Zoznam 
Rozpravy
PDF 847k
Pondelok, 19. mája 2008 - Štrasburg Verzia Úradného vestníka
1. Obnovenie zasadnutia
 2. Vyhlásenie predsedníctva
 3. Schválenie zápisnice z predchádzajúceho rokovania: pozri zápisnicu
 4. Zloženie Parlamentu: pozri zápisnicu
 5. Zloženie politických skupín: pozri zápisnicu
 6. Zloženie výborov a delegácií: pozri zápisnicu
 7. Praskúmanie osvedčení o zvolení za poslanca: pozri zápisnicu
 8. Predložené dokumenty: pozri zápisnicu
 9. Otázky na ústne zodpovedanie a písomné vyhlásenia (predložené dokumenty): pozri zápisnicu
 10. Zaslanie textu zmlúv poskytnutých Radou: pozri zápisnicu
 11. Prepadnuté písomné vyhlásenia: pozri zápisnicu
 12. Presun finančných prostriedkov: pozri zápisnicu
 13. Petície: pozri zápisnicu
 14. Opatrenia prijaté v následnosti na pozície a uznesenia Parlamentu: pozri zápisnicu
 15. Vyhlásenie o finančných záujmoch: pozri zápisnicu
 16. Kalendár schôdzí: pozri zápisnicu
 17. Podpis aktov prijatých v spolurozhodovacom postupe: pozri zápisnicu
 18. Program práce
 19. Jednominútové vystúpenia k otázkam politického významu
 20. Ochrana životného prostredia prostredníctvom trestného práva (rozprava)
 21. Odhad príjmov a výdavkov Európskeho parlamentu na rozpočtový rok 2009 (rozprava)
 22. Obchod so surovinami a komoditami (rozprava)
 23. Založenie spoločného podniku na palivové články a vodík (rozprava)
 24. Fond Spoločenstva pre tabak (rozprava)
 25. Hodnotenie programu PEACE a stratégií pre budúcnosť (rozprava)
 26. Stratégia pre najvzdialenejšie regióny: výsledky a vyhliadky (rozprava)
 27. Stratégia spotrebiteľskej politiky EÚ 2007 – 2013 (rozprava)
 28. Program rokovania na nasledujúci deň: pozri zápisnicu
 29. Skončenie rokovania


  

PREDSEDÁ: HANS-GERT PÖTTERING
predseda

(Rokovanie sa začalo o 17.05 hod.)

 
1. Obnovenie zasadnutia
MPphoto
 
 

  Predseda − Otváram zasadnutie Európskeho parlamentu prerušené 8. mája 2008.

 

2. Vyhlásenie predsedníctva
MPphoto
 
 

  Predseda − Dámy a páni, minulý týždeň v stredu 14. mája 2008 uskutočnila teroristická organizácia ETA v Španielsku ďalší útok. Príslušník Guardia Civil, pán Juan Manuel Pińuel Villalón, bol zabitý bombou ukrytou v automobile pred policajnými kasárňami v meste Legutiano v provincii Álava. Európsky parlament dôrazne odsudzuje túto odpornú vraždu, ako aj odporný čin, ktorý viedol k zraneniu ďalších príslušníkov.

V mene celého Európskeho parlamentu by som rád vyjadril hlboký zármutok a prejavil rodine obete úprimnú sústrasť. Zároveň by som rád vyjadril našu solidaritu s ľudom Španielska a jeho verejnými orgánmi, demokratickými inštitúciami a bezpečnostnými zložkami.

Teraz uctime pamiatku zavraždeného policajta minútou ticha.

(Parlament vstal a uctil minútu ticha.)

 

3. Schválenie zápisnice z predchádzajúceho rokovania: pozri zápisnicu

4. Zloženie Parlamentu: pozri zápisnicu

5. Zloženie politických skupín: pozri zápisnicu

6. Zloženie výborov a delegácií: pozri zápisnicu

7. Praskúmanie osvedčení o zvolení za poslanca: pozri zápisnicu

8. Predložené dokumenty: pozri zápisnicu

9. Otázky na ústne zodpovedanie a písomné vyhlásenia (predložené dokumenty): pozri zápisnicu

10. Zaslanie textu zmlúv poskytnutých Radou: pozri zápisnicu

11. Prepadnuté písomné vyhlásenia: pozri zápisnicu

12. Presun finančných prostriedkov: pozri zápisnicu

13. Petície: pozri zápisnicu

14. Opatrenia prijaté v následnosti na pozície a uznesenia Parlamentu: pozri zápisnicu

15. Vyhlásenie o finančných záujmoch: pozri zápisnicu

16. Kalendár schôdzí: pozri zápisnicu

17. Podpis aktov prijatých v spolurozhodovacom postupe: pozri zápisnicu
MPphoto
 
 

  Bernd Posselt (PPE-DE). (DE) Vážený pán predseda, v súvislosti s koordináciou termínov by som chcel povedať, že bol rozdaný dokument, v ktorom je termín volieb vyznačený modrou na prvý júnový víkend. Sám viete, že všetky európske voľby od roku 1979 sa konali v druhý alebo tretí júnový víkend. Rád by som sa opýtal, kto a kedy rozhodol presunúť budúcoročné európske voľby na tieto nové termíny okolo prvého júnového víkendu.

 
  
MPphoto
 
 

  Predseda. − Pán Posselt, vašu procedurálnu poznámku zaprotokolujeme a príslušnou cestou vám oznámime odpoveď.

 

18. Program práce
MPphoto
 
 

  Predseda. − Konečné znenie návrhu programu, ktorý navrhla konferencia predsedov na svojom zasadnutí vo štvrtok 15. mája 2008 v súlade s článkami 130 a 131 rokovacieho poriadku, bolo rozdané.

 
  
MPphoto
 
 

  Hartmut Nassauer (PPE-DE). (DE) Vážený pán predseda, z nejakého nevysvetliteľného dôvodu je zvykom, že všetky výbory zasadajú raz ročne v Štrasburgu. Nezdá sa, že by pre to existoval logický dôvod. Preto dnes večer niektoré výbory zasadajú v rovnakom čase, keď sú otázky v ich pôsobnosti na programe plenárneho zasadnutia.

Táto situácia je neudržateľná. Jediným možným riešením tohto rozporu skutočne je, aby výbory v budúcnosti zasadali v Štrasburgu a aby sme plenárne zasadnutie presunuli do Bruselu! Ale vážne, zasadnutia výborov tu, v Štrasburgu, nemôžu naďalej kolidovať s plenárnymi zasadnutiami a schôdzami skupín do tej miery, v akej je to doposiaľ, najmä v ostatných dvoch rokoch, a to navzdory všetkým vyhláseniam, že týmto kolíziám bude zabránené. Teraz sa navyše nachádzame v období, keď si to môžeme rozmyslieť. Neexistuje vôbec žiadny praktický dôvod, prečo by mali zasadnutia výborov tu, v Štrasburgu, kolidovať s činnosťami pléna. Bol by som vám vďačný, keby ste využili všetky svoje právomoci na zabezpečenie nápravy.

(potlesk)

 
  
MPphoto
 
 

  Predseda. − Veľmi vám ďakujem, pán Nassauer. O stave, ktorý ste popísali, budem informovať Konferenciu predsedov a som si istý, že nájdeme uspokojivé riešenie.

Boli navrhnuté tieto zmeny programu rokovania:

pondelok:

Bez návrhov na zmenu.

utorok:

Socialistická skupina požiadala, aby na program utorňajšieho rokovania bolo zaradené vyjadrenie Komisie o situácii Rómov v Taliansku, a to bez návrhov uznesenia.

 
  
MPphoto
 
 

  Martin Schulz, v  mene skupiny PSE. (DE) Vážený pán predseda, dámy a páni, dovoľte mi vyjasniť povahu nášho návrhu. Žiadame Komisiu, aby sa vyjadrila nielen o situácii Rómov v Taliansku, ale k ich situácii v tejto krajine a v Európe ako celku. Na dnešnej schôdzi našej skupiny sme diskutovali o tom, že v Taliansku dnes panuje veľmi zložitá situácia. Na druhej strane by sme neradi naznačovali, že sa táto situácia obmedzuje len na Taliansko alebo že ochrana menšín a spoločenská integrácia Rómov sú vyslovene talianske problémy. Uviedli sme Taliansko z jediného dôvodu, a to preto, že sa tam dnes tento problém prejavuje v obrovskej miere.

Radi by sme sa od Komisie dozvedeli, ako v posledných rokoch naložila so značnými prostriedkami, ktoré sme pridelili na podporu miestnych projektov s cieľom, aby sa účinne zabránilo scenárom toho druhu, aký teraz zažívame v Taliansku.

Žiadame teda o všeobecnú debatu. Jej východiskom by bola situácia v Taliansku, ale rád by som, prosím, kategoricky zdôraznil, že nechcem, aby sa debata zamerala iba na Taliansko. Popri talianskej situácii musíme vziať do úvahy celý rad ďalších faktorov. Predovšetkým sa chceme od Komisie dozvedieť, čo v minulosti urobila a aké ďalšie opatrenia hodlá prijať do budúcnosti. Preto by sme boli radi, keby Komisia mohla takéto vyjadrenie v utorok urobiť.

 
  
MPphoto
 
 

  Monica Frassoni , v mene skupiny Verts/ALE. (IT) Vážený pán predseda, dámy a páni, skupina Verts/ALE podporuje tento návrh a podporuje ho z dvoch dôvodov, jednak cítime, že je dôležité rokovať o tom, čo sa deje Rómom v Európskej únii ako celku – nedávnych udalostí v Taliansku sme si totiž veľmi dobre vedomí – a jednak všetci vieme, že Európska únia má prostriedky, ako zasiahnuť, ale tieto prostriedky nie sú široko známe a obvykle nie sú predmetom diskusie.

Z oboch týchto uhlov pohľadu budeme veľmi radi, keď k diskusii dôjde, ale obávame sa, že nebude posledná, prinajmenšom pokiaľ ide o Taliansko.

 
  
MPphoto
 
 

  Joseph Daul , v mene skupiny PPE-DE.(FR) Vážený pán predseda, Konferencia predsedov toto nepredpokladala, ale v programe rokovania, samozrejme, máme na tento bod priestor. Debatu na túto tému sme mali v septembri 2007. Problém Rómov je veľmi podstatný pre Európu všeobecne, ako aj pre Rumunsko konkrétne, a pri našej návšteve Rumunska sme si ho uvedomovali. Domnievam sa, že debata o tomto probléme je naplánovaná na september. Nebolo by lepšie, ako navrhuje naša skupina, aby sme problém v Taliansku prerokovali najprv vo Výbore pre občianske slobody a aby sme oficiálnu debatu tu, v pléne, odložili na dobu, keď na ňu budeme pripravení? Taký je postoj skupiny PPE-DE.

 
  
  

(Parlament návrh prijal.)

Streda, štvrtok:

Bez návrhov na zmenu.

(Poradie programu bolo teda prijaté.)

 
  
MPphoto
 
 

  Hannes Swoboda (PSE). – (DE) Vážený pán predseda, pre poriadok by som rád oznámil, že hodláme navrhnúť odloženie hlasovania o správe pána Groscha, ktorá sa zaoberá dobami odpočinku a otázkou vodičov autobusov. Medzi stranami zamestnávateľov a zamestnancov v zásade panuje zhoda a my chceme, aby sa toto v správe pána Groscha odrazilo. Rád by som len vopred varoval ostatné skupiny, že budeme žiadať tento odklad hlasovania.

 

19. Jednominútové vystúpenia k otázkam politického významu
MPphoto
 
 

  Predseda. − Ďalším bodom sú jednominútové vystúpenia k otázkam politického významu.

 
  
MPphoto
 
 

  Erna Hennicot-Schoepges (PPE-DE) . (FR) Vážený pán predseda, už viac než dva roky zostáva neobsadená pozícia administrátora v informačnej kancelárii Európskeho parlamentu v Luxemburgu. Rada by som sa dozvedela výsledok inzerovania tejto pozície, prečo mal jeden kandidát neúplnú žiadosť a čo v jeho žiadosti chýbalo. Prečo o tejto veci nedostávame žiadne informácie? Rada by som tiež vedela, čo správa hodlá pre obsadenie tejto pozície, ktorá je už tak dlho voľná, urobiť?

 
  
MPphoto
 
 

  Antonio Masip Hidalgo (PSE). (ES) Vážený pán predseda, mnohokrát vám ďakujem za slová, ktoré ste v úvode tohto zasadnutia venoval rodine zavraždeného príslušníka Guardia Civil, španielskym ozbrojeným silám a, samozrejme, španielskemu ľudu. Ďakujem vám, pán predseda.

Verím, že jediný spôsob ako poraziť ETA a teroristov je, aby sme zostali proti terorizmu zjednotení.

Myslím si, že všetci demokrati Európy by mali prejaviť jednotu a podporu vládam Španielska a Francúzska v tomto spoločnom úsilí a že by sme mali odložiť absurdné spory nedávnej minulosti. Ukážme, že proti terorizmu stojíme všetci jednotne.

 
  
MPphoto
 
 

  Jelko Kacin (ALDE). – (SL) Dňa 28. apríla bolo lietadlo macedónskej leteckej spoločnosti MAT smerujúce do Egypta so 76 cestujúcimi na palube donútené pristáť v Istanbule, pretože ho grécke úrady odmietli vpustiť do gréckeho vzdušného priestoru.

Vo februári grécke úrady odmietli udeliť MAT povolenie k charterovým letom na Korfu a ako dôvod uviedli názov leteckej spoločnosti – MAT (Macedónske aerolínie). Cieľom dohody o európskom spoločnom leteckom priestore, podpísanej v júni 2006, bolo vytvoriť rozšírený spoločný letecký priestor so susednými štátmi, vrátane Bývalej juhoslovanskej republiky Macedónsko.

Podľa tejto dohody sú grécke orgány povinné žiadosti MAT vyhovieť. Grécka blokáda letov spoločnosti MAT predstavuje porušenie platného práva, základných zmlúv EÚ a medzinárodného práva leteckej prevádzky. Odôvodnenie tohto rozhodnutia názvom leteckej spoločnosti je tiež v rozpore so spoločnými európskymi hodnotami.

Veľmi ma zajíma, aké opatrenia európske inštitúcie a Komisia navrhujú prijať, aby sa skoncovalo s týmto diskriminačným postupom, ktorý je v rozpore s voľným pohybom osôb, tovaru a služieb a je zameraný proti štátom žiadajúcim o členstvo v Európskej únii.

 
  
MPphoto
 
 

  László Tőkés (Verts/ALE). – (HU) Vážený pán predseda, v regióne strednej a východnej Európy sa, okrem iného, vyrovnávame s neblahým dedičstvom komunizmu v oblasti životného prostredia. Toto dedičstvo v žiadnom prípade nemôže byť považované za čisto domácu otázku, a naopak, ide o spoločný európsky problém, ktorý sa týka nás všetkých. Keď došlo k zmene režimu, ocitli sa naše krajiny, vrátane Rumunska, nepripravené, čo sa týka stratégií ochrany životného prostredia.

Podporujem správu pána Hartmuta Nassauera zo skupiny Európskej ľudovej strany (Kresťanských demokratov) a Európskych demokratov (skupiny PPE-DE) o ochrane životného prostredia prostriedkami trestného práva a bol by som rád, keby tí, ktorí spôsobujú závažné škody na životnom prostredí, boli za tieto škody volaní k trestnej zodpovednosti vďaka sprísneniu práva Európskej únie a zaisteniu jeho dodržiavania.

Je potrebné zakázať použitie kyanidovej technológie v obci Roşia Montană (Verespatak). Životné prostredie narušuje tiež ničenie lesov v Sikulsku a ďalších oblastiach Rumunska. Závažné škody na životnom prostredí by mohla spôsobiť aj diaľnica, ktorá sa stavia v Transylvánii. Na Ukrajine pokračujú stavebné práce na kanáli Bystroje. V Bulharsku sa po tom, čo bol tento členský štát nútený uzavrieť elektráreň Kozloduj, stavia nová jadrová elektráreň. Týmto otázkam by sme mali venovať väčšiu pozornosť.

 
  
MPphoto
 
 

  Sylvia-Yvonne Kaufmann (GUE/NGL). – (DE) Vážený pán predseda, v rámci diskusie, ktorá prebieha v Nemecku a týka sa Lisabonskej zmluvy, tvrdia niektoré ľavicové skupiny (a na podporu týchto svojich tvrdení si berú Európsky dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd), že Zmluva by znovu zaviedla trest smrti, aby, ako tvrdia, bolo možné popravovať ľudí s cieľom potlačiť povstania. To sa v podstate rovná obrovskému pošpineniu tohto dohovoru, ktorý vyjadruje nemenné jadro európskeho hodnotového systému, a tým aj symbol Európy, oddanej hodnotám mieru, slobody a právneho štátu.

Som pobúrená, že vo vzťahu k Európskemu dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ku ktorému má EÚ podľa ustanovení Lisabonskej zmluvy pristúpiť, sú ľudia vystavovaní takému vyvolávaniu paniky. Zároveň dôrazne protestujem proti výrokom niektorých priaznivcov ľavicových skupín, ktorí reformnú zmluvu prirovnali k Hitlerovmu zmocňovaciemu zákonu z roku 1933. Tieto výroky sú nielen úplne absurdné, ale zároveň obrovským spôsobom zľahčujú nemecký fašizmus. To výrazne presahuje hranice slušnosti a mravnosti.

 
  
MPphoto
 
 

  Gerard Batten (IND/DEM). – Vážený pán predseda, Spojené kráľovstvo je jednou zo siedmych krajín, ktoré predkladajú legislatívny návrh na prijatie rámcového rozhodnutia Rady o spoločných pravidlách výkonu rozhodnutí vynesených v neprítomnosti. To bude znamenať, že občan Spojeného kráľovstva môže byť obžalovaný, uznaný vinným a odsúdený v cudzej krajine bez svojej prítomnosti na súde a potom do tejto krajiny dopravený k výkonu trestu odňatia slobody. Občania Spojeného kráľovstva sa tak ocitnú v postavení, keď sa už nebudú obhajovať v súdnom konaní, ale budú dokazovať svoju nevinu až po tom, čo boli odsúdení.

Aj keď existuje ustanovenie o obnovení konania, nepoznajú tento prostriedok právne systémy všetkých členských štátov EÚ. Bude tak pokračovať ničenie zásady habeas corpus a ochrany proti svojvoľnému zatknutiu a uväzneniu, ktorú občania Spojeného kráľovstva tradične požívajú a ktorá má zásadný význam pre anglické právo a slobody. Členstvo našej krajiny v tejto zhubnej organizácii menom Európska únia tak postupne ničí všetko, čo bývalo na Spojenom kráľovstve dobré.

 
  
MPphoto
 
 

  Slavi Binev (NI). – (BG) Vážený pán predseda, dámy a páni, kroky bulharských orgánov v posledných týždňoch znovu jasne ukazujú, že nemajú vôbec žiadny úmysel ani vôľu riešiť hlavný problém, ktorému naša krajina čelí: reformu súdneho systému a rezortu vnútra. Namiesto ochrany životov a práv občanov sa prezident, predseda vlády, štátne zastupiteľstvo, ministerstvo vnútra a starosta Sofie spojili do symbiotického zoskupenia a mocenské páky využívajú iba na politické vydieranie tých, ktorí s nimi nesúhlasia.

A čo je horšie, väčšina masovokomunikačných prostriedkov v Bulharsku, ktoré by mali byť najoddanejšími ochrancami nezvratnosti demokratického vývoja v našej krajine, sa prostredníctvom finančných záujmov prepojila so zločinným prvkom a týmito silami a stala sa ich vehementnými ochrancami a spolupáchateľmi.

Ktokoľvek prejaví nesúhlas s oficiálnou líniou, je umlčovaný a zbavovaný prístupu na verejné fóra. Naše úsilie o vznesenie týchto otázok a ich prediskutovanie v Bulharsku sa, bohužiaľ, stretlo s tuhým odporom skorumpovaných úradov a preto sme boli nútení hľadať záchranu štátnosti našej krajiny  na Európskom súdnom dvore.

 
  
MPphoto
 
 

  Rodi Kratsa-Tsagaropoulou (PPE-DE).(EL) Vážený pán predseda, rada by som povedala pár slov ku kritickej a hlboko znepokojujúcej situácii v Libanone.

Tu, v Parlamente, situáciu sledujeme a pri mnohých príležitostiach sme diskutovali o následkoch dlhotrvajúcej krízy, spôsobenej zrútením štátnych inštitúcií, neschopnosťou zvoliť prezidenta republiky, slepou uličkou, do ktorej sa hospodárstvo krajiny dostalo v dôsledku okupácie jej obchodného a správneho centra, a strachom z teroristických útokov.

Tento stav vyvrcholil v podobe rôznych foriem násilia páchaného Hizballáhom pre rozhodnutie vlády zakázať prevádzku jeho nekontrolovanej telekomunikačnej siete.

Vážený pán predseda, rada by som vám pripomenula, že v Katare prebiehajú citlivé vnútroštátne rozhovory. Tento vnútroštátny dialóg, ktorý musí byť vedený s patričným ohľadom na všeobecné záujmy libanonských občanov a ich túžbu po prosperite, bezpečnosti a národnej nezávislosti, sa musíme snažiť podporovať všetkými prostriedkami, ktoré máme. Využívajme všetky príležitosti, ktoré nám poskytuje dohoda o pridružení s touto krajinou.

 
  
MPphoto
 
 

  Proinsias De Rossa (PSE). Vážený pán predseda, rád by som vás vyzval, aby ste sa v mene Európskeho parlamentu pripojili k prianiu úspechu všetkým jednotkám členských štátov Európskej únie, ktoré slúžia v Čade. Táto riskantná misia EÚ pod záštitou OSN bude zložená zo 4 000 vojakov v poli, ktorí sa budú usilovať o ochranu a pomoc 430 000 utečencom a vnútorne vysídleným osobám, žijúcim v súčasnej dobe v 42 táboroch. Patrí k nej aj mnoho stoviek írskych vojakov, ktorí pokračujú v hrdej tradícii mierotvorných a humanitárnych úloh írskej armády.

Táto misia je príkladom toho, čo teraz v Európe vieme urobiť, a tiež ukazuje, čo by sme mohli robiť ešte účinnejšie a v kratších časových lehotách, len čo budeme schopní uplatňovať ustanovenia Lisabonskej zmluvy o humanitárnej pomoci, petersberských úlohách a spoločnej zahraničnej a obrannej politike.

Pán predseda, naliehavo vás žiadam, aby ste jednotkám v poli odovzdali naše prianie úspechu.

 
  
MPphoto
 
 

  Graham Watson (ALDE). – Vážený pán predseda, chcel by som upozorniť na situáciu rómskej menšiny a občanov nových členských štátov v Taliansku. V posledných dňoch došlo k policajným útokom na rómske komunity v Ríme. 118 zadržaných bolo s okamžitou platnosťou vypovedaných a nový starosta povedal, že vypovie 20 000 ľudí. Na predmestí Neapola došlo k podpaľačským útokom na rómske tábory, pri ktorých dav zabránil hasičom požiare uhasiť. Stovky rodín prisťahovalcov ušli, aby si zachránili život, a rad detí je údajne nezvestných. Moja kolegyňa Viktória Mohácsiová sledovala situáciu priamo v Ríme. Poslala odtiaľ znepokojujúce správy a ja dúfam, že bude mať zajtra príležitosť reagovať na vyjadrenie Rady.

Vieme, že problém útokov na komunity prisťahovalcov existuje v rade našich členských štátov, avšak udalosti v Taliansku sa vyznačujú neobyčajne vysokým stupňom násilia. OBSE obvinila Taliansko zo stigmatizácie prisťahovalcov a zdá sa mi, že povaha nedávnej volebnej kampane viedla k vzniku kultúry beztrestnosti pre osoby, ktoré tieto útoky robia. Komisár Frattini, ktorý prvý poučoval nové členské štáty o integrácii etnických menšín, dokonca teraz spochybňuje schengenské dohody. Ide o problém celoeurópskeho rozsahu. Tento problém zasahuje samotné jadro dôvodov, pre ktoré bola Európska únia založená, a ja preto naliehavo žiadam Komisiu a Radu, aby vec bez meškania prerokovali a zistili, ako je možné pomôcť.

 
  
MPphoto
 
 

  Ewa Tomaszewska (UEN). – (PL) Vážený pán predseda, jedna z poslankýň Európskeho parlamentu predložila na samite v Lime propotratové pozmeňujúce a doplňujúce návrhy k rezolúcii o chudobe a sociálnom vylúčení. Táto otázka však presahuje rozhodovacie právomoci inštitúcií Európskej únie. Tieto veci by malo upravovať vnútroštátne právo.

Počas rokovania Výboru pre sociálne veci, výmenné programy, životné prostredie, vzdelávanie a kultúru zástupcovia Európskeho parlamentu v oddelenom hlasovaní zástupcov parlamentov oboch kontinentov návrh odmietli a výbor ho teda neprijal. Žiadny z parlamentov návrh nepovažoval za vhodný na prijatie. Medzi rokovaním výboru a plenárnym zasadnutím bol hlasovací postup zmenený na spoločné hlasovanie zástupcov oboch parlamentov. Vďaka hlasom latinskoamerických poslancov boli potom pozmeňujúce a doplňujúce návrhy prijaté. Akceptovať tento postup by znamenalo, že každý z nás by mohol do medzinárodných dokumentov v mene Európskej únie vkladať ustanovenia, ktoré presahujú mandát EÚ, ale sú pre ňu záväzné. Proti týmto postupom som nútená protestovať.

 
  
MPphoto
 
 

  Daniel Strož (GUE/NGL). – (CS) Vážený pán predseda, kolegovia, domnievam sa, že príslušné orgány a inštitúcie Spoločenstva by sa mali urýchlene zaoberať takým závažným fenoménom, akým je vznik polovojenských nacionalistických organizácií v niektorých členských štátoch. Konkrétne mám na mysli Českú republiku a Maďarsko. Ako je známe, v týchto krajinách za tolerancie štátnych orgánov vznikli tzv. národné gardy. Tieto krajne pravicové organizácie majú slúžiť k podpore nacionalizmu, rasizmu, zastrašovaniu príslušníkov iných národností a tiež ľavicovo zmýšľajúcich občanov. To sa úplne jasne ukázalo pred niekoľkými dňami v Prahe. Kým maďarská garda predovšetkým prispieva k zlým vzťahom medzi Maďarmi a okolitými národmi, česká národná garda, rovnako šovinistická, sa stáva nástrojom zastrašovania nielen ľavice, ale všetkých demokraticky zmýšľajúcich občanov. Nebezpečnosť týchto organizácií, ktorých existencia je nezlučiteľná s Európou ako projektom priateľstva medzi národmi, je posilňovaná tým, že sa do ich radov hlásia bývalí, ako aj súčasní príslušníci štátnych ozbrojených zložiek. Dôrazne na tieto skutočnosti upozorňujem.

 
  
MPphoto
 
 

  Thomas Mann (PPE-DE). – (DE) Vážený pán predseda, Konferencia predsedov nedávno rozhodla obmedziť vplyv pracovných skupín naprieč frakciami (tzv. Intergroups). Naše zasadnutia sa odteraz môžu konať v Štrasburgu iba vo štvrtok. V tento deň sa nemôžu zúčastniť zasadnutia Intergroups napríklad odborníci na ľudské práva, pretože sú na zozname rečníkov pri debatách o naliehavých otázkach. Navyše, väčšina poslancov odchádza každý štvrtok popoludní za svojimi voličmi a mnohí z nich cestujú domov rad hodín.

Aj keď plne chápem potrebu venovať dostatočný čas legislatívnej práci, považujem Intergroups za nenahraditeľné. Dobrovoľne sme spojili sily ku skúmaniu otázok, na ktoré nie je dostatok času vo výbore, napríklad problému Tibetu, ochrany rodiny a dieťaťa, štvrtého sveta, Pobaltska alebo dobrých životných podmienok zvierat. Je nás vidieť, je nás počuť a sme zodpovední za rad iniciatív, ktoré z Európskeho parlamentu vychádzajú. V tejto chvíli je väčšina aktívnych poslancov vyčleňovaná, umlčovaná, sú im hádzané polená pod nohy a sú stavaní pred hotovú vec v podobe rozhodnutia, že v utorok a v stredu sa už nesmú schádzať. Pán predseda, zabezpečte, prosím, aby toto nemúdre rozhodnutie bolo zrušené.

 
  
MPphoto
 
 

  Predseda. − Toto rozhodnutie nebudem komentovať, ale musím povedať, že predseda Európskeho parlamentu nie je tak mocný, ako zrejme predpokladáte. Napriek tomu sa budem, samozrejme, touto záležitosťou zaoberať.

 
  
MPphoto
 
 

  Magda Kósáné Kovács (PSE). – (HU) Ďakujem vám, pán predseda. Minulý týždeň privítal pápež vo Vatikáne členov Maďarskej konferencie katolíckeho duchovenstva. Na tejto audiencii hlava katolíckej cirkvi vyjadrila poďakovanie za aktivity maďarskej cirkvi a kritizovala sekulárny štát, ktorý podľa jeho slov trestá rodiny, odsúdil zákon umožňujúci registráciu nezosobášených párov ako legálnych partnerstiev, pretože legalizuje spolužitie nezosobášených párov a prepožičiava občianske práva homosexuálnym partnerstvám. Pápež zdôraznil, že tento zákon nielenže odporuje cirkevnej náuke, ale tiež porušuje maďarskú ústavu.

V sekulárnej Európe členské štáty nezasahujú do cirkevných vecí a cirkev nevyvíja ideologický tlak na štát. Lisabonská zmluva zaručuje základné ľudské práva, vrátane slobody vyznania, a zakladá inštitucionálne vzťahy medzi EÚ a cirkvami.

Spolupráca sa však môže zakladať jedine na vzájomnosti a z toho dôvodu naliehavo žiadame predsedu Komisie, pána Barrosa, aby konal na základe mandátu, ktorý mu bol prepožičaný, a inicioval dialóg s katolíckou cirkvou na ochranu sekulárnej Európy a európskych hodnôt. Mnohokrát vám ďakujem.

 
  
MPphoto
 
 

  Tunne Kelam (PPE-DE). – Vážený pán predseda, rád by som nadviazal na tému otvorenú kolegom Thomasom Mannom o presune schôdzí Intergroups na štvrtkové popoludnie. Pokiaľ je zmyslom tohto rozhodnutia pomôcť poslankyniam a poslancom lepšie sa sústrediť na plenárne schôdze, tak o tom dosť pochybujem. Svojím spôsobom je našou prácou byť „dievča pre všetko“, deliť svoj čas medzi najrôznejšie činnosti, a takýto krok rovnako nemôže väčšine poslancov zabrániť, aby vo štvrtok popoludní odchádzali, pretože musia stihnúť lety domov, aby sa na druhý deň, v piatok, stretli so svojimi voličmi. A obávam sa, že týmto spôsobom budú Intergroups, bohužiaľ, vklinené medzi mlynské kamene plenárnych zasadnutí a stretávania s voliči. To by, myslím si, živé aktivity týchto skupín úplne ochromilo.

Možno by bolo najlepšie dôverovať Integroups, že si nájdu najpraktickejší a najpružnejší spôsob existencie samé. Pán predseda, vaša odpoveď Thomasovi Mannovi je pre mňa povzbudivým signálom.

 
  
MPphoto
 
 

  Catherine Guy-Quint (PSE). – (FR) Vážený pán predseda, pán komisár, trochu ma znepokojuje, že Komisii treba pripomínať jej zodpovednosť za spravodlivé uplatňovanie európskych politík na území každého členského štátu.

Faktom je, že francúzska vláda vyčlenila región Auvergne a zbavila tamojšie miestne plány zamestnanosti zodpovednosti za riadenie prostriedkov Európskeho sociálneho fondu. Postoj vlády je nepochopiteľný. Dotyčné orgány majú skvelú správnu históriu a toto stranícke rozhodnutie ohrozuje štruktúry, ktoré sa dlhé roky usilujú o integráciu najchudobnejších ľudí do spoločnosti.

Európska komisia by mala francúzskej vláde pripomenúť jej povinnosť správať sa súdržne a dodržiavať pravidlá realizácie európskeho financovania. Nemôžeme pripustiť, aby sa dohody s Európskou úniou uplatňovali v rôznych častiach jednej krajiny rozdeľujúcim, straníckym spôsobom.

 
  
MPphoto
 
 

  Toomas Savi (ALDE). – Vážený pán predseda, v úvodnej fáze rokovania o novej dohode o partnerstve a spolupráci medzi EÚ a Ruskou federáciou došlo k určitým omeškaniam pre správanie sa niektorých členských štátov, ktoré môžu mnohí považovať za obštrukčné. Som rád, že predsedníctvo Rady EÚ, Komisia a Litva dosiahli konsenzus, ktorý nám umožňuje obnoviť starú dohodu, ktorej platnosť v minulom roku vypršala.

Odkladaním rokovaní s Ruskom si pílime pod sebou konár. Existuje rad tém, od životného prostredia a energie až po vízové režimy, prisťahovalectvo, cezhraničné projekty a nevyriešené otázky týkajúce sa Gruzínska a Moldavska, ktoré si vyžadujú komplexnú politickú zhodu na spoločných cieľoch a opatreniach. Verím, že Komisia pri rokovaniach využije svoj mandát v najlepšom záujme všetkých členských štátov.

 
  
MPphoto
 
 

  András Gyürk (PPE-DE). – (HU) Ďakujem vám za slovo, pán predseda. Dámy a páni, nadchádzajúci sibírsky samit medzi Ruskom a Európskou úniou môže priniesť nové príležitosti. Jedným z potenciálne dôležitých výsledkov schôdzky bude dvojstranná zmluva, ktorá by mohla dlhodobo vymedziť vzťahy medzi oboma stranami. V tejto zmluve musia kľúčové miesto zaujímať otázky energetiky, zároveň sa ale nesmie stratiť zo zreteľa zásada reciprocity.

Dôležitým predpokladom budovania reciprocity je ratifikácia Zmluvy o energetickej charte Ruskom. Táto zmluva zakladá transparentné vzťahy na trhu s energiou, prispieva k bezpečnosti ponuky a povzbudzuje investície. Všetky tieto veci sú nanajvýš dôležité aj pre Rusko. Napokon, ak budú zanedbávané kapitálové investície do vývoja, mohlo by Rusko náhle zistiť, že stratilo schopnosť plniť svoje záväzky. Ratifikácia Zmluvy o energetickej charte Kremľom je preto v záujme oboch strán.

Úspech nadchádzajúceho samitu bude závisieť od schopnosti členských štátov vystúpiť z tieňa krátkodobých ohľadov a v záujme ochrany spoločného záujmu hovoriť jedným hlasom. Mnohokrát vám ďakujem, pán predseda.

 
  
MPphoto
 
 

  Pervenche Berès (PSE) . – (FR) Vážený pán predseda, pred chvíľou ste uviedli, že vôbec nie ste tak mocný. Som si však istá, že máte dostatočnú moc na uplatňovanie rozhodnutí Konferencie predsedov.

24. apríla tohto roku rozhodla Konferencia predsedov úplne správne, že požiada kvestorov, aby znovu zvážili svoje rozhodnutie zo dňa 26. septembra 2007 o pridelení priestoru v budove Európskeho parlamentu Európskej podnikovej a parlamentnej organizácii.

Na ostatnej schôdzi sme schválili správu pána Stubba a Friedricha o lobistoch. Úprimne povedané, zriadiť kanceláriu pre zástupcov organizácií zamestnávateľov priamo v priestoroch Parlamentu sa mi zdá ako spojenie dvoch vecí, ktoré by mali zostať oddelené, a pokrivenie našich vzťahov so sociálnymi partnermi – krok úplne cudzí našej parlamentnej tradícii v Európskej únii.

Okrem toho nerozumiem, prečo sme po uvedenom rozhodnutí Konferencie predsedov dostali vo vašom mene pozvánku od podpredsedu Parlamentu, pána Vidal-Quadrasa, na slávnostné otvorenie Európskej podnikovej a parlamentnej organizácie dňa 3. júna.

Pán predseda, dúfam, že celou svojou autoritou zaistíte v tejto veci poriadok a zabezpečíte, aby sa rozhodnutie Konferencie predsedov dodržiavalo.

 
  
MPphoto
 
 

  Filiz Hakaeva Hyusmenova (ALDE). – (BG) Vážený pán predseda, kolegovia a kolegyne, čaká nás vydanie budúcej monitorovacej správy pre Bulharsko. Ako podpredsedníčka Výboru pre regionálny rozvoj a členka Hnutia za práva a slobody, strany, ktorá je súčasťou vládnucej väčšiny, pozorne sledujem realizáciu Dohody o pristúpení Bulharska k EÚ. Som si istá, že v minulom mesiaci vláda našej krajiny opäť uskutočnila nezaujatý rozbor problémových oblastí a vyhlásila odhodlanie sa nimi zaoberať.

To sa prejavuje na skutočnosti, že k zlepšeniu čerpania európskych fondov bol vytvorený post novej podpredsedníčky vlády pre dozor nad operačnými programami a ich koordináciu. To povedie k zlepšeniu komunikácie s Európskou komisiou. Podpredsedníčka vlády bude sledovať riadne plnenie prijatých záväzkov.

Prebiehajú systémové zmeny na zefektívnenie fungovania správy na jednotlivých ministerstvách a v štátnych agentúrach. Došlo k výmene vládnych ministrov, je novelizovaný právny rámec rezortu vnútra a bezpečnosti, sú vymieňaní vysokí úradníci. Nový minister vnútra prijíma opatrenia na boj proti korupcii a zločinu.

Bulharsko pokračuje na ceste k dosiahnutiu súdržnosti s členskými štátmi a som si istá, že európske inštitúcie podrobia úsilie našej krajiny objektívnemu posúdeniu.

 
  
MPphoto
 
 

  Laima Liucija Andrikien (PPE-DE).(LT) Rada by som využila tento priestor a pohovorila o diplomatickej misii EÚ v Bielorusku.

Celkom nedávno bola v Minsku otvorená kancelária Európskej komisie. Diplomatické misie v bieloruskom hlavnom meste má spolu 14 členských štátov. Dve ďalšie krajiny EÚ, Holandsko a Fínsko, udržiavajú s Bieloruskom styky prostredníctvom iných krajín EÚ. Celých 11 členských štátov však udržiava s Bieloruskom styky prostredníctvom Moskvy. Ide, napríklad, o Rakúsko, Belgicko, Grécko, Dánsko, Španielsko a, bohužiaľ, tiež o Slovinsko, krajinu, ktorá v súčasnosti Európskej únii predsedá. Podľa môjho názoru je bieloruskému ľudu vysielaný zlý signál, najmä v dobe jeho snahy o odpor proti plánom režimu obetovať Bielorusko Rusku. Verím, že je načase vyzvať všetky členské štáty, aby s Bieloruskom začali udržiavať styky zo svojho vlastného územia, a nie z Moskvy.

 
  
MPphoto
 
 

  Predseda. − Týmto uzatváram tento bod rokovania.

 

20. Ochrana životného prostredia prostredníctvom trestného práva (rozprava)
MPphoto
 
 

  Predseda. − Ďalším bodom je správa pána Nassauera, v mene Výboru pre právne veci, o návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady o ochrane životného prostredia prostredníctvom trestného práva (KOM(2007)0051 – C6-0063/2007 – 2007/0022(COD)) (A6-0154/2008).

 
  
MPphoto
 
 

  Hartmut Nassauer, spravodajca. (DE) Vážený pán predseda, Európska únia siaha po nástroji trestného práva. Inými slovami, v mene Európskej únie majú byť v budúcnosti vynášané rozsudky a tieto právomoci majú byť najskôr vykonávané v súvislosti s porušovaním práva životného prostredia. Ide o ďalekosiahly a mimoriadny krok, pretože trestné právo leží v súčasnej dobe mimo oblasť právomocí Európskej únie. Ide totiž o súčasť jadra národnej suverenity členských štátov.

