Doslovný zápis z rozpráv

Streda, 7. mája 2008 - Brusel

1. Obnovenie zasadania

PREDSEDÁ: PÁN PÖTTERING
predseda

(Rokovanie sa začalo o 15.00 hod.)

  Predseda. − Týmto znovu otváram zasadnutie Európskeho parlamentu odročené vo štvrtok 24. apríla 2008.

2. Vyhlásenie predsedníctva

  Predseda. − Dámy a páni, všetci sme sledovali správy o strašnom tropickom cyklóne Nargis, ktorý spustošil Barmu/Mjanmarsko v minulú sobotu. Je to tragédia, v ktorej niekoľko desiatok tisíc ľudí prišlo o svoj život, niekoľko sto tisíc ľudí prišlo o strechu nad hlavou a v najhustejšie osídlených oblastiach krajiny tento cyklón zničil infraštruktúru. Je to historicky najväčšia prírodná katastrofa, ktorá postihla túto krajinu, pričom ešte stále nepoznáme presné údaje o počte obetí a rozsahu škôd.

Vojenská junta, ktorá vládne v tejto krajine, očividne nezvládla vzniknutú situáciu. Neboli prijaté žiadne preventívne opatrenia, ani nebola obyvateľstvu poskytnutá dostatočná pomoc.

Aj keď môžeme uvítať správu, že termín referenda o ústave sa presunul na 24. mája v regiónoch, v ktorých tento cyklón najviac vyčíňal (región mesta Rangún a delty rieky Iravady), toto referendum sa musí oddialiť v celej krajine, ak chce vláda naozaj prejaviť starostlivosť o vlastný národ a zamerať sa na urgentnú humanitárnu pomoc a bezprostrednú reakciu.

Štátne úrady sa vyjadrili, že uvítajú každú medzinárodnú pomoc. Treba to vnímať ako pozitívne gesto a očakávame, že vláda bude napomáhať vykonávanie opatrení medzinárodnej pomoci.

Európska únia už začala prijímať núdzové opatrenie pomoci. Na najbližšej plenárnej schôdzi v Štrasburgu si vypočujeme správu Európskej komisie o poskytnutej humanitárnej pomoci a podmienkach obstarania tejto pomoci.

Obyvatelia Barmy/Mjanmarska si zaslúžia našu hlbokú solidaritu. Preto by som ju chcel vyjadriť z úprimného srdca aj v mene Európskeho parlamentu a zároveň musím doplniť, že v tejto situácii myslíme aj na nositeľku Sacharovovej ceny Aung San Suu Kyi. Vyjadrujeme jej plnú podporu vo zväzku solidarity a žiadame jej prepustenie, aby mohla pracovať pre slobodu svojho národa a za demokraciu vo svojej krajine.

3. Schválenie zápisnice z predchádzajúceho rokovania: pozri zápisnicu

4. Zloženie Parlamentu: pozri zápisnicu

5. Mikroúver (písomné vyhlásenie): pozri zápisnicu

6. Korigendum (článok 204a rokovacieho poriadku): pozri zápisnicu

7. Opatrenia prijaté v následnosti na pozície a uznesenia Parlamentu: pozri zápisnicu

8. Predložené dokumenty: pozri zápisnicu

9. Otázky na ústne zodpovedanie a písomné vyhlásenia (predložené dokumenty): pozri zápisnicu

10. Program práce

  Predseda. − So zreteľom na skutočnosť, že ústna otázka adresovaná Rade o zavádzajúcich „riaditeľských spoločnostiach“ sa nemôže riešiť pred 20.00 hod. a Rada v tom čase nemôže byť prítomná, čo je samozrejme poľutovaniahodné – nie je to tu síce zapísané, ale ja dodávam – zaznela žiadosť, aby sme ústnu otázku presunuli na neskoršiu schôdzu.

  Hannes Swoboda, v mene skupiny PSE – (DE) Vážený pán predseda, nezostáva nám iná možnosť ako súhlasiť. Povedali ste však, že Rada nemôže byť prítomná, ale ja pochybujem, že sa skutočne nemôže dostaviť. Nemám nič proti slovinskému predsedníctvu, ktoré je vždy nápomocné, no ako som povedal už niekoľkokrát predtým, keďže politický život sa neriadi časovým programom Rady, malo by byť možné Radu informovať o termínoch programu, aby sme zabezpečili určitú flexibilitu, nech môžeme o nových témach diskutovať s Radou hneď, keď sa objavia. O toto by som chcel požiadať.

Po druhé, vážený pán predseda, by som chcel požiadať, aby sme túto ústnu otázku zaradili do programu nasledovného zasadnutia, pretože je to urgentná záležitosť. Ak sa splnia tieto podmienky, potom môžeme súhlasiť.

  Simon Busuttil, v mene skupiny PPE-DE. – Vážený pán predseda, chcel by som vyjadriť svoj súhlas s predrečníkom, pokiaľ ide o veľký význam tejto ústnej otázky. Som veľmi sklamaný z toho, že tu Rada nebude prítomná v čase, keď sa o tejto otázke mala viesť rozprava.

Je to záležitosť, ktorá ovplyvňuje tisíce – ak nie státisíce – podnikov v Európe, ktoré sú zavádzané a podvodom prichádzajú o svoje peniaze. Takže je to veľká škoda, že tu Rada nebude. Myslím si, že by mala týmto podnikom, najmä malým podnikom, venovať väčšiu pozornosť a vážnejšie brať aj tento Parlament.

  Predseda. − Oceňujem vaše slová. Slovinské predsedníctvo je obyčajne veľmi nápomocné, ale na základe dnešnej situácie sa sťažujete skutočne oprávnene.

Dohodli sme sa teda, že sa touto otázkou budeme zaoberať na budúcej schôdzi.

(Program práce bol schválený po zmene a doplnení)⁽¹⁾

(1) Pre ďalšie zmeny a doplnenia programu práce: pozri zápisnicu.

11. HMÚ@10 – Prvé desaťročie fungovania Hospodárskej a menovej únie (oznámenie Komisie) (rozprava)

  Predseda. − Ďalším bodom rokovania je oznámenie Komisie o prvých desiatich rokoch hospodárskej a menovej únie.

  Joaquín Almunia, člen Komisie. − (ES) Ďakujem veľmi pekne, vážený pán predseda. Dámy a páni, oslavujeme desiate výročie historického rozhodnutia o zavedení eura, o otvorení tretej fázy hospodárskej a menovej únie, rozhodnutia, ktoré Európska rada prijala na zasadnutí od 1. do 3. mája 1998.

Toto rozhodnutie predznamenalo vývoj Európskej únie počas ostatných desiatich rokov. Dnes v rámci našich hraníc, ale aj za nimi, je euro symbolom európskej integrácie, ktorý každodenne používa 320 miliónov európskych občanov.

Komisia si uvedomila, že koniec prvej dekády tejto veľkej politickej iniciatívy a koniec jedného úplného hospodárskeho cyklu je vhodnou príležitosťou na rekapituláciu a analýzu zmien, ktorým bude hospodárska a menová únia čeliť počas nadchádzajúcich rokov.

Toto je cieľom oznámenia, ktoré dnes ráno prijala Komisia a ja mám tú česť predstaviť vám ho.

Oznámenie vychádza z rozsiahlej správy vypracovanej Generálnym riaditeľstvom Komisie pre hospodárske a finančné záležitosti, ktorá poskytuje podrobnú analýzu fungovania hospodárskej a menovej únie a vplyv eura počas ostatných desiatich rokov a zároveň aj rozoberá vyhliadky do budúcnosti.

Záver, ku ktorému sa dospelo na základe vyhodnotenia významu eura v prvej dekáde jeho existencie, už ani nemôže byť jasnejší: euro je nevyvrátiteľným hospodárskym a politickým úspechom.

Vďaka euru sa my Európania dnes môžeme tešiť väčšej makroekonomickej stabilite, nižším úrokovým sadzbám a omnoho pomalšiemu rastu cien, než tomu bolo v predchádzajúcich desaťročiach, aj napriek nedávnemu inflačnému rastu.

Vďaka euru Európska únia, a najmä 15 krajín eurozóny, predstavujú hospodársky integrovanejšiu oblasť so zvýšenou mierou obchodu, väčším počtom príležitostí, väčšou zamestnanosťou a trhmi, ktoré fungujú efektívnejšie.

Vďaka euru sú naše hospodárstva lepšie chránené pred vonkajšími šokmi a stali sa dôležitejšími a vplyvnejšími na svetových trhoch.

Toto všetko sa premietlo do mnohých hmatateľných výhod, ale ak mi dovolíte, spomenul by som najväčšiu z týchto výhod, a síce to, že počas ostatných desiatich rokov sa v eurozóne vytvorilo 16 miliónov nových pracovných miest.

Vďaka euru je dnes Európa silnejšia. Má lepšiu schopnosť odolávať turbulenciám a krízam podobným tým, ktorých sme boli svedkami počas niekoľkých posledných mesiacov, a vďaka euru máme pevnejšie základy na podporu vlastného rastu a modelu sociálnej ochrany v budúcnosti.

Nech je náš verdikt akokoľvek pozitívny, neznamená to, že sa splnili všetky nádeje, ktoré sme do jednotnej meny vkladali pred desiatimi rokmi.

V prvom rade, hospodársky rast bol za posledných desať rokov nižší, ako sa očakávalo.

Po druhé, stále existujú rozdiely medzi hospodárstvami v eurozóne, okrem iného aj v dôsledku nedostatku dostatočných podnetov na vykonanie všetkých potrebných štrukturálnych reforiem.

Po tretie, v eurozóne sa nám ešte stále nepodarilo vybudovať pevné a jednotné vystupovanie navonok, ktoré by nám umožnilo vážnejšie pôsobiť na globálnej úrovni v súlade s veľkosťou a významom nášho hospodárstva a meny.

Nakoniec, verejný imidž eura, meny ktorá sa najčastejšie spája s imidžom Európskej únie, neodráža všetky objektívne výhody, ktoré prináša občanom.

Táto diagnóza poskytuje dostatočný materiál, aby sme mohli uvažovať o tom, čo je potrebné ešte urobiť, a prichádzame teda k záveru, že je toho potrebné urobiť naozaj veľa.

Musíme zohľadniť aj nové výzvy, ktorým dnes čelíme: je to rozširovanie Európy, zrýchlenie sociálnych, hospodárskych a technologických zmien, ale aj základné trendy, ako napríklad globalizácia, starnutie obyvateľstva a zmena klímy. Musíme aktualizovať zásady a víziu, ktoré sú motiváciou pre vznik hospodárskej a menovej únie.

Je zrejmé, že nové súvislosti, v ktorých dnes žijeme, nebolo možné ľahko predvídať pred dvadsiatimi rokmi, keď sa rozhodovalo o tom, čo sa zahrnie do Maastrichtskej zmluvy, ale ani pred desiatimi rokmi, keď sa rozhodovalo o otvorení tretej fázy hospodárskej a menovej únie.

Dnes musíme pracovať na základe týchto parametrov, aby sme dosiahli pevnejšiu hospodársku a menovú úniu, ktorá bude efektívnejšia vnútorne a bude sa jednotnejšie prejavovať aj navonok.

Preto by chcela Komisia v tomto oznámení, ktoré dnes ráno prijala, poskytnúť rekapituláciu minulosti ale aj navrhnúť, aby sme začali diskutovať o tom, čo je potrebné do budúcnosti zlepšiť. K tejto debate by sme chceli hneď na začiatku prispieť tým, že navrhujeme program založený na troch pilieroch.

Prvý pilier sa týka vnútorného fungovania únie. Vzájomná závislosť hospodárstiev eurozóny je dnes väčšia ako kedykoľvek predtým. Toto si musíme uvedomiť a musíme sa rozhodne pohnúť vpred, v záujme hospodárskej a menovej únie ako celku ale aj v záujme každého jedného členského štátu smerom k pravej koordinácii hospodárskej politiky. Ako by sme to mohli dosiahnuť? Musíme posilniť rozpočtový dozor zabezpečený Paktom stability a rastu, mali by sme ho prehĺbiť v súvislosti s kvalitou verejných financií a ich dlhodobej udržateľnosti, k striktne rozpočtovým cieľom dozoru pridať aj makroekonomické hľadiská a vytvoriť užšie spojenie medzi rozpočtovým dozorom a rozvojom štrukturálnych reforiem.

Druhým pilierom je externý program. K našej spokojnosti sa euro stalo za veľmi krátky čas druhou najsilnejšou referenčnou menou na svete. Avšak nemalo by zmysel so spokojnosťou konštatovať, že euro má dominantnú pozíciu na svetových trhoch, keby sme zároveň odmietli konať kolektívne takým spôsobom, ktorý zodpovedá tomuto novému postaveniu. Pozícia, ktorú euro dosiahlo na medzinárodných trhoch, so sebou prináša nespochybniteľné výhody, napríklad lepšiu ochranu pred vonkajšími šokmi. V ostatnej dekáde sme zažili kritické obdobia, v ktorých bola ochranná úloha eura vystavená skúške. Postavenie eura však so sebou prináša aj záväzky a riziká. Európa musí úplne prevziať zodpovednosť za dosiahnutie väčšej hospodárskej stability na celosvetovej úrovni. Aby sme toto dosiahli, musíme si určiť stratégiu, ako budeme plniť záujmy eurozóny a ako ju budeme dôsledne chrániť pred vonkajšími vplyvmi, no a niet pochýb o tom, že najlepší spôsob, akým je možné zabezpečiť takúto súdržnosť je prostredníctvom jednotnej externej reprezentácie eura. Aj keď viem, že je ťažké dosiahnuť to v krátkom období, ak vychádzame zo záujmov, ktoré sú súčasťou plánu, chcel by som parlamentu povedať – a viem, že parlament so mnou súhlasí – že ide o striktne nevyhnutný cieľ.

Nakoniec, tretí pilier nášho programu do budúcnosti je zlepšenie riadenia hospodárskej a menovej únie. Inštitúcie a nástroje, ktorými sa riadi táto únia sú vhodné, najmä ak zohľadníme zlepšenia, ktoré sa zaviedli v Lisabonskej zmluve. Teraz nejde ani tak o zmenu nástrojov ale o ich používanie, o ich úplné využitie. Lepšie riadenie eurozóny možno zaistiť pomocou Rady Ecofin, ktorá bude mať plnú účasť na riešení otázok hospodárskej a menovej únie; možno ho zaistiť aj posilnením programu a diskusií euroskupiny, konkrétne v otázkach koordinácie hospodárskej politiky, ktorú som už spomenul; a zabezpečíme ho aj na základe ešte užšieho dialógu medzi Komisiou a Parlamentom, ale zároveň aj medzi euroskupinou a Parlamentom.

Okrem toho, počas budúcich rokov sa zloženie euroskupiny bude čoraz väčšmi podobať zloženiu Rady Ecofin.

Komisia dnes ráno schválila konvergenčnú správu, ktorou sa Slovensku otvára vstupná brána do eurozóny od 1. januára 2009. Počas budúcich týždňov budem mať príležitosť konkrétne sa s vami porozprávať o tejto správe a o príslušných návrhoch.

V spoločnom záujme našich inštitúcií by mala byť aj komunikácia s verejnosťou o otázkach týkajúcich sa hospodárskej a menovej únie, aby občania vnímali euro v súlade s objektívnymi výhodami, ktoré prináša nám občanom, ktorí máme túto menu vo vrecku.

Vážený pán predseda, pomaly sa dostávam k záveru svojho príhovoru. Na stole máme záležitosť obrovského významu, ktorá si skutočne zasluhuje túto úvodnú diskusiu, ktorú vedieme. Samozrejme, nemôžem vysvetliť všetky podrobnosti analýzy uvedené v našom oznámení a správe, ale môžete sa na mňa spoľahnúť, počas najbližších mesiacov vám budem v rámci tejto debaty úplne k dispozícii.

Ako som spomenul, cieľom Komisie je vybudovať pevný politický konsenzus v otázke krokov, ktoré bude potrebné vykonať, aby sme mohli zabezpečiť, že hospodárska a menová únia dokáže čeliť obrovským výzvam, ktorým musíme čeliť. Myslíme si, že v rámci diskusie, ktorá dnes začína, si tieto výzvy zasluhujú našu pozornosť viac ako ktorýkoľvek iný bod.

Tí, ktorí vypracovali Maastrichtskú zmluvu a pred desiatimi rokmi rozhodli o vytvorení hospodárskej a menovej únie, stáli pred rovnakou úlohou – vytvoriť nástroj, ktorý prinesie ochranu a výhody. Najťažšiu časť sa podarilo dokončiť: euro je dnes realitou a predstavuje úspech. Preto môžeme začať riešiť túto novú fázu sebavedomo a s optimizmom, no nemala by nám chýbať ani odhodlanosť a pochopenie skutočnosti, že to, čo je dobré pre hospodársku a menovú úniu, je dobré aj pre Európsku úniu ako celok, pre všetky jej členské štáty a pre všetkých občanov. Ďakujem veľmi pekne, vážený pán predseda.

  Predseda. − Ďakujem, pán komisár. Chcem vám poďakovať za zodpovedne vykonanú a skvelú prácu.

  Werner Langen, v mene skupiny PPE-DE. – (DE) Vážený pán predseda, chcel by som zablahoželať pánovi komisárovi Almuniovi za to, že mal odvahu predniesť navrhované zlepšenia pri príležitosti 10. výročia vzniku eurozóny. Tieto návrhy podrobne preskúmame, ale už na základe toho, čo sme videli doposiaľ, môžem povedať, že naša skupina bude v najväčšej miere súhlasiť. Chceme zlepšiť podmienky, ale nechceme to, čo žiadajú členovia socialistickej skupiny Európskeho parlamentu, teda nechceme zavedenie určitého druhu hospodárskeho riadenia. V tejto otázke máte našu úplnú podporu.

Desať rokov eura znamená aj to, že prišiel čas zrekapitulovať, čo sa za posledné desaťročie udialo. Boli sme svedkami toho, že euro bolo nesmierne úspešné. Nikto nepredpokladal, že dnes, desať rokov po politickom rozhodnutí, bude euro druhou najdôležitejšou rezervnou menou na svete. Spomenuli ste pracovné miesta, nízku mieru inflácie, konvergenciu hospodárstiev a úspechy, ktoré umožnili euru, aby sa stalo kotvou stability Európy vo veku globalizácie. Ak sa zamyslíme nad tým, ako je možné, že dokážeme zvládnuť vysoké ceny tovarov a energií, vzniká ďalšia otázka, na ktorú má práve euro vynikajúcu odpoveď.

Napriek skeptickému prístupu mnohých občanov Európskej únie a eurozóny, ja som úplne presvedčený o tom, že zavedenie eura v danej chvíli a za takýchto prísnych podmienok bolo správnym rozhodnutím. Teraz, keď plánujeme zmeniť tieto podmienky, vážený pán komisár, sme na vašej strane, no a pri spätnom pohľade môžem povedať len to, že ste v minulosti prijali mnoho odvážnych rozhodnutí. Mám na mysli Litvu a dnes Slovensko a rád by som vedel, či aj v týchto prípadoch ide o rovnakú odvahu, pretože aj keď sú v prípade Slovenska kritériá možno splnené na papieri, je otázne, či bude táto krajina schopná tieto kritériá plniť aj v budúcnosti, ak vychádzame z aktuálnej konvergencie a stabilnej miery inflácie. O tejto veci ešte budeme musieť diskutovať. Európska centrálna banka vyjadrila vo svojich predbežných poznámkach obavy. Žiaľ, v dnešnom rozhodnutí Komisie sa to už nespomína. Možno to skutočne potrebujeme ešte prebrať.

V súčasnosti tento postup funguje nasledovne: vy navrhnete vstup krajiny do eurozóny, prebehne konzultácia s nami spolu s Radou, ktorú tvoria hlavy štátov alebo vlád, a následne Rada pre hospodárske a finančné záležitosti prijme rozhodnutie. To znamená, že my dnes nemáme žiadnu možnosť, ako by sme mohli oddialiť alebo odmietnuť návrh na vstup krajiny do eurozóny. Obávam sa však, že dnes vytvárame podmienky na prijatie krajiny strednej veľkosti s výrazne priemyselnou infraštruktúrou a že potom neskôr, keď budú chcieť pristúpiť väčšie krajiny, povedie to k úľavám, ktoré už nebudú únosné ani zdôvodniteľné.

Toto sú obavy, ktoré máme, ak vyjadrujeme pochybnosti o tomto bezpodmienečnom vstupe, ale aj v súvislosti s obavami, ktoré už vyslovila Európska centrálna banka. Nesmieme zabudnúť, že súčasná sila eura ako svetovej meny je zároveň aj výsledkom oslabenia dolára – nie je to pravda, že všetko spočíva iba v sile samotného eura. Ak sa v myšlienkach vrátim k tomu, akým spôsobom sme debatovali o reforme Paktu stability a rastu, môžem povedať len toľko, že je to pre členské štáty veľká výzva. Práve ste to spomenuli vo svojom trojbodovom programe: členské štáty majú ťažkosti s tým, aby splnili podmienky, ktoré si samy stanovili.

Chcel by som poznamenať s určitou obavou, že ste ukončili postup pri nadmernom deficite proti Taliansku a ďalším krajinám. Aj keď máme k dispozícii údaje, ktoré toto rozhodnutie podporujú, na vývoj vo Francúzsku, Taliansku a v niekoľkých najbližších rokoch aj v Španielsku sa pozerám s veľkými obavami. Na začiatku tejto dekády podmienky najviac nedodržiavalo Nemecko. Nemcom sa však podarilo dostať všetko opäť pod kontrolu, ale stabilita eura bude závisieť od solidarity a pevnosti väčších členských štátov. Preto sa obraciam na vás ako komisára: nepovoľte tieto osobitné požiadavky. Uistite sa, že pokiaľ ide o všetky reformy, nie je dôležitá prezentácia navonok, nejde o to, kto koho zastupuje a kde, ale ide o vnútornú stabilitu eurozóny. Záleží na splnení podmienok a zameraní sa na cenovú stabilitu. Potom budeme môcť o dvadsať rokov povedať, že euro je kotvou stability Európy vo svete a základom prosperity a rozvoja v Európe.

  Pervenche Berès, v mene skupiny PSE. – (FR) Vážený pán predseda, vážený pán komisár, ďakujem vám za oznámenie, za príležitosť na rekapituláciu a analýzu toho, čo bude potrebné vykonať do budúcnosti.

Euro je príbehom úspechu, nikto o tom nepochybuje. Euro nás ochraňuje. V akom stave by sa nachádzali naše finančné trhy a meny pri turbulencii dnešného sveta, keby sme nemali euro? Lenže tento úspech je spojený aj s určitými požiadavkami. Znamená to, že musíme byť odvážnejší, pretože nie sme jednoducho iba menovou úniou, ale máme aj určitú zodpovednosť.

Áno, euro znamená úspech, no zároveň odhaľuje aj niektoré vlastné chyby. Častejšie sa nám darí v defenzíve ako v ofenzíve. Lepšie nám ide sčítavanie bodov, čo nám umožňuje aj Pakt stability, ale keď príde na organizáciu hry, aby bola čo najlepšia, keď treba optimalizovať potenciál, ktorý ponúka jednotná mena, tak sme často pod úroveň.

Platí to v rámci celej Európskej únie. Prečo nevyužijeme svoju menu na zlepšenie schopnosti vykonávať Lisabonskú stratégiu? Prečo nevyužijeme svoju menu na plnenie cieľov, ktoré sme si sami stanovili v súvislosti s energetikou a životným prostredím? Pokiaľ ide o súvislosti mimo hraníc EÚ, tiež ste o tom hovorili a ja súhlasím s vašou diagnózou.

Navrhujete mechanizmy na zlepšenie multilaterálneho dohľadu a bezpochyby máte pravdu, ale vychádza to z dvoch premís. Prvou je skutočnosť, že dlhodobé predsedníctvo euroskupiny, na čele s pánom Junckerom, prinieslo zlepšenie spôsobu fungovania tohto orgánu. Druhou premisou je skutočnosť, že nezávislosť Európskej centrálnej banky sa nespochybňuje, ani ju nikto spochybniť nemôže. Vychádzajúc z týchto dvoch premís, je potrebné vykonať ešte veľké množstvo práce a ja sa spolieham na vás, pán komisár, že sa vám v rámci hospodárskej a menovej únie podarí znovu nastoliť rovnováhu, pretože zatiaľ je stále nevyvážená. Ako dobre vieme, jej hospodárska časť si vyžadovala zlepšenie hneď od prvého dňa, preto potrebujeme vypracovať spôsob, akým by sme ju mali reformovať, kým sa pohýna dopredu. Prešlo už desať rokov, no stále máme ešte veľa práce pred sebou.

Dnes je potrebné odpovedať na otázky, ktoré sme sa pýtali od začiatku, aj keď samozrejme už v trochu iných súvislostiach. Na tieto súvislosti sa musíme pozerať z pohľadu dvoch veľkých javov. Prvým je evidentne súčasná kríza, ktorá prichádza zo Spojených štátov amerických, v ktorej sa odráža skutočnosť, že sa práve nachádzame v druhej fáze globalizácie, keď sa vracia inflácia a ktorá sa vyznačuje výmenným kurzom eura voči doláru nepriaznivým pre náš vývoz – aj keď na druhej strane má aj svoje výhody – a ktorá sa vyznačuje aj neuveriteľným rastom cien tovarov, ropy a potravín.

Druhým javom v týchto súvislostiach, na ktorý nesmieme zabudnúť, je Lisabonská zmluva, na základe ktorej sa menia záležitosti týkajúce sa euroskupiny, ktorá má získať nové povinnosti v súvislosti s reprezentáciou navonok a koordináciou. Toto musíme mať na pamäti a najlepším možným spôsobom využiť potenciál tejto zmluvy.

Vážený pán komisár, žiadate nás, aby sme pomohli pri dosiahnutí konsenzu. Ak je to dobrý konsenzus, môžete s nami rátať. Nazdávame sa však, že by bolo možno treba ísť ešte ďalej a predložiť konkrétne návrhy. Ak som vás správne pochopila, chceli by ste od Rady získať cestovnú mapu. Výborne! Musíte nám však povedať, v akých podmienkach bude môcť Európsky parlament vyjadriť svoje stanovisko k návrhom, ktoré bude obsahovať, aby sa zlepšilo riadenie eura, nech sa potenciál tejto meny využije naplno a prinesie výhody občanom tak, aby naši spoluobčania v budúcnosti väčšmi akceptovali Európsku centrálnu banku. Skutočnosť, že sa stala inštitúciou nám hádam umožňuje znovu sa pozrieť na postup menovania jej členov. Viete, že tento Parlament je na vašej strane, že je spojencom Komisie, ak sa Komisia chce pohnúť napred, ale bude zároveň aj náročným spojencom. Nepočúvajte výlučne Radu. Bez ohľadu nato, čo sa píše v zmluvách, berte na vedomie aj všetky vynikajúce návrhy, ktoré vyjdú z pôdy Európskeho parlamentu.

PREDSEDÁ: PANI KRATSA-TSAGAROPOULOU
podpredsedníčka

  Wolf Klinz, v mene skupiny ALDE. – (DE) Vážená pani predsedajúca, vážený pán komisár, dámy a páni, v minulosti sa objavili rôzne pokusy politicky suverénnych štátov o vytvorenie spoločných menových únií. Tieto pokusy vydržali kratšie alebo dlhšie, no nakoniec všetky zlyhali.

Preto sa nemožno diviť, že v sedemdesiatych rokoch 20. storočia sa zvyšok sveta veľmi kriticky pozeral na návrhy Európy vydať sa na takúto dobrodružnú výpravu. Bývalý premiér Luxemburska, Pierre Werner, spolu s Valérym Giscardom d’Estaing a Helmutom Schmidtom, kým boli ministrami financií, predložili plány mieriace týmto smerom.

Aj na začiatku deväťdesiatych rokov 20. storočia sa vytvorenie hospodárskej a menovej únie stretávalo s veľmi kritickými postojmi. Mnoho odborníkov vrátane nositeľov Nobelovej ceny zo Spojených štátov amerických zavrhlo tento pokus ako nereálny. Napriek všetkým očakávaniam sa euro nakoniec zaviedlo a toto zavedenie sa ukázalo byť úspešné.

Európska menová únia predstavuje skutočne malý politický zázrak, je príkladom sui generis. V tejto súvislosti sa opäť potvrdilo vyjadrenie bývalého predsedu Komisie Hallsteina, ktorý povedal, že každý, kto v súvislosti s Európou neverí na zázraky, nie je realista.

Avšak zavedenie eura sa stretlo s veľmi skeptickým postojom ľudí vo viacerých krajinách. Keby sa v tom čase v prvých dvanástich členských štátoch eurozóny vykonalo referendum, dnes by sme euro nemali, teda určite by nebolo v žiadnej z týchto krajín. Odvtedy si však občania vybudovali omnoho pozitívnejší postoj voči euru. Možno nie až 100 % občanov by sa dnes vyjadrilo za euro, no pravdepodobne väčšina z nich. Väčšina niekedy nostalgických spomienok na staré meny, či už marku, gulden, šiling alebo frank, ustúpila presvedčeniu, že zavedenie eura prinieslo nielen výhody pre celkové hospodárstvo, ale aj pre každého občana.

Prirodzene, najlepšie to vidno pri cestovaní. Pasové kontroly sú vecou minulosti v rámci Schengenskej zóny a nie sú viac potrebné žiadna nákladná a časovo náročná výmena peňazí. Väčšina občanov pochopila aj to, že by sme nedokázali riešiť finančnú krízu, ktorú v súčasnosti zažívame, ani zďaleka tak dobre ako to dokážeme dnes, keď máme Európsku centrálnu banku a jednotnú menu. Okrem toho, silná mena ešte aj mierne spomalila rast cien tovarov.

Napriek všetkému, stále sú medzi nami občania, ktorým sa euro spája s negatívnymi skúsenosťami. Hlavne so zvyšovaním cien, z ktorého sa viní veľmi často takzvané Teuro, teda drahé euro. Lenže faktom zostáva, že euro je stabilné. Osvedčilo sa ako stabilná mena. Miera inflácie počas ostatných desiatich rokov bola nižšia ako počas predchádzajúcich desiatich rokov, aj v krajinách, ktoré si veľmi potrpia na stabilitu, napríklad v Nemecku. Nielen vďaka tejto stabilite je euro na medzinárodnej úrovni čoraz významnejším a v súčasnosti je už druhou najdôležitejšou medzinárodnou rezervnou menou po dolári.

Za stabilitu eura vďačíme nezávislosti Európskej centrálnej banky, preto je ťažké pochopiť, prečo sa vždy objavujú pokusy podkopať jej nezávislosť. Prví prezidenti ECB, Wim Duisenberg a Jean-Claude Trichet, vykonali vynikajúcu prácu.

Nič sa nezmenilo: spoločná mena bez spoločnej fiškálnej a hospodárskej politiky je a vždy bola riskantným podnikom. Európska únia čelí významným výzvam: neustála vysoká nezamestnanosť, demografické zmeny, migračné tlaky, zvyšujúca sa chudoba určitých skupín spoločnosti a tvrdší konkurenčný boj v dôsledku globalizácie. Eurozóna môže odpovedať na tieto výzvy iba vtedy, ak sa hospodárski politici členských štátov ešte užšie zomknú. Vymenovanie prezidenta pre eurozónu bolo prvým krokom týmto smerom, ale zatiaľ aj jediným. Musia sa prijať ďalšie kroky.

Najdôležitejšie je, aby eurozóna vytvorila jednotný front pred svetom a organizáciami, ako sú Medzinárodný menový fond a OECD.

  Alain Lipietz, v mene skupiny Verts/ALE. – (FR) Vážená pani predsedajúca, dámy a páni, dúfam, že svoj príhovor nepretiahnem viac ako pán Klinz.

Nebudem znovu hovoriť o skvelom úspechu eura ako inštitúcie a ako nástroja na stabilizáciu inflácie. Chcel by som sa vám však poďakovať, pán komisár, a zároveň aj Komisii za to, že ste konečne otvorili aj túto tabuizovanú otázku. Po desiatich rokoch je najvyšší čas, aby sme sa pozreli aj na hľadiská, ktoré nefungovali.

Ako ste povedali, nefungovalo napríklad to, že rast, ktorý sme si sľubovali od eura, sa nerealizoval. Čo je ešte horšie, členské štáty Európskej únie, ktoré sa nenachádzajú v eurozóne, zaznamenali vyšší rast ako tie, ktoré sú členmi eurozóny. Preto je tu vážny problém súvisiaci so spôsobom, akým bolo euro navrhnuté v Maastrichtskej dohode, no a my musíme túto otázku riešiť.

Podľa môjho názoru tu existujú tri body. Prvý bod, ktorý ste zdôraznili, je potreba reformovať riadenie eura, spolu s koordináciou rozpočtovej a finančnej politiky. V tomto bode nesúhlasím s pani Berès, pretože je jasné, že nemôžeme súčasne požadovať väčšiu koordináciu týchto dvoch politík a zároveň tvrdiť, že Európska centrálna banka musí zostať absolútne nezávislá. Mohlo by to inak znamenať aj to, že aj samotná rozpočtová politika, to znamená Rada Ecofin, by sa mala stať nezávislou inštitúciou, ktorá by viac nebola demokraticky zodpovedná. To by bolo výslovne neprijateľné. Z tohto dôvodu musíme definovať slovo “nezávislý”. Od čoho nezávislý? Nezávislý od súkromných záujmov – áno; od národných záujmov – áno; ale nie od rozpočtovej a všeobecnej hospodárskej politiky Európskej únie.

Druhým problémom je skutočnosť, že Maastrichtská zmluva dala Rade zodpovednosť za politiku výmenného kurzu, aj keď hlavná zbraň politiky výmenného kurzu je úroková miera, a úrokovú mieru kontroluje Európska centrálna banka. Preto je potrebné veľmi jasne povedať, že pokiaľ ide o výmenný kurz, Európska centrálna banka musí svoj výmenný kurz prispôsobiť politike výmenného kurzu, ktorú určuje Rada.

Tretí bod spočíva v tom, že na základe krízy spôsobenej hypotékami s nízkou bonitou, sme zistili, aké potrebné je odlišovať rôzne druhy úveru. Nebolo to však súčasťou Maastrichtskej zmluvy. Som presvedčený, že musíme veľmi jasne povedať, že úvery potrebné pre udržateľný rozvoj a skutočnú činnosť v boji proti zmene klímy sa musia poskytovať s veľmi nízkymi úrokovými sadzbami.

  Mario Borghezio, v mene skupiny UEN. – (IT) Vážená pani predsedajúca, dámy a páni, verím, že mnoho pokojných slov, ktoré obsahuje dnes predložená dlhá správa, poskytuje ubezpečenie, ale iba do určitého bodu. Zostáva tu však skutočnosť, že stačí, ak budeme načúvať tomu, čo by na túto technickú správu s použitou literatúrou uvedenou na 32 stranách povedali naši občania. Stačí, ak sa porozprávame s ľuďmi, ženami v domácnosti a dôchodcami kdekoľvek v Európe, v Taliansku, Francúzsku alebo v ktorejkoľvek inej krajine a dozvieme sa, že ľudia si nevystačia s príjmami, ktoré majú.

Musíme začať tým, že sa zameriame na problémy skutočného hospodárstva a na vplyv eura a opatrení Európskej centrálnej banky na našich pracovníkov a výrobcov, treba začať s malými a strednými podnikmi, ktoré sa boria pod tlakom politických opatrení, ktoré sa musia podrobiť konkrétnej a konštruktívnej kritike, no a takáto kritika je potrebná v záujme našich občanov a hospodárstiev členských štátov.

Napríklad, mám dva návrhy. Jeden zameraný na banky – ide o selektívnu úverovú politiku zvýhodňujúcu produktivitu a kapitál ale aj pracovníkov a výrobcov. Druhý návrh je zachovať a zaručiť nezávislosť spolupracujúcich a regionálnych bánk, ktoré sú na základe svojho princípu: „jedna osoba, jeden hlas“ a s maximálnym vlastníctvom akcií oporou skutočného hospodárstva.

Žiaľ, Európska centrálna banka, ktorej finančnú suverenitu zaručuje Maastrichtská zmluva a teda aj ekonomickú suverenitu voči členským štátom, nie vždy prijíma také rozhodnutia – pokiaľ ide napríklad o zvyšovanie a znižovanie úrokovej miery – ktoré by odrážali širšie záujmy skutočnej výroby a produktivity našich krajín.

Preto vnímame negatívne skutočnosť, že od zavedenia eura sa základná úroková miera zdvojnásobila. Spôsobilo to zvýšenie bankových poplatkov, najmä v Taliansku. Rovnako negatívne vnímame aj skutočnosť, že ECB pokračovala v politike znižovania zásob peňazí na vnútornom trhu, pričom využívala všetky dostupné nástroje, napríklad Basel II, čo spôsobilo pridusenie spotreby a vnútorného obchodu v celej Európe.

Vyzývame všetkých, aby sme splnili základný cieľ Európy, ktorým je odovzdanie kontroly nad Európskou centrálnou bankou do rúk politických inštitúcií. Musí existovať politická kontrola Európskej centrálnej banky a jej činnosti, pretože otázka, ktorú sa pýtajú európski občania svojich bánk a ktorú aj mi opakujeme, znie takto: Komu vlastne pomáha politika ECB? Necháme vám čas, aby ste pouvažovali nad odpoveďou.

  Adamos Adamou, v mene skupiny GUE/NGL. – (EL) Vážená pani predsedajúca, vážený pán komisár, s cieľom potvrdiť úspech vykonaných politických opatrení správa Komisie o druhom kole Lisabonskej stratégie neprimerane zdôrazňuje skutočnosť, že sa hospodársky rast v Európe zvýšil z 1,8 % v roku 2005 na 2,9 % v roku 2007, a že predpoveď na rok 2008 hovorí o raste 2,4 %.

Zaznela však už oprava z úst pána Almuniu: hospodársky rast klesne na 2 % ešte v tomto roku a potom na 1,8 % v roku 2009.

Chceli by sme to zdôrazniť, pretože je to jasný dôkaz toho, čo sa deje v podmienkach liberálneho trhu. Neodvratne, v dôsledku EMÚ a prirodzene aj neoliberálnej globalizácie nie je vôbec zaručený ani celkový rast a nielen sporadický, pretože mechanizmy, ku ktorým sa utiekame podliehajú výlučne strnulým trhovým silám. Aj keď sa obmedzuje inflácia, údajne najvyššia priorita Európskej centrálnej banky (ECB), miera inflácie dosiahne v tomto roku 3,6 %.

Čo sa to vlastne deje? Je vari možné, že aj keď sa používajú len na obmedzené účely, predsa zlyhávajú postupy politiky nezasahovania štátu do obchodu? Dnes, keď Európska hospodárska a menová únia existuje už desať rokov, môžeme oprávnene preskúmať určité veci.

Čo nám dokáže priniesť nekompromisný konzervativizmus Paktu stability? Podľa neho sa predpokladá, že všetky členské štáty začínajú z rovnakej pozície, musia mať vyvážené rozpočty a každoročne sa rovnako znižujúce ročné deficity, bez ohľadu na životnú úroveň alebo na skutočnosť, či deficit už náhodou nie je pod úrovňou 3 %.

Aké sociálne výhody môžu očakávať mladí ľudia a pracovníci z neústupnej požiadavky nezvyšovať sociálne výdavky, a to ani v časoch prosperity? Aké rámcové programy a aké politické stratégie sa uplatňujú pre pracovníkov, ktorých minimálny príjem vo väčšine členských štátov sa pohybuje od 92 do 668 EUR v čase dlhodobého rastu cien a inflácie?

Možnože nezamestnanosť v porovnaní s rokom 1999 klesá. Avšak omnoho rýchlejšie sa zväčšuje množstvo nezabezpečeného a neistého zamestnania, ktoré nielenže nezlepšuje životnú úroveň obyvateľstva, ale ju priamo zhoršuje.

Teraz potrebujeme úplnú zmenu kurzu, potrebujeme sa odkloniť od dnešných rámcov a politických stratégií. Toto vyžaduje väčšina obyvateľstva Európskej únie. O to väčšmi, keď sa pozrieme na astronomické zisky firiem ako Shell a BP, ktoré predstavujú 4,2 milióna eur za hodinu vďaka takzvanému slobodnému trhu, zatiaľ čo pracovníci sú zasiahnutí stále sa zväčšujúcou neistotou zamestnania a poklesom reálnej ceny platov.

  Jens-Peter Bonde, v mene skupiny IND/DEM. – (DA) Vážená pani predsedajúca, keby sme mali vylúčiť všetky krajiny, ktoré porušili pravidlá menovej únie, tak by v tejto menovej únii nezostalo veľa členov. Inflácia sa teraz pohybuje na úrovni okolo 3,6 %, aj keď sa sľubovala úroveň 2 %. Menová únia je založená na konštrukčnej chybe. Inflačný cieľ sa prevzal z nemeckého modelu, hoci Nemci toto kritérium splnili iba v šiestich z tridsiatich rokov pred zavedením európskej menovej únie. To je šialené! Ako môžeme brať takýto cieľ vážne a posvätiť ho bez toho, aby sme zohľadnili aj ďalšie ciele? Cena peňazí je prostriedok a nie cieľ. Cieľom hospodárskej politiky musí byť vytvorenie stopercentnej zamestnanosti a zabezpečenie, aby každý občan z práce domov odchádzal s platom a nie s benefitmi.

Finančná a menová politika musí pomáhať ľudom, a nie ponárať ich do ešte väčšej chudoby. V Spojených štátoch amerických bola ročná miera rastu od roku 1990 do roku 2007, teda počas 17 rokov, 2,9 %, zatiaľ čo v Európskej únii to boli len 2 %. Každý jeden občan v menovej únii mohol mať dnes o 38 tisíc eur viac, keby tu bola iná politika, keby sa miera rastu v Európe aspoň vyrovnala miere hospodárskeho rastu v USA pred vznikom najnovšej krízy. Toto je veľmi vysoká cena, ktorú musíme zaplatiť za ideologický projekt, ktorého cieľom je odstrániť národné meny. Museli by sme mať buď spoločný štát so spoločnou vládou a spoločným parlamentom, ktorí by zodpovedali za celkovú hospodársku politiku, alebo by sme museli umožniť jednotlivým krajinám spravovať svoje vlastné meny, ale pri financovaní cezhraničného obchodu by sa tieto krajiny museli uspokojiť so spoločnou menou. Toto je poučenie, ktoré vyplýva z tohto fiaska menovej únie.

Bez reforiem nie je ťažké predvídať rozpad menovej únie. Možnože to bude najskôr Berlusconiho Taliansko, ktoré vypadne cez palubu a bude musieť znovu objaviť svoju líru. Ja som len rád, že my v Dánsku máme svoju starú dobrú korunu! Všetky vyhlásenia našich politikov, v ktorých predpovedali hospodárske ťažkosti, ktoré mali vzniknúť po odmietnutí eura, sa ukázali ako fraška. Dáni hlasovali proti euru 2. júna 1992. Potom sme znovu vyjadrili svoje nie 28. septembra 2000. A som zvedavý, či v prípade že aj po tretí raz povieme nie, či nám politici budú chcieť vziať naše peniaze.

  Reinhard Rack (PPE-DE). – (DE) Vážená pani predsedajúca, vážený pán komisár, je vhodné, že oslavujeme zavedenie spoločnej európskej meny ako príbeh úspechu. Aj keď sa tu už spomenuli niektoré body, stále vidím niekoľko otáznikov, ktoré by som chcel spomenúť.

V prvom rade, v Európskej únii je jedna krajina, ktorá na rozdiel od mnohých kandidátskych krajín v danom čase sa sama rozhodla, že zostane mimo eurozóny, a samozrejme má na to právo v súlade s ustanoveniami platnej Zmluvy. Nechajme Britov na svojom ostrove. Avšak, je tu ešte jedna krajina, Švédsko, ktoré si nevyhradilo túto možnosť v prístupových podmienkach, ale od svojho vstupu sa neustále správa rovnako ako Spojené kráľovstvo, hoci malo právo slobodne sa rozhodnúť o zavedení eura a vstupe do eurozóny. Toto je v rozpore s iniciatívou, ktorá v tom čase vládla. Možno by sa aj tu zišlo trošku poupratovať.

  Monika Beňová (PSE). – (SK) Chcela by som sa Komisii aj pánovi komisárovi osobne poďakovať za seba, ale aj v mene vlády Slovenskej republiky za dnešné oficiálne pozitívne stanovisko Komisie vo vzťahu k Slovensku.

Vláda Slovenskej republiky svedomito a zodpovedne pristupovala nielen k napĺňaniu povinných kritérií, ale aj k zabezpečeniu plynulého priebehu celkového procesu prechodu na euro k 1. januáru 2009 vrátane zabezpečenia trvalej udržateľnosti kritérií.

V tejto súvislosti mi nedá nezareagovať na slová pána poslanca Langena. Pán poslanec, keby iné krajiny v eurozóne mali takú rozpočtovú disciplínu a keby mali aspoň z polovice taký hospodársky rast, ako má Slovenská republika, možno by dnes euro bolo ešte oveľa silnejšou menou a to už tu nechcem spomínať opatrenia, ktoré ešte stále niektoré krajiny majú voči niektorým novým členským štátom Európskej únie, a to sú opatrenia týkajúce sa obmedzenia prístupu na pracovné trhy. Takže ak by sme do budúcnosti čo najskôr odstránili tieto obmedzenia, možno by sme mohli hovoriť všeobecne o lepšom ekonomickom a hospodárskom raste Európskej únie.

  Olle Schmidt (ALDE). – (SV) Vážená pani predsedajúca, vážený pán komisár, nemám problém pripojiť sa k chóru blahoželaní k úspešnému euru a prvým desiatim rokom života s eurom. Málo ľudí, ak by sa našli vôbec nejakí, by verilo, že zavedenie eura bude tak všeobecne akceptované, ako je tomu dnes. Pán Bonde je odvážny človek. Je milý a schopný kolega, ale vo väčšine vecí nemá pravdu, no a v tomto prípade sa mýli úplne. Vážená pani predsedajúca, vážený pán komisár, tí, ktorí prorokovali zánik, sa mýlili. Euro je skvelým úspechom. Na pokraji finančnej krízy Európska centrálna banka dokázala, že má schopnosť konať rýchlo a kolektívne, dokonca rýchlejšie ako americká centrálna banka federálnej rezervy vo Washingtone. Toto je ďalšie vynikajúce čestné vyznamenanie.

Svojmu nemeckému kolegovi, ktorý spomenul Švédsko, môžem odkázať iba toľko, že súhlasím s tým, že súčasný stav nie je dobrý. Dúfam, že v najbližších piatich rokoch sa moja domovina, Švédsko, stane plným členom hospodárskej a menovej únie. Ja osobne by som bol rád, keby sa nové švédske referendum konalo už na jeseň roku 2010 alebo na jar roku 2011. Môžem sľúbiť pánovi komisárovi a ostatným poslancom, že urobím všetko preto, aby sa vo Švédsku zaviedlo euro. Bolo by to dobré pre Švédsko aj pre Európsku úniu.

  Othmar Karas (PPE-DE). – (DE) Vážená pani predsedajúca, vážený pán komisár, základný mandát eura sa podarilo splniť do bodky. Euro a vnútorný trh sú našimi najúspešnejšími odpoveďami na globalizáciu. Euro robí z vnútorného trhu domáci trh a euro, vlajka a hymna sú tri symboly, ktoré vytvárajú našu identitu. Maastrichtské kritériá a Pakt stability a rastu podnietili v členských štátoch potrebné reformy a podporili, čiže pripravili pôdu pre príbeh úspechu eura.

Na záver by som však chcel spomenúť ešte dva body: kritériá sú tu nato, aby sa dodržiavali a Slovensko sa musí posudzovať rovnako ako Litva. Nesmieme vytvárať dojem, že pri každom jednom rozhodnutí vysvetľujeme kritériá iným spôsobom, teda nedôsledne.

To, čo tu dnes hovoríme, nie je dostatočne hlboko zakotvené v povedomí verejnosti. Rád by som chcel vidieť propagačnú kampaň v súvislosti s desiatimi rokmi existencie eura, ktorá by vyzdvihla výhody eura pre občanov členských štátov, a preto vyzývam Komisiu, Európsku centrálnu banku a členské štáty, aby v tomto roku svojim občanom konkrétne sprostredkovali aj ďalšie hodnoty eura.

  Zita Pleštinská (PPE-DE). – (SK) Dnešný deň, keď si pripomíname 10. výročie zavedenia spoločnej meny euro, je významným dňom pre Slovenskú republiku, v ktorej sa bude od 1. 1. 2009 s najväčšou pravdepodobnosťou platiť v eurách. Európska komisia vo svojej konvergenčnej správe skonštatovala, že Slovensko plní maastrichtské kritéria udržateľne a odporučila Slovensko ako 16. člena eurozóny od januára 2009.

Aj v dnešný deň by som chcela podčiarknuť, že Slovensko dostáva šancu stať sa členom eurozóny na základe významných reforiem, ktoré prijala bývalá slovenská vláda Mikuláša Dzurindu. Verím, že aj súčasná slovenská vláda odporučenia Európskej komisie zoberie v plnej vážnosti a poučí sa zo slovinských skúseností. Verím, že sa Slovensku podarí eliminovať skeptické obavy pána Langena, ktoré predniesol v dnešnej diskusii.

Som presvedčená, že úspechy, ktoré boli prezentované pánom komisárom Almuniom, vnesú optimizmus aj do slovenskej verejnosti, veď Slovensko sa môže poučiť zo skúsenosti Malty a Cypru, kde sú zatiaľ inflačné údaje stabilné.

  Danutė Budreikaitė (ALDE). – (LT) Desať rokov je dosť dlhý čas nato, aby sme už mohli vyhodnotiť výhody alebo nedostatky hospodárskej a menovej únie. Dnes môžeme vidieť jej výhody, ale aj nevýhody a chyby.

Chcela by som vašu pozornosť upriamiť na maastrichtské kritériá, ktorých teoretický rámec sa vytvoril pred vznikom hospodárskej a menovej únie. Dnes sú už tieto kritériá naozaj zastaralé. Faktor stability a rastu sme revidovali, pretože žiadna z krajín ho nedokázala dodržať. V priebehu vykonávania týchto kritérií žiadna z krajín v eurozóne nedokázala skutočne splniť ani jedno maastrichtské kritérium.

Chcela by som tiež spomenúť aj nové členské štáty, pre ktoré platia prísne požiadavky vo finančnej oblasti. V súvislosti s infláciou by som chcela podotknúť, že stanovené miery boli čisto teoretické a nezodpovedajú dnešnej realite. Spôsob stanovenia miery inflácie na základe krajín mimo eurozóny v skutočnosti nie je správny a je potrebné ho zmeniť.

  Gerard Batten (IND/DEM). – Vážená pani predsedajúca, základné hospodárske problémy eura nie je možné prekonať. Z dlhodobého hľadiska nie je možné mať jednu spoločnú úrokovú sadzbu pre také množstvo rôznych národných hospodárstiev. Nie je možné mať jeden spoločný externý výmenný kury pre také množstvo rôzne výkonných hospodárstiev. Je to možné z krátkodobého hľadiska, dokonca aj zo strednodobého hľadiska, ale nakoniec sa môže stať, že tieto neprekonateľné ekonomické rozdiely roztrhnú jednotnú menu Európy na kúsky. A to ani nespomínam nedemokratické a nezodpovedné rozhodovacie procesy Európskej centrálnej banky. V ovzduší hrozivo visí hospodárska kríza a ak skutočne nastane a bude dostatočne veľká, tak jednotnú európsku menu zničí.

  Zsolt László Becsey (PPE-DE). – (HU) Ďakujem vám, vážená pani predsedajúca. V prvom rade by som chcel vysloviť blahoželanie k desiatym narodeninám hospodárskej a menovej únie. Euro je úspech: stabilná mena s nízkou úrokovou mierou sa stala skutočnosťou, efektívny krok v boji proti špekuláciám a my dokážeme vytvoriť omnoho viac pracovných príležitostí ako pred zavedením eura. Toto všetko vieme. Aj preto je euro príťažlivé pre krajiny, ktoré vstúpili do Európskej únie, ale ešte nie sú členmi eurozóny. Disciplína je nevyhnutná a súhlasím aj s tým, že rovnako nevyhnutná je aj nezávislosť centrálnej banky. Eurozóna by však nemala byť elitným klubom, elitným politickým klubom a nemali by sme hovoriť, že členstvo je prístupné len pre krajiny, ktoré už zaviedli určitý stupeň skutočnej konvergencie. Euro je v podstate nástrojom, ktorý by mohol priniesť osobitné výhody tým krajinám, ktoré práve zúfalo potrebujú stabilitu, kohéziu a opatrenia na boj proti špekuláciám a na boj s nezamestnanosťou, aby sa mohli stať skutočne európskymi. Z tohto dôvodu by sme sa mali vyhýbať ortodoxným zásadám aj so zreteľom na inflačné kritérium. Rovnako nevyhnutné je aj to, aby sa kritériá vytvárali na základe jednotných noriem. Vážená pani predsedajúca, veľmi pekne vám ďakujem.

  Antolín Sánchez Presedo (PSE). – (ES) Vážená pani predsedajúca, chcel by som sa pripojiť k tejto oslave eura, ktoré je jedným z najvýznamnejších úspechov v procese európskej integrácie.

Európe trvalo 40 rokov, kým si vytvorila centrálnu banku, no nesmieme zabudnúť, že USA to od vyhlásenia nezávislosti trvalo ešte 140 rokov.

Výsledky sú veľmi pozitívne, ako spomenul pán komisár. V otázke makroekonomickej stability, pracovných príležitostí, kúpnej sily, európskej kohézie, dokonca aj pokiaľ ide o výhody pre štáty, ktoré ani nie sú členmi eurozóny. Euro nám zabezpečilo aj väčšiu politickú silu.

Pri pohľade do budúcnosti súhlasím s tým, čo povedal pán komisár: aby sme mohli čeliť výzvam globalizácie, starnutia obyvateľstva a zmeny klímy aj vnútorne, budeme musieť prijať nové krajiny, zlepšiť koordináciu, aby sme uskutočnili lisabonskú stratégiu a vykonať zmeny, aby sme mohli monitorovať stabilitu kapitálových trhov.

Navonok budeme musieť prevziať svoju zodpovednosť ako nový globálny hráč. Eurozóna je predurčená nato, aby predstavovala hnaciu silu ďalšej fázy integrácie Spoločenstva.

  Zbigniew Zaleski (PPE-DE). – (PL) Vážená pani predsedajúca, ak bolo zavedenie eura takým veľkým úspechom a ak prinieslo také veľké praktické hospodárske výhody, tak by ma zaujímalo – a teraz sa obraciam na pána komisára Almuniu – či by nestálo za to investovať zopár eur do vzdelávania, do motivácie nových členských štátov, aby sa väčšmi zapojili do tejto spoločnej eurozóny, a to čo najskôr. Ako hovorí latinské príslovie: bona pecunia non olet, alebo eufemisticky, dobré peniaze nesmrdia ale voňajú, takže ktovie, možno aj Briti prídu na myšlienku, že by sa im mohlo oplatiť zaviesť euro, pretože so sebou prináša celé priehrštie výhod.

  Joaquín Almunia, člen Komisie. − (ES) Ďakujem vám veľmi pekne, vážená pani predsedajúca. Ďakujem všetkým poslancom, ktorí sa zapojili do tejto rozpravy.

Som vám veľmi vďačný za vaše komentáre k tejto iniciatíve a k práci Komisie, ktorú som vám dnes predstavil a o ktorej budeme bezpochyby debatovať aj naďalej v najbližších mesiacoch.

Ako mnohí z vás spomenuli vo svojich príhovoroch, euro a hospodárska a menová únia sú snom, ktorý sa stal skutočnosťou, a to za taký krátky čas – desať rokov.

Myslím si, že toto je dôvod, aby sme sa poďakovali tým, ktorí otvorili túto iniciatívu v prvých desaťročiach európskej integrácie: pánovi Wernerovi, ktorý v roku 1970 pripravil prvú správu o hospodárskej a menovej únii, pánovi Valérymu Giscardovi d'Estaing a pánovi Helmutovi Schmidtovi, ktorí boli veľmi aktívni v sedemdesiatych a osemdesiatych rokoch 20. storočia; no a samozrejme aj pánovi Jacquesovi Delorsovi a všetkým, ktorí spolu s ním pracovali na tom, aby vôbec vznikla možnosť realizácie Maastrichtskej zmluvy a myšlienky samotnej hospodárskej a menovej únie, ktorú dnes rozvíjame.

Máme dôvod byť spokojní nielen preto, že sa nám podarilo uskutočniť to, o čom oni snívali, ale aj preto, že táto skutočnosť nám prináša výsledky, ktoré môžu oceniť bežní občania.

Niektorí z vás hovorili o výsledkoch medzi občanmi a v skutočnom hospodárstve: ako tieto výsledky pochopia ľudia mimo tohto parlamentu? Verejnosť rozumie oveľa lepšie, ako si niektorí z nás predstavujú, tomu, že vďaka euru a vďaka európskej integrácii máme dnes v eurozóne o 16 miliónov pracovných príležitostí viac ako pred desiatimi rokmi. Šestnásť miliónov nových pracovných miest. To je oveľa viac vytvorených pracovných príležitostí v eurozóne než v USA. Od zavedenia eura sa v eurozóne vytvorilo päťnásobne viac nových pracovných príležitostí než v desaťročí, ktoré predchádzalo existencii eura.

Verejnosť tomuto veľmi dobre rozumie. Občania to veľmi dobre chápu, rovnako ako aj ostatné veci a preto nás žiadajú, aby sme nezostali nečinní a pokračovali v prijímaní iniciatív v dnešnej situácii, v ktorej dominujú veľké výzvy a veľmi napätý a ťažký stav na trhoch a v hospodárskom prostredí.

Teraz, keď máme nástroje hospodárskej integrácie, musíme ich vedieť použiť. Tie, ktoré nám zabezpečuje Zmluva, tie, ktoré boli stanovené pred desiatimi rokmi na základe toho, čo sa dosiahlo predtým a na základe skúseností s tým, ako ťažko sa dosahujú niektoré ciele.

Potrebujeme lepšiu koordináciu hospodárskych politík, nielen rozpočtových politík. Presne o tomto hovoríme, keď spomíname Lisabonskú stratégiu; ale konkrétne, keď je reč o eurozóne, musíme hovoriť o osobitných potrebách eurozóny, jednako v súvislosti s koordináciou rozpočtových politík, a jednako aj v súvislosti s koordináciou štrukturálnych reforiem, ktorých uplatnenie je nevyhnutné preto, aby mohla eurozóna správne fungovať a dosahovať dobré výsledky v oblasti zamestnanosti, hospodárskeho rastu, väčšieho počtu nízkych cien a väčšieho počtu príležitostí pre občanov, teda pre tých, ktorých tu zastupujeme.

Niet pochýb o tom, že sme dosiahli úspechy, preto by sme ich nemali skrývať.

Napríklad, jedným z úspechov je aj skutočnosť, že sa podarilo opraviť všetky nadmerné deficity v eurozóne. Komisia dnes prijala aj odvolanie postupu pri nadmernom deficite proti Portugalsku a Taliansku. V eurozóne už viac niet krajiny, ktorá by mala deficit nad limitom stanoveným Zmluvou a Paktom stability a rastu.

Len pred niekoľkými rokmi, keď sme na tejto pôde diskutovali o reforme Paktu stability a rastu, mnohí z vás si to nedokázali predstaviť, ale úspech Paktu stability a rastu a záväzkov, ktoré vlády členských štátov eurozóny prijali, spôsobil, že nadmerné deficity viac neexistujú.

