Predsedajúca. – Ďalším bodom je rozprava o šiestich návrhoch na uznesenie o zadržiavaní politických oponentov v Bielorusku(1).
Marcin Libicki, autor. − (PL) Dnes znova prerokovávame porušenie základných ľudských práv v Bielorusku. Ako obyčajne v takýchto prípadoch, vieme čo robia diktátori. Diktátori vždy bojujú s organizovaným náboženstvom, pretože to je veľmi často najsilnejším hlasom, ktorý má obyvateľstvo. Rovnako vždy bojujú s odbormi. Pretože odbory v Bielorusku sú dosť slabé, takže z tohto uhla pohľadu, sa Lukašenko môže zdať pozitívnou postavou, pretože nemá nikoho, proti komu by bojoval keďže sa im ešte nepodarilo vytvoriť tu odbory. Okrem toho diktátori vždy bojujú proti opozícii, ktorá chce mať demokraciu.
Hoci je tu jedna vec, ktorú by sme mali mať na mysli: mali by sme si pamätať, že Bielorusko je dôležitým susedom pre Európsku úniu na východe a mali by sme sa k nemu aj tak správať. Máme určitý sklon považovať Rusko za jediného suseda na východe a zabudnúť na skutočnosť, že Bielorusko má byť tiež partnerom EÚ na východe, pretože je to veľká krajina s obrovským potenciálom.
Věra Flasarová, autorka. − (CS) Vážené dámy a páni, Lukašenkov režim v Bielorusku si zaslúži kritiku za používanie represívnych metód, za väznenie politických oponentov, za autoritatívne metódy vlády, cenzúru a izoláciu krajiny. Naviac, neposkytovanie vstupných víz bráni poslancom Európskeho parlamentu a národných parlamentov presvedčiť sa o situácii v krajine na vlastné oči. Všetko toto pripomína aj stanovisko mojej skupiny. Myslím si však, že porušovanie ľudských práv je potrebné kritizovať podľa absolútneho kritéria, a nie podľa politického kľúča a podľa toho, kto momentálne hrá vo svetovej politike prvé husle. To nie je správne. Točíme sa stále v kruhu a za celé tisícročia sme neboli schopní urobiť krok k objektivite. Rimania mali pravdu vždy a ich kronikári vykresľovali ako krivdu, keď napadnutý protivník mal tú drzosť a začal sa brániť.
Ale späť k Bielorusku. Lukašenkov režim je predovšetkým pokusom nerešpektovať smer, ktorým sa uberajú euro-atlantické iniciatívy. Lukašenko sa hrá na svojom piesočku ignorujúc skutočnosť, že neveľké krajiny sa takto správať nemôžu, pretože im to nedovolí nadnárodný kapitál. Ak neposlúchaš, budeš izolovaný a medzinárodné spoločenstvo podporí opozíciu vnútri krajiny. Tak to funguje a všetci vieme, že je to tak. Skôr či neskôr sa Lukašenkovi a jeho aparátu ich konanie vypomstí. Bielorusko sa nachádza v priestore, ktorý je strategicky dôležitý pre Spojené štáty a NATO. Súčasná administratíva Spojených štátov a vlády niektorých ďalších krajín by si veľmi priali, aby sa Bielorusko spoločne s Ukrajinou a Gruzínskom pripojili k NATO, a poškodili tak Rusko.
Naše starosti o ľudské práva v Bielorusku by neboli také intenzívne, ak by v skutočnosti nešlo o Rusko. Otázkou však je, či sú pokusy o jeho oslabenie prospešné z hľadiska svetovej bezpečnosti. Domnievam sa, že naopak môže uviesť do pohybu sily, s ktorými si nikto nebude vedieť poradiť. Rusko ich totiž potláča už niekoľko tisíc rokov.
Jacek Protasiewicz, autor. − (PL) Vážená pani predsedajúca, pán komisár Michel, poslanci Európskeho parlamentu, ktorí sa zaujímajú o problematiku Bieloruska a tí, ktorí kontrolujú situáciu v Bielorusku dostávajú protichodné informácie. Na jednej strane, je tu želanie, ktoré bolo verejne a oficiálne vyhlásené, a to, znormalizovať vzťahy s Európskou úniou. Otvorenie zastupiteľskej kancelárie Európskej komisie v Minsku je symbolom tohto želania.
