Predsedajúci. − Ďalším bodom programu je hodina otázok (B6-0161/2008).
Nasledovné otázky sú adresované Rade.
Otázka č. 1, ktorú predkladá Robert Evans (H-0342/08)
Vec: Cestujúci s obmedzenou schopnosťou pohybu
Aké kroky a monitorovanie prijala Rada, aby zabezpečila náležité vykonávanie ustanovení vo všetkých členských štátoch, ktoré boli uvedené v mojej správe o právach osôb so zníženou pohyblivosťou v leteckej doprave(1), ktoré nadobudli platnosť minulé leto?
Janez Lenarčič, úradujúci predseda Rady. − (SL) Pravidlá tákajúce sa ochrany a poskytovania pomoci osobám so zdravotným postihnutím a osobám so zníženou pohyblivosťou v leteckej doprave sú stanovené v nariadení Európskeho parlamentu a Rady o právach zdravotne postihnutých osôb a osôb so zníženou pohyblivosťou v leteckej doprave. Toto nariadenie bolo prijaté v roku 2006, niektoré časti sa začali uplatňovať v júli 2007 a zvyšok sa začne uplatňovať v júli tohto roku.
Chcel by som zdôrazniť, že monitorovanie náležitého vykonávania tohto nariadenia je zodpovednosťou Európskej komisie, ktorá môže prijať vhodné opatrenia. Takéto opatrenia môžu zahŕňať právne opravné prostriedky s cieľom zaručiť správne uplatňovanie práv Spoločenstva v tejto oblasti. Z tohto dôvodu Rada jednoducho nie je schopná odpovedať na otázku.
Napriek tomu by som chcel zdôrazniť, že Európska únia si uvedomuje dôležitosť oblasti ochrany a poskytovania pomoci zdravotne postihnutým osobám a osobám so zníženou pohyblivosťou. V praxi môžete vidieť, že spomenuté nariadenie sa už uplatňuje a predstavuje dôležitý nástroj pre zdravotne postihnuté osoby a osoby so zníženou pohyblivosťou pri cestovaní.
Robert Evans (PSE). - Ďakujem predsedníctvu, ale o celom legislatívnom procese som informovaný, keďže som bol spravodajcom pre príslušnú oblasť v tejto snemovni.
V skutočnosti sú za presadzovanie tohto právneho predpisu zodpovedné národné agentúry. Nepoznám situáciu v ostatných krajinách, ale vo Veľkej Británii je to Letecký úrad. Zodpovedné sú teda národné agentúry, ktoré podliehajú národným vládam, preto som túto otázku položil Rade.
V týždni, keď Európa bojuje za to, aby presvedčila pol miliardy občanov o skutočnej hodnote Európskej únie stojí táto iniciatíva za to. Ide o veľmi dôležitý právny predpis na podporu zdravotne postihnutých osôb a cestujúcich so zníženou pohyblivosťou a nalieham, aby sa minister obrátil na Radu a povedal svojim 26 kolegom v Rade pre dopravu a členom, aby presadili tento právny predpis.
Emanuel Jardim Fernandes (PSE). – (PT) V nadväznosti na otázku kolegu Roberta Evansa by som sa Rady rád spýtal na pripravenosť posilniť práva cestujúcich so zníženou pohyblivosťou v lodnom sektore. Pýtam sa to preto, lebo Komisia už obhajovala túto možnosť napríklad v oznámení o právach cestujúcich v roku 2005 a Parlament sa to snažil presadiť, predovšetkým v rámci právomocí a diskusií o balíku Erika III.
Jörg Leichtfried (PSE). - (DE) Mám otázku na pána ministra. Dozvedel som sa, že pokiaľ ide o leteckú dopravu cestujúcich so zníženou pohyblivosťou, existujú tu, samozrejme, rozpory, a že tzv. nízkonákladové letecké spoločnosti majú niečo, čo im ostatné letecké spoločnosti môžu závidieť. Rád by som vedel, či má Rada k dispozícii skutočné fakty súvisiace s touto problematikou, alebo či ide len o individuálne vnímanie situácie.
Janez Lenarčič, úradujúci predseda Rady. − (SL) Pokiaľ ide o dodatočnú otázku pána Fernandesa: samozrejme, nemôžem vylúčiť, že podobný právny predpis pre zdravotne postihnuté osoby a cestujúcich so zníženou pohyblivosťou bude zavedený aj v lodnej doprave. Samozrejme, túto záležitosť musí najskôr preskúmať Komisia, ktorá potom predloží návrh. Ale celkom určite je to myšlienka, ktorá stojí za úvahu. Toto je moja odpoveď bez prípravy.
Pán Leichtfried spomenul nízkorozpočtových prepravcov. Chcel by som zdôrazniť, že nariadenie, ktoré som spomenul a ktoré sa týka uľahčenia leteckej dopravy pre zdravotne postihnuté osoby a osoby so zníženou pohyblivosťou, sa týka všetkých prepravcov a neexistujú tu žiadne rozdiely. Porušovanie sa, samozrejme, bude riešiť rovnako pre všetkých bez ohľadu na to, či ide o nízkorozpočtových alebo iných prepravcov.
