Rozpravy

Utorok, 8. júla 2008 - Štrasburg

13. Reakcia EÚ na situáciu v oblasti štátnych investičných fondov (rozprava)

  Predsedajúca. − ďalším bodom je spoločná rozprava o týchto otázkach na ústne zodpovedanie:

– otázka na ústne zodpovedanie pre Radu položená pani Berèsovou v mene Výboru pre hospodárske a menové veci o odpovedi EÚ na problematiku štátnych investičných fondov (O-0067/2008 – B6-0164/2008) a

– otázka na ústne zodpovedanie pre Komisiu položená pani Berèsovou v mene Výboru pre hospodárske a menové veci o odpovedi EÚ na problematiku štátnych investičných fondov (O-0068/2008 – B6-0165/2008).

  Pervenche Berès, autorka. − (FR) Pani predsedajúca, pani úradujúca predsedníčka Rady, pán podpredseda Komisie, ďakujem, že ste nám dali príležitosť na túto rozpravu s dvomi zaangažovanými inštitúciami. Pán Verheugen, dúfam, že sa Vám podarí podať správu komisárovi Charliemu McCreevymu o charaktere tejto rozpravy.

Dlhý čas sme v Európe mali aktívne štátne investičné fondy, najmä Nórsky fond, a až doteraz nám žiadne konanie tohto fondu nespôsobilo problémy. Dve udalosti však otriasli súčasnou situáciou. Prvou z nich je tvorba dôležitých rezerv ropnými monarchiami a krajinami, ktoré nahromadili obchodné prebytky, z ktorých sa podporujú tieto štátne investičné fondy. Druhou udalosťou je, samozrejme, kríza rizikových hypotekárnych úverov. Tá vrhla svetlo na strategickú úlohu, ktorú by mohli tieto štátne investičné fondy plniť.

V minulosti, keď sa tieto fondy používali na investovanie na rôznych miestach, hlavne v Spojených štátoch, sa ich strategický charakter spochybňoval. Keď sa teraz pozrieme na úlohu, ktorú prevzali štátne investičné fondy od investičných bánk pri zabezpečovaní likvidity alebo vkladaní vlastných finančných prostriedkov, uvedomíme si, že sa naopak stali investormi poslednej možnosti.

Za takýchto okolností vstupujú do hry emócie, a práve preto sme chceli položiť túto otázku. Niet tiež pochybností o tom, prečo sám predseda Komisie, na rozdiel od komisára zodpovedného za vnútorný trh, pociťoval ako potrebné a užitočné zverejniť 27. februára dokument, ktorý sa stal základom našej dnešnej diskusie.

Podstupujeme riziko, že sa v jednotlivých členských štátoch aplikuje stratégia, ktorá nám napokon nepomôže vyrovnať sa so skutočnosťou, že štátne investičné fondy dnes prevzali zodpovednosť, aktívnu úlohu na kapitálovom trhu. V dôsledku toho vytvára im i nám táto nová situácia v určitej miere povinnosti pri rozhovore, ktorý chceme viesť s manažérmi týchto fondov.

Preto by sme chceli v mene Výboru pre hospodárske a menové veci položiť dnes päť otázok.

Po prvé, máme dojem, že reakcia Komisie až doposiaľ bola v tomto duchu: „Nechajme, nech každý členský štát uplatňuje z pohľadu požiadaviek transparentnosti a riadenia súvisiacimi s týmito fondmi svoju vlastnú stratégiu a na úrovni Spoločenstva jednoducho overíme, či požiadavky jednotlivých členských štátov porušujú pravidlá zmluvy alebo pravidlá fungovania vnútorného trhu.“

Nám to nepripadá ako správna stratégia. Podľa nášho názoru by sme mali v takomto prípade práve pracovať na aktívnom prístupe a zriadení koordinácie na úrovni Spoločenstva: na jednej strane preto, aby sme zabránili nespravodlivej konkurencii medzi členskými štátmi – keďže je jasné, že sa členské štáty v istej miere pretekajú o to, ktorý z nich dokáže vyťažiť najviac z bezpečných, dlhodobých investičných možností týchto štátnych investičných fondov – a na druhej strane preto, aby sme definovali strategické alebo citlivé sektory, ktoré je potrebné zachovať, a spoločne na tom pracovali.

Druhá otázka súvisí s problémom registrácie týchto fondov. Bolo by možné na úrovni Spoločenstva počítať s registráciou týchto fondov tak, ako o tom momentálne uvažujeme v prípade ratingových agentúr?

Tretia otázka sa týka výkladu článku 58, ktorý hovorí o obmedzeniach voľného pohybu kapitálu na základe spoločenskej objednávky. Pokiaľ ide o názor Rady a Komisie, existuje podľa nich jeden výklad, ktorý by mal mať prednosť v tejto oblasti? Chceli by sme k tomu viac informácií.

Štvrtá otázka je takáto: nie je toto rozprava, ktorá má medzinárodný rozmer? Zastávame názor, že by bola Európska únia oveľa lepšie vybavená a pripravená na vyrovnanie sa s medzinárodným rozmerom tejto rozpravy, ak by sme namiesto pozície jedného členského štátu, ktorá by mohla popohnať tieto preteky priťahované finančnými možnosťami, vymedzili do určitej miery pozíciu nášho základného tábora, pozíciu Európskej únie.

Posledná otázka súvisí s devízovým kurzom. Aký je váš názor na situáciu, pri ktorej ropné monarchie v súčasnosti investujú do aktív v eurách pomocou finančných prostriedkov získaných z predaja ropy v dolároch, čím zhoršujú napätú situáciu v oblasti výmenných kurzov s dôsledkami na naše obchodné bilancie?

