Doslovný zápis z rozpráv

Utorok, 17. júna 2008 - Štrasburg

1. Otvorenie rokovania

PREDSEDÁ: PÁN MAURO
podpredseda

(Rokovanie sa začalo o 9.05 hod.)

2. Hlasovanie o žiadosti o naliehavý postup

  Predsedajúci. − Hneď na začiatku budeme hlasovať o žiadosti o naliehavý postup, ktorá sa týka návrhu nariadenia Rady o uzatvorení protokolu, ktorým sa stanovujú možnosti rybolovu a finančný príspevok podľa Dohody o partnerstve v sektore rybolovu medzi Európskym spoločenstvom a Mauritánskou islamskou republikou na obdobie od 1. augusta 2008 do 31. júla 2012 (KOM(2008)0243 – C6-0199/2008 – 2008/0093(CNS)).

Odovzdávam slovo pánovi Morillonovi, aby nám predstavil stanovisko Výboru pre rybné hospodárstvo.

  Philippe Morillon (ALDE). – (FR) Vážený pán predsedajúci, táto žiadosť (niektorí z prítomných v tomto Parlamente si na to pravdepodobne spomenú, vážený pán predsedajúci, vážený pán úradujúci predseda Rady) sa týka skutočnosti, že koncom minulého roka sme museli opätovne rokovať o praktických ustanoveniach uplatňovania tejto dohody o partnerstve s Mauritánskou republikou.

Tieto opätovné rokovania si vyžadovali úzku spoluprácu medzi pánom Louisom Michelom, komisárom pre rozvoj a humanitárnu pomoc, a pánom komisárom Borgom, za čo im chcem vyjadriť svoje uznanie. Výsledkom tejto spolupráce bolo zriadenie spoločného výboru, ktorý v súlade s požiadavkami Mauritánskej islamskej republiky vypracoval dohodu, s ktorou sú spokojné obe zmluvné strany, Európska únia i Mauritánska republika.

To znamená, že v súčasnosti ide o to, aby sme od 1. augusta boli schopní vyplácať Mauritánskej republike oprávnené odmeny. Po dohode so všetkými politickými skupinami žiadame Komisiu, aby preložila hlasovanie o tejto správe z tejto parlamentnej schôdze na júlovú parlamentnú schôdzu. Hlavným dôvodom je umožniť našej poverenej spravodajkyni, pani Fragaovej Estévezovej, aby nám mohla v stredu 25. júna podrobne vysvetliť všetky ustanovenia tejto správy tak, aby sme o nej mohli hlasovať ráno vo štvrtok 26. júna, a teda by táto správa mohla byť na programe nášho nasledujúceho, júlového plenárneho zasadnutia. Myslím si, že takýto postup by mal uspokojiť všetkých troch partnerov a samozrejme aj Mauritánsku republiku.

(Parlament zamietol žiadosť o naliehavý postup)⁽¹⁾

(1) Ďalšie podrobnosti: pozri zápisnicu

3. Rozprava o prípadoch porušenia ľudských práv, demokracie a princípov právneho štátu (oznámenie o podaných návrhoch uznesenia): pozri zápisnicu

4. Spoločné normy a postupy pri návrate štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí majú nelegálny pobyt (rozprava)

  Predsedajúci. − Ďalším bodom programu je správa (A6-0339/2007) pána Webera, v mene Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci, o návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady o spoločných štandardoch a postupoch v členských krajinách pri návrate štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí majú nelegálny pobyt (KOM(2005)0391 – C6-0266/2005 – 2005/0167(COD)).

  Dragutin Mate, úradujúci predseda Rady. − (SL) Som veľmi rád, že dnes budeme hovoriť o smernici o spoločných normách a postupoch v členských krajinách pri návrate štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí majú nelegálny pobyt. Táto smernica je prakticky prvým dokumentom, ktorý sa nám, Parlamentu a Rade, podarilo vytvoriť spoločne v oblasti migrácie. Predtým sme so spoločnou tvorbou textu v tejto oblasti nemali skúsenosti, no musím povedať, že Rada ako aj Parlament, najmä pán Weber, vyvinuli veľké úsilie, aby sme sa dopracovali do bodu, v ktorom sa momentálne nachádzame.

Koordinovanie stanovísk v rámci Rady bolo skutočne časovo náročné. Trvalo nám to viac než dva toky, kým sa nám podarilo skoordinovať určité základné zásady, na základe ktorých sme mohli začať viesť politický trialóg. Politický trialóg sme otvorili takmer na konci minulého roka a pokračujeme v ňom aj tento rok. Prístup, ktorý sme zvolili, podporoval aj pán spravodajca Weber, za čo mu ďakujem. Spomínaný prístup bol založený na tom, že najprv sme získali väčšinový názor od členských štátov, snažili sme sa zosúladiť jednotlivé texty, a až potom sme sa usilovali dosiahnuť kvalifikovanú väčšinu v Rade, ktorá by podporila zosúladené texty.

Niektoré body boli mimoriadne zložité, alebo lepšie povedané bolo náročné zabezpečiť ich. Jednou z mimoriadne dôležitých oblastí, pre Parlament, a samozrejme aj pre Radu, je dĺžka doby, počas ktorej možno zadržať osobu, ktorá sa na území Európskej únie nachádza nelegálne, alebo obmedziť jej pohyb. Musíme si to povedať veľmi jasne, len v desiatich krajinách je táto doba kratšia ako šesť mesiacov. Len v desiatich krajinách z 27 členských štátov je táto doba kratšia ako šesť mesiacov. Všetky ostatné krajiny si budú musieť prispôsobiť svoje právne predpisy na obdobie šiestich mesiacov, ktoré navrhujeme v tejto smernici. Takýto postup predstavuje obrovský pokrok z hľadiska našich možností a tiež čo sa týka oblasti obmedzenia pohybu.

Musím tiež povedať, že takýto postup si vyžaduje výnimočný pokrok a proces štandardizácie, na základe ktorého budú musieť fungovať všetky krajiny. Až doteraz každá krajina fungovala podľa svojich vlastných právnych predpisov. Samozrejme, veľmi pevne dúfam, že dnes na tomto mieste, v Parlamente, sa nám podarí dosiahnuť primeraný konsenzus, že dokončíme prvé čítanie, a že budeme hlasovať v prvom čítaní.

Z praktického hľadiska najťažšou vecou zo všetkých našich úloh bola otázka poskytnutia právnej pomoci. Hoci to bolo veľmi ťažké, Rada počas rokovaní až do posledného dňa zohľadňovala a preberala argumenty a názory Parlamentu. Posledné rokovania o tejto otázke sa skončili prakticky ráno pred radou ministrov. Na rade ministrov sa nám podarilo presvedčiť ministrov, aby prijali pravidlá požadované Parlamentom, hoci to bude znamenať výrazný nárast práce a finančných investícií poskytnutých jednotlivými členskými štátmi. Ide o to, aby sme si uvedomili, že situácia v oblasti nelegálnej migrácie je veľmi rozdielna, od regiónu Stredozemia, kde musia krajiny každodenne čeliť vážnym problémom, a to najmä v lete, až po určité krajiny, ktoré ležia ďaleko od migračných tokov, a ktoré samozrejme môžu na migráciu reagovať úplne odlišne.

Musím povedať, že ma prirodzene teší, že sa nám podarilo nájsť kompromisy, ktoré pomôžu zlepšiť situáciu migrantov. Teší ma, že sme sa zamerali na najzraniteľnejšie skupiny migrantov, rodiny a deti, a že im poskytujeme výrazne väčšie práva ako sú tie, ktoré im momentálne poskytujú právne predpisy mnohých jednotlivých členských štátov. Práve túto skutočnosť považujem za mimoriadne významný pokrok a mimoriadne významný výsledok, ktorý sa podaril dosiahnuť vyjednávačom z Parlamentu počas rokovaní o týchto otázkach.

Samozrejme, musím však povedať aj niekoľko ďalších vecí. Musím povedať, že kompromis, ktorý sa nám v Rade podarilo dosiahnuť, sa rodil veľmi ťažko. Rokovania, na ktorých som sa, spolu s ostatnými ministrami, osobne zúčastňoval až do posledného dňa, boli veľmi náročné a obtiažne. V Rade teraz existuje jednoznačný, pevný postoj, že tento text je pre Radu prijateľný. Akékoľvek prehodnotenie alebo zmena a doplnenie tohto textu by znamenalo nesúhlas Rady, čo by samozrejme znamenalo, že predmetná smernica nebude prijatá v prvom čítaní.

Aké by boli potom následky? Nemali by sme spoločné normy, nepodarilo by sa nám zlepšiť situáciu, ktorú chceme zlepšiť, a proces prijatia tejto smernice by sa výrazne spomalil a predĺžil. Ak by sme sa na to pozerali optimisticky, mohli by sme povedať, že v priebehu minimálne nasledujúcich troch rokov sa nám nepodarí skoordinovať smernicu o spoločných normách a postupoch v členských krajinách pri návrate štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí majú nelegálny pobyt. Vzhľadom na to tiež výrazne sťažíme situáciu pre všetkých tých, ktorým by sme ju mohli významne uľahčiť.

To by však nebol jediný následok neprijatia tejto smernice. Ďalším následkom by tiež bolo, že neprijatie smernice by malo dosah na ostatné smernice prijímané v rámci spolurozhodovacieho postupu, pre ktoré by spôsob rokovaní použitý pri tomto postupe mohol byť dobrým príkladom a mohol by výrazne prispieť k zlepšeniu práce najmä na smerniciach o zelenej karte a o niektorých iných právach zamestnancov prichádzajúcich do Európskej únie. Myslím si, že cesta, ktorú sme si vytýčili, je správna, a že týmto spôsobom budeme môcť fungovať.

Na záver by som sa chcel poďakovať za konštruktívnu a plodnú spoluprácu pánovi spravodajcovi Weberovi a všetkým tieňovým spravodajcom, ktorí sa po celý čas zúčastňovali na všetkých politických rokovaniach. Samozrejme, chcem sa poďakovať aj pánovi podpredsedovi Komisie a jeho personálu, ktorí nám mnohokrát pomohli nájsť kompromisné riešenie.

  Jacques Barrot , podpredseda Komisie. − (FR) Vážený pán predsedajúci, ja by som sa zase chcel poďakovať pánovi Dragutinovi Matemu, nášmu úradujúcemu predsedovi Rady. V prvom rade mi dovoľte povedať, že táto dokumentácia je pravým dôkazom toho, že postup spolurozhodovania funguje, a to dokonca aj pri zložitej a náročnej dokumentácii.

Európska komisia odporúča zaujať k migrácii integrovaný prístup. Ak chceme uplatňovať tento súdržný prístup, je potrebné konsolidovať kanály legálneho prisťahovalectva, zabezpečiť miestnu integráciu prisťahovalcov a vytvoriť účinný a štedrý azylový systém. Samozrejme, ak prijmeme túto reguláciu podmienok vzťahujúcich sa na vstup štátnych príslušníkov tretích krajín do Európskej únie, musíme tiež vytvoriť pravidlá vzťahujúce sa osoby, ktoré tieto podmienky (už) nespĺňajú.

Ak by sme spomínané pravidlá nevytvorili, naša migračná politika by stratila legitímnosť. Musíme si priznať, že existuje riziko, že sa v tejto oblasti dostaneme do bludného kruhu. Ak by sme s nelegálnym prisťahovalectvom nič nerobili, sťažili by sme životy ľudí, ktorým hrozí zneužívanie zo strany bezohľadných zamestnávateľov, a sťažili by sme aj proces integrácie legálnych prisťahovalcov. Preto som presvedčený o tom, že musíme prelomiť tento bludný kruh prostredníctvom rovnováhy, o ktorej hovoril pán Mate.

Smernica do práva Spoločenstva zavádza príslušné ustanovenia Európskeho dohovoru o ľudských právach. Prijatie tejto smernice nám umožní uplatňovať kontrolné mechanizmy Spoločenstva zamerané na monitorovanie dodržiavania acquis. Či už sa za prioritnú otázku považuje dobrovoľný návrat, práva osôb s nelegálnym pobytom, ktorým hrozí návrat, zachovanie týchto podmienok, ochrana najlepších záujmov detí, úcta k rodinnému životu v rámci návratu, alebo otázka dodržiavania zásady zákazu vrátenia (tzv. non-refoulement), predmetná smernica znižuje počet nejasne vymedzených oblastí a umožňuje účinnejšie bojovať proti zneužívaniu detí, ktorému sú vystavení štátni príslušníci tretích krajín, ktorí majú na území Európskej únie nelegálny pobyt.

Smernica zaväzuje členské štáty k povinnosti buď vydať rozhodnutie o repatriácii, alebo poskytnúť štátnemu príslušníkovi tretej krajiny právo na pobyt. Tento prístup umožňuje zlepšiť právnu istotu pre všetky zúčastnené strany. Smernica má preto aj tú výhodu, že Komisii poskytuje možnosť monitorovať jej uplatňovanie. Môžem vás ubezpečiť, že Komisia i ja, ako osoba zodpovedná za túto dokumentáciu, zaistíme, aby predmetná smernica bola v súlade so všetkými základnými zásadami týkajúcimi sa dodržiavania práv migrantov. Predovšetkým zhodnotíme dosah určitých ustanovení o zadržaní, zákaze opätovného vstupu a o právnej pomoci.

Ako už povedal pán Mate, smernica donúti všetky členské štáty, aby venovali osobitnú pozornosť právam detí. Uplatňovanie týchto pravidiel by malo byť v súlade s Európskym dohovorom o ľudských právach a s Dohovorom OSN o právach dieťaťa. Komisia bude túto oblasť obzvlášť monitorovať, aby zaistila primerané zohľadňovanie osobitnej situácie týchto najzraniteľnejších osôb.

Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, dovoľte mi, aby som sa osobitne poďakoval pánovi Weberovi, tieňovým spravodajcom a Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci za mimoriadne dôležitú prácu, ktorú vykonali s cieľom vytvoriť smernicu, o ktorej som presvedčený, že zabezpečí účinnú kontrolu, pričom zároveň venuje veľmi veľkú pozornosť ľudským právam.

Ambíciou Komisie je zaviesť tento súdržný európsky rámec pre politiku v oblasti návratu štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorý bude jednak účinný, jednak bude dodržiavať práva, a jednak bude pod demokratickou kontrolou.

Dovoľte mi, aby som sa na záver odvolal na tri vyhlásenia, ktoré tvoria kompromis, ktorý bol dohodnutý so spoločne pracujúcimi zákonodarnými orgánmi tak, ako je to uvedené v prílohe ku kompromisnému pozmeňujúcemu a doplňujúcemu návrhu vášho spravodajcu, pána Webera.

  Manfred Weber, spravodajca. − (DE) Vážený pán predsedajúci, vážený pán úradujúci predseda Rady, vážený pán podpredseda, o tejto smernici o návrate štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí majú nelegálny pobyt, diskutujeme už dva a pol roka. Než sa pustím do praktických záležitostí, dovoľte mi vyjadriť moju vďačnosť. Táto téma je zložitá a veľmi emocionálna, mnohým ľudom v Európe na nej veľmi záleží. Pri tvorbe tejto smernice sa využil nový postup, spolurozhodovací postup. Teda, ďakujem vám. V rámci Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci podporovala veľká väčšina naše odporúčania vytvoriť pevný, uskutočniteľný návrh. Ako Parlament sme schopní dospieť ku konsenzu. Ďakujem za férovú spoluprácu. Ďakujem aj slovinskému predsedníctvu a Rade, pretože za celé dvaapolročné obdobie bolo slovinské predsedníctvo jediným predsedníctvom, ktoré dalo túto diskusiu skutočne do pohybu.

A teraz k veci. Nehovoríme o azyle, ako to ľudia často tvrdia. Smernica o azyle je úplne inou legislatívnou otázkou. Hovoríme o ľuďoch, ktorí sú momentálne v Európe nelegálne, o miliónoch ľudí, ktorí majú v Európe nelegálny pobyt, a ktorých nelegálny štatút chceme zmeniť. Otroctvo, ktoré v tejto oblasti v súčasnosti existuje, musíme v Európskej únii vykoreniť. Možno to dosiahnuť právnymi predpismi, vydaním povolenia na legálny pobyt, no možno to tiež dosiahnuť vrátením danej osoby do jej vlasti.

Dnes by som chcel osloviť tých poslancov tohto Parlamentu, ktorí sú ešte stále skeptickí, a ktorí majú pochybnosti. Odzneli obvinenia v súvislosti s dĺžkou doby zadržania čakajúc na vyhostenie: šesť mesiacov, pričom táto doba môže byť ďalej predĺžená o ďalších 12 mesiacov. V niektorých krajinách je to vraj 30 alebo 40 dní. Rada ministrov sa zaviazala nezneužiť predmetnú smernicu na zhoršenie podmienok, t.j. vysoká úroveň daných ustanovení by sa mala zachovať. Ako je možné, že nevidíte, že v Európskej únii máme deväť členských štátov, v ktorých momentálne nie je doba zadržania nijako obmedzená? Prostredníctvom tejto smernice sa snažíme zlepšiť situáciu v týchto členských štátoch.

Ako je možné, že nevidíte, že sme vypracovali jednu celú časť, jeden celý článok špeciálne pre deti a rodiny, aby sme stanovili minimálne požiadavky? Malo by to poslúžiť najmä deťom bez sprievodu, ktoré obzvlášť potrebujú našu pomoc. V tejto oblasti sme stanovili minimálne požiadavky. Prečo nevidíte, že požadujeme zaručiť prístup k zdravotnej starostlivosti a k vzdelaniu pre deti? Prečo nevidíte kľúčové ustanovenie vyjadrené dĺžkou doby zadržania čakajúc na vyhostenie, v ktorom požadujeme, aby bola táto doba čo možno najkratšia? Okrem toho požadujeme, aby mohla byť osoba zadržaná len v prípade, že jej návrat je legálne možný. To znamená, že taktika zameraná na vysilenie úradov, ktorá sa v súčasnosti používa, bude v budúcnosti v Európskej únii zakázaná.

Prečo nevidíte, že poskytujeme právnu pomoc, že mimovládnym organizáciám umožňujeme prístup, a že existuje právo na podanie námietky? Táto smernica predstavuje veľký krok vpred. Obmedzili sme počet krajín, do ktorých môžu byť štátni príslušníci tretích krajín vyhostení. Európsky parlament presadil zásadu dobrovoľného odchodu tak, aby sa to, čo momentálne neexistuje vo všetkých členských štátoch, stalo v budúcnosti zásadou. V novinách som čítal, že Rada Európy sa o tomto materiále vyjadrila kriticky. Všetky usmernenia Rady Európy týkajúce sa návratu štátnych príslušníkov tretích krajín sme zapracovali do tejto smernice, a preto v budúcnosti nadobudnú právnu silu zákona. Prečo teda Rada Európy kritizuje svoje vlastné usmernenia? Touto smernicou sa nám podarí dosiahnuť veľký pokrok, čo sa vzťahuje aj na ustanovenia o päťročnom zákaze opätovného vstupu. Ak dovolíte, obzrime sa do minulosti. Požiadavku zaviesť päťročný zákaz opätovného vstupu navrhla Komisia. Nám sa podarilo dosiahnuť vymazanie tejto požiadavky. Nám, Európskemu parlamentu, sa podarilo zabezpečiť, že teraz máme k dispozícii lepšie právne normy.

Dnes tu znova odznejú mnohé kritické vyjadrenia. Mnoho poslancov vystúpi s prejavmi o tom, aké strašné sú záchytné strediská pre prisťahovalcov, aká príšerná je situácia v týchto strediskách, aké je zo strany Európskej únie neľudské v súčasnosti rozhodovať o návrate. Diskutujeme o tom už dva a pol roka, ďakujem vám za túto výmenu názorov, no dnes to poviem rovno: ak budete hlasovať proti tejto smernici, ak budete hlasovať proti tomuto výsledku trialógu, znemožníte, aby Európska únia dosiahla pokrok v otázke zlepšenia štandardov týchto ľudských práv. Preto vás chcem poprosiť, aby sme dokázali, že sme schopní konať. Najmä vzhľadom na skutočnosť, že občania Írska odmietli ďalšie rozširovanie Európy, nám tento materiál poskytuje možnosť v tejto aktuálnej oblasti po prvýkrát dokázať, vďaka spolurozhodovaciemu postupu, že sme schopní konať, a že chceme silnú humánnu Európu.

(potlesk)

  Agustín Díaz de Mera García Consuegra, v mene skupiny PPE-DE. – (ES) Vážený pán predsedajúci, na úvod mi dovoľte úprimne poblahoželať nášmu kolegovi, pánovi Weberovi.

Tento návrh smernice predstavuje silný a rozhodný krok smerom k spoločnej prisťahovaleckej politike, ktorú v Európskej únii potrebujeme. Smernica je hlavným právnym nástrojom na zabezpečenie základných práv prisťahovalcov a nevyhnutnou podmienkou na dosiahnutie pokroku v otázke regulácie legálneho prisťahovalectva. Návrh ustanovuje ako uprednostňovaný prioritný cieľ dobrovoľný návrat prisťahovalcov, ktorí majú v členských štátoch nelegálny pobyt, pričom im budú poskytnuté potrebné zdroje, aby sa do svojej vlasti vrátili primeraným spôsobom, ktorý pre nich nebude znamenať žiadne dodatočné náklady.

Alternatívne riešenie v podobe núteného návratu sa považuje za poslednú možnosť, pričom sa vždy dbá na prísne dodržiavanie ľudských práv. Právna a jazyková pomoc pre prisťahovalcov a možnosť odvolať sa proti rozhodnutiu o návrate na súdny alebo administratívny orgán zriadený na tento účel sú príkladmi toho, ako sa táto smernica usilovala presunúť nútený návrat na vedľajšiu koľaj v prospech dobrovoľného návratu.

Stanovenie maximálnej dĺžky doby zadržania tvorí podstatný prvok tejto smernice. Ťažko pochopiť, ako je možné, že v súčasnej dobe existujú v Európskej únii miesta, kde dĺžka doby zadržania prisťahovalcov nie je nijako obmedzená, no členské štáty nesmú využiť túto smernicu na posilnenie svojich právnych predpisov v oblasti prisťahovalectva, najmä čo sa týka doby zadržania.

Okrem toho, v smernici sa uvádza jasné rozlíšenie medzi návratom a azylom. Pri opatreniach obmedzujúcich osobnú slobodu sú stanovené jasné právne záruky. Nový článok 15a stanovuje podrobnejšie a lepšie podmienky pre deti a ich rodiny. Napokon, smernica ponúka možnosť, aby táto oblasť spadala do právomoci Súdneho dvora.

Vážený pán predsedajúci, vzhľadom na všetky uvedené dôvody a opätovne vyjadriac uznanie úsiliu pána spravodajcu, Rady a Komisie žiadam o podporu smernice o spoločných normách a postupoch v členských krajinách pri návrate štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí majú nelegálny pobyt.

  Martine Roure, v mene skupiny PSE. – (FR) Vážený pán predsedajúci, dnes diskutujeme o jednom aspekte zavedenia európskej prisťahovaleckej politiky. Chceli by sme poznamenať jedno: nachádzame sa v situácii, keď budujeme Európu, ktorá je uzavretá do seba, a to napriek tomu, že ak chceme bojovať proti nelegálnemu prisťahovalectvu, mali by sme vytvárať nástroje, ktoré migrantom umožnia, aby na naše územie prichádzali legálne.

Moja skupina neprijíma kompromis, ktorý predsedníctvo a pán spravodajca tak prácne dosiahli, nie preto, že sme proti európskej politike v oblasti návratu štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí majú na území EÚ nelegálny pobyt, ale preto, že si myslíme, že výsledok je veľmi neprimeraný z hľadiska ochrany základných práv. V skutočnosti sme vždy vyhlasovali, že sme za smernicu o spoločných normách a postupoch v členských krajinách pri návrate štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí majú nelegálny pobyt, pretože sme počas našich návštev v záchytných táboroch boli svedkami príliš veľkého množstva desivých výjavov. Nechceme však prijať túto smernicu za každú cenu. Počula som, že táto smernica má ľuďom umožniť vyjsť z podzemia na svetlo sveta. Ide o hlboké nedorozumenie, pretože táto smernica len ustanovuje pravidlá organizovania návratov a v žiadnom prípade neposkytuje právo na pobyt.

Spravodajca má pocit, že tento kompromis je vyvážený, pretože priznáva viacero práv. Tieto práva uvedené v texte, napríklad právo na prístup k vzdelaniu pre deti a na prístup k právnej pomoci, však nie sú záväzné.

Okrem toho, smernica nijakým spôsobom nevylepší situáciu týkajúcu sa zadržiavania štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí majú na území Európskej únie nelegálny pobyt. Napríklad zdá sa, že stanovenie dĺžky doby zadržania na maximálne osemnásť mesiacov vylepší situáciu v deviatich z dvadsiatich siedmich členských štátov. Na tri z týchto deviatich krajín, konkrétne na Spojené kráľovstvo, Írsko a Dánsko, to však nebude mať žiadny vplyv, pretože sa na tejto smernici nezúčastňujú. V krajinách ako je napríklad Malta vylepší táto smernica situáciu len minimálne, pretože väčšina zadržaných osôb tam požiadala o azyl, a na tieto prípady sa predmetná smernica nevzťahuje. Zadržané osoby v Grécku sú najmä ľudia, ktorí boli zaistení pri nelegálnom prechode vonkajších hraníc. Ani na tieto osoby sa predmetná smernica nevzťahuje.

Preto Socialistická skupina v Európskom parlamente predložila niekoľko pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov zameraných na to, aby sa v tomto texte zohľadnil aj ľudský rozmer. V tomto prípade sa po prvýkrát využil spolurozhodovací postup Európskeho parlamentu v oblasti boja proti nelegálnemu prisťahovalectvu, a preto sme ako poslanci Európskeho parlamentu povinní obhajovať jasné právne predpisy, ktoré si jednotlivé členské štáty nemôžu vykladať rozdielne, a ani by nemali byť predmetom rozhodnutí Súdneho dvora. Preto vyzývam Európsky parlament, aby využil všetku svoju legislatívnu právomoc, aby zaručil prijatie právnych predpisov, ktoré zlepšia situáciu zadržaných. Je to naša povinnosť, povinnosť poslancov Európskeho parlamentu.

Napriek tomu však musíme rozmýšľať o širšej, filozofickejšej otázke: patrí Zem všetkým ľuďom? Mali by byť niektorí z týchto ľudí skutočne odsúdení na život v chudobe? Nemyslíte si, že práve v tom je ukrytý skutočný problém?

  Jeanine Hennis-Plasschaert, v mene skupiny ALDE. – Vážený pán predsedajúci, rokovania s Radou boli dlhé, intenzívne, zložité a náročné. Počiatočný bod týchto rokovaní bol pre väčšinu členských štátov nasledujúci: „Ako by sme sa mohli zbaviť tejto smernice, keďže nechceme žiadne európske normy o návrate štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí majú na území Európskej únie nelegálny pobyt?“ Je zrejmé, že Rada a Parlament mali úplne inú predstavu o tom, ako by mala vyzerať dôkladná smernica o spoločných štandardoch a postupoch v členských krajinách pri návrate štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí majú nelegálny pobyt, s dostatočnými zárukami. Parlament musel bojovať za každé jedno slovo a za každú jednu čiarku.

Každému, a najmä skupine PSE, by už teraz malo byť úplne jasné, že kompromisný balík zavádza pravidlá do oblasti, v ktorej momentálne nijaké pravidlá neexistujú. Členské štáty, v ktorých platia priaznivejšie pravidlá, by si ich mali zachovať, alebo ak chcú, môžu ich zaviesť. Pri uplatňovaní tejto smernice by na to mali dohliadnuť aj národné parlamenty. Okrem toho sme tiež presadili, že Rada vydala politické vyhlásenie, v ktorom uvádza, že táto smernica nebude, a ani nesmie byť použitá ako výhovorka na zníženie v súčasnosti existujúcich štandardov. Skúsenosti nadobudnuté pri zavádzaní ďalších desiatich smerníc o problematike migrácie a azylu poukazujú na skutočnosť, že obava, že členské štáty majú sklon využiť transpozíciu takýchto smerníc ako zámienku na sprísnenie vnútroštátnych právnych predpisov, sa ukázala ako neopodstatnená.

V súčasnosti neexistujú žiadne právne predpisy týkajúce sa návratu štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí majú na území Európskej únie nelegálny pobyt. Po prijatí predmetného balíka budeme mať k dispozícii kontrolné mechanizmy na úrovni Spoločenstva. Budeme môcť využiť napríklad konanie o porušení predpisov, právomoc Európskeho súdneho dvora, predkladanie správ Komisiou, či monitorovanie Európskym parlamentom.

Trojročná diskusia o tejto problematike poukazuje na skutočnosť, že v tejto oblasti už neexistuje manévrovací priestor, je jasné, že v druhom čítaní sa táto smernica už ničím nevylepší. Priznávam, je to poľutovaniahodné, no je to tak. Rada by začala predkladať zoznam s mnohými obmedzujúcimi návrhmi. Otvorili by sme Pandorinu skrinku.

Súčasná politická klíma vo väčšine členských štátov rozhodne nebude týmto opatreniam priaznivo naklonená. Ako teda môžeme zaviesť spoločné minimálne požiadavky v oblasti, v ktorej momentálne neexistujú? Ako môžeme zabezpečiť, aby sme mali k dispozícii kontrolné mechanizmy na úrovni Spoločenstva? Ako môžeme zabezpečiť, aby sa usmernenia Rady Európy stali pre všetky členské štáty právne záväznými?

V tejto fáze základná otázka znie: chceme, alebo nechceme takúto smernicu? Chceme smernicu, ktorá nie je dokonalá, ale rozhodne predstavuje prvý krok správnym smerom, alebo radšej nechceme vôbec žiadnu smernicu, lebo považujeme súčasnú situáciu za uspokojivú?

Dokonca aj teraz by mnohým členským štátom odľahlo, keby táto smernica vinou Parlamentu neprežila. Je skutočne ironické, že tí poslanci Európskeho parlamentu, ktorí sa snažia rozložiť kompromisný balík, účinne podporujú tie členské štáty, ktoré vôbec nechcú, aby existovali nejaké európske záruky v oblasti návratu štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí majú na území Európskej únie nelegálny pobyt!

Kompromisný balík je potrebné vnímať ako veľmi skromný, no dôležitý prvý krok. Na politiku návratu štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí majú na území Európskej únie nelegálny pobyt, nemožno hľadieť izolovane. Je potrebné túto politiku vnímať ako nevyhnutnú súčasť celkového balíka o migrácii, vrátane legálnej migrácie i azylovej politiky. Podľa môjho názoru je po troch rokoch diskusií a rokovaní rozhodne najvyšší čas na to, aby sme si splnili svoju povinnosť.

(potlesk)

  Jean Lambert, v mene skupiny Verts/ALE. – Vážený pán predsedajúci, na úvod by som sa chcela poďakovať pánovi spravodajcovi za poctivosť a otvorenosť, s ktorou pristupoval k jednotlivým otázkam. Chcem sa tiež poďakovať našim kolegom, vynaložili sme maximálne úsilie na to, aby sa nám podarilo nájsť spoločný prístup. Uznali sme, že v procese návratu je potrebné pristupovať k ľuďom ako k jednotlivcom, že je potrebné zvoliť správny postup a zabezpečiť jasné právne predpisy.

Z diskusií s Radou jasne vyplynulo, že v niektorých členských štátoch existujú nedostatky z hľadiska ich vlastných občanov, najmä čo sa týka právnej pomoci, ktorá je mimoriadne dôležitá, ak majú mať títo ľudia prístup k právu, a ak majú mať možnosť brániť sa proti tým, ktorí sú pri moci. Ukázalo sa aj to, kde systém nefunguje účinne pri primeranom zastupovaní práv opustených detí a mladistvých. V tejto oblasti vznikli pri diskusiách s Radou určité problémy.

Je mi ľúto, že po takých dlhých rokovaniach moja skupina nemôže podporiť prerokované znenie smernice, pretože hoci teoreticky nie sme proti takejto smernici, navrhovaná smernica rozhodne nespĺňa kritériá, ktoré sme si na začiatku stanovili. Prečo nie? Pretože z nášho hľadiska nedostatočne rieši mnoho problémov, proti ktorým sme bojovali v našich členských štátoch.

Jedným z týchto problémov je dĺžka doby zadržania. Hoci navrhovaná smernica obmedzuje dĺžku tejto doby, vieme, aký vplyv má dlhá doba zadržania na mentálne zdravie zadržaných jednotlivcov, najmä detí. Sami sme toho boli svedkami a existujú aj prieskumy, ktoré to potvrdzujú. Mali sme možnosť vidieť, v akých podmienkach musia žiť mnohí zadržaní, a hoci navrhovaná smernica jasne stanovuje, že záchytné strediská pre prisťahovalcov nie sú väznicami, nie vždy je nám jasné, aký je rozdiel medzi týmito strediskami a väznicami.

Máme tiež otázky týkajúce sa zákazu vstupu, v článku 9 sa jasne uvádza, že zákaz opätovného vstupu by sa mal vzťahovať na každého, kto je nedobrovoľne vrátený do krajiny pôvodu. Členské štáty, ktoré sa rozhodnú zaviesť túto smernicu, budú teda musieť odpovedať na otázky, medzi ktoré patrí aj otázka jednej mojej voličky, pani Serwy Nouri Yousefovej, ktorej bol udelený štatút utečenca, je v ôsmom mesiaci tehotenstva, a ktorej manžel bol násilne vrátený do Iraku a momentálne je nezvestný. Podľa tejto smernice by sa zákaz vstupu vzťahoval aj na neho. Čo sa teda stane s rodinným životom, napriek vyhláseniam o humanitárnej ochrane?

Máme otázky aj pri článku 3 písm. c), v ktorom sa uvádza, kam by mali byť štátni príslušníci tretích krajín vrátení. Ak sa zmienka o „ostatných opatreniach“ vzťahuje aj na metaforické potrasenia rúk, ktorých sme v minulosti boli svedkami medzi pánom Berlusconim a pánom Kaddáfim, tak je to neprijateľné, keďže takéto dohody sa uzatvárajú mimo písomných verejne prístupných dohôd.

  Andrzej Tomasz Zapałowski, v mene skupiny UEN. – (PL) Vážený pán predsedajúci, problém, o ktorom dnes diskutujeme, v značnej miere vyvolali členské štáty Európskej únie. Keby sme sa pozreli na vystúpenia zástupcov určitých politických strán, ktoré sú v tomto Parlamente zastúpené, zistili by sme, že tieto kruhy v minulosti požadovali vytvorenie zákona, ktorý by umožnil liberalizovať nariadenia o vstupe osôb do Európy z tretích krajín.

Aj dnes v tomto Parlamente často počujeme hlasy, ktoré vyzývajú na prijatie právnych nariadení, ktoré ohrozujú tradičnú rodinu a kresťanské tradície v Európe. Stačí počkať niekoľko rokov a určite budeme počuť masové výzvy a uznesenia, ktoré nás budú nabádať k tomu, aby sme zachránili identitu nášho svetadielu, pretože vlastnosti, vďaka ktorým bola Európa kedysi príkladom pre celý svet, postupne vymierajú.

Odporúčanie obsiahnuté v návrhu, ktoré sa týka zriadenia nových úradov na riešenie problematiky návratu štátnych príslušníkov tretích krajín, nie je správne. Tieto úlohy by sa mali vykonávať v rámci už existujúcich orgánov, ktoré boli už aj tak rozšírené.

  Giusto Catania, v mene skupiny GUE/NGL. – (IT) Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, táto smernica je hanbou a urážkou právnej kultúry Európy. Je absolútne neprijateľná. Touto smernicou rušíme kultúru pohostinnosti, ktorá u nás vládla tisíce rokov, a odstraňujeme hlboké korene európskej identity, ktoré sa vzmáhali vďaka tomu, že sme boli k ostatným pohostinní. Predmetná smernica predstavuje ďalší pamätník v pevnosti Európa, ktorá je uskutočnením spiatočníckej utópie usilujúcej sa o obmedzenie slobody pohybu mužov a žien.

Právo na mobilitu nesmie byť obmedzované zatváraním mužov a žien za ostnatý drôt alebo do biednych záchytných stredísk. Pán Mate, keď hovoríme o maximálnej dobe zadržania, je to 18 mesiacov, a nie 6 mesiacov, ako ste povedali. Osemnásť mesiacov bez toho, aby zadržaná osoba spáchala zločin!

Chcel by som poukázať na slová pána arcibiskupa Agostina Marchetta z Rady pre migrantov Talianskej episkopálnej konferencie, ktorý povedal, že osobu nemožno zadržať len za porušenie administratívnych predpisov, a že osoby nemožno zadržiavať v neľudských a ponižujúcich záchytných strediskách, ako sú tie, ktoré navštívil Výbor pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci tohto Parlamentu.

Okrem toho, táto smernica je nehumánna, pretože obsahuje ustanovenie o návrate štátnych príslušníkov tretích krajín do krajiny tranzitu. Je pravdepodobné, že veľmi veľké množstvo migrantov bude vyhostených do Líbye. Smernica tiež obsahuje ustanovenie o zadržaní a vyhostení maloletých bez sprievodu, ustanovuje zákaz opätovného návratu, čím systematicky porušuje právo na azyl, a predpokladá zavedenie svojvoľnej právnej pomoci. Takýto je skutočný charakter tejto smernice.

Okrem toho, smernicu budú zavádzať vlády jednotlivých členských štátov. V tejto rokovacej sále sme boli svedkami diktátorstva Rady, ktorá Parlamentu povedala: „ber, alebo nechaj tak“. Rada dokonca vyslovila hrozbu pri myšlienke na akékoľvek pokračovanie v diskusii o prisťahovalectve. Európsky parlament sa tomuto rozhodnutiu pasívne podriaďuje. Obraciam sa na dôstojnosť Európskeho parlamentu. Toto nie je postup spolurozhodovania. Jednoducho len súhlasíme so všetkým, čo nám predostrie Rada. Pravdou je, že vlády chcú ihneď aktivovať 700 miliónov EUR vyčlenených Fondom pre návrat. Takýto je skutočný charakter tejto smernice.

Mali by sme však počúvať, čo nám chce povedať spoločnosť, ľudia mimo tohto Parlamentu, hlavy štátov tretích krajín, organizácia Amnesty International, cirkvi, európske episkopálne konferencie, odbory a Rada Európy. Všetky tieto subjekty nám hovoria, aby sme túto smernicu neprijímali. Dokonca aj vysoký komisár OSN pre utečencov, s ktorým by podľa Amsterdamskej zmluvy mali byť konzultované všetky otázky týkajúce sa azylovej politiky a prisťahovalectva, ktoré rieši Európska komisia, nám hovorí, aby sme túto smernicu neprijímali.

Podobné represívne politiky sú skutočnou príčinou najväčšej tragédie v Európskej únii, ktorou sú úmrtia na moriach. Včera takto zomrelo 150 osôb a za posledných desať rokov takto zahynulo 12 tisíc obetí. Európska únia sa poškvrňuje týmto neprijateľným zločinom a predmetnou smernicou sa stáva ešte viac spoluvinnou na týchto úmrtiach, v dôsledku ktorých sa Stredozemné more premenilo na cintorín. Nebolo by zlou myšlienkou, keby sme si týchto mučeníkov uctili tým, že túto smernicu neprijmeme.

  Hélène Goudin, v mene skupiny IND/DEM. – (SV) Keď sú všetky dvere pozatvárané, vždy sa nájdu nejaké zadné vrátka. Každoročne sa mnoho tisíc ľudí snaží dostať do Európskej únie, ktorá okolo svojho územia buduje čoraz vyššie múry. Toto úsilie je čoraz zúfalejšie, médiá často prinášajú správy o tom, koľko ľudí zaň zaplatilo svojim životom.

Dnes diskutujeme o tých ľuďoch, ktorým sa podarilo dostať na naše územie, a ktorých odtiaľ chceme vyhostiť. Mnoho organizácií kritizuje navrhovanú smernicu, vrátane organizácie Caritas a Amnesty International. Musíme načúvať ich varovaniam, pretože navrhovaná smernica porušuje ľudské práva.

Ak rozhodneme, že osoby, ktoré nespáchali žiadny zločin, možno zadržiavať až 18 mesiacov, nevytvoríme tým žiadnu pridanú hodnotu na európskej úrovni. Stanovením dlhšej doby zadržania sa nám nepodarí dosiahnuť návrat väčšieho počtu osôb. Ide len o nehumánne a finančne nákladné riešenie zložitého problému. Zákaz opätovného vstupu na územie Európskej únie až na obdobie piatich rokov bude viesť k zvýšeniu nelegálneho prisťahovalectva. Zúfalí ľudia budú nútení obracať sa na obchodníkov s ľuďmi, budeme čoraz častejšie čítať o nešťastiach, ktoré postretli utečencov, čo bude následne podnecovať nenávisť voči našej časti západného sveta.

Organizácie venujúce sa problematike ľudských práv nás varovali. Teraz je na nás, aby sme si presadili svoje, bránili ľudské práva, a aby sme tak konali na vnútroštátnej úrovni!

  Frank Vanhecke (NI). – (NL) Vážený pán predsedajúci, vážnosť situácie, ktorá vyplýva zo skutočnosti, že proti pohrome, ktorú v Európe spôsobujú milióny nelegálnych prisťahovalcov, neexistujú vôbec žiadne prísne opatrenia, sa jasne potvrdila vzhľadom na hysterické reakcie na túto smernicu o spoločných štandardoch a postupoch v členských krajinách pri návrate štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí majú nelegálny pobyt, zo strany politicky korektných ľavicových mienkotvorcov. Je mi ľúto, ale táto smernica nie je smernicou o návrate štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí majú na území Európskej únie nelegálny pobyt. Predmetná smernica dokonca zaväzuje členské štáty, aby nelegálnym prisťahovalcom poskytovali bezplatnú právnu pomoc, ktorú môžu využiť pri napadnutí rozhodnutia o svojom vyhostení. Okrem toho, aspoň sedem členských štátov je povinných skrátiť dĺžku doby zadržania, ktorá je platná v týchto krajinách.

Smernica vlastne kladie dve možnosti, vyhostenie a legalizáciu, na viac-menej rovnakú úroveň, ako keby išlo o neutrálne rozhodnutie, pričom hromadná legalizácia vykonaná v posledných rokoch vo viacerých členských štátoch mala výrazne motivujúci dosah a spôsobila ostatným európskym krajinám veľké ťažkosti.

Aby som to zhrnul, prial by som si, aby predložená smernica bola skutočnou smernicou o návrate štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorá by raz a navždy odstránila prvky, ktoré na nelegálnych prisťahovalcov pôsobia motivujúco a priaznivo, žiaľ, skutočnosť je iná. Nie som ani zďaleka presvedčený, že táto smernica predstavuje aspoň malý počiatočný krok správnym smerom.

  Simon Busuttil (PPE-DE). – (MT) Na úvod by som sa chcel poďakovať môjmu kolegovi, pánovi Weberovi, za jeho veľmi užitočnú prácu na tejto právnej norme, na tomto kompromise, ktorý sa nám podarilo dosiahnuť. Vážený pán predsedajúci, výsledok referenda v Írsku, ktoré sa konalo minulý týždeň, poukazuje na skutočnosť, že ľudia majú pocit, že Európska únia v dostatočnej miere nerieši ich obavy. Ak sa pozrieme na prebiehajúce prieskumy, napríklad na Eurobarometer, zistíme, že prisťahovalectvo patrí medzi otázky, ktoré spôsobujú občanom Európskej únie najväčšie obavy. Občania EÚ chcú viac Európy, nie menej, no odpoveď, ktorú sme im doposiaľ ponúkli, nie je dosť dobrá.

Preto Európsku úniu v oblasti prisťahovalectva nebude nikto brať vážne, pokým EÚ nedokáže, že je v tejto oblasti schopná poskytnúť jasnú a účinnú odpoveď. Aký je východiskový bod tejto smernice? Východiskovým bodom tejto smernice je, že sa vzťahuje na všetky osoby, ktoré sa na území Európskej únie nachádzajú nelegálne. Ak sa niekde nachádzate nelegálne, jedinou odpoveďou môže byť, že sa musíte vrátiť tam, odkiaľ ste prišli. Taký je cieľ tohto právneho predpisu a všetci, ktorí budete hlasovať proti, vyšlete signál, že s nelegálnym pobytom nie je potrebné nič robiť, a že je v poriadku. Takýto prístup je neprijateľný.

Pre ľudí, ktorých budeme musieť poslať späť, tento kompromis ustanovuje viacero podmienok, ktoré sa líšia podľa zadržania, zaobchádzania, použitia sily, zdravotníckych služieb a ďalších faktorov. Pred sebou máme kompromisné riešenie. Nie je dokonalé, ale je to dobrý kompromis, ktorý nás posunie vpred. Týmto kompromisom chceme dokázať, že sme schopní ponúknuť primeranú odpoveď.

  Claudio Fava (PSE). – (IT) Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, dovoľte mi, aby som sa obrátil na Radu, pretože dnes nediskutujeme o našej smernici, ani o návrhu Komisie, ale o tom, ako v dôsledku opatrení Rady neostalo v predloženej smernici nič zmysluplné.

Táto smernica odráža spoločný smer, ktorým sa uberá diskusia o prisťahovalectve v Európe. Skutočnosť, že Rada predloženú smernicu schválila jednohlasne, nezmenšuje, ale naopak zväčšuje význam odkazu, ktorý vysiela. Tento odkaz nám hovorí o Európe vybudovanej na zásade nedôvery. Nejde o účelnosť smernice, ktorá vytvára spoločný, zdieľaný systém. Ide o to, čo táto smernica ustanovuje.

Deň po smrti 150 nelegálnych prisťahovalcov, ktorí sa utopili v Stredozemnom mori, žiadate, aby sme tým, ktorí prežili, oznámili, že od zajtra ľudia v ich situácii, ktorým sa už podarilo dostať na územie našich krajín, budú musieť čeliť ustanoveniu, ktoré stanovuje dobu zadržania až na 18 mesiacov. Schvaľujeme zničujúcu právnu zásadu, ktorá umožňuje zbaviť jednotlivca slobody až na 18 mesiacov prostredníctvom administratívneho opatrenia bez toho, aby došlo k spáchaniu nejakého trestného činu. Niečo, čo by sme nikdy nepripustili v našich krajinách voči európskym občanom, povoľujeme a podporujeme, ak ide o nelegálnych prisťahovalcov.

Osemnásť pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov predložených našou skupinou, ktoré v tomto opatrení obnovujú známky politickej civilizácie, predstavuje z právneho hľadiska pokus o obnovu dôstojnosti tohto ustanovenia, ktoré považujeme za zahanbujúce nielen pre Európsku úniu, ale aj pre naše členské štáty. Vážený pán predsedajúci, ak tieto pozmeňujúce a doplňujúce návrhy nebudú prijaté, proti tejto správe bude hlasovať veľmi veľa poslancov vrátane mňa.

Pán Weber, nemyslím si, že v tejto otázke existuje široký konsenzus. Čo sa týka skutočnosti, že spôsob riešenia najvýznamnejších prvkov tejto smernice nechávame na rozhodnutí a svojvôli členských štátov, v tejto oblasti neexistuje konsenzus. Tento Parlament nie je ochrancom abstraktných pravidiel. Tomuto Parlamentu zmluvy prisudzujú povinnosť chrániť konkrétne zásady, konkrétne zásady týkajúce sa práva a politickej civilizácie. Rada nás žiada, aby sme sa zriekli týchto zásad, aby sme mohli rýchlejšie napredovať. Sme presvedčení, že práve v tejto otázke je ukrytý základný omyl. Nežiadate nás totiž, aby sme napredovali rýchlejšie, žiadate nás, aby sme vykročili nesprávnym smerom, nesprávnym smerom pre prisťahovalcov, nesprávnym smerom pre Európu, nesprávnym smerom pre naše členské štáty. Na tejto zodpovednosti sa s vami nechceme podieľať.

  Gérard Deprez (ALDE). – (FR) Vážený pán predsedajúci, vážený pán komisár, dámy a páni, je jasné, že dnes diskutujeme o veľmi chúlostivej otázke, v ktorej je Parlament rozdelený na dva tábory. Zároveň ide o veľmi citlivú, až tragickú otázku, keďže táto smernica môže mať zásadný vplyv na životné podmienky a dokonca aj na samotné životy ľudí, ktorí sa usilujú prísť do Európy, hoci nelegálne, aby sa tu pokúsili vytvoriť si pre seba takú budúcnosť, akú im ich vlasť nemôže ponúknuť.

Nebudem opakovať to, čo tu už odznelo, ale chcel by som poukázať na štyri osobitné body.

Po prvé, chcel by som zareagovať na vyjadrenie môjho kolegu a priateľa, pána Giusta Cataniu. Giusto, je nespravodlivé hovoriť o pevnosti Európa, ako keby sme nikomu nepovolili vstúpiť na naše územie, a ako keby sme nevnímali citlivo chudobu miliónov ľudí. Podľa oficiálnych štatistík do Európskej únie každoročne legálne prichádza 1,5 až 2 milióny prisťahovalcov, prostredníctvom legalizácie, zjednotením rodiny, alebo priznaním štatútu politických utečencov. To znamená, že ak budeme týmto tempom pokračovať aj počas nasledujúcich 30 rokov, proti čomu vôbec nenamietam, do Európskej únie vstúpi legálne 45 až 60 miliónov ľudí.

Po druhé, táto smernica, napriek nedostatkom (priznávam, že určité nedostatky obsahuje) nie je nariadením. V skutočnosti ide prakticky o rámcovú smernicu, ktorá okrem minimálnych požiadaviek, ktoré stanovuje a vymedzených limitov, ktoré nesmú byť prekročené, necháva jednotlivým členským štátom priestor na manévrovanie pri ich posúdení potrebných opatrení. Predložená smernica ponúka každému členskému štátu možnosť zaviesť právne predpisy, ktoré zodpovedajú rozhodnutiam demokratickej väčšiny v týchto krajinách. V smernici je tiež uvedené, že Komisia by mala Parlamentu každé tri roky o tejto otázke predkladať správy, a že Komisia môže navrhovať pozmeňujúce a doplňujúce návrhy. Prečítajte si smernicu!

Po tretie, a teraz sa obraciam predovšetkým na priateľov zo socialistickej skupiny, musíme prestať zverejňovať závažné nepravdivé informácie. Smernica neustanovuje zadržanie ako pravidlo. Článok 14 smernice hovorí o možnosti zadržania v osobitných prípadoch, zároveň na ne uvaľuje mimoriadne prísnu právnu kontrolu. Len si prečítajte článok 14 odsek 2. Ak niekto tvrdí, že zadržanie je pravidlom, a že členské štáty sú povinné zaviesť ho, tak to jednoducho nie je pravda. Nemali by ste roznecovať verejnú mienku. Musíme čeliť mnohým skutočným problémom, netreba vymýšľať ďalšie, ktoré vôbec neexistujú.

Moja štvrtá a posledná poznámka, pán predsedajúci, je odkaz pre pána Webera a pre skupinu Európskej ľudovej strany (kresťanských demokratov) a Európskych demokratov. Napriek všetkým nedostatkom, o ktorých uznávam, že existujú, budem hlasovať za túto smernicu. Chcel by som však požiadať skupinu PPE-DE, aby sa nesnažila využívať procedurálne manévrovanie na riešenie otázok, ktoré sú v podstate politické, a ktoré by mohli Parlament rozdeliť na dva tábory. Nech bude Parlament dnes ráno hlasovať akokoľvek, myslím si, že by sme to mali rešpektovať.

  Hélène Flautre (Verts/ALE). – (FR) Vážený pán predsedajúci, jedna vec ma skutočne znepokojuje. Prečo sa spravodajca, pán Weber, rozhodol poprieť právomoci Európskeho parlamentu tým, že robí maximum pre to, aby nás primal ku prijatiu spoločnej pozície Rady v prvom čítaní, pričom ide o pozíciu, ktorá je v zásade neprijateľná, a to v čase, keď sa dosť márne usilujeme presvedčiť občanov, že Európskemu parlamentu hodno udeliť posilnené právomoci? Toto rozhodnutie mi, pán Weber, musíte vysvetliť.

Naozaj dúfam, že zajtra všetci splníme očakávania európskych občanov, a že dokážeme, že ručíme za ochranu ľudských práv a hodnôt Európskej únie. Prečo? Myslím si, že pre nás nemôže byť prijateľné, aby boli neplnoleté osoby bez sprievodu zatknuté a vyhostené do krajín, kde nemajú žiadnu rodinu, žiadne väzby a žiadneho právneho zástupcu. Za každých okolností ide o úplné porušenie zásady zohľadňovania najlepších záujmov dieťaťa. Som presvedčená, že pre nás nemôže byť prijateľné ani to, že migranti musia 18 mesiacov trpieť traumatizujúce a zničujúce podmienky zadržania, hoci nespáchali žiadny trestný čin. Ide o neprimerané odňatie slobody, ktoré ako také popisuje judikatúra Európskeho súdneho dvora. Neprijateľná je aj skutočnosť, že migranti sú vracaní podľa svojvôle dohôd o opätovnom vstupe do krajín, v ktorých nemajú žiadne väzby, a v ktorých, pán Weber a pán Deprez, nedisponujeme prostriedkami, ktorými by sme mohli zaručiť ich fyzickú a psychologickú bezpečnosť. Nemôžeme teda zaručiť dodržiavanie zásady zákazu navrátenia, hoci je to vo vašom texte jasne uvedené.

Preto vyzývam všetkých poslancov, aby zajtra odmietli smernicu, ktorá je v skutočnosti len rozšírením represívnych krátkozrakých politík členských štátov. Ambície Európy v oblasti medzinárodného prisťahovalectva musia byť iné.

  Roberta Angelilli (UEN). – (IT) Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, úsilie o vytvorenie bezpečného procesu vyhostenia a snaha zastaviť nelegálne pobyty a zneužívanie, takto by sa, podľa môjho názoru, dal stručne popísať zámer smernice o spoločných štandardoch a postupoch v členských krajinách pri návrate štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí majú nelegálny pobyt. Preto mi dovoľte poblahoželať pánovi spravodajcovi k vynikajúcej práci, ktorú odviedol, a ktorá bola základom kompromisu, ktorý sa nám s Radou podarilo dosiahnuť.

Text smernice je vyvážený. Je založený na niekoľkých základných predpokladoch, pričom nám konečne poskytuje spoločnú prisťahovaleckú politiku. Hovoríme o nej už dlho, dokonca pridlho. Spoločná prisťahovalecká politika znamená, že sa vyzbrojíme spoločnými pravidlami, ktoré sú nevyhnutne potrebné, ak chceme v plnej miere zabezpečiť ochranu práv legálnych prisťahovalcov, ktorí sú veľmi pozitívnym zdrojom za predpokladu, že proti nelegálnemu prisťahovalectvu zaujmeme neúprosný postoj.

Je tu aj niekoľko ďalších osobitných otázok, ktoré by som chcela obzvlášť zdôrazniť. V prvom rade, smernica podporuje dobrovoľný návrat a stanovuje rýchlejšie termíny pre návrat v prípade, že existuje riziko úteku, alebo že daný jednotlivec predstavuje nebezpečenstvo. Predovšetkým sa však v smernici konečne stanovuje záväzný časový harmonogram vzťahujúci sa na dobu pobytu v záchytných strediskách pre prisťahovalcov, aby bolo možné vykonať všetky potrebné kontroly. Myslím si, že ide o významný pokrok. Chcem zdôrazniť, že až doposiaľ, ako to už povedalo mnoho kolegov predo mnou, sa mohol každý členský štát slobodne rozhodnúť, či na dĺžku pobytu uvalí nejaké časové obmedzenie.

Osobitná pozornosť by sa tiež mala venovať ľudským právam, predovšetkým právam zraniteľných jednotlivcov a najmä právam mladistvých na základe najlepšieho záujmu dieťaťa. Tento bod je doslova revolučný, riadne zohľadňuje skutočnú situáciu v záchytných strediskách pre prisťahovalcov.

Na záver by som sa chcela vyjadriť o zákaze opätovného vstupu, ktorý platí v celej Európskej únii. Tieto pravidlá považujem za spoločné, spravodlivé a transparentné, mohli by sa stať súčasťou stratégie alebo paktu integrácie, ako tento zámer nazval budúci úradujúci predseda Európskej únie, v dôsledku ktorého by došlo k zintenzívneniu hraničných kontrol na vonkajších hraniciach Európskej únie a k vytvoreniu novej azylovej politiky. Dal by tiež nový podnet pre diplomatickú spoluprácu, no tiež, a to predovšetkým, pre rozvojovú spoluprácu s tretími krajinami.

Napokon, čo sa týka Európskeho kódexu pre integráciu legálnych prisťahovalcov, Európa by na seba mala prevziať svoje zodpovednosti, mala by byť spoľahlivá a dôveryhodná, mala by sa stať Európou práv a pravidiel, ktoré sa dodržiavajú. Máme povinnosť prijať tento text, ktorý je, samozrejme, možné ďalej vylepšovať. Všetko možno vylepšiť. V každom prípade, členské štáty sa na to môžu podujať, no po troch rokoch úsilia by bolo strašné, keby sme túto smernicu zablokovali na ďalšie mesiace alebo roky, aby sme mohli nájsť ďalší neobmedzený kompromis, ktorý by sa aj tak považoval za krok späť. Zatiaľ čo my žijeme v našom zlatom svete, ktorý sa skladá z nekonečného množstva kompromisov, na svete je veľa ľudí, ktorí sú zneužívaní a umierajú v krutých a neľudských podmienkach tak, ako sa to stalo aj včera v Taliansku. Prosím, buďme zodpovednejší a majme menej rečí!

  Eva-Britt Svensson (GUE/NGL). – (SV) Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, v piatok bude Svetový deň utečencov, na celom svete sa pozornosť sústredí na situáciu utečencov. Schválenie správy pána Webera by bol cynický krok nesprávnym smerom, a preto bude skupina GUE/NGL hlasovať proti tejto správe. Sme proti budovaniu „pevnosti Európa“. Dôsledky návrhov obsiahnutých v správe pána Webera budú také, že Európska únia bude nielen budovať čoraz vyššie múry proti utečencom, ale tiež zamkne všetky brány a zahodí kľúče.

Namiesto oslabovania ľudských práv by sa členské štáty Európskej únie mali v súlade s Dohovorom o utečencoch zamerať na obnovu práva utečencov na poskytnutie legálnych ciest na vstup do Európy a na zabezpečenie toho, aby sa aspoň v základnej miere dodržiavali ľudské práva. Občania tretích krajín ani občania členských štátov by nemali byť vystavení obmedzovaniu osobnej slobody ani trestom odňatia slobody za správne priestupky.

  Gerard Batten (IND/DEM). – Vážený pán predsedajúci, po prijatí tohto návrhu by bolo pre členské štáty oveľa ťažšie vyhostiť zo svojho územia nelegálnych prisťahovalcov a vrátiť ich do ich vlastí. V akej miere to ovplyvní Spojené kráľovstvo a najmä môj volebný obvod Londýn? Londýn už teraz nesie neprimerane veľké bremeno legálnych a nelegálnych prisťahovalcov a žiadateľov o azyl. Bolo tu povedané, že Británia sa v tejto oblasti práva Spoločenstva nepripája k ostatným členským štátom, z čoho sa vyvádza záver, že predmetná smernica na našu krajinu nebude mať nijaký dosah. No je to pravda?

Keď sa nelegálnym utečencom v členských štátoch vydá povolenie na pobyt, môžu cestovať do iných členských štátov Európskej únie. Mohlo by tiež dôjsť k ich vylúčeniu v dôsledku toho, že predstavujú skutočnú hrozbu pre bezpečnosť, verejné zdravie, či verejnú politiku. Chcel by som však vedieť, kto to v Spojenom kráľovstve presadí! Britský prisťahovalecký a azylový systém sa nachádza v stave úplného zmätku. Ak sa teda predmetné právne predpisy na Britániu nevzťahujú, znamená to, že nelegálni prisťahovalci v Európe nemôžu do Veľkej Británie vstupovať prednými dverami, no tento návrh im dáva do rúk kľúč od zadných dverí.

Okrem toho je tu, samozrejme, ešte otázka Lisabonskej zmluvy a Charty základných ľudských práv Európskej únie. Mohli by byť právne predpisy v oblasti ľudských práv použité na presadenie častí tohto návrhu vo Veľkej Británii? Ktovie? Pretože toto rozhodnutie nezávisí od britskej vlády, parlamentu ani súdov, ale od Európskeho súdneho dvora.

  Roberto Fiore (NI). – (IT) Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, chcel by som využiť túto príležitosť, aby som protestoval proti nemúdrym a nevysvetliteľným slovám, ktoré včera vyslovil pán podpredseda Barrot. Vyjadril sa, že je možné, že zvážia návrh talianskej vlády, aby bolo nelegálne prisťahovalectvo pri trestných činoch považované za priťažujúci faktor. Myslím si, že na takýto postoj neexistuje žiadny právny základ, rozhodne môžeme povedať, že by verejnosťou nebol priaznivo prijatý.

Čo sa týka správy pána Webera, chcel by som povedať, že si myslím, že nelegálne prisťahovalectvo by sa malo považovať za samotný skutok (ipso facto) v prípade možnosti, že ľudia uniknú spravodlivému trestu. Je pomerne jasné, že prisťahovalec, vzhľadom na to, že na územie krajiny vstúpil nelegálne, má sklon unikať. Dovoľte mi tiež povedať, že je potrebné, aby Komisia a tento Parlament v poslednej analýze zohľadnili, že je dôležité, aby krajiny, odkiaľ prisťahovalci na naše územie prichádzajú (napríklad, čo sa týka Talianska, prisťahovalci k nám prichádzajú predovšetkým z Líbye), niesli zodpovednosť. Tieto krajiny by mali znášať obrovské náklady, ktoré nelegálne prisťahovalectvo momentálne spôsobuje.

  Urszula Gacek (PPE-DE). – Vážený pán predsedajúci, pán Weber si skutočne zaslúži naše blahoželania a našu vďačnosť za náročnú prácu, ktorú musel vykonať pri riešení tejto zložitej, emotívnej a citlivej témy.

Zámerom smernice o spoločných normách a postupoch v členských krajinách pri návrate štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí majú nelegálny pobyt, je vytvoriť základné spoločné štandardy v oblasti zaobchádzania s nelegálnymi prisťahovalcami. V tejto oblasti sa osobitná pozornosť venovala otázke ľudských práv.

V plnej miere si uvedomujeme, že mnohí nelegálni prisťahovalci sú dvojnásobnými obeťami. Po prvé, sú podvedení vo svojej vlasti, často vynaložia svoje celoživotné úspory a aj viac na to, aby si zabezpečili vstup do Európskej únie a prácu. Často sa však namiesto toho, aby sa ocitli v krajine blahobytu, stávajú novodobými otrokmi. Ak ich v rámci Európskej únie chytia, často dochádza k ich uväzneniu. Kým predložená smernica nenadobudne účinnosť, môžu byť títo prisťahovalci zadržiavaní veľmi dlhý čas, až do vyriešenia ich prípadu.

Smernica podporuje dobrovoľný návrat prisťahovalcov, ktorí majú na území Európskej únie nelegálny pobyt. K väzbe bude môcť dôjsť len v prípade, ak existuje jasná hrozba, že prisťahovalec unikne, prípadne v iných odôvodnených prípadoch. Sú stanovené maximálne doby zadržania, rozširuje sa právna ochrana najmä pre obzvlášť zraniteľné skupiny, mimovládne organizácie budú mať prístup k záchytným strediskám pre prisťahovalcov, ktoré sú veľmi často premetom kritiky. V dôsledku toho budú tieto strediská pod dôslednejšou kontrolou, čím sa zaistí poskytovanie ďalších služieb a podpory pre samotných zadržaných.

Pre kolegov, ktorí majú proti tejto smernici námietky, mám nasledujúce odporúčanie: tento týždeň, po hlasovaní, namiesto vysvetľovania vyprázdňujúcej sa rokovacej sále, prečo hlasovali proti predloženej smernici, by to možno radšej mali ísť vysvetliť priamo týmto nelegálnym prisťahovalcom, ktorí v mnohých štátoch nemajú žiadnu ochranu, alebo ľuďom, ktorí sú zadržaní na neobmedzenú dobu, pričom nemajú prístup k právnej pomoci. Nech týmto prisťahovalcom povedia, že hlasovali proti predloženej smernici, pretože to bolo v ich najlepšom záujme.

  Stavros Lambrinidis (PSE). – (EL) Vážená pani predsedajúca, som veľmi hlboko znepokojený tým, že rada ministrov tri roky blokovala dosiahnutie pokroku v tejto otázke, keďže sa nevedela dohodnúť na jednotlivých ustanoveniach. Tieto ustanovenia sa týkajú ochrany základných ľudských práv vrátane práv nelegálnych prisťahovalcov, a preto by sa mali považovať za nemenné. Vlády určitých európskych krajín sa teda vydali veľmi nesprávnym smerom.

V Európe by malo byť úplne samozrejmé a nemenné, že nikoho nemožno zadržiavať dlhšie ako 18 mesiacov, najmä ak sa zadržanie predlžuje nie preto, že daná osoba niečo urobila, ale preto, že úrady v krajine pôvodu odmietajú spolupracovať pri procese jej deportácie do vlasti, čo daná osoba nemôže nijako ovplyvniť. Malo by byť úplne samozrejmé a nemenné, že pri vyhlásení absolútneho represívneho opatrenia, väzby, musí mať každý takto postihnutý nešťastník, ktorý je rovnako ako my ľudskou bytosťou, bez výnimky či nejakých medzier v zákonoch, minimálne právo na právnu pomoc a na rozhodnutie sudcu o jeho vzatí do väzby. Malo by byť úplne samozrejmé a nemenné, že mladiství bez sprievodu by nemali byť deportovaní do tretích krajín. Ak sa v konečnom dôsledku nemôžu bezpečne vrátiť do svojich vlastí, nechajme si tieto deti pri sebe a chráňme ich tu, v Európe. Rovnako samozrejmá a nemenná by mala byť aj európska solidarita. Krajiny, ktoré sa nachádzajú najmä na juhu nášho svetadielu, a ktoré musia čeliť najväčšiemu prílevu prisťahovalcov, by mali od ostatných krajín dostávať rozsiahlu finančnú pomoc, aby mohli prisťahovalcom zaručiť spomínané ľudské práva. Nejednoznačné vyhlásenia o pravdepodobnej podpore v budúcnosti zo strany Komisie jednoducho nestačia.

Napriek vážnemu úsiliu pána spravodajcu a tieňových spravodajcov v Parlamente sa práve spomínané požiadavky, ktoré by mali byť samozrejmé a nemenné, stali v Rade predmetom dohadovania. Konečný výsledok je zjavne do určitej miery priaznivý, najmä čo sa týka krajín, ktoré prisťahovalcom v súčasnosti neposkytujú vôbec žiadnu ochranu. V niektorých kľúčových otázkach však tieto krajiny donútili ostatné členské štáty, aby prijali kompromis v podobe „najmenšieho spoločného menovateľa“. V mnohých ohľadoch je predložená smernica mimoriadne problematická a nejednoznačná, pretože jej presadenie závisí od vlád jednotlivých členských štátov, ktoré v rámci svojej pôsobnosti, vážený pán Deprez, preukázali nedostatok citlivosti.

Ide teda o zosúladenie, ktoré v konečnom dôsledku nie je v súlade ani v zhode so základnými európskymi zásadami a hodnotami.

PREDSEDÁ: PANI KRATSA-TSAGAROPOULOU
podpredsedníčka

  Alexander Alvaro (ALDE). – (DE) Vážená pani predsedajúca, ďakujem aj spravodajcovi, pánovi Weberovi, hoci by nás možno rád prehliadol, najmä moju kolegyňu, pani Hennisovú-Plasschaertovú, ktorá spolu s ostatnými spravodajcami dokázala za posledné tri roky posunúť tento náročný proces vpred, z búrlivého mora do tichých vôd.

V tejto chvíli mi však dovoľte povedať, že považujem za zlomyseľné a hanebné, ak niekto spája tragédiu v Stredozemnom mori, ktorá spola spojená s mnohými obeťami na životoch, s touto smernicou, pretože v skutočnosti tieto dve veci nemajú nič spoločné. To nesmieme pripustiť! Táto smernica vytvára pre ľudí právnu bezpečnosť v oblasti, v ktorej momentálne žiadna právna bezpečnosť neexistuje. Dôjde k zlepšeniu životnej situácie ľudí, ktorí teraz žijú v nedôstojných podmienkach, ktorí nevedia, kedy budú vrátení do svojej vlasti, a ktorí nemajú prístup k súdnym orgánom. Smernica ustanovuje minimálne štandardy pre 27 členských štátov, pre jednu tretinu z týchto členských štátov, v ktorých neexistujú žiadne štandardy, znamenajú tieto štandardy zlepšenie súčasnej situácie. Ide o prvý krok smerom k naliehavo potrebnej spoločnej azylovej politike a k rešpektovaniu ľudskej dôstojnosti v celej Európe. Som presvedčený o tom, že každý, kto chce tento krok urobiť s nami, by mal túto zodpovednosť zobrať vážne, a mal by hlasovať za predloženú správu.

  Pierre Jonckheer (Verts/ALE). – (FR) Vážená pani predsedajúca, v odozve na slová môjho predrečníka mi dovoľte povedať, že ja osobne som oddaný starej európskej myšlienke zavádzania harmonizácie pri súčasnom zlepšovaní situácie, t.j. ide o harmonizáciu smerom nahor. Preto by ma zaujímalo, prečo sa odmieta zosúladenie s predpismi, ktoré týchto ľudí v ťažkostiach chránia v najväčšej miere. Myslím si, že je potrebné zdôrazniť, že vyhlásenia Rady nie sú právne záväzné, a že ak sme si takí vedomí hrozby zosúlaďovania smerom nadol, potom by sme do samotného textu smernice mali zaradiť právny mechanizmus. Myslím si tiež, že ak chceme z hľadiska právnej pomoci pomôcť krajinám, ktoré sa nachádzajú v náročnej, najmä finančnej, situácii, je nevyhnutné zriadiť Európsky fond solidarity.

Moja druhá poznámka sa týka postupu. Vážený pán Barrot, v tomto prípade sme svedkami spletitého postupu spolurozhodovania. Som jedným zo 780 poslancov Európskeho parlamentu. Toto je dnes moja jediná príležitosť, keď môžem prehovoriť a predložiť pozmeňujúce a doplňujúce návrhy. Ak nechceme, aby sa zadržanie stalo pravidlom, potom by ste si, pán Deprez, mali prečítať pozmeňujúce a doplňujúce návrhy č. 82 a 95, v ktorých sa napríklad podrobne uvádza, čo sa myslí pod pojmom „riziko úniku“. Prečítajte si a podporte pozmeňujúce a doplňujúce návrhy č. 79 a 98, v ktorých sa podrobne uvádzajú podmienky, za ktorých možno vyhostiť neplnoleté osoby bez sprievodu z územia Európskej únie. Cieľom predložených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov je zlepšiť znenie smernice. Myslím si, že Parlament by nemal byť konfrontovaný s pseudopostupom súhlasu, čo sa však práve teraz v skutočnosti deje.

  Mario Borghezio (UEN). – (IT) Vážená pani predsedajúca, dámy a páni, európska prisťahovalecká politika má jednu zásadnú chybu. Jej jediným východiskom je koncept ochrany ľudských práv, pričom v skutočnosti je potrebné rozmýšľať aj o ochrane ľudí, o ochrane ich slobody, bezpečnosti a ich práva na to, že nebudú napádaní.

Ľavica so svojimi ľudomilnými pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi presadzuje politiku nenavrátenia nelegálnych prisťahovalcov. Zo strany Európskeho ombudsmana ide o čistú demagógiu. Chceme poskytnúť ombudsmana aj nelegálnym prisťahovalcom? Vážna politika bojuje proti záujmom globalizmu, ktorý sa usiluje o vykorenenie ľudí z ich území, pretože ich považuje buď za tovar, alebo za otrokov, alebo za nových spotrebiteľov. Sme proti takémuto prístupu.

Ak sa Stredozemné more premenilo na cintorín, morálna zodpovednosť je na tých, ktorí otvorili brány nelegálnym plavidlám. Vždy sme verejne odsudzovali, napríklad z Lampedusy, toto hnusné obchodovanie s ľudským mäsom. Je to hanba. Ak by boli spomínané pozmeňujúce a doplňujúce návrhy predložené ľavicou prijaté, znamenalo by to koniec európskej politiky v oblasti návratu prisťahovalcov skôr, než by sa vôbec začala.

  Athanasios Pafilis (GUE/NGL). – (EL) Vážená pani predsedajúca, návrh smernice je neprijateľný a cynicky zakrýva skutočnú neľudskosť Európskej únie a jej politiky.

Prijímate právne predpisy o 18 mesačnom zadržaní úbohých prisťahovalcov vrátane neplnoletých detí, v záchytných táboroch, v ktorých sú životné podmienky na takej nízkej úrovni, že sú hanbou ľudskej civilizácie. Zakazujete tiež akýkoľvek vstup, teda dokonca aj legálny vstup, na územie Európskej únie v priebehu nasledujúcich piatich rokov. Dobrovoľný návrat znie ako nepodarený žart, pretože nie je ničím iným než donútením. Jednoducho prisťahovalcovi poviete, že buď odíde dobrovoľne, alebo pôjde do basy a po 18 mesiacoch ho deportujú.

