Zoznam 
 Predchádzajúci 
 Nasledujúci 
 Úplné znenie 
Rozpravy
Streda, 21. mája 2008 - Štrasburg Verzia Úradného vestníka

13. Hodina otázok pre Radu
PV
MPphoto
 
 

  Predsedajúci. − Ďalším bodom programu je hodina otázok (B6-0156/2008).

Nasledujúce otázky sú adresované Rade.

 
  
  

Otázka č. 1, ktorú predkladá Manuel Medina Ortega (H-0267/08)

Vec: Diskriminácia v EÚ, pokiaľ ide o cestovné pasy

V niektorých krajinách EÚ sa cestovné pasy a iné dokumenty používajúce na prekročenie hraníc vydávajú nielen štátnym príslušníkom týchto krajín, ale aj osobám bez štátnej príslušnosti, ktoré majú v príslušných krajinách trvalý pobyt. Keďže väčšina týchto osôb je príslušníkom etnickej menšiny, Rada hodlá prijať alebo navrhnúť formuláre cestovných pasov a iných podobných dokumentov, v ktorých už nebudú zahrnuté negatívne označenia, ako napríklad „cudzinci“, a tak ukončiť diskrimináciu na základe etnického pôvodu?

 
  
MPphoto
 
 

  Janez Lenarčič, úradujúci predseda Rady. (SL) Odpovedal by som stručne. Konkrétne, že vydávanie cestovných pasov alebo cestovných dokumentov osobám bez štátnej príslušnosti, ktoré majú trvalý pobyt v členskom štáte nepatrí do právomocí Spoločenstva.

A preto ani Európska komisia, ani Rada nie sú príslušnými orgánmi na predloženie návrhov na akékoľvek zmeny v súvislosti s týmto typom cestovného pasu alebo akéhokoľvek iného cestovného dokumentu.

 
  
MPphoto
 
 

  Manuel Medina Ortega (PSE).(ES) Vážený pán predsedajúci, odpoveď úradujúceho predsedu Rady je skutočne veľmi jasná. O tejto záležitosti nemôžeme ďalej diskutovať. Možno by som mal položiť otázku trochu inak. Môže Rada zabezpečiť harmonizáciu v EÚ v súvislosti s cestovnými pasmi a identifikáciou cestovných pasov, alebo sa domnieva, že táto záležitosť bude v trvalej právomoci členských štátov?

 
  
MPphoto
 
 

  Janez Lenarčič, úradujúci predseda Rady. (SL) Vážený pán Medina Ortega, veľmi pekne vám ďakujem za dodatočnú otázku.

V súčasnosti sú jedinými spoločnými normami alebo spoločnými referenčnými kritériami, ktoré boli prijaté, normy v oblasti bezpečnostných prvkov cestovných pasov alebo iných cestovných dokumentov.

Osobne by som mohol predpokladať ďalšie opatrenia v tejto oblasti, ako aj v akejkoľvek inej, ale nemôžem špekulovať o tom, či dôjde k presunu právomocí.

Nejde o otázku významu tejto záležitosti, ale o otázku právomocí. V súčasnosti patrí právomoc vydávať doklady totožnosti osobám bez štátnej príslušnosti výlučne členským štátom a Rada a Komisia v tejto oblasti nedisponujú žiadnou právomocou.

Ďakujem.

 
  
MPphoto
 
 

  Reinhard Rack (PPE-DE).(DE) Chcel by som položiť otázku týkajúcu sa iného druhu diskriminácie. V júli plánuje vaša krajina, Slovinsko, zaviesť diaľničné známky a hodlá vydávať dva druhy týchto známok. Známky s ročnou a známky s polročnou platnosťou. Výsledkom je diskriminácia desiatok miliónov obyvateľov EÚ, ktorí cestujú na letné dovolenky k Stredozemnému moru. Aký návrh hodlá predsedníctvo predložiť, aby slovinská vláda tento problém vyriešila?

 
  
MPphoto
 
 

  Janez Lenarčič, úradujúci predseda Rady. (SL) Pán Rack, ďakujem za vašu otázku. Chcel by som vás však upozorniť, že túto otázku by ste mali adresovať konkrétnemu členskému štátu, a nie Rade, ktorá ho v tejto záležitosti nezastupuje.

Keďže však mám výhodu a celkom dobre poznám tento členský štát, chcel by som povedať, že ide o dočasné opatrenie, kým nebude zavedené satelitné vyberanie mýta a že príslušné inštitúcie v Európskej únii boli informované o tomto opatrení, respektíve im toto opatrenie bolo oznámené, a neinterpretovali ho ako diskriminačné.

 
  
MPphoto
 
 

  Predsedajúci.

Otázka č. 2, ktorú predkladá Avril Doyle (H-0270/08)

Vec: Ratifikácia Lisabonskej zmluvy

Môže sa slovinské predsedníctvo vyjadriť k súčasnému stavu ratifikačného procesu Lisabonskej zmluvy? Aké kroky Rada doteraz podnikla na zabezpečenie pozitívneho výsledku ratifikačného procesu?

 
  
MPphoto
 
 

  Janez Lenarčič, úradujúci predseda Rady. (SL) Chcel by som pani Doylovú informovať, že k dnešnému dňu, 21. máju 2008, Lisabonskú zmluvu ratifikovalo trinásť členských štátov.

Môžem ich vymenovať. Maďarsko ju ratifikovalo ako prvé už minulý rok, nasledovalo Slovinsko a Malta, Rumunsko, Francúzsko, Bulharsko, Poľsko, Slovensko, Dánsko, Rakúsko, Lotyšsko, Litva a Portugalsko, čo predstavuje trinásť krajín, čiže takmer polovicu členských štátov.

Počas svojho šesťmesačného predsedníctva Slovinsko potvrdilo svoje želanie, aby ratifikačný proces prebehol bezproblémovo počas nášho predsedníctva a potom pokračoval rovnako účinne aj počas nasledujúceho francúzskeho predsedníctva, pričom cieľom je, aby Lisabonská zmluva nadobudla platnosť 1. januára 2009, ako bolo plánované.

Musím však zdôrazniť, že ratifikácia nepatrí medzi právomoci ani predsedníctva, ani Rady, keďže patrí do právomocí členských štátov, ktoré sú signatármi zmluvy, v každom prípade v súlade s ústavnými predpismi a požiadavkami danej krajiny.

Ďakujem.

 
  
MPphoto
 
 

  Avril Doyle (PPE-DE). – Ďakujem predsedníctvu za odpoveď. Teší ma skutočnosť, že k dnešnému dňu Lisabonskú zmluvu ratifikovalo 13 členských štátov. Určite viete, že Írsko je jedinou krajinou, kde sa zmluva bude ratifikovať v referende.

