Predsedajúci. − Ďalším bodom je správa (A6-0206/2008), ktorú predkladá pán Corbett, v mene Výboru pre ústavné veci, o zmene a doplnení článku 29 Rokovacieho poriadku Európskeho parlamentu – Utváranie politických skupín [2006/2201(REG)].
Richard Corbett, spravodajca. − Pán predsedajúci, predkladám vám správu Výboru pre ústavné veci týkajúcu sa nášho poriadku, v ktorej sme preskúmali otázku prahu – minimálneho prahu potrebného na utvorenie politickej skupiny v našom Parlamente.
Všetky parlamenty, ktoré majú systém politických skupín, majú samozrejme minimálny prah. Bežne nie je dovolené jednému alebo dvom poslancom utvoriť politickú skupinu; vždy je potrebné vymedziť, aký by mal byť prah. A ako sa náš Parlament stále zväčšuje, je logické, že sa zastavujeme, aby sme premýšľali nad tým, aký by mal byť v budúcom Parlamente prah na utvorenie politickej skupiny.
Podrobne sme sa tým zaoberali vo Výbore pre ústavné veci a stanoviská vo výbore boli rovnomerne rozdelené. Keď sme sa tým zaoberali, prevahou jedného hlasu bol výbor proti zvyšovaniu prahu, hoci sa nám táto záležitosť teraz samozrejme znovu predkladá v Parlamente.
Tiež sme sa zaoberali skupinami, ktoré už existujú, ale sa dostanú mierne pod prah, ak jeden alebo dvaja ich členovia odídu, ako aj tým, či je správne, aby tieto skupiny automaticky a okamžite prestali existovať, alebo či by sme za určitých okolností nemali umožniť týmto skupinám ďalšiu existenciu. Výbor v tejto veci schválil môj návrh, ktorý bol predložený na posúdenie pánovi Bondemu, jednému z bývalých vedúcich skupiny IND/DEM, ktorý ma upozornil na to, akým ťažkostiam by ako vedúci skupiny mohol čeliť, keby viedol skupinu, ktorá je len tesne nad prahom, kedy by sa jeden alebo dvaja členovia mohli vyhrážať, že odídu zo skupiny, ak sa v niečom nebude postupovať podľa ich predstáv, čím by mohli skupinu účinne vydierať.
Výbor na základe jeho logického posúdenia prijal môj návrh, aby sme v prípade, že skupina existuje určitú dobu, pomohli menším skupinám, aby za týchto okolností mali možnosť ďalej existovať – umožníme predsedovi parlamentu, aby sa o tom sám vyjadril – aj v tom prípade, ak sa dostanú pod prah na obmedzené obdobie do ďalšieho zasadania Parlamentu a, samozrejme, za predpokladu, že stále majú primeraný počet členov: nemôžeme dovoliť, aby existovala skupina, ktorá má dvoch alebo troch členov.
Pointou bolo nájsť rovnováhu medzi primeraným prahom a dať niečo malým skupinám, uistiť sa že nebudú v budúcnosti čeliť skutočnému vydieraniu menšinou členov v rámci svojej skupiny, ktorí by to mohli kedykoľvek zneužiť.
Ako som povedal, výbor váhal nad zvýšením prahu – prevážil jeden hlas. Ale táto otázka stojí znovu pred nami. Keď sa teraz pozriete na parlamenty vo svete, máme najnižšie prahy, aké existujú na to, aby bolo možné utvoriť politickú skupinu. Len 2,5 % našich členov môže utvoriť politickú skupinu. Ak si spomínate, utvorenie skupiny poskytuje jej členom prostriedky navyše k tým, ktoré dostávajú bežní členovia ako členovia – prostriedky navyše ako skupina z pohľadu financií od daňových poplatníkov, z pohľadu pracovníkov a z pohľadu procedurálnych výhod, čo by pre nás malo byť dôvodom na zamyslenie.
Chceme vynakladať také veľké prostriedky na to, čo môže byť skutočne veľmi malý a nereprezentatívny počet členov – 2,55 %? Môj osobný názor je, že je to veľmi nízky prah: zahŕňa nebezpečenstvo, že vynaložíme tieto prostriedky na veľmi malé, možno nereprezentatívne a dokonca extrémne skupiny. Niektorí ľudia poukázali na extrémne právo potenciálne byť schopný utvoriť skupinu aj s takým malým prahom, ak vôbec získali dosť kresiel.
Je niečo, na čo sa treba oprávnene pýtať. Aký je minimálny prah? Môj návrh bol zvýšiť prah na 4 %, čo je dosť nízky prah, ak ho porovnáte s národnými parlamentmi v únii, je to menej, než je norma v mnohých národných parlamentoch, ale možno je to primeraná rovnováha. Chápem teraz, že niektoré menšie skupiny, ktoré sa na začiatku postavili proti tejto myšlienke, sú pripravené na kompromis medzi 30 členmi, ktoré som navrhol, a 20 členmi podľa nášho súčasného poriadku; boli by šťastní, keby sa im podarilo dosiahnuť kompromis 25.
Prezliekam kabát a namiesto spravodajcu teraz hovorím ako koordinátor svojej skupiny a svojim kolegom môžem povedať, že moja skupina si želá dosiahnuť tento kompromis, ak je to naozaj kompromis, a všetci sa na ňom môžeme zjednotiť. Ak to nie je kompromis, ak nie je prijateľný, potom moja skupina bude naďalej podporovať návrh 30 namiesto 25.
