Doslovný zápis z rozpráv

Streda, 4. júna 2008 - Brusel

19. Výročná správa za rok 2006 o SZBP – Európska bezpečnostná stratégia a Európska bezpečnostná a obranná politika (pokračovanie rozpravy)

  Predsedajúci. − Budeme pokračovať v spoločnej rozprave o správe (A6-0189/2008) pána Saryusza-Wolského, o výročnej správe za rok 2006 o SZBP a o správe (A6-0186/2008) pána Kuhneho o uskutočňovaní Európskej bezpečnostnej stratégie a EBOP.

  Ana Maria Gomes (PSE). – (PT) Chcela by som poblahoželať pánovi Kuhnemu k jeho vynikajúcej správe a predovšetkým preto, že vyzýva na prijatie koncepcie bezpečnosti ľudí v spojení so zásadou zodpovednosti chrániť – teda koncepcie, ktorú podporil aj pán Solana.

To musí byť dvojica pilierov, o ktoré sa bude opierať pri európskom prístupe k misiám v otázkach riešenia kríz. Na jednej strane rozhodovanie o zásahu v krajine v rámci EBOP musí byť založené na výklade Charty OSN, ktorá zdôrazňuje zodpovednosť chrániť: povinnosť predchádzať genocíde, vojnovým zločinom, etnickým čistkám a zločinom proti ľudskosti.

Na druhej strane, keďže sa samotná Únia stane účastníkom krízy vyžadujúcej použitie vojenských prostriedkov, je dôležité, aby sa použitie sily riadilo doktrínou bezpečnosti ľudí. To by znamenalo, že európske jednotky budú musieť zamerať svoje úsilie omnoho viac na zriadenie bezpečných útočísk pre nebojujúce civilné obyvateľstvo, než na zničenie nepriateľa v záujme vojenského víťazstva.

Tieto dve zásady poskytujú Európe súdržnú stratégiu na riešenie problémov 21. storočia. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh č. 1 predložený skupinou Sociálnych demokratov v Európskom parlamente je teda odrazom morálnych, právnych a operačných požiadaviek, ktorým čelíme v Afganistane, Čade a Libanone a ktorým budeme čeliť v budúcnosti.

Z týchto dôvodov považujem za poľutovaniahodné, že skupina Európskej ľudovej strany (kresťanských demokratov) a európskych demokratov a Konfederatívna skupina Európskej zjednotenej ľavice – Nordická zelená ľavica tento pozmeňujúci a doplňujúci návrh odmietli. Toto reakčné zoskupenie ďalej zatvára oči nad prvenstvom ľudských práv – koncepciou, ktorá by posilnila legitimitu a ľudovú podporu misií EBOP.

  Andrew Duff (ALDE). – Pán predsedajúci, obávam sa, že pri dnešnej popoludňajšej rozprave narážame na dva problémy. Prvým sú táraniny, ktoré počujeme od krajnej pravice na adresu Lisabonskej zmluvy. Druhým je to, že existuje určité prehnané uspokojenie na strane tých, vrátane mňa samotného, ktorí dôrazne vystupujú na obranu spoločnej zahraničnej, bezpečnostnej a obrannej politiky. Cieľom veľkej Európskej bezpečnostnej stratégie nie je to, aby sme ju obdivovali, ale aby sme sa ňou riadili, a Rada a členské štáty sa touto skvelou stratégiou príliš často neriadia.

Spojené kráľovstvo a Francúzsko nesplnili sľuby z dohody zo St. Malo. Niektorí ďalší trvajú na úzkoprsej a porazeneckej politike, podľa ktorej by vojenské výdavky mali zostať tam, kam klesli. Aký má zmysel politika, ktorej cieľom je rozdelenie záťaže? Skutočnosť je taká, že len slabých 20 % našich ozbrojených síl môže skutočne bojovať. Niekoľko misií EBOP krachuje. Neexistencia európskeho ústredia EBOP triešti velenie a narušuje združovanie zdrojov.

Smutné je aj to, že sme až príliš často nepoučiteľní z vlastných chýb a obyčajné štiepenie bezpečnostnej stratégie toto nenapraví.

  Mario Borghezio (UEN). – (IT) Pán predsedajúci, dámy a páni, vypočul som si program SZBP, ale pripadá mi tak trochu úsmevné, že prichádza z Európy, ktorá nedokáže kontrolovať ani svoje vlastné vonkajšie hranice, prisťahovalcov, pašerákov a príslušníkov mafie.

Bezpečnostná politika, ktorá nemá základ – pokiaľ tu vôbec nejaký je, povedzte nám prosím, pán Solana, čo je týmto základom!

Správa sa opakovane zmieňuje o zmene klímy, ale nebezpečenstvo vyplývajúce z možnosti vojenského útoku, teroristických útokov biologickej alebo dokonca jadrovej povahy je ignorované, a to aj napriek tomu, že toto nebezpečenstvo je omnoho závažnejšie a snáď aj reálne, vzhľadom na hrozby, ktoré zaznievajú z úst islamských teroristov.

Európa je slabá, pokiaľ ide o vyvodzovanie politických záverov. Pozrite sa napríklad na Čierne more, ktoré je akousi šachovnicou, na ktorej nie je žiadna Európska politika. A to nehľadím na skutočnosť, že na tejto šachovnici sa rozhoduje o našej energetickej budúcnosti a o našej budúcej bezpečnosti. Kde je na tejto šachovnici politický prístup Európy?

Lisabonská zmluva nám neponúkne nič viac, než to málo, čo bolo dosiahnuté: neperspektívnosť Európy, ktorá nemá žiadnu politickú víziu. Pán Solana, to je malosť 10-ročného riadenia zahraničnej politiky. Všetko, čo ste dosiahli za tých 10 posledných rokov, je obyčajné nič!

  Athanasios Pafilis (GUE/NGL). – (EL) Pán predsedajúci, tieto dve správy jasne svedčia o eskalácii agresivity a imperialistických plánoch EÚ. Je v nich stanovené množstvo priorít na rok 2008, ktorých cieľom je hospodárske, politické a vojenské presadzovanie európskeho kapitálu vo svete. EÚ taktiež hodlá plieniť národy a krajiny, buď samostatne, alebo tam, kde to nie je možné, s pomocou USA a NATO.

V prvej správe sa jeden z charakteristických bodov týka politiky zasahovania a začatia vojenských zásahov pod zákonnou dymovou clonou takých zámienok, ako je boj proti terorizmu a „ochrana ľudských práv a demokracie“. V odseku 15, pán Solana, sa typicky, neprijateľne a nebezpečne rozlišuje medzi demokratickými a nedemokratickými štátmi. Kto Vám dal právo označovať národy za demokratické alebo nedemokratické? V tejto súvislosti taktiež používate nový termín „bezpečnosť ľudí“ ako zámienku pre vedenie preventívnych vojen.

Obe správy, najmä druhá, ďalej podporujú väčšiu militarizáciu EÚ vzhľadom na nový rozmach bojových jednotiek a vytvorenie stálych vojenských síl EÚ. Tomu má napomôcť rozvoj Eurocorps, stála štruktúrovaná spolupráca a prispôsobovanie ozbrojených síl členských štátov agresívnym plánom EÚ.

Razantným zvyšovaním príspevkov na zbrane a vojenské výdavky z rozpočtu EÚ tak Európa kráča v šľapajach NATO.

Pod rúškom vojenských misií, údajných nevojenských policajných a právnych misií sa stupňuje spolupráca medzi EÚ a NATO. To sú experti, ktorí v skutočnosti pripravujú a zaisťujú vojenské kampane EÚ. Chválite sa 17 realizovanými vojenskými misiami a vyzývate na ďalšie .

EÚ, taká, akú budujete, je úniou vojny, agresie a imperializmu. Z tohto dôvodu sa musia ľudia vydať cestou odporu, odpierania poslušnosti a nedisciplinovanosti.

