otázke na ústne zodpovedanie (O-0029/2008/rev), ktorú predkladajú Elly de Groen-Kouwenhoven, Angelika Beer a Carolina Lucas v mene skupiny Verts/ALE, Luisa Morgantini v mene skupiny GUE/NGL, Annemie Neyts-Uyttebroeck v mene skupiny ALDE, Ana Maria Gomes v mene skupiny PSE, Ģirts Valdis Kristovskis v mene skupiny UEN, Karl von Wogau a Stefano Zappalà v mene skupiny PPE-DE Rade: Zmluva o celosvetovom zákaze uránových zbraní (B6-0153/2008),
a
otázke na ústne zodpovedanie (O-0029/2008/rev), ktorú predkladajú Elly de Groen-Kouwenhoven, Angelika Beer a Carolina Lucas v mene skupiny Verts/ALE, Luisa Morgantini v mene skupiny GUE/NGL, Annemie Neyts-Uyttebroeck v mene skupiny ALDE, Ana Maria Gomes v mene skupiny PSE, Ģirts Valdis Kristovskis v mene skupiny UEN, Karl von Wogau a Stefano Zappalà v mene skupiny PPE-DE Komisie: Zmluva o celosvetovom zákaze uránových zbraní (B6-0154/2008),
Elly de Groen-Kouwenhoven, autorka. − Vážená pani predsedajúca, v decembri 2007 prijalo Valné zhromaždenie OSN prevažnou väčšinou rezolúciu, v ktorej vyzýva na preskúmanie vplyvov, ktoré majú uránové zbrane na zdravie civilného obyvateľstva a vojenského personálu.
Blahoželáme Nemecku, Írsku a Taliansku, ktoré ako jediné krajiny NATO, podporili túto rezolúciu OSN. Dôvodom tejto podpory môže byť skutočnosť, že mnohí z ich vojakov sa vrátili so smrteľnými ochoreniami a/alebo sa im neskôr narodili deti postihnuté vážnymi deformáciami. Preto vyzývame ostatné krajiny EÚ, aby nasledovali ich príklad a predložili zdravotnícke správy v súlade s požiadavkou OSN.
Ochudobnený urán bol použitý na Balkáne, v Iraku a Afganistane. Ochudobnený urán je odpadom a predstavuje veľmi lacný materiál na výrobu zbraní. Jeho svetové zásoby sa odhadujú na 1,3 milióna ton. Oveľa menšie množstvo ako 1 mikrogram, ktoré sa dostane do tela, môže byť smrteľné. Okrem rádioaktívneho žiarenia je ochudobnený urán chemickou toxickou zlúčeninou. Nikto neinformuje vojenské jednotky alebo civilné obyvateľstvo krajín, kde sa zbrane s ochudobneným uránom používajú. Najnovšie zistenia expertov zo Svetovej zdravotníckej organizácie týkajúce sa škodlivých vplyvov ochudobneného uránu, boli cenzurované.
Naliehavo žiadame, aby EÚ informovala svojich občanov a obyvateľov dotknutých krajín. Vyzývame Komisiu a Radu, aby zabezpečili, aby bola v čo najkratšom časovom období prijatá medzinárodná zmluva.
S cieľom získať podrobné informácie o problematike je najvyšší čas, aby Komisia a Rada sprístupnili všetky existujúce správy a začali ďalšie vyšetrovanie, ku ktorému Parlament vyzýva od roku 2001. Zatiaľ opakujeme našu výzvu na zakázanie ochudobneného uránu na základe zásady prevencie.
Annemie Neyts-Uyttebroeck, autorka. − (NL) Boj za celosvetový zákaz uránových zbraní a munície je súčasťou nášho všeobecného boja za kontrolu zbraní a odzbrojenie. Osobitne sa zameriavame na zbrane a muníciu, ktoré sú osobitne nebezpečné a škodlivé pre civilné obyvateľstvo a ich nebezpečné vplyvy pretrvávajú ešte dlho po ukončení konfliktu, akými sú napríklad nášľapné míny, trieštivé bomby a uránové zbrane. Uvedomujem si, že je mierne ironické tvrdiť, že niektoré zbrane sú nebezpečnejšie a škodlivejšie než iné, ale taká je skutočnosť. Preto sa sústredíme najmä na tie, ktoré môžu mať najškodlivejšie následky na nevinné civilné obyvateľstvo.
V novembri 2006 vyzval tento Parlament k moratóriu na tento typ zbraní, teda na uránové zbrane. Minulý rok schválila moja krajina, Belgicko, zákon týkajúci sa nielen moratória, ale aj samotného zákazu akéhokoľvek použitia uránových zbraní a domnievam sa, že na to môžem byť trochu hrdá. Teraz by som sa chcela opýtať Komisie a Rady, aké opatrenia prijmú s cieľom zovšeobecniť moratórium a podporiť všeobecný zákaz.
Okrem toho, ako detailne vysvetlila rečníčka predo mnou, uránové zbrane majú podľa všetkého škodlivé účinky aj na vojakov, ktorí ich používajú a ktorí sú ich použitiu vystavení. Napriek tomu, že to nemusí byť úplne isté, je v každom prípade vhodné, aby Rada zabezpečila, aby vojaci a iní zamestnanci, ktorí sa podieľajú na operáciách v rámci Európskej bezpečnostnej a obrannej politiky neboli rizikám tohto druhu vystavení. Chcela by som sa teda Rady opýtať, aké konkrétne opatrenia prijíma, s cieľom zabezpečiť, že vojaci a zamestnanci, ktorí sa na takýchto operáciách podieľajú nie sú týmto rizikám vystavení a že obyvateľstvo v oblastiach, kde takéto operácie prebiehajú nie je týmto nebezpečenstvám tiež vystavené.