József Szájer, v mene skupiny PPE-DE. – (HU) Pán predsedajúci, moja strana a ja patríme medzi tých, ktorí podporovali vytvorenie Parlamentu so silnejšou súdržnosťou v prípade zvýšenia prahu, ktorý bol doteraz podmienkou pre vytvorenie skupiny a ktorá platí aj teraz.
Hovorím, že to bude viesť k silnejšiemu Parlamentu, pretože sa domnievam, že je v záujme Európskeho parlamentu, aby bola pevnejšia súdržnosť medzi politickými stranami a politickými skupinami a medzi politickými skupinami v Parlamente a aby politické strany boli ešte silnejšie na európskej úrovni.
Ako práve teraz povedal pán Corbett, vyrovnáme sa so skutočnosťou, že toto opatrenie je v súčasnosti veľmi nízke a je nízke, aj keď ho porovnáme s ostatnými parlamentmi. Je to z toho dôvodu, že v mene Európskej ľudovej strany sme podporili toto odporúčanie a podporili sme názor, že toto obmedzenie by malo byť pružné, hoci by som chcel dodať, že pokiaľ ide o pružnosť, povolil by som utvorenie týchto skupín na kratšie obdobie.
Prirodzene sme však videli, že nie všetci zastávali rovnaký názor a som presvedčený, že v Európskom parlamente, kde je veľmi veľa rôznych farieb, veľmi veľa typov politických strán a veľmi veľa druhov politického presvedčenia, musí sa vždy vynaložiť úsilie na dosiahnutie určitého druhu konsenzu v tejto záležitosti. Bol som preto potešený, že v bola príležitosť na kompromis, v rámci ktorého môžeme stanoviť vyššie obmedzenie na utvorenie politických strán, než je v súčasnosti, ale ktoré je nižšie, ako sa plánovalo.
Ešte jedna poznámka: som presvedčený, že vzhľadom na počet krajín aj na minimálny počet politických skupín by bolo lepšie uplatniť nie konkrétny počet ale percentuálny pomer. V tomto prípade by sa tieto pomery nemuseli stále meniť a najmä s ohľadom na skutočnosť, že teraz, keď sa Lisabonská zmluva stáva neistou, nevieme presne, aké počty poslancov budú v ďalšom Parlamente v roku 2009 a či tieto pravidlá nebudeme musieť znova zmeniť a doplniť. Ďakujem vám za pozornosť; ľudová strana odporučenie podporuje.
Jo Leinen, v mene skupiny PSE. – (DE) Pán predsedajúci, chcel by som osobitne poďakovať pánovi Corbettovi za prípravu týchto správ. Od začiatku bolo jasné, že sa v tomto predmete dosiahne nielen dohoda, len že sa o predmete bude horlivo diskutovať. Musíme si však uvedomiť, že tento Parlament sa rozšíril z 626 na 785 poslancov a ak nadobudne platnosť nová dohoda, počet sa upraví na 751. Zrejme budeme musieť upraviť niektoré pravidlá, podľa ktorých pracujeme.
Máme pracovnú skupinu pre parlamentnú reformu, ktorá sa zaoberá mnohými oblasťami, v ktorých sa Parlament musí posunúť ďalej a nemôže zostať pokojne stáť, ako to bolo pred mnohými rokmi. Súčasný stav je vždy najjednoduchšou možnosťou. Obhajovať acquis communautaire znamená nemusieť modernizovať, či meniť, ale v tomto prípade je zrejmé, že teraz je potrebné zaoberať sa záležitosťou týkajúcou sa veľkosti politických skupín v Parlamente.
Pán Corbett už povedal, že máme jeden z najnižších prahov v porovnaní s národnými parlamentmi vo svete. Mohol by to byť zámer – prečo nie? Alebo, ako povedal pán Szájer, dalo by sa povedať: „Zdá sa mi, že tento Parlament potrebuje viac súdržnosti. Už nie sme viac poradným zhromaždením, teraz sme zákonodarný orgán. Tvoríme zákony pre 500 miliónov ľudí a na to, aby sa to dalo robiť, je potrebný určitý stupeň súdržnosti.”
Preto si želám, aby v tomto Parlamente boli naozajstné politické skupiny a nielen technické skupiny – skupiny, ktoré sa spájajú len kvôli peniazom a ktoré v skutočnosti politicky nemajú nič spoločné. Predložený návrh týkajúci zmeny z 20 na 30 bol veľmi umiernený, a vôbec nie prehnaný. Neprešiel teda ešte cez etapu výboru a je potrebné chcieť robiť kompromisy. Aj keď najnovší návrh je 25, je to stále pokrok a najmenší prijateľný ďalší krok.
Máme registrovaných 10 politických rodín – od krajnej pravice po krajnú ľavicu. Na ďalších európskych voľbách si budú môcť občania vybrať zo širokej ponuky politických skupín, aby sa vyjadrili, aký druh Európy si želajú. Preto nemám pochybnosti o uskutočnení tejto reformy. Rôznorodosť Parlamentu bude zachovaná, ale možno trochu prispejeme k zvýšeniu jeho súdržnosti, a to je predmetom snaženie. Preto vám, pán Corbett, ďakujem.
