Doslovný zápis z rozpráv

Streda, 21. mája 2008 - Štrasburg

16. Strednodobé hodnotenie priemyselnej politiky: príspevok k Stratégii EÚ pre rast a zamestnanosť (rozprava)

  Predsedajúci. − Ďalším bodom je správa (A6-0167/2008), ktorú predložila pani Jordan Cizeljová v mene Výboru pre priemysel, výskum a energetiku o strednodobom hodnotení priemyselnej politiky: príspevok k Stratégii EÚ pre rast a zamestnanosť (2007/2257(INI)).

  Romana Jordan Cizelj, spravodajkyňa. − (SL) Novinky týkajúce sa formulácie lisabonskej stratégie našli medzi európskymi občanmi veľkú odozvu.

Skoro sme si uvedomili, že stanovené ciele boli z časového hľadiska príliš ambiciózne, ale samotná myšlienka bola zverejnená a predložená Európe a svetu. V roku 2005 sme ju mierne upravili, keď bola pripravená nová lisabonská stratégia, ktorá bola stále ambiciózna, ale oveľa realistickejšia. V tom čase Komisia tiež pripravila integrovaný prístup v oblasti priemyselnej politiky.

V súčasnosti hodnotíme, aký pokrok sa dosiahol a akým spôsobom je potrebné pokračovať ďalej. Napriek tomu, že priemyselná politika patrí do právomocí členských štátov, európske opatrenia, podpora rozvoja a hospodárskeho rastu majú v tejto oblasti významný vplyv. Priemysel stimuluje vytváranie spoločnosti založenej na vedomostiach, čo stimuluje výskum, vývoj a inovácie, a zároveň je aj spotrebiteľom výsledkov týchto činností.

Keď sa rozhodujeme o iniciatívach na európskej úrovni, musíme zohľadňovať len prioritné oblasti spoločných činností. A teda, čo má skutočne význam? Ktoré témy pokladá Európsky parlament za prioritné?

Chcela by som povedať, že vítame správu Komisie o činnosti, ktorá bola vykonaná a zdôrazňujeme prioritné oblasti našich budúcich činností.

V prvom rade sú prioritnými oblasťami nepochybne zmena klímy a trvalo udržateľný rast. Záväzky týkajúce sa významného obmedzenia objemu emisií skleníkových plynov sa nevzťahujú len na energetiku a dopravu. Majú veľký vplyv aj na priemysel, bez čoho nie je rozvoj tzv. nízkouhlíkovej spoločnosti možný. Trvalo udržateľný priemyselný rozvoj preto vyžaduje koordináciu, konzistentnosť a súlad.

Musíme sa sami seba opýtať, akú podporu vyžaduje priemysel na účely vývoja ekologickejších technológií. Ako ho môžeme podporiť k využívaniu účinnejších technológií? Aké sú správne mechanizmy na to, aby sme sa vyhli poškodeniu konkurencieschopnosti alebo výberu pre spotrebiteľov? Ako sa zachováme za hranicami Únie?

Naším cieľom je zamedzovať globálnemu otepľovaniu, a preto nie je presúvanie technológie produkujúcej veľký objem emisií do tretích krajín prijateľné. Zmena klímy je pre európske hospodárstvo príležitosťou, a nie hrozbou.

Ďalšou prioritnou oblasťou musí byť zabezpečenie prírodných surovín a starostlivosť o zodpovedné nakladanie s prírodnými zdrojmi. Činnosť členských štátov, ktorá nebola harmonizovaná, môže viesť k rivalite a v dlhodobejšom horizonte môže oslabiť vnútroštátne hospodárstva. Z tohto dôvodu očakávam, že Európa bude konať sústredene, pričom využije silnú medzinárodnú zložku.

Pred nami je ešte veľmi veľa práce, aby sme vytvorili prijateľnejšie prostredie pre malé a stredné podniky. Európa sa im skutočne otvorí, len ak nebudú konfrontované novými, rozdielnymi a komplikovanými postupmi a prekážkami v každom členskom štáte.

Preto očakávam viac jednotnosti, harmonizácie a znižovania administratívneho zaťaženia na európskej, ako aj na vnútroštátnej úrovni. Očakávam opatrenia, ktoré poskytnú ešte väčší stimul pre osobnú iniciatívu. Zároveň očakávam zmeny v európskom hodnotovom systéme vedúce k podpore európskej spoločnosti k preberaniu väčšieho rizika.

Európska spoločnosť oceňuje prijímanie a vytváranie nových poznatkov, výskumu a inovácie. Právny rámec sa tomu musí prispôsobovať. Musíme sformulovať primerané postupy na ochranu práv duševného vlastníctva. Tieto musia byť európske a prijaté v rozumne rýchlom čase. Nevyhnutné finančné prostriedky by nemali byť prekážkou činnosti, pričom mám na mysli takzvaný patent Spoločenstva.

Vážené dámy a páni, pán komisár, uviedla som len niekoľko priorít, ktoré sú predložené v našej správe. Teraz sa budem tešiť na ďalšiu diskusiu, ktorá, ako som si istá, bude produktívna a vyzývam vás, aby ste prezentovali svoje stanoviská, ktoré podobne ako vaše pozmeňujúce a doplňujúce návrhy vo výraznej miere prispejú k hodnote tejto správy.

Ďakujem.

  Günter Verheugen, podpredseda Komisie. − (DE) Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, pred tromi rokmi sme modernizovali priemyselnú politiku EÚ a vytvorili sme z nej základný kameň našej celkovej hospodárskej stratégie.

Dnes môžeme povedať, že to bolo správne rozhodnutie. Európsky priemysel je schopnejší, pokiaľ ide o ochranu svojho podielu na trhu. Vynikajúce výkony európskeho priemyslu v oblasti vývozu prispievajú k makroekonomickej stabilite, dokonca aj v kritických obdobiach.

