Doslovný zápis z rozpráv

Utorok, 20. mája 2008 - Štrasburg

5. Usmernenia pre politiky zamestnanosti členských štátov (rozprava)

  Predsedajúci. − Ďalším bodom je správa pani Van Lanckerovej v mene Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci o usmerneniach pre politiky zamestnanosti členských štátov (KOM(2007)0803 ČASŤ V – C6-0031/2008 – 2007/0300(CNS)).

  Vladimír Špidla, člen Komisie. − (CS) Vážený pán predsedajúci, vážené dámy, vážení páni, zo strategickej správy Komisie z decembra 2007 vyplynulo veľmi kladné posolstvo, ktoré počas svojho jarného zasadnutia v marci 2008 podporila aj Európska rada. Výsledky lisabonskej stratégie v jej obnovenej podobe z roku 2005 sú viditeľné už teraz, na konci prvého trojročného cyklu. Hospodársky rast i rast zamestnanosti sú pôsobivé. Veľa vecí naznačuje, že štrukturálne reformy začínajú prinášať výsledky.

Všetky členské štáty realizujú od roku 2005 reformy, niektorým z nich sa však darí lepšie. V poslednom roku zaznamenávame prejavy určitej únavy z reforiem. Európa sa však nesmie zastaviť a spomaliť tempo. Je, naopak, potrebné pokračovať v realizácii reforiem, pokiaľ možno s ešte väčším dôrazom.

Na tejto myšlienke je založený návrh Komisie, ktorý sa týka zachovania hlavných integrovaných usmernení vrátane hlavných usmernení politiky zamestnanosti v súčasnej podobe až do roku 2010. Komisia je pevne presvedčená o tom, že tieto hlavné usmernenia poskytujú správny rámec pre súčasné úlohy európskeho trhu práce a že plnia svoju funkciu. Táto skutočnosť bola potvrdená aj na jarnom zasadnutí Európskej rady, ktorá sa rozhodla pre všeobecný prístup založený na stabilite. Členské štáty musia dostať možnosť dokončiť reformy, ktoré začali, a mal by sa zároveň vytvoriť časový priestor, aby sa výsledky týchto reforiem mohli prejaviť.

Podľa Komisie je potrebné navrhnúť zmeny s dôrazom na niektoré významné úlohy, ktoré sa budú riešiť v blízkej budúcnosti. Patria medzi ne klimatické zmeny, energetika, sociálny rozmer a flexiistota. Komisia chcela zdôrazniť, že je tiež nutné dosiahnuť väčší stupeň zapojenia a dôraznejšiu realizáciu. Výsledkom bolo začlenenie odsúhlasených cieľov a referenčných úrovní do znenia hlavných usmernení.

  Anne Van Lancker, spravodajkyňa. − (NL) V prvom rade mi dovoľte poďakovať sa kolegom poslancom, s ktorými som spolupracovala pri príprave tejto správy, za ich vynikajúcu spoluprácu. Myslím si, že hoci boli podrobnosti správy upravené príliš mnohými zmenami a doplneniami, posolstvo správy musí byť jasné: tento Európsky parlament pre európsku stratégiu zamestnanosti neprijme prístup „bezo zmien“.

Je pravda, že v členských štátoch je potrebné urobiť ešte veľa práce, aby sa usmernenia zaviedli do praxe, ale pravdou je aj to, že usmernenia je potrebné upraviť, aby bolo možné odstrániť viacero nedostatkov. Dovoľte mi poukázať na tri základné otázky. Po prvé, stratégia zamestnanosti musí dostať oveľa silnejší sociálny rozmer. V spoločnosti je ešte stále priveľa skupín, ktoré nezdieľajú prospech z rastu a zamestnanosti. Ľudia so zdravotným postihnutím, migranti, polokvalifikovaní a nekvalifikovaní pracovníci sú ešte stále pričasto ponechávaní napospas osudu; naším cieľom však musí byť, aby bol každý človek členom spoločnosti a aby sa uplatnil na trhu práce. Preto musí stratégia zamestnanosti podporovať aj aktívne sociálne začlenenie s cieľom bojovať proti chudobe a proti sociálnemu vylúčeniu, a to tak, že zabezpečí dôstojný príjem a kvalitné služby spolu s aktívnou politikou pomoci pri hľadaní zamestnania a odbornou prípravou.

Po druhé, kvalita zamestnania. Je jasné, že sa vytvorilo viac pracovných miest, ale to ešte neznamená, že sú to lepšie pracovné miesta. Priveľa ľudí má proti svojej vôli skúsenosti s pochybnými zmluvami, zamestnávaním na dobu určitú, nedobrovoľnou prácou na vedľajší úväzok a pracovnými miestami, ktoré im zaručujú len nedostatočný príjem. Preto je potrebné klásť väčší dôraz na kvalitu pracovných miest, na možnosť pokročiť smerom k pracovným miestam na dobu neurčitú so spoľahlivým príjmom. Je potrebné výrazne zvýšiť úsilie zamerané na poskytovanie odbornej prípravy. Predovšetkým je potrebné, aby všetci pracovníci bez ohľadu na druh ich pracovnoprávneho vzťahu mali zaručené sociálne práva. Flexibilita nie je to jediné, čo je na trhu práce potrebné, pracovníci tiež potrebujú viac bezpečnosti.

Po tretie, rodové hľadisko. Ženy dosiahli na trhu práce obrovský pokrok, no sú ešte veľmi ďaleko od toho, aby mali na trhu práce rovnaké príležitosti. Rozdiel v mzdách je ešte stále neprijateľne veľký. Ženy nemajú rovnaký prístup k odbornej príprave, nemajú ani rovnaké príležitosti pri zakladaní vlastnej firmy. Pre tie ženy, ktoré sa rozhodli pre prestávku vo svojej profesionálnej kariére, je čoraz náročnejšie, vrátiť sa späť do práce. Vo väčšine prípadov sú to výhradne ženy, kto sa musí vyrovnať s prekonaním ťažkostí spojených s úsilím zosúladiť kariéru a rodinný život; často sa to neskôr negatívne prejaví aj na výške ich príjmu po odchode do dôchodku. Preto musí stratégia zamestnanosti venovať osobitnú pozornosť rodovému hľadisku, aby bolo možné odstrániť všetky nerovnosti medzi mužmi a ženami.

Napokon mi, vážený pán komisár, vážené dámy, vážení páni, dovoľte povedať, že o úspechu alebo neúspechu stratégie zamestnanosti ako metódy rozhodne v konečnom dôsledku záväzok členských štátov a Európskej únie uplatňovať spoľahlivé sociálno-právne predpisy. Preto dúfam, že všetky členské štáty Európskej únie dôsledne transponujú európske právne predpisy a budú ich budú aj dôsledne uplatňovať. Vážený pán komisár, dúfam tiež, že nám Komisia čoskoro, v priebehu niekoľkých mesiacov či dokonca týždňov predstaví ambiciózny sociálny program.

Dúfam, že naše posolstvo vypočujú na júnovom zasadnutí Rady, a že ho vypočuje pán komisár i celá Komisia. Mimochodom, pán predsedajúci, je poľutovaniahodné, že tu dnes nie je prítomný ani jeden zástupca predsedníctva Rady, pretože naše posolstvo je určené najmä júnovému zasadnutiu Rady, ktoré musí prijať konečné rozhodnutia o stratégii zamestnanosti. Dúfam, že sa dovtedy niekomu podarí odovzdať Rade toto posolstvo Európskeho parlamentu.

  Elisabeth Morin, v mene skupiny PPE-DE. – (FR) Vážený pán predsedajúci, vážený pán komisár, vážená pani spravodajkyňa. V prvom rade by som chcela vyjadriť poďakovanie spravodajkyni, pani Anne Van Lanckerovej, a členom skupiny Európskej ľudovej strany (kresťanských demokratov) a Európskych demokratov za vysokú úroveň konzultácií, na ktorých sme sa podieľali pri príprave tohto textu, ktorý sumarizuje naše spoločné presvedčenia a navrhuje spôsob, akým by sme chceli zmeniť usmernenia pre zamestnanosť.

Odteraz by sa pri presadzovaní rastu zamestnanosti v Európe v súlade s lisabonskou stratégiou mali brať do úvahy tri kľúčové zmeny, ktoré prebiehajú v poslednom období. Prvú zmenu predstavuje globalizácia hospodárstva, ktorá núti Európu, aby bola ráznejšia z hospodárskeho hľadiska a tiež z hľadiska rozvoja zamestnanosti. Druhým faktorom je flexiistota, ktorá je nevyhnutná pre rozvoj našich obchodných spoločností, a teda aj pre rozvoj zamestnanosti. Poslednou kľúčovou zmenou je, samozrejme, budovanie sociálnej Európy.