Andrew Duff, v mene skupiny ALDE. – Pán predsedajúci, výbor sa, ako vieme, snaží o dosiahnutie konsenzu, ale dnes večer sa konsenzus rozdelil a ja mám vážne výhrady voči návrhu pána Corbetta z principiálneho aj praktického hľadiska.
Jednoducho nemôžem pripustiť, že existencia siedmich skupín v Parlamente tvorí nejaký osobitný problém v efektívnosti. Ponaučenia prevzaté z národných parlamentov nás môžu doviesť len potiaľto. Tu by sme sa mali zamýšľať nad komplexnejšou a širšou verejnou mienkou 27 krajín. V skutočnosti je v tejto citlivej etape integrácie rozhodujúce to, že všetky druhy menšinových názorov sa môžu profesionálne zorganizovať, aby sa vyjadrili zrozumiteľným spôsobom. Politické skupiny práci zhromaždenia nebránia, ale naopak k nej prispievajú.
Návrh pána Corbetta ako aj kompromis by mali ovplyvniť zatvorenie skupín UEN a IND/DEM. V súčasnosti často, možno stále, nesúhlasím s názormi týchto skupín, ale majú plné právo vyjadriť svoje názory a určite zastupujú špecifickú časť verejnej mienky.
Ak tieto skupiny zatvoríme, ich členovia budú nútení spojiť sa s väčšími skupinami, čim sa veci skomplikujú a v týchto skupinách sa zvýši nesúdržnosť. Alebo rozšíria rady nezávislých poslancov.
Takže na záver, v záujme efektívnosti, pluralizmu, súdržnosti, spravodlivosti a liberalizmu vás prosím, aby ste podporili stanovisko výboru a zamietli pozmeňujúce a doplňujúce návrhy.
Johannes Voggenhuber, v mene skupiny Verts/ALE. – (DE) Pán predsedajúci, dámy a páni, niekedy – nie často – sa stáva, že veľké skupiny v tomto Parlamente majú niečo na svedomí. Niekedy môžete hovoriť, lebo vec sa rieši v pondelok neskoro v noci v Štrasburgu.
To je aj dnešný prípad, pretože inak by sa verejnosť mohla zaujímať o to, prečo výbor správu zamietol, ak by prišla na toto plénum. Verejnosť by mohlo zaujímať aj to, prečo spravodajca v mene výboru predkladá správu, ktorá neobsahuje to, čo prezentuje a že nebola zamietnutá jedným hlasom – ako tvrdil pán Corbett – ale väčšinou výboru a z oprávneného dôvodu.
Verejnosť by mohlo zaujímať, keby sa dozvedela, že tento návrh predkladáte na pléne porušením rokovacieho poriadku – to znamená s cieľom nie hlasovať o návrhu, ale robiť niečo celkom iné.
Som poslancom Parlamentu od roku 1990. Počas tejto doby som sa oboznámil s konsenzom týkajúcim sa parlamentnej kultúry a tá spočíva v tom, že väčšina v Parlamente nepoužíva svoj hlas a svoju váhu na to, aby si v rokovacom priadku vytvárala výsady a silné pozície na úkor ostatných skupín. Presne to ste tu teraz urobili. Porušili ste toto tabu. Čo sa tu hovorí, nie je čestné.
Veľké skupiny jednoducho chcú zabrániť menším skupinám, aby sa utvárali a vytvárajú tlak na poslancov zo všetkých krajín únie, aby vstúpili do ich skupín, aby tým zabránili častiam vlastných skupín, aby sa odtrhli. Chcú upraviť rokovací poriadok podľa vlastných predstáv a prispôsobiť ho svojim skupinám. Pritom nerešpektujú ďalšie tabu, ktoré spočíva v tom, že je neprijateľné používať formálne úskoky na to, aby sa zbavili existujúcich skupín, ako je skupina nezávislosť/demokracia. V politickej demokracii toto neprichádza do úvahy.
Stáva sa to tradíciou, pán Corbett. Skúmal som dva posledné roky a prediskutuje to pred voľbami: za posledné dva roky väčšie skupiny v rokovacej sále predložili rad pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov k rokovaciemu poriadku, pričom všetky mali ten istý výsledok: posilnenie moci väčších skupín, zníženie rôznorodosti, zmenšenie práv jednotlivých poslancov a obmedzenie práv menších skupín.
Ak toto má byť spôsob, ako Parlament viac spopularizovať, ako reagovať na krízu v dôvere občanov a pripraviť nás na volebnú kampaň na budúci rok, potom zistíte, že sme v tejto otázke silní protivníci a zástancovia demokratického Parlamentu.
Ryszard Czarnecki, v mene skupiny UEN. – (PL) Pán predsedajúci, pluralizmus a rešpektovanie rozdielov sú dôležité hodnoty Európskeho parlamentu. Je to tak preto, lebo Európska únia ako taká musí zohľadňovať jednotu v rôznorodosti farieb politickej mapy, multiplicitu jej prúdov.