Na základe strednodobého hodnotenia sme vám predložili časový plán a pracovný plán na najbližšie roky. Chcel by som vás požiadať, aby ste tento plán podporili. Chcel by som poďakovať pani Jordan Cizeljovej za vypracovanie tejto správy a pochopíte, prečo ma skutočne potešila a chcel by som vyjadriť potešenie aj nad tým, že táto správa je nám tak veľmi naklonená a poskytuje nám takú výraznú podporu. Podobne ako ja aj spravodajkyňa vidí hlavné funkcie priemyselnej politiky vo vytváraní správnych podmienok pre podniky, čím sa Európska únia stáva trvalo udržateľnou atraktívnou lokalitou pre priemyselné odvetvia a čím sa posilňuje naša priemyselná základňa, vďaka čomu by sme mali aj my v budúcnosti disponovať dostatočne kvalitnými a bezpečnými pracovnými miestami vo výrobe. Priemyselná politika 21. storočia sa už vôbec nepodobá na to, čo sa kedysi nazývalo priemyselnou politikou. Dovoľte mi jasne zopakovať, že naša priemyselná politika vychádza z premisy, že naše podniky musia čeliť konkurencii a my ich nemôžeme ochraňovať pred touto konkurenciou a, samozrejme, to ani robiť nechceme.

Našou úlohou nie je chrániť priemyselné odvetvia. Našou úlohou je poskytnúť im podmienky, v ktorých môžu naplno rozvinúť svoj potenciál. Teší ma, že v správe Parlamentu sa nielen schvaľujú ciele našej priemyselnej politiky, ale aj metóda, ktorou sa ich snažíme dosiahnuť. Táto metóda je založená na kombinácii iniciatív viacerých odvetví s iniciatívami jedného odvetvia.

Určite existuje potreba konať v mnohých oblastiach, ktoré majú veľký vplyv na európsky priemysel ako celok. Dovoľte mi uviesť len tri príklady, konkrétne znižovanie administratívneho zaťaženia európskych podnikov, posilnenie ich inovačnej kapacity a podpora podnikateľskej kultúry. Na druhej strane tu existujú záležitosti, ktoré sa týkajú len jednotlivých odvetví.

Dovoľte mi pripomenúť, že sme zaviedli systém, v rámci ktorého sa zabezpečuje bezpečná výroba a uvádzanie chemických látok na trh v Únii. Len nedávno sme zaviedli komplexný balík opatrení zameraných na posilnenie európskeho obranného priemyslu a existuje tu aj ambiciózny program, ktorý bol prijatý len tento týždeň, zameraný na zjednodušenie právnych ustanovení upravujúcich odvetvie automobilového priemyslu.

A do tohto zoznamu príkladov by som mohol pridávať ďalšie. Všetky tieto záležitosti boli dosiahnuté v úzkom partnerstve nielen s priemyslom, ale aj so všetkými skupinami zainteresovaných strán. Pripisujem veľký význam skutočnosti, že sme to dosiahli spolu s Parlamentom, s odborovými zväzmi a s organizáciami pre životné prostredie a so spotrebiteľskými organizáciami v otvorených, transparentných a overiteľných procesoch.

Nesúhlasím s myšlienkou vytvárania priemyselnej politiky za zatvorenými dverami alebo v uzavretých miestnostiach. Európsky priemysel je dôležitým hnacím motorom inovácie v Európe a absolútne kľúčovým faktorom pri zabezpečovaní nášho postavenia v rámci svetového obchodu, a preto si jeho výsledky zasluhujú uznanie a chválu. Zasluhujú si opatrenia zamerané na posilnenie schopnosti európskeho priemyslu udržať si svoju výkonnosť v budúcnosti do čo najvyššej miery a zasluhujú si úsilie z našej strany vynaložené na riešenie výziev, ktorým budeme v blízkej budúcnosti čeliť. Tieto výzvy, samozrejme, vyplývajú z nazhromaždenia energie hospodárskej globalizácie – nemali by sme mať o nej žiadne ilúzie. To, čo sme mali možnosť vidieť doteraz, je len začiatok.

Rovnako je to aj v prípade technologickej zmeny a rýchlosti, v akej k nej dochádza, so všetkými dôsledkami na produktivitu, štruktúry a pracovné miesta a, samozrejme, aj v prípade neustále dôležitejšej otázky spôsobov, akými naše ciele v oblasti klímy a životného prostredia vplývajú na našu priemyselnú politiku. V tejto oblasti sú potrebné úpravy a budeme sa im v blízkej budúcnosti venovať.

Z tohto dôvodu je najbližšou najväčšou iniciatívou, ktorá bude predložená do konca tohto mesiaca, iniciatíva pre trvalo udržateľný priemyselný rozvoj, pre trvalo udržateľnú priemyselnú politiku a pre trvalo udržateľnú priemyselnú výrobu. Politickým cieľom je uplatňovať integrovaný prístup, ktorý zahŕňa politiku životného prostredia, zamestnanosti a priemyselnú politiku. Chceme silné hospodárstvo, bezpečné pracovnú miesta, nižšiu mieru energetickej závislosti a čisté životné prostredie. Cesta k dosiahnutiu týchto cieľov spočíva vo výrobkoch a postupoch, ktoré sú inovatívne a určené na pokrytie budúcich potrieb, v nižšej miere znečistenia životného prostredia v Európe a vo väčšej podpore iných regiónov v ich zásadnom úsilí vyrovnať sa so zmenou klímy za pomoci modrenej technológie vyrobenej v Európe. Touto cestou sme sa rozhodli ísť v rámci našej priemyselnej politiky.

Okrem toho sme tiež začali s novými iniciatívami týkajúcimi sa priemyselných zoskupení a skúšobných trhov. Predstavil by som vám akčný plán na normalizáciu a preskúmal by som spôsoby, akými priemysel môže dosiahnuť kvalitnejšie a konkurencieschopnejšie služby. Boli spustené dve nové iniciatívy pre jednotlivé odvetvia. Prvá sa zameriava na problémy typické pre potravinový priemysel, ktorý má dnes veľký význam, samozrejme, vzhľadom na rastúce ceny potravín, pričom druhá iniciatíva sa týka výziev, ktorým čelí ďalšie z európskych kľúčových priemyselných odvetví, konkrétne odvetvie elektrotechniky.

V konečnom dôsledku sa domnievam, že môžeme povedať, že naša priemyselná politika je na dobrej ceste smerujúcej k vytvoreniu správnych podmienok prosperovania európskych podnikov. Dovoľte mi zopakovať, že naším cieľom nie je zasahovať alebo uprednostňovať určité hospodárske subjekty, ani sa nesnažíme odbremeniť členské štáty od ich zodpovednosti. Naším cieľom je partnerstvo, optimálna koordinácia a spoločné dosiahnutie spoločných cieľov.