Ďakujem za vašu odpoveď.
Ana Maria Gomes, autorka. − (PT) Vážená pani predsedajúca, pán komisár, v nedávno uverejnenom liste adresovanom novinám Times v Londýne deväť bývalých britských vojenských veliteľov žiadalo vládu Spojeného kráľovstva, aby sa pridala ku kampani za zákaz trieštivých zbraní. Ich argumentácia bola rovnaká ako v prípade nášľapných mín. Akokoľvek užitočná môže byť táto zbraň z krátkodobého hľadiska, na základe vojenskej logiky je skutočnosť spôsobenia nerozlišujúcej škody z dlhodobého hľadiska postačujúca na oprávnenie zastavenia jej používania zodpovednými ozbrojenými silami.
Rovnaká logika sa uplatňuje aj vo vzťahu k munícii z ochudobneného uránu. Európska organizácia vojenských zväzov (EUROMIL) starostlivo túto záležitosť monitoruje a jej stanovisko vychádzajúce z informácií od vojenského personálu z celej Európy je kategorické. Zbrane z ochudobneného uránu musia byť čo najskôr zakázané.
Európsky parlament sa už zastával úplného zákazu týchto zbraní a rezolúcia, ktorú vlani v decembri prijalo Valné zhromaždenie OSN, ktorou bola otázka zbraní a munície obsahujúcej ochudobnený urán začlenená do programu šesťdesiateho tretieho zasadnutia Valného zhromaždenia, potvrdila, že Európsky parlament sa zachoval správne, keď prebral vedenie a požiadal Radu, aby tiež zaujala vedúcu pozíciu v tejto diskusii o odzbrojení a humanitárnom práve.
Protiargumenty skeptikov z našich radov nemajú váhu. Na základe najzákladnejšej zásady prevencie sa vyžaduje stigmatizovať tieto zbrane dokonca aj pred tým, ako rozsiahle nepriame dôkazy poukazujúce na ich nerozlišujúci a karcinogénny vplyv, budú nahradené nevyvrátiteľnými vedeckými dôkazmi.
Čo o nás, politikoch, povedia ľudia, a dokonca aj dnešní skeptici, o desať rokov, keď sa škodlivé vplyvy týchto zbraní jasne a nespochybniteľne prejavia, ak medzitým nič neurobíme pre to, aby boli zakázané? Budú hovoriť to isté, čo dnes hovoria o nášľapných mínach: ako to, že čakali tak dlho!
Ģirts Valdis Kristovskis, autor. − (LV) Vážené dámy a páni, v prvom rade by som chcel zdôrazniť, že vyzývam svoju krajinu – Lotyšsko, aby sa zaviazala k rezolúcii OSN z decembra 2007. V druhom rade vyzývam vysokého splnomocnenca, aby predložil odôvodnené stanovisko k iniciatíve obsiahnutej v tejto rezolúcii. Po tretie vyzývam Európsku úniu, aby zabezpečila, že medzi členskými štátmi sa vymieňajú informácie týkajúce sa druhov munície, s použitím ktorých sa počas operácií môže počítať. V súvislosti s ochudobneným uránom mám osobitnú osobnú skúsenosť. Bol som lotyšským ministrom obrany počas obdobia päť a pol roka. Presne počas môjho funkčného obdobia sa Lotyšsko pridalo ku koalícii USA vo vojne v Iraku. V tom čase sa objavili pri viacerých príležitostiach podozrenia týkajúce sa používania ochudobneného uránu v Iraku. Medzinárodné spoločenstvo v tejto záležitosti zareagovalo ostro. Lotyšské jednotky nepoužívali muníciu s ochudobneným uránom. V Lotyšsku som však bol na niekoľko mesiacov požiadaný, aby som prebral politickú zodpovednosť za tieto činy ako minister koalície. Bohužiaľ, ako minister koalície som nebol informovaný o používaní ochudobneného uránu. To je neprijateľné. Nielen členské štáty EÚ musia vážne zhodnotiť potrebu munície tohto typu vo svojom arzenáli zbraní, ale aj Európska únia musí zabezpečiť, aby bolo pre členské štáty povinné vymieňať si informácie o možnom využívaní ochudobneného uránu počas vojenských operácií. Ďakujem za vašu pozornosť.
Predsedajúca. − Pán Kristovskis, neprerušovala som vás, pretože vaša skúsenosť ako lotyšského ministra bola veľmi dôležitá, ale chcela by som zdôrazniť, že ste vo veľkej miere prekročili časovú lehotu na príspevok.
Stefano Zappalà, autor. − (IT) Vážená pani predsedajúca, dámy a páni, na túto tému sa už toho v minulosti povedalo mnoho a, bohužiaľ, domnievam sa, že ešte veľa sa bude musieť povedať, kým sa nájde konečné riešenie. Toľko povedali už aj moji kolegovia a jasne to vysvetlili.
V niektorých členských štátoch budú musieť byť zavedené opatrenia na zákaz výroby a používania tohto typu výzbroje na komerčné alebo bojové účely. Tento Parlament niekoľkokrát zopakoval svoju výzvu, existuje dokumentácia vo forme fotografií a svedectiev a existujú logické dôvody domnievať sa, že taliansky vojnový personál zahynul v dôsledku vystavenia sa týmto typom zbraní.