Pri správnej obhajobe práv etnických, náboženských a sexuálnych menšín musíme mať na pamäti aj politické menšiny. Akákoľvek manipulácia politických alebo politicky motivovaných zmien rokovacieho poriadku Európskeho parlamentu výrazne obmedzí úlohu Parlamentu ako inštitúcie zastupujúcej ľudí a spoločenstvá z celej Európskej únie. Nevidíme žiadnu potrebu zasahovať do tých bodov rokovacieho poriadku, ktoré znepokojujú množstvo krajín, ktorých zástupcovia utvárajú politickú skupinu. Súčasná situácia je dobrá. Európsky parlament dnes pracuje efektívne a ako hovorí čínske príslovie “nechaj na pokoji, čo dosť dobré je”. Šesť štátov je v tejto súvislosti primeraných a nemalo by sa nahradiť siedmimi. Toto všetko bude viesť k zvýšeniu počtu nezávislých poslancov, ktorí sa navzájom často úplne až extrémne líšia. Taká zmena, ako je zvýšenie prahu potrebného na utvorenie politickej skupiny do 30, by v skutočnosti mohla mať vplyv na pluralizmus, slobodu názorov zástupcov európskych inštitúcií a našu dôveryhodnosť ako zástupcov Európskeho parlamentu.
Takéto zmeny nebudú vytvárať dojem o autorite Parlamentu vo volebnom roku, o ktorom sa domnievam, že je obzvlášť významný z hľadiska obratu v týchto voľbách. Tieto zmeny by nemali nadobudnúť platnosť v roku 2009 ani v inom čase, a to hovorím ako zástupca skupiny, ktorá by vynikajúco zvládla aj to, keby sa tieto zmeny museli zaviesť.
Francis Wurtz, v mene skupiny GUE/NGL. – (FR) Pán predsedajúci, dovoľte nám pozrieť sa na fakty. História európskej integrácie, jej prevládajúce ideologické prúdy, praxe zdedené z polstoročnej úzkej spolupráce s Komisiou, Radou a Parlamentom – z toho všetkého vyplynul druh kresťansko-demokratického a sociálno-demokratického kondomínia v rámci európskych inštitúcií. Nesúdim tu, len jednoducho konštatujem fakty.
V tomto Parlamente kvalifikovaná väčšina potrebná na prijatie každého legislatívneho znenia pri spolurozhodovaní znamená neustále hľadanie konsenzu medzi dvomi hlavnými skupinami, ktorý ďalej ignoruje vyjadrenie rozdielov a odlišností. Otázka je preto jednoduchá: chceme obnoviť túto tendenciu s cieľom zabrániť konfliktu sprísnením podmienok udelených na utváranie politických skupín v predvečer volieb, ktoré bude svedkom poklesu počtu poslancov parlamentu na krajinu, a tak pokutovať menšinové skupiny najmä v krajinách s najnižším počtom obyvateľov? Nakoľko dôveryhodné budú potom tieto vyhlásenia o dôvere v prospech pluralizmu? Kvalita demokratickej rozpravy sa nezlepší rozširovaním radov nezávislých.
Preto je moja skupina jednohlasne v prospech zachovania súčasných pravidiel týkajúcich sa utvárania politických skupín, aj keď sa naše názory líšia, keď ide o odmietnutie zo strany dvoch hlavných skupín vyhovieť našej žiadosti týkajúcej sa postupov, ktoré sa majú dodržať: uznať nesúhlas alebo prijať kompromis. Väčšina v mojej skupine vrátane mňa sa teraz vyjadrila v prospech kompromisu v jednej ponuke pomôcť zachovať pluralistické vyjadrenie v rámci Parlamentu aj keď pri najväčšej úcte k tým, ktorí rozmýšľajú odlišne, pretože sa koniec koncov delíme o rovnaké zásady. Tieto zásady majú meno a tým menom je demokracia.
Hanne Dahl, v mene skupiny IND/DEM. – (DA) Pán predsedajúci, rozprava, ktorú teraz vedieme je nereálna, skutočne každá časť je taká absurdná, ako kafkovský proces. Musím zrekapitulovať udalosti, aby som mohla vysvetliť, prečo si dovoľujem toto prirovnanie, lebo si uvedomujem, že je dosť silné.
27. mája sa na zasadnutí Výboru pre ústavné veci posudzoval návrh správy, ktorá sa snažila skomplikovať utváranie politických skupín. Pán Corbett, spravodajca, ktorý predkladal správu, chcel zvýšiť počet členov z 20 na 30 a zároveň požadoval, aby skupina zastupovala štvrtinu krajín oproti pätine, ako to bolo doteraz. Tento návrh správy bol zamietnutý, čo by v akejkoľvek inej súvislosti znamenalo, že sa správa stiahne z programu. Namiesto toho však predseda výboru, pán Leinen, umožnil pokračovať v hlasovaní o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch k pôvodnému zneniu správy – a to aj napriek tomu, že nebolo akú správu meniť a pripomienkovať! Tento postup umožnil oživovať správu, ktorá bola v skutočnosti mŕtva. Všetky pravidlá a zaužívané postupy boli porušené, ale nezdalo sa, že by to robilo starosti pánovi Corbettovi chránenému predsedom výboru. Musíme sa opýtať prečo. Nakoniec, v roku 2004 sa prah zvýšil z toho dôvodu, že Európsky parlament teraz tvorilo 25 namiesto 15 krajín. Odvtedy pristúpili dve ďalšie krajiny, ale to nás neoprávňuje dopĺňať a meniť pravidlá takto drasticky. Často sa hovorí, že v mnohých prípadoch je prah vyšší v národných parlamentoch, ale čo sa zabúda povedať, je to, že Európsky parlament má ďalšie obmedzenie, a tým je geografické obmedzenie. Pokiaľ mi je známe, žiadne takéto obmedzenie neexistuje v nijakom národnom parlamente. Prečo potom takéto drastické doplnenia a zmeny pravidiel na utváranie politických skupín? Veľmi to pripomína neprirodzené spojenie dvoch veľkých skupín v Parlamente na vytvorenie systému dvoch politických strán. Keby som trpela stihomamom, povedala by som, že sa to navyše podobá na neprirodzené spojenie so zlovestnou skrytou pohnútkou, ktorá spočíva v skomplikovaní utvárania opozičných politických skupín, skupín, ako je tá, do ktorej patrím aj ja. Parlament nemá právo súdiť politické názory. Len voliči majú toto právo. Poslanci zvolení v priebehu demokratických volieb sú právoplatnými účastníkmi politického procesu. Majú všetky práva pôsobiť na tomto poli a Socialistická skupina v Európskom parlamente ani skupina Európskej ľudovej strany (kresťanských demokratov) a európskych demokratov nemajú právo brániť im vo výkone ich mandátu.
