Doslovný zápis z rozpráv

Pondelok, 19. mája 2008 - Štrasburg

22. Obchod so surovinami a komoditami (rozprava)

  Predsedajúci. − Ďalším bodom je správa (A6-0134/2008) o obchode so surovinami a komoditami (2008/2051(INI)), ktorú predkladá pán Holm v mene Výboru pre medzinárodný obchod.

  Jens Holm, spravodajca. − (SV) Dámy a páni, najprv by som rád veľmi poďakoval tieňovým spravodajcom za ich úzku spoluprácu.

Všetci sme mali možnosť zhliadnuť scény spôsobené nedávnym nedostatkom potravín. Ceny v poľnohospodárstve, nielen ceny potravín, počas veľmi krátkeho obdobia prudko stúpli. To zasadilo ťažký úder mnohým rozvojovým krajinám, ktoré sú veľmi závislé od dovozu potravín a už predtým napĺňali svoje potreby len s krajnými ťažkosťami. Dúfajme, že táto správa o medzinárodnom obchode so surovinami umožní niektoré tieto problémy zmierniť. Napokon, k boju proti hladu a chudobe sme sa zaviazali podpisom tzv. cieľov milénia. Generálny tajomník OSN Pan Ki-mun nedávno varoval, že zvýšenie cien potravín ohrozuje najdôležitejší prvok cieľov milénia, zníženie svetovej chudoby na polovicu. Je preto najvyšší čas prijať naliehavé opatrenia.

Nedávna potravinová kríza predovšetkým ukázala, že potraviny nie sú surovinou ako každá iná. Pokiaľ nie sme schopní napĺňať ani tak elementárnu potrebu ako nakŕmiť obyvateľstvo, tak rozvojová rétorika nestojí za deravý groš. Pri snahe urobiť z potravín komoditu medzinárodného obchodu ako je každá iná by sme preto mali byť opatrní. Rozvojové krajiny sveta sú dokonca nútené deregulovať svoju potravinovú politiku a prechádzať z produkcie pre domácu potrebu na produkciu vývoznú. Taká je politika MMF, Svetovej banky, USA a tiež EÚ, pretože všetky tieto subjekty kladú požiadavky tohto druhu. Rušením ochranných ciel a dotácií sa mnoho rozvojových krajín stalo krajne zraniteľnými voči ťažkým výkyvom cien potravín a surovín. Napríklad Haiti bolo predtým sebestačné, čo sa týka ryže. V roku 1995 ho však Medzinárodný menový fond donútil znížiť clo na ryžu. Krajinu zaplavila štátom dotovaná ryža z USA a miestna produkcia sa zrútila. Dnes sú tri štvrtiny ryže spotrebovávanej na Haiti dovážané z USA.

Dúfam, že táto správa nám dá do rúk nástroje na riešenie problémov a výziev, pred ktoré nás neistý obchod so surovinami stavia. V správe sa zameriavame na témy ako podpora rozvojových krajín pri diverzifikácii ich hospodárstva, aby unikli z postavenia, keď vyvážajú jednu alebo dve suroviny, a zaviedli pokročilejšiu štruktúru produkcie s väčším podielom produktov na vysokom stupni spracovania. Ďalej zdôrazňujeme význam pružnosti v rozvojovej politike. Musíme týmto krajinám dať priestor k rozvinutiu možností a nástrojov hospodárskej politiky, napríklad k podpore rozvoja domáceho poľnohospodárstva. Požadujeme tiež, aby Európska komisia preskúmala finančnú sústavu FLEX, ktorej cieľom je stabilizácia cien surovín. Ďalej sa zaoberáme prvkom rovnosti v obchode so surovinami, teda skôr jeho absenciou. Je nanajvýš dôležité, aby sme pri rokovaniach o medzinárodných obchodných dohodách vždy brali do úvahy otázky rovnosti žien a mužov.

Správa sa tiež zameriava na spravodlivý obchod (fair-trade). Spravodlivý obchod môže byť využitý ako nástroj na podporu malých producentov v rozvojových krajinách a na vystupňovanie tlaku na zvyšovanie sociálnych a ekologických štandardov v týchto krajinách. Vyzývame všetky inštitúcie EÚ, aby vo verejných ponukových konaniach a nákupných politikách uplatňovali zásady spravodlivého obchodu.