To je presne dôvod, prečo si tvorba základne pre túto smernicu vyžiadala dva prelomové rozsudky Európskeho súdneho dvora. To je zaujímavé samé osebe, pretože Rada, ako aj Komisia a Parlament sa už dlho zhodujú, že trestné opatrenia sú správnym nástrojom na vynucovanie práva životného prostredia. Trvalo však niekoľko rokov, kým bolo určené, na čej strane leží zodpovednosť za tieto opatrenia – či na členských štátoch na základe rámcových rozhodnutí, alebo na Spoločenstve na základe smernice.

Európsky súdny dvor schválil stanovisko Komisie, čo nie je prekvapujúce. Navyše teraz, keď došlo k ochladeniu sporu, sa tento pravdepodobne už znovu neprejaví, pretože nová Lisabonská zmluva problém rieši úpravou, ktorá sa v prospech Spoločenstva prikláňa ešte výraznejšie než rozsudky ESD.

Práve to je dôvodom, prečo sme uzavreli dohodu v prvom čítaní. Chceli sme zabrániť tomu, aby sa v prípade, že v tomto roku nebude nájdené riešenie, musel celý postup od základu opakovať. Vzhľadom na zmenu základného právneho východiska a v súvislosti s nadchádzajúcimi európskymi voľbami nepochybne hrozilo, že do prijatia zodpovedajúceho legislatívneho návrhu uplynie ešte dosť dlhá doba. Preto sme sa jednohlasne priklonili k názoru, že musíme podniknúť všetky kroky k dosiahnutiu riešenia v prvom čítaní. Keď hovorím „my“, mám na mysli slovinské predsedníctvo – a veľmi ľutujem, že tu nie je zastúpené, najmä z toho dôvodu, že som si na jeho počesť obliekol veľmi vkusnú kravatu – ďalej Komisiu a tieňových spravodajcov, ktorým by som rád vyjadril zvláštne poďakovanie za ich priateľskú, konštruktívnu a informovanú spoluprácu. Práca s nimi bola pre mňa veľkým potešením.

Nová smernica spočíva na troch pilieroch, ktoré by som rád aspoň v krátkosti popísal. Po prvé, nielenže sme vymedzili činy, ktoré by odteraz boli trestné, ale tiež sme do prílohy zahrnuli konkrétne ustanovenia, podľa ktorých môžu byť páchatelia obvinení. To zodpovedá zásade nulla poena sine lege (niet trestu bez zákona). Trestný by nebol akýkoľvek kriminálny čin, ale len porušenie niektorého z právnych ustanovení presne vymedzených v prílohe. Zohľadnenie tejto zásady v predpise bolo veľmi dôležité.

Po druhé, chcel by som sa zmieniť o určitom zapracovaní zásady proporcionality. Účelom smernice nemôže byť oháňanie sa literou zákona v prípade každého, kto spácha ten najbanálnejší priestupok proti životnému prostrediu, ale boj proti závažným činom. Z toho dôvodu nebudú priestupky podľa smernice postihnuteľné.

Po tretie, stanovili sme tiež, že predpokladom trestnosti bude protiprávne konanie. Tieto tri zásady sme do návrhu začlenili jednomyseľne. Rovnako sme rozhodným spôsobom skvalitnili definície. Teraz s napätím očakávam rozpravu. Rád by som sa znovu poďakoval všetkým kolegyniam a kolegom, ktorí tento kompromis umožnili.

 
  
MPphoto
 
 

  Predseda. − Ďakujem vám, pán Nassauer. Zmienil ste sa o výnimočnej akosti svojej kravaty. Tiež som si ju všimol, ale neodvážil som sa ju komentovať. Keď ste to ale teraz urobili sám, s radosťou potvrdzujem, že vaša kravata skutočne neunikla mojej pozornosti.

 
  
MPphoto
 
 

  Jacques Barrot, podpredseda Komisie. (FR) Vážený pán predseda, pán Nassauer a ja možno nemáme na sebe úplne rovnaké kravaty, ale za prácu, ktorú vykonal, má pán kolega moju plnú podporu a moju úprimnú vďaku.

Komisia víta výsledok rokovaní s Parlamentom a Radou a skutočnosť, že sa dohoda v prvom čítaní javí ako možná. Pán predseda, ide o ďalší v rade úspechov týchto troch inštitúcií a dôkaz, že postup spolurozhodovania je veľmi efektívny, a to aj v prípade zložitých a vyčerpávajúcich otázok. Musím povedať, že za dosiahnutím tohto kompromisu v neformálnom trialógu, ktorý dnes máte pred sebou, stojí usilovná a konštruktívna spolupráca pána Nassauera na pozícii spravodajcu Výboru pre právne veci, spravodajcu Výboru pre životné prostredie požiadaného o stanovisko a tieňových spravodajcov s predsedníctvom Rady a s Komisiou.

Pán Nassauer už podal dobré vysvetlenie a tak budem stručný. Je faktom, že účinná ochrana životného prostredia závisí od skutočnej a úplnej transpozície politiky Spoločenstva. V tomto ohľade predstavuje trestné právo nenahraditeľný nástroj. V prípade najzávažnejších deliktov sú tvrdé tresty jediným skutočne odstrašujúcim prostriedkom, ale ako ste zdôraznili, s vedomím nevyhnutnosti dodržiavať zásadu proporcionality.

Aj keď by si Komisia bola priala zbližovanie výšky trestov na úrovni Spoločenstva, rozsudok Súdneho dvora z októbra 2007 takýto postup na právnom základe Zmluvy znemožnil a my tento rozsudok musíme rešpektovať. Aj bez zbližovania výšky trestov však smernica významne prispeje k účinnejšej ochrane životného prostredia, a to nielen svojím odstrašujúcim účinkom. Členské štáty sa dohodnú na definíciách deliktov proti životnému prostrediu, na rozsahu zodpovednosti podnikov za tieto delikty a na potrebe zaviesť účinné, primerané a odstrašujúce sankcie.

Preto dúfame a veríme, že s ohľadom na oblasť, ktorú sme už pokryli, môže sa toto všetko dosiahnuť. Dohovor Rady Európy o ochrane životného prostredia prostredníctvom trestného práva bol tu, v Štrasburgu, podpísaný pred desiatimi rokmi a dosiaľ nevstúpil do platnosti! Je preto najvyšší čas, aby sme vytvorili účinný európsky právny nástroj ochrany životného prostredia v trestnom práve. Počítam s podporou Parlamentu, aby sme náš cieľ dosiahli bezodkladne, a ešte raz ďakujem pánovi spravodajcovi.

Záverom by som rád dodal, že Komisia je zaviazaná vykonať určité vyhlásenia, ktoré sú súčasťou kompromisu dohodnutého so zákonodarnými inštitúciami. Tieto vyhlásenia teraz, pán predseda, prečítam.

„Vyhlásenie č. 1: Európska komisia berie na vedomie nasledujúci pozmeňujúci a doplňujúci návrh prijatý parlamentným Výborom pre právne veci. „Ak sa preukáže po nejakej dobe, že pokračujúca činnosť pôsobí škody na životnom prostredí, ktoré môžu následne viesť k vzniku trestnej zodpovednosti podľa tejto smernice, otázka, či páchateľ, ktorý škodu spôsobil, konal úmyselne alebo z nedbanlivosti, by sa mala rozhodnúť z hľadiska toho, kedy si páchateľ uvedomil alebo si mal uvedomiť skutočnosti, ktoré sú podstatou trestného činu, nie toho, kedy páchateľ svoju činnosť začal. V tejto súvislosti je potrebné mať na pamäti, že predchádzajúce udelenie povolenia, licencie alebo oprávnenia by nemalo za týchto okolností predstavovať ospravedlnenie.“ Komisia plne chápe záujmy vyjadrené v tomto pozmeňujúcom a doplňujúcom návrhu. Tieto záležitosti ležia v právomoci členských štátov a my veríme, že členské štáty vezmú tieto dôležité otázky do úvahy.“

„Vyhlásenie Európskej komisie č. 2: Sekundárna právna úprava spojená s prílohou B tejto smernice, ktorá sa týka ochrany zdravia a bezpečnosti a má chrániť obyvateľstvo a životné prostredie pred rizikami vyplývajúcimi z ionizujúceho žiarenia, bola prijatá na základe Zmluvy o Euratome. Povinnosti členských štátov zavádzať pri aplikácii smernice trestné sankcie sa preto vzťahujú na protiprávne konanie porušujúce ustanovenia predpisov prijatých na základe Zmluvy o Euratome, a musia byť určené na základe týchto predpisov.“

Ospravedlňujem sa, že som tieto dva texty musel prečítať, ale bola to moja povinnosť. Teraz mi už, pán predseda, nič nebráni začať sa plne venovať rozprave.

 
  
MPphoto
 
 

  Dan Jørgensen, spravodajca Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín požiadaného o stanovisko. – (DA) Vážený pán predseda, rád by som začal konštatovaním, že je dôvod nielen pochváliť kravatu pána Nassauera. Je tiež dôvod povedať mnoho pekných vecí o jeho významnom príspevku k nájdeniu kompromisu v tejto zložitej otázke. Rozhodnutie, pred ktorým stojíme, je mimoriadne dôležité. Jeden z hlavných problémov politiky životného prostredia EÚ je, že sa, bohužiaľ, nerealizuje v jednotlivých krajinách jednotne a predovšetkým, nie je v jednotlivých krajinách jednotne riadená. Toto je teda problém, ktorý sa teraz snažíme vyriešiť týmto významným krokom vpred. V budúcnosti zaistíme, aby rovnaké porušenie bolo trestané rovnakým spôsobom vo všetkých členských štátoch EÚ, nech už je spáchané kdekoľvek. S veľkou radosťou môžem tiež konštatovať, že teraz máme niektoré definície týchto porušení. V súčasnosti máme k dispozícii jasný zoznam, ktorý, ako zdôrazňujeme, nesmie zostať statický a naopak, musí byť dynamický, a ktorý ukazuje, v akých prípadoch dochádza k porušovaniu základných princípov politiky životného prostredia. Vo Výbore pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín sme veľmi dbali na to, aby boli chránené najmä stanovištia biotopov, a teší nás, že ich ochrana bola do návrhu zahrnutá. Boli by sme uvítali tiež viac podrobností o tvrdosti sankcií. To, bohužiaľ, nebolo na základe jestvujúcich zmlúv možné, ale celkovo sme výsledkom veľmi potešení. Pre ochranu životného prostredia ide o veľký krok vpred.

 
  
  

PREDSEDÁ: PÁN DOS SANTOS
podpredseda

 
  
MPphoto
 
 

  Georgios Papastamkos , v mene skupiny PPE-DE. – (EL) Vážený pán predsedajúci, vlani v lete Grécko utrpelo jednu z najhorších katastrof modernej doby. Viac než 60 ľudí zahynulo, bolo mnoho zranených a tisícky hektárov ľahli popolom. Taký bol tragický účet požiarov na západnom Peloponéze, v Atike a na ostrove Eubója. Podobné katastrofy zažili v minulých rokoch aj iné stredomorské krajiny EÚ, vrátane Španielska, Talianska a Portugalska.

Lesné podpaľačstvo ohrozuje ľudské životy a prírodné bohatstvo regiónu. Ide nepochybne o jeden z najzávažnejších a najohavnejších zločinov našej doby.

Bola navrhnutá smernica Komisie o ochrane životného prostredia prostredníctvom trestného práva. Smernica neberie do úvahy konečný výsledok príslušného legislatívneho procesu, ktorý bude závisieť viac od rozdielov v právnych detailoch, než od podstatných otázok. Ide však o posun správnym smerom, ktorý poskytne veľmi dôležitý prostriedok umožňujúci v budúcich rokoch účinnejšiu ochranu životného prostredia.

Rád by som osobne poďakoval spravodajcovi Európskeho parlamentu, pánovi Nassauerovi, za citlivosť preukázanú pozmeňujúcim a doplňujúcim návrhom v rámci zmierovacieho konania, do ktorého zahrnul ustanovenie kriminalizujúce podpaľačstvo. Ďalej ďakujem členom španielskej delegácie skupiny Európskej ľudovej strany (Kresťanských demokratov) a Európskych demokratov, ktorí podporili môj pozmeňujúci a doplňujúci návrh.

 
  
MPphoto
 
 

  Manuel Medina Ortega, v mene skupiny PSE. (ES) Vážený pán predsedajúci, verím, že o pár rokov sa bude na túto schôdzu Európskeho parlamentu pozerať tak, že tu bol vytvorený dôležitý precedens vo vývoji práva Európskej únie.

Európska únia nemá v zásade žiadne právomoci v trestnoprávnych veciach, tie ležia v rukách členských štátov. Ako povedal pán spravodajca, dva rozsudky Súdneho dvora otvorili cestu k určitému stupňu právomoci Spoločenstva v oblasti trestného práva, aj keď právomoci obmedzenej.

Pán Jørgensen povedal, že nejde o harmonizáciu, ale o zbližovanie právnych predpisov, a ja v tomto ohľade musím povedať, že verím, že Parlament prostredníctvom svojho spravodajcu pána Nassauera, Rada a Komisia, slovinské predsedníctvo a komisár Barrot, tí všetci prispeli k dosiahnutiu dohody, ktorá je prijateľná pre všetkých.

Ako som povedal, hovoríme o harmonizácii a nie o zbližovaní právnych predpisov. Budeme harmonizovať kategórie trestných činov, čo je zásadou trestného práva, a ako právne exaktne vyjadril pán Nassauer, trestnoprávne kategórie nemôžu byť svojou povahou všeobecné alebo arbitrárne.

Dodržujeme zásadu proporcionality a zároveň odstraňujeme minimálne sankcie a zavádzame zásadu, že nie je možné postihovať konanie, pre ktoré nie je stanovená sankcia.

Verím, že vyhlásenie Komisie, najmä pasáž o nedbalosti a určení zodpovednosti, nám pomôže pokračovať v prípade tejto veci na ceste vpred. V tejto chvíli nemôžeme pokročiť a verím, že budeme môcť len vtedy, ak dôjde prostredníctvom nových ústavných pravidiel k podstatným zmenám práva Európskej únie. Musím však konštatovať, že Parlament spolu s Radou a Komisiou robí všetko, čo je v jeho moci, pre posilnenie práva na ochranu životného prostredia a zodpovedajúcich trestnoprávnych predpisov v súlade so starým dohovorom Rady Európy, ktorý upravoval určenie trestnej zodpovednosti za porušenie práva životného prostredia. Ďakujem vám.

 
  
MPphoto
 
 

  Diana Wallis, v mene skupiny ALDE. – Vážený pán predsedajúci, ako už bolo povedané, mali by sme poďakovať pánovi Nassauerovi za jeho prácu na dohode v prvom čítaní. Zvláštne poďakovanie patrí aj Komisii za to, že nám k dohode nakoniec pomohla dospieť.

Ako práve povedal pán Medina, je a bude to významná dohoda v prvom čítaní. Ide o historický krok vo vývoji postupu spolurozhodovania, a najmä v zapojení tejto snemovne do určovania trestnoprávnych sankcií. To je skutočne veľmi významný vývoj. Táto smernica konečne z právneho hľadiska vyjasní oblasť, v ktorej sme v minulosti boli svedkami nedôstojného pingpongu medzi Európskym súdnym dvorom a rôznymi orgánmi európskej legislatívy. Teraz máme určitú istotu a určitú jasnosť.

Predovšetkým je to veľké plus pre ochranu životného prostredia. Ako členka Výboru pre petície som si v priebehu rokov povšimla, že ničenie životného prostredia je najčastejším problémom, pre ktorý občania hľadajú našu pomoc s uplatňovaním toho, čo by podľa nich malo byť európske právo. Teraz im konečne budeme môcť povedať, že máme – alebo by sme mali mať – účinné prostriedky k zaisteniu skutočného uplatňovania a presadzovania európskeho práva životného prostredia, ako to naši občania naprieč Európskou úniou očakávajú.

Ale nielen to, pre tento Parlament je tu ešte jedno dôrazné posolstvo. Jedna z vecí, na ktorých sme v tejto dohode trvali, sú takzvané tabuľky zhody. Tie by nám umožnili vidieť v tomto veľmi zložitom predpise, kde presne členské štáty vkladajú európske právne predpisy do svojho vnútroštátneho práva. Na tejto veci nám ako Parlamentu veľmi záleží a konečne sme boli vypočutí. Myslím, že ide o veľký krok, ktorým sme dokázali svoju legislatívnu schopnosť a rastúcu účinnosť, čo je dobrý signál pre nadchádzajúci vstup Lisabonskej zmluvy do platnosti.

 
  
MPphoto
 
 

  Monica Frassoni , v mene skupiny Verts/ALE. (IT) Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, moja skupina obvykle nemáva dohody v prvom čítaní v láske, pretože v zhone a tlaku na dosiahnutie dohody často trpí kvalita predpisu. Musím vám povedať, pán Nassauer, že keby ste sa ma opýtali pred rokom, či podľa môjho názoru dosiahneme nadstranícku dohodu o ochrane životného prostredia prostredníctvom trestného práva s pánom Nassauerom ako spravodajcom v prvom čítaní, najskôr by som tomu neverila. Došlo však k tomu, a to vďaka skvelej tímovej práci, umožnenej prísnym dodržiavaním postupov neformálneho dialógu s Komisiou a Radou, ktoré všade tam, kde to bolo možné, zapájali spravodajcov a tieňových spravodajcov, a tiež vďaka hodnotnej práci Výboru pre životné prostredie. Preto by som rada čo najsrdečnejšie poďakovala pánovi spravodajcovi a jeho kolegom, pretože toto je, ako ostatne konštatovali aj všetci ostatní rečníci, významný úspech.

Pán predsedajúci, rozsudok Súdneho dvora nám jednoznačne zabránil v stanovení sankcií a tým nám do určitej miery pristrihol krídla, ale v konečnom dôsledku dúfam, že po hlasovaní budeme ako Európska únia kolektívne na tuto otázku pamätať. Myslím, že by sme sa tejto veci mali vážne venovať po ratifikácii Lisabonskej zmluvy.

Táto smernica, samozrejme, ako nič v živote, nie je dokonalá. Napríklad nie sme práve nadšení zložitou prílohou, ktorá podáva dlhý, hoci vyčerpávajúci, zoznam smerníc, na ktoré sa tento nový predpis má vzťahovať. Boli by sme dali prednosť, keby bol jednoducho Komisiou navrhnutý a Výborom pre životné prostredie schválený systém, ktorý by celkom jasne povedal, že trestné právo automaticky kriminalizuje celý rad činov nad rámec týchto smerníc.

Rovnako nie sme spokojní s dvojročným prechodným obdobím. Domnievame sa, že by túto záležitosť bolo možné vylepšiť a rovnako ako pani Wallisová sme veľmi radi za povinnosť členských štátov predkladať tabuľky zhody, inými slovami za to, že nás štáty musia rýchlo informovať o spôsobe uplatňovania týchto predpisov, čo často nerobia.

Plne však stojíme za týmto krokom, ktorý zaistí, aby celé spektrum činov už neostávalo nepotrestané. Pochádzam z Talianska, krajiny, kde existovalo silné pokušenie, kde to skutočne bolo realizované, a som rada, že táto smernica ruší túto možnosť a že ničenie prírodných lokalít, vandalizmus a iné podobné činy už nebudú ostávať nepotrestané.

 
  
MPphoto
 
 

  Jens Holm , v mene skupiny GUE/NGL. – (SV) Niet pochýb o tom, že každý, kto sa previní proti zákonom na ochranu životného prostredia, musí byť potrestaný. Tresty musia byť prísne a musia mať odstrašujúci účinok, aby sa zločiny proti životnému prostrediu už neopakovali. Ale mali by sme harmonizovať ustanovenia trestného práva? Mala by EÚ hovoriť, aké sankcie by mali byť – tresty odňatia slobody, pokuty a iné postihy? Nie, rozhodovanie v týchto veciach náleží členským štátom.

Harmonizácia právnych predpisov vždy skrýva riziko, že pokrokové krajiny budú prinútené znížiť štandardy svojich ustanovení. To je neprijateľné. Ak odovzdáme právo rozhodovať o týchto veciach EÚ, aký bude ďalší krok? EÚ samozrejme musí na členské štáty pôsobiť smerom k zlepšovaniu ich práva životného prostredia. Môžeme a musíme šíriť osvedčené postupy a môžeme pomáhať a poskytovať podporu tým členským štátom, ktoré z najrôznejších dôvodov zaostávajú. Skvelým príkladom je zostavovanie tabuliek s konkrétnymi ukazovateľmi, podľa ktorých môžeme porovnávať jednotlivé členské štáty. Týmto spôsobom vytvárame systém s vysokou úrovňou legitimity a demokratickým základom. Týmto spôsobom môžeme tiež najlepšie chrániť životné prostredie.

 
  
MPphoto
 
 

  Aloyzas Sakalas (PSE). – Vážený pán predsedajúci, rád by som sa poďakoval pánovi spravodajcovi za starostlivú spoluprácu a rád by som vyjadril veľkú radosť nad tým, že sa nám počas diskusií podarilo nájsť riešenie prijateľné pre všetkých. Teraz by som rád uviedol tri body.

Po prvé, plne podporujem myšlienku, že táto správa musí byť schválená ešte pred vstupom Lisabonskej zmluvy do platnosti. To bude znamenať, že všetky členské štáty budú musieť uplatňovať trestnoprávne sankcie v súlade s novou smernicou skôr a nie neskôr. Lesné požiare v Grécku by pre nás pre všetkých mali byť veľkým poučením.

Po druhé, rád by som zdôraznil potrebu nového znenia článku 3 písm. h) vo vzťahu ku konaniu, ktoré spôsobí „významné poškodzovanie biotopu v rámci chránenej lokality“. To predstavuje podstatné zlepšenie oproti užšej úprave pôvodne navrhovanej spravodajcom.

Po tretie, najbúrlivejšie diskusie medzi nami sa týkali príloh. V tejto súvislosti konštatujem, že s ohľadom na článok 176 Zmluvy o ES nebude rozsah právomocí členských štátov prílohami obmedzený. Okrem toho poskytne zoznam príslušných právnych predpisov Spoločenstva potrebnú právnu istotu, ktorá je v rámci trestného práva nevyhnutná. Tento prístup tiež predchádza potrebe vymedzovať v smernici určité pojmy, ako je voda alebo odpad. Z toho dôvodu zavedenie oboch príloh do smernice podporujem.

Dokument predložený pánom Nassauerom má moju plnú podporu.

 
  
MPphoto
 
 

  Mojca Drčar Murko (ALDE). (SL) Vo Výbore pre životné prostredie sme očakávali, že vytvorenie spoločných štandardov trestného stíhania deliktov proti životnému prostrediu pôjde nad rámec tohto kompromisu a navyše, že popri práve Spoločenstva bude zahŕňať aj právo členských štátov. V tejto chvíli sa však zdá, že kompromis dosiahol hranice prijateľného. Napriek tomu ide o závažný krok vpred na ochranu životného prostredia, pretože v prípade závažných trestných činov proti životnému prostrediu vymenovaných v prílohe je stanovené koordinované uplatňovanie účinných, primeraných a odstrašujúcich sankcií.

Čo sa týka trestnej politiky jednotlivých členských štátov, ktorá sa na tomto základe bude vyvíjať, radi by sme upozornili na pravidlá moderného trestného práva, podľa ktorých nie je výška hroziacich postihov natoľko dôležitá ako spoľahlivosť trestného stíhania. Páchatelia si môžu byť istí, že nikde v Európe už nenájdu bezpečné útočisko.

 
  
MPphoto
 
 

  Hiltrud Breyer (Verts/ALE). – (DE) Vážený pán predsedajúci, je skutočne veľmi povzbudivé, že sa Komisia nedala členskými štátmi zastrašiť a predstavila návrh o trestnoprávnej zodpovednosti páchateľov deliktov proti životnému prostrediu, pretože porušovanie práva životného prostredia už nemôžeme naďalej riešiť ako obyčajné priestupky. Je tiež veľmi povzbudivé, že priamo v deň otvorenia konferencie OSN o biologickej rozmanitosti tento legislatívny návrh lepšie a jasnejšie vymedzuje prírodné rezervácie a pomáha špecifikovať povahu deliktov.

Je ale poľutovaniahodné, že neexistujú sankcie a že s týmito deliktmi sa paušálne nezaobchádza ako s trestnými činmi. To, bohužiaľ, vytvára právne medzery, najmä s ohľadom na ochranu flóry a fauny, kde páchatelia nie sú postihovaní automaticky a mnohí uniknú s poukazom na neznalosť. Preto by bolo bývalo logické a prospešné, keby táto smernica upravila tiež genetické inžinierstvo. Kriminalita v oblasti životného prostredia musí byť postihovaná a ja dúfam, že sa táto smernica stane míľnikom a jasne ukáže, že životné prostredie je hodnotou, ktorú stojí za to chrániť, a že musíme vynaložiť všetko úsilie, aby porušovanie práva životného prostredia nezostávalo bez potrestania.

 
  
MPphoto
 
 

  Jacques Barrot, podpredseda Komisie. (FR) Vážený pán predsedajúci, táto debata skutočne zvýraznila skutočnosť, že robíme dôležitý krok do novej etapy. Možno by som mal povedať (rád by som na tomto mieste opäť poďakoval pánovi Nassauerovi za úlohu, ktorú zohral pri príprave správy), že tento krok spravíme, pokiaľ, ako dúfam, tento text jasne povie, slovami pani Frassoniovej, že „tieto činy už nemôžu zostávať nepotrestané“. O to, myslím si, ide. Je to skutočný krok vpred. Rád by som dodal, že Komisia pôvodne nebola naklonená prílohám, a aj keď Komisia naďalej zastáva názor, že príloha tohto druhu nie je potrebná, je pre ňu jej zahrnutie, v súlade s prianím väčšiny členských štátov, prijateľné. Príloha je v súčasnej podobe veľmi zložitá a zahŕňa všetky hlavné prvky práva životného prostredia, ktoré sú potenciálne relevantné pre smernicou stanovené delikty.

Zároveň, samozrejme, nemôžeme tvrdiť, že sme vytvorili vyčerpávajúci výpočet, a bolo by tiež riskantné tvrdiť, že akýkoľvek takýto výpočet je vyčerpávajúci. Na druhej strane som teraz presvedčený – a rád by som sa o toto svoje presvedčenie, pán predsedajúci, podelil s poslancami – že len čo bude smernica schválená, budú mať členské štáty 18 mesiacov na jej transponovanie do vnútroštátnych predpisov a Komisia bude, samozrejme, proces transpozície veľmi podrobne sledovať. Vo svetle tohto právneho rámca Komisia znovu zváži potrebu predkladať návrhy ďalších predpisov.

Som presvedčený, že obzvlášť intenzívne sledovanie bude potrebné, aby sa v transponovaní smernice patričným spôsobom odrazil duch, ktorý Európsky parlament tomuto predpisu vdýchol. Hovoria mi, že kompromisná lehota je 24 mesiacov. Áno, to je správne, kompromis je skutočne 24 mesiacov. Sám som bol skôr ambicióznejší. Na záver by som vás chcel v mene Komisie uistiť, že budeme transpozíciu tohto predpisu, ktorý svedčí o skutočne výraznom pokroku v ochrane životného prostredia v Európe, veľmi pozorne sledovať.

 
  
MPphoto
 
 

  Hartmut Nassauer, spravodajca. (DE) Vážený pán predsedajúci, rád by som začal posledným bodom, teda lehotou na transpozíciu do vnútroštátnych predpisov, a môžem povedať, že táto smernica stanoví precedens. Pán Medina správne zdôraznil, že bude musieť byť vytvorený prehľad o všetkom práve životného prostredia v Spoločenstve pre potreby trestnoprávneho ohodnotenia s ohľadom na nové definície trestných činov. Bude sa to diať prvýkrát a ide o veľmi rozsiahly podnik. Preto dáva zmysel poskytnúť členským štátom nie 18, ale 24 mesiacov.

Svoju ďalšiu poznámku budem smerovať Komisii. Táto problematika možno, pán komisár Barrot, v súčasnej dobe nenáleží do vašej právomoci, ale v budúcnosti bude. Komisia teraz disponuje novým zdrojom, súborom nástrojov, ktoré, ako som už povedal, ležia vo svojom jadre a v zásade v rukách členských štátov. Verím, že Komisia bude dobre poučená a bude pri použití týchto nástrojov postupovať obozretne. Tvorba trestnoprávneho prehľadu práva Spoločenstva sa, samozrejme, nemusí obmedzovať len na právo životného prostredia, ale v zásade môže byť prenesená do akejkoľvek ďalšej oblasti činnosti Spoločenstva. Preto verím, že Komisia bude poučená a bude v tejto oblasti postupovať svedomito, pretože trestné právo nie je nástrojom ku každodennému použitiu, ale až tým posledným prostriedkom k vynucovaniu práva. Členské štáty tým všetkým rozhodne nebudú nadšené. Okrem toho je začleňovanie rozsudkov Európskeho súdneho dvora do právnej doktríny a vedy právnymi znalcami prijímané krajne rezervovane, aby som sa vyjadril veľmi opatrne.

Komisii by som preto poradil, aby tieto nástroje používala obozretne, a o to účinnejšie bude uplatňovanie smernice v praxi.

 
  
MPphoto
 
 

  Predsedajúci. − Rozprava je ukončená.

Hlasovanie sa bude konať v stredu 21. mája 2008.

 

21. Odhad príjmov a výdavkov Európskeho parlamentu na rozpočtový rok 2009 (rozprava)
MPphoto
 
 

  Predsedajúci. − Ďalším bodom je správa pána Lewandowského, v mene Výboru pre rozpočet, o odhade príjmov a výdavkov Európskeho parlamentu na rozpočtový rok 2009 (2008/2022(BUD)) (A6-0181/2008).

 
  
MPphoto
 
 

  Janusz Lewandowski, spravodajca. (PL) Vážený pán predsedajúci, pri posudzovaní odhadov príjmov a výdavkov Parlamentu na rozpočtový rok 2009 sme brali do úvahy zvláštne okolnosti a výzvy, ktorým budeme v nadchádzajúcom roku čeliť. Všetci sa tu zhodujeme, o aké výzvy ide: Parlament sa musí prispôsobiť rozšíreniu právomocí po predpokladanom vstupe Lisabonskej zmluvy do platnosti, za dvermi sú voľby a je potrebné financovať volebnú kampaň, musia byť prijaté nové pravidlá odmeňovania poslancov EP, a ako dúfam, tiež priehľadné pravidlá zamestnávania a odmeňovania poslaneckých asistentov.

Nie všetky výzvy nadchádzajúceho roku boli vyčíslené a zohľadnené v rozpočtových odhadoch. V neistých prípadoch je zrejmou odpoveďou rozpočtová rezerva a práve o nej sme rokovali na stretnutí s predsedníctvom Parlamentu, ktoré v našom rozpočtovom žargóne nazývame „preconciliation“. S potešením vám môžem povedať, že na stretnutí vládla dobrá atmosféra a že mnoho našich návrhov bolo prijatých. Konkrétne bolo do odhadov zapracovaných 65 nových pracovných miest a určité prostriedky boli uložené do rezervy. Ďalej bola vytvorená „lisabonská rezerva“, zohľadňujúca zistenia pracovnej skupiny ad hoc, ktorá teraz posudzuje vplyv Lisabonskej zmluvy na nové potreby Parlamentu. Výbor pre rozpočet zvážil požiadavky politických skupín a uznal potrebu zvýšiť počty podporných zamestnancov, ale s výhradou zásad rozpočtovej disciplíny, t. j. pred vytváraním nových pracovných miest musí mať prednosť nasadzovanie terajších pracovníkov.

Čo sa týka nehnuteľností a správy budov, očakávame predstavenie dlhodobej stratégie v máji, najmä vzhľadom na podstatné veľkosti súm v túto chvíľu vyčlenených a držaných v rezerve aj prevodov prostriedkov z aktuálneho roku. V rozpočte sme našli položku 3,4 milióna EUR na odstránenie azbestu z budovy SDM v Štrasburgu. S ohľadom na nepriaznivú publicitu sporu s mestskými orgánmi v Štrasburgu a citlivosť otázky táto vec vyžaduje vyjasnenie, a s týmto cieľom boli vytvorené pozmeňujúce a doplňujúce návrhy. Ich zmyslom je vytvorenie rezervy na financovanie potrebných opatrení. Nebudem tu zabiehať do ďalších záležitostí, ktoré predstavujú silné finančné bremeno, a to vybavenie návštevníckeho centra počítačmi a doplnkových služieb pre poslancov. Predovšetkým je potrebné zdôrazniť, že sa stále držíme pod hranicou 20 % celkových administratívnych nákladov európskych inštitúcií. Táto dvadsaťpercentná hranica nie je cieľom sama osobe, ale rozumným dobrovoľným obmedzením, ktoré zvyšuje dôveryhodnosť našej požiadavky rozpočtovej disciplíny na strane ostatných inštitúcií. Verím, že sa rozpočtové odhady budú nakoniec blížiť skutočnému rozpočtu Parlamentu. Dúfam, že udržíme atmosféru dôvery, ktorá je do značnej miery osobným úspechom generálneho tajomníka Rømera. Zajtrajšie hlasovanie by malo prebehnúť hladko, pretože boli predložené iba štyri pozmeňujúce a doplňujúce návrhy.

Na záver by som sa rád poďakoval všetkým, ktorí napomohli k doterajšiemu hladkému fungovaniu pilotného postupu, v prípade ktorého sa pôvodne očakávali ťažkosti. Dúfam, že to bude pokračovať aj naďalej, až do konečného schválenia rozpočtu Parlamentu.

 
  
MPphoto
 
 

  Reimer Böge , v mene skupiny PPE-DE. (DE) Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, existencia iba štyroch pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov k správe pána Lewandowského je dostatočným dôkazom prvotriednej prípravnej práce pána spravodajcu a jeho vynikajúcej snahy dosiahnuť dohodu s politickými skupinami. Možno to tiež dokazuje účel postupu, ktorý nazývame pilotným a v ktorom sa v tomto roku snažíme urobiť prvý krok k úspešnému systému spolupráce medzi predsedníctvom a Výborom pre rozpočet na základe deľby zodpovednosti. Predchádzali tomu veľmi intenzívne diskusie s predsedníctvom, ako aj so správou Parlamentu, aby sa odstránili nedorozumenia a nepochopenia toho druhu, ku ktorým často dochádzalo v minulosti. Nadovšetko ostatné je dôležité, aby sme prijali spoločný prístup.

Ďalej je dôležité, najmä v čase, keď sa diskutuje o realizácii reformnej zmluvy, aby sme znovu zdôraznili, že Parlament zostáva pevne odhodlaný dodržiavať rozpočtovú disciplínu a že pokiaľ bude pokračovať súčasná situácia, nepresiahne v prípade položky 5 dvadsaťpercentnú hranicu.

Je nemenej dôležité, aby sme znovu zdôraznili, že prakticky ide o kultúrnu revolúciu, prinajmenšom o dobrý začiatok, keď sa predsedníctvo samé rozhodne tak, ako teraz, vložiť prostriedky vyčlenené na niektoré nové pracovné miesta do rozpočtovej rezervy, nie jednoducho tu a tam opečiatkovať administratívny návrh, a naopak sa zapojiť do podrobnejšej diskusie o tom, čo konkrétne sa za rozpočtom skrýva. To tiež uľahčí prácu Výboru pre rozpočet a spoluprácu medzi výborom a predsedníctvom.

V prvom čítaní musíme samozrejme oveľa podrobnejšie prerokovať otázku presunu prostriedkov na posilnenie výborov a politických skupín, aby sme mohli úspešne plniť úlohy, ktoré pred nás kladie reformná zmluva.

Jednoducho povedané, očakávam – v neposlednom rade na základe rozhodnutí pléna a našich predbežných rozhovorov s predsedníctvom – že tento týždeň, buď dnes alebo v stredu, predsedníctvo skutočne prijme potrebné rozhodnutia o otázkach režimu asistentov, štatútu asistentov a ďalších nevyriešených otázkach. Tieto otázky boli jasne rozhodnuté v pléne a predsedníctvo má iba prijať vykonávacie opatrenia spôsobom zodpovedajúcim vnútornej a verejnej diskusii.

 
  
MPphoto
 
 

  Thijs Berman, v  mene skupiny PSE. (NL) Ako dlho ešte bude najmenej jedna desatina poslaneckých asistentov pracovať bez sociálneho zabezpečenia v labyrinte rôznych druhov zmlúv, ktorý je úplne nejasný a vyvoláva podozrenie z podvodov?

Kedykoľvek sa socialistická skupina v Európskom parlamente pokúsi dať poslaneckým asistentom riadnu zmluvu so všetkými obvyklými zárukami sociálneho zabezpečenia, postaví sa skupina Európskej ľudovej strany (Kresťanských demokratov) a Európskych demokratov proti takémuto štatútu pre asistentov. Slovo „štatút“ je pre PPE-DE skutočne tabu. Tentoraz má byť slovo „štatút“ nahradené „režimom“. To však nie je obyčajná hra so slovami. Tento Parlament by mal ísť v oblasti pracovných podmienok príkladom, ale pritom beznádejne zaostáva za tým, čo už dlho predstavuje úplne bežný štandard. Bez jednotného štatútu sa našim kolegom a kolegyniam nikdy nedostane ochrany, na ktorú majú normálne nárok.

Tento bod, štatút pre asistentov, je preto dôležitý a pozmeňujúci a doplňujúci návrh smerujúci k jeho odstráneniu by bol škvrnou na inak skvelej správe pána Lewandowského. Súhlasím s jeho poznámkami a poznámkami pána Bögeho. Napriek rozšíreniu právomocí Parlamentu novou Zmluvou sa rozpočet aj naďalej drží v medziach. Rozhodne je potrebné vniesť väčšie jasno do prideľovania zamestnancov, ako aj do odstraňovania azbestu z budov Európskeho parlamentu. Vyjasnením týchto bodov musí byť výslovne podmienené uvoľnenie prostriedkov, ktoré hodláme na tento účel vložiť do rezervy.

 
  
MPphoto
 
 

  Anne E. Jensen, v mene skupiny ALDE. – (DA) Vážený pán predsedajúci, rozpočet Parlamentu sa prijíma až v októbri, ale so správou pána Lewandowského v zásade vyjadrujeme podporu aj návrhu rozpočtu prijatému v apríli predsedníctvom, a najmä dialógu o podrobnostiach návrhu, ktorý sa v tomto roku realizuje ako pilotný projekt. Myslím si, že počiatočné skúsenosti ukazujú užitočnosť takého dialógu. Znamená to, že rozpočet bude podrobne preskúmaný tými, kto nesú politickú zodpovednosť, a že je do toho riadne zapojený Výbor pre rozpočet. To je dobre. Dialóg sa veľmi silne zameral na požiadavky, ktoré nové úlohy Parlamentu v rámci Lisabonskej zmluvy vložia na bedrá zamestnancov a v neposlednom rade na to, aby predtým, než začneme hovoriť o zvyšovaní počtu zamestnancov, bolo uspokojovanie potrieb zaistené ich prípadnými prevodmi medzi pozíciami. Samozrejme sme zaznamenali rozsiahly nárast počtu zamestnancov pri rozšírení EÚ, ale teraz sa musíme počas nejakej doby konsolidovať a potrebu zamestnancov pozorne skúmať.

Rovnako sme sa dohodli, že do konca tohto mesiaca bude vypracovaný dlhodobý strategický plán pre budovy a ich údržbu. Opäť je dôležité brať do úvahy budúcu politiku v tejto oblasti. Prípad azbestu odhaľuje dôležitosť detailov. Vyčlenením finančných prostriedkov na odstránenie azbestu z budovy SDM sme prekvapení, pretože keď Parlament túto budovu zadovážil, bolo nám povedané, že v nej žiadny azbest nie je! Skupina Aliancia liberálov a demokratov pre Európu preto podporuje návrh predložený skupinou socialistov v Európskom parlamente uložiť prostriedky do rezervy.