Odporučila by som, aby všetci poslanci hlasovali proti pozmeňujúcim a doplňujúcim návrhom k neexistujúcim správam. Toto by bolo moje odporučenie na dnes aj do budúcnosti. Jednoducho to zachádza príliš ďaleko, ak chceme, aby nás ešte naozaj považovali za zákonodarné zhromaždenie.
Frank Vanhecke (NI). − (NL) Spravodajca si naozaj sám povedal, o čom je táto správa: je o Európskom parlamente, ktorý naďalej posilňuje svoju úlohu ako typ predstaviteľa eurokratického jednorozmerného myslenia a ktorý zbavuje o tú trochu slobody, ktorú majú menšie politické skupiny. Úloha Parlamentu je slúžiť európskym mandarínom a už viac nepredstavovať politickú rôznorodosť medzi našimi ľuďmi. Na akú nedemokratickú frašku sa mení vaša Európa!
Aj slávny pozmeňujúci a doplňujúci návrh 6 k parlamentným otázkam je ďalším oklieštením našich práv. Okrem toho sa dozvedáme, že toto pravidlo sa zavádza, pretože Európska komisia, citujem „[…] sa dôrazne sťažovala na počet týchto otázok a administratívnu záťaž, akú pre jej služby predstavuje odpovedanie na tieto otázky.” Domnievam sa však, že sú to práve poslanci, ktorí si myslia, že by sa mali sťažovať na neprístojný spôsob, akým mnohí európski komisári sotva odpovedia na naše písomné otázky, a to bez toho, aby odpovedali k veci, neúplne a niekedy so sotva zamaskovaným odmietnutím poskytnúť nám správne informácie.
Radšej by sme mali zahrnúť disciplinárny postup pre komisárov namiesto toho, aby sme nanovo komplikovali vykonávanie práce poslancov, za ktorú sú platení.
Timothy Kirkhope (PPE-DE). - Pán predsedajúci, táto rozprava je o podstate Parlamentu a je našou povinnosťou, aby sme sa pýtali, či sú návrhy týkajúce sa skupín praktické. Svoj pozmeňujúci a doplňujúci návrh som určite predkladal s tým že som pri tom myslel na praktické problémy a základné požiadavky 30 poslancov; myslím, že to bol môj pozmeňujúci a doplňujúci návrh, pán Corbett, ktorý umožnil predsedovi Parlamentu so súhlasom Konferencie predsedov, aby povolil skupine pokračovať ďalej vo svojej práci na obmedzené obdobie, ak klesne pod určitý prah.
Výbor sa vo všeobecnosti zhodol, že bolo správne zabrániť tomu, aby sa skupina stala rukojemníkom poslanca vyhrážajúceho sa, že odíde, a tak okamžite rozpustí túto skupinu. Preto ma tak trochu láka tento nový kompromis, ktorý navrhuje hranicu 25 poslancov. Zdá sa mi, že je to rozumná myšlienka, ktorá by zmiernila jednu z ťažkostí, na ktoré som sa odvolával, keď som pripravoval svoj pozmeňujúci a doplňujúci návrh.
Musíme mať však vždy na pamäti, že sme boli zvolení pre to, aby sme zastupovali názory a záujmy našich voličov ako celku. Faktom je, že v našom európskom voličskom spektre sa prelína stále širšia škála názorov, čo je dobré pre demokraciu. V tomto Parlamente sa však nezvyšuje len počet poslancov; je to aj rôznorodosť názorov, ktoré so sebou prinášajú. Ak máme úspešne vykonávať svoj parlamentný mandát, musíme mať možnosť v plnej miere odzrkadľovať názory svojich národných voličov. Malá skupina v Európskom parlamente môže dobre zastupovať veľký mienkotvorný orgán v členských štátoch. Musíme byť schopní pracovať konštruktívne ako Parlament a, čo je najdôležitejšie, tiež v súlade so želaniami ľudí, ktorých zastupujeme, avšak to je formulované v ustanovení a zostavení našich skupín.
Takže hoci vítam tento možný kompromis, vítam zmysluplný a pragmatický prístup k tejto záležitosti. Dúfam, že nedopustíme, aby sme sa chytili do pasce predpokladov, že menej skupín nevyhnutne znamená viac demokracie.