  Sylwester Chruszcz (NI). – (PL) Pán predsedajúci, dnes hovoríme o oblasti právomocí, ktorá bola až doposiaľ vyhradená zvrchovaným európskym štátom. Vznik zahraničnej a bezpečnostnej politiky EÚ sa dnes stáva realitou viac než kedykoľvek predtým, najmä po prijatí novej lisabonskej euroústavy.

Ako poľský poslanec nechcem a nemôžem pri rozhodovaní o poľskej zahraničnej politike súhlasiť s Bruselom, prikláňam sa skôr k Varšave, pričom vo vojenských veleniach mimo Berlína alebo Bruselu budú našu bezpečnosť zaisťovať nemeckí generáli. Nechcem ani to, aby poľskí vojaci majúci na svojich uniformách vlajku EÚ hájili cudzie záujmy na rôznych miestach Európy a sveta.

Súčasné trendy a terajšia otvorená štruktúra jediného európskeho štátu sú neprijateľné. Môžete samozrejme podviesť svoje vlastné národy tým, že sa ich ani nespýtate na to, čo si myslia o budovaní super EÚ, ale skôr alebo neskôr tento projekt stroskotá.

  Tunne Kelam (PPE-DE). – Pán predsedajúci, dnešné posolstvo by malo byť také, že SZBP by viac než kedykoľvek predtým mala byť založená na spoločných európskych hodnotách. Existuje jedna presvedčivá odpoveď na stále narastajúce bezpečnostné výzvy: solidarita a posilnená koordinácia spoločných zahraničných a bezpečnostných politík. Tieto hodnotovo orientované ciele by mali mať prioritu nad dvojstrannými vzťahmi a pán Solana mal pravdu, keď nám hovoril, že to, čo je skutočne dôležité, je politická vôľa.

Pokiaľ ide o energetickú bezpečnosť, chcel by som vyzvať Komisiu a Radu, aby vzali seriózne do úvahy postoj Parlamentu k otázkam energetickej bezpečnosti z minulého septembra, ktorý ponúka aj určité inštitucionálne zlepšenia.

Táto správa taktiež vyzýva Komisiu, aby sa s maximálnym nasadením usilovala o úspešné dokončenie plynovodu Nabucco. Domnievam sa, že otázka nie je postavená tak, či jedno, alebo druhé: mali by sme budovať svoj vlastný plynovod v praktickej rovine a účinne.

A konečne je najvyšší čas, aby sme účinne reagovali na nové kybernetické výzvy, o ktorých sa zmieňuje spravodajca pán Kuhne. Chcel by som použiť termín „kybernetický terorizmus“. V minulom roku bolo zmobilizovaných milión počítačov na celom svete, aby blokovali vládne inštitúcie a banky v Estónsku. Domnievam sa, že aj Európsky parlament musí zaujať jasné stanovisko, pokiaľ ide o to, ako reagovať na hrozby najnovších technológií, ktoré, ako sa zdá, zatiaľ prevyšuje pokrok dosiahnutý v lisabonskej stratégii.

  Adrian Severin (PSE). – Pán predsedajúci, chcem sa vyjadriť k jednej zásadnej otázke, a síce k neokonzervatívnym tendenciám tohto Parlamentu v otázkach zahraničnej a bezpečnostnej politiky EÚ. Ktokoľvek z nás si môže myslieť, že podstata akejkoľvek zahraničnej politiky závisí od povahy politických režimov, ktoré ju sprevádzajú; preto to vyzerá, ako by sa naším hlavným cieľom stal vývoz nášho politického modelu. Európska únia nemá bohužiaľ ani rozhodovacie mechanizmy, ani nástroje na efektívnu podporu intervenčnej politiky.

Musíme tento prístup zmeniť a postaviť svoje vonkajšie akcie na realistické základy. To znamená: jasne definovať ciele svojej zahraničnej politiky v súlade so spoločnými existenčnými záujmami európskych občanov, zladiť tieto ciele so zdrojmi, a pritom vziať na vedomie to, že na tomto svete existujú činitelia, ktorí sa od nás líšia a nemusia vždy nevyhnutne rešpektovať naše hodnoty; naučiť sa s nimi pracovať a vzdať sa narcizmu, snažiť sa rokovať a spolupracovať s tými, ktorí majú iný názor než my, a nielen so svojimi priateľmi.

Mali by sme sa určite pokúsiť o to, aby sme sa spriatelili s čo najväčším počtom účastníkov našich diskusií, a zatiaľ, čo tak budeme konať, domnievam sa, že sa musíme naučiť žiť s tými, ktorí nie sú ako my. Domnievam sa, že by sme mali priťahovať skôr svojimi dostupnými prostriedkami, svojimi postojmi pri presadzovaní cieľov, nie upozorňovaním na vlastné ciele, a tým koniec koncov propagovaním len vlastného modelu vo svete.

  Paweł Bartłomiej Piskorski (ALDE). – (PL) Pán predsedajúci, je tu niekoľko aspektov, ktoré musíme vziať do úvahy, keď dnes diskutujeme o spoločnej zahraničnej politike Európskej únie. Správy pána Kuhneho a pána Saryusza-Wolského sú skutočne veľmi kvalitné, ale niekoľko prvkov predsa len chýba.

Chcel by som poukázať na to, že by sme mali viac vysvetľovať európsku zahraničnú politiku našej verejnosti, a to aj jej obranný aspekt,. Naši občania, naša verejnosť si veľmi dobre uvedomujú, čo od nás, od Európskej únie, vychádza – poľnohospodárska politika, politika v oblasti infraštruktúry – ale nemajú nikdy jasno v tom, čo je Európska zahraničná a obranná politika a s čím súvisí. Nezabúdajme na to, že pri svojom vzniku sa Európska únia konštituovala na iných základoch, než sú tieto.

Je taktiež dôležité vziať do úvahy Lisabonskú zmluvu, ktorá, ako verím, vstúpi čo najskôr do platnosti a stane sa základom pre nové akcie EÚ, a je dôležité zaistiť, aby bol jedným z jej výsledkov súbor nástrojov, ktoré budú čo najúčinnejšie. Mnohí z rečníkov sa tu zaoberajú najmä vojenskými záležitosťami. Bojové jednotky a všetko, čo súvisí s európsku obrannou identitou, je určite veľmi dôležité, ale nemenej dôležité je to, aby diskutovali o modeli európskej diplomacie a o tom, ako má táto diplomatická služba fungovať.

Je dôležité, že správa zdôrazňuje, že zahraničná a obranná politika EÚ je úzko prepojená s celou škálou veľmi dôležitých oblastí života v Európskej únii. Je potrebné zdôrazniť, že prichádzame taktiež s myšlienkami spoločnej energetickej politiky a energetickej bezpečnosti ako jedným z prvkov nášho spoločného európskeho myslenia.

A na záver, je dôležité, že vnímame zahraničnú a bezpečnostnú politiku ako rozšírenie oblasti bezpečnosti, stability a demokracie. V tejto súvislosti vysoko oceňujem to, že veľký dôraz sa kladie na Balkán a na Gruzínsko.

  Andrzej Tomasz Zapałowski (UEN). – (PL) Pán predsedajúci, jednou z najdôležitejších úloh Európskej únie je bezpečnosť ľudí žijúcich v Európe. Ak sa reálne pozrieme na politiku Spoločenstva v posledných rokoch, potom vidíme, že okrem politických akcií sme vojensky veľmi slabí. Niektoré európske krajiny sa pri sledovaní svojich vlastných ambícií pokúšajú politicky aj vojensky súperiť s NATO, ktorého sú členmi. Bolo by chybou, keby sme kládli dôraz na vytváranie spoločných bojových jednotiek, najmä s rozšíreným velením, namiesto toho, aby sme profesionalizovali vybrané jednotky v jednotlivých členských štátoch. Bude taktiež chyba, ak budeme nedostatočne využívať existujúce štruktúry NATO.

Sila Spoločenstva musí spočívať v silných armádach jednotlivých krajín. Európska únia musí vyriešiť konflikty v Európe, ktoré sú v súčasnej dobe zmrazené, a to nielen pomocou deklarácií, ale taktiež prostredníctvom konkrétnych politických akcií. Nedávne problémy v Gruzínsku boli vyprovokované okrem iného podporou, ktorú EÚ poskytla Kosovu.