Predsedajúci. −
Otázka č. 2, ktorú predkladá Marie Panayotopoulos-Cassiotou (H-0346/08)
Vec: Spoločná imigračná politika a nelegálna práca
Ako predsedníctvo hodnotí postup za posledných šesť mesiacov v rámci svojho funkčného obdobia, pokiaľ ide o spoločnú imigračnú politiku a tvrdé zákroky proti nelegálnej práci?
Janez Lenarčič, úradujúci predseda Rady. − Pokiaľ ide o imigračnú politiku a nelegálnu prácu počas funkčného obdobia slovinského predsedníctva, predsedníctvo pokračovalo v rokovaniach s Radou a Európskym parlamentom o návrhu smernice o stanovení sankcií proti zamestnávateľom štátnych príslušníkov tretích krajín s nelegálnym pobytom v Európskej únii.
Táto smernica zakazuje zamestnávanie občanov tretích krajín s nelegálnym pobytom v Únii, a toto je, samozrejme, jedna z metód boja proti nelegálnemu prisťahovalectvu. Za týmto účelom smernica stanovuje minimálne spoločné sankcie a opatrenia členských štátov, ktoré sa musia uplatňovať voči zamestnancom, ktorí nelegálne zamestnávajú občanov tretích krajín na území členských štátov.
Počas tohto obdobia príslušné orgány Rady pokračovali v študovaní návrhu a nadviazali sa úzke styky s Európskym parlamentom, ktorých cieľom je zaujať spoločné stanovisko týchto dvoch inštitúcií. Práca ešte nie je dokončená, ale môžem povedať, že predsedníctvo je spokojné s doterajším postupom.
Marie Panayotopoulos-Cassiotou (PPE-DE). – (EL) Vážený pán predsedajúci, úradujúci predseda Rady, ďakujem vám za odpoveď. Vieme však, že príslušníci tretích krajín, ktoré vstúpili na európske územie bez zabezpečenia alebo právnej dokumentácie v skutočnosti po prepustení z väzby pracujú pre rôznych zamestnávateľov. Môžu si tak zarobiť cestovné a cestovať do európskych krajín, kde bude ich právo na pobyt uznané. Ako riešime nelegálne zamestnávanie, keď je to čiastočne oprávnené a zaručené?
Janez Lenarčič, úradujúci predseda Rady. − (SL) Po prijatí vyššie uvedenej smernice budeme nepochybne môcť konať v takýchto prípadoch, a dúfam, že smernica bude prijatá čo najskôr. V každom prípade sú potrebné kroky na zamestnávanie osôb, ktoré sa na území členských štátov Európskej únie nachádzajú nelegálne, a to, samozrejme, bude v rozpore so smernicou, ak a keď bude prijatá. Opakujem, že Rada očakáva prijatie čo najskôr a tiež zaujímame stanovisko, že počas týchto šiestich mesiacov bol dosiahnutý významný postup.
Predsedajúci. −
Otázka č. 3, ktorú predkladá Marian Harkin (H-0350/08)
Vec: Bezpečnosť pacienta
Keď vezmeme do úvahy, že sa EÚ už mnohé desaťročia aktívne podieľa na zabezpečovaní mobility pracovníkov, bude Rada súhlasiť, že otázka bezpečnosti pacienta je dôležitou otázkou, ktorá nie je primerane riešená v smerniciach EÚ? Súhlasí Rada, že s cieľom zaručiť bezpečnosť pacienta v rámci EÚ je predovšetkým potrebné zaviesť systém zdieľania informácií medzi členskými štátmi a regulačnými orgánmi pre zdravotníckych pracovníkov?
Janez Lenarčič, úradujúci predseda Rady. − (SL) Veľmi pekne ďakujem pani Harkinovej za otázku. Toto je veľmi dôležitá otázka zakotvená aj v 18-mesačnom programe predsedníctva, ktorý sme vypracovali spolu s Nemeckom a Portugalskom. V programe sme zdôraznili, že bezpečnosť pacienta je veľmi dôležitá oblasť.
Za týmto účelom pracovná skupina pre bezpečnosť pacienta pri skupine na vysokej úrovni pre zdravotnícke služby a lekársku starostlivosť vypracovala správu o zlepšení bezpečnosti pacienta v Európskej únii. V kontexte týchto odporúčaní bolo vzdelávanie a školenie zdravotníckych pracovníkov zdôraznené ako jedna z hlavných oblastí.
Odporúčania tiež naznačujú potrebu podporiť multidisciplinárne vzdelávanie o bezpečnosti pacienta na všetkých úrovniach vzdelania zdravotníckych pracovníkov. Pracovná skupina tiež odporučila, že jedným zo spôsobov na dosiahnutie bezpečnosti pacienta je používať jednotne zastrešenú sieť známu aj ako EUNetPass, ktorá poskytne členským štátom podporu a umožní spoluprácu v oblasti bezpečnosti pacienta na úrovni Európskej únie.
Komisia financovala dva projekty na európskej úrovni, ktoré by mali prispieť k lepšiemu chápaniu situácie a formulovaniu usmernení pre budúcu prácu v oblasti bezpečnosti pacienta. Ide o projekty MARQuIS – Metódy hodnotenia reakcie na stratégie pre zlepšenie kvality – a SIMPATIE – Zvýšenie bezpečnosti pacientov v Európe.