S ľuďmi, ktorí sú obeťami vašej vlastnej politiky, zaobchádzate ako so zločincami. Bombardujete Afganistan a potom sa sťažujete na utečencov. Drancujete krajiny tretieho sveta a potom sa sťažujete na hospodárskych migrantov, vďaka ktorým sú peňaženky kapitalistov plné.

Týmito novými opatreniami, okrem iného, zvýšite zisky obchodníkov s otrokmi a zisky gangov obchodujúcich s ľuďmi, pretože čím prísnejšie sú opatrenia, tým vyššie sú ceny. Situáciu prisťahovalcov a ostatných pracujúcich len zhoršíte, pretože budú nútení pracovať bez akýchkoľvek práv v podmienkach týchto nových donucovacích opatrení, ktoré sú založené na hrozbe vypovedania.

Môžete si byť istí, že pracujúci, či už z tretích krajín, alebo z členských štátov Európskej únie, tieto opatrenia neprijmú.

  Carlos Coelho (PPE-DE). – (PT) Vážená pani predsedajúca, vážený pán podpredseda Barrot, dámy a páni, je v týchto oblastiach potrebný celoeurópsky prístup, alebo nie? Obvykle hovoríme, že je potrebný. Ako pristupovať k tejto otázke? Veľká väčšina poslancov tohto Parlamentu súhlasí s tým, že musíme regulovať legálne prisťahovalectvo, a že je potrebné bojovať proti nelegálnemu prisťahovalectvu.

Ako včera uviedol pán komisár Barrot, politika v oblasti návratu štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí majú na území Európskej únie nelegálny pobyt, tvorí životne dôležitú súčasť tejto stratégie. Máme k dispozícii smernicu o minimálnych štandardoch. Chceme viac? Chceme lepšie štandardy? Som si istý, že by sme všetci privítali lepšie štandardy, no narazili sme na neústupnosť Rady, a preto politická otázka znie: je lepšie, aby sme mali k dispozícii aspoň tieto minimálne štandardy, alebo je lepšie nemať žiadne štandardy?

Podľa môjho názoru odpoveď znie takto: som presvedčený, že je lepšie mať k dispozícii aspoň tieto minimálne štandardy, a preto by som chcel poblahoželať nášmu kolegovi, pánovi Weberovi, k odvedenej práci a k rokovaniam, ktoré viedol.

Dovoľte mi, aby som uviedol dva konkrétne príklady. Po prvé, zákaz opätovného vstupu, ktorý je stanovený na päť rokov. Som si istý, že existujú ľudia, ktorí by uprednostnili iné časové obmedzenie, no momentálne je v niektorých členských štátoch situácia taká, že nemajú v tejto oblasti vôbec žiadne obmedzenia, napríklad v Rakúsku, Dánsku, či Francúzsku.

Po druhé, otázka zadržania... V deviatich členských štátoch nie je stanovená maximálna dĺžka doby zadržania. Len šesť členských štátov má kratšie doby zadržania ako sú tie, ktoré sú stanovené v predloženej smernici. Jedným z týchto členských štátov je Portugalsko, moja vlasť, ktoré má stanovenú dvojmesačnú lehotu. Portugalsko už vyhlásilo, že ponechá túto dvojmesačnú lehotu v platnosti. Inak povedané, Portugalsko nemá v úmysle využiť túto smernicu na zníženie štandardov.

Na záver mi, pani predsedajúca, dovoľte zdôrazniť to, čo už uviedol pán komisár Barrot, keď hovoril o deťoch. V tejto oblasti musíme dávať obzvlášť dobrý pozor, musíme zabezpečiť, aby bola táto smernica uplatňovaná humánne.

  Javier Moreno Sánchez (PSE). – (ES) Vážená pani predsedajúca, dámy a páni, táto smernica predstavuje krok vpred smerom k spoločnej prisťahovaleckej politike. Je potrebné, aby bol odteraz tento krok sprevádzaný ďalšími krokmi v rámci celkového európskeho prístupu.

Musíme vytvoriť legislatívne a finančné nástroje, ktoré nám umožnia rázne otvoriť naše brány pre legálnych prisťahovalcov, a pomocou ktorých im budeme môcť pomôcť integrovať sa do našich spoločností. Zároveň je potrebné, aby sme bránili nelegálnemu prisťahovalectvu a nelegálnej práci, a aby sme sa usilovali rozložiť siete podobné mafii, ktoré obchodujú s ľuďmi.

To všetko môžeme dosiahnuť len prostredníctvom úzkej spolupráce s krajinami pôvodu a s tranzitnými krajinami. Preto naliehavo žiadame Komisiu, aby využila svoje právo legislatívnej iniciatívy. Radu žiadame, aby čo najskôr prijala všetky zatiaľ nedokončené smernice, pretože bez všeobecného súboru opatrení nebudú občania tejto smernici rozumieť. Jej zámerom je spojiť rôzne súbory právnych predpisov z 27 členských štátov s cieľom zabezpečiť vytvorenie účinných postupov návratu a zároveň zaručiť dôstojnosť a dodržiavanie základných práv prisťahovalcov.

Socialistická skupina sa prostredníctvom svojich pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov snaží zosúladiť predloženú smernicu s najpokrokovejšími právnymi predpismi, ktoré poskytujú najrozsiahlejšiu ochranu. My, španielski socialisti, považujeme za mimoriadne dôležité, aby bolo dobre postarané o neplnoleté osoby, a aby im bola poskytnutá ochrana. Žiadame, aby mali prístup k vzdelaniu, a aby ich príjem prebiehal v osobitných príjmových strediskách. Chceme tiež podporovať dobrovoľný návrat a zlepšiť právne záruky tohto postupu.

Dámy a páni, na záver mi dovoľte privítať odmietnutie návrhu od spravodajcu, pána Webera, v ktorom sa usiloval o skrátenie postupu, čím by došlo k oslabeniu sily spolurozhodovacieho postupu a tiež k podkopaniu dôveryhodnosti tohto Parlamentu.

V súčasnosti potrebujeme silný Parlament, ktorý si stojí za svojimi zodpovednosťami.

  Sarah Ludford (ALDE). – Vážená pani predsedajúca, bez váhania budem hlasovať za predloženú smernicu, nie preto, že by bola ideálna, ale preto, že v niektorých členských štátoch zvyšuje štandardy. Je zvrátené, že posúdenie hodnoty tejto smernice vychádza práve zo skutočnosti, že Spojené kráľovstvo sa do jej uplatňovania nezapojí. Naša krajina nechce byť zaťažovaná vyššími štandardmi stanovenými v smernici, najmä v oblasti časových obmedzení a podmienok vzťahujúcich sa na zadržanie, napríklad čo sa týka oddelenia zadržaných prisťahovalcov od usvedčených zločincov, čo sa v Spojenom kráľovstve v súčasnosti nie vždy stáva. Spojené kráľovstvo nechce byť viazané ani skutočnosťou, že podľa smernice musia byť donucovacie opatrenia vyvážené, a ani ustanoveniami týkajúcimi sa dodržiavania základných práv a dôstojnosti jednotlivca. Všetky spomínané opatrenia predstavujú hodnotné prvky predloženého textu.

V súvislosti s touto smernicou často dochádza k dezinformáciám, je mi ľúto, že niekto nesprávne informoval pána prezidenta Bolívie, ktorý včera napísal do britských novín The Guardian. Štandardná dĺžka doby zadržania nie je osemnásť mesiacov. V smernici sa uvádza, že dĺžka zadržania by nemala presiahnuť šesť mesiacov okrem prípadov, keď napriek všetkému primeranému úsiliu zo strany členských štátov je pravdepodobné, že vyhostenie osoby bude trvať dlhšie, buď z dôvodu nedostatočnej spolupráce zo strany samotnej osoby, alebo z dôvodu oneskorení, ktoré vzniknú pri získavaní dokumentácie z tretej krajiny.

Myslím si, že obzvlášť hodnotné sú ustanovenia o zohľadňovaní najlepšieho záujmu dieťaťa, o rodinnom živote, o zdravotnom stave, o zásade zákazu vrátenia a tiež osobitné ustanovenia vzťahujúce sa na maloletých bez sprievodu. Tieto ustanovenia pomôžu migrantom, ktorým hrozí vyhostenie. Ustanovenia o dôvodoch zadržania a dôvodoch umožňujúcich podať odvolanie a ustanovenia o prehodnotení rozhodnutí o zaistení justičnými orgánmi sú kľúčové. Hoci mám v úmysle podporiť túto nedokonalú, no potrebnú smernicu s cieľom zvýšiť normy, musím zdôrazniť, že ide len o jednu časť tejto komplexnej problematiky. Musíme tiež zaviesť spravodlivý systém pre príjem utečencov a správnu politiku legálneho prisťahovalectva.

  Willy Meyer Pleite (GUE/NGL). – (ES) Vážená pani predsedajúca, dámy a páni, je hanebné, úplne hanebné, že sa snažíte vypovedať viac ako 8 miliónov ľudí na základe konceptu administratívneho zadržania.

Ak bude toto rozhodnutie prijaté, a žiaľ, vyzerá to tak, že by mohlo byť prijaté, bude to koniec ochrannej Európy. Mnohí Európania museli v diktátorských režimoch čeliť administratívnemu zadržaniu a tento koncept bude dôvodom pre vypovedanie ôsmych miliónov ľudí.

Následne sa začne presadzovať Európa, ktorá nie je ochotná podporovať záujmy iných. Členské štáty, ktoré sa budú snažiť oživiť tento koncept, sú presne tými istými štátmi, ktoré v tomto rozpočtovom roku po prvýkrát znížili pomoc vyčlenenú na medzinárodnú spoluprácu.

Nepodarí sa dosiahnuť miléniové ciele, takto prispejeme my, stará Európa, Európa, ktorá vyznáva hodnoty solidarity, k hladu a k potravinovej kríze vo svete. Vypovedanie ôsmich miliónov ľudí bez akejkoľvek záruky, to je teda hanba!

Verím, že Európa sa dokáže mobilizovať, a preto vyzývam občanov, ktorí odmietajú takéto právne predpisy, aby začali konať.

  Marian-Jean Marinescu (PPE-DE). – (RO) Vážené dámy, vážení páni, Európska komisia zistila, že v roku 2006 bolo v Európskej únii približne osem miliónov nelegálnych prisťahovalcov. Únia už tento problém nemôže ignorovať. Musíme hľadať riešenia, nesmieme sa zahrávať so životmi týchto ľudí. Je jasné, že situácia sa sama nevyrieši.

Nástroje na riadenie nelegálneho prisťahovalectva, ktoré nedávno navrhla Komisia, neprinesú priaznivý výsledok, pokiaľ sa nám nepodarí vyriešiť problém nelegálnych emigrantov. Žijeme v Európe, kde boli odstránené vnútorné hranice. Práve preto je potrebné prijať túto smernicu, aby sme urobili prvý krok smerom k spoločnej politike repatriácie nelegálnych prisťahovalcov.

Niektoré mimovládne organizácie vyhlasujú, že Európska únia prijíma v oblasti prisťahovalectva čoraz represívnejšie politiky. Smernicu o spoločných štandardoch a postupoch v členských krajinách pri návrate štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí majú nelegálny pobyt, označili za „hanebnú smernicu“. Chápem tieto mimovládne organizácie, že sa snažia brániť záujmy ľudí bez dokladov, no chcel by som ich naliehavo požiadať, aby sa na túto situáciu pozreli realisticky. Aké riešenia existujú pre nelegálnych prisťahovalcov, ktorí do Európskej únie vstupujú cez Maltu, Kanárske ostrovy, Grécko, Taliansko a najnovšie aj cez vonkajšiu východnú hranicu, a ktorí sa snažia v Európskej únii usídliť? Existuje nebezpečenstvo, že sa títo prisťahovalci stanú obeťami práce na čiernom trhu, obeťami nelegálneho obchodovania, či dokonca obeťami teroristickej radikalizácie. Táto hrozba je reálna, a práve preto je dôležité, aby sme regulovali ich situáciu buď repatriáciou, udelením azylu alebo poskytnutím povolenia na pobyt.

Rokovania s Radou viedli k nájdeniu riešení, ktoré môžu byť bez výhrad prijaté, najmä v citlivých oblastiach ako sú ochrana zraniteľných osôb a maloletých bez sprievodu, či podmienenie repatriácie do krajín pôvodu alebo do krajín, s ktorými má Európska únia v tejto oblasti uzavretú dvojstrannú dohodu. Som presvedčený o tom, že musíme oceniť úsilie spravodajcov a Rady, a že by sme mali predloženú smernicu schváliť v predstavenej podobe v tomto prvom čítaní.

  Wolfgang Kreissl-Dörfler (PSE). – (DE) Vážená pani predsedajúca, svoje poznámky odkladám nabok. Pripravil som si veľa iných vecí, ktoré som chcel povedať, no musím zdôrazniť, že v tomto prípade sa nám zďaleka nepodarilo dosiahnuť maximum. Aj ja som dúfal, že budeme mať k dispozícii viac kvalitnejších nariadení. Teraz som rozpoltený. Na jednej strane chcem mať to najlepšie, na druhej strane však tu, na európskej úrovni, musím prijať rozhodnutie, ktoré by okrem iného, čo sa týka minimálnych štandardov, prinieslo aj to, že by sa minimálne štandardy začali uplatňovať aj v krajinách, ktoré v súčasnosti nemajú vôbec žiadne normy. Každý z nás by sa mal pozrieť na to, aká je situácia v našich vlastiach, čo sa tam deje, aké normy má daná krajina. Sú skutočne také fantastické?

Ako Európsky parlament môžeme stanoviť len minimálne normy. Skutočnosť, že sa Rade vôbec podarilo dosiahnuť dohodu, hraničí so zázrakom, keďže štyri alebo päť krajín vrátane federálneho ministra vnútra mojej vlasti, nechcelo prijať vôbec žiadne nariadenie, pričom vyhlásili, že sú spokojné so súčasnou situáciou. Teraz je výzva na pleciach vnútroštátnych parlamentov a vnútroštátnych vlád, aby sa im toho v tejto oblasti podarilo urobiť oveľa viac. Nikto im nebráni v tom, aby hľadali lepšie riešenia. Kde je to napísané? Počas môjho štúdia ma naučili, že zákon nájdem ľahšie, ak sa pozriem do zbierky zákonov. Pán Deprez má pravdu, ak si prečítate všetky články spolu, bude vám jasnejšie, čo tu môžeme dokázať. Veď sa nesnažíme nájsť kameň mudrcov. Nikomu sa to ešte nepodarilo, práve naopak. Bol by som však rád, keby sme tento kompromis použili ako základ pre našu prácu do budúcna, aby sa Európska únia dokázala v tejto oblasti zlepšovať. Svoju úlohu v tomto procese budú musieť zohrať aj moji kolegovia z Bundestagu, t.j. dolnej komory nemeckého parlamentu, a z každej spolkovej krajiny Nemecka, pretože dĺžka doby zadržania čakajúc na vyhostenie je v našej vlasti 18 mesiacov. Doba, počas ktorej platí zákaz opätovného vstupu, je u nás oveľa dlhšia, v mnohých spolkových krajinách boli vydané rozhodnutia, ktoré sú neprijateľné. Chcem teda povedať, že je to hanebné. Okrem toho môžem už len vyjadriť svoj názor, že takto sa nikam nedostaneme. Byť neustále proti všetkému, prepánakráľa, to ešte nikdy nikomu nepomohlo, najmä nie ľuďom, ktorí musia v tejto oblasti pracovať, a ktorí pôsobia v krajinách, v ktorých neexistujú vôbec žiadne usmernenia.

  Marco Cappato (ALDE). – (IT) Vážená pani predsedajúca, dámy a páni, spravodajca, pán Weber, sa čudoval, prečo tento Parlament nevidí niektoré pozitívne opatrenia, ktoré zavádza tento návrh smernice.

Pán spravodajca sa však vyjadroval tak, ako keby tento Parlament stál pred záverečným hlasovaním v poslednom čítaní s povinnosťou vykonať konečné rozhodnutie, buď prijať alebo odmietnuť predloženú smernicu. No v tomto prípade to tak nie je. Toto je ešte len prvé čítanie. Preto je dosť ťažko pochopiteľné, prečo by sme nemali využiť túto príležitosť v situácii, keď je predložené veľké množstvo zlepšovacích návrhov, ktoré majú v tomto Parlamente širokú podporu, určite zo strany pravice a ľavice, pokiaľ ide o návrhy týkajúce sa ďalších záruk, ktoré môžu byť poskytnuté pre maloletých, v oblasti tretích tranzitných krajín a tiež čo sa týka zákazov opätovného vstupu.

Povedali ste nám, že je to preto, že Rada sa už rozhodla a vlády sa už rozhodli. Ako už povedal pán Jonckheer, takýmto postojom sa sami zriekame našich právomocí spoluzákonodarcu, čo znamená, že sa nachádzame v situácii, keď odmietame využiť naše právomoci, aby sme dosiahli zlepšenie tejto smernice, čo hovorím pri všetkej úcte k práci, ktorá bola vykonaná počas rokovaní, ktoré trvali takmer tri roky.

Európske vlády potrebujú tento Parlament práve preto, aby Európa nebola miestom, kde vládne strach, a kde sa usilujeme zaviesť účinnejšie nástroje na ochranu proti prisťahovalectvu, ale naopak, aby Európa bola miestom, kde dochádza k integrácii prisťahovalcov.

  Patrick Gaubert (PPE-DE). – (FR) Vážená pani predsedajúca, dámy a páni, mnohé organizácie a politické strany podnecujú absurdnú ideologickú kampaň proti tomuto textu, ktorý z politických dôvodov zneužívajú a prekrúcajú.

Touto smernicou ponúkame ľuďom, ktorí sa nachádzajú v zraniteľných situáciách, záruky, že pri ich návrate sa budú v plnej miere dodržiavať ich práva, a že sa bude rešpektovať ich dôstojnosť. Vážený pán Catania, s právom na azyl to nemá nič spoločné. Zdá sa mi, že ste to ešte stále nepochopili.

Nedovolíme, aby si naši občania mysleli, že ich zástupcovia sú zodpovední za prijatie dokumentu, ktorý sa neprávom označuje za „hanebnú smernicu“. Nemusíme sa hanbiť za dokument, ktorým sa zavádzajú nové záruky. Skutočne hanbiť by sa mali tí, ktorí sú slepí a nevidia, alebo nechcú vidieť, aký pokrok možno vďaka tejto smernici dosiahnuť.

Chceme do právnych predpisov zapracovať zásadu dobrovoľného návratu? Chceme, aby mohla v členských štátoch aj naďalej platiť neobmedzená doba zadržania? Chceme, aby boli rozhodnutia odôvodnené? Chceme, aby mali právne orgány pod kontrolou podmienky zadržania? Chceme, aby bola prisťahovalcom poskytovaná bezplatná právna pomoc, a aby im bola k dispozícii aj podpora zo strany mimovládnych organizácií? Chceme do právnych predpisov zapracovať zásadu rodinnej jednoty, zásadu najlepších záujmov dieťaťa a zdravotnú starostlivosť? Texty všetkých dokumentov možno vylepšiť, no táto smernica rozhodne predstavuje pokrok v porovnaní s momentálnou situáciou, keď si každý členský štát môže robiť, čo sa mu zachce, čo je v niektorých prípadoch neprijateľné, nie je to tak, pani Roureová a pani Hennisová-Plasschaertová?

Vážené dámy, vážení páni, vyzývam vás, aby ste hlasovali za tento kompromis, aby sme neustúpili politickým manipuláciám určitých ľudí s týmto textom, pričom je potrebné, aby sme brali na zreteľ aj konkrétne vylepšenia, ktoré táto smernica zavádza.

  Inger Segelström (PSE). – (SV) Vážená pani predsedajúca, dovoľte mi, aby som sa na úvod poďakovala pánovi Weberovi a aj všetkým ostatným, ktorí sa pričinili o to, že môžeme diskutovať o tomto prvom kroku smerom k spoločným pravidlám a postupom v oblasti návratu nelegálnych prisťahovalcov. V porovnaní s predchádzajúcimi diskusiami vo výbore a na plenárnej schôdzi si myslím, že určité kľúčové otázky napredujú nesprávnym smerom, smerom k menej humánnej Európskej únii.

V prvom rade, nie je prijateľné, aby sme ľudí držali pod zámkom až 18 mesiacov. Ľudia by sa mohli zblázniť, pričom títo ľudia nie sú zločincami ani kriminálnikmi, ale sú ľudskými bytosťami, ktoré hľadajú lepší život pre seba a svoje rodiny tak, aby nežili v chudobe. Po druhé, ak Rada a pán spravodajca nie sú presvedčení o tom, že dobrovoľný návrat je dobrým riešením, deti budú vytrhnuté zo škôl a detských jaslí, prisťahovalci budú bez oznámenia opúšťať ubytovacie zariadenia, a tak spôsobíme viac škody ako by možno spôsobil všetok ten stres vyplývajúci z čakania na rozhodnutie, najmä pre deti. Po tretie, po tom, ako bola v januári prijatá stratégia v oblasti práv dieťaťa nemôže teraz Parlament urobiť krok späť, umiestniť deti pod zámok a zaobchádzať s nimi navrhovaným spôsobom. Takéto zaobchádzanie by mohlo poškodiť deti na celý život, takýto prístup teda nemôžem podporiť. Po štvrté, päť rokov je príliš dlhý čas, počas ktorého sa ľudia nemôžu vrátiť, ak na to majú dôvod. Ani v tom najlepšom svete nemožno ľudí združovať do skupín, každý prípad je potrebné riešiť individuálne, musíme posúdiť a preskúmať jeho skutkovú podstatu, napríklad pokiaľ ide o ženy a deti pri obchodovaní s ľuďmi.

Mnoho organizácií, ktoré sa zaoberajú monitorovaním ľudských práv, vyjadrilo názor a znepokojenie nad tým, že predložený kompromis je neprimeraný, a že ľudský prístup nie je dostatočne citlivý. Pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré predložila socialistická skupina, si zaslúžia uznanie. Ďakujem vám, pani predsedajúca.

  Panayiotis Demetriou (PPE-DE). – (EL) Vážená pani predsedajúca, musíme si položiť nasledujúcu otázku: predstavuje nelegálne prisťahovalectvo dnes v Európskej únii problém alebo nie? Odpoveď musí znieť, že nelegálne prisťahovalectvo dnes predstavuje problém a veľmi vážny. Musíme si tiež položiť otázku, či by sme sa mali týmto problémom zaoberať na európskej úrovni, alebo by mal byť aj naďalej záležitosťou jednotlivých členských štátov. Odpoveď na druhú otázku znie, že problém je potrebné riešiť na úrovni Európskej únie. Pokiaľ ide o tieto otázky, vyjadrili sme svoje stanovisko. Podarilo sa už uplatniť komplexnú, všeobecnú politiku Európskej únie, ktorou by sa riešil tento problém? Odpoveď, žiaľ, znie, že takáto politika doposiaľ nebola uplatnená. Problém riešime len čiastkovo a v tejto našej rozprave sa týmto obrovským problémom nelegálneho prisťahovalectva zaoberáme iba povrchne. Napriek tomu môžeme postupovať len postupne, krok za krokom.

Dnes, keď diskutujeme o tomto kompromisnom návrhu, si musíme položiť aj ďalšiu otázku: je tento kompromis dosiahnutý medzi Radou a Parlamentom dokonalý? Odpoveď znie nie. Je to taký kompromis, aký sme chceli? Určite nie. Mohli by sme o tomto kompromise diskutovať v čase, ktorý máme k dispozícii, tak, aby sme sa niekam skutočne dopracovali? Znova, odpoveď znie nie. Parlament o tejto otázke rokoval s Radou dva a pol roka.

Blahoželám pánovi Weberovi k práci, ktorú odviedol, a k výsledku, ktorý sa mu podarilo dosiahnuť, no nie je to výsledok, s ktorým by som bol úplne spokojný. V každom prípade, otázka znie, či sa situácia zlepšuje. Odpoveď znie áno, zlepšuje sa. Z toho potom vyplýva nasledujúca otázka: môžeme sa postupne pokúsiť zavádzať nejaké zlepšenia namiesto toho, aby sme dovolili, aby situácia stagnovala? Moja odpoveď znie áno, vedieme dialóg, čo môže byť iba pozitívne. „Zem patrí všetkým ľudským bytostiam“, tento prístup na mňa zapôsobil. Zapôsobil na mňa názor, že sa k týmto ľudským bytostiam nesmieme správať neprimerane. Musíme však čeliť skutočnej situácii. Organizované spoločnosti existujú a nech sa stane čokoľvek, musíme brániť ľudské práva a zároveň brániť záujmy a práva organizovaných spoločností a organizovaných štátov.

  Genowefa Grabowska (PSE). – (PL) Vážená pani predsedajúca, v Európe žijú milióny ľudí nelegálne, sú tu tolerovaní, pretože sú zdrojom lacnej pracovnej sily, nenárokujú si práva na dôchodok a na zdravotnú starostlivosť a nemôžu dobrovoľne presadzovať svoje práva prostredníctvom súdov. Nepochybujem o tom, že každý, bez ohľadu na právny štatút, má právo na dôstojnosť a na humanitárne zaobchádzanie. Preto s radosťou vítam návrh Európskej komisie, ktorého cieľom je harmonizovať zásady v tejto oblasti.

Nepochybujem o tom, že všetci v tomto Parlamente chceme, aby existovali transparentné a jasné zásady a postupy Spoločenstva týkajúce sa návratu, vyhostenia a zákazu vstupu pre nelegálnych prisťahovalcov. Na vytvorenie týchto postupov a zásad čakáme už dosť dlho. Parlament pracuje na vymedzení riešení v tejto oblasti už dva roky. Nezabúdajme, že si budeme musieť počkať ďalšie dva roky, kým táto smernica nadobudne účinnosť, pretože taká je dĺžka vykonávacieho obdobia pre členské štáty. Hoci mám k tejto smernici výhrady, napríklad čo sa týka dĺžky doby zadržania pre prisťahovalcov, zadržiavania maloletých bez sprievodu a zákazu opätovného vstupu na územie Európskej únie, kladiem si otázku, či by mali nelegálni prisťahovalci aj ďalej čakať na harmonizovanú prisťahovaleckú politiku, vrátane minimálnych štandardov. Musia byť svedkami tejto diskusie, ktorá je dôkazom toho, že Európa sa v tejto otázke nevie dohodnúť? Myslím si, že nie.

  Stefano Zappalà (PPE-DE). – (IT) Vážená pani predsedajúca, dámy a páni, spolu s mnohými kolegami poslancami, ktorí sa dnes ráno zapojili do rozpravy, a ktorí sa ešte stále zapájajú do rozpravy v tomto Parlamente, som mal možnosť priamo zažiť tento jav, keď som na začiatku tohto funkčného obdobia navštívil mnoho kútov Európy a mnoho stredísk pre predbežný príjem prisťahovalcov.

Uvedomujem si, že tento jav je zložitý, a že má veľa rôznych aspektov. Každý z nás, keďže máme rozličnú kultúru, povahu a politické názory, sa na túto problematiku pozerá zo svojho osobitného hľadiska. Celkovo však musíme vziať do úvahy, a to je podľa môjho názoru kľúčové, že tu nehovoríme len o niekoľkých emigrantoch, ako tomu bolo pred sto rokmi. Nehovoríme o malom alebo zriedkavom jave, hovoríme o prisťahovalectve národov. Hovoríme o miliónoch a miliónoch jednotlivcov, ktorí sa sťahujú na iné miesto. Vedú ich k tomu rôzne dôvody, málokedy však ide o úsilie požiadať o azyl alebo o politické dôvody. Väčšinou prisťahovalci hľadajú lepšie životné podmienky a lepšie pracovné podmienky.

Hoci ma tlačí čas, musím sa ešte poďakovať pánovi Weberovi. Musím sa poďakovať aj pánovi Deprezovi, súčasnému predsedovi Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci, a aj jeho bývalému predsedovi, pánovi Cavadovi. Chcem sa tiež poďakovať všetkým poslancom tohto Parlamentu, s ktorými sme strávili pri práci na tejto problematike veľmi veľa času. Myslím si, že je lepšie, ak existuje zákon, ktorý možno vylepšiť, ako keby neexistoval vôbec žiadny zákon. Som presvedčený o tom, že je správne, že sa Európa chce postarať o všetkých, no čo sa týka tohto zložitého a vážneho javu, s ktorým sa stretávame, musí sa Európa postarať predovšetkým o svojich vlastných občanov.

  Frieda Brepoels (PPE-DE). – (NL) Vážená pani predsedajúca, dámy a páni, na úvod by som sa chcela osobitne poďakovať nášmu pánovi spravodajcovi za mimoriadne ťažkú prácu, ktorú vykonal, a za jeho vytrvalosť v tejto mimoriadne dôležitej problematike. Samozrejme, na konci rozpravy je ťažké prispieť nejakými novými aspektmi, no chcem povedať, že v plnej miere súhlasím s tými poslancami, ktorí povedali, že táto smernica predstavuje len úvodný, hoci kľúčový, krok k širokej migračnej politike. Všetci musíme čeliť rovnakým problémom a výzvam. Je jasné, že naši občania príjmu a pochopia legálne prisťahovalectvo len vtedy, ak politici veľmi jasne vyhlásia, že nelegálne prisťahovalectvo nie je za žiadnych okolností prijateľné. Ako viete, až tretina členských štátov ešte stále nemá v tejto oblasti žiadne pravidlá, preto každý právny predpis, ktorý prijmeme, bude pre tieto krajiny predstavovať pokrok, pokiaľ ide o ochranu samotných nelegálnych prisťahovalcov.

Oponentom tejto smernice chcem povedať, že v krajinách, ktoré už poskytujú dostatočnú ochranu, dôjde len k minimálnym zmenám, alebo sa podmienky nezmenia vôbec. Chcem im tiež povedať, že aj Rada vyslovila jasné ubezpečenia, že predložená smernica nebude zneužitá na zhoršenie ochrany, ktorá je v niektorých členských štátoch poskytovaná nad rámec ustanovení tejto smernice. Napokon je tiež potrebné jasne povedať, že aj v budúcnosti môžu členské štáty slobodne prijímať ustanovenia zachádzajúce nad rámec predloženej smernice.

Čo sa týka uplatňovania a nadväzujúcich opatrení, považujem za veľmi dôležité, aby v tejto oblasti niesla hlavnú zodpovednosť nielen Komisia, ale aby ju niesli aj vnútroštátne parlamenty, keďže je úplne samozrejmé, že je potrebné, aby boli tieto ustanovenia o vyhostení aj účinne uplatnené.

Na záver mi, vážená pani predsedajúca, dovoľte povedať, že dúfam, že väčšina poslancov tohto Parlamentu bude schopná povzniesť sa nad politické dogmy a manévrovanie, a že títo poslanci budú pripravení prispieť k realistickému, rozhodnému, jasnému a ľudskému riešeniu, nielen v záujme Európskej únie, ale predovšetkým v záujme samotných nelegálnych prisťahovalcov.

  Manolis Mavrommatis (PPE-DE). – (EL) Vážená pani predsedajúca, na úvod mi dovoľte poblahoželať nášmu kolegovi, pánovi Weberovi, k vynikajúcej práci a k výsledkom, ktoré sa mu podarilo dosiahnuť. Chcem sa tiež poďakovať pani Carlottiovej za konštruktívnu spoluprácu vo Výbore pre rozvoj.

Krajiny Stredozemia musia čeliť problému nelegálneho prisťahovalectva vo väčšej miere ako ostatné krajiny, ktorých hranice nie sú vystavené až takému veľkému náporu. Napríklad do mojej vlasti, Grécka, prišlo v minulom roku 112 tisíc nelegálnych prisťahovalcov, pričom bolo vydaných 58 tisíc rozhodnutí o návrate. V rámci Európskej únie sú to rekordné údaje, preto je potrebné, aby EÚ prijala spoločnú stratégiu zameranú na riešenie tohto problému. Okrem toho je potrebné prijať sprievodné opatrenia s cieľom integrovať prisťahovalcov. Musíme tiež vytvoriť dôstojné podmienky pre návrat osôb, ktoré na naše územie vstupujú nelegálne.

Európska únia musí vytvoriť politiku návratu nelegálnych prisťahovalcov na základe zásady solidarity a na základe zdieľania zodpovedností s rozvojovými krajinami. Schvaľujem a podporujem výnimku pri presadzovaní tejto smernice, ktorá sa týka rodinných vzťahov, najlepšieho záujmu detí a zdravotného stavu prisťahovalcov. Záujmy detí je nutné zaručiť prostredníctvom obhajcu alebo prostredníctvom príslušného odboru sociálnych služieb.

Napokon, bolo prijaté odvolanie voči zadržovaniu maloletých, ktoré vzniesol Výbor pre rozvoj. Som si istý, že všetci kolegovia poslanci to príjmu.

  Ioannis Varvitsiotis (PPE-DE). – (EL) Vážená pani predsedajúca, ako povedal pán Mavrommatis, do Grécka prišlo v minulom roku 112 tisíc nelegálnych prisťahovalcov. Väčšina z nich však v Grécku nechcela zostať, chceli ísť ďalej, do ďalších európskych krajín. To znamená, že problém prisťahovalectva je celoeurópsky, týka sa nás všetkých. Musíme ho spoločne riešiť.

Preto Grécko podporuje spoločnú prisťahovaleckú politiku. Samozrejme, odporúčanie pána Webera nedokáže v plnej miere tento problém vyriešiť, no ide o veľmi pozitívny krok, a preto mu z celého srdca blahoželám. Ak vytrváme v uplatňovaní politiky, ktorá je načrtnutá v predloženej smernici, myslím si, že skôr alebo neskôr sa dopracujeme k stavu, ktorý bude v porovnaní so súčasnou situáciou lepší.

Neľudské zaobchádzanie s prisťahovalcami a porušovanie ľudských práv sú neprijateľné. Pokiaľ ide o predloženú smernicu, jediná námietka Grécka sa týka povinnosti členských štátov poskytnúť právnu pomoc. Viete prečo? Z dvoch príčin. Po prvé, náklady sú obrovské, Grécko by ich nedokázalo uniesť. Po druhé, poskytovanie bezplatnej právnej pomoci je nespravodlivé. Ak poskytujeme bezplatnú právnu pomoc nelegálnym prisťahovalcom, prečo by sme ju nemali poskytovať aj chudobným legálnym prisťahovalcom, ktorí vstupujú do našej vlasti, a prečo by sme ju nemali poskytovať aj našim vlastným chudobným občanom?

Myslím si, že vďaka textu, ktorý bol do daného článku doplnený, sa podarilo túto otázku vyriešiť a Grécko svoju námietku stiahlo. Preto návrh a odporúčanie rozhodne podporíme.

  Pierre Pribetich (PSE). – (FR) Vážená pani predsedajúca, dámy a páni, rokovania, ktorých cieľom bolo dosiahnuť dohodu v prvom čítaní, zatlačili do úzadia mnohé pokroky, ku ktorým sa podarilo dospieť vďaka práci Parlamentu.

Tento kompromisný text je vo svojom súčasnom znení neprijateľný. Je neprijateľné zaobchádzať s maloletými ako s dospelými, neumožniť im prístup k vzdelaniu a dovoliť, aby boli poslaní späť do krajiny, ktorá je ďaleko vzdialená od ich príbuzných. Je neprijateľné, aby sa spoločné pravidlá a postupy nastavovali podľa najnižších štandardov v Európe, a aby ťahali túto smernicu smerom nadol. Je neprijateľné, že predložená smernica ponecháva otvorené dvere pre nedôstojnú dĺžku doby zadržania a pre také veľké množstvo vážnych hrozieb, že dôjde k porušeniu ľudských práv. Je neprijateľné ponechať taký veľký počet ľudí v takejto situácii bez právneho krytia.

Ako môže osvietená Európa prijať niečo také hrozné? Ako je možné, že sa sen tvorcov Hugových Spojených štátov európskych mení na nočnú moru, hoci do nich vkladáme takú veľkú nádej?

  Miroslav Mikolášik (PPE-DE). - (SK) Problematika nelegálneho pobytu imigrantov v EÚ si vyžaduje transparentné, jasné a spravodlivé pravidlá. Vzhľadom na aktuálnosť tohto problému – v súčasnosti je v EÚ asi 8 miliónov nelegálnych prisťahovalcov, ako aj jeho komplikáciu, považujem toto definovanie spoločného právneho rámca za nevyhnutné.

Smernica jasne stanovuje, že nelegálni prisťahovalci musia opustiť EÚ. Tu však musíme brať do úvahy podmienky, za akých sa tak stane, a v plnom rozsahu zabezpečiť rešpektovanie ľudských práv, a to najmä osobnej slobody.

Obzvlášť vítam výslovnú zmienku o kľúčovej právnej zásade najlepšieho záujmu dieťaťa, pretože práve deti sú v tomto prípade veľmi citlivou skupinou. Problém ilegálnej imigrácie tak nemôžme obmedziť len na pragmatické nútené vyhostenie a zákaz opätovného vstupu. V konečnom dôsledku musíme zohľadniť širší politický rozmer v kontexte znižovania podnetov vyvolávajúcich nelegálne prisťahovalectvo do Európskej únie.

  Jean-Claude Martinez (NI). – (FR) Vážená pani predsedajúca, Evo Morales nám napísal o smernici o prisťahovalectve, ktorému sa vo Francúzsku hovorí „sans-papiers”. Keď Európe píše latinskoamerická hlava štátu, nejde o skutočného cudzinca, je to skôr tak, ako keby nám napísal bratranec.

Samozrejme, sme štáty s pravidlami, ktoré je nutné dodržiavať, inak by vznikol zmätok a v konečnom dôsledku by to malo nepriaznivý dosah na všetkých. Keďže však existuje prisťahovalectvo z Peru do Čile, z Nikaraguy do Kostariky a z Mozambiku do Juhoafrickej republiky je jasné, že prisťahovalectvo je globálnym problémom s globálnymi príčinami. Na globalizovanom hospodárskom trhu predstavuje prisťahovalectvo najvyššie štádium kapitalistickej logiky, keď osobe, ktorá nemá čo predať, neostáva nič iné, len predať samu seba. Možno bude potrebné vytvoriť nejakú chatrnú kontinentálnu európsku právnu štruktúru zameranú na dôsledky globálnej migrácie, no v konečnom dôsledku bude potrebné prisťahovalectvo riešiť na globálnej úrovni, rovnako ako je to v prípade potravín, pandémií a základného vzdelania, keďže tieto oblasti už sú globalizované. Takýto prístup je známy pod označením „regulovanie“ zdieľaných oblastí globálneho spoločného vlastníctva.

  Petru Filip (PPE-DE). – (RO) Jednotné štandardy a postupy uplatniteľné v členských štátoch sú potrebné na úrovni celého európskeho administratívneho systému, nielen pokiaľ ide o návrat prisťahovalcov z tretích krajín.

Táto správa, ktorá je nepochybne aktuálna a užitočná, mi poskytuje príležitosť, aby som v diskusii znovu poukázal na to, že je potrebné zaviesť interoperabilné systémy na vydávanie dokladov pre verejnosť na administratívnej úrovni vo všetkých krajinách.

Interoperabilita systémov na vydávanie dokladov vo všetkých krajinách zostáva základnou premisou pri odstraňovaní rizík vyplývajúcich z príliš rozsiahlych právomocí. Zároveň prostredníctvom nej môžeme účinne zaručiť využívanie práv vyplývajúcich zo štatútu občana Spoločenstva.

Hoci uznávam, že správa je kvalitne spracovaná, dovoľte mi zdôrazniť skutočnosť, že jej dosah možno maximalizovať, ak opätovne prehodnotíme praktické podmienky vykonávania na základe podkladových štúdií zameraných na posúdenie možnosti zaviesť integrovaný elektronický systém administratívnych postupov a služieb. Možno ešte nie je prineskoro, aby sme porozmýšľali o vytvorení európskej elektronickej identity.

  Nicolae Vlad Popa (PPE-DE). – (RO) Vďaka vyváženej správe pána Webera sa smernica o spoločných štandardoch a postupoch v členských krajinách pri návrate štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí majú nelegálny pobyt, stane prvou legislatívnou iniciatívou v oblasti prisťahovalectva, ktorá bude prijatá postupom spolurozhodovania medzi Európskym parlamentom a Radou. Teší ma, že sa obe inštitúcie podujali na tento krok, že si zodpovedne splnili svoje povinnosti, a že sa vďaka tomu budeme mať v budúcnosti pri našej práci v tejto oblasti na čo odvolať.

Na politiku v oblasti návratu štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí majú na území Európskej únie nelegálny pobyt, by sme mali hľadieť ako na neoddeliteľnú a nevyhnutnú súčasť celistvej a súdržnej politiky Spoločenstva v oblasti migrácie a udeľovania azylov. Vďaka účinnejším predpisom vzťahujúcim sa na nelegálne prisťahovalectvo bude možné uvoľniť predpisy vzťahujúce sa na legálne prisťahovalectvo.

Myslím si, že sa nám teraz podarilo vytvoriť jasné, transparentné a spravodlivé predpisy s cieľom zabezpečiť fungovanie účinnej politiky v oblasti návratu štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorá tvorí dôležitý prvok správneho riadenia migračnej politiky v súlade s Haagskym programom.

  Ewa Klamt (PPE-DE). – (DE) Vážená pani predsedajúca, už roky žiadame, aby bol vytvorený celkový plán zahrňujúci všetky aspekty migrácie. Smernica o spoločných štandardoch a postupoch v členských krajinách pri návrate štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí majú nelegálny pobyt, samozrejme tvorí súčasť tohto balíka. Legálne prisťahovalectvo do Európskej únie bude možné citlivo regulovať len vtedy, keď prestaneme poskytovať prístrešie miliónom nelegálnych prisťahovalcov, a keď ich prestaneme dávať na jednu úroveň s legálnym prisťahovalectvom.

Keďže pani Roureová poukázala na „právo“ nelegálnych prisťahovalcov na útek od chudoby, dovoľte mi, aby som jej pripomenula, že len na africkom svetadieli žije 922 miliónov ľudí, pričom väčšina z nich žije v chudobe, a že v Indii žije 1,1 miliardy ľudí, z ktorých by mnohí radi prišli žiť k nám do Európy. Takýto spôsob regulovania je nesprávny. Preto vás vyzývam, aby ste podporili predloženú smernicu o spoločných štandardoch a postupoch v členských krajinách pri návrate štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí majú nelegálny pobyt. Táto smernica nám otvára cestu ku skutočne kvalitným nariadeniam v oblasti legálneho prisťahovalectva, konečne budeme môcť ľuďom naozaj pomôcť.

  Dragutin Mate, úradujúci predseda Rady. − (SL) Samozrejme, chcel by som sa vyjadriť o tom, čo ste povedali vo svojich vystúpeniach, ktoré som pozorne sledoval.

Po prvé, je potrebné jasne povedať, že tu dnes hovoríme o smernici o spoločných normách a postupoch v členských krajinách pri návrate štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí majú nelegálny pobyt, hovoríme o nelegálnom prisťahovalectve, nehovoríme o azyle, ani o azylových postupoch. Medzi týmito dvoma vecami je obrovský rozdiel. Smernica o azyle nadobudla účinnosť už v roku 2003 a môžeme konštatovať, že funguje.

Dnes sa snažíme urobiť krok vpred. Tento krok je pre nás dôležitý. Rada vo svojom politickom vyhlásení, ktoré si môžete prečítať na predposlednej strane, prijala záväzok, že osoby, ktoré spĺňajú podmienky zadržania (t.j. nevzťahuje sa to na všetkých) možno zadržať na dobu šiestich mesiacov. Okrem toho, vo výnimočných prípadoch, ktoré sú presne vymenované, možno toto zadržanie predĺžiť o ďalších 12 mesiacov. Nejde teda o automatický proces trvajúci 18 mesiacov, ako sme mohli počuť vo viacerých vystúpeniach. To nie je pravda.

Rada vo svojom politickom vyhlásení tiež vyslovila jasný záväzok, citujem: „Rada vyhlasuje, že vykonávanie tejto smernice by sa samé o sebe nemalo využívať ako odôvodnenie prijatia ustanovení, ktoré sú menej priaznivé pre osoby, na ktoré sa vzťahujú.“

To znamená, že to neurobí ani jedna krajina. Vzťahuje sa to na šesť krajín, hovoril so všetkými šiestimi ministrami. V procese rokovaní s Radou všetkých šesť ministrov trvalo na tom, aby bola doba zadržania kratšia ako šesť mesiacov. Žiaľ, väčšina členských štátov má oveľa dlhšie doby zadržania, v niektorých krajinách dokonca nie sú vôbec obmedzené, a tak môže viacero členských štátov teoreticky i prakticky zadržiavať nelegálnych prisťahovalcov neobmedzene dlhú dobu.

V tejto oblasti by sme radi dosiahli pokrok. Ba čo viac, je kľúčové, aby sme dosiahli pokrok. Chcem tu, samozrejme, spomenúť predovšetkým obzvlášť zraniteľné skupiny detí. Naliehavo žiadam Parlament, aby sa opäť pozrel na článok 5 a na článok 15a. Je tam jasne uvedené, že podmienky pre deti nesmú byť horšie, a že im musí byť umožnený prístup k vzdelaniu a do materskej školy. Deti musia byť ubytované v osobitných inštitúciách, ktoré im to umožnia. Obmedzenia sú veľmi prísne.

V tejto súvislosti chcem povedať aj to, že rokovania boli veľmi náročné, v žiadnom prípade neboli jednoduché. Neviem, či si to, vážené dámy, vážení páni, dokážete všetci predstaviť, ale poskytnem vám aspoň jeden maličký príklad o tom, ako prebiehali rokovania. O jednom článku, konkrétne o článku 14, sme rokovali štyri hodiny, štyri hodiny osobitne o každom jednom slove.

Členské štáty pochopili, že túto otázku je potrebné riešiť na úrovni Európskej únie. A o čom tu rozhodujete dnes vy? Rozhodujete o tom, či budeme túto otázku riešiť na vnútroštátnej úrovni, tak ako doposiaľ, alebo ju budeme riešiť na úrovni Európskej únie. Jeden pán poslanec to povedal veľmi výstižne, nelegálne prisťahovalectvo, to je problém. Otázka nestojí tak, či to je alebo nie je problém. Je jasné, že to je problém. Túto oblasť je potrebné dať do poriadku. Musíme ju dať do poriadku čo najcivilizovanejším spôsobom. Musíme teda urobiť prvý krok. Viem, že pre mnohých to nie je dobrý kompromis, no musíme si uvedomiť, že aj pre členské štáty je tento kompromis na hranici prijateľnosti.

Musíte si uvedomiť, že veľmi veľa členských štátov v tejto oblasti nechce prijať spoločnú politiku. Členské štáty, veľa členských štátov by bolo šťastných, keby si mohli túto oblasť regulovať podľa seba, doma, podľa svojich vlastných pravidiel, bez súhlasu Európskeho parlamentu a bez dohľadu európskych inštitúcií. Súčasná situácia je horšia ako tá, ktorú navrhujeme. Preto mi dovoľte znova zopakovať, že táto smernica predstavuje rozhodujúci krok vpred.

O čom sa tu teda dnes rozhoduje? Nerozhodujeme o skutočnom znení týchto článkov, ktoré tu sú, ani o úspešnosti rokovaní medzi pánom Weberom a mnou na strane Rady a Komisiou a komisármi na strane druhej. Rozhodujeme o celistvosti integračných politík. Ak by sme dnes dospeli k tomu, že tejto smernici o nelegálnom prisťahovalectve povieme NIE, môžete si predstaviť, aké ťažké bude posunúť sa vpred k prijímaniu rozhodnutí, k spoločnému prijímaniu rozhodnutí o legálnom prisťahovalectve.

Tento prvý krok musíme prijať a ak ho neprijmeme dnes, budúcnosť a spôsob jeho prijatia budú v nedohľadne. Môžem s plnou zodpovednosťou vyhlásiť, že ak táto smernica nebude prijatá v prvom čítaní, veľa členských štátov sa vráti k svojim pôvodným rokovacím pozíciám, ktoré sú mimoriadne nekompromisné a mimoriadne pevné. Potom, samozrejme, ubehne poriadne dlhá doba, kým si tu budeme znova môcť sadnúť a rozhodovať o tom, či prijmeme spoločné stanovisko.

V konečnom dôsledku budeme musieť prijať kompromis. Žiadne extrémne stanovisko nebude môcť byť prijaté. Práve takýto postoj je základom demokracie. Nejde o to, že jeden názor rozhoduje o všetkom, pričom však chcem vyhlásiť, že samozrejme rešpektujem názory mimovládnych organizácií a všetkých ostatných inštitúcií, ktoré nám poskytli svoje stanovisko, a ktoré bojujú za to, aby sa situácia v tejto oblasti zlepšila. Je správne, že za to bojujú, no musíme si byť vedomí, že v konečnom dôsledku sa Rada i Parlament zodpovedá svojim voličom. Veľmi dobre vieme, aké problémy v tejto oblasti vznikajú. Ako som už v tomto svojom záverečnom vystúpení niekoľkokrát povedal, toto je prvý krok, veľmi dôležitý krok, ktorý musíme spoločne urobiť na tejto ceste smerom k zlepšovaniu práv nelegálnych prisťahovalcov a tiež všeobecne z hľadiska vytvárania migračných politík.

  Jacques Barrot , podpredseda Komisie. − (FR) Vážená pani predsedajúca, vo svojom vystúpení sa pokúsim prispieť k tejto rozprave niekoľkými doplňujúcimi informáciami.

Po prvé, ak vznikne smernica o spoločných štandardoch a postupoch v členských krajinách pri návrate štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí majú nelegálny pobyt, nevznikne osamotene. Bude súčasťou celej série založenej na koncepte koordinovanej prisťahovaleckej politiky. Ako to tu už spomenulo viacero poslancov, následne sa skutočne budeme venovať textom o legálnom prisťahovalectve a textom zameraným na posilnenie našich azylových postupov a nášho prijímania utečencov. Budeme sa venovať (v skutočnosti už tento proces prebieha) aj koordinovanej politike zahŕňajúcej tretie krajiny, z ktorých prisťahovalci prichádzajú. Osobne som presvedčený, že práve vďaka partnerstvu s mnohými tretími krajinami sa nám podarí nájsť spôsoby a prostriedky tejto koordinovanej prisťahovaleckej politiky. To je prvá vec, ktorú som chcel povedať.

Po druhé, chcel by som vám pripomenúť, niečo veľmi dôležité: hodnota smernice spočíva v tom, že nám poskytuje právny rámec, ktorý nám umožňuje uplatňovať mechanizmy Spoločenstva, čo znamená, že budeme môcť kontrolovať dodržiavanie acquis. Konkrétne ide o konania o porušení predpisov, právomoc Európskeho súdneho dvora, správy Komisie a o kontrolu vykonávanú Európskym parlamentom. Výhoda takejto smernice je v tom, že umožňuje vykonávanie oveľa účinnejšej právnej kontroly.

Tretí bod, o ktorom by mal Parlament pouvažovať, sa týka skutočnosti, že Parlament ešte posunul veci dopredu, najmä prostredníctvom článkov, ktoré sa vzťahujú na deti. Tieto nové články, článok 8a a článok 15a, sú napísané v takom duchu, že pokiaľ je to len trochu možné, deti by nemali byť zadržané. Ak sú však predsa len zadržané, pridaná hodnota predloženej smernice spočíva v skutočnosti, že núti členské štáty, ktoré sa na to podujali, aby dodržiavali minimálne záruky vymedzené v článku 15a, ktorý ste, pán Mate, spomínali.

Štvrtý bod, ktorý by som chcel spomenúť, sa týka skutočnosti, že máme k dispozícii aj potrebné finančné zdroje. V Európskom fonde pre návrat máme k dispozícii približne 700 miliónov EUR, vďaka ktorým budeme môcť pomôcť s poskytovaním právnej pomoci a zdravotnej starostlivosti a s mnohými problémami v oblasti opätovného začleňovania v určitých krajinách pôvodu.

Piaty bod si požičiam od pána Depreza, ktorý povedal, že Komisia by bola do troch rokov povinná vypracovať hodnotiacu správu. Chcem zdôrazniť, že záväzok na nás nebude klásť len táto správa, ale všetko, čo tvorí základ tohto textu, t.j. túžba, aby postupy Európskej únie podliehali súdnemu preskúmaniu, postupy, ktoré sa snažia nájsť rovnováhu medzi skutočnosťou, že je potrebné postupovať legálne, bez čoho sa nám nepodarí primať verejnú mienku, aby prijala legálne prisťahovalectvo, a medzi skutočnosťou, že je potrebné dodržiavať zásady Európskeho dohovoru o ľudských právach. Môžem vyhlásiť, že ak bude táto smernica prijatá, osobne sa zasadím o jej uplatňovanie tak, aby sa zaručilo, že tento duch nestratíme zo zreteľa.

  Manfred Weber, spravodajca. − (DE) Vážená pani predsedajúca, dámy a páni, v prvom rade sa vám chcem poďakovať za rozumnú rozpravu. Je skutočne ohromujúce, že dokážeme aj o takejto emocionálnej otázke diskutovať tak objektívne. Musím povedať, že vzhľadom na rozsah tém, ktoré sme tu dnes prebrali, som hrdý na to, že som poslancom tohto Parlamentu.

Boli sme však svedkami aj jedného pokĺznutia. Pán Catania nás všetkých obvinil, že sme zodpovední za masové hroby v Stredozemnom mori. Musím odmietnuť túto stratégiu, ktorá je založená na získavaní politického vplyvu prostredníctvom pôsobenia na pocity a obavy verejnosti. My všetci sa snažíme zo všetkých síl pomôcť týmto ľuďom.

O obsahu smernice sa nechcem vyjadrovať, pretože sme ho už dôkladne prediskutovali. Chcem však povedať niečo o procese. Náš predseda Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci rozprával veľmi múdro. Členom skupiny Európskej ľudovej strany (kresťanských demokratov) a Európskych demokratov poradil, aby v tomto procese postupovali obzvlášť férovo. Stiahli sme naše pozmeňujúce a doplňujúce návrhy. Chceli sme, aby sa o týchto pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch hlasovalo, a tak sme k tomu prispeli. Vo Výbore pre vnútorné veci sme pripravili stovky pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov a zabezpečili sme tam veľké väčšiny hlasov. To znamená, že sa mohol zúčastniť každý poslanec, ktorý mal záujem o túto tému.

Chcel by som povedať pár slov aj o mimovládnych organizáciách. Chápem, že nie sú spokojné. Keď tu diskutujeme o problematike životného prostredia, ani organizácia Greenpeace nie je nikdy spokojná s výsledkom, ku ktorému sa dopracujeme. Úlohou mimovládnych organizácií je vyvíjať čoraz väčší nátlak, no už teraz vám môžem povedať, čo sa stane. Ak prijmeme túto smernicu, potom už zajtra rovnaké mimovládne organizácie, ktoré dnes proti nej protestujú, využijú tieto právne možnosti a začnú podávať podnety na začatie konaní na Európskom súdnom dvore. Predpokladám, že aj poslanci ľavice, ktorí dnes tejto smernici oponujú, budú zajtra Komisiu, alebo pána komisára Barrota, žiadať, aby vykonávali to, čo sme tu prijali. Prostredníctvom tohto právneho základu sa budú snažiť zabezpečiť ľuďom výhody. Preto hovorím, že situácia nie je ideálna, ale podarilo sa nám urobiť veľký krok vpred.

Posledná poznámka. Žiaľ, pani Roureová a pán Fava zo socialistickej skupiny tu nie sú prítomní. Sú vonku, poskytujú rozhovory pre televízie a snažia sa im predstaviť svoje stanovisko. Nepočuli, čo povedal pán Mate, že buď tento krok urobíme dnes (ešte raz veľmi pekne ďakujem slovinskému predsedníctvu Rady), alebo sa v tejto oblasti nepodarí dosiahnuť pokrok počas mnohých nasledujúcich rokov. Aj naďalej budeme hovoriť, že je potrebné dosiahnuť rozhodný pokrok, no v skutočnosti nič nedocielime. Preto otázka, ktorú je potrebné si zajtra položiť, neznie, či je alebo nie je predložená smernica ideálna. Otázka, ktorú si musíme položiť, znie jednoducho takto: „Posunie táto smernica Európsku úniu dopredu?“ Zajtra si na túto otázku môžeme s pokojným svedomím a jasne odpovedať „áno“.

  Predsedajúca. – Rozprava sa skončila.

Hlasovanie sa uskutoční zajtra o 11.30 hod.

Písomné vyhlásenia (článok 142)

  Louis Grech (PSE), písomne. – Navrhovanú smernicu o návrate nelegálnych prisťahovalcov je potrebné privítať, keďže sa usiluje prijať spoločné štandardy a predstavuje krok správnym smerom. Nedarí sa jej však poskytnúť určité záruky, pokiaľ ide o utečencov a o ľudské práva, a nerieši osobitné potreby a problémy členských štátov, ktoré sú nadmerne postihnuté vzhľadom na ich veľkosť, počet obyvateľov a zdroje. Medzi takéto členské štáty patrí aj Malta.

Ešte raz mi dovoľte zdôrazniť a opätovne zopakovať, že táto problematika si zaslúži spoločnú európsku politiku, ktorá bude riešiť základné otázky, medzi ktoré patria: a) prijatie politík o rozdelení záťaže medzi všetky členské štáty, b) prehodnotenie Dublinského dohovoru II, c) primeraná finančná podpora, d) posúdenie životaschopnosti, inak povedané, posúdenie rozvojových stredísk, napríklad stredísk na podporu zamestnanosti, v krajinách pôvodu a v tranzitných krajinách, e) vypracovanie realistickej politiky v oblasti návratu štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí majú na území Európskej únie nelegálny pobyt, f) realizácia včasnej integračnej politiky a g) boj proti organizovanému zločinu (vrátane obchodovania s ľuďmi), xenofóbii a rasizmu.

Zriadenie agentúry, ktorá by sa zaoberala všetkými druhmi legálneho a nelegálneho prisťahovalectva, by bolo veľmi nápomocné, aby sa tieto otázky riešili komplexne a integrovane.

  Eija-Riitta Korhola (PPE-DE) , písomne. – (FI) Vážená pani predsedajúca, prvá výzva týkajúca sa tohto navrhovaného právneho predpisu, spočíva v tom, že ide o náš prvý pokus vytvoriť štandardy prisťahovaleckej politiky platné v celom Spoločenstve. Bude si to vyžadovať veľa úsilia vytvoriť politiku, ktorá sa bude vzťahovať na Spoločenstvo ako celok.

Ak nič iné, prisťahovalecká politika je citlivou otázkou z hľadiska základných práv a ľudských práv. Súhlasím s poslancami, ktorí jasne povedali, že v návrhu kompromisu sú určité chúlostivé body, pokiaľ ide o základné a ľudské práva.

Ako zákonodarcovia sa však na vec musíme pozerať komplexne, súčasný stav jednoducho nemôžeme zachovávať. Po prvé, ide o podmienky zadržania. V niekoľkých členských štátoch nie je právne obmedzená doba zadržania. Často nie sú primerane regulované ani kritériá zadržania. Po druhé, mnoho členských štátov vydáva zákaz opätovného vstupu na dobu neurčitú. Preto by boli mnohé členské štáty radšej, keby dopadlo hlasovanie o tomto kompromisnom návrhu i o celej legislatívnej iniciatíve neúspešne.

Je životne dôležité, aby smernica ustanovovala, že proces návratu musí podliehať monitorovacím mechanizmom Spoločenstva. Takto budeme môcť zaručiť, že čoskoro budú určité minimálne štandardy platiť vo všetkých členských štátoch.

Ďakujem spravodajcovi, pánovi Weberovi, za to, že sa mu podarilo v rámci rokovaní dosiahnuť výrazné zlepšenia v porovnaní so stanoviskom Rady. Výsledkom tohto procesu je skutočnosť, že sa podarilo zaručiť naše humanitárne povinnosti. Mimoriadne dôležité sú zmeny, ktoré sa prijali na ochranu detí, rodín a menšín.

  Roselyne Lefrançois (PSE) , písomne. – (FR) Text, o ktorom budeme zajtra hlasovať, je jasným krokom späť, nielen v porovnaní s pôvodným návrhom Komisie, ale predovšetkým v porovnaní s prácou, ktorá bola vykonaná v rámci Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci, ktorého som aj ja členkou.

My, socialisti, podporujeme zavedenie minimálnych požiadaviek vzťahujúcich sa na návrat štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí majú na území Európskej únie nelegálny pobyt, pretože podporujeme zodpovedný, ľudský prístup k nelegálnemu prisťahovalectvu a uvedomujeme si, že niektoré členské štáty Európskej únie v tejto oblasti presadzujú politiky, ktoré sú z hľadiska dodržiavania základných práv neprijateľné.

Nemáme však na výber a musíme poukázať na skutočnosť, že kompromis, ktorý podporujú konzervatívci a väčšina liberálov, v tejto oblasti neprinesie nijaké zlepšenia. Predložená smernica sa nevzťahuje sa na žiadateľov o azyl ani na ľudí zaistených pri nelegálnom prekračovaní hraníc. Predovšetkým však dáva členským štátom priveľa priestoru v kľúčových otázkach, napríklad čo sa týka práv maloletých, či dĺžky doby zadržania.

Rovnako, dobu zadržania možno predĺžiť až na 18 mesiacov. Tak ako mnohí kolegovia poslanci aj ja odmietam podporiť možnosť, že umiestnime pod zámok na takú dlhú dobu ľudí, ktorých jediným zločinom je to, že chceli nájsť v Európe lepší život.

Preto ak budú pozmeňujúce a doplňujúce návrhy Socialistickej skupiny v Európskom parlamente odmietnuté, budem hlasovať podľa svojho svedomia, t.j. proti tomuto textu.

  Vincent Peillon (PSE), písomne. – (FR) Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, zajtra musíme hlasovať o texte, ktorý členské štáty a tí konzervatívnejší z nás označujú za kompromis. Nenechajte sa však oklamať, tento text nie je kompromisom, ide o kompromitovanie.

Čo iné navrhuje Rada a pán spravodajca v tejto smernici o návrate štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí majú na území Európskej únie nelegálny pobyt, ak nie to, že máme podporiť návrh, podľa ktorého môžu členské štáty umiestniť pod zámok ľudskú bytosť, ktorá síce prišla na naše územie nelegálne, no nespáchala žiadny zločin, a to až na 18 mesiacov, a potom jej zakážu vstup na európske územie počas ďalších piatich rokov?

Pokiaľ ide o prisťahovalectvo, Parlament má konečne spolurozhodovaciu právomoc. Preto máme nielen možnosť podieľať sa na tomto procese s Radou, je to naša povinnosť! Nepremárnime túto možnosť, ak by sme prijali predloženú smernicu v jej terajšom znení, umožnili by sme Rade odstrániť z nej všetok pokrok, ktorý sa nám podarilo dosiahnuť v oblasti ľudských práv počas rokovaní trvajúcich tri roky.

Preto dúfam, že tento text odmietneme, ide o karikatúru, v ktorej sa vzdávame svojich pozícií a zabúdame na svoje hodnoty, čo predstavuje veľkú hrozbu.

Je potrebné vytvoriť skutočnú európsku prisťahovaleckú politiku, a nie takú, ktorá pozostáva len z klamnej ochrany pevnosti Európa.

  Gabriele Zimmer (GUE/NGL), písomne. – (DE) Väčšina pravicových poslancov Európskeho parlamentu otvára brány pre masívne vyhostenia.

Osem miliónov ľudí bez platného povolenia na pobyt, z ktorých mnohí žijú v členských štátoch Európskej únie už veľa rokov, teraz musí čeliť zadržaniu a vypovedaniu. Ministri vnútra chcú dať všetko do poriadku tak, aby mohli začať regulovať legálne prisťahovalectvo do Európskej únie jednotným spôsobom „s čistým štítom“. Nedávno to v televíznych správach povedal úplne jasne parlamentný štátny tajomník nemeckého spolkového ministerstva vnútra, pán Peter Altmaier. Vyjadril sa, že sa im v prospech Nemecka podarilo dosiahnuť, že v budúcnosti bude jednoduchšie vyhostiť tých ľudí, ktorých sa Nemecko chce zbaviť.

Podľa kompromisného návrhu, ktorý vypracovala Rada a pán Weber, poslanec Európskeho parlamentu a člen Kresťansko-sociálnej únie Bavorska, bude možné zadržať ľudí až na 18 mesiacov, deti bude možné oddeliť od rodičov a osobám, ktoré budú vypovedané, bude možné zakázať opätovný vstup na územie Európskej únie až na päť rokov. Ľavicová Konfederatívna skupina Európskej zjednotenej ľavice - Nordickej zelenej ľavice protestuje proti takýmto nehumánnym praktikám.

Táto smernica je osudná pre úsilie Európskej únie vystupovať ako inštitúcia, ktorá na medzinárodnej scéne bojuje za ľudské práva. Štyridsaťštyri afrických a latinskoamerických regiónov v spoločnej výzve adresovanej poslancom požaduje, aby bol tento návrh právneho predpisu odmietnutý. Prezident Bolívie, pán Evo Morales, v silnom a emocionálnom liste pripomenul poslancom tohto Parlamentu, že utečenci z Európy počas posledných dvoch storočí nachádzali priateľstvo i útočisko pred chudobou a útlakom na iných svetadieloch.

5. Prijatie jednotnej meny Slovenskom 1. januára 2009(rozprava)

  Predsedajúca. – Ďalším bodom programu je správa (A6-0231/2008) spravodajcu Davida Casu, v mene Výboru pre hospodárske a menové veci, o návrhu rozhodnutia Rady v súlade s článkom 122 ods. 2 zmluvy o prijatí jednotnej meny Slovenskom 1. januára 2009 (KOM(2008)0249 – C6-0198/2008 – 2008/0095(CNS)).

Dámy a páni, dovoľte mi, aby som zablahoželala Slovensku a slovenským kolegom poslancom k tomuto úspechu pre ich krajinu i pre celú eurozónu.

  Vladimír Špidla, člen Komisie. − (FR) Vážená pani predsedajúca, v mene Komisie by som sa chcel v prvom rade poďakovať Výboru pre hospodárske a menové veci a spravodajcovi, pánovi Casovi, za vynikajúcu prácu, ktorú odviedli pri posudzovaní toho, či Slovensko splnilo konvergenčné kritériá pre prijatie jednotnej meny.

Vstupom Slovenska do eurozóny sa počet jej členov rozšíri na šestnásť, z toho štyria členovia patria do skupiny krajín, ktoré do Európskej únie vstúpili v roku 2004.

Ide o piate rozšírenie eurozóny od zavedenia jednotnej meny v roku 1999. Toto rozšírenie je jasným dôkazom toho, že eurozóna je otvorená pre všetky členské štáty, ktoré splnia podmienky ustanovené v zmluve.

Vstup Slovenska do eurozóny predstavuje vrcholný moment pozoruhodného pokroku, ktorý sa slovenskému hospodárstvu podarilo dosiahnuť v poslednom desaťročí. Vstup do eurozóny umožní Slovensku využiť dôležité výhody plynúce z členstva v hospodárskej a menovej únii tak, ako to popisuje správa o desiatich rokoch existencie hospodárskej a menovej únie, ktorú Komisia prijala v máji minulého roka.

V tejto správe sa tiež uvádza, že ak chce mať daná krajina v plnej miere prospech z výhod zavedenia eura, je potrebné, aby presadzovala kvalitné makroekonomické politiky s cieľom ochrániť konkurencieschopnosť krajiny v období, keď už bude výmenný kurz s nenávratnou platnosťou pevne stanovený. To sa vzťahuje aj na rozpočtovú disciplínu, na zodpovednú mzdovú politiku a na štrukturálne reformy, najmä čo sa týka fungovania trhu práce.

Bez jasného záväzku v tejto oblasti existuje nebezpečenstvo, že inflácia sa stane skutočným a závažným problémom. Tento bod sa výslovne spomína aj v správe pána Casu, s ktorou Komisia v plnej miere súhlasí.

3. júna Rada EÚ pre ekonomické a finančné záležitosti (ECOFIN) schválila správu Komisie o plnení konvergenčných kritérií Slovenskom. Po prijatí stanoviska Parlamentu by Európska rada mala na svojom zasadnutí vo štvrtok a piatok v Bruseli potvrdiť svoju politickú podporu prijatiu jednotnej meny Slovenskom, čo v júli schváli aj Rada EÚ pre ekonomické a finančné záležitosti (ECOFIN).

Na budúci týždeň Komisia navrhne konečný výmenný kurz medzi slovenskou korunou a eurom, ktorý tiež v júli formálne schváli Rada EÚ pre ekonomické a finančné záležitosti.

V tejto súvislosti by som sa chcel poďakovať Výboru pre hospodárske a menové veci a spravodajcovi, pánovi Casovi, za prácu, ktorá začala pred niekoľkými mesiacmi, a ktorej cieľom bolo umožniť Parlamentu vyjadriť svoje stanovisko v rámci prísnych termínov, ktoré majú naše tri inštitúcie k dispozícii, aby mohli kvalitne posúdiť plnenie kritérií daným členským štátom, a aby ostalo dosť času na praktické záležitosti súvisiace s prijatím eura od 1. januára 2009.

PREDSEDÁ: PÁN MARTÍNEZ MARTÍNEZ
podpredseda

  David Casa, spravodajca. − (MT) Máme pred sebou dôležitú chvíľu, pretože v tomto Parlamente budeme opäť diskutovať o rozšírení eurozóny o krajinu z bývalého komunistického bloku, o krajinu, ktorá rovnako ako moja vlasť, Malta, vstúpila do Európskej únie v roku 2004, o krajinu, ktorá musela zmeniť svoje hospodárstvo, aby mohla splniť kritériá stanovené v zmluve. Nebolo to ľahké. Celé mesiace sme diskutovali s Komisiou, s Európskou centrálnou bankou, so slovenskou vládou a s celou občianskou spoločnosťou na Slovensku, aby sme zabezpečili, že tento proces skutočne pomôže Slovensku, aby splnilo všetky kritériá ustanovené v zmluve.

Po tom, čo Komisia vydala svoju správu, sme ako Parlament absolvovali proces diskusií a konzultácií, a to bola skutočne veľmi dôležitá chvíľa, dokonca aj pre mňa, pretože som mal možnosť vidieť, že Komisia nielen vyhlasuje to, čo vyhlasovali aj Európska centrálna banka a slovenská vláda, ale z vyjadrení občanov Slovenska som mal tiež možnosť pochopiť, ako vnímajú tento historický krok, ktorý, ak Boh dá, urobia v januári budúceho roka.

Ako pred chvíľou povedal pán komisár, dnes nesie Slovensko veľkú zodpovednosť, pretože za ním stojí dlhý rad krajín, z ktorých väčšina, rovnako ako Slovensko, má za sebou obdobie komunistickej nadvlády. Tieto krajiny by tiež chceli vstúpiť do eurozóny, ktorá je pre Európsku úniu taká dôležitá. Preto krajina, o ktorej tu dnes rozprávame, nesie zodpovednosť za to, že vytrvá v konvergencii, najmä čo sa týka miery inflácie, ktorá bola predmetom intenzívnej diskusie dokonca aj v mojej správe. Zo štatistických údajov, ktoré máme k dispozícii, je však jasné, že s infláciou máme problém v celej oblasti. Nemôžeme teda vybrať len Slovensko, pretože miera inflácie sa v skutočnosti zvýšila v 21 krajinách Európskej únie. Preto nestačí zabezpečiť len to, aby si Slovensko udržalo stálu mieru inflácie, musíme tiež stanoviť, ako by bolo možné čo najviac znížiť mieru inflácie vo všetkých krajinách, ktoré už sú členmi eurozóny. Vieme o problémoch, ktorým musíme v súčasnosti čeliť, o probléme s ropou, ktorý na nás nemá priaznivý dosah, a preto budeme musieť uvažovať nad tým, ako sa s touto veľmi dôležitou otázkou vysporiadame.

Ako som už povedal, Parlament navštívil Slovensko po prvýkrát. Dovolím si vyzvať na to, aby boli delegácie tohto Parlamentu vyslané do každej krajiny, ktorá plánuje vstúpiť do eurozóny, pretože to nám umožňuje lepšie zistiť, ako sa hospodárstvu v danej krajine skutočne darí.

Čo sa týka Komisie, som trochu sklamaný z opätovného posúdenia, ktoré Komisia vykonala už po oficiálnom zverejnení konvergenčnej správy. Myslím si, že by sa k Parlamentu takto nemala správať, a že s nami mala Komisia túto otázku prinajmenšom konzultovať. Chápem, že opätovné posúdenie nemožno zverejniť s príliš veľkým časovým predstihom, pretože existuje nebezpečenstvo špekulácií, no tento Parlament požaduje, aby v prípade, že dôjde k prijatiu podobných opatrení až po vypracovaní konvergenčnej správy, bola táto záležitosť s nami prekonzultovaná, hoci by to malo byť aj v poslednej chvíli pred prijatím tohto rozhodnutia.

Na záver by som sa chcel poďakovať všetkým, ktorí mi pomáhali pri príprave tejto správy, najmä tieňovým spravodajcom zo všetkých politických skupín, môjmu koordinátorovi a predsedom výborov, ktorí boli vždy ochotní na tejto správe spolupracovať. Napokon sa chcem poďakovať slovenskému ľudu. Chcem mu v tejto historickej chvíli zaželať všetko najlepšie. Mali by sme hlasovať za tento dôležitý krok, ktorý majú pred sebou, nielen v ich záujme, ale aj v záujme celej Európskej únie.