Sme v procese užšieho prepájania priemyselnej politiky Európskej únie s politikami členských štátov a teší ma, že Parlament tiež poskytol svoju podporu tomuto úsiliu.

  Jerzy Buzek, v mene skupiny PPE-DE. – (PL) Vážený pán predsedajúci, chcem zablahoželať pani Jordan Cizeljovej k vynikajúcej a veľmi komplexnej správe. Správa sa venuje všetkým oblastiam, ktorým by sa venovať mala. Rovnako by som chcel poďakovať pánovi Verheugenovi, podpredsedovi Európskej komisie, za vyhlásenie, ktoré nám práve predniesol a ktoré v jeho celistvosti podporujem. Chcel by som začať pripomenutím tomuto Parlamentu, že raz niekto povedal, že najlepšou priemyselnou politikou je žiadna priemyselná politika. Našťastie sme sa dostali ďalej a veci sa javia inak. Malo by sa pripomenúť, že lisabonská stratégia sa hlavne vzťahuje na priemyselnú činnosť. Týka sa výroby, výrobkov a konkurencieschopných výrobkov a týka sa všetkých podnikov, od malých a stredných podnikov po veľké koncerny. Domnievam sa, že existuje päť dôležitých bodov, ktoré sa vzťahujú na náš priemysel, od najmenších po najväčšie podniky. Tieto body tu už dnes boli spomenuté, ale ja by som ich chcel zdôrazniť.

Prvým je inovácia. V tomto prípade sa zjavne volá po výskume a vývoji, ale ten predstavuje samostatnú záležitosť, ku ktorej riešeniu Európska únia pristupuje vo svojom siedmom rámcovom programe, ako aj v národných programoch. Existuje tu však niekoľko veľmi dôležitých požiadaviek, konkrétne požiadavka na vytvorenie makroekonomických podmienok potrebných na zabezpečenie toho, aby inovácia spolu s novými technológiami bola na trhu úspešnejšia, ako napríklad štátna pomoc.

Druhou záležitosťou je vytvorenie vhodných podmienok na bankové operácie a podpora bánk k tomu, aby poskytovali úvery s vysokou mierou rizika, pretože inovácia v sebe riziko zahŕňa.

Po tretie musíme bojovať proti monopolom na našom trhu. V súčasnosti sa práve o tejto téme diskutuje v súvislosti s voľným trhom s energiami. Všetci si uvedomujeme, že ide o zložitú otázku. Napriek tomu musíme simultánne chrániť náš trh pred dampingom prichádzajúcim z krajín mimo Európskej únie.

Po štvrté musíme zjednodušiť právne predpisy a vykonávať zásadu lepšej právnej úpravy. Mali by sme podporiť všetky činnosti, ktoré v tejto súvislosti príjme Európska komisia a pán komisár Verheugen.

Po piate musíme vytvoriť základňu pre skutočnú solidaritu, pokiaľ ide o energie a suroviny. Bez nej totiž neexistuje priemyselný rozvoj. Okrem toho je potrebné na úrovni Únie zaviesť ďalekosiahlu normalizáciu a koordináciu politiky, ktoré by boli prepojené s politikami členských štátov.

Každý členský štát uplatňuje určitý spôsob koordinácie svojej regionálnej politiky na vnútroštátnej úrovni. Podobne by mala byť politika každého členského štátu koordinovaná zhora. Mojou záverečnou poznámkou je, že by sme mali uplatňovať ustanovenia týkajúce sa ochrany životného prostredia a ochrany klímy. Naším zámerom je aj naďalej zastávať vedúce miesto v tejto oblasti, ale v záujme nášho priemyslu musíme postupovať opatrne.

  Silvia-Adriana Ţicău, v mene skupiny PSE. – (RO) Chcela by som zablahoželať pani Cizeljovej a poďakovať jej za otvorenosť, ktorú počas prípravy tejto správy preukázala. Predložila som štyri pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré môžeme nájsť v odsekoch 18 a 27 tejto správy.

Chcela by som začať upozornením na potrebu zladenia priemyselného rozvoja so skvalitňovaním systémov sociálnej ochrany. Všetci zamestnanci pracujúci v priemysle by mali mať zabezpečené dôstojné pracovné podmienky. V odseku 18 správy pani Cizeljovej sa Európsky parlament domnieva, že priemyselný rozvoj je úzko prepojený s dostupnosťou efektívnej dopravnej infraštruktúry na európskej úrovni. Rozvinutá dopravná infraštruktúra umožní rozvoj priemyselných zón vrátane tých, ktoré sa nachádzajú mimo miest. Členské štáty môžu využívať fondy regionálneho rozvoja na vytvorenie priemyselných a technologických parkov vo vidieckych oblastiach, ktoré sú v blízkosti mestských aglomerácií.

Prostredníctvom ďalšieho pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu, ktorý som predložila, som požiadala Komisiu a členské štáty, aby podporovali a urýchlili realizáciu projektov, ktoré Európska rada vyhlásila za projekty európskeho záujmu pre energetickú bezpečnosť a diverzifikáciu zdrojov energií Európskej únie. V odseku 27 správy Európsky parlament upozorňuje na potrebu ďalších investícií do vzdelávania, odbornej prípravy a výskumu. Priemyselný rozvoj a konkurencieschopnosť európskych výrobkov závisia od kvality ľudských zdrojov a úrovne ich odbornej prípravy, ako aj od inovácií obsiahnutých v nových výrobkoch.

Bohužiaľ, na úrovni Európskej únie, a to napriek programom Spoločenstva pre výskum a finančné prostriedky vyčlenené na tieto programy, sa do aplikovaného výskumu investuje len veľmi málo a platí to najmä pre malé a stredné podniky. Tieto čelia ťažkostiam pri poskytovaní spolufinancovania, ktoré je požadované na účely ich účasti na rámcovom programe pre výskum. V tejto súvislosti sa domnievam, že bankový systém by mohol pripraviť finančné nástroje, ktoré by uľahčili účasť malých a stredných podnikov na rámcových programoch pre výskum.