Pani predsedajúca, pán podpredseda, to boli otázky, ktoré chcel Výbor pre hospodárske a menové veci položiť. Tešíme sa na odpovede od Rady a Komisie.

  Anne-Marie Idrac, úradujúca predsedníčka Rady. − (FR) Pani predsedajúca, pán podpredseda Komisie, pani Berèsová výborne zhrnula otázky, ktoré sprevádzajú štátne investičné fondy. Rada by som pridala ďalšie dôvody, prečo o nich hovoríme. Samozrejme, v posledných rokoch zaznamenali úspech: podľa MMF v súčasnosti vytvárajú od 2 200 miliárd do 300 000 miliárd EUR. Musíme sa však pozrieť aj na ich investičné stratégie, ich transparentnosť, jasnosť týchto stratégií a možno aj na vznik nových fondov.

Ministri financií krajín G8 požiadali v októbri 2007 MMF a OECD, aby preskúmali tieto otázky. Na základe tejto výzvy sa obe inštitúcie pustili do práce: MMF sa zameral na krajiny zodpovedné za štátne investičné fondy a organizácia OECD sa sústredila na prijímajúce krajiny. MMF preskúmal súčasné postupy fondov, zorganizoval debatu za okrúhlym stolom zameranú hlavne na tieto témy a vytvoril medzinárodnú pracovnú skupinu pozostávajúcu z 25 krajín, ktoré takéto fondy vlastnia, s cieľom napísať správu, ktorá má byť publikovaná na konci októbra tohto roka. Cieľom je spísať osvedčené postupy, ktoré budú môcť štátne investičné fondy prijať hlavne v oblasti ich transparentnosti, investičných stratégií a riadenia. Z tohto hľadiska treba poznamenať, že mnohí označili Nórsky vládny penzijný fond ako referenčný fond v tejto oblasti.

Pokiaľ ide o organizáciu OECD, dôraz sa kládol na osvedčené postupy v prijímajúcich krajinách, pričom ministri tejto organizácie prijali pred niekoľkými týždňami vyhlásenie. Práca teraz bude pokračovať v Investičnom výbore a bude sa zameriavať predovšetkým na vzájomné monitorovanie rozvoja politiky a širšiu rozpravu o investíciách ovládaných cudzími vládami.

Prejdem teraz k aspektu Spoločenstva. Ako viete, vo februári 2008 Komisia predložila oznámenie s názvom Spoločný prístup Európy k štátnym investičným fondom. V oznámení Komisia poznamenáva, že nie sú potrebné nové legislatívne opatrenia na úrovni Spoločenstva, no presadzuje spoločný európsky prístup založený na spolupráci medzi krajinami, ktoré sú príjemcami zo štátnych investičných fondov, samotnými fondmi, ako aj subjektmi, ktoré za ne zodpovedajú. Cieľom je pritom vytvoriť, citujem, „súbor zásad zabezpečujúcich transparentnosť, predvídateľnosť a zodpovednosť investícií štátnych investičných fondov.“

Spoločný prístup odporúčaný Komisiou by mal vychádzať z piatich zásad: záväzok k otvorenému investičnému prostrediu, podpora multilaterálnej práce, používanie existujúcich nástrojov, rešpektovanie povinností a medzinárodných záväzkov vyplývajúcich zo Zmluvy o ES, a napokon proporcionalita a transparentnosť. Je dôležité poznamenať, že oznámenie Komisie odporúča spoločný európsky prístup ako doplnok k právomociam členských štátov, pokiaľ ide o používanie ich vnútroštátnych právnych predpisov.

4. marca Rada preskúmala toto oznámenie a predložila správu na jarné zasadnutie Európskej rady. Tá prevzala myšlienky stanovené Komisiou a objasnila predovšetkým dve zásady. Na jednej strane namiesto vyjadrenia podpory multilaterálnemu prístupu vo všeobecnosti uprednostnila vyjadriť svoje stanovisko konkrétne k prebiehajúcej práci MMF a OECD, ktorú som práve spomínala. Na druhej strane namiesto zmieňovania sa o používaní existujúcich nástrojov, a teda všeobecnejšieho prístupu, považovala Rada za vhodnejšie prijať ako základnú zásadu používanie vnútroštátnych nástrojov a v prípade potreby nástrojov EÚ.

Nechcem nič vynechať, a preto musím spomenúť aj to, že otázka štátnych investičných fondov sa preberala aj na schôdzi Transatlantickej hospodárskej rady, o ktorej pán komisár Verheugen dobre vie a ktorá sa konala 9. novembra 2007 vo Washingtone.

Pokiaľ ide o národné iniciatívy, je pravda, že niektoré členské štáty už k nejakým pristúpili alebo to plánujú. Vzťahuje sa to aj na iné krajiny, ktoré sú hlavnými príjemcami zo štátnych investičných fondov mimo Európskej únie. Takéto vnútroštátne opatrenia by, samozrejme, nemali byť v rozpore so spoločným európskym prístupom, ktorý presadzuje Komisia na základe spomínaných zásad a ktorý podporuje Európska Rada. Vnútroštátne opatrenia by sa mali realizovať v kontexte spoločného európskeho prístupu, ktorý by mali dopĺňať. Domnievam sa, že to zodpovedá obavám, ktoré vyjadrila pani Berèsová.