Na druhej strane, v tom istom mesiaci polícia brutálne napadla demonštrantov, ktorí chceli osláviť devätnáste výročie vyhlásenia nezávislosti krajiny. Nasledujúci deň orgány poslali tajnú službu KGB na nezávislých novinárov. O mesiac neskôr boli aktivisti odsúdení, a toto sa netýka len opozície, dokonca aj ľudia, ktorí sa odvážili demonštrovať za občianske práva a práva podnikateľov, ako to urobili Andrei Kim alebo Sergei Parsukiewicz. Rovnako sme sa nedávno dopočuli, že Alexander Milinkiewicz bol uväznený a pokutovaný len z toho dôvodu, že sa stretol s obyvateľmi Bieloruska a rozoberal s nimi verejné záležitosti. Alexander Kazulin, najvýznamnejší väzeň, politický väzeň v súčasnej Európe, je stále vo väzení.
Z mojej pozície predsedu delegácie pre vzťahy s Bieloruskom, by som rád zažil deň, keď budeme môcť predložiť uznesenie Európskeho parlamentu týkajúce sa zmien v Bielorusku, ktoré by urobili z krajiny súčasť civilizovaného európskeho spoločenstva.
Nanešťastie sa to neudeje dnes. Bez záruky základných práv slobodných a demokratických volieb, vyjadrenia politického názoru, slobody tlače a slobody náboženstva nie je možné, aby Európska únia uznala Bielorusko ako krajinu, ktorá je hodna spolupráce, alebo ako krajinu, ktorá je hodna pomoci. Nikdy nebudeme podporovať politiku, ktorú praktizuje Alexander Lukašenko. Naopak, budeme podporovať nezávislé skupiny obyvateľov a jednotlivcov z Bieloruska v ich kontaktoch s Európskou úniou v nádeji, že jedného dňa sa krajina vráti do normálu.
Marios Matsakis, autor. − Vážená pani predsedajúca, Bielorusko je krásna a dôležitá krajina s veľkým potenciálom na rozvoj, ktorý môže viesť k závideniahodnej prosperite svojich obyvateľov. Nanešťastie, veľmi dôležité demokratické normy sú v tejto krajine kompromitované. Stáva sa to pre neschopnosť vládnych orgánov vyrovnať sa s rešpektom voči právu na slobodu prejavu a ostatných demokratických zásad. Tento rešpekt je nevyhnutnou požiadavkou každej nediktátorskej vlády.
Správy z Bieloruska o svojvoľnom uväznení občanov a opozičných aktivistov, použitia neprimeranej sily proti pokojným demonštrantom a utláčanie novinárov nezávislých médií sú dôkazom konania, ktoré by malo a musí byť ihneď ukončené. Vyzývame bieloruskú vládu, aby dostala rozum a zmenila svoju taktiku, čiže zvolila cestu slobody a demokracie namiesto cesty útlaku a totalitarizmu, ktorá môže viesť len k zhoršeniu konfliktu s občanmi krajiny a s medzinárodným spoločenstvom.
Milan Horáček, autor. − (DE) Vážená pani predsedajúca, pán komisár Michel, použitie sily voči mimovládnym organizáciám, opozičným aktivistom, nezávislým novinárom v Minsku a ostatným bieloruským občanom koncom marca predstavuje drastické zhoršenie politickej situácie v krajine, ktorá je v pazúroch despotického a diktátorského režimu.
Jediná nemecká politická nadácia povolená v Minsku, bola zatvorená. Redakcie novín sú zastrašované, aby v tlači nezverejňovali kritické hlasy. Slobodné voľby, sloboda zhromažďovania a sloboda prejavu sú veľmi obmedzované. Opoziční politici sú systematicky trestne stíhaní a odsúdení na dlhý výkon trestu. Orgány zavádzajú represívne opatrenia voči občianskym hnutiam, odvolávaním sa na nezrozumiteľné zákony mimovládnych organizácií, protiextrémistickú legislatívu alebo použitím sily na rozohnanie pokojných zhromaždení.
Rovnako my, musíme podporovať kultúrny a politický pluralizmus v Bielorusku. Pre budúcnosť krajiny sú dôležité skúsenosti s demokratickými štruktúrami, najmä pre mladých ľudí. Znovuotvorenie Európskej humanitnej univerzity vo Vilniuse, bieloruskej univerzity v exile, ktorá ponúka útočisko pre študentov, ktorí sú obeťami politického prenasledovania, bolo múdrym krokom.