  Jorgo Chatzimarkakis, v mene skupiny ALDE. – (DE) Vážený pán predsedajúci, pán komisár, dovoľte mi začať vyjadrením poďakovania Romane Jordan Cizeljovej, ktorá sa vo svojej správe naozaj venuje všetkým aspektom modernej priemyselnej politiky a zdôrazňuje osobitný význam vytvorenia správnych základných podmienok. Som jej za to veľmi vďačný. Na tejto správe sa nám dobre spolupracovalo.

Vo svojej dôvodovej správe ste, pani Jordan Cizeljová, vyhlásili, že vo všeobecnosti je priemysel v EÚ zdravý a dynamický. Áno, dokonca sme svedkami renesancie takzvaného starého hospodárstva (old economy). Ja osobne pochádzam z veľmi industrializovaného štátu. Nikto by si nikdy nebol pomyslel, že napríklad oceliarstvo začne znova náhle prosperovať. Predstavujeme energickú globálnu silu. Situácia v našom priemysle je silná a naša vlajková loď, euro, nám skutočne pomohla preplávať cez úžiny. Napriek tomu a napriek pevnej priemyselnej základni a obnovení investičnej činnosti v Európe si uvedomujeme, že vietor sa obracia. Rýchlosť technologických zmien je závratná. Otázkou je, akým spôsobom by sme k tomu všetkému mali pristupovať. Je skutočne pravý čas na to, aby sme vykonávali strednodobé hodnotenie našej priemyselnej politiky?

Bez surovín a lacnej pracovnej sily, ktorými nedisponujeme, sa dostaneme pod konkurenčný nátlak, ktorý nemusíme uniesť za predpokladu, že nebudeme kreatívni. Z tohto dôvodu by som chcel zagratulovať Komisii v prvom rade k tomu, že rok 2009 vyhlásila za Európsky rok kreativity a inovácie. Čo to však znamená? Inovácia, ako veľmi dobre vieme, musí byť oveľa efektívnejšia, aby dokázala pretransformovať vedomosti na bohatstvo. Zriadili sme Európsky inovačný a technologický inštitút, či aby som bol presnejší, čoskoro ho zriadime a tento predstavuje dobrý základ. Kreatívni ľudia vo svete však nielenže opúšťajú Európu, v súčasnosti odchádzajú už aj zo Spojených štátov. Mali by ste si prečítať knihu Richarda Floridu, v ktorej sa zamýšľa nad touto situáciou. Čo sa deje s triedou kreatívnych ľudí vo svete? Kreatívni ľudia sa usadia na miestach, ktoré spĺňajú tri kritériá, ktoré Florida nazýva troma t – technológia, talent a tolerancia. Otázkou je, či sa tieto tri t nachádzajú v dostatočnom množstve tu, v Európe. Domnievam sa, že sme prostredníctvom siedmeho rámcového programu a Európskeho inovačného a technologického inštitútu položili dobré základy, ale stále to nepostačuje. Musíme toho urobiť ešte oveľa viac. Na spomínané tri t je potrebné vyčleniť viac finančných prostriedkov. Zoskupenia sú dobrou iniciatívou. Je však dôležité, aby boli vybraté správne špecializácie. Iniciatíva zameraná na zoskupenia musí byť koherentná, rovnako ako aj celá priemyselná politika EÚ a musí byť primeraná a vyvážená.

V prípade automobilového priemyslu, samozrejme, môžeme konštatovať istý nedostatok konzistentnosti, uvedomujeme si, že v istých oblastiach priťahujeme skrutky až príliš. Súvisí to s našou politikou vo vzťahu k zmene klímy, z ktorej sa v čoraz väčšej miere stáva fanatická morálna krížová výprava, ktorá Európu núti vytvárať pravidlá v oblasti životného štýlu, ktoré občas zachádzajú priďaleko. Ako inak by bolo možné, že emisie CO2 z výfukov sa penalizujú dvadsaťštyrikrát prísnejšie než emisie z komínov? Musíme zabezpečiť, pán komisár Verheugen, aby bola politika EÚ koherentná. Nemôžeme predstavovať vedúci trh a vlastniť 80 % podiel svetového trhu s luxusnými vozidlami, a napriek tomu si ťahať koberec spod vlastných nôh presne v tomto istom segmente trhu. Musíme si dávať pozor na to, aby sme konali konzistentne.

  Mieczysław Edmund Janowski, v mene skupiny UEN. – (PL) Vážený pán predsedajúci, hodnota práce spravodajkyne si zasluhuje uznanie v plnej miere. V danom preskúmaní je prezentovaný povzbudivý obraz stavu mnohých priemyselných odvetví v Únii. Musíme však zohľadniť výzvy, ktorým naše Spoločenstvo čelí. Tieto výzvy súvisia najmä s tempom technologickej zmeny, najmä pokiaľ ide o nové materiály, s potrebou úspory energie a vody, s ochranou životného prostredia, ako aj s demografickou situáciou, ktorá ovplyvňuje pracovný trh. Musíme zlepšiť náš prístup k realizácii inovatívnych riešení vo všetkých oblastiach vrátane technickej a organizačnej, právnej a finančnej sfére. Súčasné právne, administratívne a byrokratické prekážky škodlivo vplývajú na konkurencieschopnosť našich priemyselných výrobkov. V tejto súvislosti je potrebné nastoliť otázku prechodu od myšlienky k výrobe, podobne ako téma patentov a európskych objavov. Musí sa vynaložiť všetko úsilie na navrhovanie riešení, ktoré budú prijateľné pre malé a stredné podniky, ako aj pre veľké podniky. Európske výrobky musia byť úspešné vďaka svojmu dizajnu, prevedeniu, vynikajúcej kvalite, kreativite a najlepším službám.

  Jacky Hénin, v mene skupiny GUE/NGL. – (FR) Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, jediným cieľom tejto správy a dnešných diskusií je jednoducho zakryť nápadnú realitu prevládajúcu v Európskej únii. Priemysel prechádza kritickým obdobím a škody, ktoré táto kríza pôsobí, sú vážne. Poskytnuté údaje sú v každom prípade neskutočné: 80 %, 73 %. Rovnako by sme ich mohli nahradiť miliardami eur, aby sme sa mohli každému pochváliť. Nikoho však neoklamú. Neslúžia ničomu inému len ukrytiu skutočného stavu.