Bezpečnosť pacienta bola súčasťou júnového programu Rady ministrov. Tento mesiac, 10. júna, prijala Rada rozhodnutia v oblasti antimikrobiálnej rezistencie. V týchto rozhodnutiach podporuje rozvoj stratégií, ktorých cieľom je zodpovedné používanie antimikrobiálnych činidiel. Rozšírenie bakteriálnej rezistencie na antimikrobiálnu liečbu je najčastejšie dôsledkom nevhodného využitia v celom systéme poskytovania zdravotnej starostlivosti.
Dôležité sú aj aktivity súvisiace s prevenciou ďalšieho výskytu rezistentných patogénov. Tieto aktivity zahŕňajú vytvorenie účinného systému kontroly v členských štátoch a ďalej náležité informovanie zdravotníckych pracovníkov.
Na poslednom stretnutí ministrov zdravotníctva na už spomínanom júnovom zasadnutí predložila Komisia informácie o balíku opatrení v oblasti bezpečnosti pacienta. Ide o Balík opatrení pre bezpečnosť pacienta a v tejto súvislosti Komisia oznámila, že do konca roku 2008 chce predložiť osobitnú správu o bezpečnosti pacienta a návrh odporúčaní pre bezpečnosť pacienta a prevenciu a kontrolu infekcií. Keď budeme mať tieto dokumenty k dispozícii, predsedajúci členský štát bude, samozrejme, Radu informovať.
Nakoniec by som rád spomenul smernicu Európskeho parlamentu a Rady o uznávaní odborných kvalifikácií. V tejto smernici sa veľmi presne upravujú odborné kvalifikácie zdravotníckych pracovníkov s cieľom chrániť občanov Európskej únie a vymedzuje sa v nej oblasť spolupráce členských štátov.
Marian Harkin (ALDE). - Ďakujem pánovi úradujúcemu predsedovi za odpoveď. Je pre mňa potešením počuť, že za posledných šesť mesiacov sa dosiahol pokrok, predovšetkým pokiaľ ide o pracovnú skupinu pre bezpečnosť pacienta.
V tejto súvislosti ma konkrétne znepokojuje, že napriek tomu, že existuje mobilita zdravotníckych pracovníkov, na európskej úrovni, chýba uznaná štruktúra, ktorá by poskytovala priestor pre formálnu spoluprácu medzi orgánmi na reguláciu zdravotníckych pracovníkov a zdravotníckych služieb.
Súhlasí so mnou pán minister, keď poviem, že na európskej úrovni potrebujeme zaviesť uznanú štruktúru, ktorá by poskytovala priestor pre formálnu spoluprácu medzi týmito regulačnými orgánmi? Pretože bez súdržnosti a štruktúry jednotlivé regulačné orgány nemôžu zaručiť bezpečnosť pacienta; k tomuto by som chcela počuť vaše stanovisko.
Mairead McGuinness ( PPE-DE). - Iba na doplnenie: tiež máme mobilitu pacientov v rámci Európskej únie, ľudia chodia na dovolenky a absolvujú tam operácie – niekedy so strašnými dôsledkami.
Ako to budeme riešiť, aby ľudia v prvom rade vedeli o problémoch a potom aby im boli poskytnutí kvalifikovaní zdravotnícki pracovníci, ktorí sa monitorujú v rámci celého systému?
Janez Lenarčič, úradujúci predseda Rady. − (SL) Pokiaľ ide o organizáciu na úrovni EÚ, spomenul som sieť EUNetPass, ktorá patrí medzi jedno z odporúčaní vyššie uvedenej pracovnej skupiny pre bezpečnosť pacienta; t. j. konkrétne sieť EUNetPass je jednou z niekoľkých možných spôsobov na dosiahnutie bezpečnosti pacienta.
Čo teda táto sieť zahŕňa? Ide o sieť na výmenu informácií, poskytuje viaceré spôsoby podpory odporúčaní o bezpečnosti pacienta a predovšetkým je to platforma na spoluprácu a budovanie sietí medzi členskými štátmi a medzinárodnými organizáciami v oblasti bezpečnosti pacientov. Táto sieť vytvára pozitívnu kultúru bezpečnosti, uskutočňuje vzdelávanie a školenie zdravotníckych pracovníkov a zavádza mechanizmus hlásenia a praktické učenie. Je to však iba jeden zo spôsobov a, samozrejme, je možné využiť aj iné spôsoby vrátane toho, ktorý ste uviedla.
Predsedajúci. −
Otázka č. 4, ktorú predkladá Bernd Posselt (H-0352/08)
Vec: Subsidiarita a členstvo v EÚ
V niektorých členských štátoch, ale predovšetkým v kandidátskych krajinách politické strany opakovane vyhlasujú, že manželstvá osôb rovnakého pohlavia, registrované partnerstvá, alebo liberalizácia zákonov o potratoch a eutanázii sú povinné na základe európskeho práva a alebo acquis communautaire.
Môže Rada jasne uviesť, či a do akej miery sú tieto vyhlásenia presné alebo či všetky otázky sú čisto národnými záležitosťami a/alebo sú súčasťou zásady subsidiarity?