Ďalším krokom musí byť zjednodušenie vízovej povinnosti, na ktorú tento Parlament vyzýval pri viacerých príležitostiach. Nie je správne, keď EÚ ďalej potláča slobodu pohybu požadovaním poplatku vo výške 60 EUR za vydanie víz. To je takmer tretina mesačného príjmu v Bielorusku, a preto je takmer neprístupné pre mnoho ľudí. Čo sme dokázali s Ukrajinou, Moldavskom a Ruskom by sme mali dokázať aj s Bieloruskom.
(potlesk)
Eija-Riitta Korhola, v mene skupiny PPE-DE. – (FI) Vážená pani predsedajúca, Bielorusko je jedinou európskou krajinou, ktorá je stále pod totalitnou správou a kde stále existuje trest smrti. Prezident Lukašenko pokračuje v pozornom dohliadaní na spoločnosť a nie je ochotný uvoľniť svoje pazúry z tejto krajiny.
Aj napriek všetkému, vláda tejto krajiny vyhlásila, že chce vybudovať bližšie vzťahy s Európskou úniou. Znova je tu čas, aby sme vysvetlili Bielorusku podmienky spolupráce.
Ako uvádza uznesenie, základné predpoklady úzkej spolupráce v zmysle európskej politiky susedstva sú zrušenie trestu smrti, slobodných médií, slobody prejavu a zhromažďovania, náboženská sloboda, rešpekt voči demokratickým hodnotám a okamžité prepustenie politických väzňov. Toto uznesenie vyzýva na okamžité prepustenie členov opozície, ktorí boli uväznení, čo je zároveň prejavom podpory a solidarity pre všetkých, ktorí trpia pod súčasným bieloruským režimom.
Budúci týždeň prídu členovia bieloruskej politickej opozície sem do Parlamentu, aby požiadali EÚ o podporu petície zamietnutej Lukašenkom na pozmenenie zákona potláčajúceho náboženskú slobodu, ktorý je účinný od roku 2002. Dúfam, že toto dôležité uznesenie a budúco týždňová spoločná rozprava presvedčí bieloruskú vládu o tom, že je to v jej vlastnom záujme a obyvateľov krajiny.
Marianne Mikko, v mene skupiny PSE. – (ET) Vážení kolegovia, pri príležitosti dňa ľudských práv, 10. decembra, televízna stanica Belsat začala prevádzkovať v Poľsku s cieľom vysielať Bielorusom nezávislé informácie o tom, čo sa deje v Bielorusku, Európe a inde vo svete. Stanica, ktorá vysiela najmä v bieloruskom jazyku, dosiahla v Bielorusku 10 % sledovanosť prostredníctvom satelitu.
Stanica pracuje pod neustálym tlakom. Na konci marca vykonali KGB a polícia raziu na zadržanie miestnych reportérov Belsatu. Ich zariadenia, ako prenosné počítače a vysielacia technika, boli skonfiškované. Nezávislí reportéri žijú v neustálom strachu z vypočúvania a uväznenia. Situácia v Bielorusku, priameho suseda Európskej únie, je rovnako tvrdá, ako bola za železnou oponou. Ako predsedníčka moldavskej a estónskej delegácie oznamujem, že obyvatelia Bieloruska, ktoré bolo tiež súčasťou Sovietskeho zväzu, dnes potrebuje nezávislé informácie tak, ako potrebujeme kyslík. Belsat je skvelým štartom, ale dobrá televízia nie je lacná.
Novinári pracujúci pre Belsat Bielorusko bojujú za demokraciu, navštívili nás v Európskom parlamente v marci, potrebujú našu všeobecnú podporu. Vyzývam Európsku komisiu a všetky členské štáty, aby podporili Belsat finančne a morálne. Nezabudnime, že slobodná tlač je základným kameňom demokracie.
Janusz Onyszkiewicz, v mene skupiny ALDE. – (PL) Pred niekoľkými mesiacmi oslobodil Lukašenko všetkých politických väzňov okrem Kazulina, ktorému ponúkli možnosť opustenia krajiny. Toto pripomína metódy používané komunistickými orgánmi voči opozícii v Poľsku. Zdalo sa, že, ako dôsledok, sa situácia môže obrátiť k lepšiemu, no ale ako hrdina Iliu Ehrenburga z jeho známeho príbehu povedal: „Ak prepúšťajú, znamená to, že nových budú prijímať.“ Dnes sú väznice znova plné väzňov, ktorí sú tam pre ich politické presvedčenie, ktoré vyjadrili na rôznych demonštráciách.