V súčasnosti doma zápasíme s najväčším problémom, pričom sa snažíme klásť odpor rôznym skupinám, ktoré sa vyjadrujú v neprospech zmluvy. Tieto skupiny šíria strach a zmätok v súvislosti s Lisabonskou zmluvou, či už zámerne alebo nie, často v oblastiach otázok, ktoré sú veľmi dôležité, ale nijako so zmluvou nesúvisia. Môžete mi teda potvrdiť, pán úradujúci predseda Rady, že írske právo veta v prípade budúcich návrhov na priame zdaňovanie nebude žiadnym spôsobom ohrozené ratifikáciou Lisabonskej zmluvy a že neexistuje žiadna spojitosť medzi rokovaniami WTO a ratifikáciou Lisabonskej zmluvy?

 
  
MPphoto
 
 

  Janez Lenarčič, úradujúci predseda Rady. (SL) Vážená pani Doylová, ďakujem vám za dve dodatočné otázky.

V prvom rade môžem potvrdiť, že akékoľvek rozhodnutia v oblasti zdaňovania budú naďalej prijímané na základe konsenzu. Inými slovami, aj keď Lisabonská zmluva nadobudne platnosť, za predpokladu, že ju ratifikujú všetky členské štáty, Írsko, alebo akýkoľvek iný členský štát, bude mať naďalej právo veta v oblastiach súvisiacich so zdaňovaním.

Pokiaľ ide o druhú otázku, ktorá sa konkrétne týka rokovaní, ktoré v súčasnosti prebiehajú v rámci Svetovej obchodnej organizácie, môžem tiež potvrdiť, že tieto rokovania nijakým spôsobom priamo s ratifikáciou Lisabonskej zmluvy nesúvisia.

A preto je odpoveďou na obidve vaše dodatočné otázky – áno.

 
  
MPphoto
 
 

  Marian Harkin (ALDE). – Vážený pán predsedajúci, chcela by som pánovi ministrovi tiež položiť otázku týkajúcu sa súčasného ratifikačného procesu a zmluvy v Írsku.

Jedným z argumentov je, že po ratifikácii Lisabonskej zmluvy môžu krajiny prísť o svoje právo veta pri ratifikácii medzinárodných dohôd o obchode, napríklad dohôd uzavretých v rámci WTO.

V súčasnosti existuje toto právo veta a skupiny, ktoré sa vyjadrujú v neprospech zmluvy tvrdia, že po tom, čo nadobudne platnosť sa situácia zmení. Chcela by som, aby slovinské predsedníctvo potvrdilo, či sú tieto tvrdenia pravdivé.

 
  
MPphoto
 
 

  Jim Allister (NI). – Je šťastím pre Írov, že jedine írskym voličom je poskytnutá možnosť rozhodnúť sa o zmluve, ktorá nás významným spôsobom všetkých ovplyvňuje. Sľúbite v mene Rady, že prijmete ich demokratické rozhodnutie alebo sa k nim bude ako k francúzskym a holandským voličom pristupovať s opovrhnutím, ak sa odvážia hlasovať v neprospech zmluvy v rámci tradície svojej zlej povesti revolučného „Croppy, lie down!“ a zmluvy z Nice II?

 
  
MPphoto
 
 

  Predsedajúci. − Dámy a páni, bohužiaľ, nemôžem dať slovo ďalším poslancom, keďže rokovací poriadok to neumožňuje. Domnievam sa, že všetci viete, že sa snažíme o zmenu formátu hodiny otázok, aby bola pružnejšia a aj užitočnejšia. Osobne sa podieľam na činnosti pracovnej skupiny a v blízkej budúcnosti vám určite prinesieme dobré správy. Podľa v súčasnosti platného rokovacieho poriadku nemôžem dať slovo pánovi Higginsovi, napriek tomu, že o to požiadal, pretože bol až treťou osobou, ktorá sa chcela do diskusie zapojiť.

 
  
MPphoto
 
 

  Janez Lenarčič, úradujúci predseda Rady. (SL) V prvom rade by som sa chcel vyjadriť k otázke, ktorú položila pani Harkinová.

Zmluvou sa zavedú zmeny týkajúce sa uzatvárania dohôd s tretími krajinami a medzinárodnými organizáciami. Uvádza sa to v článku 207 budúcej Lisabonskej zmluvy. V tomto istom článku sa však veľmi jasne stanovuje zoznam mnohých oblastí, v ktorých si členské štáty zachovajú právo veta, keďže v článku sa uvádza množstvo záležitostí a oblastí, v prípade ktorých sa pri rozhodovaní v Rade bude naďalej uplatňovať zásada konsenzu.

Ide o štvrtý odsek článku 207. Chcel by som pripomenúť, že sa tam uvádza množstvo takýchto oblastí. Ide o oblasť služieb, obchodných aspektov duševného vlastníctva, oblasť priamych zahraničných investícií, oblasť kultúrnych a audiovizuálnych služieb, oblasť sociálnych služieb, vzdelávania, zdravotnej starostlivosti a iné. Vo všetkých týchto oblastiach sa aj po nadobudnutí platnosti Lisabonskej zmluvy bude uplatňovať zásada konsenzu vždy, keď Rada príjme rozhodnutie, čo znamená, že bude potrebný súhlas každého jedného členského štátu.

K otázke pána Allistera by som povedal toľko, že ako som už spomenul v prvej odpovedi na príslušnú otázku, ratifikácia Zmluvy o Európskej únii patrí do právomocí členských štátov. Minulý rok v decembri sa členské štáty jej podpísaním zaviazali vykonať všetko, čo je v ich moci, aby bol podpísaný text aj ratifikovaný v súlade s ich vnútornými pravidlami, ústavnými a inými právnymi ustanoveniami.

V tejto oblasti predsedníctvo nezohráva žiadnu úlohu. Vďaka predsedníctvu však bolo Slovinsko, ktoré v súčasnosti Európskej únii predsedá, napríklad medzi prvými, ktorí túto úlohu splnili. V prípade, že ratifikačný proces nebude úspešný, čo dúfame, že sa nestane, bude to výlučnou zodpovednosťou krajiny, v ktorej sa to stalo, a nie zodpovednosťou Rady alebo niekoho iného.

Ďakujem.

 
  
MPphoto
 
 

  Predsedajúci.

Otázka č. 3, ktorú predkladá Colm Burke (H-0272/08)

Vec: Rokovania s Bývalou juhoslovanskou republikou Macedónsko smerujúce k členstvu v EÚ

Môže sa Rada vyjadriť k súčasnému stavu rokovaní s Bývalou juhoslovanskou republikou Macedónsko?

V ktorých oblastiach sa podľa Rady dosiahol najväčší pokrok? Ktoré oblasti sa javia ako najproblematickejšie, pokiaľ ide o pokrok v rámci diskusií?

 
  
MPphoto
 
 

  Janez Lenarčič, úradujúci predseda Rady. (SL) Keďže rozsah predkladanej otázky je dosť široký, moja odpoveď bude trošku dlhšia.

Rokovania s Bývalou juhoslovanskou republikou Macedónsko o jej členstve v EÚ sa ešte nezačali. Kým nepristúpi k Európskej únii, základným rámcom pre európske vzťahy Bývalej juhoslovanskej republiky Macedónsko bude naďalej Dohoda o stabilizácii a pridružení.