Ďalej sa zaoberáme rastúcou spotrebou živočíšnych produktov, t. j. rastúcim dopytom po mäse a mliečnych výrobkoch, ktorý tlačí na rast dopytu po obilninách na nakŕmenie zvierat miesto ľudí.

Správa sa zaoberá ešte celým radom ďalších tém. Na záver musím povedať, že táto práca odhalila skutočnú tvár EÚ. Zatiaľ, čo sme sa snažili riešiť potreby a okolnosti rozvojových krajín, pôsobili zástupcovia európskeho priemyslu s pomocou svojich predstaviteľov v Európskom parlamente na to, aby sa pozornosť presunula ku krátkodobým obchodným záujmom podnikov na zaistenie stabilného prístupu k lacným surovinám.

Vyzývam všetkých poslancov, aby schválili pozmeňujúce a doplňujúce návrhy predložené skupinami ľavice, socialistov a zelených. Obzvlášť dôležité sú pozmeňujúce a doplňujúce návrhy číslo 20 a 21. S ich pomocou môžeme správu vyvážiť, aby získala silnejší rozvojový rozmer.

  Janez Potočnik, člen Komisie. − Vážený pán predsedajúci, ďakujem Parlamentu za príležitosť k diskusii na tému surovín, ktoré ležia v agende Európskej únie vysoko, najmä s ohľadom na našu politiku konkurencieschopnosti. Najprv by som sa rád poďakoval pánovi spravodajcovi a tieňovým spravodajcom za správu, ktorá zahŕňa mnoho oblastí ako zmena klímy, boj s chudobou a rozvoj.

Rozvoj je v tejto súvislosti skutočne kľúčovým pojmom. Preto sa krátko zmienim o rozvojovej problematike a potom sa budem zaoberať našimi záujmami a aktivitami týkajúcimi sa šírenia opatrení obmedzujúcich prístup k surovinám.

Komisia má boj s chudobou, rozvoj a bezpečnosť potravín vysoko vo svojej agende. Dobre viete, že Európska únia je najväčším svetovým darcom rozvojového financovania. Aj konkrétne v oblasti surovín realizuje Komisia niekoľko programov so zameraním na rozvoj: napríklad prostredníctvom sústavy FLEX Komisia podporuje štátne rozpočty rozvojových krajín v prípadoch poklesu fiškálnych príjmov súvisiacich s vývozom.

Komisia tiež presadzuje prehľadnú správu daňových výnosov pochádzajúcich z čerpania surovín a prírodných zdrojov, a to prostredníctvom niekoľkých iniciatív, vrátane EITI, Kimberleyského procesu a programu FLEGT. Ďalej by som sa rád zmienil o našom programe Všetko okrem zbraní, ktorý zaisťuje bezcolný prístup k dovozom všetkých produktov z najmenej rozvinutých krajín (okrem zbraní), čím im umožňuje diverzifikovať vývoz.

Teraz sa obrátim k nášmu kľúčovému záujmu z hľadiska obchodu. Na obchod musia byť dvaja. Potrebujeme dovážať a potrebujeme vyvážať. Je preto nanajvýš dôležité zaistiť, aby prístup k surovinám v tretích krajinách nebol zaťažený neoprávnenými pokriveniami trhu ako kvótami, vývoznými clami a zákazmi vývozu.

Tak to dnes, bohužiaľ, nie je. Naopak, rastie chuť tretích krajín uvaľovať vývozné obmedzenia. Konkrétne sa naše obavy týkajú niektorých kľúčových rozvíjajúcich sa hospodárstiev s agresívnymi cieľmi hospodárskej politiky. Rád by som zdôraznil, že sa nezameriavame na chudobnejšie rozvojové krajiny, ale skôr na veľké rozvíjajúce sa hospodárstva.

Opatrenia prijímané týmito krajinami vedú k pokriveniu hospodárskej súťaže vo svetovom meradle, čo poškodzuje európsky priemysel. Rozsah tohto problému, bohužiaľ, rastie. V tejto chvíli sú opatrenia ovplyvňujúce dôležité vývozy do Európskej únie zavedené najmenej 20 krajinami. Napočítali sme viac ako 450 obmedzení týkajúcich sa rôznych surovín. Zasiahnutá je priamo či nepriamo väčšina európskych priemyselných odvetví, ak nie všetky.