Samozrejme, je potrebné urobiť ešte veľa dôležitých vecí, ktoré musíme vykonať. O tom je aj táto iniciatíva: chce nás pohnúť znovu vpred a ja vám donesiem zoznam otázok, ktoré bude potrebné v Parlamente a v euroskupine prediskutovať, no a súhlasím s tými z vás, ktorí povedali, že práca euroskupiny je neoceniteľne významná a že práca, ktorú vykonáva euroskupina na čele s pánom Jean-Claudom Junckerom je veľmi pozitívna. O tomto je potrebné diskutovať v parlamentoch, spolu s verejnou mienkou v jednotlivých štátoch ale aj s vládami jednotlivých členských štátov. Dialóg potrebujeme rozvinúť aj s Európskou centrálnou bankou, a to bez strachu, s rešpektom a spokojnosťou, vychádzajúc z toho, ako Európska centrálna banka využíva svoju nezávislosť. Je to neoceniteľne efektívna banka, aj keď je bankou veľmi mladou v porovnaní s centrálnou bankou Anglicka, USA, Japonska či ktoroukoľvek inou centrálnou bankou.

Na záver mám ešte dve poznámky. Najskôr na margo krajín, ktoré nie sú členmi eurozóny, ani sa nezdá, že by sa nimi chceli stať. Nemierim teraz na kandidátske krajiny, ktoré sa v najbližších rokoch stanú členmi eurozóny, ak splnia príslušné podmienky, ale mám na mysli tie krajiny, ktoré sa rozhodli pre klauzulu o rozhodnutí sa pre neúčasť v eurozóne, alebo sa v referende rozhodli, že nechcú byť súčasťou eurozóny.

Niektorí z vás povedali, že eurozóna bude mať v budúcnosti problémy. Ja predpovedám, že problémy budú mať práve tí z vás, ktorí nechcú byť v eurozóne.

V globálnom hospodárstve budú následky izolácie niesť tí, ktorí sa chcú izolovať. Tí, ktorí sa budú integrovať, teda tí, ktorí sú odhodlaní zdieľať a spoločne rozhodovať o hospodárskej politike, budú prijímať správne rozhodnutia, tie pravé rozhodnutia, vďaka ktorým získajú výhody integrácie pre svojich občanov.

  Predsedajúca. – (EL) Rozprava sa skončila.

Písomné vyhlásenia (článok 142)

  Alessandro Battilocchio (PSE), písomne. – (IT) Predpovede hospodárskeho rastu pre Európsku úniu na niekoľko najbližších rokov odkazujú na znepokojujúce spomalenie nášho produktívneho systému. Z 2,8 % v roku 2007 poklesne hospodársky rast v EÚ o jedno percento za dva roky na 2,0 % v roku 2008 a dokonca až na 1,8 % v roku 2009. Je zrejmé, že tento pokles nie je vyvolaný iba vnútorným trhom, ale aj všeobecným spomalením celosvetovej hospodárskej činnosti pod vplyvom ťažkej situácie v USA a rastu cien komodít.

Komisia očakáva kumuláciu inflácie v blízkej budúcnosti pre závratne rastúce ceny potravín, energií a tovarov. Ide o obzvlášť znepokojujúci jav, pretože má priamy vplyv na život našich občanov a spôsobuje tým zníženie kúpnej sily. Okrem toho vytvára aj ďalšiu záťaž pre naše podniky, ktoré postupne strácajú svoju pozíciu na špici konkurenčného boja v porovnaní s novými rýchlo sa rozvíjajúcimi hospodárstvami. Avšak napriek tomuto sledujeme pozitívne znaky v súvislosti s cieľom zamestnanosti Lisabonskej stratégie, pretože sa v Európe podarilo vytvoriť 4 milióny nových pracovných príležitostí.

Našou úlohou je zistiť, či táto nová dynamika pracovného trhu nie je v skutočnosti vyvolaná aj neistou zamestnanosťou, pretože táto informácia bude mať na hospodárstvo pozitívny vplyv iba vtedy, ak podporí očakávania stability.

  Ilda Figueiredo (GUE/NGL), písomne. – (PT) Je naozaj pôsobivé počuť Komisiu a vedúcich predstaviteľov Európskej únie, ako ešte stále rozprávajú o úspechoch eurozóny, napriek tomu, že skutočné štatistiky ukazujú presný opak, či už v súvislosti s hospodárskym rastom alebo kvalitou života obyvateľov Európy. Úspechy, o ktorých hovoríme, jasne súvisia so zvýšením ziskov a rozprávkovými tržbami, ktoré dosiahli ekonomické a finančné skupiny počas týchto prvých desiatich rokov existencie hospodárskej a menovej únie.

Je však neprijateľné, aby systematicky opomínali zvyšovanie sociálnych rozdielov, nárast neistých a zle platených pracovných pozícií, ktoré spôsobujú prehlbovanie chudoby ďalších miliónov pracovníkov, ktorí sú ešte väčšmi vykorisťovaní a zbavovaní podmienok, v ktorých by dokázali svojim deťom zabezpečiť slušný život.

Preto nie je prekvapujúce, že plán, ktorý dnes Európska komisia predstavuje, zostáva v tej istej línii: viac hospodárskych kontrol, aby sa zabezpečil väčší konkurenčný boj a finančná stabilita pre hospodárske skupiny, väčší rozpočtový dozor, aby sa ešte väčšmi pretlačila liberalizácia verejných služieb a ešte väčší tlak a kontroly s cieľom zamedziť možnému rastu platov.

Toto všetko povedie k väčšiemu sociálnemu napätiu a vyvolá ďalšie boje za ochranu sociálnych a pracovných práv, aby sa zabránilo čoraz väčšiemu vykorisťovaniu.

  Diamanto Manolakou (GUE/NGL), písomne. – (EL) V dôsledku nepopulárnych a protipracovných cieľov Maastrichtskej zmluvy bola vytvorená hospodárska a menová únia spolu s eurom, aby pripravili pôdu pre reakčnú Lisabonskú zmluvu a vystupňovaný útok na práva a slobody pracovníkov.

Stredopravá a stredoľavá skupina spoločne ratifikovali tieto rozhodnutia Európskej únie a vlád členských štátov. V Grécku hlasovali strany Nová demokracia, PASOK a Koalícia ľavého krídla za prijatie Maastrichtskej zmluvy. Odmietli usporiadať referendum. Toto veľmi dobre slúži záujmom kapitalistov a presne ukazuje, ako veľmi sa kapitalisti boja reakcie verejnosti.

Presun kľúčových mechanizmov hospodárskej politiky z členských štátov pod kontrolu Európskej centrálnej banky kapitalistom pomohol znížiť cenu práce a znásobiť zisky. Zamrazenie platov, ktoré Európska centrálna banka podporovala hneď od svojho vzniku, viedlo k prudkému poklesu kúpnej sily pracovníkov, k rýchlemu zhoršeniu životnej úrovne rodín robotníckej triedy a dokonca k chudobe.

Vo väčšine krajín sa čoraz väčšmi spochybňuje užitočnosť hospodárskej a menovej únie a eura. Ukázalo sa, že argumenty týkajúce sa cenovej stability, ochrany hospodárstiev atď., sú falošné. Euro ochraňuje iba zisky monopolov, uľahčuje privatizáciu a fúzie podnikov a otvára dvere ešte väčšiemu vykorisťovaniu.

  Cătălin-Ioan Nechifor (PSE), písomne. – (RO) Vytvorenie hospodárskej a menovej únie (EMU) podmienilo nielen vytvorenie jednoduchej oblasti voľného obchodu na úrovni únie, ale zároveň únii dodalo ešte väčšiu politickú moc na medzinárodnej úrovni a zaviedlo kritériá, ktoré viedli k znovuzjednoteniu kontinentu a vzniku jednotnej meny, eura, ktoré je schopné konkurovať americkému doláru.

Výhoda hospodárskej a menovej únie spočíva v tom, že zabezpečila nízku infláciu a úrokovú mieru v prospech spotrebiteľov a podnikov a podporila likviditu a životaschopnosť verejných financií, zatiaľ čo zavedenie jednotnej meny viedlo k odstráneniu výdavkov spojených s výmenou cudzích mien a umožnilo obchod a vyrovnanie cien v krajinách, ktoré sú dnes súčasťou eurozóny.

V súčasnosti sa Európa pripravuje na oslavu prvej dekády, ktorá ubehla od zavedenia jednotnej meny a hoci niektoré južné štáty Európskej únie po prijatí jednotnej meny bojovali s určitými ťažkosťami, ich úrady sa zatiaľ nesťažovali. Analytici to vysvetľujú tak, že napriek zmenám na finančnom trhu v USA, Európa zostala stabilnou. Povedal by som, že úspech eura dokazuje aj skutočnosť, že Dáni, ktorí spočiatku odmietali zavedenie spoločnej meny, dnes už o ňu prejavujú záujem.

Pokiaľ ide o Rumunsko, zavedenie eura zostáva aj v súčasnosti veľmi dôležitým cieľom a je potrebné vynaložiť ešte značné úsilie, aby sme splnili konvergenčné kritériá a zvýšili konkurencieschopnosť rumunských spoločností na jednotnom trhu.

  Esko Seppänen (GUE/NGL), písomne. – (FI) Fínsko vstúpilo do Európskej únie na základe referenda. V tom čase politická elita sľúbila občanom nové referendum vo Fínsku, v prípade, že by sa Fínsko malo zrieknuť vlastnej meny, tento sľub však na rozdiel od Švédska nebol dodržaný, preto mnohí Fíni chceli naspäť svoje peniaze.

Euro je úspechom v tom zmysle, že turisti môžu používať rovnaké peniaze vo všetkých krajinách hospodárskej a menovej únie a porovnávať ceny. Peniaze na cestovanie však nie sú skutočnou podstatou hospodárskej a menovej únie: je to spoločná menová politika. Toto však nie je rovnaký príbeh o úspechu na základe samotnej veľkosti eurozóny a rozdielu jej hospodárstiev.

Euro zaznamenalo najskôr devalváciu o jednu tretinu oproti doláru, potom nasledovala revalvácia o dve tretiny. Účinky hospodárskej a menovej únie by sme mali hodnotiť aj z pohľadu spoločnej politiky úrokovej miery, ktorá má v mnohých krajinách za následok vznik cenovej bubliny nehnuteľností.

  Winkler, Iuliu (PPE-DE), písomne. – (RO) Rok 2008 je rokom osláv 10. výročia vzniku Európskej centrálnej banky (ECB), ktorá je jedným z najodvážnejších projektov v procese budovania Európy. Za desať rokov od vzniku hospodárskej a menovej únie sa jej podarilo dosiahnuť výsledky, o ktorých úspešnosti nemožno pochybovať. Výlučné použitie hospodárskych kritérií pri základných rozhodnutiach Európskej centrálnej banky a odstránenie akéhokoľvek politického vplyvu pri rozhodovaní prinieslo úspech tomuto projektu a výhody hospodárstvam členských štátov eurozóny.

Vo chvíli vstupu do Európskej únie vláda aj centrálna banka Rumunska odhadli vyhliadku vstupu našej krajiny do eurozóny na rok 2014. Zavedenie eura v Rumunsku predpokladá predchádzajúcu dvojročnú účasť v mechanizme výmenných kurzov ERM II, teda od roku 2012.

So zreteľom na tieto termíny, ak si chceme udržať realizovateľnosť vstupu do eurozóny, musíme pokračovať v úsilí o koordináciu fiškálnej politiky vlády s fiškálnou politikou centrálnej banky, a to si vyžaduje umiernenosť a rozvahu pri plnení rozpočtu. Aby sme mohli udržať infláciu v limitoch navrhovaných Národnou bankou Rumunska, musíme sa vyhnúť pokušeniam, ktoré sú príznačné pre volebné roky. Politika Národnej banky Rumunska zameraná na infláciu sa musí podporiť finančnou stabilitou, zodpovednými rozhodnutiami rumunského parlamentu a vyrovnaným a účinným plnením rozpočtu na úrovni všetkých štátnych inštitúcií.

12. Zhoršenie situácie v Gruzínsku (rozprava)

  Predsedajúca. – (EL) Nasledujúci bod programu sú vyjadrenia Rady a Komisie týkajúce sa zhoršenia situácie v Gruzínsku.

  Janez Lenarčič, Úradujúci predseda Rady. – (SL) Skôr, než začnem hovoriť o Gruzínsku, by som chcel reagovať na vyjadrenie predsedu Európskeho parlamentu na začiatku dnešného rokovania v súvislosti s Barmou/Mjanmarskom. Keďže dnes vystupujem prvý krát, chcel by som v mene predsedníctva vyjadriť úprimnú sústrasť všetkým príbuzným obetí cyklónu Nargis v Barme/Mjanmarsku. Chcel by som upriamiť vašu pozornosť na vyjadrenie predsedníctva, ktoré sme včera uverejnili, v ktorom predsedníctvo vyjadrilo ochotu Európskej únie poskytnúť tejto krajine núdzovú humanitárnu pomoc.

Vážení poslanci, vážené poslankyne, teraz sa vrátim ku Gruzínsku a hneď na začiatku chcem uvítať rozhodnutie Európskeho parlamentu zaradiť situáciu v Gruzínsku do programu rokovania, pretože vzťahy medzi Gruzínskom a Ruskou federáciou sú veľmi nestabilné. Rada monitoruje situáciu v tejto krajine veľmi dôkladne. Rada pre všeobecné záležitosti a vonkajšie vzťahy nedávno diskutovala o situácii v Gruzínsku na svojom zasadnutí 21. apríla. O tejto záležitosti sa diskutovalo aj včera na Politickom a bezpečnostnom výbore, kde vystúpil aj podpredseda gruzínskej vlády pán Baramidze.

Predsedníctvo odpovedalo v mene Európskej únie 2. mája tak, že zverejnilo vyjadrenie týkajúce sa vystupňovania napätia medzi Gruzínskom a Ruskom. Vysoký predstaviteľ EÚ pre spoločnú zahraničnú a bezpečnostnú politiku Javier Solana sa skôr dvakrát rozprával s pánom prezidentom Saakašvilim a 30. apríla sa stretol aj s osobitným vyslancom Gruzínska pánom Bakradzem. Predsedníctvo diskutovalo o nedávnych udalostiach aj s ministrom zahraničných vecí Ruska pánom Lavrovom na stretnutí trojky Európskej únie s Ruskom, ktoré sa konalo v Luxemburgu.

Chcel by som zdôrazniť skutočnosť, že Európska únia je veľmi znepokojená najnovšími udalosťami, ktoré spôsobili vystupňovanie napätia medzi Gruzínskom a Ruskou federáciou. Znepokojilo nás najmä ohlásenie zväčšenia počtu mierových jednotiek Spoločenstva nezávislých štátov v Abcházsku a vytvorenia ďalších pätnástich kontrolných staníc na administratívnej hranici. Sme znepokojení aj pre zostrelenie gruzínskeho lietadla bez posádky v gruzínskom vzdušnom priestore, ku ktorému prišlo, 20. apríla. Znepokojuje nás aj rozhodnutie Ruskej federácie nadviazať oficiálne kontakty s inštitúciami de facto úradov Južného Osetska a Abcházska, ktoré vznikli bez súhlasu gruzínskych úradov.

Európska únia znovu potvrdzuje, že bude uznávať suverenitu a územnú celistvosť Gruzínska v rámci jeho medzinárodne uznaných hraníc, ktoré potvrdzuje rezolúcia Bezpečnostnej rady OSN č. 1808. Európska únia bude aj naďalej podporovať medzinárodné úsilie o dosiahnutie mierového riešenia konfliktov v Južnom Osetsku a Abcházsku. Podporujeme predovšetkým aktivity OSN pod záštitou Skupiny priateľov Generálneho tajomníka OSN a snahy Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe.

Európska únia nalieha na všetky zúčastnené strany, aby nepodnikali žiadne kroky, ktorými by zvýšili napätie, ale aby prijímali opatrenia, ktorými obnovia vzájomnú dôveru. V tejto súvislosti Európska únia víta iniciatívu gruzínskeho prezidenta s cieľom dosiahnuť mierové riešenie situácie v Abcházsku. Dúfame, že táto iniciatíva rozpúta konštruktívny dialóg o tejto veci. Osobitný predstaviteľ Európskej únie a Európska komisia budú takisto naďalej vyvíjať úsilie s cieľom obnoviť dôveru a budú podporovať mierové vyriešenie konfliktov v Gruzínsku.

Európska únia taktiež víta rozhodnutie Ruskej federácie o normalizovaní vzťahov s Gruzínskom v určitých oblastiach. Výsledkom by malo byť zrušenie vízových obmedzení pre občanov Gruzínska, obnova poštových liniek a ďalšie pozitívne kroky. Pokiaľ ide o vnútornú politickú situáciu v Gruzínsku, chcel by som v tomto dôležitom okamihu vyjadriť nádej Európskej únie, že blížiace sa parlamentné voľby, ktoré sa majú konať 21. mája, budú slobodné a férové. Je dôležité, aby gruzínske úrady prijali všetky možné opatrenia na vybudovanie dôvery verejnosti v priebehu volieb. Z tohto dôvodu podporujeme poskytnutie programu volebnej pomoci financovaného nástrojom pre stabilitu.

Rovnako vítame aj ponuku Poľska, ktoré je odhodlané uvoľniť predsedu poľského senátu, aby mohol pomôcť pri dialógu medzi vládou a opozíciou. Všetky politické strany v Gruzínsku, vládne aj opozičné, musia urobiť všetko, čo je v ich moci, aby zlepšili atmosféru v čase prípravy volieb a vytvorili skutočne demokratickú politickú kultúru.

Na záver by som chcel znovu zdôrazniť kritický význam slobodných a nezávislých médií pri budovaní demokracie. Rovnaký prístup predstaviteľov vlády a opozície k médiám je jednou z podmienok slobodných a spravodlivých volieb. Vážení poslanci, vážené poslankyne, dostávam sa k záveru svojho príhovoru. Rád si vypočujem vaše názory na situáciu v Gruzínsku.

  Benita Ferrero-Waldner, členka Komisie. − Vážená pani predsedajúca, najskôr by som chcela povedať, že úplne súhlasím s názormi, ktoré vyjadrilo predsedníctvo Európskej únie v súvislosti s vážnosťou najnovšieho vývoja v Gruzínsku.

Zajtrajšia misia politických riaditeľov EÚ bude skutočne dobrou príležitosťou na vyjadrenie a potvrdenie srdečnej podpory Gruzínsku v týchto kritických okamihoch.

Napätie v súvislosti s nevyriešenými konfliktmi v Abcházsku a Južnom Osetsku sa nanešťastie rapídne stupňuje. Nedávne rozhodnutia Ruskej federácie o posilnení väzieb so separatistickými de facto úradmi v Abcházsku a Južnom Osetsku znamenajú nahlodanie územnej celistvosti Gruzínska a tieto kroky zvýšili očakávania budúceho uznania týchto dvoch separatistických regiónov, a preto podkopali úsilie o nájdenie mierového riešenia. Komisia z tohto dôvodu vyzýva Ruskú federáciu, aby odvolala tieto svoje rozhodnutia, alebo ich aspoň nevykonala, ako to Európska únia jasne vyslovila vo svojom vyjadrení.

Teraz by sme sa mali začať sústrediť na to, ako by sme mohli ukončiť túto šachovú partiu, v ktorej každý ťah vyvolá novú reakciu súpera. Akékoľvek navrhované kroky by sme mali posudzovať podľa toho, do akej miery dokážu znížiť súčasnú vysokú teplotu v tomto regióne.

Hovorím to preto, že ďalšie zhoršenie súčasnej krízy by ohrozilo nielen stabilitu v Gruzínsku ale aj v celom Zakaukazsku.

Privítali sme novú mierovú iniciatívu prezidenta Saakašviliho pre Abcházsko. Myslím si, že je dôležité, aby sa táto iniciatíva vyvíjala spôsobom, ktorý vytvorí základ pre konštruktívny dialóg medzi všetkými zúčastnenými stranami. To znamená, v prvom rade so samými obyvateľmi Abcházska, ktorí, pevne dúfam, budú ochotní a bude im umožnené podieľať sa na diplomatickom procese.

Rusko je v tejto situácii stále základným aktérom, ak chceme dosiahnuť udržateľné mierové riešenie týchto konfliktov.

Komisia vzala na vedomie žiadosť Gruzínska adresovanú Európskej únii, aby prijala kroky, ktoré by mohli podnietiť Rusko, aby zrevidovalo svoju súčasnú politiku. Myslím, že sa pokúsime nájsť ďalšie kroky, ale musíme sa vyvarovať prijímania symbolických opatrení, ktoré možno nezvýšia pravdepodobnosť vyriešenia tejto krízy, ale v skutočnosti môžu viesť k ďalšiemu stupňovaniu napätia.

Na základe vyslovených skutočností sa nazdávam, že celková revízia mierových mechanizmov, napríklad ako ju navrhuje Generálny tajomník OSN vo svojej najnovšej správe o Abcházsku, by mohla urýchliť mierové riešenie týchto konfliktov, ak ju podporia všetky zúčastnené strany. Všetci by sme mali byť väčšmi odhodlaní na aktívnejšiu účasť pri podpore tohto úsilia.

Nezabúdajme, že počas ostatných štyroch rokov Gruzínsko vynaložilo ohromné úsilie, aby sa mohlo pohnúť smerom k vytvoreniu demokratickej, trhovo orientovanej spoločnosti.

Práve sme uverejnili správu o pokroku, v ktorej sa ukazuje, že aj keď má Gruzínsko stále ešte veľa práce pred sebou, predsa len dosiahlo významný pokrok vo viacerých oblastiach akčného plánu Európskej susedskej politiky (ESP). Tieto úspechy potvrdzujú odhodlanie Gruzínska posilniť svoje vzťahy s Európskou úniou v rámci Európskej susedskej politiky.

Pokiaľ ide o blížiace sa parlamentné voľby, vyčlenili sme balík volebnej pomoci vo výške 2 milióny eur (ktorý sa tu už spomenul) s cieľom zabezpečiť podmienky pre spravodlivejší a transparentnejší priebeh volieb. Poskytujeme zároveň aj významnú pomoc EÚ, podporujeme rehabilitačné programy, ktoré sú v prospech obyvateľstva v konfliktných zónach, nehľadiac na jeho etnické rozdelenie.

Komisia preto bude aj naďalej podporovať Gruzínsko v jeho politickom, sociálnom a hospodárskom rozvoji s presvedčením, že táto krajina má dostatok síl na prekonanie výziev, ktorým čelí.

  Jacek Saryusz-Wolski, v mene skupiny PPE-DE. – Vážená pani predsedajúca, na pôde tohto parlamentu by sme mali mať naozaj vážne obavy z nedávneho vystupňovania už aj tak napätej situácie v Gruzínsku. Európsky parlament by mal preukázať pevné odhodlanie a podporiť nezávislosť a územnú celistvosť Gruzínska.

Nedávne rozhodnutie ruskej vlády nadviazať oficiálne vzťahy a zosilniť vojenskú prítomnosť v Abcházsku prekračuje a porušuje existujúce dohody o územnej celistvosti Gruzínska. Ešte viac zvyšuje napätie v konfliktných oblastiach a tak podkopáva medzinárodné mierové úsilie.

Čo by sme mohli urobiť, aby sa v celom regióne obnovil mier a stabilita? Mám tu niekoľko možných odporúčaní pre tento Parlament v súvislosti s naším uznesením. V prvom rade by sme mali Rusko a Gruzínsko vyzvať, aby zachovali rozvahu, aby pokračovali v hľadaní mierových riešení sporu a pristali na návrh sprostredkovania EÚ. Po druhé, by sme mali ruskú vládu vyzvať, aby odvolala svoje rozhodnutie nadviazať oficiálne vzťahy s Abcházskom a Južným Osetskom a aby sa z Abcházska stiahli ruské vojenské sily. Po tretie, by sme mali vyzvať Bezpečnostnú radu OSN, aby rozšírila mandát a zdroje pozorovateľskej misie v Gruzínsku – UNOMIG, aby sa postupne vytvorili skutočne nezávislé medzinárodné mierové sily. Mali by sme vysloviť odporúčanie, aby sa Rada Európskej únie a Komisia začali aktívnejšie podieľať na riešení konfliktu, napríklad aj tak, že by sme začali uvažovať o misii EBOP. Mali by sme podporiť čo najrýchlejšie vyslanie misie Európskej únie na vyhodnotenie incidentu. Nakoniec, mali by sme vyzvať Medzinárodné spoločenstvo, aby sa pridalo k úsiliu Európskej únie zameranému na stabilizáciu situácie a vyriešenie konfliktu v tomto regióne.

Tento konflikt predstavuje výzvu pre spoločnú európsku bezpečnostnú a obrannú politiku EÚ. Je príležitosťou pre Európsku úniu, aby mohla konať v súlade so svojimi ambíciami, podporujúc ustanovenia Lisabonskej zmluvy o spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politike, aby v konfliktných situáciách nebola iba platcom, ale aj aktérom.

  Hannes Swoboda, v mene skupiny PSE. – (DE) Vážená pani predsedajúca, vážený pán úradujúci predseda Rady, vážená pani komisárka, minulý týždeň som mal príležitosť spolu s delegáciou stráviť určitý čas nielen v Tbilisi, ale aj v Abcházsku a okupovanej časti okresu Gali. Najviac na mňa zapôsobili dve veci: najskôr osud ľudí, ktorí boli prinútení na útek a z ktorých sa len niekoľkí mohli vrátiť a obrábať svoje polia, ľudí, ktorí majú, samozrejme, veľké problémy s predajom úrody cez hranicu, ktorá z ničoho nič vznikla krížom cez ich krajinu.

Ďalšou vecou, ktorá ma znepokojila, bol zástupca de facto vlády, s ktorým sme sa zhovárali, ktorý pôsobil evidentne nekompetentne. Vážená pani komisárka, obávam sa, že tak, ako ste to konkrétne spomenuli, Rusko ponúkne obyvateľom Abcházska veľmi málo príležitosti a možností zúčastniť sa na mierovom pláne.

Sympatizujeme preto prirodzene s Gruzínskom, malou krajinou, ktorá sa ocitla pod tlakom svojho obrovského suseda. Som však presvedčený, že si obe strany musia zachovať rozvahu, a to najmä v súčasnej situácii. Aj preto podporujem vyjadrenia Rady a Komisie.

Ďalším dôvodom, prečo podporujem tieto vyjadrenia, je aj skutočnosť, že považujem za neuspokojivé vyhlásenia, ktoré podpredseda gruzínskej vlády včera predniesol nášmu výboru, ale aj pre tón, akým to povedal, pretože jeho slová zaváňali vojnovým štvaním, ktorému by sa bolo vhodné v tejto kritickej fáze vyhýbať.

Voľby sú už bezprostredne blízko a niektoré veci vrátane vecí v priamej súvislosti s voľbami sa veľmi často využívajú na vlastné účely. Rusko padá presne do tejto pasce, a dokonca nepriamo a nerozvážne podporuje tie sily v Gruzínsku, ktoré možno chcú iba využiť konflikt na svoje politické účely. Chcem opäť zopakovať: plne podporujeme Gruzínsko a jeho nároky na nezávislosť a integritu. Nie je tu viac žiadny priestor na diskusiu o tomto bode. Zároveň dúfame, že blížiace sa voľby prebehnú skutočne slobodne a férovo.

Dve veci obzvlášť priťahujú Gruzínsko k Európskej únii, ktoré sú podľa môjho názoru tiež dôležité. Prvou je uvoľnenie vízových obmedzení. Je neprijateľné, aby Rusi a nepriamo občania Abcházska a Gruzínska s ruskými pasmi mali vízovú slobodu, ktorú nemajú samotní Gruzínci. To je nespravodlivé a musí sa to napraviť. Po druhé, v Gruzínsku je potrebné sformovať skutočne multilaterálnu mierovú misiu. Nemôžeme dopustiť, aby mierová skupina aktívna v tejto oblasti bola vytvorená Ruskom, ktoré je na jednej strane jednou zo strán konfliktu a na druhej strane aj hlavnou stranou, ktorá v podstate okupuje túto oblasť a zároveň aj zabezpečuje mierové sily.

Som presvedčený, že túžba Gruzínska zabrániť tomuto je oprávnená a tak, ako sa pani komisárka vyjadrila pred výborom, táto túžba má aj rozhodujúci význam, aby sme si udržali schopnosť pokračovať vo vyjednávaní. Samozrejme, nemôžeme stopercentne zachovať podrobnosti a znenie, ktoré Gruzínsko predložilo – my sme Európska únia – no tieto dve požiadavky Gruzínska si zaslúžia osobitnú podporu. Dúfam, že Európska komisia bude aktívna a úspešne podporí tieto záujmy Gruzínska.

  Georgs Andrejevs, v mene skupiny ALDE. – (LV) Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, vážená pani komisárka, dámy a páni, aj ja som mal pred týždňom možnosť osobne sa presvedčiť o situácii v Gruzínsku, keď som ako člen parlamentnej delegácie Európskeho parlamentu navštívil Tbilisi. V mene svojej politickej skupiny, Skupiny Aliancie liberálov a demokratov za Európu, by som chcel upriamiť pozornosť medzinárodného spoločenstva na destabilizačnú úlohu Ruskej federácie a jej vojenských síl, ktoré sa nachádzajú v oblasti konfliktu. Výzvu Gruzínska adresovanú medzinárodnému spoločenstvu a medzinárodným organizáciám, aby posúdili možnosť nahradiť formálne mierové sily Ruska iným zložením, by mala Rada a Európska komisia dobre zvážiť a podporiť, ale aj preskúmať možnosť poskytnutia mierovej misie v gruzínskom regióne Abcházsko pod dohľadom Európskej únie. Pre vyriešenie tohto konfliktu je nevyhnutná silná medzinárodná podpora a spolupráca s Gruzínskom, chcel by som však zároveň vyzvať gruzínsku vládu, aby vynaložila čo najväčšie úsilie v rámci svojich možností s cieľom zlepšiť domácu politickú atmosféru v samotnej Gruzínskej republike. Prezidentské voľby, ktoré sa konali 5. januára tohto roku, boli rozhodnutím pre únik z mŕtveho bodu, no v samotnom priebehu volieb sa objavilo viacero porušení a nezrovnalostí a musím, žiaľ, priznať, že kroky príslušných gruzínskych úradov nedokázali presvedčiť voličov a kandidátov o tom, že by mali politickú vôľu vyšetriť všetky prípady porušenia volebného postupu, ktoré sa objavili v čase volieb. Som presvedčený, že počas parlamentných volieb, ktoré sa majú konať v máji, príslušné úrady Gruzínska prijmú všetky nevyhnutné opatrenia potrebné na zvýšenie dôvery verejnosti vo volebný proces. V tejto súvislosti by som chcel uvítať program volebnej pomoci financovaný Európskou komisiou, na ktorom sa podieľajú štyri mimovládne organizácie, OSN a Rada Európy. Všetky politické strany, vláda a opozícia, musia urobiť všetko preto, aby zlepšili súčasnú nanajvýš polarizovanú atmosféru v Gruzínsku a nastolili skutočne demokratickú politickú kultúru. Obe strany – koalícia i opozícia, no a samozrejme aj občianska spoločnosť, musia pochopiť, že vnútorná nestabilita zvyšuje riziko a pravdepodobnosť ďalších deštruktívnych vplyvov zo strany susedných štátov, najmä Ruskej federácie. Ďakujem vám za pozornosť.

  Marie Anne Isler Béguin, v mene skupiny Verts/ALE. – (FR) Vážená pani predsedajúca, vážená pani komisárka, vážený pán Lenarčič, aj ja budem hovoriť za delegáciu. Som totiž predsedníčkou delegácie Európskeho parlamentu vyslanej do troch kaukazských krajín.

Správne hovoríte, že situácia je znepokojujúca a vážna. Nemyslím si, že by sme mohli len tak postávať bokom a prizerať sa tomuto stupňovaniu provokácie. Podľa môjho osobného názoru táto situácia takmer prerástla do anexie jednej krajiny druhou. Keď Rusko v marci odstúpilo od sankčného režimu nariadeného Spoločenstvom nezávislých štátov, vytvorilo si príležitosť poskytnúť Abcházsku vojenskú pomoc. Dňa 16. apríla Rusko legalizovalo bilaterálne vzťahy a oficiálne dokumenty Abcházska a Južného Osetska. Tento krok vlastne znamená nepriame uznanie týchto dvoch separatistických regiónov. Samozrejme, neskôr, 24. apríla, Rusko jednostranne zvýšilo počet vojenských jednotiek a do regiónu vyslalo ďalšie vojenské zariadenia. My to nevieme. Dokonca ani OSN v krajine nevie, v akom množstve Rusko zvýšilo počet svojich mierových síl na území. Ako už spomenuli kolegovia, minulý týždeň sme boli v okrese Gali a nenašli sme najmenší dôvod, ktorý by opodstatnil zvýšenie počtu týchto jednotiek z dvetisíc na tritisíc príslušníkov. Pre kolegov poslancov, ktorí možno nevedia, spomeniem, že na základe dohody z roku 1994, keď sa Rusko samo ponúklo ako sprostredkovateľ a navrhlo vyslať mierové sily na územie Abcházska, medzi Abcházskou oblasťou a oblasťou Abcházska, kde žilo gruzínske obyvateľstvo. Dnes, keď Spoločenstvo nezávislých štátov hovorí o diverzite, na území sú prítomné iba ruské jednotky. Keďže aj my sme sprostredkovatelia, môžeme položiť nasledovnú otázku: aké výsledky prinieslo toto sprostredkovanie?

Chcem sa tiež spýtať, akú máme zodpovednosť my. Samozrejme, vypočula som si všetky vaše návrhy, no nazdávam sa, že najskôr musíme zastaviť stupňovanie násilia. Počula som aj posledné dve vyjadrenia Rady. Európska únia podporuje len obnovenie dôvery. Pán Lenarčič, v tejto oblasti dnes už nejestvuje žiadna dôvera. Dokonca zlyhal už aj dialóg. Abcházsko prerušilo rozhovory s Gruzínskom v roku 2006. A pokiaľ ide o oznámenie Európskej únie, aj Komisia prijíma opatrenia. V oznámení sa uvádza, že Európska únia sa bude na riešení tohto konfliktu podieľať iba vtedy, keď obidve zúčastnené strany o to požiadajú. Môžem vám vopred povedať, že sa to nikdy nestane. Rusko nás nikdy nepožiada, aby sme mu pomohli vyriešiť tento problém, pretože Rusko vždy vyhlasuje, že nie je účastníkom tohto konfliktu. Preto teraz vzniká otázka zodpovednosti Európskej únie.

Hoci ste vyhlásili aj to, že je tu podpora OSN, veľmi dobre vieme, že OSN sa nachádza na mŕtvom bode a doslova zlyháva, pretože, keď na pôde OSN zaznela výzva na vyriešenie konfliktu, Rusko jednoducho nereagovalo. Rusko takýmto spôsobom zdržiava celý proces. A myslím si, že som uviedla dostatok argumentov aj možnosť, ako by sme mohli omnoho konkrétnejšie pomôcť. Už to nie je viac otázka riešenia konfliktu, evidentne sa nachádzame v štádiu, keď máme poslednú šancu zabrániť skutočnému konfliktu. Preto musíme konať. Aj preto sme v súvislosti s rezolúciou, za ktorú sme hlasovali v Tbilisi minulý týždeň, napríklad navrhli, aby Rusko malo účasť na mierových silách takým spôsobom, že vyšle do regiónu civilné mierové jednotky. Myslím, že by sme nemali zabudnúť, čo sa udialo na Balkáne. Nazdávam sa, že nám história neodpustí, ak ani po druhý raz nebudeme schopní správne zasiahnuť. Vojna na Balkáne by mala byť poslednou a myslím si, že je to na nás, aby sme zadusili tento konflikt v Zakaukazsku, kým je ešte len v zárodku.

  Konrad Szymański, v mene skupiny UEN. – (PL) Vážený pán minister, vážená pani komisárka, v poslednej chvíli sme prelomili takpovediac kompromitujúce mlčanie Európskej únie v súvislosti s Gruzínskom.

V konflikte, ktorý prebieha v Abcházsku a Osetsku, nie sú v otázke práva ruskej menšiny. Napriek etnickým čistkám, ktoré zažilo 300 000 Gruzíncov v tomto regióne po roku 1993, demokratické Gruzínsko niekoľko rokov ponúkalo Abcházsku slobody autonómie. Napriek tomu Rusko nedávno podniklo kroky k uznaniu bábkovej správy Abcházska tým, že posilnilo obchodné vzťahy a rozšírilo pôsobnosť ruského rodinného, občianskeho a obchodného práva aj o túto oblasť.

Dnes si musíme položiť veľmi dôležitú otázku. Keď sme odmietli prijať Gruzínsko za člena NATO, nemotivovali sme tým Rusko, aby tieto kroky podniklo? Táto otázka by mala zaznieť predovšetkým v Berlíne. Tento konflikt je celý o geopolitike. Ohrozená je dôveryhodnosť Európskej únie a mier v regióne. Ak nedokážeme zastaviť Rusko v jeho aktivitách zameraných na rozdelenie jedného z našich kľúčových partnerov v oblasti Kaukazu, nikto si nás v budúcnosti nebude ceniť.

Mali by sme sa spojiť s USA a usporiadať stretnutie Bezpečnostnej rady OBSE na túto tému. Okrem pevnej diplomatickej podpory celistvosti Gruzínska by sme mali požiadať aj o to, aby ruské jednotky boli nahradené jednotkami s mandátom OSN alebo OBSE. Bolo by dobré vyslať do Tbilisi parlamentnú misiu. Ak sa nám to nepodarí, Rusko so svojou neoimperialistickou politikou môže priviesť celý tento región na pokraj vojny.

  Miloslav Ransdorf, v mene skupiny GUE/NGL. – (CS) Gruzínsko malo od roku 1991 troch prezidentov: disidenta Gamsachurdiu, komunistického aparátnika Ševardnadzeho a najnovšie amerického chránenca Saakašviliho.

Ťažko povedať, kto z nich bol horší. Keď tu bol pán Saakašvili, tak nám sprostredkoval jedinú myšlienku, a to tú, že máme kupovať gruzínske vína, pretože sú to vína slobody. Neviem, či napríklad Čvančchara, obľúbené víno Stalina, je víno slobody, ale v každom prípade je situácia v Gruzínsku zlá. Štvrtina obyvateľstva emigrovala, 1 300 000 Gruzíncov pracuje na území Ruskej federácie a sama táto skutočnosť ukazuje, že sa musíme spoľahnúť na to, aby tieto dve krajiny medzi sebou problémy vyriešili, pretože v Kramli nastupuje nový prezident Medvedev. Myslím si, že by sme mu mali dať čas, aby uskutočnil to, čo prisľúbil, teda aby podal pomocnú ruku Gruzínsku a pomohol riešiť situáciu, ktorá je už teraz veľmi zlá.

  Ria Oomen-Ruijten (PPE-DE). – (NL) Chcela by som poďakovať predsedníctvu a pani komisárke za odpoveď. Skutočne sú tu obrovské obavy v súvislosti s vystupňovaním napätia v tomto regióne. Súhlasím s komentármi, ktoré tu zazneli a s výzvami na zachovanie rozvahy.

Natíska sa však otázka, aký to má zmysel, keď Rada vo svojich záveroch v novembri 2007 tiež vyzývala účastníkov konfliktu, aby zachovali rozvahu, no napätie sa, žiaľ, ešte viac vystupňovalo. Čo teraz, pani predsedajúca? Podpredseda gruzínskej vlády, pán Baramidze zvolal: „Pomôžte nám, pomôžte nám!“, a jeho príhovor sa vyznačoval značne neuhladenou rečou, rečou, ktorá veľmi málo pomohla zmenšiť napätie aj na gruzínskej strane. Tak čo máme robiť?

V prvom rade je tu misia. Nielen Gruzínsko, ale aj Rusko sa musia podieľať na sprostredkovaní. Ďalej tu máme mierovú misiu OSN. Je neprijateľné, aby Rusko samo rozhodovalo o vyslaní ruských jednotiek do regiónu.

Vážená pani predsedajúca, tretí bod sa týka zníženia tlaku. Pred chvíľou som vo svojej kancelárii na počítači sledovala veľkolepý ceremoniál nástupu prezidenta Medvedeva do funkcie. Vypočula som si, ako nový prezident Medvedev pompézne vyslovil svoj zámer zachovať suverenitu a nezávislosť Ruska. Jeho náprotivok v Gruzínsku urobil presne to isté. Rada by som vyzvala z tohto miesta každého, kto chce dnes pánovi prezidentovi Medvedevovi pogratulovať, aby k blahoželaniu pripojil výzvu na zaručenie suverenity a nezávislosti gruzínskeho územia.

Vážená pani predsedajúca, najdôležitejšia je konštruktívna spolupráca – konštruktívna spolupráca na obidvoch stranách. Nový prezident Ruska predstavuje novú príležitosť pre nás, aby sme ešte viac naliehali a presvedčili ho o týchto skutočnostiach. Ďakujem vám veľmi pekne.

  Jan Marinus Wiersma (PSE). – (NL) Chcel by som nadviazať na svojich predrečníkov vrátane pani komisárky a pána úradujúceho predsedu Rady a tiež vyjadriť znepokojenie, ktoré všetci zdieľame v súvislosti so situáciou, ktorá nastala v tomto regióne, konkrétne v kaukazskom regióne, pokiaľ ide o Gruzínsko a problémy s Južným Osetskom a Abcházskom. Hoci sme donedávna ešte hovorili o zmrazenom konflikte, situácia je dnes už taká, že je tu riziko vzniku latentného konfliktu, preto si musíme všetci dať pozor, aby sa z neho nakoniec nestal otvorený konflikt. Európska únia, OSN a každý, kto je schopný zasiahnuť, má zodpovednosť za zmiernenie situácie.

Samozrejme, musíme odmietnuť kroky, ktoré podniklo Rusko. Tieto kroky sú, alebo sa aspoň zdajú byť krokmi smerom k formalizácii, možnému uznaniu nezávislosti. Je jasné, že dôležitú úlohu zohrávajú aj geostrategické záujmy. Viem si predstaviť, že v Moskve vládne frustrácia po nedávnom samite NATO, na ktorom sa dohodlo, že sa z dlhodobého hľadiska umožní Gruzínsku vstup do NATO a chápem aj to, že je Moskva podráždená pre reakciu väčšiny krajín EÚ na vyhlásenie nezávislosti Kosova. Myslíme si, že tieto veci treba striktne oddeliť od situácie v Gruzínsku. V minulosti sme o tom uzavreli dohody v rámci OBSE a nazdávame sa, že najmä OSN musí vyvinúť úsilie o obnovu riešenia týchto otázok, rozhovorov a dialógu.

Teraz sme vlastne svedkami určitého druhu eskalácie na obidvoch stranách, vystupňovania slovnej prestrelky. Skutočnej šachovej partie, ako hovorí pani komisárka, no ja sa bojím, že táto hra nebude mať žiadneho víťaza, čo nie je dobré pre nikoho.

Na jednej strane stojí reakcia Ruska, ktoré zvyšuje počet svojich „mierových síl“. Na druhej strane stojí Gruzínsko, ktoré spôsobuje problémy na rokovaniach Svetovej obchodnej organizácie v súvislosti s členstvom Ruska. Verím, že nacionalistický podtón zreteľný na obidvoch stranách bude nutné odstrániť z diskusie.

Obe strany by mali zachovať rozvahu, ako mnohí správne podotkli a z dlhodobého hľadiska sa musia samozrejme objaviť snahy smerom k štrukturálnemu riešeniu. Verím, že Európska únia môže v tomto ohľade zohrať veľmi významnú úlohu, vrátane priameho dialógu s Ruskom na blížiacom sa samite EÚ – Rusko. Môže to byť príležitosť položiť novému prezidentovi otázku, čo plánuje jeho krajina urobiť s týmto zmrazeným konfliktom nielen v oblasti Kaukazu ale aj v oblasti Podnesterska. Verím, že možno na tomto samite prezident naznačí svoje zámery v súvislosti s dohodami prijatými v rámci OBSE v roku 1999, ktoré sa týkajú situácie v odštiepených krajinách, republikách, štátoch atď.

Nakoniec súhlasím so všetkými, čo vyslovili kritiku na adresu Ruska pre spôsob, ako si vysvetľuje rozhodnutia OSN – je jasné, že jeho „mierové jednotky“ v skutočnosti nie sú mierovými silami a že ich možno skôr považovať za jednotky slúžiace ruským strategickým vojenským záujmom a určite nie záujmom OSN. V tejto súvislosti je potrebné prijať nové dohody, v ktorých môže Európska únia zohrávať významnú úlohu.

Okrem toho, je samozrejme potrebné zachovať územnú celistvosť Gruzínska, ako aj rešpektovanie menšín a ich problémov – Pán Swoboda spomenul určité veci v súvislosti s týmto bodom – keďže obyvateľom žijúcim na tomto území hrozí, že budú medzi Moskvou a Tbilisi ako medzi mlynskými kameňmi. Samozrejme, je dôležité, aby sa niečo urobilo pre vyriešenie problému utečencov. Európska únia by možno mohla najlepšie pomôcť, keby investovala do opatrení na vybudovanie dôvery, aby pomohla obom stranám v ceste k obnove dialógu.

  Árpád Duka-Zólyomi (PPE-DE). – (HU) Ďakujem vám, vážená pani predsedajúca. Gruzínsko stojí na pokraji vojny, podľa vyhlásenia, ktoré včera predniesol gruzínsky minister pre reintegráciu. Situácia medzi Gruzínskom a Ruskom je skutočne veľmi napätá. Vyhláška pána Putina, v ktorej vyzýva štátne agentúry, aby zintenzívnili spoluprácu s Abcházskom a Južným Osetskom, zostrelenie gruzínskeho lietadla bez posádky a vyslanie ďalších ruských vojenských jednotiek do Abcházska sú dostatočným dôvodom na vážne obavy, ktoré vyjadruje vláda pána Saakašviliho.

Rusko nerešpektujúc územnú celistvosť Gruzínska chce dostať dva odštiepené regióny Gruzínska pod svoju kontrolu. Motivácia Rusov presne ukazuje dominantnú mocenskú politiku Ruska. 80 % obyvateľstva Abcházska má už dnes ruské občianstvo a Rusi tvrdia, že na základe toho majú zodpovednosť za ich ochranu. Rovnako názorné ja aj vyjadrenie, ktoré včera poskytol generál Alexej Maslov, veliteľ ruského pozemného vojska: „Zvyšovanie počtu jednotiek v Abcházsku je v záujme predísť ozbrojenému konfliktu a podpory stability v zakaukazskom regióne.“

Ruská moc jednoducho neznesie pohľad nato, že Gruzínsko si zvolilo cestu autonómie, nezávislosti a euroatlantickej integrácie. Gruzínsko je súčasťou európskej susedskej politiky. Nesieme zodpovednosť za poskytnutie čo najväčšej podpory reforiem v Gruzínsku a za rozvoj demokracie a právneho štátu.

Toto je cieľom neustálych snáh Parlamentného výboru pre spoluprácu EÚ – Gruzínsko. Pred týždňom sme sa stretli v Tbilisi, kde sme prijali množstvo rozhodných odporúčaní. Navštívili sme aj abcházsku oblasť konfliktu, v ktorej momentálne vládnu neprijateľné podmienky. Som presvedčený, že musíme konať rozhodnejšie, jednomyseľne podporiť Gruzínsko a vyvinúť väčší tlak na Rusko. Mierové sily je potrebné transformovať tak, aby boli naozaj medzinárodné a neutrálne. Vláda v Tbilisi na túto situáciu reaguje pokojne a chcela by problémy riešiť mierovou cestou. Parlamentné voľby v Gruzínsku pomaly klopú na dvere. Budú dôležitou skúškou pre mladú a krehkú demokraciu Gruzínska, preto im musíme poskytnúť čo najväčšiu pomoc, aby sme zabezpečili úspešný priebeh týchto volieb. Ďakujem vám za pozornosť.

  Józef Pinior (PSE). – (PL) Vážená pani predsedajúca, vážená pani komisárka, Európsky parlament sa pri mnohých príležitostiach zapojil do budovania demokracie v Gruzínsku. S obdivom sme sledovali, akým spôsobom Gruzínci bojovali za vytvorenie liberálnej demokracie, silnej občianskej spoločnosti a za slobodné voľby. Európsky parlament aj dnes pevne stojí na strane demokracie v Gruzínsku a bude brániť územnú celistvosť Gruzínskeho štátu.

Včera sme si vypočuli príhovor podpredsedu gruzínskej vlády Giorgiho Baramidzeho. Záležitosti, ktoré pán Baramidze opísal z gruzínskeho uhla pohľadu, odkrývajú vážnosť situácie, s ktorou sa dnes v oblasti Kaukazu stretávame. Samozrejme apelujeme na obidve strany, Gruzínsko aj Rusko, aby zachovali rozvahu. Musíme však jasne povedať, že Európa sa nestotožňuje s neoimperialistickou politikou zo strany Ruska vo vzťahu ku kaukazským krajinám či vo vzťahu ku Gruzínsku. Rusko nesie osobitnú zodpovednosť za zaručenie mieru a bezpečnosti v tomto regióne.

Zároveň by sme chceli povedať, že to čo je z hľadiska medzinárodnej situácie najdôležitejšie v Gruzínsku, je gruzínska demokracia. Preto vyzývame gruzínske úrady a obyvateľov Gruzínska, aby aj naďalej podporovali budovanie liberálnej demokracie, občianskej spoločnosti a právneho štátu v Gruzínsku.

To, čo povedala pani komisárka o pomoci EÚ v rámci podpory blížiacich sa volieb v Gruzínsku, je krok Európskej únie ktorý by mal byť charakteristický pre európsku politiku na Kaukaze: obrana Gruzínska, podpora budovania demokracie, nesúhlas s narušením územnej celistvosti tejto krajiny. Vyzývame Rusko a Gruzínsko, aby v tomto regióne zachovali stabilitu, mier a bezpečnosť.

  Charles Tannock (PPE-DE). – Vážená pani predsedajúca, Rusko má dnes nového prezidenta, ale premiérske kreslo, ktoré získal Vladimír Putin, mu umožní zotrvať pri moci a dozerať na svojho chránenca Dmitrija Medvedeva. Znamená to, že ruská zahraničná politika sa meniť nebude.

Príval petrodolárov robí z Ruska obrodzujúcu sa moc, ale žiaľ, Rusko vidí všetko v intenciách hry, v ktorej ak jeden vyhráva, druhý musí prehrať. Priorita Putinovej zahraničnej politiky, rekonštrukcia niečoho, čo bude vyzerať podobne ako bývalý Sovietsky zväz, je zameraná na to, čo Rusko povýšeným tónom nazýva svojím blízkym zahraničím, teda bývalé sovietske republiky na Balkáne, vo východnej Európe a Zakaukazsku, kde je Rusko rozhodnuté udržať si svoju sféru pôsobnosti. Rusko trestá tieto krajiny za to, že sa obracajú smerom na západ k NATO a EÚ, a odvracajú sa od Moskvy.

Gruzínsko počas vládnutia západne orientovaného reformného prezidenta Saakašviliho veľmi trpelo pod ruským autoritárstvom. Okrem toho, že Putin zneužíval obchod a dodávky energie ako diplomatické zbrane, neustále sa pokúšal narušiť územnú celistvosť Gruzínska tichou podporou separatistických a samozvaných republík, Abcházska a Južného Osetska. Napätie v regióne vyostril aj príchod ďalších ruských vojakov do Abcházska, ktorí majú údajne pôsobiť ako mierové jednotky, no je evidentné, že sú pripravení na boj, ale aj zostrelenie gruzínskeho špionážneho lietadla.

Pri pohľade na to, ako sa Západ ponáhľal s uznaním nezávislého Kosova bez akejkoľvek rezolúcie OSN alebo medzinárodnej dohody, majú, žiaľ kroky Ruska istú logiku. Uznaním Kosova sa otvorila Pandorina skrinka a vzniklo morálne ospravedlnenie pre Rusko. Nemalo by nás prekvapiť, že Rusko to považuje za precedens. Bolo by to skutočne tragické, keby sme pre náš prístup ku Kosovu nenávratne poškodili Gruzínsko a vytvorili podmienky pre ozbrojený konflikt v krajine, ktorej územnú celistvosť by sme mali veľmi silno brániť.

  Alessandro Battilocchio (PSE). – (IT) Vážená pani predsedajúca, dámy a páni, minulý týždeň som sa zúčastnila na stretnutiach v Tbilisi spolu so svojimi kolegami z medziparlamentnej delegácie na čele s pani Isler Béguin, ktorej komentáre plne podporujem: situácia sa skutočne zhoršuje a vyostrenie napätia by mohlo prepuknúť do otvorenej ozbrojenej konfrontácie. Na oficiálnom stretnutí prezident Saakašvili potvrdil, že tentoraz by to mohla byť dokonca skôr otázka hodín ako dní.

Situácia v Abcházsku a Južnom Osetsku, ktorá sa ocitla na mŕtvom bode, sa začína riešiť a Moskva oficiálne potvrdila, že chce nadviazať právne vzťahy s obidvoma regiónmi. Týmto sa znovu otvorí diskusia o územnej celistvosti Gruzínska, ktorá bola uznaná v rezolúciách OSN.

Stále je tu nádej, že Európa nakoniec vystúpi jednohlasne a zohrá dôležitejšiu úlohu pri hľadaní mierových riešení skôr, než bude neskoro. Ak sa vzťahy ukončia, dá sa veľmi ľahko predpokladať, že nastane séria reťazových reakcií v celom regióne a takéto udalosti sa môžu dostať až k našim hraniciam. Preto v týchto súvislostiach dúfame v skutočné odhodlanie Rady a Komisie.

Buď sa vzniknutej situácii postavíme tvárou v tvár a zdvojnásobíme svoje úsilie v sprostredkovaní, alebo budeme, žiaľ, musieť niesť hroznú zodpovednosť za to, že sme nechceli alebo neboli schopní dostatočne zasiahnuť a pomôcť konflikt vyriešiť.

  Corien Wortmann-Kool (PPE-DE). – (NL) My sme priatelia Gruzínska. Úprimné priateľstvo znamená poskytnúť podporu a pomoc a o to sa musí Európa postarať teraz, keď je ohrozená územná celistvosť Gruzínska. Ale pravé priateľstvo znamená aj vyjadrenie kritiky, ak je namieste.

Vážená pani predsedajúca, gruzínska vláda čelí ťažkej úlohe. Musí vytvoriť demokraciu na základe európskych hodnôt v krajine, ktorá mala výrazne inú históriu. Musí vybudovať hospodárstvo. Ako pani komisárka správne poznamenala, v súvislosti s európskou susedskou politikou sa už podarilo dosiahnuť celkom slušný úspech, aj keď stále zostáva ešte veľa práce. Je to ťažká úloha pre gruzínsku vládu v čase, keď je ohrozená územná celistvosť krajiny a v čase ohrozenia z ruskej strany.

Európa musí v tejto otázke zaujať jasný postoj a musí podporiť účastníkov konfliktu. Návrhy prezidenta Saakašviliho si zaslúžia férovú príležitosť. Predstavujú riešenie lepšie, ako je rinčanie zbraní. Misia, na ktorej sa má zúčastniť aj predsedníctvo Rady, je dobrým krokom, pretože dni, keď sme mohli len tak vysedávať a čakať, kým sa spory samy urovnajú, sú preč. Rada a Komisia musia prejaviť odhodlanie konať.

Skutočnosť, že parlamentné voľby sa konajú 21. mája, zvyšuje napätie. Ja sa zúčastním na pozorovateľskej misii, na ktorej budeme všetci svedomito pozorovať priebeh volieb. Tieto parlamentné voľby budú lakmusovou skúškou pre Saakašviliho vládu. Z toho vyplýva zodpovednosť zabezpečiť spravodlivosť a demokratickosť volieb. Toto bude v Európe základom pre spojenie síl, aby sa občanom celého Gruzínska, teda aj Abcházska a Južného Osetska, zabezpečil mier a demokracia. Preto si Gruzínsko zaslúži našu pomoc. Ďakujem veľmi pekne.

  Robert Evans (PSE). – Vážená pani predsedajúca, pani komisárka Ferrero-Waldner v úvode svojho príhovoru pred niekoľkými minútami povedala, že situácia je veľmi vážna, to isté uviedol aj pán Lenarčič v mene Rady. Takisto, všetci ďalší rečníci, ktorí dnes vystúpili, zdôraznili vážnosť súčasnej situácie.

Niekoľkokrát som Gruzínsko navštívil, a tak viem, že táto krajina vynakladá naozaj obrovské úsilie na posilnenie svojich vzťahov s Európskou úniou. Nazdávam sa, vážení kolegovia a kolegyne, že by sme mali Gruzínsko podporiť v tomto čase krízy, a hlavne v súvislosti s javom, ktorý pred chvíľou kolega opísal ako ruský imperializmus.

Rusko nikdy neuznalo územnú celistvosť Gruzínska v súvislosti s Abcházskom a Južným Osetskom. Na základe toho, čo sme v posledných týždňoch počuli, vieme, že ruskí a abcházski separatisti sa evidentne podieľali na incidentoch, ktoré sa týkali špionážnych lietadiel a ktoré viedli k vystupňovaniu násilia a všetci musíme uznať, že jedna vec vyvolala ďalšiu. Nie som oboznámený so všetkými diplomatickými opatreniami, ktoré sa teraz vykonávajú, ale obávam sa, že Európska únia nerobí dosť preto, aby zastavila eskaláciu násilia. Pani Isler Béguin pred niekoľkými minútami povedala, že nám história neodpustí, ak nič nepodnikneme. Ak nezasiahneme, celé územie sa môže ponoriť do vojny, do vojny, ktorú nikto nevyhrá.

Takže moje dnešné posolstvo, určené tomuto Parlamentu, pánovi Lenarčičovi, ktorý zastupuje Radu, ale aj pani komisárke Ferrero-Waldner, znie: Urobte všetko, čo je vo vašich silách na najvyššej úrovni, aby ste zabezpečili, že všetci, najmä Rusi, pochopia, aké nebezpečné sú ťahy, ktoré sledujeme v tejto oblasti a že toto stupňovanie napätia musíme zastaviť skôr, ako sa pred nami objaví ďalšia Balkánska kríza.

  Vytautas Landsbergis (PPE-DE). – Vážená pani predsedajúca, musíme to vyjadriť jasne: Zastavte vojnu! „Ruki proč od Gruzii“ – Ruky preč od Gruzínska! Koniec mandátu OSN pre udržiavateľov konfliktu! To je jediný spôsob, ktorým môžeme prinútiť Kremeľ aby nás vypočul. Ak to Európska únia nedokáže povedať, potom je spoluzodpovedná. Môžeme to tu povedať a požiadať, aby sa ruskí výsadkári vrátili do Ruska.

Nikto nevyslal takýto varovný signál pred krviprelievaním vo Vilniuse v januári 1991, keď boli výsadkári už na mieste.

Keď sa Rusko teraz usiluje vystupňovať napätie okolo a proti Gruzínsku, a zároveň sa snaží tomuto napätiu pridať vojenský ráz, dôvody možno považovať za politické, no nejde výlučne o politické pohnútky. Ako môžeme chápať túto situáciu?

Vyzvať nového prezidenta Medvedeva, aby prevzal zodpovednosť za hotovú vec, ak sa dnes začnú boje medzi ruskou a gruzínskou armádou, čo môže veľmi ľahko zorganizovať ruská tajná služba, alebo, naopak, dať mu príležitosť, aby sa zahral na holubicu mieru, ovplyvnil blížiace sa voľby v Gruzínsku, pomstil sa Európskej únii za Kosovo potrestaním Gruzínska, zastavil pokrok Gruzínska v súvislosti s hospodárskym rastom a bojom proti korupcii, po veľkej zmene riadenia štátu z ruského na západný typ.

