Predsedajúci. Ďalším bodom je správa (A6-0165/2008) pani Thomsenovej v mene Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť, o ženách a vede (2007/2206(INI)).
Stavros Dimas, člen Komisie. − (EL) Vážený pán predsedajúci, dovoľte mi najprv vyjadriť vďaku Európskemu parlamentu, najmä spravodajkyni pani Thomsenovej za ich podporu politike Komisie v oblasti ženy a veda. Poďakovať chcem tiež spravodajcovi z Výboru pre priemysel, výskum a energetiku, pánovi Doverovi, za jeho konštruktívny prístup.
Súhlasíme s dôvodovou správou pani Thomsenovej, že odstránenie diskriminácie z rodového hľadiska vo vede predznamenáva nové, výnimočné obdobie európskeho výskumu, akademický rast a podporenie inovácií. Komisia si dobre uvedomuje, že medzi výskumníčkami a výskumníkmi existuje vážna nerovnováha. Posledné dostupné štatistiky ukazujú, že zatiaľ čo ženy predstavujú viac ako 50 % absolventov všetkých univerzitných odborov, medzi profesormi majú ženy iba 15 % zastúpenie. V oblasti vedy, techniky a technológie tieto čísla predstavujú 34 % absolventiek a 9 % profesoriek. Komisia súhlasí, že to je vážne mrhanie talentami a zdrojmi a je to v protiklade so zásadou rovnosti.
Európska komisia sa problému nedostatku žien vo výskume venuje od roku 1999. V piatom rámcovom programe poskytla Komisia finančnú podporu na štúdie a projekty v oblasti ženy a veda. Komisia od roku 2003 zverejňuje tiež štatistiku zastúpenia žien v európskom výskume She figures. Ďalšie vydanie bude uverejnené v roku 2009.
A teraz viac k veci, pani Thomsenová vo svojej správe podporuje cieľ, aby v rôznych výboroch v rámci rámcového programu bolo minimálne 40 % žien a 40 % mužov. Tento nezáväzný cieľ je stanovený od roku 2000 a priniesol veľmi dobré výsledky. Napríklad, účasť žien vo výboroch, ktoré hodnotia výskumnú prácu vzrástol z 10 % vo štvrtom rámcovom programe na 34 % v šiestom rámcovom programe. Ukazuje to, že keď sa na problém primerane upozorní, pokrok sa dá dosiahnuť aj v prípade nezáväzných cieľov. Existencia záväzných cieľov sa z dlhodobého hľadiska môže skutočne prejaviť ako kontraproduktívna, pretože signalizuje diskrimináciu mužov a väčšina mužov a žien s takýmito cieľmi nesúhlasí.
Správa zdôrazňuje negatívny vplyv prerušenia zamestnania na vedeckú kariéru žien. V kontexte európskej výskumnej oblasti rozumie Európska komisia týmto obavám a podporuje prijatie politických opatrení na uľahčenie väčšej koordinácie medzi profesionálnym a rodinným životom. Vytváranie siete medzi vedkyňami môže tiež podstatne prispieť k pritiahnutiu väčšieho počtu žien do vedy a kľúčových pracovných miest. Preto sme vytvorili Európsku platformu vedkýň, ktorá slúži ako katalyzátor a vytvára vzory vo vedeckom výskume.
Jedným z hlavných cieľov je zvýšenie počtu žien v kľúčových výskumných pozíciách. To priamo súvisí s cieľom, na ktorom sa dohodli členské štáty v roku 2005. Ženy by mali obsadiť 25 % vyšších vedúcich pozícií vo verejných výskumných organizáciách. Pred nedávnom bola uverejnená správa o tejto otázke pod názvom Mapovanie labyrintu: Ako zabezpečiť vyššie zastúpenie žien vo vedúcich pozíciách v oblasti výskumu. Správa dospela k záveru, že transparentné a spravodlivé hodnotenie samotné nepostačuje na zvýšenia zastúpenia žien v rozhodovacích mechanizmoch. Musíme zmeniť všeobecne zaužívaný pohľad. Odborníci predkladajú návrhy, ako by bolo možné rozšíriť a viac otvoriť súčasnú vedeckú mentalitu a kultúru, výzvou dneška je však realizovať to. Tieto projekty pokračujú v siedmom rámcovom programe a teraz sú spojené s realizáciou európskeho výskumného priestoru. Na konferencii, ktorá sa má konať v máji 2009 pod záštitou českého predsedníctva EÚ sa posúdi úspech dosiahnutý za posledných 10 rokov a tiež sa určia oblasti, ktoré si vyžadujú ďalšie úsilie. Neoceniteľný tu bude príspevok Európskeho parlamentu.
Komisia prijala v marci 2006 Plán uplatňovania rovnosti žien a mužov 2006 – 2010. Tento plán tvorí rámec činnosti Komisie a je výrazom nášho záväzku podporovať vo všetkých našich politikách rodovú rovnosť na vnútornej aj vonkajšej úrovni. Naše priority sú: zosúladenie pracovného a osobného života, podporovanie rovnakej účasti žien a mužov v politických a hospodárskych rozhodovacích orgánoch, ako aj vo vede a technológii a odstraňovanie rodových stereotypov v oblastiach vzdelávania, školenia a rodovej kultúry a tiež na trhu práce.
Britta Thomsen, spravodajkyňa. − (DA) Vážený pán predsedajúci, ďakujem za možnosť vyjadriť sa. Som rada, že dnes sa môžeme zaoberať otázkou žien a výskumu, pretože sa domnievam, že to je ústredná otázka pre Európu so zreteľom na splnenie lisabonskej stratégie. Európa musí vytvoriť viac pracovných miest, musíme vytvoriť lepšie pracovné miesta a musíme byť silnejší vo výskume a inovácii. Ženy sú dôležitou súčasťou riešenia každej z týchto troch úloh. Musíme mať viacej zamestnaných žien a musíme mať vyššie zastúpenie žien v manažérskych pozíciách a rozhodovacích orgánoch. Ak máme v Európe v nasledujúcich rokoch vytvoriť až 700 000 výskumných pozícií, musíme tiež lepšie využívať základňu ženských talentov.
Na všeobecnej úrovni som mala pri vypracovaní tejto správy dva ciele. Po prvé, chcela som stanoviť súčasný stav. Aký je podiel žien vo výskume a prečo je situácia taká zlá? Po druhé, chcela som sa pozrieť dopredu a prísť s riešeniami a návrhmi, ako môžeme túto situáciu zlepšiť. V súčasnosti situácia nie je uspokojivá. Ženy tvoria v priemere iba 35 % výskumníkov pracujúcich vo verejnom sektore a 18 % výskumníkov pracujúcich v súkromnom sektore. Navyše, napriek tomu, že ženy tvoria viac ako 50 % študentov v EÚ a dosahujú 43 % doktorských titulov, zastávajú len 15 % významných akademických pozícií. V súvislosti so zastúpením žien v rozhodovacích a manažérskych pozíciách preto vidíme výraznú deformáciu.