Čo by sme s tým mali robiť? Doterajšia práca ukazuje, že aj keď odstránenie vývozných obmedzení už teraz zaujíma dôležité miesto v našej agende, neexistuje žiadne rýchle riešenie, či už v podobe dvojstranných dohôd o voľnom obchode, alebo v rámci Svetovej obchodnej organizácie, ale určite sa budeme viac snažiť.

Po prvé, bude dôležité vyvinúť celkovú stratégiu prístupu k surovinám. V tejto súvislosti Komisia pracuje na oznámení s dôležitým obchodným prvkom. Akákoľvek takáto stratégia by mala úplne a v logicky previazanom celku zahrnúť všetky oblasti politík, vrátane kľúčových otázok ako bezpečnosť potravín, rozvoj a životné prostredie.

Všetky prostriedky budú musieť byť využité na maximum. Udržateľná a vnútorne ucelená politika prístupu k surovinám by preto spájala: po prvé, rokovania vedúce k medzinárodným záväzkom v rámci WTO a v bilaterálnych vzťahoch; po druhé, presadzovanie pravidiel WTO a platných dohôd; a po tretie, mäkké opatrenia ako dialóg a budovanie spojenectva. Aj keď žiadny z týchto prvkov nie je nový, ich sila závisí od ich vzájomného spojenia a uceleného použitia. O tom budeme hovoriť na tohtoročnej konferencii so zúčastnenými stranami.

S ohľadom na význam prístupu k surovinám Komisia víta rokovanie o tejto téme v Parlamentu. Komisia najmä víta pozmeňujúce a doplňujúce návrhy k prvej verzii správy. Správa teraz jasnejšie zdôrazňuje význam tejto problematiky. Konštruktívne navrhuje spôsoby riešenia, napríklad vynucovanie dohôd a rokovanie s partnerskými krajinami. Sme plne pripravení spolupracovať s Parlamentom na príprave a realizácii našej ďalšej stratégie.

  Daniel Caspary , v mene skupiny PPE-DE. – (DE) Vážený pán predsedajúci, pán komisár Potočnik, teší ma, že ste si dnes urobili čas. Môžeme iba konštatovať, že pán komisár Mandelson sa namiesto diskusie s nami o otázkach kľúčových pre európsku priemyselnú politiku opäť rozhodol odcestovať na nejakú dôležitú konferenciu v zámorí. Aké bolo moje potešenie, keď váš spôsob predstavenia témy bol oveľa lepší, jasnejší a viac vizionársky než čokoľvek, čo by náš komisár pre obchod kedy mohol povedať.

Veľmi ma potešili výsledky našich rokovaní vo výbore, pretože sa obávam, že spravodajca vo svojom pôvodnom návrhu pre všetku dobre mienenú starostlivosť o rozvojové krajiny úplne stratil zo zreteľa záujmy európskeho priemyslu. Vo Výbore pre medzinárodný obchod sme do správy vložili novú prvú časť, ktorá sa zaoberá záujmami našej priemyslovej politiky. Povaha týchto záujmov je tak teraz krištáľovo úplne zrejmá. Musíme sa silne zamerať na zaistenie dodávok surovín pre európsky priemysel. Ako správne poznamenal pán komisár, v tomto ohľade čelíme veľkým problémom.

V rámci WTO naliehavo potrebujeme lepšie pravidlá, ktoré by v čo najväčšej miere zakázali opatrenia narušujúce obchod ako vývozné clá. Potrebujeme voľný prístup k surovinám na svetovom trhu. Nemôžeme tolerovať, aby krajiny ako Čína zneužívali suroviny ako svoj politický nástroj.