  Francisco José Millán Mon (PPE-DE). – (ES) Pán predsedajúci, správa pána Saryusza-Wolského, ktorú zajtra schválime, je veľmi komplexná správa, ktorá vyvážene pokrýva prakticky všetky oblasti sveta v pôsobnosti zahraničnej politiky Európskej únie. Pretože mám iba dve minúty, chcem sa zmieniť len o niektorých horizontálnych aspektoch, ktoré sú v správe oprávnene zahrnuté.

Zahraničnú politiku dnes nemožno vykladať len z čisto geografického hľadiska. Existujú otázky, ktoré majú globálny, horizontálny aspekt, a sú také významné, že by sa nimi mali zaoberať najvyšší zahranično-politickí činitelia Únie. Mám na mysli predovšetkým boj proti terorizmu a organizovanému zločinu. To sú záležitosti, ktorým by zahraničná a bezpečnostná politika mala venovať veľkú pozornosť.

Ďalšou veľmi dôležitou otázkou je migrácia a boj proti nelegálnemu prisťahovalectvu. Musíme si zaistiť spoluprácu krajín pôvodu a tranzitných krajín, a Únia by sa na tom mala prostredníctvom svojich vonkajších akcií rozhodne podieľať. Skrátka, ak chceme vybudovať v Európskej únii oblasť bezpečnosti, slobody a spravodlivosti, je vonkajšia dimenzia, ako sa uvádza v správe pána Saryusza-Wolského, veľmi dôležitá. Za niečo podobné nemôžu zodpovedať len ministri vnútra alebo komisár pre spravodlivosť.

Ďalším prioritným horizontálnym aspektom je energetická bezpečnosť. Vzhľadom na vysokú vonkajšiu závislosť členských štátov musíme smerovať k spoločnej zahraničnej politike pre Úniu v oblasti energetiky. V dôsledku očividnej globálnej povahy zmeny klímy je ďalej nutná vonkajšia akcia zo strany Únie, aby sme našli na túto hrozbu účinnú odpoveď.

Dámy a páni, domnievam sa, že je nevyhnutné, aby sme vo všetkých týchto otázkach pokročili dopredu a aby sa zahraničná politika Únie stala súčasťou tohto úsilia. Je tu celý rad otázok, ktoré občanov znepokojujú, a občania usudzujú, že Európska únia by s nimi mala účinne pohnúť dopredu, pretože dôvodom spoločnej štátnej zvrchovanosti je práve riešenie výziev, ktoré vychádzajú z hranice jednotlivých štátov a sú tak výzvami globálnymi.

Vďaka pokrokom v týchto oblastiach bude môcť Európska únia lepšie zdôvodniť oprávnenosť svojej existencie a zvýšiť tak svoju legitimitu, pokiaľ ide o verejnú mienku a občanov.

  Justas Vincas Paleckis (PSE). – Pán predsedajúci, blahoželám obidvom spravodajcom a pri hodnotení správy o SZBP sa stotožňujem s významom Lisabonskej zmluvy .

Keby sme viedli túto diskusiu desať dní po rozhodujúcom referende – a ja verím, že Írsko povie „áno“ – bola by ešte konkrétnejšia a optimistickejšia.

Teraz, keď hrozby narastajú a prenikajú k nám zo všetkých strán, a pokiaľ EÚ nedokáže vystupovať jednohlasne, je dôležité, aby vystupovala aspoň koordinovane a tým dôraznejšie. Plne súhlasím s hodnotením pána Solanu.

Začať rokovanie o dohode medzi EÚ a Ruskom nebude ľahké. Po jedenapolročnom odklade hrozí, že stratíme zrejme rovnako alebo ešte viac času, pokiaľ sa nesústredíme na najzásadnejšie otázky. Preto musí 27 krajín koordinovať svoje záujmy a sústrediť sa na tie, ktoré sú spoločné a dôležité pre všetkých. Alternatívou odkladu rokovania alebo ich neúspechu je rozšírenie dvojstranných rokovaní medzi Moskvou a Rímom alebo Vilniusom, Berlínom alebo Budapešťou, Parížom alebo Sofiou. Nie je to voľba príťažlivá, najmä pre nové štáty.

Odpoveď Komisie a Rady prišla včas – vzhľadom na hrozbu zmeny klímy – a označila túto otázku za ústrednú. Európsky parlament by mal trvalo sledovať a kontrolovať to, ako sú uskutočňované plány a opatrenia, ktoré majú tejto hrozbe čeliť.

  Anneli Jäätteenmäki (ALDE). – (FI) Pán predsedajúci, v tejto správe sa zdôrazňuje význam ľudských a občianskych práv, čo je dobré. Za mimoriadne dôležité sú považované aj trendy v oblasti energetickej bezpečnosti. V správe je rovnako vyjadrený aj nesúhlas s tým, ako tretie strany, najmä Rusko, používajú energiu ako politický prostriedok a členské štáty podpisujú dvojstranné energetické dohody bez koordinácie v rámci EÚ.

EÚ sa skutočne musí pozrieť do zrkadla. Rusko spolupracuje s členskými štátmi EÚ nepriamo, pretože EÚ nemá súdržnú alebo koordinovanú energetickú politiku. Nie som si istá, či členské štáty vôbec nejakú chcú. Význam Ruska ako dôležitého a snáď aj najdôležitejšieho energetického partnera EÚ je nepopierateľný. Je dôležité, aby energetická spolupráca medzi Ruskom a EÚ smerovala k situácii, ktorá bude výhodná pre obe strany. Domnievam sa, že túto obojstranne výhodnú situáciu je možné taktiež dosiahnuť na základe politickej vôle a za výrazného zníženia predsudkov.

Energetická politika spoločne realizovaná s Ruskom a EÚ by mala byť založená na spolupráci, a nie na konfrontácii. Určité kruhy, a to aj niektoré kruhy v EÚ, sa v súčasnosti pokúšajú poškodiť spoluprácu vyvolávaním konfrontácií. Rusko už dlho chce byť rovnocenným partnerom EÚ. Môže ním byť. Vieme však, že s Ruskom sa nerokuje jednoducho.

Je dôležité, aby spoločná zahraničná a bezpečnostná politika EÚ viac ovplyvňovala medzinárodnú politiku. Som rozhodne za to, aby Parlament vyvinul tlak na Radu s cieľom podporiť myšlienku stáleho členstva EÚ v Bezpečnostnej rade OSN . Pokiaľ ním EÚ nie je, bude zložité vystupovať jednomyseľne.

  Miroslav Mikolášik (PPE-DE).

- (SK) Diskutovaný dokument sa predovšetkým opiera o Európsku bezpečnostnú stratégiu prijatú Radou v decembri 2003, ako aj o uznesenie z mája 2007 o spoločnej zahraničnej politike. Chcem tu oceniť prácu spravodajcu pána Saryusza Wolského, predsedu zahraničného výboru, ktorý nám predložil komprehenzívny a kvalitný text na hlasovanie.

Rád by som vyzdvihol viaceré aspekty európskej zahraničnej politiky, ktorá nemôže nespolupracovať strategicky s najsilnejším spojencom, so Spojenými štátmi americkými, čo je primerane zachytené v dohode o transatlantickom partnerstve EÚ s USA, čo zahŕňa i rozmer hospodárskych vzťahov. To úzko súvisí aj s vojenskou spoluprácou nielen s USA, ale aj so spoluprácou v rámci NATO. Prirodzene tu treba vyjasniť a povedať na rovinu, či bezpečnostný dáždnik budovaný radarovým systémom v Poľsku a v Česku bude slúžiť a účinne ochraňovať spoločné európske záujmy, alebo či ide len o individuálnu iniciatívu v snahe preventívne pôsobiť proti hrozbám z Ázie, obzvlášť mám na mysli chovanie sa Iránu v regióne Blízkeho východu.