Janez Lenarčič, úradujúci predseda Rady. – (SL) Chcel by som zdôrazniť, že Spoločenstvo – a som presvedčený, že pán Posselt o tom vie – nemôže od členských štátov vyžadovať, aby zaviedli manželstvá osôb rovnakého pohlavia alebo registrované partnerstvá do svojich vnútroštátnych právnych predpisov. Spoločenstvo môže iba prijať ustanovenia, ktoré budú riadiť spoluprácu medzi súdnymi orgánmi členských štátov, napríklad ustanovenia o súdnych rozhodnutiach, ktoré sú uznané alebo vynútené v jednom štáte, ale prijaté v inom.
Spoločenstvo tiež môže prijať ustanovenia na riešenie konfliktných zákonov v situáciách, ktoré majú cezhraničné prvky. Existujúce ustanovenie Spoločenstva – predovšetkým nariadenie Brusel II – sa nevzťahuje na nariadenia partnerstiev rovnakého pohlavia. Ako vieme, členské štáty majú veľmi rozdielne legislatívne riešenia, pokiaľ ide o práva a povinnosti vyplývajúce z partnerstiev osôb rovnakého pohlavia. Niektoré uznávajú partnerstvá tohto druhu a niektoré ich vôbec nemajú upravené zákonom.
Keďže zavedenie manželstiev osôb rovnakého pohlavia a registrovaných partnerstiev sa podľa zákonov Spoločenstva nevyžaduje, bolo by pre členské štáty zložité dosiahnuť dohodu o zmene existujúcich ustanovení na začlenenie partnerstiev osôb rovnakého pohlavia. Tiež by som chcel povedať, že Spoločenstvo nemôže regulovať záležitosti týkajúce sa potratov a eutanázie.
Bernd Posselt (PPE-DE). – (DE) Ďakujem Rade za toto dôležité objasnenie, keďže táto záležitosť je veľmi diskutovaná v Írsku. Rád by som sa spýtal stručnú a jasnú dodatočnú otázku týkajúcu sa Chorvátska. Je pravda, že kandidátske krajiny nemusia v týchto záležitostiach upraviť svoje právne predpisy a že môžu mať naďalej nezávislé právne predpisy, pretože EÚ nemá v tejto oblasti právomoci ani vo vzťahu ku kandidátskym krajinám?
Marian Harkin (ALDE). - Ďakujem Rade za odpoveď a súhlasím, že všetky tieto záležitosti – manželstvá osôb rovnakého pohlavia, registrované partnerstvá atď. – by mali ostať výlučne v právomoci členských štátov. Jednou z týchto otázok, ktorá sa objavila počas lisabonskej rozpravy v Írsku je otázka Charty základných ľudských práv. Chcela by som sa spýtať pána ministra, či má stanovisko, pokiaľ ide o Chartu základných práv, ktorá bola pripojená k Lisabonskej zmluve. V tom čase bolo v Írsku vyhlásené, že táto charta by mohla uľahčiť zavedenie manželstiev osôb rovnakého pohlavia, potratov, eutanázie atď. Chcela by som sa spýtať ministra, či zaujal k tejto problematike stanovisko.
Gay Mitchell (PPE-DE). - Moja otázka je v rovnakom duchu ako otázka pani Mariany Harkinovej. Jeden poslanec tejto snemovne rozdal leták s informáciou, že ak bude schválená Lisabonská reformná zmluva, bude v Írsku zlegalizovaná eutanázia a potraty – na letáku bola injekčná striekačka, pokiaľ vám to neprekáža! Ten istý poslanec mal odvahu postaviť sa dnes pred túto snemovňu a hovoriť o pravde a čestnosti.
Bol by som rád, keby minister pred touto snemovňou jasne povedal, že v prípade schválenia Lisabonskej zmluvy nebudú potraty a eutanázia zlegalizované v ktoromkoľvek členskom štáte.
Janez Lenarčič, úradujúci predseda Rady. – (SL) Ďakujem veľmi pekne za tieto dodatočné otázky. V prvom rade pokiaľ ide o otázku pána Posselta, či to znamená, že kandidátske krajiny – Chorvátsko alebo iná krajina – nemusia zmeniť a doplniť svoje právne predpisy o manželstve osôb rovnakého pohlavia, potratoch alebo eutanázii; odpoveď je ÁNO. Nemusia. Nemusia právne predpisy meniť, pretože nejde o záležitosť, ktorá patrí do právomocí Spoločenstva. Preto sa v týchto prípadoch právne predpisy kandidátskych krajín nepreskúmavajú, keďže to nepatrí do právomoci Spoločenstva, ku ktorému sa chce uchádzač pripojiť.
Pokiaľ ide o Chartu základných práv, na dodatočné otázky pani Harkinovej a pána Mitchella odpovedám takto:
Lisabonská zmluva obsahuje článok, ktorým sa riadi právne záväzná povaha Charty základných práv, ktorá je samostatným dokumentom. Nemôžem však tu a teraz verejne potvrdiť, že realizácia Lisabonskej zmluvy nebude stanovovať požiadavky pre členské štáty v súvislosti s otázkami, ako sú potraty, eutanázia alebo manželstvá osôb rovnakého pohlavia. Sú to záležitosti, ktoré nepatria do pôsobnosti Spoločenstva a vykonávanie Lisabonskej zmluvy to nezmení. Tieto záležitosti, otázky a oblasti zostanú v právomoci jednotlivých členských štátov.