Maximum pre zaistenie skutočne otvoreného prístupu k surovinovým trhom musíme urobiť nielen v mnohostranných rokovaniach, ale tiež v rokovaniach dvojstranných. Nemôžeme tolerovať skutočnosť, že Komisia odsúhlasila pristúpenie Ukrajiny k WTO a akceptovala pritom určitý stupeň tolerancie k uvaľovaniu vývozných ciel, pretože to dáva zlý príklad. Rovnako nie je možné tolerovať naše akceptovanie dvojakých cien v súvislosti s pristúpením Saudskej Arábie k WTO, ktoré spôsobilo značné ťažkosti nášmu európskemu petrochemickému priemyslu. Rovnako si nerobím veľké nádeje, keď vidím, čo sa v súčasnosti deje v súvislosti s pristúpením Ruska k WTO, a bol by som rád, aby sa Komisia veľmi snažila predísť uplatňovaniu ďalších opatrení pokrivujúcich obchod.

Na záver chcem prejaviť úprimnú vďaku za túto správu všetkým kolegom a kolegyniam vo výbore. Dúfam, že v zajtrajšom plenárnom hlasovaní ju príliš nepozmeníme.

PREDSEDÁ: PANI MORGANTINI
podpredsedníčka

  Francisco Assis, v  mene skupiny PSE. – (PT) Rád by som na úvod poblahoželal pánovi spravodajcovi. V súčasnej dobe vznikajúce problémy v prístupe k surovinám sú z veľkej časti výsledkom štrukturálnych zmien na príslušných trhoch, ktoré súvisia so zmenami medzinárodného hospodárstva.

Surovinové trhy sa predtým vyvíjali cyklicky a striedali sa na nich obdobia krajného nedostatku s obdobiami núdze, pri občasnom vzniku období rovnováhy. Dnes sa zdá, že čelíme novej situácii štrukturálneho nedostatku, ktorý je v značnej miere spôsobený náhlym rastom dopytu v dôsledku rapídnej industrializácie a urbanizácie v rade rozvíjajúcich sa krajín.

Je zrejmé, že na zodpovedajúcich fórach, najmä vo Svetovej obchodnej organizácii, musí byť sústredené úsilie o dosiahnutie konsenzu s cieľom uľahčiť prístup k surovinám. Zároveň však nesmieme stratiť zo zreteľa inú podstatnú otázku: v súčasnej dobe čelíme novej situácii na trhoch potravín, ako aj v energetike. V Európskej únii preto naši hlavní dovozcovia surovín musia sledovať túto situáciu so zvláštnou opatrnosťou. Na jednej strane musíme brať do úvahy možné následky po celom svete, pretože by mohol vzniknúť nadmerný tlak na spotrebu surovín s veľmi nepriaznivými dôsledkami pre životné prostredie a hospodársku a spoločenskú organizáciu v rozvojových krajinách, ale na druhej strane sa tiež musíme pozerať na svoju vlastnú situáciu a chápať svoje vlastné ťažkosti.

To nás, zdá sa, stavia pred dve zásadné otázky. Jedna sa týka potreby prehodnotiť náš vlastný model hospodárskeho rozvoja, pretože ten je nezlučiteľný so situáciou nadmerného čerpania surovín. Po druhé, mali by sme klásť väčší dôraz na aplikovaný vedecký výskum, ktorý by posilnil inovácie, podporil recykláciu surovín a poskytol nové odpovede na nové problémy, ktoré tento štrukturálny nedostatok prináša.

  Zbigniew Zaleski (PPE-DE). – (PL) Príroda rozdelila svoje bohatstvo – suroviny v podzemí, potraviny a stromy na povrchu zeme a ryby vo vodách – na našej planéte nerovnomerne. Ľudské potreby sú rovnaké, ale napĺňanie týchto potrieb vyžaduje solidaritu pri čerpaní zdrojov a ich distribúcii prostredníctvom medzinárodného obchodu. Holmova správa sa o tejto téme vyjadruje veľmi obsažne. V nadväznosti na pána Casparyho by som rád zdôraznil niekoľko bodov.

Po prvé, racionálne čerpanie obmedzených zdrojov. Opakujem: obmedzených zdrojov.

Po druhé, ochrana surovín pred vykrádaním, pred neokoloniálnym vykorisťovaním chudobných krajín, najmä v Afrike. Obchod s materiálmi, na ktorom sa podieľa Čína a niektoré ďalšie krajiny, je neprehľadný.

