Doslovný zápis z rozpráv

Streda, 4. júna 2008 - Brusel

24. Hospodárska súťaž: vyšetrovanie v odvetví retailového bankovníctva - Zelená kniha o retailových finančných službách na jednotnom trhu (rozprava)

  Predsedajúci. − Ďalším bodom je spoločná rozprava o týchto správach:

– A6-0185/2008 (Gianni Pittella), v mene Výboru pre hospodárske a menové veci o hospodárskej súťaži: vyšetrovanie v odvetví retailového bankovníctva (2007/2201 (INI));

– A6-0187/2008 (Othmar Karas), v mene Výboru pre hospodárske a menové veci o Zelenej knihe o retailových finančných službách na jednotnom trhu (2007/2287(INI)).

  Gianni Pittella, spravodajca. − (IT) Vážený pán predsedajúci, vážené dámy a vážení páni, vďaka podrobnému preskúmaniu Európskej komisie sme sa mohli zamerať na strnulosť, ktorá je pre retailové bankovníctvo typická. Táto investigatívna práca, ktorej sme sa spolu s pánom Karasom venovali, sa zatiaľ tešila širokej, takmer jednomyseľnej podpore v príslušnom výbore. Rád by som preto využil túto príležitosť a vyjadril osobitné poďakovanie pani komisárke Kroesovej za ochotu, s ktorou sa v tomto Parlamente vždy zúčastnila rozpráv o tejto citlivej záležitosti.

Vzťah medzi spotrebiteľmi a bankami v Európe zostáva vzhľadom na deformácie, ktoré sú pre toto odvetvie typické, komplikovaný. Tento vzťah má však zásadný význam a mali by sme sa na neho zamerať takým spôsobom, že poukážeme na jeho nedostatky a neúčinnosť a určíme hlavné problémy a možné prístupy zamerané na ich riešenie. V mojej správe aj v správe pána Karasa sa uvádza, že akcie tohto typu je potrebné zamerať na uľahčenie mobility spotrebiteľov, aby sme tak banky nepriamo prinútili fungovať efektívnejšie.

Vo svojej správe preto požadujem, aby bola pre spotrebiteľa zmena banky jednoduchá, a aby nebola drahá. Zmena banky je v Európe v mnohých prípadoch stále pomalá a zložitá operácia. Takisto sme boli proti akýmkoľvek zmluvným záväzkom, ktoré nie sú zjavne nevyhnutné, a ktoré znemožňujú mobilitu zákazníkov alebo jej stavajú do cesty prekážky. Odporúčame, aby európske bankovníctvo zlepšilo postupy pri rušení bežných účtov, a aby sa mohli účtovať iba plne odôvodnené poplatky, čím sa zabezpečí, že služby sa budú poskytovať rýchlo a nebude prichádzať k zdvojovaniu nákladov.

Takisto vyzývame Komisiu, aby vyvinula úsilie s cieľom zabezpečiť, aby banky poskytovali kvalitnejšie a pre spotrebiteľa dostupnejšie informácie prostredníctvom informačných balíčkov uvádzajúcich jednotlivé náklady v takom formáte, ktorý umožní jednoduché porovnávanie. Sám mám v banke bežný účet, a keď mi domov prídu informačné balíčky, vyhadzujem ich, pretože sú nezrozumiteľné; to isté platí pre milióny občanov ako som ja. Už to ďalej nemožno akceptovať. Pani Kroesová, pán McCreevy, ak sa banky nebudú správať v súlade s týmito návrhmi, vyzývam Európsku komisiu, aby v tejto veci predložila legislatívny návrh.

Takisto požadujem prehodnotenie možnosti vytvoriť európsky internetový vyhľadávač, ktorý by spotrebiteľom umožnil porovnať služby, ktoré ponúkajú jednotlivé banky. Musíme mať možnosť iba kliknúť na počítači a dostať sa na internetovú stránku, ktorá nám umožní povedať: Táto ponuka je pre mňa najlepšia. Dnes túto možnosť nemáme.

Ďalšou záležitosťou sú medzibankové poplatky. Pokiaľ ide o postoj, ktorý k tejto rozprave zaujala Európska komisia, navrhol som, aby sa pre operátorov raz a navždy stanovili kritériá, a to pomocou určitých usmernení, ktorými bude stanovený spôsob výpočtu medzibankových poplatkov, aby sa zabezpečilo riadne a transparentné fungovanie tohto odvetvia.

Skončím tu, aby som neprekročil svoje štyri minúty. Som presvedčený, že na tieto návrhy, ktoré dúfajme Parlament zajtra ráno príjme, Komisia okamžite nadviaže rýchlymi a konkrétnymi návrhmi.

  Othmar Karas, spravodajca. − (DE) Vážený pán predsedajúci, vážený pán komisár, vážená pani komisárka, vážený pán Pittella, na úvod by som rád opäť zdôraznil, že rozprava o návrhoch Komisie, cieľoch a požiadavkách poslancov, ktoré sú uvedené v týchto dvoch správach, a dôsledkoch týchto správ na európskych občanov by si zaslúžila lepšie načasovanie a širšie obecenstvo.

Po druhé, týmito správami a rozpravou s Komisiou vstupujeme do ďalšieho štádia pri posilňovaní ponuky a dopytu v odvetví finančných služieb. Rád by som poďakoval pánovi Pittellovi, pánovi Schmidtovi a pani Starkevičiūtėovej za ich významnú spoluprácu. Veľká väčšina výboru ukázala, že sme sa spoločne posunuli ďalej a žiadame viac.

Čo chceme? V prípade rozvoja maloobchodných finančných služieb chceme pokračovať v rozvoji vnútorného trhu a pretransformovať ho na domáci trh pre všetkých spotrebiteľov a malé a stredné podniky. Hovorím to aj napriek tomu, že oblasť maloobchodu je a zostane skôr miestnou ako globálnou záležitosťou. Je tu však veľký potenciál, pretože v EÚ využíva cezhraničné finančné služby pomocou používania prostriedkov komunikácie na diaľku iba 1 % spotrebiteľov, kým pri využívaní domácich finančných služieb je toto číslo najmenej 26 %.

Ako sa uvádza v správach Komisie a Parlamentu, existujú tu neodôvodnené prekážky, čo znamená, že v minulosti by sa nič nedialo. Chcel by som poznamenať, že od roku 1988 pokračuje liberalizácia voľného pohybu kapitálu v Európe. Zavedenie eura prinieslo spotrebiteľom a ekonomike určité výhody: akčný plán o finančných službách, biela kniha o politike finančných služieb na roky 2005 – 20010 a jednotný európsky platobný priestor (SEPA) – politický vývoj priniesol spotrebiteľom a dodávateľom výhody. To ešte nie je koniec, len sa zámerne pohybujeme po tejto ceste.

