Doslovný zápis z rozpráv

Streda, 21. mája 2008 - Štrasburg

1. Otvorenie rokovania

PREDSEDÁ: PÁN PÖTTERING
predseda

(Rokovanie sa začalo o 9.05 hod.)

2. Oficiálne privítanie

  Predseda. − Vážené dámy a páni, je pre mňa veľkým potešením, že môžem privítať delegáciu mexického kongresu na čele so senátorom Guadarramom, ktorá sa usadila v čestnej galérii. Srdečne vás vítam.

(potlesk)

Delegácia sa dnes zúčastní na šiestom stretnutí Spoločného parlamentného výboru EÚ – Mexiko. Mexiko je blízkym partnerom Európskej únie a toto stretnutie sa uskutoční v čase veľmi významnom pre vzťahy medzi Mexikom a Európskou úniou. Na samite v Lime minulý víkend sa ukázalo, že máme veľa spoločných záujmov. Mal som príležitosť rozprávať sa aj s vaším prezidentom, pánom Felipem Calderónom.

Spoločný parlamentný výbor bude dnes popoludní diskutovať aj o zmene klímy, preto verím, že prejavíte záujem o túto plenárnu rozpravu. Našim kolegom a priateľom z Mexika želám úspešný pobyt v Štrasburgu.

3. Vedecké fakty o zmene klímy: zistenia a odporúčania pre rozhodovací proces (rozprava)

  Predseda. − Ďalším bodom rokovania je priebežná správa (A6-0136/2008) vypracovaná pánom Florenzom o vedeckých faktoch o zmene klímy: zistenia a odporúčania pre rozhodovací proces (2008/2001(INI)).

  Karl-Heinz Florenz, spravodajca. − (DE) Vážený pán predseda, vážený pán Komisár, vážený pán úradujúci predseda, vitajte v Európskom parlamente. Čo priviedlo Európsku úniu k vytvoreniu Dočasného výboru pre klimatické zmeny? Bol to správny prístup, že sme predstavili všeobecný pohľad na to, ako my – Európska únia – zamýšľame riešiť túto otázku. Ak chceme na medzinárodnej úrovni pomôcť zabezpečiť, aby bola táto otázka stálym bodom programu – ako to úspešne robí Stavros Dimas v mene Komisie – ako Európska únia, ako Parlament, musíme jasne vyjadriť, aká je naša koncepcia, inými slovami, musíme zreteľne ukázať, aká je naša vizitka v tejto otázke. Nakoniec musí Európa ukázať, ako túto otázku riešime, aké stanovisko sme zaujali, aby sme podnietili ostatné krajiny a kontinenty, aby sa pohli rovnakým smerom ako my. Preto je dôležité, aby sme začali s vedeckým hľadiskom tejto diskusie a presne o tom budeme dnes hovoriť.

Zameranie sa na toto hľadisko nikdy neprinesie príťažlivú správu, pretože ide o status quo. Nie sú to žiadne politické machinácie typu: tu trochu uberieme, tu zas pridáme. Ide o zameranie pozornosti na fakty. Tieto fakty sa nám podarilo zhromaždiť v početných tematických stratégiách, počas ktorých sme do Bruselu a Štrasburgu pozvali dvoch nositeľov Nobelovej ceny. Vážený pán predseda, podarilo sa vám zorganizovať vynikajúce podujatie a váš prejav o zmene klímy bol veľmi významný a nesmierne inšpiratívny z môjho pohľadu, pretože ma motivoval, aby som zdvojnásobil svoje pracovné nasadenie.

Vypočuli sme si názory veľkého počtu odborníkov medzinárodných organizácií z celého sveta, na čele s mojím dobrým priateľom, pánom Guidom Sacconim, ktorý to všetko veľmi dobre zorganizoval. Dokázali sme pozvať aj niekoľkých kritikov, ale, žiaľ, neprišli všetci, pretože nemajú záujem, aby sa ich kritika podrobila skúmaniu na medzinárodnej úrovni. Tvorbu tlačenej kritiky bez ochoty podrobiť ju formálnemu preskúmaniu môžeme len ťažko považovať za hrdinský počin. Uvítal by som účasť aspoň jedného alebo dvoch kritikov, ktorí by boli ochotní vystúpiť v rámci medzinárodnej debaty.

Mali sme možnosť prečítať si mnoho skvelých dokumentov. Medzivládny panel o zmene klímy (IPCC) sa na tomto tiež aktívne podieľal. Konzultovali sme aj s Organizáciou OSN pre výživu a poľnohospodárstvo, s Programom OSN pre životné prostredie a Klimatickou konferenciou Spolkovej republiky Nemecko a mnohými ďalšími, čoho výsledkom sú fakty, ktoré dnes máme pred sebou. Nejde o bojovný typ správy, ako občas tvrdili niektorí moji priatelia. Je to správa o stave predstavujúca základ, podľa ktorého sa rozhodneme, ako budeme v budúcnosti postupovať. Argumenty jasne ukazujú, že existuje vedecký konsenzus, vďaka ktorému môžeme vo svojej práci napredovať. Dosiahli sme konsenzus v tom, ako by sme mali hodnotiť antropogénny vplyv – táto téma je obsiahnutá v článku 3. Máme dostatočné informácie, na základe ktorých môžeme tvrdiť, že pre budúcnosť je dôležitý cieľ obmedziť zvyšovanie globálnej priemernej teploty maximálne na 2 °C nad úrovňou spred priemyselnej revolúcie.

Čo by sme teda mali v budúcnosti urobiť? Tu v Európe musíme zozbierať všetky svoje sily a sústrediť ich do novej, tretej priemyselnej revolúcie založenej na troch pilieroch trvalej udržateľnosti: na pilieri udržateľnosti produktov, na sociálnom rozmere a, samozrejme, hospodárskom rozmere. Nie je to záťaž, ale naopak, obrovská príležitosť, ktorú musíme ďalej rozvinúť ako svoju víziu.

Jedno je isté: diskusia o klíme je len menšou časťou nášho problému. Musíme sa intenzívnejšie venovať debate o udržateľnosti. Skutočnosťou je, že len za päťsto rokov dokážeme minúť energiu, ktorá sa vytvárala milióny rokov a nemáme vôbec žiadnu odpoveď na otázku, ako si naše deti, alebo deti našich detí, budú môcť v budúcnosti zabezpečiť pre seba dostatok zdrojov energie.

V tom vidím obrovskú príležitosť. Potrebujeme odvahu, aby sme boli tvoriví. Doba kamenná sa neskončila preto, že sme už nemali kamene. Ale poviem vám, že doba kamenná sa našťastie skončila preto, lebo my politici, sme mali odvahu. Odvahu uchopiť budúcnosť do vlastných rúk, odvahu pre svoje deti a pre túto našu planétu.

(potlesk)

  Predseda. − Veľmi pekne ďakuje, pán Florenz, aj za milé slová, ktoré ste adresovali predsedovi. Je skôr výnimkou ako pravidlom takto vyjadrovať priateľské porozumenie. Keďže mojou úlohou je byť objektívny a neutrálny, nebudem upozorňovať na to, že môžeme málokedy počuť nejakú chválu, najmä z vlastnej politickej rodiny. Preto to, čo sa dnes ráno udialo, je pre mňa veľkou udalosťou!

  Janez Podobnik, úradujúci predseda. − (SL) Vážený pán predseda, vážený pán Florenz, vážené dámy a páni, na stole máme dôkaz, že človek nesie zodpovednosť za veľké zmeny klimatického systému a že tieto zmeny sa už negatívne prejavili v prírode a ľudskej spoločnosti. Isté je aj to, že ak nebudeme okamžite konať a výrazne neznížime emisie skleníkových plynov ešte v tomto storočí, globálna teplota bude naďalej stúpať, čo povedie k univerzálnej škode a rozvratu.

Štvrtá hodnotiaca správa Medzivládneho panela OSN o zmene klímy vydaná v Španielsku v novembri 2007 predstavuje zatiaľ najcelistvejšie a najdôveryhodnejšie vedecké hodnotenie zmeny klímy. V tejto správe sa uvádza, že niet pochýb o tom, že sa podnebie otepľuje a že zvyšovanie priemernej globálnej teploty za posledných päťdesiat rokov s najväčšou pravdepodobnosťou spôsobila antropogénna koncentrácia skleníkových plynov.

Hodnotiace správy týkajúce sa tejto situácie, ktoré uverejnil panel IPCC od roku 1990, poukazujú na to, že veda o zmene klímy a jej následkoch v posledných rokoch výrazne napreduje. Možno to pripísať viacerým faktorom: narastajúcemu počtu dôkazov známej zmeny klímy, tvrdej práci vedcov a lepšiemu šíreniu vedeckých objavov.

Ako pán Florenz uvádza vo svojej priebežnej správe, ktorá podľa nášho názoru ponúka niekoľko veľmi dôležitých sviežich postrehov v súvislosti so spomínanými problémami, ktoré dnes dobre poznáme, tento stav sám osebe vyžaduje okamžité vytvorenie a uplatňovanie opatrení, ktorými sa prispeje k zníženiu emisií skleníkových plynov. Všetci vieme, že práve preto sa hlavy európskych štátov a vlád v marci minulého roka rozhodli vyslať medzinárodnému spoločenstvu rázne posolstvo so záväzkami týkajúcimi sa zníženia emisií skleníkových plynov.

Európska únia je rozhodnutá plniť tieto záväzky na základe integrovaného prístupu ku klimatickej a energetickej politike. Po druhé bude venovať osobitnú pozornosť efektívnemu využívaniu energií, obnoviteľným zdrojom energie, biopalivám, zachytávaniu a uskladneniu oxidu uhličitého a vo všeobecnosti prechodu na hospodárstvo s nízkymi emisiami CO2.

Vážené dámy a páni, chcel by som vám zároveň pripomenúť najnovšie rozhodnutia Európskej rady. Ako som spomenul, minulý rok Európska únia prijala rázne a ďalekosiahle záväzky v súvislosti s klimatickou a energetickou politikou. Teraz, v roku 2008, nastal čas konať.

Na konferencii o zmene klímy, ktorá sa konala v decembri minulého roku v Bali, nastal významný prelom v súvislosti so začatím procesu medzinárodných rokovaní, do ktorého sú zapojené všetky krajiny – rozvinuté aj rozvojové. Akčný plán z Bali predstavuje náčrt tohto procesu. Európska únia je rozhodnutá naďalej si udržať rozhodujúcu medzinárodnú úlohu v oblasti zmeny klímy a energetiky a zachovať potrebné podnety na rokovania v rámci dohovoru OSN, najmä na jednom z najbližších stretnutí, ktoré bude v tomto roku v Poznani. Cieľom je zabezpečiť, aby sa v Kodani v roku 2009 dosiahla ambiciózna globálna a integrovaná dohoda o zmene klímy na obdobie po roku 2012, ktorá bude v súlade s cieľmi Európskej únie, teda zabezpečí, že sa globálna teplota nezvýši viac ako o dva stupne. Európska únia k tomuto významne prispeje tým, že dodrží ciele stanovené na jarnom stretnutí Európskej rady v roku 2007.

Hlavnou výzvou je vykonať prechod na bezpečné a udržateľné hospodárstvo s malými emisiami CO2 spôsobom, ktorý bude v súlade s trvalo udržateľným rozvojom Európskej únie, jej konkurencieschopnosťou, spoľahlivými dodávkami energie, bezpečnosťou potravín a zdravými udržateľnými verejnými financiami.

  Stavros Dimas, člen Komisie. − (EL) Vážený pán predseda, vážené dámy a páni, ďakujem že ste nám dnes poskytli príležitosť diskutovať o priebežnej správe Dočasného výboru pre klimatické zmeny, ktorú predstavil pán Florenz. Blahoželám mu k vynikajúcej práci.

Táto správa potvrdzuje podporu Európskeho parlamentu ambicióznej politike Spoločenstva v súvislosti s bojom proti zmene klímy. Vážený pán predseda, túto príležitosť by som chcel využiť na to, aby som sa poďakoval všetkým poslancom Európskeho parlamentu za ich vytrvalú podporu a podstatný prínos k propagácii našej klimatickej politiky, za to, že pozdvihujú povedomie verejnosti a informujú poslancov v ďalších krajinách. Vážený pán predseda, zároveň by som chcel zdôrazniť, že aj vy ste zohrávali významnú úlohu v propagácii klimatickej politiky Európskej únie. Som si istý, že tak ako vy, aj poslanci Európskeho parlamentu budú pokračovať v plnení tohto poslania s rovnakým odhodlaním, aby sme za nasledujúce dva krátke roky, ktoré sú pred nami, dospeli k dohode na konci roka 2009 v Kodani. Takto budeme môcť účinne riešiť túto obrovskú hrozbu pre našu planétu. Na jednej strane v EÚ intenzívnejšími diskusiami o balíku opatrení pre klímu a energetiku, na druhej strane v rámci medzinárodných rokovaní, na ktorých musíme zozbierať všetky sily a spolupracovať ako najlepšie vieme. Musíme využiť priamy štart Európskej únie a mať na pamäti konferenciu, ktorá sa uskutoční v decembri 2009 v Kodani.

Dve okolnosti nám pomohli dosiahnuť dôležité rozhodnutia v prijaté v Bali: pozícia Európy ako svetového vodcu v boji proti zmene klímy a vedecké zistenia Medzivládneho panelu o zmene klímy (IPCC). Vďaka týmto zisteniam mnoho svetových vodcov uznalo, že skutočne existuje naliehavá potreba konať. Táto séria vedeckých správ umožnila občanom a politickým vodcom vrátane poslancov rôznych krajín lepšie porozumieť rozsahu výzvy a vážnych hrozieb, ktorým budeme musieť čeliť, ak nezastavíme zmenu klímy. Myslím si, že sa takmer všetci zhodneme v tom, že skutočne bola vedecky dokázaná naliehavá potreba okamžite prijať odvážne opatrenia boja proti zmene klímy. Priebežná správa, ktorú máme pred sebou, obsahuje súhrn týchto opatrení. Táto správa jasnejšie ako kedykoľvek predtým vysiela vedecké posolstvo, ktoré v roku 2007 vydal panel IPCC a ďalšie zdroje.

Vedecká diskusia o tom, či zmenu klímy spôsobuje ľudská činnosť, trvala desaťročia, najmä pre skeptické postoje, ktoré zabránili prijatiu rozhodných opatrení. Dnes sa táto debata skončila. Neznamená to, že máme odpovede na všetky otázky, ani to, že sme všetko dopodrobna pochopili, ale máme už dostatok informácií, aby sme mohli vyvodiť záver, že je v našom záujme rýchlo prijať ambiciózne opatrenia v súvislosti s bezpečnosťou energie, ale aj v hospodárskych, ekologických a sociálnych súvislostiach. Nielenže si už nemôžeme dovoliť ďalej čakať, ale čo je ešte horšie – čas, ktorý nám zostáva, je obmedzený. Ak chceme obmedziť globálne otepľovanie na 2 °C, čo je hraničná hodnota, po ktorej prekročení strácame schopnosť obmedziť alebo odvrátiť ekologické následky, potom emisie skleníkových plynov dosiahnu vrchol najneskôr do 10 až 15 rokov.

Aby sme mali z dlhodobého hľadiska šancu, že neprekročíme hranicu 2 °C, globálne emisie sa v porovnaní s úrovňou v roku 1990 musia do roku 2050 znížiť o 50 %. Dosiahneme to len vtedy, ak radikálne zmeníme spôsob výroby a využívania energie. Musí nastať celosvetový prechod na hospodárstvo s malými emisiami CO2 a zároveň malé, no dôležité zmeny v mnohých oblastiach nášho každodenného života. Potrebujeme doslova zelenú revolúciu.

Správy panela IPCC jednoznačne ukázali, že aj pri ambicióznych opatreniach na zníženie emisií už pravdepodobne nedokážeme odvrátiť niektoré vážne následky zmeny klímy. Medzinárodné spoločenstvo musí byť preto na ne pripravené. Z tohto dôvodu bude potrebná podpora najmä pre najzraniteľnejšie rozvojové krajiny, ktoré budú čeliť najvážnejším problémom.

Teraz sa chcem venovať rokovaniam OSN. Máme málo času k dispozícii, pretože našou hlavnou prioritou je dosiahnutie dohody v Kodani v roku 2009. Je to veľká výzva – dosiahnuť podpísanie základnej komplexnej dohody, ktorá splní ambiciózne ciele stanovené podľa vedeckých zistení. Naším cieľom je presvedčiť medzinárodných partnerov, aby podpísali túto ambicióznu dohodu a bude si to vyžadovať obrovské úsilie. Preto musí Európska únia zostať verná svojej doteraz úspešnej stratégii. Znamená to, že musíme dosiahnuť pozitívne výsledky doma a tak ukázať svojim partnerom v zahraničí, že prijímanie ambicióznych opatrení nie je proti ich záujmom, ani nie je zamerané na obmedzenie ich hospodárskeho rozvoja.

Jednou z výziev bude zabezpečiť účasť rozvinutých krajín na úsilí znížiť emisie na úroveň, ktorá zodpovedá cieľu 2 °C. Znamená to zníženie ich emisií z úrovne v roku 1990 o 25 až 40 % do roku 2020. Nechcem chodiť okolo horúcej kaše. Preto vyzývame Spojené štáty americké, aby sa zhostili svojej úlohy a začali riešiť túto výzvu. Namiesto toho, aby bránili napredovaniu, musia ho podporovať. Ako sme si po nedávnej návšteve v USA uvedomili, prebiehajúce diskusie sa začali hýbať správnym smerom, no očividne od nich očakávame omnoho viac.

Tak ako pracujeme s rozvinutými krajinami, musíme pracovať aj na tom, aby sme dosiahli ambiciózne záväzky v súvislosti so znížením emisií rozvojových krajín, najmä tých, ktoré sú viac rozvinuté. Existuje viacero možností ako emisie znížiť a všetky predstavujú významné pridané výhody pre bezpečnosť energie, ľudské zdravie a rozvoj vo všeobecnosti. V budúcej dohode v roku 2009 musíme prijať a podporiť opatrenia v tomto smere. Verím, že aj v tejto súvislosti sa veci hýbu správnym smerom. Sledujeme čoraz väčšie povedomie v súvislosti s potrebou prijímať kroky v boji proti zmene klímy. Zároveň sú čoraz viac zrejmé aj ďalšie výhody, či už v súvislosti so zabezpečením energie, ľudským zdravím alebo hospodárskym rozvojom, ktoré sa podarí nielen zabezpečiť, ale aj zlepšiť.

Nedávna návšteva zástupcov Komisie v Číne potvrdila, že naši kolegovia v Číne si úplne uvedomujú ich narastajúcu povinnosť prijať vnútorné opatrenia. Takéto opatrenia už začali prijímať a plánujú pokračovať vo svojom úsilí. Musíme ich podporiť bilaterálne aj multilaterálne. Budeme mať veľa príležitostí v nasledujúcich mesiacoch a na budúci rok, aby sme presadili svoje posolstvo. Jednou z nich je aj konferencia krajín skupiny G8 a G8+5, na ktorej sa japonské predsedníctvo plánuje zamerať na zmenu klímy. Ďalšie príležitosti sa naskytnú v rámci iniciatívy pod dohľadom OSN pre vedúce svetové hospodárstva a rôznych programov bilaterálnej spolupráce Európskej únie v otázke zmeny klímy. Využijeme všetky tieto príležitosti. Presvedčíme našich partnerov, že musíme prijať okamžité opatrenia a naplánovať rozumné a vykonateľné opatrenia v súvislosti s energetikou a zmenou klímy. Vo svojom úsilí musíme neustále zdôrazňovať vedecké zistenia, ktoré tvoria základy našej činnosti. Musíme neustále upozorňovať na to, aké následky by mala nečinnosť alebo neprimerané opatrenia.

Ako vieme, spoločná vízia bude predmetom rokovaní v kontexte plánu z Bali. Je veľmi dôležité, aby sa rokovalo o tejto vízii na základe autoritatívnych vedeckých názorov, ktoré máme k dispozícii. Musíme trvať na tom, aby sa rokovania viedli vo svetle týchto vedeckých zistení. Som presvedčený, že spoločne máte rovnako významnú úlohu ako Komisia, ktorej cieľom je odovzdať toto rozhodujúce posolstvo našim partnerom, občanom a ich parlamentným zástupcom.

  Joseph Daul, v mene skupiny PPE-DE. – (FR) Vážený pán predseda, vážený pán Komisár, prepáčte, že meškám, no usiloval som sa ísť pomaly, aby som chránil naše ovzdušie.

Hlavným bodom našej dnešnej diskusie sú vedecké poznatky o zmene klímy. V prvom rade by som sa chcel poďakovať kolegovi Karl-Heinzovi Florenzovi za vynikajúcu prácu a za to, že sa neustále venuje tejto otázke.

Vážené dámy a páni, podarilo sa nám získať vedecké poznatky o zmene klímy. Podľa názoru väčšiny odborníkov tohto odboru nemôžeme viac živiť pochybnosti o tom, či globálne otepľovanie je alebo nie je skutočné, alebo či je alebo nie je spôsobené činnosťou ľudí. Nájdu sa disidenti, ktorí spochybňujú tento jav bez toho, aby ponúkli akékoľvek skutočné dôkazy. Priebežná správa nášho Dočasného výboru pre klimatické zmeny predstavuje prvú fázu procesu, ktorý povedie k hľadaniu riešení.

Takmer všetci sa zhodneme, že zvyšovanie celosvetovej teploty je potrebné obmedziť na dva stupne nad úrovňou pred priemyselnou revolúciou a zároveň si uvedomujeme, že by naším cieľom malo byť ešte väčšie pribrzdenie zvyšovania teploty. Diskusia o zmene klímy sa však nemôže obmedziť na nejaký boj štatistických údajoch. Ak hovoríme o klíme, máme na mysli roztápajúci sa ľadovec na severnom póle, vysúšanie veľkých území, celosvetové otepľovanie, presun živočíšnych druhov, a najmä javy, ktoré by mohli mať katastrofálne následky v súvislosti s presídľovaním ľudí.

Je to veľká výzva pre celé ľudstvo. Najviac budú trpieť regióny v najchudobnejších krajinách v Afrike, Ázii, Strednej a Latinskej Amerike, kde sa predpokladá ekologická migrácia. Vznikne nový druh utečencov v dôsledku extrémnych klimatických podmienok. Nebudú to politickí utečenci ani hospodárski migranti, ale klimatickí utečenci. Ďalej je tu riziko potravinovej krízy, pretože bude čoraz menej ornej pôdy. Keď sa začnú vytrácať zásoby pitnej vody, bude narastať napätie, v dôsledku ktorého môžu vypuknúť vojny o kontrolu nad zdrojmi.

V tejto súvislosti nesieme obrovskú zodpovednosť. Nemáme viac priestor na spochybňovanie samotného javu zmeny klímy, a preto musíme začať spolupracovať na hľadaní riešení a ich realizácii. Súbor opatrení v oblasti zmeny klímy a obnoviteľných zdrojov energie, ktorý v januári predložila Komisia, je tiež predmetom diskusie Výboru Európskeho parlamentu pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín a Výboru EP pre priemysel, výskum a energetiku: ide o systém obchodovania s emisnými kvótami, rozdelenie klimatickej záťaže, zachytávanie a uskladnenie oxidu uhličitého a obnoviteľnú energiu.

Poslanci našej skupiny PPE-DE v týchto výboroch a skupiny PPE ako celku sa intenzívne zapodievajú riešením týchto otázok. Očakávame množstvo takýchto debát a sme odhodlaní spolupracovať tak, aby sme dosiahli kompromis v prvom čítaní. Je nevyhnutné, aby Parlament a Rada dospeli k dohode pred európskymi voľbami.

Vážené dámy a páni, Európska únia prevzala úlohu svetového vodcu v boji proti zmene klímy a túto pozíciu voči svojim medzinárodným partnerom si musí zachovať. Ak my nebudeme brať našu úlohu vážne a nebudeme podnecovať USA a ďalšie krajiny, ako ste povedali, pán Komisár, napríklad Čínu a Indiu, aby sa k nám pripojili v boji proti zmene klímy, tak potom kto iný bude takúto úlohu plniť?

Európa musí byť jednotná a úplne akcieschopná na Svetovej konferencii v Poznani v decembri 2008, na ktorej by sa mohla pripraviť pôda na prijatie dohody, ktorú, dúfame, budeme môcť podpísať v Kodani v decembri 2009. Je to výzva pre celý svet, ale Európa je veľmoc, ktorá môže presvedčiť svojich partnerov, aby sa zapojili do boja. Musíme svojim deťom a vnúčatám pripraviť lepšiu budúcnosť.

  Martin Schulz, v mene skupiny PSE. – (DE) Vážený pán predseda, Socialistická skupina navrhla založenie Dočasného výboru pre klimatické zmeny a keď sme predkladali tento návrh, boli sme presvedčení viac ako kedykoľvek predtým o tom, že sa nachádzame v rozhodujúcom štádiu v súvislosti s európskou, ba dokonca medzinárodnou politikou, pretože to, čo očakávame od tohto výboru, je herkulovská úloha, a to nie len v rámci tohto Parlamentu.

Treba povedať, že otázky, ktorými sa výbor zaoberá, predstavujú obrovskú úlohu – po nemecky by sme povedali, úlohu storočia. Skutočne ide o problémy, ktoré sa musia vyriešiť v tomto storočí, pretože ak ich teraz nevyriešime, nenávratne stratíme mnohé veci, ktoré by sme mali zabezpečiť pre budúce generácie. Z tohto dôvodu vítam skutočnosť, že táto diskusia odhalila veľký konsenzus poslancov tohto Parlamentu v tom, že musíme vynaložiť obrovské úsilie, aby sme dokázali zvládnuť výzvy, ktorým čelíme.

Preto by som chcel aj ja poďakovať pánovi Karl-Heinzovi Florenzovi, ktorý ako poslanec za inú parlamentnú skupinu, ale ako spravodajca predniesol správu, ktorej obsah my, poslanci Socialistickej skupiny, istotne podporíme. Som veľmi rád, že Karl-Heinz Florenz a môj kolega Guido Sacconi sú dvaja ľudia z tohto Parlamentu, ktorí spoločne riadia výbor, čo je podľa mňa dobrým znamením, že môžeme dosiahnuť výsledok na základe konsenzu. Toľko k otázke konsenzu. Nazdávam sa však, že bezpochyby vznikne otázka, či budeme môcť ďalej spolupracovať aj keď sa dostaneme k podstatným problémom, ktoré sa týkajú smeru, ktorým by sme mali politiku zamerať a keď začneme riešiť detaily.

Preto by som chcel zdôrazniť dve či tri línie zlomu, ktoré budem musieť vyriešiť. Nechcem ísť do detailov priebežnej správy, o ktorej si myslím, že je vynikajúca. Jednoducho by som chcel upriamiť vašu pozornosť na jeden príklad. Pred niekoľkými rokmi sme prekypovali oduševnenosťou, keď sme vraveli, že v rámci znižovania emisií CO2 treba presunúť ťažisko z využívania ropy na obnoviteľné zdroje. Vtedy sme tvrdili, že odpoveďou sú biopalivá, no nikto si neuvedomil, že rozsiahle využívanie ornej pôdy na pestovanie energetických plodín môže spôsobiť nedostatok poľnohospodárskej pôdy na výrobu potravín.

Keď sa pred niekoľkými rokmi objavili nepokoje v Mexiku, keď kukuričná múka zmizla z trhu alebo sa dramaticky zvýšila jej cena, tieto súvislosti sme si hneď nespojili, teda aspoň ja nie. Dnes už vieme, že musíme vyriešiť problémy súvisiace s energetikou a zmenou klímy, ale takisto bojovať proti hladu vo svete. Tieto dve hľadiská musíme spojiť a to je len malý náznak toho, že sa stretávame s medziodborovou úlohou, ktorá si od nás bude vyžadovať, aby sme prejavili dostatok rozhodnosti na prijímanie kompromisov na tejto pôde aj inde.

Európa je priemyselný kontinent. Priemyselné štruktúry, ktoré vznikli v priebehu 50 alebo 60 rokov, sú zodpovedné za zhoršenie nášho ovzdušia. Samozrejme, že potrebujeme zmenu, ale všetci si musíme uvedomiť, že priemyselné štruktúry, ktoré sa vytvárali 50 alebo 60 rokov, nie je možné zmeniť za dva týždne nejakým parlamentným uznesením. Chce to svoj čas, takže sa budeme musieť namáhať, aby sme udržali rovnováhu medzi veľmi ambicióznymi cieľmi, ktoré si stanovujeme.

Pán Komisár Dimas má pravdu, nemáme už viac času. Na jednej strane musíme zabezpečiť rovnováhu medzi týmito ambicióznymi cieľmi a na druhej strane tým, čo je uskutočniteľné v súvislosti so zmenou. Obidve hľadiská sú rozhodujúce a obidve si vyžadujú racionálny prístup namierený smerom ku kompromisu. Preto vítam skutočnosť, že francúzske predsedníctvo vyjadrilo záujem pokúsiť sa dosiahnuť výsledok do konca roka. Ak máme v Rade rovnakú ochotu prijímať kompromisy a rovnaký stupeň odhodlania, aký vidíme tu v Parlamente, potom som optimistom. Ale ak v Rade spozorujeme rovnaké taktické presúvanie pozícií, ako je bežné v tejto inštitúcii, potom je to strata času.

Mám dojem, že zo strany Parlamentu a Komisie je tu veľká ochota. Ak by bolo rovnaké odhodlanie aj v Rade a ak všetky tri európske inštitúcie budú spolupracovať, tak potom do termínu európskych volieb môžeme dosiahnuť to, čo povedal pán Daul: dať verejnosti najavo, že hlavy európskych štátov a vlád sa dohodnú na širších črtách politiky a Európsky parlament vykoná prácu na detailoch. Takéto rozdelenie práce je zvyčajné a nakoniec len pri takom rozdelení práce sú viditeľné jej výsledky.

(potlesk)

  Graham Watson, v mene skupiny ALDE. – Vážený pán predseda, ak priebežná správa nášho Výboru pre klimatické zmeny nedokáže viac ako iba konštatovať zjavné skutočnosti, nie je to vôbec na škodu veci. Pretože v nej máme potvrdenie čierne na bielom toho, čo väčšina z nás už nejaký čas uznáva. Veda o zmene klímy je nevyvrátiteľná. Permafrosty a ľadové čiapočky sa roztápajú, hladiny morí a teploty stúpajú, čo vo veľkej miere spôsobuje ľudská činnosť. Ak nedokážeme teraz reagovať, bude to znamenať, že ľudstvo sa poženie do bodu, keď už nebude možné odvrátiť následky.

Termíny klimatickej politiky nestanovuje Európska únia ani svetové spoločenstvo, ale príroda. Konečným záverom je skutočnosť, že napriek záväzkom prijatým v Kjóte sa emisie skleníkových plynov zvyšujú rýchlejšie než predtým a od roku 1990 sa zvýšili o štvrtinu. Niektorí vedci hovoria, že koncentrácia CO2 už zašla priďaleko. Všetci súhlasia, že do siedmych rokov sa zavrie okno príležitosti, ktoré máme zatiaľ pootvorené, okno príležitosti stabilizovať emisie a obmedziť zvyšovanie teploty na hranicu dvoch stupňov nad úrovňami pred industrializáciou.

Demokracie riadi krízový manažment. Vážne problémy sa často riešia až vtedy, keď sa už musia riešiť, a ako podotkol pán Karl-Heinz Florenz v tejto vynikajúcej správe, musíme znížiť emisie skleníkových plynov nie o dvadsať percent, ale pravdepodobne až o štyridsať percent, v závislosti od toho, akú dohodu chceme dosiahnuť s tretími krajinami počas rozhovorov v Kodani na budúci rok.

Objavujú sa pozitívne signály od ďalších veľkých znečisťovateľov, Číny a USA. Peking ukázal znovu nájdenú ochotu rokovať na samite OSN v Bali a všetci traja prezidentskí kandidáti USA sú odhodlaní riešiť klimatickú zmenu. My musíme teraz aj s nedostatkom ďalších dôkazov a na základe zdrojov, ktoré máme k dispozícii, schváliť balík Komisie pre zmenu klímy, a preto chcem pochváliť prácu, ktorú v tejto oblasti vykonali moji kolegovia Lena Ek, Chris Davis a Vittorio Prodi.

Musíme zároveň zdvojnásobiť svoje úsilie pri propagovaní čistej energie a úžasné je, že vieme ako na to. Produkcia elektriny z púštneho slnka, ktorá doplní obnoviteľné zdroje energie Európy, by mohla urýchliť proces znižovania emisií CO2. Satelitné štúdie Nemeckého strediska pre vzdušné a vesmírne lety naozaj potvrdzujú, že keby sme využívali menej ako 0,3 % púštnych oblastí Stredného východu a severnej Afriky, dokázali by sme vyrobiť dostatočné množstvo vysokonapäťovej elektriny na to, aby sme uspokojili dopyt v Európe, na Strednom východe aj v severnej Afrike dnes aj v budúcnosti. Nie je to až taká zložitá veda. Už dvadsať rokov existuje podobná prevádzka v Kalifornii. S rovnakým cieľom sa dnes stavajú elektrárne v Španielsku a Maroku.

Keby sme dokázali zozbierať odvahu a výdrž, mohli by sme zabezpečiť odklon od využívania ropy a zároveň zabezpečiť pitnú vodu a lepšiu infraštruktúru pre tých, ktorí nesú hlavnú ťarchu klimatickej zmeny. Mohli by sme zvíťaziť nad zmenou klímy bez toho, aby sme museli zhasínať svetlá.

Naším cieľom by malo byť usmernenie peňazí Európy tam, kde ich potrebuje – investovať do výroby vysokonapäťovej solárnej termálnej elektriny a politický kapitál do ľudských vzťahov na celom pobreží Stredozemného mora, aby sme to dokázali uskutočniť. Nenájdeme lepšiu výzbroj na rokovania v rámci OSN na dosiahnutie progresívnej medzinárodnej dohody v Kodani.

(potlesk)

  Rebecca Harms, v mene skupiny Verts/ALE. – (DE) Vážený pán predseda, chcela by som vyjadriť vďaku pánovi Karl-Heinzovi Florenzovi za veľmi dobrú spoluprácu v rámci Dočasného výboru pre klimatické zmeny. Ak vezmeme do rúk správu pána Florenza a skonštatujeme, že toto je stav vecí v debate o klimatickej politike v Európskom parlamente, mohli by sme dospieť k záveru, že medzi poslancami Európskeho parlamentu vládne krásne „ovzdušie“, no až na to, že podobne ako v známej kreslenej rozprávke Beagle boys, ktorých po nemecky voláme ničitelia tankov, uplatňujú sa tu na rovnakom mieste a v rovnakom čase úplne rozdielne agendy!

Žiaľ, klimatická politika sa nerieši iba v Dočasnom výbore pre klimatické zmeny, ale aj v iných výboroch Európskeho parlamentu: vo Výbore pre priemysel, vo Výbore pre životné prostredie a vo Výbore pre rozvoj. Naši kolegovia v týchto výboroch často prichádzajú k veľmi odlišným záverom. Nedospeli k záveru, že sme na prahu „zelenej“ revolúcie, druhej či tretej priemyselnej revolúcie.

Zoberme si príklad spornej otázky regulácie emisií CO2, ktoré produkujú automobily. To, čo v súčasnosti presadzuje pán Langen, spravodajca Výboru pre priemysel, nemá nič spoločné s ambicióznou klimatickou politikou ani so snahou zabezpečiť bezpečnosť energie prostredníctvom účinných technológií, teda s tým, čo predpisujeme pre automobilový priemysel v Európe. Ambiciózny nový úsvit lepších čias, za ktorý pán Dimas bojuje už pol druha roka, neustále blokujú rôzne väčšiny Európskeho parlamentu.

Rada by som vedela, čo sa stalo s duchom širšej klimatickej diskusie v tejto spornej otázke v súvislosti s autami. Nie moja politická skupina by si mala položiť ruku na srdce. Tento proces brzdia poslanci roztrúsení vo všetkých ostatných skupinách Parlamentu.

Dovolím si ešte jednu poznámku. Obchodovanie s emisiami bude dôležitou témou rokovaní v Poznani a v Kodani. Komisia by mala zabezpečiť, aby sme v Európe dosiahli 20 % zníženie. Bol to návrh Angely Merkelovej počas nemeckého predsedníctva Rady, no len čo Komisia predloží svoj návrh obchodovania s emisiami, poslanci sa začnú opäť správať ako predĺžená ruka európskej priemyselnej loby v Parlamente a výsledkom je, že rokovania sa nesústredia na splnenie ambicióznych cieľov zníženia, ale na získanie výnimiek ešte skôr, než sa stanovia samotné pravidlá.

Pán Florenz vypracoval dobrú správu. Zostáva tu však skutočnosť, že to, o čom dnes hlasujeme, nemá nič spoločné s reálnou klimatickou politikou Európskeho parlamentu.

  Liam Aylward, v mene skupiny UEN. – Vážený pán predseda, aj ja sa chcem pridať k blahoželaniu pánovi Florenzovi a chcem povedať, že sme veľmi šťastní, že túto debatu vedie taký schopný človek a chcel by som ho pochváliť za to, čo doteraz urobil. Často nás obviňujú, že sme v tejto inštitúcii príliš vzdialení, že nie sme v kontakte so svojimi ľuďmi, no v tomto prípade Európska únia pracuje so svojimi občanmi. Nie náhodou je 95 % európskych občanov presvedčených o význame ochrany nášho životného prostredia. Viac ako dve tretiny občanov sú presvedčené, že opatrenia proti zmene klímy je potrebné začať na európskej úrovni.

Moja krajina, ktorá je malým ostrovom, nemôže vyriešiť, ani sa pokúšať sama o vyriešenie otázky klimatickej zmeny, presne ako ktorákoľvek iná krajina. V reformnej zmluve, o ktorej sa dnes v mojej krajine veľmi často diskutuje, Európska únia určila opatrenia, na základe ktorých bude 27 členských štátov spoločne bojovať proti zmene klímy. Európska únia konštruktívne dopomohla k prelomu v podobe dohody OSN v Bali v decembri minulého roka a teraz už všetky zúčastnené strany uznávajú naliehavú potrebu konať.

Musíme akceptovať ťažkosti, ktorým čelíme. Vedecké dôkazy sú dnes úplne presvedčivé. Klimatická zmena predstavuje vážne globálne ohrozenie. Bude nás to stáť mnoho úsilia. Vážne chceme obetovať naše ovzdušie a planétu, aj naše hospodárstva? Ďalšia nečinnosť nás nakoniec bude stáť jednu pätinu nášho ročného hrubého domáceho produktu, ale skutočné kroky predstavujú výdavky len vo výške 1 %.

Naozaj chceme priviesť našu klímu do stavu, keď už nebude návratu späť? Vedci nás už informujú, že posledné desaťročie bolo najteplejšie v dejinách a že rok 2007 sa zaradil medzi desať najteplejších rokov. Nesmieme zabudnúť na úspechy a ciele z Bali. Musíme aj ďalej poskytovať plán súdržných riešení hrozby zmeny klímy a zabezpečiť, aby vychádzal z flexibility členských štátov.

  Jens Holm, v mene skupiny GUE/NGL. – (SV) Obsah tejto správy je správny, ale rád by som videl viac konkrétnych opatrení proti zmene klímy. Napriek tomu má táto správa, samozrejme, podporu skupiny GUE/NGL.

Zo správy sa dozvedáme, že celosvetové emisie sa od roku 1970 do roku 2004 zvýšili o 70 %, že posledné desaťročie bolo najteplejšie v histórii a že čelíme niekoľkým krajným javom, ktorým je napríklad roztápanie sa ľadovej pokrývky Grónska. Preto vyzývame, aby Európska únia do roku 2050 znížila svoje emisie o 60 až 80 %. Vyzývame, aby sa zaviedlo označovanie spotrebiteľských tovarov podľa vplyvu na klímu a opatrenia proti značným emisiám, ktoré Európska únia produkuje prostredníctvom dovozu z iných krajín. Zároveň vyzývame na zmenu životného štýlu.

Je to úplne správne, no zároveň musíme zabezpečiť, aby bolo pre ľudí ľahšie žiť klimaticky priaznivým spôsobom. Napríklad, musíme jesť menej mäsa a obmedziť cestovanie autom a lietadlom. Európska únia, žiaľ, poskytuje obrovské dotácie mäsovému priemyslu, žiaľ, rovnako veľkou mierou dotuje aj výstavbu ciest, čo má za následok zvýšený počet áut na cestách. Naše opatrenia proti veľkému počtu letov tiež nie sú ani zďaleka primerané. Ak my, politici, nevytvoríme udržateľné systémy, potom nepôsobíme vôbec dôveryhodne, keď naliehame na ľudí, aby zmenili svoj životný štýl.

Tak ako som povedal, mali by sme ísť ďalej. Musíme pripraviť konkrétnejšie opatrenia na vyvolanie zmien a musíme mať vyššie ciele zníženia. Musíme byť aj sebakritickí a preskúmať správnosť hospodárskeho usporiadania, ktoré vládne v Európskej únii. Európska únia sa v prvom rade usiluje vytvoriť vnútorný trh a neustály rast. Toto však vedie iba k ďalšiemu nárastu dopravy a to je neudržateľné.

  Johannes Blokland, v mene skupiny IND/DEM. – (NL) Najprv sa chcem poďakovať spravodajcovi, pánovi Florenzovi, za podrobnú priebežnú správu, ktorú máme dnes pred sebou. Je dobré, že máme k dispozícii relevantné vedecké poznatky týkajúce sa zmeny klímy takto pohromade v tejto správe. Môže nám poslúžiť ako užitočný medzistupeň na ceste k záverečnej správe Dočasného výboru pre klimatické zmeny. Nemám čo dodať k obsahu, preto som ani nepredložil žiadny pozmeňujúci a doplňujúci návrh.

Máme už pomerne veľké poznatky o zmene klímy, ale potrebné je množstvo ďalších štúdií, pretože stále nepoznáme veľa parametrov. Táto správa predstavuje aktívny začiatok ďalších štúdií.

Nemôžem podporiť pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré predložil pán Březina, okrem iných, pretože sú úplne neprípustné. Pokiaľ ide o pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré predložila pani Doyle a iní poslanci, súhlasím so stanoviskom spravodajcu. Nakoniec by som chcel pánovi Florenzovi zaželať veľa šťastia pri vypracovaní záverečnej správy.

  Jana Bobošíková (NI). – (CS) Vážený pán predseda, správa, o ktorej dnes rokujeme, je symbolom arogancie a mainstreamovej zaslepenosti tohto Parlamentu. Nebezpečne sa pohráva s obmedzovaním slobody, demokracie a solidarity s najslabšími. Neexistuje nič horšie pre slobodu myslenia ako tvrdiť, že iba jeden vedecký názor je správny a ostatné odsudzovať. Pre demokraciu nie je nič horšie ako politicky takýto názor posvätiť a podriadiť mu životy ľudí. A pre solidaritu s tými najslabšími neexistuje nič horšie ako nalievať potraviny do nádrží áut a sledovať pri tom, ako ľudia umierajú od hladu. Takáto politika nezachráni planétu, zarobia na nej iba výrobcovia dotovanej repky a komponentov do veterných mlynov. Vzhľadom na to, že sa správa pokúša potlačiť názorovú diskusiu, diktuje vedecké závery a prehliada potreby tých najchudobnejších, nemôžem ju v žiadnom prípade podporiť. A domnievam sa, že Dočasný výbor pre klimatické zmeny by sa mal okamžite zrušiť. Na záver chcem dodať, že pochádzam z Českej republiky a som hrdá na to, že prezidentovi Václavovi Klausovi sa na rozdiel od iných politikov neoteplil prúd myšlienok a nezozelenel mu mozog.

  Predseda. − Ďakujem, pani Bobošíková. V budúcnosti sa budem viac usilovať, aby som správne vyslovil vaše meno. Myslím si, že všetci sa učíme celý život, nielen predseda, ale nepochybne aj rečník. Ďakujem vám, vážená pani.

  Cristina Gutiérrez-Cortines (PPE-DE). – (ES) Vážený pán predseda, chcem sa poďakovať Karl-Heinzovi Florenzovi a celej pracovnej skupine za to, že sa im podarilo spojiť takých špičkových vedcov v spolupráci na riešení tejto otázky. Myslím si, že je to prvýkrát, čo vedci spolupracovali s poslancami Parlamentu. Je to výhoda, ktorú by sme nemali zahodiť, pretože je jasné, ako uvádzajú samotní vedci, že čelíme veľkej neistote v súvislosti s tým, ako sa bude klimatická zmena vyvíjať. Inými slovami, veda sa vyvíja a názory v nej sa menia s postupom času a preto nemôžeme vedu premeniť na absolútne pravdy. Čo to znamená? Znamená to, že ak vedci počas svojej práce neustále opravujú svoje zistenia a my ich nasledujeme, potom musíme byť zároveň flexibilní a prispôsobovať svoje riešenia novým poznatkom.

Táto symetria medzi stále rastúcim poznaním a našou flexibilitou je veľmi dôležitá. Preto jednou z mojich obáv je aj obrovské sebavedomie, ktoré máme my v Európe. Pochybnosti a neistota tvoria základ vedeckej práce a v tomto prípade aj základ, podľa ktorého môžeme priviesť veci na správnu mieru. Myslím si, že si musíme uvedomiť skutočnosť, že možno iné krajiny, ktoré tak kritizujeme, v určitých oblastiach konajú správne.

Hovorím to a znovu opakujem, že podporujem tento projekt, pretože verím, že do úvahy je potrebné vziať aj pojmy zložitosti a vplyvu, čo potvrdzujú aj udalosti, ktoré sa nám prihodili s biopalivami. Ďalej sa musíme podriadiť úplnej disciplíne vo vzťahu k vplyvu na životné prostredie, hospodárskemu vplyvu a uskutočniteľnosti riešení.

Keďže zámerom tohto dokumentu nie je poskytnúť riešenia, napriek tomu ju aj tak naďalej podporujem. Zároveň by som však povedala, že musíme uplatňovať kombinované opatrenia a z tohto pohľadu sa dokument musí posunúť o krok dopredu v druhej časti, spolu s rozhodnutiami prijatými zhora na štátnej úrovni bez toho, aby sa zanedbala skutočnosť, že klimatická zmena je problém, ktorý sa musí riešiť prispôsobením na miestnej úrovni.

Preto musíme začať uvažovať o politických opatreniach širokého poznania o zmene klímy zhora v kombinácii s politikou riadenou zdola, v priemysle, hospodárskych odvetviach, v poľnohospodárstve, na našich rôznych územiach, aby mala každá krajina možnosť vypracovať si vlastný projekt v súlade so všeobecným projektom.

  Guido Sacconi (PSE). – (IT) Vážený pán predseda, vážené dámy a páni, samozrejme aj ja chcem pridať svoj hlas k hlasom kolegov poslancov, ktorí vyjadrili vďaku a uznanie za prácu, ktorú vykonal náš spravodajca, pán Karl-Heinz Florenz. Chcel by som sa ďalej neformálne poďakovať všetkým poslancom a politickým skupinám, ktoré pracovali a stále veľmi intenzívne pracujú v tomto roku v Dočasnom výbore pre klimatické zmeny, v ktorom sa vytvorila naozaj silná a neochvejná klíma jednoty za okrajovými oblasťami nesúhlasu, ktoré, samozrejme, vždy existujú.

Dodáva mi to nádej, pretože k dispozícii bude súhrn všetkých materiálov, ktoré sme už zozbierali a materiálov, ktoré ešte zhromaždíme pre záverečnú správu, a tento súbor materiálov nám, skrátka, umožní zanechať zdravé dedičstvo budúcemu Parlamentu, ktoré bude môcť využiť na výkon práce, ktorú musí vykonať v súlade so skutočne obsiahlou víziou, ktorá je v tejto veci taká nevyhnutná.

Dnes máme hotovú prvú kapitolu – zaznamenanie stavu vedeckých poznatkov o tejto otázke. Musíme si ujasniť, že to neznamená, že Medzivládny panel pre zmenu klímy (IPCC) je vedeckým hnutím, ale je to fórum, na ktorom sa po rokoch práce rozoberajú všetky vedecké diela týkajúce sa tejto témy a vytvára sa z nich prehľad, audit, ktorý dosahuje v jednotlivých oblastiach a v jednotlivých hodnoteniach stupne pravdepodobnosti, ktoré takmer dosiahli hodnotu 100 %, čo je nevídaný stav vecí, podľa môjho názoru, v celých dejinách vedy.

Verím, že je to aj v širšom záujme. Mohlo by sa to považovať v určitej miere za model na vytvorenie inteligentného vzťahu, ak by som to mohol takto odvážne formulovať, medzi vedeckými poznatkami a politickým rozhodovaním v súvislosti s výnimočnou komplexnosťou otázok, ktoré dnes svet musí riešiť.

Zmena klímy skutočne prebieha, prebieha rýchlo, a preto musíme okamžite konať, ako správne poznamenal Karl-Heinz, nie je to len problém, ale aj príležitosť. Tieto poznatky sú naozaj základom, v dôsledku ktorého sa v rozpätí jedného roka, pán Komisár Dimas, zmenilo aj ovzdušie svetovej politiky a globálne otepľovanie nie je jedinou vecou, ktorá sa udiala. Klíma svetovej politiky sa zmenila a táto zmena sa najviac prejavila v Bali, kde každý uznal platnosť výskumu panela IPCC a v posledných mesiacoch nastali aj skutočne dôležité zmeny postojov jednotlivých vodcov.

Časť našej práce spočívala aj v niekoľkých návštevách Číny, Indie a nedávno Washingtonu v Spojených štátoch amerických, na ktorých sme sa chytili toho, čo tu zaznelo, že sa prezidentskí kandidáti veľmi jasne vyjadrili, že sa v najbližších mesiacoch výrazne zmení angažovanosť aj v Spojených štátoch, čo nám dodáva nádej v úspešnosť medzinárodných rokovaní, ktoré by sme mohli ukončiť v roku 2009 v Kodani.

Súhlasím s vami v tomto bode, že dosahujeme výsledky, ktoré ešte pred rokom boli nepredstaviteľné.

  Vittorio Prodi (ALDE). – (IT) Vážený pán predseda, vážené dámy a páni, veľmi pekne vám ďakujem za neustálu pozornosť, pán komisár. Ako vedec môžem iba privítať skutočnosť, že vedecký pohľad sa nakoniec prijíma a uznáva, a to aj v takýchto vysokých politických orgánoch, akým je tento. Ako podpredseda Dočasného výboru pre klimatické zmeny som spokojný so začiatočnými výsledkami spoločnej práce a blahoželám nášmu spravodajcovi, pánovi Florenzovi, svojim kolegom a pánovi predsedovi Sacconimu.

Osobne sa však obávam, že ani celá naša dobrá vôľa nebude stačiť na to, aby sme vyriešili tieto vážne problémy, ktorým čelíme. Mám na mysli hlavne katastrofické vyhliadky, ktoré predpovedá zmena klímy v súvislosti s problémami, ktoré sú už aj teraz veľmi veľké, napríklad chudoba, verejné zdravie a prístup k prírodným zdrojom, z ktorých hlavným je voda, a verím, že hneď, ako sa vykonal prvý krok na ceste k objavom v súvislosti s týmto javom, teda, keď sa vypracovala táto úvodná správa o vedeckých dôkazoch, s najväčšou pravdepodobnosťou sa rozhodneme pre nemožnú misiu.

Touto misiou bude vytvoriť základy nádeje, navrhnúť splniteľné plány do budúcnosti, ktorá nebude založená len na konfliktoch a nerovnostiach a ponúknuť víziu, v rámci ktorej nám veda pomáha vyrovnávať nerovnováhu, ktorú ľudstvo vytvorilo alebo prehĺbilo. Svojim spoluobčanom by sme mali odovzdať toto posolstvo: túto misiu prijímame, a tým vykonáme pre celé ľudstvo veľký krok napred.

PREDSEDÁ: PÁN VIDAL-QUADRAS
podpredseda

  Caroline Lucas (Verts/ALE). – Vážený pán predsedajúci, na prvý pohľad sa zdá, že táto správa je technickou správou, ktorá zhŕňa známe vedecké poznatky. Nenechajme sa však pomýliť, táto správa je zároveň hlboko politická a povoláva do zbrane, pretože v skutočnosti táto správa demonštruje naliehavú potrebu úplnej revolúcie v spôsobe, akým riadime svoje hospodárstva.

Poznatky so sebou prinášajú zodpovednosť a ak vieme to, čo dnes vieme o klimatickej zmene, no napriek tomu nebudeme schopní primerane reagovať, potom sa takýto náš postoj bude rovnať zločinu proti budúcim generáciám.

Takže logika predloženej správy je asi takáto: cieľ znížiť emisie EÚ o 20 % je jednoducho nezlučiteľný s poznatkami o dvoch stupňoch, preto musíme jednostranne navrhnúť aspoň 30 % zníženie domácich emisií, musíme reagovať na nové fakty – minulý mesiac jeden z prominentných klimatológov, James Hansen, vyslovil varovanie, že súčasné ciele sú príliš nízke, ďalej musíme vyčleniť omnoho viac prostriedkov na pomoc rozvojovým krajinám v ich prispôsobení a všetky zisky z aukcií systému obchodovania s emisiami vymedziť pre činnosť proti zmene klímy.

Dobrou správou pre nás je, že Európska únia má výnimočne dobrú pozíciu na to, aby viedla boj proti zmene klímy, ale aj to, že ak sa podujmeme na túto ťažkú úlohu, možno zistíme, že sa naše vlastné inštitúcie vďaka nej revitalizujú a Európska únia obnoví úzke spojenie s občanmi, ktorých by mala zastupovať.

  Bogdan Pęk (UEN). – (PL) Vážený pán predsedajúci, už nejaký čas znepokojene počúvam pseudovedecké argumenty, ktoré zaznievajú priamo tu, v srdci Európy. Mám na mysli vystúpenia v tomto Parlamente, od ktorého sa očakáva, že by mal do celého sveta šíriť múdre myšlienky založené na rozumných vedeckých dôkazoch. Veci sa majú tak, že je presne toľko vedcov, ktorí tvrdia, že nie sme schopní ovplyvniť zmenu klímy prostriedkami, ktorými dnes disponujeme, koľko je aj vedcov, čo tvrdia, že to dokážeme.

Skúsme si nachvíľu predstaviť, že prvá skupina vedcov má pravdu, vážené dámy a páni. Ak je tomu tak a my vynaložíme obrovské prostriedky na potlačenie údajnej zmeny klímy, čím ovplyvníme blahobyt ľudstva, najmä v Európe, potom odsúdime národy Európy na prudké zhoršenie životnej úrovne v porovnaní s inými národmi, ktoré budú medzitým rýchlejšie napredovať.

Môžem ubezpečiť Parlament, že predseda parlamentného výboru berie do úvahy iba názory jednej skupiny vedcov, a ak sa Komisár Dimas neodvoláva na všetky známe vedecké práce v tejto oblasti, čím umožňuje vznik mýtu, potom musím vehementne protestovať. Budem protestovať, pretože opatrenia takéhoto druhu je možné prijímať výhradne na základe nezvratných vedeckých dôkazov.

  Roberto Musacchio (GUE/NGL). – (IT) Vážený pán predsedajúci, vážení kolegovia, chcem vysloviť veľkú vďaku pánovi spravodajcovi Florenzovi za to, že tvrdo pracoval a vyhodnotil niekoľkomesačnú prácu Dočasného výboru pre klimatické zmeny pod odborným vedením pána Guida Sacconiho. Kľúčový politický dôvod, pre ktorý súhlasím s Florenzovou správou, je uznanie Medzivládneho panela pre zmenu klímy (IPCC) ako orgánu, a teda aj smerníc OSN a konferencie v Bali. Upozorňujem, že to nie je len politický dôvod, ale aj demokratický dôvod, ide o fórum svetovej demokracie.

Úloha, ktorá je dnes pred nami, spočíva v tom, že ak chce byť Európa dôveryhodnou hnacou silou pri vytváraní dohody nasledujúcej po Kjótskej dohode, musíme si najskôr spraviť poriadok doma. Plánovaný balík opatrení musíme schváliť v konkrétnom období a v súlade so záväzkami z Bali, inými slovami, balík opatrení musí plniť záväzky, musí byť transparentný, primeraný a overený.

Je nevyhnutné, aby sme predišli výnimkám a odchýlkam, na základe ktorých sa môže vyvolať dojem nedôveryhodnosti v rámci Európy a vo vzťahu k iným krajinám. Musíme zabrániť akýmkoľvek machináciám členských štátov a obchodného sveta, inými slovami, musíme byť seriózni!

  Graham Booth (IND/DEM). – Vážený pán predsedajúci, súhlasím s pánom Pękom. Mnoho významných vedcov z celého sveta podpísalo na Manhattane deklaráciu 4. marca tohto roku. Okrem iných vecí sa v tejto deklarácii uvádza, že neexistujú presvedčivé dôkazy o tom, že emisie CO2 pochádzajúce z aktivít moderného priemyslu v minulosti, v súčasnosti alebo v budúcnosti spôsobujú katastrofálnu klimatickú zmenu. Minulý týždeň ďalších 31 000 vedcov potvrdilo toto stanovisko v petícii v Oregone.

Nie je to už len okrajový nesúhlas a Nigel Lawson, člen výboru Snemovne lordov pre zmenu klímy, tiež súhlasí s názorom, že sa táto debata ešte neskončila. Skôr než sa podujmeme na vynaloženie obrovských výdavkov v podobe klimatických daní, obchodovania s emisiami atď. v čase, keď zaznievajú varovné signály pravdepodobnej globálnej hospodárske recesie, musíme si vypočuť obidve strany diskusie a úplne sa presvedčiť o tom, ktorá z nich má pravdu.

  Roger Helmer (NI). – Vážený pán predsedajúci, konečne predstupujem pred Parlament s dobrou správou: globálne otepľovanie sa zastavilo. Rok 1998 bol najteplejším v dejinách. Posledných desať rokov boli globálne teploty stabilné, alebo sa znižovali. Nedávne mierne oteplenie sa dá porovnať s tým, ktoré sa objavilo v období stredoveku. Predtým tu bolo klimatické optimum v období Rímskej ríše a ešte skôr optimum v holocéne.

Dnešné teploty sa pohybujú pod úrovňou maximálnych teplôt v období posledných 2 000 rokov. Narastajú pochybnosti o úlohe CO2. Od roku 1850 priemerné teploty zodpovedajú solárnym cyklom, no veľmi málo objemu CO2 v atmosfére. Vzorec otepľovania, či už z geografického alebo časového hľadiska, je úplne odlišný od toho, ktorý predpovedajú počítačové modely.

Modely skleníkového efektu predpovedajú maximálne oteplenie v najvyšších úrovniach atmosféry, ale pozorovania ukazujú, že otepľovanie, ktoré sledujeme, je malé a objavuje sa na povrchu, vo veľkej miere v dôsledku efektu urbánnych ostrovov horúčav.

Skleníkový efekt CO2 je logaritmický. Znamená to, že ak by sme ho chceli odvrátiť, dosiahnuté výsledky nebudú primerané času, ktorý vynaložíme na riešenie problému. Z pohľadu skleníkovej teórie to znamená, že atmosféra je už teraz presýtená CO2 a ďalšie emisie majú veľmi malý vplyv.

Hladiny morí nestúpajú rýchlejšie ako v minulosti. V každom storočí stúpnu o 10 až 20 cm. Celosvetová masa ľadu je vo veľkej miere konštantná. Extrémne počasie sa neobjavuje častejšie ako v minulosti. Vymieranie druhov nespôsobuje globálne otepľovanie ale strata biotopu a najmä veľká podpora biopalív. Najnovšie štúdie ukazujú, že aj polárnym medveďom sa dobre darí.

Hystéria okolo zmeny klímy sa čoraz viac vzďaľuje od reality. Musíme znovu premyslieť svoju politiku, prv než ňou spôsobíme ďalšie škody.

(potlesk)

  Markus Pieper (PPE-DE). – (DE) Vážený pán predsedajúci, vážená pani Harms, prelomenie panciera je v podstate pozitívnou vecou v pacifistickom zmysle slova! Vedecké fakty sú dobre známe: klimatická zmena, ktorú dnes sledujeme, má veľa spoločného s ľudskou činnosťou. V tomto smere je úspech dočasného výboru príkladný.

Na tejto správe ma však znepokojuje jej výhražný podtón. Znepokojuje ma, že vôbec žiadny priestor nedostávajú odlišné vedecké názory. Veci sa majú tak, že vždy, keď politika tvrdí o sebe, že je neomylná, nakoniec spôsobí nejakú škodu. V správe sa hovorí o teplotných vlnách nevídanej sily a vymieraní živočíšnych druhov, z ktorých až 70 % je zapríčinených zmenou klímy. Hovorí sa o tom, že každý región sveta klimatická zmena negatívne ovplyvní. Tieto tvrdenia sú založené na projekciách dlhodobého modelovania, no nemožno ich tak zjednodušene pripísať výlučne človekom vyvolanej zmene klímy.

Na základe týchto súvislostí považujem za škandalózne, ak sa v tomto Parlamente pozmeňujúce a doplňujúce návrhy predložené pánom Březinom, ktoré upriamujú pozornosť práve na túto situáciu, vyhlasujú za neprípustné. Vážený pán predsedajúci, chcem vás priamo požiadať, aby ste pozmeňujúci a doplňujúci návrh č. 15 vyhlásili za prípustný. Ochrane životného prostredia vôbec nepomôžeme, ak budeme určité názory potláčať jednoducho prostredníctvom administratívnych postupov. Prehnaná hrozba spustí sériu politických opatrení, ktoré povedú k nevyváženému pohľadu na politické priority. Príkladom je tvrdenie, že klimatická zmena by sa mala stať prioritou rozvojovej pomoci. AIDS, podvýživa, malária a zemetrasenia však dnes predstavujú omnoho vážnejšie problémy a práve na ich riešenie by sme mali vynakladať naše politické zdroje.

Aj v Európe dosiahla diskusia o zmene klímy rozmery, ktoré ohrozujú úspechy v sociálnej sfére. Už teraz rodina v Nemecku platí viac ako 40 % z ceny elektriny štátu a na čerpacích staniciach platíme štátu dokonca 55 až 78 %. V dôsledku nového režimu obchodovania s emisiami ceny za elektrinu opäť stúpnu najmenej o 30 %.

Som zástancom racionálneho prístupu k riešeniu otázky zmeny klímy, aby sme mohli identifikovať riešenia zlučiteľné sociálne aj hospodársky. Pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré predložil pán Březina, ponúkajú množstvo bodov, z ktorých môžeme začať, preto vás žiadam o podporu týchto návrhov.

(potlesk)

  Dorette Corbey (PSE). – (NL) Chcem sa poďakovať pánovi Florenzovi. Podarilo sa mu pripraviť naozaj vynikajúcu správu. Diskusia o zmene klímy je nanajvýš emotívna, a to právom. Dnes sa však musíme rozhodnúť pre rozumný prístup. V nasledujúcich mesiacoch budeme intenzívne pracovať na riešení otázky zmeny klímy a na programe máme mnoho ambicióznych opatrení.

Je veľmi dôležité, aby Európa potvrdila svoju dôveryhodnosť pred rokovaniami v Kodani a dosiahla dohodu o klimatickom balíku. Dosiahneme ju, len ak budeme mať spoločný základ – a tým základom sú poznatky. Pán Florenz si zaslúži uznanie za to, že vytýčil vedecký konsenzus. Bod, v ktorom by mala začať naša politika, sú zistenia Medzivládneho panela pre zmenu klímy (IPCC). V paneli IPCC spolupracujú tisíce vedcov. Faktom je, že Zem sa otepľuje, ale aj to, že toto oteplenie do istej miery spôsobuje činnosť ľudí. Ak chceme udržať zmenu klímy v medziach, musíme znížiť emisie skleníkových plynov do roku 2050 o 60 až 80 %. Nie je to ľahká úloha. Stretávame sa s rôznymi záujmami. Samozrejme, ekologicky čistá výroba môže zabezpečiť veľké zisky a zvýšiť zamestnanosť a dobré je aj to, že takýmto spôsobom budeme môcť ukončiť svoju závislosť od ropy a vstúpiť do sveta trvalo udržateľných energií. Ibaže prechod na hospodárstvo s malými emisiami CO2 nie je vôbec ľahký.

Z tohto hľadiska sú dôležité dva body. V prvom rade musia byť naše politické opatrenia založené na poznatkoch a to neznamená, pán Pieper, že konsenzus v rámci panela IPCC je nezmeniteľný. Od panela IPCC môžeme očakávať, že bude otvorený kritike a opodstatneným argumentom skeptikov, pretože takáto kritika pomáha rozširovať vedomosti, a preto naša skupina úplne podporuje odsek č. 10.

Druhým dôležitým bodom je potreba dlhodobej podpory zo strany verejnosti. Aby mohla verejnosť podporovať tieto cieľavedomé opatrenia, požadujeme, aby sa základné vedecké poznatky zhrnuli v brožúre, ktorá sa sprístupní verejnosti, nech sa každý môže oboznámiť s výzvami, ktorým čelíme. Týmto spôsobom môžeme tieto výzvy riešiť spoločne. Očakávam, že správa pripravená pánom Florenzom bude pre nás základom, vďaka ktorému budeme môcť ešte väčšmi spolupracovať a do roku 2009 pripravíme dobré politické opatrenia.

  Lena Ek (ALDE). – (SV) Vážený pán predsedajúci, aj ja chcem zablahoželať pánovi Karl-Heinzovi Florenzovi k vynikajúcej správe. Chcela by som zdôrazniť, že má veľký politický a symbolický význam, ktorý sa nakoniec prejavuje aj v skutočnosti, že túto diskusiu uvádzajú hlavní predstavitelia troch veľkých politických skupín.

Aj my sa stotožňujeme s obsahom Florenzovej správy. Je napísaná tak, že aj „obyčajní“ Európania si môžu prečítať jej text a porozumieť jeho zmyslu. Veľmi rada chcem upozorniť na jej jasnú a názornú prezentáciu, ktorá predstavuje ďalšie pozitívum.

Zostávajú pred nami však stále určité problémy, o ktorých musíme diskutovať. Vyzývam vás, aby ste podporili pozmeňujúce a doplňujúce návrhy týkajúce sa morí a zvyšovania teploty povrchu morí o 1,5 °C. Mali by sme sa ďalej zaoberať aj otázkami verejného zdravia. Tejto téme sa budeme venovať v ďalšej správe. Očakávam, že sa v tejto oblasti objavia rozumné nápady. My, poslanci Európskeho parlamentu, máme dnes príležitosť dokázať, že sme odhodlaní seriózne sa angažovať v týchto otázkach. Avril Doyle je spolu so mnou spravodajkyňou pre oblasť obchodovania s emisnými právami. Ak berieme vážne všetky veci, ktoré tu dnes zazneli pred hlasovaním, potom očakávame silnú podporu návrhov, ktoré predložíme v našich jednotlivých výboroch.

Nakoniec by som chcela zdôrazniť, že sa nachádzame uprostred príprav na konferenciu v Kodani. Tieto prípravy musia prebiehať úplne iným spôsobom – potrebujeme spoluprácu Parlamentu s Radou aj Komisiou, ale aj s rozvojovými krajinami. Zostáva nám už len 18 mesiacov.

  Dimitrios Papadimoulis (GUE/NGL). – (EL) Vážený pán predsedajúci, aj ja by som chcel zablahoželať pánovi Florenzovi k jeho správe. Je to vynikajúce, ak si predstavíme, že vychádza z vedeckých zistení príslušného výboru OSN a zdôrazňuje potrebu zlepšiť informácie pre občanov.

Vážené dámy a páni, vážený pán Komisár, skúsme sa však pohnúť od zistení ku konkrétnym krokom. Musíme prispôsobiť svoju politiku opatreniam, ktoré navrhuje veda. Potrebujeme čistejšie palivá a čistejšie autá. Pán Komisár, všetci vieme, ako musíte bojovať dokonca aj v rámci Komisie proti lobistickým skupinám a záujmom, ktoré podkopávajú snahy Európskej únie viesť svet v boji proti klimatickej zmene. Vo veľkej väčšine Európskeho parlamentu však máte svojich spojencov. Parlament podporí aj ambicióznejšie úsilie Komisie a vlád, pretože ľudský život a ochrana životného prostredia sú omnoho významnejšie ako záujmy istých obchodných kruhov.

  Jerzy Buzek (PPE-DE). – (PL) Vážený pán predsedajúci, nebudem prvým gratulantom, ktorý blahoželá pánovi spravodajcovi k výbornej správe a som si istý, že ani posledným. Medzinárodné spoločenstvo dostalo nedávno od Medzivládneho panelu pre zmenu klímy (IPCC) dokument, ktorý obsahuje rozsiahlu vedeckú štúdiu o globálnom otepľovaní. Na túto štúdiu sa odvolávame v správe aj v uznesení. Väčšina výskumníkov tento dokument uznáva, teda konkrétne ide o Štvrtú hodnotiacu správu IPCC. Uznala ju aj väčšina vlád 110 krajín zastúpených v tomto paneli. Napriek tomu sa objavujú hlasy, ktoré spochybňujú správnosť tohto dokumentu. Môžeme ich počuť aj v našom Parlamente. Preto by bolo vhodné, aby sme začali vyhodnotením tejto spornej otázky.

Po prvé, dnes už takmer každý prinajmenšom súhlasí s tým, že globálne otepľovanie je fakt, hoci by sa náhodou našiel aj nejaký kút sveta, kde je dočasne chladnejšie ako bolo v minulosti. Okrem iných dôvodov aj vďaka správe panela IPCC sa zdá, že sa všeobecne začala uznávať existencia globálneho otepľovania. Takže dnes už nie je až také dôležité stále upozorňovať na blížiacu sa apokalypsu súvisiacu s rastúcimi teplotami. Na druhej strane je, samozrejme, dôležité vysvetliť a preveriť príčiny zvyšovania teplôt.

Chcem požiadať Parlament, aby nezabudol na to, že väčšina vedcov, ktorí skúmajú tento problém, je vážne presvedčená o tom, že zodpovednosť za globálne otepľovanie v najväčšej miere, no nie výlučne, nesie ľudstvo. Konkrétne to platí pre emisie skleníkových plynov. Oplatilo by sa vynaložiť väčšie úsilie na zdokumentovanie a overenie tejto teórie. Výskum príčin otepľovania by mal samozrejme pokračovať a toto by mal byť hlavný záver našich úvah.

Zároveň je najdôležitejšie, aby sme mali na pamäti, že už teraz je veľmi pravdepodobné, že skleníkové plyny vyprodukované ľuďmi sú hlavnou príčinou globálneho otepľovania, preto sú tu výzvy na prijatie primeraných krokov. Práve z tohto dôvodu na seba Európska únia prevzala úlohu svetového vodcu v procese obmedzenia emisií. Na základe toho je pre nás, Európanov, obzvlášť dôležité, aby sme v tejto otázke dosiahli celosvetovú dohodu v Poznani a v Kodani. Nesmieme zabudnúť, že sami našu planétu nezachránime. Ak by sme teraz prerušili svoje aktivity, bol by to neodpustiteľný počin. Nemôžeme jednoducho odvolať svoju zodpovednosť voči civilizácii.

  Riitta Myller (PSE). – (FI) Vážený pán predsedajúci, na celom svete existujú dobre podložené a uznávané údaje o zmene klímy a niet už vážnych vedeckých pochybností o tom, že súčasný trend globálneho otepľovania je spôsobený ľuďmi. Toto tvrdí pán Florenz vo svojej správe, keď začína uvádzať svoje závery. Napokon zámerom vypracovania tejto priebežnej správy bolo konkrétne vytvoriť spoločný základ pre konečnú verziu.

Práca výboru a Parlamentu musí byť pevne zakotvená vo Štvrtej hodnotiacej správe Medzivládneho panela pre zmenu klímy. V tejto správe existuje veľmi jasný konsenzus, pokiaľ ide o potrebu stabilizovať priemernú svetovú teplotu tak, aby sa nezvýšila viac ako o 2 °C. Je to zároveň spôsob ako zohľadniť hospodárske, ekologické a sociálne vplyvy klimatickej zmeny.