Aby bolo možné dosiahnuť tieto ciele, zaviedli sme do tejto aktualizácie usmernení pre zamestnanosť tri osobitné hlavné námety.

Na jednej strane je veľmi potrebné bojovať proti tomu, aby ľudia opúšťali vzdelávacie systémy bez získania vzdelania. Opustiť vzdelávací systém bez získania vzdelania znamená, že daný človek nie je pripravený na začlenenie do zamestnania, a preto nemá zdroje potrebné pre sociálnu integrácia. Táto oblasť je našou prvoradou povinnosťou, na ktorej musíme naozaj usilovne pracovať.

Druhá oblasť, na ktorú sa musíme podrobne zamerať, je zachovanie a rozvoj celoživotného vzdelávania, ktoré predstavuje jediný spôsob, ako zaručiť dlhodobú zamestnateľnosť a mobilitu zamestnancov.

Tretia oblasť sa týka potvrdzovania získaných skúseností. Tento prístup skutočne umožní zamestnancom napredovať na ich profesionálnej dráhe, a zároveň umožňuje obchodným spoločnostiam účinne sa prispôsobovať novým požiadavkám.

Vo všetkých týchto oblastiach sme dospeli k dohode, a preto ďakujem členom skupiny PPE-DE za ich podporu pri dnešnom hlasovaní.

  Jan Andersson, v mene skupiny PSE. – (SV) Vážený pán predsedajúci, keď pani Van Lanckerová začala pracovať na odpovedi Európskeho parlamentu, mala v úmysle zamerať sa na niekoľko dôležitých bodov, pretože sme vedeli, že Komisia i Rada navrhnú, aby usmernenia neboli žiadnym spôsobom zmenené ani doplnené. Našou taktikou bolo zamerať sa na zopár bodov, pričom sme dúfali, že náš názor aspoň sčasti vypočujú.

No nestalo sa tak. Hoci je základný prístup rovnaký, počet pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov je veľmi veľký. Myslím si, že by bolo lepšie, keby sme sa zamerali na to, čo povedala pani Van Lanckerová, teda, že sme mali jasne začleniť sociálny rozmer, politiku pre všetkých, ktorí sa nachádzajú mimo trhu práce a nepodieľajú sa na prosperite. Hoci je trend vývoja zamestnanosti priaznivý, vidíme, že veľmi veľa nových pracovných miest je neistých a zárobok nestačí na živobytie. Zamestnanie neposkytuje istotu. Vzhľadom na to, že o flexiistote diskutujeme už niekoľko rokov, mali by sa tieto diskusie v usmerneniach odraziť jasnejšie. To sa vzťahuje aj na otázky rovnosti.

Skutočnosť, že Rada tu dnes nie je zastúpená znamená, že nevypočuje názor Parlamentu. Myslím si, že je to poľutovaniahodné. Rada sa teda zachová tak, ako sa pôvodne rozhodla. Myslím si, že my, poslanci Európskeho parlamentu, sa pri nasledujúcom trojročnom hodnotení musíme vážne zamyslieť nad zmenou našej taktiky a spôsobom našej práce, aby Parlament mohol skutočne ovplyvňovať znenie usmernení v budúcnosti.

  Ona Juknevičienë, v mene skupiny ALDE. – (LT) Blahoželám spravodajkyni, pani Van Lanckerovej, k príprave tejto dôležitej správy. Chcela by som sa tiež poďakovať pani spravodajkyni za jej pomoc, spoluprácu a porozumenie pri prijímaní pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov. Myslím si, že tento dokument je správne vyvážený. Dúfam, že v zajtrajšom hlasovaní ho podporí väčšina poslancov.

Dovoľte mi upriamiť vašu pozornosť na skutočnosť, že oznámenie Komisie Rade obsahuje návrh, ktorý veľmi vítame a ktorý podporuje rozvoj trhu a zvýšenie zamestnanosti.

Ide o slobodu vedomostí, ktorá sa pridá k štyrom základným slobodám – voľnému pohybu tovaru, služieb, osôb a kapitálu. Táto piata sloboda by mala napomôcť urýchlenie prechodu Európskej únie na moderné, tvorivé, znalostné hospodárstvo, čo následne posilní znalostný trojuholník, ktorý tvorí vedecký výskum, vzdelanie a inovácie v Európskej únii.

Iniciatíva, ktorú navrhuje Komisia, je nepochybne veľmi dobrá. Nikto však nepochybuje o tom, že pôvodné štyri slobody plnia pri zvyšovaní zamestnanosti veľmi dôležitú úlohu.

Napriek tomu sa stáva, že niektoré členské štáty nedodržujú politiku Európskej únie, či dokonca porušujú právne normy. Keďže presadzujú ochrannú politiku a bránia slobodnému pohybu kapitálu a osôb, ohrozujú rozvoj nielen svojej vlastnej krajiny, ale aj Európskej únie ako celku.

Podľa môjho názoru nezaručí voľný pohyb služieb slobodu rozvoja malých a stredných podnikov. Nezabúdajme na to, čo povedal Winston Churchill, že ak zničíme voľný trh, vytvoríme čierny trh.

Komisia a členské štáty by si mali uvedomiť, že spoločne dosiahneme oveľa viac, ako keby sa mal každý vydať svojou vlastnou cestou.

  Elisabeth Schroedter, v mene skupiny Verts/ALE. – (DE) Vážený pán predsedajúci, vážený pán komisár, dámy a páni, my, členovia skupiny zelených/Európskej slobodnej aliancie, srdečne vítame správu pani Van Lanckerovej, pretože by bolo osudné, keby Rada oznámila podstatné reformy usmernení politiky zamestnanosti na rok 2008, a keby potom povedala, že v skutočnosti žiadnu reformu nechceme!

Vážený pán komisár, máte úplnú pravdu, keď hovoríte, že sa zdá, že v Komisii a najmä v Rade badať prejavy určitej únavy z reforiem. Správa pani Van Lanckerovej však jasne stanovuje správne priority. Obzvlášť by som chcela zdôrazniť stanovenie nových priorít v oblasti sociálneho začlenenia. Je mimoriadne dôležité, aby sme odtiaľto vyslali posolstvo, že nemôžeme zabudnúť na ľudí, ktorí sú sociálne vylúčení, a že nám na nich záleží.

Po druhé, my, členovia skupiny zelených, máme veľký podiel na tom, že správa v celom svojom rozsahu obsahuje významný rozmer uplatňovania rodového hľadiska a že sa rodinná politika neprezentuje ako politika uplatňovania rodového hľadiska. Uplatňovanie rodového hľadiska je širší pojem a týka sa žien, nie mužov a žien, ako je to v prípade rodinnej politiky.

My, členovia skupiny zelených, však budeme aj naďalej pozorne sledovať sektor flexiistoty, pokiaľ nebude zaručená sociálna ochrana. Dovoľte mi ešte raz zdôrazniť, že potrebujeme reformu, nie patovú situáciu.

  Ewa Tomaszewska , v mene skupiny UEN. – (PL) Vážený pán predsedajúci, spoločná politika zamestnanosti pre členské štáty podstupuje skúšku. Čoraz častejšie vytvára programy rastu zamestnanosti pre rôzne vekové skupiny, zohľadňujúc pri tom ich osobitné potreby a potenciál, a tiež problémy, ktoré by im mohli hroziť pri hľadaní zamestnania. Podľa lisabonskej stratégie je cieľom týchto programov predovšetkým snaha investovať do ľudí, do ich vzdelania a do úsilia vytvoriť im lepšie príležitosti na trhu práce. Nárast zamestnanosti o 3,6 milióna ľudí v roku 2007 a očakávaný nárast zamestnanosti o 4,5 milióna ľudí v rokoch 2008 až 2009 sú viditeľnými výsledkami tejto politiky.

Znamená to, že v budúcnosti by základ opatrení v tejto oblasti mali tvoriť nasledujúce prvky: podpora prístupu k práci, ktorý zodpovedá ľudskému životnému cyklu; záujem o mladých ľudí, ktorí neukončili vzdelanie; prispôsobenie pracovných podmienok rodinným potrebám, najmä rodičovským povinnostiam; odstránenie diskriminácie na pracovisku, najmä čo sa týka prístupu k odbornej príprave a k iným formám zdokonaľovania schopností; a postupné obmedzovanie zamestnaneckej činnosti starších ľudí.