Všetci vieme, že Irán vojensky a finančne podporuje Sýriu a hlavne teroristické skupiny operujúce v regióne, ktoré neustále ohrozujú stabilitu a mier operáciami Hizballáhu v južnom Libanone a Sýrii. Irán sa netají chuťou získať hegemonistické postavenie, čo podporuje svojím vojenským nukleárnym programom. Rád by som sa však opýtal, či je možné opierať zahranično-politický dokument, o ktorom dnes rokujeme, o odvolávky na Lisabonskú zmluvu (v texte sa nachádzajú viackrát), ktorá ešte nie je platná, pretože ratifikačný proces nebol ukončený vo všetkých členských krajinách. A tiež sa chcem opýtať, podľa akej právnej normy vyslala Európska únia do Kosova misiu EULEX? Nebolo to konanie ante legem? Určite neexistuje rezolúcia OSN, ktorá by takýto krok oprávňovala.

PREDSEDÁ: Edward McMILLAN-SCOTT
podpredseda

  Ioan Mircea Paşcu (PSE). – Pán predsedajúci, svet, v ktorom je EÚ vyzývaná na to , aby posilnila svoju integráciu smerom ku skutočne jednotnej zahraničnej politike, sa každým dňom stále viac komplikuje. Vyhliadka hospodárskej recesie podnecovaná súčasnou finančnou krízou a rastúcimi nákladmi na energiu, neuspokojivý stav transatlantických vzťahov a narastajúce sebavedomie Ruska, ktoré stále viac a viac vystavuje Európu starým geopolitickým výzvam, na ktoré už nie je pripravená, sú len odrazom súčasného medzinárodného prostredia.

V týchto podmienkach, na pozadí vzrastajúcej závislosti EÚ od ruských dodávok, sa energia stáva lakmusovým papierikom úspechu či neúspechu v dosiahnutí cieľa spoločnej zahraničnej politiky EÚ, pretože všetko záleží na tom, či sa Európa zhodne na vytvorení jednotného trhu s energiou a bude následne vystupovať voči dodávateľom a predovšetkým voči Rusku jednomyseľne, alebo či zachová terajšie rozdiely medzi jednotlivými krajinami a dá prednosť uzatváraniu dvojstranných kontraktov o zvýhodnených dodávkach s cieľom uspokojiť svoje rastúce energetické potreby. Dnešná svetová politika je predovšetkým o plyne a o rope.

  Colm Burke (PPE-DE). – Pán predsedajúci, podporujem rozvoj SZBP vrátane EBOP a zmeny vnesené do týchto oblastí politiky Lisabonskou zmluvou. To je aj postoj írskej vlády. Tieto zmeny umožnia EÚ rozvíjať svoje schopnosti v oblasti predchádzania konfliktom a riešenia kríz a zaistia, že akékoľvek nové usporiadanie bude plne v súlade s tradičnou politikou vojenskej neutrality Írska.

Kolegom cestovateľom zo Sinn Fein, ktorí šíria nepravdivé informácie o Lisabonskej zmluve, odkazujem, že v Írsku existuje systém trojitej poistky proti vysielaniu jednotiek: predovšetkým musí o ňom rozhodnúť OSN; po druhé, musí o ňom rozhodnúť vláda; a po tretie, musí ho schváliť Dáil Éireann, írsky parlament. To sa po ratifikácii Lisabonskej zmluvy nezmení.

Názorným príkladom činností EÚ v tejto oblasti je súčasná misia EÚ v Čade schválená OSN, v ktorej hrá Írsko veľmi dôležitú úlohu. Tak ako každý, kto v poslednom čase navštívil Čad a základňu mierovej misie EÚ na východe krajiny, tak aj ja som presvedčený, že táto misia zaistí bezpečnosť pre poskytnutie humanitárnej pomoci státisíckam utečencov a vysídlených osôb a pre ochranu humanitárnych pracovníkov na mieste. Táto misia EBOP v Čade je vôbec prvou mierovou operáciou podniknutou EÚ v takmer plnom súlade so všetkými zainteresovanými stranami.

Ďalšia misia s írskou účasťou zahrňuje výcvik policajtov na palestínskych územiach, monitorovanie mierového procesu medzi povstalcami a vládou v Indonézii, a poskytovanie podpory policajným orgánom v Bosne.

Od roku 2003 bolo už viac než 20 takýchto misií. Žiadostí, aby EÚ poskytla pomoc a podporu v týchto oblastiach, je stále viac. Zásadným momentom spoločným pre všetky tieto iniciatívy je to, že ich cieľom je zvýšiť účinnosť aktivít zameraných na udržanie mieru a riešenie kríz.

Z vnútroštátneho hľadiska si ponechávame právo veta na akýkoľvek vývoj, s ktorým nesúhlasíme, a ponechávame si aj zvrchované právo rozhodovať o účasti v akejkoľvek misii na riešenie kríz v súlade s našimi vlastnými legislatívnymi požiadavkami. To je jeden z mnohých dôvodov, prečo by ľudia v Írsku mali 12. júna hlasovať „áno“.

  Predsedajúci. − Predtým, než budeme pokračovať, chcel by som privítať všetkých našich návštevníkov na galérii pre hostí, ale hlavne skupinu z môjho vlastného volebného obvodu v Yorkshire a v Humbere.

  Anna Záborská (PPE-DE). – (FR) Pán predsedajúci, pán vysoký komisár, obraciam sa na vás priamo s otázkou o prenasledovaní, ktorému sú vystavení kresťania v Alžírsku. Aké opatrenia prijala Európska únia vzhľadom na prenasledovanie kresťanov v štáte, s ktorým máme úzke styky? Náboženská sloboda je zakotvená v článku 18 Všeobecnej deklarácie ľudských práv, z čoho tiež vyplýva pre každý štát povinnosť zaistiť, aby boli tieto práva dodržiavané. Alžírsko je členom Organizácie spojených národov, avšak toto základné právo ignoruje. Kresťania sú tiež občanmi; majú rovnaké právo vyznávať svoju vieru ako každá iná náboženská obec. Preto Vás, pán vysoký komisár, veľmi prosím, využite všetky priame a nepriame diplomatické kanály pre ukončenie tohto prenasledovania kresťanov. Je tu taktiež v stávke dôveryhodnosť Európskej únie.

  Hubert Pirker (PPE-DE). – (DE) Pán predsedajúci, pán komisár, pán Solana, domnievam sa, že táto rozprava celkom jasne ukazuje, že Európska únia môže byť skutočnou politickou úniou len za určitých podmienok. Po prvé, jedine vtedy, keď bude ratifikovaná Lisabonská zmluva, a po druhé, keď t bude aktuálna Európska bezpečnostná a obranná politika hodná toho mena, to znamená, až sa vyvinie v niečo lepšie. Až potom bude mať Európska únia príležitosť na to, aby sa z globálneho platcu stala globálnym hráčom.

Niet pochýb o tom, že naše úsilie v Čade bolo hneď od začiatku korunované len úspechom, ale je to prípadová štúdia, z ktorej sme sa my ako Európska únia dokázali poučiť, pretože nedostatky sa jednoducho veľmi markantne prejavili. To ešte raz dokazuje, že Európska bezpečnostná a obranná politika vyžaduje kompatibilné systémy a nové a rýchle mechanizmy, ktoré urobia jednotky dostupnými. Čas na diskusiu už vypršal; teraz je načase, aby sme konali!

  Csaba Sándor Tabajdi (PSE). – (HU) Pán predsedajúci, chcel by som poblahoželať pánovi Kuhnemu k jeho výbornej správe. Má úplnú pravdu v tom, že z hľadiska spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky bude rok 2008 rokom určujúcim. Nielen kvôli Lisabonskej zmluve, ale aj preto, že Kosovo bude najväčším testom toho, či bude EÚ pripravená Kosovo náležite politizovať. Bohužiaľ doteraz nebola dosiahnutá zhoda medzi OSN a EÚ a bohužiaľ nie sme pripravení ani v intelektuálnej rovine, pretože sme sa nepoučili zo svojej prítomnosti v Bosne a Hercegovine.