Domnievam sa, že je tu len jediná správna odpoveď na toto konanie, a to je rozšírenie zoznamu ľudí, ktorí majú zakázaný vstup do krajín Európskej únie. Tento zoznam už existuje, no skutočnosť, že sám Lukašenko nemôže vstúpiť do Európskej únie nie je veľmi presvedčivý. Mali by sme zostaviť podstatne dlhší zoznam.
Ewa Tomaszewska, v mene skupiny UEN. – (PL) Vážená pani predsedajúca, znova sa rozprávame o situácii v Bielorusku. Kazulin, Lukašenkov súper na post bieloruského prezidenta, je stále vo väzení, hoci je chorý. Demonštranti, ktorí chceli osláviť devätnáste výročie krátkej bieloruskej nezávislosti a boli uväznení dňa 25. marca 2008, sú stále uväznení. Voči opozícii je používané utláčanie, novinárom bol skonfiškovaný ich majetok, boli dobití a vyhostení z krajiny.
Nedávno vyjadril Lukašenko túžbu uchádzať sa znova o prezidentský úrad. Naviac, po prvý krát sa pokúsil vydierať Európsku úniu upozornením, že 50 % ropy, 50 % ropných produktov a 30 % zemného plynu prichádzajúceho do Európskej únie prechádza cez Bielorusko. Toto je odkaz na plynovod Jamal – Európa a ropovodu Družba. Napriek tomuto, a v skutočnosti najmä pre toto, Európska únia nemôže prestať brániť ľudské práva. Mali by sme podporiť rozvoj občianskej spoločnosti v Bielorusku, čo zahŕňa materiálnu podporu a prístup k nezávislým informáciám.
Urszula Krupa, v mene skupiny IND/DEM. – (PL) Vážená pani predsedajúca, počas sedemnástich rokov odkedy prebehli zmeny po rozpade Sovietskeho zväzu a oddelenia sa slobodných nezávislých štátov, Bielorusko zostalo pozostatkom poslednej diktatúry v strednej a východnej Európe. V tejto krajine sa rešpekt pre ľudské práva zdá byť veľmi ďaleko. Falšovanie volebných výsledkov, odstraňovanie politických oponentov, uväznenia, bitky, utláčanie slobody prejavu a slobody tlače, utláčanie zhromažďovania a nadovšetko, masové sledovanie obyvateľstva pomocou vysoko rozvinutého bezpečnostného aparátu – toto je každodenná realita, ktorej čelia obyvatelia Bieloruska.
Rada by som tiež upriamila pozornosť na zhoršenie situácie mnohých ľudí žijúcich blízko hraníc, vrátane poľskej menšiny žijúcej v týchto oblastiach, pre ktorých, potom ako Poľsko vstúpilo do Schengenskej zóny, je ťažké kontaktovať svoje rodiny žijúce v Poľsku, najmä z dôvodu vysokých poplatkov za víza. Táto situácia, ktorá predstavuje pokračujúci problém, vyžaduje rozhodné opatrenia zo strany európskych krajín. Musia sa zvážiť najlepšie metódy, ktoré by sa použili na poskytnutie podpory tým, ktorí sú v najväčšej núdzi.
Urszula Gacek (PPE-DE). – Vážená pani predsedajúca, bieloruský režim ukazuje svoju nevšímavosť voči všetkým ústavným istotám, ktoré sú pre demokraciu ústrednými. Obmedzuje slobodu zakladania a zapájania sa do strán, slobodu prejavu, právo na alternatívne zdroje informácií a právo na slobodné a spravodlivé voľby.
Zatýkanie politických oponentov v Bielorusku porušuje všetky tieto základné slobody. Britský politik 19. storočia, Benjamin Disraeli, raz povedal: „Žiadna vláda nemôže byť dlho v bezpečná bez silnej opozície.“ Keďže Lukašenko utláča svoju opozíciu, dúfajme, že sa Disraeliho slová vyplnia a že v bieloruskom režime utláčanie opozície bude príčinou jeho definitívneho pádu.
