Doslovný zápis z rozpráv

Streda, 4. júna 2008 - Brusel

15. Výročná správa za rok 2006 o SZBP – Európska bezpečnostná stratégia a Európska bezpečnostná a obranná politika (rozprava)

  Predseda. − Ďalším bodom je rozprava o

– správe (A6-0189/2008) predloženej pánom Saryuszom-Wolskim v mene Výboru pre zahraničné veci o výročnej správe Rady pre Európsky parlament o hlavných hľadiskách a strategických rozhodnutiach spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky (SZBP) predloženej Európskemu parlamentu v súlade s oddielom G, 43 bodom medziinštitucionálnej dohody zo dňa 17. mája 2006 – 2006 (2007/2219(INI)) a

– správe (A6-0186/2008) predloženej pánom Kuhnom v mene Výboru pre zahraničné veci o uskutočňovaní Európskej bezpečnostnej stratégie a Európskej bezpečnostnej a obrannej politiky (2008/2003(INI)).

  Jacek Saryusz-Wolski, spravodajca. − Pán predseda, mal by som dnešnú rozpravu doplniť o komentár a názor Parlamentu na zahraničnú politiku, pretože táto rozprava nie je obyčajnou rutinnou každoročnou rozpravou o zahraničnej politike a stave zahraničnej politiky v Únii: dnešná účasť pána Solanu dokazuje, že ide o špeciálnu rozpravu. Pán Solana, ďakujem Vám, že ste prišli.

Najprv je dôležité povedať, že vzhľadom na novinky, ktoré prináša Lisabonská zmluva, sa zahraničná politika nachádza vo veľmi dôležitom štádiu, možno v prelomovom okamihu. Musíme sa ako vždy pozrieť späť, aby sme mohli situáciu zhodnotiť, ale taktiež sa musíme dívať dopredu. Máme veľkú a rastúcu podporu zahraničnej politiky zo strany občanov. Pohľad členských štátov sa stále viac mení, pretože si uvedomujú, že hovoriť jednohlasne a rokovať spoločne je jediná cesta k úspešnej zahraničnej politike Európskej únie.

S prijatím tejto novej kapitoly zahraničnej politiky EÚ sa posúvame ku kvalitatívnej zmene. Legitimita novej zahraničnej politiky by sa nemala opierať len o medzivládne zdroje, ale aj o kontrolu zo strany Európskeho parlamentu. Z toho dôvodu vidíme vzrastajúci význam a úlohu Európskeho parlamentu pri vytváraní a smerovaní tejto politiky, ako sme požadovali v našej správe. Potrebujeme prijať jednotný a ucelený prístup k zahraničnej politike, potrebujeme, aby všetky zapojené inštitúcie vrátane členských štátov, rokovali spoločne, s rovnakým cieľom a vzájomne sa doplňovali.

Európska únia by mala zotrvávať vo svojej pozícii sprostredkovateľa a posudzovateľa, v roli umiernenej „sily“, ktorá napomáha stabilizáciu, obnovu a reformy, mala by vystupovať v úlohe poskytovateľa humanitárnej pomoci, normatívnej sily vytvárajúcej hodnoty a podporujúcej demokraciu, slobodu a ľudské práva, ale zároveň by sme mali túto „umiernenú“ silu doplniť o tvrdší rozmer: rozšírením európskej bezpečnostnej a obrannej politiky a pripraviť naše vojenské kapacity tak, aby boli obranyschopné.

Našu reaktívnu politiku zahrňujúcu krátkodobé a strednodobé výzvy by sme mali doplniť o dlhodobejší strategický prístup a určiť dlhodobé európske záujmy. Preto je potrebné riešiť skutočné príčiny a nie iba následky niektorých zmien okolo nás, tak ako v prípade Dárfúru, a to sa týka klímy, ako aj konfliktov.

Mali by sme byť naďalej aktívni v rôznych prioritných zemepisných oblastiach, ale taktiež riešiť nové hrozby a horizontálne témy, ako sú klimatická, energetická, vesmírna a internetová bezpečnosť, migračné toky a mnoho ďalších.

Ak máme ambície sa stať svetovou veľmocou a globálnym hráčom, mali by sme zmeniť pomer medzi postavením platcu, ktorým sme a chceme byť, a postavením kľúčového hráča na svetovej scéne. Nová zmluva ponúka veľký potenciál pre súdržnú a účinnú zahraničnú politiku, ale všetci vieme, že rozhodujúce bude jej uskutočňovanie. Je preto nutná spoločná vôľa a spolupráca, nielen v rámci inštitucionálneho trojuholníka, ale aj so zapojením členských štátov. Je potrebné predísť súpereniu.

V tejto správe sme sa pokúsili načrtnúť konštruktívny prístup. Naše obavy sú spôsobené niektorými neúspechmi zahraničnej politiky, avšak pozeráme sa viac do budúcnosti. Vidíme pozitívny vývoj, pokrok a úspech. Odporúčame poučiť sa z chýb a zároveň stavať na dosiahnutých cieľoch a vyhľadávať miesta pre ďalší pokrok.

Cieľom Európskeho parlamentu nie je iba kontrola zahraničnej politiky, tvorba odporúčaní, ktoré budú základom pre riešenia a rozhodnutia uskutočnené výkonnou zložkou. Parlament chce byť aj sám aktívny pri tvorbe zahraničnej politiky, čo osobne nazývam „parlamentnou diplomaciou“, pretože toto je v rámci kompetencie Parlamentu možné.

Pokiaľ ide o priority, domnievame sa, že je nutné zamerať sa iba na obmedzený počet prioritných záujmov. Zdôrazňujeme potrebu hodnotovo orientovanej zahraničnej politiky, nie preto, že by sme boli prehnane idealistickí či naivní, ale preto, že svet uznávajúci naše silné univerzálne hodnoty bude lepšie slúžiť našim záujmom, ktorými sú bezpečnosť a prosperita.

Parlament sa domnieva, že zahraničná politika Európskej únie prispieva k posilneniu európskej identity a je taktiež aj pridanou hodnotou pre občanov EÚ a zároveň aj súčasťou iniciatívy Európskej komisie zvanej Európa prinášajúca výsledky.

Domnievame sa, že zahraničná politika ako kľúčová politika EÚ by mala byť vybavená vlastnými inštitucionálnymi štruktúrami, ktoré Lisabonská zmluva zavádza, vlastnými nástrojmi a vhodnými finančnými prostriedkami z rozpočtu EÚ. Musíme mať k dispozícii súbor nástrojov, to je však zatiaľ otázka budúcnosti.

  Helmut Kuhne, spravodajca. − (DE) Pán predseda, v našej správe sme sa snažili vyhnúť opakujúcim sa výrokom z predchádzajúcich správ týkajúcich sa európskej bezpečnostnej stratégie. Možno sme toto úplne nedosiahli, ale verím, že v budúcnosti môžeme pokračovať týmto smerom.

Napríklad jeden z bodov, o ktorom bolo rozhodnuté v predchádzajúcich správach, ale ktorý sme práve z tohto dôvodu neriešili, ale napriek tomu by tu mal zaznieť, je podpora Európskej akadémie bezpečnosti a obrany zo strany Európskeho parlamentu. Chceli by sme, aby sa táto akadémia stala skutočnou inštitúciou, nielen iba virtuálnou. Z pohľadu európskych noriem ubehlo mnoho času od decembra 2003, keď bola prijatá Európska bezpečnostná stratégia – aj keď možno nie z pohľadu objektívnych noriem, napriek tomu je možné povedať, že v rámci Európskej bezpečnostnej stratégie bol dosiahnutý výrazný praktický pokrok. Existujú určité výsledky, na ktoré môžeme byť hrdí, ale nebudem tu menovať rôzne civilné a vojenské misie.

Môžeme však ukázať, že v rámci systému sme za posledný rok vytvorili civilnú kontrolu a plánovací nástroj na strane Rady a teraz existuje jasný reťazec príkazov od riadiacej zložky smerom k výkonnej zložke pôsobiacej na mieste misií. Z vojenského hľadiska sme posilnili operačné kapacity, ktoré môžu byť využité okrem prostriedkov NATO v súlade s dohodou Berlín Plus. Vytvorili sme bojové skupiny , ktoré by mali pôsobiť striedavo a operatívne. Taktiež sme vykonali misie, ktoré môžeme vyhlásiť za úspešné, ako napr. misie na podporu právneho štátu v Gruzínsku a iné tejto podobné misie.

Jednako však existujú ešte úlohy, ktoré musia byť splnené a v ktorých sú podľa môjho názoru stále nedostatky. Pokiaľ tieto body vymenujeme, nebude to znamenať žiadne oslabenie bezpečnostnej stratégie. S ohľadom na počty obyvateľov členských štátov EÚ existuje nevyrovnaná účasť v týchto misiách, najmä v civilnej oblasti. Navrhujeme teda, aby členské štáty, či už zákonnými či inými prostriedkami, boli nútené vydať akčné plány s počtom osôb v zálohe na tieto účely v momente, keď Európska únia týchto ľudí bude potrebovať, vrátane vypracovania odborných referencií pre tých, ktorý sa po službe v misiách EÚ vrátia späť do vlasti. Keď sme sa dostali až sem, je nutné povedať, že z dlhodobého hľadiska nie sme schopní zaistiť donucujúci mechanizmus na vytváranie vojsk, ktorý by zaisťoval vojenské akcie, ako je to v prípade Dárfúru alebo Čadu. Navrhujeme preto alternatívne možnosti.