Fakty sú na stole, ako povedal pán Florenz. Teraz je to už len otázkou toho, ako rozumieme tomu, čo čítame – aké sú naše schopnosti v čítaní. Zistíme to ešte v tomto roku, keď budeme diskutovať o balíku zákonov, ktoré nám predloží Komisia. Osobitne by som chcela zdôrazniť, že keďže ide o ekologický, hospodársky a sociálny vplyv zmeny klímy, mali by sme sa viac zamerať na otázku účinného využívania energie. Dúfam, že sa Komisia vo svojich budúcich činnostiach bude venovať aj osobitnej otázke potenciálneho zvýšenia účinnosti energie. Keďže usporená energia je najlacnejšou energiou a predstavuje zároveň najekologickejší spôsob boja proti zmene klímy, dúfam, že Komisia predloží nové návrhy a stimuly v tejto súvislosti.

  Avril Doyle (PPE-DE). – Vážený pán predsedajúci, práve diskutujeme o vynikajúcej priebežnej správe, o vedeckých faktoch o zmene klímy, ktorú vypracoval spravodajca Dočasného výboru pre klimatické zmeny, pán Karl-Heinz Florenz. Chcela by som mu poďakovať za obrovský kusisko práce, ktorý vykonal a zároveň aj všetkým kolegom z Dočasného výboru pre klimatické zmeny z celého Parlamentu.

Ak by zákonodarcovia ignorovali vedecky recenzovaný názor prevažnej väčšiny vedcov v oblasti zmeny klímy na celom svete, bola by to výbušná zmes arogancie, nezodpovednosti a úplného zanedbania povinností. Veď predsa my rozhodujeme. Máme demokratický mandát našich občanov a pri tejto najpálčivejšej otázke, ktorej dnes čelí svetové spoločenstvo, nemôžeme otáľať, najmä ak sú rozhodnutia, ktoré potrebujeme prijať, mimoriadne náročné.

Nalieham na našich milých kolegov, ktorých by sme mohli voľne označiť ako klimatických skeptikov, aby sa vydali s nami na túto cestu, hoci len na základe často zneužívanej, ale významnej koncepcie zásady prevencie. Áno, veda je komplexná a dynamická, ale ak zo šiestich piati členovia vedeckého spoločenstva podporujú tento názor, musíme pristúpiť k výzve, musíme diskutovať a teda reagovať primerane na vedecky recenzovanú prácu niektorých našich najlepších a najšikovnejších ľudí v oblasti klimatológie a meteorológie.

Viac ako dve tretiny povrchu sveta tvoria oceány a tri štvrtiny najväčších miest sveta sa nachádzajú na pobreží mora. Viac ako 97 % vody na planéte sa nachádza v oceánoch a ryby predstavujú najväčší podiel proteínov, ktoré ľudia konzumujú na svete, od ktorých je 3,5 miliardy ľudí závislých ako od základného zdroja výživy. Kým stúpajú emisie skleníkových plynov vyprodukované ľuďmi, vedecká predpoveď hovorí o tom, že dramatické zmeny ako otepľovanie oceánov, roztápanie pólov, stúpajúce hladiny morí a okysľovanie oceánov vážne ohrozia morské ekosystémy a rybárske spoločenstvo.

Keďže som podpredsedníčkou Výboru pre rybné hospodárstvo, požadujem, aby sa aj názory tohto výboru zohľadnili v tejto priebežnej správe. Dve krátke poznámky: je veľkou škodou, že sa na príprave tejto správy nepodieľali aj členovia Výboru pre rybné hospodárstvo, že neboli súčasťou Dočasného výboru pre klimatické zmeny a druhá poznámka je: ľutujem, že dočasný výbor nebol schopný prijať stanovisko Výboru pre rybné hospodárstvo.

Na záver by som chcela povedať, že existuje množstvo pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov, ktoré vedecky zdôrazňujú vplyv zmeny klímy na svetové oceány. Vyzývam kolegov, aby podporili tieto návrhy, pretože správa Parlamentu v rozhodovacom procese by mala byť čo najkomplexnejšia a najsúdržnejšia.

  Agnes Schierhuber (PPE-DE). – (DE) Vážený pán predsedajúci, vážený pán komisár, vážené dámy a páni, tiež by som chcela najskôr zo srdca poďakovať nášmu spravodajcovi za vykonanú prácu. Ako povedali moji predrečníci, táto správa sa odvoláva výlučne na vedecké fakty, ktoré sa týkajú zmeny klímy, o ktorých sa podrobne diskutovalo počas tematických stretnutí so svetoznámymi expertmi.

Sektor poľnohospodárstva a lesníctva je jedným z priemyselných odvetví, ktoré sú najviac zasiahnuté zmenou klímy, a preto majú najväčší záujem na vytvorení účinných opatrení na ochranu pred zmenou klímy, na ochranu ovzdušia, ktoré by sa mali prijať na celosvetovej úrovni. Účasť všetkých krajín, najmä rozvojových krajín, na dohode nasledujúcej po Kjótskom protokole je nevyhnutná. Zároveň treba podčiarknuť, že poľnohospodárstvo nie je vôbec rozhodujúce pri stanovovaní cien potravín. Napríklad múka tvorí pri cene rožka menej ako 2 % nákladov.

Je tiež dobre známe, že obnoviteľné zdroje palív získavaných z plodín nevypúšťajú viac CO2, ako sa v nich uskladnilo počas rastu, čo znamená, že sú v skutočnosti CO2 neutrálne. Na základe reálnych zistení výskumu sa ďalej uznáva, že ľudia sú čiastočne zodpovední za zmenu klímy. Z tohto dôvodu je dôležité, aby sme vykonali ešte intenzívnejší výskum a šetrili energiu prostredníctvom jej účinného využívania. Môžeme nabrať odvahu na základe skutočnosti, že kým ľudia uznali, že je Zem guľatá a nie plochá, prešlo 3 000 rokov.

Preto by som chcela apelovať na tento Parlament, aby viedol vážnu diskusiu, v ktorej sa uznáva skutočnosť, že klimatická zmena je naozaj globálnym problémom. Je to makrosociálny problém, ktorý sa nedá vyriešiť sektorovými opatreniami v jednotlivých členských štátoch EÚ. Riešenie tohto problému môžeme nájsť iba na celosvetovej úrovni a Európska únia by mala prevziať vedúcu a sprostredkujúcu úlohu v boji proti klimatickej zmene.

  Valdis Dombrovskis (PPE-DE). – (LV) Vážený pán predsedajúci, vážené dámy a páni, v prvom rade by som chcel zablahoželať spravodajcovi k jasnému a jednoznačnému postoju, v ktorom na základe výsledkov vedeckých štúdii uznáva, že skutočne prebieha globálne otepľovanie a že ho spôsobujú ľudia. Nezabúdajme, že pred niekoľkými rokmi mnoho vplyvných politikov vrátane vodcov niektorých veľmocí sa to pokúšali poprieť. Správa ide ešte o krok ďalej a odmieta ako vedecky nepodložené tvrdenia v súvislosti s tým, že vôbec neexistuje žiadne globálne otepľovanie a že ide iba o prirodzené rozdiely teplôt. Táto správa opäť demonštruje, že Európska únia je vedúcou svetovou silou v súvislosti s globálnym otepľovaním. Nie je to však dôvod na jasanie. Ak chceme udržať globálne otepľovanie v hraniciach 2 %, podľa odhadov budeme musieť do roku 2050 znížiť objem emisií CO2 najmenej o polovicu. Vzhľadom na to je tvrdenie tejto správy, že takmer všetky štáty EÚ dosiahli značný pokrok v plnení kjótskych cieľov až príliš optimistické. V období od roku 1990 do roku 2005 znížilo 15 starších členských štátov EÚ emisie iba o 2 % a je veľmi nepravdepodobné, že počas budúcich piatich rokov znížia svoje emisie o ďalších 6 %, s cieľom splniť kolektívny cieľ z Kjóta. Iba vďaka skutočnosti, že nové členské štáty EÚ znížili svoje emisie výrazne a rýchlejšie, ako Európska únia ako celok, sa môže EÚ považovať za svetového vodcu v tejto oblasti. Očakáva sa, že novšie členské štáty EÚ znížia svoje emisie CO2 o 21 % do roku 2010. Iba na základe tejto skutočnosti môžu vodcovia Európskej únie hovoriť o zjavne ambicióznom cieli znížiť emisie do roku 2020 o 20 %. Samozrejme, že vítame takýto cieľ, ale je veľmi dôležité, aby sa najväčší znečisťovatelia postarali o väčšiu časť tohto zníženia. Je neprijateľne, aby snahy politických opatrení EÚ v oblasti zmeny klímy boli založené iba na existujúcich úspechoch nových členských štátov a niektorých starších členských štátov. Je neprijateľné, aby sa ešte viac zaťažili tieto nové členské štáty a zároveň sa najväčší znečisťovatelia dostali ešte väčšie úľavy. Bez ohľadu na rozdelenie zníženia emisií medzi členskými štátmi EÚ nedosiahneme nič, ak nevznikne celosvetová dohoda a ak krajiny ako Spojené štáty, Čína, India, Rusko a ostatné sa nebudú zúčastňovať na riešení tohto problému. Táto otázka musí byť prioritou zahraničnej politiky Európskej únie tak, ako aj klimatickej politiky. Ďakujem Vám za pozornosť.

  Romana Jordan Cizelj (PPE-DE). – (SL) Obyčajne sa rozhodujeme pre zmeny a opatrenia iba vtedy, ak sú založené na solídnych faktoch. Vo Výbore pre klimatické zmeny sa nám podarilo zhromaždiť množstvo údajov od mnohých vedcov. Väčšina údajov poukazuje na to, že zmeny ekosystémov prebiehajú v dôsledku antropogénnych emisií a poukazujú na možné budúce trendy.

Zatiaľ čo niekto vyjadruje obavy a tieto údaje využíva ako hrozbu, musíme vidieť aj ich dobrú stránku, ktorou je skutočnosť, že stále môžeme reagovať. Musíme však reagovať rýchlo, zodpovedne, vážne a koordinovane: najskôr v rámci Únie a potom na globálnej úrovni. Medzinárodné dohody môžeme úspešne dosiahnuť iba ak budeme dostatočne citliví aj vo vzťahu k problémom tretích krajín, ktoré sú zaneprázdnené riešením otázok udržateľného rozvoja a mnoho z nich dokonca aj s odstraňovaním chudoby.

Jednotný prístup si vyžaduje zmenu myslenia v Európe, pretože doposiaľ sme sa zaoberali najmä rozvojom alebo primárne rozvojom spoločnosti s nízkymi emisiami CO2. Medzinárodnú dohodu však môžeme dosiahnuť iba vtedy, ak budeme rovnakou mierou uvažovať o opatreniach na zníženie emisií a o opatreniach na zmenu emisií s cieľom zladiť ich s klimatickými zmenami.

Ďakujem spravodajcovi za vynikajúcu správu a očakávam, že naša práca v tomto zmysle bude pokračovať aj na budúci rok.

  Csaba Sándor Tabajdi (PSE). – (HU) Vážený pán predsedajúci, blahoželám pánovi Florenzovi k jeho skvelej správe. Diskusia o vedeckom základe klimatickej zmeny je nesmierne významná, pretože žiaľ my, politici, často nevieme brať do úvahy fakty, hoci fakty sú veľmi trvalé veci. Súhlasím s Martinom Schulzom, že by sme už mali zastaviť debatu na základe presvedčení a začať hovoriť o faktoch.

Napríklad v Maďarsku hladina podzemnej vody na Maďarskej nížine, medzi riekami Dunaj a Tisa, klesla za posedných tridsať až štyridsať rokov o 3 až 4 metre. Objavuje sa vážne vysúšanie, čo znamená, že vedci na základe meraní zistili, že vysúšanie je z polovice spôsobené zmenou klímy a z druhej polovice škodlivou ľudskou činnosťou.

Skrátka, mali by sme poriadne pouvažovať nad tým, čo hovoria vedci. Súhlasím aj s tým, že Európska únia nedokáže tento problém vyriešiť sama. USA či Japonsko, Čína, Brazília a rozvojový svet musia byť v tejto iniciatíve našimi partnermi. Ďakujem Vám za pozornosť.

  Anneli Jäätteenmäki (ALDE). – (FI) Vážený pán predsedajúci, za zmenu klímy môže ľudstvo, a preto môže človek aj zmeniť tento vývoj.

Cieľom EÚ je zvýšiť podiel biopalív v pohonných hmotách v odvetví dopravy na 10 %. Je to cieľ, ktorý musíme dosiahnuť. Musíme urobiť všetko pre to, aby sme ho splnili, teda aj začať využívať rašelinu ako surovinu na výrobu biopaliva.

Potrebujeme investovať väčšie množstvo peňazí do výskumu, aby sme mohli využívať čo najúčinnejšie metódy. Napríklad niektoré štúdie ukazujú, že výroba energie z rias je až 15-krát väčšia, ako výroba z hrozna, palmy olejnatej či sóje, preto je potrebné vykonať v tejto oblasti ďalší výskum. Takže je to jeden zo spôsobov, ako môžeme znížiť využívanie palmového oleja a snáď ho aj úplne zastaviť, pretože to v žiadnom prípade nie je ekologicky priaznivá činnosť. Preto potrebujeme konať v spolupráci s USA, Čínou, Indiou a Ruskom.

  Péter Olajos (PPE-DE). – (HU) Ďakujem Vám, vážený pán predsedajúci. Ak chceme dosiahnuť na konci roku 2009 v Kodani úspech, som presvedčený, že musíme bezpodmienečne zohľadniť dve veci. Sú to veci, ktoré som sám zažil počas svojich návštev v Indii, Bangladéši, Číne a Kalifornii počas posledných mesiacov.

V prvom rade musíme vyvinúť úprimné úsilie. Inými slovami, nestačí len to, aby sme sa potľapkávali po pleci. Nestačí hovoriť len o desiatich, dvadsiatich, tridsiatich alebo štyridsiatich percentách. Podľa údajov Európskej environmentálnej agentúry pre životné prostredie, nielen že sa emisie oxidu uhličitého neznížili od roku 2000, ale v skutočnosti sa o niečo zvýšili, o 1 %. Systém obchodovania s emisiami (ETS) je veľkým úspechom a nachádza sa vo fáze reformácie, ale verím, že by sa nám oplatilo iniciovať podobné reformy aj v ďalších systémoch, nie len v ETS. Možno by sa tieto dva systémy mohli aj konsolidovať, pevne podporujem návrh rady, aby sa ako základný rok stanovil rok 1990 a nie rok 2005.

Druhou veľmi dôležitou vecou je adaptačný fond. Ak chceme v Kodani dosiahnuť úspech, musíme vytvoriť adaptačný fond. Sternova správa ukázala, že ak nebudeme mať adaptačný fond, ostatné regióny sveta budú mať veľmi malú šancu vyhnúť sa neblahým následkom zmeny klímy. Ďakujem veľmi pekne.

  Silvia-Adriana Ţicău (PSE). – (RO) Klimatická zmena už ovplyvňuje EÚ. V ostatných rokoch sa napríklad v Rumunsku objavili suchá, povodne a horúčavy. Niektoré oblasti na juhu a juhovýchode Rumunska sa začali premieňať na púšť. Únia zohráva dôležitú úlohu v boji proti zmene klímy, pokiaľ ide o zníženie príčin a o prispôsobenie sa zmene klímy.

Lisabonská zmluva obsahuje ustanovenia týkajúce sa zmeny klímy a oceňujem aj teraz doložku o solidarite v prípade prírodných katastrof. Žiaľ, globálne riadenie v oblasti ekologickej ochrany životného prostredia je decentralizované a niekedy chýba súdržnosť celkových rozhodnutí. 18 multilaterálnych inštitúcii má na starosti monitorovanie približne 500 medzinárodných dohôd, z ktorých 300 je na regionálnej úrovni. Európska únia musí zohrávať úlohu vodcu v tejto oblasti.

Existujú riešenia. Potrebujeme súdržné opatrenia týkajúce sa zmeny klímy, ekologickejšiu dopravu, výskum a rozvojové programy, prispôsobiť poľnohospodárstvo primeranej spotrebe vody, zabezpečiť obnovu lesných plôch a najmä lepšie riadenie odpadu. Blahoželám pánovi spravodajcovi.

  Miroslav Mikolášik (PPE-DE). – (SK) Klimatické zmeny vážnym spôsobom ovplyvňujú nielen ekosystémy, ale aj hospodárstvo, verejné zdravie, bezpečnosť potravín a vody, ako aj migráciu. Najmodernejšie vedecké štúdie dokazujú, že trend globálneho otepľovania je aj ľudského pôvodu, a teda je na spoločnosti pripraviť účinné politické opatrenia.

Vítam predbežnú správu Výboru pre klimatické zmeny a jeho odporúčania pre budúcu integrovanú politiku EÚ v oblasti klimatických zmien a silne podporujem názor, podľa ktorého by celosvetové zvýšenie priemernej teploty nemalo presiahnuť viac ako 2 °C. Navyše Európska únia by mala vynaložiť úsilie na zníženie emisií tak, aby teploty ostali hlboko pod touto dvojstupňovou hranicou. Dôležitým nástrojom v snahe o zmiernenie klimatických zmien by malo byť sprostredkovanie vedeckých dôkazov verejnosti, a tým prispieť k zvýšeniu informovanosti o tejto problematike.

  Anni Podimata (PSE). – (EL) Vážený pán predsedajúci, vážený pán komisár, chcem najskôr privítať priebežnú správu o vedeckých faktoch o klimatickej zmene. Som osobitne rada preto, že zdôrazňuje skutočnosť, že vedci sa zhodli na vážnosti tohto problému. Správa zároveň poukazuje na hlavný vplyv ľudského faktora, najmä energetiky, na zmenu klímy.

Vo štvrtej hodnotiacej správe panela IPCC sa uvádza, že svetové emisie CO2 sa zvýšili od roku 1970 do roku 2004 približne o 80 % a že toto zvyšovanie bolo spôsobené najmä využívaním fosílnych palív. Ak vychádzame z faktu, že medzi ovzduším a energetickým plánovaním je veľmi úzke spojenie, potom chcem zdôrazniť, aké potrebné je vytvoriť integrovaný plán na európskej úrovni, aby sme zistili, aké sú najlepšie a najúčinnejšie energetické možnosti.

  Marios Matsakis (ALDE). – Vážený pán predsedajúci, keď počúvam dnes ráno túto rozpravu, cítim potrebu vysloviť niekoľko poznámok.

Najskôr sa vyjadrím k vedeckým dôkazom. Niet pochýb o tom, že dokázať existenciu globálneho otepľovania a jeho príčin je veľmi komplikovaná vec. Nie je to situácia dôkazu v skúmavke, keď môžeme experiment vykonať v laboratóriu a dokázať alebo vyvrátiť určitú hypotézu. Dôkazy v tomto prípade sú založené na dlhodobých pozorovaniach a veľmi komplikovaných postupoch a, samozrejme, že existujú niektorí pochybovači, niektorí vedci, ktorí majú iný, odlišný názor. Toto nie je nič nové. Vedci sú známi tým, že majú rôzne názory. Nezabúdajme, že aj fajčenie ako príčina vzniku rakoviny bola spochybňovaná vo veľkej miere a mnohými vedcami, ktorí ešte stále pochybujú o správnosti tejto teórie. Všetci, samozrejme, dobre vieme, čo je pravdou. To isté sa stalo aj s thalidomidom ako príčinou vzniku fokomélie v ľudských embryách.

Moja druhá poznámka sa týka toho, že je potrebné zdôrazniť celosvetový prístup, pretože veľmi dobre vieme, že krajiny, ktoré najviac znečisťujú ovzdušie, to jest USA, Čína a India, robia najmenej v boji proti globálnemu otepľovaniu.

  Janez Podobnik, úradujúci predseda. − (SL) S veľkým záujmom som sledoval túto skutočne živú diskusiu, ktorá je dobrým základom na priebežnú správu predloženú pánom spravodajcom Karl-Heinzom Florenzom, za ktorú mu ďakujem a blahoželám.

Vaša diskusia by prospela každému parlamentu. Bola skutočne veľmi angažovaná. Vnímam ju ako pozitívnu kritiku, pretože každý názor je drahocenný, aj ten kritický.

Z vašej diskusie môžem zhrnúť dva základné závery. Európska únia stále je a aj bude silou, ktorá dokáže čeliť..., samozrejme so všetkými globálnymi partnermi, a teda ďalej podporovať vážnu konfrontáciu s klimatickou zmenou. A druhý záver je ten, že zmena klímy nie je iba problémom, ale môže byť zároveň aj príležitosťou. Túto otázku môžeme riešiť účinne vtedy, ak budeme konať najmä na celosvetovej úrovni.

Ďalej by som rád podotkol, že v rámci balíka klimatickej a energetickej politiky Európska únia úspešne a dôkladne pripravuje všetky opatrenia, ktorými môžeme účinne bojovať proti následkom zmeny klímy.

Prechod na bezpečné a udržateľné hospodárstvo s malými emisiami CO2 ovplyvní množstvo politických opatrení vrátane hospodárstva a každodenného života ľudí. Koordinované politické opatrenia sú potrebné v mnohých oblastiach Európskej únie. Tu by som chcel podporiť vaše myšlienky v súvislosti s tým, že musíme držať pohromade nielen pri globálnych rozhodnutiach, ale musíme byť jednomyseľní, aj pokiaľ ide o podrobnosti spojené s týmito politickými opatreniami

Osobitne by som chcel spomenúť súčinnosť medzi klimatickou zmenou a energetikou. Vzhľadom na to je potrebné vytvoriť harmonizované európske a vnútroštátne politiky v oblasti výskumu, rozvoja a inovácií. Musíme podporovať udržateľný systém dopravy, ktorý umožní členským štátom prijímať potrebné opatrenia v boji proti zmene klímy. Musíme zvýšiť energetickú účinnosť, najmä pokiaľ ide o budovy, ale aj iné zdroje energie vo všetkých odvetviach a musíme neustále informovať spotrebiteľov o účinnom využívaní energie, aby sa znížili sociálne dôsledky a aby sme čo najlepšie využili nové príležitosti.

Ako sa uvádza v správe pána Florenza, veda o klimatických zmenách poskytuje uznávané dôkazy a skutočnosť, že súčasné globálne otepľovanie je dôsledkom ľudskej činnosti je vedecky nepopierateľná.

Dovoľte mi, aby som sa krátko vyjadril k vašim rôznym názorom na vedecký rámec panela IPCC. V tejto otázke uprednostňujem rešpektovať oblasť politiky. Európsky parlament je významnou politickou arénou. Samozrejme, že by sme mali rešpektovať aj oblasť vedy, ale takú, ktorá sa riadi etickými zásadami výskumu a vedeckou presnosťou.

Zároveň by sme nemali zabúdať na priestor pre občana, bežného človeka, ktorého ovplyvní každé jedno opatrenie v zmysle kvality jeho života, aj vtedy, keď si bude pripravovať rodinný rozpočet a plánovať svoju budúcnosť.

Obzvlášť by som chcel vyzdvihnúť, že sa zdá veľmi dôležité, že Dočasný výbor pre klimatické zmeny konal podľa pána Sacconiho správne, keď diskutoval o otázkach zmeny klímy v pozitívnej atmosfére na svojich rokovaniach, aj to, že veľkou väčšinou prijal priebežnú správu o vedeckých faktoch týkajúcich sa zmeny klímy.

Osobitne sme privítali rozhodnutie Európskeho parlamentu predĺžiť mandát Dočasného výboru pre klimatické zmeny do februára 2009. Vážený pán predsedajúci, vnímame toto rozhodnutie ako ďalší dôkaz toho, že v oblasti klimatickej zmeny Európsky parlament podporuje ambicióznu politiku Európskej únie na medzinárodnej úrovni svojimi krokmi, pričom dbá na to, aby jeho politické rozhodnutia vychádzali z najnovších vedeckých výsledkov.

Teší nás aj oznámenie, ktoré zaznelo v dnešnej diskusii, že debata o balíku opatrení pre zmenu klímy bude pokračovať, čo by znamenalo vážne plnenie záväzkov, ktoré Európska rada prijala v 2008.

  Stavros Dimas, člen Komisie. − (EL) Vážený pán predsedajúci, ďakujeme všetkým rečníkom dnešnej diskusie za veľmi zaujímavé príspevky.

Chcel by som predovšetkým zdôrazniť, že Európska únia, či už ako EÚ-15 alebo EÚ-27, splní kjótsky cieľ a niet o tom pochýb. Keďže dúfam, že budem komisárom ďalších osemnásť mesiacov, ubezpečujem vás, že neexistuje možnosť, aby sa nám nepodarilo splniť kjótsky cieľ. Hovorím to preto, lebo opatrenia, ktoré sme už prijali a ktoré práve prijímame zabezpečujú splnenie kjótskeho cieľa. To je vlastne najmenej, čo môžeme urobiť v nadchádzajúcich rokoch. Pre úplnosť záznamu, údaje, ktoré ste tu uvádzali, sú správne. Treba povedať, že Európska únia znižuje svoje emisie skleníkových plynov, zatiaľ čo iné krajiny, ako napríklad USA, ich zvyšujú, a to ešte výrazne rýchlejšie ako v roku 1990. V roku 2005, ako ste to aj povedali, sme sa nachádzali 2 % pod úrovňou z roku 1990, a v roku 2006 trochu menej ako 3 %, pokiaľ ide o krajiny EÚ-15, ktoré majú kolektívny cieľ. Pokiaľ však ide o krajiny EÚ-27, je náš úspech ešte väčší, pretože sa nachádzame 8 % pod úrovňou z roku 1990. Na konci obdobia, ktoré je stanovené Kjótskym protokolom na splnenie záväzkov krajiny EÚ-15 budú najmenej 8 % a krajiny EÚ-27 najmenej 11 % pod úrovňou z roku 1990. Všimnime si, že naše zníženie na viac ako 8 % je veľmi pozitívne, pretože nám pomôže splniť cieľ do roku 2020 a ďalej.

Podľa priebežnej správy budú vedecké zistenia zohrávať významnú úlohu pri medzinárodných rokovaniach, pretože nám umožnia prijímať odvážne kroky. Poslúžia nám ako základ na hodnotenie vhodnosti návrhov, ktoré budeme predkladať na rokovania počas prípravy kodanskej konferencie.

Uznesenie nám pripomína nebezpečenstvá vyplývajúce z nekontrolovanej zmeny klímy, ktoré ovplyvnia ľudskú spoločnosť rôznymi spôsobmi a budú mať vážne následky pre hospodárstva a kultúrne tradície.

Uznesenie správne zdôrazňuje, aké dôležité je vyhnúť sa väčšiemu narušeniu klímy, akým je napríklad vysúšanie prítokov Amazonky a roztápanie veľkého množstva ľadu na obidvoch póloch.

Myslím si, že je rovnako dôležité, aby sme zdôraznili aj možné následky zmeny klímy v súvislosti s medzinárodnou bezpečnosťou, nedostatkom potravy a vody a spormi o kontrolu nad zdrojmi a pohybom migrantov. Neustále sa zvyšuje nátlak na medzinárodné spoločenstvo v dôsledku ekologických núdzových stavov spôsobených extrémnym počasím a násilnými konfliktmi spôsobenými klimatickou zmenou. Najnovšia kríza cien potravín je hádam najviac hmatateľným príkladom toho, čo sa môže stať: zvlášť malá žatva v mnohých častiach sveta je spôsobená extrémnymi poveternostnými podmienkami. Žiaľ, nezdá sa, že táto situácia je dočasná alebo výnimočná. Vyzerá, že sa stane trvalou a bude sa opakovať a že ju nie je možné ovládať bez drastických zmien poľnohospodárskej politiky a farmárskych postupov

Dovoľte mi, aby som sa zmienil aj o niektorých ďalších otázkach načatých touto správou. Začnem znížením emisií skleníkových plynov prostredníctvom vhodných opatrení na národnej úrovni v rozvojových krajinách. Existuje potreba podpory prospektov, ktoré nám ponúka technológia. Musíme financovať presun technológií a podporiť administratívne schopnosti týchto krajín, aby bolo možné merať spomínané zníženie, zaznamenávať ho a overovať. Táto myšlienka tvorí jadro rokovaní o akčnom pláne z Bali. V Bali sa hovorilo o tom, že akýkoľvek návrh zo strany rozvojových krajín bude závisieť nielen od serióznych záväzkov rozvinutých krajín v súvislosti so znížením emisií, ale aj od výrazného úsilia zo strany týchto krajín o poskytnutie financovania, najmä pokiaľ ide o prenos technológií a tvorby potrebných administratívnych kapacít.

Pre Európsku úniu je dôležité, aby využila každú príležitosť na dialóg s hlavnými rozvojovými krajinami, aby sa vytvorila dohoda o tom, čo to v skutočnosti znamená a akým spôsobom môže Európska únia podporiť takéto kroky, či už spoluprácou pri vytváraní politických opatrení, pri technickej pomoci, prenosom know-how a poskytnutím stimulov na trhu s CO2, alebo aj finančnou pomocou. Vo všetkých sektoroch je potrebné vykonať opatrenia vrátane krokov týkajúcich sa emisií pri energetickom využití a klčovania lesov.

Teraz sa chcem venovať vedeckému hľadisku tejto diskusie. Komisia úplne súhlasí s tým, že s vedeckými zisteniami je potrebné oboznámiť širokú verejnosť. Spotrebitelia by mali byť pripravení a lepšie oboznámení s tým, koľko skleníkových plynov produkujú svojím životným štýlom a spotrebiteľskými návykmi. Toto zvýšené upozornenie verejnosti by však malo sprevádzať aj silné finančné stimuly pre firmy, aby znižovali emisie skleníkových plynov pochádzajúcich z produktov a služieb, ktoré poskytujú.

Prechod na hospodárstvo s nízkymi emisiami CO2 je nevyhnutný v celosvetovom meradle. Môžeme to dosiahnuť iba systematickými, koordinovanými opatreniami na zníženie emisií vo všetkých sektoroch.

Balík opatrení pre klimatickú zmenu a energetiku vo všetkých fázach spolurozhodovacieho procesu nám ponúka priamy štart tohto prechodu. Umožňuje nám zároveň ukázať, že ambiciózna klimatická politika je uskutočniteľná a všeobecne prospešná pre naše hospodárstvo a spoločnosti.

Mali by sme pokračovať v našej vysoko konštruktívnej spolupráci pri tomto dôležitom balíku politických opatrení a dosiahnuť dohodu, ako dúfam, čo najskôr v tomto roku.

Na záver chcem zablahoželať Európskemu parlamentu k jeho významnému príspevku v boji proti zmene klímy a chcem pochváliť pána Florenza za jeho vynikajúcu prácu.

Dúfam, že Parlament bude pokračovať takýmto konštruktívnym spôsobom. Mám nádej, že naša spolupráca a výmena názov bude pokračovať aj kým budeme riešiť balík klimatických a energetických opatrení, ale aj pri medzinárodných rokovaniach v rámci prípravy stretnutí v Poznani a Kodani.

  Karl-Heinz Florenz, spravodajca. − (DE) Vážený pán predsedajúci, vážený pán komisár, vážený pán úradujúci predseda, vrelá vďaka za vaše záverečné slová, ktoré sú veľmi motivujúce. Myslím, že sme dokázali identifikovať konsenzus v tomto parlamente a že tento konsenzus nás, prirodzene, zaväzuje k tomu, aby sme vykonali ďalšie vedecké štúdie a odstránili zvyšné pochybnosti, pretože nakoniec, v akej oblasti ľudského poznania niet miesta pre pochyby? Z pozície spravodajcu, by som rád videl, že sa niečo také udeje.

Som vďačný za pochvalu, ktorá tu dnes zaznela a chcel by som ju odovzdať všetkým ľuďom v zákulisí, ktorí nesmierne tvrdo pracovali na príprave tejto správy. Chcem využiť túto príležitosť a srdečne týmto ľuďom ešte raz poďakovať.

Ten, kto počúval dnešnú rozpravu, by mohol mať dojem, že sa hádame o CO2. Musím povedať nasledovné: budeme mať ešte množstvo iných vecí, o ktorých budeme diskutovať, pretože emisie CO2 sú len špičkou ľadovca. Áno, je to vážna otázka, o tom nepochybujem, ale skutočnou výzvou je spôsob, akým budeme pristupovať k našim stratégiám udržateľnosti. Ako sa postaráme o našu planétu Zem, ktorú máme zachovať pre svoje deti? Energetické zdroje, ktoré v súčasnosti spaľujeme, sa vytvárali milióny rokov a my ich minieme takmer za tisíc rokov. Preto je výzvou dosiahnuť, aby sa s litrom paliva dalo zájsť dvakrát ďalej, ako dnes. Toto potrebujeme dosiahnuť a potom si môžeme povedať, že sme splnili svoju úlohu. To je najväčšia výzva pred nami. Zvýšiť účinnosť v Európe, vyvíjať najmodernejšie technológie, využívať tieto technológie doma, čo je samozrejmé, ale ich aj výhodne predávať v celom svete s cieľom vytvoriť nové pracovné príležitosti. Toto je naša príležitosť, ako ju vidím, a chcel by som vás všetkých požiadať, aby ste nám pomohli uchopiť túto príležitosť obidvoma rukami.

Dovoľte, aby som znova zopakoval svoju vďaku každému, ale vzhľadom na rokovací poriadok by som chcel upriamiť vašu pozornosť na posledný bod. Od začiatku tejto rozpravy sa objavovala strašná chyba v preklade článku 10, v ktorom sa hovorí o tom, že ja niečo odsudzujem. To by sa vôbec nepodobalo na mňa. Môžem nesúhlasiť s tým, či oným, ale nikdy nič nezavrhujem. Nebudem tu afektovane artikulovať. Myslím si, že je dôležité zdôrazniť, že tu máme problém so zlým prekladom v tomto parlamente, čo je zjavné v celej tejto správe, a preto by som chcel upriamiť vašu pozornosť na správne texty pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov v tejto oblasti predložené v Parlamente.

Chcel by som sa poďakovať všetkým zúčastneným a pozvať vás na spoluprácu v ďalšej a oveľa náročnejšej fáze tohto procesu, čiže pri riešení otázky, ako máme odpovedať na tieto vedecké fakty.

  Predsedajúci. − Rozprava sa skončila.

Hlasovanie sa uskutoční o 12.00 hod.

Písomné vyhlásenia (článok 142)

  Neena Gill (PSE) , písomne. – Aby sme dokázali úspešne riešiť klimatickú zmenu, trhy sa musia prispôsobiť tak, aby odrážali ekologické náklady oxidu uhličitého. Znečisťovatelia musia zaplatiť. Musíme použiť politické nástroje všetkých druhov vrátane zníženia DPH, obchodovania s emisiami a dotácie, aby sme zmenili správanie spotrebiteľov a podnikov tak, aby mali väčšiu motiváciu vyberať si ekologicky priaznivé možnosti. Ako zdôraznil pán Nicholas Stern, hospodárske a sociálne náklady klimatickej zmeny budú katastrofálne.

Preto zásadne nesúhlasím s poslancami, ktorí v tomto parlamente popierajú zmenu klímy. Stačí, ak sa pozrú na zvyšujúci sa počet a častosť výskytu prirodzených katastrof na celom svete, aby videli jej dôsledky. Tieto katastrofy sú jasnou výstrahou pre nás, aby sme konali.

Európska únia má oprávnenú úlohu pri riešení zmeny klímy a musí byť príkladom v poskytovaní pomoci ostatným krajinám. Potrebujeme vytvoriť širší dialóg s rýchle sa rozvíjajúcimi hospodárstvami Indie a Číny, aby sme zabezpečili, že ich rast bude menej prispievať k rastu globálnych emisií, ako tomu bolo v prípade Európskej únie a USA v poslednom storočí. Ďalej je tu veľká výzva presunu technológií z Európskej únie do rozvojových krajín, aby sa mohli vyhnúť rozvoju priemyslu s veľkými obsahmi oxidu uhličitého a priamo preskočiť na hospodárstvo s nízkymi emisiami oxidu uhličitého.

  András Gyürk (PPE-DE) písomne. – (HU) Je absolútne nevyhnutné, aby sme zdôraznili fakty zmeny klímy vychádzajúce z vedeckých dôkazov, keď budeme prijímať rozhodnutia v týchto súvislostiach. Napokon riziko prijatia nesprávnych rozhodnutí vychádzajúcich z nesprávnych záverov je prinajmenšom také veľké ako riziko nečinnosti. Myslím si, že treba spomenúť ešte jednu vec. Klimatická zmena je faktom, ktorý je vedecky dokázaný, preto sú potrebné rýchle a účinné opatrenia na nápravu tohto vývoja.

Triezva úvaha o vedeckých faktoch nám môže takisto pomôcť vyhodnotiť, akým spôsobom môžu nástroje ochrany životného prostredia orientované na trh prispieť k zlepšeniu kvality životného prostredia. Podľa nášho názoru, je potrebné väčšie úsilie zo strany členských štátov o popularizáciu podnetov priaznivých pre trh. Vytvorenie systému obchodovania s emisiami, ktorý pristupuje k otázke zníženia emisií na základe trhových mechanizmov je vítaným úspechom. Skutočnosť, že systém funguje je dôkazom toho, že trh, hospodárska súťaž a ochrana životného prostredia nie sú myšlienky, ktoré by sa navzájom vylučovali.

V Maďarsku máme mnoho príkladov, ktoré ukazujú, ako môžu nesprávne závery spôsobiť nesprávne rozhodnutia. Produkcia biomasy v skutočnosti znamená spaľovanie dreva. Škodlivé dôsledky násilnej podpory biopalív sú čoraz zreteľnejšie. Opatrenia, ktoré sa vykonávajú v týchto dvoch oblastiach nespĺňajú požiadavky udržateľnosti a okrem toho nedokážu ponúknuť ani odpoveď na tento problém, ktorá by bola priaznivá pre trh.

Chceli by sme zdôrazniť, že klimatická zmena si vyžaduje začatie krokov, ktoré budú vychádzať nielen z vedeckých dôkazov, ale zohľadnia aj hľadisko trhových mechanizmov.

  Eija-Riitta Korhola (PPE-DE) , písomne. – (FI) Vážený pán predsedajúci, naše uznesenie o vedeckých faktoch o zmene klímy obsahuje niektoré dôležité poznatky, s ktorými je ťažké nesúhlasiť. Je však potrebné povedať, že obsahuje aj niekoľko znepokojujúcich poznámok. Existuje množstvo príkladov takýchto poznámok v dejinách vedy, ktoré by nám mohli poslúžiť ako varovanie. Ako filozofka nepovažujem za úplne neškodné, ak politik interpretuje vedecké výsledky, ak z nich robí unáhlené závery a pokúša sa ich ovládať a už vôbec nie, ak „odsudzuje“ iné interpretácie. Čo je cieľom takého správania, a prečo by sa mali takéto veci tvrdiť ako všeobecné pravidlo? Ide o našu dôveryhodnosť, ktorá je niečím, čo budeme veľmi, veľmi potrebovať v boji proti zmene klímy.

V bode 5 sa hovorí, že je vedecky „dokázané“, že človek je hlavnou príčinou zmeny klímy. Medzivládny panel pre zmenu klímy to však vôbec netvrdí. Správa hovorí o pravdepodobnosti. To, že človek prispieva k otepľovaniu v poslednom desaťročí je veľmi silne pravdepodobné.

V bode sedem sa hovorí, že vedecké výsledky „jasne ukazujú, ako bude prebiehať zmena klímy v blízkej budúcnosti podľa rôznych regionálnych vzorov.“ No toto je práve to, čo my nevieme. Minulý týždeň, vo svojej deklarácii v Readingu, vyslovili odborníci pracujúci na simulácii klimatických zmien veľkú potrebu superpočítačov. Otázku, aké regionálne vplyvy bude mať zmena klímy nevedia zodpovedať dnes ani meteorológovia, sčasti aj pre nedostatočné možnosti počítačov.

V bode 8 sa spomína, že ústup ľadovca v Grónsku a roztápanie ľadovej pokrývky v západnej Antarktíde sú príkladmi, že zmena klímy dosiahla bod, keď sa už dôsledky nedajú odvrátiť. Údaje o ústupe ľadovcov sú dnes veľmi protirečivé, pretože hrúbka ľadu v jadrových oblastiach Grónska a Antarktídy sa v skutočnosti zväčšuje.

Ja by som neobviňovala, ani neodsudzovala kritikov a skeptikov zmeny klímy, ako sa to deje v bode 10. A najmä politici by to nemali robiť a mali by prenechať túto vec na diskusiu vedcom.

  Marian-Jean Marinescu (PPE-DE) , písomne. – (RO) CLIM môže vydávať odporúčania a poskytovať riešenia budúcich politických opatrení v Európskej únii v tejto oblasti, odporúčania a riešenia vychádzajúce z jasných vedeckých dôkazov a najmä s pevnou podporou európskych občanov.

Vedecké dôkazy sú nespochybniteľné. Správa Karl-Heinza Florenza je vyčerpávajúca, poskytuje vedecké údaje a dokazuje, že tieto sú dostatočné na prijatie pevných politických rozhodnutí a podnietenie konkrétnych krokov, nielen na európskej, ale aj na celosvetovej úrovni s cieľom výrazne znížiť antropogénne javy zodpovedné za zmenu klímy a zmierniť ich účinky.

Musí sa pokračovať vo výskumnom úsilí, najmä v oblasti nových technológií, obnoviteľných energií a biopalív, aby sme našli potrebnú rovnováhu na udržanie hospodárskej konkurencieschopnosti, sociálneho rozvoja a zabezpečili bezpečnosť potravín a energií, ktoré sú nevyhnutné pre blahobyt občanov Európy.

Vedecké spoločenstvo a politickí predstavitelia by mali spojiť svoje sily a podporovať zvyšovanie informovanosti verejnosti a stimulovať účasť občanov v konkrétnych činnostiach, pretože výmena overených postupov, medzinárodná, regionálna a hlavne cezhraničná spolupráca a dialóg, ako aj priama účasť občanov predstavujú najúčinnejšie nástroje v boji proti zmene klímy.

  Sirpa Pietikäinen (PPE-DE) , písomne. – Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, v posledných rokoch bola EÚ jedným z medzinárodných aktérov, ktorí ukázali spôsob vývoja udržateľnej globálnej klimatickej politiky. Je to pozícia, ktorú si EÚ musí udržať aj do budúcnosti.

Chcela by som poďakovať spravodajcovi a výboru za úspešnú správu. Poslúži nám na posilnenie prehľadu o vedeckej základni, na ktorej musí byť založená práca na kontrole klimatickej zmeny. Potrebujeme poznamenať, že veda a poznatky, ktoré prináša, sa neustále menia v dôsledku nových technológií a zistení, preto musíme byť otvorení pre nové informácie súvisiace s týmto javom a dokonca musíme rešpektovať aj rozličné názory.

Je nesmierne dôležité, aby sme reagovali rozhodne na zmenu klímy. Doteraz museli všetky štyri medzivládne panely revidovať odhady svojich predchodcov týkajúce sa rýchlosti, akou prebieha klimatická zmena. Tento jav postupuje rýchlejšie, ako boli prvé odhady spoločenstva. Aj teraz sa zdá, že vznikla potreba revidovať predchádzajúce odhady panela IPCC. Štúdie americkej vesmírnej agentúry NASA ukazujú, že kontrola nad klimatickou zmenou si bude vyžadovať radikálnejšie kroky. Obsah plynov v atmosfére vyvolaný zmenou klímy je potrebné obmedziť prísnejšie, aby sme sa mohli vyhnúť týmto zmenám.

EÚ musí zohľadniť zväčšujúci sa vedecký konsenzus v tom, že emisie oxidu uhličitého je potrebné oveľa väčšmi znížiť, aby sme dokázali spomaliť globálne otepľovanie, ako to odporúča panel IPCC. Keď som sa bližšie prizrela tomuto vývoju, obávam sa, že ciele klimatického balíka EÚ nie sú dostatočne ambiciózne. Únia potrebuje teraz vynaložiť oveľa výraznejšie úsilie na vytvorenie ekologicky účinných spoločností v EÚ. Ekologická modernizácia musí byť základnou zásadou vo všetkých hospodárskych oblastiach Európskej únie. Schopnosť zmeny na základe tejto revolúcie bude takisto hlavným faktorom ovplyvňujúcim medzinárodnú konkurencieschopnosť EÚ.

  Daciana Octavia Sârbu (PSE) ) , písomne. – (RO) Boj proti klimatickej zmene sa stáva čoraz častejšie bodom programu práce medzinárodných organizácií. Začínajúc samitom v roku 2007, keď sa rozhodlo o znížení emisií skleníkových plynov o 20 % a o použití obnoviteľných zdrojov energie do roku 2020, globálne otepľovanie sa stalo prioritou každej krajiny sveta.

Po tomto rozhodnutí nasledovali ďalšie významné medzinárodné udalosti, napríklad samit G8 v Heiligendamme, debata rady OSN o zmene klímy, alebo akčný plán z Bali. Na základe týchto medzinárodných udalostí sa dosiahla vedecká dohoda, podľa ktorej sa tendencie globálneho otepľovania zakladajú na ľudskej činnosti a výsledky výskumu a zberu údajov sú dostatočné na to, aby podnietili naliehavé kroky a politické rozhodnutia s cieľom znížiť emisie skleníkových plynov. Je nevyhnutné, aby sme vytvorili adaptačný fond a začlenili lesy do novej dohody o ochrane ovzdušia, ktorej cieľom bude zabrániť ďalšiemu odlesňovaniu a nárastu emisií oxidu uhličitého, spôsobených lesnými požiarmi.

Zvyšovanie informovanosti verejnosti zverejňovaním vedeckých dôkazov o ľudskom vplyve na globálnu klímu bude zohrávať dôležitú úlohu pri získavaní podpory občanov EÚ pre politické kroky zamerané na zníženie emisií oxidu uhličitého.

  Andres Tarand (PSE) , písomne. – (ET) Klíma sa mení a mení sa v dôsledku ľudskej činnosti. Pred štyridsiatimi rokmi, keď som zbieral vzorky ľadu na výskumnej stanici v Antarktíde, neboli sme si vedomí tejto skutočnosti. Dnes panel IPCC, ktorý zhromažďuje prácu tisícov vedcov, poskytol dostatočné dôkazy toho, že naozaj prebieha zmena klímy. A našou úlohou je konať a nie zbierať ďalšie dôkazy. V tomto bode sa úplne zhodujem s prístupom, ktorý prevzal pán spravodajca Florenz.

Európska únia musí byť ambiciózna a schváliť cieľ bližší tridsaťpercentnému zníženiu emisií skleníkových plynov do roku 2020. Inak sa veci skomplikujú a nebudeme môcť pokojne očakávať skutočné príspevky od ostatných krajín. Je zvláštne, že vyššie fórum hlasuje jednomyseľne o bode všeobecných cieľov, ale ak prídu na rad ciele týkajúce sa obsahu emisií CO2 vo výfukových plynoch áut, alebo ďalšie konkrétne opatrenia, toto fórum už nie je až také ambiciózne. Takto sa nedá bojovať proti zmene klímy účinným spôsobom.

Podporujem návrhy zmien a doplnení, ktoré zameriavajú pozornosť na potrebu vypracovať podrobnejšie štúdie a modely situácie v oceánoch a na moriach a vplyvu zmeny klímy na faunu rýb. Nemôžem však súhlasiť s viacerými návrhmi zmien a doplnení, v ktorých sú vyjadrené pochybnosti o tom, či skutočne prebieha zmena klímy. Zdôrazňuje sa význam fosílnych palív a jadrovej energie a pritom sa zosmiešňuje vývoj obnoviteľných zdrojov energie.

Som presvedčený, že Dočasný výbor parlamentu pre klimatické zmeny dopomohol zvýšiť informovanosť zástupcov rôznych zástupcov života a vytvoriť spoločnú pozíciu. Preto je rozumný kompromis predĺženie mandátu tohto výboru až do stretnutia v Poznani, dlhší termín by mohol znamenať, že by sme svoju dôležitú prácu vykonávali s príliš veľkou pozornosťou venovanou voľbám.

  Gabriele Zimmer (GUE/NGL) , písomne. – (DE) Hlasovala som za túto správu. Diskusia o zmene klímy, ktorá je nevyhnutne potrebná, musí byť podporená vedeckými dôkazmi a takéto poskytuje priebežná správa pána Florenza. Táto správa by mala zohrať dôležitú úlohu na verejnosti, ale aj v Komisii a Rade. Vedecké zistenia v súvislosti so skleníkovým efektom sú dostupné už viac ako 180 rokov.

Pre osobitné sociálne podmienky sa tieto poznatky o hrozbe našim prírodným a klimatickým základom života ignorovali a bránilo sa včasným krokom, čo trvá ešte aj dnes. Buď začneme konať okamžite, na základe medzinárodnej spolupráce, aby sme obmedzili ďalšie škody a predišli pohromám, ktoré sa predpovedajú a ktoré ovplyvnia najviac a najskôr najchudobnejšie národy sveta, alebo budeme pokračovať cestou k zániku. Fakty presvedčivo ukazujú, že sú potrebné okamžité kroky na zníženie emisií skleníkových plynov a že musíme obmedziť otepľovanie na menej než 2 °C, prostredníctvom zmeny nášho životného štýlu a spotrebiteľského správania, ako aj prostredníctvom prijatia sociálnych a politických kritérií a rámcov. Súhlasím s tvrdením, ktoré vyslovil spravodajca, že nejde o diskusiu o hodnotách emisií, dnes sa už diskusia musí zamerať na udržateľnosť.

Stratégia trvalo udržateľného rozvoja EÚ musí zohľadniť tieto problémy a v konečnom dôsledku musí vytvoriť politické opatrenia na základe trvalej udržateľnosti. Vyžaduje si to zmenu politických priorít. Každý deň, ktorý stratíme, môže mať zničujúce následky a preto je neospravedlniteľný.

4. Správa o pokroku Turecka za rok 2007 (rozprava)

  Predsedajúci. − Ďalším bodom programu je správa (A6-0168/2008), ktorú predložila pani Oomen-Ruijten v mene Výboru pre zahraničné veci o správe o pokroku Turecka za rok 2007 (2007/2269(INI)).

  Ria Oomen-Ruijten, spravodajkyňa. − (NL) Vážený pán predsedajúci, od poslednej správy o Turecku sa udialo veľa pozitívnych zmien v tejto krajine. Mám na mysli schválenie zákona o nadáciách a nedávno dokonca aj prvú úpravu článku 301, ktorá musí viesť k ďalším reformám potrebným na zaručenie úplnej slobody prejavu. Je však zároveň zrejmé, že Turecko vytvára zmiešaný obraz a že je potrebné urobiť oveľa viac, nielen na splnenie dohôd s Európou, ale aj na splnenie sľubov vlastným občanom.

Táto správa je vyrovnaná. Dúfam, že zostane vyrovnanou aj po jej schválení. Spomenula som všetky problémy uvedené v správe a okrem nich správa obsahuje aj tri dôležité posolstvá.

Po prvé, sme znepokojení dôsledkami súdneho procesu proti politickej strane AK. Očakávame, že ústavný súd bude rešpektovať zásady právneho štátu, európske normy a usmernenia Benátskej komisie o zákaze politických strán. Vítame skutočnosť, že v roku 2007 zvíťazila demokracia nad pokusmi armády o narušenie politického procesu. Zároveň sa však obávame, že stále existujú sily, ktoré sa pokúšajú o destabilizáciu krajiny. Je jasné, že v súčasnosti je nevyhnutná modernizácia krajiny a ďalšie reformy. Premiér Erdoğan prisľúbil, že rok 2008 bude rokom reforiem a veľmi radi ho berieme za slovo. Vláda musí teraz využiť podstatnú väčšinu v parlamente, aby rozhodne presadila reformy, ktoré sú nevyhnutné pre Turecko, ak sa má zmeniť na modernú a prosperujúcu demokraciu založenú na sekularizovanom štáte a pluralistickej spoločnosti, teda reformy, ktoré sú v prvom rade v záujme samotných obyvateľov Turecka.

Po tretie, ústavný proces je ideálnou príležitosťou vytvoriť novú občiansku ústavu, ktorá bude chrániť základné ľudské práva a slobody. To je jediný spôsob, ako sa dá vytvoriť systém kontrol a rovnováha na zabezpečenie demokracie, zásady právneho štátu, sociálnej súdržnosti a oddelenia náboženstva od štátu. Ak sa pozrieme na najnovšie údaje, vidíme, že udržiavanie oddelenia náboženstva od štátu spôsobuje v tureckej spoločnosti napätie. Lenže o sekulárnu podstatu Turecka sa obáva až 72 percent Turkov s dobrým vzdelaním, 60 % občanov vo všetkých veľkých mestách a takmer 50 % ďalších tureckých občanov. Tohto znepokojenia sa chopili sudcovia a prokurátori, ktorí využili svoje právomoci na neuznanie parlamentnej väčšiny a ktorí konajú úplne nezávisle. Súdny systém každého právneho štátu by mal byť nezávislý, ale aj nestranný. Nová ústava je jediná možnosť, ako môže turecká vláda reformovať krajinu, zabezpečiť oddelenie náboženstva od štátu a vytvoriť právny štát s cieľom získať novú dôveru verejnosti.

Na to je potrebná záruka širokej účasti všetkých orgánov občianskej spoločnosti v ústavnom procese. Pre mňa to znamená dosiahnutie dohody o modernizácii medzi všetkými politickými stranami, etnickými a náboženskými menšinami a sociálnymi partnermi. Modernizáciou sa musí zaručiť, že dodržiavanie jednotlivých práv a slobôd občanov bude v súlade s Dohovorom o ochrane základných ľudských práv a slobôd.

Rokovania medzi Európskou úniou a Tureckom musia pokračovať s rešpektom, ale zároveň aj bez pokrytectva, aby sme mohli byť k sebe otvorení a úprimní. Považujem za nešťastné, že môj kolega, pán Lagendijk, musí čeliť útokom zo strany Turecka, keď otvorene a úprimne poukazuje na to, kde sa stali chyby a keď vyzýva na spoluprácu všetky politické strany v tomto reformnom procese.

Vážený pán predsedajúci, nakoniec by som chcela zhrnúť závery svojho príspevku. Ešte stále je potrebné vykonať veľa práce v otázke postavenia náboženských menšín v Turecku, postavenia Kurdov a ostatných menšín, sociálno-hospodárskeho rozvoja regiónov, zlepšenia pozície žien, dialógu medzi tureckou vládou a sociálnymi partnermi, pri ktorom chcem obzvlášť upozorniť na odborové hnutie, ktoré je často pod nátlakom, ďalej v otázke konštruktívnej spolupráce pri hľadaní riešenia cyperskej otázky a v súvislosti s dobrými susedskými vzťahmi v regióne. Skrátka, dodržujme, prosím, dohody, ktoré sme uzavreli.

Vážený pán predsedajúci, znovu zdôrazňujem, že podľa môjho názoru iba taká spoločnosť, ktorá sa nechá viesť úctou k základným ľudským právam a slobodám a ktorá je založená na demokracii, právnom štáte a sociálne orientovanom trhovom hospodárstve, sa môže rozvinúť do mierovej, stabilnej a prosperujúcej spoločnosti.

PREDSEDÁ: PANI ROURE
podpredsedníčka

  Janez Lenarčič, úradujúci predseda. − (SL) Na úvod by som chcel vyjadriť svoju vďaku za správu, ktorú pripravila pani Ria Oomen-Ruijtenová, ktorá podľa názoru Rady predstavuje významný prínos do diskusie o prístupovom procese Turecka.

Slovinské predsedníctvo povzbudzovalo Turecko, aby sa usilovalo dosiahnuť väčší pokrok v procese približovania sa k možnosti vstupu do Európskej únie. V súčasnosti v Rade prebieha diskusia o zostávajúcich ôsmich správach o prispôsobovaní zákonov, takzvaných kontrolných správach. Ak budú technické prípravy dobre napredovať, možno budeme môcť už v júni na prístupovej konferencii EÚ – Turecko otvoriť ďalšie dve nové kapitoly.

Pokiaľ ide o reformy v Turecku, súhlasíme s hodnotením Európskeho parlamentu, že tento rok je rozhodujúcim pre tento proces a veríme, že Turecko nepremárni svoju príležitosť.

Revidované prístupové partnerstvo, ktoré bolo prijaté v januári tohto roku, určuje hlavné oblasti priorít, v ktorých by mala krajina urýchliť reformný proces. Samozrejme, práve skutočný pokrok týchto reforiem priamo ovplyvní ďalšie smerovanie procesu rokovaní.

Chcel by som zdôrazniť, že aj my zdieľame spolu s Európskym parlamentom obavy zo súdneho konania proti Strane spravodlivosti a rozvoja (AKP). Predsedníctvo vydalo vyhlásenie, v ktorom zdôrazňuje, že oddelenie exekutívy a súdnictva je základnou zásadou všetkých demokratických spoločností a že táto zásada sa musí dodržiavať. Budeme pozorne sledovať ďalší vývoj situácie. Dúfame, že výsledok konania bude v súlade s demokratickými normami, v súlade so zásadou právneho štátu a že toto pojednávanie neovplyvní proces nevyhnutných reforiem.

Dovoľte mi, aby som spomenul aj niektoré hľadiská uznávania základných slobôd a ochrany ľudských práv. Sú to oblasti, v ktorých sú obzvlášť potrebné ďalšie reformy v Turecku.

V súvislosti so slobodou prejavu vítame zmenu článku 301 trestného zákonníka. Je to krok správnym smerom. Ak sa však má skutočne zabezpečiť sloboda prejavu, bude potrebné, aby sa tento článok aj dôsledne vykonával. Okrem toho je potrebné harmonizovať aj ďalšie ustanovenia s európskymi normami.

Pokiaľ ide o náboženskú slobodu, vítame prijatie zákona o nadáciách, ktoré je tiež krokom správnym smerom. Zároveň zdôrazňujeme, že v tejto oblasti je potrebné vynaložiť ďalšie úsilie smerom k zabezpečeniu náboženskej plurality v súlade s európskymi kritériami.

Pokiaľ ide o civilno-vojenské vzťahy, výsledok minuloročnej ústavnej krízy potvrdil kľúčový význam demokratického procesu. Napriek tomu majú ozbrojené sily stále veľký politický vplyv. V tejto súvislosti je potrebné posilniť občiansku a demokratickú kontrolu nad armádou a väčšmi posilniť kontrolu parlamentu nad výdavkami rezortu obrany.

Pokiaľ ide o situáciu na juhovýchode krajiny, rázne odsudzujeme teroristické útoky a tureckému národu vyjadrujeme našu solidaritu. Podporujeme snahy Turecka chrániť svoje obyvateľstvo a jeho boj proti terorizmu. Zároveň však musíme upozorniť, že je úplne nevyhnutné, aby sa rešpektovali ustanovenia medzinárodného práva a zachoval sa mier a stabilita v širšom regióne.

Všetci dobre viete, že Európska únia vyhodnocuje pokrok Turecka na základe plnenia politických kritérií stanovených v Kodani a na základe plnenia ustanovení rokovacieho rámca pre Turecko. Rada bude hodnotiť aj vykonávanie Dodatočného protokolu Ankarskej zmluvy. V tejto súvislosti ľutujem, že Turecko ešte stále nesplnilo svoje záväzky a nedosiahlo žiadny pokrok smerom k normalizácii vzťahov s Cyperskou republikou.

Niet však pochýb o tom, že k dôležitým stránkam pokroku prístupových rokovaní patrí aj úsilie o vytvorenie dobrých vzťahov so susedmi a mierové riešenie sporov v súlade s ústavným dokumentom OSN.

Ďakujem.

  Olli Rehn, člen Komisie. − Vážená pani predsedajúca, najskôr sa chcem poďakovať pani Oomen-Ruijtenovej a Výboru pre zahraničné veci za veľmi kompaktnú a vyváženú správu. V prístupových rokovaniach s Tureckom sa nám už podarilo otvoriť šesť kapitol, a ako povedal pán Lenarčič, malo by byť možné otvoriť aj ďalšie dve kapitoly ešte počas slovinského predsedníctva, teda kapitolu týkajúcu sa práva obchodných spoločností a kapitolu o duševnom vlastníctve.

Dovoľte mi, aby som v tejto súvislosti pripomenul jednu celkom jednoduchú, ale úplne základnú zásadu politiky rozširovania EÚ, ktorá platí pre každú kandidátsku krajinu vrátane Turecka: rýchlosť rokovaní závisí od pokroku dosiahnutého v oblasti právnych a demokratických reforiem, a najmä od ich uplatňovania v praxi. Inými slovami, technické debaty o kapitolách tvoria múry a miestnosti domu – možno nakoniec vytvoria aj strechu domu –, kým právne a demokratické reformy predstavujú absolútne základy stavby ktoréhokoľvek nového člena Európskej únie. No a každý staviteľ veľmi dobre vie, že sa najskôr musia položiť pevné základy, a až potom je možné začať murovať steny. Takže najskôr sú potrebné reformy a až potom môžu napredovať rokovania o technických záležitostiach.

Preto považujem správu pani Oomen-Ruijtenovej za relevantnú. Komisia súhlasí s jej pohľadom na pomalý priebeh reforiem, hoci sme niekoľko legislatívnych reforiem zaznamenali. Beriem na vedomie, že vítate nový zákon o nadáciách a na vašu žiadosť Komisia podá správu o tomto zákone a jeho vykonávaní v ďalšej správe o pokroku Turecka v jeseni tohto roku.

Podobne aj nedávna úprava neslávne známeho článku 301 je krokom vpred. V konečnom dôsledku sa táto úprava bude rátať, iba ak sa bude správne uplatňovať v praxi a ak sa ním zabezpečí sloboda prejavu pre každého v Turecku.

Okrem základných slobôd prejavu a vierovyznania je nevyhnutný ďalší pokrok v oblastiach, ako sú kultúrne a jazykové práva, práva žien a detí a práva odborov. Vo všeobecnosti bude úplne nevyhnutné obnoviť zameranie krajiny na reformy týkajúce sa EÚ, ktoré by mohli zároveň pomôcť prekonať súčasnú politickú krízu.

Toto je posolstvo pána predsedu Barrosa, ktoré zaznelo na našej nedávnej návšteve v Turecku. Vláda aj opozičné strany by mali viesť dialóg a hľadať kompromisy v citlivých otázkach, ktoré dominujú v domácej diskusii vrátane procesu reformy ústavy. V tejto súvislosti je potrebné ochrániť sekularizmus aj demokraciu krajiny.

Ľutujem, že ústavný súd dva roky blokuje návrh zákona o ombudsmanovi. Vítam skutočnosť, že naliehate na ústavný súd, aby tento zákon odblokoval, aby bolo možné bezodkladne vytvoriť úrad ombudsmana. Všetci vieme, aká dôležitá je funkcia ombudsmana, ktorý kontroluje úrady, či si plnia povinnosti a podporuje práva občanov v členských štátoch Európskej únie.

Zmyslom týchto reforiem je zabezpečiť transformáciu Turecka na otvorenú a modernú spoločnosť, ktorá si ctí slobodu a demokraciu, rôznorodosť a toleranciu, teda demokratický sekularizmus.

Samotná existencia našej únie sa zakladá na fundamentálnych hodnotách demokracie, právneho štátu a ľudských práv, ktoré navzájom zdieľame. Sú základom rodinného ducha a manželskej zmluvy – ako povedal Jacques Delors –, ktoré si my, Európania, ctíme.

Rámec rokovaní s Tureckom jasne pomenúva tieto hodnoty a je povinnosťou Komisie, aby sledovala ich dodržiavanie. Úlohu Komisie v prístupovom procese môžeme opísať ako úlohu „priateľa, ktorý hovorí pravdu“, aj keď pravda niekedy v niektorých častiach Únie alebo v Turecku nie je vítaná.

Preto nemôžeme byť ľahostajní k tomu, čo sa deje v kandidátskych krajinách, a už vôbec nie k udalostiam, ktoré sa priečia našim spoločným demokratickým hodnotám. Mám na mysli znepokojenie na základe dôsledkov prípadu zákazu strany AKP. Rozhodnutie ústavného súdu by, samozrejme, malo byť v súlade s demokratickými zásadami a so zásadou právneho štátu, ale aj s usmerneniami Benátskej komisie Rady Európy o zákaze politických strán.

Boli by sme radi, keby sa Turecko odklonilo od tohto prípadu a rešpektovalo európske hodnoty. Turecko si nemôže dovoliť stratiť ďalší rok reforiem a musí preukázať pokrok a nie regresiu v dodržiavaní demokratických zásad.

Svoj príhovor chcem ukončiť niekoľkými slovami na margo cyperskej otázky. Nastal čas, aby sa hlavní predstavitelia obidvoch spoločenstiev pohli z mŕtveho bodu smerom k opätovnému zjednoteniu ostrova. Verím, že Turecko celou mierou prispeje k riešeniu situácie. Komisia podporuje obnovený proces OSN a obidve spoločenstvá na ostrove v prijímaní nevyhnutných a ťažkých kompromisov.

  Emine Bozkurt, spravodajkyňa Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť požiadaného o stanovisko. − (NL) Turecko nedávno prijalo dôležité zákony týkajúce sa sociálnej oblasti a zamestnanosti. Ďalším dôležitým cieľom je priviesť viac žien na trh práce, pretože na posilnenie pozície žien je nesmierne dôležitá účasť v hospodárskom systéme.

Hádam netreba pripomínať, že práva žien sú zároveň ľudské práva. Pre ženy je dôležité, aby si mohli nárokovať uplatňovanie svojich základných práv, ako aj rodových a reprodukčných práv a aby neboli obeťami takých nejasných kritérií, akými je napríklad kritérium „proti verejnej mravnosti“. Je to kľúčový moment aj pre organizácie homosexuálov. V Turecku sú nevyhnutne potrebné nástroje, ktorými by sa mohlo monitorovať a zaviesť uplatňovanie rodového hľadiska. Preto by som bola rada, keby sa v tureckom parlamente vytvoril výbor pre práva žien s plnými legislatívnymi právomocami.

Na budúci rok budú v Turecku voľby do miestnych samospráv. Na celonárodnej úrovni sa počet poslankýň v parlamente zdvojnásobil, ale je potrebné urobiť ešte viac. Zastúpenie v miestnych orgánoch je ešte vždy menšie ako 1 % a obrovskou výzvou je dosiahnuť, aby sa rovnocenné zastúpenie žien stalo skutočnosťou.

  Giorgos Dimitrakopoulos, v mene skupiny PPE-DE. – (EL) Vážená pani predsedajúca, chcem najskôr zablahoželať pani Oomen-Ruijtenovej k jej správe a neustálej spolupráci.

Táto správa vysiela jasný signál Turecku, že na ceste do Európy a nakoniec aj do európskej rodiny musí prejsť nasledovnými štádiami.

Po prvé, Turecko musí naďalej posilňovať reformy vo všetkých sektoroch a štruktúrach.

Po druhé, musí preukázať úplné a absolútne dodržiavanie ľudských práv a práv menšín.

Po tretie, oddiely tureckej armády sa musia stiahnuť z Cypru a Turecko musí prispieť k spravodlivému a trvalému riešeniu cyperskej otázky. Nastal čas, aby sme všetci v tomto smere podporili iniciatívy prezidenta Christofiasa.

Po štvrté, Turecko si musí udržiavať vo všeobecnosti dobré susedské vzťahy, a najmä vzťahy s Gréckom. Znamená to, že sa musí skončiť narúšanie letovej informačnej oblasti, ako aj akékoľvek ďalšie provokácie.

Samozrejme, že v Turecku existujú sily, ktoré chcú vyvolať destabilizáciu krajiny, kým niektorí tureckí občania dúfajú v demokratickejšie, pokrokovejšie, rozvinutejšie, ekologicky zodpovedné, sociálne uvedomelé, mierumilovné a európsky orientované Turecko. Týmto občanom musíme vyslať správu o tom, že ich úsilie nie je márne a presne toto docieľuje aj správa pani Oomen-Ruijtenovej, ako aj diskusia, ktorú dnes vedieme.

  Hannes Swoboda, v mene skupiny PSE. – (DE) Vážená pani predsedajúca, vážený pán úradujúci predseda, vážený pán Komisár, vážené dámy a páni, chcem začať poďakovaním pani Oomen-Ruijtenovej za veľmi plodnú a konštruktívnu spoluprácu. V mene svojej skupiny chcem vyjadriť solidaritu s pánom Lagendijkom. Odsudzujeme všetky neoprávnené útoky proti jeho osobe.

Svoj príhovor obmedzím na jednu kľúčovú záležitosť, a to hroziaci zákaz dvoch politických strán, AKP a DTP. V obidvoch prípadoch chceme veľmi jasne povedať, že takéto zákazy sú pre nás vonkoncom neprijateľné a spôsobili by veľké prekážky v pokračovaní Turecka na ceste k členstvu v Európskej únii. V našom chápaní demokracie je nepochopiteľné, aby súd veľkému množstvu voličov jednoducho nepriznal právo ovplyvňovať politickú situáciu vo svojej krajine na základe toho, že volili svoju obľúbenú stranu. Je to neprijateľné v prípade vládnej strany, ale aj v prípade Strany demokratickej spoločnosti (DTP). Ohrozené sú základné právne a demokratické zásady, ktoré nie sú zlučiteľné s takýmto konaním.

Pokiaľ ide o stranu DTP, namiesto toho, aby sa využila príležitosť na rozhovory so zástupcami kurdského národa a začal sa dialóg, pretože spoločne s Turkami odmietame terorizmus, dochádza tu k pokusu o zakázanie tejto politickej strany. Viem, že nie všetci členovia DTP sú ochotní viesť dialóg. V takom prípade je jednoducho potrebné nájsť primeraný prístup, ktorým bude možné takýto dialóg otvoriť. Z tohto dôvodu jednoznačne vyzývame všetky umiernené sily v Turecku, nech urobia všetko pre to, aby zabezpečili, že tieto dve strany budú môcť na tureckom politickom poli ďalej existovať.

Uvedomujeme si, že ide o zdĺhavý proces s otvoreným záverom, ale musí mať cieľ, no a tým cieľom musí byť vstup do EÚ. Je to cieľ, pre ktorého dosiahnutie musíme my v Európskej únii urobiť všetko, čo je v našich silách, v komunikácii s našimi občanmi. No aj Turecko musí urobiť maximum tým, že uskutoční požadované reformy.

(potlesk)

  Alexander Lambsdorff, v mene skupiny ALDE. – (DE) Vážená pani predsedajúca, aj ja začnem tým, že sa najskôr srdečne poďakujem pani Oomen-Ruijtenovej za dobrú spoluprácu, ktorá bola rovnako konštruktívna, ako aj vlani na jeseň. Charakteristickou črtou tejto správy je základný konsenzus. Parlamentné skupiny sa zhodli, že Turecko musí dosiahnuť ďalší pokrok, no oveľa rýchlejšie ako doteraz. Všetci sme sa zhodli, že je to niečo, čo môžeme, ba musíme požadovať od kandidátskej krajiny.

Zároveň veríme, že reformy sa musia realizovať aj napriek hlbokej kríze na domácej politickej scéne. Rád by som sa vrátil k myšlienke, ktorú vyslovil pán Swoboda: Európska únia nie je stranou tohto procesu zákazu. Komisár Rehn správne podotkol, že sekularizmus a demokracia sa musia ochraňovať, v opačnom prípade musím spolu s pánom Swobodom konštatovať, že budeme čeliť základnému demokratickému problému, ktorý vážne zaťaží prístupové rokovania.

Dôležité je poznamenať, že mnoho problémov, o ktorých hovoríme, už určitý čas existujú, takže v tejto súvislosti treba zdôrazniť iba niekoľko bodov. Minulý rok sme privítali skutočnosť, že turecká vláda získala jasný a jednoznačný mandát na ďalšie reformy. Vyzývali sme Turecko, aby využilo tento mandát na skutočný posun v reformách. Vítame schválenie zákona o nadáciách. Je to pozitívny krok, ale musíme povedať – a myslím si, že aj v tomto sa zhodneme –, že sme sklamaní z celkového dosiahnutého pokroku.

Pozrime sa napríklad na reformu ústavy. Zatieňuje ju debata o nosení šatky až do takej miery, že v základnej obnove tureckej ústavy sa nedosiahol vôbec žiadny pokrok. Diskusia o šatke je tiež otázkou slobody náboženstva a slobody myslenia, no nemôže sa zneužívať na kultúrny útlak žien, ktoré sa hlásia k sekularizmu.