  Alexander Radwan, v mene skupiny PPE-DE. – (DE) Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, aj ja by som sa chcel poďakovať pánovi spravodajcovi. Počas posledných dní mi napadlo niekoľko ďalších myšlienok týkajúcich sa vstupu Slovenska do eurozóny.

Skupina Európskej ľudovej strany (kresťanských demokratov) a európskych demokratov bude hlasovať za túto správu. Na základe udalostí sprevádzajúcich výmenný kurz koruny na euro sme opäť predložili príslušné pozmeňujúce a doplňujúce návrhy a kompromisné návrhy, pretože tento výmenný kurz, ktorý presiahol povolených 15 %, vyvolal spor aj v Parlamente. Teraz už môžeme len Komisiu požiadať, a nielen požiadať, ale musíme na tom trvať, aby bola v tejto oblasti nápomocná s cieľom zabezpečiť, aby sa v budúcnosti v procese prijímania jednotnej meny konkretizovali kritériá, ktoré už sú ustanovené v zmluve.

Odkedy som sa stal poslancom Európskeho parlamentu, bol som tu prítomný vždy, keď nová krajina prijímala jednotnú menu. Vždy nám boli predstavené nové argumenty, najmä tento: „napokon, veď aj predchádzajúce štáty to mohli urobiť takto“, stal sa z toho nekonečný príbeh. Myslím si, že je dôležité, aby sme vstup do eurozóny vnímali menej ako záležitosť národnej hrdosti a viac ako cieľ vytvoriť čo najobjektívnejšie kritériá, čo by bolo dobré pre krajinu, ktorá do eurozóny vstupuje.

Revalvácia centrálnej parity koruny voči euru smerom nahor o viac ako 17 % je rozhodne hospodársky odôvodnená. Či bolo správne spojiť načasovanie revalvácie so vstupom do eurozóny, to už je iná otázka. Preto by sme mali urobiť všetko pre to, aby euro a celkové hospodárstvo priniesli niečo pozitívne, a nemali by sme sa obmedzovať len na hľadisko krátkodobej politickej situácie, či už európskej alebo vnútroštátnej.

Dovoľte mi, aby som sa stručne vyjadril o tom, čo sa stalo vo štvrtok. Myslím si, že nie je správne, že Európsky parlament túto situáciu opakovane ignoruje, zajtra o tom budeme mať hlavnú rozpravu. Dnes budeme hlasovať o tom, či má Slovensko vstúpiť do eurozóny. Rada EÚ pre ekonomické a finančné záležitosti (ECOFIN) o tom bude hlasovať v júli. Vo štvrtok sme boli svedkami toho, že jeden z členov eurozóny vyhlásil, že Európska únia vo svojej súčasnej podobe nie je dobrá. Vážený pán komisár, vysokí predstavitelia vašej krajiny sa potom vyjadrovali veľmi podobne.

Samotné euro nebolo nikdy cieľom. Euro predstavuje len míľnik na ceste smerom k ďalšiemu rozvoju Európskej únie. A teraz (žiaľ, predstavitelia Rady tu nie sú prítomní) si všetci kladieme tú istú otázku: ako ďalej s Európou? Aké sú ďalšie konkrétne kroky? Niektorí rozprávajú o jadre Európy, iní o alternatívach, ďalší o tom, že by sme mali prestať s rozširovaním, a niektorí sa zase správajú, ako keby sa nič nedialo. Preto urobíme ďalší pokus s eurom, a potom to možno skúsime znova.

Keď však prijímame tieto rozhodnutia, mali by sme brať na zreteľ politickú skutočnosť v Európskej únii, a tak keď budeme dnes hlasovať, budem mať veľmi zmiešané pocity z toho, či by ignorovanie hlasovania, skutočnosť v Európe, bolo skutočne tým správnym riešením.

  Dariusz Rosati, v mene skupiny PSE. – (PL) Vážený pán predsedajúci, na úvod by som sa chcel poďakovať pánovi Casovi za to, že vypracoval vynikajúcu správu. Dovoľte mi povedať, že skupina PSE túto správu podporí.

Chcel by som tiež zdôrazniť, že do eurozóny po prvýkrát vstupuje stredoeurópska krajina, postkomunistická krajina z bývalého sovietskeho bloku. Považujem to nielen za symbolickú udalosť, ale aj za dôležitý krok na ceste k európskej integrácii. Pre menovú úniu je to úspech, pretože do nej vstupuje dynamické a konkurencieschopné hospodárstvo nezaťažené verejným dlhom, čo istotne prispeje k posilneniu eurozóny. Po druhé, je to úspech aj pre Slovensko, ktoré úspešne splnilo všetky kritériá členstva v eurozóne, a tak bude môcť využívať všetky výhody spoločnej meny. Dnes, keď výsledky neúspešného referenda v Írsku oslabili vieru v budúcnosť európskej integrácie, je tento úspech mimoriadne dôležitý a potrebný. Vstup Slovenska do eurozóny je dôkazom toho, že proces prehlbovania európskej integrácie napreduje. Som presvedčený o tom, že ani tí najväčší euroskeptici ho nedokážu zastaviť.

Prijatie Slovenska do klubu štátov, ktoré používajú spoločnú menu, je potvrdením toho, že dôsledné zavádzanie hospodárskych a štrukturálnych reforiem sa vypláca a prináša priaznivé výsledky. Slovensko je dnes jedným z najrýchlejšie sa rozvíjajúcich členských štátov Európskej únie. Pán komisár Špidla to už spomínal. Jedným zo zdrojov týchto úspechov sú skutočne reformy, za ktoré je potrebné oceniť a poďakovať sa jednak vláde premiéra Mikuláša Dzurindu, ktorá tieto náročné reformy zaviedla, a jednak vláde premiéra Róberta Fica, ktorá v nich pokračuje.

Prijatie eura na Slovensku je aj veľkou výzvou. Predovšetkým slovenská vláda musí zabezpečiť, aby k zmene meny došlo organizovane, aby nedošlo k nárastu cien, a aby sa aj v budúcnosti podarilo udržať vysokú podporu verejnosti voči novej mene.

Dovoľte mi teda zablahoželať kolegom poslancom zo Slovenska k tomuto úspechu, a zároveň by som chcel, ako poslanec Európskeho parlamentu z Poľska, vyjadriť nádej, že aj moja vlasť sa čoskoro pripojí ku krajinám združeným v eurozóne.

  Wolf Klinz, v mene skupiny ALDE. – (DE) Vážený pán predsedajúci, Slovensku sa skutočne podarilo počas niekoľkých krátkych rokov dosiahnuť obdivuhodné veci. Koho by napadlo, že Slovensko bude jedným z prvých nových členských štátov, ktoré môžu vstúpiť do eurozóny? Ťažká práca sa však nekončí, naopak, ešte sa len začína. Komisia a Európska centrálna banka vo svojom posúdení a analýze jasne poukázali na to, že otázka, či možno infláciu udržať dlhodobo na požadovanej nízkej úrovni, ostáva otvorená. Samozrejme, Slovensko si tento problém uvedomuje. Inak by bezprecedentný krok, revalvácia slovenskej meny, koruny, voči euru o viac ako 17 %, nedával vôbec žiadny zmysel. Môžem Slovensko len vyzvať, aby nám nedalo možnosť zažiť rovnakú situáciu ako v prípade Slovinska, kde takmer okamžite po vstupe tejto krajiny do eurozóny nastal výrazný rast inflácie.

Skutočnosť, že ste sa podujali revalvovať korunu, poukazuje na to, že to s bojom proti inflácii myslíte vážne. Je pravda, že takto možno dovážanú infláciu držať v šachu, najmä čo sa týka energetických výrobkov. To však neznamená, že opatrenia v iných oblastiach prestávajú byť dôležité, naopak, sú rovnako dôležité ako predtým. Ako spomínal pán komisár Špidla, medzi tieto opatrenia by mali patriť predovšetkým reštriktívne rozpočtové politiky, nárasty miezd, ktoré zodpovedajú nárastu produktivity, a nie želaniam zamestnancov, a mobilizácia trhu práce. Vieme, že na Slovensku je situácia v jednotlivých regiónoch veľmi rozdielna. V niektorých regiónoch je nadpriemerne vysoká nezamestnanosť, zatiaľ čo v iných je príliš málo kvalifikovaných pracovníkov.

Pán Radwan má úplnú pravdu. Vstup do eurozóny nie je len hospodárskym krokom, ale aj politickým. Svojho času sa považoval za vstup do fázy, ktorá bude zakončená oveľa hlbšou integráciou. Dúfam, že Slovensko prostredníctvom rozvážnych a správnych politík zameraných na štruktúru prispeje k tomu, aby sa jeho vstup do eurozóny mohol v konečnom dôsledku označiť za úspech.

  Zbigniew Krzysztof Kuźmiuk, v mene skupiny UEN. – (PL) Vážený pán predsedajúci, v rámci tejto rozpravy by som v mene skupiny UEN chcel upozorniť na nasledujúce otázky. Európska komisia nám znovu pripomína, že čo sa týka nových členských štátov, pred vstupom do eurozóny je potrebné splniť všetky maastrichtské kritériá. Na druhej strane Komisia mlčí o skutočnosti, že v čase zavedenia eura mnoho starých členských štátov nespĺňalo tieto kritériá.

Po druhé, napriek zmenám v Pakte stability a rastu, ktoré zvýhodňujú krajiny, akými sú Nemecko a Francúzsko, charakteristické zhovievavé stanovisko Komisie k najväčším štátom v eurozóne v súvislosti s dodržiavaním maastrichtských kritérií sa nezmenilo. Komisia v minulosti tolerovala výrazné rozpočtové schodky aj, a to najmä, úroveň verejného dlhu, ktorá bola vyššia ako 60 % hrubého domáceho produktu. Zdá sa, že ich toleruje aj v súčasnosti. V roku 2006 bola výška verejného dlhu v pätnástich krajinách eurozóny v priemere na úrovni 63 % hrubého domáceho produktu. Dokonca až polovica krajín eurozóny mala verejný dlh presahujúci 60 % hrubého domáceho produktu. V takejto situácii je o to pozoruhodnejšie, že sa Slovensku podarilo dosiahnuť rozpočtový schodok len vo výške 2,2 %, či verejný dlh len na úrovni 29 %, pričom inflácia bola na úrovni 2,2 %.

Vstup Slovenska do eurozóny bude pre nové členské štáty hodnotnou skúsenosťou. Všetky tieto krajiny majú pomerne nízku úroveň hrubého domáceho produktu na jedného obyvateľa, existujú tam veľké rozdiely v príjmoch obyvateľstva, je tam nízka úroveň blahobytu a pomerne nízka celková úroveň cien. Následky zavedenia eura na Slovensku, najmä...

(predsedajúci prerušil rečníka)

  Hanne Dahl, v mene skupiny IND/DEM. – (DA) Vážený pán predsedajúci, Slovensko chce zaviesť euro, nemám mu to za zlé, no dovoľte mi využiť túto príležitosť, aby som vyzvala na ostražitosť. Napokon, mohli by sme povedať, že euro čaká prvá skúška. Z rôznych príčin sme svedkami toho, že dochádza k nárastu cien, nielen v Európe, ale na celom svete. Inflácia rastie, vytvorili sa inflačné očakávania. Euro ako mena takejto skúške zatiaľ ešte nemusela čeliť. Európska centrálna banka funguje na základe maximálnej miery inflácie na úrovni 2 %. Nemá však k dispozícii žiadne prostriedky, ktorými by mohla presadiť tento strop, okrem zvýšenia úrokovej miery s cieľom znížiť úroveň aktivity, v dôsledku čoho by malo dôjsť k zníženiu inflácie. Ak by Európska centrálna banka pristúpila k takémuto kroku, existoval by opodstatnený dôvod na obavy, že dôjde k hospodárskemu poklesu. Pakt stability a rastu sa zameriava výhradne na zabezpečenie toho, aby verejný schodok neprekročil úroveň 3 % hrubého domáceho produktu. Toto obmedzenie hospodárskych podnetov nám dáva dôvod na obavy z ďalšieho hospodárskeho poklesu v Európe. Keby som bola na mieste Slovenska, určite by som odložila rušenie vlastnej meny v prospech eura až na dobu, keď bude jasné, že euro obstálo vo svojej prvej skúške v hospodárskej kríze.

  Sergej Kozlík (NI). - (SK) Vážený pán prezident, ctený Parlament, vážený pán komisár, história je mimoriadne poučná. V priebehu deväťdesiatych rokov minulého storočia väčšina vtedajších členských krajín eurozóny nebola schopná plniť kritériá konvergencie. Väčšina týchto krajín mala problém s nadmernými deficitmi, verejnými financiami a s infláciou.

V referenčnom roku 1997 s dodržaním kritéria výšky verejného dlhu malo problémy Nemecko, takže nakoniec boli tolerované aj krajiny, ktoré kriteriálne hodnoty vysoko prekračovali, napríklad Belgicko alebo Taliansko. Niektoré štáty tvoriacej sa eurozóny pristúpili dokonca k takzvanému kreatívnemu účtovníctvu, t. j. k operáciám, ktoré opticky vylepšovali ich hospodárske výsledky. Uvedené problémy následne väčšina krajín eurozóny, aj keď sprevádzané rôznymi výkyvmi, riešila a rieši už pod dáždnikom eura ako jednotnej a silnej meny. Musím podotknúť, že nie všetky kriteriálne deficity tieto krajiny odstránili. Takže ak chce niekto na uchádzačov o vstup do eurozóny ukazovať prstom, mal by si dať pozor, aby si nevypichol oko.

Slovenská republika konvergenčné kritéria nielen splnila, ale splnila ich s výrazným predstihom. Vývoj parametrov Slovenska bol pritom dlhodobo podrobne monitorovaný a bol plne transparentný. Obavy z budúceho inflačného vývoja, ktoré vyslovila Európska centrálna banka, je možné zovšeobecniť voči všetkým členským krajinám eurozóny, pretože hospodárstvo Európy sa nevyvíja vo vákuu. Dokazuje to aj súčasná celosvetová cenová explózia.

Preto oceňujem pozitívnu pozíciu Európskej komisie a pozíciu Európskeho parlamentu v znení predloženom spravodajcom pánom Casom k prijatiu jednotnej meny Slovenskom od 1. januára 2009. Tieto pozície nepredstavujú len odborný, ale aj významný politický signál pre ostatných uchádzačov o vstup do eurozóny, že ich úsilie môže viesť k reálnemu výsledku.

  Ján Hudacký (PPE-DE). - (SK) Úvodom mi dovoľte poďakovať sa spravodajcovi Davidovi Casovi za jeho výbornú vyváženú správu, ako i za jeho pragmatický prístup pri posudzovaní jednotlivých pozmeňujúcich návrhov.

Vstup Slovenska do eurozóny nie je vôbec náhodný a je len prirodzeným vyvrcholením enormnej snahy vlád Slovenskej republiky, ktoré predovšetkým v období od roku 1998 až do roku 2006 vytvorili pevný ekonomický základ prostredníctvom razantných ekonomických reforiem v oblasti financií, daní a sociálnych vecí.

Tieto reformy spolu s priamymi zahraničnými investíciami umožňujú Slovensku tešiť sa stálemu a vysokému hospodárskemu rastu. Kontinuita pre dosiahnutie cieľa a zodpovedné správanie sa vlád Slovenskej republiky a Národnej banky umožnilo splniť všetky nevyhnutné maastrichtské kritéria pre vstup do eurozóny bez nejakých vedľajších vplyvov, ako je skrytá inflácia či umelé posilňovanie koruny.

Niektorí kolegovia z výboru ECON vyjadrujú obavy z dlhodobej udržateľnosti týchto kritérií, predovšetkým inflácie. Som ale presvedčený, že Slovensko má všetky predpoklady plniť dlhodobo tieto kritériá za predpokladu len čo štandardnej fiškálnej politiky a ďalších štrukturálnych reforiem. Vývoj cien v oblasti energií a potravín je a bude celosvetovým problémom. Slovensko určite nebude krajinou, ktorá pôjde nad dohodnutý rámec.

Na záver mi dovoľte pogratulovať predovšetkým občanom Slovenskej republiky, ktorí akceptáciou týchto zásadných a razantných reforiem, majú najväčší podiel na dosiahnutí tohto pozitívneho výsledku.

  Pervenche Berès (PSE). – (FR) Vážený pán predsedajúci, vážený pán komisár, myslím si, že vďaka pánovi spravodajcovi Casovi máme k dispozícii vyváženú správu na uvítanie politického rozhodnutia, ktoré sa chystáme prijať, a ktoré sa týka vstupu Slovenska do eurozóny. Slovensko je prvou krajinou Vyšehradskej štvorky, ktorá vstupuje do eurozóny, som presvedčená o tom, že z politického hľadiska má táto udalosť veľký význam, ktorý je potrebné zdôrazniť.

Pre Slovákov je to koniec jedného dobrodružstva a začiatok ďalšieho. Je to koniec prípravy a úsilia dosiahnuť postavenie, ktoré spĺňa maastrichtské kritériá. Zo skúsenosti vieme, že často až po vstupe začína pre danú krajinu najťažšia etapa. V prípade Slovenska máme možnosť vidieť, že z hľadiska riadenia inflácie a presadzovania rovnováhy i z hľadiska sociálnej súdržnosti a zavádzania štrukturálnych reforiem je potrebné vykonať ešte veľa práce. Som presvedčená o tom, že v procese dosahovania týchto cieľov budú nápomocné mechanizmy, o ktorých diskutujeme, s cieľom zabezpečiť, aby bola hospodárska a menová únia lepšie schopná podporovať a spolupracovať s členskými štátmi na spôsoboch využívania ich meny.

Maastrichtské kritériá, o ktorých sa toľko diskutuje, nebudeme meniť. Nikto nežiadal o to, aby boli zmenené, no je potrebné, aby boli vyložené a preskúmané v novom, zmenenom kontexte. Hospodárska a menová únia má desať rokov. Vieme, čo ešte stále nie je v poriadku, pokiaľ ide o rovnováhu medzi hospodárskou politikou, menovou politikou a dokonca aj čo sa týka jej reprezentatívnosti navonok. Práve do takejto hospodárskej a menovej únie Slovensko vstupuje, nie je to rovnaká situácia ako pred desiatimi rokmi, čo musíme všetci vziať do úvahy.

  Olle Schmidt (ALDE). – (SV) Kto by si bol pomyslel v časoch, keď na čele Slovenska stál premiér Vladimír Mečiar, že táto krajina nielen že sa stane členským štátom Európskej únie, ale že približne o desať rokov neskôr dokonca zavedie euro? Ide o skutočný slovenský zázrak. Spravodajca poukazuje na výhody, ktoré euro prináša, no upozorňuje aj na riziká a problémy, ktoré by mohli vzniknúť. Je dobré, že Slovensko prijalo názor Európskej centrálnej banky týkajúci sa nebezpečenstva, že zavedenie eura môže byť spojené s rastom inflácie, a preto si myslím, že bolo potrebné, po konzultácii, revalvovať slovenskú korunu. Táto skutočnosť poukazuje jednak na dobrý inštinkt a jednak na to, že sa môžeme spoľahnúť na dobrú budúcnosť hospodárskej politiky Slovenska ako člena eurozóny.

Vážený pán predsedajúci, dúfam, že v blízkej budúcnosti si aj moja vlasť uvedomí, aké dôležité je v plnej miere sa podieľať, hospodársky i politicky, na spolupráci v rámci Európskej únie. Hoci referendá dnes nie sú veľmi obľúbené, dúfam, že v období rokov 2010 až 2011 sa nám podarí dosiahnuť, aby sa konalo referendum o zavedení eura vo Švédsku.

Finančná kríza poukazuje na skutočnosť, že silná európska mena a účinná centrálna banka prispievajú k ochrane rastu a hospodárstva Európskej únie. Ak budeme aj naďalej uplatňovať prísne kritéria pre vstup nových krajín do eurozóny, a ak budeme poskytovať konštruktívnu pomoc všetkým krajinám, ktoré sa stanú členmi eurozóny, hospodárstvo Európskej únie bude ešte silnejšie.

  Zsolt László Becsey (PPE-DE). - (HU) Ďakujem vám za možnosť vyjadriť sa. Sme svedkami významnej chvíle, pretože Parlament a neskôr formálne aj Rada sa chystajú prijať rozhodnutie o tom, či prvá krajina, ktorá je bývalým členom Rady vzájomnej hospodárskej pomoci (RVHP) a tiež bývalým členom Varšavskej zmluvy, bude môcť vstúpiť do eurozóny, v ktorej sa používa jednotná mena. Blahoželám spravodajcovi, pánovi Casovi, k tomu, že odviedol skvelú, vynikajúcu prácu.

Veľmi ma teší, že Slovensko splnilo všetky kritériá, ktoré sú z kvantitatívneho hľadiska stanovené v Zmluve o ES ako podmienky pre vstup do eurozóny. Tento úspech je výsledkom desaťročnej práce. Myslím si, že je dôležité, aby sme len vyjadrili svoj názor na to, či daná kandidátska krajina splnila kritériá, pretože inak by sme diskriminovali jednotlivé členské štáty podľa toho, či do eurozóny vstúpili skôr, alebo tak urobia v budúcnosti. Voľne vymedzené kritériá týkajúce sa udržateľnosti, najmä čo sa týka dlhu a inflácie, alebo skutočná konvergencia, nemôžu byť v správe predmetom osobitnej kvantitatívnej analýzy, pretože všetkým členským štátom musíme od chvíle ich vstupu do eurozóny rovnako dôverovať, že budú uplatňovať udržateľnosť. Platí to obzvlášť v prípade daného členského štátu, ktorý má v porovnaní s ostatnými krajinami, ktoré sú členmi eurozóny, nízku úroveň dlhu, ktorá ešte ďalej klesá. Táto otázka je mimoriadne dôležitá z hľadiska budúceho procesu rozširovania.

Slovenská vláda na seba berie obrovskú zodpovednosť. Od momentu, keď bude pevne stanovený výmenný kurz, t.j. od júla, musí preukázať, že jej nezáleží len na svojom členstve v eurozóne, ale že nesie zodpovednosť aj za ostatné krajiny v regióne. V tejto súvislosti musí Slovensko využiť všetky dostupné prostriedky na to, aby udržalo infláciu pod kontrolou, t.j. v rámci stanovených referenčných hodnôt. V tomto procese Slovensko dokáže, že neberie na ľahkú váhu pochopiteľné a odôvodniteľné obavy, ktoré vyslovili niekoľkí poslanci tohto Parlamentu i Európska centrálna banka (ECB), a ktoré sa týkajú skutočnosti, že po výraznom posune centrálnej parity slovenskej koruny, Bratislava nebude schopná alebo ochotná brzdiť inflačné tlaky vyplývajúce z cien dovážaných tovarov a služieb a z uzatvárania cenovej medzery.

Okrem toho, toto nie je ten správny čas ani to správne miesto na riešenie ostatných nevyriešených otázok týkajúcich sa rozšírenia eurozóny. Ostatné otázky je potrebné riešiť osobitne, napríklad čo sa týka otázky zabezpečenia toho, aby kandidátske krajiny odovzdali svoju prihlášku načas, otázky vymedzenia pojmu disciplína vo vzťahu k časovému rámcu medzi Komisiou, ktorá vypracúva stanovisko, a prijatím rozhodnutia, alebo pokiaľ ide o vymedzenie pojmu skutočnej konvergencie, alebo o to, ako dlho môžeme skutočne očakávať, že sa v prípade zhodnotenia udrží stabilita výmenného kurzu. K spomínaným veciam by sme sa tu nemali vyjadrovať takýmto vyberavým a diskriminačným spôsobom, a preto sa dnes zdržím hlasovania o týchto otázkach. Vážený pán predsedajúci, ďakujem vám za možnosť vyjadriť sa.

  Monika Beňová (PSE). – (SK) Slovenská republika prešla v posledných rokoch mnohými ťažkými reformami, ktorých dopady na sociálne slabšie vrstvy súčasná vláda úspešne vykompenzovala. A aj vďaka tomu, že vláda zodpovedne a svedomito pristupovala nielen ku kompenzáciám reforiem, ale zároveň aj k napĺňaniu povinných kritérií a zabezpečeniu plynulého priebehu celkového procesu prechodu na euro k 1. januáru 2009, má dnes Slovensko jednu z najvýkonnejších ekonomík nielen v rámci Únie a tiež sa nám darí úspešne zvyšovať zamestnanosť. Všetky tieto fakty nasvedčujú tomu, že ani nové kritérium, trvalo udržateľná inflácia, nebude pre Slovensko v budúcnosti neriešiteľným problémom.

Vláda Slovenskej republiky si úprimne praje, aby zavedenie eura od januára 2009 prebehlo bez citeľnejších dôsledkov najmä na sociálne slabšie skupiny obyvateľstva, preto už teraz pripravuje opatrenia, ktorých cieľom je ochrániť takýchto ľudí a vytvoriť im komfortný rámec na obdobie, v ktorom bude potrebné sa na novú menu pripraviť a neskôr ju aj používať.

Napríklad vláda Slovenskej republiky bude v najbližšom období rokovať o stanovení cenového moratória na niektoré základné potraviny a ďalším z takýchto krokov je aj snaha Slovenskej vlády o celospoločenský konsenzus v otázke prechodu na euro. Vláda zapojila do tohto programu regionálnu i miestnu samosprávu, odborné kruhy a občiansku spoločnosť, či cirkvi.

Záverom mi, kolegyne a kolegovia, dovoľte uviesť, že nie nepodložená a často populistická kritika, ale spolupráca a vzájomný rešpekt sú jedinou cestou, ktorá môže Úniu viesť úspešne dopredu, a to vo všetkých aspektoch.

  Ivo Strejček (PPE-DE). – Vážený pán predsedajúci, tento deň je pre nás dosť mimoriadny. Žili sme v spoločnom štáte, v Československu, a dnes môžeme my, Česi, zaželať Slovákom pri zavádzaní eura všetko najlepšie.

Pred niekoľkými týždňami dostalo Slovensko zelenú na vstup do eurozóny. Slovenská vláda aj Národná banka Slovenska si veľmi dobre uvedomujú, že bude náročné splniť kľúčové kritériá nie krátkodobo, ale zo strednodobého a dlhodobého hľadiska.

Slovenské hospodárstvo napreduje a dobieha ostatné krajiny Európskej menovej únie. To by mohlo viesť k tlaku na ceny a na infláciu, no som si istý, že Slováci sa s tým úspešne vysporiadajú. Ale o tom teraz nechcem hovoriť.

Dnes by som chcel zdôrazniť niečo iné, osobne by som to nazval príbeh Slovenska, cesta k zavedeniu eura. Skutočnosť, že sa Slovensko stane členom eurozóny je založená na dobrých základoch a na pozoruhodných výsledkoch slovenského hospodárstva. Je spravodlivé, aby sme zdôraznili pozitívnu úlohu, ktorú v tomto procese zohrala bývalá stredopravicová slovenská vládna koalícia na čele s veľmi šikovným premiérom Mikulášom Dzurindom. Po vykonaní všetkých dôležitých štrukturálnych reforiem sa slovenskému hospodárstvu podarilo splniť všetky dôležité kritériá, Slovensku sa podarilo znížiť verejný dlh a udržať infláciu pod kontrolou. Autorom týchto reforiem bola vláda a kabinet pána Dzurindu. Slovákom v eurozóne prajem všetko najlepšie.

  Vladimír Maňka (PSE). - (SK) V posledných šiestich rokoch slovenská ekonomika rastie priemerným ročným tempom viac ako 6,5 %. V minulom roku dokonca viac ako 10 %. Slovensko plní kritériá s dostatočnou rezervou vo všetkých indikátoroch.

Slovenské autority poznajú stav reálnej a nominálnej konvergencie slovenskej ekonomiky a jej potenciálnych dopadov na budúci ekonomický a inflačný vývoj. Podľa ich názoru Slovensko konsoliduje v súlade s paktom rastu a stability. Podľa schváleného trojročného rozpočtu je primárnym fiškálnym cieľom dosiahnuť v roku 2010 deficit 0,8 %, čo znamená splnenie fiškálneho cieľa. Podľa schválených východísk je cieľom dosiahnuť v roku 2011 vyrovnaný rozpočet. To znamená rozpočtový prebytok 1,3 % bez vplyvu druhého piliera.

Slovenská vláda prijala opatrenia, aby infláciu na Slovensku udržala. V júni schválila modernizačný program so štrukturálnymi reformami trhu práce, konsolidáciou verejných financií, podporou vzdelávania, vedy a výskumu. Je potrebné zdôrazniť, že zástupcovia živnostníkov, podnikateľov, zamestnávateľov, odborových zväzov, dôchodcov, miest a obcí Slovenska a bánk vyjadrujú podporu zavedeniu eura na Slovensku. Sociálni partneri vlády podpísali deklaráciu, v ktorej sa zaviazali udržať rast platov v línii s rastom produktivity práce. To výrazne prispeje k udržateľnosti inflácie na Slovensku.

Chcel by som poďakovať spravodajcovi a tieňovým spravodajcom za korektný prístup, ktorý vychádzal z čísiel, faktov a analýz. Predstavitelia Slovenska a obyvatelia Slovenska si želajú prispieť k rozvoju európskej ekonomiky, a tým aj k stabilite a dôvere eura.

  Zita Pleštinská (PPE-DE). - (SK) Zavedenie eura na Slovensku je ďalším historickým krokom v procese európskej integrácie, keďže Euro predstavuje dôležitý symbol odstránenia bariér a zbližovania Európanov.

Prípravy na zavedenie eura na Slovensku sa začali ešte pred vstupom Slovenskej republiky do Európskej únie. Predchádzajúca vláda SR pod vedením Mikuláša Dzurindu ešte v roku 2003 schválila Stratégiu prijatia eura. Realizovala dôležité reformy, ktoré zo Slovenska urobili hospodársky a politicky úspešnú krajinu.

Vzhľadom na zvýšenú infláciu po zavedení eura v Slovinsku vzbudzuje udržateľnosť inflácie a deficitu verejných financií na Slovensku obavy. Nesúhlasím však s názormi niektorých mojich kolegov o potrebe dodatočných kritérií monitorovania ekonomickej stability Slovenska.

Slovensko spĺňa všetky maastrichtské kritériá, ktoré sú podmienkou na prijatie eura. Na polemiku o nastavení maastrichtských kritérií pre rýchlo rastúce ekonomiky je už neskoro. Skôr by som chcela poukázať na dôvod zmeny centrálnej parity, ktorú nemeckí kolegovia prezentovali ako negatívny jav. Posun centrálnej parity dvakrát reflektoval hospodársky vývoj krajiny, ktorý bol podporený predovšetkým rastom produktivity práce.

Vyzývam vládu SR, aby zintenzívnila kampaň zameranú na občanov, predovšetkým na informovanie zraniteľných skupín obyvateľstva. Duálne oceňovanie by podľa môjho názoru malo byť povinné nielen 6 mesiacov pred vstupom do eurozóny, ale aspoň jeden rok po jeho zavedení. Spotrebitelia si tak budú môcť zvyknúť na hladinu cien v eurách.

Som presvedčená, že dobré konkurenčné podnikateľské prostredie dá možnosť spotrebiteľom lepšieho výberu a to je najlepší liek proti rastu cien. Verím, že Slovensko sa poučí aj zo skúseností krajín, ktoré už euro zaviedli.

Na záver by som chcela kolegovi Davidovi Casovi poďakovať za jeho podporu vstupu Slovenskej republiky do eurozóny a verím, že jeho meno sa zapíše do histórie Slovenskej republiky.

  Elisa Ferreira (PSE). – (PT) Vážený pán predsedajúci, vážený pán komisár, dámy a páni, desať rokov po svojom zrode je euro nepopierateľne úspešné a dnes predstavuje jeden z pilierov dôvery občanov v projekt Európy. Preto vítam rozšírenie eurozóny. Po rovnakých rozhodnutiach, ktoré sa vzťahovali na ostatné krajiny, sa teraz eurozóna rozširuje o Slovensko.

Keď však hovoríme o desiatom výročí eura, musíme vziať do úvahy aj ponaučenia, ktoré sme v tomto procese nadobudli, ponaučenia, ktoré sú spojené so zavedením jednotnej meny, a ktoré sa týkajú udržateľnosti procesu a dosahu na skutočnú konvergenciu. Hádam existuje určitý priestor na zlepšenie uplatňovania prístupových kritérií a hádam by sme mali pouvažovať o udržateľnosti a pevnosti tohto procesu pre starých a nových členov. Čo sa týka Slovenska, 17 % revalvácia slovenskej meny, hoci bola plánovaná a v súlade s kritériami ustanovenými v zmluve, je podnetom na zamyslenie sa.

Ako som už povedala, tieto otázky si zaslúžia, aby sa o nich vážne diskutovalo. Európsky parlament sa musí na tejto diskusii aktívne podieľať, socialistická skupina v Európskom parlamente by privítala, keby euro prispelo výraznejšie, nielen v oblasti finančnej stability. Euro musí byť aj nástrojom, ktorý bude slúžiť na zvýšenie skutočnej konvergencie, zamestnanosti a pokroku v Európskej únii. Navrhneme, aby sme v tejto diskusii podrobnejšie pokračovali počas rozpravy o EMU@10, t.j. počas osláv desiateho výročia zavedenia eura.

Teraz mi dovoľte poblahoželať pánovi spravodajcovi a tieňovým spravodajcom a oceniť a pochváliť mimoriadne úsilie Slovenska, jeho vlády a sociálnych partnerov. Chcem tiež oceniť úspech, ktorý sa im už podarilo dosiahnuť. Dúfam, že budú úspešní aj v nadchádzajúcom členstve v projekte jednotnej meny, a presne v tomto zmysle im želám veľa úspechov.

  Hans-Peter Martin (NI). – (DE) Vážený pán predsedajúci, je veľmi dobré, že Slovensko má možnosť vstúpiť do eurozóny. Môžeme si len predstaviť, ako by to v Európe za posledný rok vyzeralo bez eura. Meny jednotlivých štátov by sa stali cieľom, rovnako ako za čias pána Sorosa. Ako sme však mali možnosť vidieť na príklade Talianska, niekedy nie je práve najlepšie, ak sme tak bezpečne previazaní na euro. Ak by som mohol Slovensku poradiť (samozrejme, Slovensko sa bude musieť rozhodnúť samo), uvažoval by som nad klauzulou o výnimke, najmä vzhľadom na súčasnú situáciu na európskej úrovni. Podstupujeme riziko, že samit Európskej únie nedokáže správne interpretovať situáciu, v ktorej sa v súčasnej dobe nachádzame, a že bude pokračovať, ako keby nedochádzalo k žiadnym zmenám. Vzdialenosť medzi občanmi a európskou elitou rastie tak rýchlo, že je ohrozený celý projekt Európy, pričom v skutočnosti je potrebné, aby každý pracoval na dosiahnutí skutočnej demokracie.

  Milan Gaľa (PPE-DE). - (SK) Ďakujem spravodajcovi Davidovi Casovi za prácu na správe. Postkomunistické Slovensko realizovalo za posledné desaťročie pod vedením kabinetu, hlavne teda pod vedením kabinetu Mikuláša Dzurindu, náročné hospodárske a spoločenské reformy, ktoré nastavili ekonomiku tak, že spĺňa maastrichtské kritéria.

Zavedenie eura na Slovensku spôsobí zmeny, na ktoré je potrebné občanov pripraviť a presvedčiť ich, že vstup do eurozóny bude pre nich prínosom. Je dôležité vytvoriť dôveru k novej mene a uľahčiť ich orientáciu. Viacero subjektov na Slovensku sa dobrovoľne zaviazalo k tomu, že budú dodržiavať tzv. etický kódex pre zavedenie eura. Rozhodli sa poskytovať svojim zákazníkom, partnerom a občanom dostatok informácií a zriekli sa akejkoľvek možnosti zneužiť konverziu meny na vlastné bezdôvodné obohatenie.

Myslím, že aj takýmito krokmi sa nám podarí získať dôveru pre spoločný európsky projekt. Súčasne verím, že Európsky parlament dnes odhlasuje vstup Slovenska do Európskej menovej únie.

  Miloš Koterec (PSE). - (SK) Nová mena je pre spoločnosť a jej občanov prelomovým momentom, ktorý ako každá zmena so sebou prináša prirodzene obavy, ako dopadne. Poznajúc situáciu na Slovensku som si istý, že dopadne dobre a obavy sa po pár mesiacoch v roku 2009 rozplynú.

Na toto moje očakávanie mám dva zásadné dôvody. Po prvé je všeobecne známe, že Slovensko jednoznačne splnilo makroekonomické maastrichtské kritéria, ktoré hovoria o jeho formálnej pripravenosti na zavedenie eura, a rovnako zabezpečí ich udržateľnosť. Ale navyše vláda, parlament, sociálni partneri a celá spoločnosť sa osobitne poctivo pripravujú aj na riešenie praktických problémov, ktoré môžu s novou menou súvisieť.

Pripravené je dôsledné zavádzanie duálnych cien, ich pravidelný monitoring, aby prechod na euro nemohol byť zneužívaný, informovanosť a pomoc občanom pri každodenných úskaliach s používaním eura a celý rad ďalších opatrení. Verím, že od budúceho roku bude Slovensko štandardným a stabilným členom eurozóny, ktorá môže byť bez problémov považovaná za výkladnú skriňu Európskej únie.

  Danutė Budreikaitė (ALDE). – (LT) Chcem poblahoželať Komisii k tomu, že dala Slovensku zelenú pre vstup do eurozóny od 1. januára budúceho roka. Skutočnosť, že Slovensko prijalo euro, je výborným príkladom pre ostatné krajiny, je pre ne stimulom k tomu, aby zintenzívnili svoje úsilie a prijali dodatočné opatrenia s cieľom splniť konvergenčné kritériá.

Slovensko sa chystá vstúpiť do eurozóny v čase, keď sa Európska únia i celý svet nachádzajú vo veľmi zložitej hospodárskej situácii, ceny palív rastú a inflácia sa zvyšuje. Preto by si všetky krajiny, ktoré sa usilujú o členstvo v eurozóne, ale aj krajiny, ktoré už sú jej členmi, mali zo Slovenska zobrať príklad.

Chcela by som tiež poukázať na skutočnosť, že vzhľadom na to, že Slovensko sa čoskoro stane šestnástym členom eurozóny, je nevyhnutné ustanoviť účinný postup rozhodovania v rámci Rady guvernérov Európskej centrálnej banky. Žiaľ, čo sa týka systému rotácie, ešte sa nepodarilo prijať konečné rozhodnutie. Dovoľte mi zdôrazniť, že je dôležité neodkladať zavedenie systému rotácie až na dobu, keď bude mať správna rada 18 členov. Musíme zabezpečiť, aby bol systém rotácie uplatnený čo najskôr, jednak z hľadiska príprav, ktoré musí Slovensko vykonať pred vstupom do eurozóny, a jednak z hľadiska jej ďalšieho rozširovania v budúcnosti.

  Simon Busuttil (PPE-DE). – (MT) Chcem poblahoželať môjmu kolegovi, pánovi Casovi, o ktorom viem, že do prípravy tejto správy vložil veľa úsilia. Želám mu, aby bol úspešný. Chcem poblahoželať aj Slovensku, ktoré sa chystá prijať euro. Pochádzam z krajiny, ktorá zaviedla euro v tomto roku. Môžem vás všetkých uistiť, že napriek ťažkostiam a obetiam, ktoré musí daná krajina priniesť s cieľom vstúpiť do eurozóny, tento proces je pre krajinu rozhodne zdrojom uspokojenia a hrdosti.

Dovoľte mi tiež povedať, že v rámci tejto diskusie vychádza najavo, že je možné, aby existovala „dvojrýchlostná“ Európa. Hovorím to, pretože minulý týždeň sa v Írsku konalo referendum. Všetci vieme, ako dopadlo. Myslím si, že je dôležité ukázať, že Európa môže napredovať rôznou rýchlosťou. Je dôležité, aby sme začali uvažovať o tejto možnosti vo vzťahu k budúcemu vývoju európskej integrácie.

  Margarita Starkevičiūtė (ALDE). – (LT) Litva sa vo svojej prístupovej zmluve zaviazala, že zavedie euro. Vždy, keď prijímame rozhodnutie o tom, či dať tej alebo onej krajine zelenú pre prijatie eura (t.j. počas nášho funkčného obdobia to bolo štyrikrát), neustále sa snažíme zvýšiť maastrichtské kritériá alebo vysvetliť ich iným spôsobom.

To potvrdzuje skutočnosť, že ešte stále máme pochybnosti o uplatňovaní týchto kritérií. Úplne na začiatku sme my, zástupcovia Litvy a ostatných členských štátov, navrhovali, aby sa tieto otázky riešili v mene a na úrovni Európskeho parlamentu a Rady. Tento náš návrh je však neustále odmietaný. Namiesto toho, aby sme si sadli a vyjasnili si nuansy a technické podrobnosti, ktoré bránia úspešnému rozšíreniu eurozóny, radšej sa len hráme a prijímame osobitné, viac či menej náhodné rozhodnutia pre každú krajinu zvlášť.

Dovoľte mi zdôrazniť, že je úplne jasné, že musíme uplatniť prísnu fiškálnu politiku, a že nie je možné, aby sme zmenili náš...

(predsedajúci prerušil rečníčku)

  Zuzana Roithová (PPE-DE). – (CS) Vážený pán predsedajúci, projekt európskeho zjednocovania mešká v dôsledku ratifikácie novej zmluvy pravdepodobne preto, že prosperita, ktorú spoločný vnútorný trh Európanom prináša, sa už považuje za samozrejmosť. Žiaľ, úspech colnej únie, ktorá má štyridsiate narodeniny, oslavujeme príliš potichu. Aj spoločná mena oslavuje po desiatich rokoch výrazný úspech. Keďže eurozóna núti vlády dodržiavať rozpočtovú disciplínu, stala sa úctyhodne stabilnou makroekonomikou odolnou voči otrasom navzdory globalizácii. Ako poslankyňa za Českú republiku chcem úprimne pogratulovať Slovensku k vstupu do eurozóny. Najväčšiu zásluhu na tom mali Dzurindove reformy zavedené pred piatimi rokmi. Teraz sa môže ľavica tešiť z úspechu, pretože so svojim vstupom do vlády prijala vstup do eurozóny ako národný záujem. Možno sa z toho poučia aj českí euroskeptici a Slováci budú môcť blahoželať aj nám. Žiaľ, bude to trvať najmenej ďalších päť alebo aj viac rokov.

  Werner Langen (PPE-DE). – (DE) Vážený pán predsedajúci, Slovensko zažíva hospodársky rozmach a po tejto veľmi rozporuplnej diskusii o tom, či Slovensko splnilo maastrichtské kritériá, budeme hlasovať o tom, či má vstúpiť do eurozóny.

Chcem sa poďakovať spravodajcovi, pánovi Casovi, pretože vo svojej správe zohľadnil námietky, ktoré boli vznesené. Reformný proces a úvahy o ňom nekončia vstupom krajiny do eurozóny, naopak, práve vtedy sa skutočná výzva len začína. Inflácia je a aj bude na Slovensku problém. Nie nadarmo už na Slovensku došlo k dvom revalváciám, v poslednom prípade o 17,65 %. Dopredu tvrdím, že než dôjde k stanoveniu konečného výmenného kurzu, budeme svedkami ešte jednej revalvácie slovenskej koruny. Preto sa musíme pričiniť o to, aby dochádzalo ku skutočnej konvergencii. Dúfam, že Rada a ministri financií zoberú obavy Parlamentu vážne, a že Komisia bude v budúcnosti o tomto procese viesť otvorenú diskusiu.

  Vladimír Špidla, člen Komisie. − (CS) Vážené dámy, vážení páni, možnosť Slovenska vstúpiť do eurozóny je daná sociálno-ekonomickými výsledkami Slovenskej republiky. Je daná aj pomerne pevnou vôľou všetkých za sebou nasledujúcich vlád, a myslím si, že slovenské vedenie všeobecne preukázalo vôľu a schopnosť reagovať na zmeny, ktoré sú nutné. Tento postup je ďalej prejavom dôslednosti Európskej únie a otvorenia európskeho projektu, pretože Slovensko prijalo a splnilo všetky potrebné kritériá. Toto vyhlásenie otvorilo cestu k euru a nebolo zaťažené žiadnymi ďalšími postrannými úvahami, čo považujem za veľmi dôležitý aspekt. Rozšírenie eurozóny o Slovensko je nepochybne prehĺbením európskej integrácie a prinesie výhody nielen Slovenskej republike, ale aj Európskej únii ako celku, pretože do hlbšej integrácie vstúpi veľmi úspešné, rýchle sa rozvíjajúce hospodárstvo.

V rozprave odzneli obavy z inflácie. Rozhodne ide o obavy, ktoré majú svoje opodstatnenie, no na druhej strane nepochybne existujú rovnako silné argumenty, ktoré preukázali, že slovenská vláda reaguje dôsledne. Napokon, nie je v záujme žiadnej vlády uvolniť priestor pre infláciu. Inflačné riziko však existuje, a preto vo všetkých dokumentoch a vo všetkých diskusiách bola slovenská vláda na tento problém upozornená. Čo sa týka otázky revalvácie slovenskej meny, je nutné konštatovať, že sa to vždy odohralo v predpokladanom rámci, t.j. je to v rámci pružnosti, ktorú má v tomto procesu k dispozícii každá vláda, každý štát na to, aby mohol čo najlepšie reagovať na situáciu, ktorá je určite v momente zavedenia eura zo všetkých hľadísk mimoriadna. Nie je to každodenná situácia, nie je to bežná záležitosť, ide o skutočne mimoriadnu situáciu a v tomto prípade je nutné ponechať členským štátom manévrovací priestor. Samozrejme, stanovenie konečnej výmennej hodnoty je veľmi zodpovedný cieľ a veľmi zodpovedná úloha, no napriek tomu, aká je táto situácia mimoriadna, nerobíme to po prvýkrát. Eurozóna sa už rozširovala, a túto zložitú odbornú operáciu sme už mnohokrát s primeraným úspechom vykonali.

Vážené dámy, vážení páni, dovoľte mi, aby som aj ja pogratuloval Slovensku k jeho veľkému kroku a k veľkému pokroku, ktorý táto krajina dosiahla. Chcem tiež zdôrazniť, že tento krok je nepochybne výsledkom činnosti Slovenska ako takého, je výsledkom činnosti slovenských vlád, ale je nepochybne výsledkom i veľkého pochopenia a vôle slovenských občanov.

  David Casa, spravodajca. − (MT) Dovoľte mi poďakovať sa všetkým kolegom poslancom za účasť v diskusii. Súhlasím s tým, že v tomto Parlamente existuje konsenzus (o skutočnosti), že všetci súhlasíme s tým, že Slovensko je pripravené vstúpiť do eurozóny. V skutočnosti existuje niekoľko pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov, ktoré zaistili súhlas viacerých politických skupín.

Pred nami, rečníkmi, je historická chvíľa (ak mám byť presný, je predo mnou). Ako už spomínali niekoľkí poslanci tohto Parlamentu, vytvorili sme klub, ktorý nielen prijíma najväčšie a najrozvinutejšie krajiny, ale ktorý tiež víta každú krajinu, ktorá je pripravená prijať pravidlá Európskej únie. Preto dnes existuje priestor, ktorý prijíma každého, kto spĺňa všetky kritériá ustanovené v zmluve. Ako už správne zdôraznili moji kolegovia, je nepochybné, že pre Slovensko to nebolo ľahké, no jednoduché to pre túto krajinu nebude ani v nadchádzajúcich mesiacoch.

Dovoľte mi ukončiť moje vystúpenie tým, že opätovne poďakujem všetkým, ktorí mi pomohli dopracovať sa až do tohto bodu. Úprimne dúfam, že občania Slovenska dokážu budovať na úspechoch, ktoré sa im doposiaľ podarilo dosiahnuť. Dúfam, že v nadchádzajúcich mesiacoch a rokoch rovnaký úspech, aký dosiahla táto krajina v mnohých sektoroch, dosiahnu aj jej občania, ktorí naozaj ťažko pracovali, aby sa prepracovali na túto veľmi dôležitú úroveň.

  Predsedajúci. − Rozprava sa skončila.

Teraz pristúpime k hlasovaniu.

PREDSEDÁ: PÁN PÖTTERING
predseda

6. Zloženie politických skupín: pozri zápisnicu

⁂

  Nigel Farage (IND/DEM) – Vážený pán predseda, odvolávam sa na článok 103 ods. 2 rokovacieho poriadku. V reakcii na historické a podľa niektorých aj radostné vyjadrenie demokratickej vôle v Írsku minulý týždeň ste včera z predsedníckeho postu povedali, že „je aj naďalej našim cieľom, aby Lisabonská zmluva nadobudla platnosť pred voľbami do Európskeho parlamentu, ktoré sa budú konať na budúci rok. Ak s tým budete súhlasiť, budem tieto zásady rozhodne obhajovať na zasadnutí Rady na konci tohto týždňa.“

(potlesk od poslancov za iné politické skupiny)

Požiadali ste nás o mandát. Ak dovolíte, chcel by som Parlamentu sprostredkovať svoj názor, že mandát konferencie predsedov v tejto otázke jednoducho nepostačuje. Myslím si, že by sme mali (podľa článku 103, v ktorom je jasne uvedené, že „Parlament rozhodne o tom, či rozpravu ukončí prijatím uznesenia“) našu zajtrajšiu rozpravu s pánom predsedom Barrosom ukončiť hlasovaním o tom, či vám dáme spomínaný mandát, aby sa mohol každý presvedčiť o tom, či sú poslanci tohto takzvaného demokratického Parlamentu pripravení rešpektovať výsledok referenda v Írsku, a aby sme sa mohli presvedčiť, či „nie“ skutočne znamená „nie“.

(potlesk od poslancov za skupinu IND/DEM)

  Predseda. − Vážený pán Farage, dal som vám možnosť prehovoriť, pretože ste o to požiadali, ale musím vám povedať, že vaša žiadosť prišla príliš neskoro. O tom, či sa rozprava ukončí prijatím uznesenia, rozhoduje konferencia predsedov. K otázke sa možno opätovne vrátiť počas plenárneho zasadnutia, no to bolo potrebné urobiť skôr. Teraz je už príliš neskoro, a tak vám môžem oznámiť, že rozhodne nebudeme zajtrajšiu rozpravu končiť prijímaním uznesenia. Táto situácia je v súlade s rokovacím poriadkom, ktorý dodržiavame. To, že rozprávate nahlas, nezastiera skutočnosť, že vám chýbajú argumenty.

7. Hlasovanie

  Predseda. − Teraz pristúpime k hlasovaniu.

(Výsledky a ďalšie podrobnosti o hlasovaní: pozri zápisnicu)

7.1. Európska agentúra pre bezpečnosť sietí a informácií (A6-0245/2008, Angelika Niebler) (hlasovanie)

– pred začiatkom hlasovania:

  Angelika Niebler, spravodajkyňa. − (DE) Vážený pán predseda, dámy a páni, chystáme sa hlasovať o predĺžení mandátu agentúry ENISA. Len na pripomenutie, ENISA je Európska agentúra pre bezpečnosť sietí a informácií, ktorú sme spoločne s Radou zriadili pred piatimi rokmi. Mandát agentúry ENISA vyprší rotáciou uprostred budúceho roka. Vo svojej správe navrhujem predĺžiť mandát tejto agentúry o tri roky do roku 2012, čo je v súlade s rozhodnutím Rady.

Cieľom agentúry ENISA je prispievať k internetovej bezpečnosti. Vzhľadom na nárast internetovej kriminality to však nie je možné s personálom a obmedzenými finančnými zdrojmi, ktoré má táto agentúra k dispozícii. Preto sa počas nasledujúcich troch rokov, o ktoré predlžujeme jej mandát, musíme zamyslieť nad tým, aké funkcie by mala agentúra ENISA v budúcnosti plniť, a akú úlohu by mohla zohrávať, a potom bude potrebné, aby sme jej poskytli primerané personálne vybavenie i finančné zabezpečenie.

Dovolím si vás všetkých veľmi naliehavo požiadať, aby ste znova schválili toto predĺženie o tri roky, a aby ste sa potom zapojili do diskusie o budúcnosti tejto agentúry.

7.2. Zariadenie na osvetlenie a svetelnú signalizáciu na dvoj- a trojkolesových motorových vozidlách (kodifikované znenie) (A6-0233/2008, Lidia Joanna Geringer de Oedenberg) (hlasovanie)

7.3. Komponenty zariadení na osvetlenie a svetelnú signalizáciu na kolesových poľnohospodárskych alebo lesných traktoroch (kodifikované znenie) (A6-0235/2008, Lidia Joanna Geringer de Oedenberg) (hlasovanie)

7.4. Ochranné konštrukcie kolesových poľnohospodárskych alebo lesných traktorov chrániace pri prevrátení (statické testovanie) (kodifikované znenie) (A6-0234/2008, Lidia Joanna Geringer de Oedenberg) (hlasovanie)

7.5. Zlúčenie a splynutie akciových spoločností (kodifikované znenie) (A6-0236/2008, Lidia Joanna Geringer de Oedenberg) (hlasovanie)

7.6. Právna ochrana počítačových programov (kodifikované znenie) (A6-0237/2008, Lidia Joanna Geringer de Oedenberg) (hlasovanie)

7.7. Vzájomné uznávanie plavebných licencií pre plavidlá vnútrozemskej vodnej dopravy (kodifikované znenie) (A6-0238/2008, Lidia Joanna Geringer de Oedenberg) (hlasovanie)

7.8. Záruky vyžadované od spoločností v zmysle článku 48 ods. 2 zmluvy (kodifikované znenie) (A6-0239/2008, Lidia Joanna Geringer de Oedenberg) (hlasovanie)

7.9. Veterinárne kontroly v obchode vnútri Spoločenstva (kodifikované znenie) (A6-0243/2008, Lidia Joanna Geringer de Oedenberg) (hlasovanie)

7.10. Obchodovanie s materiálom na vegetatívne rozmnožovanie viniča (kodifikované znenie) (A6-0242/2008, Lidia Joanna Geringer de Oedenberg) (hlasovanie)

7.11. Zlepšenie priehľadnosti cien plynu a elektrickej energie, účtovaných priemyselným koncovým odberateľom (prepracované znenie) (A6-0217/2008, József Szájer) (hlasovanie)

7.12. Štatistiky o nominálnych výlovoch v určitých oblastiach s výnimkou severného Atlantiku (prepracované znenie) (A6-0218/2008, József Szájer) (hlasovanie)

7.13. Štatistiky o úlovkoch a o rybárskej činnosti v severozápadnom Atlantiku (prepracované znenie) (A6-0219/2008, József Szájer) (hlasovanie)

7.14. Štatistiky o jednotlivých výlovoch v severovýchodnom Atlantiku (prepracované znenie) (A6-0214/2008, József Szájer) (hlasovanie)

7.15. Názvy textílií (prepracované znenie) (A6-0215/2008, József Szájer) (hlasovanie)

7.16. Pristúpenie Bulharska a Rumunska k Dohovoru z 23. júla 1990 o zamedzení dvojitého zdanenia v prípade úpravy ziskov združených podnikov (A6-0194/2008, Mariela Velichkova Baeva) (hlasovanie)

7.17. Výmena informácií z trestných registrov medzi členskými štátmi (A6-0207/2008, Agustín Díaz de Mera García Consuegra) (hlasovanie)

7.18. Ochrana eura proti falšovaniu (A6-0230/2008, Agustín Díaz de Mera García Consuegra) (hlasovanie)

7.19. Jazykový režim Súdneho dvora uplatniteľný na prieskumné konanie (A6-0211/2008, Lidia Joanna Geringer de Oedenberg) (hlasovanie)

7.20. Revízia rámcovej smernice o odpade (A6-0162/2008, Caroline Jackson) (hlasovanie)

– Pred začiatkom hlasovania:

  Godfrey Bloom (IND/DEM). – Vážený pán predseda, dovoľte mi odvolať sa na článok 9 rokovacieho poriadku, konkrétne na prílohu 1, článok 1. Snažil som sa vystúpiť už včera večer v rozprave v rámci postupu „catch-the-eye“, no bez úspechu. V rokovacej sále boli len traja alebo štyria ľudia. Spravodajkyňa, pani Jacksonová, dostávala peniaze od spoločnosti na recykláciu odpadu alebo od spoločnosti na likvidáciu odpadu, čo nebolo priznané, keď bola spravodajkyňou tohto výboru. Považujem to za dosť pochybné, dokonca aj podľa štandardov tohto Parlamentu, preto si myslím, že pani Jacksonová nie je správnou ani vhodnou osobou, ktorá by mala zastávať post spravodajkyne tejto správy.

  Predseda. − Vážený pán Bloom, nemôžem sa vyjadriť k okolnostiam, na ktoré sa odvolávate. Keď však na tomto mieste poviete niečo také závažné, ide o veľmi vážnu záležitosť a mali by ste si byť vedomý dôsledkov svojich vyjadrení.

  Caroline Jackson, spravodajkyňa. − Vážený pán predseda, o tejto záležitosti som sa už v plnej miere vyjadrila včera večer. Pán Bloom to možno nepočul, pretože jeho kolega, pán Batten, sa snažil upriamiť pozornosť Parlamentu na otázku referenda a rozprával počas celej úvodnej časti môjho vystúpenia.

V tom čase som urobila úplné vyhlásenie. Úplné vyhlásenie sa nachádza v registri záujmov poslancov. Spomínala som to aj počas diskusií v rámci Výboru pre životné prostredie. Už tri roky som členkou environmentálneho poradného výboru spoločnosti Shanks plc, ktorá sídli v Spojenom kráľovstve. Medzi členov environmentálneho poradného výboru patrí aj člen organizácie Green Alliance a predseda jedného z poradných vedeckých výborov Európskej únie. Environmentálny poradný výbor sa zaoberá výhradne výkonom environmentálneho auditu na prevádzkach spomínanej spoločnosti v rámci právnych predpisov Európskej únie. V tomto smere je môj postoj úplne otvorený, a vždy taký aj bol.

Myslím si, že skúsenosti, ktoré som získala pôsobením v tomto poradnom výbore, mi pomohli pri príprave primeranej správy, ktorá nezvýhodňuje žiadny spôsob spracovania odpadu. Dúfam, že ma kolegovia podporia, keď poviem, že som v tejto otázke bola vždy otvorená, a že som sa snažila vypracovať vyváženú správu zohľadňujúcu všetky názorové hľadiská, ktoré sa vyskytujú v tomto Parlamente.

(hlasný potlesk)

  Predseda. − Vážená pani Jacksonová, poznám vás osobne už mnoho rokov a nemám vôbec žiadne pochybnosti o vašej osobnej bezúhonnosti. Okrem toho, vaše vyhlásenie bolo riadne zaregistrované v registri vyhlásení o finančných záujmoch poslancov, kde je k dispozícii k nahliadnutiu.

  Monica Frassoni (Verts/ALE). – (IT) Vážený pán predseda, dámy a páni, nechcem sa vyjadrovať o tom, čo práve povedala pani Jacksonová. Myslím si však, že je potrebné povedať, že členovia Skupiny zelených/Európskej slobodnej aliancie vždy vyzývali na prijatie lepšej právnej úpravy v oblasti konfliktu záujmov, najmä vzhľadom na skutočnosť, že tento Parlament ako spoluzákonodarca bude v budúcnosti musieť byť transparentný a korektný, a čoraz viac je to potrebné už aj v súčasnosti. Teda nestačí, aby bol Parlament len transparentný, musí byť aj korektný, najmä pokiaľ ide o konflikt záujmov poslancov.

– Po ukončení hlasovania:

  Daniel Hannan (NI). – Vážený pán predseda, nepáči sa mi spôsob, ako prebiehajú niektoré hlasovania. Môžem navrhnúť, vzhľadom na našu reakciu na referendá, ktoré sa konali vo Francúzsku, Holandsku a v Írsku, aby sme jednoducho nebrali hlasovania do úvahy, a aby sme pokračovali tak, ako sme chceli?

  Predseda. − Vážený pán Hannan, ak sa hlásite o slovo, musí to byť v súlade s rokovacím poriadkom. Zmenené a doplnené stanovisko teda vyhlasujem za prijaté.

  John Bowis (PPE-DE). – Vážený pán predsedajúci, ospravedlňujem sa, že na konci prerušujem hlasovanie, ale zdá sa, že došlo k omylu. Počas hlasovania sme si to overili a myslím si, že všetky skupiny sa zhodnú na tom, že ste pravdepodobne omylom oznámili, že pozmeňujúci a doplňujúci návrh č. 27 bol schválený. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh č. 27 nemohol byť schválený. Bol by som vám vďačný, keby ste sa k nemu vrátili, a keby ste sa uistili, že bol zamietnutý. Ide o to, že v tom čase ste neprešli na nasledujúci pozmeňujúci a doplňujúci návrh.

  Predseda. − Pozmeňujúci a doplňujúci návrh č. 27 bol schválený, a preto je pozmeňujúci a doplňujúci návrh č. 92 neplatný. Ešte raz to skontrolujeme, no takto sme to tu stanovili. Ak je to možné, môžeme znova hlasovať o pozmeňujúcom a doplňujúcom návrhu č. 27.

  Daniel Cohn-Bendit (Verts/ALE). – (DE) Vážený pán predseda, chcem vám len povedať, že si môžeme overiť, či ste oprávnený dať opakovať hlasovanie, ktoré sa už prebehlo, po tom, čo ste už vyhlásili jeho výsledok. Myslíme si, že podľa rokovacieho poriadku tohto Parlamentu to nie je možné.

  Predseda. − Vážený pán Cohn-Bendit, každý sa môže pomýliť, a ak som postupoval prirýchlo, alebo ak moje vyhlásenie nebolo správne, nesiem za to zodpovednosť. Samozrejme, je mi to ľúto, no nerobme z toho veľkú vec. Pozrieme sa na to.

  Hannes Swoboda (PSE). – (DE) Vážený pán predseda, my sme to chápali tak, že už prebehlo elektronické overenie hlasovania. V tomto ohľade bol zámer jasný.

  Paul Marie Coûteaux (IND/DEM). – (FR) Vážený pán predseda, myslím si, že napredujete prirýchlo. Už sa vám to stalo aj v minulosti, a pri hlasovaní o pozmeňujúcom a doplňujúcom návrhu k správe pani Jacksonovej ste opäť povedali: „poslanci hlasujúci za“, „poslanci, ktorí sa chcú zdržať hlasovania“ a „schválené“. Inak povedané, vynechali ste možnosť hlasovania „proti“. Vážený pán predseda, viem, že je vám pani Jacksonová sympatická, a že to, čo sa deje v tejto rokovacej sále, nemá s demokraciou veľa spoločného, no napriek tomu vás žiadam, aby ste dodržiavali riadne zvyklosti.

(potlesk)

  Predseda. − Vážený pán Coűteaux, každý sa môže pomýliť, dokonca aj poslanci vašej skupiny. Ak pripúšťate, že sa to môže stať aj vám, potom sme na rovnakej úrovni. V budúcnosti sa budem snažiť, aby som nepostupoval až tak rýchlo, aby ste mali možnosť postrehnúť, že ste nezvíťazili. V poriadku?

  Bernard Lehideux (ALDE). – (FR) Vážený pán predseda, ospravedlňujem sa, ale nepochybne som sa stal obeťou nejakej tajnej lobistickej skupiny. Moje hlasovacie zariadenie mi umožňuje hlasovať „za“, ale nemôžem hlasovať „proti“. Mohlo by to byť nepríjemné.

(potlesk)

  Predseda. − Veľmi pekne vám ďakujem, pán Lehideux. Som rád, že si nemyslíte, že som za tento problém zodpovedný ja.

  Guido Sacconi (PSE). – (IT) Vážený pán predseda, dámy a páni, chcem len povedať, že vďaka tomu, že ste nám dali príležitosť opätovne hlasovať o pozmeňujúcom a doplňujúcom návrhu č. 27, sme mali možnosť napraviť krivdu, pretože takto sme mohli hlasovať o pozmeňujúcom a doplňujúcom návrhu č. 92, ktorý by bol neplatný v prípade, že by skutočne došlo k prijatiu pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu č. 27. Preto si myslím, že toto rozhodnutie bolo mimoriadne múdre a demokratické.

7.21. Normy environmentálnej kvality v oblasti vodohospodárskej politiky (A6-0192/2008, Anne Laperrouze) (hlasovanie)

7.22. Minimálna úroveň prípravy námorníkov (prepracované znenie) (A6-0178/2008, Rodi Kratsa-Tsagaropoulou) (hlasovanie)

7.23. Stanovenie limitov rezíduí farmakologicky účinných látok v potravinách živočíšneho pôvodu (A6-0190/2008, Avril Doyle) (hlasovanie)

– Pred začiatkom hlasovania:

  Avril Doyle, spravodajkyňa. − Vážený pán predseda, tento právny predpis je veľmi potrebný, pretože súčasné právne predpisy týkajúce sa kontroly rezíduí viedli k vážnemu poklesu dostupnosti povolených veterinárnych liekov, čo malo nepriaznivý dosah na blahobyt a zdravie verejnosti i zvierat.

Chcela by som naliehavo požiadať predsedníctvo, najmä prichádzajúceho francúzskeho pána ministra, aby tento spis považovali za prioritu s cieľom pomôcť vyriešiť túto krízu v dostupnosti, najmä čo sa týka tzv. zanedbateľného použitia a tzv. menej významných druhov, medzi ktoré patria ovce, kone, včely, ryby a mnoho ďalších zvieracích druhov, ktoré v mnohých našich krajinách nemožno považovať za menej významné.

Je však naliehavo potrebné prehodnotiť smernicu o veterinárnych liekoch podľa výsledkov práce pracovnej skupiny zameranej na dostupnosť veterinárnych liekov.

Z hľadiska skutočnej potreby predstavuje tento právny predpis len provizórne riešenie. Hoci ho vítam, naliehavo žiadam prichádzajúce francúzske predsedníctvo, aby tejto otázke venovalo potrebnú prioritnú pozornosť.

7.24. Európsky rok boja proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu (A6-0173/2008, Marie Panayotopoulos-Cassiotou) (hlasovanie)

– Pred začiatkom hlasovania:

  Marie Panayotopoulos-Cassiotou, spravodajkyňa. – (FR) Vážený pán predseda, dámy a páni, podarilo sa nám dosiahnuť dohodu s Radou a Komisiou, pokiaľ ide o pozmeňujúce a doplňujúce návrhy č. 37 a 52. Kompromis sa týka jednak financovania malých mimovládnych organizácií a jednak maximálnej úrovne financovania mimovládnych organizácií. Komisia a Rada súhlasili s tým, že do textu zapracujú vyhlásenie s dohodou v prvom čítaní. Chcela by som sa opýtať pána komisára, ktorého tu nevidím, no včera večer počas diskusie urobil vyhlásenie, predstavil vyhlásenie včlenené do dohody... Neviem, či je tu niekto, kto by chcel predstaviť dohodu v mene Komisie. Každopádne, chcela by som vás, vážení kolegovia, požiadať, aby ste hlasovali za túto správu, ak súhlasíte s týmto vyhlásením, aby sme mohli pristúpiť k hlasovaniu v prvom čítaní.

7.25. Prijatie jednotnej meny Slovenskom 1. januára 2009 (A6-0231/2008, David Casa) (hlasovanie)

7.26. Vplyv kohéznej politiky na integráciu zraniteľných spoločenstiev a skupín (A6-0212/2008, Gábor Harangozó) (hlasovanie)

7.27. Súdržnosť politík rozvoja a vplyv využívania určitých prírodných biologických zdrojov zo strany EÚ na rozvoj v západnej Afrike (A6-0137/2008, Frithjof Schmidt) (hlasovanie)

– Pred začiatkom hlasovania:

  Carmen Fraga Estévez, v mene skupiny PPE-DE. – (ES) Skupina Európskej ľudovej strany (kresťanských demokratov) a Európskych demokratov na základe článku 168 rokovacieho poriadku požiadala, aby bola správa vrátená späť výboru. Po tom, čo sme s ostatnými politickými skupinami dosiahli kompromis týkajúci sa prijatia pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu č. 1, ktorý predložila naša skupina, skupina PPE-DE sťahuje svoju žiadosť o vrátenie správy späť výboru.

8. Vysvetlenia hlasovania

Ústne vysvetlenia hlasovania

- Správa: Caroline Jackson (A6-0162/2008)

  Bogusław Sonik (PPE-DE). – (PL) Vážený pán predseda, zámerom novej smernice o odpade je poskytnúť základ, na ktorom by bolo možné v Európe vybudovať spoločnosť, ktorá sa ako celok bude zapájať do recyklácie. Členským štátom sa majú stanoviť veľmi ambiciózne ciele. Nie sú však ciele, ktoré si chceme stanoviť, príliš ambiciózne? Dokážu členské štáty, najmä nové členské štáty, splniť prísne požiadavky? Hodno poznamenať, že staré členské štáty mali oveľa viac času na to, aby prispôsobili svoje systémy odpadového hospodárstva prísnym požiadavkám, zatiaľ čo nové členské štáty musia zaviesť právne mechanizmy a vybudovať potrebnú infraštruktúru oveľa rýchlejšie.

V dôsledku novej smernice o odpadoch dochádza v mnohých európskych krajinách k veľkým rozporom. Myslím si, že by sme preto nemali byť veľmi prekvapení, že bolo až také ťažké dosiahnuť s Radou kompromis. Počas včerajšej rozpravy veľa poslancov Európskeho parlamentu povedalo, že nie sú spokojní s kompromisným riešením, ktoré bolo dosiahnuté pri tejto smernici. Obávam sa však, že zavedenie ešte prísnejších požiadaviek by mohlo spôsobiť problémy s uplatňovaním tohto zákona. Nová smernica o odpade prinúti krajiny, ktoré zanedbali odpadové hospodárstvo v oblasti komunálneho odpadu, aby prijali rozhodné opatrenia. Tieto krajiny budú musieť zaviesť právne a hospodárske mechanizmy, ktorých účinok by mal hospodárstvo povzbudiť, nie spomaliť. Nová smernica by mala byť podnetom pre rozvoj nových spôsobov tvorby pracovných miest. Preto som hlasoval za túto správu.

PREDSEDÁ: PÁN COCILOVO
podpredseda

− Správa: Caroline Jackson (A6-0162/2008)

  Gyula Hegyi (PSE). - (SK) Ďakujem vám, pán predsedajúci. Smernica o odpade, ktorú sme práve prijali, obsahuje kompromisy a preto je vystavená útokom z mnohých strán. Rozumiem obavám všetkých občanov, ktorí sa obávajú o životné prostredie a ktorí ma petíciou žiadali, aby som nepodporil túto smernicu. Zároveň by som mal tiež upozorniť, že mnoho mojich osobných pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov, formulovaných v duchu pokroku, pokiaľ ide o spoluprácu s enviromentálnymi organizáciami, tvoria súčasť textu. Najväčším prínosom tejto smernice je prijatie hierarchie odpadového hospodárstva. Nadradené je predchádzanie vzniku odpadu, za ktorým nasledujú rôzne formy opätovného využitia/recyklácie a nakoniec zneškodňovanie odpadu, ktorému je potrebné sa, pokiaľ je to možné, vyhnúť a prinajmenšom ho znížiť. Hlasoval som v prospech smernice najmä preto, že prijala zásadu hierarchie a dúfam, že v budúcnosti ju budeme môcť ešte zlepšiť.

  Zita Pleštinská (PPE-DE). - (SK) Výsledkom konzumnej spoločnosti je obrovské množstvo odpadu, ktoré strpčuje život ľudí hlavne vo veľkých európskych mestách. Hoci sa v posledných rokoch recyklácia a druhotné použitie odpadových materiálov zvýšili, množstvo odpadu na skládkach v EÚ je stále privysoké.

Aj keď dohodnutý kompromisný balíček nie je ideálny, text smernice pokladám za politicky ambiciózny nástroj v oblasti odpadového hospodárstva pre budúce generácie EÚ, preto som podporila správu spravodajkyne Caroline Jackson.

Na báze tejto smernice budú musieť členské krajiny zlepšiť svoje odpadové hospodárstvo. Oceňujem, že do tejto smernice boli zakotvené aj otázky týkajúce sa zneškodňovania nebezpečného odpadu a nebezpečných olejov. Verím, že členské štáty podľa dohodnutého textu splnia všetky ambiciózne ciele, hlavne, že zavedú do roku 2015 systémy zberu triedeného odpadu pre papier, kov, plasty, sklo, textil, iný biologicky rozložiteľný odpad, oleje a nebezpečný odpad.