Existuje rezolúcia OSN, v ktorej sa vyjadruje rozšírená obava a boli predložené rôzne žiadosti o detailné štúdie tejto otázky. Existuje zásada prevencie, ktorá by v súlade s právom Európskej únie mala viesť k všeobecnému moratóriu aspoň dovtedy, kým nebudú k dispozícii definitívne vedecké údaje.
Žiadna z týchto činností však zatiaľ neviedla k očakávanému výsledku. Ochudobnený urán sa naďalej používa vo vojnových bitkách, či už prebiehajú na vidieku alebo v mestách. Je nespochybniteľné, že chemické látky presakujú do pôdy a dostávajú sa do zvodnených vrstiev a rastlín, a preto nemôžeme pochybovať o tom, že časti ochudobneného uránu, ktoré prišli do kontaktu s pôdou, sa rozširujú do pôdneho podložia, čím znečisťujú podzemné vody a poľnohospodárske výrobky, čo samozrejme vedie k rozširovaniu chorôb medzi dotknutým obyvateľstvom a do menšej miery aj celého sveta prostredníctvom vodného cyklu a cyklu častíc, najmä v rámci neustále sa rozširujúceho svetového trhového systému.
Dozaista neexistujú žiadne konečné štúdie, ktoré by nebezpečenstvo preukázali, ale nemožno poprieť, že na základe parametrov, ktoré sú nám dnes známe, sa nevylučuje existencia rizika. Táto samotná úvaha musí prinútiť pokrokové demokracie, aby podrobnejšie preskúmali záležitosť a prijali rozhodnutie.
Podľa môjho názoru si Európska únia nemôže dovoliť nekonať. Únia má voči členským štátom jasné záväzky, má jasné záväzky voči svetu a jasné záväzky voči svojim vlastným občanom. Únia má hospodárske zdroje, ktoré môže využiť a neobmedzuje ju nedostatok, pokiaľ ide o vedu a dostupné laboratóriá. Rozhodnutie nekonať je nepochybne výsledkom voľby, nie dôsledkom nedostatku dostupných zdrojov a prostriedkov.
Vzhľadom na všetky tieto skutočnosti je zjavné, že Rada a Komisia nemôžu zabrániť, aby ich občania, či už civilisti alebo vojenský personál, neboli vyslaní do oblastí sveta, kde sa tento typ munície využíval a využíva, ale rovnako nemôžu zabrániť prijatiu každej možnej iniciatívy v skorom štádiu, s cieľom upraviť ich výrobu a používanie a vzhľadom na vedecké údaje pripraviť otvorený zákaz a konečnú likvidáciu týchto zbraní.
O to sa snažíme v nádeji, že Rada a Komisia v praxi preukážu svoj zmysel pre zodpovednosť, keďže nejde o nejasnú politickú záležitosť, ale o otázku verejného zdravia.
Janez Lenarčič, úradujúci predseda Rady. − (SL) Ďakujem veľmi pekne, vážená pani predsedajúca. V mene Rady by som tiež chcel poďakovať poslancom EP za predloženie otázky týkajúcej sa celosvetového zákazu alebo celosvetovej zmluvy o zákaze uránových zbraní.
Samozrejme, poslanci si pravdepodobne uvedomujú, že takáto dohoda zatiaľ neexistuje. Neexistuje žiadna dohoda, ktorou by sa upravovali zbrane obsahujúce ochudobnený urán na viacstrannej úrovni. Rovnako je známe, že stanovisko Rady k tejto otázke nie je jednoznačné.
Nedávno v rámci Organizácie Spojených národov prebehla diskusia o vplyvoch výzbroje obsahujúcej ochudobnený urán, pričom na konci minulého roku prvý výbor Valného zhromaždenia prijal rezolúciu s názvom Účinky používania výzbroje a munície s obsahom ochudobneného uránu. Ako už bolo uvedené, členské štáty EÚ o tejto rezolúcii hlasovali rôzne. Povedal by som, že veľmi rôznym spôsobom. Päť hlasovalo v prospech, štyri v neprospech a všetky ostatné sa hlasovania zdržali. Povedal by som, že ide o celkom dobrú ilustráciu súčasnej situácie vo svete.
S vaším dovolením by som sa veľmi stručne pokúsil odpovedať na osobitné otázky, ktoré boli položené.
Pokiaľ ide o prvú otázku v súvislosti s uznesením Európskeho parlamentu týkajúceho sa biologických zbraní a niektorých typov konvenčných zbraní, chcel by som zdôrazniť, že Európska únia bola, je a naďalej bude veľmi aktívna vo svojom medzinárodnom snažení o vykonávanie Dohovoru o biologických a toxických zbraniach. Okrem iného EÚ zohrávala významnú úlohu na druhej konferencii venovanej posúdeniu v roku 2006 a rovnako bude aktívna počas trvania odborného programu do ďalšej konferencie venovanej posúdeniu naplánovanej na rok 2011.
Pokiaľ ide o dohovor o konvenčných zbraniach, Európska únia a jej členské štáty sa aktívne podieľajú na súčasných rokovaniach, do ktorých je zahrnutá diskusia o humanitárnych následkoch trieštivých bômb. Členské štáty sa zaviazali do konca tohto roku dosiahnuť prostredníctvom rokovaní právne záväzný nástroj, v ktorom sa budú zohľadňovať všetky aspekty trieštivých bômb.
Pokiaľ ide o druhú otázku, chcel by som objasniť, že zbrane obsahujúce ochudobnený urán neboli zahrnuté do stratégie Európskej únie proti zbraniam hromadného ničenia. V súčasnosti stále prebieha diskusia o tom, či je vôbec možné zahrnúť takúto muníciu medzi zbrane hromadného ničenia. V skutočnosti existujú niektorí, ktorí sa domnievajú, že na ochudobnený urán sa vzťahuje dohovor o konvenčných zbraniach, iní sa domnievajú, že protokol 3, ktorý je súčasťou tohto dohovoru, by sa mal rozšíriť, aby boli do neho začlenené otázky projektilov a hlavíc obsahujúcich ochudobnený urán. V krátkosti, diskusie stále prebiehajú.