Naše vlastné, nedávno vytvorené inštitúcie, napríklad Európska rada pre výskum, tiež nespĺňajú kritériá rodovej rovnosti. Z 22 členov tejto rady pre výskum je iba 5 žien. Zdôraznila som tiež skutočnosť, že vo väčšine európskych krajín je stále výrazne nedostatočné zastúpenie žien vo vedeckých výboroch, čo je ďalším príkladom nedostatočného zastúpenia žien v rozhodovacích orgánoch.
Chcela by som povedať trochu viac o druhej, snáď zaujímavejšej časti správy, a to o progresívnych riešeniach a návrhoch. Pozorne som počúvala príspevky prednesené počas konzultačného procesu, ktorý sa konal vo Výbore pre práva žien a rodovú rovnosť a jedným z bodov, ktorý vyšiel jasne najavo bolo, že je to predovšetkým záležitosť vypracovania politík pre túto oblasť. Keď sa táto oblasť bude ignorovať na vnútroštátnej aj inštitucionálnej úrovni, nestane sa nič. Preto som do svojej správy zahrnula požiadavku, aby členské štáty a Komisia stanovili cieľ minimálne 40 % žien vo všetkých prijímacích a hodnotiacich paneloch. Domnievam sa, že je to absolútne nevyhnutné. Ak máme túto situáciu zmeniť, musíme zabezpečiť, aby bolo viacej žien v rozhodovacích orgánoch a aby sa úsilie o vytvorenie novej kultúry mohlo vyvíjať zhora nadol. Vyzvala som tiež na otvorenejšie postupy prijímania zamestnancov. Skúsenosť ukazuje, že uzavreté postupy prijímania zamestnancov veľmi uprednostňujú mužov, ktorí si navzájom dokazujú, že majú najlepšiu kvalifikáciu.
V správe som tiež vysvetlila, že ak máme mať nádej na relatívne rýchlu nápravu tejto situácie nesmieme sa vyhýbať pozitívnym opatreniam. Nakoniec, naše vlastné čísla naznačujú, že v súčasnosti v tejto oblasti nie sú žiadne prirodzené pozitívne zlepšenia. Preto som odporučila, aby sa vyčlenili špeciálne finančné prostriedky na podporu výskumníčok a aby sme sa sústredili na dôležitosť sietí a vzorov, ako jednoduchých iniciatív, ktoré priniesli pozitívne výsledky v členských štátoch. Dobré výsledky priniesli tiež veľmi jednoduché iniciatívy, ako veta, že pri posudzovaní žiadostí o zamestnanie sa osobitne uprednostňujú ženy.
Preto moja práca na tejto správe ukazuje, že existuje veľké množstvo prekážok. Samozrejme je dôležité, aby boli dobré príležitosti na zosúladene života výskumníka a rodinného života, ktoré by umožňovali zobrať si materskú dovolenku, aj keď budete na doktorandskom štúdiu, ale to je tiež záležitosť kultúry. Kultúrne bariéry sa samozrejme omnoho ťažšie vyjadrujú pomocou vzorca, ale podobne, ako pri omnoho hmatateľnejších bariérach, je to v skutočnosti záležitosť zamerania pozornosti na niektoré deformácie. Už nebudem ďalej pokračovať, ale teším sa na vaše vyjadrenia k správe.
Den Dover, spravodajca Výboru pre priemysel, výskum a energetiku požiadaného a stanovisko. − Vážený pán predsedajúci, je pre mňa veľkým potešením uvítať každé slovo, ktoré tento večer povedal pán komisár a tiež pochváliť spravodajkyňu, pani Thomsenovú, ktorá odviedla na tejto veľmi dôležitej téme skvelú prácu. Je pre mňa potešením, napravo od stredu Parlamentu tlieskať socialistke na druhej strane a z inej krajiny a želať jej všetko dobré, pretože vyvážila celý prístup, poukázala na najdôležitejšie faktory súvisiace so skutočnosťou, že dámy dospievajú skôr, než muži.
Sú inteligentnejšie, ťažšie pracujú, môžu si podať žiadosť a aj keď dosahujú vyššie vzdelanie, na začiatku výskumnej kariéry niekedy prepadnú. Je to často spôsobené tlakmi doma, v ich osobných životoch. Pani Thomsenová má právo sa vo svojej správe a tento večer sústrediť a zamerať na tieto problémy.
Správa obsahuje konštruktívne nápady. Jediná vec, ktorej by som sa bránil je stanovenie konkrétnych cieľov na percentuálny podiel žien, ktoré by mali dosiahnuť danú hodnosť alebo pozíciu. Je to príliš normatívne. Na druhej strane však má táto správa moju absolútnu podporu. Mal som tú česť vypracovať stanovisko Výboru pre priemysel, výskum a energetiku. Ďakujme za aktívnu spoluprácu tieňovým spravodajcom za hlavnú správu a za moje stanovisko. Je to príklad právneho predpisu a správy v Európskom parlamente, ktorý nás ukazuje v najlepšom svetle, v spolupráci a v zameraní sa na potreby výskumu a priemyslu.
Na záver chcem povedať, že minulý štvrtok večer som šiel s jedným zo svojich kolegov z Holandska, pánom Lambertom van Nistelrooijom, na oxfordskú univerzitu. Všetci vedci, výskumníci tam boli ženy. Veľmi to vítam.
Predsedajúci. Veľmi pekne vám ďakujem, pán Dover. Ďakujem vám najmä vzhľadom na to, že okrem pána komisára Dimasa ste jediný muž, ktorý sa dnes večer zapojil do rozpravy. Mám iba rečníkov ženského rodu.
Edit Bauer, v mene skupiny PPE-DE. – (SK) Ďakujem pekne pán predsedajúci, pán komisár, kolegyne a kolegovia. Dovoľte, aby som v mene tieňovej spravodajkyne za ľudovú stranu, pani Sartoriovej, a v mojom mene zagratulovala pani Thomsenovej. Chcela by som povedať, že situácia žien vo vede je porovnateľná so situáciou žien v politike, hoci vo vede sú trochu viac zastúpené. Je tomu tak napriek tomu, že zhruba 60 % absolventov univerzít sú ženy. Vedecká kariéra si vyžaduje vyššie nasadenie presahujúce osemhodinový pracovný čas. Súťaživosť je rovnako silná, ženy sa často presadzujú iba vyššími výkonmi ako muži. Na túto skutočnosť ma upozornila staršia kolegyňa, keď som pred mnohými rokmi začala svoju vedeckú kariéru.
