Doslovný zápis z rozpráv

Streda, 21. mája 2008 - Štrasburg

4. Správa o pokroku Turecka za rok 2007 (rozprava)

  Predsedajúci. − Ďalším bodom programu je správa (A6-0168/2008), ktorú predložila pani Oomen-Ruijten v mene Výboru pre zahraničné veci o správe o pokroku Turecka za rok 2007 (2007/2269(INI)).

  Ria Oomen-Ruijten, spravodajkyňa. − (NL) Vážený pán predsedajúci, od poslednej správy o Turecku sa udialo veľa pozitívnych zmien v tejto krajine. Mám na mysli schválenie zákona o nadáciách a nedávno dokonca aj prvú úpravu článku 301, ktorá musí viesť k ďalším reformám potrebným na zaručenie úplnej slobody prejavu. Je však zároveň zrejmé, že Turecko vytvára zmiešaný obraz a že je potrebné urobiť oveľa viac, nielen na splnenie dohôd s Európou, ale aj na splnenie sľubov vlastným občanom.

Táto správa je vyrovnaná. Dúfam, že zostane vyrovnanou aj po jej schválení. Spomenula som všetky problémy uvedené v správe a okrem nich správa obsahuje aj tri dôležité posolstvá.

Po prvé, sme znepokojení dôsledkami súdneho procesu proti politickej strane AK. Očakávame, že ústavný súd bude rešpektovať zásady právneho štátu, európske normy a usmernenia Benátskej komisie o zákaze politických strán. Vítame skutočnosť, že v roku 2007 zvíťazila demokracia nad pokusmi armády o narušenie politického procesu. Zároveň sa však obávame, že stále existujú sily, ktoré sa pokúšajú o destabilizáciu krajiny. Je jasné, že v súčasnosti je nevyhnutná modernizácia krajiny a ďalšie reformy. Premiér Erdoğan prisľúbil, že rok 2008 bude rokom reforiem a veľmi radi ho berieme za slovo. Vláda musí teraz využiť podstatnú väčšinu v parlamente, aby rozhodne presadila reformy, ktoré sú nevyhnutné pre Turecko, ak sa má zmeniť na modernú a prosperujúcu demokraciu založenú na sekularizovanom štáte a pluralistickej spoločnosti, teda reformy, ktoré sú v prvom rade v záujme samotných obyvateľov Turecka.

Po tretie, ústavný proces je ideálnou príležitosťou vytvoriť novú občiansku ústavu, ktorá bude chrániť základné ľudské práva a slobody. To je jediný spôsob, ako sa dá vytvoriť systém kontrol a rovnováha na zabezpečenie demokracie, zásady právneho štátu, sociálnej súdržnosti a oddelenia náboženstva od štátu. Ak sa pozrieme na najnovšie údaje, vidíme, že udržiavanie oddelenia náboženstva od štátu spôsobuje v tureckej spoločnosti napätie. Lenže o sekulárnu podstatu Turecka sa obáva až 72 percent Turkov s dobrým vzdelaním, 60 % občanov vo všetkých veľkých mestách a takmer 50 % ďalších tureckých občanov. Tohto znepokojenia sa chopili sudcovia a prokurátori, ktorí využili svoje právomoci na neuznanie parlamentnej väčšiny a ktorí konajú úplne nezávisle. Súdny systém každého právneho štátu by mal byť nezávislý, ale aj nestranný. Nová ústava je jediná možnosť, ako môže turecká vláda reformovať krajinu, zabezpečiť oddelenie náboženstva od štátu a vytvoriť právny štát s cieľom získať novú dôveru verejnosti.

Na to je potrebná záruka širokej účasti všetkých orgánov občianskej spoločnosti v ústavnom procese. Pre mňa to znamená dosiahnutie dohody o modernizácii medzi všetkými politickými stranami, etnickými a náboženskými menšinami a sociálnymi partnermi. Modernizáciou sa musí zaručiť, že dodržiavanie jednotlivých práv a slobôd občanov bude v súlade s Dohovorom o ochrane základných ľudských práv a slobôd.

Rokovania medzi Európskou úniou a Tureckom musia pokračovať s rešpektom, ale zároveň aj bez pokrytectva, aby sme mohli byť k sebe otvorení a úprimní. Považujem za nešťastné, že môj kolega, pán Lagendijk, musí čeliť útokom zo strany Turecka, keď otvorene a úprimne poukazuje na to, kde sa stali chyby a keď vyzýva na spoluprácu všetky politické strany v tomto reformnom procese.

Vážený pán predsedajúci, nakoniec by som chcela zhrnúť závery svojho príspevku. Ešte stále je potrebné vykonať veľa práce v otázke postavenia náboženských menšín v Turecku, postavenia Kurdov a ostatných menšín, sociálno-hospodárskeho rozvoja regiónov, zlepšenia pozície žien, dialógu medzi tureckou vládou a sociálnymi partnermi, pri ktorom chcem obzvlášť upozorniť na odborové hnutie, ktoré je často pod nátlakom, ďalej v otázke konštruktívnej spolupráce pri hľadaní riešenia cyperskej otázky a v súvislosti s dobrými susedskými vzťahmi v regióne. Skrátka, dodržujme, prosím, dohody, ktoré sme uzavreli.

Vážený pán predsedajúci, znovu zdôrazňujem, že podľa môjho názoru iba taká spoločnosť, ktorá sa nechá viesť úctou k základným ľudským právam a slobodám a ktorá je založená na demokracii, právnom štáte a sociálne orientovanom trhovom hospodárstve, sa môže rozvinúť do mierovej, stabilnej a prosperujúcej spoločnosti.

PREDSEDÁ: PANI ROURE
podpredsedníčka

  Janez Lenarčič, úradujúci predseda. − (SL) Na úvod by som chcel vyjadriť svoju vďaku za správu, ktorú pripravila pani Ria Oomen-Ruijtenová, ktorá podľa názoru Rady predstavuje významný prínos do diskusie o prístupovom procese Turecka.

Slovinské predsedníctvo povzbudzovalo Turecko, aby sa usilovalo dosiahnuť väčší pokrok v procese približovania sa k možnosti vstupu do Európskej únie. V súčasnosti v Rade prebieha diskusia o zostávajúcich ôsmich správach o prispôsobovaní zákonov, takzvaných kontrolných správach. Ak budú technické prípravy dobre napredovať, možno budeme môcť už v júni na prístupovej konferencii EÚ – Turecko otvoriť ďalšie dve nové kapitoly.

Pokiaľ ide o reformy v Turecku, súhlasíme s hodnotením Európskeho parlamentu, že tento rok je rozhodujúcim pre tento proces a veríme, že Turecko nepremárni svoju príležitosť.

Revidované prístupové partnerstvo, ktoré bolo prijaté v januári tohto roku, určuje hlavné oblasti priorít, v ktorých by mala krajina urýchliť reformný proces. Samozrejme, práve skutočný pokrok týchto reforiem priamo ovplyvní ďalšie smerovanie procesu rokovaní.

Chcel by som zdôrazniť, že aj my zdieľame spolu s Európskym parlamentom obavy zo súdneho konania proti Strane spravodlivosti a rozvoja (AKP). Predsedníctvo vydalo vyhlásenie, v ktorom zdôrazňuje, že oddelenie exekutívy a súdnictva je základnou zásadou všetkých demokratických spoločností a že táto zásada sa musí dodržiavať. Budeme pozorne sledovať ďalší vývoj situácie. Dúfame, že výsledok konania bude v súlade s demokratickými normami, v súlade so zásadou právneho štátu a že toto pojednávanie neovplyvní proces nevyhnutných reforiem.

Dovoľte mi, aby som spomenul aj niektoré hľadiská uznávania základných slobôd a ochrany ľudských práv. Sú to oblasti, v ktorých sú obzvlášť potrebné ďalšie reformy v Turecku.

V súvislosti so slobodou prejavu vítame zmenu článku 301 trestného zákonníka. Je to krok správnym smerom. Ak sa však má skutočne zabezpečiť sloboda prejavu, bude potrebné, aby sa tento článok aj dôsledne vykonával. Okrem toho je potrebné harmonizovať aj ďalšie ustanovenia s európskymi normami.

Pokiaľ ide o náboženskú slobodu, vítame prijatie zákona o nadáciách, ktoré je tiež krokom správnym smerom. Zároveň zdôrazňujeme, že v tejto oblasti je potrebné vynaložiť ďalšie úsilie smerom k zabezpečeniu náboženskej plurality v súlade s európskymi kritériami.

Pokiaľ ide o civilno-vojenské vzťahy, výsledok minuloročnej ústavnej krízy potvrdil kľúčový význam demokratického procesu. Napriek tomu majú ozbrojené sily stále veľký politický vplyv. V tejto súvislosti je potrebné posilniť občiansku a demokratickú kontrolu nad armádou a väčšmi posilniť kontrolu parlamentu nad výdavkami rezortu obrany.

Pokiaľ ide o situáciu na juhovýchode krajiny, rázne odsudzujeme teroristické útoky a tureckému národu vyjadrujeme našu solidaritu. Podporujeme snahy Turecka chrániť svoje obyvateľstvo a jeho boj proti terorizmu. Zároveň však musíme upozorniť, že je úplne nevyhnutné, aby sa rešpektovali ustanovenia medzinárodného práva a zachoval sa mier a stabilita v širšom regióne.

Všetci dobre viete, že Európska únia vyhodnocuje pokrok Turecka na základe plnenia politických kritérií stanovených v Kodani a na základe plnenia ustanovení rokovacieho rámca pre Turecko. Rada bude hodnotiť aj vykonávanie Dodatočného protokolu Ankarskej zmluvy. V tejto súvislosti ľutujem, že Turecko ešte stále nesplnilo svoje záväzky a nedosiahlo žiadny pokrok smerom k normalizácii vzťahov s Cyperskou republikou.

Niet však pochýb o tom, že k dôležitým stránkam pokroku prístupových rokovaní patrí aj úsilie o vytvorenie dobrých vzťahov so susedmi a mierové riešenie sporov v súlade s ústavným dokumentom OSN.

Ďakujem.

  Olli Rehn, člen Komisie. − Vážená pani predsedajúca, najskôr sa chcem poďakovať pani Oomen-Ruijtenovej a Výboru pre zahraničné veci za veľmi kompaktnú a vyváženú správu. V prístupových rokovaniach s Tureckom sa nám už podarilo otvoriť šesť kapitol, a ako povedal pán Lenarčič, malo by byť možné otvoriť aj ďalšie dve kapitoly ešte počas slovinského predsedníctva, teda kapitolu týkajúcu sa práva obchodných spoločností a kapitolu o duševnom vlastníctve.