  Jiří Maštálka, v mene skupiny GUE/NGL. – (CS) Vážené dámy, vážení páni, aj ja sa pripájam k tým, ktorí sa chcú poďakovať pani spravodajkyni za odvedenú prácu, za správu, ktorá zdôrazňuje jeden z pilierov Európskeho spoločenstva, a to európsky sociálny model. Oceňujem, že v správe sú zdôraznené také otázky, ako napríklad zlepšenie sociálnej integrácie, boj proti chudobe a dôraz na sociálne začlenenie v politikách zamestnanosti. Pani spravodajkyňa právom zdôrazňuje aj nevyhnutnú podporu rodovej rovnosti v zamestnaní. Napriek týmto priaznivým prvkom, z hľadiska našej politickej skupiny, zdôrazňuje návrh správy viac zásadu flexibility ako skutočné zabezpečenie dobrých pracovných príležitostí a skutočného práva na dobrú prácu. Chápem pani spravodajkyňu, že medzi týmito dvoma pojmami možno len ťažko hľadať kompromis.

Je mi ľúto, že z mnohých návrhov, ktoré predložila naša politická skupina, bol vo výbore prijatý len jediný, a za týchto okolností musím konštatovať, že napriek všetkým prijatým kompromisom nebudeme môcť záverečnú správu podporiť. Napriek tomu mi dovoľte povedať, že mi bolo cťou spolupracovať s pani spravodajkyňou. Budúcnosť, osud realizácie koncepcie zdôrazňujúcej flexibilitu, nová sociálna skúsenosť a občania Európskej únie nám napokon ukážu, kto z nás je pri hľadaní a realizácii projektu sociálnej Európy bližšie k pravde.

  Kathy Sinnott, v mene skupiny IND/DEM. – Vážený pán predsedajúci, záverom tejto strategickej správy o lisabonskej stratégii pre hospodársky rast a zamestnanosť je, že lisabonská stratégia funguje. Spravodajkyňa však upozorňuje na skutočnosť, že stratégia pre zamestnanosť neprináša výsledky pre všetkých občanov. Šesť miliónov mladých ľudí v Európskej únii odchádza zo školy predčasne a 16 % z celkového počtu obyvateľov Európskej únie je chudobných alebo sú ohrození chudobou. Táto skutočnosť predstavuje hlavnú výzvu, no žiaľ opäť sme nevyužili možnosť zaradiť opatrovateľov do zoznamu ľudí, ktorí sú v ohrození.

Opatrovatelia predstavujú v Európe najväčšiu pracovnú silu. Nie sú to ľudia bez práce, naopak, títo ľudia pracujú ťažšie ako mnohí iní, ktorí sú súčasťou pracovnej sily. Keď som vo výbore poukázala na problematiku opatrovateľov, bolo mi povedané, že opatrovatelia, teda ľudia, ktorí sa starajú o našich starších ľudí, o ľudí s postihnutím a o deti, sú osoby, ktoré prerušili svoju  pracovnú kariéru. Nazývať opatrovateľstvo prestávkou v pracovnej kariére znamená je odrazom chýbajúcich poznatkov o tom, čo opatrovatelia robia a aké hodnoty svojou prácou vytvárajú.

Vážený pán komisár, prosím Vás, aby ste sa zamerali na opatrovateľov a podporovali ich. Opatrovatelia predstavujú kľúčový prvok pri riadení nášho starnúceho európskeho obyvateľstva z hľadiska napĺňania potrieb našich starších občanov a pri stabilizácii pôrodnosti. Opatrovatelia by sa teda mali stať prioritou. Dúfam, že aj v tomto Parlamente sa budeme osobitne zaoberať problematikou opatrovateľstva.

  Andreas Mölzer (NI). – (DE) Vážený pán predsedajúci, vážený pán komisár, hoci nás teší, že za posledné dva roky bolo vytvorených 6,5 milióna nových pracovných miest, nemali by sme zamlčať ani skutočnosť, že pracovnoprávne vzťahy štyroch z desiatich zamestnancov sú neisté. V mnohých krajinách sa posilňuje úloha agentúr dočasného zamestnávania, ktoré sa stávajú najväčšími zamestnávateľmi. Rastúca globalizácia a premiestňovanie výroby do krajín s lacnejšou pracovnou silou spôsobujú hromadné prepúšťania. Dočasné pracovné miesta môžu tento proces vyvážiť len čiastočne.

V tomto okamihu musí 78 miliónov Európanov žiť na hranici chudoby, pretože majú len dočasné zamestnanie, jednoeurové pracovné miesta a drobné práce. Nie je však možné uživiť rodinu zo mzdy za podradnú prácu. Dokonca ani dobré vzdelanie, ktoré bolo kedysi zárukou dobrého zamestnania, nie je v súčasnosti veľmi nápomocné. Napríklad v Nemecku klesli za posledné tri roky hrubé mzdy o takmer 5 %, zatiaľ čo životné náklady od zavedenia eura výrazne stúpli. Hoci nás môže tešiť čistý nárast zamestnanosti, vzhľadom na uvedené skutočnosti si myslím, že pre každého jednotlivca spomedzi miliónov nezamestnaných a pre všetkých, ktorí musia napriek čestnej práci žiť v chudobe, je to výsmech.

  Thomas Mann (PPE-DE). – (DE) Vážený pán predsedajúci, v dôsledku globalizácie sa naše životné a pracovné podmienky menia tak rýchlo, že mnohí občania strácajú prehľad. Majú pocit neistoty, sú zavalení problémami. Je potrebné, aby práve títo ľudia jasne vnímali usmernenia lisabonskej stratégie pre hospodársky rast a zamestnanosť, aby chápali, že ide o konkurencieschopné pracovné miesta, o rovnosť príležitostí a o sociálnu súdržnosť.

Ľudia ešte stále dostatočne dobre nechápu koncepciu flexiistoty. Nielen zamestnanci sa vo vlastnom záujme musia stať flexibilnejšími, aby zlepšili svoju zamestnateľnosť, ale aj obchodné spoločnosti sa musia stať flexibilnejšími, napríklad prostredníctvom vypracovania nových marketingových stratégií, prostredníctvom vývoja inovatívnych výrobkov, či zaplnením medzier na trhu. Zamestnanci zároveň potrebujú účinný systém sociálneho zabezpečenia, aby bolo možné zaistiť ich integráciu a zabrániť ich vylúčeniu. Na základe dohôd uzavretých medzi sociálnymi partnermi, a nie na základe vládnych zásahov, by za svoju prácu mali byť primerane odmeňovaní v závislosti od daného sektora a regiónu.

Cieľom európskej politiky zamestnanosti je zabezpečiť prácu pre väčší počet osôb a vytvoriť kvalitnejšie pracovné miesta. Zároveň je nutné investovať do vzdelávania a odbornej prípravy, aby bolo možné zabezpečiť skutočné posilnenie koncepcie celoživotného vzdelávania, pričom je potrebné, aby sa táto koncepcia vzťahovala aj na osoby, ktoré nedosahujú očakávané výsledky. Je potrebné jasne poukázať na skutočnosť, že Európsky sociálny fond, Európsky fond regionálneho rozvoja i nový Európsky fond na prispôsobenie sa globalizácii musia prinášať priamy prospech osobám ovplyvneným alebo ohrozeným nezamestnanosťou. Mali by byť lepšie pripravené na zmenu a  byť schopné vstúpiť do nových pracovných oblastí.

Úspešnosť sa bude merať aj tým, či sa nám podarí udržať starších zamestnancov dlhšie v pracovnom procese, namiesto toho, aby skončili v predčasnom dôchodku. Sú vysoko motivovaní, sú schopní pracovať pod tlakom a majú veľké množstvo poznatkov. Osvedčené postupy by mali znázorňovať, ako môžu mladí a starí spolupracovať prostredníctvom tímovej práce, a ako to môže byť prospešné pre obe strany.

Usmernenia pre politiku zamestnanosti nachádzajúce sa v tejto veľmi dobrej správe budú prijaté predovšetkým v prípade, že budeme dôsledne dodržiavať zásadu subsidiarity. Pani Van Lanckerová má pravdu, členské štáty musia dokázať, že sa na tomto procese podieľajú. Potom dôvera v náš sociálny trhový model vzrastie.