Obe správy Komisie – podobne ako aj naše – majú samozrejme aj slabé stránky. Jednou z nich je aj zelená kniha, ktorá sa zaoberá takmer výhradne spotrebiteľmi. Pokiaľ ide o vnútorný maloobchodný trh a malé a stredné podniky. Okrem toho, samotné opatrenia zamerané na ochranu spotrebiteľov nie sú schopné podporovať ponuku – a ako vieme, ani prekročiť hranice. Ak sa pozrieme na toto odvetvie, slabou stránkou je nepochybne skutočnosť, že čerpáme iba z malého množstva údajov. Môže nastať aj zavretie trhov iba na základe ceny.

V našej správe preto žiadame Komisiu, aby vykonala hodnotenie vplyvu, ktoré sa musí zakladať na jasnom zistení pôvodných trhových podmienok, a ktorým sa vyhodnotí integrácia a konkurencieschopnosť trhu a vplyv iniciatívy nielen na základe jedného ukazovateľa, ale na základe čo najväčšieho množstva kritérií.

Takisto však podporujeme Komisiu pri jej snahe zamerať sa iba na tie iniciatívy, ktoré prinesú občanom jasné výhody, ktoré sú riadne odôvodnené analýzou pomeru nákladov a prínosu, a pri ktorých bol riadne zhodnotený vplyv.

Teraz by som mohol poukázať na ďalšie slabé stránky, chcel by som sa však obmedziť na to, čo sme konkrétne uviedli v správach. Významným odkazom tohto Parlamentu je, že jasne uznávame decentralizáciu tohto odvetvia. Okrem spoločností, ktorých akcie sú obchodovateľné na verejných trhoch, potrebujeme aj sporiteľne a družstevné banky. Potrebujeme cezhraničných miestnych hráčov, nielen globálnych hráčov. Tí sú zodpovední za poskytovanie služieb miestneho rozsahu, hospodársky rozvoj v jednotlivých regiónoch a zabezpečenie ponuky. Po druhé, potrebujeme rovnováhu medzi ponukou a dopytom. Po tretie, potrebujeme harmonizáciu licenčných a registračných formalít. Dohľad nad poisťovňami a bankami, ktoré poskytujú cezhraničné služby, vykonáva niekoľko finančných orgánov. V tejto oblasti by sme mali prijať harmonizačné opatrenia a vytvoriť rovnaké vstupné podmienky.

Mali by sme rozšíriť elektronický obchod. Podpora vzdialeného pripojenia musí viesť k rozšíreniu používania bezpečnostného elektronického podpisu, a ak by došlo k rozporu so smernicou o praní špinavých peňazí, bude potrebné uskutočniť jej reformu.

Ďalšími bodmi, ktorými sa správa zaoberá, sú agenti a makléri, ktorí sú dôležití pre zabezpečenie väčšej konkurencie v rámci odvetvia finančných služieb. Potrebujeme jednoduchší prístup k úverovým registrom a registrom kreditných kariet a ďalej potrebujeme rozšíriť pôsobnosť nariadenia o blokových výnimkách, pretože sa nedomnievame, že spolupráca v tejto oblasti bude narúšať hospodársku súťaž, pokiaľ sa jasne stanovia podmienky.

Žiadam Komisiu a mojich kolegov poslancov, aby túto správu preskúmali ako celok a prijali a podporili ďalšie návrhy – 44 bodov odôvodnení a opatrení v mojej správe.

  Neelie Kroes, členka Komisie. − Vážený pán predsedajúci, som naozaj rada, že tu dnes môžem byť a predstaviť spôsob hodnotenia správy pána Pittellu Komisiou.

Najprv by som však chcela zablahoželať pánovi Pittellovi a pánovi Karasovi k vynikajúcej práci a poďakovať Parlamentu za záujem o túto otázku.

V tejto otázke sa zhodneme v mnohých záležitostiach, a to je dobré východisko. Spolu s mojím drahým kolegom Charliem McCreevym a Generálnym riaditeľstvom pre vnútorný trh a služby som spolu s mojimi útvarmi podrobne študovala retailové bankovníctvo a podobne ako vy, aj my sa pýtame, čo možno zmeniť. Bolo by samozrejme hlúpe povedať, že našou hlavnou líniou prístupu k tejto otázke je, že všetko je dokonalé a niet čo zlepšovať.

V rámci nášho vyšetrovania v tomto odvetví sa veľká pozornosť venovala systému platobných kariet, ktorých obrat na trhu dosahuje 1 350 miliárd EUR ročne. 1 350 miliárd EUR ročne – to nie je málo. Preskúmali sme takisto možnosť zdokonalenia úverových registrov, užitočnú a neužitočnú spoluprácu medzi bankami a bankové poplatky.

Konkrétne v reakcii na kľúčový bod správy pána Pittela môžem povedať, že v mnohých bodoch sa zhodneme a v mnohých sa nezhodneme. Pokiaľ ide o mobilitu zákazníkov, teraz je lopta na strane bánk. Musia vypracovať kódex správania, pričom sa môže stať, ak túto príležitosť nevyužijú, že táto záležitosť sa upraví právnymi predpismi.

Pokiaľ ide o informácie pre spotrebiteľov a transparentnosť, pre spotrebiteľov má zásadný význam možnosť porovnávania cien a uverejňovania informácií o produktoch. Banky však jasne odmietajú navrhované zmeny, takže sa obávam, že pokrok nenastane. Moja kolegyňa, pani komisárka Kunevová, zhromažďuje ako súčasť svojej hodnotiacej správy o spotrebiteľských trhoch informácie o poplatkoch v retailovom bankovníctve. Určite bude schopná vyhodnotiť rozdiely v bankových poplatkoch, ich transparentnosť a zodpovedajúcu úroveň osvety pre spotrebiteľov. Toto zhromažďovanie informácií je prvým krokom ku zmene.

Pokiaľ ide o úverové registre, mám dobrú správu. Prvé zasadnutie skupiny expertov v súvislosti s úverovou históriou je naplánované na september 2008, čo je onedlho. Experti by mali Komisii predložiť odporúčanie do 1. mája 2009.

Rastúcim odvetvím, kde je mnoho zraniteľných zákazníkov, sú sprostredkovatelia úverov, napríklad hypotekárni makléri, preto sa s veľkým záujmom očakáva štúdia Komisie. Očakáva sa, že výsledky tejto štúdie budú k dispozícii v októbri 2008.