Dovoľte mi, aby som v tejto súvislosti pripomenul jednu celkom jednoduchú, ale úplne základnú zásadu politiky rozširovania EÚ, ktorá platí pre každú kandidátsku krajinu vrátane Turecka: rýchlosť rokovaní závisí od pokroku dosiahnutého v oblasti právnych a demokratických reforiem, a najmä od ich uplatňovania v praxi. Inými slovami, technické debaty o kapitolách tvoria múry a miestnosti domu – možno nakoniec vytvoria aj strechu domu –, kým právne a demokratické reformy predstavujú absolútne základy stavby ktoréhokoľvek nového člena Európskej únie. No a každý staviteľ veľmi dobre vie, že sa najskôr musia položiť pevné základy, a až potom je možné začať murovať steny. Takže najskôr sú potrebné reformy a až potom môžu napredovať rokovania o technických záležitostiach.

Preto považujem správu pani Oomen-Ruijtenovej za relevantnú. Komisia súhlasí s jej pohľadom na pomalý priebeh reforiem, hoci sme niekoľko legislatívnych reforiem zaznamenali. Beriem na vedomie, že vítate nový zákon o nadáciách a na vašu žiadosť Komisia podá správu o tomto zákone a jeho vykonávaní v ďalšej správe o pokroku Turecka v jeseni tohto roku.

Podobne aj nedávna úprava neslávne známeho článku 301 je krokom vpred. V konečnom dôsledku sa táto úprava bude rátať, iba ak sa bude správne uplatňovať v praxi a ak sa ním zabezpečí sloboda prejavu pre každého v Turecku.

Okrem základných slobôd prejavu a vierovyznania je nevyhnutný ďalší pokrok v oblastiach, ako sú kultúrne a jazykové práva, práva žien a detí a práva odborov. Vo všeobecnosti bude úplne nevyhnutné obnoviť zameranie krajiny na reformy týkajúce sa EÚ, ktoré by mohli zároveň pomôcť prekonať súčasnú politickú krízu.

Toto je posolstvo pána predsedu Barrosa, ktoré zaznelo na našej nedávnej návšteve v Turecku. Vláda aj opozičné strany by mali viesť dialóg a hľadať kompromisy v citlivých otázkach, ktoré dominujú v domácej diskusii vrátane procesu reformy ústavy. V tejto súvislosti je potrebné ochrániť sekularizmus aj demokraciu krajiny.

Ľutujem, že ústavný súd dva roky blokuje návrh zákona o ombudsmanovi. Vítam skutočnosť, že naliehate na ústavný súd, aby tento zákon odblokoval, aby bolo možné bezodkladne vytvoriť úrad ombudsmana. Všetci vieme, aká dôležitá je funkcia ombudsmana, ktorý kontroluje úrady, či si plnia povinnosti a podporuje práva občanov v členských štátoch Európskej únie.

Zmyslom týchto reforiem je zabezpečiť transformáciu Turecka na otvorenú a modernú spoločnosť, ktorá si ctí slobodu a demokraciu, rôznorodosť a toleranciu, teda demokratický sekularizmus.

Samotná existencia našej únie sa zakladá na fundamentálnych hodnotách demokracie, právneho štátu a ľudských práv, ktoré navzájom zdieľame. Sú základom rodinného ducha a manželskej zmluvy – ako povedal Jacques Delors –, ktoré si my, Európania, ctíme.

Rámec rokovaní s Tureckom jasne pomenúva tieto hodnoty a je povinnosťou Komisie, aby sledovala ich dodržiavanie. Úlohu Komisie v prístupovom procese môžeme opísať ako úlohu „priateľa, ktorý hovorí pravdu“, aj keď pravda niekedy v niektorých častiach Únie alebo v Turecku nie je vítaná.

Preto nemôžeme byť ľahostajní k tomu, čo sa deje v kandidátskych krajinách, a už vôbec nie k udalostiam, ktoré sa priečia našim spoločným demokratickým hodnotám. Mám na mysli znepokojenie na základe dôsledkov prípadu zákazu strany AKP. Rozhodnutie ústavného súdu by, samozrejme, malo byť v súlade s demokratickými zásadami a so zásadou právneho štátu, ale aj s usmerneniami Benátskej komisie Rady Európy o zákaze politických strán.

Boli by sme radi, keby sa Turecko odklonilo od tohto prípadu a rešpektovalo európske hodnoty. Turecko si nemôže dovoliť stratiť ďalší rok reforiem a musí preukázať pokrok a nie regresiu v dodržiavaní demokratických zásad.

Svoj príhovor chcem ukončiť niekoľkými slovami na margo cyperskej otázky. Nastal čas, aby sa hlavní predstavitelia obidvoch spoločenstiev pohli z mŕtveho bodu smerom k opätovnému zjednoteniu ostrova. Verím, že Turecko celou mierou prispeje k riešeniu situácie. Komisia podporuje obnovený proces OSN a obidve spoločenstvá na ostrove v prijímaní nevyhnutných a ťažkých kompromisov.

  Emine Bozkurt, spravodajkyňa Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť požiadaného o stanovisko. − (NL) Turecko nedávno prijalo dôležité zákony týkajúce sa sociálnej oblasti a zamestnanosti. Ďalším dôležitým cieľom je priviesť viac žien na trh práce, pretože na posilnenie pozície žien je nesmierne dôležitá účasť v hospodárskom systéme.

Hádam netreba pripomínať, že práva žien sú zároveň ľudské práva. Pre ženy je dôležité, aby si mohli nárokovať uplatňovanie svojich základných práv, ako aj rodových a reprodukčných práv a aby neboli obeťami takých nejasných kritérií, akými je napríklad kritérium „proti verejnej mravnosti“. Je to kľúčový moment aj pre organizácie homosexuálov. V Turecku sú nevyhnutne potrebné nástroje, ktorými by sa mohlo monitorovať a zaviesť uplatňovanie rodového hľadiska. Preto by som bola rada, keby sa v tureckom parlamente vytvoril výbor pre práva žien s plnými legislatívnymi právomocami.

Na budúci rok budú v Turecku voľby do miestnych samospráv. Na celonárodnej úrovni sa počet poslankýň v parlamente zdvojnásobil, ale je potrebné urobiť ešte viac. Zastúpenie v miestnych orgánoch je ešte vždy menšie ako 1 % a obrovskou výzvou je dosiahnuť, aby sa rovnocenné zastúpenie žien stalo skutočnosťou.

  Giorgos Dimitrakopoulos, v mene skupiny PPE-DE. – (EL) Vážená pani predsedajúca, chcem najskôr zablahoželať pani Oomen-Ruijtenovej k jej správe a neustálej spolupráci.

Táto správa vysiela jasný signál Turecku, že na ceste do Európy a nakoniec aj do európskej rodiny musí prejsť nasledovnými štádiami.

Po prvé, Turecko musí naďalej posilňovať reformy vo všetkých sektoroch a štruktúrach.

Po druhé, musí preukázať úplné a absolútne dodržiavanie ľudských práv a práv menšín.

Po tretie, oddiely tureckej armády sa musia stiahnuť z Cypru a Turecko musí prispieť k spravodlivému a trvalému riešeniu cyperskej otázky. Nastal čas, aby sme všetci v tomto smere podporili iniciatívy prezidenta Christofiasa.

Po štvrté, Turecko si musí udržiavať vo všeobecnosti dobré susedské vzťahy, a najmä vzťahy s Gréckom. Znamená to, že sa musí skončiť narúšanie letovej informačnej oblasti, ako aj akékoľvek ďalšie provokácie.

Samozrejme, že v Turecku existujú sily, ktoré chcú vyvolať destabilizáciu krajiny, kým niektorí tureckí občania dúfajú v demokratickejšie, pokrokovejšie, rozvinutejšie, ekologicky zodpovedné, sociálne uvedomelé, mierumilovné a európsky orientované Turecko. Týmto občanom musíme vyslať správu o tom, že ich úsilie nie je márne a presne toto docieľuje aj správa pani Oomen-Ruijtenovej, ako aj diskusia, ktorú dnes vedieme.

  Hannes Swoboda, v mene skupiny PSE. – (DE) Vážená pani predsedajúca, vážený pán úradujúci predseda, vážený pán Komisár, vážené dámy a páni, chcem začať poďakovaním pani Oomen-Ruijtenovej za veľmi plodnú a konštruktívnu spoluprácu. V mene svojej skupiny chcem vyjadriť solidaritu s pánom Lagendijkom. Odsudzujeme všetky neoprávnené útoky proti jeho osobe.

Svoj príhovor obmedzím na jednu kľúčovú záležitosť, a to hroziaci zákaz dvoch politických strán, AKP a DTP. V obidvoch prípadoch chceme veľmi jasne povedať, že takéto zákazy sú pre nás vonkoncom neprijateľné a spôsobili by veľké prekážky v pokračovaní Turecka na ceste k členstvu v Európskej únii. V našom chápaní demokracie je nepochopiteľné, aby súd veľkému množstvu voličov jednoducho nepriznal právo ovplyvňovať politickú situáciu vo svojej krajine na základe toho, že volili svoju obľúbenú stranu. Je to neprijateľné v prípade vládnej strany, ale aj v prípade Strany demokratickej spoločnosti (DTP). Ohrozené sú základné právne a demokratické zásady, ktoré nie sú zlučiteľné s takýmto konaním.

Pokiaľ ide o stranu DTP, namiesto toho, aby sa využila príležitosť na rozhovory so zástupcami kurdského národa a začal sa dialóg, pretože spoločne s Turkami odmietame terorizmus, dochádza tu k pokusu o zakázanie tejto politickej strany. Viem, že nie všetci členovia DTP sú ochotní viesť dialóg. V takom prípade je jednoducho potrebné nájsť primeraný prístup, ktorým bude možné takýto dialóg otvoriť. Z tohto dôvodu jednoznačne vyzývame všetky umiernené sily v Turecku, nech urobia všetko pre to, aby zabezpečili, že tieto dve strany budú môcť na tureckom politickom poli ďalej existovať.

Uvedomujeme si, že ide o zdĺhavý proces s otvoreným záverom, ale musí mať cieľ, no a tým cieľom musí byť vstup do EÚ. Je to cieľ, pre ktorého dosiahnutie musíme my v Európskej únii urobiť všetko, čo je v našich silách, v komunikácii s našimi občanmi. No aj Turecko musí urobiť maximum tým, že uskutoční požadované reformy.