Predsedajúci. −
Otázka č. 5, ktorú predkladá Dimitrios Papadimoulis (H-0358/08)
Vec: Svetová kríza dodávok potravín
Rastúce ceny základných potravín ako pšenica, ryža, kukurica atď. spôsobili krízu dodávok a sociálne nepokoje v mnohých rozvojových krajinách; Európa tiež zaznamenala dramatické zvýšenie cien potravín.
Čo je podľa názoru Rady dôvodom takéhoto dramatického zvýšenia medzinárodných cien základných potravín? Aké opatrenia prijme na zaručenie výroby základných potravín, alebo zabránenie výroby ostatných komodít (napr. biopaliva)?
Janez Lenarčič, úradujúci predseda Rady. − (SL) Rada si plne uvedomuje dôležitosť otázky cien poľnohospodárskych výrobkov a potravín na svetových trhoch. Predsedníctvo je presvedčené, že na riešenie problému je potrebné zaujať zjednotený prístup, ktorý bude zastrešovať všetky príslušné sektory s cieľom zaručiť účinnú a dlhodobú politickú odpoveď Európskej únie. Pokiaľ ide o viaceré aspekty tejto otázky, nedávno sme v príslušných útvaroch Rady zorganizovali početné rokovania, ktorých cieľom bolo prispieť k nájdeniu takýchto zjednotených riešení.
Napríklad 19. mája Rada usporiadala podrobné rokovanie o faktoroch ovplyvňujúcich kapacitu poľnohospodárskeho sektora na zabezpečenie dostatočných potravinových dodávok. Tu zdôraznila potrebu študovať dlhodobé trendy v ponuke a dopyte. Diskusia, ktorej cieľom bolo nájsť spoločnú a trvalo udržateľne orientovanú politickú reakciu Európskej únie, sa dotkla všetkých hlavných aspektov dôležitých pre poľnohospodársky sektor a pre spoločnú poľnohospodársku politiku.
Rada už prijala rozhodnutie o množstve opatrení na zníženie tlaku cien potravín na trhoch v Európskej únii. Očakáva sa, že tieto opatrenia budú mať priaznivý vplyv na medzinárodné trhy. Rada tiež prijala niekoľko rýchlych opatrení ako zrušenie požiadavky povinného vyňatia pôdy z produkcie (set-aside) v roku 2008, zvýšenie kvót na mlieko a dočasné zrušenie dovozných ciel na obilie.
V kontexte kontroly stavu v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky Rada zváži aj ďalšie opatrenia. Tie zahŕňajú napríklad trvalé zrušenie požiadavky povinného vyňatia pôdy z produkcie, postupné zrušenie systému kvót na mlieko, zrušenie súčasných odmien za rastliny, ktoré sú zdrojom energie a ich nahradenie s cieľom podporiť výrobu biopalív druhej generácie – inými slovami biopalivá, ktoré sú vytvorené ako vedľajšie produkty a nie sú vzájomne nezlučiteľné s výrobou potravín.
Na konci mája sa Rada zamerala na stránky rozvoja tejto otázky a stanovila, že takéto okolnosti, aktuálne okolnosti, vážne zaťažujú rozvojové krajiny a predovšetkým najslabšie sociálne segmenty týchto krajín.
Na stretnutí 3. júna Rada tiež preštudovala finančné následky a možné riešenia v oblasti vysokých cien potravín. Upozornila na krátkodobé opatrenia, ktoré prijala predovšetkým v poľnohospodárstve, a zdôraznila dôležitosť posilňovania trhovej orientácie na poľnohospodárstvo, zabezpečenie trvalo udržateľnej výroby biopalív a zvyšovanie rastu strednodobej a dlhodobej poľnohospodárskej produktivity v Európe a rozvojových krajinách.
Stretnutie Európskej Rady, ktoré začne zajtra bude tiež riešiť politické vplyvy vysokých cien potravín. Na záver by som rád v krátkosti povedal, že otázka pána Papadimoulisa bola v posledných mesiacoch a týždňoch pravidelne zaraďovaná do programu Rady.
Dimitrios Papadimoulis (GUE/NGL). – (EL) Vážený pán predsedajúci, pán úradujúci predseda Rady, prečítali ste diplomatický text, ktorý bol štylizovaný zvyčajným zovšeobecňujúcim a strnulým jazykom diplomatov. Pýtam sa vás: bez prázdnych slov povedzte, či na zajtrajšej konferencii na najvyššej úrovni prijmete konkrétne opatrenia, a aké opatrenia to budú v súvislosti s pravidlami a nariadeniami na zníženie špekulácií o pohonných látkach a potravinách? Podporíte nižšie sociálne príjmy? Znovu preskúmate pretrvávajúcu politiku znižovania v poľnohospodárstve? V poslednom rade, myslíte si, že írske „nie“ v hlasovaní pred niekoľkými dňami nesúvisí s vysokými cenami a každodenným životom?
Mairead McGuinness ( PPE-DE). - Ide o globálnu otázku a to, čo robíme pri kontrolách stavu poľnohospodárstva v Európe je dôležité, ale veľmi malé. Aký typ dialógu máme s USA, keď 25 % kukurice spotrebúvajú autá namiesto dobytka? Nepochybne je to obrovský problém, ktorý treba riešiť.