Pokiaľ ide o spoluprácu bánk, Generálne riaditeľstvo pre hospodársku súťaž aj naďalej zisťuje fakty pre naše vyšetrovanie v tomto odvetví, preto je teraz príliš skoro, aby som sa k tejto otázke podrobne vyjadrila.

Jednotný európsky platobný priestor (SEPA) je ešte nový a na účel jeho úplného fungovania sa bude musieť zaviesť konkurencia: v tomto bode s Parlamentom úplne súhlasím. Som si však istá, že funguje tak, ako od neho môžeme očakávať.

Oblasťou, v ktorej sa zdá, že sa nezhodneme – ako už bolo uvedené – je výzva pre Komisiu, aby prijala usmernenia týkajúce sa viacstranných medzibankových poplatkov. Budem k vám úprimná a poviem, že nie som presvedčená, že vytváranie usmernení by v tomto štádiu bolo krokom správnym smerom, a vzhľadom na naše skúsenosti v tejto oblasti sa pokúsim vysvetliť prečo.

Výzva na vytvorenie usmernení a „vysvetlenie“ zo strany Komisie – a ja rozumiem otázke spravodajcu a jeho týmu – je vzhľadom na prípad MasterCard pochopiteľná. Avšak toto rozhodnutie – rozhodnutie MasterCard – je založené iba na konkrétnych skutočnostiach tohto prípadu. Pokiaľ by sme naše usmernenia založili na tomto jednom prípade, riskovali by sme vytvorenie zlých usmernení, ktoré by podkopali naše úsilie pomôcť spotrebiteľom (to máme takisto s Parlamentom spoločné – chceme pomôcť spotrebiteľom). Jeden prípad nie je základom pre zázračné riešenie.

Ďalším dôvodom, prečo by usmernenia nemuseli fungovať je, že niektoré systémy platobných kariet v EÚ si účtujú mnohostranné poplatky, a iné nie. Rozhodnutie o modeli kartových systémov a finančných mechanizmoch by mali prijať samotné systémy. Komisia naozaj nemôže predpísať konkrétne modely. Hodnotenie mnohostranných medzibankových poplatkov v rozvinutom systéme, akým je MasterCard, a hodnotenie mnohostranných medzibankových poplatkov, ktoré chcú zaviesť tí, ktorí vstupujú na trh ako noví konkurenti, nemusí byť nevyhnutne rovnaké. V tomto štádiu hodnotila Komisia iba mnohostranné medzibankové poplatky v systémoch, akými sú Visa a MasterCard. Podľa nového rámca stanoveného nariadením (ES) č. 1/2003 sú za hodnotenie súladu svojho konania s pravidlami ES, ktorými sa upravuje hospodárska súťaž, zodpovedné samotné strany.

Nedôverná verzia rozhodnutia vo veci MasterCard je verejne prístupná na našej internetovej stránke, takže my konáme transparentne a čitateľne. Hodnotenie mnohostranných medzibankových poplatkov v systéme MasterCard zo strany Komisie môžu iné systémy platobných kariet použiť ako usmernenie, napriek tomu, že hodnotenie uvedené v rozhodnutí sa týka mnohostranných medzibankových poplatkov systému MasterCard a nie všetkých mnohostranných medzibankových poplatkov. Je to však môj návrh, ktorý predkladám, aby som pomohla trhu – je to gesto z mojej strany. Moje útvary sú pripravené naďalej diskutovať s účastníkmi trhu a so všetkými zainteresovanými stranami, a v tejto veci sú už v úzkom kontakte s platobnými systémami.

Chcela by som však skončiť pozitívne. Komisia veľmi víta jasnú podporu Parlamentu, pokiaľ ide o opatrenia zamerané na zvýšenie úrovne účinnosti, ktorá v prípade jednotlivých členských štátov zostáva roztrieštená.

Som pripravená spolupracovať s vami pri riešení otázky mnohostranných bankových poplatkov. Dúfam, že môžeme dospieť k záveru, že budúcnosť je naša.

  Charlie McCreevy, člen Komisie. − Vážený pán predsedajúci, rád by som zablahoželal Výboru pre hospodárske a menové veci a Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa, a najmä pánovi Karasovi a pánovi Schmidtovi za ich vynikajúcu prácu pri vypracúvaní tejto obšírnej a vyváženej správy.

Veľmi vítam vašu širokú podporu našej stratégie o maloobchodných finančných službách, ako aj váš významný príspevok k diskusii o širokom okruhu otázok. V čase, ktorý mám pridelený, nie je možné uviesť naše stanovisko ku všetkým otázkam, ktorými sa táto podrobná správa zaoberá. Rád by som sa preto zameral na dva mimoriadne významné aspekty v oblasti maloobchodu: na naše úvahy týkajúce sa rámca pre retailové investičné produkty a na našu prácu na mobilite bankových účtov.

Najprv spomeniem retailové investičné produkty. Som vďačný za vašu podporu našej pokračujúcej práce, ktorá sa týka zabezpečenia právneho rámca pre predaj retailových investičných produktov a vysokej úrovne ochrany investorov. Som presvedčený, že konkurencia medzi retailovými investičnými produktmi môže spotrebiteľom priniesť výhody. Musíme si však byť istí, že predaj všetkých investičných projektov je sprevádzaný vysokou úrovňou informovanosti o produktoch a disciplínou na miestach ich predaja. Iba takýmto spôsobom sa zabezpečí, že so spotrebiteľmi sa bude zaobchádzať spravodlivo, a že sa budú môcť rozhodovať informovane.

Vítam váš jasný postoj k týmto otázkam, ktorý je vyjadrený vo vašej správe. Ako však iste viete, nie som ten, kto robí rozhodnutia predtým, než sa úplne presvedčí o potrebe zmeny. Harmonizácia alebo úprava pravidiel o informovaní a distribúcii by bola nákladným a kontraproduktívnym postupom. Môžu existovať objektívne dôvody, prečo je potrebné rozlišovať medzi typmi produktov a informačných kanálov.

Som preto presvedčený, že na vyvodenie záveru je príliš skoro, že existujúce režimy ochrany investorov majú nedostatky, a preto je potrebné prijať nové prierezové právne predpisy. Ešte tento rok predložím oznámenie, ktoré bude obsahovať údaje zhromaždené v rámci nášho výskumu. Určíme oblasti, v ktorých bude potrebná ďalšia práca a budeme skúmať a riešiť jasne zistené nedostatky existujúcej právnej ochrany.