(potlesk)

  Alexander Lambsdorff, v mene skupiny ALDE. – (DE) Vážená pani predsedajúca, aj ja začnem tým, že sa najskôr srdečne poďakujem pani Oomen-Ruijtenovej za dobrú spoluprácu, ktorá bola rovnako konštruktívna, ako aj vlani na jeseň. Charakteristickou črtou tejto správy je základný konsenzus. Parlamentné skupiny sa zhodli, že Turecko musí dosiahnuť ďalší pokrok, no oveľa rýchlejšie ako doteraz. Všetci sme sa zhodli, že je to niečo, čo môžeme, ba musíme požadovať od kandidátskej krajiny.

Zároveň veríme, že reformy sa musia realizovať aj napriek hlbokej kríze na domácej politickej scéne. Rád by som sa vrátil k myšlienke, ktorú vyslovil pán Swoboda: Európska únia nie je stranou tohto procesu zákazu. Komisár Rehn správne podotkol, že sekularizmus a demokracia sa musia ochraňovať, v opačnom prípade musím spolu s pánom Swobodom konštatovať, že budeme čeliť základnému demokratickému problému, ktorý vážne zaťaží prístupové rokovania.

Dôležité je poznamenať, že mnoho problémov, o ktorých hovoríme, už určitý čas existujú, takže v tejto súvislosti treba zdôrazniť iba niekoľko bodov. Minulý rok sme privítali skutočnosť, že turecká vláda získala jasný a jednoznačný mandát na ďalšie reformy. Vyzývali sme Turecko, aby využilo tento mandát na skutočný posun v reformách. Vítame schválenie zákona o nadáciách. Je to pozitívny krok, ale musíme povedať – a myslím si, že aj v tomto sa zhodneme –, že sme sklamaní z celkového dosiahnutého pokroku.

Pozrime sa napríklad na reformu ústavy. Zatieňuje ju debata o nosení šatky až do takej miery, že v základnej obnove tureckej ústavy sa nedosiahol vôbec žiadny pokrok. Diskusia o šatke je tiež otázkou slobody náboženstva a slobody myslenia, no nemôže sa zneužívať na kultúrny útlak žien, ktoré sa hlásia k sekularizmu.

Ďalším významným bodom, najmä pre Liberálnu skupinu, je sloboda reči. Takzvaná reforma článku č. 301 je z nášho pohľadu nedostatočná. Rozprával som sa s mnohými ľuďmi v Turecku, no aj tam veľmi málo ľudí verí, že táto reforma článku 301 je seriózna, najmä preto, že dnes už je tento odsek zákona iba symbolický. Existuje množstvo ďalších odsekov trestného zákonníka, ktoré obmedzujú slobodu prejavu. Nebudem ich tu všetky menovať, ale v tejto oblasti sa musí vykonať ešte veľa práce.

Ďalší bod, pri ktorom sa chcem pozastaviť, sa týka vzťahov s Tureckom v rámcoch EÚ a NATO. Chceme zdôrazniť, že od Turecka očakávame, že prejaví pozitívny prístup k misiám európskej bezpečnostnej a obrannej politiky EÚ (ESDP). Uvedomujeme si existujúce ťažkosti. Napriek tomu očakávame od kandidáta na vstup do EÚ, že sa zachová v európskom duchu, pokiaľ ide o bezpečnosť európskych príslušníkov misií ako EUPOL a EULEX.

  Joost Lagendijk, v mene skupiny Verts/ALE. – (NL) Vážené dámy a páni, ako ste pravdepodobne postrehli, v posledných týždňoch sme si spolu s pánom komisárom vyslúžili veľa kritiky od určitých kruhov v Turecku. Tvrdia, že poriadne nerozumieme Turecku a že si skutočne neuvedomujeme, čo sa v Turecku deje.

Musím pripustiť, že niekedy sa nájdu v Turecku veci, ktorým nerozumiem. Napríklad, nechápem, že mnohým ľuďom v Turecku neprekáža, že vládnej strane, ktorá získala v posledných voľbách 47 % hlasov, hrozí, že ju ústavný súd zakáže. Nerozumiem ani tomu, že sa tak jednoducho obchádzajú odporúčania Rady Európy v súvislosti so zákazom politických strán, pretože je zjavné, že súdne konanie proti strane AKP v žiadnom prípade nespĺňa stanovené kritériá. Nechápem, ako je možné, že sa tak jednoducho prehliada skutočnosť, že zákazom AKP a DTP sa vyhlásilo asi 90 % hlasov juhovýchodnej časti krajiny za neplatných, so všetkým, čo k tomu patrí. Nerozumiem ani tomu, že nastal taký veľký rozruch v Turecku preto, že pán komisár a ja sme sa kriticky vyjadrili ku skutočnosti, že podľa nášho názoru politické následky tohto prípadu, ak dôjde k zákazu vládnej strany, budú veľmi vážne. Podľa môjho názoru je našou povinnosťou na toto upozorňovať a budeme to robiť aj naďalej.

Je tu ešte niekoľko ďalších vecí, ktorým nerozumiem. Nechápem, prečo úrady nedokázali zabezpečiť, aby sa mohli odborári pokojne zúčastniť na prvomájovom zhromaždení v Istanbule, dokonca na námestí Taksim, ktoré je takým symbolickým miestom od roku 1977. Veľmi dobre nerozumiem ani tomu, prečo úrady nedokázali odlíšiť výtržníkov od odborárov, ktorí chceli uplatniť svoje demokratické práva. Nerozumiem ani tomu, prečo sa muselo použiť nadmerné násilie proti mierumilovným demonštrantom a nevinným okoloidúcim.

Na záver svojho príspevku chcem vyjadriť nádej, že tento Parlament, podobne ako v tejto správe, bude aj ďalej podporovať reformy, ale aj vyjadrovať kritiku vlády a opozície, ak sa tieto reformy nebudú vykonávať, spôsobom, ktorý by som opísal ako jasný a explicitný so vzájomnou úctou pre rozdielne názory, ale bez tabu. Som presvedčený, že ak sa to podarí, tak si bude Európska únia s Tureckom nakoniec oveľa lepšie rozumieť.

  Konrad Szymański, v mene skupiny UEN. – (PL) Obávam sa, že túto veľmi dobrú správu Ankara neprijme najlepšie. Na jednej strane uznávame vynaložené úsilie v podobe prijatia zákona o nadáciách, reformy trestného zákonníka v súvislosti so slobodou prejavu a ohlásených zmien ústavy. Na druhej strane zostávajú nevyriešené otázky, medzi ktorými nájdeme slobodu náboženského presvedčenia, pokiaľ ide o vierovyznania iné ako islam, zasahovanie do činnosti Ekumenického patriarchátu a pomalý priebeh vyšetrovania vraždy Hranta Dinka a troch kresťanov z Malatye. Neboli splnené ani niektoré ustanovenia asociačnej dohody. Aj minulý rok sme písali o všetkých týchto bodoch. Z toho môžeme vyvodiť, že čas v oblasti Bosporu plynie veľmi pomaly.

Namiesto toho, aby sme neustále nasilu presadzovali proces úplnej integrácie, možno by sme mali stanoviť právny rámec pre taký druh spolupráce medzi Európskou úniou a Tureckom, ktorý by viac vyhovoval obidvom partnerom. Môžeme to urobiť okamžite. Politické rozmery takéhoto rámca by, samozrejme, pokojne mohli prekročiť rámec európskej susedskej politiky. Alternatívny balík by nespôsobil napätie, aké sa v súčasnosti cíti v Ankare a hlavných mestách Európy v kontexte diskusie o plnom členstve Turecka v Európskej únii.

  Vittorio Agnoletto, v mene skupiny GUE/NGL. – (IT) Vážená pani predsedajúca, vážené dámy a páni, pri tomto uznesení sa zdržíme hlasovania, najmä vzhľadom na to, akým spôsobom sa obchádza kurdská otázka. Konkrétne si nemyslím, že aktivity Turecka v severnom Iraku je možné označiť za neprimerané vojenské akcie, myslím si, že by sme namiesto toho mali otvorene povedať, že ide o zjavné porušenie medzinárodného práva.

Kurdská otázka sa nemôže zjednodušiť iba na sociálny problém. Je to v prvom rade politická otázka a my musíme dať vláde jednoznačne najavo, že sa musia začať otvorené rozhovory s miestnymi úradmi v kurdskom regióne a so stranou DTP. Nemôžeme mlčať o skutočnosti, že niet zmienky o rozhodnutí súdu v Luxemburgu o odlišnom štatúte pridelenom PKK v zozname teroristov, ako bolo tomu doteraz.

Veríme, že sa už objavilo množstvo výziev na Turecko v súvislosti s kurdskou otázkou, ale doteraz sme nezaznamenali žiadnu podstatnú zmenu. Toto je aj dôvod, pre ktorý sa zdržíme hlasovania.

  Georgios Georgiou, v mene skupiny IND/DEM. – (EL) Vážená pani predsedajúca, prečítal som si správu pripravenú pani poslankyňou Oomen-Ruijtenovou s veľkým záujmom a rešpektom a chcem jej zablahoželať.

Ibaže nech sa akokoľvek usilujem, nedokážem si túto správu spojiť s aktuálnymi udalosťami. Vývoj v Turecku nám neumožňuje jasne vidieť budúcnosť tejto krajiny, ktorej sú vlastné ázijské charakteristiky.

Turecko sa v minulosti pokúšalo realizovať reformy. Nezabudnime na reformy Tanzimat, alebo na reformy Abdula Hamita a reformné edikty Hatt-ı Hümayun. Táto krajina sa pokúša o reformy niekoľko sto rokov, no bez úspechu.

Rozhodnutie ústavného súdu predstavuje nebezpečnú hrozbu: dochádza k zákazu politických strán. Nerozumiem, prečo Turecko nemusí nasledovať príklad Európy, ak je kandidátskou krajinou a ak…

(Predsedajúca prerušila rečníka.)

  Philip Claeys (NI). – (NL) Pán Swoboda, chcem povedať, že zákaz politickej strany sa vyskytol aj v Európe. Hovorím o Belgicku, kde najväčšia flámska strana, Vlaam Blok, bola v skutočnosti zakázaná v roku 2005. Samozrejme, nie je to ospravedlnenie toho, že aj Turecko zakazuje politické strany.

Vážená pani predsedajúca, som šokovaný, že Rada a Komisia sú spokojné s kozmetickými úpravami neslávne známeho článku 301 tureckého trestného zákonníka, ktoré vôbec nezmenia obmedzenie slobody prejavu. Po novom je trestným činom urážka tureckého národa a nie „tureckosti“. Toto je iba otázka sémantiky a dôsledkom môžu byť stále rozsudky odňatia slobody.