Žiaľ, je tu aj priama hrozba vojny proti neposlušnému Gruzínsku. V takom prípade, s upozornením na možnú súvislosť medzi vetom pre pridanie Gruzínska na mapu NATO v Bukurešti a rýchlo rastúcou agresiou Ruska, by sme mohli požiadať Nemecko, aby v konflikte medzi Ruskom a Gruzínskom prevzalo úlohu sprostredkovateľa, aby sme predišli najhoršiemu. Niet viac času na lokálne či etnické manévre ani triky so zmrazeným konfliktom. Je to európsky problém.

(potlesk)

  Urszula Gacek (PPE-DE). – Vážená pani predsedajúca, v dnešnej rozprave zaznelo mnoho otázok – víza, dohody o voľnom obchode a blížiace sa voľby. Všetky tieto záležitosti je potrebné prediskutovať. Avšak hlavnou vecou, na ktorú sa musíme zamerať, je nestabilná bezpečnostná situácia. Musíme Gruzínsku poskytnúť našu podporu v momente, keď sa táto krajina obáva provokácie, dokonca agresie, zo strany Ruska.

Skúsme nezriediť dnešné posolstvo. V prvom rade, nebudeme tolerovať ďalšie provokatívne kroky Ruska. Po druhé, územná celistvosť Gruzínska sa nesmie žiadnym spôsobom narušiť a po tretie, mierové sily v potenciálnych separatistických regiónoch musia byť neutrálne a musia mať dôveru všetkých strán. Ruské oddiely v žiadnom prípade nespĺňajú tieto kritériá.

Toto sú otázky, ktoré potrebujeme riešiť, a to okamžite.

(potlesk)

  Katrin Saks (PSE). – (ET) Na včerajšom stretnutí s podpredsedom vlády Gruzínska zaznel opakovane názor, že príčinou vrcholenia napätia v Gruzínsku je prístup k otázke Kosova.

Je pravdou, že Rusko využíva túto situáciu, ale zároveň je jasné, že Rusko by si na plnenie svojich imperialistických záujmov našlo v prípade potreby akúkoľvek inú zámienku.

Dnešný problém nespočíva v tom, čo urobilo Gruzínsko, alebo čo Gruzínsko nedokázalo urobiť, ale v skutočnosti, že sa tu objavuje provokácia so zámerom vyvolať vojnu pod rúškom mierových síl a teraz sme už na pokraji tejto vojny.

Dôležité je teraz to, aby sme veľmi dôkladne vyhodnotili situáciu v Abcházsku a ponúkli Gruzínsku našu jednoznačnú pomoc.

  Ewa Tomaszewska (UEN). – (PL) Vážená pani predsedajúca, pod zámienkou boja proti terorizmu vyvraždilo Rusko už viac ako polovicu Čečencov. Teraz uplatňuje svoj vplyv v súvislosti s porušovaním ľudských práv v Bielorusku a tento vplyv je evidentný. To, čo sa deje v Gruzínsku je ďalšia hrozba takéhoto druhu. Tieto veci jednoducho nemôžeme vnímať ako vnútorné záležitosti Ruska. Nemôžeme dovoliť, aby Rusko opäť vojenským zásahom vyvolalo závislosť a vojnu v krajinách, ktoré mu boli donedávna podriadené. Rusko nedokáže rešpektovať slobodu iných národov. Bola by som rada, keby tomu nebolo tak, ale je tomu tak už niekoľko storočí a žiaľ, aj táto situácia je toho dôkazom.

Európska únia nemôže tieto veci vnímať, akoby išlo iba o delikátne diplomatické postupy. Musíme tieto veci brať naozaj vážne.

  Janusz Onyszkiewicz (ALDE). – (PL) Už dlhší čas sa Rusko usiluje v súvislosti s Gruzínskom rozvíriť akúsi špirálu strachu. Náznakom toho je aj zostrelenie prieskumného lietadla bez posádky ruskými vzdušnými silami, pretože niet pochýb o tom, že to nevykonalo lietadlo abcházskych vzdušných síl. Máme k dispozícii video, na ktorom je zreteľne vidieť približujúce sa lietadlo MiG-29, ktoré vypáli raketu a zasiahne bezpilotné lietadlo. Abcházske bezpečnostné sily údajne nedávno zostrelili ďalšie dve takéto lietadlá.

Logicky vzniká nasledovná otázka: ako je možné, že napriek dohode dosiahnutej v roku 1994 v Moskve, disponujú abcházske vojenské sily takýmito bojovými prostriedkami? My v tomto Parlamente musíme podporiť výzvu gruzínskej vlády adresovanú vysokému predstaviteľovi OSN v Gruzínsku, aby začal vyšetrovanie tejto skutočnosti a podrobne ju preskúmal.

Nemôžeme Rusom dovoliť, aby ďalej roztáčali túto špirálu strachu.

  Tunne Kelam (PPE-DE). – Vážená pani predsedajúca, myslím si, že dnes sa jasne ukázalo, že pojem zmrazené konflikty, môže byť veľmi zavádzajúci. V skutočnosti bolo zamrznuté naše chápanie podstaty týchto konfliktov. Dnes sme svedkami postimperialistickej politiky v akcii v blízkom zahraničí, pričom ruská vláda sa pred dvanástimi rokmi zaviazala zanechať takúto politiku, keď sa Rusko stalo členom Rady Európy.

Dnes musíme jednoznačne povedať, že to, ako si Rusko vykladá svoju úlohu mierových síl OSN, je absolútne neprijateľný. Nesmieme váhať a musíme jasne povedať, že jednota a integrita musí platiť rovnako pre Gruzínsko ako pre Rusko.

Nastal čas konať. Niet viac času na slová.

(potlesk)

  Siiri Oviir (ALDE). – (ET) Dnes, keď počúvam prejavy, ktoré tu zaznievajú, je jasné, že všetci z nás, ktorí sme v tomto Parlamente, či už zastupujeme, Radu, Komisiu alebo Európsky parlament, všetci zastávame názor, že Gruzínsko sa ocitlo na pokraji krízy, na pokraji vojny, ak okamžite nezasiahneme, a to urgentne a s dostatočnými prostriedkami.

Keďže mám málo času, chcel by som sa venovať jednému bodu, konkrétne, takzvaným ruským mierovým jednotkám, ktoré sa už štrnásť rokov nachádzajú na území Gruzínska, v Abcházsku a Južnom Osetsku. Aký účel plnia? Počas tohto obdobia sa objavilo veľké množstvo provokácií, vrátane prieskumných bezpilotných letov, jednostranného prímeria a zvyšovania počtu takzvaných mierových síl. Veľmi sa prehĺbila nestabilita.

V Abcházsku, kde žije 80 % Abcházcov, Rusko vydalo ruské cestovné pasy 90 % občanov v tomto regióne. Prečo hovoríme o zrušení vízovej povinnosti? Robia všetko preto, aby sa situácia ešte väčšmi destabilizovala.

Preto mám len jeden návrh – aby sme ruské mierové jednotky nahradili pravými a efektívnymi mierovými silami.

  Zbigniew Zaleski (PPE-DE). – (PL) Vážená pani predsedajúca, v prvom rade musí Európska únia napraviť chybu s vízami, po druhé, sa musí neagresívne, no zreteľne vyjadriť o skutočných zámeroch Ruska v Gruzínsku a po tretie, musí pomôcť Gruzínsku vyriešiť vnútorné problémy.

V súvislosti s Gruzínskom by som sa chcel obrátiť na Rusko, aby nový prezidentský úrad Ruska prišiel s novým prvotriednym štýlom, ako sa na veľkého aktéra patrí, a namiesto imperialistického uvažovania, by mohlo Rusko konečne začať myslieť kooperatívne. Význam národnej hrdosti sa tým vôbec nenaruší. Po druhé, obrovské, hrdé a bohaté Rusko by si mohlo dovoliť rešpektovať neoddeliteľné územie Gruzínska tak, ako aj my rešpektujeme dosť zvláštne územie Ruska v regióne Kaliningradu.

  Janez Lenarčič, úradujúci predseda Rady. – (SL) Veľmi pozorne som načúval vyjadreniam, ktoré zazneli v tejto rozprave a chcem sa vám všetkým za ne poďakovať. Najskôr by som chcel odpovedať na vyjadrenie pána Wiersmu, ktorý sa nazdáva, že Európska únia môže zohrať významnú úlohu pri zmierňovaní súčasnej napätej situácie. Súhlasím s týmto názorom a slovinské predsedníctvo, verím, že aj Rada, vynaložia v tomto ohľade náležité úsilie. Ako? V prvom rade v rámci Organizácie spojených národov. Môžeme súhlasiť s hodnotením pani Isler Béguin, ktorá uviedla, že pokrok v rámci OSN je malý a určite s ním nemôžeme byť spokojní, ale rámec OSN zostáva stále jedným zo základným rámcov pre diskusiu o takýchto veciach.

Už v úvodnom príhovore som odkazoval na rezolúciu Bezpečnostnej rady OSN č. 1808, ktorá potvrdzuje suverenitu a územnú celistvosť Gruzínska v rámci jeho medzinárodne uznaných hraníc. Táto rezolúcia Bezpečnostnej rady bola prijatá nedávno, 15. apríla a v tomto kritickom momente by som chcel zdôrazniť, najmä v súvislosti s vyjadrením pána Evansa, že bez súhlasu Ruskej federácie by táto rezolúcia nemohla byť prijatá.

Z tohto dôvodu je OSN stále významným rámcom pre riešenie tohto problému. Ďalší významný rámec predstavuje Organizácia pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe a aj tu bude Európska únia pokračovať, a dúfame, že aj zintenzívni úsilie o zmiernenie konfliktu. Upokojenie situácie a uvoľnenie napätia je dnes najvyššou prioritou Európskej únie. Je to priorita číslo jeden.

Zároveň sa budeme usilovať zintenzívniť našu snahu, aby sme dospeli k dlhodobému mierovému riešeniu tohto problému, nielen na multilaterálnych fórach, ktoré som spomenul, ale aj v našich bilaterálnych vzťahoch s Ruskou federáciou a Gruzínskom. Predsedníctvo je v tomto smere aktívne. Už som spomenul, že táto téma bola nedávno predmetom vládnych rozhovorov medzi trojkou Európskej únie a Ruskou federáciou. Práve dnes sa pán minister Rupel, predseda Rady pre všeobecné záležitosti a vonkajšie vzťahy, stretol s pánom Baramidzem, gruzínskym vicepremiérom, s ktorým diskutoval na túto tému. Samit Európskej únie a Ruskej federácie, ktorý sa koná v budúcom mesiaci, bude jednou z mnohých príležitostí pre dialóg o týchto veciach v budúcnosti.

Mal by som zdôrazniť, že Európska únie je aktívna. Dodnes sa problém Gruzínska veľmi pravidelne objavoval na programe rokovania Rady pre všeobecné záležitosti a vonkajšie vzťahy. Máme osobitného zástupcu Európskej únie pre Gruzínsko a Kaukaz. Je možné, že v krátkej dobe, už o niekoľko dní, politický riaditeľ špeciálne navštívi túto krajinu atď. Mal by som zdôrazniť, že Európska únia bude naďalej neoblomne podporovať Gruzínsko v jeho úsilí o nájdenie mierového riešenia pre nevyriešené konflikty v Abcházsku a Južnom Osetsku. Mal by som ďalej zdôrazniť, že bude neustálou témou rozhovorov s Ruskou federáciou, v ktorých budeme vždy zdôrazňovať potrebu mierového riešenia a budeme apelovať a podnecovať konštruktívny prístup Ruskej federácie k ponuke mierového riešenia, ktorú nedávno vyslovil prezident Saakašvili.

Úsilie osobitného zástupcu Európskej únie bude naďalej pokračovať, ako aj snahy Európskej komisie, ktoré by sa mali ešte zintenzívniť, najmä v súvislosti s realizáciou balíka opatrení na vybudovanie dôvery – veľmi oceňujeme podporu Gruzínska pre tento balík. V krátkosti vás môžem v mene predsedníctva ubezpečiť, že budeme presadzovať, aby sa naďalej vyvíjalo a zosilňovalo úsilie zamerané v prvom rade na zmiernenie a v druhom rade na nájdenie trvalého mierového riešenia tohto problému.

PREDSEDÁ: PANI ROTHE
podpredsedníčka

  Benita Ferrero-Waldner, členka Komisie. − Vážená pani predsedajúca, toto bola dôležitá rozprava vo významnej a ťažkej chvíli. Skôr než odpoviem na niektoré vaše myšlienky, otázky a názory, by som chcela povedať, že som s radosťou uvítala správu Parlamentného výboru pre spoluprácu EÚ – Gruzínsko, ktorá sa v mnohých bodoch zhoduje s našou analýzou, ktorú sme vypracovali v Komisii a vychádza z rovnakých základov, ako naša správa o pokroku.

Je úplne jasné, že musíme podporiť Gruzínsko, ale tak, ako niektorí z vás povedali, dobrí priatelia si niekedy musia dať poradiť. Myslím si, že prvou vecou, ktorú svojim priateľom musíme odkázať, je tá, že jediná cesta, ktorá vedie napred, je dialóg. Ak sa objavujú provokácie voči Gruzínsku, podstatné je, aby sa nechytilo do tejto pasce a nereagovalo agresívne.

Mnohí z vás zdôraznili, že pre Gruzínsko je dnes väčšmi ako kedykoľvek predtým dôležité, aby posilnilo svoju demokraciu a usporiadalo slobodné a spravodlivé voľby a uvidíme, čo sa stane 21. mája. Jasné je však aj to, že neprichádza do úvahy, aby Európska únia postávala nečinne bokom v tomto veľmi ťažkom momente.

Určite budeme naďalej naliehať na Rusko, aby odvolalo svoje nedávne rozhodnutie a tak, ako povedal náš predseda Rady, mali sme stretnutie trojky Stálej rady partnerstva medzi EÚ a Ruskom, na ktorom som sa zúčastnila aj ja a na ktorom sme túto otázku pomerne otvorene riešili. Potom tu je, samozrejme, ešte samit v júni a využijeme každú príležitosť, aby sme jasne dali najavo svoje stanovisko k tomuto problému.

Budeme taktiež ďalej podporovať Gruzínsko v jeho úsilí o posilnenie. Opakujem, že podporíme každú iniciatívu, ktorá posilní dialóg medzi všetkými stranami.

Ako som už povedala, súhlasím s návrhmi, aby sme revidovali mierové mechanizmy, ak sa nám v tomto podarí dosiahnuť dohodu so všetkými partnermi – čo bude opäť neľahkou úlohou. Pokiaľ ide o víza, otvorili sme už debatu v Rade. Čoraz viac členských štátov vidí naliehavosť situácie v súvislosti s vízami a readmisiou. Zatiaľ sme ešte nedosiahli nevyhnutnú jednomyseľnosť, ale vyvíja sa to správnym smerom.

Pokiaľ ide o utečencov, poskytli sme už významnú humanitárnu pomoc vysídlencom vo vlastnej krajine (IDP), ktorí museli opustiť Abcházsko a Južné Osetsko. V tomto roku podporujeme aj implementáciu nového gruzínskeho zákona o reintegrácii vysídlencov a ich presťahovaní z biednych dočasných úkrytov, ktorý zahŕňa program s rozpočtom 2 milióny EUR.

Ale budeme, samozrejme, aj naďalej aktívni, pretože toto je jedna z vecí, o ktoré musíme neustále dbať.

Na záver chcem povedať, že urobíme všetko, čo je v našich silách, aby sme docielili obnovenie stability v Gruzínsku a v každom prípade budeme neoblomne brániť suverenitu a územnú celistvosť Gruzínska.

  Predsedajúca. − Rozprava sa skončila.

Hlasovanie sa uskutoční 5. júna.

Písomné vyhlásenia (článok 142)

  Adam Bielan (UEN), písomne. – (PL) Počas niekoľkých ostatných týždňov ruské úrady v súvislosti s Gruzínskom vykonali niekoľko provokatívnych krokov a vyvolali konflikt s hrozbou vojny. Pred niekoľkými dňami Rusko bez súhlasu Gruzínska rozšírilo svoj vojenský kontingent v Abcházsku z 2 000 na 3 000 vojakov a zároveň poverilo vysokého ruského dôstojníka velením takzvanej abcházskej armády. Toto je jasným znakom ruskej prípravy na vojenskú agresiu v Gruzínsku.

Apelujem za podporu suverenity a územnej celistvosti Gruzínska a vyzývam ruské orgány, aby zastavili stupňovanie tohto konfliktu a potvrdili oprávnenosť vykonaných vojenských opatrení. Konfrontačná rétorika a provokácie zo strany Kremľa znemožňujú mierové riešenie tejto situácie a hrozí, že spôsobia destabilizáciu celého regiónu.

Údajne mierové ruské ozbrojené sily by sa mali okamžite nahradiť nezávislými mierovými jednotkami pod velením EÚ alebo OSN.

Úlohou Európskej únie by malo byť odzbrojenie tohto konfliktu a zamedzenie neoimperialistickým ambíciám Ruska vo vzťahu k svojim bývalým republikám v Zakaukazsku.

Európska únia by mala prejaviť úplnú podporu Gruzínsku, systematicky zintenzívniť spoluprácu a bezodkladne uzavrieť vízové dohody v prospech Gruzíncov.

13. Transatlantická hospodárska rada (rozprava)

  Predsedajúca. − ďalší bod programu je vyjadrenie Komisie o Transatlantickej hospodárskej rade.

  Günter Verheugen, podpredseda Komisie. − (DE) Vážená pani predsedajúc, dámy a páni, keď si to spočítame, Európska únia a Spojené štáty predstavujú 60 % svetového hrubého domáceho produktu a 40 % objemu svetového obchodu. Transatlantické komerčné služby a revízne toky tvoria spolu 3 miliardy USD denne. Transatlantické hospodárske vzťahy vytvárajú pracovné príležitosti pre štrnásť miliónov ľudí. Toto je rozsah toho, o čom tu dnes budeme hovoriť.

V apríli 2007 Európska únia a Spojené štáty americké podpísali rámcovú dohodu o posilnení transatlantickej hospodárskej integrácie medzi Spojenými štátmi a Európskou úniou. Táto dohoda je založená na uznaní nielen toho, že Európska únia a Spojené štáty americké sú si vzájomne najdôležitejšími hospodárskymi partnermi, ale aj toho, že máme spoločné záujmy a výzvy a máme mnoho spoločných hodnôt, ako napríklad odhodlanie udržiavať voľný obchod a otvorenosť investíciám, záväzok udržiavať slobodnú nerušenú súťaž, rešpektovanie vlastníckych práv vrátane práv duševného vlastníctva, účinnú ochranu spotrebiteľov, zamestnancov a životného prostredia.

Transatlantická dohoda je posilnením našich spoločných záväzkov, aby sme mohli dosiahnuť užšiu hospodársku spoluprácu a urýchliť odstraňovanie transatlantických bariér obchodu a investícií. Transatlantická hospodárska rada bola vytvorená s cieľom zabezpečiť fungovanie tejto spolupráce. Jej zámerom je odstrániť prekážky skutočného transatlantického trhu. Zároveň sa však zúčastňujeme na riešení spoločných výziev v našich vzťahoch s inými krajinami. Transatlantická hospodárska rada sa už ukázala ako cenné fórum pre strategický dialóg o tom, ako pokračovať v otázkach vo vzťahu k Číne a vo vzťahu k štátnym financiám. Výrobná bezpečnosť dovezených tovarov a priznávanie práv duševného vlastníctva v tretích krajinách sú osobitnými príkladmi praktickej spolupráce v konkrétnych otázkach.

Najväčšou prekážkou obchodu medzi našimi vysoko rozvinutými hospodárstvami sú rôzne pravidlá a prístupy k regulácii. Necolné prekážky obchodu sa takmer odstránili na základe ôsmich veľkých rokovaniach o svetovom obchode za posledných 60 rokov. Necolné bariéry, napríklad zbytočne prísna regulácia a administratívne postupy obmedzujúce obchod sú dnes hlavnými druhmi prekážok. Tieto prekážky sú často menej viditeľné no komplexnejšie a môžu byť politicky veľmi senzitívne, pretože sú často výsledkom cielených vnútropolitických rozhodnutí.

Dobrou správou pre nás je skutočnosť, že Spojené štáty, ktoré boli v minulosti veľmi skeptické voči regulácii, ktorú sami neprijali, sa čoraz väčšmi otvárajú medzinárodnej spolupráci v otázkach regulácie, a to hlavne s nami. Rozhodnutie Komisie USA pre cenné papiere a burzu (SEC) prijať Medzinárodné štandardy finančného výkazníctva (IFRS) je historickým krokom vpred.

Ako európsky predseda Transatlantickej hospodárskej rady som pochopil veľmi významnú koncepciu už v tejto ranej fáze. Transatlantická spolupráca nie je možná bez politického vedenia. Súhlasiť s tým, že je žiadúce, aby sme mali trh bez prekážok obchodu je jedna vec, ale len čo začneme riešiť konkrétne prekážky, zisťujeme, že hospodárska integrácia si vyžaduje veľkú dávku tvrdej práce, trpezlivosti, vytrvalosti a ako som povedal, politického vodcovstva. Mimochodom, rovnaký prípad bol aj vtedy, keď sme chceli zrealizovať myšlienku európskeho vnútorného trhu. Pamätám si, že kým sme sa dostali k výsledku projektu vnútorného trhu Európy, prešlo tridsať rokov hospodárskej a politickej integrácie.

Zmeniť existujúcu reguláciu a hlboko zakorenené procedúry nie je populárne. Vždy sa nájdu skupiny, ktoré sa pre status quo nemusia vzdať svojich privilégií. Vždy sa nájde určitá skupiny, ktorá sa cíti byť ohrozená na svojej domácej pôde. Ak sa vzdáme a uvoľníme tento tlak, stratíme z obzoru výhody pre európske hospodárstvo ako celok, potom sa sami zapečaťujeme a strkáme kolektívne hlavu do piesku.

Dnes by som chcel zdôrazniť nielen to, že hospodárska integrácia a znižovanie regulačnej záťaže sú obmedzené existujúcou reguláciou, ale aj to, že dosiahnutie nášho vytúženého cieľa nám môžu prekaziť nové štatutárne iniciatívy. Príkladom je návrh zákona amerického Kongresu, v ktorom sa navrhuje stopercentná kontrola všetkých nákladov, skôr než opustia naše prístavy a zamieria do USA. Samozrejme, aj o tomto budeme diskutovať v rámci Transatlantickej hospodárskej rady.

Najbližšie stretnutie Transatlantickej hospodárskej rady sa koná tu v Bruseli v budúci utorok. Bude to prvé stretnutie na európskej pôde. Američania prídu s veľkým počtom vládnych politikov. My máme široký program, ktorý znamená pokrok v mnohých oblastiach. Ako naše prvé stretnutie vo Washingtone, aj toto stretnutie bude pokračovaním strategického dialógu. Plánované témy sú: integrácia Ruska do svetového hospodárstva, otázka, ako odpovedať na rastúce nebezpečenstvo protekcionizmu, a najmä k akým záverom môžeme všetci dospieť na základe krízy na finančných trhoch. Ako vidíte, snažíme sa pokryť veľmi široké spektrum.

Parlamenty na oboch stranách Atlantiku zohrávajú dôležitú úlohu v celom procese. Som veľmi vďačný Európskemu parlamentu za úprimný záujem, ktorý prejavil v súvislosti s týmto procesom. Taktiež som vďačný Európskemu parlamentu za to, že udržiava blízke vzťahy s americkým Kongresom a musím povedať, že ako poslanci máte veľmi dôležitú úlohu, pretože väčšina z toho na čom sa chceme a môžeme politicky dohodnúť, sa musí neskôr formalizovať v zákonoch. Na to, aby sa to mohlo stať, potrebujeme schválenie Kongresom v USA a vami v Európe. Aj toto je dôvod, prečo je v celkovom projekte zahrnutý aj štatutárny dialóg.

Na záver mi dovoľte zdôrazniť, že prístup, ktorý sme najnovšie zvolili, sa líši od všetkých predošlých pokusov, ktoré viac či menej pozoruhodne do jedného zlyhali, a že obidve strany sú presvedčené, že je to zatiaľ najnádejnejší prístup v súvislosti s dosiahnutím skutočnej zmeny. Je dôležité mať neustálu politickú kontrolu a jasné rozdelenie zodpovednosti za iniciatívy, pretože aj v minulosti sa prijímali iniciatívy, ale nanešťastie sa nimi nedosiahol žiadny cieľ.

Preto je veľmi dôležité vyjasniť si fakt, že toto je cvičenie spolupráce, ktorá sa nenadväzuje unáhlene, ale je dlhodobým projektom. Obidve strany úplne súhlasia s tým, že ani dĺžka mandátu súčasnej vlády USA, ktorý vyprší v januári budúceho roka, ani dĺžka mandátu súčasnej Európskej komisie, ktorý končí na budúci rok v novembri, neumožňujú týmto inštitúciám zohrávať vážnejšiu úlohu zo strednodobého a dlhodobého hľadiska plánovania práce.

Sme úplne odhodlaní zabezpečiť, aby sa tento projekt rozšíril aj mimo rámec legislatívnych a funkčných období.

  Jonathan Evans, v mene skupiny PPE-DE. – Vážená pani predsedajúca, v úvode by som sa chcel poďakovať pánovi podpredsedovi Verheugenovi. Hovoril o potrebe politického vodcovstva, tvrdej práce a trpezlivosti. Sám predviedol všetky tieto kvality a musím povedať, že by sme sa nedostali do tejto fázy, v ktorej sme dnes, nebyť jeho tvrdej práce a osobného odhodlania, ktoré v súvislosti s týmto projektom prejavuje.

Predložený spoločný návrh uznesenia je taký, ktorý podľa môjho názoru, odzrkadľuje pri tejto príležitosti zastúpenia všetkých parlamentných výborov. Chcem im najskôr zablahoželať k vykonanej práci a zároveň k ich schopnosti správneho zamerania sa, pretože tento dokument je obmedzený na 47 odsekov, verte tomu, alebo nie, pričom sa na ňom podieľajú všetky výbory Parlamentu.

Je to pozitívny proces. Proces, ktorý, podľa môjho názoru, musí pokračovať aj v budúcnosti. Chcel by som sa poďakovať obchodnému dialógu a spotrebiteľskému dialógu za to, že spolupracovali s poslancami. Takisto chcem upriamiť pozornosť na poznámku, ktorú uviedol pán podpredseda Verheugen, o účasti Kongresu. Vlastne som sa stretol s našimi kolegami z Kongresu minulý týždeň vo Washingtone a prekvapivo – myslím si, že ako prvý z nás – som bol požiadaný, aby som prezentoval ich stanovisko na stretnutí, ktoré sa koná 13. mája. Myslím si, že je to diametrálne odlišný vzťah od toho, ktorý sme ako Parlament s Kongresom mali pred tromi či štyrmi rokmi.

Prečo sú tieto veci dôležité? Pretože to, čo zamýšľame urobiť, je pokročiť v spolupráci v oblasti regulácie, správneho hodnotenia rizík vrátane bezpečnosti dovezených produktov, prekonať rozdiely technických noriem, odolávať protekcionizmu, odstrániť bariéry transatlantického obchodu a posilniť liberalizáciu kapitálových trhov.

Zároveň si však myslím, že si pre seba môžeme vymedziť úlohu globálneho určovateľa štandardov vo vzťahu k výzvam globalizácie. Môžeme ukázať, že na transatlantickom základe dokážeme zabezpečiť, že sa štandardy nebudú znižovať pod tlakom výziev, ktorým čelíme v podobe Číny a Indie.

Dovoľte mi na záver slovkom spomenúť ešte jednu osobu, ktorá prispela k tomuto procesu. Je to predseda Výboru Kongresu USA pre zahraničné vzťahy, pán predseda Tom Lantos, ktorý nás bohužiaľ pred niekoľkými týždňami navždy opustil. Chcel by som len podotknúť, že bol jediným človekom, ktorý prežil holokaust a pôsobil v americkom Kongrese. Život mu zachránil Raoul Wallenberg. Chcem, aby sa jeho odhodlanie pre tento proces vpísalo do pamäti tohto Parlamentu a vysloviť mu vrelú vďaku za nás všetkých.

(potlesk)

  Jan Marinus Wiersma, v mene skupiny PSE. – (NL) Aj my chceme pochváliť pána komisára Verheugena za jeho odhodlanie pre spoluprácu medzi Európskou úniou a Spojenými štátmi americkými a za rozvoj a založenie Transatlantickej hospodárskej rady s cieľom posilniť hospodársku spoluprácu, vytvoriť jeden veľký spoločný trh, nielen v záujme EÚ a USA, ale aj so zámerom vyriešiť problémy, ktorým čelia obidve strany, napríklad tvarovanie globalizácie, reguláciu vecí, ktoré je potrebné regulovať na celosvetovej úrovni a v prípade potreby aj dereguláciu.

Pán komisár Verheugen má pravdu, keď hovorí, že politické faktory hrajú v tomto ohľade ohromne dôležitú úlohu a že úloha politickej exekutívy (ktorá je zároveň aj otázkou samou osebe) je tiež významná. V USA je tento rok rokom volieb. Je to rok, ktorý vedie k neistote v súvislosti s budúcim smerovaním krajiny. Nevieme, kto sa stane novým americkým prezidentom, aj keď ja osobne mám svojho favorita. Hospodársky rozvoj krajiny je iný ako náš. Nám sa zatiaľ stále celkom dobre darí, zatiaľ čo v USA sa začína objavovať pesimizmus. Prehriatie ekonomiky, nárast nezamestnanosti , trpké sťažnosti na vysoké ceny energie – napríklad toto všetko vedie k určitému stupňu neistoty, ktorý bude mať iste vplyv na hlavných aktérov krajiny.

Napriek všetkému, potrebujeme jeden druhého, aby sme mohli uplatniť široký program, ako už povedal pán komisár Verheugen. Nie je to len o rozvoji spoločného trhu, ide tu aj o náš záväzok riešiť globálne problémy spojené s obchodom a obchodnou politikou, ako aj s našimi vzťahmi voči novým hospodárskym veľmociam, známym pod akronymom BRIC. Toto je dôležité hľadisko.

Rovnako dôležité je porozmýšľať nad tým, ako by sme mohli rozvinúť spoločný obchodný program, ktorý bude zahŕňať aj sociálne a ekologické hľadiská. Body, ktoré som zdôraznil, sú pre moju politickú skupinu veľmi významné.

Okrem rozvoja tohto trhu, by som rád ešte spomenul niekoľko priorít z krátkodobého hľadiska. Myslím si, že riešenie potravinovej krízy by sa malo tiež dostať do programu, ako aj bezpečné a udržateľné zdroje energie – EÚ aj USA sú primárne spotrebiteľmi energie závislými od výrobných krajín – a samozrejme aj stabilita finančných trhov. Nazdávam sa, že tu v konečnom dôsledku ide o zabránenie vzniku pevnosti Európa a pevnosti Amerika ako reakcií na všetky druhy nového hospodárskeho vývoja. Musíme vynaložiť úsilie a konať spoločne v medzinárodnej aréne, pokiaľ ide o našu vlastnú hospodársku budúcnosť a budúcnosť mnohých ďalších krajín, ktoré sú od nás závislé. Ďakujem.

  Annemie Neyts-Uyttebroeck, v mene skupiny ALDE. – (NL) Vážená pani predsedajúca, vážený pán komisár, dámy a páni, pán komisár Verheugen nám pripomenul niekoľko veľmi dôležitých prvkov súvisiacich s dnešnou témou. V prvom rade to, že obchod medzi USA a EÚ má hodnotu 3 miliardy USD denne.

Po druhé, nám pripomenul, že jednotný trh medzi našimi členskými štátmi sa vytváral viac ako tridsať rokov a ako všetci vieme, ešte stále nie je dokonalý. Inými slovami, sme upozornení na to, že rozvoj jednotného trhu medzi Spojenými štátmi americkými a Európou môže byť iba dlhodobým projektom.

Nakoniec v tomto ohľade zdôraznil význam úlohy politiky, politických kruhov a inštitúcií.

Moja skupina pomohla vypracovať toto uznesenie a preto podporuje hlavné motívy, ktoré obsahuje. V prvom rade sa musíme usilovať o maximálnu harmonizáciu noriem, či už ide o bezpečnosť výrobkov alebo iné finančné prvky. Preto je potrebný systém jednotných harmonizovaných noriem. Vieme však, aké je to ťažké, takže ak by sa to ukázalo byť nemožné, alebo by to malo trvať príliš dlho, uznesenie počíta aj s možnosťou vzájomnej akceptácie noriem v súvislosti s rôznymi hospodárskymi hľadiskami, podľa zásady: ak je to dosť dobré pre nás, musí to byť dobré aj pre našich partnerov, ale aj naopak, samozrejme.

Ako všetci vieme, aj toto sa ľahko hovorí, ale stále je tu množstvo problémov, ktoré musíme spoločne vyriešiť, či už ide o hydinu, hormóny, dobytok, alebo veľmi citlivú otázku, ktorú spomenul aj pán komisár, a síce požiadavku USA, aby sa skenoval každý prepravný kontajner.

Na základe nevyhnutne pozitívneho postoja verím, že budeme úspešní a vyriešime všetky tieto problémy jeden po druhom. Ak svojou čiastkou prispeje náš Parlament aj Kongres USA, potom môžeme očakávať dobré výsledky.

  Dariusz Maciej Grabowski, v mene skupiny UEN. – (PL) Vážená pani predsedajúca, niekoľko slov uznania pre pána komisára Verheugen za to, že sa zapojil do riešenia takejto dôležitej veci. Devätnáste storočie bolo obdobím európskej expanzie, v dvadsiatom storočí boli dominantné USA a zdá sa, že 21. storočie je érou Číny a juhovýchodnej Ázie. Aby sme zabránili opakovaniu konfliktov, ktoré sprevádzali hospodárske zmeny v devätnástom a dvadsiatom storočí a so zreteľom na rýchlosť hospodárskych procesov posledných desaťročí, musíme predvídať potenciálne bojiská a vypracovať metódy na zabránenie konfrontácii.

Je potrebné povedať niečo o hlavných troch hrozbách, ktorými sú nerovnakosť prístupu k informáciám a prenosu informácií, nerovnakosť prístupu k surovinám a po tretie nerovnakosť prístupu k výskumu a technológiám. V tomto momente sa zviditeľňuje úloha a význam Transatlantickej rady.

Musíme diagnostikovať, predvídať a zabraňovať krízam a hospodársku slobodu si nesmieme zamieňať s hospodárskou anarchiou. Európa by nemala prejavovať pohŕdanie alebo protekcionizmus vo vzťahu k USA, ale ani Spojené štáty americké voči Európe. Spojené štáty aj Európa majú dominantné postavenie, pokiaľ ide o prístup k informáciám, preto by mali konať tak, aby sa ešte väčšmi neprehlbovali rozdiely v rozvoji a mali by tomu predchádzať.

  Umberto Guidoni, v mene skupiny GUE/NGL. – (IT) Vážená pani predsedajúca, dámy a páni, verím, že existuje potreba väčšej súdržnosti medzi bilaterálnymi obchodnými dohodami a multilaterálnymi pravidlami WTO, aby sa zabezpečilo lepšie vyváženie medzinárodného obchodu. Bez takejto súdržnosti hrozí Transatlantickej hospodárskej rade, že bude využitá na vytvorenie osobitného ekonomického vzťahu medzi dvomi veľmocami a vytvorenie protekčného trhu spájajúceho Atlantik proti ostatným globálnym trhom.

Namiesto toho by Európa a USA mali spojiť svoje sily a zabezpečiť spravodlivejší obchod, zapojiť do programu uplatňovanie ekologických a sociálnych noriem a uprednostňovať rozvoj, znižovanie chudoby, ochranu životného prostredia a kultúrnu rozmanitosť pred nariadením deregulácie, ktorá umožňuje rýchly obeh kapitálu a znamená väčšie zisky pre nadnárodné spoločnosti.

Potravinová kríza sa šíri svetom sčasti aj pre finančné špekulácie. Komisia musí do programu včleniť aj otázku cien komodít, najmä potravín, tak, aby sa mohol vytvoriť mechanizmus stabilizácie cien, aby sa dalo bojovať proti špekuláciám na hlavných kapitálových trhoch.

Musíme popracovať a zabezpečiť, aby ochrana práv duševného vlastníctva nevytvárala prekážky pre vedomosti, a to tak, že budeme podporovať a odmeňovať presun poznatkov a technológií do rozvojových krajín.

Mnohé obchodné spory medzi Európskou úniou a USA súvisia s použitím geneticky modifikovaných organizmov (GMO) a mäsových hormónov. Rada a Komisia musia konať v súlade a s cieľom ochrániť právne predpisy ES tak, aby európski občania mali zaručené právo na bezpečné potraviny a bezpečné životné prostredie. Musíme začať v európskom poľnohospodárstve a preskúmať, či skutočne existuje nevyhnutná potreba zavádzať výrobky kontaminované GMO, ako vždy, na základe zásady prevencie a zabezpečiť vystopovateľnosť a riadne označenie produktov obsahujúcich GMO.

EÚ a USA musia takisto zaujať vedúcu pozíciu vo vývoji obnoviteľných zdrojov energie s cieľom nájsť ekologicky udržateľné technické riešenia.

  Bernard Wojciechowski, v mene skupiny IND/DEM. – Vážená pani predsedajúca, som veľmi rád, že sa našla politická vôľa na obidvoch stranách Atlantiku pre vytvorenie veľkého partnerstva medzi našimi dvoma kontinentmi. Chcel by som sa poďakovať aj Komisii za jej prácu na vytvorení tejto vzájomne výhodnej štruktúry. Som rád, že tento Parlament – napriek tomu, že je medzi nami aj niekoľko komunistov – podporuje úsilie o odbúranie prekážok obchodu a investícií medzi Spojenými štátmi americkými a Európskou úniou a do roku 2015 očakáva vytvorenie transatlantického trhu.

V celej Európe sa prejavovali veľké očakávania, že nový prezident Francúzska prinesie novú reformu krajine postihnutej socialistickým spánkom. Zdá sa však, že ho viac zaujíma modelka na dôchodku, ako liberalizácia hospodárstva. Boli tu veľké očakávania, že nová kancelárka vykoná reformu zastaralého modelu sociálneho zabezpečenia v Nemecku a zároveň vyšle svieži podnet ostatným krajinám Európy počas nemeckého predsedníctva. Výsledok je nula, nada, zero. To, čo bolo kedysi motorom európskej integrácie je dnes iba prekážkou liberalizácie európskeho hospodárstva. Žargón sociálnej Európy alebo Európy solidarity zavádza našich občanov. Je najvyšší čas, aby sme sa pustili do práce a znížili domáce hospodárske prekážky a vybudovali hlboké partnerstvo so Spojenými štátmi. Je to jediný spôsob, ako môžeme pokračovať v budovaní konkurencieschopnej Európy.

  Jana Bobošíková (NI). – (CS) Dámy a páni, očakávam, že sa na najbližšom stretnutí Transatlantickej rady bude v prvom rade hľadať riešenie, ako zabrániť ďalšiemu zvyšovaniu cien potravín. Očakávam reakciu na ich prudký rast, ale aj na skutočnosť, že v tomto roku zomrie niekoľko desiatok miliónov ľudí a ďalších sto miliónov sa prepadne do ešte hlbšej chudoby.

Stav, keď v rozvojových krajinách vznikajú hladové búrky a vyspelé krajiny potraviny prideľujú, nespôsobila totiž prírodná katastrofa. Je to výsledok hlúpej politiky na obidvoch stranách Atlantiku. Táto politika vyzerá tak, že pre vysoké dotácie a dovozné clá sa potraviny paradoxne nepestujú tam, kde ich možno vypestovať najviac za najnižšie ceny. Na poliach rastie namiesto obilia repka, kukurica a trstina, ktoré po spracovaní skončia v nádržiach áut. Pritom vieme, že cena pšenice by okamžite klesla o 10 % a cena kukurice dokonca o 20 %, keby štáty vyhlásili na biopalivá moratórium. Pritom ani neberiem do úvahy komický fakt, že na výrobu jedného litra biopaliva sa často spotrebuje viac ako jeden liter nafty.

Dámy a páni, som presvedčená, že sa o týždeň na rokovaní Transatlantickej rady jasne ukáže, či Európska únia a Spojené štáty pociťujú skutočnú globálnu zodpovednosť, alebo o nej iba populisticky hovoria. Tvárou v tvár doslova smrteľným výsledkom doterajšej potravinovej politiky by mali čo najskôr zrušiť nespravodlivé poľnohospodárske dotácie a clá, prestať propagovať nezmyselné biopalivá. Iba tak sa zníži cena potravín a viac ľudí na planéte dostane šancu na život bez strachu z hladomoru. Iba tak zabezpečíme skutočnú globálnu zodpovednosť.

  Erika Mann (PSE). – (DE) Vážená pani predsedajúca, musím povedať, že som zaskočená z toho, čo práve povedal pán Wojciechowski o Nemecku, že predstavuje prekážku európskej štruktúry. Vždy som to vnímala podstatne inak. Zdá sa mi to zvláštne, že počujem takéto komentáre na pôde Európskeho parlamentu.

Pán komisár Verheugen, myslím, že ste označili najdôležitejšie body, ale je tu jedna vec, o ktorej ste sa nezmienili, a to je skutočnosť, aké boli teraz ťažké tieto rokovania. Transatlantická hospodárska rada je ešte stále v ranej fáze svojho fungovania a očakávania sú, prirodzene, veľmi veľké. Na zozname toho, čo je potrebné urobiť, je toho veľa a ja osobne si myslím, že by bol namieste zdravý realizmus, pretože v tíme sú aj takí ľudia, ktorí radu zaťažujú príliš veľkým počtom tém vrátane psychologicky náročných otázok, akou je napríklad otázka hydiny. Moje osobné odporúčanie by bolo, aby sme boli trochu realistickejší a program možno aj rozdelili na časti.

Pán Wiersma tiež zdôraznil, že ide o politicky náročný rok pre USA, aj tu v Európe máme pred sebou náročný rok, ktorý vlastne už aj začína. Mnohí sa zúčastňujú na predvolebných kampaniach a potrebujú si zabezpečiť znovuzvolenie a od budúceho roku budeme mať iný Parlament a inú Komisiu, takže by bolo dobré pre obidve strany, aby sme si vypestovali realistický prístup, aby sme sa nedostali do ťažkostí, ako toľkokrát predtým.

Nemali by sme zabudnúť, prečo sme toto spravili. Urobili sme to preto, aby sme mohli lepšie porozumieť, čo znamená integrácia dvoch trhov – nie že by sme ich chceli integrovať, ale že už v skutočnosti sú integrované.  Pani Neyts-Uyttebroeck správne zdôraznila číselné údaje. Veľmi radi by sme chceli odstrániť prekážky, ktoré sa dajú odstrániť, čo je vlastne aj hlavným cieľom. Nemôžeme odstrániť všetky bariéry. S niektorými z nich budeme musieť žiť. Veď aj na európskom trhu žijeme s prekážkami, ktoré nie je možné všetky odstrániť, a neznamená to koniec sveta. Mali by sme odstrániť len tie prekážky, ktoré môžeme – tie, s ktorými sa ťažko dá žiť, ktoré sú ťažké pre spotrebiteľov, ktorých odstránením vytvoríme nové pracovné príležitosti a tie, ktoré sú iracionálne.

Niektoré bariéry sú smiešne. Stačí, ak navštívite malé podniky. Potvrdia vám, že niektoré prekážky sú úplne hlúpe. Naozaj, existuje veľa hlúpych prekážok a presne tých by sme sa mali zbaviť.

Pevne dúfam, že Komisia a Parlament budú takto odhodlane spolupracovať aj naďalej. Mnoho problémov začína v Parlamente, alebo sa nimi Parlament musí zapodievať. Preto vám veľmi pekne ďakujem za úzku spoluprácu a želám vám, aby bolo vaše najbližšie stretnutie úspešné.

  Sarah Ludford (ALDE). – Vážená pani predsedajúca, v roku 2000 bola uzavretá dohoda o príprave bezpečného uloženia obchodných údajov, prenášaných do Spojených štátov amerických. Ale nikdy sme sa nedostali ďalej, k vypracovaniu obvyklých transatlantických noriem. Čo sa stále viac deje, je, že sa prenášajú komerčné údaje verejným činiteľom, predovšetkým údaje o pasažieroch, ale taktiež o bankových a telekomunikačných informáciách na bezpečnostné účely.

Toto nie sú súvislosti na zvýšenie obáv o občianske slobody, ale je to dôležitý ekonomický rozmer. Očividne, ak obchodní cestujúci pociťujú prílišné meškania, sú to náklady. Ale oveľa ťaživejší dopad majú tieto značné náklady na spoločnosti.

Chápem to tak, že v Spojených štátoch existuje opatrenie na náhradu výdavkov, ale v Európskej únii neexistuje konzistentný postup. Napríklad, v „Príkaze na zadržiavanie informácií“ sme ponechali na členské štáty, aby sa rozhodli, či budú kompenzovať telekomunikačné spoločnosti. Bolo by zaujímavé preskúmať, koľko z nich to naozaj robí. Výsledkom však je, že Európska únia je sotva v silnej pozícii presadzovať spoločný transatlantický rámec nielen kvôli normám súkromia, ktoré sú životne dôležité, ale aj kvôli zvládnutiu ekonomických dopadov údajových súborov, keď sa spoločnosti používajú ako agenti pre verejných činiteľov.

  Karl von Wogau (PPE-DE). – (DE) Vážená pani predsedajúca, vážené dámy a páni, v predchádzajúcich rokoch urobila Európa na ceste k spoločnému trhu výrazný pokrok. Avšak existujú ešte aj dnes trhy, dokonca aj v rámci Európskej únie, ktoré sa otvárajú len postupne, napríklad v oblasti finančných služieb, kde nemáme prakticky žiaden spoločný európsky trh. Podobne pri automobiloch, kde síce máme v rámci Európy spoločný trh, ale v transatlantickej oblasti sme ostali stáť na polceste. Pokrok bol dosiahnutý tiež na ceste k spoločnému trhu v oblasti bezpečnosti a obrany. Prvým krokom na tejto ceste v Európe bolo zavedenie Európskej obrannej agentúry; ďalším krokom bolo rozhodnutie poskytnúť 1,4 miliardy EUR na výskum bezpečnosti ako súčasť Siedmeho výskumného rámcového programu.

Avšak najdôležitejším krokom na tejto ceste sú Komisiou momentálne predkladané návrhy smerníc, predovšetkým k obstarávaniu v oblasti bezpečnosti a obrany, a ďalej v oblasti internej dopravy obranných tovarov. To sú rozhodujúce kroky na ceste k spoločnému európskemu trhu v oblasti obrany. Ako to ale vyzerá s transatlantickým trhom v tejto oblasti? Tu existujú dve významné zmeny. Jedna je zrejmá z toho, že sa Spojené štáty nedávno rozhodli kúpiť tankovacie lietadlá u európskej firmy. Druhá je v návrhoch smerníc, ktoré predložila Európska komisia k obstarávaniu tovarov obranného priemyslu, ktoré neobsahujú žiadne pravidlá „Buy European“, ktoré by boli porovnateľné so súčasnými pravidlami „Buy American“. V podstate tu ide o to, zadovážiť pre naše armádne sily to najlepšie vybavenie. Táto otázka zahŕňa aj vedenie intenzívneho dialógu medzi Európskou úniou a NATO

V týchto ekonomických otázkach je však dôležité hľadať priamu diskusiu medzi Európskou úniou a Spojenými štátmi. Preto treba o tejto otázke viesť rozpravu aj v Transatlantickej hospodárskej rade – či už pri tejto, alebo pri nejakej ďalšej príležitosti.

  Antolín Sánchez Presedo (PSE). – (ES) Vážená pani predsedajúca, posilnenie vzťahov medzi Európskou úniou a Spojenými štátmi je kľúčom v transatlantickom kontexte a v stále viac multipolárnom svete.

V ekonomických pojmoch majú Spojené štáty a Európa najlepšie bilaterálne vzťahy v oblasti ekonomickej spolupráce, obchodu a investícií na svete.

Prelomenie bariér k transatlantickej ekonomickej integrácii podporí obojstrannú prosperitu. Na to, aby bolo možné vybudovať transatlantický trh do roku 2015, bude potrebná politická vôľa.

Na samite v roku 2007 bolo prijatie rámcovej dohody o zlepšení ekonomickej integrácie hlavným medzníkom pri obnovení ducha Novej transatlantickej agendy z roku 1995 z Madridu a zakotvením nového podnetu k Transatlantickému ekonomickému partnerstvu.

Transatlantickej ekonomickej rade musíme odkázať, že má podporu Európskeho parlamentu pri napredovaní týmto smerom.

Spojené štáty a Európa sú dvaja velikáni globálnej ekonomiky, a preto sú obzvlášť zodpovedné za formovanie globalizácie s ľudskou tvárou. Ich ekonomická integrácia je pozitívnym referenčným bodom v budovaní otvorenej, spoľahlivej a globálne udržateľnej ekonomiky.

Tento proces, ktorý je zlučiteľný s multilaterálnym záväzkami, by mal pokračovať, otvárať nové cesty a umiestňovať nové smernice na rozvíjanie transparentnejších, spoľahlivejších a spravodlivejších vzťahov pri obvyklých štandardoch.

Taktiež to pomôže zjednotiť snahu v reakciách na problémy finančnej stability, klimatických zmien a potrieb ľudského rozvoja.

Bezpečnosť produktov, ochrana spotrebiteľov, čestný a poctivý obchod, chránenie reputácie, podporovanie technologických vynálezov a inovácií, účtovné pravidlá, rozvoj finančných služieb a regulačná spolupráca sú témy, ktoré formujú časti tejto našej agendy.

Vážený pán Verheugen, dúfame a veríme, že sa nevrátite do Parlamentu s prázdnymi rukami.

  Sophia in ’t Veld (ALDE). – Vážená pani predsedajúca, aj keď si uvedomujem riziko preťaženia programu Transatlantickej ekonomickej rady, naďalej by som rada žiadala o začlenenie problematiky ochrany údajov do tohto programu, pretože ochrana údajov je – na rozdiel od toho, čo si veľa ľudí myslí – do veľkej miery ekonomická problematika. V súčasnosti to patrilo do zodpovednosti Generálneho riaditeľstva Vnútorného trhu a služieb v Komisii, ale odvtedy sa to zmenilo.

Osobné údaje sa stali veľkou podnikateľskou záležitosťou, a jej dôležitosť stále rastie. V súčasnosti sme svedkami napríklad multimiliardových fúzií v tomto sektore. Spomeňme si na Google/Double Click, ktorý sme prediskutovávali v januári; fúzie medzi Microsoftom a Yahoo!, ktoré boli teraz zrušené; a nedávno Reed Elsevier a Choice Point. To naznačuje dôležitosť osobných údajov.

Táto záležitosť je prirodzene tiež globálna. Podnikanie je čoraz viac konfrontované s rozdielnymi právnymi režimami na celom svete, ale dokonca aj v rámci Európy alebo v rámci Spojených štátov. Napríklad: pravidlá nedodržania oznámenia, ochrana údajov, analýza a behavioristická reklama. Podnikanie a občania potrebujú globálne pravidlá kvôli väčšej právnej istote a transparentnosti. Z tohto dôvodu by sme mali začať vypracovávať globálne normy. Myslím si, že vhodným priestorom na riešenie tohto problému by bola Transatlantická ekonomická rada, a preto by som rada počula, či pán komisár Verheugen so mnou súhlasí v tom, že táto úloha by mala byť obsiahnutá v programe Transatlantickej ekonomickej rady.

  Urszula Gacek (PPE-DE). – Vážená pani predsedajúca, nedávna kríza rizikových hypoték v Spojených štátoch vyslala šokové vlny najväčšími európskymi finančnými inštitúciami, ukazujúc nám všetkým, ako úzko sú americké a európske trhy prepojené.

Nasledujúce zdráhanie sa bankárov poskytovať pôžičky – dokonca ani sebe samým – viedla k úverovej kríze, ktorá bude mať negatívny dopad na ekonomický rast a prosperitu, ako aj na podnikanie a domácnosti, či sú v texaskom Paríži, alebo v Paríži vo Francúzsku.

Mnohé vlády nesplnili očakávania bežných občanov. Boli neefektívnymi regulátormi finančných trhov, kde sa šírilo stále viac nových ekonomických inštitúcií, ako v detskej hre „podaj balík”. Ale keď sa hudba konečne zastavila, nikto nechcel držať tento balík, ktorý sa ukázal byť len zväzkom zlých dlhov.

V tejto správe sa veľmi oprávnene zdôraznila potreba zintenzívnenia spolupráce medzi dozornými orgánmi na oboch stranách Atlantiku, najmä v čase, keď sa vlády budú sústreďovať na krátkodobé záchranné zásahy, pomáhajúc alebo podporujúc bankárov a individuálnych veriteľov.

Vlády musia byť opatrné, aby nedali nesprávne signály bezohľadným a priveľmi riskujúcim osobám. Pomocou regulátorov svojich finančných trhov sa musia dožadovať transparentných spôsobov účtovníctva a prezieravých kritérií požičiavania od finančných inštitúcií.

Spoločné úsilie obidvoch strán, teda Spojených štátov a Európy, nám snáď umožní vyhnúť sa v budúcnosti podobným krízam.

  Pervenche Berès (PSE). – (FR) Vážená pani predsedajúca, vážený pán podpredseda komisie, máte pravdu. Po tom, ako ostatné pokusy zlyhali, tento sa snaží zlepšiť naše transatlantické vzťahy na legislatívnej báze „prípad po prípade“. Avšak, okamžite je tu rozmer, ktorý je podľa nášho vyšetrovania dnešnej situácie zjavne nedostatočný, a to je kontext, v ktorom sa nachádza táto debata. Zložku po zložke môžeme vidieť, aký pokrok sa urobil v každom kúsku legislatívy na oboch stranách Atlantiku.

Pokiaľ ide o základnú diskusiu, ktorú o tejto situácii musíme viesť s našimi americkými partnermi, o rizikách ich ekonomiky vedúcej k hospodárskemu poklesu, o problémoch s organizáciou rozdelenia na začiatku tohto ekonomického poklesu, a samozrejme, o problematike výmenného kurzu. Účelom tohto prehlásenia nie je zaoberať sa výmenným kurzom, a stále veľmi dobre vieme, že situácia transatlantických vzťahov bude závisieť od našej schopnosti regulovať obchod v medzinárodnom meradle. Keď sa pozrieme na situáciu rozhovorov s našimi americkými náprotivkami zložku po zložke, sme tiež oprávnení hovoriť o zväzkoch dokumentov, ktoré snáď nie sú časťou transatlantického dialógu v Rade, ktorú ste pomohli založiť.

Dám vám len jeden príklad: situácia trhu s nehnuteľnosťami. Zjavne je to na zákonodarcoch Spojených štátov rozhodnúť, ako vylepšiť schopnosť vystavovať pôžičky na nehnuteľnosti, ktoré by odzrkadľovali skutočné potreby a schopnosti požičiavania amerického obyvateľstva a zvážiť skutočnosť, čo to znamená financovať sociálne bývanie. V Európe si uvedomujeme, že obnova finančných trhov späť k normálnym podmienkam fungovania závisí do značnej miery od amerických finančných trhov vracajúcich sa do normálu. V našom dialógu s americkými partnermi by sme mali zdôrazňovať tieto problémy, ktoré závisia od ich schopnosti zmeniť legislatívu.

  Corien Wortmann-Kool (PPE-DE). – (NL) Po poslednej noci to nevyzerá, že v Spojených štátoch bude zvolená prezidentka – žena. A predsa, bez ohľadu na to, kto bude zvolený, obchod bude aj naďalej hrať dôležitú úlohu vo vzťahoch so Spojenými štátmi.

Sme si navzájom hlavnými obchodnými partnermi, a preto je konštruktívna ekonomická spolupráca veľmi dôležitá. Preto dlžíme poklonu pánovi komisárovi Verheugenovi za jeho prístup. Do Transatlantickej ekonomickej rady vkladáme veľké nádeje, aj keď si musíme uvedomiť, že to bude dlhodobá investícia. Ale táto Rada musí hrať dôležitú úlohu v regulačnej harmonizácii, znižovaní byrokracie a eliminácii obchodných bariér, aby naše spoločnosti mohli ľahšie podnikať v Spojených štátoch a naše trhy do seba lepšie zapadali.

Takže pán komisár, mohli by ste prosím preferovať „die verrückten Maßnahmen” („bláznivé opatrenia“), ako to pekne nazvala pani Mannová: my na to v holandštine nemáme taký výstižný výraz. Tieto opatrenia samozrejme zahŕňajú 100 % skenovanie prepravných kontajnerov, s ktorým by sme mali v súčasnosti skoncovať, pretože je to nezmyselné opatrenie, ktoré by malo veľmi negatívny dopad a bolo by ďaleko predražené.

Vážená pani predsedajúca, musíme tiež spojiť sily so Spojenými štátmi, pokiaľ ide o naše záujmy vo zvyšku sveta, predovšetkým v boji proti nebezpečným hračkám z Číny a produkcii falošných artiklov v Ázii. S týmito falošnými artiklami je to ako búchanie si našich hláv o tehlovú stenu; zdá sa že momentálne nie sme schopní zamedziť ich príliv na reálnom stupni.

Tiež by som rda upriamila osobitnú pozornosť na spoločné konanie v súčasnej finančnej kríze. Tu taktiež musí hrať pozitívnu úlohu Transatlantická ekonomická rada, pretože ide o naliehavú otázku.

Vážená pani predsedajúca, zodpovednosť podporiť dialóg s americkým kongresom neleží len na Transatlantickej ekonomickej rade a pánovi komisárovi, ale aj na nás: ak spojíme svoje sily, môžeme sa navzájom posilniť. Toto je samozrejme náš cieľ.

  Benoît Hamon (PSE). – (FR) Vážená pani predsedajúca, pán komisár, transatlantický ekonomický dialóg prichádza v kontexte, ktorý je označovaný ako trojitá kríza: globálna banková a finančná kríza, ktorej koniec je stále v nedohľadne, kríza cien potravín, a nakoniec pokračujúca kríza cien ropy. Všetky tieto šoky vystupujú proti všeobecnému dôvodu vzniku globálneho otepľovania a klimatických zmien, ktoré volajú po zvrátení cyklov a spochybnení istých dogiem, na ktorých sme zakladali prosperitu západnej spoločnosti.

Mohlo by posilnenie našich transatlantických vzťahov slúžiť tomuto účelu? Myslím si, že áno, aj keď to bude zložité, komplikované a nie nekonfliktné. Toto prehlásenie robí náčrt určitých ohlasov, ktoré sú v súlade s nárokmi a úsilím v európskej a americkej verejnej mienke. V prvom rade, nie je to vec redukcie nášho pohľadu len na vytvorenie transatlantickej oblasti voľného obchodu, ale uistenia sa, že rozvoj nášho obchodu slúži aj iným, chvályhodnejším cieľom, ktoré podporujú sociálne a ekologické normy.

Z tohto hľadiska je uznesenie, ktoré budeme voliť zajtra, dobre vyvážené. Pripúšťa, že takzvanými prekážkami v obchodovaní medzi Európskou úniou a Spojenými štátmi americkými sú často zákony so špecifickými sociálnymi, ekonomickými, kultúrnymi zámermi, alebo zámermi verejného zdravotníctva, a že tieto prekážky nemôžu byť odstránené bez demokratických rozhodnutí a pozitívnych legislatívnych krokov na ochranu týchto zámerov.

Táto téma tiež povzbudzuje Európsku úniu k čerpaniu inšpirácie z určitých bilaterálnych obchodných dohôd podpísaných v Spojených štátoch amerických, obsahujúcich podrobné ustanovenia v pracovnom práve. Z týchto dôvodov je to dôležité, takže verím, že toto uznesenie je prospešné pre transatlantický dialóg.