Teraz prejdime k mobilite bankových účtov. Vytvorenie konkurenčného a účinného trhu s bankovými účtami je pre našu stratégiu maloobchodných finančných služieb nevyhnutné. Mnoho spotrebiteľov sa pravidelne stretáva s prekážkami, keď sa snažia zmeniť poskytovateľa. Nemôžeme dopustiť, aby táto situácia pokračovala, a vaša podpora nás preto teší.

Vítam vašu výzvu, ktorá je určená odvetviu finančných služieb, aby prispelo k cieľom zelenej knihy samoreguláciou a odstránilo tak potrebu záväzných právnych predpisov. V tejto výzve sa odráža náš záväzok zdôraznený pri preskúmaní jednotného trhu, ktorým je využívať skôr samoregulačné opatrenia, ak je to možné, ako uchyľovať sa k prijímaniu právnych predpisov.

V tejto súvislosti sme v novembri minulého roku vyzvali európske banky, aby do polovice roku 2008 vypracovali Európsky kódex správania. Tento kódex by mal obsahovať plne kvalifikované informácie o zmene banky a pri zmene banky by mal byť zákazníkom k dispozícii. Bankový priemysel nemusí začínať od nuly. Skôr by mal stavať na existujúcich osvedčených postupoch v niektorých členských štátoch.

Na záver by som chcel povedať, že vydanie kvalitného kódexu správania bankovým priemyslom bude rozhodujúcim faktorom pre hodnotenie možnosti samotnej samoregulácie. Aby som to povedal jasne: ak kódex nenaplní očakávania Komisie, bude potrebné posúdiť alternatívu, ktorou môže byť legislatívny návrh.

  Zuzana Roithová, v mene skupiny PPE-DE. – (CS) Vážený pán predsedajúci, veľmi oceňujem správu kolegu Karasa, ktorá sa týka veľmi podstatnej témy, t. j. ľahkého prístupu k bankovým službám pre všetkých občanov a podnikateľov Európskej únie. Ide o záležitosti, ktoré významným spôsobom pomôžu otvoriť alebo resp. dokončiť náš vnútorný trh. V tomto prípade by som chcela upozorniť na jeden veľmi vážny problém, ktorým sú vysoké bankové poplatky v mnohých členských štátoch. V niektorých členských štátoch – a moja Česká republika patrí medzi najväčších vinníkov – dosahujú tieto bankové poplatky neslýchané rozmery, čo doslova volá po dostatočnej zahraničnej konkurencii. Horšie ako Česká republika je na tom už iba Poľsko, naopak lacnejšie bankovníctvo je napríklad v Holandsku alebo Rakúsku.

Komisia a Parlament majú v rukách nástroje, ktorými možno túto situáciu rýchlo zmeniť, a to sa týka aj neuveriteľne vysokých poplatkov za vydávanie platobných kariet. Okrem fungujúcej hospodárskej súťaže by zlepšenie postavenia spotrebiteľov a podnikateľov prinieslo odstránenie prekážok pre cezhraničné elektronické bankovníctvo. Okrem zníženia bankových poplatkov a ich celkovú transparentnosť bude potrebné zamerať sa aj na rozšírenie kvality bankových služieb a dostatočné finančné vzdelávanie spotrebiteľov a malých a stredných podnikateľov. V neposlednom rade sa Európska únia bude musieť zamerať aj na reguláciu tzv. mikroplatieb, ktoré môžu do veľkej miery rozhýbať nielen elektronický obchod. Vážené dámy a vážení páni, je to v našich rukách.

  Antolín Sánchez Presedo, v mene skupiny PSE. – (ES) Vážený pán predsedajúci, vážená pani komisárka Kroesová, vážený pán komisár McCreevy, vážené dámy a vážení páni, retailové bankovníctvo zohráva významnú úlohu v každodennom živote rodín a drvivej väčšiny európskych podnikov. Má veľký hospodársky význam, vytvára približne 2 % HDP Spoločenstva, existujú tu 3 milióny pracovných miest a predstavuje najväčšie bankové odvetvie, ktorého hrubý príjem je v EÚ celkovo viac ako 50 %.

Aby sme pochopili jeho význam, môžeme uviesť jednu z jeho charakteristických služieb, ktorou sú hypotéky predstavujúce hlavné finančné riziko, ktoré na seba berú európski občania, a ktoré tvoria približne 50 % HDP v EÚ a objem investičných fondov v členských štátoch, ktorý predstavuje od 4 do 24 % domácich ekonomík.

Napriek pokroku, ktorý sa dosiahol v rámci regulácie tohto odvetvia, a zlepšeniu, ktoré so sebou prinieslo euro, sa nezdá, že integrácia trhov s finančnými službami v Spoločenstve a podpora hospodárskej súťaže v tomto odvetví dosiahli svoj plný potenciál.

Iba 1 % spotrebiteľov v Európskej únii využíva cezhraničné finančné služby; v cenách jednotlivých subjektov sú značné rozdiely; možnosti výberu sú obmedzené; stále existujú štrukturálne prekážky, ktoré zhoršujú poskytovanie služieb a ich cezhraničné poskytovanie. Úrovne ziskovosti retailového bankovníctva sa významne odlišujú, nad priemerom sa v tejto súvislosti držia severské krajiny, Španielsko a Írsko.

Všetkými týmito otázkami sa správy zaoberajú vyvážene. Blahoželám spravodajcom, pánovi Pittellovi a pánovi Karasovi, a rád by som vyjadril svoju spokojnosť s tým, že do správy sa nakoniec zahrnuli problematika uznávania úlohy retailového bankovníctva a jeho náväznosť na podmienky menovej politiky na trhu, hodnoty plurality a rozmanitosti modelov obchodovania, ktoré banky, družstevné banky a sporiteľne prinášajú európskemu retailovému bankovníctvu, existencia prostredia spolupráce, ktorá podporuje hospodársku súťaž medzi jednotlivými subjektmi, potreba vhodného rámca pre finančných sprostredkovateľov a lepšie porovnávanie finančných produktov.

Zlepšenie fungovania tohto bankového odvetvia bude viesť k väčšej efektívnosti, pomôže rozvoju potenciálu všetkých európskych regiónov a spolu s lepšími podmienkami pre našich občanov zjednoduší prístup k finančným službám.

