Doslovný zápis z rozpráv

Utorok, 8. júla 2008 - Štrasburg

14. Hodina otázok (otázky pre Radu)

  Predsedajúci. − Ďalším bodom programu je hodina otázok pre Radu (B6-0168/2008).

  Predsedajúci. −

Otázka č. 1, ktorú predkladá Claude Moraes (H-0426/08)

Vec: Horizontálna antidiskriminačná smernica

Mohla by Rada uviesť, aké kroky plánuje prijať v boji za zvýšenie rovnakých príležitostí v EÚ?

Aký je program predsedníctva v oblasti rovnakých príležitostí a akým spôsobom Rada zabezpečí, aby členské štáty efektívne uplatňovali antidiskriminačné právne predpisy?

  Jean-Pierre Jouyet, úradujúci predseda Rady. − (FR) Pán predsedajúci, Rada si je v plnej miere vedomá dôležitosti horizontálnych opatrení na boj proti diskriminácii a v skutočnosti už prijala právne predpisy v tejto oblasti.

Hovorím o smernici Rady 2000/43/ES, ktorá zakazuje diskrimináciu na základe rasy alebo etnického pôvodu v rôznych súvislostiach, a o smernici Rady 2000/78/ES, ktorá zakazuje diskrimináciu na základe náboženstva alebo vierovyznania, postihnutia, veku alebo sexuálnej orientácie v oblasti zamestnaní a povolaní.

Komisia zodpovedá za monitorovanie transponovania legislatívnych aktov prijatých Európskou úniou a je oprávnená začať konanie v prípade porušení. Komisia zároveň podrobne monitoruje efektívne uplatňovanie existujúcich smerníc a 2. júla prijala návrh smernice na zabezpečenie ochrany pred diskrimináciou na základe veku, postihnutia, sexuálnej orientácie a náboženstva alebo vierovyznania mimo pracovného trhu.

Táto nová smernica sa snaží o zaručenie rovnakého zaobchádzania v týchto oblastiach: sociálna ochrana, vzdelávanie a prístup k tovarom a službám a ich poskytovaniu, ktoré sú dostupné verejnosti, samozrejme, vrátane bývania.

Rada preto v najbližších mesiacoch veľmi pozorne preskúma túto iniciatívu.

  Claude Moraes (PSE). - Chcel by som poďakovať úradujúcemu predsedovi. Vítam skutočnosť, že Rada zaujme pozitívne stanovisko k antidiskriminačným právnym predpisom. Bez pochýb si však neuvedomuje – a ak si to neuvedomuje, čoskoro sa to zmení – že prevzal dedičstvo neuplatňovania antidiskriminačných smerníc, a to v prípade smernice o rasovej rovnosti, ako aj smernice o zamestnanosti.

Teraz tu máme veľmi vítaný nový balíček, novú horizontálnu smernicu o tovaroch a službách.

V prvom rade by som preto chcel požiadať Radu, aby zabezpečila, že toto dedičstvo neuplatňovania z jej strany nebude pokračovať. Existuje napríklad dedičstvo neuplatňovania súvisiace s rámcovým rozhodnutím Rady o rasovo motivovaných zločinoch. Rada musí tento balíček podporiť. Je to dôležité pre občanov Európy. Žiadame, aby k nemu zaujala pozitívne stanovisko.

  Jean-Pierre Jouyet. − (FR) Pán predsedajúci, vieme, že to nebude ľahké, môžem však pánovi Moraesovi povedať, že z právneho hľadiska usilovne pracujeme na tom, aby sme zabezpečili ich uplatňovanie, a že predsedníctvo sa vo svojom rozsahu právomocí bude snažiť, aby sa tento balíček Komisie uplatňoval.

Vieme už, ak vezmeme do úvahy zvyklosti zapojených subjektov a rozsah návrhov Komisie, že to v žiadnom prípade nebude jednoduché.

  Elizabeth Lynne (ALDE). - Teší ma, že horizontálna smernica bola predložená v oblastiach, ktoré ste spomínali.

Viete mi povedať, akú mieru podpory očakávate pre túto smernicu zo strany členov Rady? A zaviaže sa dnes naozaj francúzske predsedníctvo k tomu, aby lobovalo za to, že sa táto smernica stane skutočnosťou?

Je veľmi dôležité, aby sme presadili tieto antidiskriminačné právne predpisy a doplnili balík článku 13 a, ako hovorí Claude Moraes, kľúčom je ich následné uplatňovanie.

  Jörg Leichtfried (PSE). – (DE) Rád by som túto otázku rozobral trochu podrobnejšie. V rámci Európskej únie teraz máme klasický príklad etnickej diskriminácie, ku ktorému dochádza v Taliansku. Ľudia sú tam považovaní za kriminálnikov len pre svoj etnický pôvod. Ako sa Rada pozerá na tieto praktiky? Považuje za primerané prijať opatrenia proti talianskej vláde?

  Jean-Pierre Jouyet. − (FR) Pán predsedajúci, myslím si, že tieto dve otázky dobre odrážajú rozpory, ktoré existujú medzi členskými štátmi. V Rade na túto tému neprebehli žiadne rozhovory, nemôžem teda odpovedať v mene Európskej únie.

Môžem však povedať, že pokiaľ ide o predsedníctvo, tieto usmernenia sú dôležité. Táto problematika patrí do rámca na posilnenie sociálneho rozmeru Európskej únie, a teda jednej z úloh, ktorej sa mimoriadne venuje. Budeme sa veľmi snažiť o dosiahnutie konsenzu, budeme tiež pragmatickí a prijmeme výsledky, ktoré môžeme dosiahnuť čím skôr.

Pozorne som si vypočul slová, ktoré tu odzneli o etnickej diskriminácii, a predsedníctvo to jednoznačne považuje za vážny problém.

  Predsedajúci. −

Otázka č. 2, ktorú predkladá Marian Harkin (H-0428/08).

Vec: Priority francúzskeho predsedníctva

S ohľadom na priority francúzskeho predsedníctva vo vzťahu k mobilite vo vzdelávaní a celoživotnom vzdelávaní, súhlasí Rada s tým, že by rok 2011 ako Európsky rok dobrovoľníckej práce bol ideálnym spôsobom, ktorým môže Rada propagovať mobilitu prostredníctvom dobrovoľníckych aktivít pre všetky generácie v celej EÚ?

  Jean-Pierre Jouyet, úradujúci predseda Rady. − (FR) Pán predsedajúci, ako viete, Rada síce nemôže zaujať oficiálne stanovisko k rôznym návrhom na témy budúcich európskych rokov, návrh pani Harkinovej ju však veľmi zaujal.

Témy európskych rokov môžu navrhovať jednotlivci, skupiny alebo inštitúcie, no v prvom rade ich musí schváliť a vybrať Komisia, ktorá následne vypracuje legislatívny návrh. Ten potom preskúma Európsky parlament a Rada podľa spolurozhodovacieho postupu. Rada preto navrhuje váženej poslankyni, aby predložila svoj návrh Európskej komisii, ktorá je jedinou inštitúciu s právom iniciovať návrhy tohto typu.