Je oprávnená otázka, prečo je zastúpenie žien vo vede tak nízke, prečo nastáva po čase odliv mladých vedeckých pracovníčok, a teda v konečnom dôsledku prečo strácame vedecké talenty? Pre ženy vo vede stav podmienok vytvorených pre zosúlaďovanie pracovného a rodinného života má naozaj kardinálny význam. Naplnenie barcelonských cieľov v tejto súvislosti je zvlášť významné. Ak ženy majú byť úspešné vo vede, majú mať k dispozícii služby, na ktoré sa môžu spoľahnúť, ktoré sú dostupné, kvalitné a primerané charakteru a požiadavkám vedeckej práce a dostatočne flexibilné..
Je však potrebné zvažovať aj otázku podpory vedy a vývoja vo všeobecnosti. Pokiaľ totiž finančné ohodnotenie patrí k nízkym až najnižším, nie je možné očakávať, že to bude príťažlivá profesia pre mladé ženy alebo aj pre mladých mužov zakladajúcich rodiny. Treba povedať, že v krajinách, najmä v nových členských krajinách, kde podpora vedy a výskumu nedosahuje ani 1 % GDP, je to naozaj veľký problém. Posledná veta. Situáciu však nie je možné riešiť na základe kvót, skôr zmenou podmienok..
Zita Gurmai, v mene skupiny PSE. – (HU) Vážený pán predsedajúci, pán komisár, dámy a páni, v posledných rokoch sa dramaticky zvýšil počet žien dosahujúcich vyššie vzdelanie. Neprejavilo sa to však v zlepšení pomeru žien a mužov vo vedeckých povolaniach. Za posledných dvadsať rokov sa tiež zvýšil počet žien v oblasti inžinierstva, nie však o toľko, ako v iných povolaniach alebo vedných odboroch.
V dôsledku problémov veľká časť vedkýň opúšťa kariéru vo vede, a to je neprijateľné a iracionálne. Ženy ťažšie postupujú vo svojom povolaní. Je to vidieť najmä vzhľadom na mzdy. Ženy sú menej zastúpené vo vedeckých inštitúciách. Výskumníčky sú nútené vybrať si medzi kariérou a rodinou. Dočasné prerušenia vedeckej činnosti žien z rodinných dôvodov komplikujú povyšovanie žien. Musíme sa pozrieť na metódy zamerané na vytvorenie rovnováhy pracovného a súkromného života a uplatniť osvedčené postupy.
Uplatňovanie zásad rodovej rovnosti v oblasti výskumu a vývoja od nás požaduje aj lisabonská stratégia. Musíme prijať účinnejšie opatrenia vo všetkých oblastiach vedy a presadiť transparentnejšie postupy prijímania zamestnancov a požiadavky na povýšenie. Musíme sa usilovať zabezpečiť rodovú rovnosť v univerzitnom a neuniverzitnom výskume a v riadiacich orgánoch týchto inštitúcií.
Správa je vynikajúca a odporúčam jej prijatie. Tiež blahoželám svojej kolegyni, pani Britte Thomsenovej, ktorá ako výskumníčka preskúmala túto tému veľmi dôkladne. Ďakujem vám za to.
Siiri Oviir, v mene skupiny ALDE. – (ET) Vážený pán predsedajúci, pán komisár, dámy a páni, život v dnešnom svete je prostredníctvom nových alebo vylepšených výrobkov a služieb a technologického rozvoja stále viac spätý s vedou a technológiou. Európske vedkyne nepochybne k tomuto procesu prispievajú.
Už sa tu konštatovalo, že na univerzitách študuje viac žien ako mužov, a platí to tiež pre magisterské a doktorandské štúdium. Vo vedeckých a vzdelávacích inštitúciách však na vyšších pozíciách pracuje sedemkrát menej žien ako mužov: priemer je 15 %. Prečo? Po celé veky predstavovali oblasť vedy prevažne muži. Odôvodňovalo sa to argumentom, že pravé poznanie sa dosahuje pomocou presných a objektívnych metód a logických diskusií, ktoré sú pre ženy menej prirodzené, než pre mužov.
Skutočnosť, že vedeckú inštitúciu ešte aj dnes tvoria prevažne muži je sama osebe skôr výsledkom priamej asimilácie mužskosti do vedeckého myslenia, než vyššie uvedeného odôvodnenia. Akademická veda ukázala, že predstava, že objektívnosť možno stotožňovať s mužskosťou je mýtus. Dnešnou realitou však je, že tento mýtus nepochybne ovplyvňuje rozdelenie zamestnanosti a rozhodovací proces spojený s financovaním vedeckého výskumu.
Znevažujúci postoj posilňujú tiež médiá, v ktorých sa ženy predstavujú povrchným, jednostranným spôsobom. V médiách sa ženy často predstavujú v starých pozíciách, hlavne ako členky ženských spolkov, a nie ako odborníčky vo svojich oblastiach. Zároveň sme urobili málo na zmenu situácie a zvýšenie príležitostí na lepšie zamestnanie žien. Aby sme tento pohľad rozšírený v spoločnosti zmenil, musíme začať odporúčať vedu obidvom pohlaviam od prvých vývojových stupňov, ako zaujímavú a atraktívnu oblasť. Z detských knižiek musia zmiznúť obrázky znázorňujúce ženy v zásterách a mužov v kozmických lodiach.
Podporujem pozitívne opatrenia navrhované v správe na povzbudenie a podporu vedkýň vo forme pracovného poradenstva zameraného na vedkyne alebo špeciálne programy na podporenie záujmu dievčat a žien o vedeckú kariéru. Nemôžem však podporiť mechanické kvóty založené na pohlaví, pretože nás zaväzujú k určitej lehote a výsledkom môže byť kvantita namiesto kvality. Ďakujem spravodajkyni za výstižnú prácu a ospravedlňujem sa.
Hiltrud Breyer, v mene skupiny Verts/ALE. – (DE) Vážený pán predsedajúci, rodová rovnosť je hodnotou a cieľom Európskej únie. Avšak napriek tomu, že sa o tom veľa napísalo, k diskriminácii dochádza denne.