  Margarita Starkevičiūtėová, v mene skupiny ALDE. – (LT) Hlavným bodom dnešnej rozpravy je otázka, čo je potrebné urobiť na to, aby sme zistili, že občania EÚ budú môcť úplne využívať výhody, ktoré im ponúka jednotný trh vo finančnom odvetví, ktoré je veľmi roztrieštené. Akým spôsobom môžeme tento problém vyriešiť? Existujú tri možné spôsoby. Po prvé. Podporou spotrebiteľskej mobility. Ako ju možno dosiahnuť? Informácie o všetkých dostupných produktoch by mali byť predovšetkým štandardizované a mala by sa zabezpečiť transparentnosť nákladov týchto maloobchodných služieb, aby sa tak spotrebiteľom umožnilo vybrať si, prostredníctvom použitia rôznych metód, napríklad, ako navrhol pán Pittella, pomocou použitia internetového vyhľadávača. Nie sme pripravení dohodnúť sa na nevyhnutnosti štandardizácie všetkých produktov, keďže tie by mali odrážať spoločenské a kultúrne rozdiely jednotlivých krajín. Štandardizácia sa preto musí jasne vymedziť. Okrem toho by sme mali spotrebiteľom umožniť otvoriť si účet v inej krajine. Teraz máme schengenský priestor, ktorý každému umožňuje bez problémov sa pohybovať medzi krajinami, a registrácia údajov už nie je problémom. Banky však majú problém s otváraním účtov občanom z iných krajín. Myslím si, že v dobe moderných technológií to je neprijateľné. Neverím, že tieto problémy sa dajú vyriešiť iba samotnou koordináciou bánk, vzhľadom na to, že existuje mnoho retailových bánk a mnoho problémov, s ktorými sa pri koordinácii svojej činnosti stretávajú. Mohla by Komisia v tomto smere prijať nejakú iniciatívu?

Ďalším spôsobom je podporovať mobilitu dodávateľov a umožniť im poskytovať služby prostredníctvom internetu alebo krátkych textových správ. V každom prípade sa predtým musí vyriešiť finančné riadenie a musí sa jasne definovať, kto bude zodpovedný v prípade neúspechu. Svoje vystúpenie by som chcela ukončiť slovami, ktoré sú určené pani komisárke Kroesovej, že od Komisie očakávame transparentnosť. Pokiaľ ide o náklady spojené s platbami kartou, teraz sa zavádzajú nové poplatky, ktoré predbiehajú Váš návrh. Spotrebitelia si v obchodoch ani nemusia uvedomovať, že platia zvýšené náklady, pretože banky sa prispôsobujú novým požiadavkám. Informácie o nákladoch spojených s platbami kartou by sa možno mali uverejňovať vo väčšej miere a častejšie, pričom spotrebiteľom by sa umožnilo porovnávať náklady a byť v silnejšom postavení pri vyjednávaní s bankami.

  Roberto Fiore (NI). – (IT) Vážený pán predsedajúci, vážené dámy a vážení páni, v Parlamente zjavne existuje vôľa harmonizovať európske bankovníctvo. Myslím si však, že hlavne v mojej krajine, Taliansku, majú rodiny a malé a stredné podniky obavy najmä z niektorých praktík, ktoré teraz verejnosť pozorne skúma.

Hovorím napríklad o poplatkoch za maximálne prečerpanie a zaplatenom úroku, teda o úrokoch z úrokov. Tieto praktiky rieši ústavný súd a kasačný súd. Nechápem preto, ako môžu ľudia hovoriť o transparentnosti spôsobu platby poplatkov, keď v krajine, akou je Taliansko, existujú takéto závažné konflikty medzi bankami a súdmi.

To isté platí pre flexibilitu pôžičiek. V súčasnosti je veľkým problémom skutočnosť, že tisíce a možno státisícky rodín majú vážne problémy s flexibilitou pôžičiek. Myslím si preto, že Parlament by mal do bankového sveta jednotlivých štátov zaviesť predovšetkým spravodlivejšie kritériá.

  Harald Ettl (PSE). – (DE) Vážený pán predsedajúci, správa pána Karasa, ako aj správa pána Pittellu, ukazujú, že v odvetví maloobchodných finančných služieb, napríklad bankových účtov, pôžičiek a poistení, je potrebné urobiť ešte veľa práce. Banky, ktorých trhový objem ovplyvňuje maloobchod až do výšky 50 %, už nemajú záujem o mobilitu zákazníkov a o transparentné kritériá sa zaujímajú iba v obmedzenej miere. Aj tento v podstate dobrý, často však zle vykladaný vzťah dôvery medzi bankami a ich zákazníkmi menej zaväzuje a prispieva k menšej mobilite zákazníkov a podpore hospodárskej súťaže.

Na hospodársku súťaž preto môžu mať vplyv predovšetkým poučení a dobre informovaní zákazníci. Do rozpočtu EÚ sme nakoniec zaviedli položku pre vynakladanie prostriedkov na získanie znalostí spotrebiteľských organizácií a organizácií združujúcich malé a stredné podniky v oblasti finančného trhu. Chcem vám to iba pripomenúť.

Okrem toho, odstránením prekážok sa nesmie znížiť úroveň ochrany spotrebiteľa. A požiadavka na kolektívnu právnu pomoc v prípade cezhraničných právnych sporov, ktoré sa týkajú finančných produktov, ktorá bola odsúhlasená Výborom pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa, je odrazom spravodlivých trhových podmienok. Vo všeobecnosti však platí, že nové finančné produkty sa musia zavádzať objektívne a správne.

Komisia sa vyzýva, aby začlenila požiadavky, ktoré sa týkajú informácií o porovnateľných produktoch pre súkromných zákazníkov, ich uvádzania na trh a ich organizácie, do všetkých ustanovení upravujúcich finančný trh. Zásady zakotvené v smernici o mnohostranných medzibankových poplatkoch by sa nemali vzťahovať najmä na životné poistenie a iné dlhodobé sporiace produkty. Zásadou, ktorou sa budeme riadiť, je pomoc spotrebiteľom a vytvorenie fungujúceho trhu.

  Wolf Klinz (ALDE). – (DE) Vážený pán predsedajúci, vážené dámy a vážení páni, predovšetkým by som chcel poďakovať pánovi Pittellovi a pánovi Karasovi za ich správy. Súhlasím s ich záverom, ktorý sa odráža v celej správe, že každý občan Európskej únie by mal mať prístup k bankovým službám. Napriek tomu mi však dovoľte uviesť poznámky k trom veciam.

Po prvé, pokiaľ ide o mobilitu zákazníkov, áno, naším cieľom je na plne fungujúcom vnútornom trhu zabezpečiť, aby mal každý zákazník aj cezhraničný prístup k bankovým službám. S právami sú však spojené aj povinnosti. Som preto skôr opatrný, pokiaľ sa tu uvádza žiadosť, aby sme v prípade, že zákazník informuje svoju banku, že si praje prejsť do inej, ponechali riziko, že nebude mať nové bankové spojenie včas, na jeho súčasnej banke. To nie je správne. Zákazníci by mali niesť zodpovednosť za to, čo robia, a takisto musia niesť zodpovednosť za svoje práva. Nemali by sme sa pohrávať s tými, ktorí nechajú zákazníkov odísť, keď sa majú vyrovnať s touto dilemou.