V súlade s prioritnými úlohami, ktoré sú stanovené v rámci partnerstva pre pridruženie, bol pokrok krajiny, dosiahnutý na ceste k členstvu v Európskej únii, zhodnotený v správe o pokroku, ktorú predložila Komisia. Tradične sa správa uverejňuje na konci októbra alebo na začiatku novembra. Rada sa teší na hodnotenie, ktoré jej Komisia túto jeseň predloží.

Vo svojich záveroch z 10. decembra 2007 Európska rada skonštatovala pokrok, ktorý dosiahla Bývalá juhoslovanská republika Macedónsko a vyjadrila svoje poľutovanie nad skutočnosťou, že realizácia reforiem v krajine sa oneskorila. Toto oneskorenie spôsobilo vnútorné politické napätie, v dôsledku ktorého sa pozornosť politických inštitúcií krajiny odvrátila od prioritných úloh európskej integrácie.

V tejto súvislosti by som mohol spomenúť niekoľko pozitívnych príkladov, ktoré naznačujú, že Bývalá juhoslovanská republika Macedónsko sa snaží zabrániť takémuto oneskoreniu. Pokiaľ ide o politické kritériá, krajina dosiahla pokrok v oblasti decentralizácie, politiky boja proti korupcii, spolupráce s Medzinárodným trestným tribunálom pre bývalú Juhosláviu, ako aj v oblasti vzťahov medzi etnikami a v oblasti vykonávania Ohridskej dohody.

Po uverejnení správy EÚ o pokroku v novembri Komisiou bol v krajine prijatý zákon o verejných prokurátoroch, zákon o rade verejných prokurátorov a právne predpisy týkajúce sa Rady pre medzietnické otázky a boli tiež obsadené voľné miesta v súdnej rade. Rovnako sa dosiahol pokrok v oblasti bezpečnosti dokumentov, hraničných kontrol a migrácie.

Rada bude naďalej podporovať všetky politické strany, aby zintenzívnili vzájomný dialóg a spoluprácu, ako aj dialóg a spoluprácu medzi rôznymi etnickými skupinami, aby krajina mohla dosiahnuť pokrok v rámci procesu integrácie.

Rada bude tiež naďalej podporovať obidve strany, aby konštruktívne obnovili svoje úsilie, aby mohlo byť v rámci rokovaní pod záštitou Organizácie Spojených národov dosiahnuté riešenie týkajúce sa otázky názvu, ktoré bude prijateľné pre obidve strany. Zlepší to regionálnu spoluprácu a prispeje k dobrým susedským vzťahom.

Hlavnými reformami, ktoré krajina musí ešte zrealizovať, v súlade s odporúčaniami partnerstva pre pridruženie sú:

– v súlade s Ohridskou dohodou musí pokračovať v decentralizácii: dve tretiny obcí sú už v druhej fáze daňovej decentralizácie;

– musí skvalitniť uplatňovanie rovnakého zastúpenia etnických menšín vo verejnej správe, oblasť vnútorných záležitostí je dobrým príkladom tohto postupu.

Medzi ďalšie reformy patrí reforma policajnej zložky, súdna reforma a dve veľké nedoriešené záležitosti z tzv. Májovej dohody vyžadujúce širšiu politickú dohodu, konkrétne ide o jazykový zákon a dohodu o úprave štatútu obetí konfliktov z roku 2001.

Rada 18. februára 2008 prijala rozhodnutie o zásadách, prioritách a podmienkach obsiahnutých v prístupovom partnerstve s Bývalou juhoslovanskou republikou Macedónsko. Rada aktualizovala súčasné partnerstvo prostredníctvom vymedzenia aktualizovaných prioritných úloh budúcej práce na základe zistení obsiahnutých v správe o pokroku za rok 2007, ktorú uverejnila Komisia.

 
  
MPphoto
 
 

  Colm Burke (PPE-DE). – Ďakujem veľmi pekne za vašu odpoveď. Zaujímalo by ma však, či sa domnievate, že napätie dostatočne povolilo a či umožňuje dosiahnutie ďalšieho pokroku? Ak teda toto napätie povolilo, o akom časovom horizonte hovoríme v prípade úplnej realizácie reforiem, aby sa proces rokovaní mohol v plnej miere obnoviť?

 
  
MPphoto
 
 

  Janez Lenarčič, úradujúci predseda Rady. (SL) Ako vieme, voľby boli v Bývalej juhoslovanskej republike Macedónsko vyhlásené na 1. júna. Dúfame, že volebná kampaň nepovedie k oneskoreniu v realizácii potrebných reforiem. Dúfame tiež, že realizácia reforiem bude pokračovať pred volebným obdobím, ako aj po ňom.

Predsedníctvo sa osobitne usiluje o dosiahnutie pokroku v oblasti integrácie krajín Západného Balkánu vrátane Bývalej juhoslovanskej republiky Macedónsko na jej ceste k členstvu v Európskej únii.

Dúfame, že tento pokrok bude dosiahnutý čo najskôr a že krajine bude pridelený, okrem iného, aj dátum začiatku prístupových rokovaní.

Samozrejme, všetko to predovšetkým závisí od samotnej krajiny, od rýchlosti a kvality reforiem, ktoré ešte treba zrealizovať, o ktorých som vo svojej odpovedi hovoril.

 
  
MPphoto
 
 

  Predsedajúci. − Keďže autor nie je prítomný, otázka č. 4 sa vynecháva.

 
  
  

Otázka č.5, ktorú predkladá Gay Mitchell (H-0276/08)

Vec: Zmena klímy a medzinárodná bezpečnosť

V nedávnej správe, ktorú predložil Javier Solana, týkajúcej sa zmeny klímy a medzinárodnej bezpečnosti sa Rada upozorňuje na niektoré hlavné otázky súvisiace so zmenou klímy a v ktorej sa jej autor venuje najmä dôsledkom územných požiadaviek, výlučných hospodárskych oblastí a prístupu k novým obchodným cestám, ktoré vyplynú z následkov zmeny klímy. Dôraz na bezpečnosť a geopolitické mocenské príležitosti je odklonenie sa od prístupu EÚ k zmene klímy, ktorý uplatňovala doteraz a v rámci ktorého sa snažila o obmedzenie objemu emisií a o zvýšenie pripravenosti EÚ a celého sveta. Pracuje Rada na stanovisku a stratégii súvisiacimi s týmito významnými záležitosťami?

 
  
MPphoto
 
 

  Janez Lenarčič, úradujúci predseda Rady. (SL) Ako všetci viete v júni 2007 Európska rada vyzvala svojho generálneho tajomníka, vysokého splnomocnenca Javiera Solanu a Európsku komisiu, aby predložili spoločný dokument o tom, akým spôsobom zmena klímy ovplyvňuje medzinárodnú bezpečnosť.

Spoločná správa bola predložená Európskej rade na jej marcovom zasadnutí tento rok. V správe sa vymedzujú možné hrozby a formy sporov, ku ktorým môže dôjsť v rôznych častiach sveta v dôsledku zmeny klímy.