Pokiaľ ide o rok 2008, ako viete, európsky rok je venovaný medzikultúrnemu dialógu a túto problematiku plánujeme zachovať v popredí záujmu francúzskeho predsedníctva.

  Marian Harkin (ALDE). – Ďakujem Vám za odpoveď. Domnievam sa, že dôvod, prečo som použila rok 2011 ako Európsky rok dobrovoľníckej práce je ten, že ja a štyria ďalší poslanci máme písomné vyhlásenie k tomuto problému a verím, že dnes sme dosiahli požadovaný počet. Také bude teda minimálne stanovisko Parlamentu. Ak má francúzske predsedníctvo nejaký vplyv v tomto smere, chcela by som požiadať, aby ste nás v tomto tiež podporili.

Ako som spomínala, dnes sme dosiahli potrebný počet, ktorý nám umožňuje zaviesť plány a politiky s reálnym účinkom v roku 2011, ak to Komisia podporí.

Medzitým by som sa chcela opýtať francúzskeho predsedníctva, či môže zaistiť, aby sa rozvíjali dobrovoľnícke aktivity mladých ľudí s cieľom pomôcť im s mobilitou a možnosťou zamestnať sa.

  Jean-Pierre Jouyet. − (FR) Pán predsedajúci, je samozrejmé, že zdieľam obavy pani Harkinovej. Rád by som poukázal na to, že predsedníctva všeobecne a francúzske predsedníctvo konkrétne si veľmi dobre uvedomujú témy, ktoré tu predniesla, hlavne aspekty súvisiace s mobilitou a možnosťou zamestnania mladých ľudí, a že plánujú zabezpečiť, aby sme sa problémom špeciálne zaoberali.

Zabezpečíme tiež, aby sa týmito záležitosťami zaoberala aj Komisia, keďže práve ona je zodpovedná za predkladanie návrhov tohto typu. Za nás môžem povedať, že sa v oblastiach, ktoré spomínala pani Harkinová, pokúsime dosiahnuť pokrok počas nášho predsedníctva.

  Predsedajúci. − Otázky č. 3 a 4 boli stiahnuté.

  Predsedajúci. −

Otázka č. 5, ktorú predkladá Brian Crowley (H-0432/08)

Vec: Zrušenie cieľa EÚ 10 % pre biopalivo

Správa, o ktorej sa momentálne hovorí v Parlamente (PE 405.949), vyzýva na zníženie alebo celkové upustenie od cieľa EÚ 10 % pre biopalivo v dôsledku vplyvu na faunu, ľudí a svetové potravinové zásoby. Môže sa Rada vyjadriť k tomu, či je cieľ 10 % odsúhlasený v marci 2007 ohrozený a či toto prepojenie medzi zvyšovaním cien potravín a zvýšenou produkciou biopaliva je umelé?

  Jean-Pierre Jouyet, úradujúci predseda Rady. − (FR) Pán predsedajúci, Európska Rada v marci 2007 naozaj súhlasila s cieľom zabezpečiť minimálne 10-percentný podiel biopalív na celkovej spotrebe benzínu a nafty v doprave do roku 2020.

Rada však zároveň stanovila určité predpoklady: cieľ sa musí dosiahnuť nákladovo efektívnym spôsobom; biopalivá sa musia produkovať udržateľným spôsobom, biopalivá druhej generácie musia byť obchodne dostupné a smernica o kvalite palív sa musí zmeniť a doplniť v súlade s požiadavkami tak, aby umožnila primerané úrovne miešania.

Aby som však odpovedal pánovi Crowleymu, Rada vyzvala Komisiu, aby čím skôr predstavila potrebné návrhy. V januári 2008 preto Komisia prijala návrh smernice o podpore využívania energie z obnoviteľných zdrojov. Tá by stanovila každému členskému štátu povinnosť zabezpečiť, aby do roku 2010 minimálne 10 % paliva na dopravu pochádzalo z obnoviteľných zdrojov. Ako viete, táto povinnosť by sa nevzťahovala len na biopalivá.

V prípravných orgánoch Rady a príslušných výboroch Parlamentu stále prebiehajú rokovania o tomto návrhu Komisie. Cieľ 10 % je, samozrejme, dôležitým prvkom týchto rokovaní, no nemôžeme vyvodiť žiadne závery okrem takých, že sa zdá, že bude náročné aktuálny cieľ splniť.

Pokiaľ ide o zvyšovanie cien potravín, je to komplexný jav, ktorý má mnoho zakorenených príčin a mnoho následkov. Európska rada na svojom zasadnutí 19. a 20. júna zdôraznila význam zabezpečenia udržateľnosti politík v oblasti biopalív, napríklad pomocou zlepšenia produkcie biopalív prvej generácie a podporou rozvoja palív druhej generácie vyrobených z vedľajších produktov.

Zároveň vyzdvihla potrebu rýchlo vyhodnotiť možné dôsledky na poľnohospodárske potravinárske produkty a v prípade potreby konať s cieľom riešiť nedostatky. Bolo dohodnuté, že ďalšie hodnotenie by sa malo urobiť aj vo vzťahu k environmentálnym a sociálnym následkom produkcie a spotreby biopalív, a to v rámci Únie aj mimo nej pri kontaktoch s našimi medzinárodnými partnermi. Návrh Komisie preto veľmi podrobne preskúmame z hľadiska udržateľnosti aj opatrení na sledovanie a vyhodnocovanie. Vieme, že Parlament si veľmi dobre uvedomuje tieto problémy a veríme, že sa nám podarí dohodnúť sa na pravidlách, ktoré nám umožnia využívať výhody biopalív pri súčasnom minimalizovaní prípadných škodlivých nepriamych účinkov.

  Brian Crowley (UEN). - Rád by som poďakoval úradujúcemu predsedovi za jeho odpoveď a tiež mu zaželal veľa úspechov do ďalších šiestich mesiacov. Viem, že to bude náročné. Môže si byť istý našou podporou.

K problematike biopalív – úradujúci predseda hovoril o prvej a druhej generácii – problémy, ktorým teraz čelíme pri prepojení produkcie biopalív s produkciou potravín, sú v skutočnosti výsledkom využívania len biopalív prvej generácie. Mali by sme sa však pozrieť na tretiu generáciu – prejsť od všetkých problémov biopalív na biomasu, bioenergiu a vedľajšie produkty celého energetického sektora –, ktorá by nám mohla pomôcť dosiahnuť zníženie našej závislosti od fosílnych palív, ako aj pomôcť životnému prostrediu. Na to sú však potrebné dva kľúčové prvky. Prvým je koordinácia výskumu a vývoja technológie a druhým flexibilita v rámci usmernení stanovených Radou na jej zasadnutí v januári 2008.

  Jean-Pierre Jouyet. − (FR) Pán predsedajúci dos Santos, spôsob používaný na výpočet zníženia emisií skleníkových plynov a hlavne voľby stojace za týmto spôsobom budú zohľadňovať spotrebu paliva. Pán Crowley má však určite pravdu. Musíme myslieť aj na biomasu a ďalšie bioenergetické prvky a pokúsiť sa vyhnúť sa najškodlivejším následkom na produkciu potravín.

