Binev (NI), písomne. – (BG) Vážený pán predsedajúci, vážení kolegovia, pán Cappato,

V rozprave o výročnej správe o ľudských právach vo svete venujme pozornosť nasledujúcemu faktu: koncom apríla úrady v Skopje rozhodli o zadržaní novinára Victora Kanzurova uprostred noci a bez vznesenia akýchkoľvek obvinení. Jediným Kanzurovým previnením je, že počas niekoľkých rokov bojoval úplne legálnymi prostriedkami za svoje právo a za právo množstva svojich krajanov nazývať sa Bulharmi.

Po 24-hodinovej väzbe Kanzurova prepustili, ale bol mu zadržaný pas. Takto je prakticky stále v domácej väzbe, bez toho aby bol oficiálne z niečoho obvinený.

Som presvedčený, že takéto postupy úradov v Macedónsku sú absolútne neprijateľné a porušujú základné ľudské právo, a to právo na slobodu prejavu, obzvlášť na pozadí moderného dynamického vývoja našej spoločnej Európy. Som tiež presvedčený, že nenecháme bez povšimnutia túto aroganciu moci, ktorá nás unáša desiatky rokov späť do čias temnej totality, ktorá mala už dávno navždy zmiznúť.

Ďakujem.

  Titus Corlăţean (PSE), písomne. – (RO) V roku 2009 sa budú konať v Moldavskej republike voľby, počas ktorých bude parlament voliť prezidenta. Moldavská republika sa nachádza pri východnej hranici Európskej únie a kvôli demokratickým reformám je potrebné pritiahnuť túto krajinu bližšie k demokratickým hodnotám vlastným členským štátom EÚ. Toto by sa malo dosiahnuť okrem iného aj pomocou rámca definovaného v politike susedských vzťahov EÚ.

Volebná pozorovateľská misia v Moldavskej republike je potrebná a aktuálna, ale monitoring by sa mal začať zameriavať na obdobie pred budúcimi voľbami a vziať do úvahy potrebu nápravy vážnych pochybení v oblasti slobody tlače, ktorých sa dopúšťa kišiňovský komunistický režim, opakované zasahovanie do nezávislosti súdov a nedávne zmeny vo volebnom zákone, schválené moldavským parlamentom, v ktorom má prevahu Komunistická strana.

10. apríla 2008 bolo vo volebnom zákone prijatých niekoľko zmien, ktoré vážne porušujú európske demokratické pravidlá a zvyklosti. Tieto zmeny zahŕňajú: zákaz volebných koalícií, zvýšenie prahu zvoliteľnosti zo 4 % na 6 %, čo je nerealistickýa nedemokratický prah zvoliteľnosti vo vzťahu k reálnej politickej situácii v Moldavskej republike, zákaz pre ľudí s dvojitým občianstvom zastávať verejné funkcie, vrátane možnosti zvolenia za poslancov parlamentu atď.

  Hanna Foltyn-Kubicka (UEN), písomne. – (PL) V nedávno podpísanej Lisabonskej zmluve sa členské štáty EÚ zaviazali posilňovať ľudské práva a slobody a demokratické zriadenie vo svete. Toto je nepochybne hlavný cieľ zahraničnej politiky EÚ.

Na druhej strane však správanie predsedu Barrosa a ďalších komisárov počas ich nedávnej návštevy Čínskej ľudovej republiky a ich vyhlásenie, že otázka Tibetu je vnútornou záležitosťou Číny je v úplnom protiklade s  myšlienkou, ktorá nielen že je zakotvená v Lisabonskej zmluve, ale ktorú sa tiež snažíme zo dňa na deň zavádzať do praxe, obzvlášť tu v Európskom parlamente – s myšlienkou, že ľudské práva sú na prvom mieste.

Z tohto pohľadu je preto ťažké vyrovnať sa so skutočnosťou, že Európa považuje Rusko za demokratického partnera, zabúdajúc, že predstavitelia tejto krajiny nielen že tolerujú opakované porušovanie našich základných ideí, ale dokonca si z nich otvorene robia posmech. Prečo si zatvárame oči pred pokračujúcim vyhladzovaním Čečencov a potláčaním slobody tlače v tejto krajine?

Možno je to preto, že samotná EÚ nie je dôsledná v dodržiavaní spomínaných ľudských práv. Je mi ľúto, že právo rodičov a detí hovoriť medzi sebou svojim vlastným jazykom nie je rešpektované v Nemeckej spolkovej republike, ako sa to deje v súčasnosti na súdoch a úradoch pre mládež.