Po druhé, informácie pre spotrebiteľov. Môžem iba súhlasiť s predchádzajúcim rečníkom, pánom Ettlom. Touto záležitosťou sa budeme musieť ešte mnohokrát zaoberať v prípade porovnateľných produktov, ktoré súťažia s inými, ktoré nie sú tak transparentné, pretože sa na ne vzťahujú iné povinnosti poskytovať informácie. To nie je správne! Úplne súhlasím s tým, že je potrebné, aby sa zákazníci dostali k informáciám, takisto je však pravdou, že s vaničkou by sme nemali vylievať aj dieťa a zákazníkov zahŕňať príliš veľkým množstvom informácií. Zákazníci potrebujú informácie nevyhnutné na vykonanie zodpovedného rozhodnutia, ale kvalita má v tomto prípade prednosť pred kvantitou.

Na záver by som sa chcel vrátiť k bankovým štruktúram. Súhlasím s pánom Karasom, že v skutočnosti majú jednotlivé členské štáty odlišné, historicky vyvinuté bankové štruktúry. V jednej krajine sú iba súkromné banky, v iných sú sporiteľne, úverové inštitúcie, štátne banky a podobne. Našou úlohou nie je reorganizovať bankové systémy. To by mali robiť členské štáty, pokiaľ to už nerobia. Našou úlohou však nie je ani pokračovať v tradíciách. Myslím si, že o tom, či štruktúry zostanú tak, ako sú alebo či sa zmenia, by mal rozhodovať trh. O službách a sortimente produktov, ktoré jednotliví aktéri na trhu ponúkajú svojim zákazníkom, by mali rozhodovať oni; nemali by sme rozhodovať centrálne.

  Mairead McGuinness (PPE-DE). Vážený pán predsedajúci, chcela by som v krátkosti uviesť niekoľko poznámok k niektorým častiam rozpravy.

Veľmi dôležitá je otázka osvety pre spotrebiteľov. Je potrebné, aby spotrebitelia finančným službám rozumeli, a je potrebné zamerať sa najmä na mladých ľudí, ktorí používajú kreditné karty, akoby vychádzali z módy.

Dovoľte mi však povedať, že tí z nás, ktorí si mysleli, že sú poučení, boli náchylní na finančné neúspechy. Nech zdvihnú ruky tí z nás, ktorí boli nadšení poistnými hypotékami. Ja by som v tomto prípade musela zdvihnúť obe ruky. Takže chyby robíme a spotrebiteľom sa predávajú zlé produkty aj keď sme boli poučení a máme k dispozícii informácie.

Neviem ako dlho bude Komisia testovať kódexy správania, kým príjme záväzné právne predpisy. Nie som priaznivcom právnych predpisov tam, kde nie sú potrebné, niekedy však potrebujeme skôr právne predpisy, ktoré sú z hľadiska spotrebiteľa účinnejšie. Pre úvery teraz nastáva kritický okamih, pretože predtým írske banky vo veľkej miere vydávali peniaze a 100 % hypotéky boli normou, a teraz tu máme opačnú situáciu s obmedzovaním financií. Táto záležitosť vplýva na všetkých a dúfam, že táto rozprava bude pokračovať smerom k lepším finančným službám pre európskych spotrebiteľov.

  Neelie Kroes, členka Komisie. − Vážený pán predsedajúci, ešte raz by som sa chcela poďakovať váženým poslancom za ich prácu v tejto oblasti. Bolo tu uvedené, že potrebujeme transparentnosť a jasný prehľad toho, čo to prinesie zákazníkom. Kvalita je dôležitejšia než kvantita, niekedy však potrebujeme kvantitu, aby sme sa dostali ku kvalite.

Komisia veľmi víta vašu jasnú podporu potrebe opatrení. Sme si vedomí toho, že musíme zvýšiť úroveň účinnosti a zlepšiť fungovanie retailového bankovníctva, ktoré zostáva v jednotlivých štátoch roztrieštené. To nie je v súlade s vnútorným trhom, v ktorý všetci veríme. Preto je retailové bankovníctvo – ktoré predstavuje otvorené dvere – pre nás všetkých kľúčové, ako pre spotrebiteľov, tak pre hospodárstvo ako celok. V správe Parlamentu sa odráža aj význam, ktorý tejto oblasti prikladáte.

Pani Roithová hovorila o situácii vo svojej krajine, uviedla však, že nielen v jej krajine sú vysoké poplatky často dôsledkom roztriešteného trhu s malým množstvom aktérov. Situácia, ktorú sme zistili v našom vyšetrovaní v tomto odvetví, a ktorú som už spomenula, je celkom jasná.

Myslíme si a očakávame, že zavedenie jednotného európskeho platobného priestoru (SEPA) vyrieši mnoho problémov, pretože zjednoduší cezhraničnú súťaž, a práve to potrebujeme. Je to protrhový prístup a mal by fungovať. Túto iniciatívu preto plne podporujeme a spolupracujeme s bankovým priemyslom, aby sme zavedením jednotného európskeho platobného priestoru (SEPA) pomohli dosiahnuť stanovené ciele. Pán Sánchez Presedo správne uviedol, že podpora hospodárskej súťaže je v rámci tohto prístupu kľúčová, pretože všetci vieme, že pokiaľ nebude existovať konkurencia, banky si z nás budú robiť dobrý deň.

Pokiaľ ide o skutočné náklady na platobné karty, na ktoré sa pýtala pani Starkevičiūtėová, na tomto trhu si prajeme viac transparentnosti, podobne ako vážená pani poslankyňa. Podpora súťaže znamená, že by sme si mali byť vedomí toho, čo sa deje na trhu. A skutočnosť, že nebolo jasné, aké majú spotrebitelia z poplatkov výhody, bola jedným z dôvodov zákazu medzibankových poplatkov v prípade MasterCard – to je jasné. Naším cieľom sú poplatky, ktoré prinášajú spotrebiteľom jasné a skutočné výhody.

Pán Klinz správne poukázal na práva, a tie je vždy potrebné spojiť s povinnosťami: nielen v prípade zákazníkov, ale v prípade nás všetkých – bánk a všetkých zúčastnených strán. Potrebujeme väčšiu transparentnosť, potrebujeme jasne vedieť, čo si vyberáme. Dúfajme, že zmeny na trhu budú viesť týmto smerom.

