Predsedajúci. − Ďalším bodom je správa (A6-0197/2008), ktorú predkladá pán Corbett, v mene Výboru pre ústavné veci, o zmene a doplnení Rokovacieho poriadku Európskeho parlamentu vzhľadom na návrhy pracovnej skupiny pre parlamentnú reformu týkajúce sa činnosti pléna a iniciatívnych správ (2007/2272(REG)).
Richard Corbett, spravodajca. − Pán predsedajúci, dúfam, že kolegovia ma ešte vydržia počúvať, ak opäť prehovorím k otázke zmien týkajúcich sa rokovacieho poriadku, ktorý, ako sa zdá, je na programe vždy v pondelok večer.
Ako si kolegovia uvedomujú, pracovnej skupine v Parlamente veľmi obratne predsedá naša kolegyňa, pani Dagmar Rothová-Behrendtová, ktorá sa snaží o zlepšenie práce v našom Parlamente.
Posunuli sme Ďalej a namiesto rokovacej miestnosti sme sa stali spolutvorcami právnych predpisov. Bez ohľadu na to, čo sa deje s Lisabonskou zmluvou, táto zmena sa už uskutočňuje. Je preto rozumné a logické, aby sme sa starali o to, ako svoju prácu organizujeme.
Jeden dôležitý aspekt vyplývajúci z toho je nevyhnutný a správny; presunutie iniciatívnych správ z výborov bez toho, aby to malo legislatívny vplyv, a väčšie zameranie na legislatívnu prácu v oblasti právnych predpisov.
To je prvá a azda najdôležitejšia časť súboru návrhov, ktoré som vám dnes predložil. Návrhy pracovnej skupiny boli, samozrejme, rozsiahle: len niekoľko z nich si vyžaduje prispôsobenie nášmu poriadku, ale toto je jeden z nich.
Predstava je taká, že by sme mali rozlišovať medzi typmi a významom iniciatívnych správ. Niektoré si, samozrejme, budú zasluhovať, aby sa o nich v pléne ďalej naplno diskutovalo a hlasovalo, ale niektorá zrejme určite nie.
Nemali by sme túto rokovaciu sálu meniť na výbor, ktorý pripravuje návrhy a odsek po odseku prepisuje podrobné iniciatívne správy na odbornú tému podľa odborného výboru.
Rád by som sa posunul ďalej a opýtal sa: prečo tieto správy, tento typ iniciatívnej správy, nie je v ich vlastnom práve ako správa výboru?
Správy Hornej snemovne, o ktorých všetci hovoríme, sú správy výborov Hornej snemovne: nehlasuje sa o nich a v rokovacej sále Hornej snemovne sa neprepisujú. Držia sa vlastnej podstaty, často sú to veľmi dobré, hĺbkové a analytické správy. Nevyužívajú Hornú snemovňu ako rokovaciu sálu na kontrolu správ odsek po odseku. Nemali by sme to robiť ani v prípade tohto typu iniciatívnej správy.
Zmenou tohto poriadku to bude možné; správy budeme, samozrejme – a to je kompromis – naďalej predkladať v rokovacej sále na ich schválenie alebo zamietnutie. Tiež umožníme skupinám, aby nesúhlasili s tým, aby bol predložený alternatívny návrh uznesenia, ale nezačneme hodiny a hodiny, odsek po odseku hlasovať o prepracovaní návrhu správy výboru tohto druhu. A to bude podľa mňa prvá, veľmi dôležitá zmena.
Ďalšou zmenou úplne iného druhu, je oživenie našej rozpravy a spôsob, akým spôsobom využívame svoj rečnícky čas. Úloha spravodajcu sa posilní: spravodajca predloží správu výboru, ktorá reaguje na legislatívny návrh Komisie, a okamžite povie, čo si Parlament myslí o návrhu Komisie a na konci rozpravu zhrnie, možno sa vyjadrí o jednotlivých bodoch, ktoré rôzni poslanci uviedli, ako som sa o to pokúsil ja v našej predchádzajúcej rozprave. To by malo naše rozpravy oživiť a naozaj sa to vyplatí.