Článok 301 netreba meniť, tento článok sa musí zrušiť, spolu so všetkými právnymi ustanoveniami, ktoré sú v rozpore so slobodou prejavu a ďalšími základnými demokratickými právami. Ak sa to neudeje, rokovania sa budú musieť jednoducho zastaviť, ako sa vždy sľubuje. Sľubovalo sa, že rokovací proces bude prebiehať rovnakou rýchlosťou ako reformy v Turecku, no nie je tomu tak, najmä ak veríme, že sa v krátkom čase otvoria ďalšie dve kapitoly. Ak Európska únia schvaľuje kozmetické úpravy tohto druhu, stráca svoju dôveryhodnosť a zvyšok rokovacieho procesu bude už len fraškou.

  Werner Langen (PPE-DE). – (DE) Vážená pani predsedajúca, na začiatok by som sa chcela srdečne poďakovať pani Oomen-Ruijtenovej. Predniesla otvorenú a úprimnú správu o pokroku, ktorá plynulo nadväzuje na správy, ktoré sme schválili v minulých rokoch.

Je tu jedna vec, ktorú vidím omnoho skeptickejšie ako vy a pán komisár Rehn. Nemyslím si, že Turecko v minulom roku vôbec nejaký pokrok dosiahlo. Naopak, všetko zastalo. Máme najväčší záujem o Turecko ako modernú, demokratickú a stabilnú krajinu orientovanú na západ, ktorá udržiava úzke hospodárske, politické a kultúrne vzťahy s Európou. Ak sa však pozrieme na fakty, objavujú sa iba samé znaky stagnácie.

Ešte stále potrebujeme nájsť riešenie otázky colnej únie. Turecko má osobitný štatút voči Európskej únii, pokiaľ ide o Cyprus. V tomto reformnom procese sme zaznamenali úpravu článku 301, ale chcem pripomenúť, že bývalý premiér Tansu Çiller sľuboval túto reformu už v roku 1995, teda pred trinástimi rokmi, ešte predtým, ako sme schválili colnú úniu, no nič sa nestalo. Na stole je návrh zákazu a to ukazuje, že Turecko nie je dostatočne demokraticky zrelé. Ostatným stranám ani zďaleka neprekáža, že sa zakáže činnosť vládnucej strany a že sám premiér nebude môcť pokračovať v politickej činnosti. Armáda je faktorom stability, ale aj prekážkou demokracie. Aj toto protirečenie musíme vyriešiť, pretože v ňom vidím znaky nového nacionalizmu, ktoré sa v Turecku prejavujú v mnohých oblastiach. Správanie voči predsedovi našej delegácie Joostovi Lagendijkovi poukazuje na to, že tu nejde o slobodu myslenia. Naopak, sledujeme úsilie o vyvolanie tlaku nátlaku na verejnosť všetkými možnými spôsobmi s cieľom ovplyvniť verejnú mienku. Takto to nemôže ísť ďalej.

Podľa môjho názoru v súčasnosti nemáme dôvod na optimizmus v súvislosti s Tureckom a musíme sa vážne zamyslieť nad inými možnosťami. Táto správa je v tejto otázke otvorená a úprimná, a preto by sme ju mali podporiť.

  Jan Marinus Wiersma (PSE). – (NL) Aj ja chcem vzdať hold spravodajkyni za to, ako vypracovala túto správu. Správa jasne ukazuje smer, ktorým chce Parlament ísť – chce rokovať iba o členstve v Európskej únii a o ničom inom.

Rok 2008 bol v Turecku vyhlásený za rok reforiem. Samozrejme, podporujeme túto ambíciu, ale čakáme, ako sa vnútorná situácia v Turecku vyvinie. Pán Swoboda o tom povedal dosť. Ak pôjdu veci zle, budeme musieť rokovať s Tureckom, ktoré v skutočnosti nedokáže konať.

Ak hovoríme o reformách, chcem upriamiť vašu pozornosť na článok 301 trestného zákonníka, ktorý sa zneužíva na obmedzovanie slobody prejavu v Turecku hneď viacerými spôsobmi. Vláda oznámila, že chce tento článok zmeniť. Sme presvedčení, že je to krok vpred, ale najviac by sme si želali, a podľa nás najlepším riešením je úplné zrušenie tohto článku spoločne s ďalšími reštriktívnymi ustanoveniami, aby sa ukončila prax, ktorá žiaľ stále trvá, teda zneužívanie týchto článkov na potláčanie slobody prejavu.

Po druhé pripájam sa k slovám pána Lagendijka, že nás znepokojuje, akým spôsobom zasiahla polícia na prvomájovej demonštrácii v Istanbule. Iste chápete, že pre nás sociálnych demokratov, pre ktorých je prvý máj významným dňom, to bolo niečo veľmi poburujúce. Dúfame, že sa to viac nebude opakovať a vyzývame úrady, aby sa o to postarali.

Nakoniec mám poznámku ku kurdskej otázke. Chceme, aby sa v Turecku skutočne viedla politická debata a hľadalo sa politické riešenie prostredníctvom decentralizácie, ale napríklad aj podporou kurdčiny vo všeobecnosti. Myslím si, že toto je potrebné opäť zdôrazniť.

Na záver by som chcel upriamiť vašu pozornosť na bod, o ktorom sme opakovane diskutovali, ktorým je vyjadrenie podpory iniciatíve španielskeho premiéra Zapatera a jeho tureckého náprotivku pána Erdoğana, ktorú nazvali Aliancia civilizácií. Dúfam, že Parlament v tejto otázke nakoniec podporí naše pozmeňujúce a doplňujúce návrhy.

  Andrew Duff (ALDE). – Vážená pani predsedajúca, najskôr by som sa chcel postaviť na obranu Joosta Lagendijka proti škandalóznym útokom voči jeho osobe zo strany CHP a niektorých nacionalistických novinárov. Joost Lagendijk je dobrým priateľom Turecka a prvotriednym predsedom JPC. Tí, ktorí napádajú pána Lagendijka, napádajú tento Parlament a pokúšajú sa obetovať demokraciu na oltári agresívneho laicizmu. Naše posolstvo musí byť úplne jasné: ak bude najvyšší súd Turecka aj naďalej zakazovať politické strany, potom zabije akúkoľvek nádej Turecka na získanie členstva v Európskej únii.

  Cem Özdemir (Verts/ALE). – (DE) Vážená pani predsedajúca, aj ja začnem tak, že sa poďakujem pani spravodajkyni za dobrú spoluprácu a veľmi vyváženú správu. Správa upozorňuje na kritické body, ktoré si uvedomujú aj samotní Turci. Je to, napríklad, otázka riešenia kurdského problému na základe konsenzu a zabezpečenie práv všetkých národnostných menšín v Turecku, ďalej problém so šatkou v Turecku, ku ktorému patrí aj rešpektovanie záujmov tých žien, ktoré šatku nosiť nechcú, ale aj otázka náboženskej slobody, ktorá musí v Turecku platiť pre každého vrátane alevitov, kresťanov a istanbulského ekumenického patriarchu.

Hovoríme to preto, lebo sme priatelia Turecka a chceme jedného dňa vidieť európske Turecko vnútri Európskej únie. Práve preto vyslovujeme túto kritiku ako priateľ priateľovi. Aj Európska únia môže urobiť viac. Signály ako tie, ktoré vysiela pán Sarkozy, že Turecko bez ohľadu na to čo robí, sa nikdy nemôže stať členom Európskej únie, určite vôbec neprospievajú našim vzťahom.

  Roberta Angelilli (UEN). – (IT) Vážená pani predsedajúca, vážené dámy a páni, chcela by som sa poďakovať spravodajkyni za vynikajúcu prácu a za to, že dokázala veľmi jasne vystihnúť súčasnú politickú, sociálnu a administratívnu situáciu v Turecku.

Bez ohľadu na to, či je náš postoj k vstupu Turecka do EÚ pozitívny, ľahostajný alebo priamo nepriateľský, niet pochýb o tom, že Turecko v oblasti modernizácie a ochrany ľudských práv veľmi zaostáva. Áno, zaznamenali sme určité úsilie, ale korupcia je skutočne pliagou v Turecku, ani otázka Cypru sa ešte nevyriešila, nehovoriac o potrebe vykonať ešte veľa práce vo vzťahoch k Arménom. Ďalej je tu kurdská otázka, násilie páchané na ženách, ktoré je stále boľavým problémom, čo platí aj pre sobáše z donútenia a zločiny zo cti.

Ďalším dôvodom znepokojenia je situácia v súvislosti s registráciou pôrodov a nízka úroveň vzdelávania. Toto nie je úplný zoznam, je to iba prehľad o veľmi ťažkej situácii, ktorú musí Parlament neustále dôkladne monitorovať. Neexistujú kompromisy v otázke slobody a základných práv…

(Predsedajúca prerušila rečníka.)

  Adamos Adamou (GUE/NGL). – (EL) Vážená pani predsedajúca, ak Turecko úplne splní všetky kodanské kritériá a záväzky, ktoré prijalo v rámci asociačnej zmluvy a Dodatočného protokolu Ankarskej dohody, bude mať možnosť a malo by vstúpiť do Európskej únie.

Je nám úplne jasné, že cieľom je úplný vstup Turecka a partnerstvo akéhokoľvek iného druhu nepredstavuje vhodnú alternatívu. Vyhliadky Turecka na vstup do Európskej únie vytvoria tlak na krajinu, aby začala rešpektovať ľudské práva každého, kto žije v Turecku, vrátane Kurdov a náboženských menšín.

Napriek nášmu znepokojeniu v súvislosti so súdnym konaním, ktoré prebieha proti vládnej strane a povrchnou zmenou článku 301 trestného zákonníka, veríme, že Turecko dosiahlo určitý pokrok. Ak ale má bez prekážok pokračovať na ceste k vstupu, musí vykonať to, čo všetky krajiny pred svojím vstupom a splniť záväzky voči EÚ ako celku vyplývajúce zo zmluvy.

Preto musí dodržať svoje záväzky, musí otvoriť svoj vzdušný priestor a námorné prístavy lietadlám a lodiam Cyperskej republiky a zrušiť veto účasti Cypru v medzinárodných organizáciách.

Dnes, keď sledujeme pokrok dosiahnutý vďaka úsiliu gréckeho a tureckého cyperského spoločenstva po dohode z 21. marca medzi vodcami dvoch strán Cypru, Turecko nesmie stáť v ceste.

  Bastiaan Belder (IND/DEM). – (NL) Turecká republika sa sama zbavuje možnosti členstva v Európskej únii. Nemôžem dospieť k inému názoru, ak vychádzam z toho, že zneužíva svoju malú kresťanskú menšinu, ktorú tvorí možno stotisíc ľudí, respektíve jedna stotina percenta celkovej populácie. Vzhľadom na kodanské kritériá nemajú inú možnosť ani Rada, Komisia a Parlament.