Pokiaľ ide o tretiu otázku, chcel by som objasniť, že výber vojnového zariadenia vrátane munície využívanej v rámci operácií, ktoré vedie Európska únia, je v právomoci členských štátov a keďže nedisponujeme viacstrannou dohodu týkajúcou sa tejto záležitosti, nemôžem poskytnúť žiadne dodatočné informácie o využívaní ochudobneného uránu.
Pokiaľ ide o štvrtú otázku, ktorá sa týka bezpečnostných záruk pre vojakov a civilistov zapojených do operácií Európskej únie, v tejto súvislosti by som chcel zdôrazniť, že za bezpečnostné záruky nesie zodpovednosť veliteľ operácie, v rámci operačného plánu schváleného Európskou radou, a tento veliteľ musí prijať opatrenia, ktoré považuje za nevyhnutné. Samozrejme, musí zároveň zohľadňovať operačné obmedzenia.
V prípade všetkých civilných misií Európskej únie je za tieto otázky zodpovedný vedúci misie pod vedením veliteľa civilnej operácie.
Pokiaľ ide o poslednú otázku týkajúcu sa dialógu medzi Európskou radou a USA, mimovládnymi organizáciami a jednotlivcami, môžem len povedať, že doteraz nebol otvorený dialóg s USA o tejto záležitosti, ani s inými stranami spomínanými v tejto otázke. V každom prípade budem ďalej so záujmom sledovať diskusiu na túto tému.
Ďakujem.
Louis Michel, člen Komisie. − (FR) Vážená pani predsedajúca, dámy a páni, v uznesení Parlamentu prijatom v novembri 2006 sa Európska únia a členské štáty vyzývajú k tomu, aby pristúpili k rozšíreniu rozsahu pôsobnosti Protokolu III k Dohovoru o určitých konvenčných zbraniach, s cieľom obmedziť používanie zbraní obsahujúcich ochudobnený urán. Chcel by som tomuto Parlamentu pripomenúť, že Parlament vyzýva k činnosti, ktorá, ako viete, presahuje právomoci Komisie, keďže Spoločenstvo nie je signatárom dohovoru. Okrem toho podľa zmlúv nemajú inštitúcie Spoločenstva právomoci v oblasti vojenských záležitostí. Napriek tomu by som nechcel, aby Komisia budila dojem, že k problémom súvisiacim s výrobou, uskladnením a používaním zbraní, na ktoré sa vzťahuje Dohovor o určitých konvenčných zbraniach alebo so záležitosťou nehumánnych zbraní vo všeobecnosti, zaujala ľahostajný postoj. V skutočnosti je to presne naopak.
Komisia sa v plnej miere zapája do vykonávania spoločného stanoviska, ktoré prijala Rada minulý rok, v prospech všeobecnej povahy dohovoru a jeho protokolov. Tento rok sa konali tri semináre, jeden pre Južnú Ameriku a Karibik v marci v Santo Domingo a dva ďalšie pre africké krajiny minulý mesiac v Lomé. Na základe týchto seminárov Dominikánska republika už oznámila, že hodlá dohovor v dohľadnom čase ratifikovať a Surinam sa vyjadril, že je pripravený prijať potrebné kroky vedúce k ratifikácii. Komisia podporuje aj vykonávanie Dohovoru o biologických zbraniach a rovnako pracuje na iniciatívach na vytvorenie nového nástroja v reakcii na humanitárne obavy, ktoré vzbudzujú trieštivé bomby, a to v rámci Dohovoru o určitých konvenčných zbraniach a mierového procesu z Osla.
Komisia už tiež pristúpila k činnosti v reakcii na problémy spôsobené výbušnou výzbrojou. V roku 2006 bolo napríklad rozdelených päť miliónov EUR, s cieľom pomôcť pri čistení trosiek po bojoch s výbušninami v Libanone.
V súvislosti s druhou otázkou by som povedal, že dostupné vedecké výsledky nemôžu potvrdiť, že munícia obsahujúca ochudobnený urán predstavuje významné riziko pre zdravie civilného obyvateľstva v príslušných oblastiach bojov alebo pre vojenský personál, ktorý slúži alebo slúžil v týchto oblastiach. Ide o stanovisko uvedené v prieskumoch OSN, WHO a Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu, ako aj skupiny expertov, ktorú zriadila Európska komisia podľa článku 31 Zmluvy o Euratome, v ktorom sa stanovuje, citujem: „Na základe dostupných informácií sa vystavenie ochudobnenému uránu nepovažuje za vedúce k zistiteľným zdravotným účinkom za predpokladu realistického množstva absorbovaných dávok,“ koniec citátu. Komisia hodlá túto záležitosť opätovne preskúmať. Rovnako bude naďalej zabezpečovať zdravie svojho personálu a bude sa riadiť usmerneniami WHO v prípade umiestnenia jednotiek v podmienkach možného vystavenia ochudobnenému uránu.
Pokiaľ ide o dialóg s organizáciou EUROMIL, Komisia, samozrejme, hodlá diskutovať s akýmkoľvek zástupcom občianskej spoločnosti.
Pokiaľ ide o posledné tri otázky, Komisia v súčasnosti nehodlá prijať žiadne finančné záväzky v týchto oblastiach.