  Zuzana Roithová (PPE-DE). - (CS) Vážený pán predsedajúci, podporujem prepracovanie rámca smernice o odpade. Jeden z dôvodov môjho konania bolo, že po prijatí smernice bude Česká republika schopná zakázať dovoz odpadu, aj keď to bude v rozpore s národným plánom. Vďaka zásahu Parlamentu, revidované znenie tiež obsahuje nové ciele v oblasti recyklácie. Krajiny južnej Európy ich považujú za príliš ambiciózne, kým Škandinávci, podobne ako aj Česi, si myslia, že nie sú veľmi ďalekosiahle. Vítam dosiahnutý kompromis. Rôzne krajiny majú rôzne východiskové pozície a táto smernica je spoločným začiatkom. Súčasná produkcia odpadu je 3,5 tony na osobu a v krajinách južnej Európy putuje 90 % odpadu na skládky. Päťstupňová hierarchia odpadového hospodárstva je po prvýkrát začlenená do európskych právnych predpisov: na prvom mieste je predchádzanie vzniku odpadu, potom opätovné využitie odpadu, recyklácia a až potom spaľovanie odpadu ako prostriedok na výrobu energie. Divoké skládky sú posledným miestom pre zvyšný odpad. Veľmi si cením prácu pani Jacksonovej. Vďaka nej bol dosiahnutý tento kompromis, ktorý je prospešný pre celú Európu.

  Jan Březina (PPE-DE). - (CS) Tiež vítam prijatie smernice. Niektorí sú spokojní s cieľmi recyklovať minimálne 50 % odpadu z domácností a 70 % priemyselného odpadu. Niektorí vidia tie isté ciele ako nedostatočne ambiciózne, iní si myslia, že sú neuskutočniteľné. Česká republika považuje prijatie tejto smernice za krok späť, ale dôležité je, že smernica nebráni krajinám, aby prijali na národnej úrovni prísnejšie a zaväzujúcejšie právne predpisy, čo je v tomto prípade veľmi žiaduce. Z pohľadu Českej republiky je nevyhovujúce ustanovenie, ktoré dovoľuje reklasifikáciu spaľovania komunálneho odpadu za zdrojový odpad. To môže znamenať značný dovoz odpadu z susediacich krajín, keďže v rámci Únie bude možné dovážať odpad s cieľom jeho ďalšieho využitia. Viem si len veľmi ťažko predstaviť, aký účinný kontrolný mechanizmus by bol schopný určiť, či dovezený odpad bol skutočne opätovne využitý alebo spálený. Preto by mali krajiny, ktoré si neželajú byť spaľovňami odpadu pre celú Európu, urobiť všetko, čo je v ich silách, aby bolo toto ustanovenie vyňaté zo smernice.

  David Sumberg (PPE-DE). - Vážený pán predsedajúci, vstávam, aby som vysvetlil ako som hlasoval v súvislosti so správou pani Caroline Jacksonovej, ale predtým, ako tak urobím, chcem vyjadriť uznanie mojej kolegyni z konzervatívnej strany a jej práci, ktorú odviedla, pokiaľ ide o túto výbornú správu.

Ustanovenie o likvidácii odpadu je rozhodne nevyhnutné v každej európskej krajine, v neposlednom rade aj v mojej vlastnej, a preto si myslím, že toto ustanovenie je šťastným kompromisom. Ide o jednu z tých zriedkavých situácií, kedy môže Európa konať ako celok. Takýchto situácií nie je veľa a Íri o tom pravdepodobne niečo hovorili vo svojom rozhodnutí, ktoré nedávno urobili v súvislosti s referendom.

Ale toto je dobrá správa. Budem dúfať, že podnieti britskú vládu k tomu, aby sa stala vedúcou krajinou v tejto oblasti. To sa určite stane skutočnosťou, ak v priebehu nasledujúcich dvoch rokov, dúfam, budeme mať konzervatívnu vládu: Pán Cameron, náš vedúci predstaviteľ, sa veľmi jasne vyjadril, že environmentálne otázky budú zastávať popredné miesto v našich cieľoch a preto dnešné hlasovanie bude dobrým príkladom, rovnako ako by bol dobrým príkladom aj spôsob, akým hlasovali členovia konzervatívnej strany Európskeho parlamentu.

− Správa: Anne Laperrouze (A6-0192/2008)

  Péter Olajos (PPE-DE). – (HU) Ďakujem veľmi pekne, vážený pán predsedajúci. Bolo mi potešením hlasovať za smernicu o normách kvality životného prostredia v oblasti vodného hospodárstva a rád by som využil túto príležitosť a poďakoval mojim 610 kolegom, ktorí svojimi hlasmi podporili prijatie tejto smernice. Opätovne sme boli úspešní, pokiaľ ide o vypracovanie dobrej a perspektívnej smernice, návrhu, ktorý obnovuje zásadu „zdieľanej zodpovednosti“ a súborné nariadenie členských štátov o vodných tokoch, ktoré prekračujú národné hranice, je to tiež návrh, ktorý presúva dôraz z emisií na imisie, inými slovami, prioritou sa stávajú živé organizmy žijúce v riekach namiesto záujmov priemyslu. Ide o smernicu, ktorá zavádza presné obmedzenia, pokiaľ ide o využitie 33 látok, najmä prostriedkov na hubenie hmyzu, chemických a priemyselných látok a ťažkých kovov. Teraz je na rade Rada. Podporí Rada smernicu a pomôže vyčistiť našu rieku – naše rieky? Teraz je len na vládach, či budú schopné zastaviť znečisťovanie rieky Raba a ostatných európskych riek, ktoré sa nachádzajú v podobnej situácii. Ďakujem veľmi pekne.

− Správa: Avril Doyle (A6-0190/2008)

  Miroslav Mikolášik (PPE-DE). - (SK) Vysoká úroveň ochrany ľudského zdravia a bezpečnosť spotrebiteľa sú základným záujmom v otázke stanovovania limitov rezíduí farmakologicky účinných látok v potravinách živočíšneho pôvodu. Veterinárne lieky môžu v zvieratách určených na výrobu zanechať rezíduá, čo už začalo mať negatívne účinky nielen na zdravie človeka, ale aj na zdravie zvierat.

Privítal som správu kolegyne Doyle a na dnešnom hlasovaní som ju podporil. Konzistentnejší prístup ku kontrole rezíduí všetkých farmakologicky účinných látok a analýza ich rizík, sú absolútne nevyhnutné. Som presvedčený, že je potrebné zmeniť, doplniť a zjednotiť právny rámec na stanovenie maximálnych limitov rezíduí. Zdieľam so spravodajkyňou názor, že týmto spôsobom môžeme dosiahnuť zlepšenie dostupnosti a správne používanie veterinárnych liekov, dobré fungovanie obchodu v sektore potravín živočíšneho druhu a najmä špičkovú ochranu verejného zdravia.

− Správa: Marie Panayotopoulos-Cassiotou (A6-0173/2008)

  Neena Gill (PSE). - Vážený pán predsedajúci, hlasovala som v prospech správy, pretože keďže som 18 rokov bojovala proti chudobe a spoločenskému vylúčeniu, rozhodne podporujem stanovenie roku 2010 za Európsky rok, pokiaľ ide o túto otázku. Je absolútne neprijateľné, aby v súčasnosti žilo v Európe 78 miliónov ľudí na hranici chudoby. Je šokujúce, že i v dnešných dňoch nie sú deti a starší ľudia v mnohých členských štátoch schopní sa uživiť alebo zabezpečiť si teplo. Nedávne ukazovatele dokazujú stále sa zväčšujúcu priepasť medzi najbohatšími a najchudobnejšími rodinami v niektorých krajinách ako výsledok nerovnomerného rozdelenia európskeho hospodárskeho pokroku.

Dúfam, že v tomto roku bude Komisia sústrediť svoju pozornosť na regióny, kde je stav chudoby a sociálneho vylúčenia najkritickejší. Napríklad,  posledná správa Kanálu 4 v Spojenom kráľovstve upozornila, že región West Midlands, ktorý zastupujem, má v národnom meradle druhú najvyššiu úroveň chudoby a druhú najnižšiu životnú úroveň.

Preto vítam túto iniciatívu, keďže pozdvihne informovanosť o chudobe a sociálnom vylúčení, ale zároveň som sklamaná, že správa neposkytuje žiadne jasné riešenia otázky, akým smerom sa majú uberať členské štáty, ak chcú tento problém vyriešiť; neverím, že tento rok bude táto smernica považovaná za platformu pre pokrok; myslím, že bude len podnetom pre ďalšiu diskusiu, ktorá neprinesie žiaden konkrétny výsledok, bude len zmeškanou príležitosťou zmeniť veľmi dôležitú vec.

  Czesław Adam Siekierski (PPE-DE). – (PL) Vážený pán predsedajúci, prijali sme mimoriadne dôležitú správu o problémoch v boji proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu. Tento dokument je príkladom citlivosti Európskej únie, pokiaľ ide o sociálne problémy a vytvorenie európskeho sociálneho modelu, ktorý budujeme súbežne s činnosťami, ktoré podporujú väčší hospodársky rast a funkčné trhové hospodárstvo.

Pre nás je dôležité venovať priestor tomu, aby sme dokázali čeliť vylúčeniu a chudobe medzi deťmi, staršími ľuďmi a invalidmi, inými slovami tými, ktorí nie sú v pozícii, keď nemôžu zabrániť tejto situácii. Mali by sme mať vždy na pamäti, že chudoba rastie v oblastiach, ktoré postihli prírodné katastrofy alebo sa prejavili následky iných situácií, ktoré v súčasnosti zaznamenávame, a to podstatný nárast cien potravín a energie. V tejto situácii sú potrebné ďalšie činnosti, ktorých cieľom je znížiť vplyv týchto škodlivých faktorov na situáciu najchudobnejších sociálnych a pracovných skupín.

  David Sumberg (PPE-DE). - Vážený pán predsedajúci, podporujem túto správu, pretože, samozrejme, všetci sme naklonení materstvu a jablkovému koláču. Nikto z prítomných nechce vidieť nárast chudoby, nikto z nás nechce vidieť nárast sociálneho vylúčenia. Takže slová sú dobré, a v istom zmysle opakujem to, čo už dnes povedal môj kolega z druhej strany rokovacej sály.

Otázkou ostáva, čo v tomto smere urobíme. A to je otázka pre vládu každého členského štátu. V prípade mojej krajiny, je len na britskej vláde, aby urobila niečo na vyriešenie tohto problému ale aj na každej vláde každého národa, pretože situácia, hospodárske podmienky a sociálne podmienky sú iné v každej krajine Európskej únie.

V Británii, a možno aj v iných krajinách, dnes čelíme hrozbe zhoršenia stavu skutočnej recesie, skutočnej chudoby a skutočného sociálneho vylúčenia, a preto je to len na vláde Británie a vládach členských štátov Európskej únie, aby pripustili túto možnosť a začali podľa toho konať.

− Správa: David Casa (A6-0231/2008)

  Zita Pleštinská (PPE-DE). - (SK) Využívam túto – pre mňa a moju krajinu Slovensko – vzácnu chvíľu, aby som sa poďakovala všetkým kolegom, ktorí hlasovali za vstup Slovenska do eurozóny.

Som rada, že všetci slovenskí europoslanci dokázali presvedčiť Európsky parlament, aj vďaka vyváženej správe nášho kolegu Davida Casu, že Slovensko patrí do tohto úspešného klubu „E”. Teraz je už len na Slovensku, hlavne na vláde Slovenskej republiky, aby pokračovala v striktných makroekonomických krokoch, v reštriktívnej fiškálnej politike, aby dokázala udržať maastrichtské kritériá i naďalej. Vstup Slovenska do eurozóny je veľkou výzvou aj pre ostatné členské krajiny, aby pokračovali v reformnom úsilí a splnili maastrichtské kritériá.

Dnes by som sa na pôde Európskeho parlamentu chcela poďakovať slovenským občanom, tým, ktorí s nasadením svojich životov prispeli v roku 1989 k zboreniu železnej opony, ale aj tým, ktorí pochopili dôležitosť reforiem, aj keď to nebolo vždy jednoduché, aby slovenskí občania dnes mohli budovať silné Slovensko v silnej Európe.

  Zuzana Roithová (PPE-DE). - (CS) Vážený pán predsedajúci, úprimne blahoželám Slovensku k vstupu do eurozóny. Taktiež chcem vyjadriť moju vďaku práci spravodajcu, pána Casu, ktorý sa musel v Parlamente vysporiadať s mnohými argumentmi v súvislosti s odôvodnením revalvácie slovenskej meny a podobne. Diskusia dosvedčila skutočnosť, že mnoho iných požiadaviek, ktoré môžu ovplyvniť dlhodobú stabilitu jednej meny, sú odôvodnené. Aj keď nie sú prekážkou, pokiaľ ide o dnešný vstup Slovenska do eurozóny, sú výzvou pre dohodu o zmene a doplnení pravidiel. Nesúhlasím s tými, ktorí s ohľadom na dnešnú diskusiu odmietli v budúcnosti možnosť zmeny maastrichtských kritérií. Ešte raz by som chcel vyjadriť vláde pána Dzurindu vďačnosť za zahájenie reforiem, ktoré boli pre Slovensko pred piatimi rokmi nevyhnutné. Slovensko by dnes neoslavovalo svoj hospodársky a politický úspech, ak by neboli spustené tieto reformy. Slováci teraz ukazujú správnu cestu Čechom.

  David Sumberg (PPE-DE). - Vážený pán predsedajúci, rád by som vysvetlil Parlamentu, prečo som sa zdržal hlasovania, pokiaľ ide o toto konkrétne uznesenie. Zdržal som sa hlasovania nie preto, že som naklonený jednotnej mene, v skutočnosti, som úplne proti nej. Pre britský politický systém a britské hospodárstvo by to bola katastrofa, keby sme vstúpili do eurozóny a prijali jednotnú menu.

Zdržal som sa hlasovania, pretože verím, že toto je záležitosťou výlučne slovenskej vlády. Ak sa rozhodnú, že je v záujme ich krajiny pristúpiť na jednotnú menu, je to ich národný nárok a podľa toho urobili svoje rozhodnutie.

Práve takéto prípady ukazujú, ako by mala Európa postupovať. Mala by postupovať tak, aby to boli vždy krajiny, ktoré rozhodnú o tom, čo je v ich záujme a nie zastrašovať ľudí v Írsku, ako sa to dialo v tejto rokovacej sále v posledných hodinách. Obyvatelia Írska sa rozhodli podľa svojich národných záujmov. Je len na nich, aké rozhodnutie urobia, a preto by malo byť dodržané ich demokratické právo.

Winston Churchill povedal, „verte ľuďom“. Presne to by sme mali urobiť.

(potlesk)

  Christopher Heaton-Harris (PPE-DE). - Vážený pán predsedajúci, najskôr by som chcel vyjadriť úplný súhlas s tým, čo práve povedal pán Sumberg. Musím povedať ďakujem ľuďom žijúcim v Írsku, ktorí dali opätovne šancu demokracii v Európskej únii.

Upozorňujem na to, pretože aj ja som sa zdržal hlasovania, keďže je politikou mojej strany nehlasovať, pokiaľ ide o podobné záležitosti, ktorých nie sme súčasťou. Ale zaujala ma samotná správa. V odseku 6 sa odporúča, aby slovenská vláda zriadila pozorovacie stredisko na monitorovanie cien vybraného počtu základných potravín, ktoré by monitorovalo ceny týchto potravín každý týždeň s cieľom boja proti umelému zvyšovaniu cien.

V Spojenom kráľovstve hodnotíme infláciu a naša miera inflácie sa zvýšila na 3,3 %, ako to bolo oznámené dnes ráno. Ak sa stretnete s priemerným zákazníkom žijúcim v Daventry alebo Long Buckby, povie vám, že cena ich benzínu stúpla, rovnako ako cena ich potravín a tiež dane, ktoré uložila Rada sa zvýšili. A preto ma udivuje kvalita štatistiky.

V odsekoch 8 a 9 sú vymenované ďalšie problémy, ale všetky sa dajú použiť ako vysvetlenie, prečo je veľmi dobré, že Briti nie sú súčasťou tohto klubu. Napriek tomu, želám tejto krajine len to najlepšie.

− Správa: Gábor Harangozó (A6-0212/2008)

  Filip Kaczmarek (PPE-DE). – (PL) Vážený pán predsedajúci, zdržal som sa hlasovania, pokiaľ ide o správu pána Harangozu. Jedným z cieľov kohéznej politiky Európskej únie by malo byť upevnenie nástrojov solidarity a integrácie. Zraniteľné spoločenstvá a skupiny by mali dostať našu podporu s cieľom bojovať proti vylúčeniu a nerovnosti. To by však nemalo byť považované za protiargument, pokiaľ ide o rozvoj mestských častí, keďže jedno nevylučuje druhé. Dôležitý je teritoriálny prístup, ktorý v konečnom dôsledku nevyvracia význam účinnosti kohéznej politiky.

  Czesław Adam Siekierski (PPE-DE). – (PL) Vážený pán predsedajúci, správa pána Harangozó, ktorá bola dnes prijatá, upozorňuje na mimoriadne dôležitý problém vplyvu kohéznej politiky na integráciu najohrozenejších spoločenstiev a skupín. Táto správa bez akýchkoľvek ambícií kladie dôraz na potrebu pokračovať v kohéznej politike, a to najmä v oblastiach, ktoré sú menej rozvinuté, zabudnuté a kde sú ťažké podmienky na farmárčenie a kde je slabá alebo zastaralá infraštruktúra.

Podporené by mali byť najmä regióny a oblasti s historickým vývojovým spomalením, kde sú miestni obyvatelia menej pripravení vyrovnávať sa s výzvami trhového hospodárstva. Rozdiely v rámci jednotlivých regiónov, pokiaľ ide o úroveň rozvoja, sú veľmi veľké. Preto je nevyhnutné vytvoriť konkrétny obraz o stave rozvoja našich regiónov a ďalej ho využiť ako základ pre vyrovnanie sa s problémovými oblasťami v rámci jednotlivých regiónov. Hneď teraz môžeme povedať, že sa to týka najmä hornatých oblastí a podstatnej časti vidieckych oblastí. Musíme zjednotiť proces trvalo udržateľného rozvoja, aby oblasti, v ktorých je menšia úroveň rozvoja alebo zaostalé oblasti ďalej neupadali alebo nevznikali ďalšie takéto oblasti.

  Christopher Heaton-Harris (PPE-DE). Vážený pán predsedajúci, taktiež vítam túto správu. Rád by som však predniesol dve alebo tri pripomienky, pokiaľ ide o otázku, ako som hlasoval.

Po prvé, snažil som sa uveriť, že otcovia, ktorí založili toto miesto, ktorí položili základ slobodnej Európskej únie a slobodného pohybu, atď. mali úmysel vytvoriť politiku, ktorá je prezentovaná aj v tejto správe a že by mala byť jednou z vecí, ktoré by sa hlásili o slovo počas nasledujúcich rokov.

Po druhé, nie som presvedčený, že toto by malo byť uskutočnené na európskej úrovni – možno na národnej úrovni, ale rozhodne by to bolo lepšie uskutočniť na miestnej úrovni.

Nakoniec by som rád zakončil svoj príspevok poznámkou, že v môj volebný obvod City of Leicester je príkladom toho, ako môže fungovať miestna činnosť v tejto oblasti. Leicester je jedno z najrozmanitejších miest v Spojenom kráľovstve z mnohých dôvodov – má bohatých aj chudobných, mnoho rôznych národností – a ešte vďaka individuálnej a miestnej činnosti, Leicester má jednu z najkohéznejších stratégií pre kohéziu a integráciu, ako hovoríme, zraniteľných spoločenstiev a skupín. Je pre nás príkladom, že miestna činnosť je najlepšia, a ja som znepokojený, keď o nej hovoríme na úrovni EÚ.

  Syed Kamall (PPE-DE). - Vážený pán predsedajúci, moje poznámky sú ozvenou tých, ktoré práve predniesol môj kolega predo mnou.

Moje poznámky sa tiež dotýkajú správy pani Panayotopoulos-Cassiotou o chudobe a sociálnom vylúčení. Ak spojíme tieto dve správy, uvedomíme si, že predstavujú trhlinu v rozmýšľaní európskych politikov, a to, že o akýkoľvek problém ide, riešením je Európa.

Preto žiadam nás všetkých, aby sme sa pozreli na problémy zraniteľných spoločenstiev a skupín z pohľadu miestnych spoločenstiev a z tohto pohľadu aj našli riešenia namiesto toho, aby sme zvažovali návrhy nejakých vzdialených eurokratov alebo nejakých vzdialených členov Európskeho parlamentu.

Pozrite sa prosím na výbornú prácu, napríklad Centra pre sociálnu spravodlivosť v Londýne v mojom volebnom obvode, ktoré vedie Iain Duncan-Smith a jeho skvelý tím, ktorý zakladá alianciu miestnych organizácií, ktoré sa zaoberajú problémom chudoby a sociálneho vylúčenia: organizácií ako Croydon Caribbean Credit Union alebo London Boxing Academy, ktoré priťahujú niektorých z najzraniteľnejších ľudí v spoločnosti.

Keďže problémy, ktoré sú uvedené v správe, sú všetky závažné, mali by sme pamätať na skutočnosť, že riešenia sú často bližšie k domovu, a z tohto dôvodu som sa zdržal hlasovania, pokiaľ ide o správu pána Harangozó.

− Správa: Frithjof Schmidt (A6-0137/2008)

  Zuzana Roithová (PPE-DE). - (CS) Vážený pán predsedajúci, politika trvalo udržateľného rozvoja nemá šancu na úspech, kým sa zaoberá globálnou stránkou. Miléniová deklarácia OSN žiada všetky štáty zabezpečiť kohéznu politiku rozvoja, ale rozvojové krajiny v tejto súvislosti neuskutočňujú mnoho praktických krokov. V tom spočíva rozpor v záväzku Európskej únie, naliehanie na nás, aby sme prehodnotili dôsledky našich európskych politík s ohľadom na rozvojové ciele. Toto v skutočnosti prispieva k ešte väčšej zraniteľnosti, ak zvážime nové obmedzenia našej spoločnej politiky v oblasti rybolovu s cieľom možnosti získať výhodu pre rozvojové krajiny. Rada by som sa tiež zmienila o ťažbe dreva v západnej Afrike, kde je len 5 % trvalých lesov. Samozrejme, že je pre Komisiu dôležité, aby finančne podporila dosiahnutie národných strategických plánov v Afrike, ale tiež budeme schopní zabrániť vyplieneniu tropických lesov, ak zakážeme ťažbu dreva v Európe, až kým nebude mať táto činnosť ekonálepku. Verím, že Komisia čo najskôr predstaví tieto návrhy a že ich v tomto Parlamente a Rade prijmeme bez akýchkoľvek výhovoriek.

Písomné vysvetlenia hlasovania

− Správa: Lidia Joanna Geringer de Oedenberg (A6-0233/2008)

  Toomas Savi (ALDE), písomne. − Správy Lidie Joanny Geringer de Oedenberg majú moju podporu a vítam myšlienku, aby v časoch, keď Európska únia stojí pred dôležitými politickými rozhodnutiami, by sme sa nemali zaoberať technickými problémami do prílišnej hĺbky. Aj keď v situácii, keď by som bol zaujatý počúvaním kolegov tohto Parlamentu intenzívne diskutujúcich o politickom význame zariadení na osvetlenie a svetelnú signalizáciu na kolesových poľnohospodárskych alebo lesných traktoroch, by som v takýchto prípadoch celkom podporil využitie zrýchlenej pracovnej metódy pre úradnú kodifikáciu právnych textov. Keď sa EÚ opäť raz nachádza na mŕtvom bode, potrebujeme sústrediť všetku našu pozornosť na nájdenie spôsobu, ako zachrániť Lisabonskú zmluvu.

− Správa: Lidia Joanna Geringer de Oedenberg (A6-0233/2008- A6-0235/2008)

  Carl Schlyter (Verts/ALE), písomne. − (SV) Hlasoval som proti tejto správe, pretože podrobné nariadenie tohto typu by sa nemalo prerokúvať na politickej úrovni. Je zbytočné kodifikovať právne predpisy, ktoré by mali byť stiahnuté v prospech nariadenia cez technické normy vypracované technickými výbormi.

− Správa: Lidia Joanna Geringer de Oedenberg (A6-0234/2008)

  Carl Schlyter (Verts/ALE), písomne. − (SV) Hlasoval som proti tejto správe, pretože podrobné nariadenie tohto typu by sa nemalo prerokúvať na tejto úrovni. Malo by byť prerokúvané s technickými výbormi prostredníctvom technických noriem (nemala by tu byť žiadna kodifikácia právnych predpisov, ktoré by mali byť stiahnuté v prospech technických noriem).

− Správa: Lidia Joanna Geringer de Oedenberg (A6-0237/2008)

  Mieczysław Edmund Janowski (UEN), písomne. − (PL) Hlasoval som v prospech správy pani Geringer de Oedenberg o právnej ochrane počítačových programov, pretože sa domnievam, že odkedy tieto programy zohrávajú takúto významnú úlohu v oblasti fungovania modernej spoločnosti, mala by im byť zaručená primeraná právna ochrana, ktorá by bola zosúladená s nariadeniami o autorských právach, akými sú literárne a umelecké diela v zmysle bernského dohovoru. Predmetom ochrany by mali byť len počítačové programy v náležitej forme. Samotné koncepty a zásady, na ktorých sú založené jednotlivé súčasti informatických programov, nemôžu byť predmetom tejto ochrany.

Prirodzene, matematické postupy, programovacie jazyky a algoritmy taktiež nemôžu byť predmetom tejto ochrany. Táto ochrana by mala byť priznaná obom, fyzickým aj právnickým osobám v súlade s vnútroštátnym autorským právnym zákonodarstvom. Ak je počítačový program vytvorený zamestnancom pri plnení jeho povinností, je zamestnávateľ alebo zákazník oprávnený uplatňovať všetky majetkové práva k takto vytvorenému programu (ak nie je v zmluve dohodnuté inak).

− Správa: Mariela Velichkova Baeva (A6-0194/2008)

  Monica Maria Iacob-Ridzi (PPE-DE), písomne.. − (RO) Hlasovala som v prospech nariadenia, pokiaľ ide o pristúpenie Rumunska k Dohovoru z 23. júla 1990 o zamedzení dvojitého zdanenia v súvislosti s úpravou ziskov združených podnikov, pretože považujem za nevyhnutné znížiť daňové zaťaženie daňovníkov.

Pre Rumunsko a Bulharsko je veľmi dôležitý prístup k arbitrážnemu dohovoru v čo najskoršom možnom čase a následne sa pridať k členským štátom, pre ktoré je už tento dohovor záväzný. Neúčasť Rumunska a Bulharska v tomto systéme v súčasnosti vytvára závažné náklady, pokiaľ ide o hospodárstvo a predstavuje prekážku vo fungovaní európskeho spoločného trhu.

Podľa zmluvy EÚ o pristúpení Rumunska a Bulharska, Rada musí na základe odporúčania Komisie a záverov z diskusií s Parlamentom stanoviť dátum nadobudnutia platnosti tohto dohovoru. Rada by som vyjadrila moje znepokojenie v súvislosti so spätným uplatnením arbitrážneho dohovoru z 1. januára 2007 a preto podporujem návrh o tom, aby bol za tento dátum stanovený dátum, ktorý nasleduje hneď po dni, v ktorom bolo uverejnené rozhodnutie v Úradnom vestníku EÚ.

− Správa: Agustín Díaz de Mera García Consuegra (A6-0207/2008)

  Charlotte Cederschiöld, Christofer Fjellner, Gunnar Hökmark a Anna Ibrisagic (PPE-DE), písomne. − (SV) Umiernená delegácia dnes v Európskom parlamente hlasovala v prospech správy (A6-0207/2008) Agustína Díaz de Mera García Consuegru (PPE-DE, ES) o výmene informácii z trestných registrov medzi členskými štátmi a o obsahu informácií, ktoré sú predmetom výmeny.

Keď zločin prekračuje hranice, opatrenia na boj proti zločinu musia byť prispôsobené tejto situácii. Preto podporujeme rámcové rozhodnutie a zvýšenie spolupráce s cieľom zjednodušiť a poskytnúť priestor na účinnejšiu výmenu informácií medzi členskými štátmi o odsúdených.

Výnimkou je však článok, ktorý hovorí o presune osobných údajov, pokiaľ ide o rasovú alebo etnickú príslušnosť, politické názory, náboženské a filozofické presvedčenie a podobne.

  Carlos Coelho (PPE-DE), písomne. − (PT) Tento návrh vyžadujúci organizáciu a výmenu informácií z trestných registrov medzi členskými štátmi je zameraný na zlepšenie komunikácie medzi justičnými orgánmi.

Dôležité je zabezpečenie toho, aby boli výpisy z trestných registrov ľahko zrozumiteľné a aby bolo s informáciami, ktoré sú súčasťou týchto záznamov patrične naložené.

Preto podporujem výbornú správu môjho kolegu pána Díaza de Mera, a taktiež aj navrhované zmeny, a to najmä tie o ochrane údajov.

Je nevyhnutné, aby boli uplatnené spoločné zásady o ochrane údajov, ktoré by mali byť vytvorené s ohľadom na zber, spracovanie a prenos údajov. Navyše, orgány zaoberajúce sa ochranou údajov by mali ako súčasť rámcového rozhodnutia systematicky informovať o výmene osobných údajov.

Taktiež je dôležité, aby tento systém účinne fungoval, stal sa užitočným nástrojom prevencie a boja proti zločinu, predovšetkým na boj proti zločinu sexuálneho charakteru. Na zabezpečenie účinnejšej ochrany detí, napríklad, je nevyhnutné, aby mali školy prístup k informáciám o svojich zamestnancoch a potenciálnych zamestnancoch, aby boli informované o prípadnom nebezpečenstve, ktoré pre deti predstavujú ľudia, ktorí majú záznam v trestnom registri, ktorý súvisí s trestným činom páchaným na deťoch.

  Bruno Gollnisch (NI), písomne. – (FR) Je pohoršujúce, že nebezpečný zločinec by mohol byť schopný schovať sa z dôvodu nedostatočných informácií o jeho trestnom registri a vyhnúť sa tak spravodlivosti alebo spáchať trestné činy aj v iných členských štátoch. Prípad Fourniret je nebezpečným a nepríjemným príkladom.

V týchto podmienkach, je príprava úplných a ľahko prístupných trestných registrov, ktorých súčasťou budú aj usvedčenia zo spáchania trestného činu v rôznych štátoch, vítaným pokrokom.

Táto chvályhodná iniciatíva však nie je zameraná len na prepojenie vnútroštátnych trestných registrov z dôvodu páchania trestných činov pedofílie, vraždy a ozbrojených lúpeží. Slovami „postihy vyplývajúce z odsúdení v trestnom konaní“ jednoducho pokrýva aj medzinárodné prenasledovanie. Dobre vieme len to, kto je cieľom, a v tomto šialenstve je to Európa, otvorená nekontrolovateľnému prisťahovalectvu, ktorá neustále cíti ľútosť za tým, čo bolo, čo je a čo by mohla byť: plná vlastencov, ktorí sú oddaní svojej totožnosti, pyšná na svojich ľudí, ich národ a ich históriu, a ľudí ktorí sú dostatočne odvážni na to, aby nahlas verejne vyhlásili to, koho bránia.

Zdržiavame sa hlasovania, pretože sa bojíme, že okrem odôvodneného potlačenia trestného činu, tento text umožní rozšírenie všetkých zákonov Únie, ktoré zabraňujú slobode a ničia demokratický život v našich krajinách.

  Pedro Guerreiro (GUE/NGL), písomne. − (PT) Prenos informácií vyňatých z trestných registrov občanov z jedného členského štátu do druhého členského štátu musí byť riadené na základe (bilaterálnej) spolupráce uzatvorenej medzi zúčastnenými stranami.

Založená iniciatíva zlepšuje komunikáciu medzi justičnými orgánmi a zabezpečuje, aby žiadosti členských štátov, pokiaľ ide o záznamy z trestných registrov občanov iného členského štátu boli „zodpovedané správnym a úplným, vyčerpávajúcim spôsobom“.

Ale nesúhlasíme so  zosúladením zákonov a prijatím spoločných postupov, a to v prípade ak ide o povinnosti presunu „všetkých informácií o odsúdeniach svojich občanov“ alebo povinnosti „uchovávať a aktualizovať všetky prijaté informácie“ a rovnako aj so zosúladením postupov – a to najmä, pokiaľ ide o absenciu jednoznačných záruk v súvislosti s ochranou týchto údajov, z nášho pohľadu tento návrh nie je veľmi dôveryhodný.

Uznávame potrebu mechanizmu, ktorý by umožnil vzájomné presúvanie informácií z trestných registrov medzi členskými štátmi, ale tento presun sa musí vykonávať s ohľadom na konkrétne prípady a v rámci rámca spolupráce medzi spomínanými štátmi.

  Ian Hudghton (Verts/ALE), písomne. − Hlasoval som v prospech správy pána Díaz de Mera García Consuegra o výmene informácií z registrov trestov medzi členskými štátmi.

So zvýšenou mobilitou v EÚ je dôležité, aby boli členské štáty schopné sa vzájomne informovať o trestných záznamoch občanov EÚ v rámci ich teritórií.

Uplatnené musia byť klauzuly na ochranu údajov a vítam navrhovaný spoločný zákaz spracovania osobných údajov o rasovej a etnickej príslušnosti, politickom názore, náboženskom a filozofickom presvedčení, členstva v strane alebo obchodnej asociácii a údajov o zdravotnom stave a sexuálnom živote.

  Andreas Mölzer (NI), písomne. − (DE) V Európskej únii, ktorá má otvorené hranice, je nevyhnutná dobrá spolupráca medzi jej jednotlivými orgánmi s cieľom primeraného zabezpečenia boja proti zločinu. Cieľom európskeho internetového portálu, ku ktorému majú prístup občania aj podnikatelia a ktorý poskytuje informácie o ich právach v nadväznosti na trestné konania, sa zdá byť zmysluplný.

Vytvorenie tohto elektronického registra, ktorý zjednodušuje cezhraničnú výmenu informácií z trestných registrov, môže byť vítanou iniciatívou len v prípade, ak budú úspešne splnené aj požiadavky týkajúce sa ochrany týchto údajov. V praxi bude mnoho závisieť od riadenia jednotlivých krokov, ktoré sú predmetom trestného stíhania iba v niektorých členských štátoch. Podľa môjho názoru sme tieto otázky rozoberali nesprávnym spôsobom už v počiatočnom štádiu, preto som sa zdržal hlasovania.

  Luca Romagnoli (NI), písomne. − (IT) Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, hlasoval som v prospech správy pána Díaz de Mera. Je nevyhnutné zlepšiť komunikáciu medzi justičnými orgánmi a zabezpečiť, aby bolo vyhovené požiadavkám, ktoré sa týkajú informácií z trestných registrov zo strany členských štátov, a to vyčerpávajúcim a komplexným spôsobom.

Otvorené hranice, v skutočnosti, umožňujú nielen voľný pohyb čestných osôb ale taktiež zločincov, ktorí často uniknú spravodlivosti tak, že vezmú do zajatia rukojemníka do iného štátu a tak páchajú ďalšie trestné činy. S ohľadom na nedostatočnú výmenu informácií zatiaľ nie je možné odhaliť potenciál opätovne spáchaného zločinu a taktiež nie je možné predvídať nebezpečenstvo, ktoré títo ľudia predstavujú.

Najmä, ako sa môžeme každý deň dočítať v novinách, sexuálni delikventi a iní mimoriadne nebezpeční jednotlivci ťažia z nedostatočne účinného systému výmeny informácií a zneužívajú obmedzenie súčasných právomocí EÚ.

  Carl Schlyter (Verts/ALE), písomne. − (SV) Navrhované zmeny, ktoré predložil Európsky parlament, prispievajú k zlepšeniu právnych predpisov, ale zároveň nechcem hlasovať za uplatnenie týchto zmien. Preto sa zdržiavam hlasovania.

− Správa: Agustín Díaz de Mera García Consuegra (A6-0230/2008)

  Carlos Coelho (PPE-DE), písomne. − (PT) Toto nariadenie je zamerané na zabezpečenie vysokej úrovne ochrany proti falšovaniu a napodobňovaniu eura, zároveň stanovuje opatrenia, ktoré sú nevyhnutné pre jeho ochranu prostredníctvom kontroly pravosti bankoviek a mincí a ich spôsobilosti k ďalšiemu obehu.

Podľa nedávnej štatistiky bolo v roku 2007 stiahnutých z obehu približne 561 000 falošných eurobankoviek a približne 211 100 falošných euromincí.

Keďže Európska centrálna banka a Komisia stanovili konečné postupy na odhaľovanie falošných eurobankoviek a euromincí, je nevyhnutné zmeniť aj nariadenie z roku 2001, pretože teraz už zariadenia zapojené do verejnej distribúcie hotovosti majú nástroje, ktoré potrebovali na uskutočnenie týchto kontrol.

Taktiež vítam výslovnú povinnosť pre úverové a ostatné príslušné inštitúcie kontrolovať pravosť bankoviek a mincí, ktoré prijali a vrátili späť do obehu. Zároveň sa týmto inštitúciám poskytne čas na prispôsobenie ich vnútorných postupov a modernizáciu ich zariadení.

Je dôležité zabezpečiť, aby eurobankovky a euromince v obehu boli pravé, a to aj v členských krajinách, ktoré neprijali euro ako svoju jednotnú menu, ale kde je euro v obehu, aj keď metódy na kontrolu pravosti eura nemôžu byť v týchto krajinách uplatňované rovnakým spôsobom ako v krajinách, ktoré prijali euro za svoju menu; preto je dôležité, aby boli v týchto krajinách stanovené špecifické postupy na overovanie pravosti eurobankoviek a euromincí v obehu.

  Andreas Mölzer (NI), písomne. − (DE) Z východnej Európy k nám nepretržite prúdia falošné bankovky výbornej kvality. Európska únia je predsa len vo svojej podstate veľmi atraktívnou pre falšovateľov, pretože ľudia ešte dobre nepoznajú túto menu a pokladne nie sú zabezpečené voči prijímaniu falzifikátov.

Zlepšenie ochrany eura proti falšovaniu je vítaným vývojom, a z tohto dôvodu som aj ja hlasoval v prospech správy pána Díaz de Mera. Nepretržitá práca na tom, aby bolo euro čo najbezpečnejšie je jedna vec, ale ak ľudia nebudú dostatočne informovaní o bezpečnostných znakoch eura, nedosiahneme nič. Európska centrálna banka a členské štáty preto musia zvýšiť svoje snahy v oblasti vzdelávania. Okrem toho sa musíme postarať aj o to, aby bolo možné chytiť profesionálnych falšovateľov eura kdekoľvek v EÚ. Nepretržité znižovanie výdavkov, pokiaľ ide o policajné služby s ohľadom na odstraňovanie hraníc je rovnako kontraproduktívne, a nielen v tejto oblasti.

− Správa: Lidia Joanna Geringer de Oedenberg (A6-0211/2008)

  Ilda Figueiredo (GUE/NGL), písomne. − (PT) Zmyslom tohto návrhu rozhodnutia Rady, ktorý bol pripravený na základe žiadosti prijatej od Súdneho dvora, je doplniť ustanovenie rokovacieho poriadku Súdneho dvora, pokiaľ ide o pravidlá používania jazykov v rámci postupu preskúmania, predložené Súdnym dvorom v súlade s článkom 64 štatútu Súdneho dvora.

Postup, ktorý umožňuje Súdnemu dvoru preskúmať rozhodnutia Súdu prvého stupňa v súlade s článkom 225 ods. 2 a 3 Zmluvy ES a článkom 140a ods. 2 a 3 Zmluvy o Euratome, môže byť použitý v prípade, ak sa Súd prvého stupňa odvolal proti rozhodnutiam, ktoré prijali osobitné súdy.

Podľa štatútu sa môže toto preskúmanie uskutočniť v prípadoch, keď prejudiciálne otázky patria do jurisdikcie Súdu prvého stupňa. Aj keď takáto možnosť ešte nevyvstala, Súdny dvor napriek tomu považoval za nevyhnutné zmeniť a doplniť svoj rokovací poriadok v súvislosti s jazykovým režimom uplatniteľným na prieskumné konanie.

To umožňuje, aby bol jazykom konania jazyk konania rozhodnutia (napr. Súdu prvého stupňa), ktoré sa preskúmava, čo považujeme za správne.

− Správa: Caroline Jackson (A6-0162/2008)

  Jan Andersson, Anna Hedh, Inger Segelström a Åsa Westlund (PSE), písomne. − (SV) Rozhodli sme sa plne podporiť kompromis, ku ktorému dospeli Európsky parlament a Rada ministrov. Kompromis znamená, že budú zavedené záväzné ciele, pokiaľ ide o recykláciu, čo je mimoriadne priaznivé. Aj keď by sme radšej videli, pokiaľ ide o recykláciu, presnejšie definované vedľajšie produkty a ambicióznejšie ciele.

  Liam Aylward (UEN), písomne. − Cieľom všetkých politík o odpade je znížiť negatívne dopady odpadu na ľudské zdravie a životné prostredie. Oddelenie odpadu od našich rastúcich hospodárstiev je nevyhnutné. Ročne vyprodukujeme 1,3 miliardy ton odpadu, z toho okolo 40 miliónov ton nebezpečného odpadu.

Tieto právne predpisy sú zamerané na to, aby sa spoločnosť stala spoločnosťou, ktorá recykluje odpad. Parlament trvá na svojich cieľoch, pokiaľ ide o opätovné využitie a recykláciu odpadu. Tieto ciele sú ambiciózne. Do roku 2020 musia členské štáty zvýšiť recykláciu a opätovné využitie odpadu z domácností na 50 %.

Musíme znížiť množstvo odpadu v skládkach a spaľovniach. Hierarchia odpadového hospodárstva je prioritou, ktorá núti zákonodarcov uprednostňovať predchádzanie vzniku odpadu ako kľúčové riešenie, pokiaľ ide o oblasť predchádzania vzniku odpadu a politiku riadenia, za touto prioritou nasleduje opätovné využitie, potom recyklácia, zhodnocovanie odpadu a napokon zneškodňovanie odpadu. Len spálenie odpadu pri dodržaní vysokých noriem energetickej účinnosti bude definované ako zhodnocovanie.

Musíme zapojiť aj občanov, výrobcov a zákazníkov, pokiaľ ide o zníženie, opätovné využívanie a recyklovanie odpadu. Pre maximálny účinok je nevyhnutné umiestniť zariadenia patriace Spoločenstvu a miestnym orgánom, ktoré sú určené na recyklovanie na vhodné a prístupné miesta.

  Adam Bielan (UEN), písomne. − (PL) Vážený pán predsedajúci, súhlasím so spravodajcom, že v niektorých štátoch, a najmä v tých, kde len teraz začali s triedením, môže mať získavanie energie z odpadu prevahu a tiež môže zabrániť investovaniu do iných procesov, akými sú napríklad recyklácia a opätovné využitie odpadu.

Poľsko, v porovnaní so všetkými krajinami EÚ, v súčasnoti recykluje len malé množstvo odpadu – len 4 %. V Małopolskej je recyklovaných 7 % odpadkov. Na druhej strane, máme vypracované plány na vybudovanie spaľovní, ktoré by dokázali za rok spáliť 250 000 ton odpadu – čo je viac odapdu ako dokáže vyprodukovať samotné mesto. Aby bola spaľovňa výkonná, musí byť vhodne naplnená. Projekt financovaný Európskou komisiou týmto zničí akékoľvek nadšenie pre triedenie, pretože všetko bude spáliteľné.

Predpokladá sa, že desať z tisíc ton nezákonne dovezeného komunálneho odpadu, šrotu, použitých pneumatík a bateriek si pravidelne nájde cestu do Poľska. Na vybranom južnom sektore našej západnej hranice bolo od januára tohto roku zastavených 16 lodí, ktoré viezli dokopy 40 ton odpadu. Niektoré miestne orgány neďaleko hranice museli zvýšiť ich rozpočet o 30 %, aby mohli vyčistiť nezákonné skládky.

Preto žiadam, aby boli uskutočnené špecifické kroky, v čo najkratšom možnom čase, s cieľom zabrániť týmto praktikám. Nekonečné nariadenia týkajúce sa triedenia odpadu a zhodnocovacích metód sú bezvýznamné, kým je pre organizácie lacnejšie založiť skládku v poli alebo v susednom štáte.

  Konstantinos Droutsas (GUE/NGL), písomne. – (EL) Kompromisný návrh Európskeho parlamentu, Rady a Komisie o riadení odpadu je dôležitým volte-face pre dobro utajených záujmov s ohľadom na odpadky a odpad.

Navrhovaná smernica neprispieva k celkovému zníženiu množstva odpadu. Jej ciele a prostriedky sú zámerne nejasné. V tejto smernici nie je zahrnutý priemyselný odpad a obmedzuje sa len na isté typy mestského odpadu, radšej v záujme nákladovej efektívnosti a súťaže ako v záujme životného prostredia a verejného zdravia.

Jedným z príkladov ústupu od pôvodného zámeru je obmena hierarchie odpadového hospodárstva, kde bola recyklácia postavená pred energetické zhodnocovanie. Ďalším príkladom je pohľad na energetické spaľovanie zmiešaného odpadu, ktoré je považované za energetické zhodnocovanie v iných prípadoch ako tých, ktoré už boli presne stanovené, ako napríklad výroba bioplynu.

Toxické a iné nebezpečné látky vypúšťané do vzduchu, prenikajúce do pôdy a do podzemných vôd, zasahujúce živiny majú priamy vplyv na zdravie zamestnancov v odvetí odpadového hospodárstva a na zdravie populácie ako takej.

Potrebné je znížiť množstvo odpadu a plánované riadenie a správne organizovaná preprava odpadu. Za triedenie toxických a iných nebezpečných látok (dioxíny atď.) by mala byť zodpovedná vláda, regionálne a miestne orgány a recyklácia by mala byť uskutočňovaná tak často, ako je to potrebné. Zmiešaný odpad nesmie byť spálený. Skládky by mali byť z pohľadu životného prostredia vylepšené a zostatky z nich by mali byť definitívne odstránené.

  Edite Estrela (PSE), písomne. − (PT) Hlasovala som za druhé čítanie v súlade s odporúčaním pani Jackson o prepracovaní rámca smernice o odpade, pretože verím, že tento návrh pomôže znížiť sociálno-hospodárske dôsledky nakladania s odpadom ako aj dôsledky nakladania s odpadom na životné prostredie, pričom je dôležité si uvedomiť, že zníženie, predchádzanie, opätovné využitie a recyklácia odpadu musia byť prioritami celej Európskej únie.

Hlasovala som v prospech pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu č. 82, pretože podporujem ambicióznejšie ciele v súvislosti s recykláciou odpadu vo všetkých členských štátoch, s cieľom zabezpečiť účinnú európsku politiku predchádzania vzniku odpadu.

  Ilda Figueiredo (GUE/NGL), písomne. − (PT) V druhom čítaní trvá Európsky parlament na tom, aby Rada prijala zmeny a doplnenia, ktoré sme už prijali v prvom čítaní.

Predstavenie nových cieľov, pokiaľ ide o recykláciu a predchádzanie vzniku odpadu a stanovenie päť stupňovej hierarchie odpadového hospodárstva ako všeobecného pravidla sú kľúčovými zmenami a doplneniami.

Rada vyňala všetky zmienky o cieľoch, ale spravodajkyňa vrátila vyňaté zmeny a doplnenia Parlamentu v zmenenej forme. Podľa názoru spravodajkyne by nebolo správne nechať si ujsť túto príležitosť na zabezpečenie toho, aby táto smernica dokázala viac ako len poskytnúť súbor definícií. Malo by existovať skutočné spojenie medzi smernicou a úsilím, ktoré súvisí s recykláciou a predchádzaním vzniku odpadu, a ktoré sú stanovené v Tematickej stratégii predchádzania vzniku odpadu a jeho recyklácie.

Jedným z dôležitých cieľov smernice je stanovenie jasných rozdielov medzi tým, čo je považované za „zhodnocovanie“ a tým, čo je považované za „zneškodňovanie“ odpadu, odkedy boli rozsudky Súdneho dvora spochybnené.

V každom prípade veríme, že zníženie množstva odpadu, recyklácia a zhodnocovanie odpadu musia byť prioritami. Aj keď myslieť si, že spaľovanie odpadov je metódou zhodnocovania a z tohto dôvodu je výnosným priemyslom je veľmi pochybné. Aj v tomto prípade ostáva otázkou, kto zníži produkciu odpadu a zvýši recykláciu a zhodnocovanie odpadu?

  Ambroise Guellec (PPE-DE), písomne. – (FR) Podľa čísel poskytnutých OECD vyprodukujeme v období do roku 2020 o 45 % viac odpadu ako v roku 1995. Preto Európska únia naliehavo potrebuje definovať novú stratégiu odpadového hospodárstva, ktorá bude umožňovať, aby boli všetky druhy odpadu považované nielen za zdroj znečistenia, ktoré je potrebné znížiť, ale taktiež za potenciálny zdroj, ktorý môže byť využitý.

Kompromis, ktorý bol dnes prijatý na tomto plenárnom zasadnutí pomôže zamerať sa viac na predchádzanie vzniku odpadu a recykláciu – s cieľom stabilizovať množstvo vyprodukovaného odpadu v období do roku 2012 a naplniť tak ciele recyklácie, a to na 50 % , pokiaľ ide o odpad z domácností a 70 % pokiaľ ide o stavebný a demolačný odpad v období do roku 2020 – so systémom triedeného zberu odpadu, ktorý je záväzný do roku 2015, aspoň pre papier, kovy, plasty a sklo, a prísnejšie nariadenia, pokiaľ ide o nebezpečný odpad, najmä prostredníctvom triedeného zberu odpadu a vysledovateľnosti. Nevyhnutné je dohodnúť sa aj na triedení zberu odpadových olejov, keďže je dôležité, aby bolo možné rozoznávať medzi spaľovaním odpadu s cieľom definitívne ho odstrániť a recyklovaním prostredníctvom energetického zhodnocovania. Preto s využitím vzorca energetickej výkonnosti budú za recyklačné podniky považované len spaľovne energeticky najvýkonnejšieho komunálneho odpadu.

  Ian Hudghton (Verts/ALE), písomne. − Druhé čítanie o rámcovej smernici o odpadoch predstavuje premárnenú príležitosť. EÚ by mala stanoviť pevné ciele, pokiaľ ide o zníženie odpadu, ktoré by neprodukovali neobmedzené úsilie o stanovenie nejakého budúcnosti vzdialeného dátumu. Zmeny a doplnenia, ktoré navrhla moja skupina by posilnili navrhované právne predpisy a je škoda, že neboli úspešné.

  Jaromír Kohlíček (GUE/NGL), písomne. − (CS) Perspektívni politici v takmer všetkých krajinách na svete roky sledovali zvyšujúci sa príval produkcie odpadu. Jedným dobrým riešením tohto katastrofálneho trendu je právny predpis vyžadujúci vysoké percento recyklácie jednotlivých materiálov. Nanešťastie, aj keď je odpad vytriedený, existuje tu pretrvávajúce zvyšovanie množstva materiálov, ktoré sú spoločne nazývané „zmiešaný odpad“.

Vítam snahu pani Jacksonovej predstaviť vo svojej správe najvhodnejšie a presvedčivé riešenie. Aj keď niektoré predložené návrhy, pokiaľ ide o zmeny a doplnenia sú zaujímavé a preto ich podporíme, nemôžem súhlasiť s tým, aby bolo spaľovanie odpadu považované za využívanie energie rovnocenné s využitím obnoviteľných zdrojov energie.

Ďalej, aj keď správa obsahuje niektoré kladné aspekty, nemôžem hlasovať v jej prospech, rovnako ako väčšina členov skupiny GUE/NGL. Nemôžeme podporiť zmenu klasifikácie spaľovní komunálneho odpadu a zrovnávať ich s ekologicky čistými zdrojmi energie.

  Eija-Riitta Korhola (PPE-DE), písomne. − (FI) Vážený pán predsedajúci, mala som niekoľko dôvodov, pre ktoré som podporila kompromisný návrh, ktorý predložila moja kolegyňa, pani Jackson a rada by som sa jej poďakovala za jej vynikajúcu prácu, ktorú odviedla. Máme dôvod byť spokojní s týmto výsledkom, pretože stále viac a viac odpadu končí na skládkach. Je škoda, že sa to deje v čase, keď si Európa uvedomuje dôležitosť politiky o zdrojoch a surovinách. V priemere je v Európe menej ako jedna tretina odpadu z domácností recyklovaná alebo využitá ako kompost. Až polovica odpadu končí na divokých skládkach a menej ako pätina je spálená. V niektorých členských štátoch končí v divokých skládkach až 90 % odpadu.

Potrebujeme kvantitatívne ciele v súvislosti s recykláciou odpadu a zároveň sa zamerať na predchádzanie vzniku odpadu. Napriek tomu by som rada upozornila na potrebu zlepšiť spôsob využitia energie. Je najvyšší čas, aby sme prestali konať podľa nesprávnej logiky, ktorá hovorí, že využívanie odpadu sa nemôže rozvíjať, pretože by to skončilo vyprodukovaním ešte väčšieho množstva odpadu. Keďže tento druh logiky ako sa zdá, v praxi vedie k zvýšenému počtu skládok, ukázala tak svoju slabú stránku.

Preto musím pripustiť, že som podporila Radu v jej rozhodnutí, pokiaľ ide o hierarchiu odpadového hospodárstva a som jej zástancom. Prispeje to k pružnejšej politike o odpade, ktorá zohľadňuje aj ďalšie okolnosti. Prístup základnej zásady („znečisťovateľ platí“) som prijala v mojom návrhu zmeny a ďakujem pani Jacksonovej za jej podporu počas celého procesu.

Preto som vďačná pani Jacksonovej, ktorá mala trochu racionálnejšie postoje oproti tomu, čo môže byť vyvodené z konečného výsledku. Uvedomila si, že energia získaná z čističiek odpadových vôd je len čiastočnou odpoveďou, pokiaľ ide o nedostatok energie v EÚ, a bola nútená pripustiť, že v niektorých členských štátoch je využívanie energie považované za hrozbu, pokiaľ ide o recykláciu.

  David Martin (PSE), písomne. − Vítam správu pani Caroline Jacksonovej o prepracovaní rámcovej smernice o odpadoch. Pokiaľ ide o primerané prispenie k našim cieľom v oblasti klimatických zmien, EÚ musí obnoviť svoje záväzky v súvislosti so znížením množstva odpadu a recykláciou. Predstavením záväzných cieľov, pokiaľ ide o recykláciu a opätovné využitie odpadu by sme mohli zaznamenať značný pokrok a to využitím 50 % odpadu z domácností a 70 % stavebného a demolačného odpadu v období do roku 2020. Všetky tieto názory sú zohľadnené v mojom hlasovaní.

  Rovana Plumb (PSE), písomne. − (RO) Zmyslom prepracovania tejto smernice je vytvorenie homogénneho a súvislého právneho rámca prepojeného s cieľmi stratégie predchádzania vzniku odpadu a jeho recyklácie, aby sa Európa mohla stať spoločnosťou, v ktorej sa recykluje a so zvýšenou úrovňou výkonnosti, pokiaľ ide o zdroje odpadu.

Zavedené by malo byť nasledovné:

• 5-stupňová hierarchia odpadového hospodárstva: predchádzanie vzniku odpadu, opätovné využitie odpadu, recyklácia, energetické zhodnocovanie a zneškodňovanie odpadu (vrátane uskladnenia).

• Opatrenia/plány týkajúce sa predchádzania vzniku odpadu.

• Záväzné ciele, pokiaľ ide o recykláciu komunálneho odpadu a rovnako pre stavebný a demolačný odpad.

• Zvýšená zodpovednosť výrobcu, pokiaľ ide o poskytnutie informácií verejnosti o možnostiach opätovného využitia a recyklovania produktov.

Činnosti, ktoré musia uskutočniť členské štáty s cieľom dosiahnuť všetky spomenuté ciele, by mali podporiť modernizáciu a vytvorenie nových jednotiek, pokiaľ ide o recykláciu odpadu, prípravu na opätovné využitie odpadu, a s ohľadom na „zelený priemysel“.

Hlasovala som za prepracovanie rámcovej smernice o odpadoch, pretože všetky tieto opatrenia by mali prispieť k vytvoreniu nových pracovných príležitostí, bezpečnejšiemu a dlhotrvajúcemu odpadovému hospodárstvu, rozumnému využitiu národných zdrojov a prispieť k zmene, pokiaľ ide o klimatické zmeny (rozvoj odvetví, ktoré nepatria do ETS).

  Bogusław Sonik (PPE-DE), písomne. − (PL) Podporujem správu pani Jacksonovej, pretože nová smernica o odpade poskytuje základ pre vytvorenie „recyklačnej spoločnosti“. Európa sa musí vysporiadať s niektorými veľmi ambicióznymi cieľmi. Nie sú príliš ambiciózne, a dokážu sa s nimi členské štáty, najmä nové členské štáty, vysporiadať a vyhovieť prísnym podmienkam? Rada by som prispela k tomu, aby si nové členské štáty uvedomili, že už teraz majú problémy s prispôsobením sa normám Spoločenstva, pokiaľ ide o nakladanie s komunálnym odpadom.

Stojí za upozornenie, že „staré“ členské štáty mali omnoho viac času na prijatie vlastných systémov nakladania s komunálnym odpadom, ktoré zároveň splnili prísne podmienky, kým nové členské štáty sú nútené prijať legálny mechanizmus a vybudovať nevyhnutnú infraštruktúru oveľa rýchlejšie. Návrh novej smernice vyvoláva mnoho sporov v mnohých krajinách, keďže jeho uplatnenie bude mať vážne následky pre hospodárstvo.

Potom by sme nemali byť prekvapení, ak bude ťažké dosiahnuť kompromis s Radou. Počas včerajšej diskusie, mnoho členov Európskeho parlamentu povedalo, že nie sú nadšení kompromisným návrhom smernice. Obávam sa, že zavedenie prísnejších podmienok môže spôsobiť problémy s uplatnením tohto práva. Nová smernica o odpade bude nútiť krajiny, aby nekonali rozhodne, pokiaľ ide o nakladanie s komunálnym odpadom. Tieto krajiny budú nútené zaviesť právne a hospodárske mechanizmy s cieľom takého dopadu, ktorý motivuje a nie zaťažuje hospodárstvo. Nová smernica by mala byť podnetom pre rozvoj nových spôsobov ako vytvoriť nové pracovné príležitosti.

  Bart Staes (Verts/ALE), písomne. – (NL) Skupina Zelení/Európska slobodná aliancia podporuje približne 30 kompromisných pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov, ale tiež predkladá ďalekosiahle zmeny v súvislosti so skrátením textu, pokiaľ ide o nebezpečný odpad, zaobchádzanie s bioodpadom, dosiahnutie „stavu konca odpadu“ a konceptu vedľajších produktov a odpadu, ktorý prestal byť odpadom. Predovšetkým, žiadame záväzné ciele, zníženie celkového množstva vyprodukovaného odpadu a zameranie sa na recykláciu a opätovné využitie odpadu.

Nesúhlasíme s názorom, že spaľovanie odpadu z domácností môže byť považované za zhodnocovanie na základe vzorca energetickej výkonnosti. Nakoniec, prijatý text nestanovuje právne záväzný cieľ, pokiaľ ide o zníženie množstva odpadu. Návrh na financovanie štúdie o prostriedkoch na predchádzanie vzniku odpadu je celkovo v tomto ohľade nevhodný.

Recyklácia a opätovné využitie môže byť stanovené na 50 % a 70 % a od členských štátov sa môže vyžadovať uplatnenie právnych krokov na dosiahnutie týchto cieľov, ale samotné ciele nie sú právne záväzné. Bezpochyby ide o premárnenú príležitosť. Pre môj volebný obvod predstavuje táto prepracovaná rámcová smernica nebezpečenstvo, pretože niektorí ľudia sa môžu chopiť „slabej stránky“ európskych noriem a oddialiť uskutočnenie našich snáh. Flámsko je v tomto ohľade preborníkom na svetovej úrovni, sme na samom vrchu. Táto prepracovaná smernica nie je pre nás skutočným podnetom na zlepšenie. Je to hanba.

  Marianne Thyssen (PPE-DE), písomne. – (NL) Vážený pán predsedajúci, Belgicko bolo roky predchodcom politiky o odpade a preto, osobne, uprednostňujem ambicióznejší text. Ale verím, že dohoda, ku ktorej dospela pani Jacksonová spolu so slovinským predsedníctvom odhaľuje jej mimoriadne vyjednávacie schopnosti a snahu o kompromis z jej strany. Po prvýkrát bola predstavená európska hierarchia odpadového hospodárstva. Okrem toho, značný pokrok bol dosiahnutý v oblasti predchádzania vzniku odpadu, recyklácie a triedeného zberu odpadu z domácností.

Riskovanie, pokiaľ ide o tretie čítanie a ohrozovanie už existujúcej dohody je podľa môjho názoru riskantné. Keďže najdôležitejšie je, aby bola smernica zavedená, hlasovala som v prospech dohody.

− Správa: Anne Laperrouze (A6-0192/2008)

  Konstantinos Droutsas (GUE/NGL), písomne. – (EL) Znečisťovanie riek, jazier a podzemných zásob vody nespracovaným toxickým odpadom, ktorý vypúšťajú veľké podniky a priemysel je nevysvetliteľné. Nemôžu byť obmedzované zo strany zákona, ktorý v podstate dovoľuje spoločnostiam znečisťovať a zároveň platiť zanedbateľné pokuty – ak a keď je odhalené porušenie zákona – zatiaľ čo tieto spoločnosti zarábajú na úkor verejného zdravia a životného prostredia.

EÚ a vlády si uvedomujú túto skutočnosť, ale pokračujú v tichom súhlase s touto situáciou. S vyhliadkami zvýšených ziskov vystavujú nebezpečenstvu životy pracovníkov predstieraním „súťaživosti“ tým, že prostredníctvom daní financujú opatrenia určené proti znečisteniu životného prostredia.

Znečistenie podzemných zásob vody šesťmocným chrómom z nesledovanej priemyselnej činnosti v regióne rieky Asopos upozorňuje na podstatné nedostatky zákona, ktorý obmedzuje sám seba stanovením vyššej úrovne obsahu chrómu a nezaisťuje žiadne opatrenie, pokiaľ ide o obmedzenie preukázateľne nebezpečného karcinogénu.

EÚ navrhla opatrenia, aj keď obmedzujú obsah nebezpečných látok, ktoré sú však vyvrátené absenciou účinných kontrol a opatrení na odstránenie znečistenia, ktoré by mali dopad na zisky priemyslu. Len boj pracovníkov proti ziskom polutokracie môže ochrániť nezadateľné právo na zdravie a život.

  Edite Estrela (PSE), písomne. − (PT) Hlasovala som v prospech odporúčaní pani Laperrouze z druhého čítania o normách kvality životného prostredia v oblasti vodného hospodárstva, ktoré hovoria o dobrom chemickom stave povrchových vôd v Európskej únii ako nevyhnutnej podmienky pre ochranu ľudského zdravia a životného prostredia.

Táto smernica je pozitívom, keďže obmedzuje koncentráciu jednotlivých látok znečisťujúcich vodu, a ktoré zároveň poškodzujú zdravie a taktiež ukladá členským štátom povinnosť objasniť cezhraničné znečistenie.

  Ilda Figueiredo (GUE/NGL), písomne. − (PT) Prijaté zmeny a doplnenia prispievajú k zlepšeniu návrhu Rady. Táto smernica je odvodená od požiadaviek obsiahnutých v smernici ustanovujúcej rámec pôsobnosti pre opatrenia Spoločenstva v oblasti vodného hospodárstva a obsahuje aspekty, s ktorými nesúhlasíme. Takýmto prípadom je základná zásada „znečisťovateľ platí“, ktorá slúži na ochranu tých, ktorí majú peniaze a tak môžu naďalej znečisťovať životné prostredie. Všetko, čo budú musieť urobiť je zaplatiť a potom vytvoriť čistý priemysel, aby boli schopní pokračovať vo svojom výnosnom obchode na náklady znečistenia, ktoré boli medzitým oprávnení vytvoriť, a tak možno zničiť rieky, lesy atď.

Preto sme presvedčení, že je nevyhnutné konať v oblasti predchádzania vzniku znečistenia. Vieme, že článok 16 rámcovej stratégie vymenováva rôzne povinnosti súvisiace s pripravovanými návrhmi zo strany Komisie vrátane konkrétnych opatrení zameraných proti znečisťovaniu vôd jednotlivými znečisťujúcimi látkami alebo skupinami znečisťujúcich látok, ktoré predstavujú značné riziko pre vodné prostredie, stanovuje zoznam prednostných látok vrátane prednostných nebezpečných látok a tiež určuje normy kvality súvisiace s koncentráciou prednostných látok v povrchových vodách, usadeninách a živých organizmoch.

Taktiež vieme, že Rada nenaplnila očakávania Európskeho parlamentu v súvislosti so  zmenou klasifikácie istých prednostných látok za prednostné nebezpečné látky a v súvislosti s ostatnými dôležitými oblasťami. Preto sme sa zdržali hlasovania.

  Françoise Grossetête (PPE-DE), písomne. – (FR) Hlasovala som v prospech tohto textu, ktorý stanovuje enviromentálne normy kvality pre prioritné látky a niektoré ďalšie znečisťujúce látky s cieľom zabezpečiť vysokú úroveň ochrany vodného prostredia.

Celkovo, 33 znečisťujúcich látok (najmä pesticídov a ťažkých kovov) nájdených v riekach, jazerách a pobrežných vodách bude predmetom enviromentálnych noriem kvality. Nielen tieto látky ohrozujú prežitie ekosystémov ale zároveň – prostredníctvom potravinového reťazca – ohrozujú ľudské zdravie. Kompromis, o ktorom sa práve hlasovalo umožní členským štátom pokročiť, pokiaľ ide o splnenie týchto noriem do roku 2018.

Rozhodnutie klasifikovať nové látky ako „prioritné“ alebo „nebezpečné“ by malo byť uznané Komisiou čo najskôr.

Blízko zdrojov znečistenia bude splnenie enviromentálnych noriem kvality trvať dlhšie. V týchto „zmiešaných zónach“ by mohli koncentrácie znečisťujúcich látok prekročiť stanovené hranice. Musíme sa obklopiť nevyhnutnými klauzulami, aby mohli mať členské štáty pri identifikácii „zmiešaných zón“ k dispozícii, čo najlepšie techniky na úpravu vody.

  Andreas Mölzer (NI), písomne. − (DE) Keď hovoríme o vode, našom tekutom zlate, pre budúcnosť je nevyhnutné, aby sme zachovali jej kvalitu a nikdy nepoľavili v našich snahách, pokiaľ ide o ochranu vody. V praxi sa ukázalo, že kvalita vody v nových členských štátoch je nižšia a že v štátoch, ktoré nie sú súčasťou EÚ majú s vodou problémy, my tu v Parlamente preto zintenzívnime svoje snahy nájsť riešenia vrátane zastavenia nelegálnych divokých skládok odpadu a vysporiadanie sa s odpadovou vodou. Keďže intenzívne hnojenie v poľnohospodársteve môže zaťažiť vodu, táto hrozba by mala byť podnetom na úpravu opatrení určených na podporu poľnohospodárstva spôsobom väčšej podpory tradičných, ekologicky priaznivejších metód pestovania, akými sú napríklad tie, ktoré používajú ekologickí poľnohospodári.

Som presvedčený, že táto správa bude viesť k lepšiemu sledovaniu kvality vody, a preto som hlasoval v jej prospech.

  Rovana Plumb (PSE), písomne. − (RO) Podstatnými časťami návrhu smernice sú:

- stanovenie noriem kvality vody (NKV) pre prioritné látky a prioritné nebezpečené látky;

- zavedenie konceptu „zmiešaných zón“ – v ktorých sa môžu prekračovať NKV;

- vypracovanie súpisu vypúšťania, emisií a únikov prioritných látok a prioritných nebezpečných látok s cieľom kontrolovať, či sa plnia dlhodobé ciele rámcovej smernice o vode s ohľadom na dôležité zdroje znečistenia, a rovnako aj na hodnotenie dopadu uplatnenia zásady „znečisťovateľ platí“.

- zavedenie opatrení týkajúcich sa cezhraničného znečistenia. Vylučujú výhradnú zodpovednosť členských štátov, pokiaľ ide o prekročenie NKV v prípade ak sa potvrdí, že prekročenie bolo zapríčinené cezhraničným znečistením, ale vyžaduje jednotné akcie.

Hlasovala som v prospech enviromentálnych noriem kvality v oblasti vodného hospodárstva, pretože zavedenie opatrení, pokiaľ ide o „cezhraničné znečistenie“ je vítané, najmä v prípade Rumunska s ohľadom na skutočnosť, že susedíme so štátmi, ktoré nie sú členmi EÚ a ktoré preto nie sú nútené spĺňať normy na úrovni Spoločenstva.

  Luca Romagnoli (NI), písomne. − (IT) Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, hlasoval som v prospech správy pani Laperrouze. Musíme posilniť európsku stratégiu a činnosť v oblasti ochrany vody. Som presvedčený, že sú potrebné konkrétne opatrenia zamerané proti znečisťovaniu vôd jednotlivými znečisťujúcimi látkami alebo skupinami znečisťujúcich látok, ktoré predstavujú značné riziko pre vodné prostredie. Tento návrh je zameraný na zabezpečenie vysokej úrovne ochrany proti takým prioritným látkam (a niektorým ďalším znečisťovateľom), ktoré ohrozujú vodné prostredie a preto je nevyhnutné stanoviť enviromentálne normy kvality. Schvaľujem rôzne opatrenia súvisiace s normami a biologickými druhmi. Taktiež blahoželám spravodajkyni k prístupu akým sa rozhodla vysporiadať s týmto problémom, ktorý je z mnohých strán rozhodne technický a súhrný.

− Správa: Rodi Kratsa-Tsagaropoulou (A6-0178/2008)

  Ian Hudghton (Verts/ALE), písomne. − Hlasoval som v prospech správy pani Kratsa-Tsagaropoulou a vítam predovšetkým doplňujúcu úlohu Európskej námornej bezpečnostnej agentúry. EMSA bola založená hneď po niekoľkých vážnych námorných udalostiach a zohráva dôležitú úlohu, pokiaľ ide o minimalizovanie výskytu takýchto udalostí v budúcnosti. Je správne, že záujmy EMSA-y by mali byť rozšírené na oblasť zabezpečenia minimálnej úrovne prípravy námorníkov.

  Fernand Le Rachinel (NI), písomne. – (FR) Vo svetle nedávnych udalostí súvisiacich s katastrofami, ktoré spôsobilo potopenie lodí Erika a Prestige, sa ľudské pochybenie ukázalo ako závažný aspekt, ktorý ohrozuje námornú bezpečnosť. Preto je správna príprava posádok nevyhnutná.

V tomto ohľade by som rád poukázal na dva aspekty, ktoré považujem za zásadné.

Prvý sa týka samotnej logiky európskeho prístupu: odmietnutie akýmkoľvek spôsobom podporovať nábor námorníkov z členských štátov. Ďaleko od prednostných záujmov Spoločenstva vo všetkých hospodárskych aj sociálnych oblastiach, je však podporovaný nábor námorníkov zo štátov, ktoré nie sú súčasťou ES. Tento zámerný anti-národný prístup môže prispieť len k zvýšeniu súčasného nedostatku kvalifikovaných námorníkov v EÚ a k nezáujmu, ktorý opätovne vzniká v súvislosti s týmto ťažkým a nebezpečným povolaním. A to všetko v prospech nedostatočne kvalifikovanej, lacnej pracovnej sily z Ázie.

Po druhé, potrebujeme sa chrániť v čo najvyššej možnej miere, pokiaľ ide o kvalitu prípravy, jej kontrolu a vydávanie osvedčení. Namiesto vzájomných uznávaní kvalifikácii založených na najnižších technických normách štátov, ktoré nie sú súčasťou ES, by sme mali uznať skutočnú hodnotu našich už existujúcich kvalifikácií a zachrániť a ochrániť naše pracovné miesta na národnej úrovni.

  Bogusław Liberadzki (PSE), písomne. − (PL) Hlasujem v prospech správy o návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady o minimálnej úrovni prípravy námorníkov (KOM (2007)0610– C6-0348/2007 – 2007/0219(COD)).

Vylepšovanie ustanovení smernice o minimálnej úrovni prípravy námorníkov, ktoré sú súčasťou správy pani Kratsa-Tsagaropoulou sa zdá byť správne a vhodné, keďže umožní úplné naplnenie ustanovení tejto smernice, ktoré sú zamerané na zlepšenie úrovne znalostí  a zručností námorníkov ako aj na poskytnutie väčších záruk, pokiaľ ide o bezpečnosť a prechádzanie námorného znečistenia.

− Správa: Avril Doyle (A6-0190/2008)

  Ilda Figueiredo (GUE/NGL), písomne. − (PT) Keďže veterinárne lieky na terapeutické ošetrovanie a dobré životné podmienky zvierat, ktoré sú určené na ľudskú spotrebu môžu zanechať rezíduá liečiv u zvierat určených na produkciu potravín pre posúdenie rizika bezpečnostnej hranice rezíduí všetkých farmakologicky účinných látok, ktoré obsahujú veterinárne lieky je preto nevyhnutné.

Návrh Komisie zrušiť nariadenie (EHS) č. 2377/90 hľadá spôsob, ako vyriešiť ťažkosti súvisiace s uplatňovaním existujúcich právnych predpisov. Navrhuje alternatívne spôsoby ako dosiahnuť vysokú úroveň ochrany spotrebiteľa, ktorá je spojená s prístupnosťou a rozvojom veterinárnych liekov pre európsky trh a dobrým fungovaním vnútorného a vonkajšieho obchodu Spoločenstva, pokiaľ ide o potraviny živočíšneho pôvodu.