Jednou z najväčších obáv priemyslu ako takého je, že jediná skutočnosť, ktorá zaváži je zisková marža. Ohrozený druh kapitánov priemyslu dnes nahradili monotónne hovoriace automaty. Nezáleží na tom, aké rozhodnutia sa prijímajú a aké následky majú pre ženy a mužov v Európe, zisk musí byť čo najvyšší a musí prísť hneď.

Veľmi dobre si uvedomujem, že niektorí ľudia mi povedia, že nikdy predtým priemysel toľko neinvestoval, nevyrábal, nevymieňal a nezarobil. Je to pravda, ale aký význam má obrovská finančná odmena, ktorá smeruje k hŕstke ľudí, keď väčšina trpí a hľadí na to, ako sa jej malé sny rozplývajú?

Nemôžeme nevidieť, že v tejto správe vôbec nefiguruje téma zamestnanosti, podobne ako koncepcie územného plánovania, potrieb obyvateľstva, zdaňovania a sociálnych záležitostí. Skutočnosťou je, že komerčný úspech hlavných priemyselných skupín v Európe dnes prispieva v historicky najnižšej miere k rozvoju EÚ. Veľké európske skupiny menia pôsobisko a premiestňujú sa do krajín, ktoré uplatňujú damping, pokiaľ ide o mzdy, sociálne zabezpečenie, zdravotníctvo, dane a životné prostredie, zatiaľ čo EÚ odmieta prijať priemyselnú politiku.

Takáto politika dusí aj malé a stredné podniky a povzbudzuje ich k tomu, aby robili presne to isté. Je to dôkaz, že to nie je…

(Predsedajúci prerušil rečníka)

  Predsedajúci. − Vážený pán Henin, časový limit sme nestanovili my, ale vaša skupina. Bohužiaľ, svoju minútu a tridsať sekúnd ste vyčerpali. A teda, ak chcete protestovať, pošlite námietku svojej skupine.

  Lambert van Nistelrooij (PPE-DE). – (NL) Európa správnym spôsobom stavia mnoho na udržanie a posilnenie konkurencieschopnosti a my vieme, akým spôsobom si máme udržať náš podiel na trhu v zásadných odvetviach, ako však práve povedal pán komisár, sme len v prvej vlne globalizácie. Skutočne musíme byť veľmi ostražití a pripravení.

A potom je tu otázka novej kombinácie výskumu, vývoja a výroby a predaja inovatívnych výrobkov spôsobom, ktorý je v konečnom dôsledku ziskový. V správe pani Jordan Cizeljovej sa skutočne zdôrazňujú správne záležitosti. Musíme odstrániť byrokraciu a v skutočnosti musíme viac diskutovať o väčšej účinnosti zákonov a právnych predpisov. V akčnom programe sa na to poskytuje prvotný stimul, ale chcel by som o to úprimne požiadať. Pre priemyselné odvetvia je ešte stále náročné zorientovať sa v typických európskych nástrojoch. Rámcový program pre konkurencieschopnosť a inovácie a siedmy rámcový program sú ústrednými nástrojmi riadenými z najvyššej úrovne, o ktorých Brusel rozhodol. Štrukturálne fondy sú na základe svojej povahy decentralizované. Všetky majú vlastné vstupné dvere, vlastné kritériá, viete ich pomenovať.

Chcel by som povedať, že by malo existovať lepšie prepojenie, väčšia koordinácia, väčší výber priorít a ich definícií, dokonca aj v rámci Európskej komisie. Potom by som videl výsledky v regiónoch. Videl by som, ako sa v úspešných odvetviach podniky zoskupujú. Minulý mesiac sme v mojom regióne zriadili úrad, miesto jednotného kontaktu, pre rôzne nástroje a takýto postup veci vyjasňuje.

Na záver by som chcel povedať, že fragmentácia a byrokracia sú nepotrebné. Potrebujeme vedieť, čo chceme a to tiež zvyšuje viditeľnosť pre podniky a verejnosť, čo je skutočne potrebné. Musia povedať, že Európa si dobre vybrala a správne realizovala svoj výber. V tejto súvislosti máme toho ešte veľa, čo by sme chceli.

  Bogusław Liberadzki (PSE). – (PL) Vážený pán predsedajúci, pán komisár, veľmi ma potešilo vyhlásenie, ktoré tu práve predniesol pán komisár. Chcel by som poukázať na tri body, ktoré v ňom uviedol. V prvom rade ste, pán komisár, zdôraznili, že musíme individualizovať náš prístup k určitým odvetviam dopravy. V druhom rade ste vyhlásili, že osobitné regióny vyžadujú väčšiu pomoc. A potom ste hovorili o záležitosti súvisiacej s inováciou.

Niektoré súčasti nášho priemyslu pôsobia na svetovej úrovni a iné na úrovni miestnej. Chcel by som spomenúť lodiarsky priemysel. Typicky sa toto priemyselné odvetvie spája s pobrežnými regiónmi. Ide však o jedno z odvetví, ktoré sa na svetovej úrovni borí s ťažkosťami. Táto kríza sa dotkla nielen Poľska, ale napríklad aj Malty spolu s inými členskými štátmi Európskej únie.

Pán komisár, zmluvy sú uzavreté na niekoľko rokov. Pred tromi rokmi nikto nepredpokladal, že hodnota dolára voči euru klesne. Rovnako nikto nepredpokladal, že hodnota dolára a eura klesne napríklad vo vzťahu k poľskému zlotému. Viedlo to k veľmi vážnym hospodárskym problémom. Žiadam vás, pán komisár, aby ste sa venovali ochrane európskeho lodiarskeho priemyslu prostredníctvom politiky Európskej únie, aby bolo možné zabezpečiť ochranu presne v rámci tejto globálnej situácie, v súvislosti s konkurenciou čínskych a indonézskych lodeníc. Som si istý, že toto je pre vás srdcovou záležitosťou, pán komisár, keďže ste držiteľom čestného doktorátu Univerzity v Štetíne.