PREDSEDÁ: PÁN BIELAN podpredseda
Jana Hybášková, v mene skupiny PPE-DE. – (CS) Zbrane obsahujúce ochudobnený urán predstavujú nesmiernu záťaž pre životné prostredie. Pre kohokoľvek, kto videl následky ich použitia, je diskusia o nedokázaných následkoch úplne absurdná. Špinavé bomby rozdrvia pancier najmodernejšieho tanku s hrúbkou niekoľkých centimetrov na kusy. Ich ničivá sila je nesmierna. Majú vplyv na ľudské zdravie. Nemilosrdne zabíjajú. Niet pochýb o tom, že je potrebné zastaviť ich výrobu, používanie a uskladňovanie. Tento Parlament, Únia, krok za krokom budujú európske ozbrojené sily a európsku obranu. V budúcnosti budeme partnerom NATO aj USA. Preto musíme byť dôveryhodným partnerom. Postaviť sa a zakričať: „Chceme moratórium na ochudobnený urán,“ je smiešne. Rovnako ako chcieť, aby Rada vypracovala štúdiu hodnotenia vplyvu. Najprv musíme dospieť k politickej dohode medzi členskými štátmi Francúzskom, Veľkou Britániou a možno aj Českou republikou. Potom musíme začať spolupracovať s OSN, pracovať na vytvorení predpokladu pre medzinárodnú zmluvu o zákaze ochudobneného uránu. Jej súčasťou je vypracovanie režimu postupného zákazu výroby prijateľného pre všetky členské štáty, ako aj skladovania, obchodovania s uránom a konečnej lehoty na zákaz jeho používania. Potom je potrebné zvolať konferenciu, ktorá príjme režim a bude začiatkom procesu vedúcemu ku konečnému zákazu tejto zbrane.
Potrebujeme presnú analytickú štúdiu hodnotiacu vedľajšie účinky. Hlavne však potrebujeme politickú spoluprácu na postupné vytváranie politickej vôle, medzinárodné uznanie, dohodu a rozhodnutie. Tento proces bude trvať celé roky. Bolo by dobré, keby stranou novej dohody o všeobecnom vojenskom využití a zákaze ochudobneného uránu, bola už Európska únia. Práve preto sa musíme správať zodpovedne. Neznižujme dôveryhodnosť EÚ hlúpym krikom, profesionálnou neznalosťou a nedokončenou prácou. V tejto dôležitej hre musíme byť naďalej partnermi.
Elizabeth Lynne, v mene skupiny ALDE. – Vo Veľkej Británii sa stovky veteránov domnievajú, že vystavenie sa uránu v prvej vojne v Perzskom zálive viedlo k ich chronickým chorobám a postihnutiam a že v Iraku existujú dôkazy o tom, že použitie ochudobneného uránu spôsobilo zvýšenie počtu detí rodiacich sa s jedným okom, respektíve bez očí. Otcovia siedmich z ôsmich detí, ktoré sa narodili bez očí, boli vystavení ochudobnenému uránu počas vojny v Iraku v roku 1991.
Prinajmenšom 17 krajín stále disponuje zbraňami s ochudobneným uránom vo svojom vojenskom arzenáli vrátane troch členských štátov EÚ, ktorými sú Francúzsko, Grécko a Spojené kráľovstvo. V súčasnosti naliehavo potrebujeme medzinárodnú zmluvu, ktorou sa zavedie okamžité moratórium na používanie, vývoj, výrobu, hromadenie, presun a testovanie zbraní obsahujúcich ochudobnený urán, ako aj na recykláciu a zneškodnenie existujúcich zásob týchto zbraní. Dúfam, že všetci podporia toto uznesenie.
Konrad Szymański , v mene skupiny UEN. – (PL) Vážený pán predsedajúci, samotná opatrnosť nie je celkom postačujúcim dôvodom na snahy o účinné odstránenie zbraní obsahujúcich ochudobnený urán. V každom prípade je potrebné urýchliť prácu na odborných štúdiách týkajúcich sa účinkov používania takýchto zbraní na ľudské bytosti. Moratórium na používanie tohto typu zbraní by sa však malo zaviesť bezodkladne a záležitosť je potrebné prediskutovať v rámci novej európskej bezpečnostnej stratégie. Výzvu, pred ktorou stojíme, predstavuje začiatok činnosti na medzinárodnej zmluve vychádzajúcej zo systému OSN. Takouto zmluvou by sa upravovali používanie, uskladnenie a testovanie tohto druhu zbrane.
Tobias Pflüger , v mene skupiny GUE/NGL. – (DE) Vážený pán predsedajúci, na túto diskusiu sme už dlho čakali. Teší ma, že sme ju dnes zaradili do programu. Ochudobnený urán sa používa v mnohých krajinách, a najmä v západných krajinách, ako munícia vo vojne pre jeho vysokú penetračnú schopnosť, najmä proti ozbrojeným vozidlám. Munícia s ochudobneným uránom však obsahuje vysoko toxické chemické látky, inými slovami, tieto látky sú jedované a aj rádioaktívne. Ochudobnený urán je vedľajším produktom jadrového priemyslu, ktorý je výsledkom obohacovania uránu alebo výroby jadrových zbraní. Využívanie jadrovej energie je, v skratke, tiež súčasťou problému.