  Malcolm Harbour (PPE-DE). – Vážená pani predsedajúca, veľký hold patrí práci Günthera Verheugena, Jonathana Evansa a iných, ktorých tu dnes stretávame v snahe napredovať v tejto naozaj dôležitej iniciatíve.

Predovšetkým chcem vzdať hold pánovi Evansovi za jeho politické vedenie, pretože si myslím, že politické a parlamentné zložky boli absolútne rozhodné.

Mal som tú česť ísť minulý rok prvý raz do Washingtonu s delegáciou Výboru pre vnútorný trh, kde sme mali možnosť ísť do Kongresu a zdôrazniť skutočnosť, že angažovanie sa v týchto úlohách bolo v Parlamente všeobecne rozšírené.

Taktiež chcem poznamenať, že sme boli vo Výbore pre vnútorný trh nedávno poctení návštevou pani Nancy Nordovej, úradujúcej predsedníčky Výboru pre bezpečnosť spotrebiteľských výrobkov. Bol to priamy následok našej návštevy vo Washingtone a myslím, že to ukazuje, že sa chopíme politického rozmeru.

Prečo však potrebujeme uchopiť politický rozmer? Odpoveď znie: preto, lebo práca na problematike bezpečnosti technických produktov a problematika harmonizácie obzvlášť musí mať politický rozmer. Problém spočíva v byrokratickej úrovni. Ak zoberieme motorové autá, o ktorých pán von Wogau hovoril už skôr, problém je v skutočnosti v tom, že experti v Európskej únii a experti v Spojených štátoch – teda nie politici – sa stále nevedia dohodnúť na základných skutočnostiach, akými sú napríklad normy emisií pre ťažké kamióny, alebo ako treba testovať bezpečnosť automobilov.

Toto nie sú politické otázky. To sú úlohy, na ktorých sa byrokrati nevedia dohodnúť. Myslím, že potrebujeme nad tým získať kontrolu, pretože v súčasnosti nás to všetkých stojí veľké a zbytočné množstvo peňazí, ktoré by sme mohli minúť a investovať do výroby bezpečnejších a ekologickejších produktov pre spotrebiteľov. O tomto celom to nakoniec je.

Pán komisár, viem, že s vami môžem rátať, že sa s tým budete vo vašom politickom vedení zaoberať, ale myslím si, že my všetci musíme byť zapojení do tohto procesu, nie kvôli tomu, aby sme prijímali detailné rozhodnutia, ale aby sme mohli povedať zúčastneným osobám: spojte sa a zintenzívnite snahu, pretože my všetci chceme, aby ste uspeli.

  Małgorzata Handzlik (PPE-DE). – (PL) Vážená pani predsedajúca, Transatlantická ekonomická rada, založená pred rokom, je dobrým nápadom na zlepšenie transatlantickej spolupráce na ekonomickom poli. A predsa, nesmieme zabudnúť, že Spojené štáty sú naším najväčším obchodným partnerom. Som presvedčená, že efektívna identifikácia existujúcich bariér, nasledovaná ich odstránením, by najviac podnietila ekonomický rast. Dúfam, že obe strany čoskoro vypracujú detailný plán, ktorý zdôrazní opatrenia, ktoré by sa mali prijať v individuálnych odvetviach, aby došlo k vytvoreniu transatlantického trhu, ktorý bude korunovaný úspechom.

Vážené dámy a vážení páni, spolupráca pod vedením Transatlantickej ekonomickej rady zahŕňa problémy, ktoré sú dôležité pre fungovanie bežného trhu. Som obzvlášť potešená tým, že medzi prioritami pre túto spoluprácu boli aj problémy týkajúce sa ochrany práv duševného vlastníctva. Rada by som vám pripomenula, že minulý rok Európska komisia publikovala oznam o zlepšení patentového systému v Európe, v ktorom sa urobil pokus znovu oživiť debatu o komunitnom patente. Tento rok netrpezlivo očakávam oznam o stratégii v oblasti práv duševného vlastníctva. Transatlantická spolupráca je v tejto oblasti obzvlášť dôležitá. Naše ekonomiky sú založené na veľkom rozsahu znalostí, a to je dôvod, prečo sú ochrana a vykonávanie práv duševného vlastníctva tak veľmi dôležité.

Je však samozrejme v záujme našich ekonomík, aby nami podporované riešenia boli rešpektované aj v tretích krajinách. Bez ich pochopenia a ich zapojenia sa neprinesie naše úsilie očakávaný efekt. Toto je to, prečo by požadovaný vplyv na zlepšenie ochrany práv duševného vlastníctva v tretích krajinách mal byť súčasťou transatlantickej spolupráce.

Rátam v blízkej budúcnosti s publikovaním správy Transatlantickej ekonomickej rady o pokroku v spolupráci vo sfére zavedenia práv duševného vlastníctva, ktorá bude obsahovať činnosti, ktoré bude treba v budúcnosti vykonať na posilnenie spolupráce v boji proti falšovanému tovaru a pirátstvu.

  Czesław Adam Siekierski (PPE-DE). – (PL) Vážená pani predsedajúca, vážený pán komisár, Transatlantická ekonomická rada je inštitúciou, ktorej úlohou je prichádzať s lepšími riešeniami v ekonomickej spolupráci a pri raste obratu obchodu medzi Európskou úniou a Spojenými štátmi. Táto rada je tiež miestom, kde boli vypracované základy posilneného spoločného trhu. Dovoľte nám spomenúť, že sa približujeme k času, keď budeme musieť spoločne navrhnúť ostatným svetovým regiónom zmeny v regulácii a v princípoch fungovania svetovej ekonomiky a globálneho obchodu.

Jedna významná oblasť našej spolupráce je v monitorovaní finančných trhov a v prijatí transparentných princípov v tejto oblasti s cieľom vyhnúť sa rizikám, ktoré sme zakúsili ako dôsledok krízy na hypotekárnom trhu, a ktoré sa presunuli a spôsobili rozruch na svetových potravinových trhoch.

  Corina Creţu (PSE). – (RO) Naša debata sa odohráva pred ľubľanským stretnutím európskych a amerických zákonodarcov, ktoré ste, pán komisár, rovnako ako vedúci našej delegácie, pán Evans, už spomenuli. Som presvedčená, že stretnutie ešte raz zdôrazní potrebu posilniť transatlantický dialóg.

Vytvorenie Transatlantickej ekonomickej rady odráža potrebu harmonizácie pozície obidvoch strán v zvládaní krízy, ktorou sa globálne zaoberáme, osobitne s ohľadom na potravinovú a energetickú krízu, ale aj v iných oblastiach.

Nanešťastie, chudoba existuje a zostáva najväčším nepriateľom ľudstva; a nemôže byť zmiernená bez reálnej spolupráce medzi medzinárodnými skupinami a štátmi, ale obzvlášť medzi Európskou úniou a Spojenými štátmi americkými.

Na záver chcem využiť túto príležitosť a požiadať o podporu Európskej komisie pri riešení vízovej problematiky ako znaku potrebnej solidarity s novými členskými štátmi Európskej únie, ktoré tento problém ešte nevyriešili.

  Peter Skinner (PSE). – Vážená pani predsedajúca, mnohí hovorili o veľmi vážnych problémoch. Samozrejme je veľmi dôležité, že si uvedomujeme, že je tu stále pokračujúci dialóg medzi Spojenými štátmi a Európskou úniou, ale Transatlantická ekonomická rada je naozaj o dodržaní možností. Je to o potlačení prázdnych rečí a odstránení niektorých nehanebných výhovoriek na oboch stranách Atlantiku v záujme toho, čo potrebujeme vykonať s cieľom pozdvihnúť naše ekonomiky a odmeniť ľudí v týchto rastúcich ekonomikách, najmä v čase súčasnej finančnej krízy okolo nás.

Toto je dôvod, prečo ma veľmi teší vidieť, že pokrok naozaj nastal. Vítam fakt, že viacerí, ako pán Jonathan Evans, pán komisár Verheugen a kolegovia v tejto snemovni pracovali veľmi tvrdo na tomto probléme v snahe pohnúť veci dopredu. Boli uvedené medzinárodné finančné spravodajské normy, podobné dohodám, aké majú sprostredkovatelia a obchodníci. To všetko sú dobré kroky vpred a veľmi solídne záležitosti, ale nemôže to byť poukaz na nakupovanie. Transatlantická ekonomická rada má sedem priorít, ktoré sa majú pohnúť dopredu a uistiť sa, že si prerazili cestu cez prázdne reči. Poisťovníctvo je jednou z nich a je to tá priorita, ktorá má byť splnená – možno nie dnes, ale určite zajtra.

  Günter Verheugen, podpredseda Komisie. − (DE) Vážená pani predsedajúca, vážené dámy a páni. Najskôr by som vám rád srdečne poďakoval za širokú podporu projektu transatlantickej ekonomickej spolupráce, ktorú táto debata ukázala. Chcem znovu zdôrazniť, že je to projekt, ktorý musia uskutočňovať všetky inštitúcie spoločne. Rada má zohrať svoju úlohu, Parlament má zohrať svoju, a Komisia sa tiež snaží spraviť si svoje.

Chcem protirečiť tým, a upokojiť tých, ktorí vyjadrili svoje obavy, že ide o spôsob transatlantického protekcionizmu alebo o oddelenie oboch najväčších a najmocnejších ekonomických regiónov na svete. Transatlantická ekonomická spolupráca nie je namierená proti nikomu. Je celkom zaujímavé vedieť, že ekonomické regióny, o ktorých sa rozprávalo aj v tejto debate, ukazujú už teraz vážny záujem o túto prácu a už sa viac či menej dôrazne pýtali, či by nebolo predstaviteľné, urobiť niečo podobné aj s inými regiónmi.

Moja odpoveď na to je vždy tá istá: Najprv chceme počkať a vidieť, či model, ktorý sme vytvorili, naozaj funguje, pretože sme ešte stále v počiatočnej fáze. Ešte raz by som sa chcel pokúsiť objasniť, že je tu široká paleta rôznych dimenzií. Vlastné jadro obchodu odbúrava obchodné bariéry. Je to presne tak, ako povedal pán Malcolm Harbour: Existujú tu obchodné bariéry. Keď sa nad tým dôkladne zamyslíte, je to nepochopiteľné a neuveriteľné, že sme toľké roky prevádzkovali takýto nezmysel. A má absolútnu pravdu. Je to preto, že sa byrokrati nevedeli dohodnúť. Čo tu robíme, je popoháňanie byrokratov k činnosti, snažíme sa nútiť ich rozprávať sa spolu, vytvárať pre nich referenčné body diskusie.

Vážená pani predsedajúca, dovoľte mi na tomto mieste trochu odbočiť od témy. Aj keď pracujem v podnikaní už dlho, predsa som sa pri tejto príležitosti naučil niečo nové. Vždy som si myslel, že keď je v Spojených štátoch nejaký politický proces riadený z Bieleho domu, že stačí stlačiť gombík a všade, v celej administratíve aj v celej exekutíve sa deje to, čo chce prezident. To nie je ten prípad ani v Spojených štátoch. Problémy určite nie sú len na európskej strane, ale aj v Amerike majú problémy prinútiť byrokratov k činnosti. Toto je teda hlavná podstata úlohy. Hovoríme tu o veciach, ktoré ekonomiku na obidvoch stranách odbremenia o zbytočné náklady vo výške mnohých, mnohých miliárd eur. Tieto peniaze sa môžu investovať do vytvárania pracovných miest a do presadzovania rozumných inovácií. Toto je kľúčovou úlohou.

Druhá dimenzia sa pozerá oveľa viac dopredu. Zvažuje, či by sme mohli dosiahnuť pracovať so spoločnými normami. Napríklad americký spolupredseda a ja sme sa zhodli, že je nezmyselné, aby sme v Spojených štátoch a v Európe vyvíjali osobitné normy, a týmito normami sme si potom na tretích trhoch navzájom konkurovali. Pokus, aby sme oveľa viac pracovali spoločne a pri budúcich reguláciách predišli problémom je napríklad dôvodom, prečo sa spolu intenzívne rozprávame o nanotechnológiách a prečo sa spolu rozprávame o normách pre biopalivá. Všetko toto robíme preto, aby sa v budúcnosti znovu nezopakovalo, že sa veci budú vyvíjať oddelene.

Chcem sa s vami tiež podeliť o moju osobnú víziu. Myslím, že ak budeme predpokladať na oboch stranách Atlantiku veľmi rozdielnu filozofiu, napríklad o tom, ako zaistiť bezpečnosť výrobkov, potom môžeme dosiahnuť cieľ, len ak sme pripravení uznať si navzájom naše filozofie a spôsoby riadenia, len ak napríklad uznáme, že Američania takisto ako my nechcú svojich ľudí otráviť, a keď Američania uznajú, že my rovnako ako oni nechceme vystaviť našich ľudí nebezpečenstvu, ktoré pochádza z elektronických prístrojov. Toto je teda základ vzájomného uznania rozumných regulácií.

Teraz k tretej dimenzii. Toto je oblasť, v ktorej sa takmer bezvýhradne pohybovala diskusia dnešného popoludnia: Ide o oblasť pomerne veľkú, ďalekosiahlu, čiastočne sa týkajúcu svetovej politiky, ktorá tu bola spomínaná. Súhlasím s pani Erikou Mann a chcem vás poprosiť nepreťažovať Radu, odhliadnuc od toho, že máme rámcovú zmluvu, ktorá nám predkladá, ktorými témami sa môžeme zaoberať a ktorými nie. Spomínalo sa tu množstvo tém, ktoré v tejto rámcovej zmluve definitívne nie sú uvedené a na ktoré sú iné fóra. Predsa sa však už ukázalo, že praktická spolupráca vytvára nevyhnutnosť prerokovať spolu veľké strategické otázky, ako napríklad budúcnosť svetového obchodného systému, otázku protekcionizmu, zaobchádzanie s investíciami zo štátnych fondov, otázky cien potravín a energií, rovnako ako otázky možnej nevyhnutnej regulácie finančných služieb. Presne toto robíme. Našli sme cestu, ktorá nám umožňuje veľmi rýchlo a veľmi flexibilne reagovať. Preto v dlhodobom výhľade vôbec nevylučujem, že budú prerokovávané aj témy, ktoré presahujú rámec toho, čo sme si v súčasnosti vyjasnili v rámcovej zmluve.

Dovoľte mi ešte raz povedať: Cítim sa touto debatou posilnený ísť ďalej už nastúpenou cestou a starať sa o to, aby sme boli tentoraz úspešní. Spolu máme obrovský potenciál, ktorý sme ale zatiaľ v celej jeho šírke ešte nevyužili. Keď odstránime prekážky, ktoré nám bránia vo využívaní nášho ekonomického potenciálu, môžeme urobiť oveľa viac, aby sme dosiahli naše politické, sociálne a ekonomické ciele. O toto nám ide.

PREDSEDÁ: PÁN DOS SANTOS
podpredseda

  Predsedajúci – Dostal som šesť návrhov uznesení v súlade s článkom 103 ods. 2 rokovacieho poriadku.

Diskusia sa skončila.

Hlasovanie sa bude konať zajtra.

Písomné vyhlásenia (článok 142)

  Tunne Kelam (PPE-DE), písomne. – Globálne výzvy sa vznášajú ako hrozba na pozadí dnešnej diskusie. Namiesto hašterenia sa o minulých problémoch a detailoch vzájomných vzťahov si potrebujeme uvedomiť, že v globálnom meradle Európska únia zastupuje 7 % svetovej populácie. Existuje len jedno riešenie, ako naozaj čeliť týmto stále rastúcim výzvam: dve najväčšie demokratické oblasti voľného obchodu musia spojiť sily. Rozhodne neexistuje žiadna alternatíva k najbližšej možnej transatlantickej spolupráci. Toto nie je záležitosť vytúženej dlhodobej perspektívy.

Minulý rok Európsky parlament a Kongres Spojených štátov amerických urobili sľubný štart. Bol stanovený ambiciózny cieľ dohotoviť transatlantický trh v roku 2015. Na realizáciu tohto cieľa potrebujeme plnú spoluprácu oboch – Rady aj Komisie.

Prvou úlohou je zmapovať a odstrániť všetky existujúce prekážky – politické aj technické. Druhou úlohou je vypracovať stručný dokument, ktorý bude vysvetľovať základné dôvody a výhody širokej verejnosti.

Nakoniec, nezabudnime, že cieľ lisabonskej stratégie sa najlepšie dosiahne vytvorením skutočnej a účinnej transatlantickej integrácie.

14. Revízia smernice Rady 94/45/ES z 22 septembra 1994 o zriaďovaní Európskej zamestnaneckej rady (rozprava)

  Predsedajúci. – Ďalším bodom je vyhlásenie Komisie na opätovné prerokovanie smernice Rady 94/45/ES z 22. septembra 1994 o zriaďovaníí Európskej zamestnaneckej rady.

  Vladimír Špidla, člen Komisie. − (CS) Ďakujem vám za možnosť prerokovať dve úzko súvisiace otázky týkajúce sa Európskej zamestnaneckej rady a zodpovednej reštrukturalizácie, ktoré Komisia považuje za obzvlášť dôležité a v ktorých sme za posledný rok dosiahli výrazný pokrok.

Pokiaľ ide o Európsku zamestnaneckú radu, Komisia usúdila, že na zlepšenie právneho rámca Európskej zamestnaneckej rady je potrebná činnosť na úrovni Spoločenstva, pretože Európska zamestnanecká rada nie je v prípade reštrukturalizácií riadne prekonzultovaná. Okrem toho, existuje právna neistota pri implementácii smernice a je potrebné dosiahnuť lepšie prepojenie medzi informovaním a konzultáciami pracovníkov na národnej a nadnárodnej úrovni, ako aj medzi príslušnými smernicami.

Ako je vám známe, Komisia začala 20. februára druhú konzultáciu so sociálnymi partnermi týkajúcu sa revízie smernice, pričom navrhla niekoľko smerov, ktorými by sa táto smernica mala uberať s cieľom vyriešiť vyššie uvedené problémy. Ide predovšetkým o zmenu definícií, posilnenie ustanovení, ktoré sa použijú v prípade nedosiahnutia dohody, školenia zamestnancov, úpravu dohôd v prípade významných zmien, ako napríklad zlúčenia podnikov, zavedenia dohodnutého systému pre vzájomné prepojenie medzi dialógom na národnej a nadnárodnej úrovni.

Táto konzultácia je krokom, ktorý predchádza predloženiu legislatívneho návrhu Komisie, avšak poskytla tiež sociálnym partnerom možnosť rokovať o danej otázke. Sociálni partneri sú nepochybne v najlepšej pozícii pre zaistenie významného pozitívneho dopadu revízie smernice. Komisia ich preto vyzvala na rokovanie o Európskej zamestnaneckej rade. Európska konfederácia odborových zväzov nakoniec prehlásila, že nebola schopná s organizáciami zamestnávateľov začať negociačné rokovanie o Európskej zamestnaneckej rade. V mene Komisie som sa však na sociálnych partnerov obrátil s novou výzvou, aby plne prispeli k zlepšeniu rámca, ktorým sa tieto subjekty riadia. Komisia v súčasnej dobe dokončuje hodnotenie dopadov možností, ktoré sa otvárajú pre činnosti Spoločenstva s ohľadom na odpovede a príspevky sociálnych partnerov.

Pokiaľ závery tohto hodnotenia potvrdia, že najvýhodnejšou možnosťou pre vyriešenie terajších problémov je revízia smernice a pokiaľ sociálni partneri nebudú reagovať na poslednú výzvu, ktorá im bola určená, navrhnem v lete členom Komisie, aby sme prijali vyrovnaný legislatívny návrh, ktorý zohľadní všetky vyjadrené názory a záujmy rôznych strán.

Európska zamestnanecká rada totiž musí dostať nový impulz na rozvíjanie skutočného nadnárodného dialógu a mať možnosť plne vykonávať svoju úlohu pri predvídaní a uskutočňovaní zmien. Musí byť efektívnejšia, silnejšia a účinnejšia. Komisia sa bude v tejto otázke, ktorá je jednou z jej priorít v roku 2008, usilovať o úzku spoluprácu s Parlamentom aj s Radou.

Druhou témou je reštrukturalizácia. Reštrukturalizácia predstavuje nevyhnutnú reakciu na proces významných hospodárskych a sociálnych zmien v Európe, súvisiacich s technologickým pokrokom, globalizáciou, starnutím populácie, ako aj s nevyhnutnými krokmi umožňujúcimi čeliť globálnemu otepľovaniu a hrozbám pre životné prostredie. Je isté, že hlavnú zodpovednosť v procese prispôsobovania majú podniky, pretože sú oboznámené s podmienkami na trhu a s technológiami a berú na seba riziká súvisiace s rozhodnutím o reštrukturalizácii.

Sociálny, hospodársky a regionálny dopad týchto reštrukturalizácií, zvlášť tých najrozsiahlejších, je však taký, že nemôžeme opomenúť úlohu, ktorú môžu v jednotlivých fázach procesu prispôsobovania hrať tiež subdodávatelia, podniky, zamestnanci a ich zástupcovia. Z rovnakých dôvodov vyžadujú prispôsobenie hospodárskym zmenám verejné opatrenia zamerané nielen na vytvorenie celkového rámca priaznivého pre hospodársku konkurencieschopnosť, ale tiež na cielenú podporu predvídania prípravy a sociálne zodpovedného riadenia reštrukturalizácie.

Podniky sú, spolu s problematickými oblasťami, v prednej línii reštrukturalizácie. Na jednej strane, musia byť schopné rýchlo sa rozvíjať a zachovať si pritom konkurencieschopnosť, a na druhej strane musia napĺňať svoju sociálnu, spoločenskú a územnú zodpovednosť prostredníctvom predvídania zmien, efektívneho a včasného zdieľania dôležitých informácií so všetkými zúčastnenými stranami, a predovšetkým prostredníctvom zavedenia mechanizmov pre prípravu zamestnancov a územia na predvídateľné reštrukturalizácie.

Sociálni partneri sa v roku 2003 dohodli na všeobecnom orientačnom rámci, ktorý zodpovedá týmto požiadavkám. Na základe tohto rámca vypracovali operatívne smernice; tie sú ale v súčasnej dobe len málo využívané. Z tohto dôvodu Komisia čoskoro predloží správu s cieľom podporiť sociálnych partnerov v ďalších krokoch v tejto oblasti, napríklad efektívnejšou implementáciou týchto orientácií a tiež cez rozšírenie záberov zásad a definovanie spôsobu vysporiadania sa s existujúcimi vážnymi problémami.

Rád by som zdôraznil, že Komisia je ochotná s Parlamentom čo najviac spolupracovať, pokiaľ ide o obidve prioritné otázky, teda Európsku zamestnaneckú radu a reštrukturalizáciu, a taktiež sociálnu agendu, a to v miere presahujúcej rámec tohto dnešného prehlásenia.

  Philip Bushill-Matthews, v mene skupiny PPE-DE. – Vážený pán predsedajúci, mám slovo v rôznych funkciách, nielen ako koordinátor najväčšej politickej skupiny tu v Parlamente, ale tiež ako niekto, kto hral vedúcu úlohu pri prediskutovávaní tohto problému počas predchádzajúceho volebného obdobia, a predovšetkým ako niekto, kto v predchádzajúcej podnikateľskej kariére naozaj zaviedol zamestnanecké rady do rôznych rozdielnych odvetví: niekto, kto zásadne verí v  rozvoj informovanosti a konzultácií a kto vie niečo o tom, čo funguje a čo nefunguje – celkom iste teda skutočný zástanca tejto filozofie. Pán komisár, je to nepochybne vrcholná irónia, že takýto problém – ktorý je celý o sociálnom dialógu a o dvoch stranách spájajúceho sa odvetvia – by mal naozaj padnúť na prvej prekážke len preto, že si Konfederácia európskych odborových zväzov odmieta spolu sadnúť a prediskutovať ho. Chválim vás za to, že ste sa o to pokúsili, že to stále skúšate rozbehnúť – začať dialóg. Ale pokiaľ poviete, že ak tu nie je dialóg, tak aj tak predložíte zákon, čo potom môže byť podnetom pre obidve strany sadnúť si spolu? Kde je tu penalizácia jednej strany za to, že nebola pripravená sadnúť si k tomu? Navrhujem vám – a hovorím to s ťažkým srdcom – že riešenie pre vás, pán komisár, určite existuje, keď preskúmate svoje možnosti, pretože každý váš návrh odráža fakt, že jedna strana bola pripravená diskutovať a druhá nie.

Napokon, vo svete rastúcej globalizácie a samozrejme aj potreby reštrukturalizovať spoločnosti v záujme udržania kroku, sú problémy informácií a konzultácií pracovníkov kriticky dôležité. Čo však zatiaľ vidíme? Zlyhávanie sociálneho dialógu, zlyhávanie sociálneho partnerstva a zlyhávanie mnohých ľudí, ktorým mohlo byť zverené vedenie. Pri odmietaní rokovať nezlyhali Európske odborové zväzy len samy osebe; zlyhali a nesplnili tiež očakávania zamestnancov, o ktorých prehlasujú, že sú ich zástupcami. Keď sa tento problém konečne dostal do parlamentu, my ako členovia Európskeho parlamentu ich musíme uistiť, že nezlyháme.

  Harlem Désir, v mene skupiny PSE. – (FR) Vážený pán predsedajúci, pán komisár, vážené dámy a páni, smernica Európskej zamestnaneckej rady bola v čase jej prijatia v roku 1994 priekopnícka. Aj keď stanovuje len minimálne požiadavky, otvára zamestnancom cestu do skupín podnikov s významom na úrovni spoločenstva pre účely informovania zamestnancov a prerokovania s nimi, a bola jedným zo zakladajúcich zložiek Európskeho pracovného práva. Dnes však zaostáva za zmenami korporatívnej skutočnosti a za finančným zameraním vedenia spoločností, a zaostáva dokonca aj za inými smernicami o informovanosti zamestnancov a konzultácií s nimi, ktoré boli odvtedy prijaté. Je preto absolútne nevyhnutné prehodnotiť to, zaistiť, že v spoločenstvách na účely informovania zamestnancov a prerokovania s nimi budú dostávať informácie včas a budú zaručovať vysoký štandard konzultácií, čo znamená, že sa môžu nájsť iné možnosti v prípadoch, keď zamestnanci čelia rozhodnutiam o reštrukturalizáciách, miestnych zatváraniach podnikov a masovom znižovaní stavov.

Za posledných pár rokov sme príliš často boli svedkami náhlych rozhodnutí zaviesť kolektívne prepúšťanie bez reálnej možnosti konzultácií so zamestnancami, alebo s ich zástupcami, ktorí by pritom mohli mať svoje slovo. Niekedy sa zamestnanci dozvedia z rádia, že sa stanú prebytoční. Ich zástupcovia sú informovaní len pár minút pred zverejnením tohto rozhodnutia, spravidla v čase otvorenia burzy cenných papierov.

Všetko toto zdôrazňuje naliehavú potrebu revízie. Navyše, táto revízia bola ustanovená v texte pôvodnej smernice, a v roku 2000 mal byť mechanizmus tejto smernice aktualizovaný. Odvtedy, konfederácia európskych zamestnávateľov BusinessEurope (alebo UNICE, ako sa v tom čase nazývala) – urobila všetko, čo len mohla na zablokovanie takejto revízie a na uistenie sa, že diskusia neskončila nikde.

Preto, vážené dámy a páni, v roku 2001 pán Bushill-Matthews ako spravodajca Európskeho parlamentu s ostatnými pomohli presadiť žiadosť o náročnú revíziu tejto smernice prijatej veľkou väčšinou v Parlamente, čo bol znovu ten istý prípad, ktorý sa zopakoval v roku 2007. Preto nemôžem akceptovať kritiku Európskej konfederácie odborových zväzov. Je to úprimné a je to pripravené na prerokovanie. Ak tieto konzultácie a tieto rokovania neskončia nikde, potom je na Komisii použiť svoje právo na iniciatívu. Komisia má monopol v práve na iniciatívu, a to rešpektujeme. Avšak to jej tiež dáva zodpovednosť v oblasti ochrany všeobecných záujmov v Európe, nepripustenia držania rukojemníkov súkromných záujmov, uistenia, že zamestnanci na našom kontinente môžu rátať s Európskou komisiou pri obrane svojich práv na prekonzultovanie a informovanie v  rozumnom čase, aby v hlavnej skupine podnikov s významom na úrovni Spoločenstva mohol existovať skutočný európsky sociálny dialóg.

  Siiri Oviir, v mene skupiny ALDE. – (ET) Vážené dámy a páni, je veľmi pozitívnou záležitosťou, že Komisia zvýšila povedomie o problémoch týkajúcich sa Európskej zamestnaneckej rady, potreby konzultovať a informovať zamestnancov v situácii, kde globálne podmienky vytvárajú nevyhnutný stupeň potrebných ekonomických reštrukturalizácií.

Plne súhlasím s predchádzajúcim rečníkom po mojej ľavici, že konzultácia je veľmi dôležitá. Ale konzultácia nie je jediná dôležitá vec; konštruktívne a pozitívne zdieľanie informácií je tiež veľmi dôležité. Veľký dôraz sa kládol na potrebu sociálneho dialógu.

Lenže dnešná Európska únia už viac nezahŕňa 15 starých demokratických krajín; je nás 27. A napríklad v mojej krajine, členstvo v odborových organizáciách, ktoré sú na jednej strane prirodzené skupiny sociálneho dialógu, pokrýva okolo 5 % zamestnancov. Pracujúci nie sú členmi odborových zväzov z vlastnej slobodnej vôle. Majú na toto svoje vlastné dôvody, z ktorých jeden nepochybne je, že nevidia, že by odborové zväzy mali moc chrániť ich záujmy.

Komisia teraz vypracováva právny rámec a legislatívu, a mala by si byť vedomá, že existuje veľa krajín v podobnej situácii. Vyzývam na zváženie tohto bodu, inak skončíme s legislatívou, ktorá nebude fungovať v mnohých členských štátoch a  nebude použiteľná.

  Ewa Tomaszewska, v mene skupiny UEN. – (PL) Ako členka nezávislých autonómnych odborových zväzov „Solidarita“ hovorím teraz tiež v mene mojich kolegov z odborových zväzov. Pokiaľ ide o otvorenie dialógu, zamestnávatelia chodia okolo horúcej kaše. Dialóg je v záujme členov odborových zväzov a pracovného prostredia.

Smernica 94/95 už dávno prestala byť všeobecne uznávanou a nie je harmonizovaná s ostatnými smernicami Európskej únie, predovšetkým so smernicou 2001/86, ktorou sa dopĺňajú stanovy európskej spoločnosti v súvislosti s účasťou zamestnancov na riadení a smernicou 2002/14, ktorá ustanovuje všeobecný rámec pre informovanie a porady so zamestnancami v Európskom spoločenstve. Tiež neexistuje riadna definícia postavenia odborových zväzov v robení príprav a fungovaní Európskej zamestnaneckej rady. Postup na ich zriaďovanie je komplikovaný, a toto je dôvod, prečo len jedna tretina potenciálne existujúcich zamestnaneckých rád naozaj existuje.

Nedostatok presných definícií o informovaní a konzultovaní spôsobuje vážne ťažkosti zamestnancom v získavaní prístupu k informáciám, predovšetkým počas privatizácie alebo prevzatia podniku. Čakáme pohotové vylepšenie tohto právneho uzákonenia.

  Elisabeth Schroedter, v mene skupiny Verts/ALE. – (DE) Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne a kolegovia. Môžem len uvítať, pán komisár, že ste konečne vyňali európsku sociálnu politiku z čakacej listiny. Je totiž najvyšší čas. Koniec koncov, bolo už jasné, že rokovania medzi európskymi odbormi a Európskym zväzom zamestnávateľov boli odsúdené na stroskotanie, keďže jedna strana kategoricky odmietala revíziu. Odloženie tohto kľúčového zákonného návrhu zo strany pána komisára zanechalo u ľudí dojem, že Komisia vytrváva v úsilí vytvoriť výlučne liberálny model vnútorného trhu a nerobí nič pre model sociálnej Európy.

Nestačí totiž o sociálnej Európe len rozprávať, ale ľudia chcú vidieť aj skutky. Už dlho je jasné, že minimálny počet 1 000 zamestnancov je príliš veľa, aby boli schopní v dostatočnej miere zastupovať zamestnancov v stále sa meniacej situácii podnikov v celej Európe.

Je tiež jasné, že Európska zamestnanecká rada nemôže plniť účinne svoju zastupiteľskú úlohu, pokiaľ je informovaná príliš neskoro o fúziách, predajoch či čiastkových predajoch podnikov. Pokiaľ je Komisia na jednej strane presvedčená o tom, že dánsky model flexikurity je tak skvele spôsobilý pre Európsku stratégiu zamestnanosti, potom sa musí samozrejme starať aj o to, či existujú aj predpoklady na podporu dánskeho modelu zamestnanosti tvorené na európskej úrovni, myslím totiž účinné zastúpenie zamestnancov.

Potom však musí Komisia tiež posilniť práva odborov v rámci revízie smernice o zamestnaneckých radách. Okrem toho, Komisia by mala ako výsledok Európskej iniciatívy za transparentnosť a Kódexu korporačného riadenia zabezpečiť, aby sa všetky spoločnosti spadajúce do smernice o zamestnaneckých radách podieľali na budovaní Európskej zamestnaneckej rady. Môžem hovoriť len o mojej vlastnej krajine: zo spoločností s centrálou v Nemecku, ktoré mali budovať podnikové rady, tak spravilo len 30 %. Vyhnutie sa povinnostiam európskeho zamestnaneckého práva v praxi musí viesť k následkom. Toto je reálna výzva pre Komisiu.

  Francis Wurtz, v mene skupiny GUE/NGL. – (FR) Vážený pán predsedajúci, pán komisár, pred ôsmimi rokmi Komisia uverejnila správu podľa smernice z roku 1994 o Európskej zamestnaneckej rade, v ktorej uznala, že za zdá, že uplatňovanie tohto textu v niektorých prípadoch – citujem – „zaručuje len veľmi nízku úroveň medzinárodných konzultácií a informácií“. Zakončila to,, opäť citujem, že by to „v danom momente rozhodlo o možnosti revízie smernice“. To bolo pred ôsmimi rokmi. Štyri roky prešli a nič sa nestalo. V roku 2004 pán komisár konečne začal prvú fázu konzultácií so sociálnymi partnermi. Potom boli ďalšie štyri roky stratené, dokonca aj keď pozícia všetkých strán bola dobre známa, a nič sa nezmenilo.

Podľa organizácií zamestnávateľov žiadna revízia smernice nie je bezvýznamná, pokiaľ odborové zväzy veria, že je nevyhnutná. Môžem dodať, že sama Komisia uznala, že v roku 2006 len tretina spoločností zriadila takúto radu, že 20 % Európskych zamestnaneckých rád, ktoré existovali, konzultovalo až po verejnom oznámení rozhodnutí manažmentu a že 30 % ich vôbec nekonzultovalo. V tomto čase došlo k prudkému nárastu počtu fúzií, reštrukturalizácií a presídlení.

Dnes sa konečne prebúdzame z tohto neospravedlniteľného zimného spánku. Nejaké návrhy už boli vznesené. Sú rozhodne tak načasované, že BusinessEurope, ktorá bola proti revízii, je potešená, že sú, podľa ich slov, menej predpisujúce ako inšpirujúce, ale aspoň môže začať diskusia. Teraz je to na Parlamente, a Parlament nemusí začínať od nuly. Musím spomenúť, že v roku 2001, bola na túto tému prijatá správa nášho kolegu v PPE v tom čase, pána Menrada. Tam sa medzi inými požiadavkami na presadenie v smernici uvádzali, citujem – „primerané sankcie na národnej a európskej úrovni za porušenie smernice“ – presne stanovené a ťažké sankcie – právo na pozastavenie rozhodnutí manažmentu na požiadanie zástupcov zamestnancov, a význačnejšia úloha pre odborové zväzy.

Naša skupina podporí prerokovanie návrhov v starej správe PPE, ktorá získala väčšinu v roku 2001, a navrhuje, aby boli konkrétnejšie, osobitne v dvoch bodoch: Po prvé, Európske zamestnanecké rady musia mať prístup k strategickým informáciám o skupine, aby konzultácie neboli len formalitou, a predovšetkým musia mať právo pozastaviť každý plán reštrukturalizácie: nielen odsunúť konečný termín, ale aby mohli vykonať protikladný posudok, uviesť protikladnú ponuku a zúčastňovať sa na reálnych rokovaniach. Máme len málo času. Koniec tohto parlamentného volebného obdobia sa blíži. Myslím, že nastal rozhodujúci moment.

  Ria Oomen-Ruijten (PPE-DE). – (NL) Rozhodla som sa pre skôr odlišný prístup od toho, ktorý si vybral môj kolega pán Bushill-Matthews. Súhlasím s ním v mnohých bodoch, napríklad v tom, že výsledkom fúzií, premiestnení, reštrukturalizácií a všetkého tohto naprieč štátnymi hranicami vo svete narastajúcej globalizácie je stále väčšia potreba lepšej informovanosti a konzultácií.

V súčasnej dobe je tu dobrých 800 až 820 Európskych zamestnaneckých rád reprezentujúcich asi 145 miliónov zamestnancov. Cesta, ktorú vidím, je v sociálne orientovanej trhovej ekonomike, ktorá môže v záujme zamestnancov zaistiť pokoj a stabilitu. Pracovný trh musí byť schopný fungovať čo najlepšie.

Pán predsedajúci, toto je to, prečo sú Európske zamestnanecké rady pre mňa také dôležité. Zamestnávatelia a zamestnanci musia ešte dosiahnuť dohodu, a vyzývam zamestnancov, aby pokračovali vo svojich snahách o dosiahnutie takejto dohody. Avšak ak sa vrátia k rokovaciemu stolu, musí tu byť tiež ponuka od zamestnávateľov, na ktorej budú rokovania založené.

Plne podporujem, čo sme odhlasovali v roku 2001 v rámci správy môjho kolegu, pána Menrada. Čo sme v tom čase povedali? Povedali sme, že nová legislatíva musí byť predložená zaručene skôr, včasnejšie poskytnúť informácie a zlepšiť konzultácie, znížiť limity počtu zamestnancov v Európskej zamestnaneckej rade, priniesť viac, rozdielnych a lepšie fungujúcich sankcií pre prípad možnosti, že legislatíva nebude riadne fungovať, a kvôli zlepšeniu okolností, za ktorých majú Európske zamestnanecké rady fungovať.

Vážený pán predsedajúci, vyzývam všetkých, aby si sadli za rokovací stôl. Ak sa to nestane, je to na vás, pán komisár Špidla, zaistiť, že tento nový text bude zavedený už tento rok. Ďakujem veľmi pekne.

  Predsedajúci. – Máme problémy s časom, vzhľadom na to, že Rada má hovoriť v nasledujúcej diskusii a zástupcovia Rady budú musieť odísť v konkrétnom čase. Preto sa vážené dámy a páni ospravedlňujem, ale z tohto dôvodu musím byť veľmi prísny pri striktnom dodržiavaní časov jednotlivých príspevkov.

  Jan Andersson (PSE). – (SV) Vážený pán predsedajúci, zdá sa, že všetci súhlasia s tým, že toto je dôležitá smernica. Je dôležité, najmä v čase zvyšovania sa reštrukturalizácií, aby informovanie a konzultovanie riadne fungovalo. Tiež zdieľam názor Komisie a názor pána komisára Špidlu, že smernica, tak ako funguje dnes, nie je dosť dobrá. Zlepšenia sú potrebné. Vieme, že sa odohrali významné reštrukturalizácie bez toho, aby vôbec došlo k informovaniu a konzultáciám.

Taktiež sa prikláňam k názoru, že bolo celkom správne nechať túto problematiku sociálnym partnerom. Avšak ako sa veci teraz majú, musí znovu existovať šanca na predloženie smernice Parlamentu ešte v tomto volebnom období. Ak je toto prípad, že jedna rokovacia strana používa rokovania len na predĺženie procesu a po deviatich mesiacoch tu nie je zmluva, potom neprinesieme žiadnu smernicu a teda ani žiadnu zmenu. Existuje jasné riziko, že sa to v tomto prípade môže stať. Toto je dôvod, prečo sa jedna strana stiahla do seba. Ako vidíte, existuje jasné riziko, že ide len o odklad.

Toto je situácia, v ktorej sa dnes nachádzame. Ak je to tak, Komisia má povinnosť konať. Nachádzame sa v tejto situácii, pretože rokovania nemali úspech. Ak je to tak, potom Komisia musí poskytnúť návrh založený na princípoch, ktoré spomenul pán Špidla v predloženej analýze. Ak je to tak, my v Parlamente sľubujeme, ako sme to už prerokovali na stretnutí koordinátorov Výboru pre trhu práce, že sa vynasnažíme dosiahnuť smernicu, ktorá môže byť hotová v tomto volebnom období Parlamentu. Toto je to, čo je práve teraz dôležité. Komisia musí konať.

  José Albino Silva Peneda (PPE-DE). – (PT) Vážený pán predsedajúci, pán komisár, vážené dámy a páni, najskôr by som chcel poďakovať Komisii za prácu, ktorú vykonala so sociálnymi partnermi kvôli revízii smernice o Európskej zamestnaneckej rade. Myslím si však, že rozpor medzi európskymi prázdnymi rečami a skutočnou realitou každodenného života ľudí napomáha v podkopávaní dôvery medzi manažmentom a zamestnancami.

Rozhodujúcim sa stalo podporovanie úrovne dôvery medzi dvoma stranami odvetvia v úmysle zvýšiť konkurencieschopnosť a súdržnosť v Európskej únii. Úroveň dôvery bude stúpať, ak zosilnie sociálny dialóg, a čím viac sociálny dialóg zosilnie, tým viac transparentnosti bude v rozhodnutiach o regulačných a reštrukturalizačných procesoch.

Pri zlepšení informačného toku medzi zamestnávateľmi a zamestnancami musíme prispievať k lepšiemu porozumeniu dopadu medzinárodných javov, ako aj pomôcť obidvom stranám dohodnúť sa na hľadaní riešení v procese reštrukturalizácie. To je to, prečo potrebujeme kontrolovať a modernizovať právne mechanizmy vzťahujúce sa na konzultácie a účasť zamestnancov s cieľom dosiahnuť právny rámec, ktorý bude podporovať sociálny dialóg.

Preto vyzývam Európsku konfederáciu odborových zväzov, aby prehodnotila svoju pozíciu a sadla si k rokovaciemu stolu so zástupcami zamestnancov s cieľom preskúmať tento koncept smernice. Ak sa ukáže, že je to nemožné, mrzí ma to, ale musím tiež povedať, že Komisia musí za to prevziať zodpovednosť, a bude dobré, ak bude proces revízie smernice ukončený ešte počas tohto volebného obdobia Parlamentu a Komisie.

  Harald Ettl (PSE). – (DE) Pán predsedajúci, keď Komisia hovorí európskym sociálnym partnerom, že sa majú „znovu pokúsiť“ nájsť spoločnú reč, poukazuje to na určitú neznalosť politickej reality. Zamestnávatelia nie sú ochotní participovať a Komisia nevie pochopiť, prečo mechanizmus sociálneho partnerstva funguje tak zle.

V rýchlo sa meniacich priemyselných podmienkach, ktoré si vyžadujú okamžitú adaptáciu, je rozhodovanie založené na dosiahnutí jednomyseľnosti, tak ako v prípade BUSINESSEUROPE, nepraktické. Veď aj Medzinárodná konfederácia odborových zväzov (ITUC) hlasuje kvalifikovanou väčšinou, ktorá umožňuje flexibilitu a zmenu. Práve tento rozhodovací mechanizmus sociálnych partnerov bol dôvodom, že v roku 1994 politici ako Helmut Kohl a Európsky parlament dohodli a presadili smernicu o európskych zamestnaneckých radách, a zároveň bolo už vtedy prijaté ustanovenie umožňujúce po uplynutí piatich rokov revíziu a ďalšiu úpravu. Teraz máme rok 2008 a Komisia znovu chce iniciovať rokovania, ktoré budú určite presahovať toto funkčné obdobie, a to napriek tomu, že zamestnávatelia nie sú ochotní alebo nie sú schopní o tom rokovať kvôli svojím vnútorným rozhodovacím mechanizmom.

Aby som to zhrnul, pre vašu informáciu, toto je rovnaká situácia ako v roku 1994. Chceme zlepšiť taký dôležitý nástroj ako Európske pracovné rady, ako tu v pléne vysvetlil pán Barroso, alebo chceme len predstierať že sme aj tak chceli revíziu a že nakoniec sa to nepodarilo kvôli okolnostiam, tak ako je to často aj s inými sociálnymi otázkami?

Ak je to tak, tak potom nevynakladáme dosť úsilia na dosiahnutie lepšieho riešenia a výsledok celej našej snahy týkajúcej sa sociálnych a zamestnaneckých otázok počas tohto funkčného obdobia bude vyzerať ešte horšie. To sa nesmie stať!

  Alejandro Cercas (PSE). – (ES) Pán predsedajúci, ďakujem Vám, pán komisár. Ak som Vám správne rozumel – a dúfam, že som Vám správne rozumel a nesplietol som si moje priania s realitou – myslím, že chcete túto bitku bojovať, a že sa nevzdáte práva na iniciatívu, a že sa pokúsite zabezpečiť, že pred skončením funkčného obdobia tohto Parlamentu a funkčného obdobia Komisie budeme mať po ôsmich rokoch konečne novú smernicu o zamestnaneckých radách. V období svojho vzniku bola smernica samozrejme veľkým pozitívom, ale teraz ju už udalosti vo veľkej miere prekonali.

Ak sa to potvrdí, pán komisár, potom máte našu plnú podporu, moju plnú podporu, pretože si myslím, že máte právo a povinnosť trvať na iniciatíve tejto Komisie, ak jedna zo strán nechce revíziu tejto smernice napriek skutočnosti, že je potrebné ju urobiť. Je to nevyhnutné, pretože v hre je verejný záujem. Európski zamestnanci sú veľmi nahnevaní a majú na to dôvod.

  Karin Jöns (PSE). – (DE) Pán predsedajúci, pán komisár, zdá sa, že Komisia opäť raz len hovorí o myšlienke sociálnej Európy. Vy ste zodpovední za skutočnosť, že ešte stále nemáme návrh na reformu zamestnaneckých rád, pretože je to Komisia a nik iný, kto ignoruje vyhlásenie ETUC, že začne rokovať s BUSINESSEUROPE, až keď bude ich záujem úprimný. Zavádzate úplne nové pravidlá hry, pretože článok 138 Zmluvy neobsahuje zmienku o tretej fáze procesu konzultácií. Takáto fáza nikdy neexistovala. Taktika Komisie je jasná – hrá o čas.

Je Komisia skutočne znovu na strane zamestnávateľov? Zásadnú reformu zamestnaneckých rád v podstate nikto nechce, určite nie pred budúcimi európskymi voľbami. Dovoľte mi, aby som vám pripomenula, že Jacques Delors nám už predstavil návrh, len dva týždne po tom, ako zamestnávatelia odmietli rokovať. Mohli ste urobiť to isté. Koniec júna je príliš neskoro, a to ani nehovorím, že „vyvážený návrh“ vyzerá úplne inak.

  Proinsias De Rossa (PSE). – Pán predsedajúci, chcem sa poďakovať pánovi Špidlovi za jeho vyhlásenie a skutočnosť, že má v úmysle reformovať smernicu o európskych zamestnaneckých radách. Ale ak chceme úspešne ubezpečiť Európanov, pracujúcich Európanov, že Európa je viac ako len jednotný trh, naliehavo potrebujeme konečné termíny a činy.

Musím povedať, že nenachádzam logiku na strane tých osôb v EPP, ktorí vinia ETUC za odstúpenie od rokovaní. ETUC, odbory a zamestnanci sú tí, ktorí budú mať prospech zo serióznej revízie smernice o európskych zamestnaneckých radách. Sú to samé nezmysly. Ak by boli presvedčení, že existuje možnosť rokovaním dosiahnuť zlepšenie, rokovali by. Ale nie sú pripravení podstúpiť šarádu deväťmesačných rokovaní, aby potom zamestnávatelia od nich odstúpili.

Preto si myslím, že je absolútne nevyhnutné, aby Komisia bez meškania predložila návrh.

  Pier Antonio Panzeri (PSE). – (IT) Pán predsedajúci, dámy a páni, myslím, že dokonca i Vy, pán komisár, chápete, že je tu skutočný rozpor medzi tvrdením, že revízia smernice je jednou z priorít Komisie, keď potom nedokáže toto tvrdenie realizovať: potrebujete viac odvahy a odhodlania, bez toho aby vás ovplyvňovali rokovania, ktoré neprinášajú výsledky, a to nie kvôli ETUC, ale kvôli ľuďom, ktorí pod zámienkou že chcú rokovať, v skutočnosti len plytvajú časom.

Existujú dva dôvody, prečo by ste mali prijať väčšiu zodpovednosť: prvý spočíva v postupe. Nesmieme sa zastaviť a Komisia musí chrániť svoje rozhodovacie právomoci. Druhý dôvod je politický: viete, že súčasná legislatíva neumožňuje CA efektívne fungovanie. Revízia smernice je potrebná nielen preto, aby mohla reagovať na pôvodné ciele, ale aj zabezpečila, aby sme boli lepšie pripravení čeliť súčasným výzvam.

Preto Vás vyzývam, pán komisár, aby ste vyslali jasný signál a ukázali, že máte odvahu rozhodnúť!

  Genowefa Grabowska (PSE). – (PL) Pán predsedajúci, smernica o európskych zamestnaneckých radách je z roku 1994. Odvtedy sa v globalizovanej ekonomike objavili nové výzvy, do EÚ vstúpili nové členské štáty, vrátane môjho, Poľska. Z tohto dôvodu smernica naliehavo potrebuje zmenu. Zmenu ukladá aj Lisabonská zmluva, ktorá sociálny dialóg stavia výrazne do popredia. Smernica sa musí zmeniť aj preto, že si to vyžaduje Charta základných práv, ktorej článok 27 jasne hovorí: „Pracujúci alebo ich zástupcovia musia mať (...) zaručené informácie konzultácie (...).“

Nová smernica by preto mala zlepšiť súčasný mechanizmus a nutne zaviesť nové – mechanizmy, ktoré umožnia zmierniť stres spojený s organizačnými zmenami, ako rozdeľovanie alebo zlučovanie spoločností, hromadné prepúšťanie a hlavne premiestňovanie spoločností a zariadení v rámci EÚ.

Som si istá, že včasné informácie o týchto nepopulárnych opatreniach umožnia zmierniť stresy na pracovnom trhu a zjednotia smerovanie Európskej únie.

  Ilda Figueiredo (GUE/NGL). – (PT) Pán predsedajúci, tieto procesy reštrukturalizácie, zlučovania a čiastočného alebo úplného premiestňovania nadnárodných spoločností sa dejú v rôznych krajinách EÚ vrátane mojej krajiny, Portugalska, bez rešpektovania práv zamestnancov a úplne bez rokovaní s odbormi – ako tu už bolo mnohokrát spomenuté – a bez akýchkoľvek priamych informácií.

Revízia tejto smernice už dlho mešká a je nevyhnutná pre zlepšenie ochrany práv zamestnancov. Revízia musí obsahovať nielen záruky týkajúce sa informovanosti, ale aj záruky týkajúce sa účasti zamestnancov, zástupcov zamestnancov a odborov na celom priebehu, ako aj záruky zabezpečujúce zamestnancom právo, v prípade potreby, prejaviť nespokojnosť a odpor vrátane práva vetovať reštrukturalizáciu alebo premiestňovanie, ktoré nerešpektujú práva zamestnancov, práva regiónov alebo práva krajín. Toto sa malo urobiť už veľmi dávno a preto Vás vyzývam, komisár, aby sa to viac neodkladalo.

  Vladimír Špidla , člen Komisie.– (CS) Dámy a páni, bohužiaľ nemám dostatok času na detailnú odpoveď. Dotknem sa ale niektorých najdôležitejších otázok. Prvou otázkou je pozícia sociálnych partnerov. Som pevne presvedčený, že sociálni partneri majú najlepšiu možnú pozíciu, aby sa na takejto zmene priamo podieľali. Na druhej strane, bolo Komisii udelené právo na iniciatívu a  návrh smernice prirodzene nebol predložený narýchlo, ale vychádzal z hodnotenia súčasnej situácie a z dosiaľ nadobudnutých skúseností. Komisia sa preto nenechá brzdiť správaním sociálnych partnerov. Napriek tomu zastávam názor, že je, a bolo, vhodné naposledy vyzvať sociálnych partnerov na účasť.

V diskusii bolo spomenuté, že návrh zdanlivo karhá niektorých sociálnych partnerov. Rád by som pripomenul, že žijeme v právnom prostredí a tak nikto, kto si uplatňuje svoje práva, nesmie byť za to trestaný. To znamená, že ak jeden sociálny partner využije svoje právo nezúčastniť sa na rokovaní, nemalo by to ovplyvniť vývoj takýchto rokovaní. Musím zdôrazniť, že v minulosti to boli zamestnávatelia, kto prerušil rokovania a nevyjednával. Z tohto pohľadu majú sociálni partneri svoje práva a môžu ich uplatňovať, a samozrejme to má dôsledky, ktoré treba zohľadniť. Je nevyhnutné brať následky do úvahy, ale pokiaľ ide o účel rokovaní o tomto texte, nemôžeme im pripisovať rozhodujúci význam.

Cieľom Komisie je zlepšiť smernicu o zamestnaneckých radách a to ešte v tomto funkčnom období a prirodzene od toho závisia všetky konečné termíny. Naším cieľom je urobiť smernicu účinnejšou. Napriek kritike pojmu „vyvážený“ verím, že vyvážený prístup je základnou podmienkou pre takýto komplexný text.

Všimol som si nadšenie všetkých politických skupín tu v Parlamente, ktoré zvýraznilo, hoci aj v tomto obmedzenom zložení, komplexnosť smernice a jej rozvetvenosť. Teším sa preto na ďalšiu spoluprácu s Parlamentom, Európskou radou a sociálnymi partnermi na prípravách zameraných na zlepšenie smernice.

  Predsedajúci . – Rozprava sa skončila

Písomné vyhlásenia (článok 142)

  Mary Lou McDonald (GUE/NGL), písomne. – Pri revízii smernice o európskych zamestnaneckých radách sa Komisia musí plne zamerať na ochranu práv zamestnancov.

Zamestnanci by mali mať úplný prístup k informáciám o procesoch reštrukturalizácie a možnosť rozhodne do takéhoto procesu zasiahnuť. Zamestnanci sa príliš často dozvedia o plánoch na reštrukturalizáciu obsahujúcich významné zníženie počtu pracovných miest alebo zhoršenie platových alebo pracovných podmienok až potom, ako bolo rozhodnutie prijaté. Zamestnanci si zaslúžia právo byť zapojení do procesov reštrukturalizácie vo všetkých fázach a možnosť ovplyvniť ich spôsobom, ktorý ochráni pracovné miesta a pracovné podmienky.

  Luís Queiró (PPE-DE), písomne. – (PT) Diskusia o európskych zamestnaneckých radách priniesla k rokovaciemu stolu rôzne návrhy so zámerom čo najlepšie posilniť myšlienku participácie, spolupráce a partnerstva medzi rôznymi zainteresovanými partnermi. Napriek tomu táto diskusia kladie neustály dôraz na neekonomické vízie, ktoré v dobrom úmysle často vedú k návrhom, ktoré nepodporujú ekonomický úspech ani nechránia pracovné miesta. Sú to prípady opatrení, ktoré sa usilujú ochrániť pracovné miesta aj vtedy, keď konkrétne záväzky nie sú realizovateľné alebo daný podnikateľský sektor nie je udržateľný. Nikoho by samozrejme nenapadlo zakázať používanie digitálnych fotoaparátov alebo pridať k ich cene príplatok. Napriek tomu, rozšírené používanie digitálnych fotoaparátov bolo priamou príčinou zrušenia tisícov pracovných miest v spoločnostiach vyrábajúcich filmy do „staromódnych“ fotoaparátov.

Široká účasť zamestnancov musí vychádzať z konceptu zamestnateľnosti, ochrany jednotlivca a prekonávania ekonomických kríz, nie z vízie, v ktorej je ekonomická realita len čírym detailom. Technologický rozvoj a otváranie trhu musíme vnímať ako príležitosť a ekonomický dialóg by sa mal uberať týmto smerom.

15. Ľudské práva vo svete v roku 2007 a politika EÚ v tejto oblasti – volebné pozorovateľské misie EÚ (diskusia)

PREDSEDÁ: PÁN SIWIEC
podpredseda

  Predsedajúci. – Ďalším bodom je spoločná diskusia o týchto správach:

- Výročná správa (A6-0153/2008) o ľudských právach vo svete v roku 2007 a politike Európskej únie v tejto oblasti (2007/2274(INI)), ktorú v mene Výboru pre zahraničné veci vypracoval pán Cappato;

- (A6-0138/2008), ktorú v mene Výboru pre zahraničné veci vypracovali pána Salafranca Sánchez-Neyra a pani De Keyser, o volebných pozorovateľských misiách EÚ: ciele, skúsenosti a budúce výzvy (2007/2217(INI)).

  Marco Cappato , spravodajca. – (IT) Pán predsedajúci, dámy a páni, politiky na podporu ľudských práv si v prvom rade vyžadujú účinné právomoci v oblasti tvorby medzinárodnej politiky, ktorými EÚ disponuje. Bohužiaľ, príliš často, tak ako v prípade správy, ktorú sme vo výbore jednohlasne prijali, je európska politika v skutočnosti politikou členských štátov. Je ťažké mať európsku politiku o ľudských právach, keď členské štáty v takejto miere presadzujú svoje národné záujmy.

Napriek tomu, pokiaľ ide o politickú vôľu, ktorú sa niekedy podarí dosiahnuť vďaka Európskemu parlamentu, ktorý nemá medzinárodnú politickú právomoc, sme schopní dosiahnuť výrazný pokrok. Vezmite si trest smrti: tri uznesenia tohto Parlamentu v konečnom dôsledku upevnili dôležitý postoj Európy za moratórium na výkon trestu smrti, za ktoré sa hlasovalo v decembri v New Yorku na pôde OSN. Pozrite sa, ako Parlament navrhol Európsku politiku o Tibete, ktorú sme prijali na poslednom zasadnutí.

Existujú aj nástroje týkajúce sa ľudských práv, ale Európska únia zriedka uznáva ich zákonnosť. Ustanovenia o ľudských právach máme vo všetkých našich dohodách o spolupráci a napriek tomu nemáme účinné prostriedky monitorovania a mechanizmus na dočasné pozastavenie spolupráce, hoci tieto ustanovenia by mám skutočne umožnili zabezpečiť rešpektovanie demokracie v tretích krajinách.

Ako Európa bývame v posledných rokoch často kritickí voči USA, pretože podporovanie demokracie prostredníctvom vojenských opatrení sa ukázalo neúčinné. To je pravda! Ale, zároveň potrebujeme nájsť alternatívne nástroje. Nemôžme jednoducho povedať, že zbrane nefungujú, pretože inak by sme podľahli pokušeniu pacifizmu a neutrality. Povedzme si, že táto cesta prináša riziko, že budeme napomáhať diktátorom.

Preto zbraň, ktorú sme definovali a explicitne uvádzame v tejto správe – je mi úprimne ľúto, že návrh skupiny socialistov sa snaží o odstránenie tejto časti – je zbraňou nenásilia: gándhiovského nenásilia, aby som bol presný, ako politického nástroja a nie folkloristickej odvolávky naň; nenásilia založeného na poznaní, založeného na právach – vytváraní práv, zabezpečení trvania práv, ochrany práva na život.