  Charlie McCreevy, člen Komisie. − Vážený pán predsedajúci, ako som už predtým uviedol, tieto správy sú vynikajúce. Sú obšírne a vyvážené a budú významným príspevkom k našej práci v súvislosti s maloobchodnými finančnými službami.

Oceňujem, že niektorí ľudia si želajú, aby sme vzhľadom na niektoré podnety postupovali rýchlejšie, ale rýchlosť neznamená vždy rovnosť. Sme viazaní zásadou lepšej regulácie, vrátane hodnotenia vplyvu. Na niektorých iniciatívach, napríklad bankových účtoch, sa pracuje niekoľko rokov a tento rok by mali priniesť ovocie. Iné iniciatívy, napríklad retailové investičné projekty, sú trochu novšie a predtým, než dospejeme k jasným záverom, bude treba viac výskumu.

Pani Roithová poukázala na bankové poplatky a moja kolegyňa pani Neelie Kroesová sa touto otázkou zaoberala. Chcel by som len podotknúť, že nemôžeme regulovať samotné poplatky, avšak to, čo naozaj potrebujeme, je skutočná konkurencia a schopnosť spotrebiteľov zmeniť poskytovateľa, s ktorým nie sú spokojní. Samozrejme, že túto zmenu im chceme zjednodušiť a na trhu chceme mať mnoho hráčov. Samo o sebe to zníži ceny. Pani Margarita Starkevičiūtėová položila mnoho otázok. Zaznamenal som si všetky jej návrhy, a budeme sa nimi čo najskôr zaoberať. Pán Ettl tu hovoril o retailovom bankovníctve. Zelená kniha, ktorú sme uverejnili, sa zaoberá práve niektorými z týchto obáv.

Obyčajne súhlasím so s mojím priateľom, pánom Wolfom Klinzom, pokiaľ som to však nepochopil zle, netrápia ho obavy o prenos bankových účtov. Snažíme sa o to, aby sme spotrebiteľom v členských štátoch uľahčili prenos bankových účtov. Chcel by som len poznamenať, že to nie je kozmická veda. Iné členské štáty prijali kódexy správania úplne bez problémov. Bankovému priemyslu sme dali v tejto konkrétnej oblasti možnosť samoregulácie. S niektorými bankami som hovoril. Niektoré prišli s množstvom obdivuhodných výhovoriek, prečo sa to nedá, ale ja ich ubezpečujem, že to nie je astrofyzika. Funguje to úplne jednoducho a majú možnosť presvedčiť sa, že samoregulácia je lepší spôsob. Ako som však už povedal, pokiaľ to neurobíme, máme aj iné alternatívy.

Súhlasím však s druhým bodom pána Klinza o bankových štruktúrach v rôznych členských štátoch. Ich usporiadanie je výlučnou záležitosťou každého členského štátu a všetky členské štáty majú vlastnú bankovú štruktúru. Samotný členský štát si môže usporiadať svoje štruktúry tak, ako si želá, pokiaľ však vstúpi do oblasti voľného trhu, musí sa riadiť pravidlami Zmluvy, čo môže často viesť ku konfliktom. Usporiadanie bankovej štruktúry v členskom štáte je však výlučnou záležitosťou príslušného členského štátu.

Pokiaľ ide o uplatňovanie kódexu správania, súhlasím s pani McGuinessovou. Poukázala na obdobie poistných hypoték. Trochu som sa zdráhal vydať sa touto cestou a roky som odolával, raz som sa však s inou osobou odvážil jednu z nich využiť. Bol som jedeným z tých šťastných. Využil som ju na konci obdobia, keď prinášala zisk, a vzhľadom na moju predchádzajúcu neistotu to bolo pre mňa aj pre všetkých ostatných prekvapením.

Nemyslím s však, že je možné kohokoľvek viniť za spôsob, akým sa zaobchádzalo s poistnými hypotékami. Bol to duch doby. Každý bol presvedčený o svojom spôsobe a často dochádzalo k agresívnym praktikám. Myslím si však, že povedomie spotrebiteľov o pascách, ktoré na nich číhajú, je to, čo by mali riešiť kódexy správania alebo iné spôsoby ochrany spotrebiteľa. Vždy hovorím ľuďom v podnikoch, či už ide o veľké alebo malé podniky – a ako spotrebitelia by sme si to mali uvedomovať – že pokiaľ veci vyzerajú príliš dobre, sú príliš dobré.

  Gianni Pittella, spravodajca. − (IT) Vážený pán predsedajúci, vážené dámy a vážení páni, v rýchlosti by som chcel poďakovať všetkým poslancom, a ešte raz poďakovať pánovi komisárovi a pani komisárke a pánovi Karasovi.

V krátkosti by som chcel spomenúť medzibankové poplatky. Môj návrh usmernení je založený na presvedčení – a tu sa samozrejme s pani Kroesovou nezhodneme – že medzibankové poplatky sú užitočné pre rozvoj a účinnosť platobných nástrojov. Aj pri neexistencii bankových poplatkov existuje riziko, že náklady ponesú spotrebitelia.

Pokiaľ ide o to, aký je najlepší prístup k regulácii finančných trhov, verím – a mnohokrát som to povedal komisárovi McCreevymu – že nedostatočne a slabo regulované finančné trhy a často neúčinná samoregulácia v oblasti bankovníctva sú činiteľmi, ktorých negatívny vplyv jasne ukázala súčasná finančná kríza.

Som preto presvedčený, že by nebolo správne myslieť si, že integráciu maloobchodných finančných služieb možno správne dokončiť iba samoreguláciou v tomto odvetví. Finančný trh maloobchodných produktov budeme môcť nazvať integrovaným až potom, keď sa dosiahne stupeň plnej harmonizácie, ktorú majú priniesť pravidlá o ochrane spotrebiteľa, a tento stupeň bude zaručený. Najlepším spôsobom sa to dá dosiahnuť legislatívnym návrhom predloženým Komisii.

  Othmar Karas, spravodajca. − (DE) Vážený pán predsedajúci, vážené dámy a vážení páni, opäť by som chcel poďakovať všetkým, ktorým som poďakoval na začiatku, a požiadať Komisiu, aby zahrnula návrhy Parlamentu v plnej miere do legislatívnych návrhov.

Ďalej tu mám jeden tip. Chcel by som požiadať kolegov poslancov, aby sa o správe o vzdelávaní spotrebiteľov – dnes sa o ňom hovorilo veľa – v odvetví finančných služieb diskutovalo v tejto snemovni aj v rámci plenárneho zasadnutia na jeseň.