Taktiež máme niekoľko návrhov na riešenie krízových situácií s využitím vrtuľníkov a na zvyšovanie dostupnosti vrtuľníkov. Z dlhodobého hľadiska pre nás nemá zmysel v rámci Európskej únie lietať v 24 rôznych typoch vrtuľníkov.

K tomu je potrebné ešte vziať do úvahy vývoj v niektorých oblastiach, tak ako ďalej zmieňujeme v bezpečnostnej stratégii. Teroristické akcie spôsobili zatienenie rozdielov medzi vnútornými a vonkajšími hranicami štátu. Je potrebné zabezpečiť dodávky energií pomocou diplomatických, ekonomických a technických – zámerne nehovorím vojenských – prostriedkov. Musíme si začať uvedomovať nutnosť zabezpečenia citlivých infraštruktúr voči elektronickým útokom. Všetky tieto body je potrebné začleniť do našich úvah o bezpečnostnej stratégii a zvážiť jej rozšírenie o tieto body.

Pán Solana, vysoký predstaviteľ EÚ, dostal od Rady zvláštny mandát, ktorý mu umožňuje o týchto veciach rokovať, a my ho v tomto zmysle podporujeme. Uvítali by sme, keby jeho úvahy vyústili na konci roka do vydania bielej knihy, ktorá bude predstavovať akýsi jednotný referenčný bod – ako základ pre diskusiu na úrovni celej Európskej únie, nielen medzi pánom Solanom a jednotlivými vládami, nielen medzi ním a nami, a nielen na úrovni vnútroštátnych parlamentov, ale rovnako v záujme všetkých občanov EÚ od Poľska až po Portugalsko.

  Javier Solana, vysoký predstaviteľ pre spoločnú zahraničnú a bezpečnostnú politiku. − Pán predseda, dovoľte mi najskôr poďakovať Parlamentu za to, že ma prizval k tejto dôležitej rozprave o zahraničnej politike, bezpečnosti a obrane Európskej únie na plenárnom zasadnutí Európskeho parlamentu

Predtým, než sa však dostanem k podstate veci, rád by som zároveň odsúdil pondelňajší teroristický útok na dánsku ambasádu v Islamabade a vyjadril úprimnú sústrasť dánskym a pakistanským občanom, rodinám obetí a zraneným. Pripomeňme si najmä tých, ktorí boli pri tejto tragédii prítomní. Nedávno som Islamabad sám navštívil a rád by som o tejto ceste niečo povedal, pokiaľ mi to dovolí čas.

Rád by som poďakoval dvom spravodajcom, pánovi Saryuszovi-Wolskému a pánovi Kuhnemu za ich správy. Myslím, že v týchto správach je mnoho skvelých bodov týkajúcich sa možnosti posilnenia celkového vplyvu Európskej únie vo svete v zhode s našimi hodnotami a záujmami. Chcel by som týmto dvom spravodajcom pogratulovať a znovu ich uistiť, rovnako ako aj vás všetkých, že vezmeme do úvahy čo najviac ich pripomienok, pretože ich budem sám posudzovať a podľa môjho názoru sú veľmi konštruktívne a pozitívne.

Toto je veľmi dôležité stretnutie. Rád by som tu prediskutoval niektoré z tém, ktoré boli zmienené v obidvoch správach. V časovom limite, ktorý je mi daný, by som chcel hovoriť o týchto aktuálnych medzinárodných témach a o tom, akým spôsobom môžeme prispieť k ich riešeniu.

Mal by som snáď povedať pár slov o Zmluve, na ktorú obaja spravodajcovia odkazujú. V obidvoch správach je niekoľko zmienok o Lisabonskej zmluve a je jasné, z akého dôvodu. Uvedené správy vyzývajú k väčšej účinnosti. Hlavným cieľom zmluvy je urobiť Európsku úniu efektívnejšou a viditeľnejšou, predovšetkým v oblastiach zahraničnej a bezpečnostnej politiky. Som presvedčený, že zmluva umožní vyriešiť mnoho problémov popísaných vo vašich správach, najmä v správe pána Kuhneho.

Prioritou pre nás všetkých je ratifikácia. V nasledujúcich dňoch musíme naďalej smerovať k tomuto cieľu. Rád by som zdôraznil, že slovinské predsedníctvo bolo decembrovou Európskou radou poverené prípravou bezproblémového vstupu Lisabonskej zmluvy do platnosti.

Táto práca, ako viete, spočíva na niekoľkých základných spoločných princípoch. Po prvé, základným bodom celej tejto debaty je samotná Zmluva, a to musíme rešpektovať. Po druhé, hlavným cieľom je to, aby Zmluva vstúpila do platnosti 1. januára 2009, tak ako to bolo pôvodne dohovorené, pokiaľ všetko pôjde hladko.

Niekoľko aspektov Zmluvy je základným záujmom Európskeho parlamentu práve v oblasti zahraničnej a bezpečnostnej politiky. Tak ako Predsedníctvo, aj Komisia a aj ja sám máme možnosť mnohé z týchto tém prediskutovať s niektorými z vás a chcel by som vás uistiť, že v tomto budem pokračovať od tejto chvíle až do chvíle, kým Zmluva nevstúpi do platnosti. Pre mňa je podstatné, že tri hlavné orgány spolupracujú na zaistení hladkého zavedenia Zmluvy.

Dovoľte mi povedať pár slov o Európskom útvare pre vonkajšiu činnosť. Ako viete, ako úradujúci vysoký predstaviteľ som na základe ustanovenia článku 15 Zmluvy poverený, aby som spoločne s Komisiou a členskými štátmi viedol prípravnú činnosť. Toto poverenie plním s jasným cieľom získať rozhodnutie o zriadení Európskeho útvaru pre vonkajšiu činnosť, a to čo najskôr po vstupe Lisabonskej zmluvy do platnosti.

Pán Kuhne zmieňoval Európsku bezpečnostnú stratégiu. Rád by som povedal niečo o tom, ako vidím dnešnú situáciu. Z poverenia decembrovej Rady som bol požiadaný o vypracovanie ďalšej správy do decembra 2008. Preto budem naďalej prítomný na vašich rozpravách a budem sa snažiť o dosiahnutie čo najlepších nutných zmien.

Stratégia sa ukázala ako veľmi užitočná, čo uznal aj pán spravodajca a ja mu za to ďakujem. Myslím si, že za posledné štyri roky to bol veľmi účinný nástroj. Ide síce o pomerne krátky dokument, ktorý sa však na druhej strane dobre číta, a tak si myslím, že splnil svoj účel.

Myslím, že táto stratégia odráža naše hodnoty, naše zásady, odráža to, akým spôsobom by sme mali odpovedať na zahraničnú a bezpečnostnú politiku. Myslím, že úloha zadaná decembrovou Európskou radou nie je o zmene textu, ale je skôr o jeho zlepšení a prípadnom doplnení, kdekoľvek to bude možné.

Je dôležité si uvedomiť medzinárodnú situáciu v čase, keď bola Európska bezpečnostná stratégia vytvorená, teda v roku 2003. Odvtedy sa udiali niektoré udalosti, ktoré síce s veľkou pravdepodobnosťou zásadne nemenia obsah stratégie, ale vďaka nim môžeme pripojiť ďalšie aktuálne témy. Z týchto udalostí sme sa poučili a v Parlamente a ostatných orgánoch sa odvtedy uskutočnilo na túto tému niekoľko diskusií. Preto považujem príspevok Parlamentu za veľmi hodnotný, predovšetkým prostredníctvom správy predloženej pánom Kuhnom, ktorú som veľmi uvítal.

O dva týždne budem Európsku radu ústne informovať o tomto probléme a o doterajšom vývoji udalostí. V tom čase budem mať k dispozícii spätnú väzbu členských štátov a všetky vaše dnešné pripomienky. V septembri sa potom uskutoční hlbšia rozprava a neformálne stretnutie s ministrami zahraničných vecí – Gymnich – a naďalej spolu budeme o týchto témach hovoriť tu v Parlamente.

Myslím si, že veľmi dôležitý je harmonogram. V decembri 2008 budeme svedkami piateho výročia vzniku európskeho referenčného súboru. Dúfajme, že dovtedy bude ratifikovaná Lisabonská zmluva a tým podporená súdržnosť našej činnosti. Pokiaľ ide o kľúčové hrozby uvedené v stratégii, považujem tie z roku 2003 za skutočné. Na tom by sme sa mali všetci zhodnúť. Zbrane hromadného ničenia, terorizmus, organizovaný zločin, regionálne konflikty – tieto hrozby sa v zásade nezmenili. Tieto témy sú dnes stále dôležité, a ako už bolo povedané, musíme proti nim naďalej aktívne bojovať.

Stratégia sa opiera o analýzu hlavných globálnych problémov tej doby, a ako som už povedal, dnes sú niektoré problémy relevantnejšie a iné menej relevantné, než tomu bolo pred piatimi rokmi. K tomu ešte existujú nové hrozby. Rovnako ako obaja spravodajcovia aj ja pripomínam, že stratégia sa nezmieňuje o hrozbách, ako sú zmena klímy a jej vplyv na medzinárodnú bezpečnosť či energetickú bezpečnosť, ktorú je dnes nutné podrobne analyzovať. To isté platí pre migráciu – najmä nelegálnu migráciu – a bezpečnosť informácií. O týchto problémoch sme teda neuvažovali, teraz by sme však mali. Tento vývoj musíme vziať do úvahy.