  Rovana Plumb (PSE). – (RO) Dovoľte mi zablahoželať našej kolegyni, pani Van Lanckerovej, k jej práci. Chcela by som tiež poukázať na dôležitosť tejto správy. Osobitnú pozornosť je potrebné venovať skutočnosti, že v súčasnosti je 78 miliónov občanov Európskej únie chudobných, alebo im hrozí chudoba, a 6 miliónov mladých ľudí predčasne opúšťa školy. My, európski socialisti, chceme zabezpečiť, aby všetci občania mali rovnaké príležitosti na dôstojný život, na posilnenie sociálnej súdržnosti. Realizácia týchto usmernení prispeje k zvýšeniu počtu bezpečnejších a lepšie platených pracovných miest, zaručí sa primeraná sociálna ochrana prostredníctvom prístupu ku kvalitným sociálnym službám, podporí sa aktívna sociálna integrácia pre všetkých občanov Európskej únie s cieľom bojovať proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu.

V tomto kontexte by som chcela zdôrazniť, že ľuďom s postihnutím a starším ľuďom by sme mali poskytnúť starostlivosť, aby sme zlepšili ich prístup na trh práce. Mali by sme tiež odstrániť všetky formy diskriminácie medzi ženami a mužmi z hľadiska výšky miezd. Som presvedčená, že táto správa predstavuje dôležitý nástroj na dosiahnutie cieľov obnovenej lisabonskej stratégie, a že prispeje k posilneniu sociálneho rozmeru Lisabonskej zmluvy, ktorá bola ratifikovaná aj v Rumunsku. Svojím hlasovaním podporím túto správu.

  Siiri Oviir (ALDE). – (ET) Vážený pán predsedajúci, vážený pán komisár, dámy a páni, o usmerneniach pre hospodársky rast a zamestnanosť na obdobie nasledujúcich troch rokov sa bude diskutovať na jarnom európskom samite. Lisabonská agenda začína prinášať ovocie, čo je dobré, hoci sme sa v rámci jej činnosti pravdepodobne príliš málo zamerali na sociálne začlenenie. Lisabonská agenda vytvorila nové pracovné miesta, hoci ich kvalita nie je vždy najlepšia. Nestačí stanoviť si odvážne ciele, je potrebné zamerať sa na vzdelávanie, je potrebné prispôsobiť vzdelávacie systémy a zvýšiť ich výkonnosť, je potrebné zabezpečiť, aby odrážali potreby hospodárstva a spoločnosti založených na vedomostiach.

Je veľmi dôležité podporovať prorodinný prístup k práci. V súlade s lisabonskou agendou je potrebné posilniť sociálne opatrenia. Pozornosť by sa nemala sústreďovať len na flexibilitu pracovno-právnych vzťahov, ale aj na chránenú flexibilitu. Len rovnováha medzi flexibilitou a ochranou môže zlepšiť zamestnanosť a sociálnu ochranu. Musíme pracovať na tom, aby sa nám podarilo zabezpečiť, že pozitívny vývoj v hospodárskej politike, sociálnej politike a politike zamestnanosti sa budú navzájom dopĺňať. Dovoľte aj mne poblahoželať pani spravodajkyni k vynikajúcej práci, ktorú odviedla na tejto správe.

  Gabriele Zimmer (GUE/NGL). – (DE) Vážený pán predsedajúci, Komisia poukazuje na skutočnosť, že v dôsledku politík zamestnanosti, ktoré boli dohodnuté s členskými štátmi, sa v priebehu posledných dvoch rokov vytvorilo 6,5 milióna pracovných miest. Znie to dobre, najmä pre tých, ktorí chcú čoraz viac prispôsobiť Európsku úniu globálnej konkurencii, no pre tých, ktorí tieto pracovné miesta obsadili a vo väčšine prípadov z nich takmer nemôžu vyžiť, to už neznie tak dobre.

Správa o chudobe, ktorá bola včera zverejnená v Nemecku, tiež jasne dokazuje, že čoraz viac zamestnancov potrebuje výhody nad rámec svojho príjmu z práce, aby neprekročili hranicu chudoby. Správa tiež poukazuje na to, že sa čoraz viac zväčšuje rozdiel medzi ľuďmi s vysokými príjmami a ľuďmi, ktorí nemajú takmer žiadny príjem. Preto je naliehavo potrebné, aby stratégia zamestnanosti Európskej únie oveľa silnejšie a praktickejšie bojovala proti sociálnemu vylúčeniu a chudobe, aby sa vytvárali kvalitné pracovné miesta, zvyšoval sa príjem, a aby sa zabezpečila sociálna ochrana pre zamestnané osoby. Tieto praktické opatrenia však z nejakého dôvodu neprichádzajú.

Európska únia by v konečnom dôsledku mala zamerať svoju pozornosť na koncepciu kvalitných pracovných miest, čo je myšlienka, ktorú ministri práce krajín Európskej únie podporovali už pred rokom s cieľom posunúť sa o krok vpred. V tomto kontexte nie je koncepcia flexiistoty dostatočná.

  Derek Roland Clark (IND/DEM). – Vážený pán predsedajúci, ak lisabonská stratégia začína fungovať, prečo došlo v posledných rokoch k nárastu práce na vedľajší úväzok zo 16,2 % na 18,1 %? Prečo dosiahol podiel osôb, ktoré nedobrovoľne podpísali zmluvu na dobu určitú, a teda nemajú dlhodobú istotu, viac ako 6,5 %?

Pani spravodajkyňa priznáva, že nezamestnanosť v Európskej únii dosiahla v roku 2005 úroveň 8,9 %. V tomto roku by mala miera nezamestnanosti klesnúť na 7,1 %, no podarí sa to dosiahnuť? V Spojenom kráľovstve dosahuje miera nezamestnanosti približne len 5,8 %. Na boj proti nezamestnanosti nepotrebujeme politiku. Potrebujeme povzbudenie, impulz energie, ako pri podaní injekcie. Keď už o tom hovorím, vymyslel systém podkožného očkovania nejaký parlament, výbor alebo komisia? Nie. Niekto mal dobrý nápad a dobré nápady sa vždy rýchlo šíria. Pretože dobré nápady znamenajú osvedčené postupy a osvedčené postupy sú tu na to, aby sme sa o ne podelili. Pozrite sa na vynikajúce údaje o zamestnanosti v Spojenom kráľovstve, ktoré som práve spomenul. Sú lepšie, pretože súčasťou našich osvedčených postupov je aj zachovanie našich výnimiek vzťahujúcich sa na zbytočnú smernicu o pracovnom čase a na neprijatie eura. Naopak, zo všetkých členských štátov práve Spojené kráľovstvo aj naďalej v najväčšom rozsahu obchoduje globálne, s krajinami, ktoré ležia mimo hraníc Európskej únie. To je teda môj impulz. Chopíte sa ho?

  Jacek Protasiewicz (PPE-DE). – (PL) Vážený pán predsedajúci, vážený pán komisár, na úvod by som chcel vyjadriť o skutočnosti, ktorá má veľmi teší a uspokojuje. Obnovená lisabonská stratégia začína prinášať výsledky, a čo je obzvlášť potešujúce, v Európskej únii stabilne rastie počet zamestnaných ľudí.

Teraz však musím do určitej miery nesúhlasiť s názorom spravodajkyne, pani Van Lanckerovej, že kvalita novovytvorených pracovných miest by mohla vyvolať znepokojenie. Samozrejme, mali by sme urobiť všetko, čo je v našich silách, aby sme zabezpečili, že ponúkané pracovné miesta v Európskej únii budú čo najkvalitnejšie, no podľa môjho názoru je každá práca lepšia ako nezamestnanosť, ktorá pôsobí ponižujúco a vyvoláva pocit, že daný jedinec nemá žiadnu osobnú hodnotu. Takto je to najmä v prípade mladých ľudí, pričom v tejto vekovej kategórii je miera nezamestnanosti aj naďalej vysoká, preto by sa zabezpečenie ich budúcnosti malo v najbližších rokoch stať prioritnou úlohou.

Jedným z účinných nástrojov na zvýšenie ponuky pracovných miest, ktorý je obzvlášť dôležitý pre mladých Európanov, je koncepcia spojenia flexibility a istoty na trhu práce, ktorej sa hovorí „flexiistota“. Neexistuje jediný všeobecne platný model flexiistoty, a preto by sa pri zavádzaní tejto koncepcie do praxe mali zohľadňovať špecifické okolnosti a tradície, ktoré sú charakteristické pre jednotlivé členské štáty. V skutočnosti, to je smer navrhovaný v pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch, ktoré predložila moja politická skupina. V tejto koncepcii však existujú dva prvky, ktoré sú nielen všeobecne platné, ale zároveň sú, podľa môjho názoru, aj kľúčové.

Prvým prvkom je investovanie do vzdelania, a najmä do vysokej miery zapojenia do nepretržitého vzdelávania, ktoré umožňuje zamestnancom prispôsobiť svoje schopnosti rýchlo sa meniacim trendom v hospodárstve a na trhu práce.