Koordinácia vnútroštátnych opatrení je jedným zo základných pilierov spoločného európskeho prístupu, ktorý navrhla Komisia. Ako ste navrhovali, pravdepodobne bude potrebná analýza existujúcich iniciatív členských štátov s cieľom účinne zriadiť takúto koordináciu a zaistiť, aby nezasahovala do vnútroštátnych právomocí a kompetencií v oblasti ochrany. Táto analýza európskych postupov by mala vychádzať z výsledkov vzájomného monitorovania, ktoré, ako som spomínala pred chvíľou, vykoná Investičný výbor organizácie OECD.

Pokiaľ ide o článok 58, ktorý ste spomínali, pani Berèsová, tento vymedzuje, že členské štáty majú právo stanoviť obmedzenia na základe spoločenskej objednávky alebo verejnej bezpečnosti. Podľa vedomostí Rady sa však tento článok nikdy neuplatnil v súvislosti so štátnymi investičnými fondmi. Z hľadiska potreby objasniť toto ustanovenie jednoducho len poukážem na to, že Lisabonská zmluva ho nemenila ani nedopĺňala.

Na záver, Rada by sa chcela pozrieť na úlohu Európskej únie v medzinárodných orgánoch. Z oznámenia Komisie jasne vyplýva, že sa aktívne zúčastňujeme a budeme zúčastňovať na práci MMF, OECD a ostatných orgánov. Keďže štátne investičné fondy majú medzinárodnú pôsobnosť, je pochopiteľne dôležité, aby Európa spolupracovala s ostatnými prijímajúcimi krajinami na jednej strane, ako aj so štátnymi investičnými fondmi a subjektmi, ktoré za ne zodpovedajú, na strane druhej. Namiesto sledovania diskusií v pozícii tichého pozorovateľa by preto Únia mala hrať aktívnu úlohu pri zabezpečení toho, aby práca v multilaterálnych orgánoch, ktoré som spomínala, napredovala. Práve preto Európska rada na svojom jarnom zasadnutí podporila myšlienky predložené Komisiou. Výslovne pritom podporila súčasnú prácu smerujúcu k dosiahnutiu medzinárodnej dohody o kódexe osvedčených postupov, ktorý budú môcť štátne investičné fondy prijať a ktorý by vymedzil zásady vzťahujúce sa na prijímajúce krajiny na medzinárodnej úrovni. Európska rada doplnila aj to, že by sa Únia mala snažiť koordinovane prispievať k súčasnej rozprave a vyzvala Komisiu a Radu, aby pokračovali v práci týmto smerom. Rada v plnej miere plánuje pokračovať na tejto ceste.

Pokiaľ ide o vašu poslednú otázku týkajúcu sa prepojenia na finančné otázky súvisiace s ropou, ako dnes vyhlásili všetky štáty G8, uvedomujeme si význam otázok pri znižovaní globálnych nerovností. Určité rýchlo sa rozvíjajúce krajiny, zvlášť krajiny exportujúce ropu, majú obrovské prebytky. Je rozhodujúce, aby došlo k úpravám, hlavne prostredníctvom primeraných zhodnotení meny. Tieto otázky, prirodzene, veľmi podrobne monitorujú krajiny G7/G8, ako aj MMF, samozrejme za účasti členských štátov EÚ.

  Günter Verheugen, podpredseda Komisie. – (DE) Vážená pani predsedajúca, pani úradujúca predsedníčka Rady, dámy a páni, štátne investičné fondy sa stali hlavnými hráčmi v globálnom finančnom systéme a v poslednom čase odôvodnene priťahujú záujem verejnosti. V už zmienenom februárovom oznámení Európska komisia preto stanovila, ako by podľa nášho názoru mala Európa reagovať na túto výzvu.

Európska rada na svojom jarnom zasadnutí bez výhrad podporila prístup navrhovaný Komisiou. Situácia je momentálne jednoduchá: Európska únia je najväčším vývozcom priamych investícií na svete, a zároveň priťahuje mnoho investičného kapitálu aj opačným smerom. To veľmi vítame. Investície a otvorenosť sú dvomi z hlavných motorov rastu a zamestnanosti v Európe. Zo svojho záväzku zabezpečiť otvorené prostredie pre investície nemôžeme ustúpiť.

Štátne investičné fondy neprišli na investičnú scénu včera, ale investujú v Európe už približne 50 rokov. Títo zodpovední a spoľahliví investori uskutočňujú dlhodobú, stabilnú politiku, ktorá navyše prešla testom počas posledných nepokojov na finančných trhoch. Tieto fondy poskytli kapitál v čase, keď bol zúfalo potrebný.

Rovnako momentálne nemáme žiadne podklady, podľa ktorých môžeme predpokladať, že štátne investičné fondy majú negatívny vplyv na výmenné kurzy. Nič v skutočnosti nesvedčí o tom, že by takéto fondy menili americké doláre na eurá, pričom navyše ich miera dôležitosti nie je zatiaľ na úrovni, ktorá by im umožňovala výrazne ovplyvňovať vývoj na medzinárodných peňažných trhoch.

Počet a veľkosť týchto fondov v súčasnosti prudko rastie. Investičné modely sa menia. Dokonca sa mení aj geopolitická mapa krajín, ktoré zriaďujú tieto fondy. Rozsah a kvalita informácií, ktoré fondy sprístupňujú trhu, má tendenciu veľmi sa líšiť fond od fondu, a tým vzniká aj obava, že by investície týchto finančných súm umožnili zaangažovaným zahraničným vládam nadmerný politický vplyv. A túto obavu musíme brať vážne.

Ak budú fondy transparentné a budú dodržiavať jasné pravidlá zodpovednosti, skutočnosť, že ide o štátom vlastnené investičné subjekty, by nám nemala dávať dôvod na obavy. Potrebujeme dôveru v čisto obchodnú povahu ich cieľov, čo znamená, že kľúčovými faktormi sú transparentnosť a firemné riadenie.