Munícia obsahujúca ochudobnený urán má dlhodobé následky. Pri zasiahnutí tvrdého cieľa sa ochudobnený urán uvoľňuje pri vysokých teplotách a pretavuje sa na oxidy ochudobneného uránu, ktoré majú formu jemného rádioaktívneho (alfa žiarenie) toxického prachu, ktorý sa môže šíriť vetrom a vodou. Tento prach je náročné odstrániť z prostredia a pri dýchaní sa usadzuje v pľúcach. Vieme o syndróme vojny v Perzskom zálive a syndróme vojny na Balkáne a tento istý jav bol pozorovaný opätovne, keď vojaci očividne ochoreli na rôzne typy rakoviny, akým je napríklad rakovina pľúc, z dôvodu vystavenia oxidu ochudobneného uránu. Rovnako sa zvýšil počet prípadov takejto rakoviny medzi obyvateľstvom oblastí, v ktorých sa táto munícia použila.
Zaujímavou skutočnosťou je, že vojenská účinnosť munície s obsahom ochudobneného uránu je v skutočnosti veľmi obmedzená, pričom jej využívanie zahŕňa množstvo nepredvídateľných rizík. NATO využila muníciu s ochudobneným uránom vo vojne proti Juhoslávii. V Iraku americké vojenské sily použili celkovo 300 ton munície obsahujúcej ochudobnený urán. V tejto krajine, a najmä v Bagdade, žije zvýšené percento detí s rôznymi deformáciami. Vláda Afganistanu teraz vyzvala na vyšetrenie používania munície s ochudobneným uránom v Afganistane a tvrdí, že americké vojsko neinformovalo o používaní munície s ochudobneným uránom, najmä vo východnej časti krajiny. Munícia s ochudobneným uránom sa využívala vo vojne v Libanone, najmä ju používal Izrael, a vo veľmi veľkej miere bola použitá v prvej vojne v Perzskom zálive. Počet kontaminovaných vojakov sa odhaduje na 66 000.
Problém je zjavný. Medzičasom prví vojnoví veteráni, ako napríklad Kenny Duncan z Veľkej Británie, dostávajú výsluhový dôchodok udelený za vplyvy, ktoré na nich mal ochudobnený urán. Ak by bol ochudobnený urán napríklad kozmetickým výrobkom alebo látkou využívanou pri výrobe potravín, bol by už dávno zakázaný. Vojenské jednotky sú usmerňované, aby nosili ochranné oblečenie, keď manipulujú s muníciou obsahujúcou ochudobnený urán. Európska organizácia vojnových zväzov (EUROMIL) vyzýva na zákaz používania zbraní, ktorými sa táto munícia vystreľuje. Belgicko muníciu obsahujúcu ochudobnený urán zakázalo, k čomu mu blahoželáme. Výbor OSN pre odzbrojenie a medzinárodnú bezpečnosť odhlasoval 122 hlasmi proti 6, pričom 35 členov sa hlasovania zdržalo, výzvu na vypracovanie správy o škodlivých účinkov výzbroje a munície obsahujúcich ochudobnený urán. Medzi šesť hlasov v neprospech tejto výzvy patril hlas Českej republiky, Francúzska, Holandska a Spojeného kráľovstva. Potrebujeme zákaz výroby a používania munície obsahujúcej ochudobnený urán.
Luca Romagnoli (NI). – (IT) Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, používanie ochudobneného uránu na vojnové účely je v rozpore s medzinárodným právom, existujú totiž nevyvrátiteľné dôkazy o jeho skutočných toxických vplyvoch na človeka, ako aj na životné prostredie. Súhlasím s tým, že v rámci európskej bezpečnostnej stratégie sa musí v plnej miere zohľadniť táto záležitosť a domnievam sa, že zákaz týchto zbraní v členských štátoch Únie musí byť úplný a konečný.
V obidvoch otázkach sa predkladá hodnotenie a nastoľujú sa racionálne spoločné otázky, ktoré boli vo veľkej miere zdokumentované. V tejto súvislosti by som chcel využiť príležitosť a upozorniť na príklad talianskych vojakov, ktorí boli vyslaní na Balkán a ktorí stále čakajú na spravodlivé odškodnenie, ktoré, ako sa obávam, nikdy nedostanú. Keďže nepôsobí ako subjekt schopný odškodniť škody minulosti, mala by Únia vyslať rozhodný, silný signál aspoň do budúcnosti prostredníctvom zákazu výroby, uskladňovania a uvádzania tohto typu zbraní na trh v rámci členských štátov Únie.
Luisa Morgantini, autorka. − (IT) Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, výzvu Jany Hybáškovej na uplatňovanie tzv. real politik považujem za nemiestnu a celkovo cynickú. Nečinnosť alebo zanedbávanie nie sú, podobne ako štátne tajomstvá, prijateľné v prípade, keď ide o ľudské zdravie.
Používanie uránových zbraní má zničujúce a nenapraviteľné následky. Pri ich výbuchu uránové projektily vypúšťajú jemný toxický prach, kontaminujú vzduch, pôdu a vodu, prenikajú do dýchacieho ústrojenstva a zvyšujú pravdepodobnosť vzniku nádorov, leukémie a deformácií. Ktokoľvek, kto ich používa, tak zjavne koná v rozpore s medzinárodným humanitárnym právom. Od vojny v Perzskom zálive v roku 1991 združenie príbuzných obetí vojakov vypočítalo, že len v Taliansku došlo k 50 úmrtiam. Nedávno minister obrany vyhlásil, že došlo k 77 úmrtiam a že počet ľudí trpiacich ochoreniami sa odhaduje od niekoľkých stoviek po asi dve tisícky.