Vnímame nenásilie ako praktickú metódu a preto navrhujeme vyhlásiť rok 2010 za „Európsky rok nenásilia“, navrhujeme, aby Európska únia presadzovala aktívnu politiku a Komisia spolu s Radou podporovali nástroje nenásilia, pomáhali disidentom a demokratickej opozícii. Je to nevyhnutné a chceme zájsť ďalej a nielen jednoducho formálne obhajovať ľudskoprávne dokumenty a texty a ak chceme oživiť ľudské práva v kontexte diktatúr a nedemokratických krajín.

  Véronique De Keyser , spravodajkyňa. – (FR) Pán predsedajúci, pätnásť rokov po prvej volebnej pozorovateľskej misii v Rusku a osem rokov po prvej správe Komisie na túto tému, si môžeme položiť otázku, ako môžeme hodnotiť pozorovanie volieb? Nuž, predovšetkým pozitívne. Cieľom tejto správy, ktorá bola pripravená spoločne v úplnej zhode s pánom Salafrancom, bolo zdôrazniť dosiahnuté úspechy: rastúcu profesionalitu volebných pozorovateľských misií, vytvorenie tímu skúsených pozorovateľov v rámci EÚ – úspechy, vďaka ktorým je súčasný rozpočet Európskeho nástroja pre demokraciu a ľudské práva skoro 25 percent – a navyše, šťastná kombinácia dvoch misií na čele s poslancami Európskeho parlamentu: jednej misie EÚ, ktorá je odbornejšia a dlhodobejšia a druhej parlamentnej misie, ktorá je kratšia a viac politická.

Napriek tomu musíme neustále napredovať. Hlavné odporúčania tejto správy sú, po prvé, opatrne sprístupniť misie pre členov ACP, EUROLAT a EMPA. Musíme dbať o to, aby sme nezničili profesionalitu a zachovali misie pod európskou hlavičkou. Po druhé, udržať rozpočtové dotácie Európskeho nástroja pre demokraciu a ľudské práva na úrovni približne 25 percent, vypracovať každoročnú správu hodnotiacu misie za príslušný rok – toto je skutočne veľmi dôležité – preskúmať bezpečnosť hlasovania prostredníctvom počítačov – nová výzva pre volebných pozorovateľov – a najmä oveľa viac pozornosti venovať sledovaniu povolebného vývoja. Práve tam vidím nedostatky a pre voľby je ťažké byť skutočnou pákou demokracie, akou by mali byť. Správa popisuje niekoľko možností sledovania povolebného vývoja, ale ja teraz spomeniem len politické sledovanie, a v tejto súvislosti mám na mysli hlavne Radu. Je neprijateľné že v prípade, ak sú zástupcovia alebo prezidenti zvolení podvodom zaujme k nim EÚ postoj ako keby sa nič nestalo. Bežná záležitosť. Je zároveň nemysliteľné a katastrofálne, že ak sú zástupcovia zvolení demokraticky, nemajú právo na uznanie a legitimitu, ktoré im vyplývajú z volieb. V minulosti tu boli nešťastné príklady, ktoré viedli k tragickým situáciám. Nechcem z tejto správy urobiť učebnicu. Je založená na konsenze a nie na polemike a Európa v nej má výborný nástroj. Nemala by ho odmietať.

  José Ignacio Salafranca Sánchez-Neyra, spravodajca. – (ES) Pán predsedajúci, história volebných pozorovateľských misií je úspešným príbehom, a myslím si, že v tomto prípade patrí náležité uznanie vonkajšej politike EÚ, ktorá je tak často kritizovaná, pretože viac zviditeľňuje EÚ, zvyšuje prestíž európskych inštitúcií a posilňuje vonkajší imidž Európskej únie.

Myslím, že je správne uznať, že pod vedením komisárky Ferrero-Waldnerovej, je Európska únia svetovým lídrom v pozorovaní volieb, vďaka svojej metodológii a spoľahlivej práci ktorú odvádza.

Ako povedala pani De Keyser, Výbor pre zahraničné veci prijal túto správu pomerom hlasov 60 k 0, čo jasne demonštruje výbornú spoluprácu.

Myslím, že musíme začať od pozitív, ktoré sme získali z našich skúseností, ale nesmieme zaspať na vavrínoch, hoci zaslúžených, pretože nás ešte čaká mnoho práce.

Myslím preto, že v záverečných správach, ktoré predkladajú volebné pozorovateľské misie je dôležité zdôrazniť odporúčania a návrhy, nezabúdajúc že ide len o odporúčania a návrhy, a že suverénne štáty sa môžu rozhodnúť či ich budú alebo nebudú implementovať. Myslím však, že je dôležité zahrnúť ich do programov a politických dialógov s našimi partnermi.

Ďalším základným aspektom je nezávislosť misií a dobré meno, ktoré majú misie vďaka svojej objektívnosti, nestrannosti a nezávislosti.

Nezávislosť sa však musí premietnuť do schopnosti misie skoordinovať jednotný postoj s členskými štátmi a Komisiou, aby Európska únia hovorila jedným hlasom a nedochádzalo k fragmentácii, ako povedala pani De Keyser, keď zdôraznila, že sa vyskytli určité problémy s Radou ministrov.

Európska únia a misie Európskej únie musia spolupracovať s ostatnými misiami a aj s miestnymi organizáciami.

Na záver, pán predsedajúci, si myslím, že je nanajvýš dôležité, aby Komisia, ktorá z tohto pohľadu vykonáva veľmi dobrú prácu, mala dostatočnú mieru flexibility a nebola limitovaná rozpočtovými obmedzeniami, ktoré jej bránia vykonávať tieto skvelé misie.

  Janez Lenarčič , súčasný predseda Rady. – (SL) Dovoľte mi prosím jednu procedurálnu poznámku predtým, ako prednesiem svoje úvodné slovo. Na začiatku zasadnutia bolo povedené, že jeden z bodov programu bude odložený, pretože Rada sa nemohla zúčastniť. Vzhľadom na pokročilý čas, kedy sme začali diskutovať o tejto téme, je zjavne odôvodnené presunúť diskusiu na ďalší deň, najmä preto, že program dnešného zasadania je taký nabitý. Predsedníctvo má v úmysle byť prítomné na všetkých plánovaných témach a bude prítomné aj počas celej diskusie o tejto téme, ktorá sa začína takto neskoro, najmä preto, že chceme ukázať aký význam jej Rada a predsedníctvo pripisujú. Moje úvodné slovo bude o niečo dlhšie ako plánovaných päť minút. Žiadam vás o pochopenie a pokúsim sa skrátiť záverečné slovo na konci diskusie.

Ctení poslanci, chcel by som uvítať správu, ktorú vypracoval pán Cappato, najmä výročnú správu Európskej únie o ľudských právach vo svete. Rád by som zdôraznil, že pokladáme úlohu Parlamentu v podpore medzinárodného dodržiavania ľudských práv za kľúčovú a váš kritický názor za významný príspevok k snahám Európskej únie v tejto dôležitej oblasti. Rada sa bude správou podrobne zaoberať. Dnes by som však chcel reagovať na konkrétne kľúčové body vašej správy, pán Cappato.

Vaša správa sa bezpochyby zaoberá predovšetkým s najzákladnejšími výzvami, ktorým Európska únia čelí pokiaľ ide o ľudské práva. Navyše nás teší, že správa o ľudských právach obsahuje aj aktivity Európskeho parlamentu. Táto časť správy oceňuje významnú úlohu tohto váženého zhromaždenia pri podpore dodržiavania ľudských práv. V budúcnosti sa aj Rada bude snažiť zabezpečiť úzku spoluprácu s Parlamentom, konkrétne s Výborom pre zahraničné veci a Podvýborom pre ľudské práva. Veríme, že každoročné správy budú aj naďalej z tohto pohľadu odrážať úsilie Európskeho parlamentu.

Pokiaľ ide o výzvu, ktorú obsahuje správa, na posilnenie spolupráce medzi Radou Európy a Európskou úniou, musím konštatovať, že súhlasíme, že v tejto oblasti existuje veľmi veľa možností a podpísanie memoranda o porozumení medzi Radou Európy a Európskou úniou je samozrejme dôležité. Európska únia rešpektuje úsilie Rady Európy pri podpore a ochrane ľudských práv. Európska únia zostáva aj verným obhajcom systému OSN na ochranu ľudských práv. Aktívne podporujeme nezávislosť Úradu vysokého komisára pre ľudské práva a snažíme sa zabezpečiť, aby sa Rada pre ľudské práva stala účinným orgánom zaoberajúcim sa vážnym porušovaním ľudských práv na celom svete.

Nedávne siedme zasadanie Rady pre ľudské práva, ktoré sa konalo v Ženeve, bolo pre Európsku úniu úspešné. Naše dve hlavné iniciatívy – obnova mandátov osobitných spravodajcov pre ľudské práva v Barme/Mjanmarsku a v Severnej Kórei – boli prijaté. Prijaté boli aj všetky iniciatívy jednotlivých členských štátov Európskej únie. Vyvinuli sme aj úsilie na zabezpečenie toho, aby bol obnovený mandát nezávislého experta pre Demokratickú republiku Kongo, ale bohužiaľ sme neuspeli. Medzi pozitívnymi výsledkami tohto zasadania treba spomenúť obnovu mandátu pre obrancov ľudských práv a práva žien nebyť vystavované násiliu.

V apríli bol v rámci Rady pre ľudské práva spustený nový mechanizmus pravidelných medzinárodných hodnotení. Európska únia ho považuje za kľúčový mechanizmus na ochranu a podporu ľudských práv. Stále je ešte príliš skoro riadne hodnotiť fungovanie tohto nového mechanizmu, ale počiatočný dojem ukazuje, že členské štáty ho berú vážne a konajú zodpovedne. Dôvodom na znepokojenie sú však určité snahy niektorých členov Rady pre ľudské práva oslabiť tento mechanizmus.

Popri intenzívnej práci v OSN sa pozornosť v posledných rokoch sústreďuje na integrovanie ľudských práv do ďalších oblastí zahraničnej politiky. Rád by som znovu pripomenul, že toto je na popredných miestach zoznamu priorít Slovinského predsedníctva. Predsedníctvo takisto podporuje všetko úsilie, ktoré v tomto smere vyvinula osobná zástupkyňa pána Solanu pre ľudské práva Riina Kionka.

Teraz by som sa chcel venovať tej časti správy, ktorá vyzýva na aktualizáciu usmernení o ľudských právach. Počas nášho predsedníctva budeme aktualizovať tri z piatich tematických usmernení. Minulý týždeň Rada pre všeobecné záležitosti a vonkajšie vzťahy prijala aktualizované usmernenie o mučení. Očakávame, že budúci mesiac dokončíme aktualizáciu usmernenia o treste smrti, čo zhodou okolností pripadne na desiate výročie tohto usmernenia. Predsedníctvo dokončuje aj aktualizáciu usmernenia o deťoch v ozbrojených konfliktoch. V tejto súvislosti treba uviesť, že sa očakáva, že Rada pre všeobecné záležitosti a vonkajšie vzťahy schváli tento mesiac dvojročnú správu o implementácii zoznamu pre zahrnutie ochrany detí postihnutých ozbrojenými konfliktmi do Európskej bezpečnostnej a obrannej politiky.

Pokiaľ ide o usmernenie o obrancoch ľudských práv, vaša správa vyzýva členské štáty, aby zvážili možnosť vydania víz pre takéto skupiny. Pracovná skupina pre ľudské práva (COHOM)  zorganizovala v apríli v rámci Európskej rady diskusiu s cieľom výmeny informácií o postupoch pri vydávaní víz. Zdá sa, že táto diskusia podnietila niekoľko členských štátov a príslušné konzulárne oddelenia preskúmať možnosť pomoci obrancom ľudských práv prostredníctvom vydávania krátkodobých víz. Členské štáty zároveň podporili, aby sa zmienka o tejto otázke stala súčasťou nového Spoločného vízového kódexu. Kľúčovým aspektom týkajúcim sa usmernení je samozrejme ich implementácia v praxi, konkrétne monitorovanie situácie v oblasti ľudských práv a reagovanie na ich porušovanie prostredníctvom demaršov a vyhlásení, vrátane dialógu.

Dodržiavanie ľudských práv vo svete je rozhodne jedným z hlavných cieľov Spoločnej európskej zahraničnej a bezpečnostnej politiky. Prostredníctvom nástrojov ako spoločné opatrenia a stratégie, demarše a operácie krízového manažmentu, sa EÚ v mnohých krajinách snaží o posilnenie demokratického procesu a zlepšenie situácie v oblasti ľudských práv. V tomto zmysle je obzvlášť dôležitý dialóg o ľudských právach. EÚ vedie rozhovory s Iránom, Uzbekistanom, Ruskou federáciou, Africkou úniou a Čínou.

Na základe dohôd o spolupráci, ktoré obsahujú ustanovenia o ľudských právach, sa takéto dialógy vedú aj s ďalšími tretími krajinami. V tejto súvislosti musím spomenúť, že najbližšia možnosť diskutovať o situácii v Číne bude už budúci týždeň, 15. mája, kedy sa uskutoční ďalšie kolo dialógu EÚ – Čína o ľudských právach. Dialóg sa bude konať v Ľubľane. Musím spomenúť aj nedávne konzultácie s Ruskou federáciou, ktoré sa konali v apríli.

Ctení poslanci, rád by som sa dotkol aj spolupráce medzi jednotlivými inštitúciami Európskej únie na ochranu a podporu ľudských práv. V nasledujúcich dňoch by mala Rada navrhnúť odpoveď na list predsedu Európskeho parlamentu pána Pötteringa, týkajúci sa medziinštitucionálnej spolupráce v oblasti dialógu o ľudských právach. Môžem vás ubezpečiť, že prinajmenšom na strane predsedníctva existuje silná politická vôľa posilniť tieto vzťahy.

Na záver, vítam správu pani De Keyser a pána Salafranca Sáncheza-Neyru o volebných pozorovateľských misiách. Volebné pozorovateľské misie sú dôležitým prvkom politiky Európskej únie na posilnenie demokracie. Prispievajú k zlepšeniu demokratického dialógu a demokratického volebného procesu a pomáhajú budovať demokratické inštitúcie. Tento rok sa konajú alebo budú konať voľby v mnohých krajinách. Rada ich veľmi pozorne sleduje a bude sledovať aj naďalej.

Ako súčasť nášho úsilia posilniť väzby medzi Európskym parlamentom a Radou v oblasti volebných pozorovateľských misií, prebehli už výmeny názorov s poslancami, ktorí pozorovateľské misie viedli. Ich správy významne prispievajú k formovaniu politiky v tejto oblasti a verím, že v tomto smere bude užitočná aj dnešná diskusia.

  Predsedajúci. – Chcel by som niečo pripomenúť ministrovi, ktorý vyjadril prekvapenie nad tým, že diskusia sa oneskorila. Je to výsledkom toho, že rečníci hovoria dlhšie, ako je ich vyhradený čas. Podľa toho, ako sme sa predtým dohodli, minister mal hovoriť 5 minút. Hovoril 10 minút a tak máme ďalšie päťminútové oneskorenie. Toto je výsledok pol minúty tam pol minúty sem a päť minút tam a meškanie narastá, žiadam vás preto o zodpovedné dodržiavanie rozvrhu.

  Benita Ferrero-Waldner , členka Komisie. – Pán predsedajúci, mám samozrejme veľkú radosť, že sa dnes môžem znovu zúčastniť na spoločnej diskusii v pléne o dvoch kľúčových správach v oblasti ľudských práv a demokracie: o správe pána Cappata o výročnej správe EÚ o ľudských právach a správe pána Salafranca a pani De Keyserovej o volebných pozorovateľských misiách. Chcela by som zablahoželať týmto trom spravodajcom za ich vynikajúcu prácu.

Zároveň vítam skutočnosť, že o oboch správach – z oblasti ľudských práv a oblasti pozorovania volieb sa diskutuje spoločne, pretože si myslím, že je to jasným dôkazom nášho spoločného presvedčenia, že ľudské práva a demokracia idú ruka v ruke a nemali by sa posudzovať oddelene. Ľudské práva sú základom demokracie a demokracia je nevyhnutná na ochranu a podporu ľudských práv.

Dovoľte mi, aby som sa postupne vyjadrila k obom bodom nášho dnešného programu. Samozrejme, že teraz predostriem len všeobecný pohľad, ale som pripravená ísť do väčších detailov neskôr v diskusii.

Pozorovanie volieb je úspechom zahraničnej politiky Európskej únie a ďakujem pani De Keyser za to čo povedala. Myslím, že vďaka konzistentnej, striktnej metodológie a nezávislému, nestrannému dlhodobému pozorovaniu patrí EÚ k najdôveryhodnejším medzinárodným pozorovateľským organizáciám. Dôkazom toho sú nedávne pozorovateľské misie citlivých volebných procesov ako napríklad v Keni (pán Lambsdorff), v Pakistane (pán Gahler) a v Nepáli (pán Mulder). Nasledujúce misie zahŕňajú Kambodžu a Rwandu, ktoré sa spamätávajú z veľmi bolestnej minulosti. Tak ako v roku 2007, aj pri financovaní týchto misií sa bude plne dodržiavať dohodnutý rozpočtový rámec.

Dobre fungujúca spolupráca medzi volebnými pozorovateľskými misiami Európskej únie a Európskym parlamentom kombinuje odborné skúsenosti s politickou citlivosťou a zabezpečuje, že EÚ hovorí jednotným hlasom. Preto by som znovu chcela zablahoželať všetkým vedúcim pozorovateľom za ich doterajšiu vynikajúcu prácu. Profesionalita volebných pozorovateľských misií Európskej únie bola vlastne hlavnou prioritou od začiatku môjho funkčného obdobia, počas ktorého pôsobili vedúci pozorovatelia v približne 36 krajinách.

Súhlasím s tým, že pozorovanie volieb zo strany EÚ nemôže byť samostatnou politikou, ale musí byť súčasťou širšej stratégie ľudských práv a podpory demokracie. Existuje potreba posilňovania následného politického a odborného dohľadu na strane volebných pozorovateľských misií EÚ. Každý z nás má svoju úlohu a Komisia využije blížiace sa hodnotenie stratégií jednotlivých krajín na vypracovanie komplexnejších prístupov na úrovni štátov, tak ako sa to navrhuje v správe, aby zabezpečila vzájomné dopĺňanie sa podpory ľudských práv, podpory demokracie, podpory volieb a rozvojovej pomoci zameranej na zlepšenie demokratickej správy a právneho štátu.

Určite je priestor na ďalšie zlepšovanie politiky. Budem sa oň snažiť v úzkej spolupráci s Parlamentom. V tejto súvislosti navrhujem zorganizovať na jeseň druhý spoločný seminár o pozorovaní volieb, ktorý by nadväzoval na naše minuloročné úspešné stretnutie, ktoré poukázalo na dôležitú otázku následného dohľadu ako aj udržania kvality pozorovateľskej práce. V týchto oblastiach sme už prijali dôležité kroky: Volebné pozorovateľské misie EÚ sú už systematicky zaraďované do volebného cyklu a zvýšila sa informovanosť v prospech zahŕňania odporúčaní volebných pozorovateľských misií EÚ do dialógu s partnerskými krajinami. Dva kompletne prepracované metodologické usmernenia, ktoré boli práve vydané, ako aj neustála podpora školiacich programov pre pozorovateľov, nám pomôžu udržať veľmi vysokú kvalitu práce vedúcich pozorovateľov a ich tímov v miestach pôsobenia. Druhý seminár by mohol byť zameraný na zlepšenie povedomia o volebných pozorovateľských misiách EÚ a politickú dimenziu podpory volieb.

Samozrejme môžeme diskutovať aj o možnom ďalšom otvorení našich misií, ako spomenula pani De Kayser. V súčasnosti sú už zapojení aj pozorovatelia zo Švajčiarska, Kanady a Nórska.

V druhej časti sa pokúsim byť stručná, pretože predseda Rady už mnohé povedal. Tento rok je pre ľudské práva významným, keďže oslavujeme 60. výročie Všeobecnej deklarácie ľudských práv a 15. výročie Svetovej konferencie o ľudských právach.

Myslím, že môžeme povedať, že posledné roky boli charakterizované kľúčovými zmenami v rámci systému ľudských práv na pôde OSN, ktoré viedli k inštitucionálnemu návrh Rady pre ľudské práva. Bolo uzavreté prvé kolo pravidelných medzinárodných hodnotení (UPRs) a druhé kolo sa začalo 5. mája. Hodnoteniu podliehajú tak členské štáty EÚ ako aj tretie krajiny a myslím, že bude veľmi užitočné detailne analyzovať, či táto kľúčová zmena pozitívne prispeje k posilneniu účinnosti Rady pre ľudské práva. Príslušná skupina Rady EÚ (COHOM) – v Ženeve – začala zlepšovať koordináciu s cieľom dosiahnuť kompaktnejšiu pozíciu EÚ v Rade pre ľudské práva a detailne prediskutuje závery, ktoré budú vyvodené z prvých dvoch kôl.

Nebudem teraz zachádzať do všetkých detailov. Myslím že ďalšie veci sa objavia v diskusii a potom som pripravená odpovedať na všetky otázky.

  Thijs Berman , spravodajca stanoviska Výboru pre rozvoj požiadaného o stanovisko. – (NL) Pán predsedajúci, pani komisárka, Barma na pokraji katastrofy: po ryžových poliach roztrúsené mŕtve telá, tí čo prežili zostali bez strechy nad hlavou, humanitárne organizácie nemôžu vstúpiť do krajiny. Z exportu plynu má krajina každoročne príjmy vo výške 3 miliárd euro a napriek tomu režim teraz vyčlenil na krízovú pomoc len 5 miliónov EUR. Je to šokujúca almužna, ak si uvedomíme, že junta o cyklóne vedela ale nebola schopná varovať obyvateľstvo.

Barma je pre politiku ľudských práv EÚ obrovskou výzvou. Jediným riešením sú prísnejšie sankcie. Sprísnenie vízových obmedzení, postihnutie tých spoločností, ktoré podporujú režim, zneprístupnenie EÚ pre všetky bankové transakcie režimu.

Rada mala prijať tieto kroky minulý týždeň, ale neurobila tak. Dala prednosť komerčným záujmom. Táto kritická analýza nie je vôbec súčasťou Výročnej správy EÚ o ľudských právach vo svete v roku 2007. Nové sankcie voči Barme však budú musieť počkať. EÚ musí najprv vyburcovať krajiny ASEANu k poskytnutiu pomoci. Samotné členská štáty musia byť tiež pripravené. Bezpečnostná rada musí vyslať generálneho tajomníka Ban Kimoona do Barmy a barmské hranice sa musia otvoriť.

  Giusto Catania , spravodajca Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné záležitosti požiadaného o stanovisko. – (IT) Pán predsedajúci, dámy a páni, Európsku úniu často znepokojuje porušovanie ľudských práv mimo nášho územia a neuvedomujeme si, že k systematickému porušovaniu práv mimo EÚ prispievajú naše politiky.

Preto si myslíme, že pod mandát Agentúry EÚ pre základné práva by mali spadať aj krajiny, ktoré uzavreli stabilizačné alebo asociačné dohody, a dokonca aj krajiny, ktoré uzavreli s EÚ dohody o znovupristúpení. Sme presvedčení, že je to dôležité pre prisťahovalcov a žiadateľov o azyl, ktorí často bývajú z našich krajín vyhostení a posielaní na miesta, kde nie sú zaručené slobody jednotlivca ani základné práva.

Musíme spomenúť aj krajinu, ktorá v súčasnosti predsedá EÚ, Slovinsko, kde sú občania bez dokladov a teda aj bez občianstva posielaní do krajín ako Kosovo a Srbsko, bez akejkoľvek záruky bezpečnosti.

Sme znepokojení aj preto, že v boji proti terorizmu znížila medzinárodná spolupráca úroveň ochrany základných práv. Z tohto dôvodu Výbor pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné záležitosti vo svojom stanovisku žiada, aby sa realizovali všetky opatrenia Parlamentu, najmä tie, ktoré sa týkajú letov CIA a nezákonného väznenia podozrivých teroristov.

  Laima Liucija Andrikienè , v mene skupiny PPE-DE. – (LT) Rada by som na úvod poďakovala kolegom poslancom, ktorých spoločné úsilie napomohlo príprave Výročnej správy o ľudských právach vo svete v roku 2007 a politiky EÚ. Veľká vďaka, pán Cappato. Naša spolupráca bola produktívna a príjemná.

Naše uznesenie kladie dôraz na ľudské práva ako na hlavnú prioritu a hodnotu. Moja politická rodina, Skupina Európskej ľudovej strany (Kresťanských demokratov) a Európskych demokratov, vždy považovala ľudská práva za otázku najväčšieho významu. V popredí nášho programu je zákaz trestu smrti, neprijateľnosť mučenia, práva žien a detí a boj proti diskriminácii. Skupina EPP-ED vždy venovala veľkú pozornosť ľudským právam v krajinách ako Čína, Rusko a Irán, a nie bezdôvodne, keďže situácia v oblasti ľudských práv v týchto krajinách dáva mnoho dôvodov na znepokojenie.

Je všeobecne známe, že EÚ vyvinula a realizovala mnoho opatrení týkajúcich sa ochrany ľudských práv a šírenia demokracie. Patrí k nim politický dialóg, demarše a finančné nástroje – európske nástroje na ochranu demokracie a ľudských práv, rámec a prácu multinárodných fór.

Preto jedným z cieľov nášho uznesenia je zhodnotiť účinnosť politiky EÚ a aktuálne realizovaných opatrení spolu s ich výsledkami a navrhnúť spôsoby zlepšenia týchto opatrení, urobiť ich konzistentnejšími a zabezpečiť, aby boli transparentné a viditeľné. Je dôležité zdôrazniť skutočnosť, že vzťahy medzi EÚ a OSN v oblasti ochrany ľudských práv priniesli skvelé výsledky, preto je nutné ďalšie úsilie v tejto sfére.

Úprimne povedané, pre naše rôzne názory, skúsenosti a kultúry máme v Parlamente tendenciu rozchádzať sa v hodnoteniach určitých otázok a problémov, ako napríklad pohlavné a reproduktívne zdravie. Pri riešení takýchto kontroverzných otázok je najpresnejšou normou norma ľudských práv, konkrétne práv detí a žien. Preto by sa pedofília, akokoľvek ju nazveme (bol tu pokus o zahalenie tohto pojmu pod pojem „pohlavné zdravie”) nemala tolerovať.

Musím spomenúť význam úlohy občianskej spoločnosti, pretože bez občianskej spoločnosti, bez aktívnej účasti MVO, by úsilie politikov často neprinášalo výsledky. Ochrancovia ľudských práv, bez ohľadu na to z ktorej krajiny pochádzajú – Oswaldo Payá a Ženy v bielom z Kuby, Jurij Bandaževski z Bieloruska, Salih Mahmoud Osman zo Sudánu a stovky ďalších – si zaslúžia náš rešpekt a rastúcu podporu.

  Csaba Sándor Tabajdi, v mene skupiny PSE. – (HU) Pán predsedajúci, v mene Strany európskych socialistov by som rád poďakoval spravodajcovi Marcovi Cappatovi za jeho vyváženú a podrobnú správu a za jeho veľkú otvorenosť a ochotu spolupracovať. Je osobitne dôležité, že na odporúčanie socialistov kladie správa väčší dôraz na ekonomické a sociálne práva. Ak sme bez ohľadu na politiku svojej strany, ako členovia Európskej ľudovej strany, Liberálov, Zelených alebo Socialistov, hrdí na sociálnu Európu, potom je veľmi dôležité, aby sme od iných právom žiadali dodržiavanie sociálnych práv. Napríklad v prípade Číny a Ruska, stovky miliónov obyvateľov vidieka nemajú sociálne poistenie, prístup k základnej lekárskej a zdravotnej starostlivosti a ani penzie. Som presvedčený, že tieto veci sú základným ľudským právom a v budúcnosti by sme im mali venovať viac pozornosti.

Sme veľmi hrdí, že vaša správa vyzýva na posilnenie spolupráce medzi Európskou úniou a Radou Európy v oblasti práv menšín. Veď podľa kodanských kritérií sú Rámcový dohovor na ochranu národnostných menšín a Európska charta regionálnych a menšinových jazykov kľúčovými dokumentmi tak pre Európsku úniu ako aj Európsku radu. Zároveň však vidíme veľký problém v tom, že nebola vypracovaná samostatná správa, alebo aspoň samostatný odsek, o národnostných menšinách, keďže budeme – a tu prítomná komisárka Ferrero-Waldner – dohliadať na Kosovo a budeme rozhodovať čo sa stane s menšinovými právami. V našej správe sa však nespomína nič iné okrem Číny a Ruska. V budúcnosti by preto bolo dobré, aby správa o ľudských právach obsahovala samostatnú sekciu o etnických menšinách, o Rómoch a prisťahovalcoch, inými slovami o nových menšinách. Ďakujem za pozornosť.

  Janusz Onyszkiewicz , v mene skupiny ALDE. – (PL) Rád by som sa na chvíľu sústredil na vzťah medzi ľudskými právami a demokraciou. Existuje všeobecný názor, že tieto práva sú plne zachovávané len v demokracii. Demokracia sa zase stotožňuje s väčšinovými vládami, ktoré vznikajú prostredníctvom volebného mechanizmu. Bola to grécka demokracia, v ktorej väčšina rozhodovala o všetkom. Na základe tohto systému väčšinového hlasovania bol však Sokrates odsúdený na smrť.

Preto vôľa väčšiny nemôže vždy slúžiť ako záruka práv občanov. Preto sa v 19. storočí v politickom myslení objavil strach – taký, ktorý dnes ťažko chápeme – strach z rozšírenia volebného práva na širšie sociálne skupiny, ktorý sa spájal s domnienkou, že len vyvolená menšina má právo na ochranu ľudských práv a slobôd.

Dnes sa často stretávame so situáciami, v ktorých celkom regulárne voľby vedú k diktátorským vládam, alebo takéto vlády podporujú. Pripomeňme si krajiny ako Bielorusko alebo vládu Hamasu v pásme Gazy. Za zmienku stojí aj známa reakcia egyptského prezidenta Mubaraka, ktorý, keď ho vyzvali aby usporiadal čestné voľby povedal, že ich výsledkom by bolo prevzatie vlády v Egypte radikálnymi fundamentalistickými islamistickými skupinami.

Voľby sú zjavne niečo čo má nevypovedateľnú hodnotu a preto aj potrebujú monitoring. Kto však vie, či vláda právneho štátu a plne nezávislé súdnictvo nie sú dnes v mnohých krajinách dôležitejšie ako voľby. Inak by sme mohli mať demokracie, ktoré nie sú nič viac ako diktatúry opierajúce sa o mandát z volieb – diktatúry, v ktorých neexistujú nezávislé inštitúcie, ktoré vytvárajú komplexný systém rovnováhy a bezpečnosti na ochranu obyvateľov pred svojvoľným konaním orgánov. Demokracia musí byť liberálnou demokraciou, nie diktátom väčšiny. Preto musíme naďalej pokračovať v pozorovaní volieb, ale v boji za zavádzanie autentickej liberálnej demokracie sa nesmieme obmedziť len na to. To znamená, že viac pozornosti treba venovať zavádzaniu demokratickej kultúry a zriaďovaniu inštitúcií občianskej spoločnosti.

Takéto činy nemôžu rátať s podporou od autokratických orgánov. Musíme preto rozvinúť lepšie mechanizmy pomoci, mechanizmy, ktoré sú ešte pružnejšie ako tie ktoré máme teraz a rozsah našej pomoci sa musí rozšíriť na poskytovanie pomoci tým odvážnym jednotlivcom, ktorí sa za svoje aktivity stávajú terčom rôznych represií.

  Konrad Szymański (UEN). – (PL) Pán predsedajúci, som presvedčený, že jediným vysvetlením nedostatku primeraných slov na tému slobody náboženstva vo svete v správe o ľudských právach môže byť zaujatosť ľavičiarov, a možno aj spravodajcov.

Sloboda vyznávať a praktizovať náboženstvo je jednou z najdôležitejších súčastí ľudských práv. Potvrdzuje to článok 18 Všeobecnej deklarácie ľudských práv, článok 16 Záverečného dokumentu OBSE a článok 9 Európskeho dohovoru. Je to sloboda, ktorá sa vo veľkom rozsahu porušuje. Kresťania sú najprenasledovanejšou náboženskou skupinou na svete a svoju vieru nemôžu slobodne praktizovať v Číne, Saudskej Arábii ani v Iráne. V Iraku museli asýrski kresťania, ktorí na tomto území žili stáročia, utiecť zo svojich domovov. V Rusku sa stáva práca náboženských komunít, ktoré nepatria do Ruskej pravoslávnej cirkvi čoraz ťažšou.

O tomto sa bohužiaľ zo správy pána Cappata nedozvieme. Takáto cenzúra je priamou cestou k strate toho, čo predstavuje jedinú silu v systéme ochrany ľudských práv: cestu k strate dôveryhodnosti.

  Hélène Flautre, v mene skupiny Verts/ALE. – (FR) Pán predsedajúci, predložené správy sú veľmi presné a dobre doložené. Myslím, že podávajú presvedčivý obraz súčasnej schopnosti Parlamentu hodnotiť politiku EÚ v oblasti ľudských práv a demokracie. Usmernenia, dialógy a závery, akčné plány, ustanovenia o ľudských právach, volebné pozorovateľské misie: tieto nástroje sú podrobne hodnotené a jasne je pomenované aj zlepšenie, ktoré je ešte potrebné dosiahnuť, či už prostredníctvom vypracovania stratégií v oblasti ľudských práv pre každú krajinu alebo presných indikátorov na hodnotenie situácií, alebo požiadania Parlamentu, aby inicioval vhodné opatrenia na implementáciu ustanovení o ľudských právach. Tieto ciele sú, myslím, dobre známe tak Komisii ako aj Rade a zostanú na programe diskusií.

Osobitné požiadavky sú adresované aj členským štátom. Konkrétne nás mrzí skutočnosť, že mnohé z nich ešte neratifikovali veľké množstvo medzinárodných dohovorov a dodatkových protokolov: Dohovor na ochranu práv všetkých migrujúcich pracovníkov a ich rodinných príslušníkov, Opčný protokol k Dohovoru proti mučeniu, Medzinárodný dohovor na ochranu všetkých osôb pred násilným zmiznutím a iné nástroje, ako Dohovor 169 Medzinárodnej organizácie práce. Ich ratifikácia by bola cťou pre členské štáty aj pre celú EÚ.

Sú tu ešte aj zložitejšie a znovu sa opakujúce otázky, ktoré medzinárodná situácia s určitosťou stavia do popredia nášho znepokojenia: otázky týkajúce sa komplexného, integrovaného prístupu k ľudským právam vo všetkých politikách EÚ. Áno, azylová a imigračná politika, ktorú EÚ a členské štáty presadzujú, vedie k masívnemu porušovaniu ľudských práv, najmä na našich vonkajších hraniciach. Áno, veľké európske spoločnosti zatvárajú oči pred priamymi útokmi na pracovné právo alebo právo na zdravé životné prostredie, alebo dokonca pred ich príčinami. EÚ by mala smerovať k legislatívnemu rámcu, ktorý posilňuje kompatibilitu jej aktivít a ochranu ľudských práv. Áno, potravinová kríza spochybňuje našu poľnohospodársku a energetickú politiku. Áno, dopad klimatických zmien na ľudské práva je znovu viditeľný. Práva na život, zdravie, bývanie a potravu sú porušované najviac.

Našou snahou je komplexná, integrovaná politika. Práca na implemantácii Lisabonskej zmluvy začala. Bude dodatočným krokom v našich záväzkoch týkajúcich sa ľudských práv. Tento záväzok, pokiaľ ide o ľudské práva, treba zabezpečiť hmatateľnejšou a súvislejšou organizáciou a zdrojmi. Služba pre európsku vonkajšiu činnosť by mala, napríklad, zahŕňať centrum zamerané na prierezový charakter ľudských práv. Pridať by sa mal aj samotný Európsky parlament. Za týmto účelom je žiadúci plne funkčný parlamentný orgán.

  Vittorio Agnoletto, v mene skupiny GUE/NGL. – (IT) Pán predsedajúci, dámy a páni, v dnešnej dobe hrozí, že obhajoba a ochrana ľudských práv sa stanú prázdnymi gestami, najmä ak po principiálnych vyhláseniach nenasledujú konkrétne činy. Určitú dobu Európska únia predstierala, že je bezmocná voči režimom, ktoré porušujú ľudské práva a zaujímala sa len o rozvoj obchodu a ekonomických vzťahov.

Stratégie Komisie na podporu ľudských práv vo svete sú čoraz viac ohrozované zo strany Rady a členských štátov. Už nejaký čas sme svedkami vedomej renacionalizácie kompetencií týkajúcich sa podpory základných práv. Nikdy predtým nebola Komisia taká oslabená z pohľadu návrhov týkajúcich sa ľudských práv a demokracie vo svete, čo dokazuje napríklad odmietnutie rozvíjať ustanovenie o demokracii, o ktorom hlasoval Parlament pred dvomi rokmi.

Ľudské práva sú znova vystavené na milosť ekonomickej a vojenskej kontrole, čo dokazuje aj Bushova administratíva „vojnou proti terorizmu“. Preto je dôležité, aby Európsky parlament naďalej hral úlohu burcovateľa v tejto oblasti, napríklad aj prostredníctvom správ ako tá od pána Cappata. Iste, že táto správa je zameraná výlučne na jeden aspekt ľudských práv, ktorý by som nazval „individualistický“.

Pán Cappato osobne hlasoval proti našim doplňujúcim návrhom, ktorých cieľom bolo ukázať, ako je podpora ľudského pokroku a sociálnych, ekonomických a kultúrnych práv, definovaných OSN, predpokladom uplatňovania práv jednotlivca. Sú to práve tieto koncepty vzájomnej závislosti a nedeliteľnosti práv, ktoré definujú túto myšlienku.

Spravodajca sa znovu uchýlil k vypracovaniu čiernej listiny krajín, v ktorých sa útočí na zvyčajných podozrivých a najmocnejší sa vyhýbajú kritike. Týmito doplňujúcimi návrhmi sme sa napríklad snažili upriamiť záujem na skutočnosť, že Turecko má na svedomí politiku odstraňovania kultúrnej, politickej a sociálnej identity Kurdov. Toto potláčanie postihuje milióny ľudí, ale nič sa neurobilo. Podľa môjho názoru je otázka Kurdov kľúčovou pre budúcnosť demokratickej Európy, spolu so všeobecnými formuláciami o ľudských právach, ktoré zaváňajú dvojitým metrom. Z tohto dôvodu sa naša skupina rozhodla zdržať sa záverečného hlasovania.

  Predsedajúci . – Ak niekto očakával prejav pána Georgioua zo Skupiny Nezávislosť a demokracia bude sklamaný, pretože nie je v snemovni.

  Frank Vanhecke (NI). – (NL) Ďakujem, pán predsedajúci. Myslím, že hoci mnoho aspektov obsiahlej správy pána Cappata je otvorených pre kritiku, slúži je ku cti, že správa výslovne spomína diskrimináciu menšinových náboženstiev v mnohých tretích krajinách, čo bolo veľmi potrebné.

Mali by sme mať jednoducho odvahu niektoré veci jasne vyjadriť a bez okolkov odsúdiť hlavne a v prvom rade fanatický totalitarizmus islamských štátov. Je skutočnosťou, že zatiaľ čo v Európe je islam uznávaný a považovaný za rovnocenné náboženstvo a moslimovia sú samozrejme uznávaní a rešpektovaní ako rovnocenní občania a v mnohých krajinách je islam uznávaný a podporovaný zo strany vlády, v islamskom svete sú kresťania a neveriaci otvorene považovaní za druhoradých občanov a v dôsledku toho sú diskriminovaní.

Aby som uviedol aspoň jeden príklad, v údajne „modernom“ Alžírsku hrozí päťročné väzenie a obrovská pokuta tomu, kto sa pokúsi obrátiť moslima. Aj v ďalších islamských krajinách je diskriminácia a potláčanie neislamských menšín oficiálnou politikou. Je teda čas na ráznu európsku odpoveď.

Pripomínam, že zatiaľ čo Organizácia islamskej konferencie neustále hovorí o diskriminácii moslimov, ku ktorej vraj tu a tam dochádza, Európska únia celkom mlčí o úplne nezmyselnej, systematickej, oficiálne organizovanej perzekúcii vyznavačov inej viery v moslimských krajinách. Toto vyvoláva dojem, že oficiálne dialógy a ustanovenia o ľudských právach sa stali len akýmsi morálnym obalom. Viete aká dôveryhodná môže byť Európska únia, keď sama doširoka otvára dvere krajine akou je Turecko, o ktorom je známe, že polícia tam vo veľkom praktizuje mučenie?

Ako môže Európska únia hovoriť o slobode prejavu a slobode tlače, keď sama niekoľko rokov tajne aj verejne vedie prístupové rokovania s krajinou akou je Turecko, ktorú Reportéri bez hraníc označujú za jednu z najhorších porušovateľov slobody prejavu? A ako môže Únia hovoriť o slobode náboženstva, keď sa hlási ku krajine akou je Turecko, ktoré zmasakrovalo alebo vyhnalo príslušníkov všetkých svojich menšinových náboženstiev a otvorene diskriminuje pár tých, ktorí ešte zostali?

Ak sa však pozrieme za oficiálnu rétoriku a oficiálne vyhlásenia a ustanovenia, často vidíme dvojaký meter európskej politiky ľudských práv a obrovskú priepasť medzi slovami a skutkami.

Perfektným symbolom tejto dvojzmyselnej európskej politiky je zhodou okolností súčasný európsky komisár pre rozvoj a humanitárnu pomoc Luis Michel. Keď bol ešte belgickým ministrom zahraničných vecí, javil sa ako akési globálne svedomie s jeho európskou cordon sanitaire proti Rakúsku, zatiaľ čo lichotil podlému diktátorovi Fidelovi Castrovi. O niekoľko mesiacov neskôr, tento európsky komisár znovu obhajoval výrazné zlepšenie vzťahov s Kubou, hoci všetky ľudskoprávne organizácie uisťovali, že kubánsky štátny aparát neustále obmedzuje práva a slobody Kubáncov.

Takýto ľudia, takýto európski komisári nie sú vhodní, aby vykonávali politiku ľudských práv. Zároveň si myslím, že ďalšou vecou, ktorá absolútne v tejto správe chýba je naliehavo potrebná výzva na obnovu práva na slobodu prejavu v niektorých našich európskych krajinách, vrátane Belgicka. V Belgicku je opozičná strana nápadne obťažovaná s podaniami a konaniami a bolo sprísnených  niekoľko zákonov s cieľom zamedziť slobodu prejavu o probléme imigrácie. Je načase nájsť odvahu a vidieť brvno vo vlastnom oku.

  Zbigniew Zaleski (PPE-DE). – (PL) Pán predsedajúci, pani komisárka, skutočnosť, že na voľby dohliadajú uznávané inštitúcie zlepšuje volebnú atmosféru a niekedy dokonca pomáha kryštalizovať významné zmeny, ako sa to stalo napríklad počas oranžovej revolúcie v Kyjeve. Pozorovanie je určite nákladná záležitosť ale odôvodnená, pretože na jednej strane učí demokracii a na druhej strane nám pomáha oceniť politickú uvedomelosť a dušu daného národa.

Mám niekoľko návrhov, ako zefektívniť misie bez nadmerných výdavkov. Po prvé, mali by sme vysielať ľudí, ktorí ovládajú miestny jazyk. Ak to nie je možné, skupina pozorovateľov by mala byť zostavená tak, aby sa používal jednotný jazyk (francúzština alebo angličtina) do ktorého sa tlmočí, a na druhej strane by sa prizvali tlmočníci na tlmočenie do tohto konkrétneho jazyka.

Podľa možností by bolo dobré spolupracovať čo najviac s dobrovoľníkmi z iných krajín, ako sú študenti alebo členovia mimovládnych organizácií. Prečo? Čím viac bude pozorovateľov, tým lepšie sa budú veci dariť. Hoci niekedy počujeme ironické poznámky, ako napríklad v Afrike, že nepotrebujú žiadnych ďalších kolonizátorov, ukazuje sa, že kontakt a interakcia s voličmi vedie na ich strane k prijatiu misie a zároveň takéhoto druhu demokratickej podpory.

Pokiaľ ide o ľudské práva, skupina Európska ľudová strana (Kresťanských demokratov) a Európskych demokratov sama za seba prijíma kroky na zabezpečenie toho, aby ľudia žijúci v obzvlášť zraniteľných oblastiach sveta poznali svoje práva a boli schopní za ne bojovať. Za týmto účelom je potrebné neustále vzdelávanie. Iné východisko neexistuje. Na záver pripomeniem, že bez základných ľudských hodnôt a práv, môže byť demokracia chybným riešením, ak nie aj karikatúrou spôsobu vlády.

  Józef Pinior (PSE). – (PL) Pán predsedajúci, pani komisárka, diskusia, ktorá tu dnes prebieha, sa týka jednej z najdôležitejších otázok, v ktorej sa Európska únia a samozrejme aj Parlament angažujú: dodržiavania ľudských práv vo svete a monitorovania súčasného stavu demokracie vo svete. Tieto dve správy, podľa mňa, predstavujú veľmi výrazný úspech Európskeho parlamentu. Rád by som vyjadril blahoželanie pánovi Cappatovi a pani De Keyser a pánovi Salafrancovi k ich vypracovaniu.

V takýchto prípadoch vždy stojíme pred dilemou: ako môžeme chrániť ľudské práva, hovoriť o právnych princípoch, ktoré chceme klásť za vzor v ostatných častiach sveta a zároveň realizovať účinnú politiku EÚ? Toto je základ umenia dnešnej politiky EÚ: udržať v rovnováhe tieto dva princípy, dokázať perspektívu ľudských práv a zároveň účinnosť našej politiky. Toto je náročná úloha, ktorá pred nami dnes stojí v Barme, v Číne, na Kaukaze a v mnohých ďalších častiach sveta. Mám pocit, že tieto dve správy sa veľmi dobre snažia o vyváženie týchto výziev, ktorý Európska únia čelí.

Ešte jedna vec: rád by som využil túto diskusiu a poďakoval komisárke Ferrero-Waldnerovej za jej odpoveď k otázke dodržiavania ľudských práv v Mongolsku. Moje informácia sa ukázala byť správna. Mongolsko môže byť príkladom krajiny, v ktorej sa stretávame s naozaj pozitívnym trendom v oblasti ľudských práv. Mongolsko môže byť príkladom toho, ako sa môže situácia po tejto stránke zmeniť k lepšiemu. Je to veľmi dôležitá ázijská krajina, ktorú môže Európska únia v budúcnosti použiť ako príklad pre ostatné stredoázijské krajiny.

  Fiona Hall (ALDE). – Pán predsedajúci, volebné pozorovateľské misie sú ústrednou a dôležitou súčasťou európskej podpory ľudských práv, demokratizácie a dobrej správy. Rada by som sa zmienila o konkrétnych pozorovateľských misiách v Afrike, pretože existuje osobitné partnerstvo medzi EÚ a africkými, karibskými a tichomorskými krajinami.

Pozorovateľské misie sa často konajú v rámci rozvojovej pomoci podľa Dohody z Cotonou. Napríklad počas volieb v Demokratickej republike Kongo v roku 2006 sme poskytli značnú technickú podporu pre proces elektronickej registrácie a volebná pozorovateľská misia by mala byť súčasťou rámca povolebnej podpory, tak ako to vo svojej správe zdôraznila pani De Keyser. Existuje veľká potreba praktickej a technickej pomoci po voľbách – napríklad školenia štátnych úradníkov a výmeny medzi kolegami poslancami. Novozvolené parlamenty potrebujú podporu, aby mohli posilniť vlastnú právomoc brať na zodpovednosť výkonnú moc. Je potrebné aby existovala aj následná politická kontrola po voľbách založená na odporúčaniach pozorovateľskej misie, ktoré by mali byť brané do úvahy pred ďalším kolom volieb.

Mám ešte pár ďalších poznámok. Volebná pozorovateľská misia má určite osobitné postavenie v tom, že je nezávislá a ohraničená od zvyšku procesov. Nie je to Komisia, nie sú to vonkajšie vzťahy, a hoci je pravda, že pozorovateľská misia by mala komunikovať s miestnou delegáciou Komisie, veľvyslancami členských štátov a aj s iným pozorovateľskými misiami, nezodpovedá sa ani jednému z nich a svoju silu má vo svojej nezávislosti. Tak ako súhlasím so spoluprácou a koordináciou, nemyslím si, že by sme mali mať spoločné misie s inými orgánmi, pretože by to mohlo ohroziť samotnú dôležitú nezávislosť volebných misií EÚ.

Všímam si prianie rozšíriť pozorovateľské misie a urobiť ich aktívnejšími v južnom Stredomorí. Chápem to, ale nemalo by to byť na úkor misií v rodiacich sa demokraciách v Ázii, Latinskej Amerike a najmä v Afrike. Ako už niektorí povedali, misie nie sú lacné, takže ak chceme mať viac misií, budeme potrebovať viac peňazí.

  Raül Romeva i Rueda (Verts/ALE). – (ES) Pán predsedajúci, rád by som v prvom rade zablahoželal pánovi Cappatovi k jeho práci aj výsledkom.

Vlastne by som chcel adresovať toto blahoželanie celému Podvýboru pre ľudské práva, pretože si myslím, že táto správa je dôkazom toho, že podvýbor už dospel, so všetkým čo k tomu patrí.

V súvislosti so správou však existujú niektoré aspekty, ktoré by sme chceli znovu vyzdvihnúť a vyzvať na to, aby sme sa všetci pokúsili zobrať ich na vedomie.

Po prvé, mali by sme uznať a znovu pripomenúť, že ľudské práva sú všeobecné a nedeliteľné, o čom text explicitne nehovorí a boli by sme radi keby tomu tak bolo, preto sme v tomto smere pripravili doplňujúci návrh.

Po druhé, bolo by dobré, keby sme sa zhodli, že v budúcnosti bude mať každý osobitný vyslanec EÚ jasný mandát týkajúci sa ľudských práv a konkrétne v súvislosti so zabezpečením dodržiavania usmernení o ľudských právach.

Po tretie, myslím, že v súvislosti s týmito usmerneniami, je dôležité pripomenúť si niečo iné: hoci práva žien sú podľa definície ľudskými právami, všetci vieme, že osobitné prvky, ktoré často sprevádzajú porušovanie týchto práv, z rodového pohľadu, naznačujú, že by bolo veľmi vhodné čo najskôr prijať nové usmernenia týkajúce sa osobitne práv žien.

Na záver, hoci je pravda, že existuje mnoho konkrétnych prípadov, ktoré by sme tu mali spomenúť, ale nemôžeme tak pre krátkosť priestoru a času urobiť, chcel by som aspoň využiť túto diskusiu a pripomenúť porušovanie ľudských práv, ku ktorému dochádza v oblasti západnej Sahary, ktorá je v rukách marockých orgánov, keďže je jasným príkladom nedokončenej alebo zle dokončenej dekolonizácie.

Preto je povinnosťou Španielska, a v širšom kontexte Európskej únie, nevyhýbať sa tejto otázke, najmä ak Rada OSN pre ľudské práva znovu vyzvala na vyriešenie konfliktu prostredníctvom spravodlivého a trvalého riešenia, ktoré by bolo v súlade s medzinárodným právom, a všetci vieme, že to predovšetkým znamená realizáciu práva na sebaurčenie.

PREDSEDÁ: PÁN MARTÍNEZ MARTÍNEZ
podpredseda

  Luisa Morgantini (GUE/NGL). – (IT) Pán predsedajúci, dámy a páni, chcela by som poďakovať pánovi Cappatovi a Podvýboru pre ľudské práva. Nebudem však hovoriť o ich správe. Dúfam, že Podvýbor pre ľudské práva sa z podvýboru zmení na riadny výbor. Rada by som poďakovala aj pani De Keyser a pánovi Salafrancovi za ich podrobnú a podnetnú správu. Mrzí ma však, že správa nebola vypracovaná spoločne Výborom pre zahraničné veci a Výborom pre rozvoj, s ohľadom na skutočnosť, že predsedovia týchto dvoch výborov spoločne vedú volebné pozorovateľské skupiny Európskeho parlamentu.

Rada by som poďakovala Komisii, a konkrétne pani Ferrero-Waldner, za zaangažovanosť a odhodlanie, ktoré preukázali pri rozvoji Európskeho nástroja pre demokraciu a ľudské práva, ktorý má pomôcť šíreniu ľudských práv prostredníctvom pozorovania volieb, s vedomím, že demokracia a ľudské práva potrebujú nielen slobodné a spravodlivé voľby, ale aj rozvoj a stratégiu na boj proti chudobe.

Mám už len minútu, a tak by som chcela zdôrazniť potrebu väčšej spojitosti s povolebným obdobím. Vezmime si príklad Palestíny. Som presvedčená, že táto spojitosť ako aj kontinuita pri dodržiavaní správ a politík podporujúcich národné parlamenty sú nevyhnutné ak chceme aby bol EIDHR dôveryhodný. Návrh pani Ferrero-Waldner na druhý spoločný seminár o pozorovaní volieb je tiež dôležitý, najmä ak sa nám podarí zainteresovať občiansku spoločnosť a miestnych volebných pozorovateľov, ktorí sú pre nás významným komunikačným kanálom.

  Hélène Goudin (IND/DEM). – (SV) Pán predsedajúci, EÚ je úniou hodnôt, ktoré vychádzajú zo spoločnej dohody rešpektovať ľudské práva. Ak ich nerešpektujeme v rámci Únie, alebo v oblasti v blízkosti EÚ, mala by EÚ konať. Je však poľutovaniahodné, ak sa tento Parlament pokúša využiť ľudské práva na presadenie vlastnej pozície v oblasti zahraničnej politiky na úkor kompetencií členských štátov. Nesmieme zabúdať na skutočnosť, že niekoľko našich vlastných členských štátov nie vždy dodržiava ľudské práva, ako napríklad v prípade práv GLBT, keď sa v zápale pokryteckosti bijeme do pŕs a kritizujeme politiku tretích krajín.

  Jim Allister (NI). – Pán predsedajúci, musím sa opýtať, je táto diskusia len každoročným rituálom, aby sme sa mohli popýšiť našim ľudskoprávnym svedomím, alebo v EÚ naozaj myslíme vážne presadenie skutočných zmien v krajinách, ktoré sú opakovanými porušovateľmi?

Áno, EÚ protestuje, ale meria sa naše konanie opačným pomerom k obchodnému významu tých, na ktorých poukazujeme? Vezmime si Indiu alebo Čínu. S oboma krajinami chceme obchodovať. Tak potom ako seriózne môžeme voči nim uplatňovať agendu ľudských práv? Prečo naše obchodné zmluvy nemajú skutočné ľudskoprávne zuby? Je pravdou, že obchod pre EÚ znamená viac ako represia?

Pozerám sa na Indiu s jej diskrimináciou založenou na kastách, jej hrozivými záznamami o nútených prácach a obchode so sexom a rozšíreným zneužívaním slobody náboženstva. A následne zistím, že všetko čo máme je ad hoc dialóg s Indiou a chýbajúce zmysluplné zapojenie otázok týkajúcich sa ľudských práv. Potom sa nečudujme, že veci sa nezlepšujú.

Musím tiež povedať, že niekedy je náš pohľad skreslený. Pri rozvojovej pomoci EÚ silno tlačí na agendu práv, vrátane podpory umelého prerušenia tehotenstva, aj keď to uráža miestnu kultúru – ako napríklad v Keni, kde MVO financované EÚ používajú peniaze na financovanie umelého prerušenia tehotenstva v rozpore s miestnymi zvykmi a zákonmi.

Nemali by sme sa radšej sústrediť na základné práva a naše rozvojové peniaze využívať lepšie na pomoc pri zásobovaní potravinami a vodou, ako na šírenie vlastnej agendy, hoci aj ukrytej pod rúškom zdravotnej politiky?

  Ari Vatanen (PPE-DE). – Pán predsedajúci, myslím že dnes je správny deň na zamyslenie sa nad významom volieb a pozorovateľských misií. Dnes ráno sme sa dozvedeli ďalšiu sériu výsledkov z USA. Mám pocit, že tam voľby trvajú večnosť a my stále nevieme kto bude demokratickým kandidátom pre prezidentské voľby. Myslím, že to bude Obama, ale môj názor nikoho nezaujíma.

Zatiaľ čo toto sa už ťahá v USA mesiace, odohrali sa voľby v Rusku a dnes pán Putin doslova odovzdal prezidentskú stoličku pánovi Medvedevovi. Mal som povedať, že pán Medvedev bol inaugurovaný, ale to by nebol ten správny výraz, pretože keď Medvedev viedol kampaň, vzal si na to jediný deň voľna – tak to aspoň tvrdí tlačová správa z Kremľa. Dokonca sa v nej uvádza, že bolo neplatené. Ako môžete viesť volebnú kampaň keď na to máte len jeden deň? Môžete, ak viete, že budete mať sedemnásťkrát viac vysielacieho času ako ostatní traja kandidáti spolu. To je teda smutné ruské skóre. Ruskí občania si zaslúžia viac. Toto nie je útok na Kremeľ. Musíme hovoriť za ruský ľud a za ľud iných krajín, kde ešte nemajú demokraciu v tom zmysle ako ju chápeme my.

Sú tieto pozorovateľské misie dôležité? Áno, sú veľmi dôležité, pretože všetky sú o budovaní demokracie, čo je v tejto snemovni naša popredná misia. Pán Salafranca a pani De Keyser vypracovali veľmi dobrú správu, ale my jednoducho musíme v tejto otázke pokračovať. EÚ musí byť ešte silnejšia. Nemôžme mlčať, pretože to dlhujeme ľuďom, ktorí ešte nemajú demokraciu.

  Richard Howitt (PSE). – Pán predsedajúci, gratulujem vynikajúcemu spravodajcovi Marcovi Cappatovi k jeho výročnej správe o ľudských právach.

Aby som objasnil dva naše socialistické návrhy: po prvé, rešpektujem jeho aj váš názor na Gándhího a nenásilie a myslím, že je to veľmi dôležitá tradícia na ktorú ste v Parlamente poukázali. Ale žiadame o vyčiarknutie tohto odseku, pretože nemôže byť jediným smerodajným princípom spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky Európy. Vytváranie mieru a udržiavanie mieru si niekedy vyžadujú vojenské opatrenia a sú stále poctivým a šľachetným spôsobom, ktorý môže a musí Európa využiť na vytvorenie pokojného a prosperujúceho sveta.

Po druhé, v súvislosti s našim návrhom týkajúcim sa Rady OSN pre ľudské práva, ako osoba, ktorá s kolegami z podvýboru pravidelne chodí do Ženevy, zdieľam vaše obavy. Je sklamaním vidieť polarizáciu, ktorá stále existuje vo vzťahu k okupovaným palestínskym územiam, blokovú mentalitu, najmä v afrických skupinách,, hoci toho by sme sa mali vyvarovať aj my v Európe. Napriek tomu si myslím, že je aj tento rok dôležité, aby sme naďalej podporovali ducha reforiem OSN, uznali pozitívnu úlohu, ktorú hrajú členské štáty EÚ v Rade pre ľudské práva a uznali aj, že proces vzájomných hodnotení je len na začiatku a že otvorené, komplexné a účinné hodnotenie je najlepším spôsobom, ako môžeme túto inštitúciu podporiť.

A nakoniec, v úvode časti P a v odseku 4 žiadame Komisiu a Radu, aby podporili návrh konsenzu o podpore demokracie v politike susedstva, v kodanských kritériách a našich regionálnych stratégiách vo svete. Hovoríme o podpore demokracie ale neexistuje jej jednotná európska definícia. Myšlienka, že Komisia, členské štáty a Parlament spoločne definujú a zaviažu sa na podporu demokracie vo svete, tak ako v prípade konsenzus o rozvoji, je veľmi silná. Pán Solana ju podporil a dúfam, že aj Rada a najmä Komisia dnes večer túto myšlienku oficiálne podporia.