Zdá sa však, že je tu jeden detail, ktorý vyvolal veľa pripomienok: a to je návrh, aby sme mali usmernenia na písomné parlamentné otázky rovnako, ako už máme usmernenia na otázky v hodine otázok pre iné inštitúcie.
Nevidím žiadny dôvod, prečo sa to tak dramatizuje. Nejde tu o pokus o vytvorenie právomoci na cenzurovanie otázok. Je to jednoducho znenie v usmernení o tom, že parlamentné otázky ako napríklad v hodine otázok, by mali byť v pôsobnosti inštitúcie, ktorá je požiadaná o odpoveď na otázku. Zdá sa to logické a racionálne, aj keď to tak v tejto chvíli nie je.
Skutočnosť, že to tak zatiaľ nie je, umožnila jednému poslancovi v tejto rokovacej sále predložiť tisíc parlamentných písomných otázok na témy, ktoré nemajú vôbec nič spoločné s Európskou úniou. Tým systém umožnil, aby sme my, všetci ostatní, čakali dlhšie na svoje odpovede, čo stojí celý majetok, pretože všetky tieto otázky musia byť preložené do každého jazyka, sú rozposlané komisárom, aby na ne kolektívne a kolegiálne odpovedali, a tým sa stráca veľa nášho času a prostriedkov. Jednoduché zavedenie usmernenia, v ktorom by sa povedalo, že otázka má byť v pôsobnosti Európskej únie a inštitúcií, sa zdá zmysluplná.
A kto by to mal posúdiť? Podľa môjho návrhu náš predseda, predseda Parlamentu, by to mal posúdiť. Ak zavedieme usmernenie, neponecháme na Komisii, aby to posúdila a povedala“ „Nie, neodpovedáme na tú alebo onú otázku.” Nie, my rozhodneme – a to je na ochranu poslancov a mala by byť pre poslancov zárukou. Som prekvapený, že niektorým poslancom, ktorí tu dnes večer nie sú, sa zdalo správne napadnúť to v e-maile adresovanom poslancom.
Sú to slušné a zmysluplné návrhy, ktoré pochádzajú z pracovnej skupiny podpredsedov a pani Dagmar Rothovej-Behrendtovej a ktoré ja Parlamentu odporúčam.
Margot Wallström, podpredsedníčka Komisie. − Pán predsedajúci, reformovaný Parlament, ktorý podporuje pestrejšiu politickú rozpravu o EÚ, je v záujme všetkých občanov aj všetkých inštitúcií. Potrebujeme dynamickejšiu diskusiu týkajúcu sa európskych záležitostí a ja patrím k tým, ktorí sú hlboko presvedčení, že rozprava je zdrojom života akejkoľvek fungujúcej demokracie.
V mene Komisie by som chcela zablahoželať pánovi Corbettovi k jeho správe týkajúcej sa práce pléna a predkladania písomných otázok. V priebehu rokov sa počet parlamentných otázok postupne zvyšoval. V roku 2007 Komisia odpovedala na viac ako 6 700 otázok. Predstavuje to 12 % zvýšenie v porovnaní s rokom 2006 a takmer 35 % zvýšenie v porovnaní s rokom 2005 a doterajší trend v tomto roku predpokladá ďalšie zvýšenie.
Prísun otázok zároveň znamenal skutočnú výzvu: z celkového množstva takmer 25 % písomných otázok predložilo najviac osem poslancov. Okrem toho dosť veľký počet otázok nesúvisel s otázkami, ktoré patria do právomoci Komisie. Ak chcete, môžem vám povedať niekoľko príkladov.
Komisia je absolútne zaviazaná plniť si povinnosti a poskytovať kvalitné odpovede na parlamentné otázky. Je to povinnosť, ktorá vyplýva zo zmlúv; je to aj hlavná úloha našej zodpovednosti voči Parlamentu. Komisia víta zavedenie niektorých usmernení a kritérií prípustnosti písomných parlamentných otázok navrhnutých v správe. V súčasnosti je zavedený systém usmernení na predkladanie ústnych otázok adresovaných Komisii a Rade a správa pána Corbetta navrhuje metódu, ktorú Parlament už implementoval a ktorú dobre pozná Rada aj Komisia. Ako spravodajca už vysvetlil, účinná implementácia týchto usmernení posilní príležitosť jednotlivých poslancov dávať otázky Komisii a dostávať odpovede na čas,. Budeme schopní zamerať sa na otázky, ktoré skutočne súvisia s kompetenciou Komisie alebo so všeobecným záujmom.