Po tretie, účelom obchodu s týmito surovinami by mal byť rozvoj chudobných krajín. To je náš hlavný cieľ. Výnosy musia pripadnúť obyvateľstvu, a nielen predstaviteľom úradov alebo veľkým medzinárodným spoločnostiam.

Po štvrté, surovinová politika EÚ musí zaistiť, aby sa Únia nestala rukojemníkom, napríklad Ruska v prípade plynu alebo možno v budúcnosti Brazílie v prípade cukru.

Po piate, všetci partneri nesú plnú zodpovednosť za čerpanie morských zdrojov. Ako je známe, mnoho druhov rýb je ohrozených vyhynutím rovnako ako pralesy Ázie a Amazonky.

Vážená pani predsedajúca, na záver chcem povedať, že vodiacim heslom pre slobodný a spravodlivý obchod musí byť zodpovednosť pri čerpaní obmedzených prírodných zdrojov, aby prístup k surovinám potrebným pre ľudskú existenciu mali aj budúce generácie. Podobne je potrebné pomáhať chudobným krajinám pri rozvoji technológií potrebných k produkcii základných potravín. A v tomto ohľade môže Európa dokázať veľmi, veľmi mnoho.

  Marusya Ivanova Lyubcheva (PSE). – (BG) Vážená pani predsedajúca, vážený pán komisár, vedomí si úlohy obchodu v našom globalizujúcom sa svete musíme podporovať úsilie o šírenie spravodlivého obchodu a všetky iniciatívy prispievajúce k udržateľnému hospodárskemu rozvoju.

Ceny surovín ovplyvňujú vývoj trhu a v mnohých prípadoch zhoršujú následky hospodárskeho rozvoja, najmä v krajinách s malými ložiskami surovín. To ovplyvňuje celkovú trhovú situáciu a dostupnosť surovín.

Očakávaným vysokým cenám ropy a elektrickej energie vieme a mali by sme čeliť s pomocou účinných technológií ťažby a spracovania surovín. Táto účinnosť a zavádzanie inovácií, ako aj udržiavanie silného výskumu, určujú mieru úspešnosti pri zlepšovaní trhovej situácie a zvyšovaní našej sily prostredníctvom diverzifikácie a energetickej bezpečnosti.

S ohľadom na poľnohospodársky obchod by sa pozornosť mala zamerať na zmiernenie tlaku na producentov, ktorý je spôsobený nerovnováhou medzi výkupnými cenami poľnohospodárskych produktov a cenami maloobchodnými. To nielen narušuje trh, ale ukazuje tiež, že trh má určité sociálne náklady.

  Glyn Ford (PSE). – Vážená pani predsedajúca, je mi potešením vyjadriť sa o správe pána Holma o obchode so surovinami a komoditami. Minulý mesiac som mal tú česť zúčastniť sa v mene Parlamentu na 12. zasadnutí konferencie OSN o obchode a rozvoji (UNCTAD) v Akkre. Z tejto konferencie vzišlo volanie o pomoc svetovej chudobe.

Eskalácia cien potravín čím ďalej tým častejšie vedie k pouličným nepokojom, a ak máme túto situáciu riešiť, potrebujeme siahnuť po nových prístupoch. Hrozí, že táto nová kríza zabije každý deň viac ľudí, než koľko ich zomrelo následkom terorizmu počas celých šiestich rokov po 11. septembri. Politici a vlády si možno ešte nevšimli, že chudobní ľudia sveta čím ďalej tým častejšie nemajú, čo dať jesť svojim deťom. Následky budú obzvlášť vážne v Afrike, kde sa ceny komodít v posledných dvanástich mesiacoch viac než zdvojnásobili a v dôsledku špekulácií, nedostatku a zmien v štruktúre produkcie rastú aj naďalej. Základnou príčinou je rastúci dopyt vo východnej Ázii a prepad ponuky v dôsledku zanedbania investícií do poľnohospodárstva. Zmeny klímy, ktoré sa prejavujú povodňami, suchami a rekordnými teplotami, túto situáciu len zhoršujú, najmä pre najchudobnejších ľudí sveta. Preto dúfam, že toto uznesenie prijmeme.