Rád by som povedal pár slov o Európskej bezpečnostnej a obrannej politike, ktorú spomínal pán spravodajca. Myslím, že nie je prehnané, ak označíme túto politiku ako úspešnú. Je to veľmi dôležitá a viditeľná súčasť spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky. Mali by sme tiež povedať, že za posledných päť rokov sme uskutočnili viac než 15 misií, celkom vlastne 17. Dnes máme 14 civilných a vojenských misií rozmiestnených a aktívne pôsobiacich na území troch kontinentov: v Európe – na Balkáne, v Afrike a na Blízkom východe a v Ázii. Veľmi si cením, že túto skutočnosť spravodajcovia zdôraznili vo svojich správach.

Pán Kuhne vo svojej správe okrem iného upozorňuje na niektoré problémy a nedostatky v rámci Európskej bezpečnostnej a obrannej politiky a ja súhlasím s väčšinou toho, čo je v jeho správe uvedené.

V týchto oblastiach podnikáme kroky, stále sa učíme z lekcií, ktoré dostávame v priebehu misií, a na základe toho upravujeme svoje štruktúry na strane civilných, ako aj na strane vojenských jednotiek. Snažíme sa o väčšiu spoluprácu medzi civilnými a vojenskými jednotkami, snažíme sa o komplexnejší prístup, čo je podľa môjho názoru taktiež zámerom správy.

Výrazný pokrok bol dosiahnutý počas minulého stretnutia Rady s ministrami zahraničných vecí a obrany, v priebehu ktorého bolo prijaté dôležité rozhodnutie. Spravodajca Kuhne spomenul kľúčové slovo „vrtuľníky“, čo je, ak viete, jeden z problémov, ktorý v súčasnosti rieši medzinárodne spoločenstvo v súvislosti s operáciami pre riešenie kríz. Nemáme dostatok potrebných kapacít a kapacity, ktoré máme, nie sú pripravené ani dostatočne vybavené, aby dokázali zvládať súčasné problémy.

Obranná agentúra sa na základe tohto rozhodnutia od teraz sústredí na taktickú tému vrtuľníkov a ja pevne verím, že dostanete viac informácií od vojska Európskej únie. Dúfam, že táto téma bude riešená spoločne.

Rád by som tiež povedal pár slov o dnešnej situácii vo svete, o problematických miestach a problémoch, ktoré sa snažíme riešiť. Začneme na západnom Balkáne. Ako už viete, niektoré problémy v tejto oblasti je stále dôležité riešiť. To, čo sa stalo pri nedeľňajších voľbách v Bývalej juhoslovanskej republike Macedónsku je niečo, čo nás vedie k zamysleniu. Mal by som vás však informovať, že odvtedy , ako sme spolu hovorili naposledy, sa v Srbsku stali dve dôležité udalosti: so Srbskom bola podpísaná dohoda o stabilizácii a pridružení a ďalej tu prebehli voľby. Myslím, že výsledky volieb majú svoj vplyv na naše terajšie zmýšľanie a stanovisko, a dúfajme, že v Srbsku budeme mať vládu, ktorá bude podporovať európsku perspektívu Srbska.

Rád by som povedal pár slov o Kosove. Ako viete, odo dňa kosovskej nezávislosti je prisľúbené, že v Kosove najneskôr 15. júna vstúpi do platnosti globálny balík zákonov vrátane ústavy. Dovtedy by sme chceli dosiahnuť, aby sa situácia na mieste, napr. misia EULEX, vyvíjala správnym smerom. Sme v neustálom kontakte s generálnym tajomníkom Spojených národov, aby sme zistili, akými prostriedkami to môžeme dosiahnuť. Dúfam, že v nasledujúcich dňoch vás budem môcť informovať o vývoji situácie.

Je prirodzené, že tu poviem pár slov o Gruzínsku. Zajtra ráno idem do Gruzínska a navštívim Tbilisi a miestne úrady. Navštívim aj Abcházsko. Táto návšteva je veľmi dôležitá. Snažíme sa zatiaľ vytvoriť priamy kontakt medzi týmito dvoma stranami v rámci skupiny priateľov generálneho tajomníka a zisťujeme, či je možné zaviesť inú aktívnejšiu formu spolupráce. Nemyslím si, že by sme mohli všetko vyriešiť tento týždeň, ale veľmi dúfam, že náš príspevok bude pozitívny a konštruktívny.

Mal by som vás ešte informovať o situácii v Libanone, kde prednedávnom prebehli tiež dôležité udalosti. Spoločne s predsedom Parlamentu som mal možnosť byť tam prítomný v nedeľu. Dosiahnutie dohody je významný posun vpred. Po 18 mesiacoch nestability sa teraz stal prezidentom generál Sulejman. Budova, v ktorej sme sa v to popoludnie nachádzali, bola predtým uzavretá a teraz bola nanovo otvorená. Dúfam, že rozhodnutie, ktoré bolo uskutočnené v meste Dauha v Katare, umožní Libanonu posun smerom k mierovej situácii a k voľbám v roku 2009.

Ako viete, táto dohoda nie je dokonalá: má svoje pozitívne ale aj negatívne stránky. Dúfajme, že naša pomoc a spoločná činnosť v nasledujúcich mesiacoch povedú k ďalšiemu vývoju v procese, ktorý v túto chvíľu stále ešte nie je dokončený. Predsedom vlády bol menovaný pán Siniora, veľavážený muž, ktorý si zaslúži náš rešpekt, a ktorý má teraz na starosť riadenie krajiny. Dúfajme, že bude schopný túto krajinu bezpečne doviesť k voľbám v polovici roka 2009.

Rád by som sa ešte zmienil o iných veciach, ale touto pripomienkou sa, myslím, vyčerpal môj časový limit. Prinajmenšom som vám stručne predstavil témy, ktoré budem riešiť v budúcich niekoľkých mesiacoch.

Taktiež by som vám chcel povedať, že pôjdem do Teheránu, kde som nebol od júna 2006. Odvtedy som sa niekoľkokrát stretol s jeho vládnymi predstaviteľmi. Rozhodol som sa však spoločne s ďalšími šiestimi krajinami zapojenými do týchto rokovaní vrátiť sa do Teheránu, znovu sa stretnúť s jeho predstaviteľmi a priniesť so sebou rozšírený návrh z roku 2006. Neočakávam zázraky, ale myslím si, že je pre nás dôležité naďalej rozširovať našu pomoc a taktiež objasniť, že náš prístup je dvojaký: vyjednávanie s cieľom riešiť základné problémy, najmä problém jadrových zbraní, ale zároveň s cieľom pokračovať vo využívaní toho, čo ponúka Bezpečnostná rada .

(potlesk)

  Predseda. − Ďakujeme Vám, pán vysoký predstaviteľ, za vašu reč a prajeme Vám veľa šťastia pri všetkých vašich nebezpečných cestách. Myslím si, že najbezpečnejším miestom je pre vás Európsky parlament. Musí to pre Vás byť potešením, byť tu!

  Günter Verheugen, podpredseda Európskej komisie − (DE) Pán predseda, dámy a páni, rád by som najprv pogratuloval spravodajcom, pánovi Saryuszovi-Wolskému a pánovi Kuhnemu, za ich konštruktívny, komplexný a výhľadovo orientovaný prístup, na ktorom sú založené obidve správy.

Vzhľadom na široké spektrum tém, ktoré tieto dve správy zahrňovali, by som sa rád obmedzil na niekoľko bodov, ktoré sú zvlášť dôležité pre Komisiu, a to je zavedenie Lisabonskej (reformnej) zmluvy, Európska bezpečnostná stratégia, politika susedstva a téma spoločnej akcie, predovšetkým úloha Komisie v rámci riešenia krízy.

Ako väčšina z vás, tak aj Komisia dúfa, že nová reformná zmluva bude tento rok ratifikovaná. Ak máme lepšie reprezentovať záujmy všetkých občanov EÚ vo svete, potom je táto zmluva nevyhnutná. Bezpečná a stabilná Európa so zdravou ekonomikou a sociálnou rovnováhou, ktorá zároveň zastáva vedúcu úlohu na svetovej scéne, kde sa odráža jej ekonomická sila, potrebuje silnú zahraničnú politiku EÚ. Preto by malo byť podporené všetko, čo povedie k vytvoreniu súdržnej zahraničnej politiky. Toto nie je v prvom rade inštitucionálny alebo procedurálny problém, ani problém právnych zásad – je to politický problém. Aby bola zahraničná politika EÚ účinná, musia všetky členské štáty zhromaždiť nutnú politickú vôľu k podpore spoločných záujmov Európskej únie. V každom prípade by to malo byť v záujme všetkých. V jednote je sila, keď sa rozdelíme, prehráme. Máme možnosť si vybrať.

Komisia v súčasnosti pripravuje svoj príspevok k prepracovaniu Európskej bezpečnostnej stratégie. Dnes sme svedkami mnohých nových hrozieb a problémov, ktorým už nemôže čeliť len obmedzená koncepcia bezpečnosti z roku 2003. Je nutné preformulovať definíciu hrozieb. Mal by sa klásť väčší dôraz na spojenie medzi bezpečnosťou a rozvojom, bezpečnosťou a energetikou, bezpečnosťou a zmenou klímy. Taktiež by sme sa mali zamerať na problémy, ktoré pociťujeme v súčasnosti, sú to predovšetkým zvyšovanie cien, dostupnosť tovaru, riziko nedostatku zásob potravín a celkovo problematika migrácie.