Druhým prvkom je odvážnejšie využívanie „neštandardných“ foriem zamestnania, ktoré umožnia najmä mladým ľuďom pripraviť sa na odštartovanie svojho pracovného života, jednak získajú praktické zručnosti, a jednak budú môcť pokryť náklady svojho odborného vzdelávania.

  Richard Falbr (PSE). – (CS) V prvom rade mi dovoľte vyjadriť môj obdiv pani Van Lanckerovej za to, že odolala náporu množstva pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov, a že nedovolila aby oslabili správu, ktorú vypracovala. Ja by som bol asi ešte kritickejší, pretože si myslím, že obnovená lisabonská stratégia prináša veľmi málo. Ak nezamestnanosť výrazne neklesá, ak vytvárané pracovné miesta nie sú kvalitné, ak v členských štátoch Európskej únie strpíme to, že sa ľudia, ktorí pracujú, môžu ocitnúť pod hranicou chudoby, potom tu zrejme niečo nie je v poriadku. Ani zelená kniha neposkytuje odpovede na otázky, ktoré nám predkladajú pracujúci a odborové organizácie. A pritom by stačilo, keby sme sa pozreli na príslušné dohovory Medzinárodnej organizácie práce. Pripomínam, že okrem niektorých výnimiek ratifikovali tie najvýznamnejšie z nich takmer všetky členské štáty. Nepokoj, ktorý medzi európskymi odborármi spôsobili posledné rozhodnutia Európskeho súdneho dvora v prípadoch Viking, Laval a Rüffert, je pochopiteľný. Preto by som odporúčal popísať menej strán textu a radšej viac dbať na to, čo sa najmä vo vyspelých štátoch Európskej únie podarilo v uplynulých desaťročiach dosiahnuť.

  Nils Lundgren (IND/DEM). – (SV) Vážený pán predsedajúci, táto správa je naplnená duchom hodnôt, ktorými by sa mal riadiť voľný trh práce. Je tu však jeden veľký problém, nie je správne vypracovávať takéto pravidlá na úrovni Európskej únie. Stanú sa totiž súčasťou spoločného regulačného systému, acquis communautaire, uchovajú sa v Písme svätom. V celej Európe zanikne možnosť realizovať budúce reformy.

Ak by v 70. rokoch minulého storočia Nemecko a Francúzsko presadili spoločnú politiku zamestnanosti pre celé Spoločenstvo na základe politických koncepcií, ktoré boli v tom čase smerodajné, hospodárstvo Európy by dnes bolo v kríze.

Terajšie módne slovo je flexiistota, v správe sa opakuje takmer neustále. Ak by sme prijali spoločnú politiku zamestnanosti, nikdy by sme sa k tomu nedopracovali, pretože Dánsko by nemohlo vytvoriť túto koncepciu, ktorá vyzerá veľmi sľubne. Správe by prospelo, keby sa zúžila len na jednu vetu: „Európsky parlament odporúča členským štátom, aby preskúmali dánsky model flexiistoty, aby zistili, či ho môžu nejakým spôsobom využiť vo svoj prospech.“ Bodka.

  José Albino Silva Peneda (PPE-DE). - (PT) Vážený pán predsedajúci, vážený pán komisár, dámy a páni, štatistiky týkajúce sa trendov v oblasti zamestnanosti sú skutočne veľmi priaznivé, podobné hodnoty sme zaznamenali naposledy v 80. rokoch minulého storočia. Napriek tomu si musíme uvedomiť, že nie vo všetkých európskych regiónoch sa podarilo dosiahnuť rovnako povzbudivé výsledky, najlepšie nie sú ani správy týkajúce sa kvality pracovných miest.

Uvedomujem si, že v oblasti sociálnej politiky vždy existuje skon k stanovovaniu priorít, pričom nás to zvádza k tomu, aby sme všetko považovali za prioritu. Zo skúsenosti však môžeme povedať, že ak je všetko prioritou, výsledok je taký, že v skutočnosti nie je prioritou nič.

Preto mi dovoľte, aby som nás všetkých vyzval, aby sme sa pri týchto sociálnych veciach, najmä čo sa politiky zamestnanosti týka, snažili stanoviť úlohy, záväzky a jasné a vyčísliteľné ciele.

Dovoľte mi, aby som do tejto diskusie prispel svojím názorom, že jedna veľmi jasná priorita by sa mala zaoberať tým, že niektorí žiaci predčasne ukončujú školskú dochádzku. Tento problém sa v súčasnosti týka 15 % mladých ľudí vo veku 18 až 24 rokov, teda viac ako šiestich miliónov mladých ľudí.

Problematika predčasného ukončenia školskej dochádzky je ešte vážnejšia z hľadiska očakávaného demografického vývoja v Európe, podľa ktorého by do roku 2030 malo žiť v Európe o 18 miliónov detí menej, pričom by počet ľudí vo veku nad 65 rokov mal vzrásť o 52 %.

Považoval by som za neprijateľné, ak by táto cenná zmenšujúca sa skupina mladých ľudí, od ktorých sú závislé systémy sociálneho zabezpečenia, nedostala kvalitné vzdelanie, a ak by nebola v najväčšej možnej miere pripravená na úspešné zvládanie nových výziev na trhu práce. Všetci vieme, že skupiny s najnižším vzdelaním sú v rámci informačnej spoločnosti z hľadiska nezamestnanosti a sociálneho vylúčenia najzraniteľnejšie. Tieto skupiny sú samozrejme ohrozené sociálnym vylúčením.

Rovnako ako naša spravodajkyňa, pani Van Lanckerová, ktorej blahoželám, som aj ja pevne presvedčený, že je potrebné posilniť sociálny rozmer lisabonskej stratégie predovšetkým tým, že budeme klásť väčší dôraz na otázku sociálneho začlenenia.

  Juan Andrés Naranjo Escobar (PPE-DE). – (ES) Vážený pán predsedajúci, vážený pán komisár, dámy a páni, myslím si, že najväčšie prednosti práce vykonanej v tejto oblasti spočívajú v základnej zhode, pokiaľ ide o diagnostiku situácie a o liečbu, ktorú je potrebné uplatniť na vnútroštátnej úrovni, aby bolo možné dosiahnuť ciele lisabonskej stratégie v oblasti zamestnanosti.

Je potrebné, aby Európska únia bola mimoriadne hospodársky silná, aby bolo možné dosahovať politický pokrok bez toho, aby sa Únia vzdala sociálneho modelu, ktorý má v génoch. Najlepšou sociálnou politikou je umožniť ľuďom začleniť sa a napredovať prostredníctvom práce.

Týchto osem usmernení predstavuje plán reforiem, ktoré je potrebné zaviesť do roku 2010. Z hľadiska spustenia národných programov reforiem sú viac ako postačujúce.

Je tu však niekoľko rozhodujúcich prvkov, ku ktorým musíme zaujať osobitný prístup.

Po prvé, je potrebné dosiahnuť úroveň mobility, ktorá otvára možnosti zamestnania, najmä pre mladých ľudí. Aby to však bolo možné dosiahnuť, je úplne nevyhnutné, aby sme zaručili fungovanie účinného systému rovnocennosti odborných kvalifikácií, nielen z hľadiska titulov a diplomov, ale aj z hľadiska odbornej prípravy zamestnancov, ktorú absolvujú počas svojej pracovnej kariéry.

Po druhé, je potrebné modernizovať platné normy v oblasti práce, aby bolo možné posunúť sa vpred smerom k postupnému a pružnému odchodu do dôchodku. Týmto spôsobom by sme mohli zabrániť poklesu príjmu zo zamestnania a budúcim stavom chudoby.

Po tretie, je potrebné zvýšiť jazykové schopnosti obyvateľstva ako celku, pretože globalizácia, vážené dámy, vážení páni, má svoje pravidlá. Kto sa im dokáže prispôsobiť, vyhráva. Ostatní prehrávajú.

Ak chceme dosiahnuť väčšiu produktivitu, kvalitnejšie pracovné miesta a lepšie zručnosti, je potrebné, aby sme sa zamerali na zavádzanie reforiem vyplývajúcich z lisabonskej stratégie.

Je pravda, že sa podarilo dosiahnuť určité výsledky, no ak zanedbáme nedokončené reformy, všetko sa zrúti.

Preto je nevyhnutné prostredníctvom dialógu zavádzať iniciatívy ako napríklad flexiistotu.