Ako príklad by som uviedol niektoré z nich. Konflikty vyplývajúce z nedostatku zdrojov, najmä v prípadoch, keď sa prístup k zdrojom využíva na politické ciele; zvýšená migrácia, dôsledkom ktorej sa vytvára dodatočný tlak na tranzitné a cieľové krajiny, ktorá môže vyvolať politické a etnické napätie a pravdepodobné politické napätie spôsobené zmenami v pobrežných oblastiach, zatopením ostrovov alebo problémom s prístupom k novým dopravným cestám a zdrojom.

Okrem týchto problémov sa v správe uvádza niekoľko odporúčaní, ktoré je potrebné ďalej preskúmať. Ich vykonávanie sa bude potom musieť zabezpečiť prostredníctvom akčných plánov Európskej únie.

Z tohto dôvodu Európska rada vyzvala Radu, aby preskúmala spoločný dokument a aby najneskôr do decembra tohto roku navrhla svoje vlastné odporúčania týkajúce sa ďalších potrebných opatrení. Cieľom týchto opatrení by, okrem iného, bolo posilnenie spolupráce s tretími krajinami a regiónmi v súvislosti so zmenou klímy a medzinárodnou bezpečnosťou.

Chcel by som povedať, že Európska únia sa nedištancuje od verejne známeho spoločného prístupu k zmene klímy. Práve naopak, prostredníctvom tohto dokumentu zdôrazňuje nový a veľmi dôležitý aspekt zmeny klímy, ktorému by sme sa v budúcich diskusiách na rôznych úrovniach nedokázali vyhnúť.

Ako pán Mitchell pravdepodobne vie, Európska rada na svojom jarnom zasadnutí v roku 2007 schválila ciele Európskej únie týkajúce sa zníženia objemu emisií skleníkových plynov do roku 2020. Predstavuje to príspevok Únie k svetovej a integrálnej dohode na obdobie po roku 2012.

Európska rada rovnako zdôrazňuje, že Európska únia je zaviazaná k transformácii Európy na energeticky účinné hospodárstvo produkujúce nízke objemy emisií skleníkových plynov. Prijala rozhodnutie, že do obdobia, kým nebude uzatvorená svetová a integrálna dohoda na obdobie po roku 2012, sa Európska únia bude snažiť jednostranne znížiť svoju vlastnú produkciu emisií skleníkových plynov o 20 percent do roku 2020 v porovnaní s hodnotami z roku 1990.

V rámci balíka pre klímu a energetiku Európsky parlament a Rada v súčasnosti diskutujú o príspevku každého členského štátu, s cieľom dosiahnuť uvedený cieľ Spoločenstva. Okrem zmierňovania následkov zmeny klímy sa bude osobitná pozornosť v rámci medzinárodných rokovaní o zmene klímy venovať aj novým technológiám a zabezpečeniu fondov.

Európska komisia v júni roku 2007 uverejnila zelenú knihu s názvom Prispôsobenie sa zmene klímy v Európe – možnosti na uskutočnenie opatrení na úrovni EÚ. Tento rok, po intenzívnych konzultáciách so všetkými zainteresovanými skupinami, Komisia uverejní aj bielu knihu o prispôsobení sa, ktorá bude predstavovať základ pre ďalšie diskusie týkajúce sa politiky Európskej únie v tejto oblasti.

Ďakujem.

 
  
MPphoto
 
 

  Gay Mitchell (PPE-DE) – Ďakujem pánovi ministrovi za jeho odpoveď, ale zaujímalo by ma, či v tejto oblasti inštitúcie nesledujú do istej miery protichodné záujmy.

Na jednej strane hľadíme do očí environmentálnej katastrofe, pričom Európa a svet sa naďalej správajú akoby sa nič nedialo, a na druhej strane sa snažíme riešiť problém zmeny klímy a prijímame ťažké rozhodnutia, od ktorých budú závisieť naše budúce generácie.

Ako povedal pán minister, Rada sa vo svojich záveroch z jarného zasadnutia zaviazala k pokračovaniu v riešení vážneho problému zmeny klímy a k prijatiu potrebných dôležitých rozhodnutí.

Kope však pán Solana za ten istý tím? Hovorí úplne iné veci. Hovorí o potrebe práv na čerpanie fosílnych palív v jednom z posledných environmentálne zachovalých miest na zemi a nazýva to príležitosťou. Neprotirečí to tvrdeniam Európskej rady? Môžeme, prosím, skoordinovať svoj prístup?

Je tu prítomná naša spravodajkyňa v oblasti klímy, pani Doylová, ktorá si to všetko vypočuje.

 
  
MPphoto
 
 

  Janez Lenarčič, úradujúci predseda Rady. (SL) Môžem vás ubezpečiť, že generálny tajomník Rady – vysoký splnomocnenec pre spoločnú zahraničnú a bezpečnostnú politiku – zastáva bez akýchkoľvek pochýb rovnaké stanovisko ako Európska rada. Svoje odporúčanie pripravil v mene Rady. Rada správu uvítala a nenašla žiadne nezrovnalosti alebo protirečenie v súvislosti s inými rozhodnutiami Rady vrátane rozhodnutí v oblasti integrovanej ochrany klímy a energetickej politiky.

Preto nesúhlasím s tvrdením, že medzi činnosťou vysokého splnomocnenca a rozhodnutiami alebo zámermi Rady existujú nejaké nezrovnalosti.

 
  
MPphoto
 
 

  Carlos Carnero González (PSE).(ES) Vážený pán predsedajúci, chcel by som nadviazať na odpoveď Rady na relevantnú otázku svojho kolegu prostredníctvom návrhu na to, aby najmä členské štáty nachádzajúce sa okolo Stredozemného mora diskutovali o probléme zmeny klímy.

Jeden z návrhov predložených v oznámení Komisie sa týka iniciatívy na očistenie regiónu Stredozemia od znečistenia do roku 2020, regiónu, ktorý je obeťou, ako aj príčinou zmeny klímy a nepochybujem o tom, že prostredníctvom tohto návrhu je možné pristúpiť k veľmi pragmatickej činnosti. Nedomnieva sa Rada, že toto je regionálnou prioritou v boji proti zmene klímy v rámci globálneho programu EÚ?

 
  
MPphoto
 
 

  Janez Lenarčič, úradujúci predseda Rady. (SL) Ďakujem, pán Carner González, za vašu doplňujúcu otázku. S touto iniciatívou môžeme súhlasiť. V skutočnosti jedným z regiónov, na ktoré osobitne poukázal pán Solana vo svojej správe, je Stredozemie, región ktorý je čoraz problematickejší v dôsledku zmeny klímy, ale aj v dôsledku migrácie a podobných tlakov.

Niet pochýb o tom, že môžeme očakávať, že ochrana klímy a životného prostredia vo všeobecnosti budú jednou z hlavných tém barcelonského procesu, ktorý bude čoskoro aktualizovaný návrhmi na riadenie Stredomorskej únie. Opakujem, že pôjde o aktualizáciu existujúceho barcelonského procesu.