Janez Lenarčič, úradujúci predseda Rady. − (SL) Rád by som vysvetlil pánovi Papadimoulisovi, že Európska Rada neprijíma konkrétne opatrenia. Európska Rada poskytuje usmernenia pre činnosť. Konkrétne opatrenia sa prijímajú na úrovni Rady a tu je Rada aktívna a funkčná. Spomenul som zoznam opatrení, ktoré už Rada prijala. Tiež som uviedol zoznam opatrení, ktoré Rada plánuje riešiť, ale zatiaľ tak nestihla urobiť. Takže nemôžem akceptovať obvinenia, že sú to iba slová, pretože som hovoril o konkrétnych opatreniach, ktoré už boli prijaté a o tých, ktoré sa budú riešiť na úrovni Rady, predovšetkým s Radou pre poľnohospodárstvo a Radou pre hospodárske a finančné záležitosti.
Otázka Spojených štátov amerických a ich spôsobov získavania biopalív. Toto je, samozrejme, predmetom dialógu medzi Európskou úniou a Spojenými štátmi. Otázka biopalív je tiež jednou z otázok, ktoré sa pravidelne riešia. Stanoviská sa, samozrejme, odlišujú a predstavujú široké spektrum názorov. Skutočnosť je taká, že musíme mať na pamäti, že fosílne palivá sú alternatívou biopalív. Takže na základe tohto aspektu musíme hodnotiť, ktoré je viac problematické a ktoré nie.
Európska únia si uvedomuje potenciálny vplyv výroby biopalív na ceny potravín. Z tohto dôvodu Rada nedávno prijala opatrenia na podporu využívania a výroby biopalív druhej generácie, inými slovami biopalív, ktorých výroba nie je vzájomne nezlučiteľná s výrobou potravín.
Zároveň je v procese tvorby vypracovanie kritérií pre trvalú udržateľnosť výroby biopalív a po ich prijatí sa budú vzťahovať na výrobu biopalív v rámci Únie a tiež na dovážené biopalivá.
Predsedajúci. −
Otázka č. 6, ktorú predkladá Jim Higgins (H-0359/08)
Vec: Zvýšenie bezpečnosti cestnej premávky
Jedným z primárnych cieľov súčasného predsedníctva Rady je zvýšenie bezpečnosti cestnej premávky. Keďže funkčné obdobie aktuálneho predsedníctva je takmer na konci, mohla by Rada uviesť oblasti, v ktorých dosiahla najviac, a tiež oblasti, v ktorých dosiahla najmenej pokroku, a dôvody?
Janez Lenarčič, úradujúci predseda Rady. − (SL) V kontexte právnych predpisov o bezpečnosti cestnej premávky pokračovalo slovinské predsedníctvo v čítaní návrhu smernice Parlamentu a Rady o zvýšení bezpečnosti cestnej premávky. Tiež zorganizovalo množstvo technických stretnutí v prítomnosti spravodajcu Európskeho parlamentu s cieľom dosiahnuť dohodu s Európskym parlamentom pri prvom čítaní na budúci mesiac.
Spomedzi úsilia slovinského predsedníctva na zvýšenie bezpečnosti cestnej premávky by som rád spomenul prácu vykonanú v súvislosti s navrhovaným nariadením o ochrane chodcov a ostatných zraniteľných účastníkoch cestnej premávky. Tento návrh upravuje zlepšenia prednej časti áut, ktorú musia výrobcovia upraviť tak, aby pri prípadnej kolízii vozidla s chodcom boli zranenia chodca zminimalizované.
Slovinské predsedníctvo začalo s čítaním tohto návrhu v pracovných orgánoch Rady a usporiadalo úspešné stretnutia so spravodajcom Európskeho parlamentu. Do tohto kontextu môžeme zaradiť aj úsilie na zvýšenie cestnej bezpečnosti v súvislosti s prijatím balíka cestnej dopravy. Chcel by som zdôrazniť, že 13. júna 2008 dosiahla Rada pre dopravu politický konsenzus v súvislosti s týmto balíkom.
V súvislosti s týmto balíkom by som chcel predovšetkým zdôrazniť navrhované nariadenie o spoločných pravidlách zamestnania prevádzkovateľa dopravy. Zdá sa nám veľmi dôležité, aby tento návrh stanovoval zoznam najzávažnejších priestupkov v cestnej doprave. V prípade, že prevádzkovateľ dopravy spácha takýto čin, môže to viesť k strate licencie na vykonávanie obchodných aktivít. Takýmto spôsobom by špeciálne národné registre, ktoré vzniknú so zavedením tohto nariadenia, uľahčili kontrolu prevádzkovateľov dopravy a doprava by bola efektívnejšia, čo by nepochybne malo pozitívny vplyv na bezpečnosť cestnej premávky.
Tiež by som mal spomenúť navrhované nariadenie o pravidlách prístupu na trh, ktoré je tiež súčasťou balíka. Toto nariadenie navrhuje znížiť počet ciest tovarom nenaložených vozidiel, vyššiu úroveň odborne vyškolených vodičov, racionalizáciu trhu, zvýšenie kvality služieb, čo bude mať nepriamo vplyv na zvýšenie bezpečnosti cestnej premávky.