  Iles Braghetto (PPE-DE). – (IT) Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, lisabonskej stratégii sa podarilo dosiahnuť cieľ zvýšenia zamestnanosti v Európe, no nie každý mal z toho úžitok. Situácia mladých ľudí, žien a okrajových sociálnych skupín je aj naďalej ťažká. Nezlepšila sa ani kvalita pracovných miest; počet pracovných zmlúv na dobu určitú vzrástol, pričom väčšia flexibilita nebola sprevádzaná väčšou pracovnou istotou. Preto je potrebné posilniť sociálny rozmer lisabonskej stratégie, pričom je nutné podporovať celoživotné vzdelávanie a uznávanie zručností.

Je potrebné vytvoriť systémy sociálneho zabezpečenia, ktoré budú poskytovať podporu príjmu a uľahčovať mobilitu v rámci trhu práce, zaviesť tlmiče otrasov a dosiahnuť ciele týkajúce sa rovnováhy medzi pracovným a rodinným životom.

Návrh uznesenia predstavuje krok týmto smerom, a preto ho podporíme.

  Tadeusz Zwiefka (PPE-DE). – (PL) Vážený pán predsedajúci, súhlasím s vyjadrením, že výsledkom obnovenej lisabonskej stratégie je zvýšenie počtu pracovných miest, hoci ich kvalita nemusí byť nutne lepšia.

Pri formulovaní každej stratégie EÚ by sa mala brať do úvahy potreba bojovať proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu. Nestotožňujem sa však s názorom, že prijatie spoločných sociálnych noriem na úrovni Európskej únie bude všeliekom na všetky naše problémy. Sociálna politika a politika zamestnanosti spadajú do právomoci členských štátov. Všetky opatrenia, ktoré Európska únia v tejto oblasti prijme, musia byť v súlade so zásadou subsidiarity. Vypracovanie a zavádzanie stratégií založených na špecifických modeloch, napríklad na flexiistote, bude na vnútroštátnej úrovni rozdielne.

Dovoľte mi zdôrazniť nebezpečenstvo súvisiace s jednorozmerným prístupom k tejto problematike, zatiaľ čo zároveň uprednostňujeme vytvorenie platformy na úrovni Európskej únie s cieľom podeliť sa o informácie a o osvedčené postupy.

Podľa môjho názoru nebude žiadna osobitná stratégia zameraná na politiku zamestnanosti úplne úspešná, pokiaľ v plnej miere neodstránime existujúce prekážky voľného pohybu pracovnej sily, čo je zaručený spôsob podnecovania hospodárskeho rastu a podpory zamestnanosti.

  Renate Weber (ALDE). – (RO) Blahoželám pani Anne Van Lanckerovej k tejto správe. Mňa osobne znepokojuje kvalita pracovných miest. Na hranici chudoby sa nachádza 78 miliónov ľudí aj preto, že medzi členskými štátmi existujú nerovnosti, pokiaľ ide o mzdy zamestnancov. Viem, s akými problémami vyplývajúcimi z diskriminácie sa musia vysporiadať mnohí Rumuni, ktorí legálne pracujú v iných členských štátoch Európskej únie, že sú nútení prijímať prácu, ktorá nezohľadňuje ich vzdelanie, a že majú nižšie mzdy ako ich kolegovia, občania daných členských štátov. Na úrovni Európskej únie, žiaľ, neexistuje mechanizmus na posudzovanie kvality pracovných miest. Takýto mechanizmus je však potrebný. Som silne presvedčená o tom, že zásada správnej mzdy je podnetom pre poskytovanie kvalitných služieb. Rozhodne nesúhlasím so súčasnými tendenciami nedostatočne finančne ohodnocovať zamestnancov. Voľný pohyb pracovnej sily by v Európskej únii nemal byť žiadnym spôsobom obmedzený.

  Miloslav Ransdorf (GUE/NGL). – (CS) V podstate existujú len dve cesty, ako riešiť problematiku nezamestnanosti. Po prvé, ľudia pôjdu za prácou, alebo po druhé, práca pôjde za ľuďmi. Ta druhá cesta sa mi zdá byť rozumnejšia, pretože všetky prostriedky, ktoré boli využité v prípade tej prvej formy, zdieľané úväzky, pružnejšia pracovná doba a podobne, to všetko sú veci, ktoré neviedli k želanému výsledku. Som presvedčený, že ta druhá cesta je nádejnejšia a myslím si, že Európska únia má pre ňu celkom dobré predpoklady. Jednou z možností je vytvorenie európskeho verejnoprávneho sektoru, aby Európska únia začala fungovať aj ako subjekt, ktorý vytvára pracovné príležitosti.

  Jean-Pierre Audy (PPE-DE). – (FR) Vážený pán predsedajúci, vážený pán komisár, dámy a páni, v prvom rade by som chcel vyzdvihnúť pozoruhodnú prácu našej kolegyne, pani Morinovej, ktorá vyjadrovala stanoviská našej politickej skupiny.

Napriek riziku, že úplne zmením tému, by som sa chcel opýtať na úlohu sociálnych partnerov, o ktorých sa táto správa nezmieňuje, hoci by sme to očakávali. Pracujeme podľa článku 128, čo znamená, že pre členské štáty naformulujeme odporúčania, no som presvedčený o tom, že nastal čas, aby sme pokročili k ráznejším opatreniam.

Vážený pán komisár, aký je váš názor na uplatnenie článku 139 zmluvy, ktorý sa týka práve takejto možnosti, že sociálni partneri vytvoria pracovno-právne nariadenia na úrovni Spoločenstva? Je vôbec možné hovoriť o politike zamestnanosti, ak neexistuje možnosť koordinácie prostredníctvom sociálneho práva? Vážený pán komisár, myslím si, že čo sa týka uplatnenia článku 138, je na vás, aby ste podporili sociálnych partnerov, je potrebné zapojiť ich do tvorby správnych právnych predpisov v sociálnej oblasti.

  Danutė Budreikaitė (ALDE). – (LT) Prvá fáza realizácie cieľov obnovenej lisabonskej stratégie pre hospodársky rast a zamestnanosť už priniesla pozoruhodné výsledky: v roku 2007 sa v Európskej únii vytvorilo 3,5 miliardy pracovných miest a miera nezamestnanosti sa v období rokov 2005 až 2007 znížila o 1,6 %.

To je však len jedna strana mince. V súčasnosti žije v Európskej únii v chudobe až 14 miliónov pracujúcich. Okrem toho došlo k výraznému nárastu počtu ľudí, ktorí sú nútení pracovať na dobu určitú alebo len na čiastočný úväzok. Mladí ľudia v Európskej únii taktiež čelia veľmi vážnym problémom: okolo 6 miliónov mladých ľudí predčasne ukončuje školskú dochádzku a miera zamestnanosti mladých ľudí je v porovnaní so všeobecnou mierou zamestnanosti v Európskej únii menej ako polovičná.

Dovoľte mi zdôrazniť, že rýchlosť a účinnosť realizácie cieľov lisabonskej stratégie pre hospodársky rast a zamestnanosť sa výrazne líši v rôznych členských štátoch. Naliehavo žiadam Komisiu, aby zabezpečila dôslednú realizáciu európskej stratégie zamestnanosti a cieľov celoživotného vzdelávania, ktoré boli stanovené v programe EÚ Mládež, v dohode o rodovej rovnosti EÚ a v Akčnom pláne pre oblasť zdravotného postihnutia na roky 2006 – 2007.

  Marie Panayotopoulos-Cassiotou (PPE-DE). – (EL) Vážený pán predsedajúci, dovoľte mi upriamiť pozornosť na dve služby, ktoré je potrebné posilniť v celej Európe. Prvou z nich je poradenstvo, poskytovanie informácií a usmerňovanie mladých ľudí a zamestnancov všetkých vekových kategórií s cieľom pomôcť im pri hľadaní primeraného zamestnania, vzdelania a celoživotného vzdelávania. Druhou službou, ktorú je potrebné posilniť v celej Európe, aby bolo možné podporiť dôstojné pracovné podmienky, je inšpektorát práce. Inšpektoráty práce budú môcť riešiť neevidovanú prácu, ktorá má veľmi nepriaznivý dosah na legálnu prácu.

Zamestnanosť, podnikanie a spolupráca so sociálnymi partnermi predstavujú asi našu najväčšiu nádej na obdobie do roku 2010.

  Czesław Adam Siekierski (PPE-DE). – (PL) Vážený pán predsedajúci, vážený pán komisár, súčasná hospodárska situácia v Európskej únii sa zlepšuje. Sme svedkami nárastu hrubého domáceho produktu, vytvárajú sa nové pracovné miesta, miera zamestnanosti rastie a miera nezamestnanosti klesajú.