S týmto cieľom sa musíme ďalej snažiť koordinovať výskum a vývoj a snáď aj prispôsobiť ciele v súlade s koordináciou výskumu. Práca sa začína v Rade. O tejto problematike sa už hovorí a znovu vidíme, že budeme musieť zohľadňovať rôzne prvky, ktoré pán Crowley spomenul vo svojom prejave.

  Josu Ortuondo Larrea (ALDE). - (ES) Pán úradujúci predseda Rady, viem, že poznáte termínované obchody známe ako tzv. futures na finančných a akciových trhoch. Zároveň sa veľa hovorí o vplyve odklonu poľnohospodárskej produkcie smerom k produkcii biopalív ako o jednom z hlavných dôvodov zvýšenia cien potravín.

Chcem sa opýtať, či predsedníctvo a Rada uskutočnili štúdiu o objeme termínovaných obchodov v spojitosti s trhmi potravín a uhľovodíka a o rozsahu, v ktorom by tento faktor mohol svojvoľne zvyšovať ceny.

  Mairead McGuinness (PPE-DE). - Chcem tiež zaželať francúzskemu predsedníctvu veľa úspechov.

Nespočíva teraz problém v tom, že biopalivá majú zlé meno nie preto, čo urobila Európa, ale preto, čo robia Spojené štáty, keď namiesto kráv zásobujú veľkým množstvom kukurice automobily?

A pre Európu a svet, nie je kľúčovou otázkou rozvinúť politiku udržateľného využívania zeme, ktorá nám dá potraviny, potravu, energiu a environmentálne statky? Nedémonizujme však niektorú časť z toho, pričom produkciu potravín posúvame do základnej pozície.

  Jean-Pierre Jouyet. − (FR) Vážený pán predsedajúci, vážený pán poslanec, nie som si vedomý žiadnej štúdie typu, ktorý ste spomínali. Chcel som pridať slovo bohužiaľ, pretože sa domnievam, že by bolo užitočné podrobne preskúmať úlohu trhov a úlohu, ktorú môžu v tejto oblasti zohrávať termínované obchody. Myslím si tiež, že by bolo rozumné vykonať v tejto oblasti viac hĺbkových štúdií, pretože na trhoch existuje možnosť očakávania a špekulácií, v závislosti od významu, ktorý majú tieto slová.

Pokiaľ ide o poznámku pani McGuinnessovej, myslím, že máte pravdu – a taký je aj zámer predsedníctva –, že sa musíme pohnúť smerom k väčšmi udržateľnej poľnohospodárskej výroby s cieľom zabrániť prebytkom, ktoré sme videli v niektorých oblastiach, a spomenuli ste hlavne príklad USA, ktorý je celkom pravdivý.

Dúfame, že počas nášho predsedníctva vytvoríme iniciatívy, ktoré umožnia udržateľnejší spôsob poľnohospodárskej výroby.

  Predsedajúci. −

Otázka č. 6, ktorú predkladá Liam Aylward (H-0434/08)

Vec: Rozvojové ciele milénia 2 a dohovory MOP o detskej práci

Závery Rady z mája tohto roka o právach detí a urýchlení rozvojových cieľov milénia sú veľmi vítané. S ohľadom na to, že Rada uznala mimoriadnu zraniteľnosť detí zneužívaných na detskú prácu, zaoberá sa aj zrušením medzery medzi rozvojovými cieľmi milénia 2 a dohovormi Medzinárodnej organizácie práce o detskej práci? Rozvojové ciele milénia 2 vyžadujú od štátov len to, aby zabezpečili všeobecné základné vzdelanie, zatiaľ čo dohovory MOP stanovujú vek 15 rokov – alebo v niektorých rozvojových krajinách 14 rokov – ako hranicu detskej práce. Deti vo veku od 11 a 12 rokov do 14 a 15 rokov tak zostanú nechránené a nezaopatrené, hlavne v mnohých rozvojových krajinách, kde neexistujú prostriedky a asi ani vôľa ísť ďalej, než stanovujú rozvojové ciele milénia 2, a kde sú deti najviac vystavené riziku zneužívania na prácu.

  Jean-Pierre Jouyet, úradujúci predseda Rady. − (FR) Pán predsedajúci, pán Aylward, naozaj existuje medzera z pohľadu ochrany pred detskou prácou, ktorú stanovujú dohovory Medzinárodnej organizácie práce (MOP) a ktorá je súčasťou rozvojových cieľov milénia. Medzinárodné dohovory a rozvojové ciele milénia sú však dva prístupy, ktoré sú rozdielne, no zároveň sa dopĺňajú.

Pripomeniem vám zámer cieľov milénia prijatých v roku 2000, ktorým je zlepšiť životné podmienky do roku 2015 prostredníctvom presných a konkrétnych cieľov, ktoré poznáte. Zabezpečenie všeobecného základného vzdelania je druhým z týchto cieľov.

Prostredníctvom týchto cieľov milénia medzinárodné spoločenstvo uznalo vzdelanie ako základné právo a ako dôležitý faktor hospodárskeho rozvoja. Uznanie práva na vzdelanie je určite istým spôsobom boja proti detskej práci, nie je však len jediným. Je tu aj prvý cieľ milénia, a to všeobecné odstránenie chudoby, čo je rozhodujúci faktor v boji proti detskej práci a pri zvýšení počtu mladých ľudí navštevujúcich školu. Dohovory Medzinárodnej organizácie práce vytvárajú právny rámec boja proti detskej práci. Je zrejmé, že sa ciele milénia a ochranné dohovory MOP vzájomne dopĺňajú, rovnako, ako sa dopĺňajú právne predpisy a konanie alebo všeobecný rámec a právna aplikácia.

Z pohľadu ustanovení cieľov milénia a záväzných právnych ustanovení MOP existuje aj vekový rozdiel. Skutočnosť, že tento vekový rozdiel existuje, ako poukázal pán Aylward, žiadnym spôsobom neovplyvňuje odhodlanie Rady podporovať boj proti všetkým formám detskej práce a uplatňovanie dohovorov Medzinárodnej organizácie práce.

Závery, ktoré Rada prijala v máji, dokazujú, že sa Európska únia bude usilovať využiť všetky nástroje, ktoré má k dispozícii, aby konala a aby použila politický dialóg medzi Európskou úniou, členskými štátmi a tretími krajinami, či už prostredníctvom obchodných rokovaní, rozvojovej spolupráce alebo konania prostredníctvom medzinárodných orgánov, aby zabezpečila, že sa tieto dohovory všade uplatňujú.

Rada vo svojich záveroch zdôraznila potrebu rokovaní vedených Európskym spoločenstvom a dohôd uzatvorených medzi Európskou úniou a tretími krajinami s cieľom podporiť ratifikáciu a dodržiavanie dohovorov MOP o detskej práci a s cieľom prispieť k odstráneniu všetkých foriem detskej práce.