  Georgios Papastamkos (PPE-DE). – (EL) Vážená pani predsedajúca, prístup k surovinám je skutočne životne dôležitý pre hospodárstvo a konkurencieschopnosť Európy. To ešte zvýrazňuje skutočnosť, že EÚ do značnej miery závisí od dovozu surovín z tretích krajín.

Našou prioritou musí byť odstránenie prekážok prístupu EÚ k surovinovým trhom, ktoré kladú tretie krajiny. To platí pre súčasné rokovania v rámci WTO, ako aj pre aktuálne prerokovávanie dvojstranných dohôd o voľnom obchode.

Na záver by som rád, pani predsedajúca, dámy a páni, vyjadril presvedčenie, že nevyhnutnou podmienkou životaschopného a prehľadného riadenia surovín a prírodných zdrojov sú mechanizmy na pomoc rozvojovým krajinám a prenos know-how do týchto krajín.

  Stavros Arnaoutakis (PSE). – (EL) Vážená pani predsedajúca, vážený pán komisár, je zrejmé, že konkurencieschopnosť našich európskych podnikov do značnej miery závisí od dodávok surovín. Preto dnes potrebujeme ucelenú stratégiu na zaistenie prístupu k svetovým trhom. Taká stratégia pomôže zabezpečiť medzinárodnú spoluprácu, legitímnu hospodársku súťaž, spravodlivý obchod a dodržiavanie obmedzení, ktoré súvisia s vážne mienenými rozvojovými podnetmi v menej rozvinutých krajinách. Rovnako napomôže investíciám do výskumu a vývoja ekologických technológií a do recyklácie.

Naším cieľom musí byť udržateľný rozvoj EÚ, ako aj solidarita s najchudobnejšími krajinami sveta.

  Brian Crowley (UEN). – Vážená pani predsedajúca, rád by som poďakoval spravodajcovi za prácu, ktorú na tejto správe odviedol. Vidím tu tri kľúčové aspekty.

Po prvé, vidím tu celosvetovú súťaž o suroviny a komodity. Ak chceme byť v prístupe k týmto komoditám úspešní, musíme si na európskej úrovni uvedomiť, že potrebujeme zaujať lepšiu pozíciu pre uzatváranie dvojstranných dohôd a dvojstranných zmlúv.

S ohľadom na dlhodobý vývoj je samozrejme veľmi dôležitá otázka rozhovorov o svetovom obchode, ale ďalší manévrovací priestor si môžeme vytvoriť prostredníctvom hospodárskych partnerstiev s rozvojovým svetom. Rád by som tiež upozornil, že vzdanie sa určitých práv v rámci rozhovorov o svetovom obchode pre krátkodobý prístup k surovinám a komoditám by mohlo poškodiť značnú časť nášho európskeho hospodárstva, a najmä naše poľnohospodárstvo.

Na záver by som, rovnako ako kolega predo mnou, rád zdôraznil, že najdôležitejším ohľadom zo všetkých je poctivosť. Aby rozvojové krajiny dosahovali úspechy, musíme do nich teraz investovať, a to nielen v tomto a budúcom roku pre vysoké ceny ropy a zemného plynu, ale aj o dvadsať rokov. Aby sme predišli problémom vo vzdialenejšej budúcnosti, mali by sme tieto investície prepojiť s investíciami do vzdelania a zdravotnej starostlivosti pre obyvateľstvo týchto krajín.

  Janez Potočnik, člen Komisie. − Vážená pani predsedajúca, rád by som sa cteným poslankyniam a poslancom poďakoval za ich pripomienky. K výzvam, pred ktorými stojíme, sa vyjadrili úplne jasne. Je tiež úplne jasné, že na jednej strane musíme zaistiť vyvážený rozvoj našej práce, teda so zvláštnym dôrazom na chudobnejšie krajiny a upevnenie poctivosti, o ktorej hovoril pán Crowley, a na druhej strane musíme zaistiť poctivé pravidlá obchodu v záujme prístupu nášho hospodárstva k surovinám. Je faktom, že Európska únia predstavuje čistého dovozcu surovín a že ním tiež zostane.