Tento mesiac začalo predsedníctvo čítanie navrhovanej smernice na uľahčenie cezhraničného presadzovania pravidiel v oblasti bezpečnosti cestnej premávky. Tento návrh predložila Komisia tento rok v apríli.
Pokiaľ ide o čas, ktorý sme mali k dispozícii a počet návrhov Komisie v oblasti bezpečnosti cestnej premávky – čítanie množstva návrhov v súčasnosti v Rade prebieha – naše stanovisko je také, že sme v oblasti bezpečnosti cestnej premávky dosiahli značný pokrok. Samozrejme, úplné hodnotenie výsledkov budeme môcť spraviť až po skončení funkčného obdobia predsedníctva.
Jim Higgins (PPE-DE). – (GA) Vážený pán predsedajúci, chválim slovinské predsedníctvo za dôraz, ktorý kladie na bezpečnosť cestnej premávky. Zvýšilo to informovanosť príslušných orgánov členských štátov o potrebe prijať rôzne kroky na prijatie praktickej politiky, ktorou by sa znížil počet nehôd na cestách, množstvo smrteľných nehôd a tiež počet zranených ľudí na cestách.
Vítam napríklad Ferrariho správu, ktorú dnes Parlament prijal a ktorá poskytuje väčšiu ochranu chodcov a cyklistov. Chcel by som sa spýtať Rady, či môžeme ešte niečo urobiť, či môžeme prijať ďalšie kroky na zvýšenie bezpečnosti cestnej premávky?
Reinhard Rack (PPE-DE). - (DE) Pán úradujúci predseda, rád by som na túto otázku nadviazal. Tento týždeň bolo do programu zaradených viacero správ s významom pre bezpečnosť cestnej premávky: Ferrariho správa už bola spomenutá, zajtra je na programe správa pani Gurmaiovej a dnes Markovova správa. Podľa názoru predsedníctva je výsledok práce uspokojivý alebo chcelo predsedníctvo dosiahnuť viac?
Gay Mitchell (PPE-DE). - Vážený pán predsedajúci, rád by som sa opýtal ministra, či je spokojný, že neexistuje rovnaké pokrokové testovanie šoférovania pod vplyvom nelegálnych drog, aké existuje pre testovanie šoférovania pod vplyvom alkoholu. Mohol by skúsiť zaručiť obnovenie záujmu o túto konkrétnu otázku, pretože sa zdá, že sa to stáva bežnou praxou?
Janez Lenarčič, úradujúci predseda Rady. − (SL) K otázke pána Higginsa: čo by sme ešte mohli spraviť? Najdôležitejšie, čo môže Rada a Parlament urobiť je urýchliť prebiehajúce procesy a prijať už pripravené rozhodnutia, samozrejme, v rámci funkčného obdobia Európskeho parlamentu. Prvým bodom programu, dúfajme, že to bude v júli, bude vyššie uvedená smernica o riadení bezpečnosti cestnej premávky. Existujú aj ďalšie opatrenia, ktoré som uviedol a ktoré prebiehajú, a bol by som rád, keby dobrá spolupráca Európskeho parlamentu a Rady viedla k jej rýchlemu prijatiu.
Otázka pána Racka, som presvedčený, vyžaduje politickejšiu odpoveď. Nebudeme spokojní, kým budú ľudia zomierať na cestách Európskej únie. A kým to bude tak, budeme musieť hľadať nové opatrenia, dodatočné opatrenia na zníženie počtu smrteľných nehôd a zranení, až kým nedosiahneme ideálne číslo nula.
Drogy sú, samozrejme, podobným problémom ako alkohol. Myslím si, že by sa mali riešiť rovnako ako alkohol. Základom je schopnosť viesť vozidlo, a myslím si, že členské štáty by nemali rozlišovať medzi jednotlivými typmi drog, ktoré sú v podstate rovnaké ako alkohol len preto, že jedna z týchto drog je legálna.
Predsedajúci. − Otázka č. 7 je neprípustná.
Otázka č. 8, ktorú predkladá Jörg Leichtfried (H-0365/08)
Vec: Nový systém spoplatnenia ciest v Slovinsku
Slovinsko zaviedlo nový systém spoplatnenia ciest s účinnosťou od 1. júla 2008. V rámci tohto systému si musia užívatelia ciest, ktorí chcú absolvovať jednu cestu cez Slovinsko na osobnom vozidle, za ktorú predtým zaplatili 7 EUR, teraz zakúpiť buď šesťmesačnú známku za 35 EUR (päťkrát viac ako súčasný poplatok) alebo dvanásťmesačnú známku za 55 EUR. Zdá sa, že je to diskriminačné a v rozpore s európskymi zásadami.
Je Rada informovaná o tomto vývoji? Aké kroky plánuje Rada prijať v reakcii na toto a ako mohla táto situácia v prvom rade vzniknúť?
Janez Lenarčič, úradujúci predseda Rady. − Musím zopakovať, že som tu ako zástupca Rady a Rada zatiaľ neriešila otázku pána Leichtfrieda. Myslím si však, že som sa k tomu vyjadril na predchádzajúcom zasadnutí Európskeho parlamentu, keď som dostal podobnú otázku. Vzhľadom na skutočnosť, že som znalý pomerov v predmetnej krajine môžem odpovedať, ale nerád by som riskoval obvinenie z prekročenia hraníc právomocí, ktoré mám v tejto funkcii.