Únia bude usilovať, aby čo najviac využila rozvojové snahy a posilnila tak vlastné systémy a možnosti partnerských krajín zabezpečovať základné služby bez diskriminácie. Závery Rady sú preto zároveň výslovným odkazom o ochrane pred násilím a zneužívaním. Zmieňujú sa aj o potrebe primeraných systémov odborného vzdelávania a rozvoja vedomostí, ako aj o príležitostiach produktívneho zamestnania a slušnej práce po dosiahnutí minimálneho pracovného veku.

  Liam Aylward (UEN). - Môže vyjadriť úradujúci predseda politický záväzok, že boj proti svetovej detskej práci bude prioritou Rady počas ďalších šiestich mesiacov? Môžeme tiež očakávať väčšiu koordináciu medzinárodného konania v oblasti rozvojovej pomoci a zahraničných vecí?

A napokon, chcel by sa úradujúci predseda vyjadriť o poslednom programe Panorama stanice BBC o detskej práci v dodávateľskom reťazci dobre známej a úspešnej európskej odevnej značky? Zvažovala by Rada zavedenie systému, pomocou ktorého by boli európske krajiny zodpovedné za vykazovanie na všetkých úrovniach dodávateľského reťazca?

  Jean-Pierre Jouyet. − (FR) Vážený pán predsedajúci, odpoviem na otázky v opačnom poradí. Nepoznám správu, ktorú spomínal vážený poslanec, no ak by sa informácie potvrdili, otázka by si nepochybne zaslúžila bližšie preskúmanie. Musíme preskúmať skutočnosti na úrovni importu dodávateľského reťazca. Môžem Vás však uistiť, že predsedníctvo si dobre uvedomuje tento aspekt a je odhodlané bojovať proti nemu, obzvlášť uplatňovaním zásad reciprocity v tejto oblasti a zabezpečením rešpektovania medzinárodných sociálnych noriem.

Po druhé, pokiaľ ide o rozvoj, máte úplnú pravdu. Je to záväzok, ktorý si vyžaduje trvalé úsilie a my budeme pokračovať v tom, aby sme zabezpečili lepšiu koordináciu v oblasti rozvoja. Napokon, boj proti detskej práci a cesta, po ktorej musí Európska únia smerovať v tejto oblasti, patria rovnako ako všetky aspekty zamerané na rozvoj sociálneho rozmeru Európskej únie medzi hlavné záujmy predsedníctva.

  Predsedajúci. −

Otázka č. 7, ktorú predkladá Seán Ó Neachtain (H-0436/08)

Vec: Zriadenie úradov pre vymáhanie majetku

Môže vydať Rada vyhlásenie o postupe pri zriaďovaní úradov na vymáhanie majetku v jednotlivých členských štátoch s cieľom skonfiškovať majetok zločincov v členských štátoch?

  Jean-Pierre Jouyet, úradujúci predseda Rady. − (FR) Pán predsedajúci, pán Ó Neachtain, rozhodnutie Rady 2007/845 prijaté Radou pre spravodlivosť a vnútorné veci o spolupráci medzi úradmi pre vymáhanie majetku v členských štátoch pri vypátraní a identifikácii príjmov z trestnej činnosti alebo iného majetku súvisiaceho s trestnou činnosťou bolo, ako viete, prijaté 6. decembra 2007.

V článku 8 tohto rozhodnutia sa ustanovuje, že členské štáty musia zaslať generálnemu sekretariátu Rady a Komisii text ustanovení ich vnútroštátnych právnych predpisov, ktoré im umožňujú plniť povinnosti určené týmto rozhodnutím, pričom to musia urobiť do 18. decembra 2008. Až do dnešného dňa však generálny sekretariát Rady, žiaľ, nedostal žiadne takéto oznámenie.

  Seán Ó Neachtain (UEN). – (GA) Pani predsedajúca, rád by som sa opýtal úradujúceho predsedu, či predsedníctvo podporuje odporúčanie, aby tieto úrady po svojom zriadení mali možnosť zabaviť majetok zločincov, a tým zefektívniť činnosť tejto trans-Európskej únie pri znižovaní počtu trestných činov a zabavovaní majetku – ako sa to deje v iných krajinách –, čo teraz, samozrejme, nie je možné na európskej úrovni prevencie trestnej činnosti.

  Jean-Pierre Jouyet. − (FR) Vážený pán predsedajúci, budem súhlasiť s váženým poslancom, pretože som tieto veci sledoval v iných fázach svojho povolania a domnievam sa, že túto spoluprácu treba na európskej úrovni prirodzene posilniť. Osobne aj v mene predsedníctva dúfam, že sa nám podarí zabezpečiť úplné dodržiavanie povinností členských štátov v tejto oblasti s ohľadom na rozhodnutie Rady a že spolu s generálnym sekretariátom Rady zabezpečíme, aby sa tieto povinnosti splnili do danej lehoty, t. j. do konca tohto roka, čo je aj koniec obdobia nášho predsedníctva. Na záver by som chcel povedať, že obavy, ktoré vyjadril vážený poslanec, sú úplne legitímne.

  Reinhard Rack (PPE-DE). – (DE) Pán Jouyet, už nejaký čas máme v Európskej únii smernicu o praní špinavých peňazí, ktorá bola dosť rozvážne zavedená v snahe odčerpať výnosy z nelegálnych činností, hlavne z pašovania drog a podobných zločineckých operácií. Máme sa na rozhodnutie, ktoré spomínate, pozerať určitým spôsobom ako na konkurenta tejto smernice? Nebola by smernica a skúsenosti, ktoré sme vďaka nej získali, snáď lepším riešením, ako je to, ktoré teraz navrhujete? Môžeme predpokladať aj prijatie dôraznejšieho prístupu s opatreniami, ktoré by boli z právneho hľadiska ešte záväznejšie?

  Avril Doyle (PPE-DE). - Vážený pán predsedajúci, aj ja chcem privítať nového úradujúceho predsedu a zaželať mu všetko dobré počas ďalších šiestich mesiacov.

Chcela by som vedieť, či úradujúci predseda pozná činnosť Úradu pre majetok nadobudnutý trestnou činnosťou v Írsku a či by sa tento model nemohol použiť ako vzor. Funguje veľmi efektívne pri vyšetrovaní prania špinavých peňazí, výnosov z pašovania drog a všeobecne zločineckej činnosti. Rada by som poznala jeho stanovisko k tejto veci.

  Jean-Pierre Jouyet. − (FR) Pán predsedajúci, aby som mohol odpovedať pánovi Rackovi a pani Doylovej, potreboval by som zistiť viac informácií o efektívnosti írskeho úradu. Ak je účinný, myslím, že nie je dôvod prevziať jeho metodológiu a zmeniť ju na európskej úrovni.

Otázka pána Racka je rovnako dôležitá. Na základe záležitostí týkajúcich sa prania špinavých peňazí v minulosti sa domnievam, že je možné rozlíšiť medzi majetkom nadobudnutým trestnou činnosťou samou osebe a majetkom vytvoreným na základe prania špinavých peňazí a medzi tým, čo sa stalo hlavne po 11. septembri 2001 v európskom kontexte. Verím však, že je dôležité zabezpečiť rovnaké obmedzenia a počas tohto predsedníctva sa ja osobne pozriem, čo sa dá urobiť, aby sa vytvoril rámec, ktorý bude snáď koherentnejší, a pritom stále obmedzujúci. Pokiaľ ide o pranie špinavých peňazí, máte celkom pravdu, pán Rack: na európskej úrovni sa naozaj podarilo dosiahnuť niekoľko značne uspokojivých výsledkov. Podľa mojich skúseností by bolo preto užitočné stavať na nich.