Žiaľ, vnímanie rovnosti existuje aj vo vede. Vieme, že strednú školu s maturitou absolvuje viac dievčat ako chlapcov a vysokoškolskú kvalifikáciu má viac mladých žien, než mladých mužov. Ženy majú preto veľmi dobré vzdelanie, ale po ukončení univerzity narážajú do neviditeľného stropu. Čísla sú na zamyslenie: ženy tvoria iba 15 % všetkých profesorov. Iba 15 % najvyšších pozícií je obsadených ženami, aj keď väčšinu absolventov univerzity a polovicu všetkých, ktorí ukončili doktorát tvoria ženy.
Vo vede sa tiež vyskytuje diskriminácia v odmeňovaní: vo výboroch, ktoré rozhodujú o výskumných projektoch je menej ako 20 % žien. Takmer by sme mohli vychádzať z predpokladu, že čím viac peňazí sa na nejaký výskumný projekt vynaloží, tým je menšia pravdepodobnosť, že bude do neho zapojená žena.
Ak chceme urobiť viac, než jednoducho podporovať rovnosť iba slovami, potom potrebujeme kvóty, ale tieto kvóty musia byť ambiciózne, aby skutočne niečo dosiahli. Rodová rovnosť sa musí uplatňovať vo všetkých oblastiach vedy a táto rovnosť sa musí uplatňovať na minimálne 40 % nedostatočne zastúpeného pohlavia, t.j. ženy a nie iba na 25 %. Preto, aby sa udiala zmena, musíme si stanoviť presne tento ambiciózny cieľ.
Na záver mi dovoľte spomenúť ďalšiu tému, ktorá je mi veľmi blízka: vieme, že v roku 2010 bude v Európskej únii chýbať 700 000 výskumníkov. Preto musíme vynaložiť všetko úsilie na zabránenie, aby sa z Európskej únie nestala vedecká pustatina. Dokonca sa veľmi skoro prehliadajú aj veľmi nadané dievčatá. Povzbudzovanie veľmi talentovaných mladých žien je záležitosť, ktorá mi je veľmi blízka a chcela by som požiadať spravodajkyňu, aby na to kládla väčší dôraz.
Ewa Tomaszewska, v mene skupiny UEN. – (PL) Pán predsedajúci, v mojej vlasti, v Poľsku je priemerná úroveň vzdelania žien vyššia ako priemerná úroveň vzdelania mužov. Povolaním fyzička, zamestnaná na univerzite vo Varšave som nezakúsila žiadnu diskrimináciu na základe pohlavia. Cítila by som sa ponížená, ak by moje pracovné postavenie nebolo určené mojimi vedomosťami a rozumovými schopnosťami, ale nejakým sekundárnym znakom, ako je pohlavie.
Marie Skłodowska-Curie dosiahla svojou prácou a túžbou po objavovaní výsledky, za ktoré jej bola dvakrát udelená Nobelova cena. Rektorom mojej univerzity je tiež žena, profesorka fyziky, ktorá je v Poľsku považovaná za jednotku.
I keď realita, ktorá určuje situáciu žien vo svete vedy nie všade rovnaká. Problémy sú očividné, keď sa dozviete, že v Európskej únii ženy tvoria iba 35 % vedeckých pracovníkov zamestnaných v štátnom sektore a vyššom vzdelávaní a iba 18 % v súkromnom sektore. Niekedy je to v dôsledku rodinných povinností, ktoré sa uprednostňujú pred volaním vedy, nie však vždy.
Podľa môjho názoru sú dôležité zistenia uvedené v tejto správe v odsekoch 2 a 3. Naozaj, počas prvej etapy vzdelávania sa dá najjednoduchšie ukázať, že veda síce môže byť náročná, ale je vždy zaujímavá, a preto stojí za to vynaložiť úsilie na objavenie toho, čo považujeme za zaujímavé a čo nemôžeme dosiahnuť iným spôsobom, než vedeckým štúdiom. Stojí za to povzbudzovať každého, kto má v úmysle venovať sa vedeckej práci. Tieto schopnosti má veľa žien a bolo by hanbou tento potenciál nevyužiť. Príklady uvedené v odseku 3, naznačujú, že toto úsilie prináša výsledky.
Podľa lisabonskej stratégie, ale nezávisle od nej je nesmierne dôležité investovať do ľudí a do ich vzdelania. Zvyšuje to príležitosti jednotlivca na trhu práce. Platí to tiež pre veľmi špecifický trh práce, ktorým je oblasť vedy. Preto je dôležité pri všetkých stážach, výmenách medzi vzdelávacími inštitúciami a ďalších takýchto príležitostiach na zlepšenie pracovnej pozície, aby prístupové kritériá neboli diskriminačné.
Eva-Britt Svensson, v mene skupiny GUE/NGL. – (SV) Ďakujem spravodajkyni, pani Thomsenovej, za to, že poukázala na problém nerovnosti vo vede a výskume. V spoločnosti sa šíri nerovnosť. Povedomie o nerovnosti v mnohých odboroch sa zvýšilo aj prostredníctvom záväzku a formovania názorov ženskými organizáciami a mnohí si uvedomili negatívne dôsledky tejto nerovnosti na spoločnosť ako celok. Ale práve vo vedeckom spoločenstve to bolo dlho skryté. Preto je táto správa osobitne dôležitá.
Zatiaľ čo EÚ zdôrazňuje úlohu výskumu v hospodárskom rozvoji, výskum zostáva v mnohých prípadoch naďalej vyhradený iba jednému pohlaviu. Vo verejnom sektore sú výskumníčky zastúpené na úrovni 35 %, v súkromnom sektore je to iba 18 %. Vedecká rada Európskej rady pre výskum má 22 členov, z ktorých je päť žien.
Táto správa sústreďuje pozornosť na tento problém, ale podľa môjho názoru to nestačí. Úroveň ambícií musíme zvýšiť ešte vyššie.
Mám pripomienku k diskusii o rovnosti: musíme naďalej brániť požiadavku rovnosti slovami, že je potrebná pre hospodársky rast a rozvoj. Kedy budeme môcť povedať, že rovnosť je cieľom samým osebe, ktorý sa nemusí brániť z hospodárskeho hľadiska. Rovnaké práva sú ľudské práva!
Urszula Krupa , v mene skupiny IND/DEM. – (PL) Vážený pán predsedajúci, zdá sa, že v jednotlivých členských štátoch EÚ zohrávajú ženy vo vede rôznu úlohu. Vo veľmi ťažkých časoch komunizmu mali ženy v Poľsku prístup k vede a politickým právam podstatne skôr, než v mnohých krajinách starej EÚ. Predtým bol problém, a je stále aj dnes, skôr v slabej hospodárskej situácii a v neprehľadných kritériách na prideľovanie zdrojov vedeckému výskumu, obyčajne bez ohľadu na pohlavie.