Takže sa pokúsme, a dovoľte mi uviesť niektoré dodatočné vysvetlenia. Nový systém cestného mýta v Slovinsku, ktorý nadobudol účinnosť 1. júla, t. j. zakúpenie cestných známok, sa týka iba vozidiel s maximálnou povolenou hmotnosťou nižšou ako tritisíc päťsto kilogramov. Inými slovami, je to kategória vozidiel, pre ktorú platné právne predpisy Spoločenstva o cestných daniach neupravujú žiadne spoločné pravidlá ako v prípade vozidiel s maximálnou povolenou hmotnosťou prekračujúcou tritisícpäťsto kilogramov. Takže systém cestných daní, ktorý zaviedlo Slovinsko, nespadá do oblasti uplatnenia právnych predpisov Spoločenstva, ktorú som spomenul.
Možno dôležitejším bodom je, že spôsob výberu cestného mýta prostredníctvom cestných známok zavedeného v Slovinsku je dočasný. Bude sa uplatňovať iba počas prechodného obdobia, až kým v 2009 nebude zavedený elektronický alebo satelitný výber cestného mýta, najskôr pre nákladné vozidlá a potom pre súkromné vozidlá.
Pán Leichtfried, chápte prosím moju odpoveď ako gesto, želanie poskytnúť vám vysvetlenie. Moja odpoveď však nič nemení na skutočnosti, že som tu v inej funkcii, nie ako zástupca Slovinska.
Jörg Leichtfried (PSE). - (DE) Evidentne používame iný výklad zákonov. Podľa môjho názoru tento systém diskriminuje občanov EÚ mimo Slovinska. Chcel by som sa spýtať ministra, či je možné, že Európska Komisia začne voči Slovinsku konanie pre porušenie predpisov. Prvé kroky už, myslím, boli prijaté. Chcel by som vám položiť túto otázku: ako úradujúci predseda Rady, odporučili by ste Slovinsku zaviesť desaťdňové cestovné známky, aby bol znovu zavedený pokoj a aby sa predišlo možnému konaniu spojeného s porušením?
Reinhard Rack (PPE-DE). - (DE) Pán minister, naposledy ste pri tejto otázke uviedli, že hovoríme o dočasnom súbore pravidiel. Zvyčajne to znamená jeden, dva alebo tri mesiace. Súčasná situácia prekračuje obdobie niekoľkých rokov a je jasnou diskrimináciou voči všetkým neslovinským a teda iným občanom EÚ. Komisár Tajani včera večer otvorene potvrdil, že GR pre dopravu už zaslalo list, v ktorom žiada vysvetlenie tejto diskriminačnej otázky.
Nemyslíte si, že nastal čas prijať okamžité opatrenia, aby turisti mali v lete možnosť prejsť cez Slovinsko za rozumné ceny? Slovinsko je krajina, ktorú všetci radi navštevujeme.
Janez Lenarčič, úradujúci predseda Rady. − (SL) V súčasnosti nebolo stanovené, že tento prípad je diskriminačný. Ak by bol, nastala by nová situácia, ale o tom by som nerád špekuloval. V súčasnosti sa však nezdá, že by obvinenia z diskriminácie boli oprávnené, keďže systém známok je rovnaký pre občanov Slovinska aj pre všetkých ostatných. Veľmi rád by som však túto tému ukončil a chcel by som zdôrazniť, že som tu ako zástupca Rady a Rada o tomto neuvažovala. Zoberte, prosím, ako prejav dobrej vôle, že som vstúpil do diskusie, a že sa v dobrej viere snažím poskytnúť vám vysvetlenia.
Predsedajúci. − Otázky, ktoré neboli zodpovedané pre nedostatok času, budú zodpovedané písomne (pozri prílohu).
Pred ukončením tohto zasadnutia by som chcel niečo povedať. Minister Janez Lenarčič pred nás predstúpil poslednýkrát ako úradujúci predseda Rady. Samozrejme, zúčastní sa na mimoriadnom zasadnutí v Bruseli, bude ho sprevádzať predseda vlády jeho krajiny, a preto nebude vystupovať ako úradujúci predseda Rady. Rád by som ministrovi Janezovi Lenarčičovi a slovinskému predsedníctvu poďakoval za spoluprácu s Európskym parlamentom, predovšetkým počas hodiny otázok pre Radu, ktorej som predsedal.
Tiež som bol informovaný, že v júli minister Janez Lenarčič prevezme vysokú funkciu v medzinárodnej organizácii pre ľudské práva so sídlom vo Varšave. Chcel by som mu zložiť poklonu, zagratulovať mu a zaželať mu všetko dobré. Som presvedčený, že v tejto funkcii bude mať príležitosť opäť príležitostne spolupracovať s Európskym parlamentom, predovšetkým pri monitorovaní volieb keďže táto organizácia je prepojená s OBSE. Preto želám pánovi Lenarčičovi v budúcnosti všetko dobré a ešte raz by som mu rád poďakoval za jeho prítomnosť, za jeho pripravenosť zodpovedať otázky a za vysokokvalitné odpovede.
Týmto sa končí hodina otázok.
(Rokovanie bolo prerušené o 19.00 hod. a pokračovalo o 21.00 hod.)