Dovoľte mi vyjadriť sa o ďalšom bode, ktorým sa zaoberá táto správa, a to je poradie vystúpení v plenárnych rozpravách. Komisia uznáva logiku a príležitosť otvorenia legislatívnych rozpráv so stanoviskom spravodajcov. Pokiaľ ide o poradie vystúpení a rečnícky čas, rada by som však zdôraznila potrebu dodržiavať zásadu rovnakého zaobchádzania s Komisiou a Radou.
Na záver mi dovoľte pripomenúť, že sme nedávno vyjadrili svoju pozíciu k druhej predbežnej správe, ktorú schvália Pracovná skupina pre parlamentnú reformu, a že sa tešíme na príležitosť prediskutovať tieto otázky s Parlamentom pred tým, než vaša inštitúcia schváli konečnú pozíciu k súboru reformných návrhov. Verím, že duch dobrej medziinštitucionálnej spolupráce, ktorého obidve inštitúcie zatiaľ preukazujú, bude pokračovať aj v priebehu celého reformného procesu.
József Szájer, v mene skupiny PPE-DE. – (HU) Pán predsedajúci, znovu sme si mohli vypočuť hlasy, ktoré hovoria, že toto odporúčanie je o obmedzení činností niektorých poslancov. Chcel by som upozorniť poslancov Euroskeptikov na skutočnosť, že by si mali odporúčanie prečítať pred tým, než to povedia.
K tejto správe aj k tejto zmena pravidiel malo dôjsť už veľmi dávno, pretože Európsky parlament má hlavnú legislatívnu právomoc už veľmi dlho. Medzitým by sme si mali uvedomiť skutočnosť, že celkovo sa 17,4 % nášho času, času, ktorý strávime na rozpravách počas plenárnych zasadaní, využíva na právne predpisy a zvyšok na ostatné činnosti.
Táto správa v skutočnosti umožňuje, aby sa Parlament zaoberal tým, na čo ho oprávňujú zmluvy. Inými slovami, budeme sa skutočne môcť sústrediť na právne predpisy, a to neznamená, že by sme znehodnocovali naše iniciatívne správy, keďže aj oni obsahujú veľmi dôležité body, ale sami musíme vedieť, že ich vplyv je výrazne menší, než to, čo môžeme dosiahnuť právnymi predpismi.
Prijímaním právnych predpisov vytvárame zmeny, ktoré budú mať v nasledujúcich rokoch priamy vplyv na život 500 miliónov ľudí, pričom v prípade iniciatívnych správ toto prenášanie trvá oveľa dlhšie a je oveľa menšie. Z toho vyplýva, že tento Parlament sa musí zaoberať právnymi predpismi oveľa viac a táto správa to umožňuje.
Podarilo sa nám dospieť k dohode v súvislosti s otázkami, keďže je dôležité, aby na otázky prišli skutočné odpovede. My, poslanci často od Komisie nedostávame skutočné odpovede, hoci pán komisár povedal, že každý poslanec má právo na to, aby dostal odpoveď na svoju otázku, ale musia to byť otázky, ktoré patria do pôsobnosti Európskej únie a Komisie.
Teší ma aj to, že Komisia nakoniec zamietla obmedzenia, podľa ktorých by bolo možné mesačne dávať len dve otázky. Bolo to múdre rozhodnutie, ale v každom prípade môžeme dosiahnuť lepší výsledok a toto nové pravidlo nám pomôže dávať efektívnejšie otázky, takže blahoželám spravodajcovi, pánovi Corbettovi. Ďakujem vám.
Jo Leinen, v mene skupiny PSE. – (DE) Pán predsedajúci, iniciatívne správy sú tomto Parlamente určite oprávnené. Sme parlamentom 27 krajín a ľudí a je veľa otázok, ktorými sa zaoberajú mysle ľudí v rámci EÚ aj v našich vzťahoch s ostatnými časťami sveta.