V neposlednom rade by som rád zdôraznil, že potrebujeme prijať režim pre asistentov, ako o ňom hovoril generálny tajomník Parlamentu, pán Harald Rømer. Tentoraz sa to nesmie pokaziť. Musíme túto vec vyriešiť.

 
  
MPphoto
 
 

  Wiesław Stefan Kuc , v mene skupiny UEN. – (PL) Vážený pán predsedajúci, návrh uznesenia Európskeho parlamentu o odhade príjmov a výdavkov Európskeho parlamentu na rozpočtový rok 2009, predložený pánom Lewandowským, spolu s predbežným návrhom rozpočtu, zlaďuje plnenie úloh Parlamentu v budúcom roku – úloh vychádzajúcich zo vstupu Lisabonskej zmluvy do platnosti, volieb do Európskeho parlamentu, nového štatútu poslancov, politiky v oblasti budov, skvalitnenia služieb pre poslancov, energetických úspor a tak ďalej – s ďalšími rozpočtovými úsporami. To, čo sa vždy hovorilo o rozpočte EÚ ako celku – že sa nedá urobiť viac za menej peňazí – sa teraz ukázalo ako možné. Tento malý zázrak nastal vďaka know-how a obrovskej skúsenosti pána Lewandowského a nás ostatných a vďaka skvelej spolupráci s predsedníctvom. Moja skupina bude hlasovať za návrh uznesenia.

 
  
MPphoto
 
 

  Gerard Batten , v mene skupiny IND/DEM. – Vážený pán predsedajúci, dňa 21. apríla predsedníctvo schválilo predbežný návrh odhadu príjmov a výdavkov, podľa ktorého presiahnu náklady Európskeho parlamentu 1,5 miliardy EUR. V roku 2009 nastanú dôsledky Lisabonskej zmluvy – pokiaľ ju ratifikujú skutočne všetky členské štáty.

Bolo nám povedané, že Lisabonská zmluva – inak tiež tzv. Ústava pre Európu – je iba akýmsi upratovaním, ktoré zjednoduší fungovanie Parlamentu. Teraz ale úradníci požadujú 2 miliardy EUR na krytie dodatočných nákladov vzniknutých na základe tejto Zmluvy a len v Parlamente bude vytvorených 65 nových pracovných miest, aby sme politickým skupinám pomohli Zmluvu pochopiť. To všetko sa schvaľuje ešte predtým, než dôjde k ratifikácii Zmluvy v Spojenom kráľovstve a než sa budú môcť v referende vyjadriť obyvatelia Írska.

Parlament má, samozrejme už jasno v tom, že rozhodnutie írskych občanov, pokiaľ ním bude „nie“, hodlá ignorovať, a na povzbudenie írskeho „áno“ prisľúbila EÚ Írsku ďalšie finančné prostriedky o objeme 332 miliónov EUR. Dúfajme, že si Íri necenia svoju slobodu tak nízko. Ako ale raz povedal skvelý Angličan Ken Dodd, každý mráčik má svoj strieborný okraj – plus DPH.

Správa konštatuje, že sú potrebné ďalšie prostriedky pre návštevnícke centrum. Vždy som si myslel, že čím viac návštevníkov do Parlamentu príde a uvidí ten úžasný hovoriaci stroj na výrobu predpisov, tým viac sa ich postaví proti nemu.

Keby každý európsky občan videl, akým chaotickým a absurdným spôsobom sa v tomto Parlamente hlasuje o legislatívnych návrhoch, potom by strana ako britská Strana za nezávislosť Spojeného kráľovstva vznikla v každom členskom štáte EÚ. To by aspoň boli dobre vynaložené peniaze.

 
  
MPphoto
 
 

  Margaritis Schinas (PPE-DE).(EL) Vážený pán predsedajúci, myslím si, že sme pri rozpočte Parlamentu na rok 2009 skutočne začali zo správneho konca. Je to začiatok realistický a politicky rozumný, pretože nesmieme zabúdať, že rok 2009 je rokom volebným.

Verím, že plán, ktorý dnes prerokovávame, má najmenej tri aspekty, ktoré nám umožňujú považovať ho za dobrý začiatok.

Prvým z nich je disciplína. Na rozdiel od toho, čo počúvame od euroskeptikov, ide o tretí rok v rade, v ktorom sa Európsky parlament udržal pod hranicou 20 % administratívnych nákladov. Disciplinovanou a racionálnou prácou Parlament vyvrátil extrémne názory na Európu.

Po druhé, ľudské zdroje prvýkrát odrážajú zvýšenú potrebu spolurozhodovania v rámci novej Zmluvy. Naša organizačná štruktúra je transparentná a zreteľná.

Tretím kladným aspektom je politika v oblasti budov. Myslím si, že by sme mali byť štedrí. Pokiaľ ide o odstraňovanie azbestu, mali by sme mať na pamäti, že bezpečnosť sa nedá vyvážiť peniazmi a jej cena je irelevantná. Musíme preto byť štedrí a konať múdro. My všetci tu, v tomto plénu, spolu so všetkými našimi kolegami úradníkmi a kolegyňami úradníčkami musíme pracovať v prostredí, ktoré zaručuje ochranu zdravia a bezpečnosť na pracovisku.

Toto je, samozrejme, iba začiatok, pretože nie sme ešte hotoví a prvé čítanie nastane až na jeseň. Skvelá spolupráca medzi Výborom pre rozpočet a predsedníctvom v týchto otázkach by mala, podľa mojej mienky, pokračovať. Očakávame, že predsedníctvo zostane s nami v priamom styku, aby nadchádzajúce prvé a druhé čítanie stáli na skutočne zdravom základe.

 
  
MPphoto
 
 

  Vladimír Maňka (PSE). – (SK) Blahoželám spravodajcovi ku kvalitnej správe. Tento rozpočet je špecifický tým, že musí zohľadniť nové významné skutočnosti. Ratifikáciu Lisabonskej zmluvy, voľby do Európskeho parlamentu, zavedenie nového štatútu poslancov, verím, že aj štatútu asistentov. Ale musíme zohľadniť a efektívne nastaviť aj parametre v oblasti politiky nehnuteľností vrátane výdavkov na údržbu a ochranu životného prostredia. Aby sme mohli správne rozhodnúť, potrebujeme v tejto oblasti dlhodobú stratégiu, ktorú budeme môcť posúdiť už v budúcom mesiaci.

Naším hlavným poslaním je pripravovať kvalitnú legislatívu. Návrh systému riadenia vedomostí, služby v oblasti tlmočenia, prekladov a analytická služba knižnice prinesú vyššiu kvalitu a úsporu zdrojov. Aj to je dôvod, aby sme pred prvým čítaním rozpočtu mali k dispozícii všetky potrebné analýzy, na základe ktorých preukážeme našim občanom, že ich financie využívame zodpovedne.

 
  
MPphoto
 
 

  Jan Mulder (ALDE). – (NL) Rovnako ako mnoho ďalších ľudí si myslím, že by mal čo najskôr existovať štatút poslaneckých asistentov. Mohol by nám do budúcnosti ušetriť mnoho starostí.

Rád by som sa tiež vyjadril o budovách. Keď sme pred niekoľkými rokmi zakúpili niekoľko budov v Štrasburgu, bola pre nás otázka, či sú kontaminované azbestom, veľmi dôležitá. Uskutočnila sa expertíza, ktorá odhalila, že v budovách azbest je – bolo to v prípade všetkých budov postavených v rovnakej dobe – ale rozhodne nie v nebezpečnom množstve. Na tomto základe sme budovy zaobstarali. Nikdy nebolo nijak naznačené, že budeme musieť azbest čo najskôr odstraňovať.

Preto si myslím, že správa teraz žiada nesprávnu inštitúciu o vyčlenenie prostriedkov, pretože pokiaľ je odstránenie azbestu naozaj nevyhnutné, mala by ho zaplatiť mestská rada Štrasburgu. Kým v tejto otázke panuje neistota, nemyslím si, že by sme mali začínať s odstraňovaním azbestu z budov na náklady Parlamentu. Musíme si najprv vyjasniť postoj voči štrasburskej radnici, pretože tá musí zaplatiť za toto odstránenie.

 
  
MPphoto
 
 

  Zbigniew Krzysztof Kuźmiuk (UEN). – (PL) Vážený pán predsedajúci, rád by som učinil tri poznámky.

Po prvé, pokiaľ bude Lisabonská zmluva ratifikovaná všetkými členskými štátmi, stane sa rok 2009 prvým rokom, v ktorom bude Parlament na základe tejto zmluvy fungovať. Nielenže bude mať Európsky parlament väčšie právomoci, ale tiež bude povinný konzultovať legislatívne návrhy s parlamentmi členských štátov. To určite prinesie značný nárast prevádzkových nákladov v dôsledku zväčšenia počtu zamestnancov, zvýšenia výdavkov na expertné stanoviská a konzultácie a podobne.

Po druhé, v roku 2009 sa budú konať nové voľby do Parlamentu, a najmä bude zavedený nový štatút poslancov, ktorý bezpochyby povedie k značnému nárastu výdavkov Parlamentu.

Po tretie a posledné, experti odhadujú, že priemerná ročná miera inflácie v EÚ bude v roku 2009 okolo 4 %, čo povedie k nemalému nárastu administratívnych nákladov Parlamentu.

Verím, že všetky tieto faktory sa budú brať do úvahy pri príprave konečného návrhu rozpočtu Európskeho parlamentu.

 
  
MPphoto
 
 

  Valdis Dombrovskis (PPE-DE).(LV) Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, s ohľadom na odhad rozpočtu Európskeho parlamentu na rok 2009 by som predovšetkým chcel poblahoželať spravodajcovi ku skutočnosti, že jeho dôsledný prístup k rozpočtovým výdavkom sa osvedčil a celková výška nákladov Európskeho parlamentu v budúcom roku nepresiahne 20 % celkových administratívnych výdavkov EÚ. To znamená, že bez ohľadu na zmeny v práci Európskeho parlamentu očakávané v roku 2009 – v rámci Lisabonskej zmluvy nimi bude, okrem iného, rast objemu legislatívnej práce, zmena systému odmeňovania poslancov a poslankýň a verejná informačná kampaň v súvislosti s voľbami do Európskeho parlamentu – že celkový objem nákladov zostane v pôvodne stanovených hraniciach. V rámci rozpočtu na rok 2009 by sme tiež mali riadne vyhodnocovať rentabilitu jednotlivých odvážnych projektov. Po prvé, hovorí sa o projekte internetovej televízie Európskeho parlamentu. K posúdeniu užitočnosti tohto a podobných projektov by sme mali vziať údaje o popularite internetovej televízie EP a zistiť, koľko divákov tieto mnohomiliónové investície vlastne prilákali. Čo sa týka komunikačnej politiky Európskeho parlamentu a očakávanej verejnej informačnej kampane, je potrebné položiť väčší dôraz na decentralizovanú komunikáciu prostredníctvom informačných kancelárií Parlamentu v členských štátoch. S občanmi v jednotlivých členských štátoch je možné takto komunikovať účinnejšie než pri centralizovanej komunikácii. Ďakujem za pozornosť.

 
  
MPphoto
 
 

  Brigitte Douay (PSE) . – (FR) Vážený pán predsedajúci, ešte raz v tejto rozprave o rozpočte musím poďakovať pánovi Lewandowskému za jeho veľmi vyváženú správu. A ešte raz by som pripomenula, aký význam bude rok 2009 mať pre európsku demokraciu: úradu sa ujme nový Parlament i nová Komisia, a preto pôjde o kľúčový rok pre komunikáciu našich inštitúcií s verejnosťou.

Aby však verejnosť pocítila záujem o európske otázky a ich vplyv na seba a prišla k voľbám ako jeden muž, bude potrebné, aby z jednotlivých inštitúcií vychádzala konzistentná a jasná komunikácia. Z toho dôvodu je v záujme väčšej účinnosti iba rok pred voľbami nanajvýš dôležitá úzka spolupráca medzi tromi hlavnými inštitúciami, ktoré sa na komunikácii podieľajú, či už priamo, alebo na decentralizovanej úrovni prostredníctvom ich zastúpenia v členských štátoch.

Taká je logika pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu č. 2 k správe pána Lewandowského, ktorý predložila moja skupina. Naším cieľom je byť priateľskejší k občanom a to je vec, na ktorej v tejto snemovni skutočne záleží nám všetkým.

 
  
MPphoto
 
 

  Ville Itälä (PPE-DE) . – (FI) Vážený pán predsedajúci, chcem sa poďakovať za skvelú prácu spravodajcovi, pánovi Lewandowskému, a rád by som sa zameral na niekoľko bodov.

Po prvé, rád by som sa vyjadril o režime pre asistentov. Podporujem návrh pána spravodajcu. Uvádza tu, že ide o dôležitú otázku a že musí byť v súvislosti s touto správou konečne vyriešená.

Teraz sa chcem vyjadriť o probléme azbestu, ktorý tu bol diskutovaný. Pred pridelením akýchkoľvek finančných prostriedkov musí byť určené, kto je zodpovedný a koľko peňazí vlastne bude treba. Rovnako musí byť k dispozícii jasný plán postupu. Je úplne zrejmé, že nemôžeme pracovať v budove, kde po tom, čo sme ju zakúpili, neuveriteľným spôsobom zisťujeme prítomnosť azbestu.

Ďalej by som vás chcel upozorniť na skutočnosť, že už dlho sa hovorí o systéme EMAS (špeciálny povrch na okraji vzletových a pristávacích dráh), hoci v tomto ohľade nie sú žiadne jasné plány. Verím tiež, že väčšina Parlamentu jednoznačne rozhodla, aby správa pripravila návrh, na základe ktorého by sme viac investovali do vozidiel priateľských k životnému prostrediu na každodenné použitie tu, v Parlamente, a pritom ani toto nie je nijak plánované.

 
  
MPphoto
 
 

  Esko Seppänen (GUE/NGL). – (FI) Vážený pán predsedajúci, v zásade schvaľujem správu pána Lewandowského, ale zdržiavame sa hlasovania, pretože o rozpočte Parlamentu sa bude hlasovať najskôr na jeseň a prvý návrh rozpočtu je neuspokojivý. Naše skúsenosti ukazujú, že do jesene bude jasnejšie a preto ešte teraz nemôžeme zaujať postoj ku konečnému zneniu, ktoré tiež nebude do tej doby predstavené.

Pozitívnejší je výrok generálneho tajomníka Rømera, že v budúcom funkčnom období Parlamentu budú cestovné náhrady vyplácané úplne na základe skutočných nákladov a že nebudú uplatňované žiadne prechodné ani dočasné riešenia.

Súhlasím s kritikou pána Muldera ohľadom programu pre štrasburské budovy: podľa nášho názoru budeme podvedení, ak budeme musieť budovy pre azbest renovovať.

 
  
MPphoto
 
 

  Janusz Lewandowski, spravodajca. (PL) Vážený pán predsedajúci, po prvé, priehľadnosť pravidiel odmeňovania poslaneckých asistentov, ktoré sme sa snažili dosiahnuť, by nemala byť predmetom dohadovania a sporov medzi politickými skupinami. Ide o spoločnú zodpovednosť Parlamentu ako celku, ktorý bude v budúcom roku žiadať o nový hlas dôvery. Po druhé, atmosféra dôvery medzi nami a predsedníctvom bude tým lepšia, čím častejšie a úplnejšie budeme vopred informovaní o zámeroch s finančnými následkami. Po tretie, účelom našej práce na rozpočte je práve príprava najpravdepodobnejšieho scenára na budúci rok. Na situácie, kde pretrváva neistota, je odpoveďou rozpočtová rezerva a to sa vzťahuje aj na neistotu ohľadom Lisabonskej zmluvy a jej dosahu.

 
  
MPphoto
 
 

  Predsedajúci. − Rozprava je ukončená.

Hlasovanie sa bude konať zajtra 20. mája 2008.

Písomné vyhlásenia (článok 142)

 
  
MPphoto
 
 

  Nathalie Griesbeck (ALDE) , písomne. – (FR) Účelom správy, ktorá je nám dnes predkladaná, je, aby naša inštitúcia vyjadrila stanovisko o odhade rozpočtu Európskeho parlamentu na rok 2009.

Bude to kľúčový rok: rok, v ktorom dôjde k znovuzvoleniu Parlamentu; rok, v ktorom nastanú významné zmeny v štatúte poslancov a ich asistentov; a predovšetkým rok, v ktorom vstúpi do platnosti Lisabonská zmluva, dávajúca našej inštitúcii väčšiu zodpovednosť a prácu navyše, ktorá s ňou je spojená.

Rada by som odhad príjmov a výdavkov predložený predsedníctvom podporila. Napriek zvýšeným finančným potrebám, ktorým bude Parlament čeliť, nám tieto odhady umožňujú neprekročiť hranicu 20 % výdavkov v položke 5. Naša správa musí pokračovať vo svojom racionalizačnom úsilí s cieľom ďalej optimalizovať našu účinnosť, najmä prostredníctvom presunov zamestnancov medzi pozíciami.

Dodala by som, že v súčasnej dobe prebieha analýza následkov, ktorá vymedzí potreby vzniknuté vstupom zjednodušenej Zmluvy do platnosti, a že pred jesenným hlasovaním v prvom čítaní bude možné odhad príjmov a výdavkov upraviť.

 

22. Obchod so surovinami a komoditami (rozprava)
MPphoto
 
 

  Predsedajúci. − Ďalším bodom je správa (A6-0134/2008) o obchode so surovinami a komoditami (2008/2051(INI)), ktorú predkladá pán Holm v mene Výboru pre medzinárodný obchod.

 
  
MPphoto
 
 

  Jens Holm, spravodajca. (SV) Dámy a páni, najprv by som rád veľmi poďakoval tieňovým spravodajcom za ich úzku spoluprácu.

Všetci sme mali možnosť zhliadnuť scény spôsobené nedávnym nedostatkom potravín. Ceny v poľnohospodárstve, nielen ceny potravín, počas veľmi krátkeho obdobia prudko stúpli. To zasadilo ťažký úder mnohým rozvojovým krajinám, ktoré sú veľmi závislé od dovozu potravín a už predtým napĺňali svoje potreby len s krajnými ťažkosťami. Dúfajme, že táto správa o medzinárodnom obchode so surovinami umožní niektoré tieto problémy zmierniť. Napokon, k boju proti hladu a chudobe sme sa zaviazali podpisom tzv. cieľov milénia. Generálny tajomník OSN Pan Ki-mun nedávno varoval, že zvýšenie cien potravín ohrozuje najdôležitejší prvok cieľov milénia, zníženie svetovej chudoby na polovicu. Je preto najvyšší čas prijať naliehavé opatrenia.

Nedávna potravinová kríza predovšetkým ukázala, že potraviny nie sú surovinou ako každá iná. Pokiaľ nie sme schopní napĺňať ani tak elementárnu potrebu ako nakŕmiť obyvateľstvo, tak rozvojová rétorika nestojí za deravý groš. Pri snahe urobiť z potravín komoditu medzinárodného obchodu ako je každá iná by sme preto mali byť opatrní. Rozvojové krajiny sveta sú dokonca nútené deregulovať svoju potravinovú politiku a prechádzať z produkcie pre domácu potrebu na produkciu vývoznú. Taká je politika MMF, Svetovej banky, USA a tiež EÚ, pretože všetky tieto subjekty kladú požiadavky tohto druhu. Rušením ochranných ciel a dotácií sa mnoho rozvojových krajín stalo krajne zraniteľnými voči ťažkým výkyvom cien potravín a surovín. Napríklad Haiti bolo predtým sebestačné, čo sa týka ryže. V roku 1995 ho však Medzinárodný menový fond donútil znížiť clo na ryžu. Krajinu zaplavila štátom dotovaná ryža z USA a miestna produkcia sa zrútila. Dnes sú tri štvrtiny ryže spotrebovávanej na Haiti dovážané z USA.

Dúfam, že táto správa nám dá do rúk nástroje na riešenie problémov a výziev, pred ktoré nás neistý obchod so surovinami stavia. V správe sa zameriavame na témy ako podpora rozvojových krajín pri diverzifikácii ich hospodárstva, aby unikli z postavenia, keď vyvážajú jednu alebo dve suroviny, a zaviedli pokročilejšiu štruktúru produkcie s väčším podielom produktov na vysokom stupni spracovania. Ďalej zdôrazňujeme význam pružnosti v rozvojovej politike. Musíme týmto krajinám dať priestor k rozvinutiu možností a nástrojov hospodárskej politiky, napríklad k podpore rozvoja domáceho poľnohospodárstva. Požadujeme tiež, aby Európska komisia preskúmala finančnú sústavu FLEX, ktorej cieľom je stabilizácia cien surovín. Ďalej sa zaoberáme prvkom rovnosti v obchode so surovinami, teda skôr jeho absenciou. Je nanajvýš dôležité, aby sme pri rokovaniach o medzinárodných obchodných dohodách vždy brali do úvahy otázky rovnosti žien a mužov.

Správa sa tiež zameriava na spravodlivý obchod (fair-trade). Spravodlivý obchod môže byť využitý ako nástroj na podporu malých producentov v rozvojových krajinách a na vystupňovanie tlaku na zvyšovanie sociálnych a ekologických štandardov v týchto krajinách. Vyzývame všetky inštitúcie EÚ, aby vo verejných ponukových konaniach a nákupných politikách uplatňovali zásady spravodlivého obchodu.

Ďalej sa zaoberáme rastúcou spotrebou živočíšnych produktov, t. j. rastúcim dopytom po mäse a mliečnych výrobkoch, ktorý tlačí na rast dopytu po obilninách na nakŕmenie zvierat miesto ľudí.

Správa sa zaoberá ešte celým radom ďalších tém. Na záver musím povedať, že táto práca odhalila skutočnú tvár EÚ. Zatiaľ, čo sme sa snažili riešiť potreby a okolnosti rozvojových krajín, pôsobili zástupcovia európskeho priemyslu s pomocou svojich predstaviteľov v Európskom parlamente na to, aby sa pozornosť presunula ku krátkodobým obchodným záujmom podnikov na zaistenie stabilného prístupu k lacným surovinám.

Vyzývam všetkých poslancov, aby schválili pozmeňujúce a doplňujúce návrhy predložené skupinami ľavice, socialistov a zelených. Obzvlášť dôležité sú pozmeňujúce a doplňujúce návrhy číslo 20 a 21. S ich pomocou môžeme správu vyvážiť, aby získala silnejší rozvojový rozmer.

 
  
MPphoto
 
 

  Janez Potočnik, člen Komisie. − Vážený pán predsedajúci, ďakujem Parlamentu za príležitosť k diskusii na tému surovín, ktoré ležia v agende Európskej únie vysoko, najmä s ohľadom na našu politiku konkurencieschopnosti. Najprv by som sa rád poďakoval pánovi spravodajcovi a tieňovým spravodajcom za správu, ktorá zahŕňa mnoho oblastí ako zmena klímy, boj s chudobou a rozvoj.

Rozvoj je v tejto súvislosti skutočne kľúčovým pojmom. Preto sa krátko zmienim o rozvojovej problematike a potom sa budem zaoberať našimi záujmami a aktivitami týkajúcimi sa šírenia opatrení obmedzujúcich prístup k surovinám.

Komisia má boj s chudobou, rozvoj a bezpečnosť potravín vysoko vo svojej agende. Dobre viete, že Európska únia je najväčším svetovým darcom rozvojového financovania. Aj konkrétne v oblasti surovín realizuje Komisia niekoľko programov so zameraním na rozvoj: napríklad prostredníctvom sústavy FLEX Komisia podporuje štátne rozpočty rozvojových krajín v prípadoch poklesu fiškálnych príjmov súvisiacich s vývozom.

Komisia tiež presadzuje prehľadnú správu daňových výnosov pochádzajúcich z čerpania surovín a prírodných zdrojov, a to prostredníctvom niekoľkých iniciatív, vrátane EITI, Kimberleyského procesu a programu FLEGT. Ďalej by som sa rád zmienil o našom programe Všetko okrem zbraní, ktorý zaisťuje bezcolný prístup k dovozom všetkých produktov z najmenej rozvinutých krajín (okrem zbraní), čím im umožňuje diverzifikovať vývoz.

Teraz sa obrátim k nášmu kľúčovému záujmu z hľadiska obchodu. Na obchod musia byť dvaja. Potrebujeme dovážať a potrebujeme vyvážať. Je preto nanajvýš dôležité zaistiť, aby prístup k surovinám v tretích krajinách nebol zaťažený neoprávnenými pokriveniami trhu ako kvótami, vývoznými clami a zákazmi vývozu.

Tak to dnes, bohužiaľ, nie je. Naopak, rastie chuť tretích krajín uvaľovať vývozné obmedzenia. Konkrétne sa naše obavy týkajú niektorých kľúčových rozvíjajúcich sa hospodárstiev s agresívnymi cieľmi hospodárskej politiky. Rád by som zdôraznil, že sa nezameriavame na chudobnejšie rozvojové krajiny, ale skôr na veľké rozvíjajúce sa hospodárstva.

Opatrenia prijímané týmito krajinami vedú k pokriveniu hospodárskej súťaže vo svetovom meradle, čo poškodzuje európsky priemysel. Rozsah tohto problému, bohužiaľ, rastie. V tejto chvíli sú opatrenia ovplyvňujúce dôležité vývozy do Európskej únie zavedené najmenej 20 krajinami. Napočítali sme viac ako 450 obmedzení týkajúcich sa rôznych surovín. Zasiahnutá je priamo či nepriamo väčšina európskych priemyselných odvetví, ak nie všetky.

Čo by sme s tým mali robiť? Doterajšia práca ukazuje, že aj keď odstránenie vývozných obmedzení už teraz zaujíma dôležité miesto v našej agende, neexistuje žiadne rýchle riešenie, či už v podobe dvojstranných dohôd o voľnom obchode, alebo v rámci Svetovej obchodnej organizácie, ale určite sa budeme viac snažiť.

Po prvé, bude dôležité vyvinúť celkovú stratégiu prístupu k surovinám. V tejto súvislosti Komisia pracuje na oznámení s dôležitým obchodným prvkom. Akákoľvek takáto stratégia by mala úplne a v logicky previazanom celku zahrnúť všetky oblasti politík, vrátane kľúčových otázok ako bezpečnosť potravín, rozvoj a životné prostredie.

Všetky prostriedky budú musieť byť využité na maximum. Udržateľná a vnútorne ucelená politika prístupu k surovinám by preto spájala: po prvé, rokovania vedúce k medzinárodným záväzkom v rámci WTO a v bilaterálnych vzťahoch; po druhé, presadzovanie pravidiel WTO a platných dohôd; a po tretie, mäkké opatrenia ako dialóg a budovanie spojenectva. Aj keď žiadny z týchto prvkov nie je nový, ich sila závisí od ich vzájomného spojenia a uceleného použitia. O tom budeme hovoriť na tohtoročnej konferencii so zúčastnenými stranami.

S ohľadom na význam prístupu k surovinám Komisia víta rokovanie o tejto téme v Parlamentu. Komisia najmä víta pozmeňujúce a doplňujúce návrhy k prvej verzii správy. Správa teraz jasnejšie zdôrazňuje význam tejto problematiky. Konštruktívne navrhuje spôsoby riešenia, napríklad vynucovanie dohôd a rokovanie s partnerskými krajinami. Sme plne pripravení spolupracovať s Parlamentom na príprave a realizácii našej ďalšej stratégie.

 
  
MPphoto
 
 

  Daniel Caspary , v mene skupiny PPE-DE. (DE) Vážený pán predsedajúci, pán komisár Potočnik, teší ma, že ste si dnes urobili čas. Môžeme iba konštatovať, že pán komisár Mandelson sa namiesto diskusie s nami o otázkach kľúčových pre európsku priemyselnú politiku opäť rozhodol odcestovať na nejakú dôležitú konferenciu v zámorí. Aké bolo moje potešenie, keď váš spôsob predstavenia témy bol oveľa lepší, jasnejší a viac vizionársky než čokoľvek, čo by náš komisár pre obchod kedy mohol povedať.

Veľmi ma potešili výsledky našich rokovaní vo výbore, pretože sa obávam, že spravodajca vo svojom pôvodnom návrhu pre všetku dobre mienenú starostlivosť o rozvojové krajiny úplne stratil zo zreteľa záujmy európskeho priemyslu. Vo Výbore pre medzinárodný obchod sme do správy vložili novú prvú časť, ktorá sa zaoberá záujmami našej priemyslovej politiky. Povaha týchto záujmov je tak teraz krištáľovo úplne zrejmá. Musíme sa silne zamerať na zaistenie dodávok surovín pre európsky priemysel. Ako správne poznamenal pán komisár, v tomto ohľade čelíme veľkým problémom.

V rámci WTO naliehavo potrebujeme lepšie pravidlá, ktoré by v čo najväčšej miere zakázali opatrenia narušujúce obchod ako vývozné clá. Potrebujeme voľný prístup k surovinám na svetovom trhu. Nemôžeme tolerovať, aby krajiny ako Čína zneužívali suroviny ako svoj politický nástroj.

Maximum pre zaistenie skutočne otvoreného prístupu k surovinovým trhom musíme urobiť nielen v mnohostranných rokovaniach, ale tiež v rokovaniach dvojstranných. Nemôžeme tolerovať skutočnosť, že Komisia odsúhlasila pristúpenie Ukrajiny k WTO a akceptovala pritom určitý stupeň tolerancie k uvaľovaniu vývozných ciel, pretože to dáva zlý príklad. Rovnako nie je možné tolerovať naše akceptovanie dvojakých cien v súvislosti s pristúpením Saudskej Arábie k WTO, ktoré spôsobilo značné ťažkosti nášmu európskemu petrochemickému priemyslu. Rovnako si nerobím veľké nádeje, keď vidím, čo sa v súčasnosti deje v súvislosti s pristúpením Ruska k WTO, a bol by som rád, aby sa Komisia veľmi snažila predísť uplatňovaniu ďalších opatrení pokrivujúcich obchod.

Na záver chcem prejaviť úprimnú vďaku za túto správu všetkým kolegom a kolegyniam vo výbore. Dúfam, že v zajtrajšom plenárnom hlasovaní ju príliš nepozmeníme.

 
  
  

PREDSEDÁ: PANI MORGANTINI
podpredsedníčka

 
  
MPphoto
 
 

  Francisco Assis, v  mene skupiny PSE. – (PT) Rád by som na úvod poblahoželal pánovi spravodajcovi. V súčasnej dobe vznikajúce problémy v prístupe k surovinám sú z veľkej časti výsledkom štrukturálnych zmien na príslušných trhoch, ktoré súvisia so zmenami medzinárodného hospodárstva.

Surovinové trhy sa predtým vyvíjali cyklicky a striedali sa na nich obdobia krajného nedostatku s obdobiami núdze, pri občasnom vzniku období rovnováhy. Dnes sa zdá, že čelíme novej situácii štrukturálneho nedostatku, ktorý je v značnej miere spôsobený náhlym rastom dopytu v dôsledku rapídnej industrializácie a urbanizácie v rade rozvíjajúcich sa krajín.

Je zrejmé, že na zodpovedajúcich fórach, najmä vo Svetovej obchodnej organizácii, musí byť sústredené úsilie o dosiahnutie konsenzu s cieľom uľahčiť prístup k surovinám. Zároveň však nesmieme stratiť zo zreteľa inú podstatnú otázku: v súčasnej dobe čelíme novej situácii na trhoch potravín, ako aj v energetike. V Európskej únii preto naši hlavní dovozcovia surovín musia sledovať túto situáciu so zvláštnou opatrnosťou. Na jednej strane musíme brať do úvahy možné následky po celom svete, pretože by mohol vzniknúť nadmerný tlak na spotrebu surovín s veľmi nepriaznivými dôsledkami pre životné prostredie a hospodársku a spoločenskú organizáciu v rozvojových krajinách, ale na druhej strane sa tiež musíme pozerať na svoju vlastnú situáciu a chápať svoje vlastné ťažkosti.

To nás, zdá sa, stavia pred dve zásadné otázky. Jedna sa týka potreby prehodnotiť náš vlastný model hospodárskeho rozvoja, pretože ten je nezlučiteľný so situáciou nadmerného čerpania surovín. Po druhé, mali by sme klásť väčší dôraz na aplikovaný vedecký výskum, ktorý by posilnil inovácie, podporil recykláciu surovín a poskytol nové odpovede na nové problémy, ktoré tento štrukturálny nedostatok prináša.

 
  
MPphoto
 
 

  Zbigniew Zaleski (PPE-DE). – (PL) Príroda rozdelila svoje bohatstvo – suroviny v podzemí, potraviny a stromy na povrchu zeme a ryby vo vodách – na našej planéte nerovnomerne. Ľudské potreby sú rovnaké, ale napĺňanie týchto potrieb vyžaduje solidaritu pri čerpaní zdrojov a ich distribúcii prostredníctvom medzinárodného obchodu. Holmova správa sa o tejto téme vyjadruje veľmi obsažne. V nadväznosti na pána Casparyho by som rád zdôraznil niekoľko bodov.

Po prvé, racionálne čerpanie obmedzených zdrojov. Opakujem: obmedzených zdrojov.

Po druhé, ochrana surovín pred vykrádaním, pred neokoloniálnym vykorisťovaním chudobných krajín, najmä v Afrike. Obchod s materiálmi, na ktorom sa podieľa Čína a niektoré ďalšie krajiny, je neprehľadný.

Po tretie, účelom obchodu s týmito surovinami by mal byť rozvoj chudobných krajín. To je náš hlavný cieľ. Výnosy musia pripadnúť obyvateľstvu, a nielen predstaviteľom úradov alebo veľkým medzinárodným spoločnostiam.

Po štvrté, surovinová politika EÚ musí zaistiť, aby sa Únia nestala rukojemníkom, napríklad Ruska v prípade plynu alebo možno v budúcnosti Brazílie v prípade cukru.

Po piate, všetci partneri nesú plnú zodpovednosť za čerpanie morských zdrojov. Ako je známe, mnoho druhov rýb je ohrozených vyhynutím rovnako ako pralesy Ázie a Amazonky.

Vážená pani predsedajúca, na záver chcem povedať, že vodiacim heslom pre slobodný a spravodlivý obchod musí byť zodpovednosť pri čerpaní obmedzených prírodných zdrojov, aby prístup k surovinám potrebným pre ľudskú existenciu mali aj budúce generácie. Podobne je potrebné pomáhať chudobným krajinám pri rozvoji technológií potrebných k produkcii základných potravín. A v tomto ohľade môže Európa dokázať veľmi, veľmi mnoho.

 
  
MPphoto
 
 

  Marusya Ivanova Lyubcheva (PSE). – (BG) Vážená pani predsedajúca, vážený pán komisár, vedomí si úlohy obchodu v našom globalizujúcom sa svete musíme podporovať úsilie o šírenie spravodlivého obchodu a všetky iniciatívy prispievajúce k udržateľnému hospodárskemu rozvoju.

Ceny surovín ovplyvňujú vývoj trhu a v mnohých prípadoch zhoršujú následky hospodárskeho rozvoja, najmä v krajinách s malými ložiskami surovín. To ovplyvňuje celkovú trhovú situáciu a dostupnosť surovín.

Očakávaným vysokým cenám ropy a elektrickej energie vieme a mali by sme čeliť s pomocou účinných technológií ťažby a spracovania surovín. Táto účinnosť a zavádzanie inovácií, ako aj udržiavanie silného výskumu, určujú mieru úspešnosti pri zlepšovaní trhovej situácie a zvyšovaní našej sily prostredníctvom diverzifikácie a energetickej bezpečnosti.

S ohľadom na poľnohospodársky obchod by sa pozornosť mala zamerať na zmiernenie tlaku na producentov, ktorý je spôsobený nerovnováhou medzi výkupnými cenami poľnohospodárskych produktov a cenami maloobchodnými. To nielen narušuje trh, ale ukazuje tiež, že trh má určité sociálne náklady.

 
  
MPphoto
 
 

  Glyn Ford (PSE). – Vážená pani predsedajúca, je mi potešením vyjadriť sa o správe pána Holma o obchode so surovinami a komoditami. Minulý mesiac som mal tú česť zúčastniť sa v mene Parlamentu na 12. zasadnutí konferencie OSN o obchode a rozvoji (UNCTAD) v Akkre. Z tejto konferencie vzišlo volanie o pomoc svetovej chudobe.

Eskalácia cien potravín čím ďalej tým častejšie vedie k pouličným nepokojom, a ak máme túto situáciu riešiť, potrebujeme siahnuť po nových prístupoch. Hrozí, že táto nová kríza zabije každý deň viac ľudí, než koľko ich zomrelo následkom terorizmu počas celých šiestich rokov po 11. septembri. Politici a vlády si možno ešte nevšimli, že chudobní ľudia sveta čím ďalej tým častejšie nemajú, čo dať jesť svojim deťom. Následky budú obzvlášť vážne v Afrike, kde sa ceny komodít v posledných dvanástich mesiacoch viac než zdvojnásobili a v dôsledku špekulácií, nedostatku a zmien v štruktúre produkcie rastú aj naďalej. Základnou príčinou je rastúci dopyt vo východnej Ázii a prepad ponuky v dôsledku zanedbania investícií do poľnohospodárstva. Zmeny klímy, ktoré sa prejavujú povodňami, suchami a rekordnými teplotami, túto situáciu len zhoršujú, najmä pre najchudobnejších ľudí sveta. Preto dúfam, že toto uznesenie prijmeme.

 
  
MPphoto
 
 

  Georgios Papastamkos (PPE-DE).(EL) Vážená pani predsedajúca, prístup k surovinám je skutočne životne dôležitý pre hospodárstvo a konkurencieschopnosť Európy. To ešte zvýrazňuje skutočnosť, že EÚ do značnej miery závisí od dovozu surovín z tretích krajín.

Našou prioritou musí byť odstránenie prekážok prístupu EÚ k surovinovým trhom, ktoré kladú tretie krajiny. To platí pre súčasné rokovania v rámci WTO, ako aj pre aktuálne prerokovávanie dvojstranných dohôd o voľnom obchode.

Na záver by som rád, pani predsedajúca, dámy a páni, vyjadril presvedčenie, že nevyhnutnou podmienkou životaschopného a prehľadného riadenia surovín a prírodných zdrojov sú mechanizmy na pomoc rozvojovým krajinám a prenos know-how do týchto krajín.

 
  
MPphoto
 
 

  Stavros Arnaoutakis (PSE).(EL) Vážená pani predsedajúca, vážený pán komisár, je zrejmé, že konkurencieschopnosť našich európskych podnikov do značnej miery závisí od dodávok surovín. Preto dnes potrebujeme ucelenú stratégiu na zaistenie prístupu k svetovým trhom. Taká stratégia pomôže zabezpečiť medzinárodnú spoluprácu, legitímnu hospodársku súťaž, spravodlivý obchod a dodržiavanie obmedzení, ktoré súvisia s vážne mienenými rozvojovými podnetmi v menej rozvinutých krajinách. Rovnako napomôže investíciám do výskumu a vývoja ekologických technológií a do recyklácie.

Naším cieľom musí byť udržateľný rozvoj EÚ, ako aj solidarita s najchudobnejšími krajinami sveta.

 
  
MPphoto
 
 

  Brian Crowley (UEN). – Vážená pani predsedajúca, rád by som poďakoval spravodajcovi za prácu, ktorú na tejto správe odviedol. Vidím tu tri kľúčové aspekty.

Po prvé, vidím tu celosvetovú súťaž o suroviny a komodity. Ak chceme byť v prístupe k týmto komoditám úspešní, musíme si na európskej úrovni uvedomiť, že potrebujeme zaujať lepšiu pozíciu pre uzatváranie dvojstranných dohôd a dvojstranných zmlúv.