  Predsedajúci. −

Otázka č. 8, ktorú predkladá Eoin Ryan (H-0438/08)

Vec: Rýchly výstražný systém platný v celej EÚ zameraný na únosy detí

Aké sú plány predsedníctva a rady pri vykonávaní celoeurópskeho rýchleho výstražného systému zameraného na únosy detí v členských štátoch EÚ?

  Jean-Pierre Jouyet, úradujúci predseda Rady. − (FR) Pán predsedajúci, pán Ryan, táto otázka je veľmi dôležitá. Niektoré členské štáty už zaviedli výstražné mechanizmy, ktoré umožňujú všetkým verejným orgánom a občianskej spoločnosti mobilizáciu vo veľmi krátkom čase s cieľom pátrať po obeti a nájsť ju. Tento druh ochrany, ktorý je účinný na vnútroštátnej úrovni, sa však môže ukázať ako neefektívny, ak stačí prekročiť hranice, aby sa vás varovanie netýkalo, alebo ak máte dostatok času pred jeho spustením.

V roku 2007 Európska komisia iniciovala úvahy o tejto téme s cieľom určiť existujúce ustanovenia a preskúmať realizovateľnosť a pridanú hodnotu konania na úrovni EÚ. Na tento účel bola vytvorená pracovná skupina.

Určité členské štáty, konkrétne Francúzsko spolu s inými krajinami – Holandskom, Belgickom a Luxemburskom – zároveň 12. júna 2008 zorganizovali cvičenie na spustenie cezhraničného varovania o únose. Iné členské štáty, a to Nemecko, Španielsko, Portugalsko, Česká republika a Švédsko sa spolu s Komisiou zúčastnili na tomto cvičení ako pozorovatelia.

Záujem pána Ryana je prioritou francúzskeho predsedníctva, ktoré bude pragmaticky ďalej uvažovať s cieľom posilniť boj proti únosom detí a s cieľom dokázať, že sa Únia úzko zapája do týchto situácií.

Výsledky cvičenia vykonaného medzi niekoľkými členskými štátmi boli prezentované na stretnutí Rady ministrov pre spravodlivosť a vnútorné veci, ktoré sa dnes skončilo v Cannes, a pani Datiová bola pripravená rokovať o tejto mimoriadne dôležitej téme so svojimi kolegami. Myslím, že by bolo zaujímavé iniciovať úvahy o osvedčených postupoch v tejto oblasti, ktoré by umožnili zapojenie existujúcich mechanizmov do siete s cieľom získať najúčinnejší systém varovania. Rada bude, samozrejme, Parlament informovať o všetkých iniciatívach, ktoré sa možno v najbližších šiestich mesiacoch prijmú k tejto mimoriadne citlivej a dôležitej téme.

  Eoin Ryan (UEN). - Tiež by som chcel uvítať úradujúceho predsedu a zaželať Francúzsku veľa úspechov počas jeho predsedníctva.

Mám dve otázky. Prvá znie: pozrel sa už úradujúci predseda na myšlienku tiesňovej telefónnej linky? Bol by to veľmi dobrý začiatok. V súčasnosti existuje tiesňová telefónna linka v niekoľkých krajinách. Dala by sa rozšíriť aj do ostatných krajín?

Druhá otázka: mohol by nám poskytnúť viac informácií o časovom rámci, v ktorom by sa to podľa neho mohlo udiať? Je to jedna z otázok, s ktorými všetci súhlasia a želajú si ich vykonanie, no zdá sa, že zapadla v byrokracii. Ak sa niečo stane, všetci sa budú pýtať, prečo sa to už neurobilo.

Rád by som vedel, či nám môže priblížiť časový rámec tejto problematiky, a aby nám povedal, či sa už pozreli na myšlienku tiesňovej telefónnej linky.

  Jean-Pierre Jouyet, úradujúci predseda Rady. − (FR) Vážený pán predsedajúci, tiesňová telefónna linka je vynikajúcim nápadom, pretože takýto systém existuje v niekoľkých členských štátoch. Máte celkom pravdu, pán Ryan. Je to myšlienka, ktorá by sa v rámci návrhov zo strany predsedníctva mohla všeobecne uplatniť.

Náš časový harmonogram patrí medzi mimoriadne citlivé aspekty z hľadiska toho, aby sme dokázali, že Európa vykonáva konkrétne kroky na podporu koordinácie v časoch tragických udalostí, ako napríklad únosov detí, najmä vďaka médiám a množstvu nových spôsobov. Naším cieľom je harmonizovať postupy a dosiahnuť politickú dohodu, ak to bude možné, ešte pred ukončením francúzskeho predsedníctva. Taký je aspoň cieľ, ktorý sme si dali.

  Reinhard Rack (PPE-DE). – (DE) Pán Jouyet, rodičia uneseného dievčatka Madeleine McCannovej boli na poslednej schôdzi v Štrasburgu s cieľom získať podporu Parlamentu pre vypracovanie celoeurópskych akcií, ktoré majú slúžiť na zabezpečenie väčšej pozornosti venovanej prevencii únosov detí a ochrane unesených detí ako súčasti prístupu Európskej únie. Môže Rada počítať s tým, že podporí primerané akcie v tejto oblasti v spojení s Parlamentom a Komisiou?

  Christopher Heaton-Harris (PPE-DE). - Zastupujem rodinu McCannovcov a oblasť, z ktorej pochádzajú. Preto som tento prípad veľmi pozorne sledoval. Prejdem ďalej k poznámke pána Ryana. Vo väčšine európskych krajín už bolo vyhradené číslo – 116 000. Dokonca bolo stanovené v telekomunikačnom balíčku vo včerajšom pozmeňujúcom a doplňujúcom návrhu, ktorý predložil predseda Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa. Môžete sa preto pozrieť na proces týkajúci sa tohto právneho predpisu. Moja otázka však znie: sú potrebné nové právne predpisy? Nemohla by byť základom len čistá spolupráca?

  Jean-Pierre Jouyet. − (FR) Pán predsedajúci, prípad únosu Madeleine McCannovej je mimoriadne citlivý a poviem to jasne, chceme vidieť spoluprácu medzi predsedníctvom, Radou a Európskym parlamentom, aby sme zabezpečili spoločné konanie. Pán Rack má v tomto smere pravdu. Nehovorím, že jednoznačne potrebujeme právne predpisy. Podľa môjho názoru potrebujeme v tejto oblasti konvergenciu, dobrú spoluprácu a osvedčené postupy. Musíme sa pozrieť, čo sa v rôznych členských štátoch robí najlepšie.