Výročné správy o spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politike a európskej bezpečnostnej stratégii/európskej bezpečnostnej a obrannej politike obsahujú niekoľko bodov týkajúcich sa tejto problematiky, na ktorých sa Komisia zhodne. Očakávam, že tieto body budú taktiež prijaté Európskou radou v decembri 2008.

Ústredným prvkom stratégie našej zahraničnej politiky musí byť naďalej podpora demokratizácie v ďalších krajinách. V tejto oblasti máme dobré skúsenosti: úspešným príkladom je rozširovanie Európskej únie predstavujúce významnú skúsenosť, čo je prínosom pre európsku politiku susedstva.

Politika susedstva je teraz jedným z najdôležitejších nástrojov, alebo možno najdôležitejším nástrojom na posilnenie mieru a stability v našej časti sveta a na podporu vytvárania blahobytu a bezpečnosti. Musíme sa naďalej snažiť o dosiahnutie čo najväčšieho zapojenia tohto nášho cieľa do politík Spoločenstva. Aby naše partnerské krajiny skutočne pocítili výhody tejto politiky, potrebujeme nájsť mierové riešenie pretrvávajúcich konfliktov, o ktorých tak dojímavo hovoril pán Solana, či už ide o situáciu na Kaukaze, v Moldavsku, na Blízkom východe alebo v Západnej Sahare.

Celkový vývoj, a teda globálny vplyv Európskej únie, závisí od toho, či budú optimálne využité všetky jeho zdroje a nástroje. Našťastie, nezačíname od nuly. Využili sme už celú škálu nástrojov Spoločenstva vrátane rozvojovej a humanitárnej pomoci, na podporu európskych opatrení pre riešenie kríz – od Afganistanu po Kosovo, od Blízkeho východu po Čad.

A ešte niečo – rozpočet spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky spravovaný Európskou komisiou od roku 2002 takmer desaťkrát zväčšil svoj objem. V súčasnosti prebieha 11 misií európskej bezpečnostnej a obrannej politiky v oblastiach politiky, podpory právneho štátu a monitoringu a dve ďalšie misie vo vojenskej oblasti. Komisia je dnes samozrejme do prípravy týchto misií od začiatku zapojená. Bolo tomu tak aj v prípade operácií v Kosove, Čade a Stredoafrickej republiky.

V tejto súvislosti by som rád povedal pár slov o nástrojoch na stabilitu. Tento nový dôležitý finančný mechanizmus Spoločenstva bol pripojený k nástrojom pre riešenie kríz a predchádzanie konfliktom a v období od roku 2007 do roku 2013 tvoril jeho rozpočet priemerne viac než 200 miliónov EUR ročne. Komisia sa domnieva, že nástroj pre stabilitu je dôkazom toho, že jeho zavedenie sa vyplatilo z hľadiska správy financií, ako aj z hľadiska kvality prijatých opatrení.

Pokiaľ ide o vonkajšiu činnosť Európskej únie, Komisia by veľmi uvítala užšiu spoluprácu medzi orgánmi, pokiaľ by táto spolupráca zaručila väčšiu súdržnosť, účinnosť a zviditeľnenie zahraničnej politiky EÚ. Podľa názoru Komisie Európa potrebuje, aby sme spojili svoje sily. To je to, čo od nás Európania aj medzinárodné spoločenstvá očakávajú.

Ďakujem vám za pozornosť.

  Joseph Daul, v mene skupiny PPE-DE. – (FR) Pán predseda, pán úradujúci predseda Rady, pán predseda Komisie, pán Solana, dámy a páni, pokiaľ, ako dúfame, vstúpi Lisabonská zmluva do platnosti dňa 1. januára 2009, potom to bude znamenať začiatok novej éry spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky Európskej únie. Zavedenie tejto politiky bolo výzvou, ale práve tento krok umožní Európskej únii ukázať sa vo svetle globálneho hráča. Aj napriek veľkému pokroku má Európa stále pred sebou dlhú cestu. V pozícii hospodárskej veľmoci, zároveň však v pozícii politického trpaslíka má Európa šancu stať sa svetovou politickou veľmocou, ktorej politická sila sa vyrovná jej sile ekonomickej.

Ako uviedol pán Saryusz-Wolski vo svojej skvelej správe, Európa ešte stále nevyužila svoj potenciál vo svete. S kýmkoľvek sme sa stretli v Izraeli, Palestíne a inde vo svete, všade chceli vedieť viac o Európe. Tieto hlasy by sme mali vypočuť. Aby sme zaistili dôveryhodnosť voči našim zahraničným partnerom, musíme hovoriť nielen jednohlasne, ale taktiež mať v rukách nástroje dôležité na to , aby sme boli vypočutí. Je potrebné zaistiť demokratickú legitimitu zahraničnej politiky prostredníctvom parlamentnej kontroly zavedenej Lisabonskou zmluvou.

Dámy a páni, chceme pre Európu dôveryhodnú obrannú silu, prirodzene nie preto, aby sme mohli viesť vojnu, ale preto, aby sme mohli zaistiť mier, a čo je najdôležitejšie, aby sme mohli pomôcť najchudobnejším oblastiam sveta. Naša spoločná bezpečnosť sa nemôže naďalej obmedzovať na vojenskú obranu proti externým útokom. Táto oblasť zahrňuje taktiež dodávky energií, zmenu klímy, koordináciu migrácie a podporu ľudských práv a občianskych slobôd.

Skupina Európskej ľudovej strany (kresťanských demokratov) a európskych demokratov sa zaviazala k tomu, že všetky aspekty tejto spoločnej bezpečnosti budú vzaté do úvahy. Podľa nášho názoru by sa zahraničná politika EÚ mala najskôr sústrediť na našich najbližších susedov. Preto žiadame Komisiu a Radu, aby sa zamerali na posilnenie Európskej politiky susedstva a na podporu stabilizácie situácie na západnom Balkáne. Konkrétne je nutné pokračovať v rozhovoroch so Srbskom a pokračovať s pomocou v Kosove. Spolupráca medzi Radou a Parlamentom nebola vždy v týchto oblastiach jednoduchá. Rada nebola vždy dostatočne otvorená a transparentná, tak ako by sme si to priali, avšak naše vzťahy sa veľmi zlepšili. Predsedníctvo Rady aj pán Solana dnes uznávajú, že spoločná zahraničná a bezpečnostná politika EÚ bude silnejšia a spravodlivejšia, ak bude pod kontrolou Parlamentu.

V mene skupiny PPE-DE by som rád požiadal Radu o hlbšiu spoluprácu, hlavne o to, aby sa pripojila k rokovaniam Parlamentu o menovaní vysokého predstaviteľa a podpredsedu Komisie a zapojila sa do riadnych konzultácií. Taktiež by sme chceli, aby bol s Parlamentom konzultovaný spôsob zriadenia Európskeho útvaru pre vonkajšiu činnosť. Naša skupina žiada vysokého predstaviteľa o uverejnenie bielej knihy, ktorá by zhodnotila európsku bezpečnostnú stratégiu zavedenú v roku 2003.

S ohľadom na budúcu Zmluvu žiadame o posilnenie rozpočtových právomocí Parlamentu, pokiaľ ide o všetky výdavky EÚ. Zasadzujeme sa taktiež za nástroje pre parlamentnú kontrolu a spoluprácu s Radou.

Dámy a páni, vo svete, v ktorom prevládajú regionálne mocnosti, sa Európska únia musí chopiť jedinečnej príležitosti v podobe nových nástrojov Lisabonskej zmluvy a konať za seba ako za homogénnu politickú mocnosť, ktorá bude skôr vypočutá na medzinárodnej úrovni a bude rovnako aj silnejšia voči svojim medzinárodným partnerom. Zvýšená parlamentná kontrola navyše zvýši účinnosť tejto politiky, pretože ju urobí demokratickejšou a transparentnejšou.

  Hannes Swoboda, v mene skupiny PSE. – (DE) Pán predseda, predovšetkým by som rád pogratuloval pánovi Kuhnemu za jeho správu, hlavne preto, že použil veľmi komplexnú definíciu bezpečnosti, a teda definuje ucelený prehľad nástrojov bezpečnostnej politiky, ktorý prirodzene zahŕňa aj vojenské nástroje, napriek tomu, že táto politika nie je založená len na vojenských nástrojoch. Pán Wiersma o tomto ešte prehovorí podrobnejšie. Taktiež by som sa rád poďakoval pánovi Saryuszovi-Wolskému za jeho účinnú spoluprácu, ktorú sme nedávno videli vo Výbore pre zahraničné veci.

Rád by som zmienil dve témy. Prvá téma, o ktorej sme už dnes rokovali v rámci našej skupiny, ako sa už zmienil pán Schulz, je otázka energetickej bezpečnosti a spoločnej energetickej politiky. Nemáme v úmysle kritizovať dvojstranné dohody, ktoré boli uzatvárané v čase, keď sa ešte nehovorilo o spoločnej bezpečnostnej politike. Takéto dohody sú však dnes stále uzatvárané a hlavne do budúcna je dôležité si ujasniť, že ak sú podobné dohody uzatvárané, musia byť začlenené do spoločnej bezpečnostnej a spoločnej energetickej politiky.