V prístupe na naše dodávateľské trhy teraz čelíme silnejšej súťaži a rastúcim cenám pre zostrenú konkurenciu zo strany radu rozvíjajúcich sa hospodárstiev. Tieto rozvíjajúce sa krajiny zároveň kladú prekážky prístupu k svojim vlastným surovinám, čím narúšajú hospodársku súťaž. Nenahraditeľnou súčasťou rovnice našej stratégie svetovej konkurencieschopnosti je preto spravodlivý prístup k surovinám za transparentných podmienok.

Pre budúce roky je zámerom Komisie využiť všetky dostupné nástroje na zaistenie udržateľných dodávok surovín našim priemyselným odvetviam. K tomu bude Komisia sledovať komplexnú a vyváženú stratégiu. Ako Parlament správne zdôrazňuje, táto stratégia musí zohľadňovať nielen záujmy našich priemyselných odvetví a našej konkurencieschopnosti, ale aj záujmy chudobnejších krajín.

Pokiaľ ide o rozvojový uhol pohľadu, musíme a chceme rozlišovať medzi oprávnenými krokmi chudobnejších rozvojových krajín, ako sú vývozné clá predstavujúce nevyhnutný zdroj príjmov pre ich rozpočty, na jednej strane a opatreniami, ktoré prijímajú rozvíjajúce sa ekonomiky v rámci svojej hospodárskej politiky a ktoré narušujú hospodársku súťaž na svetových trhoch, na strane druhej.

Oceňujem pripomienku pána Assisa o záväzkoch v oblasti výskumu a vývoja, ktoré v tejto súvislosti tiež musia byť zvýšené. Chcel by som sa poďakovať Parlamentu za to, že nás v tejto politike podporuje. O ďalšom uskutočňovaní našej stratégie vás budeme priebežne informovať.

  Jens Holm, spravodajca. − (SV) Vážený pán komisár Potočnik, tešíme sa na oznámenie Komisie a na konferenciu. Páči sa mi, že hodláte riešiť otázky bezpečnosti potravín, rozvoja a životného prostredia.

Pán Francisco Assis, úplne s vami súhlasím v tom, že musíme prehodnotiť náš model hospodárskeho rozvoja.

Pán Zbigniew Zaleski, súhlasím, že obchod sa nesmie rovnať neokoloniálnemu vykrádaniu surovín v rozvojových krajinách. Preto vyzývam pána Zbigniewa Zaleského a všetkých ostatných, aby určite podporili pozmeňujúce a doplňujúce návrhy číslo 20 a 21. Prosím vás, aby ste si ich pozorne preštudovali.

Pozrite sa tiež na pozmeňujúci a doplňujúci návrh číslo 26, ktorý sa zaoberá biopalivami. Požadujeme v ňom zavedenie štandardov ochrany životného prostredia a sociálnej ochrany s ohľadom na biopalivá. Obrovským problémom je, že sa čím ďalej tým viac obilnín spotrebováva pri výrobe mäsa, inými slovami, kŕmime nimi hospodárske zvieratá, ale zároveň sa čím ďalej tým viac obilnín spotrebováva pri výrobe paliva pre naše automobily.

Toto je výzva pre Komisiu: požadujeme opatrenia na obmedzenie používania vozidiel na súkromné cesty a spotreby mäsa, aby sme mali viac obilnín pre nakŕmenie ľudí!

V správe požadujeme naliehavé opatrenia na riešenie zmien klímy. Svojho dielu zodpovednosti sa musí zhostiť tiež obchod. Musíme odstrániť všetky zbytočné emisie a obmedziť dopravu. Predmetom značnej časti obchodu sú výrobky, ktoré by mohli byť rovnako ľahko vyrábané lokálne. Musíme podporovať obchod so „zeleným tovarom“ a chytré technológie na ochranu životného prostredia. Pokiaľ to neurobíme a obchod sa nezhostí svojho dielu zodpovednosti, čoskoro nezostanú žiadne suroviny, s ktorými by sme mohli obchodovať, ani žiadne potraviny, ktoré by sme mohli jesť. Je nesmierne dôležité, aby sme vzali svoju zodpovednosť za zmeny klímy vážne!

  Predsedajúca. − Rozprava je ukončená.

Hlasovanie sa bude konať v utorok 20. mája 2008.