  Danutė Budreikaitė (ALDE). – (LT) Vykonávanie priemyselnej politiky EÚ, ktorá patrí do právomocí členských štátov, čelí množstvu prekážok, ktoré jej bránia pri dosahovaní lepších výsledkov a vyššej miery konkurencieschopnosti. Zdôrazním len niektoré z nich, konkrétne právnu úpravu a trvalo udržateľný rozvoj.

Priemysel v Európe trpí nadmernou reguláciou a byrokraciou. Malé a stredné podniky podstupujú tohto utrpenia najviac vzhľadom na nezvládnuteľné administratívne zaťaženie.

Malé a stredné podniky predstavujú viac než 90 % všetkých podnikov. Sú známe svojou inováciou, dynamikou a flexibilitou a ich významnou úlohou, ktorú zohrávajú pri znášaní konkurenčného tlaku, ako aj pri tvorbe nových pracovných miest. Preto vyzývam Európsku komisiu a členské štáty, aby zaviedli hlavné zmeny a zjednodušili regulačné prostredie pre malé a stredné podniky.

Trvalo udržateľný rozvoj je horizontálnym rozmerom všetkých politík EÚ. V EÚ sa musíme snažiť o dosiahnutie prechodu k priemyslu, ktorý je založený na produkcii nízkeho objemu CO2 a na účinnom využívaní zdrojov, ktoré umožnia zníženie znečistenia životného prostredia, vývozu znečistenia do tretích krajín a vplyvu na zmenu klímy. Trvalo udržateľný rozvoj by mal vychádzať z nových technológií, a preto by sa malo skvalitniť financovanie vedeckého výskumu, keďže v tejto oblasti zaostávame za Spojenými štátmi a Japonskom. Napriek tomu by však mala byť znížená cena patentov, s cieľom rozšíriť inováciu.

Napriek tomu, že priemyselná politika patrí do vnútroštátnych právomocí, už skôr som naliehavo žiadala Komisiu, aby prebrala na seba výraznejšiu úlohu, najmä pri vypracúvaní štúdií a prognóz spolu s prípravou odporúčaní pre vlády týkajúcich sa oblastí, v ktorých je potrebné dosiahnuť konkurencieschopnosť, čo je veľmi dôležité vzhľadom na presúvanie výroby do tretích krajín. Preto vítam nové iniciatívy Komisie pre jednotlivé odvetvia v oblasti elektrotechniky a potravinového priemyslu, ktorých problémy sú v súčasnosti najakútnejšie.

  Zbigniew Krzysztof Kuźmiuk (UEN). – (PL) Vážený pán predsedajúci, rád by som upozornil na dve otázky, ktoré boli nastolené v rámci tejto diskusie. V prvom rade v dôsledku finančnej krízy a následnej hospodárskej krízy v Spojených štátoch, budú miery hospodárskeho rastu a zamestnanosti v rámci Európskej únie v roku 2008, ako aj v roku 2009, nižšie ako sa predpokladalo v prognózach. Táto skutočnosť môže spôsobiť vážne problémy, najmä vo vzťahu k fungovaniu malých a stredných podnikov.

V druhom rade Európska komisia stanovuje ambiciózne ciele v oblasti obmedzovania objemu emisií oxidu uhličitého v rámci európskeho priemyslu v čase, keď sa o iných krajinách vo svete dá povedať len toľko, že sú vo vzťahu k emisiám veľmi opatrné. V dôsledku tohto prístupu porastú náklady na výrobu v Európe, presne spolu so spomalením hospodárskeho rastu. Ďalší negatívny dôsledok pre činnosti európskej výroby sa týka rozdelenia objemu emisií oxidu uhličitého medzi jednotlivé členské štáty bez ohľadu na to, do akej miery niektoré z nich zaostávajú, pokiaľ ide o rozvoj. Vplyv na nové členské štáty je hrozivý, najmä v prípade osobitne citlivých hospodárstiev založených na uhlí, akým je napríklad hospodárstvo mojej krajiny. Zdá sa, že v správe, o ktorej tu dnes diskutujeme, sa tieto dve otázky vôbec nezohľadňujú, najmä pokiaľ ide o ich vplyvy na hospodársky rozvoj a zamestnanosť v Európe.

  Ilda Figueiredo (GUE/NGL). – (PT) Ústrednou témou tejto diskusie je priorita, ktorú je potrebné stanoviť na ochranu a podporu existujúcich priemyselných odvetví v rôznych členských štátoch, pričom sa zohľadňuje ich osobitná povaha, či už je to textilný, odevný a obuvnícky priemysel alebo automobilový, lodný alebo chemický priemysel alebo akékoľvek iné tradičné odvetvie alebo odvetvie nové, ktoré zahŕňa využívanie nových materiálov a inovatívnych technológií.

V rámci tejto priority sa nepožadujú len opatrenia na stimuláciu inovácie a účinnú podporu mikropodnikov, malých a stredných podnikov, ale aj stratégia pre medzinárodný obchod, v ktorej sa zohľadňuje súčasná situácia a priemyselné odvetvia existujúce v našich krajinách, ochrana zamestnanosti s právami, podpora rozvoja v našich regiónoch a sociálne začlenenie.

Nestačí vyhlásiť, že chceme priemysel, ktorý hľadí dopredu. Naliehavo potrebujeme preskúmať súčasnú situáciu a udeliť priemyselným odvetviam a ich sociálnemu vplyvu ústredné miesto v rozhodnutiach, ktoré sa musia prijímať vzhľadom na makroekonomické, finančné a obchodné politiky na úrovni Spoločenstva, ako aj na vnútroštátnej úrovni.

  Andrzej Jan Szejna (PSE). – (PL) Vážený pán predsedajúci, v rámci nového cyklu lisabonskej stratégie by sa mal klásť dôraz na priemyselnú politiku, pretože prosperujúci priemysel je veľmi dôležitý, pokiaľ ide o využitie hospodárskeho potenciálu Európskej únie v plnej miere. Je pravda, že priemyselná politika patrí vo veľkej miere do právomocí členských štátov. Napriek tomu je potrebná lepšia koordinácia medzi činnosťou na vnútroštátnej a európskej úrovni, s cieľom zabezpečiť účinnosť politických stratégií.