Ďalším významným bodom, najmä pre Liberálnu skupinu, je sloboda reči. Takzvaná reforma článku č. 301 je z nášho pohľadu nedostatočná. Rozprával som sa s mnohými ľuďmi v Turecku, no aj tam veľmi málo ľudí verí, že táto reforma článku 301 je seriózna, najmä preto, že dnes už je tento odsek zákona iba symbolický. Existuje množstvo ďalších odsekov trestného zákonníka, ktoré obmedzujú slobodu prejavu. Nebudem ich tu všetky menovať, ale v tejto oblasti sa musí vykonať ešte veľa práce.

Ďalší bod, pri ktorom sa chcem pozastaviť, sa týka vzťahov s Tureckom v rámcoch EÚ a NATO. Chceme zdôrazniť, že od Turecka očakávame, že prejaví pozitívny prístup k misiám európskej bezpečnostnej a obrannej politiky EÚ (ESDP). Uvedomujeme si existujúce ťažkosti. Napriek tomu očakávame od kandidáta na vstup do EÚ, že sa zachová v európskom duchu, pokiaľ ide o bezpečnosť európskych príslušníkov misií ako EUPOL a EULEX.

  Joost Lagendijk, v mene skupiny Verts/ALE. – (NL) Vážené dámy a páni, ako ste pravdepodobne postrehli, v posledných týždňoch sme si spolu s pánom komisárom vyslúžili veľa kritiky od určitých kruhov v Turecku. Tvrdia, že poriadne nerozumieme Turecku a že si skutočne neuvedomujeme, čo sa v Turecku deje.

Musím pripustiť, že niekedy sa nájdu v Turecku veci, ktorým nerozumiem. Napríklad, nechápem, že mnohým ľuďom v Turecku neprekáža, že vládnej strane, ktorá získala v posledných voľbách 47 % hlasov, hrozí, že ju ústavný súd zakáže. Nerozumiem ani tomu, že sa tak jednoducho obchádzajú odporúčania Rady Európy v súvislosti so zákazom politických strán, pretože je zjavné, že súdne konanie proti strane AKP v žiadnom prípade nespĺňa stanovené kritériá. Nechápem, ako je možné, že sa tak jednoducho prehliada skutočnosť, že zákazom AKP a DTP sa vyhlásilo asi 90 % hlasov juhovýchodnej časti krajiny za neplatných, so všetkým, čo k tomu patrí. Nerozumiem ani tomu, že nastal taký veľký rozruch v Turecku preto, že pán komisár a ja sme sa kriticky vyjadrili ku skutočnosti, že podľa nášho názoru politické následky tohto prípadu, ak dôjde k zákazu vládnej strany, budú veľmi vážne. Podľa môjho názoru je našou povinnosťou na toto upozorňovať a budeme to robiť aj naďalej.

Je tu ešte niekoľko ďalších vecí, ktorým nerozumiem. Nechápem, prečo úrady nedokázali zabezpečiť, aby sa mohli odborári pokojne zúčastniť na prvomájovom zhromaždení v Istanbule, dokonca na námestí Taksim, ktoré je takým symbolickým miestom od roku 1977. Veľmi dobre nerozumiem ani tomu, prečo úrady nedokázali odlíšiť výtržníkov od odborárov, ktorí chceli uplatniť svoje demokratické práva. Nerozumiem ani tomu, prečo sa muselo použiť nadmerné násilie proti mierumilovným demonštrantom a nevinným okoloidúcim.

Na záver svojho príspevku chcem vyjadriť nádej, že tento Parlament, podobne ako v tejto správe, bude aj ďalej podporovať reformy, ale aj vyjadrovať kritiku vlády a opozície, ak sa tieto reformy nebudú vykonávať, spôsobom, ktorý by som opísal ako jasný a explicitný so vzájomnou úctou pre rozdielne názory, ale bez tabu. Som presvedčený, že ak sa to podarí, tak si bude Európska únia s Tureckom nakoniec oveľa lepšie rozumieť.

  Konrad Szymański, v mene skupiny UEN. – (PL) Obávam sa, že túto veľmi dobrú správu Ankara neprijme najlepšie. Na jednej strane uznávame vynaložené úsilie v podobe prijatia zákona o nadáciách, reformy trestného zákonníka v súvislosti so slobodou prejavu a ohlásených zmien ústavy. Na druhej strane zostávajú nevyriešené otázky, medzi ktorými nájdeme slobodu náboženského presvedčenia, pokiaľ ide o vierovyznania iné ako islam, zasahovanie do činnosti Ekumenického patriarchátu a pomalý priebeh vyšetrovania vraždy Hranta Dinka a troch kresťanov z Malatye. Neboli splnené ani niektoré ustanovenia asociačnej dohody. Aj minulý rok sme písali o všetkých týchto bodoch. Z toho môžeme vyvodiť, že čas v oblasti Bosporu plynie veľmi pomaly.

Namiesto toho, aby sme neustále nasilu presadzovali proces úplnej integrácie, možno by sme mali stanoviť právny rámec pre taký druh spolupráce medzi Európskou úniou a Tureckom, ktorý by viac vyhovoval obidvom partnerom. Môžeme to urobiť okamžite. Politické rozmery takéhoto rámca by, samozrejme, pokojne mohli prekročiť rámec európskej susedskej politiky. Alternatívny balík by nespôsobil napätie, aké sa v súčasnosti cíti v Ankare a hlavných mestách Európy v kontexte diskusie o plnom členstve Turecka v Európskej únii.

  Vittorio Agnoletto, v mene skupiny GUE/NGL. – (IT) Vážená pani predsedajúca, vážené dámy a páni, pri tomto uznesení sa zdržíme hlasovania, najmä vzhľadom na to, akým spôsobom sa obchádza kurdská otázka. Konkrétne si nemyslím, že aktivity Turecka v severnom Iraku je možné označiť za neprimerané vojenské akcie, myslím si, že by sme namiesto toho mali otvorene povedať, že ide o zjavné porušenie medzinárodného práva.

Kurdská otázka sa nemôže zjednodušiť iba na sociálny problém. Je to v prvom rade politická otázka a my musíme dať vláde jednoznačne najavo, že sa musia začať otvorené rozhovory s miestnymi úradmi v kurdskom regióne a so stranou DTP. Nemôžeme mlčať o skutočnosti, že niet zmienky o rozhodnutí súdu v Luxemburgu o odlišnom štatúte pridelenom PKK v zozname teroristov, ako bolo tomu doteraz.

Veríme, že sa už objavilo množstvo výziev na Turecko v súvislosti s kurdskou otázkou, ale doteraz sme nezaznamenali žiadnu podstatnú zmenu. Toto je aj dôvod, pre ktorý sa zdržíme hlasovania.

  Georgios Georgiou, v mene skupiny IND/DEM. – (EL) Vážená pani predsedajúca, prečítal som si správu pripravenú pani poslankyňou Oomen-Ruijtenovou s veľkým záujmom a rešpektom a chcem jej zablahoželať.

Ibaže nech sa akokoľvek usilujem, nedokážem si túto správu spojiť s aktuálnymi udalosťami. Vývoj v Turecku nám neumožňuje jasne vidieť budúcnosť tejto krajiny, ktorej sú vlastné ázijské charakteristiky.

Turecko sa v minulosti pokúšalo realizovať reformy. Nezabudnime na reformy Tanzimat, alebo na reformy Abdula Hamita a reformné edikty Hatt-ı Hümayun. Táto krajina sa pokúša o reformy niekoľko sto rokov, no bez úspechu.

Rozhodnutie ústavného súdu predstavuje nebezpečnú hrozbu: dochádza k zákazu politických strán. Nerozumiem, prečo Turecko nemusí nasledovať príklad Európy, ak je kandidátskou krajinou a ak…

(Predsedajúca prerušila rečníka.)

  Philip Claeys (NI). – (NL) Pán Swoboda, chcem povedať, že zákaz politickej strany sa vyskytol aj v Európe. Hovorím o Belgicku, kde najväčšia flámska strana, Vlaam Blok, bola v skutočnosti zakázaná v roku 2005. Samozrejme, nie je to ospravedlnenie toho, že aj Turecko zakazuje politické strany.

Vážená pani predsedajúca, som šokovaný, že Rada a Komisia sú spokojné s kozmetickými úpravami neslávne známeho článku 301 tureckého trestného zákonníka, ktoré vôbec nezmenia obmedzenie slobody prejavu. Po novom je trestným činom urážka tureckého národa a nie „tureckosti“. Toto je iba otázka sémantiky a dôsledkom môžu byť stále rozsudky odňatia slobody.

Článok 301 netreba meniť, tento článok sa musí zrušiť, spolu so všetkými právnymi ustanoveniami, ktoré sú v rozpore so slobodou prejavu a ďalšími základnými demokratickými právami. Ak sa to neudeje, rokovania sa budú musieť jednoducho zastaviť, ako sa vždy sľubuje. Sľubovalo sa, že rokovací proces bude prebiehať rovnakou rýchlosťou ako reformy v Turecku, no nie je tomu tak, najmä ak veríme, že sa v krátkom čase otvoria ďalšie dve kapitoly. Ak Európska únia schvaľuje kozmetické úpravy tohto druhu, stráca svoju dôveryhodnosť a zvyšok rokovacieho procesu bude už len fraškou.

  Werner Langen (PPE-DE). – (DE) Vážená pani predsedajúca, na začiatok by som sa chcela srdečne poďakovať pani Oomen-Ruijtenovej. Predniesla otvorenú a úprimnú správu o pokroku, ktorá plynulo nadväzuje na správy, ktoré sme schválili v minulých rokoch.

Je tu jedna vec, ktorú vidím omnoho skeptickejšie ako vy a pán komisár Rehn. Nemyslím si, že Turecko v minulom roku vôbec nejaký pokrok dosiahlo. Naopak, všetko zastalo. Máme najväčší záujem o Turecko ako modernú, demokratickú a stabilnú krajinu orientovanú na západ, ktorá udržiava úzke hospodárske, politické a kultúrne vzťahy s Európou. Ak sa však pozrieme na fakty, objavujú sa iba samé znaky stagnácie.

Ešte stále potrebujeme nájsť riešenie otázky colnej únie. Turecko má osobitný štatút voči Európskej únii, pokiaľ ide o Cyprus. V tomto reformnom procese sme zaznamenali úpravu článku 301, ale chcem pripomenúť, že bývalý premiér Tansu Çiller sľuboval túto reformu už v roku 1995, teda pred trinástimi rokmi, ešte predtým, ako sme schválili colnú úniu, no nič sa nestalo. Na stole je návrh zákazu a to ukazuje, že Turecko nie je dostatočne demokraticky zrelé. Ostatným stranám ani zďaleka neprekáža, že sa zakáže činnosť vládnucej strany a že sám premiér nebude môcť pokračovať v politickej činnosti. Armáda je faktorom stability, ale aj prekážkou demokracie. Aj toto protirečenie musíme vyriešiť, pretože v ňom vidím znaky nového nacionalizmu, ktoré sa v Turecku prejavujú v mnohých oblastiach. Správanie voči predsedovi našej delegácie Joostovi Lagendijkovi poukazuje na to, že tu nejde o slobodu myslenia. Naopak, sledujeme úsilie o vyvolanie tlaku nátlaku na verejnosť všetkými možnými spôsobmi s cieľom ovplyvniť verejnú mienku. Takto to nemôže ísť ďalej.

Podľa môjho názoru v súčasnosti nemáme dôvod na optimizmus v súvislosti s Tureckom a musíme sa vážne zamyslieť nad inými možnosťami. Táto správa je v tejto otázke otvorená a úprimná, a preto by sme ju mali podporiť.

  Jan Marinus Wiersma (PSE). – (NL) Aj ja chcem vzdať hold spravodajkyni za to, ako vypracovala túto správu. Správa jasne ukazuje smer, ktorým chce Parlament ísť – chce rokovať iba o členstve v Európskej únii a o ničom inom.

Rok 2008 bol v Turecku vyhlásený za rok reforiem. Samozrejme, podporujeme túto ambíciu, ale čakáme, ako sa vnútorná situácia v Turecku vyvinie. Pán Swoboda o tom povedal dosť. Ak pôjdu veci zle, budeme musieť rokovať s Tureckom, ktoré v skutočnosti nedokáže konať.

Ak hovoríme o reformách, chcem upriamiť vašu pozornosť na článok 301 trestného zákonníka, ktorý sa zneužíva na obmedzovanie slobody prejavu v Turecku hneď viacerými spôsobmi. Vláda oznámila, že chce tento článok zmeniť. Sme presvedčení, že je to krok vpred, ale najviac by sme si želali, a podľa nás najlepším riešením je úplné zrušenie tohto článku spoločne s ďalšími reštriktívnymi ustanoveniami, aby sa ukončila prax, ktorá žiaľ stále trvá, teda zneužívanie týchto článkov na potláčanie slobody prejavu.

Po druhé pripájam sa k slovám pána Lagendijka, že nás znepokojuje, akým spôsobom zasiahla polícia na prvomájovej demonštrácii v Istanbule. Iste chápete, že pre nás sociálnych demokratov, pre ktorých je prvý máj významným dňom, to bolo niečo veľmi poburujúce. Dúfame, že sa to viac nebude opakovať a vyzývame úrady, aby sa o to postarali.

Nakoniec mám poznámku ku kurdskej otázke. Chceme, aby sa v Turecku skutočne viedla politická debata a hľadalo sa politické riešenie prostredníctvom decentralizácie, ale napríklad aj podporou kurdčiny vo všeobecnosti. Myslím si, že toto je potrebné opäť zdôrazniť.

Na záver by som chcel upriamiť vašu pozornosť na bod, o ktorom sme opakovane diskutovali, ktorým je vyjadrenie podpory iniciatíve španielskeho premiéra Zapatera a jeho tureckého náprotivku pána Erdoğana, ktorú nazvali Aliancia civilizácií. Dúfam, že Parlament v tejto otázke nakoniec podporí naše pozmeňujúce a doplňujúce návrhy.

  Andrew Duff (ALDE). – Vážená pani predsedajúca, najskôr by som sa chcel postaviť na obranu Joosta Lagendijka proti škandalóznym útokom voči jeho osobe zo strany CHP a niektorých nacionalistických novinárov. Joost Lagendijk je dobrým priateľom Turecka a prvotriednym predsedom JPC. Tí, ktorí napádajú pána Lagendijka, napádajú tento Parlament a pokúšajú sa obetovať demokraciu na oltári agresívneho laicizmu. Naše posolstvo musí byť úplne jasné: ak bude najvyšší súd Turecka aj naďalej zakazovať politické strany, potom zabije akúkoľvek nádej Turecka na získanie členstva v Európskej únii.

  Cem Özdemir (Verts/ALE). – (DE) Vážená pani predsedajúca, aj ja začnem tak, že sa poďakujem pani spravodajkyni za dobrú spoluprácu a veľmi vyváženú správu. Správa upozorňuje na kritické body, ktoré si uvedomujú aj samotní Turci. Je to, napríklad, otázka riešenia kurdského problému na základe konsenzu a zabezpečenie práv všetkých národnostných menšín v Turecku, ďalej problém so šatkou v Turecku, ku ktorému patrí aj rešpektovanie záujmov tých žien, ktoré šatku nosiť nechcú, ale aj otázka náboženskej slobody, ktorá musí v Turecku platiť pre každého vrátane alevitov, kresťanov a istanbulského ekumenického patriarchu.

Hovoríme to preto, lebo sme priatelia Turecka a chceme jedného dňa vidieť európske Turecko vnútri Európskej únie. Práve preto vyslovujeme túto kritiku ako priateľ priateľovi. Aj Európska únia môže urobiť viac. Signály ako tie, ktoré vysiela pán Sarkozy, že Turecko bez ohľadu na to čo robí, sa nikdy nemôže stať členom Európskej únie, určite vôbec neprospievajú našim vzťahom.

  Roberta Angelilli (UEN). – (IT) Vážená pani predsedajúca, vážené dámy a páni, chcela by som sa poďakovať spravodajkyni za vynikajúcu prácu a za to, že dokázala veľmi jasne vystihnúť súčasnú politickú, sociálnu a administratívnu situáciu v Turecku.

Bez ohľadu na to, či je náš postoj k vstupu Turecka do EÚ pozitívny, ľahostajný alebo priamo nepriateľský, niet pochýb o tom, že Turecko v oblasti modernizácie a ochrany ľudských práv veľmi zaostáva. Áno, zaznamenali sme určité úsilie, ale korupcia je skutočne pliagou v Turecku, ani otázka Cypru sa ešte nevyriešila, nehovoriac o potrebe vykonať ešte veľa práce vo vzťahoch k Arménom. Ďalej je tu kurdská otázka, násilie páchané na ženách, ktoré je stále boľavým problémom, čo platí aj pre sobáše z donútenia a zločiny zo cti.

Ďalším dôvodom znepokojenia je situácia v súvislosti s registráciou pôrodov a nízka úroveň vzdelávania. Toto nie je úplný zoznam, je to iba prehľad o veľmi ťažkej situácii, ktorú musí Parlament neustále dôkladne monitorovať. Neexistujú kompromisy v otázke slobody a základných práv…

(Predsedajúca prerušila rečníka.)

  Adamos Adamou (GUE/NGL). – (EL) Vážená pani predsedajúca, ak Turecko úplne splní všetky kodanské kritériá a záväzky, ktoré prijalo v rámci asociačnej zmluvy a Dodatočného protokolu Ankarskej dohody, bude mať možnosť a malo by vstúpiť do Európskej únie.

Je nám úplne jasné, že cieľom je úplný vstup Turecka a partnerstvo akéhokoľvek iného druhu nepredstavuje vhodnú alternatívu. Vyhliadky Turecka na vstup do Európskej únie vytvoria tlak na krajinu, aby začala rešpektovať ľudské práva každého, kto žije v Turecku, vrátane Kurdov a náboženských menšín.

Napriek nášmu znepokojeniu v súvislosti so súdnym konaním, ktoré prebieha proti vládnej strane a povrchnou zmenou článku 301 trestného zákonníka, veríme, že Turecko dosiahlo určitý pokrok. Ak ale má bez prekážok pokračovať na ceste k vstupu, musí vykonať to, čo všetky krajiny pred svojím vstupom a splniť záväzky voči EÚ ako celku vyplývajúce zo zmluvy.

Preto musí dodržať svoje záväzky, musí otvoriť svoj vzdušný priestor a námorné prístavy lietadlám a lodiam Cyperskej republiky a zrušiť veto účasti Cypru v medzinárodných organizáciách.

Dnes, keď sledujeme pokrok dosiahnutý vďaka úsiliu gréckeho a tureckého cyperského spoločenstva po dohode z 21. marca medzi vodcami dvoch strán Cypru, Turecko nesmie stáť v ceste.

  Bastiaan Belder (IND/DEM). – (NL) Turecká republika sa sama zbavuje možnosti členstva v Európskej únii. Nemôžem dospieť k inému názoru, ak vychádzam z toho, že zneužíva svoju malú kresťanskú menšinu, ktorú tvorí možno stotisíc ľudí, respektíve jedna stotina percenta celkovej populácie. Vzhľadom na kodanské kritériá nemajú inú možnosť ani Rada, Komisia a Parlament.

Priama perzekúcia Sýrskej pravoslávnej cirkvi a ďalších kresťanov v juhovýchodnom Turecku v oblasti Tur Abdin počas mnohých rokov je priamym usvedčujúcim dôkazom na obvinenie tureckého štátu. Vari môže krajina, v ktorej polícia a tajná služba nepretržite vypočúva občanov, ktorí navštevujú kresťanské bohoslužby, patriť do Európskej únie? Táto otázka je spojená aj s ohrozením ich osobných životov a zamestnania, v niektorých prípadoch dokonca s mučením. Toto je situácia v Turecku, ktorá znamená vlastnú diskvalifikáciu Turecka. Zostáva však otázka, aká úprimná je Európska únia v tejto veci sama k sebe?

  Sylwester Chruszcz (NI). – (PL) Vážená pani predsedajúca, ja si ctím turecký národ a uvedomujem si, že v minulosti niekoľko storočí moja krajina, Poľsko, malo s Tureckom blízke susedské vzťahy. Musím však povedať, že myšlienka členstva Turecka v Európskej únii sa vymyká zdravému rozumu.

Hoci Turecko bolo počas mnohých storočí prítomné na území Európy, z kultúrneho hľadiska nie je európskou krajinou. Mali by sme spolupracovať s Tureckom a vykonať všetko, čo je v našich silách, ale následky vstupu moslimskej krajiny do európskeho klubu by bolo veľmi ťažko vyčísliť. Súčasná situácia naozaj v Turecku potvrdzuje, že úrady v Ankare neprejavujú veľkú chuť integrovať sa do európskych štruktúr.

Okrem vzťahov Turecka s Európskou úniou by som chcel poukázať aj na vzťahy Turecka s Arménskom. Som rád, že návrh uznesenia Európskeho parlamentu vyzýva vládu Turecka, aby ukončila ekonomickú blokádu Arménska. Ale je na poľutovanie, že sa v tomto dokumente nespomína arménska genocída.

  Jacques Toubon (PPE-DE). – (FR) Vážená pani predsedajúca, správa vypracovaná našou kolegyňou Riou Oomen-Ruijtenovou je podrobná, úprimná a odvážna v tomto rozhodujúcom období pre Turecko, a preto jej chcem k tomuto úspechu zablahoželať. Túto správu však môžeme priradiť k žánru, ktorý sa podľa mňa stáva čoraz väčšou fikciou. Parlament a mnohé ďalšie inštitúcie ďalej pokračujú v pretvárke, ako keby naše neúnavné poučovanie mohlo zmeniť Turecko. Toto je naozaj ťažisko celého problému – rozpor medzi týmto veľkým národom a jeho vývojom na jednej strane a projektom, na ktorom by sme chceli spolupracovať, na strane druhej.

Turecko je národný štát, jeden z posledných takéhoto druhu, jedným z najsilnejších a najviac uvedomelých. Jeho jednota je založená na nacionalizme, čo je jasne viditeľné aj v súvislosti s uznaním genocídy v Arménsku. Jeho politika sa čoraz viac inšpiruje jediným náboženstvom, keď sa nepridržiava sekulárnych hľadísk, ktoré tvoria základ jeho ústavy. Prejavuje túžbu po nezávislosti, zatiaľ čo my sa usilujeme uplatňovať zásadu integrácie a delegovania právomocí a suverenity. Nie je to nič iné ako priama kolízia obidvoch strán.

Nepodliehajme ilúziám, prestaňme Turkom vo všetkom radiť a presviedčať ich, že sme skutočne ochotní schváliť ich vstup bez toho, aby reálne splnili kodanské kritériá, alebo sa pre nich vzdať týchto kritérií, keďže to, o čo tu v skutočnosti ide, sme my a naša predstava európskeho projektu. Napokon, mali by sme určiť štruktúru trvalého partnerstva, ktorá bude využívať prístup ziskovosti obidvoch strán, aby sme umožnili Turecku, nech si prevezme svoju úlohu regionálnej veľmoci a Európskej únii, nech pokračuje v budovaní vlastnej svetovej identity.

  Véronique De Keyser (PSE). – (FR) Vážená pani predsedajúca, keďže mám iba jednu minútu, pôjdem priamo na vec.

Zmierlivý postoj spravodajkyne, pani Oomen-Ruijtenovej, sa vyhýba veľkému množstvu prekážok. Jedna však stále zostáva a to je nesúhlas s pozmeňujúcim a doplňujúcim návrhom č. 14, ktorý sa týka reprodukčného zdravia. Socialisti pociťujú, že tento pozmeňujúci a doplňujúci návrh nie je zanedbateľný detail, nie je to iba problém žien. Je znakom jasného oddelenia cirkvi od štátu a je symbolom sekularizovanej spoločnosti.

Ak nechceme, aby turecký sekularizmus bránili armádne či súdne prevraty, dovoľme, nech sa o to postarajú ženy. Budú ho chrániť vlastným telom. V krajine, kde sa praktizujú vraždy zo cti, predstavuje výzva na dodržiavanie sexuálnych práv žien opozíciu proti fundamentalistickým extrémom, ktoré číhajú na každom rohu.

  István Szent-Iványi (ALDE). – (HU) Vážená pani predsedajúca, neprehliadajme úmyselne túto situáciu. Otázka vstupu Turecka do EÚ sa dostala do kritickej fázy. Prístupový proces pribrzďuje nestabilná domáca politika Turecka a váhanie zo strany Európskej únie vo vzťahu k Turecku. V tejto situácii je dôležité, aby sme zopakovali, že prístupový proces je proces s otvoreným záverom, ale spoločným cieľom je členstvo v EÚ. Odhodlali sme sa na to spolu s Tureckom.

Súčasťou našich dlhodobých strategických záujmov je, aby sa Turecko stalo časťou európskeho politického telesa. Pridružené členstvo prostredníctvom Stredomorskej únie môže doplniť, ale nie nahradiť integračný proces. Turecko musí vykonať oveľa viac práce ako doteraz v posilňovaní demokratických inštitúcií, civilnej kontroly nad armádou, v reformách právneho systému a ochrane ľudských práv a práv menšín. Spoločne nesieme zodpovednosť za zabezpečenie úspechu tohto procesu, pretože ak rokovania stroskotajú, nebude to len neúspech Turecka, ale aj náš neúspech. Ďakujem.

  Mogens Camre (UEN). – (DA) Vážená pani predsedajúca, Turecko je príliš veľké a príliš iné ako my na to, aby sa mohlo stať členom Európskej únie. Keby sa Turecko skutočne chcelo riadiť slávnym výrokom Kemala Atatürka, že „existuje iba jedna civilizácia“, nemuseli by sme rok čo rok na tomto fóre konštatovať, že Turecko s najväčšou pravdepodobnosťou nemá záujem splniť požiadavky Európskej únie v súvislosti s prijatím európskych hodnôt a zrieknutím sa osmanských hodnôt. Je zrejmé, že Turecko vyčkáva, kým sa Európska únia unaví zo samotného rokovania bez toho, aby muselo splniť naše základné požiadavky zmeny. Už 34 rokov Turecko nepretržite okupuje viac ako jednu tretinu územia členského štátu Európskej únie. Cyprus ako celok trpí v dôsledku tureckej okupácie a najviac trpí okupovaný región. Je jasné, že veľká väčšina európskych občanov si neželá, aby sa Turecko stalo členom Európskej únie. Zdá sa, že to nechce aj čoraz väčšie percento občanov Turecka. Je čas ukončiť toto divadielko. Turecku môžeme ponúknuť rozšírenú obchodnú dohodu. Pre Európu niet miesta v budúcnosti, ktorú si chce vytvoriť Turecko.

  Ioannis Kasoulides (PPE-DE). – Vážená pani predsedajúca, blahoželám pani Rii Oomen-Ruijtenovej za vyvážený a spravodlivý, no zároveň prísny prístup k tejto spornej otázke. Vojenské puče sú už staromódne, na ich miesto sa dostávajú štátne prevraty vyvolané sudcami. Je neuveriteľné, že ústava a zákony umožňujú sudcom zvrhnúť vládu, ktorú si v demokratických voľbách zvolilo 47 % ľudí jednej krajiny, a to na základe obvinenia, ktoré je v úplnom rozpore s normami EÚ, Rady Európy či Benátskej komisie.

Zásady Európskej únie nie sú zlučiteľné s „hlbokým štátom“ alebo armádou, ktorá bráni vláde reagovať na nové výzvy: v otázke Cypru teraz, keď sa obnovili rokovania, je potrebné potvrdiť, že Ankara má politickú vôľu dosiahnuť riešenie založené na zásadách EÚ, bez prítomnosti tureckých vojenských oddielov na ostrove a práva na jednostranný vojenský zásah. Je to výzva ochrany ľudských práv a slobody prejavu v kontexte článku 301, ďalej je to výzva v súvislosti s právami nemoslimských náboženských menšín a pravoslávneho ekumenického patriarchu, v súvislosti s povinnosťami Turecka vyplývajúcimi z Ankarského protokolu. Sú to otázky zločinov z vášne páchaných na ženách a tichej dohody, ktorá v tejto veci vládne. Zároveň ide aj o otázku arménskej genocídy a blokády Arménska atď.

Týmto výzvam Turecko čelí, ak chce dokázať, že je pravou kandidátskou krajinou, ktorá sa má stať členom Európskej únie.

  Maria-Eleni Koppa (PSE). – (EL) Vážená pani predsedajúca, Turecko má svoje miesto v európskej rodine a naším cieľom je jeho plné prijatie. Európska únia musí rešpektovať svoje záväzky a Turecko musí rešpektovať kodanské kritériá a z nich vyplývajúce povinnosti.

V minulom roku sme sledovali veľmi malý pokrok v oblasti ľudských práv. Zrušenie neslávne známeho článku 301 a všetkých ustanovení, ktoré sú výsmechom slobody prejavu, zostáva naším konečným cieľom.

Okrem toho si situácia v juhovýchodnom Turecku vyžaduje okamžitú reakciu. Odsudzujeme násilie a sme presvedčení, že je potrebné nájsť konečné riešenie mierovou cestou. Na násilie sa nemôže odpovedať ďalším násilím. Preto si myslím, že je potrebné dôkladne vyšetriť využívanie územia Turecka leteckými silami USA v súvislosti s tajným únosom podozrivých na vojenskú základňu v zátoke Guantánamo.

Mali by sme sa zamerať na vytvorenie mierovej, demokratickej a stabilnej spoločnosti. Preto nás znepokojuje najnovší vývoj v Turecku v dôsledku možného zákazu Strany spravodlivosti a rozvoja (AKP).

Na záver chcem poďakovať spravodajkyni...

(Predsedajúca prerušila rečníka.)

  Marios Matsakis (ALDE). – Vážená pani predsedajúca, všetci vieme, že najväčšou prekážkou pokroku Turecka je turecká armáda, armáda, ktorá má kontrolu nad miliónmi vojakov a ich rodinnými príslušníkmi, ale aj nad politickými stranami a procesmi, políciou a bezpečnostnými službami, väčšinou sudcov (vrátane najvyššieho a ústavného súdu), a dokonca kontroluje aj všetko, čo sa týka náboženstva, vzdelania, sociálnych a hospodárskych záležitostí krajiny.

Od revolúcie generála Atatürka v dvadsiatych rokoch 20. storočia je Turecko pod vojenskou diktatúrou, priamo či nepriamo. Nedávno možnosť vstupu do EÚ dala niekoľkým odvážnym ľuďom, ako sú vedúci predstavitelia strany AKP, príležitosť vzdorovať nadvláde armády. Máme povinnosť pomôcť týmto ľuďom nielen slovami, ale aj činmi. Armáda si svoju moc buduje na základe podpory od Západu. Miliardy eur priamej pomoci a lukratívnych spoločných obranných akcií dáva tureckej armáde USA, Veľká Británia, Nemecko, Taliansko a Španielsko. Tieto krajiny spolu s ďalšími vrátane Ruska a Číny sú povinné zastaviť takúto hospodársku pomoc tureckej armáde, pokiaľ sa v krajine bezpečne nenastolí skutočná demokracia.

  Mario Borghezio (UEN). – (IT) Vážená pani predsedajúca, vážené dámy a páni, v prospech vstupu Turecka do Európskej únie sú skôr silné záujmy geopolitické a geohospodárske, ako záujmy a vôľa našich občanov.

Zdá sa, že táto správa je encyklopédiou argumentov proti členstvu v Európskej únii, pretože ide o krajinu, ktorá sa deň čo deň stáva väčšmi islamizovanou, krajinu, v ktorej muftiovia verejne kážu o tom, že ženy, ktoré nenosia závoj, sú všetky satanistky. Turecká ústava je súborom pravidiel, ktoré sa dodržiavajú, ale sú v rozpore s ľudskými právami, ktoré sú nám drahé.

Správa, žiaľ, prehliada základné problémy: Cyprus, arménsku genocídu a kurdskú otázku. Okrem toho, ak sa táto islamská krajina stane členom Európskej únie, jej zákony prísne zakazujúce alkohol, sa zavedú aj pre naše národy, teda aj pre slávnych Keltov, od Írov až po Bretóncov a aj pre nás národ Pádskej nížiny, ktorí sa pýšime láskou k nášmu vínu a pivu.

  Francisco José Millán Mon (PPE-DE). – (ES) Vážená pani predsedajúca, správa pani Oomen-Ruijtenovej, ktorú budeme dnes schvaľovať, je vážnym, všeobecne vyváženým a náročným dokumentom.

Vymenúva dosiahnutý pokrok, ale takisto upozorňuje, aké reformy treba ešte uskutočniť.

Všetci sa radujeme, že turecké úrady považujú rok 2008 za rok reforiem, pretože vieme, že sú nevyhnutné pre prístupové rokovania. Okrem toho, samotné zmeny prinesú Turecku výhody.

Veľká parlamentná väčšina tureckej vlády hovorí, že reformy sa nemôžu spomaliť. Ak sa ich podarí zaviesť, aj občania EÚ začnú vnímať, ako veľmi je Turecko odhodlané vstúpiť do EÚ, a že dokáže rešpektovať práva a slobody.

Takže táto správa zdôrazňuje naše pevné želanie, aby žiadne incidenty vážne nenarušili demokratický politický život v Turecku.

Vážené dámy a páni, podporujeme reformy. Podporujeme aj plnenie záväzkov. K záväzkom, ktoré je potrebné ešte splniť, patrí normalizácia vzťahov s Cyprom a úplné uplatňovanie Doplňujúceho protokolu Ankarskej zmluvy.

Ďalším dôležitým bodom pre Európsku úniu je kontrola imigrácie. Musíme zabrániť nelegálnemu prisťahovalectvu, ktoré príležitostne využíva Turecko ako tranzitnú krajinu a bojovať proti mafiám, ktoré na tom zarábajú.

Musia sa kontrolovať vonkajšie hranice a zaviesť mechanizmy na repatriáciu nelegálnych prisťahovalcov. Tieto kroky si vyžadujú spoluprácu Turecka, preto ľutujem, že sa zatiaľ neuzavrela dohoda o readmisii.

Dámy a páni, terorizmus je tiež veľmi vážnou hrozbou v Turecku aj v Európskej únii. Musíme posilniť spoluprácu a účinnejšie bojovať proti tejto pohrome.

Blížim sa k záveru. Je tu ešte jedna väčšia oblasť, zahraničná politika, v ktorej sa musí Európska únia a Turecko viac usilovať o zjednotenie prístupu. Mám na mysli napríklad Stredozemie alebo Strednú Áziu.

Máme spoločné záujmy aj v oblasti energetickej bezpečnosti, ktorá je jednou z najväčších výziev dneška.

Skrátka, dámy a páni, Turecko a Európska únia sa navzájom potrebujú a so zreteľom na to musíme pokračovať v spolupráci.

  Béatrice Patrie (PSE). – (FR) Vážená pani predsedajúca, vážené dámy a páni, som nesmierne rada, že je táto správa taká vyvážená a že vysiela Turecku pozitívny signál. Socialisti sa postarajú o to, aby prístupové rokovania pokračovali pozitívnou cestou počas francúzskeho predsedníctva. Práve preto, že sme za vstup Turecka do EÚ, nemôžu sa vznášať žiadne tiene nad udalosťami, ktoré sa týkajú našich spoločných demokratických hodnôt.

Je neprijateľné, aby intelektuáli ako novinár arménskeho pôvodu Hrant Dink riskovali život, ak začnú diskutovať o určitých obdobiach dejín Turecka. Ďalej je neprijateľné, aby sa stále opakovalo oficiálne stanovisko, ktoré zľahčuje arménsku genocídu, ktorá je veľkou tragédiou a odmieta utrpenie ľudí, ktorí boli deportovaní v množstve porovnateľnom s počtom ľudí vo Veľkej Británii, ktorí majú chrípku.

Ako filozof Bernard-Henri Lévy aj ja som presvedčená, že popieranie genocídy je v skutočnosti spoluúčasť na nej. Zároveň vyzývam turecké úrady, aby sa dali na rozumnú cestu pravdy a rehabilitovali všetky národnostné menšiny.

  Gunnar Hökmark (PPE-DE). – Vážená pani predsedajúca, v prvom rade sa chcem poďakovať pani Oomen-Ruijtenovej za správu. Zdôrazňuje sa v nej, že Turecko je už teraz v skutočnosti súčasťou európskych projektov, ale aj to, že v súvislosti s reformou tureckej spoločnosti prebieha vývoj, že sa veci hýbu. Správa zároveň upozorňuje, že zmeny sa realizujú príliš pomaly a že je potrebné vykonať ešte veľký kus práce.

Ale na základe toho nám zostáva základná otázka: Bude pre Európsku úniu, pre Európu a pre európske hodnoty lepšie Turecko, ktoré bude plniť všetky požiadavky a vykoná všetky reformy podčiarknuté v správe, alebo je pre nás lepšie Turecko, ktoré sa v budúcnosti bude radšej obracať na iné časti sveta, k iným hodnotám? Myslím si, že odpoveď na túto otázku je jednoznačná a to znamená, že, samozrejme, musíme aj naďalej udržať tlak, aby sa v Turecku vykonali všetky potrebné zmeny v súvislosti so slobodou prejavu, reformou článku 301, slobodou vierovyznania, rovnoprávnosťou žien a mužov, nielen v zákonoch, ale aj v skutočnosti, no a, samozrejme, aj v súvislosti s potrebou riešenia cyperskej otázky a mnohých ďalších problémov. Ale s takouto vyhliadkou, ak prístupové rokovania prinesú úspech vo všetkých týchto oblastiach, je nesmierne dôležité, aby bola Európska únia otvorená na prijatie Turecka, pretože by sa tým posilnili európske hodnoty, Európa a Európska únia a myslím si, že toto je potrebný a očividný záver tejto diskusie.

  Richard Howitt (PSE). – Vážená pani predsedajúca, najskôr chcem privítať vyvážený a zásadový prístup spravodajkyne, ale aj komisára a predsedníctva pri tejto dôležitej správe. Chcem zdôrazniť tri veci.

Mojim tureckým priateľom: zadržanie 530 odborárov 1. mája 2008 bolo porušenie základného práva Medzinárodnej organizácie práce (ILO) na slobodné združovanie, ale aj kodanských kritérií. Prosím, chráňte odborárov a zabráňte ďalším útokom na tureckú úniu cestnej dopravy Tümtis.

Odporcom vstupu Turecka do EÚ: nezneužívajte prípad proti strane AK na ústavnom súde na vlastné politické účely. Po kríze prezidentskej nominácie sa uskutočnili voľby a zvíťazila demokracia. Dnes očakávam, že tak či onak, znovu zvíťazí demokracia.

Pánom Claeysovi, Langenovi, Belderovi a Toubonovi a ďalším, ktorí sa pokúšajú zámerne podkopať podporu verejnosti pre vstup Turecka do EÚ prostredníctvom takých vyjadrení a hrozieb, aké dnes ráno zazneli v diskusii: verejná mienka v Turecku by mala chápať, že nie ste vo väčšine, že nehovoríte v mene tohto Parlamentu a že sa vám nepodarí zmariť Európske vyhliadky Turecka.

  Elmar Brok (PPE-DE). – (DE) Vážená pani predsedajúca, vážený pán úradujúci predseda, pán komisár, vážené dámy a páni, dnes je Turecko pre Európsku úniu dôležitejšou krajinou než kedykoľvek predtým. Reformný proces v Turecku musíme preto podporiť, lebo je pre nás dôležité, aby bolo Turecko demokratické a založené na zásadách právneho štátu.

V niektorých oblastiach sa však prejavujú obavy, ktoré vyjadruje aj správa pani Oomen-Ruijtenová. Ide o to, či Turecko dokáže uskutočniť reformy. Ak sledujem, čo sa deje s článkom 301 trestného zákonníka, slobodou vierovyznania a zákonom o nadáciách, právami menšín atď., je jasné, že vláda premiéra Erdoğana sa usiluje o pokrok, no vždy zastane pred cieľom, ktorý sa vyžaduje, pretože sa zrejme na domácej úrovni vyčerpajú možnosti reformácie Turecka.

Ak sledujem kroky so zámerom jednoducho zakázať vládnu stranu a potom o niekoľko týždňov sa táto strana objaví pod iným menom bez istých osôb, ktoré sú nepohodlné pre politickú scénu, potom to znamená, že…

(Predsedajúca prerušila rečníka.)

  Emilio Menéndez del Valle (PSE). – (ES) Vážená pani predsedajúca, násilný islamský fundamentalizmus, ktorý sa zameriava na Západ, ale ubližuje aj islamu, je stále silnejší na Strednom Východe a v krajinách Magrebu.

Aj radikálny islamizmus, aj keď nenásilný, sa tiež v mnohých krajinách rozširuje. Tieto skutočnosti naznačujú, akú dôležitú úlohu môže Turecko zohrávať v súvislosti s moslimským svetom vo vzťahu s Európskou úniou.

Môže ju plniť ako oficiálne sekularizovaná krajina so zjavne moslimskými koreňmi a kultúrou, a toto je skutočný prínos z hľadiska vzťahov medzi Európskou úniou a moslimskými krajinami.

Preto moja skupiny predložila dva pozmeňujúce návrhy, v ktorých gratuluje Turecku, ktoré je spolu so Španielskom navrhovateľom oficiálneho projektu OSN s názvom Aliancia civilizácií. Nemali by sme na to zabudnúť, pretože prostredníctvom tohto projektu Turecko preukazuje svoje odhodlanie pomáhať pri zlepšovaní vzťahov medzi Západom a arabsko-islamským svetom.

  Vural Öger (PSE). – (DE) Vážená pani predsedajúca, vážená pani Oomen-Ruijtenová, chcem vás pochváliť za túto správu a vyslovujem svoj rešpekt. Je vyvážená a čestná – v takejto línii by sme dnes mali zotrvať.

Oprávnene zdôrazňujeme, že Turecko sa musí ešte viac snažiť. Cieľ vytvoriť stabilnú a prosperujúcu demokraciu v Turecku nie je iba v záujme Turecka, ale je to aj významný strategický cieľ Európskej únie.

Znepokojuje ma prístup budúceho predsedu Rady, pána Sarkozyho. Nezdá sa, že jeho politika je zameraná na dosiahnutie vstupu Turecka do Európskej únie. Trvá na tom, aby sa z dokumentov EÚ zmazali odkazy na Turecko ako na kandidátsku krajinu a zdôrazňuje, že Francúzsko podporí iba otvorenie tých kapitol, ktoré nie sú zamerané na úplné členstvo. Dôveryhodnosť Európskej únie je preto ohrozená. Chcem zdôrazniť jednu skutočnosť: dohody sa majú plniť! Na otvorení prístupových rokovaní sme sa predsa jednomyseľne zhodli a to znamená, že s tým súhlasilo aj Francúzsko.

Európska únia by mala k Turecku pristupovať konštruktívne namiesto toho, aby vysielala takéto negatívne signály. V tomto Parlamente sme väčšinou hlasov rozhodli, že s Tureckom...

(Predsedajúca prerušila rečníka.)

  Evgeni Kirilov (PSE). – Vážená pani predsedajúca, pani Oomen-Ruijtenová pripravila veľmi vyváženú a objektívnu správu o Turecku, ktorá je chvályhodná. Medzi susednými členskými krajinami existuje pozoruhodný konsenzus v tom, že by mala existovať jasná perspektíva členstva Turecka v Európskej únii. Nie je to náhoda. Susedné štáty vždy lepšie poznajú skutočnú situáciu. Turecko už dosiahlo veľký pokrok v plnení reforiem zavedených s cieľom splniť demokratické normy Európy. Samozrejme, zostáva toho ešte veľa, no my musíme podporiť Turecko v tomto procese, musíme podporovať proeurópske reformné sily v Turecku u vládnucej strany aj opozície.

Pokiaľ ide o prebiehajúce ústavné rozhodnutie v prípade zákazu strany AK, je to, samozrejme, neprijateľné. Verím, že musíme zostať pokojní, pretože som si istý, že Turecko na základe zdravého rozumu prekoná hroziacu krízu.

My ako susedné krajiny by sme mali Turecko podporovať a vynaložiť maximálne úsilie  na rozšírenie vzájomnej aj trojstrannej cezhraničnej spolupráce a dosiahnutie novej úrovne dobrých susedských vzťahov. Preto je potrebné vyriešiť všetky zostávajúce dvojstranné problémy, ako je prípad...

(Predsedajúca prerušila rečníka..)

  Reinhard Rack (PPE-DE). – (DE) Vážená pani predsedajúca, pani Oomen-Ruijtenová predniesla dobrú objektívnu správu. Zdôraznila dosiahnutý pokrok a upozornila na množstvo nevyriešených otázok a problémov. Letmo sa dotkla aj otázky, ktorá je však kľúčová: ak by Turecko uskutočnilo všetky reformy, malo by nárok na členstvo? Naše platné právne predpisy EÚ ponúkajú politickú alternatívu na konci rokovacieho procesu Európskej únii aj samotnému Turecku. Preto my v Rakúsku a inde vyzývame na rokovania s otvoreným záverom. Vstup je jednou možnosťou, a nie vopred známym záverom.

  Pierre Pribetich (PSE). – (FR) Vážená pani predsedajúca, dámy a páni, keďže Turecko tvorí súčasť dejín Európy, keďže Turecko je súčasťou európskej kultúry, keďže Turecko predstavuje významnú hospodársku a demografickú príležitosť pre EÚ, tento priaznivý postoj k pristúpeniu môže byť preto ešte náročnejší – musí vyžadovať väčšie uznávanie demokratických zásad, sekularizmu a ľudských práv.

Európska únia je vybudovaná na hodnotách a zásadách, ktorých sa nemôžeme vzdať mlčaním počas prístupových rokovaní v mene diplomatického prístupu. Turecko musí uznať genocídu Arménov, to by bol historický a politický akt, ktorý by dokázal jeho politickú vyspelosť. Parlament vehementne nalieha na Turecko, aby prikročilo k tomuto uznaniu, už od júna 1987. Prešlo dvadsaťjeden rokov a to musíme opäť prísť s takouto neutrálnou formuláciou? Ak to Parlament akceptuje, znamená to krok späť. Dámy a páni, nalieham na vás, aby ste hlasovali za pozmeňujúci návrh č. 23, s cieľom vysvetliť orgánom…

(Predsedajúca prerušila rečníka.)

  Zbigniew Zaleski (PPE-DE). – (PL) Od čias Kemala Atatürka sa turecká mentalita veľmi málo zmenila. Ich náboženská tradícia ich vedie vlastnou cestou, ktorá sa líši od cesty nás, Európanov. Geografická blízkosť sa nerovná kultúrnej blízkosti. Okrem toho nepísané spoločenské zákony nesvedčia o tom, že by turecký národ inklinoval k európskej identite.

Potom sa pýtam, chce sa Turecko zmeniť a prispôsobiť sa nášmu sociálnopolitickému modelu? Pretože článok 301 toto popiera. Máme právo poučovať Turkov o tom, čo by mali robiť? Socialistická skupina v tomto Parlamente chce zmenami tureckému národu vnútiť ideologicky založené riešenie, ale Turci sú spokojní so svojou situáciou. Sotva sme zaznamenali nejaký pokrok v prijímaní reforiem a armáda má stále veľkú moc. Vari chceme silou-mocou nanútiť tomuto národu blahobyt, zmeniť jeho identitu, tradície a kultúru? A vôbec, je možné tieto veci skutočne zmeniť?

Vážená pani predsedajúca, Rada rozhodla o rokovaniach v dobrej viere, aby sa Turecko mohlo stať mostom medzi Európou a islamom. Dnes už nie je rovnako presvedčená o tom, že jej rozhodnutie bolo správne. Zostáva nám len planá nádej.

  Joel Hasse Ferreira (PSE). – (PT) Vážená pani predsedajúca, vo všeobecnosti vítam a podporujem správu pani Oomen-Ruijtenovej, najmä vyslovené obavy z následkov prípadu zákazu strany AK. Ďalej si myslím, že sa otvorila vynikajúca príležitosť, ktorá sa musí využiť na vyriešenie cyperskej otázky.

Ako sa v správe uvádza, je nevyhnutné, aby turecká vláda uskutočňovala reformy s rešpektom pre pluralizmus a rôznorodosť v demokratickom a sekularizovanom Turecku, aby mohli všetci občania budovať svoju kultúrnu identitu v rámci demokratického tureckého štátu.

Samozrejme, pokrok musí nastať aj v ďalších oblastiach, napríklad v ochrane práv odborov a na ceste k reálnemu rodovému zrovnoprávneniu. Správa však uznáva, že sa dosiahol už veľký pokrok potrebný na modernizáciu tureckej spoločnosti.

Vážená pani predsedajúca, napredovanie Turecka k plnej integrácii musí pokračovať presne podľa podmienok, ktoré určila Európska rada a schválil tento Parlament. Netreba nič viac, ani menej.

  Panayiotis Demetriou (PPE-DE). – (EL) Vážená pani predsedajúca, všetci vieme, že dnes už na Cypre vládne nová atmosféra. Cyperskí Gréci a Turci si želajú vyriešenie cyperskej otázky v záujme svojej krajiny v prospech obidvoch strán. A v tomto momente prichádza na scénu Turecko, pretože turecké ozbrojené sily okupujú časť Cypru. Turecko situáciu kontroluje politicky a nastal čas, aby si uvedomilo, že musí takúto politiku zanechať. Je v záujme Turecka, aby sa cyperská otázka vyriešila. Najmä armáda, ktorá negatívne zasahuje do celého procesu, musí pochopiť, že je potrebné cyperskú otázku vyriešiť.

Je najvyšší čas, aby sa skončila turecká okupácia a zasahovanie, aby mohli cyperskí Gréci aj Turci spolu nažívať v mieri v Európskej únii. Môžeme to dosiahnuť a som presvedčený, že môžeme žiť v mieri.

  Janez Lenarčič, úradujúci predseda. − (SL) Pre krátkosť času a hluk v sále sa pokúsim byť stručný.

Rozprava, ktorá sa práve skončila a najmä správa, ktorú pripravila pani Oomen-Ruijtenová, potvrdila to, čo si uvedomuje aj Rada, že každý reformný proces je ťažký. Platí to aj pre Turecko.

V tomto procese sa samotný štát stretáva s veľkými dilemami v súvislosti s hodnotami, ako je sekularizmus, demokracia a ľudské práva.

Vidno to pri veľkých skúškach, ktoré sa tu viackrát spomenuli, ktoré sa spomenuli aj v správe a ktorými sa zaoberá aj Rada, pri skúškach, akou je súdne konanie proti politickým stranám, diskusia o dámskych šatkách, o všeobecnom postavení žien, náboženských slobodách a slobode prejavu a mnohých ďalších veciach.

Toto by som chcel zdôrazniť: v oblastiach, kde Turecko dosiahlo pokrok, je tento pokrok zjavný, no nedostatočný. Pokrok vidno v zmene trestnoprávneho systému, základných právnych predpisov, postavenia žien – stačí sa pozrieť na počet poslankýň v parlamente, ktorý sa zvýšil –, ale musíme konštatovať, že pokrok v týchto oblastiach nie je dostatočný.

Pokiaľ ide o Cyprus, chcem zdôrazniť, že Rada od Turecka očakáva najmä tieto dve veci: že bude plniť konštruktívnu úlohu pri rokovaniach pod vedením OSN a pri vykonávaní protokolu, ktorý je dodatkom Ankarskej zmluvy. Toto sú hlavné úlohy, no sú tu aj ďalšie.

Pri tom všetkom je naozaj dobre, že Turecko má svoj cieľ. Na tomto spoločnom cieli sa dohodla Európska únia s Tureckom, keď mu zaručila postavenie kandidátskej krajiny a prístupové rokovania pokračujú na základe tohto predpokladu.

Slovinské predsedníctvo si určilo prístupové rokovania s Tureckom za jednu zo svojich priorít a dúfame, že tento cieľ sa nám podarí dosiahnuť, aby sme mohli onedlho otvoriť ďalšie kapitoly rokovaní.

Dosiahnutie konečného cieľa, samozrejme, nie je isté. Závisí od prístupových rokovaní, od toho, aké úspešné budú reformy, ale aj od nás, členských štátov a kandidátskej krajiny.

  Olli Rehn, člen Komisie. − Vážená pani predsedajúca, chcem sa poďakovať spravodajkyni a poslancom za veľmi vážnu a zodpovednú diskusiu v tomto dôležitom období pre vzťahy Európskej únie s Tureckom. Beriem na vedomie všetky vaše posolstvá, ktoré sú zakotvené aj v návrhu uznesenia a v kompromisných pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch.

Vyberiem tri konkrétne myšlienky, z ktorých prvá hovorí o tom, že je nevyhnutné znovu začať v plnej miere reformy, aby sa viac dodržiavali základné slobody tureckých občanov a pomohlo sa Turecku splniť kodanské kritériá EÚ.

Druhý odkaz hovorí o tom, že práva občanov sa musia rešpektovať v každodennom živote spoločnosti. Súhlasím s vašimi obavami vyjadrenými v kompromisnom pozmeňujúcom a doplňujúcom návrhu č. 32 v súvislosti s neprimeraným použitím sily tureckou políciou proti demonštrantom na tohtoročnom prvomájovom zhromaždení v Istanbule. Je dôležité, aby sme znovu zdôraznili, že sloboda združovania a mierové fungovanie odborov predstavuje základné právo Európskeho dohovoru o základných ľudských právach a slobodách.

Tretie a záverečné posolstvo sa týka zjavne hlbokého znepokojenia Európskeho parlamentu v súvislosti s prípadom zákazu politickej strany. Rozpúšťanie politických strán nie je, a ani nemôže predstavovať bežnú prax. Európska demokracia toto nemôže brať na ľahkú váhu.

Takže aj tento rok ide opäť o veľa v Turecku a vo vzťahoch Turecka s Európskou úniou. Najlepším liekom, ktorý by skutočne pomohol oživiť prístupový proces Turecka, je zabezpečiť napredovanie reforiem, začať skutočný politický dialóg v Turecku a rešpektovať demokraciu a sekularizmus.

  Ria Oomen-Ruijten, spravodajkyňa. − (NL) Ďakujem kolegyniam a kolegom za vynikajúcu spoluprácu. Ako som už povedala, len ak budeme jednotní, môžeme dať jasne najavo, že reformný proces v Turecku je veľmi dôležitý. Všetci môžeme vyslať pozitívny signál, ak budeme za tento návrh hlasovať veľkou väčšinou. Pomôže to Turecku v jeho reformách a pri zaručení jednotlivých slobôd a nastolenia právneho štátu. To všetko je potrebné pre modernú spoločnosť, v ktorej si dobre nažívajú muži aj ženy.

Znovu chcem apelovať na kolegov poslancov, aby pri hlasovaní o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch nechali politické hry bokom, aby sme skutočne pre túto správu o Turecku zabezpečili veľkú väčšinu hlasov a schválili ju na tejto plenárnej schôdzi.

  Predsedajúca. – Rozprava sa skončila.

Hlasovanie sa uskutoční dnes.

Písomné vyhlásenia (článok 142)

  Tunne Kelam (PPE-DE) , písomne. – Turecko ako najväčší štát uchádzajúci sa o členstvo v EÚ je a vždy bude strategicky významným partnerom a spojencom Európy. Je v záujme všetkých, aby sme vytvorili spoľahlivý vzťah založený na spoločných hodnotách a vzájomnej úcte. Európska únia musí podporiť demokraticky zvolenú vládu a mala by odsúdiť pokusy o jej podlomenie.

Lenže dosiahnutie členstva v Európskej únii môže byť spoľahlivé iba vtedy, ak kandidátska krajina uznáva a udržiava normálne vzťahy s každým jedným členským štátom EÚ. Hoci sa v aktuálnej situácii ukazujú známky konsolidácie, vyzýva Turecko, aby konečne splnilo základné prístupové podmienky a uznalo Cyperskú republiku a, samozrejme, stiahlo svoje vojenské jednotky z jej územia.

Úplné splnenie kodanských kritérií je vždy kľúčovou podmienkou členstva v EÚ. Turecká vláda v tejto oblasti vynaložila značné úsilie. V roku 2007 posilnilo svoju demokraciu. Stále však očakávame politickú iniciatívu za trvalé riešenie kurdskej otázky vrátane reálnych možností študovať a používať kurdčinu. Tešíme sa aj na presvedčivé opatrenia na zastavenie nábožensky motivovaného násilia proti kresťanským menšinám a zabezpečenie rovnakých príležitostí pre všetky náboženské spoločenstvá, aby si všetky mohli slobodne stavať svoje chrámy.

  Lasse Lehtinen (PSE) , písomne. – (FI) Vážená pani predsedajúca, chcem poďakovať spravodajkyni za vyváženú správu. Podľa môjho názoru vysiela úprimný a kritický, no zároveň pozitívny a optimistický signál Turecku. Podporuje snahy o reformy tureckých pokrokových a umiernených síl tým, že jasne vymenúva spoločenské oblasti, v ktorých krajina napreduje. Súčasne vyjadruje obavy zo situácie týkajúcej sa slobody prejavu, rodovej rovnosti, Kurdov a ostatných menšín a použitia násilia štátnymi orgánmi. Nesmieme zabudnúť, že sa zúčastňujeme na prístupových rokovaniach na základe kodanských kritérií.

Ak krajina splní podmienky a dodržiava zásady európskeho štátu založeného podľa zásady právneho štátu, nevidím dôvod, prečo by sa mal vstup takéhoto štátu blokovať. Turecko, ktoré možno vstúpi do Európskej únie o desať alebo dvadsať rokov, bude už iné Turecko ako to, ktoré vidíme dnes. Ak skutočne chceme demokratické, stabilné a mierumilovné Turecko, aspoň by sme ho nemali do hlavy tresnúť dverami, ktoré vedú k jeho úplnému členstvu. Nenechajme sa obviniť z lacného populizmu a xenofóbie. Európske Turecko je idea v záujme Európskej únie a samotného Turecka, ale aj celého sveta. Dajme mu šancu.

  Csaba Sógor (PPE-DE) , písomne. – (HU) Diskutujeme o prijatí Turecka, inými slovami, o tom, či sa táto krajina s ázijským dedičstvom môže stať európskou krajinou. Uznanie genocídy spáchanej na Arménoch, zaručenie práv kurdskej menšiny, rovnaké príležitosti pre ženy – toto sú len niektoré z mnohých podstatných problémov. Hovoríme o očakávaniach a normách Európskej únie, no zatiaľ aj v samotnej únii sa vyskytujú trvalé problémy v súvislosti s demokraciou, ľudskými právami a právami menšín.

V Rumunsku sa pripravujeme na komunálne voľby. V posledných dňoch sa opäť zopakovala história v Temešvári. Väčšinou hlasov volebný výbor regiónu Timiş podporil sťažnosť podanú fyzickou osobou, ktorá požadovala odstránenie plagátov patriacich RMDSZ, Demokratickej únii Maďarov v Rumunsku.

Jediné hlasy v prospech RMDSZ pochádzali od Demokratickej liberálnej strany, PDL, a dvoch sudkýň vo volebnom výbore. Protimenšinový a protimaďarský postoj členov niektorých politických strán je neprijateľný a nemožno ho tolerovať. Čo môžeme očakávať od Turecka, ak ešte stále bojujeme s takýmito problémami aj v Európskej únii? Protirómske nálady v Ríme, kolektívna vina na Slovensku, protimaďarské postoje v Temešvári...

  Feleknas Uca (GUE/NGL) , písomne. – (DE) Žiaľ, od začiatku tohto roka k nám prúdia tragické a znepokojujúce správy o narúšaní hraníc tureckou armádou, o obetiach a zranených v boji na juhovýchode krajiny a o hranici Turecka so severným Irakom, aj o extrémnych a brutálnych útokoch bezpečnostných síl, dokonca aj na ženy a deti, počas tohtoročného kurdského sviatku Nevroz (Nový rok).

Správa holandskej poslankyne, pani Oomen-Ruijtenovej, prináša dôležité upozornenia, ale je príliš mierna v reakcii na vážnosť politickej situácie v Turecku. Aby neurazila politických vodcov krajiny, ani jednoznačne nevyžaduje plnenie kľúčových prvkov reforiem v Turecku. Podľa mňa môžeme jasne určiť tieto základné prvky:

1. civilné opatrenia na obmedzenie a kontrolu vplyvu armády v Turecku,

2. konečné odstúpenie od názoru, že kurdská otázka sa môže vyriešiť vojensky a jasná práca na hľadaní politického riešenia a zmierení,

3. bezpodmienečné zrušenie článku 301 trestného zákonníka a všetkých ostatných článkov, ktoré okliešťujú slobodu myslenia a názoru,

4. vyhlásenie jasného politického záväzku o zabezpečení úplnej emancipácie žien.

O týchto otázkach by sa mala správa vyjadriť jasnejšie a rozhodnejšie.

PREDSEDÁ: PÁN PÖTTERING
predseda

5. Hlasovanie

  Predseda. − Teraz pristúpime k hlasovaniu.

(Informácie o výsledku a ďalšie podrobnosti hlasovania: pozri zápisnicu.)

  Struan Stevenson (PPE-DE). – Vážený pán predseda, skôr než začneme hlasovať o kalendári, mohol by som sa vyjadriť k plánovanému štrajku, ktorý má byť zajtra? Viem, že Air France štrajkuje, železnice štrajkujú, aj zamestnanci letísk. Toto nám, poslancom, úplne znemožňuje život. Celé dopoludnie som sa pokúšal zmeniť si let, aby som sa mohol vrátiť k svojim voličom. Znamená to, že zajtra budem chýbať na hlasovaní. Tento štrajk nám bráni plniť si poslanecké povinnosti. Máme hlasovať o kalendári, podľa ktorého sem musíme cestovať dvanásťkrát v roku a Francúzsko nerobí nič, aby nám uľahčilo toto dochádzanie. Je to takmer nemožné. Ak máme naďalej chodiť sem do Štrasburgu, možno by sme mohli nejako zmeniť systém dopravy, aby sme sa sem mohli dostať!

(potlesk)

  Predseda. − Pán Stevenson, berieme na vedomie, čo hovoríte, ale nemali by sme začínať diskusiu o tejto otázke teraz, kým neprijmeme kalendár schôdzí na všeobecnom základe.

  Daniel Cohn-Bendit (Verts/ALE). – (FR) Vážený pán predseda, jednoducho chcem povedať kolegovi poslancovi, že v Európskej únii existuje právo na štrajk, a toto právo na štrajk je jednoducho právo na štrajk. Považujem za absurdné žiadať od krajiny, aby poskytovala štrajkový kalendár. Veď je to smiešne, úplne smiešne. Chcem povedať pánovi kolegovi aj to, že zamestnanci v Belgicku tiež často štrajkujú, a teda kam by išiel tento Parlament v prípade štrajku Belgičanov? Toto je absurdná diskusia. Ak chce ísť späť, nech sa páči, ak chce ostať, stačí ostať jeden deň navyše a dať si trochu špargle.

(potlesk zľava)

  Predseda. − Dámy a páni, tieto dva príspevky pekne ukázali, aká pluralita názorov vládne v Európskej únii a myslím si, že by sme za to mali byť v zásade vďační. Musím však dodať, a to úplne vážne, nie ako kritiku, ale ako príklad fungovania zákonov Európskej únie, že ak niekto začne spochybňovať platné zákony, potom skončíme v úplnom chaose. Preto navrhujem, aby sme teraz pristúpili k hlasovaniu a rešpektovali zákony Európskej únie. Všetci vieme, kto rozhoduje o sídle Európskeho parlamentu, preto vás všetkých prosím, skúsme pokojne pokračovať v hlasovaní o kalendári schôdzí.

Pán Stevenson, tak, ako každý poslanec, aj vy dostanete od administratívy oznámenie o zajtrajších dopravných podmienkach.

5.1. Kalendár schôdzí Európskeho parlamentu – 2009 (hlasovanie)

  Predseda. − Skôr než pristúpime k hlasovaniu, by som chcel poukázať na jeden bod a, prosím vás, aby ste naozaj pozorne počúvali. Potom odovzdám slovo niektorým predsedom parlamentných skupín. Máme tu pozmeňujúci návrh pánov Trakatellisa, Varvitsiotisa, Papastamkosa, Lambrinidisa a ďalších poslancov, ktorý sa týka jedného týždňa v roku 2009, konkrétne je to 16. týždeň, od 13. do 19. apríla. Ide o týždeň pred pravoslávnou Veľkou nocou. Nie je to veľkonočný týždeň, ale týždeň predtým. Neobjavil sa však žiadny návrh, aby sa v tomto týždni konala schôdza, pretože je to týždeň skupín. Znamená to, že tento pozmeňujúci návrh nie je prípustný, pretože nebol predložený žiadny návrh, aby Európsky parlament v tomto týždni rokoval. Toto však nezahŕňa predbežné rozhodnutie o navrhovanej schôdzi od 20. do 23. apríla.

  Joseph Daul (PPE-DE). – (FR) Vážený pán predseda, dámy a páni, ako viete, rok 2008 je Európskym rokom medzikultúrneho dialógu, ku ktorému patrí aj dialóg medzi náboženstvami. Z tohto dôvodu vás žiadam, aby sme ako Európsky parlament išli príkladom a rešpektovali menšiny. Preto v duchu kompromisu a ako prejav dobrej vôle voči našim pravoslávnym priateľom moja skupina navrhuje nasledovnú zmenu kalendára schôdzí na rok 2009. 17. týždeň, plenárny týždeň v apríli 2009, sa začne 21. apríla a skončí 24. apríla – nepoviem viac, iba toľko, že tým umožníme našim kolegom poslancom sláviť pravoslávnu Veľkú noc.

V mene všetkých krajín s pravoslávnou tradíciou vám ďakujem za podporu a vyzývam vás, aby sme nevyvolávali ďalšie spory. Chcem Európsky parlament požiadať o podporu v úcte voči menšinám, aby bol príkladom pre našich spoluobčanov.

  Hannes Swoboda (PSE). – (DE) Vážený pán predseda, domnievam sa, že toto je ústny pozmeňujúci a doplňujúci návrh. Nebolo to jasne povedané, ale ak to je ústny pozmeňujúci a doplňujúci návrh, potom je moja skupina za to, aby sme o ňom dnes hlasovali. Faktom je však aj to, že tu mnohí katolíci pracujú aj počas náboženských sviatkov, napríklad aj zajtra i napriek štrajku. Aj takéto situácie nastávajú, no napriek tomu odporúčam, aby sme hlasovali za tento návrh, alebo ho aspoň pripustili k hlasovaniu. Vážený pán predseda, ak si myslíte, že tento návrh nie je prípustný, potom by sa mali neskôr skupiny v tomto duchu dohodnúť.

  Predseda. − Sú tu určité veci, na ktorých sa musíme dohodnúť, preto navrhujem, aby sme postupovali podľa odporúčaní pána Daula a pána Swobodu. Budeme o tom hlasovať na záver. Poďme sa najskôr venovať ostatným pozmeňujúcim a doplňujúcim návrhom.

  Hartmut Nassauer (PPE-DE). – (DE) Vážený pán predseda, pred hlasovaním chcem upozorniť ešte na jeden problém, ktorý ovplyvní hlasovanie a ktorý by sme možno mali prediskutovať a vyriešiť.

V navrhovanom kalendári je odkaz na dátum volieb v roku 2009. O tom teraz hlasovať nebudeme, len to berieme na vedomie. Ale z dátumu volieb vyplýva, že ustanovujúca schôdza Parlamentu bude v júli 2009. V takomto prípade poslanci z niektorých krajín majú obavy, pretože ak sa bližšie prizrieme, je jasné, že ustanovujúca schôdza sa bude konať 14. júla 2009 a dovtedy niektorí poslanci nesplnia lehotu piatich rokov potrebnú pre nárok na dôchodok. V niektorých členských štátoch sa na výpočet nepoužíva funkčné obdobie, ale pevne stanovené obdobie, pretože jednotlivé členské štáty majú rôzne dĺžky funkčných období.

Myslím si, že existujú dostatočné dôvody, aby sme vyriešili tento problém, buď v súvislosti s dátumom volieb, alebo s termínom ustanovujúcej schôdze. Preto žiadam Právnu službu Parlamentu, aby sa o to postarala.

  Daniel Cohn-Bendit (Verts/ALE). – (DE) Vážený pán predseda, mám podobný návrh.

Udivuje ma, že sa právo menšín uplatňuje takýmto moralizátorským spôsobom. Je asi sedem židovských sviatkov, ktoré nie je možné dodržiavať, pretože sú to pracovné dni. Platí to aj pre 13 protestantských sviatkov. Ustanovujúca schôdza má byť 14. júla. To je jeden z najdôležitejších sekulárnych sviatkov. Môžeme vo Francúzsku pracovať 14. júla, keď si pripomíname Francúzsku revolúciu? Myslím si, že to nie je možné a že je to nevhodné. Prosím vás, zmeňme aj tento termín!

(potlesk)

  Predseda. − Zaznamenali sme to, čo bolo povedané a teraz pristúpme k hlasovaniu.

(Parlament schválil tento ústny pozmeňujúci a doplňujúci návrh.)

5.2. Zákaz vývozu a bezpečné uskladnenie kovovej ortuti (A6-0102/2008, Dimitrios Papadimoulis) (hlasovanie)

– Pred hlasovaním:

  Dimitrios Papadimoulis, spravodajca. − (EL) Pán predseda, chcel by som opäť poďakovať tieňovým spravodajcom za skvelú spoluprácu. Na základe rozhovorov s nimi alebo ich zástupcami, vo všetkých fázach, sme dospeli k veľmi uspokojivému kompromisu s Radou aj vďaka prínosu Komisie.

Hrozí však, že tento kompromis stroskotá a my sa ocitneme znovu tam, kde sme boli na začiatku, ak sa schvália pozmeňujúce návrhy 37 a 41 o Almadéne.

Chcem vám pripomenúť, dámy a páni, že v prvom čítaní som aj ja, ako spravodajca, pozmeňujúce a doplňujúce návrhy o Almadéne podporil, ale teraz stojíme tvárou v tvár skutočnosti. Ani Rada, ani Komisia nechcú prijať tieto pozmeňujúce a doplňujúce návrhy. Ak budú prijaté, vrátime sa na začiatok celého procesu. Pred rokom Rada prijala iba jeden pozmeňujúci a doplňujúci návrh Parlamentu. Teraz sa nám vďaka spolupráci všetkých politických skupín podarilo dosiahnuť prijatie 22 pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov k textu dohody. Pýtam sa vás teda: stojí za to obetovať tento úspech? Pán komisár Dimas sa včera jasne vyjadril. Komisia pozmeňujúce a doplňujúce návrhy 37 a 41 neprijme. Dokonca ani španielska vláda v Rade netrvala na týchto pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch.

Preto navrhujem, aby sme ich neprijali, aby sme udržali dosiahnutý významný pokrok v dohode s Radou o ochrane životného prostredia a verejného zdravia. Na základe toho budeme môcť veľkou väčšinou schváliť predložený uspokojivý návrh o zákaze vývozu ortuti.

5.3. Ochrana životného prostredia prostredníctvom trestného práva (A6-0154/2008, Hartmut Nassauer) (hlasovanie)

– Pred hlasovaním:

  Janez Lenarčič, úradujúci predseda. − Vážený pán predseda, opäť vám ďakujem. S vaším dovolením chcem predniesť v mene Rady toto vyjadrenie.

Hovorili sme o nasledujúcom pozmeňujúcom a doplňujúcom návrhu, ktorý schválil Výbor Európskeho parlamentu pre právne veci. Je to nové odôvodnenie 12a.

Citujem: „Ak sa po určitom čase preukáže, že pokračujúca činnosť spôsobuje škody na životnom prostredí, ktoré môžu následne viesť k trestnoprávnej zodpovednosti podľa tejto smernice, otázka, či páchateľ, ktorý škodu spôsobil, konal úmyselne alebo z nedbanlivosti by sa mala rozhodnúť na základe toho, kedy si páchateľ uvedomil alebo mal uvedomiť skutočnosti, ktoré sú podstatou trestného činu, a nie toho, kedy páchateľ začal svoju činnosť. V tejto súvislosti treba mať na pamäti, že predchádzajúce udelenie povolenia, licencie alebo koncesie by za takýchto okolností nemalo predstavovať dôvod na ospravedlnenie.“ Koniec citátu.

Chápeme zámery vyjadrené týmto pozmeňujúcim a doplňujúcim návrhom. Tieto záležitosti patria do právomocí členských štátov. Veríme, že členské štáty riadne vyhodnotia tieto zámery.

Ďakujem.