Spravodajkyňa taktiež poukázala na to, že konečný cieľ je ochrana ľudského zdravia, a preto vyžaduje presadzovanie konzistnejšieho prístupu v súvislosti s analýzou rizika a kontroly rezíduí farmakologicky účinných látok, ktoré sa môžu objaviť v potravinách vyrábaných v alebo dovážaných do Európskej únie.

  Ian Hudghton (Verts/ALE), písomne. − Navrhované zjednodušenia nariadení, ktoré sa zaoberajú farmakologicky účinnými látkami v potravinách živočíšneho pôvodu sú vítané a preto podporujem správu pani Doyle.

− Správa: Marie Panayotopoulos-Cassiotou (A6-0173/2008)

  Charlotte Cederschiöld, Christofer Fjellner, Gunnar Hökmark a Anna Ibrisagic (PPE-DE), písomne. − (SV) Očakávame, že členské štáty EÚ budú nepretržite bojovať proti chudobe. Obaja, tí ktorí prijímajú rozhodnutia ako aj verejné a súkromné agentúry musia na seba vziať zodpovednosť a konať s cieľom zlepšiť príležitosti v zamestnaní, obchodných podnikoch a vzdelávaní a predchádzať sociálnemu vylúčeniu a bojovať proti chudobe.

Na druhej strane si nemyslíme, že by EÚ mala viesť informačné a PR kampane na verejnosti. 17 miliónov EUR, ktoré sú odložené bokom a určené na európsky rok by boli lepšie využité v rukách najchudobnejších členov spoločnosti.

  Titus Corlăţean (PSE), písomne. − (RO) Hlasovaním som podporil návrh stanoviť rok 2010 za Európsky rok boja proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu.

Okrem toho, pokiaľ ide o prioritné akcie uvedené v návrhu rozhodnutia, považujeme za úplne nevyhnutné zaviesť minimálnu mzdu, ktorá by bola záväzná pre všetky členské štáty EÚ s cieľom účinne bojovať proti chudobe.

V krajine, z ktorej pochádzam, z Rumunska, po troch rokoch pravicovej vlády, žije pod hranicou chudoby 40 % rumunských zamestnancov, pretože si nemôžu dovoliť zaplatiť náklady na minimálny spotrebiteľský kôš a účty počas zimy.

Vďaka zavedeniu jednotnej dane pravicovou vládou v roku 2005, sa objavilo neprimerané polarizovanie spoločnosti a taktiež bol zaznamenaný nárast chudoby. V roku 2007, len 5 % rumunských zamestnancov zarobilo viac ako 2000 rumunských leiov (RON), čo je približne 500 EUR.

V prípade Rumunska je nevyhnutné vzdať sa jednotnej sadzby dane a prijať progresívnu sadzbu dane a zároveň aj prijať výnimku, pokiaľ ide o daň zo znovuinvestovaného kapitálu. Týmto spôsobom zmizne polarizácia spoločnosti a bude dosiahnuté spravodlivé zdanenie a ľudia s nízkym príjmom budú platiť nižšie dane ako tí, ktorí majú vysoký a veľmi vysoký príjem.

  Ilda Figueiredo (GUE/NGL), písomne. − (PT) Hoci vieme, že jeden rok nie je dostatočný čas na boj proti chudobe a zabezpečenie toho, aby boli zavedené vhodné opatrenia, hlasovali sme v prospech správy, aby sme sa aspoň pokúsili zviditeľniť tento problém.

Napriek tomu, by sme chceli upozorniť na závažnosť toho, čo sa deje a na následky opatrení, ktoré pokračujú v podpore liberalizácie a privatizácie kľúčových verejných odvetví a služieb, uvoľnení práce, neistej a slabo platenej práce a zvyšovaní cien základných potravín, čo pomáha hospodárskym a finančným skupinám neočakávane znásobiť ich zisky na úkor väčšej chudoby.

Z tohto dôvodu, aj keď súhlasíme so správou, trváme na požiadavke ukončenia neoliberálnych politík Lisabonskej stratégie a Paktu stability, a požadujeme alternatívne politiky zabezpečujúce sociálnu inklúziu detí, žien, zamestnancov a ich rodín. Potrebujeme opatrenia, ktoré zabezpečia ohodnotenie práce, zvýšia zamestnanosť s právami, kvalitu verejných služieb pre všetkých, slušné bývanie, verejnú sociálnu bezpečnosť, poľnohospodársku politiku, ktorá zvýši produkciu a príjmy tých, ktorí obrábajú pôdu a zabezpečí slušné príjmy pre rybárov.

  Bruno Gollnisch (NI), písomne. – (FR) Každý „Európsky rok“ je ospravedlnením EÚ, pokiaľ ide o obrovské sumy, ktoré sú vynaložené na vlastnú propagáciu na tému, ktorá je považovaná za zaujímavú pre médiá.

Z tohto dôvodu má byť rok 2010 vyhlásený za rok boja proti chudobe. Bude to aj rok boja proti globalizácii, ktorá spôsobuje nezamestnanosť? Bude to aj rok boja proti prisťahovalectvu, ktoré v Európe znižuje platy? Bude to aj rok, v ktorom zamedzíme hospodársky obchod, finančné a fiškálne politiky, ktoré vťahujú strednú triedu Európy do chudoby? Bude to vôbec „európske“, ak budeme bojovať proti globálnej chudobe a zároveň vyhlásime za nevyhnutnú prioritu prisťahovalcov zo štátov, ktoré nepatria do ES a ktorí sú klasifikovaní ako najzraniteľnejší ľudia na svete?

Zväčšujúca sa a trvajúca chudoba v Európe je škandálom. Zaslúži si viac ako len „Európsky rok“, ktorý propaguje eurokraciu. Zaslúži si byť zámerom všetkých rozhodnutí, ktoré urobíte. Nanešťastie, skúsenosť ukázala, že napriek pripraveným vyhláseniam, toto nie je ten prípad.

  Hélène Goudin a Nils Lundgren (IND/DEM), písomne. − V marci roku 2000 Európska rada vyzvala členské štáty a Komisiu, aby urobili „rozhodujúce opatrenia na odstránenie chudoby“ do roku 2010. Malo sa tak stať prostredníctvom otvorenej metódy koordinácie, ktorá je kladnou metódou s ohľadom na jej decentralizovaný prístup.

Boj proti chudobe je mimoriadne naliehavý problém. Aj keď táto práca by mala pokračovať v členských štátoch, a to najmä v podobe spolupráce s medzinárodnými organizáciami, ktoré majú dostatočnú demokratickú opodstatnenosť, ako napríklad Organizácia Spojených národov.

V návrhu Komisie negatívne vnímame niekoľko bodov a hlavne v správe Európskeho parlamentu, ktorá, medzi inými vecami, poukazuje na hodnotu štrukturálnej podpory a potrebe EÚ poskytnúť podporu mimoriadne vzdialeným regiónom. Kriticky vnímame aj Európsky rok boja proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu, ktorý je orientovaný na zvýšenie povedomia, čo je uvedené na poprednom mieste v správe. Takéto medzinárodné roky a kampane už boli uskutočnené. Musíme sa sami seba opýtať, či stojí za to, aby sme 17 miliónov EUR minuli na rok EÚ a čo je jeho konkrétnou pridanou hodnotou. Sme presvedčení, že tieto finančné zdroje by boli lepšie využité v národných rozpočtoch členských štátoch, kde môžu skutočne prispieť k naliehavému boju proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu.

Z týchto dôvodov sme sa rozhodli hlasovať v neprospech tejto správy.

  Ian Hudghton (Verts/ALE), písomne. − Môžeme len dúfať, že stanovenie roku 2010 za „Európsky rok boja proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu“ bude viesť ku skutočnému pokroku v celej EÚ, pokiaľ ide o vysporiadanie sa s rozdielmi v rámci EÚ. Správa upozorňuje, že úspešná práca v tejto oblasti vyžaduje spoluprácu na európskej, národnej, regionálnej a miestnej úrovni. Môj vlastný národ, Škótsko, má stále vysokú úroveň chudoby, čo je nehanebné najmä s ohľadom na obrovské bohatstvo krajiny. Našťastie máme vládu, ktorá sa zaviazala vysporiadať sa so sociálnym vylúčením, ktorú zdedila po úspešných unionistických samosprávach. Záväzok škótskej vlády je celkové dodržanie zásad, ktoré sú načrtnuté v správe pani Panayotopoulos-Cassiotou, a ktorú som rád podporil.

  Eija-Riitta Korhola (PPE-DE), písomne. − (FI) Vážený pán predsedajúci, som naklonená návrhu, pokiaľ ide o vyhlásenie Európskeho roku boja proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu (2010). Vo svojej správe moja kolegyňa, pani Panayotopoulos-Cassiotou doplnila do inak výborného návrhu textu, ktorý predložila Komisia to, o čom si myslím, že je niekoľko podstatných častí.

Predovšetkým, správa nám v súlade so zákonom pripomína zložitosť štruktúr, ktoré vedú k chudobe a sociálnemu vylúčeniu a rozširujú definíciu rizikových skupín. Po druhé, správne venuje väčšiu pozornosť dôležitosti, zlepšiť nielen sociálnu bezpečnosť, ale tiež zlepšiť úroveň zamestnanosti, a taktiež kladie dôraz na potrebu zamerať sa na to, aby bola práca zaplatená ako spôsob boja proti chudobe a vylúčeniu. Po tretie, správa pani Panayotopoulos-Cassiotou rozumie dôležitosti celoživotného vzdelávania a zdôrazňuje potrebu dať všetkým rovnaké príležitosti s cieľom zdokonaliť svoje schopnosti s ohľadom na zmeny na trhu práce.

Naliehavo potrebujeme pomenovať a riešiť problém boja proti chudobe a vylúčeniu novým spôsobom. Na moju radosť som si všimla, že suma pridelená na európsky rok, 17 miliónov EUR, je najväčšou sumou, ktorá bola kedy pridelená na európsky rok. To taktiež svedčí o vysokej politickej dôležitosti.

  Carl Lang (NI), písomne. – (FR) Európska komisia navrhuje stanoviť rok 2010 za „Európsky rok boja proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu“. S najväčším rozpočtom, aký bol kedy vyhradený na európsky rok je politický význam projektu všetkým viac ako jasný. Tento rok ‘boja’ bude slúžiť na vyzdvihnutie obrazu Európskej únie, ktorá je svedkom úplného prepadu svojej Lisabonskej stratégie.

Aj keď boj proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu je prioritou a musí byť podporený, napriek všetkým týtmto zbožným prianiam, Európa neurobí nič, aby zlepšila životy 78 miliónov Európanov, ktorí žijú pod hranicou chudoby. Z tohto dôvodu budem hlasovať proti tejto správe, ktorej cieľ je politický a zároveň zameraný na propagáciu euroglobalistov.

Nasledovaním írskeho hlasovania, ktorého výsledkom bolo ‘nie’, je čas vymeniť namyslenosť ultra-európanov za objektívne skúmanie súčasnej európskej integrácie. Tento nezmyselný systém naliehavo potrebuje reformu, keď chceme hájiť Európu spolupráce a nie podrobenosti. Európa národov musí konečne ukázať, že rozvíja ochranu Spoločenstva a stará sa o Európanov.

  José Ribeiro e Castro (PPE-DE), písomne. − (PT) Rastúce znepokojenie, pokiaľ ide o nezamestnanosť a zvyšovanie cien základných potravín a paliva na celom kontinente sú vážnymi dôvodmi na postavenie sa problému chudoby a sociálneho vylúčenia, ktorý zasahuje okolo 16 % populácie.

Rád by som zablahoželal spravodajkyni, ktorá je predsedníčko skupiny pre rodinu a ochranu detstva, ktorej som ja podpredsedom, k jej práci. Zdieľam jej znepokojenie, pokiaľ ide o tých, ktorí sú vystavení tejto pohrome a ktorí zažívajú najväčšie ťažkosti pri prekonávaní tejto pohromy. Rád by som podporil jej odporúčanie, pokiaľ ide o zohľadnenie potrieb a náročných okolností, v ktorých sa nachádzajú najvzdialenejšie regióny, ostrovné regióny a oblasti zažívajúce priemyselný úpadok.

Návrh Európskej komisie nám dáva nádej v súvislosti s kolektívnejším, verejným a súkromným povedomím, povedomím jednotlivca aj Spoločenstva o tomto jave a záväzku Únie a členských štátov nájsť riešenia, ktorých základným kameňom musí byť skutočná a neodcudziteľná dôstojnosť každého človeka.

Lisabonská stratégia sa snažila potvrdiť globálnu európsku konkurencieschopnosť zabezpečením sociálnej súdržnosti a investovania do zamestnanosti. Napriek nedostatku úspechu, dúfam, že rok 2010 pomôže prebudiť povedomie Európanov o potrebe väčšej sociálnej súdržnosti.

Hlasoval som v prospech správy.

  Catherine Stihler (PSE), písomne. − Rok 2010 bude Európskym rokom boja proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu. Dúfam, že problém chudoby detí v celej EÚ bude vyzdvihnutý a budú urobené konkrétne kroky zo strany členských štátov s cieľom odstrániť chudobu detí.

  Andrzej Jan Szejna (PSE), písomne. − (PL) Všetci oceňujeme dôležitosť problému chudoby a sociálneho vylúčenia? Uvedomujeme si, že v roku 2006 žilo 16 % občanov EÚ 25 (78 miliónov ľudí) pod hranicou chudoby?

Som naklonený myšlienke vyhlásiť rok 2010 za Európsky rok boja proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu. Je našou morálnou povinnosťou zvýšiť sociálne povedomie o tomto probléme. Európsky rok by mal pomôcť ľuďom uvedomiť si existenciu chudoby a sociálneho vylúčenia v Európe a vyslať odkaz, že aj ony majú ničivý dopad na sociálny a hospodársky rozvoj. Mal by upozorniť na význam kolektívnej zodpovednosti, zahrnúť nielen tých, ktorí prijímajú rozhodnutia, ale tiež tých, ktorí pôsobia vo verejných a súkromných sektoroch. Našou úlohou je dosiahnuť stabilný hospodársky rast do roku 2010 s väčším počtom lepších pracovných miest a väčšiu sociálnu súdržnosť.

Hlasujem v prospech správy pani Panayotopoulos-Cassiotouovej.

− Správa: David Casa (A6-0231/2008)

  Ilda Figueiredo (GUE/NGL), písomne. − (PT) Európsky parlament sa rozhodol podporiť pozíciu Komisie a Rady, pokiaľ ide o želanie Slovenska prijať jednotnú menu od 1. januára 2009, napriek niektorým obavám v súvislosti s rozdielmi medzi konvergenčnými správami Komisie a ECB vo veci udržateľnoti inflácie.

Taktiež je zaujímavé, že správa vyjadruje znepokojenie ohľadom toho, čo je považované za „nízku podporu eura medzi občanmi Slovenska“. Okrem toho, namiesto snahy objasniť dôvody tejto nízkej podpory eura, správa žiada slovenské orgány, aby podnikli kroky súvisiace s informačnou kampaňou s cieľom informovať verejnosť o výhodách jednotnej meny a zároveň nabáda na uskutočnenie všetkých krokov nevyhnutných pre znižovanie cien počas obdobia prechodu na jednotnú menu.

Opätovne, je hanbou, že nevieme, čo si väčšina Slovákov myslí o tom, čo sa práve deje, najmä pokiaľ ide o zavedenie eura. Preto sme sa zdržali hlasovania.

Následky v Portugalsku sú známe a podnecujú nás k tomu, aby sme im čelili jasne formulovaným spôsobom.

  Glyn Ford (PSE), písomne. − Podporím správu o prijatí jednotnej meny Slovenskom od 1. januára budúceho roku. Odkedy bolo zavedenie eura celosvetovým úspechom a rýchle zavedenie eura ako rezervnej meny na svetovej úrovni, ktorá konkurovala monopolu dolára. Všetko nasvedčuje tomu, že i naďalej bude silnieť. Ako silný obhajca si môžem len želať, aby moja vlastná krajina, Anglicko, bola na ceste prijať euro. Bolo pre mňa ťažké si predstaviť, že krajiny, ktoré dokonca ani neboli členskými štátmi Únie by prijali euro ešte pred Spojeným kráľovstvom. Hrozí nám, že ostaneme visieť vzadu, na chvoste Únie.

  Małgorzata Handzlik (PPE-DE), písomne. − (PL) Slovensko je prvou krajinou bývalého komunistického bloku, ktorá si želá vstúpiť do eurozóny, od 1. januára 2009. Dynamická slovenská ekonomika splnila konvergenčné kritériá dohodnuté v Maastrichtskej zmluve. Vstup do menovej únie umožní Slovensku čerpať mnoho výhod, ktoré predstavuje spoločná mena a to bude určite doplnkovou hnacou silou hospodárstva.

Je pravdou, že sa objavili pochybnosti, či Slovensko bude v takej pozícii, aby dokázalo udržať nízku mieru inflácie alebo rozpočtový deficit. Ako spravodajca správne poznamenal vo svojom príspevku, stúpajúca inflácia je problémom nielen pre Slovákov, ale tiež pre celú Európsku úniu vrátane eurozóny. Podobne ako všetky štáty, ktoré už sú súčasťou menovej únie, aj Slovensko musí pokračovať v makroekonomickej politike, aby i naďalej spĺňalo konvergenčné kritériá.

Iste bude skúsenosť Slovenska so zavádzaním spoločnej meny výbornou inštruktážou pre Poľsko. Musíme pozorne sledovať nášho južného suseda.

Ako upozornil spravodajca, prijatia eura sa neteší veľkej podpore medzi Slovákmi. Dúfam, že vstupu Slovenska do eurozóny bude predchádzať informačná kampaň, ktorá presvedčí a predovšetkým riadne pripraví Slovákov na zmenu meny.

  Ian Hudghton (Verts/ALE), písomne. − Hlasoval som v prospech správy pána Casa, ktorá súvisí s prijatím eura na Slovensku. Slovensko, krajina, ktorá ma len niečo cez päť miliónov obyvateľov, je nezávislá iba 15 rokov. V tomto krátkom čase sa Slovensko rozvinulo politicky aj hospodársky a teraz je táto krajina v pozícii, keď vstupuje do eurozóny. Skúsenosť Slovenska svedčí o tom, že Škótsko je príliš malou krajinou, aby sa stala úspešným a nezávislým národom v rámci EÚ.

  Astrid Lulling (PPE-DE), písomne. – (FR) Hlasovala som v prospech správy pána Casa o prijatí jednotnej meny Slovenskom od 1. januára 2009, na základe ktorej si Európsky parlament kladnými odporúčaniami získal Komisiu, ECB a Radu.

Slovensko v skutočnosti vyvinulo nesmierne úsilie, aby splnilo maastrichtské a konvergenčné kritériá. Rast slovenského hospodárstva od pádu komunistického režimu je pozoruhodný a prijatie jednotnej meny Slovenskom bude odmenou pre túto krajinu, ktorá uskutočnila prísnu reformnú agendu.

Pokiaľ ide o infláciu, Európsky parlament vyjadril svoje znepokojenie týkajúce sa udržateľnosti inflácie na Slovensku zo strednodobého a dlhodobého hľadiska, ako to bolo uvedené v poslednej konvergenčnej správe ECB. Podľa nášho názoru by však slovenská vláda mohla prijať opatrenia nevyhnutné na vyhnutie sa inflácii, ktorá sa bude po vstupe do eurozóny zvyšovať.

Pričom nesmieme zabúdať, že vyhliadky súvisiace s infláciou, pokiaľ ide o eurozónu na rok 2009 prekračujú cieľ 2 %, ktorý stanovila ECB. Preto by nebolo spravodlivé penalizovať Slovensko za jeho snahu splniť kritériá, ktoré nebudú schopní v roku 2009 splniť ani členovia eurozóny.

  Andreas Mölzer (NI), písomne. − (DE) Na konci apríla bolo 53 % Slovákov stále proti zavedeniu eura. Ich strach zo straty nezávislosti od Európskej centrálnej banky a zo zvyšovania cien by mal byť naozaj zohľadnený. Neskorší vstup do eurozóny dáva krajinám možnosť pokračovať v nevyhnutných reformách nenáhlivým tempom a dáva ľuďom viac času na to, aby sa prispôsobili.

Ak krajiny ako Spojené kráľovstvo, Dánsko a Švédsko nestrácajú nezávislosť, pokiaľ ide o menovú politiku, potom by sme mali poskytnúť toto právo aj ostatným krajinám. V každom prípade, nezávislosť – ľudia – by mali rozhodnúť. Toto rozhodnutie by malo byť uznané a nemalo by byť opravované, ako to bolo v prípade Ústavy, o ktorej sa opätovne diskutovalo. Podľa môjho názoru, nebola dostatočne zohľadnená vôľa ľudí, preto som sa zdržal hlasovania.

  Gabriele Stauner (PPE-DE), písomne. − Zdržala som sa hlasovania, pokiaľ ide o zavedenie jednotnej meny na Slovensku od 1. januára 2009, pretože mám pochybnosti o tom, či nie je menová politika Slovenska manipulovaná. Okrem toho, s ohľadom na výsledok írskeho referenda a neistotu, ktorá z toho vyplýva s ohľadom na budúcnosť Európskej únie si myslím, že by bolo vhodné najskôr vykonať analýzu príčin a nepokračovať v integračnom procese menovej politiky, akoby sa nebolo nič stalo.

  Andrzej Jan Szejna (PSE), písomne. − (PL) Hlasujem v prospech správy pána Casa o prijatí jednotnej meny Slovenskom od 1. januára 2009.

Spravodajca odprezentoval veľmi dobrú a dôkladnú správu.

Musíme súhlasiť s názorom, že vytvorenie eurozóny je úspechom na ceste k prehlbovaniu európskej integrácie. Ďalšie rozšírenia tejto zóny sú nevyhnutné a je potešujúce, že ďalšia krajina bude v blízkej budúcnosti súčasťou tohto kruhu.

Rád by som tiež spomenul, že s každým rozšírením eurozóny by sme si mali byť istí, že ide o sociálnu podporu tohto európskeho projektu a tiež by sme si mali byť istí, že tieto rozšírenia naznačujú posilnenie spoločnej európskej hospodárskej politiky.

− Správa: Gábor Harangozó (A6-0212/2008)

  Adam Bielan (UEN), písomne. − (PL) Vážený pán predsedajúci, súhlasím so spravodajcom, že v rámci jednotlivých regiónov sa objavujú závažné rozdiely a že analýzy slúžiace ako základňa pre rozdelenie prostriedkov Únie by mali zohľadniť tento problém.

Je to jasne viditeľné najmä v nových členských štátoch. V Poľsku, napríklad, je najdôležitejším sociálnym rozdelením, ktoré zasahuje Poliakov, rastúci blahobyt. V súčasnosti okolo 12 % populácie žije v nesmiernej chudobe. Najväčšie rozdiely pretrvávajú medzi mestom a vidiekom.

Hoci Małopolska je štvrtá v krajine, pokiaľ ide o HDP, nezamestnanosť je tu problémom – a postihuje najmä populáciu na vidieku. V susediacej provincii Świętokrzyskie je 55 % obyvateľov vidieka nezamestnaných (88 % z nich je nezamestnaných a nemajú nárok na žiadne príspevky).

Pretrvávanie takýchto situácií znamená, že šance týchto ľudí prekonať sociálne vylúčenie, o ktorom sa diskutovalo počas parlamentných zasadnutí, sa strácajú.

  Charlotte Cederschiöld, Christofer Fjellner, Gunnar Hökmark a Anna Ibrisagic (PPE-DE), písomne. − (SV) Umiernená delegácia dnes v Európskom parlamente hlasovala proti iniciatívnej správe (A6-0212/2008) Gábora Harangozósa (PSE, HU) o vplyve kohéznej politiky na integráciu zraniteľných spoločenstiev a skupín.

Nemyslíme si, že kohézia bude posilnená definovaním ďalších zraniteľných skupín v spoločnosti alebo vytvorením ďalších štastistických kategórií. Naopak, myslíme si, že formulovanie politiky prideľovania je zodpovednosťou na národnej úrovni. Okrem toho, Európsky parlament by v tomto štádiu nemal žiadať o rozšírenie podpory po roku 2013, keďže v takomto prípade by sa neprihliadalo na výsledky tejto politiky.

  Ilda Figueiredo (GUE/NGL), písomne. − (PT) Je mi ľúto, že návrhy, ktoré sme predniesli na plenárnych zasadnutiach a ktoré prijal Výbor pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka, najmä návrhy o potrebe prepracovať spoločnú poľnohospodársku politiku, boli prehodnotené s ohľadom na ciele predchádzajúcich reforiem. Tie boli zodpovedné za stratu príjmov malých a stredných poľnohospodárov, absenciu a prerušenie poľnohospodárskej činnosti, a uprednostňovanie výlučne veľkých vlastníkov pôdy.

Taktiež ľutujem, že nebola venovaná dostatočná pozornosť pokračujúcemu ustanoveniu, pokiaľ ide o vysokú úroveň verejných služieb vo vidieckych oblastiach (vrátane horských a vzdialených oblastí) s cieľom bojovať proti izolácii a zabezpečiť prístup k vzdelaniu, zdravotnej starostlivosti, doprave a komunikáciám, kultúre a slušnému životu pre farmárov a ich rodiny.

Nakoniec, som tiež sklamaná, že v konečnom uznesení nie je zahrnutá potreba oživenia podpory poľnohospodárskych združení, družstiev, vinohradníckych družstiev a iných miestnych inštitúcií v oblasti malých plavidiel a iných aktivít, ktoré sú doplnkové vo vzťahu k farmárčeniu a uľahčujú obchodovanie s produktmi, vytvorenie miestnych trhov a užších prepojení medzi výrobcami a spotrebiteľmi.

  Pedro Guerreiro (GUE/NGL), písomne. − (PT) Ako je možné, že väčšina členov Parlamentu plánuje využiť kohéznu politiku na podporu integrácie zraniteľných spoločenstiev a skupín, keď:

- utajuje skutočnosť, že existujú krajiny s rozdielnym hospodárstvom v porovnaní s EÚ v mene nominálnej konvergencie v rámci Paktu stability a eura?

- odmieta klásť dôraz na skutočnosť, že regionálna politika je nevyhnutným nástrojom na podporu hospodárskej a sociálnej kohézie, ktorej prioritnými cieľmi sú zníženie regionálnych rozdielov, podpora skutočnej konvergencie a povzbudenie rastu a zamestnanosti, ktoré slúžia ako nástroj na prerozdelenie a náhradu škody, pokiaľ ide o náklady vnútorného trhu, Hospodársku a menovú úniu (HMÚ) a liberalizáciu medzinárodného obchodu pre zaostávajúce regióny?

- odmieta vyzdvihnúť potrebu podporiť menej uprednostňované regióny, oblasti so stálymi štrukturálnymi nevýhodami, vzdialené regióny a oblasti postihnuté priemyselnou reštrukturalizáciou, presídlením alebo zavretím podniku s cieľom posilniť hospodársku a sociálnu kohéziu a sociálnu inklúziu zraniteľných spoločenstiev a skupín?

alebo keď:

- odmieta vyzdvihnúť dôležitosť verejných služieb pre hospodársku a sociálnu kohéziu alebo stav, pre ktorý je nevyhnutný faktor blízkosti na zabezpečenie prístupu a dostupnosti týchto služieb pre celú populáciu?

  Ian Hudghton (Verts/ALE), písomne. − Správa pána Harangozó obsahuje niektoré dôležité pripomienky týkajúce sa sociálneho vylúčenia. Správa upozorňuje, že sociálne vylúčenie a ochudobnenie existuje v oboch, mestských aj vidieckych oblastiach. Taktiež upozorňuje na dôležitosť regionálnych a miestnych orgánov rovnako ako na hospodárskych a sociálnych partnerov a MVO v rozvoji stratégií na boj proti sociálnemu vylúčeniu. Aj keď, tento Parlament neprijal pozmeňujúci návrh mojej skupiny súvisiaci so sociálnou agendou, právami občanov na minimálnu mzdu a prístup k vzdelaniu a odbornej príprave. Z tohto dôvodu som sa zdržal hlasovania.

  Luís Queiró (PPE-DE), písomne. − (PT) Kohézna politika je prioritou EÚ, ktorá zastáva popredné miesto v rozpočte − tretinu rozpočtu EÚ. Je založená na zásade solidarity a je zameraná na zníženie hospodárskych, sociálnych a teritoriálnych rozdielov medzi členskými štátmi a ich 268 regiónmi. Navzdory snahám všetkých zúčastnených, tieto rozdiely pretrvávajú.

Pribúdajúce znaky svedčia o tom, že zaostalé regióny sa stále nemôžu dostať z cyklu chudoby. Konkrétne, zvyšovanie počtu zraniteľných spoločenstiev a skupín nás prekvapuje, keďže do týchto regiónov investujeme. Obávame sa aj toho, že prechod z chudoby na sociálne vylúčenie a následnú izoláciu môže byť náhly. Zdalo by sa, že tento problém je zakorenený v samotnom priestorovom a teritoriálnom rozvoji. Preto potrebujeme informácie, ktoré nám pomôžu vyriešiť problém, ktorý sa skrýva pod mnohými vrstvami vylúčenia – napríklad, výsledkom dlhotrvajúcej nezamestnanosti je často predlžujúca sa nečinnosť, ktorá znižuje kapacitu tých, ktorí sú zasiahnutí a preto je pre nich ťažšie prekonať sociálne vylúčenie a hospodárske problémy.

Verím, že je nevyhnutné naliehavo sa pozrieť na spôsob teritoriálneho rozvoja a na jav vzájomného pôsobenia vylúčenia, aby sme mohli splniť cieľ trvalo udržateľného rozvoja pomocou účinnejšieho využitia existujúcich finančných nástrojov určených na boj proti rozdielom, ktoré stále pretrvávajú.

  Andrzej Jan Szejna (PSE), písomne. − (PL) Hlasujem v prospech správy pána Harangozu o vplyve kohéznej politiky na integráciu zraniteľných spoločenstiev a skupín.

Súhlasím s potrebou zaviesť prístup, ktorý zohľadní mikroregionálnu úroveň a zameria sa na vnútroregionálne rozdiely a na najcitlivejšie oblasti. V niektorých prípadoch sú vnútroregionálne nerovnosti dôležitejšie ako rozdiely medzi regiónmi. Neexistencia takéhoto prístupu môže prehĺbiť regionálne rozdiely a ďalej zhoršiť situáciu vo vylúčených oblastiach. Nezabudnime, že cieľ a zakladajúca myšlienka európskej regionálnej politiky je znížiť rozvojové rozdiely medzi jednotlivými oblasťami v Európskej únii, a pokiaľ ide o politické nástroje, ešte stále nebol zohľadnený  jav teritoriálneho vylúčenia.

V nových členských štátoch sa sociálna rozdrobenosť a nedostatky vo sfére zabezpečenia rovnakých príležitostí vyskytujú najmä vo vidieckych oblastiach, keďže hospodárske a sociálne iniciatívy sú v regiónoch sú zvyčajne zamerané na dynamické ciele – najmä na mestské centrá.

− Správa: Frithjof Schmidt (A6-0137/2008)

  Pedro Guerreiro (GUE/NGL), písomne. − (PT) Nepochybne iniciatívna správa Európskeho parlamentu, ktorá je veľmi závažná a vysoko aktuálna, a napriek otázkam o využívaní a obchode s drevom a rybárskymi zdrojmi, sa nezaoberá otázkou rámca obchodných vzťahov medzi EÚ a krajinami, najmä pokiaľ ide o nie celkom odsúhlasenú a podpísanú Dohodu o hospodárskom partnerstve (DHP) medzi Európskym spoločenstvom a jeho členskými štátmi na jednej strane a Strednou Afrikou na druhej strane. Uznesenie opätovne vyzýva Komisiu, aby konala v súvislosti s cieľom DHP, ktorým je zlepšenie regionálnej integrácie a posilnenie hospodárskej pozície krajín AKP a v tomto kontexte vyzýva na pozdvihnutie pozície krajín západnej Afriky, keďže zatiaľ je to len pokus predať mačku vo vreci.

Okrem toho, medzi ostatné dôležité body, akým je pozornosť venovaná ‘nedostatočným opatreniam na preskúmanie a kontrolu činností rybolovných plavidiel’ v týchto krajinách, pričom sa odporúča sledovanie a služby sledovania prostredníctvom založenia sledovacích centier, školenia inšpektorov alebo získanie pozorovacích plavidiel a vzdušných síl, keďže tieto krajiny majú nedostatok technických a ľudských zdrojov na uskutočnenie týchto úloh, opatrenia, ktoré ak budú pokračovať, budú musieť uznať nezávislosť týchto krajín v súvislosti s exkluzívnou hospodárskou zónou.

  Ian Hudghton (Verts/ALE), písomne. − Vítam všeobecnú dôveru vyslovenú správe pána Schmidt. Politiky EÚ majú hlboký dopad na hospodárstva, prostredie a spoločnosti krajín západnej Afriky a je preto nevyhnutné, aby sme na seba vzali zodpovednosť za naše skutky, pokiaľ ide o národy západnej Afriky. Odsudzujem rozhodnutie Parlamentu v súvislosti s prijatím pozmeňujúceho návrhu č. 1 a vyňatie klauzuly o vyhnutí sa prekročeniu kapacít, pokiaľ ide o odvetvie rybolovu. Je zjavné, že by sme sa mali vyhnúť prekročeniu kapacít v akejkoľvek oblasti rybolovu, a preto je šokujúce, že Parlament hlasoval týmto spôsobom len aby utíšil politikov v istých členských štátoch.

  Eija-Riitta Korhola (PPE-DE), písomne. − (FI) Vážený pán predsedajúci, správa pána Schmidta o koherencii politiky v oblasti rozvoja dokonale vyzdvihuje jeden závažný nedostatok, pokiaľ ide o politiku Spoločenstva v oblasti rozvojovej spolupráce v širšom kontexte: Táto politika nie je dostatočne zrozumiteľná a často nezasahuje všetky podstatné odvetvia.

Správa je zameraná na následky využívania biologických prírodných zdrojov v západnej Afrike zo strany EÚ. Najdôležitejšími prírodnými zdrojmi, pokiaľ ide o regionálne Hospodárske spoločenstvo západoafrických štátov (ECOWAS) sú drevo a ryby, a viac ako 80 % z nich sa vyváža do Európskej únie. Napriek skutočnosti, že dohody, ktoré sú vybudované na zásadách trvalo udržateľného rozvoja a boli uzatvorené v oboch odvetviach, nie sú dostatočne dôkladné. Existujú jasné signály, ktoré dosvedčujú, že mnoho druhov rýb je vychytaných a nedostatočné riadenie a kontrola vyústili do nelegálneho a neudržateľného výrubu lesa. Z toho vyplýva ochudobnenie regiónu, ktoré môže byť priamo spojené s migráciou veľkého rozsahu.

Hlasovala som v prospech správy pána Schmnidt a verím, že koherentná politika EÚ môže mať podstatný dopad na západnú Afriku, keďže EÚ je najväčšou kúpnou silou v regióne, pokiaľ ide o kľúčové produkty regiónu. Stojí za zapamätanie si, že samotná obchodná politika nie je odpoveďou. Musí byť úzko spojená najmä s rozvojom spolupráce, aby sa región mohol tešiť z istých politických a socioekonomických podmienok pre zúčastnené krajiny, ktoré sú samé schopné využiť celkový potenciál ich biologických prírodných zdrojov. Ďalším podstatným faktorom je, že koherencia politík ktorá má dopad na rozvoj môže byť správne uplatnená len vtedy ak bude uplatnená na najvyššej politickej úrovni.

  Czesław Adam Siekierski (PPE-DE). − (PL) V politike EÚ, pokiaľ ide o západnú Afriku, je potrebná koherencia medzi politikou rozvoja pre tieto regióny a politikou rybolovu v tejto oblasti, a úrovňou využívania zdrojov dreva, ktoré sú spojené so zalesňovaním tejto oblasti a jeho následkami s ohľadom na klimatické zmeny.

Politika EÚ v oblasti rybolovu afrických štátov musí byť posilnená a ďalej rozširovaná. S ohľadom na skutočnosť, že moria západnej Afriky patria medzi najvyužívanejšie námorné oblasti a niektoré druhy rýb sú predmetom nadmerného výlovu, preto by Európska únia mala pomôcť rozvinúť a zaviesť špeciálne programy na sledovanie a kontrolu týchto vôd. Výmena informácií a skúseností z tejto oblasti je mimoriadne dôležitá, najmä pokiaľ ide o vedecké štúdie o vodných zdrojoch.

Prioritou EÚ a západoafrických štátov by malo byť obmedzenie nelegálny rybolov a zakázať nadmernú spotrebu určitých populácií rýb. Nezabúdajme, že mnoho ľudí sa živí rybolovom. Menšie výlovy znamenajú väčšiu chudobu a problémy so zabezpečením jedla v tomto regióne sveta.

Neprimerané využívanie lesných zdrojov prispieva k zväčšeniu problému klimatických zmien. Mali by sme pripraviť tieto štáty na boj proti klimatickým zmenám. Musíme si uvedomiť, že ťažkú finančnú situáciu tohto regiónu spôsobujú predovšetkým tieto činnosti. Preto by sme im mali pomôcť vytvoriť podmienky pre rozvoj, ktorý by priniesol nové príležitosti a nové formy činností, ktoré by zlepšili životnú úroveň.

  Andrzej Jan Szejna (PSE), písomne. − (PL) Zaujala ma správa pána Schmidt o koherentnej politike v oblasti rozvoja a o dopadoch využívania istých biologických prírodných zdrojov zo strany EÚ, pokiaľ ide o rozvoj západnej Afriky, a hlasujem v prospech tejto správy.

V „Európskom konsenze o rozvoji“ z decembra roku 2005, ktorý bol spoločne odsúhlasený inštitúciami EÚ a členskými štátmi je deklarovaný spoločný cieľ zabezpečiť koherentnú politiku v oblasti rozvoja.

Drevo a ryby predstavujú dva kľúčové produkty pre hospodársky a sociálny rozvoj západnej Afriky. EÚ môže zohrávať podstatnú úlohu v ďalšom rozvoji týchto oblastí v regióne s ohľadom na tieto kľúčové produkty.

Vyjadrujem spokojnosť s tým, že sedem krajín západnej Afriky podpísalo dohody o rybolove s Európskou úniou v súlade s novými dohodami o spolupráci, v ktorých okrem počiatočného cieľa ochrany záujmov flotily Spoločenstva sú doplnené aj klauzuly o povinnosti tretích krajín stanoviť plány, ktoré zabezpečia trvalo udržateľné využívanie vlastných zdrojov rybolovu.

9. Opravy hlasovania a zámery pri hlasovaní: pozri zápisnicu

(Zasadnutie bolo prerušené o 13.35 hod. a znovu pokračovalo o 15.00 hod.)

PREDSEDÁ: PÁN BIELAN
podpredseda

10. Schválenie zápisnice z predchádzajúceho rokovania: pozri zápisnicu

11. Vnútorný trh s elektrickou energiou – Podmienky prístupu do siete pre cezhraničné výmeny elektrickej energie – Agentúra pre spoluprácu energetických regulátorov – Smerom k európskej charte práv spotrebiteľov energie (rozprava)

  Predsedajúci. − Nasleduje spoločná rozprava o

– správa (A6-0191/2008) pani Morgan v mene Výboru pre priemysel, výskum a energetiku, o návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 2003/54/ES o spoločných pravidlách pre vnútorný trh s elektrickou energiou (KOM(2007)0528 – C6-0316/2007 – 2007/0195(COD));

– správa (A6-0228/2008) pána Vidal-Quadras v mene Výboru pre priemysel, výskum a energetiku, o návrhu uznesenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení a dopĺňa uznesenie (ES) č. 1228/2003 o podmienkach prístupu do siete pre cezhraničné výmeny elektrickej energie (KOM(2007)0531 – C6-0320/2007 – 2007/0198(COD));

– správa (A6-0226/2008) pána Chichester v mene Výboru pre priemysel, výskum a energetiku, o návrhu uznesenia Európskeho parlamentu a Rady o založení Agentúry pre spoluprácu energetických regulátorov (KOM(2007)0530 – C6-0318/2007 – 2007/0197(COD)); a

– správa (A6-0202/2008) pani De Vits, v mene Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa, na tému Smerom k európskej charte práv spotrebiteľov energie (2008/2006(INI)).

  Janez Lenarčič, úradujúci predseda Rady. − (SL) Počas slovinského predsedníctva Rady boli problémy súvisiace s energetikou na popredných miestach. Zodpovednosť za dodávky, fungovanie energetických trhov a udržateľné riadenie s ohľadom na životné prostredie sú problémy, ktoré majú strategický význam pre Európsku úniu a jej občanov.

Je stále jasnejšie, že energia je oblasťou, ktorá musí ponúknuť novú vedomosti a nové služby, ak chceme, aby európske hospodárstvo ostalo vo svete konkurencieschopné. Pred viac ako rokom sa zástupcovia vlád a členských štátov zaviazali splniť svoje ciele a posilniť účinné trhy s energiami. Európsky parlament tiež podporil stanovené ciele a formuloval návrhy, ktoré Rada preskúmala s veľkým záujmom.

Tretí balík o trhu so zemným plynom a elektrickou energiou bol pre slovinské predsedníctvo veľmi dôležitým materiálom. Jeho hlavným cieľom, hlavným cieľom tohto balíka, je pokračovať v procese liberalizácie trhov s energiami a zvýšiť ich účinnosť a transparentnosť. V súvislosti s návrhom Komisie preskúmať tento materiál, Rada hodnotila všetkých päť právnych návrhov ako jeden balík, a preto bolo logické, že boli uplatnené rovnaké riešenia pre materiály súvisiace s trhmi s elektrickou energiou a zemným plynom.

Na zasadnutí Rady pre energetiku zo 6. júna, slovinské predsedníctvo zabezpečilo podporu kľúčových častí balíka piatich právnych návrhov. Najdôležitejšou časťou tohto širšieho konsenzu je, samozrejme, tretia možnosť organizácie podnikov v oblasti energetiky. Zároveň boli prijaté aj dva pôvodné návrhy Komisie. Tieto návrhy definujú skutočné rozdelenie vlastníctva alebo vytvorenie nezávislého prevádzkovateľa sústavy, zatiaľ čo členské štáty tiež súhlasia s treťou možnosťou, ktorá umožňuje nezávislému prevádzkovateľovi založenie distribučnej siete.

Dovoľte mi v skratke zhrnúť najdôležitejšie a možno aj najcitlivejšie pripomienky, ktorými sa budete zaoberať v súvislosti s touto dohodou aj v tomto váženom Parlamente. Možnosť nezávislého prevádzkovateľa distribučnej siete môžu využiť krajiny, v ktorých budú distribučnú sieť prevádzkovať vertikálne integrované spoločnosti s ohľadom na zavedenie novej smernice. Tento model môže byť uplatnený v oboch, v odvetví zemného plynu aj v odvetví elektrickej energie. Táto možnosť umožňuje spoločnostiam zachovať si vlastníctvo distribučnej siete za podmienky, že ju bude prevádzkovať nezávislý prevádzkovateľ.

S ohľadom na organizáciu distribučného systému a prevádzkovateľa systému v kontexte vertikálne integrovaného podniku boli stanovené požiadavky, ktoré definujú nezávislosť prevádzkovateľa systému, vyváženého a čiastkového prevádzkovateľa, bezpečnosť nevyhnutných investícií a tiež ochrany záujmov samotných vertikálne integrovaných podnikov.

To zabezpečí nasledovné:

1. nezávislosť prevádzkovateľa, riadiacich a kontrolných orgánov,

2. vyvarovanie sa konfliktu záujmov,

3. spravodlivý a nediskriminačný prístup do siete,

4. podporu financovania vrátane medzinárodných prepojení,

5. nezávislý prístup k opatreniam a zdrojom, pokiaľ ide o prácu prevádzkovateľov distribučnej siete a nakoniec, zabezpečenie väčšej právomoci pre vnútroštátne regulačné orgány s ohľadom na nezávislosť prevádzkovateľov distribučných sietí.

Ďalšou časťou dosiahnutej dohody v Rade sú investície tretích krajín v rámci Európskej únie. Rada verí, že text by mal zabezpečiť prístup tretích krajín ku kontrole sietí, ktorý nebude protekcionistický. Zároveň musí byť zabezpečené, aby spoločnosti z tretích krajín dodržiavali tiet isté pravidlá ako podniky v Európskej únii. Preto musíme zohľadniť záujmy tretích krajín a ich podnikov, hľadať nové partnerstvá s podnikmi v oblasti energetiky v členských štátoch. Taktiež musíme zanalyzovať celkový rozsah investícií v oblasti energetiky, ktoré už boli uskutočnené z oboch strán.

Ďalšou veľmi dôležitou oblasťou sú investície a plánovanie rozvoja siete, najmä formulovanie plánu Európskej únie na obdobie desiatich rokov v oblasti rozvoja siete. Účinný prístup je zabezpečený na všetkých úrovniach, najmä s ohľadom na prevádzkovateľov distribučnej siete, v otvorenom konzultačnom procese s hlavnými aktérmi a agentúrou.

V nadväznosti na posledné, agentúru pre spoluprácu energetických regulátorov, predsedníctvo zastáva názor, že sme uspeli, pokiaľ ide o vytvorenie skutočne nezávislej agentúry s účinným riadením. Jej úlohy sú zamerané na oblasti medzinárodnej a regionálnej spolupráce a najmä na cezhraničné vzťahy.

Ďalšími dôležitými časťami dohody sú tie, ktoré súvisia s verejným vlastníctvom, zaobchádzaním, pokiaľ ide o cezhraničné prípady, posilnenie regionálnej spolupráce, riadenie trhu, ochranu spotrebiteľa a pokyny, ktoré by mali byť prijaté výbormi Komisie v súvislosti s postupmi výborov.

Verím, že v týchto bodoch som vám poskytol prehľad hlavných častí konsenzu, ktorý bol dosiahnutý zo strany Rady. Som presvedčený, že kompromisný text je dobrou základňou pre nasledujúce predsednícke trio a spoluprácu s týmto váženým Parlamentom.

  Andris Piebalgs, člen Komisie. − Vážený pán predsedajúci, najskôr by som rád poblahoželal spravodajcom, pani Morganovej, pánovi Chicester, pánovi Vidal-Quadrasovi a pani De Vits za ich výborné správy a rovnako by som sa chcel poďakovať aj tieňovým spravodajcom a všetkým členom výborov, ktorí boli zapojení do práce na príprave týchto správ. Termíny na odovzdanie správ boli veľmi krátke a balík je náročný a zložitý. Oceňujem všetku prácu, ktorá bola urobená za posledné mesiace a vysokú úroveň účasti členov Európskeho parlamentu.

Dovoľte mi opätovne upozorniť na kľúčové výzvy, ktorým čelíme. Viem, že sú na popredných miestach záujmu tohto Parlamentu.

Komisia v súvislosti s týmto dlhodobým balíkom sleduje najmä jeden cieľ: záujmy občanov Európskej únie.

Samozrejme, samotné otvorenie trhu nezastaví stúpajúce ceny ropy. Napriek tomu však v čase vysokých cien musíme zabezpečiť skutočnú konkurencieschopnosť našich trhov s energiami a zaistiť čo najnižší dopad týchto cien na našich občanov. Už teraz niektorí z občanov Európy ťažia z možnosti výberu a z možnosti konkurencie, čo zabezpečuje, čo najnižšie ceny a zároveň zvyšuje kvalitu služieb a bezpečnosti.

Pre niekoľkých občanov Európy je proces rozvoja skutočne konkurencieschopných trhov ďaleko od dokončenia a títo občania nie sú v pozícii, aby si mohli dovoliť vybrať dodávateľa.

Nie je to však len o lepších cenách a možnosti výberu. Zabezpečenie bezpečnosti dodávok bude potrebovať značné investície do nových sietí počas nasledujúcich niekoľkých desaťročí. Ak umožníme pokračovanie tohto status quo, tieto investície nebudú dosahovať potrebnú výšku.

Okrem toho, fungujúci vnútorný trh je jeden z kľúčových súčastí snáh EÚ v boji proti klimatickým zmenám. Bez konkurencieschopných trhov s elektrickou energiou a zemným plynom, model obchodovania s emisiami nebude nikdy správne pracovať a naše ciele v oblasti obnoviteľných zdrojov energie jednoducho zlyhajú.

Všetci súhlasíme s potrebou reformy právnych predpisov s cieľom odstrániť množstvo nedostatkov súčasných právnych predpisov a regulačného rámca. V správe pána Vidal-Quadrasa z 10. júla 2007 ukázal Európsky parlament svoje odhodlanie dosiahnuť takúto ambicióznu politiku v oblasti energie.

Dovoľte mi teraz priblížiť niekoľko problémov zo spomínaných správ. Samozrejme, správy sú dosť obsiažne a preto sa zameriam len na niektoré časti.

Mnoho pozmeňujúcich návrhov môže Komisia podporiť. Väčšina  pozmeňujúcich návrhov, pokiaľ ide o posilnenie práv spotrebiteľa v správe pani Morgan je vítaných a idú ruka v ruke s cieľom správy pani De Vits. Dôraz sa však kladie na silnejšiu regionálnu spoluprácu prevádzkovateľov siete a to je tiež vítané. Niekoľko pozmeňujúcich návrhov tiež vysvetľuje alebo dopĺňa návrh Komisie, predovšetkým s ohľadom na úlohu prevádzkovateľa siete, právomoci národných regulačných orgánov a účinného fungovania a zabezpečenia vnútorného trhu s energiami.

V súvislosti s niekoľkými problémami Komisia tiež podporuje globálny cieľ výboru, aj keď môže mať niekoľko pripomienok k formulácii návrhov.

Opätovne by som rád zdôraznil, že ochrana zraniteľných spotrebiteľov a boj proti energetickej chudobe sú podstatné pre otvorenie trhu a preto by mali byť rozhodne posilnené. Komisia bude pozorne sledovať formulácie s cieľom zachovať zásady decentralizácie. Tiež riadenie cien by nemalo zabraňovať správnym investičným signálom a vstupu na trh.

Ďalej správu pani De Vits o Charte spotrebiteľa považujem spolu s väčšinou navrhovaných zmien za veľmi dôležitú. Mnoho myšlienok bolo prevzatých zo správy pani Morgan a Komisia s väčšinou z nich súhlasí, obzvlášť s potrebou lepšej a rýchlejšej informovanosti spotrebiteľov. Ako viete, Komisia navrhne členským štátom kontrolný list spotrebiteľov energie, ktorého cieľom je pomôcť pri zbieraní a poskytnutí dôležitých informácií určených pre spotrebiteľa, pokiaľ ide o trhy s energetikou.

Súhlasím so zahrnutím nových práv spotrebiteľa do súčasného právneho procesu a s cieľom charty lepšie prenášať informácie o právach spotrebiteľa v súvislosti s energetikou a následným poskytnutím týchto informácií spotrebiteľom.

Bude ťažké pokúsiť sa o zosúladenie všetkých povinností verejných služieb na úrovni EÚ. Napriek tomu bude Komisia sledovať správne zavedenie smerníc, najmä zabezpečenie toho, aby zraniteľní spotrebitelia boli definovaní na národnej úrovni a aby boli zavedené schémy národnej podpory, ktoré budú k dispozícii transparentným a účinným spôsobom.

Okrem toho, Občianske energetické fórum bude hybnou silou, pokiaľ ide o založenie konkurencieschopných maloobchodných trhov v celej EÚ, kým zároveň zabezpečí ochranu zraniteľných spotrebiteľov. V nadväznosti na konferenciu o právach spotrebiteľov energie zo 6. mája, Komisia začala proces konzultácií so všetkými zúčastnenými stranami.

Pokiaľ ide o energetickú účinnosť a podporu obnoviteľných zdrojov, Komisia plne zdieľa znepokojenia Výboru pre priemysel, výskum a energetiku, ale zároveň veríme, že smernica o vnútornom trhu nie je najlepším miestom na diskusiu týkajúcu sa tohto problému. Veríme, že ciele výboru môžu byť uskutočnené v kontexte novej smernice o obnoviteľných zdrojoch, ktorá je momentálne v procese konzultácií.

S ohľadom na boj proti koncentrácii ponuky trhu, zdieľame názor výboru, že ide o nevyhnutnosť, ale myslíme si, že návrh, ktorý predložila Komisia zároveň už dáva právo a právomoc regulačným orgánom, aby prijali opatrenia na zabezpečenie správneho fungovania trhu.

Pokiaľ ide o dve zásadné pripomienky, nezdieľame závery výboru: pokiaľ ide o využívanie komitologického postupu a niekoľko ďalších problémov, ktoré súvisia s úlohou agentúry.

Pokiaľ ide o využívanie komitologického postupu, celkové vypustenie tohto postupu by viedlo k neúčinnosti celého procesu rozvoja rýchlych a účinných, veľmi podrobných trhových kódov. Tie budú nevyhnutné pre posun ku skutočne integrovaným energetickým trhom v období niekoľkých rokov a nie desaťročí. Najdôležitejším problémom je možnosť zákazu, ktorý by sa týkal všetkých prevádzkovateľov siete prijať technické kódy bez vedomia agentúry, ale v súlade s právnymi predpismi. S ohľadom na tento cieľ Komisia musí byť schopná prijať tieto kódy rýchlym a účinným spôsobom prostredníctvom komitologického postupu. Inak by nebolo možné zákaz uplatniť v súlade s právnymi predpismi a v primeranom čase.

Vo všeobecnosti, sú nevyhnutné usmernenia s cieľom mať silnú agentúru v súlade s pozíciou, ktorá je prezentovaná v správach pána Chicestera a pána Vidal-Quadrasa. Bez usmernení, ktoré by definovali právomoci agentúry, by agentúra jednoducho nebola schopná zabrániť jednotlivým rozhodnutiam aktérom na trhu.

Zabezpečenie týchto krokov je nevyhnutné s ohľadom na znepokojenie výboru, že Komisia by mohla vyňať niektoré komitologické postupy, ktoré sú podľa nášho názoru menej podstatné.

Pokiaľ ide o agentúru, Komisia chce založiť agentúru so silnými právomocami. Komisia môže prijať pozmeňujúce návrhy, ktoré ukladajú agentúre všeobecné úlohy, a tiež zabezpečiť otvorenejšie a transparentnejšie konzultácie so zúčastnenými stranami. Nie je však možné presiahnuť Zmluvu o ES.

Množstvo pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov zo strany výboru, pokiaľ ide o rozhodovacie právomoci agentúry, sú nekompatibilné so zásadou určenou moronijským rozsudkom. Znepokojenia súvisia najmä so stupňom práva agentúry svojvoľne rozhodovať. Úplne súhlasím s potrebou silnejšej a účinnejšej agentúry a verím, že tento cieľ môžeme dosiahnuť prostredníctvom prístupu, ktorý navrhla Komisia a to tým, že agentúra vyvinie kódy, ktoré budú prijaté prostredníctvom komitologického postupu.

Neskončím bez toho, aby som sa dotkol problému účinného rozdelenia prevádzkovania siete z produkcie a zásob. Súčasné pravidlá znamenajú, že veľké množstvo prevádzkovateľov siete môže účinne diskriminovať nových účastníkov. To má za následok ťaživý dopad na investície do rozvodných sietí a zavedenie novej kapacity.

Cieľ, ktorému čelíme je nájsť prístup, ktorý úplne odstráni základný konflikt záujmov vertikálne integrovaných prevádzkovateľov siete a zároveň im poskytne správne podnety na investovanie a riadenie rozvodných sietí nediskriminačným spôsobom.

Rada na svojom zasadnutí zo 6. júna dospela k dohode o všetkých častiach balíka. Cieľom, s ohľadom na vaše hlasovanie, je byť v pozícii, aby bolo možné dosiahnuť prijatie balíka v druhom čítaní na konci tohto roka. Ak bude tento proces posunutý, balík by bol v ohrození, že nebude prijatý pred voľbami v roku 2009. Spolieham sa preto na Parlament a francúzske predsedníctvo, že za tých niekoľko mesiacov urobia všetko preto, aby bola dosiahnutá celková dohoda.

Dovoľte mi upozorniť, že na zasadnutí Rady pre energetiku, ktoré sa uskutočnilo 6. júna si Komisia oficiálne vyhradila právo pripomienky, pokiaľ ide o balík a najmä s ohľadom na vaše hlasovanie, ktoré sa uskutoční zajtra.

Vážení poslanci, vaše prispenie v tomto procese je od jeho začiatku značné. Teším sa na pokračovanie našej spolupráce na týchto návrhoch počas nasledujúcich mesiacov v záujme európskych spotrebiteľov energie.

  Eluned Morgan, spravodajkyňa. − Vážený pán predsedajúci, dúfam, že Parlament zajtra príjme správu o elektrickej energii, ktorá bude ukazovateľom pre energetické spoločnosti v celej Európe, že chceme spotrebiteľa posadiť späť do riadiacej pozície.

Predtým, ako budem hovoriť o kontroverznom aspekte tejto smernice, rada by som sa venovala niektorým oblastiam, v ktorých sa nám podarilo v rámci Parlamentu dosiahnuť konsenzus.

V Európskej únii nie je nikto, kto by si nevšimol prudké zvyšovanie cien energie za posledné mesiace. V celej Európskej únii ľudia zápasia s platbami za účty za energiu, takže veríme, že problém „energetickej chudoby“ by mal byť umiestnený na popredné miesto agendy EÚ. Napokon, systém ETS a ciele, pokiaľ ide o obnoviteľné zdroje energie sú európske a úzko súvisia s cenami energie.

V našej požiadavke sme zohľadnili decentralizáciu, vážený pán komisár, aby členské štáty predložili návrhy ich definícií čo je to energetická chudoba a akčný plán, ktorý sa zaoberá týmto problémom. A preto, ak sa chce Rada zaoberať týmto balíkom, mala by porozumieť, že ide o hlavnú požiadavku Parlamentu.

Existuje už mnoho práv spotrebiteľov, pokiaľ ide o oblasť energie, ale tieto práva nie sú posilnené. Preto sme žiadali národné regulačné orgány, aby využili podnety a sankcie na zabezpečenie ochrany spotrebiteľa.

Taktiež sme doplnili do zoznamu ďalšie práva, ktoré by mal spotrebiteľ uvítať, akými sú napríklad prijateľné ceny pre rodiny s nízkymi prijímami, ľahší spôsob zmeny dodávateľov, zvýšený záujem o záujmy spotrebiteľa, najmä ak ide o sťažnosti a spravodlivý prístup k ľuďom vo vidieckych ako aj vzdialených oblastiach.

Veríme, že by malo existovať verejné predstavenie inteligentných meračov v priebehu nasledujúcich 10 rokov, ktoré by prispelo k zvýšeniu energetickej účinnosti a spoločnosti by mali byť tvorivejšie v spôsobe vyžadovania platieb za energiu a nie odmeňovať ľudí, ktorí spotrebujú viac, ako je to v súčasnosti. Prednostný vstup by mali mať obnoviteľné zdroje energie, pokiaľ ide o vstup do rozvodových sietí, aby sme mohli dosiahnuť cieľ 20 %.

Musíme porozumieť tomu, že keď hovoríme o distribučných systémoch, hovoríme o monopoloch, takže je tu zjavná potreba prísneho riadenia.

Radi by sme videli lepšiu spoluprácu medzi národnými regulačnými orgánmi a orgánmi pre konkurencieschopnosť. Týmto spôsobom môžeme dosiahnuť bod, keď nebudeme mať takmer polovicu krajín EÚ s dominanciou jednej spoločnosti s celkovým podielom na trhu vo výške 70 %.

Teraz k najkontroverznejšej časti správy – problém rozdelenia. Je viac ako jasné, že súčasný systém nefunguje. Existuje podozrenie, že niektorí nekonajú čestne. Prednostný prístup dávajú svojim vlastným spoločnostiam a zavádzajú prekážky, ktoré potláčajú konkurenciu. Preto ako spravodajkyňa verím, že celkové rozdelenie dodávok energie z distribučných spoločností alebo celkové rozdelenie vlastníctva – ako pôvodne navrhovala Komisia – by malo byť jedinou možnosťou pre spoločnosti obchodujúce s elektrickou energiou.

Je to jediný spôsob ako odstrániť konflikt záujmov. Môžete stavať toľko čínskych múrov, koľko chcete, ale pre spoločnosti tu nebude existovať žiaden podnet na to, aby posilnili konkurenciu na trhu ak vlastnia svoje vlastné distribučné spoločnosti.

Potrebujeme vytvoriť podmienky pre rovnováhu: ľahší prístup k obnoviteľným zdrojom a MSP, ale možno viac ako čokoľvek iné, potrebujeme stabilný regulačný rámec pre investície vo výške 3 miliardy, ktoré sú nevyhnutné pre trh EÚ. Ak teraz prekrútime tento problém, nebudeme schopní vyslať správny signál tým správnym investorom a pre Európu to môže znamenať premárnenú šancu. Tento problém nezmizne a ak premárnime šancu, vláda môže padnúť.

Takže kto tomu bráni? Nemecko, Francúzsko, Rakúsko, Luxembursko, Grécko a Bulharsko: myslia si, že posilnenie týchto čínskych múrov bude dostatočné. Niektorí majú podozrenie, že je tu snaha o ochranu národných majstrov, ktorí sú šťastní ak môžu investovať na iných trhoch, ale nie sú ochotní dovoliť iným, aby vstúpili na ich trhy. Nemali by sme preceniť tento model, ale taktiež by sme neradi videli zníženie cien pod akýkoľvek model.

Vieme, že Rada sa neoficiálne dohodla, pokiaľ ide o tento problém. Navrhla posilnenie týchto čínskych múrov. Mnohí z nás však cítia, že toto nebude postačovať ako riešenie situácie z pohľadu európskych spotrebiteľov a preto sme zahájili opačnú pozíciu.

Rada by som poďakovala najmä tieňovým spravodajcom a všetkým, ktorí prispeli k vytvoreniu tohto balíka a za spoluprácu na tomto veľmi zložitom materiáli.

  Alejo Vidal-Quadras, spravodajca. − (ES) Vážený pán predsedajúci, energia je stále z mnohých dôvodov jednou z Achillových piet Európskej únie, najmä vďaka neochote niektorých vlád alebo obchodných elít pripustiť, že s cieľom dosiahnutia spoločnej energetickej politiky musíme dospieť k integrovanému vnútornému trhu, ktorý je otvorený konkurencii, v ktorom si spotrebitelia môžu voľne vybrať svojich dodávateľov a v ktorom energia prúdi zo Štokholmu do Atén a z Lisabonu do Viedne bez veľkých ťažkostí. Na dosiahnutie tohto cieľa, ktorý je stále dosť vzdialený, musíme pripraviť pôdu a zároveň odstrániť mnoho prekážok.

V správe o regulácii, ktorej som spravodajcom, a ktorá bola vo výbore takmer jednomyseľne prijatá, zdôrazňujeme potrebu zvýšiť prepojenosť medzi členskými štátmi, potrebu zosúladenia technických pravidiel na európskej úrovni, vhodnosť udelenie väčšej právomoci agentúre ako regulačného orgánu, lepšieho rozdelenia zodpovednosti, pokiaľ ide o prevádzkovateľov systémov, aby boli schopní kontrolovať vytvorenie sieťových kódov a konzultovať ich so zúčastnenými stranami počas prípravy týchto kódov a taktiež poskytnutím možnosti navrhnúť kódy pre seba samých a zároveň zabezpečiť aby sa tieto kódy nevylučovali navzájom a neodporovali ani rámcovým usmerneniam.

Tieto návrhy sú výsledkom túžby, ktorú Parlament už vyjadril, mať európsky orgán pre koordináciu národných regulačných orgánov, so schopnosťou robiť rozhodnutia o problémoch, ktoré sa dotýkajú Európy, ktorý by zároveň zabránil duplicite, pokiaľ ide o rozhodnutia urobené na národnej úrovni a založil európsku sieť prevádzkovateľov systému s cieľom rozvoja nevyhnutných technických pravidiel na zabezpečenie plynulosti európskeho trhu. Z tohto hľadiska je moja správa v úplnej zhode so správami pánov Chichester a Paparizov.

S cieľom dosiahnuť založenie vnútorného trhu pre elektrickú energiu, musíme zosúladiť pravidlá a nariadenia s cieľom zabezpečiť, aby všetci aktéri dodržiavali tie isté pravidlá, podporovali vzájomné prepojenie a mali nezávislé regulačné orgány s dostatočnými právomocami na zaistenie investícií.

Správa mojej dobrej priateľky pani Morganovej zväčša obsahuje správne odpovede, pokiaľ ide o riešenie týchto problémov. Problém rozdelenia vlastníctva je dôvodom našich horlivých diskusií, ktoré boli častokrát dosť búrlivé. Napriek tomu sme stále priatelia, ktorí dokazujú, že Európa má budúcnosť.

Myslím, že hovoríme o probléme, v ktorom zohrávajú národné záujmy kľúčovú úlohu, v ktorom rôzne trhové modely sú v rozpore a v ktorom existujú situácie, ktoré musíme zohľadniť. Je zjavné, že tieto rozdiely nám bránia v pokroku a ja osobne si nemyslím, že zostavenie rôznorodého á la carte zoznamu modelov je riešením.

Rozdelenie vlastníctva nie je všeliekom, ale nevyhnutnou podmienkou, nie však samou o sebe, na dosiahnutie integrovaného jednotného trhu.

Niektoré z myšlienok pani Morgan sú diskutabilné, ako napríklad sociálne tarify, ktoré súvisia s problémom energetickej chudoby, pretože uskutočnením týchto taríf by sme riskovali zásahy do ostatných trhov.

Rada dospela k všeobecnej dohode, pokiaľ ide o balík, už pred viac ako týždňom. Naše prvé čítanie doplníme ešte pred letom. Na záver by som rád vyjadril zástupcovi Rady, nášmu blízkemu a uznávanému priateľovi pánovi Lenarčič, želanie Parlamentu dospieť k dohode v druhom čítaní, čo je postačujúce pre Európsku úniu ako celok.

Parlamentné zasadnutie sa blíži ku koncu a jednotlivé prístupy ako také by boli nesprávne, pretože vážený pán úradujúci predseda Rady, Parlament reaguje veľmi zle, keď nie je uznaný alebo cíti, že je naň vyvíjaný príliš veľký nátlak.

Toto nie je čas na rozdelenie na tých, ktorí nasledujú ťažšiu cestu a tých, ktorí nasledujú tú ľahšiu ale čas na to, aby sme konali v súlade s národnými záujmami. Je to čas pre citlivé, vyvážené a v najlepšom zmysle slova, európske prístupy.

  Giles Chichester, spravodajca. − Vážený pán predsedajúci, najskôr by som rád ocenil významné prispenie môjho bezprostredného predchodcu spoluspravodajcu pána Brunett, ktorý musel opustiť tento Parlament pre iný post v jeho vlastnom štáte. Rád by som sa poďakoval tieňovým spravodajcom za ich konštruktívny prístup k spolupráci, ktorý nám umožnil vytvoriť širší konsenzus.

Je to zaujímavá výzva nájsť správnu rovnováhu medzi ponechaním národných regulačných orgánov robiť si svoju prácu po svojom a vytvorením samostatného regulačného orgánu EÚ. Pre dobré fungovanie trhov je úloha samostatného regulačného orgánu naozaj kľúčová. Táto agentúra by dopĺňala úlohy vnútroštátnych regulačných orgánov na európskej úrovni a zároveň vymedzila rámec vzájomnej spolupráce medzi nimi a vykonávala dohľad nad spoluprácou medzi prevádzkovateľmi distribučných systémov a to vďaka svojím rozhodovacej a poradnej funkcii. S ohľadom na regulačné problémy trhu by mala agentúra v porovnaní s Komisiou poradnú funkciu, a to je dôležitá funkcia.

V súvislosti s diskusiou o tomto nariadení sme sa ešte viac presvedčili o potrebe ísť za hranice návrhov zo strany Komisie, pokiaľ ide o agentúru a vytvorenie agentúry s nezávislejšími a rozhodovacími právomocami. Ak má agentúra účinne prispieť k rozvoju integrovaného konkurencieschopného trhu s energiou EÚ, agentúra bude potrebovať rozsiahlejšie právomoci a bude musieť byť nezávislou od Komisie, aby sa mohla vyrovnať s cezhraničnými situáciami a zabezpečiť účinnú spoluprácu medzi prevádzkovateľmi prenosovej sústavy a vnútroštátnym regulačným orgánom – národnými regulačnými orgánmi.

Preto navrhujeme nové rozhodovacie právomoci pre agentúru, predovšetkým pokiaľ ide o rozvoj technických kódov, ktoré moji kolegovia už spomenuli, a investičné plány prevádzkovateľov prenosovej sústavy a väčšej regulačnej a finančnej nezávislosti. Táto väčšia právomoc a nezávislosť je spojená s väčšou zodpovednosťou Parlamentu, ale aj zodpovednosťou zúčastnených strán. Preto sme navrhli zvýšenú požiadavku na agentúru v súvislosti s konzultáciou, transparentnosťou a zodpovednosťou voči Parlamentu.

Mal by som zdôrazniť, že sme sa snažili zosúladiť obsah tejto správy s nariadením a ďalšími časťami balíka. Uvedomovali sme si problém, ktorý vyvstal v súvislosti s moronijským rozsudkom, ale napriek tomu sme presvedčení, že naše návrhy sú prijateľné.

Navrhované zmeny s ohľadom na štruktúru sú zamerané na zabezpečenie najúčinnejšej rovnováhy medzi potrebami regulačnej nezávislosti a vhodnosti politickej kontroly na druhej strane. Pre mňa a pre nás je kľúčovou zásadou to, že nezávislosť agentúry je rozhodujúca, nielen s ohľadom na jej účinnosť, ale tiež s ohľadom na jej dôveryhodnosť. Preto navrhujeme posilnenie úlohy rady regulačných orgánov, časové obmedzenie, pokiaľ ide o zabezpečenie rýchleho rozhodovania a zvýšenie finančnej nezávislosti agentúry.

Budúcnosť európskeho trhu s energiami a jeho rozvoj po zavedení tretieho balíka bude vyžadovať dôležitú úlohu agentúry a to je dôvod prečo právomoc a nezávislosť agentúry musia byť posilnené nad rámec, ktorý pôvodne navrhovala Komisia.

  Mia De Vits, spravodajkyňa. – (NL) Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, myslím, že správa pani Morgan a moja správa o Európskej charte práv spotrebiteľov energie musia byť hodnotené spoločne. Dnes je konštrukčné rozdelenie odvetvia energie oveľa viac nevyhnutné ako bolo kedykoľvek predtým, ale to neznamená, že je to samotný koniec tohto odvetvia. Otázkou je a ostáva: je to v prospech spotrebiteľa? Nie je to samozrejmé. V tejto súvislosti, v mojej krajine, Belgicku, účty spotrebiteľa za energiu budú priemerne cez 300 EUR, čo je viac v roku 2008 ako to bolo v roku 2007. Uvedomujem si, že rastúce ceny ropy sú z veľkej časti zodpovedné za túto skutočnosť – ale nie úplne zodpovedné.

Čísla, ktoré nám poskytla pani komisárka Kuneva odhaľujú, napríklad, že 20 – 32 % Britov, ktorí zmenili poskytovateľa od otvorenia trhu sú na tom horšie ako boli predtým. To je dôvod, prečo je nevyhnutné, aby spotrebitelia vedeli o svojich právach, pokiaľ ide o odvetvie energetiky. A to v súčasnosti nie je zabezpečené. Hovoríme tu o skutočnom nedostatku zrozumiteľných informácií o týchto právach, preto je potrebný silný, jasný a zrozumiteľný materiál, ktorý by vymenovával existujúce práva: charta.

Pani Morgan už hovorila o tom, čo musí obsahovať. Rada by som dodala niekoľko ďalších častí. Spotrebitelia musia byť schopní zmeniť poskytovateľa: samozrejme. Bez poplatkov a v rámci jedného mesiaca: určite. To znamená, že musia byť schopní porovnať ponuky, aj keď, to je dôvod prečo je dôležité, aby boli zmluvy a účty štandardizované. Aby boli spotrebitelia schopní urobiť porovnanie, potrebujú mať prehľad o súčasnej spotrebe energie a byť informovaní o tejto spotrebe aspoň štyrikrát do roka. Pani Morgan o tomto už tiež hovorila – a ja podporujem tieto myšlienky, ktoré sú tiež obsiahnuté v mojej správe – „inteligentný merač“, a pojem energetickej chudoby a národné akčné plány v oblasti energetiky musia viesť k tomuto cieľu a zároveň sú základným krokom tým správnym smerom.

S ohľadom na sociálne tarify, by som rada povedala pánovi Vidal-Quadras, že podľa môjho názoru, zavedenie týchto taríf musí byť možné, musí byť účinným nástrojom pre členské štáty. To je jediná vec, ktorú by sme mohli povedať s ohľadom na sociálne tarify, pán Vidal-Quadras. Preto sa mi nezdá nemožné podporiť tento návrh.

Okrem toho, fyzický kontakt sa zdá byť dôležitý, pokiaľ ide o získavanie informácií. Predsa v dnešnej dobe ostáva digitálne rozdelenie neuveriteľne skutočné.