(potlesk)
Józef Pinior (PSE). – (PL) Vážená pani predsedajúca, pán komisár Michel, na pôde Európskeho parlamentu sa stále vraciame k problému Bieloruska, krajiny, ktorá sa z geografického pohľadu v skutočnosti rozprestiera v strede Európy, susediac s Európskou úniou. Podľa európskych noriem je výnimočnou krajinou v tom, že tam nevládne liberálna demokracia alebo právny poriadok a má cenzúru. Dnešná rozprava sa uskutočňuje na výročie Pražskej jari z roku 1968, výročie chvíle, keď ľudia v Európe konečne povedali „dosť“ cenzúre a kontrole tlače.
Dnes chcem venovať svoj prejav práve takejto problematike v Bielorusku. Mali sme veľmi zvláštny počítačový útok na nezávislé internetové médiá: Chartu 97, Rádio Sloboda a internetovú stránku Bieloruský partizán. Zvláštne bolo, že útok začal deň pred demonštráciou opozície, ktorá sa konala v deň výročia černobyľskej katastrofy.
Internetové médiá v Bielorusku sú jedinými nezávislými médiami, pretože väčšina médií je plne pod kontrolou bieloruského režimu. Charta 97 je navštevovaná okolo 9 000 návštevníkmi denne, v Bielorusku je viac ako 3 000 000 rodín pripojených na internet, to je 30 %obyvateľov. Toto ukazuje dynamiku a vitalitu spoločnosti v Bielorusku.
Pán komisár Michel, Európska únia musí vážne prehodnotiť aké opatrenia má prijať na pomoc obyčajným ľuďom v Bielorusku.
Eugenijus Gentvilas (ALDE). – (LT) Keď Alexander Lukašenko začal pociťovať tlak zo strany Vladimíra Putina vďaka plynu, vyhlásil želanie bližších vzťahov s EÚ. Hoci dnes môžeme vidieť, že to bolo len prázdne gesto, ktoré nebolo nasledované úctou voči ľudským právam, slobodou tlače a ostatnými európskymi hodnotami. Nebola tu žiadna reakcia na to „Čo by mohla EÚ priniesť Bielorusku.“ Politické zatknutia a utláčanie pokračujú.
EÚ by mala neodkladne poslať svojich expertov na pozorovanie príprav na jesenné parlamentné voľby, aby zistili ako sa pozmeňujú volebné zákony a či opozícia dostáva možnosť prejaviť sa. Nemôžeme to ale obmedziť len na pozorovanie volieb. To by bola obrovská chyba. Samozrejme, že najprv sa potrebujeme uistiť, že diplomati EÚ a poslanci Parlamentu majú voľný prístup na pôdu Bieloruska. Európska komisia a členské štáty EÚ majú urobiť všetko, čo je v ich silách, aby to dosiahli.
Zdzisław Zbigniew Podkański (UEN). – (PL) Vážená pani predsedajúca, Bielorusko, náš sused, je blízke predovšetkým nám, pretože tu žije veľa Poliakov. Pre nás Poliakov je dôležité, rovnako ako pre obyvateľov ostatných susediacich krajín, aby v krajine bola stabilná politická a ekonomická situácia, pretože poskytuje základ rozvoja a zlepšenia kvality života našich obyvateľov. Musíme tiež pamätať, že ako Poľsko, Bielorusko bolo zabudnuté a odovzdané sovietskej nadvláde po 2. svetovej vojne, a nemohlo počítať s pomocou z vonka. Hoci sa táto krajina stala nezávislou a teraz sa môže pochváliť rastom HNP o 8 %, v rokoch 2003 – 2006 dokonca o 9,9 %.
Nepopierame právo prezidenta Lukašenka na výber politického smeru v jeho krajine. No znepokojuje nás, keď počujeme čoraz častejšie o porušovaní ľudských práv v Bielorusku, čo je priestupkov voči demokracii. Toto neovplyvňuje len občanov Bieloruska ale tiež iných, vrátane Poliakov. Z tohto dôvodu je toto uznesenie prioritou a má podporu skupiny Únie za Európu národov.
Kathy Sinnott (IND/DEM). – Vážená pani predsedajúca, my v Európe sme sa priblížili k viacerým bývalým sovietskym štátom na našej východnej hranici. Hoci, Bielorusko odmieta akékoľvek pokusy o dialóg.