Oznámenie Komisie stanovuje niekoľko dostupných možností. Regulácia je sotva najlepšou odpoveďou. Všetci investori na jednom trhu by mali dodržiavať tie isté predpisy vzťahujúce sa na konkurenciu, vnútorný trh a pracovno-právne nariadenia. Rôzne nástroje pre zahraničné investície, ktoré členské štáty prijmú s cieľom chrániť verejnú bezpečnosť, právo a poriadok, musia dodržiavať usmernenia Spoločenstva.

Rád by som však poukázal na to, pani Berèsová, že členské štáty majú právo prijať takéto opatrenia, pričom mnohé z nich to nejaký čas už aj robia. Komisia to bude podrobne sledovať, zatiaľ však neexistujú žiadne plány na vykonanie podrobného auditu. Akákoľvek kontrola investícií v citlivých odvetviach na úrovni EÚ musí preskúmať aj všetky investičné zdroje, nielen štátne investičné fondy. Určite sa zhodneme na tom, že existujú iné typy fondov, ktoré dávajú viac dôvodov na obavy než štátne investičné fondy a pri ktorých sa nehovorí ľahko o transparentnosti a firemnom riadení.

Je určite správne povedať, že nemôžeme riešiť globálny problém prijatím úzkeho európskeho prístupu. Musíme hľadať medzinárodné a globálne riešenie. Komisia sa domnieva, že najlepšou odpoveďou by bol kódex správania, ktorý by na globálnej úrovni spoločne vypracovali prijímajúce krajiny a samotné fondy. Dobrovoľný kódex správania, ktorý stanoví základné normy riadenia a transparentnosti, by zabezpečil väčšiu prehľadnosť fungovania fondov.

Keďže Európska rada na svojom zasadnutí v marci dala najavo svoju podporu tomuto prístupu, Európska komisia sa aktívne zapojila do práce MMF a OECD na určovaní osvedčených postupov. V oboch týchto organizáciách sa dosiahol pokrok. Môžem s určitosťou povedať, že riešenie teraz začína dostávať podobu a že máme jasne vymedzený a integrovaný európsky prístup, o ktorý sa usilujeme.

Nemali by sme zabúdať, že ide o bilaterálny proces. Je v záujme všetkých dosiahnuť prehľadnosť. Pre samotné fondy to bude znamenať stabilitu a zníženie rizika prekážok. Pre tie národné hospodárstva, do ktorých fondy investujú, stabilný, predpovedateľný a nediskriminačný rámec odstráni riziko odchodu týchto dôležitých investorov, inými slovami, opustenia Európy a investovania na iných miestach.

Naším cieľom je pokračovať ďalej v práci MMF a OECD. V Únii panuje výrazný konsenzus a to znamená, že máme spoločný prístup. Členské štáty sa nerozhodli pre samostatný postup. Dokonca si ani jediný členský štát neželá hrať sám za seba. To posilňuje naše argumenty a je dôležité zachovať tento prístup bez ohľadu na to, čo sa stane. Pri takejto podpore sa dá očakávať, že naše politiky budú mať veľkú váhu, a Komisia verí, že na konci tohto roka budeme môcť Parlamentu oznámiť konkrétne pozitívne výsledky.

  Piia-Noora Kauppi, v mene skupiny PPE-DE. – Vážená pani predsedajúca, v plnej miere súhlasím s hodnotením štátnych investičných fondov Komisiou a Radou. Sú trendom 21. storočia a táto rozprava je veľmi vítaná.

Tieto fondy sa znovu zviditeľnili v čase finančnej krízy, do ktorej bolo zapojených niekoľko bánk a investičných firiem, keď zasiahli a poskytli veľmi potrebné kapitálové injekcie niektorým takýmto firmám.

V blízkej budúcnosti sa očakáva rýchlejší nárast štátnych investičných fondov a nemalo by nás to vystrašiť. Je to prirodzená súčasť trhového vývoja. Kapitál, ktorý na globálny trh prinášajú štátne investičné fondy, je potrebný na udržanie toku investícií. Majú možnosti zabezpečovať likviditu finančného trhu a spoločností. A to niekedy rozhoduje o ich prežití.

Vďaka svojej veľkosti a zdrojom dokážu štátne investičné fondy investovať tam, kde sú finančné prostriedky zúfalo potrebné, no kde iné spoločnosti nemôžu alebo nebudú investovať.

Rovnako ako iné investičné fondy, aj štátne investičné fondy teoreticky usilujú o dobré zisky zo zdravých investícií, ktoré majú navyše sklon k dlhodobosti. Nepredstavujú a priori hrozbu pre globálne finančné trhy alebo európske hospodárstvo, práve naopak, môžu byť veľmi prínosné.

Aj keď v súčasnosti panujú určité obavy z rastúceho hospodárskeho vplyvu niektorých krajín bohatých na ropu, ako aj krajín ako Čína a jeho následkov, odpoveďou na toto znepokojenie by nemalo byť vylúčenie týchto krajín z globálneho finančného a investičného trhu. Práve naopak, Európa by mala vítať prílev finančných prostriedkov pochádzajúcich z týchto štátov a ich investičných fondov.

Prirodzene, dôvodom na určitú obavu môže byť skutočnosť, že niektoré z týchto krajín nedodržiavajú rovnaké základné zásady ako my z politického hľadiska. Ak politické ciele vedú ich investičné stratégie – aj keď toto nie je ten prípad –, neexistuje žiaden dôkaz o tom, že by štátne finančné fondy spôsobili veľkú krízu. Sú prevádzkované rozumne a bez politických zásahov. Diskriminácia všetkých štátnych investičných fondov na základe ich pôvodu je kontraproduktívna a proti všetkým zásadám dobrých právnych predpisov.