Dnes som hovoril s popredným predstaviteľom Azerbajdžanu, ktorý je prítomný tu v Parlamente, a ten mi povedal nasledujúce: „Priatelia, konáte odlišne než Čína a Rusko.“ To je neprípustné! Ak chceme sledovať spoločné ciele, musíme pôsobiť jednotne a tento muž urobil dobre, že na to upozornil.

To ma privádza k mojej druhej téme, o ktorej budeme podrobnejšie hovoriť v správe pána Broka. Dnes sa veľa hovorí o Únii pre Stredomorie. Ako skupina žiadame rovnako aj vytvorenie Únie pre región Čierneho mora. Je to taktiež dôležitý región, v ktorom je potrebné vykonať mnoho práce, najmä v našom vlastnom záujme. Ďakujem pánovi Saryuszovi-Wolskému, že sa o tomto probléme zmienil.

Návrh Poľska a Švédska je dobrý. Tento návrh podporujeme, ale nie je dostatočný. Ak chceme skutočne obhajovať naše politické záujmy v tomto regióne, musíme ísť ešte ďalej. Samozrejme tento problém podporujeme v súvislosti s uvedenou správou a podrobnejšie o ňom budeme diskutovať s ohľadom na správu pána Broka. Našim cieľom je urobiť z našich spoločných juhovýchodných susedov spojencov, ktorí sa budú podieľať na realizácii a uskutočňovaní európskych cieľov.

Nakoniec sa zmienim o diplomatickej službe, ktorú už spomenul vysoký predstaviteľ, pán Solana. Veľa sa o tom dnes diskutuje a z tejto témy taktiež vytvoríme správu. Dovoľte mi však ujasniť jednu vec: potrebujeme diplomatickú službu, ktorá by bola životaschopná a prijateľná pre Komisiu, Radu a členské štáty, službu, ktorá bude účinná a bude brať svoju politickú zodpovednosť, vrátane zodpovednosti voči Európskemu parlamentu, vážne. Najdôležitejšie je ujasniť si, že bez ohľadu na jej štruktúru bude táto diplomatická služba samozrejme zodpovedná Európskemu parlamentu prostredníctvom vysokého predstaviteľa.

Záverečná poznámka bude venovaná Iránu. Pán Solana, želám Vám veľa šťastia v tejto krajine. Náš prístup je rovnaký: musíme byť flexibilní, ale jasne trvať na tom, že nechceme žiadne ďalšie atómové zbrane, zvlášť v tomto regióne. Ich prítomnosť by bezpečnosť znížila, nie zvýšila. Želám vám veľa šťastia pri zavádzaní týchto zásadných princípov.

(potlesk)

  Annemie Neyts-Uyttebroeck, v mene skupiny ALDE. – (NL) Pán predseda, pán komisár, pán Solana, správy pána Saryusza-Wolského a pána Kuhneho sú dôležité a prediskutovať všetky jej aspekty v takom krátkom čase by nebolo možné. Preto sa zameriam na tri aspekty.

Po prvé, na úlohu nášho Parlamentu v záležitostiach zahraničnej politiky a obrany; po druhé, na obrovskú zodpovednosť všetkých členských štátov za stanovenie súdržnej a účinnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky; a nakoniec na potrebu toho, aby sme pokračovali v boji proti šíreniu jadrových zbraní a v úsilí o všeobecnú kontrolu zbrojenia. To, že dnes dopoludnia máme túto rozpravu s týmito účastníkmi, je presvedčivým dôkazom toho, ako sa nám, Európskemu parlamentu, darí hrať významnejšiu úlohu v zahraničnej a bezpečnostnej politike, aj keď tomu tak zo začiatku podľa existujúcich zmlúv nebolo. Dopomohla nám k tomu naša vytrvalosť a taktiež pochopenie, ktoré k nám prechováva Komisia a vysoký predstaviteľ, a ktoré viedlo k medziinštitucionálnej dohode, ktorá rozpravy tohto druhu týmto umožňuje. Využijeme samozrejme každú možnosť, ktorú nám poskytuje Lisabonská zmluva, aby sme mohli túto úlohu plniť aj naďalej. Tuto úlohu sme inak schopní plniť aj vďaka tomu, že sme nikdy nezachádzali príliš ďaleko a dbali sme na to, aby sme, ako sa anglicky hovorí, „nepreceňovali svoje možnosti“.

Je jasné, ako zdôraznil pán Swoboda, že účinná zahraničná a bezpečnostná politika funguje možno len vtedy, keď všetkých 27 členských štátov a vlády týchto členských štátov, a to aj veľkých, budú vystupovať jednotne. Môžeme tu ale hovoriť, každý tu môže pekne rečniť, ale keď sa hlavy štátov, predsedovia vlád alebo ministri zahraničných vecí oddelia a budú postupovať na svetovej scéne odlišne, potom to nie je možné a nepovedie to k úspechu. Zodpovednosť našich členských štátov je teda zvlášť veľká, nielen v oblasti, o ktorej som sa už zmienil, ale aj v tom, aby zaistili, že po ich slovách budú nasledovať činy. Mali sme s tým smutné skúsenosti, napríklad keď sme pripravovali zásah v Čade. Bolo prijaté kladné rozhodnutie a potom trvalo týždne, kým sme zhromaždili jednotky a celý materiál. Takéto veci veľmi poškodzujú našu dôveryhodnosť, a preto dúfam, že všetci vyvinieme maximálne úsilie a zaistíme, aby sa to v budúcnosti pokiaľ možno už neopakovalo.

  Angelika Beer , v mene skupiny Verts/ALE. – (DE) Pán predseda, dámy a páni, nebudem opakovať všetky blahoželania ani znovu zdôrazňovať body, v ktorých sa fakticky zhodujeme: je to výzva k súdržnej zahraničnej a bezpečnostnej politike, ako ju tu formuloval pán Saryusz-Wolski, a samozrejme otázka parlamentnej kontroly a transparentnosti. Keď sa vrátime do svojich členských štátov, v každej diskusii pozorujeme, že čím viac sa Európska únia zapája do zahraničnej a bezpečnostnej politiky, tým viac chceme a musíme získavať obyvateľstvo svojich vlastných krajín pre tieto nástroje transparentnosti a legitimity.

Chcela by som poukázať na sporné body, o ktorých sa ešte nikto nezmienil. Pán Verheugen, pri prvej rozprave sme diskutovali o správe pána Kuhneho s komisárkou Ferrero-Waldnerovou. Zdôraznila, rovnako ako moja skupina, že je dobré, že myslíme dopredu, že nediskutujeme len o prepracovaní Európskej bezpečnostnej stratégie, ale snažíme sa taktiež sformulovať spoločné priority, a síce otázku bezpečnosti ľudí a zodpovednosť ich chrániť. Ten, kto sleduje, čo sa odvtedy stalo, si povšimne podivné koalície konzervatívcov pána von Wogaua a komunistov pána Pflügera. Príslušné pasáže boli s podporou obidvoch týchto skupín odstránené, ale my znovu navrhneme jej začlenenie; pokiaľ sa totiž tejto politickej výzve nepostavíme, stratíme dôveryhodnosť kvôli tomu, ako k tejto téme pristupujeme, t.j. k predchádzaniu konfliktom, ale aj k otázke, čo robíme, pokiaľ ide o Dárfúr, Čad a ďalšie konflikty, ktorých sa musíme obávať.

Druhá vec, ktorú považujem za absurdnú, aj keď sme v tom doposiaľ nedosiahli konsenzus, je to, že konzervatívci pána von Wogaua požadujú, aby sme v budúcnosti v rámci Európskej bezpečnostnej stratégie a pri jej prepracovaní brali do úvahy národnú bezpečnostnú stratégiu USA. To je celkom absurdné, pretože táto politika stroskotala a my vieme, že americká vláda s touto eskaláciou, s týmto jednostranným prístupom neuspela a že to stálo mnoho ľudských životov. A hovoriť potom, že by sme to mali začleniť do našej Európskej zahraničnej politiky – to mi príde viac než absurdné!

Po tretie, chcela by som poukázať na zvlášť dôležitú záležitosť: šírenie jadrových zbraní. Pán Solana, aj ja Vám želám mnoho úspechov. Potrebujeme dialóg, a to aj s Iránom, ale chcem sa spýtať svojich kolegov poslancov: keď hovoríme o energetickej bezpečnosti, ktorá je koniec koncov súčasťou širšej bezpečnosti – je správna odpoveď, keď pán Sarkozy ako budúci úradujúci predseda Rady Európskej únie oznámi, že chce vpustiť na svetový trh jadrové technológie bez obmedzenia a bez prostriedkov ich monitorovania? Čo sa potom stane s našou dôveryhodnosťou? Po prvé, jadrové odzbrojovanie neprebieha tak, ako by sa od nás očakávalo. Po druhé, púšťame túto technológiu do obehu, aj keď vieme, že môže byť kedykoľvek zneužitá na vojenské účely. Domnievam sa, že tým robíme chybu, a kvôli tomu predložíme pozmeňujúce a doplňujúce návrhy.