Kristian Vigenin (PSE). – (BG) Pán predsedajúci, kolegovia, myslím si, že návrh v správe pána Corbetta si zaslúži pozornosť a podľa môjho názoru prichádza práve včas, pretože s jeho prijatím skutočne neohrozujeme žiadne skupiny, ktoré v súčasnosti existujú v Európskom parlamente. Podporujem efektívnejšie fungovanie Parlamentu v nasledujúcom mandáte od roku 2009 do roku 2014. Opakovane sme diskutovali o význame zmien ako a o obmedzení možností poslancov zvolených do Európskeho parlamentu vyjadrovať svoje názory sa nikdy nediskutovalo. Ale keďže náš Parlament je veľký parlament, možno, ako hovoríme, najväčší demokraticky volený parlament na svete, jeho podstata Európskeho parlamentu sa presne dodržuje parlamentnými skupinami, politickými skupinami, ktoré zastupujú nie národy volených poslancov, ktorí sa v nich zúčastňujú, ale zastupujú politické trendy, ktoré členov zjednocujú. To je aj zmysel veľkej moci, príležitostí ktoré politické skupiny a ich vedúci majú v činnosti nášho Parlamentu.
Preto si myslím, že ak teraz tiež urobíme chybu a obviníme Socialistov alebo Kresťanských demokratov z toho, že sú nedemokratickí, nebudeme konať správne. Presne naopak, myslím si, že takto poskytneme príležitosť na oveľa jasnejší profil politických skupín, ktorým sa podarí vytvoriť a skutočne pôsobiť v priebehu ďalšieho mandátu Európskeho parlamentu. Samozrejme si tiež myslím, že je jednoduché hovoriť v mene politickej skupiny, ktorej nehrozí neúspech z nesplnenia počtu poslancov potrebných pre ich účasť v ďalšom Parlamente. Myslím si, že v každom prípade skupiny, ktoré dnes existujú, budú schopné existovať aj ďalej v priebehu ďalšieho mandátu. Okrem toho naša prítomnosť tu, v tomto Parlamente, je najmä vďaka moci politických strán, ktoré zastupujeme. Nemali by sme posudzovať jednu izolovane od druhej. Preto by sme si ani nemali myslieť, že politický život Európy sa bezpodmienečne odvíja tu, v Parlamente, a že je závislý od dvoch politických skupín, ani by sme nemali zabúdať na to, ktoré strany zastupujeme. A v tomto zmysle navrhujem, aby sme sa skutočne posunuli smerom k navrhnutému kompromisu a podporili návrh pána Corbetta.
Gerard Batten (IND/DEM). - Pán predsedajúci, tento Parlament často hovorí o otvorenosti, transparentnosti a demokracii, ale nie vždy sa tu aj prejavuje.
V tomto prípade bol spravodajca, pán Corbett, veľmi otvorený a transparentný vzhľadom na to, čo sa snaží dosiahnuť: chce malým skupinám skomplikovať, aby sa utvárali a fungovali; chce im odoprieť zdroje a výsady, na ktoré majú teraz oprávnenie, čo im umožňuje zastupovať vôľu tých, ktorí ich volili. Pán Corbett chce vylúčiť z hry politické skupiny, ktoré neschvaľuje, ak by mohol. Je to totálne nedemokratické. Prečo by sa nemohla vyjadriť vôľa európskych voličov v politických skupinách utvorených tými, ktorých volia, nech sú tieto skupiny akokoľvek malé. Prečo nie? Pretože si pán Corbett nemyslí, že by sa im to nemalo dovoliť!
Ak sa príjmu tieto pravidlá, napríklad moju vlastnú skupinu nezávislosť/demokracia by vyradili z hry. Skupina IND/DEM bola samozrejme vytvorená pre to, aby sa postavila proti európskej ústave a boli sme veľmi úspešní, keď sme použili peniaze na „nie“ kampane proti ústave vo Francúzsku, Holandsku a najnovšie v írskom referende. Preto by nás chcel pán Corbett a iní eurofilovia, ako aj všetky nám podobné skupiny, ktoré budú zvolené po roku 2009, postaviť mimo diania, keby mohol. Jeho absolútne nedemokratické ciele sú absolútne prehľadné.
Maria da Assunção Esteves (PPE-DE). – (PT) Pán predsedajúci, Parlament musí interpretovať demokraciu demokratickým spôsobom. To znamená, že rokovací poriadok by sa nemal prijímať izolovane; skôr sa musí interpretovať z hľadiska morálneho základu pre hlasovanie a princípu zastupovania, ako dôležitého vlastného zákonodarstva a autonómie občanov. Na základe niektorých bodov tohto princípu by som chcel povedať toto: z môjho pohľadu pozmeňujúci a doplňujúci návrh, ktorý predložil pán Corbett, je v zásade správny, ale dôvod, prečo skupina, ktorá sa dostane pod minimálny prah, ktorý je potrebný v priebehu volebného obdobia, musí ďalej existovať, spočíva predovšetkým na skutočnosti, že demokratické voľby voličov sa takmer vždy robia so zohľadnením politickej skupiny EP, do ktorej kandidáti patria.