Pokiaľ ide o druhú správu, protiruskú rétoriku v správe pána Saryusza-Wolského považujem za nešťastnú. Rusko je možné a nutné kritizovať, ale súčasne je nenahraditeľným partnerom a obojstranným záujmom je prehlbovanie spolupráce. To, že nemáme žiadnu spoločnú energetickú politiku, nie je preto, že členské štáty EÚ uzatvárajú dvojstranné dohody, ale preto, že kvôli neexistencii spoločnej energetickej politiky nemáme nič, čomu by sa mohli záujmy členských štátov prispôsobiť alebo s čím by sa mohli stotožniť, takže kritika obsiahnutá v správe pána Saryusza-Wolského nie je prijateľná. Ďakujem vám za pozornosť.

  Monika Beňová (PSE). – (SK) Rovnako ako kolegovia predo mnou, chcela by som oceniť prácu pána Saryusza Wolského, ako aj pána Kuhneho a chcela by som oceniť najmä rovnováhu medzi ľudsko-právnymi a ekonomickými aspektmi, ktoré sú v správe poskytnuté. Myslím, že pre budúcnosť bude veľmi dôležité, aby sme kládli väčší dôraz a lepšiu prípravu na našich dvoch najväčších partnerov, na Spojené štáty americké, ale aj na Rusko. V Rusku máme nového prezidenta. V Spojených štátoch amerických budeme mať čoskoro takisto novú administratívu, a preto bude veľmi správne, aby sme sa v našej spoločnej zahraničnej politike práve na tieto dve krajiny zamerali.

Čo sa týka tej ekonomickej roviny, tu treba zdôrazniť najmä potrebu zabezpečenia energetickej bezpečnosti Európskej únie. Verím, že v tomto smere pokročia najmä rokovania s Ruskou federáciou. A ak už hovoríme o našich dvoch partneroch, bolo by veľmi dobre, keby sme vo vzťahu k obom stranám, či k Spojeným štátom americkým, alebo k Ruskej federácii vystupovali ako rovnocenný a rovnako kompetentný partner, aby to bola politika vyvážená. Na záver by som chcela, pán predsedajúci, oceniť aj zmienku o Lisabonskej zmluve, pretože práve tým, že ju v správe zmieňujeme, dávame najavo, že Parlament s ratifikáciou Lisabonskej zmluvy počíta a že za ňou stojí.

  Miloslav Ransdorf (GUE/NGL). – (CS) Ďakujem, pán predsedajúci, pán Solana medzi nami dlhšiu dobu nebol a už som sa obával o jeho zdravie, ale vidím, že je zdravý, a že je v poriadku, že ani po Kosove sa neobesil ako Judáš Iškariotský, takže mu môžem položiť otázku, či vedel, že Hašim Tači a jeho kumpáni obchodujú s ľudskými orgánmi srbských zajatcov. Vedel to, alebo nie?

  Mieczysław Edmund Janowski (UEN). – (PL) Pán predsedajúci, obaja spravodajcovia majú moje plné uznanie. To sú dobré dokumenty. Chcel by som však poukázať na niekoľko otázok súvisiacich so zahraničnou a obrannou politikou. Tu mám na mysli náš európsky potenciál v nasledujúcich oblastiach.

Demografia – tento potenciál sa znižuje. Hospodársky potenciál nie je zlý, ale hrozí nám finančná kríza. Vojenský potenciál – nezjednotený, roztrieštený – vidíme, aký je. Energetický potenciál, potenciál prístupu k vode a k potravinám. Hovorili sme o ďalších hrozbách; chcel by som napríklad zmieniť aj epidemiologické hrozby a informačnú bezpečnosť. Zahraničná politika by dnes podľa môjho názoru mala zahŕňať zväzok s krajinami, ktoré sú nám civilizačne blízke, spoluprácu so všetkými, ktorí chcú spolupracovať, a pevné stanovisko voči ostatným.

  Csaba Sógor (PPE-DE). – (HU) Dnes je tomu presne 88 rokov, čo európske mocnosti v Trianonskej zmluve, ktorá ukončila prvú svetovú vojnu, prijali určité bezpečnostno-politické rozhodnutia, ktoré ignorovali práva národnostných menšín, alebo ich zaručovali len na papieri. Tento problém nevyriešila ani Parížska zmluva po druhej svetovej vojne. Otázka bezpečnostnej politiky sa obmedzila na záruku neporušiteľnosti hraníc. Mnohé z vtedy vytvorených hraníc zanikli a Československo a Juhoslávia neexistujú.

Otázka menšín zostáva aktuálna. My, Maďari, sme skončili v ôsmich krajinách, z ktorých doposiaľ len jedna – Slovinsko – bola schopná vyriešiť práva maďarskej komunity uspokojivým spôsobom. Podľa tejto správy je nutné pokročiť ďalej v súlade s európskymi normami v záujme zaistenia skutočnej ochrany práv menšín.

Ale o akých európskych normách je tu reč? Bolo by dobré, aby sme to, čo očakávame od západného Balkánu, požadovali aj v Európe samotnej. Latinské príslovie hovorí, „ak chceš mier, pripravuj sa na vojnu“. Dnes chceme bezpečnú Európu. Práva menšín musia byť vyriešené v EÚ, ako aj mimo nej pomocou nástrojov regionálnej a kultúrnej autonómie, ktoré sa osvedčili v západnej polovici Európy. Ďakujem vám.

  Günter Verheugen, podpredseda Komisie. − (DE) Pán predsedajúci, podobne ako pán Solana predo mnou, aj ja sa domnievam, že táto rozprava ukázala široký konsenzus, pokiaľ ide o základnú orientáciu Európskej zahraničnej a bezpečnostnej politiky, a som z toho veľmi potešený.

Rád by som sa v stručnosti vyjadril k trom veciam. Po prvé, chcel by som sa vrátiť k otázke vymedzenia pojmu bezpečnosti. Vôbec si nemyslím, že sme od neho veľmi vzdialení. Žiadny z veľkých globálnych problémov, ktoré budeme musieť teraz a v blízkej budúcnosti riešiť, nie je bez spojitosti so sférou bezpečnostnej politiky. Dokonca aj kríza na finančných trhoch má bezpečnostno-politický rozmer, rovnako ako aj situácia v oblasti potravín a komodít, bez toho, aby sme zabúdali na bežné záujmy.

Nehrozí však, že by sa naša zahraničná politika militarizovala, alebo že by sa Európska únia militarizovala, pretože vojenská odpoveď na tieto riziká je voľbou len v celkom výnimočných prípadoch. Pokiaľ bude vôbec použitá, bude to obvykle len preto, aby sme vytvorili bezpečné prostredie, v ktorom môže byť splnená reálna úloha, a tá bude politickej povahy a bude sa týkať občianskej spoločnosti. Musíme však byť schopní realizovať oboje. Musíme byť pripravení na oboje, a to je presne ten smer, ktorým ide európska politika. Ešte k tomu máme zvláštne predpoklady na to, aby sme sa zaoberali krízami vo svete, pretože máme k dispozícii širokú paletu nástrojov na uskutočňovanie svojich stratégií.

Európska únia môže využívať nielen SZBP a EBOP, ale aj rôzne ďalšie nástroje Spoločenstva, akými sú všetky nástroje na stabilitu a rozvojovú spoluprácu, na humanitárnu pomoc a mechanizmus civilnej ochrany.

Musíme zaistiť, aby sme vždy vybrali správne nástroje a to, aby tu bola logická interakcia medzi rozličnými zúčastnenými stranami. Jednou z najdôležitejších výhod Lisabonskej zmluvy – až vstúpi do platnosti – je nepochybne to, že táto harmonická, účinná interakcia bude omnoho viac uľahčená.

Na záver by som chcel zhrnúť, že to, čo je skutočne dôležité, je naša spoločná politická vôľa využiť vlastné príležitosti. Príležitosti tu sú, len ich musíme chcieť využiť. Musíme ich využiť takým spôsobom, že všetci potiahneme za jeden povraz. Realita je taká, že za súčasných okolností ani nemáme inú možnosť. Jednoducho si nemôžeme dovoliť byť nedôslední alebo vynakladať prostriedky neúčelne. Musíme skôr spojiť svoje sily a sústrediť svoje zdroje a nástroje, pokiaľ chceme dosiahnuť spoločnú, vierohodnú a súdržnú zahraničnú politiku EÚ. Len vtedy budeme schopní sa vyrovnať s požiadavkami a splniť reálne očakávania našich občanov a partnerov.