Súhlasím však aj s tými, ktorí povedali, že Parlament sa stále viac vyvíja z poradného zhromaždenia na zákonodarný orgán. Lisabonská zmluva tak urobí veľký krok dopredu. Preto musíme stanoviť priority. Počúvam, že len 17,4 % nášho času venujeme legislatívnej práci: to nie je dosť. Sme pod tlakom, pod časovým tlakom. Chceme lepšie zákonodarstvo, takže potrebujeme viac času a priority.
Dobré je aj to, že teraz hovoríme, že nie každá správa sa musí v pléne znovu prerokovať. Je možné hlasovať bez prvej rozpravy a poslanci môžu dávať písomné stanoviská, ak chcú vyjadriť svoje názory na správu. Nemusí sa to robiť ústne na plenárnom zasadaní.
Pani podpredsedníčka Komisie, domnievam sa, že je správne, aby spravodajca mal v Parlamente prvé aj posledné slovo, pretože ako istý druh „parlamentu občanov“ sa musíme vyjadriť na začiatku aj na konci rozpravy. To je dobrá inovácia.
A v neposlednom rade predmet otázok. Tento systém je veľmi dobrý, pokiaľ sa nezneužíva. Počuli sme tu čísla – osem poslancov dáva 25 % všetkých otázok. Je to takmer 1 700 otázok od ôsmich poslancov. Vidíme, že odporcovia EÚ sú veľmi usilovní, ale v tomto prípade, ako aj v mnohých ďalších, to niekedy vyzerá, akoby systém EÚ zlovoľne zneužívali. Musíme pre to zaviesť pravidlo a usmernenie je kritérium, rámec, podľa ktorého môžeme pracovať.
Ďakujem pánovi Corbettovi za drinu, s ktorou opäť pracoval na ďalšom rozvoji Parlamentu. Ďakujem veľmi pekne.
Andrew Duff, v mene skupiny ALDE. – Pán predsedajúci, teší ma, že v tomto vystúpení môžem prejaviť viac súhlasu, než vo svojom predchádzajúcom vystúpení. Skupina liberálov výrazne podporuje nástup reforiem, ktoré sú zhrnuté v tomto súbore návrhov, najmä týkajúcich sa parlamentných otázok. Skupina liberálov dôrazne podporuje reformy.
Myslím si, že je celkom správne, že sme vynechali prvý návrh spravodajcu týkajúci sa toho, či zvýšiť alebo obmedziť počet parlamentných otázok, ktoré môžu byť položené.
Pravdu povediac by som navrhol dve ďalšie menšie zlepšenia. Prvé je rozšíriť postup, aby sa zabránilo nekvalitným správam výboru – a niekedy, bohužiaľ, také bývajú, – aby sa dostali na plénum bez zlepšenia obsahu a tu by bolo vhodné povoliť, aby samotný výbor, a nielen spravodajca alebo dve politické skupiny či 10 % poslancov, predkladal pozmeňujúce a doplňujúce návrhy.
Môj druhý návrh je doplniť postup „catch-the-eye“ k novému druhu krátkej prezentácie, ktorú navrhol spravodajca. Myslím si, že tieto dve zmeny by mierne rozšírili možnosť parlamentnej rozpravy a výmeny, pričom by sa neporušil účel pracovnej skupiny, ktorým je samozrejme zjednodušenie a oživenie rokovania zhromaždenia.
Sylvia-Yvonne Kaufmann, v mene skupiny GUE/NGL. – (DE) Pán predsedajúci, zastávam ten istý názor ako pán Duff. Chcela by som k tomuto povedať, že my, ako skupina, môžeme správu celkovo podporiť, na rozdiel od predchádzajúcej správy, pretože zohľadňuje návrhy Pracovnej skupiny pre parlamentnú reformu a implementuje ich ako pozmeňujúce a doplňujúce návrhy k rokovaciemu poriadku.