Rada by som uzavrela svoj príspevok s pravdepodobne najdôležitejšou pripomienkou. Podľa nášho názoru, ak si spotrebitelia želajú byť si vedomí svojich práv a v nadväznosti na to aj dostatočne informovaní, musia pri podpisovaní zmlúv dostať k dispozícii kópiu charty, ktorá jasne a zrozumiteľne vymenováva ich existujúce práva. To je to, čo žiada naša skupina, nič viac a nič menej: aby boli zhrnuté existujúce práva a aby spotrebitelia mali k dispozícii tieto práva vo forme zrozumiteľného materiálu. Preto nerozumiem pozícii Komisie, vážený pán komisár Piebalgs, alebo ostatných skupín. Pred niekoľkými mesiacmi, Komisia súhlasila s chartou, teraz, po niekoľkých mesiacoch, sme skončili s jednoduchým informatívnym zoznamom. Je nevyhnutné aby sme sa pohli ďalej. Z tohto dôvodu žiadam ostatné skupiny o podporu pozmeňujúceho návrhu, ktorý predložila skupina socialistov Európskeho parlamentu. Znovu neobjavujeme koleso, len žiadame, aby boli spotrebitelia informovaní o ich existujúcich právach prostredníctvom kópie charty, ktorá by im mala byť k dispozícii pri podpisovaní zmlúv. Ak najzávažnejším problémom dnešnej doby – ako to poznamenala Komisia – je zrozumiteľná informácia, alebo radšej nedostatok tohto typu informácií, verím, že náš návrh je riešením.

  Ján Hudacký, spravodajca Výboru pre hospodárske a menové veci požiadaného o stanovisko. − (SK) Energetická situácia v Európe, ako aj inde vo svete, nás núti hľadať nové účinné riešenia, ako zaistiť bezpečnosť dodávok v jednotlivých členských krajinách s primeranými cenami za predpokladu ďalšej liberalizácie energetického trhu prostredníctvom vyššej transparentnosti trhu a nediskriminačného pôsobenia všetkých dotknutých hospodárskych subjektov.

Oceňujem snahu Európskej komisie dosiahnuť pokrok, vytvoriť priestor pre jasné pravidlá a vzťahy medzi relevantnými subjektmi v rámci energetického trhu, čo by malo na jednej strane vytvoriť lepšie konkurenčné prostredie a na druhej strane získať účinný regulačný mechanizmus, ktorý by svojimi zásahmi predchádzal krízovým stavom.

Úsilie je však jedna vec a realita druhá. Predložený energetický balíček, aj napriek mnohým diskusiám a kompromisným návrhom, vytvára naďalej mnoho otáznikov a neistôt. Všetci dobre vieme, že tzv. kameňom úrazu je návrh Komisie ohľadom vlastníckeho oddelenia výroby od prenosu v rámci vertikálne integrovaných spoločností.

Predstavuje tento model skutočne najúčinnejší spôsob pre viac konkurencie, menej diskriminácie, nižšie ceny a viac investícií? Napriek mnohým analýzam, ktoré mali tieto výhody potvrdiť, je aj mnoho protiargumentov, ktoré tieto výhody objektívne spochybňujú.

Môj pohľad je vcelku jednoduchý, ale overený diskusiami so zástancami, ako aj odporcami vlastníckeho oddelenia. Členské štáty, kde existujú iné modely, musia mať predsa voľbu. Osem z nich prišlo s návrhom tzv. tretej cesty, ktorú som aj ako predkladateľ stanoviska pre trh s elektrinou vo výbore ECON ponúkol ako alternatívu pri akceptovaní modelu s vlastníckym oddelením.

Tento návrh bol mimochodom v spomínanom výbore aj odobrený. Skôr než urobíme definitívne závery, mali by sme sa uistiť, či každý uvažovaný model je funkčný, či zabezpečuje plynulú dodávku energií, či je transparentný a nediskriminačný a či sa jeho transparentnosť a nediskriminačný prístup dá dosiahnuť účinnejšou reguláciou alebo nie.

Rovnako nám musí byť jasné, či navrhované riešenie neporušuje právo na súkromné vlastníctvo. V tejto súvislosti si myslím, že kompromisný návrh č. 166 predložený štyridsiatimi poslancami, ktorý umožňuje uplatnenie modelu tzv. tretej cesty, je optimálnym riešením daného stavu a rešpektovaním požiadaviek významného počtu členských krajín.

  Mariela Velichkova Baeva, spravodajkyňa Výboru pre hospodárske a menové veci požiadaného o stanovisko. − (BG) Navrhované nariadenie Európskeho parlamentu a Rady o zmene a doplnení nariadenia č. 1228 o podmienkach prístupu do siete pre cezhraničné výmeny elektrickej energie je zameraná na dosiahnutie založenia energetického trhu Spoločenstva. Názor Výboru pre hospodárske a menové veci hovorí o zlepšení konkurenčného prostredia, prekonanie existujúcich prekážok, pokiaľ ide o nových účastníkov vstupujúcich do siete a podpore investícií, čo je kľúčové pre národné hospodárstva a jednotlivých spotrebiteľov. Regionálna spolupráca a vzájomné pôsobenie medzi prevádzkovateľmi siete pomáha prideliť zdroje prostredníctvom prepojenia a rozšírenia dodávok. Pre moju krajinu, Bulharsko, ktorá je hraničnou krajinou Európskej únie, je toto príležitosť pre aktívnu integráciu do európskej siete s elektrickou energiou. Hybnou silou energetickej oblasti je dopyt, dodávka a dopad na životné prostredie. Akékoľvek rozhodnutia by mali zohľadniť podnety získané z odvetvia energetiky a jeho strategickú dôležitosť pre rozvoj moderných hospodárstiev.

  Alain Lipietz, spravodajca Výboru pre hospodárske a menové veci požiadaného o stanovisko. – (FR) Vážený pán predsedajúci, vážený pán komisár, dámy a páni, Výbor pre hospodárske a menové veci šiel až do Paríža, aby preskúmal všetky tieto smernice. Taktiež sme sa stretli s oboma odborovými zväzmi a prevádzkovateľmi distribučného systému elektrickej energie.

Každý viedol kampaň za posilnenie agentúry v porovnaní s pôvodným návrhom Komisie. Poznáme judikatúru Súdneho dvora a sme si plne vedomí skutočnosti, že Komisia navrhovala nezmeniť Zmluvu s cieľom vyhnúť sa ťažkostiam.

Preto Výbor pre hospodárske a menové veci odporúča posilnenie všetkého, čo súvisí so sledovaním, poradnou a dočasnou právomocou, ale zároveň odporúča neumožniť agentúre zasahovať do kontroly riadenia, ktoré siaha až do oblasti udeľovania sankcií.

Len Komisia má túto právomoc. Verím, že v tomto môžeme zohľadniť súčasný stav zmlúv a taktiež potreby regulácie trhu.

  András Gyürk, spravodajca Výboru pre priemysel, výskum a energetiku požiadaného o stanovisko. − (HU) Ďakujem vám za príležitosť predniesť svoj príspevok, vážený pán predsedajúci. Vážený pán komisár, dámy a páni, nespokojnosť medzi spotrebiteľmi energie sa za posledné roky viditeľne zvýšila a to najmä ako dôsledok zvyšovania cien a nedostatku transparentnosti riadenia. Presne z tohto dôvodu je dôležité, aby Európsky parlament veľmi rýchlo požehnal legislatívnemu balíku, ktorý pomôže zaistiť účinnejšie fungovanie trhu s elektrickou energiou. Som presvedčený, že prudké zvýšenie cien a rastúca bezmocnosť spotrebiteľov boli z veľkej časti spôsobené najmä nedostatočným fungovaním trhu. V mnohých členských štátoch môžeme hovoriť o prípade, keď spotrebitelia bojujú o konkrétneho dodávateľa a nie naopak.

V Maďarsku, napríklad, liberalizácia trhu v súčasnosti znamená vyššie ceny a pokles v normách služieb, čo je výsledkom miešanice spôsobov, akými sa deje liberalizácia trhu a zároveň výsledkom chýb vlády. Prijatie balíka správ, o ktorých dnes diskutujeme, by mohlo ukončiť túto situáciu. Nové právne predpisy môžu konečne prispieť k uskutočneniu skutočnej súťaže na trhu s energiami a dodávatelia sa možno konečne ocitnú v pozícii, keď budú musieť bojovať o spotrebiteľov.

Okrem toho, energetický balík tiež vytvára lepšie podmienky pre isté investície, ktoré sú podstatné pre budúcnosť európskych dodávok energie. Bude tiež stimulom pre energetickú účinnosť a verím, že aj pre uľahčenie rozšírenia obnoviteľných energií. Ďalšou vítanou črtou návrhov je tá, že posilňujú ochranu spotrebiteľa, ktorá v súčasnosti chýba. Jedným z dôvodov, prečo je to v súčasnosti také dôležité je, že nekontrolovateľné ceny energie sú hlavnou príčinou chudoby. Podľa môjho názoru, snahy v oblasti energetickej politiky by mali byť vždy hodnotené s ohľadom na spokojnosť spotrebiteľa. Robíme dôležitý krok smerom k účinnejšej regulácii. Balík návrhov podporí súťaživosť a zároveň zlepší bezpečnosť dodávok. Dúfame, že prijatie tohto balíka zabezpečí, aby sa v budúcnosti spotrebitelia európskej energie nemuseli vyrovnávať s prehnanými cenami, ktoré by boli výsledkom nedostatočnej regulácie. Ďakujem veľmi pekne, vážený pán predsedajúci.

  Gabriela Creţu, spravodajkyňa Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa (IMCO). − (RO) Vážení kolegovia, pilotný projekt agentúry pre spoluprácu energetických regulátorov poskytol Parlamentu dve možnosti: odmietnuť zbytočnú inštitúciu alebo vytvoriť účinnejšiu inštitúciu.

Parlament sa rozhodol pre druhú možnosť, nie s ohľadom na moronijský rozsudok, ale v rámci obmedzení zmluvy. Pozmeňujúce a doplňujúce návrhy prijaté vo výboroch, ktoré sú celkovo konvergentné, podstatne zmenili počiatočné privilégiá. Následne teraz očakávame, že agentúra svojou činnosťou posilní úlohu národných regulačných orgánov a podporí ich činnosť, umožní technické zosúladenie európskych sietí ako podmienku pre skutočný vnútorný trh a zároveň umožní vzájomné dodávky energie medzi členskými štátmi s ohľadom na záujmy spotrebiteľov a pozorné sledovanie pokrokov na trhu s energiami.

Od agentúry očakávame, že bude užitočným nástrojom spoločnej energetickej politiky. Neočakávame zaistenie týchto privilégií, pokiaľ ide o zníženie možností Európskej komisie v porovnaní s Parlamentom a naplnenie energetickej politiky, alebo rozhodnutia technického charakteru, ktoré by nahradili tie politické. Naším posledným cieľom ostáva zaistenie dostatočnej energie za prístupnú cenu pre každého.

  Leopold Józef Rutowicz, spravodajca Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa požiadaného o stanovisko. − (PL) Vážený pán predsedajúci, odvodenie výhod z energetického balíka, ktorý bol prijatý, bude závisieť v značnej miere od politických rozhodnutí. Jedine francúzski vedúci predstavitelia zaistili do značnej miery nezávislosť energie a hospodárstva od dovozu zemného plynu a ropy. Vedúcim predstaviteľom ostatných krajín chýba predstavivosť.

Neočakávane vysoké ceny zemného plynu a ropy nás nútia rozhodnúť o rámci pôsobnosti, ktorý by sme mali poskytnúť rozvoju atómovej energie a ostatným zdrojom. Ako by sme mohli využiť sieť s cieľom odvrátiť krízu? Navrhované nariadenia o prístupe do siete pre cezhraničné výmeny elektrickej energie a o spoločných zásadách vnútorného trhu s energiami by mali podporiť úplnú synchronizáciu sietí krajín starej Európy a nových krajín. To zaistí lepšiu bezpečnosť dodávok energie a prinesie obmedzenie cien energie vďaka zvýšenej konkurencii.

Agentúra pre spoluprácu energetických regulátorov, ktorá bola založená, by mala v spolupráci s ďalšími subjektmi pôsobiacimi na trhu zaistiť správne fungovanie trhu. Právomoci agentúry by mali narastať s ohľadom na potreby trhu.

Podporujem nariadenie, ktoré podporuje konkurenciu a rozšírenie výroby energie.

  Gunnar Hökmark PPE-DE. – Vážený pán predsedajúci, najskôr by som rád poblahoželal pani Morganovej k jej výbornej práci na správe.

Rád by som povedal jednu vec, pokiaľ ide o odpoveď na jej zasahovanie počas dnešného dňa: nedovoľte členským štátom, aby sa zbavili svojej zodpovednosti v boji proti energetickej chudobe a zaistiť blaho svojich občanov, nedovoľte vláde vzdať sa tejto zodpovednosti.

Zároveň by som rád vyzdvihol to, čo považujem za najdôležitejšiu otázku v tejto diskusii, a to: Sú európske trhy s energiami dostatočne dobré? Fungujú dostatočne dobre? Sú dostatočné právne predpisy týkajúce sa blaha spotrebiteľa, nízkych cien, priemyslu a konkurencieschopnosti, a príležitostí, pokiaľ ide o čo najlepšie využitie zdrojov energie, predovšetkým obnoviteľných zdrojov energie?

Myslím, že je správne ak poviem, že odpoveď je ‘nie’ ak odpovedáme na výzvy klimatických zmien, zníženie energetickej závislosti a vzájomného prepojenia európskych trhov s energiami.

Preto potrebujeme reformu a preto je dôležité sprístupniť pole pôsobnosti pre nových účastníkov trhu, zabezpečiť, aby sme mali otvorenú a spravodlivú konkurenciu. Práve z tohto pohľadu sa musíme pozrieť na diskusiu o rozdelení vlastníctva. Myslím, že zodpovednosťou Rady je dosiahnuť kompromis medzi svojimi členmi. Parlament má tiež zodpovednosť, pokiaľ ide o snahu prispieť k dosiahnutiu, čo najlepšieho riešenia a my máme spoločnú zodpovednosť.

Žiadam oboch, súčasné predsedníctvo a nadchádzajúce predsedníctvo, aby zobrali túto otázku vážne. Trhy s energiami súčasnosti nie sú dostatočné. Máme spoločnú zodpovednosť dosiahnuť najlepšie možné riešenie a preto dúfam, že počúvate Parlament a my budeme počúvať vás.

  Reino Paasilinna, v mene skupiny PSE. – (FI) Vážený pán predsedajúci, želám si poďakovať spravodajcom a vôbec každému, ale najmä pani Morgan, ktorá dotiahla do konca to, čo bolo ťažkou úlohou. Navrhujeme okrem iného, aby spotrebitelia mohli mať právo na kompenzáciu ak nebude poskytnutá dohodnutá služba a v požadovanej kvalite. Spotrebitelia by mali mať právo na rýchlu zmenu dodávateľa a mali by mať aj prístup k informáciám o pozadí energetických produktov: napríklad, ich vplyvov na životné prostredie.

Obe, moja skupina a väčšina výboru podporili Komisiu, pokiaľ ide o rozdelenie vlastníctva. Mal by existovať systém rozdelenia pre výrobcov energie, ktorý by zaručoval nezávislosť poskytovateľov od vlastníkov energetických sietí. Inými slovami nemáme dôveru vo „veľký“ model. V hlasovaní prehral s malým rozdielom.

V niektorých krajinách konkurencia funguje a pre spotrebiteľov je ľahké urobiť rozhodnutie, pokiaľ ide o dodávateľa. V iných krajinách je to stále prakticky nemožné. Väčšina krajín otvorila svoje trhy, ale len niektoré pokračujú v svojej po dekády starej politike protekcionizmu, zatiaľ čo sú zároveň účastné na trhoch ostatných krajín.

V mnohých krajinách je v praxi nemožné, aby nové energetické spoločnosti čestne konkurovali na trhu. Preto chceme v tejto veci niečo robiť. Situácia vedie k narušeniu hospodárskej súťaže, slabým investíciám a prehnaným cenám pre spotrebiteľov.

Okolo 77 % energie v Európskej únii je vyrobenej z fosílnych palív. Súčasné nákladné spôsoby využívania energie ukončili svoju cestu, keďže zásoby fosílií sú skromné a stávajú sa vzácnymi a sú stále menej a menej kontrolovateľné. Len v životaschopnom a úspešnom trhu je možné rozvinúť účinný systém obchodovania s emisnými kvótami, priemysel založený na využívaní zdrojov energie, s ktorými nie je spojené uvoľňovanie emisií a Európsku úniu, ktorá je sebestačná, pokiaľ ide o energiu.

Dohoda, ktorá bola dosiahnutá minulý piatok v Luxemburgu by mohla byť niečím, čo chce Parlament vidieť aj keď s nejakými črtami navyše. Napríklad, ochrana spotrebiteľa musí byť posilnená. To je želanie Parlamentu. Ešte pred nami má Komisia stále príliš veľa právomocí, pokiaľ ide o návrh. Komitologický postup sa nesmie stať základnou zásadou v spôsobe tvorby práva. To nie je základná zásada.

Potrebujeme samostatné pravidlá o sankciách v súvislosti s uplatňovaním nových smerníc. Konanie vo veci porušenia je zo strany Únie neúčinné, príliš pomalé a príliš politické. Našim cieľom je dosiahnuť súlad počas francúzskeho predsedníctva a ja dúfam, že najbližšie predsedníctvo úspešne prevezme svoje povinnosti a súčasný problém bude môcť byť dovedený do úspešného konca ešte pred koncom tohto roka.

  Šarūnas Birutis, v mene skupiny ALDE. – (LT) Rád by som zablahoželal spravodajkyni pani Morgan a vyjadril moju vďačnosť mojím tieňovým spravodajcom za ich konštruktívnu prácu. Tento materiál je dôležitým krokom smerom k vytvoreniu jednotného a konkurencieschopného trhu s energiami EÚ. Musíme považovať tento krok za nevyhnutnú podmienku na zabezpečenie konkurencie v rámci trhu a s ohľadom na záujmy spotrebiteľov.

Podľa môjho názoru, pozmenená dohoda je z väčšej časti v súlade s strategickými cieľmi energetickej politiky väčšiny členských štátov, ktorá je zameraná na vytvorenie účinného, integrovaného vnútorného trhu EÚ.

Je tu len niekoľko vecí, na ktoré by som rád upozornil. Po prvé, v kontexte smernice je problém bezpečnosti energie aj naďalej dôležitý. Z hľadiska energetických projektov zameraných na odstránenie energetických ostrovov, akými sú Litva a ostatné baltské štáty, ako aj ostatné regióny, je politická vôľa životne dôležitá, spolu so spoločnou politikou EÚ, ktorá je založená na spoločnom financovaní.

Je nevyhnutné, aby bola zavedená myšlienka vzájomnej spolupráce medzi prevádzkovateľmi distribučného systému s ohľadom na rozvíjanie integrovaného európskeho trhu s energiami a neostala len predmetom našej diskusie. Preto by som rád požiadal mojich kolegov o podporu pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu č. 168. To nám pomôže dosiahnuť rozhodnutie, pokiaľ ide o problém prepojenia.

Po druhé, zásada reciprocity nepochybne ostáva nevyhnutnou vo vzťahu k aktérom z tretích krajín.

Po tretie, zavedenie Európskej agentúry by mohlo značne uľahčiť vzájomnú spoluprácu a posilniť vnútorný trh. Agentúre by mali byť udelené dostatočné rozhodovacie právomoci.

Po štvrté, problém nezávislosti národných regulačných orgánov nemôžeme preceniť. Ich fungovanie musí byť transparentné a otvorené a ich činnosti bez akéhokoľvek vplyvu politikov alebo riadenia výkonných orgánov. Právomoc regulačných inštitúcií všetkých členských štátov by mali byť koordinované.

Krok za krokom, oba, spoločný trh s energiami a spoločná energetická politika by potom mohli byť rozvíjané, čo by zároveň zabezpečilo bezpečnosť dodávok spolu s najvyššou cenou, ktorá by bola prijateľná pre všetkých spotrebiteľov. Čím skôr sa tak stane, tým lepšie.

  Rebecca Harms, v mene skupiny Verts/ALE. – (DE) Vážený pán predsedajúci, rada by som sa pridala k mojim kolegom, pokiaľ ide o vyjadrenie vďaky za veľmi dobrú spoluprácu medzi spravodajcami v súvislosti s týmto balíkom a rada by som bola prvá, pokiaľ ide o odpoveď na obvinenie týkajúce sa hlavnej úlohy v nemeckej diskusii o energetickom balíku a predovšetkým o rozdelení výrobných a distribučných sietí.

My Európania sme nepretržite obviňovaní z toho, že chceme urobiť život veľkých, úspešných spoločností ťažším. Počas diskusií vo výboroch som nebola svedkom žiadneho záporného zameranie týchto diskusií – vôbec. Podľa môjho názoru ide o kladný zoznam, ktorý nemôže byť dostatočne zastúpený Bruselom. Chceme spravodlivé ceny za energiu, predovšetkým za elektrinu. Chceme transparentné stanovenie ceny, spravodlivé trhové podmienky – aj pre nové a malé výrobné spoločnosti. Taktiež chceme lepšie podmienky pre decentralizáciu – dôležitý predpoklad pre organizácie distribučných sietí s cieľom byť schopný účinne zohľadniť obnoviteľné energie a výkonnosť. Pre nás je tiež dôležité skončiť s plytvaním, ktoré je prítomné vo všetkých existujúcich štruktúrach siete. Ak toto nie je kladný zoznam cieľov pre účely tohto energetického balíka, potom neviem ako by mohol byť vylepšený.

Mnoho kolegov, ktorí nesúhlasia s väčšinovým rozhodnutím, ktoré urobil výbor pre priemysel, výskum a energiu tvrdia, že ak trh nie je funkčný a nie je vystavený vplyvu politikov, môže dosiahnuť všetky tieto ciele i sám. Aj keď zatiaľ tzv. trh s energiami v Európe zdvihol ceny na najvyššiu možnú úroveň a stále stúpajú. V niektorých krajinách neexistuje žiadaná transparentnosť, pokiaľ ide o tvorbu cien. Nepretržite sa sústredíme na trh s energiami a ciele týkajúce sa klimatických zmien, životného prostredia, ktoré sú zatiaľ neuspokojivé.

Rozdelenie výrobných  a distribučných sietí je dôležitým krokom smerom k priblíženiu kladných cieľov tejto energetickej politiky. Vzhľadom na írskeho hlasovanie, ktoré sa uskutočnila minulý víkend, je aj pre nemecko-francúzsky kartel neprijateľné pracovať proti návrhom Parlamentu a proti pôvodným návrhom zo strany Komisie, keďže ide o typický problém dohody. Nemci a Francúzi, Angela Merkel a Nicolas Sarkozy, v súčasnosti podporujú domáce spoločnosti.

Chceme, aby boli zohľadnené záujmy spotrebiteľov a otázka, či skutočne existuje dôkaz o budúcnosti energetického odvetvia alebo nie. Väčšina občanov by si nevybrala Európu spoločností, ale v tomto smere, by si vybrala Európu ochrany spotrebiteľa. Ďakujem za vašu pozornosť.

  Romano Maria La Russa, v mene skupiny UEN. – (IT) Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, napriek dobrým návrhom, ktoré boli prijaté Výborom pre priemysel, výskum a energetiku, ktorý nadšene prijal pozíciu predloženú v správe pani Morganovou – a taktiež by som rád zablahoželal spravodajkyni za jej výbornú prácu, ktorú odviedla – je mi ľúto, že pozície, ktoré nedávno vyplynuli z diskusií, podľa môjho názoru, zmenili to dobré, k čomu sa dopracoval výbor.

Mám na mysli závery Rady, ktoré nechali veľmi málo priestoru na konkrétne zmeny v prístupe, pokiaľ ide o vytvorenie konkurencieschopného a konkurenčného trhu s energiami. Rada navrhuje model ITO, ktorý je v skutočnosti veľmi podobný tretiemu spôsobu. Táto pozícia sa mi vôbec nezdá byť v zhode s už urobenou prácou výboru, ktorý schválil prevažnou väčšinou úplné rozdelenie vlastníctva a nesúhlasil so zriadením alternatívnych systémov, nehovoriac o nepodstatnej úlohe agentúry. Preto ma zaujíma, čo je zmyslom vytvorenia agentúry, ak má mať výhradne poradnú úlohu?

Ak sa posnažíme prekonať súčasnú rôznorodosť právnych rámcov, podľa Rady by sme zhoršili situáciu a vytvorili ešte väčšie narušenie. Preto dúfam, že Parlament pozorne preskúma svoje hlasovanie a bude sa držať toho, čo predložila pani Morganová.

PREDSEDÁ: PANI MORGANTINI
podpredsedníčka

  Miloslav Ransdorf, v mene skupiny GUE/NGL. – (CS) Chcel by som povedať, že pán komisár Piebalgs je v ťažkej situácii a fakticky je obeťou sprisahania byrokratov, ktorí nás veľmi rýchlo pobádajú k nepremyslenej akcii. Je tiež pravda, že údaje, ktoré máme k dispozícii, nie sú spoľahlivé. Údaje, ktoré nám boli sprístupnené, sú z rokov 2003 a 2004, pričom trh s energiou bol úplne liberalizovaný v podstate až v júni 2007. Zároveň nie sú vyhodnotené skúsenosti, ktoré sa týkajú rozdielov medzi novými a starými členskými štátmi. Je tiež potrebné povedať, že neboli vyhodnotené skúsenosti z prvých dvoch energetických balíkov. Som presvedčený, že okrem tejto kritiky, ktorá zahrňuje aj nedocenené riziká v oblasti energetickej bezpečnosti členských štátov – pretože, keď sa na trh vrhne obrovské množstvo majetku, bez toho, aby sa zabezpečilo, že sa tento majetok nedostane do nepovolaných rúk, potom sú tieto riziká skutočne vysoké – je potrebné ponúknuť aj niektoré pozitívne riešenia.

Myslím si, že pokiaľ ide o agentúru, mala by disponovať takými právomocami, aby mohla predchádzať výpadkom elektrickej energie. Komisia by tiež mala disponovať možnosťou vyhlásiť cenové moratórium v prípade nárastu cien energií o viac ako 30 % v medziročnom priemere vo všetkých členských krajinách. Na základe súčasných skúseností niektorých občanov Európskej únie, konkrétne rybárov a prevádzkovateľov nákladnej cestnej dopravy, by mal pán komisár Piebalgs a jeho kolegovia, v prípade priemerného 30 % nárastu cien energií v členských štátoch, dostať príležitosť vyhlásiť cenové moratórium. Myslím si, že toto opatrenie by sa stretlo v krajinách Európskej únie s pozitívnou reakciou a zvýšilo by prestíž nášho Spoločenstva.

  John Whittaker, v mene skupiny IND/DEM. – Vážená pani predsedajúca, tieto správy obsahujú tradičný zoznam želaní a nezlučiteľných cieľov: bezpečnosť energetických dodávok, účinný trh s energiami, znižovanie emisií CO2, harmonizácia pravidiel vo všetkých krajinách a lacná energia pre dôchodcov. Lacná energia pre niektorých totiž znamená, že ostatní z nás ju budú musieť zaplatiť.

Možno si myslíme, že ak donútime vlády, aby poskytovali dotovanú energiu skupinám ľudí, ktorí trpia takzvanou „energetickou chudobou“, získame si tým priateľov. To už skutočne neexistuje ani jedna oblasť činnosti, v ktorej by Európska únia dôverovala národným vládam, a nechala ich konať v súlade s tým, čo je podľa nich v najlepšom záujme ich vlastných občanov? Jedna z vecí, na ktoré tieto správy mali poukázať, no nerobia to, sú absolútne nerozumné ciele v oblasti uhlíka a obnoviteľných energií. Cena ropy je vysoká a veľmi pravdepodobne na tejto vysokej úrovni aj zostane, no cena energií pre spotrebiteľov bude ešte vyššia, aby bolo možné dotovať obnoviteľné energie.

Paradoxné je, že dlhodobo vysoká cena ropy je presne to, čo je potrebné pre zníženie emisií CO2. Prispeje totiž k zníženiu spotreby a stimulácii vývoja alternatívnych zdrojov oveľa účinnejšie, než akékoľvek množstvo cieľov a smerníc. Ktovie, možno časom zistíme, že sa finančne vyplatí aj veterná energia.

V konečnom dôsledku bude veľmi ťažké zaviesť harmonizované pravidlá v oblasti oddelenia vlastníctva v rámci všetkých 27 členských štátov, a to bez ohľadu na výhody, ktoré by tento krok mohol, ale aj nemusel priniesť. Krajiny by boli skutočne naivné, ak by sa v súvislosti s dodávkami energie až v príliš veľkej miere spoliehali na svojich susedov. Keď zhasnú svetlá a v nemocniciach sa preruší dodávka energie, potom národné záujmy vždy prevážia nad európskymi, bez ohľadu na nariadenia navrhovaného regulačného orgánu EÚ. Taká je jednoducho skutočnosť.

  Jana Bobošíková (NI). - (CS) Som výslovným zástancom návrhu, aby členským štátom bola ponechaná právomoc určiť si slobodné vlastnícke vzťahy medzi výrobcami energie a prenosovými sústavami. Vítam aj posilnenie nezávislosti právomocí a povinností národných regulačných orgánov. Pokiaľ ide o prístup do siete pre cezhraničný obchod, v tomto prípade považujem za užitočné explicitné aukcie. To, že výnosy z týchto aukcií budú investované do taríf, považujem za samozrejmé. Za samozrejmý považujem tiež návrh, aby Agentúra pre spoluprácu energetických regulátorov fungovala na základe zásady „jedna krajina jeden hlas“.

Dámy a páni, zároveň však musím upozorniť, že možnosť výberu vlastníctva, aukcie, ani ďalšia agentúra nepredstavujú zásadné riešenia smerujúce k lepšiemu fungovaniu trhu s elektrickou energiou. Vzhľadom na rastúcu cenu a spotrebu energie je podľa mňa potrebné budovať ďalšie elektrárne a predovšetkým výrazne posilňovať prenosové siete. Zároveň je potrebné podporovať a propagovať jadrovú energiu, ktorá predstavuje čistý a bezpečný zdroj energie. Musíme sa prestať obávať jadrovej energie.

  Nickolay Mladenov (PPE-DE). - Vážená pani predsedajúca, myslím si, že tento Parlament je spolu s Radou a Komisiou veľmi pevne presvedčený, že práva spotrebiteľov musia byť v európskom energetickom odvetví veľmi jasne definované a dobre chránené. Všetci sme presvedčení, že nové mechanizmy musia riešiť nedostatky, ktoré v súčasnosti existujú v našich systémoch v celej Európskej únii.

Všetci zároveň súhlasíme, že potrebujeme nástroj, s ktorým budeme môcť objasniť a konsolidovať existujúce energetické práva v európskych a vnútroštátnych právnych predpisoch. Súhlasíme, že tento nástroj by mal byť súčasťou širšej komunikačnej stratégie, ktorej dôležitú časť bude tvoriť aj kontrolný zoznam Komisie.

Správa pani De Vitsovej, ktorej by som chcel zablahoželať ku kvalitnej práci, a zároveň blahoželám aj jej tieňovým spravodajcom, predstavuje dôležitý príspevok k tejto diskusii. Odpovedá na niektoré kľúčové otázky, ktoré nám kladú európski občania, pričom na niektoré z nich by som chcel veľmi stručne reagovať.

Európski občania sú ochotní platiť za svoju spotrebu, no zároveň chcú vedieť, za čo platia. Takže, po prvé, správa veľmi dôrazne presadzuje potrebu transparentných cien a trvá na tom, že tieto ceny by mali byť založené len na spotrebe, že fakturácia by sa mala vykonávať v súlade s existujúcimi osvedčenými postupmi v rámci Európskej únie, že tieto postupy by mali byť porovnateľné, a že by mal existovať simulačný program taríf, ktorý by pomohol spotrebiteľom určiť, ktorá spoločnosť im ponúka lepší výber.

Spotrebitelia chcú mať možnosť výberu a chcú byť chránení pred strachom, že budú odpojení zo siete. Práve z toho dôvodu sa v správe venuje osobitná pozornosť tejto oblasti. Uvádza sa v nej potreba vytvorenia záruk pred odpojením zo siete, a zdôrazňuje, že toto opatrenie by sa v členských štátoch malo použiť len ako posledná možnosť.

Nakoniec sa správa zaoberá aj otázkou zraniteľných skupín spotrebiteľov. Úplne súhlasím s pánom Gunnarom Hökmarkom, ktorý pred chvíľou povedal, že by sme členským štátom nemali dovoliť, aby sa vyhli svojim zodpovednostiam. Práve členské štáty majú zodpovednosť ochraňovať zraniteľné skupiny spotrebiteľov – na tento účel platíme aj naše dane.

Dámy a páni, vyzývam vás, aby ste zajtra svojím hlasovaním podporili túto správu v podobe, v akej bola predložená plenárnemu zasadnutiu.

  Anne Laperrouze (ALDE). – (FR) Vážená pani predsedajúca, vážený pán komisár, vážené dámy, vážení páni, vo svojom prejave sa zameriam na otázku oddeleného vlastníctva, aj keď si myslím, že táto otázka nie je tou najdôležitejšou témou. Práve naopak, domnievam sa, že v súvislosti s touto otázkou sme premárnili až príliš mnoho času.

Otázkou nie je to, či je, alebo nie je potrebné oddeliť vlastníctvo. Riadenie siete si vyžaduje priemyselné odborné znalosti. Elektrickú energiu nie je možné skladovať. Frekvenciu a napätie elektrickej siete je potrebné udržiavať na úrovni zodpovedajúcej požiadavkám trhu. Aj pri oddelenom vlastníctve bude Komisia čeliť riziku špekulatívnej alebo politickej prevádzky systému. Otázka vlastníctva, priemyselného manažmentu a bezpečnosti siete nebola podľa môjho názoru dostatočne analyzovaná.

S výnimkou tejto otázky sa nám však podarilo podporiť úlohu jedného z kľúčových subjektov nevyhnutných pre fungovanie vnútorného trhu – regulačných orgánov. Týmto orgánom je potrebné poskytnúť skutočné právomoci, aby mohli vykonávať svoje práva a povinnosti. Prostredníctvom Agentúry pre spoluprácu energetických regulátorov budú regulačné orgány plniť kľúčovú úlohu pokiaľ ide o cezhraničné otázky a harmonizáciu technických predpisov s cieľom zabezpečiť lepšie a bezpečnejšie fungovanie našich sietí.

Skupina Aliancie liberálov a demokratov za Európu predložila tri pozmeňujúce a doplňujúce návrhy. Cieľom prvého z nich je zdôrazniť, že fungovanie vnútorného trhu musí sa musí riadiť záujmami súkromných a priemyselných spotrebiteľov. Aj napriek tomu, že ide o samozrejmé tvrdenie, má cenu ho opakovať. Druhý pozmeňujúci a doplňujúci návrh sa týka dlhodobých zmlúv, ktoré sa musia riadiť určitými zásadami. Tieto zásady by nemali byť vnímané ako bariéry hospodárskej súťaže, ale ako stabilizujúci prvok. Na tomto mieste je potrebné zdôrazniť, že požiadavka na tieto zásady vyšla zo strany priemyselných spotrebiteľov. Cieľom tretieho a posledného pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu je vyprovokovať diskusiu. Ide o návrh, aby sa Komisia, na základe konzultácií so všetkými trhovými subjektami, zamýšľala nad krokmi smerujúcimi k vytvoreniu európskeho prevádzkovateľa prenosovej sústavy. Aj keď je v tejto súvislosti možno reč o vzdialenej budúcnosti, ide nepochybne o zaujímavý návrh, ktorý je potrebné zvážiť. Európska prenosová sieť elektrickej energie by totiž mohla vytvoriť záruky do budúcnosti pre vnútorný trh s elektrickou energiou.

  Claude Turmes (Verts/ALE). - Vážená pani predsedajúca, toto nie je skutočný trh. Je to obyčajná lúpež – lúpež, ktorá stojí spotrebiteľov v Európskej únii približne 70 miliárd EUR ročne v podobe nadmerných neočakávaných ziskov, ktoré si medzi sebou rozdeľuje 10 až 12 veľkých energetických oligopolov v Európe. Plne chápem, že tieto spoločnosti chcú v týchto praktikách pokračovať aj naďalej. Ako si teda tieto nadmerné neočakávané zisky ponechajú? Po prvé, zabránia oddeleniu vlastníctva. Je mi ľúto, ale Francúzsko a Nemecko nie sú len nejaké malé okrajové členské štáty EÚ. Ak sa tieto krajiny rozhodnú neoddeliť vlastníctvo, potom nikdy nebudeme mať skutočne integrovanú elektrickú sieť a nikdy sa nám nepodarí vyriešiť konflikt medzi výrobou elektrickej energie, obchodovaním s ňou a sprístupňovaním siete pre konkurenciu.

Po druhé – a toto sa deje práve teraz – pokúsia sa vyhnúť regulácii zo strany regulačných aj kartelových orgánov. Práve preto chcú vytvoriť regionálne trhy. Ak však nebudeme mať silnú agentúru na úrovni EÚ, potom tieto regionálne trhy ostanú bez akejkoľvek regulácie: spoločnosti ako E.ON, RWE a EDF sú príliš veľké pre regionálny trh – Francúzsko, Nemecko a krajiny Beneluxu. Bez silnej agentúry na úrovni Európskej únie a lepšieho prepojenia medzi jednotlivými regulačnými agentúrami a kartelovými orgánmi bude táto lúpež vo výške 70 miliárd EUR pokračovať aj naďalej.

  Eugenijus Maldeikis (UEN). – (LT) Hneď na úvod by som sa chcel poďakovať spravodajcom za ich vyváženú prácu a vynikajúcu spoluprácu. Vzhľadom na to, že Komisia navrhla veľmi komplexný a originálny prístup k dokumentu a balíku dokumentov, museli čeliť skutočne zložitej výzve. Európsky trh s elektrickou energiou (model, ktorý sa vytváral celé desaťročia) bol založený na národných vertikálne integrovaných spoločnostiach, ktoré pôsobili v rámci svojich trhov a zároveň tieto trhy ochraňovali.

Podľa môjho názoru existujú v tejto súvislosti tri hlavné smery a tri hlavné zásady. Prvou z nich je rozvoj koncentračných procesov na európskej úrovni a rušenie národných obmedzení prostredníctvom vykonávania zásady oddeľovania aktivít. Druhou je posilnenie procesu centralizácie prostredníctvom založenia európskej agentúry s cieľom dosiahnuť lepšiu koordináciu medzi národnými regulátormi, čo je skutočne pozitívny krok, ktorý väčšina z nás podporuje.

Tretia zásada, ktorá nebola podľa môjho názoru doteraz dostatočne objasnená, zostáva aj naďalej značne nezrozumiteľná a vyvoláva množstvo otázok. Ide o zásadu izolácie investícií zo strany tretích strán v európskych prepravných sústavách, ktoré by potenciálne mohli... Komisia nám neposkytla žiadne jasné odpovede týkajúce sa jej vízie do budúcnosti. Nevyjadrila sa ani k tomu, aké politické, finančné a hospodárske riziká môžu vyplynúť z vykonávania tejto zásady, prípadne ako môžu dôsledky tohto vykonávania ovplyvniť energetickú politiku a všeobecnú politiku Európskej únie.

Chcel by som spomenúť ešte jednu vec: spomínané trhové impulzy ani zásada oddelenia aktivít nie sú dostatočne silné opatrenia na to, aby zmenili podstatu prirodzených monopolov na trhu s energiou, vzhľadom na to, že ešte stále budú existovať niektoré izolované ako aj regionálne trhy. Z toho dôvodu je potrebné uzavrieť rozsiahle politické dohody pri takých podmienkach...

(predsedajúca prerušila rečníka)

  Esko Seppänen (GUE/NGL). - (FI) Vážená pani predsedajúca, vážený pán komisár, najistejším konečným dôsledkom liberalizácie a harmonizácie energetických trhov v Európskej únii bude zvýšenie cien elektrickej energie. Bude to dôsledok cenového mechanizmu pre elektrickú energiu, na ktorý poukázal pán Turmes.

Trhová cena elektrickej energie sa stanovuje na veľkoobchodných energetických burzách. Tam sa cena všetkej elektrickej energie stanoví podľa najdrahších výrobných nákladov najdrahšieho produktu. V prípade, že najdrahšia forma energie pochádza zo spaľovania uhlia, prináša táto burza zisky výrobcom elektrickej energie vo vodných a jadrových elektrárňach. Tie isté spoločnosti budú mať prospech aj zo systému obchodovania s emisnými kvótami v Európskej únii. Na burze sa totiž k cene elektrickej energie pripočítajú aj emisné kvóty, aj keď tieto nie sú potrebné na jej výrobu.

Potrebujeme si vziať ponaučenie zo skúseností Spojených štátov amerických. Podľa odhadov mimovládnej organizácie známej pod názvom Public Citizen je v 14 štátoch, v ktorých sa nevykonáva regulácia cien elektrickej energie, cena elektriny až o 52 % vyššia, než vo zvyšných 36 štátoch, v ktorých sa táto cena reguluje. Správa pani Morganovej si tento problém cenového mechanizmu pre elektrickú energiu vôbec nevšíma.

  Nils Lundgren (IND/DEM). - (SV) Trh s elektrickou energiou je vo všetkých priemyselných krajinách viac alebo menej monopolizovaný. Ekonomický výskum preukázal, že národné hospodárstva môžu zo zavedenia hospodárskej súťaže na trhu s elektrickou energiou očakávať veľké zisky. V takom prípade je však dôležité rozdeliť vertikálne integračné štruktúry. Výrobcovia elektrickej energie by nemali zároveň kontrolovať aj distribúciu elektrickej energie k zákazníkom – existuje tu potreba oddelenia týchto aktivít. Malý počet členských štátov sa podujal vykonať tieto reformy. Konkrétne ide o severské krajiny, Spojené kráľovstvo, Holandsko a Španielsko. Inštitúcie Európskej únie k tomu neboli vôbec potrebné. Tieto krajiny vykonávajú spomínané opatrenia očividne vo svojom vlastnom záujme. V mnohých významných krajinách, napríklad vo Francúzsku alebo v Nemecku, existuje silná opozícia voči týmto krokom. Tieto krajiny majú väčší záujem na vytvorení európskeho štátu, než na prosperite, ktorú prináša voľný vnútorný trh.

Existujú silné argumenty, pre ktoré by mala Európska únia tvrdo presadzovať toto smerovanie. Ak sa nám podarí zaviesť hospodársku súťaž v odvetví elektrickej energie, ktoré by zahŕňalo celý obrovský trh Európskej únie, potom to prinesie vyššiu účinnosť a prosperitu všetkým európskym občanom. Voči členským štátom, ktoré sú proti hospodárskej súťaži, musí byť vyvíjaný silný politický tlak.

  Hans-Peter Martin (NI) – (DE) Vážená pani predsedajúca, či sa vám to páči, alebo nie, Írsko hlasovalo. Teraz musíte rešpektovať jeho rozhodnutie. Európe sa ponúka príležitosť storočia. Mám tým na mysli, že sa musí už konečne stať demokratickou a účinnou. Z pohľadu trhu s energiou to znamená nedržať sa stranou. Znamená to pustiť sa do veľkých tigrov, akými sú RWE alebo EDF, pustiť sa priamo do jadra problému, oddeliť jednotlivé aktivity a začať uplatňovať zásadu subsidiarity. Dá sa to dosiahnuť a bolo by to fantastické, nemá to však nič spoločné s doterajšou podobou Európskej únie kontrolovanou lobistickými záujmami a ich mocenskými centrami. Na druhej strane, ak v tejto oblasti nič nezmeníte, a ak nezohľadníte výsledok hlasovania v Írsku a nevyhlásite reformnú zmluvu za mŕtvu, potom sa spomínaná príležitosť storočia pre demokratickú Európu a pre spravodlivý trh s energiou premení na svet, ktorý sa bude riadiť rozhodnutiami extrémistov – z pravého aj ľavého politického spektra.

  Herbert Reul (PPE-DE). – (DE) Vážená pani predsedajúca, vážené dámy, vážení páni, všetci sme sa zhodli v tom, že zámerom týchto opatrení je dosiahnutie výhodnejších cien, zvýšených investícií do prenosových sietí a lepších cezhraničných prepojení s cieľom zvýšiť hospodársku súťaž a vytvoriť trh, ktorý by nebol do takej veľkej miery kontrolovaný jednou alebo len malou skupinou spoločností.

Keď sme však potom posudzovali fakty, zistili sme, že fakty, ktoré nám predložila Komisia, jednoducho nedávajú zmysel. Neexistujú žiadne dôkazy ani fakty, ktoré by preukazovali, že oddelenie vlastníctva prinesie výhodnejšie ceny a vyššie investície. Nie je to vôbec pravda – a ak áno, môže mi potom niekto vysvetliť, prečo sú ceny v Spojenom kráľovstve vyššie. Došlo snáď v Španielsku k nárastu investícií? Je v tejto krajine viac alebo menej hospodárskej súťaže než v iných krajinách? Fakty nám jasne ukazujú, že neexistuje žiadne všeobecné riešenie.

Z toho dôvodu sa zdá byť rozumné prijať kompromis, na základe ktorého by členské štáty, ktoré chcú tento cieľ dosiahnuť odlišným spôsobom – pričom je potrebné povedať, že tento cieľ musí byť dosiahnutý – k tomu dostali príležitosť. Presne z týchto dôvodov sa musíme pokúsiť o tretiu možnosť, tretiu cestu. Mimochodom, je zaujímavé, že Výbor pre priemysel, výskum a energetiku v posledných mesiacoch trochu pozmenil svoje pôvodné stanovisko k tejto otázke. Sú aj ďalšie výbory, ktoré hlasovali proti oddeleniu vlastníctva. V našom výbore sme dosiahli nový kompromis v otázke plynu, ktorý vypracovala pani Laperrouzeová spolu s pánom Vidal-Quadrasom. Nový kompromis bol dosiahnutý aj v rámci Rady. Myslíme to úplne vážne, keď tvrdíme, že zajtra budeme v otázke elektrickej energie hlasovať za vrátenie vecí do pôvodného stavu – do stavu, v ktorom boli pred mnohými mesiacmi. Teraz je to však už bezpredmetné, vzhľadom na fakt, že táto časť bola zrušená a výsledok bude teda odlišný.

Parlament, ktorý chce, aby ho ostatní brali vážne, musí byť otvorený voči takýmto novým podmienkam a zmenám. Počas celého tohto procesu sme boli poháňaní dopredu a neustále nám bolo prízvukované, že musíme pracovať rýchlo, že sa musíme ponáhľať, a že sa ešte stále môžeme pokúšať o experimenty a hľadať inteligentné riešenia, ktoré by boli v súlade s rozhodnutím Parlamentu. Z toho dôvodu vás vyzývam, aby ste prekročili svoje stranícke hranice a hlasovali za nami predložené návrhy pre nájdenie kompromisov, ktoré by boli podobné tým, za ktoré sme hlasovali v otázke plynu, a za ktoré hlasovala aj Rada.

  Edit Herczog (PSE). - (HU) Vážená pani predsedajúca, vážený pán komisár, počas posledného roka sme dosiahli obrovský pokrok, pretože vytvorenie spoločnej energetickej politiky znamená pre celú Európsku úniu obrovský krok vpred. Ide totiž o energetickú politiku, ktorá súčasne podporuje strategické záujmy členských štátov Európskej únie, ochraňuje práva a záujmy európskych občanov, podporuje konkurencieschopnosť a rast európskeho hospodárstva a ochraňuje naše životné prostredie. Týchto päť návrhov vytvára sľubnú perspektívu pre dosiahnutie takého typu trhovej integrácie, ktorá nielen transformuje spôsob, akým fungujú spoločnosti v energetickom sektore, a oddelí a zvýši transparentnosť výroby energie, jej prenosu a dodávateľských činností, ale zároveň prisúdi základným právam a ochrane spotrebiteľov energie vyššiu prioritu než kedykoľvek predtým. V kontexte európskej koordinácie musia byť úlohy monitorovania spravodlivej trhovej súťaže, stimulácie cezhraničného obchodovania s energiou a zabezpečenia dodržiavania vysokých štandardov v súlade s požiadavkami spotrebiteľov zverené takému orgánu, ktorý bude disponovať širšími právomocami než doteraz, a ktorý bude nezávislý od vlád aj energetického sektora. Presne z týchto dôvodov sa európska zákonodarná moc rozhodujúcou mierou priklonila na stranu vytvorenia Agentúry pre spoluprácu energetických regulátorov. Presne toto je cieľom návrhu správy, ktorý vypracoval môj kolega, pán poslanec Brunetta, a ktorý neskôr prevzal pán poslanec Chichester. Ako tieňovej spravodajkyni zastupujúcej socialistickú skupinu v Európskom parlamente (PSE) mi bolo potešením spolupracovať s týmito dvoma spravodajcami. Považujem za obrovský úspech, že vytvorením zodpovednej, nezávislej a silnej európskej agentúry prispeje tento spoločne vypracovaný návrh nariadenia nielen k podpore spolupráce medzi regulátormi v členských štátoch, ale zároveň pomôže dosiahnuť základný cieľ, ktorým je posilnenie regionálnych trhov a rozvoj sietí. Ako socialisti sme trvali na vytvorení silného a nezávislého orgánu, pretože sme si vedomí, že na liberalizovanom európskom trhu chce každý nakupovať tam, kde je to najlacnejšie, a predávať zase tam, kde je to najdrahšie. Z toho dôvodu potrebujeme vytvoriť taký orgán, ktorý zasiahne proti akýmkoľvek narušeniam trhu, ktoré by sa mohli v budúcnosti objaviť. Vytvorenie silného orgánu je v záujme Maďarska a všetkých ďalších menších členských štátov, pretože to pomôže zabezpečiť jeho nezávislosť, prispeje k rozvoju spolupráce, rozšíri transparentnosť na trhu a zabezpečí prísun investícií pre ďalší rozvoj.

Pán predseda, chcela by som všetkým pripomenúť, že európske dodávky energie nepredstavujú ideologický problém. Svet sa navždy zmenil. V energetickom sektore medzi sebou začínajú súťažiť celé kontinenty. Buďme úprimní, nikto nemôže ostať izolovaný od elektrickej energie a motorizácie. Cieľom energetickej politiky je zabezpečiť bezpečnosť dodávok a konkurencieschopnosť Európy. V každom prípade by som chcela na záver svojho prejavu povedať, že skupina PSE považuje za kľúčový prvok európskej energetickej politiky práve spotrebiteľov. V tejto súvislosti považujeme za poľutovaniahodné, že naši konzervatívni kolegovia nepodporujú uzákonenie povinného dodržiavania charty spotrebiteľa. Ďakujem vám za pozornosť.

  Wolf Klinz (ALDE). – (DE) Vážená pani predsedajúca, počas posledných niekoľkých minút sme veľa hovorili o priemysle. Som veľmi rád, že sa v správe pani De Vitsovej veľmi priamo spomínajú práva spotrebiteľov energie. Je skutočne nesmierne dôležité, aby sme zabezpečili dostatočnú informovanosť spotrebiteľov o ich právach a vytvorili v nich istotu, že tieto práva budú dodržané.

Na rozdiel od pani De Vitsovej si však nemyslím, že potrebujeme úplne nové zákony – určite nie na európskej úrovni. Je to skôr otázka správneho a vhodného vykonávania existujúcich právnych predpisov v rámci vnútroštátneho práva. Z toho dôvodu potrebujeme silné kontrolné orgány, ktoré by boli za túto oblasť zodpovedné. Zároveň musíme zabezpečiť dostatočnú transparentnosť, aby spotrebitelia skutočne poznali svoje práva. Charta môže v tejto súvislosti poslúžiť ako vhodný doplnok. Nie v tom zmysle, že by sa z nej stal právne záväzný dokument, ale jednoducho tak, že by plnila úlohu referenčného bodu pre politiky a hospodárstvo, vzhľadom na to, že obsahuje súhrnné informácie o právnych predpisoch na ochranu spotrebiteľa v oblasti energetiky.

Všetci vieme, že naši občania môžu zohrávať zmysluplnú úlohu v spoločnosti a hospodárstve jedine vtedy, ak budú mať prístup k dostatočnému prísunu energie. Vzhľadom na to je nesmierne dôležité, aby sme zabezpečili, že všetci naši občania, dokonca aj chudobní, aj tí najchudobnejší z chudobných, dostanú to, čo im právom patrí. Nemyslím si však, že predpisovanie sociálnych kvót je úlohou Bruselu. Túto úlohu by sme mali prenechať členským štátom a priemyslu v členských štátoch. V opačnom prípade totiž nezavádzame nič iné, než mechanizmus prerozdeľovania. Najlepším riešením je prepojiť ochranu chudobných s účinnými opatreniami potrebnými na dosiahnutie našich cieľov v oblasti ochrany podnebia. Inteligentné riešenia, akými sú napríklad digitálne pokladne, môžu byť v tomto prípade veľmi užitočné. V súvislosti s týmito pokladňami chcem povedať, že podporujem návrh, aby sme vyzývali priemysel na ich zavedenie v priebehu 10 rokov. Vďaka tomu by spotrebitelia presne poznali svoju spotrebu, čo by im umožnilo lepšie plánovať a dosiahnuť vyššiu hospodárnosť.

  Alyn Smith (Verts/ALE). - Vážená pani predsedajúca, aj ja sa chcem pripojiť k mojim predrečníkom a zablahoželať našim spravodajcom. Myslím si, že Parlament dnes z pohľadu európskych spotrebiteľov vykonal prospešnú prácu. Chcel by som sa však v tejto súvislosti zamerať predovšetkým na jednu otázku a jeden pozmeňujúci a doplňujúci návrh. Ide o pozmeňujúci a doplňujúci návrh č. 161 k správe pani Morganovej, ktorý presadzuje lepší prístup k sieti pre prevádzkovateľov obnoviteľných energií. Dúfam, že tento pozmeňujúci a doplňujúci návrh zajtra prejde hlasovaním. Chcel by som zároveň vyzvať na razantnejšie kroky zo strany Komisie v prípadoch, v ktorých sú vnútroštátne orgány skôr súčasťou problému, než súčasťou riešenia.

Uvediem príklad: v Spojenom kráľovstve máme Ofgem – vnútroštátny orgán pre miestny cenový mechanizmus pre prístup k sieti Spojeného kráľovstva, ktorý v skutočnosti diskriminuje prevádzkovateľov obnoviteľných energií v mojej vlasti – Škótsku. Potešil by ma vyšší stupeň európskej koordinácie a razantnejšie kroky voči jednotlivým prevádzkovateľom v členských štátoch, ktorí tvoria súčasť problému. Myslím si, že dnes sme si v tomto smere vytvorili dobrú štartovaciu pozíciu a dúfam, že budúcnosť prinesie ďalšie podobné opatrenia.

  Konrad Szymański (UEN). – (PL) Chcel by som zablahoželať spravodajcom k správam, ktoré sa zaoberajú najdôležitejšími spotrebiteľskými a politickými problémami, ktorým je vystavený náš kontinent. Oddelenie distribúcie od výroby a obchodu v energetickom odvetví má kľúčový význam pre súkromných aj priemyselných zákazníkov. Všade tam, kde sa uplatňuje oddelenie týchto aktivít, dochádza k poklesu cien, prípadne k ich pomalšiemu nárastu. V krajinách, ktoré zaviedli oddelenie spomínaných činností, bol priemerný nárast cien energií pre domácich spotrebiteľov v období rokov 1998 až 2006 len 3 %. V krajinách, kde k tomuto oddeleniu nedošlo, bol tento nárast až na úrovni 28 %. Podobné trendy môžeme pozorovať aj na trhu priemyselných zákazníkov.

Oblasť energetiky je však v súčasnosti aj o bezpečnosti dodávok, t.j. o politike. Ruský štátny monopol zvyšuje svoje investície až v 16 členských krajinách EÚ. V Nemecku, Francúzsku a Taliansku má Gazprom dokonca prístup aj k samostatným spotrebiteľom. To je dostatočný dôvod na vykonávanie zásady vzájomnosti v obchodných vzťahoch s tretími krajinami. V opačnom prípade budeme bezbranní a za túto bezbrannosť zaplatíme svojou bezpečnosťou.

  Kyriacos Triantaphyllides (GUE/NGL). – (EL) Vážená pani predsedajúca, spoločnou témou návrhov pre energetický trh je jeho reštrukturalizácia v prospech súkromných podnikov, ktorá zároveň oslabuje postavenie verejných dodávateľov energie – a to aj napriek tomu, že musia aj naďalej znášať základné náklady.

V mojej krajine, v ktorej je v záujme verejného blaha energetický trh pod kontrolou verejných dodávateľov, budú mať akékoľvek opatrenia tohto druhu veľmi nepriaznivé následky. Európska únia žiada, aby sme zverili základňu celej pyramídy do rúk súkromného kapitálu. Práve z tejto základne sa však odvodzujú ceny ďalších tovarov, pretože ceny energií do veľkej miery ovplyvňujú výšku nákladov výrobného procesu, ktoré následne významným spôsobom ovplyvňujú konečné ceny pre zákazníkov.

V dnešnej dobe, ktorá sa vyznačuje neustálym nárastom dopytu po energiách a sústavne sa zvyšujúcimi cenami ropy, by malo odovzdanie energetického trhu do rúk súkromných energetických obrov katastrofálne následky, ktoré by s veľkou pravdepodobnosťou viedli k vytvoreniu kartelov. Teória regulácie cien prostredníctvom hospodárskej súťaže je obyčajný mýtus: v praxi to v mnohých hospodárskych odvetviach viedlo k vytvoreniu vplyvných monopolov so zničujúcimi následkami pre trh a jeho zákazníkov.

  Andreas Mölzer (NI). – (DE) Vážená pani predsedajúca, vzhľadom na rekordné ceny ropy sa musí z energetickej nezávislosti Európy už konečne stať otázka najvyššej priority. Európska únia potrebuje znížiť svoju súčasnú závislosť od krajín Perzského zálivu. Potrebujeme zlepšiť naše vzťahy aj s ďalšími krajinami okrem Ruska, a to bez toho, aby sme sa stali až prehnane nezávislí. Budeme tiež musieť zvážiť, aká bude naša dlhodobá stratégia voči Iránu. Ak štúdia dospeje k záverom, že vkladáme príliš veľkú dôveru do hmlistých prísľubov zo strany stredoázijských diktátorov a nepotvrdených správ o ropných zásobách v súvislosti s projektom ropovodu Nabucco, potom budeme nútení vytvoriť konštruktívny vzťah s Iránom, ktorý je, koniec koncov, vlastníkom druhých najväčších svetových zásob ropy.

Nesmieme zabúdať, že čoraz väčšie zisky krajín Perzského zálivu, ktoré sú výsledkom rýchlo rastúcich cien ropy, sa využívajú na podporu islamského fundamentalizmu na celom svete. To je len ďalší dôvod, pre ktorý by Európska únia mala podľa môjho názoru zvýšiť investície pre dodávateľov alternatívnej energie.

  Jerzy Buzek (PPE-DE). – Vážená pani predsedajúca, chcel by som zablahoželať pánovi komisárovi a spravodajcom k vynikajúcim správam a skvelej práci pri vypracovávaní smerníc, ktoré by mohli zjednotiť európsky energetický trh. Dlhodobé investície, zásada solidarity, prístup na trh, regulácia cezhraničných tokov – práve týchto oblastí sa týkajú dôležité ciele všetkých týchto nariadení. Nezabúdajme, že v konečnom dôsledku je na prvom mieste práve spotrebiteľ – a práve spotrebiteľ tvorí ústrednú tému všetkých týchto nariadení zameraných na ochranu spotrebiteľa, záujmov používateľov a energetiky v Európskej únii. Nezabúdajme však, že naše nariadenia nevyriešia všetky problémy, napríklad rastúce ceny ropy, a nezabránia ani nárastu cien energií, ktoré súvisia so zavedením nákladov na emisie CO2. Významným spôsobom však zjednodušia a podporia naše činnosti, čo prinesie prospech spotrebiteľom energie.

Vieme, že riešenie navrhované v správe pani Morganovej nie je pravdepodobne konečné. Predstavuje však veľmi dobrý základ pre diskusie s Radou o otázke konečného riešenia. Toto konečné riešenie, pokiaľ ide o elektrický prúd, sa musí mierne odlišovať od riešení v druhom balíku. V opačnom prípade by totiž nemalo zavedenie tretieho balíka žiadny zmysel. Zároveň musia byť riešenia pre oblasť elektrickej energie podobné ako riešenia pre plyn, nesmú však byť totožné. Dnes už môžeme jasne vidieť, že oddelenie vlastníctva bude mať v prípade trhu s energiou oveľa väčší a ďalekosiahlejší vplyv, než v prípade trhu s plynom. Tento fakt musíme akceptovať a rešpektovať.

Veľmi dôležitý je tiež prístup tretích strán na trh, prístup pre strany z tretích krajín. Aj v tomto prípade ide o kľúčovú otázku, pretože je dôležité, aby sme neposkytovali privilégiá investorom z krajín mimo Európskej únie.

Na záver by som chcel povedať, že toto je jedna z najzložitejších diskusií, aké sme tu doteraz mali, a že bola vedená veľmi kvalitne a s ohľadom na všetky zúčastnené strany.

  Evelyne Gebhardt (PSE). – (DE) Vážená pani predsedajúca, veľmi ma potešila kvalitná správa pani De Vitsovej a som tiež veľmi rada, že všetci prítomní poslanci a poslankyne majú rovnaký názor na solidaritu, transparentnosť a ochranu spotrebiteľa. Musím si, že je to skvelé.

Musím však povedať jednu vec: považujem poslancov sediacich v pravej časti rokovacej sály za cynických a nedôveryhodných. Za nedôveryhodných ich považujem preto, že nepodporujú záväznú chartu práv spotrebiteľov, ktorá je nesmierne dôležitá, pretože umožňuje, aby občania poznali svoje práva. Za cynických ich zase pokladám preto, že každý v tejto rokovacej sále jednomyseľne podporil myšlienku, aby boli o týchto právach informovaní cestujúci v leteckej doprave. Táto skupina cestujúcich však nepatrí práve medzi najchudobnejšiu skupinu v našej spoločnosti. Tie najchudobnejšie skupiny, ktoré tieto práva skutočne potrebujú poznať, však s nimi oboznámené nebudú.

Z toho dôvodu vás naliehavo žiadam, aby ste toto svoje rozhodnutie znovu zvážili. Pomôžte nám zabezpečiť, aby sa táto charta stala záväznou.

  Patrizia Toia (ALDE). – (IT) Vážená pani predsedajúca, vážené dámy, vážení páni, tento balík sa tomuto Parlamentu predkladá presne uprostred veľkej výzvy, ktorú predstavuje energia pre budúcnosť našej spoločnosti.

Neudržateľný a nezastaviteľný nárast cien ropy, nepriaznivé účinky používania biopalív na dostupnosť potravín a vysoké energetické požiadavky rozvojových krajín nám jasne ukazujú, že kroky zo strany Európskej únie sú nielen potrebné, ale tiež absolútne nevyhnutné. Predovšetkým však potrebujeme legislatívny rámec, ktorý konečne vytvorí európsky trh s elektrickou energiou a plynom – trh, ktorý sa dokáže regulovať vyváženým spôsobom, na ktorom budú pôsobiť národné a európske regulačné orgány, ktorý zabezpečí konkurencieschopnosť, otvorenosť, transparentnosť a tiež účinnosť pre spotrebiteľov, ktorý umožní veľkým podnikom udržať si svoju silnú pozíciu a zároveň umožní vstup a rozvoj novým subjektom, a ktorý bude smerovať dopredu, namiesto toho, aby sa vracal späť. V tejto súvislosti dúfame, že oddelenie vlastníctva nebude v prípade elektrickej energie znamenať krok späť, t.j. že neprídeme o osvedčené postupy v oblasti oddelenia siete, ktoré sú už v súčasnosti zavedené v mnohých krajinách. Potrebujeme trh, ktorý sa samozrejme postará o investorov a prevádzkovateľov, no zároveň poskytne skutočné príležitosti spotrebiteľom, bez ohľadu na to, či ide o podniky alebo jednotlivcov. Pani predsedajúca, na záver by som chcela povedať, že musíme skutočne posilniť postavenie spotrebiteľov, konkrétne tým spôsobom, že im ponúkneme istotu, záruky a spravodlivé ceny.

  Roberts Zīle (UEN). – (LV) V prvom rade by som sa chcel poďakovať pánovi komisárovi a väčšine svojich kolegov za zabezpečenie skutočne liberálneho prístupu na trh s elektrickou energiou, ktorý nám spoločne s opatreniami v oblasti energetickej účinnosti umožní v budúcnosti znížiť ceny. Dve tézy – oddelenie vlastníctva a prenos – tvoria a budú aj naďalej tvoriť základný model pre skutočne decentralizovanú výrobu a bezpečnosť sietí, ktoré poskytujú prístup k elektrickej energii vyrobenej z obnoviteľných zdrojov. Mám ešte jeden sen, a bol by som veľmi rád, kedy ho tento balík dokázal naplniť: že sa konečne podarí vytvoriť zjednotenú európsku sieť elektrickej energie, a že medzi členov tohto partnerstva v oblasti systému dodávok elektrickej energie, v prípade ktorého sme boli svedkami nekonečného množstva prekážok vnútri aj mimo Európskej únie, budú patriť aj pobaltské krajiny. Ďakujem za pozornosť.

  Luca Romagnoli (NI). – (IT) Vážená pani predsedajúca, vážené dámy, vážení páni, domnievam sa, že v Európe, ktorá sa každodenne vyznačuje čoraz vyššou infláciou a prudkým nárastom cien spôsobeným do veľkej miery cenou energií, je našou absolútnou povinnosťou hovoriť o európskej charte práv spotrebiteľov. Z toho dôvodu podporujem túto správu a ďakujem obom spravodajcom aj Komisii za jej prípravu.

Je správne zdôrazňovať, že dodávky energie predstavujú nevyhnutnú podmienku pre účasť na hospodárskom a spoločenskom živote. V každom prípade je však potrebné spomenúť, že už aj v súčasnosti existujú pre túto oblasť právne predpisy. Často však dochádza k porušovaniu práv občanov v súvislosti s cenami, tarifami, prípadne transparentnosťou taríf, a diskriminačnými pravidlami, ktoré často bránia porovnávaniu taríf.

Z toho dôvodu môžem len dúfať, že spoločné kroky zo strany Európskej únie a členských štátov sa budú vždy riadiť kľúčovou zásadou subsidiarity, presne ako to zdôrazňuje aj vynikajúca správa pani De Vitsovej. Prijatím tretieho balíka sa podľa môjho názoru zabezpečí aj lepšia ochrana spotrebiteľov a malých a stredných profesionálnych užívateľov.

  Nikolaos Vakalis (PPE-DE). – (EL) Vážená pani predsedajúca, vážené dámy, vážení páni, faktom je, že tretí energetický balík spôsobil rozdelenie politických skupín, predovšetkým v otázke oddelenia vlastníctva.

Je zrejmé, že príčinou tohto rozdelenia nie je ideológia, ale rozdielne vnútroštátne situácie a štartovacie body v jednotlivých členských štátoch. Toto rozdelenie je dôsledkom korešpondujúcich rozdielov medzi členskými štátmi v Rade. Ak sa chceme vyhnúť vnútorným sociálnym otrasom, potom musíme tieto vnútroštátne situácie rešpektovať.

Ja osobne plne podporujem myšlienku oddelenia vlastníctva, zároveň si však plne uvedomujem, že oddelenie vlastníctva v mojej krajine neprichádza za súčasného stavu vôbec do úvahy. Potrebujeme zaviesť prechodné obdobie s cieľom umožniť všetkým zúčastneným stranám prispôsobiť sa novým podmienkam.

Po zdĺhavých a náročných rokovaniach sa podarilo v Rade dosiahnuť zmierenie v otázke „tretej cesty“. Preto sa domnievam, že v súvislosti s touto zložitou otázkou je našou povinnosťou toto zmierenie podporovať a využiť naše poznatky a skúsenosti na zlepšenie niektorých jeho bodov.

Dámy a páni, je dôležité, aby sme z tohto zmierovacieho procesu vyšli všetci so vztýčenými hlavami. To sa dá dosiahnuť jedine vtedy, ak nebudeme hazardovať s kľúčovými záujmami určitých členských štátov. V otázke základných zásad nezávislosti a účinnosti, ktoré by mali zastrešovať činnosti prevádzkovateľov energetických prenosových sústav a energetických regulátorov, nesmieme pripustiť žiadne kompromisy.

  Teresa Riera Madurell (PSE). – (ES) Vážená pani predsedajúca, chcela by som zablahoželať všetkým spravodajcom ku kvalitnej práci a vyjadriť svoju podporu predovšetkým stanovisku pani Morganovej, ktoré sa týka úplného oddelenia vlastníctva vo výrobných a dodávateľských činnostiach na jednej strane, a oddelenia vlastníctva a prevádzky systému na strane druhej.

Veľké vertikálne integrované spoločnosti komplikujú novej konkurencii prístup na trh a sú prekážkou predovšetkým pri rozvoji a inštalácii obnoviteľných zdrojov energie. Všetky tieto skutočnosti nás vzďaľujú od cieľov v oblasti konkurencieschopnosti a boja proti klimatickým zmenám, ktoré sme si ako Európania vytýčili.

Z toho dôvodu by som chcela osloviť menšinu v tomto Parlamente, ktorá je proti oddeleniu vlastníctva, aby odložila bokom svoje národné záujmy, ktoré sa v krátkej dobe aj tak vytratia, a namiesto toho sa začala angažovať v budovaní silnej a bezpečnej Európy z hľadiska jej energetických dodávok.

Na záver by som chcela zdôrazniť, že, aj keď je zabezpečenie prístupu k systému pre obnoviteľné zdroje energie nesmierne dôležité pre dosiahnutie našich cieľov, rovnako kľúčový je ako rozvoj prepojovacej elektrickej kapacity, predovšetkým v najviac izolovaných krajinách v rámci nášho trhu s energiou.

Chcela by som sa tiež poďakovať pani spravodajkyni, ktorá túto skutočnosť vzala do úvahy.

  Adina-Ioana Vălean (ALDE). - Vážená pani predsedajúca, súčasný európsky trh s energiou podľa môjho názoru naďalej pripomína staré trhové štruktúry, ktorým dominovali národné alebo regionálne monopoly. Deje sa tak aj napriek očividným výhodám, ktoré prináša liberalizácia európskym zákazníkom z pohľadu ceny, zníženia nákladov a účinnosti. Chcem tým povedať, že liberalizácia na trhoch s plynom a elektrickou energiou je ešte stále nedokončená. Ešte stále musíme napríklad dosiahnuť pokrok v krajinách východnej Európy, kde musíme ukončiť štátom kontrolovanú výrobu elektrickej energie a liberalizovať tamojšie trhy podobne, ako sme to urobili v sektore distribúcie. Vítam aj kroky, ktoré podnikáme s cieľom zabezpečiť oddelenie vlastníctva, ktoré je nevyhnutnou podmienkou pre úplné dokončenie liberalizácie trhu s energiou.

Okrem liberalizácie musí Európa tiež podporovať rozvoj LPG a LNG terminálov a technológií. Musíme podporovať vytvorenie svetového trhu pre obchodovanie s LPG a LNG s cieľom znížiť závislosť Európy od jediného zdroja zemného plynu. Diverzifikácia a bezpečnosť energetických dodávok musia mať v našom programe rovnako vysokú prioritu ako liberalizácia.

  Romana Jordan Cizelj (PPE-DE). - (SL) V prvom rade by som chcela zablahoželať spravodajcom a tieňovým spravodajcom ku kvalitne vykonanej práci. Európa začala liberalizovať trh s elektrickou energiu a plynom už pred desaťročím. Práve teraz sme však najbližšie k skutočným a dlho očakávaným výsledkom. Navrhované opatrenia kladú do popredia spotrebiteľa, ktorý si bude môcť na dobre fungujúcom vnútornom trhu s energiou vybrať spomedzi viacerých dodávateľov a zvoliť si toho najlepšieho na základe svojho vlastného uváženia. Očakávam, že otvorený a transparentný vnútorný trh zabezpečí prístup na trh aj pre malé podniky, čím prispeje k zvýšeniu konkurencieschopnosti, zlepšeniu podmienok pre investovanie do elektrární a prepravných sietí, zvýšeniu bezpečnosti dodávok a podpore trvalo udržateľného rastu.

Základným predpokladom pre dobre fungujúci vnútorný trh sú štandardné a jasné pravidlá, ktoré sa uplatňujú rovnako voči všetkým účastníkom na trhu. Rozdielne modely v jednotlivých členských štátoch určite neprispejú k dosiahnutiu vytýčeného cieľa.

Dovoľte mi využiť túto príležitosť, aby som sa poďakovala slovinskému predsedníctvu. Slovinské predsedníctvo sa skutočne v plnej miere koncentrovalo na koordináciu a nájdenie kompromisu v tejto otázke, a napriek silným národným záujmom jednotlivých členských štátov sa mu podarilo dosiahnuť v Rade dohodu.

Ani v Európskom parlamente nie je cesta vedúca ku kompromisu jednoduchá. Tlak vrátane tlaku zo strany členských štátov je silný. Verím, že Európsky parlament potvrdí kompromis, ktorý sme vypracovali vo výbore ITRE. Napriek rozdielnym stanoviskám Rady a Parlamentu si myslím, že Parlamentom navrhovaný kompromis predstavuje dobrý základ pre ďalšie rokovania a koordináciu medzi európskymi inštitúciami.