  Brian Crowley , v mene skupiny UEN. – (GA) Pán predseda, je dôležité, aby v spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politike (SZBP) bola medzi členskými štátmi EÚ spolupráca a koordinácia. Sú tu nové celosvetové hrozby a verím, že Lisabonská zmluva a SZBP nás posunú bližšie k tomu, aby sme týmto hrozbám zamedzili. SZBP je viac než uskutočňovanie politiky. Je to 27 členských štátov, ktoré spolupracujú, aby zaistili mier, ľudské práva, právny štát a demokraciu na celom svete. Lisabonská zmluva obsahuje rovnaké zásady, ktoré sú plne v súlade s írskymi hodnotami.

– Blahoželáme obom spravodajcom k ich práci v tejto oblasti; po skúsenostiach z niekoľkých posledných rokov je veľmi dôležité si uvedomiť, že Európa až príliš často používala silné slová, ale nesplnila očakávania. Preto, keď sa tešíme na vypracovanie nových politík, bez toho aby sme predvídali, aký bude výsledok referenda v Írsku – ktorý, ako dúfam, bude pozitívny a povedie k prijatiu a ratifikácii Lisabonskej zmluvy –, musíme mať vždy na pamäti, že pokiaľ sa spoločne rokujúce členské štáty nedokážu dohodnúť na spoločných postojoch a na ďalšom postupe, budú zaznievať pekné slová, ale činy stroskotajú.

Najnovším príkladom toho je situácia v Čade. Nehovoriac o hrôzach, ktoré sme videli, pokiaľ ide o utečencov na hranici medzi Čadom a Sudánom, nehladiac na želanie každého členského štátu ukázať, že niečo robí – to, že sme nedokázali poskytnúť logistickú podporu na vyslanie síl do Čadu, jasne ukázalo naše nedostatky.

Keď hovoríme o budúcich hrozbách, budúcich možnostiach a samozrejme aj o budúcich nebezpečenstvách, musíme si stále uvedomovať, že vôbec najväčším mierovým projektom je Európa. Práca, ktorú robíme, a to, čo sme dosiahli a čo sme vybudovali v Európskej unii od roku 1958, ukázalo, že spoločný postup a spolupráca s tolerancou a pochopením pre rôzne stanoviská nám dáva omnoho väčšiu silu a mocnejší nástroj než akékoľvek zbrane, ktorými sa môžeme vyzbrojiť. Nie sme však takí naivní, aby sme hovorili, že nemusíme mať k dispozícii žiadne zdroje. Musíme však vždy pamätať na to, že všetky členské štáty musia postupovať jednomyseľne pri hľadaní nových zahraničných a obranných politík pre budúcnosť, a keď niektorá z krajín povie „nie“, nesmie kvôli tomu byť urážaná ani démonizovaná.

  Tobias Pflüger , v mene skupiny GUE/NGL. – (DE) Pán predseda, obe správy, o ktorých diskutujeme, sú jasným dôkazom toho, ako ďaleko medzitým pokročila militarizácia Európskej únie.

Chcem poukázať na niekoľko aspektov, napríklad na veľmi úzku spoluprácu medzi EÚ a NATO, ktorá je úplne zhubná.

NATO je taktiež aliancia pre vedenie vojny a my sme proti tejto úzkej spolupráci medzi Európsku úniou a NATO.

Ešte raz vám ďakujem za vysvetlenie, že Lisabonská zmluva vnesie zásadné zmeny do vojenskej oblasti. To je jeden zo závažných dôvodov, prečo sme proti Lisabonskej zmluve, a rád by som podotkol, že doteraz nebola ratifikovaná, a dúfam, že v Írsku 12. júna zaznie „nie“.

Súčasťou Lisabonskej zmluvy – čo sa tiež objavuje v správe pána Kuhneho – je to, že má byť vyčlenený nezávislý vojenský rozpočet EÚ, známy ako rozpočet pre začatie operácie. My to považujeme za veľmi problematické.

Parlamentná kontrola misií Európskej bezpečnostnej a obrannej politiky (EBOP) nie je zaručená. Predpokladá sa, že bojové jednotky EÚ budú schopné nasadenia do 5 – 30 dní a nemecký parlament sa v tejto časovej lehote nemôže na veci podieľať. Medzi všetkými skupinami nebolo možné dosiahnuť zhodu, pokiaľ ide o parlamentnú kontrolu, okrem iného aj preto, že sme požadovali, aby všetky skupiny, a to aj malé, získali zodpovedajúce informácie. Tento Parlament to očividne nechce.

Správa vyzýva na ďalšie zbrojné projekty. Domnievame sa, že to nie je správne. Najprv musí byť dôkladne vyhodnotená predchádzajúca misia EÚ. To sa už malo urobiť dávno. Francúzski vojaci, ktorí sa zúčastnili operácie Artemis v Kongu, sa dopustili mučenia. Operácia v Čade je katastrofou a misia EULEX v Kosove – údajne misia na podporu právneho štátu – nemá žiadnu právnu oporu.

Obe správy sú zamerané celkom nesprávnym smerom. Ako skupina sme preto predložili menšinové stanovisko. Teraz už začalo byť jasné, čo francúzske predsedníctvo plánuje vo vojenskej oblasti. Dôjde k ďalšiemu posunu smerom k militarizácii; o námorných a leteckých bojových jednotkách už bola reč. Nechceme vojenskú Európsku úniu. Nechceme vojenskú alianciu. Chceme civilnú Európsku úniu. Z týchto dôvodov hovoríme k obom predloženým správam úplne a jasne „nie“.

  Gerard Batten , v mene skupiny IND/DEM. – Pán predseda, autori obidvoch týchto správ predpokladajú, že Lisabonská zmluva alebo tiež Európska ústava bude ratifikovaná, aj keď výsledok írskeho referenda nebude známy skôr než 12. júna. Ale tento Parlament sa už samozrejme rozhodol, že bude írske referendum, pokiaľ jeho výsledkom bude „nie“, ignorovať.

Európska únia nechce, aby o jej zahraničnej politike a vojenských ambíciách rozhodovali ľudia v členských štátoch Európy v referende, pretože veľmi dobre vie, že pokiaľ k tomu dostanú príležitosť, potom tieto ambície odmietnu. A o aké ambície vlastne ide. Tieto správy ukazujú, ako hodlá EÚ budovať svoje vojenské sily prostredníctvom takýchto opatrení, akými sú zlúčenie mnohonárodných síl, budovanie spoločných štruktúr velenia a kontroly, prijatie spoločných politík v oblasti nákupu zariadení a systémov a zavádzanie spoločných komunikačných systémov. Predpokladajú zlúčenie existujúcich mnohonárodných síl a existenciu stálych síl pod velením EÚ. A máme tu počiatky európskej stálej armády. Tieto plány ohrozujú NATO a podkopávajú pozície členských štátov EÚ v OSN – ktoré chce Európska únia uzurpovať pre seba.

Nedávno som sa zúčastnil bezpečnostnej konferencie v Bruseli, na ktorej ktosi položil otázku: kto sa bojí Európskej únie? Myslel tým samozrejme to, že bez hrozby vojenskej sily nebude nikto zahranično-politické ambície EÚ brať vážne. Na konci druhej svetovej vojny jeden zo Stalinových spolupracovníkov povedal, že pápež neschvaľuje niektoré z jeho zahranično-politických krokov. Stalin na to odpovedal: „A koľko má pápež divízií?“

Európska únia hodlá vlastniť svoje vlastné divízie, aby podporila svoju vôľu a aby sa jej na svetovej scéne báli. A pokiaľ chceme vedieť, ako to bude vyzerať, predstavte si napríklad spoločnú poľnohospodársku politiku a spoločnú politiku rybolovu uskutočňovanú tentokrát s delami, tankami a lietadlami.

Jediní ľudia v Európe, ktorým bolo dovolené sa k tomu vyjadriť, sú Íri, ktorí sa zúčastnia referenda 12. júna. Jedným z hlavných faktorov ovplyvňujúcich myslenie Írov bude zachovanie ich tradičnej politickej neutrality. Uvedomujeme si však, že pokiaľ bude Lisabonská zmluva ratifikovaná, neutralita skončí a oni budú nabudúce podliehať zahraničnej politike a vojenským ambíciám Európskej únie? Nielenže stratia svoju neutralitu, ale zistia tiež, že finančne prispievajú na vojakov a výzbroj na vedenie vojenských operácií, ktoré možno ani neschvaľujú.

Mali by sa tieto záležitosti starostlivo zvážiť, než sa rozhodne, ako budú hlasovať v referende. Britská vláda a obe komory parlamentu hanebne zradili britský ľud, keď ho zbavili možnosti vyjadriť sa o Lisabonskej zmluve v referende. Írska neutralita je v stávke, ale rovnako tak ide o stávku samotnej Británie – o jej schopnosť ubrániť sa.

PREDSEDÁ: PÁN VIDAL-QUADRAS
podpredseda

  Irena Belohorská (NI). – (SK) Dámy a páni, v prvom rade by som chcela uvítať výročnú správu za rok 2006 a uznať pokrok, ktorý sa dosiahol v štruktúre tejto správy. Európsky parlament musí zaujať pevnejšie stanovisko a vystupovať jednotne vo vzťahu k prerokovaným otázkam, ktorými by sa mala systematicky zaoberať Rada. V tomto smere oceňujem ustanovenia o užšej spolupráci medzi Európskym parlamentom a národnými parlamentmi, ako aj zvýšenie zodpovednosti národných parlamentov a vlád členských štátov v otázke strategických rozhodnutí.