V novom akčnom pláne trvalo udržateľnej priemyselnej politiky by sa mali zohľadniť aspekty, akými sú lepšia právna úprava zameraná na zníženie administratívneho zaťaženia, ktoré je osobitne obmedzujúce pre malé a stredné podniky. Sú to však práve malé a stredné podniky, ktoré zohrávajú jednu z najdôležitejších úloh pri vytváraní hospodárskeho rastu a posilňovaní konkurencieschopnosti v Európe, prostredníctvom ich potenciálu pre inovácie, dynamiky a flexibility.

Environmentálne ciele, akými je znižovanie objemu emisií skleníkových plynov a zvyšovanie energetickej účinnosti, by sa tiež mali zobrať do úvahy. V konečnom dôsledku výhody vyplývajúce z realizácie inovačných riešení by mohli transformovať európsky priemysel na svetového lídra v oblasti ekologických a spoločensky prijateľných technológií, výrobkov a služieb.

  Czesław Adam Siekierski (PPE-DE). – (PL) Pán komisár, za európsku aktualizovanú priemyselnú politiku, nový prístup, zníženie počtu nariadení, zvýšenú mieru konkurencieschopnosti a inovácie vďačíme vám, pán komisár Verheugen. Chcem, aby toto bolo úplne jasné.

Všetci sa zhodneme na tom, že neprimerané množstvo nariadení, ktoré ovplyvňujú podniky, je potrebné obmedziť. Zahŕňa to znižovanie administratívnej záťaže, najmä pre malé a stredné podniky. Naše očakávania od priemyslu sú vysoké vzhľadom na požiadavky na kvalitu, environmentálne normy, znižovanie objemu emisií skleníkových plynov, úsporu energií a zabezpečenie vhodných pracovných podmienok. Všetko toto zvyšuje náklady. Zároveň chceme, aby boli vyrobené výrobky na trhu konkurencieschopnými. Ako to môžeme dosiahnuť? Je to vôbec možné?

Chcel by som dodať, že Únia a jej priemysel potrebujú vhodne odborne pripravených pracovníkov prispôsobených potrebám hospodárstva založeného na vedomostiach. Preto je nevyhnutné podporovať opatrenia zamerané na skvalitnenie ľudského kapitálu prostredníctvom všetkých typov odbornej prípravy a na financovanie investícií do rozvoja jednotlivcov.

  Silvia-Adriana Ţicău (PSE). – (RO) Chcela by som upozorniť na nedostatočnosť európskych fondov v oblasti podpory ambicióznych cieľov Európskej únie súvisiacich so zmenou klímy. Komisia predložila právne iniciatívy, ktoré by mohli mať významný vplyv na rôzne priemyselné odvetvia, opatrenia, ktoré nemajú príslušné miesto v rozpočte Únie.

Rovnako sa domnievam, že ambiciózna priemyselná politika musí ísť ruka v ruke s európskou stratégiou zamestnanosti. Voľný pohyb osôb, boj proti nezákonnému prisťahovalectvu a, predovšetkým, dodržiavanie práv všetkých európskych občanov môžu zabezpečiť spravodlivé pracovné podmienky. Dodržiavanie práv legálnych prisťahovalcov v členskom štáte rovnako zabezpečí ochranu práv všetkých pracovníkov v tomto členskom štáte a pomôže predísť sociálnemu dampingu.

  Bogusław Liberadzki (PSE). – (PL) Vážený pán predsedajúci, trúfam si prihlásiť sa ešte raz o slovo, keďže som si z predchádzajúceho príspevku ušetril niekoľko sekúnd. Pán komisár, hovorili ste negatívne o monopoloch. Chcel by som, aby sme o praktikách monopolov hovorili ako o niečom, čo sa dá prekonať.

Zaujímalo by ma, pán komisár, ako by ste sa vyjadrili k tomu, čo poznáme z ekonomickej teórie ako prirodzené monopoly. Povolíme, v rámci našej priemyselnej politiky, existenciu prirodzených monopolov v niektorých oblastiach? V konečnom dôsledku sme na jednej strane v pozícii, že ich môžeme kontrolovať a na druhej strane zabezpečovať úspory z hromadnej výroby.

  Günter Verheugen, podpredseda Komisie. − (DE) Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, v týchto dvoch minútach by som sa chcel pokúsiť naznačiť, akým spôsobom očakávam, že sa veci vyvinú počas obdobia, ktoré máme pred sebou. Mali by sme mať aj naďalej silnú európsku priemyselnú základňu. Neexistuje tu nebezpečenstvo, že by sa priemysel z Európy vytratil. Rovnako som si celkom istý, že európsky priemysel bude naďalej vytvárať rast a pracovné miesta, hoci možno nie nevyhnutne v Európe. A to je problém.

Už teraz sme svedkami toho, že viac a viac veľkých európskych podnikov dosahuje rast a vytvára zisk mimo Európy a rovnako tieto podniky mimo Európy vytvárajú aj pracovné miesta. Vedie to k problému pracovných miest a jediný spôsob opätovného nastolenia rovnováhy a skutočného riešenia tejto základnej sociálnej otázky našej doby, ktorou je spôsob vytvárania dostatočného počtu kvalitných pracovných miest, je v skutočnosti, ako povedali viacerí rečníci a ja ich plne podporujem, zamerať iniciatívy viac na podniky prostredníctvom väčšieho dôrazu na malé a stredné podniky.

Kľúč k dlhodobému úspechu našej hospodárskej stratégie nespočíva vo veľkých priemyselných podnikoch, ktoré sú veľmi dobre schopné postarať sa samé o seba. Nie, kľúč k úspechu spočíva v množstve malých a stredných podnikov v Európe, ktorých potenciál ešte zďaleka nebol využitý a sú cieľovým bodom našej politiky.

Druhým bodom je skutočnosť, že podmienky, v ktorých európske priemyselné odvetvia súťažia sa veľmi rýchlo zmenia. Je nesprávne predstavovať si, že môžeme na konkurentov, akým je napríklad Čína, naďalej pozerať ako na dodávateľov lacných výrobkov pre masy a na nás ako na výrobcov kvalitnejších a drahších tovarov. Čína už dnes vyrába a vyváža vysokokvalitné a technologicky komplexné tovary. V krátkom čase budeme čeliť výzvam v tých oblastiach, v ktorých máme dnes ešte stále silné postavenie. Znamená to, že sa musíme snažiť, aby sme boli ešte lepší.