  Olli Rehn, člen Komisie. − Vážený pán predseda, toto vyhlásenie možno nebude zodpovedať rétorike pána Cohn-Bendita. Musím prečítať toto vyhlásenie, citujem: „Komisia vzala do úvahy nasledujúci pozmeňujúci a doplňujúci návrh schválený Výborom pre právne veci: „Ak sa po určitom čase preukáže, že pokračujúca činnosť spôsobuje škody na životnom prostredí, ktoré môžu následne viesť k trestnoprávnej zodpovednosti podľa tejto smernice, otázka, či páchateľ, ktorý škodu spôsobil, konal úmyselne alebo z nedbanlivosti by sa mala rozhodnúť na základe toho, kedy si páchateľ uvedomil alebo mal uvedomiť skutočnosti, ktoré sú podstatou trestného činu, a nie toho, kedy páchateľ začal svoju činnosť. V tejto súvislosti treba mať na pamäti, že predchádzajúce udelenie povolenia, licencie alebo koncesie by za takýchto okolností nemalo predstavovať dôvod na ospravedlnenie.“ Chápeme obavy vyjadrené týmto pozmeňujúcim a doplňujúcim návrhom. Tieto záležitosti patria do právomoci členských štátov. Veríme, že členské štáty tieto obavy primerane zohľadnia.“

  Hartmut Nassauer, spravodajca. − (DE) Vážený pán predseda, dámy a páni, tieto dve vyhlásenia ma nútia poznamenať, v prospech tých poslancov, ktorí možno celkom nerozumeli, o čo tu ide, že tieto vyhlásenia tvoria súčasť kompromisu, ktorý sme dosiahli. Požiadali sme o vysvetlenie dvoch – troch problémov a dostali sme odpoveď v tejto podobe. Predmet legislatívneho postupu je, samozrejme, výlučne text, na ktorom sme sa spoločne dohodli.

Mám tu list predsedu stáleho zastupiteľstva – v predsedníctve je v súčasnosti Slovinsko –, ktorý potvrdzuje, že tento text, ak ho dnes my schválime, potom ho schváli aj Rada. Znamená to, že dosiahneme dohodu už v prvom čítaní, čo predstavuje legislatívny úspech, ktorý si tak veľmi želáme.

5.4. Zisťovanie štruktúry poľnohospodárskych fariem a zisťovanie metód poľnohospodárskej výroby (A6-0061/2008, Gábor Harangozó) (hlasovanie)

– Pred hlasovaním:

  Gábor Harangozó, spravodajca. − (HU) Ďakujem, pán predseda. Dámy a páni, prieskumy štruktúr fariem patria k najstarším prieskumom na úrovni Spoločenstva a poskytujú základné a nevyhnutné údaje o poľnohospodárskych podnikoch v Európskej únii.

Najmä teraz, keď máme rozšírenú Európsku úniu s dvanástimi novými členskými štátmi, a keďže práve pracujeme na reforme spoločnej poľnohospodárskej politiky, je nesmierne dôležité, aby sme mohli vykonávať nové a komplexné prieskumy čo najskôr. Potrebujeme porovnateľné a jednotné údaje, aby sme mohli zaviesť prínosnú a dobre fungujúcu poľnohospodársku politiku. Preto som sa pokúsil zabezpečiť, že budeme schopní dosiahnuť dohodu v prvom čítaní, aby sme mohli čo najskôr začať vykonávať tieto prieskumy.

Osobitne sa chcem poďakovať kolegom poslancom, ktorí sa zúčastnili trojstranných rozhovorov, za výnimočne konštruktívny prístup. Konkrétne chcem poďakovať pani Elisabeth Jeggleovej a pánom Nicolasovi Mevesovi a Alexisovi Kuhlovi za ich prácu. Pozmeňujúce návrhy predložené ako výsledok trojstranných rozhovorov sú zaradené do prvého bloku. Chcem vás všetkých požiadať, aby sme podporili pozmeňujúce a doplňujúce návrhy v prvom bloku, aby sme mohli uzavrieť tento spis. Veľmi pekne ďakujem.

5.5. Podmienky, ktoré treba dodržiavať pri výkone povolania prevádzkovateľa cestnej dopravy (A6-0087/2008, Silvia-Adriana Ţicău) (hlasovanie)

– Pred hlasovaním o pozmeňujúcom a doplňujúcom návrhu č. 108:

  Mathieu Grosch (PPE-DE). – (DE) Vážený pán predseda, podľa môjho názoru pozmeňujúce a doplňujúce návrhy 108 a 117 nie sú zlučiteľné, a preto v mene skupiny PPE-DE navrhujem, aby sme podporili návrh 108 a stiahli návrh 117.

5.6. Prístup na trh autokarovej a autobusovej dopravy (prepracované znenie) (A6-0037/2008, Mathieu Grosch) (hlasovanie)

– Pred hlasovaním:

  Hannes Swoboda (PSE). – (DE) Vážený pán predseda, v záujme čestnosti som už v pondelok oznámil, že požadujeme odložiť hlasovanie o tejto správe, nie preto, že by pán Grosch urobil zlú prácu, práve naopak, ale preto, že potrebujeme viac času, aby sme si mohli dôkladne preštudovať otázku času na odpočinok a konkrétnym spôsobom ju včleniť do tejto správy. Rozprávali sme sa s politickými skupinami a zistili sme, že tento návrh má dobrú podporu. Dokonca aj pán Jarzembowski, ktorého sme presviedčali asi najdlhšie, mi dnes ráno potvrdil, že aj on podporí tento návrh. Preto dúfam, že túto záležitosť vyriešime takýmto spôsobom, preto žiadam o odročenie tohto hlasovania na jednu z najbližších schôdzí.

  Mathieu Grosch, spravodajca. − (DE) Vážený pán predseda, ako spravodajca súhlasím s návrhom, súhlasí s ním aj skupina PPE-DE a chcem jasne povedať, že sme vzali na vedomie dohodu medzi sociálnymi partnermi, no tento čas chceme využiť na jej začlenenie do pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu.

(Parlament schválil tento návrh.)

5.7. Prístup na trh medzinárodnej cestnej nákladnej dopravy (prepracované znenie) (A6-0038/2008, Mathieu Grosch) (hlasovanie)

5.8. Výber a povolenie systémov zabezpečujúcich mobilné satelitné služby (MSS) (A6-0077/2008, Fiona Hall) (hlasovanie)

5.9. Zjednodušenie podnikateľského prostredia pre spoločnosti v oblasti práva, účtovníctva a auditu (A6-0101/2008, Klaus-Heiner Lehne) (hlasovanie)

5.10. Ženy a veda (A6-0165/2008, Britta Thomsen) (hlasovanie)

5.11. Zelená kniha o lepšej demontáži lodí (A6-0156/2008, Johannes Blokland) (hlasovanie)

5.12. Vedecké fakty o zmene klímy: zistenia a odporúčania pre rozhodovací proces (A6-0136/2008, Karl-Heinz Florenz) (hlasovanie)

– Pred hlasovaním:

  Predseda. − K správe pána Florenza musím uviesť, že pozmeňujúce a doplňujúce návrhy 5, 11, 12, 13, 14 a 15 sú neprípustné pre túto správu. Môžu sa však predložiť, keď sa budeme zaoberať hlavnou správou. Dostal som množstvo e-mailov v súvislosti s touto otázkou. Všetky služby aj právna služba to podrobne preskúmali a dospeli k záveru, že tieto pozmeňujúce návrhy nie sú prípustné pre túto správu. Sú však prípustné pre záverečnú správu.

  Jan Březina (PPE-DE). – Vážený pán predseda, musím povedať, že prijímam túto argumentáciu pri všetkých pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch okrem návrhu 15. Neviem, prečo návrh č. 15 nie je prípustný pre toto hlasovanie.

  Predseda. − Vážený pán Březina, odpoveď, ktorú som dostal – dostal som e-mail presne k tomuto návrhu – bola rovnaká ako aj pre všetky ostatné návrhy. Musím sa na to spoľahnúť. Pozmeňujúci návrh č. 15 sa môže predložiť v rámci hlavnej správy, takže je možné nakoniec ho začleniť do hlavnej správy.

5.13. Správa o pokroku Turecka za rok 2007 (A6-0168/2008, Ria Oomen-Ruijten) (hlasovanie)

– Pred hlasovaním o pozmeňujúcom a doplňujúcom návrhu č. 11:

  Alexander Lambsdorff (ALDE). – (DE) Vážený pán predseda, súhlasíme s kolegami poslancami, že by sme mali primerane uznať úlohu kurdčiny v Turecku. Odsek 11 si však vyžaduje určité jazykové objasnenie. Preto nepredkladám ústny pozmeňujúci a doplňujúci návrh, na ktorom sme sa dohodli aj s ďalšími tieňovými spravodajcami a so spravodajcom. V zmenenej a doplnenej verzii by teda mala byť táto veta:

„vrátane skutočných možností štúdia kurdčiny v rámci verejného a súkromného školstva a jej používania vo vysielaní, v každodennom živote a prístupe k verejným službám.“

(Parlament schválil tento ústny pozmeňujúci a doplňujúci návrh.)

– Pred hlasovaním o odseku 19:

  Ria Oomen-Ruijten, spravodajkyňa. − (NL) Chceme vypustiť slovo „susedné“, pretože chceme, aby tento ombudsman spolupracoval so všetkými ombudsmanmi a ombudsmankami v Európe.

(Parlament schválil tento ústny pozmeňujúci a doplňujúci návrh)

6. Reumatické ochorenia (písomné vyhlásenie): pozri zápisnicu

PREDSEDÁ: PÁN MAURO
podpredseda

7. Vysvetlenia hlasovania

Ústne vysvetlenia hlasovania

− Kalendár schôdzí Európskeho parlamentu na rok 2009

  Toomas Savi (ALDE). – Vážený pán predsedajúci, mám krátku poznámku k parlamentnému kalendáru na budúci rok. Aj keď sme sa dohodli, že parlamentné voľby budú v období od 4. do 7. júna, čím sa skráti moje päťročné funkčné obdobie o jeden týždeň, som veľmi rád, že voľby nebudú od období od 11. do 14. júna. Pretože aj v Estónsku bývajú voľby väčšinou v nedeľu, no keby sa európske voľby konali 14. júna, teda v deň národného smútku, ktorým sa pripomína hromadná deportácia vykonaná sovietskymi úradmi v roku 1941, potom by v celom Estónsku boli vlajky na pol žrde. Nebol by to práve najveselší deň pre voľby do Európskeho parlamentu.

  Bernd Posselt (PPE-DE). – (DE) Vážený pán predsedajúci, toto bolo posledné hlasovanie o kalendári v tomto volebnom období a päťkrát sme zamietli pokusy o napadnutie Štrasburgu ako sídla Parlamentu a stanovenie jediného sídla Parlamentu prostredníctvom iracionálnych pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov.

No musím povedať, že je potrebné vykonať komplexnú reformu, pretože v konečnom dôsledku ide o peniaze a emisie CO2. Chcem upozorniť, že ak by sme sa mali sústrediť na dvanásť plenárnych týždňov v roku a keby sme plne využívali všetkých päť dní počas týchto týždňov, potom by sme vôbec nepotrebovali drahé a nepotrebné malé plenárne schôdze v Bruseli a mohli by sme ich nahradiť týždňami vo volebných obvodoch. Tak by sme boli bližšie pri svojich občanoch a mali viac času na skutočnú prácu. Bolo by to oveľa lacnejšie, znížili by sme emisie CO2 a to všetko môžeme dosiahnuť naším vlastným rozhodnutím bez úpravy zmlúv. Pokiaľ sa nezmení Zmluva o EÚ, mali by sme pokiaľ možno najrozumnejšie a najefektívnejšie využívať platné zmluvy. Preto som presvedčený, že by sme mali prijať prístup, ktorý navrhujem.

− Správa: Dimitrios Papadimoulis (A6-0102/2008)

  Fiona Hall (ALDE). – Vážený pán predsedajúci, keď sa toto nariadenie dostalo do prvého čítania v Parlamente, postavila som sa proti pokusom o umožnenie uskladňovania ortuti, nielen v soľných baniach, ale aj v podzemných zariadeniach prispôsobených na odkladanie odpadu. Bolo jasné, že anhydritové bane boli zahrnuté do rozšírenej definície a to bolo veľmi znepokojujúce pre obyvateľov Billinghamu v mojom volebnom obvode, ktorí bojujú proti plánom použiť bývalé anhydritové bane pod ich domami na odkladanie odpadu. Žiaľ, text, o ktorom sa hlasovalo dnes v druhom čítaní, znovu zaviedol možnosť uskladňovať ortuť aj na iných skládkach ako v soľných baniach, a to v hlbokých podzemných masívoch tvrdých hornín. Keďže sa teraz môžu aj billinghamské anhydritové bane dostať na zoznam povolených skládok podľa tejto definície, považovala som za potrebné zdržať sa hlasovania o kompromisnom balíku, pretože v druhom čítaní nie je záverečné hlasovanie, a to aj napriek tomu, že veľmi súhlasím so zákazom vývozu ortuti z Európy.

  Alojz Peterle (PPE-DE). – (SL) Táto správa ma potešila, pretože obsahuje všetky prvky potrebné na rýchle vyriešenie tohto problému. Som rád, že Parlament, Komisia a Rada dosiahli kompromisný postoj, čím sme aktívne prispeli k dynamike procesu. Iné riešenie by mohlo spôsobiť dlhodobé zdržanie konečného riešenia.

Ďakujem.

− Správa: Hartmut Nassauer (A6-0154/2008)

  Zuzana Roithová (PPE-DE). – (CS) Dnes už nie je únosné, aby sa vážne zločiny proti ochrane životného prostredia a verejného zdravia v niektorých štátoch, napríklad v Taliansku alebo na Cypre, považovali doteraz iba za priestupok. Preto som odporučila smernicu, ktorá ukladá všetkým krajinám povinnosť do dvoch rokov upraviť sankcie v trestných zákonníkoch, a to aj napriek výhradám euroskeptikov. Na druhej strane zas Česká republika a mnoho ďalších krajín bude musieť zaviesť trestnoprávnu zodpovednosť pre právnické osoby, čo je pre postsocialistické krajiny historicky neznámy inštitút a budeme sa musieť rozhodnúť, či si vyberieme nemecký model, v ktorom delikty právnických osôb rieši správne súdnictvo, či pôjdeme cestou pravej trestnej zodpovednosti podľa vzoru Francúzska, Británie alebo po novom aj Slovinska, a či sa bude trestať právnická osoba ako celok alebo jej manažment. Obávam sa, že tie dva roky, čo máme na transpozíciu, nebudú stačiť.

  Roger Helmer (NI). – Vážený pán predsedajúci, ja som hlasoval proti tomuto opatreniu. Zdá sa, že klimatické panikárstvo a ekologizmus naberajú čoraz väčšmi charakter náboženstva. Sú založené na viere a nie na faktoch. Možnosť vyrovnať emisie oxidu uhličitého pripomína stredoveký predaj pápežských odpustkov. No a teraz pán Nassauer zavádza niečo ako „zákon o eko-rúhačstve“.

Mám vážne výhrady proti tomu, aby sa takéto environmentálne otázky riešili vo všetkých prípadoch prostredníctvom trestného práva a nie občianskeho. Skutočný problém však predstavuje rozšírenie európskeho práva. Ľudia, ktorých zastupujem, chcú mať obchod a spoluprácu v Európe, ale nechcú mať politickú úniu a nechcú európsky právny systém. Mali by sme odmietnuť akýkoľvek ďalší návrh na vytvorenie európskej zodpovednosti a právomocí v týchto oblastiach.

  Syed Kamall (PPE-DE). – Vážený pán predsedajúci, zdá sa, že táto správa odstraňuje odkazy na konkrétne sankcie, no obsahuje odkazy na to, aké druhy činnosti by sa mali považovať za kriminálnu činnosť v rámci členských štátov. Tak si teda predstavme situáciu, že niekto v mojom volebnom obvode, v Londýne, najlepšom meste na svete, hlavnom meste najlepšej krajiny na svete, spácha čin, ktorý sa v rámci anglického práva nepovažuje za trestný čin (pričom anglické právo sa vytváralo na základe tradície zvykového práva a rozumu), no ktorý sa preto, že sme sa rozhodli uvaliť tento zákon EÚ zhora a nechali sme rozum bokom, na občanov môjho volebného obvodu, odrazu posudzuje ako trestný čin podľa práva Európskej únie.

Kam to vedie? Ako budú reagovať moji voliči? No ja vám teda poviem, ako budú reagovať. Povedia: „Čo je toto za nezmysel? Čo má znamenať to, že niečo, čo rozumné anglické zákony nepovažujú za trestný čin, je trestným činom podľa európskeho práva? Mali by sme z Európskej únie vystúpiť!“ Z tohto dôvodu musíme byť opatrní, aby sme Veľkú Britániu nevyhnali z Európskej únie.

  Giuseppe Gargani (PPE-DE). – (IT) Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, žiadal som predsedu o slovo už vo chvíli po prijatí správy pána Nassauera o návrhu smernice Európskeho parlamentu o ochrane prostredníctvom trestného práva.

Osobitne som chcel zablahoželať spravodajcovi, pretože táto správa má obrovský význam. Vo výbore prebehla veľká debata a napokon sme dospeli k veľmi inteligentnému a kvalitnému kompromisu po zakročení pani Monicy Frassoniovej. Naozaj cítim potrebu upozorniť na túto konkrétnu oblasť práce výboru a osobitne zablahoželať pánovi spravodajcovi Nassauerovi.

  Bogusław Sonik (PPE-DE). – (PL) Pokiaľ ide o správu pána Nassauera, musím povedať, že som hlasoval za jej prijatie. Aj keď všetky členské štáty prijali rovnaké ustanovenia, uplatňujú ich rôznymi spôsobmi. Podporuje sa tým neželané správanie, keď nezodpovední podnikatelia presídľujú svoju hospodársku činnosť do krajín, v ktorých sú tresty za delikty proti životnému prostrediu miernejšie. Týka sa to najmä nových členských štátov únie. Treba zdôrazniť, že čoraz častejšie zaznamenávame páchanie trestných činov v rámci zločineckých organizácií a že trestné činy proti ochrane životného prostredia naberajú cezhraničné rozmery.

Súhlasím so stanoviskom spravodajcu, že právny rámec definovaný v návrhu smernice predstavuje dôležitý prínos k účinnej ochrane životného prostredia a môže zaručiť jednotné a zodpovedné vykonávanie zákonov o ochrane životného prostredia v rámci Spoločenstva. Primerane vyškolení úradníci sú nevyhnutnou podmienkou účinného vykonávania zákonov a skutočného zníženia počtu trestných činov proti životnému prostrediu. Preto je návrh jasne špecifikovať povinnosti členských štátov v tomto zmysle úplne na mieste.

Mám ešte jednu užitočnú poznámku pre svojho britského kolegu, ktorý sa možno borí s nedorozumením. My nevytvárame nové právne predpisy Spoločenstva, aby sme uvalili sankcie. Ukázalo sa, že to nie je možné. Ale trváme na tom, aby každý členský štát transponoval potrebné právne predpisy v rámci svojho vlastného právneho systému, aby sa v celej Európe uplatňovali rovnaké tresty za podobné trestné činy.

− Správa: Fiona Hall (A6-0077/2008)

  Zuzana Roithová (PPE-DE). – (CS) Pre euroskeptikov je dnešný deň, 21. máj, ďalším klincom do ich rakvy, pretože sme odhlasovali spoločné rozhodnutie s Radou, ktoré umožní prenos práv 27 krajín v oblasti telekomunikačného spektra na Európsku úniu, a demonštruje to význam Európskej únie. To, čo nemôžu úspešne zvládnuť členské štáty, zverujú teda do rúk Únii v záujme európskych občanov. Dnes ide o odstránenie legislatívnych prekážok v ďalšom vývoji družicových mobilných služieb pre krízovú komunikáciu, pre záchranu životov, zdravia a majetku pol miliardy občanov. Pre lode a lietadlá tento systém už funguje, ale vďaka moderným technológiám by odteraz mohol ponúknuť ďalšie funkcie, napríklad obojsmerný multimediálny prenos, mobilné televízne vysielanie alebo širokopásmové pripojenie na internet. Toto rozhodnutie by však nemalo byť normou v oblasti telekomunikácií. Výhradné práva na využívanie ostatných častí spektra zostávajú aj naďalej v rukách vnútroštátnych regulačných orgánov. Dúfam, že v euroskepticky naladených krajinách ako Česká republika či Británia venujú médiá dostatočnú pozornosť tejto téme, ktorá je dobrou správou pre občanov.

  Syed Kamall (PPE-DE). – Vážený pán predsedajúci, som rád, že môžem podporiť túto správu, pretože ide skôr o príklad spolupráce, ako o príklad nátlaku. Ja som vlastne kedysi pracoval v tejto oblasti. Bol som poradcom spoločností pre mobilné družicové služby.

Jedným z problémov, ktorým tieto spoločnosti museli čeliť, bola skutočnosť, že nerozumeli trhu. Na konci deväťdesiatych rokov asi piati prevádzkovatelia spustili globálne satelitné služby. Aj napriek ich najlepším odhadom absolútne nepochopili trh, pretože si mysleli, že tento trh je ako medzinárodný obchodný cestujúci, ale technológiu na tomto trhu predstihol úspešný vývoj mobilných technológií.

Som rád, že dávame týmto spoločnostiam príležitosť, aby sa znovu pokúsili vytvoriť celosvetový trh mobilných satelitných služieb, ktorý bude, podľa mňa, veľkým prínosom najmä pre ľudí v rozvojových krajinách bez dosahu pozemných sietí. Preto vítam túto správu a hlasoval som za jej prijatie.

− Správa: Karl-Heinz Florenz (A6-0136/2008)

  Miroslav Ouzký (PPE-DE). – (CS) Ja by som chcel vysvetliť svoje hlasovanie o správe Karla Heinza Florenza. V záverečnom hlasovaní som hlasoval proti tejto správe a chcem zdôrazniť ako predseda Výboru pre životné prostredie, že to nebolo z toho dôvodu, že by som si neuvedomoval dôležitosť tejto témy, alebo že by som chcel akýmkoľvek spôsobom odmietnuť alebo spochybniť prácu spravodajcu. Nesúhlasím s niektorými tvrdeniami a formuláciami, ktoré sa mi nielenže zdali politicky nekorektné, ale v niektorých prípadoch dokonca aj nepravdivé. Rozhodnutie Tabling Office o neprípustnosti návrhu bez odôvodnenia považujem za rovnako neprijateľné, škandalózne a v niektorých prípadoch aj za mylné. Ďakujem za pochopenie.

  Jan Březina (PPE-DE). – (CS) Ani ja som nemohol hlasovať za správu kolegu Florenza, pretože čokoľvek, čo sa označí a prezentuje ako vedecké fakty, sa musí podávať s citom pre vedecké stanoviská obidvoch skupín vedcov, tých, ktorí súhlasia, aj tých, čo nesúhlasia. Formulácie v správe sa prezentujú ako jasný vedecký konsenzus. Nie je to však pravda. Skupina oponentov je tiež významná. V debate sa často zvýrazňovala zásada predbežnej opatrnosti. Prosím, používajme ho aj pri príliš striktne a jednoznačne vyvodených záverov v súvislosti s politikou zmeny klímy. Ako geológ vás môžem ubezpečiť, že Zem sa v minulosti veľa ráz oteplila oveľa viac ako o tie démonizované 2 °C a nič tragické sa nestalo. Ľudstvo napokon vždy žilo v neustálej klimatickej zmene.

  Zita Pleštinská (PPE-DE). – (SK) Hlasovala som za návrh dočasnej správy spravodajcu Karl-Heinz Florenza, v ktorej vedecké poznatky o klimatických zmenách hrajú dôležitú úlohu. Zároveň však vyjadrujem poľutovanie nad tým, že niektoré pozmeňujúce a doplňujúce návrhy kolegu Březinu a 40 poslancov, hlavne pozmeňujúci a doplňujúci návrh č. 15 neboli prípustné v tejto správe, pretože by vylepšili text správy. Vedci svoje tvrdenia neustále revidujú, preto musíme byť otvorení novým myšlienkam.

Časť globálnej klimatickej zmeny spôsobená ľudskou činnosťou z veľkej časti spočíva v odvodnení územia. Z tohto dôvodu zadržiavanie dažďovej vody v území a odvádzanie len prirodzených prebytkov vody v území je predpokladom k zabezpečeniu environmentálnej bezpečnosti, globálnej stability a v neposlednej miere aj k udržaniu rastu ekonomiky. Verím, že nová vodná paradigma bude takouto novou myšlienkou najbližších desaťročí a stane sa programovým vyhlásením ľudstva na udržanie civilizácie.

  Czesław Adam Siekierski (PPE-DE). – (PL) Vážený pán predsedajúci, dnes sme prijali veľmi dôležitú správu o boji proti zmene klímy. Existujú blízke súvislosti medzi zmenou klímy a problémami v súvislosti s energiou. Čoraz častejšie zažívame veľké suchá, povodne, vysúšanie veľkých území a roztápanie ľadovcov. Každému už dnes musí byť jasné, že sa naša klíma mení. Pre rastúce teploty sa objavujú sociálne, ekologické a finančné problémy.

Ak naozaj chceme chrániť našu planétu, našu Zem, potom my všetci, všetky krajiny a spoločnosti v celom svete musíme spomaliť alebo zastaviť ďalšie zvyšovanie množstva emisií CO2 a ďalších skleníkových plynov. Musíme podporovať ekologicky priaznivé investície spolu s čistými energiami a energeticky úspornými zariadeniami. Predovšetkým však musí byť našou prioritou, aby sme presvedčili ľudí o potrebe šetriť energiou a zlepšili ich vedomosti a informovanosť. Určite sa ukáže, že toto je najrýchlejšia cesta k výsledkom.

Musíme nájsť kompromisné riešenie obmedzenia emisií skleníkových plynov v Únii. Nové členské štáty by sa mali posudzovať inak ako rozvinutejšie členské krajiny, aby mali prvé možnosť dobehnúť tie druhé a odstrániť rozdiely v úrovni hospodárskeho rozvoja.

  Kurt Joachim Lauk (PPE-DE). – (DE) Vážený pán predsedajúci, najskôr sa chcem vyjadriť k správe pána Florenza, ktorá, podľa môjho názoru, zhrnula veľmi dobrým spôsobom súčasný vedecký konsenzus. Napriek tomu som hlasoval proti nej. Otázka klímy je veľmi dôležitá a súhlasím s tým, že musíme konať. Vedecký konsenzus v tejto otázke je však len dočasný, ako ktorýkoľvek iný vedecký konsenzus za posledných sto rokov, pretože všetky trvali krátko. V každom prípade sa od nich vzďaľujeme.

Správa, ktorú máme pred sebou, nám neponúka dostatok možností. Ba čo viac, konkrétne opatrenia, ktoré navrhuje, sú jednostranné. Musíme zabezpečiť, aby sa Európa sama nepripravila o niektorú zo svojich hospodárskych schopností. Európa nedokáže sama zachrániť svet. Je nutné, aby sa okamžite k úsiliu Európy pripojili aj ďalšie krajiny pri riešení tohto celosvetového problému. To je jediný možný spôsob uplatnenia vedeckého konsenzu. Nemôžeme niesť túto ťarchu predsa sami.

Vzhľadom na to pociťujem, že v správe chýba katalóg opatrení, ktoré sú potrebné na zmiernenie zmeny klímy. Pravdepodobne ju nemôžeme úplne zastaviť. Vychádzajúc z týchto poznatkov vyjadrujem presvedčenie, že opatrenia, ktoré trvalo zmenia naše priemyselné štruktúry, sa nemôžu prijímať na základe takéhoto, iba dočasného, vedeckého konsenzu.

  Roger Helmer (NI). – Vážený pán predsedajúci, hlasoval som proti Florenzovej správe. Klimatické panikárstvo sa okrem iných mýtov vyznačuje aj presvedčením, že existuje vedecký konsenzus, na ktorom sa dohodli všetci vedci. Keďže som členom Dočasného výboru pre klimatické zmeny, viem prečo sa so správou pána Florenza stalo to, čo sa stalo. Pri jej príprave bola vypočutá iba jedna strana argumentov, a tak sa dospelo k záveru, že v tejto debate vládne konsenzus.

Počas dnešnej rozpravy nám pán Booth pripomenul Oregonskú deklaráciu, ktorú podpísalo 30 000 vedcov z odboru, ktorá spochybňuje celý základ, na ktorom stojí klimatické panikárstvo. Tu niet konsenzu, pretože silná a stále rastúca časť vedeckej obce zastáva opačný názor. A my medzičasom spôsobíme obrovskú hospodársku škodu ľuďom, ktorých zastupujeme, pretože sa pustíme do márneho pokusu, vopred odsúdeného na neúspech, aby sme ovplyvnili pomyselný problém, ktorý podľa mienky mnohých ľudí vôbec nejestvuje.

Práve hospodárske škody, ktoré týmto spôsobíme, nás ukrižujú, a ukrižujú predovšetkým Európu, pretože rozvojové krajiny ako Čína a India majú dosť zdravého rozumu, aby sa nenechali pomýliť.

− Správa: Ria Oomen-Ruijten (A6-0168/2008)

  Dimitar Stoyanov (NI). – (BG) My, zástupcovia strany Ataka, sme hlasovali proti takzvanej správe o pokroku Turecka, pretože nevidíme nič, čo by sa dalo označiť za pokrok.

V Turecku vidíme iba štát, ktorý riadi islamistická strana s islamistickým prezidentom na čele. Štát, ktorý sa ani len nepriblížil k uznávaniu ľudských práv, štát, ktorý utláča celý národ a vedie vojnu aj teraz, kým tu diskutujeme, proti celému národu, aby ho vyhubil! A týmto národom sú Kurdi. Je to štát vo veľkej miere militaristický, v ktorom vládne tajná vojenská junta a turecká politika mení smer podľa toho, ako si povedia generáli. Je to štát, ktorý neustále okupuje územie členského štátu EÚ, ešte aj teraz, kým tu diskutujeme.

S takýmto štátom nemôžeme rokovať, kým sa tieto vážne problémy skutočne neodstránia.

  Frank Vanhecke (NI). – (NL) Podľa mňa je správa pani Oomen-Ruijtenovej ďalšou premrhanou príležitosťou, pretože sme mohli konečne vyriešiť tému možného prijatia Turecka do Európskej únie. Správa je, podľa môjho názoru, zameraná na množstvo vedľajších záležitostí, no jadro problému spočíva jednoznačne v tom, že Turecko v žiadnom prípade nie je európskou krajinou, nikdy nemôže byť európskou krajinou, a preto neprichádza do úvahy, aby neeurópska krajina vstúpila do Európskej únie. To je celé!

Musím sa ešte mimochodom zastaviť pri tom, že ma prekvapil môj socialistický kolega, pán Swoboda, keď, okrem iného, povedal, že je vonkoncom neprijateľné, že sa v Turecku zakazujú politické strany. Chcem pripomenúť, že v mojej krajine v roku 2004 bola jednoducho zakázaná a rozpustená najväčšia flámska strana krajiny, Vlaams Blok, ktorá získala 24 % hlasov. Nepamätám si, žeby vtedy socialisti nejako protestovali. Naopak, ich solidarita je vyhradená iba pre islamistických fundamentalistov, čo aj vidno.

  Zuzana Roithová (PPE-DE). – (CS) Vážený pán predsedajúci, niekoľko rokov hovorím, že zmluva o privilegovanom partnerstve medzi Úniou a Tureckom by priniesla oveľa viac úžitku ako prísľub vstupu do Európskej únie. Hodnotiaca správa, žiaľ, potvrdzuje, že aj napriek tomu, že sa začali prístupové rokovania, kodanské kritériá ešte vždy nie sú splnené. A nejde pritom iba o jednu oblasť, ale ide o slobodu vierovyznania, práva menšín, rovnaké príležitosti najmä pre ženy, korupciu, kurdskú a cyperskú otázku a, samozrejme, vplyv armády na riadenie štátu. Spolu so spravodajkyňou však vítam úsilie vlády o pokrok, ktorý však nevidíme. Naopak, Turecko zakazuje politickú stranu, má nový paragraf 331 na stíhanie spisovateľov a intelektuálov za urážku tureckosti a takisto narastá politicky a nábožensky motivované nepriateľstvo a násilie. Vražda Hranta Dinka a ďalšie vraždy neboli doteraz vyriešené. Nuž ale, oceňujem vyváženosť a úprimnosť dnešnej správy.

  Czesław Adam Siekierski (PPE-DE). – (PL) Vážený pán predsedajúci, prijali sme dôležitú správu. Mali by sme oceniť a podporiť zmeny vykonané v Turecku v súlade s prístupovými rokovaniami. Vzhľadom na osobitnú geopolitickú pozíciu je Turecko strategickým partnerom Únie, pokiaľ ide o jej rokovania s krajinami v oblasti Čierneho mora, Strednej Ázie a Stredného Východu. Turecko je tiež veľmi významným partnerom Európskej únie v zmysle bezpečnosti energií, pretože energetické zdroje z oblasti Kaspického mora a Čierneho mora sa dopravujú do Európy cez územie Turecka. Turecko má, okrem toho, aj veľký hospodársky potenciál. Má dynamicky sa rozvíjajúce hospodárstvo, obrovský vnútorný trh a veľký podiel obyvateľov v aktívnom veku na trhu práce. Som presvedčený, že toto všetko v budúcnosti prispeje k rozvoju hospodárstva Európy.

Za zmienku stojí ešte jedno hľadisko prijatia Turecka. Ako islamská krajina, ktorá by bola zároveň členskou krajinou Únie, by mohla zohrať dôležitú úlohu pri rozvoji vzťahov medzi Západom a islamským svetom.

  Bernd Posselt (PPE-DE). – (DE) Vážený pán predsedajúci, hlasoval som za správu pani Oomen-Ruijtenovej, hoci obsahuje mnoho kompromisných formulácií. Preto som hlasoval za, lebo v úvode obsahuje rozhodujúcu vetu, že otvorenie rokovaní je začiatkom dlhodobého procesu s otvoreným záverom. Toto je jediný dôvod, pre ktorý som mohol hlasovať za správu. Chcem jasne povedať, že moja strana, Kresťanská sociálna únia vždy bola a aj bude proturecky naladená. Propagovali sme a vykonali veľa práce pre colnú úniu, ktorú tento Parlament schválil väčšinou iba jedného hlasu. Dalo by sa povedať, že to vtedy bol môj hlas. My sme podporili Turecko v NATO a v mnohých ďalších veciach.

Musím ale zároveň povedať, že Turecko nie je európskou krajinou a súhlasím s názorom pani Roithovej, že správnym riešením je privilegované partnerstvo, na mieru šitý osobitný status. Toto riešenie nakoniec dosiahneme. Mali by sme sa vrátiť z tejto slepej uličky, ktorá údajne vedie k prijatiu Turecka. K vstupu nedôjde, takže by bolo úprimnejšie a výhodnejšie pre obidve strany, keby sme sa spojili čo najskôr a dohodli sa na inej ceste, ceste k partnerstvu rovných, bez spoločných inštitúcií, ale so spoločnými záujmami a praktickým programom spolupráce, na ktorom sa dohodneme.

  Albert Deß (PPE-DE). – (DE) Vážený pán predsedajúci, aj keď správa pani Oomen-Ruijtenovej obsahuje na viacerých miestach kritiku Turecka, hlasoval som proti jej prijatiu, pretože, podľa mňa, cieľom prístupových rokovaní nemôže byť úplné členstvo Turecka. Pán Posselt to už spomenul. Myslím si, že by sme toto privilegované partnerstvo mali Turecku čo najskôr ponúknuť. Turecko nie je súčasťou Európy, ani neplní úlohu mosta k islamským krajinám.

V sudánskom Dárfúre je rokmi prítomné prenasledovanie kresťanov. Turecko malo veľa rokov na to, aby sa podieľalo na zastavení týchto zločinov proti kresťanom v Sudáne. Nevšimol som si však zatiaľ v tomto smere ani jeden krok Turecka. Preto som hlasoval proti správe: lebo Turecko sa nehodí do úlohy úplného člena Európskej únie.

  Marusya Ivanova Lyubcheva (PSE). – (BG) Vážený pán predsedajúci, podporila som správu o pokroku Turecka, aj keď existuje niekoľko rizík na ceste tejto krajiny do Európskej únie.

Za správu som hlasovala na základe skutočnosti, že obsahuje zmienky o ochrane ľudských práv, práv žien v dvoch dôležitých oblastiach – v oblasti reprodukčného zdravia a rovnakých príležitostí, najmä pokiaľ ide o prístup k vzdelaniu.

Ďalšia vec, ktorú chcem poznamenať, sa týka záruk, ktoré sa v správe vyžadujú vo vzťahu k susedskej politike. Je potrebné ešte vyriešiť ďalšie problémy v súvislosti so susednými krajinami, a jedným z týchto problémov je aj otázka bulharských utečencov z Trácie. Táto otázka sa týka aj základných ľudských práv. Jej rozmery prekračujú majetkové a finančné hľadisko. Ešte dôležitejší je jej morálny aspekt. Bez toho, aby sme sa príliš zaoberali minulosťou, by sme radi videli v budúcnosti jasné kroky a dodržiavanie dohody podpísanej medzi našimi dvomi krajinami, preto som túto správu podporila.

Písomné vysvetlenia hlasovania

− Kalendár schôdzí Európskeho parlamentu na rok 2009

  Glyn Ford (PSE), písomne. − Podporil som všetky pozmeňujúce a doplňujúce návrhy týkajúce sa kalendára, ktoré znižujú náš čas strávený v Štrasburgu a zvyšujú čas strávený v Bruseli. Súčasná situácia je bizarná, toto pobehávanie medzi Bruselom a Štrasburgom, ktoré spôsobuje veľké náklady z hľadiska času a peňazí. Mali by sme sa stretávať na jednom mieste.

Nesúhlasím však so sťažnosťou pána Stevensona v súvislosti so súčasným štrajkom v doprave. Uznávame a podporujeme právo na štrajk. Naše námietky voči Štrasburgu nevychádzajú zo žiadneho napadnutia práv zamestnancov vo Francúzsku, ale z míňania prostriedkov, ku ktorému dochádza na základe súčasných inštitučných predpisov.

Hlasoval som proti tomu, aby sme urobili výnimku, pokiaľ ide o pondelok, keď je pravoslávna veľká noc, ak sa nepostaráme o to, aby sme odložili stretnutie zo 14. júla. Sekulárne oslavy si zaslúžia rovnaké zaobchádzanie ako náboženské sviatky.

  Hélène Goudin a Nils Lundgren (IND/DEM), písomne. − (SV) My vlastne chceme, aby sa všetky rokovania Európskeho parlamentu realizovali v Bruseli a chceli by sme, aby sa čo najskôr skončil tento cirkus cestovania medzi Bruselom a Štrasburgom.

Preto sme hlasovali za návrhy, aby sme vypustili pondelňajšie schôdze a schôdze vo štvrtok popoludní počas rokovaní v Štrasburgu v nádeji, že nakoniec úplne zrušíme zasadnutia v Štrasburgu.

Európsky parlament by mal mať jedno sídlo a jedno pracovné miesto. Je poľutovaniahodné, že existujú členské štáty, ktorých politický vodcovia sa vyhlasujú za silných zástancov európskej myšlienky, no zároveň nechcú povoliť ani o centimeter, pokiaľ ide o ich národné záujmy.

  David Martin (PSE), písomne. − Vo všeobecnosti som za návrh kalendára schôdzí 2009. Som však presvedčený, že pozmeňujúce návrhy, ktoré požadujú predĺženie času stráveného v Štrasburgu by neprispeli k účinnému fungovaniu parlamentu. Efektivita a logika si naozaj vyžaduje, aby sme mali iba jedno sídlo parlamentu, v Bruseli. Moje názory na túto otázku sa prejavili v tom, ako som hlasoval.

− Správa: Dimitrios Papadimoulis (A6-0102/2008)

  Ilda Figueiredo (GUE/NGL), písomne. − (PT) Považujeme za pozitívne uznanie ekologických a sociálnych problémov, ktoré vyplývajú zo zatvorenia ortuťových baní v spoločenstve. Zároveň považujeme za pozitívne uznanie toho, že je potrebné ďalej pokračovať v projektoch a v ich iniciatívach a ich podpore na základe dostupných finančných nástrojov, aby príslušné oblasti dokázali nájsť uskutočniteľné riešenia pre miestne životné prostredie, miestne aktivity v otázke ochrany životného prostredia, zamestnanosti a hospodárstva.

Dohodli sme sa aj na tom, že uchádzač o povolenie musí prijať potrebné opatrenia, v podobe finančnej záruky alebo rovnocenného mechanizmu, aby zabezpečil, že záväzky vyplývajúce z povolenia (vrátane údržbových operácií po zatvorení) boli splnené a aby sa mohli vykonať operácie zatvorenia.

Schválilo sa, že sektory priemyslu, ktoré získavajú ortuť čistením zemného plynu alebo ako vedľajší produkt ťažby a tavenia neželezných kovov, musia Komisii poskytovať príslušné údaje, ale aj kompetentným úradom príslušných členských štátov. Komisia bude tieto informácie uverejňovať.

Myslíme si takisto, že je správne poskytovať technickú pomoc rozvojovým krajinám a krajinám s hospodárstvami v prechode, najmä pomoc, ktorá umožňuje presun k alternatívnym technológiám bez využívania ortuti a v konečnom dôsledku odstránenie používania a vypúšťania ortuti a jej zmesí.

  Françoise Grossetête (PPE-DE), písomne. – (FR) Hlasovala som za túto správu, ktorej cieľom je presunúť zákaz vývozu ortuti na termín 15. marca 2011, tri mesiace pred dátumom, ktorý navrhla Rada. Ortuť sa môže získavať recykláciou odpadu (napríklad žiariviek alebo batérií), očisťovaním zemného plynu alebo priemyselným spracovaním neželezných kovov.

Som rada, že okrem kovovej ortuti sa zákaz týka aj výrobkov, ktoré obsahujú ortuť, ktoré nebude možné predávať ani distribuovať v Európskej únii, teda ide o rumelku a zmesi ortuti.

Zároveň je nesmierne dôležité, aby sa tento zákaz, tak ako sa uvádza v správe, nevzťahoval na zmesi využívané na výskum a vývoj, v liekoch alebo analytických procesoch.

Uskladnenie musí byť bezpečné v súlade s odporúčaním správy aj Rady. Ortuťový odpad dočasne uskladnený na obdobie dlhšie ako jeden rok musí byť uložený hlboko pod zemou v masívoch tvrdých hornín alebo v zariadeniach na povrchu takým spôsobom, aby sa zabránilo akémukoľvek ohrozeniu ľudského zdravia a životného prostredia pred jeho spracovaním.

  David Martin (PSE), písomne. − Vo všeobecnosti podporujem správu Dimitriosa Papadimoulisa o zákaze vývozu a bezpečnom uskladnení kovovej ortuti. Posunutie dátumu zákazu vývozu na rok 2010 nám umožňuje zlepšiť súdržnosť s celkovou stratégiou Európskej únie v súvislosti s ortuťou. Podporujem aj rozšírenie druhov ortuti, ktorých sa zákaz týka. Myslím si, že skôr, ako tento zákaz nadobudne platnosť, je potrebné vykonať ďalší výskum v súvislosti s metódami bezpečného uloženia ortuti. Hlasoval som za túto správu.

  Athanasios Pafilis (GUE/NGL), písomne. – (EL) Vari nemá pokrytectvo žiadne hranice? Európska komisia oprávnene navrhuje zákaz použitia ortuti a vytvorenie vhodných infraštruktúr na jej uskladnenie, vzhľadom na jej vysokú toxickosť a stupeň rizika pre verejné zdravie. Komisia však trvá na podpore žiariviek, aby sa šetrila energia, aj keď vie, že každá žiarivka obsahuje najmenej päť miligramov ortuti, čo je nebezpečné množstvo, ak sa pozrieme na počet žiariviek vo všetkých domácnostiach a na pracoviskách.

Zdá sa, že na prvom mieste je zisk. Investície a zisk monopolov sa musia ochraňovať, hoci zjavne na úkor verejného zdravia. Európska únia zakazuje používanie ortuti, no zároveň spoločnostiam umožňuje predávať žiarivky, ktoré ortuť obsahujú, aby mohli zvýšiť svoj zisk z predaja.

Zodpovednosť za verejné zdravie sa potom zveruje do rúk týchto spoločností. Musia sa postarať o zber odpadu, ale vieme, že tento odpad končí na smetiskách a v odpadkových košoch. Celá spoločnosť, a nielen tí, ktorí používajú žiarivky, je potom vystavená veľkému riziku kontaminácie. Samozrejme, preto sa môžu vo všeobecnosti uskladňovať na skládkach odpadov. Naozaj preto, aby sa zabránilo protestom, ktoré by ovplyvnili predaj, sa nepodnikli ani najzákladnejšie kroky v informovaní verejnosti o ohrození, ktorému je vystavená v prípade úniku obsahu týchto žiaroviek do prostredia.

  Bernard Wojciechowski (IND/DEM), písomne. – (PL) Ortuť patrí v životnom prostredí k najsilnejším jedom. V normálnych podmienkach je tento kov tekutý a má vysokú stlačiteľnosť. Nepodlieha biologickému rozkladu, takže v prostredí zostáva veľmi dlho. Ortuť sa zhromažďuje v potravinovom reťazci a následne sa môže dostať vo veľkom množstve do ľudského tela.

Rozvoj priemyslu má za následok využívanie ortuti, pretože je to kov so špeciálnymi vlastnosťami, ktorý sa dá lacno získať. Zdá sa, že je veľmi ťažké obmedziť používanie ortuti vo výrobe energeticky úsporných žiariviek. Mali by sa však vytvoriť účinné systémy zberu takéhoto odpadu spolu s bezpečnou technológiou recyklácie, aby sme zabránili ďalšiemu znečisťovaniu životného prostredia.

Jeden z najvážnejších prípadov otravy ľudí zmesou ortuti sa stal v Japonsku v období rokov 1953 až 1960. Veľké množstvo obyvateľov v zálive pri meste Minamata ochorelo a hlavným symptómom choroby bolo poškodenie nervovej sústavy s častými smrteľnými následkami.

Európska únia by mala urobiť všetko pre to, aby zabezpečila bezpečné uskladnenie ortuti. Vývoz kovovej ortuti musíme zakázať.

− Správa: Hartmut Nassauer (A6-0154/2008)

  Jean-Pierre Audy (PPE-DE), písomne. – (FR) Hlasoval som za prijatie správy, ktorú vypracoval môj ctený nemecký kolega, pán Hartmut Nassauer, a o ktorej sme hlasovali v prvom čítaní spolurozhodovacieho postupu o návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady o ochrane životného prostredia prostredníctvom trestného práva. Podporujem pozíciu opätovného začlenenia tohto mechanizmu do prísnej jurisdikcie Spoločenstva obmedzením platnosti smernice iba na prípady porušovania právnych predpisov Spoločenstva v otázkach ochrany životného prostredia, čím umožníme členským štátom, aby si určovali tresty, ktoré budú uplatňovať v prípade porušenia takýchto zákonov. Táto pozícia vychádza zo stanoviska Súdneho dvora Európskych spoločenstiev, ktorý vyniesol rozhodnutie o tom, že Európska únia má právomoc prijímať trestné opatrenia iba v prípadoch „oprávnenej potreby“, inými slovami, v otázkach spoločnej dopravy a politiky ochrany životného prostredia. Treba zdôrazniť, že cieľom smernice je zaviazať členské štáty, aby si v rámci vlastných právnych predpisov určili sankcie za vážne porušenie práva Spoločenstva v súvislosti s ochranou životného prostredia bez toho, aby sa zaviedli povinnosti týkajúce sa uplatňovania týchto trestov, ktoré sa môžu vymerať v jednotlivých prípadoch.

  Hanne Dahl (IND/DEM), písomne. − Na základe cezhraničného charakteru ekologických trestných činov sme presvedčení, že vytvorený súbor minimálnych noriem a sankcií v súvislosti s ekologicko-trestnou činnosťou na medzinárodnej úrovni môže byť užitočným nástrojom na udržiavanie súdržnej, komplexnej a účinnej stratégie ochrany životného prostredia. Nemyslíme si však, že Európska únia má, alebo že by mala mať právomoc vytvárať trestné opatrenia v otázkach, ktoré sa týkajú prvého piliera. Preto som dnes hlasovala proti tejto správe.

  Ilda Figueiredo (GUE/NGL), písomne. − (PT) Je dôležité, že spravodajca uznal, že podľa rozhodnutia Súdneho dvora z 23. októbra 2007 vo veci C-440/05 trestné právo a pravidlá trestnoprávneho konania nepatria do právomoci Spoločenstva, a preto nie je možné určiť druh a stupeň trestov, ktoré by sa mali uplatňovať. Preto sa prijali určité úpravy návrhu smernice Európskej komisie, ktorý nebol prijateľný.

Ďalej je dôležité, že Komisia a Rada uznali tieto pozmeňujúce návrhy, napriek tomu však trvajú na možnosti, aby zákonodarný orgán Spoločenstva mohol od členských štátov vyžadovať, aby prijali opatrenia v súvislosti so sankciami takéhoto druhu, aby sa zabezpečilo, že zákony, ktoré vydávajú v oblasti ochrany životného prostredia sú úplne účinné.

Keďže sa dostatočne nevysvetlila úloha členských štátov v celom tomto procese, rozhodli sme sa zdržať záverečného hlasovania.

  Neena Gill (PSE), písomne. − Hlasovala som za túto správu, pretože umožní trestnoprávne sankcie za vážne ekologické trestné činy. Členské štáty musia zaujať rázny postoj k ochrane životného prostredia a zabezpečiť prísne dodržiavanie tejto smernice.

Hlasujem najmä za to, aby sa do smernice včlenila príloha vysvetľujúca, ktoré právne predpisy podliehajú trestnoprávnym sankciám. Príloha je dôležitá na to, aby bol z právneho hľadiska väčší prehľad, o ktoré oblasti právnych predpisov Spoločenstva ide. Mala by uviesť zoznam existujúcich právnych noriem, pri ktorých bude mať táto smernica právomoc ukladať sankcie a mala by umožniť aj zahrnutie budúcich právnych predpisov.

Okrem toho príloha zabezpečí, že smernica sa obmedzí na vykonávanie práva Spoločenstva a vykonávanie vnútroštátnych právnych predpisov a nebude mať vplyv na čisto vnútroštátne právo.

  Bruno Gollnisch (NI), písomne. – (FR) Proces prijatia spoločného trestného práva v Európskej únii, a teda pozbavenie členských štátov ich suverénneho výhradného práva na to, aby mohli nezávisle rozhodovať o tom, aké druhy správania považujú za trestné činy, ale aj možnosti stanoviť rozsah trestov, je už na ceste.

Pôsobivá presilová hra Súdneho dvora Európskych spoločenstiev na základe rozhodnutia z 13. septembra 2005 vo veci známej ako ochrana životného prostredia mu zaručila právomoc zasahovať do trestného práva členských štátov v prípadoch porušenia právnych predpisov o ochrane životného prostredia.

Teraz, v úplne novej fáze, vznikla myšlienka vytvoriť harmonizovaný súbor porušení, ktoré sa budú trestať na základe trestného práva vo všetkých členských štátoch a harmonizovať tresty v prípadoch porušenia ekologických zákonov.

Súdny dvor sa zmocnil tohto práva a presúva ho na Komisiu s úplným pohŕdaním voči krajinám, národným ústavám, parlamentom a riadnemu uplatňovaniu zákonov.

Tí z nás, ktorí sú zástancovia suverenity a bránia slobody a práva krajín rozhodovať samostatne, odmietajú takéto postupy.

  Ian Hudghton (Verts/ALE), písomne. − Hlasoval som za Nassauerovu správu o ochrane životného prostredia prostredníctvom trestného práva. Kým trestné právo hmotné je a musí zostať v právomoci členských štátov, je rovnako jasné, že ochrana životného prostredia je niečo, čo sa dá najlepšie koordinovať na úrovni Európskej únie. Som spokojný, že kompromisný balík umožní Európskej únii zaujať prvé miesto v ochrane životného prostredia a rešpektovať integritu národných právnych systémov.

  Athanasios Pafilis (GUE/NGL), písomne. – (EL) Navrhovaná smernica otvára cestu zavedeniu jednotného trestného práva EÚ pre členské štáty. Využíva ochranu životného prostredia a obavy zamestnancov z ekologických problémov na podporu prijatia spoločného trestného práva Európskej únie. Dokonca sa zrieka pravidla jednomyseľnosti členských štátov, ktoré doposiaľ platilo vo veciach trestného práva. Toto otvára cestu pre acquis communautaire a Európskej únii dáva právomoc vykonávať a vymáhať tresty vždy, keď uzná za vhodné. V záverečnej analýze sa opakuje zmienka o európskej ústave. Odteraz jej uplatňovanie vystupuje pod novým menom Lisabonská zmluva, a pritom ešte ani nebola ratifikovaná, ani nenadobudla účinnosť. Toto je nebezpečný vývoj na úkor národov Európy.

Vyzbrojenie Európskej únie právomocou prijímať jednotné trestné právo bez jednomyseľnej dohody členských štátov sa rovná zrušeniu jedného zo základných zvrchovaných práv národov – práva rozhodovať o tom, aké konanie predstavuje trestný čin a určiť druh a stupeň trestov. Tým sa zavádza prednosť práva Spoločenstva pred národnými právnymi predpismi a dokonca aj národnými ústavami. Cieľom je nanútiť priamo občanom Európy vôľu právne odsúhlaseného európskeho kapitálového monopolu. Zároveň sa práva jednotlivcov a demokratické slobody národov drasticky obmedzia.

  Zdzisław Zbigniew Podkański (UEN), písomne. ? (PL) Všetci sme povinní starať sa o naše životné prostredie. Svet si však túto povinnosť príliš dobre neplní. Má skôr tendenciu neuznávať jej význam a odkladať ju na neskôr.

V roku 1998 Európska rada prijala rozhodnutie ochraňovať životné prostredie prostredníctvom trestného práva. Prijatie novej smernice znamená, že teraz je jasne vymedzený súbor trestných činov, ktoré podliehajú trestom vo všetkých krajinách. Myslím si, že treba zdôrazniť aj zodpovednosť výrobcov, vývozcov, dovozcov a dopravcov výrobkov a služieb, ktoré poskytujú, aby sa zabezpečilo, že nebudú žiadne medzery v zákonoch alebo možnosti vyhnúť sa zodpovednosti.

Potrebné sú však zdroje, napríklad na zabezpečenie základného vybavenia a tréning zamestnancov, aby sa mohli nové zásady riadne vykonávať a mohol sa znižovať počet trestných činov proti ochrane životného prostredia. Som presvedčený, že by sa mali poskytnúť prostriedky z rozpočtu Európskej únie, aspoň pre nové členské krajiny, pretože práve tie budú musieť stihnúť v krátkom čase urobiť najviac práce.

Iba ak budú všetky členské štáty solidárne spolupracovať, bude možné dosiahnuť stanovené ciele. Bez takejto solidarity sa regionálne rozdiely jednoducho ešte viac prehĺbia.

  Bogusław Sonik (PPE-DE), písomne. – (PL) Ja som hlasoval za správu o návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady o ochrane životného prostredia prostredníctvom trestného práva (KOM(2007)0051), pretože zavedením nových právnych ustanovení a zavedením spoločného zoznamu trestných činov proti ochrane životného prostredia pre celé Spoločenstvo sa zabezpečí účinnejšie vykonávanie právnych predpisov Spoločenstva.

Aj keď všetky členské štáty prijali rovnaké ustanovenia, uplatňujú ich rôznymi spôsobmi. Podporuje sa tým neželané správanie, keď nezodpovední podnikatelia presídľujú svoju hospodársku činnosť do krajín, v ktorých sú tresty za delikty proti životnému prostrediu miernejšie. Týka sa to najmä nových členských štátov únie. Treba zdôrazniť, že čoraz častejšie zaznamenávame páchanie trestných činov v rámci zločineckých organizácií a že trestné činy proti ochrane životného prostredia naberajú cezhraničné rozmery.

Súhlasím so stanoviskom spravodajcu, že právny rámec stanovený v návrhu smernice predstavuje dôležitý prínos k účinnej ochrane životného prostredia a môže zaručiť jednotné a zodpovedné vykonávanie zákonov o ochrane životného prostredia v rámci Spoločenstva. Primerane vyškolení úradníci sú nevyhnutnou podmienkou účinného vykonávania zákonov a skutočného zníženia počtu trestných činov proti životnému prostrediu. Preto je návrh jasne špecifikovať povinnosti členských štátov v tomto zmysle úplne na mieste. Schválením súboru trestných činov proti životnému prostrediu a trestov za ne sa vytvorí veľmi užitočný nástroj na spoločné uplatňovanie právnych predpisov týkajúcich sa ochrany životného prostredia v celej Európskej únii.

– Správa: Gábor Harangozó (A6-0061/2008)

  Jean-Pierre Audy (PPE-DE), písomne. – (FR) Hlasoval som za správu svojho maďarského kolegu Gábora Harangozóa, ktorá v prvom čítaní spolurozhodovacieho postupu mení a dopĺňa návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o zisťovaní štruktúry poľnohospodárskych fariem a zisťovaní metód poľnohospodárskej výroby. Podporujem myšlienku, aby sa umožnili výnimky členským štátom, ktoré si želajú uplatniť prieskum štruktúry fariem v roku 2009 a nie v roku 2010 pre desaťročné sčítanie ľudu v roku 2011. Podporujem aj všetky ďalšie navrhnuté zjednodušenia.

  Duarte Freitas (PPE-DE), písomne. − (PT) Návrh nariadenia je oprávnený na základe nového politického prístupu Komisie v zmysle zjednodušenia právnych predpisov a lepšej regulácie.

Súhlasím s návrhom Komisie, ktorého cieľom je zjednodušiť postupy na základe zníženia vnútorných kontrol a zároveň udržať potrebný stupeň dôkladnosti, ktorý si vyžadovali predchádzajúce právne predpisy pri výkone štrukturálnych prieskumov rastlinnej a živočíšnej výroby, poľnohospodárskej práce a používania zariadení.

Návrh okrem toho s cieľom zjednodušenia zavádza iba jeden nový typ kontroly a žiadnym spôsobom nevyžaduje, aby členské štáty upravovali svoje správne systémy.

  Gábor Harangozó (PSE), písomne. − (PT) Keďže poľnohospodárske dotácie pochádzajú z verejných financií, je nevyhnutné, aby sa zabezpečilo ich spravodlivé rozdelenie na základe objektívnych kritérií. Preto súhlasíme s potrebou vykonať prieskumy, aby sa určili podmienky pre poľnohospodárske podniky. Nemôžeme však dovoliť, aby uplatňovanie týchto zásad spôsobilo ďalšie byrokratické zaťaženie farmárov, predovšetkým malých a stredných farmárov, ktorí majú obmedzené zdroje, alebo zdroje nemajú. Podobne nesmie žiadnym spôsobom zabrániť farmárom, pre technické a iné chyby, o ktorých ani nevedia, v získaní podpory, na ktorú majú nárok, čo sa stávalo v Portugalsku pri satelitnom rozpoznávaní a identifikácii.

Preto pociťujeme ako pozitívnu skutočnosť, že sa v správe uznávajú výrazné metodologické a technické ťažkosti v mnohých členských štátoch a trvá sa na tom, aby Komisia poskytla farmárom potrebnú technickú a poradenskú pomoc v súvislosti so satelitným rozpoznávaním poľnohospodárskych podnikov. V tejto súvislosti chceme opäť upozorniť na potrebu, aby úrady členských štátov zabezpečili prístup k informáciám a použitie údajov zozbieraných pri satelitnom rozoznávaní výhradne na určené účely.

– Správa: Sylvia-Adriana Ţicău (A6-0087/2008)

  Jean-Pierre Audy (PPE-DE), písomne. – (FR) Hlasoval som za správu svojej rumunskej kolegyne Silvie-Adriany Ţicăuovej o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a rady, ktorým sa zavádzajú spoločné pravidlá pre podmienky, ktoré sa musia splniť pri vykonávaní povolania prevádzkovateľa cestnej dopravy.

Predchádzajúca smernica 96/26/ES o prístupe k povolaniu prevádzkovateľa cestnej nákladnej dopravy a jej štyri nariadenia o prístupe na trh nákladnej dopravy, s dereguláciu cien medzinárodnej cestnej nákladnej dopravy, ktorá sa vykonávala niekoľko rokov, formovala vnútorný trh nákladnej dopravy, ale žiaľ s minimálnou kvalitou nákladnej dopravy, aj keď otvorenie trhu na základe nariadení vytvorilo väčšiu súťaž.

Skúsenosti ukázali, že tieto opatrenia sa uplatňujú nesprávne, alebo nerovnomerne, pretože sú nejasné a neúplné a nie je možné ich ďalej uplatňovať pre zmeny v sektore. Spoločnosti sú stále predmetom nerovnakej kontroly a sledovania v závislosti od členských štátov, v ktorej majú veľmi odlišné úrovne profesionálneho odborného vzdelania a finančných prostriedkov. Preto vznikla naliehavá potreba právnych predpisov, ktoré budú vyžadovať podmienky v súvislosti s bezúhonnosťou, finančnou situáciou a odbornými kvalifikáciami, ako aj vykonávanie vzájomného uznávania niektorých dokumentov, ktoré sú potrebné na získanie povolenia prevádzky.

  Pedro Guerreiro (GUE/NGL), písomne. − (PT) popri kritike niektorých hľadísk, ktoré obsahuje tento návrh nariadenia, jeho obsah by sme nemali hodnotiť bez toho, aby sme zohľadnili jeho úlohu pri zvyšovaní liberalizácie medzinárodnej cestnej nákladnej a osobnej dopravy, ktorú podporuje Európska komisia a inštitúcie Európskej únie so spolurozhodovacími právomocami, teda Európsky parlament a Rada.

V skutočnosti túto ústrednú myšlienku zohľadňuje aj sama Európska komisia vo svojom návrhu: „smernica 96/26/ES o prístupe k povolaniu prevádzkovateľa cestnej nákladnej dopravy, štyri nariadenia o prístupe na trh cestnej dopravy, spolu s dereguláciou cien medzinárodnej dopravy, ktorá sa realizovala pred niekoľkými rokmi, formovali vnútorný trh cestnej dopravy.“ Inými slovami, „spoločné požiadavky na povolenie povolania“ sa stanovili, zatiaľ čo „otvorenie trhu v dôsledku nariadení vytvorilo väčšiu súťaž.“

Ako sme zdôraznili, v súvislosti s návrhom nariadenia o spoločných pravidlách pre prístup na trh medzinárodnej cestnej nákladnej dopravy, tento návrh je zameraný na zvýšenie liberalizácie medzinárodnej cestnej dopravy, takže sa usiluje podporiť väčšiu súťaž medzi prevádzkovateľmi v sektore, ktorý je už teraz zaplavený nespočetnými výdavkami na svojich zamestnancov.

  Jörg Leichtfried (PSE), písomne. − (DE) Harmonizácia existujúcich pravidiel je veľmi dôležitá ako prostriedok optimalizácie cestnej dopravy v Európe. Okrem toho v týchto súvislostiach je účelnejšie nariadenie, ako smernica.

Pravidlá upravujúce povolanie prevádzkovateľa cestnej dopravy musia spĺňať presne určené kritériá, ak chceme na svojich cestách dosiahnuť najväčší možný stupeň bezpečnosti. Tieto pravidlá musia zahŕňať požiadavky a aj sankcie.

Kľúčovým prostriedkom je monitorovanie a kontrola údajov, ktoré sa musia vykonávať s úplným rešpektovaním osobného súkromia. Je veľmi dôležité, aby národné elektronické registre, ktoré obsahujú tieto údaje, boli navzájom spojené, aby sa mohli údaje porovnávať, a regulácia tak mohla plniť svoj účel.

Nesúhlasím s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi 7 a 102, v ktorých vidím pokus o oslabenie pravidla šiestich dní. Opätovné zavedenie pravidla dvanástich dní, ktoré sme už aj zamietli, by nebolo zlučiteľné s podstatou tejto správy.

  Luís Queiró (PPE-DE), písomne. − (PT) Správa pani Ţicău je súčasťou balíka opatrení, ktoré spolu s dvomi ďalšími správami majú za cieľ regulovať činnosť v oblasti cestnej dopravy

Táto činnosť je veľmi dôležitá v rámci európskeho hospodárskeho priestoru, pretože umožňuje vytvorenie otvoreného trhu s hospodárskou súťažou, na ktorý sme v súčasnosti takí pyšní.

Podľa tohto nového návrhu musia spoločnosti zamestnávať manažéra dopravy s odbornou kvalifikáciou, ktorý bude zodpovedný za riadenie činnosti dopravnej spoločnosti. Naďalej budú platiť podmienky, ktoré už boli stanovené skôr pre povolenie tohto povolania, teda bezúhonnosť, finančné postavenie a odborná spôsobilosť.

Toto prepracovanie má za cieľ sprehľadniť existujúce právne predpisy a zabezpečiť, aby boli náročnejšie, v zmysle bezpečnosti a účinnosti v tomto druhu hospodárskej činnosti.

Preto vítam prácu, ktorú vykonala spravodajkyňa s cieľom zvýšiť zodpovednosť v oblasti bezpečnosti a záruk záväzkov v tomto odvetví, ale aj opatrení pre odbornú spôsobilosť, ktorá si vyžaduje vzdelanie na vysokej úrovni a vzájomné uznávanie diplomov a licencií.

– Správa: Mathieu Grosch (A6-0038/2008)

  Jean-Pierre Audy (PPE-DE), písomne. – (FR) Hlasoval som za správu, ktorú vypracoval môj ctený kolega Mathieu Grosch, o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, o spoločných pravidlách pre prístup na trh medzinárodnej cestnej nákladnej dopravy, ktoré je zamerané na spojenie textov regulujúcich prístup na trh medzinárodnej cestnej a nákladnej dopravy, ktoré v súčasnosti upravujú predchádzajúce nariadenia a smernice. V rámci vnútorného trhu sa medzinárodná doprava medzi členskými štátmi úplne liberalizovala, aj keď ešte stále existujú určité obmedzenia v oblasti kabotáže. Vítam tieto vysvetlenia a zjednodušenia a sprísnenie trestov za porušenie predpisov, ktoré sú spáchané v iných členských štátoch, ako tých, kde spoločnosti sídlia.

  Pedro Guerreiro (GUE/NGL), písomne. − (PT) Toto je ďalší krok smerom k ďalšiemu nástroju zameranému na zvýšenie liberalizmu medzinárodnej nákladnej dopravy, so zámerom podporiť väčšiu súťaž medzi prevádzkovateľmi v sektore, ktorý je naozaj zaplavený veľkými nákladmi na svojich zamestnancov.

Jeden so súčasných cieľov je nájsť spôsob ako uľahčiť začlenenie prevádzok kabotáže cestnou dopravou, inými slovami – vykonávanie až troch dopravných operácií v rámci medzinárodnej jazdy, za predpokladu, že sa vykonajú do siedmych dní na trhu, ktorý už teraz je taký liberalizovaný, že toto bude mať podstatný vplyv na financie a prežitie národných prevádzkovateľov.

Toto rozhodnutie bude mať škodlivé následky aj pre pracovníkov v nákladnej doprave. Vidíme to napríklad v návrhu väčšiny tohto parlamentu, aby sa odstránil odkaz na termín „pracovný čas“ a ponechali sa iba termíny „čas jazdy“ a „čas oddychu.“ Inými slovami, aby sa umožnili dlhšie pracovné hodiny, čo nepriaznivo ovplyvní pracovné podmienky a bezpečnosť pracovníkov. Ak berieme do úvahy nedávne rozhodnutia Súdneho dvora, tak ani odkaz na smernicu 96/71/ES o striedaní pracovníkov neochráni pracovné práva mnohých zamestnancov tohto odvetvia.

  Bogusław Liberadzki (PSE), písomne. − (PL) Hlasoval som za prijatie tejto správy o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o spoločných pravidlách prístupu na trh medzinárodnej cestnej nákladnej dopravy (prepracované znenie) (KOM(2007)0265 – C6-0146/2007 – 2007/0099 (COD)).

Súhlasím so spravodajcom, že prijatie návrhu komisie je nevyhnutné na zjednodušenie a ujasnenie zásad platných pre nákladnú dopravu.

Podporujem správu pána Groscha, ktorej cieľom je poskytnúť príležitosti susedným členským štátom, aby otvorili svoj trh ešte viac pre kabotážne dopravné operácie.

  Jörg Leichtfried (PSE), písomne. − (DE) Hlasoval som za správu Mathieua Groscha o prístupe na trh medzinárodnej nákladnej dopravy. Spojením existujúcich nariadení a smernice 2006/94/ES sa zjednoduší a zlepší prístup na trh nákladnej dopravy.

Podporujem návrh spravodajcu, že obmedzenia kabotáže sa musia zmierniť a že pravidlá upravujúce kabotáž sa musia zladiť s pravidlami, ktoré platia pre cezhraničnú nákladnú dopravu v rámci vnútorného trhu. Preto je dôležité, aby sme jasne vymedzili kabotáž, aby sme mohli zaistiť jednotný prístup.

Aj keď je potrebné vyhýbať sa jazdám naprázdno v mene ochrany životného prostredia a účinnosti a aj keď je takisto potrebné podporovať kabotáž na ceste domov z iných krajín, podľa obmedzení stanovených v správe, nesmieme zabudnúť na to, že takéto obmedzenia zároveň oslabujú postavenie železníc.

  Athanasios Pafilis (GUE/NGL), písomne. – (EL) Hlasujeme proti správe o prístupe k cestnej doprave. Liberalizuje trh cestnej dopravy Spoločenstva a otvára cestu medzinárodným dopravcom na národné trhy dopravy. Medzinárodná a vnútorná cestná doprava tovarov a cestujúcich sa tak odovzdáva do rúk monopolov. Následky sú katastrofálne pre malé a stredné dopravné spoločnosti a predovšetkým pre zamestnancov a vodičov, ktorých monopolné skupiny budú využívať ešte viac.

Návrh Európskeho parlamentu sa ubral ešte väčšmi spiatočníckou cestou ako návrh Komisie. Odstraňuje dokonca aj minimálne požadované obmedzenia a požaduje úplnú liberalizáciu trhu medzinárodnej a národnej dopravy.

Možnosť neobmedzeného nakladania a prekladania tovarov v členských štátoch a neobmedzený čas, ktorý môžu vozidlá a zamestnanci stráviť v iných členských štátoch po vykonaní operácií výhradne medzinárodnej dopravy, má za cieľ znížiť cenu práce. Spôsobí však porušenie práv na ochranu mzdy, práce a poistenia zamestnancov medzinárodnej dopravy a podporí zvýšenú koncentráciu činností v nadnárodných spoločnostiach, čim sa spustoší tento sektor, ak sa ich činnosť nebude kontrolovať, a zníži sa aj kvalita ponúkaných služieb.

Hnutie pracujúcej triedy musí vehementne odmietnuť tento návrh a preukázať nepodriadenosť a neposlušnosť voči politike EÚ, ktorá je proti ľuďom a proti ochrane pri práci.

  Luís Queiró (PPE-DE), písomne. − (PT) Tento návrh predstavuje súčasť balíka opatrení v rámci sektora cestnej dopravy. Tento konkrétny návrh má za cieľ zlepšiť súdržnosť Spoločenstva v oblasti cestnej nákladnej dopravy, spojením dvoch existujúcich nariadení, čim sa zabezpečí väčšia účinnosť vykonávania pravidiel a umožní sa uplatňovanie koncepcie kabotáže. Stanovuje zároveň opatrenia na zjednodušenie a normalizáciu vydávania licencií Spoločenstva a vodičských osvedčení, čím sa znížia administratívne výdavky a odstránia prieťahy, najmä v prípade cestných kontrol.

Členské štáty budú takisto môcť posilniť svoje komunikačné systémy, čo zlepší systém oznamovania priestupkov spáchaných cestným dopravným podnikom v členskom štáte, v ktorom má sídlo. Som presvedčený o tom, že tento text je nesmierne dôležitý pre rozvoj tohto odvetvia na európskom trhu a dodá mu potrebnú účinnosť, reguláciu a štruktúru, ktorá prispieva k otvorenému, regulovanému a spravodlivému trhu.