Pretože v Bielorusku panuje diktatúra, vyhliadky obyvateľov, ktorí si želajú otvorenejší dialóg, zameraný na západ nemajú šancu na splnenie. Keď sa ľudia dovolávajú demokracie alebo upozorňujú na zneužívanie režimom, stoja pred uväznením.
Musíme pokračovať v naliehaní na bieloruský režim, aby uvoľnil železné zovretie zo svojich občanov. Jedným spôsobom ako to urobiť je, udržiavanie kauzy politických, sociálnych a náboženských väzňov v pozornosti verejnosti. Keď sa história pozrie naspäť, budú to tí väzni, ktorí budú hrdinami boja za slobodu Bieloruska, keď bude konečne dosiahnutá.
Bernd Posselt (PPE-DE). – (DE) Vážená pani predsedajúca, myslím, že toto je deviaty krát čo sa zaoberáme Bieloruskom, a budeme v tom pokračovať, kým poslanci reprezentujúci Bielorusko sedia tu v Európskom parlamente v Štrasburgu s nami.
Nevyhnutne potrebujeme tri kľúčové návrhy. Po prvé, naliehavo vyzývame vládu Bieloruska, aby prepustila svojich politických väzňov – nielen politických väzňov, ktorí už boli zadržiavaní po určitý čas, ako je Kazulin, ale tiež mnoho nových, ktorí boli nedávno uväznení za uplatňovanie si základných práv, ako sú sloboda vykonávať povolanie ako novinári, sloboda prejavu alebo právo na demonštráciu.
Po druhé, dovolávame sa pozmenenia Náboženského zákona a absolútnej slobody náboženstva. Existujú európski kresťania, ktorí sú potlačovaní tu v srdci Európy, a my v Európskom parlamente to nemôžeme tolerovať. Musíme teda tomu odolávať celou našou energiou.
Po tretie, bezodkladne potrebujeme zabezpečiť, aby sa nám Bielorusko konečne otvorilo ako člen Európskeho parlamentu a európsky občan, aby stena izolácie, ktorou bieloruský režim postupne uzavrel vlastných ľudí, bola prelomená, aby sme sa toho mohli zúčastniť a diskutovať o probléme, a aby sme mohli napomôcť rozvoju niečoho ako Bieloruská jar, 40 rokov po Pražskej jari.
Tunne Kelam (PPE-DE). – Vážená pani predsedajúca, náš odkaz pánovi Lukašenkovi, a tiež medzinárodnému spoločenstvu, je že Európsky parlament sa zaujíma a bude neustále zaujímať o situáciu v Bielorusku, posledného diktátorského režimu v Európe.
Toto platí najmä na uväznenia mierumilovných občanov z politických príčin. Predstavitelia režimu v Minsku nedávno naznačili, že by radi zlepšili vzťahy s Európskou úniou. No základnou podmienkou angažovania sa v zmysluplnom dialógu je prepustenie všetkých politických väzňov, ukončenie svojvoľných uväznení, zabezpečenie slobody prejavu a nezávislosť súdnej moci a povolenie účasti opozície v politickom živote.
Nakoniec, by som sa rád pripojil k žiadosti pani Mikkovej v apelovaní na EÚ na rozšírenie svojej politickej a najmä materiálnej podpory projektoch nezávislej televíznej stanice Belsat. Toto je pravá cesta ako zmeniť situáciu v Bielorusku, nie nevyhnutne naše uznesenie.
Zita Pleštinská (PPE-DE). – (SK) Vážení kolegovia som veľmi smutná, že situácia týkajúca sa demokracie ľudských práv a právneho štátu sa v Bielorusku nezlepšuje. Arogancia moci Alexandra Lukašenka nemá hraníc. Vyhlásenia bieloruskej vlády o jej úmysle zlepšiť vzťahy s Európskou úniou sú výsmechom demokratickému svetu.
Verím, že symbolický dátum 25. marec 2008, keď Lukašenko v Minsku použil bezpečnostné zložky proti pokojným bieloruským občanom, bude podobne ako na Slovensku historická sviečková manifestácia 25. marca 1988 začiatkom konca totality aj v Bielorusku. Vyjadrujem solidaritu so zjednotenou demokratickou opozíciou Bieloruska a so všetkými bieloruskými občanmi.