  Ona Juknevičienė (ALDE). – (LT) Minuloročná správa EÚ mala 104 strán z ktorých boli štyri venované otázke ľudských práv. Tento rok je pomer 216 k 10. Údaje spomenuté v minuloročnej správe, ako rozvoj Agentúry pre základné práva a práca Parlamentu v tejto oblasti, sa znovu opakovali. Napriek tomu správa podáva podrobné hodnotenie toho, ako my, Európania, chránime práva ľudí vo svete.

Napriek tomu sa ani jedným slovom nespomenuli ani v správe, ani v uznesení o ochrane ľudských práv alebo inde, porušenia v rámci Únie. Čo v EÚ neexistujú žiadne prípady porušení ľudských práv, alebo ak sa aj vyskytnú, tak ich snáď riešime spravodlivo a bez meškania? Podľa mňa ani jedno ani druhé. Zdá sa, ako by bolo jednoduchšie hovoriť o hriechoch iných ako si priznať naše vlastné.

Neuvedomujeme si skutočnosť, že nelegálne pracovné agentúry v Londýne robia z imigrantov z Litvy a Poľska otrokov? Nevieme, že v Paríži dochádza k masívnemu zatýkaniu „ilegálnych” osôb na príkaz prezidenta Sarkozyho? A čo nezákonné akcie proti Rómom v Ríme? Poškodení sa samozrejme môžu obrátiť na súd v Štrasburgu a o niekoľko rokov, keď budú pred týmto súdom tisíce prípadov, bude zjednaná náprava. Lenže pre týchto ľudí je každý deň a každá hodina veľmi dôležitá.

Boli sme zvolení, aby sme pracovali pre našich ľudí, zastupovali ich a chránili ich práva. Pustime sa do toho. Každý človek by mal byť v Európe v bezpečí. Potom budeme silnejší a v lepšej pozícii, aby sme pomáhali iným.

  Predsedajúci. – Ďakujem pani Juknevičienė. Toto je prípad keď „vidíme smietku v oku iného, ale brvno vo vlastnom oku nevidíme“.

  Margrete Auken (Verts/ALE). – (DA) Pán predsedajúci, vďaka za výbornú správu o ľudských právach. Má však jednu vážnu chybu. Najväčší svetový ľudskoprávny problém – diskriminácia 260 miliónov Dalitov bez kasty – sa spomína len okrajovo, a aj to len v súvislosti so zoznamom vecí, ktoré by mohli byť diskrimináciou. Vo februári minulého roka sme o tejto otázke schválili ďalekosiahle rozhodnutie a preto je alarmujúce, že návrh skupiny Zelených/Európskej slobodnej aliancie Výbor pre zahraničné veci zamietol. Navrhujeme, aby EÚ spolu s OSN pripravili usmernenie o boji proti kastovej diskriminácii a predniesli tento problém na summitoch s dotknutými krajinami. Majú v tom prsty India a britská vláda, ktoré boli proti rozhodnutiu aj minulý rok a tentoraz uspeli?

Tento problém existuje v mnohých juhoázijských krajinách, ale spomenula som Indiu, pretože je demokratická, a tento fakt bol zdôrazňovaný ako najdôležitejší faktor v súvislosti s ľudskými právami. Je demokratická a dokonca má aj dobré zákony proti kastovej diskriminácii. Napriek tomu sa tieto zákony neustále porušujú. Indická demokracia si zaslúži, aby sa tieto zákony rešpektovali a India by sa mala stať vzorom pre iných. Je však zároveň trápne, že EÚ – ako aj parlament – sa odvracia od utrpenia Dalitov. Minulý rok sme o týchto veciach mohli hovoriť. Čo sa stalo, že dnes o nich hovoriť nemôžeme? Situácia Dalitov sa zlepšuje? Diskriminácia sa vytráca? Nie, všetci vieme že to tak nie je. Prečo by teda EÚ nemala venovať aktívnu pozornosť zúfalej situácii týchto ľudí?

  Willy Meyer Pleite (GUE/NGL). – (ES) Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Dámy a páni, 13. apríla bol v Marakeši zatknutý obranca ľudských práv v západnej Sahare Ennaama Asfari. Ďalšie zatknutie v Maroku.

Hovorím vám to preto, dámy a páni, aby sme nezabúdali, že Európska únia, podporovaná OSN, je zodpovedná za proces dekolonizácie. Sme zodpovední, a preto každá správa o ľudských pávach musí vyjadriť, že Európska únia by mala byť prísna a ostražitá a musí dodržiavať rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN.

Po druhé, dámy a páni, žijeme v civilizácii, v 21. storočí, v ktorom je populácia čoraz chudobnejšia a hladnejšia, je viac chorôb a väčšia nespravodlivosť. Podľa OSN, Afrika za posledných desať rokov schudobnela. Preto by som chcel vyjadriť potrebu, požiadať a navrhnúť, aby sme uznali, že ľudské práva znamenajú všetky práva: ekonomické, sociálne, kultúrne aj politické. Ak by sme mali stupnicu, boli by sme prekvapení, kde by sa umiestnili krajiny, ktoré nerešpektujú ľudské práva. Preto si myslím, že by sme mali mať oveľa väčšiu informovanosť a hovoriť o všetkých otázkach dodržiavania ľudských práv.

  Kathy Sinnott (IND/DEM). – Pán predsedajúci, keď diskutujeme o voľbách a pozorovateľských misiách, je dôležité, aby sme sa na nás pozreli z pohľadu Lisabonskej zmluvy. Koľko z pol miliardy Európanov mimo vnútorných politických kruhov Rady bude voliť prezidenta Európy? Ani jeden. Koľko zástupcov širokej verejnosti bude voliť európskeho premiéra, predsedu Komisie? Zase ani jeden.

Možno by sme boli úspešnejší pri šírení demokracie vo svete, ak by samotná EÚ vyznávala demokraciu. Ako už dnes večer zdôraznil pán Bonde, keď sa v rozhovore o demokracii čínsky prezident opýta budúceho európskeho prezidenta, koľkými hlasmi bol zvolený, bude to veľmi trápna situácia.

  Urszula Gacek (PPE-DE). – Pán predsedajúci, vítam výbornú správu o úlohe Európskeho parlamentu pri pozorovaní volieb. Pozorovanie volieb v rozvíjajúcich sa demokraciách je právom považované za prioritu EÚ a prejav jej záväzkov voči týmto štátom.

Napriek tomu vidím ďalšiu úlohu pre členské štáty, pre naše takzvané „vyspelé demokracie“ a uvediem príklad.

Spomínam si na ohnivú diskusiu v Poľsku pred parlamentnými voľbami v októbri 2007. OBSE chcela vyslať malý tím pozorovateľov. Táto požiadavka sa zo začiatku stretla s negatívnou reakciou zo strany mnohých politikov, ktorí ju vnímali ako bezočivosť a urážku. Ale práve naopak. Pozorovateľské misie boli vyslané do mnohých starých európskych demokracií. Nakoniec pozorovatelia prišli aj do Poľska.

Pri presviedčaní zdráhavých formujúcich sa alebo nových demokracií, aby prijali medzinárodných pozorovateľov, musíme ukázať, že aj my dovolíme iným, aby nás kontrolovali. Naše volebné procesy nie sú bez problémov. Briti zaznamenali prípady volebných podvodov pri hlasovaní prostredníctvom pošty a my všetci budeme v budúcnosti čeliť novým výzvam ako napríklad hlasovaniu cez internet.

Buďme teda otvorení kontrole, pretože takáto otvorenosť môže len zvýšiť našu dôveryhodnosť.

  Libor Rouček (PSE). – (CS) Dnes diskutujeme o dvoch úzko súvisiacich správach: výročnej správe o situácii v oblasti ľudských práv vo svete a správe o volebných pozorovateľských misiách EÚ. Slobodné voľby a právo na demokraciu sú základnými ľudskými právami obsiahnutými, inter alia, v Medzinárodnom dohovore o občianskych a politických právach a aj v Miléniovej deklarácii OSN. Z týchto dôvodov je podpora demokracie jedným z hlavných cieľov zahraničnej politiky EÚ. Aby bola táto podpora účinná, musíme posilniť našu spoločnú zahraničnú a bezpečnostnú politiku a zefektívniť volebné pozorovateľské misie EÚ.

Preto podporujem odporúčania našich spravodajcov. Som zároveň presvedčený, že napríklad volebný proces, vrátane predvolebnej a povolebnej fázy, by mal byť zahrnutý do politického dialógu s príslušnými tretími krajinami. Jedným z cieľov volebného procesu, nie len hlasovania, ale aj predvolebnej a najmä povolebnej fázy, by mala byť aj konsolidácia demokratických inštitútov ako je právny štát, nezávislosť médií a súdov občianska spoločnosť atď. Na základe vlastnej skúsenosti z pozorovateľských misií som presvedčený, že Európsky parlament by mal a môže hrať v tomto procese oveľa účinnejšiu a významnejšiu úlohu.

Na záver by som ako zástupca Českej republiky chcel povedať niekoľko slov týkajúcich sa ratifikácie Rímskeho štatútu. Tak ako vlani aj teraz by som chcel vyzvať členov parlamentu a senátorov Českej republiky, aby čo najskôr Rímsky štatút ratifikovali. Skutočnosť, že Česká republika, ktorá bude predsedať EÚ v prvej polovici budúceho roka, je jediným členským štátom EÚ, ktorý ho ešte neratifikoval, je podľa mňa bohužiaľ hanba pre moju rodnú krajinu.

  Sarah Ludford (ALDE). – Pán predsedajúci, poviem najprv priamo Komisii a Rade, že EÚ musí poskytnúť serióznu pomoc prokurátorovi Medzinárodného trestného súdu (ICC) týkajúcu sa vznesenia obvinenia voči dvom osobám, ktoré sa údajne dopúšťali porušovania ľudských práv v Dárfúre, jedným z nich je úradujúci minister sudánskej vlády. Reakcia EÚ bola dosiaľ veľmi slabá, čo je nevhodné, ak si uvedomíme, že si pripisujeme zásluhy – alebo väčšinu zásluh – za vytvorenie ICC.

Riskujeme, že nás predstihnú aj USA. V zaujímavom prejave z pred dvoch týždňov, hlavný právnik ministerstva vnútra John Bellinger povedal, že USA sú ochotné, bez zmeny svojej ideologickej pozície voči ICC, poskytnúť praktickú pomoc pri jeho práci, a spomenul konkrétne Dárfúr. Myslím teda, že by sme sa mali vzchopiť a podporiť ICC v otázke Dárfúru.

Keď spomíname Spojené štáty, máme nádej na ukončenie neprávostí – alebo prinajmenšom najhrubších neprávostí – ktoré pácha vojna proti terorizmu, a to bez ohľadu na to, kto vyhrá prezidentské voľby. Všetci kandidáti sú za zatvorenie Guantánama, ale EÚ tomu musí pomôcť tak, že bude trvať na svojich výzvach na zatvorenie a povedie medzinárodnú iniciatívu za presídlenie väzňov, ktorí nemajú zaručený spravodlivý proces. Ale okrem toho – a súhlasím s tými, ktorí hovoria, že na to, aby sme boli vo svete dôveryhodní musí EÚ sama na svojom území dodržiavať ľudské práva – musíme vziať na zodpovednosť európske vlády za ich tajnú spoluprácu pri tajných preletoch, ktoré v preklade znamenajú únos a mučenie.

  Maria da Assunção Esteves (PPE-DE). – (PT) Veci sa majú takto. Trest smrti, mučenie a hlad sú barbarské javy, ktoré pretrvávajú v tomto svete, ktorý z časti riadime. Veci však budú týmto smerom pokračovať iba ak to chceme. Osvieteneckej Európe hodnôt a dôstojnosti chýba politická súdržnosť. Európsky parlament a Rada nemajú v tejto oblasti vždy práve rovnaké názory, ale je len jedno východisko, a to aby európske inštitúcie konali spoločne vo všetkých vnútorných aj vonkajších politikách. V oblasti ľudských práv vkladáme nádej do účinnosti novej Služby pre vonkajšiu činnosť zakotvenú v Lisabonskej zmluve.

Ale pozrime sa na svet a príklady, ktoré nás znepokojujú: Spojené štáty aj Afrika majú trest smrti, Čína má nielen Tibet, ale aj prácu otrokov, mučenie a okamžité popravy. Takéto príklady by nás mali viesť k tomu, aby sme vyriešili nedostatok vlastnej súdržnosti. Európa potrebuje proaktívnu politiku ľudských práv. Je dôležité aktivizovať občiansku spoločnosť, ale nesmieme zabúdať, že boj za práva patrí v prvom rade štátom a ich diplomacii. Francúzsky prezident mal pravdu, keď povedal, že sa nezúčastní Olympijských hier v Pekingu. Zúčastniť by s nemali ani ostatné hlavy štátov a vlád. Únia je jednota založená na hodnotách. Európe nestačí vydávať vyhlásenia a uznesenia. Európska únia nemôže zapredať svoju dušu.

  Genowefa Grabowska (PSE). – (PL) Pani komisárka, pri ďakovaní trom spravodajcom, by som chcela osobitne zdôrazniť absolútny a nepochybný postoj k právam žien vo všetkých oblastiach verejného života, v spoločenských vzťahoch a v čisto súkromných ľudských vzťahoch – nie len teoreticky, ale aj prakticky.

To si predovšetkým vyžaduje odstránenie všetkých foriem diskriminácie a násilia voči ženám a deťom. To ale nestačí. Pozrime sa na Európu. Európska únia pripravuje niekoľko uznesení vyzývajúcich členské štáty na rovnaké zaobchádzanie so ženami a mužmi a potom bude kontrolovať či a ako sa tieto princípy realizujú. Som však veľmi zvedavá, komisárka, či sa budú princípy rodovej rovnosti realizovať v samotných vnútorných štruktúrach Európskej únie. Keď sa napríklad zriaďujú nové inštitúcie EÚ, a obsadzujú sa štyri najvyššie posty – prezident Únie, predseda Komisie a Parlamentu a vysoký predstaviteľ EÚ pre spoločnú zahraničnú a bezpečnostnú politiku – bude prijaté ustanovenie, ktoré zohľadní tieto princípy?

Dámy a páni, bude to okamih pravdy, ukazujúci, či náš skutočný prístup k právam žien je naozaj taký ako tvrdíme.

  Maria-Eleni Koppa (PSE). – (EL) Pán predsedajúci, správa, ktorú dnes hodnotíme je najdôležitejším vyjadrením politiky ľudských práv Európskeho parlamentu vo svete. Výzvy sú obrovské, Európsky parlament môže a musí konať ako garant demokracie a ľudskej dôstojnosti.

Je dôležité, aby EÚ k týmto otázkam prezentovala pevný a jednotný postoj. Je to jediný spôsob, ako môže pomôcť posilniť a zlepšiť účinnosť spoločných aktivít.

Nemali by sme mať dvojaký meter v závislosti od toho, aké záujmy sú v hre. Medzi hlavné ciele našej politiky musíme zaradiť zákaz trestu smrti a mučenia a ochranu detí postihnutých vojenskými konfliktmi. Ochrana ľudských práv musí byť zastúpená vo všetkých vzťahoch a dohodách s tretími krajinami. Žiadne odchýlky alebo osobné záujmy by sa nemali tolerovať.

Ľudské práva musia byť našim vodidlom pri každom politickom rozhodnutí ktoré prijmeme.

Dovoľte mi na záver poďakovať spravodajcom za ich skvelú prácu.

  Marios Matsakis (ALDE). – Pán predsedajúci, keď EÚ hovorí o porušovaní ľudských práv v tretích krajinách, na to, aby bola primerane presvedčivá, musí mať sama príkladný záznam o dodržiavaní týchto práv vo všetkých členských štátoch EÚ.

Ako už aj iní rečníci povedali, nie je tomu tak. Použijem len jeden príklad, ktorý sa týka Británie. Spojené kráľovstvo si udržiava, v rozpore s medzinárodnými dohovormi, dve kolónie v ďalšom členskom štáte – na Cypre. Tieto dve kolónie, konkrétne Akrotiri a Dhekelia obýva približne 10 tisíc cyperských civilistov, ktorí sú občanmi EÚ, hoci ich domovy sa nachádzajú na území, ktoré Británia, z pochopiteľných dôvodov, do EÚ nezahrnula. Títo ľudia nemajú ani základné ľudské právo voliť si svoju vládu. Riadi ich guvernér, ktorý je generálom britskej armády menovaný anglickou kráľovnou, a nemajú právo na vlastný volený parlament. Zákony platné v týchto kolóniách patria do príslušnosti guvernéra. Výsledkom je, že títo ľudia žujú pod britskou vojenskou diktatúrou.

Je naozaj škoda, že EP, Komisia a Rada si pred touto situáciou vždy zakrývajú oči.

Možno, že aj iné členské štáty majú vlastné špinavé prádlo, ktoré nechcú prepierať na verejnosti, a možno, že tieto inštitúcie v skutočnosti nevyznávajú princípy demokracie a spravodlivosti tak ako to tvrdia, a možno, že EÚ záleží na ľudských právach len vtedy, keď sa netýkajú jej vlastných členov.

To je nakoniec jedno. Jedna vec je istá: pokračovanie britskej kolonizácie na Cypre so sebou nesie zlú povesť a stratu dôveryhodnosti voči akejkoľvek správe EÚ o ľudských právach vo svete.

  Corina Creţu (PSE). – (RO) Pán predsedajúci, pani komisárka, vážení kolegovia, chcela by som zablahoželať pani De Keyser a pridať sa k tým, ktorí tu hovorili o súvislosti medzi ľudskými právami, voľbami a demokraciou. Pochádzam z krajiny, Rumunska, ktorá zažila roky totality a možno, že my, ktorí si ešte stále tie časy pamätáme, by sme mali poukazovať na väčšiu potrebu organizovania demokratických, slobodných a férových volieb.

Známy americký profesor Larry Diamond nedávno upriamil pozornosť na znepokojujúci fenomén, ktorý nazýva „demokratická recesia“. Tak ako ukazuje aj nedávna správa Freedom House, rok 2007 bol pre slobodu vo svete najhorším od konca studenej vojny.

Za týchto okolností súhlasím, najdôležitejšou úlohou Európskej komisie, Európskeho parlamentu a členských štátov Únie pred, počas a po voľbách, je vypracovávanie spoločných a globálnych stratégií na podporu demokracie. Podporujem myšlienku pomáhať novozvoleným parlamentom posilňovať a vykonávať legislatívnu činnosť v čo najväčšom súlade so zaužívanými demokratickými normami.

Napriek tomu by som chcela zdôrazniť, že nie každý organizačný nedostatok je pokusom o podvod, ale že je dôležité rozlíšiť, do akej miery právny rámce poskytuje rovnosť a transparentnosť volebného procesu.

  Predsedajúci. – Teraz prichádza čas, aby vystúpili rečníci, ktorí sa prihlásili podľa postupu „catch-the-eye“. Chcel by som povedať, že na dnešnom stretnutí Vysokej skupiny pre rodovú rovnosť a rozmanitosť bol podpredseda veľmi kritizovaný za to, že podľa tohto postupu vyberal len poslancov Európskeho parlamentu mužského rodu a nie aj ženského. Chcel by som povedať, že v tomto prípade to budem mať ľahké, pretože všetci, ktorí ma požiadali, aby som ich vybral podľa tohto postupu, boli ženy. Preto sa vyhneme kritike, ktorá proti nám smerovala pred necelou hodinou.

  Marianne Mikko (PSE). – (ET) Dámy a páni, správa pána Cappata o ľudských právach si zaslúži najvyššie ocenenie. Súhlasím, že Európska únia musí vynaložiť veľké úsilie na realizáciu skutočne konzistentnej, silnej politiky na podporu ľudských práv vo svete. Je pravdou, že je potrebné zefektívniť monitoring ochrany ľudských práv.

Podporujem Spoločnú zahraničnú a bezpečnostnú politiku Európskej únie. Ak budeme hovoriť jedným hlasom, budeme môcť účinne reagovať na akékoľvek porušenie ľudských práv vo svete. To môže zachrániť tisíce ľudských životov. Podporujem návrh usporiadať v roku 2009 Európsku konferenciu o nenásilí.

Účasť poslancov Európskeho parlamentu na pozorovaní volieb je mimoriadne dôležitá. Mali by sa však, tak ako to zdôraznili spravodajcovia pani De Keyser a pán Salafranca, mali správať nestranne. Ako môžeme zefektívniť účasť skupín Európskeho parlamentu na pozorovaní volieb a prácu európskych pozorovateľských misií tak, aby sme nepoškodili aj jednu stranu? Na to musíme nájsť riešenie spoločne.

Európska únia sa ľudskými právami zaoberá čoraz častejšie. A svet vidí, že solidarita a ochrana základných práv sú našimi základnými princípmi, bez ktorých žiadna krajina nemôže dosiahnuť blahobyt.

  Marie Anne Isler Béguin (Verts/ALE). – (FR) Pán predsedajúci, ďakujem vám za podporu rodovej rovnosti. Aj ja by som chcela zablahoželať spravodajcom týchto troch správ a chcela by som aj zdôrazniť význam pozorovateľských misií, ktoré vo svete realizujeme. Myslím, že treba znovu povedať, že je to zvlášť pozitívna činnosť, ktorú by sme mali rozširovať medzi našimi občanmi, možno najmä pred voľbami.

Chcem vyjadriť uznanie všetkým pozorovateľom, pretože hoci sme prítomní na mieste ako hlavní pozorovatelia a zúčastňujeme sa pozorovateľských misií, v konečnom dôsledku máme stovky odborníkov – mladých aj nie celkom mladých – po celom svete, ktorí úprimne idú a podporujú demokraciu v iných krajinách. Myslím, že toto by sme si mali pripomínať častejšie. Bez tejto siete pozorovateľov, by takéto skvelé pozorovateľské misie neboli možné. Chcela by som spomenúť aj zanietenie s ktorým obyvatelia vítajú týchto pozorovateľov, najmä dlhodobých pozorovateľov, ktorí v krajine zostávajú dlhší čas.

Som však sklamaná, že moji kolegovia poslanci nepodporili žiadny návrh zameraný na zvýšenie rozpočtu, pretože si myslím, že čím viac odborníkov bude na volebných misiách, tým väčšmi bude EÚ žiadaná. Bola by škoda, aby nám nedostatok zdrojov bránilo reagovať na požiadavky týchto krajín.

  Katrin Saks (PSE). – (ET) Požiadala som o vystúpenie, aby som upriamila väčšiu pozornosť na ľudské práva v Afganistane, krajine v ktorej majú významný podiel aj členské štáty a Európska únia ako celok.

Navštívila som Afganistan minulý týždeň ako členka delegácie Európskeho parlamentu a chcela by som vám predstaviť dve mená.

Perwiz Kambakhsh, ktorý bol odsúdený na smrť, pretože stiahol z internetu materiál o postavení žien v islame. Jeho osud je teraz v rukách prezidenta Karzaja.

Druhé meno je Malalai Joya, mladá poslankyňa, ktorá po kritike moci vojnových generálov vo vláde a parlamente, bola z parlamentu jednoducho vyhodená. Boli jej nezákonne odňaté jej práva. To však zákon nijako neupravuje.

Dnes sa nezaoberáme už len faktom, že nemala možnosť uplatniť svoje práva alebo mandát pred súdom, ale aj tým, že jej život je ohrozený. Stretli sme sa s ňou a skutočne potrebuje, aby sme jej pomohli a neodkladne intervenovali.

Európska únia ako celok, by sa mala viac zamyslieť na tým, aký Afganistan budujeme, najmä v súvislosti s parížskou medzinárodnou konferenciou na ktorej sa bude hovoriť o zvýšení pomoci Afganistanu.

  Janez Lenarčič , súčasný predseda Rady. – (SL) Čas určený v tejto diskusii predstaviteľom Rady už bohužiaľ vypršal a preto budem disciplinovaný a veľmi stručný. Dovoľte mi len zablahoželať všetkým spravodajcom za ich veľmi vysoko kvalitné a užitočné správy. Rád by som poďakoval všetkým, ktorí sa zapojili do tejto diskusie za ich názory. V mene predsedníctva vás chcem ubezpečiť, že sa budeme usilovať čo najviac ich zohľadniť pri realizácii činností Rady v budúcnosti.

  Predsedajúci. – Ďakujem pán minister. Hoci sa to nezdá, v tejto diskusii v skutočnosti ani Rada ani Komisia nemá presne vyhradený čas. Preto ste sa precenili úvahy o tom, koľko času ste mali. V každom prípade Vám ďakujem, že ste ho tomto druhom vstupe tak striedmo využili. Teraz má slovo naša vážená komisárka pani Ferrero-Waldner.

  Benita Ferrero-Waldner, členka Komisie. – Pán predsedajúci, keďže som predtým nehovorila o otázke ľudských práv, pokúsim sa teraz sformulovať niekoľko myšlienok. Rada by som niečo k ľudským právam dodala.

Dialóg o ľudských právach sa stáva čoraz dôležitejšou súčasťou aktivít EÚ na podporu ľudských práv vo svete. V súlade s Usmernením o dialógu o ľudských právach z decembra 2001, začala Európska únia približne 30 dialógov a o ďalších – ako napríklad so strednou Áziou, južným Kaukazom, južnou Afrikou a možno aj s niektorými dôležitými latinskoamerickými partnermi – tiež uvažuje. Do prípravy stretnutí je zvyčajne zapojená občianska spoločnosť a samozrejme ľudskoprávne MVO príslušnej krajiny. S niektorými našimi partnermi zo susedstva sme mali veľmi dobré a konštruktívne výsledky, a treba povedať, že aj viac zmiešané pocity, ako napríklad pri nedávnom dialógu s Ruskom. Mimochodom, Rusko bolo prvou krajinou, kde mala Komisia a sekretariát Rady krátke stretnutie s obmedzeným počtom poslancov Európskeho parlamentu, ako výsledok Valencianovej správy, aby sme tak vyhoveli vyšším požiadavkám na lepšiu koordináciu a informovanosť. Dúfam, že všetky zúčastnenú strany to považovali za užitočné.

Nový Európsky nástroj pre demokraciu a ľudské práva je teraz v štádiu plnej implementácie, s dvomi výzvami na podávanie návrhov pre Cieľ 1 – problémové krajiny – a s jednou výzvou pre obrancov ľudských práv, spadajúcu pod hodnotenie Komisie. Väčšina našich podporných schém v krajinách (CBSS) už bola zverejnená a teraz ich hodnotia naše zastúpenia na národnej úrovni, takže verím, že do leta bude spustená väčšina projektov.

Zároveň aktívne integrujeme ľudské práva a bezpečnosť ľudí do všetkých príslušných otázok a politík. V budúcnosti budeme mať samozrejme novú európsku bezpečnostnú stratégiu a dúfam, že budeme schopní vyvinúť silnú, na ľudí zameraný prístup k bezpečnosti, pretože bezpečnosť ľudí presne zahŕňa záležitosti ľudských práv, bezpečnosti a rozvoja. Zahŕňa aj slobodu od strachu a slobodu od nedostatku.

Rada by som obrátila vašu pozornosť konkrétne na niekoľko vecí. Niekoľkí rečníci spomenuli ľudské práva v rámci Európskej únie. Od roku 2004 Európsky parlament nevydal o tejto tém správu. Áno, samozrejme je dôležité problémy riešiť a na to máme dva kľúčové nástroje. Jedným je Rada Európy a druhým je teraz agentúra pre ľudské práva, ktorú sme práve otvorili vo Viedni, aby monitorovala situáciu v členských štátoch a pripravovala výročné správy.

Chcem hovoriť aj o niečom, čo už spomenul kolega, ktorý už bohužiaľ odišiel – o ochrane kresťanov v tretích krajinách. Európska únia je jasne proti diskriminácii týkajúcej sa akejkoľvek náboženskej skupiny a pri každej vhodnej príležitosti sa tomu v dialógoch s tretími krajinami venujeme a skutočne sa snažíme jasne to spomenúť.

Chcela by som povedať pár slov aj o volebných pozorovateľských misiách. Dnes tu už vystúpilo mnoho výborných hlavných pozorovateľov. Môžem len znovu zdôrazniť nezávislosť volebných pozorovateľských misií, súdržnosť ich politík a aj aktérov a najmä ich profesionalitu. Toto je smer, ktorým by sme sa v budúcnosti chceli uberať.

Pokiaľ ide o práva žien – som samozrejme žena a preto vždy beriem rodové otázky veľmi vážne. Len nedávno, 6. marca, som organizovala ženskú konferenciu, na ktorú by sme samozrejme radi nadviazali. V každej činnosti dochádza k mainstreamingu a rodovému hodnoteniu. V usmerneniach o volebných misiách je osobitná časť venovaná ženám. Máme významnú rezolúciu číslo 1325 Bezpečnostnej rady OSN o ženách v konfliktoch, ktorá presadzuje monitoring. Čoskoro zverejníme projekty týkajúce sa rozvoja žien. Chcela by som len povedať, že v Barrosovej Komisii, ktorej som sama členkou, je jedna tretina žien. Myslím, že nie sú dôležité len kvóty ale kvalita. V tomto kontexte by som chcela povedať, že Komisia podporuje zdraví a reproduktívny život. Je to dôležité pre ženy aj deti. Je to jeden z projektov v Keni, ale týka sa aj celého sveta a myslím, že je dôležité ho spomenúť.

Ďalším, veľmi špecifickým bodom je ICC – Medzinárodný trestný súd – ktorý Európska komisia veľmi podporuje. V rámci EIDHR 2008 sme vyčlenili 4 milióny EUR. Ustanovenie o ICC je v našich dohodách. Zaslali sme demarše partnerom vyzývajúce na uznanie a existujú aj medzinárodné súdy, napríklad pre Kambodžu, a mnohé iné, takže tu sa pohybujeme veľmi opatrne.

Dovoľte mi na záver reagovať na výzvu pána Howitta, aby sme sa tu zaviazali k podpore demokracie, tak ako to robia iní. Toto je samozrejme našou každodennou prácou. Komisia je považovaná za kľúčovú inštitúciu pri podpore demokracie prostredníctvom volebných pozorovateľských misií, ale aj iných opatrení na podporu volieb a prostredníctvom značnej podpory demokratickému úsiliu tretích krajín a medzinárodných organizácií ako OSN, OBSE a Rada Európy. Uisťujem vás, že podporu demokracie berieme takisto vážne ako ktokoľvek iný v Európskej únii.

  Sarah Ludford (ALDE). – Vážený pán predsedajúci, chcela by som sa len opýtať pani komisárky, skôr ako skončí: zmienila sa o tom, že Komisia podporuje Medzinárodný trestný tribunál, ale mohla by odpovedať na moju konkrétnu otázku a vysvetliť, čo presne bude robiť EÚ, a v jej prípade Komisia, aby presadila obžalobu voči obyvateľom Sudánu?

Na túto otázku neodpovedala a ja by som bola veľmi rada ...

(Predsedajúci vypol mikrofón.)

  Benita Ferrero-Waldner, členka Komisie.

− Vážený pán predsedajúci, ako som už povedala, vo všeobecnosti samozrejme podporujeme Medzinárodný trestný tribunál, ale potom je to už na trestnom tribunáli, aby dohliadal na to, koho ochraňuje a kam smeruje.

Toto je samozrejme vecou trestného tribunálu. My do toho nemôžeme zasahovať.

  Marco Cappato, spravodajca. – (IT) Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, moja odpoveď je adresovaná členom parlamentu, ktorí práve nie sú prítomní, ale rád by som niečo objasnil: v správe sa spomínajú práva menšín a náboženská sloboda. Nespomína sa tu dodržiavanie ľudských práv v EÚ jednoducho preto, lebo to nie je úlohou tejto správy.

Domnievam sa však, že sme sa aj tejto témy čiastočne dotkli, pretože sme nekritizovali všetkých ostatných, hovorili sme o sebe, o tom akým spôsobom využívame (či už lepšie alebo horšie) dostupné nástroje a dodržujeme právo EÚ. Keď hovoríme, že ustanovenia o ľudských právach sa neuplatňujú dôsledne, hovoríme o sebe! Preto si nemyslím, že by táto správa mala byť kritizovaná v tomto zmysle.

Myslím, že pán Lenarčič hovoril podrobne o nástrojoch, ktoré by sme mali používať. Môj návrh znie, a je obsiahnutý aj v správe, že by sme mali hovoriť viac o posudzovaní výsledkov než o jednotlivých získaných nástrojoch.

Pán Agnoletto nás kritizoval, pretože sme nehovorili dostatočne o kolektívnom rozmere ľudských práv. V skutočnosti som presvedčený, že základné ľudské práva sú založené predovšetkým na právach jednotlivca. Dnes, dokonca aj v prípade genocídy, najkolektívnejšom a najotrasnejšom zločine, sa jednotlivci môžu obrátiť na Medzinárodný trestný súd a tak chrániť svoje práva jednotlivca. Právo na demokraciu je teraz základným ľudským právom, a toto je dôležitý nástroj, ktorý musíme využívať.

Hlavná pozornosť by sa teda mala viac zamerať na dodržiavanie ľudských práv v oblasti politiky prisťahovalectva a boja proti drogám. Rád by som skončil odpoveďou pánovi Howittovi. Táto správa netvrdí, že nenásilie je jediným spôsobom ako podporovať dodržiavanie ľudských práv, ale že je najvhodnejším spôsobom. Zasadzuje sa za nenásilie nielen ako absenciu násilia, ako pacifizmus, ale ako aktívnu kampaň neposlušnosti a sabotáže autoritatívnych režimov a diktatúr. V tomto zmysle navrhujeme, aby EÚ podporovala technológie a techniky nenásilia pri presadzovaní ľudských práv a demokracie. Dúfam, že tento odsek bude zaznamenaný v zajtrajšom hlasovaní.

  Véronique De Keyser, spravodajkyňa. − (FR)

Vážený pán predsedajúci, chcela by som poďakovať všetkým kolegom za ich príspevky do diskusie a povedať, ako veľmi vrúcne slová, napríklad pani Isler Béguin, odzrkadľujú entuziazmus všetkých tých, ktorí sa zúčastnili volebných misií. A hoci sa môže zdať, že táto správa je založená na úplnom konsenze, a ako bolo spomenuté v niektorých správach, ktoré som čítala, nie je zaujímavá pre médiá, nezapríčinila vnútorný ani vonkajší konflikt, určite znamená veľa pre krajiny s rozvíjajúcou sa demokraciou, v ktorých sa majú konať voľby.

Chcela by som teraz reagovať na príspevky dvoch mojich kolegov. Najskôr by som chcela odpovedať pánovi Onyszkiewiczovi, ktorý spomenul veľmi dôležitú tému: menšiny. Chcela by som mu povedať, že aj keď si veľmi dobre uvedomujem, že pozorovanie volieb ešte neznamená demokraciu, nemôžem sa pripojiť k tejto filozofii, ktorá je v skutočnosti osvietený despotizmus alebo revolučný avantgardizmus, pričom dokonca aj Condorcet hovorí o menšinách. Nemôžeme ho nasledovať týmto smerom. Demokracia samozrejme nie je dokonalá. Bolo by skvelé, keby bola. Práve demokracia dnes umožnila pánovi Vanheckemu vystúpiť s vulgárnym, islamofóbnym a rasistickým prejavom. Pán

Vanhecke zastupuje 30 % voličov v mojej krajine, v jej flámskej časti. Bohužiaľ nemôžeme vyškrtnúť stranu pána Vanheckeho a 30 % Flámov. Pán Onyszkiewicz – možno tu už nie je – nemôžeme vymazať 50 % Palestínčanov, ktorí hlasovali za Hamas. Demokracia prináša otázky, a na tieto otázky musíme odpovedať. Keď hovoríme o politických dôsledkoch, o otázkach, ktoré prinášajú pozorovania volieb a o výzvach, toto sú problémy, ktoré musíme riešiť.

  José Ignacio Salafranca Sánchez-Neyra, spravodajca. − (ES) Vážený pán predsedajúci, ja by som sa tiež chcel poďakovať kolegom za ich pozitívne hodnotenia správy, ktorú som vypracoval s pani De Keyser o volebných pozorovateľských misiách, ktoré sa netýkajú iba volebného dňa, ale zaoberajú sa aj volebným systémom, právnym rámcom, rovnosťou príležitostí a rovnosťou prístupu do médií, financovaním politických strán, systémom pre riešenie sporov atď., atď.

Myslím si však, pán predsedajúci, že najviac zo všetkého treba zdôrazniť, že táto správa o pozorovaní volieb, ako aj správa pána Cappata o dodržiavaní ľudských práv vo svete, nemajú nejaký abstraktný účel, ale majú svoje opodstatnenie, a tým je potreba EÚ, a obzvlášť Parlamentu, angažovať sa za hodnoty ako sú: demokracia, sloboda, právny štát, a predovšetkým dodržiavanie ľudských práv.

Pán predsedajúci, tento Parlament je srdcom demokracie v Európskej únii, a preto sa musíme vždy vyjadrovať veľmi presne a dôrazne, a vysielať veľmi jasný a zrozumiteľný signál o našej úplnej a trvalej angažovanosti v oblasti ľudských práv, ktoré, ako sme už počuli v tomto Parlamente dnes večer, sa netýkajú ani ich nepresadzuje len jeden región alebo kontinent, ale ktoré sú celosvetového, univerzálneho charakteru, a my sami musíme byť v tomto príkladom.

  Predsedajúci. − Rozprava sa skončila.

Hlasovanie sa bude konať zajtra o 11.00 hod.

Písomné vyhlásenia (článok 142)

  Slavi Binev (NI), písomne. – (BG) Vážený pán predsedajúci, vážení kolegovia, pán Cappato,

V rozprave o výročnej správe o ľudských právach vo svete venujme pozornosť nasledujúcemu faktu: koncom apríla úrady v Skopje rozhodli o zadržaní novinára Victora Kanzurova uprostred noci a bez vznesenia akýchkoľvek obvinení. Jediným Kanzurovým previnením je, že počas niekoľkých rokov bojoval úplne legálnymi prostriedkami za svoje právo a za právo množstva svojich krajanov nazývať sa Bulharmi.

Po 24-hodinovej väzbe Kanzurova prepustili, ale bol mu zadržaný pas. Takto je prakticky stále v domácej väzbe, bez toho aby bol oficiálne z niečoho obvinený.

Som presvedčený, že takéto postupy úradov v Macedónsku sú absolútne neprijateľné a porušujú základné ľudské právo, a to právo na slobodu prejavu, obzvlášť na pozadí moderného dynamického vývoja našej spoločnej Európy. Som tiež presvedčený, že nenecháme bez povšimnutia túto aroganciu moci, ktorá nás unáša desiatky rokov späť do čias temnej totality, ktorá mala už dávno navždy zmiznúť.

Ďakujem.

  Titus Corlăţean (PSE), písomne. – (RO) V roku 2009 sa budú konať v Moldavskej republike voľby, počas ktorých bude parlament voliť prezidenta. Moldavská republika sa nachádza pri východnej hranici Európskej únie a kvôli demokratickým reformám je potrebné pritiahnuť túto krajinu bližšie k demokratickým hodnotám vlastným členským štátom EÚ. Toto by sa malo dosiahnuť okrem iného aj pomocou rámca definovaného v politike susedských vzťahov EÚ.

Volebná pozorovateľská misia v Moldavskej republike je potrebná a aktuálna, ale monitoring by sa mal začať zameriavať na obdobie pred budúcimi voľbami a vziať do úvahy potrebu nápravy vážnych pochybení v oblasti slobody tlače, ktorých sa dopúšťa kišiňovský komunistický režim, opakované zasahovanie do nezávislosti súdov a nedávne zmeny vo volebnom zákone, schválené moldavským parlamentom, v ktorom má prevahu Komunistická strana.

10. apríla 2008 bolo vo volebnom zákone prijatých niekoľko zmien, ktoré vážne porušujú európske demokratické pravidlá a zvyklosti. Tieto zmeny zahŕňajú: zákaz volebných koalícií, zvýšenie prahu zvoliteľnosti zo 4 % na 6 %, čo je nerealistickýa nedemokratický prah zvoliteľnosti vo vzťahu k reálnej politickej situácii v Moldavskej republike, zákaz pre ľudí s dvojitým občianstvom zastávať verejné funkcie, vrátane možnosti zvolenia za poslancov parlamentu atď.

  Hanna Foltyn-Kubicka (UEN), písomne. – (PL) V nedávno podpísanej Lisabonskej zmluve sa členské štáty EÚ zaviazali posilňovať ľudské práva a slobody a demokratické zriadenie vo svete. Toto je nepochybne hlavný cieľ zahraničnej politiky EÚ.

Na druhej strane však správanie predsedu Barrosa a ďalších komisárov počas ich nedávnej návštevy Čínskej ľudovej republiky a ich vyhlásenie, že otázka Tibetu je vnútornou záležitosťou Číny je v úplnom protiklade s  myšlienkou, ktorá nielen že je zakotvená v Lisabonskej zmluve, ale ktorú sa tiež snažíme zo dňa na deň zavádzať do praxe, obzvlášť tu v Európskom parlamente – s myšlienkou, že ľudské práva sú na prvom mieste.

Z tohto pohľadu je preto ťažké vyrovnať sa so skutočnosťou, že Európa považuje Rusko za demokratického partnera, zabúdajúc, že predstavitelia tejto krajiny nielen že tolerujú opakované porušovanie našich základných ideí, ale dokonca si z nich otvorene robia posmech. Prečo si zatvárame oči pred pokračujúcim vyhladzovaním Čečencov a potláčaním slobody tlače v tejto krajine?

Možno je to preto, že samotná EÚ nie je dôsledná v dodržiavaní spomínaných ľudských práv. Je mi ľúto, že právo rodičov a detí hovoriť medzi sebou svojim vlastným jazykom nie je rešpektované v Nemeckej spolkovej republike, ako sa to deje v súčasnosti na súdoch a úradoch pre mládež.

Musíme si odpovedať na otázku, čo je naším cieľom. Chceme našimi rezolúciami a nekonečnými debatami skutočne zmeniť svet k lepšiemu, alebo sú len prostriedkom ako zamaskovať pokrytectvo, aby mali európski politici dobrý pocit?

  Anneli Jäätteenmäki (ALDE), písomne. – (FI) Ľudské práva sú dôležitou súčasťou spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky EÚ. Otázky ľudských práv sú tiež otázkami bezpečnostnej politiky. Keď sa hlásime k podpore ľudských práv, podporujeme bezpečnosť. Keď podporujeme ľudské práva na celom svete, podporujeme aj bezpečnosť v Európe.

Nové výzvy, ako napríklad klimatické zmeny, rozširovanie púští a následný nedostatok potravín, ohrozujú bezpečnosť ľudí a ľudské práva. Ľudské práva nie sú len politické práva, ale tiež právo na čistú vodu a potraviny, čo je priorita v každodennom živote ľudí.

Keď majú ľudia prijateľné základné podmienky na život, potom aj s veľkou pravdepodobnosťou budú voliť umiernených politických zástupcov a presadzovať svoje politické práva. Trvalý základ pre ľudské práva vychádza z ideálov demokracie a slobody, ako aj zo sociálnej a ekonomickej spravodlivosti.

V správe o ľudských právach sa spomína Gándhí a politika nenásilného odporu, ktorej bol predstaviteľom. Ľudské práva a slobodu nemožno vynucovať vojnou a násilím. Cesta vpred musí byť v súlade s hodnotami, ktoré predstavujú ľudské práva.

Keď podporujeme ľudské práva, podporujeme bezpečnosť. Ľudské práva nie sú len nástrojom na dosiahnutie iných politických cieľov. Sami osebe sú hodnotou. Ľudské práva sú všeobecne platnými hodnotami. Preto musí EÚ posilniť svoju politiku pre ľudské práva. Ľudské práva nie sú ostrovom odtrhnutým od ostatných oblastí politiky, ako správne poukázala správa o ľudských právach.

  Eija-Riitta Korhola (PPE-DE), písomne. – (FI) Chcela by som poďakovať pánovi Cappatovi za jeho rozsiahlu a komplexnú správu, ktorá právom požaduje od EÚ konzistentnejšiu politiku pre ľudské práva a efektívnejšie prostriedky na monitorovanie jej vplyvu. Únia má pred sebou ešte dlhú cestu kým vypracuje jasnú, koherentnú a vplyvnejšiu politiku v tejto oblasti.

Nemali by sme len podporovať, ale striktne trvať na dodržiavaní ľudských práv, a to ako vnútri EÚ tak aj v rámci jej zahraničnej politiky. Ako zdôrazňuje správa pána Cappata, práva žien by napríklad mali byť neoddeliteľnou súčasťou všetkých dialógov EÚ o ľudských právach.

Správa veľmi uspokojivo hodnotí kľúčovú úlohu Parlamentu v politike EÚ pre ľudské práva, napríklad počas pravidelných mimoriadnych diskusií. Naliehavé uznesenia, ktoré sú následne formulované, upozornili na vážne chyby v politike v jednotlivých aj rozsiahlejších prípadoch, ktoré sú hrubým porušením ľudskej dôstojnosti. V záujme štandardizácie rozpravy a lepšieho monitoringu by parlamentné delegácie v budúcnosti mali systematickejšie zahrnúť následné rozhovory o ľudských právach do programu návštev týchto krajín.

Nakoniec, vhodné využitie financií je veľmi dôležité, ak má európska politika pre ľudské práva správne fungovať a prinášať výsledky. Sila európskeho nástroja pre demokraciu a ľudské práva (EIDHR) ako finančného nástroja spočíva v tom, že ho možno použiť na priame a rýchle smerovanie zdrojov v kritických situáciách za zložitých okolností. Je dôležité, aby boli tieto zdroje priamo dostupné a čo najefektívnejšie využité pre prácu miestnych organizácií pre ľudské práva. Iné možnosti využívania finančného nástroja by mali byť naplánované pre krajiny, v ktorých je pôsobenie MVO ilegálne.

  Katalin Lévai (PSE), písomne. – (HU) Je šokujúce, že v rozvojových krajinách 82 % zdravotne postihnutých ľudí žije pod hranicou chudoby a sú vystavení najhoršiemu zaobchádzaniu, pokiaľ ide o ľudské práva vrátane odoprenia práva na život, zlého zaobchádzania a ponižovania. Situácia zdravotne postihnutých detí je v tomto smere obzvlášť alarmujúca.

Európska únia má ešte stále ďaleko od uskutočňovania jednotnej a efektívnej politiky na ochranu a podporu ľudských práv vo svete. Aby sme ju zefektívnili, musíme oveľa lepšie zabezpečiť dôsledné dodržiavanie existujúcich ustanovení EÚ o ľudských právach. Vzhľadom na súčasné nedostatky v tomto smere, veľké množstvo žien môže byť dokonca aj dnes vystavené negatívnej diskriminácii na pracovisku. Situácia rómskych žien je ešte zložitejšia, a sú vystavené dvojakej diskriminácii. V tomto kontexte by stratégia EÚ pre rómsku problematiku a úloha Komisie ako koordinátora boli veľkým krokom vpred.

Je škoda, že správa nespomína reformu práva na zhromažďovanie na európskej úrovni, preto by som to chcela navrhnúť. Sú potrebné presné ustanovenia, aby sme zamedzili dieram v zákonoch, ktoré môžu zneužívať stále rozšírenejšie extrémistické politické hnutia, a zároveň umožnili menšinám uplatňovať svoje práva bez zasahovania a spôsobom, ktorý nenarúša pokoj tichej väčšiny. Presné formulácie pomôžu tomu, aby zhromažďujúci sa občania, ako aj predstavitelia práva a poriadku presne vedeli, ktoré aktivity sú v konflikte so zákonom. Som presvedčená, že okrem iného aj stanovenie pravidiel pre spontánne ale pokojné demonštrácie, ktoré neboli dopredu ohlásené, je nanajvýš aktuálne a potrebné.

  Athanasios Pafilis (GUE/NGL), písomne. – (EL) Správa cynicky predostiera imperialistickú politiku EÚ. Vyzdvihuje EÚ ako „ochrancu“ ľudských práv a „veľvyslanca“ demokracie vo svete. „Dodržiavanie“ ľudských práv a demokracie malo tragické dôsledky pre obyvateľov bývalej Juhoslávie, Afganistanu, Iraku a Palestíny, ktoré EÚ, Spojené štáty a NATO zmenili na krvavé jatky v mene ľudských práv.

EÚ používa ľudské práva účelovo ako zámienku na vyvíjanie nátlaku a vydieranie krajín, ktoré z rôznych dôvodov odolávajú jej imperialistickým snahám, ako napríklad Kuba, Vietnam, Severná Kórea, Bielorusko a Irán. EÚ, prezentujúc sa ako celosvetový arbiter pre ľudské práva, ani slovkom nespomenie genocídu Izraelu proti palestínskemu ľudu, alebo masakru Iračanov spôsobenú okupačnou armádou Spojených štátov a ich spojencov – členských štátov EÚ. Zmienky o chudobe, životnom prostredí, právach pracujúcich, zdravotníctve a podobné, sú urážkou ľudí, ktorí trpia pod imperialistickou nadvládou a kapitalistickým vykorisťovaním.

Komunistická strana Grécka (KKE) hlasuje proti správe. Odsudzuje provokatívne pokrytectvo EÚ ako aj účelové používanie ľudských práv ako zámienky na zavádzanie imperialistického nátlaku a dokonca na vedenie vojny proti národom.

  Toomas Savi (ALDE), písomne. – Gratulujem kolegovi Marcovi Cappatovi ku komplexnej správe, v ktorej poukázal na najpálčivejšie problémy v oblasti ľudských práv za minulý rok. Plne s ním súhlasím o potrebe radikálneho posilnenia dialógu o ľudských právach medzi EÚ a Čínou, najmä vzhľadom na nadchádzajúce olympijské hry v Pekingu.

Je smutné, že Čína výrazne nezlepšila situáciu v oblasti ľudských práv v krajine ani po tom, čo bolo Pekingu v roku 2001 udelené právo usporiadať olympijské hry. Ale toto nemôže byť dôvodom na vzdávanie sa. Ako sa uvádza v správe, olympijské hry „predstavujú obrovskú historickú príležitosť pre zlepšenie ľudských práv v Číne“ a preto by sme mali čínskym predstaviteľom neúnavne pripomínať sľuby, ktoré nám dali.

Ale mali by sme sa vyhýbať hrozbám, ktoré by mohli viesť k ešte väčšej izolácii a tvrdohlavosti Číny, ako sa to stalo nedávno, pričom v krajine došlo k niekoľkým protizápadným demonštráciám. Musíme byť opatrní, aby sme nevyvolali medzi čínskymi obyvateľmi odpor voči demokratickým reformám. Namiesto toho by sme sa mali snažiť otvoriť dialóg, ktorý by nám umožnil prezentovať náš postoj a pritom sa nesprávať voči druhej strane pohŕdavo.

16. Jednominútové vystúpenia k otázkam politického významu

  Predsedajúci. − Nasledujúcim bodom sú jednominútové vystúpenia k otázkam politického významu.

  Mairead McGuinness (PPE-DE). – Vážený pán predsedajúci, ako iste viete, v Írsku prebieha debata o Lisabonskej zmluve, keďže máme to privilégium, že budeme o zmluve hlasovať v referende. Ale zároveň prebieha slovná vojna – ktorá dnes nabrala na intenzite –

medzi poľnohospodárskym sektorom a naším komisárom pre obchod, Petrom Mandelsonom, a bohužiaľ dnes sa táto vojna natoľko zostrila, že je takmer nemožné oddeliť diskusiu o svetovom obchode od hlasovania o Lisabonskej zmluve.

Ja osobne sa domnievam, že môžeme vybŕdnuť z tejto situácie, ale len ak budú ľuďom predložené fakty. Dnes večer by som však chcela zdôrazniť – a bolo tu už spomenuté, že tento Parlament je srdcom demokracie a srdcom EÚ – že my ako zvolení zástupcovia musíme dostať fakty od Komisie. Napísala som pánovi komisárovi. A  už šesť týždňov čakám na odpoveď. To hovorí za všetko. Ale Lisabonská zmluva je dôležitá a je hanbou, že tieto dve otázky sa dávajú do súvislosti.

  Marianne Mikko (PSE). – (ET) Vážené dámy a páni, sloboda slova je najdôležitejšou črtou demokracie. Nemôže byť predmetom kompromisu.

2. mája, presne deň pred Medzinárodným dňom slobody tlače, bol účet moldavského denníka „Kišiňovské noviny“ súdnym rozhodnutím zmrazený. Stalo sa tak na základe toho, že noviny zverejnili obvinenie zo znásilnenia voči štátnemu prokurátorovi. Opakujem: noviny priniesli správu alebo súhrnný pohľad, robili to, čo majú médiá robiť.

Ako novinárka s dvadsaťročnou praxou a predsedkyňa moldavskej delegácie bezvýhradne odsudzujem tento skutok. Niekoľko medzinárodných novinárskych organizácií tiež vyjadrilo svoje znepokojenie. Rozhodnutie súdu nie je ničím iným, než novým spôsobom porušovania slobody slova v Moldavsku.

Európska únia musí naďalej všestranne podporovať Moldavsko. Európa 21. storočia je Európou slobody slova. Čokoľvek iné by znamenalo, že demokracia je ohrozená. Nemali by sme sa nečinne prizerať na zhoršujúci sa stav vecí. Naopak, v mene demokracie by sme mali verbálne útočiť na každého, kto pošliapava naše najcennejšie hodnoty. Demokracia a sloboda slova sú nenahraditeľné.

  Danutė Budreikaitė (ALDE). – (LT) V materiáloch o Európskej únii, ktoré som kedysi čítala, sa uvádza, že vzájomná solidarita členských štátov je jednou z najdôležitejších hodnôt EÚ, pričom malé krajiny, čiže krajiny Beneluxu, sú skutočnou hnacou silou vnútorného trhu EÚ. Záujmy každej krajiny sa považovali za rovnako dôležité.

Avšak v súčasnosti energetické záujmy najväčších krajín natoľko zatienili všetky hodnoty EÚ, že hrozí nebezpečenstvo, že sa navždy stanú energetickými ostrovmi. Ak Rusko preruší dodávky ropy do Litvy, najväčšie členské štáty spolu s Ruskom budú obviňovať Litvu z toho, že spravila z Európy rukojemníka energetických záujmov post-sovietskych štátov. Inými slovami, post-sovietske štáty zavádzajú priority, ktoré nereprezentujú rusko-európske vzťahy, čo následne brzdí strategickú spoluprácu.

Zdá sa, že EÚ si nevšimla, že sieť ropovodov Gazpromu už pokrýva takmer celú EÚ, avšak čoskoro zistíme, kto riadi dodávky energie v Európe.

Preto naliehavo žiadam Európsku komisiu a členské štáty, aby nezačali rokovania s Ruskom, pokým sa nedosiahne konsenzus všetkých členských štátov, ako malých tak aj veľkých. Používanie dvojakého metra je dlhodobo hanbou EÚ.

  Mikel Irujo Amezaga (Verts/ALE). – (ES) Vážený pán predsedajúci, včera Európska komisia zverejnila upozornenie, v ktorom sa hovorí, že špeciálna daň nazvaná „špeciálna daň z maloobchodného predaja niektorých palív“ nie je v súlade s európskou legislatívou.

Komisia považuje, okrem iného, za hlavnú úlohu dane posilnenie autonómie regiónov tým, že sa im umožní nadobudnúť príjem prostredníctvom daní.

Zajtra, 8. mája, generálny advokát v Luxemburgu vydá rozhodnutie v tejto kauze, a to vyrieši otázku, či majú baskické provinčné rady alebo územia spôsobilosť schvaľovať legislatívu.

Keďže Komisia považuje akúkoľvek zmenu v sadzbách daní za štátnu podporu, môžeme povedať, že Komisia je proti tomu, aby mal akýkoľvek celok okrem štátu spôsobilosť tvoriť vlastné sadzby daní.

Preto sa obraciam na Parlament, aby zvážil túto otázku a požiadal Komisiu, aby zmenila svoje politické limity, pretože by to mohlo mať za následok obmedzovanie autonómie mnohých teritórií, ktoré nie sú štátmi.

  Zdzisław Zbigniew Podkański (UEN). – Vážený pán predsedajúci, som rád, že došlo k revízii spoločnej poľnohospodárskej politiky a boli prijaté prvé protikrízové opatrenia v oblasti potravinového hospodárstva.

Vyvodené závery a prijaté rozhodnutia sú, bohužiaľ nejasné a neadekvátne. Musím celkom jasne povedať, že spoločná poľnohospodárska politika, v jej súčasnej podobe, vedie k strate potravinovej bezpečnosti v EÚ a prehlbuje globálnu potravinovú krízu. Obmedzovanie poľnohospodárskej výroby, nariadenia, zákazy, kvóty a kontingenty vedú k ďalšiemu znižovaniu potravinových zásob, a to najmä v nových členských krajinách. Pred začatím procesu európskej integrácie napríklad Poľsko produkovalo dvakrát toľko potravín než teraz. Mohlo by teraz produkovať oveľa viac, ak by mu to bolo umožnené.

Záver je veľmi jednoduchý: ak je nedostatok potravín, umožnime tým, ktorí majú potenciál na ich produkciu, aby ich produkovali, a to znamená nové členské štáty.

  Diamanto Manolakou (GUE/NGL). – (EL) Vážený pán predsedajúci, vyše 30 tisíc policajtov so špeciálnymi vojenskými útvarmi, vodné delá a slzný plyn boli nasadené na bitie a masakru robotníkov v uliciach okolo námestia Taksim v Istanbule a sídla robotníckej konfederácie DISK. Výsledkom bol viac ako 500 zatknutých a zranených demonštrujúcich.

Chceme vyjadriť solidaritu robotníckej triede a všeobecne všetkým tureckým robotníkom. Žiadame aby sa skončilo prenasledovanie ľudí za politickú a odborársku činnosť. Pracujúca trieda má neodňateľné právo štrajkovať a demonštrovať na 1.mája. V tento deň si pripomíname pracujúcich, ktorí padli v triednom boji, brániac a budujúc svoje úspechy, a odstraňujúc vykorisťovanie všetkých ľudí.

Chceme odsúdiť neprijateľný zákaz a brutálne potláčanie zo strany tureckej vlády. Zároveň podporujeme právo odborových zväzov a politických strán na organizovanie prvomájového zhromaždenia na historickom námestí Istanbulu, kde bolo 1. mája 1977 zavraždených 34 robotníkov.

PREDSEDÁ: PÁN VIDAL-QUADRAS
podpredseda

  Csaba Sándor Tabajdi (PSE). – (HU) Vážený pán predsedajúci, chcel by som čo najsrdečnejšie a s najväčšou úctou zagratulovať pani kancelárke Angele Merkelovej k udeleniu tohtoročnej Ceny Karola Veľkého. Obrovským dielom prispela k podpore Lisabonskej zmluvy a uľahčila integráciu nových členských štátov. Vítam tiež správu, že tento rok boli po prvýkrát udelené Ceny Karola Veľkého pre mládež. Obzvlášť ma teší a som pyšný, že táto prvýkrát udelená cena putovala do Maďarska, fantastickému tímu mladých Maďarov, z nadácie Ferenca Rákocziho II., za ich projekt „Študenti bez hraníc“. Srdečne blahoželám maďarskému tímu, ako aj Veľkej Británii so striebornou medailou a Grécku s bronzovou medailou. Maďarský projekt „Študenti bez hraníc“ je výnimočný, pretože dáva možnosť mladým ľuďom z maďarských etnických menšinových komunít v zúčastnených krajinách, zo Slovenska, Rumunska, Ukrajiny a Srbska, vymieňať si názory na vzdelávanie a kultúrne otázky v Európe. Udelenie takého uznávaného európskeho ocenenia ako uznania za budovanie vzťahov medzi segmentmi etnickej skupiny žijúcej v domovskej krajine a tými, ktorí žijú v zahraničí je novým míľnikom.