Práve preto je také zaujímavé vykonávať tieto skúšobné cvičenia medzi niekoľkými členskými štátmi s cieľom vypracovať závery a predložiť ich našim partnerom, spoločne s týmto Parlamentom, ako na to poukázal pán Rack, a to do konca tohto francúzskeho predsedníctva. Domnievam sa, že musíme byť veľmi efektívni na zemi, a to predpokladá väčšiu spoluprácu, ako ste povedali, nie právne predpisy.

  Predsedajúci. −

Otázka č. 9, ktorú predkladá Manuel Medina Ortega (H-0440/08)

Vec: Projekty súvisiace so širším susedstvom

Ak vezmeme návrhy predkladané z rôznych strán vrátane Komisie o vypracovaní politiky širšieho susedstva, ktorá zabezpečí využitie výnimočnej geografickej polohy našich najvzdialenejších regiónov s cieľom prispieť k rozvoju ich susedstva v západnej a strednej Afrike a v karibskej oblasti, myslí si Rada, že by bolo možné dať týmto návrhom konkrétny tvar a vypracovať v tejto súvislosti nejaké plány?

  Jean-Pierre Jouyet, úradujúci predseda Rady. − (FR) Vážený pán predsedajúci, pán Ortega zrejme vie, že na základe iniciatívy Európskej rady v Seville Komisia predstavila správu založenú na globálnom prístupe k špeciálnym charakteristikám situácie najvzdialenejších regiónov zameranú na určenie opatrení, ktoré sa majú aplikovať s cieľom podporiť ich rozvoj, pričom sa zohľadnia ich špecifické potreby.

Ešte neskôr, v septembri 2007, Komisia predstavila Rade a Európskemu parlamentu výsledky tejto stratégie a vyhliadky do budúcnosti. Vážený poslanec tiež určite vie, že práve bola zverejnená aj zelená kniha o budúcich vzťahoch medzi EÚ a zámorskými krajinami a územiami. Komisia preto podnietila diskusiu širokej verejnosti, ktorá vydláždi cestu novej politike partnerstva so zámorskými krajinami a územiami.

Ako viete, tieto územia majú mnoho spoločného s najvzdialenejšími regiónmi: odľahlosť, izoláciu od území EÚ, zraniteľnosť vrátane zraniteľnosti voči klimatickej zmene a, samozrejme, všetky problémy súvisiace s dopravou, leteckou i morskou, riadením migračných tokov, poľnohospodárskou politikou a námornou politikou. Všetky tieto body majú zámorské územia a naše najvzdialenejšie regióny spoločné.

Ak vezmeme do úvahy situáciu v dnešnom svete, uvedomili sme si, že ak chceme uspieť, súvislá politika rozvoja musí byť súčasťou širšieho regionálneho rámca. Preto stratégia z roku 2004 vytvorená v Seville zaviedla akčný plán širšieho susedstva, ktorý usiluje o posilnenie regionálnej integrácie najvzdialenejších regiónov na daných geografických miestach, inými slovami, s určitými africkými a karibskými krajinami AKT.

Tento pohľad, tento regionálny rozmer, sa zohľadňuje aj v dohodách o hospodárskom partnerstve, ktoré sú dohodnuté medzi Európskou úniou a štátmi AKT s cieľom zabezpečiť väčšiu regionálnu integráciu týchto krajín.

Na tento účel máme množstvo rôznych nástrojov, ktoré určite poznáte. V prvom rade je potrebná lepšia koordinácia finančných nástrojov, či už ide o 10. európsky rozvojový fond, Európsky fond regionálneho rozvoja alebo fondy podliehajúce spoločnému financovaniu. Musíme posilniť súčasné námorné spojenia medzi najvzdialenejšími regiónmi a ich susedmi, ktorí nepatria do EÚ. Dôležité je takisto zúčastňovať sa na výskumných sieťach Spoločenstva medzi týmito najvzdialenejšími regiónmi, zámorskými krajinami a územiami a ich susedmi tak, aby sa mohli podieľať na programoch Spoločenstva. A napokon, musíme prijať nové usmernenia v oblasti migrácie, najmä v rámci spolupráce medzi štátmi AKT a Európskou úniou.

Ako povedal vážený poslanec pán Ortega, realizácia stratégie pre najvzdialenejšie regióny, ktorých ciele sa tiež zohľadnia v revízii nariadenia o programe možností súvisiacich s odľahlosťou a izolovanosťou, je súčasťou pracovného programu Rady počas francúzskeho, českého a švédskeho predsedníctva.

Ako viete, francúzske predsedníctvo má na tom osobitný záujem. Dôkazom je dôležité stretnutie na ostrove Réunion, ktoré sa začalo včera a skončí sa 11. júla, zamerané na stratégie, ktoré musíme zaviesť s cieľom boja proti klimatickej zmene a strate biodiverzity v týchto najvzdialenejších regiónoch a zámorských krajinách a územiach. Dúfame, že aj tomuto stretnutiu sa podarí dať nové podnety pre túto politiku, na ktorú kladieme najvyšší dôraz.

  Manuel Medina Ortega (PSE). - (ES) Pán predsedajúci, chcem poďakovať úradujúcemu predsedovi Rady za odpoveď. Úradujúci predseda Rady určite vie, že to bol návrh skvelého komisára, pána Barniera, ktorý spomenul myšlienku širšieho susedstva, a úradujúci predseda Rady poukázal v tomto ohľade na niekoľko nástrojov.

Verím, že počas francúzskeho predsedníctva sa podniknú konkrétne kroky ešte pred koncom roka. Ako iste vie, existuje veľký počet dokumentov, ktoré sú mi známe, ktoré sú nám známe. Najdôležitejšie však je, aby sme dosiahli určitý pokrok, pretože čas plynie a najvzdialenejšie regióny v súčasnosti nemajú túto externú predstavu.

Najvzdialenejšie regióny sú súčasťou EÚ, sú kontinentálnym územím a ponúkajú nám vynikajúcu príležitosť. Dúfam, že pred koncom tohto roka sa francúzskemu predsedníctvu podarí prísť s opatreniami na realizáciu týchto všeobecných teórií pre širšie susedstvo najvzdialenejších regiónov.

  Jean-Pierre Jouyet. − (FR) Pán predsedajúci, pán Ortega, od roku 2004 sa v tomto smere prijalo množstvo konkrétnych opatrení a pán Ortega správne spomenul konanie pána Michela Barniera v tejto oblasti, ktoré viedlo k niekoľkým významným reformám v rôznych politikách Spoločenstva: v kohéznej politike a štrukturálnych fondoch, v Európskom poľnohospodárskom fonde, Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom fonde pre rybné hospodárstvo a regionálnu pomoc, v programoch POSEI a výskumných programoch.

Pánovi Ortegovi chcem vo všeobecnosti povedať, že napriek ťažkostiam spojeným s omeškaním vykonávania Lisabonskej zmluvy počas francúzskeho predsedníctva sa pokúsime skutočne pridať do týchto politík nový rozmer a zaistiť, aby sa ich horizontálne rozmery v maximálnej možnej miere prejavili v konkrétnom konaní. Plánujeme sa zmerať predovšetkým na námornú oblasť a budeme veľmi úzko spolupracovať na tejto veci s Komisiou a v rámci tvorby programov regionálnych politík s pani Hübnerovou. Môžem vás uistiť, že tejto veci venujeme mimoriadnu pozornosť.