– Správa: Fiona Hall (A6-0077/2008)

  Jean-Pierre Audy (PPE-DE), písomne. – (FR) Hlasoval som za správu svojej britskej kolegyne Fiony Hall, ktorá vykonala vynikajúcu prácu a upravila v prvom čítaní spolurozhodovacieho postupu návrh rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady o výbere a povolení systémov zabezpečujúcich mobilné satelitné služby (MSS). Ako spravodajca za svoju politickú skupinu PPE-DE som bojoval za optimálne geografické rozdelenie služieb na území EÚ. Som veľmi rád, že som prispel k požiadavke, aby žiadosti museli obsahovať záväzok, že navrhovaný mobilný satelitný systém poskytne službu s pokrytím najmenej 60 % celkovej plochy členských štátov od začiatku poskytovania služby. Okrem toho navrhovaná služba musí byť zabezpečená vo všetkých členských štátoch pre najmenej 50 % populácie a najmenej na 60 % celkovej plochy každého členského štátu, najneskôr do času, ktorý určí uchádzač, ale zároveň tento termín musí byť najneskôr do siedmych rokov od uverejnenia textu. Napokon žiadosti budú obsahovať aj záväzok zo strany uchádzača, že umožní sprístupnenie mobilného satelitného systému na účely verejnej ochrany a služieb pomoci pri prírodných katastrofách.

  Ilda Figueiredo (GUE/NGL), písomne. − (PT) Táto správa obsahuje pozitívne body, ktoré vítame. Najmä sú to návrhy významu mobilných satelitných služieb, ktoré pokryjú oblasti mimo hlavných mestských centier členských štátov a poskytnú najlepšie možné služby s cieľom premostiť digitálnu priepasť, ale aj argument, že hneď na začiatok územie pokryté službou navrhovaných satelitných služieb sa musí určiť v dostatočnej miere tak, že sa bude investovať do schopnosti pokrytia týchto systémov.

Nemôžeme si však nevšímať súvislosti, v ktorých sa tieto návrhy objavujú, najmä liberalizáciu a pokrok vnútorného trhu telekomunikácií. Preto sme museli hlasovať proti tejto správe.

Zároveň nesúhlasíme s tým, že členské štáty by sa mali vzdať svojich národných práv na rozdelenie frekvencií, pretože mobilné satelitné služby majú veľký satelitný dosah a je ťažké vyhnúť sa interferencii cez štátne hranice. V skutočnosti vo februári 2007 uznala Komisia svojím rozhodnutím to, že členské štáty by si mali ponechať právo udeľovať povolenie na prevádzku doplnkových pozemných komponentov na svojom území.

  Olle Schmidt (ALDE), písomne. − (SV) Správa o výbere a povolení systémov zabezpečujúcich mobilné satelitné služby je o spôsobe, akým zabezpečíme spoločný európsky systém satelitných služieb, ktorý je dôležitým faktorom posilnenia neustálej konkurencieschopnosti Európy v modernom technologickom výskume a priemysle. Správa je dobrá a zameriava sa na zlepšenie práce v tejto oblasti. Je tu však jedna rozhodujúca otázka, ktorá sa týka pokrytia tejto služby, ktorá spôsobuje problémy z hľadiska Švédska, pretože sa dohodlo na kompromise o 60 % celkovej plochy Európskej únie. Znamená to, že časti Švédska nebudú pokryté z hľadiska technológie rozvoja a výskumu. Preto som sa rozhodol zdržať sa hlasovania.

  Dominique Vlasto (PPE-DE), písomne. – (FR) Prijatie tohto rozhodnutia je rozhodujúcim krokom na posilnenie elektronických komunikačných systémov.

Cieľ je jednoduchý: zabezpečiť pre každého vysokorýchlostný prístup na internet a poskytnúť mobilné multimediálne služby a služby verejnej ochrany v prípade prírodných alebo ľudských katastrof.

Realizované prostriedky zodpovedajú očakávaniam našich spoluobčanov, najmä pokiaľ ide o prístup na internet – služba pre 50 % populácie a najmenej 60 % každého členského štátu predstavuje účinný prostriedok na premostenie digitálnej priepasti a môže sa využívať zároveň aj vo vidieckych oblastiach.

Toto rozhodnutie je dokonca ešte väčším úspechom, lebo zabezpečuje oveľa väčšiu harmonizáciu riadenia vysielacieho spektra na celoeurópskej úrovni, čo, musím pripomenúť, je veľmi zriedkavým zdrojom.

Je to zároveň výsledok želaní všetkých členských štátov poskytnúť komunikačnému priemyslu prostriedky na vytvorenie služieb na európskej úrovni, ktorý bol doteraz príliš rozkúskovaný.

Skrátka, mobilné satelitné služby (MSS) budú úspechom v priemyselnom zmysle, ale aj posilnením kultúrnej rôznorodosti a kultúrneho pluralizmu v médiách.

– Správa: Klaus-Heiner Lehne (A6-0101/2008)

  Jean-Pierre Audy (PPE-DE), písomne. – (FR) Hlasoval som za iniciatívnu správu, ktorú pripravil môj nemecký kolega Klaus-Heiner Lehne o zjednodušení podnikateľského prostredia pre spoločnosti v oblasti práva spoločností, účtovníctva a auditu v odpovedi na oznámenie Európskej komisie v tejto veci.

Tak ako moji kolegovia poslanci, aj ja vítam všeobecný zámer Komisie znížiť administratívnu záťaž podnikov v Európe. Nemôžeme však záťaž zmenšovať za cenu právnej a účtovnej neistoty, keď na vnútorný trh začínajú prenikať malé a stredné podniky. Som rád, že Parlament neschválil návrh na zvýšenie minimálnych limitov uvedených v oznámení pre mikrosubjekty, pod ktorými sú subjekty oslobodené od povinnosti plnenia požiadaviek účtovníctva, auditu a sprístupnenia informácií v súlade s európskym právom. Takisto som veľmi rád, že Parlament hlasoval za úpravu, ktorú som navrhol vo výbore a ktorá sa vtedy neprijala. Navrhujem v nej začatie konzultácií vzhľadom na potrebu a uskutočniteľnosť vytvorenia európskeho regulačného orgánu pre účtovnícke a audítorské služby.

  Alessandro Battilocchio (PSE), písomne. − (IT) Pán predseda, dámy a páni, hlasoval som za správu pána Klaus-Heinera Lehneho o zjednodušení podnikateľského prostredia pre spoločnosti, pretože som presvedčený o potrebe „nových“ reforiem v oblasti práva spoločností, účtovníctva a auditu. Právo obchodných spoločností je teraz silno a, podľa mňa, pozitívne ovplyvnené európskymi pravidlami. Musíme zabrániť tomu, aby sa vytvorili nepotrebné a nadmieru byrokratické požiadavky a zároveň sa vyhnúť kolízii so zaťažením, ktoré je už zakotvené vo vnútroštátnych pravidlách.

Tieto reformy musíme zamerať na zjednodušenie platných pravidiel a zníženie byrokratickej a administratívnej záťaže, najmä v účtovníctve. Zjednodušenie bude veľkým prínosom pre podniky, hlavne malé a stredné podniky, ktoré spravidla nemajú právne a účtovné oddelenia. Som presvedčený, že zrozumiteľné pravidlá, ktoré sa dajú ľahko dodržiavať, v prvom rade posilnia dodržiavanie zákonov. Zároveň sa pomocou jasných, ľahko rozoznateľných pravidiel, podporí aj vytváranie pozitívneho a činorodého hospodárskeho prostredia.

Verím, že práca príslušného výboru a pána spravodajcu Lehneho priniesla spravodlivý kompromis medzi požiadavkami na dodržiavanie zásady subsidiarity a vytvorenie harmonizovanej cesty pre členské štáty, ktoré sa podieľajú na spoločnom úsilí zjednodušiť pravidlá pre obchodné spoločnosti na európskej úrovni.

Musíme zabrániť vzniku byrokratických prekážok, ktoré utlmujú dynamiku a podnikavosť do takej miery, že ich zadúšajú.

  Sharon Bowles (ALDE), písomne. − Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 11 d vyzýva, aby sme zrušili odsek 26. Existujú dva spôsoby výkladu odseku 26. Niektorí majú obavy, že by to mohla byť výzva na zásadu „jeden podiel, jeden hlas“, a preto hlasovali za zrušenie tohto odseku. Nie je to môj výklad. Odsek sa konkrétne zmieňuje o „konkrétnych osobitných prekážkach voľného pohybu kapitálu“ a odkazuje na konkrétne rozhodnutie týkajúce sa spoločnosti Volkswagen. Ja si to vysvetľujem tak, že odsek vyzýva Komisiu, aby napravila osobitné a extrémne protekcionistické opatrenia. Preto som hlasoval proti tejto úprave a za zachovanie odseku ako vyhlásenia proti protekcionizmu.

  Sylwester Chruszcz (NI), písomne. – (PL) Som zástancom zjednodušenia postupov výkazníctva a metód komunikácie medzi verejnou správou a podnikateľmi. V súčasnosti sú byrokratické postupy, ktoré musia podnikatelia dodržať, neprimerane zložité. Správa navrhuje zlepšiť komunikáciu a zaviesť normu XBRL. Je to otvorená norma, takže je ľahko prístupná aj pre najmenšie spoločnosti.

Z tohto dôvodu som sa rozhodol podporiť túto správu.

  Jonathan Evans (PPE-DE), písomne. − Spolu so svojimi britskými konzervatívnymi kolegami chcem jasne povedať, že sme rázne proti odseku 23 tejto správy, ktorý podporuje vytvorenie spoločného konsolidovaného základu dane z príjmu právnických osôb (CCCTB) v Európskej únii.

Viackrát sme vysvetlili náš politický prístup k tejto veci, v ďalších bodoch je táto správa vyvážená, pretože podporuje zjednodušenie podnikateľských pravidiel, takže má našu podporu v zmysle tohto vysvetlenia.

  Ilda Figueiredo (GUE/NGL), písomne. − (PT) Správa je vo všeobecnosti zameraná na zjednodušenie a zmenšenie objemu právnych predpisov Spoločenstva vzhľadom na to, že sa tým predovšetkým uľahčí podnikanie malých a stredných podnikov. Pravdaže, toto zjednodušenie môže priniesť určité pozitívne prvky a my bežne podporujeme zjednodušovanie opatrení, ktoré sa týkajú právnych predpisov Spoločenstva, ak sa nimi v konečnom dôsledku zníži byrokracia. Nemôžeme však hlasovať v prospech správy, ktorá na jednej strane vyzýva k zjednodušeniu a na druhej strane nalieha, aby sme vytvorili nové právne rámce Spoločenstva.

Nasledovné návrhy správy boli príčinou toho, že sme sa zdržali hlasovania, pretože sú podozrivé a negatívne: zákony o možnej spolupráci medzi daňovými úradmi členských štátov s cieľom harmonizovať údaje vyžadované od podnikov, revízia štatútu európskej spoločnosti s cieľom priblížiť ho k ostatným právnym predpisom Spoločenstva, vytvorenie nového právneho rámca pre podniky a zavedenie nového spoločného konsolidovaného základu dane z príjmu právnických osôb s vysvetlením, že potom bude štatút európskej spoločnosti účinnejší a užitočnejší.

  Lidia Joanna Geringer de Oedenberg (PSE), písomne. – (PL) V oznámení Komisie o zjednodušení podnikateľského prostredia pre spoločnosti v oblasti práva spoločností, účtovníctva a auditu sa navrhujú opatrenia zamerané na zníženie administratívnej záťaže európskych spoločností a zabezpečenie ich účinnej konkurencieschopnosti na celosvetovej úrovni. Členské štáty nielen nevyužívajú voliteľné opatrenia na zníženie byrokracie, ale dokonca často odporujú koncesiám Spoločenstva prostredníctvom prísnejších vnútroštátnych predpisov, čím zbavujú miestne spoločnosti príležitostí zjednodušiť postupy v súlade s právnymi predpismi Únie.

Komisia by sa preto mala zamerať na podnecovanie členských štátov, aby harmonizovali triedenie požiadaviek v súvislosti s výkazníctvom v oblasti finančných informácií. Mala by pritlačiť na členské štáty, aby zaviedli nové technológie s cieľom znížiť náklady. Okrem toho riešenie spočívajúce vo vytvorení spoločného konsolidovaného základu dane z príjmu právnických osôb by zaistilo užitočnejší a účinnejší štatút európskej spoločnosti. Vítame aj návrh vyňať takzvané mikropodniky z rozsahu uplatňovania smerníc o účtovníctve. V praxi by to znamenalo, že by boli oslobodené od povinnosti viesť účtovné záznamy, podávať ročnú finančnú správu a zverejňovať výkazy, ktoré vyžadujú európske právne predpisy.

Navrhované zmeny sú určite vhodné. Lenže je potrebné ešte viac zjednodušiť acquis Únie v oblasti práva obchodných spoločností a zabezpečiť jeho účinné uplatňovanie v členských štátoch, ak majú byť európske spoločnosti schopné úspešne konkurovať na čoraz náročnejšom svetovom trhu.

  Ian Hudghton (Verts/ALE), písomne. − Podporil som správu pána Lehneho o zjednodušení podnikateľského prostredia pre spoločnosti. Európska únia zohráva rozhodujúcu úlohu pri zabezpečení fungovania podnikov v konkurenčnom prostredí, no podniky a členské štáty sú často zaťažené príliš zložitými pravidlami. Preto vítame kroky, ktoré vedú k zjednodušeniu podnikateľského prostredia.

  Monica Maria Iacob-Ridzi (PPE-DE), písomne. − (RO) Hlasovala som za túto správu, ale nazdávam sa, že by sme mali zaviesť komplexnejší balík opatrení, aby sme mohli zabezpečiť zjednodušenie európskeho podnikateľského prostredia.

Mám na mysli najmä problémy pri zakladaní podniku. Z údajov Eurostatu vyplýva, že v členských štátoch EÚ sa dĺžka potrebná na splnenie všetkých administratívnych formalít pri zakladaní podniku pohybuje od jedného dňa až do niekoľkých mesiacov. Okrem toho niektoré členské štáty obsadili miesta hlboko pod priemerom krajín OECD v rebríčku jednoduchosti podnikania v rôznych krajinách sveta. V neposlednom rade rôzne pravidlá v dvadsiatich siedmich členských štátoch v súvislosti s právom obchodných spoločností bránia medzinárodnému pohybu kapitálu a zakladaniu nových podnikov v iných členských štátoch, ako je štát pôvodu.

Myslím si, že tieto dva prvky sú nevyhnutné na splnenie cieľov hospodárskeho rastu Lisabonskej stratégie, a preto by ich mali európske právne predpisy pre obchodné spoločnosti viac podporovať.

  Janusz Lewandowski (PPE-DE), písomne. – (PL) Pán predsedajúci, Európska únia nie je považovaná za územie, na ktorom sú opatrenia týkajúce sa prevádzky podnikov práve najjednoduchšie vo vzťahu k ich uplatňovaniu. Všeobecný dojem je v skutočnosti taký, že toto územie je regulované viac, ako je bežné vo svete, čo spôsobuje ťažkosti najmä malým podnikom. Ako sa uvádza v oznámení Komisie z 10. júla 2007, musíme privítať každý krok k zjednodušeniu týchto ustanovení. Najdôležitejší a najžiaducejší účinok zjednodušenia je podpora malých spoločností v rozširovaní prevádzky na spoločnom európskom trhu. Zatiaľ tento trh nie je veľmi prístupný pre podniky zo strednej a východnej Európy.

Ak máme dosiahnuť tento cieľ, je potrebné harmonizovať vnútroštátne ustanovenia a okrem toho zrušiť nepotrebné predpisy, ktoré presahujú dve Komisiou navrhnuté možnosti. Nevyžaduje si to však harmonizáciu daňových systémov, ktorú vo svojej správe odporúča pán Lehne v odseku 23, v podobe takzvaného ľahkého vzorca na konsolidáciu základu dane z príjmu právnických osôb. Spravodajca uprednostňuje druhú možnosť navrhnutú Komisiou, ktorá nie je taká ďalekosiahla. Vzhľadom na súčasnú tendenciu Európskej únie častej regulácie, by to však určite viedlo k zvratu tohto nežiaduceho trendu, ktorý v konečnom dôsledku obmedzuje možnosti európskych firiem konkurovať na svetovom trhu.

  Marianne Thyssen (PPE-DE), písomne. − (NL) Oznámenie Komisie prináša základné otázky, ktoré rozhodnú o podobe európskej politiky v súvislosti s právom obchodných spoločností a účtovníctvom. Lehneho správa ponúka na tieto otázky dobré odpovede, s ktorými môžem súhlasiť. Obsahuje však jeden problematický bod, v ktorom Komisia navrhuje zavedenie kategórie takzvaných mikrosubjektov. Ide o menšie podniky pod konkrétnymi limitmi, ktoré by mali byť oslobodené od európskych povinností finančného výkazníctva a účtovníctva. V Lehneho správe sa uprednostňuje tento prístup a dokonca sa odporúča zvýšiť tieto prahové hodnoty. 75 % podnikov v Belgicku by bolo potom oslobodených od súčasných požiadaviek transparentnosti. Na prvý pohľad môže zrušenie účtovného systému pre malé podniky vyzerať ako veľké zjednodušenie byrokracie, ale vzhľadom na význam finančných informácií pre všetky zainteresované strany (napríklad pre veriteľov) by to mohlo naopak viesť k ešte väčšej byrokracii a výdavkom. Keďže nebudú existovať všeobecne uznávané postupy finančného výkazníctva, od podnikov sa bude vyžadovať poskytovanie údajov à la carte, teda všetkými možnými spôsobmi. Okrem toho prichádzajú malé podniky o užitočný nástroj vnútorného monitorovania spoločnosti, ktorý je pre malé a stredné podniky iste dôležitý. Preto som sa zdržala záverečného hlasovania.

– Správa: Britta Thomsen (A6-0165/2008)

  Adam Bielan (UEN), písomne. – (PL) Vážený pán predsedajúci, vyššie vzdelanie sa stalo prístupnejším a väčší počet žien dosahuje univerzitné vzdelanie. Napriek tomu sú ženy stále slabo zastúpené na najvyšších akademických postoch. Hoci väčšina prednášajúcich sú ženy (viac ako 50 %), väčšinou majú nižšie akademické funkcie.

Som zástancom myšlienky podpory opatrení v prospech rodín na základe zavedenia pohyblivého pracovného času a lepších služieb opatrovania detí. Rovnako som za to, aby sme zabezpečili prístup k sociálnemu zabezpečeniu v zahraničí a zaviedli podmienky rodičovskej dovolenky, ktoré umožnia ženám aj mužom slobodu voľby. Prestávky v kariére, ktoré absolvujú vedkyne z rodinných dôvodov, by nemali negatívne vplývať na ďalšie možnosti rozvoja ich kariéry, pretože v súčasnosti majú muži oproti ženám nespravodlivú výhodu v súvislosti s napredovaním vo vedeckej kariére.

Podporil som správu pani Thomsen, pretože som presvedčený, že sa v nej správne riešia otázky týkajúce sa rodových stereotypov, ktoré sa stále vyskytujú v mnohých členských štátoch Európskej únie.

  Edite Estrela (PSE), písomne. − (PT) Hlasovala som za správu Britty Thomsen o ženách a vede, pretože považujem za podstatné, aby sme zabezpečili rovnaký prístup k vedeckým kariéram pre obidve pohlavia. Faktory ako stereotypy spojené s prírodnými vedami alebo prekážky vytvorené pre náročnosť zladenia osobného a rodinného života s profesionálnou kariérou spôsobujú veľké množstvo nevýhod a ťažkostí pre vedkyne a výskumníčky, ktoré sú pre ne často vylúčené z oblasti vedeckého výskumu.

Rozdiely medzi mužmi a ženami v súvislosti so zastúpením na riadiacich akademických a vedeckých postoch, rozdielne platy a nároky osobného života si vyžadujú opatrenia na odstránenie týchto rodových stereotypov vo vede, aby sme viac žien prilákali na cestu vedeckej kariéry a odstránili existujúci nepomer.

  Ilda Figueiredo (GUE/NGL), písomne. − (PT) Vieme, že v oblasti vyššieho vzdelávania je vyššie zastúpenie žien ako mužov, no pokiaľ ide o voľbu kariéry vo výskume, muži stále prečíslujú ženy. Veľký nárast zastúpenia žien vo vyššom vzdelaní neviedol ani k primeranej zmene pomeru žien k mužom v istých oblastiach štúdia alebo povolaní, ani neodstránil platové rozdiely na základe pohlavia.

Ako zdôraznila spravodajkyňa, výskumníčky stále tvoria menšinu vo vláde a v sektore vyššieho školstva, pričom obidva sektory vykazujú celoeurópsky priemer zastúpenia žien 35 %. Vo všetkých krajinách však tieto dva sektory vykazujú väčší podiel výskumníčok ako podnikateľský sektor s celoeurópskym priemerom zastúpenia žien 18 %, no objavujú sa veľké rozdiely medzi jednotlivými krajinami. K štátom, ktoré majú najmenej žien v ekonomickom výskume, patrí Nemecko (11,8 %), Rakúsko (10,4 %) a Holandsko (8,7 %), kým Lotyšsko, Bulharsko a Rumunsko majú v tejto oblasti viac ako 40 % zastúpenie žien. Rozdelenie výskumníkov a výskumníčok podľa hlavných vedných odborov ukazuje rozdielne vzorce pre mužov a ženy. Spomedzi výskumníkov vo vyššom školstve pracuje 54 % v prírodných vedách a technických odboroch, kým zo všetkých výskumníčok je to len 37 %.

  Hélène Goudin a Nils Lundgren (IND/DEM), písomne. − (SV) Zlepšený prístup žien k činnosti na vedeckom poli má rozhodujúci význam, ako uvádza spravodajkyňa. Spôsob, akým môžeme dosiahnuť tento výsledok v jednotlivých krajinách, je však pre každú krajinu iný, podľa jej kultúrnych a ďalších osobitných charakteristík. Tento problém sa prejavuje inak v každom z dvadsiatich siedmich štátov Európskej únie, takže aj riešenia musia byť rôzne. Situáciu žien nie je možné zovšeobecňovať pre všetkých 27 členských štátov. Strana Junilistan je presvedčená, že cesta k zrovnoprávneniu v praxi sa musí naplánovať na vnútroštátnej úrovni.

Z tohto dôvodu sme sa rozhodli hlasovať proti tejto správe.

  Genowefa Grabowska (PSE), písomne. – (PL) Keďže som profesorkou s mnohoročnou pracovnou skúsenosťou na poľskej univerzite, uvedomujem si veľkosť výziev, ktorým čelíme, a preto podporujem správu pani Thomsen. Správa vychádza zo zaujímavého prístupu k problému rodovej diskriminácie v oblasti vedy a určuje sociálne, kultúrne a finančné prekážky spôsobujúce stále trvajúce nedostatočné zastúpenie žien.

Je nás málo v štátnom sektore a v sektore vyššieho vzdelania, iba 35 %, a iba 18 % v súkromnom sektore. Ako máme potom vybudovať vedomostnú spoločnosť, rozvíjať európsku vedu a hospodárstvo a riešiť výzvy Lisabonskej stratégie a plniť očakávania Európy na prahu dvadsiateho prvého storočia bez zapojenia žien do vedeckej činnosti? Musíme vytvoriť podmienky, ktoré umožnia ženám dosiahnuť širšie zastúpenie vo svete vedy, čím sa pre ne otvoria dvere do univerzitných laboratórií. Musíme ženám umožniť, aby realizovali svoje ambície na najvyššie akademické posty. Získanie titulu v oblasti vedy závisí od akademických úspechov a šanca ženy, aby sa stala napríklad vedúcou katedry je trikrát menšia ako šanca muža. Je to, žiaľ, tak a nemôžeme to vysvetliť iba na základe väčších rodinných povinností žien.

Máme málo žien v rozhodovacích orgánoch európskych inštitúcií vyššieho školstva, a preto je ťažké v týchto inštitúciách realizovať politiku rodovej rovnosti. Stačí poukázať na hanebný príklad vedeckej rady Európskej rady pre výskum. Z jej dvadsiatich dvoch členov je iba päť žien!

  Małgorzata Handzlik (PPE-DE), písomne. – (PL) V celej Európskej únii sa postupne zväčšuje účasť žien na trhu práce. Ani Poľsko nie je výnimkou, hoci účasť žien na trhu práce v Poľsku zostáva pod priemerom Únie. Chcela by som zdôrazniť, že v Poľsku zastávajú ženy viac zodpovedných postov ako v západnej Európe.

Som presvedčená, že našou dôležitou úlohou je zvýšiť odbornú činnosť žien. V tejto súvislosti je dôležité zamyslieť sa nad situáciou vedkýň, pretože sa podobá situácii všetkých žien, ktoré musia čeliť nevyhnutnosti zladiť pracovné povinnosti s rodinným životom.

Nemyslím si však, že nanucovanie rovnakého zastúpenia je spôsob, ktorým by sme mali zvyšovať účasť žien na trhu práce. Rozhodnutia o zamestnaní by sa mali prijímať najmä na základe odbornej spôsobilosti a schopností, ktoré ženy získajú primeraným vzdelaním. Návrh, ktorého cieľom je zvýšiť transparentnosť náborových postupov a konkurzov na vedúce funkcie a udeľovanie grantov na vedecký výskum, sa však zdá byť primeraný. Tieto zmeny by mali sprevádzať aj reformy trhu práce.

Veda v Európskej únii potrebuje podporu. Mali by sme propagovať vedecké a technické štúdiá ako atraktívne kurzy pre obidva rody, pretože veda má veľký význam pre hospodársky pokrok. Preto by sme mali podporovať mladých ľudí, aby študovali na vysokých školách tohto druhu.

  Jörg Leichtfried (PSE), písomne. − (DE) Hlasoval som za správu Britty Thomsen o ženách vo vede, pretože ženy sú stále nedostatočne zastúpené v oblasti vedy. Správa navrhuje dôležité kroky na dosiahnutie rovnováhy medzi mužmi a ženami v akademickej sfére.

Propagácia akademickej kariéry žien musí v tomto zmysle zorávať rozhodujúcu úlohu. Veľký význam má aj odbúranie rodových stereotypov. Súčasný trend pripisovať jednotlivým akademickým disciplínam ženské a mužské atribúty škodí rovnováhe medzi pohlaviami.

Pomocou nových programov a náborových postupov je možné zabezpečiť, aby boli skúsenosti a odborná kvalifikácia kandidátov dôležitejšie ako ich pohlavie. Toto musí platiť aj pre možnosti povýšenia a platové triedy. Nezáväzný cieľ dosiahnuť pomer najmenej 40 % žien a 40 % mužov vo výberových komisiách je jedným zo spôsobov, ako sa dá odstrániť nerovnovážny stav medzi pohlaviami na akademických postoch, no schopnosti a odborná kvalifikácia uchádzačov musia byť vždy na prvom mieste.

  Rovana Plumb (PSE), písomne. − (RO) Hlasovala som za správu o situácii žien vo vede, ktorú považujem za rozhodujúcu na splnenie cieľov rastu a rozvoja Lisabonskej stratégie.

V nových členských štátoch Európskej únie je pomer výskumníčok približne 40 % v porovnaní s približným zastúpením 11 % v západných krajinách, no, žiaľ, veľká časť z nich je zamestnaná v oblastiach s najnižšími investíciami do výskumu a rozvoja.

Chcela by som upriamiť vašu pozornosť na význam článku o integrácii rodinného hľadiska prostredníctvom možností flexibilného pracovného času a vytvorenia zariadení starostlivosti o deti, aby sa mohol zladiť rodinný život s pracovnou kariérou.

Verím, že rýchla realizácia ustanovení tejto správy zabezpečí podstatnú podporu, aby sme do roku 2010 dosiahli 25 % zastúpenie žien vo výskume na vedúcich postoch. Blahoželám pani Britte Thomsen k jej správe.

  Teresa Riera Madurell (PSE), písomne. − (ES) Zo zdravotných dôvodov som sa nemohla zúčastniť a zapojiť do diskusie, preto chcem vysvetliť, prečo túto správu podporujem. Táto správa je vynikajúcim a komplexným dielom, ktoré zahŕňa všetky hlavné problémy týkajúce sa zabezpečenia rovnovážneho zastúpenia žien a mužov vo vede a technike.

Zároveň je to správa dobre načasovaná, pretože ak Európska únia potrebuje na splnenie svojich cieľov do roku 2010 700 000 nových výskumníkov, potom je pravý čas, aby Komisia a členské štáty zaviedli konkrétne opatrenia navrhnuté v tejto správe a napravili túto anomáliu.

Ženy a muži majú rovnaké schopnosti a spôsobilosti. V skutočnosti je dnes na univerzitách viac žien ako mužov a dosahujú aj lepšie výsledky. Toto je objektívne dokázané.

Okrem toho by mali vlády najmä podporiť väčšie zastúpenie žien vo vede a technike, lebo ak využívame iba polovicu mozgov, nie je to inteligentné ani efektívne.

Som rada, že Parlament konečne inicioval dôkladné preskúmanie tejto otázky.

  Lydia Schenardi (NI), písomne. – (FR) Polopravdy, chybné tvrdenia a sexistické narážky primárne poznačujúce mužov – toto je v skratke obsah tejto správy.

Rovnosť mužov a žien a lepšia integrácia žien v rámci odbornej kariéry sa nemôže dosiahnuť autoritárskym a represívnym spôsobom. Takto môžu byť výsledky iba negatívne a kontraproduktívne.

Samozrejme, je pravda, že ďalšie odkladanie riešenia otázok integrácie, platových rozdielov alebo nedostatočných možností kariéry predstavujú pre ženy mnoho, najmä v oblasti vedy a výskumu.

Znovu opakujem, že iba prostredníctvom dialógu, uplatňovaním nereštriktívnych opatrení na podporu dievčat, aby dlhodobo študovali vedecké odbory a aktívnou podporou žien počas ich kariéry môžeme v konečnom dôsledku ženám pomôcť napredovať v spoločnosti.

  Olle Schmidt (ALDE), písomne. − (SV) V správe Britty Thomsen sa uvádza, že výskumníčky predstavujú v Európskej únii menšinu. Majú menšie finančné istoty a počas svojej odbornej kariéry výrazne viac trpia pre svoje rodinné povinnosti. Situácia je vážna principiálne, ale aj pokiaľ ide o následky v praxi. Moderné hospodárstva a demokracie si nemôžu dovoliť negatívne zaobchádzať s vynikajúcimi akademikmi a akademičkami. Preto som hlasoval za túto správu.

Musím však zdôrazniť, že niektoré časti správy sa nedostali do hlasovania a nerozumiem, na základe čoho boli vypustené. V odseku 7 sa požaduje, aby sa vek zohľadnil ako kritérium kvality spolu s rodinnou situáciou vrátane počtu osôb, ktoré výskumník alebo výskumníčka vyživuje. Myslím si, že toto by bolo ťažké uplatniť v praxi a mohlo by to byť dokonca aj kontraproduktívne. Vždy existuje riziko zjednodušenia rodových úloh, ak hovoríme o kvalitách, ktoré sa častejšie vyskytujú u vedkýň, alebo ak chceme vytvárať absolútne normy na meranie úspešnosti výskumníkov.

Na druhej strane z celého srdca podporujem výzvu, aby sa zaviedli nezáväzné ciele, ktoré vyžadujú najmenej 40 % zastúpenie obidvoch pohlaví v rôznych vedeckých výboroch. Ďalej súhlasím aj s kritikou na margo Európskej únie, ktorá niekedy v oblasti rovnosti trochu zle zamieri. Politika zastúpenia sa nesmie podceniť, aj keď zároveň treba dať pozor, aby sa z nej nestalo náboženstvo.

  Bernard Wojciechowski (IND/DEM), písomne. – (PL) Ženy predstavujú veľký prínos pre vedecký pokrok. Príkladom toho je poľská nositeľka Nobelovej ceny za fyziku a chémiu Marie Skłodowska-Curie. Podľa tejto slávnej vedkyne boli pomenované ulice, nemocnice a univerzita.

Pri výbere vedeckej kariéry musia ženy čeliť väčšej výzve ako muži. Súvisí to okrem iného s pôrodom a výchovou detí. Preto musíme vedkyne podporovať prostredníctvom vytvorenia preferenčných podmienok počas materskej dovolenky a prostredníctvom špeciálnych príspevkov pre ženy, ktoré zároveň vychovávajú deti aj vedecky pracujú.

V protiklade k tomu, čo obhajuje návrh uznesenia, ktorý dnes máme pred sebou, nie je vhodné, aby sme nanucovali percentuálne zastúpenie žien na akademickej pôde alebo vo výboroch rôzneho druhu s cieľom zabezpečiť rodovú rovnosť. O kariére a vedeckej práci by nemalo rozhodovať pohlavie, ale osobitné schopnosti a vedomosti danej osoby.

  Anna Záborská (PPE-DE), písomne. − (SK) Ďakujem pani Thomsenovej za správu, ktorá poukazuje na určitý typ diskriminácie voči ženám v oblasti vedy a výskumu. Napriek tomu, že ženy reprezentujú viac ako 50 % európskych študentov, len v 15 % zastávajú vyššie posty vo vede a výskume.

Univerzitné štúdium je zriedkavo sledované výsledkom, ktorý zodpovedá významnej časovej i finančnej investícii. Ženy často obetujú počas dlhoročných štúdií súkromný i rodinný život alebo ich musia zladiť. Spoločnosť by mala mať záujem spolupracovať a podporovať občanov, ktorí disponujú vysokým intelektuálnym potenciálom a premietnuť ho do kultúrneho, duchovného, historického a aj vedeckého vlastníctva národa. Špeciálne materstvo vplýva na kariérny postup žien a paradoxne ich trestá v možnosti obsadiť významné posty, realizovať sa, byť spravodlivo odmenené a neponúka im adekvátnu kompenzáciu za sociálnu investíciu, akou je porodiť a vychovať deti, ktoré sú zodpovedné za zajtrajšok.

Riešenie vidím v úpravách v oblasti štúdia pre mladé ženy, vzdelávania a práce na diaľku, vzdelávania počas celého života až po povzbudenie otcov v podpore matiek, ktoré sa chcú stať vedkyňami. Aj štát nesie zodpovednosť za podporu žien angažujúcich sa vo vedeckej práci a podporiť ich počas štúdia, pri zladení rodinného a pracovného života, v oblasti spravodlivého odmeňovania, pomocou priamych sociálnych dávok a v čo najprirodzenejších formách pomoci pri starostlivosti o deti.

– Správa: Johannes Blokland (A6-0156/2008)

  Ilda Figueiredo (GUE/NGL), písomne. − (PT) Demontáž lodí má aj naďalej významný sociálny a ekologický dosah, a to vzhľadom na spôsob, akým sa uskutočňuje, ktorý môže škodiť životnému prostrediu, ako aj z dôvodu rastúceho množstva stavaných lodí za posledné roky. To vysvetľuje pretrvávajúci význam inovácie a rozvoja lodiarskeho priemyslu v členských štátoch s cieľom zlepšovať lode a dosiahnuť, aby boli menej škodlivé pre životné prostredie.

IMO (Medzinárodná námorná organizácia) spolupracuje od roku 2005 s Medzinárodnou organizáciou práce (ILO) a Programom OSN pre životné prostredie (UNEP), aby vypracovala záväzné medzinárodné predpisy o neškodnej demontáži lodí. V súčasnosti prebiehajú rokovania o návrhu dohovoru, ktorý by sa mal prijať do roku 2009, ale do platnosti by mal vstúpiť o niekoľko rokov neskôr.

Podľa súčasného návrhu by sa dohovor nevzťahoval na vojnové lode alebo iné lode, ktoré sú vo vlastníctve štátu. Doposiaľ sa nedosiahla žiadna dohoda o normách mimo rámca IMO, základných normách pre činnosti v oblasti recyklácie lodí, povinnosti predkladať správy (vrátane medzištátneho oznámenia) a o donucovacích nástrojoch.

  Ian Hudghton (Verts/ALE), písomne. − Vítam správu pána Bloklanda o Zelenej knihe o demontáži lodí. Demontáž lodí je nebezpečný obchod, ktorý má vysokú cenu z hľadiska ľudského života, ako aj životného prostredia. Je neprijateľné pre EÚ, aby zatvárala oči pri vývoze lodí do rozvojových krajín, kde sa majú demontovať. Tieto lode sú v skutočnosti nebezpečným odpadom a je veľmi dôležité, aby EÚ zabránila takémuto vývozu. Vítam podporu tohto Parlamentu pre zmeny a doplnenia, ktoré priniesla moja skupina, a ktoré zdôrazňujú naliehavosť podniknutia krokov v tejto oblasti.

  David Martin (PSE), písomne. − V správe pána Johannesa Bloklanda o Zelenej knihe o demontáži lodí ide o dosiahnutie toho, aby demontáž lodí bola trvalo udržateľná z hľadiska životného prostredia a zo sociálneho hľadiska. Cieľom správy je riešiť problémy, s ktorými sa stretávame v tomto odvetví, najmä závažnú problematiku zdravia a bezpečnosti ľudí pracujúcich v lodeniciach v Bangladéši a Indii. Z tohto dôvodu som hlasoval za odporúčania správy.

  Luís Queiró (PPE-DE), písomne. − (PT) Európsky záujem o životné prostredie a pracovné podmienky v tretích krajinách si v skutočnosti zaslúži našu dohodu. Vývoz podmienok úzko súvisiacich s biedou, či už ide o životné prostredie, prácu alebo iné hľadisko, nemôže nikdy tvoriť súčasť nášho pohľadu na celosvetový obchod a výmenu. Je však nesmierne dôležité, aby sme neodporovali takémuto pozitívnemu a modernému postoju k niektorým hodnotám, kde skutočnosť, že sa zameriavame iba na jednu stranu, zatemňuje väčší obraz.

Prijatie tvrdých opatrení na zastavenie činností, ktoré sú v skutočnosti sociálnym alebo environmentálnym dumpingom, ale ktoré tiež vedú k zničeniu hospodárskeho odvetvia v tretích krajinách, a preto spôsobujú ešte väčšiu biedu pre mimoriadne citlivú časť obyvateľstva, nie je v súlade s tým, čo obhajujeme. Účinnejším a vhodným riešením sú postupné reformy a zavedenie na mieru vypracovaných noriem, ktoré podporujú rozvoj. Biedu a ľudskú potupu nezastavíme tak, že ako alternatívu ponúkneme biedu a ľudskú potupu.

– Správa: Karl-Heinz Florenz (A6-0136/2008)

  Jean-Pierre Audy (PPE-DE), písomne. – (FR) Hlasoval som za predbežnú správu môjho nemeckého kolegu, pána Karl-Heinza Florenza, o vedeckých faktoch klimatických zmien, ktorú preskúmal dočasný parlamentný výbor.

Vedecký konsenzus o pôvode a príčinách zmeny klímy je osvedčený a uznávaný na celom svete. Vedecký dôkaz zo všetkých kontinentov a väčšiny oceánov poukazuje, že veľa prírodných systémov už bolo postihnutých regionálnymi klimatickými zmenami spôsobenými historickými emisiami CO2 z priemyselných krajín. Takisto bolo vedecky dokázané, že základné príčiny globálneho otepľovania sú prevažne spôsobené človekom.

Vítam skutočnosť, že správa zdôrazňuje potrebu ďalšej analýzy a výskumu týkajúcich sa dôsledkov zmeny klímy, ako sú vplyvy na hospodársku konkurencieschopnosť, energetické náklady a sociálny rozvoj v Európe, úloha využívania pôdy, lesov a odlesňovanie, úloha morského životného prostredia a výpočet externých nákladov zmeny klímy v priemysle, ako aj v odvetví dopravy vrátane vplyvov znečistenia spôsobených leteckou dopravou.

  Alessandro Battilocchio (PSE), písomne. − (IT) Posledná medzivládna konferencia o zmene klímy a rôzne konferencie v rámci Rámcového dohovoru OSN o zmene klímy (UNFCCC) poukázali, že skleníkové plyny vyrobené človekom sú príčinou zmeny klímy, a že zvýšenie svetovej teploty sa musí zastaviť na 2 °C nad úrovňou pred industrializáciou.

Preto súhlasím s Dočasným výborom pre klimatické zmeny a spravodajcom, pokiaľ ide o potrebu naliehavejších, dôležitých štúdií o vplyve zmeny klímy, sledovaní javov, ako sú dezertifikácia, topenie ľadových prikrývok, zmeny v morskom životnom prostredí, katastrofálne atmosférické udalosti a tak ďalej. Najnovšia správa Európskej environmentálnej agentúry poukazuje na potrebu vyvinúť viac úsilia na splnenie cieľov z Kjóta, ako aj iných cieľov súvisiacich s redukciou, ktoré boli stanovené na Rade EÚ v marci 2007.

V zmysle balíka opatrení pre oblasť energetiky a klímy v správe na tému Obmedzenie globálnej klimatickej zmeny na 2 stupne Celzia som presvedčený, že ďalšie opatrenia možno uskutočniť s cieľom zlepšiť energetickú účinnosť, ktorá by priniesla značné úspory pri emisii skleníkových plynov. Zahŕňalo by to systém značenia uvádzajúci stopu skleníkových plynov. Nazdávam sa, že jednotlivci, európski občania a ľudia tretích krajín by mali byť priamo zapojení do podpory informovanosti a aktívnej účasti v boji proti zmene klímy prostredníctvom malých krokov, ktoré vedú k úspore energie.

  Daniel Caspary (PPE-DE), písomne. − (DE) Zmena klímy je vážnym problémom a predstavuje pre ľudstvo obrovskú výzvu. Nie je však celkom jasná skutočnosť, do akej miery je výsledkom ľudskej činnosti. Najnovšie vedecké objavy určite nemožno považovať za pevný a stály dôkaz a ešte stále prechádzajú zmenami; nie sú trvalé a konečné. Okrem toho správa sa odvoláva na údajné fakty, ktoré sú v skutočnosti falošnými predstavami.

Domnienky a falošné výroky však nemôžu slúžiť ako základ pre rozvoj akýchkoľvek racionálnych, účinných, cenovo prístupných a sociálne prijateľných opatrení. Preto som hlasoval proti správe.

  Charlotte Cederschiöld, Christofer Fjellner, Gunnar Hökmark a Anna Ibrisagic (PPE-DE), písomne. − (SV) Dnes sme hlasovali za predbežnú správu o vedeckých faktoch klimatických zmien. Dosiahnutie čo najlepších výsledkov pri spĺňaní politických výziev zmeny klímy si vyžaduje silnú podporu a odhodlanie. V tejto súvislosti chceme zdôrazniť, aké je dôležité zabezpečiť, aby bol výskum bezplatný, a že kritika a overovanie sú nevyhnutným predpokladom na pokrok a rozvoj všetkých druhov výskumu. Obmedzovanie tejto možnosti je nielen ohrozením samotného výskumu, ale tiež obmedzovaním práva týkajúceho sa vyjadrenia názorov každého jednotlivca.

Chudoba je najväčší znečisťovateľ a úsilie zmierniť zmenu klímy nie je v rozpore s rastom a modernizáciou. Nevyhnutnou podmienkou na pokrok chudobných krajín smerom k blahobytu, a tým aj na rozvoj zdrojov a možností investovania do modernejšej a neškodnej technológie je, aby mohli voľne obchodovať s tovarom. V tejto súvislosti akékoľvek tarify na oxid uhličitý alebo na podobné dovozy predstavujú nevhodné riešenie, ktoré je v rozpore so samotným účelom.

  Edite Estrela (PSE), písomne. − (PT) Hlasovala som za predbežnú správu Dočasného výboru pre klimatické zmeny o vedeckých faktoch klimatických zmien (zistenia a odporúčania pre rozhodovací proces), pretože som presvedčená, že jasný vedecký konsenzus o ľudskom pôvode zmeny klímy si naliehavo vyžaduje zvýšenú činnosť zo strany politických mocí s dôrazom najmä na zníženie emisií skleníkových plynov a na budúcu medzinárodnú dohodu o zmene klímy.

Nárast a šírenie vedeckých poznatkov súvisiacich s javom zmeny klímy umožní ľudom, aby si boli čoraz viac vedomí potreby zmeniť svoj životný štýl a umožní, aby rozhodovacie procesy boli spoľahlivejšie, informovanejšie a účinnejšie. Podpora výskumu v oblasti hospodárskych a sociálnych vplyvov zmeny klímy musí byť prioritou.

  Ilda Figueiredo (GUE/NGL), písomne. − (PT) Toto je ďalšia správa, ktorá napriek tomu, že na začiatku uvádza niektoré správne vyhlásenia o súčasnej situácii, dosahuje malý alebo žiadny pokrok vzhľadom na potrebné riešenia. Nie je jasná v súvislosti s odporúčanými opatreniami a obmedzuje sa na zoznam niektorých vágnych návrhov a ospravedlnení. Zdá sa, že je viac zameraná na uvedenie do činnosti nových spoločností, ktoré sa snažia vytvoriť ešte väčšie zisky z nových aktivít v oblastiach životného prostredia a energetiky na úkor zmeny klímy.

Preto chcem poznamenať, že by bolo dobré preukázať rovnakú snahu a vytrvalosť a takisto záujem vzhľadom na iné globálne problémy, ktorým sa nevenuje pozornosť alebo ktoré sú obmedzené iba na zoznam dlhotrvajúcich záujmov: odstránenie liečiteľných chorôb, ochrana pôdy a domovov, vyčerpanie vyčerpateľných zdrojov, najmä uhľovodíkov, a tak ďalej.

Na záver, spravodajca si myslí, že je stanovený vedecký základ zmeny klímy a odporúča, aby dočasný výbor Európskeho parlamentu pokračoval vo svojej práci a na konci mandátu predložil Parlamentu správu obsahujúcu odporúčania súvisiace s činnosťami alebo iniciatívami, ktoré je potrebné uskutočniť v rámci budúcej integrovanej politiky EÚ o zmene klímy. Budeme očakávať túto budúcu správu.

  Duarte Freitas (PPE-DE), písomne. − (PT) O vedeckých faktoch uvedených v tejto správe podrobne diskutovali svetoví odborníci počas stretnutí Dočasného výboru pre klimatické zmeny, a preto ich nemožno spochybniť bez uváženia.

Podobne ako správu pána Florenza, vítam aj štvrtú správu Medzivládneho panela pre zmenu klímy (IPCC) ako najkomplexnejšiu štúdiu o zmene klímy. Súhlasím, že je bezpodmienečne nevyhnutné zabrániť zvýšeniu globálnej teploty o viac ako 2 ºC, a vyhnúť sa tak najkatastrofickejšiemu scenáru tým, že budeme poukazovať na to, aby sa podporovali odvážne ciele EÚ týkajúce sa zníženia emisií skleníkových plynov.

Keďže ide o najdôveryhodnejší súhrn informácií, ktorý je v súčasnosti dostupný, a ktorý zabraňuje šíreniu vracajúcich sa myšlienok niektorých izolovaných extrémistov, ktorí aj naďalej skúmajú, či ľudská činnosť je skutočne hlavnou príčinou globálneho otepľovania, správa pána Florenza vysiela jasný signál, že Európsky parlament bude zastávať svoje nekompromisné a odvážne stanovisko v boji proti zmene klímy. Preto má moju podporu.

  Bruno Gollnisch (NI), písomne. – (FR) V roku 1960, keď bol schválený prínos plánovania, francúzsky parlament hlasoval za mieru rastu v oblasti hospodárstva na každý rok a rozhodol na tomto základe, a odvtedy sa ukázalo, že niekoľko po sebe nasledujúcich rokov bol aktuálny nárast presne taký, ako sa hlasovalo. Rovnaký dojem mám aj zo znenia správy pána Florenza: dojem, že Parlament sa snaží hlasovať o svetovej teplote.

Dovoľte mi, aby som to objasnil: nekritizujem potrebu človeka chrániť svoje životné prostredie, chrániť nekonečnú rozmanitosť prírody, alebo z hospodárskeho hľadiska, nájsť prostriedky na lepšie využívanie prírodných zdrojov s cieľom ich zachovania. Je to rituálna obeť pre nové náboženstvo klímy a jej nové autority, tých jednostranne zmýšľajúcich vedcov, ktorí preklínajú všetkých, ktorých práca odporuje ich nedotknuteľným záverom.

Ide o systematickú stigmatizáciu človeka, podľa všetkého hriešnu bytosť, najmä západného a európskeho sveta. Je to inštitucionalizované pokánie. Ide o priemyselnú a hospodársku samovraždu samotnej Európy na oltári takzvaného globálneho otepľovania, bez žiadneho prínosu pre celosvetové životné prostredie, ale s ešte horšími ľudskými a sociálnymi dôsledkami pre obyvateľstvo Európy. Z tohto dôvodu som hlasoval proti tejto správe.

  Ian Hudghton (Verts/ALE), písomne. − (FR) Hlasoval som za správu pána Florenza o klimatických zmenách a myslím si, že je správne, že Parlament sa vážne zaoberá touto otázkou. Úsilie v boji proti zmene klímy si vyžaduje činnosť na všetkých úrovniach, a inštitúcie EÚ, ako aj národy Európy musia spolupracovať, aby sa posúvali smerom k hospodárstvu s nízkymi emisiami oxidov uhlíka.

Hlasovanie o správe prichádza v rovnaký deň, keď sa uskutočňuje v Aberdeene významná konferencia o energetike. Škótska vláda oznámila svoj úmysel, aby sa Škótsko stalo hlavným mestom Európy v oblasti zelenej energie. Táto vláda plne podporuje ciele EÚ v oblasti získavania energie z obnoviteľných zdrojov a zaviazala sa, že Škótsko bude vyrábať nenukleárnu energiu, a že 50 % dopytu po energii bude do roku 2020 vyrábať z obnoviteľných zdrojov. Dúfam, že ostatné národy v Európe budú brať Škótsko ako dobrý príklad v boji proti zmene klímy.

  David Martin (PSE), písomne. − Vedecké objavy dokazujú ľudský pôvod súčasného trendu globálneho otepľovania a správa pána Florenza potvrdzuje túto skutočnosť. Je nevyhnutné vyvinúť činnosť na úrovni EÚ v boji proti zmene klímy a obmedziť zvýšenie teploty na najviac 2 °C nad úroveň pred industrializáciou. Na rozdiel od niektorých členov z Konzervatívnej strany v plnej miere prijímam tieto fakty a hlasoval som za správu pána Florenza s názvom Vedecké fakty o klimatických zmenách: zistenia a odporúčania pre rozhodovací proces.

  Andreas Mölzer (NI), písomne. − (DE) Naše úsilie možno odhodiť do mora, keď v Európe investujeme do najnovších technológií neškodiacich životnému prostrediu a do obnoviteľných zdrojov energie bez ohľadu na náklady, a krajina ako Čína každý týždeň uvádza do prevádzky novú uhoľnú elektráreň.

Nachádzame sa v smiešnej situácii, keď pri zasiahnutí katastrofou pomáhame národom, ktoré urýchľujú zmenu klímy prostredníctvom prudkej industrializácie a nadmerného využívania zdrojov, a ktoré nie sú pripravené konať zdržanlivo, tak ako to očakáva Západ, a najmä Európa. Očakáva sa, že budeme chrániť životné prostredie, často v neprospech nášho priemyslu a dovozu, a potom dokonca poskytovať znečisťovateľom humanitárnu pomoc v prípade katastrofy.

Pokiaľ nebudeme všetci spokojní s globálnou situáciou, v ktorej akákoľvek nádej na zlepšenie bude vždy iba ilúziou, musíme dôrazne zvýšiť tlak na tých šesť krajín, ktoré sú zodpovedné za takmer 50 % globálnych emisií skleníkových plynov.

  Athanasios Pafilis (GUE/NGL), písomne. – (EL) Predbežná správa Dočasného výboru pre klimatické zmeny neobsahuje žiadne nové nápady, myšlienky alebo odporúčania, ktoré by boli užitočné pre ľud Európy v súvislosti s ochranou životného prostredia. Zvečňuje dobre známu protiľudovú politiku EÚ, ktorou poskytuje „zelené“ výhovorky v súvislosti s nahromadením kapitálu. Obmedzuje sa na opakovanie rozhodnutí Medzivládneho panela pre zmenu klímy.

Správa usudzuje, že strop globálneho otepľovania 2 ˚C je „strategickým cieľom“ EÚ, a zároveň pripúšťa, že „takáto úroveň otepľovania by mala zásadný vplyv na našu spoločnosť a životný štýl jednotlivcov“. Nezmieňuje sa o zodpovednosti, ktorú prevzali kapitalisti pri nadmernom využívaní prírodných zdrojov. Namiesto toho, aby žiadala aspoň opatrenia, ktoré by umožnili niesť monopolom zodpovednosť, uznáva v plnej miere viacnárodnú propagandu, ktorú obviňujeme za zhoršenie klimatických podmienok a zdôrazňuje, že „je nevyhnutné zmeniť aj životný štýl jednotlivcov“.

Dohody uzavreté v Kjóte, Bali atď. sa ukázali ako neúčinné: ich hlavným cieľom nie je ochrana životného prostredia, ale ochrana kapitálu a jeho prínosu. Speňažujú životné prostredie a rozvíjajú nový výnosný hospodársky sektor: tzv. zelené hospodárstvo. Riešenie environmentálnych problémov nepredložia mnohonárodné spoločnosti a monopoly zodpovedné za dnešnú situáciu, ale ľudia, ktorí znášajú dôsledky.

  Zdzisław Zbigniew Podkański (UEN), písomne. – (PL) História nás učí, že nové vedecké objavy môžu dokázať, že teórie, o ktorých sa v minulosti domnievalo, že sú pravdivé, neboli skutkovo podložené. Verím, že veda týkajúca sa zmeny klímy, ktorá potvrdzuje globálne otepľovanie, ešte nie je dostatočne odôvodnená. Určite sa neosvedčila do takej miery, aby sme ju vzali do úvahy s jasným vedomím, a aby sme navrhli zákon, ktorého výsledkom by bolo zakorenenie osobitného správania v členských štátoch Európskej únie.

Môžeme pozorovať nárast priemernej teploty globálnej atmosféry. Doposiaľ sa však nenašla žiadna odpoveď na otázku, do akej miery je táto skutočnosť spôsobená ľudskou činnosťou.

Vedecký svet nie je jednotný, pokiaľ ide o túto tému. Niektorí vedci sa domnievajú, že hlavné klimatické zmeny sú prírodným cyklickým úkazom, ktorý ovplyvňuje svet milióny rokov. Tvrdia, že títo vedci, ktorí upozorňujú na vplyv ľudských bytostí v súvislosti so zmenou klímy, tak robia s cieľom získať financie na výskum a šíria obavy medzi obyvateľstvom.

Ostatní vedci uvádzajú, že schopnosť ľudských bytostí predpovedať dlhodobé klimatické zmeny je veľmi obmedzená. Tvrdia, že Medzivládny panel pre zmenu klímy (IPCC) vedú skôr politici ako vedci. Navyše tvrdenie, že väčšina vedcov podporuje stanovisko, že zmena klímy je spôsobená činnosťou ľudských bytostí, je neisté.

Vyššie uvedené protiargumenty sú ľahko dostupné. Takisto sú nevyvrátiteľné a vzbudzujú pochybnosti a nastoľujú otázku: môže sa akýkoľvek druh jednotného politického prístupu budovať na neistých vedeckých argumentoch, ktoré predložili lobistické skupiny?

  Lydie Polfer (ALDE), písomne. – (FR) Som za správu pána Florenza, ktorú predložil v mene Dočasného výboru pre klimatické zmeny, keďže sa v nej analyzuje dosah a vplyv zmeny klímy v takom rozsahu, v akom sú doložené vedeckými dôkazmi.

Tvrdenie, že náklady na zmenu klímy zodpovedajú 5 % a 20 % HDP do roku 2050, pokiaľ sa neuskutočnia niektoré mimoriadne odvážne opatrenia, by sa nás malo týkať.

Aj keď všetky členské štáty urobili doposiaľ výrazný pokrok, musíme byť napriek tomu omnoho ambicióznejší v úsilí znížiť emisie.

Musíme byť tiež opatrní v súvislosti s podporou biopalív a ich potenciálnymi škodlivými účinkami na zásoby potravín vo svete, ako aj na odlesňovanie.

  Luís Queiró (PPE-DE), písomne. − (PT) Vedecké diskusie nemôžu zahŕňať diskusie o domnienkach, a pochybnosti o správnosti väčšiny názorov nemožno chápať ako negativizmus alebo ako politickú voľbu. Navyše nedávne udalosti, ako diskusia o nechcených a neočakávaných dôsledkoch snáh zvýšiť výrobu biopalív, jasne ukazujú, aké máme nepretržité pochybnosti o jedinej vedeckej istote, ktorú musíme prijať bez váhania.

Na druhej strane v diskusiách o možnostiach výberu, ktoré nám dávajú vedecké fakty, máme možnosť politickej voľby. Aj keď sa nepovažujem za vedecky kompetentnú osobu, aby som vyjadroval názor na prvú otázku, domnievam sa, že mám povinnosť tak konať. Tvrdil som a rád by som zdôraznil, že v dôsledku pozitívnych vplyvov globalizácie čelíme predpokladanému nárastu spotreby (najmä energie) spôsobenému obrovským množstvom obyvateľstva a musíme nájsť vedecké odpovede a technologické riešenia. Niektoré zmeny správania, na strane jednotlivcov, ako aj skupín, sú jednoznačne vítané. Základné riešenia, ktoré potrebujeme, však nájdeme iba vo vede.

  Thomas Ulmer (PPE-DE), písomne. − (DE) Hlasoval som proti tejto správe v konečnom hlasovaní, pretože boj proti zmene klímy beriem vážne a nesúhlasím s dogmatickými a apokalyptickými vyjadreniami, ktoré šíria obavy medzi ľuďmi v Európe. Správa predkladá vedecké dôkazy s 60 — 70 % pravdepodobnosťou ako dokázané fakty.

Keby som bol jedným zo štyroch jazdcov apokalypsy v Jánovej knihe zjavení, radšej by som sedel na bielom ako na bledom koňovi. Zmena klímy je citlivou problematikou, ktorú nemôžeme obmedziť na nejaké heslá.

– Správa: Ria Oomen-Ruijten (A6-0168/2008)

  Jean-Pierre Audy (PPE-DE), písomne. – (FR) Zdržal som sa hlasovania o správe z vlastnej iniciatívy mojej holandskej kolegyne, pani Rie Oomen-Ruijtenovej, o správe o pokroku Turecka za rok 2007 na ceste k pristúpeniu, aj keď podobne ako Výbor pre zahraničné veci vítam záväzok pána premiéra Erdoğana, aby sa rok 2008 stal rokom reforiem a naštartoval Turecko na ceste za modernou a prosperujúcou demokraciou založenou na sekulárnom štáte a pluralitnej spoločnosti.

Radi by sme však pripomenuli úlohu Turecka, aby zabezpečilo dobré susedské vzťahy s Gréckom a Bulharskom a potrebu zabezpečiť komplexné nastolenie cyperskej otázky založenej na zásadách EÚ.

Navyše Turecko neodpovedá na výzvu týkajúcu sa ukončenia hospodárskej blokády Arménska a nastolenia procesu zmierenia, ktorý by umožnil slobodné a otvorené diskusie o minulých udalostiach. Tieto rokovania sú dôležité pre EÚ a Turecko, odkedy Turecko prijalo acquis Spoločenstva. Rokovania by však nemali za žiadnych okolností vopred odsudzovať konečné politické rozhodnutie o pristúpení Turecka k EÚ.

  Colm Burke, Jim Higgins, Mairead McGuinness a Gay Mitchell (PPE-DE), písomne. − Delegácia Fine Gael skupiny PPE-DE hlasovala za celkovú správu pani Oomen-Ruijtenovej o pokroku Turecka v roku 2007. Podporujeme reformy, ktoré Turecko uskutočňuje na ceste za demokraciou, dobrou správou a právnym štátom. Tieto kroky sú pozitívne pre Turecko, ako aj pre EÚ a podporujeme reformné snahy Turecka.

My, dolupodpísaní, sme však hlasovali proti pozmeňujúcemu a doplňujúcemu návrhu 14 vzťahujúcemu sa v správe na odsek 16, ktorá zahŕňa výrazy „sexuálne a reprodukčné práva“. Hlasovali sme proti tejto časti pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu z dôvodov, ktoré sú uvedené v našom spoločnom vyhlásení Parlamentu na plenárnom zasadnutí dňa 13. marca 2008.

  Glyn Ford (PSE), písomne. − Hlasoval som za správu pani Oomen-Ruijtenovej o pokroku Turecka na ceste k členstvu EÚ v roku 2007. Verím, že Turecko sa dokáže pripojiť k Únii. V súčasnosti existujú problémy v otázkach odborových zväzov a ľudských práv a práv menšín, ako sú Kurdi a kresťania. Pokrok sa však uskutočňuje, hoci pomaly, a treba ho uznať.

Podporil som pozmeňujúce a doplňujúce návrhy vzťahujúce sa na arménsku genocídu. Viem, že sa to stalo už dávno, ale národ sa musí zmieriť so svojou históriou a Turecku sa zatiaľ nepodarilo vyrovnať s touto krvavou škvrnou, ktorú uchováva v pamäti. Nemala by to byť posledná prekážka na ceste k členstvu v EÚ, ale, úprimne povedané, nemôžeme túto skutočnosť zamiesť pod turecký koberec.

  Bruno Gollnisch (NI), písomne. – (FR) Pripomienky pani Oomen-Ruijtenovej v správe o pokroku Turecka na ceste k pristúpeniu poukazujú, aj keď by sa žiadali ďalšie dôkazy, že Turecko vzhľadom na svoju civilizáciu, zmýšľanie, tradície – samozrejme, to všetko s najväčšou úctou – nie je európskou krajinou. Okrem toho príčiny nekonečných problémov, na ktoré sa naráža počas prístupových rokovaní, nie je potrebné hľadať niekde inde.

Francúzske predsedníctvo, ktoré začalo 1. júla, môže znamenať príležitosť vyzdvihnúť túto dôležitú nejednoznačnosť: predpoklad náklonnosti Turecka k Európe, ako je uvedené v zmluve z roku 1963. Na rozdiel od svojich volebných sľubov pán Sarkozy teraz hovorí, že si praje pokračovať v rokovaniach a začať nové rokovania v oblastiach, ktoré „nesúvisia priamo s pristúpením“, podľa demagogickej a pokryteckej formulácie, ktorá nevyrieši žiadne problémy akéhokoľvek druhu. Kto môže byť presvedčený, že diskusie sa týkajú iba „kvázi pristúpenia“?

Obávam sa, že jediným zámerom francúzskej ústavy zachovať povinnú konzultáciu ľudu pri akomkoľvek novom pristúpení k Európe, je ponechať na samotných občanoch zodpovednosť za 45 rokov politickej a diplomatickej zbabelosti, ktorá nie je prisúdená samotnému Turecku, ale iba jej vláde.

  Pedro Guerreiro (GUE/NGL), písomne. − (PT) Aj napriek niektorým nezrovnalostiam, faktom zostáva, že Turecko je strategicky dôležité na dosiahnutie snáh EÚ, najmä v súvislosti so súčasnou prehlbujúcou sa krízou kapitalistického systému.

Zatiaľ čo pretrvávajú pochybnosti o konečnom postavení — plného člena EÚ alebo budúcej stredomorskej únie – je isté, že EÚ sa snaží nájsť riešenia, ktoré by najlepšie plnili záujmy dôležitých hospodárskych a finančných skupín v hlavných krajinách, najmä v Nemecku.

Turecko ponúka obrovský trh, ktorý prebúdza rôzne chute a túžby. Je to rozľahlá krajina s veľkým množstvom lacnej pracovnej sily a s početnými odberateľmi, ktorí však nemajú povolenie pripomínať si prvý máj, ako bolo možné nedávno pozorovať pri krutom potlačení členov odborových zväzov a demonštrantov tureckými bezpečnostnými silami. Je to rozsiahle územie, ktoré zastáva dôležitú geostrategickú pozíciu medzi Európou, Áziou a Blízkym východom, ktoré zohráva dôležitú úlohu pri konfliktoch týkajúcich sa vlastníctva a prístupu k energetickým zdrojom Strednej Ázie (ako je projekt Nabucco), a ktoré zohráva kľúčovú úlohu v partnerstve USA – NATO – EÚ.

Turecko je tiež krajinou, ktorej orgány vojensky a ilegálne okupujú časť územia členského štátu EÚ, konkrétne Cypru.

  Jaromír Kohlíček (GUE/NGL), písomne. − (CS) Aj keď v návrhu uznesenia Európskeho parlamentu je citovaných mnoho dokumentov, chýbajú v ňom základné informácie. Táto krajina je kandidátskou krajinou od roku 1963. Podmienky na začatie rokovaní sa diskutovali po celý čas. Tzv. kodanské kritéria z roku 1993 nenájdete v úvodných predhovoroch návrhu uznesenia.

Pokiaľ sa začítame do správy o pokroku Turecka v roku 2007, ktorú preložila Európska komisia, zistíme, že aj napriek uskutočnenému pokroku nie je vykonávanie prijatých zákonov v oblasti národnostných menšín na zodpovedajúcej úrovni. Skutočnosť, že približne 10 % práceschopného obyvateľstva Turecka pracuje v krajinách EÚ, poukazuje na rozsiahlosť dlhodobých vzťahov medzi Tureckom a EÚ. Prekvapiť nás môže doposiaľ diskutabilné vykonávanie pravidiel v hospodárskej oblasti. Aj napriek tomu, že tieto pravidlá sú zahrnuté v tureckých právnych predpisoch, pri riešení konkrétnych prípadov sa často stretávame s veľmi „neeurópskym“ prístupom.

Môžeme konštatovať, že pokrok Turecka je síce významný, ale v mnohých oblastiach sa rozdiel medzi Tureckom a väčšinou krajín EÚ (vrátane balkánskych štátov) výrazne nezmenšil. Osobitný vplyv armády na politický systém krajiny a silné postavenie sunitského islamu sú najviditeľnejšie znaky tureckej spoločnosti, ktorými sa líši od krajín EÚ. Správa presne zobrazuje súčasnú situáciu spoločnosti. Aj keď odsek 12 uznesenia nie je vyvážený, skupina GUE/NGL nebude hlasovať proti.

  Carl Lang (NI), písomne. – (FR) Správa pani Oomen-Ruijtenovej zobrazuje autizmus vodcov Európy v Bruseli, keď odmietajú skutočnosť, že Turecko je ázijská krajina.

Zaslepenosť ich vedie k odmietnutiu predvídateľných dôsledkov ich pristúpenia. S obyvateľstvom presahujúcim 100 miliónov do roku 2020 bude mať Turecko najväčší počet obyvateľov, a preto bude dôležitým štátom v európskych inštitúciách. To znamená, že náš Parlament podstupuje riziko, že mu bude dominovať nie skupina PPE-DE alebo socialistická skupina, ale islamisti AKP. Turecko bude tiež krajinou, ktorá bude dostávať najväčšiu pomoc: Turecké regióny budú pohlcovať veľkú väčšinu štrukturálnych fondov a desať miliónov farmárov zničí spoločnú poľnohospodársku politiku.

Odmietnutie prijať skutočnosť tiež vedie naše vlády k tomu, že ignorujú prianie ľudu Európy. Po tom, čo sa zaviedla Zmluva o Ústave pre Európu vo Francúzsku, ktorú krajina v roku 2005 odmietla, pán Sarkozy je pripravený odstrániť článok 88.5 ústavy, čím sa bude o pristúpení nových členov EÚ rozhodovať v referende.

Ak sa Bruselu podarilo presadiť pristúpenie Turecka, mali by sme dať podnet, aby naše národy opustili takúto organizáciu, ktorá by bola európska, iba čo sa týka názvu, a mali by sme vybudovať novú Európu, európsku Európu: Európu národov.

  Astrid Lulling (PPE-DE), písomne. − (DE) Hlasovala som za správu o pokroku Turecka na ceste k členstvu EÚ v roku 2007.

Pri čítaní nemeckých novín Die Welt však musím vyjadriť svoje znepokojenie, keďže Turecko, ktoré je zobrazované ako umiernená islamská krajina, vydalo zákon, ktorý zakazuje nákup a podávanie vína v pohároch na verejnosti.

Víno je európsky kultúrny prínos, ktoré sa legálne vyrába vo väčšine členských štátov EÚ a ktoré možno konzumovať vo všetkých členských štátoch.

Takýto zákon je nezlučiteľný s plným členstvom v EÚ. Všetky legálne vyrobené produkty – ktoré zahŕňajú aj víno – sú tovary, ktorých voľný pohyb v rámci vnútorného trhu musí byť zabezpečený. Takýto zákaz tiež porušuje antidiskriminačné pravidlá EÚ. Krajina, ktorá obmedzuje voľný pohyb akéhokoľvek legálne vyrobeného tovaru z iných členských štátov, nemôže byť plným členom EÚ.

Predseda vlády pán Erdoğan sa zaviazal, že rok 2008 bude rokom reforiem, ktoré urobia z Turecka modernú demokraciu založenú na sekulárnom štáte a pluralitnej spoločnosti.

Vzhľadom na turecký zákaz predaja a konzumácie vína v pohároch musím položiť otázku, či tento prísľub neznamená iba „slová, obyčajné a neúčinné slová“.

  David Martin (PSE), písomne. − Správa pani Rie Oomen-Ruijtenovej o pokroku Turecka za rok 2007 je komplexnou a podnecujúcou analýzou o pokroku krajiny na ceste k pristúpeniu. Vyzerá to tak, že Turecko uskutočnilo pokrok v oblastiach, ako sú sloboda prejavu a reforma súdnictva. Takisto sú vítané návrhy vlády uskutočniť reformu článku 301, ktorý je prekážkou úplnej demokratickej slobody v krajine. Samozrejme, je potrebné ďalšie úsilie v oblastiach, ktoré sa týkajú práv menšín v krajine a záujem o súčasný prípad, ktorý je na Ústavnom súde. Podporujem odporúčania správy a hlasoval som za správu.

  Miroslav Mikolášik (PPE-DE), písomne. − (SK) Vítam správu kolegyne Oomen-Ruijtenovej k pokroku Turecka za rok 2007, ktorá vyzýva tureckú vládu na splnenie všetkých reformných sľubov a modernizáciu krajiny. Zároveň by som chcel zdôrazniť môj dlhodobý názor, ktorý je aj názorom veľkej väčšiny Európanov, že EÚ by nemala Turecku ponúkať perspektívu plného členstva. Turecko sa nachádza tak geograficky, ako i kultúrne a duchovne mimo priestoru európskej identity. Navyše rozpočet nie je a nebude schopný zniesť záťaž, ktorú by spôsobilo plné členstvo Turecka. Podporujem však víziu vybudovania úzkej spolupráce, tzv. strategického partnerstva medzi EÚ a Tureckom. V tomto zmysle vnímam aj význam predloženej správy.

Oceňujem, že Turecko dosiahlo v roku 2007 určitý pokrok vo viacerých oblastiach. Naďalej však pretrváva veľmi žalostná situácia v oblasti dodržiavania ľudských práv. V kontexte tejto správy by sme mali dôraznejšie naliehať na zlepšenie postavenia národnostných menšín (najmä kurdskej) a na nastolenie úplnej slobody slova a náboženskej slobody. V tejto súvislosti chcem vyjadriť svoju podporu výzve k úplnému zrušeniu článku 301 tureckého trestného zákona a k okamžitému povoleniu znovuotvorenia pravoslávneho seminára v Halki. Treba tiež požadovať, aby Turecko očistilo svoju historickú pamäť a priznalo skutočnosť arménskej genocídy, ako aj protiprávnosť svojho vojenského zásahu na Cypre.

  Andreas Mölzer (NI), písomne. − (DE) Turecko opäť ukazuje, že nie je pripravené na členstvo v EÚ tým, že potláča svoje menšiny, uskutočňuje letecké útoky na susediace krajiny a najnovšie nesúhlasilo s vymenovaním vedúcej rakúskej archeologickej skupiny na výkopové práce v Efeze, podľa všetkého z dôvodu protitureckých poznámok, ktoré vyjadril člen jej rodiny. Drobné doplnenia a zmeny trestného zákona, ktoré zakazujú ponižovanie a hanobenie Turecka a Turkov odvádzajú pozornosť Bruselu od používania násilných prostriedkov proti demonštrantom a od vojenského útoku proti severnému Iraku.