Veľmi vám ďakujem.

  Javier Solana, vysoký predstaviteľ pre spoločnú zahraničnú a bezpečnostnú politiku. − Pán predsedajúci, rád by som zodpovedal na dve alebo tri otázky, ktoré boli položené priamo mne. Po prvé, otázku pána Salafranca Sáncheze-Neyra.

vysoký predstaviteľ pre spoločnú zahraničnú a bezpečnostnú politiku. − (ES) Pán Salafranco Sánchezi-Neyro, na obe otázky, ktoré ste mi položili, odpoviem áno, ale dovoľte mi najskôr povedať, že predovšetkým počkáme, či bude prijatá Zmluva. Otázky, ktoré závisia od ratifikácie Zmluvy, budú musieť počkať a na dohody pravdepodobne príde rad až neskôr.

, vysoký predstaviteľ pre spoločnú zahraničnú a bezpečnostnú politiku. – (FR) Pani Záborská, túto vec skúmame. Keďže tu pani Záborská nie je, nechám si odpoveď na neskôr.

vysoký predstaviteľ pre spoločnú zahraničnú a bezpečnostnú politiku. − V agentúre veľmi usilovne pracujeme na interoperabilite: to je niečo, na čo ste sa pýtali, a odpoveď znie „áno“. Pokiaľ ide o ostatné otázky, zodpovedal som ich pri svojom predchádzajúcom vystúpení.

Pozorne som si vypočul všetky vystúpenia a dúfam, že s postupom času – ako sa budeme približovať k pravde – po ratifikácii Zmluvy budeme schopní niektoré myšlienky, ktoré tu boli navrhnuté, spoločne uviesť do praxe. Ešte kým vystúpia, chcel by som ešte raz poblahoželať obom spravodajcom, ako som to už verejne povedal aj predtým.

A nakoniec by som chcel povedať, že plne súhlasím s tým, čo povedal komisár Verheugen vo svojom poslednom vystúpení, a nemám, čo by som k tomu dodal.

  Jacek Saryusz-Wolski, spravodajca. – (FR) Pán predsedajúci, je náročné zhrnúť túto rozpravu do niekoľkých slov, ale jej obsah ma potešil. Najdôležitejším záverom, ktorý z toho môžeme vyvodiť, je potreba spolupráce medzi Parlamentom, Radou, Komisiou a členskými štátmi. Po druhé, existuje dosť veľká zhoda týkajúca sa obsahu. Po tretie, uvedomujeme si, že mnohé mimoriadne dôležité veci už boli vykonané. A nakoniec, zdôrazňujeme potrebu znásobiť svoje úsilie.

Komisár a podpredseda Verheugen celkom správne poukázali na nesmierny prínos politík Spoločenstva riadených Európsku komisiou. S jeho postojom súhlasím aj ja , pretože bez výsledkov dosiahnutých pomocou politík Spoločenstva by integrovaná zahraničná politika bola neúplná.

Prvýkrát si myslím, že táto rozprava je prípravou na menovanie budúceho ministra zahraničia EÚ s „dvojitým portefeuille“.

spravodajca. − To ma privádza k tomu, aby som položil otázku: čo si počneme bez tohto tvorivého napätia?

, spravodajca. – (FR) … v budúcnosti, až tu bude len jedna inštitúcia. Súhlasím s myšlienkou, že pre tieto inštitúcie potrebujeme obsahovo silnejšiu zahraničnú politiku. Najčastejšie spomínanou témou je energetická bezpečnosť. Najčastejšie spomínanou krajinou alebo zemepisnou lokalitou je, zdá sa, Afganistan, ako by to bol akýsi test pre Európsku úniu aj pre celé medzinárodné spoločenstvo. Bolo tu aj niekoľko bodov, v ktorých sa rozchádzame. Naše rozpravy by možno boli tak trochu nudné, keby neboli podnecované týmito rozdielnosťami. Dúfam, aj nasledujúce rozpravy budú rovnako živé a bohaté, ako bola táto. Dosiahli sme však zhodu v hlavných zásadách, čo vyzerá veľmi sľubne, a dúfam, že Rada, vysoký predstaviteľ a Komisia, samozrejme s veľmi skromnou podporou Parlamentu, budú schopné v budúcnosti vybudovať pre Úniu takú zahraničnú politiku, ktorá bude ešte silnejšia, významnejšia a ambicióznejšia.

  Helmut Kuhne, spravodajca. − (DE) Pán predsedajúci, táto posledná príležitosť na vystúpenie mi dáva možnosť urobiť niečo, na čo som skôr nemal čas – poďakovať komisárovi Verheugenovi a pánovi Solanovi za skvelú spoluprácu s ich spolupracovníkmi, ktorí boli k dispozícii pre naše diskusie, a od ktorých som sa veľa naučil. Túto správu to veľmi pozitívne ovplyvnilo.

Chcel by som sa taktiež poďakovať všetkým členom výboru, predovšetkým predsedovi výboru a spravodajcovi druhej správy pánovi Saryuszovi-Wolskému. Niekoľkokrát sme si vymenili lístočky ako žiaci v škole, keď sa niektoré otázky v našich správach prekrývali, aby sme dosiahli totožné slovné vyjadrenie. Aj to fungovalo veľmi dobre.

Rád by som poukázal na tri veci:

spravodajca. − Najprv v angličtine, lebo sa niektorí vystupujúci dotkli otázky írskeho referenda.

K povestiam o militarizácii: moja správa obsahuje dlhý zoznam návrhov v oblasti kontroly zbrojenia a odzbrojenia – je toho celá stránka. Po druhé, Lisabonská zmluva ponecháva každému členskému štátu právo zdržať sa účasti na misiách EÚ, najmä na vojenských misiách. Toto právo Lisabonská zmluva neporušuje ani v najmenšom. Bolo veľmi zaujímavé sa vypočuť, ako tu samozvaní prívrženci NATO vyjadrujú obavy zo straty nezávislosti neutrálneho Írska v rámci EBOP. Bolo to myslím veľmi zaujímavé.

spravodajca. − (DE) Posledný bod, ktorý spomenul pán Pflüger, sa týka otázky parlamentnej kontroly: Neviem, či to bolo úmyselné nedorozumenie, ale v správe pána Saryusza-Wolského, ani v mojej vlastnej správe nie je nič, čo by bránilo skupinám v prístupe k utajovaným informáciám. Formulácia je v tomto smere otvorená. Tu v Parlamente musíme najprv ako domácu úlohu vypracovať určitý rokovací postoj voči Rade. Akú úroveň bezpečnostných kontrol chceme poskytnúť, a koľkým poslancom? Môže sa napríklad stať, že všetky skupiny získajú určitú úroveň, a niektoré skupiny inú úroveň, a tak ďalej. Budeme to musieť najprv vypracovať sami, a žiadny z našich návrhov nebráni skupinám, aby sa na tom podieľali.

Neviem, či to bolo úmyselné nedorozumenie, alebo či bol text taký nezrozumiteľný – osobne si nemyslím, že by bol – ale mali by sme si najprv tu v Parlamente spoločne sadnúť a vypracovať svoj vlastný rokovací poriadok voči Komisii.

  Predsedajúci. − Rozprava sa skončila.

Hlasovanie sa bude konať vo štvrtok 5. júna 2008.

Písomné vyhlásenia (článok 142)

  Roberta Alma Anastase (PPE-DE), písomne. – (RO) Chcela by som zdôrazniť význam tejto správy a poďakovať spravodajcovi za to, že do finálneho textu začlenil všetky moje pripomienky. V kontexte ratifikácie Lisabonskej zmluvy a budúcich právomocí Európskeho parlamentu je nevyhnutné súhrnne vyhodnotiť operácie spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky a určiť jej prioritné ciele na roky 2008 a 2009.