Vyzývam Radu a Komisiu, aby posúdili možnosti zníženia nákladov na víza pre bieloruských občanov, ktorí vstupujú do schengenského priestoru, čo je jediným spôsobom, ako zabrániť zvyšovaniu izolácie bieloruských občanov.
Czesław Adam Siekierski (PPE-DE). – (PL) Vážená pani predsedajúca, pán komisár Michel, dosiahnutie demokratizácie a ekonomickej transformácie sa musia orgány v Bielorusku zúčastniť dialógu so všetkými politickými skupinami vrátane opozície a usporiadať slobodné voľby. Krajiny strednej a východnej Európy, vrátane Poľska, môžu slúžiť ako príklad.
Aby sa zmenilo povedomie ľudí v Bielorusku a aby si pochopili zásady demokracie a slobodného trhu, je veľmi dôležité, aby sme zjednodušili a zintenzívnili kontakty medzi Bieloruskom a krajinami EÚ. Toto vyžaduje značné zjednodušenie a liberalizáciu procesu udeľovania víz, so znížením poplatkov za vybavenie víz pre občanov Bieloruska.
Krajiny Európskej únie by mali otvoriť svoje univerzity a ostatné inštitúcie vyššieho vzdelávania študentom z Bieloruska a poskytnúť im príspevky z EÚ, národných, miestnych a súkromných fondov. EÚ by sa mala otvoriť pre Bielorusko, aj napriek tomu, že to súčasné orgány nechcú.
Zbigniew Zaleski (PPE-DE). – (PL) Vážená pani predsedajúca, pán komisár Michel, rád by som dodal jeden bod k týmto politickým a ekonomickým obavám. Rovnako ako pán komisár Michel rozumie dôležitosť vzdelania rovnako v rámci Európy aj v krajine, a ja osobne diskutujem so študentmi z Bieloruska, veľa z nich vzdelávame na Katolíckej univerzite v Lubline, rád by som povedal nasledovné: Pán komisár, veľmi by som odporúčal zvýšenie finančnej a inej podpory na tento účel, pretože investícia do vzdelania bieloruských študentov pomôže Bielorusku samotnému a bude znamenať aj investíciu do Európy.
Tadeusz Zwiefka (PPE-DE). – (PL) Vážená pani predsedajúca, Bielorusko, Bielorusko z roku 2008, je škvrnou na svedomí nás všetkých. Je hanebné, že na začiatku 21. storočia, existuje v Európe totalitný štát. Počas našich štvrtkových stretnutí v Štrasburgu rozoberáme porušenia ľudských práv vo svete. Bielorusko je ale najbližší sused Európskej únie.
Mám dojem, že do roku 1989, robili západné demokracie všetko čo mohli, aby oslobodili mnohé utláčané krajiny od sovietskej okupácie. Dnes, Bielorusko zostáva také, aké bolo. Mám dojem, že hoci tu už nie je mnoho krajín, len jedna, robíme menej. Rozhodne toho nerobíme dosť. Je jasné, že nemôžeme mať priamy politický a ekonomický vplyv na to, čo sa deje v Bielorusku, no môžeme mať vplyv na to, či nezávislé informácie, ktoré povzbudzujú ľudí v Bielorusku na boj za nezávislosť, tu budú vysielané.
Louis Michel, člen Komisie. – (FR) Vážená pani predsedajúca, dámy a páni, pozitívny spád udalostí v Bielorusku spôsobený prepustením piatich zo šiestich politických väzňov, sa zdá byť na konci. Bohužiaľ, obnovený tlak na občiansku spoločnosť a množstvo obzvlášť tvrdých a neprimeraných rozsudkov zničilo túto pozitívnu atmosféru. Odsudzujeme politické zatknutia a spôsob, akým sa zaobchádza s občianskou spoločnosťou a nezávislými médiami.
Zároveň Bielorusko musí pochopiť, že si stojíme za svojím, keď podmieňujeme naše partnerstvo dosiahnutím pokroku v dodržiavaní demokracie, ľudských práv a právneho štátu. Hoci, na dosiahnutie takéhoto pokroku, Bielorusko potrebuje prijať množstvo nevyhnutných opatrení. Tieto opatrenia zahŕňajú bezpodmienečné prepustenie všetkých politických väzňov, vrátane Alexandra Kazulina.