Verím, že v novej štruktúre európskej diplomatickej služby si nájdu svoje zastúpenie aj zástupcovia nových členských štátov. Som presvedčená, že vďaka Lisabonskej zmluve bude Európa v oblasti vonkajších vzťahov reprezentovať jednoznačnejší názor. Je dôležité, aby členské štáty zvýšili frekvenciu konzultácií s partnermi a vysokým predstaviteľom Európskej únie, hlavne pokiaľ ide i prijímanie zásadných rozhodnutí. Jednotná právna subjektivita Únie umožní Európskej únii uzatvárať medzinárodné dohody a vstupovať do medzinárodných organizácií. Pri týchto záväzných rozhodnutiach by mali byť zohľadnené aj obavy európskych občanov a ich očakávania v medzinárodných otázkach.

  Javier Solana, vysoký predstaviteľ pre spoločnú zahraničnú a bezpečnostnú politiku. − (ES) Pán predsedajúci, dovoľte mi, aby som aj ja, aspoň v krátkosti, poblahoželal všetkým, ktorí vystúpili v mene parlamentných skupín. Myslím, že celkovo, aj keď v tom nie sme jednotní, existuje široký konsenzus o mnohých otázkach, ktorými sme sa zaoberali v prvej časti tejto rozpravy.

vysoký predstaviteľ pre spoločnú zahraničnú a bezpečnostnú politiku. – (FR) Predovšetkým by som sa chcel poďakovať pánovi Daulovi zo skupiny Európskej ľudovej strany (kresťanských demokratov) a európskych demokratov. Vyjadrili ste sa jasne k cieľom revízie Európskej bezpečnostnej stratégie a všeobecne k cieľom Lisabonskej zmluvy. S Vaším súhlasom v plnej miere súhlasím a domnievam sa, že je nevyhnutné posilniť hlas a ľudskú dimenziu Únie.

Úprimne verím, že Európa má povinnosti nielen voči svojim občanom, ale aj voči tým, ktorí žijú mimo Európu. Celý svet vyjadruje nádeje, že Európa zaujme jasnejší postoj a podnikne účinnejšie akcie. Preto plne podporujem pripomienky skupiny PPE-DE a v období, ktoré nás delí od vstupu Zmluvy do platnosti, budem usilovať o nadviazanie účinnej spolupráce so všetkými inštitúciami. To je mandát, ktorý mi bol zverený podľa článku 15 Zmluvy, a budem usilovať o to, aby som túto povinnosť splnil.

, vysoký predstaviteľ pre spoločnú zahraničnú a bezpečnostnú politiku. − Chcel by som tiež odpovedať pánovi Swobodovi – nie že by som s ním nesúhlasil, ale naopak, chcem povedať, že mnohé z vecí, o ktorých som hovoril, majú veľmi blízko k môjmu spôsobu myslenia a k tomu, ako by som si predstavoval ďalší vývoj. Myslím, že spolupráca medzi civilným obyvateľstvom a armádou, o ktorej ste sa už zmienili, má zásadný význam. Zaoberáme sa riešením kríz, a nie nejakou inou činnosťou. Pri riešení kríz musí mať Európa k dispozícii všetky nástroje, aby mohla maximálne využiť svoje schopnosti.

Ale aj tu je najdôležitejšie, aby existovala politická vôľa. Možno máme schopnosti, ale ak nemáme politickú vôľu, nemáme nič. Možno nemáme ani tie schopnosti. Preto sa musíme zamerať na oba smery, na schopnosti, ale aj na politickú vôľu. Na budovanie politickej vôle musí v tejto krásnej budove pracovať každý, spolu s ostatnými orgánmi Európskej únie.

Chcel by som sa ešte zmieniť o správe pána Saryusza-Wolského. S niektorými odsekmi tejto správy môžem bezvýhradne súhlasiť. Chcel by som zdôrazniť napríklad odseky týkajúce sa Afganistanu, pretože Afganistan je veľmi dôležitá oblasť, kde máme svoje povinnosti. Vo svojich úvodných poznámkach som nemal možnosť sa zmieniť o tom, že pre mňa – a dúfam že aj pre nás – je Afganistan jednou z výziev, ktoré musíme riešiť, a musíme byť schopní prísť s riešením, ktoré musí byť politické. To, čo ste uviedli v správe o tejto policajnej misii, je preto veľmi dôležité. Potrebujeme tam mať príslušníkov polície. Ako viete, na poslednom zasadnutí Európskej Rady pre zahraničné veci sme sa dohodli na zdvojnásobení počtu nasadených osôb.

Chcel by som však zdôrazniť aj to, čo ste uviedli o kvalite. Pravda je, že keď hovoríme o právnom štáte, polícii a sudcoch, nemáme ich k dispozícii – pracujú v jednotlivých členských štátoch na iných otázkach, a my sa preto musíme pozrieť na to, ako sa dostať do situácie, v ktorej budeme mať k dispozícii európsku skupinu policajtov, skupinu sudcov a skupinu sociálnych pracovníkov, ktorí by mohli byť rýchlo vyslaní. V prípade vojakov to našťastie možné je, pretože pokiaľ nie sú v nejakej operácii na riešenie krízy, môžu byť k dispozícii na vyslanie. Musíme o tom premýšľať, a nielen premýšľať, ale tiež aj hľadať na tieto otázky odpovede.

Chcel by som povedať, že vystúpenia boli celkovo veľmi konštruktívne. Rád by som sa vyjadril k odseku o bezpečnosti ľudí. Pani Beerová, viete veľmi dobre, že som tejto koncepcii veľmi naklonený. Marie Colvinová patrí medzi mojich priateľov a niektoré z týchto poznámok som písal s ňou. Myslím si, že je to koncepcia, ktorá objasňuje mnohé z nášho moderného myslenia, pokiaľ ide o bezpečnosť.

Preto nezáleží na tom, ako to nazveme, dôležité je, čo robíme. Názov je dôležitý, ale to, čo robíme, je dôležitejšie než samotný názov.

Myslím si, že táto viera ovplyvnila všetky tieto správy: teda, že bezpečnosť je niečo, čo presahuje rámec klasických koncepcií.

S niektorými pripomienkami však, aj keď s rešpektom, nemôžem súhlasiť; v prvom rade s pripomienkou predstaviteľa Komisie. Skutočne si nemyslím, že bezpečnostnú stratégiu je nutné revidovať preto, že jej poňatie bezpečnosti bolo veľmi úzko chápané. Nemyslím si, že toto tvrdenie je pravdivé. Pokiaľ ide o bezpečnostnú stratégiu prijatú v roku 2003, domnievam sa, že je delimitovaná väčšinou rovnakými prvkami, rovnakými výzvami a rovnakými problémami, aké máme dnes. Možno ju budeme musieť doplniť a možno budeme musieť konať, ale ja by som túto stratégiu neoznačil za úzke poňatie bezpečnosti. Naopak, zo všetkých prístupov, ktoré Európa k tomuto problému kedy mala, je tento najmenej predpojatý.

Aby bolo jasné, domnievam sa, že to, čo musíme urobiť, nie je vytvoriť nový text, ale zachovať čo najviac z jeho podstaty, t.j. mandát, ktorý máme, a pokúsiť sa nejaké prvky pridať. Mnohí z vás napríklad zmienili otázku energetickej bezpečnosti – čo je dôležité – a otázku dôsledkov zmeny klímy vo všetkých jej rozmeroch , ďalej otázku, ako obstáť v zodpovednosti, ktorú nesieme pri katastrofách, ktoré sú prírodného pôvodu a nie sú zavinené človekom, na čo máme zdroje a schopnosti, ktoré boli vytvorené na boj proti takýmto dramatickým udalostiam.

Pokiaľ ide o šírenie jadrových zbraní: Hovorím o tom takmer stále, keď k tomu dostanem príležitosť – o rizikách a význame, ktoré hrozia nám všetkým. Keby sme mali vybrať dve horizontálne otázky, ktoré musíme riešiť, domnievam sa, že jednou z nich by bola zmena klímy a druhá by bola o šírení jadrových zbraní a odzbrojovaní. To sú dve hlavné oblasti, ktoré môžu ohroziť väčšinu z toho, čo si v živote ceníme. Preto s tým súhlasím.

Chcel by som povedať niekoľko slov svojmu drahému priateľovi Brianovi Crowleyovi. Domnievam sa, že je dôležité dávať, a v tom s ním súhlasím. Avšak vezmime si príklad z Čadu. Neviem, či to bol najlepší príklad, aký ste mohli zvoliť. Pred niekoľkými týždňami som v Čade bol. Navštívil som hlavné mesto, druhé najväčšie mesto a Goz Bajdá, kde je rozmiestnený írsky prápor vyznačujúci sa veľmi dobrou morálkou a nesmiernou profesionalitou. Na niečo také by sme mali byť hrdí. Som hrdý na prácu, ktorú tento írsky prápor odvádza uprostred savany, kde sa s úžasnou veľkorysosťou snaží pomôcť vysídleným ľuďom v utečeneckých táboroch. Vyslovujem uznanie írskym vojakom, ktorí sú tam, zaujímajú veľmi ušľachtilý postoj a sú maximálne odhodlaní konať v dobro vecí, čo je prvoradým cieľom tejto misie.