Priama perzekúcia Sýrskej pravoslávnej cirkvi a ďalších kresťanov v juhovýchodnom Turecku v oblasti Tur Abdin počas mnohých rokov je priamym usvedčujúcim dôkazom na obvinenie tureckého štátu. Vari môže krajina, v ktorej polícia a tajná služba nepretržite vypočúva občanov, ktorí navštevujú kresťanské bohoslužby, patriť do Európskej únie? Táto otázka je spojená aj s ohrozením ich osobných životov a zamestnania, v niektorých prípadoch dokonca s mučením. Toto je situácia v Turecku, ktorá znamená vlastnú diskvalifikáciu Turecka. Zostáva však otázka, aká úprimná je Európska únia v tejto veci sama k sebe?

  Sylwester Chruszcz (NI). – (PL) Vážená pani predsedajúca, ja si ctím turecký národ a uvedomujem si, že v minulosti niekoľko storočí moja krajina, Poľsko, malo s Tureckom blízke susedské vzťahy. Musím však povedať, že myšlienka členstva Turecka v Európskej únii sa vymyká zdravému rozumu.

Hoci Turecko bolo počas mnohých storočí prítomné na území Európy, z kultúrneho hľadiska nie je európskou krajinou. Mali by sme spolupracovať s Tureckom a vykonať všetko, čo je v našich silách, ale následky vstupu moslimskej krajiny do európskeho klubu by bolo veľmi ťažko vyčísliť. Súčasná situácia naozaj v Turecku potvrdzuje, že úrady v Ankare neprejavujú veľkú chuť integrovať sa do európskych štruktúr.

Okrem vzťahov Turecka s Európskou úniou by som chcel poukázať aj na vzťahy Turecka s Arménskom. Som rád, že návrh uznesenia Európskeho parlamentu vyzýva vládu Turecka, aby ukončila ekonomickú blokádu Arménska. Ale je na poľutovanie, že sa v tomto dokumente nespomína arménska genocída.

  Jacques Toubon (PPE-DE). – (FR) Vážená pani predsedajúca, správa vypracovaná našou kolegyňou Riou Oomen-Ruijtenovou je podrobná, úprimná a odvážna v tomto rozhodujúcom období pre Turecko, a preto jej chcem k tomuto úspechu zablahoželať. Túto správu však môžeme priradiť k žánru, ktorý sa podľa mňa stáva čoraz väčšou fikciou. Parlament a mnohé ďalšie inštitúcie ďalej pokračujú v pretvárke, ako keby naše neúnavné poučovanie mohlo zmeniť Turecko. Toto je naozaj ťažisko celého problému – rozpor medzi týmto veľkým národom a jeho vývojom na jednej strane a projektom, na ktorom by sme chceli spolupracovať, na strane druhej.

Turecko je národný štát, jeden z posledných takéhoto druhu, jedným z najsilnejších a najviac uvedomelých. Jeho jednota je založená na nacionalizme, čo je jasne viditeľné aj v súvislosti s uznaním genocídy v Arménsku. Jeho politika sa čoraz viac inšpiruje jediným náboženstvom, keď sa nepridržiava sekulárnych hľadísk, ktoré tvoria základ jeho ústavy. Prejavuje túžbu po nezávislosti, zatiaľ čo my sa usilujeme uplatňovať zásadu integrácie a delegovania právomocí a suverenity. Nie je to nič iné ako priama kolízia obidvoch strán.

Nepodliehajme ilúziám, prestaňme Turkom vo všetkom radiť a presviedčať ich, že sme skutočne ochotní schváliť ich vstup bez toho, aby reálne splnili kodanské kritériá, alebo sa pre nich vzdať týchto kritérií, keďže to, o čo tu v skutočnosti ide, sme my a naša predstava európskeho projektu. Napokon, mali by sme určiť štruktúru trvalého partnerstva, ktorá bude využívať prístup ziskovosti obidvoch strán, aby sme umožnili Turecku, nech si prevezme svoju úlohu regionálnej veľmoci a Európskej únii, nech pokračuje v budovaní vlastnej svetovej identity.

  Véronique De Keyser (PSE). – (FR) Vážená pani predsedajúca, keďže mám iba jednu minútu, pôjdem priamo na vec.

Zmierlivý postoj spravodajkyne, pani Oomen-Ruijtenovej, sa vyhýba veľkému množstvu prekážok. Jedna však stále zostáva a to je nesúhlas s pozmeňujúcim a doplňujúcim návrhom č. 14, ktorý sa týka reprodukčného zdravia. Socialisti pociťujú, že tento pozmeňujúci a doplňujúci návrh nie je zanedbateľný detail, nie je to iba problém žien. Je znakom jasného oddelenia cirkvi od štátu a je symbolom sekularizovanej spoločnosti.

Ak nechceme, aby turecký sekularizmus bránili armádne či súdne prevraty, dovoľme, nech sa o to postarajú ženy. Budú ho chrániť vlastným telom. V krajine, kde sa praktizujú vraždy zo cti, predstavuje výzva na dodržiavanie sexuálnych práv žien opozíciu proti fundamentalistickým extrémom, ktoré číhajú na každom rohu.

  István Szent-Iványi (ALDE). – (HU) Vážená pani predsedajúca, neprehliadajme úmyselne túto situáciu. Otázka vstupu Turecka do EÚ sa dostala do kritickej fázy. Prístupový proces pribrzďuje nestabilná domáca politika Turecka a váhanie zo strany Európskej únie vo vzťahu k Turecku. V tejto situácii je dôležité, aby sme zopakovali, že prístupový proces je proces s otvoreným záverom, ale spoločným cieľom je členstvo v EÚ. Odhodlali sme sa na to spolu s Tureckom.

Súčasťou našich dlhodobých strategických záujmov je, aby sa Turecko stalo časťou európskeho politického telesa. Pridružené členstvo prostredníctvom Stredomorskej únie môže doplniť, ale nie nahradiť integračný proces. Turecko musí vykonať oveľa viac práce ako doteraz v posilňovaní demokratických inštitúcií, civilnej kontroly nad armádou, v reformách právneho systému a ochrane ľudských práv a práv menšín. Spoločne nesieme zodpovednosť za zabezpečenie úspechu tohto procesu, pretože ak rokovania stroskotajú, nebude to len neúspech Turecka, ale aj náš neúspech. Ďakujem.

  Mogens Camre (UEN). – (DA) Vážená pani predsedajúca, Turecko je príliš veľké a príliš iné ako my na to, aby sa mohlo stať členom Európskej únie. Keby sa Turecko skutočne chcelo riadiť slávnym výrokom Kemala Atatürka, že „existuje iba jedna civilizácia“, nemuseli by sme rok čo rok na tomto fóre konštatovať, že Turecko s najväčšou pravdepodobnosťou nemá záujem splniť požiadavky Európskej únie v súvislosti s prijatím európskych hodnôt a zrieknutím sa osmanských hodnôt. Je zrejmé, že Turecko vyčkáva, kým sa Európska únia unaví zo samotného rokovania bez toho, aby muselo splniť naše základné požiadavky zmeny. Už 34 rokov Turecko nepretržite okupuje viac ako jednu tretinu územia členského štátu Európskej únie. Cyprus ako celok trpí v dôsledku tureckej okupácie a najviac trpí okupovaný región. Je jasné, že veľká väčšina európskych občanov si neželá, aby sa Turecko stalo členom Európskej únie. Zdá sa, že to nechce aj čoraz väčšie percento občanov Turecka. Je čas ukončiť toto divadielko. Turecku môžeme ponúknuť rozšírenú obchodnú dohodu. Pre Európu niet miesta v budúcnosti, ktorú si chce vytvoriť Turecko.

  Ioannis Kasoulides (PPE-DE). – Vážená pani predsedajúca, blahoželám pani Rii Oomen-Ruijtenovej za vyvážený a spravodlivý, no zároveň prísny prístup k tejto spornej otázke. Vojenské puče sú už staromódne, na ich miesto sa dostávajú štátne prevraty vyvolané sudcami. Je neuveriteľné, že ústava a zákony umožňujú sudcom zvrhnúť vládu, ktorú si v demokratických voľbách zvolilo 47 % ľudí jednej krajiny, a to na základe obvinenia, ktoré je v úplnom rozpore s normami EÚ, Rady Európy či Benátskej komisie.

Zásady Európskej únie nie sú zlučiteľné s „hlbokým štátom“ alebo armádou, ktorá bráni vláde reagovať na nové výzvy: v otázke Cypru teraz, keď sa obnovili rokovania, je potrebné potvrdiť, že Ankara má politickú vôľu dosiahnuť riešenie založené na zásadách EÚ, bez prítomnosti tureckých vojenských oddielov na ostrove a práva na jednostranný vojenský zásah. Je to výzva ochrany ľudských práv a slobody prejavu v kontexte článku 301, ďalej je to výzva v súvislosti s právami nemoslimských náboženských menšín a pravoslávneho ekumenického patriarchu, v súvislosti s povinnosťami Turecka vyplývajúcimi z Ankarského protokolu. Sú to otázky zločinov z vášne páchaných na ženách a tichej dohody, ktorá v tejto veci vládne. Zároveň ide aj o otázku arménskej genocídy a blokády Arménska atď.

Týmto výzvam Turecko čelí, ak chce dokázať, že je pravou kandidátskou krajinou, ktorá sa má stať členom Európskej únie.

  Maria-Eleni Koppa (PSE). – (EL) Vážená pani predsedajúca, Turecko má svoje miesto v európskej rodine a naším cieľom je jeho plné prijatie. Európska únia musí rešpektovať svoje záväzky a Turecko musí rešpektovať kodanské kritériá a z nich vyplývajúce povinnosti.

V minulom roku sme sledovali veľmi malý pokrok v oblasti ľudských práv. Zrušenie neslávne známeho článku 301 a všetkých ustanovení, ktoré sú výsmechom slobody prejavu, zostáva naším konečným cieľom.

Okrem toho si situácia v juhovýchodnom Turecku vyžaduje okamžitú reakciu. Odsudzujeme násilie a sme presvedčení, že je potrebné nájsť konečné riešenie mierovou cestou. Na násilie sa nemôže odpovedať ďalším násilím. Preto si myslím, že je potrebné dôkladne vyšetriť využívanie územia Turecka leteckými silami USA v súvislosti s tajným únosom podozrivých na vojenskú základňu v zátoke Guantánamo.

Mali by sme sa zamerať na vytvorenie mierovej, demokratickej a stabilnej spoločnosti. Preto nás znepokojuje najnovší vývoj v Turecku v dôsledku možného zákazu Strany spravodlivosti a rozvoja (AKP).