Rovnaké zaobchádzanie so všetkými účastníkmi zapojenými do podobných činností by malo byť základnou zásadou právnych predpisov o finančných trhoch a firemnom riadení. Kódex správania by bol, samozrejme, vítaný, mal by však vychádzať z tohto nerozlišovania zdroja príjmu.

  Elisa Ferreira, v mene skupiny PSE. – (PT) Otváranie sa obchodu a investíciám je znakom európskej integrácie. Štátne investičné fondy sú tu už dlho. Ako už bolo povedané, v súčasnom kontexte závažných hospodárskych problémov sa ich potenciál kapitalizácie a záujem o tento potenciál zvýšili. Otváranie strategických sektorov a prideľovanie nevyhnutných verejných aktív na súkromné iniciatívy je ďalšou vlastnosťou Európskej únie. Je však potrebné zaručiť, aby boli všetky subjekty, a hlavne štátne investičné fondy, vedené na základe jasných a transparentných pravidiel a aby boli ich ciele zhodné so správnym fungovaním trhov, spravodlivou konkurenciou medzi subjektmi a s krátkodobou aj dlhodobou ochranou práv európskych občanov.

Vítame záväzok Komisie k vytvoreniu multilaterálneho kódexu správania pod záštitou Medzinárodného menového fondu. Ako však vidíme na príklade hedgeových fondov a súkromného kapitálu, kódex osvedčených postupov nestačí. Chceli by sme požiadať Komisiu o nezávislú a omnoho dôraznejšiu záruku, že všetky finančné subjekty vrátane týchto fondov budú náležite rešpektovať vnútorný trh, zásady transparentnosti a riadenia na základe európskych, a nielen výlučne vnútroštátnych či medzinárodných kritérií.

  Wolf Klinz, v mene skupiny ALDE. – (DE) Vážená pani predsedajúca, dámy a páni, v posledných mesiacoch sa štátne investičné fondy vo zvýšenej miere stali témou rozhovorov, pretože fungujú v európskom a americkom bankovom sektore. Mnoho ľudí sa domnieva, že táto angažovanosť je len prvým krokom a že sa štátne investičné fondy momentálne pripravujú ma masívne skupovanie, vďaka ktorému skončí mnoho spoločností v Európe a aj inde na svete pod ich vplyvom alebo dokonca ich kontrolou. Obava z politického vplyvu sa tu mieša so znepokojením, že by sa mal urobiť aspoň pokus o získanie prístupu k technológiám, ktoré by inak neboli dostupné, hlavne preto, že obchodujeme s partnermi a trhovými hráčmi, ktorí v minulosti nepôsobili aktívne na medzinárodnej scéne, a to štátnymi investičnými fondmi z Ruska a Číny.

Peniaze sú skutočne po ruke. S disponibilnou sumou viac než 3 miliardy USD majú tieto subjekty k dispozícii momentálne dvakrát toľko než medzinárodné hedgeové fondy. Z historického hľadiska je však potrebné povedať, že nejestvuje žiaden dôkaz, ktorý by podporil túto domnienku. Fondy, ako to už bolo zdôraznené, sa zatiaľ vždy ukázali ako dobrí akcionári. Zaujímajú sa o dlhodobý, pozitívny rozvoj svojho podnikania, a tým o získanie dobrej, dlhodobej miery návratnosti svojich investícií.

Jednako by sme však nemali byť naivní pri sledovaní vývoja týchto udalostí. Potrebujeme množinu pravidiel, nechceme však žiaden izolacionizmus ani protekcionizmus. Veď štátne investičné fondy sú napokon príkladom toho, že voľný kapitálový trh funguje, a je v našom záujme, aby to tak zostalo.

My liberáli preto podporujeme Komisiu v jej prístupe a výzve na vytvorenie kódexu správania. Dúfame, že takýto kódex naozaj prinesie transparentnosť, že sa základné stimuly investovania týchto štátnych investičných fondov vyjasnia a že samotné fondy uplatňujú dobré firemné riadenie, ktorého sa budú držať.

Potrebujeme však riešenie vzťahujúce sa na celú EÚ – nie 27 rôznych riešení EÚ – a potrebujeme aj medzinárodné riešenie. Preto nás tešia slová komisára, hlavne o intenzívnych rokovaniach, ktoré prebiehajú s organizáciou OECD a Medzinárodným menovým fondom.

Voľný pohyb kapitálu prispel v priebehu rokov k všeobecnému rastu v Európe i na svete. A to nesmieme v budúcnosti ohroziť nadmernou reguláciou a protekcionizmom, ale radšej by sme sa mali pridržiavať našich zásad voľného trhu.

  Cornelis Visser (PPE-DE). – (NL) Štátne investičné fondy aktívne pôsobia na finančnom trhu viac než 50 rokov. Suma finančných prostriedkov v štátnych investičných fondoch sa v posledných rokoch ohromne zvýšila v krajinách, ako napríklad Čína, Rusko a arabské štáty.

Účelom štátnych investičných fondov je investovať prebytok štátnych rezerv do ziskových aktivít. Myslím, že tieto krajiny majú nárok usilovať o najlepší spôsob investovania svojich rezerv do zahraničnej meny, preto mám na prispievanie týchto fondov pozitívny názor. Tieto fondy zlepšujú likviditu finančných trhov a sú zdrojom rastu a pracovných miest. Prispievajú aj k dlhodobým investíciám. Vytvárajú stabilitu pre spoločnosti, do ktorých investujú. Mali by sme im preto i naďalej dávať priestor na investovanie. Tieto fondy však so sebou, samozrejme, môžu prinášať aj hrozby. Budeme sa musieť zaoberať typom ich investícií a tým, či spĺňajú požiadavky transparentnosti.