Čo nemôžeme podporiť a čo by som tu chcela aj stručne spomenúť, je, návrh, aby sa viac nepovoľovali pozmeňujúce a doplňujúce návrhy k iniciatívnym správam. V našej skupine zastávame názor, že pozmeňujúce a doplňujúce návrhy sú veľkou časťou politickej kultúry a politickej rozpravy a najmä práv jednotlivých skupín, a toto právo by sa nemalo oklieštiť.
Na záver by som rada dodala, že verím, že pozmeňujúce a doplňujúce návrhy 13 a 15, ktoré predložila skupina zelených/Európska slobodná aliancia a skupina Aliancie liberálov a demokratov za Európu, si zaslúžia podporu. Aj keď nepotrebujeme dlhé, podrobné rozpravy o jednotlivých správach tu v pléne, mala by existovať nejaká diskusia a mala by byť stručná – buď jeden hovorca v mene skupiny, ako to navrhuje skupina Verts/ALE, alebo prostredníctvom postupu „catch-the-eye”. Zrušením akejkoľvek diskusie v rozprave by sme si spravili medvediu službu. Ak neumožníme rozpravu, potom sami seba neberieme vážne a myslím si, že ani jedno nie je dobré.
Hanne Dahl, v mene skupiny IND/DEM – (DA) Pán predsedajúci, všetky zákonodarné orgány musia vždy podliehať preskúmaniu a musia byť takisto pripravené, ako sme pripravení my, že budú vykonávať vlastný monitoring. Aj keď sa obávam, že vlastný monitoring v tejto správe zachádza príliš ďaleko, nazvala by som ho až vlastnou cenzúrou. V tejto správe je prijatý vo svojej pôvodnej forme, čo znamená, že Parlament sám navrhuje obmedzenie práva svojich poslancov dávať príslušné otázky Rade a Komisii. To samotné prirodzene dáva zmysel, ale v správe sa tiež uvádza, že rozhodnutie o tom, či sa príslušná otázka môže položiť, záleží na predsedovi. Preto predseda Parlamentu musí rozhodnúť o tom, ktoré otázky je primerané dávať iným inštitúciám EÚ. Týmto zavádzame ďalšiu cenzúru a okrem toho umožňujeme predsedovi Parlamentu, aby aj on vykonával cenzúru.
Chcel by som Parlamentu pripomenúť, že sme jediný, priamo volený orgán a máme teda aj osobitný záväzok. Našou úlohou je vykonávať parlamentnú kontrolu, a preto za žiadnu cenu nemôžeme zaviesť vlastnú cenzúru, ktorá sa dá zneužiť. Je samozrejme aj našou morálnou povinnosťou nestrácať čas žiadnej inštitúcie neprimeranými otázkami, ale nemôžeme schváliť stanovenie „objektívnych kritérií” primeranosti. Veci ako objektívne kritériá v politike neexistujú a ak ich stanovíme, riskujeme, že budú zneužité.
Jim Allister (NI). - Pán predsedajúci, táto správa bola vo svojej pôvodnej forme oveľa drakonickejšia a antidemokratickejšia než prvá verzia. Náš eurofanatický spravodajca ukázal veľa z jej pravých farieb, keď navrhol oslabenie práva zvolených poslancov môcť dávať otázky nevolenej Komisii a Rade a z toho pochádza jeho absurdný návrh obmedziť poslancov na tri otázky mesačne.
Našťastie musel od toho náhle ustúpiť, ale jeho správa stále obsahuje čosi z represívneho charakteru, ktorá tento návrh má. Najmä právo veta, ktoré sa snaží dať predsedovi na to, čo môže byť položené v otázke, je neprijateľné, pretože tento súčasný predseda nemá dôveru každého v Parlamente pre jeho neschopnosť prijímať nesúhlas, čo dokázal svojím trestajúcim postupom voči tým v Parlamente, ktorí sa odvážili požadovať právo svojich voličov mať národné referendá o Lisabonskej zmluve.
Predseda prejavil svoju netolerantnosť a právomoc cenzúry daná predsedovi by mu umožnila, aby chránil európsku elitu pred vyšetrovacími otázkami poslancov – taký predseda bude s radosťou vykonávať túto cenzúru. Preto je nerozumné, je nesprávne a je nedemokratické zaväzovať a umlčať poslancov v tomto parlamente spôsobom, akým sa to, čo nie je vôbec prekvapením, snaží robiť náš spravodajca.