Napriek týmto prekážkam je veľa žien, ktoré ako manželky a matky plnia dôležité spoločenské funkcie, pracujú ako ministerky, riaditeľky, dekanky a profesorky na vyšších vzdelávacích inštitúciách alebo ako lekárky a bez pocitu, že by boli diskriminované mužmi. V rozpore s tým, čo hovoria hluční feministi, v mojej vlasti sú ženy vo všeobecnosti rešpektované, nemajú komplexy, ale vedomie vlastnej hodnoty a sily, s vedomím, že v spolupráci s mužmi zohrávajú dôležitú úlohu vo všetkých oblastiach života, pričom však prikladajú najvyššiu hodnotu ochrane života, ochrane manželstva a rodiny a ďalších najvyšších hodnôt.
Percentuálny podiel študentiek neustále rastie a v roku 1990 bol už 51 %. Podľa správ v krajinách EÚ v strednej a východnej Európe tvoria ženy v 38 % vedeckých pracovníkov, aj keď veľký počet žien pracuje v oblastiach, v ktorých sú výdavky na vedecký výskum nízke. Preto sa javí ako oprávnené navrhnúť, aby sa sprístupnilo viac finančných prostriedkov, sprevádzaných povzbudzovaním žien, aby sa venovali vedeckej práci, spolu s ďalším posilňovaním pozície žien, najmä prostredníctvom právnych predpisov umožňujúcich zosúladenie rodinného a pracovného života, vrátane finančného a spoločenského uznania domácich prác, s cieľom ponúknuť skutočne slobodný výber ale bez parít alebo akejkoľvek zmeny definície výnimočnosti.
Percentuálna diferenciácia vo vedúcich pozíciách môže byť spojená s príliš veľkým bremenom veľkej duševnej a fyzickej námahy, preto by sa malo zastúpenie žien zavádzať do praxe prostredníctvom uznávania a využívania znalostí a individuálnych dispozícií, spolu so zlepšovaním právnych a hospodárskych podmienok a pomocnej infraštruktúry, uľahčujúcej zosúladenie rodinného života so zamestnaním.
Zita Pleštinská (PPE-DE). – Aby sme mohli splniť ciele lisabonskej stratégie, prioritou Európskej únie musí byť vytvorenie širokej základne vedcov schopných realizovať kvalitný výskum na špičkovej medzinárodnej úrovni. Účasť žien vo vede nezodpovedá potrebám výskumu aj napriek tomu, že ženy dosahujú vyššie vzdelanie a vo väčšom počte ako muži. Z tohto dôvodu je potrebné sústrediť sa na výchovu a podporu špičkových vedkýň, motivovať talentované ženy k vedeckej kariére vytvorením dobrých možností pre kvalitnú vedeckú prácu, zabezpečenie adekvátneho kariérneho a finančného ohodnotenia. V súčasnosti stále existujú prekážky, ktoré bránia ženám angažovať sa vo vedných odboroch. Svoju úlohu zohráva aj psychologické hľadisko a niekedy nedostatočná solidarita samotných žien voči ženám.
Faktom je, že pre ženy výskumníčky je zložitejšie zosúladiť pracovný a rodinný život. Prerušenie vedeckej činnosti z rodinných dôvodov má negatívny vplyv na možnosti ich kariérneho rastu. Vedecká práca je práca nepretržitá, preto by bolo výhodné umožniť ženám pracovať aj doma, pokiaľ nie je ich prítomnosť na pracovisku nevyhnutná. Problémy v oblasti mobility sa týkajú predovšetkým žien, ony sa spravidla starajú o deti, starších ľudí alebo iných závislých príslušníkov rodiny. Ženy by privítali, keby sa pri vedeckých ústavoch vytvorili zariadenia pre malé deti..
Myslím si, že kvóty nevyriešia problém absencie žien vo vede, pokiaľ ženy nebudú samy chcieť zmeniť tento stav. Musia mať podmienky, viac si dôverovať a byť navzájom solidárne. Verím, že výzvy v rámci siedmeho rámcového programu a v programoch vedeckého výskumu budú podporovať projekty, ktoré povzbudia ženy k vedeckej kariére. Dôležité je, aby sa výber projektov uskutočňoval transparentne, preto vo výberových a hodnotiacich komisiách by mali mať ženy paritné zastúpenie.
Lidia Joanna Geringer de Oedenberg (PSE). – (PL) Napriek tomu, že ženy tvoria viac ako 50 % študentov v EÚ a dosahujú 43 % doktorských titulov v EÚ, zastávajú len 15 % významných akademických pozícií a medzi výskumníkmi tvoria menšinu. Vo vládnom sektore a v sektore vyššieho vzdelávania tvoria ženy v priemere 35 % výskumníkov a v súkromnom sektore iba 18 %.
Analýzy ukázali, že súčasné systémy prijímania do zamestnania nie sú rodovo neutrálne. Existencia „neviditeľných stropov“ v prípade žien pokúšajúcich sa postúpiť na vyššie vedúce pozície je dobre zdokumentovaná a ovplyvňuje všetky oblasti hospodárstva, najmä tie, ktoré súvisia s vedou a technológiou. Komisia a členské štáty by mali čo najskôr zaviesť transparentné postupy prijímania zamestnancov, aby zabezpečili rodovo vyvážené zastúpenie v orgánoch na prijímanie zamestnancov.
Pretože výskum predstavuje pre hospodársky rozvoj Európskej únie životne dôležitý sektor a v rámci Európy je potrebné zamestnať ďalších 700 000 výskumných pracovníkov s cieľom plniť záväzky lisabonskej stratégie pre rozvoj a zamestnanosť, je veľmi dôležité plánovať vedu ako oblasť otvorenú obidvom pohlaviam a zabezpečiť náležité zastúpenie žien vo vedeckej oblasti. Na dosiahnutie tohto cieľa je dôležité zabezpečiť vhodné pracovné podmienky, ktoré budú vyhovovať vedkyniam spolu s infraštruktúrou umožňujúcou bezproblémové prepojenie pracovného a rodinného života.
Nakoniec chcem zablahoželať spravodajkyni, pani Thomsenovej k vynikajúco vypracovanému dokumentu.
PREDSEDÁ: Edward McMILLAN-SCOTT podpredseda
Danutė Budreikaitė (ALDE). – (LT) Žiaľ, napriek právnym predpisom, ktoré prijala EÚ a všetkým vyhláseniam a našim diskusiám zostáva rozmer uplatňovania rodového hľadiska aj v oblasti vedeckého výskumu neuspokojivý.