Rovnako zahŕňajú aj uskutočnenie parlamentných volieb naplánovaných na september, ktoré musia vyhovovať demokratickým zásadám. Z tohto dôvodu žiadame, aby medzinárodní pozorovatelia OBSE/ODIHR (Organizácia pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe/Úrad pre demokratické inštitúcie a ľudské práva) mali neobmedzený prístup. Bieloruské orgány nás informovali o svojom zámere povoliť krátkodobých aj dlhodobých pozorovateľov, a istotne dodržia svoje slovo. Prirodzene prítomnosť pozorovateľov z Európskeho parlamentu by bol dodatočným zdrojom hodnotnej expertízy. Je tiež nevyhnutné, aby sa opozičné strany zúčastnili spravodlivo na týchto voľbách. Do úvahy vezmeme akékoľvek návrhy Parlamentu k tejto problematike.
Nevyvrátiteľným dôkazom rozvoja by bola prítomnosť opozície v tomto Parlamente, čo však nie je skutočnosťou. V takomto prípade by bola Európska únia pripravená odpovedať pozitívne, čo potvrdila len minulý mesiac vo vyhlásení týkajúcom sa postihov a vývoja, ktorý by napomohol zníženiu týchto postihov.
Teraz by som predniesol problematiku, v ktorej máme pevný názor: kontakty s Bielorusmi. Akokoľvek poľutovaniahodná môže byť situácia v Bielorusku, musíme rozšíriť naše kontakty. Prirodzene, zachovávajú sa obmedzenia na úrovni ministerských kontaktov s bieloruskými orgánmi. No aj tak si myslím, že je nevyhnutné, aby sme rozlišovali medzi politickou a technickou úrovňou. Preto Komisia usporadúva stretnutia na prerokovávanie technických otázok, ako je energia, doprava a životné prostredie s expertmi z bieloruskej administratívy. Tieto kontakty sú spôsobom, akým môžeme preniesť rôzne odkazy v záležitostiach, v ktorých zastávame pevný názor.
Skutočnosť, že v súčasnosti máme delegáciu v Minsku nám umožní tiež nadviazanie bližšieho spojenia s bieloruskou administratívou, ako aj s občianskou spoločnosťou, miestnymi mimovládnymi organizáciami, nezávislými médiami a študentmi, týmto všetkým máme povinnosť pomôcť, ako ste správne poukázali vo vašej správe a ako uviedli viacerí rečníci. Okrem toho sa poskytuje pomoc Európskej humanitnej univerzite, ktorá je v súčasnosti v exile vo Vilniuse a ktorá tu bude pokračovať vo svojich aktivitách pokiaľ sa nebude môcť vrátiť do Bieloruska.
Nakoniec, nadhodiť tematiku, ktorá sa znova a znova objavuje: víza. Ako sme si všetci vedomí, že za daných okolností nevieme začať rokovania o zmenšení vízových obmedzení Radou – toto nám ale nebráni využiť právomoc, ktorú nám poskytuje Schengenská dohoda ako súčasť konzulárnych práv.
Alessandro Battilocchio (PSE), písomne. – (IT) Ďakujem pani predsedajúcej. Boli sme tu predtým so zatýkaním bez rozdielu všetkých, ktorí oponovali vládnucemu režimu. Tento Parlament až príliš často rokoval s Bieloruskom: príliš veľa slov a tak málo zmysluplných činov.
Mali by sme si všimnúť skutočnosť, že Lukašenkov režim je k Európskej únii otvorene nepriateľský, a že naše žiadosti vo vzťahu k ľudským právam a demokratizácii v Bielorusku padajú na neúrodnú pôdu. Zintenzívňujeme naše kontakty s občianskou spoločnosťou a domácimi hnutiami pri hľadaní cesty na zmenu: Sacharovova cena bola toho prvým konkrétnym dôkazom.
V tomto smere potrebujeme ďalší vývoj. Nedávno som bol v Bielorusku a všimol som si, že obyvatelia si čoraz viac uvedomujú potrebu zmeny, zmena, ktorá by zabezpečila slobodu, spravodlivosť, rovnosť a demokraciu. Vyzývam Komisiu, aby upriamila pozornosť na Bielorusko, krajinu, ktorá má strategickú polohu na zabezpečenie mieru a bezpečnosti celého európskeho kontinentu.