V období rokov 1991 až 2003 sa použilo viac než 2 000 ton ochudobneného uránu. Okolo 70 % územia Iraku je kontaminovaných, a dokonca ani dnes si nie sme istí rozsahom hrozných ľudských škôd, ktoré spôsobil ochudobnený urán. V irackej nemocnici v Basre som videla telá deformovaných detí. Videla som tie hrozné škody, ktoré zanechal na ich malých telíčkach. Tisícky civilistov bez tváre, ktorí stále žijú a umierajú v zemi kontaminovanej radiáciou v Iraku, Afganistane, Kosove, Bosne, Somálsku, si neuvedomujú svoj strašný osud.
Od roku 2001 sme sa my, Európsky parlament, snažili o zavedenie moratória. V roku 2006 sme to potvrdili prijatím uznesenia o chemických zbraniach a nehumánnych konvenčných zbraniach. Rezolúcia, ktorú veľkou väčšinou prijala OSN v roku 2007, vyzýva členské štáty Organizácie Spojených národov, aby preskúmali škodlivé následky na zdravie. Šesť krajín hlasovalo v neprospech tejto rezolúcie. Boli nimi USA a Izrael a, bohužiaľ, niekoľko členských štátov Európskej únie, konkrétne Francúzsko, Spojené kráľovstvo, Česká republika a Holandsko. Mali by si radšej vziať príklad od Belgicka, ktoré sa v marci 2007 stalo prvou krajinou na svete, ktorá sa rozhodla úplne zakázať ochudobnený urán vzhľadom na jeho toxické vplyvy.
Spolu s ostanými kolegami, pričom ma teší, že môžem povedať, že všetkých politických presvedčení som sa vo veľkej miere zastávala tejto diskusie, pretože je zásadné bojovať proti porušeniam medzinárodného, humanitárneho a environmentálneho práva a konať, s cieľom zabezpečiť, aby vojenské hierarchie, štáty a zbrojný priemysel prebrali v plnej miere svoju zodpovednosť. Nedostatky a vojenské tajomstvá, neschopnosť vykonávať pravidlá týkajúce sa ochrany a uplatňovať zásadu prevencie by mohli nebezpečenstvo uránu zamiesť pod koberec spolu s možnosťou predchádzať veľkému množstvu obetí.
Na tomto základe opätovne potvrdzujem výzvy, ktoré sme vyslovili v našom uznesení, najmä na zabezpečenie maximálnej transparentnosti prostredníctvom označovania kontaminovaných oblastí a predovšetkým v presadzovaní návrhu na okamžité zavedenie moratória, s cieľom skoro dosiahnuť úplný zákaz ochudobneného uránu a trieštivých bômb, ktoré ešte stále prinášajú obete. Napríklad v Libanone zbombardovala izraelská armáda viac ako miliónom trieštivých bômb dediny a domy niekoľko hodín predtým, ako sa stiahla z tohto územia.
Pristúpte k činom. Ďakujem Rade a Komisii za ich odpovede, ale aj za to čo urobia napriek obmedzeniam, o ktorých hovoril pán komisár Michel, aby dosiahli oslobodenie od uránových zbraní a trieštivých bômb.
Janusz Onyszkiewicz (ALDE). – (PL) Ochudobnený urán je o 70 % ťažší než olovo. Vďaka svojej kinetickej energii teda aj strela veľmi malého kalibru dokáže preraziť opancierovanie tanku. Preto vojsko využíva ochudobnený urán. Na svete sa nachádza približne jeden a pol milióna ton ochudobneného uránu. Hneď je možné pochopiť pokušenie, ktoré vedie k jeho používaniu. Ako sa však ukazuje, zbrane tohto typu zďaleka nepreukázali takú účinnosť, aká sa očakávala. Sedemdesiat percent zničených irackých tankov bolo zničených zbraňami iného typu.
Samozrejme, otázka následkov použitia takýchto zbraní je naďalej významná. Malo by sa jasne vyhlásiť, že nebola poskytnutá ešte konečná odpoveď. V konečnom dôsledku v uránových baniach pracovali tisícky ľudí mnoho rokov, pričom sa u nich neprejavili zjavné zdravotné komplikácie. Napriek tomu sa tieto záležitosti nevyjasnili, a preto je potrebné vyhlásiť moratórium, aby sa umožnilo končené riešenie tohto problému.
Roberto Fiore (NI). – (IT) Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, povaha a rozsah poškodenia vyplývajúce z používania ochudobneného uránu nedovoľujú, aby toto poškodenie bolo označené ako „vedľajšie“. Poškodenie zasahuje v postupných vlnách nepriateľských vojakov a vojakov používajúcich zbrane. Jeho dôsledkami sú napríklad syndróm vojny v Perzskom zálive, syndróm vojny na Balkáne.
Civilné obyvateľstvo predstavuje ľudí, ktorí nasledujúce desaťročia nesú následky použitia týchto zbraní. Obyvatelia vojnových oblastí, ktorí vdychujú a trávia ochudobnený urán, keďže kontaminuje vodnatú vrstvu pôdy a potravinový reťazec, sú obeťami vplyvov žiarenia. Najvyššiu cenu, pokiaľ ide o typické škody spôsobené vystavením sa žiareniu ťažkých kovov, o ktorej všetci vieme, platia deti, telá vo vývine, a najmä nenarodené deti. Exponenciálny nárast genetických deformácií a detských nádorov v oblastiach, kde sa použil urán, sú toho dôkazom.
Nedávna štúdia BBC vo Veľkej Británii preukázala, že 24 hodín po masívnom bombardovaní na Balkáne, bola nameraná historicky najvyššia miera atmosférickej rádioaktivity na severe Anglicka. Preto nenavrhujeme len zákaz ochudobneného uránu, ale aj potrestanie vojnových zločinov tých, ktorí ho použili, pričom si boli v plnej miere vedomí následkov takéhoto použitia a potrestanie tých, ktorí ho budú používať aj po zavedení zákazu.