Vzhľadom na nedostatočnú pripravenosť Turecka na členstvo v EÚ je jedinou možnosťou prerušenie prístupových rokovaní; alternatívou by mohlo byť vedenie rozhovorov o privilegovanom partnerstve.

  Athanasios Pafilis (GUE/NGL), písomne. – (EL) Každá správa o Turecku je vyjadrením imperialistickej konkurenčnej koncepcie EÚ v súvislosti s touto krajinou. Táto konkrétna správa si zvolila, že podporí tureckú vládu tým, že sa pokúsi prehnaným spôsobom zdôrazniť pokrok Turecka, ktoré urobilo v rôznych oblastiach, čo je však v rozpore so skutočnosťou. Ako zvyčajne správa ospevuje demokratické práva, a to aj napriek dobre známej autokratickej a represívnej politike tureckej vlády, ako nedávno potvrdilo kruté potlačenie demonštrácií pri príležitosti prvého mája. Správa toleruje tureckú politiku namierenú proti Kurdom.

V správe sa nepriamo podporujú turecké útoky na území Iraku. Zatiaľ čo sa odsudzuje „násilie“, ktorého sa dopustilo PKK a „iné teroristické skupiny“, iba sa odporúča tureckej armáde, aby sa nezúčastňovala akýchkoľvek „neprimeraných vojenských operácií“.

V správe sa úmyselne prehliada pretrvávajúca tureckú okupácia Cypru a kategoricky a bezvýhradne sa vyhýba požiadaniu o stiahnutie tureckých vojenských síl.

V správe sa víta aktívna účasť Turecka v imperialistických misiách a zásahoch EÚ a NATO. Vzhľadom na postavenie Turecka v imperialistickom systéme a jeho konkurencieschopnosť v širšom priestore, EÚ sa snaží využiť proces pristúpenia vo svoj prospech s cieľom získať kontrolu energetických a geostrategických zdrojov v rovnakom priestore.

Z tohto dôvodu hlasujeme proti správe.

  Lydie Polfer (ALDE), písomne. – (FR) Správa pani Oomen-Ruijtenovej je mimoriadne vyvážená: vítajú sa legislatívne iniciatívy, ktoré uskutočnili turecké orgány v procese pokračovania reforiem, ale takisto sa nalieha na Rusko, aby urýchlilo tempo reforiem s cieľom zaručiť rešpektovanie zásad právneho štátu.

Podobne musí byť nastolená aj kurdská otázka vrátane jej kultúrnych a hospodárskych aspektov.

Rovnako sa musí v novom návrhu ústavy zakotviť aj otázka rovnakých príležitostí pre ženy.

Turecká vláda sa tiež vyzýva, aby rešpektovala pluralizmus a náboženskú rôznorodosť v sekulárnom demokratickom štáte.

Rokovania môžu pokračovať iba pri pridržiavaní sa zásad a hodnôt Európskej únie.

  Luís Queiró (PPE-DE), písomne. − (PT) Pokrok uskutočnený v nedávnych rokoch v rôznych oblastiach spoločnosti, hospodárstva a politiky, nám dáva dobrý dôvod na to, aby sme si všimli, ako túžba pripojiť sa k Európskej únii môže úspešne viesť k dôležitým reformám v krajinách, kde tá možnosť existuje. Keďže to platí aj pre Turecko, a keďže rokovania vždy ostali otvorené, už nie je potrebné zdôrazňovať význam, ako naplno využiť túto príležitosť s cieľom podporiť najkomplexnejšie a najdôležitejšie reformy v Turecku, a to bez ohľadu na výsledok rokovaní.

Spolu s uznaním, ktoré sa nachádza v tejto správe – a takisto s vyhláseniami vydanými vysokými úradníkmi EÚ, najmä predsedom Komisie –, sa nemôžeme zastaviť len preto, že sme zaujatí voči súdnemu konaniu vznesenému proti strane AK. Aj keď uprednostňujeme skutočnosť, že sa neuskutočnil žiadny vojenský zásah, stále ľutujeme túto snahu získať prostredníctvom súdov to, čo odmietli volebné urny. Na druhej strane, pretrvávajúce pochybnosti o skutočných úmysloch strany AK sú tiež znepokojujúce. Ochrana náboženskej slobody, tak ako ju chápeme v Európskej únii, si zaslúži našu dohodu. Rozsiahle zavedenie jedného náboženstva do celej spoločnosti by bolo neprijateľné.

  Toomas Savi (ALDE), písomne. − V súvislosti s podporením správy by som rád pripomenul, že prvý prejav, ktorý som predniesol v tomto Parlamente 13. decembra 2004, sa týkal pokroku Turecka na ceste k pristúpeniu a s dôrazom na to, že aj v minulosti sme zvažovali ich členstvo, Turecko by malo najprv uznať legitímnu vládu gréckych Cyperčanov, priznať arménsku genocídu z roku 1915 a zlepšiť situáciu najväčšieho národa na svete bez štátnej príslušnosti, Kurdov.

Počas štyroch rokov sa nevyriešil ani jeden z týchto problémov. Vo vzťahu Turecka k Cypru nenastal žiadny výrazný pokrok, žiadny náznak ochoty priznať zločiny minulosti. Namiesto toho turecká armáda uskutočňuje bez povolenia tureckého parlamentu genocídu proti Kurdom. Európska únia musí zaujať tvrdšie stanovisko k Turecku a zastaviť rokovania, pokiaľ sa nevyriešia vyššie uvedené problémy.

  Jacques Toubon (PPE-DE), písomne. – (FR) Francúzska delegácia UMP hlasovaním proti správe Výboru pre zahraničné veci o situácii v Turecku chcela naznačiť, že Komisia, vlády členských štátov a Európsky parlament konajú nesprávne, keď aj naďalej živia ilúziu o pristúpení Turecka.

UMP nie je proti správe pani Rie Oomen-Ruijtenovej, ktorá je vynikajúcou prácou, ale proti odmietnutiu vziať do úvahy realitu Turecka a jeho politiku, ktorá je v rozpore s projektom európskej integrácie.

  Dominique Vlasto (PPE-DE), písomne. – (FR) Hlasoval som proti tejto správe a navrhovanému uzneseniu s cieľom vyhlásiť ešte raz svoj nesúhlas s princípom pristúpenia Turecka k EÚ. Európska komisia, vlády členských štátov a Európsky parlament konajú nesprávne, keď aj naďalej živia túto ilúziu, ktorou klamú tureckých, ako aj európskych obyvateľov. Odmietam sa pričleniť k politickému postoju, ktorý nezohľadňuje realitu Turecka a jeho politiku, ktorá je v rozpore s projektom európskej integrácie.

Ak Európa predstavuje priestor spoločných hodnôt, nemôžeme zatvárať oči pred znepokojujúcimi sklonmi tureckých orgánov týkajúcich sa zásad právneho štátu, slobody vyjadrenia a myslenia, alebo rešpektovania práv menšín. Príliš šetrná príprava tureckých orgánov v súvislosti s ich povinnosťami je strategická chyba, ktorá ich odďaľuje od uskutočňovania pokroku, a nie od pristúpenia k EÚ, ale aby mohol turecký ľud využívať svoje základné práva a sociálny a hospodársky rozvoj v Turecku.

Privilegované partnerstvo pomôže Turecku splniť tieto ciele s ohľadom na integritu oboch strán.

8. Opravy hlasovania a zámery pri hlasovaní: pozri zápisnicu

(Rokovanie bolo prerušené o 13.50 hod. a opäť pokračovalo o 15.00 hod.)

PREDSEDÁ: Diana WALLIS
podpredsedníčka

9. Schválenie zápisnice z predchádzajúceho rokovania: pozri zápisnicu

10. Tragická situácia v Mjanmarsku (býv. Barme) (rozprava)

  Predsedajúca. − Ďalším bodom programu sú vyhlásenia Rady a Komisie v súvislosti s tragickou situáciou v Mjanmarsku.

  Janez Lenarčič, úradujúci predseda. − (SL) Všetci sme ešte stále otrasení ľudským utrpením, ktoré ničiaci cyklón Nargis spôsobil chudobnému a utláčanému obyvateľstvu Mjanmarska (býv. Barma).

Európska únia vyjadrila úprimnú sústrasť v mnohých vyhláseniach uverejnených po katastrofe. Okrem toho Európska únia okamžite prisľúbila bezodkladné finančné prostriedky na humanitárnu pomoc. Záväzky Únie doposiaľ presiahli sumu 60 miliónov EUR. Rovnako je potrebné zdôrazniť, že prisľúbená suma doplní už existujúcu pomoc, ktorú poskytla Európska únia, a nejde o malú sumu.

Napriek tomu kľúčovým problémom je aj naďalej prístup do postihnutých oblastí a spôsob rýchleho rozloženia pomoci. Predsedníctvo v spolupráci s pánom komisárom Louisom Michelom zvolalo minulý utorok mimoriadne zasadnutie Rady Európskej únie. Pri tejto príležitosti sa ministri zodpovední za rozvoj zhodli na tom, že existovalo nebezpečenstvo tragédie ešte väčšieho rozsahu, ak by mjanmarské orgány neboli pripravené na lepšiu spoluprácu.

Situácia je stále kritická. Preto Európska rada presviedča mjanmarské orgány, aby zaviedli nevyhnutné opatrenia, ktoré by uľahčili prístup k ľuďom, ktorí sa nachádzajú v odľahlých oblastiach. Rada privítala úsilie, ktoré vyvinul pán komisár Louis Michel, aby presvedčil orgány v Mjanmarsku, že humanitárna pomoc je naliehavá a nestranná. Rovnako sme sklamaní, že mjanmarské orgány neboli pripravené využiť všetku pomoc, ktorú im bola pripravená poskytnúť Európska únia a medzinárodné spoločenstvo.

Okrem toho Rada vyjadrila svoju plnú podporu generálnemu tajomníkovi OSN a všetkým iniciatívam uskutočneným zo strany orgánov OSN, ktoré by mohli pomôcť splniť humanitárne požiadavky. Takisto vítame návštevu generálneho tajomníka OSN pána Ban Ki-moona v Mjanmarsku, ktorá je naplánovaná na zajtra.

Rada nastolila otázku situácie v Mjanmarsku na všetkých politických stretnutiach, ktoré sa nedávno uskutočnili s jej partnermi. Ázijské krajiny boli vyzvané, aby ovplyvnili mjanmarské orgány a presvedčili ich, že charakter medzinárodnej humanitárnej pomoci je nestranný a objektívny.

Dňa 19. mája sa v Singapure streli ministri zahraničných vecí členských štátov ASEAN-u. Európska únia ešte predtým predložila tejto skupine návrh so žiadosťou, aby ovplyvnila mjanmarské orgány s cieľom otvoriť hranice humanitárnej pomoci a pracovníkom poskytujúcim humanitárnu pomoc.

Rada pre všeobecné záležitosti a vonkajšie vzťahy bude v pondelok 26. mája viesť s odborníkmi na humanitárnu pomoc diskusiu na tému humanitárnej situácie v Mjanmarsku a o zamietnutí prístupu a o doručení pomoci do postihnutých oblastí.

Mjanmarsko je aj naďalej hlavnou témou diskusií Rady z dôvodu politickej situácie v danej krajine. Skutočnosť, že vojenská junta aj napriek obrovskému rozsahu humanitárnej katastrofy nezrušila národné referendum, je dôvodom na obavy. Domnievame sa, že to môže viesť k nezrovnalostiam v postupe prijatia novej ústavy.

Takisto sme znepokojení v súvislosti so správami o stupňujúcom sa zastrašovaní v období príprav na referendum. Chcel by som zdôrazniť, že Európska únia je tiež sklamaná, pretože orgány nevenovali žiadnu pozornosť výzvam Organizácie Spojených národov na obsiahlejší a legitímnejší prechod k demokracii. Rád by som potvrdil, že Európska únia bude aj naďalej podporovať úsilie OSN.

Nakoniec prosím venujte pozornosť skutočnosti, že 29. apríla Európska únia prepracovala spoločný postoj, ktorý bol prijatý v novembri 2007. Tento postoj, ktorý bol prijatý ako odpoveď na potlačenie pokojných protestov, odteraz zahŕňa prísnejšie reštriktívne opatrenia voči Mjanmarsku.

  Louis Michel, člen Komisie. − (FR) Pani predsedajúca, dámy a páni, dovoľte mi, aby by som sa v prvom rade poďakoval za to, že ste zaradili Mjanmarsko do programu rokovania.

Vzhľadom na rozsah katastrofy, ktorú spôsobil cyklón Nargis 2. mája, sme navrhli predsedníctvu, aby zvolalo mimoriadne stretnutie ministrov zahraničných vecí Rady EÚ. Slovinské predsedníctvo zvolalo stretnutie Rady hneď ako to bolo možné, za čo by som sa rád poďakoval, a sa uskutočnilo 12. mája.

EÚ vyzvala na stretnutí mjanmarské orgány na zvýšenú spoluprácu, aby umožnili prístup a rozdelenie medzinárodnej humanitárnej pomoci. Rozhodol som sa priamo reagovať na výzvu tým, že som v dňoch 15. a 16. mája navštívil Mjanmarsko. Počas svojej misie, ktorá bola vyložene humanitárna a nie politická, som mal možnosť sa stretnúť s mjanmarskými orgánmi a zástupcami humanitárnych organizácií v Mjanmarsku a na mieste som navštívil postihnuté oblasti v okolí Rangúnu. Dve a pol hodiny som mal intenzívne stretnutia a diskusie s ministrom pre plánovanie – ktorý očividne disponoval najväčšími právomocami a bol určite najviac autoritársky spomedzi troch, ktorých som stretol –, ministrom sociálnych vecí a ministrom zdravotníctva.

Skutočnosť, ktorá veľmi jasne vyšla najavo v súvislosti s mojou misiou, bola, že mjanmarské orgány sú ešte stále mimoriadne neochotné vytvoriť normálne prevádzkové podmienky, ktoré sú potrebné na poskytnutie medzinárodnej humanitárnej reakcie, aby sa splnili miestne potreby. Je mi rovnako jasné, že prístup, ktorý sa snaží mjanmarským orgánom vnucovať medzinárodnú humanitárnu pomoc, nemôže vzhľadom na prostriedky, ktorými v súčasnosti disponujeme fungovať a môže byť dokonca kontraproduktívny. To isté mi povedali všetky humanitárne organizácie v Mjanmarsku a potvrdili, že problémom očividne nie je nedostatok organizácií na mieste, alebo dokonca nedostatok finančných prostriedkov, keďže nedostatok prostriedkov závisí aj od prístupu medzinárodných expertov a odborníkov, ale skôr nedostatok prístupu.

Moja misia určite iba nepatrne prispela k pootvoreniu štrbiny, ktorá by postupne umožnila vytvoriť minimálny humanitárny priestor pre humanitárnu pomoc. Mjanmarské orgány poskytli iba čiastočnú odpoveď na rôzne konkrétne požiadavky: napríklad víza pre odborníkov pracujúcich pre Komisiu boli predĺžené iba o dva týždne. Tieto osoby získali víza na tri dni a boli predĺžené na dva týždne. Žiadali sme jeden mesiac.

Takisto sme objasnili situáciu, ktorá vyzerala byť skutočne vážna. Miestne mjanmarské orgány vyžadovali na niektorých miestach písomné povolenie dokonca aj pre miestnych pracovníkov, čo znamená, že v prípade osôb, ktoré zamestnávajú naše agentúry, buď OSN alebo mimovládne organizácie, to vo väčšine prípadov nebolo, samozrejme, možné. Táto záležitosť bola objasnená a, samozrejme, pre miestnych pracovníkov už nie je potrebné žiadne povolenie. Povolenie už nie je potrebné ani na vstup do oblasti postihnutých katastrofami, najmä na letisko Pathein. Takisto som žiadal, aby sa pre pristávajúce lietadlá s tovarom otvorilo druhé letisko, inými slovami letisko Pathein, ktoré je vojenským letiskom. Bolo mi povedané, že to nie je možné, pretože technické normy, ktoré využíva kontrolná veža sa líšia od medzinárodných noriem, a že v každom prípade by to neuľahčilo prácu, keďže cesty medzi Rangúnom a ústim rieky, najviac postihnutou oblasťou, boli v omnoho lepšom stave a bolo by jednoduchšie ich využívať. Nanešťastie som nemal povolenie overiť si tento druh informácie.

Domnievam sa, že je dôležité udržiavať medzinárodný tlak zo strany susediacich krajín, ako aj zo strany medzinárodného spoločenstva ako celku. Musím povedať, že v diskusiách, ktoré som viedol s orgánmi, som vyjadril osobitnú požiadavku – v skutočnosti ich bolo päť, o ktorých sa zmienim o chvíľu – aby umožnili lekárom a zdravotníckemu personálu zo susediacich krajín rozmiestniť sa v najviac postihnutých oblastiach, a toto povolenie získali v deň môjho odchodu. To znamená, že bolo rozmiestnených 140 lekárov a tiež zdravotnícky personál z Laosu, Kambodže, Indie, Bangladéša a Thajska. Týmto mali možnosť navštíviť najviac postihnuté oblasti. Susediace krajiny zohrávajú kľúčovú úlohu, a zatiaľ čo som čakal lietadlo na návrat do Bangkoku, mal som možnosť zhovárať sa aj s generálnym tajomníkom Ban Ki-moonom. Odovzdal som mu všetky tieto informácie, vyjadril som svoje pocity a tiež ako prebiehala moja misia.

Generálny tajomník OSN súhlasil s touto analýzou, ale predniesol dva konkrétne návrhy: poveriť spoločného koordinátora humanitárnej pomoci OSN/ASEAN a rýchlo usporiadať v Bangkoku v dňoch 24. a 25. mája konferenciu darcov, ktorej by spolupredsedala OSN a ASEAN. Po nedávnej návšteve koordinátora humanitárnej pomoci OSN Johna Holmesa zajtra navštívi Mjanmarsko generálny tajomník Ban Ki-moon, aby prediskutoval otázku, akými prostriedkami prepraviť medzinárodnú pomoc.

Vzhľadom na reálne potreby humanitárna situácia v Mjanmarsku ostáva aj naďalej dramatická. Existuje nebezpečenstvo, že prvú katastrofu spôsobenú cyklónom by mohla zhoršiť druhá humanitárna katastrofa: riziko nedostatku potravín, keďže úrody boli zničené a rovnako epidémie medzi tými, ktorí prežili, a ktorých životné podmienky sú poľutovaniahodné. Existuje riziko epidémie. V čase, keď sme tam boli, Svetová zdravotnícka organizácia nevidela riziko cholery, ale obrovské množstvo detí trpelo na hnačku a tak ďalej. To znamená, že existovalo riziko epidémie spôsobenej znečistením vody. Takisto existuje riziko nedostatku potravín. Región sa zásobuje veľkými množstvami ryže a všetky zásoby potravín boli zničené.

Vynára sa jeden praktický problém: táto pôda by mala byť vysadená tak, aby umožnila zber úrody v októbri. Ostáva teda čas maximálne troch až štyroch týždňov. Množstvo ľudí v dočasných táboroch, ako ich nazývajú, si neželá návrat do ich vlastných oblastí z viacerých dôvodov, zatiaľ čo niektorí by sa radi vrátili, ale potrebujú špeciálne druhy semien, keďže všetka pôda je slaná, a preto potrebujú omnoho silnejšie rastliny aj hnojivá. Takže som sa snažil viesť konštruktívny a praktický dialóg s orgánmi na danú tému. Predpokladalo sa, že schéma mikropôžičiek by sa mohla použiť ako finančný mechanizmus. V súčasnosti sa o tom ešte stále diskutuje. Musím Vám povedať, že to nie je rýchly proces.

Komisia zareagovala rýchlo a poskytla núdzovú pomoc vo výške dvoch miliónov EUR, ktorá bola prijatá 5. mája. Ako iste viete, mám povolenie uvoľniť tri milióny EUR bez akýchkoľvek oficiálnych postupov. Samozrejme, keďže sme nemali dôkaz, na začiatok sme uvoľnili dva milióny. Následne sme sa rozhodli uvoľniť päť miliónov EUR na potravinovú pomoc, a okrem toho sme prijali dodatočné naliehavé opatrenia vo výške desiatich miliónov EUR. Sme pochopiteľne ochotní prispieť viac na základe hodnotenia potrieb a záruk týkajúcich sa monitorovania pomoci.

Keď som po dva a pol hodine rozhovorov s orgánmi odišiel, poslal som im osobitné písomné oznámenie obsahujúce rôzne požiadavky, ktoré som sformuloval. Moja prvá požiadavka sa týkala predĺženia víz pre tých, ktorí sú pracovne vyslaní na dočasnú misiu, konkrétne pre zamestnancov Komisie. Dosiahli sme predĺženie na dva týždne.

Takisto som požadoval, aby definitívne objasnili a oznámili miestnym úradom, že mjanmarskí zamestnanci, ktorí pracujú v našich agentúrach, ako aj ostatný personál, už viac nepotrebujú oficiálne alebo cestovné povolenie. Tento bod bol, samozrejme, objasnený.

Žiadal som víza s možnosťou viacnásobného vstupu do krajiny na šesť mesiacov, ktoré by umožnili nevládnym organizáciám financovaným EÚ, ktoré tam pracujú, aby strojnásobili medzinárodný personál. Po odchode z Mjanmarska ostali nevybavené stovky žiadosti o víza pre agentúry OSN a niečo vyše sto žiadosti pre nevládne organizácie. Požiadal som, aby nás pravidelne informovali. Odvtedy už niektoré boli vydané, ale stále málo v porovnaní s tým, čo sme žiadali.

Takisto som žiadal o víza a cestovné povolenia na návštevu ústia rieky a na zabezpečenie, aby bolo možné zmobilizovať dostatočné množstvo zamestnancov. Ako som spomenul, požiadal som aj o rýchle vydanie povolení pre miestnych lekárov a zdravotnícky personál. Vyzerá to tak, že dokonale pochopili, čo sa od nich žiadalo.

Čo sa týka letiska Pathein, ktoré mohlo slúžiť ako istý druh strediska na prerozdelenie alebo presun tovaru, ktorý prichádzal lietadlami a ktorý posielala medzinárodná spoločnosť, odpoveď znela jednoznačné nie. Dôvodom bolo podľa nich, že riadiace zariadenie a prostriedky neboli v súlade s medzinárodnými normami a že je jednoduchšie sa dostať cez Rangún. Pochybujem o tom, pretože keď som tam bol, Rangún bol už preplnený a mal množstvo problémov, ktoré sa potom do istej miery odstránili. Nie som si istý, že boli vyriešené vďaka môjmu zásahu. Dôvodom bol jednoducho fakt, že nedokázali nájsť spôsob ako riadiť letisko v Rangúne. Takisto sa domnievam, že takýmto spôsobom sa uskutočnilo riadenie, a to z dôvodu súvisiaceho s inštitucionálnym komfortom.

Môžem Vám povedať, že celkovo to bola mimoriadne frustrujúca misia. Mám pocit, že tam prevláda úplná nedôvera voči medzinárodnému spoločenstvu. V krajine sú a priori obavy, ktoré sú veľmi hlboko zakorenené. Očividne máte niekedy dojem, že nikto nikoho nepočúva. Je mimoriadne náročné zasiahnuť vedomie a myseľ osoby, s ktorou sa práve rozprávate. Rozhovory prebiehali dobre, pretože dve a pol hodiny sme viedli nefalšovanú diskusiu, celkom zdvorilú, ale zároveň aj tvrdú, pretože je tu jedna otázka, ktorá nás trápi: prečo odmietať medzinárodných pracovníkov, ktorí sú takí potrební na pomoc obyvateľstvu?

Takisto som spomenul povinnosť chrániť, najmä týmto spôsobom, a dokonca aj to viedlo k zásadnému problému. V danej chvíli mi bolo povedané, že niektoré otázky si nevyžadovali odpovede. Takto prebiehala misia. Samozrejme, že som bol smutný, že som nedocielil viac konkrétnych vecí, ale neskrývam, že som bol spokojný, že sa vraciam do Európy.

  Hartmut Nassauer, v mene skupiny PPE-DE. – (DE) Pani predsedajúca, dámy a páni, pán komisár nám poskytol presvedčivý a názorný obraz o tom, aká je vládnuca vojenská vláda v Mjanmarsku cynická a ako kruto klame svoj vlastný ľud.

Rád by som sa tu prihovoril Združeniu národov juhovýchodnej Ázie a členským krajinám ASEAN-u. Európsky parlament udržiaval mnoho rokov priateľské vzťahy s parlamentmi krajín ASEAN-u. Tieto krajiny podpísali nedávno novú Chartu ASEAN, v ktorej výslovne potvrdzujú svoju príslušnosť k zásade rešpektovania a ochrany ľudských práv. Samozrejme, aj ASEAN nesie časť zodpovednosti za Mjanmarsko, ktoré je jedným z jeho členských štátov, a že celosvetová povesť krajín ASEAN-u bude poškodená, ak aj naďalej umožní, aby mjanmarská vojenská junta konala tak, ako koná v súčasnosti.

Vyzývam členské krajiny ASEAN-u, aby vo svojom najlepšom záujme a pre ich dobré a priateľské vzťahy s Európskou úniou urobili čokoľvek s cieľom presvedčiť mjanmarskú vojenskú juntu, aby povolila vonkajšiemu svetu pomôcť obyvateľstvu jej krajiny. Ako som poznamenal, toto spočíva v právomoci a zodpovednosti krajín ASEAN-u. Bude sa od nich žiadať vysvetlenie, ako vykonávajú túto povinnosť a či používajú svoj rozsah právomocí na konanie v danej veci, a táto skutočnosť bude mať vplyv na naše vzťahy s ASEAN-om. Nepotrebujú konať prostredníctvom verejných výziev – existujú aj iné spôsoby –, ale Európska únia očakáva, že najmä susedia Mjanmarska urobia, čo je v ich silách, aby zmenili postoj ich vládnuceho režimu.

  Jan Marinus Wiersma, v mene skupiny PSE. – (NL) Na začiatok vzdávam poklonu pánu komisárovi v mene svojej skupiny. Veľmi jasne dnes uviedol, že robí, čo môže vo veľmi náročných podmienkach. Sám sa zmienil o dialógu ako medzi hluchými. Musíme si všimnúť, že situácia v Mjanmarsku nadobúda veľmi zvláštnu podobu. Už ubehli tri týždne odvtedy, čo krajinu postihol cyklón a vláda len ťažko povoľuje akúkoľvek vonkajšiu pomoc. Vyzerá to tak, že samotné orgány zostávajú dosť pasívne. Krajina je už celé týždne uzavretá pred pracovníkmi poskytujúcimi pomoc, odborníkmi a médiami. Je takmer „kafkovské“, že junta zaviedla pred týždňom a pol referendum na posilnenie svojho vlastného postavenia.

Podľa mnohých zdrojov, oficiálny počet obetí je približne osemdesiat tisíc. Desaťtisíce sú stále nezvestné a počet vysťahovaných predstavuje dva milióny. Postupne dosahujú rozsah, ako za vlády Pol Pota, alebo aspoň sa domnievame, pretože z krajiny vychádza tak málo informácií, koľko pomoci sa tam dostáva. Bývalý koordinátor OSN Jan Egeland začiatkom tohto týždňa povedal, že odmietnutie prijať pomoc je vražda. Mjanmarská vláda premieňa svoju zodpovednosť chrániť na frašku. Protiklad s Čínou, ktorú minulý týždeň postihlo silné zemetrasenie, je pozoruhodný. Rozsiahla devastácia nebola pokrytá a bolo možné ju pozorovať všade v televízii vrátane samotnej Číny a čínska vláda vyzvala na medzinárodnú pomoc.

Obraz mjanmarskej vlády nemožno ešte viac poškodzovať. Dosiahol viac alebo menej historicky najnižšiu úroveň. Čína vo svojom postavení môže urobiť omnoho viac, aby presvedčila mjanmarskú vládu prijať pomoc. Podobne ako Rusko a India, ktoré vyvíjajú nátlak na juntu buď v OSN alebo v ASEAN-e. Súhlasím s pripomienkou pána Nassauera v danej veci.

Minulý pondelok ASEAN dosiahol dohodu o medzinárodnej pomoci Mjanmarsku. ASEAN bude koordinovať všetku pomoc. Je to krok vpred, ale priama pomoc zo Západu je stále odmietaná. Budúci týždeň sa uskutoční konferencia darcov. Vyzývam Európu, aby veľkoryso a bezvýhradne poskytla podporu, ale iba v prípade záruky, že naša podpora pôjde na správne miesto, a že aj novinárom sa umožní vstup do krajiny tak, aby sme získali skutočný obraz o tamojšej situácii.

  Jules Maaten, v mene skupiny ALDE. – (NL) Koľkokrát sme vystúpili v tomto Parlamente s prejavmi o Mjanmarsku? Niekoľkokrát za rok a situácia je aj naďalej zúfalá.

Situácia v Mjanmarsku sa však ešte viac zhoršila odvtedy, čo sme o nej naposledy hovorili. Štyri milióny obetí ešte stále nezískalo žiadnu pomoc. Tridsať tisíc detí trpí akútnou podvýživou. Státisíce sú bez domovov a podstupujú riziko cholery, zápalu pľúc a infekčných chorôb. Dozvedel som sa, že dnes dopoludnia sa povolil vstup do oblastí katastrofy ôsmim zahraničným lekárov z organizácie Lekári bez hraníc.

Rád by som podporil výzvu, ktorú adresoval pán Nassauer ASEAN-u. Je potrebné preukázať odhodlanie, pretože je jasné, že junta sa viac zaujíma o prežitie svojho vlastného režimu prostredníctvom referenda, ktorý nie je hodný žiadneho mena – pán Wiersma ho nazýva „kafkovský“ –, ako o prežitie svojho ľudu. Generáli si myslia, že cudzinci prichádzajúci do krajiny ohrozujú prežitie vojenského režimu.

Je jasné, že organizácia Lekári bez hraníc, Oxfam, britské, francúzske a americké lode prinášajú pomoc, nie zmenu režimu, hoci veľmi by som si to prial. Očividne však nemôžeme presvedčiť juntu, preto musíme hľadať iné alternatívy. Myslím si, že najlepšou alternatívou je Bezpečnostná rada. Európa a Spojené štáty musia trvať na tom, aby situácia v Mjanmarsku bola zaradená do programu. Všetky členské štáty Organizácie Spojených národov sa zaviazali k nasledovným dvom zásadám: prijať zodpovednosť za ochranu občanov, a ak krajina nemôže alebo nie je ochotná to naďalej uskutočňovať, právo medzinárodného spoločenstva zasiahnuť v prípade katastrofy.

Organizácia Spojených národov musí konať. Rozumiem problémom a som hrdý na pána komisára Michela, ktorý namiesto toho, aby sedel so založenými rukami a zvolal pracovnú skupinu, sa jednoducho pustil do práce držiac sa hesla „skutky, nie slová“. To ma dojíma. Zároveň si myslím, že podpora, ktorú sľúbila Európska únia môže slúžiť ako vzor. Domnievam sa, že francúzsky minister, pán Kouchner, mal pravdu, keď povedal, že junta je vinná za zločiny proti ľudskosti. Zaujímalo by ma, prečo my, ďalších 26 členských štátov, nedokážeme poriadne počúvať.

Pani predsedajúca, mjanmarskému ľudu musíme poskytnúť pomoc, a to so súhlasom junty, alebo aj bez nej. Neposkytnutie základnej pomoci je zločin proti ľudskosti. Rád by som videl, ako Európska únia s iniciatívou požiada Organizáciu Spojených národov a Bezpečnostnú radu, aby predniesli tento prípad prokurátorovi na Medzinárodný trestný súd v Haagu. Všetko má svoje hranice, už došla trpezlivosť. Poviem to tak, dostaňme juntu pred Medzinárodný trestný súd. To je to, čo chceme. Taká je situácia v súčasnosti, oni sú tí, ktorí patria za mreže, nie disidenti v Mjanmarsku!

  Daniel Cohn-Bendit, v mene skupiny Verts/ALE. – (FR) Pani predsedajúca, domnievam sa, že by sme sa mali vyjadrovať trochu presnejšie, keď sa rozprávame o tejto téme; napríklad v súvislosti s pojmom nestrannosti. Nie sme nestranní. Podporujeme ľud v Mjanmarsku, to znamená, že sme proti vojenskej junte. Sme proti nej, odkedy vojenská junta nemá v úmysle pomôcť ľudu Mjanmarska. Musíme vyjadriť svoju podporu a presne tak budeme aj vnímaní.

Pán Louis Michel viedol diskusie dve a pol hodiny. Celá výpoveď má surrealistický podtón: hovorí, že tam išiel, rozprával sa s nimi dve a pol hodiny, bolo mu povedané, že také a také letisko nebolo možné zmobilizovať do 24 hodín, zatiaľ čo v Sarajeve sa na otvorenie letiska poskytli technické možnosti. Toto nie je v skutočnosti problém.

Je preto zrejmé, že sa nachádzame v mimoriadne a osobitne dôležitej situácii, a s tým súhlasím: povinnosť chrániť spôsobuje, že vojenská junta sa dopúšťa zločinov proti ľudskosti, proti svojmu vlastnému obyvateľstvu. To je skutočnosť. Uvidíme, ako sa vyvinie táto situácia vo verejných diskusiách, ktoré budú nasledovať. Je však pravda, že tento prípad musí byť predložený pred Medzinárodný trestný súd. Zaujímavé je, že týmto oslovíme Bezpečnostnú radu a ochrancovia Mjanmarska, Číňania, rozprávajú v skutočnosti dosť nezrozumiteľným jazykom.

V skutočnosti by sme mohli povedať, že Čína urobila dobre, keď otvorila svoje hranice, ale zároveň chráni Mjanmarsko aj naďalej a chráni vládu, ktorá vraždí svoj vlastný ľud.

Takže mám pocit, že v tejto situácii je zrejmé, že nikto im nemôže ponúknuť potraviny. Napriek tomu musíme vyvinúť tlak, všetok možný tlak. Dokonca aj možné riešenie, ktoré si vyžaduje pomoc vojenskej sily, by nám a podobne aj ázijským krajinám ponúklo možnosť vyvinúť tlak na Mjanmarsko. Myslím si, že dnešný prejav pána Louisa Michela bol dosť jasný: hovor, zlato, hovor, počúvam, ale je mi to úplne jedno. To je presne to, čo nám povedal diplomatickým spôsobom, pre ktorý mám hlboký rešpekt.

Dnes sú však orgány v Mjanmarsku hluché. Nebudú počúvať, nezaujíma ich ústavné referendum, ako už bolo spomenuté. Vysmievajú sa nám všetkým. Preto odteraz je potrebné vystupňovať tlak na maximum a musíme žiadať, aby následky boli predložené Bezpečnostnej rade a Medzinárodnému trestnému súdu v Haagu.

  Brian Crowley (UEN) – Pani predsedajúca, už uplynuli takmer tri týždne, odkedy cyklón Nagris postihol Mjanmarsko a zničil prístavy a ústie rieky Ayeyarwady. Zničil domy a mestá, zabil tisíce ľudí a ďalšie tisíce ostali bez domova.

História nás učí, že pokiaľ nebudeme reagovať okamžite na utrpenie ľudí, ich utrpenie sa niekoľkonásobne zvýši a faktory presiahnu naše predstavy.

Neúspech mjanmarského režimu je v mnohých ohľadoch odrazom toho, čo bolo v tomto Parlamente povedané za posledné roky o vojenskej junte, ktorá je v Mjanmarsku pri moci. Aj napriek našim výhradám voči vojenskej junte však musíme nájsť mechanizmy, ako doručiť pomoc priamo ľuďom. Vítam skutočnosť – a takmer vôbec som neočakával, že to budem môcť spomenúť –, že vojenská junta povolila, aby päť helikoptér Organizácie Spojených národov rozdelilo potraviny napriek skutočnosti, že francúzska a anglická námorná loď čakali v zálive, kým doručia ľuďom pomoc vo forme potravín a liekov.

Je na nás všetkých, aby sme zaručili, že dokážeme využiť všetko úsilie na pomoc pri utrpení ľudských bytostí. Vzhľadom na tých veľkých obhajcov Mjanmarska, Číňanov, by sa mohlo Mjanmarsko od nich učiť, ako Číňania reagovali na nedávnu prírodnú katastrofu, keď vyzvali Japonsko a iné krajiny na medzinárodnú pomoc. Našťastie medzi týmito rôznymi spolkami môžeme vytvoriť podmienky na to, aby bolo možné doručiť pomoc a podporu.

Otázka týkajúca sa Medzinárodného trestného súdu je záležitosť na iný deň. Naším prvým a neodkladným cieľom a úlohou je, na základe toho, čo už povedal pán Louis Michel, zaručiť, aby sme zaviedli mechanizmy na doručenie pomoci, znovuvybudovanie infraštruktúry, domovov a predovšetkým zabrániť pretrvávajúcemu utrpeniu mjanmarského ľudu.

  Jim Allister (NI). – Pani predsedajúca, režim, ktorý bezohľadne umožňuje svojim občanom zbytočne trpieť v honbe za svojou vlastnou xenofobickou paranojou nie je len nemorálny, ale aj nešťastný, a, bohužiaľ, takto junta vládne v Mjanmarsku. Chladne, a keďže jej vlastný ľud dal slovo, je nepravdepodobné ich ovplyvniť tým, čo sa hovorí v Európskom parlamente, ale v mene ľudskosti musíme hovoriť smelo.

Nesnažíme sa kontrolovať Mjanmarsko, pokúšame sa len pomôcť jeho ľudu, aj keď realita je taká, že ak sa nezmení režim, nedôjde k výraznému dlhodobému zlepšeniu situácie pre mjanmarský ľud. Áno, musíme čo najviac zväčšiť humanitárnu pomoc, zvážiť zhadzovanie potravín a zásob ako nevyhnutnú taktiku; ale hlavne znovunastolením demokracie si táto kedysi prosperujúca krajina bude nárokovať svoje postavenie a potreby ľudí klásť pred zachovanie junty.

  Urszula Gacek (PPE-DE). – Pani predsedajúca, dovoľte mi, aby som v prvom rade vyjadrila úprimnú sústrasť všetkým mjanmarským ľuďom, ktorí boli zranení následkami cyklónu Nargis. Mnoho Európanov je vo svojich myšlienkach a modlitbách s mjanmarským ľudom. Naša sústrasť však nie je postačujúca. Musíme hovoriť o praktických opatreniach a rozhliadnuť sa, ako ich vykonávať tak, aby sme zmiernili utrpenie tých, čo prežili.

Veľa krajín a medzinárodných organizácií sú ochotné, ako aj schopné poskytnúť okamžitú humanitárnu pomoc; a sú pripravené už niekoľko týždňov. Nanešťastie, vládnuce vojenské orgány považujú za najdôležitejšie zachovanie svojej vlastnej moci; zdá sa, že utrpenie ich ľudí má iba malý význam. Obávajú sa akejkoľvek zahraničnej účasti v Mjanmarsku, dokonca aj keď ide o pracovníkov poskytujúcich pomoc. Komisárova výpoveď z prvej ruky týkajúca sa jeho rozhovorov s mjanmarskými vojenskými orgánmi hovorí o triezvom počúvaní, a nie je veľká nádej, že mjanmarské orgány zmenia svoj postoj. Zatiaľ čo tu rozprávame a stískame si ruky ako prejav strachu nad tým, že je nemožné presvedčiť mjanmarské orgány prijať pomoc a nad slabosťou ASEAN-u, státisíce ľudí trpia.

Bezpečnostná rada OSN môže a mala by vyzvať na zásadu zodpovednosti chrániť a poskytnúť pomoc bez súhlasu mjanmarských orgánov. Dôrazne by som trvala na tom, aby vláda Spojeného kráľovstva – ktorá v súčasnosti predsedá Bezpečnostnej rade – okamžite povolila zhadzovanie pomoci z lietadiel. Mjanmarské orgány sú zodpovedné za zločiny proti ľudskosti, ale my nemôžeme len tak sedieť a umožňovať im, aby pokračovali v týchto zločinoch. A zatiaľ čo súhlasím, že zhadzovanie z lietadiel nie je ideálny spôsob, ako dostať pomoc do krajiny – radšej by sme mali vycvičených pracovníkov, ktorí by rozdávali pomoc – je to vždy lepšie ako nič, tak prosím, dovoľte nám poskytnúť im pomoc a umožnite nám to teraz.

  Libor Rouček (PSE). – (CS) Dámy a páni, dovoľte mi, aby som aj ja vyjadril úprimnú sústrasť pozostalým desaťtisícom obetí ničivého cyklónu Nargis v Mjanmarsku. Takisto by som chcel vyjadriť plnú solidaritu státisícom ľudí, ktorí zostali po tejto prírodnej katastrofe bez potravín a strechy nad hlavou. V tejto súvislosti by som chcel oceniť rýchlu humanitárnu pomoc Európskej komisie a tiež rýchle konanie pána komisára Michela. Bohužiaľ, nemôžem oceniť vystupovanie mjanmarskej vlády a mjanmarských orgánov. Je neľudské a kruté brániť vlastným ľuďom, obetiam tejto hroznej katastrofy, prijať humanitárnu pomoc zo zahraničia. Preto by som chcel vyzvať mjanmarskú vládu a mjanmarských predstaviteľov, aby plne otvorili hranice zahraničnej pomoci a pustili do krajiny tovar a pracovníkov zahraničných humanitárnych organizácií. Zároveň by som chcel vyzvať Čínu, Indiu a Singapur a ostatné krajiny regiónu vrátane členských krajín ASEAN-u, aby využili svoj vplyv a presvedčili Mjanmarsko, aby sa otvorilo zahraničnej pomoci. Žiadna krajina sveta sa nedokáže vyrovnať s prírodnou katastrofou takéhoto rozsahu.

  Marios Matsakis (ALDE). – Pani predsedníčka, situácia v Mjanmarsku po nedávnom katastrofickom cyklóne je tragická a každým dňom sa zhoršuje. Tí občania, ktorí prežili, keď ich zasiahol cyklón, teraz čelia chorobám a hladovaniu, chýbajú im domovy a primeraná zdravotnícka starostlivosť. Vojenskí diktátori v Mjanmarsku stále ostávajú výrazne nevšímaví voči naliehavej potrebe pomôcť obetiam.

Títo krutí vojenskí generáli sa omnoho viac zaujímajú o to, ako sa udržať pri moci a ďaleko menej o osudy ľudí, ktorí prežili katastrofu. Spôsob, akým mjanmarský režim konal a koná aj naďalej je neprijateľný a trestný. Medzinárodné spoločenstvo a EÚ najmä prostredníctvom pána komisára Michela urobilo všetko, čo bolo v jeho silách, aby presvedčilo juntu v Mjanmarsku, aby počúvala a premýšľala, ale, bohužiaľ, bez želaného efektu.

Domnievam sa, že neexistuje žiadny iný spôsob, jedine pristúpiť na to, aby pomoc bola do postihnutého regiónu doručená nasilu. Toto možno podniknúť na základe naliehavého schválenia zo strany OSN a potrebnou logistikou, ktorú poskytnú vhodné vojenské doručovacie systémy v úzkej spoluprácu s ostatnými krajinami, ako sú USA.

Toto je skutočne posledné východisko, výnimočné opatrenie, ale podľa mňa je absolútne nevyhnutné na záchranu tisícov nevinných životov. Nemôžeme jednoducho ostať nečinní a pozerať sa na utrpenie a úmrtia mjanmarského ľudu, ktoré aj naďalej pokračujú.

  Frithjof Schmidt (Verts/ALE). – (DE) Pani predsedajúca, rozsah krízy v Mjanmarsku je hrôzostrašný: 100 000 mŕtvych, 200 000 nezvestných a viac ako dva milióny ľudí bez domovov v krajine, ktorá má 54 miliónov obyvateľov. Ústie rieky Irrawaddy je najväčším regiónom v Mjanmarsku, kde sa vyrába ryža a zohráva kľúčovú úlohu pri výrobe potravín. Prílivová vlna sa prehnala vnútrozemím v dosahu 35 kilometrov, zaplavila polia a mnoho z nich zanechala slané. Inými slovami, súčasnú humanitárnu katastrofu bude v strednodobom časovom horizonte nasledovať potravinová kríza v ústi rieky Irrawaddy.

Ľud Mjanmarska naliehavo potrebuje od medzinárodného spoločenstva okamžitú, ako aj dlhodobú pomoc. Táto pomoc musí byť nanešťastie násilná proti vôli generálov, nech príde, čo má prísť. Skutočnosť, že vláda bráni príchodu núdzovej pomoci je škandál bez precedensu v histórii medzinárodných vzťahov. Obete cyklónu sa stávajú rukojemníkmi v rukách paranoidnej a vražednej skupiny vojakov, ktorá vládne v Mjanmarsku už niekoľko desaťročí.

Minulý september bolo kruto potlačené ľudové prodemokratické hnutie vedené budhistickými mníchmi. Tisíce ľudí bolo zabitých alebo unesených, a teraz desaťtisíce umierajú, pretože vláda im nedovoľuje pomôcť. Odmietnutie prijať pomoc pre ľudí ich zabíja. Tento vražedný režim patrí na samotný vrchol čierneho zoznamu Organizácie Spojených národov a členovia junty patria pred Medzinárodný trestný súd.

  Hanna Foltyn-Kubicka (UEN). – (PL) Ľudstvo sa ešte nenaučilo ako predchádzať tragickým následkom prírodných katastrof. Tieto následky sú ešte dramatickejšie v prípade krajín, kde vládnu diktátori. Situácia mjanmarského národa je toho súčasným príkladom. Ľud Mjanmarska trpí tak v dôsledku cyklónu, ako aj v dôsledku fungovania vojenského režimu, ktorý je tam pri moci. Ukázalo sa, aká krutá je vláda mjanmarských generálov, keď odmietli medzinárodnú pomoc na záchranu mjanmarského ľudu, aj keď samotní generáli nemohli pomôcť. Toto rozhodnutie bolo vopred premysleným plánom zločinu proti celému národu. Napriek rozsiahlemu medzinárodnému odsúdeniu, mjanmarskí generáli aj naďalej udržiavajú tento trestuhodný spôsob vládnutia. Zdá sa, že humanitárna pomoc skončí v rukách vojakov a ich rodín, alebo sa s ňou bude obchodovať. Zároveň je ešte viac potrebná v dôsledku šírenia hladu a chorôb.

Zvláštnu pozornosť je potrebné venovať situácii mjanmarských sirôt. Existuje stále čoraz viac náznakov, že obchodníci využívajú tieto siroty na prostitúciu do verejných domov po celom svete.

Rešpektovanie ľudských práv neznamená len to, že štátne orgány sa budú vyhýbať mučeniu, vraždám a zatknutiam. Neposkytnutie pomoci obetiam katastrofy, alebo dobrovoľné zabraňovanie pomoci sa rovná páchaniu genocídy.

  Colm Burke (PPE-DE). – Pani predsedajúca, rád by som poďakoval pánovi komisárovi za prácu, ktorú vykonal v danej záležitosti do dnešného dňa. Je jasné, že viac ako 125 000 ľudí zomrelo na následky cyklónu, ktorý zasiahol južné regióny Mjanmarska v dňoch 2. a 3. mája. Organizácia Spojených národov odhaduje, že viac ako 2,4 milióna ľudí bolo priamo postihnutých touto tragédiou. Mnohí z nich sú vážne zranení a je pravdepodobné, že vypukne choroba v dôsledku nedostatku potravy a čistej vody. Možno sa tak už v tejto oblasti aj stalo.

Politika vojenskej junty, ktorá bráni v tom, aby humanitárni pracovníci získali prístup do postihnutých oblastí, je bezprecedentná. Títo pracovníci poskytujúci pomoc a agentúry, pre ktoré pracujú, majú odborné znalosti, aby mohli vykonávať prácu, ktorá by priniesla pomoc mnohým ľuďom v krátkom časovom období. Bude musieť zomrieť podobné množstvo ľudí, skôr ako vojenský režim povolí pomoc zo strany agentúr?

Spoločné úsilie EÚ, Číny, Indie, všetkých národov juhovýchodnej Ázie a OSN má moc prinútiť mjanmarské orgány, aby odstránili obmedzenia. Na základe spolupráce môžeme zmeniť myslenie tejto skorumpovanej vlády. Musíme najmä zmobilizovať Čínu a Indiu, aby vnútili zmenu.

Už ubehlo 18 dní, odkedy cyklón zasiahol región. Medzinárodné spoločenstvo musí aj naďalej pracovať tak, aby každá osoba postihnutá katastrofou získala potraviny, čistú vodu, potrebnú zdravotnícku starostlivosť a prístrešie. Dovoľte nám pokračovať vo vyvíjaní tlaku na mjanmarských vodcov a prinútiť ich, aby povolili medzinárodným agentúram poskytujúcim pomoc vykonávať svoju prácu. Umožnime každej krajine v EÚ a samotnej EÚ aj naďalej vyvíjať diplomatický tlak. Práve tu je potrebné okamžité konanie. Nemôžeme pripustiť, aby uplynulo ďalších 18 dní, kým sa začne konať. Obmedzenia treba odstrániť teraz.

  Thijs Berman (PSE). – (NL) Dva týždne po katastrofe konečne niektorí mjanmarskí ľudia dostali ryžu, fazuľu a lieky, ale táto pomoc sa ešte stále nedostala k štvrtine všetkých obetí a je hanba, ako neskoro prichádza, čo má na svedomí junta. Svetový potravinový program OSN hovorí, že bol schopný dodať ryžu a fazuľu 212 000 z 750 000 ľudí, ktorí sú najviac postihnutí. Preto je potrebný osobitný fond pomoci OSN, ktorý požadujú aj sociálni demokrati. Som vďačný Komisii za všetko cenné úsilie v Mjanmarsku, ako aj z Bruselu.

Milióny ľudí sú však ponechaní napospas hladu, smädu a chorobám. Je to istý druh mučenia, čo je vražda a úplné zlyhanie povinnosti chrániť. Tieto činy hraničia s genocídou. Preto je armáda zodpovedná za zločiny proti ľudskosti. Pre našu skupinu a zajtra pre tento Parlament ide o záležitosť pre Medzinárodný trestný súd. Bezpečnostná rada musí prešetriť zločiny režimu. Aký názor má Komisia na danú vec?

Ako spravodajca vo veci Mjanmarska sa pýtam, kedy dosiahnete hranicu rešpektu pre zvrchovanosť krajiny? Napokon hranica bola o niečo bližšie v prípade Iraku. Kedy sa stane rešpektovanie základných ľudských práv neporušiteľné pre rovnaké medzinárodné spoločenstvo? Dôveryhodnosť ľudských práv je v súčasnosti poškvrnená na celom svete odmietnutím, hlavne susediacich krajín, rokovať s mjanmarskou vládou a neochotou pomôcť ľuďom aj bez súhlasu generálov. Zvrchovanosť neoprávňuje potláčať svoj vlastný ľud.

Preto žiadam Radu Európskej únie a najmä Spojené kráľovstvo ako súčasného predsedu Bezpečnostnej rady, aby rokovali o situácii v Bezpečnostnej rade. Čína a Rusko musia pochopiť, že situácia je v súčasnosti ešte žalostnejšia a vážnejšia ako krátko po cyklóne.

  Thomas Mann (PPE-DE). – (DE) Pani predsedajúca, 130 000 mŕtvych a viac ako dva milióny ľudí bez domovov: to je krutá realita v Mjanmarsku. Navyše hrozí rozsiahly nedostatok potravín. Záplavy spôsobujú patogénne hnačky, podobne ako salmonelóza, ktoré sa šíria ako ničivé požiare. Existuje vysoké riziko chorôb ako sú týfus, cholera, malária a horúčka dengue. Deti, ktoré majú slabší imunitný systém, a ktorých telá sa rýchlejšie dehydrujú, sú zvlášť ohrozené. Ľudia, ktorí prežili katastrofu, potrebujú čistú pitnú vodu, ktorú bez spoľahlivých čističiek nemožno poskytnúť na základe trvalej udržateľnosti. Potrebujú náhradné ubytovanie rovnako ako zabrániť šíreniu respiračných chorôb.

Vojenská junta je aj naďalej neochotná pustiť pracovníkov zo Západu poskytujúcich pomoc, ako potvrdil pán komisár Michel vo svojom silnom prejave. Ide o ohrozovanie existencie niekoľko desiatok tisíc ľudí. Aký je zodpovedný prístup? Vyvíjať tlak prostredníctvom petícií na trestný súd v Haagu? Rozhodne! Je však potrebné zmeniť a doplniť medzinárodný zákon v súvislosti s obmedzením národnej zvrchovanosti v prípade humanitárnej krízy? Bolo by to ťažké dosiahnuť a Číňania by ho určite vetovali v Bezpečnostnej rade OSN.

Čína je jedným z mála spojencov mjanmarských diktátorov. Musí však vynakladať maximálne úsilie, podobne ako členské štáty ASEAN-u, ako uviedol Hartmut Nassauer, s cieľom zabezpečiť, aby sa povolil vstup do krajiny medzinárodnému tímu expertov a materiálnej pomoci, ktorá je už nejaký čas na mieste. Jednou z príčin, prečo sa Mjanmarsko bráni operáciám pomoci zo strany medzinárodného spoločenstva, je očividne túžba ovplyvniť konferenciu darcov s cieľom získať miliardové sumy a môcť ich využiť podľa vlastných predstáv.

Podobne ako pohŕdavé a kruté zaobchádzanie mjanmarského režimu s mierumilovnými demonštrantami počas vzbury budhistických mníchov v septembri 2007 a následné vnútenie tlačového embarga trvajúce niekoľko mesiacov, aj v tomto prípade ide o totalitný čin, ktorý je namierený proti záujmom obyvateľstva. Takéto uplatňovanie národnej suverenity je vonkoncom nepolitické a maximálne neľudské.

  Ana Maria Gomes (PSE). – (PT) Viac ako 63 000 mŕtvych a nezvestných ľudí a dva a pol milióna bez domovov je v súčasnosti výsledok cyklónu, ako aj neľudského zaobchádzania junty, ktorá zle spravuje a utláča Mjanmarsko, a ktorá zabránila medzinárodnej pomoci pre tých, ktorí ju potrebujú. Aký protiklad v porovnaní s otvorenosťou a ochotou Číny, ktorá sa snažila pomôcť ľuďom v provincii Si-čchuan, ktorí prežili!

Bezpečnostná rada OSN už dlhšie nemôže prisudzovať zodpovednosť za ochranu svojho ľudu mjanmarskej vojenskej junte, a medzinárodným humanitárnym nevládnym organizáciám a agentúram by mala umožniť vstup do krajiny s cieľom pomôcť opustenému ľudu v ústi rieky Irrawaddy. Takisto by sa nemala vyhýbať predvedeniu mjanmarskej vojenskej junty pred Medzinárodný trestný súd za zločiny proti ľudskosti.

Tento Parlament dúfa, že európske vlády vyvinú okamžitý tlak na Bezpečnostnú radu OSN. Je čas, aby všetci členovia Rady vrátane Číny, ktorá podporovala mjanmarskú diktatúru, prijali zodpovednosť za obete Mjanmarska.

  Laima Liucija Andrikienė (PPE-DE). – (LT) Dnes sa tu rozprávame o tragickej situácii v Mjanmarsku spôsobenej cyklónom, ktorý sa prehnal krajinou začiatkom mesiaca. Katastrofálnymi následkami tragédie sú státisíce mŕtvych, zranených, chorých a nezvestných ľudí s obrovským množstvom tých, čo stratili svoje domovy a potrebujú potraviny a vodu. Každý deň sa v televízií stávame svedkami strašných pohľadov na krajinu, ktorá je zdevastovaná týmto cyklónom a je nemožné ostať ľahostajným.

Je pravda, že ľudstvo je bezmocné voči prírodným katastrofám, najmä keď prichádzajú bez varovania. Nedávna situácia v Mjanmarsku je však odlišná, keďže sme si vedomí skutočnosti, že indická vláda upozornila vodcov Mjanmarska na cyklón dva dni predtým, ako zasiahol krajinu, takže boli informovaní.

Napriek tomu cyklón zasiahol ľud krajiny celou svojou silou, pretože generáli zodpovední za krajinu si nedali námahu, aby upozornili ľudí na hroziacu katastrofu. Takáto vláda je odsúdeniahodná, keďže jej nedávne konanie poukazuje na absolútnu neúčinnosť a ľahostajnosť voči občanom, čo znamená očividné porušenie ľudských práv. Zodpovední generáli sú vinní za to, že povolili, aby táto prírodná katastrofa nadobudla takýto katastrofický rozsah.

Zoznam trestných činov, ktorí vykonali mjanmarskí vodcovia, a na ktoré sa nikdy nezabudne, zahŕňa zákaz medzinárodným pracovníkom poskytujúcim pomoc vstúpiť do krajiny, odmietnutie pomôcť tým, ktorí túto pomoc potrebujú a prejavenie maximálnej neúcty voči úsiliu medzinárodného spoločenstva pomôcť trpiacim. Hanebné pokusy generálov uskutočniť referendum o ústave za takýchto okolností iba dopĺňajú tento zoznam.

Skutočne si myslím, že Európska únia musí sledovať každú možnú cestu – opakujem: každú možnú cestu – spolupráce s vládami Indie, Číny a iných ázijských krajín a využiť všetky inštitúcie v sieti Organizácie Spojených národov, aby sa zabezpečilo, že ľud Mjanmarska dostane maximálnu možnú pomoc.

  Józef Pinior (PSE). – Pani predsedajúca, v dnešnej diskusii by som rád vyzdvihol tri sporné body. Po prvé, problém novej ústavy. Mjanmarská junta oznámila, že provojenská ústava získala prevažnú podporu v referende, ktoré sa uskutočnilo aj napriek rozsiahlej kritike a potrebám národnej tragédie. Skupina za ľudské práva odmietla hlasovať ako prejav výsmechu. Referendum uskutočnené za takýchto podmienok nemôže byť dôveryhodné. Pravdepodobne nebude možné uskutočniť druhé kolo hlasovania vo väčšine oblastí ústia rieky Irrawaddy dňa 24. mája.

Po druhé, existuje všeobecnejší problém týkajúci sa sankcií, najmä sankcií zo strany EÚ. Skutočne fungujú? Najviac je postihnuté široké obyvateľstvo. Niektorí pozorovatelia – ostrieľaní novinári, diplomati, bývalí veľvyslanci EÚ v juhovýchodnej Ázii – hovoria, že Mjanmarsku nepomôže izolovanie sa takýmto spôsobom.

Tretí a posledný, ale nie najmenší problém je, že nastal čas, aby začala konať Bezpečnostná rada OSN. Bezpečnostná rada Organizácie Spojených národov by mala trvať na tom, aby dodávky pomoci a humanitárni pracovníci mali do Mjanmarska neobmedzený prístup. Krajiny EÚ doručujúce pomoc by mali vyžadovať monitorovanie, ktorým by sa zabezpečilo, že pomoc dostávajú tie obete cyklónu, ktoré ju najviac potrebujú.

  Alessandro Battilocchio (PSE). – (IT) Pani predsedajúca, dámy a páni, o chvíľu by som rád pritiahol pozornosť Parlamentu k výstražnému volaniu, ktoré sa ku mne dostalo od dobrovoľníkov pracujúcich pre medzinárodnú organizáciu Save the Children, ktorá nás informuje o hroziacich rizikách tragédie smerujúcej k ďalšej tragédii.

Záchranná posádka oznámila, že v bahennej oblasti ústia rieky Irrawaddy umiera viac ako 30 000 detí na následky biedy, deti, ktoré prežili cyklón Nargis a v mnohých prípadoch ich vlastní rodičia, ktorí sú obeťami hladu a smädu, chorôb ako úplavica a vyčerpaní dažďom a chladom.

Pán komisár, v tejto súvislosti je politika odmietajúca pomoc, ktorú zaviedol režim Than Shwe a jeho vojenskí pomocníci, šialenstvom. Nemôžeme strácať čas! Tieto deti neprežijú z dôvodu podvýživy, ktorá je už prítomná, nedostatku pitnej vody, širokému rozsahu chorôb a nedostatku pomoci: buď zasiahneme okamžite, alebo budeme úplne a priamo zodpovední za to, že sme nekonali dostatočne!

  Neena Gill (PSE). – Pani predsedajúca, rada by som sa poďakovala a pochválila činnosť, ktorú vyvinul pán komisár Michel. Dnes sme počuli, že cyklón Nargis zasiahol dva a pol milióna mjanmarských obyvateľov, a ako povedal pán Michel, situácia sa zhoršila neústupčivosťou režimu, keď odmietli cudziu pomoc, takže iba štvrtina tých, ktorí potrebovali naliehavú pomoc, ju aj skutočne dostali. Je to neuveriteľné a srdcervúce popretie najzákladnejších ľudských práv mjanmarského ľudu. Zároveň to hraničí s trestnou nedbalosťou.

Nedávno sme počuli o akejsi nedostatočnej flexibilite junty, ale naliehavo žiadam Komisiu a Radu, aby upozornila na nebezpečenstvo takéhoto zľahčovania, pretože ide o režim, ktorý bezcitne potlačil svoje vlastné prodemokratické hnutie. Rád by som zdôraznil, že je dôležité aj naďalej vyvíjať tlak na juntu tak, aby bol umožnený prístup všetkým agentúram OSN so skúsenosťou a logistickým know-how na riešenie situácie. Zvlášť sa obávam, ako už podotkol pán komisár, že sú to práve deti, ktoré trpia najviac. Rovnako je potrebné, aby aj UNICEF-u bol umožnený prístup do krajiny s cieľom zmierniť hrozbu chorôb a podvýživy.

Nakoniec vyzývam tých, ktorí majú vplyv v Mjanmarsku, najmä susediace krajiny a partnerov EÚ – Indiu, Čínu a krajiny ASEAN-u –, aby povzbudili juntu na prijatie pomoci od ostatných. Takisto vyzývam Komisiu a ďalších, aby podnikli kroky s cieľom objasniť junte, že demokracia a spolupráca s vonkajším svetom sú jediné možné spôsoby, ako sa dostať z krízy. Dúfam, že pán komisár Michel odpovie na otázky kam smerujeme a ako sa posunieme vpred.

  Mario Mauro (PPE-DE). – (IT) Pani predsedajúca, dámy a páni, absolútny neúspech misie, ktorú opísal pán komisár Michel, a ktorému ďakujem za jeho maximálnu úprimnosť, nám umožňuje pochopiť, ako by bolo v tejto chvíli vhodné sa zamerať na doktrínu humanitárnej intervencie tak, aby sme oživili nielen vzťahy s mjanmarskými orgánmi, ale tiež s čínskymi orgánmi, ktoré v súčasnosti prejavujú odlišné vnímanie týkajúce sa vážnych nepokojov a katastrof, ktoré nastali v krajine.

Zameranie sa na vzťahy s Čínou nám môže otvoriť cestu na humanitárnu intervenciu, ktorá môže viesť od vytvorenia neletovej zóny pre priame zhadzovanie z lietadiel až po otvorenie skutočného humanitárneho koridoru.

Takisto mám otázku pre Radu: Európska únia vymenovala predstaviteľa v Mjanmarsku; ďakujem pánu komisárovi za jeho oddanosť a za návštevu oblasti, ktorú nazval oblasťou frustrácie, ale aká je úloha predstaviteľa? Čo sa usiluje dosiahnuť?

  Tunne Kelam (PPE-DE). – Pani predsedajúca, existuje jedna ľudská priorita: poskytnúť medzinárodnú humanitárnu pomoc miliónom ľudských bytostí, ktorí boli zatlačení na pokraj zničenia. Vojenská junta nesie zodpovednosť v prvom rade za to, že nevarovala ľudí včas pred blížiacim sa cyklónom a po druhé, že odmietla humanitárnu pomoc.

Teraz si myslím, že je čas predviesť túto zločineckú skupinu, ktorá spáchala zločiny proti ľudskosti, pred Medzinárodný trestný súd v Haagu, ale vyžaduje si to intenzívne medzinárodné úsilie. Medzičasom by sa mal na mjanmarských vodcov a ich spojencov vrátane Číny vyvinúť všetok možný tlak, aby sa najprv zapojili do etapy medzinárodnej pomoci, skôr ako samy vyhlásia etapu obnovy.

  Glyn Ford (PSE). – Pani predsedajúca, tragédia v Mjanmarsku bola spôsobená odmietnutím vojenskej junty povoliť dodanie pomoci a podpory. Odmietli viac ako symbolickú pomoc zo strany pracovnej skupiny USA sídliacej v Okinave, ktorá bola prechodne umiestnená v Thajsku. Zatiaľ čo státisíce zahynuli na začiatku katastrofy, tento počet sa môže ešte výrazne zväčšiť v prípade odmietnutia prijatia pomoci a následného prepuknutia chorôb. Oxfam odhaduje, že za súčasných okolností môžu byť ohrozené až dve tretiny ľudí z jedného milióna.

Musíme nabádať každého – Číňanov, Európsku úniu, ostatných susedov – aby vyvíjali na režim najväčší možný tlak s cieľom zmierniť ich postoj a otvoriť dvere pomoci a pracovníkom poskytujúcim pomoc, ktorí v súčasnosti sídlia v Bangkoku a v Thajsku.

  Janez Lenarčič, úradujúci predseda. − (SL) Rád by som sa poďakoval všetkým účastníkom tejto rozpravy, ktorá ma vedie k presvedčeniu, že v tomto Parlamente vládne široký konsenzus v súvislosti s niektorými základnými prvkami, ktoré sú zároveň dôležitou súčasťou prístupu Rady k situácii v Mjanmarsku.

V prvom rade sme mimoriadne znepokojení humanitárnou situáciou v Mjanmarsku a v druhom rade zodpovednosťou mjanmarských orgánov čeliť následkom ničivého cyklónu a v tejto súvislosti aj ich povinnosťou zabezpečiť prístup tak, aby sa humanitárna pomoc dostala k tým, ktorí ju potrebujú.

Rád by som zdôraznil, že Európska rada je aj naďalej odhodlaná vyvíjať úsilie, aby zabezpečila humanitárnu pomoc pre tých, ktorí ju potrebujú. A za týmto účelom použije všetky prostriedky, všetky možné mechanizmy, ktoré má k dispozícii. Opäť by som rád v mene Rady ocenil a podporil úsilie, ktoré vyvinul pán komisár Michel.

Na druhej strane Európska únia bude aj naďalej pokračovať vo svojich snahách v rámci Organizácie Spojených národov a regionálnych organizácií, ako je ASEAN. Rád by som zdôraznil, že pred stretnutím ministrov zahraničných vecí členských štátov ASEAN-u, ktoré sa uskutočnilo predvčerom, Európska únia podala voči štátom ASEAN-u diplomatický demarš, v ktorom vyjadrila svoje očakávania a návrhy týkajúce sa situácie v Mjanmarsku. A dňa 19. mája po stretnutí ASEAN-u v Singapure sme dostali vyhlásenie obsahujúce niektoré povzbudivé prvky. Budem menovať aspoň niektoré.

Po prvé, ministri zahraničných vecí ASEAN-u sa dohodli, že pod záštitou ASEAN-u založia mechanizmus humanitárnej koordinácie. Po druhé, orgány v Mjanmarsku súhlasili s prijatím pomoci v podobe lekárskych tímov z iných krajín ASEAN-u. A po tretie, mjanmarské orgány vyjadrili ochotu prijať odbornú pomoc medzinárodných a regionálnych agentúr s cieľom čeliť následkom tejto katastrofy.

Takisto by som mal spomenúť spoločné rozhodnutie krajín ASEAN-u a Organizácie Spojených národov zvolať konferenciu darcov, ktorá sa uskutoční v nedeľu 25. mája v Rangúne.

Na záver by som rád vyjadril vďačnosť za stanoviská, ktoré boli prezentované počas tejto rozpravy. Ubezpečujem vás, že budú veľmi užitočné v súvislosti s prípravami na rozpravu, ktorej uskutočnenie sa očakáva v pondelok počas zasadnutia Rady pre všeobecné záležitosti a vonkajšie vzťahy.

Ďakujem.

  Louis Michel, člen Komisie. − (FR) Pani predsedajúca, dámy a páni, samozrejme chápem a naplno zdieľam všeobecné pocity v Parlamente – pochopiteľne ide o pocity kritiky a frustrácie.

Takmer všetci rečníci spomenuli vyhľadanie útočišťa v Bezpečnostnej rade, koncepciu povinnosti chrániť, právo do istej miery zasiahnuť, hranice národnej suverenity a sankcie všeobecne. Práve s týmto sa v skutočnosti zaoberáme. Rád by som sa však vyjadril k prostriedkom, ktoré má medzinárodné spoločenstvo k dispozícii, aby mohlo konať vo všetkých spomínaných oblastiach a zabezpečiť rešpektovanie všetkých týchto zásad. Je to trochu problematickejšia záležitosť, pretože kladie vážnu otázku rešpektovania medzinárodného humanitárneho zákona, ktorou sa Európska komisia a Parlament zaoberali v septembri v súvislosti s niektorými osobitnými prípadmi. Takže v súvislosti s touto analýzou existuje široký konsenzus: všetci súhlasíme, že je to neprijateľné, všetci súhlasíme, že je to neľudské a všetci súhlasíme, že je potrebný lepší prístup a tak ďalej.

Rád by som navrhol – je to, samozrejme, môj osobný názor –, aby sme okamžite zužitkovali, alebo aspoň vyťažili maximum z konferencie darcov uskutočnenej na podnet generálneho tajomníka Ban Ki-moona, ktorej darcami sú Európska únia a ASEAN, a v rámci tejto iniciatívy alebo návrhu vymenovali spoločného koordinátora EÚ/ASEAN. To musíme uskutočniť vo veľmi krátkom čase.

Bude to, samozrejme, náročná úloha. Ak si medzinárodné spoločenstvo praje zabezpečiť určitý stupeň koherencie, ak z týchto iniciatív nevznikne žiadny výsledok, bude veľmi ťažké konať, akoby už nebolo čo urobiť, a v tomto štádiu by sa malo medzinárodné spoločenstvo, buď OSN alebo iné inštitúcie, zamerať na iné riešenia.

Hovorím to preto, lebo – a tu aj skončím – očividne najviac frustrujúce zo všetkého, čo znevažuje alebo v každom prípade oslabuje samotnú koncepciu morálnej povinnosti zasiahnuť alebo uplatňovať koncepciu povinnosti chrániť je, že sme všetci vedení uskutočňovať zásadné vyhlásenia, pretože to takto vnímame, je to naša kultúra, je to naše ponímanie demokracie a ľudských práv a tak ďalej – existujú prostriedky, ktoré sú nám dostupné, alebo ktoré sme schopní politicky vykonávať.

Toto je skutočná pravda. Toto je politická odvaha, o ktorú sa musíme usilovať. Je príliš ľahké povedať: musíme zasiahnuť, musíme poslať toto, musíme ich prinútiť, musíme urobiť toto a tamto. Áno, v poriadku, ale akými prostriedkami? Sú naše krajiny schopné a ochotné politicky prijať prípadné následky – použiť silu v prípade potreby – a dokážeme konať takýmto spôsobom? Toto je skutočná otázka.

Súhlasím so všetkým, čo tu bolo povedané, ale závery musíme urobiť na základe našich veľkorysých postojov. Rád by som vysvetlil, prečo sa domnievam, že existujú dve časti k tejto rozprave. Existuje všeobecná rozprava, v súvislosti s ktorou všetci súhlasíme, a existuje neodkladná otázka. Domnievam sa, že neodkladná otázka spočíva v poskytnutí plnej podpory a vytvorení najlepších podmienok pre generálneho tajomníka tak, aby dialóg, ktorý vedie, mal zmysel a umožniť mu vyťažiť čo najviac z jeho dvoch iniciatív. Viac alebo menej, to je všetko, čo by som navrhoval.

Pochybujem, že akékoľvek vyhlásenia, vyhrážky alebo dokonca reči – aj keď sú potrebné – môžu tu a teraz zmeniť situáciu. Nanešťastie si to nemyslím. Preto sa domnievam, že by sme mali sprevádzať dve iniciatívy generálneho tajomníka Ban Ki-moona a úplne ich podporiť.

PREDSEDÁ: PANI MORGANTINI
podpredsedníčka

  Predsedajúca. − Dostala som šesť návrhov uznesenia⁽¹⁾ predložených v súlade s článkom 103 ods. 2 rokovacieho poriadku.