  Predsedajúci. −

Otázka č. 10, ktorú predkladá Robert Evans (H-0442/08)

Vec: Srí Lanka

Rada pravdepodobne vie o stupňovaní násilia na Srí Lanke a zvýšenej pravdepodobnosti prepuknutia totálnej občianskej vojny. Počas výbuchu bomby v plnom osobnom vlaku nedávno zahynulo 11 ľudí a viac než 70 bolo zranených. Ďalší dvaja zomreli pri výbuchu v hlavnom meste Kolombo a televízneho spravodajcu tamilského pôvodu Paranirupasingama Devakumara napadli na ceste domov z práce a zraneniam podľahol. Bol to deviaty novinár zavraždený na Srí Lanke za posledné dva roky.

Rada určite vie aj to, že Srí Lanka neuspela pri pokuse o opätovné voľby do Rady OSN pre ľudské práva. Je to jasné zamietnutie členmi OSN krajiny, o ktorej si mnohí myslia, že zneužila svoju pozíciu v Rade nie na podporu ľudských práv, ale na ochranu samej seba pred medzinárodným vyšetrovaním, ktoré vychádza zo všeobecne známych a zdokumentovaných dôkazov o porušovaní ľudských práv, ktorého sa dopúšťa nielen organizácia LTTE, ale údajne aj vlastné bezpečnostné zložky vlády.

Nesúhlasí Rada na základe týchto skutočností, že by EÚ mala byť na čele snáh o nájdenie mierového a trvalého riešenia konfliktu? Aký prístup zvažuje Rada zaujať v tomto smere a ako to ovplyvní rokovania so Srí Lankou týkajúce sa oprávnenia na status VSP Plus (všeobecný systém preferencií)?

  Jean-Pierre Jouyet, úradujúci predseda Rady. − (FR) Vážený pán predsedajúci, pán Evans, Rada zdieľa vaše znepokojenie v súvislosti so situáciou na Srí Lanke. Od začiatku roka 2008 Európska únia aktívne stupňuje svoj dialóg so srílanskou vládou. V dňoch 16. až 18. marca trojka vyšších úradníkov navštívila Kolombo, v ktorom sa stretla so štyrmi vládnymi ministrami a inými vyššími politikmi. 10. júna sa delegácia na vysokej úrovni z Európskej komisie zúčastnila na 17. schôdzi Spoločnej komisie EÚ a Srí Lanky, ktorá sa konala v Kolombe. Obe tieto návštevy poskytli príležitosť hovoriť o obavách Európskej únie v súvislosti s aktuálnou situáciu na Srí Lanke.

Počas návštevy trojky EÚ na Srí Lanke Únia znovu zopakovala svoj záväzok voči úlohe spolupredsedu tokijského procesu a k poskytovaniu humanitárnej pomoci. Ako viete, Európska únia je najväčším poskytovateľom pomoci pre Srí Lanku. Zdôraznila však aj dôležitosť zriadenia priaznivejších podmienok, ktoré umožnia mimovládnym organizáciám, Organizácii Spojených národov a Medzinárodnému výboru Červeného kríža účinne pracovať.

Srí Lanka momentálne ťaží zo značných výhod na základe špeciálnych stimulačných opatrení zameraných na udržateľný rozvoj a dobré riadenie, ktoré tvoria súčasť všeobecného systému preferencií Európskej únie. Pravidlá týchto opatrení stanovujú, že všetky krajiny, ktoré chcú mať naďalej výhody zo systému VSP Plus, budú musieť o ne znovu požiadať do októbra 2008. Podmienky na poskytnutie týchto opatrení sú založené na kritériách hospodárskej zraniteľnosti a na ratifikácii a vykonaní 27 medzinárodných dohovorov o ľudských právach, pracovných právach, životnom prostredí a zásadách riadenia.

  Robert Evans (PSE). - Rád by som poďakoval úradujúcemu predsedovi za túto odpoveď, no mám dva krátke body, ktoré by som rád predniesol.

Ak by EÚ chcela byť na čele mierového procesu, musela by zmeniť svoju politiku v oblasti zákazu vycestovania, pretože rokovania sa uskutočnili v Ženeve, ktorá nie je v EÚ, a pretože Nóri, ktorí tiež nie sú členmi EÚ, mali tiež významný podiel na mierovom procese. Má z toho úradujúci predseda dobrý pocit?

Úradujúci predseda poskytol veľmi vyčerpávajúce stanovisko k rokovaniam o všeobecnom systéme preferencií, no s ohľadom na jeho výhrady alebo na výhrady voči Srí Lanke v súčasnosti, v akej miere je v tejto fáze presvedčený, že Srí Lanka splní týchto 27 podmienok, o ktorých hovoril a ktoré sa musia splniť predtým než získajú tento systém obchodných preferencií?

  Jean-Pierre Jouyet. − (FR) Pán predsedajúci, pán Evans, poznamenal som si Vaše pripomienky k ženevskému procesu a je pravda, že Nóri v ňom zohrávajú významnú úlohu. Verím však, že hodnota Únie, ktorá je, musím znovu zopakovať, najväčším darcom, je mimoriadne dôležitá. Musíme preto využiť celú túto hodnotu na ovplyvnenie ženevského procesu na stabilizáciu operácii v tejto krajine.

Podmienky na poskytnutie VSP Srí Lanke sú v prvom rade založené na kritériách hospodárskej zraniteľnosti a na tom, že sa musia uplatňovať medzinárodné dohovory týkajúce sa základných práv, ktoré som spomínal. Srí Lanka tiež musí požiadať o poskytnutie opatrení.

Pokiaľ viem, aj keď si nie som istý, musíme dostať celkovú dokumentáciu od srílanských úradov, aby sme mohli rozhodnúť, či VSP Plus môžeme alebo nemôžeme poskytnúť. V tejto fáze mi nie je známa žiadna neochota zo strany Rady systém poskytnúť. Budeme sa musieť pozrieť na presný charakter žiadosti od srílanských úradov.

  Avril Doyle (PPE-DE). - Chcela by som sa opýtať ministra, či súhlasí, že rovnako ako organizácia Tamilskí tigri aj samotné vlastné sily vlády zneužívajú ľudské práva. Mohol by sa, prosím, k tomu vyjadriť?

  Jean-Pierre Jouyet. − (FR) Pani Doylová, viem len to, že trojka vykonávajúca túto misiu počas slovinského predsedníctva podala správu Rade. Túto trojku viedla ázijská riaditeľka slovinského ministerstva zahraničných vecí pani Campbellová a pán Nicolaj, ktorý vedie srílanský úrad. Viem len o tých zneužitiach, ktoré uviedli. Ak vám to nebude prekážať, pani Doylová, ďalšie informácie Vám poskytnem neskôr. Ospravedlňujem sa, že Vám neviem dať presnejšiu odpoveď.