S ohľadom na dlhodobý vývoj je samozrejme veľmi dôležitá otázka rozhovorov o svetovom obchode, ale ďalší manévrovací priestor si môžeme vytvoriť prostredníctvom hospodárskych partnerstiev s rozvojovým svetom. Rád by som tiež upozornil, že vzdanie sa určitých práv v rámci rozhovorov o svetovom obchode pre krátkodobý prístup k surovinám a komoditám by mohlo poškodiť značnú časť nášho európskeho hospodárstva, a najmä naše poľnohospodárstvo.

Na záver by som, rovnako ako kolega predo mnou, rád zdôraznil, že najdôležitejším ohľadom zo všetkých je poctivosť. Aby rozvojové krajiny dosahovali úspechy, musíme do nich teraz investovať, a to nielen v tomto a budúcom roku pre vysoké ceny ropy a zemného plynu, ale aj o dvadsať rokov. Aby sme predišli problémom vo vzdialenejšej budúcnosti, mali by sme tieto investície prepojiť s investíciami do vzdelania a zdravotnej starostlivosti pre obyvateľstvo týchto krajín.

 
  
MPphoto
 
 

  Janez Potočnik, člen Komisie. − Vážená pani predsedajúca, rád by som sa cteným poslankyniam a poslancom poďakoval za ich pripomienky. K výzvam, pred ktorými stojíme, sa vyjadrili úplne jasne. Je tiež úplne jasné, že na jednej strane musíme zaistiť vyvážený rozvoj našej práce, teda so zvláštnym dôrazom na chudobnejšie krajiny a upevnenie poctivosti, o ktorej hovoril pán Crowley, a na druhej strane musíme zaistiť poctivé pravidlá obchodu v záujme prístupu nášho hospodárstva k surovinám. Je faktom, že Európska únia predstavuje čistého dovozcu surovín a že ním tiež zostane.

V prístupe na naše dodávateľské trhy teraz čelíme silnejšej súťaži a rastúcim cenám pre zostrenú konkurenciu zo strany radu rozvíjajúcich sa hospodárstiev. Tieto rozvíjajúce sa krajiny zároveň kladú prekážky prístupu k svojim vlastným surovinám, čím narúšajú hospodársku súťaž. Nenahraditeľnou súčasťou rovnice našej stratégie svetovej konkurencieschopnosti je preto spravodlivý prístup k surovinám za transparentných podmienok.

Pre budúce roky je zámerom Komisie využiť všetky dostupné nástroje na zaistenie udržateľných dodávok surovín našim priemyselným odvetviam. K tomu bude Komisia sledovať komplexnú a vyváženú stratégiu. Ako Parlament správne zdôrazňuje, táto stratégia musí zohľadňovať nielen záujmy našich priemyselných odvetví a našej konkurencieschopnosti, ale aj záujmy chudobnejších krajín.

Pokiaľ ide o rozvojový uhol pohľadu, musíme a chceme rozlišovať medzi oprávnenými krokmi chudobnejších rozvojových krajín, ako sú vývozné clá predstavujúce nevyhnutný zdroj príjmov pre ich rozpočty, na jednej strane a opatreniami, ktoré prijímajú rozvíjajúce sa ekonomiky v rámci svojej hospodárskej politiky a ktoré narušujú hospodársku súťaž na svetových trhoch, na strane druhej.

Oceňujem pripomienku pána Assisa o záväzkoch v oblasti výskumu a vývoja, ktoré v tejto súvislosti tiež musia byť zvýšené. Chcel by som sa poďakovať Parlamentu za to, že nás v tejto politike podporuje. O ďalšom uskutočňovaní našej stratégie vás budeme priebežne informovať.

 
  
MPphoto
 
 

  Jens Holm, spravodajca. (SV) Vážený pán komisár Potočnik, tešíme sa na oznámenie Komisie a na konferenciu. Páči sa mi, že hodláte riešiť otázky bezpečnosti potravín, rozvoja a životného prostredia.

Pán Francisco Assis, úplne s vami súhlasím v tom, že musíme prehodnotiť náš model hospodárskeho rozvoja.

Pán Zbigniew Zaleski, súhlasím, že obchod sa nesmie rovnať neokoloniálnemu vykrádaniu surovín v rozvojových krajinách. Preto vyzývam pána Zbigniewa Zaleského a všetkých ostatných, aby určite podporili pozmeňujúce a doplňujúce návrhy číslo 20 a 21. Prosím vás, aby ste si ich pozorne preštudovali.

Pozrite sa tiež na pozmeňujúci a doplňujúci návrh číslo 26, ktorý sa zaoberá biopalivami. Požadujeme v ňom zavedenie štandardov ochrany životného prostredia a sociálnej ochrany s ohľadom na biopalivá. Obrovským problémom je, že sa čím ďalej tým viac obilnín spotrebováva pri výrobe mäsa, inými slovami, kŕmime nimi hospodárske zvieratá, ale zároveň sa čím ďalej tým viac obilnín spotrebováva pri výrobe paliva pre naše automobily.

Toto je výzva pre Komisiu: požadujeme opatrenia na obmedzenie používania vozidiel na súkromné cesty a spotreby mäsa, aby sme mali viac obilnín pre nakŕmenie ľudí!

V správe požadujeme naliehavé opatrenia na riešenie zmien klímy. Svojho dielu zodpovednosti sa musí zhostiť tiež obchod. Musíme odstrániť všetky zbytočné emisie a obmedziť dopravu. Predmetom značnej časti obchodu sú výrobky, ktoré by mohli byť rovnako ľahko vyrábané lokálne. Musíme podporovať obchod so „zeleným tovarom“ a chytré technológie na ochranu životného prostredia. Pokiaľ to neurobíme a obchod sa nezhostí svojho dielu zodpovednosti, čoskoro nezostanú žiadne suroviny, s ktorými by sme mohli obchodovať, ani žiadne potraviny, ktoré by sme mohli jesť. Je nesmierne dôležité, aby sme vzali svoju zodpovednosť za zmeny klímy vážne!

 
  
MPphoto
 
 

  Predsedajúca. − Rozprava je ukončená.

Hlasovanie sa bude konať v utorok 20. mája 2008.

 

23. Založenie spoločného podniku na palivové články a vodík (rozprava)
MPphoto
 
 

  Predsedajúca. − Ďalším bodom je správa pani Locatelliovej, v mene Výboru pre priemysel, výskum a energetiku, o návrhu nariadenia Rady o založení spoločného podniku na palivové články a vodík (KOM(2007)0571 – C6-0446/2007 – 2007/0211(CNS)) (A6-0145/2008).

 
  
MPphoto
 
 

  Janez Potočnik, člen Komisie. − Vážená pani predsedajúca, v prvom rade by som rád vyjadril vďačnosť Parlamentu, a najmä spravodajkyni Pii Locatelliovej, rovnako aj Terese Riere Madurellovej, ktorá prichádza na jej miesto, za podporu nášho návrhu na založenie spoločného podniku na palivové články a vodík.

Ďalej by som chcel poďakovať za konštruktívny prístup každému z tieňových spravodajcov a za stanovisko Výboru pre rozpočet.

Spoločný podnik na palivové články a vodík bude mať dvoch zakladateľov: priemyslové zoskupenie a Spoločenstvo. Priemyslové zoskupenie zriadili súkromné firmy a jeho členovia zastupujú značnú časť európskych firiem v odbore palivových článkov a vodíka, napríklad výrobcov automobilov, dodávateľov energie a laboratóriá na vývoj palivových článkov a ich aplikácií. Sú v ňom zastúpené firmy všetkých veľkostí, od mikropodnikov až po mnohonárodné spoločnosti.

Spolupráca medzi Spoločenstvom a podnikovou sférou pri príprave nariadenia jasne ukázala obrovskú hnaciu silu tohto odvetvia. Zaistenie dlhodobo stabilného financovania zo strany verejnej sféry zaistí väčšiu dôveru. Vďaka tomu môžeme očakávať, že súkromný sektor vynaloží značné množstvo prostriedkov navyše.

Okrem dvoch zakladajúcich členov spoločného podniku sa v súčasnej dobe zakladá výskumné zoskupenie zložené z vysokých škôl, výskumných stredísk a ďalších výskumných organizácií, ktoré sa má stať tretím členom spoločného podniku. Vzhľadom na význam základného výskumu v tejto spoločnej technologickej iniciatíve (STI) sa považovalo za nevyhnutné umožniť zastúpenie výskumného zoskupenia v správnej rade spoločného podniku.

Odhadujeme, že vytvorenie tejto STI celkovo urýchli vznik technológií robustného vodíkového pohonu a palivových článkov, v podobe umožňujúcej spustenie komerčnej výroby, až o päť rokov a umiestni ju do časového rámca rokov 2010 – 2020.

Rád by som sa tiež zmienil o význame STI pre naše úsilie o urýchlenie vývoja energetickej technológie, pretože ide o veľmi zaujímavý vzor pre niektoré priemyselné iniciatívy, ktorých založenie sme navrhli v rámci strategického plánu pre energetické technológie.

Stanovisko Parlamentu obsahuje rad veľmi vhodných návrhov zmien. Jedným z príkladov je zdôraznenie významu prielomového výskumu. Do programu výskumu a vývoja bude zahrnutý aj základný výskum, a to zvýši pravdepodobnosť dosiahnutia pokroku a úspechu.

Ďalším príkladom je vyjasnenie podielu Spoločného výskumného strediska (SVS) na činnostiach spoločného podniku. SVS má širokú právomoc v mnohých dôležitých oblastiach a jeho silné budúce zapojenie obohatí výskum spoločného podniku.

Rada, ako aj Komisia sa tešia na vaše podnety a názory, pretože všetci s napätím očakávame okamih, kedy sa rozídeme a začneme túto iniciatívu bezodkladne realizovať.

 
  
MPphoto
 
 

  Predsedajúca. − V tejto chvíli mala prehovoriť pani Locatelliová ako spravodajkyňa, ale určila miesto seba pani Madurellovú. Pani Madurellovú tu však nevidím a jej neprítomnosť nás veľmi mrzí.

Preto prejdem rovno k poslancom a poslankyniam vystupujúcim v mene jednotlivých skupín.

 
  
MPphoto
 
 

  Jan Březina , v mene skupiny PPE-DE. Vážená pani predsedajúca, najprv by som sa chcel poďakovať spravodajkyni, pani Locatelliovej, za veľmi dôslednú a podrobnú prácu, ktorú vykonala na správe zaoberajúcej sa jednou z hlavných strategických technológií budúcnosti našej energetiky.

Iniciatívu Európskej technologickej platformy pre vodík a palivové články, kľúčového hráča pre náš úspech, veľmi vítam. Koncepcia STI bola predstavená v 7. rámcovom programe ako nový mechanizmus realizácie dlhodobých výskumných partnerstiev medzi verejným a súkromným sektorom na európskej úrovni. Doposiaľ boli založené štyri STI v oblastiach inovatívnych liečiv, vstavaných počítačových systémov a ďalších. Týmto návrhom bude zriadená piata STI v oblasti palivových článkov a vodíka.

Tvárou v tvár výzvam ako zabezpečenie elektrickej energie, energetická závislosť a často diskutované zmierňovanie zmien klímy potrebuje EÚ povzbudiť vývoj a používanie čistejších a účinnejších energetických technológií. Palivové články a vodíkové technológie majú potenciál k týmto cieľom významne prispieť. Neexistencia spoločnej európskej stratégie doposiaľ Európe znemožňovala udržať krok s ázijskými krajinami a so Spojenými štátmi.

Čo sa týka pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov, podporujem tie, ktoré boli predložené s cieľom posilniť návrh a zaistiť súlad s ostatnými STI. Na základe svojej vlastnej skúsenosti a komunikácie s malými a strednými podnikmi podporujem najmä pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré kladú väčší dôraz na inovačný potenciál MSP a zvláštne prekážky, ktorým čelí, napríklad obmedzený prístup k výskumnej infraštruktúre. Potrebujú tiež zdôrazniť význam prelomového výskumu. Ako bolo uvedené vo vykonávacom pláne, výskum by mal predstavovať významný prvok činností STI najmä v raných etapách.

Podľa môjho názoru je táto spoločná iniciatíva verejného a súkromného sektora správnou cestou k posilneniu našej konkurencieschopnosti voči USA a iným krajinám, ktoré majú vo vodíkovom výskume tradíciu a rozvojovú stratégiu.

 
  
MPphoto
 
 

  Silvia-Adriana Ţicău, v  mene skupiny PSE. – (RO) Aj ja by som rada poblahoželala pani spravodajkyni a zdôraznila význam tohto dokumentu. Ide o iniciatívu, ktorá je pre výskumnú činnosť krajne dôležitá. Bohužiaľ, finančné prostriedky často nedostačujú alebo sa nevhodne využívajú. Maximálny príspevok Európskej únie na správne výdavky tohto spoločného podniku bude 470 miliónov EUR. Po roku 2013 môžu byť poskytnuté ďalšie prostriedky, ale iba na projekty, v prípade ktorých bude dohoda o financovaní podpísaná do 31. decembra 2013.

Rada by som zdôraznila skutočnosť, že tento spoločný podnik je veľmi užitočný tým, že realizuje rámcový program pre výskum, najmä v oblasti energie a dopravy, vrátane letectva, a tvorí súčasť tohto programu. Som presvedčená o mimoriadnej dôležitosti tejto správy, pretože koordinovaným spôsobom podporuje činnosti výskumu a technologického vývoja. Táto iniciatíva tiež podporí realizáciu výskumných priorít v oblasti komunikačných a informačných technológií súvisiacich s palivovými článkami a vodíkom, ale tiež povzbudí a zvýši verejné aj súkromné investície do výskumu palivových článkov a vodíka v členských štátoch a pridružených krajinách.

 
  
MPphoto
 
 

  Vladko Todorov Panayotov , v mene skupiny ALDE. (BG) Európa potrebuje prekonať zmeny klímy a zabezpečiť dodávky prírodných zdrojov. Pri neustále rastúcich cenách surovín a hotových výrobkov sa táto úloha ukazuje ako mimoriadne náročná.

Riešenie existuje a spočíva v novej technológii, ktorá prinesie na jednej strane preventívne zníženie emisií skleníkových plynov a na strane druhej účinnejšie využívanie a úspory surovín. To je pre Európu cesta k vedúcej úlohe v boji proti globálnemu otepľovaniu a udržaniu vlastnej konkurencieschopnosti na svetovom trhu so surovinami. Vyžadovať to bude zvýšenie investícií do výskumu a nových technológií, a to s ohľadom na potenciál každého jednotlivého členského štátu.

Nové technológie, najmä vodíkové technológie a vývoj palivových článkov, budú hrať kľúčovú úlohu pri prekonávaní nedostatku energetických zdrojov i pri ochrane životného prostredia a plnení cieľov stanovených Kjótskym protokolom. Mali by sme však vziať do úvahy, že tieto technológie vyžadujú použitie kovov ako platina, paládium a zlato, ktoré sú  na konštrukciu nových zariadení nenahraditeľné. Účinný a udržateľný vývoj vodíkovej technológie a palivových článkov môžeme dosiahnuť, iba ak zavedieme nové, vysoko účinné a ekologicky bezpečné postupy ťažby a recyklácie týchto kovov.

Založenie spoločného podniku by malo sústrediť úsilie všetkých krajín so skúsenosťami priamo vo vývoji vodíkovej technológie a palivových článkov, ako aj vo vývoji technológií pre udržateľnú a ekologicky šetrnú ťažbu potrebných surovín. Je potrebné povzbudzovať tieto trendy v nových členských štátoch, ktoré majú v daných oblastiach rozsiahle skúsenosti, napríklad v Bulharsku s jeho výskumnými tímami, ktoré na týchto projektoch pracujú už mnoho rokov a dosiahli už značné úspechy.

 
  
MPphoto
 
 

  Zdzisław Kazimierz Chmielewski (PPE-DE). – (PL) Vážená pani predsedajúca, pán komisár, so snahou zaviesť vhodné pravidlá pre spoločný podnik v oblasti palivových článkov a vodíkových technológií môžem ťažko nesúhlasiť. Zaujímavá správa pani Locatelliovej popisuje túto iniciatívu ako sľubný príklad partnerstva medzi verejným a súkromným sektorom pre realizáciu spoločnej technologickej iniciatívy. Ale podľa stanoviska, ktoré leží predo mnou, Rada potvrdzuje značnú technologickú zložitosť praktického uplatnenia takýchto článkov. Odborníci čelia nesmierne ťažkej úlohe nájsť cesty vývoja, ktoré by zaručili úspešný výsledok. Niektorí vedci napríklad predpovedajú, že praktické použitie palivových článkov narazí na závažné obmedzenia. Vzhľadom na to, že vodík je iba nosičom energie, musíme mať na pamäti, že jeho praktické uplatnenie, napríklad v palivových článkoch, v každom prípade vyžaduje nasadenie iných energetických zdrojov na jeho výrobu. Ak prekonáme tento problém, narazíme na ďalšie, okrem iného na potrebu nájsť vhodné technológie na skladovanie a prepravu vodíka.

Upozorňujem na túto otázku s cieľom pokračovať v legislatívnej práci na tomto texte, ku ktorému dnes Európsky parlament formuluje stanovisko. Poviem to jednoducho – a toto nie je nejaká okrajová poznámka: môj hlavný expert hovorí, že tento prístup neuspeje.

 
  
MPphoto
 
 

  Janez Potočnik, člen Komisie. − Vážená pani predsedajúca, rád by som cteným poslancom a poslankyniam poďakoval za ich pripomienky. Rád by som tiež povedal, že uskutočňovaním spoločných technologických iniciatív otvárame úplne novú koncepciu. Úprimne dúfam, že táto koncepcia bude fungovať, pretože by mala Európe priniesť zmenu situácie.

Realizujeme tu vlastne posun od financovania projektov k financovaniu programov a k silnejšej podpore partnerstva súkromného a verejného sektora, a tým myslím partnerstva „súkromného a verejného“ sektora, pretože je zrejmé, že tieto iniciatívy a výskumné agendy vychádzajú z technologických platforiem, ktoré vytvorili základ týchto spoločných technologických iniciatív. Spolupráca je absolútne nevyhnutná a ja v týchto spoločných technologických iniciatívach vidím zoskupenia vznikajúce v meradle celej Európskej únie. Mnoho významných konkurentov v Európe sa spája, aby v etape pred začiatkom konkurenčnej súťaže spojili svoje znalosti a posilnili pozíciu Európy na mape sveta.

V tejto súvislosti by som tiež rád povedal, že táto konkrétna technologická iniciatíva je mimoriadne dôležitá, pretože sa týka energetiky a význam tohto odvetvia sa nám pripomína každodenne.

Jedným z najdôležitejších cieľov európskeho strategického plánu pre energetické technológie (plánu SET) je urýchliť vývoj a zavádzanie technológií s nízkymi emisiami uhlíka. Viem, že pracujete na stanovisku k plánu SET, a veľmi sa teším, až sa s vašimi názormi zoznámim. Ako som už povedal, STI pre palivové články a vodík predstavuje zaujímavý vzor pre ďalšie oblasti a určite sa stane súčasťou plánu SET, len čo ten bude schválený.

Dúfajme, že to do budúcnosti prinesie viditeľnú zmenu. Na záver by som chcel konštatovať, pretože si nie som istý správnosťou interpretácie, že Európska komisia prispeje na túto spoločnú technologickú iniciatívu v budúcich šiestich rokoch jej realizácie sumou 470 miliónov EUR a, samozrejme, očakáva, že táto suma bude zdvojnásobená súkromným sektorom, ktorý sa na tomto úsilí tiež bude podieľať.

 
  
MPphoto
 
 

  Predsedajúca. − Pani Madurellová tu určite nie je, ale som si istá, že spravodajkyňa, pani Locatelliová, so mnou nadviaže kontakt, pretože slová pána komisára sú veľmi dôležité.

Rozprava je ukončená.

Hlasovanie sa uskutoční v utorok o 12.00 hod.

Písomné vyhlásenia (článok 142)

 
  
MPphoto
 
 

  Péter Olajos (PPE-DE) , písomne. (HU) Za posledných päťdesiat rokov došlo k zdvojnásobeniu svetového obyvateľstva, kým spotreba energie vzrástla na štvornásobok. Z toho dôvodu nemáme inú možnosť než spoločný podnik na palivové články a vodík uvítať a poskytnúť jeho založeniu všetku možnú podporu.

Rozumiem obavám pani Haugovej ohľadom financovania spoločného podniku, ale finančné otázky nesmú stáť tejto iniciatíve v ceste. Kľúčovými heslami sú inovácia a zmena životného štýlu. To však stojí peniaze, ale na druhej strane to prinesie aj výnosy. V moderných ekonomikách majú inovácie 70 – 80 % podiel na ročnom raste HDP.

Prečo by sme mali investovať do vodíka? Pretože je to sprostredkujúci zdroj energie. „Zásoby“ nemôžu byť vyčerpané, pretože ide o najrozšírenejší prvok vo vesmíre. Vodík však môže byť považovaný za alternatívu k fosílnym palivám iba vtedy, keď ho budeme schopní vyrábať z obnoviteľných zdrojov energie za konkurencieschopné ceny, a to bez emisií oxidu uhličitého alebo iných skleníkových plynov do atmosféry.

V Kanade a USA bol význam vodíka uznaný už v roku 2002. Na cestách tam majú už niekoľko stotisíc ekologických vozidiel a neustále rastie počet čerpacích staníc s vodíkovými čerpadlami. V Európskej únii máme v prevádzke osemnásťtisíc ekologických vozidiel a počet vodíkových púmp ani nestojí za reč.

Ak máme zabrániť konečnému zrúteniu, nemôžeme tejto technológii a tomuto palivu zadržiavať podporu, a musíme konať. Rád by som kolegov poslancov a kolegyne poslankyne pri tejto príležitosti pozval na svoju konferenciu „Greenovation“, ktorá sa v Parlamente uskutoční na budúci týždeň 28. mája popoludní. Po diskusiách budú mať účastníci možnosť zviezť sa vo vodíkovom autobuse alebo automobile.

 

24. Fond Spoločenstva pre tabak (rozprava)
MPphoto
 
 

  Predsedajúca. − Ďalším bodom je správa pána Berlata, v mene Výboru pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka, o návrhu nariadenia Rady, ktorým sa mení nariadenie (ES) č. 1782/2003, pokiaľ ide o presun pomoci na tabak do Fondu Spoločenstva pre tabak na roky 2008 a 2009, a nariadenie (ES) č. 1234/2007, pokiaľ ide o financovanie Fondu Spoločenstva pre tabak (KOM(2008)0051 – C6-0062/2008 – 2008/0020(CNS)) (A6-0164/2008).

 
  
MPphoto
 
 

  Sergio Berlato, spravodajca. (IT) Vážená pani predsedajúca, pani komisárka, dámy a páni, návrh Európskej komisie v podstate predpokladá, že sa predĺži platnosť zrážky 5 % z poskytovanej tabakovej podpory na kalendárne roky 2008 a 2009 a prevodu týchto prostriedkov do Fondu Spoločenstva pre tabak, ktorého jediným cieľom je financovať informačné iniciatívy na zvyšovanie povedomia európskych občanov o škodlivých účinkoch konzumácie tabaku.

Najskôr by, myslím si, bolo vhodné zdôrazniť niekoľko objektívnych údajov. Prevod podpory spoločnej poľnohospodárskej politiky do fondu je vzácnym a pozitívnym príkladom prepojenia poľnohospodárskej a zdravotnej politiky Európskej únie a spolupráce medzi nimi. Pretože činnosti fondu sú, ako Komisia zdôraznila, dôležité pre občanov Únie a budú pre nich dôležité aj naďalej, považujeme za nevyhnutné pokračovať v jeho podpore v rokoch 2008 a 2009.

Zrážky z viazanej podpory poskytovanej poľnohospodárom boli vždy jediným zdrojom financovania Fondu Spoločenstva pre tabak. Finančná základňa týchto zrážok sa značne zmenšila reformou spoločnej organizácie trhu s tabakom a rozhodnutím niektorých členských štátov úplne oddeliť podporu od pestovania tabaku, čím bol fond pripravený o všetok príjem z týchto zrážok. Aby sa fondu poskytli dostatočné prostriedky na financovanie programov bez ďalších požiadaviek na rozpočet EÚ, je nevyhnutné ďalej predĺžiť dobu platnosti zrážok a zvýšiť ich percento, prinajmenšom do konca obdobia súčasných výhľadov, a zároveň hľadať nové cesty financovania fondu.

Jedným z pozitívnych aspektov mechanizmu financovania fondu je, že najmenej 25 % celkovej sumy schválených projektov musí byť spolufinancované osvedčenými účastníkmi trhu, čo zabezpečuje ďalšie finančné prostriedky. Výbor pre poľnohospodárstvo tieto otázky často posudzuje a udržiava si vlastný kurz, ktorým je sprísňovanie obmedzení fajčenia a zvyšovanie povedomia obyvateľov o jeho škodlivých účinkoch na ľudské zdravie.

Na druhej strane si plne uvedomujeme, ako uvádza legislatívne uznesenie Parlamentu z 10. marca 2004, európska produkcia surového tabaku, v súčasnej dobe sústredená do niekoľkých zvláštnych oblastí Únie, predstavuje menej než 4 % svetovej produkcie a nemá žiadny vplyv na miestnu spotrebu tabakových výrobkov.

Hoci táto téma nemá pre dnešnú debatu ústredný význam, stojí za to pripomenúť, že Európska únia je vedúcim svetovým dovozcom surového tabaku a svoju potrebu z viac než 70 % uspokojuje dovozom z tretích krajín, predovšetkým z Brazílie, Malawi, Argentíny, Indonézie, Zimbabwe, Indie a Číny, čo zvýhodňuje tabak často pestovaný za menej prísnych podmienok než tabak európsky. Zároveň to vedie k obchodnému schodku  vo výške viac než 1,2 miliardy EUR ročne.

Na druhej strane zaznamenali členské štáty, v ktorých došlo k úplnému oddeleniu tabakovej podpory od produkcie, popri zrušeniu prevodov do fondu tiež úplné opustenie produkcie, bez toho, aby z hľadiska hospodárstva alebo zamestnanosti existovala udržateľná alternatíva. To malo veľmi vážne nepriaznivé následky pre dotknuté poľnohospodárske oblasti ako celok, a pritom to neviedlo k žiadnej zmene v miestnej spotrebe hotových tabakových výrobkov.

Čo sa týka návrhu uskutočniť zrážky z podpory na kalendárny rok 2008, Výbor pre poľnohospodárstvo sa s ohľadom na to, že už pred časom boli uzavreté zmluvy na pestovanie tabaku v hospodárskom roku 2008, domnieva, že schválenie návrhu by mohlo viesť k celému radu žalôb alebo v každom prípade k sporu, ktorý by vo svojom dôsledku spôsobil závažné škody samotným poľnohospodárom.

Záverom konštatujem, že Výbor pre poľnohospodárstvo sa domnieva, že predĺžením platnosti zrážok do roku zberu úrody 2012 a zvýšením ich sadzby na 6 % by sa vyčlenil dostatok prostriedkov na financovanie činností v rámci Fondu Spoločenstva pre tabak do roku 2013, a vyzýva Komisiu, aby pripravila viacročný program, ktorý by – v podobe príslušne upravenej v súlade s tu predloženými pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi – mohol čerpať 81 miliónov EUR bez ďalšieho vplyvu na rozpočet Únie.

 
  
MPphoto
 
 

  Mariann Fischer Boel, členka Komisie. − Vážená pani predsedajúca, úvodom sa chcem poďakovať pánovi spravodajcovi Berlatovi. Energia, s ktorou ste dnes predniesli svoj prejav, ma veľmi povzbudila. Ďalej by som chcela za správu o Fonde Spoločenstva pre tabak poďakovať Výboru pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka.

V roku 2004 schválila Rada tabakovú reformu, ktorá obmedzuje sčasti viazané a sčasti oddelené platby producentom tabaku v období rokov 2006 až 2009. Táto reforma predpokladá pomerne dlhé prechodné obdobie, pretože táto čiastočne viazaná podpora môže byť poskytovaná až do roku 2009. Ale mali sme, ako ste správne podotkli, členské štáty, ktoré už od roku 2006, kedy reforma vstúpila do platnosti, podporu úplne oddelili.

Reforma z roku 2004 tiež zahŕňala prevod zrážky z tabakovej podpory na roky 2006 a 2007 od producentov tabaku do Fondu pre tabak. Návrh Komisie predlžuje prevádzanie tejto zrážky z tabakovej podpory do Fondu pre tabak až do roku 2009.

Podporu prevádzania časti tabakovej podpory do Fondu Spoločenstva pre tabak veľmi vítam. Vaša správa správne zdôrazňuje, aký zásadný význam majú pre európsku verejnosť opatrenia tohto fondu, zamerané na podporu iniciatív osvety o škodách, ktoré tabak môže spôsobovať.

Avšak vaša žiadosť o predĺženie prechodného obdobia až do roku 2012 predstavuje závažný problém. Takéto predĺženie prechodného režimu čiastočnej viazanosti ide úplne proti filozofii, ktorú Komisia zajtra bude navrhovať vo svojom oznámení o „kontrole stavu“, a ktorá sa posúva k viac oddeleným platbám, pretože tie poľnohospodárom poskytujú slobodu produkovať, čo si trh žiada.

Pokiaľ som dobre informovaná, členské štáty, ktoré sa od samého počiatku rozhodli platby producentom tabaku úplne oddeliť, tak urobili preto, že bolo pre poľnohospodárov výhodnejšie opustiť toto odvetvie – možno pre nízku kvalitu tabaku bolo ťažšie utŕžiť zaň slušnú cenu.

V roku 2004 bolo tiež dohodnuté, že 50 % podpory Spoločenstva smerujúcej do odvetvia tabaku bude venovaných na opatrenia rozvoja vidieka. Toto začneme realizovať v rozpočtovom roku 2011, a vznikne tak doplnková podpora Spoločenstva pre regióny pestovania tabaku. Je dôležité poznamenať, že táto podpora je vyčlenená pre regióny, kde sa tabak pestuje. Na tomto základe bola už na programy rozvoja vidieka na obdobie 2007 – 2013 vyčlenená suma 484 miliónov EUR ročne pre členské štáty, na ktoré sa tabaková reforma vzťahuje.

Preto som si istá, že vás nijako neprekvapím, ak nebudem môcť podporiť predĺženie prechodného režimu čiastočnej viazanosti, a to pre dohodu podporenú všetkými členskými štátmi s produkciou tabaku pri schvaľovaní tohto balíčku o stredomorských produktoch v roku 2004. Dnes večer sa však teším na veľmi živú a zaujímavú diskusiu.

 
  
MPphoto
 
 

  Wiesław Stefan Kuc, spravodajcaVýboru pre rozpočet požiadaného o stanovisko. − (PL) Vážená pani predsedajúca, pani komisárka, subvencovanie produkcie tabaku je spolu s bojom proti fajčeniu tabakových výrobkov už mnoho rokov predmetom sporov. Fond Spoločenstva pre tabak, ktorý v súčasnej dobe spotrebováva 5 % tabakovej podpory, však slúži k financovaniu výskumu odstraňovania nepriaznivých účinkov fajčenia, osvetových kampaní a odbornej prípravy producentov tabaku s cieľom, aby prešli na produkciu iných plodín.

Som autorom stanoviska Výboru pre rozpočetk správe pána Berlata. Pokračovanie financovania Fondu Spoločenstva pre tabak v budúcich dvoch rokoch je nanajvýš vhodné, ale je otázkou, či dôvody na jeho existenciu po skončení tohto obdobia pominú, pretože ako vieme, ľudia fajčia a fajčiť neprestanú. Fajčiť budú aj bez ohľadu na to, či v Európe pestujeme tabak alebo nie. Tento problém nezmizne ani so skončením subvencií pre pestovateľov tabaku. Existencia fondu preto musí pokračovať. Môžeme zmeniť jedine spôsob jeho financovania.

 
  
MPphoto
 
 

  Ioannis Gklavakis , v mene skupiny PPE-DE. – (EL) Vážená pani predsedajúca, s radosťou konštatujem prítomnosť pani komisárky, pretože verím, že je to veľmi spravodlivá žena. Dovoľte mi vysvetliť.

Po prvé, zdôrazňujem kolegovi z Výboru pre rozpočet, že sa staviame proti fajčeniu a podporujeme rozsiahlu protitabakovú kampaň. Pokiaľ však ľudia naďalej fajčia a vytvárajú zodpovedajúci dopyt po tabaku, nepotrebujeme túto plodinu dovážať z tretích krajín. Pestujme ju v Európe.

K tejto správe pánovi Berlatovi blahoželám a plne ju schvaľujem. Žiadam, aby financovanie Fondu Spoločenstva pre tabak pokračovalo. Pani komisárka, my poľnohospodári sme radi prijali jednopercentné zvýšenie sadzby zrážky do osvetového fondu proti fajčeniu, aj keď sú to peniaze, ktoré nám beriete. Toto zvýšenie radi akceptujeme. Žiadame vás však, aby status quo v oblasti tabaku zostal zachovaný až do roku 2013.

Pani komisárka, považujem vás za veľmi spravodlivú ženu. Prečo by mali byť pestovatelia tabaku diskriminovaní? Žiadame preto stiahnutie tohto opatrenia a zachovanie statusu quo do roku 2013. Navyše, ako viete, pestovatelia tabaku vo všetkých krajinách, a najmä v mojej vlastnej krajine, sa radia medzi našich najchudobnejších poľnohospodárov a často pochádzajú z najchudobnejších, najzanedbanejších regiónov, kde sa v mnohých prípadoch nedajú pestovať iné plodiny. Pokiaľ ukončíme tento režim a zrušíme podporu, potom týmto regiónom hrozí úpadok a zhoršovanie životného prostredia.

Preto žiadam zachovanie statusu quo v súlade so správou pána Berlata a s jeho a mojimi pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi. Pani komisárka, pretože viem, že ste veľmi spravodlivá, verím, že môžem počítať s vašou podporou nášho návrhu.

 
  
MPphoto
 
 

  Alejandro Cercas, v  mene skupiny PSE. (ES) Vážená pani predsedajúca, pani komisárka, veľmi vám ďakujem za vašu dnešnú prítomnosť. Hovoril som s hajtmanom svojho regiónu, ktorý má o vás vysokú mienku, a ja jeho mienku dnes môžem potvrdiť.

Hovorím sám za seba a v mene tieňovej spravodajkyne mojej skupiny, pani Rosy Miguélezovej, na podporu pána Berlata, pretože jeho postoj sa mi zdá byť najrozumnejším.

Správa pána Berlata sa zaoberá výlučne Fondom Spoločenstva pre tabak, fondom Spoločenstva určeným na boj proti fajčeniu. Požaduje na túto kampaň viac času a viac finančných prostriedkov. Z toho dôvodu by za túto správu mali hlasovať aj poslanci, ktorí sú proti prémiám za tabak, pretože jej cieľom je zväčšenie časového fondu a pôsobnosti pre boj proti tabaku.

Slovo tabak však vzbudzuje u mnohých poslancov veľmi silné pocity, ktoré vedú k zmäteniu. Zamieňajú potom Fond Spoločenstva pre tabak s prémiami Spoločenstva a hovoria, že žiadame o pokračovanie prémií. To nie je pravda. Hovoríme tu o situácii fondu do roku 2013.

Zamieňajú produkciu za spotrebu. Problémom Európy nie je produkcia. Európa produkuje len veľmi málo tabaku. Problémom Európy je spotreba tabaku dovážaného z mimoeurópskych krajín.

Zamieňajú tiež tabak s fajčením. To je ako zamieňať alkohol s alkoholizmom. Táto rastlina, ktorá je poľnohospodárskou plodinou, má množstvo využití, vrátane lekárskeho, kým fajčenie je choroba.

Pokiaľ chcú vyhladiť spotrebu, mali by svoje útoky oveľa viac zamerať na dovoz, výrobu, propagáciu a obrovský tabakový priemysel ako celok, a nie na chudobných poľnohospodárov v mojej krajine, ktorí sú zodpovední za iba 5 % tabaku, ktorý sa v Európe vyfajčí.

Záverom by som, pani komisárka, povedal, že nefinancujeme tabak pre tabak, ale preto, že vytvára rad pracovných miest, a to nielen medzi bezprostrednými producentmi tabaku, ale v pestovateľských oblastiach ako celku. Mnoho producentov tabaku dokonca chce prestať s jeho pestovaním, pretože si zarobia viac bez práce. Dotyčné oblasti sa však zrútia, ak stratia tisícky pracovných miest pre ženy a prisťahovalcov, ako sa to stalo v iných oblastiach Európy.

Žiadajú iba čas, čas na reorganizáciu svojich hospodárstiev.

Pani komisárka, veľmi vám ďakujem za vašu trpezlivosť a dúfam, že podáte ruku nie pánovi Berlatovi, ale pracovníkom, ktorí tento Parlament sledujú v nádeji, že nebude používať dvojaký meter. Dúfam, že tu nik nebude zamieňať to, čo by rád videl, s realitou, a tiež dúfam, že tu nik nebude uprednostňovať svoje vlastné záujmy pred záujmami týchto skromných ľudí.

 
  
MPphoto
 
 

  Friedrich-Wilhelm Graefe zu Baringdorf, v  mene skupiny Verts/ALE.(DE) Vážená pani predsedajúca, pani komisárka, mám dojem, že cieľom tohto návrhu je, ako hovoria vo Vestfálsku, hodiť klobásu mastnou stranou, inými slovami, obetovať niečo malé a dúfať v zisk väčšieho. Inými slovami, tabakový fond sa používa v snahe zaistiť viazanosť tabakovej prémie do roku 2013. Pre silnú opozíciu väčšiny poslancov k fajčeniu a otázky mnohých poslancov, ako môžeme vzhľadom na nebezpečenstvo fajčenia podporovať pestovanie tabaku, bol fond, ktorý, ako všetci vieme, sa tiež používa na financovanie osvety o škodlivých účinkoch fajčenia, tu v Parlamente použiť na presadenie tabakových prémií.

Vždy som bol priaznivcom tabakových prémií, pretože verím, že tieto dve veci spolu nesúvisia, ale potom by sme nemali pokrytecky predstierať, že robíme niečo pre boj proti fajčeniu, keď v skutočnosti sledujeme iný zámer, totiž zachovanie prémií. V stávke tu nie je zachovanie prémií. Ide v podstate o otázku viazanosti prémií a cieľom je zabrániť ich oddeleniu. Stále robíme, ako by oddelenie malo pestovateľov tabaku o prémiu pripraviť. Vieme ale, že to nie je pravda, a túto celú otázku sme vskutku už prediskutovali v súvislosti s bavlnou. Podniky finančnú podporu uvítajú, jediný rozdiel je, že už nebudú nútení pestovať tabak, a ja verím, že to dáva zmysel.

Pamätám si na cestu Výboru pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka do severného Grécka, kde sme navštívili tých najchudobnejších z chudobných. Videli sme chudobné regióny, tie ale neboli chudobné z dôvodu oddelenia podpory, ktoré v tej dobe nebolo ešte ani zavedené, ale preto, že tabakový priemysel neplatil pestovateľom v týchto regiónoch za tabak poctivú cenu a zneužil v tej dobe vyplácané prémie k zrazeniu cien tak nízko, že pestovateľom z ich prémií vôbec nič nezostalo. Vtedy sme to považovali za neuveriteľné a čudovali sme sa, prečo pestovatelia v tomto regióne, ktorí pestovali aromatický tabak, používaný po celom svete ako špeciálny tabak do zmesí, nepoberali platby dostatočné k tomu, aby si pestovaním tabaku zarobili na živobytie, a to bez ohľadu na prémie.