Ako iste viete, v nedávno predloženom dokumente Európskej komisie, v ktorom sa odkazuje na tieto záležitosti, sa našiel spôsob ich riešenia, na ktorý sa odvolal pán poslanec, napriek tomu, že v súčasnosti sa v tomto dokumente neuvádzajú ešte žiadne špecifické projekty. Môžeme však očakávať, že to bude jedna z hlavných tém nášho posilneného dialógu s krajinami stredomorského regiónu.

 
  
MPphoto
 
 

  Predsedajúci.

Otázka č. 6, ktorú predkladá Jim Higgins (H-0278/08)

Vec: Účinná ochrana vonkajších hraníc EÚ

Mohla by sa Rada vyjadriť k pokroku, ktorý v rámci súčasného predsedníctva dosiahla v oblasti účinnejšej ochrany vonkajších hraníc EÚ a mohla by uviesť, či sa na úrovni Rady diskutovalo o probléme pašovania drog v pobrežných oblastiach?

 
  
MPphoto
 
 

  Janez Lenarčič, úradujúci predseda Rady. (SL) Domnievam sa, že pán Higgins si je vedomý skutočnosti, že Rada pripisuje veľký význam účinnému riadeniu vonkajších hraníc. Vzhľadom na voľný pohyb osôb v rámci Európskej únie má vhodná ochrana a riadenie vonkajších hraníc kľúčový význam, s cieľom poskytnúť členským štátom vnútornú bezpečnosť a účinným spôsobom bojovať proti terorizmu, nelegálnemu prisťahovalectvu a obchodu s ľudskými bytosťami.

Na tieto účely prijala Európska rada do dnešného dňa množstvo významných opatrení. Okrem iného prijala právne nástroje, akými sú Kódex schengenských hraníc, Fond pre vonkajšie hranice, Európska agentúra pre riadenie operačnej spolupráce na vonkajších hraniciach členských štátov Európskej únie, známa ako agentúra FRONTEX. Rovnako prijala opatrenia v súvislosti so zriadením rýchlych pohraničných zásahových tímov.

Chcel by som vás upozorniť na tri oznámenia, ktoré Komisia uverejnila 13. februára tohto roku. V týchto oznámeniach sa uvádzajú návrhy a odporúčania týkajúce sa možných prostriedkov riadenia hraníc na úrovni EÚ, budúceho rozvoja agentúry FRONTEX, možného vytvorenia európskeho systému sledovania hraníc nazývaného EUROSUR a systému vstupu a výstupu na vonkajších hraniciach.

Na ministerskej konferencii, ktorá sa 12. marca konala v Slovinsku, sa o návrhoch a odporúčaniach, ktoré Komisia predložila v týchto oznámeniach, diskutovalo. Predpokladá sa, že v júni Rada pre spravodlivosť a vnútorné veci príjme závery Rady týkajúce sa riadenia vonkajších hraníc členských štátov EÚ. V týchto záveroch by mali byť uvedené krátkodobé a dlhodobé priority budúceho rozvoja agentúry FRONTEX, ďalšie odporúčania týkajúce sa práce Európskej komisie na využívaní najnovšej bezpečnostnej technológie, lepšom riadení vonkajších hraníc a na usmerneniach pre ďalšiu činnosť smerujúcu k zriadeniu systému EUROSUR.

Okrem týchto záležitostí starostlivo sledujeme činnosti agentúry FRONTEX, najmä pokiaľ ide o vykonávanie spoločných operácií, Európsku pobrežnú hliadkovú sieť, ďalšiu aktualizáciu a využívanie zariadení, ktoré sa centrálne zaznamenáva prostredníctvom tzv. CRATE a možné rozmiestnenie rýchlych pohraničných zásahových tímov.

Zriadenie Námorného centra operácií a analýz - narkotiká (MAOC-N) v septembri minulého roku bolo významným krokom smerom k ochrane hraníc. Toto centrum je centrom pre trestné stíhanie s vojenskou podporou, ktoré zriadilo sedem členských štátov: Spojené kráľovstvo, Francúzsko, Španielsko, Írsko, Holandsko, Taliansko a Portugalsko. Služby centra sú k dispozícii aj ktorémukoľvek inému členskému štátu.

Cieľom centra je odstrániť nezákonný obchod so zakázanými látkami po mori alebo vzdušnou cestou cez Atlantický oceán do Európy a západnej Afriky.

Tento cieľ by bolo možné dosiahnuť prostredníctvom intenzívnejšieho zbierania, výmeny a analýzy informácií a prostredníctvom optimálneho využitia námorných a vzdušných zariadení členských štátov.

Medzi prioritné úlohy Rady by mala tiež patriť posilnená hraničná kontrola a zhromažďovanie a výmena utajovaných informácií o cestách využívaných na pašovanie drog.

 
  
MPphoto
 
 

  Jim Higgins (PPE-DE). – Vážený pán predsedajúci, keďže miera užívania drog sa zvyšuje spolu s rozširovaním dostupnosti drog, je zrejmé, že bezpečnostné orgány nie sú schopné zastaviť dodávky drog prichádzajúce najmä z Južnej Ameriky.

Pán úradujúci predseda Rady, spomenuli ste pobrežné hliadky, ste si vy a Rada vedomí skutočnosti, že v prístavoch a na letiskách na pobreží Atlantického oceánu na západe Írska je inšpektor v službe len občas? Je tam len jedna loď. A je zjavné, že Írsko sa využíva ako brána vývozu drog do iných členských štátov – do vašej vlastnej krajiny a iných krajín Európskej únie. Znepokojuje vás a Radu táto situácia?

 
  
MPphoto
 
 

  Janez Lenarčič, úradujúci predseda Rady. (SL) Ďakujem pánovi Higginsovi za jeho dodatočnú otázku. Chcel by som zdôrazniť, že Európska rada je skutočne touto situáciou znepokojená a bude aj naďalej, kým bude existovať obchod s drogami.

Pokiaľ ide o Írsko, chcel by som zdôrazniť, ako som uviedol už skôr, že Írsko je jednou z tých krajín, ktoré v septembri minulého roku zriadili Námorné centrum operácií a analýz – narkotiká (MAOC–N). Jeho presným cieľom je odstránenie nezákonného obchodu so zakázanými látkami, ku ktorému dochádza prostredníctvom tejto cesty, teda námornou alebo vzdušnou cestou cez Atlantický oceán do Európy alebo západnej Afriky.

A teda vzhľadom na nedávne založenie tohto centra, očakávam, že v budúcnosti bude aktívnejšie a predsedníctvo bude podporovať tento rozvoj, pričom poskytne povzbudenie prostredníctvom vplyvu, ktorý má k dispozícii.

 
  
MPphoto
 
 

  Reinhard Rack (PPE-DE).(DE) Vážený pán minister, rozšírenie oblasti, na ktorú sa vzťahujú Schengenské dohody minulý rok v decembri spôsobilo obavy mnohých občanov EÚ, ktorí sa domnievajú, že sa už nemôžu tešiť takej úrovni ochrany, na akú boli zvyknutí. Dá sa povedať, že po rozšírení schengenského priestoru dosiahla spolupráca medzi policajnými orgánmi členských štátov v rozšírenom priestore očakávané výsledky?