Na záver chcem poďakovať spravodajkyni...

(Predsedajúca prerušila rečníka.)

  Marios Matsakis (ALDE). – Vážená pani predsedajúca, všetci vieme, že najväčšou prekážkou pokroku Turecka je turecká armáda, armáda, ktorá má kontrolu nad miliónmi vojakov a ich rodinnými príslušníkmi, ale aj nad politickými stranami a procesmi, políciou a bezpečnostnými službami, väčšinou sudcov (vrátane najvyššieho a ústavného súdu), a dokonca kontroluje aj všetko, čo sa týka náboženstva, vzdelania, sociálnych a hospodárskych záležitostí krajiny.

Od revolúcie generála Atatürka v dvadsiatych rokoch 20. storočia je Turecko pod vojenskou diktatúrou, priamo či nepriamo. Nedávno možnosť vstupu do EÚ dala niekoľkým odvážnym ľuďom, ako sú vedúci predstavitelia strany AKP, príležitosť vzdorovať nadvláde armády. Máme povinnosť pomôcť týmto ľuďom nielen slovami, ale aj činmi. Armáda si svoju moc buduje na základe podpory od Západu. Miliardy eur priamej pomoci a lukratívnych spoločných obranných akcií dáva tureckej armáde USA, Veľká Británia, Nemecko, Taliansko a Španielsko. Tieto krajiny spolu s ďalšími vrátane Ruska a Číny sú povinné zastaviť takúto hospodársku pomoc tureckej armáde, pokiaľ sa v krajine bezpečne nenastolí skutočná demokracia.

  Mario Borghezio (UEN). – (IT) Vážená pani predsedajúca, vážené dámy a páni, v prospech vstupu Turecka do Európskej únie sú skôr silné záujmy geopolitické a geohospodárske, ako záujmy a vôľa našich občanov.

Zdá sa, že táto správa je encyklopédiou argumentov proti členstvu v Európskej únii, pretože ide o krajinu, ktorá sa deň čo deň stáva väčšmi islamizovanou, krajinu, v ktorej muftiovia verejne kážu o tom, že ženy, ktoré nenosia závoj, sú všetky satanistky. Turecká ústava je súborom pravidiel, ktoré sa dodržiavajú, ale sú v rozpore s ľudskými právami, ktoré sú nám drahé.

Správa, žiaľ, prehliada základné problémy: Cyprus, arménsku genocídu a kurdskú otázku. Okrem toho, ak sa táto islamská krajina stane členom Európskej únie, jej zákony prísne zakazujúce alkohol, sa zavedú aj pre naše národy, teda aj pre slávnych Keltov, od Írov až po Bretóncov a aj pre nás národ Pádskej nížiny, ktorí sa pýšime láskou k nášmu vínu a pivu.

  Francisco José Millán Mon (PPE-DE). – (ES) Vážená pani predsedajúca, správa pani Oomen-Ruijtenovej, ktorú budeme dnes schvaľovať, je vážnym, všeobecne vyváženým a náročným dokumentom.

Vymenúva dosiahnutý pokrok, ale takisto upozorňuje, aké reformy treba ešte uskutočniť.

Všetci sa radujeme, že turecké úrady považujú rok 2008 za rok reforiem, pretože vieme, že sú nevyhnutné pre prístupové rokovania. Okrem toho, samotné zmeny prinesú Turecku výhody.

Veľká parlamentná väčšina tureckej vlády hovorí, že reformy sa nemôžu spomaliť. Ak sa ich podarí zaviesť, aj občania EÚ začnú vnímať, ako veľmi je Turecko odhodlané vstúpiť do EÚ, a že dokáže rešpektovať práva a slobody.

Takže táto správa zdôrazňuje naše pevné želanie, aby žiadne incidenty vážne nenarušili demokratický politický život v Turecku.

Vážené dámy a páni, podporujeme reformy. Podporujeme aj plnenie záväzkov. K záväzkom, ktoré je potrebné ešte splniť, patrí normalizácia vzťahov s Cyprom a úplné uplatňovanie Doplňujúceho protokolu Ankarskej zmluvy.

Ďalším dôležitým bodom pre Európsku úniu je kontrola imigrácie. Musíme zabrániť nelegálnemu prisťahovalectvu, ktoré príležitostne využíva Turecko ako tranzitnú krajinu a bojovať proti mafiám, ktoré na tom zarábajú.

Musia sa kontrolovať vonkajšie hranice a zaviesť mechanizmy na repatriáciu nelegálnych prisťahovalcov. Tieto kroky si vyžadujú spoluprácu Turecka, preto ľutujem, že sa zatiaľ neuzavrela dohoda o readmisii.

Dámy a páni, terorizmus je tiež veľmi vážnou hrozbou v Turecku aj v Európskej únii. Musíme posilniť spoluprácu a účinnejšie bojovať proti tejto pohrome.

Blížim sa k záveru. Je tu ešte jedna väčšia oblasť, zahraničná politika, v ktorej sa musí Európska únia a Turecko viac usilovať o zjednotenie prístupu. Mám na mysli napríklad Stredozemie alebo Strednú Áziu.

Máme spoločné záujmy aj v oblasti energetickej bezpečnosti, ktorá je jednou z najväčších výziev dneška.

Skrátka, dámy a páni, Turecko a Európska únia sa navzájom potrebujú a so zreteľom na to musíme pokračovať v spolupráci.

  Béatrice Patrie (PSE). – (FR) Vážená pani predsedajúca, vážené dámy a páni, som nesmierne rada, že je táto správa taká vyvážená a že vysiela Turecku pozitívny signál. Socialisti sa postarajú o to, aby prístupové rokovania pokračovali pozitívnou cestou počas francúzskeho predsedníctva. Práve preto, že sme za vstup Turecka do EÚ, nemôžu sa vznášať žiadne tiene nad udalosťami, ktoré sa týkajú našich spoločných demokratických hodnôt.

Je neprijateľné, aby intelektuáli ako novinár arménskeho pôvodu Hrant Dink riskovali život, ak začnú diskutovať o určitých obdobiach dejín Turecka. Ďalej je neprijateľné, aby sa stále opakovalo oficiálne stanovisko, ktoré zľahčuje arménsku genocídu, ktorá je veľkou tragédiou a odmieta utrpenie ľudí, ktorí boli deportovaní v množstve porovnateľnom s počtom ľudí vo Veľkej Británii, ktorí majú chrípku.

Ako filozof Bernard-Henri Lévy aj ja som presvedčená, že popieranie genocídy je v skutočnosti spoluúčasť na nej. Zároveň vyzývam turecké úrady, aby sa dali na rozumnú cestu pravdy a rehabilitovali všetky národnostné menšiny.

  Gunnar Hökmark (PPE-DE). – Vážená pani predsedajúca, v prvom rade sa chcem poďakovať pani Oomen-Ruijtenovej za správu. Zdôrazňuje sa v nej, že Turecko je už teraz v skutočnosti súčasťou európskych projektov, ale aj to, že v súvislosti s reformou tureckej spoločnosti prebieha vývoj, že sa veci hýbu. Správa zároveň upozorňuje, že zmeny sa realizujú príliš pomaly a že je potrebné vykonať ešte veľký kus práce.

Ale na základe toho nám zostáva základná otázka: Bude pre Európsku úniu, pre Európu a pre európske hodnoty lepšie Turecko, ktoré bude plniť všetky požiadavky a vykoná všetky reformy podčiarknuté v správe, alebo je pre nás lepšie Turecko, ktoré sa v budúcnosti bude radšej obracať na iné časti sveta, k iným hodnotám? Myslím si, že odpoveď na túto otázku je jednoznačná a to znamená, že, samozrejme, musíme aj naďalej udržať tlak, aby sa v Turecku vykonali všetky potrebné zmeny v súvislosti so slobodou prejavu, reformou článku 301, slobodou vierovyznania, rovnoprávnosťou žien a mužov, nielen v zákonoch, ale aj v skutočnosti, no a, samozrejme, aj v súvislosti s potrebou riešenia cyperskej otázky a mnohých ďalších problémov. Ale s takouto vyhliadkou, ak prístupové rokovania prinesú úspech vo všetkých týchto oblastiach, je nesmierne dôležité, aby bola Európska únia otvorená na prijatie Turecka, pretože by sa tým posilnili európske hodnoty, Európa a Európska únia a myslím si, že toto je potrebný a očividný záver tejto diskusie.

  Richard Howitt (PSE). – Vážená pani predsedajúca, najskôr chcem privítať vyvážený a zásadový prístup spravodajkyne, ale aj komisára a predsedníctva pri tejto dôležitej správe. Chcem zdôrazniť tri veci.

Mojim tureckým priateľom: zadržanie 530 odborárov 1. mája 2008 bolo porušenie základného práva Medzinárodnej organizácie práce (ILO) na slobodné združovanie, ale aj kodanských kritérií. Prosím, chráňte odborárov a zabráňte ďalším útokom na tureckú úniu cestnej dopravy Tümtis.

Odporcom vstupu Turecka do EÚ: nezneužívajte prípad proti strane AK na ústavnom súde na vlastné politické účely. Po kríze prezidentskej nominácie sa uskutočnili voľby a zvíťazila demokracia. Dnes očakávam, že tak či onak, znovu zvíťazí demokracia.

Pánom Claeysovi, Langenovi, Belderovi a Toubonovi a ďalším, ktorí sa pokúšajú zámerne podkopať podporu verejnosti pre vstup Turecka do EÚ prostredníctvom takých vyjadrení a hrozieb, aké dnes ráno zazneli v diskusii: verejná mienka v Turecku by mala chápať, že nie ste vo väčšine, že nehovoríte v mene tohto Parlamentu a že sa vám nepodarí zmariť Európske vyhliadky Turecka.

  Elmar Brok (PPE-DE). – (DE) Vážená pani predsedajúca, vážený pán úradujúci predseda, pán komisár, vážené dámy a páni, dnes je Turecko pre Európsku úniu dôležitejšou krajinou než kedykoľvek predtým. Reformný proces v Turecku musíme preto podporiť, lebo je pre nás dôležité, aby bolo Turecko demokratické a založené na zásadách právneho štátu.

V niektorých oblastiach sa však prejavujú obavy, ktoré vyjadruje aj správa pani Oomen-Ruijtenová. Ide o to, či Turecko dokáže uskutočniť reformy. Ak sledujem, čo sa deje s článkom 301 trestného zákonníka, slobodou vierovyznania a zákonom o nadáciách, právami menšín atď., je jasné, že vláda premiéra Erdoğana sa usiluje o pokrok, no vždy zastane pred cieľom, ktorý sa vyžaduje, pretože sa zrejme na domácej úrovni vyčerpajú možnosti reformácie Turecka.