Rozprava sa skončila.

Hlasovanie sa uskutoční vo štvrtok.

Písomné vyhlásenia (článok 142)

  Zita Pleštinská (PPE-DE), písomne. – (SK) Som otrasená obrovským nešťastím, ktoré postihlo obyvateľstvo v Mjanmarsku. Je odsúdenia hodné, že generálov, ktorí držia krajinu pevne vo svojich rukách nedokáže zmäkčiť ani obrovské množstvo obetí ničivého cyklónu Nargis, ktorých počet sa môže vzhľadom na nedostatok pitnej vody, potravín, lekárskej pomoci zvyšovať. Neviem pochopiť, čo sú to za ľudia, ktorí sa zahrávajú s osudom vlastného ľudu a držia Mjanmarsko v úplnej izolácii, keď je jasné, že krajina si nedokáže sama pomôcť. Arogancia moci pravdepodobne nepozná hranice. Otázka štátnej zvrchovanosti v takejto mimoriadnej krízovej situácii je absolútne nehumánna.

Humanitárna organizácia Oxfam varovala, že ak sa k postihnutým ľuďom rýchlo nedostane pomoc, počet obetí môže dosiahnuť až 1,5 milióna. Podľa OSN katastrofa postihla až 2 milióny ľudí, ktorí potrebujú pomoc. Tieto hlasy sú alarmujúce a vyžadujú si jasné a rýchle stanovisko. Nemožno viac čakať a bezmocne sa prizerať, ako hlad skolí ďalšie obete.

Budem hlasovať za uznesenie Európskeho parlamentu o tragickej situácii v Mjanmarsku. Som presvedčená, že EÚ nesmie zostať ľahostajná a musí využiť všetky dostupné prostriedky, aby pomohla mjanmarskému ľudu. Vzhľadom na obrovské rozmery tohto nešťastia musí EÚ použiť aj donucovacie prostriedky, ak „vnútroštátne orgány zjavne nedokážu ochrániť svoje obyvateľstvo pred genocídou, vojnovými zločinmi, etnickými čistkami a zločinmi proti ľudskosti“.

(1) Pozri zápisnicu.

11. Prírodná katastrofa v Číne (rozprava)

  Predsedajúca. − Ďalším bodom sú vyhlásenia Rady a Komisie týkajúce sa prírodnej katastrofy v Číne.

  Janez Lenarčič, úradujúci predseda Rady. − (SL) S veľkými obavami sledujeme vývoj situácie v Číne po katastrofálnom zemetrasení, ktoré zničilo veľkú časť krajiny, a zasiahlo najmä provinciu Si-čchuan.

Odhaduje sa, že zemetrasenie postihlo okolo 10 miliónov ľudí. Počet obetí na životoch sa každou hodinou zvyšuje, zatiaľ čo nádej na záchranu tých, čo prežili, spod trosiek slabne. V súčasnosti sa odhaduje, že počet obetí na ľudských životoch dosahuje takmer 50 000. Ide naozaj o katastrofu. Možno by bolo možné zachrániť viac životov, keby sa záchranári mohli dostať do postihnutej oblasti, ale bránia im v tom objektívne dôvody, ako aj nedostatok primeraného vybavenia.

Ďalším problémom sú škody, ktoré zemetrasenie spôsobilo na mnohých vodných hrádzach. Z tohto dôvodu sú tí, čo prežili v provincii Si-čchuan, vo veľkej miere ohrození záplavami. Čínska vláda požiadala o základné zariadenia potrebné na záchranné operácie.

Čínske ministerstvo zdravotníctva očakáva aj veľkú potrebu liekov a moderného zdravotníckeho zariadenia, pretože treba poskytnúť potrebné ošetrenia zranení, ktoré utrpeli tí, čo zemetrasenie prežili.

Rozsah činností zabezpečujúcich pomoc, ktoré v súčasnosti prebiehajú, je neobyčajne široký. Dvanásť ton tovaru, ktorý bol zhodený z lietadiel, je určených na zmiernenie ťažkostí v postihnutej oblasti. Množstvo helikoptér dováža záchranárov a pomoc. Zástupcovia miestnych orgánov vyhlásili, že v tejto chvíli najviac potrebujú prikrývky, stany, jedlo a telefóny komunikujúce cez satelit.

Ako iste viete a ako už dnes bolo spomenuté, minulý utorok Rada zvolala mimoriadnu schôdzu Rady. Opätovne sme vyjadrili najúprimnejšiu sústrasť čínskemu ľudu s hrozným množstvom obetí na životoch a škodách v tejto oblasti. V našej správe sme tiež vyjadrili úprimnú ľútosť tým, ktorí prišli o svojich najbližších príbuzných počas tejto katastrofy a tým, ktorí sami utrpeli zranenia alebo tým, ktorých majetok bol zničený.

Medzinárodné spoločenstvo rýchlo zareagovalo a ponúklo Číne pomoc. Čína to oficiálne uvítala vo svojich listoch, ktoré odoslalo ministerstvo pre zahraničný obchod. V oblasti sa nachádza, respektíve do nej smeruje, množstvo zahraničných tímov vrátane tímov z Japonska, Taiwanu, Kórey a Austrálie.

Európska únia hodlá postihnutému obyvateľstvu poskytnúť pomoc. Európska komisia, ako aj väčšina členských štátov, vo veľkej miere reagovala na potreby postihnutého obyvateľstva a je pripravená poskytnúť pomoc aj v budúcnosti.

Ďakujem.

  Louis Michel, člen Komisie. − (FR) Vážená pani predsedajúca, chcel by som sa tiež poďakovať za začlenenie rozpravy o humanitárnej situácii v čínskej provincii Si-čchuan po zemetrasení z 12. mája do programu rokovania. Predseda Barroso, pani Ferrero-Waldnerová a ja sme vyjadrili svoju sústrasť a zdôraznili sme vôľu európskych občanov pomôcť čínskemu národu.

Mobilizácia čínskych orgánov, a najmä vojska, bola rýchla a dosiahla veľkého rozsahu. Musím povedať, že riadenie krízy bolo účinné a orgány si zaslúžia našu gratuláciu. Vzhľadom na rozsah škôd a jej potreby čínska vláda 13. mája požiadala o medzinárodnú pomoc a EÚ rýchlo na túto výzvu zareagovala. Komisia vyslala experta na humanitárnu pomoc z úradu ECHO na týždňovú misiu do postihnutej oblasti. Na základe správy od tohto experta, ktorú predložil 16. mája, Komisia prijala rozhodnutie o okamžitej pomoci, ktorým vyčlenila dva milióny EUR. Červenému krížu to umožní poskytnúť stany, prikrývky, pitnú vodu a základné nevyhnutnosti.

V Čcheng-tu sa nachádza aj koordinačný a hodnotiaci tím mechanizmu Komisie na civilnú ochranu. Spolupracuje s miestnymi orgánmi, s cieľom urýchliť prísun európskej pomoci pre tých, ktorí ju potrebujú. Členské štáty tiež rýchlo reagovali na mimoriadnu výzvu Medzinárodnej federácie spoločností Červeného kríža a do oblasti poslali zariadenie na mimoriadne situácie a vyslali aj pátracie a záchranárske tímy. Celkový príspevok od EÚ dnes predstavuje viac ako desať miliónov EUR. Európska komisia, Monitorovacie a informačné centrum a Krízová platforma spolupracujú a členským štátom a Číne poskytujú aktualizované informácie o pomoci z EÚ. Je potrebné poznamenať, že čínske orgány vykonávajú prísne kontroly miestnych povolení na prístup pre medzinárodné tímy.

Na základe našich hodnotení sú najdôležitejšími potreba vody a hygienické opatrenia, dočasné prístrešky, základné výrobky, lieky a zdravotnícke zariadenia. Množstvo veľkých následných otrasov však, bohužiaľ, záchranárske operácie komplikuje. Najväčšie obavy predstavuje strach zo zrútenia alebo kolapsu základnej infraštruktúry, akou sú vodné priehrady, protizáplavové hrádze alebo elektrárne, čo by viedlo k ďalšej humanitárnej katastrofe.

  Georg Jarzembowski, v mene skupiny PPE-DE. – (DE) Vážená pani predsedajúca, vážený pán úradujúci predseda Rady, pán komisár, dámy a páni, moja skupina schvaľuje vyjadrenia smútku a sústrasti, ktoré Rada a Komisia odovzdali čínskemu ľudu v dôsledku ničivého zemetrasenia z 12. mája. Vyjadrujeme našu najúprimnejšiu sústrasť všetkým tým, ktorí prišli počas zemetrasenia o príbuzných alebo utrpeli zranenia.

Rovnako vítame skutočnosť, že čínske orgány iniciovali rýchle záchranné opatrenia a vítame aj vôľu zo strany čínskej vlády prijať zahraničnú pomoc. Dovoľte mi vyjadriť tiež nádej, že sa takto zachová aj v budúcnosti, čím umožní, aby sa pomoc účinne dostala k tým, ktorí ju potrebujú.

Okrem toho nás teší, že v tomto prípade čínska vláda dovolila aj zahraničným médiám, aby poskytovali podrobné spravodajstvo o zemetrasení a dúfame, že umožní zahraničným novinárom poskytovať aj informácie o obnove v postihnutých oblastiach.

Osobitne nás mrzí, že v budovách štátnych škôl, ktoré sa zrútili, prišlo o život množstvo detí a podporujeme čínske orgány v ich zámere vyšetriť dôvody, prečo tieto školy neboli postavené tak, aby zemetraseniu odolali, a aby sa na príslušných miestach za túto skutočnosť prevzala zodpovednosť.

Predovšetkým by sme chceli čínskemu ľudu poskytnúť pomoc, ktorú potrebuje. Nepotrebuje vysoké sumy finančných prostriedkov, keďže disponuje najväčšími svetovými devízovými rezervami. Potrebuje praktickú pomoc a my, Európania, a naše členské štáty môžeme túto pomoc poskytnúť a ďakujeme pánovi komisárovi za opatrenia zamerané na pomoc, ku ktorým pristúpil.

Podporíme každú činnosť určenú na pomoc ľuďom v oblastiach postihnutých katastrofou a na pomoc pri obnove ich obcí. Niektorí z nich sa budú musieť presťahovať do iných oblastí. Musíme poskytnúť pomoc, ktorá je na tieto účely potrebná. Naozaj ide o veľkú ľudskú tragédiu a súcitíme s obyvateľmi postihnutých oblastí a s celým čínskym národom.

  Libor Rouček, v mene skupiny PSE. – (CS) Vážená pani predsedajúca, pán komisár, pán Lenarčič, dámy a páni, dovoľte mi, aby som aj ja najskôr v mene Socialistickej skupiny vyjadril úprimnú sústrasť pozostalým desiatok tisíc obetí hrozného zemetrasenia, ktoré postihlo provinciu Si-čchuan. Chcel by som tiež vyjadriť plnú solidaritu stovkám tisícom ľudí, ktorí po tejto katastrofe zostali bez prístrešia, či tým, ktorí boli nútení opustiť svoje domovy.

Pred chvíľou sme tu diskutovali o situácii v Mjanmarsku a kritizovali úplne neprijateľné správanie mjanmarskej junty. Čínu, na rozdiel od Mjanmarska, treba pochváliť. Čína okamžite požiadala medzinárodné spoločenstvo o pomoc a otvorila svoje hranice zahraničnej pomoci. Rovnako by som ocenil, podobne ako môj kolega, otvorenosť čínskych orgánov na celoštátnej úrovni, ako aj v provincii Si-čchuan. Teší ma spôsob, akým pristúpili k organizácii záchranárskych prác a k informovaniu verejnosti doma, ako aj v zahraničí, o priebehu katastrofy. Súčasťou tejto informačnej politiky bolo napríklad aj priznanie, že pod troskami sa okrem desiatok tisíc obetí nachádza aj tridsať dva zdrojov rádioaktívneho žiarenia.

Pán komisár aj pán Lenarčič nás informovali o rozsahu humanitárnej pomoci, ktorú Európska únia Číne ponúkla a poskytla. Chcel by som im obidvom poďakovať za rýchlosť, s ktorou Rada a Komisia k záležitosti pristupovali, a zároveň ich vyzvať, aby bola Európska únia aj naďalej pripravená pružne reagovať na prípadné žiadosti o ďalšiu pomoc zo strany našich čínskych partnerov, a to nielen v oblasti humanitárnej pomoci, ale tiež v oblasti prípadnej pomoci pri obnove postihnutých oblastí.

  Dirk Sterckx, v mene skupiny ALDE. – (NL) V prvom rade by som chcel vyjadriť sústrasť pozostalým všetkých obetí v mene našej Skupiny Aliancie liberálov a demokratov za Európu. Rovnako súhlasím s obdobím smútku, ktorý vyhlásila čínska vláda. V pondelok, ešte predtým ako som odišiel do Štrasburgu, som na Zastúpení EÚ v Bruseli podpísal v mene delegácie pre vzťahy s Čínou a domnievam sa, že aj v mene celého Parlamentu, kondolenčnú listinu. Minulý týždeň sa predsedníctvo delegácie stretlo s čínskym veľvyslancom, ktorý mi povedal, ako veľmi oceňuje podporu Európskeho parlamentu.

Čelíme obrovskej a vážnej katastrofe. Desiatky tisíc ľudí prišli o život alebo sú nezvestní, milióny ľudí ostali bez prístrešia, hmotné škody dosahujú rozsah, ktorý je v tejto chvíli nevyčísliteľný. V Číne sme neboli svedkami situácie podobnej situácii v Mjanmarsku, o ktorom sme pred chvíľou diskutovali. V tomto prípade máme pred sebou krajinu, v ktorej každý od najvyššej po najnižšiu úroveň, robí všetko, čo je v jeho silách, aby pomohol a aby zabezpečil, že všetko, čo sa dá zachrániť, bude zachránené. Rovnako máme pred sebou krajinu, ktorá otvorene komunikovala a komunikuje o bolesti a zúfalstve obyvateľov provincie Si-čchuan a problémoch, ktorým čelia záchranárske tímy, záchranárske tímy, ktoré tiež utrpeli straty na životoch. Máme pred sebou krajinu, ktorá je dokonca otvorená kritike, ktorej obete katastrofy podrobujú úsilie pomôcť, čo je situácia, ktorej sme svedkami vždy, keď tu dôjde k niečomu podobnému.

Vážená pani predsedajúca, musíme sa dívať do budúcnosti. Domnievam sa, že Čína nás požiadala o veľmi špecifický typ pomoci. Vidím, že preukazujeme solidaritu a som vďačný Komisii a Rade za všetko, čo urobili. Naliehavo ich žiadam, aby poskytli ďalšiu pomoc, ak o ňu Čína požiada.

Keď sa skončia záchranné akcie, bude sa musieť začať s obnovou a v tejto oblasti budeme musieť byť opäť schopní poskytnúť pomoc. Z dlhodobejšieho hľadiska by som chcel požiadať, aby sme preskúmali spôsoby, akými môžeme poskytnúť technickú pomoc, v ktorej budú obsiahnuté pravidlá a techniky výstavby budov, aby boli odolnejšie v takýchto situáciách. Úlohou medzinárodného spoločenstva by mohlo byť preskúmanie toho, čo môžeme urobiť, aby bol zriadený akýsi systém skorého varovania, systém, ktorí ľudí na podobné katastrofy upozorní vopred. Musíme sa snažiť aspoň rozvinúť takýto systém. Domnievam sa, že na svete existuje mnoho regiónov, ktoré by ho mohli využiť. V každom prípade sa domnievam, že je dôležité, aby sme v tejto rozprave, tu v Európskom parlamente, preukázali solidaritu s čínskym ľudom.

  Hélène Flautre, v mene skupiny Verts/ALE. – (FR) Vážená pani predsedajúca, po tomto hroznom zemetrasení, ktoré zarmútilo Čínu a celý svet, začali orgány po prvýkrát hrať transparentnú hru a na túto katastrofu reagovali záchrannými akciami veľkého rozsahu, ktoré sa EÚ a celé medzinárodné spoločenstvo snažia zo všetkých síl podporovať.

Ku všetkým z nás sa však dostala ostrá kritika, ktorá rezonuje v Číne a týka sa nedostatočnej kvality budov, najmä najnovších stavieb a verejných budov, akými sú školy, čo viedlo k skutočnosti, že v nich zahynulo množstvo školákov, z ktorých bolo zachránených len veľmi málo. Táto katastrofa dokazuje nedostatočnú kvalitu stavebných prác v krajine, čo je v Číne citlivou otázkou, keďže milióny ľudí boli vo veľkých mestách vysťahovaní v rámci príprav na rozhodujúce podujatia, akými sú napríklad olympijské hry.

V súvislosti s touto drámou sa objavujú ďalšie znepokojujúce skutočnosti, ktoré už boli spomenuté. Sila zariadení vodných elektrární, akou je napríklad betónová priehrada na rieke Zipingp, spôsobuje najväčšie obavy pre 600 000 ľudí, ktorí žijú v jej povodí. Zemetrasenie poškodilo 391 nádrží. Keďže v súčasnosti nie sú k dispozícii dostatočné informácie o zariadeniach na obohacovanie plutónia, ktoré sa nachádzajú na severovýchode provincie Si-čchuan, napriek tomu, že sa nachádzajú v blízkosti epicentra, čo je podobne veľmi znepokojujúce.

Nebolo by dobré, keby sa vykonalo nezávislé medzinárodné hodnotenie takýchto základných záležitostí, keďže čínske orgány sa stále nevyjadrujú veľmi jasne a stoja za oficiálnymi vyhláseniami, ktoré sú jedinou zárukou?

  Konrad Szymański , v mene skupiny UEN. – (PL) Európa by mala Číne poskytnúť čo najväčšie množstvo podpory z humanitárnych, ako aj politických dôvodov. Som jedným z mnohých poslancov tohto Parlamentu, ktorý kategoricky nesúhlasí s čínskou barbarskou politikou, ktorú vedie voči Tibetu a voči kresťanom. Domnievam sa, že by sme mali veľmi rozhodne zareagovať na akýkoľvek prípad agresie namierenej voči Taiwanu.

Na druhej strane musíme však využiť každú príležitosť, aby sme čínskemu ľudu dokázali, že požiadavky, s ktorými sa obraciame na vedúcich predstaviteľov tejto krajiny nie sú motivované žiadnymi nepriateľskými pocitmi voči ich krajine a jej tradíciám. Musíme dokázať, že priateľské partnerstvo je možné a teraz sa na to naskytla vynikajúca príležitosť. Mali by sme obetiam poskytnúť významnú pomoc a mali by sme sa úprimne zaviazať k práci na obnove, ktorá bude po katastrofe nasledovať. Bolo by veľkou chybou, keby sme túto príležitosť na vytvorenie dôvery medzi Európou a Čínou premárnili.

  Patrick Louis, v mene skupiny IND/DEM. – (FR) Vážená pani predsedajúca, dámy a páni, prírodné katastrofy nás všetkých zarmucujú o to viac, že pripravujú o život také obrovské množstvo ľudí, ako nedávno v Číne alebo v Mjanmarsku. Pripomínajú nám hodnotu akéhokoľvek ľudského života, ako aj skutočnosť, že prírodu nedokážeme ovládať. Chceli by sme tým, ktorí prežívajú prírodné a politické katastrofy, vyjadriť sústrasť.

Jedným z cieľov politikov je predchádzať tomu, aby verejné nešťastie postihlo ich ľudí. A teda, ak nedokážu predchádzať prírodným katastrofám, môžu sa pokúsiť ich predvídať a varovať ľudí a predovšetkým musia minimalizovať riziko prostredníctvom zodpovedných politík na prevenciu. Napríklad kreatívna čínska infraštruktúra v podobe obrovských vodných diel a jadrových elektrární, zemetrasenie vydržala. Ako dlho však ešte vydrží? Nebolo by lepšie postaviť viac menších stavieb, aby sa riziko rozdelilo a zvýšiť informovanosť verejnosti o nebezpečenstvách, ktoré s tým súvisia?

Najtragickejšia situácia pre čínsky národ však súvisí s politickými katastrofami. Napriek tomu, že uznávame obdivuhodný charakter tohto pracovitého a zručného národa a jeho citlivú kultúru, politické činy môžeme súdiť bez toho, aby sme zachádzali ďaleko do vnútorných politík. Katastrofálna politika jedného dieťaťa je najväčšou pohromou. Škodí deťom, množstvo roľníckych rodín je nútených zbavovať sa dcér, žijú z chabého zdroja príjmov, ktorý nepostačuje na zabezpečenie plynulého chodu fariem a na dôchodok, alebo druhé dieťa, ktoré podľa neľudských Kreonových príkazov nemá právo existovať. Takto sa prejavuje opovrhovanie ľudskými právami, keď politický systém nedovoľuje rodičom, aby mali toľko detí, koľko chcú. V tomto prípade sa opäť život nehodnotí na základe jeho skutočnej hodnoty, ale len na základe utilitaristickej funkcie. Prírodná katastrofa však splýva s politickou katastrofou, keď strecha školy padá a zabíja jediné dieťa a rodičov zanecháva opustených v neskutočnom žiali.

Keď sa do Pekingu dostaví 30 000 novinárov, ktorých toto mesto očakáva pri príležitosti olympijských hier, mali by si nájsť čas na prešetrenie skutočnej reality, ktorá sa v tejto krajine skrýva pod povrchom, ktorá napriek dominantnej moci a účinnosti, riskuje, že stratí akýkoľvek rešpekt pred ľudskou bytosťou, ktorý je skutočným základom politického poriadku.

  Karsten Friedrich Hoppenstedt (PPE-DE). – (DE) Vážená pani predsedajúca, pán komisár, dámy a páni, počas verejných minút ticha, na ktoré vyzvali čínske orgány, ľudia ticho stáli, na uliciach, v autobusoch a v obchodoch, a výraz na ich tvárach nikoho nenechal na pochybách o úprimnosti ich pocitov. Úplne sa to odlišovalo od bežných povinných kolektívnych prejavov solidarity. Prečo? Pretože štátna televízia bola schopná poskytovať nepretržité spravodajstvo, ktoré pôsobilo na divákov šokujúco, keďže sprostredkúvalo nepredstaviteľné utrpenie obyvateľov postihnutých oblastí. Viedlo to k novému zmyslu pre solidaritu v Číne. Rešpekt jednotlivca sa opäť stal zjavným, dokonca aj medzi vedúcimi politickými predstaviteľmi.

Až doteraz boli najväčšími národnými výzvami hospodársky rast Číny a v poslednom období aj olympijské hry, ale vzhľadom na súčasnú katastrofu tieto záležitosti takmer prestali pre mnohých ľudí existovať. Čo by malo urobiť medzinárodné spoločenstvo? Táto otázka už bola do istej miery zodpovedaná. Okrem posielania materiálu na pomoc, plánov reakcie na katastrofu a, samozrejme, technického zariadenia, tu existuje potreba využitia skúseností nazhromaždených počas operácií po zemetraseniach v Arménsku, ktoré pripravilo o život viac než 100 000 obetí a počas ktorého bola zničená jadrová elektráreň, v Turecku, kde prišli o život desiatky tisíc ľudí a v Číne v roku 1976, pri ktorom umrelo niekoľko stoviek tisíc ľudí, tieto spoločné skúsenosti by sa mali využiť na vytvorenie spoločných zásad správnych postupov pre medzinárodné spoločenstvo a mali by sa uplatniť v prospech Číny.

Viem, že sa tu spomínala situácia týkajúca sa budúcnosti vodných priehrad, mali by sme preto preskúmať odolnosť verejných budov, nemocníc a škôl voči zemetraseniu. V tomto smere je možné vykonať ešte veľmi veľa a možno poskytnúť vhodné usmernenia, pokiaľ ide o pravidlá, ktoré by sa mali uplatňovať pri budovaní stavieb odolných voči zemetraseniu.

Ako člen delegácie pre vzťahy s Čínou sa samozrejme pripájam k sústrasti, ktorú vyjadrili predchádzajúci rečníci.

  Edite Estrela (PSE). – (PT) Vážená pani predsedajúca, pán komisár, všetkým nám je ľúto toho, čo spôsobila katastrofa, ktorá zasiahla južnú Čínu. Viac ako 50 000 ľudí prišlo o život a 4,8 milióna zostalo bez prístrešia.

Všetci stojíme pri rodinách, ktoré toto nešťastie postihlo.

Európska únia sa zachovala tak, ako sa zachovať mala. Aktivovala mechanizmus civilnej ochrany a podporila čínske orgány. Medzinárodné spoločenstvo ako celok poskytlo svoju podporu. Nikdy predtým do Číny nesmerovalo toľko vyjadrení solidarity a ponúk materiálnej podpory, pretože teraz sa čínske orgány nesnažili zakryť skutočný rozsah tragédie. Práve naopak, poskytli potrebné informácie, umožnili prístup medzinárodným médiám a predovšetkým konali transparentne a účinne, na rozdiel od mjanmarských orgánov.

Zmena klímy je v jadre problému nárastu počtu prírodných katastrof. Prevencia otepľovania planéty je zodpovednosťou nás všetkých. Čína preto tiež musí prispieť k obmedzovaniu emisií CO2 prostredníctvom podpory úsilia Európskej únie o dosiahnutie medzinárodnej dohody do termínu konferencie v Kodani, ktorá sa bude konať v decembri 2009.

  Bastiaan Belder (IND/DEM). – (NL) Čínske médiá s bezprecedentnou otvorenosťou poskytovali spravodajstvo o hrozivých následkoch vážneho zemetrasenia, ktoré postihlo provinciu Si-čchuan takmer pred desiatimi dňami. V krajine táto otvorenosť zo strany orgánov vyústila do vlny bezprecedentnej solidarity s obeťami. Nadišiel čas pre harmonickú spoločnosť. Do oblasti prišli desiatky tisíc dobrovoľníkov. Z každej provincie prišli do postihnutej oblasti tímy záchranárov. Objem praktickej pomoci v Číne dosiahol svoj vrchol. V skratke, otvorenosť orgánov sa v tomto prípade oplatila.

Európske inštitúcie sa preto musia snažiť, aby sa čínske orgány tejto bezprecedentnej otvorenosti držali aj v budúcnosti. Určite aj v prípade kľúčovej otázky, ktorá už bola nastolená v Číne, ktorá sa týka dôvodov, prečo toľko škôl zemetrasenie nevydržalo. Čína bola rovnako otvorená aj vo vzťahu k svetu. Čínska vláda napríklad prijala ponuku vyslania japonského tímu záchranárov. Zatiaľ čo Taiwan prisľúbil 42 miliónov EUR pomoci pre obete zemetrasenia. Úprimne dúfam, že táto spoluúčasť povedie k normalizácii, ktorá je vo vzťahoch Číny s Taiwanom, potrebná.

Úprimne sa môžem pripojiť k poslancom, ktorí vyjadrili hlbokú sústrasť s nevyjadriteľným utrpením čínskeho ľudu a osobitne oceňujem, že pán Sterckx podpísal v mene nás všetkých kondolenčný zoznam na čínskom zastupiteľstve v Bruseli. S týmto prejavom v plnej miere súhlasím.

  Cornelis Visser (PPE-DE). – (NL) Predovšetkým by som chcel vyjadriť sústrasť príbuzným mnohých obetí, ktoré si vyžiadala prírodná katastrofa, ku ktorej došlo v provincii Si-čchuan 12. mája. Čínske orgány našťastie na katastrofu zareagovali promptne. Rovnako vítam reakciu Európskej únie. Preto by som chcel podporiť európske inštitúcie, Komisiu a Radu, v prístupe, ktorý doteraz uplatňovali. Po tom, čo na začiatku Čína odmietla zahraničnú pomoc, nakoniec otvorila svoje hranice. Samotné čínske orgány vyhlásili, že využijú akúkoľvek možnú pomoc na riešenie následkov tejto obrovskej katastrofy. V postihnutej oblasti sa už nachádzajú záchranárske tímy z Japonska, Južnej Kórey a Ruska. Domnievam sa, že skutočnosť, že susedné krajiny Singapur a Taiwan poskytujú pomoc, je veľmi povzbudivá. Politické vzťahy so susednými krajinami nie sú vždy dobré a toto mohlo prispieť k ich zlepšeniu.

Katastrofe bola venovaná veľká pozornosť vo vnútroštátnych a medzinárodných médiách. Teší ma, že novinári majú povolený prístup do postihnutej oblasti a majú možnosť písať o všetkom, čo je potrebné na informovanie ostatných častí krajiny a celého sveta. Transparentnosť je pri získavaní jasného obrazu katastrofy dôležitá a je rovnako dôležitá aj pri zabezpečení toho, aby sa na mieste poskytovala primeraná pomoc. Umožňuje to intenzívnejšie zapojenie väčšieho počtu obyvateľov. Slobodné médiá a dobrá správa vecí verejných obyčajne kráčajú ruka v ruke. Slobodné médiá môžu poskytovať informácie o nedostatkoch v politike v rýchlom čase a politika môže byť následne upravená.

Rovnako sa musí diskutovať o budovaní a dohľade vlády v tejto oblasti. Môžu byť prijaté závery pre budúce stavebné projekty a možno vypracovať opatrenia na lepšie riadenie a lepšiu oficiálnu organizáciu.

Prevencia prírodných katastrof a príprava na ne sú základnou zodpovednosťou vlády. Len v uplynulých niekoľkých rokoch sme boli svedkami ich riadnej organizácie aj v Európe. A na záver by som chcel požiadať Európsku komisiu a Radu, aby Číne ponúkli pomoc, ak bude potrebné vyškoliť orgány a štátnu službu vo vypracúvaní plánov určených na riadenie kríz a katastrof.

  Alexandra Dobolyi (PSE). – (HU) Ďakujem veľmi pekne, vážená pani predsedajúca. Každý rozumný človek bol šokovaný minulotýždňovou prírodnou katastrofou, ku ktorej došlo na Ďalekom východe. Je prirodzené, že pozornosť celého sveta sa sústreďuje na tieto krajiny.

Na Čínu sa v súčasnosti pozornosť verejnosti zameriava najmä pre olympijské hry, ktoré sa konajú toto leto, návšteve čínskeho predsedu vlády na Taiwane, udalostiam v Tibete, dalajlámovej ceste po Európe a spôsobom, akým je prijatý, návšteve Európskej komisie v Číne. Všetky tieto záležitosti prispievajú k pozornosti venovanej Číne. Teraz však nie je čas na prejavy o bojkote alebo o Tibete.

Zemetrasenie, ktoré dosiahlo 8,0 stupňov Richterovej stupnice a zničilo plošinu Si-čchuan, pripravilo o život 50 000 obetí a milióny ľudí prišli o strechu nad hlavou, pričom sa neuvádzajú hospodárske škody. Z tohto dôvodu žiadam každú inštitúciu Európskej únie, aby zabezpečila, že poskytneme všetku ľudskú pomoc, ktorá je v našich silách a sprístupníme humanitárnu pomoc poškodeným katastrofou tak dlho, ako to bude potrebné.

Ďakujme tímom záchranárov a organizáciám poskytujúcim pomoc. Pracujú nepretržite, aby zlepšili situáciu obyvateľov regiónu a čínskemu ľudu poskytnime našu bezpodmienečnú solidaritu a účasť. Veľmi pekne vám ďakujem.

  Glyn Ford (PSE). – Vážená pani predsedajúca, zemetrasenie so silou 7,8 stupňa Richterovej stupnice, s epicentrom v blízkosti Čcheng-tu v provincii Si-čchuan 12. mája pripravilo o život viac než 100 000 ľudí. Môžeme vyjadriť svoju sústrasť všetkým tým, ktorí prišli o rodinných príslušníkov, a najmä rodičom, ktorí stratili svoje deti. Na rozdiel od podobnej tragédie, ku ktorej došlo v Mjanmarsku, kde niektorí naznačujú, že zodpovednosť za ochranu by mala viesť k priamemu medzinárodnému zásahu, čínske orgány využili osobitné núdzové zdroje vrátane vojakov a zdravotníkov. Čína zahraničnú pomoc uvítala vrátane japonských záchranárov, ktorí v súčasnosti pracujú v oblasti a umožnila čínskym a zahraničným médiám sledovať katastrofu a jej následky.

Európska únia prispela objemom vo výške 10 miliónov EUR vo forme pomoci, ako povedal komisár Michel. Naliehavo žiadame Radu a Komisiu, aby postihnutému regiónu v nasledujúcich mesiacoch a rokoch poskytli ďalšiu núdzovú pomoc, technickú pomoc a pomoc na obnovu.

  Józef Pinior (PSE). – Vážená pani predsedajúca, nastal čas, aby sme Číne preukázali solidaritu a sústrasť. Počas týchto tragických dní sme videli obete, boli sme svedkami veľkej tragédie, ktorá postihla spoločnosť v Číne.

Bol som príjemne prekvapený správaním čínskych orgánov – vedúcich predstaviteľov krajiny, predstaviteľov správy, provincie a strany. Správanie Číny je racionálne, čo je v tomto čase veľmi dobré.

Zároveň však ako politik zastávajúci ľudské práva musím tomuto Parlamentu oznámiť, že podľa Tibetského centra pre ľudské práva a demokraciu bolo 14. mája zatknutých 55 mníšok. Toto je tiež realitou dnešných dní v Číne. Zemetrasenie sa nemôže stať ospravedlnením porušovania ľudských práv.

  Csaba Sándor Tabajdi (PSE). – (HU) Vážená pani predsedajúca, hrozivé tragédie spôsobené zemetrasením v Číne a cyklónom, ktorý mu predchádzal v Mjanmarsku, šokovali verejnosť na celom svete. Reakcia krajín z celej planéty bola príkladná, pričom krajiny od Japonska po Spojené štáty, od Ruska po Jordánsko poskytli pomoc dosahujúcu objem vo výške viac než dvoch miliárd dolárov.

Európska únia a jej členské štáty hneď zareagovali a Komisia prijala rozhodné kroky, pričom poslala 2 milióny EUR vo forme núdzovej pomoci do Číny a s ňou spojenú pomoc vo forme mobilných nemocníc, liekov, záchranárskeho vybavenia a zariadenia na odstraňovanie sutín. Bolo osobitne chvályhodné zo strany tibetskej exilovej vlády v Indii, že požiadala svojich stúpencov, aby dočasne pozastavili demonštrácie proti Číne a prispeli do zbierky na pomoc obetiam zemetrasenia.

Fondy pomoci z Maďarska, ktoré boli pôvodne určené Mjanmarsku, boli presmerované do Číny vzhľadom na izolačný prístup mjanmarskej vojenskej diktatúry. Čínska vláda, na rozdiel od mjanmarského režimu, bola natoľko rozumná, aby zahraničnú pomoc prijala. Rovnako bol veľmi pozitívnym prístup, s akým sa Čína postavila k riešeniu informovania verejnosti a dokazuje to, že v tejto krajine došlo k významnému pokroku, pokiaľ ide o rozvoj demokracie. Ďakujem za vašu pozornosť.

  Genowefa Grabowska (PSE). – (PL) Príroda opäť raz dokázala, aké je ľudstvo bezbranné voči veľkým prírodným katastrofám a kalamitám. Čína je najľudnatejšou krajinou na zemi, jej hospodárstvo narastá a s nadšením sa pripravuje na nadchádzajúce olympijské hry. Napriek tomu bola zdevastovaná nedávnym tragickým zemetrasením.

Ľudia v Číne prirovnávajú túto katastrofu k skorším pohromám, ktoré sprevádzali najväčšie historické zmeny v tejto krajine. Nie som si istá, či je to správny spôsob interpretácie tejto ničivej udalosti. Napriek tomu som si istá, že v takýchto časoch musíme vyjadriť solidaritu s desiatkami tisíc bežných mužov, žien a detí, ktorí hrdinsky prežívajú túto osobnú a národnú tragédiu. Preto je správne, že Európsky parlament dnes k čínskemu ľudu vysiela jasný signál, v ktorom hovorí, že poslanci tohto Parlamentu stoja za nimi, že chápeme ich utrpenie a chceme pomôcť. V končenom dôsledku je zásada solidarity jednou z najdôležitejších základných hodnôt Únie.

  Colm Burke (PPE-DE). – Vážená pani predsedajúca, Číne musíme pogratulovať k spôsobu, akým reagovala na túto katastrofu. Rovnako by som chcel poďakovať Európskej komisii a Rade za spôsob, akým sa postavili k riešeniu tejto tragédie. Ide o vítanú skutočnosť, že Čína otvorila oblasť pre všetkých, ktorí môžu poskytnúť pomoc. Dúfajme, že v prípade iných oblastí v budúcnosti Čína zaujme podobný prístup. Správnym krokom vpred je aj umožnenie zverejnenia potrebných informácií, ako aj prístup svetových médií k týmto informáciám. Rovnako by som chcel pogratulovať médiám za zdôraznenie rozsahu katastrofy a pomoci, ktorá je nutná.

Prajem si, aby to bolo ponaučením aj pre Čínu, aby si uvedomila, akým spôsobom môže svoju silu využiť na vyvíjanie nátlaku na iné režimy, najmä na Mjanmarsko, aby si tieto uvedomili, že tiež potrebujú pomoc svetového spoločenstva. Záchrana ľudských životov je v Číne prioritou, dovoľme ostaným, ktorí sa správajú ako mjanmarská junta, aby sa z tejto skúsenosti ponaučili.

  Bogdan Golik (PSE). – (PL) Vážená pani predsedajúca, chcel by som vyjadriť najúprimnejšiu sústrasť všetkým, ktorí prežili a stratili svojich najbližších v Číne. Chcel by som vyjadriť svoju účasť všetkým, ktorí prišli o svoje deti, manželky alebo manželov. Bol som v Číne presne minulý týždeň, keď k tejto katastrofe došlo. Bol som v Pekingu a v Šanghaji a zastupoval som Parlament na otvorení Šanghajského potravinového veľtrhu. Ku katastrofe došlo v pondelok, keď som prichádzal. Vzápätí som odoslal kondolenčné listy čínskym veľvyslancom v Poľsku a Bruseli. Sledoval som spravodajstvo o tragédii v televíznom prenose a uvedomil som si, aké veľké utrpenie spôsobila. Rovnako som bol svedkom okamžitej pomoci vo veľkom rozsahu, ktorú obetiam poskytli bežní ľudia, vláda a vojsko. Rozsah tohto úsilia bol bezprecedentný.

Chcel by som využiť túto príležitosť, aby som sa poďakoval Únii a všetkým členským štátom za pomoc, ktorú poskytli. Chcel by som tiež poďakovať tomuto Parlamentu za gesto solidarity, ktorým bolo zaradenie tejto rozpravy do dnešného programu. Som si istý, že pomoc bude naďalej potrebná.

  Zbigniew Zaleski (PPE-DE). – (PL) Domnievam sa, že vo vzťahu k Číne existujú dva rozdielne prístupy. Jedným z nich je poskytovanie pomoci v dôsledku nešťastia, ktoré ju nedávno postihlo. Nemôžeme reagovať inak. Je našou morálnou povinnosťou pomáhať. Skutočnosť, že sa tešíme lepšej finančnej a hospodárskej situácii, je ďalším dôvodom na poskytnutie pomoci. Jednoducho tak musíme konať.

Druhým prístupom je neustále vedomie, že aj v bežných časoch by sme čínskemu ľudu mali pomáhať. V tomto prípade mám na mysli to, že aj v období, keď sa krajina nespamätáva z katastrofy, by sme mali pomôcť čínskemu ľudu prostredníctvom upozorňovania jeho vedúcich predstaviteľov na práva ich občanov. Mali by sme to robiť, čo najempatickejšie. Primerane musíme zareagovať na obidva typy situácií. Veci sa tým veľmi vyjasnia. Domnievam sa, že čínsky ľud naše úsilie uzná a poďakuje nám zaň.

  Janez Lenarčič, úradujúci predseda Rady. − (SL) Domnievam sa, že je veľmi dôležité, že sa Európsky parlament rozhodol venovať dnešnú rozpravu prírodnej katastrofe, ktorá postihla Čínu. V prvom rade tak urobil s cieľom vyjadriť Číne úprimnú sústrasť zo strany Európskej únie na jednej strane a ako povedala pani Grabowska, s cieľom prejaviť Číne a jej ľudu solidaritu Európskej únie.

Rovnako je badať rozdiel v tóne tejto diskusie v porovnaní s rozpravou o predchádzajúcom bode. A, samozrejme, jedným z dôvodov je tiež spôsob, akým sa zachovali vedúci predstavitelia Číny a skutočne môžeme vyhlásiť, že ich reakcia na túto hroznú katastrofu bola rýchla a účinná, že využili významný objem vnútroštátnych zdrojov, že vymenovali predsedu vlády osobne za koordinátora pomoci. Aby bolo možné úspešne prekonať takéto ťažkosti, je potrebná dobrá koordinácia a toto bolo očividne dosiahnuté.

Média tiež pravidelne informujú verejnosť o vývoji situácie na národnej aj medzinárodnej úrovni. Zahraničným novinárom bol povolený vstup do postihnutých oblastí, ako aj niektorým zahraničným odborníkom, podľa našich informácií, medzi inými aj z Japonska.

Preto sa domnievam, že môžeme byť spokojní, že tvárou v tvár takejto obrovskej katastrofe a pri poskytovaní pomoci obyvateľstvu, boli čínske orgány dobre zorganizované a predovšetkým, že prejavujú vôľu prijať zahraničnú pomoc vrátane tej našej. A môžem vás ubezpečiť, že Rada bude naďalej pripravená pomoc poskytnúť.

  Louis Michel, člen Komisie. – (FR) Veľmi stručne, vážená pani predsedajúca, ubezpečujem vás, že riadne registrujem všetky vaše pripomienky a chcel by som reagovať vyhlásením, že, samozrejme, budeme stále ochotní poskytnúť ďalšiu pomoc, okrem tej, ku ktorej sme sa zaviazali, pomoc vychádzajúcu z analýzy potrieb.

Okrem toho sa domnievam, že každý víta reakciu Číny a spôsob, akým boli orgány otvorené, pokiaľ ide o prístup a transparentnosť. Mám na mysli osobitne prístup médií.

Chcel by som nadviazať na myšlienku, ktorú nastolila pani Flautreová – návrh na vyslanie tímu zahraničných expertov, ktorých úlohou by bolo zhodnotenie kolaterálneho rizika a škôd, najmä v súvislosti s jadrovými zariadeniami. Domnievam sa, že by to bolo veľmi dobré opatrenie. Samozrejme, neexistuje povinnosť konať týmto spôsobom, ale stále sa domnievam, že by bolo dobré začať s týmto cieľom diskusie s čínskymi orgánmi.

  Predsedajúca. − Dostala som šesť návrhov uznesení⁽¹⁾ predložených v súlade s článkom 130 ods. 2 rokovacieho poriadku.

Rozprava sa skončila.

Hlasovanie sa uskutoční vo štvrtok o 12.00 hod.

(1) Pozri zápisnicu.

12. Zmluva o celosvetovom zákaze uránových zbraní (rozprava)

  Predsedajúca. − Ďalším bodom je rozprava o:

otázke na ústne zodpovedanie (O-0029/2008/rev), ktorú predkladajú Elly de Groen-Kouwenhoven, Angelika Beer a Carolina Lucas v mene skupiny Verts/ALE, Luisa Morgantini v mene skupiny GUE/NGL, Annemie Neyts-Uyttebroeck v mene skupiny ALDE, Ana Maria Gomes v mene skupiny PSE, Ģirts Valdis Kristovskis v mene skupiny UEN, Karl von Wogau a Stefano Zappalà v mene skupiny PPE-DE Rade: Zmluva o celosvetovom zákaze uránových zbraní (B6-0153/2008),

a

otázke na ústne zodpovedanie (O-0029/2008/rev), ktorú predkladajú Elly de Groen-Kouwenhoven, Angelika Beer a Carolina Lucas v mene skupiny Verts/ALE, Luisa Morgantini v mene skupiny GUE/NGL, Annemie Neyts-Uyttebroeck v mene skupiny ALDE, Ana Maria Gomes v mene skupiny PSE, Ģirts Valdis Kristovskis v mene skupiny UEN, Karl von Wogau a Stefano Zappalà v mene skupiny PPE-DE Komisie: Zmluva o celosvetovom zákaze uránových zbraní (B6-0154/2008),

  Elly de Groen-Kouwenhoven, autorka. − Vážená pani predsedajúca, v decembri 2007 prijalo Valné zhromaždenie OSN prevažnou väčšinou rezolúciu, v ktorej vyzýva na preskúmanie vplyvov, ktoré majú uránové zbrane na zdravie civilného obyvateľstva a vojenského personálu.

Blahoželáme Nemecku, Írsku a Taliansku, ktoré ako jediné krajiny NATO, podporili túto rezolúciu OSN. Dôvodom tejto podpory môže byť skutočnosť, že mnohí z ich vojakov sa vrátili so smrteľnými ochoreniami a/alebo sa im neskôr narodili deti postihnuté vážnymi deformáciami. Preto vyzývame ostatné krajiny EÚ, aby nasledovali ich príklad a predložili zdravotnícke správy v súlade s požiadavkou OSN.

Ochudobnený urán bol použitý na Balkáne, v Iraku a Afganistane. Ochudobnený urán je odpadom a predstavuje veľmi lacný materiál na výrobu zbraní. Jeho svetové zásoby sa odhadujú na 1,3 milióna ton. Oveľa menšie množstvo ako 1 mikrogram, ktoré sa dostane do tela, môže byť smrteľné. Okrem rádioaktívneho žiarenia je ochudobnený urán chemickou toxickou zlúčeninou. Nikto neinformuje vojenské jednotky alebo civilné obyvateľstvo krajín, kde sa zbrane s ochudobneným uránom používajú. Najnovšie zistenia expertov zo Svetovej zdravotníckej organizácie týkajúce sa škodlivých vplyvov ochudobneného uránu, boli cenzurované.

Naliehavo žiadame, aby EÚ informovala svojich občanov a obyvateľov dotknutých krajín. Vyzývame Komisiu a Radu, aby zabezpečili, aby bola v čo najkratšom časovom období prijatá medzinárodná zmluva.

S cieľom získať podrobné informácie o problematike je najvyšší čas, aby Komisia a Rada sprístupnili všetky existujúce správy a začali ďalšie vyšetrovanie, ku ktorému Parlament vyzýva od roku 2001. Zatiaľ opakujeme našu výzvu na zakázanie ochudobneného uránu na základe zásady prevencie.

  Annemie Neyts-Uyttebroeck, autorka. − (NL) Boj za celosvetový zákaz uránových zbraní a munície je súčasťou nášho všeobecného boja za kontrolu zbraní a odzbrojenie. Osobitne sa zameriavame na zbrane a muníciu, ktoré sú osobitne nebezpečné a škodlivé pre civilné obyvateľstvo a ich nebezpečné vplyvy pretrvávajú ešte dlho po ukončení konfliktu, akými sú napríklad nášľapné míny, trieštivé bomby a uránové zbrane. Uvedomujem si, že je mierne ironické tvrdiť, že niektoré zbrane sú nebezpečnejšie a škodlivejšie než iné, ale taká je skutočnosť. Preto sa sústredíme najmä na tie, ktoré môžu mať najškodlivejšie následky na nevinné civilné obyvateľstvo.

V novembri 2006 vyzval tento Parlament k moratóriu na tento typ zbraní, teda na uránové zbrane. Minulý rok schválila moja krajina, Belgicko, zákon týkajúci sa nielen moratória, ale aj samotného zákazu akéhokoľvek použitia uránových zbraní a domnievam sa, že na to môžem byť trochu hrdá. Teraz by som sa chcela opýtať Komisie a Rady, aké opatrenia prijmú s cieľom zovšeobecniť moratórium a podporiť všeobecný zákaz.

Okrem toho, ako detailne vysvetlila rečníčka predo mnou, uránové zbrane majú podľa všetkého škodlivé účinky aj na vojakov, ktorí ich používajú a ktorí sú ich použitiu vystavení. Napriek tomu, že to nemusí byť úplne isté, je v každom prípade vhodné, aby Rada zabezpečila, aby vojaci a iní zamestnanci, ktorí sa podieľajú na operáciách v rámci Európskej bezpečnostnej a obrannej politiky neboli rizikám tohto druhu vystavení. Chcela by som sa teda Rady opýtať, aké konkrétne opatrenia prijíma, s cieľom zabezpečiť, že vojaci a zamestnanci, ktorí sa na takýchto operáciách podieľajú nie sú týmto rizikám vystavení a že obyvateľstvo v oblastiach, kde takéto operácie prebiehajú nie je týmto nebezpečenstvám tiež vystavené.

Ďakujem za vašu odpoveď.

  Ana Maria Gomes, autorka. − (PT) Vážená pani predsedajúca, pán komisár, v nedávno uverejnenom liste adresovanom novinám Times v Londýne deväť bývalých britských vojenských veliteľov žiadalo vládu Spojeného kráľovstva, aby sa pridala ku kampani za zákaz trieštivých zbraní. Ich argumentácia bola rovnaká ako v prípade nášľapných mín. Akokoľvek užitočná môže byť táto zbraň z krátkodobého hľadiska, na základe vojenskej logiky je skutočnosť spôsobenia nerozlišujúcej škody z dlhodobého hľadiska postačujúca na oprávnenie zastavenia jej používania zodpovednými ozbrojenými silami.

Rovnaká logika sa uplatňuje aj vo vzťahu k munícii z ochudobneného uránu. Európska organizácia vojenských zväzov (EUROMIL) starostlivo túto záležitosť monitoruje a jej stanovisko vychádzajúce z informácií od vojenského personálu z celej Európy je kategorické. Zbrane z ochudobneného uránu musia byť čo najskôr zakázané.

Európsky parlament sa už zastával úplného zákazu týchto zbraní a rezolúcia, ktorú vlani v decembri prijalo Valné zhromaždenie OSN, ktorou bola otázka zbraní a munície obsahujúcej ochudobnený urán začlenená do programu šesťdesiateho tretieho zasadnutia Valného zhromaždenia, potvrdila, že Európsky parlament sa zachoval správne, keď prebral vedenie a požiadal Radu, aby tiež zaujala vedúcu pozíciu v tejto diskusii o odzbrojení a humanitárnom práve.

Protiargumenty skeptikov z našich radov nemajú váhu. Na základe najzákladnejšej zásady prevencie sa vyžaduje stigmatizovať tieto zbrane dokonca aj pred tým, ako rozsiahle nepriame dôkazy poukazujúce na ich nerozlišujúci a karcinogénny vplyv, budú nahradené nevyvrátiteľnými vedeckými dôkazmi.

Čo o nás, politikoch, povedia ľudia, a dokonca aj dnešní skeptici, o desať rokov, keď sa škodlivé vplyvy týchto zbraní jasne a nespochybniteľne prejavia, ak medzitým nič neurobíme pre to, aby boli zakázané? Budú hovoriť to isté, čo dnes hovoria o nášľapných mínach: ako to, že čakali tak dlho!

  Ģirts Valdis Kristovskis, autor. − (LV) Vážené dámy a páni, v prvom rade by som chcel zdôrazniť, že vyzývam svoju krajinu – Lotyšsko, aby sa zaviazala k rezolúcii OSN z decembra 2007. V druhom rade vyzývam vysokého splnomocnenca, aby predložil odôvodnené stanovisko k iniciatíve obsiahnutej v tejto rezolúcii. Po tretie vyzývam Európsku úniu, aby zabezpečila, že medzi členskými štátmi sa vymieňajú informácie týkajúce sa druhov munície, s použitím ktorých sa počas operácií môže počítať. V súvislosti s ochudobneným uránom mám osobitnú osobnú skúsenosť. Bol som lotyšským ministrom obrany počas obdobia päť a pol roka. Presne počas môjho funkčného obdobia sa Lotyšsko pridalo ku koalícii USA vo vojne v Iraku. V tom čase sa objavili pri viacerých príležitostiach podozrenia týkajúce sa používania ochudobneného uránu v Iraku. Medzinárodné spoločenstvo v tejto záležitosti zareagovalo ostro. Lotyšské jednotky nepoužívali muníciu s ochudobneným uránom. V Lotyšsku som však bol na niekoľko mesiacov požiadaný, aby som prebral politickú zodpovednosť za tieto činy ako minister koalície. Bohužiaľ, ako minister koalície som nebol informovaný o používaní ochudobneného uránu. To je neprijateľné. Nielen členské štáty EÚ musia vážne zhodnotiť potrebu munície tohto typu vo svojom arzenáli zbraní, ale aj Európska únia musí zabezpečiť, aby bolo pre členské štáty povinné vymieňať si informácie o možnom využívaní ochudobneného uránu počas vojenských operácií. Ďakujem za vašu pozornosť.

  Predsedajúca. − Pán Kristovskis, neprerušovala som vás, pretože vaša skúsenosť ako lotyšského ministra bola veľmi dôležitá, ale chcela by som zdôrazniť, že ste vo veľkej miere prekročili časovú lehotu na príspevok.

  Stefano Zappalà, autor. − (IT) Vážená pani predsedajúca, dámy a páni, na túto tému sa už toho v minulosti povedalo mnoho a, bohužiaľ, domnievam sa, že ešte veľa sa bude musieť povedať, kým sa nájde konečné riešenie. Toľko povedali už aj moji kolegovia a jasne to vysvetlili.

V niektorých členských štátoch budú musieť byť zavedené opatrenia na zákaz výroby a používania tohto typu výzbroje na komerčné alebo bojové účely. Tento Parlament niekoľkokrát zopakoval svoju výzvu, existuje dokumentácia vo forme fotografií a svedectiev a existujú logické dôvody domnievať sa, že taliansky vojnový personál zahynul v dôsledku vystavenia sa týmto typom zbraní.

Existuje rezolúcia OSN, v ktorej sa vyjadruje rozšírená obava a boli predložené rôzne žiadosti o detailné štúdie tejto otázky. Existuje zásada prevencie, ktorá by v súlade s právom Európskej únie mala viesť k všeobecnému moratóriu aspoň dovtedy, kým nebudú k dispozícii definitívne vedecké údaje.

Žiadna z týchto činností však zatiaľ neviedla k očakávanému výsledku. Ochudobnený urán sa naďalej používa vo vojnových bitkách, či už prebiehajú na vidieku alebo v mestách. Je nespochybniteľné, že chemické látky presakujú do pôdy a dostávajú sa do zvodnených vrstiev a rastlín, a preto nemôžeme pochybovať o tom, že časti ochudobneného uránu, ktoré prišli do kontaktu s pôdou, sa rozširujú do pôdneho podložia, čím znečisťujú podzemné vody a poľnohospodárske výrobky, čo samozrejme vedie k rozširovaniu chorôb medzi dotknutým obyvateľstvom a do menšej miery aj celého sveta prostredníctvom vodného cyklu a cyklu častíc, najmä v rámci neustále sa rozširujúceho svetového trhového systému.

Dozaista neexistujú žiadne konečné štúdie, ktoré by nebezpečenstvo preukázali, ale nemožno poprieť, že na základe parametrov, ktoré sú nám dnes známe, sa nevylučuje existencia rizika. Táto samotná úvaha musí prinútiť pokrokové demokracie, aby podrobnejšie preskúmali záležitosť a prijali rozhodnutie.

Podľa môjho názoru si Európska únia nemôže dovoliť nekonať. Únia má voči členským štátom jasné záväzky, má jasné záväzky voči svetu a jasné záväzky voči svojim vlastným občanom. Únia má hospodárske zdroje, ktoré môže využiť a neobmedzuje ju nedostatok, pokiaľ ide o vedu a dostupné laboratóriá. Rozhodnutie nekonať je nepochybne výsledkom voľby, nie dôsledkom nedostatku dostupných zdrojov a prostriedkov.

Vzhľadom na všetky tieto skutočnosti je zjavné, že Rada a Komisia nemôžu zabrániť, aby ich občania, či už civilisti alebo vojenský personál, neboli vyslaní do oblastí sveta, kde sa tento typ munície využíval a využíva, ale rovnako nemôžu zabrániť prijatiu každej možnej iniciatívy v skorom štádiu, s cieľom upraviť ich výrobu a používanie a vzhľadom na vedecké údaje pripraviť otvorený zákaz a konečnú likvidáciu týchto zbraní.

O to sa snažíme v nádeji, že Rada a Komisia v praxi preukážu svoj zmysel pre zodpovednosť, keďže nejde o nejasnú politickú záležitosť, ale o otázku verejného zdravia.

  Janez Lenarčič, úradujúci predseda Rady. − (SL) Ďakujem veľmi pekne, vážená pani predsedajúca. V mene Rady by som tiež chcel poďakovať poslancom EP za predloženie otázky týkajúcej sa celosvetového zákazu alebo celosvetovej zmluvy o zákaze uránových zbraní.

Samozrejme, poslanci si pravdepodobne uvedomujú, že takáto dohoda zatiaľ neexistuje. Neexistuje žiadna dohoda, ktorou by sa upravovali zbrane obsahujúce ochudobnený urán na viacstrannej úrovni. Rovnako je známe, že stanovisko Rady k tejto otázke nie je jednoznačné.

Nedávno v rámci Organizácie Spojených národov prebehla diskusia o vplyvoch výzbroje obsahujúcej ochudobnený urán, pričom na konci minulého roku prvý výbor Valného zhromaždenia prijal rezolúciu s názvom Účinky používania výzbroje a munície s obsahom ochudobneného uránu. Ako už bolo uvedené, členské štáty EÚ o tejto rezolúcii hlasovali rôzne. Povedal by som, že veľmi rôznym spôsobom. Päť hlasovalo v prospech, štyri v neprospech a všetky ostatné sa hlasovania zdržali. Povedal by som, že ide o celkom dobrú ilustráciu súčasnej situácie vo svete.

S vaším dovolením by som sa veľmi stručne pokúsil odpovedať na osobitné otázky, ktoré boli položené.

Pokiaľ ide o prvú otázku v súvislosti s uznesením Európskeho parlamentu týkajúceho sa biologických zbraní a niektorých typov konvenčných zbraní, chcel by som zdôrazniť, že Európska únia bola, je a naďalej bude veľmi aktívna vo svojom medzinárodnom snažení o vykonávanie Dohovoru o biologických a toxických zbraniach. Okrem iného EÚ zohrávala významnú úlohu na druhej konferencii venovanej posúdeniu v roku 2006 a rovnako bude aktívna počas trvania odborného programu do ďalšej konferencie venovanej posúdeniu naplánovanej na rok 2011.

Pokiaľ ide o dohovor o konvenčných zbraniach, Európska únia a jej členské štáty sa aktívne podieľajú na súčasných rokovaniach, do ktorých je zahrnutá diskusia o humanitárnych následkoch trieštivých bômb. Členské štáty sa zaviazali do konca tohto roku dosiahnuť prostredníctvom rokovaní právne záväzný nástroj, v ktorom sa budú zohľadňovať všetky aspekty trieštivých bômb.

Pokiaľ ide o druhú otázku, chcel by som objasniť, že zbrane obsahujúce ochudobnený urán neboli zahrnuté do stratégie Európskej únie proti zbraniam hromadného ničenia. V súčasnosti stále prebieha diskusia o tom, či je vôbec možné zahrnúť takúto muníciu medzi zbrane hromadného ničenia. V skutočnosti existujú niektorí, ktorí sa domnievajú, že na ochudobnený urán sa vzťahuje dohovor o konvenčných zbraniach, iní sa domnievajú, že protokol 3, ktorý je súčasťou tohto dohovoru, by sa mal rozšíriť, aby boli do neho začlenené otázky projektilov a hlavíc obsahujúcich ochudobnený urán. V krátkosti, diskusie stále prebiehajú.

Pokiaľ ide o tretiu otázku, chcel by som objasniť, že výber vojnového zariadenia vrátane munície využívanej v rámci operácií, ktoré vedie Európska únia, je v právomoci členských štátov a keďže nedisponujeme viacstrannou dohodu týkajúcou sa tejto záležitosti, nemôžem poskytnúť žiadne dodatočné informácie o využívaní ochudobneného uránu.

Pokiaľ ide o štvrtú otázku, ktorá sa týka bezpečnostných záruk pre vojakov a civilistov zapojených do operácií Európskej únie, v tejto súvislosti by som chcel zdôrazniť, že za bezpečnostné záruky nesie zodpovednosť veliteľ operácie, v rámci operačného plánu schváleného Európskou radou, a tento veliteľ musí prijať opatrenia, ktoré považuje za nevyhnutné. Samozrejme, musí zároveň zohľadňovať operačné obmedzenia.

V prípade všetkých civilných misií Európskej únie je za tieto otázky zodpovedný vedúci misie pod vedením veliteľa civilnej operácie.

Pokiaľ ide o poslednú otázku týkajúcu sa dialógu medzi Európskou radou a USA, mimovládnymi organizáciami a jednotlivcami, môžem len povedať, že doteraz nebol otvorený dialóg s USA o tejto záležitosti, ani s inými stranami spomínanými v tejto otázke. V každom prípade budem ďalej so záujmom sledovať diskusiu na túto tému.

Ďakujem.

  Louis Michel, člen Komisie. − (FR) Vážená pani predsedajúca, dámy a páni, v uznesení Parlamentu prijatom v novembri 2006 sa Európska únia a členské štáty vyzývajú k tomu, aby pristúpili k rozšíreniu rozsahu pôsobnosti Protokolu III k Dohovoru o určitých konvenčných zbraniach, s cieľom obmedziť používanie zbraní obsahujúcich ochudobnený urán. Chcel by som tomuto Parlamentu pripomenúť, že Parlament vyzýva k činnosti, ktorá, ako viete, presahuje právomoci Komisie, keďže Spoločenstvo nie je signatárom dohovoru. Okrem toho podľa zmlúv nemajú inštitúcie Spoločenstva právomoci v oblasti vojenských záležitostí. Napriek tomu by som nechcel, aby Komisia budila dojem, že k problémom súvisiacim s výrobou, uskladnením a používaním zbraní, na ktoré sa vzťahuje Dohovor o určitých konvenčných zbraniach alebo so záležitosťou nehumánnych zbraní vo všeobecnosti, zaujala ľahostajný postoj. V skutočnosti je to presne naopak.

Komisia sa v plnej miere zapája do vykonávania spoločného stanoviska, ktoré prijala Rada minulý rok, v prospech všeobecnej povahy dohovoru a jeho protokolov. Tento rok sa konali tri semináre, jeden pre Južnú Ameriku a Karibik v marci v Santo Domingo a dva ďalšie pre africké krajiny minulý mesiac v Lomé. Na základe týchto seminárov Dominikánska republika už oznámila, že hodlá dohovor v dohľadnom čase ratifikovať a Surinam sa vyjadril, že je pripravený prijať potrebné kroky vedúce k ratifikácii. Komisia podporuje aj vykonávanie Dohovoru o biologických zbraniach a rovnako pracuje na iniciatívach na vytvorenie nového nástroja v reakcii na humanitárne obavy, ktoré vzbudzujú trieštivé bomby, a to v rámci Dohovoru o určitých konvenčných zbraniach a mierového procesu z Osla.

Komisia už tiež pristúpila k činnosti v reakcii na problémy spôsobené výbušnou výzbrojou. V roku 2006 bolo napríklad rozdelených päť miliónov EUR, s cieľom pomôcť pri čistení trosiek po bojoch s výbušninami v Libanone.

V súvislosti s druhou otázkou by som povedal, že dostupné vedecké výsledky nemôžu potvrdiť, že munícia obsahujúca ochudobnený urán predstavuje významné riziko pre zdravie civilného obyvateľstva v príslušných oblastiach bojov alebo pre vojenský personál, ktorý slúži alebo slúžil v týchto oblastiach. Ide o stanovisko uvedené v prieskumoch OSN, WHO a Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu, ako aj skupiny expertov, ktorú zriadila Európska komisia podľa článku 31 Zmluvy o Euratome, v ktorom sa stanovuje, citujem: „Na základe dostupných informácií sa vystavenie ochudobnenému uránu nepovažuje za vedúce k zistiteľným zdravotným účinkom za predpokladu realistického množstva absorbovaných dávok,“ koniec citátu. Komisia hodlá túto záležitosť opätovne preskúmať. Rovnako bude naďalej zabezpečovať zdravie svojho personálu a bude sa riadiť usmerneniami WHO v prípade umiestnenia jednotiek v podmienkach možného vystavenia ochudobnenému uránu.

Pokiaľ ide o dialóg s organizáciou EUROMIL, Komisia, samozrejme, hodlá diskutovať s akýmkoľvek zástupcom občianskej spoločnosti.

Pokiaľ ide o posledné tri otázky, Komisia v súčasnosti nehodlá prijať žiadne finančné záväzky v týchto oblastiach.

PREDSEDÁ: PÁN BIELAN
podpredseda

  Jana Hybášková, v mene skupiny PPE-DE. – (CS) Zbrane obsahujúce ochudobnený urán predstavujú nesmiernu záťaž pre životné prostredie. Pre kohokoľvek, kto videl následky ich použitia, je diskusia o nedokázaných následkoch úplne absurdná. Špinavé bomby rozdrvia pancier najmodernejšieho tanku s hrúbkou niekoľkých centimetrov na kusy. Ich ničivá sila je nesmierna. Majú vplyv na ľudské zdravie. Nemilosrdne zabíjajú. Niet pochýb o tom, že je potrebné zastaviť ich výrobu, používanie a uskladňovanie. Tento Parlament, Únia, krok za krokom budujú európske ozbrojené sily a európsku obranu. V budúcnosti budeme partnerom NATO aj USA. Preto musíme byť dôveryhodným partnerom. Postaviť sa a zakričať: „Chceme moratórium na ochudobnený urán,“ je smiešne. Rovnako ako chcieť, aby Rada vypracovala štúdiu hodnotenia vplyvu. Najprv musíme dospieť k politickej dohode medzi členskými štátmi Francúzskom, Veľkou Britániou a možno aj Českou republikou. Potom musíme začať spolupracovať s OSN, pracovať na vytvorení predpokladu pre medzinárodnú zmluvu o zákaze ochudobneného uránu. Jej súčasťou je vypracovanie režimu postupného zákazu výroby prijateľného pre všetky členské štáty, ako aj skladovania, obchodovania s uránom a konečnej lehoty na zákaz jeho používania. Potom je potrebné zvolať konferenciu, ktorá príjme režim a bude začiatkom procesu vedúcemu ku konečnému zákazu tejto zbrane.

Potrebujeme presnú analytickú štúdiu hodnotiacu vedľajšie účinky. Hlavne však potrebujeme politickú spoluprácu na postupné vytváranie politickej vôle, medzinárodné uznanie, dohodu a rozhodnutie. Tento proces bude trvať celé roky. Bolo by dobré, keby stranou novej dohody o všeobecnom vojenskom využití a zákaze ochudobneného uránu, bola už Európska únia. Práve preto sa musíme správať zodpovedne. Neznižujme dôveryhodnosť EÚ hlúpym krikom, profesionálnou neznalosťou a nedokončenou prácou. V tejto dôležitej hre musíme byť naďalej partnermi.

  Elizabeth Lynne, v mene skupiny ALDE. – Vo Veľkej Británii sa stovky veteránov domnievajú, že vystavenie sa uránu v prvej vojne v Perzskom zálive viedlo k ich chronickým chorobám a postihnutiam a že v Iraku existujú dôkazy o tom, že použitie ochudobneného uránu spôsobilo zvýšenie počtu detí rodiacich sa s jedným okom, respektíve bez očí. Otcovia siedmich z ôsmich detí, ktoré sa narodili bez očí, boli vystavení ochudobnenému uránu počas vojny v Iraku v roku 1991.

Prinajmenšom 17 krajín stále disponuje zbraňami s ochudobneným uránom vo svojom vojenskom arzenáli vrátane troch členských štátov EÚ, ktorými sú Francúzsko, Grécko a Spojené kráľovstvo. V súčasnosti naliehavo potrebujeme medzinárodnú zmluvu, ktorou sa zavedie okamžité moratórium na používanie, vývoj, výrobu, hromadenie, presun a testovanie zbraní obsahujúcich ochudobnený urán, ako aj na recykláciu a zneškodnenie existujúcich zásob týchto zbraní. Dúfam, že všetci podporia toto uznesenie.

  Konrad Szymański , v mene skupiny UEN. – (PL) Vážený pán predsedajúci, samotná opatrnosť nie je celkom postačujúcim dôvodom na snahy o účinné odstránenie zbraní obsahujúcich ochudobnený urán. V každom prípade je potrebné urýchliť prácu na odborných štúdiách týkajúcich sa účinkov používania takýchto zbraní na ľudské bytosti. Moratórium na používanie tohto typu zbraní by sa však malo zaviesť bezodkladne a záležitosť je potrebné prediskutovať v rámci novej európskej bezpečnostnej stratégie. Výzvu, pred ktorou stojíme, predstavuje začiatok činnosti na medzinárodnej zmluve vychádzajúcej zo systému OSN. Takouto zmluvou by sa upravovali používanie, uskladnenie a testovanie tohto druhu zbrane.

  Tobias Pflüger , v mene skupiny GUE/NGL. – (DE) Vážený pán predsedajúci, na túto diskusiu sme už dlho čakali. Teší ma, že sme ju dnes zaradili do programu. Ochudobnený urán sa používa v mnohých krajinách, a najmä v západných krajinách, ako munícia vo vojne pre jeho vysokú penetračnú schopnosť, najmä proti ozbrojeným vozidlám. Munícia s ochudobneným uránom však obsahuje vysoko toxické chemické látky, inými slovami, tieto látky sú jedované a aj rádioaktívne. Ochudobnený urán je vedľajším produktom jadrového priemyslu, ktorý je výsledkom obohacovania uránu alebo výroby jadrových zbraní. Využívanie jadrovej energie je, v skratke, tiež súčasťou problému.

Munícia obsahujúca ochudobnený urán má dlhodobé následky. Pri zasiahnutí tvrdého cieľa sa ochudobnený urán uvoľňuje pri vysokých teplotách a pretavuje sa na oxidy ochudobneného uránu, ktoré majú formu jemného rádioaktívneho (alfa žiarenie) toxického prachu, ktorý sa môže šíriť vetrom a vodou. Tento prach je náročné odstrániť z prostredia a pri dýchaní sa usadzuje v pľúcach. Vieme o syndróme vojny v Perzskom zálive a syndróme vojny na Balkáne a tento istý jav bol pozorovaný opätovne, keď vojaci očividne ochoreli na rôzne typy rakoviny, akým je napríklad rakovina pľúc, z dôvodu vystavenia oxidu ochudobneného uránu. Rovnako sa zvýšil počet prípadov takejto rakoviny medzi obyvateľstvom oblastí, v ktorých sa táto munícia použila.

Zaujímavou skutočnosťou je, že vojenská účinnosť munície s obsahom ochudobneného uránu je v skutočnosti veľmi obmedzená, pričom jej využívanie zahŕňa množstvo nepredvídateľných rizík. NATO využila muníciu s ochudobneným uránom vo vojne proti Juhoslávii. V Iraku americké vojenské sily použili celkovo 300 ton munície obsahujúcej ochudobnený urán. V tejto krajine, a najmä v Bagdade, žije zvýšené percento detí s rôznymi deformáciami. Vláda Afganistanu teraz vyzvala na vyšetrenie používania munície s ochudobneným uránom v Afganistane a tvrdí, že americké vojsko neinformovalo o používaní munície s ochudobneným uránom, najmä vo východnej časti krajiny. Munícia s ochudobneným uránom sa využívala vo vojne v Libanone, najmä ju používal Izrael, a vo veľmi veľkej miere bola použitá v prvej vojne v Perzskom zálive. Počet kontaminovaných vojakov sa odhaduje na 66 000.

Problém je zjavný. Medzičasom prví vojnoví veteráni, ako napríklad Kenny Duncan z Veľkej Británie, dostávajú výsluhový dôchodok udelený za vplyvy, ktoré na nich mal ochudobnený urán. Ak by bol ochudobnený urán napríklad kozmetickým výrobkom alebo látkou využívanou pri výrobe potravín, bol by už dávno zakázaný. Vojenské jednotky sú usmerňované, aby nosili ochranné oblečenie, keď manipulujú s muníciou obsahujúcou ochudobnený urán. Európska organizácia vojnových zväzov (EUROMIL) vyzýva na zákaz používania zbraní, ktorými sa táto munícia vystreľuje. Belgicko muníciu obsahujúcu ochudobnený urán zakázalo, k čomu mu blahoželáme. Výbor OSN pre odzbrojenie a medzinárodnú bezpečnosť odhlasoval 122 hlasmi proti 6, pričom 35 členov sa hlasovania zdržalo, výzvu na vypracovanie správy o škodlivých účinkov výzbroje a munície obsahujúcich ochudobnený urán. Medzi šesť hlasov v neprospech tejto výzvy patril hlas Českej republiky, Francúzska, Holandska a Spojeného kráľovstva. Potrebujeme zákaz výroby a používania munície obsahujúcej ochudobnený urán.