  Predsedajúci. −

Otázka č. 11, ktorú predkladá Avril Doyle (H-0445/08)

Vec: Priority Rady v oblasti klimatického balíčka

Aké sú ambície francúzskeho predsedníctva s ohľadom na klimatický a energetický balíček? Čo sa podarilo Rade dosiahnuť k dnešnému dňu? Aký časový horizont predpokladá predsedníctvo?

  Jean-Pierre Jouyet, úradujúci predseda Rady. − (FR) Vážený pán predsedajúci, francúzske predsedníctvo, samozrejme, víta predloženie energetického a klimatického balíčka zo strany Komisie začiatkom tohto roka, ktorý správne vyjadruje ciele stanovené hlavami štátov a predsedami vlád na samite v marci 2007. Ide o zníženie emisií skleníkových plynov o 20 % do roku 2020 bez ohľadu na okolnosti a dokonca až o 30 % v prípade úspešných rokovaní o všeobecnej dohode o režime na obdobie po roku 2012; navrhnutie regulačného rámca na zachytávanie a geologické uskladnenie oxidu uhličitého a, pani Doylová, zavedenie ukážkových projektov v tejto oblasti a dosiahnutie 20-percentného podielu obnoviteľných energií na celkovej energetickej spotrebe Európskej únie do roku 2020. To všetko veľmi dobre viete, pani Doylová.

Francúzske predsedníctvo víta aj pokrok dosiahnutý počas slovinského predsedníctva. V tejto súvislosti nepochybne viete o správe o pokroku, ktorá bola Rade predložená končiacim predsedníctvom v júni. Z rozpravy opierajúcej sa o túto správu vyplynulo, že Rada podporila všeobecnú skladbu balíčka. Navyše sa rozhodlo, že niektoré návrhy týkajúce sa revízie systému obchodovania s kvótami emisií skleníkových plynov a spoločnej snahy v sektoroch, ktoré tento systém nezastrešuje, by sa mali podrobnejšie zanalyzovať.

Konkrétne sa budú musieť podrobnejšie preskúmať ustanovenia o boji proti emisiám CO2, flexibilita potrebná na dosiahnutie národných cieľov a zvýšenie z 20 % na 30 % a rovnako aj konkrétna situácia v určitom členskom štáte.

Vieme, že dosiahnuť všetky tieto ciele bude náročné. Vieme tiež, že francúzske predsedníctvo bude musieť objasniť všetky tieto body, že existujú veľmi protichodné záujmy a že stále musíme vykonať vyčerpávajúcu analýzu prvkov, ktoré som práve spomenul, zvlášť mechanizmov na prideľovanie kvót prostredníctvom aukcie, opatrení na zabránenie emisiám CO2 a rôznych mechanizmov na zabezpečenie flexibility, ktoré sú potrebné.

Vieme však aj to, pani Doylová, že je, samozrejme, úplne nevyhnutné dosiahnuť politickú dohodu na poznanskú konferenciu koncom tohto roka, no predovšetkým je to potrebné na konferenciu v Kodani. Pokiaľ ide o prácu nášho predsedníctva v kontexte inštitúcií, ktoré poznáte snáď tak dobre ako ja, a legislatívnych lehôt, musíme spoločne s Parlamentom dosiahnuť dohodu, ktorá bude dostatočne ambiciózna a postaví Úniu na medzinárodných rokovaniach v Kodani v decembri 2009 do silnej pozície. Legislatívny čas, ktorý na to máme, ubieha. To je nepochybne najťažšia výzva, s ktorou budeme musieť zabojovať, ani Doylová.

  Avril Doyle (PPE-DE). - Viaže sa politická dohoda na dohodu v prvom čítaní alebo na prípravy na predčasné druhé čítanie dohody počas francúzskeho predsedníctva? Akú prioritu dáva úradujúci predseda opatreniam týkajúcim sa úpravy medzi štátmi alebo zákazom? Súhlasí predsedníctvo so mnou, že by sa mali ponechať v rezerve pre plán B v prípade, že nedosiahneme náš cieľ v podobe medzinárodnej dohody, ale že by sa nemali použiť ako palica počas rokovaní s cieľom dosiahnuť medzinárodnú dohodu?

  Jean-Pierre Jouyet. − (FR) Pán predsedajúci, aby som odpovedal na Vašu prvú otázku, pani Doylová, pokúsime sa ísť tak ďaleko, ako to bude možné. Pokúsime sa dosiahnuť dohodu v prvom čítaní. Urobíme všetko, čo je v našich silách, aby sme to dosiahli. Ak budeme môcť dosiahnuť predčasnú dohodu v druhom čítaní, urobíme to. Myslím, že je to v záujme všetkých európskych inštitúcií a Únie ako celku. Aby som bol presný, taký je môj osobný názor, aj keď viem, že to bude veľmi náročné.

Pokiaľ ide o mechanizmy na riešenie emisií CO2, myslím, že je dôležité – a teraz hovorím v mene predsedníctva, nie Rady – aby sme na jednej strane pracovali na týchto opatreniach, ktoré nie sú ani zďaleka ľahké, spolu z technického hľadiska a aby sme na druhej strane mali eso v rukáve, ktoré budeme môcť použiť na blížiacich sa medzinárodných rokovaniach. Ak sa nám nepodarí v tomto smere dosiahnuť žiadnu dohodu na globálnej úrovni, budeme musieť prejsť na plán B, ako ste správne povedali. Budeme však v lepšej pozícii pri predkladaní plánu B, ak budeme mať návrhy, ktoré môžeme predložiť na medzinárodné rokovania, a ak ich budeme mať dostatočne skoro. Tomu verím.

  Robert Evans (PSE). - Keďže je minister na domácom území a úlohou predsedníctva je viesť 27 krajín počas obdobia šiestich mesiacov, mohol by označiť prípadné oblasti, kde podľa neho Francúzsko predstavuje mimoriadne dobrý príklad a ukazuje zvyšku Európskej únie cestu v danej oblasti?

  Jean-Pierre Jouyet. − (FR) Pán predsedajúci, ďakujem za túto bystrú otázku. Myslím, že v tejto oblasti musí francúzske predsedníctvo zabudnúť na ťažkosti, s ktorými sa môžeme stretnúť pri takom a takom aspekte návrhov, ktoré nie je vždy také jednoduché vyriešiť. Vieme, že nie všetko je ľahké. Myslím na obnoviteľné zdroje energií a myslím na iné prvky. Cieľom predsedníctva a našou zodpovednosťou, pán Evans, je však naozaj dosiahnuť dohodu do konca tohto roka, nech to stojí, čo to stojí. A bude nás to čosi stáť, v peňažnom význame slova, pokiaľ ide o určité aspekty tohto balíčka.

  Predsedajúci. − Otázky, ktoré neboli zodpovedané pre nedostatok času, budú zodpovedané písomne (pozri prílohu).

O otázke č. 37 sa nebude hovoriť, pretože jej predmet zastrešuje iný bod programu tejto schôdze.

Týmto končím hodinu otázok.

(Rokovanie bolo prerušené o 19.00 hod. a pokračovalo o 21.00 hod.)

PREDSEDÁ: PANI KRATSA-TSAGAROPOULOU
podpredsedníčka