Ak sledujem kroky so zámerom jednoducho zakázať vládnu stranu a potom o niekoľko týždňov sa táto strana objaví pod iným menom bez istých osôb, ktoré sú nepohodlné pre politickú scénu, potom to znamená, že…

(Predsedajúca prerušila rečníka.)

  Emilio Menéndez del Valle (PSE). – (ES) Vážená pani predsedajúca, násilný islamský fundamentalizmus, ktorý sa zameriava na Západ, ale ubližuje aj islamu, je stále silnejší na Strednom Východe a v krajinách Magrebu.

Aj radikálny islamizmus, aj keď nenásilný, sa tiež v mnohých krajinách rozširuje. Tieto skutočnosti naznačujú, akú dôležitú úlohu môže Turecko zohrávať v súvislosti s moslimským svetom vo vzťahu s Európskou úniou.

Môže ju plniť ako oficiálne sekularizovaná krajina so zjavne moslimskými koreňmi a kultúrou, a toto je skutočný prínos z hľadiska vzťahov medzi Európskou úniou a moslimskými krajinami.

Preto moja skupiny predložila dva pozmeňujúce návrhy, v ktorých gratuluje Turecku, ktoré je spolu so Španielskom navrhovateľom oficiálneho projektu OSN s názvom Aliancia civilizácií. Nemali by sme na to zabudnúť, pretože prostredníctvom tohto projektu Turecko preukazuje svoje odhodlanie pomáhať pri zlepšovaní vzťahov medzi Západom a arabsko-islamským svetom.

  Vural Öger (PSE). – (DE) Vážená pani predsedajúca, vážená pani Oomen-Ruijtenová, chcem vás pochváliť za túto správu a vyslovujem svoj rešpekt. Je vyvážená a čestná – v takejto línii by sme dnes mali zotrvať.

Oprávnene zdôrazňujeme, že Turecko sa musí ešte viac snažiť. Cieľ vytvoriť stabilnú a prosperujúcu demokraciu v Turecku nie je iba v záujme Turecka, ale je to aj významný strategický cieľ Európskej únie.

Znepokojuje ma prístup budúceho predsedu Rady, pána Sarkozyho. Nezdá sa, že jeho politika je zameraná na dosiahnutie vstupu Turecka do Európskej únie. Trvá na tom, aby sa z dokumentov EÚ zmazali odkazy na Turecko ako na kandidátsku krajinu a zdôrazňuje, že Francúzsko podporí iba otvorenie tých kapitol, ktoré nie sú zamerané na úplné členstvo. Dôveryhodnosť Európskej únie je preto ohrozená. Chcem zdôrazniť jednu skutočnosť: dohody sa majú plniť! Na otvorení prístupových rokovaní sme sa predsa jednomyseľne zhodli a to znamená, že s tým súhlasilo aj Francúzsko.

Európska únia by mala k Turecku pristupovať konštruktívne namiesto toho, aby vysielala takéto negatívne signály. V tomto Parlamente sme väčšinou hlasov rozhodli, že s Tureckom...

(Predsedajúca prerušila rečníka.)

  Evgeni Kirilov (PSE). – Vážená pani predsedajúca, pani Oomen-Ruijtenová pripravila veľmi vyváženú a objektívnu správu o Turecku, ktorá je chvályhodná. Medzi susednými členskými krajinami existuje pozoruhodný konsenzus v tom, že by mala existovať jasná perspektíva členstva Turecka v Európskej únii. Nie je to náhoda. Susedné štáty vždy lepšie poznajú skutočnú situáciu. Turecko už dosiahlo veľký pokrok v plnení reforiem zavedených s cieľom splniť demokratické normy Európy. Samozrejme, zostáva toho ešte veľa, no my musíme podporiť Turecko v tomto procese, musíme podporovať proeurópske reformné sily v Turecku u vládnucej strany aj opozície.

Pokiaľ ide o prebiehajúce ústavné rozhodnutie v prípade zákazu strany AK, je to, samozrejme, neprijateľné. Verím, že musíme zostať pokojní, pretože som si istý, že Turecko na základe zdravého rozumu prekoná hroziacu krízu.

My ako susedné krajiny by sme mali Turecko podporovať a vynaložiť maximálne úsilie  na rozšírenie vzájomnej aj trojstrannej cezhraničnej spolupráce a dosiahnutie novej úrovne dobrých susedských vzťahov. Preto je potrebné vyriešiť všetky zostávajúce dvojstranné problémy, ako je prípad...

(Predsedajúca prerušila rečníka..)

  Reinhard Rack (PPE-DE). – (DE) Vážená pani predsedajúca, pani Oomen-Ruijtenová predniesla dobrú objektívnu správu. Zdôraznila dosiahnutý pokrok a upozornila na množstvo nevyriešených otázok a problémov. Letmo sa dotkla aj otázky, ktorá je však kľúčová: ak by Turecko uskutočnilo všetky reformy, malo by nárok na členstvo? Naše platné právne predpisy EÚ ponúkajú politickú alternatívu na konci rokovacieho procesu Európskej únii aj samotnému Turecku. Preto my v Rakúsku a inde vyzývame na rokovania s otvoreným záverom. Vstup je jednou možnosťou, a nie vopred známym záverom.

  Pierre Pribetich (PSE). – (FR) Vážená pani predsedajúca, dámy a páni, keďže Turecko tvorí súčasť dejín Európy, keďže Turecko je súčasťou európskej kultúry, keďže Turecko predstavuje významnú hospodársku a demografickú príležitosť pre EÚ, tento priaznivý postoj k pristúpeniu môže byť preto ešte náročnejší – musí vyžadovať väčšie uznávanie demokratických zásad, sekularizmu a ľudských práv.

Európska únia je vybudovaná na hodnotách a zásadách, ktorých sa nemôžeme vzdať mlčaním počas prístupových rokovaní v mene diplomatického prístupu. Turecko musí uznať genocídu Arménov, to by bol historický a politický akt, ktorý by dokázal jeho politickú vyspelosť. Parlament vehementne nalieha na Turecko, aby prikročilo k tomuto uznaniu, už od júna 1987. Prešlo dvadsaťjeden rokov a to musíme opäť prísť s takouto neutrálnou formuláciou? Ak to Parlament akceptuje, znamená to krok späť. Dámy a páni, nalieham na vás, aby ste hlasovali za pozmeňujúci návrh č. 23, s cieľom vysvetliť orgánom…

(Predsedajúca prerušila rečníka.)

  Zbigniew Zaleski (PPE-DE). – (PL) Od čias Kemala Atatürka sa turecká mentalita veľmi málo zmenila. Ich náboženská tradícia ich vedie vlastnou cestou, ktorá sa líši od cesty nás, Európanov. Geografická blízkosť sa nerovná kultúrnej blízkosti. Okrem toho nepísané spoločenské zákony nesvedčia o tom, že by turecký národ inklinoval k európskej identite.

Potom sa pýtam, chce sa Turecko zmeniť a prispôsobiť sa nášmu sociálnopolitickému modelu? Pretože článok 301 toto popiera. Máme právo poučovať Turkov o tom, čo by mali robiť? Socialistická skupina v tomto Parlamente chce zmenami tureckému národu vnútiť ideologicky založené riešenie, ale Turci sú spokojní so svojou situáciou. Sotva sme zaznamenali nejaký pokrok v prijímaní reforiem a armáda má stále veľkú moc. Vari chceme silou-mocou nanútiť tomuto národu blahobyt, zmeniť jeho identitu, tradície a kultúru? A vôbec, je možné tieto veci skutočne zmeniť?

Vážená pani predsedajúca, Rada rozhodla o rokovaniach v dobrej viere, aby sa Turecko mohlo stať mostom medzi Európou a islamom. Dnes už nie je rovnako presvedčená o tom, že jej rozhodnutie bolo správne. Zostáva nám len planá nádej.

  Joel Hasse Ferreira (PSE). – (PT) Vážená pani predsedajúca, vo všeobecnosti vítam a podporujem správu pani Oomen-Ruijtenovej, najmä vyslovené obavy z následkov prípadu zákazu strany AK. Ďalej si myslím, že sa otvorila vynikajúca príležitosť, ktorá sa musí využiť na vyriešenie cyperskej otázky.

Ako sa v správe uvádza, je nevyhnutné, aby turecká vláda uskutočňovala reformy s rešpektom pre pluralizmus a rôznorodosť v demokratickom a sekularizovanom Turecku, aby mohli všetci občania budovať svoju kultúrnu identitu v rámci demokratického tureckého štátu.

Samozrejme, pokrok musí nastať aj v ďalších oblastiach, napríklad v ochrane práv odborov a na ceste k reálnemu rodovému zrovnoprávneniu. Správa však uznáva, že sa dosiahol už veľký pokrok potrebný na modernizáciu tureckej spoločnosti.

Vážená pani predsedajúca, napredovanie Turecka k plnej integrácii musí pokračovať presne podľa podmienok, ktoré určila Európska rada a schválil tento Parlament. Netreba nič viac, ani menej.

  Panayiotis Demetriou (PPE-DE). – (EL) Vážená pani predsedajúca, všetci vieme, že dnes už na Cypre vládne nová atmosféra. Cyperskí Gréci a Turci si želajú vyriešenie cyperskej otázky v záujme svojej krajiny v prospech obidvoch strán. A v tomto momente prichádza na scénu Turecko, pretože turecké ozbrojené sily okupujú časť Cypru. Turecko situáciu kontroluje politicky a nastal čas, aby si uvedomilo, že musí takúto politiku zanechať. Je v záujme Turecka, aby sa cyperská otázka vyriešila. Najmä armáda, ktorá negatívne zasahuje do celého procesu, musí pochopiť, že je potrebné cyperskú otázku vyriešiť.

Je najvyšší čas, aby sa skončila turecká okupácia a zasahovanie, aby mohli cyperskí Gréci aj Turci spolu nažívať v mieri v Európskej únii. Môžeme to dosiahnuť a som presvedčený, že môžeme žiť v mieri.

  Janez Lenarčič, úradujúci predseda. − (SL) Pre krátkosť času a hluk v sále sa pokúsim byť stručný.

Rozprava, ktorá sa práve skončila a najmä správa, ktorú pripravila pani Oomen-Ruijtenová, potvrdila to, čo si uvedomuje aj Rada, že každý reformný proces je ťažký. Platí to aj pre Turecko.

V tomto procese sa samotný štát stretáva s veľkými dilemami v súvislosti s hodnotami, ako je sekularizmus, demokracia a ľudské práva.