Z tohto dôvodu je všetko, čo tu dnes bolo povedané o výskume, vývoji, inovácii, vzdelávaní a odbornej príprave, správne. Európske hospodárstvo, a najmä európsky priemysel, bude úspešné, len ak výrazne pokročí na ceste k transformácii na hospodárstvo založené na vedomostiach. Rovnako bude úspešné, ak si uvedomí, že najväčšie environmentálne výzvy našej doby, najmä tie, ktoré sa týkajú energetiky a zmeny klímy, môžu v skutočnosti vytvoriť hospodárske príležitosti a že tieto príležitosti musí využiť.

  Romana Jordan Cizelj, spravodajkyňa. − (SL) Pán komisár spomínal pozitívny prístup. A ja sa domnievam, že dobrá vôľa a spolupráca nám umožnia uspieť v jeho prenášaní z európskej úrovne na vnútroštátnu úroveň a vytvoria ešte silnejšie puto medzi priemyselnou politikou Európskej únie a politikami členských štátov.

Dámy a páni, ja tiež nevnímam priemyselnú politiku ako nástroj ochrany podnikov. Vnímam ju ako politiku, ktorú vytvárame pre dobro európskych občanov, čo, samozrejme, môžeme dosiahnuť vytvorením prospešných rozvojových podmienok pre podniky, pre investície, inováciu a pre vytváranie nových pracovných miest.

Dnes to ešte nebolo spomenuté, ale politiky môžu veľa dokázať prostredníctvom vhodných zákaziek verejného obstarávania. Súhlasím s iniciatívou, s tým, že musíme byť opatrní a venovať osobitnú pozornosť rovnováhe priemyselného rozvoja v rámci Európskej únie v geografickom meradle, ako aj v meradle rozsahu projektov. Je pravda, že náš pohľad na priemyselnú politiku alebo na akékoľvek iné z jej požiadaviek, nesmie byť obmedzený.

Rovnako som presvedčená, že európsky priemysel je v dobrom stave, napriek tomu môže, samozrejme, potrebovať akýsi dodatočný stimul a domnievam sa, že sa zhodneme na tom, že v prvom rade potrebujeme viac inovácie.

Čo obmedzuje inováciu? Podľa môjho názoru ju najviac obmedzujú nedostatočné ľudské zdroje. Práve v tejto oblasti našej európskej spoločnosti môžeme niečo vykonať pre nové hodnoty, nielen v politike, ale očakávam väčšiu mieru zodpovednosti aj zo strany podnikov.

Ak podniky naozaj pochopia, že majú tiež svoj podiel zodpovednosti na vytváraní potrebných ľudských zdrojov, domnievam sa, že v skutočnosti budú schopné dokázať, aké možnosti sa ľuďom naskytajú, ak sa zúčastňujú na činnostiach, ktoré sú užšie prepojené s tvorbou inovácií.

Vážený pán komisár, som presvedčená, že iniciatíva v súvislosti so zoskupeniami bude úspešná a verím, že Európsky technologický inštitút bude tiež úspechom.

Ďakujem vám za vaše produktívne príspevky do diskusie a prajem veľa úspechov do budúcnosti.

Ďakujem.

  Predsedajúci. – Rozprava sa skončila.

Hlasovanie sa uskutoční vo štvrtok.

Písomné vyhlásenia (článok 142)

  Esko Seppänen (GUE/NGL), písomne. – (FI) V správe je jeden osobitne problematický odsek, konkrétne sa v ňom uvádza: „víta návrhy Komisie na konsolidáciu európskeho trhu s obrannými zariadeniami a zvýšenie celosvetovej konkurencieschopnosti obranného priemyslu EÚ“. Znamená to, že z Únie, z organizácie, ktorá sa prezentuje v mene mieru, budujeme vojensko-priemyselný komplex podľa vzoru USA.

Je zrejmé, že to bude zahŕňať aj satelitný navigačný systém Galileo, ktorý v jeho celistvosti financuje Únia. Rovnako je zrejmé, okrem iného, že právnym základom militarizácie celej EÚ je nová ústava, teda Lisabonská zmluva. Ľuďom sa nehovorí, akým spôsobom sa riešia vojenské otázky, namiesto tohto sa Únia prezentuje ako mierový projekt pre civilistov, ktorým už dlho nie je. Únia bude mať funkčné a kvázi súdne právomoci na začatie ofenzívnych operácií veľmi ďaleko za jej hranicami, operácií, ktoré sú podľa medzinárodného práva nezákonné.

  Iuliu Winkler (PPE-DE), písomne. – Európska únia je najdôležitejším svetovým subjektom a vedúcim vývozcom technológie v dnešnom svete.

Udržanie sa na tejto vedúcej pozícii predstavuje série výziev. Medzi týmito by sa pozornosť mala venovať potrebe udržať európske vývozné priemyselné odvetvia na globálnom trhu prostredníctvom zabezpečenia, že nespravodlivá hospodárska súťaž bude spochybnená, pričom sa odolá pokušeniu protekcionizmu, ako aj prostredníctvom uznania potreby podporiť malé a stredné podniky v EÚ pomocou odstránenia administratívnych prekážok a prekážok prístupu na trh. Osobitná pozornosť inštitúcií EÚ sa musí zamerať na podporu odvetví malých a stredných podnikov v hospodárstvach nových členských štátov, aby mohli prekonať rozdiel v rozvoji, ktorý ich delí od ostatných malých a stredných podnikov v EÚ.

Vzhľadom na možnosti, ktoré predstavujú trvalo udržateľné priemyselné politiky, EÚ musí vziať do úvahy potenciál, ktorý predstavujú priemyselné odvetvia nových členských štátov.

Rýchle prijatie komplexného zákona o malých podnikoch prispeje vo veľkej miere k rozvoju odvetvia s malými a strednými podnikmi vo všetkých členských štátoch, čím prispeje k posilneniu vedúcej úlohy Európy v oblasti udržateľnej a technologicky orientovanej priemyselnej výroby.