 
  
MPphoto
 
 

  Janez Lenarčič, úradujúci predseda Rady. (SL) Ďakujem, pán Rack, za vašu doplňujúcu otázku.

Je dôležité si uvedomiť, že k rozšíreniu schengenského priestoru nedošlo automaticky, samovoľne, či mimovoľne. Došlo k nemu po tom, čo boli ukončené rozsiahle prípravy vo všetkých členských štátoch, ktoré sa hodlali stať súčasťou schengenského priestoru. Došlo k nemu, keď zodpovedné orgány EÚ a inštitúcie EÚ tieto prípravy starostlivo zhodnotili.

A len potom, ako sa potvrdilo, že sa zaviedla primeraná kontrola na budúcich vonkajších hraniciach rozšíreného schengenského priestoru, mohlo dôjsť k rozšíreniu.

Chcel by som osobitne zdôrazniť, že vzhľadom na to, že obavy občanov berieme vážne, je, samozrejme, nevyhnutné informovať ich o tom, že neexistujú objektívne dôvody, aby sa niečoho obávali.

Opakujem, že k rozšíreniu schengenského priestoru nedošlo len tak. Došlo k nemu po dôkladných prípravách a po tom, ako bolo dôkladne preverené, či sú splnené technické a bezpečnostné podmienky, a keďže splnené boli, môžeme dnes poskytnúť záruky toho, že bezpečnosť vonkajších hraníc rozšíreného schengenského priestoru je v dobrých rukách.

 
  
MPphoto
 
 

  Predsedajúci.

Otázka č. 7, ktorú predkladá Marie Panayotopoulos-Cassiotou (H-0281/08)

Vec: Boj proti chudobe

Ako vníma Rada vývoj záruk na minimálne dôstojné životné a pracovné podmienky zahŕňajúce plnú a produktívnu zamestnanosť európskych občanov a obyvateľov EÚ, ako prostriedkov na boj proti chudobe, najmä chudobe detí?

 
  
MPphoto
 
 

  Janez Lenarčič, úradujúci predseda Rady. (SL) Ďakujem vám otázku, ktorú predložila pani Panayotopoulos-Cassiotouová.

Zamestnanosť a boj proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu predstavujú najväčšie výzvy pre Európsku úniu a jej členské štáty. Chcel by som však zdôrazniť, že zamestnanosť, ako aj sociálna politika, patria do právomoci členských štátov a Európska únia podporuje a dopĺňa ich činnosť v tejto oblasti.

Z tohto dôvodu musia členské štáty vyvinúť najvhodnejšiu kombináciu politík, pričom zohľadnia svoju hospodársku a sociálnu situáciu a svoju situáciu v oblasti zamestnanosti.

Dovoľte mi spomenúť niektoré opatrenia EÚ, ktoré boli v tejto oblasti prijaté a ktorých cieľom je, ako som už uviedol, podporiť a doplniť politiky, ktoré patria do právomoci členských štátov, ktoré ich vykonávajú.

V prvom rade právne predpisy EÚ upravujú veľké množstvo záležitostí týkajúcich sa zamestnanosti vrátane voľného pohybu pracovnej sily, informovania a poradenstva, pracovných podmienok a opatrení zameraných na boj proti diskriminácii.

V druhom rade sú to nástroje, akými sú napríklad usmernenia pre zamestnanosť, integrované odporúčania a spoločné zásady týkajúce sa flexiistoty a politické smerovania členských štátov pri transpozícii a vykonávaní ich politík.

Po tretie, a tiež v rámci otvorenej metódy koordinácie, preukázali členské štáty pevný politický záväzok k výmene informácií a skúseností, z ktorých sa vzájomne môžu poučiť. Otvorená metóda koordinácie prispela k tomuto procesu prostredníctvom zavedenia spoločných ukazovateľov, podpory štúdií a vzájomných prieskumov a prostredníctvom užšej spolupráce na úrovni EÚ.

V súvislosti s právami pracovníkov a zlepšením pracovných podmienok európske právne predpisy, okrem iného, upravujú pohyb pracovníkov, slobodu informovania a konzultácií, pracovné podmienky vrátane pracovného času, zdravia a bezpečnosti pri práci a opatrenia zamerané na boj proti diskriminácii, ktoré obsahujú aj opatrenia pre rodovú rovnosť.

Dovoľte mi zdôrazniť, že v článku 137 zmluvy sa stanovuje, že ustanovenia tohto článku sa nevzťahujú na mzdy. Znamená to, že Európska únia nie je oprávnená stanoviť minimálnu mzdu, ani nie je oprávnená harmonizovať výšku minimálnej mzdy medzi členskými štátmi.

V rámci otvorenej metódy koordinácie, o ktorej som už hovoril, sa členské štáty v skutočnosti podporujú k tomu, aby poskytli vhodné minimálne normy. Rozhodnutie o normách – type a úrovni nárokov – patria do výlučnej právomoci členského štátu.

Vzhľadom na skutočnosť, že situácia sa v členských štátoch rôzni, nevidíme dôvod na to, aby sme určovali spoločné normy. Musíme mať na mysli, že v priestore Európskej únie čelia mnohé členské štáty problémom, akými sú dostupnosť finančných prostriedkov, zadlženosť a udržateľnosť systémov sociálneho zabezpečenia. Bolo by preto neisté určovať alebo stanovovať spoločné normy v týchto oblastiach.

Všetky tieto skutočnosti nasvedčujú tomu, že členské štáty by mali starostlivo plánovať a diskutovať o otázke minimálnych noriem a týmto spôsobom prispieť k odstraňovaniu chudoby.

Pani Panayotopoulos-Cassiotouová vo svojej otázke uvádzala konkrétne chudobu detí. Deti sú konfrontované s chudobou v domácnostiach, kde rodičia nie sú zamestnaní, v domácnostiach, kde je miera zamestnanosti nízka a rodinný príjem nepostačujúci, respektíve tieto deti žijú v podmienkach, v ktorých príjem nepostačuje na odstránenie chudoby.

Z tohto dôvodu vykonávanie vyvážených a integrálnych stratégií zameraných na aktívne začlenenie, aspoň do určitej miery, skutočne prispieva k podpore dobrých životných podmienok detí a mladých ľudí.

Ďakujem.

 
  
MPphoto
 
 

  Marie Panayotopoulos-Cassiotou (PPE-DE).(EL) Vážený pán predsedajúci, ďakujem zástupcovi Rady za jeho odpoveď na moju otázku o zabezpečení prijateľných noriem pre dôstojné pracovné a životné podmienky. Dôstojná práca je cieľom svetového spoločenstva OSN pod záštitou Medzinárodnej organizácie práce (ILO), ako aj EÚ. V každom prípade sme v tejto oblasti prijali uznesenie.

Ako Rada hodlá zaviesť tieto dôstojné pracovné a životné podmienky pre občanov, najmä pre deti?