Voličom nie je ľahostajné, či je kandidát zvolený do kresla skupiny Socialistov v Európskom parlamente alebo skupiny Európskej ľudovej strany (Kresťanských demokratov) a Európskych demokratov. V tomto prípade sa domnievam, že pozmeňujúci a doplňujúci návrh by mal obsahovať skôr záväzné rozhodnutie predsedu Parlamentu než jeho voľné rozhodnutie, skôr povinnosť, než povolenie a doba existencie skupiny z demokratického hľadiska by mala byť presne taká istá, ako volebné obdobie. Inak by sme celkom vyvrátili princíp slobody, ktorý nás robí tým, čím sme.
Moja druhá poznámka sa týka pokusu o kopírovanie toho, čo robia národné parlamenty. Národné parlamenty nám skutočne slúžia ako vzory, ale v tomto prípade ich musíme kopírovať cum grano salis, veľmi opatrne, lebo rozširovanie skupín v európskej demokracii môže nahradiť nedostatok reprezentatívnosti, ktorý vrhá Európu z jednej krízy do druhej.
Rozširovanie v tomto prípade môže nahrádzať stálu odlúčenosť európskych občanov od tých, ktorí ich zastupujú. Okrem toho, čím viac je plurality, tým zrejmejší sa stane boj a intenzívnejšie politikárčenie, ktoré bežne vedú k našim konsenzom, pretože ani tu nie sú systematickým konsenzy bez rozporov.
Viac politických skupín v Parlamente môže pomôcť Parlamentu spolitizovať byrokratickú Európu, pretože demokracia je demokracia, a nie príkaz.
Paul Rübig (PPE-DE). – (DE) Pán predsedajúci, dámy a páni, nemali by sme dávať žiadnu ďalšiu finančnú podporu poslancom a zástupcom, ktorí popierajú demokraciu na európskej úrovni.
Jim Allister (NI). − Pán predsedajúci, je veľmi jednoduché uznať program tých, ktorí presadzujú zvýšenie veľkosti politických skupín, ktorá by ich oprávňovala na účasť v tomto Parlamente. Je to dosť vynaliezavý a nehorázny pokus o potláčanie našich malých skupín, ktoré pravdepodobne častejšie sú než nie sú menej nadšené a je naozaj pravdepodobné, že sa budú dosť zaujímať o drahý európsky projekt. Pán Corbett sa v politike efektívne snaží o prístup parného valca. Z tohto dôvodu je jeho dnešný postup v rozpore s demokratickým rozhodnutím výboru.
Bolo správne povedané, že Parlament, jeho hodnota a integrita sa dajú posudzovať podľa toho, ako sa správa k svojim menšinám. Podľa štandardov tejto správy by mal pán Corbett pokračovať v zatláčaní Parlamentu do nedemokratických intríg veľkých politických skupín, v ktorých sa rozhodnutia neprijímajú v Parlamente ale po dohode týchto dvoch hlavných skupín.
Søren Bo Søndergaard (GUE/NGL). – (DA) Pán predsedajúci, rád by som namietal voči najzákladnejšiemu predpokladu, a tým je predpoklad, že naše rozdelenie na niekoľko skupín nám poskytuje viac politickej súdržnosti. Mohol by som ísť a spojiť sa so skupinou Európskej ľudovej strany (kresťanských demokratov) a Európskych demokratov, ale môžem zaručiť, že by to žiadnym spôsobom nezvýšilo politickú súdržnosť skupiny. Tento návrh preto nie je o politickej súdržnosti. Je o vytvorení veľkého počtu nezávislých, ktorí nechcú patriť do žiadnej skupiny, ktorá má dostatočný mandát na svoje utvorenie. Bude to, naopak, znamenať milióny Európanov, ktorých nebude zastupovať politická skupina v Európskom parlamente. Nepovažujem to za správny vývoj. Okrem toho to nepovažujem za demokratický vývoj. Nakoniec by som sa chcel opýtať pána Corbetta, teraz sa bavíme o otázke politickej súdržnosti, či návrh, ktorý tu predkladá, má jednohlasnú podporu skupiny PSE alebo či v skutočnosti nie je v skupine veľká nejednotnosť v súvislosti s týmto návrhom.
Íñigo Méndez de Vigo (PPE-DE). – (ES) Pán predsedajúci, dnešná večerná rozprava je zaujímavá, pretože som si vypočul spravodajcu, ktorý povedal, že jeho správa bola inšpirovaná pánom Bondem, ktorý ako Rodrigo Díaz de Vivar, El Cid Campeador, vyhral bitku po svojej smrti. Potom vystúpila pani Dahlová, ktorá vystriedala pána Bondeho a prirovnala spravodajcu ku Kafkovi, a to je určite pozitívne prirovnanie, čo znamená, že pani Dahlová by nemala natoľko súhlasiť s pánom Bondem. Potom sa nám pán Batten priznal, že peniaze parlamentnej skupiny boli použité na zasahovanie do národných referend. Viem si predstaviť, pán Batten, že k tomu budú mať čo povedať kvestori, pretože používať peniaze na takéto veci je zakázané.
A čo pán Voggenhuber? Čo môžem povedať o pánovi Voggenhuberovi, ktorý pochádza z krajiny, ktorá tak obdivuhodne zorganizovala Euro 2008, ktoré nám, Španielom, urobilo takú veľkú radosť? Pán Voggenhuber nás obvinil z manipulovania a kritizovania kompromisného pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu a ukázalo sa, že ho podpísal.