Ak sa už tabak v dôsledku oddelenia v niektorých regiónoch alebo krajinách s úplným oddelením tabakovej podpory nepestuje, neznamená to, že v týchto regiónoch existujú alternatívy, ale že pestovatelia nie sú schopní kryť náklady na pestovanie tabaku. Preto potrebujeme s tabakovým priemyslom zúčtovať tak, aby konečne začal pestovateľom vyplácať slušnú cenu.

Pani komisárka, verím, že by bolo lepšie prenechať osvetu o fajčení iným, lebo v Európskej únii už robíme osvety dosť, a namiesto toho previesť tieto prostriedky na rozvoj vidieka a na diverzifikačné opatrenia pre tieto najchudobnejšie regióny. Okrem toho, tieto prostriedky môžu byť doplnené ďalšími prostriedkami na to, aby v týchto regiónoch boli popri zamestnaní vo výrobe tabaku vytvorené ešte iné pracovné miesta.

 
  
MPphoto
 
 

  Janusz Wojciechowski , v mene skupiny UEN. (PL) Vážená pani predsedajúca, rozhodnutia prerokovávané v tejto snemovni majú zriedkakedy tak závažné dôsledky pre tak veľký počet ľudí. Rozhodnutie, pred ktorým dnes stojíme, sa týka existencie či neexistencie producentov tabaku v Európe. Pestovanie tabaku zaisťuje živobytie asi 120 000 poľnohospodárom, a ak zahrnieme do tohto počtu aj sezónnych pracovníkov, zamestnáva v starých i nových členských štátoch spolu 400 000 ľudí. Prípad Grécka už ukázal, že takzvaná reforma odvetvia tabaku v skutočnosti znamená jeho likvidáciu. Ide o rozsudok smrti pre 120 000 poľnohospodárskych podnikov, väčšinou malých rodinných hospodárstiev. Poznám takéto tabakové hospodárstva v Poľsku, ale nachádzajú sa aj tu, v okolí Štrasburgu. Hovoríme tu o veľkej dráme pre ľudí, ktorí produkcii tabaku venovali celý svoj život. V mene čoho majú byť pripravení o živobytie? Likvidácia pestovania tabaku nezabráni ľuďom vo fajčení. Budú fajčiť cigarety vyrábané z dovážaného tabaku. Táto reforma nepomôže nikomu, a uškodí mnohým.

Preto plne podporujem správu pána Berlata, ktorá sa oprávnene stavia na obranu producentov tabaku, a pripájam svoj hlas k hlasom pána Gklavakisa a pána Cercasa.

 
  
MPphoto
 
 

  Diamanto Manolakou, v mene skupiny GUE/NGL. – (EL) Vážená pani predsedajúca, pestovatelia tabaku sú kruto postihovaní, pretože kampaň proti fajčeniu sa v podstate rovná politike proti tabaku. V dôsledku toho je tabak pestovaný v EÚ považovaný za nezdravý, kým dovážaný tabak nie. To je nelogické, nevedecké a nespravodlivé. Výsledky tejto politiky sú dobre známe: napriek všetkým kampaniam je fajčenie na vzostupe, kým produkcia v EÚ prudko klesá. Dochádza k stratám pracovných miest, desiatky tisíc malých a stredných pestovateľov tabaku sú ruinovaní, a pritom dovozy tabaku vzrástli na viac než 1,2 miliardy EUR ročne.

Objem pestovania tabaku v Grécku poklesol o 73 %. Neustále rastie počet nezamestnaných pestovateľov tabaku. Celé oblasti sú opúšťané, pretože sa tam nepestujú žiadne alternatívne plodiny.

Považujeme za nevyhnutné zrušiť nariadenie, ktoré počínajúc rokom 2010 prevádza 50 % priamej podpory do druhého piliera. Všetky zrážky zo subvencií by mali byť okamžite zrušené, aby mohlo pokračovať pestovanie tabaku, pretože 70 % dopytu uspokojuje dovoz. Subvencie by mali byť viazané na produkciu a mali by byť nedeliteľnou súčasťou zaručených minimálnych cien, zodpovedajúcich výrobným nákladom jednotlivých odrôd.

Keďže má správa pána Berlata pozitívne prvky, ktoré toto všetko podporujú, budeme za ňu my, poslanci Európskeho parlamentu za Komunistickú stranu Grécka (KKE), hlasovať.

 
  
MPphoto
 
 

  Hélène Goudin, v  mene skupiny IND/DEM.(SV) Vážená pani predsedajúca, subvencie pre pestovanie tabaku sú jasným príkladom dvojakých štandardov, ktorými sa EÚ a Európsky parlament vyznačujú. EÚ hrdo vyhlásila prioritu boja proti chorobám a každoročne vynakladá niekoľko miliónov švédskych korún na informačné kampane, kým mimo javiska subvencuje stratových pestovateľov tabaku sumami rádovo niekoľko miliárd korún ročne.

Podľa správy bude platnosť systému postupného znižovania tejto podpory predĺžená až do roku 2013. Spravodajca si chce umyť ruky nad negatívnymi účinkami spotreby tabaku. Podľa zjednodušujúceho argumentu je vplyv na konečnú spotrebu zanedbateľný, pretože produkcia tabaku v EÚ je tak malá, predstavuje iba 4 %. Čo to je za odôvodnenie? To má azda ospravedlniť pokračovanie subvencií? Domnievam sa, že produkcia tabaku v EÚ je o 4 % vyššia, než by mala byť. Okrem toho je európsky tabak taký zlý, že sa ho na európskom trhu predá iba zlomok. Tretina sa spáli. Zvláštne záujmy tabakového priemyslu nám už diktujú príliš dlho. Naši ľudia potrebujú, aby sme čelili svojej politickej zodpovednosti.

Dámy a páni, posledné potiahnutie máva zlú chuť. Je načase zbaviť sa dvojakých štandardov. Preto vás naliehavo vyzývam, aby ste zajtra hlasovali proti správe.

 
  
MPphoto
 
 

  Esther Herranz García (PPE-DE). (ES) Vážená pani predsedajúca, v dôsledku najnovšej reformy bude podpora odvetviu tabaku v roku 2010 znížená o 50 %. Domnievam sa, že ide o bezprecedentné opatrenie, ktoré producentov tabaku v porovnaní so zvyškom poľnohospodárov Únie jasne znevýhodňuje. Žiadne iné poľnohospodárske odvetvie neutrpelo tak drastický škrt a ten, navyše, sa pridá ku škrtom v dôsledku zmien priamej podpory, o ktorej bude Rada ministrov rozhodovať zajtra.

Myslím si, že je namieste citovať niektoré čísla o tomto odvetví. Najmenej 80 % európskeho tabaku sa pestuje v znevýhodnených regiónoch. V španielskej oblasti Extremadura, do ktorej sa sústreďuje väčšina národnej produkcie, sa reforma týka 20 000 rodín s ročným obratom rovnajúcim sa 26 % celkovej hodnoty poľnohospodárskej produkcie regiónu.

Tabak sa navyše v Španielsku sústreďuje do malých jednotiek s vysokým podielom žien na pracovnej sile, a to na farmách, ako aj v odvetví ako celku. Ďalej by sme nemali zabúdať, že Európska únia produkuje iba 5 % svetového tabaku a 70 % tabaku, ktorý spotrebováva, dováža. Zmiznutie produkcie tabaku v Spoločenstve preto nijak nezaistí zníženie jeho spotreby.

Takzvaná kontrola stavu Spoločnej poľnohospodárskej politiky predstavuje ideálny okamih na reflexiu dôsledkov, ktoré by toto rozhodnutie mohlo mať pre regióny ako Extremadura, kde sa okolo tejto plodiny vytvorila významná sociálna a hospodárska komunita a kde sa ako jediné riešenie doposiaľ ponúka zmena plodiny.

Reforma tohto odvetvia je navyše v rozpore s očakávaniami poľnohospodárskeho sektora Spoločenstva ako celku, pretože Spoločenstvo zaručilo jeho stabilitu až do konca obdobia súčasného finančného plánovania, t. j. do roku 2013.

Správa prijatá Výborom pre poľnohospodárstvo, ktorá podporuje predĺženie platnosti Fondu Spoločenstva pre tabak, zohľadňuje záujmy spotrebiteľov a zároveň spochybňuje správnosť rozhodnutia o škrtoch podpory poľnohospodárom, pretože fond je sám financovaný zrážkami z priamej podpory poľnohospodárom.

 
  
  

PREDSEDÁ: PÁN SIWIEC
podpredseda

 
  
MPphoto
 
 

  Lily Jacobs (PSE). – (NL) Tabak každoročne zabije okolo pol milióna Európanov. Dokonca aj medzi nefajčiarmi zomrie ročne 19 tisíc osôb na následky pasívneho fajčenia.

Ako to všetko viem? Toto posolstvo totiž vysiela sama Európska únia v televíznych šotoch, ktoré bežia vo všetkých 27 členských štátoch v rámci rozsiahlej kampane proti fajčeniu. Vyčlenili sme na ňu celkom 18 miliónov EUR, ale táto suma je len kvapkou v mori v porovnaní so subvenciami, ktoré Európska únia každoročne vypláca pestovateľom tabaku. Ešte v tomto roku na nich Brusel utratí 320 miliónov EUR. Pred tromi rokmi to bola prakticky 1 miliarda EUR.

Nie je veľmi zvláštne, že sa snažíme bojovať proti fajčeniu a zároveň európskymi daňovými výnosmi financujeme produkciu tabaku? Okrem toho sa pokračovanie tohto financovania obracia proti celej koncepcii našich reforiem poľnohospodárskej politiky, podľa ktorej máme rušiť poľnohospodárske subvencie. Vážený pán predsedajúci, návrh Európskej komisie na predĺženie podpory tabakovému fondu do rokov 2008 a 2009 má moju plnú podporu, ale fond nesmie byť používaný ako zámienka k pokračovaniu tabakových subvencií do roku 2013. Aj napriek obrovskej úcte k argumentom kolegov poslancov verím, že v tomto prípade musí mať verejné zdravie prednosť.

 
  
MPphoto
 
 

  Roberta Angelilli (UEN). – (IT) Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, najprv by som chcela pánovi spravodajcovi pogratulovať ku skvelej práci. Jeho správa plní dvojaký cieľ: predĺžením financovania Európskeho tabakového fondu posilňuje opatrenia na boj proti fajčeniu a zároveň zlaďuje odvetvie tabaku s ostatnými spoločnými organizáciami trhu, ktoré sa automaticky skončia finančným rokom 2012.

Boj proti fajčeniu však nesmie znamenať koniec pestovania tabaku v Európe, pretože Európa je najväčším svetovým dovozcom surového tabaku a svoje potreby zo 75 % uspokojuje dovozom z tretích krajín, z čoho má často prospech tabak pestovaný bez záruky hygienických kontrol. Akékoľvek zrušenie podpory by viedlo iba k zániku produkcie a zvýšeniu dovozu, a na fajčenie by nemalo vplyv.

 
  
MPphoto
 
 

  Kartika Tamara Liotard (GUE/NGL). – (NL) Ťažko povedať, čo je absurdnejšie, či subvencie Európskej únie pre pestovanie tabaku, alebo skutočnosť, že potom Európa časť týchto subvencií prevádza do fondu, ktorý odrádza od fajčenia tabaku. Podobné úplne pokrytecké opatrenia sú presne dôvodom, prečo má verejnosť takú malú dôveru v EÚ. Argument, že EÚ produkuje pomerne málo tabaku, neobstojí. Stále ešte je v každej škatuľke jedna cigareta subvencovaná EÚ. Kvalita tejto cigarety je potom v každom prípade taká nízka, že ju v Európe nechceme vyfajčiť, a radšej ju vyvezieme niekam inam.

V súlade so želaním tohto Parlamentu musí skončiť subvencovanie tabaku. Časť týchto subvencií sa tiež nesmie používať ako kamufláž v kampaniach proti fajčeniu, ako si praje Komisia. Týchto subvencií už mám dosť. Musia byť jednoducho s okamžitou platnosťou zrušené.

 
  
MPphoto
 
 

  Bogdan Golik (PSE). – (PL) Vážený pán predsedajúci, Berlatova správa sa zaoberá spojením zdravotnej a poľnohospodárskej problematiky. Navýšenie finančného príspevku z 5 % na 6 % spolu s navrhovaným predĺžením platnosti systému do obdobia rokov 2009 – 2012 vedie k značnému nárastu objemu prostriedkov vyčlenených na fond, a to o celých 81 miliónov EUR. Mnoho poľnohospodárov a organizácií tento návrh nariadenia plne podporuje. Poľskí aj európski producenti tabaku očakávajú, že prijatie správy povedie k rozšíreniu činnosti Fondu Spoločenstva pre tabak, ktorý má prvoradý význam pre verejné zdravie, a k zachovaniu odvetvia produkujúceho tabak pre 100 000 pestovateľov tabaku v Európe.

Navrhované nariadenie umožňuje bez dodatočných rozpočtových výdavkov udržať systém subvencií, ktorý sčasti napomáha produkcii tabaku, čím zabraňuje diskriminácii pestovateľov tabaku v porovnaní s inými poľnohospodárskymi odvetviami.

Pani komisárka, je nevyhnutné, aby sme hneď zajtra v súvislosti s predstavením kontroly stavu obnovili veľmi dôležitú debatu o budúcnosti produkcie tabaku v Európe.

 
  
MPphoto
 
 

  Andrzej Tomasz Zapałowski (UEN). – (PL) Vážený pán predsedajúci, v dnešnej rozprave sa argumenty poľnohospodárskych producentov stretávajú s argumentmi skupín agitujúcich za zdravie európskeho obyvateľstva. Bude ale európske obyvateľstvo zdravšie, keď bude fajčiť tabak jednoznačne nízkej kvality dovážaný z tretích krajín? Ak zničíme našu vlastnú produkciu, budeme dovážať nie 70 %, ale celých 100 %. Rovnako musíme zvážiť, či diskriminácia poľnohospodárov pestujúcich tabak namiesto pomoci pri rozvoji vidieckych oblastí nepovedie v niektorých regiónoch Európskej únie k ďalšiemu prehĺbeniu hospodárskeho kolapsu a rastu nezamestnanosti. Samozrejme, potom do nich môžeme napumpovať finančnú pomoc pre nezamestnaných, pretože sme tak bohatí, že si môžeme dovoliť zničiť naše vlastné poľnohospodárstvo v prospech poľnohospodárstva na Ďaleko východe, ktoré sme nútení podporovať, aby sme bojovali s ich vlastnou nezamestnanosťou.

Správu pána Berlata plne podporujem.

 
  
MPphoto
 
 

  Thijs Berman (PSE). – (NL) Európski poľnohospodári pestujúci tabak by zaň od EÚ nemali dostať ani cent. Tabakové subvencie sú úplne zjavne už mnoho rokov obrovským zdrojom príjmov poľnohospodárov, sú pre nich akousi politikou sociálneho zabezpečenia, ktorá nebola hodná tohto mena. Daňové výnosy by však zásadne nemali byť vynakladané na nezdravé produkty. Ohľadom subvencií máme teda len jedinú voľbu: zrušiť ich.

Návrh v správe pána Berlata je smiešnym pokusom dosiahnuť predĺženie platnosti tabakových subvencií najmenej do roku 2012. To sa nesmie stať a existuje pre to ešte ďalší dôvod. Rozvojové krajiny považujú subvencovanie európskeho tabaku za celkom nespravodlivé. Ide o nekalú súťaž s týmito chudobnými poľnohospodármi, ktorá je v priamom rozpore s rozvojovou politikou Európskej únie, a tak vytvára klasický príklad, akým spôsobom môže jedna verejná politika podkopávať druhú.

Povzbuďme európskych poľnohospodárov, aby pestovali plodiny, ktoré sú teraz finančne rentabilné, napríklad v súčasnej dobe také chýbajúce obilniny. Ukážme však tiež solidaritu a v záujme verejného zdravia a v záujme súladu európskej politiky s rozvojom najchudobnejších krajín sveta nechajme, aby sa tabakové subvencie vykúrili raz navždy. Tak vyzerá solidarita.

 
  
MPphoto
 
 

  Armando Veneto (PPE-DE). – (IT) Pán predsedajúci, dámy a páni, niektoré skutočnosti sú nesporné. Po prvé, je isté, že úplné oddelenie vedie k zníženiu produkcie. Po druhé, aj keď v Európe prestaneme pestovať tabak, neznamená to, že zníženie európskej produkcie zníži populáciu fajčiarov. Po tretie, bez dosiahnutia konkrétneho výsledku tu potenciálne odsudzujeme stovky a tisícky ľudí k hladovaniu.

Preto verím, že na jednej strane by podpora pre pestovateľov tabaku mala byť využívaná na vysvetľovanie škodlivých účinkov fajčenia spotrebiteľom – a z tohto hľadiska by peniaze na osvetu mali, samozrejme, pochádzať z tejto podpory – ale zároveň verím, že by sme mali pestovateľom tabaku s pomocou časového vankúša umožniť pomalé ukončenie produkcie a odchod z tohto odvetvia. Domnievam sa preto, že by sme mali hlasovať za Berlatovu správu.

 
  
MPphoto
 
 

  Zbigniew Krzysztof Kuźmiuk (UEN). – (PL) Rád by som v tejto diskusii uviedol tri body. Po prvé, Európska komisia často opakuje myšlienku oddelenia platieb od produkcie. Ide o prístup, ktorý zjavne vedie k obmedzovaniu poľnohospodárskej produkcie v Európe. Pani komisárka Fischerová Boelová dnes túto myšlienku znovu zopakovala, tentoraz s odkazom na produkciu tabaku.

Po druhé, musíme mať na pamäti, že k produkcii tabaku dochádza v starých i nových členských štátoch na malých rodinných farmách v tých najhoršie rozvinutých regiónoch. Likvidácia tejto produkcie obmedzí príležitosti pre rozvoj týchto regiónov a ohrozí existenciu malých poľnohospodárskych podnikov.

Po tretie a záverom, je pravda, že pestovanie tabaku vzbudzuje spory, ale jeho obmedzenie v Európe znamená rast vývozu tabaku z tretích krajín. Pán Berlato nám povedal, že objem dovozu tabaku dosiahol v minulom roku 1,2 miliardy EUR.

Dúfam, že pri formulovaní svojho stanoviska vezme Európska komisia tieto varovania do úvahy.

 
  
MPphoto
 
 

  Ioannis Gklavakis (PPE-DE).(EL) Vážený pán predsedajúci, tlieskam kolegom poslancom, ktorí prejavili takú citlivosť v otázke fajčenia. Verím, že všetci z nás bez výnimky stojíme proti fajčeniu, ale priatelia, rád by som zdôraznil jeden zásadný rozdiel: fajčenie a pestovanie tabaku sú dve úplne odlišné veci. Poskytnime toľko prostriedkov, koľko len máme k dispozícii, hovorme na túto tému, ako len môžeme, a urobme všetky kroky v našich silách, aby sme presvedčili kolegov poslancov a našich spoluobčanov, aby nefajčili. Vzhľadom na to, že ľudia budú fajčiť tak či tak, nemôžem pochopiť, prečo máme tabak dovážať, miesto toho, aby sme ho pestovali sami. Teraz by som na vás rád apeloval ako na ochrancov životného prostredia. Tabak je plodina vyžadujúca málo vody, málo hnojív a málo pesticídov a pestujú ho chudobní poľnohospodári na neúrodných pôdach. Som si istý, že aj medzi vami, ktorí vystupujete proti fajčeniu a spájate fajčenie s pestovaním tabaku, sa prejaví túžba po ochrane životného prostredia a ľudskosť, a tie vás povedú k zmene názoru. Spájať fajčenie s pestovaním tabaku je ako zamieňať naše svetoznáme vinárstvo s alkoholizmom. Mali by sme z dôvodu alkoholizmu prestať s pestovaním viniča?

 
  
MPphoto
 
 

  Mariann Fischer Boel, členka Komisie. − Vážený pán predsedajúci, ďakujem vám všetkým, ktorí ste prispeli do tejto rozpravy, a ďakujem vám ešte raz za podporu predĺženia platnosti prevodu do tabakového fondu.

Som si, samozrejme, vedomá toho, že diskusie o tabakovej politike sú veľmi citlivou témou, a môžem vám povedať, že sem ich zažila nedávno, pri svojej aprílovej návšteve Grécka. Musím tiež jasne povedať, že predĺženie platnosti tabakového fondu nie je pozvaním na opätovné otvorenie tabakovej reformy z roku 2004, a podľa mňa si musíte uvedomiť, že dohoda o tejto reforme je uzavretá záležitosť. A myslím si tiež, že musíte vziať do úvahy fakt, že túto reformu podporili všetky členské štáty s produkciou tabaku. Preto by bolo trochu zložité celú diskusiu znovu otvárať.

Myslím si, že je tiež dôležité mať na pamäti, že subvencie producentom tabaku nezastavujeme. Naopak, aj naďalej im vyplácame najvyššiu priamu platbu, čiže najvyššie subvencie, viac než komukoľvek inému v odvetví poľnohospodárstva. Skutočne, žiadna iná plodina nedostáva takú vysokú priamu platbu.

Budeme sa preto držať rozhodnutia oddeliť podporu v roku 2009 a presunúť ju od roku 2011 do politiky rozvoje vidieka.

Preto si myslím, že namiesto plytvania alebo využívania veľkého množstva času a značného úsilia na boj proti tomu, čo bolo v Rade dohodnuté v roku 2004, by členské štáty a producenti tabaku, celé odvetvie tabaku, mali preskúmať možnosti v rámci politiky rozvoja vidieka, pretože tam budú k dispozícii značné prostriedky na reštrukturalizáciu, na snahy o zmenu predmetu podnikania v poľnohospodárstve.

S trochou predstavivosti – hoci viem, že nemôžeme vo všetkých oblastiach pestovať všetko – som si istá, že sa dá nájsť riešenie, ak budú členské štáty, odvetvie tabaku a producenti tabaku spolupracovať na hľadaní životaschopných riešení pre tieto oblasti, a to aj v období po roku 2011.

 
  
MPphoto
 
 

  Sergio Berlato, spravodajca. (IT) Vážený pán predsedajúci, rád by som sa poďakoval pani komisárke a poslancom, ktorí tu hovorili. Zdôraznil by som, že ak ide o budúcnosť odvetvia tabaku v Európe, bola Komisia nedávno odovzdaná formálna žiadosť, podpísaná ministrami prakticky všetkých členských štátov, ktoré tabak produkujú, a to vrátane krajín, ktoré sa rozhodli pre úplné oddelenie, a nových členských štátov, aby Komisia predložila návrh nariadenia o predĺžení doterajšieho systému podpory tabakovej produkcie až do roku 2013. Táto vec sa musí riešiť v rámci teraz prebiehajúcich rokovaní o „kontrole stavu“ Spoločnej poľnohospodárskej politiky.

Pán predsedajúci, na záver by som rád vyzval kolegov poslancov – ktorí by na prvý pohľad mohli o opatrenie zahŕňajúce iba zrážku z podpory pestovateľom v piatich členských štátoch, ktoré zachovali čiastočnú viazanosť podpory, javiť menší záujem – aby si uvedomili skutočnosť, že využívanie týchto prostriedkov a informačné iniciatívy fondu budú aj naďalej zamerané v prospech zdravia všetkých občanov Únie.

Rád by som tiež zdôraznil, že sa tu možno dopúšťame zásadného nedorozumenia: táto správa nehovorí a nerozhoduje o predĺžení podporných platieb producentom tabaku. Naopak, hlasujeme iba o správe, ktorá obhajuje predĺženie financovania Fondu Spoločenstva pre tabak. Pokiaľ ide o predĺženie podporných platieb, bude sa o ňom rozhodovať neskôr, a nie je predmetom tejto správy, ktorá, ako sem už povedal, sa týka predĺženia financovania Fondu Spoločenstva pre tabak, a nie predĺženia podporných platieb producentom tabaku v blízkej a dohľadnej budúcnosti.

 
  
MPphoto
 
 

  Predsedajúci. − Rozprava je ukončená.

Hlasovanie sa bude konať v utorok 20. mája 2008.

 

25. Hodnotenie programu PEACE a stratégií pre budúcnosť (rozprava)
MPphoto
 
 

  Predsedajúci. − Ďalším bodom je správa pani Bairbry de Brúnovej, v mene Výboru pre regionálny rozvoj, o hodnotení programu PEACE a stratégiách pre budúcnosť (2007/2150(INI)) (A6-0133/2008).

 
  
MPphoto
 
 

  Bairbre de Brún, spravodajkyňa. Vážený pán predsedajúci, Program pre mier a zmierenie veľkou mierou napomohol národnému procesu mieru a zmierania v Írsku.

Z prvého programu PEACE I bolo v období rokov 1995 – 1999 vyčlenených 750 miliónov EUR a z druhého programu PEACE II bolo v rokoch 2000 – 2007 vyčlenených 994 miliónov. Z tretieho programu PEACE III bude do roku 2013 vyčlenených 333 miliónov EUR.

Vyčlenené prostriedky bol veľmi prínosne využité na podporu tých, ktorí chceli odložiť spory a podieľať sa na procese zmierenia. Ako teraz vidíme, tieto prostriedky predstavujú dobrú investíciu, pretože v Severnom Írsku a hraničných okresoch prekvitá podnikanie.

Zmierenie a budovanie mieru predstavuje priebežný proces. Spoločná výkonná moc v Belfaste teraz rozhoduje o miestnych otázkach pre miestnych ľudí. Pred desiatimi dňami sa uskutočnila v Belfaste dôležitá investičná konferencia, na ktorej investori s nadšením študovali investičné príležitosti. Tieto kroky zdôrazňujú novú dôveru v našu politickú a hospodársku budúcnosť. Značný podiel na povzbudení dôvery mal vklad programu PEACE a vklad Medzinárodného fondu pre Írsko, do ktorého Európska únia prispieva najväčšou časťou.

Kým účastníci začínajú s realizáciou tretieho programu, PEACE III, môžem s radosťou predložiť stanovisko Parlamentu o práci a rad kritických zhodnotení úlohy PEACE do budúcnosti. Rada by som poďakovala členom Výboru pre regionálny rozvoj za podporu a tieňovým spravodajcom za všetky podnety.

Zapojenie, uznanie vzájomnej závislosti, podpora rozmanitosti a úspešné odstraňovanie nerovností, to všetko sú dôležité prvky budovania mieru a obnovy spoločnosti, ako aj ochrany a presadzovania ľudských práv.

V programoch PEACE sú ľudia najviac zasiahnutí konfliktom vybavovania dôverou k tomu, aby sa aktívne zapojili do budovania mieru. Posilňovanie schopností miestnych ľudí je ústredným prvkom programu PEACE a rada by som pri tejto príležitosti ocenila dobrovoľné organizácie, podniky, miestne skupiny a členov obecných zastupiteľstiev a tých, ktorí pracujú s bývalými väzňami a obeťami a tými, čo prežili ich útoky, za ich nesmiernu oddanosť komunite a procesu zmierenia.

Spolupráca medzi účastníkmi programov financovaných PEACE by nemala zaniknúť s koncom týchto programov. O podporu ich práce, ktorá bola tak účinne začatá, žiadame vládne ministerstvá, aby sme zaistili pokračovanie financovania tejto hodnotnej práce. Mali by sme nájsť nejaký spôsob ako podporným skupinám pre obete a tých, čo prežili, sprístupniť finančnú podporu aj po skončení prílevu prostriedkov z programu PEACE.

Niečo sa, samozrejme, sa môže aj vrátiť a je možné sa podeliť o skúsenosti týkajúce sa prvkov tých iniciatív financovaných programom PEACE I a Medzinárodným fondom pre Írsko, ktoré sa stretli s úspechom. Skúsenosti z týchto iniciatív by sa mali sprostredkovať ľuďom, ktorí sa venujú budovaniu mieru v medzinárodnom meradle, a o týchto možnostiach v súčasnej dobe rokujeme.

Táto správa sa vám pokúša povedať, aké poučenia si môžeme vziať, a ja vítam dnešnú rozpravu o nej.

 
  
MPphoto
 
 

  Danuta Hübner, členka Komisie. − Vážený pán predsedajúci, vážené poslankyne, vážení poslanci, pani de Brúnová, rada by som vám úvodom poďakovala za skvelú prácu na hodnotení programu PEACE a tiež na stratégiách pre budúcnosť. Komisia súhlasí s vaším názorom, že zásahy Európskej únie na podporu mierového procesu v Severnom Írsku prispeli k väčšiemu zblíženiu oboch komunít a pomohli rozvoju väzieb medzi komunitami i naprieč hranicami.

Komisia tiež uznáva, že budovanie mieru predstavuje dlhodobý a mnohorozmerný proces, a uznávame tiež, že budovanie mieru si vyžaduje pružný prístup a ochotu umožniť experimenty a prijímanie inovatívnych opatrení. Ale možno najdôležitejšie poučenie z programu PEACE sa týka účinnosti prístupu „zdola nahor“. Ten umožnil ľuďom a organizáciám pôsobiacim v teréne riešiť problémy a otázky, ktorým čelili komunity na miestnej úrovni. Zviedol dohromady ľudí z oboch komunít, a čo je veľmi dôležité, dal im pocit vlastníctva mierového procesu a zodpovednosti za neho.

Je veľmi dôležité zameriavať sa na ľudí najviac zasiahnutých konfliktom, ale pri zmene postojov a vnímania boli rovnako dôležité aj projekty pracujúce s mladými ľuďmi, našou budúcnosťou. V neposlednej rade sme sa poučili o nevyhnutnosti projektov podpory žien, pretože úloha žien v budovaní mieru a podpore zmierenia je kľúčovým faktorom stability a trvanlivosti procesu.

Komisia sa okrem toho domnieva, že skúsenosti získané zo zásahov EÚ v Severnom Írsku a mierotvorných iniciatív by sa mali skutočne zaznamenať s cieľom poskytnúť osvedčené postupy ďalším oblastiam sveta, ktoré sa spamätávajú po konfliktoch, alebo ktoré čelia podobným problémom sociálnej integrácie. Viem, že Severné Írsko aktívne pracuje na vytvorení strediska na riešenie konfliktov a v tejto úlohe ich podporujem.

Tiež by som sa rada zmienila o úspešnom seminári o Severnom Írsku počas dní otvorených dverí vlani v októbri. Nielenže boli všetky miesta na seminári rezervované, ale v súčasnej dobe vďaka nemu vzniká sieť na odovzdávanie skúseností s mierom a zmierením. Na toto podujatie nadviaže seminár počas tohoročných dní otvorených dverí začiatkom októbra.

Na tomto mieste skončím. Ďakujem vám za skvelú správu a teraz sa započúvam do rozpravy Parlamentu.

 
  
MPphoto
 
 

  Lambert van Nistelrooij , v mene skupiny PPE-DE. (NL) Ak sa v Európe stretávame s veľmi neobvyklými okolnosťami, musíme uplatňovať veľmi neobvyklé opatrenia a v tomto prípade sa našlo skutočne na mieru šité a inovatívne riešenie, a to vďaka prostriedkom Fondu pre regionálny rozvoj.

Touto iniciatívou sa nám skutočne podarilo dostať do sŕdc ľudí a do ich domovov a boli sme schopní pracovať v spoločenských organizáciách, kde má dôvera tak dôležité miesto: dôvera s ľuďmi v okolitých oblastiach, ktorá bola pri napätí v Severnom Írsku tak naliehavo potrebná. V tejto súvislosti úplne súhlasím s komisárkou Hübnerovou, že ide o dobrý príklad situácie, v ktorej potrebujeme využívať také nástroje a zdroje. V podobnej situácii sa nachádza napríklad Cyprus.

Pán Nicholson, tieňový spravodajca skupiny Európskej ľudovej strany (Kresťanských demokratov) a Európskych demokratov, zmeškal lietadlo, a preto hovorím ako prvý. Rád by som povedal, že ako koordinátor plne podporujem program PEACE III, najmä úlohu obyvateľov, a ako som už povedal, jeho cezhraničné aspekty. Veľmi dôležitá je skutočnosť, že zasiahnutí sú aj ľudia vo zvyšku Írska a infraštruktúra.

 
  
MPphoto
 
 

  Catherine Stihler , v mene skupiny PSE. Vážený pán predsedajúci, nemôžete síce vyčísliť cenu mieru, ale rad programov PEACE v Severnom Írsku od roku 1995 podporila mierový proces v Írsku s cieľom posilniť mierovú a stabilnú spoločnosť a podporiť zmierenie v regióne. Blahoželám pani Bairbre de Brúnovej k tejto správe z vlastného podnetu, ktorá popisuje pozitívne výsledky a osvedčené postupy získané z tohto programu EÚ. Zameranie tohto programu na budovanie mieru je kľúčové pre budúcnosť Severného Írska a ponúka ponaučenie pre ostatné členské štáty EÚ s minulosťou konfliktu.

Program PEACE II umožnil hodnotnú výmenu skúseností medzi rôznymi oblasťami, vrátane Albánska, Bieloruska, Moldavska, Srbska, Ukrajiny a Bosny. Vítam súčasnú diskusiu o možnostiach vytvorenia celoeurópskej siete regiónov a miest, v ktorých konflikt v súčasnej dobe končí, majú s ním skúsenosti alebo v konflikte či vylúčení žijú. Zmieranie predstavuje dlhodobý proces a ja podporujem pokračovanie programu PEACE. Je dôležité zapojiť do tohto procesu miestne komunity a správa pani de Brúnovej vrhá svetlo na širokú škálu projektov, vrátane starostlivosti o deti, mimoškolských projektov, podnikateľských parkov a malého podnikania vo vidieckych aj mestských oblastiach. Rad projektov financovaných programom PEACE bol založený na uspokojovanie miestnych potrieb. Tieto projekty tiež pritiahli širokú škálu rôznych účastníkov k hľadaniu spoločného cieľa alebo prospechu a k spoločnému rozvíjaniu modelov zapojenia verejnosti do prípravy verejnej politiky. Veľmi pozitívnu úlohu v budovaní mieru zohrali ženské skupiny. Ďakujem pani de Brúnovej a dúfam, že túto konštruktívnu správu všetci podporíme.

 
  
MPphoto
 
 

  Marian Harkin, v mene skupiny ALDE. – Vážený pán predsedajúci, najprv chcem poblahoželať spravodajkyni, pani Bairbre de Brún, ku skvelej správe, ktorá vrhá svetlo na významný príspevok programu PEACE k posilňovaniu mieru a zmiereniu v Severnom Írsku a susediacich okresoch. Správa tiež naznačuje, ako by sme sa mali podeliť o získané ponaučenia a osvedčené postupy s tými, ktorí sa angažujú v iných medzinárodných iniciatívach na budovanie mieru.

Teší ma, že pani spravodajkyňa prijala môj pozmeňujúci a doplňujúci návrh, podľa ktorého je veľmi dôležité, aby programy pre budovanie mieru, a najmä tie, ktoré zapájajú miestne a dobrovoľné skupiny, boli naďalej finančne podporované, a to aj po tom, čo financovanie z programu PEACE bude ukončené. Správa tak jasne hovorí, že ministerstvá vlád na oboch stranách hranice by mali zaistiť, aby hlavný prúd finančných prostriedkov pre túto veľmi dôležitú prácu pokračoval aj po ukončení financovania EÚ. Je kľúčové, aby sme miestnym a dobrovoľným skupinám, ktoré sa v tejto hodnotnej práci angažujú, neutiahli kohútiky. To by narušilo dôveru s komunitami a obmedzilo značnú časť prebiehajúcej práce. Miestne a dobrovoľné organizácie musia byť schopné pracovať podľa strategického plánu, a nie na krátkodobom základe bez možnosti plánovania do budúcnosti.

V tejto súvislosti je rovnako dôležité, aby tieto skupiny neutrpeli výpadok financovania medzi programami PEACE II a PEACE III. Napísala som na túto tému list Komisii a dostala od nej odpoveď. Pred tým, než som sa dnes večer odobrala do tejto snemovne, ešte raz som sa pozrela na zoznam miestnych skupín na oboch stranách hranice, ktoré dostali finančné prostriedky PEACE alebo ktoré sa aktívne zapojili do projektov na budovanie mieru, zmierenie a obnovu. Môžem EÚ uistiť, že prostriedky PEACE sú dobre vynaložené a že pridaná hodnota dobrovoľného času a dobrovoľnej práce robí z programu PEACE vzor toho, akú hodnotu môžeme za svoje peniaze získať.

Často v tejto snemovni hovoríme o tom, ako Európu priblížiť občanom. Program PEACE bol a je hmatateľným mechanizmom, ktorý Európu s občanmi prepája. Ako tu dnes povedala pani komisárka Hübnerová, tento program ukazuje hodnotu prístupu „zdola nahor“ a vrhá svetlo na dôležitú úlohu žien pri budovaní mieru. Ide o príklad, ako môže EÚ podať ruku svojim občanom a pôsobiť ako katalyzátor zmeny, v tomto prípade s úplnou a oddanou odozvou občanov.

 
  
MPphoto
 
 

  Seán Ó Neachtain,mene skupiny UEN. Vážený pán predsedajúci, najskôr by som rád povedal, že túto správu vítam. Keď bolo Severné Írsko rozdelené konfliktom a nezhodami, vodcovia a inštitúcie Európskej únie poskytli ľuďom Severu zvláštnu podporu a povzbudenie, aby im pomohli na cestu k mieru. Ako uviedla pani spravodajkyňa Bairbre de Brún, táto podpora bola 1,65 miliardy EUR a ešte má prísť ďalších 333 miliónov EUR.

Rada by som spravodajkyni, pani Bairbre de Brúnovej, pogratulovala. Je však zvláštne, že z ľudí, ktorí od kampane dostali najviac výhod a najväčšiu finančnú podporu, sa práve Sinn Féin stavia proti Lisabonskej zmluve a proti európskemu procesu. Vodca Sinn Féin Gerry Adams nehovorí o tejto sume 1,65 miliardy EUR často. Keby sme ich poslúchali, nebolo by dnes Írsko v Európskej únii. Neboli by sme v systéme umožňujúcom poberať finančné prostriedky na mierový proces v Európe. A musím povedať, že táto skutočnosť ma dnes v tejto snemovni najviac sklamala.

 
  
MPphoto
 
 

  Jim Allister (NI). Vážený pán predsedajúci, táto správa predstavuje záplavu nepodstatných slov a podobne aj finančné prostriedky PEACE boli vynaložené na vedenie jalových rečí.

Avšak irónia, že spravodajkyňou k správe o mieri je poslankyňa IRA/Sinn Féin, neunikne tisíckam ľudí v Severnom Írsku, ktoré padli za obeť smrteľnej teroristickej kampani jej zhubnej organizácie.

Vôbec ma neprekvapuje, že je schopná spísať správu, v ktorej hovorí o mieri bez jedinej vety zahanbenia, bez štipky ľútosti nad tým, prečo sme vlastne začali hľadať mier. Buďte si úplne istí, že je to pre dekády teroru zo strany jej IRA.

Neprekvapuje ma ani to, že sa nezmieňuje o obrovských zlyhaniach programu PEACE, a to o nerovnom rozdeľovaní prostriedkov medzi obe komunity v Severnom Írsku, pretože komunita protestantských unionistov nedostáva spravodlivý podiel prostriedkov. Nie je však pravdepodobné, že by niečo takéto slečnu de Brúnovú znepokojovalo.

Na záver by som rád uviedol na správnou mieru, že relatívny mier, ktorému sa dnes v Severnom Írsku tešíme, v prvom rade nie je dielom nejakého mierového programu EÚ, ale pozoruhodného odhodlania, odvahy a obetovania sa našich skvelých bezpečnostných zložiek, konfrontovaných s IRA, ktorá nás tak dlho olupovala o mier.

 
  
MPphoto
 
 

  Ioannis Kasoulides (PPE-DE). – Vážený pán predsedajúci, program PEACE prispel k mierovému procesu v Severnom Írsku nielen finančnou pomocou, ale tiež svojím podielom na zblížení oboch komunít. Jeho prístup spočíva v práci s občianskou spoločnosťou a neziskovými organizáciami na povzbudzovanie aktívneho občianstva. Umožnil zúčastneným ľuďom hľadať riešenia ich vlastných problémov. Program je príkladom príspevku Komisie k budovaniu mieru a zmierenia a musím k nemu Komisii blahoželať.