Costas Botopoulos (PSE). - (EL) Pán predsedajúci, parlamentné hlasovanie nie je len obyčajnou formalitou v našej práci; je to pravá podstata práce každého parlamentu, dokonca aj takého, aký je náš, ktorý má 780 poslancov z mnohých rôznych krajín a je taký vzdialený zraku verejnosti, v dôsledku čoho je aj často ďaleko od záujmov verejnosti, parlament so známymi postupmi, pokiaľ ide o rozpravu a rozprava tu, v pléne, je jednoducho oficiálny postup vo vzťahu ku skutočnej práci vykonávanej vo výboroch.
Potom je je vždy vítané akékoľvek úsilie na zlepšenie práce týchto plenárnych zasadaní Parlamentu na základe určitých princípov. Po prvé, princíp efektívnosti, aby sme viedli rokovania s cieľom dospieť k alternatívam a nakoniec rozhodli, po druhé, princíp demokracie, rovnaké možnosti pre všetkých bez ohľadu na právomoci, aké vykonávajú, takže každý bude vypočutý, a po tretie, nazval by som ho princípom „životnosti”, aby to, čo povieme, bolo v záujme verejnosti.
Ako týmto princípom slúži návrh v tejto konkrétnej správe? Myslím, že uspokojivo, hoci je tam priestor na nejaké menšie zlepšenia, ktoré navrhnem.
Pokiaľ ide o otázku „krátkej prezentácie”, súhlasím. Existuje jeden dôvod, prečo je návrh mať krátku prezentáciu veľmi dobrá myšlienka: znamená to, že nikdy nebude správa, o ktorej sa nebude vôbec rokovať. Dám vám príklad: o veľmi zaujímavej správe pána Duffa, o ktorej budeme zajtra hlasovať a ktorá sa týka spôsobu niektorých druhov kontroly Komisie, sa nebude vôbec rokovať, hoci by používanie tohto skráteného postupu bola veľmi dobrá príležitosť.
Preto tejto veci hovorím „áno”, ale navyše by som chcel zdôrazniť – vidíme to dnes, vidíme to vždy, aký zaujímavý je postup „catch-the-eye” a aké nezaujímavá je rokovanie, ak sa na ňom zúčastní len spravodajca a Komisia, hoci by bolo zaujímavé, keby mohli hovoriť aj iní.
Ešte posledná pripomienka: s ohľadom na otázky si myslím, že postup, ktorý prijímame, je celkom správny. Napokon sa vzhľadom na iniciatívne správy domnievam, že by mali byť prerokované pozmeňujúce a doplňujúce návrhy k týmto správam.
Gerard Batten (IND/DEM). - Pán predsedajúci, niekedy, keď píšem tieto krátke vystúpenia, mi napadne, že spravodlivo rozhodnúť v týchto správach si naozaj vyžaduje mať talent Georgea Orwella.
Táto správa od neúmyselného satirika a humoristu pána Corbetta, je jedna z takýchto správ. Akou kolosálnou nedemokratickou aroganciou je navrhnúť, aby sa otázky poslancov tohto Parlamentu dali cenzurovať! Bolo nám povedané, že je to kvôli zabráneniu zneužitiu práva alebo zastaveniu používania útočného jazyka.
Možno sa pán Corbetta obáva, že by sme sa mohli pýtať na trestné záznamy komisárov, alebo na ich minulosť aparátnikov v komunistických režimoch vo východnej Európe alebo možno na to, že predsedovia EÚ majú za sebou údajne kariéru bývalých agentov KGB?
Nedávno predseda Parlamentu prevzal arbitrážne právomoci týkajúce sa kontroly práva poslancov hovoriť v tomto Parlamente. Teraz chce pán Corbett cenzurovať to, čo povedia poslanci v mene svojich voličov Rade a Komisii.