Aby tento proces prebiehal aj naďalej, je potrebné posilniť sociálne začlenenie, predovšetkým pomôcť, po prvé, najmä mladým ľuďom, tým, ktorí práve vstupujú na trh práce, nájsť si prácu. Po druhé, mali by sme pomôcť ľuďom, ktorí sa nachádzajú v neľahkej hmotnej situácii, aby bolo pre nich jednoduchšie nájsť si prácu. A po tretie, mali by sme dať šancu dlhodobo nezamestnaným.

Je potrebné, aby Európska únia poskytla účinnejšiu pomoc a prijala ráznejšie opatrenia práve v týchto troch oblastiach. Je dôležité prispôsobiť systém vzdelávania a odbornej prípravy tak, aby spĺňal požiadavky lisabonskej stratégie a zabezpečil hospodársky rast, v dôsledku čoho vzniknú ďalšie pracovné miesta.

  Paul Rübig (PPE-DE). – (DE) Vážený pán predsedajúci, myslím si, že z hľadiska zamestnanosti zohrávajú významnú úlohu najmä malé a stredné podniky. Napokon, dve tretiny našich zamestnancov pracujú v malých a stredných podnikoch, v ktorých sa vytvára 50 % nášho hrubého národného dôchodok. Preto by sme sa pri príprave našich stratégií mali zameriavať na podporu neustáleho odborného vzdelávania v malých a stredných podnikoch a na vytváranie nových príležitostí na odpisovanie vznikajúcich nákladov. Mali by sme sa tiež sústrediť na to, aby bolo možné zabezpečiť pre našich zamestnancov vyššie čisté mzdy.

Predovšetkým by sme tiež mali vytvoriť infraštruktúru, ktorá by našim zamestnancom priniesla pracovnú istotu. Európska únia by v tomto smere mohla poskytnúť model založený na osvedčených postupoch.

  Vladimír Špidla, člen komisie. − (CS) Dámy a páni, prísne parlamentné pravidlá mi neumožňujú podrobne odpovedať na všetky vaše príspevky, ale napriek tomu mi dovoľte, aby som sa poďakoval za dôležitú diskusiu, ktorá analyzovala mnoho hľadísk pracovného trhu a európskej stratégie zamestnanosti. Dovoľte mi, aby som sa vyjadril len o niekoľkých základných bodoch.

Po prvé, európska stratégia zamestnanosti priniesla hmatateľné výsledky. V súčasnej dobe sú miera nezamestnanosti a miera zamestnanosti na neporovnateľne lepších úrovniach, než na akých boli od 80. rokov minulého storočia, a to je jednoznačný úspech. Vo svojej rozprave ste často vyjadrovali obavy týkajúce sa kvality pracovných miest. Dovoľte mi zdôrazniť, že lisabonská stratégia pre hospodársky rast a zamestnanosť obsahuje koncepciu väčšieho počtu kvalitnejších pracovných miest, teda zvýšenie kvality pracovných miest je súčasťou tejto stratégie. Aký je výsledok? Spomedzi spomínaných miliónov nových pracovných miest tvoria viac než polovicu pracovné miesta na plný úväzok a čo sa týka kvality práce, možno k nim len ťažko mať nejaké výhrady. Druhou polovicou je množstvo pracovných miest na čiastočný pracovný úväzok alebo na dobu určitú.

Myslím si, že hypotéza, že každé pracovné miesto na dobu určitú a každé pracovné miesto na čiastočný úväzok je nekvalitné pracovné miesto, je neobhájiteľná. Táto hypotéza sa nedá obhájiť, pretože mnohé z týchto pracovných miest sú kvalitné. Je však nepochybné, že časť z týchto pracovných miest túto kvalitu nemá, a preto je táto problematika jednou z otázok, ktorými sa musíme zaoberať. Aj ja osobne považujem za znepokojivý problém tzv. working poor, teda ľudí, ktorí sú chudobní aj napriek tomu, že pracujú. Myslím si, že tejto problematike musíme venovať zásadnejšiu pozornosť. Podľa dostupných údajov je to približne 8 % pracujúcich, a to nie je málo, to sú milióny osôb. Ide teda o veľmi naliehavú otázku.

Ďalšia otázka, ktorú ste otvorili, je otázka prepojenia politiky zamestnanosti a sociálneho začlenenia. Dovoľte mi poukázať na skutočnosť, že usmernenie č. 19 zdôrazňuje trh práce prístupný všetkým a podporu pre ľudí, ktorí sú na trhu práce znevýhodnení. V stratégii totiž Komisia navrhla v zásade nemeniť tieto usmernenia, pretože sa osvedčili a ukazuje sa, že z hľadiska dobrej verejnej správy, lepšieho vyváženia medzi európskou úrovňou a členskými štátmi (napokon, väčšina členských štátov vyjadrila takéto stanovisko) je lepšie tieto usmernenia nerozširovať. Na druhej strane je jasné, že nejde o nemenný text a že sa bude vyvíjať, pričom témy, ktoré ste spomínali, sú nepochybne témami, na ktoré bude v ďalšom vývoji potrebné primerane reagovať.

Chcel by som ešte odpovedať na jednu otázku, konkrétne na otázku, ktorá sa týkala využitia ustanovení článku 139 zmluvy. Paradoxne práve dnes bude podpísaná kolektívna zmluva o námornom odvetví, pričom sa už rozhodlo, že sa táto kolektívna zmluva pomocou článku 139 zavedie do európskych právnych predpisov. Je to teda úplne konkrétny krok, ktorý signalizuje, že sa tento článok nezanedbáva. Mimochodom, zmluva o námornom odvetví predstavuje podľa môjho názoru skutočne veľký pokrok, pretože ide o sektor so zložitou štruktúrou medzinárodným charakterom. Sociálnym partnerom sa teda podarilo urobiť veľký krok vpred.

Samozrejme, v rámci rozpravy sa diskutovalo aj o ďalších témach, o otázke vzdelávania, o výraznom množstve žiakov, ktorí nedokončia školskú dochádzku, o celoživotnom vzdelávaní. Áno, všetky tieto témy sú významné a do istej miery budú aj súčasťou nového sociálneho programu. Čo sa týka začleňovania, dovoľte mi upozorniť na oznámenie Komisie o aktívnej integrácii, ktoré predstavuje práve jedno z vyjadrení stratégie Komisie v tejto oblasti. Chcem zdôrazniť, že hoci je trh práce základom aktívnej integrácie, predsa nezasahuje všetky oblasti, v ktorých je nutné uplatňovať súdržnú politiku integrácie. Keďže nepochybne existuje mnoho ľudí, ktorí nie sú súčasťou trhu práce z prirodzených dôvodov, napríklad dôchodcovia alebo ľudia, na ktorých sa vzťahujú rôzne zvláštne okolnosti, je potrebné, aby bola politika integrácie širšia ako trh práce. Niet pochybností o tom, že v stratégii európskeho trhu práce je potrebné vziať tento aspekt do úvahy.

Dámy a páni, dovoľte mi, aby som sa vám ešte raz poďakoval za diskusiu, ktorá podľa môjho názoru obsiahla väčšinu dôležitých tém týkajúcich sa európskeho trhu práce. Myslím si, že budú významným príspevkom pri procese hľadania lepšej a účinnejšej rovnováhy medzi európskou stratégiou a obsahom európskej stratégie zamestnanosti a činnosťou jednotlivých členských štátov. Ako som už povedal, v diskusii odznelo mnoho naozaj zaujímavých poznámok, no parlamentné pravidlá mi, žiaľ, neumožňujú vyjadriť sa o všetkých, preto som reagoval len na niektoré z nich.

  Anne Van Lancker, spravodajkyňa. − (NL) V prvom rade by som sa chcela veľmi srdečne poďakovať kolegom poslancom za ich príspevky k tejto rozprave. Myslím si, že je jasné, že mnohí z vás kladú dôraz na rovnaké príležitosti, sociálnu integráciu a na kvalitu pracovných miest. Takýto postoj považujem za veľmi dôležitý. Je mi ľúto, že niektorí z vás boli sklamaní, že som do správy nezapracovala ešte viac z vašich pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov, ale skutočne som chcela zabrániť tomu, aby sa z tejto správy stal vianočný stromček preťažený príliš veľkým množstvom ozdôb a pozlátok.