Správa sa zaoberá výmenou skúseností získaných v rámci programu PEACE s inými regiónmi, ktoré čelia podobným problémom. Ako cyperský poslanec si myslím, že by bolo veľmi zaujímavé uplatniť tieto skúsenosti aj v našom prípade. Vyzývam cyperskú vládu a Komisiu, aby preskúmali túto možnosť ako súčasť ustanovení prípadného politického urovnania konfliktu.

 
  
MPphoto
 
 

  Stavros Arnaoutakis (PSE). – (EL) Vážený pán predsedajúci, program PEACE ukázal, ako môže prispieť k mierovému spolužitiu a zmiereniu medzi oboma rozdielnymi komunitami v Severnom Írsku. S uistením o podpore pre pokračovanie tohto programu v Írsku by som rád zdôraznil nasledujúce body.

Program je žiarivým príkladom správnych postupov, ktoré sa môžu a musia uplatniť aj v iných regiónoch EÚ, napríklad na Cypre. Spôsob, akým je program PEACE realizovaný, a najmä spôsob jeho riadenia prostredníctvom miestnych partnerstiev a neziskových organizácií, rozvoj mechanizmov zahŕňajúcich obe komunity, ľahší prístup k financovaniu programov alebo skupín, ktoré nemajú prístup k financovaniu z iných zdrojov Spoločenstva alebo členských štátov, to všetko nám poskytuje hodnotné skúsenosti. Ukazuje to spôsoby a prostriedky, ktoré by sme mali v programoch v rámci štrukturálnych fondov využiť v širšom meradle. Takýto prístup funguje zdola, od základnej úrovne, najmä v programoch zameraných na miestny rozvoj a boj proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu.

 
  
MPphoto
 
 

  Jean Marie Beaupuy (ALDE).(FR) Vážený pán predsedajúci, pani komisárka, dámy a páni, na úvod musím vyzdvihnúť skvelé výsledky, ktoré programy PEACE I a PEACE II dosiahli, predovšetkým pre príjemcov týchto programov v Írsku – v Severnom Írsku – ktorých dôstojnosť a nádej je teraz obnovená. Teraz by som sa rád, pani komisárka, zmienil o dvoch konkrétnych bodoch, v prípade ktorých dúfam, že môžete dosiahnuť skutočné úspechy.

Po prvé, ako pani de Brúnová požaduje vo svojej správe, britská a írska vláda sa skutočne musia postaviť za rozhodnutie Parlamentu, Komisie a Rady, aby mohli byť spoločným úsilím uvedené do prevádzky dočasné a doplnkové mechanizmy.

Po druhé, pani komisárka, vzhľadom na to, že predsedáte pracovnej skupine, iste vás neprekvapí moja výzva na zaistenie uceleného prístupu v záujme zladenia postupu jednotlivých zapojených agentúr, programov a fondov a zaistenie súladu medzi jednotlivými geografickými oblasťami.

V neposlednom rade dúfam, že írsky príklad poskytne hodnotné ponaučení ostatným krajinám po celom svete.

 
  
MPphoto
 
 

  Daniel Hannan (NI). – Vážený pán predsedajúci, prečo prijímame toto uznesenie? Ide o konkrétny liek na konkrétne určený problém? Alebo ho prijímame skôr pre svoj lepší pocit, že sme prispeli svojím dielom k mierovému procesu?

Pýtam sa s určitou ľútosťou. Som veľkým podporovateľom mierového procesu v Severnom Írsku tak ako ktorýkoľvek iný poslanec tejto komory, možno aj o niečo väčším než niektorí iní. Z jednej strany som ulsterský katolík, z druhej škótsky presbyterián, a tak som vždy cítil niečo ako osobný záujem na spoločnej vláde.

Ale mierový proces nie je zaručený vonkajšími dotáciami. Naopak, hrozí, že tento peňažný tok spraví podnikavý a prosperujúci kút sveta závislým od dotácií, od dávok, od niekoho iného.

Položte si otázku – a myslím to úplne vážne – keď podpisujete tieto šeky na stovky miliónov eur, či si naozaj myslíte, že si kupujete stabilitu a mier v tejto časti sveta, alebo či si len na niekoľko minút nedopriavate lepší osobný pocit.

Myšlienka, že politické násilie je spôsobené nedostatkom, jednoducho nie je z reálneho sveta. Je to jedna z mnohých myšlienok pochádzajúcich od Karola Marxa a podobne ako rad jeho myšlienok znie uveriteľne na papieri, ale v realite sa ukáže ako nepravdivá.

Najviac dotovaným územím na svete, ktoré poberá viac subvencií na obyvateľa než akékoľvek miesto v Afrike, je Palestína, ktorá je zároveň jedným z najnásilnejších miest.

Pravda je, že ak chceme podporiť mierový proces v Severnom Írsku, musíme tam vytvoriť naozajstnú demokraciu, v ktorej bude existovať skutočná opozícia a možnosť zmeniť vládu. Pokiaľ sa vám to podarí, nebudeme už tieto peniaze potrebovať.

 
  
MPphoto
 
 

  Colm Burke (PPE-DE). Vážený pán predsedajúci, vítam správu pani Bairbre de Brúnovej a rád by som poblahoželal všetkým ľuďom, ktorí k tejto správe prispeli, najmä tieňovému spravodajcovi Jimovi Nicholsonovi, Marian Harkinovej a všetkým zúčastneným.

Program PEACE III je v prevádzke a do oblasti prináša 333 miliónov EUR, ktoré v Severnom Írsku a susedných oblastiach napomáhajú celému rozvoju infraštruktúry a rozvoju Spoločenstva. Myslím, že tri programy PEACE poskytli obrovský príspevok k uskutočneniu mieru v tejto oblasti. Rád by som poblahoželal všetkým ľuďom zapojeným do prípravy tohto programu, ale tiež všetkým politickým stranám Severného Írska a miestnym skupinám, ktoré spolupracovali na zaistení ďalšieho pokračovania mierového programu.

Vítam tiež pracovnú skupinu, ktorá bola v Severnom Írsku zriadená, ale domnievam sa, že na riešenie rozvoja infraštruktúry je tiež potrebná pracovná skupina v šiestich hraničiacich okresoch Írskej republiky. Je nešťastné, že írska vláda vo vzťahu k týmto šiestim okresom nepostupovala týmto spôsobom. Túto vec by sme mali sledovať, pretože tieto okresy 30 – 35 rokov trpeli. Potrebujeme v týchto šiestich okresoch iniciatívu tohto druhu. Uvítal by som, keby ju írska vláda zriadila.

Ešte raz ďakujem všetkým zúčastneným.

 
  
MPphoto
 
 

  Rolf Berend (PPE-DE). – (DE) Vážený pán predsedajúci, v tomto Parlamente sa bezpochyby nájde len málo tých, ktorí by chovali skutočné pochybnosti o úspešnosti programu PEACE s ohľadom na hmatateľný príspevok k hospodárskej a sociálnej súdržnosti, ako aj s ohľadom na jeho vplyv na posilnenie zapojenia miestnych ľudí do budovania mieru prostredníctvom aktívneho občianstva a podielu občianskej spoločnosti.

Správa, spísaná na podnet Výboru pre regionálny rozvoj, správne zdôrazňuje hodnotu skúseností zhromaždených v tomto jedinečnom a vysoko inovačnom štrukturálnom programe a poukazuje na veci, ktoré by v budúcnosti mohli byť zlepšené, doposiaľ nenaplnené výzvy a závery, ktoré sa dajú vyvodiť.

Ako niekto, kto je úzko zapojený do regionálnej politiky EÚ, som si dobre vedomý potreby rozvíjať cezhraničné aktivity a silne podporovať spoluprácu medzi miestnymi obchodnými komorami, verejnými orgánmi a dobrovoľnými organizáciami na oboch stranách štátnej hranice. Sotva vám musím hovoriť, že moja skupina a ja správu bezvýhradne podporujeme.

 
  
MPphoto
 
 

  Marian Harkin (ALDE). – Vážený pán predsedajúci, pretože nik ďalší nežiada o možnosť vystúpiť, rád by som uviedol jednu poznámku. Najskôr nie som príliš prekvapený, ale možno trochu sklamaný, keď dnes počujem výroky pána Jima Allistera. Hovoríme tu o programe PEACE a nie o konflikte ako takom. Ako všetky konflikty, ležia jeho korene hlboko a nie v nedávnej dobe, a ako všetky konflikty je tento omnoho zložitejší, než ako ho podáva pán Allister. Bez ohľadu na tých, ktorí spochybňujú účinnosť programu PEACE a vyjadrujú nesúhlas s financovaním EÚ, však niet pochýb o tom, že finančné prostriedky PEACE zapôsobili ako katalyzátor a, ako som už uviedol, prostredníctvom dobrovoľného úsilia a času dobrovoľníkov dosiahli vysokú finančnú rentabilitu. Najlepšie sa asi môžem vyjadriť konštatovaním, že tento konflikt má svoj koniec a že financovanie PEACE zohralo úlohu pri dosiahnutí tohto pozitívneho výsledku.

 
  
MPphoto
 
 

  Jim Allister (NI). – Vážený pán predsedajúci, pre slečnu Harkinovú je veľmi ľahké prísť do Parlamentu a hovoriť spôsobom, akým hovorila.

Koľko svojich voličov zavraždených teroristami už pochovala? Koľko ľudí v jej volebnom obvode zomrelo, pretože sa organizácia zastupovaná tu slečnou de Brúnovou rozhodla, že zomrú v rámci politickej kampane?

IRA zavraždila 2 000 mojich voličov, a preto ma nik v tomto Parlamente nebude poučovať o hlboko zakorenených pocitoch, ktoré mám, a nikto nebude argumentovať ospravedlňovaním terorizmu voči  tomu, keď zdôrazním, že ľudia stojaci za povraždením takého množstva mojich voličov sú členmi IRA, ktorú tu zastupuje slečna de Brúnová.

Zviera sa mi žalúdok, keď ich teraz vidím vo vláde svojej krajiny, a o to horšie je zistenie, že tam sú, pretože vraždili, a ich účasť vo vláde má byť výkupné za to, že už vraždiť nebudú.

 
  
MPphoto
 
 

  Danuta Hübner, členka Komisie. − Vážený pán predsedajúci, rada by som povedala, že táto rozprava jasne potvrdila význam mierového procesu v Severnom Írsku a skutočnosť, že z tohto procesu sme si odniesli dôležité ponaučenia. Komisia bude aj naďalej prispievať k upevneniu procesu zmierenia a tiež bude napomáhať sprostredkovanie ponaučení získaných pri budovaní mieru so všetkými oblasťami, ktoré čelia podobným problémom. Pri tomto úsilí bude určite veľmi dôležitá podpora Európskeho parlamentu.

Rada by som uviedla ešte dve poznámky.

Pán Jean Marie Beaupuyi, pracovná skupina pre Severné Írsko bola založená na posilňovanie a uľahčovanie účasti obyvateľov Severného Írska na všetkých politikách Európskej únie a tiež na zlepšenie koordinácie a súladu medzi rôznymi procesmi, ktoré sa podieľajú na upevňovaní mieru a procesu zmierenia.

Druhá poznámka je, že pri tomto úsilí by Komisia tiež rada pomohla ľuďom Severného Írska znížiť ich doterajšiu závislosť od verejného sektora, od štátnej podpory a od podpory vo forme grantov. Konferencia zmienená pani Bairbre de Brúnovou sa tiež zameriavala práve na príspevok k tomuto procesu prilákania väčšieho objemu súkromných investícií – oživenie súkromného sektora – do tejto časti Írska. Ešte raz vám veľmi ďakujem za všetky vaše pripomienky.

 
  
MPphoto
 
 

  Bairbre de Brún, spravodajkyňa. Vážený pán predsedajúci, rada by sa poďakovala tým, ktorí dnes v rozprave prehovorili. Pozorne sem načúvala argumentom, ktoré uviedli. Som ale sklamaná tým, čo povedal pán Allister, a nemôžem s jeho obvineniami súhlasiť. Rada by som pochválila Európsky parlament a Komisiu za prácu, ktorú v priebehu rokov vykonali v rámci programu PEACE.

Najmä chcem poďakovať pani komisárke Hübnerovej za osobné odhodlanie, ktoré preukázala od prvého dňa na svojom poste, a za pravidelné návštevy Severného Írska. Pani komisárka Hübnerová a predchádzajúci komisári boli ozajstnými priateľmi mierového procesu v Írsku a upokojuje ma, keď vidím, že úloha Komisie bude pokračovať v rámci pracovnej skupiny zriadenej pánom predsedom Barrosom.

PEACE umožnil komunite žijúcej v blízkosti hraníc rozdelenej  od čias nezávislosti, aby sa ako komunita spojila dohromady. Program zviedol dokopy mladých nacionalistov a unionistov, aby sa učili o kultúre toho druhého. Najmä by som chcela vyzdvihnúť dôležitú úlohu žien na budovaní mieru a dôležitú a hodnotnú prácu naprieč komunitami a hranicami, ktorá bola vykonaná.

Moja správa vrhá svetlo na skutočnosť, že z programu PEACE mali najväčší prospech tí najviac marginalizovaní ľudia v spoločnosti, a práve tak by to malo byť. Pokiaľ však existujú skupiny, ktoré túto príležitosť doposiaľ nevyužili k podaniu žiadosti v rámci programov PEACE I a PEACE II, rada by som ich povzbudila, aby sa zapojili. Ďalším krokom je zaručiť pokračovanie dobrej práce, ktorú PEACE dosiaľ vykonal, a zaistiť, aby prospech z hodnotnej práce, ktorá začala programy PEACE, a z úžasnej podpory poskytnutej európskymi inštitúciami mali aj budúce generácie.

 
  
MPphoto
 
 

  Predsedajúci. − Rozprava je ukončená.

Hlasovanie sa bude konať v utorok 20. mája 2008.

Písomné vyhlásenia (článok 142)

 
  
MPphoto
 
 

  Ramona Nicole Mănescu (ALDE) , písomne. (RO) Program PEACE je nielen prostriedkom k udržaniu mieru, ale tiež nástrojom, ktorý prospieva hospodárskemu rozvoju a územnej súdržnosti. Jeho vykonávanie regionálnymi správami a mimovládnymi organizáciami vedie k zapojeniu širokej škály komunít, miestnych organizácií a marginalizovaných skupín do procesu vládnutia a rozvoja. Okrem toho financovanie regionálnych projektov prostredníctvom PEACE prispieva k upevňovaniu dialógu, zmierenia a dohôd, ktorých cieľom je uspokojovať spoločné záujmy, a tým zabrániť konfliktu akéhokoľvek druhu.

Severné Írsko je príkladom správneho postupu pre všetky ostatné členské štáty, ktoré zažili konflikty alebo čelia problémom ohrozujúcim mier.

Preto podporujem vytvorenie siete európskych regiónov a miest s rizikom potenciálneho konfliktu a verím, že podpora miestnych partnerstiev, odovzdávanie osvedčených postupov a účinné spolupráce medzi regiónmi a sprostredkujúcimi finančnými orgánmi je nevyhnutným faktorom, ako miestne komunity primať k spolupráci a práci na udržaní mieru.

Apelujem tiež na zriadenie podobných programov ako PEACE vo východnej Európe, najmä na Balkáne, hlavne preto, že udalosti posledných rokov nám vyslali alarmujúci signál.

 

26. Stratégia pre najvzdialenejšie regióny: výsledky a vyhliadky (rozprava)
MPphoto
 
 

  Predsedajúci. − Ďalším bodom je správa pani Margie Sudreovej, v mene Výboru pre regionálny rozvoj, o stratégii pre najvzdialenejšie regióny: výsledky a vyhliadky (2008/2010(INI)) (A6-0158/2008).

 
  
MPphoto
 
 

  Margie Sudre, spravodajkyňa. − (FR) Vážený pán predsedajúci, pani komisárka, dámy a páni, hodnotenie Komisie týkajúce sa posilneného partnerstva pre najvzdialenejšie regióny je prinajmenšom jednostranné a nepodarilo sa mu postihnúť všetky ťažkosti, ktoré v teréne zažívame. Znižovanie deficitu prístupnosti, zlepšovanie konkurencieschopnosti a regionálna integrácia sú aj napriek tomu zodpovedajúce ciele odrážajúce priority týchto regiónov.

Obvyklá predstava o Azorách, Kanárskych ostrovoch, Guadeloupe, Guyane, Madeire, Martiniku a Réunione ako regiónoch subvencovaných z prostriedkov Spoločenstva alebo členských štátov bez ohľadu na pozitívne následky tohto financovania zatieňuje skutočnú pridanú hodnotu, ktorú tieto regióny Únii prinášajú z ekologického, kultúrneho a geostrategického hľadiska.

Štrukturálne fondy, samozrejme, prispievajú k rozvoju najvzdialenejších regiónov. Dúfam však, že Komisia svoje súčasné i budúce politiky neustále prispôsobuje a bude prispôsobovať viac na mieru situácii týchto regiónov, aby sa riešili prekážky, ktorým neustále čelia. Príliš systematická metodológia pre kvantifikáciu nadmerných nákladov by bola neprimeraná a nebrala by do úvahy zvláštnosti jednotlivých najvzdialenejších regiónov. Neustále rastúci význam prikladaný hodnoteniu politík a nástrojov Spoločenstva nesmie mať za následok vytváranie nadbytočných štatistických nástrojov.

Je mi ľúto nezáujmu, ktorý najskôr – hoci len spočiatku – prejavovalo Generálne riaditeľstvo pre obchod pri prerokovávaní dohôd o hospodárskom partnerstve. Musím naliehavo vyzvať Komisiu, aby naďalej hľadala kompromisy rešpektujúce záujmy najvzdialenejších regiónov, na ktoré sa vzťahujú konečné dohody, ktoré budú uzavreté s krajinami AKT, a tiež musím požadovať, aby v záujme širšieho susedstva bol dodaný skutočný obsah „akčnému plánu pre širšie susedstvo“.

Čo sa týka dopravy, vyjadruje moja správa znepokojenie nad zahrnutím civilného letectva do európskeho systému obchodovania s emisiami CO2. Je dôležité, aby nebolo ohrozené úsilie o prekonanie deficitu prístupnosti najvzdialenejších regiónov.

Pôsobenie zo strany Spoločenstva musí vyvolať efekt katalyzátora iniciatívnosti s cieľom rozvinúť strediská špičkovej úrovne, založené na odvetviach ako odpadové hospodárstvo, obnoviteľná energia, energetická sebestačnosť a biologická rozmanitosť, ktoré plne zhodnocujú výhody a skúsenosti najvzdialenejších regiónov.

Vítam verejnú konzultáciu o budúcnosti stratégie EÚ pre najvzdialenejšie regióny, ale myslím si, že vybrané témy, akokoľvek neodmysliteľné (zmena klímy, demografický vývoj, riadenie migračných tokov, poľnohospodárstvo a námorná politika), nezahŕňajú všetky hlavné problémy trápiace naše regióny. Napríklad ľutujem, že na program rokovania týchto diskusií nebol zaradený dosah článku 299 ods. 2 Zmluvy o ES, ktorý je základným kameňom politiky pomoci najvzdialenejším regiónom EÚ, pretože diskusie by tak získali potrebný právny, inštitucionálny a politický tón.

Význam verejných služieb pre hospodársku, sociálnu a územnú súdržnosť najvzdialenejších regiónov, otázka štátnej podpory, zachovanie diferencovaných daňových režimov, pretrvávajúca nezamestnanosť a nerovnosti, prostriedky na prekonanie úzkeho charakteru miestnych trhov, zapojenie do európskeho výskumného rámca, skutočná účasť najvzdialenejších regiónov na európskych politikách inovácie a boja proti digitálnej priepasti a mechanizmy na financovanie projektov spolupráce so susednými krajinami, to všetko sú podľa môjho názoru otázky, ktoré musíme aktuálne riešiť.

Záverom by som rada znovu vyzdvihla ciele svojej správy, a to zaistiť podmienky na hospodársky rozvoj najvzdialenejších regiónov, a tým zaručiť ich obyvateľom skutočnú prosperitu, posilniť ich konkurencieschopnosť a presvedčiť tieto vzdialené regióny, že v Európe budúcnosti je miesto aj pre ne.

Vopred vám ďakujem za vašu podporu v zajtrajšom hlasovaní.

 
  
MPphoto
 
 

  Danuta Hübner, členka Komisie. − Vážený pán predsedajúci, úvodom by som rada zdôraznila, že túto správu veľmi oceňujeme. Ide o veľmi profesionálnu správu a chcem sa pani Margie Sudreovej poďakovať, a to nielen za túto správu, ale aj za jej prítomnosť a intenzívnu účasť na konferencii najvzdialenejších regiónov, ktorú sme usporiadali v Bruseli minulý týždeň.

Rada by som tiež prejavila vďačnosť Výboru pre regionálny rozvoj a tiež Výboru pre rybné hospodárstvo, najmä autorovi jeho stanoviska, pánovi Guerreirovi, za príspevok k reflektovaniu budúcej stratégie pre najvzdialenejšie regióny, a ďalej pánovi Fernandesovi, pánovi Marquesovi a pánovi Casacovi. Rada by som prejavila vďačnosť za ich príspevok k verejnej konzultácii, ktorú sme začali vlani v septembri. Etapa konzultácií sa práve skončila a minulý týždeň bola zavŕšená konferenciou.

Z konferencie vzišlo veľmi dôrazné posolstvo o tom, akú výzvu predstavuje dvojaká integrácia najvzdialenejších regiónov, a o tom, že najvzdialenejšie regióny predstavujú skúšobné laboratórium pre pilotné projekty, najmä v oblastiach ako obnoviteľné energie. Na konferencii tiež zaznelo veľmi jasne, že najvzdialenejšie regióny disponujú bohatstvom jedinečných príležitostí a že predstavujú životnú silu a silnú stránku Únie ako celku.

K správe samotnej by som rada zdôraznila, že sa plne stotožňujem s významom, ktorý Parlament prikladá potrebe stratégie konkrétne sa prispôsobiť vlastnostiam a aktívam najvzdialenejších regiónov. V Komisii sme pripravení rozšíriť stratégiu o nové výzvy. Výzvy označené Komisiou – zmeny klímy, demografický vývoj, riadenie migračných tokov, poľnohospodárstvo a námorná politika – samozrejme nie sú výzvy jediné a my sme otvorení novým myšlienkam.

Môžem tiež súhlasiť s pani Sudreovou a jej výzvou na zlepšenie koordinácie medzi Regionálnym fondom a Európskym rozvojovým fondom. Verím tiež, že je dôležité ďalej zapájať najvzdialenejšie regióny do Európskeho výskumného priestoru, ako aj podporovať ich spoluprácu so susednými regiónmi. V tomto ohľade verím, že reformovaná kohézna politika jednoznačne prispela k posilneniu postavenia najvzdialenejších regiónov vo vzťahu k cieľu spolupráce.

Reformy série politík Spoločenstva poskytli zabezpečenie a zintenzívnili „dimenziu najvzdialenejších regiónov“, ak to môžem tak nazývať: nielen v kohéznej politike, ale tiež v politike poľnohospodárskej a rozvoja vidieka, v regionálnych rámcoch štátnej podpory, v európskych programoch POSEI alebo v námornej politike EÚ.

Som pevne presvedčená, že tento vývoj politík dobre reaguje na potreby najvzdialenejších regiónov. Oznámením zo septembra 2007 sme vyzdvihli potrebu využiť všetky príležitosti, ktoré poskytujú reformy európskych politík v období rokov 2007 – 2013, a zo skúsenosti z mnohých svojich ciest do najvzdialenejších regiónov viem, že v tomto smere vznikol rad iniciatív, hoci verím, že tieto iniciatívy by mali byť ďalej posilňované a rozvíjané.

Čo sa týka postupu prerokovávania dohôd o hospodárskom partnerstve a rokovaní o sústave obchodovania s emisiami Komisiou, rada by som povedala, že najvzdialenejšie regióny tvoria neodmysliteľnú súčasť diskusií od samého začiatku a že Komisia systematicky informuje zástupcov najvzdialenejších regiónov a zapája ich do diskusií.

Preto by som vás rada uistila, že Komisia bude  teraz i v budúcnosti na podobných rokovaniach zohľadňovať špecifické záujmy najvzdialenejších regiónov.

 
  
MPphoto
 
 

  Pedro Guerreiro, spravodajca Výboru pre rybné hospodárstvo požiadaného o stanovisko. − (PT) Stanovisko Výboru pre rybné hospodárstvo, jediného výboru, ktorý sa rozhodol stanovisko predložiť, predkladá v záujme najvzdialenejších regiónov celý rad návrhov. Ide najmä o: označenie oblastí predstavujúcich výlučné hospodárske oblasti najvzdialenejších regiónov ako „oblastí s výlučným prístupom“; zaistenie podpory Spoločenstva na obnovu a modernizáciu rybárskeho loďstva; vytvorenie programu Spoločenstva na podporu drobného pobrežného rybolovu; poskytnutie podpory Spoločenstva na vedecký výskum v oblasti rybolovu a na ochranu a obnovu rybolovných zdrojov; zavedenie sociálno-hospodárskych opatrení, ktoré by rybárom kompenzovali dosah opatrení na zachovanie rybolovných zdrojov; a zachovanie a zvýšenie podpôr Spoločenstva, ako je program POSEI pre rybolov.

Keďže veríme, že tieto dôležité návrhy Výboru pre rybné hospodárstvo by sa mali v uznesení schvaľovanom zajtra v pléne odraziť, znovu predkladáme súbor ôsmich pozmeňujúcich návrhov, pre ktoré žiadame vašu podporu.

 
  
  

PREDSEDÁ: PÁN BIELAN
podpredseda

 
  
MPphoto
 
 

  Oldřich Vlasák , v mene skupiny PPE-DE.(CS) Vážený pán predsedajúci, pani komisárka, dámy a páni, špecifická situácia najvzdialenejších regiónov si celkom iste zaslúži zvýšenú pozornosť Európskej únie. Je nesporné, že doterajšia európska politika týkajúca sa najvzdialenejších regiónov mala niekoľko priaznivých následkov, je však skutočnosťou, že stále existujú štrukturálne ťažkosti, ktorým sa je treba v budúcnosti venovať. Je však potrené si uvedomiť, že niektoré problémy najvzdialenejších regiónov sa vyriešiť nedajú, lebo ide o problémy sui generis vyplývajúce z toho, že ide o značne odľahlé územia ostrovnej povahy, okrem francúzskej Guyany, ktoré majú svoje geografické a štrukturálne špecifiká, ktoré nezmeníme.

Chcel by som preto na tomto mieste varovať pred prílišným sociálnym inžinierstvom realizovaným z centra. V prípade diskutovanej problematiky najvzdialenejších regiónov je treba sa viac než inokedy zamýšľať nad možnosťami uplatnenia princípu subsidiarity. Je nesporné, že najvzdialenejšie regióny potrebujú iné podmienky z hľadiska verejnej pomoci a regulácie vnútorného trhu. To by mala zohľadňovať aj európska legislatíva, ktorá musí umožniť zachovať špecifickosť týchto regiónov a mierniť obmedzujúce okolnosti. Je však otázkou do akej miery sú v tomto prípade efektívne komplikované európske finančné programy. Štátna a regionálna pomoc so znalosťou miestnych pomerov je podľa môjho názoru oveľa efektívnejšou cestou podpory najvzdialenejších regiónov. Európska štrukturálna politika by sa podľa môjho názoru mala skôr riadiť myšlienkou, že finančné prostriedky by mali smerovať primárne do najchudobnejších regiónov, kde ich najviac treba, bez ohľadu na to, či ide o ostrov, horu, alebo nezaľudnenú oblasť.

 
  
MPphoto
 
 

  Emanuel Jardim Fernandes, v  mene skupiny PSE. – (PT) Vážený pán predsedajúci, úvodom by som rád poblahoželal pani komisárke a Komisii k tejto iniciatíve, ktorá zaiste ponúka novú príležitosť ako reagovať na problémy najvzdialenejších regiónov a ich obyvateľov.

Otvorenie verejnej konzultácie viedlo k posilneniu účasti. Verím, že k mnohému sa už prispelo, vrátane stretnutia, o ktorom sa zmienila pani komisárka a ktoré bolo veľmi produktívne. Rád by som sa však zameral na návrh stanoviska, ktorý je návrhom vyváženým, umožňujúcim dosiahnutie konsenzu. Hľadiská zastávané týmto stanoviskom sa do istej miery dopĺňajú s hľadiskami, ktoré vyzdvihuje Komisia, pokiaľ ide o zmeny klímy apod.

Najprv by som sa rád dotkol otázky Lisabonskej stratégie, ktorá je podľa môjho názoru v tejto novej etape základným pilierom našej novej odozvy na problémy najvzdialenejších regiónov, na potrebu prispôsobiť tejto situácii všetky politiky a programy a tiež na otázku zaistenia financovania.

Záverom by som tiež rád povedal, že hoci je stanovisko Výboru pre rybné hospodárstvo určite zamerané na podstatné aspekty, niektoré podrobnosti v ňom mohli byť zdôraznené. Problémom bolo, že pri úsilí o stratégiu pre najvzdialenejšie regióny zahŕňajúcu všetky možné oblasti rozvoja bolo nevyhnutné zladiť celé odvetvie.

 
  
MPphoto
 
 

  Jean Marie Beaupuy, v mene skupiny ALDE.(FR) Vážený pán predsedajúci, pani komisárka, dámy a páni, v dobe, keď sa naša planéta stala malou dedinou – tak ľahké je premiestňovať sa z jedného konca sveta na druhý – musíme pochopiť, akú príležitosť najvzdialenejšie regióny pre Európsku úniu predstavujú. Ako vyzdvihla naša spravodajkyňa pani Sudre na rôznych miestach svojej správy, v najvzdialenejších regiónoch máme uložené obrovské aktíva: v poľnohospodárstve, rybolove, výskume, technológiách a cestovnom ruchu. Pri celkovej rozlohe 25 miliónov km2 máme najväčšiu plochu morí na svete. Ako správa uvádza, musíme preto na týchto aktívach stavať, aby naše najvzdialenejšie regióny mohli zohrať úspešnú úlohu v našej spoločnej budúcnosti.

Môj druhý bod sa týka konkrétnej situácie v mestských oblastiach – hovorím tu ako predsedníčka pracovnej skupiny naprieč frakciami (Intergroup) pre mestá a rad svojich kolegov zo skupiny tu dnes vidím – pretože do mestských oblastí sa sústreďuje problém nezamestnanosti, a to nezamestnanosti trojnásobne vyššej než v kontinentálnej Európe. Do mestských oblastí sa tiež sústreďuje migrácia a sú aj najviac zasiahnuté demografickými zmenami.

Pani komisárka, leží pred vami výnimočná príležitosť zaviesť ucelený prístup, zahŕňajúci nielen najrôznejšie európske fondy, ale tiež rôzne politiky a rôzne vládne, regionálne a miestne projekty. Pokiaľ tento ucelený prístup nebude zavedený, naše úsilie v najvzdialenejších regiónoch nebude účinné, ani nebudeme optimálne využívať aktíva, ktoré ukrývajú.

Pani komisárka, vopred vám ďakujem za to, že naše európske predpisy použijete k tomu, aby sme uceleným prístupom prispeli k úspešnosti všetkých opatrení, ktoré uplatňujeme.

 
  
MPphoto
 
 

  Mieczysław Edmund Janowski, v  mene skupiny UEN. (PL) Vážený pán predsedajúci, v mene skupiny UEN by som sa rád poďakoval pani Sudreovej za to, že sa chopila tejto problematiky. Solidarita v Európe si vyžaduje, aby sme brali do úvahy zvláštnu situáciu najvzdialenejších regiónov. Je našou povinnosťou, je skutočne našou morálnou povinnosťou, aby sme sa hospodárskou a sociálnou súdržnosťou týchto regiónov zaoberali. Územná súdržnosť, o ktorej hovorí Lisabonská zmluva, aj keď nie je mienená doslova, v zemepisnom slova zmysle, musí mať rozmer zahŕňajúci aj najvzdialenejšie regióny Únie.

Mali by sme vyzdvihnúť potrebu užšieho partnerstva, ktoré sa premietne do lepšieho prístupu, väčšej konkurencieschopnosti a prehĺbenia regionálnej integrácie. Nesmieme zabúdať, že príjemcovia všetkých týchto opatrení sú obyvatelia zámorských území, pre ktoré je dôležitá problematika námornej a leteckej dopravy, nezamestnanosti, cestovného ruchu, rybolovu, patričnej úrovne vzdelanosti a zdravotnej starostlivosti a všeobecného prístupu k vysokorýchlostnému internetu. Nemali by sme zabúdať ani na to, že tieto regióny sú, bohužiaľ, náchylné na prírodné katastrofy. Najvzdialenejšie regióny majú svoje výhody, ale majú aj svoje problémy. Správa pani Sudreovej nám ich značne približuje.

 
  
MPphoto
 
 

  Pedro Guerreiro, v  mene skupiny GUE/NGL. (PT) Správu hodnotíme pozitívne, napriek tomu, že obsahuje niektoré body, s ktorými nesúhlasíme.

Podporujeme prijatie návrhov, ktoré sme pre najvzdialenejšie regióny predložili vo Výbore pre regionálny rozvoj a ktorých príkladom je tvrdenie, že zvláštny charakter najvzdialenejších regiónov vyžaduje stratégiu založenú na politikách a opatreniach, ktoré nie sú závislé od prechodných kritérií ani od situačného rozvoja bohatstva a ktoré prinášajú odpoveď na trvalý tlak, ktorému sú tieto regióny vystavené.

Výbor zdôrazňuje význam verejných služieb pre hospodársku, sociálnu a územnú súdržnosť najvzdialenejších regiónov, najmä v oblasti leteckej a námornej dopravy, pošty, energetickej oblasti a oblasti komunikácií, a nesmieme zabúdať ani na prístup k širokopásmovému internetu a naliehavé volanie po opatreniach na boj s pretrvávajúcou nezamestnanosťou, chudobou a nerovnosťami v rozdelení príjmov v týchto regiónoch, ktoré dosahujú v tomto ohľade najvyšších mier v Európskej únii.

Domnievame sa však, že niektoré aspekty správy je možné a žiaduce vyjasniť a posilniť. Napríklad opatrenia podpory Spoločenstva pre najvzdialenejšie regióny musia byť trvalé a primerane financované, pretože prekážky, ktorým tieto regióny čelia, sú tiež trvalej povahy. Navyše, aby opatrenia pre tieto regióny a vyjasnenie ich postavenia boli ucelenejšie a účinnejšie, musíme nielen vziať do úvahy ich zvláštnu najvzdialenejšiu povahu v rámci celej škály najrôznejších politík Spoločenstva, ale tiež zriadiť patrične financovaný program Spoločenstva poskytujúci týmto regiónom podporu a zahŕňajúci všetky doterajšie opatrenia.

Z týchto dôvodov predkladáme naše pozmeňujúce návrhy.

 
  
MPphoto
 
 

  Rolf Berend (PPE-DE). – (DE) Vážený pán predsedajúci, pani komisárka, dámy a páni, táto dobrá správa, vypracovaná z vlastného popudu pani Sudreovou, sleduje dva základné ciele, a to vyhodnotiť závery a odporúčania uvedené v oznámení Komisie a poskytnúť základ a verím, že poskytuje skvelý základ pre diskusiu o vyhliadkach pre najvzdialenejšie regióny. Aj keď spravodajkyňa zastáva názor, že oznámenie Komisie maľuje príliš ružový obraz alebo prinajmenšom obraz neobjektívny, mali by sme byť hrdí, že európska podpora umožnila v našich najvzdialenejších regiónoch dosiahnuť taký pokrok.

Na jednej strane sa tým v žiadnom prípade nenaznačuje obmedzenie pomoci týmto regiónom, ktorej poskytovanie je, samozrejme, právnou povinnosťou vyplývajúcou zo Zmluvy o ES. Na druhej strane vieme, že pestovanie zvláštnych aktív najvzdialenejších regiónov je jediný vhodný spôsob ako zaistiť, aby tieto regióny vytvárali svoj vlastný udržateľný rozvoj.

Ako pani spravodajkyňa správne zhrnula, ide nielen o uchovanie, zachovanie a ochránenie, ale skôr o upútanie, zvýšenie príťažlivosti a pokračovanie v úzkej spolupráci. Správa správne požaduje, aby sa diskusia o budúcnosti stratégie pre najvzdialenejšie regióny neobmedzovala len na výzvy, ako je zmena klímy, demografický vývoj, riadenie migračných tokov, poľnohospodárstvo a námorná politika, ale aby v nej bola zohľadnená potreba prijať stanoviská aj k iným politikám Spoločenstva. Nová generácia európskych programov musí tiež označovať začiatok potrebného procesu diverzifikácie hospodárstva najvzdialenejších regiónov, a nesmie sa obmedzovať na obyčajné zachovanie súčasného stavu vývoja, ktorého bolo z veľkej časti dosiahnuté s podporou EÚ.

Vo svetle týchto úvah by sme mali správu bezvýhradne podporiť.

 
  
MPphoto
 
 

  Iratxe García Pérez (PSE). (ES) Vážený pán predsedajúci, pripájam sa k poďakovaniu pani Sudreovej za jej prácu na tejto správe a za vytvorenie väčšinového konsenzu o politike pre najvzdialenejšie regióny vo Výbore pre regionálny rozvoj.

Táto politika musí stáť na troch základných pilieroch: zvyšovanie prístupnosti, zlepšovanie konkurencieschopnosti a regionálna integrácia.

Príspevok štrukturálnych fondov k rozvoju týchto regiónov je a bude i naďalej veľmi významným faktorom udržania dosiahnutej úrovne súdržnosti a ďalšieho znižovania nerovností. Je preto nevyhnutné, aby Komisia prejavila väčšiu pružnosť. Komisia by mala uľahčiť využitie finančných prostriedkov Európskeho fondu pre regionálny rozvoj pre najvzdialenejšie regióny tým, že uplatní dostatočne širokú definíciu jeho pôsobnosti tak, aby tieto regióny získali prístup k celému fondu.

Ďalšou zásadnou výzvou je zvyšovanie prístupnosti, a preto je dôležité zaobchádzať s najvzdialenejšími regiónmi vo vzťahu k doprave odlišne.

Štvrtá správa Kohézneho fondu sa s týmito novými výzvami vyrovnáva a my iste veríme, že Komisia má na vedomí, že tieto výzvy sú dôležité aj v najvzdialenejších regiónoch.

 
  
MPphoto
 
 

  Kyriacos Triantaphyllides (GUE/NGL).(EL) Vážený pán predsedajúci, pani komisárka, dôležitou problematikou, ktorej sa nedostáva dostatočnej pozornosti Komisie, je podpora tých ostrovných regiónov EÚ, ktoré nepatria medzi tie uvedené v Zmluve, ale napriek tomu s nimi majú mnoho spoločného.

S ostrovnými členskými štátmi Únie sa musí zaobchádzať rovnako ako s najvzdialenejšími regiónmi. Je to potrebné s ohľadom na zásadu rovného zaobchádzania, pretože ostrovné členské štáty a ostrovné regióny členských štátov do určité miery čelia rovnako závažným územným a geografickým znevýhodneniam ako najvzdialenejšie regióny. Malým ostrovným členským štátom a ostrovným regiónom členských štátov sa preto musí dostávať rovnakého zaobchádzania ako najvzdialenejším regiónom a musia byť predmetom rovnakej preferenčnej stratégie ako tieto regióny. Napríklad musia získať zvláštny balíček štátnej podpory, aby sa mohli stať mostom spájajúcim EÚ s regiónmi ako východné Stredozemie.