Napriek tomu, že na univerzitách v EÚ je veľký počet študentiek, ženy tvoria len 18 % výskumníkov pracujúcich v súkromnom sektore a len 15 % výskumníkov na významných akademických pozíciách. Vo vládnom sektore a sektore vyššieho vzdelávania sú ženy zastúpené len na úrovni 35 %. Ženy pracujúce vo vedeckom výskume sú okrem toho omnoho menej platené ako ich mužskí kolegovia a ich práca obvykle pozostáva viac z vyučovania ako z výskumu, čo im zriedka umožňuje dosahovať uznanie.
Nalieham na Komisiu a členské štáty aby zvýšili svoje úsilie na podporu žien, ktorých cieľom je vedecká kariéra. Pri úvahách ako ich podporiť nemôžeme prehliadať rodinný rozmer, pružný pracovný čas, zlepšenie inštitúcií starostlivosti o deti a prispôsobivosť rodiny.
Avril Doyle (PPE-DE). – Vážený pán predsedajúci, vítam túto dôležitú diskusiu o ženách v oblasti vedy a technológie, pretože je sama som prišla z vedeckého prostredia. V zásade súhlasím so správou pani Thomsenovej, ktorá sa snaží určiť prekážky zodpovedné za nedostatočnú účasť žien vo vede a súhlasím, že vo väčšine európskych vzdelávacích systémov naďalej pretrvávajú rodové stereotypy.
Správa upozorňuje na ďalšie faktory, ktoré prispievajú k nedostatočnej účasti žien v tejto oblasti a žiaľ, aj v mnohých ďalších pracovných oblastiach Medzi tieto faktory patrí negatívny vplyv prerušenia vedeckej činnosti z rodinných dôvodov a obmedzenie mobility kvôli zodpovednosti voči rodine. Schvaľujem jej výzvu Komisii a najmä členským štátom, aby prijali pozitívne opatrenia vo viacerých oblastiach: vzdelávanie, starostlivosť o deti, sociálne zabezpečenie, materská dovolenka, ako aj sprístupnenie primeraného financovania s cieľom zlepšiť vyhliadky žien, ktoré sa snažia pokračovať vo vedeckej činnosti alebo sa k nej vrátiť po vychovaní detí.
Kvalifikované ženy potrebujeme na všetkých úrovniach spoločnosti, a skutočne potrebujeme ženy s vedeckým vzdelaním aj v politike, ale myslím si, že to nikdy nedosiahneme stanovením kvót na zastúpenie žien a mužov. Namiesto toho by sme sa mali zamerať na transparentnejšie prijímanie zamestnancov, programy školení, posilňovanie vytvárania siete medzi vedkyňami, dávanie výskumníčok za vzor a samozrejme sprístupnenie primeraného financovania na povzbudzovanie žien v oblasti vedy, pri zachovaní spravodlivosti a rovnosti. Som presvedčená, že väčšina vedkýň by s tým súhlasila.
V roku 2003 bol v mojej vlasti, v Írsku založený Vedecký, technický a technologický výbor (SET), ktorý má vydávať odporúčania o stratégiách zameraných na zvýšenie počtu žien a dievčat, ktoré si na druhom stupni vyberajú vedecké predmety a vyššiu matematiku a na zvýšenie počtu žien, ktoré si na treťom stupni vyberajú kurzy vedy, techniky a technológie. Tomuto výboru predsedá profesorka Jane Gromsonová z Trinity College Dublin, uznávaná akademická pracovníčka.
Máme tiež organizáciu známu ako WITS, Ženy v technológii a vede, ktorá bola slávnostne otvorená v roku 1999. Máme írsku vedeckú nadáciu, ktorá rozbehla štyri programy na riešenie nedostatočnej účasti žien v írskej vede a technike.
Tieto programy sa zameriavajú na povzbudenie a rozvoj trvalo udržateľných mechanizmov a postupov, ktoré zabezpečia, aby výskumníčky mali rovnakú príležitosť súťažiť na základe ich vedeckej kvalifikácie, znalosti a schopností.
Marusya Ivanova Lyubcheva (PSE). – (BG) Vážený pán predsedajúci, pán komisár, správa Ženy a veda je veľmi dobre rozvrhnutá a zaoberá sa účasťou žien na vedeckom výskume, ktorý je jedným z najdôležitejších rozvojových procesov. Jej dôležitosť je daná skutočnosťou, že načrtáva štruktúru vedeckého rozvoja a poskytuje riešenia kľúčového aspektu, tvorby ľudských zdrojov vo vede. Ženy zohrávajú významnú úlohu na univerzitách, výskumných ústavoch a v súkromnom sektore. Nedostatočná úroveň zapojenia žien do riadenia a rozhodovania vo vede, nízky percentuálny podiel žien s titulom doktor prírodných vied, profesoriek alebo členiek akadémií súvisí s verejnými stereotypmi a problémami žien na ich ceste za vedeckou kariérou.
Musíme uplatniť pružný pracovný čas, rozvinúť poskytovanie služieb, ktoré podporujú ženy a poskytujú možnosti výberu a sebarealizácie. Významnejšia úloha žien vo vede by sa nemala považovať iba za ďalšiu politiku rodovej rovnosti. Je to poslanie, ktoré lepšie využíva veľký potenciál žien bez upadnutia do ďalšieho extrému. Ženy by sa kvôli oddanosti vede nemali vzdať svojho prirodzeného cieľa, vytvorenia rodiny a materstva. Pre mladé vedkyne by mala platiť zásada dvojnásobnej priority: rodina aj kariéra.
Erna Hennicot-Schoepges (PPE-DE). – (FR) Vážený pán predsedajúci, pán komisár, myslím si, že náš cieľ je rovnaký, chceme dosiahnuť paritu, nie sme však jednotní v tom, ako to dosiahnuť.
Pán komisár, vaše štatistiky sú dobre zostavené, dokazujú, že cesta je dlhá a namáhavá a že zavedením kvót na menovanie do výborov ste urobili správnu vec, pretože bez aktívnej politiky nenájdeme ženy, pretože na ich nájdenie musíme mať najprv vôľu ich nájsť.
Teda, čím vyššie vyjdeme po rebríčku, tým väčšia je zdržanlivosť vo veci menovania žien a čo je úplne choré a nelogické, že vo vzdelávacom sektore sú ženy prevažne vo väčšine, ale v akademických prostrediach chýbajú.
Teda, prečo je to tak? Myslím si, že je potrebné urobiť analýzu. Musíme vyzvať členské štáty, a možno by pán komisár mohol vyvíjať určitý tlak na členské štáty, aby určili hodnotiace kritériá a vyjasnili tak situáciu na univerzitách.