Rovnako v oblasti politickej angažovanosti v týchto štátnych investičných fondoch nie je úplne jasno. Nevýhodou nedostatku transparentnosti je to, že môže vyústiť do nášho rastúceho znepokojenia vo vzťahu k týmto štátnym investičným fondom. Komisia by preto mala konať a to je dobré. V opačnom prípade sa budú krajiny zaoberať týmito štátnymi investičnými fondmi na vnútroštátnej úrovni. Som proti tomu, aby v tejto oblasti bolo príliš veľa vnútroštátnej politiky. Správnou úrovňou na reakciu je Európa a mali by sme reagovať spolu.

Je dôležité mať koordinované stanovisko na európskej úrovni. Mám preto radosť z odpovede, že Rada a Komisia úzko spolupracujú na úrovni MMF a organizácie OECD. Teším sa preto na usmernenia, ktoré vypracujú MMF, Svetová banka a organizácie OECD, a dúfam, že budú obsahovať transparentnosť, dobré riadenie a reciprocitu.

Pokiaľ ide o reciprocitu, zastávam názor, že by sme sa mali obmedziť na štátne investičné fondy. Stále chceme súkromných investorov, no reciprocitu môžeme vyžadovať od štátnych investičných fondov.

  Antolín Sánchez Presedo (PSE). - (ES) Vážená pani predsedajúca, za posledných 50 rokov vytvorilo štátne investičné fondy viac než 30 krajín. Ich nárast v posledných rokoch je výsledkom devíz z ropy a obchodných prebytkov a niektoré krajiny teraz dokonca hľadajú spôsob, ako využiť tieto prebytky na posilnenie verejných dôchodkových systémov.

Ako sme videli, štátne investičné fondy môžu globálne prispieť k finančnej stabilite aj hospodárskemu rastu s cieľom zabezpečiť solidaritu medzi generáciami.

Môžu však viesť aj k problémom a deformáciám. Práve preto potrebujeme spoločný európsky prístup. Musíme zabezpečiť, aby fungovali transparentne, predvídateľne a na základe rozumného riadenia. Musíme predísť konfliktom záujmov a paradoxu, pomocou ktorých sa európske sektory, ktorých účinnosť bola zverená trhovej logike, znovu stanú vecou verejného rozhodovania, tentoraz však ide o rozhodnutie tretích krajín. Musíme nielenže zabezpečiť koherenciu a reciprocitu, ale musíme o tejto problematike uvažovať a postupovať vpred z pohľadu vymedzenia určitých medzinárodných pravidiel.

  Olle Schmidt (ALDE). - (SV) Vážená pani predsedajúca, pán komisár, som vášnivým zástancom voľného obchodu a som alergický na protekcionizmus, to však neznamená, že som naivný. Jedným z problémov fondov vo vlastníctve štátu je ich enormný rast. Len od februára tohto roka hodnota ich aktív narástla o 600 miliárd dolárov na sumu približne 4 bilióny dolárov. Tá moc! To v kombinácii so skutočnosťou, že mnohé z týchto fondov nie sú dostatočne transparentné z pohľadu ich investičných postupov, čo tu už bolo spomínané, a že niektoré z nich pochádzajú z nedemokratických krajín, podľa mňa znamená, že by nás to malo zaujímať.

Potrebujeme tieto fondy a potrebujeme tieto investície, no potrebujeme aj pravidlá hry a regulačné systémy platné pre všetkých, v rámci ktorých musí byť transparentnosť príkladom. Myslím, že Nórsky ropný fond, ktorý sa tu uvádzal, môže slúžiť ako príklad. Mohol by slúžiť aj ako model pri vypracovaní kódexu správania. Pani predsedajúca, keď svieti slnko, nepotrebujeme dáždniky. No možno ich budeme potrebovať, keď bude pršať.

  José Manuel García-Margallo y Marfil (PPE-DE). - (ES) Vážená pani predsedajúca, pokúsim sa neopakovať poznámky, ktoré tu už odzneli. Musím však poukázať na to, že prvýkrát som o štátnych investičných fondoch počul v roku 1993 v súvislosti so škandálom Kuvajtského investičného úradu v Španielsku, ktorý podľa vtedajších kuvajtských úradov napáchal väčšie hospodárske škody než invázia Saddáma Husajna v roku 1991.

Odvtedy sme tu mali viacero mien. Hovorili sme už o spoločnosti Gazprom, čínskej činnosti v Afrike a venezuelskom využívaní finančných prostriedkov na vývoz bolívarovskej revolúcie a v dôsledku finančnej krízy dnes budeme hovoriť o ďalších. Prostredníctvom týchto fondov rastie mnoho spoločností alebo od nich dostáva finančnú pomoc.

Ako už v mene mojej skupiny povedala pani Kauppi, je pravdou, že tieto fondy prinášajú niekoľko nespochybniteľných výhod: pomáhajú zlepšovať rozdeľovanie zdrojov, dodávajú likviditu a znižujú nestálosť, čo je veľmi užitočné presne v tejto rozhodujúcej chvíli.

Spomínali sa tu aj obavy, ktoré vyplývajú z týchto fondov: rozsiahlejšie intervencie vlád do hospodárstva, intervencie, ktoré môžu byť niekedy vedené politickými, a nie hospodárskymi cieľmi – čo môže viesť k deformáciám trhu a ohroziť národnú bezpečnosť – a národné reakcie jednotlivých vlád, ktoré by mohli ešte viac roztrieštiť vnútorný trh.