  Predsedajúci. − Ďakujem veľmi pekne pánovi Tabajdimu. Určite vás poteší, keď vám poviem, že som mal tú česť byť členom poroty, ktorá udelila Cenu Karola Veľkého pre mládež. Hovorím to preto, aby ste vedel, že sme urobili správne rozhodnutie.

  Marco Pannella (ALDE). – (IT) Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, veriaci by to mali vedieť lepšie ako ja, neveriaci, ale myslím, že 13. až 17. mája sa vo Vietname slávi dôležitý sviatok v budhistickom kalendári: Wesak, alebo narodenie Budhu. Myslím, aspoň čo sa nás týka, že v dnešnom Vietname, najvyšší predstaviteľ Zjednotenej budhistickej cirkvi vo Vietname, Thich Huyen Quang, ktorý je už 26 rokov v domácom väzení vo svojom kláštore, a Thich Quang Do, jeho zástupca, a kandidát, ktorého mnohí z nás navrhli, sa nebudú môcť voľne zúčastniť osláv sviatku. Pán predsedajúci, za posledných 26 rokov sme my, ako Parlament, 15-krát žiadali ich prepustenie. Uvedomujem si, že čas vypršal, ale čas hanby pre Európu nevypršal, vrátil sa späť, takže pozor, dámy a páni.

  Ilda Figueiredo (GUE/NGL). – (PT) Skutočná krízová situácia v obrovských častiach severného Portugalska, ktorú zapríčinilo buď zatváranie mnohých malých a stredných podnikov alebo sťahovanie nadnárodných spoločností alebo dokonca nízke ponúkané mzdy, za posledné roky donútila viac ako 100 000 robotníkov presťahovať sa do Španielska a ďalších krajín EÚ, väčšinou na prácu v stavebníctve. Často však títo robotníci skončili v zúfalej situácii, v mnohých prípadoch sa im skončila pracovná zmluva, ďalší sa stretli s tým, že ich zmluva nebola dodržaná a sľuby, ktoré dostali neboli splnené, platy nedosiahli ani úroveň minimálnej mzdy alebo pracovný čas bol neúmerne dlhý; jednoducho spoločnosti, ktoré ich najímali si nesplnili svoje záväzky. Preto zdôrazňujeme, že je potrebné urýchlene zaviesť efektívny monitoring v krajinách, kde dochádza k takýmto situáciám, a že je potrebné okamžite prijať opatrenia proti takýmto nelegálnym praktikám. Napríklad odborové zväzy navrhli, aby stavebným firmám, ktoré nedodržiavajú práva robotníkov alebo neplnia podmienku poskytovania mesačných údajov o zozname zamestnancov, vrátane tých, ktorí sa prisťahovali za prácou, alebo ktoré si neplnia svoje záväzky, bola odobratá licencia.

  Silvia-Adriana Ţicău (PSE). – (RO) Vážený pán predsedajúci, 9. mája budeme oslavovať 51 rokov od založenia Európskej únie. Pre všetkých jej obyvateľov je toto dobrá príležitosť pozerať sa s dôverou a záväzkami do budúcnosti.

Dnes na európskej úrovni diskutujeme o reforme poľnohospodárskej politiky, o budúcej spoločnej energetickej politike, rozšírení transeurópskej siete v oblasti dopravnej infraštruktúry, telekomunikácií a energetiky, o klimatických zmenách a rozpočtovej reforme Únie.

Lisabonská zmluva už bola ratifikovaná v parlamentoch 11 členských štátov vrátane Rumunska. Nová zmluva zdôrazňuje dôležitosť sociálnej trhovej ekonomiky, s vysokým stupňom konkurenčného prostredia, aby sa dosiahol trvalo udržateľný rozvoj Európy. Fungovanie jednotného trhu tiež prispieva k harmonizácii sociálnych systémov v jednotlivých členských štátoch. Charta základných ľudských práv, ktorá je právne záväzná, potvrdzuje základné práva. Vychádzajúc zo základných hodnôt – ako sú sociálna spravodlivosť, rovnoprávnosť a blahobyt pre všetkých – európski socialisti majú za cieľ vybudovať sociálnu demokraciu, spoločnosť, ktorá nikoho nevylučuje a v ktorej majú všetci občania rovnaké možnosti. Základom sociálno-demokratického prístupu je budovanie sociálnej Európy.

  Marco Cappato, (ALDE) . – (IT) Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, tak ako môj kolega pán Pannella, aj ja by som chcel upozorniť členov Parlamentu na situáciu vo Vietname, a to nielen na záležitosť ohľadne hlavného predstaviteľa Zjednotenej budhistickej cirkvi, ktorý má vyše 80 rokov a v domácom väzení strávil viac ako 20 rokov, ale tiež na prenasledovanie horalov žijúcich vo vietnamskej centrálnej vrchovine.

Dostávame správy od Kok Ksora a Nadácie Montagnard, že napríklad 28. apríla Y-Tao Ebana zabila vietnamská polícia a bezpečnostné zložky, a 15. apríla štyria vietnamskí policajti zabili dve deti horalov z Montagnard Degar. Preto žiadam poslancov, aby podporili listy, ktoré dostali všetci členovia parlamentu a ktoré sú adresované vietnamskému režimu a európskym inštitúciám so žiadosťou reagovať na situáciu vo Vietname.

  Pedro Guerreiro (GUE/NGL). – (PT) Vzhľadom na sústavné a poľutovaniahodné pokusy Maroka zablokovať a doviesť do slepej uličky rokovania o uskutočnení neodňateľného práva Západosaharčanov na sebaurčenie, ktoré práve prebiehajú pod záštitou OSN, chcel by som využiť túto príležitosť na zdôraznenie potreby plného rešpektovania práva príslušníkov národa Západosaharčanov na sebaurčenie, čo je jediné realistické, spravodlivé a dlhotrvajúce riešenie konfliktu, a teda ukončenia hanebnej kolonizácie. Navyše musíme trvať na tom, aby boli rešpektované rezolúcie OSN a medzinárodné právo, odmietnuť a odsúdiť brutálnu represiu Maroka na okupovaných územiach voči západosaharským vlastencom, ktorí odporujú kolonizácii a bojujú za legitímnu snahu svojho národa o sebaurčenie, odsúdiť naozajstnú humanitárnu drámu príslušníkov národa Západosaharčanov, ktorí sú nútení žiť mimo vlastnej krajiny v utečeneckých táboroch, a musíme vyzývať na okamžitú a patričnú medzinárodnú humanitárnu pomoc.

  Marios Matsakis (ALDE). – Vážený pán predsedajúci, cyklón, ktorý sa v sobotu prehnal územím Barmy/Mjanmarska, zanechal za sebou spúšť a miestnemu obyvateľstvu spôsobil veľa utrpenia.

Podľa aktuálnych informácií si cyklón vyžiadal 22 000 obetí, 40 000 nezvestných, tisícky zranených a milión ľudí prišiel o strechu nad hlavou. Nech sa to však zdá akokoľvek nelogické a kruté, miestny vojenský diktátorský režim brzdí zahraničnú humanitárnu pomoc.

Ako jeden z príkladov môže poslúžiť fakt, že aj štyri dni po vyčíňaní cyklónu majú zahraniční humanitárni pracovníci problém dostať víza, pričom mjanmarské generality sa oháňajú smiešne naivnými výhovorkami, ktoré nemôže brať vážne žiaden rozumný človek.

Mohol by predsedajúci tohto Parlamentu – okrem dnešného vyjadrenia sústrasti – adresovať mjanmarskej junte, a nepriamo aj jej ochrancom v  Pekingu, prísne varovanie s výzvou, aby prestali blokovať zahraničné snahy o poskytnutie humanitárnej pomoci a začali sa správať, keď už nie demokraticky, tak aspoň ľudsky k svojim vlastným obyvateľom?

  Genowefa Grabowska (PSE). – (PL) Vážený pán predsedajúci, populácia Európskej únie starne. Demografické prognózy hovoria o alarmujúcom – až 20 miliónovom – poklese ekonomicky činného obyvateľstva do roku 2030.

Takáto situácia je pre nás pochopiteľne nepriaznivá, a preto musíme podporovať rast populácie, vrátane zvyšovania pôrodnosti. Máme problémy s neplodnosťou a sterilitou. Svetová zdravotnícka organizácia uznáva neplodnosť ako ochorenie, pričom za jeden zo spôsobov jej liečenia považuje metódu in vitro. Počet párov, pre ktoré je táto metóda oplodnenia jedinou šancou na vlastného potomka z roka na rok stúpa. Táto metóda je však finančne náročná a nie všetky krajiny hradia potrebné náklady. Práve vysoké náklady predstavujú pre mnohé páry bariéru, ktorá im znemožňuje podstúpiť takýto druh liečby. Je paradoxné, že alkoholizmus, rakovina pľúc či AIDS sa v Európe liečia, no s liečením neplodnosti sa nestretávame vo všetkých európskych krajinách.

Upriamujem teda pozornosť na tento fakt. Chcela by som totiž, aby mali všetci občania EÚ zaručené rovnaké šance a príležitosť podstúpiť liečbu in vitro, a to na základe princípu rovnosti ohľadom prístupu k zdravotníckym službám.

  Csaba Sógor (PPE-DE). – (HU) Ďakujem, pán predsedajúci. Vážené dámy, vážení páni, tento týždeň v Európskom parlamente diskutujeme – okrem iného – aj o záležitostiach súvisiacich so športom. Táto aktuálna otázka nadobudla špecifický ráz v Rumunsku. S blížiacim sa finále tohtoročných futbalových majstrovstiev sa v posledných týždňoch vyvíjal obrovský tlak na jednotlivé mužstvá a hráčov, ktorí by mohli ovplyvniť konečný výsledok celého šampionátu. Televízia prináša správy o mnohých roztržkách, intrigách, šarvátkach či prerušených zápasoch, ku ktorým dochádza len preto, že niektorí ľudia si skrátka nedokážu predstaviť, že víťazom by sa mohlo stať iné mužstvo než to z hlavného mesta. V rozhodujúcom zápase si mužstvo z Cluj-Napoca udržalo vedenie. Dúfajme, že hlavným problémom nebol fakt, že v klube Cluj-Napoca pôsobí len zopár rodených Rumunov alebo že ho vlastní Maďar. K stretu medzi políciou a fanúšikmi došlo v tom istom meste, kde v priebehu ostatných dvoch mesiacov dostávali Maďari bitku s takmer železnou pravidelnosťou za to, že hovorili svojim materinským jazykom. Toto všetko súvisí s protimenšinovými náladami, ktoré neustále podnecujú extrémistickí politici. V športe ako aj v politike si musíme zvyknúť na fakt, že jeden či dvaja vplyvní alebo ústrední politickí činitelia sa síce môžu pokúsiť ovplyvniť niektoré rozhodnutia či výsledky, no skutočný výsledok závisí od spoločnej tímovej práce, nadšenia a férovej hry. Ďakujem za pozornosť.

  Czesław Adam Siekierski (PPE-DE). – (PL) Vážený pán predsedajúci, počas posledného plenárneho zasadnutia Parlamentu sme diskutovali o raste cien potravín. Táto problematika úzko súvisí aj so závažnou diskusiou o prehodnotení spoločnej poľnohospodárskej politiky.

V súčasnosti, keď čelíme potravinovej kríze v celosvetovom meradle, musíme si položiť otázku, v čom tkvie príčina tohto stavu a kde sme pochybili.

Viac ako 30 rokov bol potravinový trh EÚ pomerne stabilný, čo viedlo k určitému oslabeniu našej ostražitosti. Počas tohto obdobia nebolo vykonávané monitorovanie prebiehajúcich procesov, ani analýza prepojenia medzi nárastom produkcie potravín a celkovým hospodárskym vývojom, medzi rastúcim blahobytom niektorých krajín a rastúcim dopytom. Rýchly hospodársky rozvoj, ku ktorému došlo v Číne a v Indii, vskutku viedol k zvýšeniu spotreby, s čím vzhľadom na počet obyvateľov súviselo aj zvýšenie dopytu po potravinách. V poslednom čase sme taktiež zaznamenali nárast výrobných nákladov, predovšetkým cien palív a energií.

  Predsedajúci − Týmto sa bod programu uzatvára.

17. Obchodné a hospodárske vzťahy s krajinami juhovýchodnej Ázie (ASEAN) (rozprava)

  Predsedajúci. − Ďalším bodom je správa (A6-0151/2008) pána Glyna Forda, v mene Výboru pre medzinárodný obchod, týkajúca sa obchodných a hospodárskych vzťahov so Združením krajín juhovýchodnej Ázie (ASEAN) (2007/2265(INI)).

  Glyn Ford, spravodajca. − Vážený pán predsedajúci, najskôr by som rád poďakoval pánovi komisárovi a jeho spolupracovníkom, členom výboru, členom mojej skupiny a mojim kolegom, za prácu ktorou prispeli k tejto správe. Tiež by som rád poďakoval tieňovým spravodajcom zastupujúcim hlavné politické skupiny, ktorí v duchu spolupráce urobili túto správu takou, aká je. Preberám plnú zodpovednosť za správu, ale všetci ktorých som spomenul, zanechali svoje politické stopy na jej stránkach.

V istom zmysle si želáme, aby toto rokovanie medzi EÚ a združením ASEAN nebolo potrebné. Priorita môjho výboru je jednoznačná: chceme úspešné uzatvorenie dohody rozvojového programu z Dauhy, ktorý bohužiaľ v súčasnosti vyzerá tak, akoby bol vtiahnutý do čiernej diery výberu prezidentských kandidátov a volieb v USA.

Snáď sa z toho dostane bez ujmy o šesť mesiacov či o rok, po inaugurácii amerického prezidenta, keď budú mať USA konečne nového hovorcu, ktorý by mohol pokračovať v dialógu. Ale zatiaľ to vyzerá tak, že budeme rokovať s Kóreou, kde bol môj kolega David Martin spravodajcom Parlamentu, so združením ASEAN a s Indiou o bilaterálnych dohodách alebo dohodách voľného obchodu EÚ.

Mandát Rady na otvorenie rokovaní so združením ASEAN, piatym najväčším obchodným partnerom EÚ, zahŕňal iba sedem z desiatich členských krajín združenia ASEAN, keďže ASEAN je extrémne rôznorodým regiónom, s krajinami, ktorých HDP je porovnateľné s niektorými krajinami EÚ až po tri menej rozvinuté krajiny, z ktorých dve profitujú z klauzuly „všetko okrem zbraní“, a jedna je vydedenecký štát Barma/Mjanmarsko, o ktorom sme dnes toľko hovorili.

Je zrejmé, že z dohody o voľnom obchode budú profitovať obe strany, zvýši sa tok tovarov a služieb, podporia sa inovácie a naštartuje sa ekonomický rast.

Vítame podpísanie charty ASEAN, 20. novembra minulého roku, na 13. samite združenia ASEAN v Singapure a tešíme sa na jej skorú ratifikáciu. Táto by mala pomôcť posilniť ekonomickú integráciu v rámci krajín združenia ASEAN a v mojej správe vyzývame Komisiu, aby poskytla technickú a inú podporu na uľahčenie tohto procesu.

Rokovania poukazujú na potrebu transparentnosti verejného obstarávania, hospodárskej súťaže a investovania, práv duševného vlastníctva a štátnych dotácií. Musíme hovoriť o odstránení necolných ako aj colných prekážok, najmä vo vzťahu k bankovým, poisťovacím a právnym službám.

Z našej strany je potrebné zjednodušenie pravidiel o pôvode. Zosúladenie noriem, vrátane bezpečnosti produktov, ochrany detí a dobrých životných podmienok zvierat sú ďalšie aspekty, o ktoré by sme sa mali snažiť.

Musíme sa chrániť pred dovozom falšovaných farmaceutických výrobkov, ale zároveň výbor upozorňuje, aby sme využívali flexibilitu zakomponovanú v dohode TRIPS.

Výbor pre obchod je presvedčený, že neoddeliteľnou súčasťou akejkoľvek dohody musí byť kapitola o trvalo udržateľnom rozvoji, vrátane ohodnotenia jeho vplyvu. Ďalej potrebujeme paralelnú dohodu o politickej spolupráci so záväznými ustanoveniami o sociálnych a environmentálnych otázkach, čím sa obe strany zaviažu ratifikovať základné dohovory ILO, ako aj bežné ustanovenia dohody o partnerstve a spolupráci týkajúce sa ľudských práv a demokracie.

Je potrebné zriadiť diskusné fóra o obchode a trvalo udržateľnom rozvoji s účasťou zamestnávateľov, zamestnancov a občianskych združení, aby mohli prispieť nielen k rokovaniam, ale hlavne neskôr, pri zavádzaní dohody do praxe.

Správa navrhuje, aby sme zvážili prednostný prístup na trh EÚ pre ekologické tovary a tovary spravodlivého obchodovania a aby sme pre ne rýchlejšie znižovali colné sadzby. Ale samozrejme, ak to máme zaviesť, budeme žiadať Komisiu, aby zmenila colnú nomenklatúru a umožnila tým uskutočnenie tohto zámeru.

Sú tu aj niektoré špecifické problémy jednotlivých krajín. Znepokojuje nás problém bankového tajomstva v Singapure, túto otázku výbor prediskutoval s poslancami parlamentu tejto krajiny. Vítame znovunastolenie demokracie v Thajsku. A samozrejme, že sme sa zhodli na tom, aby sa Barma/Mjanmarsko zúčastnila, alebo aspoň bola prizvaná k rokovaniam, aj keď je z nášho pohľadu úplne zrejmé, že pokiaľ bude pri moci súčasný režim, s Barmou/Mjanmarskom nebude môcť byť podpísaná žiadna dohoda.

Navrhujeme pripraviť rámcovú dohodu pre všetkých, aby jednotlivé krajiny združenia ASEAN mohli konať na základe ich aktuálnej situácie a otvoriť špecifické časti podľa toho, kedy im to bude vyhovovať. Takže nakoniec – a zdôrazňujem, že nakoniec – pripravíme spoločnú a komplexnú dohodu so všetkými.

Takže hoci vítame snahu Vietnamu o urýchlenie celého procesu, inštitucionálna architektúra v spojení s nedostatkom vôle zo strany niektorých krajín združenia ASEAN, spôsobili, že tento proces prebieha pomalšie než sme predpokladali alebo chceli.

Aby som sa vyjadril jasne, Európska únia by nemala dovoliť, aby zaostávanie jednotlivých členských štátov združenia ASEAN vetovalo celý postup. Ak by nebola iná možnosť, Rada, Komisia a Parlament sa môžu nakoniec uchýliť k možnosti bilaterálnych dohôd namiesto multilaterálnych. Dúfam, že vlády a občianska spoločnosť v krajinách ASEAN pochopia dnešné stanovisko Parlamentu ako povzbudenie pre napredovanie, a to čo najrýchlejšie.

  Peter Mandelson, člen Komisie. − Vážený pán predsedajúci, som veľmi vďačný pánovi Fordovi za jeho správu a za to, že v nej podporil postup Komisie pri rokovaniach o dohode o voľnom obchode s krajinami združenia ASEAN.

Juhovýchodná Ázia si zasluhuje našu plnú pozornosť. Pochopiteľne, že náš záujem v Ázii sa sústreďuje predovšetkým na Čínu, ale naše partnerstvo so združením ASEAN by nemalo o nič zaostávať, či už ide o otázky trvalo udržateľného rozvoja, spoločnosti alebo obchodu. Preto sme si vybrali združenie ASEAN za partnera pre naše dohody o voľnom obchode v Globálnej Európe.

Dynamika rozvíjajúcich sa ekonomík krajín ASEAN je veľkou príležitosťou pre Európu. Avšak mnohé z týchto možností sú stále len potenciálne, nie reálne. Firmy z EÚ snažiace sa obchodovať alebo investovať v juhovýchodnej Ázii stále narážajú na colné aj necolné prekážky a na trhy zaujaté proti zahraničným poskytovateľom služieb, najmä na trhu verejného obstarávania. To isté platí vo všeobecnosti pre priame zahraničné investície. Tiež sa stáva, že práva duševného vlastníctva sú stále príliš málo chránené, a všeobecná transparentnosť niektorých trhov je dosť nízka.

Toto je najsilnejší argument za podpísanie dohody o voľnom obchode, ktorá bude prepracovaná, nielen narýchlo zbúchaná. Neverím na dohody o voľnom obchode prijaté po rýchlych politických rozhodnutiach.

Obchodná stratégia globálnej Európy hovorí o nových obchodných príležitostiach, novom vývoze a nových pracovných miestach. Toto rokovanie sa začalo na základe dôkazov, že môžeme dosiahnuť toto všetko, ak budeme ambiciózni.

Máme právo odmietnuť myšlienku dohody o voľnom obchode týkajúcej sa len niektorých druhov cla. Plne súhlasím s výzvou tejto správy, aby sme boli ambiciózni. Preto sme sa v týchto rokovaniach rozhodli použiť postup medziregionálnych rokovaní. Myslím si, že to bola správna voľba. Som presvedčený, že bilaterálne dohody môžu slúžiť ako stavebné tehly pre multilaterálny systém a podporovať regionálnu integráciu a rast regionálnych trhov. Myslím, že môžeme chápať toto rokovanie ako príspevok k plánu združenia ASEAN na vytvorenie ekonomickej spoločnosti.

Ako však táto správa právom upozornila, rokovanie o takýchto ambicióznych plánoch na medziregionálnej úrovni nie je ani najľahšou ani najrýchlejšou cestou.

Zakaždým, keď niektorý člen združenia ASEAN nemôže splniť kritériá v danej oblasti, musíme hľadať aspoň nejaké styčné body. A to nie je férové voči ostatným.

Čelíme tiež problémom so zdrojmi, pretože

schopnosť krajín ASEAN rokovať je obmedzená veľkým počtom dohôd o voľnom obchode, o ktorých v súčasnosti rokujú. Z tohto dôvodu je ťažké dohodnúť nejaký časový harmonogram pre kompletnú medziregionálnu dohodu na menej než 3-5 rokov, a je tiež zložité, aby sme dosiahli rovnaký stupeň ambícií.

Samozrejme, naši hlavní konkurenti, jeden za druhým, zatiaľ upevňujú vzťahy s jednotlivými krajinami v oblasti. Japonsko, Austrálie a USA, všetci vyvíjajú aktivity. V správe som si všimol odstavec, ktorý sa týka možnosti bilaterálnych dohôd, ak by sa regionálny prístup ukázal ako zložitý. V tejto etape sa nechcem vzdať regionálneho prístupu, ale do tohto regionálneho rámca sa snažíme vniesť viac flexibility – dávku pružnej geometrie, ktorá berie do úvahy rôzne stupne rozvoja v rámci krajín ASEAN a ktorá nám umožní urýchliť rokovania s jednotlivými krajinami ASEAN-u. Toto by bolo ekonomicky výhodné a môže vydláždiť cestu pre ďalšie krajiny, aby sa neskôr pridali.

V skutočnosti, naše smernice pre rokovania umožňujú uzatvoriť dohodu s menej než 10 členmi, keďže najmenej rozvinuté krajiny v združení ASEAN – Laos, Kambodža a Barma/Mjanmarsko – nie sú povinné prevziať na seba záväzky z dohody o voľnom obchode, ale budú sa zúčastňovať rokovaní. Laos a Kambodža v súčasnosti pracujú na prístupových otázkach a v každom prípade profitujú z prednostného prístupu na trh EÚ vďaka programu „všetko okrem zbraní“. Ale podľa mňa majú logické miesto v dlhodobej dohode. Čo sa týka Barmy, správa odráža postoj EÚ, že aj keď je Barma členom združenia ASEAN, nevedieme s ňou rokovania o konkrétnych záväzkoch k dohode o voľnom obchode

Posledná pripomienka k trvalo udržateľnému rozvoju. Dúfame, že sa nám podarí zahrnúť do našich rokovaní so združením ASEAN aj environmentálne a sociálne aspekty, a budeme sa o to snažiť v duchu spolupráce. Okrem toho sme najali externého poradcu, ktorý má stanoviť vplyv trvalo udržateľného rozvoja a analyzovať pravdepodobný dopad pripravovanej dohody na rôzne otázky, vrátane environmentálnych a sociálnych záležitostí. Táto štúdia by mala byť k dispozícii pri rokovacom procese počas nasledujúcich 18 mesiacoch. Minulý týždeň sme tiež prizvali občianske združenie, aby prispelo k našim úvahám o troch našich FTA dohodách o voľnom obchode s krajinami ASEAN. Nezaznamenali sme nijaké vážnejšie rozpory, ktoré by nám mohli vyčítať. Vďaka zapracovaniu týchto bodov do dohôd už na začiatku si môžeme byť istí, že problémy sa budú riešiť včas, alebo dokonca skôr než vzniknú.

Teším sa na spoluprácu s Parlamentom v priebehu rokovaní. Nemusím snáď ani hovoriť, že budem o vývoji pravidelne informovať Výbor pre medzinárodný obchod. Som veľmi vďačný za túto správu. Je na úrovni, ktorú som očakával od Výboru pre obchod a na ktorú som sa spoliehal pri pochopení a posudzovaní komplexných problémov obchodnej politiky.

  Francisco José Millán Mon, spravodajca Výboru pre zahraničné veci požiadaného o stanovisko. − (ES) Vážený pán predsedajúci, vďaka Norimberskému akčnému plánu a prvému samitu EÚ-ASEAN, ktorý sa konal minulý rok, sa vzťahy znovu prehĺbili.

Napríklad, ako nám bolo povedané, síce pomaly, ale rokuje sa o dohode o voľnom obchode a bilaterálnej dohode a o dohodách o spolupráci.

Vo Výbore pre zahraničné veci sme podporovali takéto zlepšovanie vzťahov, a to aj na obchodnej a ekonomickej úrovni.

ASEAN je procesom regionálnej integrácie, ktorý podporujeme a ktorý je čím ďalej, tým dôležitejší. Spája vyše 500 miliónov obyvateľov z desiatich štátov, ktoré sú veľmi rôznorodé, a ako povedal pán Ford, a všeobecne má veľký potenciál na rast.

Európska únia je druhým najväčším obchodným partnerom združenia ASEAN. Mali by sme zvýšiť odbyt a tiež investície našich firiem, a ideálnym nástrojom na to je Dohoda o voľnom obchode. Aj ďalšie krajiny vnútri aj mimo kontinentu chcú mať niečo podobné, ako povedal pán Komisár.

Dohoda by mala byť veľmi široká a nemala by sa obmedzovať na čisto obchodné otázky. Mali by ju tiež sprevádzať bilaterálne dohody a dohody o spolupráci, v ktorých je zahrnutá aj otázka dodržiavania ľudských práv.

Tieto bilaterálne dohody môžu logicky podpísať iba krajiny združenia ASEAN, ktoré spĺňajú potrebné politické a ekonomické podmienky, a samozrejme nie všetky krajiny ich spĺňajú, najmä Barma/Mjanmarsko, na vládu ktorej boli uvalené reštriktívne opatrenia prijaté Radou a podporené Parlamentom.

Pokiaľ sa tam politická situácia nezmení, je isté, že nemôže byť podpísaná bilaterálna dohoda s Barmou, ani sa nemôže stať súčasťou Dohody o voľnom obchode. V apríli Parlament zopakoval odmietnutie jej politickej situácie a žiadal o prepustenie politických väzňov.

Pokiaľ ide o Barmu, musím využiť túto príležitosť, aby som vyjadril úprimnú sústrasť mnohým obetiam cyklónu. Tlmočím tiež poznámky predsedu parlamentu skoro popoludní.

Aby som uzatvoril rozpravu, vážené dámy, vážení páni, Európska únia musí pokračovať v budovaní vzťahov s krajinami ASEAN. Ponúkame silnejšie politické spojenie, úzke hospodárske vzťahy v našich spoločných záujmoch a spolupráci v mnohých oblastiach. Samozrejme, že podporujeme krok v integračnom procese urobený v roku 2007, „Chartu ASEAN“. Chceme, aby sa záväzky o ľudských právach a demokracii prijaté v tejto charte stali skutočnosťou, obzvlášť v Barme/Mjanmarsku a tiež v ďalších krajinách tohto regiónu. Na tomto základe sa naše vzťahy budú posilňovať. Ďakujem vám za pozornosť.

  John Purvis , spravodajca Výboru pre priemysel, výskum a energetiku požiadaného o stanovisko. - Vážený pán predsedajúci, správa pána Forda ako celok spĺňa predstavy môjho výboru. Predovšetkým nás teší, že do nej boli zapracované všetky naše hlavné body. Zdôrazňujeme, že budúci priemyselný rast Európskej únie závisí od našej otvorenosti voči zahraničnému obchodu a investíciám, ktoré sa riadia spravodlivými pravidlami, no tiež, že naša konkurencieschopnosť voči krajinám ASEAN závisí od nás samotných, a to zlepšovaním vlastnej úrovne vzdelávania, školení, výskumu, podnikania a inovácií.

Za podstatné prvky úspešných vzťahov považujeme vedeckú a technickú spoluprácu a ochranu práv duševného vlastníctva. Očakávame najmä spoluprácu v boji s falšovaním. Žiadame zlepšenie pravidiel o pôvode, harmonizácie noriem, bezpečnosti výrobkov, ochrany detí a dobrých životných podmienok zvierat, byrokratických postupov s nimi spojených, zlepšenie transparentnosti štátnej pomoci a necolných prekážok a odstránenie diskriminujúcich daní.

Očakávame, že pozornosť sa bude venovať predchádzaniu škodám na životnom prostredí z dôvodov odlesňovania a lisovania palmového oleja a aj keď uznávame potrebu ponechať si k dispozícii antidumpingové mechanizmy, oveľa viac by sme uprednostnili, ak by sa tejto potrebe dalo vyhnúť prostredníctvom preventívnych intervencií a rokovaní.

Žiadame intenzívne aktivity s krajinami ASEAN v oblasti energetiky a žiadame Komisiu, aby podporila spoločné výskumné projekty s organizáciami v danom regióne.

V tomto duchu sa tešíme na obojstranne prínosný a úspešný obchod a hospodárske vzťahy s krajinami ASEAN.

  Peter Šťastný , v mene skupiny PPE-DE. - Vážený pán predsedajúci, dovoľte mi, aby som na začiatok poďakoval svojmu kolegovi, pánovi Fordovi, spravodajcovi pre túto správu. Navrhovaná obchodná dohoda s krajinami ASEAN tvorí súčasť širšej stratégie dvojstranných a medziregionálnych rokovaní s obchodnými partnermi EÚ.

Ak by sa združenie ASEAN posudzovalo ako jeden celok, bolo by piatym najväčším obchodným partnerom EÚ pred Japonskom. ASEAN predstavuje nanajvýš rôznorodý región s tromi členmi, ktorí patria do skupiny najmenej rozvinutých krajín (LDC), kým iné majú vyšší príjem na obyvateľa ako mnohé členské štáty EÚ. Spolu so svojimi kolegami vo Výbore INTA rozhodne podporujeme prvé stanovisko Komisie: rokovať s regiónom ako celkom a posilňovať regionálnu hospodársku integráciu medzi krajinami ASEAN.

Správa zdôrazňuje dôležitosť medziregionálnych obchodných dohôd, ktoré zvyčajne dokážu dopĺňať multikulturálny systém, ak je ich rozsah široký a sú ambiciózne a siahajú ďalej, ako len po znižovanie colných sadzieb a zavádzanie sociálnych noriem a noriem pre životné prostredie. Správa vyzýva zainteresované strany, aby progresívne znižovali alebo odstraňovali všetky prekážky obchodu s tovarmi a službami, a to pri plnom rešpektovaní rozdielneho ekonomického postavenia v rámci regiónu ASEAN. Tiež vyzýva Komisiu, aby zaručila transparentnosť a efektívne pravidlá verejného obstarávania – IPR, štátnej pomoci a iných dotácií.

Na záver mi ešte dovoľte poďakovať spravodajcovi za jeho pozitívnu spoluprácu, ktorá sa odrazila v niektorých kompromisných zmenách, ktoré v správe zdôrazňujú obchod a oblasti súvisiace s obchodnými činnosťami, spolu s témami ľudských práv a dlhodobo udržateľného rozvoja. Prijatím týchto a iných pozmeňujúcich návrhov je správa vyváženejšia.

  David Martin, v mene skupiny PSE. - Vážený pán predsedajúci, dovoľte mi najprv, aby som sa pripojil k poďakovaniu svojmu priateľovi a kolegovi, Glynovi Fordovi, za zostavenie správy, ktorú považujem za vynikajúcu. Tiež by som chcel Komisii povedať, že komisár pred niekoľkými rokmi úplne správne začal vypracovanie štúdií týkajúcich sa perspektívy dohôd o voľnom obchode so združením ASEAN a konal na základe týchto štúdií. Ako už bolo povedané, ASEAN je už dnes pre nás dôležitým ekonomickým regiónom a je tiež jedným z regiónov, v ktorom existuje najväčší potenciál rastu, ak sa nám skutočne podarí dosiahnuť ciele týkajúce sa voľného obchodu. Podobne ako pán Šťastný, aj ja súhlasím s tým, že stratégia postupovať na regionálnej báze bola úplne správna, napriek komplikáciám, ktoré tento postup prináša.

Správa pána Forda je jasným a dôsledným odkazom Komisii, že Parlament si želá začleniť jednoznačnú kapitolu o dlhodobo udržateľnom rozvoji do všetkých budúcich dohôd o voľnom obchode.

Správa obsahuje mnoho odkazov na články neobchodného charakteru a teší ma, že sú konzistentné so smerovaním, ktoré som zaujal vo svojej správe o Kórei a predovšetkým som rád, že správa zdôrazňuje silné sociálne kapitoly a kapitoly o životnom prostredí.

Podľa môjho názoru je dôležité nie len to, aby členovia ASEAN ratifikovali osem kľúčových dohovorov ILO, čo doteraz spravili len Kambodža, Indonézia a Filipíny, ale tiež, aby sme zaručili zavedenie mechanizmov pre ich náležité vykonávanie.

Úloha odborových a robotníckych organizácií by sa mala viac formalizovať a teší ma, že spravodajca navrhuje vytvorenie fóra pre obchod a dlhodobo udržateľný rozvoj, ktorý by monitoroval normy a podával správy o prípadných porušeniach.

Pokiaľ ide o normy pre životné prostredie, Výbor pre obchod v mnohých svojich posledných správach (napríklad správa pána Lipietza o klimatických zmenách alebo moja správa o Kórei) zdôrazňuje, že medzinárodný obchod by mal pomôcť rozširovaniu technológií šetrných k životnému prostrediu a oceňujem, že pán komisár Mandelson pri mnohých príležitostiach preukázal svoju angažovanosť pri znižovaní colných sadzieb pre technológie šetrné k životnému prostrediu a dúfam preto, že pán komisár prevezme návrh spravodajcu a bude súhlasiť s tým, aby táto oblasť tvorila súčasť rokovaní s krajinami ASEAN.

Akékoľvek porušenie sociálnych noriem a noriem životného prostredia musí podliehať štandardnému mechanizmu riešenia sporov. Keďže USA podporujú tento prístup vo všetkých svojich dohodách o voľnom obchode, Európa musí dosiahnuť podobné prísne opatrenia pre ich vymáhanie.

Na záver mi dovoľte zakončiť tým, že aj keď viem, že s Barmou nepodpíšeme dohodu o voľnom obchode, dúfam, že Barma nebude nepriamo z tejto dohody profitovať, pretože akýkoľvek rozšírený obchod s inými krajinami ASEAN vedie k možnosti, že Barma by mohla rozširovať svoje obchodné aktivity v rámci skupiny a nepriamo profitovať z dohody o voľnom obchode s EÚ. Dúfam preto, že sa pokúsime nájsť spôsoby, ktorými zaručíme dôkladné uplatňovanie obchodných sankcií voči súčasnému režimu v Barme.

  Nathalie Griesbeck, v mene skupiny ALDE. - (FR) Vážený pán predsedajúci, pán komisár, dámy a páni, v čase, keď sa veľa hovorí o Ázii kvôli Číne a problémom, ktoré v tejto oblasti vnímame, ako aj kvôli smrteľnému nešťastiu v Barme, správa, o ktorej dnes večer diskutujeme, na inej úrovni v podstatnej miere predstavuje odpoveď občanov EÚ zastúpených Parlamentom na oznámenie Komisie o novej stratégii dvojstranných a medziregionálnych obchodných rokovaniach EÚ. Len zopakujem samozrejmé, keď poviem, že Združenie krajín juhovýchodnej Ázie je spojením desiatich krajín s obzvlášť rôznorodými úrovňami rozvoja ako politického, tak aj hospodárskeho, ako nám pred chvíľou pripomenul spravodajca. Diskutovaná obchodná dohoda sa týka trhu v hodnote 57 miliárd EUR so 4,9 % ročným nárastom, ktorý predstavuje veľmi dôležitý potenciál pre rozvoj. Hoci obchodná politika EÚ pozostávajúca z obchodnej dohody medzi našimi dvoma regiónmi sa javí priamočiaro, spoločne potrebujeme stimulovať rast a tvorbu pracovných príležitostí a zachovať si realistický pohľad na ťažkosti.

Aj napriek tomu, že globalizácia ekonomiky by sa mala uchopiť ako príležitosť, naši spoluobčania sa často trápia nad ekonomikou na vlastnom kontinente, rovnako ako sa iní zaoberajú svojimi krajinami. Negatívne, okrajové účinky globalizácie (primnohé pre tých, ktorí s nimi musia skutočne prežívať) často zatieňujú prínosy, ktoré by mali zaručovať inteligentne vyjednané obchodné dohody.

Cieľom tejto správy je preto vyslať silné signály Európskej komisii, aby náležite vzala do úvahy obavy občanov pri rokovaniach s krajinami ASEAN. Potrebujeme preto dosiahnuť rovnováhu – rovnováhu, ktorá umožní našim partnerom docieliť uspokojivú úroveň ekonomiky, sociálneho a politického rozvoja bez toho, aby sme podporovali deformáciu hospodárskej súťaže a dumping.

Chcela by som zdôrazniť tri body, ktoré považujem za prioritné. V prvom rade a z prísne vzatého komerčného pohľadu je potrebné poukázať na to, že akákoľvek obchodná dohoda sa musí uzatvárať v rámci vzájomného rešpektu pre pravidlá medzinárodného obchodu, čo znamená rešpektovanie pravidiel pre hospodársku súťaž a zákona o autorských právach. Jedným z mnohých príkladov je fakt, že naše rokovania musia predovšetkým nájsť riešenia v boji s falšovaním napríklad farmaceutických výrobkov, pričom sa ale musí garantovať prístup k zdravotníckym službám pre všetkých občanov za prísneho dodržiavania ducha a postupov dohody z Dauhy.

Po druhé, z hľadiska práv zamestnancov, dohody celkom jasne nesmú prehliadať rozdiely v úrovniach práv zamestnancov. Naši partneri musia súhlasiť so splnením minimálnych noriem Medzinárodnej organizácie práce, predovšetkým v boji proti detskej práci a pri zlepšovaní pracovných podmienok a mzdy.

Po tretie a na záver, je samozrejme tiež veľmi dôležité zdôrazniť, ako už v rôznych príhovoroch dnes večer, že akákoľvek obchodná dohoda musí obsahovať nevyhnutné požiadavky týkajúce sa hospodárskeho a dlhodobo udržateľného rastu. Juhovýchodná Ázia je jedným z klenotov našej planéty a spolu musíme chrániť jej flóru a faunu. Komisia má povinnosť zabezpečiť garancie týkajúce sa nezákonných zásahov v lesnom hospodárstve a riadenia kvót pre rybolov, ako pán komisár pred chvíľou zdôraznil.

  Leopold Józef Rutowicz , v mene skupiny UEN. - (PL) Vážený pán predsedajúci, správa pána Forda zdôrazňuje dôležitosť spolupráce medzi Európskou úniou a krajinami juhovýchodnej Ázie v oblasti obchodu a hospodárskych vzťahov.

Čo do územia a počtu populácie, tieto štáty sú podobné Európskej únii. Sú dôležitými predajnými trhmi pre Európsku úniu a exportujú škálu dôležitých produktov na náš trh. Tieto krajiny majú rôzne politické štruktúry a ekonomický potenciál, čo naznačujú čísla HDP na občana, ktoré v Barme dosahujú 211 USD a v Singapure 31 400 USD.

Predstavuje to pre spoluprácu EÚ a združenia ASEAN určitý problém, ako zdôrazňuje spravodajca. Rozvoj obchodu s krajinami z tejto oblasti si vyžaduje harmonizáciu noriem, predovšetkým v oblasti bezpečnosti a ochrany verejného zdravia. Hospodárske a intelektuálne vzťahy s krajinami ASEAN môžu viesť k zvýšenej prosperite a mieru v regióne.

  Bastiaan Belder, v mene skupiny IND/DEM. - (NL) Správa pána Forda ilustruje ťažkopádnosť rokovaní medzi EÚ a združením ASEAN, čo neprekvapuje vzhľadom na obzvlášť heterogénny charakter regiónu. Záujem európskeho priemyslu, vzhľadom napríklad na prístup na trh, je veľký a žiada si rýchlejší časový rámec.

Otázkou preto je, či by EÚ mala pokračovať s viacstrannými rokovaniami, alebo by bolo lepšie prejsť na dvojstranné rokovania. Pozmeňujúci návrh č. 5 pána Forda a pani Mannovej to do istej miery naznačujú. Rád by som preto vyzval Komisiu, aby sa v čo najväčšej možnej miere angažovala na viacstrannej úrovni pre úspešné ukončenie kola rokovaní v Dauhe. Rokovania potom môžu pokračovať s jednotlivými krajinami ASEAN na dvojstrannej úrovni, ak sa ukáže, že viacstranné rokovania budú príliš zdĺhavé.

Neznamená to, samozrejme, že týmto chcem prejaviť zamietavý postoj k ďalšej regionálnej integrácii v juhovýchodnej Ázii. Integrácia má veľký význam. Mám teraz na mysli dôležitú úlohu, ktorú môže ASEAN a ASEAN+3 zohrať pri ďalšej integrácii Mjanmarska do regiónu. Krajina, ktorú minulý víkend tak ničivo zasiahol cyklón Nargis, urýchlene potrebuje pomoc regiónu. Predovšetkým ASEAN+3, ktorý zahŕňa aj Čínu, musí aktívne pracovať na tom, aby presvedčili chuntu otvoriť dvere krajiny vonkajšiemu svetu, aby tak lepšie ochránili ľudské práva a poskytli opozícii viac manévrovacieho priestoru. Ďakujem.

  Daniel Varela Suanzes-Carpegna (PPE-DE). - (ES) Vážený pán predsedajúci, pán komisár, dámy a páni, najprv by som rád zagratuloval spravodajcovi, pánovi Fordovi, k dobre odvedenej práci na záverečnej podobe správy, ktorá sa za prispenia Výboru pre zahraničný obchod a ostatných výborov stala vyrovnaným textom.

Najprv by som rád povedal, že správa zdôrazňuje najväčšiu príležitosť na prehĺbenie našich obchodných a ekonomických vzťahov v tejto oblasti s potenciálom pre hospodársky rozvoj a rast populácie a tiež by som rád pripomenul, že správa berie do úvahy enormné nezrovnalosti medzi členskými štátmi a blokom krajín ASEAN.

Rád by som podčiarkol dôležitosť otvárania sektoru služieb pre obe strany: je dôležité pre Úniu ako aj pre združenie ASEAN, ktoré potrebuje dopyt po efektívnejších službách vyššej kvality za lepšie ceny a vyťažiť z konkurenčných výhod a skúseností EÚ.

Čo sa týka priemyslu, v našich pozmeňujúcich návrhoch, ktoré boli do správy zapracované, sme zdôrazňovali dvojitú potrebu spĺňať požiadavky minimálnej kvality, hygieny a ochrany zdravia. Tieto požiadavky sa vyžadujú od európskeho priemyslu a mali by sa rovnako vyžadovať aj od druhej strany, čím sa obmedzí nečestná hospodárska súťaž.

Okrem toho tiež dodržiavanie medzinárodných dohôd v oblasti sociálnych vecí, pracovnoprávnych vzťahov a životného prostredia a predovšetkým, ako by sme radi zdôraznili, boj proti detskej práci.

Upozorňovali sme na citlivú oblasť spracovania rybolovu, pretože oba problémy sa v nej vyskytujú. Nedokážeme preto úprimne pochopiť pozmeňujúce návrhy socialistov 11 a 12, ktoré oslabujú a zmenšujú to, čo už výbor prijal, keď zo súčasných odsekov 16 a 17 odstraňujú konkrétnu zmienku o sektore lovu tuniaka, ktorý je skutočne postihnutý, ako aj následnú nečestnú súťaž a zmienku o samotnej správe Európskeho parlamentu o tomto odvetví, ktorú Európska komisia podporovala a podporuje.

Z dôvodov konsenzu, ktorý sa vytvoril ohľadom celej správy, preto žiadame spravodajcu a Socialistickú skupinu v Európskom parlamente, aby tento fakt zvážili a uvažovali o stiahnutí pozmeňujúcich návrhov 11 a 12, ktoré naša skupina nepodporí. Už len v krátkosti, myslím, že ak by sa tak stalo, podarilo by sa nám ponechať súčasné návrhy, ktoré sú ucelenejšie a lepšie ako tie, ktoré sa snažia zaviesť.

  Antolín Sánchez Presedo (PSE). – (ES) Vážený pán predsedajúci, vzhľadom na tragédiu, ktorá postihla Barmu v súvislosti s cyklónom, by som najprv rád vyslovil svoju sústrasť obetiam a vyzval orgány krajiny, aby povolili vstup medzinárodnej pomoci a začali vierohodný proces demokratizácie, ktorý ukončí izoláciu krajiny a otvorí nové vyhliadky pre jej populáciu.

ASEAN je región s veľkým hospodárskym potenciálom a podobným počtom obyvateľov ako Európska únia. Zahŕňa 10 veľmi odlišných krajín, no táto rôznorodosť, napriek sťažovaniu rokovaní o dohode o voľnom obchode, by nám nemala brániť v tom, aby sme zaviedli nástroje, ktoré prinesú obojstranné výhody a doplnia mnohostranný systém WTO, a to aj z hľadiska úspešného uzavretia rozvojového programu z Dauhy, ktorý obe strany považujú za prioritu.

Menej rozvinuté krajiny v regióne by mali byť schopné zachovať si svoje preferencie a dokonca by mali mať možnosť pristúpiť v budúcnosti k dohode.

Obchodné a ekonomické vzťahy sú súčasťou širšej stratégie konsolidácie celkových vzťahov medzi dvoma regiónmi.

Musíme podporiť ďalší pokrok v politickej a bezpečnostnej spolupráci. Dôraz sa kladie predovšetkým na boj s terorizmom a riadenie krízových situácií a prírodných nešťastí. Rovnako musíme podporovať spoluprácu v energetickom sektore, výskum a vývoj, životné prostredie, klimatické zmeny a dlhodobo udržateľný rozvoj, ako aj sociálno-kultúrnu oblasť a rozvojovú spoluprácu. Spolupráca v oblasti verejného zdravotníctva je nadovšetko dôležitá, pretože by mala prispievať ku garantovaniu hygienických a zdravotných podmienok potravín, ktoré sú nevyhnutné pre spotrebu a rozvoj obchodu. V celom procese je dôležité angažovanie a podpora občianskej spoločnosti.

Rád by som zablahoželal spravodajcovi, pánovi Fordovi, k správe, ktorá hlása, že ľudské práva a demokracia sú kľúčovými hodnotami EÚ a žiada, aby tvorili súčasť rokovaní a dohôd o partnerstve a spolupráci, ktoré by sa mali prijímať ruka v ruke s obchodnými dohodami. Keďže rokovania predstavujú podstatný krok vpred pre vzťahy EÚ a združenia ASEAN, dúfame, že budú úspešné.

  Zbigniew Krzysztof Kuźmiuk (UEN). – (PL) Vážený pán predsedajúci, pán komisár, vo svojom príspevku do diskusie by som rád upriamil pozornosť na nasledujúce otázky. Po prvé, združenie ASEAN, ktoré spája 10 krajín, ktoré sa značne líšia svojou úrovňou rozvoja, od bohatého Singapuru po veľmi chudobnú Barmu, Kambodžu a Laos a ktoré sú domovom pre takmer 500 miliónov ľudí, je piatym najväčším obchodným partnerom EÚ a ponúka vyhliadky na ďalší rozvoj ekonomických a obchodných vzťahov s Európskou úniou.

Po druhé, dohoda o voľnom obchode s krajinami ASEAN rozhodne prinesie týmto krajinám väčšie výhody, ako prináša EÚ. Je preto dôležité, aby sa s týmito krajinami uzatvorili dohody presahujúce čisto obchodnú dohodu, v ktorých sa tieto krajiny zaviažu dodržiavať normy ochrany sociálnych práv, životného prostredia a spotrebiteľa.

Po tretie a na záver, ide o jediný prístup, ktorý nám umožní dosiahnuť čestnú hospodársku súťaž medzi podnikmi sídliacimi v krajinách ASEAN a európskymi krajinami. Až potom začnú tieto podniky zaratúvať do svojich výrobných nákladov celkové náklady na prácu, ochranu životného prostredia a ochranu spotrebiteľa, čo zaručí, že ceny za ich produkty budú odrážať plné náklady na výrobu.

  Jerzy Buzek (PPE-DE). – (PL) Vážený pán predsedajúci, blahoželám pánovi komisárovi k vedeniu rokovaní a spravodajcovi, pánovi Fordovi, k jeho správe. Zvažujeme, ako prekonať prekážky a vyjednať dohodu o voľnom obchode s krajinami združenia ASEAN. Zdôrazňujeme rozdiely medzi týmito krajinami.

Ja by som rád upriamil pozornosť na jeden aspekt týchto rokovaní, ktorý sme si pred štyrmi rokmi neuvedomovali. Boj s globálnym otepľovaním sa stal prioritou EÚ a samotná EÚ sa stala svetovým lídrom v tejto oblasti. V rokovaniach musíme na tento aspekt klásť väčší dôraz. Aj v tomto sa vyskytnú rozdiely: nič nemôžeme vyžadovať od najchudobnejších krajín, no v prípade ekonomík v bohatých krajinách, ktoré sa rýchlo rozvíjajú, musíme nastoliť záujmové spoločenstvo, ktoré berie do úvahy boj s klimatickými zmenami.

Dve krajiny EÚ, Poľsko a Dánsko, zodpovedajú za rokovania o dohode po skončení platnosti Kjótskeho protokolu. Tento rok sa uskutočnia v Poznani a budúci rok v Kodani. Táto oblasť sa tiež stáva zodpovednosťou EÚ. Ak nebudeme schopní vyjednať spoločnú dohodu do konca roku 2009, budeme nútení, ako predtým, pozmeniť svoju ambicióznu politiku pre boj s klimatickými zmenami. Nechceme to však spraviť, pretože je zjavné, že sa s týmito zmenami a globálnymi hrozbami nemôžeme pasovať sami. Preto je dôležité, aby sme využívali všetky rokovania EÚ s tretími krajinami na zdôraznenie tohto aspektu – spoločnej dohody pre boj s klimatickými zmenami v globálnom meradle.

  Pierre Pribetich (PSE). – (FR) Vážený pán predsedajúci, pán komisár, dámy a páni, ako spravodajca pre vypracovanie stanoviska Výboru pre priemysel, výskum a energetiku chcem zablahoželať spravodajcovi, pánovi Fordovi, v prvom rade za jeho ... (nepočuteľný text) v dvoch aspektoch, ktoré by podľa mňa mali byť zdôraznené. Prvým je falšovanie, predovšetkým falšovanie farmaceutických výrobkov, ktoré je skutočným nebezpečenstvom v prvom rade pre pokrok a mierové ovzdušie ekonomických a obchodných vzťahov s krajinami juhovýchodnej Ázie, no predovšetkým pre spotrebiteľov, či už jednoducho vzhľadom na bezpečnosť alebo v zmysle kvality produktu. Je preto nevyhnutné podčiarknuť a zdôrazniť potrebu predchádzať všetkým formám falšovania za pomoci reštriktívnych nástrojov, ktoré sú obsiahnuté v dohodách. Chcel by som len opäť zdôrazniť, nakoľko je potrebné bojovať s falšovaním farmaceutických výrobkov, a to z dvoch dôvodov: chrániť bezpečnosť spotrebiteľov a chrániť farmaceutický sektor pred nečestnou súťažou, ktorá nerešpektuje pravidlá ochrany životného prostredia či zdravia a bezpečnosti. Jedine účinná spolupráca medzi všetkými dotknutými stranami zaručí ochranu spotrebiteľov na celom svete a obzvlášť spotrebiteľov v Európe.

Druhý aspekt sa týka vypracovania legislatívy podporujúcej znižovanie emisií CO2 podnikmi, predovšetkým vzájomnými dohodami o obchodovaní s emisiami. Musíme pamätať na to, že Európska únia sa potrebuje vyhnúť penalizácii podnikov uvaľovaním náležitých a logických ustanovení nových noriem pre životné prostredie ako súčasť plánu pre klimatické zmeny, bez toho, aby podobné pravidlá na oplátku nevyžadovala aj od ostatných krajín.

Ak tieto dva body zahrnieme ako neoddeliteľnú súčasť našich vzťahov, formou a obsahom, bude to znamenať, že by sme mohli udržať konkurencieschopnosť európskych spoločností a zároveň chrániť spotrebiteľov a nezabúdať pri tom, samozrejme, na ochranu podnebia. V krátkosti, ide nepochybne o otázku hľadania dokonalej rovnováhy v našich vzťahoch.

  Mairead McGuinness (PPE-DE). – Vážený pán predsedajúci, vítam túto príležitosť zapojiť sa do debaty, hoci nejde o moju obľúbenú tému.

Keď som však počula pripomienky k normám, ponáhľala som sa sem z kancelárie a myslím, že predovšetkým odsek 10 je v tejto rezolúcii dôležitý a mal by sa ponechať a možno aj doplniť. Mohli by sme doplniť bezpečnosť potravín a normy pre sledovateľnosť.

Súhlasím s pripomienkami o falšovaní liekov, ktoré je vážnym problémom.

Práve som sa vrátila z Brazílie, kde som v továrni na výrobu mäsa všade hľadala varovné nápisy. Žiadne som nenašla: inými slovami, vôbec tam nevenovali pozornosť otázkam bezpečnosti na pracovisku. V továrni na výrobu bioetanolu, ktorú sme navštívili, som mierne znervóznela, pretože ani tam sa dôraz nekládol na bezpečnosť zamestnancov.

Nechcem tým očierňovať iné krajiny. Chcem tým povedať, že my ako Európania máme vysoké štandardy a musíme sa snažiť a trvať na tom, aby sme každého pozdvihli, inými slovami, na naše štandardy.

Mohla by som ešte dodať, že pán komisár Mandelson o mne už počul a že je dnes v írskych novinách? Ak si želá vyjadriť sa v súvislosti s danými správami, jeho odpoveď by ma zaujímala.

  Czesław Adam Siekierski (PPE-DE). – (PL) Vážený pán predsedajúci, pán komisár, ako Európska únia, tak aj združenie ASEAN majú značný potenciál, ktorý im umožní podnikať kroky voči takým globálnym výzvam, ako sú klimatické zmeny, energetická bezpečnosť, boj s terorizmom, boj s chudobou a podvýživou postihujúcimi milióny obyvateľov Ázie.

Zástupcovia oboch organizácií by preto mali zintenzívniť svoj dialóg a spoločne hľadať riešenia týchto zložitých otázok. Mali by tiež vytvoriť nové formy ekonomickej spolupráce a podniknúť kroky na zvýšenie vzájomne prospešného obchodu. Európska únia by sa mala podeliť so svojimi skúsenosťami a úspechmi v súvislosti s procesom regionálnej integrácie. Nezabúdajme však, že EÚ by mala zájsť ešte ďalej ako len po ekonomické otázky a mala by naďalej vyžadovať dodržiavanie ľudských práv a demokracie.

  Stavros Arnaoutakis (PSE). – (EL) Vážený pán predsedajúci, obchodné zmluvy môžu napomôcť stabilizácii vzťahov medzi oboma stranami. Zároveň však musíme vziať do úvahy niektoré dôležité požiadavky a hodnoty pri rokovaniach o dohode o voľnom obchode.

Dovoľte mi, aby som navrhol nasledovné: rešpekt voči ľudským právam, hospodárskym schopnostiam každej krajiny, ochrana práv duševného vlastníctva a zemepisné označenia, harmonizácia noriem bezpečnosti produktov a spolupráca v boji proti ochoreniam a epidémiám, ako aj otázky životného prostredia.

  Jean-Pierre Audy (PPE-DE). – (FR) Vážený pán predsedajúci, pán komisár, ako prvé by som chcel povedať, že sa pridávam k uznaniam vysloveným na margo môjho vynikajúceho kolegu, pána Forda a svoj čas pridelený v diskusii využijem na privítanie pána Hartmuta Nassauera, ktorý predsedá našej delegácii pre vzťahy s krajinami juhovýchodnej Ázie.

Pamätám si, dámy a páni, na svoj pobyt vo Filipínskej republike. Zdá sa mi z tejto diskusie, že možno zanedbávame vývoj v tejto oblasti. Pamätám sa na výlet do Kidapawanu v provincii Cotabato na ostrove Mindanao, kde sme videli takmer 500 farmárov na približne 1,5 hektári pôdy, ktorí vďaka intervencii Európskej únie mohli prežiť z toho, čo vypestovali v minimálnych poľnohospodárskych podmienkach na prežitie. Videli sme ich nadšenie a vďaku a ja verím, pán komisár, že rozvojové aktivity sa musia brať do úvahy vo všetkých politických smerovaniach Európskej únie.

  Glyn Ford, spravodajca. − Vážený pán predsedajúci, dovolím si poďakovať všetkým poslancom, ktorí sa zapojili do dnešnej debaty. Som si vedomý potreby, ako pán Audy práve zdôraznil, zabezpečiť, aby sa neopomínali rozvojové otázky týkajúce sa viacerých krajín, nie len Filipín. Ako človek, ktorý je lepšie oboznámený s Indonéziou ako s Filipínami, si uvedomujem, že je mnoho častí Indonézie, ktoré nie sú Jakartou. Ide o rozvíjajúcu sa krajinu a tomu treba venovať pozornosť.

Ďakujem pánovi Mandelsonovi za jeho pripomienky a chcel by som oznámiť, že v duchu spolupráce a konsenzu som sa práve rozprával s pánom Varela Suanzes-Carpengna a súhlasil som so stiahnutím pozmeňujúci návrhu 11, čím sa budeme zaoberať zajtra, výmenou za jeho podporu formou dodatku pre nové časti návrhu 12. Takže teraz sme dosiahli ešte užší konsenzus ako na začiatku rozpravy.

  Predsedajúci. − Rozprava sa skončila.

Hlasovanie sa uskutoční zajtra.

Písomné vyhlásenia (článok 142)

  Bogusław Rogalski (UEN), písomne. – (PL) S vedomím toho, že Európske spoločenstvo vo svojich rokovaniach so Združením krajín juhovýchodnej Ázie s cieľom uzatvoriť dohodu druhej generácie o voľnom obchode by malo udeliť prioritu mnohostrannému systému obchodovania zavedeného WTO, je dôležité, že krajiny ASEAN reprezentujú širokú škálu oblastí: jedna z krajín patrí k najmenej rozvinutým štátom, kým iné sú vysoko rozvinuté. Je to hlavný dôvod, prečo tieto nerovnosti zohrávajú dôležitú úlohu pri dokončení dohody o voľnom obchode.

V procese uzatvárania dohôd o voľnom obchode je prioritnou otázkou podpísanie Dohody o partnerstve a spolupráci, ktorá obsahuje presadzovanie ľudských práv, keďže ľudské práva a demokracia sú základné hodnoty EÚ. Pozornosť sa musí venovať následkom dohody pre drobných poľnohospodárov v regióne a monitorovaniu a zabezpečeniu toho, aby sa posilnilo rodinné a dlhodobo udržateľné poľnohospodárstvo.