Kritériá výberových konaní profesorov často nie sú rovnaké. Ženy vždy dostávajú otázku: „Ako si zariadite starostlivosť o deti?“ Mužov sa na to nikdy nepýtajú, a preto v tejto diskusii všetci hovoríme o zodpovednostiach súvisiacich so starostlivosťou o deti. Bolo by to tiež tak, keby sme hovorili o mužoch? Prečo problém neobrátime a navyše to žiadny problém nie je. Mať rodinu je veľké potešenie, je to poklad aj pre mužov, prečo by sme nemohli naše názory zmeniť?
Myslím, že je potrebné revidovať menovanie profesorov, spolu s postupom a kladenými otázkami a Komisia by mala prijať cielené opatrenie, aby sme pokročili v oblastiach nových technológií. Čo sa týka kritérií hodnotenia výnimočnosti, myslím si, že nemôžeme robiť žiadne úľavy.
Gabriela Creţu (PSE). – (RO) Vážení kolegovia, predstavím veľmi stručne tri problémy. V bývalých socialistických krajinách vyzerá situácia ešte dramatickejšie, pretože predchádzajúca politika rodovej rovnosti viedla k rozvoju významného segmentu žien, ktoré boli aktívne v oblasti vedy. Na druhej strane zmena spôsobila drastické zníženie finančných prostriedkov prideľovaných na výskum a pokles počtu výskumníkov. Dnes bývalé výskumníčky predávajú poistenia, sú štátnymi zamestnankyňami alebo opustili svoje krajiny pôvodu s viacerými negatívnymi následkami: mrhanie ľudskými zdrojmi, veľká nespokojnosť a prekážky rozvoju.
Druhým problémom je, že dnes zohrávajú činnosti hromadnej komunikácie, vzťahy s verejnosťou a reklamné spoločnosti významnú úlohu vrátane hospodárskej úlohy v hrubom domácom produkte. Tieto všetky využívajú výskum v humanitných a spoločenských vedách, v ktorých pracuje veľa žien. Napriek tomu tradičná hierarchia vied im neposkytuje postačujúce spoločenské uznanie a funguje ako nepriama diskriminácia výskumníčok v týchto oblastiach.
Marie Panayotopoulos-Cassiotou (PPE-DE). – (EL) Vážený pán predsedajúci, pán komisár, správa pani Thomsenovej sa dotkla citlivého aspektu mojej vlastnej skúsenosti. Doktorát na Sorbone som dostala vtedy, keď som už bola matkou troch detí a môj manžel mal štyri. Musela som sa izolovať od sveta ďalšieho výskumu. Snaha o dosiahnutie vynikajúcich výsledkov v oblasti vzdelávania sa vám dostane do krvi a keď ste nútení ju opustiť cítite sa veľmi nešťastní. Teraz musím priznať, že omnoho neskôr, potom ako som mala viac detí, nemecká univerzita, ktorá ponúka program špeciálne pre matky mi poskytla príležitosť pokračovať vo výskume, v ktorom nezáväzne pokračujem doteraz. Možnosti preto existujú, a preto by sa na plné využitie ľudských zdrojov malo do plánovania výskumných programov a výskumných pozícií začleniť rodinné hľadisko. Domnievam sa, že záväzné ciele potom už nebudú potrebné a zmení sa vnímanie príspevku žien k výskumu.
Preto je plánovanie nevyhnutné, aby ženy mohli byť akceptované v súlade s konkrétnou etapou ich profesionálneho života. Kvôli pár rokom, v ktorých žena nemá inú možnosť, len byť vylúčená, prichádza o radostí akademického sveta po celý zvyšok svojho života a spoločnosť stráca, čo žena môže ponúknuť. Výskumníčkam by sa mala preto poskytnúť možnosť zúčastňovať sa na programoch. V neskoršej etape by účasť žien na výskumných programoch mala byť kritériom na hodnotenie kvality univerzít.
Chcela by som vám tiež pripomenúť správu, ktorú sme predložili minulý rok, v ktorej sme prehlásili, že od univerzitného štúdia a ďalej by malo byť možné zosúladiť profesionálny a rodinný život .
Małgorzata Handzlik (PPE-DE). – (PL) Vážený pán predsedajúci, blahoželám svojej kolegyni k veľmi dobrej správe. Ak sa majú dosiahnuť zásady lisabonskej stratégie, je dôležité väčšie zapojenie do vedeckého výskumu. Spravodajkyňa zdôrazňuje, že ak sa majú realizovať zásady tejto stratégie, Európa potrebuje ďalších 700 000 výskumníkov. Som presvedčená, že zapojenie a potenciál samotných žien bude znamenať, že budú tvoriť vysoký percentuálny podiel tejto skupiny.
Som však znepokojená návrhom na zabezpečenie rodovej rovnováhy v hodnotiacich výboroch a vo výboroch na prijímanie zamestnancov. Ako politička by som nebola rada, keby sa moje činnosti hodnotili výlučne cez prizmu mojej rodovej príslušnosti. Bola by som radšej, keby sa moja práca posudzovala podľa jej kvality a výsledkov.
Zaujímavý je návrh na zvýšenie záujmu mladých ľudí o pokračovanie vzdelávania v špecifických a technických oblastiach. Tento návrh by mohla sprevádzať činnosť na podporenie vedy ako oblasti, ktorá je zaujímavá pre prácu a profesionálny rozvoj žien aj mužov. Mám pocit, že návrhy umožňujúce zosúladiť pracovnú kariéru s rodinným životom stoja za úvahu. Malo by sa na ne pozerať zo širšieho hľadiska, v súvislosti s podporovaním a povzbudzovaním účasti žien na trhu práce.
Miroslav Mikolášik (PPE-DE). – (SK) Európa dnes potrebuje, tak ako práve kolegyňa povedala, viac ako 700 000 výskumných pracovníkov a to si myslím, že je alarmujúce. Ženy by mohli túto medzeru zaplniť. Súčasné štatistiky ukázali, že ženy dosahujú vyššie vzdelanie ako muži, napriek tomu tvoria len tretinu výskumných pracovníkov vo verejnom sektore a iba 18 % v súkromnom odvetví. Som presvedčený, že v prvom rade je nevyhnutné odbúravať rodové stereotypy, ktoré ovplyvňujú nielen voľbu štúdia mladých žien, ale aj proces rozdeľovania práce, financovania výskumu a prijímania žien do zamestnania.
Súhlasím, že je nutné zabezpečiť uplatnenie žien v európskych a národných programoch, nie však prostredníctvom kvót. Zároveň podporujem myšlienku vyvinúť nové formy flexibilného pracovného času, ktoré ženám umožnia pokračovať vo výskumnej práci, aj keď sa stanú matkami. To môže výrazne napomôcť k vyššiemu zastúpeniu žien vo vedúcich vedeckých pozíciách.