  Luca Romagnoli (NI). – (IT) Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, používanie ochudobneného uránu na vojnové účely je v rozpore s medzinárodným právom, existujú totiž nevyvrátiteľné dôkazy o jeho skutočných toxických vplyvoch na človeka, ako aj na životné prostredie. Súhlasím s tým, že v rámci európskej bezpečnostnej stratégie sa musí v plnej miere zohľadniť táto záležitosť a domnievam sa, že zákaz týchto zbraní v členských štátoch Únie musí byť úplný a konečný.

V obidvoch otázkach sa predkladá hodnotenie a nastoľujú sa racionálne spoločné otázky, ktoré boli vo veľkej miere zdokumentované. V tejto súvislosti by som chcel využiť príležitosť a upozorniť na príklad talianskych vojakov, ktorí boli vyslaní na Balkán a ktorí stále čakajú na spravodlivé odškodnenie, ktoré, ako sa obávam, nikdy nedostanú. Keďže nepôsobí ako subjekt schopný odškodniť škody minulosti, mala by Únia vyslať rozhodný, silný signál aspoň do budúcnosti prostredníctvom zákazu výroby, uskladňovania a uvádzania tohto typu zbraní na trh v rámci členských štátov Únie.

  Luisa Morgantini, autorka. − (IT) Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, výzvu Jany Hybáškovej na uplatňovanie tzv. real politik považujem za nemiestnu a celkovo cynickú. Nečinnosť alebo zanedbávanie nie sú, podobne ako štátne tajomstvá, prijateľné v prípade, keď ide o ľudské zdravie.

Používanie uránových zbraní má zničujúce a nenapraviteľné následky. Pri ich výbuchu uránové projektily vypúšťajú jemný toxický prach, kontaminujú vzduch, pôdu a vodu, prenikajú do dýchacieho ústrojenstva a zvyšujú pravdepodobnosť vzniku nádorov, leukémie a deformácií. Ktokoľvek, kto ich používa, tak zjavne koná v rozpore s medzinárodným humanitárnym právom. Od vojny v Perzskom zálive v roku 1991 združenie príbuzných obetí vojakov vypočítalo, že len v Taliansku došlo k 50 úmrtiam. Nedávno minister obrany vyhlásil, že došlo k 77 úmrtiam a že počet ľudí trpiacich ochoreniami sa odhaduje od niekoľkých stoviek po asi dve tisícky.

V období rokov 1991 až 2003 sa použilo viac než 2 000 ton ochudobneného uránu. Okolo 70 % územia Iraku je kontaminovaných, a dokonca ani dnes si nie sme istí rozsahom hrozných ľudských škôd, ktoré spôsobil ochudobnený urán. V irackej nemocnici v Basre som videla telá deformovaných detí. Videla som tie hrozné škody, ktoré zanechal na ich malých telíčkach. Tisícky civilistov bez tváre, ktorí stále žijú a umierajú v zemi kontaminovanej radiáciou v Iraku, Afganistane, Kosove, Bosne, Somálsku, si neuvedomujú svoj strašný osud.

Od roku 2001 sme sa my, Európsky parlament, snažili o zavedenie moratória. V roku 2006 sme to potvrdili prijatím uznesenia o chemických zbraniach a nehumánnych konvenčných zbraniach. Rezolúcia, ktorú veľkou väčšinou prijala OSN v roku 2007, vyzýva členské štáty Organizácie Spojených národov, aby preskúmali škodlivé následky na zdravie. Šesť krajín hlasovalo v neprospech tejto rezolúcie. Boli nimi USA a Izrael a, bohužiaľ, niekoľko členských štátov Európskej únie, konkrétne Francúzsko, Spojené kráľovstvo, Česká republika a Holandsko. Mali by si radšej vziať príklad od Belgicka, ktoré sa v marci 2007 stalo prvou krajinou na svete, ktorá sa rozhodla úplne zakázať ochudobnený urán vzhľadom na jeho toxické vplyvy.

Spolu s ostanými kolegami, pričom ma teší, že môžem povedať, že všetkých politických presvedčení som sa vo veľkej miere zastávala tejto diskusie, pretože je zásadné bojovať proti porušeniam medzinárodného, humanitárneho a environmentálneho práva a konať, s cieľom zabezpečiť, aby vojenské hierarchie, štáty a zbrojný priemysel prebrali v plnej miere svoju zodpovednosť. Nedostatky a vojenské tajomstvá, neschopnosť vykonávať pravidlá týkajúce sa ochrany a uplatňovať zásadu prevencie by mohli nebezpečenstvo uránu zamiesť pod koberec spolu s možnosťou predchádzať veľkému množstvu obetí.

Na tomto základe opätovne potvrdzujem výzvy, ktoré sme vyslovili v našom uznesení, najmä na zabezpečenie maximálnej transparentnosti prostredníctvom označovania kontaminovaných oblastí a predovšetkým v presadzovaní návrhu na okamžité zavedenie moratória, s cieľom skoro dosiahnuť úplný zákaz ochudobneného uránu a trieštivých bômb, ktoré ešte stále prinášajú obete. Napríklad v Libanone zbombardovala izraelská armáda viac ako miliónom trieštivých bômb dediny a domy niekoľko hodín predtým, ako sa stiahla z tohto územia.

Pristúpte k činom. Ďakujem Rade a Komisii za ich odpovede, ale aj za to čo urobia napriek obmedzeniam, o ktorých hovoril pán komisár Michel, aby dosiahli oslobodenie od uránových zbraní a trieštivých bômb.

  Janusz Onyszkiewicz (ALDE). – (PL) Ochudobnený urán je o 70 % ťažší než olovo. Vďaka svojej kinetickej energii teda aj strela veľmi malého kalibru dokáže preraziť opancierovanie tanku. Preto vojsko využíva ochudobnený urán. Na svete sa nachádza približne jeden a pol milióna ton ochudobneného uránu. Hneď je možné pochopiť pokušenie, ktoré vedie k jeho používaniu. Ako sa však ukazuje, zbrane tohto typu zďaleka nepreukázali takú účinnosť, aká sa očakávala. Sedemdesiat percent zničených irackých tankov bolo zničených zbraňami iného typu.

Samozrejme, otázka následkov použitia takýchto zbraní je naďalej významná. Malo by sa jasne vyhlásiť, že nebola poskytnutá ešte konečná odpoveď. V konečnom dôsledku v uránových baniach pracovali tisícky ľudí mnoho rokov, pričom sa u nich neprejavili zjavné zdravotné komplikácie. Napriek tomu sa tieto záležitosti nevyjasnili, a preto je potrebné vyhlásiť moratórium, aby sa umožnilo končené riešenie tohto problému.

  Roberto Fiore (NI). – (IT) Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, povaha a rozsah poškodenia vyplývajúce z používania ochudobneného uránu nedovoľujú, aby toto poškodenie bolo označené ako „vedľajšie“. Poškodenie zasahuje v postupných vlnách nepriateľských vojakov a vojakov používajúcich zbrane. Jeho dôsledkami sú napríklad syndróm vojny v Perzskom zálive, syndróm vojny na Balkáne.

Civilné obyvateľstvo predstavuje ľudí, ktorí nasledujúce desaťročia nesú následky použitia týchto zbraní. Obyvatelia vojnových oblastí, ktorí vdychujú a trávia ochudobnený urán, keďže kontaminuje vodnatú vrstvu pôdy a potravinový reťazec, sú obeťami vplyvov žiarenia. Najvyššiu cenu, pokiaľ ide o typické škody spôsobené vystavením sa žiareniu ťažkých kovov, o ktorej všetci vieme, platia deti, telá vo vývine, a najmä nenarodené deti. Exponenciálny nárast genetických deformácií a detských nádorov v oblastiach, kde sa použil urán, sú toho dôkazom.

Nedávna štúdia BBC vo Veľkej Británii preukázala, že 24 hodín po masívnom bombardovaní na Balkáne, bola nameraná historicky najvyššia miera atmosférickej rádioaktivity na severe Anglicka. Preto nenavrhujeme len zákaz ochudobneného uránu, ale aj potrestanie vojnových zločinov tých, ktorí ho použili, pričom si boli v plnej miere vedomí následkov takéhoto použitia a potrestanie tých, ktorí ho budú používať aj po zavedení zákazu.

  Gerard Batten (IND/DEM). – Vážený pán predsedajúci, v rámci diskusie o téme rádioaktívnych zbraní tento Parlament významne mlčí o britskom občanovi, bohužiaľ, tým pádom aj občanovi EÚ, ktorý bol zabitý rádioaktívnou zbraňou v Londýne v decembri roku 2006. Samozrejme mám na mysli pána Alexandra Litvinenka, ktorý bol zavraždený aktom štátom podporovaného terorizmu prostredníctvom polónia 210.

Hlavným podozrivým z tohto zločinu je Andrej Lugovoj, ktorý je v súčasnosti poslancom ruského parlamentu a podľa ruskej ústavy nemôže byť vydaný. Vdove po pánovi Litvinenkovi je zároveň odopretá možnosť súdneho vyšetrovania prípadu na britských súdoch, ktoré by mohli vyšetriť dôkazy jeho vraždy bez súdneho konania s podozrivými zo zločinu.

Táto vražda bola vojnovým aktom Ruska voči Spojenému kráľovstvu. Britská vláda touto skutočnosťou nechce byť konfrontovaná. Ak však chcete diskutovať o rádioaktívnych zbraniach, prečo nediskutovať o vražde pána Litvinenka a jej ďalekosiahlych následkoch?

  Janez Lenarčič, úradujúci predseda Rady. − (SL) Veľmi stručne by som chcel poďakovať za túto diskusiu. Chcel by som zopakovať, že Rada je naďalej veľmi aktívna, pokiaľ ide o otázky vonkajšej bezpečnosti v súlade so stratégiou EÚ proti šíreniu zbraní hromadného ničenia. V rámci týchto stratégií sa prioritné ciele Rady neustále aktualizujú a zohľadňuje sa nový vývoj v tejto oblasti, ktorý je následne zahrnutý do aktualizovaných dokumentov.

Napríklad opatrenie, ktoré Rada prijala na podporu celosvetového prijatia dohovoru o zákaze a obmedzení niektorých typov konvenčnej výzbroje, je príkladom takéhoto konania.

Je zaujímavé, že cieľom piateho protokolu k tomuto dohovoru je obmedzenie tvorby výbušného vojenského odpadu do čo najväčšej miery po tom, ako sa skončí konflikt. Rovnako je zaujímavé, že najväčšími výrobcami a používateľmi výzbroje obsahujúcej ochudobnený urán sú signatári spomínaného dohovoru.

Je príliš skoro niečo predpovedať. O situácii som hovoril s Radou, čo je zrejmé z výsledkov hlasovania o rezolúcii prvého výboru Valného zhromaždenia, ktoré tu už dnes bolo niekoľkokrát spomenuté. Dúfame, že diskusie, ako táto v Európskom parlamente, prispejú k dosiahnutiu konsenzu v rámci Rady. O tom vás však budem informovať v blízkej budúcnosti.

Ďakujem.

  Louis Michel, člen Komisie. − (FR) Vážený pán predsedajúci, veľmi stručne by som chcel povedať, že, samozrejme, zohľadňujem vynikajúce poznámky a osobitné návrhy, ktoré tu dnes odzneli a hodlám ich v každom prípade predložiť mojej kolegyni Benite Ferrero-Waldnerovej, ako aj Komisii.

Musím však tomuto Parlamentu pripomenúť, že rozsah činnosti Komisie je nesmierne obmedzený. Samozrejme, disponuje deklamačnými právomocami, môže vyzývať a žiadať, môže predkladať návrhy, ale v ostatných oblastiach už toľko právomocí nemá. Chcel by som, aby to bolo jednoznačné.

Vzhľadom na to beriem na vedomie veľmi jasné posolstvo o tom, že musíme poskytnúť záruku transparentnosti, ako vyhlásila pani Morgantiniová. S týmto bodom súhlasím. Pani poslankyňa navrhuje moratórium a ja tento návrh odovzdám ďalej. Zdá sa mi, že som si všimol aj potrebu opätovnej aktualizácie prieskumov, ktoré boli dodnes vykonané, respektíve túto možnosť. Neexistuje dôvod, prečo by tieto prieskumy nemali byť opätovne aktualizované.

Chcel by som, aby ste v každom prípade vedeli, že Komisii budem tlmočiť všetky skvelé príspevky a argumenty, ktoré tu dnes odzneli a nepochybujem o tom, že v rozumnej časovej lehote budú prijaté príslušné iniciatívy. V každom prípade však budú tieto myšlienky tlmočené a dobrovoľnícky duch bude súčasťou procesu, pretože, a to mi verte, je zjavné, že musíme dúfať, že všetky európske krajiny budú schopné urobiť to, čo dokázalo Belgicko. Nehovorím to len preto, že som Belgičan, a to napriek tomu, že ma veľmi teší, že je to práve moja krajina, ktorá k tomuto kroku pristúpila. Možno práve toto je tým, o čo sa usilujete. Určite existujú užitočné a zaujímavé zdroje inšpirácie, ale chcem, aby ste vedeli, že úprimne a s presvedčením odovzdám všetky návrhy, pripomienky a požiadavky, ktoré tu dnes odzneli.

  Predsedajúci. − Dostal som šesť návrhov uznesení⁽¹⁾ podľa článku 108 ods. 5 rokovacieho poriadku.

Rozprava sa skončila.

Hlasovanie sa uskutoční vo štvrtok.

(Rokovanie bolo prerušené o 17.35 hod. a pokračovalo o 18.00 hod.)

PREDSEDÁ: PÁN DOS SANTOS
podpredseda

(1) Pozri zápisnicu.

13. Hodina otázok pre Radu

  Predsedajúci. − Ďalším bodom programu je hodina otázok (B6-0156/2008).

Nasledujúce otázky sú adresované Rade.

Otázka č. 1, ktorú predkladá Manuel Medina Ortega (H-0267/08)

Vec: Diskriminácia v EÚ, pokiaľ ide o cestovné pasy

V niektorých krajinách EÚ sa cestovné pasy a iné dokumenty používajúce na prekročenie hraníc vydávajú nielen štátnym príslušníkom týchto krajín, ale aj osobám bez štátnej príslušnosti, ktoré majú v príslušných krajinách trvalý pobyt. Keďže väčšina týchto osôb je príslušníkom etnickej menšiny, Rada hodlá prijať alebo navrhnúť formuláre cestovných pasov a iných podobných dokumentov, v ktorých už nebudú zahrnuté negatívne označenia, ako napríklad „cudzinci“, a tak ukončiť diskrimináciu na základe etnického pôvodu?

  Janez Lenarčič, úradujúci predseda Rady. − (SL) Odpovedal by som stručne. Konkrétne, že vydávanie cestovných pasov alebo cestovných dokumentov osobám bez štátnej príslušnosti, ktoré majú trvalý pobyt v členskom štáte nepatrí do právomocí Spoločenstva.

A preto ani Európska komisia, ani Rada nie sú príslušnými orgánmi na predloženie návrhov na akékoľvek zmeny v súvislosti s týmto typom cestovného pasu alebo akéhokoľvek iného cestovného dokumentu.

  Manuel Medina Ortega (PSE). – (ES) Vážený pán predsedajúci, odpoveď úradujúceho predsedu Rady je skutočne veľmi jasná. O tejto záležitosti nemôžeme ďalej diskutovať. Možno by som mal položiť otázku trochu inak. Môže Rada zabezpečiť harmonizáciu v EÚ v súvislosti s cestovnými pasmi a identifikáciou cestovných pasov, alebo sa domnieva, že táto záležitosť bude v trvalej právomoci členských štátov?

  Janez Lenarčič, úradujúci predseda Rady. − (SL) Vážený pán Medina Ortega, veľmi pekne vám ďakujem za dodatočnú otázku.

V súčasnosti sú jedinými spoločnými normami alebo spoločnými referenčnými kritériami, ktoré boli prijaté, normy v oblasti bezpečnostných prvkov cestovných pasov alebo iných cestovných dokumentov.

Osobne by som mohol predpokladať ďalšie opatrenia v tejto oblasti, ako aj v akejkoľvek inej, ale nemôžem špekulovať o tom, či dôjde k presunu právomocí.

Nejde o otázku významu tejto záležitosti, ale o otázku právomocí. V súčasnosti patrí právomoc vydávať doklady totožnosti osobám bez štátnej príslušnosti výlučne členským štátom a Rada a Komisia v tejto oblasti nedisponujú žiadnou právomocou.

Ďakujem.

  Reinhard Rack (PPE-DE). – (DE) Chcel by som položiť otázku týkajúcu sa iného druhu diskriminácie. V júli plánuje vaša krajina, Slovinsko, zaviesť diaľničné známky a hodlá vydávať dva druhy týchto známok. Známky s ročnou a známky s polročnou platnosťou. Výsledkom je diskriminácia desiatok miliónov obyvateľov EÚ, ktorí cestujú na letné dovolenky k Stredozemnému moru. Aký návrh hodlá predsedníctvo predložiť, aby slovinská vláda tento problém vyriešila?

  Janez Lenarčič, úradujúci predseda Rady. − (SL) Pán Rack, ďakujem za vašu otázku. Chcel by som vás však upozorniť, že túto otázku by ste mali adresovať konkrétnemu členskému štátu, a nie Rade, ktorá ho v tejto záležitosti nezastupuje.

Keďže však mám výhodu a celkom dobre poznám tento členský štát, chcel by som povedať, že ide o dočasné opatrenie, kým nebude zavedené satelitné vyberanie mýta a že príslušné inštitúcie v Európskej únii boli informované o tomto opatrení, respektíve im toto opatrenie bolo oznámené, a neinterpretovali ho ako diskriminačné.

  Predsedajúci. −

Otázka č. 2, ktorú predkladá Avril Doyle (H-0270/08)

Vec: Ratifikácia Lisabonskej zmluvy

Môže sa slovinské predsedníctvo vyjadriť k súčasnému stavu ratifikačného procesu Lisabonskej zmluvy? Aké kroky Rada doteraz podnikla na zabezpečenie pozitívneho výsledku ratifikačného procesu?

  Janez Lenarčič, úradujúci predseda Rady. − (SL) Chcel by som pani Doylovú informovať, že k dnešnému dňu, 21. máju 2008, Lisabonskú zmluvu ratifikovalo trinásť členských štátov.

Môžem ich vymenovať. Maďarsko ju ratifikovalo ako prvé už minulý rok, nasledovalo Slovinsko a Malta, Rumunsko, Francúzsko, Bulharsko, Poľsko, Slovensko, Dánsko, Rakúsko, Lotyšsko, Litva a Portugalsko, čo predstavuje trinásť krajín, čiže takmer polovicu členských štátov.

Počas svojho šesťmesačného predsedníctva Slovinsko potvrdilo svoje želanie, aby ratifikačný proces prebehol bezproblémovo počas nášho predsedníctva a potom pokračoval rovnako účinne aj počas nasledujúceho francúzskeho predsedníctva, pričom cieľom je, aby Lisabonská zmluva nadobudla platnosť 1. januára 2009, ako bolo plánované.

Musím však zdôrazniť, že ratifikácia nepatrí medzi právomoci ani predsedníctva, ani Rady, keďže patrí do právomocí členských štátov, ktoré sú signatármi zmluvy, v každom prípade v súlade s ústavnými predpismi a požiadavkami danej krajiny.

Ďakujem.

  Avril Doyle (PPE-DE). – Ďakujem predsedníctvu za odpoveď. Teší ma skutočnosť, že k dnešnému dňu Lisabonskú zmluvu ratifikovalo 13 členských štátov. Určite viete, že Írsko je jedinou krajinou, kde sa zmluva bude ratifikovať v referende.

V súčasnosti doma zápasíme s najväčším problémom, pričom sa snažíme klásť odpor rôznym skupinám, ktoré sa vyjadrujú v neprospech zmluvy. Tieto skupiny šíria strach a zmätok v súvislosti s Lisabonskou zmluvou, či už zámerne alebo nie, často v oblastiach otázok, ktoré sú veľmi dôležité, ale nijako so zmluvou nesúvisia. Môžete mi teda potvrdiť, pán úradujúci predseda Rady, že írske právo veta v prípade budúcich návrhov na priame zdaňovanie nebude žiadnym spôsobom ohrozené ratifikáciou Lisabonskej zmluvy a že neexistuje žiadna spojitosť medzi rokovaniami WTO a ratifikáciou Lisabonskej zmluvy?

  Janez Lenarčič, úradujúci predseda Rady. − (SL) Vážená pani Doylová, ďakujem vám za dve dodatočné otázky.

V prvom rade môžem potvrdiť, že akékoľvek rozhodnutia v oblasti zdaňovania budú naďalej prijímané na základe konsenzu. Inými slovami, aj keď Lisabonská zmluva nadobudne platnosť, za predpokladu, že ju ratifikujú všetky členské štáty, Írsko, alebo akýkoľvek iný členský štát, bude mať naďalej právo veta v oblastiach súvisiacich so zdaňovaním.

Pokiaľ ide o druhú otázku, ktorá sa konkrétne týka rokovaní, ktoré v súčasnosti prebiehajú v rámci Svetovej obchodnej organizácie, môžem tiež potvrdiť, že tieto rokovania nijakým spôsobom priamo s ratifikáciou Lisabonskej zmluvy nesúvisia.

A preto je odpoveďou na obidve vaše dodatočné otázky – áno.

  Marian Harkin (ALDE). – Vážený pán predsedajúci, chcela by som pánovi ministrovi tiež položiť otázku týkajúcu sa súčasného ratifikačného procesu a zmluvy v Írsku.

Jedným z argumentov je, že po ratifikácii Lisabonskej zmluvy môžu krajiny prísť o svoje právo veta pri ratifikácii medzinárodných dohôd o obchode, napríklad dohôd uzavretých v rámci WTO.

V súčasnosti existuje toto právo veta a skupiny, ktoré sa vyjadrujú v neprospech zmluvy tvrdia, že po tom, čo nadobudne platnosť sa situácia zmení. Chcela by som, aby slovinské predsedníctvo potvrdilo, či sú tieto tvrdenia pravdivé.

  Jim Allister (NI). – Je šťastím pre Írov, že jedine írskym voličom je poskytnutá možnosť rozhodnúť sa o zmluve, ktorá nás významným spôsobom všetkých ovplyvňuje. Sľúbite v mene Rady, že prijmete ich demokratické rozhodnutie alebo sa k nim bude ako k francúzskym a holandským voličom pristupovať s opovrhnutím, ak sa odvážia hlasovať v neprospech zmluvy v rámci tradície svojej zlej povesti revolučného „Croppy, lie down!“ a zmluvy z Nice II?

  Predsedajúci. − Dámy a páni, bohužiaľ, nemôžem dať slovo ďalším poslancom, keďže rokovací poriadok to neumožňuje. Domnievam sa, že všetci viete, že sa snažíme o zmenu formátu hodiny otázok, aby bola pružnejšia a aj užitočnejšia. Osobne sa podieľam na činnosti pracovnej skupiny a v blízkej budúcnosti vám určite prinesieme dobré správy. Podľa v súčasnosti platného rokovacieho poriadku nemôžem dať slovo pánovi Higginsovi, napriek tomu, že o to požiadal, pretože bol až treťou osobou, ktorá sa chcela do diskusie zapojiť.

  Janez Lenarčič, úradujúci predseda Rady. − (SL) V prvom rade by som sa chcel vyjadriť k otázke, ktorú položila pani Harkinová.

Zmluvou sa zavedú zmeny týkajúce sa uzatvárania dohôd s tretími krajinami a medzinárodnými organizáciami. Uvádza sa to v článku 207 budúcej Lisabonskej zmluvy. V tomto istom článku sa však veľmi jasne stanovuje zoznam mnohých oblastí, v ktorých si členské štáty zachovajú právo veta, keďže v článku sa uvádza množstvo záležitostí a oblastí, v prípade ktorých sa pri rozhodovaní v Rade bude naďalej uplatňovať zásada konsenzu.

Ide o štvrtý odsek článku 207. Chcel by som pripomenúť, že sa tam uvádza množstvo takýchto oblastí. Ide o oblasť služieb, obchodných aspektov duševného vlastníctva, oblasť priamych zahraničných investícií, oblasť kultúrnych a audiovizuálnych služieb, oblasť sociálnych služieb, vzdelávania, zdravotnej starostlivosti a iné. Vo všetkých týchto oblastiach sa aj po nadobudnutí platnosti Lisabonskej zmluvy bude uplatňovať zásada konsenzu vždy, keď Rada príjme rozhodnutie, čo znamená, že bude potrebný súhlas každého jedného členského štátu.

K otázke pána Allistera by som povedal toľko, že ako som už spomenul v prvej odpovedi na príslušnú otázku, ratifikácia Zmluvy o Európskej únii patrí do právomocí členských štátov. Minulý rok v decembri sa členské štáty jej podpísaním zaviazali vykonať všetko, čo je v ich moci, aby bol podpísaný text aj ratifikovaný v súlade s ich vnútornými pravidlami, ústavnými a inými právnymi ustanoveniami.

V tejto oblasti predsedníctvo nezohráva žiadnu úlohu. Vďaka predsedníctvu však bolo Slovinsko, ktoré v súčasnosti Európskej únii predsedá, napríklad medzi prvými, ktorí túto úlohu splnili. V prípade, že ratifikačný proces nebude úspešný, čo dúfame, že sa nestane, bude to výlučnou zodpovednosťou krajiny, v ktorej sa to stalo, a nie zodpovednosťou Rady alebo niekoho iného.

Ďakujem.

  Predsedajúci. −

Otázka č. 3, ktorú predkladá Colm Burke (H-0272/08)

Vec: Rokovania s Bývalou juhoslovanskou republikou Macedónsko smerujúce k členstvu v EÚ

Môže sa Rada vyjadriť k súčasnému stavu rokovaní s Bývalou juhoslovanskou republikou Macedónsko?

V ktorých oblastiach sa podľa Rady dosiahol najväčší pokrok? Ktoré oblasti sa javia ako najproblematickejšie, pokiaľ ide o pokrok v rámci diskusií?

  Janez Lenarčič, úradujúci predseda Rady. − (SL) Keďže rozsah predkladanej otázky je dosť široký, moja odpoveď bude trošku dlhšia.

Rokovania s Bývalou juhoslovanskou republikou Macedónsko o jej členstve v EÚ sa ešte nezačali. Kým nepristúpi k Európskej únii, základným rámcom pre európske vzťahy Bývalej juhoslovanskej republiky Macedónsko bude naďalej Dohoda o stabilizácii a pridružení.

V súlade s prioritnými úlohami, ktoré sú stanovené v rámci partnerstva pre pridruženie, bol pokrok krajiny, dosiahnutý na ceste k členstvu v Európskej únii, zhodnotený v správe o pokroku, ktorú predložila Komisia. Tradične sa správa uverejňuje na konci októbra alebo na začiatku novembra. Rada sa teší na hodnotenie, ktoré jej Komisia túto jeseň predloží.

Vo svojich záveroch z 10. decembra 2007 Európska rada skonštatovala pokrok, ktorý dosiahla Bývalá juhoslovanská republika Macedónsko a vyjadrila svoje poľutovanie nad skutočnosťou, že realizácia reforiem v krajine sa oneskorila. Toto oneskorenie spôsobilo vnútorné politické napätie, v dôsledku ktorého sa pozornosť politických inštitúcií krajiny odvrátila od prioritných úloh európskej integrácie.

V tejto súvislosti by som mohol spomenúť niekoľko pozitívnych príkladov, ktoré naznačujú, že Bývalá juhoslovanská republika Macedónsko sa snaží zabrániť takémuto oneskoreniu. Pokiaľ ide o politické kritériá, krajina dosiahla pokrok v oblasti decentralizácie, politiky boja proti korupcii, spolupráce s Medzinárodným trestným tribunálom pre bývalú Juhosláviu, ako aj v oblasti vzťahov medzi etnikami a v oblasti vykonávania Ohridskej dohody.

Po uverejnení správy EÚ o pokroku v novembri Komisiou bol v krajine prijatý zákon o verejných prokurátoroch, zákon o rade verejných prokurátorov a právne predpisy týkajúce sa Rady pre medzietnické otázky a boli tiež obsadené voľné miesta v súdnej rade. Rovnako sa dosiahol pokrok v oblasti bezpečnosti dokumentov, hraničných kontrol a migrácie.

Rada bude naďalej podporovať všetky politické strany, aby zintenzívnili vzájomný dialóg a spoluprácu, ako aj dialóg a spoluprácu medzi rôznymi etnickými skupinami, aby krajina mohla dosiahnuť pokrok v rámci procesu integrácie.

Rada bude tiež naďalej podporovať obidve strany, aby konštruktívne obnovili svoje úsilie, aby mohlo byť v rámci rokovaní pod záštitou Organizácie Spojených národov dosiahnuté riešenie týkajúce sa otázky názvu, ktoré bude prijateľné pre obidve strany. Zlepší to regionálnu spoluprácu a prispeje k dobrým susedským vzťahom.

Hlavnými reformami, ktoré krajina musí ešte zrealizovať, v súlade s odporúčaniami partnerstva pre pridruženie sú:

– v súlade s Ohridskou dohodou musí pokračovať v decentralizácii: dve tretiny obcí sú už v druhej fáze daňovej decentralizácie;

– musí skvalitniť uplatňovanie rovnakého zastúpenia etnických menšín vo verejnej správe, oblasť vnútorných záležitostí je dobrým príkladom tohto postupu.

Medzi ďalšie reformy patrí reforma policajnej zložky, súdna reforma a dve veľké nedoriešené záležitosti z tzv. Májovej dohody vyžadujúce širšiu politickú dohodu, konkrétne ide o jazykový zákon a dohodu o úprave štatútu obetí konfliktov z roku 2001.

Rada 18. februára 2008 prijala rozhodnutie o zásadách, prioritách a podmienkach obsiahnutých v prístupovom partnerstve s Bývalou juhoslovanskou republikou Macedónsko. Rada aktualizovala súčasné partnerstvo prostredníctvom vymedzenia aktualizovaných prioritných úloh budúcej práce na základe zistení obsiahnutých v správe o pokroku za rok 2007, ktorú uverejnila Komisia.

  Colm Burke (PPE-DE). – Ďakujem veľmi pekne za vašu odpoveď. Zaujímalo by ma však, či sa domnievate, že napätie dostatočne povolilo a či umožňuje dosiahnutie ďalšieho pokroku? Ak teda toto napätie povolilo, o akom časovom horizonte hovoríme v prípade úplnej realizácie reforiem, aby sa proces rokovaní mohol v plnej miere obnoviť?

  Janez Lenarčič, úradujúci predseda Rady. − (SL) Ako vieme, voľby boli v Bývalej juhoslovanskej republike Macedónsko vyhlásené na 1. júna. Dúfame, že volebná kampaň nepovedie k oneskoreniu v realizácii potrebných reforiem. Dúfame tiež, že realizácia reforiem bude pokračovať pred volebným obdobím, ako aj po ňom.

Predsedníctvo sa osobitne usiluje o dosiahnutie pokroku v oblasti integrácie krajín Západného Balkánu vrátane Bývalej juhoslovanskej republiky Macedónsko na jej ceste k členstvu v Európskej únii.

Dúfame, že tento pokrok bude dosiahnutý čo najskôr a že krajine bude pridelený, okrem iného, aj dátum začiatku prístupových rokovaní.

Samozrejme, všetko to predovšetkým závisí od samotnej krajiny, od rýchlosti a kvality reforiem, ktoré ešte treba zrealizovať, o ktorých som vo svojej odpovedi hovoril.

  Predsedajúci. − Keďže autor nie je prítomný, otázka č. 4 sa vynecháva.

Otázka č.5, ktorú predkladá Gay Mitchell (H-0276/08)

Vec: Zmena klímy a medzinárodná bezpečnosť

V nedávnej správe, ktorú predložil Javier Solana, týkajúcej sa zmeny klímy a medzinárodnej bezpečnosti sa Rada upozorňuje na niektoré hlavné otázky súvisiace so zmenou klímy a v ktorej sa jej autor venuje najmä dôsledkom územných požiadaviek, výlučných hospodárskych oblastí a prístupu k novým obchodným cestám, ktoré vyplynú z následkov zmeny klímy. Dôraz na bezpečnosť a geopolitické mocenské príležitosti je odklonenie sa od prístupu EÚ k zmene klímy, ktorý uplatňovala doteraz a v rámci ktorého sa snažila o obmedzenie objemu emisií a o zvýšenie pripravenosti EÚ a celého sveta. Pracuje Rada na stanovisku a stratégii súvisiacimi s týmito významnými záležitosťami?

  Janez Lenarčič, úradujúci predseda Rady. − (SL) Ako všetci viete v júni 2007 Európska rada vyzvala svojho generálneho tajomníka, vysokého splnomocnenca Javiera Solanu a Európsku komisiu, aby predložili spoločný dokument o tom, akým spôsobom zmena klímy ovplyvňuje medzinárodnú bezpečnosť.

Spoločná správa bola predložená Európskej rade na jej marcovom zasadnutí tento rok. V správe sa vymedzujú možné hrozby a formy sporov, ku ktorým môže dôjsť v rôznych častiach sveta v dôsledku zmeny klímy.

Ako príklad by som uviedol niektoré z nich. Konflikty vyplývajúce z nedostatku zdrojov, najmä v prípadoch, keď sa prístup k zdrojom využíva na politické ciele; zvýšená migrácia, dôsledkom ktorej sa vytvára dodatočný tlak na tranzitné a cieľové krajiny, ktorá môže vyvolať politické a etnické napätie a pravdepodobné politické napätie spôsobené zmenami v pobrežných oblastiach, zatopením ostrovov alebo problémom s prístupom k novým dopravným cestám a zdrojom.

Okrem týchto problémov sa v správe uvádza niekoľko odporúčaní, ktoré je potrebné ďalej preskúmať. Ich vykonávanie sa bude potom musieť zabezpečiť prostredníctvom akčných plánov Európskej únie.

Z tohto dôvodu Európska rada vyzvala Radu, aby preskúmala spoločný dokument a aby najneskôr do decembra tohto roku navrhla svoje vlastné odporúčania týkajúce sa ďalších potrebných opatrení. Cieľom týchto opatrení by, okrem iného, bolo posilnenie spolupráce s tretími krajinami a regiónmi v súvislosti so zmenou klímy a medzinárodnou bezpečnosťou.

Chcel by som povedať, že Európska únia sa nedištancuje od verejne známeho spoločného prístupu k zmene klímy. Práve naopak, prostredníctvom tohto dokumentu zdôrazňuje nový a veľmi dôležitý aspekt zmeny klímy, ktorému by sme sa v budúcich diskusiách na rôznych úrovniach nedokázali vyhnúť.

Ako pán Mitchell pravdepodobne vie, Európska rada na svojom jarnom zasadnutí v roku 2007 schválila ciele Európskej únie týkajúce sa zníženia objemu emisií skleníkových plynov do roku 2020. Predstavuje to príspevok Únie k svetovej a integrálnej dohode na obdobie po roku 2012.

Európska rada rovnako zdôrazňuje, že Európska únia je zaviazaná k transformácii Európy na energeticky účinné hospodárstvo produkujúce nízke objemy emisií skleníkových plynov. Prijala rozhodnutie, že do obdobia, kým nebude uzatvorená svetová a integrálna dohoda na obdobie po roku 2012, sa Európska únia bude snažiť jednostranne znížiť svoju vlastnú produkciu emisií skleníkových plynov o 20 percent do roku 2020 v porovnaní s hodnotami z roku 1990.

V rámci balíka pre klímu a energetiku Európsky parlament a Rada v súčasnosti diskutujú o príspevku každého členského štátu, s cieľom dosiahnuť uvedený cieľ Spoločenstva. Okrem zmierňovania následkov zmeny klímy sa bude osobitná pozornosť v rámci medzinárodných rokovaní o zmene klímy venovať aj novým technológiám a zabezpečeniu fondov.

Európska komisia v júni roku 2007 uverejnila zelenú knihu s názvom Prispôsobenie sa zmene klímy v Európe – možnosti na uskutočnenie opatrení na úrovni EÚ. Tento rok, po intenzívnych konzultáciách so všetkými zainteresovanými skupinami, Komisia uverejní aj bielu knihu o prispôsobení sa, ktorá bude predstavovať základ pre ďalšie diskusie týkajúce sa politiky Európskej únie v tejto oblasti.

Ďakujem.

  Gay Mitchell (PPE-DE) – Ďakujem pánovi ministrovi za jeho odpoveď, ale zaujímalo by ma, či v tejto oblasti inštitúcie nesledujú do istej miery protichodné záujmy.

Na jednej strane hľadíme do očí environmentálnej katastrofe, pričom Európa a svet sa naďalej správajú akoby sa nič nedialo, a na druhej strane sa snažíme riešiť problém zmeny klímy a prijímame ťažké rozhodnutia, od ktorých budú závisieť naše budúce generácie.

Ako povedal pán minister, Rada sa vo svojich záveroch z jarného zasadnutia zaviazala k pokračovaniu v riešení vážneho problému zmeny klímy a k prijatiu potrebných dôležitých rozhodnutí.

Kope však pán Solana za ten istý tím? Hovorí úplne iné veci. Hovorí o potrebe práv na čerpanie fosílnych palív v jednom z posledných environmentálne zachovalých miest na zemi a nazýva to príležitosťou. Neprotirečí to tvrdeniam Európskej rady? Môžeme, prosím, skoordinovať svoj prístup?

Je tu prítomná naša spravodajkyňa v oblasti klímy, pani Doylová, ktorá si to všetko vypočuje.

  Janez Lenarčič, úradujúci predseda Rady. − (SL) Môžem vás ubezpečiť, že generálny tajomník Rady – vysoký splnomocnenec pre spoločnú zahraničnú a bezpečnostnú politiku – zastáva bez akýchkoľvek pochýb rovnaké stanovisko ako Európska rada. Svoje odporúčanie pripravil v mene Rady. Rada správu uvítala a nenašla žiadne nezrovnalosti alebo protirečenie v súvislosti s inými rozhodnutiami Rady vrátane rozhodnutí v oblasti integrovanej ochrany klímy a energetickej politiky.

Preto nesúhlasím s tvrdením, že medzi činnosťou vysokého splnomocnenca a rozhodnutiami alebo zámermi Rady existujú nejaké nezrovnalosti.

  Carlos Carnero González (PSE). – (ES) Vážený pán predsedajúci, chcel by som nadviazať na odpoveď Rady na relevantnú otázku svojho kolegu prostredníctvom návrhu na to, aby najmä členské štáty nachádzajúce sa okolo Stredozemného mora diskutovali o probléme zmeny klímy.

Jeden z návrhov predložených v oznámení Komisie sa týka iniciatívy na očistenie regiónu Stredozemia od znečistenia do roku 2020, regiónu, ktorý je obeťou, ako aj príčinou zmeny klímy a nepochybujem o tom, že prostredníctvom tohto návrhu je možné pristúpiť k veľmi pragmatickej činnosti. Nedomnieva sa Rada, že toto je regionálnou prioritou v boji proti zmene klímy v rámci globálneho programu EÚ?

  Janez Lenarčič, úradujúci predseda Rady. − (SL) Ďakujem, pán Carner González, za vašu doplňujúcu otázku. S touto iniciatívou môžeme súhlasiť. V skutočnosti jedným z regiónov, na ktoré osobitne poukázal pán Solana vo svojej správe, je Stredozemie, región ktorý je čoraz problematickejší v dôsledku zmeny klímy, ale aj v dôsledku migrácie a podobných tlakov.

Niet pochýb o tom, že môžeme očakávať, že ochrana klímy a životného prostredia vo všeobecnosti budú jednou z hlavných tém barcelonského procesu, ktorý bude čoskoro aktualizovaný návrhmi na riadenie Stredomorskej únie. Opakujem, že pôjde o aktualizáciu existujúceho barcelonského procesu.

Ako iste viete, v nedávno predloženom dokumente Európskej komisie, v ktorom sa odkazuje na tieto záležitosti, sa našiel spôsob ich riešenia, na ktorý sa odvolal pán poslanec, napriek tomu, že v súčasnosti sa v tomto dokumente neuvádzajú ešte žiadne špecifické projekty. Môžeme však očakávať, že to bude jedna z hlavných tém nášho posilneného dialógu s krajinami stredomorského regiónu.

  Predsedajúci. −

Otázka č. 6, ktorú predkladá Jim Higgins (H-0278/08)

Vec: Účinná ochrana vonkajších hraníc EÚ

Mohla by sa Rada vyjadriť k pokroku, ktorý v rámci súčasného predsedníctva dosiahla v oblasti účinnejšej ochrany vonkajších hraníc EÚ a mohla by uviesť, či sa na úrovni Rady diskutovalo o probléme pašovania drog v pobrežných oblastiach?

  Janez Lenarčič, úradujúci predseda Rady. − (SL) Domnievam sa, že pán Higgins si je vedomý skutočnosti, že Rada pripisuje veľký význam účinnému riadeniu vonkajších hraníc. Vzhľadom na voľný pohyb osôb v rámci Európskej únie má vhodná ochrana a riadenie vonkajších hraníc kľúčový význam, s cieľom poskytnúť členským štátom vnútornú bezpečnosť a účinným spôsobom bojovať proti terorizmu, nelegálnemu prisťahovalectvu a obchodu s ľudskými bytosťami.

Na tieto účely prijala Európska rada do dnešného dňa množstvo významných opatrení. Okrem iného prijala právne nástroje, akými sú Kódex schengenských hraníc, Fond pre vonkajšie hranice, Európska agentúra pre riadenie operačnej spolupráce na vonkajších hraniciach členských štátov Európskej únie, známa ako agentúra FRONTEX. Rovnako prijala opatrenia v súvislosti so zriadením rýchlych pohraničných zásahových tímov.

Chcel by som vás upozorniť na tri oznámenia, ktoré Komisia uverejnila 13. februára tohto roku. V týchto oznámeniach sa uvádzajú návrhy a odporúčania týkajúce sa možných prostriedkov riadenia hraníc na úrovni EÚ, budúceho rozvoja agentúry FRONTEX, možného vytvorenia európskeho systému sledovania hraníc nazývaného EUROSUR a systému vstupu a výstupu na vonkajších hraniciach.

Na ministerskej konferencii, ktorá sa 12. marca konala v Slovinsku, sa o návrhoch a odporúčaniach, ktoré Komisia predložila v týchto oznámeniach, diskutovalo. Predpokladá sa, že v júni Rada pre spravodlivosť a vnútorné veci príjme závery Rady týkajúce sa riadenia vonkajších hraníc členských štátov EÚ. V týchto záveroch by mali byť uvedené krátkodobé a dlhodobé priority budúceho rozvoja agentúry FRONTEX, ďalšie odporúčania týkajúce sa práce Európskej komisie na využívaní najnovšej bezpečnostnej technológie, lepšom riadení vonkajších hraníc a na usmerneniach pre ďalšiu činnosť smerujúcu k zriadeniu systému EUROSUR.

Okrem týchto záležitostí starostlivo sledujeme činnosti agentúry FRONTEX, najmä pokiaľ ide o vykonávanie spoločných operácií, Európsku pobrežnú hliadkovú sieť, ďalšiu aktualizáciu a využívanie zariadení, ktoré sa centrálne zaznamenáva prostredníctvom tzv. CRATE a možné rozmiestnenie rýchlych pohraničných zásahových tímov.

Zriadenie Námorného centra operácií a analýz - narkotiká (MAOC-N) v septembri minulého roku bolo významným krokom smerom k ochrane hraníc. Toto centrum je centrom pre trestné stíhanie s vojenskou podporou, ktoré zriadilo sedem členských štátov: Spojené kráľovstvo, Francúzsko, Španielsko, Írsko, Holandsko, Taliansko a Portugalsko. Služby centra sú k dispozícii aj ktorémukoľvek inému členskému štátu.

Cieľom centra je odstrániť nezákonný obchod so zakázanými látkami po mori alebo vzdušnou cestou cez Atlantický oceán do Európy a západnej Afriky.

Tento cieľ by bolo možné dosiahnuť prostredníctvom intenzívnejšieho zbierania, výmeny a analýzy informácií a prostredníctvom optimálneho využitia námorných a vzdušných zariadení členských štátov.

Medzi prioritné úlohy Rady by mala tiež patriť posilnená hraničná kontrola a zhromažďovanie a výmena utajovaných informácií o cestách využívaných na pašovanie drog.

  Jim Higgins (PPE-DE). – Vážený pán predsedajúci, keďže miera užívania drog sa zvyšuje spolu s rozširovaním dostupnosti drog, je zrejmé, že bezpečnostné orgány nie sú schopné zastaviť dodávky drog prichádzajúce najmä z Južnej Ameriky.

Pán úradujúci predseda Rady, spomenuli ste pobrežné hliadky, ste si vy a Rada vedomí skutočnosti, že v prístavoch a na letiskách na pobreží Atlantického oceánu na západe Írska je inšpektor v službe len občas? Je tam len jedna loď. A je zjavné, že Írsko sa využíva ako brána vývozu drog do iných členských štátov – do vašej vlastnej krajiny a iných krajín Európskej únie. Znepokojuje vás a Radu táto situácia?

  Janez Lenarčič, úradujúci predseda Rady. − (SL) Ďakujem pánovi Higginsovi za jeho dodatočnú otázku. Chcel by som zdôrazniť, že Európska rada je skutočne touto situáciou znepokojená a bude aj naďalej, kým bude existovať obchod s drogami.

Pokiaľ ide o Írsko, chcel by som zdôrazniť, ako som uviedol už skôr, že Írsko je jednou z tých krajín, ktoré v septembri minulého roku zriadili Námorné centrum operácií a analýz – narkotiká (MAOC–N). Jeho presným cieľom je odstránenie nezákonného obchodu so zakázanými látkami, ku ktorému dochádza prostredníctvom tejto cesty, teda námornou alebo vzdušnou cestou cez Atlantický oceán do Európy alebo západnej Afriky.

A teda vzhľadom na nedávne založenie tohto centra, očakávam, že v budúcnosti bude aktívnejšie a predsedníctvo bude podporovať tento rozvoj, pričom poskytne povzbudenie prostredníctvom vplyvu, ktorý má k dispozícii.

  Reinhard Rack (PPE-DE). – (DE) Vážený pán minister, rozšírenie oblasti, na ktorú sa vzťahujú Schengenské dohody minulý rok v decembri spôsobilo obavy mnohých občanov EÚ, ktorí sa domnievajú, že sa už nemôžu tešiť takej úrovni ochrany, na akú boli zvyknutí. Dá sa povedať, že po rozšírení schengenského priestoru dosiahla spolupráca medzi policajnými orgánmi členských štátov v rozšírenom priestore očakávané výsledky?

  Janez Lenarčič, úradujúci predseda Rady. − (SL) Ďakujem, pán Rack, za vašu doplňujúcu otázku.

Je dôležité si uvedomiť, že k rozšíreniu schengenského priestoru nedošlo automaticky, samovoľne, či mimovoľne. Došlo k nemu po tom, čo boli ukončené rozsiahle prípravy vo všetkých členských štátoch, ktoré sa hodlali stať súčasťou schengenského priestoru. Došlo k nemu, keď zodpovedné orgány EÚ a inštitúcie EÚ tieto prípravy starostlivo zhodnotili.

A len potom, ako sa potvrdilo, že sa zaviedla primeraná kontrola na budúcich vonkajších hraniciach rozšíreného schengenského priestoru, mohlo dôjsť k rozšíreniu.

Chcel by som osobitne zdôrazniť, že vzhľadom na to, že obavy občanov berieme vážne, je, samozrejme, nevyhnutné informovať ich o tom, že neexistujú objektívne dôvody, aby sa niečoho obávali.

Opakujem, že k rozšíreniu schengenského priestoru nedošlo len tak. Došlo k nemu po dôkladných prípravách a po tom, ako bolo dôkladne preverené, či sú splnené technické a bezpečnostné podmienky, a keďže splnené boli, môžeme dnes poskytnúť záruky toho, že bezpečnosť vonkajších hraníc rozšíreného schengenského priestoru je v dobrých rukách.

  Predsedajúci. −

Otázka č. 7, ktorú predkladá Marie Panayotopoulos-Cassiotou (H-0281/08)

Vec: Boj proti chudobe

Ako vníma Rada vývoj záruk na minimálne dôstojné životné a pracovné podmienky zahŕňajúce plnú a produktívnu zamestnanosť európskych občanov a obyvateľov EÚ, ako prostriedkov na boj proti chudobe, najmä chudobe detí?

  Janez Lenarčič, úradujúci predseda Rady. − (SL) Ďakujem vám otázku, ktorú predložila pani Panayotopoulos-Cassiotouová.

Zamestnanosť a boj proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu predstavujú najväčšie výzvy pre Európsku úniu a jej členské štáty. Chcel by som však zdôrazniť, že zamestnanosť, ako aj sociálna politika, patria do právomoci členských štátov a Európska únia podporuje a dopĺňa ich činnosť v tejto oblasti.

Z tohto dôvodu musia členské štáty vyvinúť najvhodnejšiu kombináciu politík, pričom zohľadnia svoju hospodársku a sociálnu situáciu a svoju situáciu v oblasti zamestnanosti.

Dovoľte mi spomenúť niektoré opatrenia EÚ, ktoré boli v tejto oblasti prijaté a ktorých cieľom je, ako som už uviedol, podporiť a doplniť politiky, ktoré patria do právomoci členských štátov, ktoré ich vykonávajú.

V prvom rade právne predpisy EÚ upravujú veľké množstvo záležitostí týkajúcich sa zamestnanosti vrátane voľného pohybu pracovnej sily, informovania a poradenstva, pracovných podmienok a opatrení zameraných na boj proti diskriminácii.

V druhom rade sú to nástroje, akými sú napríklad usmernenia pre zamestnanosť, integrované odporúčania a spoločné zásady týkajúce sa flexiistoty a politické smerovania členských štátov pri transpozícii a vykonávaní ich politík.

Po tretie, a tiež v rámci otvorenej metódy koordinácie, preukázali členské štáty pevný politický záväzok k výmene informácií a skúseností, z ktorých sa vzájomne môžu poučiť. Otvorená metóda koordinácie prispela k tomuto procesu prostredníctvom zavedenia spoločných ukazovateľov, podpory štúdií a vzájomných prieskumov a prostredníctvom užšej spolupráce na úrovni EÚ.

V súvislosti s právami pracovníkov a zlepšením pracovných podmienok európske právne predpisy, okrem iného, upravujú pohyb pracovníkov, slobodu informovania a konzultácií, pracovné podmienky vrátane pracovného času, zdravia a bezpečnosti pri práci a opatrenia zamerané na boj proti diskriminácii, ktoré obsahujú aj opatrenia pre rodovú rovnosť.

Dovoľte mi zdôrazniť, že v článku 137 zmluvy sa stanovuje, že ustanovenia tohto článku sa nevzťahujú na mzdy. Znamená to, že Európska únia nie je oprávnená stanoviť minimálnu mzdu, ani nie je oprávnená harmonizovať výšku minimálnej mzdy medzi členskými štátmi.

V rámci otvorenej metódy koordinácie, o ktorej som už hovoril, sa členské štáty v skutočnosti podporujú k tomu, aby poskytli vhodné minimálne normy. Rozhodnutie o normách – type a úrovni nárokov – patria do výlučnej právomoci členského štátu.

Vzhľadom na skutočnosť, že situácia sa v členských štátoch rôzni, nevidíme dôvod na to, aby sme určovali spoločné normy. Musíme mať na mysli, že v priestore Európskej únie čelia mnohé členské štáty problémom, akými sú dostupnosť finančných prostriedkov, zadlženosť a udržateľnosť systémov sociálneho zabezpečenia. Bolo by preto neisté určovať alebo stanovovať spoločné normy v týchto oblastiach.

Všetky tieto skutočnosti nasvedčujú tomu, že členské štáty by mali starostlivo plánovať a diskutovať o otázke minimálnych noriem a týmto spôsobom prispieť k odstraňovaniu chudoby.

Pani Panayotopoulos-Cassiotouová vo svojej otázke uvádzala konkrétne chudobu detí. Deti sú konfrontované s chudobou v domácnostiach, kde rodičia nie sú zamestnaní, v domácnostiach, kde je miera zamestnanosti nízka a rodinný príjem nepostačujúci, respektíve tieto deti žijú v podmienkach, v ktorých príjem nepostačuje na odstránenie chudoby.

Z tohto dôvodu vykonávanie vyvážených a integrálnych stratégií zameraných na aktívne začlenenie, aspoň do určitej miery, skutočne prispieva k podpore dobrých životných podmienok detí a mladých ľudí.

Ďakujem.

  Marie Panayotopoulos-Cassiotou (PPE-DE). – (EL) Vážený pán predsedajúci, ďakujem zástupcovi Rady za jeho odpoveď na moju otázku o zabezpečení prijateľných noriem pre dôstojné pracovné a životné podmienky. Dôstojná práca je cieľom svetového spoločenstva OSN pod záštitou Medzinárodnej organizácie práce (ILO), ako aj EÚ. V každom prípade sme v tejto oblasti prijali uznesenie.

Ako Rada hodlá zaviesť tieto dôstojné pracovné a životné podmienky pre občanov, najmä pre deti?

  Janez Lenarčič, úradujúci predseda Rady. − (SL) Veľmi pekne vám ďakujem za dodatočnú otázku.

Rovnako aj v prípade tohto uznesenia sa musí zobrať na vedomie skutočnosť, že táto oblasť patrí do právomoci členských štátov. Rada sa môže vyjadriť len vo všeobecnosti. Samozrejme, že podporuje členské štáty, aby dodržiavali všeobecné ustanovenia obsiahnuté v spomínanom uznesení alebo v normách, ktoré podporuje Medzinárodná organizácia práce. Všetky členské štáty EÚ sú tiež členmi Medzinárodnej organizácie práce.

Ďakujem.

  Emanuel Jardim Fernandes (PSE). – (PT) Súhlasíme s cieľmi alternatívnych zdrojov energie, ale je zrejmé, že potravinový problém a problém hladu, ktoré narastajú, nechávajú mnohých ľudí na pochybách, či sú biopalivá tým správnym krokom. Moja otázka znie, či ste schopní popritom, ako sa dohodneme na tom, že je potrebné pokročiť v oblasti alternatívnych energií, verejne vyhlásiť a ubezpečiť našich občanov, že touto cestou sa nezvyšujú ceny potravín a nenarastá objem svetového hladomoru.

  Janez Lenarčič, úradujúci predseda Rady. − (SL) Ďakujem za vašu dodatočnú otázku.

Otázka vyšších cien potravín je, samozrejme, veľkým problémom a z tohto dôvodu fórum na vysokej úrovni tiež usporiadalo diskusiu na túto tému. Európska rada je pripravená urobiť všetko, čo je v jej silách, aby účinne riešila problém vyšších cien potravín. Na tieto účely však musíme v prvom rade zistiť príčiny, prečo ceny potravín stúpajú, a týchto dôvodov je pravdepodobne veľmi veľa.

Existuje mnoho rôznych faktorov, ktoré spôsobujú zvyšovanie cien potravín, a preto k nim Rada pristupuje prostredníctvom rôznych orgánov. Nedávno o tejto otázke diskutovala v Rade pre poľnohospodárstvo a rybné hospodárstvo, ktorá prijala určité usmernenia, ktoré by mali prispieť k spomaľovaniu rastu cien potravín.

Nedávno sa v tejto rokovacej sále spomínali biopalivá ako jeden z týchto faktorov, o ktorých sa predpokladá, že prispievajú k zvyšovaniu cien potravín. Možný vplyv biopalív je všeobecne známou skutočnosťou, a preto sa intenzívne pracuje na vývoji takzvaných kritérií udržateľnosti pre výrobu paliva. Medzi týmito kritériami udržateľnosti sú, samozrejme, aj kritéria sociálneho vplyvu, ktoré sa musíme snažiť zohľadniť.

Táto činnosť ešte nie je ukončená, ale intenzívne pokračuje. Chcel by som však zdôrazniť, že vplyv biopalív ako faktora zvyšujúceho ceny patrí s veľkou určitosťou medzi menej významné faktory a že existuje množstvo iných faktorov, ktoré sú významnejšie, pričom Rada ich vo veľkej miere zohľadňuje.

Ďakujem.

  Predsedajúci. −

Otázka č. 8, ktorú predkladá Robert Evans (H-0283/08)

Vec: Ľudské práva na Kube

Vo februári 2008 podpísala kubánska vláda dva právne pakty z Všeobecnej deklarácie ľudských práv v priestoroch Organizácie Spojených národov v New Yorku. V týchto právne záväzných paktoch sa Kuba zaväzuje k tomu, že svojim občanom umožní „slobodu prejavu a združovania a právo cestovať“.

Vzhľadom na tento pozitívny krok zo strany Kuby a nedávne marcové konštruktívne návštevy komisára Louisa Michela na Kube k akým krokom pristupuje Rada, s cieľom normalizovať vzťahy s kubánskou vládou? Aký nátlak vyvinie Rada na Kubu, aby spĺňala svoje medzinárodné záväzky?

  Janez Lenarčič, úradujúci predseda Rady. − (SL) K otázke, ktorú predložil pán Evans by som chcel uviesť nasledovné.

Európska únia uvítala skutočnosť, že Kuba podpísala Medzinárodný pakt OSN o občianskych a politických právach a Medzinárodný pakt o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach.

Vo svojom vyhlásení zo 4. marca tohto roku predsedníctvo zhodnotilo podpísanie týchto dvoch paktov Kubou ako pozitívne. Keďže Kuba sa stala signatárom týchto právne záväzných medzinárodných nástrojov prijala, samozrejme, záväzky, ktoré pre ňu z týchto dokumentov vyplývajú.

Predsedníctvo povzbudilo Kubu, aby pokračovala v takýchto pozitívnych krokoch a aby ďalej zintenzívňovala spoluprácu s medzinárodnými štruktúrami v oblasti ochrany ľudských práv. Európska únia bude starostlivo sledovať vykonávanie týchto právne záväzných záväzkov k ľudským právam, ktoré prijala Kuba.

Vo svojich záveroch týkajúcich sa Kuby, ktoré boli prijaté v júni 2007, Európska rada vyzvala kubánsku vládu, aby realizovala politické a hospodárske reformy, ktoré sú nevyhnutné na skvalitnenie každodenného života kubánskych občanov. Európska únia uznáva právo Kubáncov na to, aby sa sami rozhodli o svojej budúcnosti. Európska únia je pripravená poskytnúť ďalšiu konštruktívnu podporu budúcemu rozvoju vo všetkých oblastiach kubánskej spoločnosti vrátane opatrení v rámci rozvojovej spolupráce.

Európska únia však naďalej pripomína kubánskym orgánom ich osobitné záväzky k presadzovaniu a dodržiavaniu ľudských práv a slobôd svojich občanov.

V Európskej rade prebiehajú ďalšie diskusie o možnostiach opätovného otvorenia všeobecného a otvoreného dialógu s Kubou v súlade so závermi, ku ktorým sa dospelo v júni minulého roku. To, či sa tento dialóg naozaj začne, však závisí aj od Kuby a od toho, či je pripravená prijať návrh na politický dialóg.

Predsedníctvo vyzýva Kubu, aby pristúpila k ďalšiemu významnému kroku a aby ratifikovala obidva pakty Organizácie Spojených národov bez výhrad, ktoré by oslabili ich charakter a účinnosť.

Ďakujem.

  Richard Howitt (PSE). – Ďakujem úradujúcemu predsedovi Rady za ďalšiu výzvu. Zaujímalo by ma, vzhľadom na zmeny v kubánskej vláde, či si on a Rada všimli nejaké zmeny a nárast záujmu Kubáncov o vstup do otvoreného politického dialógu, ktorý spomínal? Rovnako by ma zaujímalo, či sa môže vyjadriť k súčasným diskusiám, ktoré prebiehajú v Spojených štátoch a k diskusiám, ktoré sa nepochybne vedú medzi Radou a Spojenými štátmi v rámci našich transatlantických vzťahov. Všimli ste si nejakú zmenu politiky, ktorá by mohla stimulovať ďalšie skvalitnenie situácie v oblasti ľudských práv na Kube?

  Janez Lenarčič, úradujúci predseda Rady. − (SL) Veľmi pekne vám, pán Howitt, ďakujem za dodatočnú otázku.

Nemôžem povedať, že by sme si všimli nejaké významné zmeny, napriek tomu si uvedomujeme, že tu existuje potenciál zmeny a potenciál novej kapitoly vo vzťahoch medzi Európskou úniou a Kubou. Budeme o tom diskutovať aj na jednom z najbližších zasadnutí Rady pre všeobecné záležitosti a vonkajšie vzťahy.

Dúfame, že tento potenciál bude využitý a že sa zmeny stanú skutočnosťou. Napriek tomu, a to opakujem, všetko v prvom rade závisí od Kuby.

Ďakujem.

  Zita Pleštinská (PPE-DE). – (SK) Vítam prepustenie štyroch väzňov svedomia, rovnako aj podpis Kuby pod dve medzinárodné dohody o ľudských právach OSN z 28. februára 2008. V kubánskych väzniciach však stále zostáva minimálne 58 ľudí výhradne za uplatňovanie ich základných práv. Čo môže Rada urobiť pre väzňov svedomia z marcovej sedemdesiatpäťky v zmysle týchto dvoch dohovorov o ľudských právach OSN? Verím, že Rada vyzve predstaviteľov Kuby na preskúmanie všetkých prípadov disidentov nezávislým a nestranným súdom a pokúsi sa o ich prepustenie.

  David Martin (PSE). – Bol som mierne sklamaný vašou odpoveďou, pretože sa domnievam, že Kubánci preukazujú skutočnú vôľu pokročiť ďalej a že zmena vo vláde je zmenou v dôraze, pokiaľ ide o kubánsky prístup k vonkajšiemu svetu. Bolo by veľkou škodou, keby EÚ nevyužila túto príležitosť a nechopila sa šance otvoriť seriózny dialóg s Kubou. Nevyvíjajme ďalší nátlak na Kubu, aby pristupovala na ústupky, začnime s EÚ, ktorá s Kubáncami spolupracuje.

  Janez Lenarčič, úradujúci predseda Rady. − (SL) V prvom rade by som sa chcel vyjadriť k otázke, ktorú položila pani Pleštinská.

Je pravdou, že počet politických väzňov sa znížil a Európsku úniu to teší. Európska únia však bude naďalej požadovať od kubánskych orgánov, aby prepustili všetkých politických väzňov. V prvom rade, pretože Kuba je členom Rady pre ľudské práva OSN a, samozrejme, z tejto skutočnosti pre ňu vyplývajú isté záväzky. Niet pochýb o tom, že otázky súvisiace s ľudskými právami budú jednými zo základných prvkov nášho dialógu s Kubou.

A tu by som chcel prejsť k poznámke pána Martina. Môžem ho ubezpečiť, že predsedníctvo alebo Rada nepríde o žiadnu príležitosť na obnovenie dialógu, ak sa takáto príležitosť naskytne. Samozrejme, do predmetu tohto dialógu budú musieť byť bezpodmienečne zahrnuté otázky týkajúce sa situácie v oblasti ľudských práv a dúfame, že Kuba príjme takýto návrh na otvorenie dialógu.

Ďakujem.

  Bernd Posselt (PPE-DE). – (DE) Vážený pán predsedajúci, vyvádza ma z miery spôsob, akým Rada môže odísť bez mihnutia oka. Som poslancom tohto Parlamentu už veľmi dlho. Hodina otázok pre Radu sa obyčajne začínala o 21.00 hod. a Rada s nami zostala do pol jedenástej. Potom Rada požiadala, aby sa hodina otázok presunula na 18.00 hod. alebo 19.00 hod a my sme sa podriadili jej prianiu. To bola naša prvá chyba. Odvtedy sa hodina otázok vždy začína neskôr a zástupcovia Rady musia odísť úderom siedmej, presní ako hodinky. Nie je to chybou slovinského predsedníctva, ide o všeobecný problém, ktorý musíme prediskutovať s Radou. Na pol roka môžu zástupcovia Rady určite pobudnúť v tomto krásnom meste, Štrasburgu, do štvrtka a môžu nám byť k dispozícii aj počas stredajších večerov.

  Predsedajúci. − Vašu poznámku si poznamenávam. Dnes sme začali presne o 18.00 hod. Rokovanie sa teda nezačalo neskôr. V každom prípade Rada požiadala o slovo a môže hovoriť.

  Janez Lenarčič, úradujúci predseda Rady. − (SL) Vážený pán predsedajúci, ďakujem vám za slovo.

Chcel by som pánovi Posseltovi povedať, že Rada rešpektuje a bola konfrontovaná rozhodnutiami, ktoré prijal Európsky parlament, samozrejme, po konzultácii s Radou. Prijalo sa však rozhodnutie, že hodina otázok bude trvať hodinu a dnes sa začala načas. Rovnako sa rozhodlo, že tradične bude hodina otázok bývať v stredu medzi 18.00 a 19.00 hod. Rada sa prispôsobila, aby tieto podmienky splnila a rešpektuje ich a bude ich rešpektovať aj v budúcnosti.

Ďakujem.

  Bernd Posselt (PPE-DE). – (DE) Vážený pán predsedajúci, dovoľte mi informovať Radu, že hodina otázok obyčajne trvá hodinu a pol. Keď sa sťažujeme predsedníctvu, vždy dostaneme odpoveď, že hodina otázok, ktorá trvá len hodinu, je výnimkou. Výnimka sa teraz uplatňuje vždy.

  Predsedajúci. − Vážený pán Posselt, ide o záležitosť, o ktorej musí rozhodnúť konferencia predsedov. Nejde o to, či s tým súhlasím ja alebo nie. Chcel by som, aby sme mali viac času, ale musíme dodržiavať rozhodnutie konferencie predsedov. V každom prípade som si vaše kritické poznámky poznamenal a odovzdám ich konferencii predsedov.

Otázky, ktoré neboli zodpovedané pre nedostatok času, budú zodpovedané písomne (pozri prílohu).

Týmto končím hodinu otázok.

(Rokovanie bolo prerušené o 19.05 hod. a pokračovalo o 21.00 hod.)

PREDSEDÁ: PÁN SIWIEC
podpredseda

14. Preskúmanie osvedčení o zvolení za poslanca: pozri zápisnicu

15. Zloženie výborov a delegácii: pozri zápisnicu

16. Strednodobé hodnotenie priemyselnej politiky: príspevok k Stratégii EÚ pre rast a zamestnanosť (rozprava)

  Predsedajúci. − Ďalším bodom je správa (A6-0167/2008), ktorú predložila pani Jordan Cizeljová v mene Výboru pre priemysel, výskum a energetiku o strednodobom hodnotení priemyselnej politiky: príspevok k Stratégii EÚ pre rast a zamestnanosť (2007/2257(INI)).

  Romana Jordan Cizelj, spravodajkyňa. − (SL) Novinky týkajúce sa formulácie lisabonskej stratégie našli medzi európskymi občanmi veľkú odozvu.

Skoro sme si uvedomili, že stanovené ciele boli z časového hľadiska príliš ambiciózne, ale samotná myšlienka bola zverejnená a predložená Európe a svetu. V roku 2005 sme ju mierne upravili, keď bola pripravená nová lisabonská stratégia, ktorá bola stále ambiciózna, ale oveľa realistickejšia. V tom čase Komisia tiež pripravila integrovaný prístup v oblasti priemyselnej politiky.

V súčasnosti hodnotíme, aký pokrok sa dosiahol a akým spôsobom je potrebné pokračovať ďalej. Napriek tomu, že priemyselná politika patrí do právomocí členských štátov, európske opatrenia, podpora rozvoja a hospodárskeho rastu majú v tejto oblasti významný vplyv. Priemysel stimuluje vytváranie spoločnosti založenej na vedomostiach, čo stimuluje výskum, vývoj a inovácie, a zároveň je aj spotrebiteľom výsledkov týchto činností.

Keď sa rozhodujeme o iniciatívach na európskej úrovni, musíme zohľadňovať len prioritné oblasti spoločných činností. A teda, čo má skutočne význam? Ktoré témy pokladá Európsky parlament za prioritné?

Chcela by som povedať, že vítame správu Komisie o činnosti, ktorá bola vykonaná a zdôrazňujeme prioritné oblasti našich budúcich činností.

V prvom rade sú prioritnými oblasťami nepochybne zmena klímy a trvalo udržateľný rast. Záväzky týkajúce sa významného obmedzenia objemu emisií skleníkových plynov sa nevzťahujú len na energetiku a dopravu. Majú veľký vplyv aj na priemysel, bez čoho nie je rozvoj tzv. nízkouhlíkovej spoločnosti možný. Trvalo udržateľný priemyselný rozvoj preto vyžaduje koordináciu, konzistentnosť a súlad.

Musíme sa sami seba opýtať, akú podporu vyžaduje priemysel na účely vývoja ekologickejších technológií. Ako ho môžeme podporiť k využívaniu účinnejších technológií? Aké sú správne mechanizmy na to, aby sme sa vyhli poškodeniu konkurencieschopnosti alebo výberu pre spotrebiteľov? Ako sa zachováme za hranicami Únie?

Naším cieľom je zamedzovať globálnemu otepľovaniu, a preto nie je presúvanie technológie produkujúcej veľký objem emisií do tretích krajín prijateľné. Zmena klímy je pre európske hospodárstvo príležitosťou, a nie hrozbou.

Ďalšou prioritnou oblasťou musí byť zabezpečenie prírodných surovín a starostlivosť o zodpovedné nakladanie s prírodnými zdrojmi. Činnosť členských štátov, ktorá nebola harmonizovaná, môže viesť k rivalite a v dlhodobejšom horizonte môže oslabiť vnútroštátne hospodárstva. Z tohto dôvodu očakávam, že Európa bude konať sústredene, pričom využije silnú medzinárodnú zložku.

Pred nami je ešte veľmi veľa práce, aby sme vytvorili prijateľnejšie prostredie pre malé a stredné podniky. Európa sa im skutočne otvorí, len ak nebudú konfrontované novými, rozdielnymi a komplikovanými postupmi a prekážkami v každom členskom štáte.

Preto očakávam viac jednotnosti, harmonizácie a znižovania administratívneho zaťaženia na európskej, ako aj na vnútroštátnej úrovni. Očakávam opatrenia, ktoré poskytnú ešte väčší stimul pre osobnú iniciatívu. Zároveň očakávam zmeny v európskom hodnotovom systéme vedúce k podpore európskej spoločnosti k preberaniu väčšieho rizika.

Európska spoločnosť oceňuje prijímanie a vytváranie nových poznatkov, výskumu a inovácie. Právny rámec sa tomu musí prispôsobovať. Musíme sformulovať primerané postupy na ochranu práv duševného vlastníctva. Tieto musia byť európske a prijaté v rozumne rýchlom čase. Nevyhnutné finančné prostriedky by nemali byť prekážkou činnosti, pričom mám na mysli takzvaný patent Spoločenstva.

Vážené dámy a páni, pán komisár, uviedla som len niekoľko priorít, ktoré sú predložené v našej správe. Teraz sa budem tešiť na ďalšiu diskusiu, ktorá, ako som si istá, bude produktívna a vyzývam vás, aby ste prezentovali svoje stanoviská, ktoré podobne ako vaše pozmeňujúce a doplňujúce návrhy vo výraznej miere prispejú k hodnote tejto správy.

Ďakujem.

  Günter Verheugen, podpredseda Komisie. − (DE) Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, pred tromi rokmi sme modernizovali priemyselnú politiku EÚ a vytvorili sme z nej základný kameň našej celkovej hospodárskej stratégie.

Dnes môžeme povedať, že to bolo správne rozhodnutie. Európsky priemysel je schopnejší, pokiaľ ide o ochranu svojho podielu na trhu. Vynikajúce výkony európskeho priemyslu v oblasti vývozu prispievajú k makroekonomickej stabilite, dokonca aj v kritických obdobiach.

Na základe strednodobého hodnotenia sme vám predložili časový plán a pracovný plán na najbližšie roky. Chcel by som vás požiadať, aby ste tento plán podporil