Ďalšou vecou je, že by sme nemali zabúdať na to, že hlavnou prekážkou poskytovania cezhraničných finančných služieb sú rôzne daňové systémy členských štátov, čo zároveň spôsobuje nízku interoperabilitu, najmä tam, kde sú finančné produkty výhodné z daňového hľadiska. Takisto by som chcel vyzvať priemysel a banky, aby prijali samoregulačné opatrenia na dosiahnutie cieľov tejto zelenej knihy. V otázke štandardizácie a rozmanitosti produktov musíme štandardizácii povedať áno, pokiaľ neohrozuje rozmanitosť produktov. Pokiaľ ide o bankové poplatky, ktoré spomenula pani Roithová, Komisia už poukázala na jednotný európsky platobný priestor (SEPA).

Takisto tu však je mnoho iných prekážok, konkrétne prekážka spočívajúca v tom, že práva nadobudnuté v jednej krajine sa často nedajú preniesť do inej krajiny, a v tom, že účet možno otvoriť iba vtedy, pokiaľ je uvedená adresa trvalého bydliska. Ďalej tu chýba definícia elektronického obchodu: cezhraničné prevody peňazí fungujú, ale pri otváraní účtov a pri iných právach existujú prekážky, ktoré musíme odstrániť. Máme pred sebou veľa práce, aby sme predložili návrhy. Mali by sme sledovať výsledky a naďalej neustále pracovať.

  Predsedajúci. − Rozprava sa skončila.

Hlasovanie sa uskutoční zajtra.

Písomné vyhlásenia (článok 142)

  Zita Pleštinská (PPE-DE), písomne. – (SK) Dobre fungujúci jednotný finančný trh je nevyhnutným predpokladom na dosiahnutie cieľov v rámci lisabonskej agendy. Banky majú dôležitú úlohu pri aplikácii podmienok menovej politiky predovšetkým na MSP a spotrebiteľov. Mnoho klientov by malo záujem využívať cezhraničné finančné služby, ale otvorenie účtov v bankách v členských krajinách EÚ je sprevádzané byrokratickými postupmi, ktoré klientov často odrádzajú.

Európsky bankový priemysel by mal zlepšiť a zjednodušiť proces uzatvárania účtov. Bankové výpisy sú stále veľmi zložité a mnoho spotrebiteľov im nerozumie. Zložitosť finančných produktov neumožňuje spotrebiteľom uskutočniť zodpovedné rozhodnutia. Spotrebiteľov zaťažujú aj neprimerane vysoké bankové poplatky za bankové služby a vydávanie bankových kariet.

Myslím si, že EÚ by nemala regulovať bankové poplatky, ale musí zabezpečiť konkurencieschopnosť v bankovom sektore. Informovanosť spotrebiteľov je zásadná na zabezpečenie hospodárskej súťaže medzi bankami.

Som presvedčená, že spotrebiteľské organizácie zohrávajú dôležitú úlohu, pretože vedia vyselektovať, ktoré informácie považujú pre spotrebiteľov za nevyhnutné v súvislosti s možnosťou primeraného výberu bankových produktov. Dokážu koordinovať programy finančného vzdelávania zamerané na zvýšenie informovanosti spotrebiteľov o možnostiach spravovania ich peňazí. Pomáhajú aj veľmi zraniteľným spotrebiteľom.

Verím, že v EÚ nastane čas, keď spotrebiteľské organizácie nebudú zápasiť so svojím prežitím, pretože raz zodpovední za spotrebiteľskú politiku pochopia, že bez financií sa to nedá.

  Katrin Saks (PSE), písomne. – Komisia v zelenej knihe o maloobchodných finančných službách navrhuje tri stratégie na podporu integrácie maloobchodných trhov s finančnými službami – nižšie ceny a väčší výber, posilnenie postavenia spotrebiteľov a posilnenie ich ochrany.

Najprv by som sa chcela zamerať na posilnenie postavenia spotrebiteľov a chcela by som zdôrazniť, že je potrebné zvýšiť úroveň finančnej gramotnosti. Pri nedávnej diskusii týkajúcej sa vzdelávania spotrebiteľov v oblasti finančných služieb sme zaznamenali mnoho praktických príkladov programov zameraných na vzdelávanie spotrebiteľov v tejto oblasti. Takisto je potrebné vyvíjať úsilie zamerané na ďalšiu výmenu osvedčených postupov v tejto oblasti v členských štátoch, najmä v nových členských štátoch.

Pokiaľ ide o možnosť výberu, je jasné, že spotrebitelia, ktorí chcú zmeniť poskytovateľa finančných služieb, musia mať možnosť urobiť to s čo najmenšími nákladmi a právnymi prekážkami.

Pokiaľ ide o informácie poskytované spotrebiteľom, nestačí poskytnúť im čo najviac informácií. Zasypanie spotrebiteľa informáciami bude mať opačný účinok. Naopak, je potrebné poskytovať toľko informácií, aby sa spotrebiteľ mohol informovane rozhodnúť.

  Silvia-Adriana Ţicăuová (PSE), písomne. – (RO) Podľa správy pána Pittellu zanalyzoval audit uskutočnený v tomto odvetví hospodársku súťaž v oblasti platobných systémov, vrátane kreditných systémov, úverových inštitúcií, spolupráce bánk a cenovej zúčtovacej politiky bánk. Audit ukázal, že medzi poplatkami platenými za bankové karty existujú značné rozdiely. Zistili sme tak, že väčšina vnútroštátnych sietí debetných kariet účtuje oveľa nižšie medzibankové poplatky ako medzinárodné siete, a že vo väčšine členských štátov väčšina bánk poskytuje hypotekárne úvery, osobné úvery alebo úvery malým a stredným podnikom iba na základe súčasného otvorenia bežného účtu.

Pri vytváraní zmluvného vzťahu s bankou klient obyčajne nemá rovnakú vyjednávaciu pozíciu, ako banka. Klient podpíše zmluvu, ktorú si mnohokrát ani neprečíta, a ak áno, nie je možné, aby navrhol zmeny. Domnievam sa preto, že príslušné regulačné orgány by mali dohliadať na formu zmlúv, ktoré banky ponúkajú, aby tak chránili záujmy klientov, ako aj záujmy bánk. Chcela by som, aby bolo povinné, aby banka klienta pred otvorením účtu stručne informovala o tom, aké náklady bude musieť vynaložiť počas obdobia, kedy ho bude využívať.

PREDSEDÁ: Diana WALLIS
podpredsedníčka