Monica Maria Iacob-Ridzi (PPE-DE). – (RO) Táto správa má významný finančný vplyv na finančné prostriedky Spoločenstva, ktoré by sa mohli použiť na boj proti rodovej nerovnosti v oblasti vedy aj na národné rozpočty členských štátov.
Predovšetkým by sme mali spomenúť, že nestačí hovoriť iba o finančných prostriedkoch, ktoré sú dostupné prostredníctvom siedmeho rámcového programu v oblasti rozvoja a výskumu. Výskumnú a rozvojovú činnosť by mohli podporovať veľké sumy v Európskom fonde pre regionálny rozvoj alebo Európskom sociálnom fonde. A preto by sme nemali znevýhodniť účasť žien podmienkami stanovenými v požiadavkách na návrhy, ktorými sa tieto programy implementovali. Navyše je potrebné, aby niektoré rozpočtové riadky financovali vyššiu účasť žien vo výskumných programoch alebo granty s financovaním Spoločenstva.
Okrem toho po vytvorení Európskeho technologického inštitútu by sme mali v akademickom zložení novej inštitúcie zabezpečiť rovnaké zastúpenie mladých študentiek na doktorandskej úrovni.
Marios Matsakis (ALDE). – Vážený pán predsedajúci, ako jeden z veľmi malého počtu mužov, ktorí sa zúčastnili tejto dôležitej rozpravy a sám ako vedec cítim potrebu povedať:
Ako praktický lekár som počas dlhoročných skúseností zistil, že ženy boli práve také dobré vedecké pracovníčky, ak nie lepšie, ako muži. Podľa môjho názoru bola jediným problémom žien pri dosahovaní najvyšších pozícií veľmi ťažká voľba, keď sa museli rozhodnúť, či majú byť na plný úväzok matkami a na čiastočný úväzok vedkyňami alebo naopak. Ženy sa vždy rozhodli byť matkami na plný úväzok.
Preto cítim, že táto správa je veľmi dôležitá. Blahoželám spravodajkyni, potrebujeme však praktické spôsoby na pomoc matkám pri dosahovaní najvyšších pozícií, nie len teoretické plány.
Stavros Dimas, člen Komisie. − Vážený pán predsedajúci, chcel by som poďakovať všetkým rečníkom v dnešnej nočnej rozprave za ich veľmi pozitívne príspevky. Politika Komisie vzťahujúca sa na rodovú rovnosť má dva hlavné prvky, účasť žien vo výskume a rodový rozmer výskumu. V prvom sa pokúšame riešiť prítomnosť žien na všetkých úrovniach kariérneho rebríčka a rodové rozdiely v rôznych najdôležitejších oblastiach. V druhom prvku sa zameriavame na návrh výskumu a zohľadnenie rodovej rozmanitosti vo výskume. Komisia je, ako vždy, zaviazaná podporovaním rodovej rovnosti vo výskume.
V súvislosti s kvótami sa domnievame, že ciele, ako je 40 % úroveň zastúpenia pre ženy aj mužov v rôznych expertných skupinách a hodnotiacich paneloch v siedmom rámcovom programe sú objektívne a vyvážené a prinášajú dobré výsledky. Budeme sa naďalej usilovať dosiahnuť tieto ciele a dúfame, že týmto spôsobom zvýšime počet žien s povolaniami v oblasti vedy. Naše snahy už prinášajú výsledky a chcem sa vám poďakovať za podporu v našom úsilí na zlepšenie situácie v súvislosti s lepším začlenením žien do vedy a výskumu.
Ďakujem za pripomienky a dobrú spoluprácu.
Britta Thomsen (PSE), spravodajkyňa. – (DA) Vážený pán predsedajúci, ďakujem za možnosť vyjadriť sa. Pán komisár, dámy a páni, ďakujem vám za pripomienky. Teší ma, keď počujem, že zdieľate moje obavy a vízie o budúcnosti európskeho výskumu. Pokiaľ ide o vyššie uvedené kvóty, domnievam sa, že došlo k malému nedorozumeniu. Nehovorím o kvótach pre výskumníkov, je však veľmi jasné, že jednou z najvýznamnejších prekážok zamestnávania a využívania základne ženských talentov je zloženie výborov na prijímanie zamestnancov. Je to preto, lebo nie sú rodovo neutrálne, a preto sa domnievam, že s tým musíme niečo urobiť. Tento problém nemôžeme naďalej ignorovať a dúfať, že zajtra sa vyjasní, a že sa to všetko stane samé od seba. Teraz musíme požadovať politické opatrenia. Komisia bola v tejto záležitosti samozrejme progresívnym hráčom, pretože pred niekoľkými rokmi sa na Generálnom riaditeľstve pre výskum vytvorila jednotka pre ženy a výskum. Zaostávajú členské štáty. V súvislosti so zabezpečením zmeny v rámci univerzitných a výskumných inštitúcií bude dôležitý ich záväzok.
Chcela by som znovu poďakovať za spoluprácu Rade, Komisii a kolegom poslancom. Osobitne sa musím poďakovať najmä za spolupráca výskumníkov a Európskej platformy vedkýň, ktorá ma veľmi potešila.
Predsedajúci. − Rozprava sa skončila.
Hlasovanie sa uskutoční zajtra.
Písomné vyhlásenia (pravidlo 142)
Mihaela Popa (PPE-DE), písomne. – (RO) Ako učiteľka matematiky som sa zaoberala javom neustále sa znižujúceho prístupu mladých žien k vede.
Ak vezmeme do úvahy štatistku, ktorá ukazuje, že stále menej mladých žien si vyberá vedecké fakulty, na ktorých sa intenzívne vyučuje matematika, fyzika, biológia alebo chémia, návrh správy Európskeho parlamentu o ženách a vede považujem za príhodný.
Skúsenosti, ktoré mám v oblasti vzdelávania ma nútia povedať, že neustále klesajúce zapojenie žien do vedy je záležitosťou mentality a v žiadnom prípade schopností.
Z tohto dôvodu považujem pre Európsku úniu za dôležité začať viac programov, ktoré podporujú rovnosť príležitostí a zmenu mentality týkajúcej sa prístupu mladých žien k vede. Organizovanie programov na výmenu skúseností a súťaži na európskej úrovni už od skorého veku môže dávať mladým ľuďom sebadôveru a odvahu a motivovať ich, aby išli na vedecké školy.
Potrebujeme čo najviac európskych programov prispievajúcich ku kvalite príležitostí rozvíjaním tvorivosti, logického myslenia, intuície a výmeny nápadov na európskej úrovni.