 
  
MPphoto
 
 

  Emmanouil Angelakas (PPE-DE).(EL) Vážený pán predsedajúci, pani komisárka, hoci sa správa pani Sudreovej môže zdať väčšine európskych krajín irelevantná, keďže len veľmi málo z nich má nejaké najvzdialenejšie regióny, ako napríklad Azory alebo Madeiru, jej prístup ma napriek tomu zaujal. Zistil som, že by správa mohla inšpirovať podobnú politiku pre krajiny s ostrovnými regiónmi, predovšetkým so súostroviami a horskými oblasťami, ako je moja krajina, Grécko. Geokultúrna povaha týchto regiónov predstavuje jedinečný zdroj i znevýhodnenie zároveň.

Preto pani Sudreovej blahoželám k jej práci, pretože mi dala podnet k predloženiu niektorých vlastných návrhov v súvislosti s týmito regiónmi. Navrhujem teda, aby boli prijaté opatrenia na využitie geokultúrnych vlastností ostrovných a horských regiónov. Musí existovať rozvojová stratégia smerujúca k udržaniu a posilneniu zásady územnej súdržnosti. Mala by byť vyvinutá sústava štatistických ukazovateľov na lepšie hodnotenie rozdielov medzi ostrovným a pevninským územím. Európske a národné politiky podpory by sa tiež mali uplatňovať pružnejšie vo vzťahu k produktívnym činnostiam na ostrovoch. Je treba sa zaoberať týmito otázkami: rovný prístup na vnútorný trh a zriadenie sústavy praktickej pomoci ostrovom; vplyv klimatických zmien na ostrovy, najmä na zhoršovanie terajších problémov, ako je sucho; uľahčenie dopravných spojení medzi ostrovnými a horskými regiónmi a pevninou. V neposlednom rade je treba obzvlášť uprednostniť plnenie energetických potrieb ostrovov vývojom a realizáciou projektov na výrobu energie založených na nových technológiách a obnoviteľných zdrojoch energie. Mali by byť zriadené vysokorýchlostné pripojenia k internetu a mala by byť posilnená životaschopnosť ostrovného a horského cestovného ruchu.

Zo všetkých týchto dôvodov pani Sudreovej ešte raz blahoželám. Úprimne podporujem správu a verím, že niekedy v budúcnosti Komisia vypracuje podobnú správu i o regiónoch, o ktorých som hovoril.

 
  
MPphoto
 
 

  Manuel Medina Ortega (PSE). (ES) Vážený pán predsedajúci, získal som dojem, že v niektorých prejavoch, ktoré dnes zazneli, nebolo zohľadnené, že skutočnosť v najvzdialenejších regiónoch je odlišná. Nedá sa povedať, že by šlo o chudobné regióny. Hovoríme o malých a veľmi odľahlých ostrovných územiach, ktoré sa nachádzajú tisícky kilometrov od území Európskej únie a ktoré sú celkovom osídlené 4,5 miliónom osôb.

Európska únia by mohla tieto územia ponechať svojmu osudu, ich obyvateľstvo odsúdiť k biede a prinútiť ich k vysťahovaniu do krajín Európskej únie, čo by pre nás znamenalo prijať ďalších 4,5 milióna prisťahovalcov.

Európska komisia našťastie rozumie situácii týchto území a vytvorila pre ne pred dlhou dobou zvláštny režim. Komisia s nami teraz konzultuje. Ako odpoveď na túto konzultáciu pripravila pani Sudreová plnohodnotnú správu, v ktorej zdôrazňuje napríklad význam zachovania útvaru pre najvzdialenejšie regióny a predkladá veľmi konkrétne návrhy na zachovanie verejných služieb, podporu inovácií a prekonanie digitálnej priepasti. Verím, že Parlament by mal správu pani Sudreovej schváliť, a to z dôvodov, ktoré uviedla.

 
  
MPphoto
 
 

  Catherine Neris (PSE) . – (FR) Vážený pán predsedajúci, pani komisárka, dámy a páni, správa, o ktorej bude Parlament zajtra hlasovať, nám správne pripomína, že špecifiká najvzdialenejších regiónov sú tiež našimi silnými stránkami. Vedľa znevýhodnení, ktoré im stoja v ceste, majú tiež neodškriepiteľné prednosti a my naliehavo potrebujeme na týchto prednostiach stavať, aby sa najvzdialenejší regióny do budúcnosti rozvíjali podstatným a udržateľným spôsobom. Priniesť našim ostrovom čerstvý impulz znamená tiež rásť: Znamená to postaviť vysoko kvalitnú poľnohospodársku produkciu, ktorá prispieva k rozmanitosti poľnohospodárskych výstupov na úrovni EÚ, na udržateľný základ. Znamená to podporovať rýchly rozvoj týchto území ako veľmi dôležitých turistických destinácií, čerpajúcich z bohatstva krajiny a kultúrneho dedičstva. Tiež to znamená využiť zemepisné polohy najvzdialenejších regiónov, najmä tých v karibskej oblasti a Indickom oceáne, a povzbudzovať užšiu spoluprácu so susednými tretími krajinami a rozvíjať naše ostrovy – práve preto, že sú to ostrovy – ako strediská špičkovej úrovne vedeckého výskumu, najmä v obore námorných štúdií, klimatológie a výskumu životného prostredia.

Tieto ciele však môžeme dosahovať len pomocou zvláštneho predpisového rámca platného článku 299 ods. 2 Zmluvy a podrobné uplatňovanie európskej verejnej politiky, najmä v odvetví energie a dopravy, ale tiež vo vzťahu k politikám medzinárodného obchodu, kde pre najvzdialenejšie regióny je zásadné, aby sa ich záujmy brali do úvahu pri prerokovávaní dohôd o hospodárskom partnerstve, musí byť vedené duchom tohto odseku Zmluvy. Najvzdialenejšie regióny sú úprimne a nepochybne proaktívne, ale dôsledkom toho je potreba spravodlivého zaobchádzania – a tá vyžaduje diferenciáciu.

Nepochybujme, že Komisia pri príprave svojho postupu vezme všetky tieto aspekty do úvahy.

 
  
MPphoto
 
 

  Lambert van Nistelrooij (PPE-DE). – (NL) Najvzdialenejšie regióny sa nachádzajú v zvláštnej pozícii. Rad z nich tvoria malé ostrovy a ja myslím, že pani Sudreovej sa podarilo vytvoriť dobrú rovnováhu tým, že označila ich zvláštnu povahu a ušila im na mieru príslušné nástroje.

Ako poslanec Holandského kráľovstva by som vás rád informoval o vývoji u nás doma. Máme tri z týchto malých ostrovov, Sawa, St. Maarten a Bonaire, ktoré budú prechádzať na druhý status, a tým sa tiež stanú najvzdialenejšími regiónmi. Nemyslím si však, že sa tak stane tak rýchlo, aby o tom ich obyvatelia mohli hlasovať pred voľbami v roku 2009. Podľa novej Lisabonskej zmluvy ich môžeme prijať rýchlejšie. Nepotrebujeme k tomu meniť Zmluvu. Možno by nám pani Hübnerová mohla povedať, či je Komisia celkom pripravená na to, až tieto tri ostrovy s celkovým obyvateľstvom v počte 19 000 osôb prijmeme ako celok.

 
  
MPphoto
 
 

  Sérgio Marques (PPE-DE). – (PT) Vážený pane predsedajúci, pani komisárka, dámy a páni, popri blahoželaní kolegyni Sudreovej ku skvelej práci by som rád uviedol tri body ohľadom budúcej stratégie Európskej únie pre najvzdialenejšie regióny.

Po prvé, rád by som poblahoželal Európskej komisii k posilneniu účasti na debate o výsledkoch európskej politiky pre najvzdialenejšie regióny a o stratégii, ktorá by mala byť uplatňovaná v budúcnosti. Rovnako tlieskam verejnej konzultácii na internete a veľkej konferencii na túto tému, ktorá pod záštitou Európskej komisie prebehla minulý týždeň.

Po druhé by som rád povedal, že európska stratégia pre najvzdialenejšie regióny bude v budúcnosti rovnako dôležitá ako dosiaľ. Je riskantné sa domnievať, že hospodársky a sociálny pokrok, ktorý medzitým najodľahlejšie oblasti dosiahli, znižuje dôležitosť opatrení Európskej únie. Musíme si však vždy uvedomovať, že veľmi špecifické postavenie najvzdialenejších regiónov je trvalej povahy a bude i naďalej vyžadovať diferencovanú odozvu Európy, uspôsobenú tomuto špecifickému postaveniu.

Tretím a posledným bodom je, že pre všetko, čo má byť vykonané, je veľmi dôležité realizovať lisabonskú stratégiu aj v najvzdialenejších regiónoch, pričom jej uplatňovanie v takých regiónoch je pre ich zvláštne vlastnosti problematickejšie.

Preto by som pani Hübnerovej odporučil, aby Európska komisia podporila vypracovanie štúdie s cieľom označenia ťažkostí, ktorým najvzdialenejšie regióny pri realizácii lisabonskej stratégie čelia, a konkrétnych spôsobov ich prekonávania.

 
  
MPphoto
 
 

  Madeleine Jouye de Grandmaison (GUE/NGL) . – (FR) Vážený pán predsedajúci, pani komisárka, dámy a páni, s potešením chválim kvalitu správy pani Sudreovej.

Nedá sa nevšimnúť si, že desať rokov od vstupu Amsterdamskej zmluvy do platnosti vede politika EÚ podľa článku 299 ods. 2 ku skutočnému pokroku. Dnes je však načase posunúť sa do novej etapy, založenej na zmene prístupu vo vzťahoch medzi EÚ a najvzdialenejšími regiónmi. To bude vyžadovať, aby EÚ brala viac do úvahy výhody, ktorými najvzdialenejšie regióny disponujú, a to spôsobmi sformulovanými na seminári minulý týždeň. Podľa môjho názoru by sa stratégia rovnakou mierou ako na kompenzáciu strát mala zamerať na rozvoj – na tie podoby rozvoja, ktoré budú nepochybne vedené snahou realizovať náš potenciál. To platí rovnako s ohľadom na vedecký výskum, námorné zdroje, biologickú rozmanitosť, európsku sociálnu politiku, zmeny klímy i bezprecedentný príspevok najvzdialenejších regiónov ku kultúrnej rozmanitosti. V tejto súvislosti sem predložila niekoľko pozmeňujúcich návrhov a dúfam, že tie dosiahnu svoj cieľ.

Uviesť nový prístup do života znamená dať najvzdialenejším regiónom prostriedky k tomu, aby sa pre Európu stali skutočnými partnermi, a práve v tomto bode potrebujeme sviežu perspektívu. Potrebujeme víziu vzájomného partnerstva, z ktorého bude mať prospech každý z nás.

 
  
MPphoto
 
 

  Danuta Hübner, členka Komisie. − Vážený pán predsedajúci, veľmi stručne odpoviem na otázku pána van Nistelrooija, áno, pracujeme na tom posledný rok a pol s holandskou vládou. Našťastie boli zavedené zmeny umožnené Zmluvou, a tak dúfame, že jedného dňa budeme mať tri nové územia.

Čo sa týka poznámok, ktoré tu zazneli, rada by som najprv povedala, že v súlade s decembrovou žiadosťou Európskej rady vypracuje Komisia v tomto roku na jeseň oznámenie, ktoré, ako dúfam, rozhodným a pragmatickým spôsobom posunie stratégiu pre najvzdialenejšie regióny vpred. Toto je náš prístup k riešeniu oboch nových výziev, ale predovšetkým k lepšiemu uchopeniu všetkých príležitostí.

Pani Sudreová, vaša správa podľa môjho názoru pomáha postaviť most medzi súčasnými a budúcimi stratégiami pre najvzdialenejšie regióny a to je veľmi dôležitá úloha tejto správy. Rovnako pevne verím, že ísť po správnej ceste vpred znamená v prvom rade stavať na aktívach najvzdialenejších regiónov. To zdôraznilo niekoľko poslancov a poslankýň.

V tejto súvislosti by som sa tiež rada zmienila o našej budúcej zelenej knihe o územnej súdržnosti, ktorá sa stane zásadným prvkom francúzskeho predsedníctva. Najvzdialenejšie regióny budú v tomto procese prípravy územného rozmeru kohéznej politiky zohrávať významnú úlohu, pretože najvzdialenejšie regióny skutočne zosobňujú naše úsilie prekonať územné rozdelenie vnútri Európy. Preto by som uvítala ich intenzívne zapojenie do verejnej konzultácie týkajúcej sa zelenej knihy o územnej súdržnosti.

Záverom by som vás rada jednoducho znovu uistila, že Komisia bude pokračovať v podpore koordinovaného a uceleného prístupu a bude sa usilovať o tvorbu synergií medzi rôznymi politikami Spoločenstva, ktoré sa najvzdialenejších regiónov týkajú.

 
  
MPphoto
 
 

  Margie Sudre, spravodajkyňa. − (FR) Vážený pán predsedajúci, samozrejme by som rada poďakovala všetkým rečníkom, ktorí sa zapojili do rozpravy, a tiež by som rada zopakovala svoje poďakovanie Komisii za jej iniciatívu ohľadom budúcej stratégie pre najvzdialenejšie regióny z minulého týždňa.

Chcela by som odpovedať na niektoré argumenty, ktoré vzniesli kolegyne poslankyne a kolegovia poslanci, ktorým som veľmi vďačná za vrelé prijatie správy. Ako odpoveď pánovi Guerreirovi by som rada uviedla, že podpora, ktorú požaduje pre obnovu a výskum rybolovných zdrojov a zvýšenie finančnej pomoci, je už plne riešené v rámci Európskeho rybárskeho fondu. Je už súčasťou politík, ku ktorým sa Európska únia, konkrétne Komisia a Výbor pre rybné hospodárstvo, zaviazali, kým táto správa sa zaoberá politikou regionálneho rozvoja. Preto moja správa i cez vedomie obrovského významu rybolovu pre náš rozvoj nevenuje tejto oblasti taký rozsiahly priestor, aký by si pán Guerreiro bol býval prial. Rada by som mu pripomenula, že tu hovoríme o regionálnom rozvoji.

Pán Medina Ortega už odpovedal našim gréckym kolegom, ktorí volali po uplatnení rovnakej politiky na všetky ostrovy, a vysvetlil im rozdiel spôsobený vzdialenosťami mnohých tisícok kilometrov od kontinentálnej Európy. Bez ohľadu na pokrok, akého dosiahneme, sa stále budeme nachádzať tisícky kilometrov ďaleko. A i keď rozumiem problémom, ktorým čelia všetci obyvatelia ostrovov, rozhodne nemôžeme uplatňovať rovnaké výnimky a rovnaké pravidlá v prípadeostrovov, ktoré sú vzdialené len niekoľko hodín loďou alebo niekoľko minút lietadlom. Rozhodne nejde o to situáciu ostrovov ignorovať, ale rada by som zopakovala, že existuje obrovský rozdiel medzi vašimi ostrovmi s ich blízkosťou ku kontinentu a našimi, ktoré sú tak veľmi vzdialené.

Pán Guerreiro, pri svojom druhom vystúpení ste požadovali, aby náš prístup nebol založený na prechodných kritériách. Na našej situácii samozrejme nie je nič prechodného, ide o situáciu úplne trvalú, ale my tu nežiadame o trvalú záruku pomoci na rovnakej úrovni donekonečna, pretože dúfame, že sa nám podarí dohnať priemer zvyšku Spoločenstva.

 
  
MPphoto
 
 

  Predsedajúci. − Rozprava je ukončená.

Hlasovanie sa bude konať v utorok 20. mája 2008.

Písomné vyhlásenia (článok 142)

 
  
MPphoto
 
 

  Toomas Savi (ALDE) , písomne. Táto správa podáva dobrý prehľad o problémoch Azor, Kanárskych ostrovov, Guadeloupe, Francúzskej Guyany, Martiniku, Réunionu, Svätého Martina a Svätého Bartolomeja ako zemepisne odľahlých regiónov Európskej únie, ale tiež vrhá svetlo na nerovné zaobchádzanie s rôznymi zámorskými územiami členských štátov.

Členské štáty dosiaľ vykonávajú suverenitu nad niekoľkými regiónmi, ktoré nepožívajú rovnaké postavenie ako najvzdialenejšie regióny. Napríklad občania Britských Panenských ostrovov alebo Grónska sú občanmi Európskej únie, ale v týchto regiónoch sa nekonajú voľby do Európskeho parlamentu, kým občania Aruby sú občanmi Európskej únie, ktorí právo hlasovať vo voľbách do Európskeho parlamentu náhodou majú. Ešte viac mätúca je ale skutočnosť, že žiadne z týchto území vlastne nie je súčasťou Európskej únie.

Pevne verím, že vzťah Európskej únie so zámorskými územiami členských štátov a občanmi všetkých týchto území by sa mal zjednotiť s ohľadom na rovné zaobchádzanie s občanmi Európskej únie.

 

27. Stratégia spotrebiteľskej politiky EÚ 2007 – 2013 (rozprava)
MPphoto
 
 

  Predsedajúci. − Ďalším bodom je správa pána Lasseho Lehtinena, v mene Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľov, o stratégii spotrebiteľskej politiky EÚ 2007 – 2013 (2007/2189(INI)) (A6-0155/2008).

 
  
MPphoto
 
 

  Lasse Lehtinen, spravodajca. − (FI) Vážený pán predsedajúci, správa, pred ktorou stojíme, prešla vo výbore podrobným čítaním, za ktoré ďakujem svojim kolegyniam a kolegom a predovšetkým tieňovým spravodajcom z ostatných politických skupín. V duchu zhody sme zaznamenali chvályhodné úsilie Komisie vrhnúť svetlo na spotrebiteľskú problematiku vo všetkých oblastiach verejnej politiky.

Náš svetadiel nebude schopný konkurovať na svetových trhoch, ak nebude schopný konkurovať ani na svojom vlastnom vnútornom trhu. Dvadsaťsedem vnútroštátnych drobných trhov v EÚ sa musí spojiť a pretvoriť na najväčší maloobchodný trh na svete.

Životaschopnosť vnútorného trhu vyžaduje opatrenia na povzbudenie spotrebiteľskej dôvery. V tých musí zohrať dôležitú úlohu silné a nezávislé organizácie spotrebiteľov.

Medzi možnosťami ako zvýšiť dôveru existuje jedna, ktorá v našich diskusiách vynikla nad ostatné a ktorá tak spôsobila jediné nezhody, ktoré stoja za zmienku. Ide o to, aby spotrebitelia mali k dispozícii nástroje na vymáhanie náhrady škody, pokiaľ sa niečo pokazí. V tejto správe je vyjadrený názor, že pre prípad sporu má pre spotrebiteľa nezastupiteľný význam celoeurópsky systém kolektívneho domáhania sa práv.

Pani komisárka Kunevová už sľúbila, že začne zvažovať, aký systém kolektívneho domáhania sa práv by v Európe mohol fungovať. Aspoň sa zdá, že medzi nami v Európe panuje široký konsenzus o tom, aký systém by to byť nemal. Nemal by mať žiadnu zásadnú podobnosť s americkým systémom kolektívneho domáhania sa práv, z ktorého majú hlavný prospech právnici, a nie spotrebitelia. V Európe musíme smerovať k systému, v ktorom žiadosti o náhradu škody priamo súvisia so skutočne spôsobenou škodou. Týmto spôsobom by zabezpečenie spravodlivosti záviselo predovšetkým od zaistenia nápravy pre spotrebiteľa, a nie od povahy sankcie. Systémy kolektívneho domáhania sa práv by teda spotrebiteľom nedávali nové práva, ale zaisťovali by plné využitie práv existujúcich.

Skupina konzervatívcov nie je ochotná myšlienku kolektívneho domáhania sa práv rozvíjať. Dôvodom je údajne skutočnosť, že Komisia už sľúbila, že v tejto veci začne predkladať návrhy. Nositeľ politického rozhodovania, zvolený európskym ľudom, je však Parlament a my musíme jasne ukázať jeho väčšinovú vôľu. Máme oprávnenie aj povinnosť premýšľať o nových a podrobných riešeniach otázok, ktoré verejnosť považuje za problematické, a navrhovať ich Komisii.

Navrhol som, aby Komisia preskúmala užitočnosť prípadného zriadenia funkcie verejného ochrancu práv spotrebiteľov pri Komisii, ktorý by špeciálne riešil cezhraničné prípady. Tento vysoký úradník by pôsobil ako strážny, ako určitý orgán pre výber, rovnako ako pri uplatňovaní právnych prostriedkov nápravy na vnútroštátnej úrovni. Dúfam, že správa a kompromisy, ktoré obsahuje, dostanú čo najširšiu podporu.

 
  
MPphoto
 
 

  Meglena Kuneva, členka Komisie. − Vážený pán predsedajúci, rada by som Parlamentu poďakovala za podporu cieľov a opatrení našej stratégie spotrebiteľskej politiky 2007 – 2013 a samozrejme za obrovskú podporu a prácu pána spravodajcu.

Vítam názor Parlamentu, že je potrebné pretvoriť 27 vnútroštátnych drobných trhov na jeden celoeurópsky maloobchodný trh, ktorý bude najväčší na svete. Aby sme to dosiahli, potrebujeme zvýšiť dôveru spotrebiteľov k nakupovaniu za hranicami. Často hovoríme, že dôvera je menou moderného hospodárstva. Verím, že naším úsilím a usilovnou iniciatívou a s pomocou tejto stratégie by sme tento cieľ mohli postupne dosiahnuť.

V tejto súvislosti tiež veľmi oceňujem podporu prejavenú návrhu rámcovej smernice o zmluvných právach spotrebiteľov, ktorá je nástrojom na dosahovanie tohto cieľa. Som obzvlášť potešená zhodou Parlamentu na potrebe cielenej úplnej harmonizácie v oblastiach, kde boli zistené prekážky fungovania vnútorného trhu.

Čo sa týka hodnotiacej správy o spotrebiteľských trhoch, veľmi oceňujem uvítanie tejto iniciatívy Parlamentom a budem sa v tomto roku tešiť na Vašu plnú podporu. Hodnotiaca správa je ústredným prvkom našej strategickej snahy porozumieť, ako vnútorný trh pre našich spotrebiteľov funguje, teda zmerať výsledky vnútorného trhu pre spotrebiteľa. Až bude správa hotová, budeme schopní zaistiť lepšiu reguláciu a tvorbu verejnej politiky, založenú na faktoch. Nemenej dôležité bude, že našim občanom dokážeme porozumenie pre ich každodenné starosti, a že na ne vieme reagovať.

Vzniesli ste otázku domáhania sa práv. Rada by som sa Vám poďakovala za podporu zamerania stratégie spotrebiteľskej politiky na vymáhateľnosť a nápravu. Náprava je spolu s vymáhateľnosťou kľúčovou súčasťou tejto stratégie. Rovnako ako Vy, aj ja pevne verím, že aby vnútorný trh mohol fungovať, musia európski spotrebitelia dôverovať možnosti vymáhať svoje práva a zjednávať nápravu naprieč celou Európskou úniou. Rovnako verím, že najúčinnejšie a najvhodnejšie riešenie spotrebiteľských sporov by umožnilo vzájomné doplňovanie rôznych prostriedkov domáhania sa práv – súdnych aj mimosúdnych, individuálnych aj kolektívnych. Z toho by mali prospech nielen spotrebitelia, ale aj podniky s dobrou povesťou. Osobne si myslím, že kolektívne domáhanie sa práv súdnou i mimosúdnou cestou by mohlo byť účinným prostriedkom posilnenia rámca domáhania sa práv, ktorý dnes už pre európskych spotrebiteľov máme vytvorený. Doposiaľ sme v tomto smere presadzovali mechanizmy alternatívneho riešenia sporov, zriadili sme európske cezhraničné konanie o drobných nárokoch a novo sme prijali smernicu o mediácii.

Akékoľvek budúce kroky v tejto oblasti budú samozrejme musieť byť dôkladne posúdené. Ako viete, k ďalšiemu preskúmaniu otázky kolektívneho domáhania sa práv som začala dve štúdie. Prvá z nich preskúma účinnosť súčasných mechanizmov kolektívneho domáhania sa práv. Posúdi, či v členských štátoch, kde nie je kolektívna náprava k dispozícii, sú spotrebitelia znevýhodnení, a preverí prípadné nepriaznivé dopady na jednotný trh.

Druhá štúdia prinesie informácie o problémoch, ktorým spotrebitelia čelia pri zjednávaní nápravy u hromadných nárokov, a analýzu ekonomických dôsledkov týchto problémov pre spotrebiteľa, súťažiteľa a relevantný trh.

Výsledky týchto štúdií a informácie získané od zúčastnených strán a členských štátov plánujú využiť pri príprave oznámení, ktoré bude Komisia prijímať na sklonku roku 2008. Cieľom oznámenia bude široká verejná konzultácia o dostupných možnostiach v oblasti kolektívneho domáhania sa práv spotrebiteľov.

Zároveň vyhodnocujem, ako členské štáty uplatňovali smernicu o súdnych príkazoch, a dopad, ktorý mala na vymáhateľnosť spotrebiteľských práv v EÚ. Moje závery budú obsiahnuté v správe, ktorú by Komisia tiež mala prijať koncom tohto roka.

Ešte raz ďakujem Parlamentu za to, že s nami zdieľa víziu novej trhovej spotrebiteľskej politiky, v ktorej informovaní a posilnení spotrebitelia s dôverou vyhľadávajú a využívajú ponuky s najlepšou cenou a kvalitou na najväčšom maloobchodnom trhu sveta.

 
  
MPphoto
 
 

  Piia-Noora Kauppi, spravodajkyňa Výboru pre hospodárske a menové veci požiadaného o stanovisko. − Vážený pán predsedajúci, rada by som oznámenie Komisie aj správu pána Lehtinena uvítala ako celkovo veľmi vyvážené dokumenty.

Oba dokumenty navyše správne vyzdvihujú dôležitý problém, ktorý sa musí riešiť na úrovni EÚ, a to, že súčasťou vnútorného trhu je a musí byť spotrebiteľská politika.

To ma vedie k tomu, čo do správy právom vniesol Hospodársky a menový výbor: dokončenie vnútorného trhu je samo osebe skvelou spotrebiteľskou politikou. Súťaž v celej EÚ znižuje ceny a zvyšuje kvalitu a výber pre spotrebiteľa. Musí sa presadzovať prístup spotrebiteľov k tomuto výberu po celej EÚ.

Na vnútornom trhu sú spotrebitelia hybnou silou trhového hospodárstva a svojimi voľbami môžu chrániť svoje vlastné záujmy. Preto je nanajvýš dôležité dôsledne uplatňovať platné smernice o vnútornom trhu.

Stanovisko Hospodárskeho a menového výboru správne vyzdvihuje dve oblasti, ktoré sú v tomto ohľade obzvlášť dôležité. Po prvé ide o finančné služby. K posilneniu európskych spotrebiteľov potrebujeme skutočný vnútorný trh v oblasti bankovníctva, pôžičiek, poisťovníctva apod. To je obzvlášť naliehavé v dobe, keď demokratický vývoj spôsobuje, že tie najlepšie investičné služby sú čím ďalej tým viac dôležité pre všetkých. V tejto oblasti pred nami zostávajú veľké prekážky.

Po druhé ide o elektronické obchodovanie. To je zviazané s fungovaním finančných trhov a závisí od rozvoja platobných systémov, ale je tiež dôležité pre takmer všetky aspekty vnútorného trhu, pretože internet vytvára skutočné európske trhovisko. Musíme preto zaistiť, aby elektronické obchodovanie v Európe skutočne fungovalo a spotrebitelia mali pri tom k dispozícii príslušné možnosti voľby.

 
  
MPphoto
 
 

  Diana Wallis, spravodajkyňa Výboru pre právne veci požiadaného o stanovisko. − Vážený pán predsedajúci, my vo Výbore pre právne veci s Vami, pani komisárka, súhlasíme. Zbavme sa týchto 27 drobných trhov. Ale k tomu potrebujeme oveľa viac než len spoločný právny rámec. Myslím si, že dobrým východiskom pre túto našu cestu by bolo, keby všetky zložky Komisie, ktoré sa zaoberajú vnútorným trhom, pracovali vzájomne zlučiteľným spôsobom. Jedným z problémov, ktorým sa už dlho zaoberáme a u ktorého v správe pociťujeme nedostatočnú pozornosť, je projekt zmluvného práva a spoločného referenčného rámca.

Neradi by sme videli, že sa na toto zabudne a všetci prejdeme k ďalšej veci, v ktorej Vás, pokiaľ ide o kolektívne domáhanie sa práv, podporujeme, ale poďme ešte venovať úsilie tiež spoločnému referenčnému rámcu. Pri domáhaní sa práv by sme boli bývali radi videli väčší dôraz na mechanizmy alternatívneho riešenia sporov, najmä v elektronickom prostredí, čo ako Výbor už dlho podporujeme. Čo sa týka kolektívneho domáhania sa práv, áno, sme radi, že ich študujete a že v tejto oblasti postupujeme vpred, ale nedopusťme, aby sme rovnako ako u zmluvného práva dospeli k zmäteniu otázkami ohľadom právneho základu a ďalších problémov.

 
  
MPphoto
 
 

  Anna Hedh, spravodajkyňa Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť požiadaného o stanovisko. (SV) Vážený pán predsedajúci, rada by som veľmi poďakovala pani Meglene Kunevovej a spravodajcovi Lassemu Lehtinenovi.

Vítam stratégiu a som veľmi rada, že spotrebitelia sú považovaní za dôležitú skupinu, o ktorú sa musíme starať. Viem, že nikdy neuvidíme kvitnúci vnútorný trh, pokiaľ nebudeme mať spokojných a zabezpečených spotrebiteľov. Zdieľam ale názor spravodajcu, že ak má rozvoj tejto stratégie skutočne slúžiť spotrebiteľovi, vyžaduje trvalé následné opatrenia.

Ako spravodajkyňa Výboru pre práva žien a rovnosť pohlavia k tejto stratégii som však sklamaná, že hlavný výbor predkladajúci správu vzal do úvahy iba jeden z 13 našich pozmeňovacích návrhov. Naše návrhy sú veľmi dôležité a užitočné. Požadovali sme posilnenie hľadiska rovnosti žien a mužov. Spotrebiteľská politika rozhodne nie je z hľadiska pohlavia neutrálna. Pohlavie je potrebné zohľadňovať rovnako, ako sa zohľadňujú deti, staršie osoby a osoby s postihnutím. Dúfam, že naše návrhy budú môcť byť znovu posúdené pri budúcej revízii.

 
  
MPphoto
 
 

  Colm Burke , v mene skupiny PPE-DE. Vážený pán predsedajúci, ďakujem pánovi Lehtinenovi a tieňovým spravodajcom za kvalitnú spoluprácu v posledných niekoľkých mesiacoch. Táto správa predstavuje niektoré veľmi priaznivé prvky v oblasti rozvíjajúcej sa spotrebiteľskej politiky. Spotrebitelia môžu uplatňovať svoje práva, iba pokiaľ si ich sú vedomí, a posilňovanie schopností spotrebiteľov v EÚ predstavuje ústredný prvok tejto správy. Tento cieľ sa bude dosahovať vzdelávacími a osvetovými kampaňami. Mali by sme sa obzvlášť zamerať na to, aby sme spotrebiteľom odovzdávali schopnosti a nástroje potrebné k zvýšeniu ich dôvery v digitálnom prostredí.

Správa chváli úsilie Komisie k posilneniu spolupráce v oblasti bezpečnosti výrobkov na medzinárodnej úrovni, najmä s orgánmi Číny a USA. Pokračovanie dialógu a zdieľanie informácií o bezpečnosti výrobkov je v záujme všetkých strán a predstavuje základný predpoklad budovania dôvery spotrebiteľov.

Čo sa týka domáhania sa spotrebiteľských práv, spolu s kolegami a kolegyňami z PPE-DE veľmi podporujem ľahký a účinný prístup k náprave pre všetkých spotrebiteľov v EÚ. Vieme, že väčšina spotrebiteľov uprednostňuje riešenie v podobe mimosúdnych foriem nápravy, pretože tie im slúžia najrýchlejšie a s najnižšími nákladmi.

Ako hovorím od počiatku diskusií, nepodporujem volanie po legislatívnych opatreniach k zavedeniu chybne premysleného systému kolektívneho domáhania sa práv v EÚ. Komisia v súčasnej dobe pracuje na niekoľkých štúdiách terajších systémov domáhania sa spotrebiteľských práv v členských štátoch a ja volám spolu s kolegami a kolegyňami z PPE-DE, aby sme namiesto predpovedania výsledkov týchto štúdií Komisie zabezpečili ešte pred rozhodovaním o ďalších opatreniach zásadnú účasť Parlamentu a členských štátov na hodnotení výsledkov štúdií. Nie je v záujme spotrebiteľov urýchlene zaviesť systém kolektívneho domáhania sa práv, ktorý by bol nákladný a neúčinný. Vo všetkých ostatných ohľadoch správu podporujem.

 
  
MPphoto
 
 

  Evelyne Gebhardt, v mene skupiny PSE. – (DE) Vážený pán predsedajúci, pani komisárka, rada by som vyjadrila vďaku pánovi Lehtinenovi za tento veľmi dobrý návrh správy, ktorý poskytuje skutočne solídny základ pre našu diskusiu.

Rada by som zdôraznila tri veľmi dôležité aspekty tejto správy. Prvým bodom je potreba zaistiť, aby vedúcu úlohu zohrali nástroje, ktorými už v Európskej únii na podporu bezpečnosti a prevencie disponujeme. Preto je veľmi dôležité ďalej vylepšovať systém RAPEX, aby mohol účinnejšie slúžiť záujmom spotrebiteľov.

Druhým veľmi dôležitým bodom je nutnosť pestovať a vylepšovať jeden z týchto kľúčových nástrojov, systém SOLVIT. Medzi spotrebiteľmi je stále ešte veľký nedostatok informácií a príliš mnoho ľudí o systéme SOLVIT nikdy nepočulo a nevie, že im môže vyriešiť pekných pár problémov. To je tiež veľmi dôležité.

Som tiež veľmi potešená, že sa Európska komisia chystá znovu preskúmať symbol CE. Mnoho ľudí verí, že symbol CE je známkou bezpečnosti, ale, bohužiaľ, tak to nie je. Mali by sme spolu s komisárom Verheugenom zabezpečiť sformulovanie predpisov upravujúcich tento symbol, ktoré by nám do budúcnosti umožnili uistiť verejnosť, že sa u výrobkov nesúcich známku CE môže spoľahnúť na ich bezpečnosť. To je veľmi dôležitý zámer.

Posledným a najdôležitejším bodom je však, podľa názoru mojej skupiny, systém kolektívneho domáhania sa práv, ktorý ako socialistická skupina obhajujeme. Celá zbierka právnych predpisov neslúži žiadnemu účelu, pokiaľ spotrebitelia nemôžu v nej zakotvené práva uplatňovať, či už pre cezhraničný rozmer, ktorý sťažuje vynucovanie práva, alebo pre zanedbateľnú veľkosť spôsobených škôd, ktoré však môžu ľudí časom výrazne ochudobniť. Je úplne zásadné, aby sme Európsku komisiu nielen povzbudzovali k preskúmaniu a vyvinutiu takého systému, ale aby sme ju k tomu tiež tlačili a aby sme požadovali predstavenie zodpovedajúceho legislatívneho návrhu v čo najkratšej dobe, aby sme mohli spotrebiteľom skutočne poskytnúť patričnú bezpečnosť a ochranu.

Veľmi ľutujem, že skupina PPE-DE nepovažuje za vhodné obhajovať tento systém s potrebnou silou a odhodlaním, aby sme spotrebiteľom a celej verejnosti poskytli skutočnú dôveru v Európsku úniu a vnútorný trh, pretože táto dôvera vychádza z vedomia, že sú pri svojom nakupovaní po Európe riadne chránení.

 
  
MPphoto
 
 

  Alexander Lambsdorff, v mene skupiny ALDE. – (DE) Vážený pán predsedajúci, úvodom by som rád poblahoželal pánovi Lassemu Lehtinenovi k tomuto dobrému a vyváženému návrhu správy. V rade bodov sa zhodujeme. Jedným z dôvodov tejto zhody je veľmi dobrá príprava Komisie. Sporných bodov je málo.

Spotrebiteľská stratégia bude jednou z hlavných tém diskusií v budúcej etape rozvoja vnútorného trhu. Stredobodom troch hlavných výziev, ktorým EÚ čelí, t.j. rastu, zamestnanosti a chápania a uspokojovania potrieb ľudí, je 490 miliónov spotrebiteľov. Vnútorný trh má potenciál stať sa najväčším maloobchodným trhom na svete. Preto skupina ALDE podporuje cielené úsilie Komisie o to, vytvoriť z 27 drobných trhov jeden veľký maloobchodný trh.

Rovnako vítame spôsob, akým návrh posilňuje horizontálny prvok spotrebiteľskej politiky, ako aj návrh na menovanie takzvaných styčných úradníkov pre spotrebiteľov. V tejto súvislosti by som sa rád špeciálne zmienil o návrhu posilniť Európske spotrebiteľské strediská a zvláštnu pozornosť venovať potrebám detí a starších občanov.

Ďalej sa chcem vyjadriť k otázke kolektívneho domáhania sa práv, s ktorou máme problém. Zatiaľ sme mali len málo informácií a veľmi dogmatický prístup. Meglena, verím, že by bolo predčasné tvrdiť, že máte v tejto otázke solídnu podporu Parlamentu. Práve sme si vypočuli, že skupina PPE-DE Vás nepodporí. Verím, že PPE-DE si neuvedomuje skutočné problémy. Ako pri výstrele z brokovnice sa škoda na spotrebiteľoch rozptyľuje do radu krajín. Je legitímne, aby Komisia túto celú vec premyslela a venovala jej štúdiu. Na druhej strane máme dogmatický prístup PSE, ktorá po tomto nástroji túži za každú cenu ako po nástroji politickom, bez ohľadu na reálne problémy – a tieto reálne problémy majú mnoho tvárí.

Ide, napríklad, o problém právneho základu. Kde v Zmluve stojí, že tu, v Komisii a Parlamente, sme oprávnení zasahovať do zákonníkov členských štátov o občianskom a trestnom súdnom konaní? Čo nám pani Diana Wallis práve povedala v mene Výboru pre právne záležitosti? Problém zmluvného práva zostáva nevyriešený. Nevyriešený zostáva rad problémov, napríklad otázka voliteľnosti pristúpení alebo voliteľnosti vystúpení a úloha verejného ochrancu práv. Nestačí jednoducho povedať, že nechceme americký systém. Keď Američania svoj systém vytvárali, tiež mali len tie najlepšie zámery. Je úplne zrejmé, že zlý systém nevytvorili zámerne od samého počiatku.

Z týchto dôvodov by sme mali zachovávať nedogmatický, kritický postoj. Mali by sme počkať na štúdiu, vážne posúdiť jej zistenia a potom sa venovať informovanej, nedogmatickej a zodpovednej diskusii, ako sa na tento Parlament sluší.

 
  
MPphoto
 
 

  Leopold Józef Rutowicz , v mene skupiny UEN. (PL) Vážený pán predsedajúci, Lehtinenova správa sa zaoberá dôležitými otázkami stratégie pre kvalitu na najbližšie roky. Táto stratégia je pre občanov Únie dôležitá a ja chcem zdôrazniť niektoré súvisiace problémy. Legislatívna činnosť členských štátov a EÚ by sa mala vo väčšej miere opierať o vstupy od spotrebiteľských organizácií, ktoré v niektorých krajinách narážajú na ťažkosti pri výkone svojich činností a zháňaní finančných prostriedkov. Únia by týmto organizáciám mala poskytovať významnejšiu finančnú pomoc. Systémy kolektívneho domáhania sa práv platné v niektorých krajinách by sa mali používať proti nepoctivým účastníkom trhu a systém kolektívneho domáhania sa práv by mal byť zavedený aj na európskej úrovni.