 
  
MPphoto
 
 

  Janez Lenarčič, úradujúci predseda Rady. (SL) Veľmi pekne vám ďakujem za dodatočnú otázku.

Rovnako aj v prípade tohto uznesenia sa musí zobrať na vedomie skutočnosť, že táto oblasť patrí do právomoci členských štátov. Rada sa môže vyjadriť len vo všeobecnosti. Samozrejme, že podporuje členské štáty, aby dodržiavali všeobecné ustanovenia obsiahnuté v spomínanom uznesení alebo v normách, ktoré podporuje Medzinárodná organizácia práce. Všetky členské štáty EÚ sú tiež členmi Medzinárodnej organizácie práce.

Ďakujem.

 
  
MPphoto
 
 

  Emanuel Jardim Fernandes (PSE).(PT) Súhlasíme s cieľmi alternatívnych zdrojov energie, ale je zrejmé, že potravinový problém a problém hladu, ktoré narastajú, nechávajú mnohých ľudí na pochybách, či sú biopalivá tým správnym krokom. Moja otázka znie, či ste schopní popritom, ako sa dohodneme na tom, že je potrebné pokročiť v oblasti alternatívnych energií, verejne vyhlásiť a ubezpečiť našich občanov, že touto cestou sa nezvyšujú ceny potravín a nenarastá objem svetového hladomoru.

 
  
MPphoto
 
 

  Janez Lenarčič, úradujúci predseda Rady. (SL) Ďakujem za vašu dodatočnú otázku.

Otázka vyšších cien potravín je, samozrejme, veľkým problémom a z tohto dôvodu fórum na vysokej úrovni tiež usporiadalo diskusiu na túto tému. Európska rada je pripravená urobiť všetko, čo je v jej silách, aby účinne riešila problém vyšších cien potravín. Na tieto účely však musíme v prvom rade zistiť príčiny, prečo ceny potravín stúpajú, a týchto dôvodov je pravdepodobne veľmi veľa.

Existuje mnoho rôznych faktorov, ktoré spôsobujú zvyšovanie cien potravín, a preto k nim Rada pristupuje prostredníctvom rôznych orgánov. Nedávno o tejto otázke diskutovala v Rade pre poľnohospodárstvo a rybné hospodárstvo, ktorá prijala určité usmernenia, ktoré by mali prispieť k spomaľovaniu rastu cien potravín.

Nedávno sa v tejto rokovacej sále spomínali biopalivá ako jeden z týchto faktorov, o ktorých sa predpokladá, že prispievajú k zvyšovaniu cien potravín. Možný vplyv biopalív je všeobecne známou skutočnosťou, a preto sa intenzívne pracuje na vývoji takzvaných kritérií udržateľnosti pre výrobu paliva. Medzi týmito kritériami udržateľnosti sú, samozrejme, aj kritéria sociálneho vplyvu, ktoré sa musíme snažiť zohľadniť.

Táto činnosť ešte nie je ukončená, ale intenzívne pokračuje. Chcel by som však zdôrazniť, že vplyv biopalív ako faktora zvyšujúceho ceny patrí s veľkou určitosťou medzi menej významné faktory a že existuje množstvo iných faktorov, ktoré sú významnejšie, pričom Rada ich vo veľkej miere zohľadňuje.

Ďakujem.

 
  
MPphoto
 
 

  Predsedajúci.

Otázka č. 8, ktorú predkladá Robert Evans (H-0283/08)

Vec: Ľudské práva na Kube

Vo februári 2008 podpísala kubánska vláda dva právne pakty z Všeobecnej deklarácie ľudských práv v priestoroch Organizácie Spojených národov v New Yorku. V týchto právne záväzných paktoch sa Kuba zaväzuje k tomu, že svojim občanom umožní „slobodu prejavu a združovania a právo cestovať“.

Vzhľadom na tento pozitívny krok zo strany Kuby a nedávne marcové konštruktívne návštevy komisára Louisa Michela na Kube k akým krokom pristupuje Rada, s cieľom normalizovať vzťahy s kubánskou vládou? Aký nátlak vyvinie Rada na Kubu, aby spĺňala svoje medzinárodné záväzky?

 
  
MPphoto
 
 

  Janez Lenarčič, úradujúci predseda Rady. (SL) K otázke, ktorú predložil pán Evans by som chcel uviesť nasledovné.

Európska únia uvítala skutočnosť, že Kuba podpísala Medzinárodný pakt OSN o občianskych a politických právach a Medzinárodný pakt o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach.

Vo svojom vyhlásení zo 4. marca tohto roku predsedníctvo zhodnotilo podpísanie týchto dvoch paktov Kubou ako pozitívne. Keďže Kuba sa stala signatárom týchto právne záväzných medzinárodných nástrojov prijala, samozrejme, záväzky, ktoré pre ňu z týchto dokumentov vyplývajú.

Predsedníctvo povzbudilo Kubu, aby pokračovala v takýchto pozitívnych krokoch a aby ďalej zintenzívňovala spoluprácu s medzinárodnými štruktúrami v oblasti ochrany ľudských práv. Európska únia bude starostlivo sledovať vykonávanie týchto právne záväzných záväzkov k ľudským právam, ktoré prijala Kuba.

Vo svojich záveroch týkajúcich sa Kuby, ktoré boli prijaté v júni 2007, Európska rada vyzvala kubánsku vládu, aby realizovala politické a hospodárske reformy, ktoré sú nevyhnutné na skvalitnenie každodenného života kubánskych občanov. Európska únia uznáva právo Kubáncov na to, aby sa sami rozhodli o svojej budúcnosti. Európska únia je pripravená poskytnúť ďalšiu konštruktívnu podporu budúcemu rozvoju vo všetkých oblastiach kubánskej spoločnosti vrátane opatrení v rámci rozvojovej spolupráce.

Európska únia však naďalej pripomína kubánskym orgánom ich osobitné záväzky k presadzovaniu a dodržiavaniu ľudských práv a slobôd svojich občanov.

V Európskej rade prebiehajú ďalšie diskusie o možnostiach opätovného otvorenia všeobecného a otvoreného dialógu s Kubou v súlade so závermi, ku ktorým sa dospelo v júni minulého roku. To, či sa tento dialóg naozaj začne, však závisí aj od Kuby a od toho, či je pripravená prijať návrh na politický dialóg.

Predsedníctvo vyzýva Kubu, aby pristúpila k ďalšiemu významnému kroku a aby ratifikovala obidva pakty Organizácie Spojených národov bez výhrad, ktoré by oslabili ich charakter a účinnosť.

Ďakujem.

 
  
MPphoto
 
 

  Richard Howitt (PSE). – Ďakujem úradujúcemu predsedovi Rady za ďalšiu výzvu. Zaujímalo by ma, vzhľadom na zmeny v kubánskej vláde, či si on a Rada všimli nejaké zmeny a nárast záujmu Kubáncov o vstup do otvoreného politického dialógu, ktorý spomínal? Rovnako by ma zaujímalo, či sa môže vyjadriť k súčasným diskusiám, ktoré prebiehajú v Spojených štátoch a k diskusiám, ktoré sa nepochybne vedú medzi Radou a Spojenými štátmi v rámci našich transatlantických vzťahov. Všimli ste si nejakú zmenu politiky, ktorá by mohla stimulovať ďalšie skvalitnenie situácie v oblasti ľudských práv na Kube?