Jedným z dôležitých cieľov na rok 2008 musí byť posilnenie Európskej politiky susedstva. Pokiaľ ide o kvalitu správy o spolupráci v čiernomorskom regióne, chcela by som zdôrazniť, že je dôležité ju v najbližšej dobe vylepšiť. Ak bol rok 2007 rokom stanovenia politiky EÚ voči tomuto priestoru, v roku 2008 sa musíme zamerať na uskutočňovanie čiernomorskej synergie v praxi. Veľmi dôležité je aj zmobilizovať všetky sily v záujme úspešnej a čo najrýchlejšej realizácie energetického projektu Nabucco a vyriešiť konflikt v tomto regióne.

A nakoniec, jednou z priorít zahraničnej politiky EÚ musia tiež byť krajiny západného Balkánu a ich blízkosť k EÚ. Okrem množstva otázok, ktoré musia byť v tomto regióne dôkladne monitorované, by som rada zdôraznila potrebu účinnej ochrany práv menšín vrátane práv rumunsky hovoriacich osôb.

  Adam Bielan (UEN), písomne. – (PL) Rád by som najprv poblahoželal pánovi Saryuszovi-Wolskému za vypracovanie veľmi kvalitnej správy. Chcel by som vyzdvihnúť niektoré myšlienky, ktoré nás pri čítaní tejto správy napadajú. Nanajvýš znepokojujúca je rastúca závislosť EÚ od energetických dodávok krajín, ktoré sú nestabilné a nedemokratické. Zisťujeme, že úplne chýba koordinácia pri uzatváraní dvojstranných energetických dohôd medzi členskými štátmi, čo ohrozuje záujmy strategických projektov EÚ a tým ich aj spochybňuje. Akcie tohto typu podnikané istými členskými štátmi značne oslabujú rokovaciu silu Európskej únie a jej úsilie o vytvorenie spoločnej zahraničnej politiky.

Chcel by som ešte raz zdôrazniť strategický význam plynovodu Nabucco pre energetickú bezpečnosť EÚ a vyzvať Európsku komisiu a Radu, aby so zapojením všetkých síl urýchlili prácu na tomto projekte.

S dôrazom na dvojdňovú konferenciu venovanú Európskej politike susedstva, ktorého som spoluorganizátorom a ktorá sa uskutoční v priebehu tohto zasadnutia Parlamentu, by som chcela zdôrazniť význam akcií zameraných na posilnenie tejto politiky. Pokračovanie nevyriešených konfliktov v krajinách, na ktoré sa vzťahuje Európska politika susedstva, predstavuje vážnu výzvu pre bezpečnosť EÚ.

A na záver, mám pocit, že prioritou zahraničnej politiky EÚ by malo byť posilnenie politiky susedstva na východe a ukončenie provokovania konfliktov za našou východnou hranicou, a taktiež zaistenie energetickej bezpečnosti.

  Alexandra Dobolyi (PSE), písomne. – Správa presne vystihuje naše názory na budúci vývoj SZBP. SZBP je kľúčovým prvkom zahraničnej politiky EÚ. Vítam preto zlepšenie, ktoré do oblasti vonkajších akcií priniesla Lisabonská zmluva. V dôsledku jej uskutočňovania sa SZBP stane účinnejšou a súdržnejšou. Nové funkcie, ktoré Zmluva vytvára, by mohli EÚ viac zviditeľniť, domnievam sa však, že je nevyhnutné definovať rôzne úlohy, ktoré zaistia, aby sa vďaka nim prispelo k súdržnosti a účinnosti SZBP.

Pokiaľ chceme, aby EÚ zaujala aktívnu pozíciu v oblasti boja za medzinárodný mier a stabilitu, musíme mať k dispozícii všetky nevyhnutné prostriedky a nástroje; ale aby sme to mohli dosiahnuť, je potrebná väčšia politická vôľa zo strany členských štátov.

Prítomnosť EÚ vo svete sa rozširuje a s misiami EÚ sa stretávame na celom svete. Tým, že EÚ pomáha budovať bezpečnosť a stabilitu v širšom svete, pomáha taktiež tomu, aby život jej vlastných obyvateľov bol bezpečnejší. To je najlepší spôsob, ako brániť jej bezpečnosť a podporovať jej hodnoty.

Podľa môjho názoru sú to kroky správnym smerom.

  Genowefa Grabowska (PSE) , písomne. – (PL) Správu, ktorá nám bola predložená, podporujem. Domnievam sa, že ide o vyvážený a nekonfrontační dokument.

Zhodnotenie zahraničnej politiky EÚ je teraz obzvlášť nevyhnutné, predovšetkým v súvislosti so zmenami navrhovanými v tejto oblasti Lisabonskou zmluvou. Nemám pochybnosti o tom, že táto Zmluva a z nej vyplývajúce posilnenie úlohy vysokého predstaviteľa umožní, aby sa zahraničná politika EÚ mohla riadiť predvídavejšou a dlhodobejšou stratégiou. Skutočnosť, že Európska únia ako celok je založená na spoločných hodnotách, znamená, že tie isté hodnoty musia nájsť odraz aj v jej spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politike. To je jediný prístup, ktorý poskytne EÚ dôveryhodnosť na medzinárodnej scéne. SZBP znamená na jednej strane politickú jednotu medzi členskými štátmi a na druhej strane rešpektovanie zásad solidarity, najmä pri budovaní nových politických stratégií EÚ.

Preto som sklamaná a znepokojená nad vyjadreniami v správe o nedostatočnom pokroku pri budovaní spoločnej európskej energetické politiky. Okrem toho sa nedokážem zmieriť s tým, že niektoré členské štáty uzatvárajú individuálne, bilaterálne dohody na energetické dodávky z Ruska. To značne zoslabuje rokovaciu pozíciu Európskej únie ako celku a jej úsilie o budovanie spoločnej energetickej politiky. Je to o to smutnejšie, že tie isté štáty ešte prednedávnom kritizovali individuálne vízové dohody so Spojenými štátmi americkými a obviňovali štáty strednej Európy, ktoré takéto dohody uzavreli, z toho, že oslabujú spoločnú európsku vízovú politiku.

  Janusz Lewandowski (PPE-DE) , písomne. – (PL) Pán predsedajúci, Európska únia sa stáva globálnym hráčom na svetovej scéne a najlepším dôkazom toho je geografické zapojenie Spoločenstva. Stačí poukázať na operačné rozhodnutia Rady z roku 2007 a zo začiatku roku 2008, ktoré boli spomenuté v správe pána Kuhna: policajná misia v Afganistane, vojenská operácia v Čade, preskupenie jednotiek v Bosne a príprava misií v Kosove a Guinei-Bissau.

Táto celosvetová angažovanosť, bohužiaľ, nie je sprevádzaná odstraňovaním nedostatkov, ktoré sú už nejaký čas zreteľné, patria sem chýbajúce civilné mierové zbory v EÚ, nedostatky v doprave a nerovnoprávne zapojenie jednotlivých krajín.

Z nedávno získaných informácií vyplýva, že je potrebné do diskusie o európskej bezpečnosti vniesť nový rozmer. Hovorím o bezpečnosti európskych inštitúcií v Bruseli, Luxemburgu a Štrasburgu. Odhalenie teroristických skupín, ktoré zvolili za cieľ svojich útokov európske orgány, znamená, že otázka bezpečnosti už prestala byť vecou teoretickou. Núti nás, aby sme prehodnotili svoje doterajšie zásady. Sme si vedomí toho, že Európsky parlament je svojou povahou ľahko prístupný, a je náročné nájsť zlatú strednú cestu medzi otvorenosťou tohto orgánu a zvýšenými bezpečnostnými požiadavkami. Ale stáva sa to nutnosťou, čo by sa malo odraziť aj v rozpočte na rok 2009. Nejde o vec tak závažnú ako sú iné problémy obsiahnuté v správe, ale zaslúži si to pozornosť.