Dovoľte mi ešte zareagovať na vyjadrenie pána Anderssona, predsedu Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci. Úprimne dúfam, že predloženie tejto správy nevyjde nazmar, pretože hoci článok 128 Zmluvy o ES priznáva tomuto Parlamentu právo povinné na konzultácie, v praxi hrozí, že dôjde k oslabeniu tohto práva. Vážený pán komisár, uvedomujem si, že je dôležité, aby Rada mohla prijať rozhodnutie začiatkom roka, aby sa v spolupráci so sociálnymi partnermi mohli vypracovať národné plány reforiem. Ak má byť Parlament aj naďalej schopný plniť svoju úlohu, považujem za nevyhnutné, aby Európska komisia predložila návrhy ešte skôr , na začiatku roka, aby mohli všetky tri inštitúcie v plnej miere vykonávať svoje úlohy v tomto procese tak, ako to predpokladajú aj ustanovenia zmluvy.

Ešte raz mi dovoľte poďakovať sa kolegom poslancom. Dúfajme, že Rada bude aj naďalej pozorne sledovať situáciu, aby sa vedela správne rozhodovať.

  Predsedajúci. − Rozprava sa skončila.

Hlasovanie sa uskutoční dnes o 12.00 hod..

Písomné vyhlásenia (článok 142)

  Adam Bielan (UEN), písomne. – (PL) Podľa najnovších správ Európskej komisie je 16 % občanov Európskej únie ohrozených chudobou, pričom 8 % z tohto počtu je ohrozených chudobou aj napriek tomu, že tieto osoby pracujú na plný úväzok. Chudoba ohrozuje 13 % dospelých Poliakov, vrátane osôb zamestnaných na plný úväzok.

Vážené dámy, vážení páni, Malopoľsko, ktoré zastupujem v Európskom parlamente, má najnižšiu mieru nezamestnanosti v Poľsku, ktorá je momentálne na úrovni 8 %. Ani to však nezaručuje zabezpečenú životnú úroveň, pretože mimoriadne rýchlo rastúce ceny potravín a energií vytláčajú mnoho rodín na pokraj chudoby. V susednom Svätokrížskom vojvodstve, ktoré tiež zastupujem v Európskom parlamente, je situácia takmer dramatická, pretože miera nezamestnanosti v regióne je dvojnásobne vyššia ako miera nezamestnanosti v Malopoľskom vojvodstve. Aj na príklade týchto dvoch vojvodstiev, máme možnosť vidieť, že miera sociálnej nerovnosti rastie. Ako pani Van Lanckerová vo svojej správe o usmerneniach pre politiky zamestnanosti správne uvádza, v Európskej únii sa musíme vyrovnať so situáciou, že viac ako 14 miliónov zamestnaných ľudí žije v chudobe.

Tento počet by sa mohol veľmi rýchlo zvýšiť, ak neupravíme lisabonskú stratégiu tak, aby v Európskej únii vytvárala viac kvalitnejších pracovných miest. Tento problém sa týka najmä nových členských štátov, kde sú rozdiely v bohatstve ľudí väčšie ako v ostatných členských štátoch.

  Małgorzata Handzlik (PPE-DE), písomne. – (PL) Kľúčovými prvkami lisabonskej zmluvy sú hospodársky rast a zamestnanosť. Budovanie konkurencieschopnej a inovatívnej Európy závisí od zmien na trhu práce. Naše obchodné spoločnosti potrebujú ľudí, ktorí sú schopní reagovať na nové výzvy a na dopyt po zmenách. Samozrejme, súhlasím s tým, že zamestnanie by malo poskytovať stabilitu, istotu a zabezpečenie do budúcnosti. Zároveň by mali byť vzťahy medzi zamestnávateľom a zamestnancom dostatočne pružné, aby mohli podnikatelia urobiť zmeny, ktoré sú v dôsledku situácie na trhu potrebné.

Preto je veľmi dôležité, aby podnikatelia a zamestnanci zdokonalili svoje schopnosti, rozšírili svoje zručnosti, a vylepšili svoju odbornosť. Je to v záujme podnikov, ktoré získajú kvalifikovaných a vysoko motivovaných zamestnancov. Je to aj v záujme samotných zamestnancov, ktorí vďaka dokonalejším spôsobilostiam získajú v práci silnejšie postavenie a v prípade, že bude potrebné, aby došlo k zmenám, budú mať zaručené, že vďaka svojim lepším zručnostiam nebudú mať problém zorientovať sa na trhu práce.

Napokon by som chcela upozorniť na prvok mobility na európskom trhu. Ako vieme, v mnohých členských štátoch ešte stále platia obmedzenia týkajúce sa zamestnávania občanov z nových členských štátov. Tieto obmedzenia sú v platnosti aj napriek upozorneniu zo strany zástupcov podnikateľského sektora, že v mnohých odvetviach hospodárstva je nedostatok pracovnej sily.

Pokiaľ sa neodstránia obmedzenia na európskom trhu práce, voľný pohyb zamestnancov a voľný pohyb služieb v Európe budú mať len polovičný vplyv na úspešnosť našich hospodárstiev.

  Monica Maria Iacob-Ridzi (PPE-DE), písomne. – (RO) Revidovaná lisabonská stratégia prináša priaznivé výsledky. Napriek tomu by sme však mali preskúmať tie oblasti, v ktorých je ešte stále potrebné zvýšiť počet opatrení prijatých na úrovni Spoločenstva, aby bolo možné dosiahnuť cieľ v oblasti zamestnanosti.

Hovorím najmä o problémoch, ktorým musia čeliť mladí ľudia počas vzdelávania a pri vstupe na trh práce. Šesť miliónov mladých ľudí v celej Európskej únii opúšťa vzdelávací systém pred dovŕšením osemnásteho roku veku. Rovnako vážna je skutočnosť, že z celkového počtu nezamestnaných v Európskej únii viac než 40 % tvoria mladí ľudia. Okrem toho, väčšina mladých ľudí, ktorým sa podarí vstúpiť na trh práce, sa musí vysporiadať s menej priaznivými pracovnými podmienkami, napríklad s prácou na čiastočný úväzok, s obmedzeným zamestnaním, alebo so zamestnaním na základe zmluvy o vykonaní služieb.

Legislatívnymi usmerneniami pre politiku zamestnanosti musíme prinášať viac riešení, pokiaľ ide o programy a finančné prostriedky, ktoré Európska únia poskytuje na podporu opatrení členských štátov v tejto oblasti.

  Magda Kósáné Kovács (PSE), písomne. – (HU) Smernica o zamestnávaní poskytla členským štátom rozšírenej Európskej únie dlhodobé usmernenia a ciele a nástroje na zvýšenie konkurencieschopnosti a zamestnanosti v rámci druhého cyklu vykonávania lisabonskej stratégie. Odvtedy sa jasne ukázalo, že hospodárstvo nemôže byť konkurencieschopné a nemôže fungovať účinne vo svete, ktorý musí žiť s hospodárskou súťažou, a že nemôže napredovať rýchlejšie ako ostatní, ak sa stratí v sociálnej púšti, a ak sa o to snaží, zatiaľ čo ho obklopujú ľudia ohrození sociálnym vylúčením.

Pre dôstojný život je potrebné mať dôstojnú prácu, a aby bolo možné nájsť dôstojnú prácu, je potrebné, aby existovala potencionálna pracovná sila, ktorá je primerane kvalifikovaná a schopná zdokonaľovať si svoje zručnosti, pracovná sila, ktorá je zdravá a chránená proti diskriminácii.

V roku 2006 bolo v dôsledku uznaných potrieb nových členských štátov potrebné prehodnotiť spomínanú smernicu. V rámci tohto prehodnotenia sa pozornosť upriamila na ľudí, ktorí musia na trhu práce čeliť osobitným znevýhodneniam, na beznádejnú situáciu starších žien na trhu práce, na izoláciu určitých jazykov a na otázky týkajúce sa zamestnávania Rómov.

Počas posledných dvoch rokov vzrástol počet pracovných miest, zlepšili sa miery zamestnanosti a aj búrlivé ukazovatele zamestnanosti sa upokojili. Nárast počtu tradičných pracovných miest, t.j. zmluvne chráneného zamestnania na plný pracovný úväzok, bol pomerne slabý, zatiaľ čo nárast počtu pracovných miest na čiastočný úväzok, sezónnej práce a práce uskutočňovanej na základe zmlúv o vykonaní služieb bol obrovský.

V tejto zmenenej situácii nemožno pochybovať o tom, že čas dogmatických pracovno-právnych predpisov sa skončil. Vonkajší i vnútorný hospodársky rozvoj si vyžaduje pružné legislatívne ustanovenia, ktoré zabránia relativizmu v pracovnom práve a zamedzia znehodnoteniu sociálneho partnerstva a kolektívnych zmlúv.