 
  
MPphoto
 
 

  Janez Lenarčič, úradujúci predseda Rady. (SL) Veľmi pekne vám, pán Howitt, ďakujem za dodatočnú otázku.

Nemôžem povedať, že by sme si všimli nejaké významné zmeny, napriek tomu si uvedomujeme, že tu existuje potenciál zmeny a potenciál novej kapitoly vo vzťahoch medzi Európskou úniou a Kubou. Budeme o tom diskutovať aj na jednom z najbližších zasadnutí Rady pre všeobecné záležitosti a vonkajšie vzťahy.

Dúfame, že tento potenciál bude využitý a že sa zmeny stanú skutočnosťou. Napriek tomu, a to opakujem, všetko v prvom rade závisí od Kuby.

Ďakujem.

 
  
MPphoto
 
 

  Zita Pleštinská (PPE-DE).(SK) Vítam prepustenie štyroch väzňov svedomia, rovnako aj podpis Kuby pod dve medzinárodné dohody o ľudských právach OSN z 28. februára 2008. V kubánskych väzniciach však stále zostáva minimálne 58 ľudí výhradne za uplatňovanie ich základných práv. Čo môže Rada urobiť pre väzňov svedomia z marcovej sedemdesiatpäťky v zmysle týchto dvoch dohovorov o ľudských právach OSN? Verím, že Rada vyzve predstaviteľov Kuby na preskúmanie všetkých prípadov disidentov nezávislým a nestranným súdom a pokúsi sa o ich prepustenie.

 
  
MPphoto
 
 

  David Martin (PSE). – Bol som mierne sklamaný vašou odpoveďou, pretože sa domnievam, že Kubánci preukazujú skutočnú vôľu pokročiť ďalej a že zmena vo vláde je zmenou v dôraze, pokiaľ ide o kubánsky prístup k vonkajšiemu svetu. Bolo by veľkou škodou, keby EÚ nevyužila túto príležitosť a nechopila sa šance otvoriť seriózny dialóg s Kubou. Nevyvíjajme ďalší nátlak na Kubu, aby pristupovala na ústupky, začnime s EÚ, ktorá s Kubáncami spolupracuje.

 
  
MPphoto
 
 

  Janez Lenarčič, úradujúci predseda Rady. (SL) V prvom rade by som sa chcel vyjadriť k otázke, ktorú položila pani Pleštinská.

Je pravdou, že počet politických väzňov sa znížil a Európsku úniu to teší. Európska únia však bude naďalej požadovať od kubánskych orgánov, aby prepustili všetkých politických väzňov. V prvom rade, pretože Kuba je členom Rady pre ľudské práva OSN a, samozrejme, z tejto skutočnosti pre ňu vyplývajú isté záväzky. Niet pochýb o tom, že otázky súvisiace s ľudskými právami budú jednými zo základných prvkov nášho dialógu s Kubou.

A tu by som chcel prejsť k poznámke pána Martina. Môžem ho ubezpečiť, že predsedníctvo alebo Rada nepríde o žiadnu príležitosť na obnovenie dialógu, ak sa takáto príležitosť naskytne. Samozrejme, do predmetu tohto dialógu budú musieť byť bezpodmienečne zahrnuté otázky týkajúce sa situácie v oblasti ľudských práv a dúfame, že Kuba príjme takýto návrh na otvorenie dialógu.

Ďakujem.

 
  
MPphoto
 
 

  Bernd Posselt (PPE-DE).(DE) Vážený pán predsedajúci, vyvádza ma z miery spôsob, akým Rada môže odísť bez mihnutia oka. Som poslancom tohto Parlamentu už veľmi dlho. Hodina otázok pre Radu sa obyčajne začínala o 21.00 hod. a Rada s nami zostala do pol jedenástej. Potom Rada požiadala, aby sa hodina otázok presunula na 18.00 hod. alebo 19.00 hod a my sme sa podriadili jej prianiu. To bola naša prvá chyba. Odvtedy sa hodina otázok vždy začína neskôr a zástupcovia Rady musia odísť úderom siedmej, presní ako hodinky. Nie je to chybou slovinského predsedníctva, ide o všeobecný problém, ktorý musíme prediskutovať s Radou. Na pol roka môžu zástupcovia Rady určite pobudnúť v tomto krásnom meste, Štrasburgu, do štvrtka a môžu nám byť k dispozícii aj počas stredajších večerov.

 
  
MPphoto
 
 

  Predsedajúci. − Vašu poznámku si poznamenávam. Dnes sme začali presne o 18.00 hod. Rokovanie sa teda nezačalo neskôr. V každom prípade Rada požiadala o slovo a môže hovoriť.

 
  
MPphoto
 
 

  Janez Lenarčič, úradujúci predseda Rady. (SL) Vážený pán predsedajúci, ďakujem vám za slovo.

Chcel by som pánovi Posseltovi povedať, že Rada rešpektuje a bola konfrontovaná rozhodnutiami, ktoré prijal Európsky parlament, samozrejme, po konzultácii s Radou. Prijalo sa však rozhodnutie, že hodina otázok bude trvať hodinu a dnes sa začala načas. Rovnako sa rozhodlo, že tradične bude hodina otázok bývať v stredu medzi 18.00 a 19.00 hod. Rada sa prispôsobila, aby tieto podmienky splnila a rešpektuje ich a bude ich rešpektovať aj v budúcnosti.

Ďakujem.

 
  
MPphoto
 
 

  Bernd Posselt (PPE-DE).(DE) Vážený pán predsedajúci, dovoľte mi informovať Radu, že hodina otázok obyčajne trvá hodinu a pol. Keď sa sťažujeme predsedníctvu, vždy dostaneme odpoveď, že hodina otázok, ktorá trvá len hodinu, je výnimkou. Výnimka sa teraz uplatňuje vždy.

 
  
MPphoto
 
 

  Predsedajúci. − Vážený pán Posselt, ide o záležitosť, o ktorej musí rozhodnúť konferencia predsedov. Nejde o to, či s tým súhlasím ja alebo nie. Chcel by som, aby sme mali viac času, ale musíme dodržiavať rozhodnutie konferencie predsedov. V každom prípade som si vaše kritické poznámky poznamenal a odovzdám ich konferencii predsedov.

 
  
  

Otázky, ktoré neboli zodpovedané pre nedostatok času, budú zodpovedané písomne (pozri prílohu).

Týmto končím hodinu otázok.

(Rokovanie bolo prerušené o 19.05 hod. a pokračovalo o 21.00 hod.)

 
  
  

PREDSEDÁ: PÁN SIWIEC
podpredseda

 
Právne upozornenie - Politika ochrany súkromia