Chcel by som Vám, pán predsedajúci, aj všetkým parlamentným skupinám poďakovať a veľmi dúfam, že v čase, ktorý nám ešte zostáva, veď už sa blíži koniec roku 2008, budeme schopní konštruktívne pracovať, aby sme premenili na realitu sen mnohých občanov Európskej únie – naplnenie Zmluvy, s cieľom vytvoriť Európu, ktorá má svoje miesto v medzinárodnom spoločenstve, vo svete, ktorý zodpovedá našim ideám, našim zásadám a nášmu spôsobu života.

  Karl von Wogau (PPE-DE). – (DE) Pán predsedajúci, dámy a páni, pán Solana, chcel by som najskôr poďakovať pánovi Kuhnemu za jeho správu a za spôsob, akým sa jej zhostil, čo znamená, že sme sa dokázali zjednotiť takmer vo všetkých bodoch.

Pán Solana, pred niekoľkými mesiacmi ste sa v Bayonne zúčastnili pohrebu pána Polina. Bol to prvý vojak, ktorý položil život v niektorej z európskych operácií. Pre mňa to bola veľmi pohnutá, veľmi smutná udalosť, ktorá ma primala k tomu, aby som sa znova dôkladne zamyslel nad tým, kedy vlastne vysielame vojakov a za akých podmienok.

To je súčasne moja odpoveď pani Beerovej na tému bezpečnosti ľudí. Téma bezpečnosti ľudí je určite veľmi zaujímavá – okrem iného aj z hľadiska rozvojovej pomoci. Bez bezpečnosti nie je možný rozvoj. Nie som si však istý, či je to téma vhodná pre bezpečnostnú a obrannú politiku Európskej únie, pretože by sa z toho dalo usúdiť, že máme zasahovať v každom prípade, na celom svete. Vzbudzuje to očakávanie, ktoré možno nebude možné splniť. Keď sú ľudia v núdzi, nehľadia na to, kto má najlepšie zámery, ale na to, kto im môže skutočne pomôcť. V tom spočíva slabosť tohto plánu, a nemôže byť nič horšie, než vyvolávať falošné nádeje. Moja skupina bude preto hlasovať proti tejto zásade.

Pred nami je francúzske predsedníctvo a v jeho priebehu budeme s najväčšou pravdepodobnosťou musieť prijať aj určité dôležité rozhodnutia. Už som sa o tom zmienil: stále viac a viac vojakov je vysielaných na nebezpečné misie. Sme zodpovední za to, aby sme zaistili, že budú mať pre tieto operácie aj nevyhnutnú výbavu – najlepšiu možnú výbavu. V mnohých oblastiach tomu tak doposiaľ nie je. Máme nedostatky v telekomunikáciách a – čo je zvlášť dôležité – v civilnej oblasti a v civilných operáciách. Máme nedostatky v prieskume a navigácii. Očakávam, že tu budú predložené konkrétne návrhy, takže v budúcnosti bude lepšia spolupráca a takéto projekty a nedostatky budú riešené spoločne, ako je v Európe zvykom.

Správa, ktorú máme pred sebou, požaduje, aby boli jednotky Eurocorps trvalo podriadené Európskej únii. Podľa môjho názoru by to znamenalo veľký krok dopredu v porovnaní s bojovými jednotkami, ktoré sú Európskej únii k dispozícii vždy iba na obdobie šiestich mesiacov. Vyzývam na to , aby sa Európska akadémia bezpečnosti a obrany , o ktorej sa zmienil pán Kuhne, stala viac než obyčajnou virtuálnou akadémiou, takže jej budú poskytnuté prostriedky na plnenie jej úlohy.

  Jan Marinus Wiersma (PSE). – (NL) Pán predsedajúci, chcel by som vzniesť niekoľko pripomienok k Európskej bezpečnostnej stratégii v správe môjho váženého kolegu pána Kuhneho. Pracoval na nej samozrejme s plnou podporou mojej skupiny a domnievame sa, že výsledok je skvelý. Chcel by som však tiež upozorniť vysokého predstaviteľa na niekoľko bodov.

Táto bezpečnostná stratégia je platná a bola vypracovaná v roku 2003 ako významná inovácia. Podstata stratégie samozrejme zostáva v platnosti. Teraz diskutujeme o jej prispôsobení sa zmenenej medzinárodnej situácii. Dôležitou zásadou je účinný multilateralizmus. Veľký význam má aj spojenie civilných a vojenských aspektov. Dôležitá je aj moderná analýza ohrozenia. Existuje mnoho pozitívnych príkladov na to, ako k tomu Európska únia pod vedením pána Solanu pristupovala v posledných niekoľkých rokoch. Je to skutočne ten istý prístup, ale uplatňuje sa v širšom poňatí. Všetci hovoria, že nemožno hovoriť len o terorizme a o tradičných bezpečnostných problémoch: je potrebné skúmať aj to, čo znamenajú pre našu bezpečnostnú situáciu dôležité problémy súvisiace s energetickou bezpečnosťou a zmenou klímy. To je široké poňatie.

Ale prihováral by som sa za úzke poňatie. Nejde totiž iba o bezpečnosť štátov; ide aj o bezpečnosť ľudí. Predpokladám správne, že pán Kuhne sa snaží podnietiť túto diskusiu tu v Parlamente, rovnako ako sme obsiahlo diskutovali o „zodpovednosti chrániť“ v OSN, čo je ďalšia téma, ktorá sa týka jednotlivcov. Musíme však skúmať to, ako je to možné začleniť do nášho plánu, a preto je myslím odsúdeniahodné, že skupina Európskej ľudovej strany (kresťanských demokratov) a európskych demokratov si neželá podieľať sa na formulovaní týchto myšlienok. Ak hovoríme o bezpečnosti ľudí, nemáme tým na mysli, že by malo automaticky dôjsť k zásahu v každej situácii, v ktorej je ohrozená bezpečnosť ľudí, ale skôr to, že chceme, aby sa tomuto dôležitému prvku venovala väčšia pozornosť.

Pokiaľ ide o toto širšie poňatie, je taktiež dôležité, že vďaka Lisabonskej zmluve – a dúfajme a modlime sa za to, aby Írsko hlasovalo 12. júna v prospech tejto Zmluvy, čo taktiež predpokladáme – bude Európska únia schopná pracovať so širokým poňatím, pretože nový vysoký predstaviteľ, ktorý sa takto vďaka mojej vlastnej krajine musí nazývať, bude aj podpredsedom Európskej komisie a bude teda účinne túto širokú problematiku koordinovať.

A nakoniec ešte jednu poznámku týkajúcu sa Spojených štátov. Blížia sa voľby, a my nevieme, akí budú obaja kandidáti. V každom prípade je jasné, že s ktorýmkoľvek z nich – a ja samozrejme dúfam, že to bude Barack Obama – bude v rade bezpečnostných otázok jednoduchšie spolupracovať. Špecifickým príkladom je otázka nešírenia jadrových zbraní. John McCain na túto tému hovorí zaujímavé veci. Snáď koncom tohto roku nastane čas na predloženie ďalších iniciatív, nových dohôd: napríklad pokiaľ ide o multilateralizáciu cyklu jadrového paliva. Dúfam, že vysoký predstaviteľ je ochotný vyvinúť úsilie v tomto smere.

  István Szent-Iványi (ALDE). – (HU) Pán predsedajúci, pán vysoký predstaviteľ, pán komisár, najprv by som chcel poblahoželať pánovi Saryuszovi-Wolskému a pánovi Kuhnemu k ich vyčerpávajúcim správam; odviedli skvelú prácu. Jedným z najdôležitejších záverov v správe pána Saryusza-Wolského je to, že pre Európsku úniu je dnes prioritou číslo jedna stabilita západného Balkánu. Plne sa s tým stotožňujem.

V prípade Kosova nie je v stávke nič menšie než dôveryhodnosť spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky. Doterajší vývoj nie je príliš povzbudivý: napriek tomu, že Ahtisaariho plán podporili všetky členské štáty, doteraz sa nezhodli na tom, či majú Kosovo uznať. Ešte väčším problémom je skutočnosť, že doposiaľ neexistuje zhoda ani v tom, či by právomoci misie UNMIK mali byť odovzdané misii EULEX. Kým sa to však nestane, nedokáže Európska únia splniť svoje vlastné sľuby, a to podkope ich dôveryhodnosť. Veľmi dôležitou úlohou misie EULEX je vytvorenie ústavnosti, zavedenia funkčného trhového hospodárstva, posilnenia mnohonárodnostnej povahy Kosova a budovanie dôvery medzi ľuďmi, ktorí tam žijú.

Európska únia nemôže ponechať Kosovo vlastnému osudu. Naša politika voči západnému Balkánu sa musí opierať o tri piliere: Po prvé, musíme týmto krajinám ponúknuť vierohodnú európsku perspektívu, musíme dôkladne skúmať podmienky a musíme byť dôslední. Bolo by veľkou chybou, keby sme v tejto chvíli nedokázali politicky zhodnotiť existujúce podmienky alebo keby sme nedôsledne ponúkli ústupky krajinám, ktoré s nami nespolupracujú – ústupky, ktoré neposkytneme tým, ktorí spolupracujú. Tieto záležitosti určite budú ďalej ohrozovať dôveryhodnosť Európskej únie.

Európska únia chce hrať globálnu úlohu, a to je správne, bude to však len zbožným želaním, kým nebude schopná vo svojej bezprostrednej blízkosti garantovať možnosť mieru, stability a pokroku. Ďakujem vám.