Musíme si odpovedať na otázku, čo je naším cieľom. Chceme našimi rezolúciami a nekonečnými debatami skutočne zmeniť svet k lepšiemu, alebo sú len prostriedkom ako zamaskovať pokrytectvo, aby mali európski politici dobrý pocit?

  Anneli Jäätteenmäki (ALDE), písomne. – (FI) Ľudské práva sú dôležitou súčasťou spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky EÚ. Otázky ľudských práv sú tiež otázkami bezpečnostnej politiky. Keď sa hlásime k podpore ľudských práv, podporujeme bezpečnosť. Keď podporujeme ľudské práva na celom svete, podporujeme aj bezpečnosť v Európe.

Nové výzvy, ako napríklad klimatické zmeny, rozširovanie púští a následný nedostatok potravín, ohrozujú bezpečnosť ľudí a ľudské práva. Ľudské práva nie sú len politické práva, ale tiež právo na čistú vodu a potraviny, čo je priorita v každodennom živote ľudí.

Keď majú ľudia prijateľné základné podmienky na život, potom aj s veľkou pravdepodobnosťou budú voliť umiernených politických zástupcov a presadzovať svoje politické práva. Trvalý základ pre ľudské práva vychádza z ideálov demokracie a slobody, ako aj zo sociálnej a ekonomickej spravodlivosti.

V správe o ľudských právach sa spomína Gándhí a politika nenásilného odporu, ktorej bol predstaviteľom. Ľudské práva a slobodu nemožno vynucovať vojnou a násilím. Cesta vpred musí byť v súlade s hodnotami, ktoré predstavujú ľudské práva.

Keď podporujeme ľudské práva, podporujeme bezpečnosť. Ľudské práva nie sú len nástrojom na dosiahnutie iných politických cieľov. Sami osebe sú hodnotou. Ľudské práva sú všeobecne platnými hodnotami. Preto musí EÚ posilniť svoju politiku pre ľudské práva. Ľudské práva nie sú ostrovom odtrhnutým od ostatných oblastí politiky, ako správne poukázala správa o ľudských právach.

  Eija-Riitta Korhola (PPE-DE), písomne. – (FI) Chcela by som poďakovať pánovi Cappatovi za jeho rozsiahlu a komplexnú správu, ktorá právom požaduje od EÚ konzistentnejšiu politiku pre ľudské práva a efektívnejšie prostriedky na monitorovanie jej vplyvu. Únia má pred sebou ešte dlhú cestu kým vypracuje jasnú, koherentnú a vplyvnejšiu politiku v tejto oblasti.

Nemali by sme len podporovať, ale striktne trvať na dodržiavaní ľudských práv, a to ako vnútri EÚ tak aj v rámci jej zahraničnej politiky. Ako zdôrazňuje správa pána Cappata, práva žien by napríklad mali byť neoddeliteľnou súčasťou všetkých dialógov EÚ o ľudských právach.

Správa veľmi uspokojivo hodnotí kľúčovú úlohu Parlamentu v politike EÚ pre ľudské práva, napríklad počas pravidelných mimoriadnych diskusií. Naliehavé uznesenia, ktoré sú následne formulované, upozornili na vážne chyby v politike v jednotlivých aj rozsiahlejších prípadoch, ktoré sú hrubým porušením ľudskej dôstojnosti. V záujme štandardizácie rozpravy a lepšieho monitoringu by parlamentné delegácie v budúcnosti mali systematickejšie zahrnúť následné rozhovory o ľudských právach do programu návštev týchto krajín.

Nakoniec, vhodné využitie financií je veľmi dôležité, ak má európska politika pre ľudské práva správne fungovať a prinášať výsledky. Sila európskeho nástroja pre demokraciu a ľudské práva (EIDHR) ako finančného nástroja spočíva v tom, že ho možno použiť na priame a rýchle smerovanie zdrojov v kritických situáciách za zložitých okolností. Je dôležité, aby boli tieto zdroje priamo dostupné a čo najefektívnejšie využité pre prácu miestnych organizácií pre ľudské práva. Iné možnosti využívania finančného nástroja by mali byť naplánované pre krajiny, v ktorých je pôsobenie MVO ilegálne.

  Katalin Lévai (PSE), písomne. – (HU) Je šokujúce, že v rozvojových krajinách 82 % zdravotne postihnutých ľudí žije pod hranicou chudoby a sú vystavení najhoršiemu zaobchádzaniu, pokiaľ ide o ľudské práva vrátane odoprenia práva na život, zlého zaobchádzania a ponižovania. Situácia zdravotne postihnutých detí je v tomto smere obzvlášť alarmujúca.