Nakoniec mi dovoľte vyjadriť nádej, že francúzske predsedníctvo, s cieľom naplniť zámery tretieho liberalizačného balíka, vyvinie maximálne úsilie pri koordinácii prác, hľadaní kompromisu a zatlačení súkromných záujmov úplne na jednu stranu. Zároveň dúfam, že rovnaký záväzok preukáže aj Komisia pri hľadaní včasných a spoločných riešení. V tejto súvislosti som povďačná pánovi komisárovi Piebalgsovi, ktorý hneď v úvode vyhlásil, že spoločnú dohodu musíme dosiahnuť ešte pred koncom tohto roka.

(potlesk)

  Hannes Swoboda (PSE). – (DE) Vážená pani predsedajúca, na tejto diskusii ma obzvlášť prekvapuje, že aj keď chcú niektorí prítomní poslanci a poslankyne podrobne určovať, akým spôsobom by mala prebiehať hospodárska súťaž – pričom v tomto smere existuje niekoľko možných variantov – nie sú ochotní diskutovať o vyššej transparentnosti, väčších stimuloch pre šetrenie s energiou, možnostiach podávať sťažnosti pre spotrebiteľov energie alebo boji proti energetickej chudobe. Presne toto sú totiž podľa mňa kľúčové body správy pani Morganovej a prirodzene aj správy pani De Vitsovej. Európskym občanom musíme zajtra vyslať jasný signál. Musíme vyhlásiť, že ľudia nesmú byť zasiahnutí nárastom cien v plnom rozsahu, ale musia dostať príležitosť vyhnúť sa tejto situácii prostredníctvom zvýšenia svojich energetických úspor a predovšetkým prostredníctvom vyššej transparentnosti, vďaka ktorej si budú môcť zvoliť iných dodávateľov energie. Domnievam sa, že je nesmierne dôležité poskytnúť našim občanom túto možnosť slobodného výberu a zároveň im umožniť podávať sťažnosti v prípade nesprávnych postupov. Som veľmi povďačná pani Morganovej za túto časť správy.

  Françoise Grossetête (PPE-DE). – (FR) Vážená pani predsedajúca, po vypočutí všetkých prejavov, ktoré tu dnes popoludní zazneli z úst mojich kolegov, ma dosť prekvapuje, že sa všetci zhodujeme na potrebe jednotného európskeho trhu s energiou, aj keď si myslím, že potrebujeme pracovať v smere energetickej účinnosti, aby naši spotrebitelia platili čo najmenej. Všetci sa teda zhodujeme v otázke cieľa, ktorý je potrebné dosiahnuť, nie sme však zjednotení v otázke spôsobu jeho dosiahnutia.

Všimla som si, že tu dnes nezaznelo veľa narážok alebo zmienok o dohode, ktorá sa 6. júna dosiahla v Rade, na základe ktorej nie je oddelenie vlastníctva, výroby a distribúcie nevyhnutne potrebné. Ak by oddelenie vlastníctva a jednotný trh viedli k poklesu cien energie, potom by ich potreba bola nespochybniteľná. Reálna situácia v Španielsku a v Spojenom kráľovstve je však odlišná, a Komisii sa toto tvrdenie nikdy nepodarilo dokázať.

Prestaňme preto démonizovať niektoré spoločnosti, ktoré v skutočnosti disponujú priemyselnými odbornými znalosťami a preukázali, že dokážu účinne fungovať. Ak si želáme prepojenosť a solidaritu, potom by pre členské štáty bolo bezpochyby lepším riešením, keby si mohli vybrať spomedzi niekoľkých modelov.

Skoncujme s týmto jednostranným spôsobom myslenia, ktorý odmieta tretiu cestu a obviňuje „francúzsko-nemecký kartel“. Vieme, že trh sám osebe nedokáže vyriešiť otázku monopolov, ktoré sú aj tak prítomné všade. Členské štáty podnikli kroky smerom k prijatiu prijateľného balíka, ktorý môže byť neskôr ešte doladený. Ak ho neprijmeme, potom hrozí, že nebudeme mať vôbec žiadny text, a naši občania budú musieť ďalej vyčkávať. Čo je ešte dôležitejšie, nerada by som videla kladných hrdinov na jednej strane tejto rokovacej sály a záporných hrdinov – t.j. tých, ktorí sa ešte stále usilujú o dosiahnutie dohody s Radou – na opačnej strane.

  Angelika Niebler (PPE-DE). – (DE) Vážená pani predsedajúca, vážený pán komisár, vážené dámy, vážení páni, myslím si, že všetci z nás zdieľajú v súvislosti s európskym vnútorným trhom rovnaké pocity. K dnešnému dňu však ešte žiadny európsky vnútorný trh neexistuje. Namiesto neho tu máme vnútroštátne trhy a monopoly, prípadne malé skupiny firiem, ktoré tieto vnútroštátne trhy kontrolujú. Zažívame situáciu, v ktorej ceny energií každodenne stúpajú, pričom Európa je závislá od dovozu energií. Všetci vidíme túto situáciu v rovnakom svetle a všetci sa zároveň zhodujeme na rovnakom cieli.

Týmto cieľom sa tu zaoberalo mnoho poslancov a poslankýň. Želáme si hospodársku súťaž, klesajúce ceny a viac investícií do prepravných sietí. Želáme si rozsiahlejšie prepojenia s cieľom umožniť cezhraničnú výmenu. Nechceme, aby sa trh sústreďoval len okolo niekoľkých veľkých dodávateľov. Veľkou otázkou však je, ako chceme tento cieľ dosiahnuť. A presne v tejto otázke sa naše názory rozchádzajú. Mnoho poslancov a poslankýň vrátane tých, ktorí vystúpili dnes, sa domnieva, že oddelenie vlastníctva predstavuje univerzálny liek. Ja však tvrdím, že ak sa vyberieme iba touto cestou, potom nevidíme celkový stav vecí. Toto nie je tá správna cesta!

Dovoľte mi spomenúť príklad niektorých krajín, ktoré vo svojom prejave spomenula aj pani Grossetęteová. V Španielsku vyrába spoločnosť Endesa 48,3 % a spoločnosť Iberdrola 28 % celkovej elektrickej energie. Vo Švédsku je vedúcou spoločnosťou Vattenfall, ktorá vyrába takmer 48 % celkovej elektrickej energie. V Taliansku je zasa hlavným subjektom na trhu spoločnosť ENEL s trhovým podielom 43,9 %. Nikto mi teda nemôže tvrdiť, že oddelením vlastníctva dosiahneme želaný výsledok, t.j. rozdrobenie trhu a vyššiu hospodársku súťaž.

Z toho dôvodu by som chcela požiadať všetkých svojich kolegov, aby zajtra, namiesto toho, aby naďalej vnímali len polovicu z celkového obrazu, podporili pozmeňujúce a doplňujúce návrhy č. 165 a 168. Pokiaľ ide o všetky ostatné body uvedené v správe pani Morganovej, považujem ich za veľmi uspokojivé. Chcela by som pani Morganovej vyjadriť svoju pochvalu, pretože príprave tejto správy venovala veľké množstvo energie a zároveň preukázala veľký záväzok. V súvislosti s témou môjho prejavu, by som však chcela povedať, že by sme mohli pre krajiny, ktoré vykonali oddelenie vlastníctva odlišným spôsobom, otvoriť aj druhú cestu. Krajiny, ako napríklad Švédsko, v ktorých je štát ešte stále stopercentným vlastníkom výrobných a prenosových sústav, by nemali byť povinné tento stav meniť. Nikto však nemôže tvrdiť, že zajtra budeme prijímať balík, ktorý zaručuje rovnaké podmienky hospodárskej súťaže. Nie je to totiž pravda.

  Norbert Glante (PSE). – (DE) Vážená pani predsedajúca, ospravedlňujem sa za svoj neskorý príchod. V tejto budove musíme prejsť pešo veľmi dlhé vzdialenosti a výťahy niekedy fungujú veľmi pomaly. Otázka, o ktorej tu dnes diskutujeme, a o ktorej budeme zajtra hlasovať, nie je nevyhnutne ľavicovou alebo pravicovou otázkou, aj keď je pravda, že v tejto rokovacej sále vedieme aj tento typ diskusií, je to skôr otázka sporu týkajúcich sa nástrojov, pomocou ktorých chceme dosiahnuť náš cieľ. Presne, ako pred chvíľou zdôraznila aj pani Nieblerová, všetci sa zhodujeme v otázke cieľa: chceme na európskom trhu vytvoriť väčšiu hospodársku súťaž, chceme transparentnejšie ceny a chceme ľahko zrozumiteľnú cenovú politiku. Zásadne sa však rozchádzame v otázke nástrojov, ktorými tento cieľ chceme dosiahnuť.

Osobne sa zaraďujem medzi tých, podľa ktorých predstavuje možnosť hľadania tretej cesty tiež jeden z nástrojov. V tomto duchu sme tu predniesli aj svoje odporúčania a zároveň sme opakovane zdôraznili, že ich cieľom nie je len iniciovať tretiu cestu, teda pôvodný návrh Rady, ale že sme zároveň s nimi predložili aj ďalšie regulačné prvky, pretože návrh tretej cesty, ktorý predstavila Rada, je podľa nášho názoru nepostačujúci.

Z tohto hľadiska by sme sa mali touto otázkou zaoberať ešte raz, prehodnotiť svoj doterajší postoj a umožniť, aby sa táto druhá a tretia cesta stali tiež jednou z možností. Ešte dôležitejší je však fakt, aby sa nám v rámci Európy podarilo dosiahnuť jednotné predpisy, a aby boli regulačným orgánom v členských štátoch udelené zhodné právomoci a nezávislosť na vykonávanie opatrení, na ktorých sa v tejto rokovacej sále dohodneme, pretože v konečnom dôsledku sú to práve ony, kto sa touto otázkou bude musieť zaoberať priamo na mieste.

Počas nedávnych týždňov sme mohli byť svedkami hneď dvoch jasných príkladov úlohy Komisie pri dohľade nad kartelmi a hospodárskou súťažou, aj keď ich načasovanie nás núti k zamysleniu. Spoločnosť, ktorá porušuje antitrustové právne predpisy, si však v každom prípade zaslúži byť potrestaná. Nič viac k tomu netreba dodávať. Nesnažím sa tu robiť žiadne ústupky, myslím si však, že by sme sa jednoznačne mali zaoberať otázkou, či je oddelenie vlastníctva skutočne tým nástrojom, ktorý chceme spoločne s regulačnými orgánmi presadzovať, alebo či by sme namiesto toho mali radšej zvoliť cestu väčšej flexibility.

Dúfam, že v zajtrajšom hlasovaní sa nám podarí dosiahnuť kompromis. V opačnom prípade budeme totiž nútení pracovať spoločne s Radou na hľadaní a nájdení tohto kompromisu. Ďakujem vám za pozornosť a ešte raz sa ospravedlňujem za svoje meškanie.

  Ieke van den Burg (PSE). – (NL) Vážená pani predsedajúca, vzhľadom na to, že hovorím v mene holandskej delegácie socialistickej skupiny v Európskom parlamente, chcela by som skutočne veľmi úprimne zablahoželať pani spravodajkyni Morganovej k spôsobu, akým pripravila toto stanovisko. Sme za oddelenie vlastníctva. V Holandsku sa tieto opatrenia už veľmi jasne a s pozitívnymi výsledkami zaviedli do praxe. Pozitívne výsledky je možné pozorovať v súvislosti s investíciami aj v súvislosti s dobrým fungovaním oboch trhov – trhu s plynom aj trhu s elektrickou energiou. Myslím si, že je veľmi dôležité, aby sme tieto opatrenia zaviedli aj na európskej úrovni. V tejto súvislosti by som chcela spomenúť, že k tomuto vývoju prispela aj pani Kroesová, komisárka pre hospodársku súťaž, aj prostredníctvom opatrení, ktoré v súčasnosti podniká v súvislosti s RWE a E.ON. Z toho dôvodu si myslím, že ide o dôležitý vývoj.

Ďalší aspekt tvorí energetická chudoba. Práve preto považujeme túto parlamentnú správu za skutočne vynikajúcu a dúfame, že bude schválená.

  Arlene McCarthy (PSE). - Vážená pani predsedajúca, chcela by som uviesť príklad, v ktorom by mohla byť charta práv spotrebiteľov energie skutočne dôležitá. Jedna malá komunitná organizácia v Manchestri ma požiadala o pomoc pri riešení sťažnosti voči jej dodávateľovi energie. Päť rokov kontroloval tento dodávateľ merač spotreby elektriny, no neposielal žiadne účty. V marci 2008 dostala spomínaná organizácia faktúru za spotrebu elektrickej energie za obdobie celých piatich rokov vo výške 7 540,37 GBP, kvôli ktorej sa musela zadlžiť.

Ak chceme zabezpečiť, aby mali spotrebitelia kontrolu nad svojou spotrebou energie, musíme postarať sa o to, aby boli informovaní o svojich právach – v tomto prípade ide o právo dostávať pravidelné účty. V súčasnej dobe, v ktorej musia všetci spotrebitelia v každej krajine Európy čeliť rastúcim účtom za energie, musíme týmto spotrebiteľov poskytnúť informácie a nástroje, pomocou ktorých budú môcť tieto účty spravovať, znížiť svoju spotrebu a náklady a zároveň tak prispieť k zníženiu emisií CO2.

Vyzývam preto Komisiu, aby pri presadzovaní charty práv postupovala odvážne, spolupracovala s regulátormi, členskými štátmi a podnikmi na aktívnej podpore a propagácii týchto práv a opustila predstavu umierneného kontrolného zoznamu, ktorý spotrebiteľom v súčasných podmienkach komplexných energetických výziev a cien nedokáže zabezpečiť spravodlivé ceny. Ak môžeme mať chartu práv pre cestujúcich v leteckej doprave, prečo by sme nemohli mať aj chartu práv pre spotrebiteľov energie? Pán komisár, rada by som na túto otázku dostala odpoveď.

  Paul Rübig (PPE-DE). – (DE) Vážená pani predsedajúca, európska energetická agentúra v Paríži vypočítala, že v roku 2012 začneme pociťovať nedostatok energie. Je preto nesmierne dôležité, aby sme venovali naliehavú pozornosť vytváraniu stimulov a zvýšeniu investícií do prenosových systémov a výroby elektrickej energie. Súčasná smernica o elektrine obsahuje dobré stimuly pre skrátenie schvaľovacích lehôt, aby sme zabránili výpadku elektrickej energie v roku 2012.

Zároveň je potrebné posilniť úlohu národných regulátorov, aby sme tiež mohli presadzovať záujmy nášho vlastného priemyslu v susedných krajinách. Bolo by dobré, keby sme mali regulačnú agentúru pre jadrové otázky, ktorá by vydávala vyhlásenia o bezpečnosti a zárukách podľa francúzskeho vzoru. Rada by sa mala tento týždeň zaoberať aj touto otázkou.

  Silvia-Adriana Ţicău (PSE). - (RO) Chcela by som zablahoželať pani spravodajkyni Morganovej. Bezpečnosť energetických dodávok pre Európsku úniu si vyžaduje obrovské investície. Investori zase potrebujú mať predvídateľné prostredie, ktoré by bolo priaznivo naklonené strednodobým a dlhodobým investíciám.

Vzhľadom na prebiehajúce klimatické zmeny si Európska únia stanovila cieľ, aby do roku 2020 pochádzalo minimálne 20 % jej energie z obnoviteľných zdrojov. Kľúčovým predpokladom pre splnenie tohto cieľa je zabezpečenie prístupu k prenosovým energetickým sieťam. V posledných rokoch zažívame prudký nárast cien energií. Európski občania očakávajú od európskych inštitúcií odpovede na svoje problémy. Dostupnosť a prístup k energiám je kľúčovým predpokladom hospodárskeho a spoločenského života.

Zriadením Agentúry pre spoluprácu energetických regulátorov zabezpečíme lepšiu ochranu záujmov spotrebiteľov energie. Myslím si, že pozmeňujúci a doplňujúci návrh č. 18 v správe pána Chichestera patrí do právomocí Rady.

  Danutė Budreikaitė (ALDE). – (LT) Chcela by som zablahoželať Komisii k navrhovanému balíku dokumentov pre vytvorenie realistického vnútorného trhu s energiou v Európskej únii. Zároveň by som chcela pogratulovať aj pani Morganovej, ktorá nám vo svojej správe poskytla odborné ohodnotenie situácie na trhu a zároveň ponúkla možné riešenia.

Potešilo ma, že sa začala venovať pozornosť existencii „energetických ostrovov“. Litva je – pokiaľ ide o dodávky elektrickej energie a plynu – tiež súčasťou takého „ostrova“. Energetická budúcnosť tejto krajiny sa po uzavretí jadrovej elektrárne Ignalina v roku 2009 stane úplne nepredvídateľná, vzhľadom na jej absolútnu závislosť na Rusku. Z toho dôvodu je pre Litvu nesmierne dôležitá integrácia do spoločnej prenosovej sústavy Európskej únie.

Navrhované oddelenie vlastníctva, ako jediný prostriedok zaručujúci nezávislosť prevádzkovateľov prenosových sústav, vylúčenie tretích krajín z kontroly prenosových sústav a ich prevádzkovateľov a stanovenie ochrany záujmov spotrebiteľov za jeden z prioritných cieľov – presne toto sú prostriedky, ktoré zabezpečia energetickú bezpečnosť Európskej únie a blahobyt jej občanov.

  Vladimír Remek (GUE/NGL). - (CS) Vážené dámy, vážení páni, ako tieňový spravodajca k správe pána poslanca Chichestera som patril k zástancom návrhu, aby v prípade hlasovania v Agentúre pre spoluprácu energetických regulátorov zostal zachovaný pôvodný zámer Komisie, t.j. jeden štát jeden hlas. Presadenie takzvaného váženého pomeru hlasov by zvýhodnilo veľké členské štáty na úkor menších členských štátov. Výbor ITRE svojou významnou väčšinou podporil spravodlivejší princíp a ja verím, že rovnaký výsledok dosiahneme aj pri hlasovaní na plenárnej schôdzi. Vznik agentúry, ktorá nebude len ďalším byrokratickým diskusným klubom bez právomocí, si želala aj väčšina národných regulátorov energetických trhov, pretože nerovné podmienky pre jednotlivé krajiny by prakticky znehodnotili snahu vytvoriť rešpektovanú a fungujúcu agentúru. Národné energetické trhy vznikali za rozdielnych podmienok a doteraz nie sú navzájom účinne prepojené. Táto agentúra má šancu prispieť k ich skutočnému prepojeniu.

  Jim Allister (NI). - Vážená pani predsedajúca, som silným zástancom oddelenia výroby a distribúcie. Toto oddelenie však musí byť dôkladné, a preto si kladiem otázku, či je vôbec možné dosiahnuť želaný výsledok pri akomkoľvek štátnom vlastníctve v ktoromkoľvek z týchto dvoch sektorov. Hovorím to čiastočne aj na základe svojich vlastných skúseností vo svojom volebnom obvode, t.j. v Severnom Írsku, ktoré sa nedávno zapojilo do jednotného trhu s elektrickou energiou v rámci celého írskeho ostrova, s cieľom naplniť priaznivé vyhliadky, ktoré mal tento krok priniesť pre stabilitu cien.

Naše skúsenosti však boli značne odlišné. Pred niekoľkými týždňami som navštívil jedného z najväčších energetických spotrebiteľov v mojom volebnom obvode. Pred troma rokmi platil tento podnik za energie len o trochu viac, než bola priemerná cena v Spojenom kráľovstve. Dnes musí na jednotnom írskom trhu s elektrickou energiou platiť až o 76 % viac, než je priemer v Spojenom kráľovstve. V konečnom dôsledku teda toto oddelenie neprinieslo žiadne výhody. Základnou príčinou tohto vývoja je podľa mňa skutočnosť, že jednotný trh bol vytvorený bez toho, aby bola adekvátne zohľadnená otázka štátnych monopolov a ESB.

  Lambert van Nistelrooij (PPE-DE). – (NL) Vážená pani predsedajúca, budem stručný. Na trhu s elektrickou energiou dochádza v posledných rokoch k reálnemu poklesu investícií do cezhraničných sietí. Z toho dôvodu potrebujeme prijať nový legislatívny balík. Pán komisár Piebalgs a všetci prítomní poslanci a poslankyne veľmi dobre vedia, aké dôležité je pre mňa vytvorenie rovnakých podmienok. Oddelenie vlastníctva je z tohto pohľadu najlepším riešením. Energetická rada si našťastie uvedomila, že v súčasnosti tieto rovnaké podmienky neexistujú.

Zákaz prevzatia podnikov horizontálnymi nerozdelenými organizáciami v najbližších rokoch je preto opodstatnený. Nebude sa konať žiadne privlastňovanie si najlepších životaschopných malých spoločností veľkými nerozdelenými organizáciami. Toto opatrenie umožní organizáciám v Holandsku – napríklad výrobcom, ako sú Nuon alebo Essent – rozvinúť európsku perspektívu. Vytvára pre nadchádzajúce obdobie priestor, v ktorom sa dá voľnejšie dýchať. Vzhľadom na tieto skutočnosti bezvýhradne podporujem oddelenie vlastníctva, ktoré sa navrhuje v správe pani Morganovej.

  Neena Gill (PSE). - Vážená pani predsedajúca, chcela by som zablahoželať pani spravodajkyni k vynikajúcej práci a podporiť jej pozíciu ohľadne zabezpečenia lepších cien pre našich spotrebiteľov.

Pani Morganová správne naznačila, že tento cieľ sa dá najlepšie dosiahnuť prostredníctvom oddelenia vlastníctva, čo znamená, že potrebujeme zmierniť koncentráciu moci vo veľkých spoločnostiach a umožniť lepší prístup na trh malým a stredným podnikom.

Lepšia regulácia trhov s elektrickou energiou a plynom je nesmierne dôležitá pre zabezpečenie spravodlivej hospodárskej súťaže a priaznivejších cien pre spotrebiteľov. V tejto súvislosti som veľmi znepokojená vývojom, v ktorom rýchlo rastúce ceny energií vystavujú Európanov čoraz väčšiemu riziku energetickej chudoby, predovšetkým starších ľudí, ktorí tvoria najzraniteľnejšiu skupinu.

Vzhľadom na súčasnú situáciu v oblasti energetickej bezpečnosti neexistujú žiadne pochybnosti, že Európa potrebuje dobre fungujúci trh s elektrickou energiou a plynom. V poslednom období zažívame problémy s dodávkou energií. Táto správa sa veľmi správne pokúša vyriešiť niektoré z týchto problémov.

Dostala som množstvo listov od voličov zo svojho volebného obvodu, v ktorých vyjadrujú svoju podporu pozmeňujúcemu a doplňujúcemu návrhu č. 159, ktorý by zakazoval členským štátom schváliť výstavbu nových elektrární s vyššou úrovňou emisií oxidu uhličitého, než je 350 g na jeden vyrobený kilowatt.

  Joel Hasse Ferreira (PSE). – (PT) Vážená pani predsedajúca, vážené dámy, vážení páni, regionálna integrácia cezhraničných trhov s elektrickou energiou musí byť vnímaná nielen z hľadiska skutočností, o ktorých dnes diskutujeme, ale aj z hľadiska vytvorenia jednotného európskeho trhu s elektrickou energiou.

Okrem toho si široké spektrum energetických otázok v európskom rámci zaslúži komplexnejší a výhľadovejší prístup. Práve z toho dôvodu vznikla v paneli STOA Európskeho parlamentu iniciatíva na vypracovanie energetických scenárov pre najbližšie desaťročia, v ktorých sa ako základný referenčný rok použil rok 2030. Európsky parlament a niektoré jeho parlamentné skupiny sa rozchádzajú v názore na otázku oddelenia prenosových energetických systémov a energetických spoločností. Niekedy je to skôr z dôvodu vnútroštátnych situácií, než dôvodu politického presvedčenia alebo strategických volieb.

Dámy a páni, k jednej otázke sa by som sa chcel vyjadriť úplne jednoznačne. Osobne som zástancom jasného oddelenia sietí/spoločností, ktoré tieto siete využívajú, a spoločnosti, prípadne orgánu, ktorá tieto siete spravuje. Podľa môjho názoru prináša toto riešenie najviac výhod pre spotrebiteľov a vytvára sa ním príležitosť pre vytvorenie skutočného vnútorného trhu s elektrickou energiou, ktorý by mal byť jedným z našich cieľov – či už z pohľadu poslancov Európskeho parlamentu alebo z pohľadu európskych občanov.

  Zita Pleštinská (PPE-DE). - (SK) Európski spotrebitelia elektrickej energie a plynu majú právo využívať univerzálnu službu, čiže právo na dodávky presne stanovenej kvality za primerané, ľahko a jasne porovnateľné a transparentné ceny.

Vítam, že v rozprave o treťom energetickom balíčku nechýba ani správa kolegyne De Vitsovej, zaoberajúca sa návrhom Charty ochrany spotrebiteľa. Práva spotrebiteľov energie sú v súčasnosti zakomponované v rozličných dokumentoch EÚ a často nie sú transponované do vnútroštátnych právnych predpisov. Oceňujem snahu pani spravodajkyne sprehľadniť práva spotrebiteľov. Spotrebitelia musia mať možnosť slobodnej výmeny dodávateľa bez akýchkoľvek prekážok. Musia rozumieť, za čo platia. Ďakujem pani spravodajkyni, že do svojej správy zakomponovala aj moje pozmeňujúce návrhy, v ktorých som vyzvala členské štáty, aby poskytli finančnú podporu spotrebiteľským organizáciám v oblasti poradenstva. Spotrebiteľské organizácie sa veľmi aktívne venujú spotrebiteľom energie, hlavne zraniteľným skupinám spotrebiteľov.

  Anni Podimata (PSE). – (EL) Vážená pani predsedajúca, dovoľte mi hneď na úvod podporiť vyjadrenia pani Morganovej o tom, že potrebujeme ochraňovať väčšmi zraniteľné skupiny spotrebiteľov, predovšetkým voči rastúcim cenám pohonných hmôt. Súhlasím aj s potrebou bojovať proti energetickej chudobe a rázne podporovať investície do obnoviteľných zdrojov energie.

Pokiaľ však ide o základnú otázku vytvorenia jednotného vnútorného trhu s energiou, dosiahnutie tohto cieľa nezávisí len na plánovaní a uplatňovaní jednotnej stratégie, ale aj na uvedomení si špecifických situácií u každého účastníka.

Úplné oddelenie vlastníctva nie je bezpodmienečnou a nevyhnutnou podmienkou pre investície do zlepšenia siete. Zaostávanie v súvislosti s modernizáciou môže byť spôsobené aj nesprávnou energetickou politikou, ktorá vníma energiu z pohľadu produktu, ktorý sa distribuuje predovšetkým s cieľom zvýšenia ziskov, nie s cieľom zlepšenia systému.

  Janez Lenarčič, úradujúci predseda Rady. − (SL) Dovoľte mi začať jednou všeobecnou myšlienkou. Faktom je, že v rámci Rady jednoznačne súhlasíme so zisteniami, že situácia na vnútornom trh s energiu nie je dobrá ani uspokojivá. Z toho dôvodu sme sa dlhé roky pokúšali o dosiahnutie dohody o vytvorení skutočného vnútorného trhu s plynom a elektrickou energiou s cieľom zabezpečiť pravú hospodársku súťaž a rovnaké podmienky pre všetky subjekty na trhu.

Ako som už spomínal, dňa 6. júna sa nám v Rade podarilo dosiahnuť významný pokrok v tejto otázke. Dnes tu mnohí rečníci vrátane pani Morganovej a mnohých ďalších, zdôrazňovali, že úplné oddelenie vlastníctva predstavuje ten najúčinnejší spôsob vytvorenia skutočného vnútorného trhu s plynom a elektrickou energiou. Rovnaký názor zdieľa aj Komisia a väčšina členských štátov. Pre dosiahnutie dohody však bolo potrebné prijať kompromisné riešenie. Jeho dosiahnutie nebolo jednoduché, no nakoniec sa nám to podarilo.

Kompromisným riešením je, že sú k dispozícii tri možnosti. Na základe posúdenia predsedníctvom by uplatňovanie týchto možností v súlade s predpokladanými pravidlami malo viesť k vytvoreniu rovnakých podmienok pre všetky subjekty na vnútornom trhu s plynom a elektrickou energiou, samozrejme za predpokladu, že bude vytvorená pravá hospodárska súťaž.

Dovoľte mi poukázať aj na ďalšie skutočnosti. Niekoľkokrát tu bola spomenutá chudoba, alebo lepšie povedané energetická chudoba. Ide o veľmi dôležitú otázku, obzvlášť v podmienkach rýchlo rastúcich cien energií. Faktom však je, že táto oblasť patrí do sféry zodpovedností a povinností členských štátov, v súlade so zásadou subsidiarity. Ako tu už zdôrazňoval pán Hökmark a tiež niektorí ďalší rečníci, členské štáty sú povinné zabezpečiť prístup k energiám pre chudobných.

Niekoľkokrát sa tu tiež spomínala otázka ochrany spotrebiteľa. V skutočnosti táto otázka zaznela vo veľkom počte prejavov. Dovoľte mi zdôrazniť, že text predsedníctva, alebo, ak chcete, kompromis predsedníctva, obsahuje najdôležitejšie ustanovenie pre oblasť ochrany spotrebiteľa. Toto ustanovenie vyžaduje, aby boli spotrebitelia primerane informovaní o svojej energetickej spotrebe a o nákladoch, ktoré sa na túto spotrebu viažu, a zároveň požaduje, aby boli o týchto skutočnostiach informovaní v dostatočne pravidelných intervaloch, ktoré by im umožnili vyrovnať záväzky vyplývajúce z tejto spotreby. Okrem toho sa tiež predpokladá možnosť kedykoľvek zmeniť svojho dodávateľa a zároveň byť včasne a pravidelne informovaný o cenách jednotlivých dodávateľov.

V niektorých prejavoch vrátane prejavu pani Turmesovej, sa tiež spomínali právomoci agentúry. Táto agentúra nebude žiadnou agentúrou „len na papieri“. Bude mať skutočné právomoci na vydávanie záväzných rozhodnutí, predovšetkým v záležitostiach, ktoré sa budú týkať dvoch alebo viacerých členských štátov. Ide teda o významnú inováciu.

V niektorých prejavoch, predovšetkým v prejavoch pána Birutiho a pána Zileho, ale aj ďalších rečníkov, sa spomínal problém malých a izolovaných systémov. V tejto súvislosti by som chcel upozorniť, že text dohody, ktorá sa dosiahla v rámci Rady, predpokladá úľavy alebo výnimky pre tieto izolované krajiny a trhy, až dovtedy, kým nebude ich izolácia odstránená.

Chcel by som uviesť pár slov aj v súvislosti s obnoviteľnými zdrojmi. V našom balíku, t.j. v balíku Rady, sa predpokladá zabezpečenie prioritného prístupu k sieťam pre energiu vyrábanú z obnoviteľných zdrojov.

Na záver mi dovoľte vzdať hold rozhodnosti, ktorú preukázal pán Vidal-Quadras, s cieľom zabezpečiť dosiahnutie dohody v druhom čítaní medzi Parlamentom a Radou. Dosiahnutie tejto dohody je tiež želaním Rady. Predsedníctvo súhlasí s názorom, že dohoda zo 6. júna vytvára príležitosť na dosiahnutie tejto dohody ešte pred koncom tohto roka. Táto skutočnosť je mimoriadne dôležitá z hľadiska našich ambícií dosiahnuť dohodu o klimatickom a energetickom balíku v čo najskoršom termíne v roku 2009.

Táto diskusia ma presvedčila, že pozícia Rady a pozícia Parlamentu od seba nie sú až také vzdialené. Chcel by som sa poďakovať spravodajcom a všetkým účastníkom tejto rozpravy. Myslím si, že táto rozprava bude veľmi užitočná pre ďalšiu prácu Rady aj pre dosiahnutie spoločnej dohody v želanom termíne.

  Andris Piebalgs, člen Komisie. − Vážená pani predsedajúca, dnešná rozprava sa vo veľkej miere zameriavala na domácnosti. Návrh Komisie však presahuje hranice domácností, týka sa totiž celého priemyselného odvetvia. Pri všetkej úcte k zraniteľným skupinám spotrebiteľov by som chcel zdôrazniť, že nám ide predovšetkým o dosiahnutie dobre fungujúceho trhu. Nemôžeme donekonečna všetko dotovať, pretože to znamená, že niekomu musíme niečo vziať a potom to poskytnúť niekomu inému. Som si vedomý faktu, že budú existovať zraniteľní spotrebitelia, ktorým by sme mali venovať našu pozornosť, naším prvoradým cieľom je však dosiahnutie dobre fungujúceho prepojeného európskeho trhu založeného na hodnotách a poznatkoch, ktoré sme získali z iných oblastí.

Energetický trh sa začal vyvíjať len nedávno, potrvá preto určitý čas, kým bude náležite zavedený. Myslím si však, že dnešná diskusia jasne ukázala, že návrh Komisie sa ku všetkým základným otázkam stavia správnym spôsobom.

Nikdy neexistovali ani najmenšie pochybnosti o tom, že zmena je potrebná. Aj ja si to myslím. Preukázali to nielen výročné správy Komisie, ale aj závery vyšetrovania hospodárskej súťaže v odvetví. V parlamentnej správe pána Vidal-Quadrasa sa uvádza, že potrebujeme zmenu a nové návrhy.

V poslednom čase sme tiež mohli zaznamenať určitý vývoj v oblasti právnych predpisov o hospodárskej súťaži. Problém je v tom, že ak sa aj podarí objaviť správanie, ktoré je v rozpore s pravidlami hospodárskej súťaže, vždy je to až ex-post: to znamená, že v čase, keď dôjde k uloženiu pokuty, už zákazník požadovanú sumu zaplatil. Z toho dôvodu potrebujeme štrukturálne zmeny a nami vypracované návrhy sú podľa mňa odpoveďou presne na túto potrebu.

Je tu tiež niekoľko otázok, v ktorých podľa mňa zachádzame za hranice obyčajného návrhu pre energetický trh. Začnime s agentúrou. Absolútne súhlasím, že nezávislá agentúra má kľúčový význam. Problém, ktorý v tejto súvislosti vidím, je ten, že okrem potenciálnej agentúry máme aj judikatúru, ktorá vymedzuje jasné hranice, a v rámci týchto právnych hraníc je do najvyššej možnej miery posilnená práve pozícia Komisie.

Pokiaľ ide o komitológiu, plne chápem otázky tohto Parlamentu týkajúce sa tohto postupu. Je to však postup, ktorý máme k dispozícii, a ktorý by sme mali využívať na dosahovanie výsledkov.

Pokiaľ ide o otázku porušovania práva, pán Paasilinna povedal, že toto je postup, ktorý máme k dispozícii, a ktorý by sme mali uplatňovať, vzhľadom na to, že iný postup nemáme.

Zaznela tu aj otázka o právach spotrebiteľov. Aj keď ide o otázku, na ktorú sa vzťahuje zásada subsidiarity, letecká doprava je predsa len viac cezhraničným odvetvím, než odvetvie energetiky. Podľa môjho názoru sa na chartu práv v oblasti energetiky vzťahuje zásada subsidiarity predsa len do väčšej miery. Ukázali sme dobrý príklad, je však skutočne vhodné v tejto oblasti zaviesť európsku legislatívu? Mám o tom isté pochybnosti. Nie som zásadne proti, domnievam sa však, že v tejto súvislosti existuje určitá hranica medzi oblasťou, kde existuje potreba európskeho práva, a oblasťou, kde začínajú platiť vnútroštátne právne predpisy. V každom prípade, toto sú podľa mňa hlavné problémové oblasti a som si istý, že Parlament k nim nájde správny prístup.

Na záver by som sa chcel ešte raz poďakovať pani Morganovej, pani De Vitsovej, pánovi Chichesterovi a pánovi Vidal-Quadrasovi za ich vynikajúce správy. Myslím si, že táto rozprava jasne ukázala, že v tejto otázke prebehlo množstvo vnútorných diskusií. Teším sa na zajtrajšie hlasovanie, pretože správa pána Vidal-Quadrasa nám vydláždila cestu k tomuto návrhu. Viem, že Parlament a Rada budú musieť pracovať na nájdení vyváženého riešenia. Obe strany sú pripravené. Zajtrajšie hlasovanie nám ukáže, aká je pozícia Parlamentu. Veľmi jasne si však uvedomujem, že existuje politická vôľa pre nájdenie dohody, a že tento návrh bude prijatý počas tohto legislatívneho obdobia, čo prinesie prospech naším spotrebiteľom. Myslím si, že je to skvelé.

, člen Komisie. −

Stanovisko Komisie k pozmeňujúcim a doplňujúcim návrhom Európskeho parlamentu

správa pani Morganovej (A6-0191/2008)

Komisia súhlasí s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi č. 1, 2, 4, 5, 6, 8, 12, 14, 15, 17, 18, 19, 20, 21, 22, 23, 25, 26, 29, 30, 33, 34, 35, 36, 40, 44, 46, 48, 50, 54, 56, 57, 58, 61, 65, 70, 71, 73, 74, 77, 83, 84, 88, 89, 92, 93, 94, 97, 99, 101, 102, 105, 106, 107, 108, 111,112, 113, 114, 118, 119, 120, 122, 123, 124, 126, 128, 129, 130, 131, 132, 133, 134, 135, 136, 137, 146, 147, 148, 149, 150, 151 a 152.

Komisia čiastočne súhlasí s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi č. 10, 11, 16, 24, 38, 39, 41, 42, 43, 45, 47, 55, 59, 60, 66, 68, 72, 79, 80, 82, 85, 86, 87, 95, 98, 100, 109, 110, 115, 117, 121, 125, 127, 138, 153, 155, 165, 166 a 167.

Komisia nesúhlasí s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi č. 3, 7, 9, 13, 27, 28, 31, 32, 37, 49, 51, 52, 53, 62, 63, 64, 67, 69, 75, 76, 78, 81, 90, 91, 96, 103, 104, 116, 139, 140, 141, 142, 143, 144, 145, 154, 156, 157, 158, 159, 160, 161, 162, 163, 164, 168, 169, 170, 171 a 176.

správa pána Vidal-Quadrasa (A6-0228/2008)

Komisia súhlasí s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi č. 1, 2, 3, 4, 5, 7, 8, 9, 10, 11, 12, 21, 22 a 29.

Komisia čiastočne súhlasí s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi č. 6, 14, 15, 16, 17, 18, 20, 24, 25, 28, 31 a 32.

Komisia nesúhlasí s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi č. 13, 19, 23, 26, 27, 30 a 33.

správa pána Chichestera (A6-0226/2008)

Komisia súhlasí s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi č. 1, 6, 9, 10, 12, 16, 45, 48, 49, 53, 54, 64 (pokiaľ ide o odsek 3), 64 (odsek 4), 66, 72 a 75.

Komisia čiastočne súhlasí s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi č. 3, 4, 5, 7, 11, 13, 14, 15, 19 (odsek 1 a), 19 (odsek 1 da), 19 (odsek 1 db), 19 (odsek 1 de), 19 (odsek 1 df), 19 (odsek 1 dh), 23, 24, 26, 27, 28, 31, 32, 33, 35, 39, 40, 41, 42, 43, 44, 47, 51, 57, 58, 59, 61, 64 (odsek 1), 68, 70, 74 a 76.

Komisia nesúhlasí s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi č. 8, 17, 18, 19 (odsek 1 c), 19 (odsek 1 d), 19 (odsek 1 dc), 19 (odsek 1 dd), 19(odsek 1 dg), 20, 21, 22, 25, 29, 30, 34, 36, 37, 38, 46, 50, 52, 55, 56, 60, 62, 63, 64 (odsek 2), 64 (odsek 5), 64 (odsek 7), 64 (odsek 8), 65, 67, 69, 71 a 73.

  Eluned Morgan, spravodajkyňa. − Vážená pani predsedajúca, chcela by som sa poďakovať všetkým, ktorí prispeli k tejto veľmi zaujímavej diskusii.

Chcela by som v krátkosti reagovať na vyjadrenia pána Hökmarka o vývoji najlepšieho možného systému s cieľom zabezpečiť bezpečnosť dodávok, trvalú udržateľnosť a konkurencieschopnosť. Musím povedať, že Rada vo svojom stanovisku podľa mňa zachádza až príliš ďaleko. Som sklamaná z neformálnej dohody, ktorá sa dosiahla v Rade, pretože sa až príliš prikláňa k vôli menšiny. Samozrejme rozumiem, že existuje čas, miesto a potreba na dosiahnutie kompromisu, podľa mňa však tento kompromis zašiel priďaleko.

Som sklamaná z toho, že Komisia nebola zásadovejšia pri obrane svojej vlastnej pozície – nezabúdajte, že teraz obraňujeme vašu vlastnú pozíciu. Chcela by som vám pripomenúť, že vy ste ustúpili a my nie – my bránime vašu pozíciu.

Súčasná situácia je neuspokojivá. Prichádzajú za nami veľkí priemyselní spotrebitelia energie a v súkromí nás žiadajú, aby sme vykonali oddelenie vlastníctva. Keď im však povieme, že sa o to pokúsime, a požiadame ich, aby nám túto žiadosť adresovali aj verejne, odpovedajú nám, že tak nemôžu urobiť, pretože sú zraniteľní! To znamená, že spotrebiteľ nemá kontrolu, spotrebiteľ nemá kontrolu nad trhom – a to znamená, že tu máme problém.

Domnievam sa, že došlo k nedorozumeniu v otázke osobitných taríf pre zraniteľných zákazníkov. Som zástankyňou týchto taríf. Chcem, aby sa pre zraniteľných zákazníkov uplatňovali osobitné tarify. Nepožadujeme však, aby sa touto otázkou zaoberala Európska únia. Žiadame, aby sa ňou zaoberali členské štáty, a aby ju brali vážne. Predovšetkým my socialisti sme pozorne počúvali hlasy našich voličov, v ktorých nám oznamovali, že vysoké ceny im ubližujú, a že v súčasnej situácii naozaj trpia. Z toho dôvodu chceme, aby sa otázka energetickej chudoby dostala do programov v jednotlivých členských štátoch. V súčasnosti sa v nich totiž vôbec nevyskytuje. Iba jedna európska krajina má zavedenú definíciu energetickej chudoby. Žiadam jednotlivé členské štáty, aby túto otázku zahrnuli do svojich programov, pretože v súčasnosti v nich vôbec nie je uvedená.

  Alejo Vidal-Quadras, spravodajca. − (ES) Hneď v úvode by som sa chcel poďakovať predovšetkým pani Morganovej, pánovi Chichesterovi a všetkým tieňovým spravodajcom za vynikajúcu spoluprácu a výbornú atmosféru, ktorá sa vytvorila počas prác na príprave týchto správ.

Dámy a páni, celá táto otázka je o tom, či vieme čo chceme, a či všetci chceme to isté, pretože z logického hľadiska nie je možné tvrdiť, že oddelenie vlastníctva je akýmsi magickým univerzálnym kľúčom, ktorý otvorí všetky brány a poskytne nám riešenia na všetky naše problémy. Nikto to ani netvrdí.

Oddelenie vlastníctva prenosových systémov a výroby je nevyhnutnou požiadavkou, ktorá pomáha, podporuje a umožňuje správne fungovanie trhu, prístup na trh pre tretie strany a zaručuje prísun investícií. Nerieši samozrejme všetky problémy. Kto povedal že ich vyrieši? Nikto.

Napríklad aj v mojej vlasti, v ktorej už máme zavedené oddelenie vlastníctva, existuje ešte veľa problémov. Agentúra pre spoluprácu regulátorov nie je dostatočne nezávislá. Máme nedostatok taríf a tiež regulované tarify, ktoré narúšajú trh. Sme energetickým ostrovom, ktorý potrebuje vyšší stupeň prepojenia. Znamená to snáď, že zavedením oddelenia vlastníctva vyriešime všetky tieto problémy? Nie, pretože ich spôsobujú aj iné príčiny, ktoré nemajú s oddelením vlastníctva nič spoločné. Uvidíme, či sa nám podarí použiť logiku a odsunúť politiku a národné záujmy stranou.

Pán úradujúci predseda Rady, nemôžem hovoriť v mene celého Európskeho parlamentu, pretože som len jedným zo 785 poslancov, môžem vám však po deviatich rokoch skúseností v tomto Parlamente prezradiť svoje dojmy a potvrdiť, že tu existuje vôľa pre dosiahnutie dohody, existuje tu vôľa rokovať, existuje tu dobrá vôľa, pán úradujúci predseda Rady, musíte však Rade oznámiť, že táto dobrá vôľa musí byť vzájomná. Ak bude vzájomná, podobne, ako v prípade trhu s plynom, potom sa nám určite podarí nájsť recept na naplnenie nášho cieľa.

  Giles Chichester, spravodajca. − Vážená pani predsedajúca, bola to skutočne fascinujúca rozprava, v ktorej bol tento Parlament rozdelený na inom než zvyčajnom základe založenom na pravo-ľavom alebo severno-južnom antagonizme. Pre mňa, ako britského konzervatívca, bolo skutočne zaujímavé sledovať, ako sa niektorí moji kolegovia z niektorých členských štátov vykrúcali a ošívali vo svojom zúfalom úsilí zabrániť zmene. Nikdy som si nemyslel, že moji nemeckí kolegovia budú niekedy viac konzervatívni (tým chcem povedať viac odolní voči zmene) než ja.

Keď som prvýkrát nastúpil ako poslanec do tohto Parlamentu, bol som silným zástancom a prívržencom privatizácie – pred nejakým časom to spomínal aj pán Allister – inými slovami, bol som za to, aby sme zbavili štát vlastníctva týchto podnikov a vložili ho do rúk súkromných investorov, ktorí by ich dokázali riadiť oveľa účinnejším spôsobom, než to dokáže štátny monopol. Z toho dôvodu ma teší, že sa z tejto myšlienky v súčasnosti v Európe stáva naliehavý koncept. Konečný smer, ktorým by sme sa mali uberať, by však možno mal zachádzať až za hranice oddelenia vlastníctva v prospech privatizácie.

Dovoľte mi tiež povedať, že som presvedčeným zástancom hľadania riešenia pre oblasť palivovej chudoby. Domnievam sa, že bloková tarifná reforma by mohla byť tým správnym riešením. Podľa mňa je skutočne nezvyčajné, aby sme stanovovali marginálnu cenu energie ešte nižšie, než je jej pôvodná cena, čím v podstate podporíme spotrebu. Žijeme totiž v dobe, v ktorej by sme mali vyzývať na šetrenie s energiou a energetickú účinnosť, to znamená, že by sme na zvýšenú spotrebu energie mali uplatňovať skôr vyššie sadzby.

Možno za nás tieto problémy vyriešia trhové sily: cena ropy spôsobuje, že občania v mojej vlasti menia svoje návyky a všimol som si – pričom túto skutočnosť veľmi rád pripomínam svojim nemeckým kolegom – že E.ON sám uznal pozitívny prínos trhových síl svojím rozhodnutím otvoriť svoj distribučný systém.

Možno budeme v budúcnosti potrebovať aj štvrtý balík, chcel by som však zablahoželať pani Morganovej k výsledkom, ktoré sa jej doteraz podarilo dosiahnuť. Udržme si túto líniu. Dúfam, že túto správu zajtra podporí výrazná väčšina, pretože postupom času sa spotrebitelia na trhu, v ktorých nebude existovať oddelenie vlastníctva, budú pozerať na iné trhy, v ktorých bolo oddelenie zavedené, a budú hovoriť: „Aj my to chceme“.

  Mia De Vits, spravodajkyňa. – (NL) Vážená pani predsedajúca, veľmi ma potešilo, že sa rečníci v dnešnej diskusii zaoberali nielen oddelením vlastníctva, ale aj právami spotrebiteľov. V súvislosti s nadchádzajúcim štvrtkovým hlasovaním by som vás chcela požiadať o podporu trhoch pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov, ktorých cieľom je ďalšie zlepšenie týchto spotrebiteľských práv a pravidelné informovanie spotrebiteľov o výške ich spotreby. Myslím si, že nežiadame veľa, ak chceme, aby sa tieto informácie zverejňovali štyrikrát ročne. Ďalej ide o koncept malých meračov a stanovenie lehoty na ich nasadenie, konkrétne 10 rokov po vstupe smernice do platnosti.

Nakoniec, pokiaľ ide o otázku národných akčných plánov na boj proti energetickej chudobe, chcela by som pánovi Vidal-Quadrasovi objasniť, že sociálne tarify uvádzame členským štátom len ako príklad možného nástroja, ktorý môžu uplatňovať. Toto sú teda tri pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, pri ktorých vás žiadame o vašu podporu s cieľom podporiť práva spotrebiteľov.

Pani predsedajúca, na záver by som chcela povedať, že ma sklamala reakcia zo strany pána komisára, v ktorej zaradil oblasť práv spotrebiteľov do rámca právomocí členských štátov odvolávajúc sa na zásadu subsidiarity. Chcela by som mu povedať, že sa uberáme cestou európskeho trhu s energiou, v ktorom môžu byť zajtra britkí občania konfrontovaní nemeckým dodávateľom. Podľa môjho názoru musíme spotrebiteľom na tomto európskom energetickom trhu poskytnúť európsku odpoveď.

  Predsedajúca . − Rozprava sa skončila.

Hlasovanie o správach pani Morganovej, pána Vidal-Quadrasa a pána Chichestera sa bude konať zajtra.

Hlasovanie o správe pani De Vitsovej sa bude konať vo štvrtok, 19. júna 2008.

Písomné vyhlásenia (článok 142)

  Cristian Silviu Buşoi (ALDE), písomne. – (RO) Pokiaľ ide o správu pána Chichestera o Agentúre pre spoluprácu energetických regulátorov, podporujem zriadenie tejto agentúry aj jej rozšírené právomoci.

Pokiaľ však ide o pozmeňujúci a doplňujúci návrh na zriadenie sídla tejto agentúry v Bruseli, chcel by som v prvom rade požiadať o stanovisko právnej služby, či má Európsky parlament vôbec právomoc prijať rozhodnutie o tejto otázke, pretože ja osobne mám pocit, že táto otázka patrí skôr do rámca právomocí Rady.

Priznávam, že voči samotnému Bruselu nemám vôbec nič. Práve naopak, toto mesto sa mi páči.

V každom prípade si však myslím, že výsledok minulotýždňového referenda v Írsku je veľmi dôležitým novým politickým signálom, aj pokiaľ ide o názor, ktorý naši občania majú na bruselských byrokratov a na spôsob, akým sa v Bruseli prijímajú rozhodnutia v „uzavretom“ kruhu.

Všetci európski občania musia mať pocit, že európsky rozhodovací proces je k nim blízko, a že sú jeho súčasťou. Je veľmi dôležité, aby mal každý z nich pocit, že je v týchto inštitúciách zastúpený, a preto by mali byť sídla európskych inštitúcií rozmiestnené na území celej Európskej únie.

Priblížme tieto inštitúcie bližšie k našim občanom, aby sa aj oni mohli podieľať na európskej diskusii! Ak budeme všetko centralizovať do Bruselu, ohrozíme tým výstavbu Európy.

Z toho dôvodu som rozhodne proti návrhu zriadiť sídlo tejto novej inštitúcie v Bruseli.

  Desislav Chukolov (NI), písomne. – (BG) Vážený pán predseda, vážení kolegovia a kolegyne, pojem „energetická mafia“ existuje vo veľkom počte krajín sveta. Ide o všeobecný výraz, ktorý používame, keď chceme v energetickom odvetví pomenovať veci, ktoré sú nečisté. Na rozdiel od iných krajín však energetická mafia v Bulharsku vysiela jasné signály, že sa chystá vstúpiť do politiky. Nechystá sa to však urobiť formou spravodlivých a transparentných volieb, ale spôsobom jej vlastným, t.j. kúpením si tohto vstupu.

Novozaložená strana LIDER (Liberálna iniciatíva za demokratický európsky rozvoj) vstupuje do politickej arény v mojej vlasti nesmierne agresívnym spôsobom, ktorý sa svojou hrubosťou a bezohľadnosťou podobá štýlu politiky Hnutia za práva a slobody. Obe tieto strany si kupujú hlasy, no kým Hnutie za práva a slobody koná výlučne v záujme Turkov, strana LIDER a jej vedúci predstaviteľ Christo Kovački konajú výlučne len vo svoj prospech.

Počas posledných volieb, ktoré sa konali v mojej krajine, boli občania poštou informovaní, že ak budú hlasovať za túto stranu, znížia sa im účty za inkaso.

Pán predseda, žiadam vás, aby sme využili svoj vplyv u bulharských politikov a zabránili situácii, ktorá by mohla po voľbách v roku 2009 viesť k tomu, že sa do tohto Parlamentu dostanú poslanci, ktorí boli zvolení takýmto nespravodlivým a nechutným spôsobom.

  Glyn Ford (PSE), písomne. – Plne podporujem túto správu, a ak by to bolo možné, vyslovil by som túto podporu aj osobne. Podľa môjho názoru to však neznamená, že nemôžeme budovať ďalšie uhlím poháňané elektrárne.

S veľmi rýchlo sa blížiacim 25. výročím štrajku baníkov sa uhoľné odvetvie znova raz dostáva na pokraj revolúcie. Táto revolúcia je založená na čistom uhlí a technológiách na zachytávanie a skladovanie uhlíka, ktoré sa vyvíjajú v uhoľnej bani v Hatfielde neďaleko Doncasteru. Technológie na zachytávanie a skladovanie uhlíka znamenajú, že 90 % emisií CO2, ktoré elektráreň vypúšťa, sa zachytáva a prenáša do geologického skladu. Tieto technológie by mohli spôsobiť prevratné zmeny v spôsobe, akým Spojené kráľovstvo uspokojuje svoje energetické potreby.

Okrem výhod, ktoré so sebou prináša používanie prírodných zdrojov, ktorých máme nadbytok, by mohli nové pracovné miesta vytvorené v rámci vznikajúcej agentúry pre čisté uhlie plniť funkciu záchranného lana pre banícke komunity, ktoré zažívajú štvrťstoročie hospodárskeho a spoločenského úpadku.

  Urszula Gacek (PPE-DE), písomne. – (PL) S radosťou vítam stanovisko Parlamentu k európskej charte práv spotrebiteľov energie, predovšetkým návrh, aby sa spotrebiteľom vystavovali účty na základe ich skutočnej energetickej spotreby.

Dúfam, že to povedie k tomu, že účty pre jednotlivých spotrebiteľov plynu budú účtované v jednotkách kWh, a nie napríklad v kubických metroch, ako sa to v súčasnosti deje v Poľsku.

Účtovanie na základe energetickej hodnoty, a nie na základe objemu spotrebovaného plynu, by sa určite stretlo s pozitívnou reakciou zo strany spotrebiteľov, ktorí majú podozrenie – či už oprávnené alebo nie – že platia za „vzduch“.

  Tunne Kelam (PPE-DE), písomne. – Súhlasím s pánom komisárom, že ak budeme aj naďalej pokračovať so súčasným stavom vecí a budeme dávať prednosť ochrane národných záujmov pred obhajovaním spoločných európskych záujmov a hodnôt, potom sa Európskej únii nikdy nepodarí vyriešiť dramatické výzvy, ktorým musí čeliť.

Práve preto potrebuje EÚ skutočnú reformu.

Som silným zástancom vytvorenia inštitúcie národného regulátora – účinnej agentúry s dostatočnými právomocami pre dohľad nad spravodlivým fungovaním spoločného trhu s elektrickou energiou.

Mojím kľúčovým argumentom je však tento: vzhľadom na fakt, že Európska únia je založená na zásade slobodnej hospodárskej súťaže, máme záväzok zabezpečiť, aby mal spotrebiteľ v každom členskom štáte možnosť slobodnej voľby – nielen teoretickej, ale aj skutočnej – a aby si mohol bez ťažkostí zvoliť medzi rôznymi poskytovateľmi a výrobcami elektrickej energie a rozhodnúť sa pre najlepšiu ponuku. Skutočnou výzvou pre členské štáty je teda zvoliť medzi záujmami spotrebiteľov a záujmami veľkých spoločností. Logickým následkom váhania postaviť záujmy jednotlivcov, spotrebiteľov, do centra našich aktivít sú udalosti, akými sú napríklad nedávne výsledky referenda v Írsku a rastúca ľahostajnosť našich občanov voči Európskej únii.

Úplné oddelenie vlastníctva je kľúčovým predpokladom pre túto reformu. „Tretia cesta“ nie je dôveryhodným riešením.

  Janusz Lewandowski (PPE-DE) , písomne. – (PL) Vážená pani predsedajúca, vzhľadom na súčasný vývoj udalostí sa zdá, že energetické priority Európskej únie – ochrana životného prostredia, bezpečnosť a liberalizácia trhu – budú aj naďalej dôležité, bude však potrebné prehodnotiť ich hierarchiu. Rastúce ceny pre energetických prepravcov, sociálne napätia a obavy, a ofenzíva zo strany Gazpromu – všetky tieto udalosti si vyžadujú rýchle reakcie a vytvárajú potrebu bezpečnosti a lacnosti dodávok. Ambiciózne ciele, ktoré sme si stanovili v oblasti ochrany životného prostredia a boja proti globálnemu otepľovaniu, majú dlhodobú povahu a prinášajú so sebou výzvy, ktoré by mohli znížiť konkurencieschopnosť európskeho hospodárstva a znásobiť sociálne napätie.

Je skutočne poľutovaniahodné, že v rámci nášho kruhu 27 krajín neexistuje žiadna rozhodnosť na vytvorenie spoločného a konkurencieschopného energetického trhu. Zrušenie monopolov sa v niektorých krajinách, ktoré sa inak považujú za vedúce krajiny európskej integrácie, stretáva s odporom. Existuje tiež nedostatočná solidarita voči externým dodávateľom ropy a plynu. Bilaterálne rokovania, ako napríklad tie, ktoré sa začali na západe a východe Európskej únie s Gazpromom, oslabujú našu vyjednávaciu pozíciu. Vytvárajú podmienky pre ľahšie uplatňovanie energetického vydierania voči tým členským štátom, ktoré sa v minulosti vyznačovali monopolným dodávateľom.

Rozdiely v jednotlivých národných záujmoch sú pri budovaní jednotného energetického trhu citeľné. Európska únia potrebuje dôkaz, že aj napriek týmto rozdielom dokáže dospieť k uspokojivému kompromisu. Neexistuje žiadna ďalšia oblasť, ktorá by bola taká dôležitá, ako oblasť energetiky, v ktorej musíme preukázať schopnosť budovať jednotu aj napriek rozdielom.

  Bogusław Rogalski (UEN), písomne. – (PL) Vážená pani predsedajúca, prístup k energii pri kontrolovateľných cenách je jedným z predpokladov pre rýchle spoločenské začlenenie a prístup k vedomostiam a vzdelaniu. Dodávatelia energie majú významný vplyv na spoločenský a hospodársky život našich občanov. Veľmi často sa však bohužiaľ stáva, že spotrebitelia, predovšetkým súkromné osoby a malé a stredné podniky, majú v súvislosti s prístupom k energiám len veľmi obmedzené možnosti na účinné prejavenie svojich záujmov.

Na základe dostupných údajov si členské štáty dostatočne nesplnili svoju povinnosť poskytovať cielené verejné služby pre najmenej privilegované sociálne skupiny. Niektoré problémy, ktoré v tejto oblasti existujú, by mala vyriešiť Európska charta práv spotrebiteľov energie. Táto charta by mala byť založená na myšlienke spolupráce medzi členskými štátmi pri plnom uplatňovaní zásady subsidiarity a s vedomím, že určité praktiky v oblasti ochrany spotrebiteľa môžu mať v jednotlivých členských štátoch rozdielne výsledky.

Dodávatelia energie a správcovia siete by mali na seba prevziať záväzok, že budú pri svojich činnostiach brať ohľad na životné prostredie a do najvyššej možnej miery obmedzovať rádioaktívny odpad. Medzi naše priority by sme mali zaradiť aj využívanie obnoviteľných zdrojov energie a garantovanie práva na slobodu výberu energetického zdroja pre našich spotrebiteľov.

Mali by sme tiež zabezpečiť, aby sa so zmenou dodávateľa spájalo čo najmenšie množstvo formalít. Spotrebitelia by mali byť chránení voči nekalým predajným praktikám a zároveň by mali byť zriadené spotrebiteľské organizácie. V prvom rade je však potrebné nájsť riešenie pre energetickú chudobu, aby sa mohli všetci občania zúčastňovať na mnohých dôležitých oblastiach života.

PREDSEDÁ: Diana WALLIS
podpredsedníčka

12. Hodina otázok pre Komisiu

  Predsedajúca . − Ďalším bodom programu je hodina otázok (B6-0161/2008).

Komisii sú adresované nasledujúce otázky.

  Miloslav Ransdorf (GUE/NGL). - (CS) Chcel by som sa na Komisiu obrátiť s nasledujúcou otázkou: do akej miery sú záväzné ... (predsedajúca prerušila rečníka).

  Predsedajúca . − Ľutujem, ale znenie otázok sa musí zhodovať s ich písomnou podobou. Pri kladení otázok je stanovené presné poradie a preto nie je možné položiť spontánnu otázku.

Prvá časť

  Predsedajúca . −

Otázka č. 25, ktorú predkladá Lambert van Nistelrooij (H-0379/08)

Vec: Poplatky za ukončenie volania v mobilnej telefónnej sieti

Dňa 4. apríla belgické súdy (súdny prípad č. 2007/AR/3394) zrušili rozhodnutie Belgického inštitútu pre poštové a telekomunikačné služby (IBPT), ktorým sa stanovovali poplatky za ukončenie volania v mobilnej telefónnej sieti. Jedným z hlavných argumentov pre toto rozhodnutie bol fakt, že sa pri stanovovaní poplatkov za ukončenie volania v mobilnej telefónnej sieti musia zohľadniť úspory z rozsahu veľkých mobilných operátorov.

Plánuje Komisia použiť tieto argumenty belgických súdov ako hlavnú zásadu pri svojom nadchádzajúcom oznámení o poplatkoch za ukončenie volania v mobilnej telefónnej sieti?

Súhlasí Komisia s názorom, že telekomunikačným spoločnostiam, ktoré sú v súčasnosti do veľkej miery zodpovedné za hospodársku súťaž v odvetví mobilných telekomunikačných služieb (tzv. „vyzývatelia“), by mal byť v oznámení ponechaný dostatok času na to, aby sa prispôsobili plneniu akýchkoľvek nových pravidiel?

  Mariann Fischer Boel, členka Komisie. − Otázka, ktorú položil ctený pán poslanec, sa týka rozhodnutia Belgického odvolacieho súdu zo dňa 4. apríla 2008, ktorým sa ruší regulačné rozhodnutie Belgického inštitútu pre poštové a telekomunikačné služby (IBPT) zo dňa 18. decembra 2007 o poplatkoch za ukončenie volania v mobilnej telefónnej sieti v Belgicku. Toto regulačné rozhodnutie bolo pred vynesením oznámené Komisii a bolo ňou posúdené podľa článku 7 rámcovej smernice. Komisia bola oboznámená so spomínaným súdnym rozhodnutím a zároveň bola zo strany národného regulačného orgánu (IBPT) informovaná, že následne po vydaní rozsudku o zrušení daného rozhodnutia začal IBPT viesť národné konzultácie o návrhu rozhodnutia, ktorým by sa opätovne zaviedli poplatky za ukončenie volania v mobilnej telefónnej sieti, ktoré by boli na rovnakej asymetrickej úrovni, ako v predchádzajúcom regulačnom rozhodnutí IBPT zo dňa 11. augusta 2006.

V rámci mechanizmu konzultácií Spoločenstva (postup podľa článku 7) vyjadrila Komisia pri viacerých príležitostiach svoj názor, že poplatky za ukončenie volania by mali byť znížené na úroveň efektívnych nákladov. Týmto opatrením by sa zabezpečili rovnaké podmienky pre všetkých operátorov, vytvorili by sa ním stimuly, ktoré by týchto operátorov nútili k dosiahnutiu vyššej účinnosti a zároveň by sa tým dosiahli väčšie výhody pre zákazníkov vrátane nižších cien. Komisia uznáva potrebu zavedenia prechodného obdobia pre operátorov na dosiahnutie účinnej úrovne nákladov. Po uplynutí dostatočne dlhého času, počas ktorého sa bude môcť operátor prispôsobiť trhovým podmienkam a dosiahnuť vyššiu účinnosť, sa však už pretrvávajúca vysoká úroveň poplatkov za ukončenie volania v mobilnej telefónnej sieti nebude viac tolerovať, až na výnimky, v ktorých by existovali objektívne rozdiely v nákladoch, ktoré by boli mimo kontrolu dotyčných operátorov.

Komisia si tiež uvedomuje fakt, že odlišné prístupy k regulácii poplatkov za ukončenie volania by mohli byť prekážkou v konsolidácii vnútorného trhu a v prínose pre zákazníkov, ktoré so sebou prináša cezhraničná hospodárska súťaž a poskytovanie cezhraničných služieb. Z toho dôvodu si Komisia stanovila ako svoju prioritu poskytovať pri regulácii trhu mobilných sietí obom subjektom – mobilným operátorom aj národným regulačným orgánom – usmernenia a vyššiu úroveň právnej istoty. V tomto smere pracuje Komisia na odporúčaniach pre spoločný prístup k poplatkom za ukončenie volania v mobilnej aj pevnej telefónnej sieti, ktorých cieľom je vytvorenie väčšej prehľadnosti a konzistencie v tejto dôležitej, ale tiež veľmi komplexnej oblasti, a zabezpečenie čo najrozsiahlejších výhod pre spotrebiteľov pokiaľ ide o cenovú prístupnosť a účinný rozvoj inovačných služieb. Tieto odporúčania môžu zároveň slúžiť ako usmernenia pre vnútroštátne súdy.

Konsolidáciu vnútorného trhu by mohla spomaliť aj skutočnosť, ak by rozhodnutia súdov v jednotlivých členských štátoch spôsobili situáciu, v ktorej by vznikli rozdielne interpretácie spôsobov riešenia príbuzných problémov v oblasti hospodárskej súťaže. Komisia v každom prípade pozorne sleduje všetky súdne rozhodnutia a rozsudky, aj v oblasti trhov terminácie, medzi ktoré patrí napríklad aj rozhodnutie odvolacieho súdu, na ktoré poukázal ctený pán poslanec vo svojej otázke.

  Lambert van Nistelrooij (PPE-DE). – (NL) Vážená pani predsedajúca, chcel by som sa pani komisárke poďakovať za jej odpoveď, pretože sa jej podarilo túto situáciu veľmi dobre analyzovať. Moja doplňujúca otázka znie nasledovne: v ktorých oblastiach vidíte rozdiely medzi členskými štátmi? Rozsudok vynesený v Belgicku napovedá, že medzi veľkými operátormi a novými spoločnosťami vstupujúcimi na trh nie sú ešte stále vytvorené žiadne účinné rovnaké podmienky. Mohlo by to znamenať, že bude potrebné predĺžiť prechodné obdobie? Mohlo by to znamenať, že sa v rámci celej Európy poskytne spoločnostiam viac času na prispôsobenie, než sa pôvodne plánovalo? V súčasnosti už totiž môžeme vidieť, že skutočnými obeťami na tomto trhu sú práve malí operátori.

  Mariann Fischer Boel, členka Komisie. − Ako som povedala už vo svojej úvodnej odpovedi, Komisia od samého začiatku uznávala potrebu prechodného obdobia pre operátorov s cieľom dosiahnuť efektívnu úroveň nákladov.

Je však potrebné, aby sa dočasné asymetrie v rozumnej lehote vyhladili. Pokračujúca vysoká úroveň poplatkov za ukončenie volania by sa po uplynutí dostatočne dlhej doby, počas ktorej sa bude môcť operátor prispôsobiť na trhové podmienky a dosiahnuť vyššiu účinnosť, už viac nemala tolerovať, pokiaľ – ako som už povedala – nebudú existovať objektívne rozdiely v nákladoch, ktoré by boli mimo kontrolu dotyčných operátorov.

Ak umožníme takú úroveň cieň, ktorá by bola nad účinnou úrovňou, prípadne nad úrovňou založenou na nákladoch, znížime tým stimuly pre operátorov na zavádzanie inovácií a minimalizáciu cien. Okrem toho to môže spôsobiť, že spotrebitelia budú platiť vyššie ceny, než by platili v prípade symetrických poplatkov za ukončenie volania založených na nákladoch. Preto, ako som už povedala, by sa mali poplatky za ukončenie volania v čo najkratšom čase znížiť na úroveň účinných nákladov, bez toho, aby sa tým narušilo postavenie operátorov alebo spotrebiteľov.

  Predsedajúca . −

Otázka č. 26, ktorú položila Katerina Batzeliová (H-0386/08)

Vec: Politika krízového riadenia na boj proti vysokým cenám na trhu

Vysoké ceny na trhu, ktoré sú spôsobené nárastom cien ropy, súčasnou potravinovou krízou, úžerníctvom a neúčinnými kontrolami, majú aj naďalej negatívny vplyv na infláciu a príjmy domácností. Táto kritická situácia si vyžaduje európsku odpoveď.

Akým spôsobom a pomocou akých prostriedkov zamýšľa Komisia bojovať proti tejto kríze, ktorá v súčasnosti poškodzuje rozvoj národných hospodárstiev, znižuje príjmy domácností a spôsobuje, že verejnosť naplno spochybňuje úlohu eura v súvislosti s cenami ropy?

Aké opatrenia podnikne Európska únia, aby zastavila medzinárodný nárast úžerníctva na tovaroch? Plánuje EÚ zriadiť mechanizmus krízového riadenia na úrovni Spoločenstva a na národnej úrovni? Akým spôsobom a pomocou akých prostriedkov bude národným orgánom poskytovaná pomoc pri boji proti úžerníctvu, ktorého výskyt je predovšetkým výsledkom dominantného postavenia určitých podnikov?

Patrí medzi priority Komisie aj stanovenie maximálnej predajnej ceny na niektoré základné potraviny?

Považuje Komisia za prijateľné, že niektoré vlády v súčasnosti zvyšujú nepriame dane s cieľom zvýšiť verejné príjmy? Považuje Komisia zníženie DPH a nepriamych daní na niektoré základné potraviny a produkty na európskej úrovni za vhodné opatrenie?

Otázka č. 27, ktorú položil Leopold Józef Rutowicz (H-0399/08)

Vec: Nárast cien v Európskej únii

Dopyt po biopalivách a nárast dopytu po potravinách je, spolu s ďalšími faktormi, príčinou významného nárastu cien týchto komodít, pričom táto situácia zasahuje najťažšie práve nízkopríjmové skupiny občanov Európskej únie. Obmedzenia výroby veľkého množstva produktov zároveň bránia hospodárskej súťaži, ktorá by mohla zabezpečiť nižšiu úroveň cien. Aké opatrenia boli prijaté v súvislosti s obmedzením nárastu cien potravín na trhu v Európskej únii?

  Mariann Fischer Boel, členka Komisie. − Vzhľadom na to, že – ako správne poznamenala pani predsedajúca – tieto dve otázky sú navzájom viac alebo menej prepojené, chcela by som využiť túto príležitosť a odpovedať na obe otázky spoločne.

Ak sa pozrieme na eurozónu, zistíme, že inflácia v tomto regióne sa v skutočnosti znížila z 8 až 10 % v sedemdesiatych a osemdesiatych rokoch minulého storočia na 3 % v deväťdesiatych rokoch minulého storočia, a počas prvého desaťročia existencie Európskej menovej únie dosiahla v priemere dokonca len niečo vyše 2 %.

Od tretieho štvrťroku 2007 však globálne šoky v cenách energie a potravín zvýšili inflačné tlaky nielen v rámci Európskej únie, ale aj všade inde vo svete.

Vďaka silnému euru sa nám podarilo do určitej miery zmierniť účinok rastúcich cien palív a ropy. Musíme však čeliť realite, ktorá hovorí, že miera inflácie stúpla z úrovne 1,9 % v auguste minulého roka na úroveň 3,6 % v apríli 2008.

Komisia zverejnila svoje stanovisko k aktuálnemu nárastu cien potravín vo svojom oznámení s názvom „Riešenie problematiky rastúcich cien potravín: Usmernenia pre opatrenia EÚ“. Vysoké ceny ropy viedli okrem iného aj k nárastu cien na poľnohospodárskych trhoch v Európskej únii, vzhľadom na to, že spôsobili zdraženie poľnohospodárskych vstupov a nárast logistických nákladov.

Aj keď je pravda, že trh biopalív ovplyvňuje dopyt po poľnohospodárskych komoditách, všetky analýzy Komisie naznačujú, že príčiny celosvetového nárastu cien potravín sú rôznorodé. Tento nárast spôsobujú štrukturálne aj dočasné faktory, pričom súčasná produkcia biopalív v Európskej únii má v skutočnosti len veľmi malý vplyv na súčasné celosvetové ceny potravín – na základe našich posledných odhadov sa na biopalivá využíva približne len 1 % pôdy v rámci Európskej únie.

Je však jasné, že nedávnym nárastom poľnohospodárskych cien je možné len čiastočne zdôvodniť pozorovaný nárast maloobchodných cien potravín, takže niekedy je možné pozorovať rozpor medzi výkupnými cenami potravín, a ich cenami v supermarketoch alebo obchodoch.