Miestne orgány by sa tiež mali podnecovať k boju s klimatickými zmenami opatreniami proti odlesňovaniu a podporou tropických pralesov. Obchodovanie s biopalivami by sa preto malo obmedziť len na tie biopalivá, ktoré nenarúšajú rovnováhu životného prostredia. Dôležitosť pretrvávajúcej spolupráce v boji s terorizmom a riadení krízových situácií/ prírodných nešťastí je rovnako potrebné zdôrazniť.

Rámcová dohoda medzi EÚ a združením ASEAN by mohla pomôcť podporiť budúci priemyselný rast v EÚ, no mala by sa zakladať na princípe transparentnosti a na pravidlách pre hospodársku súťaž a investície, právach duševného vlastníctva a štátnej pomoci.

  Andrzej Tomasz Zapałowski (UEN), písomne. – (PL) Vážený pán predsedajúci, mnoho ekonómov zdôrazňuje, že región juhovýchodnej Ázie má potenciál stať sa v budúcnosti svetovým ekonomickým centrom. Je to nebezpečný trend predovšetkým pre Európu, ktorá by mohla stratiť značný podiel na svetovom obchode. V Európe zatiaľ pokračujeme v sprísňovaní podmienok pre podniky, poľnohospodárstvo a obchodovanie s krajinami, ktoré ani nerešpektujú zákon o autorských právach. Dá sa v tomto svetle hovoriť o voľnej a čestnej súťaži?

Samozrejme, musíme sa snažiť podporovať rešpektovanie ľudských práv v ázijských krajinách, no nesmieme to robiť spolu s tým, že vystavíme európske trhy tovarom, ktoré sú vyrobené v podmienkach, ktoré nespĺňajú normy hospodárskej súťaže.

Momentálne sa výrazne sústreďujeme na hospodársku súťaž v rámci EÚ. Je to chyba a správame sa nerozumne. Ázia si nás zatiaľ hospodársky podmaňuje, práve tak, ako si v minulosti Európa podmanila Áziu vojensky a politicky.

18. Režimy podpory pre poľnohospodárov (podpora pre bavlnu) (rozprava)

  Predsedajúci. − Ďalším bodom je správa (A6-0166/2008) pána Ioannisa Gklavakisa za Výbor pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka o návrhu nariadenia Rady, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 1782/2003, ktorým sa stanovujú spoločné pravidlá režimov priamej podpory v rámci Spoločnej poľnohospodárskej politiky a ktorým sa zavádzajú niektoré režimy podpory pre poľnohospodárov, pokiaľ ide o režim podpory pre bavlnu (KOM(2007)0701 – C6-0447/2007 – 2007/0242(CNS)).

  Mariann Fischer Boel, členka Komisie. − Vážený pán predsedajúci, skôr, ako sa budem venovať obsahu správy, by som chcela poďakovať spravodajcovi, pánovi Gklavakisovi a členom Výboru pre poľnohospodárstvo za ich vynikajúcu prácu, ktorú odviedli v nanajvýš citlivej otázke reformy pestovania bavlny.

V roku 2006, ako viete, Súdny dvor anuloval reformu pestovania bavlny, ktorú sme odsúhlasili v roku 2004, keď rozhodol, že porušuje princíp proporcionality. Súdny dvor tiež rozhodol, že nový režim by sa mal prijať v rozumnej dobe. Komisia na rozhodnutie preto okamžite zareagovala zadaním niekoľkých štúdií, začatím komplexného konzultačného procesu a realizáciou posúdenia dopadov.

Na ich základe Komisia navrhuje naďalej spájať 35 % podpory, ktorá umožňuje udržiavať produkciu bavlny a rešpektovať prístupové zmluvy Grécka, Portugalska a Španielska. Zároveň je oddelenie 65 % v súlade s reformným procesom spoločnej hospodárskej politiky a záväzkov Európskej únie voči svojim medzinárodným partnerom, predovšetkým v rozvojových krajinách.

Na základe týchto faktov veľmi vítam podporu vyjadrenú v správe pre sadzbu spojenej podpory vo výške 35 % ako vyrovnaný krok vpred. Vaša správa správne poukazuje na proces reštrukturalizácie, ktorým prechádza sektor bavlny v rámci Európskej únie. Rozumiem potrebám sektoru a preto pozitívne vnímam pozmeňujúce návrhy, ktoré podporujú tento proces, napríklad prostredníctvom znižovania národnej základnej plochy a tým zvyšovania spojenej podpory na hektár. V tomto bode považujem vaše návrhy za veľmi rozumné.

Žiadate však tiež zvýšenú pomoc na hektár tam, kde plocha pre pestovanie bavlny spadá pod stanovenú výmeru na národnej úrovni, čo predstavuje problém. Musím povedať, že ide vlastne o proticyklický systém, ktorým by pomoc v rámci európskeho bavlnárskeho sektoru viac narúšala obchod a bola by v jasnom rozpore s naším viacstranným mandátom pre obchodné rokovania v rámci kola rokovaní v Douha.

Môžem podporiť pozmeňujúce návrhy týkajúce sa vnútroštátneho balíka. Obzvlášť som uvítala opatrenie zamierené na reštrukturalizáciu sektora odzrňovania bavlny a zlepšovanie kvality výroby. Avšak všetky reorganizačné opatrenia by mali byť v súlade s tzv. WTO Green Box a nemali by sa prekrývať s opatreniami, ktoré sú už zvedené v rámci politiky rozvoja vidieka.

Napokon, nemusí vás prekvapiť, že nesúhlasím s transferom pomoci pre regióny pestujúce bavlnu z druhého piliera do prvého piliera. Myslím, že je zrejmé – a mala som šancu vyjadriť toto stanovisko pri viacerých príležitostiach v Parlamente – že potrebujeme posilniť našu politiku rozvoja vidieka. Rada by som podčiarkla, že v bavlnárskych oblastiach v Španielsku a Grécku sa programy na rozvoj vidieka skutočne efektívne využívajú, napríklad rôzne programy pre poľnohospodárstvo a životné prostredie.

Teším sa na plodnú diskusiu v tejto dôležitej otázke.

  Ioannis Gklavakis, spravodajca. − (EL) Vážený pán predsedajúci, pozorne som počúval pani komisárku.

V EÚ sú štyri krajiny pestujúce bavlnu: Grécko, Španielsko, Bulharsko a vo veľmi malej miere Portugalsko. Keď som začal pracovať na správe, úzko som spolupracoval s veľkým množstvom ľudí, dostával odporúčania a zúčastňoval sa na diskusiách, takže môžem povedať, že je výsledkom dlhej a rozsiahlej spolupráce.

Spolupracoval som s členmi svojho výboru, ktorým ďakujem, so španielskymi zástupcami výrobného priemyslu a sektora odzrňovania bavlny a, samozrejme, so svojimi krajanmi z Grécka.

Rád by som zdôraznil, že správu prijal Výbor pre poľnohospodárstvo 28 hlasmi k 6-tim, čo ukazuje vysokú mieru podpory.

Dovoľte mi v krátkosti spomenúť návrh z roku 2004 podporujúci pestovanie bavlny. Európsky súdny dvor ho anuloval. Žiadal 35 % spojenej podpory a 65 % oddelenej podpory. V nasledujúcich rokoch potom pestovanie bavlny klesalo a napokon došlo k poklesu dosahujúcemu 50 % v Španielsku a okolo 20 % v Grécku.

Bavlníkové plantáže v Španielsku sa zredukovali o 25 % a v Grécku o 11 %.

Cieľom tejto správy je vyzdvihnúť fakt, že bavlna by sa mala v Európe naďalej pestovať: EÚ ako celok vyprodukuje iba 2 % svetovej produkcie. Dohodli sme sa preto, že výška financií pridelených pre členské štáty pestujúce bavlnu sa plne ponechá.

Aby sme sa vyhli riziku z úpadku pestovania bavlny alebo z toho, že by sa stalo nehospodárnym, požadovali sme samozrejme malý nárast financií na hektár a som rád, že súhlasíte. Nevyhnutne z toho vyplýva, že pri nezmenenej celkovej sume sa zníži obrábaná plocha. Samozrejme to v žiadnom prípade neznamená, že vzniknú problémy, ak si členský štát želá zvýšiť obrábanú plochu podľa svojho rozhodnutia bez akéhokoľvek stanoveného horného stropu.

Pomer medzi spojenou a oddelenou pomocou ostáva 35 – 65 %. Požiadali sme však o to, aby členské štáty, ak si to želajú, mohli prejsť na svoj pomer spojenej pomoci, ak sa neznížia pod limit 35 %.

Dovoľte mi podotknúť, že je potrebné vyjasniť si jednu vec. Nová výmera pôdy nebude predstavovať zadefinovaný strop so sankciami za jeho prekročenie ako predtým. Práve naopak, ide o spôsob, akým zabezpečiť súčasnú celkovú pomoc sektoru. Skutočne veríme, že navrhované zvýšenie pomoci bude silným podnetom pre udržanie výšky úrody.

Navrhujeme tiež vytvorenie vnútroštátneho balíčka s 1 % financovaným zo zníženia spojenej pomoci, neabsorbovanými rozpočtovými prostriedkami, ako aj z 22 miliónov EUR presunutých do druhého piliera.

Čo sa dosiahne pomocou tohto vnútroštátneho balíčka? V prvom rade sú jeho ciele ambiciózne: podpora sa napríklad poskytne na výskum nových odrôd, ktoré si vyžadujú menej vody a nižšie použitie pesticídov, čím sa výrazne zlepší životné prostredie. Po druhé sa zlepší kvalita vypestovanej bavlny a zmodernizuje odvetvie odzrňovania bavlny.

Návrh správy spĺňa potreby pestovateľov bavlny v členských štátoch a tiež ciele EÚ. Zaoberá sa skutočným financovaním a zároveň zavádza opatrenia pre životné prostredie, ktoré sú v EÚ dôležité.

Dovoľte mi na záver spomenúť vynikajúcu spoluprácu a podporu, ktorú som dostal od kolegov poslancov pri príprave návrhu správy, čo nám dovolilo zapracovať nové myšlienky a odporúčania.

Som presvedčený, že zavedenie nového režimu pomôže udržať prekvitajúci sektor pestovania bavlny v EÚ a životaschopný sektor odzrňovania bavlny.

Na záver by som rád opäť poďakoval Komisii za konštruktívny spôsob, ktorým reaguje na potreby krajín pestujúcich bavlnu. Konečne sme sa dopracovali k výsledkom a budeme môcť Rade ukázať správny smer.

  Carmen Fraga Estévez, v mene skupiny PPE-DE. - (ES) Vážený pán predsedajúci, prekvapuje ma, že odpoveďou Európskej komisie na rozhodnutie Súdneho dvora bol nový návrh pozmeňujúci režim podpory pre pestovanie bavlny, ktorý je prakticky totožný s predchádzajúcim, okrem toho, že spája podporu so skutočne pozbieranou bavlnou.

Vzhľadom na tieto fakty veľmi vítame vynikajúcu správu zostavenú pánom Gklavakisom, ktorá poukazuje na hlavné problémy týkajúce sa pestovateľského a spracovateľského sektoru.

Návrh Komisie ponechať 35 % spojenej podpory je, v prvom rade, ako dokazujú posledné roky znižovaním produkcie v krajine, ako je Španielsko, vyslovene nevhodný, preto sa domnievame, že riešenie navrhované v správe, a to upustiť od maximálneho limitu pre dotácie, je najvhodnejším riešením.

Pán Gklavakis uviedol niekoľko čísiel a môžem vám povedať, pani komisárka, že Andalúzia, ktorá je hlavným pestovateľským regiónom v krajine, stratila 65 % svojej produkcie za posledné tri roky.

V rozpore s tým, čo ste povedali, pani komisárka a mrzí ma, že vám musím protirečiť, si tiež myslím, že pozmeňujúci návrh 17, ktorý som sama predložila a ktorý je aj v správe, je veľmi pozitívny, pretože správa stanovuje, že podporu pestovateľom je možné zvýšiť, ak obhospodarovaná pôda je menšia ako výmera základnej plochy pre pestovanie, o čom verím, že sektoru pomôže pri udržaní finančnej neutrality a plnom využívaní zdrojov a samozrejme poskytne sektoru veľkú flexibilitu.

Na záver by som, pani komisárka, v súvislosti so sektorom odzrňovania bavlny, o ktorom si myslím, že sa v reforme z roku 2004 veľmi prehliadal a že jeho reštrukturalizácia je nevyvrátiteľný fakt, rada poukázala na to, že je dôležité vytvoriť fond na reštrukturalizáciu, ktorý sa spomína v správe pána Gklavakisa.

Okrem toho si myslím, že pozmeňujúci návrh 39, ktorý sme predložili za skupinu Európskej ľudovej strany (Kresťanských demokratov) a Európskych demokratov, by bol nápomocný a prostredníctvom článku 69 by sa mohlo poskytnúť viac financií pre spracovateľský priemysel.

Na záver by som, pán predsedajúci, rada vyjadrila svoje odmietnutie dohody, ktorú uzatvoril tento týždeň Osobitný výbor pre poľnohospodárstvo, pretože si myslím, že stále neposkytuje adekvátnu odpoveď na problémy sektora a predovšetkým na problémy sektora odzrňovania bavlny. Musím podotknúť, že dnes som dostala odkaz od španielskeho sektora odzrňovania bavlny, v ktorom sa hovorí, že ak Rada nezmení tento návrh, spôsobí to, že 27 odzrňovacích fabrík prestane fungovať.

Verím, že Rada zmení všetky dotknuté oblasti a chcem poďakovať komisárke za jej prítomnosť na rozprave.

  María Isabel Salinas García, v mene skupiny PSE. – (ES) Vážený pán predsedajúci, pani komisárka, tiež by som sa chcela pripojiť k oprávneným gratuláciám pre spravodajcu a poďakovať mu za jeho ochotu a spoluprácu, predovšetkým čo sa týka stretnutí so všetkými pestovateľmi z môjho regiónu, Andalúzie.

Chcela by som povedať, že sa zaoberáme novou reformou bavlnárskeho sektoru, pretože moja krajina, Španielsko a predovšetkým môj región, Andalúzia, sa odvolali voči predchádzajúcej reforme na Súdny dvor a chcela by som zdôrazniť, že je to prvýkrát, čo bola zmarená reforma Komisie.

Čo ma prekvapuje, ako už bolo povedané, je to, že Komisia v reakcii na túto situáciu nevysvetliteľne predložila návrh podobný predchádzajúcemu, keď postavenie Španielska sa, samozrejme, nezmenilo. Španielski pestovatelia bavlny chcú, my chcem, pokračovať v pestovaní bavlny. Už sa tu spomínali vážne škody, ktoré sa môjmu regiónu spôsobili.

Aby sme to napravili, potrebujeme reformu, ktorá je iná ako tá predchádzajúca a umožní nám pokračovať v pestovaní. Myslím si preto, že správa pána Gklavakisa je primeraná a predkladá riešenie, ktoré je potrebné zvážiť.

Správa navrhuje rozpätia pre úrovne spájania rozšírenejšej podpory a vyššiu subsidiaritu pre členské štáty. Myslím, že spravodajca pochopil rozdielnu situáciu v sektore v Grécku a Španielsku. Domnievam sa preto, že riešenie poskytnuté správou pána Gklavakisa by mohlo umožniť ďalšie pestovanie bavlny v dvoch hlavných pestovateľských krajinách.

Je tiež zrejmé, že potrebujeme plán na reštrukturalizáciu odvetvia. Naposledy to Komisia nebrala do úvahy, ako žiadal Parlament.

Odvetvie požaduje kompenzácie za vzniknuté škody, ktoré sú vyčísliteľné a bolo by dobré, keby sme aj toto zvážili.

Napokon je dôležité podporiť pozmeňujúci návrh Socialistickej skupiny v Európskom parlamente, ktorí žiadajú prechodné obdobie pre adaptáciu sa na novú situáciu. Nejde o zachovanie súčasnej situácie, ktorá je neudržateľná. Chcela by som vám pripomenúť, že nejde oSOT. Potrebujeme sa dohodnúť tak, aby sme mohli naďalej pestovať bavlnu v Európskej únii.

Aj keď, nanešťastie, stále nie sme v spolurozhodovacom procese, dúfam, že pri tejto príležitosti sa práca a názor Parlamentu vezmú do úvahy. Inak a na základe správ, ktoré prichádzajú od Rady, Španielsko nevylučuje možnosť požiadať o revíziu rozhodnutia, ak sa názor Parlamentu nevezme do úvahy.

  Diamanto Manolakou, v mene skupiny GUE/NGL. – (EL) Vážený pán predsedajúci, EÚ má 70 % deficit bavlny. Toto odvetvie by preto malo dostávať viac pomoci. Pomohlo by to aj rozvoju celého odvetvia, od pestovania bavlny po výrobu látky a oblečenia. Namiesto toho z dôvodu kvót a poplatkov za spoluzodpovednosť produkcia, príjmy a pracovné miesta v poľnohospodárstve klesajú.

Od poslednej reformy SPP sa následky tohto poklesu pociťujú naliehavejšie z dôvodu zavedenia čiastočného oddelenia od objemu produkcie v objeme 65 %. V Grécku poklesla rok po implementácii novej Spoločnej organizácie trhu (CMO) pre bavlnu produkcia o 20 % a v Španielsku o viac ako 50 %.

V Grécku zmizlo 11 % malých a stredných poľnohospodárskych holdingov, tento údaj je v Španielsku 25 %. Výrazný počet odzrňovacích podnikov nie je životaschopných a sú na pokraji zatvorenia a mnohé pracovné miesta sa zrušili. Nárast nákladov na produkciu by mal zodpovedať nárastu pomoci, ktorá bola namiesto toho znížená.

Odporúčanie pána Gklavakisa, napriek tomu, že obsahuje pozitívne návrhy, nerieši problém; prijíma návrh Komisie. Nesúhlasím so znížením kvóty v Grécku s cieľom zvýšiť viazanú pomoc na hektár. To spôsobí miznutie ešte väčšieho počtu malých a stredne veľkých pestovateľov bavlny. Nikto iný nemôže počítať s tým, že nájde definitívne riešenie ich problémov.

  Nils Lundgren, v mene skupiny IND/DEM. – (SV) Vážený pán predsedajúci, vždy, keď v tomto Parlamente diskutujeme o poľnohospodárskej politike EÚ, pripomína sa racionálnym občanom, aká je, napriek určitým zlepšeniam v ostatných rokoch, stále neprimeraná. Čelíme neustálym požiadavkám od záujmových skupín, aby sme ich neustále ochraňovali pred zahraničnou konkurenciou. Ten režim platí tak dlho, že dokonca skreslil spôsob, ktorým o týchto veciach rozmýšľame a hovoríme. Z tohto dôvodu je spravodajca schopný povedať priamočiaro toto: „Pre výrobu bavlny v Spoločenstve je rozhodujúce, aby zostala prosperujúca, zaisťovala uspokojivé úrovne výroby, ktoré umožňujú neprerušenú životaschopnosť odvetvia odzrňovania, ktoré predstavuje 3 200 pracovných miest v Grécku a 920 v Španielsku.“

Keby sme uplatnili rovnaké argumenty na iné oblasti, Európa by bola na ceste ku skaze. Pravdou je, že Španielsko je vysoko úspešnou priemyselnou krajinou s pracovnou silou približne 20 miliónov ľudí. Pre takú krajinu nemôže byť problém presunúť 920 ľudí z odzrňovania bavlny do iných produktívnejších činností. Spravodajca sa neostýcha používať frázy ako „ochrana prosperujúceho odvetvia poľnohospodárstva Spoločenstva, akým je výroba bavlny, je rozhodujúca.“ Toto je extrémny príklad contradictio in adjecto. Zdravý rozum nám hovorí, že ak je produkcia bavlny prosperujúca, nevyžaduje si žiadnu podporu. Holou pravdou je, že produkcia bavlny v EÚ nie je zisková a mala by sa preto zastaviť. Takéto prispôsobenie môže byť zložité a vyžadovať si štátnu pomoc, ale podpora by sa mala použiť na zmenu, nie na ochranu produkcie, ktorá sa jednoznačne lepšie vykonáva v iných krajinách mimo EÚ.

  Katerina Batzeli (PSE). – (EL) Vážený pán predsedajúci, dovoľte mi zagratulovať spravodajcovi k jeho práci a tieňovým spravodajcom, ktorí s ním spolupracovali na zostavení tejto správy.

Žiaľ, správa, o ktorej dnes rokujeme, vznikla z dôvodu tlaku uznesenia z Európskeho súdneho dvora, ako politického želania zaistiť dlhodobú a stabilnú schému v odvetví bavlny do roku 2013 alebo aby priniesla reformu rešpektujúcu podmienky a predpisy WTO a SPP.

Je ťažké prijať, že oprávnená pôda v Grécku bude znížená na 270 000 hektárov z minuloročných obrábaných 340 000 hektárov. Znížená plocha pôdy vyústi do ďalšieho obmedzovania pomoci. Takisto je ťažké prijať, že odzrňovacie podniky dostanú pomoc podľa 1. piliera. Mohli by sme podporovať zlepšenie kvality, ale nie za opatrenia zahrnuté do 2. piliera.

Mali by sme, samozrejme, uprednostňovať stabilitu, tak aby viazaná aj neviazaná pomoc, ako aj rozvoj vidieka patrili do 1. piliera a boli v rámci národnej obálky, ako sa na ňu vzťahuje príloha VIII k nariadeniu Rady (ES) č. 1782/2003, podľa ktorého by sa členským štátom umožnila flexibilia v uplatňovaní tohto nariadenia.

Nakoniec by som osobitne rada pogratulovala španielskej vláde k tomu, že predložila záležitosť týkajúcu sa bavlny Európskemu súdnemu dvoru tak, ako by to grécka vláda mala urobiť v prípade tabaku.

  Friedrich-Wilhelm Graefe zu Baringdorf (Verts/ALE). – (DE) Vážený pán predsedajúci, pán komisár, v odpovedi, ktorú sa chystáte dať, by ste, prosím, mohli objasniť, že keď sa spomínalo 65 a 35, 65 % sa nevymazalo, ale že tieto peniaze dostali podniky? Ak už podľa tejto distribúcie 35 % nebude rásť bavlna, tak sa skôr oplatí vziať len 65 % a pestovať niečo iné, alebo dokonca nepestovať vôbec nič, lebo 35 % nie je dostatočných na pokrytie výrobných nákladov takým spôsobom, aby bola bavlna prijatá za ceny, ktoré priemysel platí.

Ak teraz ide o otázku pracovných miest v spracovateľskej oblasti, nepopiera sa, že by bolo potrebné opäť diskutovať s odvetvím, či je schopné zaplatiť pestovateľom za túto bavlnu primeranú cenu, aby malo pestovanie bavlny zmysel.

Je, samozrejme, dôležité, že 65 %, ktoré sú neviazané, sa naďalej výrobcom platí bez ohľadu na to, či pestujú alebo nie. To je systém neviazaných platieb. Zdá sa mi, že toto bolo v predchádzajúcich príhovoroch trochu pomýlené.

  Mariann Fischer Boel, členka Komisie. − Vážený pán predsedajúci, pozorne som počúvala rôzne obavy, rôzne nápady, ktoré predniesli vážení poslanci. Myslím si a som presvedčená, že nie sme ďaleko odo dňa, keď bude možné nájsť prijateľný kompromis.

Myslím si, že nesmieme zabúdať, že keď Súdny dvor anuloval reformu o bavlne, nespochybňoval viazanú/neviazanú časť, pomer 35 ku 65. Vôbec nie. Dôvodom na toto stanovisko Súdneho dvora bola skutočnosť, že dospel k záveru, že bolo potrebné, aby sme urobili hlbšie hodnotenie vplyvu. To vlastne teraz robíme. To však neznamená, že sme videli akýkoľvek dôvod na zmenu viazanej/neviazanej časti a ak majú poľnohospodári zastaviť produkciu, nevyužijú, samozrejme, neviazanú časť. Môžu pokračovať so svojimi peniazmi, hoci v budúcnosti nebudú produkovať bavlnu.

Myslím si, že by sme mohli ukončiť túto situáciu, pretože sa domnievam, že niektoré z ťažkostí, ktorým čelí odvetvie, v skutočnosti vznikli predtým, ako sa v roku 2004 uskutočnila reforma. Ale dúfam, že výsledok tejto reformy bude, že budeme mať bavlnárske odvetvie. Možno to bude rozvojom, ktorí vidíme – bude menšie, ale dúfam, že bude aj konkurencieschopnejšie.

Myslím, že sa dá urobiť dosť veľa, ako spomenula pani Batzeliová, na zlepšenie kvality produkcie. Prispievame k pridanej hodnote produktu s označením pôvodu. Myslím si, že členské štáty produkujúce bavlnu by mali využiť túto možnosť, aby získali lepšiu cenu za svoje produkty tak, aby sme mohli udržať prosperujúce, konkurencieschopné odvetvie spracovania bavlny v Európskej únii.

  Ioannis Gklavakis, spravodajca. − (EL) Vážený pán predsedajúci, ak tomu rozumiem, všetci sa zhodujeme na tom, že pestovanie bavlny v EÚ musí pokračovať. Akoby nie? EÚ má 70 % deficit bavlny. Ak bude produkcia bavlny naďalej klesať na všetkých úrovniach, EÚ bude mať nedostatky vo všetkom.

V EÚ pestujeme len 2 % svetovej produkcie, ktoré musíme ochrániť za každú cenu. Nezabúdajme, že bavlna predstavuje len 0,15 % poľnohospodárskej produkcie EÚ. Okrem toho sa touto správou vyvíja osobitná snaha. Dôležité je, že v krajinách pestujúcich bavlnu, ktoré som navštívil, ma sami producenti uistili, že chcú pestovať kvalitnú bavlnu.

Všetky predložené návrhy by mali viesť k výrazným výdobytkom. Je však potrebné, aby som opäť zdôraznil niečo, o čom som zistil, že nebolo pochopené. Rozloha pôdy sa znížila, aby sa zvýšili podpory a celková suma prostriedkov na krajinu sa zachovala. Neexistuje zákaz zvýšiť objem obrábanej pôdy, hoci to by, samozrejme, bolo na úkor prostriedkov na hektár.

Preto sme sa v prípade Grécka posunuli z 370 000 hektárov s podporou 594 EUR za hektár na 270 000 hektárov s podporou 750 EUR. Ak budeme pestovať na viac ako 270 000 hektárov, zvolíme si 370 000 hektárov, na čo sme úplne oprávnení, nikto nepríde a nepovie nám, ako sa zvyklo, že existuje strop alebo pokuta. To znamená, že v zásade neexistuje žiadny zákaz.

(Poznámka z pléna)

Prosím, oslovte Parlament a vysvetlite to. Buďte taký dobrý a prečítajte si správu a uvidíte, že je to absolútne správne, lebo ak prekročíme 270 000 hektárov, získame namiesto 750 EUR nižšiu sumu. Prosím, pozrite si to sami v správe.

PREDSEDÁ: PÁN ONESTA
podpredseda

  Predsedajúci. – Rozprava sa skončila.

Hlasovanie sa uskutoční zajtra o 11.00 hod.

19. Riadenie zásob hlbokomorských rýb (rozprava)

  Predsedajúci. - Ďalším bodom je správa, ktorú predkladá Rosa Migueléz Ramos v mene Výboru pre rybné hospodárstvo o riadení zásob hlbokomorských rýb (2007/2110(INI)) (A6-0103/2008).

  Struan Stevenson (PPE-DE). - Vážený pán predsedajúci, mám faktickú poznámku, predtým, ako začneme, by som mohol v krátkosti povedať o oneskorenosti rozpráv o poľnohospodárstve a rybnom hospodárstve. Presne o to ide. Vždy sa dostaneme do Parlamentu na posledné rozpravy večer a to platí tu v Bruseli aj v Štrasburgu.

Myslím si, že je to veľmi nespravodlivé. Keď sa zavedie Lisabonská zmluva, budeme mať spolurozhodovacie právomoci vo Výbore pre poľnohospodárstvo aj vo Výbore pre rybné hospodárstvo. To znamená, že budeme mať rovnaký štatút so všetkými ostatnými výbormi v tomto Parlamente a zatiaľ je to Výbor pre zahraničné veci, ktorý vždy dostáva popoludňajšie zasadnutia a my sa dostávame k slovu neskoro večer, zatiaľ čo naši kolegovia z Výboru pre zahraničné veci môžu ísť na skorú večeru a skoro spať.

Nevnímam to ako primerané a žiadam vás, vážený pán predsedajúci, aby ste predložili našu sťažnosť v mene všetkých členov Výboru pre rybné hospodárstvo a poľnohospodárstvo Konferencii predsedov – predsedníctvu tohto Parlamentu, že voči tomu namietame a chceme v budúcnosti hrať spravodlivú hru. Niekedy sme pripravení hovoriť v rozpravách neskoro, ale niekedy by sme chceli dostať prednosť a hovoriť skoro popoludní. Dúfam, že to budete brať do úvahy.

  Predsedajúci. - Dámy a páni, určite odovzdám vašu poznámku predsedovi Parlamentu, ale takisto vás vyzývam, aby ste ju predložili predsedajúcim vašich príslušných skupín, lebo určite vám neuniklo, že práve Konferencia predsedov rozhoduje o programe a poriadku, v ktorom budú nasledovať správy. Budem preto informovať na mojej strane. Prosím, podajte informáciu ďalej aj na svojej.

  Rosa Miguélez Ramos, spravodajkyňa. − (ES) Pravdou je, že to, čo práve povedal pán Stevenson, je všeobecný pocit, ktorý všetci zdieľame, lebo všetci si myslíme, že hovoríme už roky v týchto neskorých hodinách.

Myslím si, že aj komisári by mali začať protestovať. Vyzývam pána Borga a pani Fischer Boelovú, aby tiež protestovali, aby boli tieto rozpravy naplánované na primeranejšiu hodinu, nielen pre naše pohodlie, ale aj preto, že je to oveľa jednoduchšie pre verejnosť a zainteresované odvetvia, aby sa o nich dozvedeli.

Dnes večer však hovoríme o hlbokomorských druhoch a teraz by som vám chcela pripomenúť, že európske flotily začali loviť tieto zásoby v 90. rokoch minulého storočia, keď klesal objem bentických druhov a najmä, keď sa strácala treska a že cieľom oznámenia Komisie, na ktoré odkazuje moja správa, je posúdiť efektivitu nariadení z dvoch uhlov pohľadu: primeranosti a implementácie.

Pravdou je, ako uvádzam v mojej správe, že úvodné pridelenie kvót členským štátom sa uskutočnilo a dokonca rozšírilo predtým, ako sme mali dostatočné biologické informácie, čo vyústilo do následných príspevkov na základe údajov, ktoré neboli celkom spoľahlivé. Preto niektoré členské štáty nevyužili kvóty, ktoré im boli pridelené, zatiaľ čo iné zistili, že ich kvóty sa naplnili počas prvých niekoľkých mesiacov roka.

Pravdou je aj to, že nedostatok vedomostí o geografickej štruktúre týchto druhov a nedostatok spoľahlivých vedeckých údajov znamenali, že celkové povolené výlovy a kvóty boli stanovené pre mimoriadne široké oblasti riadenia a že boli aj príliš obmedzujúce, dokonca zachádzali nad rámec podmienok uložených pre druhy, na ktoré sa vzťahujú plány na obnovu.

Pravdou tiež je, a je potrebné to uznať, že klasifikácia má mnoho nedostatkov, lebo za hlbokovodné druhy sa považujú všetky druhy, ktoré žijú v hĺbke väčšej ako 400 m, čo spája širokú škálu druhov, ktoré nemajú žiadne spoločné biologické, oblastné ani morfologické vlastnosti.

Povedala by som Komisii, že, samozrejme, sa javí potrebné diferencovať jasnejšie druhy vyžadujúce si ochranu, a takých je veľa, a iné druhy, ktoré sú alternatívou k bentickým druhom, pre ktoré by sa mohli stanoviť dlhodobé ciele flotíl.

Pravdou je, že Komisia už bola povinná odstrániť z zoznamu druhy a uznať, že sa vnímajú ako vedľajšie výlovky v rybolove v plytkých vodách a, napríklad, na návrh Spojeného kráľovstva bol z hlbokomorských druhov vyňatý mieň lemovaný a nepočíta sa kvóta berixov, keď sa loví vlečnými sieťami.

Podľa môjho názoru by mala Komisia odstrániť všetky rozdiely v zaobchádzaní s rôznymi druhmi, ktoré nie sú úplne odôvodnené naliehavosťou, a takisto by som upozornila, že v týchto rybných hospodárstvach nastal pokrok a že flotila Spoločenstva už realizuje mnohé opatrenia, ktoré však nerealizujú iné neeurópske flotily loviace v tých istých oblastiach.

Naša flotila obmedzila svoj rybolov a to prostredníctvom zníženia celkových povolených výlovov a obmedzenia kapacity a tvorbou chránených oblastí.

V súvislosti s týmito druhmi existujú ďalšie otázky, ako napríklad trvalá udržateľnosť celkových povolených výlovov a systém kvót na riadenie týchto zásob, ktorý je mimoriadne zložitý, lebo ide o zmiešané rybné hospodárstva.

Zdá sa, a je aj ďalšou otázkou, potreba bojovať proti problému odhadzovania zlepšením riadenia v tejto oblasti. Ďalším problémom, ktorý treba napraviť, je riadenie rybolovu, lebo Komisia urobila chybu, keď zaradila všetky plavidlá s povoleniami na hlbokomorský rybolov do vymedzenia plavidiel, ktoré si vyžadujú osobitné povolenia, čo viedlo k veľkému zmätku.

Nakoniec, vážený pán predsedajúci, dámy a páni, myslím si, že budem počúvať vás všetkých a aj Komisiu a potom to uzavriem.

  Joe Borg, člen Komisie. − Vážený pán predsedajúci, najprv, ako odpoveď na to, čo povedal pán Stevenson a pani Miguélez Ramos o časovaní, je potrebné zdôrazniť, že Komisia s úplným rešpektom a odovzdane akceptuje časy diskusií stanovované Parlamentom.

Dovoľte mi poďakovať spravodajkyni, pani Miguélez Ramosovej a všetkým členom Výboru pre rybolov za veľmi podrobnú správu.

Ako viete, EÚ je dôležitou zainteresovanou stranou v hlbokomorskom rybolove. Kľúčovými členskými štátmi EÚ zúčastňujúcimi sa na týchto rybolovoch sú Estónsko, Francúzsko, Írsko, Lotyšsko, Litva, Poľsko, Portugalsko a Španielsko. Ich prístavy predstavujú najväčšie množstvo výlovkov hlásených na svete.

Celkovo je hospodársky a sociálny význam plavidiel Spoločenstva s vlečnými sieťami na otvorenom mori relatívne malý v porovnaní s odvetvím rybného hospodárstva EÚ ako celku. Aj tak v určitých krajinách a regiónoch, najmä v Španielsku a Portugalsku, významne prispieva k výlovkom, zamestnanosti a pridanej hodnote na miestnej úrovni.

Hlbokomorský rybolov sa začal koncom 70. rokov dvadsiateho storočia, rýchlo sa rozvíjal od 90. rokov ako následok troch faktorov. Po prvé, výrazných obmedzení v rybolovných príležitostiach v plytších vodách z dôvodu vyčerpania zásob a rozšírenia vnútroštátnych jurisdikcií podľa Dohovoru OSN o zákone mora v 70. rokoch 20. storočia. Po druhé, vysokou hodnotou niektorých hlbokomorských druhov, a po tretie, pokrokmi v technológii rybolovu, ktoré umožňujú rybolov vo väčších hĺbkach.

Našou reguláciou hlbokomorského rybolovu sa snažíme stanoviť požiadavky špecifického prístupu a súvisiace podmienky pre rybolov hlbokomorských zásob. Naozaj sa dosiahol pokrok so zreteľom na predchádzajúcu etapu vývoja rybného hospodárstva, v ktorom neexistovali pravidlá.

Naše najnovšie návrhy na ustanovenie celkových dovolených výlovov a obmedzení rybolovu sa čoraz viac zakladajú na vedeckých informáciách, ktoré sú čoraz dostupnejšie. Môžeme si však byť istí, že sa stav týchto zásob za ostatné roky zhoršil. Vedecké rady vyzývajú na ďalšie údaje, pokiaľ ide o množstvo aj kvalitu. Náš nový návrh zberu údajov, o ktorom sa práve rokuje v Rade, rešpektuje tieto otázky. Okrem toho sa doň zahrnú nové výskumy na pokrytie dôvodov hlbokomorského rybolovu ako súčasť povinností členských štátov a v našom návrhu implementácie zberu údajov sa bude požadovať dodatočné biologické odoberanie vzoriek.

Je však jasné, že pravidlá obsiahnuté v našom nariadení o hlbokomorskom rybolove treba preskúmať. V našom oznámení sa analyzujú jeho nedostatky a upozorňuje sa na problémy, ktoré treba riešiť.

Dúfame, že začneme s výkonom preskúmania tohto nariadenia a stanovíme špecifické požiadavky prístupu a súvisiace podmienky platné pre rybolov hlbokomorských zásob s vašou cennou pomocou. V roku 2009 by sa mala uskutočniť podrobná konzultácia so zapojením všetkých zainteresovaných s cieľom zvážiť prísnejšie pravidlá, ktoré by sa mali uplatňovať pre toto rybné hospodárstvo.

Z vašej správy vyplýva, že zdieľame rovnaké obavy a ciele a dúfame, že môžeme užšie spolupracovať, aby sme podnikli naliehavé kroky s cieľom ochrániť zásoby.

  Marios Matsakis , spravodajca Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín požiadaného o stanovisko. - Vážený pán predsedajúci, srdečne gratulujem spravodajkyni k jej výbornej práci. Riadne riadenie hlbokomorských zásob rýb je nevyhnutné na podporu dlhodobej udržateľnosti využívania morí a dohľadu nad ochranou morských ekosystémov.

Majúc na pamäti tieto zásady bolo pripravené a pevne schválené stanovisko Výborom ENVI. Toto stanovisko pozostávalo z malého počtu návrhov, ktorých cieľom bolo doplniť správu pani Ramosovej a zlepšiť jej efektívnosť a uplatniteľnosť. Popri inom sa v ňom zdôrazňuje potreba znížiť celkové povolené výlovky v súlade s príslušnou vedeckou radou a prísnejšie dodržiavať odporúčania Medzinárodnou radou pre výskum mora. Ďalej sa vyjadrila obava týkajúca sa nedostatočnosti a zlej implementácie súčasných predpisov, najmä pokiaľ ide o otázku monitorovacích a kontrolných postupov v členských štátoch. Okrem toho sa zdôraznili výhody vytvorenia siete morských chránených oblastí v rámci systému Natura 2000.

V tomto stanovisku je zahrnutý aj odkaz na potrebu vyvinúť spoločné usmernenia, výmenu osvedčených postupov, zlepšiť používanie dostupnej technológie a zapojiť think-tanky a mimovládne organizácie s cieľom lepších implementačných opatrení, aby sa znížil nelegálny rybolov a predaj nelegálnych výlovkov na európskych trhoch. Uviedla sa aj potreba podpory rybolovných postupov priateľskejších k životnému prostrediu, ktoré neporušujú životné prostredie a ekologickú biodiverzitu. Správu, doplnenú o prijaté odporúčania v stanovisku, moja skupina úplne podporuje. Nemôžeme však podporiť tri predložené pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, keďže cítime, že sú v rozpore s potrebou riadne a efektívne chrániť naše morské ekosystémy.

  Struan Stevenson, v mene skupiny PPE-DE. - Vážený pán predsedajúci, najprv by som rád pogratuloval pani Miguélez Ramosovej k vynikajúcej práci, ktorú odviedla pri zostavovaní tejto správy.

Veda v súvislosti s hlbokomorskými zásobami nie je ešte úplne rozvinutá. My však vieme, že tieto druhy žijú vo veľkých hĺbkach, počuli sme, že od 400 metrov do viac ako 2 000 metrov a dokonca ešte hlbšie. Vieme, že dospievajú pomaly, nedosahujú vek rozmnožovania v niektorých prípadoch, kým nemajú najmenej 25 rokov a majú veľmi nízku reprodukčnú schopnosť. Vieme, že existujú milióny rôznych druhov žijúcich v týchto veľkých hĺbkach, pričom len veľmi málo z nich je jedlých. Výsledkom je, že vieme, že rybári v hlbokomorskom rybnom hospodárstve pravidelne vyhodia približne 55 % všetkých rýb, ktoré ulovia. Vieme, že spôsob rybolovu spoločne vykonávaný v citlivých hlbokomorských ekosystémoch môže byť veľmi zničujúci – studenovodné koraly, morské vrchy a hydrotermálne prieduchy sa môžu zničiť. Vlečné siete pracujú takým spôsobom, ktorý by si vyžadoval zásadné hodnotenie vplyvu na životné prostredie v akomkoľvek inom odvetví pracujúcom v hlbokomorských oblastiach.

Je teda potrebné, aby sme uplatňovali prísne kontroly na druh vybavenia, ktoré sa používa v tomto hlbokomorskom rybnom hospodárstve. Je potrebné, aby sme zabránili používaniu ničiaceho vybavenia. Je potrebné zaistiť, aby bola taká rybolovná činnosť dovolená len v oblastiach, v ktorých sme si istí, že nespôsobí škodu. Je potrebné, aby sme zamedzili situáciám, keď sa siete uvoľnia a naďalej sa do nich lovia ryby ďalšie desaťročia. Keď o tom rozprávam, uznávam zároveň povahu rybolovu malého rozsahu pri pobrežiach Portugalska a okolo Azor, kde sa rybolov uskutočňuje trvalo udržateľným spôsobom. Akceptujem, že by sme sa v prípade rozsiahlych kontrol nemali zameriavať na také rybné hospodárstva.

Zaoberáme sa tým na podklade nedostatočnej existujúcej legislatívy, nedostatočného monitorovania, nedostatočnej vedy, nedostatočnej spätnej väzby z členských štátov a nedostatočných všeobecných dôveryhodných informácií. Len dúfam, že táto správa vydláždi cestu pre zásadné zlepšenia.

  Paulo Casaca, v mene skupiny PSE. – (PT) Aj ja by som rád pogratuloval spravodajkyni a všetkým tým, ktorí ako pán Stevenson pomohli zlepšiť túto správu. Predovšetkým by som rád všeobecne apeloval, aby sme zabránili tomu, že sa na morskom dne zopakujú dramatické situácie týkajúce sa lovu tresky a iných pelagických druhov, ktorých svedkami sme boli za ostatné desaťročia. Je nevyhnutné dodržiavať zásadu bezpečnosti a zásadu riadenia ekosystému. Je to nevyhnutné na udržanie trvalo udržateľného rybného hospodárstva.

Táto správa obsahuje v odseku 8 návrh, ktorý sa mi zdá ako celkovo dobre mienený, ale ktorý zahŕňa návrh zákazu rybolovu nad morskými vrchmi, čo by bolo na Azorách neuskutočniteľné, keďže takmer celý hlbokomorský rybolov je nad morskými vrchmi. Preto nemôžeme podporiť uvedený odsek v jeho súčasnej podobe a mali by sme prirodzene hlasovať za návrh socialistickej strany zmeniť a doplniť ten odsek. V zásade si však myslím, že všetci musíme mať na pamäti, že keď ide o morské dno – životné prostredia, ktoré sú oveľa citlivejšie ako tie na povrchu – nemôžeme opakovať chyby z minulosti.

Ako sa už uviedlo, druhy na morskom dne dospievajú oveľa pomalšie, škoda sa napráva oveľa zložitejšie a preto nemôžeme konať tak, ako sa to robilo doteraz. Preto apelujem na Európsku komisiu, aby tejto záležitosti venovala maximálnu pozornosť.

  Pedro Guerreiro, v mene skupiny GUE/NGL. – (PT) Blahoželáme spravodajkyni k jej práci a všeobecne podporujeme obsah správy s výnimkou niekoľkých bodov. Keďže je cieľom zaistiť trvalo udržateľné využívanie zdrojov, vítame, že je v správe zaradená potreba investovať do vedeckého výskumu rybných hospodárstiev, venovať mu viac ľudských a finančných zdrojov, potreba prijať primerané socioekonomické opatrenia s cieľom kompenzovať rybárov za náklady zníženia činnosti spojenej s plánmi obnovy zásob a potreba zapojiť rybárov do vymedzenia opatrení na ochranu morského životného prostredia a riadenia zdrojov. Nakoniec, ako sa upozornilo, zdôrazňujeme potrebu nájsť odlišné a vhodné riešenia pre rôzne druhy, berúc do úvahy používanie selektívnej rybárskej výstroje v rôznych regiónoch.

  Carmen Fraga Estévez (PPE-DE). – (ES) Vážený pán predsedajúci, tiež si myslím, že existuje množstvo dôvodov na podporu zmien a doplnení uvedených k tejto správe a že správa je veľmi hodnotná.

So zreteľom na zákaz rybolovu v hĺbke viac ako 1 000 metrov, o ktorom sa tu diskutuje, Výbor pre rybné hospodárstvo už veľmi presne objasnil v inej správe, že sa to oveľa priamejšie spája so zraniteľnými morskými ekosystémami, ako je tento, v ktorom bolo spájanie hĺbky s citlivými ekosystémami odmietnuté veľkou väčšinou.

Zraniteľné biotopy by mali byť chránené tam, kde sa nachádzajú, bez ohľadu na to, či sú v hĺbke 1 000, 600 alebo 200 metrov a nie na základe toho, či patria na jednu alebo na druhú stranu umelej čiary navrhnutej v kancelárii v Bruseli.

Toto je takisto princípom Organizácie OSN pre výživu a poľnohospodárstvo, ktorá vo svojej prípravnej práci na usmerneniach na ochranu zraniteľných ekosystémov vylúčila hĺbku ako kritérium, presne preto, že sa považuje za doplňujúce, nemá dostatočný vedecký základ a je imaginárne viac ako čokoľvek iné, lebo, ako som už povedal, keďže nechráni koraly alebo podmorské hory, ktoré sú v menšej hĺbke, okamžite by vymazalo mapy rybných hospodárstiev, ktoré by fungovali istý čas bez problémov, ako napríklad rybolov Trichius lepturus na Azoroch alebo halibuta tmavého v zóne spravovanej NAFO. To sú len dva príklady.

Podporou zmien a doplnení by sme však mohli zaviesť väčšiu konzistentnosť v legislatívnych postupoch, keďže momentálne sa nachádzame v procese prípravy budúcej právnej úpravy o odpadoch, ktorá sa má uplatňovať pre všetky plavidlá Spoločenstva.

Preto si nemyslím, že toto je čas na ohrozovanie určitých plavidiel nariadeniami o odpadoch, ktoré by mohli nakoniec vyústiť do nesúladu so všeobecnými pravidlami, čo je v rozpore s praxou lepšej regulácie v prospech verejnosti.

  Zdzisław Kazimierz Chmielewski (PPE-DE). – (PL) Vážený pán predsedajúci, so zreteľom na osobitnú povahu populácií a morského ekosystému vytvára hlbokomorský rybolov jedinečnú mikroklímu, mikrosvet, ktorý úplne odhaľuje známe aktíva politiky rybného hospodárstva a jeho stále viditeľné nedostatky.

Zaujímavou správou, ktorú predložila pani Miguélez Ramosová a diskusiou, ktorú začala, sa dosahuje charakteristické poučenie o predmete, ďalšie odôvodnenie udržiavania pokory zoči-voči tajomstvám hĺbky – pokory, môžem dodať, ktorá si vyžaduje potrebnú kompenzáciu prinajmenšom v podobe výskumu do najhlbších európskych paniev, rozsah ktorého sa pravidelne zväčšuje. Pri počúvaní dynamických parlamentných rozpráv je ťažké vyhnúť sa dojmu, že mnohé výskumné strediská pokračujú vo využívaní schematických, obohraných metodologických zásad. Zdá sa, že sa uznávajú tri oblasti hĺbky: do 400 metrov, od 400 do 1 000 metrov a hlbšie ako 1 000 metrov. Objavili sa obhajcovia zavedenia formálnych, prísnych kritérií rybolovu. Napríklad hĺbke presahujúcej 1 000 metrov sa pripisuje istý druh mýtického významu bez toho, aby sa pre to predložili úplne presvedčivé dôvody.

Som za ďalší výskum s cieľom nájsť účinnejšie metódy merania stavu zásob, prispôsobené ekosystému danej panvy. Výsledky takého komplexného výskumu, nielen odhadované údaje, by mali tvoriť základ pre limity rybolovu v oblasti hlbokomorského rybolovu. A nielen pre tento druh rybolovu. Práve presne zlepšené postupy výskumu môžu vytvárať záruky pre systém, ktorý je presnejší ako tie, ktoré sa doteraz používali na výmenu informácií a kontrolovanie tohto dôležitého a citlivého prvku rybných hospodárstiev.

  Avril Doyle (PPE-DE). - Vážený pán predsedajúci, ďakujem Vám a blahoželám pani Miguélez Ramosovej sa veľmi dobrú správu.

Treba poznamenať, že 70 % povrchu zeme pokrývajú oceány. Viac ako 97 % vody na našej planéte je obsiahnutej v oceánoch. Oceány poskytujú 99 % životného priestoru zeme a zásoby rýb najvyšší percentuálny podiel proteínov na svete, ktoré spotrebujú ľudia. Pre 3,5 miliardy ľudí predstavujú ich primárny zdroj potravín. Nezaškodí, ak si pripomenieme, aké dôležité sú tieto rozpravy o rybných hospodárstvach.

Trvalo udržateľné riadenie našich globálnych zásob rýb by preto malo byť prioritou a musíme neustále opätovne skúmať, ako toto riadenie vykonávame. Súhlasím s Komisiou, že je potrebné, aby na riadenie zásob hlbokomorských rýb existoval prístup na základe ekosystému. Toto by malo podľa mňa uľahčovať používanie rôznych prístupov a nástrojov odstránením škodlivých rybolovných praktík a potrebu založiť morské chránené oblasti v súlade s medzinárodným právom.

Riadenie hlbokého mora sa musí zakladať aj na najlepších vedeckých poznatkoch preskúmaných odborníkmi, ktoré budú zahŕňať efektívne programy týkajúce sa vedľajších úlovkov a zberu údajov. Okrem toho musí byť prioritou efektívny výskum súvisiaci s mapovaním morského dna a prírodných zdrojov oceánov, najmä so zreteľom na vplyvy na klimatické zmeny.

Súčasný nedostatok dostatočných údajov na vykonanie vedeckého posúdenia stavu našich hlbokomorských zásob rýb mi robí veľké starosti. Je nevyhnutné, aby sme zaviedli zákaz odhadzovania v hlbokomorskom rybolove, keďže by umožnil vedcom podrobnejšie študovať komplexnú rozmanitosť druhov, ktoré sa chytili.

Nestačí jednoducho obmedziť odhadzovanie, keďže lov na dne v hlbokej vode má relatívne výrazný vplyv na vedľajší úlovok a odhadzované druhy. Naozaj si myslím, že diskusia týkajúca sa vymedzenia, čo znamená „hlboké“, je zbytočná a úplne súhlasím s tým, že ju FAO odmieta ako surové opatrenie a surové kritérium, ktoré je veľmi doplnkové, pokiaľ ide o trvalú udržateľnosť druhov a zásob rýb.

  Joe Borg, člen Komisie. − Vážený pán predsedajúci, najprv by som rád poďakoval všetkým váženým poslancom za ich poznámky a návrhy, ktoré určite vezmeme do úvahy, keďže sa zaväzujeme budúci rok preskúmať naše právne predpisy.

Rád by som teraz reagoval na niekoľko konkrétnych poznámok. Po prvé, je mimoriadne zložité vytvoriť a poskytnúť definíciu hlbokomorských rýb. Zaznamenal som si však poznámky, ktoré v tejto súvislosti odzneli. Je potrebné, aby sme sa učili aj skúsenosťami a aby sme používali údaje o týchto hlbokomorských druhoch, ktoré sme začali zbierať len nedávno. Zároveň je potrebné, aby sme prijali predbežný prístup so zreteľom na nedostatočnú kvalitu informácií o týchto druhoch. Nariadenie o zbere informácií určite prispeje k náprave tejto situácie.

Súhlasím s tým, že tieto druhy sú oveľa zraniteľnejšie a preto je potrebné, aby sme boli mimoriadne opatrní a obozretní v riadení tohto rybného hospodárstva.

Pokiaľ ide o odhadzovanie: už som mal možnosť povedať v tomto Parlamente v minulosti, že ide o otázku, ktorou sa zaoberáme vážne a naším cieľom je postupne pokryť všetky rybné hospodárstva požadovaným znížením odhadzovania.

K dvom pozmeňujúcim a doplňujúcim návrhom – zámerom Komisie je súhlasiť s pozmeňujúcim a doplňujúcim návrhom č. 2, ktorého cieľom je zníženie úrovne odhadzovania skôr ako zavedenie úplného zákazu vyhadzovania cez palubu od úplného začiatku.

K prvému pozmeňujúcemu a doplňujúcemu návrhu – Komisia zastáva názor, že pôvodný text viac ochraňuje rybolovné činnosti a citlivé biotopy, keďže sa v ňom najmä predpokladá, že v hĺbke viac ako 1 000 metrov sa nemôže vykonávať žiadny rybolov.

Toto obmedzenie sa preskúma a v prípade potreby sa po dvoch rokoch zreviduje.

  Rosa Miguélez Ramos, spravodajkyňa. − (ES) Vážený pán predsedajúci, rada by som zdôraznila naliehavú potrebu väčšieho množstva lepších informácií o týchto druhoch, najmä v súvislosti s tými, ktoré sú uvedené v prílohe II a väčšieho objemu ľudských a finančných zdrojov na výskum. Chcela by som vám pripomenúť, že sme mali vypočutie v Výbore pre rybné hospodárstvo o tejto otázke a odborníci zdôraznili potrebu Medzinárodnej rady pre výskum morí s cieľom identifikovať zásoby z každého druhu, ktoré môžu byť využívané trvalo udržateľným spôsobom, a takisto požiadali o väčšiu vedeckú prísnosť, pokiaľ ide o schémy odoberania vzoriek, a o výstižnejšie údaje.

Pokiaľ ide o zatvorené oblasti, pre ktoré nie sú k dispozícii žiadne spoľahlivé údaje, odborníci radili, že tieto oblasti by mali byť znovu vymedzené a zmenšené, lebo uzatváranie zón, ktorých využívanie je uskutočniteľné, by mohlo v praxi viesť k zvýšeniu nelegálneho rybolovu s väčšou beztrestnosťou za predpokladu nedostatočného záujmu o rybné hospodárstvo medzi zainteresovanými stranami, čo by takisto zhoršovalo nedostatok údajov, pomocou ktorých možno posúdiť zásoby.

Takisto by som rada pripomenula pánovi Stevensonovi, že text pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov 2 a 3 presne korešponduje s tým, čo schválil náš výbor na základe správy pána Schlytera o politike na zníženie nechcených vedľajších úlovkov a odstránenie odhadzovania v európskych rybných hospodárstvach bez toho, aby bolo pridané jediné slovo alebo čiarka.

Slovo „zákaz“ ma straší. „Zákaz“ môže byť mätúci a môže aj demotivovať. A, samozrejme, môže byť dôvodom veľkej časti škody pre našich rybárov, ktorí momentálne vykonávajú svoju prácu, ako najlepšie vedia. Najlepšie je eliminovať a potom postupne zaviesť zákaz, ako navrhla Komisia. Ak sa nemýlim, myslím, že to boli presne tie slová. Preto vás žiadam, aby ste, prosím, pri zajtrajšom hlasovaní podporili pozmeňujúce a doplňujúce návrhy. Ďakujem.

  Predsedajúci. – Rozprava sa skončila.

Hlasovanie sa uskutoční zajtra o 11.00 hod.

Písomné vyhlásenia (článok 142)

  Marianne Mikko (PSE), písomne. – (ET) Dvadsiate storočie prinieslo zlom vo vedeckom a technickom pokroku, rozšírilo vedomosti človeka o prírode na predtým nedosiahnuteľnú úroveň. V roku 1969 bol Američan Neil Armstrong prvým mužom, ktorý kráčal po Mesiaci. Misie Voyagera, ktoré sa začali v roku 1977, opustili slnečnú sústavu, čo znamená, že astronómovia budú môcť diskutovať nielen o dosiahnutí našej galaxie, ale o okrajoch celého viditeľného vesmíru.

V porovnaní s dobývaním vesmíru sa hĺbkam oceánu, ktoré merajú len pár kilometrov, venuje len nedostatočná pozornosť.

Je potrebné podrobne zrevidovať právne predpisy týkajúce sa obchodovania v oblasti zásob hlbokomorských rýb. Súhlasím so spravodajkyňou, že existuje naliehavá potreba venovať viac zdrojov, ľudských aj finančných, na vedecké skúmanie.

Je veľmi dôležité vymedziť to, čo tvorí hlbokomorské rybné hospodárstvo. V súčasnosti sa hovorí o hĺbkach a rybárskom vybavení. Členské štáty Európskej únie sa však musia spolu zhodnúť na podstate definícií a význame dohôd.

Rada by som upriamila pozornosť na bod 8 správy, ktorým sa zakazuje lov pri dne v hĺbkach viac ako 1 000 m. Prečo musíme uvádzať špecifické obmedzenie hĺbky? Komercializácia zásob a udržanie biologickej rovnováhy by sa mala zakladať na regionálnych charakteristikách a medzinárodných dohodách. Ak je zákaz rybolovu v danej hĺbke odôvodniteľný v danej oblasti, potom by sa obmedzenie uplatňovalo na všetko rybolovné vybavenie, ktoré prichádza do kontaktu s dnom mora, nie len na vlečné siete.

Potrebujeme flexibilný systém na hospodárenie so zásobami rýb a nástroje na rýchlu reakciu. Rada by som poďakovala spravodajkyni, ktorá upriamila pozornosť na neefektívnosť platných právnych predpisov.

  Daciana Octavia Sârbu (PSE), písomne. – (RO) Neustále a rýchle vyčerpávanie zásob hlbokomorských rýb a nedostatočné opatrenia na ochranu hlbokomorskej biodiverzity si vyžadujú naliehavé kroky s cieľom zaistiť ochranu a trvalo udržateľné využívanie druhov rýb. Hoci odporúčania Medzinárodnej rady pre výskum mora (ICES) z roku 2002 a 2004 upriamovali pozornosť na skutočnosť, že väčšina druhov sa nachádza pod úrovňami biologickej bezpečnosti, Európska únia neznížila svoje rybolovné úsilie dostatočne, aby zaistila trvalo udržateľný rybolov.

Oznámením Komisie o preskúmaní hlbokomorských zásob rýb sa potvrdzuje, že súčasné úrovne využívania hlbokomorských zásob sa musia znížiť a že platné opatrenia boli realizované nedostatočne na to, aby boli účinné. Z tohto dôvodu by sme pred prijatím nových krokov riadenia mali stanoviť dôvody, prečo sa súčasné kroky nerealizovali a dôvody zlyhania členských štátov v plnení svojich záväzkov alebo v ich neskorom plnení.

Okrem toho by EÚ mala podniknúť výrazné úsilie o úplnú a účinnú implementáciu Uznesenia valného zhromaždenia OSN 61/105 o hlbokomorských rybolovných oblastiach na otvorenom mori a o ochrane zraniteľných morských ekosystémov.

20. Vyhlásenie o finančných záujmoch: pozri zápisnicu

21. Program rokovania na nasledujúci deň: pozri zápisnicu

22. Skončenie rokovania

(Rokovanie sa skončilo o 23.05 h.)