Gerard Batten (IND/DEM). – Vážený pán predsedajúci, v rámci diskusie o téme rádioaktívnych zbraní tento Parlament významne mlčí o britskom občanovi, bohužiaľ, tým pádom aj občanovi EÚ, ktorý bol zabitý rádioaktívnou zbraňou v Londýne v decembri roku 2006. Samozrejme mám na mysli pána Alexandra Litvinenka, ktorý bol zavraždený aktom štátom podporovaného terorizmu prostredníctvom polónia 210.
Hlavným podozrivým z tohto zločinu je Andrej Lugovoj, ktorý je v súčasnosti poslancom ruského parlamentu a podľa ruskej ústavy nemôže byť vydaný. Vdove po pánovi Litvinenkovi je zároveň odopretá možnosť súdneho vyšetrovania prípadu na britských súdoch, ktoré by mohli vyšetriť dôkazy jeho vraždy bez súdneho konania s podozrivými zo zločinu.
Táto vražda bola vojnovým aktom Ruska voči Spojenému kráľovstvu. Britská vláda touto skutočnosťou nechce byť konfrontovaná. Ak však chcete diskutovať o rádioaktívnych zbraniach, prečo nediskutovať o vražde pána Litvinenka a jej ďalekosiahlych následkoch?
Janez Lenarčič, úradujúci predseda Rady. − (SL) Veľmi stručne by som chcel poďakovať za túto diskusiu. Chcel by som zopakovať, že Rada je naďalej veľmi aktívna, pokiaľ ide o otázky vonkajšej bezpečnosti v súlade so stratégiou EÚ proti šíreniu zbraní hromadného ničenia. V rámci týchto stratégií sa prioritné ciele Rady neustále aktualizujú a zohľadňuje sa nový vývoj v tejto oblasti, ktorý je následne zahrnutý do aktualizovaných dokumentov.
Napríklad opatrenie, ktoré Rada prijala na podporu celosvetového prijatia dohovoru o zákaze a obmedzení niektorých typov konvenčnej výzbroje, je príkladom takéhoto konania.
Je zaujímavé, že cieľom piateho protokolu k tomuto dohovoru je obmedzenie tvorby výbušného vojenského odpadu do čo najväčšej miery po tom, ako sa skončí konflikt. Rovnako je zaujímavé, že najväčšími výrobcami a používateľmi výzbroje obsahujúcej ochudobnený urán sú signatári spomínaného dohovoru.
Je príliš skoro niečo predpovedať. O situácii som hovoril s Radou, čo je zrejmé z výsledkov hlasovania o rezolúcii prvého výboru Valného zhromaždenia, ktoré tu už dnes bolo niekoľkokrát spomenuté. Dúfame, že diskusie, ako táto v Európskom parlamente, prispejú k dosiahnutiu konsenzu v rámci Rady. O tom vás však budem informovať v blízkej budúcnosti.
Ďakujem.
Louis Michel, člen Komisie. − (FR) Vážený pán predsedajúci, veľmi stručne by som chcel povedať, že, samozrejme, zohľadňujem vynikajúce poznámky a osobitné návrhy, ktoré tu dnes odzneli a hodlám ich v každom prípade predložiť mojej kolegyni Benite Ferrero-Waldnerovej, ako aj Komisii.
Musím však tomuto Parlamentu pripomenúť, že rozsah činnosti Komisie je nesmierne obmedzený. Samozrejme, disponuje deklamačnými právomocami, môže vyzývať a žiadať, môže predkladať návrhy, ale v ostatných oblastiach už toľko právomocí nemá. Chcel by som, aby to bolo jednoznačné.
Vzhľadom na to beriem na vedomie veľmi jasné posolstvo o tom, že musíme poskytnúť záruku transparentnosti, ako vyhlásila pani Morgantiniová. S týmto bodom súhlasím. Pani poslankyňa navrhuje moratórium a ja tento návrh odovzdám ďalej. Zdá sa mi, že som si všimol aj potrebu opätovnej aktualizácie prieskumov, ktoré boli dodnes vykonané, respektíve túto možnosť. Neexistuje dôvod, prečo by tieto prieskumy nemali byť opätovne aktualizované.
Chcel by som, aby ste v každom prípade vedeli, že Komisii budem tlmočiť všetky skvelé príspevky a argumenty, ktoré tu dnes odzneli a nepochybujem o tom, že v rozumnej časovej lehote budú prijaté príslušné iniciatívy. V každom prípade však budú tieto myšlienky tlmočené a dobrovoľnícky duch bude súčasťou procesu, pretože, a to mi verte, je zjavné, že musíme dúfať, že všetky európske krajiny budú schopné urobiť to, čo dokázalo Belgicko. Nehovorím to len preto, že som Belgičan, a to napriek tomu, že ma veľmi teší, že je to práve moja krajina, ktorá k tomuto kroku pristúpila. Možno práve toto je tým, o čo sa usilujete. Určite existujú užitočné a zaujímavé zdroje inšpirácie, ale chcem, aby ste vedeli, že úprimne a s presvedčením odovzdám všetky návrhy, pripomienky a požiadavky, ktoré tu dnes odzneli.
Predsedajúci. − Dostal som šesť návrhov uznesení(1) podľa článku 108 ods. 5 rokovacieho poriadku.
Rozprava sa skončila.
Hlasovanie sa uskutoční vo štvrtok.
(Rokovanie bolo prerušené o 17.35 hod. a pokračovalo o 18.00 hod.)