Ak môžem reagovať na pripomienku pána Corbetta na moje vystúpenie v poslednej rozprave, myslel som, samozrejme, jeho návrh pravidiel týkajúci sa utvárania politických skupín v súvislosti so skupinou nezávislosť/ demokracia v jej súčasnej podobe. Je to Labouristická strana, ktorá v Británii čelí úplnému zániku. Jedným z dôvodov je jej eurofilský fanatizmus a môžem pána Corbetta uistiť, že v roku 2009 sa sem poslanci za Stranu za nezávislosť Spojeného kráľovstva vrátia ešte vo väčšom počte.
Paul Rübig (PPE-DE). – (DE) Pán predsedajúci, dámy a páni, otázky predstavujú presne tú skupinu informácií, ktoré chcú občania od EÚ. Keďže je tu dnes pani komisárka Wallströmová, vyzývam ju, aby nám umožnila prejsť týmito otázkami a možno dala vypracovať brožúrku, v ktorej budú výsledky otázok aj odpovede k dispozícii občanom Európy a ktorá by bola dostupná aj na internete, takže sa môžu pozrieť, aké sú odpovede na otázky poslancov položené Komisii a Rade. Bolo by fantastické, keby novinári aj občania Európy mali tieto informácie ešte pred voľbami.
Friedrich-Wilhelm Graefe zu Baringdorf (Verts/ALE). – (DE) Pán predsedajúci, pán komisár, požiadal som o dovolenie vystúpiť a reagovať na vystúpenie pána Leinena, ak by ste ma mohli chvíľu vypočuť. Chcel by som hovoriť o vašich pripomienkach k iniciatívnym správam. Kvalita iniciatívnych správ, ktoré tu boli predložené a schválené, je otvorenou otázkou, ale ak ďalej neumožníte dávať pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ako sa budú dať naše iniciatívne správy zlepšiť? Chcel by som vám pripomenúť, že Parlament nemá právo iniciatívy právnych predpisov. Závisíme v tom od Komisie. Ako môžeme Komisii povedať, aké iniciatívy by sme radi videli, ak sa zbavíme iniciatívnych správ alebo ak nebudeme správy viesť smerom, ktorý veci zlepšuje? Ak tomu správne rozumiem, podľa Zmluvy alebo toho, čo sa zvyklo nazývať Ústava, my sami nemáme právo iniciatívy v oblasti právnych predpisov. Jediné, čo máme, je schopnosť dať na známosť, čo chceme mať v iniciatívnych správach. Domnievam sa, že by to bolo poľutovaniahodné, keby ste to znehodnotili, pretože nás to pripraví o príležitosť. Myslím si, že by ste to vy obaja – pán Leinen aj spravodajca – mali znovu prehodnotiť.
Íñigo Méndez de Vigo (PPE-DE). – (ES) Pán predsedajúci, spravodajca nepotrebuje nikoho, aby ho obhajoval; nepochybujem o tom, že sa dokáže obhájiť sám, ale požiadal som o možnosť vystúpiť, lebo si myslím, že niektoré vystúpenia boli prehnané.
Domnievam sa, v tomto Parlamente potrebujeme mať rozpravy a predkladať tvrdenia. Práve som si vypočul vystúpenie pána Graefe zu Baringdorfa, a my sa nikdy na tom nezhodneme, no domnievam sa, že niektoré opisy, urážky a karikatúry v konečnom dôsledku poškodzujú túto inštitúciu a najmä tých, ktorí sú za nich zodpovední, pán predsedajúci. Vzhľadom na to, že sme vo Francúzsku, myslím, že to bol francúzsky spisovateľ, ktorý povedal, že všetko, čo je prehnané, stráca hodnotu. Dnes tu boli niektoré vystúpenia, ktorým chýbala hodnota.
Oceňujeme všetko, čo urobil pán Corbett a v čom je jednoducho zohľadnené to, čo urobila skupina podpredsedov tohto Parlamentu, v ktorej sú zastúpené všetky parlamentné skupiny. Zohľadňuje sa to v naradení, o ktorom sme s ním viedli rozpravu, a veľmi oceňujeme prácu, ktorú vykonáva.
Richard Corbett, spravodajca. − Pán predsedajúci, po našej predchádzajúcej rozprave som rád, že vidím, že sme ešte stále priatelia a že v týchto otázkach môžeme dosiahnuť širší konsenzus.