Vidno to pri veľkých skúškach, ktoré sa tu viackrát spomenuli, ktoré sa spomenuli aj v správe a ktorými sa zaoberá aj Rada, pri skúškach, akou je súdne konanie proti politickým stranám, diskusia o dámskych šatkách, o všeobecnom postavení žien, náboženských slobodách a slobode prejavu a mnohých ďalších veciach.

Toto by som chcel zdôrazniť: v oblastiach, kde Turecko dosiahlo pokrok, je tento pokrok zjavný, no nedostatočný. Pokrok vidno v zmene trestnoprávneho systému, základných právnych predpisov, postavenia žien – stačí sa pozrieť na počet poslankýň v parlamente, ktorý sa zvýšil –, ale musíme konštatovať, že pokrok v týchto oblastiach nie je dostatočný.

Pokiaľ ide o Cyprus, chcem zdôrazniť, že Rada od Turecka očakáva najmä tieto dve veci: že bude plniť konštruktívnu úlohu pri rokovaniach pod vedením OSN a pri vykonávaní protokolu, ktorý je dodatkom Ankarskej zmluvy. Toto sú hlavné úlohy, no sú tu aj ďalšie.

Pri tom všetkom je naozaj dobre, že Turecko má svoj cieľ. Na tomto spoločnom cieli sa dohodla Európska únia s Tureckom, keď mu zaručila postavenie kandidátskej krajiny a prístupové rokovania pokračujú na základe tohto predpokladu.

Slovinské predsedníctvo si určilo prístupové rokovania s Tureckom za jednu zo svojich priorít a dúfame, že tento cieľ sa nám podarí dosiahnuť, aby sme mohli onedlho otvoriť ďalšie kapitoly rokovaní.

Dosiahnutie konečného cieľa, samozrejme, nie je isté. Závisí od prístupových rokovaní, od toho, aké úspešné budú reformy, ale aj od nás, členských štátov a kandidátskej krajiny.

  Olli Rehn, člen Komisie. − Vážená pani predsedajúca, chcem sa poďakovať spravodajkyni a poslancom za veľmi vážnu a zodpovednú diskusiu v tomto dôležitom období pre vzťahy Európskej únie s Tureckom. Beriem na vedomie všetky vaše posolstvá, ktoré sú zakotvené aj v návrhu uznesenia a v kompromisných pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch.

Vyberiem tri konkrétne myšlienky, z ktorých prvá hovorí o tom, že je nevyhnutné znovu začať v plnej miere reformy, aby sa viac dodržiavali základné slobody tureckých občanov a pomohlo sa Turecku splniť kodanské kritériá EÚ.

Druhý odkaz hovorí o tom, že práva občanov sa musia rešpektovať v každodennom živote spoločnosti. Súhlasím s vašimi obavami vyjadrenými v kompromisnom pozmeňujúcom a doplňujúcom návrhu č. 32 v súvislosti s neprimeraným použitím sily tureckou políciou proti demonštrantom na tohtoročnom prvomájovom zhromaždení v Istanbule. Je dôležité, aby sme znovu zdôraznili, že sloboda združovania a mierové fungovanie odborov predstavuje základné právo Európskeho dohovoru o základných ľudských právach a slobodách.

Tretie a záverečné posolstvo sa týka zjavne hlbokého znepokojenia Európskeho parlamentu v súvislosti s prípadom zákazu politickej strany. Rozpúšťanie politických strán nie je, a ani nemôže predstavovať bežnú prax. Európska demokracia toto nemôže brať na ľahkú váhu.

Takže aj tento rok ide opäť o veľa v Turecku a vo vzťahoch Turecka s Európskou úniou. Najlepším liekom, ktorý by skutočne pomohol oživiť prístupový proces Turecka, je zabezpečiť napredovanie reforiem, začať skutočný politický dialóg v Turecku a rešpektovať demokraciu a sekularizmus.

  Ria Oomen-Ruijten, spravodajkyňa. − (NL) Ďakujem kolegyniam a kolegom za vynikajúcu spoluprácu. Ako som už povedala, len ak budeme jednotní, môžeme dať jasne najavo, že reformný proces v Turecku je veľmi dôležitý. Všetci môžeme vyslať pozitívny signál, ak budeme za tento návrh hlasovať veľkou väčšinou. Pomôže to Turecku v jeho reformách a pri zaručení jednotlivých slobôd a nastolenia právneho štátu. To všetko je potrebné pre modernú spoločnosť, v ktorej si dobre nažívajú muži aj ženy.

Znovu chcem apelovať na kolegov poslancov, aby pri hlasovaní o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch nechali politické hry bokom, aby sme skutočne pre túto správu o Turecku zabezpečili veľkú väčšinu hlasov a schválili ju na tejto plenárnej schôdzi.

  Predsedajúca. – Rozprava sa skončila.

Hlasovanie sa uskutoční dnes.

Písomné vyhlásenia (článok 142)

  Tunne Kelam (PPE-DE) , písomne. – Turecko ako najväčší štát uchádzajúci sa o členstvo v EÚ je a vždy bude strategicky významným partnerom a spojencom Európy. Je v záujme všetkých, aby sme vytvorili spoľahlivý vzťah založený na spoločných hodnotách a vzájomnej úcte. Európska únia musí podporiť demokraticky zvolenú vládu a mala by odsúdiť pokusy o jej podlomenie.

Lenže dosiahnutie členstva v Európskej únii môže byť spoľahlivé iba vtedy, ak kandidátska krajina uznáva a udržiava normálne vzťahy s každým jedným členským štátom EÚ. Hoci sa v aktuálnej situácii ukazujú známky konsolidácie, vyzýva Turecko, aby konečne splnilo základné prístupové podmienky a uznalo Cyperskú republiku a, samozrejme, stiahlo svoje vojenské jednotky z jej územia.

Úplné splnenie kodanských kritérií je vždy kľúčovou podmienkou členstva v EÚ. Turecká vláda v tejto oblasti vynaložila značné úsilie. V roku 2007 posilnilo svoju demokraciu. Stále však očakávame politickú iniciatívu za trvalé riešenie kurdskej otázky vrátane reálnych možností študovať a používať kurdčinu. Tešíme sa aj na presvedčivé opatrenia na zastavenie nábožensky motivovaného násilia proti kresťanským menšinám a zabezpečenie rovnakých príležitostí pre všetky náboženské spoločenstvá, aby si všetky mohli slobodne stavať svoje chrámy.

  Lasse Lehtinen (PSE) , písomne. – (FI) Vážená pani predsedajúca, chcem poďakovať spravodajkyni za vyváženú správu. Podľa môjho názoru vysiela úprimný a kritický, no zároveň pozitívny a optimistický signál Turecku. Podporuje snahy o reformy tureckých pokrokových a umiernených síl tým, že jasne vymenúva spoločenské oblasti, v ktorých krajina napreduje. Súčasne vyjadruje obavy zo situácie týkajúcej sa slobody prejavu, rodovej rovnosti, Kurdov a ostatných menšín a použitia násilia štátnymi orgánmi. Nesmieme zabudnúť, že sa zúčastňujeme na prístupových rokovaniach na základe kodanských kritérií.

Ak krajina splní podmienky a dodržiava zásady európskeho štátu založeného podľa zásady právneho štátu, nevidím dôvod, prečo by sa mal vstup takéhoto štátu blokovať. Turecko, ktoré možno vstúpi do Európskej únie o desať alebo dvadsať rokov, bude už iné Turecko ako to, ktoré vidíme dnes. Ak skutočne chceme demokratické, stabilné a mierumilovné Turecko, aspoň by sme ho nemali do hlavy tresnúť dverami, ktoré vedú k jeho úplnému členstvu. Nenechajme sa obviniť z lacného populizmu a xenofóbie. Európske Turecko je idea v záujme Európskej únie a samotného Turecka, ale aj celého sveta. Dajme mu šancu.

  Csaba Sógor (PPE-DE) , písomne. – (HU) Diskutujeme o prijatí Turecka, inými slovami, o tom, či sa táto krajina s ázijským dedičstvom môže stať európskou krajinou. Uznanie genocídy spáchanej na Arménoch, zaručenie práv kurdskej menšiny, rovnaké príležitosti pre ženy – toto sú len niektoré z mnohých podstatných problémov. Hovoríme o očakávaniach a normách Európskej únie, no zatiaľ aj v samotnej únii sa vyskytujú trvalé problémy v súvislosti s demokraciou, ľudskými právami a právami menšín.

V Rumunsku sa pripravujeme na komunálne voľby. V posledných dňoch sa opäť zopakovala história v Temešvári. Väčšinou hlasov volebný výbor regiónu Timiş podporil sťažnosť podanú fyzickou osobou, ktorá požadovala odstránenie plagátov patriacich RMDSZ, Demokratickej únii Maďarov v Rumunsku.

Jediné hlasy v prospech RMDSZ pochádzali od Demokratickej liberálnej strany, PDL, a dvoch sudkýň vo volebnom výbore. Protimenšinový a protimaďarský postoj členov niektorých politických strán je neprijateľný a nemožno ho tolerovať. Čo môžeme očakávať od Turecka, ak ešte stále bojujeme s takýmito problémami aj v Európskej únii? Protirómske nálady v Ríme, kolektívna vina na Slovensku, protimaďarské postoje v Temešvári...

  Feleknas Uca (GUE/NGL) , písomne. – (DE) Žiaľ, od začiatku tohto roka k nám prúdia tragické a znepokojujúce správy o narúšaní hraníc tureckou armádou, o obetiach a zranených v boji na juhovýchode krajiny a o hranici Turecka so severným Irakom, aj o extrémnych a brutálnych útokoch bezpečnostných síl, dokonca aj na ženy a deti, počas tohtoročného kurdského sviatku Nevroz (Nový rok).

Správa holandskej poslankyne, pani Oomen-Ruijtenovej, prináša dôležité upozornenia, ale je príliš mierna v reakcii na vážnosť politickej situácie v Turecku. Aby neurazila politických vodcov krajiny, ani jednoznačne nevyžaduje plnenie kľúčových prvkov reforiem v Turecku. Podľa mňa môžeme jasne určiť tieto základné prvky:

1. civilné opatrenia na obmedzenie a kontrolu vplyvu armády v Turecku,

2. konečné odstúpenie od názoru, že kurdská otázka sa môže vyriešiť vojensky a jasná práca na hľadaní politického riešenia a zmierení,

3. bezpodmienečné zrušenie článku 301 trestného zákonníka a všetkých ostatných článkov, ktoré okliešťujú slobodu myslenia a názoru,

4. vyhlásenie jasného politického záväzku o zabezpečení úplnej emancipácie žien.

O týchto otázkach by sa mala správa vyjadriť jasnejšie a rozhodnejšie.

PREDSEDÁ: PÁN PÖTTERING
predseda