Európska únia má ešte stále ďaleko od uskutočňovania jednotnej a efektívnej politiky na ochranu a podporu ľudských práv vo svete. Aby sme ju zefektívnili, musíme oveľa lepšie zabezpečiť dôsledné dodržiavanie existujúcich ustanovení EÚ o ľudských právach. Vzhľadom na súčasné nedostatky v tomto smere, veľké množstvo žien môže byť dokonca aj dnes vystavené negatívnej diskriminácii na pracovisku. Situácia rómskych žien je ešte zložitejšia, a sú vystavené dvojakej diskriminácii. V tomto kontexte by stratégia EÚ pre rómsku problematiku a úloha Komisie ako koordinátora boli veľkým krokom vpred.

Je škoda, že správa nespomína reformu práva na zhromažďovanie na európskej úrovni, preto by som to chcela navrhnúť. Sú potrebné presné ustanovenia, aby sme zamedzili dieram v zákonoch, ktoré môžu zneužívať stále rozšírenejšie extrémistické politické hnutia, a zároveň umožnili menšinám uplatňovať svoje práva bez zasahovania a spôsobom, ktorý nenarúša pokoj tichej väčšiny. Presné formulácie pomôžu tomu, aby zhromažďujúci sa občania, ako aj predstavitelia práva a poriadku presne vedeli, ktoré aktivity sú v konflikte so zákonom. Som presvedčená, že okrem iného aj stanovenie pravidiel pre spontánne ale pokojné demonštrácie, ktoré neboli dopredu ohlásené, je nanajvýš aktuálne a potrebné.

  Athanasios Pafilis (GUE/NGL), písomne. – (EL) Správa cynicky predostiera imperialistickú politiku EÚ. Vyzdvihuje EÚ ako „ochrancu“ ľudských práv a „veľvyslanca“ demokracie vo svete. „Dodržiavanie“ ľudských práv a demokracie malo tragické dôsledky pre obyvateľov bývalej Juhoslávie, Afganistanu, Iraku a Palestíny, ktoré EÚ, Spojené štáty a NATO zmenili na krvavé jatky v mene ľudských práv.

EÚ používa ľudské práva účelovo ako zámienku na vyvíjanie nátlaku a vydieranie krajín, ktoré z rôznych dôvodov odolávajú jej imperialistickým snahám, ako napríklad Kuba, Vietnam, Severná Kórea, Bielorusko a Irán. EÚ, prezentujúc sa ako celosvetový arbiter pre ľudské práva, ani slovkom nespomenie genocídu Izraelu proti palestínskemu ľudu, alebo masakru Iračanov spôsobenú okupačnou armádou Spojených štátov a ich spojencov – členských štátov EÚ. Zmienky o chudobe, životnom prostredí, právach pracujúcich, zdravotníctve a podobné, sú urážkou ľudí, ktorí trpia pod imperialistickou nadvládou a kapitalistickým vykorisťovaním.

Komunistická strana Grécka (KKE) hlasuje proti správe. Odsudzuje provokatívne pokrytectvo EÚ ako aj účelové používanie ľudských práv ako zámienky na zavádzanie imperialistického nátlaku a dokonca na vedenie vojny proti národom.

  Toomas Savi (ALDE), písomne. – Gratulujem kolegovi Marcovi Cappatovi ku komplexnej správe, v ktorej poukázal na najpálčivejšie problémy v oblasti ľudských práv za minulý rok. Plne s ním súhlasím o potrebe radikálneho posilnenia dialógu o ľudských právach medzi EÚ a Čínou, najmä vzhľadom na nadchádzajúce olympijské hry v Pekingu.

Je smutné, že Čína výrazne nezlepšila situáciu v oblasti ľudských práv v krajine ani po tom, čo bolo Pekingu v roku 2001 udelené právo usporiadať olympijské hry. Ale toto nemôže byť dôvodom na vzdávanie sa. Ako sa uvádza v správe, olympijské hry „predstavujú obrovskú historickú príležitosť pre zlepšenie ľudských práv v Číne“ a preto by sme mali čínskym predstaviteľom neúnavne pripomínať sľuby, ktoré nám dali.

Ale mali by sme sa vyhýbať hrozbám, ktoré by mohli viesť k ešte väčšej izolácii a tvrdohlavosti Číny, ako sa to stalo nedávno, pričom v krajine došlo k niekoľkým protizápadným demonštráciám. Musíme byť opatrní, aby sme nevyvolali medzi čínskymi obyvateľmi odpor voči demokratickým reformám. Namiesto toho by sme sa mali snažiť otvoriť dialóg, ktorý by nám umožnil prezentovať náš postoj a pritom sa nesprávať voči druhej strane pohŕdavo.