Európske spotrebiteľské strediská v jednotlivých krajinách, spotrebiteľské organizácie a obhajcovia práv spotrebiteľov by mali vystupňovať informačné a vzdelávacie činnosti s cieľom obzvlášť ochrániť tých najzraniteľnejších spotrebiteľov. Ochrana môže byť posilnená zapojením spotrebiteľských stredísk SOLVIT a RAPEX. Túto správu podporujeme.

 
  
MPphoto
 
 

  Eva-Britt Svensson, v mene skupiny GUE/NGL. – (SV) Ďakujem Vám, pán predsedajúci. Podpora spotrebiteľských práv je často slabá a preto ich treba posilniť. Preto ďakujem pánovi spravodajcovi a členom Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľov, ktorým sa podarilo posilniť podporu tých skupín spotrebiteľov, ktorí najviac potrebujú ochranu: detí a starších osôb.

Silná podpora spotrebiteľov si vyžaduje aktívne spotrebiteľské organizácie. Jednotlivci nie sú silní, pokiaľ stoja osamotene. Prostredníctvom týchto organizácií nadobúdajú spotrebitelia silu a získavajú viac znalostí a informácií. Tieto organizácie preto potrebujú spoľahlivé a isté financovanie. Avšak neistota, ktorá dnes pri nakupovaní cez hranice štátov panuje, musí byť rozptýlená vytvorením možnosti skupinových žalôb na firmy porušujúce zákon. Najväčším problémom spotrebiteľov dneška je skutočnosť, že je ťažké dostať spor medzi rôznymi krajinami pred súd, pretože na riešenie týchto cezhraničných sporov neexistuje príslušná inštancia. EÚ musí najskôr vytvoriť inštancie na riešenie sporov, a nie vytvárať ďalšie predpisy EÚ. Myslím si, že návrh na ustanovenie verejného ochrancu práv spotrebiteľov EÚ je veľmi pochybný. Prečo zavádzať viac služieb financovaných na úrovni EÚ, a tým riskovať škrty v prostriedkoch vyčlenených na spotrebiteľské organizácie? Spotrebitelia tým nič nezískajú.

Záverom by som chcel vyjadriť poľutovanie nad tým, že pozmeňujúce a doplňujúce návrhy Výboru pre práva žien a rovnosť pohlaví boli – treba povedať ako obvykle – vo Výbore pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľov zamietnuté. Zaslúžili si lepší osud.

 
  
MPphoto
 
 

  Hanne Dahl , v mene skupiny IND/DEM. – (DA) Vážený pán predsedajúci, s potešením si po prvý krát beriem slovo v pléne, a to v oblasti zodpovednosti, na prácu v ktorej sa teším. Je samozrejme pozitívne, že Európsky parlament touto správou vyvíja iniciatívu k zabezpečeniu práv spotrebiteľov. Obávam sa však, že tento predpis sa čím ďalej tým viac rovná obyčajnému plátaniu. Záplaty budú zakrývať skutočnosť, že EÚ je usporiadaná takým spôsobom, aby ohľad na voľný pohyb tovaru, kapitálu a služieb mal vždy prednosť pred ohľadom na spotrebiteľa a iné „mäkké“ oblasti. Domnievam sa, že dnešná debata o tom svedčí.

Rada by som uviedla dva príklady konkrétnych spôsobov, ako musíme zabezpečiť práva spotrebiteľov. Je zásadne dôležité, aby sme zabezpečili právo spotrebiteľov podávať sťažnosti v ich vlastnej krajine a v ich vlastnom jazyku, a je zásadne dôležité, aby potravinárske výrobky a iné tovary, ktoré by mohli predstavovať ohrozenie zdravia, mohli byť predmetom kontrol pri dovoze do jednotlivých krajín. Jednotlivým krajinám by malo byť povolené s ohľadom na životné prostredie a zdravie spotrebiteľov robiť kontroly a vyžadovať štandardy vyššie, než aké stanovujú nariadenia EÚ. Stratégia ochrany zdravia spotrebiteľov EÚ musí byť založená na zásade obozretnosti, namiesto ideologickej myšlienkovej školy, ktorá slúži jedinému účelu, úplne voľnému pohybu všetkého tovaru cez hranice. Táto stratégia by mala zabezpečiť právo sťažovať sa a obracať sa na súdy na mieste a tiež umožniť zastavenie dovozu tovaru, ak sú na to hygienické dôvody.

 
  
MPphoto
 
 

  Sergej Kozlík (NI). – (SK) Vážený pán prezident, ctený Parlament, vážení hostia. Predložená správa správne uznáva pozitívnu úlohu, ktorú euro zohralo pri znížení nákladov na finančné operácie. Dôležité pre spotrebiteľov bolo aj uľahčenie porovnávania cien pri cezhraničnom styku a zvýšenie potenciálov vnútorného trhu v oblasti maloobchodu. Súhlasím, že je treba povzbudiť nové členské štáty, aby pokračovali v reformách a boli schopné prijať euro ihneď, ako spĺňa maastrichtské kritériá, aby mohli využívať pozitívne účinky spoločnej meny na vnútornom trhu.

Príležitosť pre aktívnu realizáciu tejto tézy bude mať Európsky parlament zanedlho, keď bude prerokovávať stanovisko k rozšíreniu eurozóny o Slovenskú republiku. Slovensko s nemalým úsilím a výrazným predstihom splnilo maastrichtské konvergenčné kritéria. Odmietam prístup, keď ako palica sa zo strany niektorých kolegov začína vyťahovať gumový a vágny kontraargument o trvalej udržateľnosti týchto kritérií. To by bol nekonečný príbeh

 
  
MPphoto
 
 

  Charlotte Cederschiöld (PPE-DE). – Vážený pán predsedajúci, na vnútornom trhu by spotrebitelia a predávajúci mali mať rovnakú možnosť voľného pohybu ako tovar a služby.

Ak chceme zaistiť a posilniť cezhraničnú aktivitu, nesmú byť spotrebitelia v iných členských štátoch chránení menej než doma. Preto vítam horizontálny prístup v spotrebiteľskej politike a zlepšení ochrany, ku ktorej povedie.

Prístup povedie k posilneniu schopností a ochrany spotrebiteľov a tiež ku vzniku predpisov pre vnútorný trh priaznivejších pre podniky. Sme však znepokojení uponáhľaným prístupom ku kolektívnemu domáhaniu sa práv.

Na stanovisko Parlamentu je príliš skoro. Potrebujeme dôkladné štúdie existujúcich systémov v členských štátoch a posúdenie potreby európskeho systému kolektívneho domáhania sa práv. V tomto okamihu nemáme dostatočné znalosti následkov, pokiaľ ide o riziko zneužitia, vyššie náklady pre spotrebiteľa a podniky a nárast regulácie.

Neverím, že s vedomím všetkých nevýhod a neprimeraných dôsledkov, ku ktorým zavedenie európskeho systému v EÚ povedie, ho môže ktokoľvek podporiť. My v tejto chvíli podporujeme iné prostriedky nápravy, ktoré sú rýchlejšie a lacnejšie a ponechávajú reguláciu na vnútroštátnom rozhodnutí členských štátov. Na úrovni EÚ sa môžu využívať platné predpisy a nelegislatívne nástroje.

Vyzývame Komisiu, aby uskutočnila štúdiu a predstavila jej výsledky Parlamentu a členským štátom. Prečo máme na dosiahnutie cieľov Zmluvy zachádzať ďalej, než je potrebné? Prečo máme členským štátom upierať možnosť ponechať si rozdielne mechanizmy riešenia sporov? Je treba zodpovedať celý rad otázok.

Doposiaľ nie je jasné, že by systém kolektívneho domáhania sa práv na úrovni EÚ priniesol vnútornému trhu a spotrebiteľom a podnikom na ňom pridanú hodnotu. EÚ by nemala vyvíjať legislatívnu činnosť bez pádneho dôvodu.

 
  
MPphoto
 
 

  Bernadette Vergnaud (PSE) . – (FR) Vážený pán predsedajúci, pani komisárka, dámy a páni, úvodom by som rada poblahoželala pánovi Lasse Lehtinenovi ku skvelej práci, ktorú vykonal, a k jeho schopnosti naslúchať. Jeho správa sa usiluje o zlepšenie stratégie Komisie, ktorá je už v súčasnej podobe založená na zásadách ochrany a posilňovania schopností spotrebiteľov.

Podporujem horizontálny prístup, ktorý pán spravodajca obhajuje, ako prostriedok na zladenie ochrany spotrebiteľov – a najmä tých najzraniteľnejších z nich – s účinným fungovaním vnútorného trhu. Rovnako dôležité je dať spotrebiteľským organizáciám väčšiu úlohu pri príprave legislatívnych návrhov.

Čo sa týka bezpečnosti výrobkov, nielenže Komisia musí pokračovať vo svojom úsilí o trhový dohľad, ale musí tiež rýchlo zaviesť zásady systému na používanie známky CE, ktoré zaručí skutočnú kvalitu, vystopovateľnosť a bezpečnosť.

V neposlednom rade je dôležité zlepšiť prístup k náprave tým, že bude navrhnutý európsky systém kolektívneho domáhaní sa práv, ktorý spotrebiteľom umožní plný výkon ich práv pri preukázateľnom vzniku škody a zároveň sa vyhne nástrahám systému amerického. Hlasovanie za tieto návrhy môže viesť jedine k posilneniu dôvery verejnosti v európsky trhový model, ktorý je otvorený a zároveň poskytuje ochranu.

 
  
MPphoto
 
 

  Andreas Schwab (PPE-DE). – (DE) Vážený pán predsedajúci, pani komisárka, dámy a páni, spotrebiteľská stratégie Komisie zahŕňa rôzne tematické oblasti, v ktorých postoj Komisie z veľkej väčšiny podporujeme. Pani Kuneva, podporujeme aj Vás vo Vašom osobnom odhodlaní dokončiť jednotný trh a vo Vašom zameraní na spotrebiteľov a ich úlohu na vnútornom trhu.

Je mnoho oblastí, kde sa zhodneme. Už tu bolo spomenuté úsilie o posilnenie Európskych spotrebiteľských stredísk a systému SOLVIT. Tento zámer sa teší podpore naprieč frakciami. Rovnako uznávame potrebu horizontálneho prístupu k spotrebiteľskej politike, ale ľutujeme slabý dôraz na zmluvné právo. Nesmieme dopustiť, aby sa nám zmluvné právo rozstrapkalo a aby sme skončili so zaplátanými predpismi. Dnešné hlasovanie vo výbore ukázalo, že spotrebitelia dôverujú právu, pokiaľ sú si dostatočne istí jeho znalosťou. Ak budú v každej jurisdikcii platiť iné lehoty, dôvera spotrebiteľov značne opadne. Preto potrebujeme spoločný referenčný rámec. Jednotné štandardy nám totiž poslúžia k vybudovaniu spotrebiteľskej dôvery.

To isté platí pre kolektívne domáhanie sa práv. Počuli sme, že rôzne skupiny zaujali rôzne stanoviska. Stanovisko PPE-DE je úplne jasné. Sme zajedno s analýzou, podľa ktorej existujú určité slabé miesta, v ktorých sú záujmy spotrebiteľov menej chránené, najmä u cezhraničných transakcií. Chýba nám ale analýza príčin týchto slabých miest a nik nám dnes v tejto snemovni neponúkol žiadne vysvetlenie. Boli nám prisľúbené štúdie. Budeme ich čítať veľmi dôkladne, stránku po stránke. Ak ale v týchto štúdiách bude analyzovaná iba právna situácia, a nie rozdiely v presadzovaní vnútroštátnych predpisov medzi jednotlivými členskými štátmi, tak nás tieto štúdie nakoniec nikam neposunú.

Rád by som Vám preto, paní Kuneva, povedal, že sme široko otvorení skutočnému pokroku a zaujímame veľmi konštruktívny postoj k vymáhaniu jestvujúcich práv, ale tieto práva spotrebiteľov môžu byť účinnejšie vymáhané len vtedy, ak nakoniec tiež skutočne fungujú v praxi. V Nemecku máme zákon o vzorových konaniach pre kapitálových investorov, na ktorého základe mnohí akcionári kolektívne zažalovali Deutsche Telekom. Počas súdneho konania vyšlo najavo, že teória a prax kolektívneho domáhania sa práv sú často dve úplne odlišné veci.

 
  
MPphoto
 
 

  Gabriela Creţu (PSE). – (RO) Je zrejmé, že spotrebitelia dobre informovaní o svojich právach môžu dosahovať vysokú spokojnosť a brániť svoje záujmy. Avšak popri znalostiach potrebujú mať spotrebitelia k dispozícii tiež nástroj na uplatňovanie nárokov na náhradu škody pre prípad, že sú ich práva porušené. Z toho dôvodu naša skupina verí, že skupinové žaloby sú potrebné a vítané, a to v podobe, ktorá je účinná pre spotrebiteľa a vyvážená pre trh. Rovnako dôležité je pokračovanie a posilňovanie procesu dohľadu nad vnútorným trhom.

Veríme, že existujúci barometer mienky je veľmi užitočný, a budeme podporovať jeho financovanie aj v rozpočte na rok 2009, žiadame však posilnenie dôrazu na zaznamenávanie a porovnávanie cien tovarov a služieb obchodovaných v dvadsaťsedmičke členských štátov. V neposlednom rade by sme nemali zabúdať, že spotrebiteľské práva by mali fungovať aj v sektore služieb, vrátane služieb finančných a služieb v digitálnom prostredí, kde je stupeň rizika oveľa vyšší a kde sa oveľa ťažšie dokazuje porušenie práv.

 
  
MPphoto
 
 

  Malcolm Harbour (PPE-DE). – Vážený pán predsedajúci, rád by som poďakoval pánovi Lassemu Lehtinenovi za túto veľmi komplexnú správu, ktorá obsahuje obrovské množstvo veľmi dôležitých myšlienok. Ako už povedala pani komisárka, na zvýšenie informovanosti a dôvery spotrebiteľov a na umožnenie informovanej voľby chceme mať inovatívne a bezpečné výrobky a služby. Všetky tieto veci vzídu z našej podpory spotrebiteľov a posilňovania ich práv.

Hovorím to predovšetkým Lassemu, pretože som sklamaný, že umožnil, aby všetka táto dobrá práca bola zatienená jedinou témou. Problém s témou kolektívneho domáhania sa práv spočíva v tom, že naši kolegovia a kolegyne v socialistickej skupine už, ako sa zdá, rýchlo dospeli k záveru, že chcú nový európsky predpis. Potešilo ma, keď ste, pani komisárka, potvrdili, že máte dve štúdie – nielen jednu – ktoré túto problematiku skúmajú do hĺbky. My na tejto strane snemovne chceme pred prijatím záverov počkať na správu, ale zdá sa, že naši kolegovia a kolegyne na socialistickej strane si myslia, že ide o skvelú vec a že my sa odmietnutím jej podpory akosi obraciame proti spotrebiteľom. Len si prečítajte niektoré tlačové správy – farebné správy, správy v červené farbe – ktoré z tamtej strany snemovne vzišli. Rád by som na tomto mieste citlivo odmietol skutočnosť, že sa táto strana snemovne stavia proti spotrebiteľským právam, pretože my sa len nechceme dopredu zaviazať k návrhu, o ktorom ešte ani nemáme informácie. Hovorím to všetkým kolegom a kolegyniam: nie je nič prospotrebiteľského na tom, keď si vezmete červenú pásku a potenciálne spotrebiteľom pridáte obrovské náklady. Vyčkajme na výsledky štúdií a zoznámme sa s nimi.

Pánovi Alexandrovi Lambsdorffovi by som rád povedal, že umožnil, aby ho vydieračsky oklamali, ale aby sme zajtra jednohlasne podporili správu pána Lasse Lehtinena stačí, keď bude hlasovať za naše pozmeňujúce a doplňujúce návrhy číslo 5 a 6, ktoré ponechávajú dvere dokorán otvorené. Počkáme na správu pani Kunevovej a budeme ju čítať a študovať s otvorenou mysľou, ale medzitým budeme pokračovať vo svojej skvelej obhajobe spotrebiteľov na vnútorných trhoch, v obhajobe účinného presadzovania ich práv na základe predpisov, ktoré už v tejto chvíli máme.

 
  
MPphoto
 
 

  Joel Hasse Ferreira (PSE). – (PT) Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, Lehtinenova správa celkom správne uvádza, že potreby ochrany spotrebiteľa môžu byť legislatívne uspokojené iba tak, že predpisy zlepšíme a zjednodušíme, a že je potrebný ucelenejší právny rámec spotrebiteľských práv.

Preto vyzývam Komisiu a členské štáty, aby poskytli zodpovedajúce prostriedky na financovanie silných a nezávislých spotrebiteľských organizácií. Takéto financovanie je úplne nevyhnutné na dosiahnutie pokroku v budovaní skutočného vnútorného trhu pre spotrebiteľov.

Kolektívne domáhanie sa práv si s ohľadom na pozitívne skúsenosti z rôznych členských štátov zaslúžia čo najbližšiu pozornosť a moju podporu.

Rovnako by som rád povedal, že ako zdôrazňuje pán Lehtinen, silný systém ochrany spotrebiteľa bude na prospech aj konkurencieschopným výrobcom a predávajúcim, lebo podnikom vytvorí podnety na to, aby vyrábali a predávali trvanlivejší tovar, čo povedie k udržateľnejšiemu rastu.

Správa však zachádza ešte ďalej a ja tlieskam pánovi Lehtinenovi za výrok, že ochrana spotrebiteľa by mala tvoriť pevnú súčasť plánovania a konštrukcie výrobkov a služieb.

Na záver by som rád povedal, že zdieľam jeho záver, že na dosiahnutie lepšieho fungovania vnútorného trhu je potrebná účinná a kvalitnejšia ochrana spotrebiteľa. Rád by som sa mu poďakoval a povedal, že verím, že dnes máme najlepšie podmienky na dobrú strategickú dohodu v tejto oblasti s pani Kunevovou.

 
  
MPphoto
 
 

  Małgorzata Handzlik (PPE-DE). – (PL) Vážený pán predsedajúci, význam spokojnosti zákazníkov pre podniky nie je treba zdôrazňovať. Každý z nás v úlohe zákazníka vie, že nepoctivé obchodné praktiky – zámerne zavádzajúce informácie alebo neuspokojivé popredajné služby – nás účinne odrádzajú od nákupu ďalšieho tovaru alebo služieb od príslušnej spoločnosti. Je však dôležité, aby spotrebitelia vždy mali možnosť skutočnej voľby, zmeny poskytovateľa alebo predávajúceho. Taká možnosť voľby bezpochyby vytvára konkurenčný trh, na ktorom sa ponúkajúcim nevypláca odrádzať zákazníkov. Na konkurenčnom trhu podnikateľ vie, že riskuje stratu postavenia na trhu a súvisiacu stratu ziskov a perspektívy ďalšieho rozvoja. Verím, že vnútorný trh Európskej únie má takýto potenciál. Teší ma, že existuje možnosť vytvorenia vnútorného trhu, že existuje vďaka spotrebiteľom a že bola táto skutočnosť zaznamenaná. Samozrejme, nehovorím, že taký trh už funguje. Spotrebiteľom stále chýbajú znalosti potrebné k vyhľadávaniu najvýhodnejších ponúk a niektoré podniky im tieto informácie upierajú. Okrem toho poskytovatelia služieb často nedostatočne zohľadňujú záujmy zákazníkov.

Je preto dôležité zaistiť, aby boli dodržiavané práva spotrebiteľov, aby spotrebitelia mali právo na úplné, zrozumiteľné, jednoduché a ľahko porovnateľné informácie a aby toto právo firmy a zákonodarcovia rešpektovali. Nemenej dôležité je, aby spotrebitelia boli informovaní o svojich právach a upozorňovaní na existujúce nástroje, ktoré im môžu pomôcť pri rozhodovaní sa na slobodnom trhu. V tejto súvislosti musia dôležitú úlohu zohrať spotrebiteľské organizácie. Nemali by sme zabúdať ani na to, že pre riadne fungovanie trhu je nesmierne dôležitá obhajoba práv spotrebiteľov a možnosť ich účinného vynucovania. Ako však zdôrazňuje pán spravodajca, obhajoba spotrebiteľa nesmie slúžiť ako zámienka k obchodnému protekcionizmu. Našou úlohou je vytvoriť v ochrane spotrebiteľa patričnú rovnováhu, aby nevznikali prekážky rozvoja podnikania.

 
  
MPphoto
 
 

  Zita Pleštinská (PPE-DE). – (SK) Vítam oznámenie Komisie o stratégii spotrebiteľskej politiky EÚ a zároveň oceňujem Vašu snahu, pani komisárka Kuneva, presadzovať spotrebiteľskú kultúru založenú na vyššej úrovni informovanosti spotrebiteľa.

Som presvedčená, že silné a nezávislé spotrebiteľské organizácie sú základom účinnej spotrebiteľskej politiky, preto sa teším, že v bode 7 správy kolegu Lehtinena boli začlenené aj moje pozmeňovacie návrhy, v ktorých Európsky parlament vyzýva Komisiu a členské štáty, aby dostatočne financovali spotrebiteľské organizácie. Ide hlavne o finančnú podporu pre intenzívne vzdelávacie programy zamerané na vzdelávanie pracovníkov spotrebiteľských organizácií. Spotrebiteľské organizácie majú najlepšie znalosti o potrebách spotrebiteľov, preto musia byť prizývané ku konzultáciám vo všetkých oblastiach spotrebiteľskej politiky, ktoré majú dopad na spotrebiteľa.

Stotožňujem sa s obidvoma pozmeňujúcimi návrhmi mojej politickej skupiny PPE-DE k bodu 40 správy týkajúcej sa podávania kolektívnych žalôb. Komisia len v prípade potreby vychádzajúcej z dopadovej štúdie by mala predložiť návrh európskeho rámca, ktorý by umožnil všetkým spotrebiteľom členských štátov efektívny prístup k rôznym mechanizmom odškodňovania za urovnávanie cezhraničných sťažností.

 
  
MPphoto
 
 

  Silvia-Adriana Ţicău (PSE). – (RO) V súvislosti so stratégiou ochrany spotrebiteľov Európskej únie by som rada vyzdvihla význam kvality služieb a výrobkov. Spotrebitelia sú síce už zvyknutí obracať sa na orgány ochrany spotrebiteľa u výrobkov, avšak nie je to tak u služieb. Často podpisujú spotrebitelia zmluvy na dodávku služieb, bez toho, aby si pozorne prečítali zmluvné ustanovenia, a pokiaľ si ich pozorne prečítajú, domnievajú sa, že nemôžu navrhovať ich zmeny. V skutočnosti nemajú rovnakú vyjednávaciu pozíciu ako dodávatelia služieb, hoci by zohľadnenie niektorých poznámok spotrebiteľov mohlo viesť k zlepšeniu obsahu zmlúv a zvýšeniu spotrebiteľskej dôvery.

Rada by som upozornila na potrebu chrániť turistov a cestujúcich, čo sa týka dodržiavania ich práv, ktoré, bohužiaľ, mnohí z nich nepoznajú a neuplatňujú. Zvláštna pozornosť by sa tiež mala venovať elektronickým službám. Dôvera spotrebiteľov v digitálne služby je nevyhnutná pre konkurencieschopnosť Európskej únie, a najmä pre rozvoj ekonomiky založenej na znalostiach.

Záverom by som chcela poukázať na skutočnosť, že musíme hovoriť tiež o kvalite verejných služieb a o ochrane spotrebiteľa vo vzťahu k nim.

 
  
MPphoto
 
 

  Magor Imre Csibi (ALDE). – (RO) Najprv by som rád poblahoželal pánovi Lehtinenovi za ucelenú správu. Chcem však poukázať na bod 35 správy. Tento bod sa týka ustanovenia postu európskeho verejného ochrancu práv spotrebiteľa pri úrade Európskeho verejného ochrancu práv. Tento návrh podľa môjho názoru povedie k veľmi zložitému a nepríliš účinnému postupu.

Po prvé, vytvorenie takéhoto postu si vyžaduje finančné prostriedky. Prostriedky na prípadného nového verejného ochrancu práv by boli prerozdelené od Európskych spotrebiteľských stredísk. Po druhé, na úrovni Európskej únie by došlo k nárastu byrokracie. V neposlednom rade by sa úlohy novovytvoreného verejného ochrancu práv prekrývali s úlohami Európskych spotrebiteľských stredísk. Neverím, že by tento nový nástroj zefektívnil riešenie sťažností európskych spotrebiteľov. Verím však, že nespokojnosť s fungovaním vnútorného trhu by znížilo účinné a dôsledné uplatňovanie právnych predpisov.

Záverom by som rád požiadal zástupcov Európskej komisie, aby vzali do úvahy bod 7, v ktorom požadujeme zabezpečenie zodpovedajúcich finančných prostriedkov pre spotrebiteľské organizácie v celej Európskej únii.

 
  
MPphoto
 
 

  Zuzana Roithová (PPE-DE). – (CS) Pán predsedajúci, globalizácia nášho trhu si žiada silné, jasné a dobre vymáhateľné práva spotrebiteľov a ja som rada, že Komisia na tom veľmi úspešne pracuje. Už vlani sem vo svojej správe upozornila, že dôveru v on-line obchod zvýšia vzorové zákaznícke zmluvy a lepšie mechanizmy na riešenie sťažností i európska značka dôvery a charta spotrebiteľov. Ale európsky spotrebiteľský ombudsman nám, myslím si, nepomôže. Potrebujeme skôr finančne posilniť fungujúce spotrebiteľské organizácie a kontrolné orgány v členských štátoch, pretože ony odhaľujú stále viac nebezpečných výrobkov z Ázie, najmä sú to hračky, detské topánky a športové náčinie. To, čo od nás občania tiež očakávajú, je lepšie riešenie sťažností cezhraničných, ako už tu všetci povedali. Aj preto má význam zladiť pravidlá medzi členskými štátmi. Avšak kolektívne sťažnosti sú kontroverzné, výhodné skôr pre právnikov, ale pre spotrebiteľov a podnikateľov bývajú nákladné. A tak vítam, že Komisia zrejme najskôr vyhodnotí skúsenosti z nemeckého modelu či modelu Spojeného kráľovstva, a až potom bude uvažovať ako ďalej a nenechá sa zatlačiť socialistami do slepej uličky. Chcem ale upozorniť na to, že si veľmi vážim prácu nášho spravodajcu, rovnako aj Komisie, na revízii spotrebiteľského práva.

 
  
MPphoto
 
 

  Evelyne Gebhardt (PSE). – (DE) Vážený pán predsedajúci, zajtra hodlám kolegu poslanca Malcolma Harboura potešiť tým, že si oblečiem svoje červené šaty, aby som mu ukázala, že červené lavice naozaj vedia, čo chcú. To je vlastne rozdiel medzi tým, o čo sa usilujeme my na ľavici, a tým, čo chce pravica – vytvoriť veľkú modrú dymovú clonu, ktorá by zakryla skutočnosť, že vlastne vôbec nechcú ochranu spotrebiteľa, a v prvom rade sú oddaní ochrane priemyslových záujmov. Bude jedine správne, keď to pre tento raz jasne vysvetlíme.

 
  
MPphoto
 
 

  Meglena Kuneva, členka Komisie. − Vážený pán predsedajúci, pochopila som, že mám iba dve minúty, ale chcela by som, aby toto vystúpenie mohlo trvať oveľa dlhšie. Veľmi dúfam, že so všetkými z Vás budem pokračovať v diskusii o spotrebiteľskej problematike, kedykoľvek budete mať čas a záujem. Bola by som viac než potešená, pretože dostávam mnoho podnetov, a to i pri dnešnom neskorom jednaní.

Rada by som sa politicky zaviazala, že budem pokračovať v riešení otázok udržateľného rozvoja prostredníctvom práce na EHS a smernici o všeobecnej bezpečnosti výrobkov a spôsoboch, ako by sa mohli vzájomne doplňovať. Samozrejme budem pokračovať na sprievodcovi digitálnym prostredím, čo bolo predmetom jedného z prvých rozhovorov, ktoré som mala s paní Roithovou. Pracujem samozrejme v súčinnosti s kolegami komisármi a kolegyňami komisárkami. Táto problematika je čím ďalej širšia a pretína sa s inými problematikami, ale myslím, že to je súčasťou jej krásy.

Je tu teda celý rad vecí. Súhlasím s Vami všetkými v tom, že pokiaľ by sme chceli dokončiť vnútorný trh, potrebujeme zdôrazniť práva spotrebiteľov. To je skutočne jediná cesta k naplneniu druhej etapy vnútorného trhu a vyrovnaniu sa s jeho požiadavkami. Verím, že pokiaľ robíme pokroky s prehľadom dosiahnutých výsledkov, stane sa tento prehľad súčasťou širšieho obrazu vnútorného trhu a potom dospejeme k naozaj úplnému pochopeniu spôsobov fungovania európskeho vnútorného trhu.

Veľmi ma dojala pani Dahlová – a ľutujem, že už nie je v pléne – ktorá povedala, že sa dnes ujíma slova v pléne prvýkrát. Avšak čo sa týka tzv. závodu ku dnu, pokiaľ budeme mať všade v Európskej únii spoločné pravidla, a nielen chrániť vnútroštátneho spotrebiteľa, potom si myslím, že by sme nemali vyberať víťaza, okrem jedného: ak bude víťazom spotrebiteľ.

Pred rokmi sme začali tvorbou priaznivého prostredia pre podniky a bola to správna vec. Ale ak chceme rozvíjať európske podniky, tak podniky potrebujú spotrebiteľov a nemôžeme poprieť, že spotrebitelia potrebujú to isté riešenie úzkych hrdiel, aby sa všade cítili príjemnejšie, ako napríklad Švéd žijúci v Bruseli – potrebujeme mať rovnaké práva, potrebujeme mať rovnaké práva, keď nakupujeme a využívame elektronický obchod a iné druhy obchodovania na diaľku.

Rada by som sa na chvíli zastavila pri kolektívnom domáhaní sa práv. Vás všetkých som pozorne počúvala. Rada by som povedala, že v našej desiatke hodnotiacich kritérií, ktorú sme distribuovali a prerokovali a na ktorú sme dostali viac ako 300 názorov, sa polovica z týchto hodnotiacich kritérií kolektívneho domáhania sa práv týkala toho, aby sme nemali exemplárne náhrady škody a aby naše konania neboli nákladné. Takže najmenej päť týchto hodnotiacich kritérií sa týka otázky, aby nám nevznikali dodatočné náklady.

Verím, že najlepšie je otvoriť naše mysle, a neoddávať sa dogme, a v tomto aspektu Vás prosím o podporu. Rada by som Vám ešte povedala, že pripravujeme oznámenie. Preto nemáme rovnakú štúdiu dopadov v oblasti hospodárskej, sociálnej a životného prostredia, aká sa robí u všetkých legislatívnych návrhov. Ale v príprave robíme omnoho viac, budeme totiž mať dve veľmi podrobné štúdie, porovnávacie štúdie.

Rada by som Vás pozvala. Pred koncom mesiaca usporiadame tri veľké konferencie zainteresovaných aktérov, a to s podnikmi, so spotrebiteľmi a s členmi akademickej obce, a naše útvary poskytnú štyri miesta v dielňach zástupcom Európskeho parlamentu. Všetky výstupy týchto troch stretnutí budú úplne verejné, budú umiestené na internetových stránkach a najlepším spôsobom komunikované a samozrejme Vám zostávam nablízku a som neustále otvorená diskusii o Vašich túžbach a obavách.

Na záver by som Vám rada poďakovala a povedala, že snáď prvýkrát takmer nikto nepovedal, že Európa bude robiť skupinové žaloby. Verím, že to je pozitívny signál.

 
  
MPphoto
 
 

  Lasse Lehtinen, spravodajca. − Vážený pán predsedajúci, rád by som sa poďakoval všetkým kolegom a kolegyniam, ktorí tu dnes večer vystúpili, a samozrejme komisárke Kunevovej za jej konštruktívny prístup, ktorý sme od tej doby, čo vstúpila do úradu, dôverne poznali.

Prednesiem niekoľko poznámok. Paní Kauppiová sa zmienila o finančných službách. Rastúca oblasť cezhraničného bankovníctva, poisťovníctva a správy aktív, ktorá obsahuje niektoré veľmi sofistikované nástroje, predstavuje rastúci problém. Pravidlá sú pre spotrebiteľov stále mätúce i na vnútroštátnej úrovni. Preto si myslím, že i v tejto oblasti potrebujeme systém kolektívneho domáhania sa práv, pretože ten povedie finančné inštitúcie k väčšej zodpovednosti a obozretnosti pri vysvetľovaní práv a rizík zákazníkovi.

Všetci poznáme smutné čísla, ktoré nám hovoria, do akej miery sa občania členských štátov boja nakupovať tovar a služby za hranicami, čo je spôsobené nedostatkom dôvery. Ale verím, že ak budeme pokračovať v dobrej nálade, v akej sme medzi sebou a s Komisiou prejednávali túto správu, budeme pri budovaní väčšej dôvery medzi európskymi spotrebiteľmi úspešní.

 
  
MPphoto
 
 

  Predsedajúci. − Rozprava sa skončila.

Hlasovanie sa bude konať v utorok 20. mája 2008.

Písomné vyhlásenia (článok 142)

 
  
MPphoto
 
 

  Gábor Harangozó (PSE), písomne. – Vítame pokračujúce úsilie o ďalšie začlenenie úrovne spotrebiteľského povedomia ako neoddeliteľnej súčasti účinného uskutočňovania súčasného právneho rámca ochrany spotrebiteľa, predovšetkým s ohľadom na najzraniteľnejšie skupiny obyvateľov.

Nielenže potrebujeme komplexnejší právny rámec spotrebiteľských práv, ale tiež by sme mali úprimne zohľadňovať záujmy spotrebiteľov pri dokončovaní štandardizácie vnútorného trhu. Je zrejmé, že silnejší a jednotný systém ochrany spotrebiteľov účinný v celej Únii je v záujme všetkých občanov. Dokončenie vnútorného trhu je príležitosťou k prijatiu harmonizačných opatrení, ktorými by sme sa zamerali na každodenné problémy spotrebiteľov. Zvláštnu pozornosť si zaslúžia odvetvia súvisiace s novým digitálnym prostredím.

Dobrý spotrebiteľ je spotrebiteľ, ktorý si je vedomý svojich práv a spôsobov ako ich legitímne presadzovať. V rámci vzdelávacieho systému by sme v Spoločenstve mali rozvíjať skutočnú spotrebiteľskú kultúru a mali by sme systematicky zapájať spotrebiteľské organizácie do konzultácií a dialógu s podnikmi. Preto vítame volanie po zariadení zvláštneho postu európskeho verejného ochrancu práv spotrebiteľov pri úrade Európskeho verejného ochrancu práv v jednotlivých krajinách.

 
  
MPphoto
 
 

  Roselyne Lefrançois (PSE), písomne.(FR) Vrelo vítam správu pána Lehtinena, ktorá kladie ochranu spotrebiteľa do stredu úsilia o dokončenie vnútorného trhu.

Správa zdôrazňuje, že vysoké úrovne ochrany všetkých spotrebiteľov v Európskej únii môžeme dosiahnuť iba horizontálnym prístupom, inými slovami, prostredníctvom odvetvových smerníc smerujúcich k harmonizácii vnútroštátnych predpisov, a ďalej zdôrazňuje potrebu posilňovať medzi týmito spotrebiteľmi dôveru. To závisí najmä od zaistení bezpečnosti výrobkov v obehu a bezpečnosti všetkých transakcií ako v cezhraničnom obchode so službami, tak i v elektronickom obchodovaní.

Som tiež veľmi potešená, že správa navrhuje preskúmať uplatňovanie rýchlych a účinných prostriedkov nápravy pre spotrebiteľa na európskej úrovni. Jedným z prostriedkov ako v tomto ohľade naplniť očakávania by bolo zavedenie mimosúdnych systémov riešenia sporov, rovnako ako uspôsobenie určitých foriem nápravy, ako sú kolektívne žaloby – ktoré už v niektorých členských štátoch existujú – na právny rámec Spoločenstva.

Zároveň verím, že by bolo užitočné podrobnejšie a s ohľadom na rozdielne národné skúsenosti preskúmať výhody a obmedzenia týchto mechanizmov.

 
  
MPphoto
 
 

  Vincent Peillon (PSE) , písomne. – (FR) Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, s potešením konštatujem, že návrhom stratégie spotrebiteľskej politiky EU 2007 – 2013 učinila Európska únia ochranu európskych spotrebiteľov jednou zo svojich priorít.

Rovnako by som sa rád poďakoval svojmu socialistickému kolegovi z Fínska Lassemu Lehtinenovi za skvelú prácu a významný príspevok, ktorý svojou správou vytvoril.

Vítam jeho víziu horizontálneho prístupu na európskej úrovni, pretože je nevyhnutné, aby záujmy spotrebiteľov boli zohľadnené vo všetkých politikách Únie. Zároveň podporujem jeho prianie dať väčšiu úlohu pri navrhovaní európskych pravidiel spotrebiteľským združením a jeho návrh zlepšiť ochranu najzraniteľnejších spotrebiteľov, najmä mládeže a starších osôb, prostredníctvom ďalších informačných kampaní zameraných priamo na nich.

Tiež rozhodným spôsobom podporujem zavedenie európskeho systému kolektívneho domáhania sa práv, ktorý by spotrebiteľom v rôznych členských štátoch umožnil spoločne predkladať sťažnosti súdom a požadovať nápravu a zároveň by sa vyhol nedostatkom amerického modelu. Dúfam teda, že napriek odporu konzervatívneho krídla bude tento Parlament hlasovať za európsky systém skupinových žalôb.

 
  
MPphoto
 
 

  Katrin Saks (PSE) , písomne. (FI) Rada by som sa poďakovala spravodajcovi, pánovi Lehtinenovi za prácu, ktorú pri zostavovaní tejto správy odviedol.

Jedným z najdôležitejších cieľov Komisiou navrhovanej stratégie spotrebiteľskej politiky je položiť ochranu spotrebiteľa do centra pozornosti vnútorného trhu EÚ.

Rada by som zdôraznila, že práve týmto prostriedkom budeme schopní vytvoriť našim spotrebiteľom tie najlepšie možné podmienky, a učiniť tak významný krok k dosiahnutiu cieľov Európskej únie.

Ako toho môžeme dosiahnuť? Spotrebitelia musia mať prístup k presným informáciám, na ktorých základe by sa mohli rozhodovať. Informovaný spotrebiteľ je tiež spotrebiteľ aktívnejší! Vnútorný trh, ktorý dobre funguje, musí občanom EU poskytovať dobré možnosti voľby a rozumné ceny a musí im umožňovať nakúpiť si kvalitný tovar a služby.

Ďalšou dôležitou otázkou sú skupinové žaloby, ktoré v Estónsku, na rozdiel od niektorých zemí, ktoré sú našimi susedmi, nemôžu byť podávané. Neverím však, že to je na prospech našich spotrebiteľov. Práve naopak.

Je dôležité poučiť sa zo skúseností druhých. Požadovaná náhrada škody musí súvisieť so skutočne vzniknutou škodou. Podobne dôležité je, aby sa spotrebitelia mohli o svoje práva opierať. Nemali by nastávať situácie, kedy sa svojich práv vzdajú, pretože na súdny spor s dodávateľmi tovaru alebo služieb v iných krajinách nemajú prostriedky.

V tomto ohľade budú záujmy spotrebiteľov chránené, keď sa budeme vyjadrovať jasne, a ja verím, že potreba skupinových žalôb sa stala kľúčovou cezhraničnou otázkou.

 

28. Program rokovania na nasledujúci deň: pozri zápisnicu

29. Skončenie rokovania
  

(Zasadnutie bolo ukončené o 22.30 hod.)

 
Právne upozornenie - Politika ochrany súkromia