Ak budem parafrázovať Lenina, čo je potrebné urobiť? Je zrejmé, že musíme pokračovať pri vyšetrovaní spôsobu, akým tieto fondy fungujú, a vytvoriť presnú diagnostiku ich činnosti. Musí sa revidovať aj rámec Spoločenstva. Je pravda, že podliehajú pravidlám o kompetenciách a ochrane investorov, stačí to však? Zároveň musíme vytvoriť dobrovoľný kódex správania, ktorý zaručí transparentnosť, predvídateľnosť a zodpovednosť. Tento kódex správania by sa mal napokon previesť aj do medzinárodného rámca.

Úprimne ma preto teší transatlantická spolupráca a spolupráca s orgánmi ako OECD a Medzinárodný menový fond. Musíme konať a musíme konať čoskoro.

  Ieke van den Burg (PSE). - Vážená pani predsedajúca, zdieľam obavy, ktoré tu odzneli z úst mnohých rečníkov, týkajúce sa fondov vo vlastníctve štátu. No chcela by som zdôrazniť, že súkromné obchodné fondy, ako napríklad hedgeové fondy alebo súkromný kapitál, predstavujú často väčšie dôvody na obavy. Je to preto, že často nemajú zámer orientovaný dlhodobo, zatiaľ čo štátne investičné fondy spolu s dôchodkovými fondmi často majú takúto dlhodobú orientáciu a môžu posilniť úlohu minoritných akcionárov a zohrať tiež pozitívnu úlohu pri poskytovaní likvidity na trhu.

Problémom je, že často nie sú dostatočne transparentné vo svojej investičnej stratégii a zámeroch. Dúfam, že Komisia sa na to zameria. Výbor pre právne veci nedávno prijal v tomto Parlamente správu o transparentnosti inštitucionálnych investorov, v ktorej sme Komisiu žiadali o predloženie smernice zaručujúcej spoločné normy transparentnosti. Dúfam, že Komisia môže reagovať na túto požiadavku.

Moja posledná poznámka bude o kódexe správania a postupe „dodržať alebo vysvetliť“. Zvažovala Komisia aj tento prvok?

  Harald Ettl (PSE). – (DE) Vážená pani predsedajúca, štátne investičné fondy sa stali stredobodom záujmu hlavne od minulého roka, keď Čína oznámila svoj zámer investovať 3 miliardy USD, len 3 miliardy USD, svojich finančných rezerv do súkromných holdingových spoločností. Kapitál nachádzajúci sa v štátnych investičných fondoch v súčasnosti predstavuje celkovo viac než 3 bilióny USD, čo je dvojnásobok kapitálu v hedgeových fondoch. To je dostatočný dôvod, aby sme sa na celé toto podnikanie pozreli. Doposiaľ vieme len o transparentnom Nórskom systéme, ktorý má dobré firemné riadenie. Štátne investičné fondy však podobne ako súkromný rizikový kapitál môžu presne pokryť, kto je podnikateľ.

Štátne investičné fondy môžu strategicky investovať a prudko rásť. Transparentnosť je preto veľmi potrebná. V dôsledku firemných prevodov ovplyvnených štátnymi investičnými fondmi môže dôjsť k obmedzeniu práv zamestnancov a pracovných podmienok. V tejto oblasti sa preto požaduje transparentnosť a riadne oznamovanie. Ďalším bodom, ktorý stojí za zmienku, je, že MMF, Ministerstvo financií USA a nemecká kancelárka vyzývajú na zvýšenú kontrolu a reguláciu. Zdá sa, že niečo určite musíme urobiť.

  John Purvis (PPE-DE). - Vážená pani predsedajúca, chcel by som svojich kolegov vystríhať pred démonizovaním štátnych investičných fondov, nehovoriac už o investoroch súkromného kapitálu, pani van den Burgovej. Recyklovanie prebytkov je mimoriadne potrebné, či už vo forme výdavkov alebo investícií. Kríza v 30. rokoch minulého storočia bola výsledkom zhromažďovania zásob krajinami s prebytkom. Je oveľa lepšie, ak sa tieto prebytky recyklujú ako investície do miest, kde sú potrebné – do našich bánk pri nedostatku kapitálu, do našej infraštruktúry, ktorá potrebuje modernizáciu, do našich nehnuteľností s ich súčasnými ťažkosťami a do našich podnikov a priemyslu všeobecne s cieľom vytvoriť a zachovať pracovné miesta.

Áno, potrebujeme reciprocitu, EÚ je však aj tak najväčším medzinárodným investorom. To nesmie byť ospravedlnením protekcionizmu na vylúčenie iných investorov. Iste, máme našu politiku konkurenčnej súťaže, ktorá rieši kartely a monopoly. Máme naše pravidlá v oblasti práce, zdravia a bezpečnosti, ktoré majú chrániť našich pracovníkov, a ako poslednú možnosť máme naše zvrchované právo vytvoriť právne predpisy proti neprijateľným politickým zásahom. Darovanému koňovi sa na zuby nepozerá!

  Zsolt László Becsey (PPE-DE). - (HU) Len niekoľko poznámok v skratke. Sme heterogénni – ja napríklad pochádzam z nových členských štátov a som prvá osoba z týchto štátov, ktorá tu dnes hovorí – s nedostatkom kapitálu, s bezbranným verejným sektorom a veľmi nešťastnou minulosťou, ktorá nám hrozí svojím návratom vo forme imperializmu. A to musíme brať všetci vážne.