Dovoľte mi vyjasniť len niekoľko bodov, ktoré vyvolali polemiku. V súvislosti s parlamentnými otázkami: nenavrhujeme žiadne obmedzenie parlamentných otázok, jednoducho len hovoríme, že tie isté usmernenia, ktoré sme ako Parlament už prijali pre hodinové otázky, by sa mali uplatniť na písomné otázky, to znamená, že by mali byť v pôsobnosti Európskej únie a inštitúcií, ktoré boli vyzvané, aby na ne odpovedali.
Otázky týkajúce sa nemocníc v Spojenom kráľovstve, ktoré patria do Národnej zdravotnej starostlivosti, a presúvanie personálu z jednej nemocnice do druhej, čo nemá nič spoločné s Európskou úniou, by nemali byť parlamentné otázky, ktoré stoja veľa peňazí na európskej úrovni. Zdá sa, že to dáva zdravý rozum: v tomto prípade len Strana za nezávislosť Spojeného kráľovstva a ich priatelia môžu hovoriť ako o druhu sprisahania alebo nejakom druhu cenzúry. Cenzúra? Na kritériá, o ktorých sme sami rozhodli, že je náš predseda vyzvaný, aby rozhodol, nie Komisia ani Rada? Bože môj, ak to je cenzúra, potom...
Druhá otázka ktorá vyvolala polemiku, bol rečnícky čas. Azda som to celkom nevysvetlil predtým. Zachováme si dve alternatívy, ktoré máme teraz na organizovanie rozpráv a doplníme tretiu. V tejto chvíli môžeme mať úplnú rozpravu, ktorá môže byť krátka rozprava s jedným rečníkom za jednu politickú skupinu. Máme teraz aj možnosť voľby zjednodušeného postupu, v ktorom spravodajca v čase hlasovania jednoducho podá dvojminútovú správu: pri tom zostaneme.
Čo navrhujeme je, doplniť tretiu možnosť: krátku prezentáciu, ak je správa konsenzuálna a iniciatívna atď. a ak si správa nevyžaduje riadnu rozpravu, hoci to vždy zostáva ako možnosť. Podľa postupu krátkej prezentácie spravodajca predloží závery výboru, Komisia odpovie a všetci ostatní, ak chcú, môžu dať osobitný písomný príspevok. Zvyšuje to počet možností, ktoré má Parlament k dispozícii, a neobmedzuje to práva žiadneho poslanca. Znásobuje to pružnosť, s ako môžeme postupovať v týchto otázkach, a znovu to Parlamentu odporúčam.
Nakoniec niekoľko krátkych otázok. V odpovedi pánovi Rübigovi, otázky a odpovede už sú už on-line. Môžu si ich pozrieť všetci poslanci, možno by sme to mali viac využívať, ale sú tam a je to nástroj, ktorý je k dispozícii.. Pánovi Baringdorfovi chcem povedať, áno, v správe sa nerobia rozdiely medzi rôznymi typmi iniciatívnych správ. Typ legislatívnej iniciatívy, na ktorý sa odvolával, by nepatril do tohto zjednodušeného postupu, ktorý navrhujeme: išlo by to cez bežné postupy, pretože si to tento konkrétny typ legislatívnej iniciatívy zaslúži. Takže sme sa o to postarali.
Pokiaľ ide o veľmi zvláštne poznámky pána Battena zo Strany za nezávislosť Spojeného kráľovstva a jeho odkaz na ďalšie európske voľby, uvidíme. Áno, jeho strana v ostatných voľbách v Spojenom kráľovstve získala toľko kresiel ako liberálni demokrati, a predbehli ich, myslím o koeficient 10 – pán Duff súhlasne prikyvuje, tak je to zrejme správne. Uvidíme, koľko milionárov získa, aby prispeli na jeho kampaň tentoraz, ale dúfam, že teraz budú uvedomelejší, keď vidia ich vystupovanie v Európskom parlamente v posledných piatich rokoch a to, čo v skutočnosti znamená, keď volíte niekoho zo Strany za nezávislosť Spojeného kráľovstva na toto miesto. A ak si to voliči uvedomia, potom som si istý, že by tak dobre neobstáli v nasledujúcich voľbách do Európskeho parlamentu.