  Marianne Mikko (PSE) , písomne. – (ET) Dámy a páni, účinnú zahraničnú a bezpečnostnú politiku nemôžu uskutočňovať členské štáty individuálne. Dvojstranný prístup k otázkam energetickej a zahraničnej politiky má zničujúci vplyv na našu dôveryhodnosť. Je neprijateľné, že až doposiaľ bola váha Európskej únie v medzinárodných vzťahoch často menšia než váha istých členských štátov. Európska únia musí vystupovať voči veľkým krajinám sveta, hlavne voči Ruskej federácii, jednotne, to vyplýva zo spoločných záujmov všetkých 27 členských štátov. Jedine vtedy nás budú v Amerike, ako aj v Ázii považovať za rovnocenných partnerov.

Vítam to, že správa pána Saryusza-Wolského poukazuje na posilňovanie európskej politiky susedstva ako na hlavný cieľ na rok 2008. Východné konferencie o Európskej politike susedstva, ktoré sa dnes a zajtra konajú v Európskom parlamente, poukazujú na to, že berieme svoje vlastné ciele vážne. Bezpečnosť Európskej únie naliehavo vyžaduje akcie v oblasti demokratizácie našich susedov a vyriešenia konfliktov. Musíme pomôcť Moldavsku vyriešiť konflikt v Podnestersku.

Ako predsedníčka delegácie vo výbore pre parlamentnú spoluprácu EÚ s Moldavskom musím taktiež podotknúť, že pre Moldavsko aj pre Ukrajinu je vyhliadka na členstvo v Európskej únii veľmi dôležitá. Táto možnosť je hybnou silou hospodárskych reforiem a demokratizácie. Bude samozrejme ešte nejaký čas trvať, kým splnia všetky tri kritériá z Kodane, aj keď Moldavsko a Ukrajina prejavili ochotu vydať sa európskou cestou rozvoja. Štvrté kritérium z Kodane, a to schopnosť EÚ prijať nových členov, by za žiadnych okolností nemala byť prekážkou pristúpenia týchto dvoch európskych krajín k Európskej únii. Rozšírenie musí bezpodmienečne pokračovať.

  Sirpa Pietikäinen (PPE-DE), písomne. – (FI) Chcem poďakovať spravodajcovi za vynikajúcu, komplexnú správu. Súhlasím s ním v tom, že pre spoločnú zahraničnú a bezpečnostnú politiku Únie je dôležité, aby sa v budúcnosti dôslednejšie zamerala na rozvoj štruktúr a postupov, čo umožní Únii rýchlejšie a účinnejšie reagovať na medzinárodné krízy. Problematickými oblasťami SZBP zostávajú civilné obranné akcie, udržanie mieru a ochrana ľudských práv.

S Lisabonskou zmluvou bude mať vonkajšia politika EÚ nového čelného predstaviteľa v osobe vysokého predstaviteľa Únie. Medzi zmenami, ktoré so sebou Zmluva prinesie, budú aj príležitosti pre utváranie účinnejšej, súdržnejšej zahraničnej a bezpečnostnej politiky. Je dôležité, aby EÚ hovorila a vystupovala na svetovej scéne dôslednejšie.

Dúfam však, že v nasledujúcich výročných správach zaujme Parlament pevnejší postoj v otázke jednotnej a silnej pozície EÚ v Organizácii spojených národov. EÚ je hospodárskou a politickou superveľmocou. Význam Únie v medzinárodnom meradle už roky rastie a teraz musí byť jej hlavným poslaním vytvoriť celosvetovú organizáciu, ktorá bude rešpektovať ľudí a životné prostredie.

EÚ musí investovať čas a úsilie do stredomorského, baltského a čiernomorského regiónu, aby tam rozvíjala hospodársku spoluprácu, politickú stabilitu a demokraciu. V budúcnosti bude potrebných viac zdrojov na uskutočňovanie baltskej stratégie, zvýšenie súdržnosti v rámci regiónu a riešenie jeho problémov v oblasti životného prostredia. Podpora čiernomorského regiónu a užšej integrácie s ním v rámci politiky susedstva EÚ pomôže posilniť politickú stabilitu v EÚ aj v širšom čiernomorskom priestore.

  Nicolae Vlad Popa (PPE-DE), písomne. – (RO) Správa pána Kuhneho o uskutočňovaní Európskej bezpečnostnej stratégie a EBOP má dobrú štruktúru vzhľadom na to, že špecifikuje reálne problémy a ponúka reálne riešenia. Myslím si, že takýto prístup operačného „kontrolného zoznamu“ uľahčí monitorovanie pokroku. Pokiaľ ide o obsah, rád by som povedal nasledovné:

1. Mala by byť zmienená Európska akadémia bezpečnosti a obrany , ktorá zohráva dôležitú úlohu pri rozvíjaní spoločnej zhody ohľadom EBOP tým, že poskytuje odbornú prípravu na strategickej úrovni, predovšetkým v kontexte, v ktorom predseda PPE-DE pán von Wogau zaslal list generálnemu tajomníkovi/vysokému predstaviteľovi, pánovi Solanovi, v ktorom vyjadril podporu pre činnosť Európskej akadémie bezpečnosti a obrany.

2. Vyhlásenie týkajúce sa vzťahov medzi EÚ a NATO by mohlo byť formulované dôraznejšie, s ohľadom na deklaráciu prijatú na samite NATO v Bukurešti.

3. Mohol by byť zdôraznený význam strategického partnerstva medzi EÚ a NATO. Vyhlásenie, podľa ktorého „silnejšia Európska únia bude prispievať k spoločnej bezpečnosti“ bolo možné spojiť so zásadou nedeliteľnosti bezpečnosti spojencov, ktorá sa tak vzťahuje aj na EÚ.

  Toomas Savi (ALDE) , písomne. – Správa pána Saryusza-Wolského potvrdzuje záväzok Európskej únie voči rozvojovým cieľom milénia OSN, ale táto veta sama o sebe sa stáva akosi povrchná, pretože sa ňou plytvá vždy, keď je reč o rozvojovej politike EÚ, aj keď v skutočnosti je pokrok veľmi malý a rozvojové ciele milénia sú stále mimo nášho dosahu.

Zo všetkých členských štátov jedine Dánsko, Luxembursko, Holandsko a Švédsko prispievajú na oficiálnu rozvojovú pomoc s viac než 0,7 % HDP, aj keď cieľová výška 0,7 % bola odsúhlasená a prijatá v medzinárodnej rozvojovej stratégii OSN pre druhé desaťročie rozvoja už 24. októbra 1970

Som presvedčený, že významnou súčasťou spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky by malo byť zaistenie dôveryhodnosti EÚ ako globálneho činiteľa. Výborným štartom by bolo splnenie nami prijatých záväzkov.

EÚ a členské štáty musia premeniť slovné vyhlásenia potvrdzujúce ich záväzky na harmonizovanú a kolektívne účinnú akciu. To sa môže podľa môjho názoru dosiahnuť len spojením viacerých zdrojov a vytvorením jedinej inštitúcie EÚ zodpovednej za zhromažďovanie, prideľovanie a vyplácanie oficiálnej rozvojovej pomoci.

  Esko Seppänen (GUE/NGL), písomne. – (FI) Vplyvom Lisabonskej zmluvy sa EÚ bude militarizovať, pretože spoločná zahraničná a bezpečnostná politika prinesie nový prvok v podobe spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky. Pre nezúčastnené krajiny bude v dôsledku toho ťažšie si zachovať svoj status „nezúčastnenosti“. K tomu dôjde, ako náhle sa členské záväzky zaviažu k zvyšovaniu svojich vojenských výdavkov. K tomu dôjde, hneď ako bude pre EÚ vytvorená nová pevná vojenská štruktúra: stála, štruktúrovaná spolupráca. Začať sa s tým má počas francúzskeho predsedníctva.

Správa pána Saryusza-Wolského sa bohužiaľ vyslovuje za militarizáciu EÚ. Dôraz kladený v správe na energetickú bezpečnosť je taktiež veľmi agresívny a je vysvetlený z veľmi jednostranného – poľského hľadiska.