Druhá vec, o ktorej sa tu dnes hovorilo, je, že tieto štátne investičné fondy často slúžia imperialistickým cieľom, a nielen svojimi strednodobými investíciami, ale aj v rámci svetových energetických zdrojov. Veď sa pozrite na nakupovanie Číny v Afrike. Nie je preto isté, že táto medzinárodná dohoda alebo kódex správania sám o sebe bude stačiť.

Po príslušnej analýze sa musíme poriadne zamyslieť nad tým, či niektoré členské štáty prijímajú opatrenia v oblasti národnej bezpečnosti na jednotnom základe, ktorý zabráni investíciám zahraničných zlodejov do strategických sektorov, a ktorý by nekonal proti voľnému toku kapitálu, no stále by znamenal určitú bezpečnosť. Ďakujem.

  Margarita Starkevičiūtė (ALDE). – (LT) Chcela by som upozorniť svojich kolegov poslancov, že by sme asi nemali investovať toľko času do zahraničných fondov, ale sústrediť sa radšej na naše vlastné, ako povedal pán Purvis – príliš veľa investujeme do tretích krajín a prichádzame o peniaze, preto potrebujeme investície investičných fondov. Mohli by sme snáď zorganizovať našu hospodársku politiku tak, aby sa úspory našich občanov mohli bezpečne investovať v Európe. Potom by sme nemuseli mať obavy z investičných fondov tretích krajín.

Rada by som ukončila poďakovaním francúzskemu predsedníctvu za to, že si napokon prišli vypočuť naše rozpravy. Slovinsko je omnoho menšia krajina, nemohla som si však nevšimnúť, že jej zástupcovia sa vždy zúčastňovali parlamentných rozpráv. Zástupcovia Francúzska, ktoré je veľkým štátom, zatiaľ neboli veľmi aktívni a dúfam, že tieto rozpravy ich podporia, aby sa na našich schôdzach zúčastňovali častejšie.

  Ieke van den Burg (PSE). - Pani predsedajúca, ďakujem, že ste mi znova dali priestor. Je to preto, že pán Purvis hovorí, že možno démonizujeme štátne investičné fondy a súkromný kapitál a hedgeové fondy a ja si nemyslím, že by práve o toto šlo.

Zvolili sme aj veľmi vyrovnaný prístup v otázke na ústne zodpovedanie, ktorá bola predložená, aj v uznesení a myslím, že je múdre neignorovať ani nepopierať, že pre nás ako Parlament je dôležité zobrať do úvahy, čo sa v tejto oblasti deje. Myslím, že práve to je našou povinnosťou a naším právom a bola by som nerada, ak by sme to dali bokom ako jednoduché démonizovanie.

  Anne-Marie Idrac, úradujúca predsedníčka Rady. − (FR) Vážená pani predsedajúca, pán podpredseda Komisie, dámy a páni, prekvapuje ma konsenzus, ktorý vyplynul s vašich prejavov a ktorý by som zhrnula takto: ani démonizácia, ani naivita.

Vypočuli sme si pripomienky od poslancov, že, samozrejme, nesmieme brániť, aby sa štátne investičné fondy dobre využívali, pričom s cieľom európskej prosperity tu boli opísané viaceré využitia. Odznela tu však i dohoda o určitom množstve politických zásad, ktoré by nám mali zabrániť v tom, aby sme boli príliš naivní.

Ide o zásady transparentnosti, spravodlivosti, predvídateľnosti a reciprocity. Tieto príspevky od poslancov nám určite pomôžu pokračovať v práci v Rade a v Komisii s cieľom vypracovať kódex správania. Mimoriadne povzbudivé a dôležité je to, že poslanci vyzdvihli potrebu koordinovanej práce medzi členskými štátmi, a z tohto pohľadu chcem povedať, že je veľmi uspokojivé počuť krajiny eurozóny hovoriť jednotne, pretože sú schopné koordinácie proti prúdu a koordinácie s ECB.

  Günter Verheugen, podpredseda Komisie. – (DE) Vážená pani predsedajúca, dámy a páni, chcem vám znovu poďakovať za širokú podporu, ktorú ste v priebehu tejto rozpravy vyjadrili prístupu Komisie. Vnímal som určité rozdiely v prioritách, nie však v politickom stanovisku a za to som mimoriadne vďačný.

Niekto sa tu pýtal, ako pokračuje táto práca na medzinárodnej úrovni. Dovoľte mi povedať, že činnosti v MMF a organizácii OECD síce prebiehajú súčasne, nezaoberajú sa však presne tými istými témami. Dali by sa skôr charakterizovať ako doplňujúce. Pracovná skupina v rámci Medzinárodného menového fondu, ktorá sa stretáva mesačne, sa pokúša zistiť, ako by sa správanie samotných štátnych investičných fondov dalo ovplyvniť spôsobmi, o ktorých sme hovorili. Pracovná skupina v rámci OECD sa na druhej strane pokúša určiť, ako by sme sa my sami mali správať v reakcii na vplyv zo strany štátnych investičných fondov.

Táto téma sa rieši z dvoch strán a ja môžem len znovu povedať, že posun dosiahnutý k dnešnému dňu je uspokojivý. Sme celkom presvedčení, že niečo dosiahneme a že – nadviažem na to, čo povedal pán Schmidt – budeme mať dáždnik, ak by sme ho potrebovali.

  Predsedajúca. – Aby som rozpravu ukončila, bol mi predložený jeden návrh uznesenia podľa článku 108 ods. 5 rokovacieho poriadku.

Rozprava sa skončila.

Hlasovanie sa uskutoční v stredu 9. júla 2008.

PREDSEDÁ: PÁN DOS SANTOS
podpredseda