V krátkosti, pán predsedajúci, v záujme súdržnosti a v súlade s tým, čo povedal pán Szájer, pán Kirkhope, pani Estevesová a pán Rübig, skupina Európskej ľudovej strany (Kresťanských demokratov) a Európskych demokratov bude hlasovať v prospech (návrhu).
Hans-Peter Martin (NI). – (DE) Pán predsedajúci, „Riskujme odvážnu demokraciu” bol nadpis dlhého článku, ktorý som pred dvomi týždňami napísal do Frankfurter Allgemeine Sonntagszeitung.
Boli to ľudia z kruhov sociálnej demokracie, ktorí prišli za mnou a povedali: „Presne!” – a nielen preto, že im nadpis pripomenul známe vyhlásenie veľkého Willyho Brandta. Čo to tu teraz robíte, pán Corbett a pán Leinen? Prekrucujete veci a viete, čo robíte.
Dobre si pamätám, čo ste povedali, keď sa rokovalo o poslednom zvýšení prístupovej prekážky skupín. Pamätám si pána Leinena z čias, keď bol ešte otvorený demokrat. Mal by sa zastaviť a dobre sa zamyslieť nad tým, akej kauze slúži. Tým, čo tu robíte, ničíte demokraciu. Staráte sa o Haiderov a Stracheov, krajnú ľavicu, ľudí veľmi podobných tým, ktorí prinútia ešte aj pána Lafontaina, aby sa díval sa do stredu. Hanbite sa! Prestaňte a myslite; stiahnite tento pozmeňujúci a doplňujúci návrh pre dobro Európy. Nebuďte „antieurópanmi”.
Jean-Claude Martinez (NI). – (FR) Pán predsedajúci, existuje jednotný trh, existuje jednotná mena, takže by dávalo zmysel, aby bola jedna skupina, ktorá by bola v každom prípade oveľa efektívnejšia. Bol by jeden rečník a veci by sa ľahšie rozdeľovali. Pán Corbett navrhuje zvýšenie prahu na 30. Zdá sa to veľmi nebezpečné, pretože Íri, Francúzi a Holanďania sú schopní poslať 31 a to by nám spôsobilo ozajstné problémy. Osobne sa domnievam, že potrebujeme pohyblivý prah. Zostal by na 30 ale predseda by bol schopný podľa vlastného uváženia rozhodnúť, aby sa počet zvýšil na 35 alebo 40, ak poslanci EP, ktorí sa chcú pripojiť, nie sú úplne zaprotokolovaní.
V období štvrtej republiky sa používala prax známa ako „zosadenie”. Na začiatku volebného obdobia by väčšina rozhodla o tom, či bude výkon funkcie konkrétneho poslanca či poslankyne obnovený, alebo či bude zosadený či zosadená. Je to výborná metóda. Pán Corbett by mohol byť poverený napríklad zosadením každého, kto nesúhlasí s jeho názormi. Mohli by sme to aj upraviť: tí, ktorí nemajú rovnaké názory ako pán Corbett, by zaplatili svoj plat jemu alebo jeho skupine. V každom prípade žiadna z týchto vecí; Íri potvrdili, že môžete prijímať poriadok, akýkoľvek len chcete. To tu už viac neplatí, pán Corbett.
Richard Corbett, spravodajca. − Pán predsedajúci, táto rozprava sa mi páčila. Páčili sa mi búrlivé vyhlásenia, ktoré sa týkali tejto zmeny; to zvýšenie prahu potrebného na utvorenie skupiny v Parlamente z 20 na 25, alebo možno na 30, by znamenalo koniec demokracie a koniec pluralizmu v Parlamente. Čo je to za úplný nezmysel! Toto je slušný návrh. Aj 30 by bolo značne pod prahom, ktorý existuje vo väčšine národných parlamentov, ktoré všetci považujem za bezchybne demokratické. Tak prečo nie tu?
Názor, že toto je útok na existujúce skupiny je nezmysel. Bol som rád, keď hovorca skupiny UEN uznal, že na jeho skupinu to nebude mať vplyv. Bol som prekvapený, že pán Batten si myslí, že jeho skupinu by to ovplyvnilo. Myslel som si, že očakáva, že získa kreslá v ďalších voľbách do Európskeho parlamentu. Skôr si myslím, že stratia kreslá a že budú zrušené, a tak ani nedosiahnu existujúce prahy. Takže v žiadnom prípade nebudú ovplyvnení jedným alebo druhým spôsobom.
Pokiaľ ide o názor, že ide o zameranie sa na konkrétny postoj, ako je euroskepticizmus, ako sa tvrdilo, tiež aký nezmysel! Euroskeptici boli v tomto Parlamente vždy zastupovaní, dobre zastupovaní, takmer vždy mali politickú skupinu a som si istý, že to bude tak aj naďalej. Zastupujú malý ale významný prúd verejnej mienky a samozrejme by sa mali zúčastňovať na našich rozpravách. Týmto návrhom sa to nezmení.
Tento návrh nie je radikálny. Je to zmysluplný, praktický návrh, vychádza zo zdravého rozumu a má preskúmať, kde v rozšírenom Parlamente je správna úroveň na získanie prahu na vytvorenie politickej skupiny.
Nie je to radikálny návrh, nie je zameraný na každého. Som rád, že veľa skupín vidí zmysel kompromisov medzi dvomi názormi na túto záležitosť a hľadá kompromis týkajúci sa umierneného návrhu 25 poslancov.