Vzhľadom na fakt, že súčasnú krízu tvorí mnoho rozličných aspektov, aj Komisiou navrhované riešenie je rovnako komplexné. Jeho zámerom je vyriešiť krátkodobé následky tejto krízy, no zároveň sa pokúša odstrániť aj dlhodobé hnacie sily rastúcich cien potravín. S cieľom zmierniť cenové tlaky v poľnohospodárskom sektore sme v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP) vytvorili ďalšie stimuly zamerané na zlepšenie trhovej orientácie a podporu výroby. Myslím si, že stanovením miery vyňatia pôdy z produkcie v roku 2008 na nulu ako aj zvýšením kvót na mlieko s účinnosťou od 1. apríla 2008 sme zareagovali skutočne veľmi rýchlo. Okrem toho sa Európska únia rozhodla v tomto hospodárskom roku prestať uplatňovať dovozné clá na obilniny. Toto opatrenie sa týka väčšiny obilnín.

Týmito otázkami sa budeme samozrejme zaoberať aj počas nadchádzajúcich diskusií o preskúmaní stavu spoločnej poľnohospodárskej politiky.

Plánuje sa tiež modernizácia a aktualizácia systému, ktorá nám umožní osobitne reagovať predovšetkým na potreby najviac postihnutých občanov Európskej únie. Konkrétny návrh v tomto smere predstaví Komisia neskôr v tomto roku.

Myslím si, že je tiež dôležité, aby sme pokračovali v našej podpore a propagácii investícií do poľnohospodárskeho výskumu a posilňovali trvalo udržateľný rast produktivity v poľnohospodárskom sektore nielen v Európe, ale aj všade inde vo svete.

Pokiaľ ide o tvorbu cien na poľnohospodárskom trhu, Komisia je rozhodnutá monitorovať činnosti špekulatívnych investorov na finančných trhoch s komoditami a zároveň sledovať aj ich vplyv na vývoj cien.

Pokiaľ ide o otázku dominantného postavenia, akékoľvek zneužívanie dominantného postavenia je predmetom článku 82 zmluvy, prípade jeho ekvivalentov vo vnútroštátnych právnych predpisoch. Komisia spolu s národnými úradmi pre hospodársku súťaž veľmi pozorne sleduje akékoľvek porušenia právnych predpisov Európskej únie o hospodárskej súťaži.

Komisia venuje osobitnú pozornosť tomu, aby zabezpečila, že koncentrácia činností na úrovni Spoločenstva nebude výrazným spôsobom brániť účinnej hospodárskej súťaži, čo by spôsobovalo škodu spotrebiteľom aj rozličným podnikom. V tomto kontexte Komisia tiež preskúma fungovanie potravinového dodávateľského reťazca a súčasne vykoná monitoring maloobchodného sektora, ktorý bol vytvorený v rámci prieskumu jednotného trhu.

Na základe ustanovení zmluvy musia byť opatrenia zo strany členských štátov a Spoločenstva vykonávané v súlade so zásadami vnútorného trhu a cezhraničnej hospodárskej súťaže. V súčasnosti sa neuvažuje o stanovení maximálnej predajnej ceny pre niektoré základné potraviny.

Komisia si všimla zvyšovanie nepriamych daní zo strany niektorých vlád s cieľom podporiť verejné financie. Komisia okrem toho zdieľa názor vyjadrený ministrami financií, že je potrebné vyhnúť sa akýmkoľvek deformujúcim daňovým a iným opatreniam, ktoré bránia potrebným úpravám.

Komisia nakoniec zastáva názor, že krátkodobé cielené opatrenia zamerané na zmiernenie vplyvu vyšších cien energií na chudobnejšie skupiny obyvateľstva sú opodstatnené. Tieto opatrenia by však samozrejme nemali mať deformujúci účinok a nemali by tiež odďaľovať nevyhnutné štrukturálne úpravy. Už samotná definícia všeobecného zníženia – myslím si, že sa v tejto otázke všetci zhodujeme, či už v prípade daní alebo DPH – znamená, že nejde o cielené opatrenie zamerané na chudobnejšie skupiny našich občanov.

Opatrenia Komisie sa nezameriavajú len na domáce účinky (myslím si, že všetci máme záväzok zabezpečiť rovnaké podmienky aj vo vzťahu k rozvojovým krajinám). K dnešnému dňu aktivizovala Komisia núdzovú potravinovú pomoc v hodnote viac ako 300 miliónov EUR a zároveň sa aktívne podieľa na podpore koordinovaného postupu na medzinárodnej úrovni v súlade so závermi samitu Organizácie pre výživu a poľnohospodárstvo, ktorý sa konal len pred dvoma týždňami.

Z toho dôvodu si myslím, že Komisia reagovala na výzvy, ktoré so sebou táto novovzniknutá situácia prináša.

  Katerina Batzeli (PSE). – (EL) Vážená pani predsedajúca, chcela by som sa v prvom rade poďakovať pani komisárke za vyčerpávajúcu odpoveď na moju otázku. Dovoľte mi však upozorniť na dve oblasti, ktorými by sa Komisia mala zaoberať okamžite, a nie až v strednodobom horizonte.

Prvou z nich je cenová kontrola, predovšetkým v oblasti potravinových výrobkov, ako ste správne poznamenali. V tejto súvislosti nejde ani tak o stanovenie maximálnej predajnej ceny, ako skôr o zafixovanie výrobných nákladov a stanovenie percenta zo zisku, ktoré by si podniky mohli ponechať, samozrejme za predpokladu, že by toto obmedzenie nebolo prekážkou pre vnútorný trh alebo dovoz.

Mojím druhým argumentom je to, že, aj keď je zvyšovanie miery vyňatia pôdy z produkcie a kvót na mlieko vítaným opatrením, zvyšovanie výrobných nákladov v prípade pesticídov sa nám podľa môjho názoru, a vzhľadom na rastúce ceny ropy, nemusí vyplatiť.

  Leopold Józef Rutowicz (UEN). – (PL) Dovoľte mi hneď na začiatku poďakovať pani komisárke za skutočne vyčerpávajúcu odpoveď na túto tému.

Zaujíma na niekoľko problémov. Prvým z nich je obchodovanie s produkčnými limitmi na cukor. Je známe, že obchodovaním s produkciou cukru sa obmedzuje potenciál na využívanie určitých produkčných kapacít v rozličných krajinách, a že koncerny v tejto oblasti praktizujú určitú politiku. Obmedzenie produkcie cukru automaticky znamená odstránenie hospodárskej súťaže.

Mojím druhým bodom je, že sa na mnohé tovary základnej potreby, ktoré používajú aj najchudobnejší ľudia, napríklad banány, uplatňujú určité clá. Tieto clá je potrebné prehodnotiť. Banány predsa jedia aj deti, jedia ich deti z chudobných rodín. Z toho dôvodu je potrebné prehodnotiť uvaľovanie ciel na tovary základnej potreby, ktoré nie sú alkoholom. Súhlasím s tým, že trh je potrebné monitorovať a kontrolovať, presne ako je potrebné monitorovať aj ceny na trhu, prináša však Komisii určitý druh dovozu taký prospech, ktorý by umožnil znížiť ceny niektorých tovarov prostredníctvom dovozu lacnejších tovarov na národný trh, ktoré majú (...).

(predsedajúca prerušila rečníka)

  Mariann Fischer Boel, členka Komisie. − Vážená pani Batzeliová, myslím si, že je dôležité, aby sme mali zavedený kontrolný systém, ktorý by dohliadal na to, aby sa ceny na trhu nezvyšovali nekontrolovateľným spôsobom. Táto oblasť patrí do zodpovedností národných úradov pre hospodársku súťaž, ktorých úlohou je vykonávať dohľad nad vývojom cien. Môžem Vám oznámiť, že sme mali diskusiu s komisárkou zodpovednou za oblasť hospodárskej súťaže (aj interne v rámci Komisie), a že si tieto problémy veľmi dobre uvedomujeme.

Pokiaľ ide o otázku pána Rutowicza, neviem, či narážate na reformu trhu s cukrom, v ktorej sme sa rozhodli znížiť produkciu cukru v rámci Európskej únie o 6 miliónov ton, a usilovali sa poskytnúť poľnohospodárom, ktorí opustili produkciu cukru, veľmi slušný balík. V každom prípade však ide o rozhodnutie, ktoré bolo prijaté pred niekoľkými rokmi.

Pokiaľ ide o cenu dovážaných produktov, je pravda, že táto cena závisí od dovozných ciel. Presne touto témou sa v súčasnosti zaoberáme v rámci kola rokovaní WTO o rozvoji v Dauhe, t.j. či dokážeme dosiahnuť dohodu v otázke všeobecného zníženia ciel.

Nakoniec, pokiaľ ide o výhody, ktoré prináša konzumácia ovocia, v zásade s vami súhlasím. Práve z toho dôvodu plánujeme na najbližšej schôdzi, ktorá sa bude konať tu v Štrasburgu, predstaviť program ovocia a zeleniny pre deti v školskom veku. Som presvedčená, že tento program bude veľkým prínosom, pretože pomôže v deťoch vypestovať dobré návyky.

  Danutė Budreikaitė (ALDE). – (LT) Moja otázka sa týka spotrebnej dane. Počas diskusií o spotrebnej dani na alkohol odzneli návrhy na uplatňovanie nulovej dane. Aký je váš názor na spotrebnú daň na palivá, vzhľadom na to, že súčasná situácia nenaznačuje žiadne dočasné riešenia tohto druhu? Bolo by možné znížiť spotrebnú daň na palivá, aj keď iba prechodne, s cieľom zabrániť nárastu cien v potravinovom odvetví a v ďalších odvetviach?

  Andreas Mölzer (NI). – (DE) Vážená pani komisárka, rastúce ceny potravín sú celoeurópskym javom, ktorý spôsobuje problémy predovšetkým rodinám s nízkymi príjmami a ľuďom s nízkymi mzdami. Tieto vysoké ceny spôsobujú, že títo ľudia sa nachádzajú doslova na pokraji finančného kolapsu. Do akej miery plánuje Komisia presadzovať európsky program potravinovej pomoci určenej najchudobnejšiemu obyvateľstvu, aby mohla byť poskytovaná rýchla pomoc tým, ktorí sa z dôvodu súčasnej úrovne cien dostali do ohrozenia a dokonca im hrozí hlad?

  Mariann Fischer Boel, členka Komisie. − V prvom rade nepovažujem zníženie DPH za možné riešenie. V súčasnej dobe sa cena ropy pohybuje približne na úrovni 136 až 137 USD za barel. Ak by sme pristúpili k zníženiu DPH a cena ropy by vzrástla povedzme na úroveň 160 USD za barel, čo by sme urobili potom? Pristúpili by sme k ďalšiemu zníženiu?

Pri hľadaní riešení sa musíme pozerať oveľa viac dopredu. Práve preto sme sa rozhodli podporovať investície zamerané na zníženie závislosti od ropy. Túto podporu môžeme realizovať v rámci poľnohospodárskeho sektoru, a v súčasnosti diskutujeme o využití podobného postupu aj v odvetví rybného hospodárstva, pretože rybné hospodárstva sú ešte viac závislé od cien ropy. Z toho dôvodu predstavujú investície do nových technológií oveľa perspektívnejšie riešenie, než obyčajné zníženie DPH.

Pokiaľ ide o v poradí druhú otázku, v tomto roku predstavíme návrh zameraný na riešenie situácie najchudobnejšieho obyvateľstva v Európskej únii. Už v súčasnosti máme v tejto oblasti zavedený systém. Jeho fungovanie je však založené na nadbytočných zásobách – intervenčných zásobách poľnohospodárskych produktov. V súčasnosti však už nemáme žiadne intervenčné zásoby. Z toho dôvodu potrebujeme právny základ pre nový systém. Dúfam, že ctené pani poslankyne a páni poslanci ocenia návrh, ktorý plánujeme predložiť s cieľom udržať alebo dokonca zvýšiť hospodársky základ určený na tento systém. Úplne súhlasím, že potrebujeme nájsť uspokojivé riešenia.

  Jim Allister (NI). - Vážená pani komisárka, vo svojej odpovedi na otázku č. 27 ste nás informovali, že v Európskej únii sa na produkciu biopalív využíva len 1 % pôdy. Zrejme ešte dôležitejším údajom, ktorý by bolo dobré poznať, je percentuálna hodnota v Severnej Amerike – vzhľadom na veľké množstvo obilnín, ktoré odtiaľ dovážame – ktorá spôsobuje, že mnohí z nás sa domnievajú, že biopalivá v skutočnosti urýchľujú rast cien zvieracieho krmiva. Mohli by ste sa k tejto otázke bližšie vyjadriť?

Po druhé, ďalším urýchľovačom rastu cien je pretrvávajúci váhavý a nerozhodný postoj zo strany Komisie schváliť geneticky modifikované produkty, ktoré by boli oveľa lacnejšie. Mohli by ste nás poinformovať o pokroku v tejto oblasti? Sme o niečo bližšie k dosiahnutiu synchronizovaného schválenia v kľúčových oblastiach vrátane zásobovania?

  Ewa Tomaszewska (UEN). – (PL) Vážená pani komisárka, chcela by som sa opýtať, či Komisia uvažuje o znížení DPH na detské oblečenie, ktoré by zmiernilo daňové zaťaženie pre veľké rodiny, nie však pre zámožné rodiny.

  Mariann Fischer Boel, členka Komisie. − V prvom rade považujem za dôležité, aby sme počas diskusie o biopalivách v rámci Európskej únie neukazovali prstom na európsky spôsob riešenia tejto otázky. Hovorím to preto, že sa tým môže vytvoriť negatívny obraz o bioetanole a bionafte, a potom tu budeme mať situáciu, v ktorej už viac nebude nikto ochotný investovať. V takom prípade by sme sa ocitli úplne pozadu, závislí od dovozu etanolu a bionafty. Ak sa nám totiž nepodarí zaviesť tieto opatrenia, potom nebudeme môcť dodržať ciele 20 % zníženia emisií skleníkových plynov do roku 2020. Z toho dôvodu potrebujeme nájsť riešenie – a jediným riešením v súčasnosti sú biopalivá prvej generácie.

Zároveň však potrebujeme – a myslím si, že v tomto sa všetci zhodujeme – v čo najväčšej možnej miere podporovať výskum a vývoj druhej a dokonca aj tretej generácie biopalív vyrábaných z odpadu, kalov, slamy a ďalších produktov – napríklad drevených triesok – z oblasti poľnohospodárskeho sektora, ktoré nemajú v dnešnej dobe žiadne iné využitie. Aj keď ide o budúcnosť, musíme byť súčasťou tohto vývoja, a preto potrebujeme prvú generáciu, ktorá plní funkciu odrazového mostíka.

Pokiaľ ide o geneticky modifikované produkty, viem, že v tomto Parlamente existujú na túto otázku rozdielne názory, je však samozrejmé, že potrebujeme dosiahnuť takú situáciu, v ktorej budeme dovážať krmivo pre naše zvieratá za prijateľnú cenu. V opačnom prípade, t.j. ak sa nám nepodarí nájsť riešenie – pričom toto sa týka aj geneticky modifikovaných obilnín, predovšetkým kukurice – to povedie k poklesu európskej produkcie mäsa. Potom budeme nútení dovážať mäso z Brazílie – mäso, prípadne zvieratá kŕmené geneticky modifikovanými plodinami, voči ktorým máme výhrady my aj naši spotrebitelia, ktoré by sa však k našim spotrebiteľom dostali zadnými dvierkami. Až v takom prípade by sme sa podľa mňa dopúšťali skutočného podvodu voči našim spotrebiteľom.

Z toho dôvodu potrebujeme zaviesť svoj vlastný schvaľovací systém. Myslím si, že v tomto smere dosahujeme pokrok pri preberaní žiadostí, ktoré ešte neboli schválené a urýchľovaní postupov v Európskom úrade pre bezpečnosť potravín, bez toho, aby tým bola ovplyvnená ich kvalita.

Pani predsedajúca, dovoľte mi záver na rovinu povedať, že nie som odborníčkou na DPH na detské oblečenie, preto si myslím, že namiesto toho, aby som poskytla nesprávnu odpoveď, by bolo lepšie podať túto otázku písomne.

Druhá časť

  Predsedajúca . −

Otázka č. 28, ktorú predkladá Ioannis Gklavakis (H-0381/08)

Vec: Stratégia v odvetví chovu rýb

Na základe predpovedí Organizácie OSN pre výživu a poľnohospodárstvo sa do roku 2030 zvýši spotreba produktov rybolovu o 50 %. Očakáva sa, že prevažná väčšina ponuky na uspokojenie tohto dopytu bude pochádzať zo sektoru chovu rýb, čo by znamenalo zvýšenie výroby v tomto sektore o približne 40 miliónov ton. Vzhľadom na neustále sa zmenšujúce zásoby rýb a rastúci celosvetový dopyt po rybách, vodných mäkkýšoch a kôrovcoch získava odvetvie chovu rýb čoraz väčšiu dôležitosť.

Vzhľadom na tieto skutočnosti, zahŕňa revízia stratégie pre chov rýb aj usmernenia pre námorné plánovanie v odvetví chovu rýb? Aké opatrenia sa v tejto súvislosti plánujú prijať, aby sa dosiahla väčšia konkurencieschopnosť produktov Spoločenstva v porovnaní s produktmi tretích krajín, v ktorých sa uplatňujú menej prísne výrobné normy? Plánuje sa prijatie ďalších inovačných opatrení s cieľom podporiť rozvoj v tomto sektore?

  Joe Borg, člen Komisie. − V prvom rade by som sa chcel poďakovať váženému pánovi poslancovi Gklavakisovi, že prostredníctvom svojej otázky upozornil na dôležitosť akvakultúry, a som veľmi rád, že môžem poskytnúť stanovisko Komisie k tejto otázke.

Ako ste správne poznamenali, a ako zdôrazňuje aj Organizácia OSN pre výživu a poľnohospodárstvo, globálne odvetvie akvakultúry získava čoraz väčšiu dôležitosť a zohráva kľúčovú úlohu pri premosťovaní priepasti medzi rastúcim dopytom po plodoch mora a ponukou rybích produktov, obzvlášť v kontexte zmenšujúcich sa zásob voľne žijúcich rýb.

Komisia v súčasnosti pracuje na príprave oznámenia o stratégii pre trvalo udržateľnú akvakultúru v EÚ, ktorá by mala byť dokončená do konca roka 2008. Cieľom tejto stratégie bude vytvoriť najlepšie možné prostredie pre trvalo udržateľný rozvoj akvakultúry, ktoré by zabezpečilo potrebný prísun morských plodov pre občanov Európskej únie, a zároveň by spĺňalo prísne normy pre životné prostredie a verejné zdravie.

Prístup k priestorom pre chov rýb bol identifikovaný ako hlavná prekážka rozvoja akvakultúry. Pri riešení tohto problému môže zohrať dôležitú úlohu námorné územné plánovanie. Pripravovaná stratégia pre oblasť akvakultúry bude zahŕňať aj túto otázku.

Problém konkurencieschopnosti s tretími krajinami by mohol byť riešený prostredníctvom systémov pre rozmanitosť trhu, akým je napríklad certifikácia. Pri vypracovávaní stratégie bude zohľadnená aj táto oblasť.

Ak by som sa mal vyjadriť vo všeobecnejšej rovine, konkurencieschopnosť a inovácie budú tvoriť ústredné témy tejto stratégie.

  Ioannis Varvitsiotis (PPE-DE). – (EL) Vážená pani predsedajúca, dovoľte mi, aby som sa pánovi komisárovi poďakoval za jeho odpoveď.

Dovoľte mi zároveň upozorniť na jeden bod. Pán komisár, ako ste vy sám zdôraznili, spotrebitelia konzumujú čoraz viac morských plodov – ryby, vodné mäkkýše a podobne. V posledných rokoch sme medzi spotrebiteľmi zaznamenali veľký nárast popularity organických produktov. Môžeme tiež vidieť, že mnoho firiem pôsobiacich v tomto odvetví začína uprednostňovať organický chov rýb, ktorý ponúka nielen zdravšie jedlo, ale zároveň je tiež ohľaduplnejší voči životnému prostrediu, čo sú veľmi dôležité argumenty.

Zvažuje Európska komisia prijatie určitých opatrení na propagáciu, posilnenie a podporu organického chovu rýb, a ak áno, mohli by ste nám priblížiť, o aké opatrenia pôjde, a ako by sme mohli aj my prispieť k podpore tejto veľmi dôležitú oblasti?

  Joe Borg, člen Komisie. − Pokiaľ ide o otázku týkajúcu sa zvýšeného dopytu, nepochybne zaznamenávame nárast, dokonca exponenciálny nárast v spotrebe produktov akvakultúry, morských plodov a chovaných rýb. Tento trend je samozrejme vítaný, pretože, ako všetci vieme, v rôznych vodách Spoločenstva, ale tiež celosvetovo, dochádza v súvislosti zo zásobami rýb k prekročeniu kvót na ich povolené výlovy. Dospeli sme až k situácii, v ktorej nebude možné v krátkodobom a dokonca ani strednodobom horizonte zvýšiť výlovy, a z toho dôvodu bude potrebné nárast dopytu uspokojovať prostredníctvom zvýšenej produkcie chovaných rýb.

Táto situácia však môže sama osebe vytvoriť problémy vzhľadom na osobitný prístup, ktorý som naznačil vo svojej odpovedi, ale tiež problémy súvisiace s ponukou rybej múčky, vzhľadom na fakt, že samotná rybia múčka je prevažne založená na priemyselnom výlove rýb nižšej kvality, ktorých zásoby sú tiež zasiahnuté veľmi intenzívnym rybolovom.

Pokiaľ ide o organickú akvakultúru, aj my sami podporujeme jej rozvoj. Cvičenie, ktoré sme realizovali v rámci verejného konzultačného procesu, nám naznačilo potrebu ďalšieho rozvoja organických foriem produkcie a v súčasnosti skúmame spôsoby a prostriedky, ktorými by sme zabezpečili, že v našom oznámení – v našom balíku, ktorý predstavíme neskôr v tomto roku – bude konkrétna zmienka o organickej akvakultúre: o tom, ako by sme ju mohli ešte viac podporovať, a aký druh opatrení (napríklad schémy udeľovania environmentálnej značky) by sa mal prijať, aby sme dosiahli zvýšenú informovanosť spotrebiteľov o výhodách konzumácie organických produktov. Dúfame, že týmto spôsobom sa nám podarí stimulovať ďalší rozvoj tohto dôležitého priemyselného odvetvia.

  Reinhard Rack (PPE-DE). – (DE) Vážená pani predsedajúca! Pán komisár, na konci svojho prejavu ste nepriamo spomenuli schémy udeľovania environmentálnej značky. Otázka, ktorú som vám chcel tiež nepriamo položiť sa týkala toho, či máme nejaké záruky, že spotrebitelia budú mať prehľad nielen o pôvode rýb, ale aj o ich výrobe a popise tejto výroby, aby mali transparentné informácie o tom, odkiaľ tieto ryby pochádzajú, a kde boli chované. Nejde mi o to, či tento proces prináša nejaké biologické výhody, ide mi o otázku pôvodu. Existujú pre túto oblasť nejaké súdržné nariadenia?

  Jörg Leichtfried (PSE). – (DE) Vážený pán komisár, chcel by som v súvislosti s tou istou otázkou dodať ešte toto: nedávno som bol konfrontovaný niekoľkými rakúskymi organizáciami na ochranu spotrebiteľov, ktoré ma upozornili na zjavný nárast liečby vodných mäkkýšov pomocou antibiotík a ďalších nežiaducich liekov. Ide predovšetkým vodných mäkkýšov dovážaných do Európskej únie, a teda aj do Rakúska. Táto liečba sa vykonáva z ekonomických dôvodov, pravdepodobne preto, že je jednoduchšie ich takto chovať. Tieto látky sa následne prostredníctvom potravinového reťazca dostávajú aj k ľuďom. Prijíma Komisia nejaké opatrenia s cieľom obmedziť alebo zabrániť týmto praktikám v budúcnosti?

  Joe Borg, člen Komisie. − Pokiaľ ide o otázku o pôvode rýb, chcel by som upozorniť na dva fakty. Po prvé, pokiaľ ide o výlovy voľne žijúcich rýb, ktoré neskôr veľmi často končia v spracovateľskom reťazci – ide predovšetkým voľne žijúce ryby vylovené tretími krajinami, ale taktiež aj našimi vlastnými rybármi – v súčasnosti sa nachádzame v procese prijímania nariadenia, ktorého cieľom je obmedziť tieto nezákonné aktivity. Toto nariadenie samo osebe značne posilní náš režim, pretože sa ním zakáže vstup na trh Spoločenstva akejkoľvek nezákonne vylovenej rybe, buď v jej pôvodnom stave, alebo v stave po spracovaní. Toto je teda jeden aspekt.

Pokiaľ ide o akvakultúru, v súčasnosti skúmame spôsoby a prostriedky, prostredníctvom ktorých zabezpečíme, aby ryby pochádzajúce z akvakultúry, ktoré sú dovážané do Spoločenstva, spĺňali požadované zdravotnícke normy a požiadavky, aby naši spotrebitelia mali záruku, že produkt, ktorý konzumujú, spĺňa rovnakú úroveň ochrany zdravia, akú uplatňujeme aj voči našim vlastným produktom. V súčasnosti sa touto otázkou zaoberá Generálne riaditeľstvo pre zdravie a ochranu spotrebiteľov (GR SANCO), a okrem toho tu máme ešte systém certifikácie, ktorého cieľom je osvedčiť, že produkty, ktoré vstupujú na trh Spoločenstva, spĺňajú požadované zdravotnícke normy.

Pokiaľ ide o doplňujúcu otázku, je dôležité upozorniť, ako som tu už spomínal, že skúmame možnosť udeľovania environmentálnej značky produktom akvakultúry. Najprv sa diskusia zameriavala výlučne na ekologické označovanie vylovených voľne žijúcich rýb, pretože v prípade týchto rýb sa uplatňujú odlišné parametre. V tomto prípade je hlavným zámerom udeľovania environmentálnej značky zabezpečiť trvalo udržateľné výlovy. Inými slovami, ak sa predávajú ryby, u ktorých dochádza k prekročeniu kvót na ich povolené výlovy, tieto ryby by nemali mať nárok na udelenie akejkoľvek environmentálnej značky.

V prípade environmentálneho označovania rýb chovaných v akvakultúrach sú parametre odlišné. V tomto prípade by mali byť základom pre udelenie environmentálnej značky iné dôvody, napríklad fakt, že tieto ryby sú chované v podmienkach, ktoré spĺňajú určité environmentálne, zdravotnícke a hygienické normy. V súčasnosti tieto parametre skúmame, a neskôr sa samozrejme plánujeme do tohto Parlamentu vrátiť a predložiť návrhy zamerané na zavedenie – prípadne podporu zavedenia alebo stanovenie minimálnych požiadaviek pre prevádzkovanie – dobrovoľných schém na udeľovanie environmentálnej značky pre tieto druhy rýb.

  Predsedajúca . −

Otázka č. 29, ktorú predkladá Brian Crowley (H-0416/08)

Vec: Žiadosť o bezpečnostnú tonáž

Dňa 13. júna 2006 vydal Súd prvého stupňa rozsudok v prospech 20 írskych žiadostí o bezpečnostnú tonáž, ktorým sa ruší rozhodnutie Komisie 2003/245/ES⁽¹⁾zo dňa 4. apríla 2003 o 20 žiadostiach o bezpečnostnú tonáž. Súd rozhodol, že Komisia vo svojom rozhodnutí použila kritériá, ktoré nie sú uvedené v pravidlách (t.j. že vek plavidiel, predtým, než budú oprávnené na podanie žiadosti o bezpečnostnú tonáž, musí byť minimálne 5 rokov), a že týmto rozhodnutím prekročila svoje právomoci.

Všetky žiadosti o bezpečnostnú tonáž boli Komisii doručené pred 31. decembrom 2001, v súlade s požiadavkami uvedenými v rozhodnutí Rady 97/413/ES⁽²⁾ (pozri článok 4 ods. 2).

Súd rozhodol, že zamietnutím žiadostí o bezpečnostnú tonáž v prípade týchto jednotlivcov Komisia nesprávne interpretovala tento článok. Mohla by nám Komisia vysvetliť, prečo sa voči tomuto rozsudku neodvolala, a prečo úspešní žiadatelia, takmer dva roky po vynesení daného rozsudku, ešte stále čakajú na odpoveď zo stany Komisie, v ktorej by Komisia vysvetlila, akým spôsobom sa mieni podriadiť tomuto súdnemu rozhodnutiu?

  Joe Borg, člen Komisie. − Chcel by som sa pánovi Crowleymu poďakovať za jeho otázku, pretože mi dáva príležitosť poinformovať vás o opatreniach prijatých následne po vynesení rozsudku Súdu prvého stupňa zo dňa 13. júna 2006, ktorý sa týkal požiadavky Írska na zvýšenie kapacity rybárskych plavidiel z dôvodu zlepšenia ich bezpečnosti.

Komisia sa rozhodla nepodať odvolanie proti rozsudku Súdu prvého stupňa zo dňa 13. júna 2006. Rúd vo svojom rozsudku uviedol, že rozhodnutie Komisie zo dňa 4. apríla 2003 neobsahovalo dostatočnú analýzu všetkých potrebných skutočností. Následne po vynesení tohto rozsudku sa Komisia rozhodla prijať nové rozhodnutie, ktoré by bolo založené na dôkladnejšej analýze a obsahovalo prehľadnejšie zistenia o každom jednotlivom spomínanom prípade.

Je pravda, že dotyční žiadatelia ešte stále čakajú na nové rozhodnutie Komisie. V tejto súvislosti je však potrebné upozorniť, že útvary Komisie požiadali Írsko o zaslanie konkrétnych dodatočných technických informácií pre všetky žiadosti o zvýšenie kapacity. Napriek opakovaným výzvam zaslalo Írsko požadované informácie len k niektorým žiadostiam.

Nedostatočné informácie poskytnuté írskou stranou spôsobili oddialenie tohto nového hodnotenia. Komisia v súčasnosti dokončuje nové a dôkladné hodnotenie každej zo spomínaných žiadostí. Komisia predpokladá, že bude môcť Írsko informovať o výsledkoch tohto hodnotenia v júli tohto roku.

  Brian Crowley. (UEN) - Chcel by som sa pánovi komisárovi poďakovať za jeho odpoveď. Napriek tomu však nemám úplne jasno v tom, či bude toto rozhodnutie o bezpečnostnej tonáži založené na automatickom povolení bezpečnostnej tonáže, vzhľadom na nesprávne rozhodnutie, ktoré Komisia pôvodne prijala, alebo bude potrebné podať novú žiadosť. Táto neistota vedie k polemikám, či Komisia vôbec v tejto súvislosti zverejní nejaké informácie.

Možno by nám Komisia mohla objasniť, aká je pravdepodobnosť pozitívneho výsledku v prípade nových žiadostí podaných pôvodnými žiadateľmi, v prospech ktorých rozhodol súd vo svojom rozsudku.

  Joe Borg, člen Komisie. − V rozsudku Súdu prvého stupňa sa výslovne neuvádza, že žiadosť prevádzkovateľov bola oprávnená, uvádza sa v ňom iba to, že Komisia prijala rozhodnutie, ktoré bolo založené na nedostatočnej analýze všetkých potrebných skutočností. Na základe tohto faktu, t.j. že nami prijaté rozhodnutie nebolo založené na dostatočne pevných základoch, sme požiadali Írsko, aby nám poskytlo dodatočné informácie, pomocou ktorých by sme mohli svoje rozhodnutie založiť na pevnejších základoch.

Vzhľadom na to, že naše prvé rozhodnutie sme prijali voči všetkým prevádzkovateľom spoločne, požiadali sme o konkrétne informácie o jednotlivých prevádzkovateľoch. Rozhodnutie, ktoré plánujeme predložiť, sa bude týkať každého jednotlivého žiadateľa.

Pochybujem však, že v prípadoch, v ktorých nám neboli poskytnuté žiadne dodatočné informácie o jednotlivých prevádzkovateľoch, sa bude toto rozhodnutie veľmi líšiť od predchádzajúceho stanoviska Komisie. V prípadoch, v ktorých nám tieto informácie boli doručené, toto rozhodnutie znovu prehodnocujeme, a ak zistíme, že sú splnené všetky potrebné podmienky, potom bude daná žiadosť schválená. Ak však zistíme, bez ohľadu na tieto dodatočné informácie, že nie sú splnené všetky potrebné podmienky, potom bude naše rozhodnutie aj naďalej záporné.

  Predsedajúca . −

Otázka č. 30, ktorú predkladá Seán Ó Neachtain (H-0420/08)

Vec: Vplyv dovozu zo Severnej Ameriky na írskych rybárov mäkkýšov a kôrovcov

Írskych rybárov mäkkýšov a kôrovcov negatívne zasahuje lacný dovoz zo Spojených štátov a Kanady, ktorý je výsledkom slabého dolára. Ceny mäkkýšov a kôrovcov naďalej klesajú. Ako plánuje Komisia pomôcť týmto rybárom, ktorí sú veľmi dôležití pre írske miestne pobrežné hospodárstva?

  Joe Borg, člen Komisie. − Som si vedomý, že v poslednom čase došlo v Írsku, ale aj v iných oblastiach Spoločenstva, k poklesu cien na trhu s určitými druhmi rýb, mäkkýšov a kôrovcov. Bol som informovaný, že táto situácia sa týka predovšetkým ceny morských rakov, ktorá v Írsku za normálnych okolností pri prvom predaji prevyšuje sumu 15 EUR za jeden kilogram. V súčasnosti však táto cena klesla až na úroveň 10 EUR za jeden kilogram.

Konkrétne, pokiaľ ide o morské raky, na základe obchodných údajov pre roky 2006 a 2007 je možné, v porovnaní s predchádzajúcimi šiestimi rokmi, pozorovať rastúci trend v ich dovoze. V roku 2006 sa celková výška dovozu z Kanady do Spoločenstva zvýšila v porovnaní s referenčným obdobím rokov 2000 až 2005 o 12 % a v roku 2007 o 7 %. Pokiaľ ide o dovoz zo Spojených štátov, jeho výška sa v porovnaní s rovnakým referenčným obdobím zvýšila v roku 2006 o 27 % a v roku 2007 o 26 %.

Napriek uvedeným údajom je však výška priameho dovozu morských rakov zo Spojených štátov a Kanady do Írska len veľmi malá – v roku 2006 bol celkový objem dovozu zo Spojených štátov len 2,5 ton a z Kanady 118 ton. To však samozrejme neznamená, že sa tieto morské raky nemohli do Írska dostať z iných členských štátov.

Ich cena v eurách sa však za posledné tri roky neznížila. Priemerná dovozná cena zo Spojených štátov v období rokov 2005 až 2007 bola na úrovni 12,45 EUR za jeden kilogram. V prvom štvrťroku 2008 táto cena dokonca vzrástla na 13,60 EUR za kilogram.

Pokiaľ ide o dovoz morských rakov do Spoločenstva z Kanady, počas posledných troch rokov došlo k miernemu nárastu ich ceny, pričom priemerná cena v období rokov 2005 až 2007 bola 12,12 EUR za jeden kilogram. V prvom štvrťroku 2008 táto cena z dôvodu posilňujúceho kanadského dolára dokonca vzrástla na 12,48 EUR za kilogram.

Vzhľadom na horeuvedené skutočnosti sa nezdá byť pravdepodobné, že by bol súčasný pokles cien morských rakov silne prepojený s dovozom zo Severnej Ameriky. Príčinou tohto poklesu môže byť pokojne aj neistota na trhu z dôvodu protestov v niektorých členských štátov, ktoré sa odohrali v posledných týždňoch.

Z dôvodu poklesu kurzu libry k euru je tiež možné, že írski výrobcovia musia na tradičných kontinentálnych trhoch čeliť konkurencii morských rakov zo Spojeného kráľovstva.

V rámci spoločnej organizácie trhu neexistujú žiadne ustanovenia na kompenzáciu výrobcov za pokles v cene morských rakov. Výrobcovia morských rakov by však mohli vytvoriť organizácie výrobcov s cieľom posilniť svoje postavenie na trhu. Európsky fond pre rybné hospodárstvo poskytuje finančnú podporu na vytvorenie takýchto organizácií a na vykonávanie plánov zameraných na zlepšenie kvality produktov. V strednodobom a dlhodobom horizonte sú v rámci Európskeho fondu pre rybné hospodárstvo vyčlenené finančné prostriedky na kolektívne kroky na podporu produktov rybolovu, medzi ktoré partia napríklad aj morské raky, ktoré by mohli prispieť k dosiahnutiu silnejšieho dopytu a výhodnejších cien.

  Seán Ó Neachtain (UEN). – (GA) Vážená pani predsedajúca, chcel by som sa pánovi komisárovi poďakovať za jeho odpoveď a zároveň by som mu chcel položiť doplňujúcu otázku.

Pán komisár, ako určite viete, v odvetví rybného hospodárstva došlo z dôvodu obrovského nárastu cien ropy v poslednom období k dramatickým zmenám. Chcel by som sa opýtať, či Komisia plánuje predložiť návrhy na podporu rybárov v pobrežných oblastiach, napríklad rybárov morských rakov, alebo už spomínaných rybárov, ktorých negatívne zasiahlo zníženie cien mäkkýšov a kôrovcov.

  Joe Borg, člen Komisie. − Problém, ktorý sa týka obrovského nárastu cien ropy a jeho vplyvu na rybárov, je z podhľadu rybných hospodárstiev veľmi špecifický a veľmi konkrétny – dokonca by som povedal, že takmer jedinečný. Táto situácia je zapríčinená kombináciou rôznych faktorov, ktoré majú na rybárov veľmi negatívny vplyv.

Na jednej strane môžu náklady na pohonné látky u rybárov predstavovať až 50 – 60 % ich celkových príjmov. Toto sa týka predovšetkým diaľkových prevádzkovateľov, vzhľadom na veľké vzdialenosti, ktoré musia prekonať, a tiež vzhľadom na ich špecifické rybárske vybavenie, ako sú napríklad vlečné siete s rozperným rahnom, ktoré spotrebúva veľké množstvo paliva.

Okrem toho je tu tiež skutočnosť, že rybári, vzhľadom na isté trhové obmedzenia, nemôžu tieto rastúce náklady presunúť na ďalších prevádzkovateľov, ktorí pôsobia v oblasti marketingu rybích produktov. Táto situácia v podstate znamená, že nárast v nákladoch musí v skutočnosti znášať samotný rybár.

K tomu sa pridávajú ešte rôzne ďalšie opatrenia, ktoré sme zaviedli s cieľom opätovne vytvoriť trvalo udržateľné rybné hospodárstvo. V podstate to znamená, že rybári sa nemôžu pokúšať zlepšiť svoj výkon dosiahnutím vyšších úlovkov, pretože ak vylovia viac rýb, vytvárajú tým ďalší tlak na zásoby rýb, čo by bolo z dlhodobého hľadiska kontraproduktívne. Z toho dôvodu musia rybári čeliť obrovským problémom.

Zhodou okolností som kolégiu práve dnes predstavil informačné oznámenie o našej predstave ďalších krokov v tejto otázke, ktorého cieľom je začať v čo najkratšom čase spolupracovať s rybármi a poskytovať im pomoc pri reštrukturalizácii celého sektora a riešení ich konkrétnych problémov. V tomto informačnom oznámení sme zdôraznili niekoľko konkrétnych, nami navrhovaných opatrení. Členské štáty budú môcť spoločne so svojimi rybármi rozhodnúť, ktoré z týchto opatrení najlepšie vyhovujú reálnym podmienkam, ktorým musia čeliť jednotliví rybári. Bude ešte potrebné podrobnejšie preskúmať, či a do akej miery budú tieto opatrenia prístupné aj pre rybárov morských rakov.

Bol som však kolégiom splnomocnený podniknúť v tejto veci ďalšie kroky. Radu budem informovať o podrobnostiach týchto návrhov, t.j. o základných bodoch týchto návrhov, ktoré plánujeme zaviesť vo veľmi blízkej budúcnosti, na budúci týždeň v utorok v Luxemburgu. Následne sa vrátim späť do kolégia s podrobnými informáciami o zmenách, ktoré bude potrebné zaviesť v nariadení o Európskom fonde pre rybné hospodárstvo, a o ďalších opatreniach, ktoré v tejto súvislosti zvažujeme, napríklad o možnosti použitia zásady „de minimis“. Potom sa opäť vrátim k Rade s návrhmi, ktoré Komisia prijala (dúfam, že to bude už niekedy v priebehu júla), aby sme mohli potrebné opatrenia skutočne zaviesť už v priebehu niekoľkých mesiacov – samozrejme, závisí to aj od rýchlosti, s akou k tejto otázke pristúpia Rada a Parlament.

  Reinhard Rack (PPE-DE). – (DE) Vážená pani predsedajúca! Pán komisár, otázka poľnohospodárstva zohrávala v írskej kampani proti Lisabonskej zmluve relatívne významnú úlohu. Zohrávali v tejto zápornej kampani určitú úlohu aj problémy súvisiace s rybnými hospodárstvami, o ktorých tu teraz diskutujeme? Ak áno, pokúsila sa Komisia podniknúť nejaké propagačné iniciatívy na zmiernenie tejto situácie?

  Joe Borg, člen Komisie. − Domnievam sa, že rybné hospodárstva zohrali tiež určitú úlohu pri írskom hlasovaní. Myslím si to predovšetkým preto, že ak sa pozrieme na výsledky v jednotlivých írskych krajoch, zistíme, že najhoršie dopadlo hlasovanie v západných pobrežných oblastiach, v ktorých sa nachádza väčšina rybných hospodárstiev v Írsku.

Uvedomujeme si, že opatrenia Spoločenstva na obnovenie trvalo udržateľných rybných hospodárstiev vplývajú na rybárov a ich živobytie. Celej tejto situácii určite nepomohli ani vysoké ceny palív.

Túto situáciu sme sa však pokúšali riešiť mnohými spôsobmi, medzi ktoré patrí napríklad aj snaha upozorniť na využitie Európskeho fondu pre rybné hospodárstvo s cieľom zvýšiť informovanosť o tejto oblasti. Ja osobne som niekoľkokrát navštívil Írsko, aby som sa zúčastnil diskusií priamo s rybármi. Vytvorili sme tiež regionálne poradné rady. Obzvlášť v oblastiach v okolí Írska máme Regionálnu poradnú radu pre severozápadné vody a Regionálnu poradnú radu pre Severné more, v ktorých sa aj samotní rybári zapájajú do diskusií vedúcich k rozhodnutiam, ktoré musíme v decembri prijať.

Napriek všetkým týmto opatreniam a napriek všetkému úsiliu si však myslím, že hlasovanie írskych rybárov v referende bolo v prevažnej väčšine vyslovene negatívne.

  Predsedajúca . −

Otázka č. 31, ktorú predkladá Marie Panayotopoulos-Cassiotou (H-0347/08)

Vec: Podpora ochrany životného prostredia podnikmi

Akým spôsobom podporuje Komisia začlenenie environmentálneho rozmeru do politík pre malé a stredné podniky, a ako podporuje prispôsobenie sa týchto podnikov požiadavkám nových európskych právnych predpisov pre oblasť životného prostredia?

Aký bude rámec, v ktorom budú môcť malé a stredné podniky využívať príležitostí poskytované novou environmentálnou politikou, s cieľom rozšíriť svoje činnosti?

  Stavros Dimas, člen Komisie. − (EL) Vážená pani predsedajúca, malé a stredné podniky tvoria 99 % všetkých európskych podnikov. Z toho dôvodu je zrejmé, že žiadna environmentálna politika nemôže byť účinná bez ich účasti.

Malé a stredné podniky musia pri plnení nariadení environmentálnych právnych predpisov a využívaní výhod environmentálneho správania čeliť značným problémom. V mnohých prípadoch nemajú potrebné poznatky, špecializáciu, pracovné sily alebo finančné prostriedky na vysporiadanie sa s environmentálnymi problémami, rizikami a dôsledkami. Presne z tohto dôvodu vypracovala Komisia program na pomoc malým a stredným podnikom pri plnení environmentálnych právnych predpisov. Vzhľadom na komplexné problémy, ktorým musia malé a stredné podniky čeliť, sa v tomto programe na pomoc malým a stredným podnikom pri dosahovaní súladu s platnými predpismi v oblasti životného prostredia navrhuje použiť akčný plán, ktorý bude tvoriť viacero oparení.

Po prvé, zlepšenie a zjednodušenie právnych predpisov a ich presadzovania. Cieľom je znížiť administratívne zaťaženie a uvoľniť finančné prostriedky, aby sa malé a stredné podniky mohli lepšie sústrediť na plnenie nariadení environmentálnych právnych predpisov.

Po druhé, systémy environmentálneho riadenia, ktoré by boli cenovo prístupnejšie a vhodnejšie pre potreby malých a stredných podnikov, aby bolo možné príslušné environmentálne požiadavky hospodárne zakomponovať do hlavných obchodných činností.

Po tretie, cielená finančná pomoc na podporu iniciatív verejných orgánov alebo sietí na podporu podnikania s cieľom dosiahnuť trvalo udržateľnú výrobu.

Okrem spomínaných opatrení obsahuje akčný plán ešte ďalšie opatrenia. Komisia plánuje tieto opatrenia využiť nielen na zabezpečenie dodržiavania právnych predpisov v oblasti výroby zo strany malých a stredných podnikov, ale aj na pomoc týmto podnikom pri využívaní finančných výhod, ktoré prináša lepšie environmentálne správanie, napríklad energetických úspor alebo vyššej účinnosti zdrojov.

  Marie Panayotopoulos-Cassiotou (PPE-DE). – (EL) Vážená pani predsedajúca, dovoľte mi, aby som sa pánovi komisárovi poďakovala za jeho odpoveď. Toto programové vyhlásenie je z pohľadu akčného plánu dobrým znamením. Dúfame, že prinesie aj konkrétne výsledky. Máme však jednu otázku: aká zodpovednosť sa kladie na verejné orgány v súvislosti s poskytovaním ekologických infraštruktúr pre malé a stredné podniky, a v akom rozsahu je táto oblasť zahrnutá vo vašom pláne?

  Stavros Dimas, člen Komisie. − (EL) Vážená pani predsedajúca, existuje mnoho možných postupov, a je na jednotlivých členských štátoch, aby tieto postupy vykonávali. Jedným z príkladov možného postupu je vytvoriť miestnu environmentálnu komisiu expertov pre malé a stredné podniky, ako odpoveď na nedostatok know-how na podnikovej úrovni. Ide o opatrenie, ktoré by sa mohlo stretnúť s podporou zo strany členských štátov. Ďalším z možných opatrení je lepšia komunikácia a účinnejšie cielené informácie na vyplnenie konkrétnych informačných medzier. Okrem toho existujú v rôznych typoch nami navrhovaných právnych predpisov osobitné ustanovenia pre malé a stredné podniky. Jedným z príkladov sú aj nové právne predpisy, ktoré navrhujeme zaviesť v oblasti reformy systému obchodovania s emisnými kvótami CO2. V rámci týchto právnych predpisov existujú aj osobitné ustanovenia pre malé a stredné podniky, ktoré sú v týchto predpisoch definované, aby v prípadoch, v ktorých členský štát túto možnosť umožňuje, nemuseli byť zaťažované začleňovaním do systému obchodovania s emisnými kvótami.

  Georgios Papastamkos (PPE-DE). – (EL) Vážená pani predsedajúca! Pán komisár, veľmi správne ste povedali, že malé a stredné podniky tvoria chrbtovú kosť európskeho hospodárstva. Ako však vieme, európske malé a stredné podniky sú vystavené globálnej hospodárskej súťaži. Tieto malé a stredné podniky sú veľmi citlivé na konkurenciu zo strany malých a stredných podnikov z iných častí sveta, ktoré praktizujú environmentálny damping. Súhlasili by ste s návrhom na zavedenie ekologickej dane na dovoz z krajín, ktoré sa snažia profitovať z medzinárodnej dohody o ochrane životného prostredia?

  Stavros Dimas, člen Komisie. − (EL) Vážená pani predsedajúca, v tomto prípade ide o otázku, ktorá sa netýka len malých a stredných podnikov, ale všetkých podnikov, ktoré musia čeliť tomuto typu hospodárskej súťaže. Nejde pritom výlučne len o environmentálne otázky, ale tiež o otázky, o ktorých sa tu v poslednom čase veľa diskutovalo, t.j. o otázky uložených obmedzení a výslednej záťaže, ktorú musia európske priemyselné odvetvia znášať v súvislosti so zníženými emisiami skleníkových plynov. V poslednom čase sa o tejto otázke veľa diskutovalo a boli v súvislosti s ňou vyjadrené rozličné názory. Stanovisko Komisie k tejto otázke veľmi jasne vyjadril môj kolega, pán komisár Mandelson.

  Predsedajúca . −

Otázka č. 32, ktorú predkladá Georgios Papastamkos (H-0349/08)

Vec: Medzinárodné rokovania o životnom prostredí

Aké sú dôvody nedostatku medzinárodných rokovaní o klimatických zmenách pre obdobie po skončení platnosti Kjótskeho protokolu, a prečo je globálne environmentálne riadenie len čiastočne účinné?

  Stavros Dimas, člen Komisie. − (EL) Vážená pani predsedajúca, táto otázka mi dáva príležitosť, aby som vám poskytol presné informácie o tom, v akom bode sa v súčasnosti tieto rokovania nachádzajú.

Výsledkom práce Medzivládnej skupiny odborníkov pre zmenu klímy (IPCC), správy z novembra 2007, ako aj uznania naliehavej potreby kolektívnych krokov na boj proti klimatickým zmenám zo strany vedúcich svetových predstaviteľov, bola dohoda dosiahnutá v decembri minulého roku na Bali. Európska únia zohrala vedúcu úlohu pri dosiahnutí dohody o začatí rokovaní o rámci pre riešenie problému klimatických zmien v období po roku 2012.

Zmluvné strany Rámcového dohovoru OSN o zmene klímy sa dohodli na časovom pláne plnenia dohody prijatej na konferencii na Bali. Tento plán určuje predmet rokovaní, ktoré sa budú zaoberať štyrmi kľúčovými otázkami: obmedzením klimatických zmien, prispôsobením sa klimatickým zmenám, vzhľadom na fakt, že tieto zmeny už vo väčšej alebo menšej miere nastali a do roku 2050 budú neodvratné, technológiami a finančnými prostriedkami, ktoré budú potrebné na adaptáciu a zníženie emisií CO2.

Zmluvné strany sa zároveň dohodli, že tieto rokovania by mali byť ukončené do konca roku 2009, vzhľadom na plánovanú konferenciu zmluvných strán v Kodani. To nám poskytne dostatok času na ratifikáciu budúcej dohody pre oblasť klimatických zmien, ktorá má byť uzavretá do konca roka 2012, kedy sa končí obdobie platnosti prvého Kjótskeho protokolu.

Dohoda dosiahnutá na Bali v plnej miere zohľadňuje závery správy IPCC. Zároveň uznáva, že bude potrebné drastické celosvetové zníženie emisií skleníkových plynov s cieľom zabrániť nebezpečnému zvýšeniu globálnej teploty. Na základe správy nesmie táto teplota do roku 2050 vzrásť o viac než 2°C.

Práce sa už začali. V rámci príprav na konferenciu zmluvných strán v Poznani boli na tento rok naplánované štyri rokovacie stretnutia, pričom dve z nich sa už konali. Tohtoročná konferencia zmluvných strán bude obzvlášť dôležitá pre zhodnotenie situácie. Na základe tohto hodnotenia sa budú môcť v budúcom roku začať riadne rokovania.

Rokovací proces bude nesmierne zložitý, nielen vzhľadom na komplexnosť otázok, o ktorých sa bude diskutovať, ale aj vzhľadom na prísny harmonogram z dôvodu naliehavosti týchto otázok. Odborníci zo všetkých zmluvných strán diskutovali v Bonne až do minulého piatku o všetkých bodoch programu. Aj keď je pokrok, ktorý sa podarilo dosiahnuť, obmedzený, napriek tomu prispeje k úspešnému výsledku konferencie zmluvných stráv v Kodani.

Určite tiež viete, že prebiehajú aj diskusie v rámci iniciatívy G8 a vyspelých krajín (proces vyspelých krajín), ktorú začali Spojené štáty. Európska únia sa aktívne podieľa na tomto procese s cieľom vyvíjať pozitívny vplyv na rokovania o Rámcovom dohovore Organizácie spojených národov o zmene klímy. Zároveň vysiela jasný odkaz, že rozvinuté krajiny budú aj naďalej ukazovať príklad. Zaväzujú sa k ďalšiemu zníženiu emisií, v súlade so svojimi historickými zodpovednosťami, a k dodržiavaniu zásady spoločných, aj keď rozdielnych zodpovedností a výkonností.

Dosiahnutie komplexnej a ambicióznej dohody o klimatických zmenách pre obdobie po roku 2012 je bezpochyby jednou z najväčších výziev pre globálne environmentálne riadenie. Nezačíname však od nuly. Mal by som pripomenúť, že pred niekoľkými dňami označil francúzsky minister životného prostredia konferenciu v Kodani za najväčšiu príležitosť na dosiahnutie dohody o budúcnosti našej planéty.

Musíme využiť mechanizmy, ktoré už máme k dispozícii, konkrétne Rámcový dohovor OSN a príslušný Kjótsky protokol. Na základe Kjótskeho protokolu sa vytvorili aktuálne prostriedky presadzovania, napríklad Mechanizmus čistého rozvoja, ktorý tvoria dva flexibilné mechanizmy, alebo vedecké odborné poznatky v rámci IPCC.

Opakujem, že tieto rokovania budú zložité, ale pomocou potrebnej politickej vôle a spoločného pocitu naliehavosti sa nám v Kodani určite podarí dosiahnuť dohodu. Zdravý rozum nám hovorí, že v Kodani musíme dosiahnuť dohodu. Práca, ktorú vykonáva Európska únia, podpora zo strany európskej verejnej mienky, rastúca celosvetová informovanosť, podpora zo strany Európskeho parlamentu a vyhliadka dosiahnutia dohody do konca tohto roku o balíku opatrení, ktoré sme navrhli s cieľom posilniť rokovacie právomoci Európskej únie – všetky tieto skutočnosti nám v Kodani pomôžu dosiahnuť dohodu, ktorá nám umožní účinne bojovať s klimatickými zmenami.

  Georgios Papastamkos (PPE-DE). – (EL) Vážená pani predsedajúca, dovoľte mi, aby som sa pánovi komisárovi Dimasovi poďakoval za jeho dôkladnú a detailnú odpoveď.

Budú Spojené štáty a Čína spolupracovať? Klimatické zmeny sú príkladom situácie, v ktorej sa „základné príčiny nachádzajú na jednom mieste a ich účinky zase na inom“. Z toho dôvodu vyvstáva otázka, akú pozíciu zaujme Európska únia v prípade, že niektoré krajiny, ktoré sa na základe medzinárodnej regulačnej dohody pre obdobie po skončení platnosti Kjótskeho protokolu vyznačujú vysokým environmentálnym dlhom, nebudú ochotné spolupracovať? Primárne náklady sú evidentné. Sekundárnymi nákladmi – pričom teraz narážam na odhady pána Verheugena – by bola tendencia európskych podnikov presúvať svoju výrobu do krajín s uvoľneným rámcom pre ochranu životného prostredia. Súhlasíte s týmto hodnotením situácie?

  Stavros Dimas, člen Komisie. − (EL) Vážená pani predsedajúca, hneď na úvod by som chcel povedať, že nielen pán Verheugen, ale aj ja osobne mám silný záujem na tom, aby nedochádzalo k žiadnemu úniku CO2. Dôvod je veľmi prostý. Ak totiž podniky začnú presúvať svoju výrobu z Európskej únie do krajín, ktoré nemajú zavedené žiadne obmedzenia na emisie CO2, potom sa nám nepodarí dosiahnuť environmentálny cieľ, o ktorý usilujem.

Problém energeticky náročných podnikov je predovšetkým environmentálny, preto by sme nemali vytvárať taký druh konkurenčných problémov, ktorý by tieto podniky prinútili presúvať svoju výrobu. Z toho dôvodu by sme mali zamerať všetko naše úsilie na dosiahnutie medzinárodnej dohody, pretože práve táto dohoda je naším riešením. Kľúčovým bodom tejto medzinárodnej dohody by bola otázka týkajúca sa osudu energeticky náročných podnikov.

V prípade, že by sa túto dohodu nepodarilo dosiahnuť – nedokážem si však predstaviť, že by medzinárodné spoločenstvo mohlo prijať takéto iracionálne rozhodnutie – v navrhovaných právnych predpisoch máme všetky ustanovenia potrebné na reformu systému obchodovania s emisnými kvótami CO2, ktoré zabezpečia, že priemyselné odvetvia vystavené medzinárodnej hospodárskej súťaži znovu získajú svoju konkurencieschopnosť. V konečnom dôsledku teda – bez toho, aby sme sa museli uchýliť k opatreniam, ktoré by boli v rozpore so zásadami WTO alebo zásadou OSN pre klimatické zmeny o spoločnom, aj keď rozdielnom úsilí – budeme schopní poskytnúť potrebné záruky, že nebude dochádzať k žiadnemu úniku CO2, a že teda nenastane ani spomínaná migrácia podnikov.

Ešte raz však zdôrazňujem, že naším akčným plánom musí byť práca na dosiahnutí dohody. Verím, že spolu so Spojenými štátmi spojíme svoje sily, obzvlášť pod vedením ich predpokladanej novej administratívy, ktorá v budúcom roku prevezme moc, keďže obaja kandidáti sa plne zaviazali k zavedeniu systému obchodovania s emisnými kvótami CO2, zníženiu svojich emisií o 80 % do roku 2050 a podniknutiu rozhodných krokov proti skleníkovému efektu v spolupráci s Európskou úniou. Verím, že spoločne, a v spolupráci s ďalšími krajinami, ako je napríklad Čína, sa nám podarí presvedčiť tých, ktorí budú mať na túto otázku odlišný názor. Presne, ako ste povedali, Čína si plne uvedomuje problémy, ktoré skleníkový efekt vytvára pre jej vlastné obyvateľstvo, a z toho dôvodu súhlasila, že vyvinie samostatné úsilie, ktoré síce nebude na rovnakej úrovni ako úsilie rozvinutých krajín, prejaví sa však v znížení tempa nárastu emisií skleníkových plynov. Všetkým spoločne sa nám v Kodani, koncom roka 2009, určite podarí dosiahnuť dohodu.

Ja osobne pevne verím v dosiahnutie tejto dohody, a verím tiež, že všetci spoločne (Európsky parlament doposiaľ zohrával v tejto otázke nesmierne dôležitú úlohu) dokážeme s vašou neutíchajúcou podporou túto dohodu dosiahnuť.

  Predsedajúca . − Otázka č. 34 bola stiahnutá a otázky č. 33 a 35 až 44 budú zodpovedané písomne.

  Dimitrios Papadimoulis (GUE/NGL) . – (EL) Vážená pani predsedajúca, ak sa nemýlim, každému členovi Komisie poskytujeme priestor 20 minút. Zmeral som trvanie jednotlivých príspevkov, a zistil som, že pán Dimas, spoločne so svojimi kolegami, nevyužil ani polovicu tohto prideleného času. Z toho dôvodu žiadam, aby bola otázka č. 33 zodpovedaná v súlade s postupom, na ktorom sme sa dohodli. Predpokladám, že pán komisár nebude mať voči tejto žiadosti žiadne námietky.

  Predsedajúca . − My tu tiež sledujeme čas, pán komisár začal o 18.32 hod. Obávam sa teda, že spomínaných 20 minút už uplynulo, a tento postup je preto férový voči kolegom, ktorí položili otázky pánovi komisárovi Barrotovi. Ľutujem, ale taká je jednoducho naša pozícia. Vždy ide o snahu nájsť tú správnu rovnováhu, a presne podľa toho dnes musíme postupovať.

  Predsedajúca . −

Otázka č. 45, ktorú predkladá Armando França (H-0344/08)

Vec: Frontex

Riadenie vonkajších hraníc Európskej únie a operačná spolupráca medzi členskými štátmi v rámci Frontexu sú kľúčovými predpokladmi pre bezpečnosť Európskej únie, a môžu dokonca predchádzať vzniku rôznych situácií.

Táto agentúra musí byť účinná a musí dosahovať konkrétne výsledky.

Aké pilotné projekty a vzdelávacie činnosti sú plánované na rok 2008?

Pokiaľ ide o RABIT, požiadal niektorý z členských štátov nasadenie týchto rýchlych pohraničných zásahových tímov? Majú tímy RABIT svoje vlastné vybavenie na vykonávanie sledovania a kontroly hraníc?

  Jacques Barrot , podpredseda Komisie. – (FR) Vážená pani predsedajúca, chcel by som odpovedať na otázku pána Françu. Pracovný program agentúry Frontex na rok 2008 zahŕňa niekoľko pilotných projektov a vzdelávacích činností v oblasti operačnej spolupráce a výskumu. Vzhľadom na to, že táto otázka o kontrole vonkajších hraníc súvisí s právomocami Frontexu, Komisia dostala od tejto agentúry detailnú odpoveď, ktorá je pripojená.

Pokiaľ ide o odbornú prípravu, Frontex si na rok 2008 stanovil tri ciele. Po prvé, vykonávať spoločný program v rámci celej Európskej únie. Po druhé, poskytovať špecifickú odbornú prípravu v závislosti od operačných požiadaviek. A po tretie, vytvoriť európsku sieť pre výcvik hraničnej stráže.

V roku 2008 plánuje Frontex uskutočniť približne 13 pilotných projektov na vonkajších hraniciach: štyri pilotné projekty pre pozemné hranice, tri pre námorné hranice, tri pre vzdušné hranice a tri pilotné projekty v rámci návratových operácií. Tieto projekty nám umožnia otestovať pracovné metódy používané počas spoločných operácií, a overiť vzťahy s tretími krajinami pre návratové operácie a obstarávanie cestovných dokladov.

Pán Franca, pokiaľ ide o RABIT – rýchle pohraničné zásahové tímy – k dnešnému dňu ešte žiadny členský štát nepožiadal o nasadenie rýchleho pohraničného zásahového tímu.

Komisia vo svojom oznámení z 13. februára zdôraznila, že nasadenie rýchleho pohraničného zásahového tímu môže byť sprevádzané technickou pomocou v súlade s článkom 8 nariadenia o agentúre Frontex. Komisia následne odporučila agentúre, aby zabezpečila väčšiu vykonateľnosť tohto ustanovenia zakúpením, prípadne prenájmom svojho vlastného vybavenia a využitím vybavenia uvedeného v centrálnom registri dostupného technického vybavenia.

Na záver by som chcel povedať, že v agentúre Frontex máme v súčasnosti nástroj, ktorý, zdá sa, funguje. Podľa potreby sa budeme aj naďalej zaoberať zlepšovaním Frontexu a jeho operácií.

  Armando França (PSE). – (PT) Chcel by som sa pánovi komisárovi Barrotovi poďakovať nielen za jeho odpoveď, ale aj za podrobné informácie.

Chcel by som pána komisára požiadať, aby mi bližšie vysvetlil dva body. Spolupráca s tretími krajinami je samozrejme veľmi dôležitá, a má prvoradý význam aj z nášho pohľadu. Viem, že rozvojové pilotné projekty s tretími krajinami sa nachádzajú na programe Komisie. Zaujímalo by nás, pokiaľ ide o Severnú Ameriku, či pilotné projekty tohto typu, o ktorých hovoril pán komisár, zahŕňajú aj niektoré krajiny tohto kontinentu. Okrem toho by som tiež ocenil, ak by nám pán komisár priblížil, v akom štádiu vývoja sa nachádza Európsky systém hraničného dozoru, Eurosur, o ktorom bolo vyhlásené, že je dôležitým a nevyhnutným doplnkom Frontexu.

  Jacques Barrot , podpredseda Komisie. – (FR) Vážený pán França, na to, aby mohla agentúra Frotnex poskytovať technickú pomoc v tretej krajine, bude potrebné k tomuto účelu prispôsobiť príslušné nariadenie. V súčasnosti na to neexistuje žiadny právny základ. Podľa môjho názoru je však tento návrh opodstatnený, vzhľadom na to, že budeme dostávať žiadosti od tretích krajín, s ktorými spolupracujeme. Spomenuli ste niektoré krajiny Stredozemia. Podľa môjho názoru bude Frontex požiadaný, aby poskytol všetku technickú pomoc, ktorú môže. Zatiaľ sme však ešte do tohto bodu nedospeli.

Pokiaľ ide o druhú časť vašej otázky, ktorá sa týkala hraničného dozoru, ako určite viete, v tejto oblasti máme Schengenský informačný systém (SIS), ktorý sa v súčasnosti nachádza vo fáze vývoja. Dúfame, že tento systém bude schopný prevádzky na jeseň 2009. Okrem toho sa budeme aj naďalej zaoberať všetkými ďalšími opatreniami, ktoré by mohli prispieť k lepšiemu hraničnému dozoru.

  Wiesław Stefan Kuc (UEN). – (PL) Vzhľadom na to, že Frontex sa nachádza v Poľsku, a ja som Poliak, môj postoj k tejto agentúre je tak trochu osobný. V súčasnosti koluje o Frontexe mnoho nespoľahlivých názorov, ktoré tvrdia, že táto agentúra niekedy funguje, a inokedy zasa nie. Zároveň by som chcel dodať, že ide o agentúru s najväčším rozpočtom. Mohli by ste nám v krátkosti upresniť, či Frontex funguje a plní svoje očakávania, alebo či je v súvislosti s jeho spôsobom fungovania ešte stále potrebné vylepšiť veľké množstvo vecí?

  Jacques Barrot , podpredseda Komisie. – (FR) Myslím si, že by sme mohli povedať, že počiatočná činnosť Frontexu sa zdá byť uspokojivá, aj keď pripúšťam, že pokiaľ ide o vybavenie potrebné pre operácie, ktoré koordinuje, je táto agentúra závislá od členských štátov.

Je pravda, že často ide o vybavenie, ktoré je veľmi drahé, a ktoré si táto agentúra, vzhľadom na svoj obmedzený rozpočet, nemôže dovoliť. Nákup jednej helikoptéry by sa rovnal celoročnému operačnému rozpočtu Frontexu, t.j. sume 40 až 50 miliónov EUR. Z toho dôvodu podpísala agentúra Frontex s väčšinou členských štátov technické dohody o používaní vybavenia, ktoré jej bude sprístupnené.

Komisia vo svojej hodnotiacej správe odporučila, aby si Frontex mohol zakúpiť, prípadne prenajať svoje vlastné vybavenie, alebo aspoň niektoré malé časti vybavenia.

To je všetko, čo sa dá k tejto téme v súčasnosti povedať. Ďakujem vám, že ste všetkým prítomným pripomenuli, že sídlo Frontexu je vo Varšave, a že v ňom pracujú vysoko motivovaní ľudia. Chcel by som sa vám poďakovať za vytvorenie väzby s Frontexom. Domnievam sa, že súčasné aktivity Frontexu nám, na základe vykonaných hodnotení, umožnia identifikovať funkčné zlepšenia, ktoré by sa mohli v budúcnosti zaviesť.

  Predsedajúca . − Vzhľadom na to, že autor otázky č. 46 nie je prítomný, táto otázka prepadá.

  Predsedajúca . −

Otázka č. 47, ktorú predkladá Gay Mitchell (H-0369/08)

Vec: Opatrenia na boj proti terorizmu a základné právo na súkromie

Existujú určité obavy, že niektoré politiky Európskej únie na boj proti terorizmu, predovšetkým politiky súvisiace s uchovávaním údajov, nie sú dostatočne zosúladené so základným právom občanov Európskej únie na súkromie. Mohla by nám Komisia priblížiť, akým spôsobom plánuje dosiahnuť spravodlivú rovnováhu medzi dodržiavaním základných slobôd a opatreniami na boj proti terorizmu?

  Jacques Barrot , podpredseda Komisie. – (FR) Vážená pani predsedajúca, je samozrejmé, že každé opatrenie zo strany Európskej únie a členských štátov na boj proti terorizmu musí brať do úvahy základné práva. Nástroje alebo politiky na boj proti terorizmu, ktoré nezohľadňujú základné práva, často nahrávajú do karát samotným teroristom.

Smernica o uchovávaní údajov požaduje od členských štátov, aby prinútili poskytovateľov elektronických komunikačných služieb alebo verejných komunikačných sietí, aby počas doby minimálne šiestich mesiacov a maximálne dvoch rokov uchovávali údaje o výmene komunikácií. Táto smernica poskytuje dôležité záruky voči zneužívaniu údajov. V smernici sa uvádza, že uchovávanie obsahu komunikácií je mimo rozsahu pôsobnosti tejto smernice. V smernici sa ďalej uvádza, že prístup k uchovávaným údajom musí byť definovaný vo vnútroštátnom práve každého členského štátu, že tieto ustanovenia musia byť v súlade s Európskym dohovorom o ochrane ľudských práv, a musia samozrejme rešpektovať zásady proporcionality a nevyhnutnosti.

To znamená, že údaje uchovávané na základe ustanovení tejto smernice nemôžu byť použité orgánmi členského štátu na zasahovanie do súkromného života ľudí, až na výnimky, kde je to opodstatnené na účely odhalenia a stíhania závažných trestných činov. V smernici sa uvádza, že uchovávané údaje môžu byť sprístupnené len príslušným vnútroštátnym orgánom. To znamená, že tieto údaje nemôžu byť použité podnikmi alebo súkromnými osobami. Ešte raz zdôrazňujem, že skutočnosť, že prístup k uchovávaným údajom je obmedzený, znamená, že tieto údaje nesmú byť použité na verejné sledovanie.

Okrem toho sa na údaje uchovávane podľa tejto smernice vzťahuje aj smernica 95/46/ES o ochrane fyzických osôb pri spracovaní osobných údajov a voľnom pohybe týchto údajov a smernica 2002/58/ES týkajúca sa spracovávania osobných údajov a ochrany súkromia v sektore elektronických komunikácií.

Na záver by som chcel povedať, že smernica o uchovávaní údajov je nesmierne dôležitá pre dosahovanie vyššej účinnosti policajnej práce a pre monitorovanie, odhaľovanie a vyšetrovanie teroristov. Zároveň však zaručuje rešpektovanie súkromného života a ochranu osobných údajov. Komisia bude dbať na to, aby členské štáty vykonávali a presadzovali túto smernicu v súlade so základnými právami.

  Gay Mitchell (PPE-DE). - Chcel by som sa pánovi komisárovi poďakovať za jeho odpoveď. Pán komisár už zrejme vie, že tieňový minister vnútra Veľkej Británie a bývalý minister pre európske záležitosti, pán David Davis, minulý týždeň odstúpil z funkcie poslanca Dolnej snemovne, pričom ako dôvod tohto kroku uviedol zasahovanie štátu do súkromia jednotlivcov. Nech už boli dôvody jeho odstúpenia akékoľvek, zdieľam spoločne s ním jeho obavy. Štáty, alebo Európska únia, by nikdy nepredložili pred svoje vnútroštátne parlamenty, prípadne Európsky parlament, všetky extrémne veci, ktoré majú v úmysle vykonávať, zhrnuté do podoby jediného opatrenia. Z toho dôvodu sa to deje postupne. Chcem, aby boli všetci teroristi potrestaní.

Vyrastal som v krajine, ktorú 30 rokov pustošili teroristi. Napriek tomu sme však mali právny štát, ktorý ochraňoval súkromie svojich občanov. Pán komisár, chcel by som od vás počuť, aké aktívne kroky podnikáte, aby ste zabezpečili ochranu práv jednotlivcov na ich súkromie a slobodné konanie.

  Jacques Barrot , podpredseda Komisie. – (FR) Vážená pani predsedajúca, v tejto súvislosti musím povedať, že iba 15 členských štátov poskytlo Komisii informácie o svojich nástrojoch na transponovanie smernice pre uchovávanie údajov. Voči všetkým ostatným členským štátom, ktoré Komisii neposkytli informácie o týchto opatreniach do konca novembra 2007, začala Komisia konanie o porušení právnych predpisov.

Pokiaľ ide o odpoveď na Vašu otázku, Komisia vytvorila expertnú skupinu, ktorej účelom je pomáhať Komisii pri analýze účinnosti smernice a dosahovaní rovnováhy, o ktorú žiadate. Komisia plánuje v septembri 2010 predložiť správu o revízii prínosu tejto smernice k vyšetrovaniu, odhaľovaniu a stíhaniu závažných trestných činov. V rámci tejto správy preskúma Komisia všetky zistenia, ktoré jej budú doručené od jednotlivých členských štátov, prípadne pracovnej skupiny vytvorenej na základe tejto smernice.

Potrebujeme sa skutočne ubezpečiť, že všetko bude prebiehať v súlade so smernicami o uchovávaní údajov a smernicou o ochrane údajov. Domnievam sa, že aj kedy došlo k ojedinelému porušeniu predpisov o ochrane údajov, budeme z tohoto prípadu schopní okamžite vyvodiť závery.

Verím, že sme sa skutočne pokúsili splniť požiadavky boja proti terorizmu a zároveň tieto požiadavky zosúladiť s ochranou základných práv. V každom prípade sa teraz musím na túto otázku zamerať, a verte mi, pán Mitchell, že k nej budem pristupovať